2 – 3 ⇔ NA ÚVOD 14. Projekt 100 4 – 7 ⇔ 4 MESIACE, 3 T ... - ASFK

17KorytnaãkymôÏu lietaÈLakposhtha hâm parvaz mikonand, Irak / Irán, 2004, farebn˘, 96 min.Scenár, réÏia, produkcia a v˘prava: Bahman Ghobadi. Kamera: Shahriar Assadi. Hudba:Hossein Ali Zadeh. Strih: Moustafa Kherghepoosh, Hayedeh Safi Yari. Hrajú: Soran Ebrahim(Satelit), Hiresh Feysal Rahman (Hengov), Avaz Latif (Agrin), Saddam Hossein Feysal(Pashow), Abdol Rahman Karim (Riga), Ajil Zibari (Shirko) a ìal‰íOcenenia: Cena divákov – MFF São Paulo 2004; Cena divákov – MFF Rotterdam 2005;Zlatá mu‰ºa – MFF San Sebastian 2004; Zlat˘ Prometheus – MFF v Tbilisi 2004BahmanGhobadi* 1. 2. 1969, Baneh, IránOsudy z mínového poºaFilmy o deťoch tvoria v iránskomfilme jednu z najzaujímavejšícha najpôsobivejšíchkapitol. Na vytváraní jej umeleckýchsúradníc sa podieľalitakmer všetci významní tvorcovia,od Abbása Kiarostamího(Kde je dom môjho priateľa?,1987), cez Madžida Madžidiho(Deti nebies, 1997, Farby raja,1999), Džafara Panahiho (Bielybalónik,1995), Samiru Machmalbaf(Jablko, 1998) a jej sestruHanu Machmalbaf (Buddha,rozpadnutý od hanby, 2007)a mnoho ďalších. Táto orientáciabola do istej miery danávznikom Inštitútu pre intelektuálnyrozvoj detí a mládeže, ktorývznikol v roku 1978 a poskytovalzačínajúcim tvorcom podmienkypre vstup do profesie,tešiacej sa najmä v porevolučnomIráne, v porovnaní s ostatnýmiumeleckými druhmi, výnimočnýmpodmienkam.V prípade filmu Korytnačkymôžu lietať režiséra BahmanaGhobadiho, nakrúteného v Iraku,si treba všimnúť ďalšiu súvislosť:iránski filmári citlivo reagujúna osudy susedných krajín.Mohsen Machmalbaf nakrúcav roku 2001 v AfganistaneKandahár, po ňom jeho nemenejslávna dcéra Samirav roku 2000 film Tabule (Ghobadisa ho zúčastnil ako hereca film reaguje na udalosti,spojené s bombardovanímirackého Kurdistanu za Saddáma)a O piatej po poludní(2003), Marzieh Meškini (manželkaMohsena Machmalbafaa matka Hany Machmalbaf)Túlavých psov (2004). Rovnakoprispieva aj jej dcéra Hana.Známy je aj záujem celej rodinyo Strednú Áziu, najmä kultúrneblízky Tadžikistan. Dôvodomje jednako pretrvávajúci pocitjednoty medzi kultúrne príbuznýmiteritóriami, ale nemenejdôležitý je pre týchto tvorcovi slobodný priestor na realizáciuvlastného videnia a vlastnýchnázorov, bez zásahov cenzúry.ich filmy sa spravidla v Iráneani neobjavia a putujú hneďna svetové festivaly.Na filmovom festivale Fadžrv Teheráne sa tohto roku objavilfilm Medzi oblakmi (2007, r. RudollahHejazi), príbeh o mladomiránskom nosičovi, ktorýsa zamiluje do Iračanky. Zaujímavopopisuje vzájomné iracko-iránskepohraničné vzťahy,najmä nákupné výpravy vojnoupostihnutých Iračanov doNarodil sa v oblasti ležiacejv Kurdistane. Absolvoval bakalárskeštúdium réžie na IranianBroadcasting College v Teheráne.Krátko sa venoval priemyselnejfotografii a v polovici90. rokov začal nakrúcať krátkometrážnedokumenty, ktoré získalicelý rad cien (napr. na festivalochv Aspene a Clermond--Ferrand). Zendegi dar meh(Život v hmle, 1997) mu otvorilcestu do sveta. V roku 1999 asistovalAbbásovi Kiarostamímuna Vietor nás odveje a zahralsi vo filme Samiry MakhmalbafTabule. O rok neskôr nakrútilsvoj dlhometrážny debut Zamanibarayé masti asbha (Časopitých koní) ocenený v CannesZlatou kamerou – prvýkurdský dlhometrážny film v dejináchiránskej kinematografie.Po ňom nasledovali Gomgashteidar Aragh (Piesne mojej domoviny,2002), Korytnačky môžulietať a Niwemang (Polmesiac,2006) ocenený Zlatou mušľouv San Sebastiane.16