protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného ... - Utc.sk

PROTIPOVODŇOVÁ OCHRANA VYBRANÉHO REGIÓNUJUŽNÉHO SLOVENSKADIPLOMOVÁ PRÁCAJURAJ FABIANŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINEFAKULTA ŠPECIÁLNEHO INŽINIERSTVAKatedra krízového manažmentuŠtudijný odbor: Občianska bezpečnosťVedúci diplomovej práce: prof. Ing. Pavel Poledňák, PhD.Odborný konzultant: kpt. Ing. Zoltán TánczosStupeň kvalifikácie: Inžinier (Ing.)Dátum odovzdania práce: 18.4.2008ŽILINA 2008

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného SlovenskaABSTRAKTFABIAN, Juraj: Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska.[Diplomová práca]. Žilinská univerzita v Žiline. Fakulta špeciálneho inžinierstva;Katedra krízového manažmentu. Vedúci: prof. Ing. Pavel Poledňák, PhD. Stupeňkvalifikácie: Inžinier v odbore Krízový manažment. Žilina: FŠI ŽU, 2008. 85 s.TEXT ABSTRAKTU: Diplomová práca sa zaoberá protipovodňovou ochranou v okreseGalanta. Analyzuje legislatívu protipovodňovej ochrany Slovenskej republiky.Popisuje priebeh povodní v rokoch 1997 až 2006. Popisuje nebezpečenstvo vznikupovodní v regióne a analyzuje prijaté a realizované opatrenia na ochranu predpovodňami. Prináša návrhy na skvalitnenie protipovodňovej ochranyprostredníctvom konkrétnych opatrení.KĽÚČOVÉSLOVÁ: Povodeň. Ochrana pred povodňami. Povodňové orgány.Povodňové škody. Protipovodňové opatrenia.

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného SlovenskaABSTRACTFABIAN, Juraj: Flood Protection of Concrete Region in the South of Slovakia.[Diploma Thesis]. University of Žilina. Faculty of Special Engineering; Departmentof Crisis Management. Advisor: prof. Ing. Pavel Poledňák, PhD. QualificationDegree: Engineer of Civil Security. Žilina: FŠI ŽU, 2008. 85 p.TEXT OF ABSTRACT: This diploma thesis is devoted to flood protection in the districtof Galanta. It analyses the legislative of flood protection in Slovak republic. Thepaper describes actions of floods in Slovakia in the years 1997 – 2006. It describesdangerous flood rising in the district and it analyses received and realized concreteprecautions of flood protection. It brings proposals to getting higher quality of floodprotection through concrete precautions.SUBSTANTIAL WORDS: Flood. Flood Protection. Organs of Flood Protection.Damages of Floods. Flood Precautions.

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného SlovenskaPREDHOVORTéma mojej diplomovej práce nebola na začiatku taká zaujímavá, akou jemomentálne teraz, po jej napísaní. Keď sa človek niečomu začne hlbšie venovať,doslova ho to pohltí ako mňa protipovodňová ochrana. V mojej diplomovej prácisom sa venoval povodniam a skazám, ktoré dokážu napáchať. Takisto som opísalniektoré opatrenia, ktoré eliminujú vznik povodní, alebo už samotnú povodňovúsituáciu. Povodeň je veľký fenomén, ktorý tu bol, je a nanešťastie pre nás aj vždyzostane. Preto je iba na samotných ľuďoch, či sa budú chcieť popasovať s týmtofenoménom, vytváraním rôznych protipovodňových opatrení, ktoré sú viac, čimenej účinné.Zdrojmi, z ktorých som čerpal, boli najmä zákony, vyhlášky týkajúce saprotipovodňovej ochrany, rôzne odborné články a internet, ktorý predstavujestudnicu nekonečných informácií.Svoje návrhy som konzultoval s riaditeľom OR HaZZ Galanta kpt. Ing. ZoltánomTánczosom a so starostom obce Trstice pánom Ferencom Juhosom, za čo sa imchcem veľmi pekne poďakovať, hlavne za ich čas, usmernenia a ochotu byťnápomocný. Taktiež ďakujem pánovi prof. Ing. Pavlovi Poledňákovi, PhD., ktorýma po celý čas spracovávania témy viedol a pomáhal mi s formálnou a obsahovouúpravou.V poslednom rade chcem poďakovať celej mojej rodine (aj tej novej), ktorá vždy primne stála a bola mi veľkou oporou. Ďakujem aj svojej druhej polovičke za to, čopre mňa urobila a stále robí. Ďakujem.Dúfam, že moja práca bude v danej problematike prínosom a bude využitá nariešenie daných situácií.Prehlasujem na svoju česť, že predloženú prácu som robil samostatne pododborným vedením vedúceho diplomovej práce s použitím uvádzanej literatúry.

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného SlovenskaOBSAHÚVOD ......................................................................................................................121 LEGISLATÍVA PROTIPOVODŇOVEJ OCHRANY.............................................................141.1 Historický vývoj až po súčasnosť..................................................................141.2 Program protipovodňovej ochrany v SR do roku 2010 .................................161.2.1 Ciele programu protipovodňovej ochrany ..............................................171.2.2 Povapsys ...............................................................................................191.2.3 Plnenie Programu protipovodňovej ochrany SR do roku 2010 ..............211.3 Zákon o ochrane pred povodňami................................................................231.3.1 Opatreniami na ochranu pred povodňami..............................................231.3.2 Orgány štátnej správy ochrany pred povodňami....................................291.4 Čiastkový záver ............................................................................................322 CHRONOLÓGIA POVODNÍ NA ÚZEMÍ SR.....................................................................332.1 História povodní na Slovensku.....................................................................332.2 Povodne v roku 1997....................................................................................342.3 Povodne v roku 1998....................................................................................342.4 Povodne v roku 1999....................................................................................352.5 Povodne v roku 2000....................................................................................372.6 Povodne v roku 2001....................................................................................382.7 Povodne v roku 2002....................................................................................392.8 Povodne v roku 2003....................................................................................412.9 Povodne v roku 2004....................................................................................422.10 Povodne v roku 2005..................................................................................422.11 Povodne v roku 2006..................................................................................432.12 Čiastkový záver ..........................................................................................443 NEBEZPEČENSTVO VZNIKU POVODŇOVEJ SITUÁCIE V OKRESE GALANTA....................463.1 Charakteristika územia.................................................................................463.1.1 Charakteristika územia Slovenskej republiky.........................................463.1.2 Charakteristika územia okresu Galanta .................................................483.2 Vodný tok ako faktor vzniku povodňovej situácie v okrese Galanta .............49

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska3.3 Vodohospodárske dielo ako faktor vzniku povodňovej situácie v okreseGalanta...............................................................................................................513.3.1 Rozrušenie VD Kráľová .........................................................................513.3.2 Rozrušenie VD Liptovská Mara..............................................................523.3.3 Rozrušenie VD Orava............................................................................533.4 Historické povodne na tokoch Čierna voda a Malý Dunaj v obci Trstice ......543.4.1 Povodeň v roku 1903.............................................................................553.4.2 Povodeň v roku 1940.............................................................................563.4.3 Povodeň v roku 1965.............................................................................563.4.4 Povodeň v roku 1997.............................................................................563.4.5 Povodeň v roku 2006.............................................................................563.4.6 Dôvody vzniku povodne v roku 2006 .....................................................573.5 Čiastkový záver ............................................................................................584 SYSTÉMY PROTIPOVODŇOVEJ OCHRANY V OKRESE GALANTA....................................594.1 Preventívne, represívne a obnovovacie opatrenia v regióne podľa zákonao ochrane pred povodňami.................................................................................594.2 Prirodzené a technické protipovodňové opatrenia v regióne........................604.2.1 Úprava tokov..........................................................................................614.2.2 Zväčšovanie kapacity toku.....................................................................624.2.3 Vybudovanie ochranných hrádzí............................................................624.2.4 Kombinácia zväčšenia kapacity toku a vybudovanie ochranných hrádzí........................................................................................................................634.2.5 Vodohospodárske diela .........................................................................634.3 Čiastkový záver ............................................................................................645 NÁVRH PROTIPOVODŇOVÝCH OPATRENÍ ..................................................................655.1 Prirodzená retenčná schopnosť územia a jej zvyšovanie.............................655.2 Transformácia povodňovej vlny nad intravilánom – budovanie poldrov........665.3 Priehrady na vodných tokoch ......................................................................665.4 Nábrežné protipovodňové múry a ochranné hrádze.....................................675.5 Materiálne a technické zabezpečenie...........................................................675.6 Budovanie vsakovacích pásov .....................................................................68

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska5.7 Vyčistenie koryta ..........................................................................................685.8 Odľahčovací kanál........................................................................................685.9 Prechod kompetencií....................................................................................695.10 Zvyšovanie informovanosti občanov o ochrane pred povodňami ...............695.11 Čiastkový záver ..........................................................................................70ZÁVER.....................................................................................................................73ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY.................................................................................75ZOZNAM PRÍLOH.......................................................................................................79

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného SlovenskaZOZNAM ILUSTRÁCIÍ A TABULIEKObrázok 1 – 1 Automatické stanice systému POVAPSYS [3] 20Obrázok 1 – 2 Opatrenia na ochranu pred povodňami [14] 24Obrázok 1 – 3 Schéma výkonných orgánov ochrany pred povodňami [24] 31Obrázok 3 – 1 Mapa hlavných vodných tokov na území SR [26] 46Obrázok 3 – 2 Okres Galanta [13] 48Obrázok 3 – 3 Hladiny Čiernej vody pri historických povodniach 55Tabuľka 1 – 1 Program protipovodňovej ochrany SR do roku 2010 – nákladyna realizáciu (v miliónoch Sk) [1] 22Tabuľka 2 – 1 Finančné vyjadrenie následkov povodní v rokoch 1998 – 200038Tabuľka 2 – 2 Prehľad prostriedkov použitých na ochranu pred povodňami naúzemí Trnavského kraja v roku 2006 (HaZZ Trnavského kraja)[23] 44Tabuľka 2 – 3 Prehľad škôd spôsobených povodňami na majetku v rokoch1997 až 2006 45Tabuľka 3 – 1 Zoznam lokalít s nebezpečnými látkami [16] 50Tabuľka 3 – 2 Rozrušenie VD Kráľová [16] 51Tabuľka 3 – 3 Rozrušenie VD Liptovská Mara [16] 52Tabuľka 3 – 4 Rozrušenie VD Orava [16] 53Tabuľka 3 – 5 Zoznam vodomerných staníc [16] 58

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného SlovenskaZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEKa.s.akciová spoločnosťEÚEurópska úniaFOfyzická osobaHaZZHasičský a záchranný zborMLHVMinisterstvo lesného a vodného hospodárstvaSlovenskej socialistickej republikym.n.mmetrov nad moromMP SR Ministerstvo pôdohospodárstva SlovenskejrepublikyMRMaďarská republikaMV SRMinisterstvo vnútra Slovenskej republikyMŽP SRMinisterstvo životného prostredia SlovenskejrepublikyOS SROzbrojené sily Slovenskej republikyOÚ ŽPObvodný úrad životného prostrediaPOprávnická osobaPOVAPSYSpovodňový varovný a predpovedný systémQ 100rkmSHMÚSRSVPš.p.ÚPKVDZ.z.storočný prietokriečny kilometerSlovenský hydrometeorologický ústavSlovenská republikaSlovenský vodohospodársky podnikštátny podnikÚstredná povodňová komisiavodohospodárske dieloZbierka zákonov

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného SlovenskaZÁKLADNÉ POJMYVodný tok je vodný útvar trvalo alebo občasne tečúcich povrchových vôd pozemskom povrchu v prirodzenom koryte alebo v umelom koryte, ktoré je jehosúčasťou, a ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo z iného vodného útvaru.Vodným tokom sú aj vody v slepých ramenách, mŕtvych ramenách a odstavenýchramenách, ak sú ovplyvňované hydrologickým režimom vodného toku, ako aj vodyumelo vzduté v koryte. Vodným tokom zostávajú aj povrchové vody, ktorých časťtečie pod zemským povrchom alebo zakrytými úsekmi. [34]Povodňou je prechodné výrazné zvýšenie hladiny vodného toku, pri ktorombezprostredne hrozí vyliatie vody z koryta vodného toku alebo sa voda z korytavodného toku už vylieva; stav, pri ktorom z dôvodu extrémnej zrážkovej činnostidochádza k zaplavovaniu územia, alebo stav, pri ktorom z dôvodu poruchy alebohavárie vodnej stavby hrozí vyliatie vody z koryta vodného toku alebo sa voda zkoryta vodného toku vylieva.Nebezpečenstvo povodne je situácia charakterizovaná najmä dlhotrvajúcimivýdatnými atmosférickými zrážkami a ich rýchlym odtokom do vodných tokov,varovnou meteorologickou predpoveďou extrémnych zrážok, zvýšeným odtokom ztopiaceho sa snehu a nebezpečným odchodom ľadov, rýchlym vzostupom hladinyvodného toku s predpokladom dosiahnutia stupňov povodňovej aktivity, vznikommimoriadnej udalosti na vodnej stavbe.Povodňová situácia je stav, keď hrozí nebezpečenstvo vzniku povodne alebopovodeň už vznikla. Ide o stav charakterizovaný dosiahnutím jednotlivých stupňovpovodňovej aktivity na vodných tokoch alebo na vodných stavbách. Za povodňovúsituáciu sa považuje aj stav, pri ktorom je ohrozená alebo narušená stabilita abezpečnosť vodnej stavby. [35]Inundačné územie je územie priľahlé k vodnému toku, zaplavované vyliatím vodyz koryta, vymedzené záplavovou čiarou najväčšej známej alebo navrhovanejúrovne vodného stavu. [34]Ochrana pred povodňami je súbor technických opatrení a organizačnýchopatrení orgánov štátnej správy a obcí, povodňových komisií, správcu

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenskavodohospodársky významných vodných tokov a správcov drobných vodných tokov,vlastníkov a správcov vodných stavieb, iných právnických osôb a fyzických osôbna predchádzanie vzniku povodne a na zmiernenie jej následkov. [35]

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného SlovenskaÚVODŽivelné pohromy už od počiatku sprevádzajú celú genézu ľudstva. Medzinajničivejšie z nich patria povodne. Povodeň je v podstate deštruktívny prvok, ktorýľuďom prináša veľké materiálne straty a utrpenie. Je to však aj prírodný fenomén,ktorý tu bol vždy a aj v budúcnosti bude.Voda je jednou z nevyhnutných, základných a zároveň nepostrádateľnýchpodmienok života na našej zemi a tak isto nevyhnutnou podmienkou pre existenciubiosféry. Pri celkovom dostatočnom množstve vody na zemi vznikajú v dôsledku jejnerovnomerného priestorového a časového rozdelenia krízové situácie, a to buď zjej nedostatku alebo prebytku. Katastrofálne sucho alebo záplavy dehonestujúľudskú prácu a prinášajú škody a utrpenie obyvateľstvu v postihnutých oblastiach.Vyrovnávanie sa s týmto fenoménom je historickou záležitosťou ľudstva. Pretoochrana proti povodniam patrí medzi najdôležitejšie činnosti vo vodnomhospodárstve. Vďaka usilovnej činnosti hydrológov má dnes ochranacieľavedomejší charakter.Povodne, ktoré sa odohrali počas minulých rokov, spôsobili obrovské škodydosahujúce miliardové hodnoty. Povodne v strednej Európe ukázali že nie smedostatočne pripravení účinne čeliť podobným prírodným katastrofám, kde došlo kviac ako 100 veľkým záplavám vrátane katastrofických záplav na Dunaji a Labe vroku 2002. Tieto záplavy si vyžiadali okolo 700 ľudských životov, evakuáciu asi polmilióna obyvateľov a hospodárske straty v celkovej výške asi 25 miliárd eur. Zistilosa, že sa zvyšujú enormné zrážky, znižujú sa minimálne zrážky a počasie sapohybuje v extrémoch.Povodeň nevzniká náhodne. Vznik katastrofálnej povodne je podmienenýspoločným účinkom viacerých faktorov. Okrem už existujúcich orografických,geologických a geografických pomerov je to takmer vždy zvláštny vývoj počasia,zrážok a teplôt nad veľkou časťou povodia. Vplyv majú aj ďalšie faktory, a topôsobenie človeka, sneh, nasýtenosť povodia, začiatočné prietoky. Každápovodeň je iná a jedinečná, čo sa týka jej vzniku, priebehu aj celkového rozsahu.12

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného SlovenskaDôležitý je záver povodňovej situácie, v ktorom je potrebné vykonávať dôslednúanalýzu príčin a následkov priebehu povodne.Skúsenosti v budúcnosti môžu pomôcť pri predpovediach vývoja očakávanejpovodňovej situácie, pri jej zvládnutí a pri vykonávaní účinných preventívnychopatrení. Preto je veľmi dôležité poučiť sa jednak z pozitívnych a zároveňz negatívnych stránok povodní.Cieľ práce:Cieľom diplomovej práce je posúdiť nebezpečenstvo vzniku povodňovej situáciev okrese Galanta a analyzovať opatrenia na ochranu pred povodňami.S ohľadom na stanovený cieľ diplomovej práce bude potrebné:- analyzovať právnu úpravu protipovodňovej ochrany Slovenskej republiky,- posúdiť nebezpečenstvo vzniku povodňovej situácie v okrese Galanta,- posúdiť systémy protipovodňovej ochrany v okrese Galanta,- navrhnúť konkrétne protipovodňové opatrenia pre daný región.13

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska1 LEGISLATÍVA PROTIPOVODŇOVEJ OCHRANY1.1 Historický vývoj až po súčasnosťS existenciou povodní sa stretávame už od dávnej minulosti, pričom najväčšiepovodne na Slovensku sa odohrávali na rieke Dunaj.Prvou známou normou týkajúcou sa povodňovej ochrany Žitného ostrova je zákonč. 21 z roku 1569. Obsahuje ustanovenia a nariadenia o opravách starých hrádzí abudovaní nových. Tento zákon bol novelizovaný v roku 1659 ako zákon č. 74.Uvádzal spôsoby opráv ochranných hrádzí a stanovil, že si župy volili tzv.hrádzových dozorcov. V praxi sa však stretal s množstvom problémov, najmä vaplikovaní v jednotlivých župách. V 19. storočí bola povodňová ochrana založenána nových základoch. Obce boli do prác na oprave hrádzí zaraďované podľa ichpracovných možností, ale aj podľa vzdialeností od ochranných línií. Po veľkýchpovodniach na mnohých miestach Žitného ostrova v roku 1876 bol vydaný v roku1885 tzv. vodný zákon. Ten mal za následok zosilnenie centrálneho vedeniaúradov pri organizovaní ochranných opatrení proti povodniam. Zvýšili sa dunajskéhrádze, boli vybudované hrádze na Váhu a tiež sa začali prípravné práce nabudovanie hrádzí na rieke Morava.V ďalších rokoch boli legislatíva protipovodňovej ochrany ako aj opatrenia predpovodňami v neustálom vývoji. Doteraz sa na oblasť ochrany pred povodňamivzťahovali hlavne tieto právne predpisy:- Zákon č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon) v znení neskoršíchpredpisov,- Zákon č. 135/1974 Zb. o štátnej správe vo vodnom hospodárstve,- Nariadenie vlády SSR č. 32/1975 Zb. o ochrane pred povodňami,- Vyhláška ministrov financií a pôdohospodárstva z 30. júla 1954 č. 191o štátnej podpore pri živelných pohromách,- Štatút Ústrednej povodňovej komisie č. 548 z 27. júla 1993,- Pokyny Ústrednej povodňovej komisie č. 1314/ÚPK/1976 z 28. mája 1976na vypracovanie povodňových plánov,14

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska- Smernica Ústrednej povodňovej komisie č. ÚPK-444/340-12/1981 z 1.februára 1981 o udeľovaní čestných uznaní za odvahu, príkladnú obetavosťa pracovné úsilie pri plnení úloh v ochrane pred povodňami,- Pokyny Ústrednej povodňovej komisie č. 1314/ÚPK/1997 z 2. júna 1986 prevykonávanie predpovednej, hlásnej a varovnej povodňovej služby,- Pokyny Ústrednej povodňovej komisie č. 291/ÚPK-140/1982 z 1. júla 1982na poskytovanie informatívnych operatívnych správ po vyhlásenípovodňových aktivít a nahlasovaní výskytu a rozsahu následkovspôsobených povodňovými prietokmi,- Smernica MLVH SSR zo 6. októbra 1982 č. 7771/1578/1982-330 na tvorbu,použitie, financovanie a evidenciu vecných prostriedkov na ochranu predpovodňami,- Smernica MLVH SSR zo 6. októbra 1982 č. 7770/157/1982-330o financovaní nákladov na opatrenia na ochranu pred povodňami,- Úprava č. 15 Ministerstva financií SSR z 15. augusta 1978 č. 3/677/1978o financovaní výdavkov na záchranné práce pri povodniach,- Štatút MLVH SSR z 25. mája 1981 č. 4434/766/81-320 rezortnéhohavarijného fondu,- Pracovný poriadok operačnej skupiny MLVH na ochranu pred povodňamiv znení doplnku z 31. mája 1983 č. 819/1983-330,- Vzorový plán povodňových zabezpečovacích prác MLVH SSR pre stavbyvykonávané investormi a dodávateľmi stavieb na vodných tokoch alebov zátopových územiach z 10. júna 1983 č. 4438/949/1983-330,- Smernica Ministerstva pôdohospodárstva SR z 21. novembra 2001č. 313/2001-820 na určovanie, verifikáciu a financovanie nákladov a škôd,ktoré vznikli následkom povodní, [4]- Zákon č. 364/2004 o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon),- Zákon č. 666/2004 o ochrane pred povodňami,15

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska- Vyhláška č. 224/2005 MŽPSR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti ovymedzení oblasti povodí, environmentálnych cieľoch a o vodnomplánovaní,- Vyhláška č. 384/2005 MŽPSR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o obsahupovodňových plánov, o ich schvaľovaní a aktualizácii,- Vyhláška č. 385/2005 MŽPSR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti ovykonávaní predpovednej povodňovej služby a hlásnej a varovnejpovodňovej služby,- Vyhláška č. 386/2005 MŽPSR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti opredkladaní priebežných informatívnych správ počas povodní a úhrnnýchspráv o priebehu a o následkoch povodní a o vykonaných opatreniach,- Vyhláška č. 387/2005 MŽPSR ktorou sa ustanovujú podrobnosti ovyhodnocovaní a uhrádzaní povodňových zabezpečovacích prác,povodňových záchranných prác, škôd spôsobených povodňami a nákladovna činnosť orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami.Všetky tieto legislatívne úpravy zákonov, alebo vyhlášok boli prispôsobovanénovým podmienkam a potrebám.1.2 Program protipovodňovej ochrany v SR do roku 2010Človek v dôsledku intenzívnych stavebných zásahov spojených s využívanímoblastí, ktoré sú v blízkosti vody, výrazne zhoršil povodňovú situáciu na tokoch.V ostatných dvoch storočiach sa značne zmenili prirodzené retenčné priestory naakumuláciu povodní vplyvom osídľovania údolných nív a intenzívnehopoľnohospodárskeho obrábania. Treba poznamenať, že hodnota majetku, ktorýpovodne ohrozujú sa stále zvyšuje. Z tohto dôvodu sa musí sústrediť pozornosťcelej spoločnosti na prevenciu a samotnú ochranu pred veľkými vodami s cieľomškody znížiť, respektíve minimalizovať. Zvyšovanie retenčnej schopnosti nielenvodných tokov ale aj celých povodí riek je hlavným cieľom tohto snaženia. [21]Povodne v rokoch 1996 – 2001 spôsobili v Slovenskej republike miliardové škody.Opäť bolo potvrdené, že:- povodeň je prírodný jav, s ktorým sa musí vždy počítať,16

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska- človek nevie ovplyvniť veľkosť a časový priebeh povodní a tým, že využívačasť povodia, svojou aktivitou - zásahmi zhoršil prirodzené schopnostizadržiavania (retardácie) vody v povodí,- hrádze a ďalšie zariadenia na ochranu pred povodňami na toku nemôžuposkytnúť a garantovať absolútnu ochranu,- stavby a iné aktivity v území, ktoré môžu byť postihnuté veľkými vodami,predstavujú mimoriadne veľké riziko škôd.Škody vyvolané povodňami sú spoločným účinkom dvoch nezávislýchmechanizmov:- prírodnými podmienkami,- aktivitami človeka v povodí.Poznatky z povodňových situácií, ako aj poznatky o účinku klimatických zmienukazovali, že v nasledujúcom období bol pravdepodobný a aj zvýšený výskytpovodní. Na základe uvedeného vláda SR prijala Program protipovodňovejochrany SR, ktorý je koncipovaný do roku 2010.1.2.1 Ciele programu protipovodňovej ochranyHlavným cieľom Programu protipovodňovej ochrany do roku 2010 sú opatrenia naochranu pred povodňami s prihliadnutím na šírku a zložitosť problému. Opatreniasú kategorizované z časového a vecného hľadiska na krátkodobé, strednodobéa dlhodobé opatrenia.Krátkodobé opatrenia navrhnuté na realizáciu ihneď – do roku 2001, boli také,ktoré sú bezpodmienečne nutné a finančne nenáročné.Strednodobé opatrenia – do roku 2005 umožňujú realizovať investičnéa neinvestičné aktivity na odstraňovanie následkov povodní z posledných rokova súčasne riešia rizikové oblasti. Ich realizácia nie je podmienená výskumoms dĺžkou trvania do troch rokov.Dlhodobé opatrenia - do roku 2010 sú podmienené výskumom a nadväznourealizáciu prác, a to najmä investičného charakteru, ktorých ochranný účinok sabude prejavovať postupne. [18]17

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného SlovenskaProgram protipovodňovej ochrany do roku 2010 je základom pre budúcu politikua stratégiu znižovania škôd, spôsobených povodňami a protipovodňovej prevencie.Predstavuje syntézu aktivít všetkých orgánov v povodí, ktoré majú na starostiochranu pred povodňami a preventívne opatrenia na vodných tokoch.Presadzovanie cieľov programu predstavuje integrované myslenie, rozhodovaniea realizáciu opatrení v oblasti vodného hospodárstva, lesného hospodárstva,poľnohospodárstva, v oblasti veľkých územných celkov, ochrany krajiny a to nalokálnej, regionálnej, národnej aj nadnárodnej úrovni. [21]Pre oblasť vodného hospodárstva je to napríklad:- zadržiavanie špičiek povodňových vĺn v retenčných priestoroch nádrží apoldrov a reaktiváciou zátopových plôch,- budovanie ochranných hrádzí,- včasná hlasná a predpovedná služba.Pre oblasť územného plánovania je to napríklad:- odborné posúdenie povodňových rizík pri vymedzovaní plôch a priestoru preurbanizáciu,- obmedzovanie rizík tým, že sa oblasti ohrozované povodňami ponechajúvoľné.Pre oblasť poľnohospodárstva a lesného hospodárstva je to napríklad:- zmiernenie povrchového odtoku vytváraním vsakovacích území napoľnohospodárskych plochách agrotechnickými opatreniami,- možnosť zníženia povodňovej vlny na menej hodnotných pozemkoch,zníženie odtokových maxím vylepšovaním štruktúry porastov,presadzovaním prírode bližších hospodárskych spôsobov zabezpečujúcichvznik rôznorodých.Pre oblasť vlastnej starostlivosti je to napríklad:- vlastnými opatreniami – stavbami minimalizovať povodňové škody,- predchádzať znečisteniu tokov počas povodí zodpovedajúcimi predpismi anariadeniami napr. havarijnými plánmi,- aby sa podporila vlastná starostlivosť, môže sa použiť ako podporný nástrojpoistenie. [18]18

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska1.2.2 PovapsysPredpovedanie povodní úzko nadväzuje na predpoveď počasia, teda napredpoveď zrážok. Okrem predpovede zrážok sa do úvahy berú aj ďalšieparametre, najmä aktuálna hydrologická situácia na tokoch a nasýtenosť povodiapredošlými zrážkami. Predstih hydrologickej predpovede je daný predstihommeteorologickej predpovede a postupovými dobami medzi miestom, v ktorommáme informáciu, a miestom, pre ktoré predpovedáme. Iná situácia je pripredpovedaní prívalových povodní. Aj keď poznáme meteorologickú predpoveď, jeveľmi problematické a neisté stanoviť presné miesto, kde sa prívalový dážď môževyskytnúť, akú bude mať intenzitu a aké trvanie. Preto vydať predpoveď je veľmiťažké. Existujú však spôsoby, ktoré dokážu ničivý efekt povodní obmedziť. Jednýmz nich je včasná predpoveď. Slovenskému hydrometeorologickému ústavu pripadlav tomto smere dôležitá úloha - vybudovať do roku 2010 Povodňový varovný apredpovedný systém Slovenskej republiky (POVAPSYS), ktorý je zameraný nainováciu povodňových varovných a predpovedných metód, operatívnej prevádzkya potrebnej infraštruktúry. Investícia do prevencie je rozumnejšia akoodstraňovanie následkov.Zámer na vytvorenie tohto dlhodobého a v súčasnosti hlavného projektu ústavuvznikol ako reakcia na prívalovú povodeň na rieke Svinka v roku 1998, ktorá sivyžiadala asi 50 obetí na životoch a škody za 12,4 miliardy korún.Systém POVAPSYS sa skladá z dvanástich hlavných subsystémov [15]:- integrovaný systém prevádzky,- sieť pozemných meteorologických staníc,- sieť pozemných hydrologických staníc,- telekomunikačná technika a telekomunikačný počítač,- príjem a spracovanie údajov z meteorologických družíc,- sieť meteorologických rádiolokátorov,- ďalšie zariadenia diaľkového merania,- výpočtová technika, spracovanie a archivácia dát,- meteorologické predpovedné metódy a modely,- hydrologické predpovedné metódy a modely19

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska- distribúcia informácií užívateľom,- lokálny varovný systém.Hlavným cieľom Lokálneho varovného systému je poskytovať s dostatočnýmpredstihom miestnym orgánom varovania o vzniku povodní v malých povodiachtak, aby sa eliminovali ich ničivé následky a vylúčili straty na životoch.V rámci projektu POVAPSYS sa rozšíri sieť automatických zrážkomerných staníc zdoterajších 27 na 265. V rámci projektu bude vybudovaných 350 automatickýchhydrologických staníc.Obrázok 1 – 1 Automatické stanice systému POVAPSYS [3]Významnou zložkou projektu je rozšírenie siete rádiolokátorov tak, aby pokrylisvojím signálom celé územie SR.Hlavnou úlohou POVAPSYS je vyvinúť nástroj, ktorý pomôže znížiť povodňovéškody a škody na ľudských životoch a zlepšiť kvalitu života populácie v ohrozenýchoblastiach.Projekt POVAPSYS postihli presuny finančných prostriedkov poskytnutých nakrytie povodňových škôd. Preto sa Ministerstvo životného prostredia SR obrátilo naeurópsku komisiu so žiadosťou o technickú pomoc, aby po prijatí SR do Európskejúnie sa táto pomoc mohla čerpať zo štrukturálnych, resp. kohéznych fondov EÚ. Znárodných prostriedkov bola vyčlenená čiastka 250 000 tis. Sk. Celková cena20

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenskaprojektu POVAPSYS je 918,4 mil. Sk, pričom hlavným zdrojom financovania budeeurópska komisia. [15]1.2.3 Plnenie Programu protipovodňovej ochrany SR do roku 2010Pokiaľ chce SR naplniť Program protipovodňovej ochrany SR do roku 2010 a týmzásadne zlepšiť stav protipovodňovej ochrany Slovenska so všetkými súvislosťami(ochrana životov a zdravia obyvateľov, ochrana obrovských hmotných, kultúrnycha prírodných hodnôt, zvýšenie zamestnanosti ako dôsledok rastu investícií) musiabyť vyvinuté všetky aktivity k výhodnému získaniu kapitálu.Financovanie Programu protipovodňovej ochrany SR do roku 2010 sa v minulostiorientovalo na [22]:- fondy Európskej komisie cca 8,5 mld. Sk,- dočerpanie humanitárnej pomoci švajčiarskej vlády (75,7 mil. Sk v roku2004),- štátny rozpočet (v súčasnosti sa dá ťažko odhadnúť, koľko finančnýchprostriedkov vláda SR v nasledujúcich rokoch vyčlení na protipovodňovúochranu).Ak v blízkej budúcnosti nedôjde k odstráneniu škôd a k rekonštrukcii povodňamipoškodených a narušených korýt vodných tokov a protipovodňových opatrení natokoch v správe VH, lesného hospodárstva a obcí, bude po ďalších povodňovýchsituáciách opätovne dochádzať k vyšším škodám a trvalému zhoršovaniuprotipovodňovej ochrany SR.Keďže náklady na uhradenie prác vykonaných pri ochrane životov obyvateľstvaa majetku a na odstránenie následkov povodní presahujú finančné možnostipostihnutých subjektov na ich riešenie, je na odstraňovaní následkov povodnípotrebná účasť štátu.Ďalšie financovanie sa bude podľa súčasného stavu rokovaní orientovať nafinančné zdroje EÚ [20]:- Kohézny fond,- štrukturálne fondy.21

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného SlovenskaTabuľka 1 – 1 Program protipovodňovej ochrany SR do roku 2010 – náklady na realizáciu (v miliónoch Sk) [1]Náklady na opatrenia 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2001-2005 2006-2010 CelkomPOVAPSYS - SHMÚ1 2 0,5 256,8 152,2 179,8 591,3 329,6 921,9Slovenský vodohospodárskypodnik, š.p.373,97430,7807,823182330,52874,18760,599280,4518415,01Lesy SR, š.p.11,57 22,2 41,5 100 100 100 363,7 1000 1375,28MP SR, odd. pov. ochranya dispečing ÚPK (od 2003MŽP SR)552,512,51022,5Tech. a mat. vybavenie HaZZ10 5 15 15 30Operačná skupina MV SR naochranu pred povodňami0,90,90,61,5CELKOM386,54 454,9 849,8 2679 2598,6 3161,4 9743,99 10635,65 20766,1922

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného SlovenskaPo povodniach v roku 2002 bol Program aktualizovaný. Celkové náklady na jehorealizáciu boli vyčíslené na 20,76 mld. Sk. Ale už v roku 2005 zaostávalo plnenieprogramu o 7,8 mld. Sk, ak zarátame aj škody spôsobené povodňami.Veľkým míľnikom v protipovodňovej ochrane Slovenskej republiky bolo prijatiezákona o ochrane pred povodňami.1.3 Zákon o ochrane pred povodňamiOchrana pred povodňami patrí medzi najstaršie vedomé činnosti človeka, ktorýmisa snaží systémovými opatreniami predchádzať alebo v prípadoch, kedy vznikupovodne nemôže zabrániť, aspoň redukovať alebo regulovať negatívne dôsledkyvplyvu vody ako živlu [4].Štát sa snažil tieto opatrenia upravovať vo svojich legislatívnych úpravách. Poprijatom zákone č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnejrady č. 372/1990 o priestupkoch bolo úlohou štátu pripraviť návrh zákonao ochrane pred povodňami.Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na zákone č. 666 z 27. októbra2004 o ochrane pred povodňami. Tento zákon upravuje organizáciu ochrany predpovodňami, pôsobnosť orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami, práva apovinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri činnostiach súvisiacichs poskytovaním pomoci pri ochrane pred povodňami a pri koordinácii týchtočinností a ustanovuje sankcie za porušenie povinností podľa tohto zákona.1.3.1 Opatreniami na ochranu pred povodňamiZákladné opatrenia na ochranu pred povodňami sú [35]:a) povodňové plány,b) povodňové prehliadky,c) predpovedná povodňová služba a hlásna a varovná povodňová služba,d) hliadková služba,e) povodňové zabezpečovacie práce,f) povodňové záchranné práce.23

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného SlovenskaPOVODŇOVÉ PLÁNYPOVODŇOVÉPREHLIADKYHLIADKOVÁ SLUŽBAPREDPOVEDNÁPOVODŇOVÁ SLUŽBAOPATRENIA NAOCHRANU PREDPOVODŇAMIHLÁSNA A VAROVNÁPOVODŇOVÁ SLUŽBAPOVODŇOVÉZABEZPEČOVACIEPRÁCEPOVODŇOVÉZÁCHRANNÉ PRÁCEObrázok 1 – 2 Opatrenia na ochranu pred povodňami [14]Opatrenia na ochranu pred povodňami sa vykonávajú preventívne, v časenebezpečenstva povodne, počas povodne a po povodni.Preventívnymi opatreniami sú [35]:- technické a biotechnické opatrenia v povodí, ktoré spomaľujú odtok vôd zpovodia do vodných tokov,- výstavba retenčných nádrží, ochranných hrádzí, protipovodňových línií azariadení na prečerpávanie vnútorných vôd,- úprava vodných tokov a ich nevyhnutná oprava a údržba,- budovanie poldrov.Povodňový plán je dokument organizačného charakteru a technickéhocharakteru, v ktorom sú obsiahnuté úlohy a povinnosti orgánov štátnej správyochrany pred povodňami, správcov vodných tokov, vlastníkov a správcov vodnýchstavieb a iných právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane pred povodňami.24

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného SlovenskaPovodňový plán sa skladá z povodňového plánu zabezpečovacích prác a zpovodňového plánu záchranných prác.Príprava ochrany pred povodňami sa zahŕňa do povodňových plánov, ktorévyhotovujú orgány štátnej správy ochrany pred povodňami na všetkých stupňoch.Schválené povodňové plány sa každý rok preskúmajú a podľa potreby aktualizujú.Stupne povodňovej aktivity charakterizujú mieru nebezpečenstva povodne,viazanú na stanovené vodné stavy alebo prietoky na vodných tokoch a na vodnýchstavbách pri povodňovej situácii. [35]V povodňových plánoch sa určujú tieto stupne povodňovej aktivity:a) I. stupeň – stav bdelosti,b) II. stupeň – stav pohotovosti,c) III. stupeň – stav ohrozenia.Stav bdelosti nastávaa) pri dosiahnutí vodného stavu alebo prietoku určeného v povodňovom plánea pri stúpajúcej tendencii hladiny vody na vodnom toku; spravidla je to stav,keď voda vystúpi z koryta vodného toku a dosiahne pätu hrádze; naneohrádzovaných vodných tokoch, ak hladina stúpa a blíži sa k brehovejčiare,b) očakávaním zvýšeného odtoku z topiaceho sa snehu podľameteorologických predpovedí,c) pri výskyte vnútorných vôd, ak je hladina vody v priľahlých vodných tokochvyššia ako hladina vnútorných vôd.Stav pohotovosti sa vyhlasujea) pri dosiahnutí vodného stavu alebo prietoku určeného v povodňovom plánea pri stúpajúcej tendencii hladiny vody na vodnom toku; naneohrádzovaných vodných tokoch, ak hladina vody v koryte dosiahnebrehovú čiaru a má stúpajúcu tendenciu,b) na začiatku topenia snehu, ak podľa predpovednej povodňovej službymožno očakávať rýchle stúpanie hladín vodných tokov alebo priočakávanom odchode ľadov,25

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenskac) pri výskyte vnútorných vôd, ak sa intenzívnym prečerpávaním vody dodržímaximálna hladina vnútorných vôd určená manipulačným poriadkom vodnejstavby.Stav ohrozenia sa vyhlasuje pria) dosiahnutí vodného stavu alebo prietoku určeného v povodňovom pláne; prinižšom vodnom stave, ak na ohrádzovanom vodnom toku trvá stavpohotovosti 20 dní alebo ak začne premokať hrádza, prípadne nastanú inéneočakávané okolnosti, ktoré môžu spôsobiť škody; na neohrádzovanomvodnom toku, ak voda vystúpi z koryta vodného toku a môže spôsobiťškody,b) odchode ľadov, ak je priame nebezpečenstvo tvorby ľadových zátarás aleboak sa zátarasy začali tvoriť,c) výskyte vnútorných vôd, ak pri plnom využití kapacity čerpacej stanice a prijej nepretržitej prevádzke voda stúpa nad maximálnu hladinu určenúmanipulačným poriadkom vodnej stavby,d) prívalových vodách spôsobených extrémnou zrážkovou činnosťou a priočakávanom postupe povodňovej vlny,e) záplave územia pod vodnou stavbou, ktorú spôsobila porucha alebo haváriazariadení vodnej stavby.Stav bdelosti zanikáa) pri poklese hladiny vodného toku pod úroveň stanovenú povodňovýmplánom a ak má hladina vody klesajúcu tendenciu,b) na neohrádzovaných vodných tokoch, ak voda klesne pod brehovú čiaru,c) pri výskyte vnútorných vôd, ak je hladina vody v priľahlých vodných tokochnižšia ako hladina vnútorných vôd a vnútorné vody možno odvádzaťsamospádom.Stav pohotovosti a stav ohrozenia sa odvoláva, aka) vodný stav vo vodnom toku klesne pod hladinu určenú v povodňovom plánealebob) pominú skutočnosti, na základe ktorých sa vyhlásil stav pohotovosti alebostav ohrozenia alebo26

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenskac) sa vykonali nevyhnutné technické opatrenia na zamedzenie vzniku ďalšíchpovodňových škôd.Ak v dôsledku vzniku a postupu povodňovej vlny hrozí nebezpečenstvo zaplaveniaúzemia, orgány štátnej správy ochrany pred povodňami môžu vyhlásiť ihneď stavohrozenia.Povodňové prehliadky zisťujú, či sa na vodných tokoch, na vodných stavbách ana iných objektoch na vodných tokoch a v ich inundačnom území vyskytujúnedostatky, ktoré by mohli spôsobiť alebo zvýšiť nebezpečenstvo povodne.Povodňové prehliadky vykonávajú správcovia vodných tokov v súčinnosti sorgánmi štátnej správy ochrany pred povodňami, vlastníkmi, správcami aužívateľmi vodných stavieb a iných objektov na vodných tokoch a v ichinundačnom a zátopovom území podľa povodňových plánov najmenej raz za rok.Zabezpečenie nápravy alebo odstránenia zistených nedostatky sa realizujeuložením povinnosti vlastníkom, správcom a užívateľom pozemkov, stavieba zariadení na vodných tokoch a v inundačnom území formou rozhodnutiapríslušného orgánu štátnej správy ochrany pred povodňami ako orgánu verejnejsprávy na úseku ochrany pred povodňami.Predpovedná povodňová služba je zriadená na účely včasného informovaniaorgánov štátnej správy ochrany pred povodňami a správcov vodných tokovo nebezpečenstve pred povodňami a jej možnom ďalšom vývoji. Túto povinnosťvykonáva odborná organizácia zabezpečujúca hydrologickú a meteorologickúslužbu – Slovenský hydrometeorologický ústav.Hlásna a varovná povodňová služba má za povinnosť varovať obyvateľstvo prednebezpečenstvom povodne v mieste nebezpečenstva povodne a v miestach nižšieležiacich na vodnom toku, upozorňovať orgány štátnej správy ochrany predpovodňami a dotknuté právnické osoby na vývoj povodňovej situácie a odovzdávaťim hlásenia potrebné na jej hodnotenie a pokyny na riadenie opatrení na ochranupred povodňami. Túto službu organizuje a zabezpečuje ministerstvo27

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenskaprostredníctvom správcu vodných tokov, obvodné úrady a obce. Zákon ukladápovinnosť právnickým osobám, ktoré zabezpečujú telekomunikačné službyprednostne zabezpečovať oznamovanie správ a hlásení predpovednej a hlásneja varovnej povodňovej služby vo veciach ochrany pred povodňami. [35]Poskytovanie hydrologických informácií na hraničných vodných tokoch amedzištátna pomoc pri ochrane pred povodňami sa poskytuje v súlades medzinárodnými dohodami, ktorými je Slovenská republika viazaná.Hliadková služba má za úlohu sledovať vývoj povodňovej situácie a zisťovaťúdaje potrebné na výkon hlásnej a varovnej povodňovej služby a na riadenie akoordináciu opatrení na ochranu pred povodňami.Hliadkovú službu sú povinní zriaďovať v čase nebezpečenstva povodne a počaspovodne správcovia vodných tokov, správcovia, vlastníci a užívatelia vodnýchstavieb a iných objektov na vodných tokoch a v ich bezprostrednej blízkosti, ak súv dosahu ohrozenia.Správca vodných tokov vysiela hliadkovú službu na povodňové úseky odvyhlásenia stavu pohotovosti podľa povodňových plánov zabezpečovacích prác.Hliadkovú službu môžu zriaďovať aj obce v čase stavu ohrozenia.Povodňové zabezpečovacie práce sú opatrenia na ochranu pred povodňami navodných tokoch, na vodných stavbách a na iných objektoch na vodných tokoch av inundačných a v zátopových územiach na uvoľňovanie a obnovovanie voľnéhoprietoku vodného toku.Povodňové zabezpečovacie práce na základe povodňových plánov a na príkazorgánov štátnej správy ochrany pred povodňami počas stavu pohotovosti a stavuohrozenia vykonávajú [35]:a) správcovia vodných tokov,b) vlastníci, správcovia a užívatelia vodných stavieb a iných objektov navodnom toku alebo v jeho inundačnom území ac) zhotovitelia stavby na vodnom toku alebo v jeho inundačnom území počasjej výstavby.28

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného SlovenskaPovodňové zabezpečovacie práce, ktoré by mohli nepriaznivo ovplyvniťpovodňové prietoky, musia byť koordinované so správcom vodného toku.Povodňové záchranné práce sú opatrenia vykonávané na záchranu životov,zdravia a majetku v čase nebezpečenstva povodne, počas povodne a po povodni vbezprostredne ohrozených alebo už zaplavených územiach.Povodňové záchranné práce zabezpečujú orgány štátnej správy ochrany predpovodňami podľa povodňového plánu záchranných prác prostredníctvomzáchranných zložiek integrovaného záchranného systému a právnických osôb afyzických osôb.1.3.2 Orgány štátnej správy ochrany pred povodňamiRiadia a zabezpečujú ochranu pred povodňami v období prípravy na povodňovésituácie, organizujú a kontrolujú činnosť subjektov zapojených do ochrany predpovodňami počas povodne a v období bezprostredne po zániku povodne akontrolujú plnenie opatrení na odstránenie následkov spôsobených povodňami.Orgánmi štátnej správy ochrany pred povodňami sú [35]:a) Ministerstvo životného prostredia SR,b) krajské úrady životného prostredia,c) obvodné úrady životného prostredia,d) obce.Vláda Slovenskej republiky a orgány štátnej správy ochrany pred povodňamizriaďujú na výkon povodňovej ochrany povodňové komisie, ktorými sú [35]:a) Ústredná povodňová komisia,b) krajské povodňové komisie,c) obvodné povodňové komisie,d) povodňové komisie obcí.Ústrednú povodňovú komisiu na úseku ochrany pred povodňami zriaďuje vládaSR, ktorá schvaľuje aj štatút tejto komisie. Predsedom je minister ŽP SR a jepodpredsedom minister vnútra SR. Komisia zriaďuje technický štáb ako poradný,odborný a výkonný orgán na plnenie svojich úloh.29

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného SlovenskaObvodné povodňové komisie zriaďujú OÚ ŽP pre svoju územnú pôsobnosť.Miestne orgány zriaďujú povodňové komisie obcí.30

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného SlovenskaVláda SRÚstrednápovodňovákomisiaTechnický štábUPKOperačná skupinaMV SR na ochranupred povodňamiOperačná skupinaMŽP SR naochranu predpovodňamiKrajskápovodňovákomisiaOperačnáskupina rezortovObvodnápovodňovákomisiaSlovenskývodohospodárskypodnik, š. p.Banská ŠtiavnicaObecný úradSVP, š.p.OZ BratislavaHasičskýa záchranný zborSVP, š.p.OZ PiešťanyLesy, SR š.p.Banská BystricaSVP, š.p. OZBanská BystricaHydromeliorácieš. p. BratislavaSVP, š.p.OZ KošiceObrázok 1 – 3 Schéma výkonných orgánov ochrany pred povodňami [24]31

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska1.4 Čiastkový záverAkútna potreba urýchleného riešenia problému odstraňovania povodňových škôda realizácia preventívnych opatrení vyústila do vzniku „Programu protipovodňovejochrany do roku 2010“ ako komplexné riešenie problematiky protipovodňovejochrany na celom území Slovenska.Vláda SR tento Program schválila v roku 1999. Cieľom Programu sú opatreniakrátkodobé, strednodobé a dlhodobé, Krátkodobé a strednodobé opatrenia už bymali byť zrealizované a realizácia dlhodobých opatrení sa vykonáva a budevykonávať. Hoci povodne spôsobili za posledných 10 rokov na Slovensku škody zavyše päť miliárd korún a zabili 55 ľudí, štátny Slovenský vodohospodársky podnik(SVP) nedostal zo štátneho rozpočtu od roku 2000 na protipovodňové opatreniažiadne finančné prostriedky. Nedostával peniaze nielen na investície, ale ani nabežnú údržbu vodohospodárskych zariadení. Táto vláda sľúbila, že protipovodňováochrana bude jej prioritou, ale zatiaľ to tak nevyzeralo. Peniaze na tieto opatreniasa v štátnom rozpočte doteraz nenašli a až štátny rozpočet na rok 2008 je v tomtosmere prelomový. To dokazuje, že vláda tak, ako sa zaviazala v programovomvyhlásení, venuje protipovodňovej ochrane veľkú pozornosť.Od začiatku roku 2005 je v platnosti zákon č.666/2004 o ochrane pred povodňami,ktorý upravuje protipovodňovú ochranu SR. Zákon pojednáva o opatreniach predpovodňami, orgánoch štátnej správy na ochranu pred povodňami, ich úlohácha kompetenciách. Najväčšou zmenou od predchádzajúcich protipovodňovýchprávnych noriem je prechod úloh a kompetencií z ministerstva pôdohospodárstvaSR a ministerstva vnútra SR na ministerstvo životného prostredia SR a s týmsúvisiace orgány štátnej správy. Takisto veľkou zmenou je prechod kompetencií zozrušených krajských úradov ochrany pred povodňami na KR HaZZ, na rezortvnútra a na príslušné obvodné úrady.Po hlbšom skúmaní našej legislatívy, ktorá upravuje protipovodňovú ochranu jemožné konštatovať, že jej vývoj mal pozitívy smer. Avšak nájdu sa aj v ňom miernenedostatky, a to v riadení ochrany pred povodňami, ktoré bude potrebné časomodstrániť respektíve dopracovať.32

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska2 CHRONOLÓGIA POVODNÍ NA ÚZEMÍ SR2.1 História povodní na SlovenskuPovodne výrazne ovplyvňovali aj ovplyvňujú život ľudí obývajúcich v údoliach riek,preto o nich nachádzame informácie už od najstarších dôb. Na Slovenskunajčastejšie ohrozovali svoje okolie najmä rieky Dunaj a Váh.Prvými údajmi o veľkých povodniach na našom území v dávnej minulosti sú lenznaky napr. kulminačných hladín na zachovaných budovách a zmienkyv archívnych dokumentoch. Najstaršie stopy o povodni na našom najväčšom tokuDunaji sú z roku 1012, neskôr z roku 1210, 1344, 1466, 1499, o ktorých sa možnodomnievať, že dosiahli parametre povodní z rokov 1899 a 1954, teda povodní, oktorých už máme informácie zásluhou pravidelného merania vodných stavov, ktorésa začalo v tretej dekáde 19. storočia.Za najväčšiu povodeň za ostatných 500 rokov sa považuje povodeň z augusta1501, ktorá bola spôsobená abnormálnymi zrážkami v celom povodí hornéhoDunaja. Hydrológmi rekonštruovaný kulminačný prietok v Linzi bol 12 000 m 3 /s, voViedni dosiahol 14 000 m 3 /s. V Bratislave bola pravdepodobne najväčšou povodeňv r. 1516 – označenie výšky kulminačnej hladiny na pilieri Vydrickej brány jezároveň najstaršou zachovanou povodňovou značkou na území Slovenska.Najznámejšia povodeň v 18.storočí bola na začiatku novembra 1787, označovanáaj ako „dušičková povodeň“. Po povodni z roku 1501 sa považuje na Dunaji zanajväčšiu.Celé 19. storočie bolo poznamenané ľadovými povodňami, pri ktorých za oteplenianahromadené ľadové kryhy spôsobili zápchu a vzdujú hladinu. Osudnou preBratislavu bola tá z 5. februára 1850. Jedna zo zachovaných povodňových značiekna rohu Laurinskej a Uršulínskej v historickom jadre mesta sa nachádza 182 cmnad úrovňou chodníka, čo znamená 1123 cm na vodočte Bratislava (preporovnanie je to o 132 cm viac ako pri kulminácii povodne v auguste 2002).Povodeň spôsobila obrovské škody, pretrhala hrádze a skôr než ich stihli opraviť,ďalšia povodeň o tri roky neskôr spustošila Žitný ostrov.33

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného SlovenskaHistoricky najväčšou povodňou na našej najdlhšej riek Váh, o ktorej sa zachovaliarchívne dokumenty, je povodeň z roku 1813. Spustošila celé údolia Váhu, odŽiliny po Sereď zničila väčšinu domov v 50 obciach, o život prišlo 243 ľudí. Váh bolvôbec nespútanou riekou a pre časté povodne sa v historických písomnostiachoznačuje ako Rapax, čo znamená dravý, alebo Lupus, čiže vlk. Záznamy jezuitovspomínajú ničivé povodne v roku 1652 a 1662, zmienky sú o desiatkach ďalších vnasledujúcich storočiach. [11]2.2 Povodne v roku 1997V júli 1997 bola veľkými povodňami postihnutá najmä západná a severná časťSlovenska. Povodňové vlny zasiahli najprv bystrinné toky Kysúc a Oravy na severekrajiny a tiež Šariša na severovýchode – rieku Torysu v obci Tichý Potok. Hrozivásituácia nastala neskôr na ochranných hrádzach celého hraničného slovenskočeskéhoúseku rieky Morava a na Váhu v lokalite Horná Streda – Piešťany, kdebola nariadená aj evakuácia obyvateľstva, no našťastie hrádze na slovenskýchtokoch vodným prívalom odolali.Výnimočné boli aj následky tejto povodne. Prívalovými vodami bolo postihnutých366 obcí, evakuovaných 20 000 obyvateľov, zaplavených bolo 23 000 hapoľnohospodárskej pôdy, poškodené boli toky, železnice, mosty a cesty. Celkovéškody a náklady dosiahli 2,5 mld. Sk, z toho priamo na majetku SVP, š. p.predstavovali takmer 1,1 mld. Sk.2.3 Povodne v roku 1998Rok 1998 bol z hľadiska povodňovej ochrany exponovaný najmä na východeSlovenska. Prvá povodňová situácia vznikla pri odchode jarných vôd v mesiacochapríl a máj v dôsledku intenzívnych zrážok v oblasti východných Karpát, kde došlok prudkému vzostupu hladín vodných tokov Latorica, Bodrog a Tisa. Ďalšiazrážková činnosť spôsobila plošné zaplavenie polí Východoslovenskej nížinyvnútornými vodami.Ďalšia povodňová aktivita v roku 1998 trvala od 10. júla do 31. augusta a malaniekoľko fáz, vyvolaných miestnymi búrkami a výdatnými zrážkami. Najprv došlok stúpnutiu hladín Laborca, Latorice a Tisy. 20. júla zasiahli intenzívne búrky34

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenskajuhovýchod Levočských vrchov – horné povodie Malej Svinky a svojim okrajom ajpovodie Torysy (Dubovický potok) a Hornádu (Margecianka). Z búrkového lejaku –prietrže mračien napršalo v oblasti hornej časti Svinky v priebehu jednej hodinyviac ako 100 mm zrážok. Následná prívalová vlna dosiahla miestami výšku až 4 m.Povodeň zasiahla 62 obcí. Najviac postihnutými boli Renčišov, Uzovské Pekľany,Jarovnice, Dubovica. Najtragickejším následkom tejto povodne bola strata 50ľudských životov v obci Jarovnice.Povodňové škody spôsobené touto povodňou na tokoch v správe SVP, š.p. bolivyčíslené na 996,0 mil. Sk a náklady na zabezpečovacie práce dosiahli výšku 20,3mil. Sk. Táto povodeň si vyžiadala mimoriadne úsilie pri záchranárskych prácach,ale aj pri zabezpečovacích prácach. Pozitívne sa prejavila funkčnosť novejceloslovenskej organizačnej štruktúry SVP, š.p., keď pracovníci, dopravnéa špeciálne mechanizačné prostriedky z celého Slovenska mohli byť operatívnepresúvané na najviac postihnuté miesta.Ďalšia povodňová situácia nastala v dňoch 2.10. až 2.12.1998. V prvej dekádenovembra po dlhotrvajúcich a výdatných zrážkach došlo k stúpnutiu hladín v celompovodí Bodrogu. Situácia bola dramatická najmä na Uhu v Lekárovciach, kde vpriebehu 18 hodín stúpla hladina o 8 metrov - na 1060 cm. Voda v Lekárovciachpovyše cestného mosta začala prelievať oporné múry, súčasne aj ľavostrannúochrannú hrádzu pri štátnej hranici s Ukrajinou. Táto situácia si vynútila umeléprerušenie hrádze. Odstrelom sa vytvorili dve umelé prietrže v ľavostrannejochrannej hrádzi, ktoré odľahčili prietok koryta Uhu do odvodňovaciehokanálového systému k čerpacej stanici Čičarovce a zabránili zaplaveniuintravilánov ohrozených obcí.Povodňové aktivity II. a III. stupňa trvali v tejto oblasti takmer pol roka - 161 dní.Celkové náklady na odstránenie povodňových škôd na tokoch a zariadeniach SVP,š. p. v roku 1998 dosiahli 1,04 mld. Sk.2.4 Povodne v roku 1999Po výraznom oteplení začiatkom marca 1999 došlo k rýchlemu topeniunadpriemerných snehových zásob, čo vyvolalo tvorbu ľadových bariér sozaplavovaním priľahlého územia. Predvypúšťanie niektorých nádrží sa prejavilo35

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenskavýrazným eliminovaním povodňových prietokov pod nimi na úroveň biologickýchprietokov (Orava a Liptovská Mara). Vďaka tomu napríklad na celom toku Váhunebol dosiahnutý ani I. stupeň povodňovej aktivity. Po štvrtý raz od roku 1965 bolpodľa dohovoru s Maďarskou republikou napustený 8. – 9. marca polder Beša,ktorý za 17,5 hodiny zachytil 28 mil.m 3 vody a veľmi pozitívne ovplyvnil povodňovúsituáciu na Východoslovenskej nížine a na rieke Bodrog.O veľkosti tejto jarnej povodne svedčí aj počet 865 vlastných pracovníkov SVP,š.p. a 370 ďalších pracovníkov, zapojených do zabezpečovacích prác. Škody namajetku SVP, š. p. dosiahli 147 mil. Sk. V mesiacoch jún a júl vznikali v dôsledkubúrok povodne, ktoré mali niekoľko fáz:17. – 25. júna stúpli hladiny prítokov Váhu - Rajčianky, Čierňanky a Varínky vŽilinskom kraji, prítokov Váhu v Trenčianskom kraji a na tokoch Nitra a Žitava vNitrianskom kraji.26. júna prietrž mračien v povodí toku Varínka a jeho drobných prítokov spôsobilaznovu prudké stúpnutie hladín a zaplavenie intravilánov obcí Stráža, Krasňany,Dolná Tižina, Lutiša, Terchová a Prečín.18. – 19. júna zrážky búrkového charakteru s úhrnom 60 mm spôsobili povodne vpovodí rieky Ipeľ. Bolo postihnuté najmä mesto Šahy, keď vnútorné vody z prítokovIpľa zaplavili intravilán mesta. Na maďarskom území došlo k prietrži hrádzovéhotelesa nádržky na Kameničnom potoku ústiacom do Ipľa pod mestom, čo v danejsituácii sťažovalo rozhodovanie o ďalších krokoch. Napokon bola umelo prerušenáochranná hrádza rieky Ipeľ, aby nahromadené vnútorné vody boli zvedené do Ipľa.13. júla zasiahla katastrofálna povodňová vlna mesto Krupina, keď prietokyKrupinice dosahovali úroveň 1 000 ročnej vody.10. – 30. júla nastali povodňové situácie v povodí Moravy - na tokoch Myjava,Chvojnica a Teplica. Na Šúrskom kanále došlo k preliatiu a pretrhnutiu ochrannejhrádze, voda vybrežila do Šúrskej rezervácie.Celková výška povodňových škôd na tokoch v správe SVP, š. p. za rok 1999dosiahla výšku 470,8 mil. Sk. [12]36

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska2.5 Povodne v roku 2000Povodňová situácia na jar roku 2000 trvala od 1. februára do 16. mája a zasiahlana severe rieku Kysucu, na juhozápade Nitru a znova najmä východ republiky.Nahromadenie nadpriemerných zásob vody snehu výrazne prispelo ku vznikuhistorickej povodne na maďarskom úseku Tisy. Odtok vody zo snehu začal už vpolovici februára a prebiehal v štyroch fázach so stúpajúcou intenzitou v závislostina množstve zrážok a teplote vzduchu. K vyvrcholeniu povodňovej situácie naslovenskom území došlo v prvej dekáde apríla. Na Tise, Bodrogu a Latorici trvalipovodňové situácie prakticky tri mesiace. Stretávaním sa viacnásobných kulmináciípovodňových vĺn došlo na dolnej Tise (MR) a Bodrogu k prekročeniu úrovnehladiny 100 - ročnej vody.Podobne ako v marci v roku 1999 v dôsledku vysokého stavu Tisy na maďarskomúzemí sa spomalil odtok z povodia Bodrogu a bolo nevyhnutné zadržať voduv poldri Beša a v retenčných priestoroch nádrží Veľká Domaša a ZemplínskaŠírava.Najvážnejšie sa situácia vyvíjala na nádrži Zemplínska Šírava, kde v dôsledkuhavarijného stavu segmentu na bezpečnostnom priepade bola obmedzenámanipulácia. Na Veľkej Domaši a Zemplínskej Šírave boli 1. apríla uzavretévýpustné otvory, pretože hladina Bodrogu v Strede nad Bodrogom sa priblížila kúrovni maximálnej hladiny, dohodnutej s Maďarskou republikou (936 cm). Toutomanipuláciou sa povodňová situácia zmiernila.V horných častiach celého povodia Tisy došlo 5. apríla k ďalšej zrážkovej činnosti snásledným opätovným stúpnutím hladín Tisy, Bodrogu, Latorice a nádržeZemplínska Šírava. Preto sa muselo opäť pristúpiť k napúšťaniu poldra Beša, ktorýpojal celkom 41,4 mil.m 3 vody, t. j. 80% objemu. Následné stúpnutie hladinyBodrogu už bolo spôsobené spätným vzdutím z Tisy - retenčné objemyslovenských nádrží už ďalšiu situáciu nemohli ovplyvniť. Vážny problém v tomtoobdobí spôsobil silný severozápadný vietor na latorických hrádzach a najuhovýchodnej hrádzi Zemplínskej Šíravy. V dôsledku vlnobitia dochádzalok poškodzovaniu návodného svahu a koruny hrádze a v niektorých úsekoch až kprelievaniu hrádze. Preto sa zvýšilo vypúšťanie z nádrže. V ďalšom období, aj po37

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenskakulminácii hladiny Bodrogu a neskôr aj Tisy v Tokaji, sa na základe dohodysplnomocnencov vlád MR a SR v dôsledku kritickej situácie na Tise v Maďarskuobmedzilo vypúšťanie nádrže Zemplínska Šírava a poldra Beša až do 21. apríla.Pri riešení kritickej situácie na Tise v Maďarsku pomohol Slovenskývodohospodársky podnik, š. p. maďarskej strane poskytnutím 68 tisíc jutovýchvriec na zabezpečovacie práce.Počas povodňovej situácie bolo do nádrží v povodí Bodrogu zachytených celkom220,40 mil.m 3 vody, z toho v Zemplínskej Šírave 117,00 mil.m 3 , vo Veľkej Domaši51,00 mil.m 3 , v Starine 11,00 mil.m 3 a v poldri Beša 41,40 mil.m 3 .Povodne v roku 2000 spôsobili škody na majetku SVP, š. p. vo výške 252 mil. Sk.Výrazné boli náklady na zabezpečovacie práce - 56,5 mil. Sk, z toho 46,2 mil. Skna východnom Slovensku.Tabuľka 2 – 1 Finančné vyjadrenie následkov povodní v rokoch 1998 – 2000Povodne - rokŠkody pripovodniach(mil. Sk)Náklady (mil. Sk)Záchranné práce Zabezpečovacie práceNáklady a škodycelkom (mil. Sk)júl 1998 850,00 115,90 19,60 985,50november 1998 150,40 2,87 19,10 172,37Rok 1998 1 000,40 118,77 38,70 1 157,87marec-apríl 1999 560,10 14,80 43,70 618,60jún 1999 1 583,80 12,90 5,80 1 602,50júl 1999 2 317,00 30,60 15,60 2 363,20Rok 1999 4 460,90 58,30 65,10 4 584,30Rok 2000 1 234,20 8,90 55,50 1 298,602.6 Povodne v roku 2001V roku 2001 bola prvá povodňová aktivita 9. -16. januára na čerpacej stanici MaléLeváre v okrese Malacky, kedy bolo nutné nepretržité prečerpávanie vnútornýchvôd. Odchod jarných vôd potom začal dramaticky 5. marca prudkým vzostupomhladiny rieky Uh s prognózou dosiahnutia hladiny na úrovni historického maxima.O polnoci toho istého dňa kulminoval na úrovni 986 cm (vzostup z 340 cm zanecelé 2 dni). 6. marca už pracovali v povodňovom režime prakticky všetkyčerpacie stanice v povodí Bodrogu. Na našom území Bodrog kulminoval 9. marca,ale kvôli vysokým prítokom z Latorice mal ešte ďalšie tri kulminačné vlny na nižšej38

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenskaúrovni. Hladina poklesla pod úroveň II. stupňa povodňovej aktivity až 6. apríla.Takýto dlhý priebeh vysokých prítokov z Latorice súvisel priamo s hydrologickousituáciou v Karpatoch na území Rumunska a Ukrajiny, čo spôsobilo aj pretrhnutiepravej hrádze Tisy pri obci Tapa v Maďarsku a opätovné rozsiahle záplavy zLatorice na Ukrajine. Tieto vody, transformované inundáciami, postupne dotekalina naše územie.V druhej polovici júla výdatná búrková činnosť na severnom a severovýchodnomSlovensku zapríčinila prudké lokálne vzostupy hladín menších tokov. Búrky sprietržou mračien rôznej intenzity sa vyskytovali denne, zakaždým v inej oblasti apostihovali jednotlivé obce na malých tokoch, najmä v Prešovskom kraji v hornýchúsekoch tokov Poprad, Hornád, Ondava, Topľa, Laborec a Torysa.Povodňou boli zasiahnuté alebo ohrozené aj niektoré obce v Žilinskom kraji(Kysuce, Liptov) a v Banskobystrickom kraji (obce Hronec a Osrblie). Napriektomu, že išlo len o krátke lokálne vybreženia tokov, vzhľadom na náhly vzostuphladín a rýchly priebeh povodňovej vlny – typický pre drobné vodné toky vbystrinnej oblasti, dochádzalo k veľkým škodám na tokoch a na majetku občanov aobcí.Krátkodobo sa v tomto období dosiahol III. stupeň povodňovej aktivity na riekachOrava, Topľa, Ondava, Laborec, Torysa a Poprad. Veľké vodné nádrže LiptovskáMara, Orava, Domaša a Zemplínska Šírava osvedčili svoje pozitívneprotipovodňové funkcie a svojím retenčným objemom výrazne transformovalipovodňové prietoky na neškodnú mieru.Rozsah povodňových škôd na majetku SVP, š. p. v roku 2001 bol odhadnutý na503,7 mil. Sk a náklady na zabezpečovacie práce činili vyše 30 mil. Sk.2.7 Povodne v roku 2002V období január - august postihli povodne územie Slovenska v niekoľkých vlnách.Pri jarnom topení snehov a odchode ľadov, v letnom období, keď búrkovéprívalové dažde vyvolali na drobných vodných tokoch bystrinného charakterumiestne povodne a povodeň z intenzívnej zrážkovej činnosti na území Nemecka aRakúska, ktorá vyvolala rekordné stúpnutie hladiny Dunaja.39

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného SlovenskaPo silných mrazoch došlo v druhej polovici januára k náhlemu otepleniu. Rýchletopenie snehu a uvoľňovanie ľadov zapríčinilo vznik ľadochodu a ľadovýchzátarasov pri súčasnom stúpnutí hladín hlavne na rieke Morava, na prítokoch Váhua na rieke Hron.V mesiaci marec sa na Dunaji vyskytla z hydrologického hľadiska významnápovodeň, ktorá bola spôsobená výdatnými zrážkami v nemeckom a rakúskompovodí Dunaja. Došlo k odtrhnutiu 6 tlačných člnov a ich nekontrolovanémupohybu do zdrže Hrušov. Dunaj v Devíne kulminoval pri hladine 829 cm a 8 644m 3 .sec -1 (dovtedy piaty najvyšší stav). Boli vyhlásené II. stupne povodňovej aktivityaj na povodňových úsekoch riek Východoslovenskej nížiny - Bodrog, Torysa,Topľa, Trnávka, Latorica. Do činnosti boli uvedené prečerpávacie stanicevnútorných vôd v povodí Dunaja, Bodrogu a Hornádu. Vážna situácia vznikla naochrannej hrádzi Latorice, kde musel byť v rámci zabezpečovacích prác sanovanýzosuv návodného svahu hrádze.Letné búrky v mesiacoch máj – august zapríčinili na mnohých tokoch stredného avýchodného Slovenska miestne povodne, často s veľmi ničivými účinkami.V máji spôsobili búrkové dažde veľkej intenzity rozvodnenie drobných tokov azaplavenie niektorých obcí v Bardejovskom okrese a v okresoch Spišská Nová Vesa Levoča.V júli sa podobná situácia zopakovala v tých istých okresoch a niekde aj v týchistých obciach. Prívalovými búrkovými dažďami boli postihnuté obce v okresochČadca, Brezno a Levoča. Obzvlášť nebezpečná situácia nastala na toku ČiernyHron v Čiernom Balogu v okrese Brezno, kde si povodeň vyžiadala jednu ľudskúobeť a na toku Hutná v Ľubietovej v okrese Banská Bystrica.V auguste po opakovaných búrkových intenzívnych dažďoch došlo k vyliatiuKabátovského potoka v Brezne. Znovu boli postihnuté obce Čierny Balog aĽubietová. V povodí Hrona boli postihnuté viaceré obce. Aj v povodí Bodrogu aHornádu prívalové zrážky zasiahli niekoľko obcí, rovnako aj v povodí Váhu.Intenzívne zrážky začiatkom augusta na území Nemecka a Rakúska dramatickyovplyvnili hladinu Dunaja aj na území Slovenska. Podľa prvých prognóz hrozilozaplavenie intravilánu Bratislavy, no transformáciou povodňovej vlny ešte nad40

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenskanaším územím, včasným o odborným vykonaním protipovodňovýchzabezpečovacích prác a dobrou manipuláciou na sústave vodných diel Gabčíkovo,prietok bol udržaný v medzihrádzových priestoroch. Kulminácia Dunaja nastala vDevíne 16. augusta o 2:00 hod. pri hladine 945 cm a prietoku 10 500 m 3 /s, vBratislave v ten istý deň o 4:00 hod., v Medveďove 17. augusta o 6:00 hod. a vKomárne 18. augusta o 1:00 hod. Vysoká hladina Dunaja spôsobila spätné vzdutievšetkých prítokov - najvážnejší stav bol na dolnom úseku rieky Morava, kde došlok čiastočnému zaplaveniu miestnych častí Devínska Nová Ves a Devín.SVP, š.p. vyčíslil náklady na odstránenie škôd spôsobených povodňami na svojommajetku vo výške 294,5 mil. Sk a na zabezpečovacie práce musel vynaložiť 39 mil.Sk.2.8 Povodne v roku 2003Rok 2003 bol z celkového pohľadu povodňových stavov aj následkov najmiernejšíza posledných 5 rokov.V januári bola na Morave rozrušovaná ľadová celina loďou i trhavinami, nepretržitepracovali čerpacie stanice. V dôsledku vyšších zrážok a zamrznutej pôdy došlo kstúpnutiu prietokov na tokoch v okresoch Púchov a Žilina s lokálnymi povodňovýmiškodami v záhradách, pivniciach a na poliach.Na niektorých tokoch, najmä na Hrone vznikali ľadové bariéry, ale odbornýmzásahom správcu toku sa škodám predišlo. Po náhlom oteplení došlok nebezpečnému ľadochodu aj na Velickom potoku v meste Poprad.Druhá vlna nebezpečného chodu ľadov nastala v marci na rieke Hornád v SpišskejNovej Vsi a na rieke Poprad.Menšie povodne spôsobené prietržami mračien sa vyskytli začiatkom leta v k. ú.Dúbrava na toku Dúbrava, v intraviláne obce Koválovec (bahno splavené zostrmých svahov poľnohospodárskych pozemkov) a na východe v okrese Levoča,Spišská Nová Ves a v druhej polovici leta na toku Šibská voda v Bardejove aj nadobcou Nižný Klatov v okrese Košice – okolie.Povodne v roku 2003 spôsobili škody na majetku SVP, š. p. vo výške 15,7 mil. Ska náklady na zabezpečovacie práce činili 4,3 mil. Sk.41

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska2.9 Povodne v roku 2004Vo februári sa vyskytli povodňové javy na Morave a dolnej Nitre. Ľadové zátarasyspôsobili vybreženie vôd na toku Štiavnica a na Hrone v katastroch niekoľkýchobcí.V marci a apríli bola povodňová aktivita na Východoslovenskej nížine. V júni savyliali ľavostranné prítoky Váhu pri Piešťanoch. Koncom júla po dlhotrvajúcichdažďoch vysokej intenzity boli povodne v celom povodí Popradu, Hornádu, Torysy,Tople a Ondavy. Hornád vybrežil pod vodným dielom Ružín až po obec Kysak,vybrežil aj prítok Svinka a Slovinský potok. Došlo k vyliatu Torysy v určitýchúsekoch, vybrežil tiež prítok Sekčov pri Prešove a na vodnej nádrži Sigord bolaprekročená maximálna prevádzková hladina. V neupravených úsekoch Popradu ajeho prítokov voda tiež vybrežovala.Najkritickejšia povodňová situácia vznikla 31. júla na rieke Ondava, kde pri stúpaníhladiny vody došlo o 9:10 hod. k preliatiu a následnej deštrukcii ľavobrežnej hrádzeso šírkou otvoru cca 30 m, pričom k 18:00 hod. sa prietrž rozšírila na cca 200 m.Došlo k rýchlemu zatopeniu kanálov a čerpacej stanice Ladislav, neskôr vodapostupne zaliala plochu približne 3 500 ha. Situácia si vynútila evakuáciu častiobčanov zaplavenej obce Malčice.Náklady na odstránenie vzniknutých škôd na majetku SVP, š. p. sa odhadujú na384 mil. Sk a náklady na zabezpečovacie práce sa predpokladajú vo výške ďalších91,6 mil. Sk. [11]2.10 Povodne v roku 2005Aj rok 2005 možno zaradiť medzi roky ostatného desaťročia, v ktorých sa vyskytlimimoriadne povodne plošného i lokálneho charakteru. Vysoká snehová pokrývkav zime 2004 – 2005 naznačovala možnosti vzniku povodní, čo sa aj potvrdilo vpolovici marca 2005, kedy v dôsledku topenia sa snehu a ľadu vznikli početnéľadové zátarasy a bariéry s vybrežením vôd a na konci marca a začiatkom apríla2005 povodne zo zvýšených povodňových prietokov. Týkalo sa to predovšetkýmvodných tokov v povodí Myjavy, Kysuce, Hrona, Sikenice, Ipľa, Hornádu, Popradua Velického potoka.42

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenskapovodňových prietokov. Týkalo sa to predovšetkým vodných tokov v povodíMoravy, Rudavy, Lakšárskeho potoka, Myjavy, Dudváhu, na rieke Nitra, naMaríkovke, Klanečnici, Pružinke, na riekach v povodí Kysuce, Hrona, Sikenice,Ipľa, Hornádu a Popradu.V ďalšej etape (február – apríl 2006) v dôsledku topenia sa snehu, miestnychbúrok a prívalových dažďov vznikli mimoriadne povodne v povodí Myjavy, Hrona,Ipľa, Rimavy, Torysy, Hnilca, Ľutinky, Popradu, Tople, Laborca, Uhu, Cirochy,Ondavy, Trnávky, Bodvy, ktoré v dôsledku vybreženia vôd a zaplavenia rodinnýchdomov, prevádzkových objektov i poľnohospodárskej pôdy spôsobili značne škodyna majetku občanov i podnikateľských subjektov.Značné povodňové škody vznikli aj počas povodní v dobe od apríla do augusta2006, ktoré boli najvýraznejšie na vodných tokoch východného Slovenska vpodstate v tých istých povodiach riek, ako to bolo v predchádzajúcej etape.Celkové škody na vodohospodárskom majetku dosiahli objem takmer 110 mil. Sk,náklady na odstránenie povodňových škôd z roku 2006 predstavujú viac ako 800mil. Sk. [33]Tabuľka 2 – 2 Prehľad prostriedkov použitých na ochranu pred povodňami na územíTrnavského kraja v roku 2006 [23]DunajskáStredaGalantaPiešťanyHlohovecTrnavaSenicaSkalicaKraj spolu1 Autobusy 1 12 Hasičské záchranné a dopravné vozidlá 4 8 3 5 11 2 333 Terénne a osobné vozidlá 4 18 7 15 4 484 Cisternové automobilové striekačky 3 7 1 4 1 165 Prenosné a plávajúce čerpadlá 4 2 9 7 1 236 Elektrické kalové čerpadlá 6 1 1 87 Kalové čerpadlá s výkonom nad 50 l/s 1 1 28 Elektrocentrály a osvetľovacie súpravy 1 13 1 1 1 179 Záchranné člny 1 2 310 Ručné motorové píly 1 111 Spotrebované pohonné hmoty 385 1029 15 1218 423 414 348412 Uložené vrecia s pieskom 180000 20000 20000044

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska2.12 Čiastkový záverCieľom chronologického prehľadu povodní na Slovensku je poukázať na obrovskénásledky povodňových situácií. V Slovenskej republike dosiahli škody zasledované obdobie celkom 14,916 mld. Sk, pričom najväčší podiel pripadá na rok1999, kedy sa povodne vyskytli v mesiacoch marec, jún a júl a spôsobili škody za3,364 mld. Sk. Celkom povodne zapríčinili smrť viac ako 55 osobám, z toho takmer50 ľudí zahynulo pri povodniach v roku 1998 v obci Jarovnice.Už spomínané povodne v minulých rokoch nútili ľudí navrhovať a vytváraťopatrenia na elimináciu nebezpečenstva vzniku povodní.Tabuľka 2 – 3 Prehľad škôd spôsobených povodňami na majetku v rokoch 1997 až 2006Rok Škody v mld. SK1997 2,3321998 2,7181999 3,3642000 1,2342001 2,0492002 1,5552003 0,0532004 1,0512005 0,452006 0,11Spolu 14,91645

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska3 NEBEZPEČENSTVO VZNIKU POVODŇOVEJ SITUÁCIE V OKRESE GALANTA3.1 Charakteristika územiaPre lepšie pochopenie povodňovej situácie je potrebné vykonať charakteristikuúzemia Slovenskej republiky ako aj Galantského okresu.3.1.1 Charakteristika územia Slovenskej republikyObrázok 3 – 1 Mapa hlavných vodných tokov na území SR [26]Územie Slovenska je veľmi členité. Pohorie Karpát vytvára európsku rozvodnicumedzi povodiami Dunaja, Odry, Wisly.Morfologická stavba územia Slovenska určuje charakter potokov. Na celkovejdĺžke tokov sa najvýznamnejšou mierou podieľajú bystriny, stredné toky (potoky,kanály a toky menšieho významu) a najmenším podielom sú zastúpené veľkévodné toky, ktoré tečú v údoliach hlavných pohorí s prechodom do nížinnýchoblastí.Vodné toky sa vyznačujú značnou rozkolísanosťou hladín a prítokov vplyvomatmosférických zrážok. Táto rozkolísanosť medzi minimálnymi a maximálnymiprítokmi dosahuje pomer 1:150 až 1:1200. Najvyrovnanejší prítok ma rieka Dunaj,ktorej rozkolísanosť prítokov neprekračuje pomer 1:20.Sieť vodných tokov tvoria:- prirodzené toky o celkovej dĺžke 44 943 (hustota 0,91 km toku na 1 km 2 ),46

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska- vybudované toky o celkovej dĺžke 7 955 km (hustota 0,15 km na 1 km 2 ).Celková dĺžka vodných tokov na Slovensku je 52 128 km a hustota vodných tokovje 1,06 km tokov.K 31.12.2007 bolo na Slovensku celkom upravených 12 869 km tokov, z toho5 684 km prírodných tokov. Regulačné úpravy tokov sa uskutočňujú v poradí podľadôležitosti a naliehavosti zabezpečovania protipovodňovej ochrany a finančnýchmožností.Na hydrologickom režime slovenských riek sa významným dielom zúčastňujúvodné nádrže s rôznym funkčnými zameraniami.Na Slovensku je 287 vodných nádrží o celkovom objeme 2 325 mil.m 3 , z toho 52nádrží retenčných s celkovým objemom 244,7 mil.m 3 , ktoré sú veľmi dôležitéz hľadiska ochrany proti povodniam (2 811 km ochranných hrádzí).Všeobecne je možné konštatovať, že na Slovensku sú priaznivé podmienky prevýskyt ničivých povodní. Na základe dohodového výskumu a pozorovania sauvádza, že na kolobehu vody v prírode sa zúčastňuje 36,37 km 3 vody, z toho 12,59km 3 vody ročne ako povrchový odtok.47

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska3.1.2 Charakteristika územia okresu GalantaObrázok 3 – 2 Okres Galanta [13]Okres Galanta leží v centrálnej časti Podunajskej nížiny. Reliéf územia je rovinatýs nepatrnými výškovými rozdielmi a so všeobecným úklonom k juhu ajuhovýchodu. Nadmorské výšky na rovine sa pohybujú v rozmedzí 109 - 130m.n.m. V severnej a severovýchodnej časti územia rovina prechádza do miernezvlnených výbežkov Trnavskej tabule a Nitrianskej pahorkatiny s maximálnymivýškami 140 - 233 m.n.m..Hydrogeologické pomery územia sú pomerne zložité a zásadne podmieňujúvhodnosť územia z hľadiska záujmov odpadového hospodárstva. Súhrnne možnorozlíšiť tieto základné typy hydrogeologických štruktúr [17]:- prevažne termálne vody,- artézske vody plytkých štruktúr,48

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska- vody s voľnou hladinou.Územie okresu hydrologicky patrí do povodia Dunaja. Hlavnou osou územia jerieka Váh s Dudváhom a Malý Dunaj s Čiernou vodou.Zdroje povrchových vôd na území okresu tvoria sieť vodných tokov s tečúcouvodou ako aj akumulačná voda nádrže vodného diela Kráľová (celkový objem 51,8mil.m 3 , úžitkový objem 22,3 mil.m 3 , plocha 11,7 km 2 ). Zdrojmi povrchových vôd naúzemí okresu sú toky Váh, Dudváh, Čierna voda, Malý Dunaj a vodná nádržKráľová. Toky sú rozhodujúce pri doplňovaní zásob podzemných vôd, ktoré všakbez potrebných úprav nie sú použiteľné na priamu spotrebu.Okres Galanta z hľadiska vodohospodárskeho má aktívnu bilanciu. Disponujebohatými zdrojmi podzemných vôd. Približne 15% z plochy okresu predstavujechránená vodohospodárska oblasť Horného Žitného ostrova, ktorá je na územíokresu ohraničená tokom Malého Dunaja a Čiernej vody.3.2 Vodný tok ako faktor vzniku povodňovej situácie v okrese GalantaÚzemím okresu pretekajú vodné toky Váh, Dudváh, Čierna voda, Malý Dunaj.Všetky tieto toky majú bezpečné hrádze, okrem severnej časti okresu, kde nie súhrádze na vysokú despóniu. Vážske hrádze sú stavané na 1 m bezpečnostnúvýšku 100 ročnej vody, čo znamená, že terajšie hrádze sú 1 m vyššie nad najvyššízistený stav vody na Váhu. Rozsiahle inundačné územie (medzihrádzový priestor)Váhu je využívaný na pestovanie poľnohospodárskych plodín. Tieto plodiny bývajúohrozené pri zvýšených prietokoch, čo sa však v posledných rokoch vyskytuje lenzriedkavo.Tok Dudváh má pomerne veľké prítokové územie, pretože zberá vody z rôznychmalých tokov okresu Trnava, ktoré siahajú až do Malých Karpát. Hladina vody vDudváhu je nízka, môže však byť ovplyvnená Bolerázkou vodnou nádržou, ktorá jenapájaná vodami z Malých Karpát. Zvýšený vodný stav je však ojedinelý a môžesa vyskytnúť len za veľmi nepriaznivej situácie v jarnom období a topení sa snehuv Malých Karpatoch.Vody Dudváhu sa vlievajú do Čiernej Vody, ktorá ohrádzovaná a v sútoku s MalýmDunajom v južnom cípe okresu má veľké inundačné územie. Toto územie (DolnýChotár) je využívané ako pastvina, resp. časť ako poľnohospodárska pôda49

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenskaštátneho majetku Kráľov Brod. V tomto inundačnom území sa vyskytuje občasvoda.Malý Dunaj je prirodzenou hranicou okresu Galanta - Dunajská Streda. VodyMalého Dunaja neohrozujú preliatím hrádze od okresu Galanta, pretože na tomtoúzemí ľavobrežná hrádza je pomerne zosilnená, preto prelievanie môže byť len naúzemie okresu Dunajskej Stredy.Vištucký potok preteká obcou Veľký Grob, ktorý je ovplyvňovaný Vištuckou vodnounádržou. Zvýšený vodný stav je však ojedinelý a spravidla sa vyskytuje v jarnomobdobí následkom čoho dochádza k zvýšeniu hladiny a zatopenia časti obce ačasti poľnohospodárskeho dvora vrátane poľnohospodárskej pôdy.Jedinou oblasťou v okrese Galanta, ktorá je pravidelne ohrozovaná povodňami, jeokolie obce Trstice. Obyvateľov ohrozuje Čierna voda v dôsledku súčasnéhodvíhania sa hladín tokov Malý Dunaj a Váh.Na území tohto okresu sa nachádzajú prevádzky, ktoré disponujú nebezpečnýmilátkami. Pri povodni by mohli ohroziť okolité prostredie, pričom každá z prevádzokpoužíva, alebo uskladňuje rôzne množstvo amoniaku. Amoniak je pri bežnom tlakua teplote toxický, korozívny, bezfarebný plyn s charakteristickým prenikavým,ostrým, silne dráždivým zápachom. Keby sa zlúčila jedna mimoriadna udalosťs druhou, jej následky by boli omnoho ďalekosiahlejšie ako pri samotnej povodni.Tabuľka 3 – 1 Zoznam lokalít s nebezpečnými látkami [16]Okres Obec OrganizáciaDruhnebezpečnejlátkyMnožstvoMernájednotkaGalanta Galanta Milex a.s. amoniak 1 tGalanta Sereď SMP a.s. amoniak 5 tGalantaSereďIDC Holding a.s. o.z.Pečivárne Sereďamoniak 1,2 tGalanta Sereď HUBERT J.E. s.r.o. amoniak 0,2 tGalanta Sládkovičovo Mraziarne a.s. amoniak 9,2 t50

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska3.3 Vodohospodárske dielo ako faktor vzniku povodňovej situácie v okreseGalantaVodohospodárske diela ľuďom napomáhajú v ochrane pred povodňami, avšak primimoriadnej situácii – rozrušení VD, môžu byť ničivým faktorom spôsobujúcimobrovské škody. Na veľkej vodnej ploche vzniká pri prevažne severných vetrochvlnový režim, ktorý svojou energiou spôsobuje abrázie návodného svahu hrádzí.Pri tejto abrázii dochádza k poškodeniam ochranných hrádzí. Pri zanedbaní tohtovývoja abrázie môže dôjsť k celkovému poškodeniu tesnosti a statiky zemnýchhrádzí. Tento jav postupne vyvolá deštrukciu hrádze. Deštrukcia hrádze vytvoríotvor, cez ktorý voda začne voľne vytekať do okolitého terénu. Vytekajúca vodasvojimi účinkami postupne rozruší zemnú hrádzu a vytvorí väčší otvor. Tátosituácia spôsobí záplavy okolitého územia, jednak vodou z nádrže i pritekajúcouvodou z okolitých tokov. [25]3.3.1 Rozrušenie VD KráľováPri rozrušení vodného diela Kráľová môžu nastať 2 alternatívy a to:- pravostranné rozrušenie- ľavostranné rozrušenieTabuľka 3 – 2 Rozrušenie VD Kráľová [16]KRÁĽOVÁP.č.ObecVzdial. od VHDmer. po hlavnejprúdnici (km)Max. výškapriel. vlny nadbrehom v obci(m)Rýchl. priel.vlny v oblastiobce (m.s -1 )Čas, kedynastanekulmináciaprielomovej vlny(min)Poznámka(krátke označenieúčinku)Pravostranné rozrušenie1 Kajal 2 2,9 2,1 25 zaplavené 100%2 Topoľnica 3 2,6 2 35 zaplavené 100%3 Galanta 5 2 1,2 70 zaplavené 30%4 Matúškovo 7 1,6 1 132 zaplavené 30%5 Dolné Saliby 10 1,4 1,4 154 zaplavené 40%6 Kráľov Brod 15 1,7 0,9 376 zaplavené 80%Ľavostranné rozrušenie1 Štrkovec 1,2 3,2 3,2 14 zaplavené 100%51

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska3.3.2 Rozrušenie VD Liptovská MaraPri rozrušení VD Liptovská Mara môžu nastať takisto katastrofické scenáre, ktoréby postihli okres Galanta. Môže sa zdať, že jej vzdialenosť nebude mať dosah naľudí žijúcich na juhu Slovenska, ale opak je pravdou. Pri jej rozrušení sav predpokladanom časovom úseku t.j. približne od 28 hodín od rozrušenia VD, nasevere regiónu až po 52 hodín v južnej časti regiónu sa vytvorí záplavová vlnaktorá zaplaví 70 % regiónu , trvanie priameho ohrozenia vodou môže trvať do 10dní.Tabuľka 3 – 3 Rozrušenie VD Liptovská Mara [16]LIPTOVSKÁ MARAP.č.ObecVzdial. odVHD mer. pohlavnejprúdnici (km)Max. výškapriel. vlnynad brehomv obci (m)Rýchl.priel. vlnyv oblastiobce(m.s -1 )Čas, kedynastanekulmináciapriel. vlny(hod,min)Čas, zaktorýpoklesneprietok naQ 100 (hod)Poznámka(krátke označenieúčinku)1 Vinohrady n/Váhom 247,8 1 1,9 27,58 41 zapl. okrajovo2 Horný Čepeň 249,8 2 1,7 29,07 42 zaplavené 100%3 Stredný Čepeň 250,8 2,5 1,8 29,07 42 zaplavené 100%4 Dolný Čepeň 251,8 3 1,7 29,46 42 zaplavené 100%5 Sereď 252,8 1,5 2,2 29,49 42 zaplavené 100%6 Šintava 254,8 1 1,8 30,16 43 zaplavené 20%7 Dolná Streda 255,8 0,5 1,6 30,39 43 zaplavené 100%8 Pata 257,8 3 1,8 31,2 44 zapl. okrajovo9 Hoste 257,8 3 1,8 31,2 44 zaplavené 100%10 Váhovce 259,8 1,5 1,1 34,15 45 zaplavené 100%11 Veľká Mača 259,8 1,5 1,1 34,15 45 zaplavené 100%12 Abrahám 259,8 1,5 1,1 34,15 45 zaplavené 100%13 Šoporňa 260,8 3 1,9 34,42 46 zaplavené 40%14 Gáň 261,8 0,5 1,8 35,11 46 zaplavené 100%15 Malá Mača 261,8 0,5 1,8 35,11 46 zaplavené 80%16 Terezov 265,8 1,5 2,7 35,42 47 zaplavené 100%17 Nebojsa 263,8 1 4,5 35,42 47 zaplavené 100%18 Sládkovičovo 265,8 1,5 2,7 35,42 47 zaplavené 50%19 Galanta 267,8 1 1,1 38 48 zaplavené 100%20 Štrkovec 267,8 1,2 1,1 38 48 zaplavené 100%21 Kajal 268,8 1 2,2 38,04 48 zaplavené 100%22 Košúty 271,8 1,5 2,4 39,34 52 zaplavené 40%23 Topoľnica 272,8 0,5 1,9 40,54 52 zaplavené 100%24 Matúškovo 272,8 0,5 1,9 40,54 52 zaplavené 100%25 Javorinka 272,8 0,5 1,9 40,54 52 zaplavené 100%26 Čierny Brod 273,8 0,5 2 41,2 53 zapl. okrajovo27 Mostová 273,8 0,5 2 41,2 53 zaplavené 50%52

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného SlovenskaTabuľka 3 – 3 Rozrušenie VD Liptovská Mara [16] - pokračovanieLIPTOVSKÁ MARAP.č.ObecVzdial. odVHD mer. pohlavnejprúdnici (km)Max. výškapriel. vlnynad brehomv obci (m)Rýchl.priel. vlnyv oblastiobce(m.s -1 )Čas, kedynastanekulmináciapriel. vlny(hod,min)Čas, zaktorýpoklesneprietok naQ 100 (hod)Poznámka(krátke označenieúčinku)28 Horné Saliby 277,8 3 3 43,32 55 zaplavené 100%29 Dolné Saliby 278,8 0,5 2,4 43,32 55 zaplavené 100%30 Kráľov Brod 286,3 0,7 0,9 47,08 56 zaplavené 100%31 Máčoňáš 289,8 1,2 0,7 47,34 56 zaplavené 100%32 Porboka 287,3 0,5 0,9 47,54 56 zaplavené 100%33 Bufa 300,8 1,5 1 51,1 56 zaplavené 100%34 Dolný Chotár 304,8 0,3 0,7 52,42 56 zaplavené 100%3.3.3 Rozrušenie VD OravaPodobný katastrofický scenár by postihol južný región Slovenska v prípaderozrušenia VD Orava.Tabuľka 3 – 4 Rozrušenie VD Orava [16]ORAVSKÁ PRIEHRADAP.č.ObecVzdial. odVHD mer. pohlavnejprúdnici (km)Max. výškapriel. vlnynadbrehomv obci (m)Rýchl.priel.vlny voblastiobce(m.s -1 )Čas, kedy nastanekulminácia priel. vlny(hod,min)Poznámka(krátke označenieúčinku)1 Vinohrady n/Váhom 279,5 1 1,7 37,5 zaplavené okrajovo2 Horný Čepeň 281,5 1,8 1,5 38,18 zaplavené 100%3 Stredný Čepeň 282,5 2 2,1 38,18 zaplavené 100%4 Dolný Čepeň 289,5 1 1,7 39 zaplavené 100%5 Sereď 284,5 0,5 2,3 39 zaplavené 100%6 Šintava 286,5 0,5 1,6 39,24 zaplavené 20%7 Dolná Streda 287,5 0,5 1,5 39,3 zaplavené 100%8 Pata 289,5 3 1,7 40,24 zaplavené okrajovo9 Hoste 289,5 3 1,7 40,24 zaplavené 100%10 Váhovce 291,5 1,5 1,1 40,24 zaplavené 100%11 Veľká Mača 291,5 1,5 1,1 40,24 zaplavené 100%12 Abrahám 291,5 1,5 1,1 40,24 zaplavené 100%13 Šoporňa 292,5 3 1,6 41,53 zaplavené 40%14 Gáň 293,5 0,5 1,5 42,3 zaplavené 100%15 Malá Mača 293,5 0,5 1,5 42,3 zaplavené 80%16 Terezov 297,4 1,5 2,6 43,12 zaplavené 100%17 Nebojsa 295,5 1 2,3 43,12 zaplavené 100%18 Sládkovičovo 297,4 1,5 2,6 43,12 zaplavené 50%19 Galanta 299,4 1 1,8 44,18 zaplavené 100%53

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného SlovenskaTabuľka 3 – 4 Rozrušenie VD Orava [16] - pokračovanieORAVSKÁ PRIEHRADAP.č.ObecVzdial. odVHD mer. pohlavnejprúdnici(km)Max. výškapriel. vlnynad brehomv obci (m)Rýchl.priel.vlny voblastiobce(m.s -1 )Čas, kedy nastanekulminácia priel. vlny(hod,min)Poznámka(krátke označenieúčinku)20 Štrkovec 299,4 1,2 1,8 44,18 zaplavené 100%21 Kajal 300,4 1 1,9 44,18 zaplavené 100%22 Košúty 303,4 1,5 2,4 49,42 zaplavené 40%23 Topoľnica 304,3 0,5 2,3 49,54 zaplavené 100%24 Matúškovo 304,3 0,5 2,3 49,54 zaplavené 100%25 Javorinka 304,3 0,5 2,3 49,54 zaplavené 100%26 Čierny Brod 305,3 0,5 1,9 49,54 zaplavenéokrajovo27 Mostová 305,3 0,5 1,9 49,54 zaplavené 50%28 Horné Saliby 309,3 3 1,9 50 zaplavené 100%29 Dolné Saliby 310,4 0,5 2,1 50 zaplavené 100%30 Kráľov Brod 317,8 0,7 0,8 50 zaplavené 100%31 Máčoňáš 321,3 1,2 0,7 50 zaplavené 100%32 Porboka 317,8 0,5 0,8 50 zaplavené 100%33 Bufa 324,3 1,5 1 50 zaplavené 100%34 Dolný Chotár 328,4 0,3 0,7 50 zaplavené 100%54

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska3.4 Historické povodne na tokoch Čierna voda a Malý Dunaj v obci TrsticeOblasť v okrese Galanta, ktorá býva najviac postihovaná v čase povodní, je obecTrstice a jej okolie. Trstice je dedina nachádzajúca sa na sútoku dvoch riek MalýDunaj a Čierna voda. Obyvateľom tejto obce prírodné živly často strpčovali život.Obrázok 3 – 3 Hladiny Čiernej vody pri historických povodniach3.4.1 Povodeň v roku 1903V najväčšej miere to bolo v júli roku 1903, keď povodeň zničila celú dedinu.Hladiny vodných tokov Malý Dunaj a Váh sa dvíhali jednom čase a Čierna vodanemala kam ustupovať. Zatopila celé okolie, ktoré ešte nebolo chránené hrádzami.V krátkom čase zatopilo 2000 jatrov ornej pôdy. Nielen v chotári ale aj v dedinepovodeň spôsobila veľké škody. Vtedajšie predstavenstvo obce zavolalo na pomocčetnícku čatu z Trnavy – 20 členov, ktorí pomáhali pri vysťahovaní a ratovanídediny. Voda rozmáčala obilie práve pred žatvou. Ničivý živel zničil 115 domov,polovica obyvateľov zostala bez strechy nad hlavou. Čakal ich hlad a utrpenie.55

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska3.4.2 Povodeň v roku 1940Rad povodní rokom 1903 nekončí. V roku 1940 povodne a spodné vody ťažkopoškodili extravilán ale aj dedinu. Rozpadlo sa 20 domov, 7 sa veľmi poškodilo.Čoskoro zatopilo celú dedinu. Privolaní vojaci a obyvatelia obce postavili hrádzu,a tak zachránili dedinu.3.4.3 Povodeň v roku 1965Potom prišiel rok 1965 so svojimi ničivými živlami a dedina opäť zažíva veľmi zléobdobie. Postihla ju povodeň, ktorá so sebou priniesla škody a utrpenie.3.4.4 Povodeň v roku 1997V júli 1997 povodeň zase ohrozuje dedinu – na hrádze sa vtedy poukladalo 12 000tisíc vriec piesku s pomocou takpovediac celého okresu. [8]3.4.5 Povodeň v roku 2006Ďalšou veľkou povodňou bola povodeň v roku 2006. Prvé problémy sa začali vTrsticiach vo štvrtok 30. marca 2006 v poobedňajších hodinách po zvýšení hladinyČiernej vody, ktorá je prítokom Malého Dunaja.Na ochrannej hrádzi Čiernej vody sa na základe prognóz vývoja hladiny vodyzistila nedostatočná výška pravostrannej hrádze a muselo sa pristúpiť k navýšeniupomocou naplnených vriec. Navyšovanie vykonávali najmä obyvatelia obceTrstice.Dňa 31.3.2006 bolo uložených približne 20 000 ks vriec. Vzhľadom na stále sazvyšujúcu hladinu vody bolo potrebné pokračovať so zvyšovaním hrádze aj1.4.2006. Týchto prác sa zúčastnilo cca 700 obyvateľov obce Trsticea mechanizmy, hlavne traktory miestnych podnikateľov a bola povolaná armádaSR v počte 11 príslušníkov, HaZZ a letka MV SR s vrtuľníkom. Na hrádzu bolopoužitých cca 50 000 vriec."Približne 500 ľudí na hrádzi začína všetko odznova, potrebujeme uložiť ďalších 20tisíc vriec s pieskom a pokúsiť sa o nemožné. Urobíme všetko, čo je v našichsilách, aby sa voda nedostala do obce," uviedol starosta Trstíc František Juhos. [5]56

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného SlovenskaPretože kulminácia nenastala ani 2.4.2006 a hladina vody prevyšovala historickémaximá z roku 1965 o 38 cm, bola dňa 2.4.2006 o 10,00 hod. vyhlásenámimoriadna situácia na územnom obvode Galanta. Práce na zvyšovaní hrádze sazintenzívnili aj zásluhou zvýšenia počtu vojakov a ich techniky, zvýšenia počtupracovníkov HaZZ, ich techniky a nasadenia 7 záchranných člnov HaZZ, ktorévýrazne uľahčili presun vriec na miesta inak nedostupné. Naďalej sa práczúčastňovali aj miestny obyvatelia aj dobrovoľníci z okolitých obcí. Celkove bolo nahrádzu použitých cca 250 000 ks jutových vriec. Zvyšovaním zaťaženia hrádzedochádzalo stále častejšie k sústredeným výverom, ktoré bolo nutné odbornesanovať. [19]"My už bojujeme o každý jeden centimeter," skonštatoval starosta obce FrantišekJuhos. "Ľudia sú už vyčerpaní, štyri dni spevňujú hrádzu vrecami s pieskom,"uviedol. Ľudia na hrádzi už prestávajú veriť, že sa im podarí zabrániť preliatiupotoka, ktorý by ohrozil minimálne 132 rodinných domov a 400 obyvateľov obce.[2]Dňa 3.4.2006 nastala kulminácia a postupne sa ukončilo so zvyšovaním hrádzes bezpečnosťou 5 cm. Do výkonu protipovodňových opatrení boli nasadenípríslušníci HaZZ a OS SR s technikou. Použité boli aj 2 vrtuľníky MO SR a1 vrtuľník MV SR. Denne tu pracovalo takmer 1000 obyvateľov z okolitých obcí. Nazabezpečovacích prácach a hlavne na hliadkovej činnosti sa zúčastnili ajpracovníci z iných územných závodov a OZ Piešťany. [19]3.4.6 Dôvody vzniku povodne v roku 2006Veľa snehu, málo vody. Aspoň tak sa hovorilo všeobecne medzi vodohospodármi.Z doterajšieho 40 ročného pozorovania snehových zásob na území Slovenska bolozrejmé, že v rokoch, kedy boli vysoké zásoby snehu prakticky nedošlok povodniam. Táto zásada platila až do jarných mesiacov marec, apríl 2006. Čospôsobilo neplatnosť tohto doteraz historicky podloženého názoru, ale aj doteraznajväčšiu povodeň na Malom Dunaji a Čiernej vode? V prvom rade vysoké zásobysnehu nielen v horských oblastiach, ale aj nížinách. Pritom dlhý a vytrvalý priebehzimy spôsobil, že súvislá snehová pokrývka sa vyskytovala aj v nížinách ešte aj57

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenskav prvej dekáde marca. Náhle výrazné stúpnutie denných teplôt nad 15 stupňov beznočných mrazov. Zrážková činnosť od juhozápadu, ktorá najskôr zasiahla alpskúoblasť Rakúska a Nemecka a následne aj severské oblasti Slovenska. Všetky tietoskutočnosti mali za následok náhle a výrazné stúpnutie prietokov na Dunaji a ažnásledne na Váhu, pričom sa tieto dve povodne takmer stretli v Komárne, čo jenajnepriaznivejšia situácia pre Malý Dunaj a Čiernu vodu. Ďalším javom tejtopovodne bola výrazná dĺžka jej trvania, teda nielen vysoké hladiny, ale aj celkovýobjem povodňovej vlny, ktorý keď porovnáme s rokom 1997 – 440 mil.m 3 , bolv roku 2006 880 mil.m 3 .Tabuľka 3 – 5 Zoznam vodomerných staníc [16]Tok Názov stanice OkresStupne povodňovej aktivityI. II. III.Váh Drahovce Piešťany 800 m 3 /s 1 200 m 3 /s 1 600 m 3 /sVáh Kráľová - nádrž Galanta 860 m 3 /s 1 350 m 3 /s 1 630 m 3 /sVáh Šaľa Šaľa 550 cm 650 cm 800 cmČierna voda Dolný Chotár Galanta 255 cm 265 cm 340 cmČierna voda Kráľov Brod Galanta 250 cm 270 cm 340 cm3.5 Čiastkový záverOkres Galanta zastáva svoje významné miesto v rámci Slovenska. Preteká ceztento okres množstvo riek, ktoré nesú v sebe potenciálne ohrozenie.V neposlednom rade je dôležité spomenúť VD Kráľová, ktoré výrazne zlepšilosituáciu na juhu Slovenska. Povodne aj v tomto okrese spôsobila väčšie, či menšieškody, pričom najničivejšou bola povodeň v roku 2006.Ochrana pred povodňami je oblasť široká, ktorá sa vyžaduje komplexné riešenie.Je potrebné sa venovať prevencii aj represii. V súčasnosti sa venuje podstatnemenej pozornosti predchádzaniu hrozbám povodní a tým aj financiám ako by bolopotrebné. Je určite nesystémové venovať sa hlavne odstraňovaniu následkovpovodní. Aj tieto povodne ukázali, že nové predpisy, ktoré prijala NRSR v nedávnejminulosti majú svoje slabé miesta a zrejme bude potrebné ich odstrániť. Mám namysli hlavne riešenie krízovej situácie. Riešenie krízovej situácie nemôže byťbyrokraticky zošnurované, ale rýchle, pružné a adresné. Ak toto nebudeme vedieťpretaviť do predpisov, vždy budeme mať problémy s podobnými situáciami.58

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska4 SYSTÉMY PROTIPOVODŇOVEJ OCHRANY V OKRESE GALANTAZáplavy vznikajú v podstate z troch dôvodov. Prvým sú povodne. Ak koryto riekynemá dostatočnú kapacitu, aby previedlo povodňovú vlnu, voda sa z koryta vylievaa zaplavuje priľahlé územia. Druhým dôvodom môžu byť vnútorné vody. Vnútornévody vznikajú na určitých územiach zo zrážok alebo z topenia, nemôžu z tohtoúzemia voľne odtekať a vytvárajú záplavy. Takýmito územiami môžu byť napríkladrozsiahle nížiny, ohradzované územia alebo väčšie terénne depresie. Tretímdôvodom vzniku záplav môže byť zvýšenie hladiny podzemnej vody a vystúpeniepodzemnej vody na povrch terénu. Záplavy a povodne môžu ale aj nemusia spolusúvisieť.4.1 Preventívne, represívne a obnovovacie opatrenia v regióne podľa zákonao ochrane pred povodňamiOpatrenia protipovodňovej ochrany v okrese Galanta podľa zákona č. 666/2004Z.z. môžeme rozdeliť do troch hlavných skupín. Jedná sa o opatrenia preventívne,represívne a obnovovacie. [10]Preventívne opatrenia:- spracovanie povodňových, evakuačných, asanačných a ostatnýchpreventívnych plánov,- príprava a overenie funkčnosti informačných technológií, ktoré monitorujúkrízovú situáciu a taktiež zabezpečujú spojenie medzi záchrannýmizložkami po vzniku povodňovej situácie,- monitorovanie meteorologických predpovedí, stavov hladín a prietokovvodných tokov,- technická a organizačná príprava všetkých záchranných zložiek, ktoré sapodieľajú na riešení povodňovej situácie,- vytváranie materiálnych zásob pre núdzové zásobovanie,- úprava svahov a korýt vodných tokov,- budovanie ochranných hrádzí,59

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska- informovanie obyvateľstva s dôrazom na spôsob ich varovaniaa vyrozumenia, spôsob vykonania evakuácie, dodržiavanie zásad pri ichnávrate späť, likvidácia uhynutých zvierat a poškodených potravín, spôsobkontaktovania príslušných poisťovní vo veci náhrady škody,Represívne opatrenia:- bezodkladné varovanie obyvateľstva o vzniku povodňovej situácie,- vyrozumenie a organizované nasadenie všetkých záchranných zložiek,- tvorba ochranných provizórnych hrádzí, spevňovanie brehov,- čistenie korýt od naplavenín,- zabezpečovacie práce,- organizácia humanitárnej pomoci,- evidencia osôb, ktoré sa nachádzajú v postihnutej oblasti.Obnovovacie opatrenia:- zabezpečenie obyvateľstva núdzovým stravovaním a ubytovaním,- vykonávanie likvidačných prác (asanácia porušených budov, odstraňovanienánosov bahna, čerpanie zaplavených pivničných priestorov,dekontaminácia zdrojov pitnej vody, obnova infraštruktúry),- vykonanie analýzy príčin vzniku a následkov povodňovej situácie,- prijatie nových preventívnych opatrení.4.2 Prirodzené a technické protipovodňové opatrenia v regióneOpatrenia na ochranu pred povodňami z hľadiska stavebných zásahov doprírodných systémov:- prirodzené opatrenia,- technické opatrenia.Medzi prirodzené opatrenia na ochranu pred povodňami patrí napr. zlepšeniealebo obnova prirodzených vsakovacích plôch redukciou zhusťovania pôdy aleboozdravovanie horských lesov, obnova (bývalých) prírodných záplavovýchzáchytných plôch, znižovanie rýchlosti toku riek ako aj rýchlosti šírenia povodňovejvlny odstránením vyrovnávania tokov, zlepšenie vsakovania zrážkových vôd vosídlených oblastiach.60

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného SlovenskaTechnickými protipovodňovými opatreniami rozumieme stavebné opatrenia(záchytné nádrže, regulácia tokov, hrádze atď.) a nestavebné opatrenia(obmedzenia osídľovania, predchádzanie rizikám a pod.).4.2.1 Úprava tokovKlasická protipovodňová ochrana je úprava toku na takú kapacitu, ktorá zabezpečíprechod povodňovej vlny bez strát na majetkoch. Kapacita prietokového profiluv intraviláne obcí sa dimenzuje väčšinou na Q 100 . Tento prietok určuje Slovenskýhydrometeorologický ústav a jeho výskyt sa predpokladá raz za sto rokov. [6]Samotný spôsob úpravy toku podmieňujú viaceré faktory, ktoré predurčujú, akýmspôsobom sa úprava toku v rámci protipovodňových opatrení zrealizuje. Rozdiel jev tom, či sa úprava vykonáva v intraviláne obce alebo, naopak, v extraviláne.Dôležitým faktorom pri úpravách tokov sú geologické, hydrogeologickéa morfologické pomery, v ktorých tok preteká.Geologický prieskum je dôležitý najmä pri určení spôsobu opevnenia dna a svahovnového koryta v prípade, ak toto nové koryto pri návrhu úpravy opustí starý toka situatívne sa vedie mimo jestvujúceho toku.Hydrogeologický prieskum poskytuje obraz o stave hladiny podzemnej vodyv priestore, ktorý je súbežný s tokom.Ďalším podkladom pre návrh úpravy toku sú zememeračské podklady. Morfológiaterénu, ale aj situatívne umiestnenie rôznych nehnuteľností majú vplyv naoptimálny návrh úpravy toku. Trasa úpravy sa snaží držať najnižšieho miestaúdolia v tom - ktorom profile. Smer toku sa situatívne navrhuje ideálnou trasou.Úpravy tokov sú však zamerané na ochranu majetkov – teda nehnuteľnostístojacich v blízkosti trasy toku riek či potokov. Tu preto dochádza k určitýmkompromisom z titulu klasickej predstavy trasy upraveného toku. [6]V okrese Galanta je realizovaná úprava vodného toku Váh, ktorý je regulovanýviacerými protipovodňovými opatreniami. Úprava Váhu spočíva najmä vudržiavaní vodného koryta. Tento stav pozostáva hlavne s pravidelného čisteniakoryta rieky od štrkových nánosov.61

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska4.2.2 Zväčšovanie kapacity tokuAk to dovoľuje morfológia terénu a geologické pomery sú priaznivé, možnojestvujúce koryto toku prechádzajúce cez intravilán obce zväčšiť zarezanímpriečneho profilu do terénu.Pri menších tokoch sa nad pracovným úsekom vybuduje priečna stavba, v ktorejsa voda akumuluje a potrubím sa prevedie pod upravovaný úsek. Veľkosť prietoku,ktorý sa prevedie, resp. odrazí od upravovaného úseku, sa potom stanoví akoprietok, ktorý sa vyskytne v priemere raz za obdobie výstavby úpravy toku. Tedaak sa termín realizácie stavby stanoví na jeden rok, kapacita ochrany stavby sadimenzuje na prietok Q 1 ročnej vody.Dôležitým konštrukčným prvkom pri úpravách tokov je stabilizačný prah. Každásústavná úprava na začiatku a na konci musí byť uzavretá stabilizačným prahom.Taktiež mostné objekty, zaústenia potokov, potrubí a rôznych iných objektov trebastabilizovať priečnymi prahmi. Je to dôležité z viacerých dôvodov, ale najmä nazabezpečenie stability konkrétneho objektu. Podcenenie tohto konštrukčnéhoprvku v upravených i neupravených riekach sa už niekoľkokrát vovodohospodárskej praxi vypomstilo. Stabilizačné prahy sa realizujú naprieč úpravytoku. Hĺbka založenia prahu musí byť minimálne v hĺbke možného dosahupremŕzaniu zeminy. [6]V súčasnej dobe je trend a nevyhnutnosť zväčšovať kapacitu toku. Niektoré obcev okrese Galanta, cez ktoré pretekajú vodné toky, zväčšovali svoje koryta riek užv minulosti. Problémom boli vždy, sú a aj budú financie. Našťastie sú terazmožnosti pre obce ďalekosiahlejšie ako boli v minulosti a to vďaka eurofondom.V obciach, ktoré nemajú, alebo len čiastočne majú zväčšenú kapacitu tokov, súplány na čerpanie financií z EÚ.4.2.3 Vybudovanie ochranných hrádzíProtipovodňové opatrenia možno riešiť aj iným spôsobom ako napr. ohradzovanímtoku ochrannými hrádzami. Tento spôsob ponecháva tok v pôvodnom stave, čímnezasahuje technicky do jestvujúceho koryta. Je však náročný na priestor, ktoréhov intraviláne je väčšinou málo, pretože sa realizácia ochranných hrádzí robí na62

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenskaúkor súkromného majetku – záhrady. Preto je tento spôsob ochranycharakteristický pri protipovodňových opatreniach v extraviláne. Taktiež je dôležitépri tejto úprave pripomenúť aj riešenie odtoku vnútorných vôd. Výstavbouochranných hrádzí sa zamedzí prirodzený odtok zrážkových vôd do toku.Odporúča sa ich preto odvádzať hrádzovými priepustmi alebo prečerpávaťčerpacími stanicami vnútorných vôd.V okrese Galanta sú niektoré väčšie vodné toky ohrádzované, a to najmä Váh,Malý Dunaj a Čierna voda. Na Váhu je v kritických miestach vybudovaná dokoncadvojitá hrádza.4.2.4 Kombinácia zväčšenia kapacity toku a vybudovanie ochranných hrádzíVeľmi častá je úprava tokov, ktorá sa vykonáva kombinovaním viacerýchspôsobov. Tu však pri úprave koryta toku nedochádza k výraznému prehĺbeniu.Návrh dna koryta rieky rešpektuje doterajší stav a priebeh hladiny podzemnejvody. Úprava koryta je obdobná ako v predošlých prípadoch. Ochranná zemnáhrádza je väčšinou zo súdržných materiálov zo zemníka určeného v rámciinžinierskogeologického prieskumu. Ten určí podľa fyzikálno-mechanickýchvlastností mieru zhutnenia zeminy hrádze. Vnútorné vody sa riešia najmährádzovými priepustmi, ktoré sú v miestach vyústenia vybavené spätnýmiklapkami.4.2.5 Vodohospodárske dielaVýznamným prvkom v protipovodňovej ochrane sú vodohospodárske diela – vodnénádrže, priehrady, zdrže a vodné diela. Na území Slovenska sa nachádza 52retenčných vodohospodárskych diel [36].Územie vodného diela Kráľová sa nachádza v južnej časti západného Slovenskamedzi mestami Sereď, Galanta a Šaľa, obkolesené obcami Dolná Streda,Váhovce, Kajal, Kráľová nad Váhom, Dlhá nad Váhom, Šoporňa a Šintava. Územienádrže s obvodovými ochrannými hrádzami a s odbernými objektmi sa rozprestierana území Trnavského kraja, územie, kde je vybudovaná hať, vodná elektráreň aplavebná komora patrí do Nitrianskeho kraja.63

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného SlovenskaVodné dielo Kráľová je viacúčelové vodné dielo, stavebne ukončené v roku 1985,ktoré využíva úsek Váhu medzi Sereďou a Šaľou v rkm 44,2 - 78,6. VD bolovybudované za účelom energetického využitia Váhu, ochrany priľahlého územiapred povodňami, odberu vody pre závlahy, splavnenie úseku Váhu, rybnéhohospodárstva, vodných športov, rekreácie ako i dotvorenie životného prostredia.Hrádze sú vybudované zo štrkopieskov, proti priesakom vody vybavené šikmýmhlinitým tesnením na návodnej strane s naviazaním na podzemnú ílovobetónovústenu, zapustenú do neogénnych ílov. Na vzdušnej strane sú vybudované drény aodvodňovacie rigoly.Toto vodné dielo má celkovou dĺžkou nádrže 10 km, max. šírkou 2,2 km. Celkovázaplavená plocha nádrže je 11 km 2 . Celkový obsah nádrže po kótu 124 m.n.m je55,7 mil.m 3 . Úžitkový obsah nádrže medzi kótami 124 a 122 m.n.m. je 22,3 m 3 .Obsah nádrže po kótu 122,0 je 33,4 mil.m 3 . Dĺžka ľavej strany hrádze vrátaneochrannej je 12,969 km. Pravá strana hrádze je dlhá 10,858 km.4.3 Čiastkový záverOpatrenia protipovodňovej ochrany v okrese Galanta podľa zákona č. 666/2004delíme do troch hlavných skupín. Jedná sa o opatrenia preventívne, represívnea obnovovacie. Preventívne opatrenia sa vykonávajú pred vznikom povodňovejsituácie, zabraňujú jej vzniku a slúžia na lepšie zvládnutie živelných pohrôm.Represívne opatrenia sa vykonávajú, keď vznik povodňovej situácie je nezvratný,resp. keď povodeň už nastala. Obnovovacie opatrenia sú vykonávane po skončenípovodne, slúžia na obnovu poškodeného územia. V rámci obnovovacích opatrenísú prijímané aj nové preventívne opatrenia. Opatrenia na ochranu pred povodňamiz hľadiska stavebných zásahov do prírodných systémov delíme na prirodzenéopatrenia a technické opatrenia. Realizácia protipovodňových opatrení v okrese jeuskutočňovaná na základe finančných možností. Každé opatrenie bolo navrhovanétak, aby spĺňalo svoju funkciu. Čo sa týka ochrany, najväčší prínos má VD Kráľová.Ostatné opatrenia majú svoj prínos pre región v rámci protipovodňovej ochrany,ale nie dostačujúci. Preto je veľmi dôležité neustále prijímanie a navrhovanienových opatrení, ktorými sa zníži nebezpečenstvo povodní.64

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska5 NÁVRH PROTIPOVODŇOVÝCH OPATRENÍZa povodňami posledných rokov nemožno vidieť len globálne otepľovanie,nevhodné úpravy krajiny, urbanizáciu a. i. a to z toho dôvodu, že aj v minulosti sapovodne vyskytovali väčšieho, alebo menšieho rozsahu. Povodne môžu vzniknúťrýchlo - pri intenzívnej búrke v priebehu pár minút môže nastať prudké zvýšeniehladiny vodného toku. Väčšinou sa nedá (nestihne) upozorniť ohrozenéobyvateľstvo. Ale najčastejšie povodne vznikajú pomaly, väčšinou cez jeden deň.Preto je veľmi dôležité neustále zdokonaľovanie už navrhnutých a navrhovanienových opatrení, ktoré majú účelovo plniť svoj zámer.Na základe analýzy územia, rizikových faktorov a existujúcich opatrení je možnénavrhnúť nasledujúce opatrenia na ochranu pred povodňami.5.1 Prirodzená retenčná schopnosť územia a jej zvyšovanieZvýšenie prirodzenej retenčnej schopnosti územia by vo všeobecnosti malo byťrozhodujúcou zásadou v ochrane pred povodňami. To znamená zmenšeniešpecifického odtoku z územia, čo zahŕňa najmä maximálnu a permanentnústarostlivosť o lesy. Ideálny les by mal minimalizovať predovšetkým eróznu činnosťa akumulovať maximálne množstvo zrážkovej vody. Prirodzené lesy rôznehodruhového zloženia majú retenčnú schopnosť porovnateľnú s vodnými nádržami.Porušenie lesného povrchu automaticky vytvára cesty pre tečúcu vodu. Tá sakoncentruje a zvyšuje sa jej rýchlosť. Týmto sa zväčšuje aj jej unášacia schopnosť,ktorá neposkytuje dostatok času na jej prirodzený vsak do podložia. Dôležité jezachovanie lužných ekosystémov a brehových porastov, čo prispieva k zvýšeniuakumulačnej schopnosti pririečnej oblasti.V súčasnej dobe prevláda názor, že lesné hospodárstvo môže vhodnýmobhospodarovaním lesov priaznivo ovplyvniť proces odtoku zo zalesnenéhopovodia, i akosť vody v tokoch a vodných nádržiach. Týmto rozumiemecieľavedomú činnosť zameranú na plnenie vodohospodárskej a vodoochrannejfunkcie lesa.65

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska5.2 Transformácia povodňovej vlny nad intravilánom – budovanie poldrovV poslednom období sa presadzuje riešenie protipovodňových opatrení formoutransformácie vody v povodí nad intravilánom.Keďže riešenie transformácie vody v povodí na plochách lesného porastu a napoľnohospodárskych pozemkoch je iluzórne, treba ju riešiť technickým zásahomdo údolia nad intravilánom. Transformáciu možno zabezpečiť aj výstavbou suchejnádrže – poldra. Výstavbou hrádze sa vytvorí retenčný priestor na zachyteniepovodňovej vlny. Tento je navrhnutý tak, že pri maximálnej hladine vody v nádrživytečie do neupraveného toku v intraviláne iba toľko, koľko tento neupravený tokznesie. Tento spôsob riešenia protipovodňových opatrení sa zdá z viacerýchhľadísk ako najefektívnejší, najekologickejší a zdá sa, že aj najekonomickejší.Suché nádrže sa v zásade budujú jednoúčelovo, čo znamená, že slúžia len nazachytávanie prívalových prietokov. Väčšinou sú stavané z miestnych materiálov azatrávnené tak, že splývajú s okolitým terénom. Výstavba suchých nádrží naSlovensku je jednou z možností ochrany intravilánu pred prívalovými vodaminajmä v rovinných oblastiach. Správne a rozumne vybudované suché nádrže majúzanedbateľný negatívny vplyv na okolité životné prostredie aj na samotný vodnýtok. Maximálna hladina v suchej nádrži by mala byť čo najnižšia. Po vybudovanítakejto stavby je potrebné venovať jej maximálnu pozornosť, aby v žiadnomprípade nemohlo prísť k jej porušeniu, čo by pre nižšie položené osídlenia malohoršie následky, ako samotná povodeň bez postavenej suchej nádrže.Problémom, s ktorým sa však stretávame pri budovaní poldrov je, že obce, ktorésú vo väčšej nadmorskej výške, často nechcú pre ochranu svojich nižšiepoložených susedov obetovať pôdu na výstavbu protipovodňových zariadení.5.3 Priehrady na vodných tokochNajväčšie využitie a zároveň najefektívnejší účinok v ochrane pred povodňamiv Galantskom okrese zohráva vodohospodárske dielo Kráľová. Na rieke Váhprispela k výraznému zníženiu nebezpečných povodní výstavba Oravskejpriehrady na hornom toku rieky Orava, ako aj neskoršia výstavba priehrady66

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného SlovenskaLiptovská Mara. Najväčším problémom však zostáva regulácia menších tokov,pretože na tieto nemajú priehrady dosah ani vplyv.5.4 Nábrežné protipovodňové múry a ochranné hrádzeJe nutné spomenúť, že aj rôzne ochranné hrádze a nábrežné múry v intravilánochmiest a obcí plnia svoje úlohy. Ochranné hrádze sú objektmi, ktoré vymedzujúpriestor určený na prevádzanie povodňových prietokov na tokoch a súčasne plniafunkciu protipovodňového líniového prvku v systéme protipovodňovej ochrany. Vovšeobecnosti platí, čím viac pôdy sme rieke zobrali, tým vyššie hrádze budepotrebné postaviť. V poslednom rade môže dôjsť ku kontrolovanému rozrušeniuhrádze. K tomuto opatreniu sa pristúpi až vtedy, keď sú vyčerpané všetky ostatnéopatrenia. Voda sa potom rozleje na okolité polia, kde dôjde len k poškodeniupoľnohospodárskych plodín.Nábrežné protipovodňové múry chránia intravilány obcí a miest pred vyliatím riekyz koryta. V stave nebezpečenstva povodne sa otvory v nábrežných múrochuzatvoria a v prípade potreby sa múry navýšia pomocou vriec plnených pieskom.Tento spôsob protipovodňovej ochrany sa v riešenom regióne javí ako optimálny.5.5 Materiálne a technické zabezpečeniePri povodni je dôležitý časový faktor. Je len veľmi málo obcí, ktoré disponujúdostatočným technickým a materiálnym zabezpečením, ktoré by bolo potrebné naokamžité riešenie mimoriadnej udalosti. Nebolo by na škodu, keby obce malivyčlenené určité množstvo piesku a vriec, ktoré by boli použité na prvotný zásahpri povodni. Tento piesok by mal byť sústredený v blízkosti územia, ktoré bývazaplavované. Prázdne vrecia by mali byť na obecnom úrade, vždy k dispozíciív prípade potreby.Je potrebná podpora povodňových záchranných prác a povodňovýchzabezpečovacích prác vrátane ich materiálneho a technického zabezpečenia.Nákup techniky a materiálneho zabezpečenia predstavuje základný a nevyhnutnýprostriedok pre záchranné a zabezpečovacie práce HaZZ a SVP, š.p.. Modernátechnika a vybavenie sú podstatným faktorom na urýchlenie zásahov a lokalizáciupovodní.67

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska5.6 Budovanie vsakovacích pásovNedá sa úplne zabrániť nekontrolovanému odtekaniu vody rovnakými opatreniami.Závisia najmä od geologickej stavby podložia. Na juhu Slovenska je pôda veľmipriepustná, čo zaručuje maximálne nasatie vody do predurčených pásov. Medzivodným tokom a oráčinovými plochami je vhodné vytvárať aspoň 10 m širokéochranné vsakovacie pásy z trvalých trávnych porastov alebo z drevín, ktoré by pozasiaknutí zásadne zdržali silný povrchový odtok z oráčin.Nevýhodou vsakovacích pásov je, že ak pod povrchom je nepriepustná vrstvaílovitých hornín, voda tečie po povrchu. Voda nemôže vsiaknuť do zeme, týmpádom môže byť budovanie vsakovacích pásov až nebezpečné. Vsakovaním vodysa môžu pod povrchom vytvoriť šmykové plochy. Potom hrozí, že hornina sazosunie, čo môže v obývaných lokalitách spôsobiť katastrofu.5.7 Vyčistenie korytaProblémom mnohých obcí sú čierne skládky odpadov v bezprostrednej blízkostitokov. Skládky zužujú koryto rieky a v prípade povodňovej situácie zabraňujúplynulému odtoku vody. Do potokov a riek sa dostane veľké množstvo odpadu,ktorý upchá korytá riek a potokov a spôsobí povodeň. Je na samotnej obci, ako sazachová v prípade znečisťovania vodných tokov. Je veľmi obtiažne pre obecsledovať a monitorovať stupeň znečistenia vôd. Preto je na zvážení každéhoobčana, aby sa správal tak, že svojím konaním nebude nevedome ohrozovať život,zdravie a majetok občanov obce. Možno keby sa sprísnili sankcie a pokuty, ľudiaby sa nedopúšťali takéhoto konania.5.8 Odľahčovací kanálĎalším možným protipovodňovým opatrením môže byť vybudovanieodľahčovacieho kanála. Odľahčovací kanál má za úlohu odvádzať spodnú voduv okolí veľkých vodných plôch. Jeho dno musí byť situované nižšie ako dnoriečneho koryta, aby bol efekt kanálu citeľný. Toto opatrenie slúži na ochranuzáhrad, rodinných domov a budov pred zaplavením spodnými vodami. Budovanieodľahčovacieho kanálu je vhodné pri dobrých morfologických podmienkachpovodia a prevažne v rovinatom území bez lesného porastu.68

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska5.9 Prechod kompetenciíChyba nastala pri presune kompetencií stavebných úradov na obce. Starostoviav menších obciach sú pod tlakom investorov, ktorí od nich požadujú urýchlenévydávanie stavebných povolení. Býva zvykom, že žiadajú povolenia aj na objekty,ktoré sú nevhodne umiestnené. Budovanie nepriepustných plôch v blízkosti tokovzvyšuje veľkosť povodňovej vlny a rýchlosť jej vytvárania. Menej problémov spovodňami by bolo, keby sa pri výstavbe miest a obcí rešpektovali územia, ktoréboli v minulosti zatápané.Len veľmi málo úradníkov v obciach pozná legislatívu a s vodohospodármi niektoréveci vôbec nekonzultujú. Preto by bolo vhodné spätné vrátenie niektorýchkompetencií stavebným úradom.5.10 Zvyšovanie informovanosti občanov o ochrane pred povodňamiHoci povodne a záplavy sú súčasťou ľudských dejín, intenzita a frekvencia ichvýskytu v posledných rokoch akoby rádovo narastala. Pokiaľ žijeme v obydlí vblízkosti vodných tokov, faktor vody je rizikom, s ktorým musíme vo svojichživotných a hospodárskych stratégiách počítať.V prípade vzniku mimoriadnej situácie v dôsledku ohrozenia vodou Civilná ochranavykoná varovanie obyvateľstva zvukovým varovným signálom: 6 – minútovýmstálym tónom sirén a následnou informáciou prostredníctvommasovokomunikačných prostriedkov.Varovanie týmto signálom sa niekoľkokrát opakuje. Po vyhlásení signálu môžu byťvydané pokyny pre správanie sa obyvateľstva na ohrozenom území, ktoré jepotrebné rešpektovať.Úrad civilnej ochrany v príručke pre obyvateľstvo "Čo má každý vedieť v prípadeohrozenia" odporúča ako reagovať v prípade vzniku takejto mimoriadnej udalosti,čo robiť, keď je ohrozený život a zdravie, alebo ako postupovať, keď je ohrozenýmajetok:Zásady správania sa pred ohrozením povodňami a záplavami:- vytipujte si bezpečné miesto, ktoré nebude zaplavené vodou,69

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska- hodnotné veci zo suterénov, prízemných priestorov a garáží umiestnite dovyššieho poschodia,- pripravte si vrecia s pieskom na utesnenie nízko položených dverí a okien,- pripravte si trvanlivé potraviny a pitnú vodu na 2-3 dni,- ak ste vlastníkom osobného automobilu, pripravte ho na použitie,- pripravte sa na evakuáciu osôb, zvierat,- upevnite veci, ktoré by mohla odniesť voda,- pripravte si evakuačnú batožinu.Zásady správania sa v období povodní a záplav:- opustite ohrozený priestor,- netelefonujte, len v prípade tiesňového volania,- v prípade vyhlásenia evakuácie dodržujte zásady pre opustenie ohrozenéhopriestoru, rešpektujte pokyny členov evakuačnej komisie,- v prípade časovej tiesne sa okamžite presuňte na vytipované miesto, ktorénebude zaplavené vodou,- nešírte paniku a nerozširujte neoverené správy.Zásady správania sa po povodniach a záplavách:- nechajte si skontrolovať stav obydlia (statická narušenosť, obývateľnosť),rozvody energií (plyn, elektrická energia), stav kanalizácie a rozvod vody,- zabezpečte likvidáciu uhynutých zvierat, poškodených potravín,poľnohospodárskych plodín zasiahnutých vodou - riaďte sa pokynmihygienika,- informujte sa o miestach humanitárnej pomoci,- kontaktujte príslušné poisťovne ohľadom náhrady škôd.5.11 Čiastkový záverProtipovodňová ochrana zahrňuje prirodzené a technické opatrenia. Zvyšovanieprirodzenej retenčnej schopnosti územia nie je možné na danom území realizovaťz dôvodu zachovania nížinných lužných ekosystémov. Toto opatrenie jerealizovateľné najmä v strednej a severnej časti Slovenska. Veľkú časť územiajužného Slovenska tvorí orná pôda, ktorú nie je možné zalesňovať.70

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného SlovenskaSledované územie je v súčasných podmienkach chránené VD Kráľová na vodnomtoku Váh, kde sa nachádza aj ďalšie protipovodňové opatrenie – odľahčovacíkanál. Tento slúži na odvádzanie spodnej vody z okolia VD Kráľová a meria takmer8 km.Samotná obec Trstice je chránená tiež ochrannou hrádzou, ktorá ale nie jedostatočne vysoká, preto navrhujem jej navýšenie a spevňovanie. Taktiežnavrhujem zabezpečiť ochranu hrádze pred hlodavcami, ktorých nory spôsobujúv čase povodni podmývanie hrádze.Priestor medzi Čiernou Vodou a hrádzou je v čase hrozby povodne využívaný akopolder, pričom ale budovanie ďalších poldrov v týchto konkrétnych podmienkachnie je možné. Medzihrádzový priestor v okolí Čiernej Vody je dostatočne veľký nazachytenie prívalovej vody v čase hrozby povodne.Ďalšie opatrenie, ktoré navrhujem v daných podmienkach, je vybudovanie trvalýchvsakovacích pásov - aspoň 10 m široké ochranné vsakovacie pásy z trvalýchtrávnatých porastov alebo z drevín medzi vodným tokom a oráčinovými plochami.Nesmieme zabúdať na pravidelné čistenie korýt riek Malý Dunaj a Čierna voda,pretože najmä nezodpovedný prístup občanov spôsobuje ich znečistenie.Navrhujem zavedenie systému pokút za znečistenie a systému odmien za účasťobčana na údržbe tokov.V obci by malo byť vyčlenené určité množstvo piesku a vriec, ktoré by boli použiténa prvotný zásah pri povodni. Tento piesok by mal byť sústredený v blízkostiúzemia, ktoré býva zaplavované. Prázdne vrecia by sa mali nachádzať naobecnom úrade vždy k dispozícii v prípade potreby. Nie je vôbec jednoduchézabezpečiť takéto opatrenie a to z dôvodu finančných možností obce, ale starostaresp. obec by mohli zabezpečiť plnenie tohto opatrenia z fondov EÚ.V ostatnej dobe prepukol veľký boom v oblasti developérstva. Silné firmy skupujúlacné pozemky v oblasti obcí, kde budujú stavby rôzneho účelu. Ich zámerom jepostaviť stavbu najrýchlejšie ako sa len dá. Tlačia na starostov, aby bolipromptnejší vo vybavovaní ich žiadostí. Je pre nich jednoduchšie zatlačiť naosobu, ako na inštitúciu. Preto je potrebné vrátiť niektoré kompetencie spätne71

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenskastavebným úradom formou legislatívnych zmien, aby nám v obciach a dedináchnevyrastali architektonické obludy.Mať včasné informácie a byť informovaný je základná požiadavka prejednoduchšie zvládnutie povodní. Obyvatelia obce Trstice spĺňajú predchádzajúcupožiadavku v doslovnom slova zmysle. Ich obec bola niekoľko storočí sužovanápovodňami, pričom sa naučili čeliť tomuto živlu aj vďaka ich starostovi, ktorý mámarkantný podiel na zvládnutí povodní v posledných 16 rokoch. On bol predsedomkrízového štábu, pričom zabezpečoval súdržnosť občanov svojej obce a ajz okolitých obcí a stál vždy pri svojich ľuďoch, pričom im dodával vieru v záchranuich obce.72

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného SlovenskaZÁVERNespočetné klimatické zmeny na zemi vo forme otepľovania atmosféry spôsobujú,že odparovanie vody zo zemského povrchu a vodných plôch je intenzívnejšie »viac tepla » viac energie » viac búrok, ktorých intenzita narastá » stúpajúcatendencia vodných zrážok a sily vetra. Prirodzený kolobeh vody na zemi jenemenný - čo sa odparí na zemi sa musí zákonite vrátiť opäť na zem v podobedažďa, snehu a ľadu. Z tohto pravidla nám logicky vyplýva, že ak sa za jednotkučasu odparí viac vody, potom sa musí zákonite za jednotku času vrátiť viac vodyna zemský povrch. Ak zoberieme súčasný vývoj počasia, od ktorého záleží kde akoľko vody sa vráti na zem, potom k vzniku veľkých povodní nie je ďaleko. Ľudstvouž neodvratne čakajú obdobia povodní a dlhotrvajúce suchá. Presnejšie povedanéčakajú nás ničivé povodne a ničivé suchá. Ak k tomuto vývoju ešte zoberieme doúvahy silné frontálne systémy sprevádzané silným vetrom, krupobitím a pod.,potom počasie spôsobí, že veľké množstvo ľudí bude pomerne často vo vážnomohrození svojho zdravia a života. Nehovoriac o veľkých materiálnych škodách. Už15 centimetrov vysoká vodná hladina tečúcej vody pri väčšej rýchlosti môžestrhnúť človeka z nôh.Úlohou každého štátu je vytvárať pre svojich občanov bezpečné prostredie.Základom pre pocit bezpečného prostredia je vytvorenie právnych noriemv rôznych oblastiach a na rôznych úrovniach.Pred vznikom zákona o protipovodňovej ochrane sa Slovenská republika snažilaskoncipovať a zrealizovať stratégiu, ktorá by bola účinnou odozvou voči škodámspôsobených povodňou.Dôležitou politikou a stratégiou znižovania škôd, spôsobených povodňamia protipovodňovej prevencie, je Program protipovodňovej ochrany do roku 2010.Tento predstavuje syntézu aktivít všetkých orgánov v povodí, ktoré majú nastarosti ochranu pred povodňami a preventívne opatrenia na vodných tokoch.Program zahrňuje krátkodobé, strednodobé a dlhodobé opatrenia, pričom mnohoz nich už bolo realizovaných. Jeho plnenie je však oneskorené oproti plánuz dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Keďže program zohráva dôležitú73

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenskaúlohu v ochrane pred povodňami, je podstatné zabezpečiť ďalšie finančné zdrojena jeho plnenie.Jednou z oblastí zaoberajúcou sa legislatívou na úrovni protipovodňovej ochrany jezákon č. 666 z roku 2004 o ochrane pred povodňami. Sú v ňom zadefinovanézákladné pojmy, ktoré pomenúvajú protipovodňovú ochranu Slovenskej republiky.Týmto zákonom sa upravuje organizácia ochrany pre povodňami, pôsobnosťorgánov týkajúcich ochrany pre povodňami, povinnosti a práva PO a FO pričinnostiach súvisiacich s poskytovaním pomoci pri ochrane pred povodňami.Problémom však ostáva, že nie všetko, čo zákon zahrňuje, sa v reálnom životenaozaj dodržiava. Mnohokrát sa zákon vedome porušuje, o čom svedčia vysoképovodňové škody. Povodňové plány obcí sa často nedodržiavajú, ľudia stavajúsvoje príbytky v inundačných územiach a korytá riek sú zužované čiernymiskládkami odpadov. Z týchto dôvodov by boli vhodné striktné kontroly dodržiavaniazákona a vyššie sankcie za jeho porušovanie.Predložená diplomová práca popisuje legislatívu protipovodňovej ochrany SR –vývoj od jej počiatku až po súčasnosť. Venuje sa histórii povodní na Slovenskua v okrese Galanta. Prezentovanými povodňovými škodami poukazuje na problémpovodňovej ochrany a potrebu jej zdokonaľovania. Taktiež analyzuje realizovanéprotipovodňové opatrenia v tomto okrese a ich účinnosť. A čo je najdôležitejšie,navrhuje konkrétne protipovodňové opatrenia, ktoré je možné pre dané podmienkyrealizovať:- navyšovanie a spevňovanie ochranných hrádzí, ich ochrana predhlodavcami,- vybudovanie trvalých vsakovacích pásov,- pravidelné čistenie korýt riek Malý Dunaj a Čierna voda,- materiálne zabezpečenie obce – vrecia s pieskom,- prechod kompetencií z obcí späť na stavebné úrady.Diplomová práca je prínosom v oblasti protipovodňovej ochrany v riešenomregióne. Prínos má aj v teoretickej rovine, a to jej využitím pri výučbe študentovFakulty špeciálneho inžinierstva ŽU v predmete Riešenie krízových situáciíprírodných.74

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného SlovenskaZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY[1] Analýza situácie v oblasti životného prostredia na úrovni prioritných osí –tabuľky. 2005. [online]. (MŽP SR). [cit. 2007-11-20]. Dostupné na:áwww.enviro.gov.sk/servlets/files/17118ñ[2] Čierna voda v Trsticiach večer opäť stúpla, situácia je kritická. 2006. [online].(Sme). [cit. 2007-11-19]. Dostupné na: áhttp://www.sme.sk/c2658984/Cierna-vodav-Trsticiach-vecer-opat-stupla-situacia-je-kriticka.htmlñ[3] Divízia integrovaný manažment. 2005. [online]. (SHMÚ). cit. [2007-11-10].Dostupné na: áhttp://www.shmu.sk/?page=3ñ[4] Dôvodová správa. 2004. [online]. (NR SR). [cit. 2007-11-07]. Dostupné na:áwww.nrsr.sk/appbin/SSLP.ASP?WCI=SSLP_NZWorkitem&WCE=OpenDoc&WCU=188755ñ[5] Hladina Čiernej vody v Trsticiach má počas noci stúpnuť o 10 centimetrov.2006. [online]. (Sme). [cit. 2007-11-19]. Dostupné na:áhttp://www.sme.sk/c/2657770/Hladina-Ciernej-vody-v-Trsticiach-ma-pocas-nocistupnut-o-10-centimetrov.htmlñ[6] HRABOVSKÝ, O. 2008. Úpravy tokov proti povodni. [online]. [cit. 2008-02-06].Dostupné na: áwww.asb.sk/portal/2008/02/06/stavebnictvo/inzinierskestavby/upravy-tokov-proti-povodni.html- 74kñ[7] Chronológia záplav od roku 2003. 2007. [online]. (Galanta). [cit. 2007-11-19].Dostupné na: áwww.galanta.sk/docs/uradna.tabula/2007nov/referat_povoden1.docñ[8] JUHOS, F. 2006. Szemben az árral. Komárno: PRINT-K, 2006. 139 s. ISBN 80-88959-24-1.[9] KATUŠČÁK, D. 2007. Ako písať záverečné a kvalifikačné práce. Nitra: Enigma,2007. 162 s. ISBN 978-80-89132-45-4.[10] KONVIČKA, M. 2002. Město a povodeň. Strategie rozvoje měst po povodních.Brno: ERA group, 2002. 218 s. ISBN 80-86517-38-1.[11] Novodobé povodne. 2004. [online]. (SVP). [cit. 2007-11-29]. Dostupné na:áhttp://www.svp.sk/svp/default.asp?id=33&mnu=10&page=0ñ75

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska[12] Novodobé povodne. 2004. [online]. (SVP). [cit. 2007-11-29]. Dostupnéna: áhttp://www.svp.sk/svp/default.asp?id=33&mnu=10&page=1ñ[13] Okres Galanta. 2008. [online]. (Úrad geodézie, kartografie a katastraSlovenskej republiky). [cit.2008-01-16]. Dostupné na:áhttp://www.geodesy.gov.sk/kataster/vkm/aktual/TT-Galanta.jpgñ[14] POLEDŇÁK, Pavel. 2005. Ochrana pred povodňami. In: Krízový manažment,2005, č.2, s. 76 - 81.[15] Povapsys – prevencia proti povodniam. 2007. [online]. (Aquamedia). [cit.2008-01-14]. Dostupné na:áhttp://www.aquamedia.at/downloads/download_1387.rtfñ[16] Povodňový plán okresu Galanta. 2006.[17] Program odpadového hospodárstva okresu Galanta do roku 2005. 2002.[online]. (MŽP SR). [cit. 2008-01-06]. Dostupné na:áwww.enviro.gov.sk/servlets/files/8993ñ[18] Program protipovodňovej ochrany do roku 2010. 2002. [online]. (MŽP SR).[cit. 2008-01-22]. Dostupné na: áwww.enviro.gov.sk/servlets/files/8803ñ[19] Správa o priebehu a o následkoch povodní a o vykonaných opatreniach naochranu pred povodňami za obdobie január - apríl 2006. 2006. [online]. (Úradvlády SR). [cit. 2008-02-08]. Dostupné na:áhttp://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/24DDB00943101E9BC1257170003F4160/$FILE/Zdroj.htmlñ[20] Správa o realizácii opatrení Programu protipovodňovej ochrany SR do roku2010 a o ich aktualizácii z hľadiska priorít a s ohľadom na ochranu hlavného mestaSR Bratislavy. 2002. [online]. (MP SR). [cit. 2007-12-03]. Dostupné na:áhttp://www.land.gov.sk/download.php?pkfID=311ñ[21] Správa o systémových opatreniach vlády SR na ochranu územia Slovenskejrepubliky pred povodňami. 2002. [online]. (Úrad vlády SR). [cit. 2007-11-05].Dostupné na:áwww.rokovanie.sk/appl/material.nsf/0/020D604A9EA4033FC1256ACB00342D9A/$FILE/material.rtfñ76

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska[22] Správa o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike v roku 2006. 2007.[online]. (MŽP SR). [cit. 2007-11-11]. Dostupné na:áwww.enviro.gov.sk/servlets/page/868?c_id=5130&o_id=6266ñ[23] Súhrnná správa Trnava. 2006.[24] TÁNCZOS, Z. 2006. Podiel hasičského a záchranného zboru na plnení opatrenípovodňovej ochrany. Nitra: Fakulta ekonomiky a manažmentu Slovenskápoľnohospodárska univerzita v Nitre, 2006. 76 s. - Diplomová práca.[25] VD Kráľová – stavby financované zo štrukturálnych fondov. 2008. [online].(SVP). [cit. 2008-02-17]. Dostupné na:áwww.svp.sk/vah/default.asp?ACT=5&content=6&id=6&mnu=6 - 27kñ[26] Vodácka mapa Slovenska. 2008. [online]. (Kanoistika). [cit. 2008-01-13].Dostupné na: áhttp://www.kanoistika.sk/Mapa/slovensko.htmlñ[27] Vyhláška č. 224/2005 MŽPSR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vymedzeníoblasti povodí, environmentálnych cieľoch a o vodnom plánovaní.[28] Vyhláška č. 384/2005 MŽPSR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o obsahupovodňových plánov, o ich schvaľovaní a aktualizácii.[29] Vyhláška č. 385/2005 MŽPSR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti ovykonávaní predpovednej povodňovej služby a hlásnej a varovnej povodňovejslužby.[30] Vyhláška č. 386/2005 MŽPSR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti opredkladaní priebežných informatívnych správ počas povodní a úhrnných správ opriebehu a o následkoch povodní a o vykonaných opatreniach.[31] Vyhláška č. 387/2005 MŽPSR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti ovyhodnocovaní a uhrádzaní povodňových zabezpečovacích prác, povodňovýchzáchranných prác, škôd spôsobených povodňami a nákladov na činnosť orgánovštátnej správy ochrany pred povodňami.[32] Výročná správa za rok 2005. 2006. [online]. (SVP). [cit. 2007-10-12].Dostupné na: áhttp://www.svp.sk/svp/default.asp?id=19&mnu=18ñ[33] Výročná správa za rok 2006. 2007. [online]. (SVP). [cit. 2007-10-12].Dostupné na: áhttp://www.svp.sk/svp/default.asp?id=19&mnu=19ñ77

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného Slovenska[34] Zákon č. 364/2004 o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon).[35] Zákon NR SR č. 666/2004 Zb. o ochrane pred povodňami.[36] Zoznam vodných diel na Slovensku. 2008. [online]. (Wikipedia). [cit. 2008-02-09]. Dostupné na:áhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_vodn%C3%BDch_diel_na_Slovenskuñ78

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného SlovenskaZOZNAM PRÍLOHPríloha A Mapa okresu GalantaPríloha B Čierna voda a hrádza v TrsticiachPríloha C Fotodokumentácia povodní v TrsticiachPríloha D Materiálové náklady povodne v obci Trstice v roku 2006 od 29.3.2006do 6.4.2006Príloha E Prehľad protipovodňového materiálu hasičských jednotiek v okreseGalanta79

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného SlovenskaPríloha A Mapa okresu Galanta80

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného SlovenskaObrázok B - 1Obrázok B - 2Príloha B Čierna voda a hrádza v Trsticiach81

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného SlovenskaObrázok C - 1Obrázok C - 282

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného SlovenskaObrázok C - 3Obrázok C - 4Príloha C Fotodokumentácia povodní v Trsticiach83

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného SlovenskaNázov Počet ks/ litre/ pár Cena za kus CelkovoTrsticeOlej STIHL 2 230 460Olej Madit Extra 1 43 43Olej M2T 0,5l 4 79 316Podvozok BLESK 1 10000Motor JOHNSON výmenavrtule a oprava20000Baterka Magnelite 4 1500 6000Náhradné zdroje 4 4900 19600Zásahová obuv 6 5600 33600Zásahová rukavice 6 2300 13800Zásahový kabát 4 14600 58400Zásahové nohavice 5 11300 56500Pracovná rovnošata 8 2100 16800Sekerka 2 900 1800Halogénová žiarivka 4 200 800Popruhy na člny 4 1500 6000Veko nasávacieho potrubia 1 900 900Pneumatiky 11,00 L.101 2 9500 19000Pneumatiky 165/70R 4 1200 4800BA-91 9,25 38,6 357,05Benzín BA 95 338,7 38,6 13073,8Benzín BA 98 153 40,8 6242,4Nafta 528,02 39,8 21015,196Spolu 311613,4Príloha D Materiálové náklady povodne v obci Trstice v roku 2006 od 29.3.2006 do6.4.200684

Protipovodňová ochrana vybraného regiónu južného SlovenskaCisternováautomobilovástriekačkaMotorová striekačkaprenosná, prívesnáPlávajúce čerpadláKalové čerpadloZáchranný člnRybársker čižmyGumákyOchranné oblekyZáchranné vestyTrhacie hákyHadice BHadice CZáchranné lanáVýkonné čerpadločerpanie podzemnejvody - zabudovanéAbrahám 1 2 4 14 2Čierna vodaČierny BrodDolná StredaDolné Saliby 1 5 25 5 5Dolný Chotár 1 1 4GalantaGáň 1 1 4 5 8 2Horné Saliby 2 2 4 5 5 25HosteJánovce 1 5 4 2Jelka 1 3 4 10 10 2KajalKošútyKráľov Brod 1 1 10 5MatúškovoMostováPata 2 5 8 1Pusté Sady 1Pusté ÚľanySereďSládkovičovo 1 2 13 5 15 15 15 8 14 2ŠalgočkaŠintava 2 5 10 5 10 8 5Šoporňa 2 6 8TomašíkovoTopoľnica 1 1 1 1 4 2Trstice 1 2 6 8 1Váhovce 1 1 1 2 20 13 2 2Veľká Mača 1 1 3 4Veľké ÚľanyVeľký GrobVinohrady n/V 1 1 6 2 11 1 8 6Vozokany 1 1 3 5Zemianske SadyMalá Mača 1 4Príloha E Prehľad protipovodňového materiálu hasičských jednotiek v okreseGalanta85