200707_VRAKUNA_P
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
vydanie 1/1
jún 2020
„Správa o geofyzikálnom meraní na lokalite Vrakuňa“
Environmental Institute, s.r.o.
Okružná 784/42, 972 41 Koš
IČO: 35 555 777
DIČ: 202 177 2544
IČ DPH: SK 202 177 2544
DiMATZ, s.r.o.
F. Urbánka 2459/23 052 01
IČO: 504 15191
DIČ: 212 033 6999
IČ DPH: SK212 033 6999
052 01 Spišská Nová Ves
Obchodný register Okresného súdu Košice I,
oddiel: Sro, vložka č. 39778/V
OBSAH
1. IDENTIFIKÁCIA
1.1 ORTOFOTOMAPA
1.2 HISTORICKÉ MAPY
1.3 KATASTRÁLNA MAPA
1.4 AERIAL I.
1.5 AERIAL I. │ LiDAR
1.6 AERIAL I. │ ZÁUJMOVÁ ZÓNA
1.7 AERIAL II.
1.8 AERIAL II. │ LiDAR
1.9 AERIAL I. │ ZÁUJMOVÁ ZÓNA
1.10 AERIAL I. │ POLOHY MERANÍ
2. GEOFYZIKALNÉ MERANIA
2.1 ÚVOD DO PROBLEMATIKY GPR
2.2 TYPY MERANÍ │ CHARAKTERISTIKA ZARIADENIA
2.3 METODIKA MERANIA .I
3. TECHNICKÁ SPRÁVA
3.1 LOKALITA
3.2 METODIKA MERANIA II.
3.3 MERANÉ PROFILY
3.4 ZÁVER
2
1. IDENTIFIKÁCIA
3
4
1.1 ORTOFOTOMAPA
1.2 HISTORICKÉ MAPY
1783 1873 1934
1955 1964 1990
5
6
1.3 KATASTRÁLNA MAPA
1.4 AERIAL I.
7
8
1.5 AERIAL I. │ LiDAR
1.6 AERIAL I. │ ZÁUJMOVÁ ZÓNA
9
10
1.3 1.7 AERIAL II.
1.4 1.8 AERIAL WIRE II. │ LiDAR
11
12
1.9 AERIAL II. │ ZÁUJMOVÁ ZÓNA
1.4 1.10 WIRE AERIAL II. │ POLOHY MERANÍ
13
14
2. GEOFYZIKÁLNE MERANIA
2.1 ÚVOD DO PROBLEMATIKY GPR
GPR:
GPR (z ang. Ground Penetrating Radar) je geofyzikálna metóda využívajúca radarové impulzy na zmapovanie obsahu pod povrchom. GPR vysiela do zeme vysokofrekvenčné rádiové vlny geofyzikálna metóda vyhľadávania rozhraní medzi podpovrchovými materiálmi
s rozdielnymi dielektrickými konštantami. Keď tieto narazia na prekážku s inými vodivostnými vlastnosťami ako okolie, prijímacia anténa zaznamená zmenu v odrazenom signále. Metóda môže byt použitá v rôznych prostrediach napr. v skale, hline, ľade, vode či v betóne,
pričom môže detegovať objekty, ako aj štruktúrne zmeny materiálu (napr. diery či trhliny). GPR je využiteľný napríklad pri štúdiu geologického podložia, pôdy, zdrojov podzemnej vody ako aj ľadu. Využitie nachádza aj v archeológii pri mapovaní nálezísk a v kriminalistike,
kde sa pomocou neho dajú nájsť zahrabané dôkazy či telá. Ďalej sa využíva na detekciu mín, nevybuchnutého arzenálu a podzemných tunelov alebo na kontrolu základov budov. GPR je napríklad schopná zobraziť aj 3D modely odpadových a vodných potrubí alebo
elektrických a telekomunikačných rozvodov.
Oblasti využitia:
Spôsob fungovania:
Hĺbka penetrácie:
- uplatnenie v rôznych prostrediach, napr. v skale, horninách, pôde, ľade, sladkej
vode, chodníkoch či betóne,
- za správnych podmienok môže detekovať objekty, ako aj štruktúrne zmeny
materiálu (napr. diery či trhliny)
- lokalizácia podzemných inžinierskych sietí. Keďže georadar detekuje zmeny
dielektrických vlastností v podpovrchovej vrstve, môže byť vysoko efektívny pri
vyhľadávaní nevodivých pomôcok.
- v oblasti hydrogeofyziky sa vyvinul ako cenný prostriedok na hodnotenie
prítomnosti a množstva pôdnej vody
- v environmentálnej sanácii sa používa na definovanie skládok, oblakov
znečisťujúcich látok a ďalších nápravných miest
- v archeológii sa používa na mapovanie archeologických nálezov a cintorínov
- využitie pri presadzovaní práva na zisťovanie tajných hrobov a zakopaných
dôkazov
- oblasť vojenského využitia - detekcia mín, nevybuchnutá munícia a tunely.
- využitie na mapovanie štruktúr z vrtu v podzemných banských aplikáciách, kde
sú schopné vytvárať trojrozmerné obrazy z meraní v jednom vrte.
- napr. čínsky lunárny rover Yutu má na spodnej strane georadar, aby preskúmal
pôdu a kôru mesiaca.
Georadar používa vysokofrekvenčné rádiové vlny v rozsahu 10 MHz až 2,6 GHz.
Vysielač a anténa vysiela do zeme elektromagnetickú energiu. Keď energia narazí na
zakopaný predmet alebo na hranicu medzi materiálmi s rôznymi permitivitami, môže
sa odraziť, lomiť alebo rozptýliť späť na povrch. Prijímacia anténa môže potom
zaznamenať zmeny spätného signálu.
Elektrická vodivosť zeme, prenášaná stredná frekvencia a vyžarovaný výkon môžu
obmedzovať efektívny rozsah hĺbky skúmania georadarom. Zvýšenie elektrickej
vodivosti tlmí zavedenú elektromagnetickú vlnu, a tým sa znižuje hĺbka prenikania.
Optimálna hĺbka podpovrchovej penetrácie sa dosahuje v ľade, kde hĺbka penetrácie
môže dosiahnuť niekoľko tisíc metrov (v podloží v Grónsku) pri nízkych frekvenciách
georadaru.
Suché piesočné pôdy alebo masívne suché materiály, ako sú žula, vápenec a betón,
majú tendenciu skôr odporať ako vodivé a hĺbka prieniku by mohla byť až 15 metrov.
Vo vlhkých pôdach alebo materiáloch zaťažených ílom a materiáloch s vysokou
elektrickou vodivosťou však môže byť penetrácia iba niekoľko centimetrov. Radarové
antény sú vo všeobecnosti v kontakte so zemou kvôli najsilnejšej sile signálu;
vzdušné antény georadaru sa však môžu používať nad zemou.
15
2.2 TYPY MERANÍ │ CHARAKTERISTIKA ZARIADENIA
140 MHz GPR
600 MHz GPR
1 GHz GPR
2 GHz GPR
ERT
Meranie anténami 140 MHz (aparatúra
TR-XF, Ruský typ) je malé kompaktné
zariadenie určené na takzvanú plytku
profiláciu. Merania boli vykonané na
štyroch profiloch pričom dva boli vedené
pozdĺž vozovky na oboch krídlach
mostovej konštrukcie a dva boli vedené v
strednej časti mostnej konštrukcie. Vysoká
produktivita: prieskumy sa vykonávajú
iba v jednom smere, aby sa zabezpečila
optimálna detekcia pozdĺžnych aj priečnych
pohľadov. Georadar je stredofrekvenčný -
pulzný georadar navrhnutý na ožarovanie
rôznych objektov v priestoroch s nízkym
a stredným útlmom rádiových vĺn. Tento
georadar je vhodný na použitie v skalnatej
hmote, vlhkých piesčitých pôdach a ílových
hlinkách s nízkym obsahom vlhkosti.
Používa sa v tuneloch na monitorovanie
zeme pred tunelovacím strojom. Tento
georadar sa dá použiť aj pri stavbe budov
a diaľnic, ako aj pri bezvýkopových
technológiách.
Masívne pole 34 antén v dvoch
polarizáciách: umožňuje tvorbu presnej 3D
rekonštrukcie podzemných inžinierskych
sietí jediným skenovaním. Automatická
Detekcia Potrubí (APD): automatická
lokalizácia podzemných potrubí a káblov
v reálnom čase. Kompaktná konštrukcia:
malé rozmery systému Stream C mu
umožňujú skúmať oblasti neprístupné
pre systémy s väčším počtom anténnych
polí pri zachovaní rovnakej presnosti.
Robustná konštrukcia: zostavený podľa
najvyšších štandardov a z odolných
materiálov tak, aby sa mohol používať v
najnáročnejších podmienkach.3D radarová
tomografia: tomografia v reálnom čase na
kartografickom pozadí pomocou GPS alebo
totálnej stanice.Profesionálny podpovrchový
prieskum: potrubia, káble a iné podzemné
objekty sa môžu automaticky previesť do
formátu CAD a GIS, čo umožňuje rýchlu
tvorbu kompletnej digitálnej mapy založenej
na podpovrchovom GIS. čím sa zvyšuje
rýchlosť snímania až na 6 km / hod.
Georadar je prenosný radar digitálneho
podpovrchového žiarenia prenášaný
jedným operátorom. Jednotka je určená na
riešenie širokého spektra geotechnických,
geologických, environmentálnych,
inžinierskych a iných úloh všade tam, kde
je potrebné nedeštruktívne prevádzkové
monitorovanie životného prostredia. V
procese merania dostáva operátor na
displeji informácie v reálnom čase ako profil
rádiolokácie (niekedy tiež označovaný
ako radiorgram). Zároveň sa údaje
zaznamenávajú na pevný disk na ďalšie
použitie (spracovanie, tlač, interpretácia
atď.). Kompletná sada georadárov obsahuje
centrálnu jednotku s počítačom typu
Notebook * namontovanú na špeciálnej
nastaviteľnej platforme, sadu antén pre
rôzne zvukové frekvencie, softvér, rôzne
príslušenstvo.Všetky parametre georadaru
sú riadené počítačom, preto je tu opísaných
veľa funkcií hardvéru. Použitie konkrétnej
antény je určené sondážnou úlohou.
Pole 4 antén v dvoch polarizáciách
ľahko použiteľné a robustné riešenie
na prezeranie konkrétnych štruktúr a
odhalenie skutočných údajov, ktoré vedú
k optimálnemu identifikovaniu správnej
polohy výstuže rovnako ako aj deformitách
situovaných pod povrchom. Riešenie je
vhodné pre všetky staveniská a operácie
vrátane renovácie budov, nadjazdov,
pamiatok, mostov a tunelov, ako aj pre
podrobnú analýzu pôvodného inžinierskeho
projektu a porovnanie so skutočnou
stavbou.GPR ponúka väčšiu flexibilitu
bez obmedzení pre vaše požiadavky
na analýzu, a to vďaka kompaktnému a
ľahkému teleskopickému usporiadaniu a
externému ovládaču, ktorý sa dá ľahko
prepravovať na mieste v náročných
lokalitách alebo podmienkach (napr. Pod
palubou, pod stropmi, nad podlahou, na
steny atď.).Externý ovládač umožňuje
jednoduchšiu a rýchlejšiu interpretáciu
údajov vďaka spracovaniu údajov v reálnom
čase a reprezentácii výsledkov Augmented
Reality pre efektívnejšie rozhodovanie.
ERT (elektrická rezistivitná tomografia)
je základnou metódou pre geofyzikálne
mapovanie štruktúry horninového
prostredia a predstavuje kombináciu metód
odporového profilovania, a elektrického
sondovania. Vzhľadom na to, že meranie sa
realizuje pomocou systému série elektród
roztiahnutých s hustým krokom (do 5
m) a počítačom riadeného adresovania
vysielania elektrického prúdu a prijímania
elektrického napätia, je možné z výsledku
merania získať pomerne detailný obraz
o rozložení zdanlivej rezistivity v reze
vedenom pozdĺž meraného profilu. Touto
metódou sa stanovuje premenlivosť
zdanlivého merného elektrického odporu v
horizontálnom smere. Hĺbkový dosah
merania jedaný veľkosťou elektródového
systému a priamo závisí na jeho rozmeroch.
Metóda odporového profilovania sa používa
najmä na vyhľadávanie vertikálnych
odporových. rozhraní.
16
2.3 METODIKA MERANIA I.
Obr. 1. Situácia meracích profilov pre aplikované metódy (DEMP, ERT a VES).
Metóda ERT (elektrická rezistivitná tomografia) je základnou metódou pre geofyzikálne mapovanie štruktúry horninového prostredia a predstavuje kombináciu metód odporového profilovania, a elektrického sondovania. Vzhľadom na to, že meranie sa realizuje pomocou
systému série elektród roztiahnutých s hustým krokom (do 5 m) a počítačom riadeného adresovania vysielania elektrického prúdu a prijímania elektrického napätia, je možné z výsledku merania získať pomerne detailný obraz o rozložení zdanlivej rezistivity v reze
vedenom pozdĺž meraného profilu. Následné počítačové spracovanie umožňuje namerané dáta transformovať na súbor skutočných hodnôt rezistivity a cez ne získať obraz o reálnej štruktúre vyšetrovaného horninového prostredia. Opakovaným meraním je potom
možné postihnúť aj drobné zmeny vo vyšetrovanom horninovom prostredí a posúdiť vývoj vplyvu rôznych faktorov na toto horninové prostredie. V tomto prípade bolo meranie vykonané na troch profiloch vedených v tesnej blízkosti troch pilierov (obr.2). Dĺžka profilov
bola 46 m, krok merania bol 2 m a meranie bolo vykonané aparatúrou ARES II (gf-instruments, Brno). Namerané dáta boli spracované príslušným softvérom a jeho výsledkom sú vertikálne rezistivitné rezy na meraných profiloch, reprezentujúce štruktúru horninových
materiálov v bezprostrednej blízkosti meracích profilov do hĺbky 9 m.
17
18
3. TECHNICKÁ SPRÁVA
3.1 LOKALITA
Obr. 2. Poloha lokality Vrakuňa a situácia meracej siete vrátane prieskumných IG vrtov.
Na základe požiadavky objednávateľa bol na lokalite Vrakuňa (mestská časť Bratislavy) vykonané doplňujúce geofyzikálne meranie (obr.2). Jedná sa o časť bývalého mŕtveho ramena Malého Dunaja do ktorého bol v minulom storočí ukladaný priemyselný a iný odpad
vrátane odpadu z chemických závodov Juraja Dimitrova. Cieľom merania vykonať na objednávateľom vytýčených desiatich profiloch geofyzikálne meranie a posúdiť potenciálnu prítomnosť nádob obsahujúcich kontaminované látky.
19
3.2 METODIKA MERANIA II.
Obr. 1. Situácia meracích profilov pre aplikované metódy (DEMP, ERT a VES).
Pre riešenie uvedenej úlohy boli aplikované dve geofyzikálne metódy (obr.1): metóda dipólového elektromagnetického profilovania (DEMP) a metóda elektrickej rezistivitnej tomografie (ERT).
Meranie metódou DEMP bolo vykonané aparatúrou CMD-explorer (gf-instruments Brno), ktorá umožňuje posúdiť stav a zmeny rezistivity v troch hĺbkových úrovniach (1.5 m, 3 m a 7 m). Táto metóda bola vybraná aj z toho dôvodu, že rozhranie kvartér – neogén sa
pohybuje v hĺbke 12 až 27 m, takže prítomnosť prípadných kontajnerov s kontaminovanými látkami sa môže podľa výsledkov starších vrtných prác pohybovať v hĺbkach do 7 m, čo je približný dosah použitej aparatúry. Žiaľ, uvedené profily viac krát prechádzali cez
plot do areálov prítomných podnikov a prevádzok, takže ich nebolo možné aj z dôvodu prítomnosti iných rušivých kovových objektov (napr. plot, budova, ...) zmerať v pôvodnej plánovanej dĺžke. Namerané dáta boli spracované príslušným softvérom a zobrazené vo
forme grafov a vertikálnych rezov zdanlivej rezistivity.
Meranie metódou ERT bolo vykonané aparatúrou ARES II (gf-instruments Brno) ktorá umožňuje väčší hĺbkový dosah (v tomto prípade vzhľadom na priestorové limity od 13 do 18 m) avšak aj v tomto prípade bolo meranie obmedzené prítomnosťou rušivých objektov
(vysoká navážka, ploty, budovy, cesty, ...), takže ho bolo možné vykonať na piatich z plánovaných profilov. Po kamerálnom spracovaní nameraných dát boli výsledné dáta zobrazené vo forme vertikálnych rezov skutočnej rezistivity. Pri interpretácii boli v nich vymedzené
kvázi homogénne objekty a následne im boli priradené materiálové ekvivalenty.
Pre porovnanie boli na profiloch GAR-1 a GAR-3 prezentované aj výsledky staršieho merania metódou vertikálneho elektrického sondovania (VES), ktoré umožňuje vo vertikálnych rezoch určiť vrstevné parametre (rezistivita a hĺbka) geologických objektov.
Ako uvádzame vyššie, cieľom geofyzikálneho merania bolo na určených desiatich profiloch posúdiť v materiálovú štruktúru horninového prostredia a potenciálnu prítomnosť kontajnerov kontaminujúcich látok. Výsledkom interpretácie výstupov z nameraných dát sú
grafy a vertikálne fyzikálne rezy charakterizujúce stav prírodného prostredia v miestach meraných profilov. Pri popise výsledkov na jednotlivých profiloch budeme postupovať od severu k juhu (obr.2).
20
3.3 MERANÉ PROFILY
Obr. 3. Výsledok merania metódou DEMP na profile pf-GAR-9.
Obr. 4. Výsledok merania metódami DEMP a ERT na profile pf-GAR-8.
Profil GAR-9. Tento profil je vedený na severnom okraji časti mŕtveho ramena v blízkosti železničnej trate. Vzhľadom na
obmedzený priestor (trať, estakáda diaľnice, plot a hospodárske budovy) bola dĺžka profilu 50 m, takže pre jeho krátkosť tu bolo
vykonané meranie metódou DEMP. Výsledkom merania sú grafy zdanlivej rezistivity a jej vertikálny rez na línii profilu (obr.3).
Z vertikálneho rezu je zrejmá poloha mŕtveho ramena (v úseku metráže 8 – 42 m) vymedzená na okrajoch polohou štrkov.
Výplň sedimentov ramena tvoria piesčité íly až hlinité piesky, v nich pri povrchu je v úseku metráže 18 až 32 m poloha ílov
a skládkovaného materiálu (P9-1), z ktorého v okolí metráže 19 m zrejme presakujú výluhy do hlbšej úrovne. Druhá poloha ílov
a skládkovaného materiálu (P9-2), je v úseku metráže 34 až 38 m, pričom tvorí šikmý objekt prechádzajúci celým hĺbkovým
intervalom.
Profil GAR-8. Východne od profilu GAR-9 je umiestnený profil GAR-8 a vedený je od vysokej depónie zmesi hlinitého piesku
a skládkovaného materiálu cez mŕtve rameno na sever. Dĺžka profilu je 74 m a bolo tu možné urobiť meranie metódou DEMP aj
ERT. Výsledkom merania metódou DEMP sú grafy zdanlivej rezistivity a jej vertikálny rez na línii profilu a z dát získaných metódou
ERT je zostavený vertikálny rez skutočnej rezistivity (obr.4).
Z vertikálneho rezu DEMP vidieť, že sedimenty ramena a skládkový materiál je sústredený v úseku metráže 30 až 72 m (objekt
P9-4) s maximom nízkych hodnôt rezistivity v okolí metráže 64 m. Lokálne sa vyskytujú objekty s nízkymi hodnotami rezistivity
v oblasti metráže 5 m (P8-1), 14 m (P8-2) a 22 m (P8-3). Prítomnosť zbytkov stavebného odpadu naznačujú maximá rezistivity v jej
grafe v okolí metráží 25 a 32 m. Vertikálny rez ERT je pokračovaním vertikálneho rezu DEMP do hlbšej úrovne a ukazuje umiestnenie
dnových sedimentov v hĺbkovom intervale zhruba od 3 do 10 m. Zvrchu sú prikryté hrubozrnnejším materiálom (štrkopiesky)
a antropogénnym materiálom (prevažne stavebný a iný priemyselný odpad).
21
3.3 MERANÉ PROFILY
Obr. 5. Výsledok merania metódami DEMP a ERT na profile pf-GAR-10.
Obr. 6. Výsledok merania metódami DEMP na profile pf-GAR-7.
Profil GAR-10. Východne od profilu GAR-8 je umiestnený ďalší profil - GAR-10. Vzhľadom na prekážky na jeho južnom konci je
mierne posunutý na východ a skrátený. Dĺžka profilu je 46 m (DEMP), resp. 66 m (ERT) a aj tu bolo možné urobiť meranie metódou
DEMP a ERT. Výsledkom merania metódou DEMP sú grafy zdanlivej rezistivity a jej vertikálny rez na línii profilu a z dát získaných
metódou ERT je zostavený vertikálny rez skutočnej rezistivity (obr.5).
Z vertikálneho rezu DEMP vidíme, že sedimenty ramena a skládkový materiál je sústredený v strednej časti profilu v úseku metráže
12 až 39 m. V oblasti metráže 19 m (P10-1) sa prejavuje prítomnosť objektu so zvýšenými hodnotami rezistivity. Predpokladáme,
že sa jedná o lokálne umiestený stavebný odpad. Vertikálny rez ERT je pokračovaním vertikálneho rezu DEMP do hlbšej úrovne
a ukazuje umiestnenie dnových sedimentov v hĺbkovom intervale zhruba od 2 do 9 m. Tieto tvoria pomerne kompaktný objekt
(P10-3). Objekt P10-2 reprezentuje zrejme uložený odpad znečisťujúceho charakteru. Dnové sedimenty sú zvrchu prikryté hrubozrnnejším
materiálom (štrkopiesky) a antropogénnym materiálom (prevažne stavebný a iný priemyselný odpad).
GAR-7. Tento profil je vedený v severnej časti mŕtveho ramena paralelne s profilom GAR-10. Vzhľadom na obmedzený priestor
(plot a hospodárske budovy) bola dĺžka profilu 35 m, takže pre jeho krátkosť tu bolo vykonané meranie metódou DEMP. Výsledkom
merania sú grafy zdanlivej rezistivity a jej vertikálny rez na línii profilu (obr.6).
Vertikálny rez ukazuje v prvej tretine profilu v oblasti metráže 11 m prítomnosť strmého rozhrania, oddeľujúceho štrkový materiál
v celej hrúbke rezu od piesčitých ílov až hlinitých pieskov v ostatnej časti rezu. V tomto sedimente sa lokálne vyskytujú objekty
zmesi ílu a skládkovaného materiálu (P7-1 a P7-3), ako aj stavebného odpadu (P7-2). Prejav prítomnosti dnových sedimentov tu
nebol zistený.
22
3.3 MERANÉ PROFILY
Obr. 7. Výsledok merania metódami DEMP na profile pf-GAR-6.
Obr. 8. Výsledok merania metódami DEMP a ERT na profile pf-GAR-5.
Profil GAR-6. Podobne ako profil GAR-7, aj tento profil je vedený v severnej časti mŕtveho ramena paralelne s profilom GAR-10.
Vzhľadom na obmedzený priestor (plot a hospodárske budovy) aj tu bola dĺžka profilu skrátená 25 m, takže pre jeho krátkosť bolo
vykonané iba meranie metódou DEMP. Výsledkom merania sú grafy zdanlivej rezistivity a jej vertikálny rez na línii profilu (obr.7).
Vertikálny rez na obr.7 ukazuje, že väčšia časť profilu leží na pravom brehu bývalého ramena Malého Dunaja v ktorom prevažujú
štrkové sedimenty. Prítomnosť dnových sedimentov začína zhruba od metráže 11 m a sú zastúpene piesčitými štrkmi (objekt
P6-2). Pri povrchu na metráži 13 m v prvej tretine profilu v oblasti metráže 11 m sa ukazuje prítomnosť menšieho objektu hlinitého
skládkového materiálu (P6-1). Objekt P6-2 reprezentuje zmes piesčitého štrku a stavebného odpadu. Objekt P6-3 je možné
v celom hĺbkovom intervale interpretovať ako okrajovú časť dnových sedimentov obsahujúcu prevažne hlinité piesky.
Profil GAR-5. Juho-východne od profilu GAR-6 je umiestnený profil GAR-5, ktorý bolo možné zmerať v dĺžke 90 m. Na profile bolo
možné urobiť meranie metódou DEMP aj ERT. Výsledkom merania metódou DEMP sú grafy zdanlivej rezistivity a jej vertikálny rez
na línii profilu a z dát získaných metódou ERT je zostavený vertikálny rez skutočnej rezistivity (obr.8).
Vertikálny rez DEMP ukazuje v začiatočnej časti profilu po metráž 18 m prítomnosť strmého rozhrania, oddeľujúceho štrkový
materiál v celej hrúbke rezu od materiálu v ostatnej časti profilu. V hornej časti štrkov (objekt P5-1) sa prejavuje prítomnosť navážky
skládkovaného materiálu. Od rozhrania na metráži 18 m sa materiál v reze postupne mení od hlinitých pieskov cez piesčité íly
(objekty P5-2, P5-3 a P5-4) a od metráže 56 m sa materiál dnových sedimentov v reze postupne mení od slabo piesčitých ílov po
čisté íly v ktorých sa postupne k SV zvyšuje podiel skládkového a kontaminovaného materiálu (objekt P5-5). Vertikálny rez ERT je
pokračovaním vertikálneho rezu DEMP do hlbšej úrovne a ukazuje umiestnenie dnových sedimentov v hĺbkovom intervale zhruba
od 3 do 6 m. Zvrchu sú prikryté hrubozrnnejším materiálom (štrkopiesky) a antropogénnym materiálom (prevažne stavebný a iný
priemyselný odpad). Pod polohou dnových sedimentov je hrubšia vrstva nekontaminovaných štrkov. V spodnej časti rezu v okolí
metráže 40 m v hĺbke 16 m sa objavuje prejav prítomnosti podložných ílov neogénu.
23
3.3 MERANÉ PROFILY
Obr. 9. Výsledok merania metódami DEMP a ERT na profile pf-GAR-4.
Obr. 10. Výsledok merania metódami DEMP a VES na profile pf-GAR-1.
Profil GAR-4. Juho-východne od profilu GAR-5 je umiestnený profil GAR-4, ktorý bolo možné zmerať v dĺžke 78 m (DEMP), resp.
69 m (ERT). Na profile bolo možné urobiť meranie metódou DEMP aj ERT. Výsledkom merania metódou DEMP sú grafy zdanlivej
rezistivity a jej vertikálny rez na línii profilu a z dát získaných metódou ERT je zostavený vertikálny rez skutočnej rezistivity (obr.9).
Vertikálny rez DEMP ukazuje, že v úvodnej časti profilu zhruba po metráž 2 m sú prítomné piesčité štrky, v ktorých sa v úseku
metráže 9 m až 25 m prejavuje prítomnosť ílu, resp. skládkového materiálu (objekty P4-1 a P4-2). V úseku metráže 25 m až 50 m
sa v reze prejavuje prítomnosť hlinitých pieskov a od metráže 50 m sa v reze prejavuje prítomnosť dnových sedimentov reprezentovaných
zmesou slabo piesčitých ílov a skládkovaného materiálu (objekt P4-5). Vertikálny rez ERT je pokračovaním vertikálneho
rezu DEMP do hlbšej úrovne a ukazuje umiestnenie dnových sedimentov v hĺbkovom intervale zhruba od 2 do 6 m v JZ časti a do
8 m v SV časti rezu. Zvrchu sú prikryté hrubozrnnejším materiálom (štrkopiesky) a antropogénnym materiálom (prevažne stavebný
a iný priemyselný odpad). V strednej časti rezu je súvislosť dnových sedimentov prerušená, čo by mohlo svedčiť o zmenách
(meandrovaní) toku rieky v čase.
Profil GAR-1. Južne od profilu GAR-4 je umiestnený profil GAR-1, ktorý bolo možné zmerať v dĺžke 63 m. Na profile bolo možné
urobiť iba meranie metódou DEMP (plocha parkoviska) a použité boli aj výsledky staršieho merania metódou VES (vertikálne
elektrické sondovanie). Výsledkom merania metódou DEMP sú grafy zdanlivej rezistivity a jej vertikálny rez na línii profilu, z dát
získaných metódou VES je zostavený vertikálny rez vrstevných parametrov (obr.10).
Vertikálny rez DEMP ukazuje, že v úvodnej časti profilu zhruba po metráž 6 m (objekt P1-1) sú prítomné piesčité íly, ktoré v úseku
metráže 6 m až 23 m striedajú hlinité piesky. Tieto v hornej časti v okolí metráže 13 m obsahujú pravdepodobne stavebný odpad.
Od metráže 24 m po metráž 59 m (objekt P1-2) sa v reze výrazne prejavuje prítomnosť dnových sedimentov zastúpených ílom,
pravdepodobne s obsahom skládkového materiálu (objekt P1-2). Vertikálny rez VES je pokračovaním vertikálneho rezu DEMP do
hlbšej úrovne a ukazuje umiestnenie dnových sedimentov v hĺbkovom intervale zhruba od 5 do 25 m po rozhranie neogénnych
ílov, ktoré tu bolo zachytené aj vrtom IG-614.
24
3.3 MERANÉ PROFILY
Obr. 11. Výsledok merania metódami DEMP a ERT na profile pf-GAR-2.
Obr. 12. Výsledok merania metódami DEMP a VES na profile pf-GAR-3.
Profil GAR-2. Južne od profilu GAR-1 je umiestnený profil GAR-2, ktorý bolo možné zmerať v dĺžke 69 m. Na profile bolo možné
urobiť meranie metódou DEMP a ERT. Výsledkom merania metódou DEMP sú grafy zdanlivej rezistivity a jej vertikálny rez na línii
profilu, z dát získaných metódou ERT je zostavený vertikálny rez je zostavený vertikálny rez skutočnej rezistivity (obr.11).
Vertikálny rez DEMP ukazuje, že v úvodnej časti profilu zhruba po metráž 7 m (objekt P2-1) sú prítomné piesčité íly, ktoré v úseku
metráže 7 m až 32 m striedajú hlinité piesky. Tieto v hornej časti v okolí metráže 16 m obsahujú pravdepodobne stavebný odpad.
Od metráže 32 m po metráž 48 m (objekt P2-2) sa v reze výrazne prejavuje prítomnosť dnových sedimentov zastúpených ílom,
pravdepodobne s obsahom skládkového materiálu (objekt P2-2). Na konci rezu v okolí metráže 64 m sa prejavuje prítomnosť
lokálneho objektu (P2-3) pravdepodobne stavebného odpadu. Vertikálny rez ERT je pokračovaním vertikálneho rezu DEMP do
hlbšej úrovne a ukazuje umiestnenie dnových sedimentov v hĺbkovom intervale zhruba od 2 do 6 m. V úseku metráže 32 až 45 m
zasahuje horninový materiál s nízkou rezistivitou do hlbšej časti rezu, čo môže byť spôsobené šírením vodivých výluhov z priestoru
dnových sedimentov kontaminovaných znečistením. Zvrchu sú dnové sedimenty prikryté hrubozrnnejším materiálom (štrkopiesky)
a antropogénnym materiálom (prevažne stavebný a iný priemyselný odpad). Podobne ako na susednom profile aj tu je vrstva
dnových sedimentov v úseku metráže 16 až 28 m prerušená čo by mohlo svedčiť o zmenách (meandrovaní) toku rieky v čase.
Profil GAR-3. Južne od profilu GAR-2 je umiestnený profil GAR-3, ktorý bolo možné zmerať v dĺžke 69 m. Na profile bolo možné
urobiť meranie metódou DEMP a použité boli aj výsledky staršieho merania metódou VES (vertikálne elektrické sondovanie).
Výsledkom merania metódou DEMP sú grafy zdanlivej rezistivity a jej vertikálny rez na línii profilu. Z dát získaných metódou VES
je zostavený vertikálny rez vrstevných parametrov (obr.12).
Vertikálny rez DEMP ukazuje, že v úvodnej časti profilu v úseku metráže 3 až 8 m (objekt P3-1) sú prítomné piesčité íly, ktoré
v úseku metráže 9 m až 36 m striedajú hlinité piesky. Tieto v hornej časti rezu v okolí metráže 11 m a 24 m obsahujú pravdepodobne
stavebný odpad. Od metráže 36 m po metráž 50 m (objekty P3-2 a P3-4) sa v reze výrazne prejavuje prítomnosť pásu
sedimentov zastúpených ílom, pravdepodobne s obsahom skládkového materiálu, ktorý je v strede prerušený prítomnosťou
pravdepodobne stavebného odpadu (objekt P3-3). Vertikálny rez VES je pokračovaním vertikálneho rezu DEMP do hlbšej úrovne
a ukazuje umiestnenie dnových sedimentov v hĺbkovom intervale zhruba od 1 do 5 m. Rozhranie neogénnych ílov, ktoré by podľa
vrtov malo byť v hĺbke okolo 24 m tu zachytené nebolo.
25
3.4 ZÁVER
Obr. 13. Výsledok merania metódami DEMP a ERT na profile pf-GAR-2.
Geofyzikálne meranie vykonané na objednávateľom vytýčených desiatich profiloch v priestore bývalého mŕtveho ramena Malého Dunaja vo Vrakuni v Bratislave ukázalo, že na neogénom podloží budovanom ílmi leží vrstva kvartérnych sedimentov (hlinité piesky,
piesčité štrky, hlinité štrky až štrky) s hrúbkou 12 až 27 m v ktorých je v hĺbke okolo 5 m prítomná nesúvislá, resp. delená vrstva dnových sedimentov (íly, piesčité íly s biologickým materiálom) (obr.13). Do tejto vrstvy bol v minulosti ukladaný stavebný, priemyselný
i komunálny odpad a jeho prítomnosť bolo možné na zmeraných profiloch pomerne dobre identifikovať. Rozsah merania bol limitovaný prítomnosťou rôznych obmedzujúcich objektov ako sú ploty, komunikácie, budovy, rôzne vysoké akumulácie odpadu a pod. Výsledky
merania doplňujú obraz o situácii záujmovej plochy a môžu byť využité pri sanácii a návrhu úprav pre využitie územia na hospodársku a občiansku aktivitu.
V Bratislave 3.10.2019
Autori:
Vojtech Gajdoš, Martin Gajdoš
26