Správa o činnosti ÚZ SAV za rok 2010 - Ústav zoológie SAV

Správa o činnosti organizácie SAVlaboratórium KARI-TRC tak, aby bolo možné realizovať výskum populačnej genetiky a geometrickejmorfometriky tse-tse múch vo východnej Afrike, čo je práve vedeckou náplňou projektu.KARI-TRC predstavuje pre Ústav zoológie SAV dôležitého partnera pre vedeckú spoluprácu vovýchodnej Afrike. Výskumná orientácia oboch pracovísk má viacero spoločných záujmov. KARI-TRCdisponuje širokou sieťou experimentálnych staníc po celej Keni a početným kolektívom vedeckýcha odborných pracovníkov. Toto pracovisko získalo štatút Centra excelentnosti WHO pre výskum voblasti ochorení prenášaných krvcicajúcim hmyzom a je nositeľom alebo realizátorom viacerýchrozsiahlych a významných medzinárodných projektov, do ktorých sa postupne zapája aj Ústavzoológie SAV. Práve dlhodobý výskum biológie múch tse-tse, ktorý sa od roku 2002 realizuje nanašom pracovisku, vytvára dôležitý predpoklad, pre úspešné zapojenie sa do týchto prestížnychprojektov.Na vybraných lokalitách západného (Malacky, Devín, Medné, Topoľčianky) a východnéhoSlovenska (Zádiel, Rozhanovce) boli v rokoch 2006-2008 zbierané kliešte. Dominantným druhombol Ixodes ricinus – najvýznamnejší vektor patogénov. Molekulárno-biologickými metódami sme vkliešťoch potvrdili prítomnosť vírusu kliešťovej encefalitídy (kmeň HYPR, európsky subtyp) vznámom ohnisku v Topoľčiankach. V roku 2007 bol tento vírus zaznamenaný aj v Malackách a vMednom. Na všetkých sledovaných lokalitách sme potvrdili prítomnosť B. burgdorferi s.l. (25,9%na západnom a 31,7% na východnom Slovensku), A. phagocytophilum (3,2%) a Babesia spp.(2,7%). Vybranú vzorku kliešťov zozbieraných v roku 2006 v Malackách sme vyšetrili aj naprítomnosť rickettsií. Zaznamenali sme 10,7% prevalenciu, z toho 8,3% tvorí pre ľudí patogénnaRickettsia helvetica a 2,5% Rickettsia spp. IRS4, ktorej patogenita nie je zatiaľ potvrdená.Naše výsledky potvrdzujú, že vo vybraných oblastiach Slovenska sú ľudia vystavení vysokému rizikuinfekcie kliešťami prenášaných patogénov, najmä borélií, ale aj anaplaziem, babésií a rickettsií.Kočí, J., Tarageľová, V., Derdáková, M., Selyemová, D., Cíglerová, I., Lenčáková, D., Majláthová, V.,Víchová, B., Stanko, M., Kazimírová, M., Labuda. Spatio-temporal distribution of Ixodes ricinus ticksand prevalence of tick-borne pathogens in Slovakia. In Book of Abstracts from the EDEN (EmergingVector-borne diseases in a changing European environment) International Conference,Montpellier, France, 10-12th May, 2010.Kočí, J., Tarageľová, V., Derdáková, M., Selyemová, D., Cíglerová, I., Špitálska, E., Lenčáková, D.,Majláthová, V., Víchová, B., Stanko, M., Kazimírová, M., Labuda, M. Sezónna dynamika kliešťaobyčajného (Ixodes ricinus) a prevalencia kliešťami prenášaných patogénov na Slovenskusledované v rámci projektu EDEN. In IX. Slovenské a české parazitologické dni, 24.-28. máj 2010.Program & zborník abstraktov. Liptovský Ján: Parazitologický ústav SAV, 2010, s.42. ISBN 978-80-968473-6-5.Projekt: EDEN GOCE-2003-01 0284 (6. rámcový program EU)Multidisciplinárne vyhodnotenie funkcie a významu umelých vodných nádrží a ich ekologickýmanažment. V roku 2010 bola ukončená realizácia projektu SAV-FM-EHP-2008-03-04,financovaného z EHP a Nórskeho finančného mechanizmu. Cieľom vyše dvojročného výskumu bolozhodnotenie funkcie umelo vytvorených vodných nádrží v procese ochrany a rozvoja biologickejdiverzity vodných ekosystémov Slovenska. Faunistický výskum potvrdil prítomnosť vyše 500taxónov vodných bezstavovcov v sledovaných prítokoch, litoráloch nádrží a odtokoch. Analýzouvzoriek sa zistilo, že toky majú väčšiu príslušnosť k povodiam, naopak nádrže sú výrazneovplyvňované typom hospodárenia a využívania nádrží. Spoločenstvá nádrží boli vo veľkej mierešpecifické, pretože bolo identifikovaných iba 6 druhov spoločných pre všetky litorály. V rámcistavovcov bolo zaznamenaných 19 druhov rýb a 42 druhov vtákov viazaných na vodné prostredie.Údaje o skladbe spoločenstiev rýb nádrží sú užitočné z hľadiska charakteristiky stavu a spôsobu7