Boris VAITOVIČ maliar, grafik, video-art KOŠICE ... - Von z Centra

Boris VAITOVIČ
maliar, grafik, video-art
KOŠICE
Boris Vaitovič (1976) žije a pracuje v Košiciach ako maliar, grafik, inter-mediálny umelec, hudobník
a pedagóg. V roku 2005 absolvoval Ateliér súčasného obrazu Adama Szentpéteryho na Fakulte umení
Technickej univerzity v Košiciach a v roku 2012 získal vedeckú hodnosť PhD. na Akadémii krásnych
umení v Banskej Bystrici. V súčasnosti pôsobí ako odborný asistent v Ateliéri nových médií pod vedením
Michala Murina. Zúčastnil sa výstav doma aj v zahraničí – v Maďarsku, Japonsku, Poľsku, Taliansku. V roku
2006 bol jeho obraz Flat space with plate nominovaný na ocenenie nadácie VÚB Maľba 2006. V roku 2009
bol účastníkom prezentácie súčasného východoslovenského umenia ArtShow vo Východoslovenskej
galérii v Košiciach. Na Pecha Kucha Night sa prezentoval v roku 2009 v Košiciach a v roku 2010
v Trenčíne. Samostatne vystavoval už v roku 2006 projekt Flat Space v Šarišskej galérii v Prešove, v roku
2007 v Micro Galleria na pôde Akadémie krásnych umení v L’Aquila (Taliansko) a v roku 2010 sa
projektom Kinetic moment samostatne predstavil v galérii Subterén v Michalovciach. Od roku 2009 sa
venuje kurátorskej činnosti a organizovaniu workshopov.
Projekt Greyscale, s ktorým sa predstavil v roku 2010 v Humennom, predstavuje autora vo výsostne
maliarskej polohe, aj keď z analytického hľadiska. V tejto sérii obrazov sa prelína predchádzajúca
skúsenosť so skúmaním zátišia a hľadaním priestorovej podstaty tohto žánru. Lyrické maliarske gesto
podávané v lazúrnych vrstvách farby sa zvýrazňuje v kontraste s monochrómnosťou a geometricky
strohými kompozíciami. Ťah štetca a náznak priestoru je zároveň analýzou maľby samotnej a tým pádom
popretím maľby ako inštrumentu, ktorý pomáha páčivým efektom. Tento prístup vzdialene pripomína
dedičstvo Bena Nicholsona, ktorý sa skrz lyrické podanie zátišia prepracoval na hranicu abstrakcie, avšak
s predmetnou realitou nikdy neprerušil kontakt. Aj Vaitovič ponecháva na obraze iba „tušenie reality“
prostredníctvom minimálne načrtnutého priestoru hrou svetla tieňa. V katalógu výstavy Greyscale sa
napriek komplikovanosti súčasnej maliarskej scény pokúsil Peter Markovič nájsť autorovu pozíciu v rámci
okruhu mladých východoslovenských výtvarníkov: „V prostredí mladšej mladej výtvarnej generácie je
Vaitovičova pozícia výrazne individuálna a solitérna. Maliar v kontexte svojej tvorby jednoznačne a od
počiatkov pracuje s primárnymi konštruktívnymi prostriedkami - už zmieňovanou perspektívou, objemom
jednotlivých foriem, precízne riešenými priestorovými plánmi a svetlom. V autorovom programe zásadným
spôsobom absentuje figurálna zložka. Nepoužíva (napríklad pre aktuálnu súčasnú a predovšetkým
generačne blízku maľbu charakteristické) princípy obrazovej naratívnosti alebo lineárnu kresbu. Aj v
uvedenom princípe Vaitovič akoby smeroval proti jednej z výrazne čitateľnej línie košickej scény. Umelcova
maľba míňala charakteristickú formu banalizácie umeleckej výpovede a jej príznačnú skratkovitosť
vyjadrenia.“ 1
Ešte maliarsky sa predstavil na spoločnej výstave so svojimi generačnými súputníkmi Evou Moflárovou ,
Martinom Moflárom a Mariánom Strakom (2011). V recenzii na túto výstavu Vaitovič vystupuje ako autor
s vyprofilovaným výtvarným názorom. „Boris Vaitovič – maľuje abstraktné, ale priestorové formy, sú to
priestory zaklinené do seba, vrstvené na seba a prestupujúce sa navzájom. V týchto ohraničených,
maliarsky pomocou sivých a tmavých farieb odtieňov/tieňa vykonštruovaných priestoroch nachádza veci,
ktoré pôvodne pokojne ležia vo svojej pôvodnej nehybnosti a samozrejmosti. Možno zásahom
dopadnutého svetla alebo zásahom samotného obrazu sa veci zviditeľňujú, udejú.“ 2
1 Markovič, P. Boris Vaitovič. Greyscale. (katalóg výstavy) [online]. 2010, [cit. 2012-12-12]. Dostupné na internete:
, s. 3. Výstava sa uskutočnila v rámci projektu Open Space:
„Projekt vytvárania alternatívneho kultúrneho priestoru v prírodnom prostredí Carpio parku v Lackovciach s
perspektívou kreatívnej zmeny popri toku a sútoku riek Cirochy a Laborca.“ Viac informácií dostupných na
stránkach projektu: http://www.openspace.host.sk/openspace.php.
2 Labudová, Z. 3+1 Eva Moflárová , Martin Moflár, Marián Straka, Boris Vaitovič. In VSG (online), 2011, [cit. 2012-12-12].
Dostupné na internete: < http://www.vsg.sk/?p=371>.

Jednou z jeho čerstvých nemaliarskych realizácií bola interaktívna inštalácia v novootvorenej galérii DIG
v Košiciach, ako súčasť výstavy s ekologickým pozadím Bioart: Life Affairs/Aféry života. Výstavu
organizovalo umelecké zoskupenie DIG – Digital Intervention Group. 3 „Dielo nadväzuje na interaktívne
inštalácie autora, kde zdroj zvuku bol generovaný pohybom tanečníka alebo gestami dirigenta. V tomto
prípade sa digitálne transformovaný pohyb vodných mikroorganizmov stáva zdrojom generického zvuku
(Pure Data). Oscilujúce vlny – akustický signál rozkmitáva vodnú hladinu, ktorej svetelný priemet je
paralelne viditeľný s pohybom mikroorganického sveta.“ 4
V rámci publikačnej a teoretickej činnosti sa v roku 2010 Vaitovič podieľal ako spoluautor - fotograf na
vydaní knihy Kreativita je energiou úspechu pod vedením hlavného autora Michala Hladkého. V roku 2011
bol spoluautorom vyhlásenia Compro. Sk 11 vydanom v prvom čísle časopisu Kloaka. Ďalšími autormi sú
Julo Fujak, Juraj Vajo, Martin Burlas, Ján Boleslav Kladivo, Valér Miko, Peter Katina, Miro Tóth, Robo Roth,
Jószef R. Juhász, Attila Tverďák. Ide o stručný apel inter-mediálnych umelcov, ktorý nadväzuje na „odkaz
vyhlásení“ združenia Sneh a autorov v okruhu Milana Adamčiaka. Autori nepožadujú, ale upozorňujú na
proces opätovnej „deteritorializácie“ druhov umenia, ktorý predznamenal príchod postmoderny. Takto
konštatujú nemožnosť existencie čistých druhov umenia a nevyhnutnosť prelínania jednotlivých článkov
audio-vizuálnej sféry: „. . . to, čo v duchu „brikolérskej“ metafory zvukobrazu & gestotextu spoludefinuje
súčasné otvorené, tolerantné, no vo svojom nekonvenčnom nastavení radikálne súradnice súčasného
hudobno-intermediálneho umenia...“ 5 V duchu tohto vyhlásenia pokračuje pôvodne maliarske Vaitovičovo
zameranie. Médium nechápe ako cieľ sám o sebe, v inteview cituje Marshalla Mc Luhana: „The medium is
the message“ („médium je posolstvo“). Nemyslí si, že tradičné médiá (ako maľba) budú vytesnené
digitálnymi formami, naopak, je potrebné hľadať a nájsť správnu pozíciu média pre určitú tému. To
vylučuje nadradenosť niektorého média a „merateľnosť aktuálnosti“ prostredníctvom použitého média.
Jeho ostatným projektom je svetelno-kinetický objekt No-Box, ktorý korešponduje s témou jeho
dizertačnej práce a je výsledkom štúdia fenoménu ilúzie vo výtvarnom umení 6 . Spoločným charakterovým
rysom Vaitovičovych druhovo rozličných prác ostáva premyslená stručnosť vyjadrenia, „okresanosť
formy na pointu“ a minimalizmus výrazu.
Jana Migašová
2012
3 Okrem Strany železných (Vasilko a Králik) a skupiny Kassaboys (Makara, Čerevka a spol.) sa v Košiciach objavilo ďalšie
zoskupenie, čo dokazuje, že pôvodne individualisticky roztrieštená košická umelecká scéna sa pravdepodobne pôsobením
akademického prostredia a finančných možností začína organizovať do viac či menej recesistických skupín.
4 [s.a.] Boris Vaitovič (SK) / Parallel Life (2012). In Coskoro.sk (online), 2012, [cit. 2012-12-12]. Dostupné na internete: <
http://coskoro.sk/3219/life-affairs-afery-zivota-medzinarodna-vystava-bioart-u>
5 Fujak, J., Vajo, J., Burlas, M., Kladivo, J. B., Vaitovič, B., Miko, V., Katina, P., Tóth, M., Roth, R., Juhász, J. R., Tverďák, A.
Vyhlásenie Compro.sk 11. In Kloaka. Magazín experimentálnej a nekonvenčnej tvorby, roč. 2, 2011, č. 1, s. 90.
6 [s.a.] Boris Vaitovič: No. Box. In Biela noc (online). Dostupné ne internete < http://www.biela-noc.sk/boris-vaitovic-no-
box/>.