vzdelávací štandard predmetu technika pre 6. ročník

VZDELÁVACÍ ŠTANDARD PREDMETU TECHNIKA PRE 6. ROČNÍK 

Tematický celok: Jednoduché stroje - konštrukcia bicykla 

PaedDr. Ján Stebila, PhD. 

Univerzita Mateja Bela 

Fakulta prírodných vied 

Katedra techniky a technológií 

Tajovského 40 

Banská Bystrica 974 01 

1

OBSAH 

1 BICYKEL V CESTNEJ KOMUNIKÁCII .................................................................... 3 

1.1 BICYKEL – EKOLOGICKÝ DOPRAVNÝ PROSTRIEDOK .................................................... 4 

1.2 POZNÁME DOKONALE SVOJ BICYKEL? ......................................................................... 5 

2 KONŠTRUKCIA BICYKLA .......................................................................................... 8 

2.1 RÁM ............................................................................................................................ 8 

2.2 PREDNÁ VIDLICA ......................................................................................................... 9 

2.3 RIADIDLÁ .................................................................................................................. 10 

2.4 NÁSTAVCE A PREDSTAVCE ........................................................................................ 11 

2.5 SÚČASTI POHONU ...................................................................................................... 12 

2.6 ZADNÝ A PREDNÝ PREHADZOVAČ ............................................................................. 17 

2.7 BRZDY ....................................................................................................................... 19 

2.8 KOLESÁ ..................................................................................................................... 22 

2.9 OSVETLENIE BICYKLA ............................................................................................... 24 

2.10 SEDLOVKY A SEDADLO .............................................................................................. 25 

3 DEMONTÁŢ, MONTÁŢ A ÚDRŢBA BICYKLA ..................................................... 28 

3.1 MESAČNÁ ÚDRŢBA .................................................................................................... 30 

3.2 ROČNÁ ÚDRŢBA ........................................................................................................ 31 

4 DIDAKTICKÉ VYUŢITIE BICYKLA ....................................................................... 42 

2

1 BICYKEL V CESTNEJ KOMUNIKÁCII 

Bicykel je nenahraditeľným strojom uţ od svojho vynájdenia pred viac ako storočím 

a odvtedy sa z roka na rok stále vylepšuje. Má mnoţstvo výhod, je energeticky najúčinnejším 

druhom pozemnej dopravy, sprostredkúva zdravý pohyb, je ekologický a bezpečný v zmysle 

jeho prevádzkových vlastností. Najväčšou a najjedinečnejšou vlastnosťou je jeho osobitosť. 

Kaţdý bicykel patrí iba svojmu jazdcovi a je jeho priateľom. Všetky pocity, ktoré sa 

jazdca zmocňujú sú priam citovými záţitkami. Všetka radosť a starosť z jazdy patrí len a len 

jazdcovi, ktorý ich preţíva a vníma okolie, v ktorom sa pohybuje. Rovnomerné pohyby nôh 

vytvárajú rytmus a poháňajú jazdca vpred. Keď sa do nich poriadne opierame, zaţívame 

rýchlosť a silu, ktoré patria tieţ len nám. Je to stimulujúci záţitok, keď sa spája myseľ s telom 

a strojom. Práve toto bolo ideálom klasickej gréckej kultúry, kalokagathie, dokonalej 

harmónie tela a ducha. Tu je človek s bicyklom stelesnením dokonalej symbiózy tela so 

strojom, umenia s remeslom a technikou. Čistá radosť zo ţivota a vitality človeka idú ruka 

v ruke s neustálou snahou po technickom vylepšení. 

Vývoj a história bicykla 

Bicykel ako vynález vyzerá tak jednoducho, ţe ho pokladáme za úplnú samozrejmosť. 

Nie je však jednoduché určiť jeho pôvodcu. Ďaleká história predchodcu bicykla siaha aţ do 

starovekého Egypta, kde sa našli kresby zo 14. storočia p. n. l., v hrobke faraóna 

Tutanchamona. Ale aj návrhy geniálneho stredovekého mysliteľa a umelca Leonarda da 

Vinciho boli prvými pokusmi tohto vynálezu. Veľmi ťaţko môţeme teda určiť, ţe velociped 

(z latinského velox - rýchlosť a pedes - nohy) pochádza aţ z 19. storočia - storočia objavov. 

Okolo roku 1816 zostrojil nemecký vynálezca Karl Friendrich von Drais stroj, ktorý 

mal dve kolesá a poháňal sa odráţaním nôh od zeme. 

Draisina, 1817 Michaux, 1868 Velocipéd, 1870 

Obrázok 1 Historický vývoj bicykla 

Prvý ozajstný bicykel poháňaný pedálmi zostrojil v roku 1839 britský vynálezca 

Kirkpotrick Macmillan. Jeho bicykel mal hriadeľ spájajúci zadné koleso s pedálmi. 

Francúzski výrobcovia Ernest a Pierre Michauxovci zostrojili podobný mechanizmus ako 

v roku 1861. Aj ich bicykel mal pedále, no boli priamo pripojené na predné koleso. Ani jeden 

z týchto bicyklov sa však v praxi neujal. Problém spočíval v tom, ţe pri jednom otočení 

pedálov sa raz otočilo aj koleso, takţe bicyklovanie bolo mimoriadne namáhavé. Jedinou 

moţnosťou, ako uľahčiť šliapanie do pedálov, bolo silno zväčšiť predné koleso, takţe jedným 

šliapnutím sa bicykel dostal oveľa ďalej. Tento produkt anglického výrobcu Jamesa Starleyho 

z roku 1870 dostal názov velocipéd, posmešne ho prezývali aj ,,kostitras". Hoci bol veľmi 

labilný a ťaţko sa zastavoval, stal sa veľmi populárnym. 

Väčší úspech však zoţal Starleyho ,,bezpečný bicykel" zostrojený v roku 1885 - prvý 

bicykel s účinným reťazovým prevodom. Aj po vynaloţení malej námahy získal veľkú 

3

ýchlosť a vďaka malým kolesám bol oveľa stabilnejší. Odvtedy sa vozia na bicykloch 

milióny ľudí. 

Obrázok 2 Beţný bicykel - "Ordinary cycle" z 1885 

Konštruktéri a inţinieri pracujú na nových technických a technologických 

zdokonaleniach ešte dokonalejších bicyklov. Bicykel sa stal najrozšírenejším dopravným 

prostriedkom na svete. Jeho masovosť nás núti prinášať stále nové informácie deťom do škôl, 

oboznamovať ich s nimi, ale taktieţ ich oboznamovať s nebezpečenstvami, ktoré im hrozia 

na našich cestách pri súčasnej hustej dopravnej premávke. 

Cyklisti, samozrejme, vţdy chceli mať čo najlepšie stroje. V technickej oblasti vývoja 

prevodov, bŕzd, pneumatík, a predovšetkým nových ľahkých materiálov, dochádza skutočne 

k obrovskému rozvoju. Dnešné bicykle v porovnaní so svojimi predchodcami, iba o desať 

rokov staršími, sú technicky vyspelejšie. Pritom dopyt po kvalitných, dobrých strojoch, 

presnosťou a akosťou rovných svojim tvorcom, sa neustále zväčšuje. Rôzne zlepšenia otvorili 

cestu k špecializácii v pouţívaní bicykla. 

1.1 Bicykel – ekologický dopravný prostriedok 

Bicykel je v mnohých regiónoch jeden zo základných dopravných prostriedkov. Inde 

je zas jazda na bicykli obľúbenou formou oddychu. Dnes moţno bicykle rozdeliť podľa ich 

vyuţitia na: cestné, horské, kombinované, špeciálne a iné. 

Cestné bicykle sú určené na jazdu po cestách a zachovávajú si pomerne stálu 

geometriu rámu lichobeţníkového tvaru. 

Horské bicykle sú určené na jazdu mimo ciest a ich rámy sú rôzne zosilnené a omnoho 

variabilnejšie, s častým odklonom od klasického tvaru. 

Kombinované bicykle majú rámy podobné horským bicyklom, ale ich tvar ostáva 

lichobeţníkový. Tieţ sa vyznačujú menej mohutným výzorom a uţšími pneumatikami 

v porovnaní s horskými bicyklami. 

K špeciálnym typom patria akrobatické bicykle, rikše, dvojbicykle a viacbicykle. 

Bicykel má svoje nezastupiteľné miesto pri preprave človeka. Dáva pocit slobody, 

prispieva k zdraviu, a hlavne šetrí ţivotné prostredie. Dnes, v čase zhustenej premávky na 

cestách a znečisteného ovzdušia je jeho úloha ako dopravného prostriedku ešte dôleţitejšia. Je 

nenáročný na parkovanie, má stále „plnú nádrţ“. 

Niekoľko výhod bicykla v porovnaní s automobilom: 

nespôsobuje ţiadne znečistenie ovzdušia pri svojej prevádzke, 

cyklisti nie sú pri svojej jazde izolovaní od okolitého prostredia a majú osobitý záujem 

na tom, aby vzduch a prostredie, v ktorom sa pohybujú, boli čisté, 

jazda na bicykli nespotrebúva ţiadne fosílne palivá, 

bicykel patrí medzi najbezpečnejšie dopravné prostriedky, prípady usmrtenia človeka 

alebo väčšieho zvieraťa v kontakte s cyklistom sú veľmi zriedkavé, 

bicykel je praktický, nehlučný dopravný prostriedok, 

4

výroba bicykla je menej náročná, na vyrobenie jedného auta je potrebné toľko energie 

ako na výrobu 100 bicyklov, celý bicykel obsahuje toľko hliníka ako jedno koleso 

auta, 

bicykel je nenáročný na priestor, na ceste zaberá iba zlomok priestoru oproti autám, na 

parkovaciu plochu pre jedno auto sa zmestí aţ 10 bicyklov, 

nákupná cena, údrţba a servis sú oveľa lacnejšie ako pri automobile, 

bicyklom moţno zaparkovať prakticky všade, drahé parkovné a plné parkoviská pre 

bicykel neexistujú, 

bicyklom moţno vyštartovať priamo z domu a dostať sa aţ do cieľa, 

pomocou bicykla sa dostanem aţ tam, kde automobily alebo veľké dopravné 

prostriedky nemôţu, 

bicykel nie je obmedzovaný mestskou zápchou, 

je rýchly, dnes dokonca rýchlejší ako verejná doprava a častokrát aj ako automobil, 

bicyklovanie prospieva zdraviu a zlepšuje fyzickú kondíciu, 

„benzín“ cyklistu je zadarmo a nemusí platiť ani za cestovný lístok. 

Pokusy o obmedzenie premávky motorových vozidiel a o ozdravenie ovzdušia vo 

väčších európskych mestách viedli k zavedeniu verejných bicyklov, ktoré slúţia k preprave 

v rámci mesta. Napríklad v Kodani sa uplatnil systém bezplatných poţičovní bicyklov, čo 

viedlo k zlepšeniu stavu ovzdušia a odľahčeniu premávky v meste. V Kodani sa nachádza 

pribliţne 120 poţičovní, ktoré fungujú automaticky, na vloţenie mince, ako sa poţičiavajú 

nákupné vozíky v obchodných centrách. Automat vydá bicykel a pri vrátení bicykla v jednej 

zo 120 poţičovní dostane záujemca mincu späť. Tento systém tam funguje uţ takmer 

desaťročie. Turisti a návštevníci Berlína si obľúbili tamojšie rikše. Táto „velotaxi“ sluţba je 

veľmi výhodná a turisti si môţu v pokoji pozrieť krásy veľkomesta. Ale nielen tam je bicykel 

neoddeliteľnou súčasťou dopravy. Holandsko je krajina ako stvorená pre cyklistov 

a cyklistika je tieţ typickým holandským spôsobom dopravy a vyuţívania voľného času. 

Toto je iba v krátkosti načrtnutý príklad toho, ako je bicykel spätý s naším 

kaţdodenným ţivotom. Preto je veľmi dôleţité vedieť, ako bicykel pouţívať, aké sú hlavné 

časti bicykla a z čoho sa skladajú. A nielen to. Tak ako kaţdý vodič musí mať svoje auto 

v absolútnom poriadku, je i cyklista povinný, aby sa o svoj bicykel vzorne staral, ošetroval 

ho, a hlavne dbal na to, aby bol vybavený všetkými potrebnými náleţitosťami. Všimnite si, 

koľko cyklistov medzi vami jazdí nie na bicykloch, ale na vrakoch bez účinných bŕzd, bez 

svetla, zvončeka, atď. Sú to hazardéri a nie uvedomelí účastníci cestnej premávky. 

1.2 Poznáme dokonale svoj bicykel? 

Bicykel je pozemný, pedálmi poháňaný dopravný prostriedok s dvomi za sebou 

umiestnenými kolesami pripevnenými na kostru. Prvýkrát bol predstavený v 19. storočí 

v Európe a rýchlo sa vyvinul do dnešnej podoby. 

Máte správne nastavené sedadlo, nastavenie riadenia, dobre sa vám sedí? Pozorujete 

dopravu okolo vás a s ľahkosťou šliapete do pedálov? Viete si poradiť s prepichnutým 

kolesom alebo spadnutou reťazou? Ale pozor! 

Dopravné predpisy u nás prejavujú cyklistovi obrovskú dôveru. Ako sme uţ 

spomínali, na rozdiel od vodičov motorových vozidiel, nemusí cyklista preukazovať svoje 

znalosti skúškou. A to ani znalosťou riadenia, ani znalosťami pravidiel cestnej premávky, ba 

dokonca ani z technického vybavenia a údrţby bicykla. Pričom práve bezpečnosť všetkých 

vodičov začína práve u vlastného vozidla. Úplne ináč je to v Poľskej republike, kde deti po 

výcviku a úspešnej skúške z jazdy na bicykli a pravidiel cestnej premávky dostávajú kartu 

cyklistu. 

5

Akonáhle vstúpime so svojím bicyklom na cestu, stávame sa účastníkom cestnej 

premávky. Pre kaţdého účastníka cestnej premávky platia určité pravidlá, ktoré musíme 

dodrţiavať. Týmto pravidlám hovoríme pravidlá cestnej premávky. 

Skôr ako vstúpime so svojím bicyklom na vozovku, musíme sa naučiť veľa vecí, ktoré 

sú dôleţité pri pouţívaní tohto, pre nás prvého dopravného prostriedku. Pre bezpečnosť na 

cestách si musíme povedať o základných pravidlách správania sa v dopravných situáciách 

cestnej premávky, ktoré platia pri pouţívaní bicykla, vysvetlíme si dopravné značky, ktoré 

musí kaţdý cyklista dodrţiavať. Z čoho sa skladá bicykel, hlavné časti bicykla, údrţba 

bicykla a samozrejme veľmi dôleţité je spomenúť, čo treba robiť pri a po dopravnej nehode. 

Bicykel na cestnú premávku musí byť vybavený: 

dvoma od seba nezávislými účinnými brzdami, 

svetlometom svietiacim dopredu bielym svetlom, 

svietidlom so zadným svetlom červenej farby, 

zdrojom elektrického prúdu, 

zadným odrazovým sklom červenej farby, 

najmenej jedným bočným odrazovým sklom oranţovej farby na kaţdej strane kolesa, 

na špicoch predného alebo zadného kolesa, 

odrazovými sklami oranţovej farby na oboch stranách pedálov, 

jasne znejúcim zvončekom, 

rukoväťami na oboch koncoch riadidiel, 

uzavretými maticami nábojov kolies, ak nie sú krídlové, prípadne rýchloupínacie. 

Bicykel na cestnú premávku môţe byť vybavený: 

blatníkmi, 

krytom reťaze. 

Horské a pretekárske bicykle nemusia spĺňať úplnú výbavu popísanú vyššie. Avšak 

ich pouţitie v cestnej komunikácii je obmedzené. 

Nosenie prilby v cestnej premávke je povinné a pre našu bezpečnosť veľmi dôleţité. 

Obrázok 3 Cyklistická prilba je povinná 

V súčasnej dobe platí: Zákon 8/2009 Z. z. z 3. decembra 2008 o cestnej premávke 

a o zmene doplnení niektorých zákonov. 

6

Testové otázky ku kapitole č. 1 

1. Bicykel na cestnú premávku musí byť vybavený: 

a ) dvoma brzdami, zvončekom, odrazkou červenej farby, bielym svetlom, 

b ) spätným zrkadlom, dvoma brzdami, odrazkou červenej farby, krytom na reťaz, 

c ) dvoma od seba nezávislými účinnými brzdami, svetlometom svietiacim dopredu bielym 

svetlom, zadným červeným svietidlom, bočnými odrazovými sklami, jasne zvoniacim 

zvončekom, rukoväťami na oboch koncoch kormidla, uzavretými maticami nábojov 

kolies. 

2. Bicykel na cestnú premávku môţe byť vybavený: 

a ) dvoma účinnými brzdami, dvoma jasne zvoniacimi zvončekmi, 

b ) jedným blatníkom, 

c ) blatníkmi a krytom reťaze. 

3. Ktoré časti bicykla nesmú byť v ţiadnom prípade znečistené: 

a ) pneumatiky a zvonček, 

b ) sklá osvetlenia a odraziek, 

c ) brzdy. 

4. Bicykel musí byť vybavený svetlometom, ktorý vydáva: 

a ) biele alebo slabo ţlté svetlo, 

b ) biele oslňujúce svetlo, 

c ) biele neoslňujúce svetlo, viditeľné za noci bez atmosferických porúch. 

5. Bicykel je: 

a ) dvojstopové vozidlo, 

b ) pozemný, pedálmi poháňaný dopravný prostriedok s dvomi za sebou umiestnenými 

kolesami pripevnenými na kostru, 

c ) dvojstopové vozidlo poháňané motorom. 

6. Zadná odrazka, ktorú musí mať kaţdý bicykel: 

a ) musí byť červenej farby, 

b ) musí byť oranţovej farby, 

c ) musí byť dostatočne viditeľná. 

7. Ţlté odrazky na pedáloch musia byť: 

a ) na obidvoch stranách pedálov, 

b ) vţdy aspoň na jednej strane pedálu, 

c ) vţdy aspoň na jednej strane pedálu, obrátené dopredu. 

8. Pri vstupe cyklistu na vozovku musí cyklista poznať a vedieť: 

a ) pravidlá cestnej premávky, bezpečne reagovať na situácie, vedieť poskytnúť prvú pomoc 

a odstrániť závadu na svojom bicykli, 

b ) pravidlá radenia pred ţelezničným priecestím, 

c ) hlavné časti svojho bicykla. 

Správne odpovede: 1c, 2c, 3b, 4c, 5b, 6a, 7a, 8a. 

7

2 KONŠTRUKCIA BICYKLA 

Teraz, keď uţ vieme ako a čím ma byť vybavený náš bicykel, pozrime sa na jeho 

hlavné časti trochu bliţšie. Nie je to však veľmi jednoduché, ale pre niektorých to uţ nebude 

nič nové. Nebude však na škodu upresniť si správne názvy jednotlivých súčiastok, ich 

konštrukciu a samozrejme údrţbu. 

Špecializácia vyuţitia bicyklov viedla postupne k vývoju rôznych typov, a hoci sa ich 

jednotlivé súčiastky líšia kvalitou, konštrukciou, veľkosťou, hmotnosťou, ako aj ľahkosťou 

a spôsobom pouţívania, v zásade sú všetky bicykle rovnaké. 

Hlavné časti bicykla zaradené podľa dôleţitosti sú: rám, kolesá, predná vidlica, 

prevody, brzdy, riadidlá, predstavec a sedadlo (obrázok 4). Na ráme je vţdy uvedené meno 

výrobcu spolu s označením ostatných súčiastok od iných výrobcov. To sa nazýva 

špecifikácia. Bicykle majú tieţ vlastnú terminológiu a jazyk. 

Obrázok 4 Jednotlivé časti bicykla 

2.1 Rám 

Rám je najdôleţitejšia časť bicykla. Určuje, ako sa bicykel ovláda, ako sa na ňom jazdí 

i celkový pocit z bicykla. Kvalitný rám by mal byť čo najpevnejší a mal by čo najlepšie tlmiť 

nárazy. Investovať do kvalitného rámu nikdy nie je strata peňazí. 

Rám nesie jazdca a spája časti bicykla do funkčného celku. Kontaktné body 

s jazdcom, pedále, sedadlo a riadidlá, ako aj priestor potrebný pre kolesá, majú konštantné 

parametre, čo spôsobuje, ţe rámy bicyklov majú v podstate podobný tvar. Keby sme 

odmontovali všetky časti pripevnené na ráme, zistili by sme, ako sa zníţila jeho hmotnosť. 

Rám bicykla tvorí viacero súčastí: podpery sedadla, rúra sedadla, spodná rúra, predná 

vidlica, podpery reťaze, horná rúra a rúra hlavy. Ich rôzne zloţenie vytvára veľmi odlišné 

vlastnosti a úroveň účinnosti bicykla. 

8

Rám cestného bicykla má väčšinou klasický tvar. Pri horských bicykloch existuje 

viacero typov: 

pevný (hardtail) - klasický tvar podobný rámu cestného bicykla, ale zvyčajne má iný 

sklon hornej rámovej rúrky, 

softtail – menej často pouţívaný typ rámu, kde sa nachádza pruţenie v zadnej vidlici 

pod sedlom, 

celoodpruţený (full) - rám s kĺbom, na ktorom je pripevnený tlmič. Existuje viacero 

týchto typov. 

Tradičným materiálom pouţívaným na výrobu rámov je oceľ. Rámy sa tieţ vyrábajú 

z ušľachtilých kovov, ako napr. legovaná oceľ, hliník, titán alebo z kompozície 

štrukturálnych vlákien ako karbónové vlákna alebo mnoţstvo iných, s tmeliacim alebo 

plastickým pojivom. Nevýhodou konštrukčných ocelí je náchylnosť k atmosferickej korózii, 

čo kladie zvýšené nároky na povrchovú úpravu materiálov. 

Najkvalitnejšie rámy z duralu, titánu a karbónu majú zhodnú hmotnosť v rozmedzí 1.4 

aţ 1.6 kg, pričom neplatí, ţe čím ľahší, tým lepší. Extrémne ľahké rámy majú hmotnosť 1.2 aţ 

1.4 kg. Oceľové rámy horských bicyklov majú hmotnosť 2.0 aţ 2.5 kg, ale v špičkovom 

prevedení 1.8 kg. Rámy cestných bicyklov sú ľahšie, pretoţe nemusia mať také mechanické 

vlastnosti ako rámy horských bicyklov. 

U rámov cestných bicyklov sa pouţívajú k spájaniu tvarové spojky. Pri spájaní rúr 

rámov horských bicyklov sa skoro vôbec nepouţívajú tvarové spojky, ale zvárajú sa veľmi 

často bez nich, priamo rúra k rúre. 

Ošetrovanie rámu je veľmi jednoduché. Je samozrejmé, ţe musíme rám udrţivať 

v čistote. Bezpečnosť jazdy to samozrejme veľmi neovplyvní, ale nánosy blata a znečistený 

rám, kde nevidno ani farbu bicykla, sa nepodpíšu pod dobrý dojem cyklistu. Údrţba nie je 

veľmi zloţitá. Rám umývame čistou vodou. Ak je príliš znečistený, môţeme pouţiť mydlovú 

vodu alebo rôzne saponáty na čistenie. Po umytí je potrebné rám poriadne vytrieť dosucha. 

2.2 Predná vidlica 

Predná vidlica patrí k najviac namáhaným častiam bicykla a jej zaťaţenie sa pri 

horských bicykloch ešte zvyšuje nerovnosťou terénu. 

Na vidlici je upnuté predné koleso a slúţi na jeho otáčanie. Na horských bicykloch je 

vidlica väčšinou odpruţená, na ostatných väčšinou pevná (neodpruţená). Sklon vidlice 

čiastočne ovplyvňuje ovládanie bicykla. 

Vidlica horského bicykla má inú konštrukciu ako vidlica cestného bicykla. Ramená 

vidlice horského bicykla sú na horných koncoch ohnuté, aby ich bolo moţné privariť k stĺpiku 

vidlice. Vidlice cestných bicyklov majú hlavicu tvoriacu spojovací článok medzi ramenami 

a stĺpikom. Na vidlicu cestných vozidiel pôsobia menšie nárazy. Napriek robustnému 

prevedeniu nemôţu vidlice horských bicyklov stratiť svoju pruţnosť a mať veľkú hmotnosť. 

Pri výrobe vidlíc sa pouţívajú okrem ocele aj dural, titán a kompozity. 

Geometria vidlice naväzuje na geometriu rámu tým, ţe sklon hlavy určuje sklon 

vidlice. Geometriu udávajú najmä dve hodnoty, a to vyosenie (prehnutie) prednej vidlice, čo 

je vzdialenosť od osi vidlice (totoţné s osou hlavy rámu) k osi náboja predného kolesa, 

meranej v kolmom smere k osi vidlice. Ďalej je to tzv. stopa bicykla, čo je vzdialenosť medzi 

bodom dotyku predného kolesa s vodorovnou podloţkou a priesečníkom osi vidlice (osi hlavy 

rámu) s touto podloţkou (obrázok 5). Vyhnutie vidlice pôsobí ako pruţiaci element predného 

kolesa. 

Parametrom výrazne ovplyvňujúcim jazdné vlastnosti je stopa predného kolesa. Na jej 

dĺţke závisí stabilita a ovládateľnosť bicykla. Zväčšuje sa so zväčšujúcim sa priemerom 

9

predného kolesa. Dĺţka stopy ovplyvňuje jazdné vlastnosti tým, ţe pri vychýlení predného 

kolesa z priameho smeru vyvoláva sily (moment sily) samočinne vracajúce koleso späť do 

priameho smeru. Bicykel s pomerne dlhou stopou sa ľahšie udrţuje v priamom smere, ale 

ťaţšie sa ovláda do zákruty. U bicykloch s kratšou stopou je efekt obrátený. Krátka stopa 

(menej neţ 50 mm) zase dovoľuje ľahšie meniť smer, bicykel ide ľahšie do zákruty, ale k jeho 

udrţaniu v priamočiarej jazde sú nutné stále korekcie riadidiel. Koleso s dlhou stopou moţno 

označiť ako nedotáčavé, koleso s krátkou stopou ako pretáčavé. 

D - vyosenie (prehnutie) prednej vidlice 

G - uhol riadenia 

S - stopa predného kolesa 

Obrázok 5 Parametre ovplyvňujúce jazdné vlastnosti 

2.3 Riadidlá 

Riadidlá slúţia na ovládanie bicykla. Podľa druhu pouţitia existujú riadidlá rôznych 

tvarov. Na nich sa nachádzajú brzdové páky a väčšinou aj radiaci mechanizmus. Na riadidlách 

zvykne byť namontovaný aj tachometer, na horských bicykloch nadstavce. 

Sú upevnené v objímke predstavca, najčastejšie skrutkou s vnútorným šesťhranom 

(imbus). Spolu s loţiskami v hlavovej rúre rámu umoţňujú otáčanie prednej vidlice, a tým aj 

riadenie bicykla. Ich pevnosť je z hľadiska bezpečnej jazdy prvoradá, pretoţe ich zlomenie 

počas jazdy môţe mať veľmi váţne následky. Z tohto dôvodu nie sú vhodné poddimenzované 

rúrky riadidiel, vyhľadávané pre svoju nízku hmotnosť alebo riadidlá z krehkých materiálov, 

pri ktorých dochádza k náhlemu zlomeniu bez toho, aby sa najskôr deformovali, a tak včas 

varovali cyklistu. Najspoľahlivejšie sú riadidlá oceľové, ale ich širšiemu uplatneniu bráni 

príliš veľká hmotnosť. Prevaţujú materiály z hliníkových zliatin. V posledných rokoch sa 

uplatňujú v malej miere aj iné materiály ako titán a vláknové kompozity. 

Šírka riadidiel cestných bicyklov býva 38 aţ 44 cm. Širšie riadidlá uľahčujú riadenie 

pri niţšej rýchlosti, čo je dôleţité pri jazde mimo cesty, v teréne. Riadidlá horských bicyklov 

bývajú prevaţne rovné alebo takmer rovné. Výhodnejšie sú riadidlá, ktorých rúrka je na 

koncoch ľahko zahnutá dozadu, pribliţne 6° aţ 12°. Mierne zahnuté riadidlá sa drţia lepšie 

ako rovné. 

Horské bicykle určené pre preteky v cross country majú riadidlá uţšie, v dolnej 

polovici uvedeného rozpätia, čo umoţňuje širšie riadenie bicykla a zniţuje riziko ich 

zachytenia o strom alebo inú prekáţku pri jazde po úzkych lesných cestách. Naopak riadidlá 

horských bicyklov určené pre preteky v jazde down hill bývajú širšie. U zjazdových špeciálov 

horských bicyklov pre preteky v zjazde sa osvedčili tvarované riadidlá nazývané lastovičky, 

podľa zdvihnutých koncov pripomínajúcich krídla (obrázok 6). 

10

Obrázok 6 Tvarované riadidlá horských zjazdových bicyklov 

2.4 Nástavce a predstavce 

Slúţia na rozmanité drţanie riadidiel. Montujú sa na konce rovných riadidiel. 

Najčastejšie majú tvar rohov, ktoré trčia z koncov riadidiel šikmo hore a prechádzajú do 

oblúkov. Nástavce rozširujú uţitočné vlastnosti beţných rovných riadidiel horských bicyklov. 

Dlhšie nástavce s oblúkmi umoţňujú ďalšie varianty uchopenia riadidiel. Zlepšujú ovládanie 

bicykla tým, ţe drţaním za rohy sa zvyšuje prítlak na predné koleso (obrázok 7). Väčším 

prítlakom sa zlepšuje stabilita riadenia, čo prispieva k dynamike jazdy. Nástavce sa zhotovujú 

väčšinou z duralových rúriek. Spôsob pripojenia nástavcov k riadidlám môţe byť dvojaký: 

dovnútra rúrky riadidla pomocou rozpínacieho klinu alebo zvonku rúrky riadidla pomocou 

objímky so skrutkou. Tento druhý spôsob je jednoduchší a spoľahlivejší. Rohy sa 

z bezpečnostných dôvodov uzatvárajú zátkami, podobne ako konce riadidiel. 

Obrázok 7 Nástavec rôznych tvarov 

Predstavec je komponent spájajúci riadidlá a prednú vidlicu. Existujú predstavce 

rôznych uhlov, dĺţok a hrúbok. Ovplyvňujú celkový posed na bicykli a čiastočne jeho 

ovládanie (obrázok 8). 

11

Obrázok 8 Konštrukcia predstavca 

12 

1 - stĺpik 

2 - upevňovacia skrutka vretena 

3 - upevňovací element (vľavo klin, 

vpravo kuţeľ) 

4 - rameno predstavca 

Predstavce horských bicyklov majú výrazne odlišný tvar od predstavcov cestných 

bicyklov. Uhol medzi stĺpikom a ramenom predstavca cestných bicyklov je ostrý, nanajvýš 

pravý. Pri predstavcoch na horské bicykle je tento uhol tupý, väčší ako 90°, obvykle 100° aţ 

120°, takţe rameno predstavca smeruje šikmo hore. Podobne ako predstavce cestných 

bicyklov sa dodávajú predstavce horských bicyklov s rôznou dĺţkou ramena. 

Najpouţívanejšie dĺţky sú 90, 105, 135 a 150 mm. Stĺpik predstavca sa upevňuje k stĺpiku 

prednej vidlice so zapustenou hlavou. Dôleţité je, aby dĺţka zasunutia predstavca do stĺpika 

vidlice zodpovedala značke na stĺpiku prestavca, ktorá označuje potrebnú minimálnu dĺţku 

zasunutia. Ak ju výrobca neoznačil, povaţuje sa za minimálnu dĺţku 60 mm. Na konci 

ramena predstavca je objímka k uchyteniu riadidiel, po dĺţke rozrezaná za účelom 

spoľahlivého zovretia prostredníctvom jednej alebo dvoch skrutiek. Objímka riadidiel býva 

niekedy delená, jedna jej polovica zostáva súčasťou ramena, druhá je odoberateľná. Takéto 

usporiadanie je veľmi praktické. 

2.5 Súčasti pohonu 

Pohonný systém zahŕňa komponenty, ktoré premieňajú svalovú prácu jazdca na 

otáčavý pohyb zadného kolesa. Sú to: pedále, kľuky s prevodníkmi, stredová os, reťaz 

a voľnobeţný pastorok. Tieto diely majú úzku spätosť s meničmi prevodov, zadným 

a predným prehadzovačom (tzv. prešmykovač). 

Pedále 

Pedále sú upevnené na konci kľúk a slúţia na šľapanie. Skladajú sa z osi pedála, tela, 

rámu pedála a loţiska. Os pedála je uloţená v guličkových loţiskách a musí byť dobre 

utesnená proti vnikaniu nečistôt a vlhkosti (obrázok 9).

Existujú dva typy pedálov: 

Obrázok 9 Stavba pedála 

nenášlapné – noha je poloţená na pedáli a dokáţe ho len tlačiť; Na takéto pedále je 

moţné pripevniť remienky, pomocou ktorých môţe drţať noha na pedáli. Takto je moţné 

docieliť podobný efekt ako pri nášlapných pedáloch. 

nášlapné – vyţadujú si špeciálnu obuv; Na spodku topánky je pripevnený tzv. kufor, 

pomocou ktorého sa zasekne topánka do pedála. Ide o niečo podobné ako lyţiarske 

viazanie. Z pedálov sa vystupuje pomocou bočného pohybu pätou. Väčšinou je moţné 

nastaviť aj silu potrebnú na odopnutie topánok z pedálov. Šlapanie na takýchto pedáloch 

je efektívnejšie. Pokiaľ jedna noha tlačí do pedála, druhá môţe ťahať druhý pedál 

a naopak (obrázok 10). 

Obrázok 10 Konštrukcia nášlapného pedála SPN 

Je vhodné pripomenúť, ţe ľavý pedál má ľavý závit, pravý pedál má pravý závit. 

Pravý závit znamená, ţe ho uťahujeme v smere chodu hodinových ručičiek (pri pohľade od 

pedála), a v opačnom smere ho uvoľňujeme. Pri ľavom závite je to presne naopak. 

13 

1 - os pedála 

2 - telo pedála 

3 - rám pedála 

4 – loţiská 

1 - tesnenie 

2 - obojstranný upínací 

mechanizmus 

3 - puzdro osi pedála 

4 - ukazovateľ napätia pruţiny 

5 - regulácia napätia pruţiny

Stredové zloženie 

Tvorí ho stredová os, ktorá sa otáča v guličkových loţiskách a celý tento súbor býva 

súhrne nazývaný stredové zloţenie. Môţe byť rozoberateľné. Skladá sa zo stredovej osi 

(hriadeľ), loţiskových misiek, guličkových loţísk a vnútorného vlnovcového tesnenia loţísk 

(obrázok 11). Jednu časť delených loţísk tvoria guličkové dráhy na stredovej osi (hriadeli) 

a druhú, vonkajšiu časť loţísk ľavá a pravá loţisková miska so závitom. Os je na oboch 

koncoch upravená do štvorbokého ihlanu, na ktorý sa nasadzujú kľuky. Nevýhodou je potreba 

nastavovania vôle loţísk a ich obtiaţne utesňovanie pred vnikaním nečistôt a vlhkosti. 

V súčasnosti sa pouţívajú zapúzdrené stredové zloţenia osadené guličkovými loţiskami 

s vonkajším a vnútorným krúţkom zalisovaným v púzdre, s ktorým tvoria nerozoberateľný 

celok. Stredová os môţe byť rôzne dlhá a rôzneho prevedenia. Štandardná celková dĺţka osi 

je 136 mm. 

Obrázok 11 Stredové zloţenie 

Ţivotnosť stredu so zalisovaním do púzdra je podstatne vyššia ako u rozoberateľného 

stredového zloţenia. Zapúzdrené loţiská nevyţadujú ţiadne nastavovanie vôle a nie je 

potrebné ich mazať a zbavovať nečistôt. 

Prevodníky s kľukami 

Kľuky sú pripevnené na upravené konce stredovej osi. Pravá kľuka býva vyrobená 

v jednom celku s ramenami prevodníka (obvykle päťramenná hviezdica), na ktorú sú 

naskrutkované ozubené kolesá prevodníka. Toto umoţňuje ich výmenu pri nadmernom 

opotrebovaní ozubenia alebo pri poţadovanom, inom počte zubov jednotlivých vencov. 

Kľuky sa predávajú kompletne s kolesami prevodníka, pretoţe kľuky a prevodníky 

rôznych výrobcov väčšinou nie sú kompatibilné. Najčastejšie sa zhotovujú z hliníkových 

zliatin (duralu). Funkcia kľuky je prenášať silu z pedálov na prevodníky (obrázok 12). 

Pre horské bicykle s veľkým počtom prevodových stupňov je najvhodnejší prevodník 

s tromi ozubenými kolesami. S dvojprevodníkom sa stretávame častejšie u cestných bicyklov. 

Priemery ozubených kolies, a tým aj počty ich zubov sú odstupňované v značne veľkých 

skokoch (rozdiel 10 zubov a viac), aby sa dosiahlo široké rozpätie prevodových stupňov od 

najťaţšieho k najľahšiemu. 

Štandardom sa stal trojprevodník s počtom zubov 28-38-48. Ďalšie rozšírené 

kombinácie počtov zubov sú 26-36-46, 26-38-48, 32-40-46. Dvojprevodníky môţu mať tieţ 

najrôznejšie kombinácie počtov zubov 42-52, 28-38, 26-42, 24-40. 

14 

1 - stredová os (hriadeľ) 

2 - loţiskové misky 

3 - guličkové loţiská 

4 - vnútorné tesnenie loţísk

Najväčší veniec trojprevodníka je pevne spojený s ramenami prevodníka, ktoré tvoria 

s pravou kľukou jeden celok. Kľuky horských bicyklov, rovnako ako cestných, sa vyrábajú 

v dĺţkach 165, 170, 175 a 180 mm, niekedy 172.5 a 177.5 mm. Prevaţujú kľuky s dĺţkami 

170 a 175 mm. Na uţšom konci kľuky je otvor so závitom pre naskrutkovanie pedála a na jej 

širšom konci vnútorný štvorboký ihlan pre nasadenie kľuky na stredovú os. 

Reťaz 

Obrázok 12 Prevodník s kľukami 

Reťaz slúţi na prenos sily otáčania z prevodníkov na pastorky. Reťaz je u beţných 

horských bicyklov rovnaká ako u cestných bicyklov s meničom prevodov a viacnásobným 

voľnobeţným pastorkom. Rozmer reťaze je 1/2x3/32“ (12.7x2.38 mm). Prvé číslo označenia 

reťaze udáva dĺţku článku, druhé číslo vnútornú šírku, čo je vzdialenosť medzi platničkami 

vnútorného článku reťaze. Spojenie reťaze sú zabezpečené nitovaním bez spojky, pomocou 

špeciálneho nitovača reťaze. 

Kvalitnejší materiál reťaze je zárukou, ţe po krátkej dobe prevádzky sa jednotlivé 

články, a tým aj celá reťaz nepredĺţi. Predĺţením článku sa poruší jeho rozmer, nezodpovedá 

uţ vzdialenosti zubov, reťaz nadmerne opotrebuje ozubenie pastorkov a ozubených kolies 

prevodníkov. 

Reťaz patrí k najnamáhavejším častiam bicykla. Najrýchlejšie sa opotrebuje 

a najčastejšie ju treba meniť. Uţ po pribliţne 100 km agresívnejšej jazdy sú badateľné 

známky predĺţenia reťaze, ktorá potom nedolieha presne na ozubenie pastorkov či 

prevodníkov. Preto sa doporučuje častá výmena opotrebovanej reťaze za novú. 

Úzka reťaz bez spojky (spojovacieho článku) je potrebná s ohľadom na obmedzený 

priestor medzi jednotlivými ozubenými kolesami voľnobeţného pastorka. Ich pribúdajúci 

počet (6, 7, 8 a 9) viedol k zdokonaleniu reťaze smerom k zmenšovaniu ich celkovej šírky, 

zoslabovaním doštičiek článkov a precíznejšiemu spájaniu ich koncov. 

Moderné prevodové systémy, akými sú SHIMANO HG a SHIMANO IG, majú 

celkovú šírku reťaze danú šírkou vonkajšieho článku, t. j. 7.3 mm (HG) alebo dokonca 7.1 

mm (IG). Moderné reťaze sa vyznačujú mimoriadnou ohybnosťou, ktorá je daná nezvyčajne 

15 

1 - pravá kľuka 

2 - ľavá kľuka 

3 - pavúk 

4 - ozubené vence prevodníka 

5 - stredová oska 

6 - loţiskové misky 

7 - guličky loţisiek 

8 - poistná matica 

9 - tesniace púzdro loţisiek 

10 - tesniaca zátka

veľkou vôľou v priečnom smere (do strany), potrebnou k prehodeniu reťaze z jedného 

pastorku alebo prevodníka na druhý počas veľmi krátkej dráhy. Pri Shimano IG systéme stačí 

k prehodeniu na väčšie ozubené koleso zodpovedajúca vzdialenosť dvoch zubov. 

Reťaz je zloţená z radu striedavo spojených vnútorných a vonkajších článkov. 

K zmenšeniu trenia pri nábehu reťaze na ozubenie je na kaţdom púzdre nasadený otočný 

valček. Kaţdý článok reťaze sa teda skladá z dvoch vonkajších a dvoch vnútorných 

platničiek, z dvoch čapov, puzdier a nitov (obrázok 13). 

Obrázok 13 Reťaz 

Vnútorné platničky sú nalisované na koncoch púzdra a vonkajšie na koncoch čapov. 

Toto nerozoberateľné spojenie je zaistené zanitovaním alebo zavalcovaním presahujúcich 

koncov čapov. Dĺţka reťaze sa častejšie udáva počtom článkov ako dĺţkovými mierami. 

Reťaz by mala byť vţdy čistá a dostatočne namazaná. Najlepšie tak, aby sa všetky jej 

časti voľne otáčali, ale zároveň, aby sa na ňu nelepili nečistoty. Pri neskorej výmene môţe 

nová reťaz na starých pastorkoch preskakovať. Dostatočným mazaním, udrţovaním čistoty 

a šetrným radením moţno spomaliť opotrebovanie reťaze. Na čistenie reťaze je moţné pouţiť 

tzv. čističku na reťaz. Je to vanička, kde sa točením postupne umyjú všetky články reťaze 

a malé kefky vytláčajú nečistoty von. 

Voľnobežný pastorok 

Voľnobeţný pastorok je pevne spojený svojím základným telesom s nábojom zadného 

kolesa a prenáša otáčavý pohyb prevodníka prostredníctvom reťaze na zadné koleso (obrázok 

14). U starších alebo lacnejších komponentov je spojenie naskrutkovaním voľnobeţného 

pastorka na závit náboja a jednotlivé ozubené kolesá sa na teleso pastorka nasunú alebo 

naskrutkujú. 

Modernejšie sú kazetové pastorky, dnes uţ výhradne uplatňované u kvalitných 

komponentov. Pri týchto pastorkoch sa jednotlivé ozubené kolesá nasúvajú na dráţky 

kazetového náboja, na ktorom sú zaistené poistnou maticou. Vnútri sú dve otočne uloţené 

západky, pritlačované pruţinkami na ozubenie rohatky. Pri voľnobehu rohatka stojí (alebo sa 

relatívne otáča oproti smeru otáčania náboja so základným telesom pastorka) a západky voľne 

preskakujú po ozubení rohatky. Pri pohybe sa rohatka otáča v opačnom smere, západky 

zapadnú do zubov rohatky a pastorok unáša náboj zadného kolesa. 

16 

1 - vonkajšia spojovacia platnička 

2 - otočný valček 

3 - vnútorná spojovacia platnička 

4 - spojovací nit

1 - ozubené kolesá 

2 - dištančné vloţky 

3 - základné teleso 

4 - guličkové loţiská 

5 - voľnobeţný mechanizmus 

Obrázok 14 Voľnobeţný pastorok 

Kazetové uchytenie voľnobeţných pastorkov na náboji daného kolesa je celkom 

beţné, stretneme sa s ním pri horských, ale aj cestných bicykloch. Je technicky dokonalejšie. 

Voľnobeţný mechanizmus sa stáva súčasťou kazetového náboja, výmena ozubených kolies 

obyčajným nasunutím na pozdĺţne dráţky kazety náboja je ľahšia a pohotovejšia. 

V súčasnosti sa pouţívajú najmä 7, 8, ale aj 9- kolesá (obrázok 15). 

Obrázok 15 Kazetový náboj a upevnenie voľnobeţných pastorkov 

2.6 Zadný a predný prehadzovač 

Meniče prevodov horských bicyklov sa vyznačujú o niečo dlhšími ramenami 

(vodítkami reťaze) ako meniče prevodov cestných bicyklov. 

Funkcia meničov ostáva pri osvedčenom paralelogramovom systéme, ktorý prekonal 

pantografový systém. Prednosťou paralelogramu (štvoruholníka, ktorého protiľahlé strany sa 

pohybujú rovnobeţne) je kratšia dráha ovládacieho lanka, a tým aj rýchlejšie radenie. 

Nevýhodou je vzdialenosť vodiacej kladky reťaze od pastorkov, ktoré naopak pri 

pantografových meničoch ostávajú konštantné. 

Ďalší vývoj sa zameral na ľahšie a precíznejšie radenie prevodových stupňov. 

Dosahuje sa skrutkovito vinutými vratnými pruţinami, ktoré zlepšujú a ešte viac zrýchľujú 

funkciu celého mechanizmu meniča potiahnutím klzných čapov paralelogramu teflónovou 

vrstvou kvôli zmenšenému treniu, čím je zaistený ľahký chod a dlhá ţivotnosť klzkého 

uloţenia. Zosilnením pruţiny napínača reťaze a spoľahlivejším tesnením brániacim 

17

prenikaniu vody a nečistôt dovnútra meniča. U najdrahších modeloch sú v ozubených 

kladkách reťaze klzné loţiská nahradené guličkovými. Zadný prehadzovač sa skladá z tela 

prehadzovača, upevňovacej skrutky prehadzovača, nastavovacej skrutky lanka, nastavovacej 

skrutky krajných polôh, upevňovacej skrutky lanka, ramena s klietkou, napínacieho kotúča, 

vodiaceho kotúča a upevňovacej skrutky otočného čapu (obrázok 16). 

Obrázok 16 Zadný prehadzovač 

Predný prehadzovač (prešmykovač) sa skladá z upínacej skrutky lanka, dvoch 

nastavovacích skrutiek krajných polôh, objímky s upevňovacou skrutkou a vodítka reťaze 

(obrázok 17). 

Obrázok 17 Predný prehadzovač (prešmykovač) 

18 

1 - vodiaci kotúč 

2 - telo prehadzovača 

3 - nastavovacia skrutka lanka 

4 - napínací kotúč 

5 - rameno s klietkou 

6 - upevňovacia skrutka lanka 

7 - upevňovacia skrutka prehadzovača 

1 - upevňovacia skrutka lanka 

2 - upínacia objímka 

3 - nastavovacie skrutky krajných polôh 

4 - vonkajšie rameno vodítka 

5 - vnútorné rameno vodítka

Konštrukcia prešmykovačov nie je ešte celkom ustálená a zmeny dotýkajúce sa 

samotného funkčného princípu sú v posledných rokoch častejšie ako pri zadných 

prehadzovačoch. Pouţíva sa prevedenie Invers Design, pri ktorom pruţina tlačí vodítko 

v opačnom smere ako je beţné, v smere k najväčšiemu prevodníku. Tento princíp sa 

v minulosti často pouţíval pri zadných prehadzovačoch, ktorých tlačná pruţina pôsobila 

rovnako smerom k najväčšiemu pastorku. Prešmykovače nie sú také univerzálne ako zadné 

prehadzovače a ich vodítka reťaze bývajú tvarom prispôsobené veľkosti prevodníkov. 

Prešmykovač, ktorý nie je optimálny pre daný prevodník síce základnú funkciu väčšinou plní, 

ale na úkor precíznosti radenia. 

2.7 Brzdy 

Brzdy sú na bicykli jednou z najdôleţitejších súčastí. Slúţia na spomalenie 

a zastavenie bicykla. Kaţdý bicykel má mať spoľahlivé a účinné brzdy. V neprehľadnom 

teréne, na neupravenom povrchu a na klzkom podklade závisí bezpečnosť jazdca často práve 

na brzdách. Brzdu tvoria ramená brzdy, brzdové klátiky, strmeň brzdy, lanko a brzdová páka 

umiestnená na riadidlách bicykla (obrázok 18). 

Obrázok 18 Stavba brzdy 

Poznáme viac typov bŕzd. Z hľadiska princípu brzdenia a pouţitia uvádzame dva hlavné typy: 

ráfikové brzdy (cantilever, V- brzdy, hydraulické brzdy, brzdy na cestných bicykloch), 

neráfikové brzdy (kotúčové brzdy, bubnové brzdy). 

Horské bicykle sa vybavujú prevaţne ráfikovými brzdami, pri ktorých sa dosahuje 

brzdný účinok pritláčaním brzdových klátikov na otáčajúci sa ráfik. V posledných rokoch sa 

presadzujú tieţ kotúčové (diskové) brzdy pracujúce na podobnom funkčnom princípe. Na 

otáčajúci kotúč sa pritláčajú brzdové klátiky. Prenos sily brzdovej páky na brzdiaci element je 

najčastejšie mechanický, pomocou oceľového lanka. Zvláštnosťou uţ nie je ani hydraulický 

prenos sily prostredníctvom kvapaliny. 

Ráfikové brzdy „cantilever“ patria k najpouţívanejším pri horských bicykloch (obrázok 19). 

Majú oddelené ramená, samostatné uhlové páky, ktoré sa pohybujú na čapoch privarených 

priamo na prednú vidlicu alebo na podpery sedadla. Je to typ bŕzd, ktoré uţ dlhé roky 

pouţívajú cyklokrosoví pretekári. Oproti beţným ráfikovým čeľusťovým brzdám sú 

19 

1 - rameno 

2 - plášť 

3 - strmeň brzdy 

4 - brzdové lanko 

5 - ráf kolesa 

6 - brzdový klátik

kompaktnejšie, majú krátke tuhé ramená a nie sú teda tak namáhané ohybom. Ovládajú sa 

stredovým lankom so strmeňom. Poskytujú dostatočný priestor medzi pneumatikou a prednou 

vidlicou aj podperami sedadla. K nedostatkom týchto bŕzd patrí obtiaţnejšia montáţ 

a pomerne zloţité nastavovanie. Tieto brzdy sú na ústupe a postupne sú vytláčané V- brzdami. 

Obrázok 19 Brzda typu „cantilever“ 

„Vysoké“ ráfikové brzdy (V- brzdy) sú posledným vývojom bŕzd typu „cantilever“. Majú 

značne predlţené zvislé ramená. Skladajú sa z ovládacieho lanka, vlnovca, čeľustí s vysokými 

ramenami, brzdových klátikov a ramienka paralelogramu. V - brzdy sú v podstate 

modifikáciou klasických bŕzd „cantilever“ (obrázok 20). Zásadne odlišný je prívod 

ovládacieho lanka k čeľustiam brzdy. Odpadá symetrická usporiadanie s centrálnym lankom 

zakončeným strmeňom a typické šikmé rozvetvenie lanka k obom čeľustiam. 

Pri V - brzdách je prívod bovdenu s lankom postranný k pravej čeľusti. Táto nesie 

opierku bovdenu a ovládacie lanko je zakotvené na ľavej čeľusti. Zvisle privádzané lanko sa 

takmer kolmo ohýba a vodorovne prepája obidve čeľuste. Medzi čeľusťami je lanko chránené 

vlnovcom. 

Tvar čeľustí a nové usporiadanie ovládania brzdy prináša tieto výhody: zvyšuje 

účinnosť brzdy a súčasne zlepšuje dávkovanie brzdnej sily na páke brzdy, kde moţno jej 

veľkosť regulovať. Značne predĺţené ramená čeľustí brzdy zväčšujú pákový prevod sily 

a vďaka vertikálnemu usporiadaniu s efektívnym prívodom bovdenu s ovládacím lankom sú 

straty pri prenose sily menšie ako pri klasických brzdách „cantilever“. 

Ďalšou zvláštnosťou V - bŕzd je paralelogramový mechanizmus nesúci brzdové 

klátiky. Zatiaľ čo pri brzdách „cantilever“ sa brzdové klátiky pohybujú po kruhovej dráhe 

s otočným bodom v mieste uchytenia čeľuste brzdy na čape vidlice či podpery, pri V- brzdách 

je pohyb brzdových klátikov smerom k ráfiku a ich pritlačenie k bokom ráfika priamočiare. 

Umoţňujú to práve paralelogramové ramená s dvomi kĺbmi. Prítlak klátikov k bočným 

plochám ráfika zvyšuje účinnosť prenosu brzdnej sily. Tieţ opotrebovanie brzdových klátikov 

je pri lineárnom prítlaku rovnomernejšie, keď sa klátiky pohybujú po kruhovej dráhe, čo 

priaznivo ovplyvňuje ich ţivotnosť. Ďalšou prednosťou tohto riešenia je jednoduchšie, 

rýchlejšie a presnejšie nastavenie brzdných klátikov voči ráfiku. 

20

Obrázok 20 V – brzda 

Hydraulické brzdy pouţívajú na prenos sily namiesto oceľového lanka kvapalinu. Je to 

jednoduchý uzavretý hydraulický systém. Brzdy sú zloţené z ovládacieho valca umiestneného 

v telese brzdových pák a z činných valcov umiestnených pri čeľustiach bŕzd. Pomocou 

piestov v ovládacom valci sa prenáša sila vedením k piestom činných valcov, ktoré sú 

prepojené s brzdovými klátikmi. Tieto brzdy majú veľmi veľkú účinnosť, ktorá sa zachováva 

aj zamokra. Sú však pomerne drahé. Vyskytujú sa dosť zriedka na veľmi drahých horských 

bicykloch. 

Brzdy na cestných bicykloch tieţ fungujú na princípe trenia gumových klátikov o ráfik. Sú 

upevnené iba v jednom bode (jednou skrutkou). V starších typoch táto skrutka tvorila jediné 

miesto, okolo ktorej sa otáčali ramená. Novšie typy majú dve účinnejšie osi. Čeľuste sa 

sťahujú pomocou lanka, ktoré je vedené bokom brzdy. Z toho je odvodený aj ich anglický 

názov: side-pull brake. 

Kotúčové brzdy vyuţívajú trenie medzi kotúčom upevneným na špeciálnom náboji 

a brzdovými plôškami. Existujú mechanické, polohydraulické a hydraulické modely. Ich 

veľkou výhodou je účinnosť i to, ţe nestrácajú brzdné vlastnosti pri mokrom a zablatenom 

teréne. Nevýhodou je, ţe sú drahé a ťaţšie ako ráfikové brzdy. Zvyčajne potrebujú špeciálne 

páčky. Rám alebo vidlica musí mať navarené plôšky na takéto brzdy. Výplet na kolese musí 

byť dostatočne pevný, aby sa brzdná sila preniesla na obvod kolesa. Pouţívajú sa na drahých 

horských bicykloch (obrázok 21). 

Obrázok 21 Kotúčová brzda (Sachs) 

21 

1 - ovládacie lanko 

2 - vlnovec 

3 - vysoké rameno brzdy 

4 - brzdový klátik 

5 - rameno paralelogramu 

1 - brzdová páka 

2 - ovládací piest v telese páky 

3 - tlakové vedenie 

4 - strmeň brzdy 

5 - pracovný piestik 

6 - brzdová doštička

Bubnové brzdy patria do skupiny neráfikových bŕzd. Nachádzajú sa v náboji kolesa. Sú málo 

náročné na údrţbu. Nachádzajú sa na mestských bicykloch. Vzhľadovo sa podobajú 

kotúčovým, ale fungujú na inom princípe. 

Lankové ovládanie - Bovden 

Prenos sily z páčiek na čeľuste sa prevádza u mechanicky ovládaných bŕzd oceľovým 

lankom. Je to viacpramenné lanko, ktorého priemer sa pohybuje od 1.4-2.0 mm. Oceľové 

lanko sa pohybuje v ohybnom kovovom vedení bovdenu. Bovden je vonkajšie vedenie pre 

brzdové lanká a lanká prehadzovačiek. Vnútorná časť bovdenu je tvorená stočeným 

oceľovým drôtom. Z vonkajšej časti je potiahnutý ochrannou trubičkou z plastu ako ochranný 

povlak a jej konce sú vybavené kovovými koncovkami. Prenos sily bŕzd a radenia sa 

vykonáva pnutím lanka a bovdenu. 

Existujú dva druhy bovdenov. Klasický bovden je určený len pre brzdy. Druhý typ pri 

ohnutí nemení dĺţku, a tak je vhodný na radenie. Bovden pre brzdy je pouţiteľný aj pre 

radenie, ale radenie je potom menej presné. Bovden na radenie nemôţe byť pouţitý na brzdy, 

lebo je stavaný na menšie tlaky. 

O bovdeny sa treba starať rovnako ako o všetky komponenty na bicykli. Keď sa lanko 

ťaţšie pohybuje, treba ho zvnútra trošku namazať. Dĺţka bovdenov by mala byť primeraná. 

Bovdeny pri riadidlách by mali byť dosť dlhé, aby nebránili pohybu pri točení. A naopak, nie 

zase veľmi dlhé, aby tam nevznikalo zbytočné trenie. V ohyboch by mal bovden tvoriť čo 

najjemnejší oblúk. Hlavné pravidlo - čím menšie trenie, tým lepší brzdný účinok a presnejšie 

radenie. 

2.8 Kolesá 

Poţaduje sa od nich pevnosť a tuhosť pri zachovaní určitej pruţnosti, nízka hmotnosť, 

čo zaručuje najlepšia klasická konštrukcia kolesa s tangenciálnym výpletom špíc, ktoré 

pruţne spájajú ráfik s nábojom kolesa. Pri otáčajúcich sa kolesách pôsobiacich pri jazde ako 

zotrvačníky, vystupuje do popredia nízka hmotnosť, hlavne na ich obvode (ráfiky, 

pneumatiky). 

Ráfiky 

Ráfik tvorí kostru kolesa na bicykli. Pevne drţí koleso vďaka špicom, pomocou 

ktorých je koleso vypletené. Ráfik je väčšinou vyrobený z hliníka. Ráfiky moţno rozdeliť 

podľa rôznych kritérií: 

podľa veľkosti priemeru kolesa (detské bicykle, cestné bicykle, horské bicykle, atď.), 

podľa prierezu ráfiku (jednostenné, dvojstenné). 

Jednostenné ráfiky sa pouţívajú na starších a lacnejších bicykloch alebo tam, kde je 

potrebné ušetriť na hmotnosti. Vyznačujú sa niţšou pevnosťou a ţivotnosťou. 

Dvojstenné ráfiky sú v dnešnej dobe skoro na všetkých bicykloch. Majú rôzne profily, 

a tým aj rôzne výšky a šírky ráfikov. 

Ráfiky horských bicyklov musia byť dostatočne tuhé, aby odolávali trvalým 

deformáciám pri značnom namáhaní. Pevný a tuhý ráfik, ktorý nie je náchylný na deformáciu 

dodáva kolesu potrebnú mechanickú stabilitu aj odolnosť proti namáhaniu silami napätých 

špicov. 

Dostatočnú tuhosť a dobrú stabilitu majú duralové ráfiky s uzavretým profilom, 

nazývané aj dvojstenné. Po obvode ráfiku sú rovnomerne rozmiestnené otvory pre špice. 

22

Ráfik predného a zadného kolesa nemusí byť vţdy rovnaký. Kvalitnejšie ráfiky majú otvory 

pre špice vyvloţkované, to znamená s nalisovanými oceľovými vloţkami. 

Náboje kolies 

Náboj tvoria stredy kolies a nesúce osky, okolo ktorých sa kolesá otáčajú. Skladajú sa 

z týchto častí: príruby tela náboja, dutá os, voľnobeţka, rýchloupínací uzáver, kuţele 

s dráţkami pre guličky, orech (obrázok 22). 

Náboj predného kolesa je odlišný od náboja zadného kolesa. Náboj zadného kolesa 

v klasickom prevedení je opatrený závitom pre naskrutkovanie voľnobeţného pastorka. Toto 

spojenie náboja s pastorkom je na ústupe a nahrádza ho modernejšia kazeta s dráţkami (tzv. 

orech), so zabudovaným voľnobehom, na ktorú sa nasúvajú ozubené kolieska pastorka. 

Obrázok 22 Zadný náboj kolesa 

Prednosťou kazetového usporiadania je ľahšia demontáţ pastorkov, jednoduchšia 

výmena ozubených kolies v zostave pastorka a väčšia stabilita náboja, ktorá je daná väčšou 

vzdialenosťou loţísk na ľavej a pravej strane náboja ako pri náboji so závitom. Podobne ako 

pri stredovom zloţení bývajú aj pri nábojoch kolies nahrádzané loţiská typu miska - kuţeľ. 

S nábojom s takýmto loţiskom nie je ţiadny problém. Všetko funguje rovnako aţ pokiaľ sa to 

celé nepokazí. 

O typ loţiska miska-kuţeľ sa treba starať. V závislosti od kvality náboja ho treba čistiť 

a nastavovať. 

Špice 

Ráfik s nábojom spája výplet tvorený sústavou špíc. Volia sa s ohľadom na ich 

predpokladané zaťaţenie. Počet špíc výpletu kolies, ktorý zabezpečuje stabilita ráfika, býva 

najčastejšie 36. 

Pri hmotnosti jazdca do 80 kg môţe byť počet špíc zníţený na 32, pri prednom kolese 

dokonca aţ na 28. Pri ťaţších jazdcoch sa povaţuje za minimum 32 špíc v prednom kolese 

a 36 v zadnom kolese. 

Na tuhosť výpletu má značný vplyv tieţ stupeň prekríţenia jednotlivých špíc. 

Najbeţnejšie je trojnásobné prekríţenie špíc. Uplatňujú sa dva druhy špíc: 

s konštantným priemerom po celej dĺţke, ktorý býva 1.8 mm a 2.0 mm, 

tzv. zoslabované špice, ktoré majú v strednej časti menší priemer (2.34 / 2.0 mm, 2.0 / 1.5 

mm, 2.0 / 1.7 mm, 1.8 / 1.6 mm). 

Vyrábajú sa z kvalitnej ocele, prípadne z nehrdzavejúcej ocele a výnimkou nie sú ani 

špice z titanu. Špica je na strane náboja zakončená krátkym ohybom hlavičkou, na opačnom 

konci má valcový závit k naskrutkovaniu matice špice. Optimálna dĺţka sa pohybuje 

v rozmedzí, ktorého minimum je dané dostatočnou dĺţkou k naskrutkovaniu 

matice, maximum je dané najmenším presahom špice cez maticu. 

23 

1 - rýchloupínací uzáver 

2 - kuţeľ loţiska 

3 - príruba 

4 - os náboja 

5 - voľnobeţka 

6 - orech

Pneumatiky 

Termín pneumatika je súborné označenie pre plášť s dušou, nasadený na ráfik 

a nahustený na príslušný tlak. Pneumatika musí plniť viacero funkcií. Prenáša sily, ktoré 

poháňajú, brzdia a vedú koleso, tlmí nárazy a vibrácie, nesie jazdca, prípadne aj ďalšiu záťaţ. 

Poţadujú sa vyhovujúce záberové vlastnosti, malý valivý odpor, dobrá priliehavosť k povrchu 

rôzneho charakteru, vodiaca schopnosť, minimálna hmotnosť, bezpečnosť a komfort jazdy, 

odolnosť proti prerazeniu, ako aj proti opotrebovaniu a dlhá ţivotnosť. 

Plášte 

Plášť je vonkajšia časť kolesa, ktorá prichádza do kontaktu s povrchom, napr. zemou. 

V závislosti od dezénu, šírky a tvrdosti plášťa závisia trakčné a valivé vlastnosti kolesa. Čím 

širší plášť, hrubší vzor a menej tlaku v plášti, tým sa zvyšuje valivý odpor, ale zároveň sa 

zlepšuje kontakt plášťa s povrchom, a tým sú aj brzdné vlastnosti lepšie. 

Dezén je vzorok na plášti a má najväčší vplyv na jazdné vlastnosti plášťa. Čím je 

vzorok vyšší a redší, tým má lepšie záberové vlastnosti a je vhodnejší do blata. Hustejší 

a jemnejší vzorok je vhodný na cestu a spevnený povrch. Plášte na horských bicykloch je 

moţné rozdeliť podľa dezénu do troch skupín: 

slick – asfalt, prach, tvrdý a suchý povrch, 

semislick – tvrdý povrch, kamene, 

hrubý vzorok – blato, sneh. 

Kaţdý typ plášťa je vhodný do určitého typu terénu. To ale neznamená, ţe by nebol 

pouţiteľný v inom teréne. Jemný plášť sa ťaţšie zanesie a nemení svoje jazdné vlastnosti. Pri 

plášti s hrubým vzorom závisí od samočistiacich schopností plášťa, ako sa bude správať 

v nepriaznivých podmienkach, napr. v blate. 

Šírka plášťa je ďalšou vlastnosťou, ktorá má vplyv na valivý odpor, tlmiace vlastnosti 

a kontakt plášťa s povrchom. 

Duše 

Musia byť vzduchotesné, pevné a odolné voči poškodeniu. Pri ich výrobe sa viac 

vyuţíva syntetický kaučuk. Odolnosť proti poškodeniu sa niekedy zvyšuje zosilnením steny 

duše. Súčasťou duše je aj ventil slúţiaci k jej nahusteniu. V súčasnosti sa pouţívajú tri typy 

ventilov: robustný autoventil (Schraecker), vhodný pre hustenie kompresorom ako 

automobilové pneumatiky, beţný bicyklový ventil (Dunlop), ktorý pri plnení kladie vzduchu 

pomerne veľký odpor a galuskový ventil (Sclaverand), ktorý je veľmi obľúbený hlavne medzi 

športovou cyklistikou. 

2.9 Osvetlenie bicykla 

Pre bezpečnú jazdu ale aj pri zníţenej viditeľnosti je dôleţité mať v poriadku všetky 

časti osvetlenia. Pri jazde na bicykli musíme dbať na to, aby sme boli dostatočne viditeľní. 

S platnosťou nového zákona to musíme dodrţiavať dvojnásobne. Na nových, ale aj starších 

typoch bicyklov tvorí klasickú osvetľovaciu sústavu (obrázok 24) svetlomet, koncové svetlo 

a zdroj. Ako zdroj elektrického prúdu môţe byť batéria alebo ešte stále pouţívané dynamo. 

Svetlomet a koncové červené svetlo musí byť na kaţdom bicykli. Všetky červené a ţlté 

odrazové skla musia byť pri jazde stále čisté. Vţdy musíme skontrolovať všetky kontakty. 

Povinnosťou kaţdého vodiča je pred jazdou skontrolovať vozidlo a všetky zistené nedostatky 

odstrániť. Čo z toho vyplýva pre cyklistu? Presne to isté, pretoţe cyklista je tieţ vodič. 

24

Prvky, ktoré sa začali pouţívať a ktoré vhodne doplňujú základnú výbavu na zvýšenie 

bezpečnosti sú napr.: reflexné vesty a zadné blikacie svetlá. Aby však bezpečnosť bola 

maximálna, v ponuke sú aj novinky, a to osvetlenie, ktoré vrhá za cyklistom pruhy 

s označením. 

Klasická osvetľovacia sústava bicykla pracuje na princípe: prúd generovaný dynamom 

v pripojenom uzavretom obvode má premenlivú veľkosť, ale stále ten istý smer. Keďţe kotva 

dynama je spojená s kolesom, tak rýchlosť otáčania kolesa má priamy vplyv na rýchlosť 

otáčania kotvy dynama. Preto môţeme pozorovať vyššiu intenzitu svietivosti ţiarovky pri 

čoraz rýchlejšom otáčaní kolesa. 

1 – svetlomet 

2 – zdroj (dynamo) 

3 – zadné svetlo 

a.) b.) 

a – názorný obrázok osvetľovacej sústavy 

b – schéma elektrického zapojenie 

Obrázok 23 Osvetľovacia sústava bicykla 

a) batériou napájané svetlá b) klasické osvetlenie s alternátorom - dynamo 

Obrázok 24 Druhy osvetľovacej sústavy bicykla 

2.10 Sedlovky a sedadlo 

Sedlovka má pasívnu funkciu udrţať sedadlo v istej polohe. Umoţňuje spojenie 

sedadla s rámom bicykla. Túto funkciu musí plniť zodpovedne a na potrebnej úrovni. Hlavné 

časti sedlovky sú: vlastná rúrka a hlava sedlovky so zámkom. Rúrka sedlovky býva v mieste 

najväčšieho namáhania zosilnená. Na hornom konci sedlovky je zámok, ktorý umoţňuje 

25

nastaviť horizontálnu polohu sedadla a jeho sklon. Od sedlovky sa poţaduje, aby bola ľahká. 

Jej vonkajší priemer musí sedieť s vnútorným priemerom sedlovej trubky v ráme. 

Beţným materiálom na výrobu sedloviek je hliník. Spája v sebe pevnosť a malú 

hmotnosť. Karbón je pruţný a krehký, oceľ ťaţká a navyše hrdzavie. 

V porovnaní so sedlovkami cestných bicyklov sú sedlovky horských bicyklov aţ 

dvojnásobne dlhšie. Sú vţdy dlhšie ako 300 mm, beţná dĺţka je 350 mm, ale existujú aj dlhšie 

(cez 400 mm). 

Slušná sedlovka má na sebe značku maximálneho vysunutia z rámu (zvyčajne 10 cm). 

Nie je vhodné sedlovku vysúvať nad túto hranicu, lebo by sa mohla ohnúť alebo by mohlo 

dôjsť k poškodeniu rámu. Je vhodné si naznačiť zvyčajnú polohu vysunutia, aby po vybratí 

alebo zmene vysunutia sedlovky sme sa mohli vrátiť k povodnému nastaveniu. Existujú ešte 

odpruţené sedlovky, ktoré sú určené najmä pre rekreačných cyklistov. 

Sedadlo musí byť pohodlné a dostatočne tvrdé. Pohodlné sedadlo je základom jazdnej 

pohody. Voľba sedadla ovplyvňuje nielen pocit pohodlia, ale aj výkonnosti cyklistu. 

Nekvalitné sedadlo môţe byť zdrojom telesných a duševných múk, ale môţe aj obmedzovať 

pohyb. Pri bicykli je sedadlo okrem pneumatiky jediným prvkom výraznejšie tlmiacim nárazy 

a otrasy. Skladá sa z kovovej výstuţe (oceľovej alebo titanovej), plastovej kostry s penovou 

alebo gélovou výstelkou a vonkajšieho poťahu (syntetické textílie alebo napodobeniny koţe). 

Pripevňuje sa k sedlovke zasunutej do sedlovej rúry (obrázok 25). 

Obrázok 25 Sedadlo 

Mechanizmus upevnenia sedadla umoţňuje zároveň meniť jeho sklon a jeho posun 

dopredu alebo dozadu. Sedadlá horských bicyklov musia byť pohodlné a obyčajne nie sú také 

ako sedadlá cestných pretekárskych bicyklov. Na pohodlné sedenie má veľký vplyv priečny 

profil sedadla, ktorý moţno najlepšie posúdiť pri pohľade na sedlo zozadu. Nemá byť ani 

príliš vypuklý, ani príliš plochý, ale musí plynule prechádzať do zaoblených okrajov. Pri sede 

musíme nohami na zem dosiahnúť špičkami (nie pätami). 

26 

1 - sedadlo 

2 - mechanizmus na upevnenie 

a nastavenie sedadla 

3 - sedlovka


1. Rám bicykla má za úlohu: 

a ) niesť a spájať jazdca a časti bicykla do funkčného celku, 

b ) bezpečne drţať zmysel jazdy, 

c ) niesť jazdca. 

2. Brzdy na bicykli slúţia: 

a ) na spomalenie a zastavenie bicykla, 

b ) na udrţanie sa v nebezpečnej zákrute, 

c ) na lepší pocit z jazdy. 

3. Ak nie sú na bicykli dostatočne účinné brzdy alebo ak je bicykel vybavený iba zadnou 

brzdou: 

a ) smie cyklista jazdiť po vozovke, ale čo najviac po pravej strane, 

b ) smie cyklista jazdiť po vozovke, ale pomaly a opatrne, 

c ) nesmie cyklista s týmto bicyklom jazdiť po vozovke. 

4. Pedále bicyklov sa skladajú: 

a ) z osi pedála, tela pedála, rámu pedála a loţiska, 

b ) z kľuky a púzdra, 

c ) z loţiska a odraziek na bezpečnú jazdu v noci. 

5. Sedadlo bicykla sa pripevňuje: 

a ) k samotnému rámu bicykla a prednému kolesu, 

b ) k osvetleniu bicykla, 

c ) k sedlovke zasunutej do sedlovej rúry. 

6. Svetlomet, ktorým musí byť vybavený kaţdý bicykel: 

a ) musí byť dokonale pripravený a trvale zariadený tak, aby svetelný kuţeľ dopadal na 

vozovku najďalej do 20 metrov, 

b ) nemusí byť dobre pripevnený, 

c ) musí byť dokonale pripravený a trvale zariadený tak, aby svetelný kuţeľ nedopadal na 

vozovku. 

7. Ak idú dvaja cyklisti za zníţenej viditeľnosti za sebou: 

a ) stačí, ak majú obidvaja iba zadnú červenú odrazku, 

b ) prvý cyklista musí mať vpredu biele svetlo a druhý cyklista vzadu koncové červené svetlo, 

c ) musia mať obidvaja rozsvietené biele svetlo viditeľné spredu a koncové červené svetlo 

viditeľné zozadu. 

8. Stanovené osvetlenie (svetlomet a koncové červené svetlo) je povinný cyklista na 

bicykli rozsvietiť: 

a ) vţdy, ak sa rozsvieti pouličné svetlo, 

b ) vţdy, ak uţ nevidí na vozovku, 

c ) za zníţenej viditeľnosti, napr. za svitania, súmraku, pri daţdi v hmle, a pod. 

Správne odpovede: 1a, 2a, 3c, 4a, 5c, 6a, 7c, 8c. 

27

3 DEMONTÁŢ, MONTÁŢ A ÚDRŢBA BICYKLA 

K spôsobe jazdy patrí aj spôsob opráv. Predpokladá sa, ţe svojmu bicyklu sa venuje 

po technickej stránke kaţdý sám, resp. deti pod dohľadom rodičov. Akékoľvek opravy na 

ceste sú vyvolané zlou domácou prípravou a môţu ohroziť váš včasný, a tým aj bezpečný 

návrat domov. Údrţba bicykla úzko súvisí s jeho pouţívaním v kaţdodennej prevádzke. 

Niektoré práce si však vyţadujú pouţitie špeciálnych nástrojov a určitú dávku zručnosti. 

Úplný začiatočník, cyklista by sa sám nemal púšťať do náročných opráv, stačí, ak si 

skontroluje tlak v kolesách a dotiahne si niektoré skrutky (na sedadle, kolese, riadidlách). Aţ 

postupom času získa určité zručnosti a skúsenosti. Základom dobrej údrţby bicyklov je 

organizácia práce: 

vhodný pracovný priestor s dielenským stolom, 

stojan na postavenie bicykla s nadvihnutými kolesami, 

vhodné náradie a nástroje pre daný účel opravy. 

Na to, aby sme sa pri oprave bicykla pohodlne dostali ku kaţdej súčiastke, slúţia 

vhodné typy pracovných stojanov. Od najjednoduchších typov, ktoré moţno uchytiť na 

pracovný stôl do čeľusťového zveráka a nemoţno meniť polohu bicykla otáčaním ani 

nakláňaním, aţ po prenosné typy, ktoré umoţňujú uchytiť bicykel v ktoromkoľvek mieste 

rámu. 

Na efektívnu údrţbu a opravy potrebujeme náradie a pomôcky špeciálne cyklistické 

a náradie, ktoré nie je špeciálne a dostať ho v ţeleziarstve. Sú to hlavne: 

klasické náradie a pomôcky (imbusové kľúče, nastaviteľné kľúče, nástrčkový kľúč, 

pumpa, veľký skrutkovač, zverák, kríţový a plochý skrutkovač), 

špeciálne cyklistické náradie a pomôcky (centrovací kľúč, montáţne páky, nitovač 

reťaze, stojan, sťahovák kľuky, sťahovák voľnobeţky). 

Pri jazde bicyklom treba zladiť telo s bicyklom. Čím je lepší jazdec, tým viac vníma 

technický stav svojho bicykla a skôr objaví jeho závady. Kaţdý typ bicykla má 

charakteristický zvuk, ktorý sa zmení, ak sa niečo deje. Dobrý jazdec ho ihneď analyzuje 

a zistí príčinu. Aj pomocou hmatu moţno zistiť nedostatky alebo závady na technickom stave. 

Najspoľahlivejšie moţno zistiť však poruchu pomocou zraku. 

Obrázok 26 Porucha bicykla 

28

Na cestách by cyklistovi nikdy nemala chýbať základná výbava: 

cyklistická prilba, 

súprava na lepenie duší, 

drţiak na fľašu a fľaša, 

pumpa pripojiteľná k rámu, 

náradie ako maticové kľúče, atď. 

Úloha: 1. V besede so spolužiakmi uveď najčastejšie poruchy svojho bicykla (obr.26). 

2. Stretol si sa už s podobnou situáciou, v akej sa ocitol Peter? Ako si ju riešil? 

3. Z obrázka 26 usúďte, čo sa mohlo stať. 

4. Skontrolujte si technický stav bicykla a nedostatky sa snažte čo najskôr 

odstrániť. 

DÔLEŢITÉ KONTROLY 

● KONTROLA PRED KAŢDOU JAZDOU (nahustenie pneumatík, funkcia bŕzd, uchytenie 

kolies vo vidliciach, kontrola svetelnej sústavy bicykla, nastavenie sedadla). 

● MESAČNÁ KONTROLA (kontrola rámu vidlice, predstavec a riadidlá, loţiská a vôľa ich 

chodu, pneumatiky, ráfiky, špice, lanka a bovdeny, sedadlo, hlavové zloţenie, brzdy, 

prehadzovačka, reťaz, pedále). 

● ROČNÁ KONTROLA A ZAZIMOVANIE BICYKLA (kontrola rámu, čistenie a mazanie). 

Aktivita 

● V triede sa rozdeľte do viacerých skupín po 5 aţ 6 ţiakov. 

● Kaţdá skupina pridá čo najviac činností, ktoré sa hodia k jednotlivým uvedeným kontrolám. 

● Jednu činnosť si vyberte a podrobne ju opíšte. 

Úloha: 1. S vyučujúcim navštívte detské dopravné ihrisko na vlastných 

bicykloch a porovnajte celkový stav a vybavenosť svojho bicykla. 

2. Prečo je dôležité pravidelne kontrolovať technický stav bicykla? 

3. Máš na svojom bicykli všetky súčasti povinného vybavenia v poriadku? 

Vymenuj všetky súčasti povinného vybavenia bicykla. 

29

Brzdy 

3.1 Mesačná údrţba 

skontrolujeme opotrebovanie brzdových klátikov, odstránime z nich zadreté kamienky, 

skontrolujeme presnosť dotyku brzdových klátikov s ráfom a ich správne natočenie, 

skontrolujeme upevňovacie skrutky klátikov, 

skontrolujeme upevňovacie skrutky brzdových čeľustí, 

namaţeme skrutky brzdových čapov, dotiahneme podľa potreby. 

Kolesá 

skontrolujeme, či sú ráfy rovné a špice rovnomerne napnuté, 

vyčistíme ráfy a skontrolujeme, či nie sú poškodené po nárazoch, 

všetky špice vyskúšame, či nie sú prasknuté, podľa potreby ich vymeníme. 

Plášte a duše 

skontrolujeme správny tlak v pneumatikách a podľa potreby ho upravíme, 

skontrolujeme a vyčistíme dezén, prezrieme jeho opotrebovanie, 

všetky kamienky a nečistoty z dezénu odstránime, 

duše, ktoré boli často opravované alebo sfukujú, vymeníme. 

Reťaz 

skontrolujeme, či reťaz nie je nadmerne opotrebovaná alebo poškodená, 

skontrolujeme, či niektorý článok nie je stuhnutý, 

namaţeme vhodným mazadlom. 

Prevodový systém 

skontrolujeme a vyčistíme prevodníky, voľnobeţku a ozubené kolieska, poškodené 

vymeníme, 

skontrolujeme a dotiahneme kľuky podľa potreby, 

namaţeme voľnobeţku a ozubené kolieska. 

Prehadzovače 

skontrolujeme priečny pohyb predného a zadného prehadzovača, podľa potreby 

nastavíme, skontrolujeme súlad indexov ukazovateľa na ovládacej páčke a ozubených 

koliesok, podľa potreby nastavíme napnutie lanka, 

vyčistíme vodítka prehadzovača a všetky otočné čapy a púzdra namaţeme. 

Hlavová zostava 

skontrolujeme, či hlavová zostava nemá prílišnú vôľu alebo tuhosť, všetky potrebné 

matice povolíme alebo utiahneme podľa potreby, 

očistíme a namaţeme hlavovú zostavu. 

Stredová zostava 

vyskúšame, či zostava stredu nemá príliš veľkú vôľu alebo tuhosť, 

loţiská nastavíme podľa potreby. 


skontrolujeme, či loţiská predného a zadného náboja nemajú príliš veľkú vôľu alebo 

tuhosť, podľa potreby nastavíme, 

koncové matice a rýchloupínače na oskách náboja pritiahneme. 

Pedále 

skontrolujeme, či telá pedálov nie sú prasknuté, 

ak sú pedále voľné, dotiahneme ich v kľuke, 

30

skontrolujeme loţiská pedálov a podľa potreby nastavíme. 

Všeobecne 

podľa potreby nanesieme mazadlá alebo vosk, 

skontrolujeme geometriu rámu a stav rúrok, 

skontrolujeme, či sú všetky skrutky a matice dotiahnuté, 

skrutky doťahujeme vhodným nástrojom a s citom. 

3.2 Ročná údrţba 

Brzdy 

namaţeme brzdové čapy, 

demontujeme prednú a zadnú brzdu, vyčistíme, 

podľa potreby vymeníme poškodené súčiastky, 

brzdy zloţíme naspäť a nastavíme. 

Kolesá 

skontrolujeme, či sú ráfy rovné a špice majú rovnomerne pnutie, 

vyčistíme ráfy, vymeníme kaţdý, ktorý je narazený alebo ho nie je moţné vycentrovať, 

skontrolujeme, či drôty špíc nie sú ohnuté alebo prasknuté, poškodené vymeníme za 

nové, 

ak je to nutné, necháme kolesá odborne vycentrovať. 

Plášte a duše 

odstránime všetky kamienky a nečistoty z dezénu, 

plášte, ktoré sú nadmerne opotrebované alebo poškodené, vymeníme, 

duše, ktoré boli často opravované alebo poškodené, vymeníme, 

skontrolujeme správny tlak v pneumatikách. 

Reťaz 

nadmerne opotrebovanú alebo natiahnutú reťaz vymeníme, 

skontrolujeme, či reťaz nemá stuhnuté články, 

reťaz rozpojíme, zbavíme ju nečistôt a starého mazadla v rozpúšťadle, 

reťaz vysušíme, zloţíme a namaţeme vhodným mazadlom. 

Prevodový systém 

skontrolujeme ozubené kolieska voľnobeţky a prevodníky, či nie sú príliš opotrebované, 

ak je potrebné ich vymeniť, vymeníme naraz všetky prevodníky, kolieska voľnobeţky 

a reťaz, 

skontrolujeme, či sú kľuky utiahnuté, podľa potreby dotiahneme, 

ak sa voľnobeţka zadrháva alebo škrípe, zdemontujeme ju a namaţeme. 

Prehadzovače 

rozoberieme telá a vodítka predného i zadného prehadzovača, všetky časti vyčistíme 

a namaţeme, 

ak je potrebné, vymeníme opotrebovaný vodiaci a napínací kotúč, 

zmontujeme všetky súčiastky, nastavíme priečny pohyb a presnú polohu na všetkých 

prevodoch. 

Hlavová zostava 

rozoberieme hornú a dolnú časť loţiska hlavovej zostavy a všetky časti vyčistíme, 

podľa potreby vymeníme, namaţeme guličky a venčeky loţiska, 

31

zloţíme súčiastky podľa poradia, skontrolujeme správnosť funkcie, podľa potreby 

nastavíme. 

Stredová zostava 

rozoberieme a vyčistíme všetky jej časti, podľa potreby vymeníme a namaţeme 

guličkové loţiská, 

podľa potreby vymeníme aj opotrebované zapuzdrené loţiská. 


rozoberieme loţiská predného a zadného náboja, vyčistíme všetky časti, podľa potreby 

vymeníme a namaţeme, 

vymeníme i opotrebované zapuzdrené loţiská, ak majú príliš veľkú vôľu. 

Pedále 

vymeníme prasknuté telá pedálov, 

rozoberieme pedálové loţiská, vyčistíme všetky časti, podľa potreby vymeníme 

a namaţeme. 

Všeobecne 

skontrolujeme geometriu rámu, či nie sú rúrky ohnuté alebo inak poškodené, 

skontrolujeme všetky zvary, 

demontujeme sedadlo, namaţeme stĺpik sedadla a skrutku predstavca. 

3.3 Oprava vzdušnice 

Kolesá bicykla sa majú pravidelne kontrolovať. Špice je potrebné nastavovať tak, aby 

boli rovnako napnuté, aby ráf kolesa nekmital. Loţiská náboja kolies s vymeniteľnými 

guličkami treba kontrolovať, či nemajú príliš veľkú vôľu alebo nie sú veľmi dotiahnuté. 

Obrázok 27 Oprava vzdušnice 

32

Úloha: 1. Vymenuj hlavné časti kolesa. 

Oprava vzdušnice 

2. Aký je rozdiel medzi plášťom a dušou kolesa? 

3. Pozri sa na obrázok 27 a opíš činnosť, ktorú vykonáva Peter. 

4. Aké náradie a pomôcky vidíš na obrázku? 

Náradie a pomôcky: kľúče, záplaty, lepidlo, odmasťovač, brúsny papier. 

odstránime príčiny defektu z duše aj z plášťa, 

nájdeme poškodené miesto, okolie odmastíme a zdrsníme brúsnym papierom, 

nanesieme lepidlo na dušu a necháme zaschnúť podľa návodu alebo pokiaľ nebude mať 

matný lesk, 

záplatu silno pritlačíme na vrstvu lepidla, pritláčame od stredu ku krajom, 

záplatu necháme zaschnúť niekoľko minút, potom skontrolujeme priliehavosť záplaty, 

pri spätnej montáţi prestrčíme ventil ľahko nahustenou dušou cez otvor ráfiku a zvyšok 

duše vsunieme do plášťa po celom obvode, 

skontrolujeme, či nie je duša pritlačená medzi bokmi plášťa a či sedí pravidelne po 

celom obvode ráfiku, 

nahustíme dušu na potrebnú hustotu, neprekračujeme max. hodnotu, ktorá je uvedená na 

boku plášťa v kPa (100 kPa = 1 atm.). 

Aktivita 

● V školskej dielni si vytvorte dve skupiny (je potrebné mať k dispozícii bicykel). 

● 1. skupina vykoná demontáţ duše 

● 2. skupina vykoná opravu defektu. 

Úloha: 1. Povedz, prečo je potrebné nahustiť dušu na správnu hustotu (obrázok 28)? 

2. Prečo sa viac unavíš pri jazde na podhustených pneumatikách ako pri jazde 

na optimálne nahustených? 

3. Čo sa môže stať, keď je pneumatika príliš alebo málo nahustená? 

33

Obrázok 28 Nahustenie pneumatík 

Metodická poznámka: Vytvorte ďalšie modelové situácie k aktivite. 

3.4 Reťaz 

Reťaz slúţi na prenos sily. Patrí k najnamáhavejším častiam bicykla. Najrýchlejšie sa 

opotrebuje a najčastejšie ju treba meniť. 

Napnutie reťaze je potrebné často kontrolovať, aby nepraskla alebo aby nebola príliš 

uvoľnená a nevypadávala. 

Napnutie reťaze 

Reťaz sa napína a povoľuje posunutím zadného kolesa dopredu alebo dozadu. 

Nesmieme zabudnúť skontrolovať, či sme zadné koleso správne a súmerne dotiahli. 

Obrázok 29 Napnutie reťaze 

Nečistota zvyšuje opotrebenie reťaze. Články sa postupom času naťahujú, prestávajú 

mať dokonalý kontakt so zubami prevodníkov. Tým sa zhoršuje kvalita radenia a reťaz môţe 

začať preskakovať. 

34

Peter uţ vie, ţe reťaz je potrebné ošetrovať. Poraďte mu, ako má postupovať. 

Úloha: 1. Urči príčinu: ak reťaz kĺže po zuboch alebo padá, 

reťaz pri šliapaní škrípe a vŕzga. 

2. Čo sa môže stať, ak reťaz priebežne nečistíme a nemažeme? 

3. Čo je nutné na reťazi pravidelne kontrolovať? 

Pozri si obidva obrázky (a - ťaţký prevod, b - ľahký prevod), porozmýšľaj a povedz, 

s ktorým prevodom sa ti pôjde ľahšie do strmšieho kopca? Svoju odpoveď stručne zdôvodni. 

a) Ťaţký prevod b) Ľahký prevod 

Obrázok 30 Prevody na bicykli 

Aktivita 


● 1. skupina očistí a namaţe reťaz. 

● 2. skupina vykoná napnutie reťaze. 

Metodická poznámka: Je správne upozorniť ţiakov, ţe odstránením krytu na reťaz sa 

môţu veľmi rýchlo poraniť pádom z bicykla alebo pošpiniť svoj odev. 

3.5 Nastavenie výšky a sklonu sedadla 

Sedlovka umoţňuje spojenie sedadla s rámom bicykla. Na hornom konci sedlovky je 

zámok, ktorý umoţňuje nastaviť polohu sedadla a jeho sklon. 

Sedadlo musí byť pohodlné a dostatočne tvrdé. Pohodlné sedadlo je základom jazdnej 

pohody. Mechanizmus upevnenia sedadla umoţňuje zároveň meniť jeho sklon a jeho posun 

dopredu alebo dozadu. 

35

Nastavenie sedadla 

Správna poloha nohy sa dosiahne úpravou výšky sedadla. Noha by mala byť mierne 

pokrčená (nie napnutá, ale ani príliš pokrčená), chodidlo poloţené na pedál. 

Nenásilným pokývaním sedadla skontrolujeme, či nie je potrebné dotiahnuť zámok 

sedlovky. Na hornom konci sedlovky je zámok, ktorý umoţňuje nastaviť horizontálnu polohu 

sedadla a jeho sklon. Sedlovka má na sebe značku maximálneho vysunutia z rámu (zvyčajne 

10 cm). Nie je vhodné sedlovku vysúvať nad túto hranicu, lebo by sa mohla ohnúť alebo by 

mohlo dôjsť k poškodeniu rámu. 

Mechanizmus upevnenia sedadla umoţňuje zároveň meniť jeho sklon a jeho posun 

dopredu alebo dozadu. 

Obrázok 31 Správne nastavenie sedadla 

Úloha: 1. Skontroluj a urči správne nastavenie sedadla na bicykli. 

2. Prečo je dôležité správne nastavenie sedadla na bicykli? 

3. Ak si už niekedy nastavoval výšku ale sklon sedadla, v krátkosti opíš, ako si 

postupoval. 

Správna poloha nohy sa dosiahne úpravou výšky sedadla. Pri sede musíme nohami na zem 

dosiahnuť špičkami (nie pätami). Výhodou je rýchloupínacia páková skrutka (obrázok 31). 

Aktivita 


● 1. skupina správne nastaví výšku sedadla. 

● 2. skupina správne nastaví sklon sedadla. 

Metodická poznámka: Vysvetlite ţiakom, prečo je dôleţité mať správne nastavenú 

výšku a sklon sedadla. 

36

3.6 Riadidlá 

Riadidlá slúţia na ovládanie bicykla, otáčanie prednej vidlice. Podľa druhu pouţitia 

existujú riadidlá rôznych tvarov. Na nich sa nachádzajú brzdové páky a väčšinou aj radiaci 

mechanizmus. Podľa vyhlášky musí byť bicykel na cestnú premávku vybavený rukoväťami 

na oboch koncoch riadidiel. 

Nastavenie predstavca a riadidiel 

Dotiahnutie a správnosť riadidiel kontrolujeme tak, ţe predné koleso si pridrţíme 

medzi nohami a jemne pokrútime do strán riadidlami. Nepouţívame maximálnu silu, lebo 

môţeme strhnúť závit hlavového zloţenia, a tým poškodiť riadidlá. Pokiaľ máme riadidlá 

mimo os kolesa, musíme najprv povoliť upevňovaciu skrutku vretena predstavca. Ak sa nám 

predstavec voľne otáča, natočíme riadidlá do správneho smeru, potom skrutku zasa 

dotiahneme. 

Obrázok 32 Nastavenie riadidiel 

Úloha: 1. Prečo je dôležité správne nastavenie riadidiel pred jazdou na bicykli? 

2. Čo má byť namontované na riadidlách? 

3. Prečo pri kontrole riadidiel nemôžeš použiť maximálnu silu? 

Aktivita 1 


● 1. skupina kontroluje dotiahnutie skrutky, ktorou sú uchytené riadidlá v predstavci. 

● 2. skupina správne nastaví výšku riadidiel. 

37

Aktivita 2 

Na bezpečnom mieste, školskom dvore, detskom dopravnom ihrisku alebo inom 

vhodnom priestore si so spoluţiakmi vyskúšaj jazdu na bicykli (ak taký budete mať 

k dispozícii) so zle nastavenými riadidlami. 

Zhodnoť, ako sa na takom bicykli jazdí. 

Obrázok 33 Zákaz jazdy bez drţania riadidiel 

Metodická poznámka: Učiteľ na bicykli názorne ukáţe postup pri správnom nastavení 

riadidiel. 

3.7 Údrţba brzdy 

Pred jej začatím vţdy treba najskôr skontrolovať správne vycentrovanie ráfika, stav 

opotrebenia brzdových klátikov a stav laniek. Brzdovú páku nastavíme tak, aby zaberala pri 

pohodlnom uchopení. 

Brzdy s bočným ťahom 

Ak páky bŕzd majú veľkú vôľu a regulačná skrutka lanka sa uţ nedá ďalej nastavovať, 

treba prestaviť kotviacu skrutku lanka. Najskôr celkom dotiahneme regulačnú skrutku. Potom 

stlačíme ramená brzdy tak, aby sa klátiky opierali o ráf a uvoľníme kotviacu skrutku. 

Kliešťami potiahneme lanko cez kotviacu skrutku a znova ju dotiahneme. 

Montáţ a nastavenie bŕzd 

Náradie a pomôcky: imbusové kľúče, maticové kľúče, kliešte. 

pripojíme lanko na brzdovú páčku, prevlečieme cez lankovody, 

prevlečieme lanko strmeňom a rúrkou, 

pripojíme spojovacie lanko, 

nasadíme ramená bŕzd na montáţne výčnelky na ráme a prednej vidlici, priskrutkujeme 

ich, nastavíme správnu vzdialenosť medzi brzdovými klátikmi a ráfikom (2 - 3 mm), 

vhodným imbusovým kľúčom pridrţíme čeľuste pri doťahovaní matíc, 

38

vycentrujeme brzdy malou nastavovacou skrutkou na brzdovom ramene, 

nastavenie vyskúšame stlačením brzdovej páky. 

Obrázok 34 Zlé brzdy na bicykli a neskorá reakcia 

Úloha: 1. Aký význam majú brzdy na bicykli? 

3.8 Pedále 

2. Kedy a akou silou brzdiť? 

3. Vieš, čo znamená nedodržanie bezpečnej vzdialenosti? 

4. Pozoruj obrázok 34. Opíš, čo sa stalo. 

5. Poznáš ešte iné možné nebezpečenstvá? 

Pedále by sa mali čistiť a mazať kaţdých šesť mesiacov. Pravidelnosť čistenia 

a mazania závisí od druhu a kvality výrobku. Pri demontáţi pedálu najprv odskrutkujeme 

protiprašný kryt. Niektoré nemajú závit, ale vţdy sa ich, preistotu, pokúsime najskôr 

odskrutkovať. Ak to nejde, opatrne ich zosunieme malým skrutkovačom. Po odmontovaní 

protiprachového krytu máme prístup k poistnej matici. Zaistíme koniec pedálu od strany 

kľuky kľúčom a uvoľníme poistnú maticu. 

Údržba pedálov 

demontujeme protiprašný kryt, 

pedál na strane kľuky podrţíme kľúčom a vyskrutkujeme poistnú maticu a nastaviteľný 

kuţeľ loţiska, 

vyklopíme guličky, 

všetky súčiastky očistíme, 

do misiek dáme vazelínu a guličky do nej vtlačíme, 

pedál nasunieme naspäť a kuţeľ zatiahneme rukou, 

nasunieme podloţku a naskrutkujeme poistnú maticu, 

v prípade potreby postup opakujeme, 

nasadíme protiprašný kryt, namaţeme závit a nasadíme pedále. 

39

3.9 Čistenie a mazanie 

Moderné mazacie prostriedky dnes majú dlhú ţivotnosť, sú odolné voči vode. Veľa 

súčiastok netreba vôbec mazať, lebo majú vlastnú zásobu maziva, ktorá im vydrţí na dlhú 

dobu. Veľa súčiastok však svoju pravidelnú údrţbu potrebuje. Malé mnoţstvo maziva zabráni 

treniu a korózii, priveľa však môţe nečistoty nalepiť, a tak zvýšiť rýchlosť opotrebovania 

súčiastok. Preto je treba vţdy prebytočné mazivo odstrániť. Tuk sa pouţíva hlavne pre 

hlavové zloţenia, náboje, loţiská pedálov, stredové zostavy a voľnobeţky. Tuky môţu byť 

ľahké alebo ťaţké. Ľahké sú redšie, jemnejšie a tekutejšie. Pouţívajú sa na kazetové loţiská, 

voľnobeţky a čiastočne utesnené loţiská, v ktorých je tuk chránený tesnením proti vytečeniu. 

Ťaţké tuky sú hustejšie a lepivejšie, sú vhodné pre netesnené loţiská, kde tuk musí vydrţať na 

mieste aj bez tesnenia a zaistiť ochranu proti vode. Mazacie tuky nikdy nemiešame s inými. 

Preto kaţdé mazanie sa začína dôkladným vyčistením zvyškov predchádzajúceho maziva. 

Mazadlo vţdy pouţívame šetrne a presne iba tam, kde je to potrebné. Veľké mnoţstvo 

mazadla prekryje nečistoty a zvyšuje opotrebovanie súčiastok. 

Pokiaľ je náš bicykel silno znečistený bahnom, pouţijeme tlakovú hadicu. Vodu 

nestriekame priamo do loţísk, pretoţe sú na to veľmi citlivé. 

Aby sme odstránili všetky mastné nečistoty, je dobré pouţiť vodu s odmasťovacím 

prostriedkom, špongiu a kefu. Všetky časti potom opláchneme vodou. 

Obrázok 35 Mazacie miesta bicykla 

Úloha: 1. Urobte kontrolu mazacích miest bicykla podľa obrázku 35. 

2. Podľa obrázku vymenujte jednotlivé mazacie miesta bicykla. 

40


1. Pred jazdou je kaţdý cyklista povinný: 

a ) bicykel očistiť a premazať všetky mazacie časti, 

b ) iba oznámiť rodičom, kam sa ide bicyklovať, 

c ) prezrieť bicykel, jeho vybavenie, výstroj a odstrániť závady. 

2. Ktoré časti bicykla nesmú byť v ţiadnom prípade znečistené? 

a ) pneumatiky a zvonček, 

b ) sklá osvetlenia a odraziek, 

c ) brzdy a pedále. 

3. Môţe cyklista pokračovať v jazde na bicykli s prasknutou dušou v plášti? 

a ) nie, pretoţe nemôţe dobre brzdiť a hrozí mu nebezpečenstvo, ţe by mohol dostať šmyk, 

ohrozuje tak ostatných účastníkov cestnej premávky, 

b ) áno, ak ide veľmi pomaly a opatrne, 

c ) áno, ak ide pomaly a čo najviac pri pravom okraji vozovky. 

4. Na cestách by cyklistovi nikdy nemala chýbať základná výbava: 

a ) pumpa pripojiteľná k rámu, súprava na lepenie duší, drţiak na fľašu a fľaša, náradie, 

b ) kapsa na batoţinu, 

c ) lekárnička pre cyklistu. 

5. Pri odhalení závady počas jazdy je cyklista povinný: 

a ) zastaviť, nepokračovať v jazde a v čo najkratšom čase závadu odstrániť, 

b ) pokračovať v jazde a závadu neodstrániť, 

c ) neodstrániť závadu. 

6. Pred jazdou je kaţdý cyklista povinný: 

a ) skontrolovať si stav svojho bicykla, očistiť bicykel a odstrániť zistené závady čo najskôr, 

aby neohrozil alebo neobmedzil ostatných účastníkov cestnej premávky, 

b ) nahustiť vzdušnice a nastaviť spätné zrkadlo, 

c ) premyslieť si trasu. 

7. Nečistota v reťazi spôsobuje: 

a ) opotrebenie reťaze, zhoršenie kvality radenia, pričom môţe začať preskakovať, 

b ) lepšiu kvalitu a radenie, 

c ) hlučné zvuky a zlý účinok zadnej brzdy. 

8. Zvukové výstraţné znamenie smie cyklista dávať: 

a ) iba ak je to nutné, ak sa blíţi nebezpečenstvo a mimo obec, tieţ k upozorneniu vodiča, 

ktorého chce predchádzať, 

b ) ako výstrahu na chodcov, ktorí prechádzajú po vyznačenom priechode pre chodcov, 

c ) vţdy, ak to uzná za vhodné. 

Správne odpovede: 1c, 2b, 3a, 4a, 5a, 6a, 7a, 8a. 

41

4 DIDAKTICKÉ VYUŢITIE BICYKLA 

Bicykel vďaka svojej konštrukcii, pouţitým mechanizmom a jednoduchým strojom 

predstavuje názornú učebnú pomôcku vyuţiteľnú v predmetoch Človek a svet práce, Fyzika 

v niţšom sekundárnom vzdelávaní. 

Učiteľ môţe jednoducho a názorne demonštrovať a popísať jednoduché stroje 

a mechanizmy priamo na bicykli. 

Jednoduché stroje sú mechanické zariadenia, ktorými moţno meniť smer sily, veľkosť 

sily a prenášať pôsobisko sily. 

Na bicykli sú vyuţité: páka, koleso na hriadeli a iné. 

Páka 

Páka je tuhé teleso, najčastejšie tyč, ktorá sa otáča okolo pevnej osi. Na túto tyč 

pôsobia v ľubovoľných bodoch aspoň dve sily s opačnými momentmi. Môţe byť 

jednoramenná (obrázok 36) a dvojramenná (obrázok 37). 

Jednoramenná páka má os otáčania na jednom zo svojich koncov a dvojramenná páka 

má os otáčania medzi koncami, pričom sily pôsobia na oboch ramenách (stranách), od osi 

otáčania. Môţe byť rovnoramenná, ramená páky majú rovnakú dĺţku, os neprechádza 

stredom páky. 

Obrázok 36 Jednoramenná páka 

Obrázok 37 Dvojramenné páka 

Rozhodujúci je pomer dĺţok ramien páky. Čím je tento pomer väčší, tým menšiu silu 

treba vynaloţiť na zdvihnutie ťaţších bremien. 

42 

a.) 

b.) 

F – veľkosť sily, potrebnej na 

zdvihnutie bremena 

Fg – gravitačná sila bremena 

a – dĺţka páky 

b – vzdialenosť podpery od 

bodu pôsobenia gravitačnej sily 

F – veľkosť sily, potrebnej 

na zdvihnutie bremena 

Fg – gravitačná sila bremena 

a – dĺţka páky 

b – vzdialenosť podpery od bodu 

pôsobenia gravitačnej sily

Niekoľko príkladov vyuţitia a umiestnenia na bicykli: 

● brzdové páky na riadidlách bicykla, 

● riadidlá, 

● kľuky na prevodníku, 

● páčky prehadzovačov na riadidlách. 

Koleso na hriadeli 

Koleso na hriadeli (obrázok 38) je pevne uloţené koleso na hriadeli, na ktorý sa navíja 

lano alebo reťaz. Otáčaním kolesa dochádza k pohybu lana alebo reťaze. Koľkokrát je väčší 

polomer kolesa ako polomer hriadeľa, toľkokrát menšou silou stačí pôsobiť na koleso, aby 

sme udrţali alebo rovnomerne pohybovali bremenom upevnenom na lane alebo reťazi. 

Vyuţitie a umiestnenie na bicykli: ozubené kolesá prevodníka. 

Obrázok 38 Koleso na hriadeli 

Mechanizmus je sústava telies a rámu, spojená pohyblivo medzi sebou. Jednotlivé 

telesá sústavy sa nazývajú členy mechanizmu. Podľa konštrukcie môţu byť rovinné 

a sférické. Podľa počtu členov dvojčlenné, trojčlenné, štvorčlenné a viacčlenné. Podľa druhu 

pohybu môţu byť otáčavé, trecie a pákové. Mechanizmus sa pouţíva k vytvoreniu potrebného 

jednoznačného pohybu určitého telesa. 

Na bicykli sú vyuţité tieto mechanizmy: reťazový prevod, vačkový mechanizmus 

a lanový prevod. 

Otáčavý prevod 

Otáčavý prevod prenáša otáčavý pohyb z jedného člena – hnací člen (koleso) na druhý 

člen – hnaný člen (koleso) priamo alebo prostredníctvom vloţeného člena. Pomer počtu 

otáčok hnacieho člena n1 a hnaného člena n2 za rovnakú časovú jednotku vyjadruje prevodový 

pomer i. 

Ak i < 1 ide o prevod dorýchla, ak je i > 1 ide o prevod dopomala. 

43 

r – polomer hriadeľa 

R – polomer kolesa 

F – sila potrebná na 

zdvihnutie bremena 

Fg – gravitačná sila 

bremena

Reťazový prevod na bicykli 

Reťazový prevod je jednoduchý reťazový prevod, to znamená, ţe sa skladá z dvoch 

reťazových kolies a hnacej reťaze (obrázok 39). Reťaz tvorí pohyblivo spojený rad článkov, 

obyčajne kovových, slúţiacich pre ťah, pohon a drţanie. 

Hnacia sila je prenášaná tlakom medzi zubami hnacieho reťazového kolesa a článkami 

reťaze a medzi článkami reťaze a zubami hnaného reťazového kolesa. 

Obrázok 39 Reťazový prevod bicykla 

Vačkový mechanizmus 

Vačkový mechanizmus slúţi na zmenu otáčavého pohybu vačky na prerušovaný 

pohyb zdviháka. Hnaným členom je vačka a hnacím je zdvihák. 

Vyuţitie a umiestnenie na bicykli: páky prehadzovačov na riadidlách alebo na ráme. 

Iný príklad vyuţitia samotnej kladky je rýchloupínacia páčka sedlového stĺpika. 

Kombinácia páky a lanového ovládania 

Lanový prevod tvorí lano, hnací a hnaný člen. Lano môţe byť vyrobené z rôzneho 

materiálu. Brzdové a prevodové lanka na bicykli sú vyrobené z ocele. 

Pôsobením sily na páku, kde je uchytené lanko, dochádza k prenosu priečneho pohybu 

z páky na koncový člen. V prípade bicykla z brzdnej páky na rameno brzdy alebo 

z prehadzovacej páky na otočný čap prehadzovača. 

Vyuţitie a umiestnenie na bicykli: lankové ovládanie bŕzd, lankové ovládanie prehadzovačov. 

Príklady využitia jednoduchých strojov a mechanizmov v praxi 

Príklady vyuţitia jednoduchých strojov a mechanizmov: rovnoramenná páka ako 

váhadlo rovnoramenných váh, jednoramenná alebo nerovnoramenná páka sa vyuţíva pri 

zdvíhaní ťaţkých bremien, v aute je vyuţitá nerovnoramenná páka ako rýchlostná páka, 

pákové mechanizmy ţeriavov nakladačov tieţ vyuţívajú princíp páky. Koleso na hriadeli 

pouţívali ľudia uţ v minulosti na dvíhanie ťaţkých predmetov, napr. na vyťahovanie rudy 

z baní, vody zo studne. Prevody ozubeného kolesa sa pouţívajú v dopravných prostriedkoch 

a v rôznych strojoch. Nachádzajú uplatnenie i v reťazových prevodovkách v motocykloch, 

v prevodovkách na zmenu rýchlosti hnacieho a hnaného člena. 

44 

n1 - počet otáčok 

hnacieho kolesa 

n2 - počet otáčok 

hnaného kolesa 

1 - hnacie koleso 

2 - hnané koleso 

3 - reťaz

Ďalšie informácie a kontakty 

Internetové stránky 

http://www.bicykle.eu/ 

http://www.mtbiker.sk/ 

http://www.cykloturistika.host.sk/ 

http://www.bike-forum.cz/ 

http://www.cwbike.sk/ 

http://bicykel.dh-zone.sk/ 

http://www.zachranari.sk/ 

http://www.mountaibike.cz/ 

http://www.web.spinet.cz/ 

http://www.cycling.cz/ 

http://www.cyklistika.cstv.cz/ 

http://www.saferoutestoschools.uk/ 

http://www.nakolejensprilbou.cz/ 

http://www.safeschools.org/ 

45

vzdelávací štandard predmetu technika pre 6. ročník

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?