25.04.2013 Views

Január - Mesačník Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Január - Mesačník Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Január - Mesačník Odkaz sv. Cyrila a Metoda

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

<strong>Odkaz</strong><br />

<strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong><br />

a <strong>Metoda</strong><br />

<strong>Mesačník</strong> Pravoslávnej cirkvi<br />

na Slovensku<br />

Zapov¡t<br />

<strong>sv</strong>. Kirila<br />

¡ Meçod¡ä<br />

Roč. LVII/2011 ISSN 0139-9012<br />

Bohojavlenije - Pro<strong>sv</strong>iščenije - Bohozjavenie<br />

1<br />

<strong>Január</strong> 2011<br />

1/2011 E


Novoročné príhovory správcu PCO v Stráž-<br />

Kvarteto „BLAHOVIST“ z Ukrajiny pod<br />

Cirkevný spevácky zbor <strong>sv</strong>. Rastislava<br />

B<br />

VII. ročník Novoročného<br />

koncertu duchovnej piesne<br />

v Strážskom<br />

<strong>Odkaz</strong><br />

<strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong><br />

a <strong>Metoda</strong>


Vážení čitatelia!<br />

Úvodník<br />

Vitajte v novom roku. Prajem všetkým našim čitateľom a priaznivcom<br />

šťastný nový rok 2011. Želám Božie požehnanie do každej<br />

rodiny, veľa zdravia, šťastia, lásky, pokoja a radosti aj s naším<br />

časopisom.<br />

Koniec roka sa už tradične niesol v znamení upratovania, zháňania<br />

darčekov, rekapitulácie toho, čo sa udialo, a predsavzatí<br />

do nového roka. Upratujeme <strong>sv</strong>oje domácnosti, ale už pomenej<br />

si upratujeme naše vnútro. Ako môžeme prežívať <strong>sv</strong>iatočný pocit<br />

vnútorného šťastia, lásky, pokoja, keď v nás doznievajú pocity hnevu? Na jednom mieste<br />

predsa nemôže byť naraz aj <strong>sv</strong>etlo, aj tma. Treba si vybrať, čo si do <strong>sv</strong>ojho vnútra pustíme,<br />

čo si v ňom budeme udržiavať a pestovať. Ak sa nám ťažko bráni pred negatívnymi<br />

pocitmi, ako sú hnev, zlosť, závisť, agresivita, nespokojnosť, strach, pocit viny, hanby či<br />

nedokonalosti, dajme si ako novoročné predsavzatie záväzok, že budeme hľadať spôsoby,<br />

ako sa naučiť pracovať s týmito pocitmi. Sila múdrych slov je obrovská a s ich pomocou<br />

sa negatívne emócie rozpustia ako ľad v horúcej vode.<br />

Ďalší liek, ktorý nám pomôže uvoľniť negatívne emócie, je naučiť sa odpúšťať. Kto<br />

nedokáže odpustiť, ťažko môže nájsť vlastný vnútorný pokoj. Skúsme nájsť v sebe silu<br />

odpustiť každému, o kom si myslíme, že nám úmyselne alebo aj neúmyselne čo i len<br />

trochu ublížil. A poprosme o odpustenie každého, voči komu máme takýto dlh zase my.<br />

Ak si dokážeme upratať <strong>sv</strong>oje vnútro, pocity, myšlienky, slová a skutky, potom dosiahneme<br />

vnútorný pokoj a začneme vnímať každý deň života ako <strong>sv</strong>iatok. To vám z celého<br />

srdca želám.<br />

Držíte v rukách novoročné vydanie časopisu <strong>Odkaz</strong> <strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong>. Pre mňa<br />

osobne je tento časopis veľmi blízky, keďže som ho videla, ešte ako dieťa, čítať <strong>sv</strong>ojich<br />

rodičov. Bol samozrejmosťou našej rodiny a vnímala som ho vždy z pohľadu čitateľa. Viac<br />

blízky sa mi stal pred troma rokmi, kedy sa stal súčasťou mojej každodennej práce. Nie<br />

je to práca jednoduchá a tiež nie vždy vďačná, ale verím, že aj tento rok s pomocou Božou<br />

zvládnem pre vás pripravovať mesačník, ktorý sa stane vaším verným priateľom.<br />

Chcem sa v prvom rade poďakovať Bohu, že mi dáva silu a odvahu pracovať na Úrade<br />

metropolitnej rady Pravoslávnej cirkvi na Slovensku pre blaho našej Cirkvi. Ďakujem<br />

všetkým prispievateľom, spolupracovníkom a ľuďom dobrej vôle, ktorí akoukoľvek formou<br />

pomohli pri tvorbe časopisu. Boli to kázne, zamyslenia, priania, rozhovory, poučenia,<br />

životy <strong>sv</strong>ätých, príbehy, cestopisy, <strong>sv</strong>edectvá, historické fakty, správy z domova<br />

a zo <strong>sv</strong>eta, oznamy, recenzie, básne, fotografie, obrázky či ornamenty. Ďakujem za povzbudivé<br />

listy, maily, rozhovory, názory, správne pripomienky, návrhy a upozornenia pre<br />

skvalitnenie mojej práce. V neposlednom rade sa chcem poďakovať za dary, ktoré posielate<br />

na tlačový fond.<br />

Prajem vám príjemné čítanie januárového vydania a veľa úspechov a dobrých rozhodnutí<br />

v novom roku.<br />

Dana DŽUGANOVÁ, šéfredaktorka<br />

1/2011 E


Po <strong>sv</strong>iatkoch Narodenia Christovho<br />

a Obrezania Pána Pravoslávna cirkev oslavuje<br />

ďalší veľký, radostný a spasiteľný <strong>sv</strong>iatok<br />

Bohozjavenia. Bude preto užitočné, ak<br />

si pripomenieme jeho podstatu a duchovný<br />

odkaz.<br />

Človek stojí na hranici dvoch <strong>sv</strong>etov<br />

a nemôže byť oddelený ani od <strong>sv</strong>eta viditeľného,<br />

ani od <strong>sv</strong>eta neviditeľného. Boh<br />

ho stvoril z prachu zeme, z matérie živlu viditeľného<br />

a pominuteľného, avšak vdýchol<br />

do neho dušu, nesmrteľnú dušu. Podľa<br />

učenia <strong>sv</strong>ätých otcov človek je anjel v tele,<br />

on nosí v sebe oba <strong>sv</strong>ety, spája sa s telom<br />

a vystupuje do druhého <strong>sv</strong>eta cez <strong>sv</strong>ojho<br />

neviditeľného, nesmrteľného ducha.<br />

Idea neoddeliteľnosti človeka od živlu<br />

je vlastná každej bohoslužbe. My sa počas<br />

večernej bohoslužby modlíme: „Pomiluj<br />

nas i mir Tvoj...“ (Zmiluj sa nad nami<br />

a nad Tvojím <strong>sv</strong>etom...), pretože v kresťanskom<br />

vedomí neoddeľujeme seba od<br />

<strong>sv</strong>eta, v ktorom žijeme. Človek je koruna<br />

tvorstva, jeho najvyšší bod, preto aj všetko,<br />

na čo uvalil <strong>sv</strong>oju hriešnu pečať, je nainfikované<br />

tým istým hriechom. „Veď vieme,<br />

hovorí apoštol Pavel, že všetko stvorenstvo<br />

spoločne vzdychá a spoločne bolestí<br />

až dosiaľ“ (Rim 8, 22). Aj Isus Christos<br />

prišiel na Jordán obnoviť nielen padlé<br />

ľudstvo, ale obnoviť aj celú prírodu cez<br />

vodný živel. V jednej z cirkevných stichír na<br />

samotný <strong>sv</strong>iatok spievame: „Spasiteľ náš,<br />

<strong>sv</strong>ojím krstom v Jordáne si po<strong>sv</strong>ätil vody.<br />

Tvoj sluha Ján Ti položil ruku na hlavu a Ty<br />

si vyliečil žiale“.<br />

Vo <strong>sv</strong>iatočný deň Bohozjavenia Pravoslávna<br />

cirkev uskutočňuje veľké po<strong>sv</strong>ätenie<br />

vody. Prečo práve prostredníctvom<br />

vody po<strong>sv</strong>äcuje sa <strong>sv</strong>et? Hneď na začiat-<br />

B<br />

Sviatok<br />

Podstata a duchovný odkaz <strong>sv</strong>iatku Bohozjavenia<br />

ku pri stvorení <strong>sv</strong>eta, ako čítame v 1. knihe<br />

Mojžišovej, „Duch Boží vznášal sa nad<br />

vodami“ (1 Mjž 1, 2) ako nad najčistejším<br />

živlom. Hospodin stvoril vodu preto, aby<br />

sa stala živlom po<strong>sv</strong>äcujúcim, očisťujúcim,<br />

oživujúcim a životodarným. Vodou bol potopený<br />

hriech pri Noáchovi, vodou bola<br />

pohltená obeť prinesená spravodlivým.<br />

Prostredníctvom vody sa v Starom Zákone<br />

uskutočňovalo očistenie. „Potom vás pokropím<br />

čistou vodou, hovorí prorok Ezechiel,<br />

a budete očistení od všetkých <strong>sv</strong>ojich<br />

poškvŕn i od všetkých modiel vás očistím.<br />

A dám vám nové srdce a nového ducha<br />

dám do vášho vnútra“ (Ez 36, 25-26).<br />

Vodný živel sa po<strong>sv</strong>äcuje preto, aby<br />

jeho prostredníctvom sa po<strong>sv</strong>ätil predovšetkým<br />

človek. Každý z nás pri <strong>sv</strong>ojom<br />

druhom, duchovnom narodení cez krst<br />

po<strong>sv</strong>äcuje sa Jordánskym krstom, lebo Jordánskym<br />

po<strong>sv</strong>ätením po<strong>sv</strong>äcuje sa voda<br />

pre tajinu, <strong>sv</strong>iatosť krstu, o čom jasne hovoria<br />

modlitby po<strong>sv</strong>ätenia vody pred <strong>sv</strong>ätým<br />

krstom.<br />

Ak sa každý z nás, ako verí a vyznáva<br />

<strong>sv</strong>ätá Pravoslávna cirkev, oblieka do odevu<br />

neporušiteľnosti, tak aj pre prírodu je potrebné<br />

očistenie od toho hriechu, ktorý my<br />

do nej vnášame, ktorým ju poškvrňujeme.<br />

Práve <strong>sv</strong>iatok Bohozjavenia je <strong>sv</strong>iatok nielen<br />

ľudí, ale aj <strong>sv</strong>iatok celej prírody, lebo aj<br />

príroda sa má obliecť do pôvodného odevu,<br />

ktorým bola odetá ešte pred pádom<br />

človeka. Preto žalmista volá aj neživotné<br />

živly chváliť Hospodina (Ž 148). Preto prorok<br />

Daniel oslovuje všetky živly ospevovať,<br />

vyvyšovať a zvelebovať Hospodina. O tom<br />

dnes <strong>sv</strong>edčí aj naša <strong>sv</strong>ätá Cirkev slovami<br />

modlitby počas <strong>sv</strong>ätenia vody: „Pred Tebou<br />

sa chvejú všetky duchovné sily, Teba<br />

<strong>Odkaz</strong><br />

<strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong><br />

a <strong>Metoda</strong>


ospevuje slnko, Teba slávi mesiac, pred<br />

Tebou sa trasú priepasti, Tebe slúžia pramene...“<br />

(Trebník).<br />

Takýmto spôsobom <strong>sv</strong>ätá Cirkev opäť<br />

odhaľuje naše spojenie s celou prírodou,<br />

spojenie <strong>sv</strong>eta viditeľného a neviditeľného,<br />

spojenie medzi človekom a živlami,<br />

medzi človekom a <strong>sv</strong>etom, spojenie, ktoré<br />

my hriešni a nečistí necítime, a preto<br />

sme tak osamelí, preto aj mnohí z nás nechápu<br />

zmysel bohoslužby v deň <strong>sv</strong>iatku<br />

Bohozjavenia.<br />

Vodu v tomto prípade nechápeme<br />

ako mŕtvu matériu, pretože cez túto matériu<br />

uskutočňuje sa <strong>sv</strong>ätá tajina krstu a naše<br />

duchovné narodenie. Obyčajná voda,<br />

obdarená duchovnou mocou Božej milosti,<br />

po<strong>sv</strong>äcuje sa a cez ňu sa po<strong>sv</strong>äcujeme<br />

aj my. Druhá veľká tajina – <strong>sv</strong>äté myropomazanie<br />

– uskutočňuje sa cez myro: prostá<br />

matéria ľúbeznej vône po po<strong>sv</strong>ätení získava<br />

silu odovzdávať tým, ktorí prijímajú<br />

túto tajinu, dary Svätého Ducha. Preto jasné<br />

sú v tomto ohľade aj slová Isusa Christa<br />

o duchovnom narodení adresované Nikodémovi:<br />

„Amen, amen, hovorím ti: Ak<br />

sa niekto nenarodí z vody a Ducha, nemôže<br />

vojsť do Božieho kráľovstva“ (Jn 3,<br />

5). Chlieb a víno počas <strong>sv</strong>ätej liturgie sa po<strong>sv</strong>äcujú<br />

na Telo a Krv Christovu, činiac nás<br />

Telom Christovým, ak sme ich prijímali nie<br />

na súd alebo na odsúdenie.<br />

Preto je tak tesné naše spojenie s viditeľnou<br />

prírodou: všetko Božie stvorenie<br />

žije <strong>sv</strong>ojím Tvorcom, ozajstným Životom,<br />

a sám človek žije na hranici dvoch <strong>sv</strong>etov<br />

– <strong>sv</strong>eta neviditeľného, s ktorým je zviazaný<br />

<strong>sv</strong>ojou nesmrteľnou dušou, a <strong>sv</strong>eta<br />

viditeľného cez <strong>sv</strong>oje telo, ktoré ako<br />

sprievodca milosti Svätého Ducha stáva<br />

sa nesmrteľným, no aj duša, ak žijeme<br />

v Christu. Človek – mikrokozmos, malý<br />

Sviatok<br />

<strong>sv</strong>et nesie v sebe spojenie týchto dvoch<br />

veľkých <strong>sv</strong>etov.<br />

A tak v tento veľký deň Bohozjavenia<br />

Cirkev verí a vyznáva: Isus Christos sa opäť<br />

krstí a obnovuje vodný živel, celá príroda<br />

sa obnovuje a dostáva nanovo <strong>sv</strong>oj pôvodný<br />

odev, aký aj my dostávame v krste.<br />

Naša veľká a nezastupiteľná úloha<br />

v tieto <strong>sv</strong>iatočné dni spočíva v tom, aby<br />

sme si uvedomili toto <strong>sv</strong>oje spojenie s oboma<br />

<strong>sv</strong>etmi, so <strong>sv</strong>etom, čo je hore a so <strong>sv</strong>etom,<br />

čo je dole; preto majme na pamäti,<br />

že nejestvujeme oddelene, že sme spojení<br />

s týmto <strong>sv</strong>etom ako jeho koruna; <strong>sv</strong>et,<br />

ktorý leží v zle (porov. 1 Jn 5, 19), musíme<br />

očisťovať a nie poškvrňovať <strong>sv</strong>ojimi hriechmi.<br />

V tomto našom predsavzatí nech nás<br />

inšpirujú a do ďalších dní posilnia aj slová<br />

apoštola Pavla z listu k Títovi, čítané na<br />

samotný <strong>sv</strong>iatok Bohozjavenia: „Zjavila sa<br />

totiž Božia milosť prinášajúca spásu všetkým<br />

ľuďom, ktorá nás vychováva, aby<br />

sme sa zriekli bezbožnosti a <strong>sv</strong>etských<br />

žiadostí a žili v týchto časoch rozvážne,<br />

spravodlivo a zbožne, a očakávali blažené<br />

splnenie nádeje a príchod slávy veľkého<br />

Boha a nášho Spasiteľa Isusa Christa“ (Tít<br />

2, 11-13).<br />

Prot. Peter KORMANÍK<br />

1/2011 E


B<br />

Biblicko-teologický výklad<br />

ZVODY<br />

Prečo Christos adresoval slová o zvádzaní na hriech a pohoršovaní dvanástim<br />

apoštolom? (Mt 18, 5-11 1 ; Mk 9, 42-48 2 ; Lk 17, 1-4 3 )<br />

Slová, ktoré Christos pôvodne adresoval<br />

apoštolom, majú v súčasnosti veľký význam<br />

pre biskupov a kňazov, ktorí sú priamymi<br />

pokračovateľmi apoštolskej sukcesie<br />

(postupnosti) v Christovej Cirkvi. My kňazi,<br />

ktorí sa dnes zamýšľame nad tým, prečo<br />

ľudia prestávajú chodiť do chrámu, si neuvedomujeme<br />

jednu dôležitú vec, a to, že<br />

niekedy môžeme byť na príčine my sami.<br />

V poslednom období prinášajú médiá správy<br />

o rôznych cirkevných škandáloch. Cieľ<br />

médií však môže byť dvojaký. „Pravdivo“<br />

informovať diváka, poslucháča a čitateľa<br />

o pádoch cirkevných predstaviteľov alebo<br />

sústavná diskreditácia Cirkvi, 4 aby ľudia<br />

prestali veriť úplne. Neomylná je iba Cirkev<br />

vo všeobecnosti, pretože v nej prebýva<br />

Svätý Duch. Nikto nikdy netvrdil, aspoň<br />

v Pravoslávnej cirkvi, že jednotliví členovia<br />

Cirkvi sú na <strong>sv</strong>ojich postoch, ktoré zastávajú,<br />

neomylní. Samotnej Cirkvi nebola<br />

sebakritika nikdy cudzia, pretože už evanjelisti<br />

zaznamenali pád apoštola Judáša Iškariotského<br />

a otvorene o tom „informovali<br />

1 „Kto by prijal jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma! Kto by však zviedol na hriech<br />

jedného z týchto maličkých, ktorí veria vo mňa, lepšie by bolo, aby mu oslí žarnov zavesili na<br />

šiju a potopili ho do morskej hlbiny. Beda <strong>sv</strong>etu pre zvody na hriech: zvody síce musia prísť,<br />

ale beda človeku, z ktorého prichádza zvádzanie. Ak ťa zvádza ruka alebo noha, odtni si ju<br />

a zahoď, lebo lepšie ti je o jednej ruke alebo nohe vojsť do života, ako keby si mal obe ruky<br />

alebo nohy, a hodili by ťa do večného ohňa. A ak ťa zvádza oko, vylúp si ho a zahoď: lebo<br />

lepšie ti je jednookému vojsť do života, ako keby si mal oboje očú, a hodili by ťa do ohnivého<br />

pekla. Hľaďte, aby ste nepohrdli ani jedným z týchto maličkých, lebo hovorím vám, že ich anjeli<br />

v nebesiach ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je v nebesiach. Lebo Syn človeka<br />

prišiel spasiť, čo zahynulo“.<br />

2 „Ktokoľvek by zviedol na hriech jedno z týchto maličkých veriacich, lepšie by bolo, keby mu<br />

oslí žarnov zavesili na šiju a hodili ho do mora. Ak ťa zvádza ruka, odtni si ju: lepšie ti o jednej<br />

ruke vojsť do života, než s oboma do pekla, do neuhasiteľného ohňa, (kde ich červ neumiera<br />

a oheň nevyhasína). A ak ťa zvádza noha, odtni si ju: lepšie ti o jednej nohe vojsť do života,<br />

než s oboma byť uvrhnutý do pekla, (kde ich červ neumiera a oheň nevyhasína). A ak ťa zvádza<br />

oko, vylúp si ho: lepšie ti jednookému vojsť do kráľovstva Božieho, ako s oboma očima<br />

byť uvrhnutý do pekla, kde ich červ neumiera a oheň nevyhasína“. – Červ je symbolom <strong>sv</strong>edomia,<br />

ktoré neustále pripomína človeku realizovaný hriech.<br />

3 „Potom hovoril <strong>sv</strong>ojim učeníkom: Nie je možné, aby zvody (na hriech) neprišli, ale beda tomu,<br />

skrze koho prichádzajú. Lepšie mu mlynský kameň zavesiť na šiju a hodiť ho do mora, než aby<br />

zviedol (na hriech) jedného z týchto maličkých. Dajte si pozor! Ak sa tvoj brat previní, pokarhaj<br />

ho: a ak učiní pokánie, odpusť mu. A čoby sa sedem ráz cez deň previnil proti tebe a sedem<br />

ráz vrátil by sa k tebe a povedal by: kajám sa! – odpusť mu“.<br />

4 Sústavná mediálna diskreditácia Cirkvi v Kanade a neustále odhaľovanie pravdy „vládcami tohto<br />

<strong>sv</strong>eta“ zapríčinila, že ľudia prestali chodiť do chrámov, stratili <strong>sv</strong>oju vieru a prestali takmer<br />

úplne veriť cirkevným predstaviteľom - kňazom a biskupom.<br />

<strong>Odkaz</strong><br />

<strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong><br />

a <strong>Metoda</strong>


Biblicko-teologický výklad<br />

a dodnes informujú čitateľov a poslucháčov<br />

v Cirkvi“. Skúsme sa spoločne hlbšie zamyslieť<br />

nad vyššie uvedeným zvádzaním a pohoršovaním,<br />

keď vysokopostavení tohto<br />

<strong>sv</strong>eta môžu pohoršiť tých „najmenších“.<br />

Prof. J. Heriban vy<strong>sv</strong>etľuje, že „pohoršenie,<br />

to je zlé slovo, zlý príklad a vôbec<br />

všetko, čo iného zvádza na hriech. Vždy<br />

budú ľudia, ktorí <strong>sv</strong>oju slobodu zneužijú na<br />

zlé.“ 5 Iba Boh nikdy nezneužije <strong>sv</strong>oju slobodu<br />

na konanie zla. Skúšky a pohoršenia<br />

prídu vždy, pretože diabol človeka pokúša<br />

neustále. Prof. A. Lopuchin poukazuje<br />

na to, že skúšky dopustené<br />

Bohom nezávisia od nás, ale či sa<br />

zhoršíme a padneme, závisí od našej<br />

slobodnej vôle. 6<br />

Zviesť na hriech je v gréčtine<br />

vyjadrené slovesom „skandalizo“<br />

a podstatným menom „skandalon“,<br />

ktoré sa u evanjelistu Matúša<br />

v dole citovaných slovách nachádza<br />

šesťkrát. Deti v obraznom význame<br />

alebo najmenších, t.j. prostých<br />

členov - laikov cirkevnej obce,<br />

nemá nikto právo <strong>sv</strong>ojím životom<br />

pohoršovať. Podľa evanjelistu Mareka<br />

a Lukáša 7 sú to slová adresované<br />

dvanástim apoštolom 8 – učeníkom,<br />

aby nikoho nepohoršovali<br />

a boli ochotní odpúšťať. Ich správanie<br />

malo byť v súlade s ich pre<strong>sv</strong>edčením.<br />

Apoštoli sa mali chrániť<br />

pred pokrytectvom farizejov. Mali<br />

byť veľkorysí voči ostatným a dôslední<br />

voči sebe. Najhorší príklad apoštola<br />

Judáša Iškariotského zaznamenali evanjelisti,<br />

ktorí zdôraznili to, že nepochopil <strong>sv</strong>oju<br />

apoštolskú službu, kradol zo spoločných<br />

peňazí a následne aj to, že zradil Christa<br />

a siahol si na život. Biskup Averkij 9 hovorí,<br />

že ten, kto zvedie toho najmenšieho,<br />

môže zabiť dušu človeka, pre ktorého zomrel<br />

samotný Christos a tým vykoná najťažší<br />

„duchovný zločin“, za ktorý si zasluhuje<br />

ten najprísnejší trest.<br />

5 Sväté Písmo Starého a Nového Zákona. Trnava 1996, s. 2165.<br />

6 ЛОПУХИН, А.: Толковая Библия. Т. 3. Петербург 1911- 1913, s. 294.<br />

7 JOHNSON, L.: Evangelium podle Lukáše. Kostelní Vydří 2005, s. 276.<br />

8 Najviac ľudí oddelí od Cirkvi kňaz alebo biskup, ak žije nesprávne. Laici totiž chcú vidieť príklad.<br />

Je pravda aj to, a nemá to byť ospravedlnenie, že pokušiteľ najviac pokúša biskupov a kňazov,<br />

pretože prostredníctvom ich pádov oddelí od Cirkvi množstvo laikov.<br />

9 АВЕРКИЙ, Т.: Четвероевангелие. Москва 2003, s. 188.<br />

1/2011 E


B<br />

Biblicko-teologický výklad<br />

Mlynský kameň alebo oslí kameň 10 ,<br />

grécky „Mylos onikos“, bol kameň - žarnov,<br />

ktorý otáčal osol, a v ktorom sa mlelo zrno.<br />

Takýto kameň na krku ponára človeka do<br />

tých najväčších morských hlbín a je vlastne<br />

stratený. Tento kameň mohol fungovať<br />

ako kotva alebo ťažké závažie, ktoré malo<br />

zaistiť, aby sa previnilec utopil. Tento nadnesený<br />

„spôsob popravy“ má zdôrazniť 11 ,<br />

aký veľký je hriech, ak niekoho z tých, čo<br />

veria v Isusa Christa, niekto z duchovných<br />

vodcov zvedie vlastným príkladom na konanie<br />

hriechu. Hrozná zvesť o „utopení<br />

niekoho, na koho zavesíme žarnov“, má<br />

priviesť k zamysleniu, že to, čo konáme<br />

alebo nekonáme, má tiež isté následky 12<br />

a má pozitívny alebo negatívny dopad na<br />

našu budúcnosť.<br />

Odťať nohu alebo ruku 13 , vyklať oko,<br />

je metafora, ktorá poukazuje na to, že človek,<br />

ktorý v Cirkvi pohoršuje iných a <strong>sv</strong>ojím<br />

príkladom zvádza na hriech, má byť<br />

exkomunikovaný 14 . Amputácia telesného<br />

orgánu pri vážnych chorobách je nutnosť,<br />

aby bol zachránený človek. Keď hovoríme<br />

o Cirkvi, ktorú apoštol Pavol prirovnáva<br />

k ľudskému telu, kde je veľa údov, v prípade<br />

závažného ochorenia je nutná v istých<br />

prípadoch aj „amputácia – exkomunikácia“.<br />

Ak človek mimo cirkevného spoločenstva<br />

učiní pokánie a s pokorou sa vráti do<br />

Cirkvi, môže byť opätovne prijatý. Svätý<br />

Ján Zlatoústy 15 hovorí, že keď sa tu hovorí<br />

o jednotlivých telesných orgánoch, hovorí<br />

sa tu vlastne v podstate o našich najbližších<br />

a príbuzných, ktorí sú nám tak blízki<br />

ako naše orgány tela. Naše zvyky, reakcie,<br />

ako aj známe tváre, sú nám tak blízke<br />

a cenné ako naša ruka či noha. Ako hovorí<br />

blažený Teofilakt 16 , ak ťa bude pohoršovať<br />

noha alebo oko, t.j. na ceste k spáse ťa<br />

budú zvádzať tvoji najbližší príbuzní, musíš<br />

sa ich zrieknuť a prestať sa s nimi priateliť.<br />

Niektorí novodobí exegéti v tom vidia<br />

hriech pedofílie, masturbácie, cudzoložstva<br />

alebo žiadostivé pohľady. Doslovné<br />

chápanie tohto textu priviedlo Origena<br />

k seba kastrácii, za čo bol Cirkvou prísne<br />

napomenutý. V niektorých arabských kra-<br />

10 HARRINGTON, D.: Evangelium podle Matouše. Kostelní Vydří 2003, s. 292-293; porovnaj:<br />

КАССИАН, Б.: Евангелие от Марка. Pariž 2003, s. 97.<br />

11 HARRINGTON. D. - DONAHUE, J.: Evangelium podle Marka. Kostelní Vydří 2005, s. 294-295.<br />

12 Pozri LIMBECK, M.: Evangelium <strong>sv</strong>. Marka. Kostelní Vydří 1997, s. 117-119.<br />

13 Spomínam si na slová istého vozičkára, ktorého znášali po schodoch v Trojicko-Sergejevskej<br />

Lavre. Išlo o laika, ktorý prišiel pri nehode o obe nohy a ten vravel: „Sláva Bohu, že ma Pán Boh<br />

pripravil o moje nohy. Pretože, keď som bol zdravý, nikdy som nechodil do chrámu“. Nehoda,<br />

ktorá ho postihla, mu pomohla v tom, že začal chodiť do chrámu. Preto sa hovorí, že Boh ešte<br />

aj „zlo môže zmeniť na dobro“.<br />

14 Pozri: „Vôbec počuť, že je medzi vami smilstvo, a to také smilstvo, akého niet ani medzi pohanmi,<br />

(totiž) aby niekto žil s manželkou otcovou. A vy sa ešte nadúvate, nie aby ste sa radšej<br />

rmútili a vyvrhli spomedzi seba toho, čo sa dopustil takého skutku! Ja totižto, hoci telesne<br />

vzdialený, ale duchom prítomný, už som rozsúdil, ako čo by som bol prítomný: zíďme sa v mene<br />

Pána Isusa, vy a môj duch s mocou nášho Pána Isusa, a toho, čo sa niečoho takého dopustil,<br />

vydajme satanovi na zahubenie tela, aby duch bol zachránený v deň Pánov“ (1 Kor 5, 1-5).<br />

15 ЛОПУХИН, А., cit. dielo, s. 294.<br />

16 Pozri ФЕОФИЛАКТ, Б.: Благовeстник. С. Петербург 1900, s. 225.<br />

<strong>Odkaz</strong><br />

<strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong><br />

a <strong>Metoda</strong>


Biblicko-teologický výklad<br />

jinách dodnes odsekávajú ruku zlodejovi<br />

za krádež, preto sa prakticky v týchto krajinách<br />

nekradne. Svätý Ján Zlatoústy 17 hovorí,<br />

že odsekávať telesné orgány bolo od<br />

počiatku diabolským pokušením, aby človek<br />

poškodil v sebe „Boží obraz“, na ktorý<br />

bol stvorený. Poškodiť človeka, ktorý bol<br />

stvorený Bohom, malo za cieľ, aby mnohí<br />

pripisovali príčinu hriechu nie slobodnej<br />

vôli, ale ľudským orgánom. Seba mrzačenie<br />

však Christova Cirkev vždy radikálne<br />

odmietala, pretože telesné zdravie má<br />

Zoznam bibliografických odkazov:<br />

človek považovať za Boží dar. Telo, ktoré<br />

stvoril Boh človeku, je Boží dar. Naše telo,<br />

ktoré máme, je dar Boha a našich rodičov<br />

a máme sa k nemu správať s patričnou úctou.<br />

Vysokopostavení ľudia v Cirkvi, ako aj<br />

vo <strong>sv</strong>ete, musia dávať pozor, aby <strong>sv</strong>ojím<br />

nesprávnym životným štýlom alebo nesprávnou<br />

jedinou reakciou neboli príčinou<br />

toho, že duševne usmrtia človeka, ktorý<br />

prestane veriť v Boha, v život vo večnosti.<br />

Prot. Alexander CAP<br />

17 Pozri ЗЛАТОУСТ, И.: Толкование на св. Матфея Евангелиста. Т. 2. Москва 1993, s. 638.<br />

АВЕРКИЙ, Т.: Четвероевангелие. Москва 2003.<br />

BIBLIA - Písmo Sväté Starej a Novej Zmluvy. Vydala Slovenská Evanjelická Cirkev A. V. v ČSSR 1990.<br />

ФЕОФИЛАКТ, Б.: Благовeстник. С. Петербург 1900.<br />

HARRINGTON, D.: Evangelium podle Matouše. Kostelní Vydří 2003. ISBN 80-7192-423-7.<br />

HARRINGTON. D.-DONAHUE, J.: Evangelium podle Marka. Kostelní Vydří 2005. ISBN 80-7192-915-8.<br />

HERIBAN, J.: Sväté Písmo Starého a Nového Zákona. Trnava 1996. ISBN 0-86516-335-9.<br />

JOHNSON, L.: Evangelium podle Lukáše. Kostelní Vydří 2005. ISBN 80-7192-560-8.<br />

КАССИАН, Б.: Евангелие от Луки. Pariž 2004. ISBN 966-7936-31-7.<br />

КАССИАН, Б.: Евангелие от Марка. Pariž 2003. ISBN 966-7936-18-X.<br />

LIMBECK, M.: Evangelium <strong>sv</strong>. Marka. Kostelní Vydří 1997. ISBN 80-7192-219-6.<br />

ЛОПУХИН, А.: Толковая Библия. Т. 3. 2. vyd. Петербург 1911- 1913.<br />

PRUŽINSKÝ, Š.: Všeobecný list <strong>sv</strong>ätého apoštola Jakuba. 1. vyd. Gorlice 2009. ISBN 978-83-928613-8-6.<br />

ЗЛАТОУСТ, И.: Толкование на св. Матфея Евангелиста. Т. 1. Москва 1993. ISBN 5-87301-070-6.<br />

ЗЛАТОУСТ, И.: Толкование на св. Матфея Евангелиста. Т. 2. Москва 1993. ISBN 5-87301-071-4.<br />

1/2011 E


Téma o klasoch, žatve a chlebe bola<br />

v tomto časopise v 50. - 60. rokoch špecifická<br />

a častá z dôvodu vládnutia totalitného<br />

režimu, je však aktuálna v každej dobe<br />

existencie ľudstva.<br />

Vo Svätom Písme čítame o tom, že Isus<br />

Christos je tvorcom všetkého, darcom života,<br />

naším živiteľom, lekárom duše a tela.<br />

Stvoril a tvorí hojnosť všetkých zemských<br />

plodov, ktoré slúžia ako potrava celému<br />

ľudstvu. Učí nás, že skutočný chlieb nie je<br />

dočasný, ale večný, je ním sám Isus Christos.<br />

Staráme sa preto hlavne o potravu,<br />

ktorá dáva duši večný život, a to slovami:<br />

„Chlib života vičnaho da budet mi Tilo<br />

Tvoje <strong>sv</strong>jatoje, blahoutrobne Hospodi<br />

i čestnaja Krov i neduh mnohoobraznych<br />

iscilenije“ (kánon k <strong>sv</strong>ätému prijímaniu<br />

1. pieseň). Počúvanie a čítanie Slova Božieho<br />

potrebujeme pre rozum, lebo je preň<br />

potravou tak, ako jedlo pre žalúdok a spoločne<br />

s modlitbou po<strong>sv</strong>äcujú a nasycujú<br />

dušu človeka milosťou Božou.<br />

Po zázračnom nasýtení sa začal národ<br />

chodiť za Christom, aby ľudia znovu a znovu<br />

jedli zázračnú večeru. On im však povedal:<br />

„Nehľadáte ma preto, že ste videli<br />

znamenia, ale že ste jedli z chlebov a nasýtili<br />

ste sa... Nie Mojžiš dal vám chlieb z neba,<br />

ale môj Otec dáva vám pravý chlieb<br />

z neba... Riekol im Isus: Ja som chlieb života,<br />

kto prichádza ku Mne, nikdy nebude<br />

lačnieť a kto verí vo Mňa, nikdy nebude<br />

žízniť“ (Jn 6, 26-27, 32, 35). Telesná potrava<br />

posilňuje telo, nie nesmrteľnú dušu, preto<br />

apoštol Pavel pripomína: „Nedajte sa<br />

zvádzať rozmanitým a cudzím náukám.<br />

Lebo je výborne, keď sa srdce posilňuje<br />

milosťou a nie pokrmami. Tí, čo si podľa<br />

nich zariadili život, nemali z toho úžitok“<br />

B<br />

Zamyslenie<br />

CHLIEB<br />

(Žid 13, 9). Pokušiteľ pristúpil k Spasiteľovi<br />

a povedal: „Ak si Syn Boží, povedz, nech<br />

sa z týchto kameňov stanú chleby“ (Mt 4,<br />

3). Christos diabla nepočúvol, aby sa ľudia<br />

neupevňovali v materiálnom blahobyte,<br />

lebo spása národa nespočíva vo fyzickom<br />

kŕmení, ale v duchovnom obnovovaní. Príčinu<br />

nepokojov, utrpení i smrti, vojen medzi<br />

ľuďmi i národmi nevidí Christos v nedostatku<br />

chleba, ale v absencii lásky. Diabol<br />

chcel spraviť z Isusa „pekára <strong>sv</strong>eta“,<br />

služobníka žalúdka a konzumu, ale Christos<br />

prišiel, aby nasycoval duše hladné po<br />

Bohu, pravde a láske. Diabol sa neuspokojil<br />

s tým, že z Christa nespravil pekára, ani milionára,<br />

chcel preto z Neho spraviť kaskadéra.<br />

Odmietnime aj my diablove pozvanie<br />

do hostinca, aby sme nemuseli platiť účet.<br />

V auguste 2008 roku sme mohli sledovať<br />

v jednej z reklám komerčnej televízie<br />

pre spoločnosť Unesco, ako malý chlapec<br />

bielej pleti vyhodí <strong>sv</strong>oj obložený rožok pri<br />

lavičke do koša, vzápätí však chlapec čiernej<br />

pleti ho z koša vyberá a začína jesť. Vo<br />

vojnách si ľudia vedeli chlieb vážiť, chutili<br />

im aj sucháre, žiaľ, dnes vidíme, že pohŕda<br />

sa nielen chlebom, ale do kontajnerov<br />

sa vyhadzuje aj iné jedlo, pohadzuje sa po<br />

zemi. Ľudia si neuvedomujú, že na <strong>sv</strong>ete sú<br />

milióny ľudí, ktorí hladujú. Nie je to vhodná<br />

forma sociálneho cítenia s rómskou komunitou<br />

či bezdomovcami, ale je to hriech.<br />

Rómske príslovie hovorí: „Kto nemá chlieb<br />

je chudobný, kto nemá rozum je ešte chudobnejší“.<br />

Naši predkovia nikdy nenechali<br />

ležať kúsok chleba pohodený na zemi, ale<br />

zdvihli ho a položili na také miesto, aby<br />

ho mohli pozobať vtáci a pritom hovorili:<br />

dar Boží sa nesmie pošliapať. Prosme<br />

Boha, aby si každý vážil chlieb, aby neprišli<br />

10 <strong>Odkaz</strong><br />

<strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong><br />

a <strong>Metoda</strong>


zlé časy, i keď sú tu horúčavy z globálneho<br />

otepľovania s povodňami, ktorými nás<br />

Boh upozorňuje na to, že môže nastať čas,<br />

keď sa budeme modliť ako zúfalý a biedny<br />

človek v 102. žalme: „Lebo popol jem<br />

ako chlieb, <strong>sv</strong>oj nápoj miešam so slzami<br />

pre Tvoj hnev, pre Tvoju prchlivosť, lebo si<br />

ma zodvihol a odvrhol“. Aby sme nemuseli<br />

hľadať v trebníku modlitby na nivy, je<br />

lepšie tomu predísť a prosiť Pre<strong>sv</strong>ätú Bohorodicu<br />

v akafiste „Sporiteľnicu chlebov“<br />

slovami: „Ó Pre<strong>sv</strong>jataja Divo Vladyčice nizposilaješi<br />

Tvoje Materneje blahoslovenije<br />

na Ťa upovanie imuščim... Vsich vrazumi<br />

preiskrenne vzyvati ko Hospodu: Chlib naš<br />

nasuščnyj dažď nam dnes. Sochrani Prečistaja<br />

Divo Mati ľudi Tvoja od vsjakaho<br />

hlada... Vsim nam ischodatajstvuj mir i veliju<br />

milosť da slávim Ťa Premilostivuju Pitateľnicu<br />

i Kormiteľnicu našu nyni i prisno<br />

i vo viki vikov. Amiň“. Boh kŕmil Izraelitov<br />

štyridsať rokov v púšti, čo posilnilo ich vieru.<br />

Dnes nevieme prejaviť vďačnosť Bohu<br />

Zamyslenie<br />

ani úctu k chlebu ako nenahraditeľnému<br />

daru Božiemu, ktorý „vsehda jadomyj i nikohdaže<br />

neiždivajemyj...“, ale i napriek ľahkomyseľnosti<br />

niektorých sa Boh o nás stará<br />

a naša Zem, štedrá matka, každoročne<br />

na poliach zázračne rozmnožuje chleby, na<br />

ktoré čakajú tisíce a milióny ľudí. Chlieb bol<br />

kráľom na stole našich predkov a dnes je<br />

možné pripraviť ho na tisíc spôsobov. Každá<br />

dobrá gazdinka vie využiť všetok chlieb<br />

a zvyšky jedál, napriek tomu až 10% všetkého<br />

odpadu vyprodukovaného v Európe<br />

pochádza z potravín, ktoré sú po záruke<br />

a končia v koši. Treba preto vedieť šetriť<br />

a potraviny správne uskladňovať. Christos<br />

hovorí: vezmite a jedzte z neho všetci,<br />

nerozhadzujte ho, káže zbierať odrobiny či<br />

omrvinky po nasýtení päťtisícového davu<br />

ľudí. Sám si zvolil chlieb za viditeľnú látku,<br />

ako prostriedok, a učí nás v modlitbe Otče<br />

náš modliť sa za neho. Z podania starších<br />

vieme, že chlieb, priložený k našim krvácajúcim<br />

ranám, je liekom.<br />

1/2011 E 11


Christos pri rozmnožení chlebov sa pozerá<br />

na nebo, potvrdzuje <strong>sv</strong>oje poslanie<br />

od Otca a učí nás, aby sme si sadali k stolu<br />

len s umytými rukami a až potom, ako<br />

poprosíme o požehnanie Toho, ktorý nám<br />

dáva toto jedlo. Modliť sa pred jedlom<br />

nie je štedrovečerná záležitosť. Boh čaká<br />

a prijme hoci aj krátku modlitbu, ako napríklad:<br />

„Otče náš, všemohúci Pane, otvor<br />

nám <strong>sv</strong>oje štedré dlane, zveme Ťa k nášmu<br />

stolu, prisadni, budeme jesť spolu“. Vďaka<br />

Bohu aj zato, že vieme vítať hostí chlebom<br />

a soľou.<br />

Každý rodič má žehnať bochník voňavého<br />

chleba skôr, ako ho nakrojí a podá<br />

<strong>sv</strong>ojim deťom. Táto tradícia má súvislosť<br />

s evanjeliovou udalosťou, keď Christos<br />

žehnal chlieb, lámal a dával ho <strong>sv</strong>ojim<br />

učeníkom (Mt 26, 26). Žehnaním chleba<br />

vzdávame úctu práci roľníka, mlynára i pekára,<br />

lebo pamätáme na slová: „V pote<br />

tvári budeš jesť chlieb, kým sa nevrátiš do<br />

zeme“ (1M 3, 19). Daj nám, Bože, sily a húževnatosť,<br />

hoci aj v pote tváre, aby sme<br />

mohli dorábať chlieb poctivou robotou.<br />

Vždy platia slová: „Ora et labora – modli sa<br />

a pracuj“ a v tomto duchu sa niesla misijná<br />

činnosť Christova, a preto sa ľudia nema-<br />

B<br />

CHLIEB<br />

Štefan Sandtner<br />

Pšeničné klásky zbiera mi<br />

ďaleký drahý ktosi,<br />

po<strong>sv</strong>äcuje ich perami<br />

a v mysli stále nosí.<br />

Pšeničné zrnká zo strnísk<br />

spod krížov odriekania,<br />

samučké zlato ako zisk,<br />

aj keď sa nohy zrania.<br />

Zamyslenie<br />

li ani kedy najesť. Christos nasycoval ľudí<br />

chlebom, jedli všetci, a nikto sa chleba neprejedol,<br />

preto je to hostina skromná, ale<br />

pre hladných a ustatých pútnikov k Christovi<br />

dostatočná. Podľa slov <strong>sv</strong>. Gregora<br />

Nisského máme žiť ako anjeli, a anjelská<br />

prirodzenosť nepotrebuje potravu. Prosme<br />

Boha o chlieb nie na prejedanie, ale<br />

na výživu, aby telo nezahynulo hladom.<br />

Nechceme zahynúť, preto na litiji prosíme:<br />

„Hospodi Isuse Christe, Bože náš, požehnal<br />

si päť chlebov a päťtisíc ľudí si nasýtil, sám<br />

požehnaj aj tieto chleby... a rozmnož ich<br />

v meste či obci i po celom <strong>sv</strong>ete...“. Nech<br />

nechýba chlieb na našom stole, dbajme<br />

preto, aby deti, ale ani starší nerozsýpali<br />

antidory v chráme, ale užili ich pre duševne<br />

i telesné zdravie. Nakazujme deťom,<br />

aby chlieb či pečivo, ktoré nezjedia v škole,<br />

prinášali radšej domov späť, neskrývali ich<br />

či vyhadzovali do koša.<br />

Opakujme denne to, čo nás Christos<br />

naučil: prosiť s prázdnymi rukami o chlieb<br />

nielen pre seba, ale aj pre blížnych, až kým<br />

Boh našu dušu nepovolá k sebe. Tento<br />

chlieb bude potom ešte raz na stole pri našej<br />

rakve, aby sa naša duša naposledy nasýtila.<br />

Pšeničné zrnká zmelú sa<br />

bielučko na žarnove,<br />

so slzou čisto zlejú sa,<br />

bude z nich cesto nové.<br />

Pšeničné zrnká v žeravom<br />

ohni mrú v bielom chlebe,<br />

láska je takým žeriavom,<br />

ktorý má dvíha k tebe.<br />

12 <strong>Odkaz</strong><br />

<strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong><br />

a <strong>Metoda</strong>


Vytrvalosť je jedna z vlastností dobrého<br />

kresťana na ceste jeho spásy. V Evanjeliu<br />

nájdeme mnoho klasických príbehov,<br />

ktoré nás povzbudzujú, aby sme sa nikdy<br />

a ničím nedali odradiť od dobrých zámerov.<br />

Žena, ktorá sa nedala odradiť tým, že<br />

jej Isus Christos hneď nevenoval pozornosť,<br />

ale bola vytrvalá, dosiahla <strong>sv</strong>oj zámer<br />

a nakoniec bola aj pochválená za <strong>sv</strong>oju<br />

veľkú vieru. Žena Kanaánka prv kričala:<br />

„Zmiluj sa nado mnou, Pane, Syn Dávidov!<br />

Dcéru mi hrozne trápi zlý duch... Ale<br />

potom prišla k Nemu, poklonila sa Mu<br />

a povedala: „Pane, pomôž mi!“ On jej<br />

odpovedal: „Nie je dobré vziať chlieb deťom<br />

a hodiť ho šteňatám“ (Mt 15, 22-26).<br />

Isusovi Christovi odpovedala: „Áno, Pane,<br />

ale aj šteňatá jedia odrobinky, čo padajú<br />

zo stola ich pánov.“ Isus Christos jej povedal:<br />

„Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa<br />

ti stane, ako chceš“ (Mt 15, 27-28). Tento<br />

príklad nech nám bude na začiatku roka<br />

povzbudením v našej každodennej práci,<br />

aby sme sa nedali ničím odradiť od statočnej<br />

práce a plnenia si <strong>sv</strong>ojich kresťanských<br />

povinností.<br />

My, všetci kresťania, by sme si mali<br />

brať príklad vytrvalosti a vzor veľkej viery<br />

v našich modlitbách a dobrých zámeroch<br />

z evanjeliových príkladov. Nielen<br />

v Starom Zákone, ale aj v Novom Zákone<br />

nájdeme vzory a príklady na ceste vytrvalosti.<br />

Nájdeme ich aj v samotnej Božskej<br />

prírode, ktorú stvoril Boh. Napríklad mla-<br />

Prianie<br />

Vytrvalosť potrebujeme<br />

aj v tomto roku<br />

dé stromy sa neľakajú vetrov ani snehu.<br />

Mravcom darmo rozbúrajú mravenisko,<br />

usilovne budujú nové. Lastovičke zničia<br />

hniezdo, ona sa hneď púšťa do budovania<br />

nového. Alebo aké sú len vytrvalé včely,<br />

dňom a nocou pracujú a vykonávajú veľké<br />

dielo, ktoré vzbudzuje obdiv každého mysliaceho<br />

človeka.<br />

Aj od nás Boh vyžaduje vytrvalosť<br />

a len vytrvalí ľudia dosahujú úspechy vo<br />

<strong>sv</strong>ojej práci, v rodine, v cirkevnej obci, ako<br />

aj v modlitbe a každej dobrej a statočnej<br />

činnosti. Na ceste k dobrému sa však stretávame<br />

s rôznymi prekážkami, ktoré musíme<br />

prekonávať práve <strong>sv</strong>ojou vytrvalosťou.<br />

Niet na <strong>sv</strong>ete práce, čo by si nevyžadovala<br />

vytrvalosť a pevnú vôľu, a niet prekážok,<br />

čo by vytrvalosť neprekonala. Demostenes,<br />

slávny rečník, dosiahol <strong>sv</strong>oj cieľ vytrvalosťou.<br />

Aj Sväté Písmo ponúka pekné<br />

klasické príklady vo vytrvalosti - Abraháma<br />

vo viere, Jozefa v múdrej <strong>sv</strong>edomitosti,<br />

Jóba v trpezlivosti, Dávida v pokání a mnohých<br />

ďalších.<br />

Buďme vytrvalí aj v tomto roku, nedajme<br />

sa odstrašiť ničím, žiadnymi prekážkami<br />

a problémami života. Zdokonaľujme<br />

sa vo viere, povolaní a v práci v našej <strong>sv</strong>.<br />

Cirkvi. Keď budeme vytrvalí, úspechy sa<br />

ukážu. Lebo, kto sa chytil pluha, nech sa<br />

neobracia späť, lebo len verný až do konca<br />

dostane korunu života.<br />

ThDr. Štefan HORKAJ<br />

1/2011 E 1


Každá miestna Pravoslávna cirkev podľa<br />

<strong>sv</strong>ojich pomerov, okolností a možností pristupuje<br />

k otázke sebavzdelávania dušpastierov<br />

s plnou zodpovednosťou. Jej snahou<br />

je i naďalej vychovávať dobrých, oddaných<br />

vzdelaných kňazov a súčasne prehlbovať<br />

v nich získané vedomosti, čo je zakotvené<br />

v uzneseniach a nariadeniach Po<strong>sv</strong>ätnej<br />

synody našej Cirkvi. Vychádzajúc z týchto<br />

pokynov je stanovené pre jednotlivé eparchie<br />

organizovať celoživotné vzdelávanie<br />

duchovných a katechétov, aby im učitelia<br />

bohosloveckej fakulty či niektorí duchovní<br />

(z vlastných eparchií) formou prednášok<br />

a potom aj diskusií predložili nové pohľady<br />

na prácu v Cirkvi, na ich dušpastiersky profil,<br />

na ich činnosť v cirkevnej obci a to tak z pohľadu<br />

bohoslužobného a liturgického, ako aj<br />

spoločenského a kultúrneho. Hoci to nie je<br />

jediný spôsob, jediná cesta sebavzdelávania<br />

kňazov, predsa len má <strong>sv</strong>oje nezastupiteľné<br />

miesto, <strong>sv</strong>oj význam a zmysel pri upevňovaní<br />

pozícií <strong>sv</strong>ätého pravoslávia v našich cirkevných<br />

obciach.<br />

V poslednej dobe sa dosť často hovorí<br />

o nedostatkoch duchovných, ale málo sa<br />

robí preto, aby duchovný ako človek a veriaci,<br />

ktorý má aj <strong>sv</strong>oje osobné problémy, bol<br />

po tejto stránke predmetom pastoračného<br />

záujmu. Preto sa hovorí o dušpastierstve<br />

pre dušpastierov. Aj spomínané celoživotné<br />

vzdelávanie duchovných má byť na takej<br />

úrovni, aby plnilo <strong>sv</strong>oje poslanie do takej<br />

miery, ako to život duchovného vyžaduje.<br />

O výške duchového života kňaza rozhoduje<br />

v maximálnej miere aj jeho pastoračná aktivita,<br />

modlitebnosť, katechetická činnosť<br />

a iné.<br />

B<br />

Poučenie<br />

Týždenný cyklus práce<br />

a života pastiera v cirkevnej obci (3)<br />

Aby teologické zdokonaľovanie sa duchovných<br />

malo dôvod i impulz, je potrebné,<br />

aby sa duchovný venoval aj teologickej práci,<br />

konkrétne, aby prispieval do cirkevnej tlače<br />

každého druhu. Táto otázka je u nás zatiaľ<br />

doslova zanedbaná. Ide o zdroj obohatenia<br />

sa poznatkami každého druhu, ktoré<br />

môže kňaz použiť vo všetkých oblastiach<br />

<strong>sv</strong>ojej dušpastierskej činnosti. Tým stúpne aj<br />

záujem o štúdium Svätého Písma a teologickej<br />

literatúry a stane sa to pre neho životnou<br />

potrebou. Mnohí kňazi i biskupi sa preslávili<br />

v Cirkvi navždy práve touto formou činnosti<br />

v Cirkvi (napr. <strong>sv</strong>ätí otcovia).<br />

Pre úspešné vedenie dušpastierskej služby<br />

v týždennom cykle má mimoriadne veľký<br />

význam každý prejav života dušpastiera<br />

v jeho súkromí, v sebazaprení, v obliekaní,<br />

jedení, materiálnom postavení, v spôsobe<br />

prežívania voľného času a vo vzťahu k vlastnej<br />

rodine a rodinným príslušníkom žijúcim<br />

s ním v spoločnej domácnosti. Lebo podľa<br />

týchto prejavov seba odriekania a dobrého<br />

poriadku veriaci viac než podľa najkrajších<br />

slov posudzujú dušpastiera a jeho vieru, posudzujú<br />

samotnú Cirkev, v ktorej slúži, a aj<br />

jeho úlohu a poslanie v nej a v živote jej členov<br />

- veriacich. Tieto prejavy sú ako otvorená<br />

kniha, ktorú cirkevná obec číta s mimoriadnou<br />

zvedavosťou a pozornosťou. Preto<br />

mnoho pravdy skrýva v sebe hlboká myšlienka<br />

v latinskom znení: „VITA CLERICORUM<br />

LIBER LAICORUM“, čiže ŽIVOT KŇAZOV JE<br />

KNIHOU PRE LAIKOV (VERIACICH). Dokonca<br />

malé a takmer bezvýznamné udalosti, ktoré<br />

sa udejú v živote dušpastiera a jeho rodiny,<br />

sú bedlivo sledované, čo v takýchto prípadoch<br />

viditeľným spôsobom potvrdzuje apoš-<br />

1 <strong>Odkaz</strong><br />

<strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong><br />

a <strong>Metoda</strong>


tol Pavel takouto aplikáciou: „Veď ak niekto<br />

<strong>sv</strong>oj dom nevie spravovať, ako sa bude starať<br />

o Cirkev Božiu“ (1 Tim 3, 5)?<br />

Isté seba obmedzenie musí dušpastier<br />

prejaviť aj vo <strong>sv</strong>ojom zovňajšku a vo <strong>sv</strong>ojom<br />

obliekaní. Z nich má vanúť zdržanlivosť a vážnosť,<br />

jednoduchosť a čistota. Preto už múdry<br />

Isus, syn Sirachov, v Starom zákone poznamenáva:<br />

„Podľa vzhľadu možno poznať<br />

človeka, z výrazu tváre poznáš rozvážneho.<br />

Oblek na tele a úsmev na zuboch a chôdza<br />

ukazujú o každom, aký je“ (Sir 19, 26-27).<br />

Ohľadne najvhodnejšieho a primeraného<br />

spôsobu využívania voľného času v týždni,<br />

primerane dušpastierovej vysokej a vznešenej<br />

službe platí zásada, že aj v tomto prípade<br />

sa má prejaviť duch dobrovoľného sebazaprenia<br />

a seba obmedzenia. Aj tu by mala byť<br />

dodržaná miera podľa slov <strong>sv</strong>ätého apoštola<br />

Pavla: „Všetko je mi dovolené, ale nie je<br />

všetko prospešné. Všetko je mi dovolené,<br />

ale ja sa ničomu nedám ovládnuť!... Všetko<br />

je dovolené, ale nie všetko prospešné.<br />

Všetko je dovolené, ale nie všetko buduje“<br />

(1 Kor 6, 12; 10, 23), t.j. pastier má užívať vo<br />

<strong>sv</strong>ojom živote všetko, a to takým spôsobom,<br />

aby nepohoršoval brata (1 Kor 8, 13).<br />

Dobrý a horlivý pastier potrebuje v živote<br />

aspoň trochu odpočinku a rozptýlenia. Preniknutý<br />

Christovým duchom neustálej dobročinnosti<br />

(porov. napr. jeden deň v živote<br />

Isusa Christa opísaný v Evanjeliu podľa Marka<br />

1, 32-39), musí využívať <strong>sv</strong>oje sily, schopnosti<br />

a dovolené prostriedky pre dobré ciele,<br />

pre blaho blížnych. Jedine týmto spôsobom<br />

môže priniesť pred Boží trón skutočne dobré<br />

plody <strong>sv</strong>ojho dušpastierskeho života. Pamätajúc<br />

na „jedno potrebné“ (Lk 10, 42),<br />

ako hovorí Isus Christos, pre dušpastiera nemôže<br />

byť neznámym pojmom pracovať blahodatne<br />

na po<strong>sv</strong>ätení ľudských duší a na odstránení<br />

každého nebezpečenstva, v duchu<br />

Poučenie<br />

hlbokej (pravej) zbožnosti a pastierskej múdrosti.<br />

So štítom toho istého vedomého seba<br />

obmedzenia a dobrovoľného seba zrieknutia<br />

musí sa vyhýbať nadmiernym radostiam<br />

a zamietať všetky kratochvíle, ktoré už<br />

vo <strong>sv</strong>ojom počiatku môžu narušiť vnútorný<br />

pokoj pastierovej duše a preniesť sa aj na veriacich.<br />

Pritom nesmie zabúdať ani na to, že<br />

sa môže pošpiniť nielen vtedy, keď sa jeho<br />

odev pokryje škvrnami a obuv blatom, ale<br />

ešte viacej a hlbšie – každým neopatrným<br />

slovom, nemiestnym smiechom a nemravným<br />

vtipom, a tiež keď je nezdržanlivým pijanom,<br />

vášnivým fajčiarom, príliš <strong>sv</strong>etským<br />

človekom a keď aj v chráme aj mimo neho sa<br />

správa bez náležitej zbožnej úcty a pokory.<br />

Nazreli sme spoločne v niekoľkých momentoch<br />

do týždenného režimu (cyklu) práce,<br />

života i odpočinku duchovného v cirkevnej<br />

obci. Napĺňajme denne našu úlohu v službe<br />

Bohu, Cirkvi, veriacim. Využívajme všetky<br />

telesné i duchovné sily, možnosti i schopnosti<br />

pri budovaní tela Cirkvi Christovej. Nakoniec<br />

prijmime dobre mienené slová apoštola<br />

Petra: „Vynaložte všetko úsilie a pridávajte<br />

ku viere cnosť, k cnosti známosť,<br />

k známosti zdržanlivosť, k zdržanlivosti trpezlivosť,<br />

k trpezlivosti pobožnosť, k pobožnosti<br />

milovanie bratstva a k milovaniu<br />

bratstva lásku. Lebo ak sú pri vás všetky<br />

tieto vlastnosti a rozmáhajú sa, nebudete<br />

nečinní a neplodní ani v poznávaní nášho<br />

Pána Isusa Christa. Kto nemá tieto vlastnosti,<br />

je slepý, lebo v zaslepenosti zabúda,<br />

že bol očistený z dávnych hriechov. Preto<br />

tým viac usilujte sa, bratia, upevniť <strong>sv</strong>oje<br />

povolanie a vyvolenie, lebo keď to urobíte,<br />

nepotknete sa nikdy a tak skôr budete mať<br />

prístup do večného kráľovstva nášho Pána<br />

a Spasiteľa Isusa Christa“ (2 Pt 1, 5-11).<br />

Prot. Peter KORMANÍK<br />

1/2011 E 1


Tieto slová sme počuli z úst istého mladého<br />

nemeckého evanjelického farára počas<br />

pobytu v evanjelickom rekreačnom zariadení<br />

v durínskom pohorí Harz, kde sme boli<br />

spolu s manželkou. V preklade to znamená<br />

- „Ste členmi najstaršej Cirkvi“.<br />

Píšem o tom preto, že mnohí pravoslávni<br />

kresťania, ako to cítim, sa ešte stále boja<br />

pred inoslávnymi priznať, že sú pravoslávnymi<br />

kresťanmi. Áno, buďme hrdí na to, že sme<br />

členmi najstaršej Cirkvi. Protestanti si našu<br />

Cirkev vážia. Otec Jozef Petranin potvrdil, že<br />

slovo „pravoslávny“ (orthodox) je vyslovované<br />

s veľkou úctou a podobne aj pravoslávny<br />

kňaz v Amerike má veľkú úctu a to do takej<br />

miery, že členmi Americkej pravoslávnej cirkvi<br />

sú takmer spolovice bývalí protestanti<br />

a na Pravoslávnom bohosloveckom seminári<br />

v New Yorku študuje až 75% bývalých protestantov.<br />

História Pravoslávnej cirkvi sa začala<br />

hneď po zoslaní Svätého Ducha na apoštolov,<br />

čím Isus Christos ešte pred <strong>sv</strong>ojím<br />

ukrižovaním povzbudzoval <strong>sv</strong>ojich učeníkov<br />

slovami: „Neopustím vás ako siroty, prídem<br />

k vám“ (Jn 14, 18). Sľubuje im, že „im pošle<br />

Svätého Ducha“ (14, 15). „Ale Utešiteľ, ten<br />

Svätý Duch, ktorého pošle Otec v mojom<br />

mene, Ten vás naučí všetkému a pripomenie<br />

vám všetko, čo som vám hovoril“ (Jn<br />

14, 26). Isus Christos im preto zoslal tohto<br />

Svätého Ducha na židovský <strong>sv</strong>iatok Letnice,<br />

čím sa naplnili Jeho slová: „Keď však príde<br />

Utešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca,<br />

Duch pravdy, ktorý vychádza z Otca, bude<br />

<strong>sv</strong>edčiť o mne“ (15, 26).<br />

Uskutočnilo sa to nasledovne: „Tu zrazu<br />

povstal zvuk z neba, ako keď sa prudký<br />

B<br />

Spomíname<br />

Sie sind Mitglieder<br />

der ältesten Kirche<br />

vietor valí, a naplnil celý dom, usadil sa na<br />

každého z nich a Svätý Duch naplnil všetkých“<br />

(Sk 2, 2-4). Takto sa začala história<br />

Pravoslávnej cirkvi Christovej, počínajúc<br />

prvou Pravoslávnou cirkevnou obcou v Jeruzaleme.<br />

Neskôr sa členovia Jeruzalemskej<br />

cirkvi rozptýlili v dôsledku prenasledovania,<br />

ktoré nastalo po kameňovaní a usmrtení<br />

<strong>sv</strong>. arcidiakona Štefana. Apoštoli začali plniť<br />

Christovo prikázanie: „Choďte teda, čiňte mi<br />

učeníkmi všetky národy, krstiac ich v mene<br />

Otca, i Syna, i Svätého Ducha a učiac ich zachovávať<br />

všetko, čokoľvek som vám prikázal<br />

a ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až<br />

do konca <strong>sv</strong>eta“ (Mt 28, 19-20).<br />

Niektoré príbehy z apoštolských ciest zapísal<br />

<strong>sv</strong>. Lukáš v knihe Skutky <strong>sv</strong>. apoštolov,<br />

iné príbehy sa zachovali v Tradícii Cirkvi. Legendy<br />

o apoštoloch nemusia byť vždy doslova<br />

pravdivé, ale v každom prípade je isté,<br />

že za udivujúcu krátku dobu začali vznikať<br />

malé pravoslávne obce v hlavných centrách<br />

Rímskej ríše a to dokonca na miestach, ktoré<br />

sa nachádzali za jej hranicami (Gruzínsko, Arménsko,<br />

Etiópia a India).<br />

Ríša, cez ktorú títo prví kresťanskí misionári<br />

cestovali, sa nachádzala prevažne<br />

v jej východnej časti, čo ovplyvnilo štruktúru<br />

prvotnej Cirkvi. Základnou jednotkou<br />

bola obec v každom meste, ktoré spravoval<br />

jej vlastný biskup. Biskupovi pomáhali presbyteri<br />

alebo kňazi a diakoni. Okolitá krajina<br />

podliehala Cirkvi v príslušnom meste. Tento<br />

vzorec s trojnásobným kňazstvom (biskup,<br />

kňaz, diakon) pretrval do konca prvého storočia.<br />

Vidíme to v siedmich krátkych listoch,<br />

ktoré <strong>sv</strong>. Ignác, antiochijský biskup, napísal<br />

okolo roku 107, keď ho viedli na umučenie<br />

1 <strong>Odkaz</strong><br />

<strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong><br />

a <strong>Metoda</strong>


do Ríma. Sv. Ignác kladie dôraz na dve skutočnosti,<br />

a to na biskupa a Eucharistiu.<br />

Žiaľ, dnes majú niektorí ľudia tendenciu<br />

rozmýšľať o Cirkvi ako o <strong>sv</strong>etskej, resp. <strong>sv</strong>etovej<br />

organizácii, v ktorej každá miestna obec<br />

tvorí časť väčšej Cirkvi. Sv. Ignác sa na Cirkev<br />

takto nepozeral, pre neho je miestna obec<br />

Cirkvou. Rozmýšľal o Cirkvi ako o eucharistickom<br />

spoločenstve, ktoré má pravú prirodzenosť,<br />

keď slávi Večeru Pána a prijíma<br />

Jeho Telo a Krv vo <strong>sv</strong>iatostiach.<br />

Toto učenie <strong>sv</strong>. Ignáca má v Pravoslávnej<br />

cirkvi pevné a popredné miesto. Pravoslávie<br />

poníma Cirkev ako eucharistické spoločenstvo,<br />

ktorého vonkajšia organizácia, i keď je<br />

potrebná, je pre jej vnútorný <strong>sv</strong>iatostný život<br />

sekundárna, a zdôrazňuje kardinálnu dôležitosť<br />

miestnej obce v štruktúre Cirkvi. Na<br />

archijerejskej liturgii stojí biskup na začiatku<br />

bohoslužby v strede chrámu obklopený <strong>sv</strong>o-<br />

Spomíname<br />

jím stádom (veriacimi); takto sa idea <strong>sv</strong>. Ignáca<br />

Antiochijského o biskupovi ako centre<br />

jednoty miestneho spoločenstva stáva najdôležitejšou.<br />

Biskupi sa majú často stretávať na snemoch,<br />

aby prerokovávali problémy týkajúce<br />

sa cirkevného života. Pravoslávie vždy prikladalo<br />

veľkú dôležitosť miestu snemov v živote<br />

Cirkvi, pričom Boh vedie Boží ľud a vidí<br />

Pravoslávnu cirkev v postate ako „snemovú,<br />

sobornú“. V Cirkvi nie je ani diktatúra,<br />

ani individualizmus, ale len harmónia a jednomyseľnosť.<br />

Ľudia zostávajú slobodní, ale<br />

nie izolovaní, pretože sú zjednotení v láske,<br />

vo viere a vo <strong>sv</strong>iatostiach a <strong>sv</strong>iatostnom spoločenstve.<br />

Na sneme je táto idea harmónie<br />

a slobodnej jednomyseľnosti viditeľná v praxi.<br />

Na pravom sneme ani jeden člen nepresadzuje<br />

<strong>sv</strong>oju vôľu na úkor ostatných členov<br />

snemu, ale každý člen sa radí s členom a slo-<br />

1/2011 E 1


odne dosahujú „spoločnú myseľ“. Snem je<br />

živým stelesnením podstaty Cirkvi.<br />

Prvý snem Cirkvi je popísaný v Skutkoch<br />

apoštolov. Apoštoli, ktorí sa zišli v Jeruzaleme,<br />

rozhodujú, do akej miery môžu byť<br />

pohanskí konvertiti podrobení Mojžišovmu<br />

zákonu. Keď dospeli k rozhodnutiu, hovoria<br />

v termínoch, ktoré sa za iných okolností<br />

môžu zdať trúfalými: „Videlo sa Svätému<br />

Duchu a nám...“ (Sk 15, 28). Neskôr sa snemy<br />

odvažujú hovoriť v duchu tej istej dôvery.<br />

Izolovaný jedinec môže váhať a povedať:<br />

„Videlo sa Svätému Duchu a mne“, ale len<br />

členovia prítomní na sneme Cirkvi si môžu<br />

spoločne nárokovať na autoritu, ktorú individuálne<br />

nemá ani jeden z nich.<br />

Cirkev je Christovým Telom, vedie ju Svätý<br />

Duch, čo možno badať počas Apoštolského<br />

snemu, na ktorom pôsobí Svätý Duch,<br />

a až potom ľudia, čo je vyjadrené slovami:<br />

„Videlo sa Svätému Duchu a nám“. Svätý<br />

Duch pôsobí v Cirkvi neustále od zostúpenia,<br />

preto Pravoslávna cirkev nemá pápeža, ktorý<br />

vraj vedie Cirkev.<br />

Sv. Nikola Velimirovič, srbský teológ,<br />

o tom hovorí takto: „Pravoslávna cirkev má<br />

<strong>sv</strong>ojho „pápeža“, ktorý je najstarší z najstarších.<br />

To je ten istý „pápež“, ktorého vzývali<br />

všetci Christovi apoštoli. Duch Svätý, Duch<br />

múdrosti a rozumu, Duch útechy a Božej sily<br />

– On je pravý „pápež“ Christovej Cirkvi od<br />

vždy a navždy, bez zmeny a premeny, bez<br />

volieb a sporov, bez predchodcov a následníkov.“<br />

„Apoštoli považovali Svätého Ducha za<br />

vyššieho a dôležitejšieho ako sú oni. Pred<br />

Apoštolským snemom, ako aj pred každým<br />

zhromaždením, sa k modlili k Nemu, vzývali<br />

Ho, vo všetkom sa poddávali Jemu. Až<br />

do dnešného dňa to tak robia vrchní predstavitelia<br />

Pravoslávnej cirkvi. Kedykoľvek sa<br />

stretávajú na nejakom zhromaždení, naj-<br />

B<br />

prv sa obracajú na <strong>sv</strong>ojho Neomylného “pápeža“,<br />

na Svätého Ducha. Jeho vzývajú “so<br />

strachom a chvením“ pred počiatkom každej<br />

práce a Jemu sa vo všetkom poddávajú...<br />

A všeblahý, všemocný všemúdry Svätý Duch<br />

všetko riadi, všetko posilňuje a inšpiruje.“<br />

Nielen cirkevní predstavitelia, ale aj<br />

všetci veriaci sa takmer pred každou bohoslužbou<br />

k Nemu modlia prekrásnu modlitbu<br />

Carju nebesnyj, Utešiteľu. Niektorí veriaci<br />

možno nerozumejú, akú modlitbu sa modlia,<br />

aký má krásny obsah. Preto pre jej lepšie<br />

pochopenie a intenzívnejšie prežitie ju<br />

uvedieme aj po slovensky. V slovenčine znie<br />

takto: „Kráľu nebeský, Utešiteľu, Duchu pravdy,<br />

ktorý si všade a všetko napĺňaš, Poklad<br />

dobra a Darca života, príď a prebývaj v nás,<br />

a očisť nás od každej poškvrny, a spas, Dobrotivý,<br />

naše duše“.<br />

Takto je Pravoslávna cirkev neustálou<br />

Päťdesiatnicou. Svätý Duch zostúpil vtedy na<br />

apoštolov a pri modlení sa k Svätému Duchu<br />

zostupuje na každého, kto sa túto modlitbu<br />

modlí - ráno, keď vstáva, počas celého dňa,<br />

keď si líha na odpočinok, aby Svätý Duch bol<br />

s ním a so všetkými nami, dietkami <strong>sv</strong>ätej<br />

Pravoslávnej cirkvi. Sv. Serafím Sarovský, jeden<br />

z najväčších <strong>sv</strong>ätcov Pravoslávnej cirkvi,<br />

v rozhovore s Motovilovom hovorí: „Keď<br />

Duch Boží zostúpi na človeka, zatieni ho nevysloviteľnou<br />

radosťou, pretože Svätý Duch<br />

naplní radosťou čokoľvek, čoho sa dotkne“.<br />

Podľa neho, najväčšou radosťou pre človeka<br />

je „získanie Svätého Ducha“.<br />

Preto sa radujte, pravoslávni kresťania,<br />

lebo aj na vás zostupuje Svätý Duch, ako to<br />

bolo v čase zoslania Svätého Ducha na apoštolov,<br />

a preto je Pravoslávna cirkev „najstaršou<br />

Cirkvou“. Nie je jednou z tzv. „cirkví“, ale<br />

je Cirkvou Svätého Ducha, takého, ktorý zostúpil<br />

v deň <strong>sv</strong>ätej Päťdesiatnice.<br />

Mgr. Pavel Tkáč, duchovný<br />

1 <strong>Odkaz</strong><br />

<strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong><br />

a <strong>Metoda</strong>


Zimu roku 1829 som prežil v Ploščanskej<br />

pustovni. Do dnešných dní tam v sade<br />

stojí osamelá drevená kélia, v ktorej som<br />

žil s jedným bratom. Keď bolo príjemné<br />

počasie, počas jasných slnečných dní som<br />

vychádzal na verandu, sedával som na lavičke<br />

a pozeral som na rozsiahly sad. Jeho<br />

nahota bola pokrytá snehovou prikrývkou.<br />

Všade dookola bolo ticho, akýsi mŕtvy<br />

a vznešený pokoj. Takýto pohľad sa mi<br />

začal páčiť. Zádumčivé pohľady naň spontánne<br />

upierali zrak, akoby v ňom vyzerali<br />

tajinu.<br />

Raz som tak sedel a uprene pozeral na<br />

sad. Odrazu z očí mojej duše spadol záves.<br />

Otvorila sa pred nimi kniha prírody. Táto<br />

kniha bola daná na čítanie prvému človekovi<br />

Adamovi. Je to kniha, ktorá v sebe<br />

obsahuje slová Ducha podobne ako Sväté<br />

Písmo. A aké učenie som v tom sade prečítal?<br />

Učenie o vzkriesení mŕtvych, učenie<br />

veľmi silné, učenie opisom diania podobné<br />

vzkrieseniu. Ak by sme neboli zvyknutí na<br />

prebúdzanie prírody v jari, určite by sme to<br />

považovali za neuveriteľný zázrak. No preto,<br />

že sme na to zvyknutí, neprekvapuje<br />

nás to. Pozeráme na zázrak, a ako keby sme<br />

ho nevideli. Pozerám na obnažené konáre<br />

stromov, ktoré mi s pre<strong>sv</strong>edčením hovoria<br />

<strong>sv</strong>ojím tajomným jazykom: „My ožijeme,<br />

odejeme sa do lístia, zavoniame, okrášlime<br />

sa kvetmi a plodmi: či skutočne neožijú suché<br />

ľudské kosti, keď príde ich jar?“.<br />

Ožijú, oblečú sa do tela a v novom<br />

vzhľade vstúpia do nového života v novom<br />

<strong>sv</strong>ete. Ako stromy, ktoré nevydržali krutosť<br />

mrazu, ktoré stratili šťavu života a pri príchode<br />

jari ich zotnú, posekajú a vynesú zo<br />

Príbehy<br />

Sad v zime<br />

sadu na kúrenie,<br />

tak aj hriešnici, ktorí<br />

stratili <strong>sv</strong>oj život<br />

– Boha, budú v posledný<br />

deň tohto<br />

veku pozbieraní<br />

a na začiatku budúceho<br />

večného dňa<br />

hodení do neuhasínajúceho<br />

ohňa.<br />

Keby bolo možné nájsť človeka, ktorý<br />

by nepoznal zmeny uskutočňujúce sa v čase<br />

ročných období. Keby sme priviedli takého<br />

cudzinca do sadu, ktorý majestátne<br />

spí v zime snom smrti a ukázali sme mu<br />

obnažené stromy a porozprávali o tej rozkoši,<br />

do ktorej sa v jari oblečú, určite by sa<br />

na nás namiesto odpovede usmial – takou<br />

neuskutočniteľnou básňou by sa mu zdali<br />

byť naše slová. Tak aj vzkriesenie mŕtvych<br />

sa zdá byť neuveriteľným pre mudrlantov<br />

blúdiacich v mračnách pozemskej<br />

múdrosti a nepoznajúcich, že Boh je všemohúci,<br />

že Jeho mnohotvárna premúdrosť<br />

môže byť pozorovaná, ale je nepochopiteľná<br />

pre myseľ stvorení. Bohu je všetko možné,<br />

On nepozná zázraky. A slabá je ľudská<br />

myseľ, lebo všetko, na čo sme si nezvykli<br />

pozerať, sa nám javí ako nesplniteľný skutok<br />

a neuveriteľný zázrak. Božie skutky, na<br />

ktoré neustále a už tak chladno pozeráme,<br />

sú skutky divné, veľké zázraky, ktoré sú nepochopiteľné.<br />

Pred zrakom celého ľudstva opakuje<br />

príroda každý rok učenie o vzkriesení mŕtvych,<br />

maľujúc ho predobrazovým tajomným<br />

pôsobením.<br />

Svätiteľ Ignatij Brjančaninov<br />

preklad: pplk. prot. Mgr. Marek Ignacik, PhD.<br />

1/2011 E 1


Zimu roku 1828 som prežil v monastieri<br />

ctihodného Alexandra Svirského.<br />

Pred oknami mojej kélie stál strom,<br />

ktorý bol mrazom vyzlečený úplne donaha<br />

ako skelet vyzlečený smrťou. Samota<br />

cibrí zmysly, zdokonaľuje myseľ,<br />

rozširuje okruh ich pôsobenia. Obnažený<br />

strom mi poslúžil na útechu. Potešil<br />

ma nádejou na obnovu mojej duše.<br />

Mojím hlasom, hlasom mojej mysle,<br />

hlasom môjho srdca, hlasom môjho<br />

chorého tela, hlasom mojich chorôb,<br />

hlasom mojich pádov volám: „Hospodine,<br />

čuj moju modlitbu, pozoruj môj<br />

nárek“ (Ž 143, 1; 142, 7), ktoré Ti prinášam<br />

z prostredia zápasov otriasajúcich mojou<br />

mysľou a srdcom, z kruhu chorôb mučiacich<br />

a oslabujúcich moje telo, z prostredia<br />

množstva chorôb objímajúcich celé moje<br />

bytie, z kruhu nespočetných pádov, ktorými<br />

je preplnený môj život. Vypočujúc<br />

Jonáša modliaceho sa v útrobách veľryby,<br />

vypočuj aj mňa volajúceho z útrob mojich<br />

neprávostí, z útrob pekelných. Z hlbín,<br />

z priepasti hriechov, z priepasti mojich<br />

úmyslov a pokušení volám k Tebe, Pane!<br />

Pane, vypočuj môj hlas! „Vyveď mi dušu zo<br />

žalára (vášní)“ (Ž 142, 8), rozlej v nej Tvoje<br />

blahodatné <strong>sv</strong>etlo! Keď v nej rozleješ to<br />

<strong>sv</strong>etlo, <strong>sv</strong>etlé radostné a životodarné <strong>sv</strong>etlo,<br />

vtedy bude „oslavovať Tvoje meno“ (Ž<br />

142, 8). V duši pôsobí vyznanie vzbudené<br />

blahodaťou, prevyšujúce myseľ a topiace<br />

ho vo <strong>sv</strong>ojej neopísateľnej sladkosti.<br />

To <strong>sv</strong>etlo, zíduc do srdca a uzatvoriac sa<br />

v ňom, nevnímajúc nič zmyslové, vyslovuje<br />

Tvoje meno, klania sa Tvojmu menu, nasycuje<br />

sa Tvojím menom, objíma Tvoje meno<br />

B<br />

Príbehy<br />

Strom v zime pred oknami kélie<br />

a necháva sa ním objímať. Tvojím menom<br />

Slovo Božie, Bože, sa pre neho ostatné<br />

slová stávajú zbytočné! „Osloboď ma od<br />

mojich prenasledovateľov, démonických<br />

myšlienok a popudov, lebo sú silnejší ako<br />

ja“ (Ž 142, 7), viac než si to želá moja duša,<br />

viac než je schopná pochopiť moja myseľ!<br />

„A prahne duch môj vo mne, srdce mi<br />

trnie v mojom vnútri“ (Ž 143, 4). „Obkľúčili<br />

ma povrazy smrti, zastihli ma úzkosti<br />

záhrobia“ (Ž 116, 3). Pane! Nenádejam sa<br />

na <strong>sv</strong>oje sily. Moje pády ma naučili poznať<br />

moju chorobu. Ty si moja nádej, Pane! Iba<br />

vtedy môžem byť „v krajinách života“ (Ž<br />

116, 9), v krajine Tvojej <strong>sv</strong>ätej pravdy, keď<br />

Ty, Pane, zošleš do môjho srdca Tvoju blahodať,<br />

keď usídliac sa v mojom srdci budeš<br />

„časť môjho podielu“ (Ž 16, 5), mojím jediným<br />

majetkom a pokladom! Zaradujú<br />

sa Tvoji <strong>sv</strong>ätí anjeli, zaradujú sa zástupy<br />

Teba tešiacich ľudí, vidiac moju záchranu.<br />

„Spravodliví ma obklopia, keď prejavíš<br />

mi dobrodenie“ (Ž 142, 8) a Tvoju milosť<br />

nie pre množstvo mojich hriechov, ale pre<br />

Tvoju nekonečnú ľudomilnosť. Amen.<br />

Svätiteľ Ignatij Brjančaninov<br />

preklad: pplk. prot. Mgr. Marek Ignacik, PhD.<br />

20 <strong>Odkaz</strong><br />

<strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong><br />

a <strong>Metoda</strong>


Jedným z najkrajších <strong>sv</strong>iatkov v roku<br />

sú nepochybne <strong>sv</strong>iatky narodenia nášho<br />

Spasiteľa Isusa Christa. Všetci pravoslávni<br />

veriaci očakávajú tieto <strong>sv</strong>iatky, ktorým<br />

predchádza veľká príprava – tak duchovný<br />

pôst, ako aj veľké upratovanie, pečenie<br />

vianočného pečiva, zdobenie stromčeka,<br />

s hlbokým pocitom radosti. Na samotnú<br />

štedrovečernú večeru sa podľa našich<br />

zvykov pripravujú tradičné pôstne jedlá,<br />

ktoré pozostávajú z deviatich druhov:<br />

med s cesnakom a chlebom, hubová mačanka,<br />

fazuľa s opekanými zemiakmi, kapustnica,<br />

bobaľky (opekance) s makom,<br />

ryba so zemiakovým šalátom.<br />

Pred večerou si celá rodina ide umyť<br />

tvár studenou vodou. Na stole je pripravená<br />

nádobka s pšenicou alebo iným obilím,<br />

v ktorej je zapálená <strong>sv</strong>iečka. Večera sa začína<br />

modlitbou. Nasleduje podávanie jedál,<br />

z ktorých sa odoberá aj pre domáce zvieratá.<br />

Niektoré zvyky, ktoré si ešte pamätám<br />

z raného detstva, ako reťaz okolo stola, slama<br />

v izbe, pod stolom sekera a ďalšie, sa už<br />

pomaly vytrácajú. Pod stromčekom neboli<br />

darčeky, ale oriešky rozhádzané v slame. To<br />

bolo radosti, keď sme sa vystatovali, kto ich<br />

našiel viac. Aj dnes najväčšiu radosť majú<br />

deti, keď môžu zdobiť stromček, pod ktorým<br />

nájdu <strong>sv</strong>oje vytúžené darčeky, o ktoré<br />

prosili Isusa Christa.<br />

Radosť z Christovho narodenia pokračuje<br />

v chráme na Veľkom Povečerí. Keď<br />

zaznejú melódie piesne „S nami Boh, razumijte<br />

jazyci i pokorajtesja, jako s nami<br />

Boh“, „Roždestvo Tvoje Christe Bože náš...“,<br />

„Diva dnes Presuščestvennaho raždajet...“<br />

zanechávajú v každom z nás, veriacich, hlboký<br />

duchovný zážitok.<br />

Z domova<br />

Sviatky Christovho narodenia v Kalnej Roztoke<br />

Neodmysliteľnou súčasťou vianočných<br />

<strong>sv</strong>iatkov boli betlehemci (koledníci). Svojím<br />

spevom a vinšmi priniesli do každého domu<br />

radosť a spestrili rodinnú atmosféru. Zvuky<br />

zvoncov pastierov sa rozozvučali celou dedinou.<br />

Bolo to očarujúce a bolo to tak v našej<br />

obci aj v tomto roku. Na túto udalosť sa<br />

u nás už tradične pripravujú dve skupiny<br />

mladých ľudí, jedna v časti obce Kalná, druhá<br />

v časti obce Roztoka. Veľká vďaka patrí<br />

všetkým chlapcom za to, že prejavili záujem<br />

o zachovanie tradícií našich predkov a venovali<br />

<strong>sv</strong>oj voľný čas príprave a nácviku. Poďakovanie<br />

patrí aj tým, ktorí týmto skvelým<br />

ľuďom poskytli na niekoľko dní priestory<br />

na nácvik. V tejto súvislosti mi nedá nespomenúť<br />

meno Vasiľ Holinka. Spolu s ďalšími<br />

dobrovoľníkmi má veľkú zásluhu na tom, že<br />

do našich príbytkov v časti obce Kalná prišli<br />

aj v tomto roku anjeli, pastieri, koledníci<br />

a potešili naše srdcia.<br />

Ale v prvom rade ďakujem samotnému<br />

Hospodu Isusu Christu, že nám doprial<br />

prežiť tieto <strong>sv</strong>iatky v pokoji, v kruhu <strong>sv</strong>ojich<br />

najbližších.<br />

„Christos raždajetsia“.<br />

Anna Ocetníková<br />

1/2011 E 21


Svätý Nikolaj - PCO v Pichnom<br />

19. december je asi pre každé dieťa<br />

dňom radostným, plným očakávania<br />

z príchodu <strong>sv</strong>. Nikolaja. Všetci vieme,<br />

že v tento deň sa obdarovávajú nielen<br />

deti, ale aj všetci ľudia malou sladkosťou.<br />

Tak aj tento rok sa nám u nás, v obci<br />

Pichné, podarilo usporiadať malé vystúpenie<br />

našich detí. V predvečer <strong>sv</strong>iatku<br />

sme slúžili moleben na počesť Roždestva<br />

Isusa Christa a potom sme mohli<br />

pristúpiť k programu. Pripravili sme si<br />

pár básní, piesní a dva príbehy. Myslím<br />

si, že každá mamka, babka, krstná<br />

mama alebo teta sa potešili z vystúpenia<br />

<strong>sv</strong>ojich ratolestí. Počas nášho vystúpenia<br />

k nám zavítal aj <strong>sv</strong>. Nikolaj a vypočul si básne,<br />

ktoré sme si pre neho pripravili. Po vystúpení<br />

dostalo každé dieťa krásny balíček<br />

plný dobrôt. Aby som nezabudla pripomenúť,<br />

nezabudli sme obdarovať ani všetkých<br />

prítomných ľudí v chráme, ktorí si tiež zaslúžia<br />

pozornosť ako vyjadrenie našej vďa-<br />

Náš Mikuláš<br />

Dňa 19./6. decembra k nám do Vyšného<br />

Mirošova zavítal, tak ako každý rok, náš<br />

Nikolaj.<br />

Jeho pozvanie do chrámu prijalo 42 ratolestí<br />

a množstvo mladých ľudí. Rodičia,<br />

v sprievode ktorých deti prišli do chrámu,<br />

si zaspomínali na <strong>sv</strong>oje detstvo. Starým rodičom<br />

vyhŕkli slzy dojatia a radosti pri pohľade<br />

na <strong>sv</strong>ojich nástupcov, ktorí postupne<br />

zaujmú ich miesta v laviciach v našom staručkom<br />

pravoslávnom chráme.<br />

Náš Nikolaj sa deťom i rodičom milo<br />

prihovoril a srdečne ich pozýval na čo naj-<br />

B<br />

Z domova<br />

ky, že navštevujú chrám a že sa zúčastňujú<br />

na <strong>sv</strong>ätých bohoslužbách.<br />

Dovoľte mi, aby som sa týmto poďakovala<br />

všetkým ľuďom, ktorí sa podieľali na<br />

tom, že sme mohli naše deti obdarovať.<br />

Nech im Hospoď Boh vynahradí ich námahu,<br />

obetavosť, aby im dal do ich rodín<br />

pokoj, lásku a hlavne porozumenie. Verím,<br />

že aj na ďalší rok sa nám podarí s Božou pomocou<br />

pripraviť si nejaký krásny program.<br />

Matuška Mária<br />

častejšiu účasť na bohoslužbách v duchovnom<br />

prístave pokoja, múdrosti a dobroty,<br />

ktorú pre nás pripravuje náš blahý Hospodin.<br />

Cerkov Božia je miestom, kde už teraz<br />

môžeme okúsiť časť radostí z Božej prítomnosti.<br />

Miestom, kde čas plynie akosi<br />

inak, kde je „milo i žyčlivo ot Hospoda<br />

Boha“ - tak ako sa spieva v mirošovskej<br />

hymne. Deti boli motivované mikulášskymi<br />

darčekmi a jeden z vždy ochotných<br />

dobrovoľných pracovníkov pri chráme si<br />

dokonca vyslúžil Nikolajovu palicu. Ani kurátori<br />

neobišli naprázdno, aj na nich si - za<br />

22 <strong>Odkaz</strong><br />

<strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong><br />

a <strong>Metoda</strong>


ich statočnú prácu, milý úsmev a pomoc<br />

počas celého roka – Nikolaj spomenul.<br />

Podobné stretnutie s Nikolajom čakalo<br />

deti i 22. decembra v miestnej základnej<br />

škole. Tam si, pre neho i pre <strong>sv</strong>ojich rodičov,<br />

deti s pracovníkmi ZŠ a miestnym pravoslávnym<br />

duchovným dokonca pripravili<br />

aj kultúrny program. Nikolaj bol štedrý aj<br />

k nim. A tak si na neho v dobrom spomínajú<br />

všetci pravoslávni veriaci, všetci Mi-<br />

Z domova<br />

Sviatok Roždestva Isusa Christa v Ubli<br />

„Nova radosť stala, jaka nebyvala...“<br />

Áno, to sú slová jednej z prekrásnych<br />

kolied, ktoré sa spievajú na <strong>sv</strong>iatok Roždestva<br />

Isusa Christa. Takáto radosť prebývala<br />

počas celých <strong>sv</strong>iatkov 6. – 9. januára 2011<br />

aj v pravoslávnom chráme v obci Ubľa.<br />

Slávnostné povečerije slúžil vo <strong>sv</strong>iatočnom<br />

rúchu mitr. prot. Mgr. Juraj Sičák, ktorý vítal<br />

veriacich pri ozdobených stromčekoch<br />

s prekrásnym prípevom: „S nami Boh, razumijte<br />

jazycy i pokarjajte sja, jako s nami<br />

Boh.“ Radosť prekvitala o to viac, že na<br />

bohoslužbe sa zúčastnila aj mládež. Otec<br />

duchovný dôstojne ukončil utreňu, veriaci<br />

spievali koledy a tešili sa zo <strong>sv</strong>iatku Roždestva<br />

Christovho. Ráno sme slúžili slávnostnú<br />

liturgiu o 9.00 hod. a prežívali sme veľkú<br />

radosť z príchodu matušky – kantorky<br />

Anny Sičákovej, ktorá sa zo zdravotných<br />

dôvodov dlhšiu dobu nezúčastňovala na<br />

bohoslužbách. Chrám bez nej bol veľmi<br />

chudobný a práve dnes zbohatol. Veriaci<br />

jej s nadšením želali pevné zdravíčko a ďakovali<br />

Bohu, že ju máme. Ďakujeme, milostivý<br />

Bože!<br />

Otec duchovný v kázni pripomenul,<br />

aby sme tieto <strong>sv</strong>iatočné dni narodenia Isu-<br />

rošoviania bez rozdielu – malí i veľkí – tí,<br />

ku ktorým bolo slniečko skúpejšie, i tí, na<br />

ktorých sa pousmialo štedrejšie.<br />

Príjdite i vkusite jako blah Hospoď<br />

i Joho ľude, kotry tak jak <strong>sv</strong>jatyj Nikolaj<br />

i dneska pripravujut pre <strong>sv</strong>ojich bližnych<br />

okamihy radosti a pocitu spolupatričnosti.<br />

Veriaci Pravoslávnej cirkevnej obce<br />

vo Vyšnom Mirošove<br />

sa Christa <strong>sv</strong>iatkovali dôstojne, v pokoji,<br />

s vďakou v srdci, rozumne, zbožne a <strong>sv</strong>äto.<br />

Pripomenul, aby sme milovali jeden druhého<br />

ozajstnou kresťanskou láskou ako sa<br />

patrí na Božie deti, milovali pravdu, spravodlivosť<br />

vo všetkých podobách. Počas<br />

myrovania spievali veriaci koledy a rozchádzali<br />

sa duchovne radostní domov, kde čakali<br />

na vinšovanie koledníkov, ktorí navštívili<br />

každý príbytok.<br />

Na druhý deň <strong>sv</strong>iatočný zavítali do<br />

nášho prekrásneho chrámu koledníci z obce<br />

Inovce s otcom duchovným Pavlom Novákom.<br />

Radosť z vystúpenia nemala konca<br />

kraja. Spievali hostia, pospevovali si aj veriaci.<br />

Touto cestou vyjadrujeme otcovi Pavlovi<br />

a jeho veriacim zdravie, šťastie, radosť,<br />

lásku, pokoj, múdrosť, srdečnosť a dobrotu.<br />

Srdečná vďaka aj vám, milí hostia!<br />

Nášmu otcovi duchovnému, jeho rodinke,<br />

hlavne matuške, želáme, nech im<br />

Hospodin daruje zdravíčko na mnohaja<br />

i blahaja lita.<br />

Milí čitatelia, dovoľte mi v závere zacitovať<br />

slová prot. Petra Kormaníka, ktorý<br />

povedal: „Prijali sme túto radostnú zvesť<br />

o narodení a o tom, že Ty si medzi nami<br />

a s nami ako Boh v tele, ako sme o tom<br />

1/2011 E 2


spievali a vyznávali v predvečer <strong>sv</strong>iatku<br />

Tvojho narodenia: „S nami Boh, razumijte<br />

jazycy i pokarjajte sja, jako s nami Boh.“<br />

V druhý deň Roždestva Spasiteľa nášho<br />

Isusa Christa, dňa 26. decembra 2010,<br />

sa v miestnom Pravoslávnom chráme <strong>sv</strong>.<br />

<strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong> v Humennom konal už<br />

XII. ročník Roždestvenského ekumenického<br />

koncertu, ktorého každoročným organizátorom<br />

je Pravoslávna cirkevná obec<br />

v Humennom. Pozvanie na koncert prijalo<br />

sedem speváckych zborov a speváckych<br />

skupín, z toho jeden zahraničný, a tiež hostia<br />

- rímskokatolícky dekan o. Matej Babčák,<br />

nový gréckokatolícky dekan o. Martin<br />

Zlacký, kapláni za jednotlivé vierovyznania,<br />

veriaci a milovníci roždestvenských kolied<br />

a iných duchovných piesní z Humenného<br />

a okolia.<br />

Tento koncert a náš Pravoslávny chrám<br />

<strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong> v Humennom sa tak<br />

každoročne počas <strong>sv</strong>iatkov Narodenia nášho<br />

Spasiteľa Isusa Christa stáva miestom<br />

stretnutia ľudí dobrej vôle, príslušníkov<br />

rôzneho vierovyznania. Aj tento, už tradičný<br />

každoročný koncert, nemalou mierou<br />

prispieva k tomu, že veriaci v našom meste<br />

žijú vo vzájomnej láske a úcte, bez čoho<br />

sa nedá ďalej viesť dialóg pri dosahovaní<br />

úplnej jednoty – jednoty eucharistickej, ku<br />

ktorej sme, žiaľ, ešte nedospeli, ale ku ktorej<br />

nás všetkých vyzýva náš Trojjediný Boh.<br />

B<br />

Z domova<br />

Boh je s nami, vedzte národy a buďte pokorní,<br />

lebo Boh je s nami. Amen.“<br />

„Christos raždajetsia“.<br />

Hlivková Veronika, Ubľa<br />

Pravoslávna cirkevná obec v Humennom usporiadala<br />

už XII. ročník Roždestvenského ekumenického koncertu<br />

Eucharistickú jednotu môžeme dosiahnuť<br />

iba vtedy, keď bude medzi nami mier, láska,<br />

pokoj, pokora, vzájomné odpustenie...,<br />

lebo iba tak sa dá viesť otvorený dialóg<br />

a dospieť k Pravde. Podotýkame k Pravde,<br />

nie ku kompromisu.<br />

Záujem o tento koncert a o tradičné koledy<br />

a iné duchovné piesne, dokazujú veriaci<br />

aj neveriaci <strong>sv</strong>ojou bohatou účasťou,<br />

pretože v deň konania koncertu je chrám<br />

preplnený ako počas bohoslužieb v najväčšie<br />

kresťanské <strong>sv</strong>iatky v roku, ako je Vzkriesenie<br />

Isusa Christa a príchod Božieho Syna<br />

na zem – Roždestvo Isusa Christa. Tento<br />

koncert je známy v meste aj vďaka pracovníkom<br />

regionálnej Humenskej televízie<br />

s.r.o., ktorá každoročne odvysiela záznam<br />

z koncertu pre širokú verejnosť.<br />

Vďaka Bohu za všetko, čo nám požehnáva<br />

konať v tomto <strong>sv</strong>ete. Vďaka všetkým,<br />

ktorí sa podieľali na príprave a vystupujúcim<br />

speváckym zborom a speváckym skupinám<br />

za príjemný duchovný zážitok a za<br />

šírenie duchovného a národného dedičstva<br />

našich predkov. Poďakovanie patrí aj<br />

konferencierke koncertu Veronike Lattovej<br />

a všetkým divákom, ktorí prijali pozvanie<br />

a tešíme sa na vás opäť o rok.<br />

Zdroj: www.pcohumenne.orthodox.sk<br />

2 <strong>Odkaz</strong><br />

<strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong><br />

a <strong>Metoda</strong>


Dni <strong>sv</strong>iatkov narodenia Spasiteľa nášho<br />

Isusa Christa a Jeho vzkriesenia patria aj<br />

v tomto sekularizovanom <strong>sv</strong>ete, ktorý akoby<br />

sa pomaly opäť navracal k pohanstvu, stále<br />

k tým najslávnostnejším, aj keď sa o nich<br />

čoraz viac hovorí iba ako o <strong>sv</strong>iatkoch rodiny.<br />

Nepopieram, že sú to aj <strong>sv</strong>iatky rodiny, no<br />

príchod Božieho Syna na Zem má pre nás<br />

ľudí oveľa hlbší zmysel a význam.<br />

Keď som v roku 2010 dostal pozvanie<br />

navštíviť známe a vyhľadávané duchovné<br />

miesto Sväto-Uspenskú Počajevskú Lavru<br />

na Ukrajine, navštívil som spolu s rodičmi aj<br />

neďaleký skít, ktorý sa nachádza asi iba 2-3<br />

kilometre od spomínanej lavry. V hlavnom<br />

chráme skítu ma zvlášť zaujala jedna ikona,<br />

ktorá sa nachádza na strope. V hornej časti<br />

ikony je zobrazený na oblaku Boh Otec<br />

v podobe starca, ktorý posiela na <strong>sv</strong>et <strong>sv</strong>ojho<br />

Syna, ktorého ukrižovanie je znázornené<br />

v spodnej časti ikony. Okolo Boha Otca obletujú<br />

anjelské bytosti (cherubíni, serafíni, tróni...)<br />

a s nesmiernym údivom a rozpakmi hľadia<br />

na Boha Otca, čo to vlastne robí, že posiela<br />

<strong>sv</strong>ojho Syna na Zem, pričom vopred vie,<br />

aké utrpenie Ho na Zemi už od narodenia<br />

čaká. Ďalšie anjelské bytosti obletovali okolo<br />

ukrižovaného Spasiteľa Isusa Christa a <strong>sv</strong>ojimi<br />

krídlami zahaľovali Jeho nahé telo na kríži.<br />

Takéto poníženie prijal Isus Christos s pokorou,<br />

aby sme my nezahynuli, ale mohli žiť<br />

večne.<br />

Prečo som sa vlastne zmienil o tejto ikone<br />

a stručne ju opísal? Aby sme hlbšie pochopili,<br />

prečo bolo potrebné a nevyhnutné<br />

vtelenie Syna Božieho. Boh nikdy nerobí nerozumné<br />

veci a toto všetko urobil kvôli našej<br />

spáse, čo vyjadril veľmi výstižne slovami <strong>sv</strong>.<br />

Atanáz Veľký: „Boh sa stal človekom, aby<br />

Z domova<br />

Ako sme my Humenčania slávili príchod Božieho Syna na zem<br />

sa človek mohol stať bohom“. Človek sám<br />

nemohol dosiahnuť spásu <strong>sv</strong>ojimi vlastnými<br />

silami. Boží Syn zostúpil z nebies, aby urobil<br />

to, čo človek nebol schopný urobiť, aby nás<br />

zbavil jarma a naše jarmo vzal na seba – vzal<br />

na seba naše hriechy. Preto o Ňom hovoríme<br />

ako o Spasiteľovi. Preto sa v dni Roždestva<br />

máme radovať, pretože náš milujúci Boh prichádza<br />

k nám, aby nás zachránil, a nie aby si<br />

vynútil slávu.<br />

Túto radosť z Jeho príchodu prežívame aj<br />

my pravoslávni Humenčania každoročne počas<br />

<strong>sv</strong>iatkov Roždestva a oslavujeme vtelenie<br />

Syna Božieho nádhernými bohoslužobnými<br />

piesňami a čítaním úryvkov zo Starého Zákona,<br />

ktoré predpovedali príchod aj spôsob<br />

Jeho príchodu a tiež z Nového Zákona, ktoré<br />

hovoria o Jeho reálnom vtelení – ako o tom<br />

spievame aj v jednej z mnohých piesní v tieto<br />

dni: „Dnes Beznačaľnyj načinájetsja...“.<br />

Ako inak, ak nie spoločnými bohoslužbami<br />

by sme mohli osláviť Jeho príchod?<br />

Už aj pred týmito <strong>sv</strong>iatkami, počas pôstu<br />

a tiež v tieto <strong>sv</strong>iatočné dni sa vo väčšom<br />

počte schádzame v Božom chráme, aby sme<br />

sa Mu podobne ako pastieri a králi z Východu<br />

poklonili a priniesli dary. Tieto dni sú výnimočné<br />

aj tým, že pravidelne každý rok sa<br />

nám pri <strong>sv</strong>. bohoslužbách prihovárajú naši<br />

biskupi prostredníctvom Roždestvenského<br />

posolstva (pastiersky list od členov Po<strong>sv</strong>ätnej<br />

synody našej miestnej Pravoslávnej<br />

cirkvi v Českých krajinách a na Slovensku<br />

– všetkých miestnych biskupov), ktoré je adresované<br />

všetkým kňazom, diakonom, mníchom,<br />

mníškam a veriacemu ľudu, ktoré prečítal<br />

mitr. prot. Mgr. Peter Humeník, dekan<br />

a správca Pravoslávnej cirkevnej obce v Humennom,<br />

a ktorý podobne ako naši biskupi<br />

1/2011 E 2


vyzval veriacich k väčšej starostlivosti a intenzívnejšej<br />

výchove našej mladej generácie,<br />

ako aj k tomu, aby sme sa nehanbili za <strong>sv</strong>oju<br />

vieru a Pravoslávnu cirkev, ktorá nás prijala<br />

za <strong>sv</strong>ojich členov a ktorá nám pomáha v tom,<br />

aby sme boli dokonalejší a pomáha nám kráčať<br />

na ceste plnej nástrah a pokušení do Božieho<br />

kráľovstva. Tieto slová počas <strong>sv</strong>iatkov<br />

zdôraznil v súvislosti s blížiacim sa sčítaním<br />

ľudu v roku 2011. Sv. bohoslužby boli v prvý<br />

deň <strong>sv</strong>iatkov zavŕšené <strong>sv</strong>. Eucharistiou a pomazaním<br />

veriacich po<strong>sv</strong>äteným olejom.<br />

Po <strong>sv</strong>. liturgii, tieto pre nás kresťanov slávnostné<br />

chvíle, obohatili naši mládežníci, ktorí<br />

si nacvičili betlehemskú hru a mužské osadenstvo<br />

Speváckeho cirkevného zboru pri<br />

Pravoslávnom chráme <strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong><br />

v Humennom zaspievalo niekoľko nádherných<br />

tradičných kolied. Počas kolied odznelo<br />

aj niekoľko pekných vinšov, v ktorých vinšovníci<br />

priali všetkým ľuďom dobrej vôle hlavne<br />

pokoj, porozumenie a vzájomnú lásku.<br />

Bohoslužby pokračovali aj v nasledujúce<br />

dni <strong>sv</strong>iatkov, keď Pravoslávna cirkev slávili<br />

Zbor Pre<strong>sv</strong>ätej Bohorodičky a o deň neskôr<br />

<strong>sv</strong>. apoštola, prvomučeníka a arcidiakona<br />

Štefana. Ani tohto roku nechýbal tradičný<br />

Roždestvenský ekumenický koncert, ktorý<br />

sa konal v našom chráme za účasti veľkého<br />

počtu obyvateľov mesta Humenné a jeho<br />

okolia.<br />

Počas týchto radostných dní, dňa 28. 12.<br />

2010, sa naši mládežníci spolu s mitr. prot.<br />

Mgr. Petrom Humeníkom rozhodli zavítať<br />

s blahou zvesťou o Christovom narodení aj<br />

do Sanatória Matky ustavičnej pomoci v Humennom,<br />

aby betlehemskou hrou potešili<br />

aj ľudí v pokročilom veku, ktorým zdravotný<br />

stav nedovoľuje prísť do chrámu. V sanatóriu<br />

nás všetci veľmi milo privítali a počas<br />

betlehemskej hry si s nami zaspievali koledy.<br />

Neskôr sme ešte spolu slúžili moleben<br />

B<br />

Z domova<br />

za všetkých, ktorí žijú v tomto sociálnom zariadení,<br />

aby im Boh pomáhal niesť ich kríž<br />

staroby, choroby a iných osobných ťažkostí.<br />

Mitr. prot. Mgr. Peter Humeník venoval sanatóriu<br />

ikonu <strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong>, na ktorej<br />

<strong>sv</strong>ätí bratia držia v náručí náš humenský pravoslávny<br />

chrám a ktorá do<strong>sv</strong>edčuje, že nie sú<br />

patrónmi iba nášho chrámu, ale aj našich domácností,<br />

mesta, a teda aj tohto sanatória.<br />

Ochraňujú všetkých, ktorí sa k nim obracajú<br />

s modlitbou a napĺňajú Boží zákon lásky, ktorý<br />

šírili práve títo solúnski bratia a odovzdávali<br />

ho našim predkom a oni následne nám.<br />

Bolo to veľmi dojemné a milé stretnutie, ktoré<br />

je slovami ťažko opísať. Snáď všetkým čitateľom<br />

povedia viac fotografie, ktoré si môžete<br />

pozrieť na našej informačnej webovej<br />

stránke www.pcohumenne.orthodox.sk.<br />

Ďakujeme všemohúcemu Bohu za to, že<br />

nám požehnal prežiť tieto radostné <strong>sv</strong>iatky<br />

v kruhu našich rodín, ale aj v kruhu našej<br />

spoločnej rodiny, ktorou je cirkevná obec<br />

a Christova Cirkev.<br />

Zdroj: www.pcohumenne.orthodox.sk<br />

2 <strong>Odkaz</strong><br />

<strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong><br />

a <strong>Metoda</strong>


11. decembra sa uskutočnilo Valné zhromaždenie<br />

Bratstva pravoslávnej mládeže na<br />

Slovensku - SYNDESMOS.<br />

Po príhovoroch vedenia (prezident - A.<br />

Haluška, viceprezidentka - J. Polakovičová<br />

a J. Kuzanová) boli prečítané listy našich vladykov,<br />

ktorí sa na VZ nemohli zúčastniť.<br />

Bilancovali sme uplynulý rok, vypočuli<br />

sme si finančnú správu Bratstva, správy za<br />

edičnú radu, Istinu, Redakčnú radu internetového<br />

portálu (RRIP), jednotlivých skupín<br />

a napokon správu za dozornú radu.<br />

Nachádzame sa v jubilejnom 20. roku<br />

fungovania nášho Bratstva a na valnom<br />

zhromaždení sa zúčastnili aj niektorí bývalí<br />

prezidenti. Pochopiteľne, diskusia bola o to<br />

zaujímavejšia a bohatšia.<br />

Volebné obdobie výkonu jednotlivých<br />

funkcií trvá tri roky, ale volili sme iba jedného<br />

viceprezidenta, pretože súčasná viceprezidentka<br />

Bc. Juliána Kuzanová odchádzala.<br />

Spomedzi troch kandidátov sme zvolili Ľuboša<br />

Omasku.<br />

Novozvolenému viceprezidentovi Ľubošovi,<br />

ale aj bývalej viceprezidentke Julke<br />

(ktorej za všetko ďakujeme, hoci vieme, že<br />

Z domova<br />

Valné zhromaždenie Bratstva pravoslávnej mládeže<br />

na Slovensku - SYNDESMOS<br />

ešte od nás neodchádza, všetkým bývalým<br />

prezidentom (ktorým boli odovzdané pa-<br />

mätné ikonky k 20. výročiu), ale aj všetkým<br />

zúčastneným a všetkým mládežníkom želáme<br />

blahaja ľita, zdravie a túžbu pracovať pre<br />

Christovu Cirkev!<br />

zdroj: RRIP, foto: Markella<br />

28. december 2010<br />

1/2011 E 2


Novoročný koncert v Kručove<br />

Vianočné <strong>sv</strong>iatky nám prinášajú spoločné<br />

rodinné aktivity, ktoré sú spojené<br />

s nezabudnuteľnými zážitkami. Rodina<br />

sa stretáva pri <strong>sv</strong>iatočnom stole, započúva<br />

sa do nenahraditeľných vianočných<br />

piesní. Čaro tohtoročných vianočných<br />

<strong>sv</strong>iatkov nám spríjemnil už 3. ročník novoročného<br />

koncertu v nedeľu 9. januára,<br />

ktorý organizovala Pravoslávna cirkevná<br />

obec Kručov. Hlavným poslaním celej<br />

akcie bolo podčiarknuť najmä duchovný<br />

rozmer najkrajších <strong>sv</strong>iatkov roka a pripomenutie<br />

si krásnych vianočných kolied<br />

v tento vianočný čas.<br />

Samotnému koncertu predchádzala <strong>sv</strong>.<br />

liturgia v Pravoslávnom chráme <strong>sv</strong>. muč. Pa-<br />

Svätá liturgia<br />

raskevy, ktorú slúžili otcovia duchovní<br />

Mgr. Miroslav Humeník, Mgr. Mikuláš<br />

Lakata a protodiakon ThDr. Ján Husár,<br />

PhD. Všetci zúčastnení sa po skončení<br />

liturgie presunuli do kultúrneho domu,<br />

kde sa konal novoročný koncert.<br />

Svojou účasťou podporili koncert<br />

Mgr. Ivan Kleban, PaedDr. Michal Lipinský,<br />

starostka obce Kručov Bc.<br />

Anna Kertisová, starosta obce Bžany<br />

Miroslav Fečko, starostka obce Lomné<br />

B<br />

Z domova<br />

Domáce kvinteto PCO Kručov<br />

Ľudmila Hospodárová, starosta obce Vyšná<br />

Olšava Juraj Kasarda, starostka obce Soboš<br />

Ivana Ivančová, prot. Mgr. Vasiľ Bobák,<br />

CSc. zo Smolníka, jerej doc. ThDr. Štefan<br />

Šak, PhD. z Krompách, Mgr. Peter<br />

Savčák z Varadky a gréckokatolícky duchovný<br />

Mgr. Jozef Špes z Lomného.<br />

Príjemná atmosféra znásobila nezabudnuteľný<br />

zážitok z neopakovateľných<br />

piesní. Na koncerte zazneli vianočné<br />

koledy, ale aj operné árie. Piesňami,<br />

ale aj hovoreným slovom sprevádzali<br />

program všetkým známe Anna Vaňková<br />

a Mária Labiková zo Svidníka.<br />

V programe vystúpili domáce kvinte-<br />

2 <strong>Odkaz</strong><br />

<strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong><br />

a <strong>Metoda</strong>


to PCO Kručov,<br />

ženská spevácka<br />

skupina z Lomného,<br />

zbor PCO<br />

z Krompách s najmladšímiúčastníkmi,<br />

ktorí nám<br />

všetkým vyčarili<br />

úsmev na tvári,<br />

zbor PCO zo Smolníka,<br />

mladučká<br />

speváčka Tatiana<br />

p.Igor Kucer<br />

Šarová z Prešova,<br />

ktorá rozosmiala <strong>sv</strong>ojimi vinšmi a spevom<br />

potešila všetkých zúčastnených. Vyvrcholením<br />

programu bolo vystúpenie operného<br />

tenoristu sólistu Štátneho divadla v Košiciach<br />

Igora Kucera, rodáka zo Svidníka.<br />

Najkrajším zážitkom pre všetkých bolo, keď<br />

VYŠLA NOVÁ PUBLIKÁCIA<br />

Pravoslávna Makovica vydalo knihu Svätohorský<br />

denník. Kniha je opisom duchovných<br />

zážitkov skupiny pravoslávnych veriacich zo<br />

Slovenska, ktorí navštívili jednu z najväčších<br />

pravoslávnych <strong>sv</strong>ätýň Svätú Horu Athos v Grécku,<br />

ktorá je dodnes prístupná len pre mužov.<br />

Autor knihy sa chce podeliť s osobnými<br />

dojmami a zároveň chce s týmto <strong>sv</strong>ätým<br />

miestom zoznámiť slovenského čitateľa. Kniha<br />

obsahuje množstvo farebných fotografií, ale aj<br />

základných údajov o Svätej Hore Athos.<br />

Môže byť preto vhodným darčekom<br />

k <strong>sv</strong>iatkom vašich blízkych.<br />

Názov: Svätohorský denník<br />

Autor: prot. ThDr. Peter Soroka<br />

Vydavateľ: OZ Pravoslávna Makovica<br />

Žáner: duchovný cestopis<br />

Počet strán: 87<br />

Obálka: farebná<br />

Z domova<br />

si všetci prítomní spievali spolu s Igorom<br />

Kucerom pieseň „Koli jasna hvizda“, po<br />

čom nasledoval veľký potlesk a standing<br />

ovation. Na záver koncertu otec duchovný<br />

Miroslav Humeník zaželal prítomným veľa<br />

zdravia, šťastia, rodinnej pohody a Božej<br />

blahodate. Koncert ukončila slávnostná recepcia<br />

pre všetkých zúčastnených.<br />

Touto cestou by sme sa radi poďakovali<br />

všetkým účinkujúcim, sponzorom, ale aj<br />

tým, ktorí akýmkoľvek spôsobom pomohli<br />

pri organizovaní tejto náročnej akcie, a dúfame,<br />

že o rok sa stretneme opäť. Čas vianočný<br />

dohráva, a tak dohrali aj tóny novoročného<br />

koncertu. Veríme, že každý si<br />

odniesol nezabudnuteľné zážitky. Deň bol<br />

síce sychravý, ale nádherné chvíle koncertu<br />

si budeme pamätať navždy.<br />

Pravoslávna cirkevná obec Kručov<br />

Počet strán s farebnými fotografiami: 32<br />

Cena: 3,- EUR<br />

Možnosť objednania:<br />

pravoslavnamakovica@gmail.com;<br />

tel.č. 054/7592 271, 0903 264 495, 0940 600 501<br />

1/2011 E 2


Aktivity v Strážskom<br />

Nikolaj bol v Strážskom prítomný<br />

nielen duchovne, ale i telesne<br />

V predvečer <strong>sv</strong>iatku <strong>sv</strong>. Nikolaja sa<br />

v chráme, ktorý je mu za<strong>sv</strong>ätený a v ktorom<br />

sa nachádzajú aj jeho <strong>sv</strong>äté ostatky<br />

– mošči, zišli deti, aby si uctili jeho pamiatku.<br />

Svojimi krásnymi prosbami a spevom<br />

spríjemnili <strong>sv</strong>iatočný čas všetkým<br />

veriacim, potešili <strong>sv</strong>ojich rodičov, uctili si<br />

<strong>sv</strong>äté ostatky a poprosili <strong>sv</strong>. Nikolaja o jeho<br />

orodovanie za všetkých <strong>sv</strong>ojich blízkych.<br />

Ich snahu odmenil <strong>sv</strong>. Nikolaj <strong>sv</strong>ojou<br />

veľmi známou štedrosťou a nadelil deťom<br />

pekné balíčky.<br />

Po prvýkrát v novom chráme<br />

Dňa 18. decembra 2010 bola po prvýkrát<br />

udeľovaná <strong>sv</strong>. tajina jeleopomazania<br />

– Pomazania chorých olejom v našom novom<br />

chráme v meste Strážske. Ďakujeme<br />

všetkým zúčastneným duchovným i veriacim<br />

za vytvorenie duchovnej atmosféry<br />

a za dary, ktorými prispeli na náš chrám.<br />

Novoročný koncert duchovnej piesne<br />

V po<strong>sv</strong>iatočnom období, v nedeľu pred<br />

Bohozjavením 2. januára 2011, sa vo viacúčelovej<br />

sále Mestského úradu v Strážskom<br />

uskutočnil už VIII. ročník tradičného<br />

koncertu duchovnej piesne s názvom<br />

Novoročný koncert. Koncert organizovala<br />

Pravoslávna cirkevná obec v Strážskom<br />

v spolupráci s mestom Strážske a pod<br />

záštitou primátora mesta Strážske. Týmto<br />

podujatím chceme už tradične priniesť<br />

počas <strong>sv</strong>iatkov narodenia nášho Spasiteľa<br />

do nášho mesta trochu viac kultúry, aby<br />

sme mohli v tomto období aj my prispievať<br />

k duchovnému, kultúrnemu i spoločenskému<br />

životu v meste a okolí.<br />

B<br />

Z domova<br />

Výťažok z dobrovoľného vstupného na<br />

koncerte bude použitý na skrášlenie nového<br />

chrámu v meste Strážske, v ktorom sú<br />

uložené relikvie – <strong>sv</strong>äté ostatky <strong>sv</strong>. Nikolaja,<br />

ktorého štedrosť a lásku k blížnym si<br />

pripomíname každoročne 6. decembra.<br />

Koncert bol prezentáciou činnosti cirkevných<br />

a <strong>sv</strong>etských speváckych zborov<br />

z regiónu Slovenska a Ukrajiny.<br />

Úvod koncertu patril veriacim našej cirkevnej<br />

obce. S pásmom kolied, ktoré boli<br />

v minulosti neodmysliteľnou súčasťou Vianoc,<br />

vystúpil cirkevný zbor pri Pravoslávnej<br />

cirkevnej obci v Strážskom pod vedením<br />

matušky Danky Džuganovej. Členovia tejto<br />

speváckej skupiny <strong>sv</strong>ojím spevom obohacujú<br />

nedeľňajšie bohoslužby a v minu-<br />

0 <strong>Odkaz</strong><br />

<strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong><br />

a <strong>Metoda</strong>


lom roku naspievali aj <strong>sv</strong>ätú liturgiu do Slovenského<br />

rozhlasu.<br />

Po tomto vstupe sa k prítomným prihovoril<br />

správca Pravoslávnej cirkevnej obce<br />

v Strážskom prot. Mgr. Michal Džugan, ktorý<br />

privítal všetkých hostí, divákov i účinkujúcich.<br />

Všetkým poprial „v novom kalendárnom roku<br />

veľa Božích milostí, požehnania, veľa zdravia,<br />

šťastia, pokoja a veľmi veľa lásky, pretože, ako<br />

sa píše vo <strong>sv</strong>ätom Evanjeliu, „láska prikrýva<br />

množstvo hriechov“ – našich nedostatkov<br />

(1 Pt 4, 8) a zároveň nás aj spája. Týmto spojivkom<br />

medzi všetkými nami je určite Boh, pretože<br />

On je absolútna láska. V Jeho mene sme<br />

sa tu dnes zišli všetci, aby sme oslávili <strong>sv</strong>iatky<br />

Jeho narodenia a aby sme týmto spôsobom<br />

zároveň poďakovali za uplynulý rok a poprosili<br />

Boha o požehnanie do nového roka.“<br />

Po príhovore sa divákom predstavila aj<br />

najmladšia generácia z našej cirkevnej obce<br />

s koledami a novoročnými vinšmi.<br />

V ďalšom vstupe sa predstavil Cirkevný<br />

zbor <strong>sv</strong>ätého Rastislava pod vedením Mgr.<br />

Nadeždy Sičákovej a Matúša Kostičáka, ktorý<br />

pôsobí pri Katedrálnom chráme <strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong><br />

a <strong>Metoda</strong> v Michalovciach. Zbor vystúpil<br />

s prednesom kolied a modlitieb zo <strong>sv</strong>ätej liturgie,<br />

ktoré boli skutočným balzamom na<br />

dušu, ako aj nádherným umeleckým zážitkom.<br />

Tento zbor sa veľmi zdokonalil a dobre<br />

reprezentuje našu Cirkev v regióne.<br />

Divákov príjemne pohladili aj koledy<br />

v podaní speváckeho zboru Rozkvet zo<br />

Strážskeho pod vedením pani Mgr. Anny<br />

Makuchovej, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou<br />

všetkých ročníkov tohto tradičného<br />

podujatia v meste Strážske.<br />

Predelom vo vystúpeniach bol novoročný<br />

príhovor primátora mesta Strážske<br />

Ing. Vladimíra Dunajčáka.<br />

Zlatým klincom programu bolo vystúpenie<br />

kvarteta BLAHOVIST – (Blahá, radostná<br />

zvesť) z Ukrajiny pod vedením o. arcidiakona<br />

Alexandra Sadvarija, národného umelca<br />

Ukrajiny a sólistu Zakarpatskej oblastnej<br />

filharmónie. Svojimi neskutočnými hlasmi<br />

a repertoárom piesní nadchli každého diváka<br />

a dali koncertu punc kultúrneho podujatia<br />

na vysokej umeleckej úrovni, ktoré<br />

určite prekračuje hranice nášho mesta.<br />

Na záver sa prítomným prihovoril prot.<br />

Mgr. Michal Džugan, ktorý sa všetkým poďakoval<br />

za ich účasť a ospravedlnil neprítomnosť<br />

vladyku Juraja, arcibiskupa michalovsko-košického,<br />

a odovzdal od neho<br />

arcipastierske požehnanie a pozdravy.<br />

Nakoniec nasledovalo pozvanie na<br />

malé pohostenie a všetkým zaznelo prianie<br />

všetkého dobrého v novom roku 2011<br />

a spoločné „Mnohaja i blahaja lita“.<br />

Poďakovanie patrí tiež všetkým sponzorom,<br />

ktorí sa nemalou mierou podieľali<br />

na zdarnom priebehu akcie. Zvlášť by sme<br />

chceli poďakovať našej veriacej sestre Danke<br />

zo Svitu a jej kvetinárstvu RADO, ktorá<br />

nám každoročne sponzoruje nádherné kytice<br />

pre účinkujúcich a hostí. Vďaka patrí<br />

aj mestu Strážske za každoročný finančný<br />

príspevok na organizovanie koncertu, mediálnym<br />

sponzorom za tlačenie pozvánok<br />

a plagátov, všetkým tým, ktorí sa podieľali<br />

na dôstojnom priebehu a zabezpečení koncertu,<br />

ako aj všetkým tým, ktorí sa zúčastnili<br />

a prispeli dobrovoľným vstupným.<br />

Sme pre<strong>sv</strong>edčení, že tento koncert,<br />

ktorý je v Strážskom už tradíciou, bude Boh<br />

požehnávať a že aj po ďalšie roky prispeje<br />

k zviditeľneniu tunajšej pravoslávnej cirkevnej<br />

obce a budovaniu vzťahov so spoločnosťou,<br />

v ktorej žije.<br />

PCO v Strážskom<br />

Fotografie a video z jednotlivých akcií<br />

a koncertu na našej web stránke:<br />

www.pcostrazske.orthodox.sk<br />

1/2011 E 1


RUMUNSKO – Ekumenický patriarcha<br />

Bartolomej I. absolvoval oficiálnu návštevu<br />

Rumunska, kde pobudol v dňoch 26. – 29. októbra<br />

2010. Patriarchu pozval prvohierarcha<br />

Rumunskej pravoslávnej cirkvi Daniel, aby sa<br />

zúčastnil na spomienkových oslavách 125.<br />

výročia autokefality tejto miestnej Cirkvi<br />

a vyhlásenia roku Nikejsko-carihradského<br />

symbolu viery (325-381), ktorý vyhlásila Po<strong>sv</strong>ätná<br />

synoda tejto Cirkvi. Hlavným bodom<br />

návštevy bola <strong>sv</strong>. liturgia, ktorá bola slúžená<br />

na počesť <strong>sv</strong>iatku <strong>sv</strong>. Dimitria Zbožného 27.<br />

októbra na otvorenom priestranstve nádvoria<br />

patriarchálneho paláca. Sv. liturgiu<br />

slúžili obaja patriarchovia za spolu slúženia<br />

biskupov Rumunskej pravoslávnej cirkvi. Vo<br />

<strong>sv</strong>ojom príhovore patriarcha Daniel prehlásil,<br />

že „pútnik hľadá Boha a <strong>sv</strong>ätosť. Hľadá niečo,<br />

čo nie je z tohto <strong>sv</strong>eta, to jest Kráľovstvo nebeské.<br />

Na tomto <strong>sv</strong>ete sme všetci pútnici.“<br />

CYPRUS – Schôdza prípravného výboru,<br />

ktorá predpokladá dialóg pravoslávnych<br />

kresťanov a orientálnych kresťanov (predchalcedončanov)<br />

s protestantskými biblickými<br />

spoločenstvami, sa uskutočnila v dňoch 2.<br />

– 5. novembra v meste Agia Napa pod predsedníctvom<br />

metropolitu Genádia (Limurisa)<br />

(Ekumenický patriarchát), metropolitu Bišoia<br />

Damietskeho (Koptská cirkev) a reverenda<br />

Archibalda, generálneho sekretára Zjednotených<br />

biblických spoločností. Účastníci<br />

zostavili a prijali spoločný oficiálny dokument<br />

- Memorandum o spolupráci Pravoslávnej<br />

cirkvi, orientálnych cirkví a Spojenou<br />

biblickou spoločnosťou. Tento dokument<br />

predpokladá, že biblické spoločnosti zoberú<br />

na vedomie, že na historicky pravoslávnych<br />

teritóriách bude interpretácia Svätého Písma<br />

taká, ako to vyplýva z tradície a života<br />

týchto cirkví. Dokument zároveň odsudzuje<br />

akty prozelytizmu zo strany niektorých mi-<br />

B<br />

Zo <strong>sv</strong>eta<br />

SERVICE ORTHODOXE DE PRESSE (353),<br />

december 2010 - výber zo spravodajstva, misií a udalostí<br />

sijných protestantských misionárov, ktorí<br />

tu prichádzajú z cudziny. Záverečná verzia<br />

tohto dokumentu bude podpísaná na slávnostnej<br />

ceremónii v Ečmiadzine v Arménsku<br />

v novembri 2011.<br />

EGYPT – 24. novembra 2010 v Káhire sa konala<br />

demonštrácia, organizovaná na protest<br />

proti zakázaniu stavby chrámu. Počas nej<br />

vinou polície zomrel jeden mladý, dvadsaťročný<br />

koptský kresťan, ďalší boli zranení<br />

a dvadsať demonštrantov zatkli - uvádza<br />

to agentúra AFP. Chrám mal byť postavený<br />

v mestskej štvrti Talibyia na juhozápade Káhiry,<br />

neďaleko pyramíd Gize. Protestujúci niesli<br />

transparent s heslom: „Našou krvou, našou<br />

dušou sme ochotní po<strong>sv</strong>ätiť naše životy pre<br />

Kríž.“ Stavanie chrámov už dávno vyvoláva<br />

napätie medzi koptskou komunitou a moslimami<br />

hlavne v Hornom Egypte.<br />

FRANCÚZSKO – Pravoslávni teológovia<br />

a exegéti sa zúčastnili na tlačovej konferencii,<br />

ktorá sa konala 9. novembra 2010 v priestoroch<br />

vydavateľstva Cerf v Paríži pri príležitosti<br />

vydania ekumenického prekladu (TOB)<br />

Biblie vo francúzštine. Po prvýkrát sa objavilo<br />

šesť deuterokánonických kníh, ktoré nie sú<br />

v hebrejskej verzii Starého Zákona, ale len<br />

v gréckom texte Septuaginty a ich používanie<br />

je charakteristické pre tradíciu Pravoslávnej<br />

cirkvi. Sekretár Francúzskej biblickej aliancie<br />

pastor Bernard Coyault schválil používanie<br />

TOBu v Pravoslávnej cirkvi vo Francúzsku<br />

a prehlásil: „Možno sa len radovať, že TOB<br />

má teraz veľký priestor v pravoslávnej tradícii<br />

vzhľadom na to, že žijeme v epoche, kedy<br />

Európa otvorila dvere do krajín Východu, kde<br />

je pravoslávna tradícia dominantná“.<br />

GRÉCKO – Grécka pravoslávna cirkev má<br />

radosť z toho, že číslica 666 nefiguruje na<br />

nových občianskych preukazoch. Po<strong>sv</strong>ätná<br />

synoda Gréckej cirkvi vo <strong>sv</strong>ojom komuniké<br />

2 <strong>Odkaz</strong><br />

<strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong><br />

a <strong>Metoda</strong>


oznámila, že má za úlohu zachovať integritu<br />

viery, a preto občianske preukazy nemajú byť<br />

v žiadnom prípade označené týmto číslom<br />

viditeľne alebo skryto.<br />

HOLANDSKO – 21. októbra 2010, za prítomnosti<br />

metropolitu Pantelejmona, biskupa<br />

eparchie Ekumenického patriarchátu v Beneluxe,<br />

a prezidenta Pravoslávnej biskupskej<br />

konferencie Beneluxu (CEOB) bolo slávnostne<br />

otvorené Centrum pravoslávneho teológa<br />

<strong>sv</strong>. Maxima Vyznávača pri Bohosloveckej<br />

fakulte Slobodnej univerzity v Amsterdame.<br />

Slávnosť sa uskutočnila v centrálnej hale<br />

Amsterdamskej univerzity. Centrum bude<br />

študovať hlavne proces rastu a upevňovania<br />

pravoslávia v západnej Európe a bude mať<br />

za úlohu formovať pravoslávnych kaplánov<br />

v armáde, nemocniciach a väzniciach. Bude<br />

ho viesť Michel Bakker, diakon farnosti <strong>sv</strong>.<br />

Mikuláša v Amsterdame, autor kandidátskej<br />

práce o cirkevnoslovanskom preklade Nového<br />

Zákona, ktorý vydala Amsterdamská<br />

univerzita.<br />

RUSKO – O aplikovaní zákona, ktorý 22.<br />

septembra 2010 prijala Duma, dolná komora<br />

Parlamentu Ruskej federácie, píše týždenník<br />

Nezavisimaja Gazeta (29. 10. 2010). Moskovský<br />

patriarchát má právo na vlastníctvo<br />

15 chrámov historického významu v oblasti<br />

Kaliningradu (časť Východného Ruska), ktoré<br />

nikdy nepatrili Pravoslávnej cirkvi. O reštitúcii<br />

budov, ktoré patria dnes v tejto oblasti<br />

Pravoslávnej cirkvi, bolo rozhodnuté 28.<br />

októbra aj napriek tomu, že väčšina týchto<br />

budov bola niekedy katolíckymi a protestantskými<br />

chrámami.<br />

UKRAJINA – Pravoslávna cirkev Ukrajiny,<br />

ktorá má v rámci Moskovského patriarchátu<br />

štatút autonómie, oslávila 23. novembra<br />

2010 významné výročie <strong>sv</strong>ojho prvohierarchu<br />

Vladimíra, metropolitu kyjevského,<br />

75. rokov jeho životného jubilea. Pri tejto<br />

príležitosti sa slúžila <strong>sv</strong>. liturgia v chráme -<br />

refektoare Kyjevsko-pečerskej lavry v Kyjeve<br />

pod vedením prvohierarchu Kirila I., ktorý<br />

Misie<br />

prišiel na oslavu Vladimírových narodenín<br />

v sprievode biskupov Moskovského patriarchátu<br />

a predstaviteľov miestnych Pravoslávnych<br />

cirkví. Metropolita Vladimír má povesť<br />

dobrého administrátora a pastiera veriacich<br />

Ukrajiny.<br />

MISIE: Plenárne zhromaždenie episkopátu<br />

Alexandrijského patriarchátu sa konalo 7. októbra<br />

2010 v monastieri <strong>sv</strong>. Savu v Alexandrii<br />

pod predsedníctvom Teodora II., pápeža<br />

a patriarchu Alexandrie, prvohierarchu Pravoslávnej<br />

cirkvi v Afrike. Počas zasadania boli<br />

schválené niektoré zmeny v episkopáte, ako<br />

aj vytvorenie troch nových eparchií v čiernej<br />

Afrike: prvá pre komunity v Bostwane, ktoré<br />

boli zverené biskupovi Genadiovi (Stancios),<br />

ktorý bol doteraz generálnym sekretárom<br />

Po<strong>sv</strong>ätnej synody, druhá pre komunity<br />

v Siera Leone a tretia pre komunity Gabunu.<br />

Biskupi pre tieto posledné eparchie budú<br />

zvolení neskôr. Otec Nikefor (Konstantinu,<br />

61 rokov) bývalý riaditeľ školy Atoniada na<br />

Hore Atos (Grécko) a misionár v Kongu od<br />

roku 2006, bol zvolený za biskupa eparchie<br />

v strednej Afrike, zatiaľ čo otec Ján (Caftaridis,<br />

41 rokov), ktorý pracoval predtým na<br />

pravoslávnej misii v Zimbabwe a v Zambii, bol<br />

zvolený za biskupa Mozambiku. Nahradil tým<br />

metropolitu Ignáca (Mandelidesa) a biskupa<br />

Teodora (Dimitru). Biskupská vy<strong>sv</strong>iacka dvoch<br />

nových biskupov sa konala 17. a 24. októbra<br />

v patriarchálnej katedrále <strong>sv</strong>. Savu v Alexandrii.<br />

Po<strong>sv</strong>ätná synoda previedla sériu ďalších<br />

zmien. Metropolita Akry (Papandreu), ktorý<br />

riadil eparchiu Chany, bol preložený do Johanesburgu<br />

a Pretórie (Južná Afrika) namiesto<br />

metropolitu Serafíma, ktorý bol preložený na<br />

eparchiu v Zimbabwe a nahradil metropolitu<br />

Georgia (Vladimiru), ktorý sa stal metropolitom<br />

Ghany. Alexandrijský patriarchát má<br />

podľa odhadov 200 000 až 350 000 veriacich<br />

v 28 eparchiách afrického kontinentu, z toho<br />

počtu 17 v čiernej Afrike.<br />

Z francúzštiny preložil Mgr. Pavel Tkáč<br />

1/2011 E


Monografia Mgr. Blaženy Šarovej, PhD.<br />

na tému Úvod do pravoslávnej pedagogiky<br />

obsahuje celkove 211 strán, z ktorých zoznam<br />

literatúry tak domácej, ako aj zahraničnej<br />

tvorí 5 strán v počte 134 titulov, z toho<br />

114 v knižnej podobe a 20 v elektronických<br />

odkazoch.<br />

Je chvályhodné, že Mgr. Blažena Šarová,<br />

PhD. siahla práve po tejto téme, v ktorej nechýbajú<br />

prvky náročnosti, aktuálnosti, originality<br />

a naliehavosti. Lebo tak ako predošlé<br />

generácie nemohli upustiť zo zreteľa teóriu<br />

a prax výchovy a vzdelania, ktoré tvoria<br />

obsahovú náplň pedagogiky, aj pre dnešnú<br />

generáciu, ktorá podľa autorky je možno<br />

viacej ako tie predošlé vystavená veľkému<br />

tlaku množstva informácií, a pritom málo<br />

užitočných, kde duchovný život je odsúvaný<br />

do úzadia, keď veriaci človek je vystavený<br />

často veľmi silným a zvodným pokušeniam,<br />

vášňam, žiadostivostiam, sklamaniam či dokonca<br />

konfliktom s vierou, Cirkvou a kresťanským<br />

spôsobom myslenia, otázka cirkevnej<br />

výchovy a vzdelania zo strany rodiny, Cirkvi<br />

a školy je nezastupiteľná. Pre všetkých, ktorým<br />

záleží na zdravom vývoji a duchovnom<br />

raste členov Cirkvi a tým, pochopiteľne, aj<br />

kresťanskej rodiny, ktorá sa nám vždy predstavuje<br />

ako prameň a strom života pre človeka,<br />

národ, Cirkev, ako semenisko kresťanského<br />

života, ako <strong>sv</strong>ätyňa, kde sa najlepšie<br />

chráni viera, mravnosť, disciplína a poriadok<br />

pri obnove cirkevnej obce a spoločnosti, chápanie<br />

týchto otázok má ohromný význam.<br />

Hoci v našom prostredí boli v poslednom<br />

čase publikované viaceré vedecké a odborné<br />

štúdie týkajúce sa cirkevnej výchovy a vzdelania,<br />

ani jedna z nich sa nezaoberá úvodom<br />

B<br />

Recenzia<br />

Recenzia na monografiu Mgr. Blaženy Šarovej, PhD. na tému:<br />

Úvod do pravoslávnej pedagogiky, 212 s.<br />

do danej problematiky, teda úvodom do pravoslávnej<br />

pedagogiky. Preto veľmi pozitívne<br />

treba hodnotiť odvahu, prístup, zameranie,<br />

snahu, originalitu, náročné zvládnutie témy<br />

a, samozrejme, aj výsledné ciele, ktoré nám<br />

poskytuje predložená práca.<br />

Samotná práca je rozvrhnutá do niekoľkých<br />

okruhov, ktoré na seba obsahovo nadväzujú<br />

a tak vytvárajú systematický pohľad<br />

na pravoslávnu pedagogiku s jej úlohami<br />

a cieľmi a s dôrazom na antropologické východiská,<br />

ktoré v nijakej oblasti pravoslávnej<br />

teológie nesmú chýbať, a tiež východiská –<br />

biblické a patristické, t.j. pedagogické názory<br />

<strong>sv</strong>ätých otcov a učiteľov Cirkvi a v neposlednom<br />

rade aj skúsenosť Cirkvi.<br />

<strong>Odkaz</strong><br />

<strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong><br />

a <strong>Metoda</strong>


Metóda spracovania, uznávaná a uplatňovaná<br />

v pravoslávnej teológii, vychádza<br />

z faktu, že čokoľvek chceme posudzovať vo<br />

<strong>sv</strong>etle pravoslávnej teológie, je nevyhnutné<br />

poznať historické pozadie toho, čo chceme<br />

skúmať, v našom prípade pozadie vývoja<br />

teórie a praxe cirkevnej výchovy a vzdelania<br />

a v neposlednom rade aj pozadie rôznych<br />

prístupov, metód a spôsobov uplatňovaných<br />

v rôznych obdobiach spoločenského vývoja<br />

ľudstva v rôznych častiach <strong>sv</strong>eta, nevynímajúc<br />

z toho ani život Pravoslávnej cirkvi a jej<br />

duchovné a spoločenské poslanie s ohľadom<br />

na jej pedagogické prístupy.<br />

Toto je zrejmé už z úvodných kapitol,<br />

v ktorých autorka približuje nám aktuálnu<br />

potrebu kresťanskej výchovy a vzdelania<br />

s jediným a nemenným cieľom - rozvoj duše<br />

človeka na princípoch obsiahnutých v Božích<br />

prikázaniach a učení Evanjelia s perspektívou<br />

končeného cieľa pozemského života každého<br />

človeka – spásy jeho duše. Ako predchodkyňu<br />

kresťanskej výchovy uvádza autorka výchovu<br />

v starozákonnej dobe s jej charakteristickými<br />

črtami, Božími prikázaniami ako východiskami<br />

tejto výchovy a organizáciou výchovy<br />

a vyučovania s poukázaním na ich význam vo<br />

vzťahu k výchove v Novom Zákone. Novozákonnú<br />

dobu vo výchove autorka spája nevyhnutne<br />

s osobou Isusa Christa ako najväčším<br />

učiteľom a vychovávateľom v dejinách ľudstva,<br />

ako dokonalým pedagogickým vzorom,<br />

ktorý <strong>sv</strong>ojím správaním, konaním a aj celým<br />

<strong>sv</strong>ojím pozemským životom stelesňuje večný<br />

ideál výchovy a súčasne aj cieľ výchovy a života<br />

každého veriaceho človeka, čo znamená,<br />

že ako skutočný pedagóg je pre každého<br />

človeka veľkým vzorom a príkladom. Podľa<br />

autorky takto chápaná Christova pedagogika<br />

predstavuje pedagogiku lásky, v ktorej popri<br />

iných aspektoch nemôže chýbať religiózny<br />

rozmer vychádzajúci z kresťanskej viery v Bo-<br />

Recenzia<br />

ha a kresťanskej antropológie. Christova pedagogika<br />

odovzdaná Jeho <strong>sv</strong>ätej Cirkvi tvorí<br />

základ pre evanjeliovú a apoštolskú pedagogiku,<br />

zakotvenú vo Svätom Písme Nového Zákona,<br />

v Evanjeliách a v apoštolských listoch,<br />

a tiež základ pre pedagogické názory <strong>sv</strong>ätých<br />

otcov a učiteľov Cirkvi. Tejto otázke autorka<br />

venuje vo <strong>sv</strong>ojej práci najviac miesta (109 s.)<br />

a je to celkom pochopiteľné, pretože ich diela<br />

majú prevažne praktický ráz a vychádzajú zo<br />

životne dôležitých potrieb a otázok veriacich<br />

kresťanov Cirkvi s ohľadom na ich výchovu<br />

a vzdelanie pre rozvoj ich duchovného života.<br />

Ich diela sú dodnes podnetné a aktuálne<br />

pre Cirkev, dodnes inšpirujú tak pedagógov,<br />

ako aj všetkých záujemcov o rozvíjanie spomínaných<br />

otázok. Ich patristický pedagogický<br />

systém nebol dodnes prekonaný, o čom sa<br />

pre<strong>sv</strong>iedčame aj z predložených pedagogických<br />

pohľadov uvádzaných otcov a učiteľov<br />

Cirkvi v 1. – 5. storočí. Preto nikto nepochybuje<br />

o tom, aký veľký význam zohrávali tieto<br />

ich pohľady a prístupy v ich dobe a aký význam<br />

zohrávajú aj v súčasnosti. Záver práce<br />

je akýmsi zhrnutím predošlých myšlienok<br />

autorky, keď vymedzuje pojem pravoslávna<br />

pedagogika, jej predmet, cieľ a princípy a nezabúda<br />

pripomenúť ani činitele kresťanskej<br />

výchovy, ktorými sú rodina, škola a Cirkev.<br />

Predložená monografia <strong>sv</strong>ojou koncepciou<br />

i obsahovým zameraním je prvotinou<br />

v našom prostredí, preto treba veľmi pozitívne<br />

hodnotiť aj jej prínos pre tú oblasť<br />

pravoslávnej teológie, ktorá jej nie je cudzia<br />

– oblasť pedagogiky, ktorú tvorí teoretická<br />

a praktická stránka výchovy a vzdelania<br />

a ktorá od počiatku existencie ľudstva tvorila<br />

jej súčasť, ako nám to autorka jasne zdôvodnila,<br />

ale ktorá ešte potrebuje širšie rozvinutie.<br />

Z toho plynú pre ňu aj nové podnety<br />

a poznatky pre ďalší a ešte hlbší rozvoj tejto<br />

oblasti pravoslávneho myslenia na všestran-<br />

1/2011 E


ný rozvoj človeka, no predovšetkým na rozvoj<br />

jeho duchovného života s perspektívou<br />

jeho účasti „na božskej prirodzenosti“ (2 Pt<br />

1, 4), t.j. na Božom živote.<br />

Práca Mgr. Blaženy Šarovej, PhD. <strong>sv</strong>edčí<br />

o jej <strong>sv</strong>edomitom prístupe k jej napísaniu.<br />

Jasne to vidíme aj z členenia práce na jednotlivé<br />

časti, z ich vzájomnej nadväznosti,<br />

obsahového zamerania i bohatosti myšlienok<br />

predložených na neveľkom priestore,<br />

aký uvedená práca poskytuje. Je napísaná<br />

dobre štylistický s pečaťou pravoslávneho<br />

teologického myslenia. Ku kvalite práce po<br />

jej formálnej stránke prispieva aj pravopis,<br />

odbornosť a ideová hĺbka a jazyk práce, ktorý<br />

je súčasný, živý, zrozumiteľný, vety jasné<br />

Posmrtná spomienka<br />

B<br />

Nekrológy<br />

Blažen puť v oň že ideši dnes duše.<br />

Týmito slovami sme sa lúčili a vyprevádzali na poslednú cestu<br />

nášho kurátora a brata v Christu Petra KOCÚRA z Bodružalu.<br />

a hlboké a majú čím osloviť súčasného človeka<br />

s vysokými nárokmi na správne chápanie<br />

princípov rodiacej sa kresťanskej pedagogiky.<br />

Pozitívne hodnotíme aj jej starostlivú prácu<br />

s literatúrou, tak domácou, ako aj zahraničnou<br />

a tiež elektronickými prameňmi, ako aj<br />

vlastné úvahy, postrehy a námety rozvinuté<br />

v práci v tejto oblasti bádania.<br />

Záverom vyslovujeme autorke uznanie<br />

i poďakovanie za jej vynaložené úsilie pri písaní<br />

tejto práce, ktorá môže byť veľkým prínosom<br />

pre široký okruh záujemcov.<br />

V Prešove dňa 19. 11. 2010<br />

Prof. ThDr. Peter Kormaník, PhD.<br />

Brat Peter sa narodil 28. decembra 1911 v bohabojnej rodine.<br />

Už od malička mu rodičia vštepovali do srdca lásku v Boha a Jeho<br />

Cirkev. Svedčí o tom aj jeho meno, ktoré mu rodičia vybrali podľa<br />

<strong>sv</strong>. apoštola Petra.<br />

V roku 1936 sa oženil s Annou Prokopičovou z neďalekej dediny<br />

Sucha. Spolu vychovávali osem detí, tri z nich si však Boh povolal<br />

k Sebe.<br />

Po druhej <strong>sv</strong>etovej vojne, keď Pravoslávna cirkev potrebovala pomoc, sa stáva kurátorom<br />

a stojí na strane Cirkvi, aby obhajoval pravdu. Boli to ťažké časy, plné osočovania a ponižovania.<br />

Keď prišiel rok 1968, hrdo sa postavil proti odporcom pravoslávia a aj jeho pričinením sa<br />

podarilo v obci zabezpečiť pokojné spolunažívanie jej obyvateľov.<br />

Žiaľ, rok 1990 bol už nad jeho sily, a so zármutkom, ale s Christom v srdci, odchádza s hŕstkou<br />

veriacich do náhradných priestorov, kde prebiehajú bohoslužby až dodnes.<br />

Jeho najväčším želaním bolo dožiť sa nového chrámu, ale Pán Boh si ho 10. októbra 2010<br />

povolal. Veríme, že Boh jeho želanie a prosby vypočuje a skoro sa budeme v Bodružale modliť<br />

v novom chráme aj za nebohého Petra.<br />

Nech Hospodin vypočuje naše modlitby a priradí brata Petra k tým, ktorí sa radujú v Kráľovstve<br />

nebeskom.<br />

Prot. Mgr. Michal Rošič, správca farnosti<br />

<strong>Odkaz</strong><br />

<strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong><br />

a <strong>Metoda</strong>


Spomienka na kurátora<br />

Nekrológy<br />

Dňa 9. januára 2011 uplynulo päť rokov od úmrtia duchovného<br />

otca mitr. prot. Michala KOPČÍKA, duchovného,<br />

ktorý nie slovami, ale životom napĺňal slová apoštola<br />

Pavla: „Viem, komu som uveril“ (2 Tim 1, 12).<br />

Pätnásť rokov budoval cirkevnú obec v Poprade, namáhal<br />

sa, veril, a nakoniec sa dočkal výstavby pravoslávneho<br />

chrámu v Poprade. Nedožil sa jeho dokončenia, ale<br />

predsa však vybudoval veľa Božích chrámov z mnohých<br />

veriacich, ktorí aj preto naňho s láskou a úctou neustále<br />

spomínajú vo <strong>sv</strong>ojich modlitbách.<br />

Vičnaja jemu pamjať!<br />

Duchovný správca a veriaci PCO v Poprade<br />

Dňa 8. 1. 2011 uplynul rok od odchodu nášho brata kurátora<br />

Michala KIMAKA k Hospodu Bohu. Tak ako počas života <strong>sv</strong>edomite<br />

slúžil pri vykonávaní <strong>sv</strong>ojich kurátorských povinností, pri<br />

úprave náhradných bohoslužobných priestorov, pri výstavbe<br />

nového pravoslávneho chrámu v Nižnom Mirošove, ale i pri<br />

službe <strong>sv</strong>ojim blížnym i <strong>sv</strong>ojej rodine - taký bol aj jeho posledný<br />

deň života medzi nami na tomto pozemskom <strong>sv</strong>ete.<br />

V dopoludňajších hodinách 8. januára, na druhý deň Roždestvenských<br />

<strong>sv</strong>iatkov, ktorý je venovaný Soboru Pre<strong>sv</strong>jatoj<br />

Bohorodici, verne stál na službe v chráme. Pred <strong>sv</strong>iatočnou <strong>sv</strong>ätou liturgiou si plnil <strong>sv</strong>oje<br />

kurátorské povinnosti. Z oltárnej časti na <strong>sv</strong>oje kurátorské miesto v chráme však už nedošiel.<br />

Po prínose vody ako daru symbolizujúceho očistenie a život, si ho spokojného, že<br />

poslúžil, povoláva Hospodin do večnosti. Sily ho opúšťajú pred <strong>sv</strong>ätým ikonostasom a <strong>sv</strong>oju<br />

dušu oddáva Hospodu Bohu. Vyspovedaný v Roždestvenskom pôste a zaopatrený Telom<br />

a Krvou Isusa Crista, tak ako sa to na kurátora patrí - na prekrásne <strong>sv</strong>iatky, v okamihu<br />

vykonania služby pre Hospodina i <strong>sv</strong>ojich blížnych, si ho Všemohúci povoláva k sebe.<br />

Tíško dodýchal pri prevoze záchrankou do Svidníka v čase slúženia slávnostnej <strong>sv</strong>ätej<br />

liturgie, keď sa za neho modlilo celé cirkevné zhromaždenie, v čase, keď čiastočka vybraná<br />

za neho pri proskomídii, bola omytá vo <strong>sv</strong>ätej čaši Krvou Christovou.<br />

Budeme v modlitbách prosiť, nech mu Hospodin, ktorý mu pripravil také prekrásne<br />

posledné chvíle života, daruje blaženyj pokoj i vičnuju pamjať!<br />

Veriaci PCO v Nižnom Mirošove<br />

1/2011 E


B<br />

Blahoželania<br />

Blahoželanie<br />

Podľa Svätého Písma, <strong>sv</strong>edkyňami jedného z najdôležitejších<br />

medzníkov kresťanskej viery – Isusovej smrti i Jeho vzkriesenia boli<br />

ženy. V celej dvetisíc ročnej histórii Cirkvi poznáme veľa žien, ktoré<br />

preukazovali veľkú lásku k Hospodinovi Bohu, často kvôli nej prinášali<br />

veľké obete, nezriedka aj tú najväčšiu.<br />

Tak ako v minulosti, aj dnes v našich pravoslávnych obciach, dedinkách<br />

a mestách si nevieme predstaviť ich život bez činnosti žien.<br />

Dbajú o poriadok a čistotu v našich chrámoch, starajú sa o výzdobu<br />

chrámov počas významných <strong>sv</strong>iatkov, vedia pripraviť skromné pohostenie pre hostí a pod.<br />

Ak budeme úprimní, nebyť spevu žien na našich utreňach, liturgiách i večerňach, nebola by<br />

v našich chrámoch tá nádherná atmosféra, v ktorej oslavujeme Hospodina Boha.<br />

Medzi obetavými ženami, ktoré organizujú tieto ženské činnosti v pravoslávnych cirkevných<br />

obciach, sú často aj manželky duchovných otcov. Takou je aj naša matuška Alžbeta<br />

LAKATOVÁ v Bardejove. Hospodin Boh ju obdaril nádherným hlasom a ona ho celým <strong>sv</strong>ojím<br />

srdcom, celou <strong>sv</strong>ojou dušou odovzdáva na obradoch v chrámoch <strong>sv</strong>. Serafíma Sarovského<br />

i <strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong> v piesňach na Jeho slávu. Bez jej spevu sa v našom chráme nezaobídu<br />

ani vyššie spomenuté ženské činnosti.<br />

V ťažkých časoch, kedy otec Ján Lakata riešil náročné úlohy spojené s obranou pravoslávia<br />

na cirkevných obciach, keď pôsobil v Bardejove pri výstavbe nového chrámu, matuška<br />

bola vždy jeho oporou.<br />

Drahá matuška Alžbeta, pri príležitosti Vašich 67. narodenín Vám do ďalšieho života prajeme<br />

od Hospodina Boha veľa požehnania, pevné zdravie, šťastie, veľa síl, aby ste pre našu Cirkev<br />

boli stále nápomocná a ešte veľa rokov prežili v Božej milosti. Na mnohaja i blahaja lita!<br />

Veriaci PCO v Bardejove<br />

Blahoželanie<br />

„Boh nám je útočišťom a silou, pomocou v súžení vždy o<strong>sv</strong>edčenou.<br />

Preto sa nebojíme, keby sa aj prevrátila zem a vrchy klátili sa v srdci<br />

mora.“ Žalm 46, 2-3<br />

V mesiaci december 2010 sa dožíva 45 rokov požehnaného života náš<br />

brat Mgr. Milan KOC z Kalnej Roztoky. Od mladosti rád navštevoval <strong>sv</strong>ätý<br />

chrám. „Blahoslovený človek, ktorý v tebe nachádza silu, tí, čo majú<br />

na mysli cesty do chrámu!“ (Ž 84, 6). Svoju lásku k <strong>sv</strong>ätému pravosláviu<br />

dokázal rozhodnutím študovať na Pravoslávnej bohosloveckej fakulte v Prešove. Okrem toho<br />

<strong>sv</strong>ojím hlasom ospevuje a slávi Boha na <strong>sv</strong>. liturgii. Brat Milan, ďakujeme Ti za to, že otcovi<br />

duchovnému napomáhaš pri slúžení v nedeľu, vo <strong>sv</strong>iatok, ale aj každý deň. Zúčastňuje sa aj na<br />

prácach, ktoré sa konajú.<br />

Pri tejto príležitosti jubilanta spolu s jeho najbližšími pozdravujeme a do ďalších rokov života<br />

želáme veľa zdravia, Božej milosti a spokojnosti. Na mnohaja i blahaja lita!<br />

Správca farnosti, rodina a veriaci PCO Kalná Roztoka<br />

<strong>Odkaz</strong><br />

<strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong><br />

a <strong>Metoda</strong>


Oznamy a inzercia<br />

1/2011 E


B<br />

<strong>Odkaz</strong><br />

<strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong><br />

a <strong>Metoda</strong><br />

Oznamy a inzercia<br />

Polomničestvo po <strong>sv</strong>jatych mistach<br />

Prot.Mgr.Michal Rošič,Komenského 2661/11,Snina 06901<br />

Tel:mobil: 0907 416 999, email: rosic.m@centrum.sk<br />

PÔSTNA POZVÁNKA<br />

Drahí veriaci bratia a sestry!<br />

Srdečne vás pozývame na siedme tradičné týždenné<br />

pôstne obdobie v modlitbe, pôste, rozjímaní a pokání na<br />

<strong>sv</strong>ätom mieste v monastieri Počajev a jeho okolí.<br />

Púť do Počajevskej Lavry a iných <strong>sv</strong>ätých miest v okolí hodláme uskutočniť<br />

v dňoch od 28. 3. 2011 (pondelok) do 2. 4. 2011 (sobota).<br />

V monastieroch bude možnosť pristúpiť ku <strong>sv</strong>. Tajine Pokánia (spovedi)<br />

a ku <strong>sv</strong>. Prijímaniu. Počas pobytu bude prebiehať katechizacia a rozhovory na<br />

rôzne témy, ktoré trápia dnešných veriacich.<br />

Cena zájazdu je 98,- €.<br />

V cene je cesta autobusom, nocľah, pôstna strava, úrazová a zdravotná poistka<br />

a darček pre účastníka.<br />

Informácie o púti a prihlášky dostanete:<br />

prot. Mgr. Michal Rošič, tel: 0907 416 999, mail: rosic.m@centrum.sk<br />

alebo na: d. o. Mgr. Ján Pajkoš, tel: 0908 023 892, 054 75 21 982<br />

Tešíme sa na spoločnú cestu a modlitby. Veríme, že na tejto púti posilnime <strong>sv</strong>oje<br />

telo aj dušu, aby sme radostnejšie prežili najväčší prázdnik Voskresenije Hospoda<br />

našeho Iisusa Christa.<br />

Zapov¡t<br />

<strong>sv</strong>. Kirila<br />

¡ Meçod¡ä<br />

Čítajte a rozširujte mesačník Pravoslávnej cirkvi na Slovensku<br />

Príspevok na odber časopisu 6,- EUR + poštovné 4,- EUR. Objednávky: Telefonicky: 051/7724 736,<br />

0915 967 299, Faxom: 051/7734 045, E-mailom:ocam@orthodox.sk<br />

Úhradu predplatného: prevodným príkazom na č.ú.: 0096292967/0900, poštovou poukážkou alebo<br />

v hotovosti priamo v redakcii. Po predplatení je možné zasielať časopis v elektronickej podobe na<br />

e-mailovú adresu, či si ho stiahnuť vo formáte PDF z internetu zo stránky www.ocam.orthodox.sk.<br />

0 <strong>Odkaz</strong><br />

<strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong><br />

a <strong>Metoda</strong>


PONUKA CD NOSIČOV<br />

Ponúkame na predaj CD duchovných<br />

piesni, ktoré naspievala Východná dolina,<br />

spevácka skupina, ktorá pôsobí pri Pravoslávnom<br />

chráme Sv. Mikolaja v NY na<br />

Manhattane. Cieľom tejto nahrávky bolo<br />

zachovať bohatstvo, ktoré nám zachovali naši<br />

predkovia ako si to členky pamätajú. Aj keď<br />

niektorí členovia sú už druhá i tretia generácia<br />

emigrantov, ale <strong>sv</strong>oje tradície, <strong>sv</strong>oju vieru si<br />

stále zachovávajú aj v ďalekej cudzine.<br />

Finančný výťažok z predaja je použitý na<br />

podporu chrámov na Slovensku i v USA.<br />

Ponúkame 2 druhy CD, jedno sú duchovné<br />

piesne a to druhé koledy.<br />

Ku každému CD je príloha – slová piesni na CD<br />

Kontakt v prípade záujmu:<br />

Monika Kormaníková<br />

monikakormanik@gmail.com<br />

0907 374 499<br />

Oznamy a inzercia<br />

Svetlý týždeň v Počajeve<br />

Občianske združenie<br />

Pravoslávna Makovica<br />

organizuje<br />

duchovno-modlitebný zájazd do <strong>sv</strong>ätýň<br />

Počajevskej lavry<br />

v dňoch 28. apríla – 1. mája 2011 (štvrtok – nedeľa).<br />

Cena zájazdu je 90 €<br />

(cesta autobusom, strava, ubytovanie, poistenie).<br />

Odchod je vo štvrtok (28. 4. 2010) o 8.00 zo Svidníka, ale podľa<br />

potreby môžu záujemcovia nastúpiť aj na iných miestach.<br />

Prihlásiť sa môžete do 10. apríla 2011 na telefónnych číslach:<br />

054/ 75 92 271, 0903 264 495, 0915 952 570<br />

1/2011 E 1


B<br />

<strong>Odkaz</strong><br />

<strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong><br />

a <strong>Metoda</strong><br />

01<br />

11<br />

Zapov¡t<br />

<strong>sv</strong>. Kirila<br />

¡ Meçod¡ä<br />

2 <strong>Odkaz</strong><br />

<strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong><br />

a <strong>Metoda</strong>


Koledníci na Roždestvo v Humennom<br />

Tradičný Roždestvenský ekumenický koncert v Humennom<br />

Mládežníci koledujú v Sanatóriu Matky ustavičnej pomoci v Humennom<br />

Koledovanie v Kalnej Roztoke<br />

1/2011 E


B<br />

Vy<strong>sv</strong>iacka na kňaza<br />

otca Vladimíra Vargu<br />

Vy<strong>sv</strong>iacka na diakona<br />

otca Michala Sivíka<br />

Noví pracovníci na nive Christovej<br />

Vy<strong>sv</strong>iacky na kňaza a diakona<br />

v Prešove<br />

<strong>Odkaz</strong><br />

<strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong><br />

a <strong>Metoda</strong>

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!