You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
<strong>Odkaz</strong><strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong>a <strong>Metoda</strong>Mesačník Pravoslávnej cirkvina SlovenskuZapov¡t<strong>sv</strong>. Kirila¡ Meçod¡äRoč. LIII/2007 ISSN 0139-9012Medzinárodná konferenciav BratislaveNoví diakoni prešovskeja michalovskej eparchiePrázdninový pondelokv KrompachochDialóg medzijudaizmom a pravoslávymkresťanstvomv JeruzalemeMedzinárodná konferenciav Bratislave
OBSAH - ЗMІСТKÁZEŇČo je spoveď a ako je potrebné sa spovedať?(Ján Zozuľak) ...................................................... 3„Pomiluj mja Bože, pomiluj mja“(preložil a upravil d. o. Mgr. Peter Kačmár) .... 4LITURGIKAAkafistná sobota alebo Pochvala Pre<strong>sv</strong>ätejBohorodičky (jerej ThDr. Peter Soroka) ......... 6Sväté Písmo, prameň viery a zdroj poznania vieroučnýchprávd pre veriacich(zostavil Mgr. Ján Artim) .................................. 9Ohlasovanie Evanjelia(Mgr. Maroš Černý) .......................................... 11Kresťanský život v praxi(spracoval ThDr. Štefan Šak, PhD.) ............... 13Z DOMOVAMedzinárodná konferencia „Úloha ženyv súčasnom <strong>sv</strong>ete - pravoslávny pohľad“(ThDr. Štefan Šak, PhD.) .................................... 16Príspevok Jeho vysokopreo<strong>sv</strong>ietenosti Jána,arcibiskupa prešovského a Slovenskana medzinárodnej konferencii ...................... 17Vzácna návšteva na Prešovskej pravoslávnejeparchii v Prešove ............................................ 19Poďakovanie ..................................................... 19ZO SVETANáboženská sloboda a vzťah medzi slobodoua náboženstvom(prof. ThDr. Ján Zozuľak, PhD.) .......................... 20Cirkevnoslovansko-slovenskýslovník (7. časť)(prof. PhDr. Mikuláš Štec, DrSc.a Mgr. Michal Horňak) ............... XXIX-XXXIIAskéza z lásky - Matka Gabriela - „Skúška“(upravil Mgr. Pavel Tkáč) ............................... 25Rozjímanie na Veľký piatok .............................. 26Moja samota(Pavol Kochan) ....................................................... 27Telesná bezmocnosť a viera ............................... 28Dopis Tebe Bože(J. S.) ........................................................................... 29Jeromonach Ignatij (Čokina)(A. H.) ........................................................................ 30Tvorba pravoslávnych filmov v Čechách(Mgr. Oleg Machněv) ............................................ 31Štyridsať Sevastijských mučeníkov9./22. marecAko vznikala stránka www.pravoverni.sk .. 33Poďakovanie za misijné dielo lásky ............... 34Pri chráme(Alexander Haluška) ............................................ 35Prázdninový pondelokŠportový večer v Krompachoch(mladí z Krompách) .............................................. 3610. ročník sninskej veselice(Mgr. Vitalij Lysivka) ............................................ 37Prosba o pomoc pri výstavbe chrámu ........... 37Noví diakoni prešovskej a michalovskejeparchie ..................................................................... 38SPOLOČENSKÁ KRONIKAJubileá a Nekrológy ......................................... 39Oznamy ............................................................ 42Prosíme všetkých prispievateľov, aby dodržiavalitermín uzávierky nášho časopisu. Termínuzávierky je vždy do 15. dňa v mesiaci.Redakcia si vyhradzuje právo na úpravu príspevkov.Nevyžiadané rukopisy a fotogra enevraciame. Neoznačené snímky pochádzajúod autora článku, ostatné ilustračné snímky súz archívu redakcie alebo internetu.
KázeňČo je spoveď a ako je potrebné sa spovedať?Ján ZozuľakDrahí bratia a sestry,vstúpili sme do obdobia Veľkéhoštyridsaťdňového pôstu, pretopopremýšľajme nad <strong>sv</strong>ojím životom. Zamyslimesa nad tým, čo je spoveď a akoje potrebné sa spovedať. Vyznávať <strong>sv</strong>ojehriechy, teda hovoriť ich pred kňazom,je nevyhnutné nie preto, že by ostaliutajené pred Bohom, ale preto, že je toužitočné a nevyhnutné pre samotnéhokajúcnika.Naše úprimné vyznanie hriechov predkňazom <strong>sv</strong>edčí o pripravenosti odsúdiťvykonané hriechy a zmeniť <strong>sv</strong>oj život.Kto je rozhodnutý povedať <strong>sv</strong>oj hriechpred kňazom, aby sa uzdravil z hriechu,pre toho sa tento hriech stal protivný, stalsa pre neho cudzí. Vyznaný hriech užnepôsobí na našu dušu a neškodí jej.Človek nikdy neodsúdi sám v sebe<strong>sv</strong>oj hriech s takou úprimnosťou a jasnosťou,ako ho odsudzuje vtedy, keď saz neho vyznáva pred duchovníkom. Jeto pozitívny moment v našom duchovnomživote, pretože vyznanie hriechovpred duchovníkom zmierňuje našu hrdosť,ktorá si často želá nemať <strong>sv</strong>edkovnašich nedostatkov a hriechov, zvlášťhanebných. Táto naša hrdosť nám vnucujemyšlienku, že postačuje vnútornévyznanie hriechov pred Bohom, pretožeje ľahšie priznať si <strong>sv</strong>oju chybu pred neviditeľnýmBohom, ako v prítomnostividiteľného a nám podobného človeka.V prvotnej kresťanskej Cirkvi sa ktejto otázke stavali prísnejšie, ako jetomu dnes. Verejne vykonaný hriechbolo potrebné vyznať v prítomnostinielen jedného duchovníka, ale predspoločenstvom veriacich a v konečnomdôsledku to bolo oveľa nepríjemnejšiepre pýchu človeka. 1Spoveď pred kňazom je nevyhnutnáaj preto, lebo jemu je daná moc odpúšťaťalebo zadržať hriechy. Ako môže kňazodpustiť alebo zadržať hriechy človekovi,keď mu nie sú známe? Spoveď predkňazom je potrebná aj preto, lebo kňaz,ktorý sa oboznámi so stavom duše hriešnika,môže mu dať užitočnú radu, ukázaťmu správny smer v živote a varovať hopred opakovaním hriechov, ktoré užvykonal.Spoveď musí byť úplne otvorená. Tešiťsa tomu, že kňaz sa ma neopýtal na hriechy,môžu len ľudia, ktorí nič nevedia ozmysle spovede. Lebo keď je hriech utajený,nevyslovený pri spovedi, znamenáto, že ostal v našom vnútri.Otvorenej spovedi niekedy bránihanba. Hanbíme sa priznať k hanebnémuhriechu. Aby sme prekonali túto hanbu,je potrebné pamätať na to, že sa spovedámenie pred kňazom, ale pred Bohom,ktorému je každý hriech známy. Je dôležitémať vo <strong>sv</strong>ojom srdi Božiu bázeň,ktorá nám pomôže prekonať našu hanbupred kňazom. Možno sa trochu budemehanbiť, ale <strong>sv</strong>edomie si spoveďou očistímea budeme čistí pred Bohom.Inokedy otvorenej spovedi bráni obavaz toho, aby sa nami vyznaný hriech03-2007 KÁZEŇ 3
nestal známy iným ľuďom. Táto obavaje neopodstatnená, pretože duchovník 2nemá právo nikomu a nikdy odhaliť to,čo mu bolo povedané pri spovedi. Jeto večné tajomstvo medzi kajúcnikom,duchovníkom a Bohom.Okrem odsúdenia hriechu a otvorenostipred duchovníkom k spovedi jepotrebné pristúpiť s úprimným želaníma odhodlaním neopakovať vykonaný avyznaný hriech. Vykonaný hriech sa prenás musí stať odporný. Od chvíle spovedemusíme chcieť začať nový život. Musímeveriť, že Boh z nás pri spovedi berie ťarchuhriechu a dáva nám príležitosť prenový a <strong>sv</strong>ätý život.Keď pristúpime k spovedi s takýmtoodhodlaním a pred duchovníkom sa vyznávameúprimne a seriózne zo všetkýchhriechov, pocítime príliv neobyčajnejradosti, pocítime, ako sa z nášho srdcaodvalí ťažký kameň nečistoty a stanemesa čistým človekom. Prestaneme konaťhriech a začneme nový život v Christua pre Christa.Takéto pocity majú tí, ktorí sa serióznepripravovali k spovedi a dôstojnek nej pristúpili. Pamätajme na to, že bezozajstného pokánia sa nedostaneme doBožieho kráľovstva.POZNÁMKY:1Pozri ČETVERIKOV, S.: Velikim postom,Pariž, s. 44.2O význame duchovného otca podrobnejšiepozri ZOZUĽAK, J.: Duchovný otec a duchovnédieťa v pravoslávnej tradícii. In: Nipsis, č. 1, Prešov2006, s. 10 - 19.Kázeň„Pomiluj mja Bože, pomiluj mja“preložil a upravil d. o. Mgr. Peter Kačmár, správca PCO v Slovinkách„Pomiluj mja, Bože, pomiluj ukazuje na príkladoch Starého a Novéhomja“zákona, ako by sme mali ovládať <strong>sv</strong>ojuAká je to krátka, ale pritom obsažná vôľu, ako by sme mali viesť <strong>sv</strong>oj vlastnýmodlitba. Aký má veľký zmysel, hĺbku život a čo je potrebné, aby sme boli dôstojníprijať milosť Božiu, aby sa nad namia aká je dojímavá. Práve týmito slovami,počnúc dnešným večerom, vyprosujeme Boh zmiloval.u Boha mnohokrát Jeho nevysloviteľnú Práve milosť Božia je pre nás neodmysliteľnoua nevyhnutnou počas celéhomilosť. Prosíme, aby nás obdaril milosťou,aby sa nad nami zmiloval. Svätá nášho života. Áno, človek sa rodí a jehopravoslávna Cirkev veľmi často opakuje prvé stretnutie s týmto <strong>sv</strong>etom je oslavovanékrikom a plačom. Tento plač <strong>sv</strong>edčítúto modlitbu, preto je v nej obsiahnutévšetko. Ona objíma náš <strong>sv</strong>et, blažený stav, o živote, <strong>sv</strong>edčí o jej holej realite. Nedajúsilnú radosť, naše úspechy, dobro nášho sa spočítať starosti a útrapy mamy, pokiaľpozemského života, ako aj radosť z nášhovečného bytia. Túto krátku modlitbu ho človeka. Veď každá mama túži len povychová z bezbranného dieťatka dospelé-spájame s čítaním kajúcneho kánonu jednom, túži dosiahnuť <strong>sv</strong>oj jediný cieľ,Andreja Krytského. Tento kánon nám ktorým je vychovať dobrého, dôstojné-4 KÁZEŇ <strong>Odkaz</strong> <strong>sv</strong>ätého <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong>
ho a určite šťastného človeka. Na kohosa môže nádejať, ak nie na toho, Ktorýdáva život a bytie celému <strong>sv</strong>etu. Môžesa spoľahnúť na Toho, Kto riadi a starása o tento <strong>sv</strong>et, ako aj o každého človekado takej miery, že ani vlas nespadne zničej hlavy bez jeho vôle. Vtedy je veľmipotrebné, aby matku a dieťa zahalilamilosť Božia.„Pomiluj mja, Bože, pomiluj mja“Prejde istý čas a z dieťatka vyrastiechlapec, ktorý začína vnímať všetko, čosa odohráva v okolitom <strong>sv</strong>ete. V tomtomomente sa dieťaťapodobá na biely krehkýkvietok, ktorý veľmipotrebuje záštitua ochranu. Potrebujepomoc <strong>sv</strong>ojich rodičov.„Pomiluj mja,Bože, pomiluj mja“Potom sa človek dostáva do času mladosti,prežíva radosti, spoznáva lásku,odvážne a smelo kráča vpred. Toto obdobieje najzodpovednejšie a najťažšie.Nastáva formovanie osobnosti. Silne naseba upozorňujú vášne. Je to obdobieočarovanosti, ale aj obdobie rozčarovanosti.Vtedy sa človek priamo stretávas pravdou a krásnou tohto <strong>sv</strong>eta, nostretáva sa aj s klamstvom, s hriechom arôznymi zvrátenosťami tohto <strong>sv</strong>eta. Vtedyje osobitne potrebná milosť Božia.„Pomiluj mja, Bože, pomiluj mja“alebo aj neúspechom. Znovu obdobienadšenia, ale aj sklamania, životných skúšok,atď. Tu je tiež neodmysliteľná Božiamilosť, ktorá sa dostáva vďaka osobnýmmodlitbám, modlitbám rodičov a vďakamodlitbám <strong>sv</strong>ätej Cirkvi.„Pomiluj mja, Bože, pomiluj mja“Život ide ďalej, človek sa včlení dotohto <strong>sv</strong>eta, zaujme v ňom <strong>sv</strong>oje miesto.Podľa príkazu Božieho opúšťa <strong>sv</strong>ojichrodičov, priľne k druhej osobe. Založí sirodinu, alebo zostáva sám. Rastie zodpovednosťza seba, ale aj za iných. Objavujúsa nové obavy, novéstarosti a problémy.Aj tu človek veľmi potrebujemilosť Božiu.Preto sa Cirkev určitenie náhodou modlí zakaždého a za všetkýchľudí opakuje:„ Pomiluj mja,Bože, pomiluj mja“Hovorí sa, že keď človek dosiahnerozkvet a naberie skúsenosti, hoci s týmvôbec nesúhlasí, začína cítiť a pozorovaťúpadok síl. Pomaličky začína starnúť.Všetko v tomto <strong>sv</strong>ete sa mení, príde ajodíde. Ale tak, ako bol veľmi dôležitýčas stretnutia a poznávania tohto <strong>sv</strong>eta,je veľmi dôležitý aj tento úsek života. Začínabilancia nášho života, zhodnotenieživotných rozhodnutí. Prichádza zmierenie,pokojná staroba, alebo môže prísťnepokoj, samota, pocit krivdy, chorobaa pod. Starobu treba prijať s múdrosťoua odhodlane. Aj pri tejto príležitosti jepotrebné zo srdca prosiť.Začína sa samostatný život. Končí saštúdium, rodičovská výchova, začína práca,povinnosti, sprevádzané úspechom,03-2007 KÁZEŇ 5
Liturgika„Pomiluj mja, Bože, pomiluj mja“S rokmi prichádza iný čas pre dušu itelo, keď je potrebné rozmýšľať o smrti. Orozlúčke s týmto životným priestorom, vktorom sme žili. O rozlúčke duše s telom.Treba rozmýšľať o večnosti. Aj tu je dôležitámodlitba.„Pomiluj mja, Bože, pomiluj mja“Nakoniec, nezávisle od našich želaní,od nášho chcenia, duša opúšťa telo. Teloodchádza na <strong>sv</strong>oje miesto a duša tiež.Človek sa postaví tvárou v tvár večnejpravde, pričom dostane odplatu za <strong>sv</strong>ojuprácu, za prežitý život. V tejto strašnejchvíli nepomôže nič, okrem Božej milosti.Preto je modlitba taká dôležitá.Akafistná sobota alebo Pochvala Pre<strong>sv</strong>ätej Bohorodičkyjerej ThDr. Peter Soroka„Pomiluj mja, Bože, pomiluj mja“V horšej stránke nášho života a náspadá viac ťažkostí, pretože cesta k zmŕtvychvstaniua oslave vedie cez Golgotua poníženie. Napriek tomu však mámestále nepretržitú radosť z daru života,života s Bohom v Jeho Božskej milosti.Prosím, nech Pán vypočuje našu dnešnúmodlitbu.„Pomiluj mja, Bože, pomiluj mja“Nech všetkým ľudom daruje Pán Svojuveľkú milosť, ktorá nám vždy pomáha,vždy nás obnovuje. Dáva nám odpusteniea radosť žiť, teraz, ale aj potom vovečnosti. Amen.Keď príde na bohoslužbu do voslávnych bohoslužieb sa podieľali popravoslávneho chrámu niekto, kto stáročia mnohí významní <strong>sv</strong>ätí otcovia av ňom nikdy nebol, hovorí, že naše teológovia, a všetko bolo odobrené cirkevnýmbohoslužby sú prekrásne. Návštevníkomspoločenstvom;sa páči obrad, spevy, rúcha, ale predovšetkým- pravoslávne bohoslužby obsahujú celúnádherné texty, ktoré majú proseb-cirkevnú teológie a učenie, doplnené rôzny-ný, oslavujúci, či kajúcny charakter. Na mi modlitbami a oslavnými spevmi;otázku, prečo sú pravoslávne bohoslužby - poriadok pravoslávneho bohoslúženiataké krásne, je viacero jednoduchých je vytvorený tak, že každý <strong>sv</strong>iatok a <strong>sv</strong>ätýodpovedí:je zaradený podľa <strong>sv</strong>ojho významu do určitej- naše bohoslužby majú tisícročnú tradíciu,kategórie a je mu vzdávaná patričnápočas ktorej sa neustále vyvíjali; ich úcta (tieto kategórie sú napríklad: <strong>sv</strong>ätýhistória má korene ešte v starozákonných alebo <strong>sv</strong>iatok s bdenijem, s polijelejom, sžidovských bohoslužbách;veľkým slavosloviem, so stichirami na Hospodi- modlitba je rozhovor so Všemohúcimvozvach na 6, so Slavou na HospodiBohom, a preto bol na ňu počas celej histórievozvach, či s tromi stichirami na večerni).kladený veľký dôraz; kvôli tomu je jej Všetko teda má <strong>sv</strong>oj poriadok, všetko jeobrad taký krásny;premyslené tak, aby sa vzdávala potrebná- na zostavovaní a doplňovaní pra-úcta danej udalosti. Existuje však obdo-6 LITURGIKA <strong>Odkaz</strong> <strong>sv</strong>ätého <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong>
ie, ktoré je v Cirkvi viac ako obyčajnepreplnené modlitbou, ktorá sa stáva dlhšoua ešte kajúcnejšou. Ide o bohoslužbypočas Veľkého pôstu, ktorý predchádzanajväčšiemu <strong>sv</strong>iatku v pravoslávnej Cirkvi– Vzkrieseniu Isusa Christa. Tento pôstmá <strong>sv</strong>oje základy ešte v apoštolskýchčasoch a aj neskôr ho spomínajú cirkevníspisovatelia, ako sú napríklad <strong>sv</strong>. IrinejLyonský, Evsevij, <strong>sv</strong>. Epifanij Cyperský,<strong>sv</strong>. Amvrosij Mediolamský, <strong>sv</strong>. AfanasijAlexandrijský, <strong>sv</strong>. CyrilJeruzalemský a ďalší.Okrem zdržiavania saurčitých druhov jedál jevo Veľkom pôste trochuzmenený aj bohoslužobnýporiadok. Najdôležitejšieje asi to, že sa v priebehutýždňa nesmie slúžiť liturgia,konkrétne sa nesmievykonávať Eucharistia.Ďalšie odlišnosti vo Veľkompôste sa nachádzajúv každej bohoslužbe a platí pravidlo, žekaždá z nich je doplnená viacerými poklonamialebo čítaním z Psaltyra.Veľkopôstne bohoslúženie je naozajprekrásne a je tomu tak aj preto, lebo satu nachádza niekoľko bohoslužieb, ktorésa v priebehu roka neslúžia. Sú to vlastneiba doplňované večerne, utrene či povečerija,ktoré mnohí <strong>sv</strong>ätci spestrili <strong>sv</strong>ojimimodlitebnými výtvormi a my dnes mámemožnosť ešte väčšieho pokánia pri počúvanítýchto bohoslužieb. Konkrétne idenapríklad o prekrásny kánon <strong>sv</strong>ätého AndrejaKrétskeho, ktorý cirkevný typikonrozdelil a zaradil ho na Veľké povečerijepočas prvých štyroch dní Veľkého pôstu.V celom znení je potom slúžený voštvrtok piateho týždňa na utreni. Tátoutreňa sa slúži so začiatkom vo štvrtýčas noci, teda o 22.00 hod. ako vsenočnébdenije a nazýva sa Andrejevo stojanije.Nie je chybou, ak sa bude slúžiť aj v stredupodvečer či vo štvrtok ráno. Hlavne nechsa slúži a nech sa táto prekrásna utreňa stak kajúcnym a poučným kánonom nedávado úzadia pred uprednostňovanýmMolebnom k Christovýmstrasťam, či Krížovej ceste,čo je odôvodňované tým,že veriacim sa tieto bohoslužbyviac páčia a sú nanich aktívnejší.V tomto (piatom) týždniVeľkého pôstu sú však dvebdenija. To druhé je po<strong>sv</strong>ätenéPre<strong>sv</strong>ätej Bohorodičke.Slúži sa na utreni, ale nasobotňajšej, so začiatkomv piatok o štvrtom čase vnoci, čiže o 22.00 hod. Ani pri Andrejevomstojaniji nebude chybou, ak sa budeslúžiť v piatok večer, či sobotu ráno. Totobdenije sa slúži v česť <strong>sv</strong>iatku PochvalyPre<strong>sv</strong>ätej Bohorodičky, ktorý pripadápráve na sobotu piateho týždňa Veľkéhopôstu. Inak sa tomu <strong>sv</strong>iatku hovorí ajakafistná sobota, a to z dôvodu, že je doutrene akoby vložený Akafist Pre<strong>sv</strong>ätejBohorodičke. Odkiaľ sa tento <strong>sv</strong>iatokzobral a aký má význam, to nám najlepšievy<strong>sv</strong>etlí jeho historické pozadie.Za byzantského cisára Iraklija chcelperzský kráľ Chosroj ovládnuť východnékrajiny, a preto poslal <strong>sv</strong>ojho veľmoža03-2007 LITUURGIKA 7
Sarvara s tisíckami vojakov pokoriť ich.Chosroj totiž už predtým zahubil stotisíckresťanov a to tak, že ich predal Židom,ktorí ich zamordovali. Sarvan teda vyplienilcelý Východ a dorazil až k samotnémuzlatému mestu Carihrad. Vtedyproti Carihradu zo Západu vytiahol ajskýtsky kráľ Chagan a zaútočil z mora.Zem sa navôkol posiala vojakmi a moreloďami. Keď to videli obyvatelia Carihradu,veľmi sa preľakli. Patriarcha Sergijnárod utešoval a skladal všetku nádej naBoha a na Pre<strong>sv</strong>ätú Bohorodičku. Zobralteda rizu Pre<strong>sv</strong>ätej Bohorodičky, jej ikonuOdigitrie, ktorá bola v vlachernskomchráme, tiež ikonu Nerukotvorenéhoobrazu a čiastočku životodarného krížaa obchádza s nimi všetky hradby navôkolpožehnávajúc brániacich sa bojovníkov.Ich počet bol taký nízky, že na jednéhoGréka pripadalo desať nepriateľov. Aj keďsa im na sklonku dňa darilo nepriateľaodraziť, kráľ Chagan sa im vysmial, žeobsadí ich mesto na druhý deň. Veriacisa celú noc modlili a keď chceli nepriatelianapadnúť Carihrad od stranyvlachernského chrámu, odrazu sa strhlastrašná búrka, všetky lode sa potopili, atí čo boli na suchu sa rozutekali. Veriacimali veľkú radosť, išli do chrámu a s vďakousa modlili k Pre<strong>sv</strong>ätej Bohorodičkepostojačky. Tento <strong>sv</strong>iatok sa odvtedyzačal <strong>sv</strong>iatkovať ako akafistná, teda nesediacasobota Pre<strong>sv</strong>ätej Bohorodičke.Nepriatelia sa ešte dvakrát pokúšali dobyťkráľovské mesto Carihrad, a to za cisáraKonstantína Pohonata a za Leva Isavru; voboch prípadoch sa ich lode po modlitbek Bohorodičke prevrátili a mesto ostaloochránené.Tento <strong>sv</strong>iatok je naozaj prekrásny aaj bohoslužby sú nádherné, pretože doutrene je začlenený Akafist Pre<strong>sv</strong>ätejBohorodičke. Aj preto sa tento akafistpovažuje za jediný akafist, ktorý je používanýv stabilnom bohoslužobnomcykle. Ako samostatná bohoslužba jemožno aj preto tak obľúbený na SvätejHore Athos, kde ho niektorí mnísi vedianaspamäť. Tento akafist je najstaršímakafistom a podľa jeho vzoru sa tvorilivšetky ostatné akafisty, ako napríklad: kSladčajšiemu Isusovi, rôznym <strong>sv</strong>ätým a<strong>sv</strong>iatkom. Tento akafist má totiž presnýporiadok, a keď si všimneme jeho obsaha porovnáme ho s ostatnými, zistíme, žejednotlivé ikosy a kondaky tvoria základvšetkých akafistov.Tak ako Andrejevo stojanije je rozdelenév prvom týždni na štyri časti a vpiatom sa slúži vcelku, tak sa aj akafistBohorodičke podľa niektorých tradíciírozdeľuje po tri ikosy a kondaky na prvéštyri piatky a číta sa na Veľkom povečerijislávnostným spôsobom. Po štvrtom piatkusa teda v nasledujúci piatok – v piatomtýždni slúži vcelku. Aj keď táto prax nieje zachytená v našich bohoslužobnýchknihách, má logiku a spestruje každépiatkové povečerije v prvé štyri týždneVeľkého pôstu.Poriadok tejto bohoslužby je rozpísanýv Triodi pôstnej.Veríme, že tento článok prinesie uvedomeniesi krásy a pestrosti našich bohoslužieb,ktoré boli po stáročia tvorenéveľkými <strong>sv</strong>ätcami našej Cirkvi.8 LITURGIKA <strong>Odkaz</strong> <strong>sv</strong>ätého <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong>
Napísali námSväté Písmo, prameň viery a zdroj poznania vieroučnýchprávd pre veriacichzostavil Mgr. Ján ArtimSväté Písmo je zbierka náboženskýchkanonických kníh, napísanýchz vnuknutia SvätéhoDucha pre všeobecný náboženský úžitokveriacich v Boha. A to tak pre židov, akoaj pre kresťanov. Verní židia v Staromzákone po stránke vieroučnej, ale aj mravoučnejžili duchovne zo <strong>sv</strong>ätej náuky,ktorú čerpali zo Svätého Písma, ako knihyzjavenej samým Bohom,Svätým Duchom. Svoje čelápri modlitbe ozdobovalimalou schránkou, ktorúnazývali tefilínom.V nej bola krátka modlitbaso starozákonnýmtextom, ktorý sa začínalslovami: „Šemá Israel - PočujIzrael, Jahwe je jedinýBoh.“ Tým si židia upevňovalivieru v jediného apravého Boha - Jahweho. Bol to však lenkrátky obsah z toho textu, ktorý sa vinulstarozákonným Svätým Písmom, ktorémali veriaci židia vo vysokej úcte. A to ichnabádalo k náboženskému a mravnémuživotu.Len čo sa však židia od textu SvätéhoPísma, jeho duchovného odkazu, úplnéhozmyslu a pravého významu, ktorý imdal Boh, odklonili a nezachovávali to, čoim Boh v Svätom Písme prikázal, stíhaliich Božie tresty. Tých sa mohli uchrániťlen návratom k biblickej tradícii, ktoráich chránila pred odpadom od pravejžidovskej viery a od jej nerešpektovaniav náboženskom živote.Židovský národ modlitbou a čítanímBožieho slova udržiaval sa a upevňovalvo viere v pravého Boha, aj keď žil v moripohanských národov. Tú vieru v nichupevňovali a udržiavali vyvolení Božímuži, patriarchovia a proroci.K tomu im pomáhali aj texty starozákonnéhoSvätého Písma, zktorého čítavali v synagógach,prípadne aj vo <strong>sv</strong>ojichdomácnostiach. Pravda,boli to len zriedkavé prípady,kedy sa tieto texty vtejto dobe mohli šíriť okremsynagóg aj pre ich čítanie vrodinách. Výnimky sa predsalen vyskytli v nábožnýchžidovských rodinách, kde saúryvkovité biblické pravdydostali do rodín na čítanie a náboženskémeditovanie aspoň z niektorých výňatkovSvätého Písma. Všeobecnejšie sa to všakpraktizovalo v synagogálnom čítaní.Širšie uplatnenie našli v kresťanskýchrodinách predovšetkým textynovozákonné. Pravoslávna Cirkev vo<strong>sv</strong>ojej snahe o širšie uplatnenie biblickýchznalostí <strong>sv</strong>ojich veriacich sa snaží, abyveriaci častejšie, nielen pri každodennýchbohoslužbách, mali možnosť obohacovaťsi <strong>sv</strong>oje duchovné obzory o biblické textya udalosti. A tak rozširuje <strong>sv</strong>oje vieroučnépravdy a upevňuje ich biblickými, najmä03-2007 NAPÍSALI NÁM 9
novozákonnými textami. Predovšetkýmvšak Christovými slovami, skutkami zJeho života počas pôsobenia na zemi audalosťami prvotnej apoštolskej Cirkvi;ďalej čítaním z evanjelií aj z iných kanonickýchkníh, najmä však z listov <strong>sv</strong>.apoštola Pavla, ako aj ostatných <strong>sv</strong>ätýchotcov a novozákonných spisovateľov.K širšiemu uplatneniu kanonickýchkníh, najmä novozákonných, došlo zvlášťpo vynájdení kníhtlače. Odvtedy sa textySvätého Písma a nimi vyjadrené vieroučnépravdy rýchlejšie rozširovali medziveriacimi kresťanmi.Naša pravoslávna Cirkev sa usiluje šíriťBožské pravdy z inšpirovaných kníh auplatňovať ich v liturgickom čítaní hlavnena <strong>sv</strong>ätej liturgii, ale aj napr. pri vykonávanítrebov, pri pohreboch a všade tam,kde sa veriaci schádzajú, aby obohatili<strong>sv</strong>oje náboženské znalosti a duchovné vedomosti.Na to sa využívajú aj náboženskéčasopisy, náučné knihy a literatúra, ktorúvydáva naša Pravoslávna bohosloveckáfakulta v Prešove a pod. (napr. časopis<strong>Odkaz</strong> <strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong>, kalendáre– ročenky), kde sa biblické citáty spracovávajúbuď exegetickým spôsobom, aleboslúžia ako povzbudzujúci prostriedokbiblicko-duchovných znalostí, ako duchovnéiskry na zapálenie duší veriacichčitateľov.Katechetický spôsob o<strong>sv</strong>ojovania sivedomostí Svätého Písma v Cirkvi odvzniku kresťanských škôl sa používa nielenv školskej výchove, ale aj pri prípravena tajinu pokánia detí (prvej spovede,nie ako sa zvykne medzi ľuďmi hovoriť „prvého <strong>sv</strong>ätého prijímania“. V našej pravoslávnejCirkvi deti prijímajú praktickyuž od narodenia).Pri dlhých večeroch, kedysi a niekdeazda ešte aj dnes, v našich pravoslávnychrodinách majú vo zvyku čítať Sväté Písmopri rôznych domácich prácach, kde saschádza viac ľudí, ako napr. pri páraníperia, pri priadkach a vôbec pri spoločenskýchzhromaždeniach, modlitbáchpri zomrelých v rodine, pred uzatváranímmanželstva a podobných náboženskýchúkonoch.V niektorých rodinách čítavajú zoSvätého Písma na pokračovanie, najmäzaujímavé epické partie za Starého zákona,ale aj perikopy z Nového zákona.Čítavajú sa aj poučné knihy s biblickoualebo s náboženskou tematikou, alebo ajromány s biblickou tematikou. Svoj náboženskýrozhľad si veriaci nielen rozširujú,ale <strong>sv</strong>oje duchovné pre<strong>sv</strong>edčenie zdokonaľujúpoučnými textami zo SvätéhoPísma, najmä tam, kde prináša príklady zosobného alebo z rodinného života.Medzi biblické knihy so zaujímavoutematikou patria knihy dejepisné, a tonajmä 5 kníh Mojžišových, ďalej KnihaJozue, Sudcov, Kniha Rút, 4 knihy kráľovské,Kniha Tobiášova, Judit a Ester. Ďalejsú to knihy poučné: Jóbova kniha, Knihažalmov, Kniha prísloví, Veľpieseň, Knihamúdrostí a kniha Sirachova. Podobnezaujímavé sú knihy prorocké a knihy Makabejských.Z Nového zákona treba čítaťnajmä tie state, ktoré sa v terajších liturgickýchtextoch pri liturgii čítajú menej,alebo nečítajú vôbec. Knihy novozákonnésa však takmer všetky (azda okrem knihyZjavenia <strong>sv</strong>. Jána apoštola, tzv. Apoka-10 NAPÍSALI NÁM <strong>Odkaz</strong> <strong>sv</strong>ätého <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong>
lypsy), čítajú na rôznych bohoslužbáchna liturgiách, pri treboch, niektorýchtajinách alebo pri žehnaní domov a priiných príležitostiach. Všetci pravoslávniveriaci, ktorí majú Sväté Písmo, mali byviac využívať jeho zaujímavé mravno- náboženské texty aj pri súkromnom čítaní,najmä s vy<strong>sv</strong>etľujúcimi poznámkamia exegetickými výkladmi.Slová Svätého Písma sú dielom, inšpiráciouSvätého Ducha, ktorý viedolbiblických spisovateľov pri jeho tvorbe.MisiológiaOhlasovanie EvanjeliaMgr. Maroš ČernýSväté Písmo je dielom Svätého Duchaa máme ho na to, aby nám slúžilo prenábožensko-mravné poučenie o vieroučnýchpravdách a kresťanských mravnýchzásadách. Kto pozorne číta alebo inéhopočúva čítať Sväté Písmo, ten si zdokonaľuje<strong>sv</strong>oju vieru a zachováva neporušenéSväté pravdy. „Vezmi a čítaj Sväté Písmo!“Tak sa zdokonalíš v Božích pravdách azdokonalíš <strong>sv</strong>oj duchovný život. ČítajSväté Písmo a ži podľa neho, tým spasíš<strong>sv</strong>oju nesmrteľnú dušu!„Čo vám hovorím potme, vravtetredníctvom Jeho apoštolov a za trvalejna <strong>sv</strong>etle, a čo počujete len pomoci Svätého Ducha, radostnú zvesťpošepky do ucha, rozhlasujte o našej spáse – Evanjelium. Evanjeliumzo striech“ (Mt 10, 27). Týmito – slovo pravdy, viery, nového života,slovami sa nám Isus Christos Božieho kráľovstva, Božej moci, večnéprihovára deň čo deň. Každý z kresťanov Evanjelium – bolo apoštolmi, očividcami,je povinný hlásať zvesť o spasiteľnom<strong>sv</strong>edkami a učeníkmi Christovýmidiele nášho Spasiteľa Isusa Christa. V hlásané spočiatku ústne. Apoštoli vernetomto príspevku sa budeme zaoberať plnili toto <strong>sv</strong>oje poverenie ako službuotázkou, prečo je potrebné evanjelizovať, slova a pamätali na slová <strong>sv</strong>ojho Učiteľa,aký to má význam pre spoločnosť a tiež Ktorý im pred <strong>sv</strong>ojím Nanebovstúpenímaktuálnymi možnosťami evanjelizácie v povedal: „Daná mi je všetka moc nasúčasnosti.nebi i na zemi. Choďte teda, čiňte miPredtým, než si povieme niečo konkrétneučeníkmi všetky národy, krstiac ich vo evanjelizácii prostredníctvom meno Otca, i Syna, i Svätého Ducha amasmédií a jej význame, je potrebné si učiac ich zachovávať všetko, čokoľvekvymedziť samotný pojem evanjelizácia. som vám prikázal. Hľa, ja som s vami poSlovo evanjelizácia pochádza od všetky dni, až do konca <strong>sv</strong>eta“ (Mt 28, 18podstatného mena „evanjelium“, prípadne-19). Apoštoli podchytili spasiteľské dielood slovesa „evanjelizovať“. Slovo Christovo nielen v ústnej podobe, ale aj v„evanjelium“ je gréckeho pôvodu (gr. písomnej. Vďaka nim máme dnes každýευαγγέλιο) a doslova znamená: dobrá v rukách Sväté Písmo a v ňom radostnú(radostná) zvesť. Z vôle nebeského Otca zvesť, ktorú máme odovzdávať ďalej rôznymi<strong>sv</strong>ätá Cirkev prijala od Christa, pros-spôsobmi. Aj my dnes duchovne ži-03-2007 MISIOLÓGIA 11
jeme a čerpáme zo stále živého EvanjeliaBožieho, z Evanjelia večného života. Stalosa tak z Božej vôle a prostredníctvomapoštolom rovných bratov – <strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong> a<strong>Metoda</strong>, ktorých do našich krajov vyslalaCarihradská cirkev. Hoci oni sami boliprenasledovaní a ich dielo bolo takmerzničené, predsa nezaniklo, nimi založenáCirkev žije dodnes a nanovo sa rozvíja.A preto je jej prvoradou úlohou dobrezvestovať Evanjelium našej spásy.Isus Christos v úvode <strong>sv</strong>ojej veľ-kňazskejmodlitby pri poslednej večeri povedal:„Večný život je v tom, aby poznaliteba, jediného pravého Boha a toho, ktoréhosi poslal, Isusa Christa“ (Jn 17, 3).Opravdivý život s Bohom sa teda začínajeho poznávaním: toto poznávanie námv bohatej miere umožňuje počúvanieradostnej zvesti, Evanjelia. Potvrdzujeto apoštol Pavol, keď sa pýta Rimanov:„ako uveria v toho, o ktorom nepočuli?A ako počujú bez kazateľa?“ (Rim 10,14). Oznamovanie dôležitých skutočnostíviacerým poslucháčom prostredníctvomslužobníka slova je pôvodná a účinná forma,ktorú Cirkev používa od Isusovýchčias až dodnes.Úloha ohlasovať evanjelium je darom,poslaním Cirkvi a jej členov. Priampovinnosť ohlasovania nepotrebuježiadne zdôvodnenie, pretože priamokorešponduje s naším slobodným rozhodnutímstať sa kresťanmi, členmimystického Tela Isusa Christa. Týmtonaším slobodným rozhodnutím sme naseba prijali povinnosť hlásať o Christovia Jeho spasiteľnom diele nielen slovami,ale tiež <strong>sv</strong>ojím životom. „Podľa tohovšetci spoznajú, že ste moji učeníci, akbudete mať lásku jedni k druhým“ (Jn13, 35). Preto možno hovoriť nielen oevanjelizácii prostredníctvom slov, ale oevanjelizácii vlastným životom.Vzniká otázka, či je potrebné evanjelizovaniekresťanov, ktorí už bolipokrstení a patria do Cirkvi. Nemá saevanjelizácia zamerať iba na pohanov aneveriacich, ktorí ešte nikdy nepočuli oIsusovi Christovi?Na to môžeme dať odpoveď, že jepotrebné venovať sa všetkým, pokrsteným,nepokrsteným a tiež pohanom aneveriacim, ktorí nemali možnosť počuťo Isusovi Christovi. Prečo je potrebnéevanjelizovať aj tých, ktorí už prijali <strong>sv</strong>ätúTajinu krstu? V detstve síce prijali <strong>sv</strong>ätúTajinu krstu, ale nepokračovali v ďalšomduchovnom raste a v súčasnosti žijúakoby mimo Cirkvi, pretože sa <strong>sv</strong>ojímneaktívnym postojom nezačleňujú domystického Tela Isusa Christa – Cirkvi.Ich viera totiž zostáva na neprehĺbenej anezrelej úrovni a nehrá prakticky žiadnurolu v ich každodennom živote. Ich životnýpostoj je rozdelený do dvoch rovín –„môj život“ a „Boh“. Predovšetkým nie súschopní dávať <strong>sv</strong>edectvo viery slovom askutkom, pretože sa nezaujímajú aktívneo život v Cirkvi a duchovne stagnujú.Evanjelizácia má význam aj v prípadeaktívnych, duchovne napredujúcichveriacich. Sú to veriaci, ktorí prostredníctvomevanjelizačného vplyvu prehlbujú<strong>sv</strong>oju vieru v nášho Spasiteľa IsusaChrista, a tým sa pripravujú k lepšiemu<strong>sv</strong>edectvu o nej a jej odovzdávaniu v dieleevanjelizácie Cirkvi.12 MISIOLÓGIA <strong>Odkaz</strong> <strong>sv</strong>ätého <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong>
DuchovnosťKresťanský život v praxipodľa besedy Antonija Surožského spracoval ThDr. Štefan Šak, PhD.Základným princípom kresťanskéhoživota je žiť tak, aby smeprimerane našim schopnostiampostupne rástli, aby sme sa <strong>sv</strong>ojímživotom stali podobnými Christovi.Možno, že to znie veľmi strašidelne,či skôr odstrašujúco, ale Spasiteľ námpovedal úplne jasne a zreteľne: „dalsom vám totiž príklad, aby ste aj vyčinili tak...“ (Jn 13,15). Tento príklad vkonečnom dôsledku zahŕňa v sebe celýJeho život, Jeho myslenie, Jeho srdečnývzťah k človeku a k okolitému <strong>sv</strong>etu, akoaj k Božej perspektíve, teda tomu, čo prenás Boh pripravil. Zahŕňa v sebe aj to, čopredstavuje a znamená človek sám osebe,a tiež všetko, čo človek môže robiť alebotvoriť. Čiže kresťanský život nezahŕňav sebe jednoducho len to, aby sme sanaučili spamäti tie alebo iné prikázaniaa tiež nesmiernu starostlivosť o to, abysme ich naplnili, ale najmä to, aby smev prikázaniach, vo vypočutom slove, vikone alebo obraze našli hlboký zmysela aby sme povyrástli na úroveň tohtozmyslu.Na to, aby sme stúpali a napredovali vduchovnom živote je potrebné, aby smebez slova uverili <strong>sv</strong>ojmu duchovnémuvodcovi. Veriť <strong>sv</strong>ojmu duchovníkovi -vodcovi znamená: po prvé, nájsť si takéhoduchovníka, v ktorom by sme uvideliobraz, hodný nasledovania. Nájsť takéhočloveka, ktorému môžeme načúvať, ktoréhomôžeme v poslušnosti počúvať, abysme popri ňom vyrástli za hranice <strong>sv</strong>ojichmožnosti. Keď hovorím o poslušnosti, nehovorímo tom, aby sme otrocky vypĺňalitie alebo iné pravidlá života, ale o tom,aby sme sa dokázali pozorne započúvať.Slovo „poslušanije“ je odvodené od slova„slušať“ - počúvať. Vzťah duchovnéhovodcu a žiaka spočíva jednoducho v tom,aby sa žiak veľmi pozorne započúval doslov <strong>sv</strong>ojho učiteľa - vodcu - otca. Teda nielen tak formálne, ale skutočne sa dostávať,preniknúť do jeho myšlienok, skúseností,poznania, chápania a pocitov, ktorými súpodané tie alebo iné slová. A vďaka tomučlovek môže postupne prerásť <strong>sv</strong>oju vlastnúskúsenosť a prijať skúsenosť <strong>sv</strong>ojhoučiteľa - otca a pripojiť sa k nej.V konečnom dôsledku, jediný nášučiteľ - vodca je Christos. On sám o tomhovorí: Ja som váš jediný Vodca, Ja somváš jediný Učiteľ. A preto, keď nám Christosdáva prikázanie - radu, nielenže námukazuje, čo máme robiť, ale zároveň námhovorí, že takto prirodzene by postupovalčlovek pohnutý srdcom, pre<strong>sv</strong>edčený azmýšľajúci rozumom, harmonicky a celou<strong>sv</strong>ojou bytosťou.Celý kresťanský život spočíva v tom,aby som sa stal pravým, skutočnýmčlovekom, vtedy sú skutočne pravdivéslová nášho Spasiteľa: „Dal som vámtotiž príklad, aby ste aj vy činili tak“ (Jn13,15), nadobúdajú výnimočný — krajnývýznam, pretože Christos, Spasiteľ nie jelen Bohom, ktorý sa stal človekom, On jetotiž v plnom a jedinečnom zmysle slovaČlovek. A hoci sa ako človek pripája kBohu, aj napriek tomu sa až do konca javíako človek. Človek sa robí dokonalým,i keď Boh i on, sú zjednotení, teda stalisa jedným - jedno. V Christovi je plnosť03-2007 DUCHOVNOSŤ 13
Božstva prebývajúca v tele. Christos bolsúčasne v reálnom zmysle človekom aspolu s tým v reálnom zmysle Bohom. Onbol človekom z tela, z krvi, z ľudskej duše,no nič v Ňom nebolo také, čo by nebolopreniknuté Božskou prítomnosťou. Onbol Bohom, stal sa človekom a zjavil nám,čo znamená byť človekom v tom plnomslova zmysle. My sme ešte len na ceste ktomu, aby sme sa stali ľuďmi. Každý jepovinný nájsť si <strong>sv</strong>oju cestu.Ako teda žiť po kresťansky? Čo jepotrebné robiť? V prvom rade je potrebnépamätať na to, že každý z nás jepre Boha neopakovateľný, je jedinečnýa že Evanjelium saprejavuje aj cez obrazChrista, objavujúci sana stránkach Evanjelia,ale aj cez Christoveslová, plným opísanímvšetkého toho, čomôže urobiť človekaČlovekom.Evanjelium prednami odkrýva obraz človeka v plnomrozsahu, teda Christa. A do tohto obrazu,ako do zrkadla celého ľudstva a ľudskejdokonalosti, sa môžeme zapozerať s tým,aby sme videli seba. Keď čítame Evanjelium,to, čo prečítame, nás môže alebohlboko raniť alebo zasmútiť alebo násnechá ľahostajným, nevšímavým alebonaopak, plným radostí, nadšenia, elánu,inšpirácie a nádeje. Čitajúc Evanjeliumsme povinní byť čestnými. Toto sa námvšak nie veľmi darí, pretože sa chcemevidieť v tom najlepšom <strong>sv</strong>etle. Hľa, prečítalisme si maličký úryvok z Evanjelia.Srdce sa nám zachvelo, zohrialo, rozumsa ako tak o<strong>sv</strong>ietil, celá naša vôľa zbystrelaa v hlave máme už len jedno jediné prianie.„Ách, takto žiť. Aké je to nádherné.Aké je to pravdivé.“ Keď slová Evanjeliazanechali u nás takú odovzvu, znamenáto, že tieto slová dorazili do nášho srdca(a v srdci, podľa <strong>sv</strong>ätých otcov, nietmiesta pre emócie), ono je tou hĺbkounašej duše, centrum nášho bytia, našejexistencie.Existujú však momenty, okamihy achvíle, keď čítame Evanjelium a prečítanýúryvok si k nám nijako nenájde cestu. Čítameho očami, rozumom, všetkému rozumieme,ale máme pocit, že to, čo čítame,nemá s nami nič spoločné, žiaden súvis.K tomuto je potrebnépriznať sa, netrebasamého seba nejakoumelo, neprirodzenehecovať, vybičovaťk tomu, aby sme saako-tak vyjadrili ktomu, k čomu sa nevyjadrujeme.Stáva sa aj to, žetie alebo iné Christove slová sa nám javiakruté, nemilosrdné alebo nepríjemné,a my ich nemôžeme prijať. Štyridsať rokovprešlo odvtedy, keď som na farnostiviedol besedy o blaženstvách: „Blaženíste, keď vás hanobia a prenasledujú aluhajú na vás všetko zlé pre mňa, radujtesa a veseľte sa, pretože vaša odplata hojnáje v nebesiach“ (Mt 5,11-12).A spomínam si, ako jedna z našichfarníčiek povedala: „Otec Anton! Za totovám pekne ďakujem, toto si nechajte. Jasom sa dosť natrápila za celý život. Mneuž trápenia stačí. Takéto blaženstvo sija neprajem.“ Takto mi odpovedajúc,vlastne odpovedala samotnému Isusovi14 DUCHOVNOSŤ <strong>Odkaz</strong> <strong>sv</strong>ätého <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong>
Christovi, nášmu Spasiteľovi: „Tvojeblaženstvo, blaženstvo mučenia, prenasledovaniatoho, koho ľudia nechápu,toho, kto stojí osamote izolovaný, takétoblaženstvo nechcem! A keď ho chceš ty,tak nes kríž a zomieraj na Golgote. Ja naGolgotu nepôjdem a po krížovej cestekráčať nechcem. Ja už som sa dosť nachodilapo tejto ceste počas môjho dlhého aťažkého života.“ Táto žena bola vlastneúprimná a pravdivá. A verím tomu, žeChristos prijal jej slovás oveľa väčšou ochotou,ako keby povedala: „Ach,aké je to prekrásne“! a anipalcom by nepohla, abyten kríž, ktorý treba niesť,vzala na seba, na <strong>sv</strong>ojeplecia a niesla ho.Sme povinní čítaťEvanjelium s otvorenýmrozumom, mysľou, s otvorenýmsrdcom, abystretajúc sa s konanímChrista, vidiac Jeho vzťahk ľuďom, počujúc Jehoslová, adresované tomualebo druhému človeku, počujúc to, čoOn hovorí <strong>sv</strong>ojím žiakom i to, čo adresovalnám, videli a počuli sme to v pravde,vnútornej pravde, pripravení povedať:„Toto áno, Pane! Toto budem dodržiavaťako zákon, pretože teraz už tomu rozumiem.Toto zmeniť nemôžem, tomu eštenerozumiem, o čom rozprávaš, toto eštenemôžem prijať, toto v žiadnom prípadenemôžem! Možno, až keď dorastiem, aleteraz nemôžem!“Tak by sme mohli nájsť v Evanjeliuhoci i len jedno z niekoľkých miest, oktorých môžeme povedať, že v Jeho slováchakoby som uvidel sám seba v zrkadleChristovej osoby, vtedy by sme mohlizačať žiť po kresťansky. Mohli by sme byťnielen činiteľmi tých alebo oných predpisova prikázaní, ale vyrásť na <strong>sv</strong>oj rozmera podľa <strong>sv</strong>ojich síl podobať sa Christovi.Pretože pripodobenie sa Christovi neznamenávonkajšie napodobňovanie (umelé,neprirodzené), ale je to postupný rast ktomu, čo apoštol Pavol nazýva mysľouChristovou. A keď hovorí o Christovejmysli, hovorí o myslení,o obsahu mysle, srdcaa vôli Spasiteľa IsusaChrista.Toto sú úvodné pojmya predstavy, ktoré, zdá sami, je potrebné premyslieťsi, prežiť, ku ktorýmje potrebné dospieť eštepredtým, ako vstúpimeku konkrétnemu zápasu,cvičeniu duchovnéhoživota. Cvičenie duchovnéhoživota spočíva vtom, aby nikdy neboloskostnatelé a nezáživné.Askéta je ten, ktorý sa nachádza v neustálomvnútornom raste, boji, ktorý jeusporiadaný a cieľavedomý. Je potrebnéveľmi zápasiť, aby všetko to, čo poznámeo živote, o Bohu, o pravde, o <strong>sv</strong>ätosti, sastalo realitou v našom živote. Je potrebné,aby sme v sebe premohli mnohé, abyChristova cesta bola priama.O tomto hovoria všetci askéti a ukazujú,ako postupovať a čo robiť. O tomhovorí aj Cirkev vo <strong>sv</strong>ojich bohoslužbách.Hovoria o tom aj tie modlitby, ktoréneustále čítame ráno, večer a v rôznychsituáciách nášho života.03-2007 DUCHOVNOSŤ 15
Z domovaMedzinárodná konferencia„Úloha ženy v súčasnom <strong>sv</strong>ete - pravoslávny pohľad“ThDr. Štefan Šak, PhD.V dňoch 14. – 15. februára2007 sa v Bratislave, v hoteliKyjev, uskutočnila Medzinárodnákonferencia na tému Úlohaženy v súčasnom <strong>sv</strong>ete, pravoslávnypohľad. Konferenciu v spoluprácis Pravoslávnou cirkvou v Českýchkrajinách a Slovensku zorganizovalMedzinárodný fond jednoty pravoslávnychnárodov so sídlom v Moskve.Konferenciu otvoril 14. februárav zrkadlovej sieni PrimaciálnehoPaláca molebenom Jeho Vysokopreo<strong>sv</strong>ietenosťJán, arcibiskup prešovskýa Slovenska. Po molebene JehoVysokopreo<strong>sv</strong>ietenosť Ján, v menePo<strong>sv</strong>ätnej Synody i veriacich pravoslávnejCirkvi, privítal na Slovenskuvšetkých účastníkov konferencie avšetkých prítomných hostí. V krátkompríhovore predstavil našu miestnuCirkev na Slovensku. Zároveňpožehnal a poprial veľa úspechovorganizátorom a účastníkom medzinárodnejkonferencie. Po príhovoreJeho Vysokopreo<strong>sv</strong>ietenosti Jána, prezidentMedzinárodného fondu jednotypravoslávnych národov profesor V. A.Alexejev poďakoval arcibiskupoviJánovi za jeho arcipastierske požehnanie.Ďalej nasledovali príhovorynajvyšších predstaviteľov jednotlivýchautokefálnych pravoslávnychCirkví vo <strong>sv</strong>ete.15. februára nasledoval druhý deňkonferencie, počas ktorého zaznelomnožstvo odborných štúdií so zameranímna úlohu ženy a jej postaveniev súčasnom <strong>sv</strong>ete i spoločnosti. Naslávnostnom obede v hoteli KyjevJeho blaženosť Kryštof, metropolitaČeských krajín a Slovenska, vyzdviholprínos ženy v spoločnostia zároveň pozdravil organizátorov,účastníkov konferencie, vzácnychhostí štátnej správy, cirkevného i politickéhoživota, ako aj predstaviteľovdiplomatických zborov.16 Z DOMOVA <strong>Odkaz</strong> <strong>sv</strong>ätého <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong>
Príspevok Jeho Vysokopreo<strong>sv</strong>ietenosti Jána,arcibiskupa prešovského a Slovenska na Medzinárodnej konferencii„Úloha ženy v súčasnom <strong>sv</strong>ete - pravoslávny pohľad“Vážené excelencie, milí hostia, veľaváženýpán prezident Valery ArkadievičAlexejev.* Dovoľte mi, aby som vás všetkýchprivítal na území našej Slovenskej republiky,na teritóriu miestnej Pravoslávnej cirkviv Českých krajinách a na Slovensku. Jepre nás a našu pravoslávnu Cirkev veľkoucťou, že tu dnes môžeme privítať takýchvzácnych hostí.Táto medzinárodná konferencia máza úlohu zhodnotiť nezastupiteľnú úlohunašich žien v spoločnosti, ale hlavne vCirkvi.V týchto dňoch, počas <strong>sv</strong>ätého Veľkéhopôstu, sa celý kresťanský <strong>sv</strong>et duchovnepripravuje na dni slávneho ZmŕtvychvstaniaSpasiteľa Isusa Christa. Predtým je všakpred nami udalosť najsmutnejšia, udalosťVeľkého piatku, kde pod krížom Spasiteľastojí ubolená žena, Prečistá Diva Mária aúzky okruh žien, ktoré Isusa Christa počasJeho verejného účinkovania sprevádzali.Christos Spasiteľ bol ich ideálom, hodnýmnasledovania; v Ňom nachádza každákresťanská duša pravý zmysel života: vieru,nádej a silu.V knihe Genezis sa píše, že Boh stvorilčloveka ako muža a ženu (Gen 1, 27) akniha Exodus uvádza: „Žena prislúcha<strong>sv</strong>ojmu mužovi a nemá byť subjektominých mužov.“V období Starého zákona mal otecprávo vydávať dcéry na základe vlastnéhouváženia a dostával za ne výkupné. Otecalebo manžel mohol zrušiť záväzok daný14. - 15. február 2007, Bratislavadcérou alebo ženou, alebo jej ho zakázal(Num 30,4-9). Narodenie syna viedlo kväčšej úcte muža k žene (Gen 29, 31-35).Podľa Mojžišovho zákona sa po narodenísyna považovala matka za nečistú štyridsaťdní a po narodení dcéry osemdesiat dní.Po ich uplynutí musela priniesť očistnúobeť v chráme, ako sa to dozvedáme zknihy Leviticus. Zvestovanie knihy Exoduso stvorení ženy (Evy) z rebra Adamovho(Gen 2, 21-23) poukazuje na podriadenosťženy mužovi. Matka mala autoritu u <strong>sv</strong>ojichdetí, ktoré si ju zároveň veľmi ctili (Lev19,3; Deut 5,16) a ona bola zodpovedná zaich výchovu.Povinnosťou ženy bolo starať sa o domácnosťa viesť ju. Svoj čas venovala hlavnerodine a potom spoločným známym. Vžalme 128 je taká žena prirovnaná k úrodnémuviniču. V starozákonnej tradícii sažena mohla sa zúčastňovať na náboženskomživote, na <strong>sv</strong>iatočných bohoslužbách, naobetnom stolovaní a na pútiach na <strong>sv</strong>ätémiesta (1Kr 1, 3-5, 24-28; 4Kr 22-23). Takako muž, aj žena mohla navštevovať školuzákona (Deut 31, 12; Neh 8, 2-3), mohlasa zúčastňovať na spoločensko-ekonomickoma politickom živote spoločnosti (Sud4, 4-22).V Novom zákone počúvali kázne Christoveženy aj muži rovnako (Mt 14,21; 15,28;Jn 4, 7-22), uzdravovali Jeho silou (Jn 8,14-15; 9, 20-22; Mk 7, 25-30; Lk 8, 2; 13, 13),slúžili v čase Jeho kazateľskej misie (Mk 15,40-41; Lk 8, 1-3), a neopustili Ho ani v čase03-2007 Z DOMOVA 17
utrpenia a ukrižovania (Mt 27, 55-56; Jn 19,25). Boli prvými <strong>sv</strong>edkami Jeho Vzkrieseniaa výlučne len ženy boli prizvané k tomu, abypriniesli túto blahú zvesť apoštolom (Mt 28,1-10; Jn 20, 1-2; 11-18). Ženy zohrali veľkúúlohu aj pri formovaní prvých kresťanskýchobcí; niektoré ženy mali aj dar proroctva(Sk 21, 9).V Starom zákone je dôstojnosť ženy zdôrazňovanáv jej materskom poslaní.V Novom zákone Christos požehnalženám i mužom, ktorí sa rozhodli pre životv blízkosti Christa, aby dosiahli Kráľovstvonebeské (Mt 19, 11-12).Náš Spasiteľ Christos si vybral za <strong>sv</strong>ojumatku Prečistú Divu Máriu pre jej odhodlanieuž v detstve, pre jej čistotu a oddanosťBohu počas celého <strong>sv</strong>ojho života.Náš Spasiteľ neodsudzoval manželskýstav, o čom <strong>sv</strong>edčia tieto jeho slovál: „Pretomuž opustí otca i matku a pripúta sa k<strong>sv</strong>ojej manželke a budú dvoje v jednomtele“ (Mt 19, 5). Aj apoštol Pavel oslovujemužov, aby milovali <strong>sv</strong>oje manželky tak, akosi Christos zamiloval Svoju Cirkev a SebaSamého vydal za ňu. V liste ku Galatskýmzdôrazňuje: „Niet muža a ženy, lebo vyste všetci jeden v Christovi“ (Ef 5, 25). Tuvidíme, že v Starom zákone boli pre ženypríkladom Sára, Rebeka, Rút a ďalšie. VNovom zákone je podobným príkladomPrečistá Diva Mária.Osobitná úloha ženy je ukázaná v typológiiEvy a Prečistej Divy Márie, ich vzťahomk činnosti Svätého Ducha v Christovom dielespásy človeka. Toto typologické spojenieAdama a Christa, kde predobrazom Christaje Adam a Christos ako nový Adam je obrazomstarého Adama, ktorý predstavujeľudský rod, javí sa základom <strong>sv</strong>ätootcovskejtradície a života Cirkvi.Centrálnou osobou v diele a pláne spásyčloveka je Prečistá Diva Mária, Matka Božia– Bohorodica. V nej sa naplnilo dielo SvätéhoDucha, ktorého pokračovaním bolo Vteleniesa Syna a Slova Božieho. Toto spojeniebolo potrebné pre očistenie sa od dedičnéhohriechu a pre Vtelenie sa Božieho Syna zoSvätého Ducha a Prečistej Divy Márie. Evatým, že prestúpila zákon, spôsobila sebe acelému ľudskému rodu smrť. Prečistá DivaMária sa príkladom <strong>sv</strong>ojej osobnosti stalazákladom spásy pre celý ľudský rod. Evapredstavuje padlého človeka a Bohorodicapredstavuje obnovenie padlého človekacez narodenie sa nového človečenstva vChristovi.Tak ako ženy v celej starozákonnej ajnovozákonnej tradícii majú vopred prisľúbenúa určenú úlohu, tak aj muži majú<strong>sv</strong>oje miesto v službe Bohu. Bohorodica jenám daná ako obraz Cirkvi. Cirkev tak akoBohorodica prijíma Svätého Ducha, dielomKtorého sa rodí Christos. Vo <strong>sv</strong>ätootcovskejtradícii je ukázané typologické spojenie medzimaterstvom Bohorodice a materstvomCirkvi. Toto liturgické prepojenie Bohorodicea Cirkvi s dielom Svätého Ducha priVtelení pôsobí počas celej histórie Cirkvi.Účasť žien na živote CirkviCirkev vo <strong>sv</strong>ojej histórii nezabúda anina úlohu žien vo vnútri Cirkvi a na ichpôsobenie vo <strong>sv</strong>ete. Ženská služba sa viažek rôznym oblastiam duchovného života:liturgickej, pastierskej, katechetickej didaktickej,misionárskej a sociálnej. Potrebné jespomenúť aj ženské mníšstvo, ktoré má vCirkvi zvláštne postavenie.Apoštolský stupeň diakonís sa opäťobnovuje. V Cirkvi sa tento stupeň nikdy18 Z DOMOVA <strong>Odkaz</strong> <strong>sv</strong>ätého <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong>
nezatratil ako nepotrebný, hoci boli tendencieúplne ho zrušiť, o čom nájdeme mnoho<strong>sv</strong>edectiev z apoštolskej, <strong>sv</strong>ätootcovskejdoby, kanonickej a liturgickej tradície.Diakonisa prijímala chirotesiu v oltári na<strong>sv</strong>ätej liturgii pri čítaní dvoch modlitieb,po nich dostala diakonský orár a prijímala<strong>sv</strong>. Eucharistiu pri prestole ako ostatnémužské duchovenstvo. Aj medzi <strong>sv</strong>ätými vdyptichoch sa nachádzajú <strong>sv</strong>äté ženy, akonapríklad diakonisy Fiva a Olympiada, <strong>sv</strong>.Jekaterina, <strong>sv</strong>. mníška Makrina, <strong>sv</strong>. kňažnáOľga, <strong>sv</strong>. Ľudmila Česká.V súčasnosti sa ženy v Cirkvi opäť vracajúk významnej úlohe katechetickej misie,ako ju poznáme z čias apoštolských a poapoštolských.Dnes sa ženy v oblasti teológievzdelávajú na najvyššej akademickej úrovnia uplatňujú sa ako učiteľky náboženstva vškolách a chrámoch.Na záver môžeme smelo povedať, žeCirkev sa nikdy liturgicky neizolovala odslužby žien v chrámoch a v charitatívnejslužbe. Ako vidíme z histórie, ženy mali<strong>sv</strong>oje pevné miesto pri prestole; ženy, ktoréžili čistý morálny život a boli zbožné, bolihodné chirotesie na diakonisu. Tie potomslúžili ako pomocnice v chrámoch, v charitatívneja katechetickej službe.Ďakujem vám za prejavenú dôveru anašej konferencii želám priaznivú pohoduv práci pre rozvoj pravoslávnej Cirkvi.Christos posredi nas!* predseda medzinárodného fondujednoty pravoslávnych národovPrešovská eparchiaVzácna návšteva na Prešovskej pravoslávnej eparchiiv PrešoveDňa 8. februára 2007 navštíviliÚrad Prešovskej pravoslávnejeparchie predstavitelia Maticeslovenskej v Prešove. Úrad navštívilipri príležitosti jubilea JehoVysokopreo<strong>sv</strong>ietenosti Jána, arcibiskupaprešovského a Slovenska,aby ho osobne pozdravili azároveň nadviazali kontatky preďalšiu spoluprácu. Stretnutie sa nieslov priateľskom duchu, o čom <strong>sv</strong>edčí ajzápis v kronike: „Matica slovenská aspätosť <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong> úzko súvisí spravoslávnou Cirkvou. Veríme, že prvékroky spolupráce začali práve dnes abudú nasledovať ďalšie, neskončia týmtozápisom. Nech Boh žehná tieto kroky aprispeje k dobrým úmyslom.“POĎAKOVANIESrdečne ďakujem všetkým, ktorí ma pozdravili pri príležitosti mojich70. narodenín. Ďakujem Vám za Vaše úprimné slováa modlitby. Nech Vám Boh žehná a Pre<strong>sv</strong>ätá Bohorodičkanech Vás ochraňuje pod <strong>sv</strong>ojím omoforom.arcibiskup Ján03-2007 Z DOMOVA 19
Zo <strong>sv</strong>etaNáboženská sloboda a vzťah medzi slobodou a náboženstvomprof. ThDr. Ján Zozuľak, PhD.V dňoch 14. – 15. marca 2007 sa vJeruzaleme (Izrael) uskutočnil 6. dialógmedzi judaizmom a pravoslávnym kresťanstvom.Na úvod zaznel pozdrav JehoSvätosti konštantinopolského (ekumenického)patriarchu Bartolomeja I., ktorý prečítal francúzskymetropolita Emanuel. Potom sa prihovorila účastníkov dialógu privítal v Jeruzaleme JehoSvätosť Teofilos III., jeruzalemský patriarcha.V oboch príhovoroch zaznela podpora dobrýchvzťahov medzi náboženstvami a rezonovalvýznam náboženskej slobody. V podobnomduchu sa niesli aj ďalšie príspevky. Zo Slovenskasa na konferencii zúčastnil arcibiskup pražskýKryštof, metropolita Českých krajín a Slovenskaa prof. ThDr. Ján Zozuľak, PhD., prodekanPravoslávnej bohosloveckej fakulty Prešovskejuniverzity v Prešove.Francúzsky metropolita Emanuel, riaditeľKancelárie Pravoslávnej cirkvi pri Európskomparlamente v Bruseli, ktorý bol hlavným organizátoromtohto stretnutia, sa vo <strong>sv</strong>ojom príhovoredotkol spoločenských zmien a dôležitosti správnehoprístupu náboženských vodcov pri riešenírôznych otázok, ktoré dávajú nové perspektívydo budúcnosti.V hlavnom vystúpení najvyšší rabín MordechaiPiron z Jeruzalema objasnil židovskéchápanie zákona v duchu výkladu Svätého Písmaz pohľadu judaizmu, aby mohol toto chápanieprepojiť s chápaním náboženskej slobody v judaizme.Pravoslávny kresťanský pohľad vzťahu Bohaa <strong>sv</strong>eta prezentoval profesor Vlasios Feidas z Aténv spektre slobody človeka. Poslaním medzináboženskýchdialógov je uplatňovanie náboženskejslobody všetkých ľudí, zdôraznil, a pripomenul,že v súčasnosti je otázka náboženskej slobodyveľmi aktuálna.Nasledujúce príspevky, ktoré vyjadrovaližidovský a pravoslávny pohľad na vybrané témy,boli zamerané na otázky vzťahu medzi slobodou anáboženstvom, náboženskej identity v modernom<strong>sv</strong>ete a pod.Účastníci dialógu z USA, Francúzska, Belgicka,Ruska, Gruzínska, Rumunska, Bulharska, Grécka,Cypru, Egypta, Izraela, Poľska, Čiech, Slovenska aďalších krajín na záver vyjadrili užitočnosť každéhodialógu, ktorý dáva možnosť pre spoluprácu.Vypracovali komuniké, v ktorom zhrnuli výsledky6. dialógu medzi judaizmom a pravoslávnymkresťanstvom.Stretnutie zástupcov judaizmu a pravoslávnehokresťanstva vyvrcholilo recepciou a prijatímúčastníkov dialógu Jeho Svätosťou Teofilosom III.,jeruzalemským patriarchom, v rezidencii historickéhopravoslávneho patriarchátu, ktorý ochraňujeSväté Miesta utrpenia a zmŕtvychvstania SpasiteľaIsusa Christa vo <strong>sv</strong>ätom meste Jeruzalem.20 ZO SVETA <strong>Odkaz</strong> <strong>sv</strong>ätého <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong>
Cirkevnoslovansko-slovenský slovník (7. časť)bogomu´drq,-a,-o (-yj, -aä, -oe) /p. bogomu´drenqbogomu´Ònw prísl. bohoľudský; spoločne,spolu podľa Božstva a človekabogomyślennyj, -aä, -oe v myšlienkachsa povznášajúci k Bohubogonakazátelenq, -lna, -lno(-lnyj, -lnaä, -lnoe) poučajúciBožským pravdám, privádzajúci k Božskýmpravdámbogonaèálñe, -ñä s tearchia, teokracia;Božie vedenie, Božie vládnutie, Božiavládabogonaèálnyj, -lnaä, -lnoe ktorýmá počiatok v Bohu, vychádza z Bohabogonaèértanq, -nna, -nno (-nnyj, -nnaä, -nnoe) Bohom načrtnutý,navrhnutý, naznačený, nakreslenýbogonevh´´sta, -y ž Božia nevesta,Bohonevestabogonevh´´stenq, -tna, -tno (-tnyj, -tnaä, -tnoe) Bohu zasnúbený,zasnúbenábogono´śecq, -a m ten, kto (v sebe) nosíBoha, nosiaci (v sebe) Bohabogo•técq, -a@ m pomenovanie kráľaDavida, a tiež Joakima a Anny, rodičovBohorodicebogo•trokovíca, -y ž Božie dieťa,Božia dcéra; pomenovanie Panny Máriebogopobh´dnyj, -aä, -oe získaný víťazstvomskrze Bohabogovh´śtnikq, -a m Boží oznamovateľ,zvestovateľbogopodraÒatelénq, -lna, -lnoB(-lnyj, -lnaä, -lnoe) napodobňujúciBohabogopoèitánñe, -ñä s uctievanie Boha;bohoslužba, kresťanská Bohoúctabogopoèténq,-nna,-nno (-nnyj,-nnaä, -nnoe) uctievaný za oddanosť,vernosť Bohubogoprédanq, -nna, -nno (-nnyj, -nnaä, -nnoe) oddaný, verný Bohu, zverený,poručený, odovzdaný Bohubogoprñímecq, -a, n -emq m ten,ktorý vzal (prijavší) Spasiteľa na ramená; totopomenovanie sa vzťahuje na <strong>sv</strong>. Simeona(L 22, 25 – 35)bogoprozä´´bnyj, -aä, -oe ten, ktovyklíčil, vzišiel, vyrástol Božím pôsobením,Božou siloubogorazu´´mñe, -ñä s Bohopoznanie,poznanie, poznávanie Bohabogorazu´´mnyj, -aä, -oe tykajúci sapoznávania Bohabogoráslennyj, -aä, -oe ten, ktovyrástol zvláštnym Božím ráčením (vôľou,chcením)bogorevnívq, -a, -o (-yj, -aä, -oe) horlivo, oduševnene uctievajúci, ctiaciBohabogorodítelnica, -y ž Bohorodica,Bohorodička, Mater Božiabogoro´dica, -y ž /p.bogorodítelnicabogoro´dièenq, -èna verš (pieseň) napočesť (k úcte) BohorodicebogoroÒdénñe, -ñä s Božské vtelenie03-2007 Cirkevnoslovansko-slovenský slovník XXIX
ogoro´´snyj, -aä, -oe orosený Bohombogosádenq, -dna, -dno (-dnyj, -dnaä, -dnoe) zasadený, vysadený BohombogosaÒdénq, -nna, -nno (-én-nyj,-énnaä, -énnoe) / p. bogosádenqbogo<strong>sv</strong>h´tlyj, -aä, -oe žiariaci Božským<strong>sv</strong>etlombogo<strong>sv</strong>htílnikq, -a (<strong>sv</strong>ietnik)dávajúci, vydávajúci Božské <strong>sv</strong>etlobogoskazánnyj, -aä, -oe hovoriaciz vnuknutia Božiehobogoslávenq, -vna, -vno (-vnyj,-vnaä, -vnoe) oslávený Bohombogoslovésenq, -sna, -sno (-snyj,-snaä, -snoe)bogoslo´viti, -vlú, -viši, -vätqndk. hovoriť o Bohu; učiť, vyučovať, prednášaťo Bohubogoslo´vñe, -ñä s teológia, bohosloviebogoslo´´v(ec)q, -a m teológ, bohoslovecbogoslo´´venq, -vna, -vno (-vnyj,-vnaä, -vnoe) bohoslovný; zvestujúciBožiu pravdubogoslo´´vskñj, -aä, -oe teologický,bohosloveckýbogosluÒébnyj, -aä, -oe bohoslužobný;vzťahujúci sa na bohoslužbubogosluÒén,-ñä s 1. bohoslužba(uctievanie Boha spoločnou modlitboua slávoslovím (oslavou) podľa predpísanéhoobradu 2. vykonávanie bohoslužby(činnosť, bohoslúženie)bogosodh´´lati, -laú, -laeši, -la-útq dk. urobiť účastným Božstvu;zbožštiťbogosodh´´telnyj, -aä, -oe vykonaný,urobený bezprostredným Božímpričinením, zásahom, pomocoubogosoèetánq,-nna, -nno (-nnyj, -nnaä, -nnoe) spojený, sústredený, skoncentrovaný,zlúčený, skombinovaný, kladenýBohombogospasáemyj, -aä, -oe ochraňovaný,chránený Bohombogosu´dnyj, -aä, -oe určený, stanovený,definovaný Bohombogotájnikq, -a ten, kto prenikol,vnikol do tajomstiev Božskýchbogotáinq,-a, -o (-jnyj, -jnaä,-jnoe) obsahujúci, majúci v sebe Božskétajomstvobogotvorénñe, -ñä s vzdávanie Božskejúcty, zbožšťovaniebogotvorímyj, -aä, -oe ctený, uctievanýza Boha; ten, komu sa vzdávajúpocty božstvabogotvorítisä, -rúsä, -ríšisä,-rä´tsä ndk. nechať sa uctievať ako Boha;vyhlásiť sa za božstvobogotvo´ŕenq, -a, -o (-yj, -aä, -oe)stvorený Bohombogotéèenq, -a, -o (-yj, -aä, -oe)plynúci, prechodiaci osobitným Božímráčenímbogotkánenq, -ánna, -ánno (-ánnyj,-ánnaä, -ánnoe) tkaný, utkanýBohom, s pomocou Božoubogoto´´èenq, -èna, -èno (-ènyj,-ènaä, -ènoe) 1. prýštiaci, vytekajúci,vyvierajúci z Boha; prameniaci v Bohu 2.medonosnýbogotòátelnw prísl. s horlivosťou, susilovnosťou, s príčinlivosťou, s pedantnos-XXX Cirkevnoslovansko-slovenský slovník <strong>Odkaz</strong> <strong>sv</strong>ätého <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong>
ťou, s dôslednosťou k Bohubogoubƒ´jca, -y m vrah boha, bohovrahbogouvh´´tlivq,-a, -o (-yj, -aä,-oe) orodujúci u Boha o vyslyšanie, vypočutieprosieb (modlitieb)bogougo´dñe, -ñä s to, čo sa páči Bohu,bohumilé jednanie, lahodenie Bohu; plnenieBožej vôlebogoukrášenq, -nna, -nno (-ennyj,-ennaä, -ennoe) skrášlený, okrášlenýBohombogoustro´´enq, -nna, -nno (-enennyj,-ennaä, -ennoe) usporiadaný,vystavaný, zbudovaný, spravený, urobenýBohombogouèénq, -nna, -nno (-énnyj, -énnaä,-énnoe) od Boha naučený, vzdelaný;vzdelaný bohombogoxranimyj, -aä, -oe chránený,ochraňovaný Bohombogoèelovh´´kq, -a m Bohočlovek;vtelený Syn Božíbogoèertánq, -ánna, -ánno (-ánnyj,-ánnaä, -ánnoe) písaný, napísaný,načrtnutý Bohombogoèestívq, -a, -o (-yj, -aä, -oe)ctiaci, uctievajúci Boha, bohabojnýbogoèéstñe, -ñä s uctievanie Boha,bohabojnosť, zbožnosť, nábožnosťbogoèéstenq,-tna, -tno (-tnyj,-tnaä, -tnoe) zbožný, nábožný, uctievajúciBohabogoètécq, -èétca m Boží ctiteľ, bohabojný,zbožný človekbogoävlénñe, -ñä s Bohozjavenie (6.január), zjavenie sa Bohabogoävlénnikq, -a m ten, kto sa stalhodným byť <strong>sv</strong>edkom Božích právdbogoävlénnyj, -nnaä, -nnoe zjavený,odhalený, ukázaný Bohombg0q (boǵq), -a m Bohbo´´gq, -a m boh, pohanské božstvo,idolbo´ ´drennyj, -nnaä, -nnoe bodrý; čulý,bdelý, živý, rezký, veselýbo´´drostnyj, -aä, -oe bodrý; čulý,bdelý, nebojácny, silný, chrabrýbo´ ´drostnw(h) prísl. bodro, bdelo, čulo,živo, rezkobo´drstvo, -a s bodrosť, bdelosť, čulosťboÒéstvennw prísl. vlastné, <strong>sv</strong>ojské,príznačné BohuboÒéstvenq, -nna, -nno (-nnyj,-nnaä, -nnoe) Božský, BožíboÒestvo@, -a s 1. Božská podstata 2.Boh, Božstvoboĺñj, boĺši, boĺe (boĺše) 2. st. odvelíkq, vélñj väčšíbolh´´zn, -i ž 1. choroba, neduh 2.bolesť, utrpenie, bôľ, trápeniebolhńñe, -ñä s pociťovanie bolestibolh´ti, bolú@, bolíši, bolä´tq 1.byť chorý, chorľavieť, boľavieť 2. mať bolesti,pociťovať bolesť, bolieťboĺee, boĺhe prísl. viacborécq, -a m bojovník, zápasníkbrada@, -y ž 1. brada 2. fúzy, chlpy nabradebrády, -dve ž sekera, toporbrán, -i ž 1. zápas, boj, bitka 2. spor,nesúlad 3. hanlivé, hanobiace, potupujúce,urážlivé slovábrátñä, -i ž 1. mnísi, ktorí žijú03-2007 Cirkevnoslovansko-slovenský slovník XXXI
v jednom monastieri 2. osoby patriace dojedného spoločenstvabratolú´´becq, -a m človek milujúcibratovbratolú´ ´b(stv)ñe, -ñä s človek milujúcibratovbratoubƒ´jstvo, -a s bratovraždabrátq, -a m bratbrátstvo, -a s bratstvobráèestvo, -a s manželský stav, manželstvobráèenq, -èna, -èno (-ènyj, -ènaä,-ènoe) <strong>sv</strong>adobný, sobášnybrášno, -a s jedlo, pokrm, potrava,stravabrášnovati, -šnuú, -šnueši,-šnuútq ndk. zakusovať, ochutnávaťjedlo, pokrmbrégq, -a m brehbrémä, -ene s bremeno, bremäbrémennyj, -aä, -oe 1. ťažký, 2. zaťažujúci,ťažko doliehajúcibrénñe, -ñä s 1. blato 2. hrnčiarskahlina 3. živica, horská (?) smola, ktorá sapoužívala v stavebníctve namiesto vápna4. niekedy – prekážka, ťažkostibreòi@ (
MisiaVďaka sestre Katarine Tombusa našla izba s jednou posteľouv izbe č. 133. Po prvých vyšetreniacha biopsii bola diagnózapotvrdená: Hodgkinova chorobav pokročilom štádiu. Liečba sanekonala, lebo nechcela prijať žiadnuterapeutickú liečbu.Uplynul mesiac a šírili sa smutnésprávy. Prišli ju navštíviť blízki priateliaa jej „deti“. Mohli s ňou byť iba niekoľkominút. Pri odchode povedali <strong>sv</strong>oje zbohoma ona <strong>sv</strong>oje „Stretneme sa v raji“.Snažila sa ich utíšiť, ale ich zármutokbol veľký. „Myslím si, že som videla <strong>sv</strong>ojvlastný pohreb pred smrťou“, napísala<strong>sv</strong>ojmu starému priateľovi Yehudovi.Náš starec, otec Dionysios, ktorý junavštívil, nám povedal, že napriek bolestibola v neustálom stave glorifikácie(oslavovanie Boha). Povedal, že jej tvármala <strong>sv</strong>etlomodrý lesk.Jej oči sa dívali za všetko a ešte ďalej.Bola tichá, vážna, pokojná. Opúšťalanás, a my sme mlčky pozorovali, akosa vzďaľuje z nášho brehu.„Čo sa vám stalo, gerondisa“? pýtalisa návštevníci. „Och, nič. Iba slabárakovina. Nech je pochválený Pán!“odpovedala. „Čo robíte gerondisa?“,pýtali sa iní. „Nič zvláštne... Deň a nocčítam, čo anjeli napísali na veľké listyna steny mojej izby: Tvoja vôľa nech sastane na zemi i na nebi“...„Skúška“Askéza z lásky - Matka GabrielaZ knihy The Ascetic of Love - Matka Gabrielaupravil Mgr. Pavel Tkáč, duchovný (pokračovanie)Každá minúta, ktorá uplynula s jejbolesťou pri dýchaní, nám pripomenulaaromatickú divú rastlinu, ktorú drvímev rukách, aby sme z nej dostali vôňu.Zatiaľ čo podstupovala túto skúšku vBožích rukách, vydávala vôňu duchovnéhoparfému, ktorý zaplnil izbu, dokoncaaj chladné chodby nemocnice.Napriek zákazu vstupu, ktorý viselna dverách izby číslo 133, lekári, sestričky,rôzni návštevníci prichádzali k neja žiadali ju o požehnanie. Táto izba satiež stala izbou anjelov...Dňa 9. apríla odišla z nemocnice aubytovala sa u sestry Augustíny v mesteKato Heliupolis. Tieto dni boli smutné.Nemohli sme sa pozerať na to, ako trpí.Lymfatické uzliny pri jej uchu vyrástlido veľkosti vlašských orechov a spôsobovalijej veľkú bolesť. Ale ona nehovorilanič a nesťažovala sa na nič.Koniec bol blízko... Blížila sa Pascha.Vždy si priala, aby zomierala s hymnusom„Christos voskrese...“ Mysleli smesi: „Zoberie ju Boh už teraz?“Ráno, vo <strong>sv</strong>ätú sobotu, 14. apríla1990, sme išli do neďalekého chrámu<strong>sv</strong>. Paraskevy na rannú liturgiu. Pohymnuse „Povstaň Bože a súď zem“...prijala <strong>sv</strong>. Eucharistiu.Šli sme domov. Sedela vo <strong>sv</strong>ojej izbe apovedala mi: „Poď a daj tu <strong>sv</strong>oje ruky“.Váhavo som jej dával ruku. Bál som sa,že jej spôsobím bolesť a nechcel som sa03-2007 MISIA 25
dotknúť jej rakoviny, ktorá ju tak rýchlood nás odvádzala preč...Svojou rukou viedla moju ruku nasprávne miesto, dvíhajúc ju nahor anadol, a pritisla si ju na postihnutémiesta.„Čo je to“? zvolal som. Kam sa podelinapuchnuté uzliny?“ Ako pochybujúciTomáš som sa dotkol miest, kontroloval,hľadala som znovu a znovu. Nebolotam nič!!! Rakovina zmizla počas<strong>sv</strong>ätej liturgie! Mihnutím oka! Pretožeto chcel Boh! Na to nestačia slová... súneprimerané...Výkrik radosti. Ďakovanie Bohu apochvala Pánovi... Veľké pohnutie.. Telefonovaniepriateľom. Malá slávnosť..„Potvrdil si Tvoje dedičstvo, keď boloúnavné“... „Christos voskrese“! „Voistinuvoskrese!“ÚvahaRozjímanie na Veľký piatokMgr. Pavol KochanTáto skúška trvala štyridsať dní.O niekoľko dní sme išli znovu donemocnice Pammakaristos. Nespomínalisme toto tajomstvo. Sedeli smev kancelárii sestry Kataríny a matkaGabriela jej ukázala zázrak.. „Môj Bože!Sláva Ti!“ Prišiel lekár, pán P. Tzortzis,čomu sme sa veľmi potešili. „Prišla som,aby ste videli, ako sa mi darí“, povedalalekárovi. Rozpačito začal ohmatávať jejkrk. Náhle spustil ruky, akoby ich tamnemohol držať. Tichým hlasom sa mupodarilo povedať: „Alebo si ty <strong>sv</strong>ätá,alebo ťa Boh veľmi miluje. V každomprípade modli sa za nás a za našu nemocnicu“.Klesol na stoličku, bol veľmiotrasený.Takto reagovali aj pán Anusis, riaditeľnemocnice a pán Papadopulos,chirurg, ktorý jej robil biopsiu.V čase Paschy z úst <strong>sv</strong>ätých tento <strong>sv</strong>et kvôli mne a ja som Ťa nechcelCirkvi zaznieva radostné CHRIS- prijať. Len včera si mi zjavil naj<strong>sv</strong>ätejšieTOS VOSKRESE. Tomu však predchádzatajomstvo a ja ako Judáš bežal som hneďtak smutná udalosť – utrpenie a zapredať Ťa. Ty si mi daroval najväčšísmrť nášho Pána Isusa Christa. Je to a najvzácnejší poklad - spásu a večnýčas pokánia. Mnohí sa pýtajú, čo je pokánieživot a ja som Ťa predal za drobnýa je mnoho hlbokých myšlienok peniaz, za bezcenný kov. Modlil si sao pokání. Nech o tom hovoria aj slová v Getsemanskej záhrade za celý tentojedného hriešnika, ktorý ako jeden z <strong>sv</strong>et, krvavý pot stekal po Tvojej tvárimnohých na Veľký piatok pristúpil k a ja ako Judáš bozkom som Ťa zradil ahrobu nášho Spasiteľa a takto vo <strong>sv</strong>ojom zviazal povrazmi. Ako židovský veľkňazsrdci vyznal <strong>sv</strong>oje pokánie:som si trhal rúcho, bil sa do hrude, keď„Dnes tu stojím v tak pochmúrny deň si stál pred veľradou a rozhodol som oa plačem... Plačem a rozmýšľam nad Tvojej smrti.všetkým, čo sa stalo a čo všetko som Petrovi podobný trikrát som Ťa zaprelvykonal ja. Ty, Bože môj, prišiel si na pred <strong>sv</strong>etom. Ako Pilát som Ťa súdil,26 ÚVAHA <strong>Odkaz</strong> <strong>sv</strong>ätého <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong>
Teba, Sudcu všetkého, živých aj mŕtvych.Ja som bol ten, čo kričal Pilátovi na Teba„ukrižuj, ukrižuj“. Bil som Ťa, pľuval aposmieval sa Ti ako jeden z oných vojakov.Potom som Ťa viedol na Golgotu,aby som Ťa pribil klincami k drevu, nakríž, potupný to nástroj ešte potupnejšejsmrti. Ešte na kríži si sa modlil za odpustenievšetkého, čo som Ti vykonal, ale jasom sa len ďalej posmieval a kričal naTeba „zíď, ak si Boží Syn“. Ako jeden zlotrov som Ťa pokúšal a volal na Teba„zachráň Seba aj mňa“. A keď si zomrel,slnko sa zatemnilo a tma nastala po celejzemi od času šiesteho do času deviateho,záves v naj<strong>sv</strong>ätejšej <strong>sv</strong>ätyni sa roztrholna dvoje, zem sa zatriasla, hroby saotvorili a mnohí spravodliví vyšli zhrobov, aby <strong>sv</strong>edčili o Tebe, len ja somostal v nemom úžase a neľutoval, čo somvykonal, ale ešte som kopijou prebodolTvoj bok, z ktorého vytiekla Krv a voda.Mnohí vtedy uverili a učinili pokánie, lenja som ostal zatvrdilý vo <strong>sv</strong>ojom srdci...Kde sú moje slzy, kde je moja ľútosť, kdeje moje pokánie?...Ale dnes, keď tu stojím pred Tvojímhrobom a rozmýšľam nad tým všetkým,ÚvahaMoja samota...Mgr. Pavol KochanPre <strong>sv</strong>oju pýchu nevidím užkrásu okolo seba, nepočujemspev vtákov, necítim vôňu kvetov aniteplo slnka. Som len ja a moja prázdnota...Koho poteším a komu pomôžem?„Raz sa mi zjavil anjel a vzal ma nautešené miesto. Stál som uprostredplačem... Až teraz si uvedomujem <strong>sv</strong>ojuhriešnosť, bezmocnosť pred Tvojou nekonečnouláskou, skrze ktorej si vyslobodiltento <strong>sv</strong>et z tmy a hriechu. Zostúpil si dotmy a plaču, aby si vyviedol spravodlivýchdo Svojho kráľovstva, do radosti,do života... Stojím tu a verím... verím,že tak, ako si zomrel za tento <strong>sv</strong>et, takpo troch dňoch vstaneš z mŕtvych. Lebonemá moc nad tebou ani smrť, ani tma.Slzami v duši a žiaľom v srdci Ti omývamnohy ako hriešnica, ako mýtnik Ťaprosím „buď mi milosrdný“, plačem akoPeter, ako lotor Ťa prosím o odpustenie...Verím, že prídeš a o<strong>sv</strong>ietiš tmu, v ktorejblúdim, vytrhneš ma z rúk hriechu a beznádeje.Učiníš ma hodným života Tvojejblízkosti... lebo viem, že Ty si láska, Ty siživot, Ty si <strong>sv</strong>etlo, po ktorom túžim...“Až budeme stáť pred hrobom nášhoChrista, spomeňme si na všetko toto aprosme Boha, aby ani v tento čas násneopustil, ale prijal naše prosby, našemodlitby, našu vieru a lásku k Nemua učinil nás hodnými pristúpiť v deňPaschy k čaši života, v ktorej je to Telo aKrv preliata za naše hriechy, a po ktorejtak veľmi žízni naša duša...nádhernej lúky plnej života okolo. Vjednom okamihu začali hynúť zvieratá,vädnúť kvety, slnko sčernelo a neboskamenelo tmou. Z toho krásneho <strong>sv</strong>etaokolo mňa neostalo nič len púšť, tma astrach... Zmocnila sa ma úzkosť: kdeje ten život, kde je tá harmónia, kde je03-2007 ÚVAHA 27
adosť a pokoj? Siahol som do vreckanohavíc a... našiel som malú <strong>sv</strong>iečkua jednu zápalku. Škrtol som zápalkouzapálil <strong>sv</strong>iečku. Ucítil som teplo, ktorésálalo od plameňa <strong>sv</strong>iece. Stál som sámuprostred ničoho s malým <strong>sv</strong>etielkom vruke... Zohol som sa k zemi, aby som salepšie prizrel zemi, na ktorej som stál.Uvidel som malé semienko. Opatrnesom ho vzal do ruky, rozhrnul zem aposadil ho... To malé, krehké semienkozačalo pučať a rýchlo rástlo. Po malejchvíli z neho vyrástol mohutný stromplný rôznych plodov. Odtrhol somjeden z plodov a zahryzol doň. Ucítilsom príjemnú chuť. Zrazu zo stromuvyleteli vtáky a všade okolo bolo počuťaj ich lahodný spev. Zo <strong>sv</strong>iečky, ktorúsom držal v ruke, vyprskol žeravý uhlík,malá iskierka, ktorá sa pomaly vznášalahore... rozžiarila sa a o<strong>sv</strong>ietila celý <strong>sv</strong>etokolo mňa. Znova som stál uprostredlúky plnej harmónie a života. Ale nebolto už ten <strong>sv</strong>et, ktorý som videl predtým.Teraz bol o niečo dokonalejší, hodnotnejší...Bol hodnotnejší o jednu dušu, ojedného človeka, ktorý zblúdil vlastnoupýchou a umrel pre celý <strong>sv</strong>et... o človeka,ktorý sa vrátil k Bohu od <strong>sv</strong>ojejosamelosti v hriechu a pýche cez malýplameň nádeje, cez iskierku viery... Svetbol plnší o mňa...“Vtom som sa zobudil. Vstal som ašiel sa o<strong>sv</strong>iežiť. Pozrel som do zrkadlaa povedal som si so slzou v oku: dneszačnem odznova...Napísali námTelesná bezmocnosť a vieraJ. S.Aj keď som veriaci, ťažkoznášam kríž, ktorý mi znemožňujevykonávať doterajšiuslužbu v Cirkvi. Zmierniť sas tým, že by som bol trvalepostihnutý a nemohol by som slúžiťBohu a ľuďom i <strong>sv</strong>ojej rodine akodoteraz, si neviem vôbec predstaviť.Stretávam mnohých ľudí, ktorí sútelesne postihnutí, súcitím s nimia povzbudzujem ich. Nemôžem sazmieriť s myšlienkou, že by môj stavmohol byť trvalý alebo, že skončím smojou službou, ba dokonca i pozemskýmživotom. Neviem sa zmieriť sapocitom bezmocnosti, desí ma to, ikeď u iných ľudí predpokladám, že byisté skutočnosti mohli rešpektovať, ževšetko je vôľa Božia.To, čo sa mi stalo, ma zastihlonepripraveného a nepokorného sa stýmto stavom zmieriť a prijať to akoneodvolateľný fakt. Prosím Boha, abymi dal vôľu ostať v službe. Neviem sipredstaviť, že vôľa Božia nie je zhodnás mojou vôľou. Je to hriešne uvedomeniesi, ako slabo verím v Boha,keď sa nechcem zmieriť možno ajs touto definitívnou možnosťou, žemôj Boh, v ktorého verím, ma povolávaproti mojej vôli, aby som pil čašudobre nám známu zo Svätého Písma,ktorá je nám sľúbená. Christov vzora Jeho predpoveď, že ju budeme piťa tým Ho nasledovať až do konca. Jepre mňa veľmi neskutočné, aby som28 NÁPISALI NÁM <strong>Odkaz</strong> <strong>sv</strong>ätého <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong>
Ho nasledoval a pokorne prijal vôľuBožiu.Uvedomujem si, že táto chvíľaprichádza a až teraz prežívam vzdora odpor voči tomu. Prosiť v pokoreBoha, aby sa plnila Jeho vôľa, a nieDopis Tebe BožeJ. S.Bože, ja pacient a kňaz Tvoj Boží,píšem Ti tento list, aby som Ti písomneoznámil to, čo vlastne vieš.To, že dnešný deň <strong>sv</strong>iatkujem <strong>sv</strong>.Rastislava a <strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong>. Zdôvodu, ktorý Ti je známy, pre mojehriechy a z Tvojej milosti sa nachádzamv nemocničnej izbe, v ktorejprežívam a vierousa utvrdzujem vtom, že dnes, Bože,Ti tak ako každýdeň a stále, slúžinebo i zem, velebiaŤa, ďakujú Tia prosia. Vo viereočakávame Tvojemilosrdenstvo a vnádeji hľadíme do budúcnosti našichdní, že prihliadneš na naše prosby asplníš naše očakávania. Že nám dášužitočné potreby tela i duše, aby smemohli pokojne žiť a pracovať, a týmTebe slúžiť a diela, ktoré nám na vykonávanieurčíš, plnili. Poznáš nášstav, našu túžbu i vôľu, a ak sa s nimistotožňuješ a vieš, že sú nám osožné,splň ich. Ale ak by naše prosby malinám alebo iným ublížiť, alebo nás odmoja, je pre mňa v terajšej chvíliskoro nemožná. Preto prosím, abymi Boh poslal milosť a pokoru, abysom <strong>sv</strong>oj stav prijať a znášal vo <strong>sv</strong>ätejtrpezlivosti.Teba a ľudí na našu škodu vzdialiť,tak nás teda vypočuj, ale daruj námochotu a silu znášať náš kríž, ktorýod Teba dostávame za naše hriechy;aby sme prišli k rozumu a k Tebe, abysme poznali Tvoju vôľu, a konali to,čo je potrebné. Pomôž nám, dodajochotu a silu, aby sme Ti mohlislúžiť i v týchtopodmienkach a vdanom stave. Dajnám silu, aby smemohli vydávať <strong>sv</strong>edectvotým, ktorío to stoja, aby ajoni <strong>sv</strong>edčili vierou,skutkami a životom,že si náš Boha stvoril si nás, vykúpil si nás, abysme i my vykúpili čas určený tu nazemi. Daruj nám milosť, aby smeboli trpezliví a ochotní plniť Tvojuvôľu. Veríme, že nás nedôstojných amožno i nepotrebných, vypočuješ.Čakáme Tvoju odpoveď, a veríme,že nás urobíš múdrejšími aposilníš v našej vôli a ochote slúžiťTi a nasledovať na veky vekov.Amiň.03-2007 NAPÍSALI NÁM 29
HistóriaJeromonach Ignatij (Čokina)A. H.Tohto roku mi milostivý Bohpožehnal dvakrát navštíviť „Hrob“v dedinke Ulič Krivé. Mnohí užiste o tomto <strong>sv</strong>ätom mieste počuli,no už nie toľko ľudí toto miesto ajnavštívilo. Bolo veľmi zaujímavé stráviťna tomto <strong>sv</strong>ätom mieste pár dní. Môj prvýdojem z tohto miesta nebol ktovieakoohromujúci. „Obyčajný“ kopec, maličkákaplnka, kélia o. Ignatija, časovňa a hrob„akéhosi“ monacha... Postupne som alezačal pociťovať „niečo“... Hoci to „niečo“(duchovnosť, pokoj, pozostatokhorúcej modlitby)nebolo až také výrazné akoniekde vo veľkých a známychmonastieroch. Oveľa viacma však zaujalo rozprávaniekňazov a miestnych ľudí ojeromonachovi Ignatijovi,ktorý tu kedysi žil. Ak sana uličskej doline spomeniemeno otca Ignatija Čokinu,tak je to „pojem“ a vari neexistujenikto zo starších ľudí,kto by ho nepoznal. Väčšina ľudí o otcovirozpráva ako o mužovi modlitby, pevnejviery, veľkej pokory... Možno povedať, že o.Ignatij po <strong>sv</strong>ojej smrti žne úctu, ktorá mupočas jeho života bola len veľmi zriedkavopreukazovaná. Z rozprávania vidno, že o.Ignatija nemali všetci ľudia v láske. Častomusel čeliť osočovaniu, nadávkam, ponižovaniu,výsmechu, a to možno iba preto, leboľudia mali z neho strach. Veď v jeho (tedavlastne aj v našej) dobe nebolo bežne vidieťčloveka v čiernom podrjasniku, bradou adlhými vlasmi.Dnes keď sa povie slovo monach (mních),mnohí cítia rešpekt a úctu. Nevedno prečo„kresťanský“ <strong>sv</strong>et začne útočiť na mnícharôznymi spôsobmi.Mnohí veriaci si z o. Ignatija robili posmech.Kurátori ho zamykali do chrámu,aby náhodou niečo neukradol. Kňazi sa hobáli púšťať do <strong>sv</strong>ojich domov a nedovoľovalimu slúžiť v chrámoch. Prečo?? Veď bolpravoslávny, ale keď prišiel k <strong>sv</strong>ojim, tí honeprijali a niekedy ho vystavili aj posmechu!Jednali s ním ako s bláznom.Z určitého pohľadu možno bol bláznom,ale bláznom pre Christa (jurodivý). Veď akoinak by mohol prežiť celý<strong>sv</strong>oj život ako mních, bezhorúcej lásky ku Spasiteľovi?Nechcem tu písať iba ozáporoch. Sláva Bohu, boliaj ľudia, ktorí si otca Ignatijavážili, s radosťou ho vítali anačúvali jeho slovám. Preukazovali<strong>sv</strong>oju oddanosťpravej viere a nehanbili sa zaChrista a o. Ignatija.Prečo takýto kontrast?Také rozdielne postoje? Prečobola taká láska k Bohu a blížnym, akúmal jeromonach Ignatij tak neraz krutoodmeňovaná a trestaná? Prečo také nepochopenieaj zo strany veriacich ľudí?Hovorí sa, že nikto nie je doma prorokom,no ja si myslím, že práve <strong>sv</strong>ätý Ignatijuličsko-krivľanský je snáď výnimkou, ktorápotvrdzuje toto pravidlo. Našiel silu hlásať<strong>sv</strong>ätú pravdu, <strong>sv</strong>äté Pravoslávie doma. Aveľkým zázrakom je to, že nim hlásanápravda, teda <strong>sv</strong>äté Pravoslávie, vydržaloaž dodnes a vydrží na veky, „lebo s namije Boh“!Prepodobne otče Ignatije, moli Boha o nas!30 HISTÓRIA <strong>Odkaz</strong> <strong>sv</strong>ätého <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong>
Z redakčnej poštyTvorba pravoslávnych filmov v ČecháchMgr. Oleg MachněvČeská televízia vysiela každúnedeľu tridsaťminútovú reláciuo náboženstvách. Táto relácia jeurčená všetkým vierovyznaniam.Málokto z nás sa zamýšľa nadtým, kto je tvorcom prezentovanýchvynikajúcich filmov, kto píšescenáre, kto vynakladá úsilie navytvorenie natoľko vysoko duchovnýchdiel. Jedným z autorom pravoslávnychfilmov je režisérka Marie Kabošová, Češka– prekrásny a energický človek. Vďakajej vplyvu sa pravoslávnym kresťanomstal hokejista, doslovanárodný symbol Čiech– Jaromír Jágr. Mária hodoslova za ruku priviedlado ruského chrámuna Olšanoch, kde hoarchimandrita Silvestr(Valjo) pokrstil.Túto vynikajúcu ženusom spoznal náhodou.Minuléhu roku v Rokycanoch, v deňchrámového <strong>sv</strong>iatku – Dňa Svätej Trojice,som prišiel pomôcť slúžiť o. Jánovi <strong>sv</strong>ätúliturgiu. Na tento <strong>sv</strong>iatok prišli veriacinielen z Plzne, ale aj z Prahy. Bola medzinimi aj režisérka, doktorka filozofie MarieKabošová. Zoznámili sme sa a neskôr smesa stretli v sázavskom kláštore. Konala satu slávnosť na počesť historickej udalosti- pred tisíc rokmi sa tu slúžila pravoslávnaliturgia v cirkevnoslovanskom jazyku.V tej dobe, vo vtedajších Čechách,to bol ostrovček nasledovníkov <strong>sv</strong>ätého<strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong> so slovanským obradom.Pri rozhovore s Máriou ste cítili, že je točlovek s dobrým srdcom a vrúcnou túžboupomáhať ľuďom. Má v sebe veľa energiea nadšenia, a vďaka tomu sa jej v tomtodiele darí.V Rusku je režisérka Marie Kabošováznáma ako stály hosť Samarského filmovéhofestivalu „Kino deťom“. Festival mázvláštnu kategóriu dokumentárnych filmovo Pravosláví. Minulého roku tu Máriaso sebou priviezla štyri vynikajúce filmy,ktoré mali taký úspech, že ich potom premietaliv Samarskom Duchovnom seminári,v Pravoslávnom klasickom gymnáziuv Togliati, v Pravoslávnom centre „Sinaj“ vNovokujbyševsku.Film s názvom „Staviteľchrámov“ približujezvláštny osudarchimandritu AndrejaKolomackého,ruského človeka, ktorýbojoval v českomprápore počas Prvej<strong>sv</strong>etovej vojny. Preslávilsa <strong>sv</strong>ojou odvahou, sedemkrát bolzranený. Po skončení vojny vo <strong>sv</strong>ojichdvadsiatich šiestich rokoch, keď už malhodnosť podplukovníka, rozhodol sa,že bude pravoslávnym duchovným. Posobáši s ruskou šľachtičnou ostal žiť vČechách. Napriek tomu, že otec Andrejnemal odborné stavebnícke vzdelanie,začal rekonštruovať pravoslávne chrámy,od drevených po kamenné. Počas <strong>sv</strong>ojhoživota postavil, zrekonštruoval a opravilpribližne osemdesiat chrámov, niektoréz nich aj sám ozdobil maľbami a pozlátilkupoly.Podobne ako <strong>sv</strong>ätý Serafim, dvakrátspadol z chrámu, a nezranil sa.03-2007 Z REDAKČNEJ POŠTY 31
MisiePoďakovanie za misijné dielo láskyMisijné združenie„Svätý Kozmas Etolos“Langada 190546 Stavropoli – Tesssalonikitel: (2310) 606 920email: iersyn@iersyn.grTessaloniki 6/2/2007Vážená a milovaná pani Elena Tišková!Pozdravujem Vás v Pánovi spolu so <strong>sv</strong>ojimipriateľmi misijného diela.Prijali sme ekonomickú pomoc vo výške2.850 Euro, za čo Vám veľmi pekne ďakujeme.Vrúcne Vám ďakujeme za Vašu lásku apraktickú účasť na službe, ktorú koná našezhromaždenie Zahraničnej misie.Dovoľte nám, aby sme Vás považovali za„spolupracovníka v Pánovi“.Všetci pomáhame horlivcom - „pravoslávnymmisionárom“, aby mohli vykonávaťjeden veľký zázrak: evanjelizáciu a pokresťančenieduší.Matka s dieťaťom v Kaluézskej nemocniciZároveň, nakoľko to je len možné, pomáhameznížiť biedu našich chudobných bratovv krajinách tretieho <strong>sv</strong>eta.Pani Elena, sme dojatí Vašou horlivosťou,akou sa snažíte zbierať peniaze pre našichchorobou postihnutých bratov v Afrike. Aleviac, ako Vaša ekonomická pomoc nás dojímaVaša morálna podpora, ktorou nás podporujetev zápase, ktorý všetci zvádzame.Na vašu žiadosť bude Vaša zbierka poslanáso <strong>sv</strong>ätej metropolie v meste Kuluézi v štáteKongo, kde ju použijú na zabezpečenie stravyKňaz pomazáva chorého v miestnej nemocnicipre chorých v tamojšej nemocnici. Osobnesme hovorili s Jeho preo<strong>sv</strong>ietenosťou biskupomMeletiom, aby vyplnil Vaše prianie.Pri tejto príležitosti Vás prosíme, abyste odovzdali naše vrúcne poďakovanie d.o. Štefanovi Šakovi, ktorý Vás už pred niekoľkýmirokmi podnietil k tomu, aby ste naseba zobrali toto dielo lásky. Poďakujte ajd. o. Alexandrovi a mladým ľuďom v obciKrajná Porubka, ktorí Vám pomáhali voVašom snažení.Predovšetkým však ďakujeme pani LUCIIa jej dcére MÁRII, ktoré darovali <strong>sv</strong>oje štedrédary pre chudobných v Kongu, ako pamiatkuna manžela a otca VLADISLAVA. Tento ichčin je tým najlepším darom, ktorý mohlidarovať za odpočinok a spásu jeho duše.Všetci sa modlíme a prosíme nášho Pánaa nebeského Otca, aby ho prijal do <strong>sv</strong>ätýchpríbytkov.Meno nášho zosnulého brata VLADISLA-VA, ako aj mená všetkých, ktoré ste poslali,sme odoslali do <strong>sv</strong>ätého monastiera Karakulu34 MISIE <strong>Odkaz</strong> <strong>sv</strong>ätého <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong>
na Svätej Hore Atos, aby ich spomínali nabohoslužbách.Skutočne je veľkou udalosťou, že takémalé stádočko na Slovensku, v srdci Európy,aj napriek ekonomickým ťažkostiam posielakaždý rok dary a peniaze hladujúcim národom.Ak by si tento Váš príklad vzali k srdcuaj iné národy, dnes by ľudia v Treťom <strong>sv</strong>etenehladovali. Aj keď je Vás málo, podarilo saVám urobiť jeden veľký zázrak. Nech milujúciPán nikdy nezabudne na Vašu snahu a nechVám daruje radosť.Na záver nášho listu Vám ešte raz ďakujemea prajeme Vám, aby Vás náš nebeskýOtec požehnal.S láskou v ChristuZa správnu radu, G. AslanidisPrešovská eparchia - PCO v SlovinkáchPri chrámeAlexander HaluškaV sobotu, v Pravoslávnej cirkevnejobci v Slovinkách, sa uskutočnila mládežníckaakcia, na ktorej sa zúčastnilomnoho mládeže zo Slovinok, Košíca zastúpené bolo aj vedenie Bratstvapravoslávnej mládeže na Slovensku– SYNDESMOS.Mládežníci zo Slovinok pripraviliveľmi milé podujatie pre všetkých,ktorí majú radi zábavu a šport. Tútoakciu sme začali modlitbou „Carjunebesnyj“ a po požehnaní sa vedeniaakcie ujala matuška Adriana s miestnymimládežníkmi.Všetkých starostlivo rozdelili doskupín, a tie potom zbierali body narôznych stanovištiach s mnohýmidisciplínami.Zaujímavé bolo robenie snehových gúľ načas, klasické sánkovanie, neklasický slalom sosnehovou guľou na lyžičke. Na otázku, koľkoľudí sa zmestí na jeden tanier (pravdaže tensánkovací) sa snažili vlastnými pokusmi prísťvšetky skupiny. Nezabudnuteľnou disciplínoubolo spúšťanie sa na normálnej lopate.Ďalšími už nepovinnými disciplínami bolslalom na lyžiach a stavanie snehuliakov.Po skončení súťaže na deti a mládežníkovuž čakal kotlíkový guláš, ktorý pripravil slovinskýstarosta p. Michal Pačan. Po dobromobčerstvení nasledovalo dlho očakávanévyhodnotenie súťaží. Všetci súťažiaci boliodmenení podľa toho, na ktorom miestesa umiestnili. Súťaž v stavaní najkrajšiehosnehuliaka vyhodnotila porota na „slovovzatá“, ktorá sa už dlhší čas venuje štúdiu„snehuliakológie“ v zložení o. Peter Kačmár,o. Vladislav Spišák a pán starosta Michal Pačan.Každého snehuliaka si dobre obzreli, apotom vyhodnocovali. Odmenení boli všetci,lebo postaviť snehuliaka, hoci len ležiaceho,keď nie je veľa snehu, je skutočné umenie.Táto zimná športová súťaž bola zakončenákrátkym molebnom v slovinskom chráme.Záverečné poďakovanie patrí v prvom radeBohu za Jeho milosť a starostlivosť, ďalej o.Petrovi, o. Vladimírovi, matuške Adrianes mládežníkmi, ako aj všetkým zúčastneným.03-2007 Z DOMOVA 35
Prešovská eparchia - PCO v KrompachochPrázdninový pondelokmladí z Krompách17. február sa niesol v duchujarných prázdnin. Lavice v školáchutíchli a školské tašky smeodložili, aby sme si aspoň nachvíľu oddýchli. Doma sme všakneobsedeli a o 14.00 hod. sme sastretli na fare v Krompachoch,kde prebiehala beseda na tému:„Bohoslužobný život cirkevnéhospoločenstva a jeho osobitosti“. Natejto besede sme dostali odpovedena najaktuálnejšie otázky nášhokaždodenného života. Po besedesme sa zahĺbili do modlitieb apiesní večernej bohoslužby.Pretože už naši starí rodičiahovorili, že v zdravom tele žijezdravý duch, rozhodli sme sa, že v duchutýchto slov prežijeme zvyšok večera.Spolu s otcom duchovným a matuškousme sa vybrali do telocvične ZŠ na Zemanskejulici v Krompachoch. Čo smesi zahrali? Jednohlasne sme si zvoliliŠportový večer v KrompachochNesneží, nesneží, ale nevadí. Každýdeň je Bohom požehnaný. Taký bol ajnáš prázdninový pondelok, ktorý smeopäť prežili spolu na fare. Po tom, čosme sa zvítali a pohostili orieškami ateplým čajom, pustili sme sa do práce.Strihali sme, lepili, lakovali, písali slovámodlitieb k Isusovi Christovi, naj<strong>sv</strong>ätejšejBohorodičke a rôznym <strong>sv</strong>ätým. Vyhotovilisme pekné darčeky s ikonkami,ktorými potešíme každého, kto zavíta nanašu farnosť, alebo koho navštívime my.Z výsledku našej práce sme mali veľkúvybíjanú, ktorú zo všetkých loptovýchhier máme najradšej. Hra prebiehalaživo. Rozihrali sme sa, a tak sme neostalilen pri vybíjanej. Súťažili sme ešte v hodedo basketbalového koša a športový večersme zakončili pravým volejbalovýmturnajom. Hral každý, a aj keď sa námnie vždy darilo, nezhasla v nás nádej, ženabudúce budeme lepší.Bol to jeden z nádherne prežitých apožehanných dní na našej farnosti, začo Bohu veľmi ďakujeme.radosť. Ďakujeme Bohu, že máme miesto,kde sa môžeme schádzať a aj takýmtospôsobom oslavovať Boha.36 Z DOMOVA <strong>Odkaz</strong> <strong>sv</strong>ätého <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong>
Prešovská eparchia - PCO v SnineTohtoročná veselica sa konala 3.2. 2007 a bola pre sninskú mládež adeti trochu výnimočná. Výnimočnosťspočívala v tom, že to bol jejjubilejný 10. ročník. O tom, že akciabola výnimočná, <strong>sv</strong>edčí aj ocenenie,ktoré dostala Mgr. Valéria Lysivkováa mládežníčka Adriana Sidorová odprezidenta BPM A. Omasku za ichprácu s deťmi a mládežou.Podobne ako po iné roky sa veselicazačala úvodnou modlitbou a prianímvšetkého dobrého. Prítomnýmsa prihovoril správca cirkevnej obcev Snine jerej I. Kerekanič. Aj tohto roku sa naveselici zišlo veľa detí, mládeže a nechýbali anirodičia najmenších ratolestí.Pozvanie prijali i mládežníci z okolitýchobcí – Stakčína, Klenovej, Uliča, ktorí prišliOlomoucko-brnenská eparchia10. ročník sninskej veseliceMgr. Vitalij LysivkaProsba o pomoc pri výstavbe chrámuDuchovní otcovia, bratia a sestry,pravoslávni kresťania.S požehnaním nášho Vysokopreo<strong>sv</strong>ietenéhovladykuSimeonas dôverou sana Vás obraciamea prosímeo pomoc.P o m ô ž t enám <strong>sv</strong>ojimimodlitbami,a pokiaľ je tomožné, aj finančne, pri budovaníchrámu Svätého Veľkomučeníka Jurajavo Svitavách. V súčasnosti je to jedinástavba pravoslávneho chrámu v Českejv sprievode <strong>sv</strong>ojich duchovných. Krásnymmomentom veselice bolo vystúpenie detí,ktoré spievali a tancovali.Program veselice moderovala Mgr. ValériaLysivková, ktorej sa podarilo vynikajúcimspôsobom udržať náladu u prítomných aždo neskorých večerných hodín. Deti malipripravené zábavné súťaže, nechýbala bohatátombola a dobrá hudba.10. ročník sninskej veselice dopadol vynikajúco,deti a mládežníci mali obrovskúradosť z dobre vydareného a pripravenéhopopoludnia. Všetci sme odchádzali naplneníkrásnymi zážitkami a s prianím, ak Boh dá, orok sa stretneme znovu. Ďakujeme Hospodinovia všetkým dobrým ľuďom, ktorí na akciufinančne prispeli a podali nám pomocnú rukuaj tak, že nám dali rôzne dary.republike. S pomocou Božou aj mnohýchdobrých ľudí sa nám podarilo nájsťvhodný pozemok, vypracovať projektovúdokumentáciua zhromaždiť časťfinančných prostriedkov.Tie všakešte nestačia na začatiestavebnýchprác.č. nášho účtu je:IBAN: CZ58 08000000 1912 84976359 BIC:GIBACZPXĎakujeme Vám za modlitby,pochopenie a pomoc.03-2007 Z DOMOVA 37
Prešovská a michalovská eparchiaNoví diakoni prešovskej a michalovskej eparchie21. januára sme v našej obci oslavovaliradostnú udalosť. Bola to chirotoniana diakona nášho brata (teraz užotca diakona) Iva OZIMANIČA. Poprivítaní Jeho Vysokopreo<strong>sv</strong>ietenostiJána, arcibiskupa Prešovského a celéhoSlovenska, sa konalo postrihnutie načteca a na ipodiakona, po ktorom sazačala slávnostná <strong>sv</strong>ätá liturgia. Svätúliturgiu slúžil Jeho Vysokopreo<strong>sv</strong>ietenosťJán, dôstojní otcovia BohuslavSenič, Miroslav Janočko, Ján Šafin, SergejBarilík a Štefan Horkaj, ďalej otecdiakon Ján Holonič spolu s veriacimiz Michaloviec a okolitých cirkevnýchobcí. Pred modlitbou Otče náš vladykaJán chirotonizoval na diakona otca diakonaIva. Chrámom sa rozlievalo radostné Kyrieeleison a Axios - Dostojin, ktorým najprvkňazi a potom aj veriaci dali súhlas na tútochirotoniu. Po <strong>sv</strong>ätej liturgii vladyka Ján zablahoželalnovovy<strong>sv</strong>ätenému diakonovi veľa Božejblahodate, trpezlivosti a zdravia, čo vyjadrilspolu s veriacimi slovami Mnohaja i blahaja ľit.K blahoželaniu sa pridávame aj my a prajemeotcovi diakonovi Ivovi Božiu pomoc v tomtoanjelskom, no zároveň namáhavom poslaní.V mjasopustnu nedeľu, dňa 11. februára2007, sa príbuzní, priatelia a ostatní veriaci zišliv Katedrálnom chráme <strong>sv</strong>. Alexandra Nevskéhov Prešove. V tento deň, po veľkej Božej blahodati,bol počas <strong>sv</strong>ätej archijerejskej liturgiebrat Mgr. Peter BOBAK Jeho Vysokopreo<strong>sv</strong>ietenosťouJánom, arcibiskupom prešovským aSlovenska, vy<strong>sv</strong>ätený na diakona.Archijerejskú <strong>sv</strong>ätú lituriu slúžili Jeho vysokopreo<strong>sv</strong>ietenosťJán, arcibiskup prešovskýa Slovenska, mitr. Prot. Štefan Pružinský, prot.Alexander Cap, prot. Michal Švajko, prot. EmilJarkovský, prot. Sergej Cuper, jerej Pavol Bobak,jerej Peter Bobak a otec diakon Ján Husár.Všetkým spomínaným, ktorí sa zúčastnili tejto<strong>sv</strong>ätej liturgie, patrí veľká vďaka.Tomuto slávnostnému aktu predchádzalimnohé životné udalosti, ktoré priviedli o.diakona Petra v pokročilom veku k štúdiu naPravoslávnej bohosloveckej fakulte v Prešovea následne k prijatiu cesty diakonstva. Akokňazi na nive Christovej pôsobia aj jeho obidvajasynovia, Peter a Pavol, a aj dcéra Lenkavyštudovala našu Pravoslávnu bohosloveckúfakultu v Prešove.Týmto chceme o. diakonovi Petrovi popriaťv jeho duchovnej práci veľa lásky, zdravia,pokoja a hlavne Božej blahodate.Na mnohaja i blahaja lita!38 Z DOMOVA <strong>Odkaz</strong> <strong>sv</strong>ätého <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong>
JubileumJubileum - 30 rokov životaDňa 25. marca 2007 sa dožívakrásnych 30 rokov jerej PeterSavčák, duchovný správca PCOVaradka, Vyšná a Nižná Polianka.Touto cestou sa preto chceme ajmy, mládežníci z Nižnej Polianky, pripojiťk blahoželaniu a poďakovať Vám,drahý otče, za všetko to, čo pre násrobíte – pre našu mládež BPM, ktorávznikla aj Vašou zásluhou.Dovoľte nám poďakovať sa za rady,snahu, trpezlivosť i obetavosť, za láskui milé slovo, ktoré rozdávate pri každomkroku, za modlitby, za pomoc, ktorúprejavujete v každom smere a nezabúdameani na Vašu duchovnú podporu.Po príchode na našu farnosť ste námpriniesli veľa síl na ceste za správnymkresťanským životom, väčšiu chuť dospoznávania pravoslávia. Usmerňujetestále aj naše (a nielen mládežnícke)hlavičky i dušičky. Vaša doterajšia prácazanechala po sebe už mnoho stôp.Pričinili ste sa o organizovanie rôznychvystúpení, akoaj o obnovenietradície „Jasličkárov“,ktorápretr váva dodnešných čias.Vrúcna vďakapatrí aj matuške,ktorá nám nerazpodala nápomocnú ruku.Drahý otče! Prajeme Vám do ďalšiehoživota veľa zdravia, šťastia, lásky,mnoho Božieho blahosloviňa, veľa, veľaduchovných i telesných síl a vytrvalosťv prekonávaní každodenných nástraha trápení.Ďakujeme Hospodu Bohu za takdobrého a skvelého <strong>sv</strong>jaščenika. Prenášho „dušpastyrja“ a jeho rodinkuvyprosujeme od Pre<strong>sv</strong>jatoj Bohorodiciochranný omofor a od Vsevyšňaho IsusaChrista mnohaja i blahaja lit!Mládežníci i veriaci z Nižnej Polianky,Varadky a Vyšnej PoliankyJubileumJubileum - 70 rokov životaV deň, keď zima žezlo jari odovzdáva, 21. marca2007, sa s Božou pomocou dožíva náš brat v Christu,Peter PAVLENKO z Vojtoviec, krásnej, okrúhlej aplodnej sedemdesiatky. Preto aj touto cestou dovoľtenám zablahoželať mu a popriať od VšemohúcehoHospoda Boha hojne Božej milosti, zdravia, lásky a dostatokduchovných i telesných síl do ďalšieho života.duchovný a veriaci pravoslávnej cirkevnej obce vo Vojtovciach03-2007 SPOLOČENSKÁ KRONIKA 39
Takto sa lúčili deti, vnúčatá, blízki príbuzní a pravoslávniveriaci v Čabinách dňa 20. decembra 2006 s manželmi Annoua Petrom RAKOVÝMI. V nedeľu 17. decembra 2006 v skorýchranných hodinách odovzdala <strong>sv</strong>oju dušu Stvoriteľovi AnnaRaková vo veku nedožitých osemdesiatych rokov. Keď detizaisťovali pohreb matky, v nočných hodinách 18. decembra2006 dostali druhú smutnú správu, že v humenskej nemocniciposlednýkrát vydýchol aj ich otec Peter Rak vo veku nedožitých78 rokov. Táto správa zarmútila nielen deti, ale aj všetkýchpravoslávnych veriacich v Čabinách. Pre pozostalých to bolveľmi smutný darček v deň <strong>sv</strong>iatku <strong>sv</strong>. otca Nikolaja. Bolorozhodnuté, aby pohreb bol spoločný. Tak 20. decembra 2006po <strong>sv</strong>. zaupokojnej liturgii v pravoslávnom chráme v Čabinách za účasti veľkého počtuveriacich bol vykonaný pohrebný obrad.Brat Peter okrem toho, že bol dobrým a príkladným veriacim, bol aj takmer štyridsať rokovčlenom kurátorského zboru. Ako kurátor bol veľmi <strong>sv</strong>edomitý a pracovitý pri opraváchfarských budov, a hlavne pri výstavbe nového pravoslávneho chrámu. Nikdy neodpovedal„nie“, ale s radosťou sa zúčastňoval všetkých prác, ktoré si vyžadovala výstavba chrámu.Jeho manželka Anna bola príkladnou a hlboko veriacou pravoslávnou kresťankou.Navštevovala pravidelne všetky bohoslužby a <strong>sv</strong>ojím zvučným hlasom skrášľovala cirkevnýspev v chráme.Pohrebné obrady 20. decembra 2006 vykonal správca farnosti prot . Michal Hrustič,ktorý vo <strong>sv</strong>ojej rozlúčkovej reči vysoko vyzdvihol aktivity brata Petra ako príkladnéhokurátora a poďakoval mu v mene všetkých pravoslávnych veriacich za jeho dlhodobú astatočnú prácu v prospech PCO Čabiny. Spoločný odchod manželov Rakových z pozemskéhoživota do večnosti bol, podľa vyjadrenia mnohých zúčastnených smutný, ale pekný.Tak ako pred 53 rokmi stáli spolu pri vstupe do spoločného manželského života, tak ajteraz spolu vstupovali do nového záhrobného, večného života.Nech Pán Boh prijme ich duše do večného príbytku a bude milosrdným sudcom naposlednom súde.„Blažennyj pokoj i vičnaja jej pamjať!“správca PCO v Čabinách prot. Michal HrustičDňa 30.01.2007 odovzdala <strong>sv</strong>oju dušu Stvoriteľovi Margita ŠULLOVÁ. Nebohá Margitabola vernou veriacou, a pokiaľ jej to zdravie dovoľovalo, jej miesto na bohoslužbách neboloprázdne. Poslednú rozlúčku so zosnulou Margitou vykonali o. d. Ján Fedík, správca cirkevnejobce Cejkov a o. d. Simon Czap, administrátor cirkevnej obce Čierna nad Tisou, kde neboháposledné roky žila.Touto cestou duchovným, príbuzným, susedom, veriacim a všetkým, ktorí ju na poslednejceste sprevádzali, ďakujú smútiace deti s rodinami. Kto ju poznal, venujte jej modlitbu a tichúspomienku.„Blažennyj pokoj i vičnaja jej pamjať!“smútiaca rodina40 SPOLOČENSKÁ KRONIKA <strong>Odkaz</strong> <strong>sv</strong>ätého <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong>
Dňa 26. septembra 2006 odovzdala <strong>sv</strong>oju nesmrteľnú dušuStvoriteľovi naša drahá sestra v Christu, aktívna členka našejcirkevnej obce Zuzana LUKÁČOVÁ.Zosnulá sestra Zuzana bola vždy oddanou veriacou našejfarnosti, ktorá sa vždy snažila žiť pre blaho <strong>sv</strong>ätej Cirkvi, byť jejužitočnou a vernou služobníčkou. Významnou mierou prispela<strong>sv</strong>ojím cirkevným spevom v chráme k dôstojnému slúženiu<strong>sv</strong>ätých bohoslužieb, <strong>sv</strong>oju lásku k <strong>sv</strong>ätému chrámu prejavilatiež <strong>sv</strong>ojou aktivitou a angažovanosťou pri zabezpečení rozpisu ikon v miestnomchráme <strong>sv</strong>ätého <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong> v Brezine. Aj dnes zdobia a skrášľujú náš bohostánokcirkevné bohoslužobné predmety, ktoré kúpila a darovala do chrámu zosnulásestra Zuzana.Posledné mesiace jej života boli poznamenané chorobou, ale sestra Zuzananiesla <strong>sv</strong>oj ťažký telesný kríž, ktorý jej bol daný ako milovanej dcére VšemohúcimHospodinom, oddane a trpezlivo, v nádeji na dosiahnutie blaženej dokonalosti vnebeskom Kráľovstve.I keď je nám všetkým, ktorí sme ju poznali, ťažko na duši pri pomyslení na to, že užnie je medzi nami, musíme rešpektovať tú skutočnosť, že Boh „určil jej dni... a položilhranicu jej života“ (Jób 4, 5). Nech jej dá Všemohúci Hospodin za jej obetavosť avernosť v službe pravoslávnej Cirkvi blažený odpočinok v nebeskom Kráľovstve.„Blažennyj pokoj i vičnaja jej pamjať!“prot. Vasil Bardzák a veriaci PCO v Brezine18. marca 2006 uplynie rok odo dňa, kedy si Všemohúci Bohpovolal do <strong>sv</strong>ojich nebeských príbytkov našu sestru Máriu LI-POVÚ, oddanú členku Pravoslávnej cirkevnej obce v Brezine.Nebohá sestra Mária sa narodila dňa 1. januára 1933 v Kuzmiciach.Bola oddanou veriacou našej cirkevnej obce, aktívne sazúčastňovala na jej bohoslužobnom živote, finančne sa podieľalana dostavbe farskej budovy a <strong>sv</strong>edomito si plnila <strong>sv</strong>oje kresťansképovinnosti.Spomeňme si na ňu všetci, ktorí sme ju poznali a vo <strong>sv</strong>ojich modlitbách poprosmenášho Hospodina o blažený pokoj jej nesmrteľnej duše.„Blažennyj pokoj i vičnaja jej pamjať!“správca PCO v Brezine prot. Vasil Bardzák„Ja som vzkriesenie a život, - kto verí vo mňa, bude žiť aj kebyumrel, a nik neumrie naveky, ktorý žije a verí vo mňa(Jn, 11, 25 - 26).03-2007 SPOLOČENSKÁ KRONIKA 41
OZNAMOddelenie školstva a katechizácie pri ÚMR PC na Slovensku so sídlom v Prešove,Bayerova 8 pripravuje v spolupráci s Metodicko-pedagogickým centrom v Bratislaveviacdňové vzdelávanie pre duchovných otcov a katechétov, ktorí vyučujú náboženskúvýchovu na štátnych základných školách. Školenie sa má uskutočniť v mesiacoch máj ajún 2007, každý mesiac tri dni po sebe. Školenie budú viesť viacerí erudovaní, odbornílektori.Cieľom školenia je zvyšovanie odborných kompetencií učiteľa náboženskej výchovyv oblasti vývinovej psychológie, štúdium porúch správania sa žiakov a ich príčina štúdium všeobecnej didaktiky s jej najnovšími poznatkami a praktickými ukážkamivo vyučovacom procese.Školenie sa uskutoční len v tom prípade, ak sa naň záväzne prihlási minimálne 20poslucháčov. Pri menšom počte prihlásených sa školenie neuskutoční. Po jeho absolvovaníkaždý účastník dostane certifikát.Tento Vám poslúži ako doklad celoživotného vzdelávania sa, Vášho kariérnehorastu a kvalitatívne vyššej odbornej spôsobilosti vyučovania náboženskej výchovy,ktorá sa odrazí v lepších vedomostiach a v kresťanských mravných hodnotách žiakov,v správaní a konaní.Nadobudnutý certifikát by mal slúžiť ako jedno z kritérií pri hodnotení zamestnancovškoly.Záujemcovia z radov kňazov či katechétov, ktorí by mali záujem o spomínanévzdelávanie, sa naň môžu záväzne prihlásiť do 15. apríla 2007 telefonicky, alebokrátkym písomným oznamom na č.t.: 051/772 4736, mobil: 0907/217 104.V prípade, že sa prihlási dostatočný počet poslucháčov, to jest duchovných otcov akatechétov, pošleme pozvánky s prihláškou, kde bude uvedený program, termín a miestokonania prednášok, ako aj ďalšie organizačné pokyny.Výdavky spojené s účasťou na vzdelávaní, ako je cestovné, stravné, nocľah, prípadneďalšie spojené s touto pracovnou cestou, môže hradiť vysielajúca organizácia, ak má nato vyhradené finančné prostriedky, resp. si ich hradí účastník sám.Mgr. Pavel Havrilatajomník pre školstvo pri ÚMR PC na SlovenskuOZNAMProsíme všetkých duchovných a administrátorov internetových stránok jednotlivýchcirkevných obcí, aby nás kontaktovali za účelom prevzatia nových prístupových hesiel,pretože došlo k zmene poskytovateľa internetového priestoru.tel. č.: 0907/572 652, e-mail: ocam@orthodox.skMgr. Maroš Černý, Tlačový odbor ÚRMPC na Slovensku42 <strong>Odkaz</strong> <strong>sv</strong>ätého <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong>
ODKAZ<strong>sv</strong>. CYRILAa METODAMesačník Pravoslávnejcirkvi na SlovenskuRočník LIII/2007ISSN 0139-90120307ЗAПOВІТсв. КИРИЛAи MEФOДІЯVydáva: Metropolitná radaPravoslávnej cirkvi na Slovensku.Adresa redakcie:Baye ro va 8, 080 01 Prešov,telefón: 051/77 24 736,fax: 051/77 34 045,e-mail: ocam@orthodox.skweb: www.ocam.orthodox.skŠéfredaktor: Mgr. Maroš ČernýJazykový redaktor: Mgr. Dana KojnokováVychádza 12-krát do roka.Tlač: Tlačiareň <strong>sv</strong>idnícka, spol. s r. o.čat. Nebiljaka 121/18, 089 01 SvidníkRoč ný príspevok 180,- Sk,polročný príspevok 90,- Sk.Objednávky na odber pri jíma:Redakcia <strong>Odkaz</strong>u <strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong>,Bayerova 8, 080 01 Prešov,Úrad me tro po lit nej radyna tel. č.: 051/7724 736a každý pravoslávny farský úrad.Povolené SÚTI č. 15/0 z 27. 12. 1972.Číslo indexu: 49 442.Nasledujúce číslo 04/2007 vyjde15. apríla 2007PONUKA PRÁCEPonuka sa týka mužov po 18. roku života,nemusia mať žiadne odborné vzdelanie.Odbornosť získajú počas troch mesiacovkurzu a praxe priamo v strojárskom závodev ČR oblasť Moravy.Požadované ukončené základné vzdelanie,dobrý zdravotný stav a hlavne chuťa ochota pracovať.Ubytovanie je zabezpečené a platené rmou .Počas trojmesačného kurzu zváraniaCO2 dostávajú zamestnanci mesačný plat8.400,- Kč čistého a po ukončení dennéhoštúdia majú možnosť privyrobiť si 5 - 6 hodínbrigádnicky 50,-Kč/hod., t.j. zárobok +k výplate za školenie ešte 5 až 6.000,-Kčmesačne.Po skončení kurzu po troch mesiacochsú zaradení na pracovisko v rámci závodua začínajú s hodinovou sadzbou 80,- Kč/hod. a každý mesiac je možnosť zvýšeniao 10,- Kč/hod. až po sumu 130.- Kč/hod.Najlepší odborne zdatní a schopní zváračimôžu zarobiť až 180,- Kč/hod.Možnosť nástupu podľa dohody.Kontakt: Ľubomír Ďuriš0911 800 770045/54 10 770DARY NA TLAČProsíme darcov, aby <strong>sv</strong>oje príspevkyna <strong>Odkaz</strong> <strong>sv</strong>. Cy rila a Me toda posielali naúčet: Metropolitná rada Pravoslávnej cirkvina Slovensku, Slovenská sporiteľňa 080 01Prešov, číslo účtu: 0096292967/0900.Za porozumenie a Vaše dary vopredúprimne ďakujeme. Prosíme Vás o porozumeniepri uverejňovaní darov. Jednotlivýchdarcov uverejňujeme priebežne.
Prešovská univerzita v PrešovePravoslávna bohoslovecká fakultaKatedra systematického bohosloviasi Vás dovoľuje pozvať na vedeckú konferenciu s medzinárodnou účasťou s názvom„Život a dielo <strong>sv</strong>ätého Jána Zlatoústeho“,ktorá sa uskutoční dňa 23. apríla 2007 o 9.00 hod.Konferencia sa uskutoční pri príležitosti 1600. výročia zosnutia <strong>sv</strong>ätého Jána Zlatoústeho, jedného znajvýznamnejších teológov, filozofov a rečníkov všetkých čias. Hlavnými rečníkmi budú významnídomáci i zahraniční teológovia. Pozvanie prijal i prof. Stylianos Papadopoulos z Teologickej fakultyKapodistriakovej univerzity v Aténach (Grécko). Konferencia sa uskutoční v aule Pravoslávnejbohosloveckej fakulty PU v Prešove, Masarykova 15.Dňa 24. apríla 2007 bude rektorom Prešovskej univerzity udelený čestný doktorát „honoris causa“profesorovi Stylianosovi Papadopoulosovi z Teologickej fakulty Kapodistriakovej univerzity v Aténach(Grécko) za jeho celoživotnú vedeckú prácu.kontaktná osoba:prodekan pre pedagogickú a výchovnú činnosťprof. ThDr. Ján Zozuľak, PhD., e-mail: zozulak@unipo.sk, tel.: 051/7724 729Pravoslávna bohoslovecká fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, Masarykova 15, 080 01 PrešovJeho Svätosť Teofilos III. , jeruzalemský patriarchaa najvyšší rabín Mordechai Piron z Jeruzalema,počas 6. dialógu medzi judaizmom a pravoslávnymkresťanstvom v JeruzalemeJeruzalem, 14 - 15. marec 2007Jeho Vysokopreo<strong>sv</strong>ietenosť arcibiskup Ján počasmedzinárodnej konferencie „Úloha ženy v súčasnom<strong>sv</strong>ete - pravoslávny pohľad“ v BratislaveBratislava, 14 - 15. február 2007
Change language