Z obsahu

PRO URBE 2009
Vyše tisícke mladým Novozámčanom prirástol Matičiarik k srdcu
Predstavujeme držiteľa Ceny mesta Nové Zámky za rok 2009
Novozámocký mládežnícky a detský folklórny súbor Matičiarik
Myšlienka vytvoriť kolektív detí, ktorým
sa bude vštepovať láska k slovenskému
folklóru sa zrodila v roku 1993.
Na počiatku cesty stáli dvaja: Jana Garajová
a jej žiak Ladislav Dráfi. Dnes tvorí
organizačnú štruktúru celý rad pedagógov
(Alena Sombatiová, Andrea Porubská,
Barbora Ághová, Alena Porubská,
a.i.), ale aj dobrovoľníci a priatelia súboru
(Alena Maťašovská, Júlia Vargová,
Mária Hudáková, a.i.). Udržiavať v deťoch
nadšenie pre tanec znamená veľa
odriekania nielen pre ne, ale aj pre rodičov
a učiteľov. Nielen o udržiavaní tradícií
slovenského umenia, ale aj o práci
s deťmi sme sa porozprávali s organizačnou
vedúcou súboru Janou Garajovou.
S akými predsavzatiami ste pred rokmi
zakladali Matičiarik?
– Keďže v Nových Zámkoch nemal slovenský
folklór tradíciu, od začiatku sme sa
držali myšlienky šíriť tradičnú slovenskú
kultúru, folklór a ľudové piesne. Po 17 rokoch
môžem s radosťou konštatovať, že sa
nám ju podarilo vybudovať a naďalej udržiavať.
Našou činnosťou sa snažíme vhodne
vypĺňať voľný čas detí.
Brány slovenského folklóru ste už otvorili
pre niekoľko generácií mladých ľudí.
Vedeli by ste povedať koľko ich bolo?
– Bolo ich určite vyše tisíc! Deti sa nám
obmieňajú, problémom sú hlavne študenti,
ktorí odchádzajú študovať do iných
miest. Mnohí z nich sa však radi vrátia,
navštívia nás, pomôžu s mladšími a učia
ich choreografie, ktoré tancovali oni, keď
v Matičiariku začínali. Vidno, že im folklór
prirástol k srdcu a zanechal v nich stopy.
Aké skupiny detí navštevujú súbor?
– Tridsaťčlennú skupinu najmenších
vo veku od 4-8 rokov vedie Elena Kešiarová.
Strednú skupinu navštevujú deti, ktoré
chodia do súboru už aj 9 rokov a tí tancujú
náročnejšie tance. V predchádzajúcom
období sme mali aj skupinu 18-ročných, to
sú však tí, ktorí poodchádzali a dnes tancujú
v renomovaných
folklórnych súboroch
(napr. M. Sombatiová
v Družbe, I. Juríková
v Ponitrane, P. Bátora
v Lúčnici). V súčasnosti
patrí k súboru aj ľudová
hudba pod vedením
Petra Klimanta, kde
sa stretli vekovo starší
hudobníci. Na tomto
mieste by som sa chcela
poďakovať Otakarovi
Kleinovi. Pomohol nám
získať cimbal, bez ktorého
by ľudová hudba nebola tým, čím je.
Reprezentácia na folklórnych slávnostiach,
súťažiach, zahraničné cesty. Každoročné
veľkolepé programy pre rodičov
a milovníkov folklóru. Aj takto Matičiarik
reprezentuje.
– Za tie roky sme absolvovali veľa významných
festivalov, napr. Jánošíkove
slávnosti v Terchovej, pravidelne vystupujeme
v Dúlovciach na Južnoslovenskom
detskom folklórnom festivale a sme
súčaťou kultúrnych programov rôznych
slávností. V roku 1995 sme reprezentovali
Slovensko na oslavách 50.výročia vzniku
OSN vo Švédsku. Až teraz, keď sa spätne
obzriem, je vidno kam sa súbor posunul.
Umelecky sme vyrástli. Medzitým sme
viackrát navštívili Maďarsko, Česko, Srbsko,
Čiernu Horu, Rakúsko.
Výsledok práce kolektívu vašich pedagógov
sa odráža v množstve kreatívnych
vystúpení. Kde beriete inšpiráciu?
– Matičiarik prezentuje celoslovenský
folklór, tance rôznych regiónov. Prizývame
si choreografov, navštevujeme festivaly.
Radi spomíname na choreografku Aničku
Banbúchovú-Petríkovú, ktorej vďačíme
za prekrásny program detvianskych tancov,
ku ktorým sa teraz vraciame.
V roku 2003 ste získali Cenu primátora mesta.
Ako vnímate ocenenie PRO URBE 2009?
– Veľmi nás to potešilo. Veď už v názve
máme slovo novozámocký. Snažíme sa šíriť
dobré meno nášho mesta. Sme hrdí, že sa môžeme
prezentovať ako Novozámčania. Myslím,
si že ocenenie je na správnom mieste.
Matičiarik si v týchto dňoch pripravuje
vianočný program, ktorým sa predstaví
na poslednom tohoročnom zasadnutí
slovenského parlamentu. Ešte skôr, v novembri,
privítajú malých folkloristov
z Matičiarika z Banskej Bystrice a potešia
nás spoločným vystúpením.
O ďalších ocenených si môžete prečítať
v najbližšom vydaní týždenníka
Castrum Novum. Dáša Čerháková
5