Centrum vašej obce rozkvitne - Dubnica nad Váhom

70. VÝROČIE VZNIKUPRVEJ SLOVENSKEJ REPUBLIKYJednou z priorít Matice slovenskej jepripomínať si históriu slovenského národa.Nie všetky udalosti v našej históriispájajú náš národ. Takouto udalosťouje aj vznik prvého samostatného štátu.Slovenský štát, rovnako ako aj osobaprvého prezidenta ThDr. Jozefa Tisa dodnes rozdeľuje historikov,ale aj širokú verejnosť. Z hľadiska objektivity sme podkladydo nášho príspevku čerpali z oficiálnych a každému dostupnýchinformácii, ktoré boli publikované v dennej tlači.Prvá Slovenská republika bola vyhlásená 14. marca 1939.K celistvému pohľadu na toto obdobie je dôležité uviesť aj okolnosti,ktoré predchádzali jej vzniku.Mníchovský diktát z 29. 9. 1938 znamenal prvý krok k rozpaduČeskoslovenska. Jeho prezident Eduard Beneš podal demisiua stiahol sa do azylu v Anglicku. V deň jeho demisie zvolalJozef Tiso výkonný výbor HSĽS. Hlinková slovenská ľudovástrana vydala 6.10. 1938 Manifest, ktorým vyhlásila, že:„ Slováciako samostatný národ si uplatňujú svoje samourčovacie právona území Slovenska. Zároveň žiadajú medzinárodnú garanciuna zachovanie celistvosti národa a ním obývaného územia, abymohli spravovať svoj štátny útvar výlučne podľa svojej vôle v priateľskejspolupráci so všetkými susednými národmi.“Jozef Tiso túto požiadavku Žilinského manifestu oznámilpredsedovi vlády /ktorú 4. 10. 1938 stihol E. Beneš vymenovať/generálovi Jánovi Syrovému. Nakoľko pražská vláda vykonávalaaj funkciu prezidenta republiky, 6.10.1938 bol ThDr. Jozef Tisovymenovaný za ministra pre správu pre Slovensko. O deň neskôrboli vymenovaní 4 slovenskí ministri a dňa 8. 10. 1938 im bolirozdelené rezorty. Tak sa Československá republika stala federatívnymútvarom dvoch autonómnych politických útvarov.Odzrkadlilo sa to i v novom pomenovaní. Česko - Slovensko.Jozef Tiso 21. 2. 1939 na prvom pracovnom zasadaní Slovenskéhosnemu povedal aj nasledovné slová: „ Národ slovenský potisícročnej prestávke, po dlhoročných bojoch za svoje práva másvoju vládu, má svoj snem, buduje si svoj štát. “ Dňa 7. 3. 1939sa do súkromného bytu štátneho ministra Karola Sidora nečakaneohlásil na súkromnú návštevu Hitlerov rakúsky miestodržiteľDr. Arthur Seyss - Inguart. Jeho úlohou bolo povzbudiť vedúceosobnosti slovenského politického života, aby čim skôr vyhlásilisamostatný Slovenský štát. Podľa neho v prípade konfliktu medziPrahou a Berlínom, ktorý považoval za veľmi pravdepodobný ablízky, Slovensko sa len vyhlásením samostatnosti môže zachrániťod osudu, ktorý postihne Česko. Sidor, ale ani Tiso, nemalizáujem o jeho vyhlásenie a odpovedali, že počítajú s dlhodobýmvývojom samostatnosti.Dňa 13. 3. 1939 Hitler pozýva Jozefa Tisa do Berlína. Predstaviteliaslovenských politických orgánov vyjadrili súhlas s Tisovoucestou a dali mu zistiť, čo plánuje urobiť Hitler so Slovenskom.Po pristátí v Berlíne odviezli Tisa na nemecké ministerstvozahraničia. Tam mu oznámili, že Hitler v najbližších hodinách zlikviduječesko-slovenský štát, pričom Maďarsko sa chystá obsadiťSlovensko. Jedinou záchranou pre Slovensko je vyhláseniesamostatnosti, ktorú je Nemecko ochotné garantovať. Keď Tisonamietal, že Slovensko po stránke hospodárskej a organizačno--personálnej ešte nie je pripravené na samostatnosť, vtedy muRibbentrop odpovedal: „ V živote národov sú príležitosti, ktoré saneopakujú. Toto je jedna z takých príležitosti pre váš národ. Myvás nútiť nebudeme, ale potom sa prestaneme zaujímať o osudSlovenska. Česko však bude likvidované.“Po tomto rozhovore bol Jozef Tiso s Ferdinandom Ďurčanskýmuvedený k Hitlerovi. Na stretnutie bol doručený telegram, žemaďarské vojská postupujú smerom na slovenské hranice a Slovenskoidú obsadiť. Hitler žiadal od Tisa bleskurýchle rozhodnutie.Ak Slováci potvrdia, že chcú žiť v samostatnom štáte, on jeochotný ich v tom podporiť a zaručiť ich samostatnosť.Po skončení rozhovoru Tiso Hitlerovi povedal, že o samostatnostinemôže rozhodnúť on, ale kompetentné slovenské orgány.Na deň 14.3.1939 bol zvolaný Slovenský snem. Na ňom poslanciodsúhlasili vznik prvej Slovenskej republiky.Spracoval: Ing. Jozef UhlíkAgentúrne správy, 2. marec 2009: „V noci z nedele napondelok bol v mestskom múzeu v Dubnici nad Váhom odcudzenývzácny medailón pochádzajúci zo stredoveku. Ide oneznámych páchateľov, po ktorých polícia začala intenzívnepátrať.“Touto správou začal jarný prímestský tábor v Dubnici nadVáhom, ktorý sa uskutočnil 2. - 6. marca. Na tábore sa vystriedalo90 detí, ktorým sa venovalo 25 animátorov a všetcisaleziáni.Celý týždeň sme pátrali po zlodejoch, ktorí sa cez bránučasu premiestňovali po rôznych krajinách a storočiach. Detimali možnosť zažiť aztécke hry, vojnu proti španielskym dobyvateľom,ísť pre tajnú šifru k indiánskej šamanke. Nechýbalvýlet do stredoveku na hrad k pani Brigite alebo zostrojenierôznych strojov budúcnosti. Na záver sme spoločne dolapilipáchateľov a odovzdali do rúk spravodlivosti. Svoju vďaku pripátraní nám prišiel tlmočiť aj zástupca z mestského úradu.Hoci počasie nebolo ideálne, napriek tomu zažili detikrásny týždeň plný dobrodružstiev, akcií, nových priateľstieva duchovného načerpania. Verím, že za pomoci ochotnýchanimátorov sa môžu deti z Dubnice už teraz tešiť na letnétábory.Pavol DrškaPerzekúcia slovenských Rómov dosiahla svoj vrchol v rokoch1944 - 1945. Na mieste Pracovného útvaru v Dubnici nad Váhomvznikol v novembri 1944 Zaisťovací tábor pre Cigánov. Išlo oskutočný koncentračný tábor, do ktorého boli posielaní Rómovia zcelého Slovenska i so svojimi rodinnými príslušníkmi. Počet Rómovbol zakrátko oveľa vyšší ako kapacita tábora: v decembri 1944 tubolo viac ako 700 väzňov. Podmienky v tábore boli veľmi ťažké.Mimoriadne studená zima a zlé hygienické pomery v tábore sa podpísalinajmä na zdravotnom stave detí a starých ľudí. Najvážnejšiabola epidémia škvrnitého týfusu. V januári 1945 zachvátila viacerozaradencov. V tom čase prevzali kontrolu tábora Nemci arozhodli sa radikálne vyriešiť aj týfusovú epidémiu. Dňa 23.februára 1945, pod zámienkou prepravy do nemocnice, naložilichorých na nákladné auto a odviezli ich do areálu miestnejzbrojovky, kde ich brutálne povraždili. V masovom hrobe boli objavenépozostatky po 26 zavraždených. Prekvapujúca je brutalita, sakou boli zavraždení.Po skončení karantény sa už tábor nepodarilo uviesť do pôvodnéhostavu. Blížil sa front a tábor ostal bez dozoru. Zaistencitábor opustili a rozutekali sa po okolí. Po prechode frontu bola budova,v ktorej boli Rómovia ubytovaní, zapálená a tábor bol dokonalezlikvidovaný, akoby nikdy neexistoval.zdroj:Romano nevo lil - Nezávislé noviny Rómov na Slovensku