Už dokážem odolávať tlaku - Slovenský atletický zväz

UDALOSTI TÉMY ROZHOVORY TALENTY JUBILANTI METODIKANEPREDAJNÉwww.atletikasvk.sk 2 I máj 2013MATEJ TÓTH PREDOBHAJOBOU STRIEBRAUž dokážemodolávať tlaku

ROK 2013 I ČÍSLO 2ČO NÁJDETE V ČÍSLEUDALOSŤChodecký EP 2013Dudince chceli kros, dostali chôdzuTóth: Už dokážem odolávať tlakuDUDINCE A CHÔDZAChodci šli v Malatinského šľapajachLEGENDYChodecké esá včera a dnesROZHOVORMartin Pupiš:Aj my potrebujeme svojho SaganaTALENTTomáš VeszelkaIde mu všetko, na čo siaholMETODICKÁ PRÍLOHATrendy v športeBEHYKto chce behať, behá aj v mrazePRED SEZÓNOULeto plné šampionátov a túžobTÉMANa Slovensku je tartanová biedaVČERA A DNESKeď Sergej klopal na bránu svätého PetraU NÁS V KLUBEŠK ŠOG NitraSymbióza troch škôl prináša úžitokJUBILANTIEva GleskováJubileum bleskovej GleskovejTermín redakčnej uzávierky: 10. máj 2013www.atletikasvk.sk 2 I máj 2013MATEJ TÓTH PREDOBHAJOBOU STRIEBRAUž dokážemodolávať tlakuUDALOSTI TÉMY ROZHOVORY TALENTY JUBILANTI METODIKACITÁTYNEPREDAJNÉMatej Tóth na trati londýnskejolympijskej dvadsiatky.Foto: ŠTARTFOTO/Ján SÚKUP„Atletika je kráľovná športov. Buďju máte radi a peniaze to nezmenia,alebo to nie je skutočná láska.Samozrejme, dnes sa už takmerkaždý atletický tréner živí aj akokondičný, ale dôležité je nepodľahnúťpeniazom.“ MARTIN PUPIŠ„Chodiť na špičkovej úrovni, aj keďv tieni olympijského víťaza, ma vôbecnemrzelo. Nielen Pribilinca, alecelú Benčíkovu štvoricu aj s Mrázekom,Szikorom a so mnou uznávalchodecký svet.“ PAVOL BLAŽEK„Skok o žrdi milujem, lebo je toprofesorská disciplína. Bežať a skákaťnestačí, musíte aj kalkulovať.Akú žrď a ktoré pokusy si zvoliť,aby ste vyhrali a dosiahli maximálnyvýkon.“ SERGEJ BUBKA„Som rada, že napriek zraneniusom bežala vo finále na olympijskýchhrách v Mníchove, no vtedysom to vnímala ako totálnu tragédiu.Nemala som ani chuť do života.Všetko sa mi zrútilo, celý svet!“EVA GLESKOVÁ-LEHOCKÁEDITORIALMOJA SRDCOVKADUDINCE/DUDINSNa Slovensku sa chystáveľký atletický a špeciálnechodecký sviatok. Dudincepo tretíkrát v histórii privítajúnajlepších chodcovEurópy.Toto kúpeľné mestečko,mimochodom najmenšieaj najteplejšie na našom území, je určite najznámejšímslovenským domicilom na svetovej chodeckejmape. Vo svojej kariére som pochodil veľakrajín a rozprával sa s chodcami zo všetkých kontinentovsveta, ale nestretol som nikoho, komu byDudince nič nehovorili. Väčšina z nich si už aj odskúšaladudinský asfalt.Klobúk dole pred organizátormi, ale aj predvšetkými obyvateľmi, ktorí vytvárajú v Dudinciachvýbornú atmosféru, pretože všetci chodci, tréneri,funkcionári aj rozhodcovia sa sem radi vracajú.Jediné, čo sa cudzinci nevedia naučiť, je slovenskávýslovnosť názvu mesta, takže vo svete mi v ušiachstále rezonuje „Dudins“.Som hrdý na to, že sa moja kariéra veľmi úzkospája s takýmto svetoznámym miestom. K Dudinciamsa viažu takmer všetky moje chodecké míľniky.Bolo by to na celú stranu, a nie na stĺpček, kebysom mal vypisovať, čo všetko som v nich zažil. Takžeto zhrniem do jednej vety: Dudince sú moja srdcovka– v dobrom aj v zlom.Nepochybujem, že takmer to isté môžu o nichnapísať aj ďalší slovenskí chodci. Ale ja musím byťlepší – aspoň čo sa týka Dudiniec. Môžem sa totižpochváliť aj tým, že Dudince mám navždy zapísanévo svojom sobášnom liste. S mojou manželkouLenkou sme sa v dudinskom kostole pred šiestimirokmi brali – mimochodom, týždeň pred štartomDudinskej päťdesiatky.Verím, že po májovom Európskom pohári samôj vzťah k Dudinciam ešte prehĺbi. A že Dudincesi získajú srdcia aj tých účastníkov, ktorí dosiaľo nich len počuli.MATEJ TÓTHVydáva: Slovenský atletický zväz v spolupráci so Sport Marketing Company, s. r. o., ako občasníkRegistračné číslo: MK SR: 2082/99 I ISSN 1335-4663Editori: Gabriel Bogdányi, e-mail: gabriel@sita.sk I Marián Šimo, e-mail: msimo@stonline.skAutorský kolektív: Gabriel Bogdányi I Peter Fukatsch I Roman Riša I Marián Šimo I Matej Tóth I Štefan ŽilkaGrafická úprava: Peter Lajčák I Tlač: D&D International Slovakia, s. r. o I Webová stránka SAZ: www. atletikasvk.skČASOPIS O SLOVENSKEJ ATLETIKE2 I MÁJ 2013

EP DUDINCE 2013 EP DUDINCE 2013SLOVENSKO HOSTÍ CHODECKÝ EURÓPSKY POHÁR UŽ TRETÍ RAZ, ZNOVA PO DVANÁSTICH ROKOCHKeď bol Európsky pohár v Dudinciach prvý raz (v roku 1998), skončilo slovenskédružstvo na 50 km tretie: zľava Štefan Malík, Peter Korčok, Erik Kalina a RomanMrázek.Foto: ŠTARTFOTO/Ján SÚKUPDUDINCEchceli kros,CHÔDZUdostaliChodecký Európsky pohár oslávi 19. mája v Dudinciach prvé okrúhle jubileum– uskutoční sa desiaty raz. Európska atletika (EA) by vhodnejšie dejisko,ako je kúpeľné mestečko na juhu stredného Slovenska s vyše 30-ročnouchodeckou tradíciou, na oslavu malého jubilea sotva našla. Dudinčaniazorganizujú gala prehliadku kontinentálnych chodeckých hviezd už tretí raz v histórii.ANI CHÔDZA NIE JE LACNÝ ŠPÁSDudince si v roku 2013 trúfali na veľké sústo.Prihlásili sa nielen do súboja o Európsky pohárv chôdzi, ale mali ambície zorganizovať aj majstrovstváEurópy v krose.„Pôvodne bola naša priorita kros, ale postupnesme si uvedomili, že v súboji s Belehradom a tureckouAntalyou sotva uspejeme. Navyše, nemali smezáruku, že verejnoprávna televízia odvysiela priamyprenos, čo bola podmienka Európskej atletiky.Preto sme sa napokon sústredili na chodecký pohár,“vysvetľuje riaditeľ 10. ročníka EP Július Nyárjas,ktorý je s primátorom Štefanom Pokľudom užroky hlavný ťahúň atletických aktivít v Dudinciach.„V konečnom dôsledku je pre nás – aj vzhľadomna súčasnú ekonomickú situáciu – možno lepšie,že sme dostali chôdzu a nie kros.“Ani chodecký EP však nie je lacná záležitosť. Nyárjasodhaduje výšku rozpočtu na 200 až 210-tisíceur: „Od EA sme dostali 20-tisíc eur na technickézabezpečenie a okolo 35-tisíc na ubytovanie. Ministerstvoškolstva nám schválilo 23-tisícovú dotáciu,dudinské mestské zastupiteľstvo 30-tisíc eur.“Ďalšie financie priniesli do rozpočtu rôznisponzori – miestni i regionálni. Dvadsaťtisícovousumou prispel generálny partner podujatia, spoločnosťSports Agency. „Pred dvanástimi rokmisme peniaze na Európsky pohár zháňali oveľa jednoduchšie,“porovnáva riaditeľ.PRÍSNA TECHNICKÁ DELEGÁTKAOrganizátori mali vtedy a majú aj teraz prácevyše hlavy. Na jubilejný ročník pripravili nový, diváckyatraktívny kilometrový okruh v centre mestečka.V priestore štartu a cieľa postavili tribúny,divákom i chodcom bude slúžiť veľkoplošná obrazovka8 x 6 m a zabezpečili aj internetový on-linepriamy prenos z celého dudinského diania. „Požiadavkytechnickej delegátky EA Anne Fröbergovejvo všetkých oblastiach boli oveľa prísnejšie akov rokoch 1998 a 2001, neraz sme z nich mali hlavybôľ,“priznáva Nyárjas.O pridelení EP v chôdzi Dudinciam rozhodlarada Európskej atletiky (EA) v novembri 2011 nazasadnutí v Helsinkách. „Prípravy sa naplno rozbehlivlani v auguste,“ konštatuje riaditeľ. „Hlavnáťarcha bola okrem primátora a mňa na pleciachMariána Terena, Alexandra Čakloša, Moniky Sliackeja Anky Kirnovej z atletického zväzu.“Jadro organizačného tímu tvorí 10 – 12 ľudí,no počas pretekov ich bude na rôznych pozíciáchzapojených až 150 – 200. „Verím, že všetko zvládnemea Dudince potvrdia svoje dôstojné postaveniena chodeckej mape Európy,“ nádeja sa primátorŠtefan Pokľuda.ŠÉFTRÉNER VERÍ DVADSIATKÁROMSlovensko využije domáce prostredie a vo všetkýchpiatich súťažiach postaví kompletné tímy.Okrem neho už len veľmoci: Rusko, Španielsko,Francúzsko, Taliansko, Portugalsko a Ukrajina. Najsilnejšíz našich tímov sa javí mužský na 20 km. Naštvoricu Tóth, Kučmín, Majdán, Babík sa chodeckýšéftréner Roman Benčík spolieha najviac. „Za istýchokolností by družstvo mohlo skončiť na medailovejpozícii, no aj ôsme. Po EP 2009 v Metz, keď našeženy skončili senzačne tretie, je v Európskom pohárimožné takmer všetko,“ myslí si Benčík.Od polovice apríla, keď SAZ zverejnil nomináciuna EP, sa reprezentanti rozutekali na prípravudo rôznych kútov. „Početná skupina na čele s MaťomTóthom – Czaková, Kučmín, Majdán, Úradník,Dolinský, Morvay – trénovala v talianskom Livigne.Zvyšok tímu žien a tím junioriek okrem Hornákovejsa dva týždne pripravoval pod mojím vedenímv Dudinciach. Dvadsiatkar Babík ladil formu v BanskejBystrici, kde pracuje ako tréner v športovomgymnáziu. Rovnako aj päťdesiatkar Tichý ml., ktorýsimuloval vysokohorské prostredie pobytom v hypoxickomstane vo VŠC Dukla.“CIEĽ: TRIKRÁT DO DESIATKYCieľ v súťažiach družstiev sú tri umiesteniav elitnej desiatke – po jednom do 6., 8. a 10. miesta.V individuálnych pretekoch berie šéftréner každúpriečku v prvej pätnástke.„Myslím si, že ciele nie sú prehnané. Ak by smeich splnili, bolo by to super,“ tvrdí Benčík. „Možnosi niekto povie, že vzhľadom na solídne jarnévýsledky a úspešné účinkovanie v medzištátnomstretnutí v Poděbradoch by sme mali mať väčšieambície, ale ostávame radšej pri zemi.“Okrem adepta na medailu Tótha a tímu mužovna 20 km sa bude šéftréner spoliehať i na juniorskédružstvo Úradník, Morvay, Dolinský. „Úradníkpotvrdzoval stabilne vysokú výkonnosť, môžeskončiť vysoko. Zrejme nie deviaty ako Spevákpred dvoma rokmi, ale určite v prvej polovici druhejdesiatky,“ odhaduje Benčík.Zaujímavé zloženie má mužský tím na 50 km.Tvoria ho študent Peter Tichý ml. a traja amatéri– Dubničan Zdeno Medera, Skaličan Milan Rízeka Banskobystričan Dušan Krajčovič. „Chôdzi sa venujúlen popri zamestnaní. Štart v Európskom pohárije pre nich odmena a možno aj zážitok na celýživot. Dúfam, že v náročných podmienkach sa impodarí prísť do cieľa,“ verí Roman Benčík.GABRIEL BOGDÁNYITóth pred obhajobou striebra:Už dokážem odolávať tlakuMatej Tóth je zatiaľ jediný Slovák, ktorý v Európskompohári získal individuálnu medailu. V Dudinciachbude obhajovať striebro na 20 km z portugalskéhoOlhãa 2011.Aké sú základné predpoklady, aby ste opäťuspeli?„Ak sa nič neskomplikuje a budem zdravotnefit, verím, že nastúpim v dobrej forme. To je prvýpredpoklad. Potom bude dôležité nepokaziť pretekytakticky a šetriť sily na záverečné zrýchlenie.Ak sa však budem cítiť dobre, pokojne môžemdiktovať tempo aj ja – také, aby mi vyhovovalo.Samozrejme, potrebujem aj trochu šťastia. Na víťazstvomôže pomýšľať desiatka chodcov vrátanemňa, takže aj po dobrom výkone môžem skončiťšiesty či až desiaty.“Premiéru v EP pred domácim publikom stemali v roku 2001 ako junior, teraz vás čaká2. ROČNÍK – 25. APRÍLA 1998V nezvyčajne horúcom počasí štartovalo 208pretekárov z 28 krajín. Na 50 km utvoril PoliakLipiec svetový výkon roka (3:42:57), slovenskýtím skončil na výbornom 3. mieste, jeho lídrombol Štefan Malík. Na 20 km triumfoval juniorskýmajster sveta ´96 Španiel Fernández pred olympijskýma svetovým šampiónom Korzeniowskýmz Poľska. Favoritka ženskej desiatky, majsterkasveta z Atén ´97 Talianka Sidotiová odstúpila po8 km. Prvenstvo si vybojovala vtedajšia svetovárekordérka na 10 000 m na dráhe Ruska Rjaškinová.4. ROČNÍK – 19. MÁJA 2001Podujatie ovládli Rusi: z 5 individuálnych disciplínvyhrali 4 (len 50 km vyhral Španiel Garcíav európskom výkone roka 3:44:26), v tímovýchsúťažiach boli najlepší dokonca vo všetkých piatich.Senzáciou bol triumf vekom juniora Burajevana 20 km v čase pod 1:20 h (1:19:30). Hociišlo o poolympijskú sezónu, štartovalo až šesťolympijských medailistov vrátane ženskej šampiónkyz Atlanty ´96 Rusky Nikolajevovej. Slovákomsa v konkurencii 280 chodcov z 31 krajín veľminedarilo. Najlepší boli Malíkovci: Štefan 9. na 50km a jeho neter Zuzana tiež 9. v súťaži junioriek.Ani jedno z našich družstiev sa nevmestilo do šestice.druhé takéto vystúpenie. Výhoda či nevýhoda?„Teraz to už vnímam ako výhodu. Súťažiťdoma, kde ma nemá čo zaskočiť, je lepšie akocestovať niekam do neistoty.“Máte špeciálny recept, ako odblokovať tlakdomáceho prostredia?„Už nie som premotivovaný mladý chlapec,a keďže sa hovorí, že všade dobre, ale doma najlepšie,mohlo by mi to pomôcť. Myslím si, že užsom dosť odolný voči tlaku.“Nový okruh ste si vyskúšali v marci, keď stevyhrali dvadsiatku v rámci Dudinskej päťdesiatky.Aký je?SLOVENSKÉ ÚSPECHY NA EP2. MATEJ TÓTH (20 km, Olhão 2011)4. IGOR KOLLÁR (20 km, La Coruňa1996)7. PETER KORČOK (50 km, Miskolc 2005)7. KLÁRA MALÍKOVÁ (10 km juniorky,Miskolc 2005)9. ŠTEFAN MALÍK (50 km, Dudince 2001)9. ZUZANA MALÍKOVÁ (10 km juniorky,Dudince 2001)9. MILOŠ BÁTOVSKÝ (50 km, Miskolc2005)9. MATEJ TÓTH (20 km, Metz 2009)9. PATRIK SPEVÁK (10 km juniori, Olhão2011)10. ŠTEFAN MALÍK (50 km, Dudince 1998)3. MUŽI 50 km (Š. Malík, Korčok, Kalina/Mrázek) Dudince 19983. ŽENY 20 km (Z. Malíková, Gáliková,Czaková) Metz 20094. MUŽI 20 km (Kollár, Mrázek, Tichý/Š.Malík) La Coruňa 19964. MUŽI 20 km (Tóth, Pupiš, Kučmín)Miskolc 20055. MUŽI 50 km (R. Benčík, Korčok, Mojžiš/Verkin)La Coruňa 19965. MUŽI 20 km (Tóth, Pupiš, Korčok) Čeboksary2003„Určite divácky atraktívny, no pre chodcov trochunáročnejší ako pôvodný dvojkilometrový. Jedosť úzky, preto najmä na začiatku musí byť človekopatrný a vyhnúť sa kolíziám. Ja mám všaktakéto okruhy rád.“Čo myslíte, pôjde sa v Dudinciach rýchladvadsiatka?„To bude závisieť od počasia, do istej mieryaj od zloženia a formy ruského kvarteta. Ak budeteplo, pôjde sa skôr takticky vo veľkej skupine aždo troch štvrtín trate a rozhodne sa po prudkomzrýchlení v posledných piatich kilometroch.“Ako dopadla príprava na prvý vrchol roka?„Všetko vyšlo presne podľa plánu, možno ajtrochu nad očakávanie. Na dudinské preteky sauž teším.“Aké sú šance slovenského tímu na 20 km?„Môžeme skončiť vysoko. U Tóna Kučmína tona tréningoch vyzeralo na dobrú formu, aj DušanoviMajdánovi vyšla jar výborne. Technicky smeu rozhodcov všetci traja bezproblémoví, takže prizhode okolností by to mohlo byť veľmi dobré.Moje najlepšie umiestenie s tímom je 4. miestov Miskolci 2005, chcelo by to trochu zlepšiť.“Prídu vás povzbudiť známi a rodičia?„Sľúbili sa mnohí, preto sa už teraz teším nakaždý hlas, ktorý nás poženie dopredu. V Dudinciachočakávam skvelú atmosféru.“ (gb)DUDINCE A EURÓPSKY POHÁRJEDNOTLIVCIDRUŽSTVÁDEJISKÁ EP V CHÔDZI (1996 – 2013)TRIKRÁT – SLOVENSKO (Dudince 1998Dudince 2001, Dudince 2013)JEDENKRÁT – ŠPANIELSKO (La Coruňa 1996)NEMECKO (Eisenhüttenstadt 2000)RUSKO (Čeboksary 2003)MAĎARSKO (Miskolc 2005)VEĽKÁ BRITÁNIA (Leamington 2007)FRANCÚZSKO (Metz 2009)PORTUGALSKO (Olhão 2011)SLOVENSKÉ TÍMY 2013MUŽI (20 km): Matej Tóth, Anton Kučmín, DušanMajdán (všetci VŠC Dukla Banská Bystrica), Zdeno Babík(UMB Banská Bystrica), náhradník: Miloš Bátovský(VŠC Dukla).MUŽI (50 km): Zdeno Medera (Spartak Dubnican/V.), Dušan Krajčovič, Peter Tichý ml. (obaja VŠC Dukla),Milan Rízek (AŠK Atletika Skalica).ŽENY (20 km): Mária Czaková, Mária Gáliková, MiroslavaStašová, Katarína Strmeňová (všetky VŠC Dukla).JUNIORI (10 km): Miroslav Úradník, Andrej Dolinský(obaja VŠC Dukla), Michal Morvay (AC Stavbár Nitra),náhradník: Milan Linkeš (Spartak Dubnica n/V.).JUNIORKY (10 km): Monika Hornáková (SpartakDubnica n/V.), Radoslava Piliarová, Lucia Čubaňová(obe AC Bacúch), náhradníčka: Lucia Škantárová (ACBacúch).2 I MÁJ 2013 2 I MÁJ 2013

GÖTEBORGV DUDINCIACH OBJAVILI ZÁZRAČNÚVODU, TEPLÉ PODNEBIE, NEBESKÉ TICHOA POHOSTINNÝCH DOMÁCICHChodci šlišľapajachDnes je z nej svetoznáma atletická udalosť, ale vtedy bolo odvážne nazvať jusúťažou. Pretekmi iste, lebo sa išlo o víťazstvo. Zo šestnástich chodcov dokončililen traja, čas prvého v cieli Pavla Szikoru 4:02:42 h však veľa napovedal. „Dokázal,že Dudince sú ideálnym miestom pre náš šport,“ tvrdí tréner Juraj Benčík,ktorý pred 31 rokmi s konškolákom z jednej lavice na trnavskej strojníckej priemyslovkeMilanom Belkom zháňal ten fúrik.Benčík uzavrel aktívnu kariéru na moskovskej olympiáde 1980. Na 50 kmskončil trinásty. Mal tridsaťpäť a už sedemnásť rokov zároveň trénoval mládež.Dvadsiatku pochodoval v Moskve jeho najslávnejší zverenec Jozef Pribilinec. Tenmal dvadsať.Slovensko sa v chôdzi orientovalo na dvadsiatku, na päťdesiatku zabúdalo.Benčíka to škrelo. Z tohto pocitu vyskočila pointa, prečo v Dudinciach práve maratón.NA PRAHU BOLI TRAJA NA BŠťastná zhoda okolností, náhody a drobnosti zapadli do seba preto, lebochodci sú zvyknutí starať sa sami o seba. Darmo, v atletike ich disciplínu niektorívnímajú ako béčkovú.Benčíka po moskovských Hrách zvolili (nie určili) za vedúceho sekcie chôdzeČeskoslovenského atletického zväzu i trénera reprezentácie.„Chcel som niečo nové,“ spomína. „Moje športové začiatky sa viažu k Trnave.Niekde som čítal, že tréner slávnych futbalistov Spartaka použil na zverencovfintu. Keď si príliš zvykli na rušné a lákavé Piešťany, vymyslel im sústredeniev Dudinciach, kúpeľoch, o ktorých vtedy málokto vedel. Liečivá voda, tichučkoa žiadne nástrahy porušenia životosprávy. Neskôr si ich obľúbil cyklistický trénerKamil Haťapka. Tak som ich po sezóne 1981 vyskúšal s tímom aj ja. Lepšiu voľbusom urobiť nemohol.“Aj Milan Belko bol chodec. A nekamarátil sa len s Benčíkom, ale aj s ďalšímna B, šéfom dudinského rekreačného zariadenia Tehliar Jozefom Bocianom, ktorýprivítal možnosť prichýliť atlétov. Bola to pre neho vec cti, futbalisti bývali v parádnomhoteli Minerál.Tréner pochopil, že našiel pravé miesto nielen na sústredenia, ale na preteky:„Majstrovstvá Slovenska bývali za federálnych čias na trati Přerov – Kojetín– Přerov. Nie som žiadny extra vlastenec, pochodil som kusisko sveta, aj manželkusom mal z Česka. Ale akosi mi prekážalo, že medailu za titul mi odovzdávaliv Česku. Netešil som sa tak, ako by sa patrilo.“V osemdesiatom treťom sa už chodecké majstrovstvá Slovenska na 50 kilometrovuskutočnili v Dudinciach. Keďže na ne prišiel aj Rakúšan Martin Toporek,súťaž si mohla dať prívlastok medzinárodná a publicista Miro Hazucha, vtedyredaktor banskobystrického denníka Smer, jej mohol urobiť reklamu. Šéf slovenskejatletiky, žiaľ, už nebohý Anton Ihring sa durdil, čo ten Benčík vymýšľa. „Tobol začiatok mojich dlhoročných sporov s Ihringom,“ tvrdí kouč.Z PARKU DO MESTAOpäť sa šlo v parku. „Nebolo to kóšer, niekde však treba začať,“ vraví Benčík.„Dnes by z toho ochranári urobili veľké haló, vtedy si predsedu Miestneho národnéhovýboru Jána Feriančíka pozvali na zvolenský okresný výbor strany a pochváliliho za pekné podujatie. Ibaže on ani nevedel, že sa uskutočnilo...“O pár dní si Benčíka zavolal a sfúkol ho za porušenie ochranárskych predpisov.Jedným dychom mu však ponúkol okruh v mestskej časti kúpeľov. Benčíkmal vtedy ako tréner Dukly Banská Bystrica hodnosť majora, ale Feriančík ho postavildo pozoru a prikázal mu vypracovať zoznam vecí, čo Dudinská päťdesiatkaReprezentačnýtréner a jehokamaráti spolužiaks partiou sa v noci z 19.na 20. marca 1982lopotili s fúrikom.„Podpultovo“ si vybavilimateriál z neďalekejstavby, aby mohlizasypať, udupaťa zarovnať asi dva metreširokú a dosť hlbokújamu. Na okruhu,ktorý otrocky pásmomvymerali v kúpeľnomparku, ju deň predtýmvyhĺbili opravári káblov.Všetko sa podarilo. Ránoodštartovali prvý ročníkchodeckej Dudinskejpäťdesiatky.potrebuje. „Napísal som asi sto bodov a Feriančík všetky splnil. Potom dva rokyskvele dirigoval organizačný výbor,“ tvrdí.TEPLOTNE IDEÁLNY MARECPodľa Benčíka majú Dudince viacero predností: „Nepoznám lepšie miesto naregeneráciu. Dudinská voda je pre športovcov ideálna. Ak Pribilinec inde išiel kilometeršestnásťkrát s dvojminútovou pauzou cirka za štyri minúty, v Dudinciachdosahoval priemer 3:52.“Druhou výhodou je podnebie. Dudince majú najväčší počet slnenčných dnív roku. Priemerná teplota koncom marca je 14 stupňov. Pre päťdesiatkárov ideálna.Prednosťou je aj termín: sú to prvé veľké preteky sezóny, núkajú možnosťsplniť limit na vrcholné podujatie už na jej začiatku. Súťažných päťdesiatok môžešpičkový chodec absolvovať za rok najviac tri.Do kúpeľov je blízko z Budapešti, Viedne, Bratislavy i z Banskej Bystrice. Ubytovanieje senzačné, Dudince zostali tichými, pokojnými kúpeľmi, hoci majú ajveľmi solventnú klientelu.Postupne sa v nich vystriedali takmer všetky svetová esá: zrejme najlepší chodechistórie Robert Korzeniowski, fínsky majster sveta Valentin Kononen, dvojnásobnýmajster Európy z Francúzska Yohan Diniz, ktorý drží traťový rekord 3:38:45 hz roku 2009... Veľmi dlho patril našej a špeciálne dudinskej legende Pavlovi Szikorovi(v roku 1987 3:42:20), ale už ho prekonal aj Slovák – Matej Tóth pochodo-DUDINCE A CHÔDZAval za Dinizom v rekordnom roku za 3:41:32. Najlepší ženský čas na 20 km držídvojnásobná majsterka sveta Ruska Olimpiada Ivanovová – 1:26:48. V štartovýchlistinách sa objavovali aj špičkoví Španieli, Číňania, Rusi, Stredoameričania.POCHVALA CHODECKÉHO ŠÉFADudince chváli aj ich čestný občan, britský predseda chodeckej komisie Európskejatletickej únie Peter Marlow.„Dostávam pozvania na veľké chodecké podujatia. Nie je možné všetky navštíviť,musím si vybrať. Dudince sú výnimkou. Som v nich od roku 1990 pravidelne.V mojom diári je to vždy prvý termín, ktorý si zakrúžkujem,“ napísal 72-ročnýúčastník mníchovskej olympiády 1972 vlani pre Spravodaj chôdze.Športové manažovanie Dudinskej päťdesiatky má už roky pod palcom JúliusNyárjas, michalovský rodák a odchovanec košickej atletiky. S obľubou tvrdí, ženemá rád chôdzu, ale vzápätí dovysvetľováva: „Nie je to moja disciplína, ale patrík mojej milovanej atletike. Takže je to akoby láska z rozumu, najmä keď smenárod úspešných chodcov.“Absolvent Strojníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach išiel vojenčiťdo Banskej Bystrice a zostal tam. Bývalý prekážkar (na 110 i 400 m) sa venovalsprvoti mládeži, neskôr bol viceprezidentom Slovenského atletického zväzu i zástupcomveliteľa VŠC Dukla Banská Bystrica. „V ideálnych rokoch sa na výdavkochpodieľali Dudince, zväz, sponzori a kedysi aj Dukla. Vyzdvihol by som úlohumesta – keď nastali horšie časy, vždy potiahlo,“ hovorí riaditeľ pretekov.Štefan Pokľuda je primátorom Dudiniec a šéfom organizačného výboru užtrinásť rokov: „Hovorí sa o slovenskej pohostinnosti a skromnosti. To prvé, cíťtesa u nás ako doma, platí, to druhé nie. Sme neskromní. Chceme stále viac. Usporiadalisme dva ročníky Európskeho pohára a chystáme sa na tretí.“ŠTARTOVNÉ? ANI CENTŠport neprežíva ľahké časy. Dudinčania sú však šikovní a hoteliéri ústretoví,takže päťdňový pobyt špičkových chodcov organizátorov vyjde ako trojdňový.„Nedávno sa ma v Poděbradoch vypytovali, koľko sme zaplatili Korzeniowskémuči Dinizovi,“ vraví Nyárjas. „Nič, prisahám, ani cent. Špičková starostlivosť je inávec, sponzorská záležitosť zariadení kúpeľného mesta.“Vynaliezavosť a zručnosť z fachu preniesol strojný inžinier do ekonomickejprezieravosti. Kedysi na Štiavničkách majstroval zariadenia na meranie úsekov,ktoré pomáhali trénerom Dukly – dnes ich nahrádza elektronika.Nyárjas je aj šéfom dudinského atletického klubu. Má aj iné než len chodecképlány, ibaže chýba aspoň malý atletický štadión. „Už dlhšie rozmýšľame využiťdobré počasie i skorý termín a spolu s chôdzou zorganizovať v jeden deň vrhačskýmíting. Špičky by v túžbe po limitoch iste by prišli.“O Dudinciach sa hovorí aj ako o vhodnom mieste na všešportové stredisko.Také, aké zaniklo v Bojniciach. „Teraz to z ekonomických príčin stojí, ale myšlienkysa nevzdávame. Dudince majú meno. Poznám vo svete aj mimo chôdze dosťľudí, ktorí vďaka päťdesiatke vedia o tomto mestečku a nič neviedia o jeho liečivejvode.“PETER FUKATSCHSPONZOR DAL ČAJ A ČOKOLÁDUBenčík sa usmial: „Jozef Bocian bol prvým sponzorom Dudinskej päťdesiatky,hoci preteky sa ešte tak nevolali, lebo nemali žiadny názov. Doniesol varnicučaju, čokolády a zohnal aj hroznový cukor.“ Patrí sa vymenovať ešte aspoň trochz partie, čo zasypávala jamu a merala trať: Ladislav Moc, Jozef Polešenský a MiroslavKlus.Dvaja zakladatelia podujatia a medzi nimi prvý muž Dudiniecz obdobia jeho zrodu: Juraj Benčík, Ján Feriančík a MilanBelko.Dvaja dvojnásobní víťazi Dudinskej päťdesiatky:Pavol Szikora (1982, 1987) a Peter Korčok(2002, 2004).Dudinská päťdesiatka má aj obelisk s menami víťazov: primátor ŠtefanPokľuda (vpravo) ho v Benčíkovej prítomnosti v roku 2010 predstavil vtedajšiemuministrovi obrany Jaroslavovi Baškovi.Foto: Ján MIŠKOVIČ2 I MÁJ 2013 2 I MÁJ 2013

LEGENDYGaléria par excellence.Samé tromfy. Až keďsú takto pokope, si človekuvedomí silu slovenskejchôdze. Úžasné, koľkoosobností vyprodukovala – a zarelatívne krátky čas. Od Moskvy1980 odprezentovala na ôsmicholympijských hrách osemnástichreprezentantov. Oveľa viac akoskoky alebo vrhy s bohatším počtomdisciplín. Deviatich sme saspýtali, na čo si radi spomínajú,ako dnes žijú a čo robia. Viacerí sipoťažkali, že sa zložito pretĺkaliživotom. Aj olympijský šampióntvrdí: Pár rokov po úspechu povás ani pes neštekne. Dvaja všakpríkladom zlákali aj svoje detia hoci sú už vo veteránskom veku,dodnes súťažia. Na začiatku slávnejéry bol Juraj Benčík. A je aj najej konci. No, konci. Prinajmenejdovtedy, kým bude po jeho bokuMatej Tóth, žiaden nehrozí.PAVOL SZIKORAROZLÚČKA PO ŠTYRIDSIATKEPavol Szikora „veľkú“ medailunikdy nezískal, ale v atletickejhistórii ostane navždy zapísaný akoprvý víťaz Dudinskej päťdesiatky.Pri trati ho v kúpeľnom mestečkuvídať pravidelne aj po skončeníkariéry. Pred pár rokmi ako tréneramaďarského reprezentanta AttiluFülöpa, v poslednom období už lenako fanúšika.„S trénerstvom som skončil, keďsa Attila nedostal na pekinskú olympiádu.Odvtedy nemám so športomnič spoločné,“ vraví šesťdesiatnikSzikora, jeden z prvých slovenskýchšpičkových chodcov na 50 km.Od vlaňajška je dôchodca. Penziusi vybavil dva dni po lanskom31. ročníku Dudinskej päťdesiatky.Pribilincova prvá zlatá dvadsiatka: na majstrovstvách Európy 1986 v Stuttgarte sa už poštarte tlačil na vedúcu pozíciu (celkom vpravo).Foto: ŠTARTFOTO„Vo Fiľakove, kde žijem, sa mi nedarilonájsť si prácu. Len čo som dovŕšilšesťdesiatku, išiel som si vybaviťpredčasný dôchodok,“ povzdychnesi muž, ktorý reprezentoval Československoa neskôr Slovenskoneuveriteľných 28 rokov. Premiérumal v roku 1975, končil na Svetovompohári 1993 v mexickom Monterreyv apríli 1993 ako 41-ročný!Szikora štartoval na 50 km naprvých troch MS. V Helsinkách ´83skončil jedenásty, v Ríme ´87 siedmya v Tokiu ´91 šestnásty. Dvadsaťdvarokov bol časom 3:42:20 slovenskýrekordér, až kým ho v roku2009 neprekonal Matej Tóth.„Rímske umiestenie v čase pod3:50 si cením asi najviac,“ vraví.„Najväčšie sklamanie som zažil naME 1990 v Splite, keď ma diskvalifikovali.Myslím si, že neprávom. Cítilsom životnú formu, bol som nabitýenergiou. Mohol som tam skončiťv prvej päťke, možno aj s medailouna krku.“Penzista Szikora sa motá najmäv záhradke pri svojom domčeku.„Okrem toho sa venujem aj ezoterike.Meditujem denne dve až trihodiny,“ pochváli sa nezvyčajnouzáľubou.Na trénerský „chlebík“ už nemyslí.Znechutilo ho, čo sa deje v našomšporte: „Všetci politici len rozprávajú,že nie sú peniaze. Ale ak ichnedáme do mladých, do športu, čopotom chceme?“VEK: 61 ROKOVNAJVÄČŠIE ÚSPECHY: 2. na pretekochDružba 1984 (súťaž socialistickýchkrajín po bojkote OH v Los Angeles),7. na MS 1987 na 50 km, 8. naME 1986 na 50 km, 10. na OH 1988na 50 km, 11. na MS 1983 na 50 kmOSOBNÉ REKORDY: 1:23:20 na 20km (1987), 3:42:20 na 50 km (1987)PAVOL BLAŽEKSKROMNÝ SPLITSKÝ HRDINATakmer celé osemdesiate rokybrázdil chodecké okruhy v Pribilincovomtieni. V roku 1990 na MEv Splite však zažiaril. V pretekoch na20 km, ktoré sa začali v horúčavea končili sa v lejaku, získal Pavol Blažekzlato. O 19 dní pridal v Hildesheimesvetový rekord – 1:18:13 h.Pribilincov „osobák“ je o viac akominútu slabší.„Chodiť na špičkovej úrovni, ajkeď v tieni olympijského víťaza, mavôbec nemrzelo. Nielen Pribilinca,ale celú Benčíkovu štvoricu ajs Mrázekom, Blažekom a Szikoromuznával celý chodecký svet,“ zdôrazníBlažek. Skromnosť a férovosť bolavždy jeho veľká cnosť.Kariéru ukončil po atlantskejolympiáde. Tri roky trénoval chodcovv Agrospolise Hliník nad Hronom.Od roku 2000 až doteraz pracuje voVŠC Dukla, kde má na starosti organizačno-propagačnéveci: „Ostalsom pri športe, čo ma teší.“Vo voľnom čase stále behá,v roku 2007 zvládol v Bratislavesvoj prvý maratón. Doteraz ich mána konte 20, najrýchlejší v roku2009 za 3:08:20 h. „Už behámlen pre radosť. Začala aj manželka,takže mám ďalšiu motiváciu,“ vravís úsmevom.Blažek chodil istý čas aj na veteránskechodecké súťaže. „Hoci somzískal medaily, neoslovilo ma to. Asidôsledok dlhej 26-ročnej kariéry,“smeje sa. Naposledy štartoval v chôdziv roku 2005 v Krakove, keď salúčil trojnásobný olympijský víťazKorzeniowski: „Pozval bývalých súperova spolu sme odšliapali 5 km.“Chôdza očarila aj Paľkove deti.Dcéra Zuzka sa prebojovala na OH2000 v Sydney, syn Michal dokoncazískal na juniorských ME 2003striebro. Kariéru však skončili predčasne.„Zuzka popri chôdzi aj študovala,no trápili ju zranenia. Žiaľ, na športnemala vhodné podmienky. Škoda,že sa nedostala do Dukly,“ krčíramenami trnavský rodák. „Michalje opačný prípad. Podmienky mal,ale nevyužil ich. Nezvládol prechodz juniorskej desiatky na seniorskúMAL BYŤ DRUHÝMPRIBILINCOMIba jediný slovenský chodec sana majstrovstvách sveta na 20 kmtrikrát vtesnal do elitnej osmičdvadsiatku.Hoci deti skončili priskoro,som rád, že športovali. Určiteim to dalo niečo do života.“VEK: 54 ROKOVNAJVÄČŠIE ÚSPECHY: 1. na ME1990 na 20 km, 3. na ME 1982 na 20km, 4. na HME 1989 na 5000 m, 6.na MS 1983 na 20 km, 6. na ME 1986na 20 km, 6. na HMS 1989 na 5000m, 6. na HME 1994 na 5000 m 9. naME 1994 na 50 km, 10. na OH 1980na 50 kmOSOBNÉ REKORDY: 1:18:13 na 20km (1990), 3:47:31 na 50 km (1988)JOZEF PRIBILINECUŠLO MU LEN SVETOVÉ ZLATO„Talent, aký sa rodí raz za storočie,“povedal o ňom rival RomanMrázek. Odmlada šiel ako tank a bolmaximalista. Jozef Pribilinec v období1982 – 1988 končil na vrcholnýchakciách buď prvý alebo druhý.Dodnes je jediný slovenský atléts olympijským primátom. Získal ajtri európske. Ušiel mu len svetový:v Helsinkách 1983 o desať sekúnd,v Ríme 1987 o dvadsaťdva a na halovomšampionáte v Indianapolise1987 o – stotinu.„Stále ma to mrzí, ale ešte viac, žemi pre nezmyselný bojkot ušla olympiádav Los Angeles,“ vraví šampiónzo Soulu 1988. „V osemdesiatomštvrtom som bol výkonnostne na absolútnomvrchole a chcel som útočiťna zlato na 20 aj 50 kilometrov.“Po novembri 1989 zlákala Pri-včeraa dnesbilinca politika, ale keď nadobudolpocit, že pauza vyliečila jehozranené pravé koleno, rozhodol sapre návrat – na majstrovstvách sveta1993 však skončil až sedemnásty.„Šliapal som cez bolesť a keď mineskôr lekári koleno otvorili, vyvalilioči – celé mi ho vykuchali, z malejoperácie som sa prebral po piatichhodinách,“ spomína.To, čo nasledovalo, zhrňujúcohodnotí ako „pokus – omyl“. Aj štvorročnéposlanecké obdobie (1994– 1998)? „Istým spôsobom áno, ajkeď v tom čase som to tak nevnímal,“odvetí.„Pár rokov po kariére, nech jeakákoľvek, po vás ani pes neštekne,“konštatuje s trpkosťou. Najviac hohnevá, že sa mu nepodarilo realizovaťprojekt výstavby národnéhošportovo-rehabilitačného strediskav Dudinciach: „Polovicu potrebnejsumy zo súkromných zdrojov smezohnali, druhú z fondov už nie. Pritomje zjavné, že také čosi Slovenskuna rozdiel od susedov veľmi chýba.“Z chmúrnych nálad sa Pribilineczvykol liečiť v lese. Poľovníctvo bolajeho vášeň. „Aj je, ale vlastný revíruž nemám, zmluva sa mi skončila,a prosiť iných nezvyknem,“ vraví.„Pravdaže, chýba mi to – a ešte ako!Cítim sa ako chromý.“O čo menej strieľa, o to viacmaľuje. Cez záľubu v umení sazoznámil s Andreou, jeho druhoumanželkou, vyštudovanou záhradnouarchitektkou, ktorá popri starostiacho ich dvoch synov stíha piecťtaké invenčné medovníky, že nosímedaily už aj zo zahraničných gastroolympiád. „Šikovnosť je jej, alenápady sú moje,“ smeje sa Jozef,v Nitre žijúci otec piatich detí.VEK: 52 rokovNAJVÄČŠIE ÚSPECHY: 1. na MEJ1979 na 10 000 m, 1. na SP 1983na 20 km, 1. na ME 1986 na 20km, 1. na OH 1988 na 20 km, 1. naHME 1987 a 1988 na 5000 m, 2. naME 1982 na 20 km, 2. na MS 1983a 1987 na 20 km, 2. na HMS 1987na 5000 mOSOBNÝ REKORD: 1:19:30 na20 km (1983)ROMAN MRÁZEKSKVELÝ ŠPRINTÉRI MARATÓNECSokolovský rodák Roman Mrázekvynikal všestrannosťou. Držal krokso svetovou špičkou v chodeckomšprinte na 5000 m (v hale striebrona MS a dve na ME) i v maratóne na50 km, kde skončil piaty na olympiádev Barcelone ´92.„Chôdza mi dala veľa, vďaka nejsom sa napríklad začal zaujímaťo šport a to ma drží dodnes,“ vraví.Kariéru ukončil v roku 1998,pri športe však neostal. Pretĺkal saživotom, ako vedel. Prišiel o ilúzieo niektorých ľuďoch, čo mu sľubovalipomôcť zaradiť sa do bežnéhoživota. „Trvalo mi desať rokov, kýmsom našiel aké-také uplatnenie. Zažívalsom neľahké obdobie, no terazsom konečne spokojný. Pracujem nastavbách bioplynových staníc v Nemecku,Poľsku, Česku i na Slovensku.Dohliadam na montáž technológií.“Roman vyráža na týždňovkyz banskobystrickej adresy, na ktorejsa usídlil už v čase atletickej kariéry.Napriek náročnej práci sa udržiavav kondícii. „Snažím sa behaťkaždý alebo aspoň každý druhý deň,približne polhodinku,“ tvrdí. Na jehostále štíhlej postave nevidieť zmeny,ale priznáva, že pribral – z niekdajšíchsúťažných 56 na 64 kíl.Hoci na vrcholných podujatiachbral aj medaily, za najkrajší okamihkariéry považuje preteky v Trnavev osemdesiatom treťom. Znamenalitotiž prelom. „V silnej domácejkonkurencii som si vybojoval miestov tíme pre Svetový pohár v Bergenea aj na svetový šampionát do Helsínk,“pripomenie.Ktorý úspech si Roman Mrázekcení najviac? „Keďže v športe savšetko meria najmä medailamia výsledkami na olympiádach, takpotom u mňa sú to tri striebra a jedenbronz z halových MS a ME a dvepiate priečky na olympijských hráchv Soule a Barcelone. Škoda len, žesa mi neušla aspoň jedna medailaz nejakého šampionátu pod holýmnebom,“ povzdychne si.VEK: 51 ROKOVNAJVÄČŠIE ÚSPECHY: 2. na HMS1989 na 5000 m, 2. na HME 1988a 1989 na 5000 m, 3. na HME 1987na 5000 m, 4. na HMS 1987 na 5000m, 5. na OH 1988 na 20 km, 5. na OH1992 na 50 km, 6. na MS 1987 na20 km, člen strieborného tímu na50 km vo SP 1997OSOBNÉ REKORDY: 1:20:21 na 20 km(1990), 3:48:22 na 50 km (1997)IGOR KOLLÁR2 I MÁJ 2013 2 I MÁJ 2013

LEGENDYky – Igor Kollár. Predpoveď, že razbude Pribilincov nástupca, sa všaknenaplnila.Išiel o ňom chýr, že na tréningunedokáže trpieť. Igor to však odmieta:„Nie je pravda, že som nedrel.Veď jediný som udržal súťažnétempo aj v náročných tréningovýchúsekoch. Ak som netrénoval, tak lenvtedy, keď som cítil, že telo má tohouž dosť. Na ďalší deň som v pohodepokračoval.“Kariéru skončil 30. júna 2001 napretekoch vo Vranove. Problémy sozadným stehenným svalom neustupovalia limit na MS v Edmontonebol preňho v nedohľadne. Potomštudoval trénerstvo i učiteľstvo naUMB v Banskej Bystrici, urobil si dokoncaaj doktorát. Okrem toho sa triroky venoval trénerstvu.„Myslím si, že celkom úspešne.Milan Gajňák sa pod mojímvedením výrazne zlepšil na všetkýchtratiach,“ vraví hrdo Kollár. „Mnohíprorokovali, že ako tréner nevydržímani mesiac, no ťahal som to tri roky.“Igor chcel ostať pri športe, alenedostal ponuku z Dukly ani z atletiky.Preto hľadal šťastie inde: „S chôdzousom prežil pekný úsek života,ale mal som deti, rodinu a muselsom z niečoho žiť. Dostal som sa dofarmaceutického biznisu a fungujemv ňom už dvanásť rokov.“S chôdzou momentálne nemánič spoločné a ani šport nie je súčasťoujeho denného režimu. „Keďsom skončil, o chôdzi a behu somnechcel dlho nič počuť. Potrebovalsom si oddýchnuť, veď v športe somto ťahal 21 rokov. Neskôr som sa dalna horskú turistiku, teraz však nerobímnič – maximálne vysadnemv lete na bicykel a idem niekam navýlet,“ priznáva Kollár.Za najkrajší výsledok kariérypovažuje 6. miesto na 20 km na MS´99 v Seville. Sen o „veľkej“ medailesa mu však nesplnil. „Najbližšie sombol na Európskom pohári ´96 v LaCoruni. Skončil som štvrtý, tri sekundyod bronzu.“VEK: 47 ROKOVNAJVÄČŠIE ÚSPECHY: 4. na EP 1996na 20 km, 5. na HME 1992 na 5000m, 6. na MS 1999 na 20 km, 8. na MS1993 na 20 km, 7. na ME 1994 na20 km, 8. na MS 1995 na 20 km,OSOBNÉ REKORDY: 1:18:41 na 20km (1996), 3:55:43 na 50 km (1999)Štyri roky po Pribilincovi získal titul majstra Európyv Splite 1990 Pavol Blažek.Foto: ŠTARTFOTOŠTEFAN MALÍKNAJÚSPEŠNEJŠÍZ DYNASTIEZo šurianskej chodeckej dynastieMalíkovcov to dotiahol najďalej.Štefan, druhý najmladší z pätice bratov,bol roky opora v tímových súťažiach.Na Svetovom pohári 1997v Poděbradoch potiahol družstvona 50 km k striebru a o rok neskôrv Dudinciach na Európskom pohárik bronzu.„V širšej svetovej špičke somsa držal štyri či päť rokov a až s odstupomčasu si uvedomujem, akéúžasné je dotknúť sa elitnej svetovejdesiatky v tom, čo človek robí. Bodajby sme mali na Slovensku v každejprofesii aspoň jedného človeka takvysoko,“ vraví Štefan.Malíkova špecialita bolapäťdesiatka. Na tejto trati dosiaholnajväčšie úspechy: jedenástepriečky na MS ´95 v Göteborgua už spomenutom SP ´97. Cenísi aj 20. miesto na sydneyskejolympiáde. „Všetko som si vydrelpoctivou robotou na tréningocha nezlomnou vôľou na súťažiach,“pripomína. Štefanovi ostali dvanesplnené chodecké sny – časpod 3:45:00 a veľká individuálnamedaila.Po skončení kariéry (2001) sausadil v Lučenci, kde žil už od deväťdesiatehošiesteho. Deväť rokov učiltelocvik na miestnom gymnáziu,no teraz pracuje ako špecialista naživotné poistenie.V čase, keď sa živil ako pedagóg,mal vlastnú chodeckú tréningovúskupinu a z Tomáša Bartoša vychovalhalového majstra Slovenskav kategórii starších žiakov. Neskôrdokonca založil v Lučenci bedmintonovýklub.„Spoločnosť si myslí, že trénovaťdeti vo voľnom čase je samozrejmosťa máme to robiť ako charitu.Ale to predsa nejde!“ konštatujeŠtefan Malík.Z jeho života sa v poslednýchrokoch vytratili akýkoľvek pohyb.„Vôbec nešportujem a som z tohonešťastný. Ale dal som si záväzok,že o 18 rokov na 50. ročníku Dudinskejpäťdesiatky budem opäťna štarte,“ sľubuje s úsmevomna perách a dúfa, že raz sa vráti ajk trénerskej robote a dostane sa mudo rúk ďalší Bartoš, ochotný tvrdoa poctivo makať.VEK: 47 ROKOVNAJVÄČŠIE ÚSPECHY: 9. na EP 2001na 50 km, 10. na EP 1998 na 50 km,11. na MS 1995 na 50 km, 13. na ME1998 na 50 km, člen striebornéhotímu na 50 km vo SP 1997 a bronzovéhov EP 1998OSOBNÉ REKORDY: 1:21:58 na 20km (1995), 3:48:52 na 50 km (1997)PETER TICHÝNEZNIČITEĽNÝ ŠPORTOVÝFANATIKNezmar. Vhodnejší prívlastok bysme pre Petra Tichého sotva našli.V marci oslávil 44. narodeniny, nostále behá, pláva, vyskúšal si ajtriatlon a nezanevrel ani na chôdzu,v ktorej štartoval aj na dvoch olympiádach(1996 a 2000). Vlani v leteho na bicykli cestou do práce zrazilautobus – zlomil si kľúčnu kosť, aleo dva mesiace už znova behal...Nebyť zranenia na marcovombehu Rajecký Borošovec, zrejme bysa ocitol aj v nominácii družstva namájový 10. ročník chodeckého EPv Dudinciach. „Je mi ľúto, že somprišiel o unikátnu možnosť štartovaťv reprezentačnom tíme spolu sosynom Peťom. Po lanskej sezóne,keď som po jedenástich rokoch opäťzískal medailu na majstrovstváchSlovenska, som videl účasť v tímena 50 km veľmi reálne,“ dušuje sa.Pefo, ako ho priatelia prezývajú,žije v Kysuckom Novom Mestea pracuje v neďalekej Žiline akoplavčík: „Aj vďaka tomu sa udržiavamv slušnej fyzickej kondícii. Kýmbudem mať zo športovania radosťa bude mi slúžiť zdravie, dovtedyneprestanem.“Životný chodecký výsledok dosiaholTichý až na sklonku kariéry, keďs ním už nik nepočítal: vo Svetovompohári 2002 v Turíne skončil ôsmyna 50 km.„Vážim si ho preto, lebo viem,za akých okolností som sa k nemudopracoval. Bol som už amatér, bezzamestnania a s minimálnou finančnoupodporou,“ vysvetľuje Tichý.„Úspech ma len utvrdil, aká dôležitáje pre vrcholového športovca psychickápohoda, ku ktorej mi vtedypomohla radosť z narodenia dcéryAnetky dva mesiace pred Svetovýmpohárom.“Krásne okamihy zažil aj na svojejdruhej olympiáde v Sydney: „Posledných100 metrov na štadióne pred100-tisíc ľuďmi bol pre mňa najemotívnejšízážitok kariéry. O tomto somsníval ako začínajúci chodec, keďsom videl v Aténach 1982 prichádzaťna štadión na medailových pozíciáchPribilinca a Blažeka.“V Tichého šľapajach sa vydal 19-ročný syn Peter. „Skrýva sa v ňomväčší potenciál ako vo mne,“ myslí siotec. „Má lepšiu techniku, no chýbamu viac húževnatosti a a je psychickymenej odolný.“VEK: 44 ROKOVNAJVÄČŠIE ÚSPECHY: 8. na MEJ1987 na 10 0000 m, 8. vo SP 2002 na50 km, 12. na ME 1998 na 50 km 17.na OH 2000 na 50 km, člen striebornéhotímu na 50 km vo SP 1997OSOBNÉ REKORDY: 1:24:17 na 20km (1991), 3:51:22 na 50 km (1996)PETER KORČOKCHODECKÝ INTELEKTUÁLChodeckú kariéru ukončil nečakanedva mesiace po pekinskejolympiáde 2008. Mal len 34 rokov.včeraa dnesPri športe však, zaplaťpánboh, ostal.Dva roky od júna 2009 do júna2011 šéfoval banskobystrickémuVŠC Dukla, od októbra 2012 jepredseda Slovenského atletickéhozväzu a o ďalší mesiac ho zvolili ajdo výkonného výboru Slovenskéhoolympijského výboru.S trochou zveličenia: Peter Korčoksa zo dňa na deň ocitol na druhejstrane barikády. Zo športovca sastal športový funkcionár.„Vrcholový šport je náročný,vyžaduje si špecifický životný štýl.Dlhodobo sa pripravovať na najdlhšiuolympijskú disciplínu, chodeckúpäťdesiatku, si vyžaduje veľa sebazapreniaa odriekania. Funkcionárskapráca má tiež špecifiká, ale nevyžadujesi takú fyzickú náročnosť.Vždy ma lákala a pripravoval somsa na ňu aj štúdiom popri vrcholovejšportovej príprave,“ porovnávaKorčok.O náhlom konci kariéry vraví, žesi ho dopredu naplánoval: „Nešloo spontánne rozhodnutie, skončilsom na vrchole a vôbec to neľutujem.Nemal som dosť psychickýchsíl a chuť pokračovať v kariére.“Korčok je jediný slovenský chodec,ktorý sa na štart olympijskejpäťdesiatky postavil až trikrát: v Sydney,Aténach a Pekingu. Atlanta1996 mu tesne ušla. Splnil síce limit,ale v internej kvalifikácii skončilštvrtý a miesta boli len tri.„Olympijské kvalifikácie somobľuboval, v silnej domácej konkurenciisom vyhral trikrát. Boli tokrásne chvíle, no ešte emotívnejšiesom prežíval olympiády. Pocit,keď vchádzate na štadión, únava samieša s radosťou zo zvládnutia náročnejtrate, z víťazstiev nad súpermii sebou samým, sa nedá s ničímporovnať.“Domicil odchovanca krupinskejatletiky je už roky Banská Bystrica.Pracuje ako ekonóm a projektovýmanažér v rodinnej firme a zároveňfunkcionárči. Hoci povinností mávyše hlavy, snaží sa aspoň štyrikráttýždenne aktívne športovať: „Na tomám v posledných štyroch rokochvyhradenú hodinku ráno medzišiestou a siedmou.“VEK: 38 ROKOVNAJVÄČŠIE ÚSPECHY: 7. na EP 2005na 50 km, 8. na ME 2006 na 50 km,10. na MS 2005 na 50 km, 14. na OH2004 na 50 km, člen striebornéhotímu na 50 km vo SP 1997 a bronzovéhov EP 1998OSOBNÝ REKORD: 1:24:23 (2001),3:48:17 na 50 km (2008)ZUZANA MALÍKOVÁDRUHÝ DOMOV V ÍRSKUSkončila náhle, pár dní predjubilejným 30. ročníkom Dudinskejpäťdesiatky. Dvadsaťsedemročnástratila motiváciu. Odvtedy je našanajlepšia chodkyňa histórie ZuzanaMalíková na pretekoch, ktoré päťkrátvyhrala, už len diváčka.Predčasnú rozlúčku vôbec neľutuje:„Aj s odstupom času si myslím,že som urobila správne rozhodnutie.Chôdzi som venovala 21 rokov,potrebovala som zmenu.“Šurianka, dcéra niekdajšieho dlhoročnéhopodpredsedu SAZ JozefaMalíka, žije piaty rok v Írsku. Padli sido oka s írskym chodeckým reprezentantomJamiem Costinom.„V septembri 2008 som sa presťahovalado Dublinu a v decembri2010 som našla terajší domov nafarme v usadlosti Ballycreen spadajúcejpod obec Ring v regióneWatford,“ líči Zuzana. „Domov naSlovensko sa nedostanem často,ale v tomto roku to bude iné – na24. august pripravujeme v Nitresvadbu.“Malíková tvrdí, že na írske pomerysa už adaptovala. „Vďaka prácia miestnemu atletickému klubusom si našla mnoho priateľov. Životna farme má svoje čaro, príroda jekrásna. Len keby boli letá aspoňo trochu teplejšie,“ smeje sa Zuzana.V Írsku sa živí ako nervovo-svalováfyzioterapeutka, má aj vlastnépriestory v meste Dungarvan spolus ďalšími kolegami. Popri tompomáha na spomenutej rodinnejfarme.Ostala však verná aj chôdzi. Zložilarozhodcovské skúšky, rozhodujepreteky v Írsku, pomáha chodcoms tréningom techniky, už štvrtý mesiactrénuje deti v atletickom krúžkuv miestnej škole a sem-tam si zapochodujeaj sama. Žeby nostalgia zaúspešnou kariérou?„Na chôdzu budem mať vždykrásne spomienky,“ skonštatuje.„Napríklad na juniorské MS 2002v Kingstone, na 12. miesto a slovenskýrekord po dlhotrvajúcichzdravotných problémoch na EPv Miskolci, kde som si užívala každýmeter 20-kilometrovej trate, či napríchod do olympijského cieľa nazaplnenom štadióne v Aténach.“VEK: 29 ROKOVNAJVÄČŠIE ÚSPECHY: 5. na MSJ2002 na 10 000 m, 6. na MEJ 2001 na10 000 m, 6. na Svetovej univerziáde2007 na 20 km, 7. na MS 1999 do 17rokov na 5000 m, 8. na MSJ 2000 na10 000 m, 12. na EP 2005 na 20 km,13. na ME 2006, členka bronzovéhotímu na EP 2009OSOBNÉ REKORDY: 44:12 na 10 km(2010), 1:32:14 na 20 km (2006)GABRIEL BOGDÁNYI,MARIÁN ŠIMO2 I MÁJ 2013 2 I MÁJ 2013

ROZHOVORROZHOVORPREDSEDA TRÉNERSKEJ KOMISIE SAZ MARTIN PUPIŠ BY PRIVÍTAL, KEBY MAL DEŇ 30 HODÍNAko prvý slovenský chodec v ére samostatnosti získalmedailu na vrcholovom podujatí – bronz na juniorskýchME 1997. V závere minulého roka sa stalpredsedom trénersko-metodickej komisie SAZ a zastupujúcimšéftrénerom. Najmladším v histórii. Martin Pupiš(34) je plný ideálov, plánov a predstáv, ako posunúť slovenskúatletiku dopredu.Dlho vás museli presviedčať, aby ste vzalifunkciu šéfa trénerskej komisie?„Ako sa to vezme. Už pred pár rokmi ma niektoríľudia oslovili s takouto myšlienkou.“Čo vás presvedčilo, že ste ju teraz prijali?„Určite nový predseda Peter Korčok, s ktorýmsom pracoval v minulosti a tiež vízia celého vedeniazväzu. V mojom živote hrajú prím tri veci:rodina, Slovensko a atletika. Moje rozhodovanienebolo dlhé.“S akou základnou filozofiou ste nastúpili napost?„Chcel som, aby všetci pochopili, že my, vedenieSAZ, sme servisný tím zabezpečujúci fungovanieatletiky a reprezentáciu. Hierarchia je reprezentant,tréner, servisný tím – a nie opačne, akoto na Slovensku občas býva. Okrem toho musímeukázať nastupujúcej generácii, že venovať sa atletikemá zmysel a otvára sa jej šanca dostať sa navrcholné podujatia.“Človek v tejto funkcii býva neraz hromozvodoma musí čeliť kritike – už ste to zistili?„Samozrejme, riziko neúspechu v športe vždyexistuje a na kritiku musím byť pripravený. S najvýraznejšousom sa stretol zatiaľ asi po návrhunominácie na halové ME, ale myslím si, že výsledkynajvážnejších kritikov umlčali.“Aký kľúčový poznatok máte z polročnéhopôsobenia?„Že sny sa dajú plniť.“V akom stave je trénerský káder slovenskejatletiky z hľadiska početnosti a kvality?„Osobne si myslím, že profesionálnych trénerovje vzhľadom na výsledky až priveľa. O ich kvalitenepochybujem, len mladí tréneri, žiaľ, nedostávajúdostatočný priestor a mnohí starší trénerisú už vyhorení.“Koľko atletických trénerov vlastne dnes naSlovensku pracuje na plný úväzok a v akýchútvaroch? Je to dostatočný počet?MARTIN PUPIŠDÁTUM A MIESTO NARODENIA: 19. 10. 1978 v Banskej Bystrici.BYDLISKO: Banská Bystrica.RODINA: S priateľkou Zuzkou vychovávajú spolu 14-mesačnú dcéru Lauru.ZAMESTNANIE: Pedagóg na UMB v Banskej Bystrici.VZDELANIE: Na UMB vyštudoval kombináciu tréner atletiky – učiteľ telesnej výchovy, neskôrzískal tituly PaedDr. a PhD., autor a spoluautor asi 150 odborných a vedeckých prác.ŠPORTOVÉ ÚSPECHY: 3. na MEJ 1997 v chôdzi na 10 000 m, v roku 2000 ako 21-ročný splnillimit na OH do Sydney v chôdzi na 50 km, viacnásobný majster SR a člen tímov na EP v chôdziv rokoch 1998, 2001, 2003 a 2005.CHODECKÉ OSOBNÉ REKORDY: 20 km – 1:23:46, 50 km – 3:59:13.TRÉNERSKÉ ÚSPECHY: V minulosti pripravoval Kazimíra Verkina (účastník OH 2004 a 2008),teraz trénuje spolu s Matejom Spišiakom Máriu Czakovú (účastníčka MS 2011, OH 2012),okrem toho spolupracuje s viacerými športovcami (9 z nich štartovalo na OH 2012) v oblastidiagnostiky, hypoxického a kondičného tréningu.„Najviac je v športových školách, potom vo VŠCDukla Banská Bystrica. Určitou reformou prechádzaNŠC, ale presná kvantifikácia je zložitá. Trénerovnie je málo, len nie je na 100 percent využitýich potenciál a čas.“Aké je asi percento profíkov z celkového počtu– vrátane úväzkových a dobrovoľných?„Prevažujú dobrovoľníci a ich produkty súmnohokrát kvalitnejšie ako u profesionálov. Celánaša atletika je postavená na dobrovoľníctve. Anija nemám pracovnú zmluvu so zväzom, telefónaj internet si platím z vlastného. Podobne ostatnívolení členovia vedenia SAZ. Dôležité je, že mámechuť a víziu. Realita je taká, že naša špička nie jeprodukt fungujúceho systému, ale dielo náhodya zanietenosti fanatických trénerov či rodičov.“Mnohí tréneri si zarábajú na živobytiev iných športoch, vo fitnescentrách aleboako kondiční tréneri solventnej klientely.Podarí sa raz nájsť zdroje na ich zaplatenie,aby ostali v atletike, alebo sa treba zmieriť,že taký je trend?„Atletika je kráľovná športov. Buď ju máte radia peniaze to nezmenia, alebo to nie je skutočnáláska. Samozrejme, dnes sa už takmer každý atletickýtréner živí aj ako kondičný, ale dôležitéje nepodľahnúť peniazom. Atletika nám to vráti.Myslím, že symbióza atletický a kondičný trénerfunguje všade na svete.“Ak by ste dostali ponuku, aby ste sa šéftrénerskejpráci venovali na plný úväzok a odišliz univerzity, vzali by ste to?„Mám pocit, že sa to dá zvládať aj takto. Odchodz univerzity zatiaľ neplánujem. Určite to nieje o peniazoch, nevnímam ich ako mierku kvalityživota. Vlani som dostal lukratívnu ponuku zo súkromnéhosektora, ale ostal som na UMB. Mojepôsobenie na čele trénerskej komisie beriem tak,že teraz musíme všetci aj bez nároku na odmenuukázať, čo je v nás. Ak budeme pracovať dobre,príde i finančné ohodnotenie a nájdu sa aj zdrojepre atletické hnutie.“Okrem toho, že učíte na UMB, trénujetechodkyňu Czakovú, máte rodinu. Ako tovšetko stíhate?„Mnohí tvrdia, že som workoholik, ale ja mámlen pocit, že ma baví pracovať. Teraz by som všakobčas potreboval, aby mal deň aspoň 30 hodín.Akademické prostredie v súčasnej forme smeruje,žiaľ, k sebazničeniu, preto hľadám novú výzvu.Marika Czaková trpí mojou zaneprázdnenosťouasi najviac, ale zatiaľ to funguje. Moja partnerkaZuzka ma podporuje a ja sa jej to snažím kompenzovaťtým, že sa každý deň starám sám minimálnetri hodiny o našu 14-mesačnú dcérku Lauru.“Koľko času denne vám zaberá práca súvisiacas postom zastupujúceho šéftrénera?„Je to rôzne, no nikdy nie menej ako tri hodiny.“Viacerí bývalí atléti pracujú na univerzitáchvo výskume a vede, ale prevláda názor, žespolupráca teórie a praxe trochu viazne. Dása posunúť dopredu aj na tomto poli?„Áno, ale ako som už spomenul, súčasný modelfungovania univerzít je nemoderný, a to zabíjapokrok aj v tejto oblasti. Verím však, že dôjdek progresu.“Kedysi bol dobrý zvyk na oponentúrach poriadneprevetrať pripravované tréningovéplány našej špičky, teraz sa na to nekladietaký dôraz. Mienite zaviesť nejaké novinky?„Samozrejme, tu nás čaká radikálna zmena,lebo športová príprava je sofistikovaný proces,ktorého základom je vhodné plánovanie.“Čilská generácia dozrieva a mnohé oporybudú končiť. Za nimi je dosť veľká priepasť.Čo s tým?„Čilská generácia dozrela už dávno, teraz užskôr prezrieva. Tým našťastie zachraňuje našu atletiku.Všetkým je jasné, že novú generáciu atlétovnevychováme zo dňa na deň. Mám jeden sen:do šiestich rokov zorganizovať na Slovensku juniorskéME, na ktoré by sme si pripravili novú generáciu,a potom o ďalšie štyri roky zorganizovať halovéME, kde by mohla vstúpiť do veľkej atletiky.Znie to ako sci-fi, ale sny sa mi často plnia. Mámpocit, že celý môj život je jeden krásny sen a lentajne dúfam, že sa tak skoro nezobudím.“V čom vidíte kľúčový problém našej atletiky– okrem neustáleho omieľania, že mámemálo financií?„Držím sa pravidla, že neexistuje odpoveďnedá sa, takže neexistuje ani neriešiteľný problém.V tejto otázke vidím paralelu s mojím životom.Vychovávala ma takmer vždy sama mamaa peňazí nebolo nikdy nazvyš. Nemali sme nikdyauto, video, počítač, umývačku či automatickúpráčku, ale poctivou prácou sa aj tento problémvyriešil. Rovnako to vidím s atletikou. Ak dostanemepriestor, čas a budeme poctivo pracovať, príduaj lepšie časy.“Ako sa vám zatiaľ spolupracuje so šéftrénermijednotlivých skupín disciplín?„Nesťažujem sa, hoci som mal rešpekt, že všetcisú odo mňa starší. Aj v našom tíme pre Európskypohár v Dudinciach budú starší pretekári akoja, rovnako na majstrovstvách sveta v prípade LiboraCharfreitaga.“Často počúvame, že pre mlaď (aj v atletike)je dosť peňazí, len sa nevyužívajú efektívne.Súhlasíte?„Súhlasím, hoci peňazí nikdy nie je dosť. Racionálnemusíme posúdiť, či investície do mládežeprinášajú výsledky, aké očakávame. Takto to vnímamz pohľadu vrcholového športu, zo spoločenskéhohľadiska je však každé euro investované došportu pozitívna vec.“Koľko peňazí podľa vás potrebuje špičkovýslovenský atlét na takú prípravu, aby malzabezpečené všetko, čo potrebuje?„Vždy môže byť financií viac a teda to môže byťlepšie. Investícia do samotnej prípravy nie je vysoká.Problém je v tom, že aby sa mohol športovecplnohodnotne venovať športu, musí mať zabezpečenúbudúcnosť – a to je v atletike iné akov športových hrách. Musíme si uvedomiť, že končíso športom ako 35-40 ročný bez pracovných návykova praxe.“Východné Slovensko, kedysi liaheň talentov,akoby vymieralo. Z atletickej mapy sa strácajúkluby. Dá sa tento trend zastaviť a nejakopomôcť?„Ja dúfam, že áno. Prebudenie sa východnéhoSlovenska je jedna z našich priorít.“Vymierajú aj isté skupiny disciplín. Existujevôbec nádej, že sa to zastaví a nastane oživenie?„Som optimista a verím, že ak by sa nám podarilospustiť ligovú súťaž, tento problém by sapodarilo vyriešiť. Určite to však nejde zo dňa nadeň.“Naznačujete radikálnu zmenu súťaží. Môžetenačrtnúť, ako by mali v budúcnosti vyzerať?„Moje riešenie je jednoslovné – liga.“Udržať záujem mladých o atletiku je v konkurenciiiných športov – nových i tradičných– čoraz ťažšie. Čo môže kráľovná športov ponúknuťdeťom, aby si ju vybrali?„Atletika musí prestať dúfať, že vyžije z tradíciea musí sa priblížiť ľuďom. Svetovú atletiku zachraňujeBolt, lebo asi sa zhodneme, že najznámejšíšportovec sveta nie je futbalista, ale práve tentoatletický fenomén. Vlani, keď som bol na Tour deFrance, pochopil som, že slovenská atletika potrebujesvojho Sagana.“Po halových ME v Göteborgu ste povedali, žesa budete s novým vedením SAZ snažiť splniťsny aj druhému sledu a posielať ho narôzne šampionáty. Nemôže veľkorysosť naraziťna problém s financiami?„Samozrejme môže, ale ja by som odpovedalskôr protiotázkou: potrebuje šport ľudí, ktoríbudú stále len omieľať, že financií je nedostatoka nebudú to vedieť vyriešiť? V novom vedení SAZmusíme nájsť spôsob, ako nemať takéto problémy.Ak si s tým neporadíme, nemáme tu čo robiť...Neoznačoval by som týchto atlétov druhýsled, skôr je to nastupujúca generácia, aj keď nievšetci sú najmladší.“Zahrajte sa na Sibylu a skúste natipovať, akodopadne náš najlepší pretekár na MS v Moskve,MS do 17 rokov, ME do 22 rokov a naMEJ...„Nerád by som tipoval, ale verím, že prinesiemenejakú medailu, hoci viem, že by to bolo nadpomery našej atletiky. Ale na športe je krásne, ženik nevie dopredu, ako to dopadne. Nakoniec aniv roku 1997 nik nečakal, že z juniorských ME prinesiemeštyri medaily a prekážkar Igor Kováč eštepridá skvelý bronz na MS v Aténach.“GABRIEL BOGDÁNYIMartin Pupiš (vpravo) so svojou zverenkou Máriou Czakovou a trénerským kolegomMatejom Spišiakom (vľavo).FOTO ARCHÍV (mp)2 I MÁJ 2013 2 I MÁJ 2013

TALENTMETODICKÁ PRÍLOHA – TRENDY V ŠPORTES trénerom Danielom Paukom na tribúne v Trabzone počas Európskeho olympijskéhofestivalu mládeže 2011.Foto: ĽUBOMÍR SOUČEKIDELučenský nadšenec Daniel Pauko má za sebou tridsaťročnú trénerskú kariéru. Stál pri začiatkochRóberta Ruffiniho (234 cm) aj Michala Kabelku (231), prvých dvoch v slovenskejhistorickej tabuľke skoku do výšky. Napriek tomu tvrdí: „Takého pretekára ako je TomášVeszelka som ešte nemal.“Minulý rok atléti Redoxu Lučenec získali v kategóriáchdorastencov, juniorov a dospelých dvanásťmajstrovských titulov – deväť z nich vybojovalTomáš Veszelka. Pričinil sa až o sedemnásťz 26 klubových medailí zo šampionátov. A to eštenemá ani osemnásť rokov.Tomáš už v materskej škole behal a skákal najlepšiezo všetkých detí. Jeho otec sa ho pokúsilzlákať na karate, ktorému sa sám zamlada venoval,ale neuspel. Preto ho mama, bývalá atlétka,ako osemročného zaviedla za Paukom.Odvtedy sú spolu. Už skoro desať rokov. Fachmanz neho vykresal všestranného atléta, ktorý udivujekonkurenciu najmä v skoku do diaľky a v trojskoku.Keď je zdravý, trúfne si však aj na skok dovýšky z neodrazovej nohy (!) či na hladkú stovku.„Už tri roky reprezentuje Slovensko aj v seniorskejkategórii. Mal pätnásť, keď ho premiérovo nominovalina II. ligu majstrovstiev Európy družstievdo Nového Sadu zaskočiť za zranených harcovníkov– trojskokana Vaľukeviča a diaľkára Dobrovodského,“konštatuje 65-ročný Pauko o mladíkovi,ktorého predvlani atléti vyhlásili za slovenský objavroka.SKOKY, ŠPRINTY AJ – DESAŤBOJ„Keď sme začínali, možno ani nevedel, prečotrénuje, no už ako štvrták či piatak patril medzinajlepších mladších žiakov nielen v kraji, ale naMU VŠETKO,NA ČO SIAHNEcelom Slovensku,“ vraví kouč. „Jeho doménousú rýchlosť, vertikálne aj horizontálne skoky, čižediaľka, trojskok, výška. Dokáže sa však presadiť ajv hladkých behoch na 100 či 400 metrov alebonad prekážkami.“Minulý rok v septembri si v Trnave vyskúšaldokonca desaťboj a skončil ho v slovenskom dorasteneckomrekorde. Hoci záverečnú tisícku unavenýpo dvoch dňoch súťaženia iba vyklusal, nazbieral5896 bodov, takmer o tisíc viac ako druhýv poradí.„Na čo siahne, to mu ide,“ tvrdí tréner. „Jemuje jedno, či sú to dôležité preteky, alebo iba bežnýtréning. Vždy chce byť prvý. Odmalička je naučenýsúťažiť s pretekármi o štyri – päť rokov staršími,tak sa za nimi ťahá. V tom súťažnom nasadenía nadšení ho už brzdím, lebo v poslednom časeho obmedzujú zranené slabiny a podkolenná šľachana odrazovej nohe. Aj preto sme tohto rokuúplne vynechali halovú sezónu.“Skús rozhodnúť súťaž už prvým alebo druhýmpokusom, radí mu zavše tréner v snahe šetriťnohy. Na Slovensku sa mu to zväčša darí, lebovo svojej vekovej kategórii nemá rovnocennéhosúpera. Rivalov bežne preskakuje aj o celý meter.„Trojskok neraz vyhrám aj zo štvorkrokovéhorozbehu a zo skráteného skáčem aj do diaľky,“konštatuje Tomáš.SNÍVA O MEDAILE Z RIETIVeszelka svoj talent predviedol najmä predvlani.Najskôr v Lille na svetovom šampionátedo 17 rokov, na ktorom ako najmladší trojskokanoslávil šestnástiny slovenským dorasteneckým rekordom15,22 m (starý držal Jaroslav Priščák z roku1973!) a deviatym miestom. Potom na Európskomolympijskom festivale mládeže v tureckomTrabzone, kde na doteraz najdôležitejšom podujatíkariéry v šestnástich rokoch vybojoval dvešieste miesta medzi sedemnásťročnými.Tohtoročným vrcholom budú preňho júlovémajstrovstvá Európy do 19 rokov v talianskomRieti. Tomáš dostal dopredu od trénera zaúlohu v diaľke skončiť do 8. miesta. Jemu sa tomáli, chce sa výraznejšie presadiť v konkurenciio rok starších súperov: „Myslím si, že medaily sabudú rozdávať za výkon 760 – 770 cm, čo by somv prípade, že budem fit, mohol dokázať. Takže sizo všetkého najviac želám, aby som bol zdravý –a nech to na tej Európe poriadne uletí.“TROJSKOK ČI DIAĽKA?Ambiciózny mladík už dávnejšie zaujal šéftréneraDukly Banská Bystrica Radovana Mišíka,ktorý ho chce do skokanskej skupiny. Tomáš jemomentálne tretiakom na športovom gymnáziuv Banskej Bystrici. O rok maturuje.„Po skončení gymnázia by som rád študovalna bratislavskej Fakulte telesnej výchovy a športu.Túto sezónu však budem hosťovať za Olomoucv českej extralige, takže možno skončím na niektorejvysokej škole u susedov...“Zhovorčivý Veszelka bezprostredne a úprimnereaguje aj na otázku, ktorú z dvoch svojich hlavnýchdisciplín má radšej:„Viac sa mi páči skok do diaľky. Lebo je menejnáročný ako trojskok, pri ktorom okrem koliena členkov trpí aj chrbát. Navyše, trojskok vyžadujeviac fyzickej sily. A keďže ja nie som veľký kamaráts činkami, radšej mám skok do diaľky.“ŠTEFAN ŽILKATOMÁŠ VESZELKANarodený: 6. júla 1995 v LučenciŠkola: ŠG Banská BystricaKlub: MAC Redox Lučenec/NŠC BratislavaTréner: Daniel PaukoDisciplíny: diaľka, trojskok/výška, 100 m,desaťbojOsobné rekordy: diaľka 724 (s vetrom741), trojskok 15,26 (s vetrom 15,45), doplnkovédisciplíny – 100 m 11,10, 400 m53,01, 110 m prek. (dorastenecké) 14,97,výška 205, desaťboj 5896Úspechy: MS do 17 r. v Lille 2011 – 9.miesto v trojskoku, EYOF 2011 v Trabzone– 6. miesta do diaľky a v trojskokuOcenenia: víťazstvo v mládežníckej kategóriiAtlét SR 2011 – objav rokaÁČO HOVORÍ SEXUOLÓGNaopak, sexuálne absencia môže vyvolať nespavosťa s tým súvisiacu psychickú rozladenosťa únavu. S tým súhlasí aj sexuológ Trojan (2006),ktorý sa domnieva, že keď sa športovec nevenujesexu celú noc, ale len večer pred súťažou, a potomsa vyspí, jeho výkon to nemôže negatívne ovplyvniť.I keď, ako sám poznamenal, asi by nevolil sexako ideálne rozcvičenie ráno pred súťažou. Trojantvrdí, že sex ovplyvní športový výkon skôr pozitívne.Podľa jeho názoru sú teórie o väčšej výbušnosti sexuálneneuspokojených jedincov neopodstatnené.Bojovnosť by teoreticky mohla byť ovplyvnenáhladinou testosterónu, ktorý svojím spôsobomprispieva k bojovnosti. Avšak je dokázané, že hlano,ideme sa zaoberať problematikou, pri ktorej sa všetci tvária, že deti nosíbocian. Žiaľ, alebo našťastie, nie je to tak. Pravda je taká, že sex je súčasť životaväčšiny ľudí, teda aj športovcov. Konzervatívnejšie kruhy športovcom sex predvýkonom upierajú, ale existuje na to vedecké zdôvodnenie?Z úst mnohých „odborníkov“ často počujemeaj zaručené tvrdenia, že škodlivý je hlboký drep,prekážkový sed či posilňovanie mládeže s činkami.Šport je však veda a vo vede platí len to, čo bolovedecky potvrdené. Realita je taká, že športovci súvo všeobecnosti obvykle sexuálne aktívnejší akonešportovci (Fisher, 1997).Z minulosti je známe, že napríklad MuhammadAli sa vyhýbal pohlavnému styku 6 týždňov predzápasom (Fisher, 1997) a aj v dnešnej dobe mnohítréneri odopierajú športovcom kontakt s partnerkami.Podľa výskumu Booneho & Gilomora (1995) byvšak pohlavný styk pred súťažou nemal mať negatívnyvplyv na športový výkon. Z ich zistení vyplýva,že energetická spotreba pri pohlavnom styku nepresahuje4 kalórie za minútu, čo pri priemernejdĺžke pohlavného styku nepredstavuje viac ako 25kalórií.dina testosterónu sa po pohlavnom styku prílišnemení. Na dve hodiny po sexe sa zvyšuje hladinaprolaktínu, ktorý športovému výkonu nijako neškodí(Trojan, 2006). To sa v podstate zhoduje aj sozisteniami McGlona & Shriera (2000) i Andersona,Weia & Shyu (2001), ktorí nezaznamenali žiadnezmeny vo výkonnosti športovcov 12, resp. 48 hodínpo pohlavnom styku.ŠTANDARDNÁ NÁMAHAŠportový lekár Pavol Malovič tvrdí, že sex ještandardná námaha, ako keď vybehnete na druhéposchodie, čo rovnako nevytvára predpoklad, že bymalo dôjsť k negatívnemu vplyvu na športový výkon.Malovič dodáva, že sex má veľmi výraznú úlohu.Patrí medzi najväčšie rehabilitačné cvičenia nachrbticu. Vyžaruje pozitívne hormóny – endorfíny,prekrvuje panvu a môžeme pokračovať ďalej (Mikulová,2003).Douglas (2007) však neodporúča sex bezprostrednepred zaťažením, pretože ejakulácia vyvolávapodľa jeho názoru ospalosť. Dr. Boytovová nemána problém úplne vyhranený názor, keďže sex priamopred výkonom mužom neodporúča, ale nevidív tom ani výrazný problém.BEZ ZÁVAŽNÝCH VPLYVOVVýskum realizovaný na Univerzite MatejaBela v Banskej Bystrici na skupine vytrvalcov ukázal,že hladina laktátu nameraná bezprostrednepo pohlavnom styku sa pohybovala od 2,2 do3,6 mmol. l -1 a maximálne dosiahnutá srdcováfrekvencia pri tejto aktivite sa pohybovala okolo140 p.min -1 . Dalo by sa to teda zhrnúť ako ľahkérozcvičenie. Avšak 20 až 40 % vytrvalcov signalizovalozhoršené pocity 30 minút po pohlavnom stykua pred zaťažením v zmiešanej a anaeróbnej zóne,pričom pri zaťažení aeróbneho charakteru nepociťovaližiadne zmeny. Krátkodobo sa u niektorýchobjavovala zhoršená koordinácia, či zvýšené napätie.Po 12 hodinách už nepociťovali žiadne zmeny,okrem faktu, že 38,7 % opýtaných popisovalo prílišnúuvoľnenosť.Podobné štúdie boli realizované aj na športovcochv odvetviach rýchlostno-silového a koordinačnéhocharakteru a neboli zaznamenané žiadne závažnénegatívne vplyvy na športový výkon. Väčšinaštúdii, ktoré sa zaoberali vplyvom sexuálnej aktivityna športový výkon, boli realizované na mužoch(športovcoch). Vyplýva to asi z faktu, že sa traduje,že sex ovplyvňuje najmä športový výkon u mužov,čo však žiadna štúdia významne nepotvrdila.NEZNEHODNOCUJE VÝKONGololobovová (2012) sa domnieva, že u žienmôže pohlavný styk ovplyvniť výkon veľmi pozitívne,keďže podľa nej jedným z dôvodov prospešnostisexu môže byť fakt, že vaginálna stimuláciazvyšuje v organizme vylučovanie neuropeptiduoznačovaného písmenom P, ktorý potláča vnímaniebolesti. Jeho hladina je pritom v mozgu najvyššiapráve nasledujúci deň po milostnom akte.Sumárne teda môžeme povedať, že neexistujúfakty, ktoré by potvrdili, že sex znehodnocuje športovývýkon. Na záver možno len skonštatovať, že atlétsa obyčajne rozcvičuje minimálne hodinu predsúťažou a výskumy dokazujú, že pohlavný stykmôže ovplyvňovať výkon asi len 30 minút. Teda atlét,ktorý absolvuje pohlavný styk v poslednej hodinepred súťažou podá horší výkon pravdepodobnepreto, lebo sa kvalitne nerozcvičil, a nie preto, lebomal pohlavný styk.MARTIN PUPIŠ2 I MÁJ 2013 2 I MAREC 2013

METODICKÁ PRÍLOHA – TRENDY V ŠPORTEMETODICKÁ PRÍLOHA – TRENDY V ŠPORTEAKO ĎALEJV TRÉNINGUMLÁDEŽE? NAJVIACCHÝB ROBÍMEASI V STARŠOMŽIACTVE. PREDČASNÁŠPECIALIZÁCIA JESTARÝ POJEM, ALESTÁLE AKTUÁLNYPROBLÉMNECHCIMEOD DETÍPRISKOROVÝSLEDKYFoto: SITA/Marián PEIGERKKolegovia tréneri, nedá mi nenapísaťdo nášho nového časopisupár poznámok k tomu, ako sa posunúťvpred v tréningu. Rezervyv príprave atlétov sú vo všetkých vekovýchkategóriách od najmladších až po reprezentáciu.Podstata problému je v tom, ženemáme jasnú koncepciu dlhodobej športovejprípravy.A to je problém nielen atletiky, ale celéhošportu na Slovensku. Máme síce rôzne centrá,školy, strediská, ale chýba nám centrálne riadenie,ktoré spočíva aj v plánovaní, realizácii, evidencii,kontrole, diagnostike, vyhodnocovaní a ajv mimotréningovej príprave.AKO SI DETI ZÍSKAŤV tréningu najmenších je dôležité deti osloviť,získať a udržať si ich. Musíme deti pre atletiku aktívnezískavať, presviedčať rodičov i samotné detio tom, aká je atletika pre všeobecný pohybový vývojdôležitá.Projekt Atletika pre deti, aj keď oficiálne momentálnenemá na Slovensku zastrešenie, je výbornoumožnosťou, ako dostať náš šport do povedomiamalých detí, ich rodičov a verejnosti. Jeto projekt, ktorý môže priniesť deťom radosť z pohybu,pomôcť im získať základy pohybových zručností,overiť si svoje predpoklady, fungovať v kolektíverovesníkov.Vďaka nemu si môžu zvyknúť na pravidelnétréningy a môže im priniesť aj iné výhody. Mnohéz detí možno nevydržia dlho alebo prejdú doiného športu, ale dostanú základy.Robme preto jednoduché súťaže, ktoré by využívalináčinie a náradie z projektu, a takto ichsnahu podporili a motivovali, lebo deti potrebujúsúťažiť. Keď im nedáme túto šancu v atletike,odídu k iným športom bez toho, aby atletikuspoznali.ZÁKLAD JE VŠESTRANNOSŤV kategórii mladšieho žiactva, ktorá nadväzujena prípravku, je dôležité viesť deti k atletickejvšestrannosti a najrôznejším športovým zručnostiam.Skúsenosti mi hovoria, že keď nebudú viacboje,nebude ani všestranný tréning.Výsledky chceme príliš skoro. A málo prispôsobujemedisciplíny deťom a ich osobitostiam.Napríklad do diaľky nemusia v začiatkochskákať z vymedzeného pásma a pri predčasnomštarte v šprinte ich netreba vylučovať už po prvomnevydarenom. Výšky a vzdialenosti prekážok jevhodné prispôsobiť úrovni ich biologického rozvoja.V tejto fáze odporúčam eliminovať beh na300 m – je to najnevhodnejšia disciplína pre detiz hľadiska vnútornej odozvy.V tomto duchu aj trénujme. Objavme v deťochpredpoklady pre atletiku primeraným tréningom,súťažením, diagnostikovaním a podporme ichsprávnym vedením a motivovaním.PREDČASNÁ ŠPECIALIZÁCIAV súčasnosti sa už v staršom žiactve začína etapašpecializovaného tréningu. Zvyšujme objema špecializujme postupne a primerane vekovýmosobitostiam a úrovni trénovanosti.Deti môžu trénovať aj 5-6 krát v týždni, ale nieiba atletiku. Trénujme všestranne, učme ich systematickejpráci, zodpovednosti a naučme ich veľaz techniky atletických disciplín (existuje veľa prípravnýcha imitačných cvičení, ktoré využívameveľmi málo). Hlavne však prehĺbme u nich vzťahk atletike.V tejto kategórii robíme asi najviac chýb. Predčasnášpecializácia je známy pojem a stále aktuálnyproblém.Predčasne zameraný tréning prináša prílišveľa rizík na to, aby sme mohli ľahkovážne prísťo talentované deti. Máme ich málo, dajme impreto podmienky a neodraďme ich. Nepriaznivénásledky na psychiku a názory detí a ich rodičovsú v takých prípadoch nezvratné. Naopak, premyslenádiagnostika nám naznačí, kto na čo mápri poctivom tréningu.KOMPLEXNÉ PODMIENKYV kategóriách dorastu a juniorov sa dá ešteveľa získať, na druhej stane však aj veľa stratiť.Predpoklad úspechu a budúcnosti nádejnéhoatléta vychádza z toho, aký mal tréning v predchádzajúcichetapách, aké základy získal, akú má perspektívua aký je jeho vzťah k atletike. Dôležité,rovnako ako v mladších kategóriách, je vytvoriťdobrú tréningovú skupinu, partiu, ktorá pomôžeudržať mladého človeka pri atletike.Pri stúpajúcej výkonnosti je potrebné zlepšovaťaj podmienky, obklopiť atléta v prípraveokrem trénera aj ďalšími odborníkmi. Spájajmenajlepších atlétov do spoločného tréningu, lepšiedlhodobo do tréningových skupín, pravidelneich testujme, majme jasné kritériá zaraďovaniado útvarov, škôl či výberov. Zvyšujme objem,najviac o 20 percent ročne, zvyšujme intenzitua zaraďujme špeciálne prostriedky, ale stáles prihliadnutím na trénovanosť a výkonnosť pretekárov.V našej atletike je veľa pozitívneho, mámenadšených, obetavých a dobrých trénerov, pozitívnepríklady našich atlétov, máme talenty,ale aj rezervy. Nech nás všetkých teší zlepšeniea úspech každého nášho atléta. Máme pred seboudlhú a tŕnistú cestu, výsledky sú často vzdialenéa neisté, ale za pokus to stojí.Prof. PaedDr. IVAN ČILLÍK, CSc.,vedúci katedry telesnej výchovy a športu naFakulte humanitných vied UniverzityMateja Bela v Banskej Bystrici, tréner,člen AK UMB Banská Bystrica2 I MÁJ 2013 2 I MAREC 2013

METODICKÁ PRÍLOHA – TRENDY V ŠPORTEBEHYSimona Švachová (vpravo) s litovskou účastníčkou semináraRazgunou Strumskyteovou.Foto: ARCHÍVATLETIKANa seminári sa zúčastnila spolus Poľkou Anetou Kaczmarekovouvďaka štipendiu za ocenenie „EuropeanAthletics Future Women LeaderScholarship“ v roku 2011, ktoréokrem účasti na sollihulskom seminárizahŕňalo i účasť na semináriEuropean Athletics – UNESCOLeaders Forum počas majstrovstievEurópy 2012 v Helsinkách. Účastníčkouseminára bola taktiež bývaláskvelá maratónkyňa, dvojnásobnámajsterka sveta (2003, 2007) a dvojnásobnástrieborná olympijskámedailistka (2004, 2008) CatherineNderebová z Kene.Cieľom seminára v Solihulle,ktorý organizovala Európska atletika(European Athletics) a British Athleticss podporou britskej agentúry prevrcholový šport UK Sport a centraIAAF pre regionálny rozvoj v Moskve,bola odborná príprava žien pracujúcichv atletike na vyššej úrovni vovedúcich pozíciách.Medzi najzaujímavejšie častiseminára patrila nepochybne prednáškaStuarta Westa z univerzityv Loughboroughu, ktorá popisovalakonštrukciu profilu rozhodcu atletickýchpretekov, koncepciu manažmentua štýlov vedenia.Účastníčky boli rozdelené došiestich pracovných skupín, ktorýchúlohou bolo vytvoriť televíznureklamu, ktorá by oslovila ľudí sozáujmom o atletiku a nadchla ich prepozíciu rozhodcu v atletike. Členkyjednotlivých skupín museli navzájomkomunikovať a odhaľovať potrebnécharakteristiky a vlastnosti potrebnépre zvládnutie výkonu tejto funkcie.Počas plnenia tejto úlohy prenikliaž do oblasti štruktúry a činnostiatletických zväzov v rôznych krajinácha ich osobitostí. Simona Švachovábola takmer najmladšou účastníčkouseminára a všetky získané informácieboli pre ňu skvelou školou a príležitosťouzvýšiť si rozhľad o činnostirozhodkýň v atletických zväzochiných krajín.Bronzová medailistka v behu na400 metrov na olympijských hráchv Sydney 2000 a v súčasnosti televízsivzdelávaženské kádreOd12. do 15. apríla sa v Solihulle neďaleko anglickéhoBirminghamu uskutočnil odbornýseminár zaoberajúci sa postavením žien v atletikepod názvom Women in World Athletics(WIWA) – Ženy vo svetovej atletike. Slovensko medzi 50 účastníčkamiz 31 krajín sveta zastupovala doktorandka na katedre telesnejvýchovy a športu FHV UMB v Banskej Bystrici Simona Švachová,ktorá v súčasnosti dokončuje dizertačnú prácu zaoberajúcousa atletikou pre deti.na moderátorka Katherine Merryováveľmi zábavným a zaujímavým príhovoromprivítala všetkých účastníkovnedeľnej časti seminára, ktoroubola konferencia britských atletickýchrozhodcov a funkcionárov, na ktorúdostali pozvanie i účastníčky semináraWIWA. Organizátori pripravili viacako 20 workshopov zameraných narôzne funkcionárske a rozhodcovskéčinnosti v britskej atletike.Mimoriadne zaujímavá bolanajmä prezentácia Rusky JelenyOrlovovej (členka medzinárodnéhopanelu technických funkcionárov)o jej osobnom rozvoji a posune nasúčasnú významnú pozíciu v športe.Mnoho žien po jej príspevku získalonovú motiváciu do ďalšej práce v atletike.Aj Simona Švachová považovalaprednášku ruskej funkcionárkyspolu s prednáškou oboznamujúcouo britskom modeli vzdelávaniaatletických rozhodcov za najlepšiuz nedeľňajšieho programu. Záverdňa vyplnila slávnostná večera nahrade Warwick s bohatým a veľmizaujímavým programom.V posledný deň prezentovaliúčastníčky WIWA reklamné videozáznamy,ktoré vytvorili v rámci šiestichpracovných skupín – boli zábavné,zaujímavé a poučné. Programovýriaditeľ Loughborough UniversityStuart West potvrdil, že dámy vosvojich prácach využili informáciezískané na víkendových prednáškach.Seminár v Solihulle sa skončilprednáškou zameranou na plánovaniekariéry a jej riadenie.Jeho program účastníčky motivoval,inšpiroval a povzbudil k napredovaniuich činnosti a kariéry v atletike.Aj našu zástupkyňu štvordňovýprogram nadchol a inšpiroval doďalšej práce. Stuart West vyjadril soseminárom spokojnosť, prekvapilaho aktivita účastníčok, ich zapájaniesa do rozhovorov s prednášajúcimii do aktivít počas seminára.Veľká Británia bude hostiť seminárWomen in World Athleticskaždoročne až do roku 2017. Jehozámer je pripraviť a zapojiť čo najviacžien do práce počas svetovéhošampionátu v Londýne 2017.Dúfajme, že i v ďalších rokochbude mať slovenská atletika natomto seminári zastúpenie a získanévedomosti zúročí v práci v prospechnašej atletiky.PaeDr. MARTIN PUPIŠ, PhD.Kto chce behať, behá aj v mrazeZimy mali tento rokvšetci po krk. Vrátanebežcov. Rekordnúmasu vytrápil mrázaj na bratislavskom maratóne.Pred jeho štartom dokoncasnežilo. Ani počas Národnéhobehu Devín – Bratislavav prvú aprílovú nedeľu teplotacelkom nezodpovedalaprívlastku bežecké vítaniejari.Vlani sa na najstarší slovenský beh (rok vzniku1921) prihlásilo až 6492 ľudí, na štart pod Devínich však prišlo o 1220 menej. Organizátori si mysleli,že väčšinu absentérov tvorili špekulanti: za desaťeur štartovného sa dostali k značkovému tričku,ktoré bolo súčasťou registračného balíčka, ale bežaťsa už neunúvali. Tak doň tohto roku tričko nezaradili– len právo kúpiť si ho za režijnú cenu.Jozef Chynoranský, riaditeľ Správy telovýchovnýcha rekreačných zariadení Bratislavy, ktorápodujatie organizuje už vyše dve desaťročia,predpovedal menší rozdiel medzi prihlásenýmia skutočnými účastníkmi.DEVÍN BEZ REKORDUPredpoklad sa však veľmi nenaplnil: z vlaňajšiehomínusu 1220 bol tento rok mínus 1132.„Nechápem,“ úprimne krčil ramenami Peter Blaho,dlhé roky hlavný muž v organizátorskom zákulisí.Vlani mal Devín rekordných 5272 štartujúcichbežcov, tohto roku o 31 menej – 5203.„Tento drobný pokles si naopak viem vysvetliť,“reagoval.. „Zima nemala konca, niektorí nestihlinabehať toľko kilometrov, aby si trúfli postaviťsa na štart. Nedá sa vylúčiť, že tie dva faktytrochu súvisia. Mnohí sa prihlasovali s veľkýmpredstihom, v januári či vo februári, keď sa mohlinádejať, že zima čoskoro pominie – netušiac, žesa bude predvádzať až do konca marca.“Jedenásťkilometrový Devín behávajú aj takí,ktorí netrénujú, keď praští, no väčšina maratóncova polmaratóncov, aj tých rekreačných, je z inéhocesta.„Kto chce behať, behá aj za mínusových teplôt,“myslí si Jozef Pukalovič, riaditeľ ČSOB Marathonu.NOVÁ TRAŤ – DOBRÁ VOĽBABratislavský maratón vlani zažil počasie hodnéprvého apríla, na ktorý pripadol: slnko aj sneže-nie. Horšie už byť nemôže, nádejali sa jeho účastníci.Čerta rohatého. Tohto roku sa za mínusovejteploty museli naobliekať ešte viac a pred štartomaj po dobehu sa najvyhľadávanejším domicilomstala vyhrievaná šatňa.„Bežci jedinečne zvládli nepriazeň počasia,nikto nemal vážnejšie zdravotné problémy,“ tešilsa Pukalovič. Ale ešte viac z priaznivých odozievna novú trať.„Petržalka dostala košom, bežia sa dva ľavobrežnéokruhy. Myslím si, že je to dobrá voľba.Odpadli štyri stúpania na mosty a trať je bližšiek ľuďom. Vyhla sa petržalskej hrádzi, kde nebývaloživej duše,“ napísal 70-ročný Bratislavčan ViliamNovák na webovú stránku 42195.sk do rubrikyDojáky, v ktorej sa bežci so spisovateľskýmčrevom zverujú so zážitkami v maratónkach. O čosineskôr sa stal známy aj širšiemu okruhu ľudívďaka štartu v Bostone.POTENCIÁL RASTU„Nedostala sa mi do uší ani jediná vážna výhradak novej trati. Organizačne je náročnejšia,Na parkovisku pod Devínskym bralombolo husto, ale ešte má cirka tisícovúrezervu. Foto: SITA/Marián PEIGERale pôsobí kompaktnejšie ako minulá, preto jejzostaneme verní prinajmenej najbližšie roky,“sľubuje riaditeľ najväčšieho slovenského jarnéhomaratónu.Podujatie aj v ôsmom ročníku zaznamenalonárast súhrnnej reálnej účasti na všetkých typochsúťaží, hoci podľa výsledkových listín len drobný:z lanských 6577 na 6629.Štartovné zaplatilo ešte o deväťsto ľudí viac(7530). „Desať až pätnásťpercentný odpad je namaratónoch vo svete bežný,“ tvrdí Jozef Pukalovič.„Dôvodov, ktoré sú neovplyvniteľné organizátorommôže byť veľa: od počasia až po choroby.“Potešiteľný je nárast účasti žien (v kategóriáchdospelých o 169) a o štvrtinu viac štartujúcichv hobby-behu.„Stále existuje potenciál rastu. Bežecký boomna Slovensku ešte nedosiahol svoj vrchol, pribúdajúcemnožstvo podujatí inšpiruje ďalších, abysa prebrali z letargie a začali behať,“ myslí si Pukalovič.(mo)Na trať bratislavského maratónu vybiehali niektorí vytrvalci priam zababúšení.Foto: SITA/Marián PEIGER2 I MÁJ 2013 2 I MÁJ 2013

PRED SEZÓNOUPRED SEZÓNOUŠéftréner skokov Radoslav Dubovský so svojimi zverenkami, sestrami VelďákovýmiFoto: FOTOSPORT.SK/Pavol UHRINŠÉFTRÉNERI DISCIPLÍN PODALI SITUAČNÚ SPRÁVUO STAVE PRÍPRAV A OČAKÁVANIACHŠprintérov či prekážkarovsvetovej úrovne zatiaľ u násniet, očakávať limitára na moskovskéMS by bola asi trúfalosť.Šéftréner šprintov a prekážkových behov KristiánCupák však verí, že jeho sekcia bude mať zastúpenieaspoň na dvoch z troch mládežníckych vrcholovroka.„Vlani zaujala na 400 m Záhradníčková a akbude napredovať aj v tomto roku, bude asi najväčšiaopora šprintov na MS do 17 rokov. Na juniorskéME v Rieti sa nečrtá kandidát, na ME do 22rokov Tampere však hneď dve – Kršáková a Beze-Slovenská atletika vstupuje do svojej dvadsiatej prvej samostanej letnej sezóny,mimoriadne bohatej na vrcholné podujatia. Kolotoč sa rozkrúti Svetovou univerziádouv Kazani (7. – 12. 7.), potom prídu na rad MS do 17 rokov v ukrajinskomDonecku (10. – 14. 7.), ME do 22 rokov vo fínskom Tampere (11. – 14. 7.), juniorskéME v talianskom Rieti (18. – 21. 7.) a leto vyvrcholí majstrovstvami sveta v Moskve(10. – 18. 8.). V samom závere roka sú ešte ME v krose v Belehrade (8. 12.). Ako je našašpička pripravená a s akými ambíciami na šampionáty pocestuje, sme zisťovali u šéftrénerovvšetkých skupín disciplín.ŠPRINTYková. Ak prvá potvrdí progres z haly a druhá nadviažena minulú sezónu, obe majú predpokladdostať sa až do semifinále,“ vraví Cupák.Seniori (Šimík a Závacký na 100 m, Papšo na110 m prek. a Kučera na 400 m prek.), z ktorých anijeden ešte nemá viac ako 25 rokov, by sa mali výkonnostneposunúť čo najbližšie k solídnym európskymparametrom. „Ak Kučera predvedie podobnývýkonnostný skok ako vlani, mohol by byť dokoncaadept na miestenku na MS,“ odhaduje Cupák.Moskovský B-limit na 400 m prekážok je 49,60.Šprintérsky šéftréner by sa rád dočkal aj zmienv listine slovenských rekordov – v mužskej stovkea oboch seniorských štafetách na 4 x 100 m.V zime využívali šprintéri najmä bratislavskýElán, po halovej sezóne sa vybrali za teplom dorôznych kútov Európy – do Španielska (Benidorm,Lloret de Mar), na Kanárske ostrovy či do ČiernejHory.STREDNÉ TRATELídrom skupiny strednotratiarovby – takisto ako v halovejsezóne – mal byť osemstovkárRepčík. „Jeho príprava je zatiaľbezproblémová. Dlhú zimu sme preklenuli na sústredeniachv JAR a Taliansku, vždy aj so sparingpartnermi.Dúfam, že splní nominačné kritériánielen na Svetovú univerziádu, ale aj na majstrovstvásveta,“ vraví šéftréner stredných tratí MarcelLopuchovský. Od zverenca očakáva priblíženie sak méte 1:45,50 a v kútiku duše postup do moskovskéhosemifinále.Objav zimy osemstovkárka Habovštiaková(semifinalistka halových ME v Göteborgu) budemať v lete vrchol zrejme na univerziáde, moskovskýlimit (2:01,50) bude asi nad jej sily. Pre Pelikána– z 800 m prešiel definitívne na 1500 m– je veľká výzva slovenský rekord Ivana Kováča3:39,4 z roku 1974. „Jozef by sa mohol dostaťpod 3:40, no moskovský B-limit je mimoriadnetvrdý – 3:37,00,“ upozorňuje šéftréner.Z nastupujúcej generácie sa o účasť na mládežníckychvrcholoch podľa Lopuchovskéhomôžu uchádzať Talán (MS 17), Janečková a Žúbor(MEJ). „Verím aj 20-ročnému osemstovkároviTimoranskému. Mám ho v tréningovej skupinea ak sa nezraní, môže veľmi prekvapiť. Má v sebečosi, čo sa mi len ťažko opisuje,“ dodáva.DLHÉ TRATEMaratónkyňa Berešová málimit do Moskvy už od vlaňajška,či však na šampionát pocestuje,je otázne. Reálnejší je polmaratónna Svetovej univerziáde v Kazani. „Katkatakmer tri mesiace netrénovala pre únavovú zlomeninupriehlavku. Jej aktuálnu formu preverítest na majstrovstvách Slovenska v polmaratónev Žiari nad Hronom 25. mája. Ak pobeží pod1:18 h, bude sa uchádzať o univerziádu, a potomsa uvidí, čo ďalej smerom k MS,“ objasňuje situáciuokolo londýnskej olympioničky šéftréner vytrvalcovMarcel Matanin.Pre slovenských vytrvalcov budú kľúčové decembrovéME v krose v Belehrade. „Chcel by som,aby štartovali najlepší juniori Janečková a Žúbor,no pokúsim sa presadiť aj účasť oboch seniorskýchmajstrov Slovenska,“ tvrdí Matanin.Potešilo by, keby sa výkonnostne prebrali maratónci.Posledný čas pod 2:20 h zabehol práveMatanin v roku 2006 v Lipsku (2:19:33). „Najväčšiušancu má Urban, možno by mu pomohlo,keby viac konzultoval prípravu s bežcami, ktorí užtúto hranicu prekonali,“ myslí si šéftréner.Tohtoročná dlhá zima s množstvom snehu vytrvalcomnepriala. Preto sa tí, ktorí „naškriabali“peniažky, vybrali na sústredenia do tepla (Berešová– Kanárske ostrovy, Pástor, Szabo – Maroko).SKOKYSkokanský šéftréner RadoslavDubovský, ktorý zastrešujeaj viacboje, je pred letnou sezónouoptimista. Verí, že jeho skupinadisciplín bude mať zastúpenie na každomvrcholnom podujatí roka.„Solídna účasť sa črtá na juniorských ME v Rieti:Veszelka, Mokrášová, Zeman, Hladíková. A aj naMS v Moskve, kam by sa za istých okolností mohlakvalifikovať až pätica skokanov,“ odhaduje. V hresú určite diaľkarky Jana Velďáková a Medgyesová,trojskokanka Dana Velďáková a výškari. Naplniťtento počet však nebude jednoduché, lebo akchcú štartovať v disciplíne dvaja, minimálne jedenmusí mať A-limit. Ten je v diaľke žien 675 cm(B-limit 665) a v mužskej výške 231 cm (228).Dubovský za oporu na juniorských ME pasujesedembojárku Mokrášovú („Vlani skončila na juniorskýchMS šiesta, teraz môže bojovať o medailu.“),na ME do 22 rokov trojskokana Kocha a naseniorských MS trojskokanku Velďákovú. „Verím,že sa jej podarí zlepšiť ôsme miesto z Berlína2009,“ nádeja sa šéftréner skokov.Za najväčší problém v príprave považuje nedostatočnéhalové tréningové možnosti: „V zimemáme len jedinú regulárnu halu v Bratislave. Eštežepo dlhých rokoch vynovili a konečne položilinový kvalitný povrch aj v hale banskobystrickéhošportového gymnázia.“VRHY A HODYVrhači sú už roky oporamislovenskej atletiky vo všetkýchkategóriách. Z 30 medailí v éresamostatnosti získali polovicu– 15. „Verím, že na majstrovstvách sveta v Moskvebudeme mať minimálne troch pretekárova v mládežníckych kategóriách nastane výraznejšíposun vpred,“ charakterizoval základný cieľ vrhačskýšéftréner Pavel Pankuch.O miestenku na MS sa uchádzajú piati: z kladivárovvicemajsterka Európy 2012 Hrašnová, európskyexšampión Charfreitag, Lomnický a oštepáriBenák a Ženúch. „Limity sú tvrdé, úspechbude už aj účasť,“ podotýka Pankuch. V kladivemužov sú limity 79,00 (A) a 76,00 (B), u žien72,00 (A) a 69,50 (B), v mužskom oštepe je ajslabší „béčkový“ až 81,00.Podľa vrhačského šéftrénera by mohli prekvapiťmládežníci: na MS 17 v Donecku trnavskýoštepár Slezák a na ME 22 nitriansky kladivárKružliak. „Slezák hneď v úvode sezóny slovenskýmrekordom 70,63 m potvrdil potenciál zlepšovaťsa,“ konštatuje Pankuch. „Kružliak už prehodil70 m a myslím si, že nepovedal poslednéslovo.“CHÔDZAŠtrbské Pleso, Melago, Livingno,Sardínia, Kanárske ostrovy,Turecko i Vysoké Tatry– všetko osvedčené destinácie,v ktorých chodecká špička ladila formu na rok2013. Jarné výkony naznačili, že aj leto by mohlobyť úspešné. „Zatiaľ sa nám darí a dúfam, žev trende zlepšovania osobných rekordov a plnenialimitov na vrcholy budeme pokračovať,“ nádejasa chodecký šéftréner Roman Benčík.Chodci spájajú najväčšie nádeje už tradičnes Tóthom, ktorý si v apríli zlepšil osobný rekordna 20 km (1:20:14) a prvú päťdesiatku pôjde ažna MS. „Výborný úvod mala aj Czaková, potešilnávrat Gálikovej. Obe už majú limit na MS, rovnakoaj Kučmín a Majdán. Vo výbornom svetlesa ukazuje aj dorastenec Úradník, ktorý nielenžesplnil limit na MS do 17 rokov, ale aj ostrý zväzovýA-limit na MEJ. Napreduje aj ďalší dorastenecMorvay z Nitry,“ vymenúva Benčík pozitíva jari.Negatívami sú neskorý prísun financií a dlhodobétréningové výpadky, ktoré v príprave na ME 22pribrzdili Strmeňovú a Privalincovú.GABRIEL BOGDÁNYIVIZITKYKRISTIÁN CUPÁKŠéftréner šprintov a prekážok:od roku 2013Dátum a miesto narodenia:15. 12. 1980 SvidníkPovolanie: kondičný trénerAktívna kariéra: reprezentant SRv šprintoch, na 100 m, osobný rekord10,76 (s vetrom 10,62)MARCEL LOPUCHOVSKÝŠéftréner stredných tratí:od januára 2012Dátum a miesto narodenia:2. 5. 1977 KošicePovolanie: tréner atletiky v NŠCAktívna kariéra: reprezentant SR na400 a 400 m prek., účastník OH 2000v Sydney, osobné rekordy 45,95 (400 m)a 49,92 (400 m prek.)MARCEL MATANINŠéftréner dlhých behov:od decembra 2012Dátum a miesto narodenia:15. 12. 1973 Vranov n/T.Povolanie: športový manažérAktívna kariéra: reprezentant SR vovytrvalostných behoch, účastník OH 2004v Aténach, osobný rekord v maratóne2:17:23RADOSLAV DUBOVSKÝŠéftréner skokov: od roku 2004Dátum a miesto narodenia:20. 7. 1966 KošicePovolanie: tréner atletiky vo VŠC DuklaAktívna kariéra: výškar (203) a prekážkarna 300 m v kategórii dorastu (40,46)PAVEL PANKUCHŠéftréner vrhov a hodov:od januára 2012Dátum a miesto narodenia:20. 2. 1975 KošicePovolanie: tréner atletiky v ŠG KošiceAktívna kariéra: reprezentant SR vovrhu guľou, účastník MS a ME (5. na MSJ´94), osobný rekord 19,78 (v hale 19,81)ROMAN BENČÍKŠéftréner chôdze: od roku 2001Dátum a miesto narodenia:3. 11. 1970 ŠaľaPovolanie: tréner atletiky vo VŠC DuklaAktívna kariéra: reprezentant SRv chôdzi, osobný rekord na 50 km 4:09:262 I MÁJ 2013 2 I MÁJ 2013

TÉMATÉMTÉMAV roku 1991sme mali štyriregulárnedráhy s umelýmpovrchom, dnesmáme deväť, z nichjedna je nefunkčnáSmutná realita slávnejdráhy na Pasienkoch.Foto: ŠTARTFOTO/Ján SÚKUPV roku 2001, keď Interhrozil, že zbúra atletickúdráhu a postaví čistofutbalový štadión,odohral sa počas CenySlovenska (následníkP – T – S) malý hepening:na Pasienky dorazilbager na kolesáchopásaný čiernymsúknom.Foto: ŠTARTFOTO/Ján SÚKUPTARTANOVÉ DRÁHY NA SLOVENSKU1970 Bratislava, Pasienky 81974 Banská Bystrica, Dukla 81990 Košice, TU 81991 Nitra, Stavbár 82001 Dubnica n. V., Spartak 62002 Trnava, AŠK Slávia 82005 Nové Zámky, AC 62005 Bratislava, Mladá Garda (STU) 62006 Nové Mesto nad Váhom 7Legenda: rok dokončenia výstavby, mesto, klub(lokalita) a počet dráh na ovále.Tartan na atletickom ovále bol hitmexickej olympiády 1968. V Európeho ako prví ešte v tom istom rokupoložili na zürišskom Letzigrunde.Už o dva roky „zázrak storočia“ ležal aj napražskom Strahove a na bratislavských Pasienkoch.Dnes je to na zaplakanie: kýmČesi po 43 rokoch rátajú počty regulárnychštyristometrových dráh s umelým povrchomna stovky, Slovákovi stačí jeden párrúk. Máme ich len deväť, a to vrátane jednejnefunkčnej. Tej najstaršej.Najlepšia dráha je dnesna banskobystrickýchŠtiavničkách.Foto: PAVOL BLAŽEKPo dráhe, na ktorej šprintoval Valerij Borzov, MichaelJohnson či Merlene Otteyová a krúžil AlbertoJuantorena alebo Noureddine Morceli, dnes aj kráčaťtreba maximálne opatrne. Kopa bublín a dier.Niektoré spôsobila príroda, iné ľudia, čo predčasoms ťažkou technikou stavali pódiá na hudobné koncerty.Naposledy sa na nej súťažilo pred tromi rokmi,v lete 2010. Keď sa päťdesiatym ročníkom s existencioulúčila niekdajšia „péteeska“, míting, ktorý svojhočasu označovali za Zürich východu. Zdá sa, že tobola aj derniéra dráhy.Štadión voľakedy patril Interu, dnes na ňom hrávaSlovan, ale len z núdze. Kým sa v hlavnom mestenevyrieši problém reprezentatívneho futbalovéhoštadióna, problémom atletického sa nikto kompetentnýani nezačne zaoberať. Najmä ak si, ako sahovorí v zákulisí, na lukratívny priestor Pasienkovbrúsia zuby developeri schopní presadiť aj zmenuúzemného plánu. Podľa neho má byť športovo-rekreačnouzónu, ale stačí sa porozhliadnuť...ŠTYRI Z ÉRY ČESKOSLOVENSKA„V počte atletických dráh s umelým povrchom výraznezaostávame prinajmenej za susedmi, v Českuúdajne majú okolo štyristo štyristometrových,“ vravípredseda Slovenského atletického zväzu Peter Korčok.„Pripravujeme analýzu problému atletickýchšportovísk. Musíme poznať východiskový stav, abysme mohli zodpovedne posúdiť, čo a kde potrebujeme,a rozhodnúť, ktoré iniciatívy podporíme. Najväčšíefekt môže mať výstavba dráh tam, kde sú silnékluby čiže životaschopné zázemie.“„Chvalabohu, v poslednom čase pribudli aspoňnejaké menšie školské dráhy, ale tie neriešia problémslovenskej atletiky,“ dodáva podpredseda VladimírGubrický.Tartanových oválov s predpisovou dĺžkou 400 mvrátane Pasienkov je na Slovensku deväť. Prvé štyrisú ešte z československej éry: Bratislava, BanskáBystrica, Košice, Nitra. Koncom minulého storočiavšak celé desaťročie nepribudol ani jediný. Terazhrozí, že sa tragická pauza zopakuje.2001: KONEČNE AJ SLOVENSKÝPrvým „slovenským“ tartanom bol až dubnickýv roku 2001. Zaslúžil sa oň neodbytný, žiaľ, užnebohý Zdeněk Hrbáček, ale získaním financií najmävplyvný poslanec a vtedajší šéf atletického klubuMilan Hort – mestu sa podarilo združiť významnúčiastku, ku ktorej nezanedbateľnú pridal (ešte existujúci)Štátny fond telesnej kultúry. Krstil ho farár ajpremiér.O rok otvárali dráhu aj v Trnave. Na rekonštrukciiareálu na Rybníku sa mesto podieľalo ešte výraznejšieako v Dubnici nad Váhom. „Jedine mestá môžuzmeniť hrozivú absenciu umelých dráh,“ povedalavtedy Eva Charfreitagová ako tajomníčka trnavskejSlávie, členka výkonného výboru SAZ, ale aj akomama špičkového kladivára.Trnava je historickou baštou slovenskej atletiky.Dubnica síce expandovala až nad pomery, vďakazápalu funkcionárov a trénerov sa však stala lídromslovenskej atletiky a presadila sa tiež v európskejkonkurencii, takže aj v tomto meste bola umelá dráhanevyhnutnosť.Vedenie SAZ na čele s Máriou Mračnovou vtedyvyužilo vhodnú dobu, pritlačilo na štát, a ten v rokoch2005 – 2006 prispel ešte na výstavbu trochsyntetických dráh: v Nových Zámkoch, na bratislavskejMladej Garde a v Novom Meste nad Váhom.Medzitým však uplynulo sedem rokov a nepribudlaani jediná.PASIENKY V ŽALOSTNOM STAVESkôr než ľudia behali na tartane kone. Bratislavskúdráhu v roku 1970 stavala švajčiarska filiálkaminnesotskej firmy 3 M, ktorá prvá vyšla s nápadomvyužiť turfový projekt aj v olympijskom športe číslo1. Každý z 5500 metrov štvorcových trinásťmilimetrovejhrúbky na Pasienkoch stál 30 dolárov. Nemciuž v tom čase ponúkali lacnejší rekortan, Američaniaich však s tartanom prebili tým, že dali dlhšiu záruku– desať rokov.Na Pasienkoch napokon vydržal štyridsať. „Základnádesaťmilimetrová vrstva je ešte z roku 1970,“potvrdzuje Imrich Ozorák, šéf mítingu P – T – S. „Dvakrátsa však obnovovala vrchná trojmilimetrovávrstva. V poslednom období sme pre nedostatok financiíuž len vyrezávali a flekovali poškodené kúsky.Teraz by sa už musela nanovo položiť celá vrstva.“DRAHÁ DRÁHA, NO KVALITNÁSondovali sme, v akom stave je osem fungujúcichoválov.„Najlepšia slovenská dráha je momentálne nabanskobystrických Štiavničkách, ale už by potrebovalaretopping,“ myslí si šéf zväzu Peter Korčok. Rovnakýnázor má šéftréner VŠC Dukla Banská BystricaRadovan Mišík: „Vlani sme opravili diaľkársky sektora tohto roku v máji naliali nový conipur na úsek oválu,ktorý sa prepadol. Bez toho by sme nemohli v júniorganizovať majstrovstvá Európy družstiev.“Umelý povrch na košickom atletickom štadiónepoložili pred 23 rokmi. „Bežecký ovál prešiel predpár rokmi rekonštrukciou, problémom sú sektory,“vraví šéf východoslovenskej atletiky Vladislav Vovčko.„Mali sme projekty aj na ich obnovu, ale nerealizovalisa. Riešenie komplikuje fakt, že štadión jemajetkom Technickej univerzity.“„V Nitre sme predčasom opravili oštepársky ajvýškársky sektor, horší je diaľkársky,“ hovorí západoslovenskýpredseda Martin Illéš. „Bežecký ovál drží.Naša dráha bola relatívne drahá, ale cenu vyvážilakvalita. Dnes sa kladú lacnejšie povrchy, ale tie toľkonevydržia.“POVRCHNÁ MÓDA POVRCHOVSlovenská atletika vstúpila do tisícročia s dvojkouna začiatku s výsmešným počtom štyroch štadiónovs umelým povrchom. Vzhľadom na ich potrebua ekonomickú odkázanosť na verejné zdroje aninemala inú možnosť, ako sa prispôsobiť axióme biznisudnešnej doby, v ktorej má navrch povrchnosť ajv povrchoch: rýchlo a lacno.Namiesto povrchov SW (vodonepriepustné) prišlido módy lacnejšie vodopriepustné. Také sú aj navšetkých nových dráhach na Slovensku. Ich životnosťje však nižšia.V Dubnici nad Váhom dávali novú vrchnú vrstvuuž po štyroch rokoch, v dvetisícom piatom. „Zasa bysa patrilo ju obnoviť, darmo, organizujeme štyridsaťpretekov ročne,“ pripomína sekretár AK Spartak RastislavHrbáček. „Uvažujeme aj nad rozsiahlejšou rekonštrukciou,zatiaľ sú problémom peniaze. Radi bysme šesťprúdovú dráhu rozšírili na osemprúdovú,čím by sme dostali do súladu s pravidlami aj dnešnéprudké zákruty. Navyše, prvá dráha je vplyvomzím trochu vlnitá.“TRNAVSKÝ SEN O TRIBÚNEHlavným nedostatkom trnavského atletickéhoareálu na Rybníku je absencia krytej tribúny. Jej výstavbamala byť súčasťou druhej etapy rekonštrukcieareálu, ktorú mesto sľubovalo už na krste umelejdráhy na jeseň 2002.„Pôvodný projekt rátal s tribúnou za tri miliónyeur, to je dnes nereálne,“ vraví tajomník AŠK SláviaTrnava Vladimír Gubrický. „Teraz máme nový namenšiu a jednoduchšiu. Mesto už vypísalo aj súťažna dodávateľa. Ceny stavieb idú dolu, nádeja sa, žetribúna nebude stáť viac ako 300-tisíc eur a dĺžkavýstavby neprekročí tri mesiace. Do majstrovstievSlovenska, ktoré hostíme koncom júna, to však nebude...“Krytá tribúna chýba aj na bratislavskej MladejGarde, momentálne jedinom regulárnom atletickomštadióne v hlavnom meste. „Dráha je v poriadku,ale potrebovali by sme nové žrdkárske doskočisko,“konštatuje predseda oddielu Slávia STU ZdenekNároda.ŠŤASTNÍ TÍ, ČO TRAFILI DOBU„Nové Zámky trápi zodraté rozbežisko na diaľkua žrď – má už pätnásť rokov,“ informuje funkcionártamojšieho AC Peter Straňovský. „Viem, nejde vámto do hlavy, lebo umelú dráhu na Sihoti sme krstiliaž v máji 2005. My sme však z obavy, že naraz nezoženiemedosť peňazí, pokrývali štadión umelýmpovrchom na etapy. V prvej v roku 1998 sme položilisyntetickú zmes na rozbehovú dráhu diaľky – to boladomáca výroba, sami sme si ju miešali aj kládli. Odbornáfirma zabezpečovala až druhú a tretiu etapu,v ktorých prišli na rad sektory výšky a oštepu, respektívnebežecký ovál.“Kombinácia povrchov je aj na štadióne AFKv Novom Meste nad Váhom, dokonca farebne odlíšená.„V skokanských sektoroch a v oštepárskommáme nepriepustný modrý podklad – na rozdielod červeného na bežeckom ovále. Trochu strácajúfarbu, ale inak sú oba v dobrom stave,“ tvrdí KazimírHunčík, duša novomestskej atletiky. „Mrzí ma,že chýba ôsma dráha, ale inak pánbohzaplať – trafilisme vhodné obdobie, dnes by sme výstavbu nepresadili.“Dnes narieka štát a plačú mestá. Im chýbajú peniaze,atletike umelé dráhy. Na východe je jediná!Na futbalové štadióny však štát sľúbil. A futbalovýzväz vzápätí prezentoval vízie budúcich štadiónovbez atletických dráh.„To už sme hádam odvrátili,“ nádeja sa predsedaSAZ Peter Korčok. „Minister školstva mi písomne sľúbil,že nepodpíše s futbalom zmluvu, ktorá by umožnilalikvidáciu atletických dráh. Teraz musíme hľadaťmožnosti, ako podporiť výstavbu ďalších umelýchdráh. Jedinú cestu vidím cez združovanie prostriedkov.Bez podpory štátu a miest to nepôjde.“MARIÁN ŠIMO2 I MÁJ 2013 2 I MÁJ 2013

VČERA A DNESVČERA A DNESFenomenálny žrdkár Sergej Bubka dva zo svojich35 svetových rekordov skočil na bratislavskýchPasienkoch – ten druhý pred štvrťstoročímSnímka potvrdzujúca historickú chvíľu spred štvrťstoročia: Sergej Bubka na bratislavských Pasienkoch po svetovom rekorde605 cm. Foto: ŠTARTFOTO/Ján SÚKUPKEĎ SERGEJ KLOPALKeď súperi skončili, začal sa chystať Sergej Bubka.na bránusvätého PetraAj na interistických Pasienkoch býval v minulostizavše plný dom. Častejšie však na atletike nežna futbale. Hlavný z dvoch dní „péteesky“ v júni1988, ktorý bol súčasťou svetového seriálu IAAFMobil Grand Prix, sledovalo dvadsaťtisíc ľudí. Fenomenálnyskokan o žrdi Sergej Bubka im na záverponúkol bonbónik: skok päť centimetrov nadšesť metrov. Svoj sedemnásty svetový rekorda druhý bratislavský.One man show trvala 28 minút. Bubka začal, keď ostatní skončili. O siedmejvečer skočil na prvý pokus svoj obligátny základ 570 cm, o necelú štvrťhodinkutakisto 590 a dve minúty pred pol ôsmou bez opravy zvládol aj605 cm.Pasienky zbožňoval: „Je tu ideálne položený žrdkársky sektor. Diváci midýchajú na chrbát, a to mám rád.“Roky chodil do Bratislavy ako domov. Napokon dostal jej čestné občianstvo.Preslávil ju hneď v prvom z ôsmich štartov na mítingu Pravda – Televízia– Slovnaft koncom mája 1984. V Bratislave skočil svoj prvý svetový rekordpod holým nebom – 585 cm.IZBA ZLATÝCH NOVICOVČo tomu predchádzalo, najlepšie vie Imrich Ozorák, vtedy tajomník organizačnéhovýboru P – T – S, ale najskôr to chce uvedenie do deja.O Bubkovi až do augusta 1983 vo svete skoro nikto nič nevedel. Ani o výškároviGennadijovi Avdejenkovi. Nad nomináciou dvoch devätnásťročnýchUkrajincov na premiérový svetový šampionát v Helsinkách prevracali oči ajniektorí funkcionári sovietskej zbornej. Presadil ju šéftréner Igor Ter-Ovanesian.„Sú to víťazné typy,“ vyhlásil a v atletickej dedine v Otaniemi im pridelilspoločnú izbu.Avdejenko prišiel do Helsínk so slabším osobným rekordom, ako bol kvalifikačnýlimit na postup do finále, napriek tomu mu v predposledný deňšampionátu zavesili na krk zlatú medailu. O deň neskôr aj Bubkovi. A vy stekto? pýtali sa ho novinári. „Ja som spolubývajúci Avdejenka, ale ešte o rovnýmesiac mladší,“ odvetil.O päť rokov v Soule sa obaja stali aj olympijskými víťazmi. Nebyť bojkotuLos Angeles, možno by nimi boli už o štyri roky skôr.AKO LOVILI BUBKU„Padlo rozhodnutie tých dvoch na rok dotiahnuť do Bratislavy. Naplniťho však nebolo také jednoduché, vtedy sa postupovalo podľa protokolu medzinárodnýchstykov so sovietskou telovýchovou, ktorý sa plánoval na dvaroky dopredu,“ spomína Ozorák. „Obísť sa dal len v prípade záujmu a tlakuz oboch strán. S direktívou presvedčiť Bubku a jeho trénera Vitalija Petrovama v marci 1984 poslali do Göteborgu na halové majstrovstvá Európy. Doložkuaj devízový prísľub urgentne vybavil šéfredaktor Pravdy Bohuš Trávniček,lebo o tie sa vtedy žiadalo mesiace dopredu.“Bubka mal hviezdny úvod do halovej sezóny 1984: päť štartov, tri svetovérekordy. Prvý vo Viľňuse (581 cm), druhý v Miláne (582) a tretí v Los Angeles(583). Američania už po MS 1983 pochopili, že vyšla nová atletická hviezdaa pozvali ju na zimné turné.Spoza mora sa Sergej vrátil do Moskvy bez žrdí – v Amerike ich zabudlinaložiť. Mal hneď presadnúť z lietadla do lietadla a cestovať na halové MEdo Göteborgu. Keď žrde nedorazili ani na druhý deň, vyškrtli ho z nomináciea ostal doma.„Jeho tréner bol v Göteborgu bez povinností, a to bolo šťastie, mali smena seba čas,“ vraví Ozorák. „Pred letnou sezónou ideme – rovnako ako vlani– na sústredenie do Bulharska, povedal mi Petrov. Navrhol som mu, abyradšej prišli do Bratislavy, že neoľutujú. Zlomil som ho a v to leto k nám napokonprišla z Moskvy dvadsaťčlenná skupina aj s Gennajom Avdejenkoma ďalšou výškárskou hviezdou Tamarou Bykovovou. Platili sme len pobytovénáklady.“EMÓCIE POD LATKOUSkok o žrdi vtedy zažíval konjunktúru a zavše sprostredkúval až prehnanéemócie. V Moskve na olympiáde 1980 po súboji s domácim lídrom KonstantinomVolkovom vyhral Poliak Wladyslaw Kozakiewicz. Keď skočil svetovýrekord 578 cm, smerom k publiku si so širokým úsmevom ľavačkou prekrížilzalomenú pravú ruku (najslušnejšie vysvetlené Mám vás v paži), za čo sivyslúžil veľký piskot. Sovietsky veľvyslanec v Poľsku označil gesto za urážkuľudu jeho krajiny a žiadal, aby mu odňali zlatú medailu. Poľskí diplomati národnéhohrdinu bránili tvrdením, že gesto bolo dôsledkom svalovému kŕčapo veľkom vypätí...Skvelú žrdkársku generáciu však mali aj Francúzi. Koncom leta 1983 najskôrPierre Quinon výkonom 582 cm zlepšil svetový rekord Rusa VladimiraPoľakova a o päť dní jeho krajan Thierry Vigneron pridal ďalší centimeter.Quinon bol prvý, čo si nechal v pretekoch položiť latku do výšky 600 cm.„Naša generácia čoskoro preskočí šesť metrov. Sme ďalej ako bola Kozakiewiczovav našom veku. Menej kalkulujeme, viac riskujeme,“ vyhlásil v denníkuL‘Équipe neskorší olympijský víťaz (o rok pri neúčasti východného blokuvyhral v Los Angeles).DESAŤ MINÚT BEZ REKORDUFrancúzom vytrel kocúra Sergej Bubka. Prvý raz v lete 1984. Najskôr 26.mája v Bratislave bez ich účasti prvým letným svetovým rekordom 585 cm(nad úradujúcim olympijským šampiónom Kozakiewiczom vyhral o 35 cm!)V sektore, ktorý miloval, a za ním tisícky tých, čo milovalijeho.2 I MÁJ 2013 2 I MÁJ 2013

VČERA A DNESVČERA A DNESa o týždeň na ich domácej pôde, v parížskom St. Denis, kde skočil ešte o tricentimetre viac – 588.Vtedy ešte Sergej nevolil salámovú metódu prekonávania rekordovo centimeter, ktorá ho neskôr preslávila. V júli v Londýne pridal dva a v augustev Ríme tri centimetre.Míting Golden Gala je pamätný, treba k nemu pridať aj dátum: 31. august1984. V ten deň Bubka naposledy pustil z rúk letný svetový rekord. Nadesať minút. Rekordných 591 cm skočil Thierry Vigneron na druhý pokus.Sergej si po svojom neúspešnom prvom na tejto výške nechal zvýšiť latku na594 a na prvý raz ju prekonal.Vzápätí si zafilozofoval: „Skok o žrdi milujem, lebo je to profesorská disciplína.Bežať a skákať nestačí, musíte aj kalkulovať. Akú žrď a ktoré pokusysi zvoliť, aby ste vyhrali a dosiahli maximálny výkon.“MAGICKÝCH 600 V PARÍŽIKým súperi o šiestich metroch len snívali, on ich už skákal. Pravda, zatiaľlen na tréningu a cez gumovú šnúru namiesto latky. „Ten Sergej skáče šesťmetrov v sériách bez dotyku gumy, v úžase mi zvestoval v júni 1985 LadislavHoráček, bývalý dôstojník ovládajúci ruštinu, ktorý trávil s Petrovovou skupinouna Pasienkoch celé tréningy,“ spomína Ozorák.Pritom súťažné leto začal mizerne: v Moskve ani v Ostrave neskočil základa v Bratislave skončil výkonom 560 až šiesty. Vyhral jeho o tri roky starší bratVasilij v osobnom rekorde 575 cm (kariéru skončil výkonom 586).Sergejovi to vôbec nepokazilo náladu: „To nič, tvrdo som trénoval, potrebujemsa vyskákať, forma príde. Keď nepadne šesť metrov tento rok, tak nabudúci určite.“Šesť metrov padlo už o mesiac. Bubka ich skočil 13. júla 1985 v Paríži:po základných 570 si hneď dal latku zvýšiť na 600 a na tretí pokus ostala nastojanoch. Rekord zlepšil razom o šesť centimetrov!PEREPÚŤ BUBKOVCOVBol to taký dodatočný svadobný darček – v tom roku si vzal za manželkumodernú gymnastku Liliu.„Sergej si potrpel na rodinu. Do Bratislavy už prvý raz prišiel s bratomVaskom a o rok vzal aj manželku. Neskôr doviedli aj ich dvoch synov,“ vravíOzorák.Prvý dostal trénerovo meno – Vitalij. Petrov mu bol čímsi ako druhým otcom,jeho vlastný rodinu opustil, ešte kým bol dieťa. Sergej pochádza z ukrajinskéhoLuganska, ktorý sa v rokoch 1970 – 1990 volal Vorošilovgrad, aleatlét sa z neho stal v Petrovovom rodnom meste – v Donecku.KEĎ SERGEJ KLOPALSergej Bubka z deväťdesiatych rokov – v ukrajinskom drese.na bránusvätého PetraDruhému synovi dal meno po sebe. Zo Sergeja mladšieho sa vykľul tenistadruhej stovky rebríčka ATP, ktorého istý čas trénoval Slovák Tibor Tóthv bratislavskom NTC. Vlani na jeseň v Paríži spadol z tretieho poschodia, keďsa pokúšal preliezť z okna zamknutej kúpeľne do susednej izby kamarátovhobytu, ale už sa doma úspešne zotavuje zo zranení.„Raz pricestovali na Slovensko skoro všetci Bubkovci, okrem Sergejovejrodiny aj Vasilijova, a tiež ich mama,“ pokračuje v spomínaní Ozorák. „Bežníobčania ZSSR vtedy potrebovali na vstup k nám osobné pozvanie s písomnougaranciou, že im pozývajúci hradí pobyt. Tak som šiel na cudzineckúpolíciu a vypísal desať formulárov pre celú perepúť. V skutočnosti si Bubkovcivšetko platili sami, my sme len ich mamine vybavili víza do Rakúskaa odviezli ju aj so Sergejom na pár hodín do Viedne – bola v siedmom nebi,lebo prvý raz videla Západ.“TALIANI PREBILI PIEŠŤANYJej syn pár rokov predtým ako prvú cudziu krajinu bližšie spoznal Československo,presnejšie Slovensko. Pripadala mu ako krajina šťastných ľudí, ajto verejne povedal. Neskôr zistil, že sú aj šťastnejšie. Napriek tomu sa k Slovenskuhlási a pred piatimi rokmi už ako funkcionár Medzinárodného olympijskéhovýboru nechýbal medzi osobnými gratulantmi k pätnástinám SOV.„Sprvu k nám chodieval len na jar, na preteky a sústredenia, potom smemu však predstavili piešťanské kúpele a istý čas prichádzal aj na jeseň, naposezónny rehabilitačný pobyt, ktorý mu doma preplácali,“ hovorí bývalý tajomníka neskôr riaditeľ P – T – S. „Až kým Piešťany neprebila Padova, presnejšieneďaleké Abano Terme, ktoré mu ponúklo liečenie grátis.“Aj v roku 1985 vyhral Bubka, ale – Vasilij.Mimochodom, Bubka má päť čestných občianstiev: Luganska, Donecka,Bratislavy, Padovy a Abana Terme.ZA KRIŠTÁĽ A – BROKOVNICU„V Bratislave utvoril dva svetové rekordy, ale ani za jeden nedostal finančnúodmenu,“ tvrdí Ozorák. „Za prvý sme mu venovali krištáľ, ale okrem neho nakúpilaj koberce a lustre pre celú rodinu. Žrde sme do TU 104 naložili cez pilotovookienko a uložili v chodbičke medzi sedadlami. Keď však pilot Aeroflotu zistil,že Sergej chce dostať na palubu aj všetky lustre, vzbúril sa: Tie musia do batožinovéhopriestoru. Ale vzápätí aj Sergej: To nie, v Moskve by z nich boli len črepiny,buď pôjdu na palubu, alebo ja nenastúpim. Pilot napokon rezignoval.“Väčšiu oštaru mali bratislavskí organizátori s darom za druhý rekord. Bubkaich požiadal o – brokovnicu. Vraj na sibírske medvede.„Zháňali sme ju aj vo Vlašime, kde bola zbrojovka. Tam sme natrafili na nášhošampióna zo Soulu, chodca Jozefa Pribilinca, vášnivého poľovníka. Napokonsme však brokovnicu kúpili kúsok od Interu, v poľovníckom obchode naVajnorskej,“ loví v pamäti Ozorák. „Ako ešte oveľa väčší problém sa ukázalo vybavovanievývozného povolenia a povolenia na prepravu zbrane lietadlom. Tovšak našťastie dostal na starosť akýsi stranícky pracovník pre zvláštne úlohy...“FIREMNÁ BITKA O BUBKUBubka sa za pár sezón stal takou megahviezdou, že sa oňho sponzoria športoví výrobcovia priam bili.Pri druhom bratislavskom rekorde zapichával žrď do skrinky, ktorú z Oregonuna Slovensko osobne doviezol Steve Chappell z firmy UCS. Dokoncadve – obe sú dodnes na Interi.Chappell je tvorca modelu sklolaminátových žrdí Spirit, na ktorých Bubkaskákal. V roku 1987 sa spojil s firmou UCS rodiny Schwartzovcov vyrábajúcouo. i. skokanské doskočiská. Jej hlava Lou Schwartz sa na internetovej stránkeoznačuje za českého imigranta, ktorý ako šikovný aj podnikavý krajčír dorazildo New Yorku v roku 1953.„Bubka skákal na amerických žrdiach, ale v jednom období sa ho pokúsilprelanáriť švédsky Nordic na jeho karbónové,“ vraví Ozorák. „V talianskomRieti sa mu však nordikácka čierna žrď počas skoku zlomila, doudieral saa povedal – nikdy viac.“Vernosť sa mu vyplatila aj vo vzťahu k firme Nike. Tá za každý svetový rekordvyplácala prémie – najmä preto Sergej začal „salámovať“ rekordy. Vonkuod druhého bratislavského v roku 1988 a v hale od zimy 1991 ich zásadneprekonával len o centimeter. Za posledný s poradovým číslom 35, ktorýutvoril 31. júla 1994 vo vysokohorskom Sestriere, dostal od Talianov navyšenovučičké športové Ferrari v hodnote 120-tisíc dolárov.ČISTÝ SKOK: 637!Peniaze Bubku nepokazili, ale s veľkou pravdepodobnosťou zavinili, žejeho najlepšie výkony ani zďaleka nekorešpondujú s jeho potenciálom.V análoch na samom čele dodnes svieti sestrierských 614 a doneckýchhalových 615 cm. Šesť metrov a pätnásť centimetrov je aj výška podstavcajeho bronzovej sochy v Donecku.Komputerový rozbor Bubkovho víťazného pokusu na výške 595 cm nasvetovom šampionáte 1991 v Tokiu však ukázal, že čistá výška skoku bola– 637 cm!„Určite mal v rukách viac ako 620 cm, veď toľko na tréningu cez gumua bez dotyku skočil aj u vás v Bratislave,“ prezradil predčasom Petrov. Malv nich obrovskú silu a jeho nohy počas rozbehu dokázali vyvinúť rýchlosť aždesať metrov za sekundu. Skákal na najtvrdších žrdiach, mal najvyšší úchopzo všetkých, a keď ho katapultovali do výšky druhého poschodia, vedel úžasneskoordinovať pohyby tela nad latkou.Často klopkával na bránu svätého Petra, ako s úsmevom o jeho najlepšíchpokusoch vravieval kouč.Jeho tabuľkový náskok sa dnes zdá nedostižný. Po Bubkovi sa nad šesťmetrov prehuplo 17 skokanov, ale žiaden ešte neskočil viac ako 605 cm. Vonkudrží trinásť najlepších výkonov histórie, v hale prvých sedem...Bude večným rekordérom? Sotva. Spomeňte si, ako sa nedávno AmeričankaJennifer Suhrová relatívne nenápadne, pritom rýchlo dotiahla na ikonuJelenu Isinbajevovú.MARIÁN ŠIMOSERGEJ BUBKAKoncom roka oslávi päťdesiatku – narodil sa 4. decembra 1963 vo Vorošilovgrade,ktorý medzičasom premenovali na Lugansk.Počas kariéry utvoril 35 svetových rekordov v skoku o žrdi (17 vonku,18 v hale).V Soule 1988 sa stal olympijským víťazom, ďalšie olympiády mu nevyšli:v Barcelone 1992 a v Sydney 2000 neskočil základ a v Atlante1996 sa ešte pred kvalifikáciou zranil.Na prvých šiestich majstrovstvách sveta zaznamenal unikátnu zlatú sériu:vyhral v Helsinkách 1983, Ríme 1987, Tokiu 1991 (v drese ZSSR),Stuttgarte 1993, Göteborgu 1995 a v Aténach 1997 (za Ukrajinu). Halovésvetové primáty má tri: z Indianapolisu 1987, Sevilly 1991 (zaZSSR) a z Barcelony 1995 (za Ukrajinu). Zvíťazil na Svetových halovýchhrách v Paríži 1985.Zlaté medaily (v drese ZSSR) získal aj na európskom šampionáte 1986v Stuttgarte a na halových ME 1985 v Pireu.V období 2000 – 2008 zastupoval športovcov v Medzinárodnom olympijskomvýbore (aj v jeho exekutíve), od 2008 je jeho riadnym členoma od 2012 aj členom exekutívy.V rokoch 2002 – 2006 bol poslancom ukrajinského parlamentu a odroku 2005 stojí na čele Ukrajinského olympijského výboru.Je biznisman, časopis Focus odhadol imanie bratov Bubkovcov na370 miliónov dolárov.2 I MÁJ 2013 2 I MÁJ 2013

U NÁS V KLUBEU NÁS V KLUBEPri zrode klubu stála súčasná zástupkyňa riaditeľagymnázia pre šport Zlatica Maniačková,bývalá atlétka. S trénermi Miroslavom Machatoma Jaroslavom Broďánim pomohli kráľovnúšportov etablovať na škole vďaka podpore riaditeľaJaroslava Mačeka, ktorý na jej čele stojí tiežplných pätnásť rokov.„Pamätám si na roky, keď našu školu navštevovaloaž 135 atlétov. V súčasnosti ich je približne85. Ďalšie talenty máme sústredené v Základnejškole Nábrežie mládeže, v ktorej sa momentálnestarajú o 81 atlétov,“ priblížil členskú základňuoddielu 33-ročný šéftréner Martin Illéš.ŠIROKÝ TRÉNERSKÝ TÍM„Na gymnáziu máme päť interných trénerov,lebo okrem mňa sa nádejným atlétom venujúaj Katarína Adlerová, Peter Žňava, Tomáš Reviľáka Maroš Salva. Ďalší dvaja tréneri – Peter OravecVYHŇA ATLETICKÝCH TALENTOV POD ZOBOROM STOJÍ NA DOBRÝCH ZÁKLADOCHMarcel Lomnický má za sebou už aj olympijskú premiéru.Atletický klub Športového gymnázia Nitra, ktorý si tento rok spolu so školou pripomenie15. výročie založenia, už dlhšie patrí k lídrom republikových súťažídorastencov a juniorov. Mladí Nitrania v dresoch oddielu ŠK ŠOG len v halovejsezóne 2013 stáli na medailových stupňoch celkove 47-krát. Výrazne sa presadilipredovšetkým v šprintoch.SYMBIÓZAtroch škôl prinášaa František Šulgan – majú na starosti atlétov nazákladnej škole a piati nám ešte pomáhajú externe:Jaroslav Broďáni, Róbert Volek, Ladislav Petrovič,Peter Mečiar, Juraj Králik. Navyše, na diaľkuspolupracujeme so skúseným trénerom JozefomGálom z Galanty, Zoranom Kollarovičom z Bardejovaa Vladimírom Ištvánom z Partizánskeho,“ vymenovalIlléš bohatý realizačný tím.Klub sa za pätnásť rokov dvakrát zlučoval s tunajšímStavbárom. Od 1. januára 2013 opäť fungujeako ´samostatná jednotka´ s predsedom MilanomGiraltošom.„Rozpadnutie voľakedy silného klubu nepovažujemeza prínos pre talentovanú mládež z regiónu,ale všetci veríme, že napriek tomu sa námpodarí zabezpečiť vyhovujúce podmienky prekvalitnú prípravu talentov,“ nádeja sa muž, ktorýv spoločnom klube ŠG Stavbár Nitra (mal až 309členov) pracoval celé desaťročie ako šéftréner.ÚŽITOKŠéftréner Martin IlléšFoto: SITAABSOLVENTMI AJ LOMNICKÝA KRUŽLIAKV Nitre za 15 rokov vychovali niekoľko účastníkovvrcholných podujatí (MS a ME) v rôznychmládežníckych kategóriách. Šéftréner ŠK ŠOG ichnapočítal trinásť. Od londýnskeho olympionikaMarcela Lomnického cez jeho sestru Nikolu a TomášaKružliaka (všetci vyrástli u trénera MilošaGašaja) až po Dušana Páleníka, Matúša Krčmára,Júliu Kočárovú alebo Róberta Löbba. SúrodenciLomnickí, Kružliak a Holica sú adepti na reprezentačnýdres aj tento rok. Prví traja z nich študujú naamerických univerzitách.Atletickí dorastenci ŠK ŠOG sa desaťkrát zasebou stali majstrami Slovenska v súťaži družstiev.Úspešnosť ich oprávňuje pravidelne štartovaťv Európskom pohári juniorov. Mladí Nitraniavlani v portugalskom meste Leiria obsadili druhémiesto v B-kategórii tejto tímovej súťaže a v sezóne2013 sa prvýkrát predstavia v elitnej A-kategórii– v septembri v Brne. Nitrianske dorastenkyvyhrali republikový šampionát tímov sedemkráta tento rok by už ako juniorky mali cestovať doLeirie na B-kategóriu Európskeho pohára.ZO ZÁKLADNEJ AŽ NA VYSOKÚIlléš pôsobí na športovom gymnáziu už trinástyrok. Atletické gény (podobne ako brat) zdedilpo otcovi i strýkovi a už ako desaťročný sa ocitolv atletickej triede na Základnej škole Nábrežiemládeže. V minulosti ju navštevovali aj olympionici– chodci Matej Tóth, Mária Czaková či spomínanýLomnický.Jej úspešní žiaci spravidla pokračujú v kariérev klube ŠOG Nitra.„Spolupráca medzi základnou školou a gymnáziomje osožná pre obe školy aj pre atlétov, ktorímôžu bez problémov prejsť na strednú školua pokračovať v športovaní. Symbióza je zárukoutoho, že najvýraznejšie talenty vieme včas a dobrepodchytiť a ďalej s nimi systematicky pracovať,“konštatuje nový šéf komisie mládeže SAZ a predsedaZápadoslovenského atletického zväzu.Jedným dychom dodáva: „Tak isto spolupracujemeaj s Univerzitou Konštantína Filozofa v Nitre,na ktorej dosť našich študentov po maturite pokračujev štúdiu i v tréningu. Garantom atletikyna tejto vysokej škole je Jaroslav Broďáni, ktorýstál pri zrode nášho atletického oddielu a stále jev ňom trénerom.“NA VEĽKÚ NOC RATOVALI HALUIlléš napriek problémom vo financovaní športuna školách tvrdí, že atletická základňa pod Zoborommá dobré základy. Podmienky výraznezlepšila nafukovacia hala, ktorá začiatkom rokapribudla v areáli gymnázia.„Tohoročná zima bola dlhá a krutá. Žiaci byv mrazoch vonku trénovať nemohli, hala námprípravu veľmi uľahčila,“ zdôraznil.Zároveň vysvetlil aj „šuškandu“ o nedávnomspadnutí novej nafukovacej haly: „Počas veľkonočnýchsviatkov nám hala pod ťarchou snehunaozaj začala padať. Preto sme ju z bezpečnostnýchdôvodov radšej sami vyfúkli. Pritom smeju trochu poškodili, lebo tenisoví tréneri zabudlizložiť stĺpiky na uchytenie siete. Našťastie, bolo topočas Veľkej noci, tréningy v nej neodpadli, lebohneď sme ju opravili a nanovo nafúkli. To, že smeju kvôli snehovej kalamite zložili, nevidíme akoproblém, lebo takýto postup je normálnou súčasťouúdržby haly.“CHCÚ SA UDRŽAŤ V ELITNOM EPV Nitre sa momentálne pripravuje najmenejdesať atlétov so šancou splniť limity na tohtoročnýsvetový šampionát do 17 rokov. Šéftréner je realistaa vraví, že pekným darčekom pre jubilujúcuškolu i klub by bola účasť piatich.„Našou veľkou ambíciou je mať na vrcholnýchpodujatiach – MS, ME, EYOF – aspoň šiestich atlétov.Pred vstupom do sezóny sme si vytýčili cieľskončiť do 3. miesta v celkovom hodnotení klubovvo všetkých kategóriách na Slovensku. Tešínás, že k nemu smerujeme, lebo po halovej sezónesme prví. Vysoké ambície máme aj v Európskompohári juniorov a junioriek. Želáme si,aby sa juniori udržali v A-kategórii a juniorkám sav B-kategórii podarilo napodobiť juniorov,“ priblížilrodák z Liptova najnovšie plány nitrianskychgymnazistov.Podľa Illéša je najdôležitejšie, aby kluby malikde trénovať, lebo materiálne vybavenie štadiónovje čoraz slabšie. Nový výkonný výbor SAZ všakrobí kroky, aby sa stav zlepšil.„Som milo prekvapený, koľko elánu a zanietenostimajú jeho noví členovia,“ konštatuje. „Jeradosť s nimi spolupracovať. Z ich prístupu vidieť,aké dôležité je do atletiky vtiahnuť mladých ľudí,lebo záujem mladých trénerov pracovať v atletikeklesá, čo je pre nás všetkých veľká škoda.“ŠTEFAN ŽILKAŠK ŠOG NITRA V ČÍSLACHPočet členov 200Mladší žiaci a mladšie žiačky 54Starší žiaci a staršie žiačky 45Dorastenci a dorastenky 38Juniori a juniorky 29Dospelí 15(185 členov tvorí mlaď od 10 do 20 rokov,ktorú si vychovávajú v dvoch prípravkáchv rámci gymnázia, v dvoch v rámcišportových tried na ZŠ Nábrežie mládežea v dvoch mimo ŠG Nitra)Nitrianska atletická pretlakováhala zvonka...... a zvnútra počas slávnostného otvoreniaza účasti ministra školstvaDušana Čaploviča.GALÉRIA ŠK ŠOG NITRAKladivár Marcel Lomnický (25) získal bronzovú medailu na juniorských MS 2006 v Pekingu.Rovnaký úspech dosiahol aj o rok neskôr na ME do 22 rokov v Debrecíne, v Kaunase 2009skončil šiesty. Výkonom 73,90 m bol druhým najlepším kladivárom na Svetovej univerziáde2011 v čínskom Šenčene. V roku 2009 vyhral prestížny univerzitný šampionát v USA (NCAA).Na ME 2011 v Helsinkách výkonom 73,41 m skončil jedenásty a na OH 2012 v Londýnepätnásty (74,00). Vlani sa prvý raz stal seniorským majstrom Slovenska, keď vyhral aj nadexmajstrom Európy Charfreitagom.Jeho sestra Nikola Lomnická (24) bola piata v hode kladivom na ME do 22 rokov v Kaunase2009 (61,49). Na ME juniorov v holandskom Hengelo v roku 2007 obsadila 10. a naMS juniorov 2006 v Pekingu 13. miesto. V roku 2010 vyhrala univerzitný šampionát NCAA(65,57), v roku 2011 bola na tejto súťaži tretia a vyhrala zámorsky šampionát konferencieSEC (63,51).Tomáš Kružliak (21), ďalší z kladivárskej liahne trénera Miloša Gašaja, je bronzovým medailistomMS do 17 rokov v talianskom Brixene 2009 (72,17) a víťazom Európskeho olympijskéhofestivalu mládeže 2009 v Tampere (74,24). V úvode tejto sezóny vyhral univerzitnýšampionát ACC a po Charfreitagovi, Konopkovi a Lomnickom ako štvrtý Slovák v histórii prehodil70 m (70,84).2 I MÁJ 2013 2 I MÁJ 2013

JUBILANTIJubileumbleskovejGleskovejNemá medailu z olympiády, majstrovstievsveta ani Európy.A predsa je zapísaná zlatými písmenamiv análoch slovenskej atletiky.Jej rýchle nohy nám svojho času závidelcelý svet. Spoludržiteľka svetovéhorekordu na 100 metrov Eva Glesková-Lehockáoslávi 26. júla sedemdesiatiny. Jejživotný beh je spojený s rokom 1972.Prvý júl, medzištátne stretnutie Maďarsko– Československo, budapeštiansky Népstadion,šesť hodín večer, beh žien na 100 metrov.Hlavná hrdinka pretína cieľovú pásku za 11,0!Československý rekord a vyrovnaný svetový!Štatistici pripisujú k štyrom ženským menámv historických tabuľkách piate: Eva Glesková.„Mám na tento beh veľmi dobré spomienky,“opísala pred časom v denníku Šport najrýchlejšiustovku svojho života. „Nezdalo sa mi, ale bolo torýchle. Hlavne veľmi uvoľnené. Štart bol optimálny.Stredná fáza, nabratie síl a energie. A potomsom to vystupňovala – až do svetového rekordu.Prehodila som páku na štvorku a mala som pocit,že nebežím, ale letím.“Eva Glesková-Lehocká štartovala na troch olympiádach.Taký skvelý pocit vznášania sa ako v Budapeštivšak zažila podľa vlastných slov asi len naHrách v Mexiku 1968, v rozbehu a vo štvrťfinále.A väčší pocit rýchlosti iba ako malé dieťa.„Zaplavil ma zvláštny pocit šťastia,“ nájdemejej myšlienky o rekorde v Zlatej knihe atletiky.„Predtým, ani potom som ho nepocítila. Bola somhrdá na vysokú profesionálnosť toho, čo som dokázala.Hriala ma dokonalosť výtvoru.“V Budapešti chýbalo málo a mohla byť prvás ručne meraným časom na stovke pod jedenásť.Dvaja z troch časomeračov jej namerali výkon pod11 sekúnd, jeden 11,1. Podľa oficiálnych štatistíkIAAF mal jeden na stopkách 10,98, druhý 10,99a tretí 11,10. Na druhý deň zabehla československýrekord na 200 m 23,4 s.Svetový rekord ju oprávňoval myslieť na najvyššiepriečky na blížiacej sa olympiáde. Mníchovskástovka nasledovala sotva dva mesiace porekordnej. V kútiku duše verila, že skončí v prvejtrojke. Ibaže v semifinále ju zradilo telo, natrhlasi zadný stehenný sval na pravej nohe. Postúpilasíce do finále, no na zotavenie nebol čas. Mala2 I MÁJ 2013Foto: MÚZEUM TELESNEJ KULTÚRY V SR a Dušan KOUTNÝnaň iba hodinku a niečo. Sen o medaile sa rozplynul.Eva Glesková, chemická inžinierka, dnes žijev Bratislave. Je na dôchodku a teší sa, že jednéhodňa sa začne starať o vnúčatá.Svoju mníchovskú športovú smolu hodnotíslovami: „Som rada, že napriek zraneniu som bežalavo finále, no vtedy som to vnímala ako totálnutragédiu. Nemala som ani chuť do života. Všetkosa mi zrútilo, celý svet!“Účasť v olympijskom finále jej však nikto nezoberie.Sama hovorí, že si ho zaslúžila. Vraj už v Mexikunaň mala a pri troche šťastia v ňom mohla byťuž v Tokiu.(rr)EVA GLESKOVÁBývalá skvelá šprintérkaEva Glesková-Lehocká sa narodila26. júla 1943 vo Zvolene.Postupne členka LokomotívyZvolen (tréneri Krištof, Lizoň),Slávie SVŠT Bratislava (Hajmássy, Glesk)a Interu Bratislava (Glesk).Štartovala na OH v Tokiu 1964 (100a 200 m – semifinále), Mexiku 1968(100 m – semifinále, 200 m – rozbeh)a Mníchove 1972 (100 m – 8. miesto).Na ME 1966 v Budapešti skončila štvrtána 100 a piata na 200 m, na ME 1969v Aténach siedma na 100 m.Spoludržiteľka svetového rekordu na100 m ručne meraným časom 11,0(1. júla 1972 v Budapešti), majiteľka57 čs. rekordov na tratiach 60 m, 100 y,100 m , 200 m a 4 × 100 m.85OSLAVUJÚBARTOLOMEJ RUSINA: narodený 19. júla1928 v Bobrovci, desaťbojár a oštepár, neskôrtréner (o. i. Králová, Révayová), kondičný trénerfutbalistov Interu Bratislava, funkcionár, člen predsedníctvačeskoslovenského (1978 – 1988) aj slovenskéhozväzu (1968 – 1990), pedagóg FTVŠ, 9 rokovjej prodekan, 14 rokov vedúci katedry atletiky, stáleaktívny rozhodca (19 rokov hlavný rozhodca mítinguP – T – S).ANTON SLOBODA: narodený 24. mája70 1943 v Bracovciach, prekážkar a diaľkár, neskôrtréner a funkcionár, predseda atletického oddieluSlávia TU Košice (1991 – 1999), v rokoch 1992 – 1998aj podpredseda SAZ.ELENA MALATÍNOVÁ: narodená 18. júna 1943v Bratislave, diskárka (44,71), majsterka Slovenska1968 a 1975, stále aktívna organizátorka.MIROSLAV KLUS: narodený 15. mája 195360 v Čadci, pôvodne plavec Dukly Banská Bystrica,neskôr metodik a tréner v armádnom stredisku,v období 1985 – 1990 asistent šéftrénera českoskoslovenskejchodeckej reprezentácie Juraja Benčíka, počasjeho pôsobenia v Nórsku (1991 – 1992) hlavný trénerchodcov v Dukle, v ktorej bol trénerom až do r. 1999,člen olympijských výprav 1992 a 2000, potom trénerHi-tec Banská Bystrica, športový inštruktor, dnes pracujev oblasti zdravotníctva.JÁN ČADO: narodený 7. mája v Trstenej,50 trojskokan ZVL Dolný Kubín (tréneri Üvegeš,Vavrinčík) a Slavie Praha (Nemšovský), osobný rekord17,34 (dosiahol ho v Bratislave v r. 1984 ako člen pražskéhoklubu, takže nefiguroval ako slovenský rekord),v diaľke 809 (1984), na halových ME získal striebro (Pireus1985) a štyrikrát skončil štvrtý (1983, 1984, 1986a 1987), na MS 1983 šiesty, na Svetových halovýchhrách 1985 piaty a na halových MS 1987 desiaty – potomto šampionáte ostal v USA (najlepší výkon v hale17,21 v r. 1989 a vonku 17,15 v r. 1990), v roku 1991štartoval na halových aj letných MS, ale nekvalifikovalsa do finále, dnes žije v Lisle (štát Illinois) a pôsobí akokondičný tréner.OPUSTILI NÁSRUDOLF HONNER (70), žilinský rodák, oštepár(63,82), neskôr rekreačný maratónec, stredoškolskýpedagóg, funkcionár Stredoslovenského atletickéhozväzu, tréner a predseda atletického oddielu ZŤS Martinod slávnej éry v osemdesiatych a deväťdesiatychrokoch, otec oštepára Richarda – zomrel 21. marca2013.EDUARD BENDA (65), zvolenský rodák, skokan o žrdi(400), majster Slovenska 1969, absolvent SVŠT, dlhoročnýpredseda atletického klubu Bebet Bratislava,otec olympionika-bobistu Andreja (20. miesto v štvorbobochv Turíne 2006), ktorý bol ako junior v diaľkešiesty na ME 1993 a siedmy na MS 1994 – zomrel 21.marca 2013.SPORT MARKETING COMPANY, s. r. o.marketingová a reklamná agentúra pôsobiaca v oblasti športových aktivítŠportový marketing Marketingové zastupovanie športových klubov, zväzov a súťažíMarketingové zastupovanie športovcov Organizovanie športových podujatí celoslovenskéhoa medzinárodného významu Prezentácia športových podujatí a osobnostíTlačové konferencie Kompletné reklamné službySport Marketing Company, s. r. o.Námestie SNP 13 | 811 06 Bratislava 1retyp@retyp.sk | 0903 430 544