Stracensko - Ladovsky Spravodaj 12.2009.pdf - Stratená

Vianočný čas... sú krásne chvíle,
čas zažiť znovu niečo milé,
rodinu objať, stretnúť priateľov,
spojenie duší cítiť aj bez slov.
V rýchlom behu dní nášho uponáhľaného
sveta prišiel čas Vianoc. Čas sviatočný, čas
výnimočný, priam zázračný. Vošiel do našich
príbytkov a priniesol nám prívetivosť, znášanli−
vosť a láskavosť. Cítime vzájomnú spolupa−
tričnosť, no hlavne cítime vôňu domova. Ten
nás v duchu tradícií zvoláva domov, k mamám
a otcom, jednoducho tam, kde sme doma.
Tiché a úprimné rozhovory pri sviečkach, bez
náhlenia, plné pochopenia, radosti a potešenia,
zanechávajú stopy v človeku na celý život.
Všetkých sa nás zmocní vianočná nálada a na
chvíľu sa snažíme byť lepší. Úcta k rodine
a priateľom nadobúda zväčšený rozmer. Spo−
ločné posedenia, zdobenie vianočného strom−
čeka, nakupovanie, varenie, pečenie a radosť
v detských očiach − to všetko patrí k Viano−
ciam.
Medzi nami sú však aj takí ľudia, ktorí
netúžia po darčekoch, ale majú skromné
želanie − neostať sami. Nemali by sme v tieto
sviatočné dni zabúdať na rodičov, starých
rodičov, opustené deti a na všetkých príbuz−
ných. Nájdime si aspoň malú chvíľku, jedno
vľúdne slovo, vyčarme na tvári úsmev a za−
budnime na problémy a staré spory. Spojme
svoje dlane za slávnostne prestretým stolom,
rozkrojme jabĺčko ako symbol zdravia, lásky
a múdrosti a poďakujme za všetko, čo nás
v uplynulom roku postretlo. Život každého
z nás je sám o sebe pestrý a stretli nás v ňom
dni dobré aj veselé, šťastné, ale aj dni naplnené
smútkom a trápením. A na tom dobrom treba
ďalej stavať, rozvíjať veci začaté a nebáť sa
prekážok, ktoré v živote prídu. Viem, doba je
ťažká. Mnohí si musia spočítať, čo si budú
môcť dovoliť kúpiť, v čom sa musia uskromniť
a čo si budú musieť odoprieť. Verím, že
v ďalších rokoch sa pre nás všetkých zlepšia
sociálne podmienky a všetkým i samotný
život. Aj naša samotná obec Stratená počas
uplynulého obdobia prekonávala prekážky,
borila sa s problémami. Ale nevzdávajme to
a tešme sa aj z malých pozitívnych udalostí,
akými sú vykonané práce na zveľaďovaní
obce. Mnohé v našej obci je ešte potrebné
vybudovať, vylepšiť, skrášliť. No to si vyžadu−
je veľa ľudského úsilia, práce, jednaní, projek−
tov, peňazí, dobrej vôle, tolerancie, spolupráce
a ochoty. Nie vo všetkom sme vedeli našim
občanom pomôcť, ale myslím, že problémy sú
na to, aby sa riešili a ja sa budem snažiť Vám
pomôcť aspoň v tom, aby ste ich mali v nasle−
dujúcom roku menej.
Vážení spoluobčania...
V mene celého obecného zastupiteľstva,
ale i za mňa osobne, želám Vám do nastáva−
júcich krásnych Vianočných chvíľ vnútornú
silu, stály zmysel pre radosť z malých i veľ−
kých vecí života, veľa zdravia, životnej iskry,
lásky a potešenia z najbližších a z ľudí blíz−
kych Vášmu srdcu a prajem vám, nech sú
pre Vás všetkých Vianoce predovšetkým ča−
som lásky, pohody a Božieho požehnania.
Šťastné a veselé sviatky
z úprimného srdca praje
starostka obce.
Vianočný koncert
Obecný úrad v Stratenej
pozýva všetkých občanov a návštevníkov obce,
na
koncert Vianočných
a ekumenických piesní
v podaní ženského speváckeho
zboru Kysačanka,
ktorý sa uskutoční 30. 12. 2009 o 16.00 hod.
v rímsko − katolíckom kostole
sv. Augustína v Stratenej.
Nech hudba a radosť
znie svätým chrámom...
December 2009 • ročník 2 • číslo 4 strana 1

Informácia o poplatkoch
platných na r. 2010
• Požičanie kosačky na súkromné účely
− 5 € + benzín
• Vyhláška v miestnom rozhlase − 3 €
• Za každé vydané potvrdenie − 1,50 €
• Kopírovacie služby − 0,10 €
Poplatky prijaté VZN
z 30. 11. 2009
platné od 1. 1. 2010
• Udržiavací poplatok za existujúce
hroby 2 € ročne
• Označenie hrobového miesta 2 €
ročne
• Zriadenie hrobového miesta s hrob−
kou jednorázový poplatok − 33,20 €
• Prenájom hrobového miesta na 10
rokov 16,60 €
Ak nájomca nepožiada o predĺženie
prenájmu hrobového miesta po uplynutí
nájomnej doby, môže sa miesto prenajať
inému nájomcovi.
Nájomné zmluvy k všetkým hrobo−
vým miestam budú postupne pripravo−
vané a podpisované v r. 2010.
Ostatné poplatky v obci ostávajú
v r. 2010 nezmenené.
Vďaka našim sponzorom
sa nám žije ľahšie...
� p. Judr. J. Dubovský − zabezpečí
kotlík náš chutným mäskom na guláš
� p. ing. Š.Tomášik − farby, mäsko,
vínko tiež, poprosíme veď ty vieš
� p. J. Lipták − reklamy a noviny, neu−
robí lepšie nik iný, ako Jaro
z Cimroch
� p. J. Sypena − hoci ho aj nepoznáte,
najkrajšie fotky od neho máte
� p. Š. Pankuch − všetko, čo u nás
zrobiť treba, urobí, bo vie že bieda
� p. J. Alexander − drevo reže ostošesť,
cintoríny kosí tiež
� p. J. Jánošík − potichúčky, bez slova,
každú on úlohu zdolá
� p. I. Opremčák − prišiel ticho nená−
padne, no jeho vozový park u nás
všetko zvládne
� p. M. Oravec − šikovné on ruky má,
kvetináče vyrába
� p. ing. P. Szarka − na fujare preberať
vie, ochotný pomôcť vždy je
� p. Mudr. M. Hladík − vyšetrenie
vybaviť, pri guláši zabaviť, to dokáže
ako nik
� p. ing. M. Bezák − keby nebol Maťko
náš, neprišiel by Mikuláš
� p. D. Leisek − za korunky čo ste dali,
Gubančare zaspievali
� p. R. Čuchran − pomáha vždy
hasičom, keď idú za svojim snom
� p. I. Gordan − kosačka nám zahlási−
la, že sa znovu pokazila
� p. Š. Kecer − tlačiareň sa pokazí,
Števo Kecer opraví
� p. S. Pluta − Slavko už nám volá, že
požiarnu kontrolu zdolá
Ak sme na Vás zabudli, prepáčte to
nám, lebo mi už nevieme ako poďakovať
Vám. Veď aj bez Vás hasiči, poslanci
i zamestnanci, nebolo by tak dobre v našej
obci. No vy, naši elekrikári, osvetlujte
všetky rohy, bo my si už nevidíme ani pod
nohy. A vy naši aktivisti, upracete, sme si
istí. Nemôžeme Vás všetkých vymenovať,
bo by ste museli pri našich novinách
nocovať. Cítime však veľkú vďaku, a pro−
síme Vás v Novom roku o udržanie kroku.
O ostatných Vám na budúce viac
povieme, len čo sa o nich niečo nové
dozvieme.
−EO−
Stratená, obec v Slovenskom raji má nový erb, ale hľadá aj krajšiu tvár
Horská dedinka Stratená v okrese Rožňa−
va so svojou okolitou prírodou patrí k naj−
kúzelnejším miestam juhozápadnej časti Slo−
venského raja a možno sa do nej doslova
zaľúbiť v každom ročnom období. Veď v jej
blízkosti sa nachádza veľa prírodných skvos−
tov, medzi nimi svetoznáma Dobšinská ľado−
vá jaskyňa, Stratenský kaňon, Havrania skala
i Občasný prameň.
Mňa ako turistu už pred dlhším časom
zaujali aj tamojší ľudia – vrchári. Naoko uza−
vretejší, no vrátka do dvorov i do svojich sŕdc
majú vždy „odhasprované“. A tak poľahky
spoznáte ich mocný lokálpatriotizmus i hrdosť
na banícku minulosť obce, po ktorých však
zavše prídu aj povzdychy. Že ich Stratená
akoby bola z viacerých ohľadov aj vskutku
stratená, zabúdaná. Najmä preto, že je okra−
jovou obcou, od okresného mesta Rožňava
vzdialená 40 km. Ďaleko je na úrady, do
práce, do škôl. Už prváčikovia cestujú do 12
km vzdialenej Dobšinej. A tak mladí ľudia, čo
ako by chceli zostať žiť v zdravom a peknom
prostredí, odchádzajú za ľahším životom.
Dnes má 135 obyvateľov Stratenej, kde patrí
aj osada Dobšinská Ľadová Jaskyňa, priemer−
ný vek až okolo 60 rokov.
Starostka obce Stratená Mgr. Erika Orav−
cováUž 18 rokov žije s rodinou v horárni na
Sámelovej lúke v blízkosti Dobšinskej ľado−
vej jaskyne Mgr. Erika Oravcová, rodáčka
z Dobšinej. Hoci si ako vyštudovaná učiteľka
na život v drsnom horskom prostredí nezvy−
kala ľahko, s ľuďmi z osady pri jaskyni
i v blízkosti Stratenej dávno tuho zrástla
a vyzerá to na lásku na celý život. Čas potvr−
Plán zberu na rok 2010
Mesiac Komunálný Plast Sklo
odpad
Január 21.1. 15.1.
Február 18.2. 15.2. 16.2.
Marec 18.3. 16.3.
Apríl 15.4. 19.4. 20.4.
Máj 13.5. 18.5.
Jún 10.6. 14.6. 15.6.
Júl 8.7. 22.7. 20.7.
August 5.8. 19.8. 16.8.
17.8.
September 16.9. 20.9.
Október 14.10. 14.10. 15.10.
November 11.11. 15.11.
December 9.12. 21.12. 22.12.
diť túto lásku a zmeniť ju z platonickej do
praktickej podoby však prišiel až nedávno. Jej
štyria synovia dospeli, nový rodinný penzión,
budovanie svojpomocne, bol pred dokonče−
ním, starostí trochu ubudlo a tak sa lesníkova
žena rozhodla realizovať aj mimo vlastnej
rodiny – v prospech občanov. Keď jej pred
komunálnymi voľbami v roku 2006 viacerí
nadškrtli, aby kandidovala za starostku obce,
pristala. A aj dostala najviac hlasov. Ľudia jej
ich dali v nádeji, že im pomôže oslabiť onen
pocit „stratenosti“. A Erika Oravcová sa o to
celé tri roky veľmi usiluje, veľa vecí už doká−
zala zmeniť k lepšiemu.
Jednoznačne najviac však stratenská sta−
rostka zabodovala na prelome tohtoročného
leta a jesene: spolu s vedením obce v deň 65.
výročia SNP pripravila pre občanov i počet−
ných chalupárov ojedinelé podujatie, aké
Stratená ešte nikdy nezažila – vysviacku no−
vého obecného erbu, pečatidla a zástavy.
Nový erb obce Stratená a ďalšie insígnie
počas vysviacky v kostoleErika Oravcová
začala na tom najsprávnejšom mieste –
hľadaním koreňov, hľadaním „rodného listu“
Stratenej. Do posledného miesta zaplnený
miestny kostolík svätého Augustína, kde sa
strana 2 December 2009 • ročník 2 • číslo 4

vysviacka nových obecných insígnií konala,
svedčil, že to bol najhodnotnejší čin na osla−
benie pocitu „stratenosti“. Predchádzali mu
týždne, ba mesiace trpezlivej, veľmi náročnej
organizačnej roboty starostky, veľa telefoná−
tov i osobných stretnutí s ochotným Dr. Fran−
tiškom Živčákom v Štátnom archíve v Levoči
pri hľadaní pôvodného pečatidla obce a potom
intenzívna spolupráca pri vypracúvaní nových
insígnií s akademikom Medzinárodnej heral−
dickej akadémie v Paríži a tajomníkom Heral−
dického kolégia v Bratislave Dr. Ladislavom
Vrtelom.
Novým erbom Stratenej je svätica kľačia−
ca na drobných skalách.
Hrdosť Stratenčanov na históriu svojej
dediny archívne materiály plne potvrdili: ich
obec vznikla ako banícka a hutnícka osada na
vtedajšom území Hrabušického panstva
okolo roku 1723, kde tu rodina Csákyová
vybudovala prvú vysokú pec. A názov obce
nesúvisí s dajakou ponižujúcou stratenosťou,
ale dostala ho najskôr od neďalekého potoka
Strateník, ktorý sa na jednom mieste stráca v
podzemí a opäť sa vynára. A v minulosti sa
povyše obce strácala na jednom mieste aj
rieka Hnilec.
Vysviackou nových insígnií sa Stratená
zaradila medzi slovenské obce, ktoré našli
svoju identitu – najvzácnejšiu tehličku, na
ktorej možno s väčším sebavedomím i väčšou
chuťou ďalej stavať, meniť tvár obce k lep−
šiemu. Sviatočnú udalosť prišiel pozdraviť aj
ženský spevácky spevokol Kysačanka z
KysakuSlovami starostky obce je pre
Stratenú, nachádzajúcu sa v lone úchvatnej
prírodnej scenérie Národného parku
Slovenský raj, prioritou byť čo najpôsobive−
jším miestom najmä na turistické túry,
miestom dobrého prvého dojmu pre
návštevníka, keď vystúpi z auta na veľkom
pľaci pred kostolom a chce sa občerstviť, nájsť
vhodné ubytovanie v penzióne či na súkromí,
dostať zaujímavé informácie od vľúdneho
a ochotného domorodca.
Zhodou okolností práve dobré dojmy jed−
nej turistky z Kysaku v okrese Košice –
okolie z pobytov v okolí Stratenej a Dobšin−
skej ľadovej jaskyne i zoznámenie sa s Erikou
Oravcovou pomohli starostke naplniť pro−
gram veľkého dňa vysviacky insígnií. Tou
turistkou bola zakladajúca členka ženského
speváckeho zboru Kysačanka Ľudmila Čopo−
vá. Na jej podnet ženy z údolia Hornádu do
Slovenského raja rady pricestovali. Ich nadše−
nie z peknej prírody i z vrelého prijatia oby−
vateľmi Stratenej sa prenieslo aj do ich hod−
notného vystúpenia. Piesne Aká si mi krásna,
Otčenáš, Ave Mária, Hlboká rieka a ďalšie
boli azda tými najkrajšími kvietkami v kytič−
ke na uvítanie nových obecných insígnií do
života v tejto malebnej horskej dedinke.
A novým impulzom sa do nej znova
zaľúbiť...
September 2009
Ladislav Malák
Foto: autor
článok prevzatý z: www.dobos.revuca.net
December 2009 • ročník 2 • číslo 4 strana 3

50 rokov vzájomnej lásky a úcty...
Vy ste sa srdcom k sebe upísali,
s vierou, že žiť len spolu môžete.
A všetko začalo sa u Vás samých,
vás čo spolu posiaľ idú po svete.
Tak v každodennom zhone,
cez únavu pekným slovom krášlite si čas.
Vždy viete nájsť si chvíľu vo dvojici,
sadnúť, veriť, že šťastie vzišlo iba z vás.
...je ťažké zladiť dva hlasy do súzvuku,
ktorý lahodí ušiam i duši. Obaja interpreti
musia okrem svojho hlasu cítiť, vnímať
a rešpektovať hlas toho druhého. Ak je jeden
hlas príliš hlasný, ten druhý zaniká a už to nie
je krásne, nenapodobiteľné chvenie a spoje−
nie dvoch čistých tónov.
Keď sa to však podarí, tak ako vám vážení
manželia Liptákovi, radosť cítia nielen inter−
preti, ale tešia sa všetci okolo nich. A tak sa
tešíme i my s vami a dávame za príklad váš
dvojhlas, súzvuk dvoch duší, ktoré spolu ladia
už 50 rokov.
Vážení jubilanti... päťdesiat rokov šťast−
ného, vyrovnaného a usporiadaného manžel−
stva si zasluhuje úctu a vážnosť. V brázde
lemovanej zeleňou a kvetmi, ktorú ste svojou
statočnou prácou vyorali a do ktorej ste
zasiali semeno lásky a pokoja, sú všetky vaše
snahy, vaše úsilie, ktorým ste vytvárali svoju
rodinu, svoj domov.
Drahí naši manželia... určite ste mlčky
pochopili, že čas vo vašich životoch pokročil.
Nie, ničím nie je iný ako u ostatných. Je iba
Slovenské národ−
né povstanie je veľ−
mi významnou uda−
losťou v dejinách Slo−
venska. Pred 65 rok−
mi sa Slováci so
zbraňou v ruke posta−
vili proti fašistickým
okupantom. O výz−
name povstania bolo
napísané a publiko−
vané veľké množ−
stvo úvah a hod−
notení historikmi, po−
litikmi, vojenskými
činiteľmi a priamymi
účastníkmi povstania. Účelom tohto článku
nie je opakovať udalosti, ktoré sú všeobecne
známe, no myslím si, že je vhodné pripo−
menúť pri oslavách 65. výročia SNP, ako sa
naša obec podieľala na tomto ozbrojenom
vystúpení. Čo do počtu obyvateľov obec
Stratená v dobe povstania okolo 200 oby−
vateľov (toho času viac ako 100) sa zaraďuje
medzi malé obce. I napriek tomu sa zúčastni−
la povstania a oslobodzovacích bojov väčšina
mužov vo veku od 20 − 40 rokov. Z dostup−
ných štatistických údajov Zväzu pritifaši−
stických bojovníkov a údajov od žijúcich
súčtom prežitých rôznych udalostí, ktoré vám
napĺňali váš spoločný život. Pokračujte ďalej
na spoločnej ceste a nechajte otvorenú skrin−
ku s láskou, nech z nej vyžaruje teplo
a naďalej hreje vaše tváre, aby ste sa mohli
dlhé roky tešiť v kruhu svojej rodiny i blíz−
kych, ale i v kruhu priateľov, známych
a spoluobčanov.
Stratená v Slovenskom národnom povstaní
účastníkov povstania a obyvateľov obce, sa
povstania zúčastnilo 36 občanov. Ako prejav
úcty a piety na prvých miestach uvediem
tých, čo položili svoje životy v boji proti faši−
stickým okupantom.
Sú to:
Jozef Novotný • Ján Maxmilián
Malindžák • Jozef Malindžák • ďalší Jozef
Malindžák • Ján Červenka
• Ján Šrenkel a Bartolomej Palider,
celkom 7 mladých chlapcov sa nedožilo
konca druhej svetovej vojny.
V povstaní bojovali ďalší:
Jozef Gábor • Vojtech Gábor • Ján Soják
st. • Ján Soják ml. • Martin Lipták • Ján
Pluta • Štefan Majer • Ján Majer • Gustav
Černický • Adalbert Černický • Ján Bafik
• Štefan Čisár • Štefan Poracký • Maxmilian
Černický • Štefan Novotný • Ján Šrenkel
• Bartolomej Novotný • Ľudovít Rešovský
• Jozef Šipula • Karol Čuchran • Ján Rešov−
ský • Tomáš Rešovský • Bartolomej Nezbeda
• Ľudovít Lipták • Baltazar Lipták • Mikuláš
Rakottay • Štefan Rešovský a Jozef Špiner.
Ozbrojené stretnutia s Nemcami, ktorí
prenikli na povstalecké územie od Spišskej
Novej Vsi prebiehali na Čertovej Hlave pri
Bielych Vodách, na Grajnári, tam padol vojak
K týmto slovám pridávam aj naše
spoločné želanie: Nech Vás šťastie, zdravie
a žičlivá láska sprevádza v živote ešte dlhé
roky. A toto prianie si dovoľujem zakončiť
slovami básnika:
...Šťastný si, ak si takého druha vybrať vieš,
s ktorým aj šedinami obelený
až do samej staroby dožiješ...
Sabadoš z Dobšinej, na Dobšinskom kopci,
na Mlynkách a na Stratenskej píle, kde prišli
o život Lacko z Dobšinej a Lipták z Rejdovej,
Ján Soják zo Stratenej bol zranený.
Osobitne je potrebné pripomenúť tragickú
udalosť, keď krátko po vypuknutí povstania
prepadli našu obec okupanti na obrnených
transportéroch a zastrelili Jána Červenku a Já−
na Šrenkela. Obyvatelia obce prežívali krušné
chvíle, pretože očakávali, že fašisti vypália
obec ako odvetu za účasť veľkého množstva
mužov z obce v SNP.
Myslím si, že tento stručný výpočet uda−
lostí, ktoré sa odohrali v priebehu SNP
poslúži ako prospešná informácia pre čitate−
ľov Stracensko − Ľadoveckého Spravodaja.
Okrem toho odporučujem, aby tieto údaje
boli zapracované do obecnej kroniky, ktorá je
svojím spôsobom pamäťou obce a poskytne
informácie o bohatej minulosti obce z ozbro−
jeného odporu proti fašistickým okupantom
žijúcim občanom a hlavne však budúcim ge−
neráciám.
Toto je náš skromný vklad a prejav úcty
voči tým, ktorí položili svoje životy v Slo−
venskom národnom povstaní a prejav vďaky
voči všetkým, ktorí sa zúčastnili bojov
v Slovenskom národnom povstaní.
Ján Majer
účastník SNP
strana 4 December 2009 • ročník 2 • číslo 4

Som veľmi rád, že som natrafil na Vaše
stránky. Na svojich stránkach http://www.
dobsincan.estranky.sk/stranka/stratena som
už o Stratenej písal, len žiaľ vtedy ešte Vaša
výborná a kvalitná stránka na nete nebola.
Tak som dodatočne vo svojich stránkach
dal odkazy na Vašu stránku na viacerých
miestach, ako napríklad v obľúbených odka−
zoch.
Škoda, že je trocha komplikovaný príst−
up na Vašich stránkach v odkazoch:
„Napísali nám / o nás“. Privítal by som
priamy odkaz. Napríklad pán Doboš má na
svojich stránkach tiež pekný článok o vás,
a ide to dosť ťažko cez Váš odkaz sa na to
dostať.
Blahoželáme...
Zuzana Alexandrová 50 rokov 11. 12. 2009
Magdaléna Sojáková 55 rokov 23. 11. 2009
Veronika Čuchranová 60 rokov 6. 12. 2009
Ján Ďurán 70 rokov 14. 12. 2009
Prajeme Vám nevyčerpateľný elán, optimizmus, lásku
a k tomu všetkému: Krásny život v dobrom zdraví,
nech sa vám na každom kroku
a vo všetkom darí. V súkromí, v práci i na verejnosti, vždy
prežívajte len samé radosti. Nech Vás teší rodina i známi, nech Vám
stále v tvári úsmev žiari...
Rok sa s rokom stretol zas,
Mikuláš navštívil nás.
Prišli všetci, mladí, starí,
rozdávali sa i dary.
Čert postrašil detičky,
by celý rok počúvali mamičky...
Naozajstná dobrá a príjemná nálada
panovala na tohoročnom Mikulášskom
stretnutí, ktoré sa konalo v sobotu
5. 12. 2009, v našom spoločenskom
zariadení. Pre potechu, dobré slovo
a trocha zábavy, zišli sme sa obyvatelia
obce starší i mladší, chatári, ale hlavne
naše najmilšie detičky. Nemáme ich
v našej obci veľa, ale ich rozžiarené oči
plné očakávania a usmiate tváričky boli
a sú pre nás predzvesťou Vianoc. Všetky
mali pripravené básničky, ktoré smelo
i nesmelo prednášali nespustiac oči
z roztopašného čerta. Ten so svojou va−
rechou postrašil detičky a pobavil ma−
mičky i babičky. Po rozdaní darčekov si
spolu zatancovali a unavený Mikuláš sa
pobral ďalej svojou cestou, aby sa k nám
o rok zase vrátil... ak budeme dobrí!?!
−EO−
Napísali nám / o nás...
Na svojich stránkach som mimo iné
napísal: Zastavme sa na chvíľu v samotnej
Stratenej, ktorú považujem osobne za jednu
z najkrajších dediniek vôbec na Slovensku,
učupenú v hlbokom údolí riečky Hnilec, pod
vrchmi Marčeková a pod Pelcom, keď v zime
tu takmer pol roka slnko nesvieti a preto je tu
zima nádherná, hlboká a pre miestnych
možno aj trošku pridlhá.
Ľudia sú tu dobrosrdeční a úprimní
a samotná dedinka vyniká svojou čistotou
a udržiavanosťou. Odtiaľ mám aj svojho
najlepšieho osobného priateľa Ladislava
Smreka zo svojho detstva, ale spomínam
napríklad aj na rodinu Liptákových a ďal−
ších. Iste ma už mnohí ani nepoznajú, ale
stále sa tu rád zastavím a úprimnosť a srdeč−
nosť týchto ľudí, vidieť ešte aj v dnešných
dňoch.
Stratená je mojou srdcovou záležitosťou,
keď prídem do Dobšinej, takmer nevynechám
deň, aby som sa v Stratenej nezastavil. Som
veľmi rád, že existuje Vaša stránka a verte, že
som jej terajším častým návštevníkom.
Potešil som sa všetkému čo tam je, ako aj
kvalitným fotografiám. Držím Vám palce vo
všetkom a ostávam s pozdravom,
Rudolf Pellionis.
www.stratena.net
Navždy nás opustili...
Veronika Bravčoková, 74 r.
16.11.2009
Každá cesta sa raz skončí,
každá brána sa raz zatvorí
a ponoriť sa do svojej slzy znamená,
chytiť do otvorenej dlane spomienky,
ako kľúč na odomknutie dverí vedúcich do vlastného vnútra.
Večer s Mikulášom 2009...
Česť pamiatke....!
December 2009 • ročník 2 • číslo 4 strana 5

Neznáme umelecké stvárnenia Dobšinskej ľadovej jaskyne
Jaskyne využíval človek v počiatkoch ako
úkryt a kultové miesto. Tajomné jaskynné pro−
stredie inšpirovalo už prehistorického človeka
k zobrazeniu rôznych výjavov zo svojho živo−
ta, a to priamo na jaskynné steny, ako pod−
zemné obrazárne. Krása tajomného podzem−
ného sveta vplýva nielen na návštevníka
jaskýň, ale mnohokrát je určitým námetom
pre umeleckú tvorivosť. Čarovný podzemný
svet plný tajomstiev a úchvatná krása
prírody motivujú na komponovanie hu−
dobných diel, sú inšpiráciou pri literár−
nej tvorbe a výtvarnom umení. Aj k zo−
brazeniu podzemného sveta Dobšinskej
ľadovej jaskyne, ktorá ako prvá jaskyňa
v Uhorsku bola Károlyom Divaldom
ml. z Prešova zvečnená na fotografii,
prispeli významní výtvarníci a zruční
ilustrátori. Pred vynálezom fotografie
jediným možným spôsobom zvečnenia
jaskynných priestorov bola grafika.
Jaskyňa bola objavená v roku 1870.
Po vybudovaní drevených chodníkov
a schodov ju sprístupnili verejnosti už
v nasledujúcom roku. Bola to prvá elektricky
osvetlená jaskyňa v Uhorsku (1887). K jej
popularite vo veľkej miere prispeli aj tak−
zvané Ľadové slávnosti, ktoré boli prvý krát
organizované v roku 1893 za účasti asi 400
divákov. V programe sa vtedy predstavilo
100 členov (32) párov Budapeštianskeho kra−
Obr. č. 1. Olejomaľba Ernő Marka v bývalej
Fejérovej vile
sokorčuliarskeho spolku. Tieto Ľadové sláv−
nosti boli organizované niekoľkokrát v urči−
tých nepravidelných časových intervaloch.
Lákadlom týchto slávností bolo vystúpenie
popredných krasokorčuliarov s hudobným
doprovodom, za účasti divákov, ktorí sa po
skončení programu mohli v jaskyni na upra−
venej ploche Veľkej siene tiež korčuľovať.
Okrem samotnej krásy jaskyne inšpiro−
vali tieto Ľadové slávnosti viacerých výtvar−
níkov. Niektoré ich diela sa zachovali do
súčasnosti, iné poznáme len z písomných
prameňov. To bolo jedným z dôvodov výsku−
mu zachovalých obrazov, ako aj regionálnej
dobovej tlače (Rozsnyói Híradó − Rožňavský
spravodaj a Sajó Vidéke − Vidiek Slanej).
Výskum sa uskutočnil v spolupráci s pani
Kingou Székely, ktorá problematiku výt−
varného stvárnenia Dobšinskej ľadovej
jaskyne spracovala už v roku 1995. Výsledky
svojich výskumov okrem Maďarska publiko−
vala aj na Slovensku v zborníku Slovenský
kras.
Ďalší výskum uvedenej problematiky sa
uskutočnil na základe ústnej informácie, že na
Mestskom úrade v Dobšinej a aj vo vile
bývalého dobšinského hoteliéra Endre Fejéra,
niekdajšieho nájomcu jaskyne, sa nachádzajú
staré olejomaľby zobrazujúce Dobšinskú
Obr. č. 2. Bývalá Fejérova vila
ľadovú jaskyňu. Ďalej to bola správa z perio−
dika Rozsnyói Híradó zo septembra roku
1905, že veľkohoteliér Endre Fejér sa rozho−
dol, že dá zvečniť na olejomaľbe Ľadové sláv−
nosti a dielo umiestni v jedálni
hotela. Z tohto dôvodu sa pro−
fesor − akademický maliar
György Conräder, mníchovský
rodák, žijúci v Budapešti,
u ktorého Fejér obraz objednal,
dva týždne zdr−
žiaval v Dobšin−
skej ľadovej jas−
kyni a vyhotovo−
val v jaskyni ná−
črty. Pre dôvery−
hodnejšie zobrazenie mu slúžili
ako model aj členovia Buda−
peštianskeho korčuliarskeho
spolku. Prvý krát bolo dielo
vystavené na zimnej výstave
Budapeštianskej galérie krás−
neho umenia. Obraz sa však
následne nedostal do jedálne
hotela E. Fejéra, ale ho zakúpil
gróf Dionýz Andrássy pre
Banícke múzeum v Rožňave.
Do múzea bol odovzdaný
30.6.1906 a inštaloval ho sa−
motný autor. Pozrieť si ho tam
bol v októbri aj sám D. An−
drássy. Podľa výskumov Kingy
Székely zdobil obraz v roku
1940 vestibul Ministerstva
poľnohospodárstva v Budapeš−
ti. V súčasnosti nie je známe,
kde sa toto dielo nachádza.
Jeho podobu zobrazuje taktiež
pohľadnica, vydaná E. Fejé−
rom, o čom svedčí to, že aj keď bolo vyda−
ných viacero variant pohľadníc s korčuľujúci−
mi sa postavami, z nich je na jedinej namiesto
trojjazyčného názvu jaskyne uvedené: Obraz
ľadovej slávnosti v roku 1905. Originál v rož−
ňavskom Baníckom múzeu. Čo bolo dôvo−
dom, že Fejérom objednaný obraz nakoniec
kúpil od Conrädera D. Andrássy, nie je
známe. Najpravdepodobnejšie to však bol
finančný dôvod.
Obraz vo Fejérovej vile je v súkro−
mnom vlastníctve. Trvalo skoro rok,
kým nám pani Erika Oravcová, starost−
ka obce Stratená, vybavila do nej vstup.
Olejomaľba úctyhodných rozmerov pre−
konala všetky naše očakávania. Auto−
rom obrazu je popredný krajinkár,
košický rodák Ernő Markó. Výskumom
dobovej tlače v Štátnom archíve v Rož−
ňave, po prečítaní množstva novi−
nových stránok, sa podarilo zistiť nie−
koľko strohých, ale o to zaujímavejších
údajov. E. Markó strávil v roku 1906
týždennú dovolenku v osade Dobšinská
Ľadová Jaskyňa a už v nasledujúcom roku bol
obraz dokončený. Dielo vzniklo na základe
objednávky E. Fejéra. Obraz bol predstavený
verejnosti v roku 1908 na výstave v Londýne
vo vestibule Oddelenia maďarskej geológie.
Či bol neskôr vystavený v jedálni hotela, v je−
ho súkromnej vile, prípadne sa do vily dostal
po uplynutí prenájmu hotela, zostáva nezod−
povedané. V súčasnosti je obraz vo veľmi
zlom stave, a jeho hodnota je už len morálna.
Na mnohých miestach je prederavený, vlhký,
a na značnej ploche pokrytý plesňou. Napriek
tomu by bolo dobré získať ho do vlastníctva
Obr. č. 3. Detail z malby Ernő Marka
v bývalej Fejérovej vile
strana 6 December 2009 • ročník 2 • číslo 4

Baníckeho múzea v Rožňave, alebo
Slovenského múzea ochrany prírody
a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši.
Najdôstojnejším umiestnením obrazu
by bolo jeho súčasné miesto, pokiaľ by
sa vo vile zriadila stála expozícia
Dobšinskej ľadovej jaskyne. Táto
myšlienka však v súčasnosti nemá
žiadnu oporu a je nerealizovateľná.
V roku 1976 už bolo dielo do
SMOPaJ ponúknuté Fejérovým dedi−
čom. Po odbornom preskúmaní však
obraz odkúpený nebol pre vysoké pred−
pokladané náklady na reštaurovanie
a pre jeho problematickú prepravu a
umiestnenie, vyplývajúce z jeho veľ−
kých rozmerov. Úlohu pri kúpe zohrala
aj skutočnosť, že ako autor obrazu bol
dedičom mylne určený Ede Markó, a rok
vzniku diela 1939. Takto bola jeho skutočná
hodnota celkom skreslená. Aj keď vyobraze−
nie diela nebolo v tlači publikované, jeho
podoba bola zvečnená na pohľadniciach,
vydaných E. Fejérom v troch farebných
odtieňoch. Vytlačené boli v Budapeštianskom
ateliéri K. Divalda. Zo známych obrazov,
zobrazujúcich korčuľovanie v jaskyni, je tento
v najvyššom umeleckom prevedení, v har−
monicky zladených pohľadoch na vchod
jaskyne, krajinu na povrchu a v centrálnej
časti na korčuľujúce a prizerajúce sa postavy
vo Veľkej sieni. Na schodoch do jaskyne
postáva niekoľko osôb. Z niektorých podôb
tvárí môžeme usudzovať, že sú tam zvečnení
objavitelia jaskyne, organizátor ľadových
slávností Miklós Markó a v baníckej uni−
forme možno sprievodca jaskyne.
(...alebo koniec dominancie Slavošoviec)
Rok 2009 bol pre náš Dobrovoľný hasičský
zbor (DHZ) mimoriadne náročný. Naložili sme
si na plecia množstvo náročných úloh a pred−
savzatí, ale v závere roka môžeme skonštatovať,
že sme urobili znovu veľký kus dobrej práce.
Ženské družstvo − to čo sa minulého roku
zdalo iba utópiou, sa v roku 2009 konečne
Obr. č. 4. Olejomaľba Veľkej siene Dobšin−
skej ľadovej jaskyne na MÚ v Dobšinej zatiaľ
od neznámeho autora
Autor obrazu, významný maďarský kra−
jinkár Ernő Markó, rodák z Košíc, má svoje
korene v Rožňave vo významnej rodine Mar−
kóovcov, vlastníkov Manufaktúry na výrobu
kože v Rožňave. Jeho otec bol pravdepo−
dobne vnukom Pála Markó, jej zakladateľa.
V obytnej budove manufaktúry v súčasnosti
sídli riaditeľstvo Baníckeho múzea v Rož−
ňave. Za otca Ľadových slávností v Dobšin−
skej ľadovej jaskyni považujeme Miklósa
Markóa, syna majiteľa kožiarskej manufak−
túry. Bol neúnavným propagátorom Gemer−
skej župy a jej prírodných krás. Okrem Ľado−
vých slávností v Dobšinskej ľadovej jaskyni
DHZ Stratená − víťaz Gemerského pohára 2009!
stalo skutočnosťou. Na Výročnej členskej
schôdzi vo februári vstúpilo do našich radov
13 nových členiek a na jar sa prvýkrát
v histórii DHZ Stratená sfor−
movalo súťažné družstvo žien.
A treba povedať, že sku−
točne veľmi dobré a mimoriad−
ne úspešné.
V zložení M. Haščáková,
D. Kirschnerová, V. Lehotz−
ká, J. Gotthardová, Z. Ogur−
čáková, Z. Alexandrová,
P. Čuchranová, M. Vermešo−
vá, M. Novotná, A. Čisárová
sa zúčastnili na 6 súťažiach,
z ktorých 5 krát stáli na stup−
ňoch víťazov (2 krát dokonca
na najvyššom) a hneď v prvom
roku vzorne reprezentovali náš
okres aj na Krajskom kole PP
DHZ v Odoríne. Z rok svojho
pôsobenia si okrem jasnej dominancie
v okrese Rožňava vybudovali rešpekt aj v
rámci celého Gemera, či na súťažiach
v okrese Poprad, kde je konkurencia aj medzi
ženskými družstvami veľmi veľká.
organizoval početné návštevy Silickej
ľadnice, jaskyne Baradla, ako aj ostat−
ných pamätihodností Gemera. Osobnosť
jeho typu by bola vítaná aj v súčasnosti.
Ďalšie dielo, zobrazujúce korčuľo−
vanie v Dobšinskej ľadovej jaskyni, je
olejomaľba Jenő Halassyho v zasadačke
Mestského úradu v Dobšinej. Pri
výskume tohto diela nám vyšla v ústre−
ty Viera Križová, pracovníčka MÚ.
Halassyho olejomaľba zobrazuje pohľad
na mesto, Dedičnú štôlňu v Dobšinej a
Veľkú sieň Dobšinskej ľadovej jaskyne
s korčuľujúcimi sa postavami. Podobný
− takmer zhodný obraz bol zobrazený aj
v knižnej publikácii "A 600 éves
Dobsina" (600 ročná Dobšiná), vydanej
v roku 1926 v maďarskom Putnoku.
V knihe sú však viaceré odchýlky od olejo−
maľby. V knižnej verzii je nie olejomaľba, ale
pravdepodobne akvarel, bez korčuľujúcich sa
postáv v jaskyni. Aj dedičná štôlňa s baníkmi,
tlačiacimi banské vozíky, je zobrazená
s odchýlkami a podpis autora na olejomaľbe
je pri pohľade na ľavej strane diela, kým
v knihe na strane pravej. Kde sa nachádzajú
pôvodné ilustrácie do knižnej publikácie, nie
je známe. Na MÚ v Dobšinej sa nachádza aj
ďalšia olejomaľba Veľkej siene Dobšinskej
ľadovej jaskyne, ale bez korčuliarov. Žiaľ,
obraz nie je signovaný a ani najstarším pra−
covníkom MÚ autor diela nie je známy.
Pavol Horváth
Banícke múzeum v Rožňave
palkohorvath@gmail.com
Za svoju činnosť si určite zaslúžia po−
chvalu a ostáva iba dúfať, že vo svojom nad−
šení a eláne pre hasičský šport a túžbe po
víťazstvách nepoľavia ani na budúci rok, aby
tento veľmi úspešný rok 2009 nebol prvým
a zároveň aj posledným v ich súťažnej kariére.
Okresné kolo PP DHZ Hlavným cieľom
nášho DHZ bola v tomto roku účasť ako žen−
ského, tak aj mužského súťažného družstva na
Krajskom kole previerok pripravenosti DHZ.
Z tohto dôvodu sme sa po dlhých rokoch
podujali zorganizovať Okresné kolo PP DHZ
v domácom prostredí. Keďže do Odorína pos−
tupoval iba víťaz, svoj cieľ sme splnili iba na
50% (muži obsadili 2. a 3. miesto).
Vyzdvihnúť však treba fakt, že sme dokázali
zorganizovať súťaž na veľmi vysokej úrovni
(čo je v našom okrese veľmi málo vídané).
Táto skutočnosť je o to cennejšia, že hoci sa
súťaž konala v lokalite Pod priehradným
múrom na Palcmanskej Maši, vzdialenej od
Stratenej 10 km, do jej náročnej prípravy sa
počas niekoľkých dní príprav okrem členov
DHZ zapojili aj mnohí rodinní príslušníci,
nečlenovia či sympatizanti DHZ.
Za túto pomoc vyjadruje výbor DHZ
Stratená všetkým ľuďom, ktorí nám boli nápo−
December 2009 • ročník 2 • číslo 4 strana 7

mocní vo svojom voľnom čase pri organizácii
tejto akcie veľké poďakovanie.
Na druhej strane je však smutnejšie konš−
tatovanie, že Okresný výbor DPO v Rožňa−
ve, jeho členovia a rozhodcovia ocenili toto
naše niekoľkodňové snaženie tak, že súťaž
ukončili v čo najkratšom možnom čase a bez
jediného slova poďakovania rýchlo odišli.
Okresná hasičská liga Poprad (OHL PP)
Po roku 2008, kedy sme okrem súťaží v na−
šom okrese absolvovali aj 6 súťaží v Hasič−
skej lige okresu Poprad sme sa v roku 2009
stali ako prvé hasičské družstvo mimo okresu
Poprad súčasťou tejto veľmi kvalitnej ligy.
Okrem veľkej prestíže pre nás to však zname−
nalo aj enormné množstvo súťaží (18), z kto−
rých sme absolvovali 17. Táto záťaž sa
prejavila na postupnom a asi definitívnom
rozpade nášho druhého súťažného družstva.
Počet ľudí zúčastňujúcich sa súťaženia sa sta−
bilizoval na čísle 10−11, čo malo pozitívny
vplyv na naše výsledky v druhej časti sezóny.
Nebyť trochu spackanej prvej polovice ligy,
mohlo byť naše umiestnenie v nej aj lepšie
ako celkové 11. miesto. Treba však dodať, že
to bolo v konkurencii 34 súťažných družstiev,
čo bolo pre nás ako nováčika veľmi dobrý
výsledok. Tento fakt a naše napredovanie
ocenili aj samotné popredné družstvá z okre−
su Poprad. Práve na poslednej súťaží v Ger−
lachove sme si utvorili osobný rekord
v požiarnom útoku časom 17.10 s.
Stratená − Slavošovce
V našom okrese aj v tomto roku pretrvá−
vala veľká rivalita medzi nami a DHZ
Slavošovce. V minulom roku sme sa vo
vzájomných meraniach síl stretli 5 krát a stále
sme ťahali za kratší koniec. Pozíciu "večne
druhých" v okrese sme preto už konečne
chceli zmeniť, čo sa nám aj podarilo. Zo zači−
atku sezóny boli lepšie Slavošovce, ktoré
vyhrali aj spomínanú okresnú súťaž u nás, no
na záver sme valcovali my. Celkovo sme sa na
súťažiach streli 6 krát, bilancia bola 3:3.
Dôležitejšie ale bolo, že oproti minulému
roku družstvo zo Slavošoviec výkonnostne
stagnovalo, my sme však išli zo súťaže na sú−
ťaž a stále vyššie a vyš−
šie. Stali sme sa min−
imálne vyrovnanými sú−
permi, čím sa dominan−
cia DHZ Slavošovce
v okrese Rožňava, ktorá
trvala posledné 4 roky
skončila.
Gemerský pohár
To najlepšie však
prišlo až na úplný záver
sezóny a opäť na Gemer−
skom pohári, kde sme
pred 11 rokmi dosiahli
doteraz najlepší výsledok
DHZ Stratená na hasič−
ských súťažiach.
Na 18. ročníku Gemerského pohára, ktorý
je spoločnou súťažou najlepších družstiev
okresov Rožňava, Revúca a Rimavská Sobota
sa v tomto roku zišla asi najväčšia konkurencia
v jeho histórii. Účastníkmi boli medzi inými
Rimavské Zalužany (tohto roku 3. miesto na
Majstrovstvách SR DHZ), Revúčka (účastník
Krajského kola DHZ pre Banskobystrický
kraj), Teplý Vrch (víťaz Gemerského pohára
2008), Slavošovce a ďalšie kva−
litné, z roka na rok sa zlepšujúce
mladé hasičské družstvá.
O to viac sme hrdí na to, že
sme v tejto silnej konkurencii
obsadili časom 17.12s. 1. mies−
to a Gemerský pohár získlali
pre našu obec. Tento úspech
navyše zdupľovali naše ženy 2.
miestom, čím sa DHZ Stratená
najväčšou mierou pričinil o to,
že putovný Gemerský pohár po
dlhých získal okres Rožňava.
(Výsledky všetkých sú na www.
stratena.net/aktuality−v−obci)
Je nám však veľmi ľúto, že
pokým každý úspech, ktorý
dosiahli na súťažiach Slavošov−
ce bol pravidelne zviditeľnený
v regionálnych denníkoch,
o úspechoch DHZ Stratená ne−
bola nikde nikdy ani zmienka.
A táto skutočnosť sa nezmenila
ani po Gemerskom pohári.
Asi aj to je zrkadlom toho,
ako si našu činnosť cení Okres−
ný výbor DPO v Rožňave.
Naša družba
Celkovo sme v roku 2009
absolvovali 23 súťaží (výsledky
všetkých sú v priloženej tabuľ−
ke), čo bolo časovo naozaj
náročné zvládnuť. Preto je po−
trebné poďakovať za odvedenú
prácu všetkým, ktorí sa zúčast−
ňovali na súťažiach na úkor svojho voľného
času.
Výsledkom však bolo 12 získaných
pohárov (na fotografii), ktoré majú čestné
miesto v našej Stratenskej krčme a najmä veľa
často nezabudnuteľných zážitkov a kamarát−
stiev.
Aj preto náš DHZ po skončení sezóny
nadviazal družobné vzťahy s DHZ Hranov−
nica, s členmi ktorého sme si počas celého
roku vynikajúco rozumeli a tieto vzťahy
neustále utužujeme.
VHSL
V budúcom roku by sme chceli výraznejšie
prehovoriť do poradia na prvých 7 miestach
v OHL Poprad a možno aj na úkor získaných
pohárov obmedziť našu účasť na súťažiach
v našom okrese. Je to najmä z toho dôvodu, že
sa nám črtá možnosť zapojenia sa do najkvalit−
nejšej hasičskej ligy v Košickom a Prešovskom
kraji − Východoslovenskej hasičskej superligy
(VHSL), ktorú by sme absolvovali súbežne
s OHL PP. Je to pre nás veľká výzva, ale aká
bude realita ukáže až budúci, veríme že znovu
úspešný rok 2010...
Peter Lipták + DHZ
Vydavateľ − Obecný úrad obce Stratená • šéfredaktorka: Erika Oravcová • telefón 0 587 981 114 • e−mail: erikaoravcova@zoznam.sk,
stratena@stratena.net • www.stratena.net • Sazba, grafika, tlač: Jaroslav Lipták a JSD
strana 8 December 2009 • ročník 2 • číslo 4