20.07.2020 Views

200707_VRAKUNA_P

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

vydanie 1/1

jún 2020

„Správa o geofyzikálnom meraní na lokalite Vrakuňa“

Environmental Institute, s.r.o.

Okružná 784/42, 972 41 Koš

IČO: 35 555 777

DIČ: 202 177 2544

IČ DPH: SK 202 177 2544

DiMATZ, s.r.o.

F. Urbánka 2459/23 052 01

IČO: 504 15191

DIČ: 212 033 6999

IČ DPH: SK212 033 6999

052 01 Spišská Nová Ves

Obchodný register Okresného súdu Košice I,

oddiel: Sro, vložka č. 39778/V


OBSAH

1. IDENTIFIKÁCIA

1.1 ORTOFOTOMAPA

1.2 HISTORICKÉ MAPY

1.3 KATASTRÁLNA MAPA

1.4 AERIAL I.

1.5 AERIAL I. │ LiDAR

1.6 AERIAL I. │ ZÁUJMOVÁ ZÓNA

1.7 AERIAL II.

1.8 AERIAL II. │ LiDAR

1.9 AERIAL I. │ ZÁUJMOVÁ ZÓNA

1.10 AERIAL I. │ POLOHY MERANÍ

2. GEOFYZIKALNÉ MERANIA

2.1 ÚVOD DO PROBLEMATIKY GPR

2.2 TYPY MERANÍ │ CHARAKTERISTIKA ZARIADENIA

2.3 METODIKA MERANIA .I

3. TECHNICKÁ SPRÁVA

3.1 LOKALITA

3.2 METODIKA MERANIA II.

3.3 MERANÉ PROFILY

3.4 ZÁVER

2


1. IDENTIFIKÁCIA

3


4

1.1 ORTOFOTOMAPA


1.2 HISTORICKÉ MAPY

1783 1873 1934

1955 1964 1990

5


6

1.3 KATASTRÁLNA MAPA


1.4 AERIAL I.

7


8

1.5 AERIAL I. │ LiDAR


1.6 AERIAL I. │ ZÁUJMOVÁ ZÓNA

9


10

1.3 1.7 AERIAL II.


1.4 1.8 AERIAL WIRE II. │ LiDAR

11


12

1.9 AERIAL II. │ ZÁUJMOVÁ ZÓNA


1.4 1.10 WIRE AERIAL II. │ POLOHY MERANÍ

13


14

2. GEOFYZIKÁLNE MERANIA


2.1 ÚVOD DO PROBLEMATIKY GPR

GPR:

GPR (z ang. Ground Penetrating Radar) je geofyzikálna metóda využívajúca radarové impulzy na zmapovanie obsahu pod povrchom. GPR vysiela do zeme vysokofrekvenčné rádiové vlny geofyzikálna metóda vyhľadávania rozhraní medzi podpovrchovými materiálmi

s rozdielnymi dielektrickými konštantami. Keď tieto narazia na prekážku s inými vodivostnými vlastnosťami ako okolie, prijímacia anténa zaznamená zmenu v odrazenom signále. Metóda môže byt použitá v rôznych prostrediach napr. v skale, hline, ľade, vode či v betóne,

pričom môže detegovať objekty, ako aj štruktúrne zmeny materiálu (napr. diery či trhliny). GPR je využiteľný napríklad pri štúdiu geologického podložia, pôdy, zdrojov podzemnej vody ako aj ľadu. Využitie nachádza aj v archeológii pri mapovaní nálezísk a v kriminalistike,

kde sa pomocou neho dajú nájsť zahrabané dôkazy či telá. Ďalej sa využíva na detekciu mín, nevybuchnutého arzenálu a podzemných tunelov alebo na kontrolu základov budov. GPR je napríklad schopná zobraziť aj 3D modely odpadových a vodných potrubí alebo

elektrických a telekomunikačných rozvodov.

Oblasti využitia:

Spôsob fungovania:

Hĺbka penetrácie:

- uplatnenie v rôznych prostrediach, napr. v skale, horninách, pôde, ľade, sladkej

vode, chodníkoch či betóne,

- za správnych podmienok môže detekovať objekty, ako aj štruktúrne zmeny

materiálu (napr. diery či trhliny)

- lokalizácia podzemných inžinierskych sietí. Keďže georadar detekuje zmeny

dielektrických vlastností v podpovrchovej vrstve, môže byť vysoko efektívny pri

vyhľadávaní nevodivých pomôcok.

- v oblasti hydrogeofyziky sa vyvinul ako cenný prostriedok na hodnotenie

prítomnosti a množstva pôdnej vody

- v environmentálnej sanácii sa používa na definovanie skládok, oblakov

znečisťujúcich látok a ďalších nápravných miest

- v archeológii sa používa na mapovanie archeologických nálezov a cintorínov

- využitie pri presadzovaní práva na zisťovanie tajných hrobov a zakopaných

dôkazov

- oblasť vojenského využitia - detekcia mín, nevybuchnutá munícia a tunely.

- využitie na mapovanie štruktúr z vrtu v podzemných banských aplikáciách, kde

sú schopné vytvárať trojrozmerné obrazy z meraní v jednom vrte.

- napr. čínsky lunárny rover Yutu má na spodnej strane georadar, aby preskúmal

pôdu a kôru mesiaca.

Georadar používa vysokofrekvenčné rádiové vlny v rozsahu 10 MHz až 2,6 GHz.

Vysielač a anténa vysiela do zeme elektromagnetickú energiu. Keď energia narazí na

zakopaný predmet alebo na hranicu medzi materiálmi s rôznymi permitivitami, môže

sa odraziť, lomiť alebo rozptýliť späť na povrch. Prijímacia anténa môže potom

zaznamenať zmeny spätného signálu.

Elektrická vodivosť zeme, prenášaná stredná frekvencia a vyžarovaný výkon môžu

obmedzovať efektívny rozsah hĺbky skúmania georadarom. Zvýšenie elektrickej

vodivosti tlmí zavedenú elektromagnetickú vlnu, a tým sa znižuje hĺbka prenikania.

Optimálna hĺbka podpovrchovej penetrácie sa dosahuje v ľade, kde hĺbka penetrácie

môže dosiahnuť niekoľko tisíc metrov (v podloží v Grónsku) pri nízkych frekvenciách

georadaru.

Suché piesočné pôdy alebo masívne suché materiály, ako sú žula, vápenec a betón,

majú tendenciu skôr odporať ako vodivé a hĺbka prieniku by mohla byť až 15 metrov.

Vo vlhkých pôdach alebo materiáloch zaťažených ílom a materiáloch s vysokou

elektrickou vodivosťou však môže byť penetrácia iba niekoľko centimetrov. Radarové

antény sú vo všeobecnosti v kontakte so zemou kvôli najsilnejšej sile signálu;

vzdušné antény georadaru sa však môžu používať nad zemou.

15


2.2 TYPY MERANÍ │ CHARAKTERISTIKA ZARIADENIA

140 MHz GPR

600 MHz GPR

1 GHz GPR

2 GHz GPR

ERT

Meranie anténami 140 MHz (aparatúra

TR-XF, Ruský typ) je malé kompaktné

zariadenie určené na takzvanú plytku

profiláciu. Merania boli vykonané na

štyroch profiloch pričom dva boli vedené

pozdĺž vozovky na oboch krídlach

mostovej konštrukcie a dva boli vedené v

strednej časti mostnej konštrukcie. Vysoká

produktivita: prieskumy sa vykonávajú

iba v jednom smere, aby sa zabezpečila

optimálna detekcia pozdĺžnych aj priečnych

pohľadov. Georadar je stredofrekvenčný -

pulzný georadar navrhnutý na ožarovanie

rôznych objektov v priestoroch s nízkym

a stredným útlmom rádiových vĺn. Tento

georadar je vhodný na použitie v skalnatej

hmote, vlhkých piesčitých pôdach a ílových

hlinkách s nízkym obsahom vlhkosti.

Používa sa v tuneloch na monitorovanie

zeme pred tunelovacím strojom. Tento

georadar sa dá použiť aj pri stavbe budov

a diaľnic, ako aj pri bezvýkopových

technológiách.

Masívne pole 34 antén v dvoch

polarizáciách: umožňuje tvorbu presnej 3D

rekonštrukcie podzemných inžinierskych

sietí jediným skenovaním. Automatická

Detekcia Potrubí (APD): automatická

lokalizácia podzemných potrubí a káblov

v reálnom čase. Kompaktná konštrukcia:

malé rozmery systému Stream C mu

umožňujú skúmať oblasti neprístupné

pre systémy s väčším počtom anténnych

polí pri zachovaní rovnakej presnosti.

Robustná konštrukcia: zostavený podľa

najvyšších štandardov a z odolných

materiálov tak, aby sa mohol používať v

najnáročnejších podmienkach.3D radarová

tomografia: tomografia v reálnom čase na

kartografickom pozadí pomocou GPS alebo

totálnej stanice.Profesionálny podpovrchový

prieskum: potrubia, káble a iné podzemné

objekty sa môžu automaticky previesť do

formátu CAD a GIS, čo umožňuje rýchlu

tvorbu kompletnej digitálnej mapy založenej

na podpovrchovom GIS. čím sa zvyšuje

rýchlosť snímania až na 6 km / hod.

Georadar je prenosný radar digitálneho

podpovrchového žiarenia prenášaný

jedným operátorom. Jednotka je určená na

riešenie širokého spektra geotechnických,

geologických, environmentálnych,

inžinierskych a iných úloh všade tam, kde

je potrebné nedeštruktívne prevádzkové

monitorovanie životného prostredia. V

procese merania dostáva operátor na

displeji informácie v reálnom čase ako profil

rádiolokácie (niekedy tiež označovaný

ako radiorgram). Zároveň sa údaje

zaznamenávajú na pevný disk na ďalšie

použitie (spracovanie, tlač, interpretácia

atď.). Kompletná sada georadárov obsahuje

centrálnu jednotku s počítačom typu

Notebook * namontovanú na špeciálnej

nastaviteľnej platforme, sadu antén pre

rôzne zvukové frekvencie, softvér, rôzne

príslušenstvo.Všetky parametre georadaru

sú riadené počítačom, preto je tu opísaných

veľa funkcií hardvéru. Použitie konkrétnej

antény je určené sondážnou úlohou.

Pole 4 antén v dvoch polarizáciách

ľahko použiteľné a robustné riešenie

na prezeranie konkrétnych štruktúr a

odhalenie skutočných údajov, ktoré vedú

k optimálnemu identifikovaniu správnej

polohy výstuže rovnako ako aj deformitách

situovaných pod povrchom. Riešenie je

vhodné pre všetky staveniská a operácie

vrátane renovácie budov, nadjazdov,

pamiatok, mostov a tunelov, ako aj pre

podrobnú analýzu pôvodného inžinierskeho

projektu a porovnanie so skutočnou

stavbou.GPR ponúka väčšiu flexibilitu

bez obmedzení pre vaše požiadavky

na analýzu, a to vďaka kompaktnému a

ľahkému teleskopickému usporiadaniu a

externému ovládaču, ktorý sa dá ľahko

prepravovať na mieste v náročných

lokalitách alebo podmienkach (napr. Pod

palubou, pod stropmi, nad podlahou, na

steny atď.).Externý ovládač umožňuje

jednoduchšiu a rýchlejšiu interpretáciu

údajov vďaka spracovaniu údajov v reálnom

čase a reprezentácii výsledkov Augmented

Reality pre efektívnejšie rozhodovanie.

ERT (elektrická rezistivitná tomografia)

je základnou metódou pre geofyzikálne

mapovanie štruktúry horninového

prostredia a predstavuje kombináciu metód

odporového profilovania, a elektrického

sondovania. Vzhľadom na to, že meranie sa

realizuje pomocou systému série elektród

roztiahnutých s hustým krokom (do 5

m) a počítačom riadeného adresovania

vysielania elektrického prúdu a prijímania

elektrického napätia, je možné z výsledku

merania získať pomerne detailný obraz

o rozložení zdanlivej rezistivity v reze

vedenom pozdĺž meraného profilu. Touto

metódou sa stanovuje premenlivosť

zdanlivého merného elektrického odporu v

horizontálnom smere. Hĺbkový dosah

merania jedaný veľkosťou elektródového

systému a priamo závisí na jeho rozmeroch.

Metóda odporového profilovania sa používa

najmä na vyhľadávanie vertikálnych

odporových. rozhraní.

16


2.3 METODIKA MERANIA I.

Obr. 1. Situácia meracích profilov pre aplikované metódy (DEMP, ERT a VES).

Metóda ERT (elektrická rezistivitná tomografia) je základnou metódou pre geofyzikálne mapovanie štruktúry horninového prostredia a predstavuje kombináciu metód odporového profilovania, a elektrického sondovania. Vzhľadom na to, že meranie sa realizuje pomocou

systému série elektród roztiahnutých s hustým krokom (do 5 m) a počítačom riadeného adresovania vysielania elektrického prúdu a prijímania elektrického napätia, je možné z výsledku merania získať pomerne detailný obraz o rozložení zdanlivej rezistivity v reze

vedenom pozdĺž meraného profilu. Následné počítačové spracovanie umožňuje namerané dáta transformovať na súbor skutočných hodnôt rezistivity a cez ne získať obraz o reálnej štruktúre vyšetrovaného horninového prostredia. Opakovaným meraním je potom

možné postihnúť aj drobné zmeny vo vyšetrovanom horninovom prostredí a posúdiť vývoj vplyvu rôznych faktorov na toto horninové prostredie. V tomto prípade bolo meranie vykonané na troch profiloch vedených v tesnej blízkosti troch pilierov (obr.2). Dĺžka profilov

bola 46 m, krok merania bol 2 m a meranie bolo vykonané aparatúrou ARES II (gf-instruments, Brno). Namerané dáta boli spracované príslušným softvérom a jeho výsledkom sú vertikálne rezistivitné rezy na meraných profiloch, reprezentujúce štruktúru horninových

materiálov v bezprostrednej blízkosti meracích profilov do hĺbky 9 m.

17


18

3. TECHNICKÁ SPRÁVA


3.1 LOKALITA

Obr. 2. Poloha lokality Vrakuňa a situácia meracej siete vrátane prieskumných IG vrtov.

Na základe požiadavky objednávateľa bol na lokalite Vrakuňa (mestská časť Bratislavy) vykonané doplňujúce geofyzikálne meranie (obr.2). Jedná sa o časť bývalého mŕtveho ramena Malého Dunaja do ktorého bol v minulom storočí ukladaný priemyselný a iný odpad

vrátane odpadu z chemických závodov Juraja Dimitrova. Cieľom merania vykonať na objednávateľom vytýčených desiatich profiloch geofyzikálne meranie a posúdiť potenciálnu prítomnosť nádob obsahujúcich kontaminované látky.

19


3.2 METODIKA MERANIA II.

Obr. 1. Situácia meracích profilov pre aplikované metódy (DEMP, ERT a VES).

Pre riešenie uvedenej úlohy boli aplikované dve geofyzikálne metódy (obr.1): metóda dipólového elektromagnetického profilovania (DEMP) a metóda elektrickej rezistivitnej tomografie (ERT).

Meranie metódou DEMP bolo vykonané aparatúrou CMD-explorer (gf-instruments Brno), ktorá umožňuje posúdiť stav a zmeny rezistivity v troch hĺbkových úrovniach (1.5 m, 3 m a 7 m). Táto metóda bola vybraná aj z toho dôvodu, že rozhranie kvartér – neogén sa

pohybuje v hĺbke 12 až 27 m, takže prítomnosť prípadných kontajnerov s kontaminovanými látkami sa môže podľa výsledkov starších vrtných prác pohybovať v hĺbkach do 7 m, čo je približný dosah použitej aparatúry. Žiaľ, uvedené profily viac krát prechádzali cez

plot do areálov prítomných podnikov a prevádzok, takže ich nebolo možné aj z dôvodu prítomnosti iných rušivých kovových objektov (napr. plot, budova, ...) zmerať v pôvodnej plánovanej dĺžke. Namerané dáta boli spracované príslušným softvérom a zobrazené vo

forme grafov a vertikálnych rezov zdanlivej rezistivity.

Meranie metódou ERT bolo vykonané aparatúrou ARES II (gf-instruments Brno) ktorá umožňuje väčší hĺbkový dosah (v tomto prípade vzhľadom na priestorové limity od 13 do 18 m) avšak aj v tomto prípade bolo meranie obmedzené prítomnosťou rušivých objektov

(vysoká navážka, ploty, budovy, cesty, ...), takže ho bolo možné vykonať na piatich z plánovaných profilov. Po kamerálnom spracovaní nameraných dát boli výsledné dáta zobrazené vo forme vertikálnych rezov skutočnej rezistivity. Pri interpretácii boli v nich vymedzené

kvázi homogénne objekty a následne im boli priradené materiálové ekvivalenty.

Pre porovnanie boli na profiloch GAR-1 a GAR-3 prezentované aj výsledky staršieho merania metódou vertikálneho elektrického sondovania (VES), ktoré umožňuje vo vertikálnych rezoch určiť vrstevné parametre (rezistivita a hĺbka) geologických objektov.

Ako uvádzame vyššie, cieľom geofyzikálneho merania bolo na určených desiatich profiloch posúdiť v materiálovú štruktúru horninového prostredia a potenciálnu prítomnosť kontajnerov kontaminujúcich látok. Výsledkom interpretácie výstupov z nameraných dát sú

grafy a vertikálne fyzikálne rezy charakterizujúce stav prírodného prostredia v miestach meraných profilov. Pri popise výsledkov na jednotlivých profiloch budeme postupovať od severu k juhu (obr.2).

20


3.3 MERANÉ PROFILY

Obr. 3. Výsledok merania metódou DEMP na profile pf-GAR-9.

Obr. 4. Výsledok merania metódami DEMP a ERT na profile pf-GAR-8.

Profil GAR-9. Tento profil je vedený na severnom okraji časti mŕtveho ramena v blízkosti železničnej trate. Vzhľadom na

obmedzený priestor (trať, estakáda diaľnice, plot a hospodárske budovy) bola dĺžka profilu 50 m, takže pre jeho krátkosť tu bolo

vykonané meranie metódou DEMP. Výsledkom merania sú grafy zdanlivej rezistivity a jej vertikálny rez na línii profilu (obr.3).

Z vertikálneho rezu je zrejmá poloha mŕtveho ramena (v úseku metráže 8 – 42 m) vymedzená na okrajoch polohou štrkov.

Výplň sedimentov ramena tvoria piesčité íly až hlinité piesky, v nich pri povrchu je v úseku metráže 18 až 32 m poloha ílov

a skládkovaného materiálu (P9-1), z ktorého v okolí metráže 19 m zrejme presakujú výluhy do hlbšej úrovne. Druhá poloha ílov

a skládkovaného materiálu (P9-2), je v úseku metráže 34 až 38 m, pričom tvorí šikmý objekt prechádzajúci celým hĺbkovým

intervalom.

Profil GAR-8. Východne od profilu GAR-9 je umiestnený profil GAR-8 a vedený je od vysokej depónie zmesi hlinitého piesku

a skládkovaného materiálu cez mŕtve rameno na sever. Dĺžka profilu je 74 m a bolo tu možné urobiť meranie metódou DEMP aj

ERT. Výsledkom merania metódou DEMP sú grafy zdanlivej rezistivity a jej vertikálny rez na línii profilu a z dát získaných metódou

ERT je zostavený vertikálny rez skutočnej rezistivity (obr.4).

Z vertikálneho rezu DEMP vidieť, že sedimenty ramena a skládkový materiál je sústredený v úseku metráže 30 až 72 m (objekt

P9-4) s maximom nízkych hodnôt rezistivity v okolí metráže 64 m. Lokálne sa vyskytujú objekty s nízkymi hodnotami rezistivity

v oblasti metráže 5 m (P8-1), 14 m (P8-2) a 22 m (P8-3). Prítomnosť zbytkov stavebného odpadu naznačujú maximá rezistivity v jej

grafe v okolí metráží 25 a 32 m. Vertikálny rez ERT je pokračovaním vertikálneho rezu DEMP do hlbšej úrovne a ukazuje umiestnenie

dnových sedimentov v hĺbkovom intervale zhruba od 3 do 10 m. Zvrchu sú prikryté hrubozrnnejším materiálom (štrkopiesky)

a antropogénnym materiálom (prevažne stavebný a iný priemyselný odpad).

21


3.3 MERANÉ PROFILY

Obr. 5. Výsledok merania metódami DEMP a ERT na profile pf-GAR-10.

Obr. 6. Výsledok merania metódami DEMP na profile pf-GAR-7.

Profil GAR-10. Východne od profilu GAR-8 je umiestnený ďalší profil - GAR-10. Vzhľadom na prekážky na jeho južnom konci je

mierne posunutý na východ a skrátený. Dĺžka profilu je 46 m (DEMP), resp. 66 m (ERT) a aj tu bolo možné urobiť meranie metódou

DEMP a ERT. Výsledkom merania metódou DEMP sú grafy zdanlivej rezistivity a jej vertikálny rez na línii profilu a z dát získaných

metódou ERT je zostavený vertikálny rez skutočnej rezistivity (obr.5).

Z vertikálneho rezu DEMP vidíme, že sedimenty ramena a skládkový materiál je sústredený v strednej časti profilu v úseku metráže

12 až 39 m. V oblasti metráže 19 m (P10-1) sa prejavuje prítomnosť objektu so zvýšenými hodnotami rezistivity. Predpokladáme,

že sa jedná o lokálne umiestený stavebný odpad. Vertikálny rez ERT je pokračovaním vertikálneho rezu DEMP do hlbšej úrovne

a ukazuje umiestnenie dnových sedimentov v hĺbkovom intervale zhruba od 2 do 9 m. Tieto tvoria pomerne kompaktný objekt

(P10-3). Objekt P10-2 reprezentuje zrejme uložený odpad znečisťujúceho charakteru. Dnové sedimenty sú zvrchu prikryté hrubozrnnejším

materiálom (štrkopiesky) a antropogénnym materiálom (prevažne stavebný a iný priemyselný odpad).

GAR-7. Tento profil je vedený v severnej časti mŕtveho ramena paralelne s profilom GAR-10. Vzhľadom na obmedzený priestor

(plot a hospodárske budovy) bola dĺžka profilu 35 m, takže pre jeho krátkosť tu bolo vykonané meranie metódou DEMP. Výsledkom

merania sú grafy zdanlivej rezistivity a jej vertikálny rez na línii profilu (obr.6).

Vertikálny rez ukazuje v prvej tretine profilu v oblasti metráže 11 m prítomnosť strmého rozhrania, oddeľujúceho štrkový materiál

v celej hrúbke rezu od piesčitých ílov až hlinitých pieskov v ostatnej časti rezu. V tomto sedimente sa lokálne vyskytujú objekty

zmesi ílu a skládkovaného materiálu (P7-1 a P7-3), ako aj stavebného odpadu (P7-2). Prejav prítomnosti dnových sedimentov tu

nebol zistený.

22


3.3 MERANÉ PROFILY

Obr. 7. Výsledok merania metódami DEMP na profile pf-GAR-6.

Obr. 8. Výsledok merania metódami DEMP a ERT na profile pf-GAR-5.

Profil GAR-6. Podobne ako profil GAR-7, aj tento profil je vedený v severnej časti mŕtveho ramena paralelne s profilom GAR-10.

Vzhľadom na obmedzený priestor (plot a hospodárske budovy) aj tu bola dĺžka profilu skrátená 25 m, takže pre jeho krátkosť bolo

vykonané iba meranie metódou DEMP. Výsledkom merania sú grafy zdanlivej rezistivity a jej vertikálny rez na línii profilu (obr.7).

Vertikálny rez na obr.7 ukazuje, že väčšia časť profilu leží na pravom brehu bývalého ramena Malého Dunaja v ktorom prevažujú

štrkové sedimenty. Prítomnosť dnových sedimentov začína zhruba od metráže 11 m a sú zastúpene piesčitými štrkmi (objekt

P6-2). Pri povrchu na metráži 13 m v prvej tretine profilu v oblasti metráže 11 m sa ukazuje prítomnosť menšieho objektu hlinitého

skládkového materiálu (P6-1). Objekt P6-2 reprezentuje zmes piesčitého štrku a stavebného odpadu. Objekt P6-3 je možné

v celom hĺbkovom intervale interpretovať ako okrajovú časť dnových sedimentov obsahujúcu prevažne hlinité piesky.

Profil GAR-5. Juho-východne od profilu GAR-6 je umiestnený profil GAR-5, ktorý bolo možné zmerať v dĺžke 90 m. Na profile bolo

možné urobiť meranie metódou DEMP aj ERT. Výsledkom merania metódou DEMP sú grafy zdanlivej rezistivity a jej vertikálny rez

na línii profilu a z dát získaných metódou ERT je zostavený vertikálny rez skutočnej rezistivity (obr.8).

Vertikálny rez DEMP ukazuje v začiatočnej časti profilu po metráž 18 m prítomnosť strmého rozhrania, oddeľujúceho štrkový

materiál v celej hrúbke rezu od materiálu v ostatnej časti profilu. V hornej časti štrkov (objekt P5-1) sa prejavuje prítomnosť navážky

skládkovaného materiálu. Od rozhrania na metráži 18 m sa materiál v reze postupne mení od hlinitých pieskov cez piesčité íly

(objekty P5-2, P5-3 a P5-4) a od metráže 56 m sa materiál dnových sedimentov v reze postupne mení od slabo piesčitých ílov po

čisté íly v ktorých sa postupne k SV zvyšuje podiel skládkového a kontaminovaného materiálu (objekt P5-5). Vertikálny rez ERT je

pokračovaním vertikálneho rezu DEMP do hlbšej úrovne a ukazuje umiestnenie dnových sedimentov v hĺbkovom intervale zhruba

od 3 do 6 m. Zvrchu sú prikryté hrubozrnnejším materiálom (štrkopiesky) a antropogénnym materiálom (prevažne stavebný a iný

priemyselný odpad). Pod polohou dnových sedimentov je hrubšia vrstva nekontaminovaných štrkov. V spodnej časti rezu v okolí

metráže 40 m v hĺbke 16 m sa objavuje prejav prítomnosti podložných ílov neogénu.

23


3.3 MERANÉ PROFILY

Obr. 9. Výsledok merania metódami DEMP a ERT na profile pf-GAR-4.

Obr. 10. Výsledok merania metódami DEMP a VES na profile pf-GAR-1.

Profil GAR-4. Juho-východne od profilu GAR-5 je umiestnený profil GAR-4, ktorý bolo možné zmerať v dĺžke 78 m (DEMP), resp.

69 m (ERT). Na profile bolo možné urobiť meranie metódou DEMP aj ERT. Výsledkom merania metódou DEMP sú grafy zdanlivej

rezistivity a jej vertikálny rez na línii profilu a z dát získaných metódou ERT je zostavený vertikálny rez skutočnej rezistivity (obr.9).

Vertikálny rez DEMP ukazuje, že v úvodnej časti profilu zhruba po metráž 2 m sú prítomné piesčité štrky, v ktorých sa v úseku

metráže 9 m až 25 m prejavuje prítomnosť ílu, resp. skládkového materiálu (objekty P4-1 a P4-2). V úseku metráže 25 m až 50 m

sa v reze prejavuje prítomnosť hlinitých pieskov a od metráže 50 m sa v reze prejavuje prítomnosť dnových sedimentov reprezentovaných

zmesou slabo piesčitých ílov a skládkovaného materiálu (objekt P4-5). Vertikálny rez ERT je pokračovaním vertikálneho

rezu DEMP do hlbšej úrovne a ukazuje umiestnenie dnových sedimentov v hĺbkovom intervale zhruba od 2 do 6 m v JZ časti a do

8 m v SV časti rezu. Zvrchu sú prikryté hrubozrnnejším materiálom (štrkopiesky) a antropogénnym materiálom (prevažne stavebný

a iný priemyselný odpad). V strednej časti rezu je súvislosť dnových sedimentov prerušená, čo by mohlo svedčiť o zmenách

(meandrovaní) toku rieky v čase.

Profil GAR-1. Južne od profilu GAR-4 je umiestnený profil GAR-1, ktorý bolo možné zmerať v dĺžke 63 m. Na profile bolo možné

urobiť iba meranie metódou DEMP (plocha parkoviska) a použité boli aj výsledky staršieho merania metódou VES (vertikálne

elektrické sondovanie). Výsledkom merania metódou DEMP sú grafy zdanlivej rezistivity a jej vertikálny rez na línii profilu, z dát

získaných metódou VES je zostavený vertikálny rez vrstevných parametrov (obr.10).

Vertikálny rez DEMP ukazuje, že v úvodnej časti profilu zhruba po metráž 6 m (objekt P1-1) sú prítomné piesčité íly, ktoré v úseku

metráže 6 m až 23 m striedajú hlinité piesky. Tieto v hornej časti v okolí metráže 13 m obsahujú pravdepodobne stavebný odpad.

Od metráže 24 m po metráž 59 m (objekt P1-2) sa v reze výrazne prejavuje prítomnosť dnových sedimentov zastúpených ílom,

pravdepodobne s obsahom skládkového materiálu (objekt P1-2). Vertikálny rez VES je pokračovaním vertikálneho rezu DEMP do

hlbšej úrovne a ukazuje umiestnenie dnových sedimentov v hĺbkovom intervale zhruba od 5 do 25 m po rozhranie neogénnych

ílov, ktoré tu bolo zachytené aj vrtom IG-614.

24


3.3 MERANÉ PROFILY

Obr. 11. Výsledok merania metódami DEMP a ERT na profile pf-GAR-2.

Obr. 12. Výsledok merania metódami DEMP a VES na profile pf-GAR-3.

Profil GAR-2. Južne od profilu GAR-1 je umiestnený profil GAR-2, ktorý bolo možné zmerať v dĺžke 69 m. Na profile bolo možné

urobiť meranie metódou DEMP a ERT. Výsledkom merania metódou DEMP sú grafy zdanlivej rezistivity a jej vertikálny rez na línii

profilu, z dát získaných metódou ERT je zostavený vertikálny rez je zostavený vertikálny rez skutočnej rezistivity (obr.11).

Vertikálny rez DEMP ukazuje, že v úvodnej časti profilu zhruba po metráž 7 m (objekt P2-1) sú prítomné piesčité íly, ktoré v úseku

metráže 7 m až 32 m striedajú hlinité piesky. Tieto v hornej časti v okolí metráže 16 m obsahujú pravdepodobne stavebný odpad.

Od metráže 32 m po metráž 48 m (objekt P2-2) sa v reze výrazne prejavuje prítomnosť dnových sedimentov zastúpených ílom,

pravdepodobne s obsahom skládkového materiálu (objekt P2-2). Na konci rezu v okolí metráže 64 m sa prejavuje prítomnosť

lokálneho objektu (P2-3) pravdepodobne stavebného odpadu. Vertikálny rez ERT je pokračovaním vertikálneho rezu DEMP do

hlbšej úrovne a ukazuje umiestnenie dnových sedimentov v hĺbkovom intervale zhruba od 2 do 6 m. V úseku metráže 32 až 45 m

zasahuje horninový materiál s nízkou rezistivitou do hlbšej časti rezu, čo môže byť spôsobené šírením vodivých výluhov z priestoru

dnových sedimentov kontaminovaných znečistením. Zvrchu sú dnové sedimenty prikryté hrubozrnnejším materiálom (štrkopiesky)

a antropogénnym materiálom (prevažne stavebný a iný priemyselný odpad). Podobne ako na susednom profile aj tu je vrstva

dnových sedimentov v úseku metráže 16 až 28 m prerušená čo by mohlo svedčiť o zmenách (meandrovaní) toku rieky v čase.

Profil GAR-3. Južne od profilu GAR-2 je umiestnený profil GAR-3, ktorý bolo možné zmerať v dĺžke 69 m. Na profile bolo možné

urobiť meranie metódou DEMP a použité boli aj výsledky staršieho merania metódou VES (vertikálne elektrické sondovanie).

Výsledkom merania metódou DEMP sú grafy zdanlivej rezistivity a jej vertikálny rez na línii profilu. Z dát získaných metódou VES

je zostavený vertikálny rez vrstevných parametrov (obr.12).

Vertikálny rez DEMP ukazuje, že v úvodnej časti profilu v úseku metráže 3 až 8 m (objekt P3-1) sú prítomné piesčité íly, ktoré

v úseku metráže 9 m až 36 m striedajú hlinité piesky. Tieto v hornej časti rezu v okolí metráže 11 m a 24 m obsahujú pravdepodobne

stavebný odpad. Od metráže 36 m po metráž 50 m (objekty P3-2 a P3-4) sa v reze výrazne prejavuje prítomnosť pásu

sedimentov zastúpených ílom, pravdepodobne s obsahom skládkového materiálu, ktorý je v strede prerušený prítomnosťou

pravdepodobne stavebného odpadu (objekt P3-3). Vertikálny rez VES je pokračovaním vertikálneho rezu DEMP do hlbšej úrovne

a ukazuje umiestnenie dnových sedimentov v hĺbkovom intervale zhruba od 1 do 5 m. Rozhranie neogénnych ílov, ktoré by podľa

vrtov malo byť v hĺbke okolo 24 m tu zachytené nebolo.

25


3.4 ZÁVER

Obr. 13. Výsledok merania metódami DEMP a ERT na profile pf-GAR-2.

Geofyzikálne meranie vykonané na objednávateľom vytýčených desiatich profiloch v priestore bývalého mŕtveho ramena Malého Dunaja vo Vrakuni v Bratislave ukázalo, že na neogénom podloží budovanom ílmi leží vrstva kvartérnych sedimentov (hlinité piesky,

piesčité štrky, hlinité štrky až štrky) s hrúbkou 12 až 27 m v ktorých je v hĺbke okolo 5 m prítomná nesúvislá, resp. delená vrstva dnových sedimentov (íly, piesčité íly s biologickým materiálom) (obr.13). Do tejto vrstvy bol v minulosti ukladaný stavebný, priemyselný

i komunálny odpad a jeho prítomnosť bolo možné na zmeraných profiloch pomerne dobre identifikovať. Rozsah merania bol limitovaný prítomnosťou rôznych obmedzujúcich objektov ako sú ploty, komunikácie, budovy, rôzne vysoké akumulácie odpadu a pod. Výsledky

merania doplňujú obraz o situácii záujmovej plochy a môžu byť využité pri sanácii a návrhu úprav pre využitie územia na hospodársku a občiansku aktivitu.

V Bratislave 3.10.2019

Autori:

Vojtech Gajdoš, Martin Gajdoš

26



Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!