Stiahni - Plošák

Nikola Tesla
Nikola Tesla sa narodil 10. júla 1856
v dedinke Smiljane v dnešnom Chorvátsku,
neskôr sa spolu s rodičmi
presťahoval do Gospića, kde vychodil
základnú školu, po ktorej nastúpil na
nižšiu reálku. V škole bol známy ako
vynikajúci žiak napriek tomu, že učeniu
nevenoval dostatočnú pozornosť.
Vyššiu reálku vyštudoval v Karlovci,
kde sa dostal k Faradayovým a Crooksovým
prácam. Tieto práce uňho
prebudili záujem o elektrotechniku a
rozhodol sa pre štúdium na Vysokej
škole technickej v Štajerskom Hradci,
ktorá bola známa svojou veľmi vysokou
úrovňou. Jeho otec si však želal,
aby sa venoval kňazskému povolaniu
a so štúdiom na technickej škole
nesúhlasil. Práve v tom čase vypukla
v Gospići cholera a Tesla čoskoro
ochorel. Vďaka neúnavnej starostlivosti
obetavej matky sa mu podarilo
vyzdravieť a zároveň si vymohol od
otca povolenie na štúdium techniky.
Na štúdium v Štajerskom Hradci
bol Tesla veľmi dobre pripravený.
Po nemecky sa naučil v škole, po
francúzsky, anglicky a taliansky sa
naučil sám. Už v prvom ročníku zložil
desať skúšok a všetky s vyznamenaním.
Snaha, neúnavná práca a talent
mu zabezpečili náklonnosť učiteľov,
hlavne profesora Pöschla, ktorý prednášal
teoretickú a experimentálnu
fyziku. Práve profesorovi Pöschlovi,
ktorý bol uznávaným odborníkom, sa
vtedy dvadsaťjedenročný Tesla zveril
s myšlienkou zostrojenia motora na
striedavý prúd bez kefiek a komutátora,
ktorým by vyriešil problém iskrenia,
rýchlej opotrebovateľnosti kefiek,
ako aj strát energie pri jej prenose
na väčšiu vzdialenosť. Profesor však
14
Veda a technika
túto ideu zavrhol a Tesla sa jej pod
vplyvom Pöschlovej autority na čas
vzdal. Práve na svoje narodeniny 10.
júla 1883 sa Teslovi podarilo roztočiť
skonštruovaný motor. Pokúšal sa svoj
vynález uplatniť v praxi, ale v Paríži
sa mu nepodarilo získať potrebné
finančné prostriedky.
Po krátkom čase odišiel do Ameriky.
Čoskoro po príchode do New Yorku
sa Tesla zoznámil s vtedy už presláveným
Edisonom. Na Teslu urobil
dojem nielen Edisonov prevratný vynález
žiarovky s uhlíkovým vláknom,
jeho systém výroby a rozvodu elektrickej
energie pomocou jednosmerného
prúdu, ale aj samotný Edison.
Tesla začal pracovať v Edisonových
laboratóriách a za jediný rok skonštruoval
dvadsaťštyri nových typov
jednosmerných strojov, ktoré boli
jednoduchšie, dokonalejšie, lacnejšie
a mali omnoho väčšiu výkonnosť
ako dovtedy bežne používané stroje.
Sľúbenú finančnú odmenu 50 000
dolárov za včasné ukončenie práce
mu však Edison nevyplatil. Onedlho
sa Tesla s Edisonom rozišiel a so
skupinou investorov si založil vlastný
podnik, ktorý mu pomohol získať
financie na ďalšiu vedeckú prácu.
Už v septembri 1887 si dal patentovať
základné vynálezy rozvodustriedavého
prúdu, ako aj rôznych
typov elektromotorov a generátorov
na tento prúd. Okrem dvojfázového
patentoval aj trojfázový indukčný
motor, ktorý je dodnes v priemysle
najčastejšie používaný.Objavil tiež
fyziologické účinky striedavého prúdu
vysokej frekvencie a jeho vynález
transformátora bez železného jadra
predstavoval v odbore vysokofrekvenčného
elektromagnetického poľa
objav základného významu. Tesla sa
zaujímal tiež o možnosti bezdrôtového
prenosu signálu, už v roku 1894
postavil vysielaciu rádiostanicu, na
ktorej realizoval mnohé pokusy. Pre
nedostatok finančných prostriedkov
sa stavba nedokončila (stanica bola
počas prvej svetovej vojny zničená
na príkaz amerického ministerstva
obrany). Tesla však naďalej neúnavne
pracoval – posledný patent mu bol
priznaný 3. januára 1922.
Zomrel 7. januára 1943 v New Yorku.
Telesné pozostatky Nikolu Teslu boli
spopolnené a v roku 1957 prenesené
v urne do Belehradu.
PLOŠÁK
Eliášove ohne
V máji v roku 1889 Tesla vycestoval
do Colorada Springs, kde zriadil
laboratórium, nad ktorého strechou
vyrástol 60-metrový stĺp s medenou
guľou - gigantickou cievkou, „zväčšujúci
vysielač“, ako ho nazval. Pomocou
tohto zariadenia mienil testovať
bezprevodový transfer energie. Veril,
že „vpumpovaním“ energie do vnútra
Zeme je schopný prebudiť v nej tzv.
stojacu vlnu, ktorú vzápätí napojí
na tekuté jadro planéty. Takúto vlnu
bude možné poslať na ktorékoľvek
miesto zemegule, a tak doviesť
prúd tam, kam bude chcieť. Hoci to
znie nepravdepodobne, Tesla prinajmenšom
dvakrát dosiahol svoj cieľ.
Miestni obyvatelia boli svedkami, ako
sa mu na vzdialenosť 42 kilometrov
podarilo zapáliť 200 žiaroviek,
a to bez akýchkoľvek prevodov, čo
starostlivo overili davy zvedavcov.
Teslove experimenty vzbudzovali nadšenie
i strach. Veď pavučina belasých
výbojov, výrazne viditeľná na nebi,
dosahovala rozmery 60 metrov! O
svojej gigantickej cievke Tesla povedal,
že vďaka tomuto prístroju možno
bez problémov vyprodukovať každý
žiadaný elektrický efekt nepredstaviteľnej
intenzity... A skutočne: keď
v roku 1890 Tesla začal ďalší experiment
sily svojho zariadenia a istého
večera prúd s napätím 12 miliónov
voltov prúdil závitmi gigantickej
cievky, rozpútalo sa peklo. V samotnom
laboratóriu a niekoľko desiatok
metrov od neho bolo počuť ohlušujúci
hrmot. Modré elektrické oblúky
neslýchaných rozmerov vystreľovali
z každého kovového predmetu. Iskry
sršali spod topánok ľudí i z podkov
koní v blízkom mestečku. Dokonca
motýle vyžarovali belasé svetlo,
pripomínajúce oheň sv. Eliáša. Ľudia
hľadeli hore, kde sa vznášal stĺp
zakončený guľou, očakávajúc najhoršie.
Ale zrazu všetko skončilo. Výboje
ustali a s nimi zhaslo aj svetlo v celom
Colorade Springs. Keď Tesla pochopil,
že prúd nevypli jeho asistenti,
vytočil číslo miestnej elektrárne, kde
sa dozvedel, že jeho experiment sa
skončil skratom, následkom čoho sa
generátor rozpustil ako maslo. Teslu
to však neodradilo.
Michal Dubovský, 2.B