2009 (pdf - 14,7 MB) - Štátny geologický ústav Dionýza Štúra

ODDELENIE GEOCHÉMIEŽIVOTNÉHO PROSTREDIAV roku 2009 boli aktivity oddelenia geochémieživotného prostredia zamerané na tieto ťažiskovéúlohy:04 06 Zhodnotenie potenciálneho vplyvugeochemického prostredia na zdravotnýstav obyvateľstva banskoštiavnickej oblasti(zodpovedný riešiteľ: doc. RNDr. Stanislav Rapant,DrSc.)V roku 2009 pokračovali terénne práce, laboratórnea vyhodnocovacie práce. Na analýzu sa odoberalivzorky podzemných vôd, pôd a sedimentovzo záhrad rodinných domov, vzorky zeleniny, analyzovalisa biologické materiály z vlasov a nechtov,merala sa koncentrácia radónu v pobytovýchpriestoroch. Na základe predbežného spracovaniadosiahnutých výsledkov je možné formulovať tietozákladné poznatky:Podzemné vody. – Viac ako 70 vzoriek všetkýchvôd, najmä z domových studní, nespĺňakritériá slovenskej normy pre pitnú vodu.Obsah potenciálne toxických prvkov je všaknadlimitný len približne v 6 % prípadov, a tov oblastiach s najintenzívnejšou banskou činnosťou.Najčastejšie ide o prekročenie obsahuPb, As, Zn a Hg. Vo veľkej väčšine domovýchstudní sa zaznamenalo klasické antropogénneznečistenie: NO 3, Cl, SO 4, Fe, Mn a NH 4.Pôdy. – Približne polovica všetkých odobranýcha analyzovaných vzoriek pôd vykazujenadlimitný obsah potenciálne toxickýchprvkov, najmä As, Pb, Zn a Cu. Obce s historickoubanskou činnosťou, napr. BanskáBelá, Banská Štiavnica-Sitnianska (Štefultov),Štiavnické Bane, Svätý Anton a ďalšievykazujú v pôdach záhrad rodinných domovvo viac ako 75 % vzoriek nadlimitný obsahrudných prvkov. Z porovnania vzoriek z extravilánuso vzorkami z intravilánu jednoznačnevyplýva vyšší obsah prvkov v intraviláne.Ekotoxikologické vzorky. – Vzorky naanalýzu pôdy a sedimentov sa odobrali z kritických„hot spot“ oblastí. Aj s ohľadom na tútoskutočnosť z výsledkov vyplýva, že prítomnosťsledovaných prvkov pôsobí ekotoxicky.Väčšinou však ide o miernu až nízku úroveňekotoxicity.Formy výskytu (špeciácie). – Z predbežnéhovyhodnotenia foriem výskytu sledovanýchtoxických prvkov vyplýva, že v odobranýchvzorkách z katastrov obcí, t. j. vo vzorkách zozáhrad rodinných domov, je mierne zvýšenýpodiel bioprístupných (frakcia I) a relatívne bioprístupných(frakcia II + III) foriem v porovnaní so vzorkamipôd mimo katastrov obcí.Fytogeochemické vzorky. – Odbery vzorieka analýzy vzoriek fytogeochemických vzoriek – zeleniny– potvrdili, že približne 30 % vzoriek zeleninya zemiakov aspoň v prípade 1 sledovaného prvku(najčastejšie As a Pb) prekračuje stanovené limitypotravového kódexu Slovenskej republiky. Vo veľkejväčšine je zvýšený obsah rizikových prvkov v zeleninea zemiakoch sprevádzaný aj ich zvýšenýmobsahom v pôde.Analýzy biologických materiálov. – Z analýzvlasov a nechtov vyplýva, že približne 25 % vzoriekvykazuje mierne zvýšený obsah potenciálne toxickýchkovov. Je spätý najmä so zvýšeným obsahomrizikových prvkov v pôdach a fytogeochemickýchvzorkách.Meranie Rn v pobytových priestoroch. – Tútočasť práce riešila Slovenská zdravotnícka univerzita.Z výsledkov prác vyplýva, že pre obsah Rn v jednotlivýchobciach je charakteristický vysoký rozptylhodnôt. Celkovo však obsah Rn v banskoštiavnickejoblasti je zhruba na priemernej úrovni Slovenskejrepubliky.Prameň v Neporadzi – terénne meranie. Foto: Jozef Kordík.ROČENKA 2009 41