dp Ladislav Franc

Spektrum
Za dobrú radu
Mesiac október je mesiacom
Úcty k starším ľuďom. Zapojili
sme sa do akcie „Za dobrú
radu“, kde sa deti, vnúčatá
mali porozprávať so svojimi
starými rodičmi ako oni žili a
tak počúvali dobrú radu ako žiť
a čo je dôležité pre život.
Moja babka sa volá Žofia.
Má 69 rokov. Narodila sa ako
najstaršia zo siedmych súrodencov.
Keď bola babka malá,
nebola ešte elektrina, svietili
lampou, petrolejkou. Nebol televízor
ani rádio. Vodu si nosili
zo studne. Ťažko sa žilo. Prežila
aj 2. svetovú vojnu. Mala
asi päť rokov, trošku si z toho
pamätá. Keď boli ukrytí v pivnici
a prišli ich zavolať Rusi,
že už je koniec vojny, tak ju
ruský vojak zobral na ruky a
od radosti vyhadzoval. Keď bola
väčšia, musela pracovať, pásť
husi, kravy. Musela pomáhať v
domácnosti. Jej mamka a dvaja
bračekovia ochoreli na týfus.
Chlapci zomreli. Babka pral
plienky, varila, chodila robiť na
roľu, lebo bola najstaršia. Jedla
nemali dostatok, jedli zemiaky
a mäso bolo iba v nedeľu. Na
prvé sv. prijímanie bola vo Víťaze.
V Ovčom bola sv. omša
iba raz v mesiaci. Do základnej
školy chodila 8 rokov, nemohla
ísť ďalej do školy, lebo ako
najstaršia musela doma pomáhať
a starať sa o súrodencov.
Chlieb sa piekol iba raz za týždeň,
jedli aj suchý. Ľudia boli
veselší, šťastnejší. Mali sa radi
a nebol taký zhon ako dnes.
Peter Magda
Moja babka sa volá Regína. Za ich čias nemali televízor,
internet. Mali jedno rádio a jednu kravu. Predali ju a kúpili
televízor. Babka chodila pásť husi a sliepky. Mali aj svine.
Keď bola zabíjačka, prišla celá rodina a bola hostina. Chlapci
chodili pásť kravy. Naša babka nemali sprchu a tak museli
sa kúpať v budvánke. Nemali vodovod a tak chodili po vodu
k studni. Večer sa tkali pokrovce na krosnách. Chlapi robili
košalky, prútkové metly, aby mohli v zime odmetať sneh.
Večer, keď boli doma, vždy sa pomodlili svätý ruženec. Otec
s mamou začali a deti sa pridali.
Dominika Balogová
Rodičia kopali zemiaky. Babka
mne aj bratovi dali obed,
fazuľovú polievku do kantiky,
aby sme rodičom zaniesli na
„zatky“, kde robili. Mne bolo
ťažko, preto som dala niesť
bratovi. Jemu spadlo z ruky
a vylialo sa. Báli sme sa. Tak
sme pozbierali, čo sa dalo. Keď
rodičia zistili, že sme vyliali dostali
sme bitku a oni museli byť
o hlade až do večera.
snímka: archív Spektrum
Starí ľudia žili v skromných
a chudobných podmienkach.
Nemali internet,
telefón, chladničku, práčku
a ani televízor. Deti chodili
pásť zvieratá. Dievčatá husi
a chlapci kravy. Po večeroch
sa stretávali ženy z
celej dediny na priadkach,
kde párali perie z husí do
perín a vankúšoch.
Miriam Kollárová
17