OKOM ABSOLVENTA sme sa, už niekedy frustrovaní, nedokázali vyjadriť na takej úrovni jazyka a zdvorilosti, akú očakávala. Nielen na angličtine, ale ani na iných predmetoch to nikdy nebolo „zadarmo“, a to je veľmi dobre. Pre mňa osobne bolo lýceum nečakaným a veľkým požehnaním. V prvom rade v mnohých úžasných ľuďoch a zážitkoch (obzvlášť zo života na internáte). Nebadane skoro ma osamostatnilo a dodalo mi odvahy i pokory. Ešte som nemala 18, keď som organizovala s priateľmi z piešťanskej mládeže prvý detský letný kresťanský tábor. A nielenže sme to vďaka Bohu nezbabrali, ale pokračovali sme ešte niekoľko rokov. Lýceum ma tiež kvalitne vyzbrojilo cudzími jazykmi a vrúcim citom k matematike, ktorému som dala voľný priebeh na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave. Moja prvá vážna letná brigáda v Telekome sa premenila na niekoľkoročnú zmluvu a po inžinierskom štúdiu na príležitosť pracovať pre mobilného operátora Hutchison Drei Austria vo Viedni. Definitívne neverím na náhody, ale v zákon akcie a reakcie. Čo vysielame do sveta, to sa nám vracia. Pre mňa ako veriacu tak, že Pán Boh svojim snaživým deťom dopraje tie správne príležitosti. Pre Drei pracujem už piaty rok, denno-denne bez problémov preskakujem vďaka lýceu a obom „pani B“ z nemčiny do angličtiny a z jednej analytickej úlohy do inej. Udržuje to moje mozgové bunky vo forme, a to ma na tom stále baví. Ešte som sa tu zatiaľ nikdy necítila ako cudzinec, a to pripisujem práve tomu, že hovorím rečou domácich. V tíme mám 21 poctivých a fajnových Wiener Schnitzel-ov a zastupujem svojho šéfa. Vediem strategické projekty pre naše oddelenie a rozvíjam naše business intelligence, pri čom komunikujem s partnermi v Európe aj v Ázii. Mám voľnú ruku v tom, ako si usporiadam svoj deň a veru sa jeden zriedkakedy opakuje, ale pracujem poriadne, ako sa na lýceistu patrí. Podobne sú na tom všetci moji bývalí spolužiaci. Sú architektmi, dizajnérmi, stratégmi, vedcami, právnikmi, podnikateľmi, lekármi, psychológmi (a tu radšej skončím, lebo na mnohé ich pozície ani nepoznám výstižný názov). Rozutekali sa nielen do všetkých možných odvetví, ale i kútov sveta. A všade tam vyčnievajú tou „superpower“, ako som sa dopočula pred pár mesiacmi na našej stretávke. Ak vám to už smrdí samochválou, tak si vyvetrajte, lebo takí ste, respektíve takými sa stávate aj vy. Taký feedback dostávame v našich firmách, úradoch a ústavoch. A vieme, čo týmto úžasným životným príbehom, hneď po našich rodičoch, položilo základy. Som Pánu Bohu a lýceu v Jeho rukách za toto všetko, za nás i za vás veľmi vďačná. WORRY TURNS TO DELIGHT by W.A. Fredell & K.L. Fredell Na našom lýceu sa v poslednej dobe a k rastúcemu nadšeniu stále deje niečo nové. Z iniciatívy študentov pracujúcich s mládežou, vznikol aj nápad urobiť tento rok pre prvákov niečo špeciálne. Týmto niečím bola práve teambuildingová trojdňovka v Častej. Hoci náš debutový nápad so sebou niesol kopu výziev, môžeme určite povedať, že to stálo za to. Myslím, že sme mali s prvákmi super čas. Pospoznávali sme sa, porozprávali a hlavne sme pobúrali nejaké tie “bariéry”. Tak ako pre nás, tak aj pre prvákov bolo všetko úplne nové – a tak ako to malo byť, tak to aj bolo, šli sme do toho spolu a odvážne! Boli sme spolu na diskusných skupinkách, hlavných blokoch programu s témou aj aktivitkami, zahrali sme si spolu s Američanmi nejaké tie anglické hry a boli sme aj na veľkej hre v lese. A lýceum bolo opäť viac a viac tým prečo ho mám rada, bolo rodinou – študentov aj učiteľov. - Zuzana Kollárová - What will we do if it rains? - What will we be asked to do? - How far behind will our classes fall since we will miss class time with them? - Will the first-year students enjoy the activities and programs? - And what are the activities and programs? - Will we have to sleep on the floor? All of these questions went through our minds on the days before the team-building event for the first- year students. We had participated in team-building events for companies where we worked. They were usually enjoyable and beneficial, so why wouldn’t this be the same? Still, we were unsure. Then we arrived at Pila on Wednesday, 28 September. The weather was perfect – warm, sunny, not windy, and no mosquitos. The students were all in the gathering room laughing, talking and eating big plates of pasta and spinach. When dinner ended, the floorball and football games began outside. Girls and boys played together, and there were excellent players. It was so much fun to watch. Then there was a program – engaging music and a good message about Lazarus. Then we enjoyed a huge campfire and s’mores. Afterwards there was table hockey and table tennis inside. When we went to bed, we discovered that our beds were soft and the room warm. The weather was beautiful from the moment we arrived to the minute we departed. That made it perfect for outdoor games, in-the-forest activities, and just sitting outside in the sunshine on the swings. The organization by the third, fourth and fifth-year students as well as the older leaders they had assembled was superb. It was thrilling to see students we had had several years ago at the Evangelical Lyceum and to discover what faithful and excellent leaders they have become. Most fun was seeing the first-year students bond through their cottage talks and activities. We enjoyed the opportunity to talk to first-year students we had met at school and to learn to know the students from the other groups. The name cards made this easy and natural. It was nice to see all of the students participating and spending time together away from the school and classrooms. We also enjoyed spending time with the other teachers as we participated in the activities and meals. As you can see, our worry turned quickly to delight. We are happy to have been part of this team-building event. Thank you for inviting us and including us in the activities. 06 <strong>ELOQUENT</strong> <strong>ELOQUENT</strong> 07