ˇ - LOOK magazine

INTERVIEWwww.lookmagazine.skˇCarovnákrása okamihuLaco Vallach - fotografKeď sme sa stretli, pršalo.Len tak medzi rečou prehodil, ženie je vhodný čas na fotografovanie,je málo svetla.Ladislav Vallach, zahraničnýspravodajca Tlačovej agentúrySlovenskej republiky – dušou asrdcom fotograf.„Rád pozorujem ľudí, a ak ma niečoosloví, či je to výraz tváre, alebo určitásituácia, tak ju zvečním. Zaujímama situácia, nie senzácia. Práve pretoma až tak neláka fotografovať celebrity,či iné známe tváre. Sú plné póz aklamlivých výrazov tváre.“ – dodáva ksvojej vášni.Fotiť začal, keď objavil čaro otcovhoFlexaretu. „Už ako trinásťročný somdržal fotoaparát v ruke a natoľko somsi ho obľúbil, že som fotil všetko, čosa mi zapáčilo”. Prvé fotky publikovalpočas základnej vojenskej službyvo vojenskom periodiku. „Aj naďalejsom sa držal fotoaparátu, mojou túžboubolo zverejniť fotky v novinách,preto som k nim začal písať reportáže.Spoznalsom sa sobrazovýmredaktoromtýždenníkaŽivot Jaro s l a v o mB e n k o m ,ktorému sapáčili mojefotografiea začal ichuverejňovať.Vtedysom tušil, žeidem dobrýmsmerom. Bolo to prvé stretnuties redakčnou prácou a veľmi sa mi topáčilo. V roku 1996 som ako píšuciredaktor nastúpil do Komárňanskýchlistov. Odtiaľ som ešte v tom istomroku prestúpil do Tlačovej agentúrySlovenskej republiky, kde takistoako píšuci redaktor pracujem dodnes.Vďaka tejto práci som služobnenavštívil Macedónsko, Kosovo,Holandsko, Francúzsko i Belgicko.“ Vroku 1999 sa zúčastnil cesty zorganizovanejamerickou ambasádou v SRpre skupinu slovenských novinárovdo Kosova po ukončení bombardovaniaSrbska. Absolvoval aj dve stážepre novinárov v Bruseli pred a povstupe Slovenska do Európskej únie.Medzi jeho najzaujímavejšie cestybezpochyby patrí návšteva Kosova.Fotografie z týchto ciest prezentovalv Bratislave, v Štúrove aj v Komárnepod názvom Európa(nia). Po šiestichrokoch pôsobenia v úlohe regionálnehospravodajcu politických a kultúrnychudalostí južného Slovenskainzerciabol v roku 2002 vyslaný ako stályspravodajca TASR do Budapešti. Apráve k tomuto mestu sa v jeho prípadeviaže mnoho príjemných i menejpríjemných skúsenosti. „Boli to premňa veľmi hektické vyše štyri roky.Musel som si zvykať na nové miesto ana vysoké pracovné nasadenie zahraničnéhospravodajcu, ktoré považujemza vrchol novinárskej práce. Somctižiadostivý človek, ktorý sa pozerádopredu, a preto som vedome niesoltú ťarchu, pretože odo mňa denneočakávali rýchle, aktuálne a spoľahlivéspravodajstvo. Snažil som sa pracovaťveľa a dobre. Hľadanie autentickýchzdrojov je však psychicky veľmináročné. Denno-denne som naháňalpolitikov, aby sa – pokiaľ možno exkluzívnepre TASR - vyjadrili aj k týmnajchúlostivejším témam.“ Vyplývajúcz novinárskej práce mal možnosťstretnúť sa s predstaviteľmi na vyššejpolitickej úrovni. Robil rozhovor sprezidentom László Sólyomom, ministramizahraničných vecí, viackrátsa stretol s Viktorom Orbánom čiFerencom Gyurcsányom. „Keď sa vBudapešti konali parlamentné voľbyv roku 2006, tak som si zhodouokolností medzi dvoma kolami voliebzlomil pri páde pravú ruku na Andrássyhoceste. Kondíciu som si totiž udržiavalna kolieskových korčuliach. Aleani to mi nemohlo zabrániť v práci,jednoducho som druhé kolo voliebmusel spravodajsky pokryť. Pomoholmi v tom syn Radovan, ktorý mi radilrýchlosti pri ceste autom na miesto,kde volil Gyurcsány, od ktorého sompotreboval vyjadrenie. Rozhovor sakonal na ulici pri odchode premiéra zvolebnej miestnosti.Syn držal mikrofón, ja so sadrouna ruke som sa predieralcez ochrankárov k nemu akládol som otázky. Premiérsa iba usmial, keď videl tútosituáciu, svojmu sprievodunaznačil, aby ma nechali ísťvedľa neho a pýtať sa.“Život novinára, najmä agentúrneho,sprevádzajú stresy. „Je pravdou,že práca novinára je veľmi náročná,„Bolo zaujímavé sledovať reakciuľudí na fotografovanie v utečeneckomtábore v Stenkovaci..ale mám ju rád, rovnako ako aj fotografovanie.Prináša totiž možnosťstretávať sa s ľuďmi, ktorých väčšinapri každodennom živote nestretne,navštíviť nezvyčajné miesta audalosti.“ Nezabudnuteľné stopy vjeho fotografickej tvorbe ale naopakzanechávajú najmä stretnutia s bežnýmiľuďmi. Nikdy nezabudne naatmosféru v utečeneckom tábore vMacedónsku, práve tam objavil mnohéobjekty svojich fotografií. „Bolozaujímavé sledovať reakciu ľudí na fo-tografovanie v utečeneckom tábore vStenkovaci. Sprvu som sa ich pýtal, čisúhlasia s tým, aby som ich fotografoval.Od týchto ľudí, ktorí museli utiecťzo svojich domovov, som skôr čakalodpor a cítil som previnenie z toho,že profitujem z ich biedy. Namiestotoho ale prejavovali ochotu. Mace-...Od týchto ľudí, ktorí museli utiecť zo svojich domovov, som skôr čakal odpor acítil som previnenie z toho, že profitujem z ich biedy...“dónsko je mierne hornatá krajina soskalnatými horami. Bol slnečný, teplýdeň, keď som zbadal starého Albánca,ako si po tábore zdanlivo bezcieľnevykračuje s čiernym dáždnikomv ruke chrániac sa tak pred slnkom.Namieril som na neho fotoaparát,periférne som sledoval, či nebudenamietať, on však zastal a pokojnepočkal, kým som naexponoval snímkua akoby sa pohľadom pritom pýtal:Bude táto póza vyhovovať? Situáciusledoval v popredí chlapec a v pozadímladý muž. Je to jedna z mojichnajobľúbenejších fotografií. Vzniklabizarná situácia a obraz, ktorý miskôr pripomína scénu z divadelnejhry, ako moment z utečeneckéhotábora. Nebola vôbec aranžovaná, ajkeď to vyzerá tak. Podobne na mňazapôsobila skupinka hrajúca bezsta-LOOK magazine | 15