VIII. Povojnové roky (1918 - 1938) - Železiarne Podbrezová as

Prvým československým riaditeľom železiarní bol Čech Ing. Mottl, ktorý sa však dlhotomu netešil. Ranila ho mŕtvica. Zomrel v dobe školských prázdnin 1919. Na jehomiesto nastúpil Ing. Ján Holický.Vplyvom poprevratových ťažkostí sa aj výroba v Podbrezovej pre nedostatok uhlia voktóbri 1918 zastavila. Maďari pred príchodom československej armády odviezlivšetky vagóny a lokomotívy do Maďarska. Väčšina železničných zamestnancov nanašom území s nevôľou prijala vznik nového štátu, okrem zamestnancov nižšíchkategórii, ktorí zastávali zamestnancov slovenskej národnosti. Po prevrate prišli naSlovensko s československým vojskom aj českí železniční zamestnanci, ktorí začaliobsadzovať miesta prednostov staníc, vyšších úradníkov, výpravcov a výhybkárov.22. decembra pred Vianocami prišla do Brezna stotina českého vojska, ktorá položilazáklad zákonitého a usporiadaného života.Maďarský železničný personál na stanici v Brezne vypovedal 27. decembra 1918službu z dôvodov, že si nebol istý, čo bude s ním, keď železnice prevezme pražskávláda. Z toho dôvodu ostala celá železničná premávka na tratiach Zvolen – ČervenáSkala stáť a obnovená bola až 9. januára 1919 .23. januára 1919 prišiel do Brezna jeden vojenský oddiel pozostávajúci z 10 vojakov,ktorí ako stála posádka prevzali v meste a na stanici bezpečnostnú službu. Dohľadnad výkonom železničnej služby na staniciach Podbrezová a Brezno vykonávalačeskoslovenská vojenská správa a železničnú službu konali železničiari maďarskejnárodnosti.Boje o Slovensko sa na južnej hranici obnovili na jar 1919. Od 21.marca sav Budapešti dostala k moci komunistická vláda, ktorá sa snažila revolúciu preniesť ajdo susedných krajín. V máji prekročili vojská Maďarskej republiky rád demarkačnúčiaru a vtrhli na územie Slovenska.Robotníctvo bolo 8 mesiacov na platenej dovolenke s 80% nárokom na mzdu.Pretože zázemie pracovných síl podbrezovských železiarní demarkačné zmeny sovznikom ČSR nezasiahli, nedošlo k väčším zmenám a preskupeniam robotníctva.Neúroda v r. 1919 postihla celé územie Slovenska. V dôsledku drahoty a nedostatkupotravín oblastný tajomník odborov J. Verčík nariadil, aby bol zorganizovaný hladovýpochod do Banskej Bystrice. Podbrezovské robotníctvo v preplnenom vlaku došlo doBanskej Bystrice, kde sa k nim pripojilo robotníctvo a občianstvo mesta v počte asi20 tisíc ľudí. Dav "zrekvíroval" z tamojšieho mlyna niekoľko vagónov pšenice, ktorása v potravinovom družstve v Podbrezovej vydávala po 4 kg na rodinu. Výroba saspustila znovu 21.septembra 1919.V Podbrezovej zložilo v r. 1919 z 270 úradníkov a technikov len sedem sľub vernostiČeskoslovenskej republike. Zo závodu Tisovec patriaceho Podbrezovej odišli všetcitechnici a úradníci maďarskej národnosti. Ich miesto zaplnili ľudia často bezdostatočných skúseností v železiarskej výrobe. V r. 1919 prišlo do závodu trinásťnových českých inžinierov (Ambróz, Holický, Komrska, Kollař, Kroupa, Lámer, Mach,Mottl, Novák, Pittner, Plecitý, Rajský, Šula ).Tí tu založili 28. októbra 1919 organizáciu SOKOL. Výbor bol zvolený v nasledovnomzložení: Za starostu bol zvolený Pittner, za náčelníka J. Vácha, tajomníkom sa stalKorda, pokladníkom Komrska, podstarostom bol O. Novák, hospodárom Řehák, aknihovníkom Kovařík. Roku 1919 bolo v závode trinásť inžinierov (Ambróz, Holický,Komrska, Kollař, Kroupa, Lámer, Mach, Mottl, Novák, Pittner, Plecitý, Rajský, Šula),ktorí prišli z Čiech .K zmenám došlo aj v obci. Ešte pred prevratom sa dostal do funkcie richtáraFrantišek Mravec, ktorý bol v minulosti už dvakrát zvolený za richtára. Od 1.