Liečivé-príbehy-lienky-Danielky-PROMO

Andrea Nagyová
Liečivé príbehy lienky Danielky,
alebo
prvá pomoc pre rodičov

Autor: Andrea Nagyová
Názov knihy: Liečivé príbehy lienky Danielky,
alebo prvá pomoc pre rodičov
Ilustrátor: Andrea Nagyová
Grafická úprava, zalomenie: Aurel Horváth
Tlač: Róbert Jurových – NIKARA, Krupina
Rok vydania: 2013
Prvé vydanie
Vydavateľstvo: ©Psychoprof, spol. s r. o., 2013
Za jazykovú a obsahovú stránku textu zodpovedá autor. Publikácia neprešla
jazykovou úpravou. Dielo je chránené autorskými právami. Preklad, dotlač,
nové vydanie alebo reprodukcia aj časti diela fotomechanickou alebo inou
cestou a ukladanie v počítačových databankách je možné iba s výhradným
súhlasom autora.
ISBN: 978-80-89322-14-5
©Andrea Nagyová, 2013
3

PhDr. Andrea Nagyová
Študovala na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského
v Bratislave odbor psychológia. Aktuálne pracuje v Centre
pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie
v Nových Zámkoch, kde sa zameriava na diagnostiku
a poradenstvo detí a mládeže. Je autorkou knihy Rozprávky
nielen na čítanie, ktorú vydala v roku 2011 (v r. 2013 vydáva
dotlač). Za veľké zadosťučinenie považuje fakt, že na jej
podklade vznikli na mnohých školách aktivity zamerané na prevenciu sociálnopatologických
javov. Uvedená knižka získala i odporúčaciu doložku Ministerstva
školstva, vedy výskumu a športu SR.
Narastajúce problémy detí či už v oblasti sociálnej, alebo psychickej, ako i
snahu rodičov a pedagógov riešiť ich, vníma autorka ako ďalší podnet na napísanie
novej knihy. Publikácia obsahuje teoretické základy vzniku a príčin mnohých
krízových situácií a zároveň ponúka aj ich riešenie formou príbehov. Deti často
svoje trápenia prežívajú nevedome, tzn., že si neuvedomujú ich príčiny, nedokážu
ich adekvátne spracovať. Rozprávky a príbehy ponúkajú možnosti, ako tieto
stavy pomenovať a riešiť. O svojej pozícii psychológa sa vyjadruje nasledovne:
„ Detská duša je krehkou schránkou tajomstiev. Otváram ju opatrne a jej obsah
triedim s rešpektom. Prajem si, aby rozprávky, ktoré v knižke ponúkam vnášali
do "detských schránok" pokoj a uzdravenie.“
Okrem uvedených aktivít pracuje autorka aj ako trénerka sociálnych
zručností, realizuje tréning stres manažmentu, spolupracuje s Ligou proti
rakovine, kde vedie kluby s onkologicky chorými pacientmi. V rámci odborného
vzdelávania absolvovala okrem iného semináre v Modely Virginie Satirovej,
je frekventantkou psychoterapeutického výcviku Koncentratívno-pohybovej
terapie, blízka jej je i arteterapia. Verí, že pokiaľ si ľudia zachovajú lásku a úctu
jeden k druhému, môže sa stať ich bytie zmysluplnešie. V živote sa snaží riadiť
výrokmi Jana Wericha (aj keď sa jej to nie vždy darí ): „Ak vám bude úzko,
otočte sa tvárou k slnku. Všetky tiene budú za vami.“ Alebo: „Smiech a plač sú
najcennejším majetkom živého človeka,“ s čím sa plne stotožňuje. Je matkou
dvoch dcér a preto vie, že výchova detí je hlavne o láske a zodpovednosti. Nemyslí
si, že je ideálnym rodičom (ani neverí, že taký rodič existuje), ale snaží sa robiť
veci najlepšie ako vie.

Obsah
Deti
a poruchy učenia 11
Di
eťať
a hyperakt
ktivit
ita 14
Deti
a choroba
16
Deti
a súrodenci
18
Deti a rozvod 20
Deti a strac
h, úzk
osť 24
Deti
a adaptačné
problémy 26
Deti a klamstvo 28
Deti a hry na PC 30
Dieťa a adopcia, alebo náhradná
rodinná starostlivosť 33
Deti
a agresia
36
Deti a stravovanie 40
Deti
a prí
ríro
roda
da, hodn
dnot
oty 42
Úvod pre det
i 46
O čarovných čí slac
ach 47
O húseničke Rafaelovi 50
O Čarovnom zámku 55
O farebných vílach
59
8

O zázr
ačnom č Jednorožco vi 64
O Teovi a jeho
m
al
ej sestrič
ičke
L ujze
68
O Tadeášovi, ktorý
bol
chvíľu smutný
72
O čarovnej
truhlici 76
O šašovi
Jašovi 80
O zázrz ač
nej lopt
ičke 84
O malej lienke
Mariolke 89
O včiel
ke Kar
olínke 93
O pavúčikovi Motáčikovi 97
O Kajovi a jeho nových kamarátoch 101
O Zlat
ohlávkovi 105
O rohá
háči
č kovi
Adamovi
O ruke 113
O Vitamínkoch 117
v 109
O lienki
ný
ch t
ajom
ný
ch
kamarát
och 121
Rozprávka o dievčatku
s gašt
štan
anov
ovým
ými vlas
asmi
mi 125
Najkrajší vianočný darček 129
Použ
užit
itá lite
tera
ratú
túra
ra 133

Príhovor
Ak ste zobrali do rúk túto knižku a začínate ju práve čítať, tak vám
chcem predovšetkým poďakovať. Poďakovať za to, že ste si našli čas pre svoje
dieťa (možno i pre seba), že vám nie je ľahostajná vaša ratolesť a hľadáte
možnosti, ako jej pomôcť. Pravdepodobne Vám teraz napadne myšlienka, že
je to samozrejmé, ale žiaľ, nie je. Žijeme v dobe, kedy sa prestávame zamýšľať
nad sebou, nad svojimi postojmi, hodnotami. Preferujeme hmotné statky,
vzťahy medzi ľuďmi odsúvame na vedľajšiu koľaj. Prejavy problémového
správania detí bagatelizujeme. Kúpime im radšej hračku, keď v obchode
spustia krik, zapneme im televízor, alebo ich posadíme k počítaču, nech sa
hrajú a dajú nám konečne pokoj. Aj to sú spôsoby, ako sa „zbaviť“ dotieravých
detí. Nie je to však vhodná „výbava,“ ktorú si deti ponesú do svojho života.
Preto vám ĎAKUJEM, že ste si zvolili inú cestu, možno náročnejšiu, ale
iste zmysluplnejšiu. Keď som napísala svoju prvú knižku Rozprávky nielen
na čítanie, netrpezlivo som čakala na reakcie čitateľov. Knižka je obsahovo
zameraná nielen na prevenciu sociálno-patologických javov na školách, ale
i na včasné podchytenie nepriaznivého duševného vývinu detí. Nemala som
ambície pokračovať v písaní. Bola som šťastná, že sa mi knižku podarilo vydať a
zo srdca som si želala, aby pomohla tým, ktorí ju potrebujú. Veľmi ma potešili
pozitívne ohlasy čitateľov. Prichádzali postupne a mnohí mi popísali aj bližšie
svoje problémy, starosti, ale i zmeny, ktoré u detí nastali. Táto skutočnosť
ma inšpirovala pohnúť sa ďalej a pracovať na novej knižke. V tejto publikácii
sa venujem, podobne ako v prvej, nepriaznivým životným situáciám detí.
Obsahovo je knižka rozdelená na dve časti. V prvej, ktorá je odborná, sa
zameriavam na podrobnejšiu analýzu rôznych kritických životných situácií
detí, akými sú napríklad rozvod rodičov, ochorenie detí, agresívne správanie,
hyperaktivita, strach, či problémy v učení. Zároveň poukazujem na možnosti,
ako zmierniť ich dopad na správanie a prežívanie detí. Okrem odporúčaní, ako
sa k dieťaťu v tej - ktorej situácii správať, ponúkam aj odkaz na vhodné príbehy,
ktoré môžu mať pre deti korektívnu skúsenosť. Riadim sa pritom heslom
rodinnej psychoterapeutky Virginie Satirovej: „Zmena je vždy možná.“ Druhú
časť knižky tvoria príbehy a je určená deťom. Hlavnú hrdinku zosobňuje
postava lienky Danielky, ktorá ich sprevádza v každom príbehu. Predstavuje
ich pomocníčku, kamarátku, vie im poradiť, pochopiť ich a usmerniť. Má
kladné vlastnosti, nikoho neodsudzuje (ani nezbedníkov), neposmieva sa
slabším. Pre deti zosobňuje pozitívnu postavu, ktorá je pre ne príkladom
a vzorom. Je to ich priateľka, spriaznená duša, ochotná vždy pomôcť, povzbudiť,
10

utešiť. V závere každého príbehu je uvedené, čo si lienka všimla – ide o jej
postrehy, múdre rady a sumarizáciu problémovej situácie, ktorá má šťastný
koniec. Zároveň sú niektoré príbehy obohatené aj o malý „bonus“ zameraný
na rozvoj pozornosti detí, kde sa môžu hrať na malých detektívov a hľadať
napríklad ukrytú nenápadnú postavičku, rátať guľôčky a iné „neobjavené“
predmety. Tieto aktivity rozvíjajú zrakové rozlišovanie a vytrvalosť detí.
Dúfam, že všetky informácie a rady, ktoré knižka obsahuje, budete vedieť
účinne využiť. Pri riešení problémov prajem všetkým veľa zábavy, poučenia
a vyslovujem želanie, aby sa aj vaše životné príbehy končili „happy endom“
rovnako, ako v týchto rozprávkach. Všetko dobré Andrea Nagyová.
11

Úvod pre deti
Ahoj, deti, volám sa Danielka a som malá lienka s bodkovaným
kabátikom. Mám veľa kamarátov nielen medzi chrobáčikmi, ale aj medzi
deťmi, motýľmi a ostatnými tvormi. Moji kamaráti zažívajú rôzne starosti,
ale i radosti. Niektorým sa nedarí v škole, nemajú kamarátov, alebo ich trápi,
že ich rodičia už nebývajú spolu. V týchto rozprávkach a príbehoch nájdete
pomoc a porozumenie. Viem, že nie na každú bolesť či starosť existuje vhodný
liek. Dobrý priateľ, či kamarát môže byť veľakrát nápomocný a môže urobiť
zázraky. Ja by som bola rada tou vašou kamarátkou. Pre každého jedného.
Dúfam, že sa vám moje príbehy budú páčiť a prinesú vám nielen ponaučenie,
ale i radosť. Pekné čítanie, moji noví kamaráti!
lienka Danielka
47

O húseničke
Rafaelovi
51
51

Danielka bola v posledné dni celá vzrušená. Jej kamaráti - dva
krásne motýle, netrpezlivo čakali na vyliahnutie svojich detičiek
z malých vajíčok. Mali ich nakladených až dvadsať a veľmi sa
na svojich potomkov tešili. Boli to ich prvé detičky a Danielka cítila s nimi
túto radosť. Vedeli, že najprv z nich budú malé húseničky, ktoré sa neskôr
zakuklia a až potom z nich budú také isté motýle, akými sú ony. Motýlia
mamička stále poletovala v okolí malých vajíčok, keď tu zrazu zazrela hlávku
prvej húseničky. S radosťou zavolala na otecka motýľa, ktorý hneď priletel a
spolu sa prizerali na svoje prvé dieťatko. A zrazu sa začali z vajíčok liahnuť
ďalšie a ďalšie húseničky. Druhé, tretie, štvrté....devätnáste. Len to posledné,
dvadsiate, stále nehybne ležalo. „Hádam sa mu nič nestalo?“ strachovala sa
mamička. Sadla si celkom blízko k poslednému vajíčku a načúvala, či sa jej
dieťatko nechystá na svet. Nič sa však nedialo. Vajíčko sa pokojne vyhrievalo
na slniečku a nič nenasvedčovalo tomu, že by sa z neho chystala húsenička
von. „Možno sa mu len nechce vyliezť z vajíčka,“ utešovala ju lienka Danielka
a letela si pozrieť malých nezbedníkov. Tí sa už veselo rozliezli po lístkoch a
obzerali si krásnu krajinku. Mamička s ockom okolo nich poletovali a dávali
im prvé rady. „Dobre sa napapajte čerstvej trávičky, pozrite si krásne kvietky.“
Učili ich čo je správne a čo nie. A tiež ich varovali: „Nechoďte príliš ďaleko od
nás! Je vás veľa, aby sme vás mali stále na očiach! Buďte opatrné a ukryté v tráve,
aby vás nezočili vtáky! Mohli by si na vás pochutiť.“ Medzitým mamička stále
krúžila okolo posledného vajíčka. Už – už chcela zavolať motýlieho lekára,
keď sa zrazu malé vajíčko začalo hýbať. Mamička od radosti ani nedýchala.
Tíško si sadla na najbližšiu kvetinku a sledovala, ako sa jej dieťatko dostáva z
vajíčka von. Veľmi sa potešila, keď ho uvidela živé a zdravé. „Ty sa budeš volať
Rafael,“ zvolala a šla ho zoznámiť s jeho veľkou rodinou. Aj lienka bola rada,
že je posledná húsenička na svete. Veselý bol život húseničiek a ich rodičov na
lúke. Motýle mali radosť zo svojich detí, ktoré ich poslúchali a nevzďaľovali
sa príliš ďaleko. Tak, ako im to rodičia prikazovali. Každý večer deti zrátali
a motýlími krídlami im vytvorili plôtik, za ktorý už nesmeli. Húseničky tak
boli v bezpečí a cítili príjemné dotyky krídiel svojich rodičov. Malí nezbedníci
si rýchlo našli aj priateľov na lúke. Často sa hrali na skrývačku, naháňačku a
spolu s lienkou vymýšľali rôzne šibalstvá. Len Rafaelovi to nebolo po vôli.
Akoby chcel dobehnúť ten čas, čo prespal vo vajíčku. Chcel ísť stále ďalej od
svojej lúky, túžil vidieť aj iné veci. „Len pekne vyčkaj,“ chlácholili ho rodičia
„keď vyrastieš, môžeš lietať ďaleko- preďaleko a budeš vidieť všetko, po čom
túžiš. Teraz si ešte malý a veľký svet by ti mohol ublížiť. Tu, medzi nami,
si v bezpečí.“ Rafael si však nedal povedať. Vystriehol chvíľu, keď sa rodičia
rozprávali s jeho súrodencami a pobral sa z lúčky opačným smerom, ako mu
52

dovolili rodičia. Snažil sa byť čo najrýchlejší, aby bol do zotmenia dostatočne
ďaleko. Trošku sa aj obával, ale zvedavosť bola silnejšia než strach. A tak sa
len hnal do hlbokého lesa, ktorý predtým videl iba z diaľky. Keď už mal pocit,
že je dosť ďaleko a rodičia ani súrodenci ho nenájdu, vyšplhal sa na najvyššiu
trávu, ktorá rástla pred ním. Chcel sa pokochať pohľadom po okolí a potom
sa nenápadne vrátiť domov. Čo sa však nestalo! Tráva bola mokrá a Rafael sa
z nej zošmykol dolu. Aby sa veľmi neporanil, schúlil sa počas pádu do klbka a
začal sa kotúľať a kotúľať, ani netušil kam. Trvalo to asi dlho, lebo keď konečne
zastal, zbadal pred sebou obrovský strom, ktorý predtým nevidel. Vystrčil
hlávku vyššie, aby lepšie videl, kde vlastne je. Nič na okolí však nespoznával.
Zrazu začul vtáčí štebot a spomenul si na varovné slová rodičov. Veľmi sa
preľakol, že ho vtáci nájdu a zjedia! Schúlil sa do trávy a čakal, čo sa bude
diať. Vtáčik, ktorý sedel na strome si ho našťastie vôbec nevšímal. Bol práve
zaneprázdnený svojimi malými deťmi. Vtáčatká sedeli v hniezde a chceli vedieť,
kedy už môžu lietať. „Ešte máte slabé krídelká a neuniesli by vás,“ trpezlivo im
vysvetľovala vtáčia matka. „Teraz ešte musíte byť v hniezde, kým nezmocniete
a potom začneme s hodinami letu. Hniezdo je miesto, kde ste v bezpečí a
kde viem na vás dohliadnuť! Všetko má svoj čas, len buďte trpezlivé, vtáčatká
moje.“ Rafaelovi sa pri týchto slovách veľmi zacnelo za domovom. Ktovie, či
ho už rodičia nezháňajú! Mamička aj ocko majú isto strach. „Čo som to len
vykonal?“ Teraz si uvedomil, že nielen on, ale všetky mláďatká musia poslúchať
rodičov. Nesmú robiť, čo sa im zachce a bezhlavo sa púšťať do dobrodružstva.
Chýbalo mu večerné zovretie rodičov a blízkosť súrodencov. Túžil vidieť
svoju mamičku, ale cestu domov nevedel. Schúlil sa do klbka a zaspal. Ráno
sa Rafael zobudil a dúfal, že sa mu to všetko len snívalo. No keď sa okolo
seba poobzeral, videl len veľký strom a na ňom hniezdo s malými vtáčikmi.
„Ich mamička im asi odletela zháňať potravu,“ pomyslel si. Vtáčatká ju pekne
čakali v bezpečnom hniezde. „Ešte dobre, že ma nevidela,“ – prebleslo mu
hlavou. Zrazu sa Rafaela zmocnil čudný pocit. Uvedomil si, že už niekoľko dní
nejedol, ale vôbec nebol hladný. Bol však akýsi nervózny, s jeho telom sa niečo
čudné dialo. „Čo to je, čo sa to so mnou robí? Kde je moja mama a otec? Tí
by mi iste pomohli!“ Viete, čo sa s Rafaelom začalo diať? Začal sa pripravovať
na zakuklenie. Jeho telo postupne znehybnelo a ostalo ležať ukryté v tráve.
Doma na lúke ho zatiaľ vyplašení rodičia všade zháňali. Aj lienka Danielka
im pomáhala, ako vedela. Ale nenašli ho. A tak Rafael ostal sám na novom
mieste a začal si uvedomovať, čo spôsobil sebe i svojim rodičom. Chcel sa
vrátiť, ale nemohol. Obal ho silne obklopoval a nedovolil mu pohnúť sa. „Aké
je to zvláštne,“ rozmýšľal Rafael, „teraz sa cítim bezpečnejšie. Som tu ukrytý,
neviem sa síce pohnúť, ale cítim sa chránený. Mám okolo seba malú pevnosť
53

54

a tá ma ochráni.“ A mal pravdu. Kukla mu dávala bezpečie, ochranu. Bola pre
neho akousi kolískou, domčekom. Cítil sa v nej ako v maminkinom náručí.
Tak ostal Rafael v kukle niekoľko mesiacov. Keď nastal jeho čas, pomaly sa
zo svojho domčeka začal predierať na svet. Pretože to bol denný motýľ, uzrel
svetlo sveta s prvým ranným lúčom. To už bol z neho krásny, farebný motýľ.
Cesta z kukly von nebola jednoduchá. Musel vynaložiť silu na to, aby sa z nej
dostal. Ale cítil sa mocný, vedel, že to dokáže. Vzlietol na svojich pestrých
krídlach a chcel sa vrátiť domov. Nevedel sa však zorientovať, lebo z výšky svoj
domov nikdy nevidel. Smutný si sadol na najbližšie steblo trávy. Netušil, čo
má robiť a pohltila ho clivota. Zrazu sa vedľa neho objavila lienka Danielka.
Tá ho, pravdaže, nespoznala, veď ho videla len ako húseničku. „Si to ty, lienka
Danielka?“ spýtal sa s nádejou v hlase. Lienka sa na neho prekvapene pozrela.
„Áno, volám sa tak, ale teba nepoznám, krásny motýlik.“„Ja som Rafael a práve
som sa vyliahol z kukly.“ Danielka ho od radosti vyobjímala a hneď spolu
leteli za jeho rodičmi. Tí boli nesmierne šťastní. Už ani nedúfali, že ho uvidia.
Spolu s celou rodinkou začali po lúke tancovať a Rafael všetkým vyrozprával
svoj príbeh. Bolo mu ľúto, že tak vyplašil rodičov. Uvedomil si, čo všetko sa
mu mohlo sťať. Teraz však vedel, že je už veľký motýľ, ktorý môže lietať po
svete. Malé húseničky však majú byť v blízkosti rodičov a vzďaľovať sa môžu
len postupne, za dozoru rodičov.
Čo si lienka všimla: Niektoré deti chcú všetko vyskúšať, robiť veci ako
dospelí. Je prirodzené byť zvedavý, aj túžiť po nových dobrodružstvách.
Nesmie to však byť na úkor nášho bezpečia. Musíme si vedieť zvážiť, či
našim správaním neohrozujeme seba, alebo iných. Všetko má svoj čas.
Počas nášho vývoja sa postupne učíme nové veci, dozrievame a stávame sa aj
zodpovednejšími. Ak budeme mať potrebné schopnosti a skúsenosti, môžeme
sa bezpečne vzďaľovať aj od našich rodičov.
55

PhDr. Andrea Nagyová
Študovala na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave odbor
psychológia. Aktuálne pracuje v Centre pedagogicko-psychologického
poradenstva a prevencie v Nových Zámkoch, kde sa zameriava na
diagnostiku a poradenstvo detí a mládeže. Je autorkou knihy Rozprávky
nielen na čítanie, ktorú vydala v roku 2011 (v r. 2013 vydáva dotlač). Za
veľké zadosťučinenie považuje fakt, že na jej podklade vznikli na mnohých
školách aktivity zamerané na prevenciu sociálno-patologických javov.
Uvedená knižka získala i odporúčaciu doložku Ministerstva školstva, vedy
výskumu a športu SR.
Liečivé príbehy lienky Danielky, od autorky – spisovateľky a skúsenej detskej psychologičky, PhDr.
Andrey Nagyovej, ktorá sa dostáva čitateľom do rúk, je pozoruhodné dielo. Vzácne oslovuje rodičov
a ponúka im láskavého a múdreho sprievodcu najčastejšími vývinovými a ostatnými psychickými
problémami detí od najútlejšieho veku. ... Táto prehľadná a súčasne na aktuálne informácie bohatá
knižka o psychike detí, je vítanou rodičovskou príručkou pre matky a otcov, ktorá by nemala chýbať
v žiadnej rodinnej knižnici.
PhDr. Hana Ščibranyová, klinická a poradenská psychologička a psychoterapeutka,
lektorka a predsedníčka IVS v SR
Ako matka štyroch detí dobre viem, že najlepším spôsobom ako odovzdať našim potomkom to, na
čom nám záleží, ako im vštepiť hodnoty, ktoré sú pre nás dôležité, ako im čo najviac priblížiť naše
vnímanie sveta a vecí v ňom, je prostredníctvom príbehu. Príbeh funguje dokonale, oveľa lepšie
ako suché slová a príkazy, či zákazy. Príbeh zanechá v deťoch emocionálnu stopu, zanechá odtlačok
a dieťa si naň spomenie vždy v tej pravej situácií. Autorka svoje skúsenosti i názory pretavila do milo
poučných príbehov, ktoré pomôžu vnímavým rodičom, či už riešiť konkrétny problém u vlastných
detí, alebo rozšíriť ich obzory o tom, ako fungujú vzťahy v okolitom svete, ako sa vyrovnať s vlastnými
pocitmi, či už strachu, žiarlivosti, alebo bezmocnosti. Vrelo odporúčam všetkým rodičom, ktorým záleží
na vlastných deťoch a berú ich pocity vážne.
Petra Nagyová-Džerengová, spisovateľka
9 7 8 8 0 8 9 3 2 2 1 4 5