Mŕtve drevo - živé lesy

Mŕtve drevo -živé lesyVýznamstarých stromova mŕtveho drevapre zachovaniebiodiverzitySpráva WWF - október 2004

"Mŕtve drevo je najbohatšímprirodzeným prostredím v zdravomlese" - Keith Kirby, anglický expertna prirodzené lesy.Poďakovanie:Vďaka všetkým, ktorí prispeli svojimi informáciami alebo komentármipodporili túto brožúru.WWF za podporu ďakuje: J.H. Kuper (PROSILVA, Holandsko),Andrzej Bobiec (Lesnícky inštitút Bialowieza, Poľsko), Franco Mason(Corpo forestale dello stato, Taliansko), Etienne Branquart(DGRNE, Belgicko), Benjamin Stöckli (WSL, Švajčiarsko),Stelian Radu (Rumunsko).WWF ďakuje mnohým kolegom a Európskemu lesníckemu tímu,zvlášť: Hans Berglund (Švédsko), Helma Brandlmaier (Rakúsko),Ekaterina Chernenkova (Rusko), Nina Griesshammer (Nemecko),Bart Holvoet (Belgicko), Grazyna a Stephan Jakimiuk (Poľsko),Anders Lindhe (Švédsko), Emmanuelle Neyroumande (Francúzsko),Pedro Regato (Španielsko), Beatrix Richards (Veľká Británia),Erika Stanciu (Rumunsko), Gerald Steindlegger (Rakúsko),Juraj Vysoký (Slovensko), Chris Elliot a Duncan Pollard(WWF International)Strana 3/SúhrnStrana 4/5Mŕtve drevo a jeho význam pre biodiverzitua ľudíStrana 6/Mŕtve drevo: významné pre biodiverzitua ľudíStrana 7/Strata mŕtveho dreva znamená stratu životaStrana 8/Mŕtve drevo: podpora nekonečných cyklovlesaStrana 9/Mŕtve drevo v chránených územiachInformácie o publikácii

Mŕtve drevo - Živé lesy Staré stromy, stojace mŕtve aleboodumierajúce stromy, na zemspadnuté kmene a konáre vytvárajújedno z najdôležitejších - často ešteneocenených - prostredí preEurópsku biodiverzituPrežitie takmer tretiny Európskych typov lesazávisí od výskytu starých stromov a mŕtvehodreva. Mŕtve drevo poskytuje životný priestor,úkryt a zdroj potravy pre vtáky, netopiere a inécicavce, ale zvlášť je dôležité pre väčšinu druhov, ktorésú v lese málo viditeľné: hmyz (najmä chrobáky),huby a lišajníky. Mŕtve drevo a naň viazaná biodiverzitataktiež zohráva kľúčovú úlohu pre trvalosťprodukcie a plnenie environmentálnych funkcií,stabilitu lesov a ukladanie uhlíka.Napriek jeho obrovskému významu je v Európskychkrajinách množstvo mŕtveho dreva v lesoch nakriticky nízkej úrovni. Je to spôsobené predovšetkýmnevhodnými praktikami hospodárenia v hospodárskychlesoch a dokonca aj v chránených územiach.Priemerný les Európy má menej ako 5% mŕtvehodreva v porovnaní s množstvom, ktoré sa nachádzav lesoch v prirodzených podmienkach. Odstraňovanierozkladajúceho sa dreva z lesov je jedným z hlavnýchohrození prežitia takmer tretiny druhov žijúcich v lesea priamo súvisí s dlhým červeným zoznamomohrozených druhov. Zvýšenie množstva mŕtvehodreva v obhospodarovaných lesoch a posilnenie prirodzenej dynamiky v lesochchránených území môžu významne prispieť k udržaniu Európskej biodiverzity.Po mnohé generácie sa ľudia dívali na mŕtve drevo ako na niečo, čo by malo byťz lesa odstránené za účelom použitia ako palivo, alebo jednoducho ako nevyhnutnásúčasť "správneho" obhospodarovania lesov. Domnievali sa, že mŕtve stromy súzdrojom chorôb a staré stromy sú dokonca považované za znak, že les je zle obhospodarovaný.Skončiť s týmito mýtmi bude podstatné pre zachovanie zdravých lesnýchekosystémov a verejnoprospešných funkcií, ktoré poskytujú.V medzinárodných a európskych environmentálnych a lesníckych politikách stúpaakceptácia mŕtveho dreva ako kľúčového indikátora prirodzenosti (prirodzenéhostavu) lesných ekosystémoch. Vlády a štátne autority, ktoré rozpoznali potrebuochraňovať toto lesné bohatstvo a sú angažované v týchto procesoch môžu pomôcťzvrátiť súčastný pokles lesnej biodiverzity. Toto môže byť uskutočnené zahrnutímmŕtveho dreva do národnej stratégie na ochranu biodiverzity a lesníckej stratégie,monitorovaním mŕtveho dreva, zrušením dotácií poskytovaných pre nediferencovanéodstráňovanie mŕtveho dreva, zavedením podpornej legislatívy a zvyšovanímpovedomia. WWF vyzýva vlády európskych krajín, vlastníkov lesa a lesnícky sektork pomoci zachovať biodiverzitu zvýšením podielu mŕtveho dreva v lesoch boreálnycha mierneho pásma na 20-30 metrov kubických na hektár do roku 2030.V tejto brožúre WWF popisuje význam mŕtveho dreva, načrtáva niektoré kroky, ktorésú nevyhnutné pre jeho zachovanie a obnovu a zároveň apeluje na obhospodarovateľova vlastníkov lesa, vlády a verejnosť aby dali týmto pre život mnohýchorganizmov dôležitým mikropriestorom šancu.> Referencie:V tejto brožúre nie sú uvedené žiadne odvolávkyna literatúru. Úplná verzia s odvolávkami je k dispozíciina tejto internetovej adresehttp://www.panda.org/europe/forests3

Mŕtve drevo - Živé lesyMŕtve drevo v európskychlesoch: nedostatok!© B. Boisson> Vážny nedostatok mŕtveho drevav obhospodarovaných lesocha v chránených územiach, v ktorýchsa nevhodne hospodári, sú hlavnoupríčinou straty biodiverzityv európskych lesoch. Niekoľkozachovalých prirodzených lesovv Európe môže slúžiť ako priamypríklad na interpretáciu spojeniamedzi mŕtvym drevoma biodiverzitou.Prirodzený stav v prírode je viac než len otázkadruhového zloženia. Je to aj otázka štruktúrya zápoja, spôsobu akým les funguje ekologicky,jeho pružnosti reagovať na zmeny, rozsahu rozdrobenostilesa na jednotlivé fragmenty ale aj schopnostijeho regenerácie. Prirodzený stav je príliš komplexnázáležitosť, je preto často merana použitím vhodnýchindikátorov (napr. výskyt určujúcich druhov), ktoré bysa mali nachádzať v prirodzenom lese. Množstvomŕtveho dreva je jedným z nich.Mŕtve drevo je jedným z indikátorov, ktorý v sebezahŕňa mnoho elementov prirodzenosti a stáva savšeobecným indikátorom pre prirodzené lesy v Európe. Ak sa v lese nachádzadostatok správneho druhu mŕtveho dreva, potom les vyzerá takmer prirodzene. Výskumnípracovníci a príslušné vládne orgány preto v súčasnosti zisťujú, aké množstvomŕtveho dreva by sa malo nachádzať v prirodzených lesoch a aké množstvo jeprítomné v obhospodarovaných lesoch.Objem mŕtveho dreva závisí od produkčnosti lesa, jeho prirodzeného narušenia,stupňa sukcesie, doterajšej histórie územia ako aj ľudských zásahov do lokality. Typmŕtveho dreva a krivka rozpadu (spôsob rozpadu stromu v jednotlivých časovýchúsekoch) závisí od podmienok, v ktorých strom odumiera (svetelné podmienky,poškodenia dažďom a vodou, choroby, kalamity atď.). Typ mŕtveho dreva a jehoobjem sa mení v závislosti od typu lesa a spôsobu jeho obhospodarovania. Niektoréspôsoby narušenia lesa sa zvlášť viažu ku vzniku buď stojacích suchárov (vyschnutie)alebo vývratov (poškodenia víchricou).V neobhospodarovaných európskych listnatých lesoch sa eventuálne zvýši množstvomŕtveho dreva na 5 - 30% celkového objemu, s množstvom od 40 do 200 m 3na hektár. Príkladom je priemerný objem mŕtveho dreva vo výške 136 m 3 /hav prírodných bukových lesoch. Množstvo mŕtveho dreva môže prudko vzrásť najmäpo kalamitách spôsobených napr. vetrom. Niekoľko príkladov objemu mŕtveho drevav prírodných lesov je na strane 5.Tieto hodnoty sú v dramatickom kontraste s objemom mŕtveho dreva v obhospodarovanýchlesoch a to hoci sú obhospodarované prírode blízkym spôsobom.Napríklad, objem mŕtveho dreva v pohorí Jura vo Švajčiarsku, ktoré súobhospodarované prírode blízkym spôsobom s veľkou rozlohou zaradenou do IUCNkategórie V - chránená krajinná oblasť, bol v rokoch 1993 až 1995 len 6,3 m 3 /ha.Niekoľko priemerných hodnôt objemu mŕtveho dreva v krajinách západnej Európyje možné nájsť v tabuľke na str. 5. V menej prirodzených lesoch, ako sú plantážeeukalyptu alebo smreka, je objem mŕtveho dreva ešte výrazne nižší.4

Mŕtve drevo - Živé lesyNiekoľko príkladov prírodných lesov v EurópeMàtve drevoobjem(m 3 /ha)Mapa ŠvédskaFridman a Walheim 20000 - 22 - 44 - 66 - 88 - 1010 - 12> 12bez údajovVšetci zainteresovaní ,do ochrany, plánovania,hospodárenia a ťažbylesov môžu dosiahnuťvýraznú zmenu užs malým úsilím.> Poľsko: Bialowiezske lesy - patria k najviac zachovalým prírodným lesom v Európe,nachádzajú sa medzi Poľskom a Bieloruskom. Približne od roku 1300 boli chránenéako poľovná rezervácia. Na poľskej strane asi 17 % lesa (10 500 ha) patrí donárodného parku, ktorého polovica územia bola prísne chránená viac ako 80 rokov(nebola tam realizovaná žiadna ťažba). Mŕtve drevo, ktorého objem sa pohybuje v rozpätiod 87 až 160 m 3 /ha, tvorí približne štvrtinu celkovej drevnej biomasy v rezervácii.> Francúzsko: Fontainebleau - lesná rezervácia s rozlohou 136 ha. Ťažba vylúčenáod roku 1853, drevinové zloženie: väčšinou buk s dubom, hrab a lipa. Objemmŕtveho dreva sa pohybuje medzi 142 - 256 m 3 /ha s výskytom vyššieho objemu pokalamitách.> Karpaty: Havešová (Národný park Poloniny, Slovensko) - NPR s rozlohou 171 habukových lesov, v ktorých sa nachádza v priemere 121 m 3 /ha mŕtveho dreva.V Rumunsku sa na základe výskumu 4 prírodných lesných rezervácií (Sercaia,Gemenele, Izvoarele Nerei, Iauna Craiova) zistila priemerná hodnota mŕtveho drevaod 49 do 128 m 3 /ha. Izvoarele Nerei v Národnom parku Semenic-Cheile Carasului -lesná rezervácia o výmere 5 028 ha, chránená od roku 1975, ktorá je jednýmz najväčších bukových pralesov v Európe s objemom mŕtveho dreva 78 - 121 m 3 /ha,je vhodným miestom na demonštráciu ekologickej stability.> Veľká Británia: nachádza sa tu 16 lokalít s výrazne odlišným objemom mŕtvehodreva, pohybujúcim sa v rozpätí 6 - 501 m 3 /ha. Napríklad v Ridge Hanger, v 20 hektárovomporaste jaseňa a buka bol zistený objem cca 273 m 3 /ha mŕtveho dreva.> Fínsko: nízka produkčnosť porastov znižuje objem mŕtveho dreva. Priemerný objemmŕtveho dreva v starých porastoch v oblasti Laponska sa pohybuje medzi 19 m 3 /hav borovicových porastoch až po 60 m 3 /ha v lesoch, kde dominuje smrek a kde jebohatá rastlinná pokrývka.> Stredozemie: všeobecne tu dominuje nedostatočné povedomie vo vzťahuk zachovaniu starých stromov a mŕtveho dreva. Príklady prírodných lesov sa vyskytujúlen v Taliansku (Sassofratino v Toskánsku), v Grécku (pohorie Rodopi) a Chorvátsku(Velebské Hory). Staré stromy a sucháre sú taktiež dôležité v obhospodarovanýchlesoch korkového duba v Taliansku, Francúzsku, Španielsku, Maroku alebo Tunisku.Významné sú aj gaštanové porasty a dokonca aj ovocné sady zvyšujú počet starýchstromov, ktoré podporujú ochranu stredozemných druhov vtákov, hmyzu alebonetopierov.Priemernýobjem mŕtvehodreva v lesochniekoľkýchEurópskychkrajínAj keď uvedenéčísla nie jemožné porovnaťvzhľadom narozličný spôsobyich zisťovania,údajez národnýchinventarizáciílesa sa výraznelíšia od objemumŕtveho drevanachádzajúcehosa v prírodnýchlesoch.Krajina Objem mŕtveho dreva (m 3 /ha) Pôvod údajovRakúsko 0.6 Hospodárske lesy (88% celkovej výmery), nad 35 cm hrúbkyBelgicko 9.1 Regionálny priemer (Wallonia), stojacie a padnuté mŕtve drevoFínsko 2-10 Priemer hospodárskych lesovFrancúzsko 2,2 Národný priemer6,7 Oblastné maximum (Savoie)Nemecko 1 - 3 Regionálny priemer (Bavaria)Luxembursko 11,6 Národný priemerŠvédsko 6,1 Národný priemer12,8 Regionálne maximum (sever)Švajčiarsko 12 Národný priemer4.9 Priemer v "plateau" regióne11.6 Priemer v oblasti južných Álp12.2 Priemer v predalpskej oblasti19.5 Priemer v Alpách5

Mŕtve drevo - Živé lesyMŕtve drevo a jeho význampre biodiverzitu a ľudí© J. Walencik/Muza EditionMŕtve drevo v riekachposkytuje životnýpriestor pre ryby.Okrem jeho významupre biodiverzitu, mŕtvedrevo zohráva kľúčovúúlohu pre zachovaniezdravotného stavulesov a ich životnéhocyklu.© B. Boisson> Mŕtve drevo zvyšuje stabilitu lesov,udržiava ich produkčnú schopnosť,ukladá uhlík a zabezpečuje potravua životný priestor pre tisíckyšpecifických druhov organizmov.Mŕtve drevo sa nenachádza v lese bezvýznamne,pretože má rozhodujúci význam pre funkcie lesa.Pre ekológiu zdravých prírodných lesov plnímŕtve drevo päť hlavných úloh: zabezpečuje produkčnosť lesa poskytovaním organickéhomateriálu, vlhkosti, výživných látok a vytváranímpodmienok pre regeneráciu ihličnatých drevín - semenániektorých druhov stromov klíčia prevažne na mŕtvomdreve, poskytuje životný priestor pre živočíchy, ktoré žijú,získavajú potravu alebo hniezdia v dutinách mŕtvychalebo odumierajúcich stromov a pre vodné živočíchyžijúce v prirodzených malých vodných útvaroch vytvorenýchspadnutými stromami alebo konármi, je zdrojom potravy pre určité druhy konzumentovakými sú chrobáky a životným priestorom pre hubya baktérie, stabilizuje les tým, že chráni svahy a pôdny kryt, čímzabraňuje pôdnej erózii, najmä počas búrok, silných dažďova iných klimatických extrémoch, z dlhodobého hľadiska uchováva uhlík, čím limitujeďalšie dopady klimatických zmien [strana 13].Prv než strom celkom odumrie priťahuje určité druhyorganizmov; napríklad približne 115 druhov z rodu pestricovitých(Syrphidae) je saprofytických, ktoré takmervýhradne uprednostňujú odumierajúce stromy pred úplneodumretými. Staré stromy poskytujú špecifické životnéprostredie a priestor pre hniezdenie niektorých druhov ako je napríklad bocian čierny (Ciconianigra).Keď je strom čerstvo odumretý, je atraktívny pre určité organizmy schopné rozkladať tvrdúlignínovu vrstvu, hlavne huby a baktérie.Títo "kolonizátori" sprístupňujú nedostupné zdroje v dreve tým že vytvárajú trhliny v tvrdejvonkajšej kôre a menia jadro dreva, čím sa vytvárajú podmienky pre ďalšie druhy konzumentov.V ďalšej fáze nastupujú rastlinné a živočíšne druhy, ktoré sa živia "vytvorenými" organickýmilátkami, vrátane mnohých druhov chrobákov. Výskumom v tvrdom lužnom lese na JužnejMorave v Českej republike bolo nájdených 14 saprofytických druhov mravcov a 389 saprofytickýchdruhov chrobákov. Podobne 37 percent chrobákov žijúcich v prírodnom lesev oblasti La Massane vo Francúzsku a okolo 100 saprofytických druhov chrobákov žijúcichv lese korkového duba v stredozemí v oblasti Les Maures bolo asociovaných k mŕtvemu drevu.V okolí Lake Vatten vo Švédskych lesoch ukrývajúcich vzácne saprofytické druhy chrobákov sanachádza v priemere 10-30 krát viac mŕtveho dreva než v ostatných lesoch oblasti. Taktiež okolo2500 druhov húb ako aj viac ako 50 druhov machov vo Švédsku je závislých na mŕtvom dreve.Akonáhle prvotné organizmy obsadia nové teritórium, automaticky sú prenasledovaní ichpredátormi. Najznámejšími takýmito predátormi sú ďatle, ktorých "bubnovanie" častosprevádza prechádzky prírodným lesom. Mnoho z nich je závislých na mŕtvom dreve, a tonajmä v zime. Napríklad, 97 percent zimnej potravy ďatľa veľkého (Dendrocopus major) tvoríhmyz žijúci v pňoch a padnutých kmeňoch. Jeden hniezdiaci pár ďatľa trojprstého (Picoidestridactylus), ktorý nachádza potravu predovšetkým v nedávno odumretých smrekoch, sivyžaduje 80-130 hektárov starého lesa.Aj väčšie živočíchy využívajú pre svoj úkryt mŕtve drevo. Všetky okrem jedného z jedenástichdruhov európskych ďatľov si vyhlbujú diery pre hniezdenie v mŕtvom dreve. Podobne najmenejdesať európskych druhov sov, ako aj mucháriky (Muscicapidae), brhlíky (Sitta spp.), kôrovniky(Certhia spp.), sýkorky (Parus spp.) a rovnako aj kačice ako hlaholka severská (Bucephelaclangula) využívajú na hniezdenie dutiny v stromoch. Medzi ďalšie druhy využívajúce mŕtvedrevo patrí množstvo druhov netopierov ale aj veľké cicavce ako medvede. Štvrtina cicavcova viac ako šestina vtákov žijúcich v oblasti La Massane vo Francúzskych Pyrenejách je závislána mŕtvom dreve.Keď strom padne na zem vytvára priestor, ktorý umožňuje niektorým rastlinám vyklíčiť a rásť.Mŕtve drevo spadnuté do potokov a riek spomaľuje odtok vody a poskytuje dôležité životnéprostredie pre ryby a hmyz a vytvára hodnotný substrát pre riasy. Tieto plochy s pomaly tečúcouvodou zachytávajú 70 percent lesného opadu, čím sa zvyšuje obsah živín. Vďaka výskumomrealizovaným v USA bolo zistené, že prehrádzky vytvorené kmeňmi a konármi stromovv malých potokoch tvoria viac ako 50 percent zo všetkých neresíšť lososov.6

Mŕtve drevo - Živé lesy Väčšina ohrozených druhovv Európe, od jednoduchýchorganizmov až po veľké druhyako sú ďatle, sú odkázané na mŕtvedrevo. Mŕtve drevo je v súčasnostijedným z najohrozenejšíchhabitatov v lese.Väčšina európskych lesov bola stovky rokovobhospodarovaná. Za obhospodarovanie zaplatili"vysokú daň" druhy závislé na mŕtvom dreve.Z fosílii nájdených v rašeliniskách a hmyzu "zakonzervovaného"v jantári je známe, že väčšina saprofytickýchdruhov chrobákov vyhynula v priebehu poslednýchniekoľko tisícok rokov takmer s určitosťou kvôli tomu,že ich životné prostredie zaniklo. Je takmer pravdepodobné,že počty vymretých druhov o ktorých viemesú len malou časťou skutočných strát. V tomtoochudobnenom životnom prostredí sa tie druhy, ktorésa zachovali, stávajú vzácnymi.Bohužiaľ aj zachované druhy sú často v značnomohrození. Druhy naviazané na mŕtve drevo v súčasnostitvoria veľkú samostatnú skupinu ohrozených druhovv Európe. Napríklad až 1 700 druhov bezstavovcov voVeľkej Británii je aspoň časťou životného cyklu závisléna mŕtvom dreve. Takmer 330 z nich sú zapísané v Červenejknihe ohrozených druhov, pretože sú vzácne,nechránené alebo ohrozené. Vo Švédsku, v jednej z najlesnatejšíchkrajín Európy, sa až 805 druhov, ktorýchživot je závislý na mŕtvom dreve, nachádza na národnomzozname ohrozených druhov. Početnosť ďatľa bielochrbtého (Dendrocopos leucotos) sa výrazne znížila, pretožezanikli staré listnaté lesy (vŕba, jelša a breza). Ide o veľmi ohrozený druh vo Švédskua Fínsku. V súčasnosti 90 percent jeho škandinávskej populácie (1 700 párov) jeobmedzenej na pobrežné lesy Nórska. Netopier veľkouchý (Myotis bechsteinii) je jeden z mnohých druhov netopierov,ktorého výskyt sa katastroficky znížil a v súčasnosti je v niektorých krajinách veľmivzácny. V Taliansku, sa na základe fosílii predpokladá, že to bol jeden z najrozšírenejšíchdruhov v regióne a súčasný pokles jeho výskytu je prisudzovaný najmä úbytku dutýchstromov, ktoré využíva ako letné hniezda. Taktiež výskyt pižmovca hnedého (Osmoderma eremita), ktorý žije v dutináchodumretých stromov v 33 európskych krajinách, sa znižuje a preto je chránený Bernskoudohodou. Napríklad v Poľsku, výskumníci usudzujú, že jeho prežitie je ohrozené ťažboudutých stromov. Väčšina druhov chrobákov žijúcich v dutých stromoch nezaletí viac akoniekoľko desiatok metrov, čo im neumožňuje viac sa rozšíriť po fragmentovanej lesnejkrajine. Veľa druhov húb rastúcich na mŕtvom dreve je ohrozených, aj keď údaje o rozdelenía výskyte húb v Európe sú neúplné. Ohrozené druhy zahŕňajú Laricifomes officinalis,ktorý výhradne rastie len na starých stromoch v borovicovo-smrekovcových lesocha Pycnoporellus alboluteus rastúci výhradne na hrubých kmeňoch v smrekových lesochs bohatým rastlinným krytom v Škandinávii. Obidva uvedené druhy sú v niektorýchkrajinách chránené zákonom a nedávno boli odporúčané na zaradenie do zoznamuBernskej dohody. Význam húb je často podceňovaný; napríklad v Alpách na jednomhektári smrekového lesa sa môže vyskytovať viac ako 300 druhov húb.Nie je veľmi pravdepodobné, aby hrozby vyhynutia niektorých druhov skoro zanikli,pretože súčasné problémy sa budú stupňovať ďalšou fragmentáciou lesov a nedostatkommŕtveho dreva. Aj keď existujú lokality kde sú fragmenty prírodného lesa chránené alebosú obnovované zložky mŕtveho dreva, rozptýlenie lokalít spôsobuje, že prežitiejednotlivých populácii organizmov je zranitelnejšie. V niektorých krajinách, aj keď satam v súčasnosti vyskytuje mŕtve drevo, súčasný nedostatok mladých stromov alebostromov stredného veku spôsobí v budúcnosti problém, ak sa tam nevykonajú zásahy akoboli napríklad navrhnuté v Lotyšsku.7

Mŕtve drevo - Živé lesy© J. Blaha... aby sa tento ďateľnestal "bezdomovcom"Mŕtve drevov chránených územiachUmožnenieprirodzenej dynamikyv chránených lesnýchúzemiach jepredpokladom preochranu lesnejbiodiverzity.© J. Martin> Chránené územia by mali byťpredovšetkým určené na ochranubiodiverzity. Prirodzená dynamikazaručuje vyššiu diverzitu prostrediaa druhov. V chránených územiachje často nedostatok mŕtveho drevaa tak sa podstatne znižujeich celková hodnota.Organizácia WWF propaguje integrovanú stratégiu prelesy: ochrana-obhospodarovanie-obnova. Všetky triprístupy sú dôležité pri ochrane druhov, ktorých existenciaje závislá od mŕtveho dreva.Ochrana - zvýšenie počtu chránených území, chránenýchindividuálnych stromov a mikrolokalít - by mala spočívaťv záchrane saprofytických druhov. Integrovaná stratégiav chránených územiach by mala zahŕňať: Kvantifikácia rozsahu záujmu: význam druhov závislýchna mŕtvom dreve nebol docenený. Ich zahrnutie donárodných Červených zoznamov ohrozených druhov a domedzinárodných dohôd ako je Bernska dohoda je veľmidôležité. Obidva zoznamy kvantifikujú a zároveň prezentujúproblémy ich ochrany. Pritom je potrebné zvýšiť kvalituzisťovaných údajov. Ako príklad môže slúžiť inventarizáciaohrozených druhov húb v Macedónsku a Grécku. Identifikácia a ochrana kľúčových lokalít: vzácnosťzachovalých prírodných lesných fragmentov je čoraz viacznáma napriek tomu je veľa z nich v súčasnosti ohrozenýchalebo dokonca devastovaných. Využitie siete Natura 2000a národných sietí chránených území môže pomôcť k starostlivostio najvýznamnejšie prírodné lesy, ktoré sa stanú akousi"archou záchrany" pre druhy závislé na mŕtvom dreve. Súčasnézápadoeurópske krajiny síce stále majú niekoľko prísnechránených lesných rezervácií (IUCN kategória Ia a Ib,MCPFE kategória 1.1), ale ťažba dreva v týchto krajinách jedokonca povolená aj v lesoch kategórie II - národné parky, čo je nepriaznivé pre výskyt mŕtvehodreva. Smerom na východ Európy sa nachádza veľa hodnotných starých lesov, ktoré boliv minulosti chránené, ale súčasný tlak na ich ťažbu (legálnu ako aj nelegálnu) je veľmi veľký. Poskytovanie efektívneho poradenstva v rámci chránených území: mnoho lesných rezerváciíbolo obhospodarovaných spôsobmi, ktoré ohrozujú výskyt saprofytických druhov. Vovšeobecnosti sa vyžaduje zastavenie ťažieb v chránených územiach kategórie I-IV podľakategorizácie IUCN. Z dôvodu posilnenia významu mŕtveho dreva a vytvorenia požadovanéhoprostredia pre výskyt saprofytických druhov je poradenstvo potrebné najmä pre tých, čoobhospodarujú chránené územia. Niektoré bežné hospodárske aktivity, ako je obhospodarovanievýmladkového lesa, môžu byť prospešné pre úpravu drevinového zloženia. Ak sú všakvykonané nesprávnym spôsobom, môžu ohroziť výskyt saprofytických druhov. V porovnaní soSevernou Amerikou je väčšina usmernení v európskych krajinách stále vo veľmi všeobecnejrovine. Vládna príručka v Britskej Kolumbii udáva charakteristiku jednotlivých druhovprostredia pre viac ako 130 druhov stavovcov, ako aj typológiu mŕtveho dreva a detaily o jehorozpade a pod. Legislatívne požiadavky: v mnohých krajinách Európy je potrebné lesné zákony a legislatívutýkajúcu sa životného prostredia preformulovať, aby boli odlíšené spôsoby obhospodarovanialesov v chránených územiach od obhospodarovania hospodárskych lesov. Sanitárna ťažba, priktorej sa odstraňujú choré a poškodené stromy, vykonávaná na základe požiadaviek legislatívyby nemala byť aplikovaná v chránených lesných územiach stupňa I-IV podľa IUCN. Vzdelávanie užívateľov: nedostatočné pochopenie významu mŕtveho dreva znamená, žemŕtve drevo je väčšinou z lesa odstránené, a to aj z "chránených" lesov, poväčšine ľuďmi, ktorísi ani neuvedomujú, že tým spôsobujú škodu. Efektívna vzdelávacia kampaň, vysvetľovanievýznamu mŕtveho dreva na náučných chodníkoch, letáky a výstavy môžu pomôcť ochrániťlokality výskytu v rámci chránených území a taktiež podporiť ľudí pri obhospodarovaní ichmajetku ekologickejším spôsobom. Vykonávanie kontroly: nelegálna ťažba dreva zostáva vážnym problémom v mnohýchchránených územiach a tam kde vzdelávanie a informovanie nie je dostatočné, sú taktiežpotrebné aj určité obmedzenia. Použitie náhrad: v chránených územiach s výrazným nedostatkom mŕtveho dreva jepotrebná aktívna obnova [strana 11]. Náhradné životné priestory môžu pomôcť ochrániťniekoľko kľúčových druhov: najčastejšie používaným príkladom sú búdky na hniezdeniea búdky pre netopierov. Tieto riešenia sú však nákladné a sú len čiastočne úspešné. Úspešnáreintrodukcia muchárika čiernohlavého (Ficedula hypoleuca) v časti lesov Veľkej Británie sauskutočnila práve prostredníctvom použitia búdok na hniezdenie. Takéto náhradné riešeniaumožňujú podporiť len malú časť druhov asociovaných s mŕtvym drevom a z tohto dôvodu niesú riešením z dlhodobého hľadiska.9

Mŕtve drevo - Živé lesy Zodpovedné obhospodarovanielesov si vyžaduje aj zachovaniedostatočného množstva mŕtvehodreva. Prínosom žijúcich starýchstromov a neodstránenéhohodnotného mŕtveho drevav hospodárskych lesoch je zvýšenástabilita a elastickosť. Manažmentmŕtveho dreva neohrozuje zdravotnýstav stromov a ak je realizovanýefektívne, nie je ani finančne náročný.Chránené územia budú pokrývať vždy iba malú časťeurópskych lesov. Aj veľká časť obhospodarovanýchlesov môže a mala by sa podieľať na ochranebiodiverzity. To by malo zahŕňať zachovanie a obhospodarovaniemŕtveho dreva v rámci hospodárskych lesov.Takéto aktivity závisia od lesných typov a iných faktorov,ale niektoré princípy platia všeobecne: Zahrnutie starých stromov a mŕtveho dreva do lesnýchhospodárskych plánov: plány môžu určiť vhodné zásahy,ktoré môžu podporiť saprofytické druhy - ako je uvedenénižšie - a taktiež kde je potrebné ich aplikovať. Ponechaniemŕtveho dreva v exotických plantážach môže maťmalý úžitok ak saprofytické druhy organizmov nie súadaptované na tieto prostredia. Ponechanie príkladov kľúčových komponentov prostredia:podpora saprofytických druhov v rámci obhospodarovanýchlesov, zahŕňa predovšetkým:> Existenciu veľkých, starých, hynúcich a odumretýchstromov, odrezávanie výhonkov starnúcich stromov, ak jeV mestských parkoch a súkromnýchzáhradách> Na niektorých územiach sa staré stromy vyskytujúmimo lesov, v parkoch, v chránených poľovnýchoblastiach, verejných, ale aj súkromných záhradách.Takéto stromy poskytujú dôležitý úkryt pre ohrozenédruhy. Ochrana, prípadne aj stabilizácia starého aleboodumretého stromu, pomáha vrátiť život do starýchkoľají. To by taktiež pomohlo zvýšiť povedomie verejnostio lesnej ekológii.potrebné predĺžiť existenciu tohto špecifického prirodzeného prostredia.> Zastúpenie stromov stredného veku, aby bola zabezpečená budúcnosť lesa.> Kľúčové územia, kde sú porasty schopné dozrieť prirodzeným spôsobom.> Padnuté mŕtve drevo vrátane zvyškov z prebierok (možnosť striedania vyčistenýcha nevyčistených plôch) a ešte dôležitejšie veľké kmene. Použitie iných hospodárskych zásahov: tak na určených územiach ako aj vo všeobecnostitieto zásahy zahŕňajú:> Riadené vypaľovanie v boreálnych lesoch.> Po kalamite sa podporou (náhradou) vyrovnáva ekologický a ekonomický úžitok z ponechaniamŕtveho dreva na zemi v lese (aj bez dotácií často ekonomika podporí prírodeblízke spôsoby hospodárenia).> Umelé vytváranie pahýľov ponechaním určitého množstva stojacích kmeňov po ťažbe.Takáto technika je účinná. Výskumy realizované Andersom Lindhe z WWF vo Švédskupotvrdili, že stovky druhov hmyzu vrátane tých, ktoré sa nachádzajú na Červenom zoznameohrozených druhov, využívajú vysoké pne ponechané po ťažbe. Ponechané vysoké pne naplochách, kde sa vykonáva ťažba a na iných otvorených lokalitách, sa stávajú hodnotnýmprostriedkom ochrany saprofytických druhov hmyzu. Štúdie ukázali, že približne polovicatakto umelo vytvorených pahýľov, býva využívaná pre hniezdenie vtákov.Množstvo mŕtveho dreva, ktoré by malo zostať v obhospodarovaných lesoch, je stálepredmetom odborných diskusií, čo si však vyžaduje detailné poznanie miestnych podmienok.Všeobecne platí, že čím viac mŕtveho dreva, tým lepšie, aj keď na druhej stranepríliš veľké množstvo mŕtveho dreva môže v hospodárskych lesoch spôsobovať v praxiťažkosti. V európskych boreálnych lesoch a lesoch mierneho pásma sa odporúča ponechať20-30 m 3 mŕtveho dreva na hektár, čo predstavuje 3-8% celkovej zásoby. Toto množstvo bymalo byť rozdelené medzi stojace mŕtve stromy a padnuté odumreté kmene.© D. Vallauri10

Mŕtve drevo - Živé lesyObnova mŕtveho drevaa prirodzeného stavu V súčasnosti sú pre narušené lesnéekosystémy nevyhnutne potrebnéstratégie pre obnovu mŕtveho dreva...Keďže mŕtve drevo je indikátoromprirodzeného stavu lesa, obnova bymala byť starostlivo plánovanáa spojená s prirodzeným priebehom.Strednodobé ciele lesníckych stratégií a koncepciíochrany prírody a krajiny by mali podporovaťponechanie dostatočného množstva mŕtveho drevav lesoch tak, aby sa zabezpečila zdravá populáciaprirodzene sa vyskytujúcich saprofytických druhov.Prirodzene sa vyskytujúce škodlivé faktory podporujúobnovu mŕtveho dreva, ako napríklad víchrice v lesochmierného pásma alebo poškodenia snehom v horskýchlesoch, pravidelne vytvárajú mŕtve stromy, kmene alebovývraty. Štúdie realizované v údolí Wye vo Veľkej Britániipotvrdili, že objem mŕtveho dreva v dospelých porastoch,ktoré neboli obhospodarované celé storočie dosiahliúroveň a variabilitu pôvodných lesov nachádzajúcich sav Európe a na východe Severnej Ameriky.Ponechanie prirodzeného mŕtveho dreva by malo byťprioritou pre hospodárenie s mŕtvym drevom, zvlášťv hospodárskych lesoch. Na niektorých špecifickýchlokalitách, kde je ohrozenie druhov zvlášť výrazné aleboprirodzená obnova veľmi pomalá, pripúšťajú ochrancoviaprírody a lesníci takéto urýchlenie procesu obnovy.V kritických obdobiach, keď mŕtve drevo je v tak malommnožstve, že závislé druhy sú takmer pred vyhynutím,môžu byť takéto spôsoby krátkodobej obnovy oprávnené,a mŕtve drevo je vytvárané umelými spôsobmi. V Európe bolo testovaných niekoľko stratégiíobnovy, ako napr. v projekte "Life" v Bosca della Fontana (nížina Pô, Taliansko).Takéto spôsoby predstavujú zámernú tvorbu stojacích alebo padnutých pahýľov; vývratov;naklonených odumretých stromov; stojacich odumretých stromov; stromov poskytujúcichživotný priestor pre rôzne organizmy a vŕtanie dier rôznych veľkosti pre hnezdenie.V južnom Fínsku bolo prostredníctvom umelého vytvárania odumretých a rozpadávajúcichsa stromov obnovených 10 500 hektárov lesa, čo bolo súčasťou všeobecného obnovnéhoprogramu, ktorý zahŕňal aj regulované vypaľovanie a obnovu rašelinísk.Vo všeobecnosti sú takéto neprirodzené spôsoby vytvárania mŕtveho dreva nákladnéa zaručujú len obmedzený prospech. Na druhej strane prirodzená obnova mŕtveho drevaposkytuje síce lepšie podmienky pre život organizmov, ale tento proces trvá dlhšie. Veľmidôležitý je aj priestorový prístup k zabezpečeniu vzájomného priestorového prepojeniamŕtveho dreva ako životného priestoru pre organizmy (fragmentácia je v súčasnostinajväčším problémom, ktorému musia čeliť saprofytické druhy chrobákov). Veľmi dôležitáje aj podpora filozofie o nezasahovaní do lesa, ktorá je stále proti zasadám mnohýchlesníkov. Pre vytvorenie správnych typov životných priestorov pre saprofyty sa vyžadujúodborné vedomosti o ekologických potrebách jednotlivých druhov organizmov. Napríkladvo Švédsku snaha ochrániť ďatľa bielochrbtého zahŕňala zachovanie a zvýšenie zastúpenialistnatých drevín.Čiastkové výskumy poukazujú na to, že obnovené lokality umožňujúce výskyt určitýchdruhov organizmov, môžu byť čiastočne prospešné, ale pravdepodobne nevytvárajúpožadované komplexné podmienky pre všetky žiadúce druhy. Stromy odumreté v dôsledkunapadnutia podkôrnym hmyzom sa stávajú z hľadiska biodiverzity oveľa bohatšímkomponentom ako jeden okrúžkovaný strom. Avšak uvedené náhradné spôsoby s určitosťouvytvárajú akýsi "núdzový most záchrany", pokiaľ sa neprejavia výsledky dlhodobých zmienhospodárenia.Krajinársky prístup k mŕtvemu drevu> Ochrana, obhospodarovanie a obnova. Všetky tieto prvky majú svoju úlohu pri zachovanísaprofytických druhov organizmov a taktiež pri ekologických a krajinárskych prístupochk zachovaniu lesov. Plánovanie v širšom ponímaní pomáha určiť, kde sú jednotlivé zásahynajprospešnejšie. Napríklad, sústredenie pozornosti na zmenu hospodárenia na miestach,ktoré môžu byť prepojené existujúcimi chránenými územiami, umožní migráciusaprofytických druhov.11

Mŕtve drevo - Živé lesy© B. BoissonMŕtve drevo -potreba stratégiíVlády európskychkrajín si začínajú stáleviac uvedomovaťvýznam mŕtveho dreva.Pre opätovné vytvorenietypického lesas mŕtvym drevom jepotrebné realizovaťdodatočné opatrenia.> Vlády európskych krajín pristúpilik niekoľkým medzinárodnýmdohovorom týkajúcich sa zachovaniabiodiverzity. V súlade s tým, by malibyť teraz aktívne aj v začleneníproblematiky mŕtveho dreva donárodných stratégií pre biodiverzitu,zrušiť nežiadúce dotácie, zaviesťpodporujúcu legislatívu a zvýšiťpovedomie o význame mŕtveho dreva.Mŕtve drevo a certifikácia> Certifikácia FSC podporuje zachovanie mŕtveho dreva v lesoch s cieľomochrany biodiverzity. Akákoľvek certifikačná schéma by mala zaradiť medzisvoje kritéria aj požiadavku hospodárenia s mŕtvym drevom. Národné štandardypre FSC v Nemecku sú toho príkladom: "Stratégia je vyvinutá tak, aby bolazabezpečená starostlivosť a rozšírenie biotopov a mŕtveho dreva; to je zahrnutédo lesného hospodárskeho plánu... Stromy so stopami po ďatľoch alebo inými prirodzenevytvorenými dutinami sú vyňaté z lesníckeho využitia a nechávajú sa na prirodzenýrozklad....solitérne stromy, ktoré boli zničené víchricou alebo bleskom, taktiež ako aj odumretéstromy, ktoré spadli v dôsledku postupujúceho rozkladu zostávajú v lese...". Štandardy FSC voŠvédsku podporujú zvýšenie zásob mŕtveho dreva v typickom švédskom smrekovom lese naúroveň, ktorá je o trochu viac ako 20m 3 /ha, v porovnaní so súčastnou úrovňou, ktorá je častomenej ako 5m 3 /ha. Prirodzená úroveň bežne presahuje 60-80m 3 /ha.Zmena prístupov ako aj zmeny legislatívy môžupomôcť chrániť zložky mŕtveho dreva narôznych úrovniach, od iniciatív, ktoré osloviacelý kontinent až po iniciatívy jednotlivých krajín. Regionálne a národné iniciatívy: Ministerskákonferencia o ochrane lesov v Európe - iniciatíva,ktorá podporuje a hodnotí správne obhospodarovanielesov - schválila súbor kritérií a indikátorov vhodnéhoobhospodarovania. Členské štáty tejto iniciatívy sazaviazali, že budú o nich podávať správu. Nedávnoboli doplnené nové indikátori týkajúce sa mŕtvehodreva: "Udržanie, zachovanie a primerané zlepšeniebiologickej diverzity v lesných ekosystémoch: Indikátor4.5: Mŕtve drevo - objem stojaceho a ležiacehomŕtveho dreva v lesoch a na inej lesnej pôdeklasifikovanej pomocou lesných typov". Zatiaľ sú údajeo mŕtvom dreve neúplné, pretože tento indikátor boldo zisťovaní zavedený neskoro. Ďalšie zisťovania všakuž budú zahŕňať aj mŕtve drevo. Niektoré krajiny užmŕtve drevo zahrnuli do svojich národných zisťovaní,ako je tomu napríklad vo Fínsku, kde je zavedenýindikátor: "Rozkladajúce sa stromy v hospodárskychlesoch a v chránených územiach (m 3 /ha)". Zmena a implementácia legislatívy: legislatívou by mala byť zachovaná možnosťurčenia výšky ponechaného mŕtveho dreva v lese a v lesoch, kde je to nevyhnutné, bymalo byť určené minimálne množstvo ponechaného mŕtveho dreva. Napríkladlesnícka legislatíva vo Washingtone stanovuje ponechanie minimálne dvoch kmeňovna jeden aker (zhruba 4 kmene na hektár) o minimálnej hrúbke 30 cm na tenšomkonci a minimálnej dĺžke 6 metrov.Zmeny sú potrebné v národných legislatívnych predpisoch, ktoré kladú dôraz naťažbu a tým môžu zlegalizovať ponechávanie mŕtveho dreva v lese. Súčasnýmpríkladom v tejto oblasti je zmena zákona v Lotyšsku, kde je už ponechanie mŕtvehodreva legálne. Okrem toho je potrebné sprísnenie legislatívy proti nelegálnej ťažbea zmeny v zákonoch, ktoré zabránia vykonávaniu nežiadúcich sanitárnych opatrenív chránených územiach. Zrušenie nevhodných dotácií: niektoré krajiny stále poskytujú dotácie naodstraňovanie mŕtveho dreva z lesa, zvlášť na odstraňovanie následkov víchríc.Napríklad francúzska vláda plati 900-1800EUR/ha na odstránenie následkov víchrícbez toho, aby požadovala ponechanie mŕtveho dreva v lese, a to aj napriek tomu, ževiac ako polovica týchto vyťažených stromov nie je speňažená ani 4 roky po víchrici. Kvantifikácia výzvy: je dôležité aby druhy organizmov žijúcich na mŕtvom dreveboli zahrnuté do národných červených zoznamov ohrozených druhov a domedzinárodných dohovorov ako je Bernska dohoda, aby sa do povedomia verejnostidostali problémy ich ochrany.>12

Mŕtve drevo - Živé lesyMŕtve drevoa klimatické zmeny© B. BoissonV lesoch miernehopásma mŕtve drevopôsobí ako dlhodobázásobáreň uhlíka. Uhlíkv mŕtvych stromocha starých lesochzostáva uchovaný dlhšiea lepšie ako na umelozalesnených plochácha na plantážach.> Zvyšovanie verejného povedomia o význame mŕtvehodreva: malo by byť kľúčovým aspektom stratégiís množstvom rôznych výstupov.© B. Boisson Vzdelávanie užívateľov lesa: nedostatočné pochopenievýznamu mŕtveho dreva znamená, že častodochádza k jeho odstraňovaniu z lesa, dokonca ajz chránených území. Efektívna informačná kampaňvyužívajúca náučné chodníky, informačné brožúrya letáky, výstavy môže pomôcť chrániť mŕtve drevoa povzbudzovať ľudí k takému spôsobu hospodáreniav lesoch, ktorý je pre zachovanie biodiverzityvhodnejší. Informovanie obhospodarovateľov lesa a verejnosti:napríklad francúzske a britské štátne lesné orgánypublikovali smernicu ako hospodáriť s mŕtvymdrevom. Informovanie vlastníkov lesa: vo Švédsku štátnaspráva lesného hospodárstva vytvorila veľmi úspešnýučebný balík pre samoštúdium (Rikare Skog),ktorý oboznamuje vlastníkov lesa o ekológii. Informovanie v rámci chránených území: náučnéchodníky, informačné značky a panely (ako napríkladv Poľsku a Slovinsku). Kurzy a vzdelávanie: zaradenie problematikyhospodárenia s mŕtvym drevom do vzdelávacích kurzova štandardného lesníckeho vzdelávania napomôžek pochopeniu jeho významu pre les.> Mŕtve drevo zohráva dôležitú úlohu pri uchovávaní uhlíka,čím zabraňuje globálnemu otepľovaniu tak efektívne akomnoho mladých umelo založených plantáži.Keďže realita o klimatických zmenách je všeobecne známa, uchovávanie uhlíka(jeho ukladanie v ekosystémoch) sa stáva jedným zo spôsobov redukcieskleníkových plynov.V lese sa uhlík akumuluje predovšetkým v stromoch, vegetácii tvoriacej podrast,mŕtvom dreve, lesnom odpade a v pôde. Mŕtve drevo je z hľadiska klimatických zmiendôležité, pretože ukladá uhlík a zároveň je jeho zdrojom, ale vo všeobecnosti jenajmenej preštudovaným "uchovávateľom" uhlíka. Uvedená skutočnosť sa ale v súčasnostizmení, pretože na základe Kyotského protokolu z roku 1992 sú požadovanénárodné inventarizácie zamerané na zistenie obsahu uhlíka.Prvotné odborné diskusie o ukladaní uhlíka boli zamerané na plantáže rýchlo rastúcichexotických drevín s krátkymi rubnými dobami. Avšak, zatiaľ čo akumulovanie uhlíkav týchto porastoch môže byť veľmi rýchle, jeho uchovanie je len dočasné. Priemernýčas uchovania uhlíka v stromoch z plantáži je len niekoľko rokov, pretože väčšina tohtodreva je použitá na výrobu papiera a iných produktov s krátkou životnosťou, ktoré súbuď spálené alebo ináč zničené na skládkach odpadov.Mŕtve drevo uvoľňuje uhlík do atmosféry - stáva sa zdrojom uhlíka - počas mikrobiálnejrespirácie z organizmov, ktoré rozkladajú odumreté drevo. V ekosystémoch sostudenou klímou, mikrobiálna respirácia je obmedzená a rozklad je veľmi pomalý,takže mŕtve drevo uchováva uhlík počas veľmi dlhého obdobia. Väčšina uhlíka sav dlhožijúcich a pomaly sa rozkladajúcich drevinách, ako je napríklad borovica lesná,môže zostať uchovaný viac ako tisíc rokov. Odumreté stromy a staré lesy sú tedazvyčajne lepšími "uskladňovačmi" uhlíka než nové lesy, ktoré ich nahrádzajú. Výskumyv Britskej Kolumbii dokázali, že pri rubnej dobe 80 rokov obnovené porasty ukladajúpribližne polovicu množstva uhlíka ako vedľa nich rastúci starý les (vo veku 500 rokov).Z toho vyplýva, že premena starých lesov na mladé obhospodarované lesy spôsobíuvoľnenie uhlíka. Na druhej strane v ochudobnených lesoch zachovávaním mŕtvehodreva môže byť uhlík viazaný desiatky až stovky rokov. Vedecké prepočty uskutočnenévo Francúzsku dokazujú, že vytvorenie nových chránených území (bez ťažby) môžeuchovať rovnaké množstvo uhlíka ako zakladanie nových mladých porastov.13

Mŕtve drevo - Živé lesyMŕtve drevo: objasnenieniektorých mýtovOdhalenie mýtovo negatívnom dopademŕtveho dreva jekľúčové. Každý, kto sao tento problém zaujíma,môže pomôcť tým, žebude apelovať narôznych stupňocha úrovniach (politickej,informačnej,hospodárskej).© WWF Canon/A. Vonrauer© D. Vallauri© J. Martin© D. Vallauri© WWF Canon/M. Guther© D. Vallauri> Keď sa väčšina Európanov stretnes prírodným lesom, často si myslia, ženiečo nie je v poriadku, že les jechorý. Neodhalené mýty o starýchstromoch a mŕtvom dreve sa vyvíjalicelé stáročia. Mýtus 1:"Čistý" les je zdravý les"Čistý" les nie je zdravý les. Prírodné lesy zachovanév Európe sú ďaleko stabilnejšie, zdravšie a odolnejšievoči chorobám, škodcom a klimatickým zmenám.Prírodný les je viac diverzifikovaný a komplexnejší akoje les obhospodarovaný. Mýtus 2:Prestárle lesy sú problémStaré stromy sú často považované za znak toho, že lesje nesprávne obhospodarovaný. Výsledkom toho je, žemáme mnoho lesov, ktoré sú tvorené len mladýmistromami. Preto verejnosť stráca predstavu o tom, akomá vyzerať prírodný les s nerovnovekou štruktúrou.Napríklad v typickom lese strednej Európy lenzriedkavo nájdeme stromy staršie ako 100 rokov, hocimnohé druhy stromov by mohli bez problémovdosiahnuť vek 300 rokov a viac. Mohli by sme toprirovnať k ľudskej populácii, kde každý kto presiahnesvojich 30 rokov by bol zo spoločnosti odstránený... Mýtus 3:Mŕtve drevo je pôvodcom chorôbNajobávanejším škodcom pre obhospodarovateľa lesaje podkôrny hmyz a mŕtve drevo je často považovanéza pôvodcu jeho rozširovania v lese. V skutočnostiprimerané množstvo mŕtvych stromov nepredstavuježiadne nebezpečenstvo pre les. Naopak mnohé štúdie potvrdzujú, že mŕtve drevo sastáva úkrytom dôležitých skupín parazitov a predátorov, ktoré viac-menej regulujúpopuláciu škodcov. Aj keď počty podkôrného hmyzu sa zvyšujú takmer úmernes počtom padnutých kmeňov, výskumníci nenašli dostatočné dôkazy, že došlok ďalšiemu zvýšeniu počtu odumretých stromov. Je to hlavne preto, lebo privábenédruhy hmyzu sú úzko špecializované na mŕtve drevo. Mýtus 4:Len mladý je pekný!Hlavným problémom hospodárenia v súvislosti s mŕtvym drevom je záležitosťspoločenskej kultúry. Staré alebo odumreté stromy nie sú atraktívne v kultúreposadnutej mladosťou. Napríklad lesníci boli sami po desaťročia posadnutí otázkouobnovy lesa. Druhy ako huby a chrobáky nie sú preslávené pre ich krásu a charizmua nie sú dostatočne propagované ani ochrancami prírody. Téma ochrany a obnovymŕtveho dreva nie je iba otázkou informovania o spôsoboch obhospodarovania, alezahŕňa taktiež zmenu vo vnímaní toho, ako by mala vyzerať vysoká kvalitaobhospodarovania a ekológia lesa. Mýtus 5:Mŕtve drevo zapríčiňuje požiarČastý argument pre odstránenie mŕtveho dreva z lesa je zabránenie požiarom. Avšakproblematika mŕtveho dreva môže byť zahrnuté do protipožiarnych stratégií(napríklad môže byť odstránené z protipožiarnych pásov). Väčšina požiarov vzniká zasuchého počasia, kedy aj živé stromy ľahko horia. V Európe bola väčšina požiarovzaložená ľuďmi preto niekoľko kmeňov a pahýľov nemôže výrazne zvýšiť rizikopožiaru. Mýtus 6:Mŕtve drevo je zdravotným a bezpečnostným rizikom pre návštevníkomVšeobecne najväčšie bezpečnostné riziko v lesoch je počas hospodárskych zásahov,obzvlášť počas ťažby dreva. Mŕtve drevo je úspešne zachovávané v mnohýchrezerváciách a chránených územiach alebo dokonca aj v mestských parkoch (ako jenapríklad park v okolí Viedne). Z bezpečnostných dôvodov sa však odumreté stromymôžu nachádzať v určitej vzdialenosti od verejných chodníkov. V Nemecku nedávnodošlo k zmene zákona, v ktorom sa zodpovednosť za úraz presúva z vlastníka lesa nanávštevníka lesa, takže návštevník lesa vstupuje do starého lesa a mimo chodníkov navlastné riziko. Podobné zmeny by mohli uľahčiť situáciu súkromným vlastníkom lesa,ktorých lesy sú prístupné verejnosti.14

Mŕtve drevo - Živé lesy© J. Walencik/Muza EditionWWF je aktívna v niekoľkých iniciatívach,ktorými chce podporiť proces pozitívnych zmien:> Vytvorenie smerníc pre hospodárenies mŕtvym drevom ako technickú publikácius partnermi zameranú na (1) obhospodarovateľovchránených území a (2) obhospodarovateľovhospodárskych alebokomunitných lesov a (3) lokality Natura2000WWFvyzýva k aktivitám> Vytvorenie portfólia pre modelovú stratégiuobnovy a jej praktickú aplikáciuv Európe> Lobbing za zrušenie nevhodných dotácií a zákonov, ktoréznemožňujú ochranu a správne hospodárenie s mŕtvymdrevom> Zahrnutie starých stromov a mŕtveho dreva do národnýchcertifikačných štandardov a posilnenie ich významu> Včlenenie mŕtveho dreva do Kyotských iniciatív a jehozahrnutie do správ prezentovaných vládami krajínMŕtve drevo je praktickým indikátorom demonštrujúcimzdravie a biologickú diverzitu lesov.WWF verí, že pestovanie lesa, ekonomické,ekologické a sociálne otázky spojené so starýmistromami a mŕtvym drevom by mohli prakticky pomôcťk podpore obhospodarovania európskych lesovtakým spôsobom, ktorý bude smerovať k prirodzenejšímekosystémom a bude okrem iných podporovaťaj saprofytické druhy organizmov. Tieto otázkypredstavujú výzvu pre trvalo udržateľné hospodáreniea ochranu, berúc do úvahy veľké množstvo húb,stavovcov a bezstavovcov.WWF podotýka, že v rámci Európy existuje veľkémnožstvo vedeckých poznatkov a skúseností týkajúcichsa saprofytických druhov organizmov a mŕtvehodreva, ako aj rôznych prístupov k obhospodarovaniu.WWF verí, že pochopenie významu starých stromova mŕtveho dreva a ich manažment by sa malo staťurgentnou záležitosťou. StratégiaJednotlivé vlády krajín a EÚ by mali vytvoriť stratégiuv prospech mŕtveho dreva a tým splniť nasledujúcepovinnosti vyplývajúce z plnenia požiadaviek Konvenciebiologickej diverzity (CBD):> zahrnúť mŕtve drevo do národných stratégií biodiverzitya národných lesníckych programov> vytvoriť smernice pre monitoring mŕtveho drevaa jeho manažment vrátane minimálneho objemumŕtveho dreva ako indikátora biodiverzity a prirodzenostilesov> rozšírenie zoznamu saprofytických druhov uvedenýchv Habitats Directive> zavedenie podpornej legislatívy, ktorá zakazujenáhodnú, zdravotnú, legálnu alebo nelegálnu ťažbuv chránených územiach kategórie I-IV podľa IUCN> Podpora a spolupráca na kľúčových projektoch zameranýchna kvantifikáciu hodnôt biodiverzity mŕtveho drevaa zrušenie nevhodných dotácií a zákonov, ktoré narúšajú manažment mŕtveho dreva> zrušiť zodpovednosť súkromných vlastníkov lesa za úrazy návštevníkov počasvstupu do lesa (ako to bolo nedávno realizované v Nemecku)> včlenenie mŕtveho dreva do Kyotských iniciatív a jeho zahrnutie do správprezentovaných vládami krajín Chránené územiaManažéri chránených území môžu podporovať zachovanie starých stromov a mŕtvehodreva:> identifikáciou a ochranou kľúčových lokalít s cieľom zachovania hlavných referenčnýchlesov pre druhy závislé na mŕtvom dreve> vytvorením efektívnych stratégií manažmentu mŕtveho dreva v rámci chránenýchúzemí a lokalít Natura 2000> zastavením odstraňovania starých stromov a mŕtveho dreva z chránených územíkategórie IUCN I-IV> posilnením prevencie, informovanosti a vzdelávania> použitím aktívnych obnovných opatrení tam, kde je to potrebné Obhospodarované lesyLesnícke subjekty a obhospodarovatelia lesov sa taktiež môžu podieľať na vytváraníoptimálneho prirodzeného priestoru tvoreného mŕtvym drevom. A to predovšetkýmtakýmito opatreniami:> zahrnutím starých stromov a mŕtveho dreva (a ďalších kľúčových "mikrohabitatov")do lesných hospodárskych plánov tak, aby sa zvýšil ich počet a objem.WWF navrhuje zvýšiť objem ponechaného mŕtveho dreva v boreálnych lesoch a lesochmierneho pásma na 20-30m 3 /ha do roku 2030> ponechaním vyváženého množstva mŕtveho dreva v lesoch s rizikom požiarov> použitím existujúcich certifikačných schém a národných certifikačných štandardako doporučenie pre vhodné hospodárenie s mŕtvym drevom> zachovaním mŕtveho dreva v lesoch po kalamitách 15

Dvadsať až tridsaťdo roku 2030!Takmer 30 percent druhov žijúcich v lese je závislýchna starých stromoch a mŕtvom dreve. WWF vyzývavlády európskych krajín, vlastníkov lesa a lesníckysektor k ochrane biodiverzity zvýšením počtu starýchstromov a objemu mŕtveho dreva na 20-30 m 3na hektár do roku 2030.© B. BoissonWWF kontakt v EurópeV prípade záujmu o viac informácii navštívte niektorú z nasledujúcich stránok http://www.panda.org/wwf-offices http://www.panda.org/forests4lifeWWF kontakt na Slovensku Rudohorská 33, 974 11 Banská Bystrica e-mail: wwfdcp@orangemail.skwww.pandạorg