EKONOMICKÝ A SOCIÁLNY ROZVOJ SLOVENSKA

Vysoká škola ekonómie a manažmentu
verejnej správy v Bratislave
ZBORNÍK PRÍSPEVKOV
Z MEDZINÁRODNEJ VEDECKEJ KONFERENCIE
EKONOMICKÝ
A SOCIÁLNY
ROZVOJ SLOVENSKA
KOMUNÁLNA REFORMA –
SPRAVOVANIE A MANAŽOVANIE –
TRENDY VO VEREJNOM ŽIVOTE –
REGIONÁLNY ROZVOJ
Bratislava 25. novembra 2010

Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy
v Bratislave
ZBORNÍK PRÍSPEVKOV
z medzinárodnej vedeckej konferencie
EKONOMICKÝ A SOCIÁLNY ROZVOJ SLOVENSKA
komunálna reforma - spravovanie a manažovanie -
- trendy vo verejnom živote - regionálny rozvoj
Záštitu nad konferenciou prevzal
Pavol Frešo, predseda Bratislavského samosprávneho kraja
Bratislava
25. novembra 2010

Recenzenti: doc. PhDr. Peter Čajka, PhD.
Ing. Ladislav Lysák, DrSc.
Výkonná redaktorka: doc. Ing. Mária Tokárová, PhD.
Za odbornú a jazykovú úpravu zodpovedajú autori príspevkov.
Vysoká škola ekonómie a manažmentu
verejnej správy v Bratislave
Železničná 14
821 07 Bratislava
Vydavateľ: crr.sk s.r.o.
Tel.: +421/905 864 457
Staré Grunty 332,
841 04 Bratislava
http://www.crr.sk
ISBN 978-80-970495-4-6

Medzinárodný programový výbor
Predsedníčka:
prof. Ing. Viera Cibáková, CSc.
rektorka Vysokej školy ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Členovia:
prof. Ing. Štefan Slávik, CSc. – prorektor pre vedu a výskum, VŠEMvs v Bratislave
Ing. Stanislav Filip, PhD. – prorektor pre zahraničné vzťahy
a public relation, VŠEMvs v Bratislave
doc. PhDr. Zoltán Rózsa, PhD. – prorektor pre podnikateľské aktivity,
VŠEMvs v Bratislave
doc. Ing. Judita Táncošová, CSc. – prorektorka pre vzdelávaciu činnosť
pre externé štúdium, VŠEMvs v Bratislave
Dr. h. c. prof. mpx. h. c. prof. Ing. Vladimír Gozora, PhD. – riaditeľ Ústavu ekonómie
a manažmentu, VŠEMvs v Bratislave
doc. Ing. Marta Hamalová, CSc. – riaditeľka Ústavu verejnej správy,
VŠEMvs v Bratislave
Dr. h. c. h. prof. Ing. Oldřich Kratochvíl, PhD. – rektor EPI, Kunovice, ČR
doc. PhDr. Ján Liďák, CSc. – rektor ARC – VŠPSV Kolín, ČR
doc. JUDr. Ivan Malý, CSc. – dekan Ekonomicko-správní fakulty MU, Brno, ČR
prof. Ing. Petar Kolev, PhD. – rektor Vysokej školy dopravnej
Todora Kableškova, Sofia, Bulharsko
prof. Dr. Janusz Merski – rektor ALMAMER Wyzszej Szkoly Ekonomicznej,
Varšava, Poľsko
prof. Dr. Tetiana Orekhovska – riaditeľka, Černiveckij torgoveľno-ekonomičnij
institut, Černivci – Kyjev, Ukrajina
prof. Dr. Vitalija Rudzkiene – dekanka, Mykolas Romeris Univerzity,
Vilnius, Litva
prof. Dr. Stanislaw Sosnowski – rektor Vyzszej Szkoly Inzynierno Ekonomicznej,
Ropczyce, Poľsko
assoc. prof. Naďa Živanovič, PhD. – dekanka Fakultet za industrijskij menadžment,
Kruševac, Univerzitet Union, Belehrad, Srbsko
prof. PhDr. Ľudmila Malíková, PhD. – riaditeľka Ústavu verejnej politiky a ekonómie,
FSEV UK, Bratislava
prof. JUDr. Igor Palúš, CSc. – dekan Fakulty verejnej správy, UPJŠ, Košice
prof. JUDr. Ján Svák, CSc. – rektor Paneurópskej vysokej školy, Bratislava
prof. Ing. Dr. Róbert Štefko, PhD. – dekan Fakulty manažmentu, PU, Prešov

•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
Tematické okruhy
komunálna sféra: municipalizácia, partnerstvá obcí, benchmarking miest
správa a manažment: samosprávny manažment, ľudské zdroje (správcovia,
manažéri, špecialisti), organizácie budúcnosti
trendy: občianska bezpečnosť, manažment rizika, verejná správa, verejné po-
litiky, politický a ekonomický vývoj, znalostná ekonomika, svetová ekonomi-
ka
vzdelávanie pre potreby verejnej správy (študijné programy, vedomostný po-
tenciál zamestnancov vo verejnej správe, úroveň vysokých škôl, motivácie
študentov)
Účel
prezentácia aktuálnych trendov a perspektívnych výziev v rozvoji verejnej
správy
prezentácia výsledkov akademického výskumu verejnej správy
komparácia výsledkov výskumu akademických pracovísk
prezentácia praktických skúseností z výkonu verejnej správy a identifikovanie
podnetov a námetov na vedecký výskum
nadviazanie a prehĺbenie vzájomných kontaktov s domácimi a zahraničnými
vysokými školami, vedeckovýskumnými pracoviskami, orgánmi a inštitúcia-
mi verejnej správy a hospodárskou praxou
Cieľová skupina
významní predstavitelia verejného života
špičkoví špecialisti pôsobiaci vo verejnej a hospodárskej sfére
vysokoškolskí učitelia pôsobiaci v študijných programoch pre vzdelávanie
odborníkov v ekonómii a manažmente verejnej správy
vedeckí pracovníci skúmajúci kľúčové témy sociálno-ekonomického rozvoja
inštitúcie a orgány verejnej správy
akademické inštitúcie z domova a zo zahraničia

Obsah Contents
Vzdelávanie a zamestnanosť vo sfére verejnej správy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 17
Education and employment in public sector sphere
prof. Ing. Viera Cibáková, CSc.
Znehodnocujúci sa dolár mení usporiadanie menových vzťahov . . . . . . . . . . 34
Undervalued U. S. dollar changes international monetary system
Ing. Vladislav Bachár, CSc.
Public space and its significance for territorial self-government units . . . . . . 39
Verejný priestor a jeho význam pre orgány miestnej samosprávy
Dr. Bogumiła Barańska
Vplyv fiškálnej decentralizácie na zvyšovanie príjmov obcí . . . . . . . . . . . . . . . 50
Impact of fiscal decentralization to increase the incomes of municipalities
doc. Ing. Anna Belajová, PhD. – Ing. Milena Majorošová
Nové výzvy verejnej správy vo vzťahu k odpadovému hospodárstvu . . . . . . 60
New challenges of the public government in relation to waste disposal
doc. Ing. Elena Beňová, PhD. – Ing. Mária Drábeková, PhD.
Geografické informačné systémy v štátnej správe a samospráve . . . . . . . . . . . 71
Geografic information systems in civil service and self government
Ing. Veronika Bodzsárová
Znalostný manažment v organizácii . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 79
Knowledge management in organization
RNDr. Mária Brezániová, PhD.
Daňová optimalizácia - vybrané problémy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 87
Tax optimization - selected problems
Ing. Emil Burák, PhD.
Lobbing a jeho nesporná úloha v současném demokratickém prostředí . . . 96
Lobbying and its role in the curent democratic environment
Ing. Filip Bušina, MBA

Sprostredkovanie poistenia sprostredkovateľov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .102
Insurance mediation
prof. Ing. Viktória Čejková, PhD.
Total quality management in public administration -
- the case of municipal government . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .113
Komplexné riadenie kvality (TQM) vo verejnej správe -
- prípad miestnej správy
Dr. Zoran Čekerevac, Assoc. Professor - Dr. Branko Davidović,
Professor of P. S., Petar Čekerevac, dipl.pol.
K niektorým otázkam informatizácie procesov verejnej správy
(elektronické podanie a elektronické rozhodnutie) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .126
To some questions of informatization of the public administration
(electronic filling and electronic decision)
Ing. Ľuboš Cibák, MBA - JUDr. Michal Kuril, PhD.
Vplyv finančného podporného systému na rozvoj
malých a stredných podnikov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .139
Impact of the financial system to support the development
of small and medium-sized enterprises
doc. Ing. Alena Daňková, CSc. – Ing. Jozef Daňko, PhD.
Etické kódexy v manažmente organizácií rôzneho typu
v Slovenskej republike . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .148
Ethical codes in management of different types of organisation
in Slovak Republic
Mgr. Ing. Jaroslav Dobiš, PhD.
Svedkovia minulosti - múzeá ako organizácie budúcnosti . . . . . . . . . . . . . . .156
Museum - witnesses of past like an organizations of the future
PhDr. Katarína Dobrotková, PhD.
Moderná forma edukácie zamestnancov samospráv
prostredníctvom e-learningového vzdelávania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .165
Modern form of education of staff from the
municipalities through the e-learning education
Ing. Jaroslav Dodecký - Bc. Zuzana Marasová

Vývoj priamych zahraničných investícií v rozvojových regiónoch . . . . . . . . .175
Foreign direct investments in developing regions
Ing. Michal Fabuš, PhD.
The specifics of the region and regional reproductive process . . . . . . . . . . .183
Špecifiká regiónov a regionálny reprodukčný proces
Evgen Galushka, Candidate of economic Science, Associate Professor
Stratégia vzdelania podnikateľskej sféry a verejnej správy . . . . . . . . . . . . . . .190
Strategy of education and entrepreneurial sphere and public administration
PhDr. Jana Gašparíková, PhD.
Project TransNEW- support for realizing new member
and associate states’ potentials in transport research . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .200
Projekt TransNEW - podpora pre realizáciu výskumného
potenciálu nových členských a asociovaných štátov
Eng. Margarita Georgieva, MSc.
Transfer poznatkov a technológií v dynamike ekonomických zmien . . . . . .207
The transfer of knowledges and technologies in the dynamics
of economic changes
Ing. Jozef Habánik, PhD.
Veľkosť miestnych samospráv verzus rozsah
a efektívnosť poskytovaných služieb . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .217
The size of local self-governments vs number
and efficiency of services provided
doc. Ing. Marta Hamalová, CSc. – prof. Ing. Nora Štangová, CSc. –
doc. Ing. Anna Belajová, PhD. – Ing. Milena Majorošová – PhDr. Jana Knežová –
Ing. Stanislav Filip, PhD.
Expert differences in setting cues for personnel selection . . . . . . . . . . . . . . . .233
Rozdielnosti u expertov v určovaní váh premenných pri personálnych výberoch
Ing. Mgr. Róbert Hanák

Základné teórie a úrovne leadershipu uplatňované
v manažérskej praxi . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .241
The basic leadership theories and levels of conceptualization
in managerial practice
Ing. Ivana Hudáková, PhD. - Ing. Ivana Ljudvigová
Budovanie konkurenčnej výhody v dynamickom
a zložitom podnikateľskom prostredí . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .254
Building competitive advantage in a dynamic
and complex business environment
Ing. Ivana Hudáková, PhD. - Ing. Juraj Mišún, PhD.
Fiškálny deficit Slovenskej republiky rastie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .265
Fiscal deficit of Slovak Republic grows
Ing. Veronika Jánošová, CSc. - Ing. Zuzana Jánošová
Hodnotiace rozhovory ako zdroj konfliktov a spôsoby ich riešenia . . . . . . .270
Evaluation interviews as a source of conflict and ways
to address them
Mgr. Miroslav Kohuťár - Mgr. Marcel Lincényi, PhD.
Business intelligence ako nástroj na získavanie znalostí . . . . . . . . . . . . . . . . .277
Business Intelligence as tool for gaining knowledge
doc. Ing. Mojmír Kokles, PhD. - Ing. Anna Hamranová -
Ing. Anita Romanová, PhD.
Daňové a nedaňové príjmy miest a obcí v rokoch 2002 - 2009 . . . . . . . . . . . .291
Tax and non-tax revenues of towns and municipalities 2002 - 2009
doc. PhDr. Ing. Stanislav Konečný, PhD.
Úloha majetkových daní pri financovaní miest, obcí a regiónov
Slovenskej republiky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .303
Real estate taxes and their role in financing municipalities
in Slovak Republic
doc. Ing. Gizela Lénártová, PhD.

Kvalita vysokých škol a veřejná správa . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .317
The quality of higher education institutions and public administration
doc. PhDr. Ján Liďák, CSc. – PhDr. Vladimír Srb, Ph.D.
The conditions for citizen participation in the management . . . . . . . . . . . . . .325
of a local community .
Podmienky účasti občanov v manažmente obcí
Dr. Renata Maćkowska
Podpora znalostnej ekonomiky ako jeden z determinantov
rastu konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .336
The support of knowledge economy as one of the determinants
of growht in competitiveness of Slovak economy
Ing. Monika Sobeková Majková, PhD.
Outsourcing ako všeobecne uplatniteľná manažérska metóda . . . . . . . . . . .344
Outsourcing as a generally applicable management method
prof. Ing. Anna Majtánová, PhD. – prof. Ing. Štefan Majtán, PhD.
Participácia obyvateľa na rozvoji obce prostredníctvom účasti
na jej samospráve s dôrazom na priamu formu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .357
Citizen participation in the development community throught
its participation in local government with emphasis on the direct form
JUDr. Klaudia Marczyová, PhD.
Sociálna ochrana v rámci poisťovacieho systému . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .366
The social protection within the insuring system
doc. JUDr. Ján Matlák, CSc.
Rozvoj ľudských zdrojov ako podmienka ďalšieho rozvoja
Slovenskej republiky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .377
Human resource development as the condition of further
development of Slovak Republic
PhDr. Silvia Matúšová, PhD.
Education for the needs of public administration in Poland . . . . . . . . . . . . . .392
Vzdelávanie pre potreby verejnej správy v Poľsku
prof. Dr. Janusz Merski - prof. Dr. inž. Tadeusz Jemioło, PhD.

Verejná služba ako verejnoprávny vzťah . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .404
Public service as a public juridical relationship
JUDr. Juraj Mezei
Vzdelávanie zamestnancov verejnej správy prostredníctvom
e-learningu pre aktuálne potreby verejnej správy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .414
Education personnel of public administration through e-learning
for the current needs of public administration
Ing. Dana Michálková
Municipal bonds on the market of the capital of Serbia . . . . . . . . . . . . . . . . . .424
Obecné dlhopisy na trhu hlavného mesta Srbska
Dr. Dragan M. Momirović - Gordana Milosavljević
Dopady finančnej a hospodárskej krízy
a protikrízových opatrení na obce . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .434
Impact of financial and economic crises and measures
against crises on municipalities
Ing. Jaroslav Mrva
Lokalita podniku vo vybranom regióne,
jej faktory a metódy diagnostiky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .446
Locality of company in specific region, its factors and methods of diagnostic
doc. Ing. Anna Neumannová, CSc.
Úver vo finančnom manažmente verejnej správy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .456
Credit in the finance management in the public administration
doc. Ing. Valéria Nináčová, CSc.
Ekonomické a sociálne dôsledky krízy na verejné financie
a východiská pre ich ozdravenie v Slovenskej republike . . . . . . . . . . . . . . . . .469
Economic and social consequences of the crises on public
finance and basis for their strengthening in Slovak Republic
doc. Ing. Michal Oláh, PhD.

Riziko chudoby - pretrvávajúca výzva pre ekonomiku
Slovenskej republiky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .480
Risk of poverty - ongoing challenge for Slovak economy
Ing. Miloš Ondrušek, PhD.
Metódy hodnotenia kvality a výkonnosti vo verejnej správe . . . . . . . . . . . . .491
Methods of evaluation of quality and efficiency in public administration
Ing. Michal Orihel, PhD.
Predpoklad hospodárenia územných samospráv v kontexte
fiškálnej politiky Slovenskej republiky v období rokov
2011 až 2013 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .501
The assumption of the economy of the municipalietes in the context
of the fiscal policy in Slovak Republic in the period from
2011 to 2013 years
Ing. František Palko
Právny status poslancov obecného zastupiteľstva . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .512
Legal status of members of municipal board
prof. JUDr. Igor Palúš, CSc.
Hodnotenie kvalifikačnej štruktúry vybraných pracovníkov
obecných úradov (prípadová štúdia) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .522
Evaluation of qualification structure of chosen employees
of municipality offices (case study)
Ing. Viera Papcunová, PhD. – Ing. Ivana Gecíková, PhD.
Dôležitosť a špecifiká manažérskej funkcie vo verejnej správe . . . . . . . . . . .534
Importance and specifics of management function
in public administration
Ing. Katarína Priečková, PhD.
Ombudsman ako subjekt kontroly vo verejnej správe . . . . . . . . . . . . . . . . . . .541
Ombudsman as a body control in public administartion
JUDr. Petra Raučinová

Resocializácia užívateľov drog v právnom systéme Slovenskej
a Českej republiky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .548
Resocialisation og drug users in the legal system of Slovak
and Czech Republic
Mgr. Veronika Reháková, PhD.
Globalizácia a miesto environmentálnej politiky v tomto procese . . . . . . . .564
Globalisation and the place of enivornmental policy in this process
doc. Ing. Eva Romančíková, CSc.
Výhody a nevýhody realizácie vysokoškolských programov
dištančného vzdelávania pre pracovníkov verejnej správy . . . . . . . . . . . . . . .571
Advantages and disadvantages of implementing distance learning
in higher education programs for government workers
doc. PhDr. Zoltán Rózsa, PhD.
Charakteristika vývoja samosprávy na miestnej úrovni na území
Slovenskej republiky vo vybranom regióne . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .580
Characteristic of municipality development on local bases
in Slovak Republic, in the chosen region
Mgr. Monika Rózsová
Formovanie regionálnych klastrov ako nástroj riešenia problému
regionálnych disparít . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .586
Building of regional clusters as means solving the regional
disparities problem
doc. PhDr. Lucia Rýsová, PhD. - PhDr. Michal Dobrík, PhD.
Symbióza ekonomickej a etickej spoločenskej zodpovednosti
podnikov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .607
Symbiosis of the economic and ethical social responsibility of the enterprises
prof. Ing. Mikuláš Sedlák, CSc.

Principles of tourist branch development on the basis
of tourist product forming . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .619
Принципы развития туристической отрасли
на основе формирования туристического продукта
prof. Igor Shkola, DrSc. - prof. Tetiana Orekhovska, CSc. -
Tetiana Nezveschuk-Kogut
Niektoré možné riziká ďalšieho vývoja svetovej, európskej
a slovenskej ekonomiky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .630
Some potential risks of the future development of the world,
european and the Slovak economy
doc. Ing. Juraj Sipko, MBA, PhD.
Dlhodobý vývoj malých a stredných podnikov v Slovenskej
republike a perspektívy ich rozvoja . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .639
Long-term development of small and medium sized enterprises
in Slovak Republic and prospective of their development
doc. Ing. Mgr. Ľubomíra Strážovská, PhD. -
prof. Ing. Helena Strážovská, PhD.
Kompetenčné prístupy vo verejnej správe - možnosti
a obmedzenia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .647
approaches in public administration - possibilities
and limits Competency
prof. Ing. Ladislav Šimák, PhD. - Mgr. Vladimír Tomáš Míka, PhD.
Verejná správa - súčasný stav a jej perspektívy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .658
Public administration - its current state and perspectives
prof. JUDr. Peter Škultéty, DrSc.
Spoločenská zodpovednosť v podnikoch služieb . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .664
Corporate social responsibility in companies offering services
doc. Ing. Jana Štofilová, CSc.

Nové prístupy vo vzdelávaní manažérov verejného sektora
ako forma motivácie študentov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .673
Approaches in education of public sector managers
as a form of students motivation
Ing. Viktória Ali Taha, PhD. – doc. Ing. Juraj Tej, PhD.
Competitiveness of Bulgaria’s economy under the conditions
of the European economic integration . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .683
Konkurencieschopnosť Bulharskej ekonomiky v podmienkach
európskej ekonomickej integrácie
Daniela Todorova, PhD.
Politika ochrany hospodárskej súťaže v Európskej únii v čase
globálnej finančnej a hospodárskej krízy so zameraním
na štátnu pomoc . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .691
Competition policy in the European union during the time
of global financial and economic crisis with focus on state support
doc. Ing. Mária Tokárová, PhD.
Užitie ľudských zdrojov v manažmente samosprávy občianskej
spoločnosti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .705
The utilization of human resources in self-management
administration for civil society
doc. Ing. Dušan Turan, CSc.
Problems of local government, ways of their solution
and sources of investment resources supplying . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .719
Проблемы местного самоуправления, пути их решения
и источники обеспечения инвестиционными ресурсами
Doc. Anatolii Vdovichen
Príspevok k teórii marketingu miesta . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .728
The article about theory of place marketing
prof. Ing. Kristína Viestová, CSc.

Stav verejných financií a cesty úspornosti na ich ozdravenie . . . . . . . . . . . . .737
Condition of public finances and the ways of savings
for their sanitation
PhDr. Agneša Víghová
Spoločenský rozvoj ako výsledok poznania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .750
Social development as a result of knowledge
prof. dr. Štefan Volner, CSc.
Leadership and effectiveness in healthcare system . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .760
Vodcovstvo a efektívnosť v systéme zdravotnej starostlivosti
prof. Dr. hab. Aldona Frączkiewicz-Wronka
Niekoľko poznámok k historickej genéze bolonského procesu . . . . . . . . . . .773
Several remarks on the historical genesis of the Bologna process
Mgr. Jana Záhorčáková
Meranie výkonnosti a efektívnosti verejného sektora - prehľad
základných pojmov a prístupov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .785
Performance and efficiency measurement in public sector - review
of basic terms and approaches
Ing. Pavel Žiaran
Effective mission analysis and strategy - modern solution
financial crisis and future trends in global market . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .795
Efektívna analýza a stratégia poslania - moderné riešenie
finančnej krízy a budúce trendy na svetovom trhu
prof. Dr. Nada Živanoviċ - Ljiljana Djordjeviċ -
Vlada Živanoviċ, B. Sc. Ecc.

Abstrakt
Vzdelávanie a zamestnanosť vo sfére verejnej správy
prof. Ing. Viera Cibáková, CSc.
V posledných rokoch majú na počtoch vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov
verejnej správy slovenskej spoločnosti svoj nezastupiteľný podiel aj absolventi súk-
romných vysokých škôl. Súkromné vysoké školy majú vo vývoji slovenského škol-
stva oprávnený význam. Prispievajú k vzdelávaniu absolventov pre verejnú správu,
a to neustálym zvyšovaním kvalifikácie, zlepšovaním osobného prístupu k občanovi
a profesionalitou v každom smere. V tejto oblasti významné úlohy plní aj Vysoká ško-
la ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave.
Kľúčové slová: vzdelávanie, vysoké školy, súkromné vysoké školy, verejná správa
Abstract
Education and employment in public sector sphere
The number of highly educated employees in public administration in Slovak society
has a rate of graduates of private higher education schools in the last years. Higher edu-
cation schools have a justified position. They contribute to public administration gradu-
ates education by constant increase of qualification, improvement of personal approach
to citizens and professionalism in each field. School of Economics and Management in
Public Administration in Bratislava meets the needs in this field.
Keywords: education, higher education schools, private higher education schools,
public administration
Vážení prítomní, vážené dámy a páni,
srdečne Vás vítam na tohtoročnej medzinárodnej konferencii Ekonomický a so-
ciálny rozvoj Slovenska. Jednou z tém konferencie je aj spravovanie a manažovanie.
Dovoľte mi, aby som sa pristavila práve pri nej. Dobré spravovanie a manažovanie
má zaručovať občanom fungovanie demokratických princípov na všetkých úrovniach
správy štátu. Dôležité zmeny v živote slovenskej spoločnosti kladú veľké nároky nielen
na zodpovedných predstaviteľov orgánov verejnej správy, ale hlavne na jej zamestnan-
17

cov, ktorí predstavujú prvý a často aj posledný článok kontaktu občana s inštitúciou
verejnej správy. Tieto skutočnosti si vyžadujú od zamestnancov a predstaviteľov ve-
rejnej správy neustále zvyšovanie kvalifikácie, zlepšovanie osobného prístupu k obča-
novi, profesionalitu v každom smere, a to nielen smerom k občanovi, ale aj smerom
k ďalším zainteresovaným orgánom, spolupracujúcim na vybavovaní občianskych zá-
ležitostí.
18
Vzdelávanie zamestnancov vo verejnej správe je úlohou a poslaním aj Vysokej ško-
ly ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave. Vedenie našej školy už od jej
vzniku buduje školu ako výchovno-vzdelávaciu inštitúciu, ktorej absolventi budú spĺ-
ňať všetky požiadavky praxe. Účelom nášho snaženia je vychovať takých absolventov,
ktorí budú schopní aplikovať nadobudnuté vedomosti v praxi, zovšeobecňovať vlastné
skúsenosti, analyzovať aktuálne problémy a pripravovať rozhodnutia vo vecne vyme-
dzenej oblasti verejnej správy, ďalej na vedúcich miestach uskutočňovať rozhodnutia,
vykonávať samostatnú analytickú a koncepčnú činnosť, na miestach administratívno-
technických kvalitne vykonávať pridelenú agendu, spracovávať správy prostredníc-
tvom kancelárskej a výpočtovej techniky, atď.
Dovoľte, aby som na ilustráciu uviedla niekoľko čísiel, ktoré dokumentujú vývoj
a štruktúru počtu zamestnancov v sektore verejnej správy. Napr. v roku 2001 bolo
v sektore verejnej správy zamestnaných 412 505 osôb. Tento počet postupne klesal
až na 362 533 osôb v roku 2009. Za rok 2010 sa predpokladá počet zamestnancov
357 743. Z údajov vyplýva, že v súčasnosti pracuje vo verejnej správe cca 360 000
zamestnancov, pričom vývoj tejto zamestnanosti z hľadiska rozpočtovaných údajov
klesá. Tieto zmeny boli najviac ovplyvnené procesom decentralizácie verejnej správy,
ktorý bol ukončený 1. januára 2005 zavedením systému fiškálnej decentralizácie.
Je nesporným faktom, že najmä v posledných rokoch majú na počtoch vysokoškol-
sky vzdelaných zamestnancov tejto sféry slovenskej spoločnosti svoj nezastupiteľný
podiel aj absolventi súkromných vysokých škôl. Uvedieme preto niekoľko poznámok
k vývoju a oprávnenému miestu súkromných vysokých škôl medzi slovenskými vyso-
kými školami.
Začiatkom mesiaca marca 2010 boli do života európskej aj slovenskej spoločnosti
uvedené dva dôležité materiály, a to stratégia nazvaná „Európa 2020“ a „Stratégia roz-
voja slovenskej spoločnosti“. V obidvoch materiáloch, dôležitých pre rozvoj členských
štátov EÚ, je kladený dôraz na vedomostnú spoločnosť, na udržateľný a inkluzívny
rast. Európa a SR musia vychádzať z hospodárskej a finančnej krízy poučení s jasnou

predstavou vývoja Európy v nasledujúcich desaťročiach. Ak v stratégii „Európa 2020“
sú pre vnútroštátne ciele stanovené východiskové body
•
•
•
•
•
miera zamestnanosti obyvateľov vo veku 20 – 64 rokov by mala dosiahnuť
75% z doterajších 69 %,
úroveň investícií do výskumu a vývoja by mala dosiahnuť 3 % z HDP EÚ zo
súčasných 1,9 %,
podiel ľudí, ktorí predčasne ukončia školskú dochádzku, by sa mal znížiť pod
10 % a minimálne 40 % mladých ľudí by malo mať vysokoškolské vzdelanie,
o 20 miliónov ľudí menej by malo byť ohrozených chudobou,
v oblasti klímy/energie by sa mali dosiahnuť ciele 20/20/20 [1],
potom v spoločnosti SR patrí jedno z prvých miest vzdelávaniu populácie, ktoré
musí nadobudnúť charakter celoživotného vzdelávania.
Vysoké školstvo v SR prešlo za posledných 11 rokov veľkými zmenami. Zazname-
nali sme proces nárastu vysokoškolských inštitúcií na celkový počet 33 vysokých škôl,
z čoho je 10 súkromných. Túto expanziu vysokých škôl vyvolala okrem potreby vzde-
lávať sa aj súčasná migrácia pracovných síl, ktorú zapríčinili možnosti a výzvy zjed-
notenej Európy.
Ak porovnávame počty študentov v jednotlivých krajinách EÚ, prípadne v kraji-
nách V4, vidíme, že vzhľadom na počet obyvateľov v porovnávaných krajinách neza-
ostávame za trendom vzdelávania. Počet vysokoškolských študentov v SR je 230 127
za rok 2010 pri počte obyvateľov 5,4 mil., v Českej republike pri počte obyvateľstva
10,3 mil. je 392 540 študentov, v Maďarsku pri počte obyvateľov 10,1 mil. je 413 715
študentov, v Dánsku pri 5,4 mil. obyvateľov je 230 707 študentov, v Rakúsku pri počte
obyvateľov 8,2 mil. je 284 791 študentov. Mohli by sme menovať ďalšie krajiny, ale pri
porovnaní SR s uvedenými krajinami môžeme konštatovať, že vzhľadom na porovná-
vané údaje naša krajina nezaostáva za celosvetovým trendom (v SR pripadá na 1 000
obyvateľov 42 vysokoškolských študentov). Tento fakt môžeme konštatovať aj vďaka
jestvujúcim súkromným vysokým školám.
Pri niektorých rozporuplných úvahách o počte a kvalite súkromných vysokých škôl
(ich prebytku, nedostatku alebo kvalite) je potrebné vziať do úvahy niekoľko faktov:
19

20
•
počet vysokých škôl je vyvolaný celkovou tendenciou vývoja nielen vo svete,
ale aj v Európe, ktorá si vo svojich stratégiách dala za jeden z hlavných cieľov
zvyšovať kvalitu pracovnej sily zvyšovaním a rozširovaním vzdelania nielen
mladých ľudí, ale formou celoživotného vzdelávania aj dospelých až do vy-
sokého veku. Tento trend zodpovedá aj celkovému demografickému vývoju,
keď populácia, najmä v Európe starne a prírastky obyvateľstva nezodpove-
dajú jeho poklesom. Príkladom pre systém celoživotného vzdelávania môžu
byť severské európske krajiny, v ktorých tento spôsob vzdelávania funguje už
niekoľko rokov. Súkromné školy sú schopné vyplniť túto medzeru v kapaci-
te vysokých škôl. Nasledujúca tabuľka porovnáva trend nárastu obyvateľstva
s najvyšším vzdelaním vo svete v roku 2005;
Podiel obyvateľov s najvyšším vzdelaním
(v %, rok 2005)
Krajina percentuálny podiel
USA 40
Írsko 37
Španielsko 37
Francúzsko 36
Veľká Británia 31
Holandsko 27
Nemecko 21
Maďarsko 15
Česká republika 12
Tabuľka 1
Zdroj: IMD World Competitiveness Yearbook, 2005.
Poznámka: Podiel SR nie je uvedený, ale možno dedukovať, že je na úrovni Českej republiky.
•
súkromné vysoké školy vypĺňajú aj medzery v infraštruktúre vybavenia vyso-
kých škôl (internáty, budovy, športoviská, moderné technické vybavenie), čo
z kapacitných a iných dôvodov nemôžu zabezpečiť vysoké školy v iba niekoľ-
kých väčších mestách SR. Aj nové formy výučby, ako je e-learning, dištančné
a korešpondenčné vzdelávanie, vzdelávanie kombinujúce teóriu s praktickým
výcvikom s podporou spolupráce s podnikateľskou sférou, poskytujú súk-
romné vysoké školy. Záujem najmä mladých ľudí o vzdelanie ako o celoživot-
nú investíciu vyvolal v posledných rokoch taký záujem o štúdium, že kapacity
doterajších vysokých škôl a univerzít nestačia;

•
•
súkromné vysoké školy odpovedajú aj na výzvu spoločnosti a svetového tren-
du o zníženie diskriminácie žien tým, že umožňujú ženám aj zo vzdialenej-
ších regiónov SR dopĺňať a rozširovať si vzdelanie nielen formou denného,
ale aj externého štúdia. Zvyšovaním kvalifikácie nadobudnú ženy možnosť
a právo uchádzať sa o lepšiu a kvalifikovanejšiu prácu, a tým aj o odmenu.
Tieto možnosti využívajú často ženy, ktoré už nie sú obmedzované materský-
mi povinnosťami a pociťujú potrebu sebarealizácie a často aj ekonomického
príspevku pre domácnosť. Pre ilustráciu uvádzame, že za rok 2008 bol zistený
rozdiel v krajinách EÚ medzi odmenou za prácu mužov a žien v neprospech
žien za rovnakú prácu až o 30 % nižší v Estónsku, o 10 % nižší napr. v Por-
tugalsku a Slovinsku, o 20 % nižší napr. v Českej republike, SR, v Nemecku,
Grécku a Holandsku. V súčasnosti sa v štúdiu darí viac dievčatám ako chlap-
com a tvoria až 59 % absolventov vysokých škôl v EÚ. [2]. Napriek tomu im
patrí menší počet pozícií, ktoré majú vplyv na politické a hospodárske roz-
hodnutia, či miest vo vyššom vedení;
súkromné vysoké školy zvyšujú aj možnosti podnikania v regiónoch. Tento
vplyv je citeľný najmä v rozvoji cestovného ruchu, kde mnohokrát podnikateľ/
ka nemajú dostatok teoretických poznatkov na zabezpečenie a poskytovanie
požadovanej kvality ponúkaných služieb, nevyhnutných pre rozvoj cestovné-
ho ruchu. Podľa smernice EÚ o službách sa od členských štátov vyžaduje,
aby odstraňovali právne a administratívne prekážky pri zakladaní podnikov
v odvetví služieb a pri cezhraničnom poskytovaní služieb. Rozsah činnos-
tí zahrnutých v smernici je dosť široký na to, aby záujemcom o podnikanie
v každom regióne SR poskytoval možnosti začať podnikať najmä v takých
oblastiach, ako je obchod, stavebníctvo, remeselnícke služby, už spomenutý
cestovný ruch, služby v oblasti poskytovania odbornej prípravy a vzdelávanie
(súkromné univerzity, jazykové a odborné škola a pod.). [3]. Súkromné vyso-
ké školy vypĺňajú aj v tejto dôležitej oblasti, akou je malé a stredné podnikanie
medzeru, ktorá vznikla po politicko-hospodárskych zmenách po roku 1989.
Nie je namieste spochybňovať vznik a počet nových súkromných vysokých
škôl, ktoré svojou existenciou napomáhajú zvyšovanie kvality pracovnej sily,
a tým rozvíjajú aj ekonomickú silu a rozvoj jednotlivých regiónov SR, z kto-
rých mnohé sú najmä kvôli nezamestnanosti, vyvolanej aj nedostatočnou
úrovňou vzdelania, chudobné a ekonomicky poddimenzované;
21

22
•
•
potreba rozširovania vzdelania je citeľná aj v oblasti verejnej správy/ samo-
správy, kde najmä na menších obecných úradoch nielen zamestnanci, ale aj
volení predstavitelia sa ocitajú v novej situácii, ktorá vyžaduje pre daný výkon
vedomosti a znalosti, ktoré poskytujú svojimi študijnými odbormi vysoké
školy takéhoto zamerania. Súkromné školy sú schopné priblížiť sa študen-
tom z oblasti verejnej správy, a to tak štátnej ako aj samosprávy, a umožniť
im zvyšovanie kvalifikácie aj formou externého štúdia. Požadovaná úroveň
poskytovania služieb zamestnancami miestnych samospráv potrebuje kvali-
tatívnu zmenu prístupu samosprávy k občanom. Kvalitatívny nárast vzdelá-
vania zamestnancov samosprávy bude možný len vtedy, keď bude patrične
zabezpečené zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov samosprávy;
súkromné vysoké školy majú významný vplyv aj pre ďalší vývoj na trhu prá-
ce a pre počet pracovných miest v SR. V nasledujúcich rokoch v krajinách
EÚ zanikne cca 12 mil. pracovných miest, ktoré vyžadujú nízku kvalifikáciu
pracovnej sily. Na druhej strane je však predpoklad, že vznikne cca 16 mil.
pracovných miest, ktoré budú vyžadovať vyššiu kvalifikáciu pracovnej sily.
[4]. Ak nová stratégia „Európa 2020“ predpokladá pokles počtu ľudí ohro-
zených chudobou, t.j. zabezpečiť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť
prostredníctvom pomoci chudobným a zabezpečiť ich aktívny podiel na živo-
te spoločnosti, je nevyhnutné zvýšiť úroveň vzdelania aj v SR. Boj proti neza-
mestnanosti je pre EÚ kľúčový. Miera nezamestnanosti sa líši v jednotlivých
krajinách a regiónoch. V roku 2006 malo najnižšiu mieru nezamestnanosti
Holandsko a Dánsko (3,9 %), najvyššiu Poľsko (13,8 %) a SR (13,3 %). [4].
Okrem toho v budúcich 20-ich rokoch sa výrazne zmení veková štruktúra
pracovnej sily v Európe a populácia terajšej vekovej hranice pracovnej sily sa
zmenší. Preto je potrebné, aby sa rozvíjali zručnosti a pracovné schopnosti
starších pracovníkov práve formou celoživotného vzdelávania a zabezpečili
sa pre nich vhodné pracovné podmienky ako aj pracovné príležitosti. Súk-
romné vysoké školy pôsobia aj v tomto smere priaznivo na vývoj v spoločnos-
ti poskytovaním lepšej dostupnosti vzdelania širokému spektru záujemcov
o vzdelanie, ktorí vďaka nadobudnutým vedomostiam zvyšujú svoje šance
na získanie zamestnania. Nezamestnaných absolventov vysokých škôl bolo
v roku 2007 v SR 3,3 %, čo nás radí do priemeru krajín OECD. Predbehli
sme Poliakov s 3,8 %, či dokonca Španielov a Francúzov, z ktorých 4,9 % ab-
solventov nenašlo po škole uplatnenie. V SR malo v roku 2006 vysokoškolský
diplom 17 % ľudí vo veku od 25-34 rokov. Porovnateľne sú s nami na tom Česi

•
s 15 % či Turci so 14 %. Kanada, Japonsko, Južná Kórea či Ruská federácia
majú toto číslo dokonca vyššie než 50 %. [5];
najväčším problémom novo vznikajúcich súkromných vysokých škôl je ich
financovanie. Podľa platného vysokoškolského zákona č. 131/2002 Zb. o vy-
sokých školách si súkromné vysoké školy zabezpečujú finančné prostriedky
na svoju vzdelávaciu, výskumnú, vývojovú alebo umeleckú a ďalšiu tvorivú
činnosť vlastnými možnosťami. Súkromné vysoké školy môžu dostať iba do-
tácie na sociálnu podporu študentov a účelové prostriedky na riešenie pro-
jektov výskumu a vývoja, čo je upravované osobitným predpisom. V tejto
súvislosti treba upozorniť na trend financovania vysokého školstva, uplatňo-
vaný vo veľkej miere vo svete. Financovanie vysokých škôl (aj súkromných) je
zabezpečované zo súkromných zdrojov. Napr. len v Dánsku súkromné firmy
financujú vedu a výskum prostriedkami, ktoré zodpovedajú 6 % HDP krajiny,
v USA a Japonsku sú to tiež nezanedbateľné finančné čiastky. V budúcnos-
ti je preto potrebné aj v SR prispôsobiť osvetu a politiku vzdelávania tejto
tendencii a aktívnejšie zapájať súkromnú sféru do financovania vzdelávania,
vedy a výskumu, ďalej vzbudiť a udržať záujem súkromnej sféry o podporu
financovania vysokých škôl jej zainteresovanosťou a profitmi na praktických
výsledkoch vedy, výskumu a vzdelávania.
Súkromné vysoké školy sú prakticky vylúčené aj z čerpania eurofondov v progra-
movom období 2007 – 2013, čo značne znižuje manévrovací priestor pri zabezpeče-
ní financovania chodu školy a rozvíjania technických zariadení a pomôcok, knižníc
a pod.
Pre ilustráciu uvádzame údaje z vybraných krajín sveta týkajúce sa výdavkov na
podporu doktorandského štúdia v krajinách V4 v percentách za rok 2005 (tabuľka
2).
23

24
Podpora doktorandského štúdia v krajinách V4
Podpora doktorandského !túdia v krajinách V4
Ukazovate" SR
Reálna mzda
v roku 2004
Reálna mzda
(v eurách)
#eská
republika
Tabu!ka Tabuľka 2
Po"sko* Ma$arsko
15 835 18 035 K" 2 289,5 PLN 145 700 HUF
395 565,36 545,11 590
Inflácia (v %) 5,9 2,8 4,5 5,8
#tipendium doktoranda
(v eurách)
1. rok 125,39
2. rok 188,08
max . 338
min .
238 342
3. rok 250,78
Zdroj: Centrálne !tatistické úrady jednotliv"ch krajín a ministerstiev !kolstva.
Zdroj: Centrálne štatistické úrady jednotlivých krajín a ministerstiev školstva.
Poznámka: V Po#sku Poľsku je !tipendium štipendium rozdielne aj pod#a podľa typu !koly, školy, v sú$asnosti súčasnosti sa sa táto oblasť
oblas% rozsiahle rozsiahle mení. mení.
V rozpočte EÚ je na rok 2010 na financovanie jednotlivých politík EÚ podiel napr.
na financovanie V rozpo"te EÚ vzdelávania je na rok a odbornej 2010 na prípravy financovanie 1,1 mld. jednotliv$ch eur, čo je politík oproti EÚ roku podiel 2009
napr. nárast na o 4,4 financovanie %, výskumu vzdelávania 7,5 mld. eur, a odbornej čo je nárast prípravy oproti 1,1 roku mld. 2009 eur 11,7 "o je %, oproti konkuren- roku
2009 cieschopnosti nárast o a 4,4 inovácie %, v$skumu 0,5 mld. 7,5 eur, mld. čo je eur, nárast "o je oproti nárast roku oproti 2009 roku 3,4%. 2009 [6]; 11,7 %,
konkurencieschopnosti a inovácie 0,5 mld. eur, "o je nárast oproti roku 2009 3,4%.
• široko diskutovaným problémom najmä v posledných dvoch rokoch sa stá-
[6].
va kvalita vzdelávania vysokých škôl, vrátane súkromných. Tento problém
- %iroko sa stáva diskutovan$m akútnym, nakoľko problémom v SR najmä je obmedzený v posledn$ch počet dvoch vysokoškolských rokoch sa stáva pro-
kvalita vzdelávania fesorov, ktorí vysok$ch sa môžu %kôl, stať garantmi vrátane študijných súkromn$ch. programov. Tento problém Kvalita sa vysokého stáva
akútnym, školstva nako!ko v SR v SR je ústrednou je obmedzen$ snahou po"et všetkých vysoko%kolsk$ch vedúcich pracovníkov profesorov, na ktorí jednot- sa
mô&u sta' livých garantmi vysokých %tudijn$ch školách. Orgánom programov. Ministerstva Kvalita vysokého školstva SR %kolstva na posudzovanie v SR je
ústrednou kvality snahou vysokých v%etk$ch škôl vedúcich je Akreditačná pracovníkov komisia. na jednotliv$ch Závery komisie vysok$ch z hodnotenia %kolách.
Orgánom vybraných Ministerstva vysokých %kolstva škôl SR naznačujú, na posudzovanie že kritériá hodnotenia kvality vysok$ch by mali %kôl byť na- je
Akredita"ná
stavené
komisia.
s ohľadom
Závery
na objektívne
komisie
podmienky
z hodnotenia
jednotlivých
vybran$ch
tak
vysok$ch
vysokých,
%kôl
ako
aj súkromných škôl.
nazna"ujú, &e kritériá hodnotenia by mali by' nastavené s oh!adom na objektívne
podmienky Záverom jednotliv$ch konštatujeme, tak že vysok$ch, slovenské ako vysoké aj súkromn$ch školstvo je %kôl. v porovnaní s inými krajinami
Záverom EÚ a sveta kon%tatujeme, finančne aj kapacitne &e slovenské podvyživené. vysoké V %kolstvo súlade s je celosvetovými v porovnaní trendmi s in$mi
krajinami je bezpodmienečne EÚ a sveta potrebné: finan"ne aj kapacitne podvy&ivené. V súlade s celosvetov$mi
trendmi je bezpodmiene"ne potrebné:
8

•
•
•
zabezpečiť efektívne financovanie vysokého školstva nielen zo štátneho roz-
počtu, ale aj z prostriedkov súkromnej sféry,
zabezpečiť kvalitu a počet vysokoškolských pedagógov opatreniami na udrža-
nie kvalitných a nadaných študentov po absolvovaní v SR, umožniť im získa-
nie doktorandského diplomu a nebrzdiť nadobudnutie vyšších akademických
hodností zbytočnými prekážkami a obmedzeniami. Kvalita vysokoškolského
štúdia musí byť trvalo zabezpečovaná a objektívne vyhodnocovaná v celom
sektore vysokoškolského vzdelávania, t.j. na verejných aj na súkromných vy-
sokých školách;
neznižovaním počtu už jestvujúcich vysokých verejných aj súkromných škôl
zabezpečiť pre čo najväčší počet študentov absolvovanie vysokoškolského
štúdia.
Slovenské vysoké školstvo a celá spoločnosť tak budú mať možnosť splniť nároky
a výzvy, ktoré kladie v rámci európskej populácie dôraz na vzdelanostnú spoločnosť.
Vážení prítomní, ďakujem Vám za pozornosť a želám našej medzinárodnej konfe-
rencii úspešný priebeh.
Literatúra
[1] Dostupné na internete: http://ec.europa.eu/eu2020/index_en.htm.
[2] Dostupné na internete: http://www.eurofound.europa.eu/areas/gender.
[3] Dostupné na internete: http://ec.europa.eu/internal_market/services/service-
dir/index_en.htm.
[4] Dostupné na internete: Eurostat.
[5] Štúdia Education at a Glance, 2009.
[6] Dostupné na internete: http://ec.europa.eu/budget/index_en.htm.
25

26
Education and employment in the public administration sphere
Dear participants, ladies and gentlemen,
Let me welcome you at this year’s international Economic and Social Development
of Slovakia conference. One of the conference topics is administration and manage-
ment. Let me stop for a while and give you some comments on this topic. Good ad-
ministration and management should ensure citizens that democratic principles work
on all levels of state administration. Important changes in the life of Slovak society put
requirements not only on responsible representatives of public administration bodies
but mainly on its employees that represent first and often the last article in the contact
between the citizen and the institution of public administration. These facts require
continuous enhancement in qualification, improvement of personal approach to citi-
zens and professionalism from employees and representatives of public administra-
tion not only in the contact with the citizen but towards interested bodies cooperating
on tackling civil issues.
Public administration employees’ education is the objective and mission of the
School of Economics and Management in Public Administration in Bratislava. School
management has since its establishment been building a school that is an educational
institution in which its graduates will meet requirements from practice. The aim of
our effort is to educate graduates that will be able to apply gained knowledge in prac-
tice, generalise own experience, analyse current problems and prepare decisions in
terms of public administration. Consequently, they will be able to make decisions on
leading positions, perform individual analytic and conceptual activities, handle pa-
perwork on administrative and technical positions, and process information by office
and information technologies, etc.
For illustration, let me mention several numbers that give evidence of develop-
ment and structure of employees in public administration sector. For example, in
2001, 412,505 people were employed in public administration sector; this number
decreased to 362,533 in the year 2009. In 2010, the estimated number of employees
is 357,743. The facts show us that currently, approximately 360,000 employees work
in public administration and the development of the employment is decreasing. The
changes were mainly influenced by process of public administration decentralisation
that was finished on 1 January 2005 by launching fiscal decentralisation system.
It is undisputable that graduates of private higher education schools participate

in the number of highly educated employees of this sphere mainly in the last years.
Let me comment on development and justified position of private higher education
schools among Slovak universities.
At the beginning of March 2010 two important materials were introduced in the
life of European and Slovak society: Strategy “Europe 2020“and “Strategy of Slovak
society development”. We can find in both materials, important for development of
EU member states, an emphasis on knowledge based society, sustainable develop-
ment and inclusive growth. Europe and Slovak Republic have to stem from economic
and financial crises experience with an exact vision of Europe development in the
next decades. If the following basic points for national objectives are stated in the in
the strategy “Europe 2020” , the society in Slovak Republic has one of the first places
of population education that has to become lifetime education. These are the basic
points in the strategy “Europe 2020”:
•
•
•
•
•
citizens employment rate at ages 20 – 64 should reach 75% of current 69%,
level of research and development investments should reach 3% of EU GDP
of current 1.9%,
the rate of people completing education earlier should decrease below 10%
and minimally 40% of young people should have university education,
20 million people less should be endangered by poverty,
20/20/20 is the objective that should be met in the field of climate/energy
Higher education in Slovak Republic has significantly changed in the last 11 years.
We have recorded an increase in the number of higher education institutions to 33
higher education schools, 10 of them are private. The higher education schools expan-
sion raised not only needs for education but current migration of workforce that have
been caused by opportunities and challenges of the united Europe.
If we compare the number of students in particular EU countries or in V4 coun-
tries, we can see that considering the number of citizens in the compared countries
we are not behind the trends in education. The number of higher education students
in Slovak Republic is 230,127 in the year 2010 with the number of citizens 5.4 mil.,
in Czech Republic with the number of citizens 10.3 mil. is the number of students
392,540, in Hungary with 10.1 mil. citizens, there are 413,715 students, in Denmark
there are 5.4 mil .citizens and 230,707 students, in Austria with 8.2 mil. citizens, there
27

are 284,791 students. We can name other countries as well, but when compared to Slo-
vakia we can state that our country is not behind the global trend (there are 42 higher
education students for 1,000 citizens in Slovak Republic). This fact has become real
due to private higher education schools as well.
28
Considering some inconsistent discussions about the number and quality of pri-
vate higher education schools (their surplus, insufficiency and quality), it is necessary
to take into consideration some facts:
•
The number of higher education schools is based on global and European de-
velopment trends. One ne of the main objectives has been increase of the qual- qual-
ity of workforce by increasing and extending education not only of young
people but in the form of lifetime education of adults to high age. The trend
is equivalent to general demographic development showing that population
mainly in Europe is getting older and growth of the number of citizens is not
equivalent to its drop. Examples of lifetime education system might be north-
european countries in which this kind of education has been provided for
several years. Private schools are able to fill in the gap in the capacity of higher
education schools. In the table, we can compare trend of citizens growth with
the highest education in 2005:
The rate of citizens with the highest education (in %, year 2005)
Country Rate in %
USA 40
Ireland 37
Spain 37
France 36
Great Britain 31
The Netherlands 27
Germany 21
Hungary 15
Czech Republic 12
Resource: IMD World Competitiveness Yearbook, 2005.
Table 1
*The rate in Slovakia is not stated, but we can deduct that it is on the same level as in Czech Republic.

•
•
•
Private higher education schools fill the gaps in the equipment infrastructure
of higher education school (dormitories, buildings, sports centres, modern
technical equipment) that only some schools in several bigger towns can not
provide due to capacity and other reasons. Private higher education schools
provide new forms of education as e-learning, distance and correspondence
education, education combining theory with practice with support from the
entrepreneurial field. The fact that young people have started to consider
the importance of education as lifetime investment raised such an interest
in studies that capacities of higher education schools and universities have
become insufficient.
Private higher education schools reflect on challenge of the society and global
trend on decreasing discrimination of women and enable women to continue
in education from distant regions of Slovak Republic by becoming full-time
or part-time students. By increasing qualification, women get the chance and
right to apply for a better and highly qualified jobs and remuneration as well.
These opportunities are usually exploited by women who are not limited by
maternal duties and are interested in self-realization and economic contri-
bution for the household. For illustration, we can state that in the year 2008
there was a difference found in EU countries between remuneration of men
and women and showed that women are rewarded for the same work 30% less
in Estonia, 10% less in Portugal and Slovenia more than 20% less in Czech
Republic, Slovak Republic, Germany, Greece and The Netherlands. Currently,
girls are more successful in studies than boys and represent 59 % of EU higher
education schools graduates. In spite of this fact, women hold fewer positions
that have influence on political and economic decisions or positions in senior
management.
Private higher education schools are increasing entrepreneurial opportuni-
ties in regions. This influence is remarkable mainly in tourism where entre-
preneurs do not have enough theoretical knowledge for providing required
quality of services necessary for tourism development. According to EU reg-
ulations and services it is required that member states eliminate legal and
administrative restrictions concerning establishing companies that provide
services and cross border services. The scope of activities included in the
regulation is quite extent for people interested in entrepreneurship in each
region of Slovakia and provides opportunities mainly in these sectors: trade,
29

30
•
•
building industry, handicraft services, tourism, services in the field of pro-
viding professional preparation and education (private universities, language
and vocational schools, etc). Private higher education schools fill the gap
in small and medium sized entrepreneurship that has come up by political
and economic changes after the year 1989. Existence and the number of new
private higher education schools help to increase the quality of workforce,
develop economic power and development of particular Slovak regions of
which many are mainly because of unemployment, raised by insufficient level
of education - poor and economically undersized.
The need of expanding education is remarkable in the field of public adminis-
tration/ self administration where in smaller municipalities not only employ-
ees but elected representatives are found in situations which require knowl-
edge for particular performance that is provided by such higher education
school study fields. Private schools are able to approach students form the
field of public administration – state and self administration and enable them
expand their qualification by studying part-time. Required level of providing
services by employees of local municipalities needs qualitative change in the
approach to citizens. Consequently, qualitative increase in education of em-
ployees of municipalities will be possible only when extending qualification
of municipalities’ employees will be ensured.
Private higher education schools have significant influence on further devel-
opment on labour market and the number of jobs in Slovaki Republic. In the
next years, approximately 12 million jobs will be cancelled that require low
workforce qualification but on the other hand there is an assumption that
approximately 16 million jobs will be created that require higher workforce
qualification. If the new strategy “Europe 2020” assumes drop in the number
of people close to poverty i.e. to provide economic, social and territorial co-
hesion by help for poor and ensure their active participation in the life of
society, it is necessary to increase the level of education in Slovak Republic.
Fight against unemployment has become the key aspect. The rate of unem-
ployment differs in separate countries and regions. In the year 2006 the lowest
rate of unemployment was noticed in The Netherlands and Denmark (3.9%),
the highest in Poland (13.8%) and Slovak Republic (13.3%). Besides this fact,
in the next 20 years age structure of the workforce in Europe and population
of the current age limit will be changed. That is why it is necessary to develop

•
skills and working capabilities of older workers by lifetime education and pro-
vide suitable working conditions for them as well as employment opportuni-
ties. Private higher education schools act in this trend favourably on society
development by providing better approach to education to wide spectrum of
applicants who thanks to acquired knowledge raise their chances for becom-
ing employed. In 2007 there were 3.3% unemployed graduates in Slovak Rep-
bublic, that put us in the average of OECD countries, we outstripped Polish
with 3.8% even Spanish and French where 4. 9% ofgraduates did not find em-
ployment after graduation. In 2006, 17% percent people from 25-34 years had
higher education school diploma in Slovak Republic. We can be compared
with Czech with 15 % or Turkish with 14%., This number is even higher than
50% in Canada, Japan, South Korea or Russia.
The biggest problem of newly established private higher education schools is
their financing. According to current higher education Act No.131/2002 Coll.
on higher education schools, private higher education schools have to finance
their educational, research, development or artistic and other creative activi-
ties. Private higher education schools can get donation for students´ social
support and for specific purposes as research and development projects that
is modified by separate regulation. It is important to take into consideration
trends of financing higher education in the world. Higher education schools
(private as well) are financed from private resources. Let´s take the example
of Denmark where private companies finance science and research by means
that are in the level of 6% of GDP of the country; in USA and Japan are these
financial resources considerable as well. It is important to adapt promotion
and education policy to this tendency and include private sphere more active-
ly into financing education, science and research in the future. Consequently,
there is a need to raise and keep interest of the private sector in financial sup-
port of higher education school and by its interest and profits on practical
results of science, research and education.
Private higher education schools are practically excluded from drawing Euro funds
in the program period 2007-2013, that considerably decrease space in financing run-
ning of schools and development of technical equipment and tools, libraries, etc
For illustration, we are stating data on expenditures on doctorial studies support
from selected countries around the world in V4 countries in percentage in the year
2005:
31

For illustration, we are stating data on expenditures on doctorial studies support
from selected countries around the world in V4 countries in percentage in the year
2005:
32
Doctorial Doctorial studies studies support support in V4 in countries V4 countries
Indicator Slovakia
Table 2
Table 2
Czech
Republic Poland* Hungary
Real wage in 2004 15,835 18,035 CzC 2 289.5 PLN 145,700 HUF
Real wage (in euros) 395 565.36 545.11 590
Inflation (in %) 5.9 2.8 4.5 5.8
Doctorial scholarship
(in euros)
max 338
1 st year
125.39
2 nd year
188.08
3 rd year
250.78
min 238 342
Resource: Central statistics offices in separate countries and Ministries of
Resource: Central statistics offices in separate countries and Ministries of Education.
Education
*Polish scholarship differs according to the type of school, currently, this field is changing.
*Polish scholarship differs according to the type of school, currently, this field
is changing.
In the European union 2010 budget, we can find for example financing education
In and the professional European preparation union 2010 € budget, 1.1 billion we that can represent find for an example increase financing of 4.4% in com-
education parison and with professional 2009, research preparation € 7.5 billion ! 1.1 that billion is that increase represent of 11.7% an compared increase of to 2009,
4.4% competitiveness in comparison with and innovations 2009, research € 0.5 ! billion, 7.5 billion that that is increase is increase of 3.4%. of 11.7% compared to
compared 2009. to 2009, competitiveness and innovations ! 0.5 billion, that is increase of
3.4%. compared to 2009.
The quality of education at higher education schools including private ones is be-
The coming quality a widely of education discussed at higher problem education mainly in schools the last including two years private This ones problem is is be-
becoming coming a widely hot because discussed there problem is a limited mainly number in the of last higher two years education This professors problem is that can
becoming guarantee hot because study programs there is a in limited Slovak number Republic. of higher The quality education of higher professors education that schools
can guarantee in Slovakia study has become programs the in main Slovakia. effort The of all quality leading of higher workers education at separate schools higher in educa-
Slovakia tion has schools. become Accreditation the main committee effort of all is the leading Ministry workers of Education at separate body higher that evaluates
the quality of higher education schools. Conclusions of the committee from evalua-
tion of selected higher education schools imply that evaluation criteria should 17 be set
with regards to conditions at separate higher education (private as well) schools.
In conclusion I would like to state that Slovak higher education is in comparison
with other EU and world countries underestimated in terms of finance and capacities.
In coherence with global trends, it is necessary to:

•
•
•
provide effective financing of higher education schools not only from the state
budget, but from private sector money as well,
provide quality and number of higher education lecturers by regulations that
would keep highly qualitative and talented students after graduating in Slo-
vakia, enable them to gain doctorial diploma and not retain achievement of
academic titles by unnecessary barriers and regulations. The quality of higher
education has to be constantly ensured and evaluated in the whole higher
education sector i.e. at public and private higher education schools,
not to decrease the number of existing higher education public and private
schools and ensure the highest possible number of higher education schools
graduates.
Slovak higher education and the whole society then will have the opportunity to
meet the demands and face challenges that are put on European population with em-
phasis on knowledgeable society.
Dear participants thank you for your attention and let me wish you pleasant time
spent at our international conference.
Kontakt
prof. Ing. Viera Cibáková, CSc.
rektorka
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Železničná 14
821 07 Bratislava
E.mail: viera.cibakova@vsemvs.sk
33

34
Znehodnocujúci sa dolár mení usporiadanie menových vzťahov
Abstrakt
Ing. Vladislav Bachár, CSc.
Autor poukazuje na spôsob, akým meniaci sa pomer síl vo svete, podhodnotené
a nadhodnotené meny vplývajú na výkonnosť ekonomík a svetového hospodárstva.
Osobitnú pozornosť venuje vplyvu znehodnocujúceho sa dolára na inštitucionálne
usporiadanie menových vzťahov a na riziká, ktoré sú spojené s neustálou destabilizá-
ciou menových vzťahov a s protekcionizmom vo svetovom hospodárstve.
Kľúčové slová: U. S. dolár, medzinárodný menový systém, regionálne meny, sve-
tové hospodárstvo, svetový trh
Abstract
Undervalued U. S. dollar changes
international monetary system
This contribution analyses current economic problems, and the role of the U.S. dollar
in the international monetary system. It underlines the rapid blow of events that is car-
ring the monetary system and the world economy into new and uncertain terrain. It also
examines how the proposed reform of international monetary system could stabilized
world economy.
Keywords: U. S. dollar, international monetary system, regional currencies, world
economy, world market
Úvod
Doznievajúca finančná a hospodárska kríza je súčasťou procesov, ktoré menia geo-
politické usporiadanie sveta, vytvárajú nové vzťahy a hospodárske zoskupenia. Krízo-
vé procesy poukazujú na hranice politiky laissez faire, ale aj na ohraničené možnosti
štátneho intervencionizmu. Vyúsťujú do záverov, podľa ktorých „dnešná kríza je kríza
spoločenská, kríza dôvery, morálky a hodnôt, teda kríza civilizačná. O to ťažšie, dlh-
šie a bolestnejšie bude jej riešenie.“ [1, s. 1]. V príspevku venujeme preto pozornosť
zásadným zmenám v menových vzťahoch, ktoré sa premietajú do vývoja ekonomík
jednotlivých štátov a do svetového hospodárstva.

1. Globalizácia mení menové vzťahy
Po roku 1945 sa menový systém formoval pod vplyvom dominujúceho postavenia
USA vo svete, a tým aj amerického dolára (USD) vo svetovom hospodárstve. Dolár
v postavení prvej svetovej rezervnej meny bol dôležitou súčasťou menových rezerv
centrálnych bánk a aktív medzinárodných inštitúcií a medzinárodného platobné-
ho styku. Povojnová obnova vojnou zničených ekonomík a ich následný rozvoj im
umožnili postupne zoslabovať dominujúce postavenie USA, a tým aj USD vo sveto-
vom hospodárstve. Rastúca vnútorná a zahraničná zadlženosť USA zohrala v tomto
procese dôležitú úlohu. Spolu s dereguláciou a homogenizáciou úverovo-peňažných
vzťahov a s ďalšími na ne nadväzujúcimi procesmi vyústili do hromadenia znehod-
nocujúcich sa dolárov vo svetovom hospodárstve. Tento proces akceleroval v celom
povojnovom období. A tak podľa údajov Federálneho rezervného systému USA (FRS)
v súčasnosti jeden kvadrilión 420 bilióna USD hľadá ziskové umiestnenie vo sveto-
vom hospodárstve. [2]. Vlastníci tejto prakticky nepredstaviteľnej sumy dolárov, ktorá
niekoľkonásobne prevyšuje potreby reálnej ekonomiky, sledujú investičné možnosti,
pohyb kurzov, vývoj a riziká spojené s investovaným v jednotlivých ekonomikách a vo
svetovom hospodárstve. Zvažujú možné zisky a straty, možnosti ako minimalizovať,
alebo kompenzovať možné straty.
Postupujúca globalizácia ekonomík vytvára nové investičné príležitosti, ale znáso-
buje aj disproporcie medzi reálnou ekonomikou a svetom peňazí. Tieto disproporcie
prispeli k modifikácii povojnového usporiadania menových vzťahov v rokoch 1971 až
1975, k devalvácii USD a k jeho definitívnemu odtrhnutiu od zlatého základu. SDR,
nemecká marka, japonsky jen, neskoršie euro a jüan konkurovali USD v platobnom
styku; okrem jüanu sa stali súčasťou menových rezerv centrálnych bánk.
MMF a SB vznikli v rámci povojnového usporiadania menových vzťahov na zákla-
de vtedajšieho pomeru síl vo svete. Tomuto usporiadaniu zodpovedala aj náplň činnosti
a inštitucionálne usporiadanie oboch inštitúcií, ako aj počty hlasov členských štátov. USA
a v menšej miere západoeurópske štáty vplývali na činnosť oboch inštitúcií. Prakticky
až koniec studenej vojny umožnil novým štátom, aby sa stali členmi MMF a SB, ako aj
ďalších medzinárodných menových inštitúcií. Postupne, hlavne zo strany Číny, Ruskej
federácie, ale aj Brazílie, Indie a ďalších štátov sa znásobili tlaky na reformu MMF a SB
a na zmeny, ktoré zohľadňujú aj zmeny na pomere síl vo svete. Po roku 2007, a to najskôr
finančná, a následne globálna hospodárska kríza, znásobili tieto požiadavky. Procesy pre-
biehajúce vo svetovom hospodárstve ukázali, že svetová ekonomika a národné ekonomi-
ky nemôžu fungovať na základe vzťahov a pomeru síl, ktorý nezodpovedá realite.
35

36
2. Základné body obratu
V roku 2007 sa krízové procesy rozšírili z USA do ostatných štátov a znásobili sna-
hu riešiť vzniknutú situáciu. Najskôr administratíva USA a následne aj vlády ďalších
štátov rekapitalizovali finančné inštitúcie s cieľom zabrániť kolapsu bankového systé-
mu, a tým aj národného hospodárstva. Vlády znásobili masu obeživa, pristúpili k emi-
sii štátnych obligácií; nárastom štátneho dlhu kryli straty bánk.
Administratíva USA v prvom kroku uvoľnila 700 mld. USD na ozdravenie finanč-
ných inštitúcií. Francúzska vláda poskytla 26 mld. eur, nemecká 30 mld. eur a talian-
ska 80 mld. eur. Uvedený postup zmiernil tlaky, ale neviedol k dlhodobej stabilizácii
finančného sektora a k výraznému obratu v ekonomickom raste. Znamenal, že popri
nekontrolovateľnej sume USD, ktorá je v držbe fyzických a právnických osôb, 6,6 tri-
liónov USD sa nachádza rezervách centrálnych bánk. Táto suma sa každý rok zvyšuje
približne o jeden bilión USD.
EÚ sa pri riešení finančnej krízy a pri stabilizácii eura zamerala na koordináciu
postupu členských štátov pri realizácii „Programu nového údelu pre ekonomickú ob-
novu Európy“ a následne, pod vplyvom vysokej zadlženosti Grécka a potencionálnej
hrozby zo strany Írska, Portugalska, Španielska a Talianska, na realizáciu stabilizač-
ného programu v sume 500 mld. eur. V súlade s uznesením z 10. mája 2010 zdrojom
stabilizačného programu je 60 mld. eur z „The European Financial Stabilization Faci-
lity Mechanism“ a 440 mld. eur z „European Financial Stabilization Facility, Special
Purpose Vehicle.“ Cieľom uvedených opatrení je získať dodatočné zdroje na trhoch
kapitálu, ktoré sú garantované členskými štátmi EMÚ, teda zabezpečiť likviditu euro-
zóny. [3].
FRS napriek konkurencii, ktorú euro predstavuje v relácii k USD, otvoril euro-do-
lárové swapové linky s ECB a so 4 ďalšími centrálnymi bankami. Tak znížil napätie
na devízových trhoch. [3]. Problematickým vo vzťahu k vývoju menových vzťahov
zostáva riziko a napätie, ktoré je spojené so situáciou v „zraniteľných“ ekonomikách
a s postojom Číny, Brazílie, Indie a Ruskej federácie k postaveniu USD ako prvej sve-
tovej rezervnej meny a k reforme MMF a SB. Uvedené štáty kritizujú USA za politiku
lacného dolára, ktorá zlacňuje splácanie štátneho dlhu, podporuje export a napomáha
rast výroby a zamestnanosti v USA.

Napätie v menových vzťahoch je najvýraznejšie medzi USA a Čínou, ktorá má
v držbe približne 2,5 biliónov USD. Táto suma a odmietavý postoj Číny zhodnotiť
juan, spolu s proexportnou politikou, môžu prerásť do menovej vojny. [4].
Už v roku 2009 na zasadnutí G20, Hu Xiaolian, viceguvernér Ľudovej banky Číny
konštatoval, že USD ako svetová rezervná mena zvýhodňuje USA na úkor ostatných
štátov a destabilizuje svetové hospodárstvo. Požadoval preto zmeny v usporiadaní me-
nových vzťahov, v MMF a vo SB. Požiadavky podporili najvyšší predstavitelia Ruskej
federácie, Brazílie, Indie a ďalších štátov, ktoré presadzujú regionálne meny v platob-
nom styku, a to najmä kontrolu emisie dolárov na základe medzinárodných dohôd.
Napriek odmietavému postoju USA k uvedeným návrhom na jesennom zasadnutí
MMF dňa 23. októbra 2010 ministri financií a guvernéri členských štátov MMF sa
dohodli, že účelovo nebudú znehodnocovať menu s cieľom podporiť export. Dohodli
sa aj na prerozdelení hlasovacích práv v prospech Číny, Indie a Brazílie o 6 %, a to na
úkor malých štátov západnej Európy. Čína sa stala tretím najsilnejším členom MMF.
[4]. Je na nej, či a ako zužitkuje toto postavenie v prospech stabilizácie menových vzťa-
hov a svetového hospodárstva.
Záver
Napriek pozitívnemu hodnoteniu vývoja ekonomík zo strany kruhov, ktoré vytvá-
rajú mienku, krízové procesy nie sú zažehnané. Vysoká nezamestnanosť, nevyužité vý-
robné kapacity, rastúca vnútorná a zahraničná zadlženosť jednotlivých štátov, spätné
väzby medzi krehkým finančným sektorom a reálnou ekonomikou zostávajú jedným
zo základných problémov súčasnosti. Problematická je likvidácia nahromadených
virtuálnych peňazí, ktoré hľadajú ziskové umiestnenie. Jedným z možných riešení sú
zásadné systémové zmeny, uznanie Číny, Indie, Brazílie, Ruskej federácie a ďalších
štátov ako dôležitých hráčov na svetovom trhu. To znamená nové usporiadanie me-
nových vzťahov, prehodnotenie úlohy štátu a medzinárodných inštitúcií v národnom
hospodárstve. Napriek tomu nie je zrejmé, či G 20 alebo iná inštitúcia bude úspešným
manažérom vo vývoji svetového hospodárstva, alebo len diskusným klubom predsta-
viteľov zúčastnených štátov. Nakoľko 2/3 menových rezerv vo svetovom hospodárstve
sú denominované v USD, je na administratíve prezidenta B. Obamu, aby podporila
reformu medzinárodného menového systému, a tým aj inštitucionálne zmeny v glo-
bálnej svetovej ekonomike.
37

Literatúra
[1] BONKO, A.: Kríza ekonomiky, alebo spoločnosti? (Príčiny, vývoj, dôsledky). Do-
38
stupné na internete: http://www.google.com/ Ing. Anton Bonko.
[2] Monetary Policy Report to the Congress, July 21,2010. Dostupné na internete:
http://www.federalreserve.gov/monetary policy.
[3] Monetary Policy Report to the Congress, July 21, 2010. Dostupné na internete:
http://www.federalreserve.gov/monetary policy.
[4] Hospodárske noviny, 23. 10. 2010. Dostupné na internete: http://www.ihned.
cz.
Kontakt
Ing. Vladislav Bachár , CSc.
Project Solutions, spol. s r. o.
Gallayova 3
841 02 Bratislava
E-mail: vbachar@projectsolutions.sk

Abstract
Public space and its significance for territorial
self-government units
Dr. Bogumiła Barańska
Public space is both the space of open communication and the physical space where
communication occurs between subjects operating in a given territorial space and us-
ing different communication tools. A territorial self-government unit operates in par- par-
ticular public space, where it is under strong pressure from other entities in this space
and where, on the other hand, it builds its own relations with stakeholders in order to
perform its statutory tasks. This means that the territorial self-government unit has to
identify communication tools and means appropriate for the public sphere, so that it
can effectively fulfill the needs of a community it represents.
Keywords: public space, territorial self-government, public relations
Verejný priestor a jeho význam pre orgány miestnej samosprávy
Abstrakt
Verejný priestor je priestor jednak pre otvorenú komunikáciu ako aj fyzický priestor,
v ktorom komunikácia prebieha medzi subjektmi pôsobiacimi na danom území, ktoré
využívajú rôzne komunikačné nástroje. Orgány miestnych samospráv pôsobia v určitom
verejnom priestore, v ktorom pôsobí silný tlak od iných orgánov, ale v ktorom, na druhej
strane, budujú vlastné vzťahy s investormi, za účelom plnenia svojich štatutárnych pov-
inností. Z uvedeného je zrejmé, že orgány miestnych samospráv musia identifikovať
komunikačné nástroje a primerané prostriedky pre verejnú sféru, aby následne mohli
efektívne uspokojiť potreby komunity, ktorú reprezentujú.
Kľúčové slová: verejný sektor, orgány verejnej správy, vzťahy k verejnosti
Introduction
Public space is both the space of open communication (symbolic meaning) and the
physical space where communication occurs between subjects operating in a given
territorial space and using different communication tools.
39

40
A territorial self-government unit operates in particular public space, where it is
under strong pressure from other entities in this space and where, on the other hand,
it builds its own relations with stakeholders in order to perform its statutory tasks.
This means that the territorial self-government unit has to identify communication
tools and means appropriate for the public sphere, so that it can effectively fulfill the
needs of a community it represents.
The public sphere today does not have the form of a Greek Agora of a Roman Fo-
rum – a meeting place for citizens and public debate. The public sphere is new com-
munication space – virtual, indirect, impersonal, sometimes anonymous, space where
an individual plays a role that is completely different from the one in the Antiquity.
The contemporary public sphere reveals a new face of public discourse and a new role
of its participants. As the sphere of human activity, it is closely connected with various
interpersonal relations. In this context, it is becoming extremely important to build
the ethical foundations for these relations.
An important condition is the analysis of the relations between the major partici-
pants in the public sphere, the analysis of civic participation in the public debate, the
examination of ethical codes, codes of good practice, or other official documents cre-
ated by public organizations in order to develop coherent standards for ethical activ-
ity.
Territorial self-government units are important actors creating public space. Other
participants are individuals, social organizations, economic organizations, non-gov-
ernmental organizations, public administration organizations, the media and local
communities. This study aims to analyze the role of territorial self-government units
in the public sphere, define desirable communication standards in public space, ana-
lyze the relations between these actors and stakeholders, examine the ways of inter-
preting the issues that are communicated and debated, and, finally, look into the role
of the media in the public sphere. In terms of communication in the public sphere, a
territorial self-government unit both represents a given community and, actually, is
this community.
In recent years, the streets of Polish towns, cities and regions have attracted varied
advertising activity promoting tourist and cultural attractions, initiatives of public in-
stitutions, and social and economic development opportunities of a city or a region.
This increased promotional activity is related with an increasing role of an image in
business and public practice. Only a few years ago, public relations as specializing in

image building was restricted to businesses. Today, its application extends to social
institutions such as state, regional and local administration as well as non-profit or-
ganizations created by social grass-root initiatives. The convergence towards the use
of management theory and practice in the public sector encourages territorial self-
government units to take action typical of free market actors. [1, p. 13 and further].
1. Public relations as a modern form of communication in public space
Public relations is a modern form of communication, characteristic of the global
information society, comprising relations between all players in the social and eco-
nomic environment. An image, its building and positioning, are developed in a sys-
tematic campaign aiming to establish such relationships between an organization and
all relevant groups of stakeholders which will allow to reach the goals set by the or-
ganization. The components of such a campaign are often run simultaneously and at
the same time as promotional activity. Their goals, however, are different. Promotion
strives to attract to a valuable product, eg holidays in a region, while image build-
ing develops knowledge and the way of thinking, which, in the long term, reinforces
promotion, although this connection is not self-evident. It is easier to persuade an
individual who has a positive image of a given city or region to spend his holiday there
than to encourage a person with a negative opinion about the place to participate in a
planned event.
The image should be distinguished from two other terms related to the intangible
value of a particular actor, namely its identity and reputation. The image is the set of
opinions and feelings about a given organization. [2, p. 19].
One of the communication tools in public space is public affairs. This English term
is not translated into Polish, similarly to public relations. The reason why the Polish
language does not have its own equivalents is the lack of tradition of building relations
between the economy and administrative and political authorities in Poland as well as
the difficulty in finding a suitable Polish equivalent for the word “public”, as the scope
of meaning of this word is different in Polish and in English. In English “public” refers
to social affairs the importance of which for the entire society or community is uni-
versally recognized and the knowledge of which needs to be public, in other words,
available to everyone. Hence, public relations involves relations with the public, public
administration involves developing and implementing political solutions important
for a particular social group or the entire society, and, finally, public affairs involves
strengthening political solutions important for a particular interest group.
41

42
Moreover, Great Britain enjoys an established tradition of building relations be-
tween the economy and politics. Government institutions perform typical public re-
lations tasks, regularly providing information on policies and strategies of ministries
and educating the public about legislation and other regulations which affect the lives
of citizens. Surveys on ‘public policies’, which affect communities, or ‘public affairs’
initiatives, which relate the interest of a community to politics and the economy, have
long been in use and the British society, to a large extent, accept and understand them.
In Poland, and probably in other post-socialist countries, this type of public behaviour
and building of the civic society are not fully developed yet.
Whereas PR-based activities have become an important part of strategies created
by businesses, institutions and organizations in our country, public affairs is still not
recognized or used to its full potential. So far, public affairs has been used jointly with
public relations. The fact that the community of PR specialists is relatively closed and,
on the other hand, a growing interest in public relations, including public affairs as
one of the PR tools, create the need for serious consideration over the rich nature of
these activities in social and ethical terms. The issues that require such consideration
and are continuously publicly debated, also in moral terms, are lobbying, sponsor-
ship, relations between economic organizations and trade unions, relations between
business and charity and volunteer organizations, as well as other elements of the
contemporary public sphere constructed by public institutions and individuals, busi-
ness and its leaders, politicians and administration, and finally, individual citizens.
Interpersonal relations play a key role in each of these spheres of public life.
Public space is an extremely wide concept. There are a number of definitions speci-
fying the nature of public space, but in popular terms public space is the space acces-
sible to an entire community and individuals coming in from the outside, the space
where a city is buzzing with life, the space where the most important social, commer-
cial, cultural, political and historical places are based. Public space – all places univer-
sally and freely available – is the physical space where every social individual may turn
up. The examples of social space are roads and streets, town squares and other perma-
nently accessible buildings of public ownership. Moreover, different forms of natural
landscape, which belong to a state or a commune, are often public space, too. The
spaces of public utility buildings, such as shopping malls, cinemas, railway stations,
market halls, museums or other places made available by an owner or a manager at a
particular time, for example, privately owned car parks or gardens and parks, may also
temporarily become public space. Nowadays we witness the appropriation of pub-

lic space, most often symbolically, eg by placing advertisements on museums, public
building undergoing renovation, etc. The appropriation of public space may also oc-
cur when this space is occupied by certain groups or communities, eg the crowd of
protesters, individuals in shops making it difficult or impossible for others to move
around or enter the space.
In cities the appropriation of public space occurs physically, by sectioning off (by
builders or property owners) private spaces from public space (leally or illegally), usu-
ally under the pretext of increasing security of those who do the sectioning off. As
a consequence, the city no longer develops in a natural way and closed enclaves are
built. Seemingly they are safer, but in fact they strengthen divisions in society into
those within and outside the wall, the better and the worse, the richer and the poorer,
which, in turn, leads to increased negative social behaviour in the long run.
The organization of public space has an impact on how people communicate and
behave in a given territory. A human being, similarly to an animal, which establishes
its ground and protects it against other animals of its own species, also aims to appro-
priate a given territory. Ownership orientation towards space is manifested by occupy-
ing it on a permanent or temporary basis. Every man needs space to function properly
and live a normal life. It is crucial because it shapes his attitudes and behavior, teaches
sensitivity and allows interaction with others; this is where the process of socialization
begins – fundamental for every individual and social group.
Pursuant to the Spatial Planning and Development Act of 27 March 2003, the area
of public space should be defined as “the area of special importance for residents and
the improvement in the quality of their life, which allows to establish social contacts
thanks to its location and functional and spatial features, and is specified in the study
of conditions and objectives of the spatial development of a municipality.”
The quality of public space is of fundamental significance for the identity of a par-
ticular area and is often connected with the image of the area which stays in people’s
memory or has been promoted, so it should be protected by the authorities and taken
pride in by its residents. To a great extent, it is the authorities and residents who actu-
ally decide what this space will be like both in physical and symbolic terms.
A human being is a creature that needs contact with others and public space serves
this purpose. However, nowadays we experience an increasingly disturbing phenom-
enon of nobody’s spaces which lead to dehumanizing public space, which begins to
43

lose its basic role. The degeneration of the identity contributes to the polarization of
both public space and society. The division criterion often becomes the social status.
People responsible for shaping public space should counteract social polarization and
gentrification, ie the process of driving less wealthy residents and users out of particu-
lar public space. This is a dangerous phenomenon, which attracts the attention of not
only architects and urban planners, but also, if not most of all, urban sociologists and
environmental psychologists.
44
1.1 Media space and a territorial self-government unit
The universal access to the media has revolutionized the life of modern man. Infor-
mation has become an important tool for shaping attitudes and interests. It influences
the development of different spheres of human personality. Information provides a
number of thrills, emotions, intellectual experiences, it brings the world closer, forms
imagination and social and moral attitudes. This impact becomes possible due to the
principle of versatility of information provided and the skilled choice of the tool to
provide this information. The significance of information in social space depends on
the media audience, their education and the familiarity with information channels as
well as the information needs of a given group. The media audience is the community
of mass media recipients.
There are two basic kinds of media audiences: the potential audience and the real
audience. The former one has potential to receive media communication – they have
access to a transmitter (eg newspapers, the radio, the television), the skill to use it (eg
ability to read), free time to receive a radio or TV programme. The real audience is
the audience who actually reaches the communication and attempts to receive a given
medium regularly. It is important to define the borders and scope of the audience both
in geographical and social terms and to know its make-up, its macro- and microstruc-
ture, and how it takes shape and transforms.
The mass media audience is characterized by the heterogeneous social make-up,
the anonymity of its members, weak interactions between them, their physical disper-
sion and isolation, loose organization and no capability of permanent cooperation
(joint initiatives are one-off occasions). [3].
Nevertheless, the very issue of the influence of the mass media is extremely com-
plex, not to speak about the numerous meanings of the term ‘influence’. The defini-
tion of ‘influence’, ‘the influence of television’ in particular, indicates that the scope of

meaning is very extensive, as it primarily signifies a long-term process manifested in
a number of changes, often minimal, in different aspect of human personality. [4, p.
765]. These changes affect the views and attitudes of a recipient, moral and esthetic
norms and opinions, esthetic preferences. They encourage the adoption of some val-
ues, while rejecting others, and contribute to the creation of one’s vision of the world
and people.
This understanding of the term ‘influence’ means that we are talking about the
impact that the communicate content has on the entire personality of an individual,
particularly in the period of intensive development, ie in childhood and youth. Many
psychologists restrict, however, the meaning of ‘influence’ to the direct, immediate
effect that the information has on the recipient. This meaning implies “an immediate
response to a stimulus”, where the stimulus is information which shapes attitudes and
affects human behaviuor.
The most significant product of the media is the creation of social definitions and
meanings distributed among a wide audience by providing information from differ-
ent spheres of life in social space, while at the same time exerting an influence on
this reality by delivering or failing to deliver particular information. Then, recipients
incorporate (or not) the content into their cognitive structures, already formed by
previous collective identifications. This process can be referred to as negotiated media
influence. The mass media build the image of the reality and recipients, in the process
of symbolic interaction with the constructions offered by the media, create their own
view on the social reality and their place in this reality. The power of the media and the
power of the recipients are recognized on the ground of the permanent negotiation of
meanings. This approach does not substitute previous ideas about the impact of the
media, yet it does not perceive recipients as mindlessly accepting the information pro-
vided, but it respects their right to their own opinion, skepticism and conclusions.
Evolving opinions on the power of the media are attributed to historical changes.
The world has changed, so have situations and people. In periods of uncertainty people
are becoming increasingly dependent on the media. The media of mass communica-
tion are the source of information and guidance. They gain in influence in the spheres
beyond the direct experience of an individual. They media become more influential
when social order and stability are in danger, eg during wars, high unemployment, or
an economic crisis. In times of crises, governments and political elites tend to use the
media more frequently to win over the public opinion. Hence, the power of the media
changes depending on the social context.
45

46
Great popularity of the press and cinema, and still greater one of television and the
Internet, have long invited scientific reflection and research on the power of influence
and the role of the mass media in society. Since they attract such huge audiences, the
question about their influence on the public opinion and their power to shape atti-
tudes and behaviors has become a pressing issue.
Mass communications affect the awareness of the recipient in each and every way
we discussed. They provide up-to-date information about affairs which go beyond our
experiences and contacts. Some contradict the views that we have developed so far,
which may lead to changes in opinions and, consequently, attitudes or even behaviors.
Finally, by clarifying some controversial issues, they contribute to modifying some
opinions by making them more adequate and complete.
K. Pietilä, a Finnish researcher, indicated that the recipient’s response to a commu-
nication was conditioned by two principles: “One states that the views of an individual
are shaped by objective facts and, as a consequence, they tend to agree with the actual
state of affairs (…). The other principle indicates that an individual strives to maintain
»the stability of views« and this aspiration stems from the need for coherence of the
hierarchy of values”. [5].
The influence of the mass media, analysed from his perspective, becomes both pro-
found and complex. The same communication is received by different people, with
different cognitive structures, experiences, capabilities to take action and in different
conditions. Each communication – if received consciously – triggers complex and dif-
ferent perception (perceiving and understanding) and reception (judgment and use)
processes.
In the long run, processes of communication lead to the collection of new infor-
mation and experiences, so, as a result, to changes in the structure of awareness. This
always tends to have behavioral consequences. Since the recipients belong to differ-
ent social classes, orientations or institutions, they do different jobs, create different
things, these changes have social significance, modifying social processes. Whatever
personal experiences, political preferences, social and demographic features affect our
trust in the media, television, the radio, the press, these experiences and preferences
do not exist in the media-free environment. This as a closed circuit: an individual’s
awareness affects his attitude to the media, while the media affect individual and so-
cial awareness.

The media, providing information, help us function in new social space, because
they give us the system of signs, ready-made consumption patterns and styles of liv-
ing, they create our needs and give them priority. Using the mimicry effect, they tell
us that if we want to remain members of a particular group we have to have similar
shoes, hair, cars, otherwise we risk exclusion (from a group important to an individu-
al). They have strong assistants – marketing and advertising.
As a result of media influence, society differentiates people, attributing them fea-
tures provided in a particular system of signs by the media. Nowadays, people are
enslaved by media consumptionism, we want to possess, we derive pleasure from pos-
sessing and his pleasure is experienced as freedom, whereas his is actually an obvious
limitation to freedom with elements of enslavement in social reality. Social control
takes place and includes the code of particular behaviours which society practices,
which society yields to in order to achieve social status.
The media provide information and do not recognise threats to such values as tra-
dition, culture, bonds, customs, although the consumption of a brand within a partic-
ular social code forces us to redefine our opinions and views. The media do not show
the threatening aspects of such phenomena as globalization. Thanks to the media,
society associates globalization with free access to consumption goods, civilization
equality, dreams about a better, western style of living.
As a result of providing information by the media, new needs emerge which rede-
fine an individual’s identity. An individual is now supposed not only to need, but also
want, therefore the primary role in his activity is played by emotions and feelings, not
by the intellect. The level of media activity shapes an individual’s attitude to knowl-
edge provided in way that is easy to acquire. Individuals are often praised, accepted
and motivated to adopt consumptionist behaviour by the media.
Certain constant ways of mutual perception and influence between the media and
the audience are developed. The interaction structure is diverse and remains connected
with the image shaped by the media. A particular opinion about an individual and a
social situation prompts stereotypical forms of influence. The behaviour of every indi-
vidual is characterised with certain stability, defined in a systematic way, and it results
from the fact that every individual has some relatively permanent qualities, organized
in a way typical of this individual. When an individual creates his own attitude, he, to a
smaller or larger extent, draws on social values. An individual may tend to accept some
values, while reject others, he may also modify or adopt them to a particular situation.
47

The history of the developed societies confirms the influence and the unquestionable
significance of these two areas for shaping and developing particular societies. Educa-
tion is not only a mere collection of information regarding a particular discipline, but it
is also a state of mind, intellect, needs, emotions of a society, which, in turn, means it is
a state of its awareness, which allows individuals to make judgments, develop cognitive
skills and motivate their educational needs in a rational, not impulsive, way.
48
The space of media influence is then very extensive. They more active the media
are, the more quickly the society yields to their pressure and the more willingly it
adopts the promoted attitudes. Media influence can be so effective and strong that
frequently it can dramatically change groups of different cultures, values, religions,
groups of strong and stable group culture, or different historical experiences, proving
that collective identity is more important than group identity.
In recent years, media communication has become a significant element of all so-
cial and political processes. Both in Poland and in many countries in Europe and
globally, winning the election without the involvement of the media seems to be im-
possible today. The media are flooded with information sent in by organizations, as-
sociations, institutions, politicians and political parties, and they, in turn, flood the
pubic opinion with information, commentaries, articles, stories, interviews and other
forms of media communication. The increased importance of the media affects also
the political discourse and culture. Furthermore, a number of political decisions are
more and more dependent on the way in which the media generate and provide infor-
mation. Recently, we witness rapid developments in the areas restricted to business
only a few years ago, such as marketing and public relations. As a result, no territorial
self-government unit can afford to ignore the media, as they provide ways and meth-
ods allowing to influence the attitudes and behavior of a community which the units
represents and on whose behalf it acts.
Conclusion
Public relations activity run by a territorial self-government is becoming more and
more visible for city residents, or the audience in public relations terms. This is caused
by increased involvement of society in public life, which requires efficient and effec-
tive communication between authorities and the local community. Public relations
has become a necessity today due to growing competition between municipalities or
regions. Local governments compete for outside capital, the interest of financial insti-
tutions, tourists or researchers, events and EU grants.

Public relations of a territorial self-government unit is targeted internally, ie in-
ternal structures, public business entities, public institutions, including those of high
public utility, non-profit organizations, and externally, ie state officials, government
members, members of parliament, national and regional institutions representing the
state, current and prospective investors, educational institutions, users and owners of
the infrastructure, representatives of state and foreign institutions, citizens, both non-
associated and associated in civic initiatives and political parties, business and social
institutions, religious associations. [6, p. 226]. The extensive and varied environment,
targeted by public relations, and the polarization of interests allow harmonized com-
munication activity, argumentation and invitation to think about public matters in a
unified way.
Bibliography
[1] FRACZKIEWICZ-WRONKA, A.: Public management in theory and practice of
health care. Wolters Kluwer Business, Warszawa, 2009.
[2] DOWLING, G.: Creating Corporate Reputations. Identity, Image, and Performan-
ce. Oxford: Oxford University Press, 2001.
[3] MIKUŁOWSKI-POMORSKI, J., NĘCKI, Z.: Effective communication. Kraków,
1983.
[4] Polish Language Dictionary. Warszawa: PWN, 1981.
[5] PIETILA, V.: On the Scientific Status and Position of Communication Research.
Tampere: University of Tampere Press, 1977.
[6] WOJCIK, K.: Public relations form A to Z. Warszawa: Placet Publishing, 2001.
Contact
Vol. I.
Dr. Bogumiła Barańska
Katedra Zarządzania Publicznego i Nauk Społecznych
Uniwersytet Ekonomiczny w Katowicach
Ul. 1 Maja 50
Katowice
Polska
E-mail: bogumila.baranska@ae.katovice.pl
49

50
Vplyv fiškálnej decentralizácie na zvyšovanie príjmov obcí
Abstrakt
doc. Ing. Anna Belajová, PhD. – Ing. Milena Majorošová
Druhá etapa prechodu významných kompetencií prebehla v rokoch 2002 – 2004.
Okrem posilnenia autonómie obcí spôsobila vznik problémov v oblasti ich financo-
vania. Príspevok poukazuje na vplyv fiškálnej decentralizácie na príjmy bežného roz-
počtu obcí od začiatku jej uplatňovania po rok 2008.
Kľúčové slová: fiškálna decentralizácia, bežný rozpočet, kapitálový rozpočet, fi-
nančné operácie, finančná kríza, podielová daň
Abstract
Impact of fiscal decentralization to increase the incomes
of municipalities
The second phase transition took place significant responsibilities in the years 2002
- 2004. In addition to strengthening the autonomy of municipalities has brought rise to
problems in their funding. The contribution shows the impact of fiscal decentralization
on the revenue of the current municipal budgets from being implemented after 2008.
Keywords: fiscal decentralization, current budget, capital budget, financial opera-
tions, financial crisis, shareholder tax
Úvod
Rozsiahla decentralizácia kompetencií z územnej štátnej správy na územnú samo-
správu, ktorá sa uskutočnila v rokoch 2002-2004, priniesla nielen posilnenie miestnej
samosprávy a vytvorenie regionálnej samosprávy, ale aj problémy predovšetkým v ob-
lasti ich financovania.
Na obce prešli ďalšie kompetencie zo štátnej správy náročné tak na ich výkon, ako
aj na ich financovanie. Boli to úlohy súvisiace so základným školstvom, vrátane škol-
ských zariadení, so zabezpečením zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb, úlohy
stavebných úradov a ďalšie úlohy. Uvedené kompetencie prešli na obce v dvoch okru-
hoch pôsobnosti, a to ako originálne kompetencie, ktorých výkon si zabezpečujú obce

z vlastných prostriedkov a ako kompetencie, za ktoré zodpovedá štátna správa, ale
ich výkon zabezpečuje samospráva (v režime preneseného výkonu štátnej správy).
Na výkon týchto úloh poskytuje obciam štát dotácie. Značný presun kompetencií
v prenesenom výkone štátnej správy do určitej miery spochybnil charakter duálneho
modelu verejnej správy, ktorý SR uplatňuje.
V príspevku sa zaoberáme dopadmi fiškálnej decentralizácie na príjmy bežného
rozpočtu obcí , ako aj vývojom celkových príjmov obcí v období, odkedy sa začal
uplatňovať nový model financovania územnej samosprávy po obdobie, kedy finančná
kríza neovplyvnila rozpočty obcí (2005 - 2008). Prostredníctvom ukazovateľov finanč-
nej kapacity vyjadrenej ukazovateľmi ako sú daňová sila (celkové dane v prepočte na
obyvateľa), finančná sila (bežné príjmy na obyvateľa), miera samofinancovania (vlast-
né príjmy/bežné výdavky) tiež hodnotíme dopady fiškálnej decentralizácie na roz-
počty obcí. Spracované údaje boli prevzaté zo štátnych záverečných účtov – bilancia
príjmov a výdavkov rozpočtov obcí za roky 2005 -2008.
1. Nutnosť fiškálnej decentralizácie
Najzložitejším problémom decentralizačného procesu bolo vymedzenie objemu fi-
nančných prostriedkov, prostredníctvom ktorých by obce boli schopné pokryť výdaje
viazané na výkon všetkých kompetencií a nájsť rozdeľovací systém, ktorým obce budú
mať zabezpečenú stabilitu a rast príjmov do obecných rozpočtov tak, aby mohli za-
bezpečovať im zverené služby aj kvalitnejšie. [5].
Financovanie verejnej správy po roku 1991 sa postupne vyvíjalo ako odraz zmien
v prenose úloh zo štátnej správy na samosprávu ako aj usporiadania správnych orgá-
nov v obidvoch subsystémoch verejnej správy.
Z prístupov, ktoré sa uplatňovali v systéme financovania obcí od roku 1991, môže-
me hovoriť o určitých vývojových etapách.
Od vzniku miestnej samosprávy do roku 2001 sa postupne hľadalo zosúladenie
a spresnenie vecnej a finančnej náročnosti úloh, ktoré obce zabezpečovali. Nový daňový
systém, ktorý sa začal uplatňovať v roku 1993 priamo v rozpočte obcí, priniesol príjmy z
dane z nehnuteľností. Jej správcami sa stali obce. Príjmy boli zabezpečované aj podielmi
z troch daní (dane z príjmov fyzických osôb, právnických osôb a cestnej dane). Podiel
z výberu týchto daní bol nízky a okrem toho sa menil. Obce boli dofinancované dotácia-
mi, ktorých rozsah sa postupne zužoval. Táto etapa financovania miestnych samospráv
bola poznačená meniacimi sa podmienkami a pravidlami financovania. [1].
51

52
V rokoch 2002 - 2004 prechádzali ďalšie uvedené „silné“ kompetencie na obce
v zmysle „Koncepcie decentralizácie a modernizácie verejnej správy“. Počas troch ro-
kov, kedy kompetencie prechádzali na obce, sa ponechal dovtedajší model financo-
vania obcí, ktorý bol doplnený decentralizačnou dotáciou určenou na financovanie
výkonu prenesených úloh štátu.
Decentralizačná dotácia nepokrývala nutné výdavky na výkon prenesených kom-
petencií, čo sa najviac prejavilo v oblasti školstva a v sociálnych službách. Z uvedené-
ho vyplynula nutnosť vytvorenia nového modelu financovania územných samospráv
(vrátane vytvorených VÚC).
Od 1. januára 2005 sa začal uplatňovať nový model financovania územných samo-
správ, ktorý predstavuje reálnu fiškálnu decentralizáciu. [2, 3].
Jej cieľom bolo posilniť finančnú autonómiu miestnej samosprávy a zabezpečiť tr-
valý rast vlastných príjmov do bežného rozpočtu obcí, z ktorého sú financované origi-
nálne i prenesené kompetencie.
Fiškálna decentralizácia ako nový model financovania územných samospráv sa
prejavila v príjmovej časti bežného rozpočtu obcí prostredníctvom:
• zmien v toku podielových daní do obecných rozpočtov. Pre zabezpečenie stability
a rastu príjmov obcí bola stanovená jedna podielová daň, a to daň z príjmu fyzic-
kých osôb, ale jej podiel bol určený vo výške 70,3 % z celkového výnosu tejto dane.
Do obecných rozpočtov sa uvedená podielová daň prerozdeľuje na základe mo-
delu, ktorý zohľadňuje počet obyvateľov a veľkosť obce, počet žiakov a obyvateľov
starších ako 62 rokov trvale bývajúcich v obci;
• zvýšenia daňových právomocí miestnych samospráv pri spravovaní miestnych
daní, kde obecné zastupiteľstvo prostredníctvom všeobecne záväzných nariadení
môže zvyšovať alebo znižovať sadzby daní z pôdy, stavieb, bytových a nebytových
priestorov. Tým sa vytvorili miestnej samospráve podmienky pre uskutočňovanie
vlastnej daňovej politiky;
• miestnych poplatkov, ktoré sa transformovali do špecifických daní, pričom ich
sadzbu alebo platenie, resp. odpustenie si môžu určovať samosprávy podľa uváže-
nia. Vecnosť 6 špecifických daní však stanovuje zákon.

2. Vývoj celkových príjmov v rozpočtoch obcí
Celkové príjmy obcí sú tvorené príjmami bežného rozpočtu a príjmami kapitálové-
ho rozpočtu. Súčasťou rozpočtového hospodárenia sú aj finančné operácie, ktorými sa
realizujú najmä návratné zdroje financovania a ich splácanie.
Bežné príjmy vytvárajú daňové príjmy, nedaňové príjmy, granty a transfery zo štátu
na prenesené kompetencie. Z príjmov bežného rozpočtu sú financované samosprávne
úlohy spojené s činnosťou volených a výkonných orgánov samosprávy a výdavky súvi-
siace s finančnými transakciami verejného dlhu. Rozhodujúca časť výdavkov bežného
rozpočtu ide na zabezpečenie komunálnych a občianskych služieb.
Kapitálové príjmy plynú obciam z predaja budov, pozemkov, ďalej ako zisk z pod-
nikania a z kapitálových grantov a transferov. Prostriedky sa používajú na rozvojové
projekty investičného charakteru, ktoré zvyšujú hodnotu obecného majetku.
Vývoj celkových príjmov obcí v rokoch 2005 – 2008 v mil. Sk
90 000
80 000
70 000
60 000
50 000
40 000
30 000
20 000
10 000
0
2004 2005 2006 2007 2008 2009
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov zo záverečných účtov obcí.
Príjmy bežného
rozpočtu
Príjmy kapitálového
rozpočtu
Finančné operácie
Graf 1
Celkové príjmy obcí sa v období rokov 2005-2008 zvýšili o 23,2 mld. Sk (770 mil.
eur). Uvedený nárast celkových príjmov bol dôsledkom najmä zvýšenia príjmov bež-
ného rozpočtu (o 19,3 mld. Sk, t. j. o 640 mil. eur), kde sa prejavili dopady fiškálnej
decentralizácie. Príjmy kapitálového rozpočtu sa zvýšili o 1,9 mld. Sk, t. j. o 63 mil. eur.
Boli vytvárané najmä z kapitálových grantov a transferov, o ktoré sa obce uchádzali
53

prostredníctvom projektov (60 %). Ďalšie príjmy do kapitálového rozpočtu získavali
obce z predaja pozemkov a kapitálových aktív. Rovnaký nárast príjmov (1,9 mld. Sk,
t. j. 63 mil. eur) zaznamenali aj finančné operácie, kde sú evidované príjmy zo splátok
pôžičiek a finančných výpomocí, prevody finančných fondov a zostatky prostriedkov
z minulých rokov, ako aj prijaté úvery. V prepočte na obyvateľa došlo k zvýšeniu cel-
kových príjmov obcí z 15 850,- Sk na 20 100 Sk (t.j. o 4 500,- Sk, teda o 149 eur).
Menila sa i štruktúra príjmov. Bežné príjmy tvorili v roku 2005 74 % z celkových
príjmov obcí, ich podiel sa zvýšil na 77 %. Kapitálové príjmy tvorili v každom roku
okolo 13 % z celkových príjmov. Podiel finančných operácií na celkových príjmoch
obcí mierne Z bilancie klesal. celkov!ch príjmov a v!davkov obcí vyplynulo, "e od roku 2006, kedy
obce zaznamenali schodok be"ného a kapitálového rozpo#tu vo v!$ke -2,5 mld. Sk
Z bilancie celkových príjmov a výdavkov obcí vyplynulo, že od roku 2006, kedy
(80 mil. eur) bez finan#n!ch operácií, v roku 2008 bilancia príjmov a v!davkov
obce zaznamenali schodok bežného a kapitálového rozpočtu vo výške -2,5 mld. Sk (80
be"ného a kapitálového rozpo#tu sa zmenila na prebytok vo v!$ke 1,7 mld. Sk (60
mil. eur) bez finančných operácií, v roku 2008 bilancia príjmov a výdavkov bežného
mil. eur). Z uvedeného vypl!va, "e obce hospodárnej$ie nakladajú s finan#n!mi
a kapitálového rozpočtu sa zmenila na prebytok vo výške 1,7 mld. Sk (60 mil. eur).
prostriedkami, av$ak niekedy aj na úkor rozsahu a kvality poskytovan!ch slu"ieb.
Z uvedeného vyplýva, že obce hospodárnejšie nakladajú s finančnými prostriedkami,
avšak niekedy aj na úkor rozsahu a kvality poskytovaných služieb.
3. V!voj príjmov be"ného rozpo#tu obcí
3. Dopady Vývoj príjmov fi$kálnej bežného decentralizácie rozpočtu obcí na príjmy obcí mo"no reálnej$ie posúdi%
prostredníctvom Dopady fiškálnej decentralizácie v!voja príjmov na príjmy be"ného obcí možno rozpo#tu. reálnejšie Ako posúdiť vyplynulo prostredníctvom
z predchádzajúceho vývoja príjmov v!kladu, bežného zmena rozpočtu. ur#enia Ako daní, vyplynulo mo"nos% z predchádzajúceho uplat&ovania vlastnej výkladu,
da&ovej zmena politiky určenia daní, v ur#it!ch možnosť medziach uplatňovania prostredníctvom vlastnej daňovej dane politiky z nehnute'ností v určitých
medziach a $pecifick!ch prostredníctvom daní, ako aj poskytovanie dane z nehnuteľností $tátnych a dotácií špecifických na prenesené daní, ako kompetencie aj poskyto-
vanie $tátu, štátnych sa prejaví dotácií v objeme na prenesené a v $truktúre kompetencie be"ného rozpo#tu. štátu, sa prejaví v objeme a v štruk-
túre bežného rozpočtu.
Vývoj V!voj príjmov be"ného bežného rozpočtu rozpo#tu obcí v mil. Sk a v mil. eur
Tabu'ka Tabuľka 1
Ukazovate$ 2005 2006 2007 2008 % 2005/08
Da!ové
príjmy
Neda!ové
príjmy
Granty
a transfery
Príjmy be"ného
rozpo#tu celkom
mil. Sk % mil. Sk % mil. Sk % mil. Sk %
36 453
1 210 eur
8 266
274,4 eur
19 014
631,1 eur
63 733
2 115,6 eur
74
14,5
11,5
100
40 794
1 354,1 eur
8 628
286,4 eur
20 372
676,2 eur
69 794
2 316,7 eur
70
13
17
100
43 445
1 442,1 eur
9 869
327,6 eur
21 308
707,3 eur
74 622
2 477 eur
Zdroj: Vlastné spracovanie pod!a údajov zo závere"n#ch ú"tov obcí.
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov zo záverečných účtov obcí.
58
13
29
100
50 770
1 685,2 eur
10 487
348,1 eur
21 824
724,4 eur
83 081
2 757,8 eur
61
13
26
100
14 317
475,2 eur
2 221
73,7 eur
2 810
93,3 eur
19 348
642,2 eur
54 Zmena da&ového ur#enia pre príjmovú základ&u obcí prostredníctvom podielovej
dane z príjmu fyzick!ch osôb, ako aj vä#$í priestor, ktoré dostali obce pri spravovaní
miestnych daní sa prejavili v permanentnom a vo v!raznom raste da&ov!ch príjmov,

Zmena daňového určenia pre príjmovú základňu obcí prostredníctvom podielovej
dane z príjmu fyzických osôb, ako aj väčší priestor, ktoré dostali obce pri spravovaní
miestnych daní sa prejavili v permanentnom a vo výraznom raste daňových príjmov,
ktoré sa za obdobie rokov 2005-2008 zvýšili o 14,3 miliárd Sk (480 miliónov eur), čo
znamená 41%. Medziročný rast daňových príjmov predstavoval 3 - 4 mld. Sk a v roku
2008 7 mld. Sk (230 mil. eur). Daňové príjmy tvoria 60 % príjmov bežného rozpoč-
tu.
Nedaňové príjmy vytvárali ročne okolo 8 mld. Sk (270 mil. eur) a len mierne sa
medziročne zvyšovali. Za celé hodnotené obdobie obce zvýšili nedaňové príjmy spolu
o 2,6 mld. Sk (90 mil. eur). Rast nedaňových príjmov bol zabezpečený predovšetkým
z vlastníctva obecného majetku a z administratívnych poplatkov. Výška príjmov z ad-
ministratívnych poplatkov dosahovala úroveň príjmov z využívania obecného majet-
ku, z čoho sa dá usudzovať, že obecný majetok, ktorý obce dávajú do prenájmu, alebo
využívajú cez inú formu podnikania, im neprináša také príjmy s akými sa pôvodne
počítalo. V príjmoch bežného rozpočtu tvoria 13 %-ný podiel.
Granty a transfery predstavujú v rozhodujúcej časti dotácie zo štátneho rozpočtu
na prenesené kompetencie, najmä na školstvo. Z menšej časti sú tvorené aj z tuzem-
ských a zahraničných grantov. Do obecných rozpočtov ročne prinášali cez 21 mld. Sk
(700 mil. eur) a tvorili 26 - 29 %-ný podiel na príjmoch bežného rozpočtu. Dynamika
rastu dotácií je v porovnaní s daňovými príjmami nízka. Medziročný nárast transferu
sa pohybuje na úrovni 500 mil. Sk (16,6 mil. eur), čo nezodpovedá rastúcim potrebám
na zabezpečenie najmä služieb školstva a sociálnych služieb.
Podielové dane, miestne dane a poplatky a dotácie tvoria stabilné príjmy obcí.
V roku 2008 uvedené stabilné príjmy predstavovali v štruktúre celkových príjmov
obcí 67 %, kým do roku 2004 tvorili stabilné príjmy necelých 50 % z celkových príj-
mov. Fiškálna decentralizácia tak priniesla obciam vyššiu stabilitu príjmov.
Z uvedenej analýzy bežného rozpočtu vyplýva, že podielová daň z príjmu fyzických
osôb plní stanovenú funkciu v novom modeli financovania miestnej samosprávy. Sta-
bilizuje a dynamizuje príjmy obcí. Vývoj dotácií (transferov) na prenesené kompeten-
cie však nepokrýva rastúce potreby spojené predovšetkým so zabezpečením služieb
školstva a sociálnych služieb.
55

56
4. Rast daňových príjmov v rozpočtoch obcí
Daňové príjmy vytvárajú stabilný a najväčší objem príjmov obcí, a to 47 % celko-
vých príjmov. Najvyššie daňové príjmy sú zabezpečované prostredníctvom podielovej
dane, až 77 %. Zvyšných 23 % vytvárajú miestne dane, z čoho daň z nehnuteľností
predstavuje 14 % a špecifické dane a dane za služby vytvárajú spolu okolo 9 % daňo-
vých príjmov.
40
30
20
10
0
26,5
6,2 3,7
Rast daňových príjmov v mld. Sk v rokoch 2005 - 2008
Rast daňových príjmov v mld. Sk v
rokoch 2005-2008
30,2
6,7 3,9
32,5
6,8 4,2
38,9
7,2 4,6
2005 2006 2007 2008
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov zo záverečných účtov obcí.
daň z príjmu FO
Graf 2
daň z nehnuteľností
špecifické dane a
dane za služby
V absolútnom vyjadrení predstavovala podielová daň z príjmu fyzických osôb
v roku 2008 38,9 mld. Sk (1 300 mil. eur). Od roku 2005 zvýšila táto daň príjmy
obecných rozpočtov o 12,4 mld. Sk. Dôvodom uvedeného rastu podielovej dane bol
ekonomický rozvoj krajiny, ktorý so sebou prinášal nielen rast zamestnanosti, ale aj
rast miezd. V podmienkach ekonomického rozvoja krajiny v hodnotenom období
prinášala obciam podielová daň medziročný nárast takmer 4 mld. Sk príjmov (130
mil. eur).
Keďže je podielová daň viazaná na počet obyvateľov a ich štruktúru, jej vplyvy na
príjmy rôznych veľkostných skupín sú významne rozdielne. Napriek jej dynamike
rastu a najvyššiemu podielu na príjmoch, malým obciam nepostačuje na pokrytie
výdavkov súvisiacich so samosprávnymi úlohami a službami, ktoré ukladá zákon
všetkým obciam rovnako, bez ohľadu na ich veľkosť.

Miestne dane v plnom rozsahu spravujú obce, vrátane narábania so sadzbami a ur-
čovaním a! po kontraproduktívne výšky platieb pri špecifických narábanie obmedzujúce daniach. Prístupy podnikanie obcí k daňovej i v"davky politike ob#anov. sú
rôznorodé, Obce najvy$$ou a to od mierou nevyužívania vyu!ívajú možnosti mo!nos% narábať zvy$ovania so sadzbami daní najmä miestnych u priemyseln"ch daní, až
po stavieb kontraproduktívne a rekrea#n"ch narábanie chát, menej obmedzujúce za pozemky podnikanie (s v"nimkou i výdavky miest). občanov. Na celkov"ch Obce
najvyššou príjmoch mierou sa miestne využívajú dane podie&ajú možnosť zvyšovania necel"mi 11 daní % a najmä dynamika u priemyselných ich nárastu stavieb v rokoch
a 2005 rekreačných - 2008 predstavovala chát, menej za 1,8 pozemky mld. Sk (s (60 výnimkou mil. eur). miest). Na celkových príjmoch sa
miestne dane podieľajú necelými 11 % a dynamika ich nárastu v rokoch 2005 - 2008
Variabilitu miestnych daní podmie'uje viac faktorov. Okrem narábania so
predstavovala 1,8 mld. Sk (60 mil. eur).
sadzbami je to aj ve&kos% katastrálneho územia obce, $truktúra vyu!itia pôdneho
fondu, Variabilitu kvalita miestnych pôdy, ktorá daní ur#uje podmieňuje cenov" viac základ faktorov. pre Okrem da' z pôdy. narábania V"$ku so miestnych sadzbami
daní je to ovplyv'uje aj veľkosť katastrálneho aj ve&kos% obce územia a s 'ou obce, súvisiaca štruktúra lokalizácia využitia domov, pôdneho bytov fondu, a stavieb. kvalita
V pôdy, mal"ch ktorá obciach určuje má cenový preto základ #asto pre vä#$í daň vplyv z pôdy. na Výšku tvorbu miestnych príjmov ne! daní podielová ovplyvňuje da'.
aj Ako veľkosť príklad obce a mô!eme s ňou súvisiaca uvies% lokalizácia porovnanie domov, dvoch bytov obcí a lokalizovan"ch stavieb. V malých v rovnak"ch obciach
má preto často väčší vplyv na tvorbu príjmov než podielová daň. Ako príklad môžeme
prírodn"ch podmienkach, ktoré majú rozdielnu ve&kos% vyjadrenú koncentráciou
uviesť porovnanie dvoch obcí lokalizovaných v rovnakých prírodných podmienkach,
obyvate&stva a katastrálnym územím. V malej obci, v ktorej !ije 135 obyvate&ov, ale
ktoré majú rozdielnu veľkosť vyjadrenú koncentráciou obyvateľstva a katastrálnym
katastrálne územie predstavujúce 3 536 ha, predstavujú ro#né príjmy be!ného
územím. V malej obci, v ktorej žije 135 obyvateľov, ale katastrálne územie predstavu-
rozpo#tu 9,8 mil. Sk (33 tis. eur), z toho da' z pôdy zabezpe#uje obci a! 96 %
júce 3 536 ha, predstavujú ročné príjmy bežného rozpočtu 9,8 mil. Sk (33 tis. eur), z
celkov"ch príjmov. Obec, v ktorej !ije 860 obyvate&ov a jej katastrálne územie tvorí
toho daň z pôdy zabezpečuje obci až 96 % celkových príjmov. Obec, v ktorej žije 860
914 ha, vytvára 10,2 Sk mil. Sk ro#n"ch príjmov (34 tis. eur), z toho miestne dane
obyvateľov a jej katastrálne územie tvorí 914 ha, vytvára 10,2 Sk mil. Sk ročných príj-
tvoria 21 % z celkov"ch príjmov.
mov (34 tis. eur), z toho miestne dane tvoria 21 % z celkových príjmov.
5. Vplyv 5. Vplyv fiškálnej fi!kálnej decentralizácie vyjadrený vyjadren" finančnou finan#nou kapacitou kapacitou obcí obcí
Dopady nového nového modelu modelu financovania financovania možno mo!no vyjadriť vyjadri% aj prostredníctvom aj prostredníctvom ukazo-
vateľov, ukazovate&ov, ktoré z rôzneho ktoré z rôzneho pohľadu poh&adu vyjadrujú vyjadrujú finančnú finan#nú kapacitu kapacitu obcí. obcí.
Rast finančnej kapacity obcí v rokoch 2005-2008
Rast finan#nej kapacity obcí v rokoch 2005-2008
Tabuľka 2
Tabu&ka 2
2005 2006 2007 2008 $ 2005/2008
Sk eur Sk eur Sk eur Sk eur Sk eur
Da'ová sila 677 22 757 25 805 27 939 31 262 8,7
Finan#ná sila 1 030 34 1 135 38 1 200 40 1 167 39 137 4,5
Miera
samofinancovania
1,14 1,12 1,13 1,14
Zdroj: Zdroj: Vlastné Vlastné spracovanie spracovanie podľa pod!a údajov údajov zo záverečných zo závere"n#ch účtov obcí.
ú"tov obcí.
57
9

58
Z vybraných ukazovateľov finančnej kapacity vyplývajú dopady uskutočnenej fiš-
kálnej decentralizácie na rozpočty obcí, ktoré možno zhrnúť nasledujúco:
• finančná decentralizácia priniesla zvýšenie a stabilizáciu príjmov obcí predo-
všetkým prostredníctvom daňových príjmov, konkrétne podielovej dane. Daňová
sila na obyvateľa sa tak v hodnotenom období zvýšila zo 677,- Sk na 939,- Sk;
• finančnú silu okrem daňových príjmov vytvárali aj dotácie zo štátu na prenesené
kompetencie, a tak z rozdielu daňovej sily a finančnej sily sa dá usúdiť, že kým v roku
2005 zvyšovali dotácie príjmy obcí v prepočte na obyvateľa o 353,- Sk, v roku 2008
už ich zvýšenie bolo menšie (228,- Sk), a to napriek tomu že požiadavky najmä na
sociálne a školské služby sa každý rok zvyšujú;
• miera samofinancovania obcí vyjadruje objem stabilných príjmov obcí vo vzťahu
k bežným výdavkom, z ktorých sa financujú originálne i prenesené kompetencie.
Vývoj tohto ukazovateľa poukazuje na skutočnosť, že obce si pokrývajú bežné vý-
davky mierou, ktorú im dovoľujú stabilné príjmy tvorené daňami a dotáciami.
Napriek rastu najmä podielových daní miera samofinancovania je rovnaká. Je to
logický prejav, pretože obce budú vydávať prostriedky na kompetencie v takej mie-
re, v akej im to stabilné príjmy dovolia, aby nenarušili požiadavku vyrovnaného
bežného rozpočtu.
Záver
Vývoj príjmov bežného rozpočtu za obdobie odkedy sa začal uplatňovať nový mo-
del financovania obcí potvrdil, že jedine podielová daň z príjmu fyzických osôb a jej
systém prerozdeľovania do obcí ovplyvnený ekonomickým rastom, zabezpečovala tr-
valý rast daňových príjmov, ku ktorým prispel aj spôsob spravovania miestnych daní
obcami. Dynamika rastu dotácií určených na financovanie prenesených kompetencií
však nezodpovedala rastúcim požiadavkám na výdavky spojené najmä so zabezpečo-
vaním úloh vyplývajúcich z úloh školskej a sociálnej politiky.

Literatúra
[1] BELAJOVÁ, A., BALÁŽOVÁ, E.: Ekonomika a manažment územnej samo-
správy. Nitra: SPU, 2004. ISBN 8O-8069-458-3.
[2] HAMALOVÁ, M., BELAJOVÁ, A.: Komunálna ekonomika a politika. Bratisla-
va: Merkury, spol. s r. o., 2010. ISBN 978-80-89458-111-0.
[3] NIŽŇANSKÝ, V. a kol: Medziobecná spolupráca obcí, zlučovanie obcí na
Slovensku. Bratislava: Merkury, spol. s r. o., 2009. ISBN 978-8O-89458-00-4.
[4] ŽÁRSKA, E.: Komunálna ekonomika a politika. Bratislava: Vydavateľstvo EKO-
Kontakt
NÓM, 2007. ISBN 078-80-225-2293-9.
doc. Ing. Anna Belajová, PhD.
Katedra verejnej správy
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Železničná 14
821 07 Bratislava
E-mail: anna.belajova@vsemvs.sk
Ing. Milena Majorošová
Katedra verejnej správy
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Železničná 14
821 07 Bratislava
E-mail: milena.majorosova@vsemvs.sk
59

60
Abstrakt
Nové výzvy verejnej správy vo vzťahu
k odpadovému hospodárstvu
doc. Ing. Elena Beňová, PhD. – Ing. Mária Drábeková, PhD.
V dobre fungujúcej demokratickej spoločnosti má nezastupiteľné miesto verejná
správa na všetkých jej úrovniach. Plní celý rad úloh, ktoré sú orientované na uspoko-
jovanie potrieb občanov i spoločnosti. Cieľom príspevku je poukázať na problematiku
tvorby odpadov, spôsobov nakladania s odpadmi a úlohy, ktoré riešia orgány štátnej
správy i samosprávy v tejto oblasti.
Kľúčové slová: odpad, odpadové hospodárstvo, recyklačný fond, orgány štátnej
správy a samosprávy
Abstract
New challenges of the public government
in relation to waste disposal
Public government in all levels has an important place in good functioning democratic
society. It is fullfilling a variety of task that are necessary to fulfill the needs of the citizens
and the society. The goal of this article is to show stress the need of understanding of the
need of waste origin, the way how to work with the waste and the tasts that the organs
state institutoins and the public goverment need to resolve in the area of the waste and
the tasks,in this area.
Keywords: waste, waste disposal, recycling fund, instititions of state government and
public government
Úvod
Jedným z prejavov negatívneho zásahu človeka do prírody je odpad. Problematika
spojená s odpadom patrí do odpadového hospodárstva (OH). Dôležitým medzníkom
OH v SR bolo v roku 2001 prijatie zákona o odpadoch, ktorým o. i. boli do právneho
poriadku SR prevzaté právne akty Európskych spoločenstiev týkajúce sa odpadov. Kon-
krétne išlo o zadefinovanie 16 druhov odpadov a 10 plne prebraných smerníc EÚ.

Medzi orgány štátnej správy a samosprávy na úseku odpadového hospodárstva
v SR patria [1]:
• ministerstvá
• inšpekcia
• krajské úrady životného prostredia
• obvodné úrady životného prostredia
• obce
• Štátna energetická inšpekcia
• Slovenská obchodná inšpekcia
• colné orgány.
Každý z uvedených subjektov verejnej správy plní svoje úlohy v rozsahu vymedze-
nom v zákone. Koordinácia činností je riadená Programom odpadového hospodár-
stva, ktorý vypracováva ministerstvo pre odpady uvedené v Katalógu odpadov podľa
Bazilejského dohovoru, a Programom pre odpady mimo katalógu. Ide o polychlóro-
vané bifenyly a kontaminované zariadenia. Členom Bazilejského dohovoru je od roku
1993 aj SR.
V súčasnosti sa realizuje už štvrtý Program OH (roky 2006 - 2010). Každý z nich
riešil aktuálne problémy tak inštitucionálneho, ako aj koncepčno-systémového cha-
rakteru a prístupu organizácie a riadenia OH v SR. Postupne sa vybudovali útvary
štátnej správy OH, prijali sa viaceré vyhlášky MŽP SR a zaviedol sa celoplošný infor-
mačný systém, ktorého správcom je Centrum OH a environmentálneho manažérstva
(COHEM).
Program OH, na tvorbe ktorého sa podieľajú aj ostatné zložky štátnej správy a sa-
mosprávy, obsahuje názov orgánu, ktorý ho vydáva, územie, na ktoré sa program vzťa-
huje, údaje o pôvodcovi odpadu, rozpočtovú časť a usmernenie, a to , spravidla na
obdobie päť rokov. Vzhľadom na závažnosť každého programu majú občania, ale aj
ostatné orgány možnosť vyjadriť sa k jeho častiam alebo celku ešte pred jeho schvá-
lením O tom, ako celý proces OH funguje a ako sa jednotlivé útvary verejnej správy
podieľajú na riešení aktuálnych úloh, uvádza ďalší text príspevku.
61

1. Základné pojmy a druhy odpadov
62
Každá vedná disciplína má svoj pojmový aparát, ktorý jej umožňuje zadefinovať
a používať terminológiu zhodnú s legislatívnou a praxou všeobecne doma i vo sve-
te. Nie je to inak ani v OH, ktorým rozumieme činnosť zameranú na predchádzanie
a obmedzovanie vzniku odpadov, znižovanie ich nebezpečnosti pre životné prostredie
(ŽP) a nakladanie s odpadmi v súlade s platnými normami. Ak to upresníme, účelom
OH je:
• predchádzať vzniku odpadov a obmedzovať ich tvorbu, napr. rozvojom techno-
lógií, ktoré šetria prírodné zdroje, výrobou výrobkov, ktoré nezvyšujú množstvo
odpadov, alebo vývojom metód, ktoré zneškodňujú nebezpečné látky v odpa-
doch,
• zhodnocovať odpady recykláciou,
• využívať odpady ako zdroj energie,
• zneškodňovať odpady spôsobom neohrozujúcim zdravie ľudí a nepoškodzujú-
cim životné prostredie.
Predmetom činnosti v OH je teda odpad. Zo zákona ho definujeme ako hnuteľnú
vec, ktorej sa držiteľ zbavuje, chce zbaviť, alebo je povinný sa zbaviť.
Za takto vymedzenou, bližšie nešpecifikovanou hnuteľnou vecou akou je odpad, sa
skrýva zložitý systém vzťahov, ktorý treba v rámci OH riešiť. Každá krajina si vytvára
mechanizmus fungovania OH tak, aby sa na ňom zúčastňovali všetky zložky a subjek-
ty, ktorých sa dotýka. Pôsobia v ňom orgány zodpovedné za tvorbu a realizáciu práv-
nych noriem, pôvodcovia odpadov, subjekty nakladajúce s odpadmi, zhodnocovatelia
odpadov a pod. Pritom všetkým zainteresovaným ide o zabezpečenie takého ŽP, ktoré
neohrozuje životy a zdravie obyvateľov.
Ďalším pojmom je pôvodca odpadu. Vo všeobecnosti pôvodcom odpadu je každý,
činnosťou koho odpad vzniká, alebo ten, kto vykonáva úpravu, zmiešavanie alebo iné
úkony s odpadmi, čo mení povahu alebo zloženie týchto odpadov.
V SR sú pôvodcami odpadu:
• právnické alebo fyzické osoby, t. j. podnikatelia, ak produkujú ročne viac ako
500 kg nebezpečných alebo 10 ton ostatných odpadov,

• subjekty, ktoré neprodukujú ročne hore uvedené objemy odpadu.
Z kvalitatívneho hľadiska členíme od roku 2003 odpad v SR podľa kategórií na
nebezpečný odpad, ostatný odpad a na komunálny odpad (KO). Pritom štatistické
spracovanie KO vykonáva na základe medzirezortnej dohody ŠÚ SR a ostatné kategó-
rie odpadov Slovenská agentúra ŽP (SAŽP) a COHEM.
Fyzická alebo právnická osoba, u ktorej sa odpad nachádza, sa nazýva držiteľ od-
padu. Byť držiteľom odpadu si vyžaduje plniť celý rad povinností. Ide napr. o zaraďo-
vanie odpadov podľa katalógu odpadov, zhromažďovanie utriedených odpadov a ich
zabezpečenie, najmä ak sú zvlášť nebezpečné, zhodnocovanie odpadov alebo ponúk-
nutie na zhodnotenie inému, vedenie a uchovávanie evidencie o druhoch a množ-
stve odpadov, ale i možnosť orgánom štátnej správy OH zabezpečiť prístup k stavbám,
odoberanie vzoriek odpadov a iné.
Medzi najčastejšie druhy odpadov, ktoré sa dajú aj recyklovať patria papier, sklo,
textil, kovový šrot, bioodpad a plasty. Ostatné odpady, ako sú olovené akumulátory,
suché galvanické články, batérie s obsahom ortuti, ortuťové žiarivky a výbojky, vyra-
dené lieky a pod., sa po špeciálnych postupoch môžu tiež recyklovať alebo znehod-
nocovať.
Z hľadiska odvetvovej klasifikácie sa na celkovej produkcii odpadov podieľajú od-
vetvia tak, ako ich uvádza graf 1.
Zdroj: Materiály SAŽP a ŠÚ SR.
Podiel odpadov na celkovej produkcii
Graf 1
63

64
2. Komunálny odpad a kompetencie obcí
KO je odpad z domácností, ktorý vzniká na území obce pri činnosti fyzických osôb,
a odpad podobného charakteru (drobný stavebný odpad), ktorý vzniká pri činnosti
právnických alebo fyzických osôb, t. j. podnikateľov. Do KO zaraďujeme aj odpady
vznikajúce pri činnosti obce, napr. pri čistení verejných komunikácií a priestranstiev,
ktoré sú v správe obce, pri držbe verejnej zelene, a to vrátane parkov a cintorínov a iné.
Od 1. januára 2006 bioodpad zo záhrad, parkov a inej zelene nie je možné skládkovať
a spaľovať, ale obec ich musí zhodnocovať.
Nakoľko obec zodpovedá za nakladanie s KO a s drobnými stavebnými odpadmi,
ktoré vznikli na území obce, je zo zákona povinná zavedením vhodného systému zbe-
ru odpadov [1]:
• zabezpečiť alebo umožniť zber a prepravu KO vznikajúcich na jej území na úče-
ly ich zhodnotenia alebo zneškodnenia, vrátane zabezpečenia zberných nádob
a priestoru, kde môžu občania odovzdávať oddelené zložky KO v rámci separo-
vaného zberu,
• zabezpečiť podľa potreby, najmenej dvakrát do roka, zber a prepravu objemných
odpadov na účely ich zhodnotenia alebo zneškodnenia, oddelene vytriedených
odpadov z domácností s obsahom škodlivín a drobných stavebných odpadov.
V súlade s uvedeným obec vydáva všeobecne záväzné nariadenie (VZN), v ktorom
určuje podrobnosti o spôsobe zberu a prepravy KO, o spôsobe separovaného zberu
jednotlivých zložiek KO, o spôsobe nakladania s drobnými stavebnými odpadmi, ako
aj miesta určené na uskladnenie a zneškodňovanie odpadov.
Pôvodca KO a drobných stavebných odpadov je povinný toto VZN dodržiavať,
a tiež:
• zapojiť sa do systému zberu KO v obci;
• užívať zberné nádoby zodpovedajúce systému zberu KO v obci;
• ukladať KO alebo ich oddelené zložky a drobné stavebné odpady na účely ich
zberu na miesta určené obcou a do zberných nádob zodpovedajúcich systému
zberu v obci. Pritom zložka KO je ich časť, ktorú možno mechanicky oddeliť
a zaradiť ako samostatný druh odpadu.

Všetky náklady na činnosti nakladania s KO a drobnými stavebnými odpadmi hra-
dí obec z miestneho poplatku, ktorý môže byť použitý výhradne na tieto účely. Údaje
o platiteľoch poplatku a sadzbe uvádza tabuľka 1.
Predmet poplatku
Platiteľ
Sadzba
Určenie poplatku
Miestny poplatok za KO a drobné stavebné odpady
KO a drobné stavebné odpady,
ktoré vznikli na území obce
Tabuľka 1
FO
- s trvalým pobytom
- s prechodným pobytom
- oprávnená užívať byt, nebytový priestor, záhradu,
vinicu a pod.
PO
- užívateľ nehnuteľnosti na iný účel ako podnikanie
- podnikateľ
0,0033 – 0,0531 eur/1/dm 3
0,0066 – 0,1659 eur/kg
0,0066 – 0,1095 eur/osoba/deň,
ak nie je zavedený množstvový zber
Množstvový zber
- sadzba x frekvencia odvozov x objem nádoby
Ak nie je zavedený množstvový zber
- sadzba x počet dní
- sadzba x počet dní x ukazovateľ produkcie KO
Zdroj: Zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov; sadzby
poplatku sú prepočítané na eurá.
V sadzbe poplatku na príslušné obdobie, určené vo VZN, obec berie do úvahy na-
sledujúce skutočnosti:
• pri nehnuteľnosti a byte slúžiacom na bývanie alebo individuálnu rekreáciu po-
čet osôb, prihlásených na trvalý pobyt alebo prechodný pobyt v obci,
• pri nehnuteľnosti, byte alebo nebytovom priestore, ktorého vlastníkom alebo
užívateľom je právnická alebo fyzická osoba, t. j. podnikateľ, priemerný počet
zamestnancov, pri činnosti ktorých vzniká KO,
65

66
• pri nehnuteľnosti alebo byte, slúžiacom na poskytovanie rekreačných alebo uby-
tovacích služieb, lôžková kapacita a počet zamestnancov tohto zariadenia,
• pri množstvovom zbere množstvo vzniknutých komunálnych odpadov.
2.1. Nakladanie s komunálnymi odpadmi
Vo všeobecnosti existujú dva spôsoby nakladania s KO, a to:
• zhodnocovanie, využívanie
• kompostovanie
• zhodnotenie ako druhotná surovina
• recyklácia
• zneškodňovanie
• skládkovanie
• spaľovanie
Uvedieme niektoré spôsoby nakladania s KO a zaujímavosti jeho riešenia. Kom-
postovanie je hnilobný proces, ktorý prebieha v optimálnych podmienkach, pričom
premenu organických látok na humus zabezpečujú anaeróbne a aeróbne mikroorga-
nizmy. Výsledkom je kompost, ktorým dodávame do pôdy nielen humus, ale aj živiny
a mikroorganizmy. Rozlišujeme tri úrovne kompostovania, a to domáce kompostova-
nie bioodpadu, komunitné kompostovanie skupiny osôb v určitej lokalite a komunál-
ne kompostovanie v centrálnych kompostovacích zariadeniach. [3].
Recykláciou rozumieme rozsiahle, opätovné prinavrátenie odpadových látok do
obehu. Predstavuje využitie odpadu ako druhotnej suroviny.
Pri skládkovaní sa odpad ukladá na skládku. Skládka je povrchové úložisko od-
padov. Rozlišujeme skládky povolené, čiže riadené, oficiálne určené na skládkovanie
odpadu a tzv. divoké, čierne skládky, ktoré vznikajú na územiach, ktoré neboli na
skládku vyčlenené, a teda sú nebezpečné tak pre pôdu, ako aj pre vodu. Okolie skládky
sa musí pravidelne kontrolovať, aby nedošlo k únikom chemického obsahu skládky.
Odborníci zistili, že žuvačka sa rozkladá 5 rokov, motorový olej 10 až 100 rokov, pne-
umatika 30 až 500 rokov, telefónna karta 1 000 rokov a sklo až 4 000 rokov. [4].

Spaľovanie je tiež spôsob nakladania s odpadom, ale nerieši príčiny problému,,
iba likviduje jeho následky. Pozitívom je zníženie objemu odpadu o 80 – 90 %, hmot-
nosti odpadu o 1/3 a výroba energie; odpad však nezmizne. Zmení len jeden druh na
niekoľko ďalších, napr. znečistený vzduch, toxický popol a znečistené vody z pračok
dymových plynov. Štatistické údaje uvádzajú, že napr. moderná spaľovňa, ktorá spáli
denne 2 250 ton odpadu, vypustí ročne do ovzdušia 5 ton olova, l7 ton ortute, 835
ton oxidu siričitého. Hoci spaľovne využívajú zariadenia na čistenie emisií, problém
s toxickým materiálom zachytenom filtrami neriešia.
3. Recyklačný fond a jeho financovanie
Na účely sústreďovania peňažných prostriedkov na podporu zberu, zhodnotenia
a spracovania odpadov bol v SR zriadený zákonom o odpadoch v roku 2001 Recyk-
lačný fond (RF). Je to neštátny, účelový fond, ktorý vystupuje ako právnická osoba so
sídlom v Bratislave a zapisuje sa do Obchodného registra. Fond sa vnútorne člení na
ústredie, všeobecný sektor a ostatné sektory, ako sú opotrebované batérie a akumulá-
tory, odpadové oleje, opotrebované pneumatiky, viacvrstvové kombinované materiály,
elektrické a elektronické zariadenia, plasty, papier, sklo, vozidlá a kovové obaly.
Zdrojom príjmov RF sú:
• príspevky výrobcov a dovozcov za výrobu všetkých horeu vedených výrobkov
• dary a príspevky domácich a zahraničných FO a PO
• príjmy zo zmluvných pokút
• úroky z úverov poskytnutých RF
• príjmy z vrátenia neoprávnene použitých alebo zadržaných prostriedkov fondu
• výnosy zo správy vlastného majetku
• úroky z prostriedkov fondu uložených v bankách
• iné zdroje.
Až 88 % príjmov plynie do sektora, ktorý zodpovedá oblasti ich vzniku a vo výške
12 % do všeobecného sektora podľa položiek v súlade so zákonom. [1].Tu sa nachádza
aj sortiment vyrábaných a dovážaných druhov predmetov, za ktoré existuje povinnosť
platiť príspevok do RF, ako aj pravidlá a podmienky fungovania. Výpočet príspevku
výrobcu a príspevku dovozcu do RF predstavuje mechanizmus kolobehu finančných
67

prostriedkov. Príspevok sa vypočíta ako súčin množstva alebo hmotnosti výrobkov
alebo materiálov, za ktoré sa tento príspevok platí, a sadzby. Sadzba sa určuje na zákla-
de predpokladaných nákladov na zber a zhodnotenie odpadov z výrobkov, za ktoré sa
príspevok platí. Existujú však aj určité výnimky, ktoré si môžu zainteresované subjekty
uplatniť.
68
Prostriedky z RF možno v súlade s účelom OH použiť na rôzne úhrady, napríklad
investičných a prevádzkových nákladov na zber a zhodnotenie odpadov a spracovanie
starých vozidiel, ekonomicky oprávnených nákladov na prevádzku parkoviska, vy-
platených finančných príspevkov, výdavkov na správu RF, propagáciu zhodnocovania
odpadov a pod.
Žiadosť o poskytnutie prostriedkov z fondu musí obsahovať údaje o žiadateľovi
a projekte, projekt podporovanej činnosti a povinné prílohy k žiadosti. Inak je žiadosť
považovaná za neúplnú. Prostriedky z fondu sa poskytujú ako účelová dotácia, alebo
ako úver po rozhodnutí správnej rady.
O obligatórny, čiže nenárokovateľný príspevok z RF môžu žiadať aj obce, ak sa pre-
ukážu, že separujú a recyklujú príslušné komodity, a to na základe zmluvy, ktorú uza-
tvoria s fondom. Nárok sa netýka elektroodpadu, ktorý pochádza z domácností.
Niekoľkoročné pôsobenie RF prinieslo aj viaceré protichodné názory a stanoviská.
Súvisí to s právnou formou fondu ako neštátneho účelového fondu, ktorý nemá záko-
nom stanovenú povinnosť viesť výkazníctvo pre štátnu správu, evidenciu a hlásenia
vo vzťahu k MŽP SR a následne voči EK. Ako neštátny subjekt nepodlieha zákonu
o správnom konaní, neplní environmentálne limity. Podporou recyklačných kapacít
na spracovanie odpadu hrozí tak riziko zvýšeného dovozu odpadu do SR.
Záver
Závažnosť problematiky odpadov a pozornosť miest a obcí EÚ ukladá aj SR nové
úlohy a podnety na riešenie. Odpady okrem toho, že negatívne zaťažujú ŽP, majú aj
pozitívne vlastnosti, dané potenciálnymi možnosťami ich využitia ako druhotných
surovín. V tomto smere má SR dosť rezerv v nakladaní s KO. Dostupné štatistické
údaje uvádzajú, že najviac KO, a to takmer 50 %, tvorí organický odpad (zeleninové
a ovocné zvyšky, záhradný odpad), ktorý by sa dal využívať na kompostovanie. Asi 20
% tvorí papier, sklo len 1/10 odpadu, plasty okolo 8 %, kovy 5 %, textil 4 % a nebez-
pečné odpady 1 %.

Z pohľadu verejnej správy je potrebné:
• vo väčšom rozsahu zainteresovávať subjekty na druhotnom spracovaní odpa-
dov,
• zvýšiť kontrolnú činnosť zložiek a zamedzovať vzniku čiernych skládok,
• podporovať tvorbu projektov s využitím fondov EÚ, najmä cez Operačný
program ŽP,
• naďalej sa aktívne podieľať na medzinárodnej spolupráci v súvislosti s odpadmi
a pri odstraňovaní ekologických katastrof.
Avšak nielen subjekty verejnej správy, ale aj samotní občania musia prejaviť ochotu
a disciplínu podieľať sa napr. na separovanom zbere odpadov. Veď pri separovanom
zbere sa nepotrebná, vyhodená vec nepovažuje za odpad, ale za druhotnú surovinu,
ktorú možno recyklovať, čiže opäť použiť. Tuhý odpad obsahuje množstvo cenných
druhotných surovín, ktoré sa dajú využiť napr. v spracovateľskom priemysle (kovový
odpad, plasty, sklo, textil, papier a pod.), pri výrobe kompostu ako hnojivo, ale tiež
v spaľovniach na priame energetické využitie.
Význam recyklácie je nielen v šetrení prírodných zdrojov, ale je to aj ekonomic-
ky zaujímavá činnosť. Keď štátne orgány postihujú neekologické spôsoby nakladania
s odpadmi a zároveň podporujú recykláciu, vytvárajú pre občanov, ktorí sa chcú tejto
činnosti profesionálne venovať, nové podnikateľské možnosti.
Udalosti vo svete nás takmer denne presviedčajú o negatívnom vplyve rôznych
druhov odpadov na život človeka a na jeho existenciu. Vlády krajín prijímajú rôzne
opatrenia na zamedzenie vzniku odpadov a my, občania, ktorí sa dožadujeme kvalit-
ného ŽP, by sme mali ako tvorcovia odpadu pristupovať k nemu zodpovedne a nezvy-
šovať jeho objem.
69

Literatúra
[1] Zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov.
[2] Materiály SAŽP a ŠÚ SR
[3] NESVADBA, J., VÁLEK, K.: Tuhé komunálne odpady. Bratislava: SNTL, 1983.
[4] Pauza, č. 36, 2007, príloha Žurnálu.
[5] Dostupné na internete: www.recfond.sk
[6] Trend, 30. 8. 2007.
[7] Pravda, 14. 6. 2007.
[8] Vyhláška k zákonu č. 24/2004 Z.z. o odpadoch.
[9] Enviromagazín. Bratislava: MŽP SR a SAŽP.
Kontakt
doc. Ing. Elena Beňová, PhD.
Katedra verejnej správy
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Železničná 14
821 07 Bratislava
E-mail: elena.benova@vsemvs.sk
Ing. Mária Drábeková, PhD.
Katedra verejnej správy
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Železničná 14
821 07 Bratislava
E-mail: maria.drabekova@vsemvs.sk
70

Geografické informačné systémy v štátnej správe a samospráve
Abstrakt
Ing. Veronika Bodzsárová
Geografické informačné technológie sú v dnešnej dobe na veľkom vzostupe. Postu-
pom času preniknú do širokého spektra vedných disciplín. Keďže sa informácie z ge-
ografického informačného systému dajú ľahko získať, je vhodné aby sa s nimi naučili
ľudia pracovať. V prostredí geografického informačného systému môžeme modelovať
územie, ktoré skúmame, vytvoriť databázu potrebných vlastností tohto územia a tvor-
bou analýz nad údajmi uloženými v grafickej a atribútovej forme získavame nové po-
znatky, ktoré môžeme opäť znázorniť na mape.
Kľúčové slová: geografické informačné systémy, informačné systémy, využitie
v mestách, kartografia
Geografic information systems in civil service and self government
Abstract
Geographic information technologies are today in a large increase. Over time, pene-
trate into a wide range of disciplines. Since the information of geo-information system
can be easily obtained, it is appropriate to teach people to operate them. In GIS environ-
ment, we can model the area that we are examining the properties necessary to create
a database that territory and the creation of analysis over the data stored in the graphic
and attribute form obtain new knowledge that we can once again represented on the
map.
Keywords: geografic information system and technologies, information systems, car-
tography, using in cities
1. Úvod
O mapy sa človek zaujíma už veľmi dlho. Nikdy sa však záujem o mapy netýkal
takej veľkej časti populácie ako dnes. Vďačíme za to rozvoju technológie GPS (Global
Positioning System), ktorá zvýšila záujem o geografickú polohu aj v oblastiach života,
v ktorých sa mapy predtým používali menej, pretože ich použitie bolo komplikované
a nepohodlné vzhľadom na ich papierový formát. Digitalizácia máp nielen uľahčila
71

ich prehliadanie, ale im poskytla aj nové funkcie a nové možnosti, ako mapy tvo-
riť a uchovávať. Technológia geografického informačného systému (GIS) je pomerne
zložitá. Aplikácie, ktoré do nej patria, sú často veľmi drahé. Preto každý, kto pracuje
s mapami iba príležitostne, privíta možnosť použiť nástroje s otvorenými open source
licenciami.
72
2. Základné teoretické východiská
GIS je tvorený softvérom, hardvérom, údajmi a osobami tvoriacimi personálne
zabezpečenie, ktorého účelom je spracovávať, analyzovať a prezentovať geografické
informácie. GIS je produktom výskumu geoinformatiky, mladej vednej disciplíny
na rozhraní mnohých vied, najmä geografie, kartografie, informatiky a diaľkového
prieskumu Zeme (DPZ). Geoinformatika sa venuje najmä teoretickým a metodickým
aspektom spracovania geografických informácií pomocou GIS. Geografické informá-
cie sú priestorové informácie o geografickej sfére (krajine). Ich najdôležitejšou vlast-
nosťou je polohový aspekt. Ďalšími vlastnosťami sú časová premenlivosť platnosti
informácie a kvalitatívny alebo kvantitatívny atribút, charakteristika opisujúca daný
geografický objekt alebo jav. Odhaduje sa, že až 80% všetkých informácií, s ktorými sa
ľudia stretnú, má polohový aspekt, a teda sú spracovateľné GIS.
Zjednodušene povedané, pod pojmem GIS sa rozumejú mapy v počítači. Tie nám
pomáhajú orientovať sa na zvolenom území a sledovať v ňom rôzne javy. GIS je možné
úspešne zapojiť do mnohých odvetví hospodárstva, podnikania, plánovania, štatistiky
či vedy; vždy sa nájdu ukazovatele, ktoré je výhodné pomocou GIS sledovať a vyhod-
nocovať. Na základe získaných údajov môžu orgány verejnej správy objektívnejšie
plánovať nové investície do výstavby infraštruktúry, skvalitňovať životné prostredie
alebo získavať priestorové sociálno-ekonomické ukazovatele.
GIS spracováva geografické údaje v digitálnej podobe. Časť týchto údajov už takto
vzniká, napr. satelitné údaje, merania pomocou polohového systému GPS alebo inými
meracími prístrojmi. Iné údaje sú v papierovej podobe, a teda sa musia digitalizovať,
t.j. previesť do digitálnej podoby. Ide najmä o existujúce mapy a niektoré staršie šta-
tistické údaje.
Základom týchto systémov je, že pracujú s polohovými súradnicami. [1].
Z hľadiska užívateľa, riadiaceho, či odborného pracovníka je predovšetkým apli-
káciou, prostriedkom, ktorý používa na riešenie svojich problémov. Ponímanie GIS
ako technológie i aplikácie je zvyčajne kombináciou troch dominantných pohľadov

na funkcie systému, ktoré sa môžu označiť ako systém pre tvorbu máp, databázu
a prostriedok priestorovej analýzy.
2.1 Vývoj GIS
Obdobie rozvoja GIS môžeme zaradiť do 4 etáp:
• etapa rokov 1960 – 1975 sa nazýva ako pionierske obdobie GIS, ktorý bol rozvíja-
ný hlavne priekopníckymi prácami a bol používaný hlavne jednotlivcami; v tomto
období sa kládol dôraz na digitálnu kartografiu,
• etapa rokov 1975 – 1980; v ďalšej etape sa už GIS používa aj v štátnych organizáci-
ách, sú eliminované rôzne experimenty a prechádza sa na orientáciu aj na životné
prostredie,
• etapa rokov 1980 – až koniec 80. rokov; okrem štátnych inštitúcií nastáva výrazný
posun ku komerčnej sfére, na toto obdobie má veľký vplyv technológií a veľký roz-
voj v oblasti hardvéru,
• súčasná etapa, v ktorej cítiť veľkú dominanciu užívateľa; dôraz sa kladie na štandar-
dizáciu prostredia a na otvorené systémy, na užívateľov a ich požiadavky, pretože
od nich závisí všetko, čo by mal GIS obsahovať a ako by mal vyzerať.
V SR sa začal systém GIS využívať na začiatku 70. rokov vývojom informačných
systémov o území vyvíjaných v Čechách a v SR výskumným a vývojovým centrom
urbanizmu a architektúry. V ďalších rokoch sa vývoj spomalil a zasa sa naplno rozbe-
hol až v 90. rokoch, keď došlo k nárastu výpočtovej techniky a k zníženiu jej cien pre
širšiu verejnosť.[2].
Prvotnou príčinou budovania GIS bola potreba inventarizácie, potreba zhromaž-
ďovať, triediť, vyberať a prezentovať údaje. V tomto pohľade je evidentný pohľad na
GIS ako na databázu, ktorá sa skladá z údajov, na základe ktorých sa dá dospieť k ur-
čitým záverom. Patria medzi ne také aplikácie ako sú mestské informačné systémy,
informačné systémy o území, systémy riadenia cestnej, vodnej, železničnej dopravy.
V ďalšom pohľade sa vyzdvihuje možnosť priestorovej analýzy, syntéz poznatkov
a modelovania. Práve kvôli tejto vlastnosti možno jednoznačne odlíšiť GIS od iných
informačných systémov.
73

74
3. Využívanie GIS v rôznych oblastiach života
Používanie tohto geografického informačného systému v praxi neustále rastie. GIS
sa stali v posledných rokoch súčasťou tvorby informačných systémov v dôsledku ne-
zastupiteľnej úlohy lokalizácie objektov a javov spracovávaných týmito systémami.
Výsledkom je aj vzrastajúci počet fungujúcich GIS v súkromnom a vo verejnom sek-
tore.
GIS sa používa najmä v oblasti štátnej správy a samosprávy, životného prostredia,
geomarketingu, GIS o pôdach SR, vo sfére finančných služieb, v doprave, v inžinier-
skych sférach a pod. [3]. V príspevku podrobnejšie charakterizujeme využitie GIS
v štátnej správe a v samospráve.
3.1 Štátna správa a samospráva
V mnohých štátoch sú zriadené národné a regionálne orgány, úlohou ktorých je
práve rozvoj GIS a automatizovaného kartografovania, formovanie štátnej politiky
v oblasti geoinformatiky, národného plánovania, zhromažďovania a distribúcie in-
formácií, vrátane výskumu právnych problémov, spojených s vlastnením a prenosom
geografickej informácie, s ochranou informácií. Súčasné trendy a skúsenosti ukazu-
jú, že kvalitný racionálny výkon štátnej správy možno výhľadovo zabezpečiť jedine
prostredníctvom efektívneho informačného systému vytvoreného na báze GIS. Infor-
mácie, ktoré obsahujú údaje o vlastnostiach objektu, a zároveň aj údaje o jeho priesto-
rovom umiestnení, sa nazývajú geografické. Počítačový systém, ktorý umožňuje ta-
kéto údaje spracúvať, mapovať a analyzovať, nazývame, ako už bolo uvedené, GIS.
Predstavuje integráciu technických a programových prostriedkov, dát, pracovných
postupov, personálu, užívateľov a pod. do jedného celku. Štátna správa a samospráva
patrí k najväčším užívateľom GIS. Hlavný dôvod je, že majú spravidla v správe veľké
územné celky, pri ktorých používajú veľké množstvo informácií z toho daného úze-
mia. Na základe údajov, ktoré samosprávy získajú pomocou GIS, môžu informovať
svojich obyvateľov o celkovom stave daného územia. V štátnej správe a samospráve sa
GIS využíva hlavne pri správe územia.
3.2 Použitie GIS technológií v mestách
Technológia GIS sa počas desaťročí používa v štátnych orgánoch na rôznych úrov-
niach, a to na úrovni mesta, okresu, kraja.
Integrácia GIS, ako ukazuje celosvetová prax, v takých štruktúrach sa najčastejšie

začína v jednej z nich a následne podľa uvedomenia si efektívnosti a užitočnosti tejto
technológie jej použitie sa rozširuje aj do ďalších inštitúcií. Bez ohľadu na to, že pro-
duktívnosť fungovania daných inštitúcií sa zvyšuje, potenciál integrácie jednotnej GIS
na korporatívnej úrovni sa realizuje nie v plnej miere hlavne kvôli technickým a ope-
račným nedostatkom a zábranám.
Otázkou je, ako eliminovať spomenuté prekážky a umožniť používateľom dostávať
maximálne výhody od použitia integrovanej technológie GIS, ktorá pomáha záujmom
celej organizácie a aké sú vlastne všeobecné princípy.
Vývojári informačných technológií stále pracujú na tom, aby stlmili a postupne
eliminovali technické prekážky, ktoré sťažujú priamu integráciu GIS do jednotného
informačného prostredia miest a obcí.
Rozvoj a zdokonaľovanie technológií a taktiež servisno-orientačných architektúr
prináša kladný vplyv na implementáciu GIS technológií vo forme celokorporatívnych
technológií. Táto definícia zahŕňa prieskum celej riadiacej štruktúry ako jediného
celku, činnosť ktorého je podporovaná informačnými technológiami, ktoré sa môžu
používať spoločne a vytvárať informačné produkty potrebné pre konečných používa-
teľov.
Úloha technológií GIS spočíva v poskytnutí priestorových dát a programových ná-
strojov nezávisle alebo spolu s inými korporatívnymi systémami, ktoré sa používajú
na vytvorenie informačných produktov adresovaných používateľom s odlišnými po-
trebami. Dáta a nástroje GIS najčastejšie sa integrujú so zdrojmi dát a programovými
nástrojmi iných systémov, čo zabezpečuje dodatočné možnosti podpory business pro-
cesov. GIS technológie pritom predstavujú prostredie pre vzájomné pôsobenie, ktoré
umožňuje nastaviť výmenu informácií na základe všeobecnej štruktúry odkazov, teda
lokalizácií.
Zaujímavý je aj alternatívny prístup k poskytnutiu programového vybavenia a in-
formačných produktov na korporatívnej úrovni. Tento prístup je založený na koncep-
cii zabezpečenia prístupu k funkcionalite a dátam v podobe centralizovaných servi-
sov, viac či menej eliminujúcich potrebu zabudovania programového vybavenia alebo
zdrojov dát v množstve miest, kde sú potrebné. Je spojený so smerom, ktorý sa nazýva
servis-orientačnou architektúrou. Vo svojom rozvoji GIS technológie stále viac pod-
porujú tento model a poskytujú zdroje analýzy priestorových dát. Pri použití servi-
sov dáta a nástroje môžu byť umiestnené na jednom alebo na niekoľkých miestach,
75

a to tak vnútri, ako aj mimo organizácie. Sú žiadané pre podporu business funkcií
všetkých koncových používateľov. Podobná technológia môže výrazne podporiť čin-
nosti štátnych orgánov, aby ich práca bola efektívna. Tieto produkty zabezpečujú po-
trebnú podporu procesu prijatia rozhodnutia. Základný cieľ technológie GIS spočíva
v rozširovaní funkcií GIS a dát v celej organizácii a zároveň v možnosti integrácie
funkcií a dát, ktoré poskytujú iné technológie. Na riešenie tejto úlohy je potrebné
držať sa štandardov a používať jednotné metódy určenia GIS dát, servisov a kom-
ponentov informačných produktov. Nové alebo adaptované procesy v štátnej správe
a informačné produkty napomáhajú zvýšenie efektívnosti vnútri samosprávy a zlep-
šujú servisy pre obyvateľov. Pomocou toho geokódovanie, štandardný servis umožňu-
je poskytovať všetkým mestským inštitúciám aktuálne informácie, pokiaľ ide o adresy,
a tým pádom jednotný prístup k riešeniu problémov. Vychádzajúc z nakumulovanej
celosvetovej skúsenosti pri implementovaní GIS je potrebné sústrediť úsilie na rozvoj
celoštátneho prístupu k vytvoreniu GIS, používajúc všeobecné spoločné štandardy
a postupové metódy na prenesenie existujúcich GIS aplikácií a dát na novú platformu
s možnosťou jednotnej podpory všetkých potenciálnych používateľov, na integráciu
GIS údajov a servisov s inými informačnými systémami v rámci mesta. [4].
76
GIS v mestách majú dva základné ciele, a to zistiť základné informácie o stave roz-
voja GIS v mestách z dôvodu, aby bolo na základe týchto údajov možné objektívne
uvažovať o konkrétnych možnostiach a formách spolupráce nielen medzi mestami
navzájom, ale aj medzi mestami a okresmi a aj krajmi. Ďalšou úlohou je informovať
obce o aktivitách krajských úradov na poli GIS a prediskutovať celkovú problematiku
aj z pohľadu obcí a miest.
Kvalitná správa mesta predstavuje zložitý komplex vzájomne prepojených systé-
mov, ktoré zahrňujú evidenciu parciel, nehnuteľností, majetku, komunikačných sietí,
verejného osvetlenia, územného plánovania, analýzy znečisťovania a mnoho ďalších
činností. Otázkou je, ako možno tento zložitý systém jednoducho riadiť, neprekročiť
stanovený rozpočet, ktorý majú mestá k dispozícii pri používaní a zakupovaní GIS,
a pritom nezaťažovať zamestnancov miest a obcí so zložitými programami. [5].
Krajské, mestské a obecné úrady, ktoré plnia úlohy vyplývajúce z legislatívy, by mali
používať GIS ako súčasť svojho rozhodovacieho procesu, vybrané orgány týchto inšti-
túcií však ako nástroj pre organizácie a rozvoj spravovaného územia. V súčasnej dobe
sa GIS buduje hlavne na úradoch, ktoré spĺňajú niekoľko základných predpokladov.
Nepochybne medzi nich patrí kvalitné technické vybavenie, dostatočné teoretické
znalosti, jasný zámer a vôľa prekonať počiatočnú nedôveru. Dôležité je nájsť iniciatív-

nych pracovníkov tak na úrovni vedenia úradu, ako aj medzi referentmi jednotlivých
organizačných zložiek podieľajúcich sa na tvorbe dát. Úrad sa rovnako nezaobíde bez
svojho „GIS - špecialistov“.
Mesto by sa malo snažiť vybudovať kvalitnú infraštruktúru a prispieť tak k zvýšeniu
kvality života svojich obyvateľov. Preto si musia zástupcovia miest položiť nasledujúce
otázky:
• Majú k dispozícii aktuálne technické mapy mesta v digitálnej podobe alebo len
papierové mapy, ktoré už dlho neplatia?
• Aké sú náklady na udržovanie a aktualizáciu demografických dát, tematických máp
s vyhodnotením kvality životného prostredia a územných plánov?
• Majú policajti, hasiči a rýchla zdravotnícka služba spoločný a hlavne jednoduchý
a spoľahlivý prístup k informáciám o rozmiestnení rizikových častí mesta?
Práve pri živelných katastrofách ako je napríklad požiar, povodne by bolo určite
lepšie mať vypracovaný kvalitný informačný systém, ktorý by obsahoval všetky po-
trebné informácie, na ktoré tieto otázky kladú veľký dôraz. [6].
4. Záver
Geografické informačné technológie sú v dnešnej dobe na veľkom vzostupe. Postu-
pom času preniknú do širokého spektra vedných disciplín. Keďže sa informácie z GIS
dajú ľahko získať, je vhodné, aby sa s nimi naučili ľudia pracovať. V prostredí GIS
môžeme modelovať územie, ktoré skúmame, vytvoriť databázu potrebných vlastností
tohto územia a tvorbou analýz nad údajmi uloženými v grafickej a atribútovej forme
získavame nové poznatky, ktoré môžeme opäť znázorniť na mape. Mapu používame
ako zdroj údajov a informácií, ale aj ako grafické znázornenie výsledkov vytvorených
analýz. Kvalita výsledku je ovplyvnená nielen voľbou správneho modelu, ale aj funkč-
nosťou použitého modelu a výberom vhodných kritérií.
77

Literatúra
[1] Dostupné na internete:
78
http://naturscience.fhpr.unipo.sk/geografia/trendy/gis.htm.
[2] Dostupné na internete:
http://www.gis.sudolska.sk/historia_GIS.html.
[3] Dostupné na internete:
http://lukogis.ic.cz/projekty/1/oblast_realneho_vyuzitia_ gis.pdf.
[4] TURLANOV, B. E.: Geograficko-informačné systémy v ekonomike. Nižnij No-
vgorod, 2007. ISBN 978-5-91326-045-1, s. 85. 118 s.
[5] Dostupné na internete:
http://www.civil.gov.sk/archiv/casopis/2000/2115ZCZM.htm.
[6] Dostupné na internete:
Kontakt
http://gisdoskol.fp.tul.cz/index.php/vyuzitigisvdnesnimsvete.
Ing. Veronika Bodzsárová
Laboratórium didaktiky a výpočtovej techniky
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Železničná 14
821 07 Bratislava
E-mail: veronika.bodzsarova@gmail.com

Abstrakt
Znalostný manažment v organizácii
RNDr. Mária Brezániová, PhD.
Príspevok vysvetľuje a poukazuje na dôležitosť znalostného manažmentu, na jeho
možnosti a na uplatnenie v organizácii. V príspevku sa uvádzajú základné prvky zna-
lostného manažmentu a ich vzájomný súvis. Poukazuje aj na to, ako je dôležité zabez-
pečiť vzdelávanie ľudského potenciálu a vybudovať znalostnú kultúru v organizácii.
Kľúčové slová: znalostný manažment, prvky znalostného manažmentu, znalostná
kultúra
Abstract
Knowledge management in organization
The article explains and refers to importance of the knowledge management, its po-
tentials and use in a company. There are described basic components of the knowledge
management and their mutual connection in the article. It also refers to how important
is to provide education for human potential and to build the knowledge culture in a com-
pany.
Keywords: knowledge management, components of the knowledge management,
knowledge culture
Úvod
Vo svete obchodu a podnikania narastá význam znalostí ako hlavného a kritického
zdroja pre organizácie. Chaos informačnej spoločnosti sa pomaly začína transformo-
vať do inej organizovanejšej podoby, do tzv. znalostnej spoločnosti, ktorá bude cha-
rakterizovaná masovým sprístupnením a využitím poznatkov uložených a spracova-
ných informačnou technológiou.
Znalostná spoločnosť bude predstavovať spoločnosť, v ktorej individualita jednot-
livca a jeho postavenie už nebude určované tým, čo daný jednotlivec vie. Znalostná
spoločnosť je taká, v ktorej získava dominujúce postavenie presvedčenie jej členov
o potrebe zospoločenštenia znalostí a o výhodách, ktoré z toho plynú pre spoločnosť
i pre jej členov. [1, s. 39].
79

80
1. Definícia znalostného manažmentu
Odborníci a výskumníci deklarujú, že znalosti sú dôležitejšie ako kapitálové zdro-
je, a preto je potrebné ich využívať a riadiť, čím sa môžu stať strategickým nástrojom
a zdrojom podnikania.
Využívaním takýchto nástrojov sa zaoberá znalostný manažment, ktorý mož-
no chápať ako proces zdieľania, distribúcie, tvorby, úschovy a pochopenia znalostí
v podniku. Znalostný manažment je vlastne identifikovanie, organizovanie, zdieľa-
nie a rozvíjanie znalostí v podniku. Poukazuje a prikladá vážnosť a silu kolektívnym
znalostiam ako dôležitému faktoru konkurencieschopnosti. Znalostný manažment je
metóda na dosiahnutie podnikových cieľov prostredníctvom zberu, tvorby, syntézy
a zdieľania informácií, názorov, pohľadov, úvah, myšlienok a skúseností. [2, s. 112]. Je
to vedná disciplína, ktorá je založená na tvorbe, získavaní, výmene, ochrane, distribú-
cii, na využívaní znalostí, intelektuálneho kapitálu a nehmotných aktív.
1.1 Úloha znalostí v podnikoch
V podnikoch sú znalosti často uložené v rôznych dokumentoch, manuáloch, ale aj
v mysliach zamestnancov, v technologických postupoch (podniková kultúra, podni-
ková dokumentácia) a pod. [4].
Dôvody, prečo sú znalosti dôležité pre podniky, sú:
• globalizácia trhu
• znalosti umožňujú byť na čele zmien
• narastajúca zložitosť riešených úloh
• znalosti sú mobilné (v hlavách zamestnancov)
• zdieľanie znalostí v rámci podniku.
1.2 Znalosti ako podnikové zdroje
Na rozdiel od ostatných podnikových zdrojov (finančných, materiálových, kapitá-
lových a pod.) majú znalosti svoje špecifiká [4] :
• sú nehmotné a ťažko merateľné
• znalosti nie sú v procesoch spotrebované

• sú pomíňajúce, a preto môžu zmiznúť za noc
• majú veľkú šírku dopadu v podnikoch
• nemôžu byť kúpené na trhu alebo burze
• nie je možné ich riadiť (znalostne orientovaný manažéri neriadia znalosti, ale iba
prostredie, v ktorom sa znalosti nachádzajú).
Znalosti sú informácie vyššej kvality a sú potrebné na získavanie ďalších infor-
mácií. Pri počítačovom spracovaní sa znalosti ukladajú v bázach znalostí za účelom
automatického odvodzovania informácií.
Znalosť poskytuje odpoveď na otázku: Prečo?
Vedomosti sú informácie s cieľom užitočnosti. Vznikajú aplikáciou údajov a in-
formácií a dávajú odpoveď na otázku: Ako? Získavajú sa memorovaním. Znalosť je
vytváraná v ľudskej mysli a jej kvalita a význam sú hodnotené pomocou činností. Je
príliš krehká, a preto ju obyčajne nemožno skladovať, prenášať a vyjadriť pomocou
technológie.
Znalosť je informácia plus niečo naviac, t. j. [5]:
kde
znalosť = informácia + x,
x je to, s čím informácia v ľudskom mozgu integruje. Ide hlavne o získané poznatky
a schopnosti, ktoré už ľudia majú, o ich skúsenosti, mentálne modely, vzťahy, hodnoty
a princípy, podľa ktorých žijú, to, v čo veria.
2. Prvky znalostného manažmentu
K dôležitým prvkom znalostného manažmentu patria:
• znalosti
• ľudia
• technológie
• podnikové procesy
• podnikové prostredie.
81

82
Znalosti môžu byť explicitné, ktoré možno relatívne ľahko vyjadriť, dokumentovať,
formalizovať a následne zdieľať pomocou informačných a komunikačných techno-
lógií. Nevyjadrené znalosti sú také, ktoré sú uchovávané v ľudskej mysli. Zvyčajne je
ťažko ich formalizovať a komunikovať, alebo previesť do explicitnej formy.
Ľudia sú dôležitým prvkom, ktorých možno považovať za nositeľov znalostí. Patrí
tu manažment daného podniku, zamestnanci, experti, obchodní partneri aj zákazní-
ci.
Patria sem aj technológie, podporný aparát procesu znalostného manažmentu, in-
formačné a komunikačné technológie, a to internet, intranet, extranet, video-konfe-
renčné moduly a pod. Technológie predstavujú nutný, ale nie postačujúci prostriedok
pre získavanie, šírenie a úschovu znalostí.
K podnikovým procesom patrí marketing, logistika, personalistika, výroba a eko-
nomika.
Podnikové prostredie obsahuje všetky menované prvky, ale v prvom rade znalostí,
ktoré sú vyjadrené pomocou podnikových dokumentov, smerníc, stanov, certifiká-
tov, stratégií, vízie. Do podnikového prostredia patria aj implicitné znalosti, ktoré
sú ťažko vyjadriteľné a nachádzajú sa v mysliach manažérov, zamestnancov, expertov
a znalostných pracovníkov.
Ľudia a ľudský faktor tiež zohráva veľmi dôležitú úlohu pri formovaní podnikového
prostredia.
Aj technologicky podporný aparát plní dôležitú úlohu pri spájaní jednotlivých častí
znalostného manažmentu. Podstatu fungovania podniku ako celku za účelom dosa-
hovania podnikových cieľov predstavujú znalostne intenzívne podnikové procesy.

Znalostný manažment a jeho prvky
Zdroj: Znalostný manažment a jeho prvky [3, s. 109].
Obrázok 1
Znalosti ako hlavný prvok znalostného manažmentu zahŕňajú postupnosť niekoľ-
kých krokov, a to:
• získavanie
• šírenie
• hodnotenie
• aktualizovanie
• využívanie
• úschovu.
Na implementáciu znalostného manažmentu do podnikových stratégií a podniko-
vých procesov je potrebná kooperácia medzi organizáciou, ľuďmi, znalosťami, tech-
nológiou, procesmi. Postupnosť jednotlivých krokov by mala byť nasledujúca:
83

• získavanie znalostí
84
- ide o identifikáciu potreby znalostí, určenie, na aký konkrétny účel sú aké znalostí
potrebné, určenie ľudí, ktorí budú s danými znalosťami pracovať
• šírenie znalostí
- šírenie znalostí predstavuje pomerne zložitý proces, v ktorom sa správne znalosti
musia dostať k správnym ľuďom, ktorí ich musia vedieť vhodne využiť, analyzovať,
ale aj posunúť ďalej
• hodnotenie znalostí
- získané a dostupné znalosti je potrebné ohodnotiť, analyzovať z pohľadu splnenia,
či nesplnenia zadaných kritérií pre vybranú aktivitu
• aktualizovanie znalostí
- znalosti v tomto procese sa aktualizujú na základe zistených zmien, vyvolaných
napríklad zmenou vízie podniku, zmenou legislatívy, ekonomiky alebo potrebou
zvýšenia alebo zmeny kvality
• využívanie znalostí
- odborníci na znalostný manažment označujú schopnosť využívať znalosti za
kľúčový faktor úspechu firmy; správne využívanie a vzájomné zdieľanie znalostí
vedie k efektivite podnikových činností a k zvýšeniu konkurencieschopnosti orga-
nizácie
• úschova znalostí
- získané, dostupné a aktualizované znalosti je potrebné uchovať pre ich budúce vy-
užívanie; tzv. sklady znalosti sú znalostí uložené v ľudských mysliach, čo znamená,
že ľudia sa vo veľkej miere podieľajú na tvorbe znalostnej databázy podniku.
2.1. Storytelling
Storytelling je v podstate princíp založený na zachytávaní znalostí, ktoré sú uložené
v mysliach manažérov a zamestnancov podniku. Tieto znalosti môžu pomôcť objas-
niť vzniknuté problémy, ktoré sa už niekedy riešili. Aby nedošlo k strate znalostí pri
odchode manažérov a zamestnancov z podniku, skúsenosti dobrých pracovníkov je
potrebné zaznamenať do skladov znalostí.

Cieľom storytellingu je zachytiť príbeh, ku ktorému si ľudia na rôznych úrovniach
podniku vytvorili už osobný vzťah, ktorý sa líši od strohého technického popisu ale-
bo od formálnej správy. Storytelling môže pomôcť vytvoriť znalostné prostredie pre
výmenu znalostí a spoluprácu. Príbehy, resp. ich sila sa dajú využiť na zmeny prístu-
pov a procesov správania sa, rozvoja schopností, či zavádzania systémov. Storytelling
sa stáva spôsobom získavania znalostí od expertov (napr. manažéri odchádzajúci na
dôchodok), ktoré musia byť analyzované, hodnotené, aktualizované a uchované do
podnikovej pamäte, ktorá môže byť reprezentovaná znalostnými skladmi. Môže to
byť veľmi účinný nástroj na získavanie znalostí a informácií o tom, prečo sa isté veci
robia a dejú.
3. Budovanie znalostnej kultúry v podniku
Ak sa majú stať znalosti v organizácii dôležitým a strategickým faktorom, je nevy-
hnutná zmena podnikovej kultúry, ktorá sa dá dosiahnuť jedine postupnými zmenami
v mysliach ľudí. Pracovná atmosféra organizácie výrazne vplýva na to, či tento proces
bude rýchlo akceptovateľný, alebo či to bude veľmi dlhý proces.
Organizácia, v ktorej je pracovný proces založený na dôvere, na dobrej komuni-
kácii, na tímovej práci a na schopnosti podstúpiť určité riziko pri prijímaní nových
myšlienok, bude mať lepšie predpoklady pre výmenu znalostí ako organizácia s ťaž-
kopádnym fungovaním. V modernej organizácii musí platiť pravidlo, že vzdelávanie
a získavanie znalostí je nutné plánovať a riadiť podľa potrieb podniku, pričom sa ne-
smie zabúdať ani na osobné ciele zamestnancov.
Pri zavádzaní nových prístupov sa možno stretnúť aj s rôznymi problémami, ktoré
môžu byť spôsobené hlavne zabehnutými pracovnými návykmi, nevhodnou komu-
nikáciou s vedením organizácie, či určitou apatiou. Prekonanie týchto problémov je
možné iba neustálym vysvetľovaním a zdôrazňovaním toho, aké výhody tieto postupy
prinesú zamestnancom.
Záver
Pracovníci sa musia presvedčiť a aj pochopiť, že užitočnosť informácií nie je v tom,
že si ju nechávajú len pre seba, ale informácia získava určitú pridanú hodnotu práve
tým, že bude prístupná viacerým zamestnancom, ktorí ju môžu obohatiť svojím spra-
covaním.
85

86
V našich podmienkach často pretrváva názor, že odovzdanie informácií, či znalos-
tí, môže znamenať určité ohrozenie, či dokonca až stratu pracovného miesta, a preto si
zamestnanci svoje informácie a znalosti chránia a považujú ich za svoju konkurenčnú
výhodu oproti ostatným kolegom. Príčinou takého správania sa môže byť aj to, že
v niektorých organizáciách sa odmeňuje na základe individuálneho úspechu, a nie
na základe tímovej spolupráce, či výmeny znalostí. Prvým krokom pre odstránenie
takýchto návykov správania sa zamestnancov by mohol byť aj iný pohľad vedenia or-
ganizácie. Napríklad, treba sa zamyslieť aj nad inou formou odmeňovania, pri ktorej
by boli zvýhodnení práve tí zamestnanci, ktorí sú ochotní svoje informácie a znalosti
posunúť ďalej a zapájať sa do tímovej práce
Literatúra
[1] KELEMEN, J.: Pozvanie do znalostnej spoločnosti. Bratislava: Iura Edition, spol.
s r. o., 2007. s. 39. ISBN 978- 80- 8078- 149-1.
[2] HRUBIZNA, M.: Znalosti a ich úloha v podnikovom manažmente. Žilina: EDIS
– Vydavateľstvo Žilinskej univerzity, 2009. s. 112. ISBN 978-80-554-0063-1.
[3] HRUBIZNA, M.: Impact of Knowlwdge Management on the Decision Making.
Žilina EDIS – Vydavateľstvo Žilinskej univerzity, 2009 s. (107). ISBN 978-80-
554-0063-1.
[4] Dostupné na internete: http://people.tuke.sk/jan.paralic/prezentacie/MZ/MZ1.
pdf.
[5] Dostupné na internete: http://www.riadenie.sk/manazment-znalosti-v-praxi-
Kontakt
mladkova/.
RNDr. Mária Brezániová, PhD.
Katedra manažmentu
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Železničná 14
821 07 Bratislava
E-mail: maria.brezaniova@vsemvs.sk

Abstrakt
Daňová optimalizácia - vybrané problémy
Ing. Emil Burák, PhD.
Daňové plánovanie je efektívny nástroj finančného riadenia. Daňová optimalizácia
je novým fenoménom novodobej SR za uplynulých 20 rokov. Hlavné princípy mi-
nimalizácie daní na celom svete spočívajú v kombinácii všeobecných a špecifických
spôsobov.
Kľúčové slová: východiská k daňovej optimalizácii, plánovanie daní, všeobecné
a špecifické spôsoby daňovej optimalizácie
Abstract
Tax optimization - selected problems
The financial management contains tax planning as effective instrument. The tax
optimization is new phenomenon in the last 20 years in the area of Slovak Republic. The
chief principals of tax minimization all over the world are combined – universal and
specific ways.
Keywords: starting points for tax optimization, tax planning, universal and specific
ways of tax optimization
Úvod
Úsilie o optimalizáciu procesov a aj o zdokonaľovanie systému je ambíciou kaž-
dého dobrého hospodára i zodpovedného ekonóma. Riadená regulácia financií tak,
aby sa vynaložilo čo najmenej neproduktívnych nákladov, zahŕňa u právnickej osoby
(podniku, firmy, organizácie) i fyzickej osoby (občana i podnikateľa v roli malého živ-
nostníka) aj snahu vedieť usporiť čo najviac na daniach.
Vedieť to zorganizovať tak, aby to bolo bezchybné a bez porušenia zákona, nie je
jednoduché, ale dá sa to postupne naučiť. Tento proces sa nazýva daňová optimalizá-
cia (daňové plánovanie).
87

88
1. Východiská daňovej optimalizácie
Finančný manažment na celom svete v každej štandardnej ekonomike v riadení
aktív a pasív využíva ako jeden z nástrojov aj daňovú optimalizáciu. V SR však aj po
dvadsiatich rokoch (1990 – 2010) od ekonomickej transformácie z modelu centrálnej
ekonomiky na trhovú stále platí spiatočnícke zvykové právo, že hovoriť otvorene o le-
gálnych možnostiach daňovej optimalizácie sa z rôznych dôvodov veľmi nemusí.
Časy sa však postupne menia a daňové plánovanie je príliš silný ekonomický argu-
ment vedúci k rentabilite, aby sa v zreálňovaní ekonomiky i daňovej optimalizácie tak
na makroúrovni (optimalizácia daňovej politiky štátu) ako aj na mikroúrovni (opti-
malizácia daní firmy alebo živnostníka) nehovorilo.
Akcelerátorom zosilňovania tejto intenzity sú nové skutočnosti a fakty. Je to na-
príklad globálna ekonomická kríza, úvahy nad kvantitou (objem) i kvalitou (sadzby,
štruktúra) daní i rad ďalších prvkov, ktoré je nutné neustále korigovať tak, aby viedli
k zvyšovaniu kvality života i komplexnej spoločensko-ekonomickej prosperity kraji-
ny.
Na makroúrovni je daňovou optimalizáciou napríklad reforma daňovej politiky
štátu alebo daňová politika jedného veľkého zahraničného koncernu (Volkswagen,
Toyota, Pepsi-Cola, atď.), ktorý má sieť závodov v rôznych krajinách s rôznou mierou
zdaňovania. Na mikroúrovni je daňovou optimalizáciou napríklad hľadanie optimál-
neho zdanenia pre podnik, firmu alebo živnostníka, či občana.
Ak štát potrebuje optimalizovať dane (t.j. urobiť rozhodnutie, či ich znížiť, zvýšiť
alebo ponechať na doterajšej úrovni v kvalite i kvantite), v takom prípade najčastejšie
ide o daňovú koordináciu alebo daňovú harmonizáciu internú (keď ide o vlastné dane
štátu) alebo externú (keď napríklad SR po vstupe do EÚ v máji 2004 potrebovala zosú-
ladiť daňovú politiku a časť daňových zákonov s európskym právom). Ak podnik chce
optimalizovať dane, ide o finančné riadenie, daňové plánovanie alebo o produktívne
znižovanie nákladov.
Veľa otázok sa koncentruje logicky na obdobie pred koncom bilančného obdobia
(hospodársky rok, účtovný rok, zdaňovacie obdobie). Ide o to, ako rozoznať daňové
riziká a zlepšiť východiská vedúce k tomu, aby podniky, firmy, podnikatelia i nepod-
nikajúci občania nezaplatili viac daní ako je to striktne nevyhnutné podľa platných
daňových zákonov. V princípe vždy ide o postupy:

• štandardné, t. j. tradičné možnosti (celoročné)
• a neštandardné, t. j. netradičné (napríklad niektoré sezónne a špeciálne; napríklad
novela dane z príjmov v danom roku umožňuje niektoré prechodné postupy).
Táto klasifikácia by mohla pokračovať aj ďalej (legálne a nelegálne, produktívne
a kontraproduktívne, nízkorizikové a vysokorizikové postupy, atď.), ale to nie je pod-
statné.
Elementárnym východiskom sú daňové informácie a znalosti. Na zvládnutie daňo-
vej optimalizácie a legálnej (bez porušenia zákona) minimalizácie daní sú potrebné
špeciálne kombinované vedomosti z viacerých odborov (účtovníctvo, daňovníctvo,
analýza, právo, poradenstvo). Dozvedieť sa a zosumarizovať takéto techniky a prakti-
ky si vyžaduje poznať aj veľa neformálnych (a v publikáciách neuvádzaných) a privát-
ne prísne strážených postupov a receptov. Veď predsa v radách vždy ide predovšetkým
o optimalizáciu zákona MINIMAXU, t. j. ako pri minime nákladov dosiahnuť ma-
ximum výnosov. Z hľadiska tvorivosti sa to interpretuje ešte jasnejšie, a to tak, ako
obyčajným spôsobom dosiahnuť neobyčajný výsledok.
Daňové know-how je nielen náročná, ale najmä dlhodobá záležitosť. To znamená,
že sa nezískava a nerodí ľahko (za deň, na jednom školení, za pár mesiacov), ale budu-
je sa roky. Využívajú sa hlavné (základné) i vedľajšie (podporné) metódy. V prostredí
priateľských daní s nízkymi sadzbami zo základných metód treba zdôrazniť predo-
všetkým dokonalú znalosť daňového procesu. Kto ho pozná, veľa vie a dokáže aj veľa
na daniach usporiť.
2. Metódy a postupy daňovej optimalizácie
2.1 Základné metódy
Základnou metódou daňovej optimalizácie v prostredí SR je:
• dlhodobé daňové plánovanie v trojkombinácii (domáce, zahraničné, napríklad
využívanie špeciálne daňovo zvýhodnených teritórií nazývaných ako daňové raje)
a kombinované (doma i cez hranicu),
• regulovanie hospodárskeho výsledku (riadenie zisku alebo straty) pred zdanením.
(t.j. pomerovanie, efektívne bilancovanie výnosov /príjmov a nákladov /výdavkov),
z ktorých vzniká základ dane brutto),
• znalosť daňového procesu (zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, lehoty
89

90
na platenie daní, stráženie daňového kalendára) a daňovej správy (v SR sú 3 úrovne
správcov daní, a to daňové, colné a komunálne orgány),
• efektívna daňová komunikácia so správcom dane (nielen pri daňovej kontrole, ale
aj v ostatnej správe daní, napríklad pri platení preddavkov alebo pri vybavení mož-
nosti odkladu platenia dane (slangovo sa nazýva aj tzv. „maximálne ročný daňový
úver“).
2. 2 Vedľajšie metódy
Vedľajšími metódami je rad ďalších možností (znalosť a využívanie odpisovej poli-
tiky, spočívajúcej napr. v rozlíšení na rovnomernú a zrýchlenú, tvorba rezerv a oprav-
ných položiek vo väzbe k zdaňovaniu, znalosť daňových (napr. tzv. pomerových ná-
kladov) výdavkov, a to najmä tých, ktoré priamo zákon nepomenúva, rozlišovanie
príjmov oslobodených od dane, odvodová optimalizácia, resp. pracovný pomer na
živnosť pri zamestnávaní alebo na dohodu (napr. pri zdanení dohody sa neplatia od-
vody), rozlišovanie niektorých typov právnych zmlúv na zníženie daní (voľba a va-
rianty medzi Obchodným a Občianskym zákonníkom), ďalšie skutočnosti, napr. opti-
malizácia zdaňovania prenájmov, kupovanie áut bez DPH, atď.) a pod.
Dostupný súbor znalostí z tejto oblasti (techník, procedúr, kalkulácií, praktík, po-
stupov) smerujúci k daňovej úspore a k legálnej minimalizácii dane bez porušenia
zákona nie je v žiadnej publikácii uvedený úplne, pretože toto know-how sa považuje
za drahé, vzácne a krehké a prísne sa stráži tak, aby sa zhodnocovalo najmä vysoko
individuálne a konkrétne, a to od prípadu k prípadu.
2. 3 Dostupné školenia
V SR k tejto téme sa už niekoľko rokov organizuje každoročné školenie v réžii Cen-
tra vzdelávania Poradcu podnikateľa zo Žiliny, ktoré sa koná v hoteli Permon vo Vy-
sokých Tatrách. Okrem toho existuje aj učebnica daňovej optimalizácie (z roku 2002)
a učebnica daňového plánovania (z roku 2004) z produkcie Vydavateľstva Epos Bra-
tislava.
Okrem know-how konkrétnych daňových poradcov a ostatných konzultačno-po-
radenských firiem (audítori, ekonomickí poradcovia, certifikovaní účtovníci, atď.)
existuje k tejto téme aj široká databanka informácií už aj na internete (www.skdp.sk).
Stačí do vyhľadávača zadať pojmy „daňová optimalizácia, daňová úspora, minimali-
zácia daní“ a pod.

Najznámejšie portály okrem www.drsr.sk k tejto téme sú napríklad www.investu-
jeme.sk, www.porada.sk, www.zivnostnik.sk, www.openiazoch.sk, www.epi.sk, www.i-
poradca.sk, atď.
2.4 Daňové judikáty – cenný zdroj poučenia
Niekedy možno daňovú úsporu docieliť jedným veľkým krokom (gestom, činom),
inokedy treba postupne viac krôčikov a krokov, aby sme dosiahli žiaducu mozaiku ce-
lého diela. Daňová optimalizácia je totiž dielom umu a skúseností, v ktorom nebodujú
len teoretici, ale najmä praktici.
Daňoví odborníci sa nezvyknú v SR verejne vyjadrovať k možnostiam daňovej
úspory, nakoľko si neželajú nežiaducu polemiku autorít, škandalizáciu, ale najmä si
prísne strážia drahé know-how v danom smere. Oveľa transparentnejší a odvážnejší
prístup v danom smere sa používa v rozvinutých a v štandardných ekonomikách s bo-
hatou tradíciou fungujúcej vyspelej demokracie.
Veľmi dobrým zdrojom poučenia i tvorivosti v daňovej optimalizácii je zber tzv.
daňových judikátov (sú rešpektovanou autoritou všetkými správcami dane v SR), t.j.
výsledkov súdnych rozhodnutí vo veciach daní z minulosti zo SR i EÚ.
3. Praktické skúsenosti z rokov 1990-2010 v Slovenskej republike
V niečom rovnaký a v niečom diferencovaný prístup k daňovej optimalizácii je
napríklad z hľadiska podnikania vo veľkom subjekte (právnická osoba), napríklad
v akciovej spoločnosti v režime podvojného účtovníctva, a v malom subjekte (fyzická
osoba), napríklad u drobného živnostníka v režime jednoduchého účtovníctva.
3.1 Daňoví špecialisti a časová postupnosť
Na makroúrovni každý hlavný účtovník firmy alebo finančný manažér alebo hlav-
ný ekonóm či ekonomický riaditeľ vo veľkej firme by mali mať vedomosti o základoch
daňového plánovania sami, alebo by si za týmto účelom mali zamestnať interného da-
ňového špecialistu. Iba spolupráca s externým daňovým poradcom totiž, podľa nášho
názoru, nestačí.
Na mikroúrovni každý občan a malý živnostník by mali vedieť, že už v novembri
treba predbežne vypočítať výšku príjmu a koľko z neho tvoria dane, aby v decembri
bolo možné ešte korigovať a usporiadať niektoré príjmy a výdaje, výnosy a náklady
91

tak, aby bolo jasné, koľko daní treba zaplatiť štátu, a ak je to veľa, čo sa s tým dá alebo
nedá robiť.
92
Takýto postup nefunguje len v SR. Uplatňujú ho skúsení finančníci, múdri ekonó-
movia, dobrí gazdovia a rozumní hospodári všade na svete. Trochu rozdielne mož-
nosti v danom smere poskytuje odlišnosť režimu podvojného a jednoduchého účtov-
níctva i rozdielnosť daná odlišnosťou medzi právnickou osobou (napr. veľkou firmou)
a fyzickou osobou (napr. malou živnosťou).
3.2 Prevencia v predkontrole
Aj v daniach poznáme realitu, že prevencia je vždy ďaleko lacnejšia a menej bolest-
nejšia ako terapia. Uvedená axióma platí nielen v medicíne, ale rovnako, a najmä aj v
podnikateľskom priestore. Kto sa chce naučiť konať aj v oblasti daní nielen obozretne,
ale aj uvážlivo preventívne, mal by študovať dostupnú literatúru z oblasti daňového
plánovania. Je však potrebné niektoré postupy následne dlhodobo starostlivo pripra-
viť a nenechávať všetko až na poslednú chvíľu.
Typickým praktickým príkladom daňovej prevencie v praxi SR môže byť napríklad
nechať si urobiť audit alebo kontrolu na báze zmluvy o kontrole v predstihu pred za-
čiatkom daňovej kontroly, čo je vhodné najmä pre začínajúcich podnikateľov.
Tzv. predkontrola zo strany experta, odborníka z nedaňových orgánov, môže za-
chrániť niekedy aj obrovské finančné čiastky, pretože daňový úrad nielen dorubuje
daň (ak dohliada na tzv. „finančný nález“), ale aj sankcionuje zistený nedostatok pe-
nalizáciou.
3.3 Dane plánuje štát, občan i podnikateľ
Stav právneho i finančného vedomia daňových subjektov, v súčasnosti aj v SR, už
eviduje opodstatnenosť osobitnej finančnej disciplíny, ktorá sa nazýva „daňové pláno-
vanie“.
Daňové plánovanie vykonáva správca dane, ale i daňový subjekt. Každý ho vykoná-
va na inom kvalitatívnom základe, ktorý je vo vzájomnom rozpore, v logickom proti-
rečení a v pochopiteľnom paradoxe.
Správca dane (v SR colné orgány, daňové orgány, obce a mestá) hľadá logicky cestu
ako zostaviť reálny plán daňových príjmov, a teda aj vyinkasovať čo najviac daní.
Naproti tomu hlavným cieľom daňového subjektu (občana, podnikateľa, firmy)

v oblasti plánovania daní je urobiť všetko pre to, aby našiel legitímny spôsob ako ne-
zaplatiť ani euro viac, ako je to naozaj nevyhnutné.
Daňové plánovanie je dnes, po dvadsiatich rokoch budovania novodobej trhovej
ekonomiky a daňového systému, už štandardom väčšiny krajín, a to aj SR.
3.4 Obozretnosť aj pri daňových poradcoch
Niektoré rady, ktoré sa v minulosti osvedčili ako vynikajúce strategicko-taktické
kroky v rokovacej diplomacii a aj pri rozhodovaní, voľbe a výbere daňových poradcov,
sú aj tieto:
• vždy si žiadajte poradenstvo ku konkrétnemu problému a k riešeniu otázky písom-
ne, nestačí ústne,
• radiť si nechajte prednostne kvôli zníženiu rizika chybovosti a záruky garancie za
služby (členovia Slovenskej komory daňových poradcov musia byť poistení proti
chybe a finančnej škode za chybné poradenstvo zo zákona) od certifikovaných po-
radcov,
• uzatvorte s daňovým poradcom písomnú zmluvu o daňovom poradenstve,
• preverte si výšku poistky daňového poradcu v kontexte k úvahe o sume, ku ktorej
vám bude radiť,
• ak si ho chcete zvoliť za zástupcu (podľa § 9 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní
a poplatkov) natrvalo, najprv si zistite referencie o jeho úspešnosti a najskôr si ho
odskúšajte na konkrétnom príklade (napríklad nedať mu hneď generálne plnomo-
censtvo na trvalé daňové zastupovanie, ale len dočasné plnomocenstvo na zastupo-
vanie pri konkrétnej daňovej kontrole).
Aj medzi odborníkmi a kvalifikovanými profesionálmi sa oplatí rozlišovať, a to
presne podľa múdreho odkazu predkov: „Dôveruj, ale preveruj!“
3.5 Náročnosť zvládnutia daňového procesu
Najlepšou praktickou výbavou na zvládnutie možností daňovej optimalizácie sú
priame skúsenosti so zdaňovaním v roli niektorého z jeho účastníkov (daňový správ-
ca, daňový subjekt, daňový poradca). Náročná je aj nutná kombinácia vedomostí
a znalostí z daňového práva, účtovníctva a finančnej analýzy.
93

94
Základnými predpokladmi pochopenia náročnosti, rizík i príležitostí v rámci da-
ňového procesu nie sú najmä hmotné normy (napr. zákon o účtovníctve, zákon o dani
z príjmov, zákon o dani z pridanej hodnoty, atď.), ale predovšetkým základný proces-
ný daňový zákon, ktorý v podmienkach SR predstavuje pôvodný zákon o správe daní
a poplatkov, a to zákon č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a nový zákon
(tzv. daňový poriadok), t. j. zákon č. 563/2009 Z. z.
Na to je potrebná aj znalosť konkrétnych príkladov, prípadových štúdií a súdnych
rozhodnutí vo veciach daní (tzv. daňové judikáty).
Záver
Základnou orientáciou problematiky daňovej optimalizácie je predovšetkým kom-
binácia nasledujúcich krokov:
- sumarizovať východiská a zbierať príklady, poučenia a prípadové štúdie z praxe
(napr. daňové judikáty),
- trénovať daňové plánovanie,
- vyškoliť si interného daňového špecialistu a starostlivo vybrať externého daňového
poradcu,
- vedieť viac rátať, a menej hovoriť o daniach (napr. prepočítať si, či sa vôbec oplatí
nadväzne na výšku daní investovať do daňovej optimalizácie),
- strážiť si daňový kalendár,
- dodržiavať povinnosti daňového subjektu podľa procesného zákona (zákon č.
511/1992 Zb.) i hmotného (napríklad zákon o dani z príjmov, zákon o dani z pri-
danej hodnoty a pod.),
- pravidelne sa školiť a vzdelávať v danej oblasti.
Daňové plánovanie a daňová optimalizácia sú spojené nádoby. Sú súčasťou prag-
matickej ekonomicko-finančnej stratégie. Finančná stratégia všetkých daňových sub-
jektov, ktorí ju budú využívať, bude mať tak svoj zmysel dnes, zajtra i v budúcnosti.
Zmení sa však (časom) kvalita i kvantita plánovania daní v závislosti od vývoja
daňovej i hospodárskej politiky a trhu. Investovať do celoživotného vzdelávania za
účelom platenia daní a výučby daňovej optimalizácie sa určite vyplatí.

Literatúra
[1] Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov.
[1] Zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok).
[1] Zákon o dani z príjmov.
[1] Zákon o dani z pridanej hodnoty.
Kontakt
Ing. Emil Burák, PhD.
Katedra ekonómie a financií
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Železničná 14
821 07 Bratislava
E-mail: burak@nextra.sk
95

96
Abstrakt
Lobbing a jeho nesporná úloha
v současném demokratickém prostředí
Ing. Filip Bušina, MBA
Ve svém příspěvku se snažíme zmapovat současné pojetí lobbingu v EU, včetně
rozboru jednotlivých mechanismů, kterými se lobbing uplatňuje v praxi. Dále pak se
zaměřujeme na ČR a SR a jejich následné kroky vedoucí k implementaci lobbingu do
právního řádu těchto republik.
Kľúčové slová: bilaterální smlouva, controlling, konkurenční tlaky, lobování, ma-
nagement, outsourcing, teritorium
Abstract
Lobbying and its role in the curent democratic environment
In my work I try to map the current concept of lobbying in the EU, including analysis
of different mechanisms that lobbying is practised. Furthermore, I focus on the Czech
and Slovak Republics and their subsequent steps leading to implementation of the lobby-
ing into the law of these republics.
Keywords: bilateralism contact, controlling, competitive pressures, lobbying, manage-
ment, outsourcing, teritorium
Slovo lobbing se podle společnosti Webster´s Dictionary poprvé objevilo v roce
1837. Dnes se toto označení používá po celém světě pro celou škálu způsobů a pro-
cesů, jež mají zajistit vliv na rozhodování ve věcech veřejných. V politice se lobbuje za
všechno a zároveň proti všemu, nicméně politický lobbing se pojí především s penězi.
[7, s. 42].
Definujeme-li lobbing jako aktivitu, která se snaží ovlivnit veřejné autority a de-
mokracii, můžeme tvrdit, že tyto dva koncepty mají více společného než rozdílného.
[3, s. 12].
Lobbing bývá zpravidla chápán velmi široce. Do této kategorie spadají veškeré pří-
mé i nepřímé snahy ovlivnit jakákoliv rozhodnutí, změnit či předělat jakékoliv usne-

sení, aj. Takto široká definice ovšem ztrácí prakticky jakýkoliv analytický, ale i práv-
ní význam, neboť potencionálně zahrnuje téměř veškeré aktivity spojené s politikou
a veřejným prostorem. Takto pojatý lobbing se stává vším a zároveň ničím.
To ovšem následně vede právě k tomu, že nátlakové a lobbistické skupiny mohou
být zaměňovány. Proto je potřeba nalézt definici, jež by lobbistické aktivity oddělila
od jiných a mnohdy i podobných aktivit, jejichž cílem je také zisk vlivu. Při hledání
této definice jsme se seznámili s názory různých autorů, kde tito autoři volí jako řešení
tohoto problému způsob rozdělení lobbingu na lobbing přímý a lobbing nepřímý.
•
•
První okruh by zahrnoval osobní styky se zákonodárci, jejich poradci nebo
jinými politiky a informování je o konkrétních případech, návrzích či řeše-
ních.
Druhý okruh by spočíval v ovlivňování kampaněmi v médiích nebo mezi vo-
liči (většinou ve svém volebním okrsku).
Osobně se domníváme, že takto definované postupy pro aplikování lobbingu by
zcela jistě mohly přispět ke ztransparentnění demokratických postupů a důvěryhod-
nosti jednotlivých politických představitelů. Nicméně to co bychom zcela jistě ještě
rádi dodali, jsou bezpečnostní a kvalifikační požadavky kladené na jednotlivé lobbis-
tické organizace, včetně záznamní povinnosti týkající se jednotlivých rozhovorů.
Nutno totiž dodat, že druh a forma prosazování lobbingu je často veřejností vní-
mána jako manipulace, která má blíže ke korupci než k demokratickým standardům.
Vychází to zejména z faktu, že ačkoliv je hranice mezi lobby a korupcí zřetelná, záleží
jen na etice obou zúčastněných stran, zda ji dodrží. [4, s. 15].
Zmíníme-li se o EU, tak můžeme konstatovat, že lobbing na evropské úrovni a ne-
jen tam přispívá k další demokratizaci jak samotné EU, tak členských států (které
jednají v mnoha případech méně demokraticky než například EK). Jsou to hlavně
profesionální lobbistické skupiny, které si tyto zásluhy připisují. Tyto lobbistické sku-
piny především díky své odborné přípravě poskytují určitým skupinám úředníků in-
formace a podporu. Dále pak prosazují legitimní konsenzus, přičemž platí, že lobby
podstupuje seberegulaci. Vzrůstající počet lobbistických skupin, konkurence, produ-
kování kvalitních výstupů a obhajoba dosažených pozic vedou k ostřejší soutěži mezi
zájmovými skupinami a k lepší společenské kontrole. Důležité je proto především vy-
tvořit prostor pro otevřený přístup a férovou soutěž.
97

98
Není od věci, když se zmíníme o systému fungování lobbistických skupin na úze-
mí Belgického království, které má ve svém národním hesle slogan, ,,jednotka posi-
luje.“ Samozřejmě, že Belgické království, které je svojí rozlohou menší než ČR a SR,
bylo na samém počátku vytváření EU vystavováno určitým zájmovým tlakům, které
však elegantně vyřešilo. Je důležité se zmínit, že jakákoliv lobbistická skupina, která
chce proniknout do samého epicentra dění na poli lobbingu v Bruselu, musí mít sídlo
či zastoupení v Belgickém království, což jí následně umožňuje výhody volného po-
hybu a prosazování svých vlastních zájmů.
Zmíníme-li se o managementu veřejných záležitostí na území EU, musíme konsta-
tovat, že tento management stojí na dvou pilířích. První pilíř je akademický a má dva
prameny, a to obchodní management a politologii. To by nás nemělo překvapovat,
protože vztah mezi komerčními a politickými kruhy, nebo v širší perspektivě mezi
soukromým a veřejným sektorem, tvoří klíčovou složku každé moderní společnos-
ti, založené na smíšeném veřejně-soukromém systému vládnutí. Druhý pilíř je čistě
technokratický, neboli vím co chci, vím kam jít, vezmu si to.
EU je nejpříhodnějším prostorem pro praktickou aplikaci managementu veřejných
záležitostí. Na úrovni EU existují tisíce organizací, které z funkčního hlediska jednají
jako zájmové skupiny. Svůj původ mají ve veřejných i soukromých sférách jak člen-
ských zemí EU, tak mnoha „mimo-unijních”. Centrem jejich aktivit je Brusel, hlavní
město EU. Většina zájmových skupin se v tomto komunikačním uzlu objevuje jen
nepravidelně, většinou když se o něčem podstatném rozhoduje ve výborech komise
či při slyšení v EP.
Všechny tyto veřejné a soukromé nátlakové skupiny, ať už se stálou kanceláří v Bru-
selu nebo bez ní, vnášejí do rozhodovacích procesů EU své vlastní zájmy. Systém EU
považují ve většině případů za nejnáročnější prostředí, s jakým se mohou setkat. Tyto
lobbistické skupiny jsou nejzjevnějšími nositeli euro-openizace.
Management veřejných záležitostí EU není přirozeně žádný všelék. Pokud je uží-
ván prozíravě a s rozvahou, pokud zahrnuje pečlivou teoretickou přípravu a tvrdou
práci v terénu, pak poskytuje lepší vyhlídky na dosažení úspěchu, nebo alespoň na
odvrácení neúspěchu v evropské hře. Expert v oboru evropských záležitostí se pocho-
pitelně řídí souborem pravidel nebo doporučení, která se v tomto případě týkají lepší
strategie a taktiky na evropské půdě.

Každá zájmová skupina má samozřejmě právo se sama rozhodnout, zda bude své
veřejné záležitosti spravovat amatérským či profesionálním stylem a zda bude použí-
vat výhradně tradiční techniky pro prosazování vlivu. Pokud má však zájmová sku-
pina zájem na zlepšení svých šancí pro dosažení požadovaného výsledku, potom by
měla profesionálně aplikovat poznatky managementu veřejných záležitostí.
Oproti tomu musíme zmínit, že v případě zaměření se na jednotlivé členské státy
a jejich implementaci zákona o lobbingu, jdoucímu ruku v ruce s managementem
veřejných záležitostí, je téměř alarmující, jak malý počet členských států EU zákon
o lobbingu má.
Neexistence zákona o lobbingu:
Belgie, Bulharsko, Estonsko, Irsko, Itálie, Kypr, Lucembursko, Malta, Nizozemí,
Portugalsko, Řecko, Slovenská republika, Slovinsko, Španělsko, Švédsko
Regulace lobbingu nepřímo (např. etickým kodexem či pravidly pro jednání s lob-
bisty):
Česká republika, Dánsko, Finsko, Francie, Lotyšsko, Německo, Rakousko, Rumun-
sko, Velká Británie
Existence zákona o lobbingu:
Litva, Maďarsko, Polsko
Důvodem proč se jednotlivé členské státy nechtějí otevřít a chrání si svá území,
může být mnoho, nicméně v případě nadále se integrující EU se tomuto postupnému
kroku nebude možné vyhnout.
Je sice pravda, že integrující se Evropa je v současné chvíli poměrně ožehavým téma-
tem a pravděpodobně za celou svoji existenci prochází nejkritičtějším obdobím jak na
úrovni reálné politiky, tak ve sférách vědeckého výzkumu, ať již politologického, soci-
ologického či ekonomického charakteru. Nicméně otázky, které vyvstávají nejen okolo
podoby samotného spolku (integrující se Evropy), o míře rozšíření, míře integrace či
o smyslu sepsání ustavujících textů, jsou natolik vážné, že je nelze přehlížet. [1, s. 64].
Jak jsme výše uvedli, lobbing v ČR a ve SR jako takový není, bohužel, upraven na
žádné úrovni. Jeho podoba se odvíjí od zákonné regulace korupce, tedy antikorupč-
ních předpisů pro úředníky a politiky. Lobbing končí tam, kde dle zákona začíná ko-
rupce. Proto je situace okolo lobbingu v ČR a ve SR značně nepřehledná, což výrazně
99

přispívá k představě lobbingu jako něčeho, co nemá s prací nic společného. Lobbing
je následně vnímán pouze jako prostředek k ovlivňování konečného rozhodnutí jed-
notlivých politiků či politických uskupení. [7, s. 63].
100
Pro aplikaci zákona v ČR a ve SR je především důležité analyzovat jeho charakteris-
tické znaky a určit jeho cíl a určení, a to:
•
•
•
•
•
analyzovat současné prostředí lobbingu
definovat mechanismy pro jeho implementaci
specifikovat přímou vazbu lobbingu a managementu
orgánům ČR a SR
následně ho implementovat do právního řádu, jak v ČR tak i ve SR.
Bohužel, pro to, aby lobbing mohl v ČR a ve SR začít fungovat a zkvalitňoval rozho-
dování českých politiků, je potřeba přijmout ho s jasně stanovenými opatřeními, která
by měla sledovat tyto zásady:
•
•
•
•
učinit ho transparentním, tj. zpřehlednit, kdo se jím zabývá, vytvořit přehled
organizací, agentur a individuálních konzultantů,
institucionalizovat ho, tj. přijmout pravidla, postupy a formální i neformální
procedury, které poskytnou stejnou šanci všem zájmovým skupinám; rozumí
se bez rozdílu cílů, které sledují,
učinit ho samoregulovaným, tj. vytvořit profesní organizaci lobbistických
subjektů, která ručí za kvalitu práce, vytváří kodex, standard činností a zasa-
huje v případě porušení přijatých zásad (tj. v případě korupce, poskytování
nepravdivých informací apod.),
na straně politiků být otevření k dialogu se všemi zájmovými skupinami od
firem až po občanská nezisková sdružení všech zaměření, poskytovat jim stej-
nou šanci sdělit své argumenty, vnímat jejich činnost a lobbing jako nezastu-
pitelný zdroj informací o společnosti a důsledcích jejich možného rozhodnutí,
jako něco, co sami politici k dobrému rozhodnutí bezpodmínečně potřebují,
neboť to výrazně zkvalitňuje jejich rozhodování.
Výsledkem aplikace těchto a jiných zásad by mělo být zavedení lobbingu do české-
ho a slovenského právního řádu s jasně deklarovanými postupy, vymezujícími mož-
nost pohybu v rámci těchto obchodních činností. Jsme si zcela jisti, že na základě
těchto opatření by všechny kroky vedly ke zvýšení prestiže lobbingu v ČR a ve SR pro
vnímání jeho pozitivní a nezaměnitelné úlohy v současné demokracii.

Literatura
[1] BROSCHEID, A., COEN, D.: Insider and Outsider Lobbying of the European
Commission. European Union Politics, 2003.
[2] BUŠINA, F.: Lidský faktor, lobbing, výběrová řízení. Diplomová práce. Praha: Vy-
soká škola finanční a správní, 2008.
[3] MACHOUTOVÁ, Š.: Lobbing českých subjektů v Bruselu. Rešerše. Praha: Fakulta
sociálních věd UK v Praze, 2005.
[4] MAREČKOVÁ, H.: Role lobbyistických skupin při projednávání směrnice o služ-
bách. Bakalářská práce. Brno: Fakulta sociálních studií MU v Brně, 2007.
[5] NOWNES, J.: Total Lobbying. Cambridge University Press, 2006. ISBN 0-521-
83817-7.
[6] SCHENDELEN, van R.: Jak lobovat v Evropské unii aneb Machiavelli v Bruselu.
Praha: Nakladatelství Barrister & Principál, 2004. ISBN 80-903333-2-Y (Cen-
trum strategických studií). (Barrister & Principál), 2004. ISBN 80-86598-75-6.
[7] WOLL, C.: Lobbying in the European Union: from sui generis to a comparative
Kontakt
perspective. In: Journal of European Public Policy, 2006.
Ing. Filip Bušina, MBA
Academia Rerum Civilium - Vysoká škola politických a společenských věd
Ovčárecká 312
280 02 Kolín V
Česká republika
E-mail: busina@vspsv.cz
101

102
Abstrakt
Sprostredkovanie poistenia
prof. Ing. Viktória Čejková, PhD.
Cieľom príspevku je charakterizovať a vysvetliť sprostredkovateľskú činnosť
a sprostredkovanie poistenia. V jeho prvej časti uvádzame charakteristiku sprostred-
kovateľov a sprostredkovanie poistenia, v ďalšej časti právnu úpravu sprostredkova-
teľov poistenia. Posledná čast je venovaná motivácii sprostredkovateľov poistenia.
Kľúčové slová: poistenie, poisťovníctvo, sprostredkovanie poistenia, sprostredko-
vatelia poistenia, sprostredkovateľská činnosť, motivácia sprostredkovateľov
Abstract
Insurance mediation
The subject of this paper is to describe and explain the agency business and insurance
brokerage. First part describes general information about insurance intermediaries, their
rewarding and options. Another part is dealing with insurance intermediaries on the
insurance market, law background, their distribution and duties required for this profes-
sion. The last part will be devoted to the motivation of insurance intermediaries.
Keywords: insurance, insurance industry, insurance intermediaries, intermediary-
’s activity, rewarding, duties of insurance intermediaries
Úvod
Ľudská spoločnosť je neustále ohrozovaná rôznymi náhodnými udalosťami, kto-
ré môžu viesť k ohrozeniu životnej a finančnej situácie jednotlivcov, podnikateľov
a aj územných samospráv. Snaha zmierniť tieto negatívne dopady spôsobené prírod-
nými silami a ľudskou činnosťou viedla ku vzniku poisťovníctva, ktoré je nezanedba-
teľnou súčasťou každej prosperujúcej trhovej ekonomiky. Hlavným cieľom a zmyslom
poisťovacej činnosti je poistná ochrana, tvorba poistných rezerv, ich správa a použí-
vanie. Medzi významné subjekty poisťovníctva, tohto nevýrobného odvetvia, patria
poisťovatelia, zaisťovatelia, dohľad v poisťovníctve, asociácie poisťovní a sprostredko-
vateľov poistenia a iné subjekty.

Sprostredkovatelia poistenia pôsobia na trhu ako dôležitý medzičlánok medzi po-
isťovňou a klientom. Svojou činnosťou napomáhajú klientom orientovať sa v poist-
ných produktoch a uľahčujú ich styk s poisťovateľmi, t.j. s komerčnými poisťovňami.
Výrazne ovplyvňujú, formujú a prispievajú k rozvoju poisťovníctva, a tým i celého
finančného systému. Sprostredkovatelia poistenia môžu byť fyzické alebo právnické
osoby, ktoré za finančnú odmenu, či províziu vyhľadávajú, kontaktujú, analyzujú po-
treby klientov a uzatvárajú poistenie s budúcimi klientmi. Nezanedbateľnou súčasťou
ich činnosti je i následný kontakt s klientom po uzatvorení zmluvy počas celej poistnej
doby.
1. Poisťovníctvo a sprostredkovatelia poistenia
Poisťovníctvo je špecifické nevýrobné odvetvie ekonomiky, ktorého hlavným zmys-
lom je snaha zmierniť či odstrániť nepriaznivé dopady spôsobené prírodnými silami
alebo nežiaducim správaním sa ľudí za poplatok, či poistné. Je postavené na troch
hlavných princípoch, a to na solidárnosti, na podmienenej návratnosti a na neekvi-
valentnosti. Práve princíp podmienenej návratnosti má významný vplyv na správa-
nie sa spotrebiteľa. Len málokto si uvedomuje riziká, ktorými je ohrozovaný (pokiaľ
nenastanú), a málokto je ochotný platiť za služby, ktoré sa nemusia nikdy realizovať.
Z tohto dôvodu klient dôkladnejšie porovnáva náklady spojené s poistením a mini-
malizáciou dopadu náhodných negatívnych udalostí na jeho ekonomickú či život-
nú úroveň. Napríklad ľudia žijúci v horských oblastiach prejavia oveľa menší záujem
o poistenie pre prípad povodní v porovnaní s ľuďmi žijúcimi v nížinách a v blízkosti
vodných tokov, alebo osoba pravidelne cestujúca do zahraničia bude mať väčší záujem
o cestovné poistenie ako osoba zdržujúca sa výhradne len na území republiky. Šká-
la rizík a možnosť krytia týchto nepriaznivých náhodných udalostí prostredníctvom
poistných produktov je široká. Zvoliť si najvhodnejší produkt si vyžaduje odborné
znalosti z poisťovníctva, dodatočné náklady a čas strávený získavaním potrebných
informácií. A práve aj z tohto dôvodu pôsobia na trhu sprostredkovatelia poistenia.
1.1 Sprostredkovatelia poistenia
V poisťovníctve existujú štyri hlavné distribučné kanály, prostredníctvom ktorých
sa poisťovne snažia ponúkať poistné produkty a služby. Sú to tieto kanály:
• priamy, keď medzi poisťovňou a klientom dochádza k priamemu kontaktu; ide väč-
šinou o predaj pri priehradke využitím vlastných zamestnancov,
103

• priamy, keď medzi poisťovňou a klientom dochádza k priamemu kontaktu; ide
• nepriamy distribučný (sprostredkovaný), medzičlánok keď v podobe medzi poisťovňou poistného asprostredkovateľa, klientom existuje ďalší alebo distribučný
niekoľkých medzičlánok poistných v sprostredkovateľov,
podobe poistného sprostredkovateľa, alebo niekoľkých po-
•
istných
komerční
sprostredkovateľov,
partneri, ktorí predaj poistných produktov prevádzkujú ako vedľajšiu
• komerční činnosť; partneri, do tejto ktorí skupiny predaj patria poistných napríklad produktov banky, prevádzkujú lízingové ako spoločnosti, vedľajšiu
104
väčšinou o predaj pri priehradke využitím vlastných zamestnancov,
• nepriamy (sprostredkovaný), keď medzi poisťovňou a klientom existuje ďalší
činnosť; stavebné do sporiteľne, tejto skupiny ktoré patria ponúkajú napríklad poistenie banky, ako lízingové doplnkový spoločnosti, produkt k stavebné svojim
sporiteľne, službám, ktoré ponúkajú poistenie ako doplnkový produkt k svojim službám,
• alternatívne, v rámci v rámci ktorých ktorých ide oide predaj o poistných predaj poistných produktov produktov pomocou pomocou internetu,
telemarketingu, internetu, telemarketingu, direct marketingu, direct marketingu, atď. atď.
Distribučné kanály poisťovní
Distribučné kanály poisťovní 1
Zdroj: Zdroj: Spracované na na základe podkladov [6] [6] a [7]. a [7].
Schéma 1
Schéma 1
V SR i v ČR sa pre distribúciu poistných produktov najčastejšie využívajú služ-
by sprostredkovateľov poistenia, ktorí sa podieľajú až 80% na predpísanom poistnom
[6].
Sprostredkovatelia poistenia sú právnické alebo fyzické osoby pôsobiace na poist-
nom trhu, ktoré tvoria dôležitý medzičlánok medzi poistníkom, poisteným a poisťo-
vacou inštitúciou. Na základe odborných znalostí trhu, poisteného prostredia, pro-
duktov a vlastných skúseností sa snažia zhodnotiť klientove potreby a odporučiť mu
najvýhodnejšie riešenie pre krytie jeho rizík. Tento proces sa označuje ako odborná
sprostredkovateľská činnosť a zahrňuje nasledujúce kroky [11]:
3

• uskutočňovanie prípravných prác smerujúcich k uzatvoreniu poistných zmlúv,
• predkladanie návrhov na uzatvorenie poistných zmlúv,
• uzatváranie poistných zmlúv menom a na účet poisťovne, pre ktorú sa táto činnosť
vykonáva,
• pomoc pri správe poistenia a vykonávania nárokov z poistných zmlúv.
Kvalitný sprostredkovateľ rozumie poistnému trhu a je schopný s prehľadom sa
na ňom orientovať, dokáže odporučiť klientovi pre neho najvhodnejší existujúci po-
istný produkt na trhu a dosiahnuť najnižšie náklady vzhľadom na kvalitu ponúkaných
služieb. Okrem odborných znalosti by mal disponovať aj obchodnými schopnosťami,
elementárnymi znalosťami psychológie, mať schopnosť empatie a koncentrácie, pre-
tože nájsť, získať a udržať si klienta je náročný proces. Sprostredkovateľ sa na základe
vlastných skúsenosti, rôznych marketingových výsledkov, referencií, analýz a databáz,
snaží vytipovať potenciálneho klienta. Následne uskutoční prvý kontakt prostredníc-
tvom telefónu, pošty, internetu, či osobného stretnutia. Ak klient preukáže čo i naj-
menší záujem o poistenie, je na danom sprostredkovateľovi, aby vhodne analyzoval
riziká, potreby a finančné možnosti klienta. Sprostredkovateľ si s klientom dohodne
osobné stretnutie, na ktoré príde včas, vhodne upravený, oblečený a dôkladné pri-
pravený. Na základe klientových požiadaviek spracuje analýzu jeho rizík a ponúkne
mu pre neho najvhodnejšie poistné produkty. Pokiaľ sprostredkovateľ poistenia pre-
svedčí klienta o výhodnosti ponúkaného poistného produktu, dochádza k podpisu
poistnej zmluvy. Právne náležitosti zmluvy a vzťah účastníkov poistenia vzniknuté na
základe podpisu poistenej zmluvy upravuje zákon č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní
poistenia a sprostredkovaní zaistenia .
Uzatvorením poistnej zmluvy by spolupráca sprostredkovateľa a klienta nemala
skončiť. Poistný sprostredkovateľ by mal overovať, či je daný klient spokojný so služ-
bami, v prípade potreby mu navrhnúť úpravu poistenia, či ponúknuť ďalšie produkty.
Snaha udržať si klienta pramení predovšetkým z empirických overených skutočnos-
tí, že nespokojný klient sa so svojimi zlými skúsenosťami podelí s 10 až 20 ďalšími
budúcimi klientmi. [5]. Nemalou motiváciou je pre neho i odmena za starostlivosť
o poistný kmeň.
Väčšina poistných sprostredkovateľov na začiatku svojej kariéry osloví svoju rodi-
nu, kamarátov a ľudí z blízkeho okolia. Po vyčerpaní možností z tohto okruhu prichá-
dza obdobie, ktoré je oveľa náročnejšie, a ktoré overí sprostredkovateľove schopnosti
105

vykonávať poistnú činnosť. Sprostredkovateľ vyhľadáva nových potenciálnych klien-
tov, snaží sa čo najlepšie využiť svoje obchodno-komunikačné schopnosti na presved-
čenie neznámych ľudí za účelom uzatvorenia poistnej zmluvy a ukázať im, že sa
dostatočné vyzná a orientuje v danej problematike.
106
Poisťovacích sprostredkovateľov môžeme rozdeliť podľa rôznych kritérií, avšak naj-
častejšie sa delia podľa stupňa závislosti od:
• závislých sprostredkovateľov, ktorí vykonávajú svoju činnosť väčšinou pre jednu
poisťovňu, s ktorou majú uzatvorenú zmluvu o sprostredkovaní a ponúkajú vý-
hradne jej poistné produkty. Poisťovňa poskytuje sprostredkovateľom všetky po-
trebné materiály a prostriedky pre získanie poistenia a zodpovedá za ich činnosť.
Pre iné poisťovne môžu dojednávať sprostredkovatelia poistenie iba v prípade sú-
hlasu poisťovne, s ktorou podpísal zmluvu o sprostredkovaní poistenia ako prvou,
väčšinou z dôvodu, že daná poisťovňa neposkytuje určitý druh poistenia;
• nezávislých sprostredkovateľov, ktorí vo svojej činnosti nie sú viazaní na konkrét-
nu poisťovňu a snažia sa sledovať, skúmať a nájsť optimálnu poistnú ochranu pre
jednotlivých klientov. Okrem poistenia poskytujú klientovi i oceňovanie rizík,
poradenskú činnosť, zastupujú poistených voči poisťovniam a pod. [2]. Tento typ
sprostredkovateľov môže byť zmocnencom obidvoch strán, to znamená zmocnen-
com poistníka alebo poisťovne.
Medzi nezanedbateľnú výhodu poistných sprostredkovateľov patrí spätná väzba,
ktorú poskytujú poisťovniam. Ak je ich pozícia na poistnom trhu slabá, potom majú
poistitelia tendenciu menej prispôsobovať ponúkané produkty podľa klientskych špe-
cifických potrieb. V opačnom prípade, teda v prípade silnej pozície majú sprostred-
kovatelia tendencie v podstate poisťovniam určovať, aké produkty sa na trhu budú
ponúkať. [3]. Všeobecnou nevýhodou sprostredkovania poistenia je, že zvyšujú ná-
klady dojednávania poistných zmlúv, ktoré sa prenášajú do konečnej ceny, teda do
poistného jednotlivých poistných produktov.
1.2 Sprostredkovatelia poistenia v Slovenskej republike a ich právna úprava
Sprostredkovanie je činnosť, pri ktorej sa sprostredkovateľ na základe hospodárskej
zmluvy zaväzuje za odmenu obstarať tovar alebo službu alebo tieto činnosti sprostred-
kovať. V poisťovníctve sprostredkovanie znamená uzatváranie poistnej zmluvy za
určitú odmenu. Odmenu či províziu dostane sprostredkovateľ až vtedy, ak bol cieľ
dosiahnutý jeho zásluhou. Táto činnosť sa môže v poisťovníctve vykonávať len na zá-

klade vopred určených podmienok, daných zvyčajne zákonom alebo inými právnymi
normami. V niektorých trhových ekonomikách je osobitnou právnou normou určená
činnosť sprostredkovateľov poistenia.
Činnosť poistných sprostredkovateľov je vo väčšine vyspelých krajinách regulova-
ná štátom. Legislatíva jednotlivých krajín najčastejšie upravuje kategórie sprostred-
kovateľov a vymedzuje podmienky pre ich činnosť. Najčastejšie zákony vymedzujú
podmienky, ktorými sú bezúhonnosť sprostredkovateľov, podmienky kapitálového
vybavenia, podmienky pre poistenie zodpovednosti za škodu sprostredkovateľa, pod-
mienky pre splnenie odbornej spôsobilosti, ako sú napríklad určitý stupeň odborného
vzdelania, určená dĺžka praxe v odbore, absolvovanie odborných skúšok, povinnosť
doškoľovania, atď. [4]. Náležitosti sprostredkovateľov poistenia pôsobiacich na území
SR sú podrobnejšie uvedené v zákone č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia
a sprostredkovaní zaistenia.
Sprostredkovanie poistenia sa môže vykonávať v SR len na základe povolenia Ná-
rodnej banky Slovenska (NBS), ktoré vydáva na základe žiadosti (a po splnení zá-
konom určených podmienok), ktorou je licencovaná činnosť. Zákon túto činnosť
definuje ako podnikateľskú činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca o uzatvorenie
poistnej zmluvy mal príležitosť takúto zmluvu uzatvoriť. Je to poskytovanie služieb
súvisiacich s touto činnosťou, najmä spolupráca pri správe poistenia, spolupráca pri
vybavovaní nárokov z poistenia, vrátane poistných plnení a likvidácie poistných uda-
lostí, poskytovanie odborného poradenstva v oblasti poisťovníctva. Všetky úkony
súvisiace so sprostredkovaním poistenia musia mať písomnú formu, pokiaľ právny
predpis neurčuje inak, alebo ak sa zmluvné strany nedohodli inak. Sprostredkovateľ-
skou činnosťou v poisťovníctve rozumieme odbornú činnosť spočívajúcu v predkla-
daní návrhov poistných zmlúv. Patria sem prípravné práce smerujúce k uzatváraniu
týchto zmlúv. Uzatváranie zmlúv je pritom vykonávané menom a na účet poisťovne,
pre ktorú sprostredkovateľ túto činnosť vykonáva, alebo pomáha pri správe poistenia
a vybavuje prípadne i nároky z poistných zmlúv.
Sprostredkovateľa poistenia možno definovať ako osobu, ktorá za odmenu vykoná-
va sprostredkovanie poistenia. Dlhodobo sa uzatváranie poistných zmlúv nových po-
istení riešilo nielen vlastnými zamestnancami poisťovní, ale i externými pracovníkmi,
t.j. sprostredkovateľmi poistenia. [2]. Dôvodom vzniku sprostredkovateľov poistenia
je skutočnosť, že pre komerčné poisťovne je nerentabilné trvale zamestnávať odbor-
níkov pre niektoré profesie, medzi ktoré patrí aj vyhľadávanie klientov a uzatváranie
poistných zmlúv. Na tieto činnosti využívajú preto sprostredkovateľov, ktorí pracujú
107

na základe zmluvy o výlučnom sprostredkovaní poistenia, a sú samostatne zárobkovo
činnými osobami. Poisťovacím sprostredkovateľom môže byť právnická alebo fyzická
osoba, ktorá má povolenie vykonávať túto činnosť za úplatu.
108
V SR je osobitnou právnou normou upravujúcou činnosť sprostredkovateľov po-
istenia zákon o sprostredkovateľoch poistenia a zaistenia, ktorý upravuje a definuje
sprostredkovateľskú činnosť v poisťovníctve a delí sprostredkovateľov do štyroch zá-
kladných skupín. Ide o tieto skupiny sprostredkovateľov [11]:
• výlučný sprostredkovateľ poistenia, ktorý vykonáva sprostredkovanie poistenia na
základe zmluvy s jednou poisťovňou. Podľa zákona musí byť dôveryhodnou osobou
a musí spĺňať požiadavky pre základný stupeň odbornej spôsobilosti. Odbornou
spôsobilosťou sa pritom rozumie teoretická a praktická schopnosť sprostredko-
vateľa poistenia vykonávať túto činnosť riadne a na požadovanej odbornej úrovni.
Základnou podmienkou, ktorá sa zo zákona vyžaduje u sprostredkovateľa poiste-
nia, je ukončené najmenej stredné odborné vzdelanie;
• podriadený sprostredkovateľ poistenia, ktorý vykonáva sprostredkovanie poiste-
nia na základe zmluvy s poisťovacím maklérom, poisťovacím agentom alebo so
sprostredkovateľom poistenia z iného členského štátu. Môže pritom na rovnaké
obdobie uzavrieť zmluvu len s jednou z týchto osôb. Podriadený sprostredkovateľ
poistenia musí byť dôveryhodnou osobou a musí spĺňať zákonom určené požia-
davky pre základný stupeň odbornej spôsobilosti rovnako ako je to u výlučného
sprostredkovateľa;
• poisťovací agent, ktorý vykonáva sprostredkovanie poistenia na základe zmluvy
s jednou poisťovňou alebo s viacerými poisťovňami. Poisťovací agent, ktorý je fy-
zickou osobou, štatutárnym orgánom alebo aspoň jedným z členov štatutárneho
orgánu a aspoň jedným z vedúcich zamestnancov poisťovacieho agenta, ktorý je
právnickou osobou, musia podľa zákona spĺňať požiadavky pre stredný stupeň od-
bornej spôsobilosti. Tento možno splniť v troch rôznych variantoch. Ide o:
- stredné odborné vzdelanie a trojročnú odbornú prax v oblasti poisťovníctva,
- úplne stredné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie a dvojročnú od-
bornú prax v oblasti poisťovníctva, alebo
- vysokoškolské vzdelanie a jednoročnú odbornú prax v oblasti poisťovníctva;

• poisťovací maklér, ktorý vykonáva sprostredkovanie poistenia, a to na rozdiel od
predchádzajúcich troch variantov na základe zmluvy priamo s klientom. Môže vy-
konávať poisťovaciu činnosť aj na základe zmluvy s jednou poisťovňou alebo s via-
cerými poisťovňami. Vypracúva nestrannú a podrobnú analýzu dostatočného poč-
tu produktov dostupných na poistnom trhu a na základe tejto analýzy odporúča
klientovi uzatvorenie poistnej zmluvy zodpovedajúcej jeho potrebám a požiadav-
kám. Poisťovací maklér, ktorý je fyzickou osobou, štatutárnym orgánom alebo as-
poň jedným z členov štatutárneho orgánu a aspoň jedným z vedúcich zamestnan-
cov poisťovacieho makléra, ktorý je právnickou osobou, musia podľa zákona spĺňať
požiadavky pre najvyšší stupeň odbornej spôsobilosti. Tento možno splniť dvoma
spôsobmi. Ide o:
• úplné stredné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie a päťročnú odbor-
nú prax v oblasti poisťovníctva, alebo
• vysokoškolské vzdelanie a trojročnú odbornú prax v oblasti poisťovníctva.
Odbornú prax v oblasti poisťovníctva možno nahradiť vykonaním odbornej skúš-
ky, ktorú zabezpečuje pre jednotlivé stupne odbornej spôsobilosti NBS alebo ňou po-
verená právnická osoba.
Pre zabezpečenie evidencie sprostredkovateľov poistenia vedie NBS register
sprostredkovateľov poistenia, ktorý obsahuje sedem samostatných zoznamov, a to
zoznam výlučných sprostredkovateľov poistenia, zoznam podriadených sprostred-
kovateľov poistenia, zoznam poisťovacích agentov, zoznam poisťovacích maklérov,
zoznam sprostredkovateľov poistenia z iného členského štátu, zoznam sprostredkova-
teľov zaistenia, zoznam sprostredkovateľov zaistenia z iného členského štátu.
Do príslušného zoznamu registra môže byť zapísaná iba osoba, ktorá spĺňa záko-
nom určené podmienky na vykonávanie sprostredkovania poistenia alebo zaistenia,
pričom takáto osoba môže byť zapísaná v registri len raz, teda len v jednom zo zozna-
mov registra. O zápise do registra vydá NBS sprostredkovateľovi poistenia osvedčenie,
ktoré sa nedá previesť na inú osobu ani na právneho zástupcu.
2. Motivácia sprostredkovateľov poistenia
Základným motivačným faktorom pre vstup človeka do finančnej sféry zostáva
nepochybne finančné ohodnotenie. Z hľadiska predpokladov, potrebných pre prácu
v poisťovníctve, v súčasnosti postačuje ukončené stredoškolské vzdelanie a nie je po-
109

trebná ani prax v predaji, či v obchode. Tento odbor je tak vhodný aj pre absolventov
vysokých škôl, alebo pre mladých ľudí, ktorí ukončili štúdium na strednej škole. Avšak
tento moment je jedným z dôvodov, prečo je úroveň sprostredkovania poistenia v SR
ešte relatívne nízka. Ďalšou dôležitou skutočnosťou stále ešte relatívne negatívneho
vnímania poisťovníctva zo strany verejnosti je fakt, že v 90. rokoch minulého storočia
začalo prácu s činnosťou v tom čase „poistného poradcu“ veľmi veľa ľudí primárne
z dôvodu lukratívneho ohodnotenia. Veľmi výstižne tento fakt popisuje J. M. Hei-
dema v „Praktickej príručke pre sprostredkovateľov poistenia“ ako konštatovanie, že
v každej profesii nájdeme jednotlivcov, ktorí uprednostňujú svoje potreby pred po-
trebami klientov. Hovoria a robia len to, z čoho majú úžitok, a to často na úkor tejto
profesie, svojich manažérov, klientov aj seba samých. Práve títo ľudia robia tomuto
povolaniu zlé meno. [7].
110
Základnú finančnú odmenu tvorí takzvaná provízia. Je to finančná čiastka, ktorá
sa vytvára percentuálne z výšky poistného, ktoré klient za krytie svojho rizika zapla-
tí poisťovni. Výška provízie závisí od typu sprostredkovaného poistného produktu.
Najvyššia provízia sa vypláca za produkty životného poistenia, najnižšia za povin-
né zmluvné poistenie motorových vozidiel. Dôležitú úlohu pri určení výšky provízie
zohráva na jednej strane význam produktu pre poisťovateľa z hľadiska finančného
prínosu a miery škodovosti, a na druhej strane miera vynaloženého úsilia potrebného
pre uzatvorenie daného produktu. Zjednodušené povedané, uzatvorenie produktu ži-
votného poistenia si od sprostredkovateľa vyžaduje oveľa viac odborných skúseností,
predajných zručností a stráveného času ako uzatvorenie zmluvy majetkového pois-
tenia. Z pohľadu dôležitosti poradenstva a profesionality sprostredkovateľa je práve
životné poistenie najdôležitejšie. Je riešením pre prípad kľúčových momentov v živote
človeka a jeho správne nastavenie pre konkrétne potreby konkrétneho klienta si vy-
žaduje viac ako len predajnú zručnosť. Životné poistenie má z pohľadu dlhej poistnej
doby a nepomerne nižšieho rizika vzniku poistnej udalosti pre poisťovne väčšiu hod-
notu ako poistenie motorového vozidla.
Okrem provízie poisťovne sprostredkovateľom poskytujú aj iné formy odmien,
ako napríklad mesačné odmeny za sprostredkovanie určitého počtu poistných zmlúv
v určitom objeme zaplateného poistenia, alebo množstvové odmeny pri dosiahnutí
určitého kumulatívneho objemu poistného na sprostredkovaných poistných zmlu-
vách.
Veľmi dôležitou a v čoraz väčšej miere využívanou formou odmeny sa stávajú nefi-
nančné odmeny vo forme zájazdov, zahraničných seminárov spojených s relaxačnými

pobytmi, vzdelávacích kurzov, alebo materiálnych pomôcok, ako sú notebooky, mo-
bilné telefóny, či poskytnutie motorového vozidla. Všetky tieto formy odmeny sú na-
viazané na objemové kritériá, pri splnení ktorých získa sprostredkovateľ na ne nárok,
alebo v prípade materiálnych pomôcok sú mu pri pravidelnom výkone poskytnuté na
nepretržité využívanie.
Možno povedať, že snaha poisťovní o motiváciu sprostredkovateľov poistenia je vo
väčšine prípadov adekvátna obchodnej politike a finančným možnostiam danej pois-
ťovne. Niektoré poisťovne sústreďujú svoju pozornosť viac na externé siete, maklérske
spoločnosti, poistných agentov, iné zasa venujú viac pozornosti motivácii vlastných
pracovníkov a interným distribučným kanálom.
Záver
Z pohľadu ekonómov je nasýtenosť poistného trhu v SR niekde na úrovni 10%
oproti vyspelým európskym ekonomikám, čo poskytuje perspektívu pre rozvoj po-
isťovníctva minimálne na 20 -30 rokov. Je celkom prirodzené, že v snahe približovať
sa európskemu štandardu bude mať aj úroveň poskytovaných služieb v poisťovníctve
rastúcu tendenciu. Dnes má SR dostatok skúsených odborníkov, sprostredkovateľov
poistenia. Sprostredkovatelia poistenia tvoria totiž dôležitý článok pri distribúcií pro-
duktov ponúkaných poisťovňami a pomáhajú klientom pri výbere pre neho najvhod-
nejších poistných produktov. Výška provízií v poisťovníctve sa pri jednotlivých pro-
duktoch líši v závislosti od druhu poistného produktu. Vo všeobecnosti výška provízií
je pri životných poisteniach vyššia ako pri neživotných poistných produktoch.
111

Literatúra
[1] ČEJKOVÁ, V., NEČAS, S.: Poistný trh. 1. vyd. Bratislava: Merkury, spol. s r. o.,
112
2008. ISBN 978-80-89143-65-8.
[2] ČEJKOVÁ, V., MARTINOVIČOVÁ, D.: Poisťovníctvo. 1. vyd. Bratislava: Mer-
kury, spol. s r. o., 2007. ISBN 978-80-89143-60-3.
[3] DAŇHEL, J. a kol.: Pojistná teorie. 1. vyd. Praha: Professional Publishing, 2005.
ISBN 80-86419-84-3.
[4] DUCHÁČKOVÁ, E.: Principy pojištení a pojišťovníctví. 1. vyd. Praha: Ejipress,
s.r.o., 2003. 178s. ISBN 80-86119-67-X.
[5] HORA, J., ŠULCOVÁ, J., ZUZAŇÁK, A.: Příručka pro zprostředkovatele pojište-
ní. 1. vyd. Praha: Linde, 2004. ISBN 80-7201-488-9.
[6] HRUBOŠOVÁ, M.: Profese pojišťovací zprostředkovatel aneb co by měl každý „po-
jišťovák“ vědět. 1. vyd. Praha: Linde, 2009. ISBN 978-80-7201-775-1.
[7] HEIDEMA, J. M.: The Passionate Agent: Praktická příručka pro pojišťovací porad-
ce. Praha: ASPI, a.s., 2006. ISBN 80-7357-256-7.
[8] WARZECHA, J.: Jak se stát úspěšným pojišťovacím poradcem. 1. vyd. Praha: Gra-
da, 2004. ISBN 80-247-0967-8.
[9] Zákon č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve.
[10] Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
[11] Zákon č. 340/2005 Z.z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia.
[12] Vyhláška Ministerstva financií SR č. 417/2005 Z. z. k zákonu č. 340/2005 Z.z.
Kontakt
o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia.
prof. Ing. Viktória Čejková, PhD.
Katedra ekonómie a financií
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Železničná 14
821 07 Bratislava
E-mail: cejkova@vsemvs.sk

Total quality management in public administration – the case of
municipal government
Dr. Zoran Čekerevac, Assoc. Professor - Dr. Branko Davidović, Professor of P. S. -
Abstract
Petar Čekerevac, dipl.pol.
After a brief analysis of the quality of work that the municipality administration ne-
eds, the paper discusses criteria and indicators of quality in public sector. The diffe-
rences between TQM and CAF are analyzed as well as elements of quality assurance
and assessment from stakeholder’s point of view. Some aspects of the implementation
of TQM in public sector is followed by conclusions concerning suitability of TQM for
improving quality in public sector.
Keywords: TQM, public administration, municipal government, public-sector, qu-
ality assessment
Abstrakt
Komplexné riadenie kvality (TQM) vo verejnej správe -
prípad miestnej správy
Po krátkej analýze kvality práce, ktorú miestne správy potrebujú, príspevok pojednáva
o kritériách a indikátoroch kvality vo verejnom sektore. Následne poukazuje na rozdiely
medzi TQM a CAF, ktoré tak ako aj prvky hodnotenia kvality z podhľadu investorov ana-
lyzuje. Zároveň poukazuje na niektoré aspekty implementácie TQM vo verejnom sektore
a na závery týkajúce sa vhodnosti využívania TQM na zlepšenie kvality vo verejnom sek-
tore.
Kľúčové slová: komplexné riešenie kvality - TQM, verejná správa, miestna správa,
verejný sektor, hodnotenie kvality
Introduction
Although a monopolist in its field, the public administration has expressed need
to provide a high quality of its work. This is especially valid for the municipality level,
since its services are often in direct contact with the population that represents the
113

electorate. The quality of the work of the municipality administration directly reflects
to the satisfaction or dissatisfaction of the population.
114
Tools available to local authority are [1, p. 41]:
•
•
•
•
system of complaints and suggestions
satisfaction poll users
imaginary paintings
analysis of lost customers.
Total Quality Management (TQM) is based on a definition of quality. The defini-
tion comes from consumer psychology literature. Local administration found TQM
very attractive in the sense that it promotes understanding of community needs. TQM
helps the administration contain costs public and to improve the services. Local ad-
ministration may benefit from TQM insofar as it may become a means to increase
responsibilities, and diminish revenues and the public’s cynicism regarding civil ser-
vants’ skills. [2, p. 64].
1. Quality concepts in the public sector
TQM is a concept of a recent date. Before it, there was a tendency of the public sec-
tor to provide quality services, too. Quality criteria in the public sector have changed
over time, and they were seen as [3, p. 669]:
•
•
•
respect of the norms and procedures,
efficiency and
customer satisfaction (customers).
According to the first criterion, it was thought that it was enough to comply with
the standards and procedures, whatever they were, to reach satisfying service quality
of public administration. At the same time, no one took into account a person - the
user and his satisfaction or dissatisfaction with the service.
The second criterion, in addition to the previous, pays more attention to effects that
are realized. This, too, means working with no errors. This criterion could be linked to
Juran‘s famous definition of quality as „fitness for use“. [4] .
Satisfaction of the third criterion ensures maximum customer satisfaction, becau-
se the user becomes sanctity. The activities in this direction began in the USA and
Western Europe in the early eighties. Big progress was made with the formation of

the EU. Today, because of the different traditions of administrative law, all European
countries still have not achieved the same level.
For a long time there were discussions whether it is possible to equate the public
administration with the private sector in terms of TQM because of different goals and
different principles of business. But today, such discussions become quite abstract,
because now there are more diverse links between public administration, private and
volunteer organizations. A modern public administration tends to get rid of activities
that can be left to the private sector. So, it can be said that there exist no ‘pure’ public
sector now.
However, one can not simply say that the introduction of the concept of quality
similar to business-oriented concept does not bring problems. While TQM is busi-
ness-oriented on manufacturing and products, here is the orientation to the service.
Hence, the management of quality system, which is applicable to manufacturing, is
very often inadaptable for service. The reasons are that services are intangible, and
depend on numerous factors, especially the human factor, so it is very hard to make
the appropriate manufacturing specification. Many services with a large proportion of
human work are the heterogeneous. As no less an important factor, there is the fact
that both donors and recipients of services are people on very different educational,
cultural and all other levels.
While in the production of products it is possible to start with the quality at the very
beginning of production, in the case of services, production and consumption coincide.
In such a co-production, quality management should consider both the service provi-
der and recipient. Thus, for example completion of various returns and applications
requires appropriate forms that are easy to fill and appropriate technical assistance pro-
vider, but also an appropriate precision and attention of service user who should submit
the completed form. If some participants do not do their part of job properly, it can have
unintended consequences later.
Special problem in application of TQM arises in situations when a policy is invol-
ved into the public administration’s work. The implementation of TQM has proved
successful in various public agencies that operate in market conditions, such as public
enterprises. TQM is relatively successful at the level of local government, too, because
local government operates under some form of market pressure. In government de-
partments and agencies that are focused on policy, thinking on the principles of TQM
has no greater representation.
115

116
2. Criteria and indicators of quality in public sector
There has always been a desire to present things and events in the simplest and
easiest to understand way. In terms of quality of services, use of a single quality index
is large and unacceptable risk, because they are very complex processes. Since it is a
multidimensional phenomenon, it is preferable to use a set of indicators, although
such presentation could become unclear. This set of indicators should include several
aspects [5, p. 23]:
•
•
•
•
•
Tangibles • Credibility
Reliability • Security
Responsiveness • Access
Competence • Communication
Courtesy • Understanding the Customer
Formation of sets of criterions is the first step in the process of quality evaluation.
For the quality evaluation it is necessary, also, to define appropriate indicators. Indica-
tors have to quantify individual criterions. For services it is turned out to be easier to
quantify subjective factors, whether by poll or in some other way. Objective factors are
more difficult to quantify. For example, one factor that appears in the work of public
administration may be comfort of a waiting room. Although it is possible to measure
the temperature in the waiting room, the space in front of the counter and some other
things, it does not give a clear picture of the comfort of the waiting room. For this
purpose qualitative indicators are more useful, because they give more information.
The search for quality indicators is time-consuming and requires a lot of experien-
ce, so it is often better to use „ready-of-the-peg“ Quality Measurement Systems. Such
systems include a set of quality indicators covering a wide area.
For evaluating of service quality of public administration, with certain limitations,
they may be used ISO 9000 series as internationally recognized standards for quality
assurance. In European Community ISO 9000 is adopted as EN 29000. They could be
divided into three blocks [6, p. 27] :
•
•
instruction to use, selection criteria (9000);
guidelines for the development of quality management in one ́s own respon-
sibility (9004);

•
proposals aiming at preventing non-conformity in the framework of contract-
guidelines for the development of quality management in one’s own responsibi-
lity (9001, 9002 and 9003) These standards were integrated into ISO 9001:2000.
Revised version puts ISO closer to quality excellence models [7, p. 3].
To increase the quality of service, citizen’s charters can be used. „The potential of
charters is to express a consensus on a societal model on the behavior and responsi-
bilities, rights and duties, expectations and trust, of politicians in government, civil
servants in public services and citizens”. [8, p. 30].
Citizen’s charters have been set up in several countries of the EU. For different con-
ceptions of quality different charters are formed.
A diagnosis of the public organization by using appropriate tools can assist it in
evaluation of its current conditions. Proper diagnosis can identify the nature of the
forces which may support as well as restrain the organization. It can help to build an
appropriate strategy, too.
For self-assessment quality excellence models can be used. European Excellence
Model is widely used in EU countries.
For public administration the Common Assessment Framework (CAF) become
common self-assessment tool. More than 2000 public sector organizations all over
Europe have used CAF model. Their number is still growing.
Figure 1
Comparing CAF with the European Excellence Model it can be noticed that CAF
The CAF Model structure
is less demanding. It makes it more suitable for organizations that start with the
Source: http://www.eipa.eu/en/topic/show/&tid=191.
implementation of TQM. CAF is also less systematic.
The CAF has four main purposes [9]:
117
• To introduce public administrations to the principles of TQM and gradually
guide them, through the use and understanding of self-assessment, from the

118
Comparing CAF with the European Excellence Model it can be noticed that CAF is
less demanding. It makes it more suitable for organizations that start with the imple-
mentation of TQM. CAF is also less systematic.
The CAF has four main purposes [9]:
•
•
•
•
To introduce public administrations to the principles of TQM and gradually
guide them, through the use and understanding of self-assessment, from the
current “Plan-Do” sequence of activities to a full fledged “Plan-Do-Check-
Act (PCDA)” cycle;
To facilitate the self-assessment of a public organization in order to arrive at a
diagnosis and improvement actions;
To act as a bridge across the various models used in quality management;
To facilitate bench learning between public-sector organizations.
3. Elements of quality assurance in local administration
The road to success is more or less unexplored. Long term success requires lea-
dership with vision, a clearly defined mission, a built system of values, specifically
defined goals and an established strategy according to the interest groups, as well as
efficient resource management of material and human resources. Therefore, a leader
in local administration has to gather the employees around common goals and to
encourage and motivate them to follow him. A leader knows his goal, he knows the
way to the goal and he leads the others on that way. This also means that there are no
leaders without followers, and that there can be no leadership without inclusion of the
employees.
In order to realize defined goals, the local administration has to establish a strategy
for partnership with the interest groups. This has to be based on adequate policies,
plans, operational goals and related processes.
The processes are the core of the activities and relevant events in the local admi-
nistration. They are the most important factor of the organization and the basis for
construction of the quality system – within which they have to be rational, functional
and efficient. On one side there are internal processes, that take place within local
administration and on the other the processes that are established between the local

administration and the environment, which consists of users, financial institutions
etc. For the local administration to identify characteristics of the quality of service it
needs to identify and manage the related processes, which need to be projected in a
manner which produces the required output. The system identification of processes
and their connections, management of processes and their connections can be quali-
fied as process approach. Application of the process approach in work is the basis for
production of quality.
Modern environment in which local administration works today creates need for
efficient management of human resources. The most important question is how to en-
sure the quality of the employees, their education, development and motivation. Ha-
ving in mind that the employees on all levels of local administration form its crucial
part and that their full inclusion allows utilization of their capacities for production of
quality, the role of human resources management is important.
Management of material resources also affects the quality significantly. Local admi-
nistration has to ensure that resources necessary for the application of strategies and
achievement of goals are identified and made accessible. The results of quality in local
administration aim to satisfy internal and external users, which should be the main
results of the management of the quality in local administration.
Respect from users and their satisfaction should be the main priorities of the local
administration. It has to recognize the needs, requests and expectations of its citizens,
and to offer them services that satisfy them. In order to follow the satisfaction of citi-
zens, the local administration has to establish communication with them and measure
their satisfaction. Special attention should be paid to communication with customers
and their loyalty.
The employees are the key element of production in the service sector. Through or-
ganization, management and motivation of employees, great results can be achieved.
Satisfied personnel can achieve a better level of quality. One of the key premises of
quality achievement is establishment of trust and loyalty of the personnel. Team work
is one of the ways of cooperation. Team consists of people with different knowledge,
capabilities and personalities. In order to achieve the optimal results, the following
guidelines should be followed:
•
Each employee must be a member of at least one team;
119

120
•
•
•
•
•
The main goal of the team is to achieve quality that is satisfactory for the
customer;
Differences in ideas, thoughts and opinions contribute to the achievement of
the desired result;
If an individual has more knowledge, he or she can be included In the team
more easily;
Each employee is a specialist in his field;
Presentation of the results of the team’s work leads to a bigger motivation of
the team.
Local administration provides services to customers together with its partners. The
business communication should be performed in a manner that is satisfactory for
both sides, and through long term cooperation which manifests itself in joint appro-
ach to customers. Satisfaction of customers (citizens) should be goal for both the local
administration and the partners.
Since the community is also interested in the quality, the results should include the
social responsibility of the administration, as well as the elements that could make it
recognizable. Successful local administrations aim to look good in the eyes of society.
They work in line with laws and regulations and fulfill their duties towards the com-
munity. They are recognizable in public through the positive aspects of their work.
The indicators of results in realization of the policies and strategies include finan-
cial and operational results and perception by the interest groups. Self-evaluation and
benchmarking are useful tools for measurement of quality by the local administration.
The achieved results in form of new knowledge and innovations contribute to the
work of the administration, creating a spiral of continuous improvement. The success
of implementation of policies and strategies is measured through the results of work.
The financial and operational indicators are important, in the long term, because they
are the only guarantee of success.
4. Quality assessment from stakeholders point of view
To achieve quality results in the quality assessment it is not enough to obtain the
most appropriate assessment instruments. It is very important to define the actors
that should take part in the assessment process. The quality is not only a technical

problem, and all analysis based on measuring of technical results could be used for
academic purposes only. To obtain full picture of quality, meaningful involvement of
key stakeholders is necessity.
Depending of the kind of services, different stakeholders should be involved. It is
not same if the service is of personal or social kind. The first could be comparable to
private goods, and the second is closer to public goods. Also, it is not same if some
process belongs to a group of simple processes, or it is more complex. Complex servi-
ces require professionals.
Service characteristics and stakeholder involvement
in quality measurement
Characteristics of services Simple services Complex services
personal services users front-line employees
social services politicians service professionals
Source: Loefler, E.: Defining Quality in Public Administration.
NISPAcee Conference. Riga, Latvia, 2002. p. 6. ISSN 1553-1392.
Table 1
From table 1, it could be seen that with simple and personal services, for example
cleaning snow from the sidewalk, the users should participate in quality measurement
programs. In the case of social services, politicians have to balance the advantages and
disadvantages for different groups of stakeholders.
Complex services need professional staff involvement. For example, in the case of
personal services, like financial consultations, front-line staff such as money agents
will be the most appropriate stakeholder to assess the quality of the service. If servi-
ces are more complex as, for example, advising the population in situations of floods,
or recently the toxic sludge pollution disaster in Hungary, then service professionals
such as the research departments of the national agency for crisis situations or Hydro
Meteorological Institutes can have more information about potential consequences
and risks of specific actions.
5. The implementation of TQM in public administration
The implementation of TQM has to be planned. It is a product of a direct decision
by the management, which in this case are the politicians from the local adminis-
tration. The decision is made based on citizen’s initiative, or initiative of a group of
121

citizens within the bodies of the public administration. It can often be a result of the
leadership’s initiative. The main reasons for making such a decision are based on:
122
•
•
•
•
•
•
Reduction of the costs of operation;
Bigger efficiency of departments of the administration;
Bigger productivity;
Improvement of the image of the institution;
Improvement of the working conditions of the employees; and
Improvement of planning.
As always, the first steps are to accomplish a diagnosis in which it is good to diffe-
rentiate between [10 , p. 6] :
•
•
quality control or the checking of the services;
quality insurance or the checking of the way the regulations are obeyed and
the analysis of the processes that take place within.
After the diagnosis, it is necessary to prepare detailed analysis that includes:
•
•
•
•
the creation of possible strategies and policies;
the selection of the most appropriate model;
the necessary budget for TQM implementation; and
editing of the documents for consideration.
That analysis should be performed by a founded committee and by department
that administrates quality.
Final decision on acceptance of TQM implementation brings management of the
public institution: local government or public authorities.
6. Difficulties in implementing TQM in public administration
When the implementation of TQM in public administration is not successful, the
blame is put on everyone except from the executive personnel, although in practice,
a failure most of the time has its roots in this level. But it is not only the uninterested
personnel. TQM is generally user – oriented, where user pays for the service and
presents a part of a target group that is known to the side offering the service, and for
which the offering side can prepare and supply adequate service. In case of public ad-
ministration and TQM, the administration has to provide the service to the commu-
nity as a whole. The users thus become very diverse in many ways and it is not possible

to approach the user as individual. The problem becomes much more complex and
the task is harder to realize.
Besides that, one of the obstacles to successful implementation of TQM in public
administration is tradition. Well established habits and methods of work are hard to
change from roots. It can be necessary to work on two fronts:
•
•
On step – by – step, but constant introduction of new technologies of work
On big systematic changes in the organization of the public administration
In first case, education in the field of use of computer technologies of a big part
of the population is required. If the strategy is well planned, with several simple but
successful starting steps, it is possible to increase the standards of public services and
encourage the users to accept them.
In second case, systematic changes can be brought in by political decisions and di-
rect influence of the government and its ministries. Having in mind that the reforms
are implemented by the staff of the public administration, it is possible to provide
efficient mechanisms for their implementation. In case of big structural changes, im-
plementation of new technologies and new organization of work, there is usually a
need for change in structure and number of employees, which can present a special
problem. This means that this kind of reform should be observed within a bigger pic-
ture and followed by other measures, especially in the social domain.
Conclusions
Quality public administration has to increase customer satisfaction with public
services. It has to be done through transparent processes and accountability by use of
democratic dialogue. It could be done through enriching conventional business con-
cepts of quality by a democratic concept of quality which perceives public agencies as
catalysts of civic society and citizens as part of a responsible and active civic society.
It is not difficult to conclude that various quality improvements in public adminis-
tration have increased user satisfaction. At the same time, the financial crisis of 2007
to the present has resulted in a decrease in trust in national governments, parliaments
and the civil services. This shows that there is no linear relationship between service
quality and trust. As B. Bouckaert and Uusikylä [12] point out perceptions of quality
come from very specific observations of public services whereas trust refers to the
government machinery in general. According to them, it may be possible to establish
a relation between satisfaction about a certain service and trust in that service but it is
123

not clear how satisfaction about specific services influences trust in government, espe-
cially since government cannot be considered as an accumulation of public services.
124
More broadly, an excellent public agency is not only excellent service provider, but
it must be excellent in the discharging its political and social responsibilities its con-
stituency. For example, excellent service provision does not guarantee that the streets
are clean if citizens throw trash on the streets. It is necessary to teach children from an
early age, at home and at school, appropriate civic behavior and manners in order to
create a clean environment. Shortly, quality improvement requires a responsible civic
society, too.
Quality indicators should not only focus on measuring service quality as provided
by an individual organization but also on the service system, and the overall quality of
life in a specific jurisdiction. [7].
TQM is not able to deliver public services more efficiently in all cases. It is also evi-
dent that its implementation can be fraught with a slew of inefficiencies. Its influence
on important values that are cherished in the public sector could be destructive.
Literature
[1] KOTLER, P.: Principles of marketing. New Jersey: Prentice Hall, 1996. p. 41. ISBN
0131659030.
[2] SENSENBRENNER, J.: Quality Comes to City Hall. Boston: Harvard Busi-
ness Review, 69/2, 1991. p. 64. ISSN 00178012.
[3] BELTRAMI, M.: Qualitá e pubblica ammnistrazione. In: Economía e Diritto del
Terziano. No. 3, 1992. pp. 669. ISSN 1654-9911.
[4] Juran’s Quality Handbook. McGraw-Hill, 2000. ISBN-10: 0071165398.
[5] ZEITHAML, V. A., PARASURAMAN, A., BERRY, L. L.: Delivering Quality Ser-
vice: Balancing Customer Perceptions and Expectations. The Free Press: New York
et al., 1990. ISBN 13: 9780029357019.
[6] BLÄSING, J. P.: Das qualitätsbewußte Unternehmen (The Quality Conscious Com-
pany). Steinbeis Stiftung für Wirtschaftsförderung: Stuttgart, 1992. p. 30. ISBN
978-3-446-40997-2.
[7] LOEFLER, E.: Defining Quality in Public Administration. NISPAcee. Conference.
Riga, Latvia, 2002. pp. 1 - 15. ISSN 1553-1392.

[8] BOUCKAERT, B.: Measuring Quality. In: Pollitt, C. and Bouckart, G. (eds.),
Quality Improvement in European Public Services. Concepts, Cases and Commen-
tary. Sage Publications: London et al. 1995. p. 22 - 32.
[9] http://www.eipa.eu/en/topic/show/&tid=191.
[10] COLESCA, S., DOBRIN, C., POPA, I.: Total Quality Management and Organi-
zational Change in Public Organizations. Administratie si management public.
Bucharest, 2006, p. 6.
[11] http://www.ramp.ase.ro/en/_data/files/articole/6_06.pdf.
[12] http://www.iiasiisa.be/egpa/agvaasa/agvaasa.htm.
Contact
Dr. Zoran Čekerevac, Assoc. Professor
Faculty of Industrial Management
University Union Belgrade
Kneza Višeslava 27
11090 Beograd
Serbia
E-mail: zoran.cekerevac@hotmail.com
Dr. Branko Davidović, Professor of P.S.
Higher Technical College of Professional Studies
Kosovska 8
34000 Kragujevac
Serbia
E-mail: iwtbg@beotel.net
Petar Čekerevac, dipl. pol.
Faculty of Political Sciences
University of Belgrade
Akademska 20
11080 Beograd
Serbia
E-mail: stormaydk@gmail.com
125

126
K niektorým otázkam informatizácie procesov verejnej správy
(elektronické podanie a elektronické rozhodnutie)
Abstrakt
Ing. Ľuboš Cibák, MBA - JUDr. Michal Kuril, PhD.
V spracovanom príspevku sa autori zaoberajú problematikou informatizácie pro-
cesov verejnej správy v SR, poukazujú na existujúcu právnu úpravu, navrhujú kon-
štrukciu právnej úpravy pre elektronické podanie a elektronické rozhodnutie (úvahy
de lege lata a de lege ferenda).
Kľúčové slová: informatizácia, verejná správa, elektronické podanie, elektronické
rozhodnutie, procesy vo verejnej správe
To some questions of informatization of the public administration
(electronic filling and electronic decision)
Abstract
In the processed article the authors deal with the issue touching the informatization of
processes of the public administration in the Slovak Republic, they point at the existing
legal regulations, they propose a law with regard to the possibilities of the electronic filling
and electronic decision as well (de lege lata and de lege ferenda considerations).
Keywords: informatization, public administration, electronic filling, electronic deci-
sion, processes in the public administration
1. Všeobecné východiská skúmanej problematiky
Návrh stratégie informatizácie verejnej správy predložený na rokovanie vlády SR
ministrom financií SR, vedúcim úradu vlády SR a splnomocnencom vlády SR pre in-
formačnú spoločnosť [1] dňa 27. februára 2008 bol uznesením vlády SR č. 131/2008
schválený, pričom ministrovi financií SR a splnomocnencovi vlády SR pre informačnú
spoločnosť bola týmto uznesením uložená povinnosť predložiť na rokovanie vlády SR
do 30. apríla 2008 Národnú koncepciu informatizácie verejnej správy.
Nevyhnutnosť informatizácie verejnej správy bola akcentovaná už v Programovom
vyhlásení vlády SR v roku 2006, v ktorom sa vláda SR zaviazala vykonať všetky nevy-

hnutné opatrenia na zabezpečenie modernizácie verejnej správy, a to najmä s ohľa-
dom na ekonomiku a jej informatizáciu, resp. na vytvorenie prostredia poskytovania
služieb fyzickým osobám a právnickým osobám spôsobom atraktívnejším a jedno-
duchším. Smerom pro futuro by sa preto mala konštituovať verejná správa, ktorá sa
stane výkonnou a transparentnou, taká, ktorá si bude plniť svoje úlohy maximálne
efektívne a len minimálnym spôsobom pritom zaťaží dotknuté subjekty (občanov ale-
bo podnikateľov).
Úspešné dosiahnutie uvedených zámerov sa stalo ťažiskovou zložkou Návrhu stra-
tégie informatizácie verejnej správy. V znení dokumentu by mala verejná správa SR
do roku 2013 systematicky pracovať na zrealizovaní týchto plánov a na dosiahnutí
deklarovaných hlavných pilierov, ktoré vytvárajú komplexný rámec pre naplnenie ví-
zie eGovernmentu-u (tzn. najmä strategické ciele, kľúčové vývojové smery, riadiaca
štruktúra, implementačný plán a zdroje financovania). Finálnou hodnotou by mala
byť krajina so silnou vedomostnou ekonomikou, ktorá bude v koexistencii a kooperá-
cii s ďalšími európskymi krajinami elektronicky vyspelým štátom EÚ.
Sekundárnym krokom Ministerstva financií SR (i v kontexte záväzku vyplývajúce-
ho z Návrhu stratégie informatizácie verejnej správy, pozn.) v tomto procese sa stala
Národná koncepcia informatizácie verejnej správy. [2]. Tento dokument konkretizuje
skupinu priorít, ktoré by mali byť informatizácii verejnej správy výrazným spôsobom
nápomocné (napr. prezentuje rámcovú architektúru zákona o informačných systé-
moch verejnej správy [3] alebo poukazuje na koncepčný prístup, akým by mali správ-
covia informačných systémov verejnej správy vykonať informatizáciu vecne relevant-
ných úsekov správy, príp. vymedzuje rozsah informatizácie verejnej správy s osobit-
ným zreteľom na komplexnú digitalizáciu všetkých oblastí správy).
Podľa Programového vyhlásenia vlády z augusta 2006 (časť 7.4. „Verejná správa“) sa
vláda SR zaviazala vykonať potrebné kroky smerujúce k modernizácii verejnej správy,
a to predovšetkým jej ekonomizáciou a informatizáciou. Vláda SR mala zabezpečiť vy-
konanie odborného auditu legislatívy súvisiacej s verejnou správou a konaniami pred
orgánmi verejnej správy tak, aby bol v čo najvyššej miere znížený rozsah prekážajúcich
byrokratických prvkov. Informatizácia je jav, konštatuje ďalej vyhlásenie, ktorý prie-
rezovo zasahuje celú spoločnosť, pričom má na ňu zásadný kvalitatívny vplyv. Cestou
k ekonomickému úspechu a prosperite celej spoločnosti je možnosť a schopnosť vy-
užívať informačné technológie. Vláda SR si preto dala za cieľ vytvoriť podmienky pre
efektívnu koordináciu orgánov verejnej správy v oblasti informatizácie spoločnosti.
127

128
V ostatnom kontexte programového vyhlásenia vlády (časť 2.3. „Rozvoj informač-
nej spoločnosti“) bol všetkým oprávneným subjektom zaručený prístup k informáci-
ám, ktorých zdrojom je verejná správa (ak sú zo zákona všeobecne verejne dostup-
né), prostredníctvom internetu. Vláda SR sa rovnako zaviazala, že umožní používanie
elektronickej komunikácie ako plnohodnotnú náhradu alternatívneho písomného
styku s orgánmi verejnej správy, resp. že zabezpečí vo vybraných verejne prístupných
inštitúciách bezplatné prístupové miesta pre elektronickú komunikáciu s verejnou
správou.
V budovaní informatizácie verejnej správy pokračuje aj programové vyhlásenie vlá-
dy z júla 2010. V časti „Hospodárska politika“ označuje za jeden z hlavných dôvodov
slabého rozvoja vedomostnej ekonomiky v SR aj nedostatočnú informatizáciu verejnej
správy. Vláda SR sa i z tohto dôvodu zaviazala vyvíjať viaceré reformné aktivity (napr.
vytvorenie vysoko automatizovanej daňovej správy postavenej na vzájomnej elektro-
nickej komunikácii medzi orgánmi verejnej správy a daňovými poplatníkmi), súčasne
však boli potvrdené viaceré ciele známe už z minulosti (napr. kontinuita v pripájaní
všetkých matričných úradov na centrálny informačný systém a v kreovaní centrálnej
databázy matričných udalostí v rámci celej SR, ktorá bude poskytovať služby nielen
samotným matričným úradom, ale aj širokej verejnosti).
Vláda SR vo svojom vyhlásení pred niekoľkými mesiacmi uznala, že informatizácia
verejnej správy musí patriť k jej programových prioritám, keďže je to bazálny pred-
poklad pre poskytovanie kvalitných, rýchlych a dostupných služieb občanom. Nevy-
hnutnosťou je z tohto pohľadu modernizácia všetkých existujúcich systémov, zároveň
zavádzanie nových systémov, ich zosúladenie a integrovanie, dosiahnutie kompatibi-
lity, a tiež interoperability na všetkých úsekoch verejnej správy.
Praktický výkon komplexnej informatizácie procesov vo verejnej správe je dlhodo-
bo konfrontovaný z hľadiska možného (budúceho) uplatnenia v praxi stále s viacerý-
mi, pomerne významnými prekážkami. V prvom rade ide najmä o čiastočnú absenciu
legislatívy, ktorá by vytvorila plne funkčné normatívne prostredie pre realizáciu in-
formatizácie procesov vo verejnej správe a bola zároveň kompatibilná s legislatívou,
ktorá bola prijatá už v minulosti. Pokiaľ zákon o informačných systémoch verejnej
správy vytvára parciálne predpoklady pre spustenie informatizácie procesov vo ve-
rejnej správe, nie je zároveň možné, aby sa tak stalo bez prijatia samotného zákona
o elektronickej verejnej správe, ktorý musí generálne vymedziť podmienky a spôsoby
(práva a povinnosti dotknutých subjektov) tohto výkonu.

Naznačené (a najpravdepodobnejšie) riešenie formou osobitného právneho pred-
pisu (zákon o elektronickej verejnej správe, pozn.) môže byť v konečnom dôsledku
komfortnejšie, než individuálna úprava informatizácie procesov vo verejnej správe
v každom z príkladmo (v nasledujúcom) uvedených právnych predpisov zvlášť (napr.
v Občianskom súdnom poriadku, v Zákone o slobodnom prístupe k informáciám,
v Správnom poriadku, v Zákone o správe daní a poplatkov, v Zákone o obchodnom
registri, atď.), keďže so sebou prinesie nielen nepomerne väčšiu legislatívnu prehľad-
nosť (v tomto prípade by sme dokonca mohli uvažovať o určitom stupni jej „kodifi-
kovanosti“), zrozumiteľnosť (neprávnická a laická verejnosť by elektronické podania
mohla využívať intenzívnejšie), ale (dá sa predpokladať) aj (následné) nižšie náklady
spojené s praktickým uplatnením.
Je nevyhnutné uznať, že elektronizácia procesov vo verejnej správe neznamená
koniec písomného alebo iného priameho kontaktu fyzickej alebo právnickej osoby
s orgánmi verejnej správy. Cieľom informatizácie nesmie byť nahrádzanie právnych
predpisov vychádzajúcich z písomného (listinného) styku inými (elektronickými)
možnosťami, ale primárne ponúknutie plnohodnotnej alternatívy k súčasnému stavu.
Duálny systém (elektronický – listinný) vytvorí možnosť voľby procesných postupov
občanov v komunikácii s orgánmi verejnej správy na základe ich osobných preferen-
cií. Oba systémy tak musia byť právne rovnocenné.
S realizáciou informatizácie procesov vo verejnej správe úzko súvisia aj niektoré
iné, avšak nie menej významné odborné výzvy, resp. predpokladané komplikácie,
ktoré je žiaduce vopred očakávať, pokúsiť sa reagovať na ne, v prípade možnosti ich
eliminovať. Dôvodne sa dá totiž usudzovať, že spustenie celého procesu bude značne
náročné nielen na perfektnosť legislatívy, ale aj na verejné financie, a to nielen z dô-
vodov výhradne technických a súvisiacich s informačným vybavením jednotlivých
úradov verejnej správy, ale aj personálnych (zaškolenie zamestnancov verejnej sprá-
vy), či informačno-osvetových (neznalosť novej legislatívy medzi bežnou verejnos-
ťou) a vyžadujúcich si širokospoločenskú propagáciu (v rôznych médiách, osobitných
publikáciách a pod.).
2. Aktuálny legislatívny stav
Právna úprava podania, vrátane jeho náležitostí, je v závislosti od konkrétneho dru-
hu konania pred orgánmi verejnej správy upravená v príslušných právnych predpisoch.
K týmto právnym predpisom pritom nezaraďujeme normy svojou povahou výhradne
procesné, ale tiež právne predpisy, ktoré konštituujú pravidlá (práva a povinnosti) pre
129

orgány verejnej správy vo veci vydávania rôznych písomných dokumentov.
130
Právny poriadok SR nevychádza (zatiaľ) v prípade procesných postupov pred or-
gánmi verejnej správy zo všeobecne aplikovateľných pravidiel, keďže jednotlivé druhy
konaní (napr. trestné, správne, občianskoprávne, obchodnoprávne) vykazujú natoľko
disparátne a zároveň im imanentné znaky, že prijatie takejto legislatívy by predpokla-
dalo dôsledný harmonizačný proces. Napriek skutočnosti, že v niektorých prípadoch
elektronické podania prípustné predsa sú, ich úprava je zväčša autonómna a obsiah-
nutá v osobitných právnych predpisoch, bez toho, aby reflektovala na generálnu pro-
cesnú informatizáciu vo verejnej správe.
Ak za podanie budeme vo všeobecnosti považovať slobodný, vážny, zrozumiteľný
a určitý prejav vôle (návrh účastníka konania, tzn. jeho právny úkon – subjektívnu
právnu skutočnosť) oprávneného subjektu s cieľom začať konanie pred orgánom ve-
rejnej správy a nadväzne realizáciu práv a povinností tohto orgánu ad hoc v súvislosti
s obsahom podania (za podmienky, že právny úkon bol zrealizovaný spôsobom a for-
mou určenou relevantnými právnymi predpismi), obdobnou analógiou iuris môžeme
identifikovať univerzálne znaky podaní, ktoré sa v právnom poriadku opakujú. Ide
najmä o označenie subjektu oprávneného iniciovať konanie a subjektu, ktorému je
takáto iniciatíva adresovaná, rovnako exaktné určenie skutočnosti, pre ktorú sa ko-
nanie iniciuje. Za pravidelnú súčasť podaní možno považovať aj konkretizáciu (opis)
a súvisiace vysvetlenie (zdôvodnenie) toho, čo a na akom základe (prečo) oprávnený
subjekt požaduje, resp. datovanie a signovanie podaní oprávneným subjektom, prí-
padne zákonným zástupcom.
So zvyčajnými náležitosťami podaní korešpondujú do určitej miery obvyklé ná-
ležitosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. Okrem datovania a signovania tu na-
chádzame odtlačok pečiatky príslušného orgánu a miesto vyhotovenia rozhodnutia.
Z rozhodnutí musí byť tiež zrejmé, ktorý orgán rozhodnutie vydal, aký je výrok a jeho
odôvodnenie, označenie všetkých účastníkov konania a veci, v ktorej sa konanie reali-
zovalo, či existujú pre účastníkov konania možnosti využiť opravné prostriedky (pou-
čenie). Právny poriadok umožňuje pri niektorých druhoch konaní využívať jednotli-
vým subjektom elektronické podanie alebo rozhodnutie. Vo všetkých situáciách však
nie je možné vydať elektronické rozhodnutie v prípade, ak podanie bolo zrealizované
elektronicky, alebo naopak, a to napríklad vtedy, ak rozhodnutie musí byť doručené
účastníkovi konania do vlastných rúk.

Právnu úpravu podania nachádzame vo viacerých právnych predpisoch. Podľa § 19
ods. 1-5 Správneho poriadku [4] možno podanie urobiť ústne alebo písomne do zá-
pisnice, prípadne elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým
podpisom podľa osobitného predpisu. [5]. Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.
Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje (osobitné
predpisy môžu ustanoviť aj jeho ďalšie náležitosti, pozn.). Občiansky súdny poriadok
[6] špecifikuje všeobecné náležitosti podania (návrhu) v § 42 ods. 3 svojho znenia, a to
takým spôsobom, že pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie ná-
ležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sleduje. Musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník konania dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Návrh musí okrem vše-
obecných náležitostí obsahovať meno, priezvisko, prípadne i dátum narodenia a tele-
fonický kontakt, bydlisko účastníkov, alebo ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve,
pravdivé opísanie všetkých rozhodujúcich skutočností, ako aj označenie dôkazov, kto-
rých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domá-
ha. V konaní, v ktorom je účastníkom právnická osoba, musí návrh obsahovať názov
alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom
zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie,
do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je pod-
nikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je
pridelené. V prípade, ak je účastníkom konania štát, návrh musí obsahovať označenie
štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať (§ 79 ods. 1).
Iniciovať konanie elektronickou formou je v súlade s Občianskym súdnym poriad-
kom (§ 42 ods. 1). Tu platí, že podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na
nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedka-
mi, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní (to neplatí,
ak podanie bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom).
Podanie možno urobiť elektronickými prostriedkami aj na základe § 186 ods. 1
zákona o sociálnom poistení [7] za podmienky, že je zaručené elektronickým pod-
pisom. Podanie sa posudzuje podľa obsahu. Musí byť z neho zrejmé, kto ho podáva,
akej veci sa týka, čo je ním navrhované, musí byť podpísané a datované. Elektronický-
mi prostriedkami (zákon je dokonca v tom prípade exaktnejší a používa užší termín
„elektronická pošta“, zároveň však nevylučuje podanie prostredníctvom faxu alebo
telegraficky, keď pripúšťa aj „iné technicky vykonateľné spôsoby“) možno podanie
zrealizovať tiež v kontexte znenia § 14 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k infor-
131

máciám. [8]. Súčasťou podania (a to ani dodatočne) nemusí byť elektronicky zaru-
čený podpis. Z podania (zákon používa v tomto prípade pojem „žiadosť“) musí byť
ale zrejmé, ktorej povinnej osobe je určené, musí obsahovať meno, priezvisko, názov
prípadne obchodné meno žiadateľa, jeho adresu pobytu alebo sídlo, ktorých informá-
cií sa podanie týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje, pričom
„spôsobom sprístupnenia“ nie je vylúčená elektronická pošta (§ 16 ods. 1). Elektro-
nizácia procesov v rámci toho istého konania (podanie – rozhodnutie) je v zákone
o slobodnom prístupe k informáciám komplexná, a hoci zákon o sociálnom poistení
v tomto momente podstatne zaostáva, nebolo by objektívne nezohľadniť rozdielnu
náročnosť legislatívy oboch právnych predpisov.
132
Pomerne dôsledným spôsobom sa s problematikou elektronického podania vyspo-
riadal v § 5a svojho znenia zákon o obchodnom registri. [9]. Zákon pripúšťa, aby
sa podanie („návrh na zápis“, pozn.) vykonalo elektronickými prostriedkami. Takto
uskutočnený návrh na zápis sa musí podať v elektronickej podobe tlačiva, ktoré je
bezplatne sprístupnené na internetových stránkach ústredného portálu verejnej sprá-
vy. [10]. Ide teda o formu elektronického formulára. Ten musí obsahovať náležitosti
ustanovené osobitným predpisom. [11]. Signovanie návrhu sa zabezpečuje zaručeným
elektronickým podpisom navrhovateľa. Bez jeho pripojenia registrový súd na návrh
neprihliadne. Osoba, ktorá návrh na zápis podpisuje elektronickým podpisom, je po-
vinná zabezpečiť overenie svojich osobných údajov na účely elektronického konania.
Ak sa návrh na zápis podáva elektronickými prostriedkami, tie listiny, ktoré sa k nemu
dokladajú v elektronickej podobe, musia byť podané spolu s návrhom. Inak registrový
súd neprihliadne na návrh. Registrový súd neprihliadne na elektronický návrh ani
vtedy, ak neboli všetky listiny, ktoré sa dokladajú k návrhu v listinnej podobe, doru-
čené na registrový súd súčasne. V situácii, ak sa návrh na zápis podáva elektronicky
a všetky alebo niektoré listiny, ktoré sa k nemu dokladajú, sa podávajú v listinnej po-
dobe, musí byť v návrhu uvedené, ktoré listiny sa podávajú v listinnej podobe a ktoré
v elektronickej podobe.
Elektronické formuláre nachádzame aj v niektorých ďalších právnych predpisoch.
[12]. Podľa § 20 zákona o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov sa konanie začína dňom, keď sa podanie daňového subjektu do-
ručilo orgánu, ktorý je vo veci príslušný konať, alebo dňom, keď daňový subjekt na
výzvu príslušného orgánu doručí doplnené podanie. Ak sa konanie začína z podnetu
orgánu príslušného konať vo veci, konanie sa začína tým dňom, keď tento orgán vy-
konal voči daňovému subjektu alebo inej osobe, voči ktorej je oprávnený konať, prvý

úkon v konaní. Daňové subjekty podávajú správcovi dane, ak je na to príslušný, pri-
znania alebo hlásenia spôsobom, ktorý je v súlade s § 38 zákona („daňové priznanie
alebo hlásenie možno urobiť, okrem iného, aj elektronickými prostriedkami, ak obsah
údajov, ich rozsah a usporiadanie sú totožné so vzorom tlačiva ustanoveného Minis-
terstvom financií SR; daňové priznanie alebo hlásenie, ak sú podané elektronickými
prostriedkami, musia byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom“) a plnia
registračnú a oznamovaciu povinnosť podľa § 31 zákona („...registrácia alebo ozná-
menie podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu sa predkladá správcovi dane
na tlačive, ktorého vzor určí daňové alebo colné riaditeľstvo po dohode s Minister-
stvom financií SR, alebo sa môže podať aj elektronickými prostriedkami podpísané
zaručeným elektronickým podpisom...“), ak nie je ustanovené inak. Podanie urobené
elektronickými prostriedkami (ods. 4), ak nie je podpísane zaručeným elektronickým
podpisom alebo urobené v súlade s dohodou podľa ods. 8 (...ak daňový subjekt chce
doručovať správcovi dane písomnosti elektronickými prostriedkami, ktoré nebudú
podpísané zaručeným elektronickým podpisom, je povinný písomne oznámiť správ-
covi dane údaje potrebné na doručovanie na tlačive, podľa vzoru uverejneného na
internetovej stránke daňového riaditeľstva a internetovej stránke colného riaditeľstva,
o takomto postupe uzavrie správca dane s daňovým subjektom písomnú dohodu, tá
obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania podania
urobeného elektronickými prostriedkami a spôsob preukazovania doručenia...“), tre-
ba doručiť do piatich pracovných dní od jeho odoslania aj v písomnej forme, inak sa
považuje za nedoručené. Pre konanie je rozhodujúci obsah podania, i keď je nespráv-
ne označené. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, čoho sa týka a čo sa navrhuje.
Podanie urobené elektronickými prostriedkami sa prijíma na adresu elektronickej po-
dateľne správcu dane, pričom adresu elektronickej podateľne je správca dane povinný
zverejniť na mieste, ktoré je na oznamovanie informácií obvyklé.
Zákon o správe daní a poplatkov upravuje v § 17a podmienky a spôsoby doručo-
vania elektronickými prostriedkami. Ak daňový subjekt má záujem na tom, aby mu
správca dane doručoval písomnosti elektronickými prostriedkami, je povinný elek-
tronicky správcovi dane oznámiť všetky údaje potrebné na takéto doručovanie, a to
najmä meno a priezvisko fyzickej osoby, daňové identifikačné číslo, jej trvalý pobyt
alebo miesto podnikania, ak je odlišné od miesta trvalého pobytu, obchodné meno
alebo názov právnickej osoby, daňové identifikačné číslo a jej sídlo. Toto oznámenie
musí byť podané podľa vzoru uverejneného na internetovej stránke daňového ria-
diteľstva, internetovej stránke colného riaditeľstva a musí byť podpísané zaručeným
elektronickým podpisom. Z hľadiska účinkov doručenia sa písomnosť považuje za
133

doručenú v deň, keď správca dane príjme potvrdenie od daňového subjektu o jej pre-
vzatí za podmienky, že je podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Ak nedôjde
k potvrdeniu o prijatí písomnosti daňovým subjektom spôsobom uvedeným v pred-
chádzajúcom do troch pracovných dní odo dňa odoslania písomnosti elektronický-
mi prostriedkami, písomnosť nie je považovaná za doručenú. V takomto prípade je
správca dane povinný daňovému subjektu následne doručiť písomnosť na adresu na
doručovanie poštou.
134
Právna úprava elektronického rozhodnutia nie je v správnom poriadku obsiahnutá,
a to na rozdiel od elektronického podania (§ 19 ods. 1-5). Môže preto nastať situácia,
kedy forma podania a rozhodnutia v rámci toho istého konania pred orgánom verejnej
moci nebudú medzi sebou vzájomne korešpondovať. Relevancia právnych následkov
rozhodnutia týmto dotknutá však nie je. Obdobná situácia nastáva aj pokiaľ ide o Ob-
čiansky súdny poriadok, v ktorom elektronická forma rozhodnutia ani jeho náležitostí
nie sú uvedené. Iná legislatívna situácia je pri daňovom konaní (§ 30 zákona o správe
daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov). Tu platí, že
v daňovom konaní možno ukladať daňovú povinnosť alebo priznávať práva len na zá-
klade rozhodnutia. To je pre adresáta platné, ak je doručené riadnym spôsobom alebo
oznámené, ak zákon neustanovuje inak. V prípade, ak má byť rozhodnutie doručené
elektronickými prostriedkami [ods. 2 písm. f)], vlastnoručný podpis, resp. odtlačok
úradnej pečiatky sa nahrádza zaručeným elektronickým podpisom.
Zákon č. 199/2004 Z. z. colný zákon v znení neskorších predpisov umožňuje (§ 32
ods. 3) vyhotoviť a podať prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos úda-
jov colné vyhlásenie. To však musí obsahovať zaručený elektronický podpis. Prijatie
colného vyhlásenia vyhotoveného a podaného takýmto spôsobom musí potvrdiť elek-
tronická podateľňa colného riaditeľstva. Rozhodnutím v colnom konaní (§ 36 ods. 9)
je aj také rozhodnutie, ktoré sa vyhotovuje a odosiela prostredníctvom zariadenia na
spracovanie a prenos údajov a obsahuje zaručený elektronický podpis osoby opráv-
nenej konať v mene colného úradu, resp. ak ide o rozhodnutie, ktoré je vyhotovené
a odoslané prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov automaticky
a súčasne obsahuje zaručený elektronický podpis osoby, ktorá je poverená zabezpečo-
vať prevádzku elektronickej podateľne colného riaditeľstva.

nia)
3. Elektronické podanie a elektronické rozhodnutie (legislatívne odporúča-
Zovšeobecnenie cyklicky sa opakujúcich znakov pri podaniach (označenie subjek-
tu, ktorý je oprávnený konanie iniciovať, ďalej subjektu, voči ktorému toto iniciovanie
smeruje, ako aj presné označenie skutočností, na základe ktorých sa konanie iniciuje,
tiež pomenovanie toho, čo a na akom základe oprávnený subjekt požaduje, komplex-
ný opis skutkového stavu a datovanie a signovanie) alebo rozhodnutiach (znaky ob-
dobné ako pri podaniach, avšak popri dátume a podpise sa tu vyskytuje aj odtlačok
pečiatky príslušného orgánu a označenie miesta vyhotovenia rozhodnutia, v prípa-
de rozhodnutí musí byť jednoznačné, kto rozhodnutie vydal, aký je výrok a odôvod-
nenie rozhodnutia, okrem precízneho označenia účastníkov konania a veci, v ktorej
sa konalo, tiež poučenie účastníkov konania o možnosti využiť prípadne aj opravné
prostriedky), ktoré sú identifikovateľné z existujúcej právnej úpravy, nestačí smerom
do budúcnosti uvažovať výhradne o univerzálnych a všeobecne využiteľných druhoch
týchto dokumentov (tzv. „unifikácii elektronických podaní a rozhodnutí“) z hľadis-
ka systematickej informatizácie procesov vo verejnej správe. Skôr sa domnievame,
že vzhľadom na osobitné charakteristiky jednotlivých foriem konaní a neraz na vzá-
jomnú nekompatibilitu znakov ich podaní alebo rozhodnutí, pritom značne imanent-
ných, je unifikácia možná iba parciálne. Tu je viac žiaduce, aby sa pozornosť obrátila
na odstránenie byrokratických prekážok, a to napr. takých, ktoré opakovane reaktivu-
jú povinnosť oprávneného subjektu realizovať identické podanie na viacerých úrov-
niach konania alebo medzi viacerými subjektmi vystupujúcimi v konaní z dôvodu, že
neexistuje priama prepojenosť medzi jednotlivými úrovňami alebo subjektmi kona-
nia, resp. listinná právna ekvivalencia je zatiaľ legislatívne vyriešená neúplne (možno
pritom dôvodne usudzovať, že odstránenie týchto prekážok by mohlo zvýšiť rýchlosť
konania, rovnako znížiť náklady s ním spojené, teda viesť k vyššej efektívnosti).
Je nesporné, že už prijatý zákon o informačných systémoch verejnej správy musí
byť čím skôr v právnom poriadku doplnený o zákon o elektronickej verejnej správe.
Tu je možno na škodu veci, že zákonodarca legislatívu atomizuje. Riešenie na základe
kódexu (napr. zákon o elektronickej verejnej správe a jej informačných systémoch)
by mohlo ponúknuť verejnosti (predovšetkým laickej, teda „bežným“ využívateľom
elektronických procesov vo verejnej správe) väčšiu prehľadnosť a dostupnosť novej
legislatívy (celosvetovo aktuálne legislatívne trendy preferujú pred roztrieštenosťou
kodifikovanosť).
135

136
Elektronická verejná správa nesmie nahrádzať právne predpisy, ktoré predpoklada-
jú medzi oprávneným subjektom a orgánom verejnej správy osobný kontakt, prípad-
ne listinnú korešpondenciu. Proces informatizácie by mal byť vnímaný ako alternatíva
k súčasnému stavu, zachovanie duálneho systému (osobný, listinný kontakt – elek-
tronický kontakt) je preto riešením takým, ktoré je komfortné pre občana, tiež pri-
rodzené z hľadiska vývoja spoločnosti, jej technologických možností, narastajúceho
životného tempa.
Pripravovaný zákon o elektronickej verejnej správe bude musieť reagovať na niekto-
ré významné a doposiaľ neriešené problémy. Ide napr. o objektívne právne skutočnosti
(plynutie času), pri ktorých sa bude musieť zosúladiť začiatok príslušných lehôt, keďže
medzi podaním (iniciovaním konania) zo strany oprávneného subjektu (elektronic-
kou formou) a momentom doručenia podania povinnému subjektu verejnej správy
môže uplynúť určitý časový úsek (ak je, povedzme, nevyhnutné k podaniu pripojiť za-
ručený elektronický podpis, ktorého originalita však musí byť následne potvrdená).
V niektorých ďalších prípadoch, kedy napr. nebude objektívne (technicky) mož-
né, aby niektoré z obligatórnych náležitostí podaní alebo rozhodnutí boli vyhotovené
elektronickým spôsobom (vlastnoručný podpis, odtlačok pečiatky orgánu verejnej
správy a pod.), tieto budú musieť byť nahradené viacerými novými elektronickými
inštitútmi potvrdenými pripravovanou legislatívou (elektronicky zaručený podpis
osoby oprávnenej konať v mene orgánu verejnej správy, časová pečiatka orgánu verej-
nej správy, atď.).
Zákonodarca bude musieť ustanoviť pravidlá aj pre archiváciu podaní a rozhodnutí
(„elektronický registratúrny poriadok“). Otázkou ostáva, či elektronická forma archi-
vovania je dostatočná (napr. z hľadiska bezpečnosti a ochrany uložených dát pred
poškodením zo strany tretieho subjektu alebo z dôvodov technických), alebo či by
tieto dáta mali byť uložené (konvertované) aj v písomnej podobe (skôr sa domnie-
vame, že písomné archivovanie nie je nevyhnutné, ak získané dáta budú dostatočne
zálohované, keďže transformovať dáta do listinnej formy a následne tieto písomnosti
archivovať by mohlo byť ekonomicky zbytočne nákladné). Elektronická verejná sprá-
va musí byť pre občana komfortná, zrozumiteľná a ľahko využiteľná. On-line dostup-
nosť elektronického registratúrneho poriadku (pod prihlasovacím menom a heslom)
pre každý subjekt konania a na všetkých úrovniach konania by mohla predstavovať
v budúcnosti ideálne riešenie.

Záver
Informatizácia procesov v oblasti verejnej správy má za cieľ vytvoriť moderný sys-
tém, ktorý umožní vzájomnú (elektronickú) komunikáciu subjektov jednotlivých
druhov konaní (colné, daňové, občianskoprávne, správne, obchodnoprávne, sociálne,
atď.) v zmysle právneho poriadku SR pred orgánmi verejnej správy, a to v rámci toho
istého konania a na jeho rôznych úrovniach, avšak bez toho, aby sa bezpodmienečne
vyžadoval priamy osobný kontakt alebo vzájomná písomná (listinná) korešpondencia
medzi dotknutými subjektmi (okrem výnimiek).
Je prežitkom zdôvodňovať, že verejná správa má byť svojou podstatou a povahou
„výhradne“ apolitická a profesionálna, hoci aj to sú a vždy budú kľúčové atribúty vy-
jadrujúce mieru jej kvality alebo nekvality.
Pri komplexnom hodnotení verejnej správy, v existenčných podmienkach nového
milénia, technologickej expanzie v spoločnosti, či časovej náročnosti života je zrejmé,
že tieto historicky bazálne kritériá sú už prekonané. Neuralgické problémy, s ktorými
sa verejná správa neúspešne pasuje po dlhé obdobie (byrokratické prekážky pre bež-
ných občanov, nedostupnosť a neochota úradníkov verejnej správy a pod.), by mohli
byť aspoň čiastočne eliminované práve prostredníctvom informatizácie procesov
v oblasti verejnej správy.
V spracovanom príspevku poukazujeme na skutočnosť, že vo verejnej správe a jej
procesoch nemá ísť na základe informatizácie o komplexnú transformáciu jej dote-
raz fungujúcich mechanizmov, ale o vytvorenie alternatívy, možnosti voľby tak, aby
konkrétny subjekt (občan, živnostník, podnikateľ, zamestnanec a. i.) v určitej životnej
situácii, kedy je oprávnený iniciovať konanie pred orgánom verejnej správy, ho inicio-
val dovolenou formou, avšak na základe svojich subjektívnych a osobných preferencií
(napr. ústnou, písomnou, elektronickou alebo inou), taktiež aby konanie ako celok (ak
je to možné) prebehlo v ním zvolenej forme (vrátane poskytnutia rozhodnutia ako
výstupu z príslušného konania).
Literatúra
[1] Uznesenie vlády SR č. 131/2008 k návrhu stratégie informatizácie verejnej sprá-
vy.
[2] Uznesenie vlády SR č. 331/2008 k návrhu národnej koncepcie informatizácie
verejnej správy.
137

[3] Zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy v znení ne-
138
skorších predpisov.
[4] Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov.
[5] Zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise v znení neskorších predpisov.
[6] Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
[7] Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
[8] Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších
predpisov.
[9] Zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri v znení neskorších predpisov.
[10] Zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy v znení ne-
skorších predpisov.
[11] Vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 25/2004 Z. z. ktorou sa ustanovujú
vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam
listín, ktoré je potrebné k návrhu na zápis priložiť v znení neskorších predpisov.
[12] Napr. zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústa-
Kontakt
ve územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov alebo zákon č.
199/2004 Z. z. colný zákon v znení neskorších predpisov.
Ing. Ľuboš Cibák, MBA
kvestor
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Železničná 14
821 07 Bratislava
E- mail: lubos.cibak@vsemvs.sk
JUDr. Michal Kuril, PhD.
Katedra práva
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Železničná 14
821 07 Bratislava
E-mail: michal.kuril@vsemvs.sk

Abstrakt
Vplyv finančného podporného systému
na rozvoj malých a stredných podnikov
doc. Ing. Alena Daňková, CSc. – Ing. Jozef Daňko, PhD.
Podpora podnikania je významný ekonomický nástroj, ktorý smeruje k rozvoju
a stabilizácii podnikateľského sektora. Podpora malých a stredných podnikov nezna-
mená len zvýhodňovanie malých a stredných podnikov oproti iným podnikom. Za-
meriava sa skôr na vytváranie takého podnikateľského prostredia, ktorého parametre
umožnia rýchly rozvoj malých a stredných podnikov, ich efektívne fungovanie, a tým
aj zlepšenie celkového ekonomického prostredia a elimináciu regionálnych disparít.
Kľúčové slová: malé a stredné podniky, finančný podporný systém, štátna podpora
podnikania
Impact of the financial system to support the development
of small and medium-sized enterprises
Abstract
Encouraging entrepreneurship is an important economic instrument that directs the
development and stabilization of the business sector. Supporting small and medium-
sized enterprises not only favoring small and medium-sized enterprises compared with
other companies. Its focus is on creating an entrepreneurial environment, whose para-
meters allow for quick development of small and medium-sized enterprises, their effecti-
ve functioning and thereby improve the overall economic environment and elimination
of regional disparities.
Keywords: small and medium-sized enterprises, financial support system, state sup-
port for business
Úvod
Príspevok je súčasťou riešenia dvoch výskumných projektov riešených na Vysokej
škole ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave, a to č.3/09 GA „Rozvoj
ľudských zdrojov v malých a stredných podnikoch ako faktor rozvoja vybraného regi-
ónu“ a č.06/09 GA „Regionálne disparity v malom a strednom podnikaní“.
139

Významným faktorom rozvoja malého a stredného podnikania (MSP) je existencia
„Rozvoj prostredia, !udsk"ch ktoré stimuluje zdrojov v výkonnosť mal"ch a malých stredn"ch firiem. podnikoch V záujme ako zlepšenia faktor daného rozvoja
stavu vybraného bol v SR regiónu“ v máji 1995 a #.06/09 schválený GA a do „Regionálne platnosti uvedený disparity prvý v zákon malom o štátnej a strednom podpore
podnikaní“. malého a stredného podnikania (zákon č. 100/1995 Z.z.). V súčasnosti sa štátna
podpora V"znamn"m uskutočňuje faktorom v súlade rozvoja s platným malého zákonom a stredného č. 231/1999 podnikania Z.z. o štátnej (MSP) pomoci je
v existencia znení neskorších prostredia, predpisov. ktoré stimuluje v"konnos$ mal"ch firiem. V záujme zlep%enia
daného Podpora stavu drobného bol v podnikania SR v máji 1995 sa zameriava schválen" predovšetkým a do platnosti na uveden" tieto oblasti: prv" zákon
o %tátnej podpore malého a stredného podnikania (zákon #. 100/1995 Z.z.).
• zakladanie a rozvoj malých a stredných podnikov,
V sú#asnosti sa %tátna podpora uskuto#&uje v súlade s platn"m zákonom #.
• vytváranie nových pracovných miest,
231/1999 Z.z. o %tátnej pomoci v znení neskor%ích predpisov.
• rozvoj vedy a techniky,
•Podpora
zavádzanie drobného pokrokových podnikania výrobkov sa zameriava a technológií, predov%etk"m na tieto oblasti:
140
••
ochrana zakladanie životného a rozvoj prostredia, mal"ch a stredn"ch podnikov,
••
podpora vytváranie vývozu, nov"ch pracovn"ch miest,
• iné oblasti.
• rozvoj vedy a techniky,
Systém • zavádzanie inštitucionálnej pokrokov"ch podpory v"robkov rozvoja malých a technológií, a stredných podnikov v SR pozostá-
va zo štyroch • ochrana foriem 'ivotného podpory prostredia, na národnej, regionálnej a miestnej úrovni (tabuľka 1).
• podpora v"vozu,
Tabuľka 1
Tabu!ka 1
Systém inštitucionálnej podpory malých a stredných podnikov v SR
Systém in!titucionálnej podpory mal"ch a stredn"ch podnikov v SR
ÚROVE#
Národná
Regionálna
Legislatívna Podnikate$ské
slu%by
NR SR
Vláda SR
ZMOS
ZPS
Regionálne
%tátne orgány
a samosprávy
Miestna Mestá a obce
Zdroj: Zdroj: Vlastné Vlastné spracovanie.
spracovanie.
NARMSP
Asociácia
RPIC BIC
SOPK
Regionálne
rozvojové
agentúry
RPIC a BIC
Poradenské
vzdelávacie
centrá
Forma podpory
Finan&ná
podpora
NARMSP
Fondy
Regionálne
banky a fondy
Miestne banky
a fondy
Úverové
záruky
SZRB
Záru#né
schémy
Záru#né
schémy
2

Klasifikácia malých a stredných podnikov a finančná podpora ich rozvoja v Slo-
venskej republike
Európska komisia (EK) zmenila od 1. januára 2005 kategorizáciu MSP. Zvyšujú sa
tým šance podnikov na získanie peňazí zo štátnych a štrukturálnych fondov na pod-
poru malého a stredného podnikania.
V tejto kategorizácii sa zaviedla nová kategória, a to mikropodnik. Ide o podniky
zamestnávajúce do 10 zamestnancov s obratom do 2 miliónov eur ročne. Nová kate-
gória mikropodniku kopíruje najmä podmienky v Taliansku a v ostatných ekonomic-
ky vyspelých štátoch EÚ.
Za malý podnik je považovaný podnik s počtom zamestnancov do 50 a s ročným
obratom najviac 10 miliónov eur.
Stredný podnik zamestnáva najviac 250 zamestnancov a ročný obrat má do 50 mi-
liónov eur, resp. celkovú ročnú bilanciu do 43 miliónov eur.
Cieľom takej kategorizácie MSP bolo podať reálnejší obraz o ekonomickej sile ma-
lých, stredných a mikropodnikov.
Za štátnu pomoc je považovaná každá pomoc v akejkoľvek forme, ktorú posky-
tuje na podnikanie alebo v súvislosti s ním poskytovateľ priamo alebo nepriamo
z prostriedkov štátneho rozpočtu, zo svojho rozpočtu alebo z vlastných zdrojov pod-
nikateľovi.
Priame formy štátnej pomoci sú dotácie a subvencie, úhrada úrokov alebo časti
úrokov z úveru poskytnutého podnikateľovi, nenávratné úvery, prípadne úhrada časti
úveru, realizácia štátnej alebo bankovej záruky, nenávratná finančná pomoc.
Nepriame formy štátnej pomoci sú prevzatie štátnej alebo bankovej záruky, po-
skytnutie úľavy na penále, pokuty alebo iné sankcie, predaj nehnuteľného majetku
a poskytovanie poradenských služieb.
EK zároveň reformovala pravidlá štátnej pomoci v EÚ. Nové všeobecné nariadenie
(GBER on State aid), ktoré nadobudlo účinnosť v júli 2008, významne zjednodušuje,
sprehľadňuje a urýchľuje poskytovanie štátnej pomoci aj slovenským podnikateľom
a sprístupňuje ďalšie druhy štátnej pomoci nad rámec investičnej pomoci.
141

142
Štátna podpora rozvoja MSP v SR je zameraná najmä na zvyšovanie konkuren-
cieschopnosti MSP prostredníctvom vybraných ministerstiev a viacerých centrálnych
inštitúcií.
Podpora podnikania zo štrukturálnych fondov EÚ
Politika EÚ v oblasti podpory MSP je veľmi aktívna. Orientuje sa na tri kľúčové
oblasti, vrátane výhod a úžitkov vyplývajúcich zo spoločného trhu, a to:
•
•
•
na malé a stredné podnikanie
na inovácie
na konkurencieschopnosť.
Začiatok politiky EÚ pre MSP sa datuje od roku 1983, kedy bol prijatý Akčný
program Spoločenstva špeciálne zameraný na podporu MSP. Druhý takýto program
bol zavedený v roku 1987. Tretí viacročný program sa realizoval v rokoch 1997 – 2000.
V decembri 2000 Rada EÚ schválila nový viacročný program pre podniky a podnika-
nie so zameraním na MSP na roky 2001 – 2005, ktorý je považovaný za hlavný zdroj
financovania politiky EÚ v oblasti podnikania.
EÚ je zoskupenie 27 demokratických štátov Európy, ktoré sa dobrovoľne spojili do
politického a ekonomického zoskupenia na dosiahnutie spoločných cieľov a jednoty
v Európe pomocou jednotnej zahraničnej a vnútornej politiky zvrchovaných člen-
ských štátov.
EÚ poskytuje krajinám, ktoré sa stali jej novými členmi, a aj tým, ktoré sa na vstup
ešte len pripravujú, rozsiahlu pomoc. Aj napriek tomu, že EÚ je ako celok jednou
z najprosperujúcejších oblastí s vyspelou ekonomikou, existujú rozdiely medzi niekto-
rými jej členskými štátmi. Rozdielna je aj sociálno-ekonomická úroveň jednotlivých
regiónov. Niektoré sú vysoko rozvinuté a prosperujúce a iné, naopak, zaostávajúce či
upadajúce.
EÚ vytvorila rozsiahly systém pomoci pre menej rozvinuté regióny s cieľom po-
stupne znižovať národné a regionálne rozdiely v hospodárskom rozvoji.
Hlavnú formu finančnej pomoci po vstupe SR do EÚ predstavujú štrukturálne
fondy a Kohézny fond. Podporujú hospodársky rozvoj a vytvárajú pracovné miesta.
Štrukturálne fondy poskytujú základnú pomoc aj v takých oblastiach, ako sú ťažba
uhlia, rekvalifikačné kurzy pre ženy alebo investície do životného prostredia.

Konkurencieschopnosť a inovácia v Európe sa v rokoch 2007 – 2013 podporuje aj
7. rámcovým programom pre výskum, technologický rozvoj a demonštračné činnosti
a Rámcovým programom pre konkurencieschopnosť a inováciu. Tieto programy do-
pĺňajú a vzájomne posilňujú uskutočňovanie lisabonských cieľov.
nia
Regionálna diferenciácia vo finančnej podpore malého a stredného podnika-
Za účelom zistenia regionálnych diferenciácií vo finančnej MSP v SR bol v roku
2010 uskutočnený dotazníkový prieskum využívania finančnej podpory malými
a strednými podnikateľmi v troch vybraných krajoch SR.
Do prieskumu bol vybraný Prešovský samosprávny kraj (PSK), Košický samospráv-
ny kraj (KSK) a Žilinský samosprávny kraj (ŽSK).
Prieskumu sa zúčastnilo spolu 650 respondentov, z toho z PSK 383 respondentov,
t.j. 59 %, z KSK 130 respondentov, t.j. 20 % a zo ŽSK 136 respondentov, čo predstavuje
21 %.
Otázky sa týkali formálnych informácií, ako je počet zamestnancov, oblasť podni-
kania, doba existencie podniku, právna forma, funkcia respondenta v podniku. Ďalšie
otázky sa týkali priamo využívania finančnej podpory a problémov súvisiacich s jej
získavaním a využívaním.
Dotazníkového prieskumu sa zúčastnilo 44 % vlastníkov podnikov a 56 % manažé-
rov v každom kraji. Za účelom zistenia regionálnych disparít ďalšie vyhodnotenia sú
uvedené podľa jednotlivých krajov.
Prešovský samosprávny kraj
Na otázku, či podnik doposiaľ využil nejaký finančný podporný program, 63%
respondentov odpovedalo záporne a 37 % kladne.
Z tých, ktorí využívajú finančnú podporu, 59 % využíva akúkoľvek štátnu finančnú
pomoc a 41% využíva finančnú pomoc z eurofondov.
Z finančných podporných programov NARMSP malé a stredné podniky využívajú
prevažne Mikropôžičkový program (75 % podnikov). Fond rizikového kapitálu vyu-
žilo 25 % podnikov.
Pokiaľ ide o účinnosť využívanej finančnej podpory, 32 % respondentov ju alokova-
143

lo do zvyšovania zamestnanosti, 19 % do zvýšenia tržieb, len 3% do zvýšenia pridanej
hodnoty, 9 % do inovácií a 30 % nevedelo presnejšie definovať účinnosť získaných
finančných prostriedkov.
144
Až 78 % respondentov hodnotilo administratívnu náročnosť spojenú s uchádza-
ním sa o finančnú podporu ako náročnú, 12 % ako nenáročnú a 10 % nevedelo odpo-
vedať.
Košický samosprávny kraj
Na otázku, či podnik doposiaľ využil nejaký finančný podporný program, 6 % res-
pondentov odpovedalo záporne a 35 % kladne.
Z tých, ktorí využívajú finančnú podporu, 71 % využíva akúkoľvek štátnu finančnú
podporu a 29 % využíva finančnú podporu z eurofondov.
Z finančných podporných programov NARMSP malé a stredné podniky využívajú
viac prostriedky z Fondu rizikového kapitálu (65 %) , mikropôžičky využíva len 35 %
podnikov. V porovnaní s PSK je to presne opačne, keď MSP majú väčší záujem o mik-
ropôžičky.
Pokiaľ ide o účinnosť finančnej podpory pre podnik, 20 % podnikov využilo fi-
nančnú podporu na zvýšenie zamestnanosti, 25 % na zvýšenie tržieb, 5 % na zvýšenie
pridanej hodnoty, 15 % na rozvoj inovácií a 35 % respondentov nevedelo odpovedať
na otázku.
Podobne ako v PSK, až 70 % respondentov hodnotilo administratívnu náročnosť
spojenú s uchádzaním sa o finančnú podporu ako náročnú, 5% ako nenáročnú a 25%
nevedelo odpovedať.
Žilinský samosprávny kraj
V tomto regióne na otázku, či podnik využíva finančný podporný program, až 67%
respondentov odpovedalo záporne a len 33 % podnikov doposiaľ využilo tento druh
podpory.
Z tých, ktorí využívajú finančnú podporu, 71 % využíva akúkoľvek štátnu finančnú
podporu a 29 % využíva finančnú podporu z eurofondov.
Z finančných podporných programov NARMSP malé a stredné podniky v tomto
kraji využívajú viac prostriedky z Mikropôžičkového programu a len 33 % využíva

finančnú podporu z Fondu rizikového kapitálu. V tejto oblasti je situácia podobná ako
v PSK.
Pokiaľ ide o účinnosť finančnej podpory pre podnik, 23 % podnikov využilo fi-
nančnú podporu na zvýšenie zamestnanosti, 5 % na zvýšenie tržieb, 14 % na zvýšenie
pridanej hodnoty, 33 % na rozvoj inovácií a 25 % respondentov nevedelo odpovedať
na otázku.
Podobne ako v PSK a v KSK, 62 % respondentov hodnotilo administratívnu nároč-
nosť spojenú s uchádzaním sa o finančnú podporu ako náročnú, 24% ako nenáročnú
a 14% nevedelo odpovedať.
Zaujímavé boli zistené informácie týkajúce sa prekážok pri získavaní akejkoľvek
finančnej podpory zo štátnych a štrukturálnych fondov. Z celého počtu respondentov
55% za najväčšie prekážky pokladá administratívnu náročnosť, byrokraciu a zdĺha-
vé vybavovanie. 15 % respondentov uviedlo nutnosť korupcie, 6 % nekvalifikovaný
prístup úradníkov, 4 % nutnosť známosti, ( jedna z odpovedí: „Predovšetkým musia
byť známosti a konexie, v opačnom prípade nemáte šancu získať u nás finančnú pod-
poru“), 3 % uviedlo nedostatok vlastných finančných prostriedkov na vypracovanie
projektov, 3 % uviedlo nesplnenie kritérií na uchádzanie sa o finančnú podporu, 2 %
za prekážky považuje nedostatok informácií a slabú propagáciu o finančnej podpore,
1 % neprejavuje doposiaľ záujem o podporu.
Zhrnutie získaných informácií a záver
Podnikateľská verejnosť neustále poukazuje na nedostatočnú podporu najmä MSP
v porovnaní s pomocou, ktorá je venovaná tomuto sektoru vo vyspelých trhových
ekonomikách EÚ a v iných krajinách. Preto prvoradou úlohou vlády SR by malo byť
systematické zlepšovanie prostredia pre podnikanie a zefektívňovanie štátnej pomo-
ci a podpory, finančnej zvlášť. Podporný systém u nás je ešte stále pomerne zložitý
a málo prehľadný. Je v ňom príliš veľa aktérov, čím sa zamedzuje sprehľadnenie toku
alokácie finančných prostriedkov z jednotlivých fondov a aj účinná kontrola prideľo-
vania a využívania finančnej podpory pre malý a stredný podnikateľský sektor.
Z výsledkov prieskumu využívania finančného podporného systému MSP vyplýva,
že vo vybraných troch krajoch SR viac ako 60% týchto podnikov doposiaľ nevyužíva-
lo žiadnu formu štátnej finančnej podpory alebo podpory z fondov EÚ. Za najväčšie
dôvody nezáujmu o akúkoľvek finančnú pomoc uviedli podniky najmä náročnú a zdĺ-
havú administratívu a byrokraciu spojenú s uchádzaním sa o podporu.
145

146
Najvýraznejšie disparity v sledovaných regiónoch boli zistené v účinnosti finanč-
nej podpory pre podnik. V PSK, ktorý sa vyznačuje najvyššou mierou nezamestna-
nosti z vybraných krajov, najviac je využívaný Mikropôžičkový program, to znamená
program pre podniky s počtom zamestnancov do 50 (mikro a malé podniky), ktorý je
určený na riešenie zamestnanosti s preferovanou výškou 1 659, 70 – 4 979,88 eur.
Finančnú podporu z Fondu rizikového kapitálu, ktorý je určený predovšetkým
obchodným spoločnostiam podnikajúcim v priemysle, vo výrobných službách, ino-
vatívnym podnikom a podnikom pôsobiacim v oblasti aktívneho cestovného ruchu,
využívajú prevažne stredné podniky s počtom zamestnancov do 250. Tie prejavovali
najväčší záujem vo všetkých krajoch o finančný program Regionálny fond štartovacie-
ho kapitálu s preferovanou výškou finančných prostriedkov 66 380 – 99 582 eur.
Nedostatky a prekážky v oblasti finančnej podpory MSP vyplývajúce z uskutoč-
neného dotazníkového prieskumu pretrvávajú už niekoľko rokov. Ich odstraňovanie
súvisí s kvalitou podnikateľského prostredia v SR, ktoré vyjadrené indexom podnika-
teľského prostredia (IPP) od 2. polroku 2006 doteraz má klesajúcu hodnotu. Pritom
druhý najväčší pokles podnikatelia v SR pripisujú položke efektívnosť hospodárenia
štátu a prístupu k štátnej pomoci pre malý a stredný podnikateľský sektor.
Aj napriek niektorým pozitívnym výsledkom v hodnotení podnikateľského prostre-
dia v SR, využívaniu existujúcej štátnej finančnej podpory, ako aj podpory z eurofon-
dov pre MSP, možno v závere konštatovať, že disparity v ekonomickej sile podnikov sa
odstraňujú zdĺhavo, nevýrazne, a takýto vývoj zhoršuje predpoklady slovenskej eko-
nomiky na dosahovanie dlhodobo udržateľného hospodárskeho rastu.

Literatúra
[1] DAŇKOVÁ, A.: Štátna finančná podpora malého a stredného podnikania v Slo-
venskej republike. Bratislava: VŠEMvs, 2009. s. 57 – 62. ISBN 978-80-970272-2-
3.
[2] DAŇKOVÁ, A. a kol.: Podnikanie malých a stredných podnikov. Prešov, 2007 .
s.198. ISBN978-80-7165-628-9.
[3] Podpora malého a stredného podnikania v SR. Bratislava: NARMSP, 2009.
Kontakt
doc. Ing. Alena Daňková, CSc.
Katedra manažmentu
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Železničná 14
821 07 Bratislava
E-mail: alena.dankova@vsemvs.sk
Ing. Jozef Daňko, PhD.
Katedra ekonómie a financií
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Železničná 14
821 07 Bratislava
E-mail: jozef.danko@vsemvs.sk
147

148
Abstrakt
Etické kódexy v manažmente organizácií rôzneho typu
v Slovenskej republike
Mgr. Ing. Jaroslav Dobiš, PhD.
Etický kódex sa čoraz častejšie stáva jedným z ústredných dokumentov organizácie,
ktorými sa prezentuje nielen dovnútra, ale aj navonok. Cieľom príspevku je porovnať
vybrané etické kódexy komerčných, nekomerčných, verejných aj štátnych organizácií
s akcentom na spoločné črty a rozdielnosti a zistiť dostupnosť publikovaných etických
kódexov malých organizácií. Zo zistených skutočností je cieľom sa pokúsiť popísať
stav unifikácie etických kódexov a poukázať na možnosť ďalšieho výskumu v tejto ob-
lasti pre účely praxe, ale aj vzdelávacieho procesu.
Kľúčové slová: etický kódex, etika, správanie sa, norma, hodnota, ľudské práva, ži-
votné prostredie, pracovné prostredie, ochrana spotrebiteľa, antidiskriminačné prak-
tiky, ochrana hospodárskej súťaže, protikorupčné opatrenia, konflikt záujmov
Ethical codes in management of different types of organisation
in Slovak Republic
Abstract
The code of ethics is becoming one of rock bottom documents of the corporation, via
which corporation presents itself not only to inside environment, but to the publics and
external environment as well. The objective of this article is to compare codes of ethics of
selected corporations from various sectors of society, commercial, non commercial, pub-
lic and state, with focus on common features and differences and to discover availability
codes of ethics of small enterprises. From collected and determined knowledge to define
state of unification of codes of ethics, and to outline the possibility of further research in
this area for entrepreneurship practice and for university education process.
Keywords: ethical code, ethics, behavior, norm, value, human rights, living environ-
ment, working environment, consumer protection, antidiscrimination practice, economic
competition protection, anticorruption action, conflict of interests

Etický kódex v širšom kontexte predstavuje očakávania organizácie v správaní sa
zamestnanca najmä v pracovných situáciách, ale môže upravovať aj mimopracovné
správanie sa.
V užšom kontexte etický kódex predstavuje súhrn usmernení zamestnancov a ma-
nažérov tak, aby ich činnosť a správanie sa viedlo k nasledujúcim dôsledkom:
•
•
•
súlad s právnymi a spoločenskými normami správania sa,
vývoj zdravej kultúry organizácie,
priaznivé hodnotenie organizácie v očiach verejnosti.
Úmyselne nezaraďujeme uvedené body do poradia, pretože ich zoradenie do po-
radia podľa významu je subjektívnym názorom hodnotiaceho, ktorý vyplýva najmä
z osobných skúseností. Navyše, podľa nášho názoru, je hodnota každého vyššie uve-
deného dôsledku rovnako významná.
Funkciou etického kódexu je poskytnúť zamestnancom a manažérom:
•
•
•
•
informáciu o tom, ako si majiteľ organizácie, prípadne jej zriaďovateľ a záro-
veň a vedenie predstavuje správanie sa zamestnanca a manažéra,
návod, akým spôsobom upraviť svoje správanie sa v organizácii tak, aby toto
správanie sa viedlo k harmonickému a bezproblémovému plneniu vytýčených
cieľov,
možnosť posúdiť svoje vzorce správania sa a výkonu činností v morálnych
dimenziách organizácie,
oporu pri rozhodovacích procesoch, najmä v situáciách neštandardných, ale-
bo neupravených osobitnými vnútropodnikovými normami, ktoré upravujú
jednotlivé procesy, najmä v situáciách konfliktných.
Cieľom etického kódexu je o. i. posilniť súdržnosť kolektívu definovaním účelných
rámcov správania sa.
Štruktúra etických kódexov je taktiež veľmi rôznorodá. Úvodnú časť tvorí obvykle
preambula, v ktorej je vyjadrený obsah a zmeranie aktivít organizácie, a zároveň aj
jej záväzok k etickému konaniu. Jadro tvoria jednotlivé okruhy oblastí správania sa
zamestnanca a manažéra, pričom sú aj obsahovo špecifikované. Obsahová špecifiká-
cia má zreteľne a jasne charakterizovať hodnotové priority organizácie. Správanie sa
149

zamestnanca a manažéra má byť prinajmenšom v súlade s aktuálnym stavom práv-
nych a spoločenských noriem. Je vizitkou vysokej úrovne organizácie, ak v niekto-
rých oblastiach ustanovuje aj mierne nadčasové požiadavky na správanie sa svojich
zamestnancov a manažérov. Oblasti sa líšia v závislosti od obsahu činností a cieľov
organizácie. Rozsah etického kódex je obmedzený iba vtedy, ak má požiadavkami
na účelnosť a na prijateľnosť rozsahu z hľadiska schopnosti človeka vnímať a prijímať
informácie. Jeho štruktúra by mala byť kreovaná predovšetkým s ohľadom na logické
nadväznosti a s ohľadom na ciele organizácie.
150
Príprava etického kódexu je obvykle spoločným dielom vedenia organizácie a jej
vlastníka, resp. jeho zástupcu, alebo zriaďovateľa. Je obvyklé, že organizácie si out-
sorcujú externých poradcov, a to najmä odborníkov z oblasti práva a etiky (Delphi
metóda).
Hlavne veľké organizácie sa snažia o vypracovanie univerzálnych etických kódexov.
Jeden z takýchto kódexov vznikol za účasti spoločností U.S. Steel Košice, s.r.o., Coca -
Cola Slovakia, s.r.o., Slovnaft, a.s., Slovenské telekomunikácie, a.s., pričom oporou pre
ich vypracovanie bol aj dokument Basic Guidelines for Codes of Business Conduct,
ktorý vypracovalo Ministerstvo hospodárstva USA.
Slovnaft, a.s. je dnes členom skupiny Slovnaft, ktorý je členom skupiny MOL. Po
začlenení sa Slovnaftu do novej skupiny sa činnosť zamestnancov a manažérov Slov-
naftu, a.s. začala riadiť novým etickým kódexom skupiny Slovnaft, ktorý je sloven-
ským znením etického kódexu skupiny MOL, platným pre skupinu Slovnaft ako člena
skupiny MOL, ktorej hodnoty skupina Slovnaft zdieľa. Tento etický kódex sa snaží
poskytovať rámec a pravidlá pre riešenie etických otázok. Jeho hodnoty a zodpoveda-
júce usmernenia platia pre každého zamestnanca a dodávateľa pracujúceho pre sku-
pinu Slovnaft a skupinu MOL. Svoje kľúčové hodnoty považuje skupina MOL za tak
významné, že požaduje, aby sa s jej etickým kódexom zoznámili nielen jej zamestnan-
ci a manažéri, ale aj obchodní partneri. [5].
Dňa 9. septembra 2010 spoločnosť Slovenské elektrárne, a. s. prijala aktualizované
verzie etického kódexu a plánu nulovej tolerancie korupcie ako dokumenty nadväzu-
júce na etický kódex z roku 2006 a plán nulovej tolerancie korupcie z roku 2007. V
dokumentoch sú zakotvené etické záväzky a povinnosti pri vykonávaní podnikateľ-
ských aktivít a činností zamestnancami spoločnosti Slovenské elektrárne, a. s., ako aj
všetkými ostatnými fyzickými a právnickými osobami s akýmkoľvek právnym, ale-
bo iným vzťahom k spoločnosti. Zároveň plán nulovej tolerancie korupcie definuje

základné princípy boja proti korupcii. Zamestnanci, členovia štatutárneho orgánu a
Dozornej rady spoločnosti Slovenské elektrárne, a. s. a iné osoby, ktorým to vyplýva
zo zmluvy alebo z iného právneho dôvodu, sú povinní oznámiť každé porušenie alebo
podozrenie z porušenia tohto plánu nulovej tolerancie korupcie a všeobecnejšie aj
etického kódexu útvaru interného auditu spoločnosti Slovenské elektrárne, a. s., ktorý
je zodpovedný za analýzu takéhoto oznámenia, a ktorý vykoná všetky potrebné kroky
na objasnenie vzniknutej situácie. [6].
Etický kódex spoločnosti Orange uvádza, že „my v spoločnosti Orange sme pri-
pravení riadiť sa hodnotami, ktoré naša značka reprezentuje. To znamená, že všetko
čo robíme, robíme čestne, priamo, dynamicky, priateľsky a povzbudivo. Pri práci do-
držiavame naše hlavné zásady podnikania a snažíme sa urobiť viac, ako očakávajú od
nášho podniku druhí. Toto sme my.“ [7]. Je to jasný príklad toho, ako organizácia
prezentuje svoj hodnotový cieľ.
Aj firmy a väčšie spoločnosti pôsobiace v takej kontroverznej oblasti, ako je predaj
ojazdených automobilov, sa snažia o vypracovanie svojich etických kódexov. Príkla-
dom môže byť etický kódex zamestnanca a externého spolupracovníka AAA Auto.
K jeho pilierom patrí rešpektovanie zákonov danej krajiny, úcta a dôvera voči nad-
riadeným kolegom, maximálna ústretovosť voči zákazníkom, záväzok mlčanlivosti
vzhľadom na interné informácie, konanie v záujme firmy a jej dobrej povesti, ohľad
na životné prostredie. Kódex sa ako firemný dokument radí k všeobecne platným pra-
covnoprávnym predpisom a pre každého zamestnanca spoločnosti AAA AUTO pred-
stavuje základný popis etických noriem, na rešpektovaní ktorých je postavená firemná
filozofia celej spoločnosti. Každý zo zamestnancov a externých spolupracovníkov si je
vedomý, že rešpektovanie etického rozmeru vlastnej práce, a teda aj jeho osobné dob-
ré meno, je dôležité pre vnímanie serióznosti celej firmy Autocentrum AAA AUTO.
[8].
Ďalšou kontroverznou oblasťou z pohľadu kvality prác je stavebníctvo. Aj tu si veľ-
ké organizácie uvedomili potrebu aktívne pôsobiť jednak na vlastných zamestnan-
cov, ale aj na verejnosť s cieľom zvýšiť kvalitu práce, ale aj jej vnímanie verejnosťou.
V etickom kódexe spoločnosti Váhostav, a.s. sa uvádza, že jej zamestnanci prejavujú
vôľu presadzovať vysokú úroveň profesionality a cti pri komunikácii so svojimi zákaz-
níkmi, s konkurenciou a s celou verejnosťou a vysokú úroveň odbornej spôsobilosti
pri realizácii zákaziek. Úmyslom Váhostavu, a. s. je povzbudzovať čestnú a zdravú
súťaž na stavebnom trhu v rámci akciovej spoločnost, a tým prispievať k zlepšovaniu
jej dobrého mena. [9].
151

152
Aj projekty medzi komunitou a súkromným sektorom sa vyznačujú snahami
o úpravu etických rámcov správania sa. Príkladom je spoločnosť KOSIT, a.s., ktorá
vznikla na základe projektu mesta Košice. Vypracovala svoj etický kódex, ktorý má
slúžiť predovšetkým ako interný firemný manuál záväzný pre všetkých zamestnancov
pracujúcich pre spoločnosť. Mesto Košice v roku 2000 vypísalo medzinárodný tender
na predaj vlastnej spaľovne ekonomickému subjektu, ktorý mal s mestom Košice za-
ložiť spoločný podnik na zber a zneškodnenie komunálneho odpadu, ďalej realizovať
investičný plán zameraný na modernizáciu a kompletizáciu systému zberu a spraco-
vania komunálneho odpadu. Hlavným dôvodom pre vypracovanie etického kódexu
bolo eliminovať nevhodné praktiky, ktoré spôsobujú pokles záujmu o spoločnosť, ob-
jasniť politiku firmy v chúlostivých otázkach, posilniť vnútropodnikovú disciplínu,
pozitívne motivovať zamestnancov posilnením ich vedomia, že pracujú v etickom
prostredí s jasnými pravidlami platnými pre každého z nich. [10].
Príkladom etického kódexu v oblasti verejného sektora je etický kódex Sociálnej
poisťovne.
Vyjadruje jej ambíciu stať sa modernou verejnoprávnou inštitúciou, s významnou
a unikátnou pozíciou v systéme sociálneho poistenia SR, ktorá s využitím moderných
princípov organizácie, riadenia a informačno-komunikačných technológií efektívne
vykonáva pre svojich klientov sociálne poistenie s cieľom svojimi službami naplniť ich
zákonné nároky. Je jedným z prostriedkov realizácie strategických cieľov Sociálnej po-
isťovne v oblasti implementácie časti sociálnej politiky štátu v oblasti dôchodkového
poistenia, nemocenského poistenia, úrazového poistenia, poistenia v nezamestnanos-
ti a garančného poistenia a lekárskej posudkovej činnosti. Východiskom pre etický
kódex Sociálnej poisťovne je jej stratégia do roku 2012 a napĺňanie jej vízie. Etický kó-
dex Sociálnej poisťovne stanovuje uznávané hodnoty Sociálnej poisťovne, na ktorých
je budovaná a rozvíjaná inštitucionálna kultúra vo vzťahu k štátu, ku klientom, k iným
inštitúciám a k vlastným zamestnancom. [11].
Pozornosť si zaslúži aj etický kódex euromeny, vypracovaný za účasti splnomoc-
nenca vlády pre zavedenie eura v SR, Podnikateľskej aliancie Slovenska a Ministerstva
financií SR a ktorý má viac 3 000 dobrovoľných signatárov. Mal snahu upraviť sprá-
vanie sa podnikateľských subjektov v procese zavádzania eura. V preambule deklaruje
záväzok signatárov nezneužiť proces zavedenia eura na neodôvodnené cenové pohyby
produktov a služieb, ako aj spôsob správania sa pri zavádzaní eura, ako napríklad du-
álne zobrazovanie, zobrazovanie konverzného kurzu, zabezpečenie dostatočného ob-
jemu hotovosti v euro a iné, všetko s cieľom napomôcť čo najhladší priebeh výmeny

peňazí počas duálneho obehu a s cieľom podporiť eurointegračné procesy SR, vrátane
kampane pod heslom: „Každý cent sa ráta”. [12].
Ďalším zaujímavým príkladom sú etické zásady reklamnej praxe platné na území
SR (znenie schválené na VZ RPR dňa 20. novembra 2001, v znení zmien schválených
na VZ RPR dňa 10. februára 2004, 20. septembra 2005, 21. marca 2006, 28. novembra
2006 a 11. decembra 2007). Etický kódex reklamnej praxe vydáva Rada pre reklamu
(ďalej len„Rada“) podľa čl. VII a v súlade s čl. XIV svojich stanov. Účelom kódexu je
kodifikovať etické zásady reklamnej praxe v SR a prispieť tak k tomu, aby reklama v
SR čo najlepšie slúžila zadávateľom reklamy a spotrebiteľom, aby spĺňala etické hľa-
diská reklamy požadované verejnosťou SR, aby bola predovšetkým pravdivá, čestná a
slušná, a aby svojím obsahom a formou v rozsahu tohto kódexu rešpektovala medzi-
národne uznávané zásady reklamnej praxe vypracované Medzinárodnou obchodnou
komorou. Kódex nenahrádza právnu reguláciu reklamy, avšak nadväzuje na ňu usta-
novením etických zásad. [13].
Porovnaním jednotlivých etických kódexov sme zistili, že majú niektoré spoločné
črty, ale aj sústavu odlišných čŕt. Pokiaľ ide o spoločné črty, ani u tých sa nedá po-
vedať že by boli spoločné pre všetky etické kódexy. Možno konštatovať, že skúmané
etické kódexy sa vyznačujú pomerne veľkou rozmanitosťou čo do rozsahu, štruktúry,
ale i obsahu, i čo do spôsobu použitia jazykových prostriedkov. Prevažuje v nich viac
etický než právny aspekt.
Veľkou zriedkavosťou je nájsť na internete etické kódex malých firiem. Jednou
z nich je napríklad etický kódex, ktorý sa týka zamestnanca firmy Stavebniny Spurný.
K jeho pilierom patrí rešpektovanie zákonov krajiny, úcta a dôvera voči nadriadeným
a kolegom, maximálna ústretovosť voči zákazníkom, záväzok mlčanlivosti vo veci
interných informácií, konanie v záujme firmy a jej dobrej povesti, ohľad na životné
prostredie.
Ďalej sme zistili, že len zriedka sa objavia pokusy o zadefinovanie všeobecných pra-
vidiel, respektíve všeobecného etického kódexu podnikateľa, alebo malej organizácie.
Jedným z takýchto pokusov bol článok T. Rundesovej v Hospodárskych novinách.
Autorka tu uvádza, že „ možno krátkodobo obchodovať i bez dobrých mravov, ale
obstáť dlhodobo bez rešpektovania určitých zásad a princípov slušného podnikania je
komplikované a takmer nemožné. [14].
153

154
Záver
Malé organizácie najmä v období rastu nemajú čas na vypracovanie etických kó-
dexov a často si ich majitelia ani neuvedomujú potrebu vypracovania takýchto doku-
mentov. Pritom sa spoliehajú na vlastné komunikačné a presvedčovacie schopnosti.
Aj v pedagogickom procese pri práci so študentmi sme si všimli, že etiku ako takú
vnímajú len ako určitú oddychovú tému, ktorú je potrebné „prečkať“.
Je potrebné si uvedomiť, že etika vo výkone manažérskej činnosti je jedným z naj-
dôležitejších aspektov výkonu práce, v dnešnej dobe často prinajmenšom tak dôležitá
ako odbornosť sama. Nerešpektovanie etických princípov môže viesť nielen k oslabe-
niu pozície organizácie v priestore, v ktorom sa pohybuje, ale môže spôsobiť aj vážne
konflikty so zákonom, ktoré rezultujú do konaní o náhradu škody, do správnych ko-
naní vo veciach pokút, ale aj do trestných konaní.
Z tohto dôvodu sme začali tvoriť univerzálny etický poriadok pre malé a stredné
organizácie, v ktorom sú vymedzené spoločné univerzálne črty etických kódexov bez
ohľadu na okruh činnosti. Tieto črty sú obsahovo logicky zoradené, a to s ohľadom
na hľadisko členenia prostredia organizácie na vnútorné a vonkajšie prostredie, na
možné právne, ale i trestnoprávne konzekvencie, na dopady na schopnosť realizovať
ciele organizácie, na obchodné dopady a na spoločenské dopady. Kódex je „otvorený“
tak, aby jeho používateľ mohol z neho vylúčiť tie ustanovenia, ktoré nehodlá aplikovať,
a aby boli v ňom predpripravené možnosti vytvoriť väzbu na osobitné ustanovenia
charakterizujúce osobitosti činnosti organizácie. Kódex bude doplnený o komentár,
zdôvodňujúci väzbu jednotlivých ustanovení na konkrétne právne normy, spoločen-
ské normy, ako aj zdôvodnenie psychologických aspektov správania sa jednotlivca
a skupiny. Zahrňuje určité spoločné črty etických aspektov a je členený nasledujúco:
•
•
všeobecné spoločenské hodnoty (rešpektovanie základných ľudských práv
a hodnôt, úcta, česť, rešpekt),
princípy vnútri organizácie (ochrana zdravia a bezpečnosť pri práci, vzťahy
v jednotlivých skupinách vnútorného prostredia organizácie a medzi nimi,
úprava správania sa jednotlivca, ako je sexuálne obťažovanie, oblečenie, vy-
jadrovanie sa, psychická záťaž a zaťažovanie, antidiskriminačné praktiky,
protikorupčné opatrenia, konflikt záujmov, statočnosť predaja a marketin-
gových praktík, dodržiavanie procesných postupov, správa zvereného ma-
jetku, nakladanie s informáciami, úprava politickej, náboženskej a spolo-

•
čenskej činnosti na pracovisku, pracovné prostredie, mimopracovné aktivi-
ty organizácie,
princípy správania sa k vonkajšiemu prostrediu organizácie (ochrana život-
ného prostredia, ochrana hospodárskej súťaže, ochrana spotrebiteľa, postupy
pri prijímaní do zamestnania, vzťahy so zákazníkmi, partnermi, resp. k cieľo-
vej skupine, vzťahy s konkurenciou, vzťahy s komunitou a štátom).
Veríme, že takýto vzorový univerzálny etický poriadok pre malé organizácie bude
prínosom tak pre podnikateľov, ako aj pre študentov teórie manažmentu.
Literatúra
[1] SEDLÁK, M.: Manažment. Bratislava: Iura Edition, 2008.
[2] GOZORA, V.: Podnikový manažment. Nitra: SPU, 2005.
[3] GOZORA, V., DOBIŠ, J.: Podnikateľské štruktúry v PPOK. Nitra: SPU, 1999.
[4] Zbierka zákonov SR.
[5] Dostupné na internete: http://www.slovnaft.sk/sk/o_nas/nasa_spolocnost/ ria-
denie _spolocnosti /eticky_kodex/.
[6] Dostupné na internete: http://www.seas.sk/spolocnost/eticky-kodex/).
[7] Dostupné na internete: http://www.orange.sk/web/onas/spolocenska zodpoved
nost/kodex/eticky_kodex.html.
[8] Dostupné na internete: http://www.aaaauto.sk/sk/eticky-kodex/text.html?id=84.
[9] Dostupné na internete: http://www.vahostav-sk.sk/index.php?page=80.
[10] Dostupné na internete: http://www.kosit.sk/eticky-kodex/).
[11] Dostupné na internete: http://www.socpoist.sk/eticky-kodex/393s).
[12] Dostupné na internete: http://www.euromena.sk/eticky-kodex/1570s).
[13] Dostupné na internete: http://www.rpr.sk/sk/nav/eticky-kodex).
[14] Dostupné na internete: http://hnonline.sk/c3-20343050-k00000_d).
Kontakt
Mgr. Ing. Jaroslav Dobiš, PhD.
Katedra manažmentu
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Železničná 14
821 07 Bratislava
E-mail: jaroslav.dobis@vsemvs.sk
155

156
Svedkovia minulosti - múzeá ako organizácie budúcnosti
Abstrakt
PhDr. Katarína Dobrotková, PhD.
SR disponuje bohatstvom kultúrneho dedičstva a rozvinutou sieťou kultúrnych in-
štitúcií. Po celej SR sú zastúpené organizácie, ktoré svojou činnosťou zhromažďujú,
chránia a prezentujú rôzne formy nášho kultúrneho dedičstva. Medzi nimi majú vý-
znamnú úlohu múzeá, ktoré prinášajú svedectvá z minulosti. Príspevok sa zaoberá ich
nenahraditeľným významom pre spoločnosť.
Kľúčové slová: kultúra, múzeum, organizácia, spoločnosť
Museum - witnesses of past like an organizations of the future
Abstract
Slovak Republic dispose with richess of cultural inheritance and developed net of cul-
tural institutions. Through whole Slovak Republic are represented organizations, which
by their activity gather, protects and present various forms of our cultural inheritance.
Between them have got important task museums, which bring us testimony from past.
The article deals with their irreplaceable importance for society.
Keywords: culture, museum, organization, society

Úvod
Cieľom príspevku je poukázať na význam kultúrnych inštitúcií, a to múzeí pre spo-
ločnosť a ich vplyv na rozvoj regiónov. V modernej demokratickej spoločnosti plní
kultúra veľmi dôležité a významné úlohy. Prispieva ku kvalite života občanov a je dô-
ležitým nositeľom spoločenských a sociálnych funkcií, etických hodnôt a pozitívnych
návykov občanov. Pojem kultúra v širšom zmysle slova chápeme ako jeden z dôle-
žitých faktorov rozvoja krajiny, ktoré výrazne ovplyvňujú kvalitu života jednotlivca
i spoločnosti. Kultúra je súhrn materiálnych i duchovných hodnôt, vytvorených tvo-
rivou prácou ľudských generácií v priebehu historického vývoja ľudskej spoločnosti,
ako aj spôsob ich osvojovania, odovzdávania a rozvíjania tej ktorej spoločnosti.
1. Význam kultúrnych organizácií pre spoločnosť
V našej spoločnosti má kultúra, žiaľ, druhoradé postavenie, a preto by sme sa mali
zamyslieť nad tým, ako zmeniť vzťah ľudí ku kultúre a k jej miestu v živote spoločnos-
ti.
Skúsenosti potvrdzujú, že v mestách s historickým, kultúrnym a ekologickým po-
tenciálom sa lepšie vytvárajú podmienky pre rozvoj služieb, vďaka ktorým existuje
možnosť prilákať viac návštevníkov.
Pod pojmom kultúrne dedičstvo sa rozumejú nielen kultúrne pamiatky hmotné-
ho charakteru, ale aj duchovné hodnoty a poznanie skutočnej minulosti. Takto kom-
plexne ponímané kultúrne dedičstvo predstavuje mimoriadne bohatý potenciál, ktorý
existuje, a ktorý veľmi silno pôsobí na každom stupni reťazca budovania identity, a to
či už osobnej, občianskej, národnej, alebo aj európskej. Kultúrne dedičstvo vytvára
priestor pre angažovanie občanov v území a záujmu o veci verejné, pre zvyšovanie
atraktivity prostredia pre bývanie, pre rekreáciu, prácu a podnikanie, pre posilňova-
nie identity sídla a regiónu, pre podporu pocitu domova a poznania prostredia. [ 2, s.
136].
Kultúrne inštitúcie majú zaujímavú a širokú ponuku pre návštevníkov, ale, žiaľ,
návštevnosť v mnohých organizáciách je veľmi nízka. Preto by sa organizácie s nižšou,
či nízkou návštevnosťou mali zamerať na výskum publika. Výskumom publika by or-
ganizácie identifikovali bariéry, ktoré bránia návštevníkom v návštevnosti, a následne
by sa ich mali pokúsiť odstrániť. Zároveň by mali širokú verejnosť oboznamovať s ich
poslaním a poukázať na to, aká významná je ich existencia pre spoločnosť.
157

158
2. Kultúrne organizácie na území Slovenskej republiky
Na území SR je zriadených 106 múzeí. Najviac múzeí sa nachádza v Bratislavskom
samosprávnom kraji. V roku 2009 v tomto kraji zabezpečovalo muzeálnu činnosť 25
múzeí. Druhým krajom s najvyšším počtom múzeí je Banskobystrický samosprávny
kraj s pôsobnosťou 17 múzeí. Najnižší počet múzeí bol zaznamenaní v Trnavskom
samosprávnom kraji. V roku 2009 v tomto kraji pôsobilo 8 múzeí.
bol zaznamenaní v Trnavskom samosprávnom kraji. V roku 2009 v tomto kraji
pôsobilo 8 múzeí.
Počet múzeí v SR za jednotlivé roky
Múzeá
podľa územia
Počet múzeí v Slovenskej republike
Počet múzeí v Slovenskej republike
Tabuľka 1
Tabuľka 1
2005 2006 2007 2008 2009
Bratislavský kraj 19 22 23 24 25
Trnavský kraj 7 7 7 7 8
Trenčiansky kraj 10 10 11 11 10
Nitriansky kraj 9 12 12 10 12
Žilinský kraj 11 12 12 11 12
Banskobystrický
kraj
16 14 17 16 17
Prešovský kraj 11 10 12 13 13
Košický kraj 9 8 9 9 9
Spolu 92 95 106 101 106
Zdroj: MK SR, 2010 a vlastné spracovanie.
Zdroj: MK SR, 2010 a vlastné spracovanie.
Z nasledujúcich tabuliek vyplýva existujúci počet organizovaných výstav,
kultúrno-výchovných a vzdelávacích aktivít usporiadaných múzeami. Najviac výstav
za sledované obdobie bolo zorganizovaných v Banskobystrickom samosprávnom
kraji v roku 2009, a to v počte 221. Najmenej výstav bolo v Trenčianskom
samosprávnom kraji v roku 2007.

Z nasledujúcich tabuliek vyplýva existujúci počet organizovaných výstav, kultúrno-
výchovných a vzdelávacích aktivít usporiadaných múzeami. Najviac výstav za sledo-
vané obdobie bolo zorganizovaných v Banskobystrickom samosprávnom kraji v roku
2009, a to v počte 221. Najmenej výstav bolo v Trenčianskom samosprávnom kraji
v roku 2007.
Po!et realizovan"ch v"stav
Múzeá
pod!a územia
Počet výstav
Po!et v"stav
Tabuľka 2
Tabu!ka 2
2005 2006 2007 2008 2009
Bratislavsk" kraj 140 177 184 187 175
Trnavsk" kraj 95 94 129 121 127
Tren#iansky kraj
81 78 60 75 84
Nitriansky kraj 120 174 135 145 129
$ilinsk" kraj 214 220 210 195 191
Banskobystrick"
kraj
207 167 202 204 221
Pre%ovsk" kraj 135 125 133 122 146
Ko%ick" kraj 150 144 146 156 143
Spolu 1 142 1 179 1 199 1 205 1 216
Zdroj: MK SR, 2010 a vlastné spracovanie.
Zdroj: MK SR, 2010 a vlastné spracovanie.
Najviac kultúrnych a vzdelávacích aktivít vo svojich múzeách sa usporiadalo
v Bratislavskom samosprávnom kraji s po#tom 2 988 v roku 2006 a najmenej, 160,
taktie& v tom istom roku v Trnavskom samosprávnom kraji.
Po!et kultúrno-v"chovn"ch a vzdelávacích aktivít
Tabu!ka 3
Po!et kultúrno-v"chovn"ch a vzdelávacích aktivít usporiadan"ch múzeami
Múzeá
pod!a územia
2005 2006 2007 2008 2009
Bratislavsk" kraj 1 302 2 988 1 589 1 172 1 335
Trnavsk" kraj 216 160 180 254 254
Tren#iansky kraj
159
483 666 692 770 612
Nitriansky kraj 555 564 457 803 1 034

Ko%ick" kraj 150 144 146 156 143
Spolu 1 142 1 179 1 199 1 205 1 216
Zdroj: MK SR, 2010 a vlastné spracovanie.
Najviac kultúrnych a vzdelávacích aktivít vo svojich múzeách sa usporiadalo v Bratislavskom
Najviac samosprávnom kultúrnych a kraji vzdelávacích s počtom aktivít 2 988 vo v roku svojich 2006 múzeách a najmenej, sa usporiadalo 160, taktiež
v v tom Bratislavskom istom roku samosprávnom v Trnavskom samosprávnom kraji s po#tom kraji. 2 988 v roku 2006 a najmenej, 160,
taktie& v tom istom roku v Trnavskom samosprávnom kraji.
Tabuľka 3
Tabu!ka 3
Počet kultúrno-výchovných a vzdelávacích aktivít
Po!et kultúrno-v"chovn"ch a vzdelávacích aktivít
Po!et kultúrno-v"chovn"ch a vzdelávacích aktivít usporiadan"ch múzeami
Múzeá
pod!a územia
2005 2006 2007 2008 2009
Bratislavsk" kraj 1 302 2 988 1 589 1 172 1 335
Trnavsk" kraj 216 160 180 254 254
Tren#iansky kraj
483 666 692 770 612
Nitriansky kraj 555 564 457 803 1 034
!ilinsk" kraj 1 347 1 652 1 689 1 230 1 818
4
Banskobystrick"
1 401 1 195 1 295 1 859 1 807
kraj
Pre#ovsk" kraj 749 693 635 598 675
Ko#ick" kraj 560 609 626 758 524
Spolu 6 613 8 527 7 163 7 444 8 059
Zdroj: MK SR, 2010 a vlastné spracovanie.
Zdroj: MK SR, 2010 a vlastné spracovanie.
Múzeá vo svojich zbierkach odborne zhroma$%ujú, spravujú a prezentujú vy#e
15 Múzeá 000 000 vo zbierkov"ch svojich zbierkach predmetov. odborne Ich zhromažďujú, akvizi&ná &innos' spravujú ka$doro&ne a prezentujú skoro vyše vo
15 v#etk"ch 000 000 zbierkových krajoch stúpa. predmetov. Dôvodom Ich poklesu akvizičná mô$e činnosť by' ukon&enie každoročne &innosti skoro organizácie, vo všetkých
krajoch znehodnotenie stúpa. Dôvodom alebo kráde$ poklesu zbierkov"ch môže byť predmetov. ukončenie činnosti Múzeá organizácie, zbierkové predmety znehod-
notenie nadobúdajú alebo kúpou, krádež darom, zbierkových alebo predmetov. ich získavajú Múzeá vlastnou zbierkové akvizi&nou predmety &innos'ou, nadobúdajú resp.
kúpou, aj pri darom, zberoch alebo alebo ich archeologick"ch získavajú vlastnou v"skumoch. akvizičnou Predmety činnosťou, pritom resp. aj musia pri zberoch ma'
alebo muzeálnu, archeologických historickú alebo výskumoch. umeleckú Predmety hodnotu pritom a po schválení musia mať komisiou muzeálnu, sú zaradené historickú
alebo do zbierkového umeleckú hodnotu fondu a múzea. po schválení Sú komisiou selektované sú zaradené i z h(adiska do zbierkového v"znamnosti fondu ich
múzea. prezentácie Sú selektované pre spolo&nos'. i z hľadiska Tabu(ka významnosti 4 zobrazuje ich prezentácie po&et zbierkov"ch pre spoločnosť. predmetov Tabuľka
múzeí 4 zobrazuje pod(a jednotliv"ch počet zbierkových krajov. Po&et predmetov má zvä&#a múzeí vzrastajúcu podľa jednotlivých tendenciu. krajov. Av#ak Po- v
čet roku má 2008 zväčša v Trnavskom vzrastajúcu a tendenciu. v !ilinskom Avšak samosprávnom v roku 2008 kraji v Trnavskom nastal pokles. a v Žilinskom V roku
samosprávnom 2009 i#lo o Tren&iansky kraji nastal a pokles. Ko#ick" V samosprávny roku 2009 išlo kraj. o Trenčiansky Nitriansky samosprávny a Košický samo-
kraj
zaznamenal pokles zbierkov"ch predmetov v roku 2007, Pre#ovsk" samosprávny
160 kraj zas v rokoch 2006 a 2008. V roku 2006 k poklesu do#lo aj v Banskobystrickom
samosprávnom kraji.
Tabu(ka 4

do zbierkového fondu múzea. Sú selektované i z h(adiska v"znamnosti ich
prezentácie pre spolo&nos'. Tabu(ka 4 zobrazuje po&et zbierkov"ch predmetov
múzeí pod(a jednotliv"ch krajov. Po&et má zvä&#a vzrastajúcu tendenciu. Av#ak v
roku 2008 v Trnavskom a v !ilinskom samosprávnom kraji nastal pokles. V roku
správny 2009 i#lo kraj. o Tren&iansky Nitriansky samosprávny a Ko#ick" samosprávny kraj zaznamenal kraj. Nitriansky pokles zbierkových samosprávny predme- kraj
tov zaznamenal v roku 2007, pokles Prešovský zbierkov"ch samosprávny predmetov kraj v zas roku v rokoch 2007, 2006 Pre#ovsk" a 2008. samosprávny V roku 2006
k kraj poklesu zas v došlo rokoch aj v 2006 Banskobystrickom a 2008. V roku samosprávnom 2006 k poklesu kraji. do#lo aj v Banskobystrickom
samosprávnom kraji.
Po!et zbierkov"ch predmetov
Počet zbierkových predmetov
Po!et zbierkov"ch predmetov
Tabuľka 4
Tabu(ka 4
Múzeá pod(a územia 2005 2006 2007 2008 2009
Bratislavsk" kraj 3 238 933 3 279 659 3 313 279 3 314 640 3 378 600
Trnavsk" kraj 438 071 443 256 456 123 440 827 444 484
Tren&iansky kraj 500 573 502 864 502 959 508 063 506 434
Nitriansky kraj 456 391 1 508 350 465 934 472 560 475 249
!ilinsk" kraj 1 096 892 1 206 301 1 278 974 1 210 506
5
1 415 487
Banskobystrick" kraj 7 297 431 7 081 194 7 412 453 7 491 980 7 544 330
Pre#ovsk" kraj 1 253 819 492 410 1 280 014 1 242 835 1 245 522
Ko#ick" kraj 908 342 914 021 917 793 937 693 937 286
Spolu 15 190 452 15 428 055 15 207 529 15 619 104 15 547 392
Zdroj: MK SR, 2010 a vlastné spracovanie.
Zdroj: MK SR, 2010 a vlastné spracovanie.
Pre naplnenie poslania múzea majú nenahradite$n" v"znam jeho náv#tevníci.
Najviac Pre naplnenie náv#tevníkov poslania za múzea sledované majú nenahraditeľný obdobie nav#tívilo význam jeho múzeá návštevníci. v !ilinskom Najviac
samosprávnom návštevníkov kraji za sledované v roku 2007. obdobie Po%et navštívilo náv#tevníkov múzeá v v uvedenom Žilinskom kraji samosprávnom
bol 1 008
kraji 149. v roku 2007. Počet návštevníkov v uvedenom kraji bol 1 008 149.
Najmenej návštevníkov náv#tevníkov zo všetkých zo v#etk"ch krajov krajov mal Nitriansky mal Nitriansky samosprávny samosprávny kraj v kraj roku
2005, v roku a to 2005, 125 a 201.
to 125 201.
Po!et náv"tevníkov
Po!et náv"tevníkov na v#stavách a v expozíciách
Tabu$ka 5
Múzeá pod$a územia 2005 2006 2007 2008 2009
Bratislavsk" kraj 665 534 903 410 644 351 713 434 537 015
Trnavsk" kraj 186 310 178 890 320 563 363 926 213 800
Tren%iansky kraj 492 538 413 771 387 640 397 714 314 070
Nitriansky kraj 125 201 433 302 137 109 160 053 175 798
161

samosprávnom kraji v roku 2007. Po%et náv#tevníkov v uvedenom kraji bol 1 008
149.
Najmenej náv#tevníkov zo v#etk"ch krajov mal Nitriansky samosprávny kraj
v roku 2005, a to 125 201.
Tabuľka 5
Tabu$ka 5
Počet návštevníkov
Po!et náv"tevníkov
162
Po!et náv"tevníkov na v#stavách a v expozíciách
Múzeá pod$a územia 2005 2006 2007 2008 2009
Bratislavsk" kraj 665 534 903 410 644 351 713 434 537 015
Trnavsk" kraj 186 310 178 890 320 563 363 926 213 800
Tren%iansky kraj 492 538 413 771 387 640 397 714 314 070
Nitriansky kraj 125 201 433 302 137 109 160 053 175 798
!ilinsk" kraj 803 323 894 938 1 008 149 800 200 730 798
Banskobystrick" kraj
Pre#ovsk" kraj
Ko#ick" kraj
623 255 358 860 693 792 787 597 758 179
618 085 592 541 652 214 645 403 547 157
366 110 372 641 378 785 358 754 283 007
Spolu 3 880 656 4 148 353 4 222 603 4 068 681 3 559 824
Zdroj: MK SR, 2010 a vlastné spracovanie.
Zdroj: MK SR, 2010 a vlastné spracovanie.
Údaje uvedené v tabuľkách dokazujú, že na našom území sa nachádza značné
množstvo múzejných organizácií s bohatou ponukou expozícií, výstav a podujatí pre
návštevníkov. Väčšina pamiatok sa dá využiť ešte efektívnejšie ako doteraz. K zlep-
šeniu tohto stavu môže prispieť využitie skúseností a technológií súčasnej reklamy,
médií a masovej komunikácie.
Múzeá sa musia neustále snažiť o získavanie a udržanie si návštevníka, i keď mnohé
z nich popri svojej činnosti neraz riešia existenčné problémy súvisiace s nedostatkom
financií pre zabezpečenie ich chodu.
Ak na úrovni miestnej (mestskej, regionálnej) správy existuje odhodlanie na pod-
poru a rozvoj kultúrneho potenciálu, vytvára sa pre riadenie a marketing konkrétneho
múzea v danej lokalite, samozrejme, omnoho priaznivejšia klíma než v prostredí, kde
i politická reprezentácia si možnosti rozvíjania tohto potenciálu neuvedomuje. [1, s.
25].
6

V posledných rokoch v teórii i v praxi bola venovaná veľká pozornosť systematizá-
cii ekonomických a sociálnych prínosov kultúry a spôsobu ich dokladovania.
Americké zhromaždenie v dokumente The Arts and Public Purpose z roku 1997
identifikovalo štyri hlavné verejné účely kultúry. Kultúra [1, s.27]:
• napomáha definovať národnú identitu
• prispieva ku kvalite života a k ekonomickej prosperite
• napomáha utváranie vzdelaného a uvedomelého občana
• zvyšuje kvalitu individuálneho života.
Záver
V SR, žiaľ, neexistujú, alebo sú nedostatočné informácie o reálnom ekonomickom
prínose kultúry. Priame ekonomické prínosy kultúry, vrátane ziskov z kultúrneho tu-
rizmu, sú v našej republike dlhodobo podceňované.
Verejnosť si musí uvedomiť význam a zmysel kultúry, kultúrneho dedičstva a kul-
túrnych organizácií. Efektívnejšie využitie kultúrneho dedičstva a skvalitnenie verej-
ných služieb návštevníkom, prístupových ciest a parkovísk určite prispejú k rozvoju
samosprávnych územných celkov a zlepšia aj životnú úroveň obyvateľstva.
Záverom možno konštatovať, že široká sieť múzeí s ich bohatými múzejnými zbier-
kami a dlhoročnou tradíciou tvorí pevné základy pre ďalšie rozvíjanie už zriadených
a budovanie stále nových kultúrnych organizácií. Rozvoj múzeí by mal zodpovedať
ich poslaniu, ale aj potrebám a záujmom návštevníka.
Múzeá sú mostom z minulosti do budúcnosti. Ich poslaním je zanechávať odkazy
budúcim generáciám.
163

Literatúra
[1] KESNER, L.: Marketing a management múzeí a památek. Praha: Grada, 2005. s.
164
25, s. 27. ISBN 80-247-1104-4.
[2] WAIDACHER, F.: Príručka všeobecnej muzeológie. Bratislava: SNM, 1999. s.
136. ISBN 80-8060-015-5.
[3] Dostupné na internete: http://www.muzeum.sk/default.php?obj=mesto&ix=oe.
[4] Dostupné na internete: http://www.statistics.sk/mosmis/run.html.
Kontakt
PhDr. Katarína Dobrotková, PhD.
Katedra verejnej správy
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Železničná 14
821 07 Bratislava
E-mail: katarina.dobrotkova@vsemvs.sk

Abstrakt
Moderná forma edukácie zamestnancov samospráv
prostredníctvom e-learningového vzdelávania
Ing. Jaroslav Dodecký - Bc. Zuzana Marasová
Rastúce potreby a požiadavky občanov na zamestnancov samospráv si vyžadujú
ich neustále vzdelávanie, a preto je potrebné využívať nové moderné formy edukácie.
Jednou z možností je e-learningové vzdelávanie, ktoré umožňuje skrátiť čas a znížiť
náklady pri kreatívnom spôsobe vzdelávacieho procesu.
Kľúčové slová: e-learning, samospráva, verejná správa, vzdelávanie
Modern form of education of staff from the municipalities through
the e-learning education
Abstract
Growing needs and demands of citizens for employees from municipalities require
their continuous learning, and therefore it is necessary to use new modern forms of edu-
cation. One from the possibilities is the e-learning education, which allows reducing time
and costs in a creative way of the learning process.
Keywords: e-learning, municipality, public administration, education
Úvod
Prechod viacerých kompetencií na samosprávy, využívanie nových moderných
technológií, ako aj samotná zmena filozofie práce verejnej správy so zameraním na
občana ako klienta a snaha o čo najväčšiu transparentnosť procesov a rozhodovania,
kladie vysoké nároky na kvalitu zamestnancov verejnej správy. Bez systematického
vzdelávania nie je možné zvládnuť rastúci tlak na kvalitu a efektívnosť výkonu samo-
správy. [9, s. 452].
Vzdelávanie je kľúčovým prvkom moderných personálnych systémov. Podľa G.
Wrighta a J. Nemca úspech inštitúcií v rýchle sa meniacom prostredí závisí od kva-
lity jej členov, preto schopnosť učiť sa a prispôsobovať sa manažéri vysoko oceňujú.
Pracovníci podliehajú permanentnému vzdelávaniu podľa potrieb inštitúcie, aby do-
165

kázali uspokojovať stále novšie potreby a požiadavky klientov, pre ktorých inštitúcia
poskytuje zákonom stanovené služby. [14, s. 125, s. 127].
166
Stále významnejšie miesto vo vzdelávaní týchto zamestnancov však zohrávajú aj
komunikačné či technologické znalosti, narastá význam manažérskych skúseností
a pod. [7, s.134].
Podľa J. Madáča je predpokladom budúcnosti individuálne vzdelávanie na zákla-
de identifikácie osobných potrieb, a to elektronicko-konzultačnou formou s použitím
metód prípadových štúdií, projektového a problémového učenia, pričom prezentačné
formy budú ustupovať do úzadia. [8].
Vzdelávanie môže mať rôzne formy, napríklad môže to byť školenie na mieste
práce, školenie počas práce v priestoroch vyhradených na tento účel, služobná cesta
s účasťou na seminároch, prednášky, interaktívne aktivity, ako sú inštruktážne filmy,
tréningy, simulačné cvičenia, hry, hranie rolí a ďalšie. [3].
Pre svoj potenciálny široký dosah ako spôsob možného vzdelávania vo verejnej
správe je prípustná i forma e-learningu, avšak až po zavedení štandardov pre vzdelá-
vanie pracovníkov a volených predstaviteľov. [9, s. 453].
E-learning ako moderná forma vzdelávania zamestnancov samospráv
V dnešnom modernom svete informačných a komunikačných technológií môže-
me e-learning charakterizovať ako najmodernejší spôsob multimediálnej výučby na
báze internetu. Elektronické vzdelávanie (e-learning) je jednou z moderných foriem
vzdelávania, ktoré sa v súčasnosti rozvíja aj v našich podmienkach. [10, s. 231].
E-learning rýchlo získava na trhu nezastupiteľné miesto. Ponúka široké možnosti
uplatnenia a vyznačuje sa kreativitou. E-learning predstavuje riešenie, ktoré zvyšu-
je dostupnosť vzdelávania pre samosprávy a ich samotných zamestnancov, pričom
umožňuje v krátkom čase preškoliť veľké množstvo zamestnancov s prijateľnými ná-
kladmi. Ide o modernú formu dištančného vzdelávania, ktoré v podobe distribúcie
vzdelávania využíva najmodernejšie informačné technológie na báze intranetu sa-
mosprávy, resp. verejného internetu. Hlavnými prednosťami e-learningu sú flexibilita
a úspora nákladov na vzdelávanie zamestnancov. [12].
E-learning predstavuje veľmi užitočný a výkonný nástroj na zvyšovanie znalostí,
schopností a kvalifikácie zamestnancov, a to i zamestnancov v samospráve. Ide o veľ-
mi progresívny doplnok možností vzdelávania, ktorý vďaka informačným technoló-

giám určitým spôsobom vzdelávanie zrýchľuje a zlepšuje. Ľudia vo svete sa čoraz viac
orientujú na e-learning a všetko nasvedčuje tomu, že tento trend bude pokračovať aj
v oblasti vzdelávania zamestnancov samosprávy.
Distribúcia vzdelávania umožňuje jeho účastníkom získavať potrebné znalos-
ti a zručnosti bez nutnosti opustiť svoje pracovisko, vzdelávať sa nezávisle od času
a miesta, na ktorom sa práve nachádzajú, získať práve tie konkrétne znalosti a zruč-
nosti, ktoré pre svoju prácu a profesný rozvoj potrebujú. [6].
P. Brokeš a V. Kollár identifikovali vo svojej realizovanej štúdii niekoľko výhod
a nevýhod e-learningového vzdelávania [2, s. 4]:
výhody:
•
•
•
•
•
•
•
•
•
väčšia zaangažovanosť študenta (zamestnanca samosprávy) do vzdelávacieho
procesu,
nevýhody:
•
•
•
•
•
•
•
e-learningové učebné materiály sú veľmi flexibilné, možno ich ľahko meniť
podľa zamerania, potrieb i úrovne poslucháčov,
lepšia možnosť vzdelávanie internacionalizovať,
možnosť sebareflexie prostredníctvom kvízov,
menší stres pri vypĺňaní testov,
väčšia sloboda študenta pri výbere učiteľa, či študijného materiálu,
nižšie finančné nároky pre študenta, aj pre tútora,
ľahšia dostupnosť pre hendikepované osoby s obmedzeným prístupom k tra-
dičným systémom vzdelávania,
decentralizácia vzdelávania; e-learning umožňuje štúdium v mieste bydliska,
a tým podporuje aj regionálny rozvoj menej rozvinutých oblas
nutnosť vlastniť počítač,
nutnosť mať prístup k internetu,
cena výpočtovej techniky,
cena za používanie internetu,
v niektorých prípadoch malá rýchlosť internetu,
nedostatočné znalosti a skúsenosti študentov v práci s výpočtovou techni-
kou,
nedostatočné skúsenosti študentov či učiteľov s prácou s internetom alebo
s konkrétnym programom,
167

168
•
•
•
nezvyk študovať z obrazovky,
odpor k informačnej technike,
značná záťaž moderátora kurzu pri kvalitnej komunikácii s vysokým počtom
účastníkov kurzu.
Zvažovať výhody a nevýhody e-learningu je dôležité nielen pri rozhodovaní o za-
vedení e-learningu pre podporu vzdelávacieho procesu vo vzdelávacej inštitúcii (sa-
mosprávy), či firme, ale rovnako aj pri rozhodovaní o príprave konkrétneho vzdeláva-
cieho projektu (kurzu), a to vždy tak z pohľadu poskytovateľa štúdia (administratíva,
manažment a pod.), ako aj z pohľadu študenta – klienta, pre ktorého vzdelávací servis
a kurz ako vzdelávaciu službu pripravujeme. [5, s. 4].
Podľa M. Turčániho je masívne zavádzanie e-learningu jednoznačne motivované
mnohými výhodami, ktoré ponúka. [13]. Z rôznych štúdií vyplýva, že až 70 % študen-
tov je schopných študovať bez ohľadu na to, v akej forme sú študijné materiály. 10 %
nie je schopných študovať vôbec. Zostávajúca skupina 20 % študentov sa dokáže učiť
len vtedy, ak sú študijné materiály prezentované vo forme vhodnej pre ich učebný štýl.
Kto si uvedomuje nutnosť neustáleho vzdelávania, má za sebou polovicu úspechu. Pre
e-learning to platí dvojnásobne.
Alternatívy e-learningového vzdelávania
Elektronické vzdelávanie ako efektívny a moderný spôsob výučby a vzdelávania
môže mať niekoľko foriem. Preto aj pri vzdelávaní zamestnancov samospráv môžeme
zvoliť viacero alternatív, ktoré možno využiť. Ide o tieto alternatívy:
a) on-line learning; výučba zabezpečovaná webovými alebo internetovými tech-
nológiami a poskytovaná v komplexnejšom virtuálnom prostredí, ktoré študen-
tom, učiteľom, tútorom, manažérom a administrátorom ponúka:
•
•
•
•
•
štúdium cez interaktívne študijné materiály;
komunikáciu so spolužiakmi – kolegami (zamestnanci samospráv), školiteľ-
mi a tútormi kurzov;
hodnotenie študentov (zamestnanci samospráv);
monitorovanie práce študentov (zamestnanci samospráv);
manažment a administráciu výučby;
b) CBT – Computer-based training; počítačom podporované vzdelávanie; je to sú-
hrnný pojem pre výučbu, v ktorej sa využívajú počítače na vlastnú výučbu, napr.

kurzy na CD ROM, a v ktorej si nevyžaduje pripojenie na internet.
c) WBT – Web-based training; web vzdelávanie. Ide o výučbu založenú na dodávke
informácií cez web browser pomocou internetu, intranetu alebo extranetu s lin-
kami na ďalšie zdroje, diskusné skupiny, bibliografické odkazy a pod. WBT môže
zahŕňať aj podporu poskytovanú facilitátorom alebo tútorom, napr. konzultácie,
riadenie diskusných klubov a pod.;
d) IBT – Internet-based training; internetové vzdelávanie; ide o výučbu hlavne po-
mocou TCP/IP sieťových technológií, ako je e-mail, news groups, atď. Aj keď
sa často pokladá za synonymum web-based training, Internet-based training
nemusí nevyhnutne využívať World Wide Web a HTTP a HTML technológie,
ktoré sú využívané vo webovom vzdelávaní.
Evaluácia e-learningového vzdelávania
Ako uvádza L. Eger, pokiaľ je e-learning vzdelávacím procesom, musíme ho ako
vzdelávací proces aj evaluovať v kľúčových aspektoch. [4]. Z toho taktiež vyplýva,
že nič nebráni tomu, aby pre celý rad obsahov pri použití rôznych foriem a metód
s využitím špecifických prostriedkov boli dosiahnuté rovnaké ciele ako v klasickom
vzdelávaní. Pri špecifikách e-learningu je potrebné dodať, že v niektorých oblastiach
vzdelávania má svoje výhody, a naopak, niekde má určité nevýhody v porovnaní s kla-
sickým vzdelávaním.
Pokiaľ hovoríme o evaluácii e-learningu, nejde o jednoduchú tému, a je logické, že
bude mať dve hlavné stránky, a to pedagogickú a technologickú, ktoré sa často od seba
nedajú oddeliť.
Analýza záujmu zamestnancov samospráv o e-learningové vzdelávanie
Dotazníkový prieskum záujmu zamestnancov samospráv o e-learningové vzdeláva-
nie prebehol v mesiacoch máj – jún 2010 prostredníctvom adresného e-mailu, v rámci
ktorého oslovení zamestnanci Mestských úradov v Prešove, Poprade, Svidníku, Strop-
kove a vo Vranove nad Topľou mali odpovedať na 2 identifikačné otázky. Išlo o vek
a pohlavie a 3 otázky sa týkali záujmu o e-learningové vzdelávanie, ich očakávaní, čo
im e-learning prinesie, a zároveň aké majú obavy z tejto formy vzdelávania.
E-mail s dotazníkom bol zaslaný celkovo 300 respondentom, pričom na dotazník
reagovalo 216 opýtaných, čo predstavuje 72 % z celkového množstva oslovených. Spo-
medzi oslovených až 67,13 % predstavovali ženy a zvyšok 32,87 % muži.
169

170
Prehľad oslovených respondentov podľa veku a pohlavia
Zdroj: Vlastné spracovanie.
Graf 1
Dotazníkový prieskum ukázal, že najväčší záujem majú respondenti vo veku do 30
rokov, keď až 73,12 % by uvítalo e-learningové vzdelávanie, respondenti vo veku 31 –
40 rokov by uvítali, resp. skôr uvítali e-learning v 35,5 %. Avšak stále je tu dominantné
percento, ktoré nevie posúdiť, či im niečo e-learningové vzdelávanie prinesie, a teda či
by ho ako novú formu vzdelávania uvítali. Ide predovšetkým o respondentov vo veku
nad 40 rokov.
Záujem o e-learningové vzdelávanie podľa veku
Áno Skôr áno Neviem Skôr nie Nie
Do 30 rokov 73,12 % 21,00 % 5,88 % 0,00 % 0,00 %
31 - 40 rokov 13,60 % 21,90 % 35,50 % 19,00 % 10,00 %
41 - 50 rokov 14,70 % 18,20 % 43,70 % 18,30 % 5,10 %
Nad 50 rokov 5,50 % 17,90 % 53,70 % 19,10 % 3,80 %
Tabuľka 1

Zdroj: Vlastné spracovanie.
Záujem o e-learningové vzdelávanie podľa veku
Graf 2
V ďalšej otázke sa mali respondenti vyjadriť, čo očakávajú od e-learningového vzde-
lávania a aké majú z tejto formy vzdelávania obavy. Spomedzi odpovedí sme zostavili
zoznam očakávaní a obáv oslovených respondentov.
Očakávania:
•
•
•
•
•
•
Obavy:
•
•
•
•
•
skrátiť čas vzdelávania
nie je potrebné dochádzať
individuálny prístup k študijným materiálom
vlastné tempo vzdelávania
atraktívne študijné materiály
možnosť konzultácie so školiteľom prostredníctvom e-mailu
nedostatočné počítačové zručnosti
prístup k počítaču a internetu len v práci
nedôvera v „elektronické vyučovanie“
absentuje osobná prítomnosť školiteľa
strach z toho, že sa v učebnom systéme nebude vedieť zorientovať
171

172
Záver
E-learningové vzdelávanie prináša kreatívnu a relatívne nizkonákladovú formu
edukácie v rôznych odvetviach hospodárstva. Priestor pre využívanie e-learningové-
ho vzdelávania sa vytvára aj na poli vzdelávania zamestnancov samospráv, ktorí čas-
to musia absorbovať nové poznatky a vedomosti „za pochodu“ v krátkom čase, pri
súčasne rýchle meniacej sa legislatíve a pri neustálom raste dopytu požiadaviek zo
strany občanov, ktorí očakávajú, že im úradníci poskytnú správne informácie v čo naj-
kratšom čase. Realizovaný prieskum názorov zamestnancov samospráv síce poukázal
na isté obavy z e-learningového vzdelávania, avšak často pramenil z nedostatočných
počítačových zručností, či obáv pred niečím novým, nevyskúšaným. Nadobúdanie
počítačových kompetencií už v pomerne mladom veku ukazuje, že aj táto forma vzde-
lávania má vysoké predpoklady na to, aby sa stala úspešným a prospešným pre prijí-
mateľov nových poznatkov a vedomostí.

Literatúra
[1] BOHÁČOVÁ, L., MOLNÁR, Ľ.: Personálny manažment a potreba vzdelávania
pracovníkov v organizácii. In: Management 2006 – Management – Theory,
Trends and Practice. Prešov: PU v Prešove, 2006. s. 204 – 208. ISBN 80-
8068-512-6.
[2] BOREŠ, P., KOLLÁR, V.: Využitie e-learningu v systémoch manažérstva život-
ného prostredia. In: Festival vzdělávání dospělých AEDUCA, 2007. Sborník pří-
spěvků z odborných konferencí. Olomouc: Univerzita F. Palackého v Olomouci,
2008. ISBN 978-80-244-1907-7. Dostupné na internete: http://aeduca.upol.
cz/2007/sbornik_06/Soubory/E-WORK_A_E-LEARNING/Brokes Kollar.pdf.
[3] CRAINER, S.: Moderní management – základní myšlenkové směry. Praha:
Management Press, 2000. 250 s. ISBN 80-7261-019-8.
[4] EGER, L.: E-learning, evaluace e-learningu + případová studie z projektu.
Comenius. Plzeň: ZČU v Plzni, 2004.
[5] EGER, L.: Efektivnost e-learningových kurzů – výhody a nevýhody e-learnin-
gu z pohledu účastnících se subjektů. In: E-learning forum 2006 - VI. ročník
konference o e-learningu v současném vzdělávání. Dostupné na internete: http://
www.e-univerzita.cz/old/2006/doc/Eger.zip.
[6] HRABĚTOVÁ, E.: Nové trendy ve vzdělávání zaměstnanců. In: E-learning
v praxi firemního vzdělávání – odborná konference. Praha, 2001. Dostupné na
internete: http://www.e-univerzita.cz/old/2001/prezentace/trendy.doc.
[7] KONEČNÝ, S., KONEČNÝ, B.: Vzdelávanie pre verejnú správu a pre verejný
sektor. In: Zborník „Rozvoj verejnej správy vo svetle aktuálneho akademického
výskumu.“ Bratislava: Merkury, spol. s r. o., 2009. ISBN 978-80-89143-92-4.
[8] MADÁČ, J.: Vzdelávanie – základ trvalo udržateľného rozvoja verejnej správy.
In: Ekonomika a riadenie verejnej správy – význam pre ďalší rozvoj . Košice: FVS
UPJŠ, 2007. s. 69 – 71. ISBN 978-80-7097-689-0.
[9] MESÍKOVÁ, E.: Ľudský prvok vo verejnej správe. In: Téoria a prax vere-
jnej správy. Zborník príspevkov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou.
Košice: FVS UPJŠ . ISBN 978-80-7097-736-1.
[10] ŠOFRÁNKOVÁ, B.: E-learning a vzdelávanie na vysokej škole. In: EDAM-
BA 2009 [elektronický zdroj]: medzinárodná vedecká konferencia doktorandov
a mladých vedeckých pracovníkov, 8. októbra 2009. Mojmírovce, Bratislava:
Vydavateľstvo EKONÓM, 2009. ISBN 978-80-225-2873-3.
[11] TEJ, J.: Správa a manažment. Prešov: Grafotlač Prešov, 2007. ISBN 978-80-
89040-33-9.
173

[12] TURČÁNI, M.: Teória a prax e-learningu I.: Základná charakteristika
174
e-learningu. Dostupné na internete: http://www.creativesuite.sk/?p=1865
[13] TURČÁNI, M.: Teória a prax e-learningu II.: Výhody e-learningu. Dostupné na
internete: http://www.creativesuite.sk/?p=1884
[14] WRIGHT, G., NEMEC, J.: Management veřejné správy. Teorie a praxe – zku-
Kontakt
šenosti z transformace veřejné správy ze zemí střední a východní Evropy. Bratisla-
va: NISPAcee, 2003. s. 419. ISBN 80-86119-70-X.
Ing. Jaroslav Dodecký
Katedra marketingu a medzinárodného obchodu
Fakulta manažmentu
Prešovská univerzita v Prešove
Ul. 17. novembra
080 01 Prešov
E-mail: dodecky@unipo.sk
Bc. Zuzana Marasová
UEC, s.r.o.
Soľnobanská 7
080 01 Prešov
E-mail: zuzana.marasova@uec.sk

Vývoj priamych zahraničných investícií v rozvojových regiónoch
Abstrakt
Ing. Michal Fabuš, PhD.
Súčasná globálna finančná a hospodárska kríza má tlmiaci účinok na priame za-
hraničné investície. Dôkazom toho je, že sa očakáva pokles ich prílevu na 900 mld.
USD z úrovne 1 200 mld. USD v roku 2009. V roku 2010 by však malo dôjsť k ich
pomalému oživeniu a v roku 2011 aj k zrýchleniu. Tento stav sa nevyhol ani rozvojo-
vým krajinám.
jiny
Kľúčové slová: priame zahraničné čné investície, rozvojové ekonomiky, rozvojové kra-
Abstract
Foreign direct investments in developing regions
The current global financial and economic crisis is having a dampening effect on fo-
reign direct investments. The evidence is that the expected decline in foreign direct in-
vestment to 900 billion from the level of USD 1,200 billion in 2009, although it should
be the slow recovery in 2010 and accelerating in 2011. This condition did not avoid
developing countries.
Keywords: foreign direct investments, developing economies, developing countries
Úvod
Ekonomická globalizácia je spojená s obrovským prílevom priamych zahraničných
investícií (PZI) v rozvojových krajinách, ktorý spôsobil ich rastúci podiel na celosve-
tových tokoch od roku 1990. V rôznych rozvojových krajinách majú PZI významnej-
šiu úlohu než v rozvinutých krajinách. Dobrou správou je, že PZI sú niečo ako hra,
ktoré pre konkrétnu krajinu môžu prilákať ich väčší počet len na úkor inej krajiny.
Dodatočné PZI sa pravdepodobne uskutočnia len pri novej investičnej príležitosti,
ktorá vzniká v príslušnej krajine. V podstate všetky rozvíjajúce sa krajiny majú šancu
175

stať sa atraktívnymi pre zahraničných investorov; nejde teda len o veľké a pomerne vy-
spelé krajiny. V súťaži v oblasti politiky PZI sú si tvorcovia vedomí, že rôzne opatrenia
určené na vyvolanie PZI sú nutné, ale zďaleka to nestačí na trik. Napríklad týka sa to
liberalizácie predpisov PZI a rôznych obchodných opatrení na uľahčenie podnikateľ-
skej činnosti. Ďalšie reformy, ako je napríklad privatizácia, majú tendenciu byť viac
efektívnymi pri stimulácii prílevu PZI, ale musia byť doplnené o reformy v ďalších
oblastiach (napr. politika hospodárskej súťaže), aby sa zabezpečilo, že prílev PZI bude
prospešný. Stále ďalšie a ďalšie determinanty PZI, ktoré boli postačujúce v minulos-
ti, sa môžu ukázať ako menej významné v budúcnosti. Veľkosť miestnych trhov sa
zdá ako najdôležitejší determinant. V dôsledku globalizácie možno očakávať, že dôjde
k vyvolaniu posunu a zmeny, a to od hľadania trhov pre PZI k hľadaniu trhov efek-
tívnych pre PZI. V medzinárodnej konkurencieschopnosti miestnej výroby zahranič-
ných investorov je rozhodujúcim faktorom formovanie distribúcie budúcich PZI.
176
Je to spojené s veľkými výzvami pre tvorcov politík aj v rozvojových krajinách. Zo
všeobecného hľadiska je úlohou vytvoriť domáce aktíva, ktoré poskytujú konkurenč-
nú výhodu, a získať medzinárodne mobilné výrobné faktory. Táto úloha má rôzne
rozmery, a to počnúc ľudským kapitálom a stavebnými kapacitami (aby bol schopný
absorbovať pokročilé technológie využívané zahraničnými investormi) až po posky-
tovanie efektívnych súvisiacich podnikateľských služieb. Okrem toho politická agenda
zahŕňa aj kritickú voľbu obchodnej politiky. Ide o liberalizáciu obchodu v kapitálo-
vých statkoch a medziproduktoch, ktorá je potrebná pre súťaž o efektívne PZI.
V roku 2008 a začiatkom roka 2009 sa globálny prílev PZI vo svete znížil, a to po
období nepretržitého rastu od roku 2003 až do roku 2007, zatiaľ čo podiel PZI na
rozvoji v transformujúcich sa ekonomikách v ich globálnych tokoch vzrástol na 43 %
v roku 2008.
Nasledujúci graf dokumentuje vývoj PZI v ekonomikách rozvojových krajín podľa
regiónov.

Vývoj hodnoty PZI v rozvojových ekonomikách podľa regiónov
od roku 1990 do roku 2008 (v mil. USD)
Zdroj: Vlastné spracovanie. Dostupné na internete: www.unctad.org/fdistatistics.
Graf 1
Poznámka: Hodnota PZI je hodnota podielu ich základného imania a rezerv (vrátane
nerozdeleného zisku) pripadajúcich na materský podnik plus čistého dlhu pobočiek ma-
terských podnikov.
V roku 2008 sa prílev ílev PZI do rozvinutých krajín znížil, pričom ich prílev do roz-
vojových krajín a transformujúcich sa ekonomík sa stále zvyšoval, aj keď pomalším
tempom ako v roku 2007. Napriek finančnej kríze vývoj v transformujúcich sa eko-
nomikách prilákal rekordný tok PZI práve v roku 2008. V dôsledku toho sa podiel
týchto ekonomík v globálnom príleve PZI zvýšil až na 43 %; ide o druhý najvyšší
percentuálny podiel vôbec. Z najmenej rozvinutých krajín (LDC) bol zaznamenaný
ich podiel vyšší len o 2 %. Rozvojové regióny ako sú južná, východná a juhovýchodná
Ázia a Oceánia, spolu ako región, zostali najväčším príjemcom. Tento región pred-
stavuje takmer polovicu celkového prílevu PZI do rozvojových ekonomík, zatiaľ čo
Afrika zaznamenala najväčší nárast prílevu PZI vo výške 27 %.
Údaje o príleve PZI za prvý štvrťrok roku 2009 však odhaľujú opačný vývoj.
V rozvojových a v transformujúcich sa ekonomikách v podstate vo všetkých regió-
noch došlo k výraznému poklesu, a to o viac ako 40 % v priemere z ich úrovne v pr-
vom štvrťroku 2008. Medzitým rozvinuté krajiny zažili ďalšie zníženie.
177

178
V roku 2008 odlev PZI klesol nielen z rozvinutých krajín, ale aj z Afriky a západnej
Ázie. V prvom štvrťroku roku v 2009 bol zaznamenaný aj pokles PZI z iných regiónov
ako je južná, východná a juhovýchodná Ázia.
1. Afrika
V Afrike sa prílev PZI zvýšil o rekordnú úroveň, a to o 88 mld. USD v roku 2008,
a to aj napriek globálnej finančnej kríze, čo viedlo k zvýšeniu PZI v regióne na 511
mld. USD. Vývoj dokumentuje graf 2. Nadnárodné spoločnosti, predovšetkým z Eu-
rópy a v menšej miere z Ázie, vstúpili do regiónu na začiatku roka 2008, a to najmä
do spracovateľského priemyslu. Podiel hrubého fixného kapitálu Afriky vzrástol na 29
% v roku 2008 (z 27 % v roku 2007). Naopak, predajom niektorých afrických firiem
v zahraničí sa znížil odlev PZI z tohto regiónu. Početné politické opatrenia prijaté
v niekoľkých afrických krajinách pokračovali tak, aby podnikateľské prostredie viac
prispievalo k rozvoju PZI. Avšak šak prudký pokles cien komodít a spomalenie globálne-
ho ekonomického rastu v druhej polovici roka 2008 signalizujú možný obrat trendu
v dôsledku rastúceho odlevu PZI v roku 2009. Región zaznamenal šesť rokov po sebe
rast prílevu PZI. Nadnárodné spoločnosti avšak začínajú rušiť alebo odkladajú nové
projekty.
Vývoj hodnoty PZI v regiónoch Afriky od roku 1990 do roku 2008
(v mil USD)
Zdroj: Vlastné spracovanie. Dostupné na internete: www.unctad.org/fdistatistics.
Graf 2
Poznámka: Hodnota PZI je hodnota podielu ich základného imania a rezerv (vrátane
nerozdeleného zisku) pripadajúcich na materský podnik, plus čistého dlhu pobočiek ma-
terských podnikov.

2. Južná, východná, juhovýchodná Ázia a Oceánia
Globálna álna hospodárska a finančná fi nančná kríza sa rozšírila aj do južnej, východnej a juho-
východnej Ázie, avšak s miernym oneskorením. Ovplyvňuje región hlavne z hľadiska
vývozu, rovnako aj ekonomický rast. Prudký pokles zahraničného dopytu spôsobil,
že vývoz krajín z regiónu sa prepadol a ekonomický rast sa tým pádom v mnohých
krajinách v tomto regióne spomalil. Najmä v novo industrializovaných ekonomikách
HDP začal klesať výrazne vo štvrtom štvrťroku 2008. Hlboká recesia vo vybraných
krajinách ako keby bola predurčená. Napriek tomu pre región ako celok prílev PZI
vzrástol výrazne v roku 2008, aj keď pomalšie ako v predchádzajúcich dvoch rokoch.
Avšak 17 %-ný nárast za rok ako celok neodráža súčasnú situáciu v rade ázijských
ekonomík, teda skutočnosť, ako kríza začala vplývať na prílev PZI najmä v poslednom
štvrťroku tohto roka. Výsledkom je, že región čelil prepadu v príleve PZI v roku 2009
(graf 3). PZI z Číny dosahovali vysokú úroveň v roku 2008. Avšak vzhľadom na nega-
tívny vplyv globálnej krízy na ázijské nadnárodné spoločnosti sa odlev PZI z oblasti
spomalil v roku 2009, avšak v menšej miere ako v mnohých iných častiach sveta.
Vývoj hodnoty PZI v regiónoch Ázie a Oceánie od roku 1990 do roku 2008
(v mil. USD)
Zdroj: Vlastné spracovanie. Dostupné na internete: www.unctad.org/fdistatistics.
Graf 3
Poznámka: Hodnota PZI je hodnota podielu ich základného imania a rezerv (vrátane
nerozdeleného zisku) pripadajúcich na materský podnik, plus čistého dlhu pobočiek ma-
terských podnikov.
179

180
3. Západná Ázia
Prílev PZI do západnej Ázie sa v roku 2008 zvýšil už šiesty rok po sebe (graf 4).
Tento nárast bol do značnej miery spôsobený výrazným nárastom prílevu zahranič-
ných investícií do Saudskej Arábie, zatiaľ čo rast PZI bol v ostatnýchi krajinách v re-
gióne nerovnomerný. Bolo to spôsobené predovšetkým rozvojom trhu nehnuteľností,
petrochémie, rafinérií, stavebníctva a obchodu. Do septembra 2008 bol prílev PZI ešte
podporený pokračujúcim rastom cien ropy, silným ekonomickým rastom a prípravou
a realizáciou megalomanských projektov rozvoja. Avšak záchvat v globálnych úve-
rových trhoch mal vážny vplyv na financovanie rozvojových projektov, ktoré mohli
znížiť prílev PZI v roku 2009. Odlev PZI zo západnej Ázie výrazne klesol v roku 2008.
Región zaznamenal veľké straty spojené s globálnou krízou. Investori sú stále opatrní.
Na druhej strane pokles globálnych akciových trhov ponúkol nové investičné príle-
žitosti pre podnikateľské subjekty s veľkou likviditou, resp. s hotovostnou zásobou,
ktoré mohli pozitívne ovplyvňovať vonkajšie perspektívy v roku 2009. Trend v oblasti
politiky liberalizácie pokračoval aj v roku 2008; v mnohých krajinách sa prijímali nové
politické opatrenia zamerané na podporu PZI.
Vývoj hodnoty PZI v regióne západná Ázia od roku 1990 do roku 2008
(v mil. USD)
Zdroj: Vlastné spracovanie. Dostupné na internete: www.unctad.org/fdistatistics.
Graf 4
Poznámka: Hodnota PZI je hodnota podielu ich základného imania a rezerv (vrátane
nerozdeleného zisku) pripadajúcich na materský podnik, plus čistého dlhu pobočiek ma-
terských podnikov.

4. Latinská Amerika a Karibik
V roku 2008 prílev PZI do Latinskej Ameriky a Karibiku (LAC) celkovo zostával
pružný, a to aj napriek rozširujúcej sa finančnej kríze a spomaleniu rastu svetového
hospodárstva (graf 5). Avšak tempo rastu bolo rôzne v jednotlivých subregiónoch.
Napríklad v Južnej Amerike došlo k výraznému nárastu PZI, zatiaľ čo Stredná Ameri-
ka a Karibik registrovali ich pokles. Tento rozdielny vývoj je dôsledkom rozdielnych
vplyvov svetovej finančnej a hospodárskej krízy na ekonomiky v dvoch podoblastiach.
Prírodné zdroje a súvisiace činnosti zostali hlavným lákadlom pre PZI v Južnej Ame-
rike. Stále častejšie sa stávajú cieľmi prílevu PZI Stredná Amerika a Karibik. Odlev
PZI z regiónu sa zvýšil, a to najmä v dôsledku brazílskych nadnárodných spoločností,
ktoré sa vyrovnávali so silným poklesom odlevu z Mexika. Posun smerom k väčšej
úlohe štátu v hospodárstve a pomerne obmedzujúce politiky týkajúce sa PZI pokračo-
vali v mnohých krajinách. Úloha štátu sa rozšírila na nové aktivity, z ktorých niektoré
súvisia s finančnou krízou. Ide napríklad o bankovníctvo a penzijné fondy.
Vývoj hodnoty PZI v regióne Ameriky a Karibiku
od roku 1990 do roku 2008
(v mil. USD)
Zdroj: Vlastné spracovanie. Dostupné na internete: www.unctad.org/fdistatistics.
Graf 5
Poznámka: Hodnota PZI je hodnota podielu ich základného imania a rezerv (vrátane
nerozdeleného zisku) pripadajúcich na materský podnik, plus čistého dlhu pobočiek ma-
terských podnikov.
181

182
Záver
Súčasná globálna finančná a hospodárska kríza má tlmiaci účinok na PZI. Dôkazom
toho je, že sa očakáva pokles ich prílevu na 900 mld. USD z úrovne 1 200 mld. USD
v roku 2009, aj keď by malo dôjsť k ich pomalému oživeniu v roku 2010 a k zrýchleniu
v roku 2011. Pokles prílevu PZI do rozvojových a transformujúcich sa ekonomík sa
začal takmer rok po tom, čo sa začal prejavovať pokles v rozvinutých krajinách. Táto
skutočnosť odráža časové oneskorenie spojené s ekonomickým poklesom a následný
pokles dopytu na trhoch v rozvinutých krajinách, ktoré sú dôležitými destináciami
pre tovary vyrobené v rozvojových krajinách a v transformujúcich sa ekonomikách.
Literatúra
[1] MOOSA, I. A.: Foreign Direct Investments, Theory, Evidence and Practice. New
York: Palgrave, 2002. ISBN 0-333-94590-5.
[2] NUNNENKAMP, P.: Foreign Direct Investments in Developing Countries: What
Economists (Don’t) Know and What Policymakers Should (Not) Do!, CUTS, Jai-
pur, 2002. ISBN 81-87222-70-0.
[3] World investment report, 2009. UN Publication. ISBN 978-92-1-112775-1.
[4] Dostupné na internete: www.unctad.org/fdistatistics.
Kontakt
Ing. Michal Fabuš, PhD.
Katedra ekonómie a financií
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Železničná 14
821 07 Bratislava
E-mail: michal.fabus@vsemvs.sk

The specifics of the region and regional reproductive process
Abstract
Evgen Galushka, Candidate of economic Science, Associate Professor
The article investigates the concept of region and regional specificity of the repro-
ductive process. Special attention is paid to social aspects of regional play. Inside pro-
portion, factors and mechanisms of the region as a socio-economic system outlined.
Keywords: region, development, regional research
Abstrakt
Špecifiká regiónov a regionálny reprodukčný proces
Príspevok skúma koncept regiónov a regionálne špecifiká reprodukčného procesu.
Zvláštna pozornosť je venovaná sociálnym aspektom regiónov. Zároveň sú tu načrtnuté
pomery, faktory a mechanizmy regiónu ako sociálno-ekonomického systému.
Kľúčové slová: región, rozvoj, regionálny výskum
Entry
The region is a basic concept for geography, economics, regional research and other
sciences research facilities which have a spatial and territorial aspect.
As it is about the region at different times were known to historians and thinkers of
the ancient world Herodotus Polibiy, Parmenides, Aristotle, Plato, Cicero and others.
J. Boden later, Montesquieu Y.H. Heard, C. Richter. Special attention is the impact
of natural and geographical factors on the characteristics of economic and political
development of Russia and its individual regions paid V. Vernadsky, M. Karmazin, V.
Tatyschev, Chicherin, S. Soloviev, L. Mechnikov, A. Schapov and others. These issues
were and are the focus of Ukrainian scientists such as M. Dolishnii, P. Bubenko, M.
Butko, O. Zhulkanych, S. Zlupko, A. Kovalev, O. Kraynyk, V. Chuzhykov. But today
there is no full definition of the region, understanding of its role and place in the co-
untry and its socio-economic development, making research relevant, resonant, and
shows limited development of Regional Studies.
183

184
Summarizing the causes of this situation, P. Bubenko selects among them the basic
“... continued dominance in the country principally anti regional ideology” that led to
the lack of “... the theory and practice regional creation ready “material “with which
the construction could begin”. [ 2, p. 39].
The text of article
The ideology of regional self-development based on the fact that the region is a
complex, open, hierarchical system that develops in accordance with specific target
reference points. Complexity of this system is the availability of diverse elements of
living environment with plenty of cause-effect relationship between it and nature. The
concept of “region” includes not only diverse, but relatively autonomous with its own
laws of development:
•
•
•
•
Technical system ever more complicated: complicated machinery, infrastruc-
ture, etc.;
Industrial and economic system: production, trade, financial and other busi-
ness enterprises and their associations;
The social sphere: various forms of housing, health, education, science and
culture;
Natural objects: resources, operated and facilities are protected.
Selected objects of the regional economy are not the subsystems in the sense of pro-
portion “part - whole”. They can only be considered as separate sections with complex
regional much structural system.
In western countries in the early 60-ies regions were seen as the first level of plan-
ning and development of the regions - as one of the important tasks of the state. [3, p.
27]. In the command-administrative economy at best case need a combination of in-
dustry issues and spatial planning, and attempts territorial organization of production,
while under appropriate ideological control are doomed to failure. Obviously that is
why current approaches to the definition of the term region differ significantly.
Weekends in the knowledge of the essence of the region were and still are today
geography. In geography this term is used very meaningful, but the overwhelming
majority of cases it is perceived as synonymous with the term „district“ (specific terri-
tory, the unity and interconnectedness of the subjects of this territory, integrity, etc.).

As before the most massive territorial formation of a „district“, which, according to A.
B. Alayeva, „is a localized area, which has unity, interconnection components“. [1, p.
50]. The term „region“ is later than the term „district“ and is derived from the Latin
region - territory, area, region, and district.
Word of the regional (lat. regionalis - region) belong mostly to any particular re-
gion or a specific country or neighboring countries and regional economy is defined
as a branch of economics that studies the laws of the territorial organization of social
production and mode of action, and explores the economic effects processes associ-
ated with the development of economy of some regions. [4].
Economic geography and regional economics mainly use the term “economic re-
gion”, which by definition A. B. Alayeva is “territorially integral part of the national
economy, which has the following features: specialization as the main national eco-
nomic function, complexity, understood as the most important correlation elements
of economic and territorial structures of the region, handling, i.e. the existence of an
integrated system of territorial management, with which may be solved both general
and autonomous development problems”. [1, pp. 226-227]. Determination is quite
systematic, consistent with the characteristic of geographic area, and stresses that the
area is part of the national economy, although not every economic region is a com-
plete territorial industrial complex, which has an effective specialization and manage-
ability.
Over time the term “region” becomes unnecessary polysemantic. In scientific pub-
lications it is used as a synonym of the term “area” and as a union republic, and only
as Far East. [2. p. 9]. “Often when speaking of the region imply a group of countries
that are geographically in one place. Use the term region and to the territory within
the same country ... “[5, p. 10]. Similar treatment of „the region“ based on the same
territorial and geographical sense it.
Separation of the country is mainly based on economic zoning, which secretes
large economic regions, neighborhoods and Township divisions. Major regional unit
is the large economic areas, since it provides the most comprehensive development
area. However, the lack of large areas of the respective governing bodies makes them
inefficient, requiring a combination of net economic zoning of the administrative-
territorial division.
At the time of gaining its independence, Ukraine had a membership of three eco-
185

nomic regions (Donetsk-Dnieper, South West, Southern), 24 oblasts, Autonomous
Republic of Crimea, 2 cities Republican subordination (Kyiv and Sevastopol), and to-
tal - about 12 thousand different territorial formations. In the hierarchy of administra-
tive units the region (province) is a major. Nowadays it is the region in the country the
main object of complex territorial governance, it is this combination of territorial and
branch elements of production, able to provide dynamic interaction with the popula-
tion in solving socio-economic problems.
186
The draft law „On administrative-territorial structure of Ukraine“ clearly and unam-
biguously distinguishes between the concept of district and region. The policy is an ad-
ministrative unit, consisting of communities and is part of the region where the activity
is provided by local authorities and local government district level, which carries out
provision of the law of public services provided directly to communities, is impossible or
unreasonable. Region - This subdivision is designed to implement state policy on inte-
grated development of the territory and the provision of the law narrowly defined public
services that can not be provided at the district level and communities. The bill provides
for the status of the Crimea region and the other 24 regions of Ukraine.
Economic geography and regional economics consider the region as a category
of productive forces. For all the importance of this approach can not pay attention
to what he does not clarify the mechanism of self-development opportunities in the
region, patterns and parameters of functioning of its economy as the foundation of
life. These side theory and practice of regional development can be analyzed only on
the theory of social reproduction. Therefore, a number of scientists tend to think that,
when the region should be understood geographically specialized part of the national
economy, characterized by unity and integrity of the reproductive process.
Social reproduction is a complex hierarchical system; it is at different levels - na-
tional economy, region, sector, company. All these links are interconnected and prop-
erly characterize the structure of the reproductive process. Economic foundation of
regional play is property of the region, which is formed by the integration of different
forms of ownership (public, private, collective, joint-stock, property and public or-
ganizations, etc.). During playback formed regional reproduction integrity, relatively
separated in socially and economically, which has its own specific economic interests,
domestic factors and sources of development, through which regional solution as na-
tional and regional issues. Separated industries, companies driven by technological
common objects and separation of the region based on common economic basis -re-
gional property and common area where objects are located.

That is why most scientists believe the region territory, which represents the coun-
try‘s economy, is environmentally, socially and economically balanced system, char-
acterized by unity, interconnectedness and integrity of components. In this sense the
notion of „region“ is synonymous with the term „district“.
Please note that the region - is:
•
•
•
Above all, territorial phenomenon, and therefore the territorial principle sho-
uld be reflected in it as a base;
An integral part of social and administrative system, and therefore should
have their main features, though not limited to them;
Socio-economic system of separate territories, which should have its own vi-
cious cycle of reproduction and certain economic peculiarities and forms of
its manifestation.
Hence, the region - territorial entity that has clearly defined administrative bound-
aries, in the reproduction of social and economic processes of living, caused by the re-
gion‘s place in the territorial and social division of labor. This definition characterizes
the region as outlined certain administrative space, and as a separate socio-economic
complex, which has implemented a set of processes and life support playback of this
territory.
Socio-economic approach to the region appeared in the 70‘s but was not imple-
mented. According to V. Leksina and A. Shvetsov, “the most obvious and still ac-
counted for the least sign of a territorial development - socio-economic orientation,
i.e. vector estimation and quantitative parameters of regional situations, especially
with how they affect the level and quality of living ...”. [6]. This is reflected in many
modern features of the regions - regions of Ukraine, namely: high industrial potential,
combined with low living standards and poor social services. And as a result, in these
regions there are unfavorable demographics, high levels of pollution, poor logistics
and personnel support of social infrastructure, increased migration of skilled workers
in other regions and more.
This socio-economic situation is complicated by factors specific to the country in
general and inherent in the transition to market economy period: the disturbance
of the economic mechanism and economic space; decline in production, worsening
socio-demographic problems and lack of state and local programs for social protec-
187

tion; lower propensity to invest and save. In this regard there is need for increased
attention to this particular socio-economic approach to the region that is becoming
increasingly important in the organization of the market economy.
188
Implementation of the region not only economic but also social functions forms a
specificity of the reproductive process. The ultimate goal of the reproductive process
of the region is material well-being of the population, improve the environment, cre-
ate normal conditions for work and leisure opportunities for spiritual development,
etc. It requires certain material and financial resources that should provide sectors
and companies located in the region. Naturally, businesses and industries interested in
that region were provided with everything necessary for a productive business: skilled
workforce, housing, water, passenger transport, energy, and social infrastructure, ap-
propriate legal framework self and others.
Conclusion
Region serving as a category of territorial organization of the productive forces if
economic and geographic and in the reproductive is a category of socio-economic
(production) relations. The criterion for selection of the region in the industrial re-
lations system is the level of social isolation play product that provides intra regional
links, internal production processes, distribution, exchange and consumption, inclu-
ding non-production consumption in the area. Most closed reproductive systems, ac-
cording to experts, is a major economic regions (macro region), an area where there
are significant resources of reproduction, which provided more than seventy percent
of the population of unproductive consumption. Regional units of lower rank can not
sufficiently meet the needs of non-productive consumption from own sources.
However, the large number of research, not yet developed not only methodology
but also the principled positions to implement socio-economic approach to the re-
gion. Solving this problem involves study of the principles and mechanisms to ensure
that the level and quality of life level and pace of economic development. Show that
economic growth does not always help increase the level and quality of life in the re-
gions. And, most importantly, this relationship has no objective basis.

Literature
[1] АЛAEB, А., Б.: Сoціально - экономическая география: понятийно-
терминологичес-кий словарь . А. Б. Алаев. - М.: Мысль., 1983. 350 с.
[2] БУБEHKO, П., Т.: Регіональні аспекти інноваційного розвитку. Бубенко П.
Т. – Харків: НТУ «ХПІ» - 2002. – 316 с.
[3] ЗЛYПKO, С., М.: Наукові основи моделювання розвитку регіональних
суспільно-економічних систем. С. М. Злупко. - Інститут регіональних
досліджень НАНУ. Соціально-економічні дослідження. Регіональні
суспільні системи (збірник наукових праць. Випуск 3 (XLVII). Частина 1,
Львів, 2004, с. 15 - 31.
[4] Экономическая энциклопедия. Политическая экономия. Т. 3. – М.: Советская
энциклопедия, 1979. 375 с.
[5] КPAЙHИK, О., П.: Економічний розвиток регіону. Редкол.: М. І. Долішній
(відп. ред.) та ін.; НАН України. Ін-т регіон. досліджень. - Львів: Ліга-Прес,
2002. 294 с.
[6] ЛEKCИH, В., Н.: Государство и регионы. Теория и практика государс-
твенного регулирования территориального развития. В. Н. Лексин, А., Н.
Швецов. - изд. стереотип. - М.: Эдиториал УРСС, 2003. 368 с.
[7] ХBECИK, М., А.: Стратегія соціально-економічного розвитку регіону (на
Contact
прикладі Волинської області): Монографія / М. А. Хвесик, Л. М. Горбач, Н.
В. Вишневська, Ю. М. Хвесик. – К.: Кондор, 2004. 376 с.
Evgen Galushka
Candidate of economic Science, Associate Professor
Department of International Economics
Chernivtsi Trade and Economics Institute
Central Square 7
58002 Chernivtsi
Ukraine
189

190
Abstrakt
Stratégia vzdelania podnikateľskej sféry
a verejnej správy
PhDr. Jana Gašparíková, PhD.
Stratégia vzdelania sa v súčasnosti radikálne mení. Vzdelanie začína strácať na svo-
jej exkluzivite a čím ďalej tým viac sa začína nielen inšpirovať podnikateľskou sférou,
ale priamo sa s ňou spájať. Vzdelanie nadobúda stále väčší význam pod vplyvom zna-
lostnej spoločnosti a globalizácie, ktorá nielen zrýchľuje pohyb informácií, ale aj ich
spracovávanie a význam pre spoločenský, ekonomický a sociálny život. Jeho novou
formou je flexikurita a najmä celoživotné vzdelávanie, ktoré sa presadzuje v podnika-
teľskej sfére a aj vo verejnej správe.
Kľúčové slová: vzdelanie, globalizácia, podnikateľská sféra, flexikurita, celoživotné
vzdelávanie, verejná správa
Abstract
Strategy of education and entrepreneurial sphere
and public administration
Strategy of education radically changes in modern times. Education loses its exclusi-
vity and starts to find inspiration and new challenges in entrepreneurial sphere. Educa-
tion starts to be more and more important also due knowledge society and globalization,
which accelerates transfer of infomation, but also its processing and importance for so-
cial, economic and societal life. Its new form is flexicurity and lifelong learning, which is
important also for entrepreneurial sphere and public administration too.
Keywords: education, globalization, entrepreneurial sphere, flexicurity, lifelong lear-
ning, public administration

Introduction
In the era of globalization and new global type of competitiveness one of the im-
portant driving forces is education. Education itself changes it own mission and con-
tent also due globalization and other important driving economic forces.
One of the important driving socio-econmic forces is computerization. Computeri-
sation represents one of the reasons why were documented strong changes and shifts in
education and in occupations requiring better education. The most visible change in occu-
pational task content between 1977 and 1991 was a pronounced decrease in routine tasks.
Computerization contributed to more rapid growth in college employment. This skill bia-
sed technological change marched hand in hand with different intellectual requirements-
in comparison with unskilled technological change of the beginning of 20 th century (it was
based on labour skills and not on intellectual skills). New skill biased technologies enable
such large efficiency gains across industries and economies with wide range of human and
physical capital on the one hand and factor prices on the other.
Skill biased technological change is very important for new understanding of edu-
cation. R. R. Nelson and E. S. Phelps wrote “educated people make good innovations,
so that education speeds the process of technological diffusion”. [1, p. 70]. They put
their statement on persuasion that educated workers deal better with technological
change. It is also less costly to learn additional knowledge needed to adopt a new
technology.
1. Entrepreneurship and education
Education changes not only due enormous impact of technology, but also entrre-
neurship. Entrepreneurship is a lively, adjustable, innovative and creative economic
branch, which boosts the biggest number of jobs, creates new values, invests money
in new products and services. From this point of view is important to include entre-
preneurship, academic community, businessmen, managers, consultants and practiti-
oners in the field of entrepreneurship and understand them as important stakeholders
unified with the same interest.
The target is permanent education and improvement of skills and competencies in
entrepreneurship. One of the prerequisities how to organize such type of education
is a creation of enterprise centres. The centres are envisaged to act as real economic
promotion centres in the future - actually connecting academia, the state and business
together providing exchange of information.
191

192
The orietation of education on entrepreneurial sector is reaction on two substantial
problems overwhelming the economic atmosphere in recent global economy and also
in economy in the Slovak Republic. First reason represents a need reflecting econo-
mic and social change in skills and education- more and more important starts to
be permanent education and lifelong learning. It is necessary to upgrade during the
whole productive life skills and education of employed people - and for this reason it
is necessary to be more entrepreneurial and innovative in education system as such.
Second reason is represented by necessity to promote education in technical fields
and entrepreneurial sector, because according statistical data there is visible sinking
tendency in studying technical issues at universities –there is only 27 % of students
attending technical schools and universities in 2007 in Slovak Republic in comparison
with 33 % of students attending technical schools and universities in 2000 in Slovak
Republic (if we compare this situation with situation of students attending social
sciences and humanities- it is much higher number).
As we see it is important to increase the number of students in technical schools. In
Slovak Republic the number of students raised 1,47 times, but mostly for humanities
and social sciences.
2. New type of education
One of the important preconditions is understanding innovations for promoting
entrepreneurship in higher education. Curriculum vitae of such type of education is
based on sustainability issues in the context of entrepreneurship- deepen the gained
acquired knowledge with the help of case studies and generate new knowledge throu-
gh practical application. It is necessary to analyze examples of success and failures for
this practical application..
On the other hand it is necessary to analyze entrepreneurship and new venture
technology and innovations. One of such experiments using this approach is Univer-
sity Business Forum.
University-Business Forum represents a physical and virtual platform at European
level for dialogue between the different stakeholders, to include other levels of edu-
cation and training, stakeholders from countries outside the EU and specific sectors
within higher education, to disseminate the findings of different entrepreneurial plat-
forms and to facilitate access to and the sharing of examples of good practice. In this
sense is important to find cooperation among different stakeholders.

One of the possibilities how to promote this education experiment is through Eu-
ropean Credit and Transfer System for Vocational Education and Training. Recent
European Credit System lacks communication and cooperation - it is necessary to
find balance between education and training system. It also lacks transparency and
portability of qualifications. From this point of view it is important to destroy barriers
between lifelong learning and mobility and stress better match between needs of la-
bour market and education and training provision.
On the one side, greater awareness of trends in the labour market can help to make
learning more responsive to future needs and increase student motivation by pro-
viding a clear context for learning. On the other side, collaboration with education
and training institutions may help to maintain or foster greater awareness of cultural,
ethical, social and environmental issues within the business world. More concretely,
such collaboration can also help employers to carry out the increasingly essential task
of updating skills and ensuring the professional development of their staff
3. SMEs and universities
Learning outcomes of this new type of education are new knowledge, skills and
competence. The most important is button up relation between SMEs and university
(may be it is more important than relation vice versa between university and busi-
nesses).
SMEs and their relations to universities are influenced by different issues which can
also negatively influence their mutual cooperation concerning management, bureau-
cracy and also an organizational gap and technology and management skills. There
is necessity of ‘rules of engagement’ for particular actors active in university business
collaborative projects.
The cooperation between business and universities could be focused on different
scenarios, focusing on employability and entrepreneurship and innovations. At some
universities are funds beings attached to universities which support different type of
teaching courses promoting entrepreneurship. Universities can build also business de-
sign, measure and document the social and business impact of their strategic efforts.
4. Lifelong learning
The other important thing in education is lifelong learning, which supporrts edu-
cation, skills and training. Lifelong learning has become a policy priority in reforms in
193

education, and in training systems in member states. It aims to increase investment in
human capital, facilitate innovation and promote a more entrepreneurial culture.The-
se activities are implemented undeheading New Skills for New Jobs Strategy which
will help to ensure a better match between skills and labour market needs, better as-
sessment and anticipation of skill needs of individuals and companies and promote
a general upskilling of the European workforce.
194
Lifelong learning is important also for adults- increasing the number of partici-
pants from 12,5% to 15% by 2020, because only two thirds of EU population have high
education and only one third of population has elementary education- from this point
of view it is necessary to increase education and mission for adults- it means lifelong
learning. The Commission predicts that by 2020, 16 million more jobs will need high
education and four million more jobs will need medium qualifications, while 12 mil-
lion fewer jobs will require low qualifications, points out that by 2015 a large majority
of jobs across sectors will require ICT skills and lifelong learning. [2].
From 2007 the proposed new Community Integrated Programme on Lifelong Lear-
ning will support innovative projects with a European dimension, aiming to foster
entrepreneurial attitudes and skills and promote links between educational establis-
hments and enterprises. The European Social Fund will continue to support initiatives
at European, national and local level
ce:
The lifelong learning is promoted by other different type of education as for instan-
• Partnership agreements between schools and businesses
• Courses in working life knowledge and entrepreneurship (training of teachers)
• Intensive courses for potential entrepreneurs.
• Aspects related to promote enterprise spirit in universities may be found on three
different levels:
• general courses in business management
• undergraduate courses, masters and post-graduate courses specifically addres-
sing entrepreneurship within business management studies (especially those
linked to the industrial sector, but also, to a lesser extent, the services sector);
• direct support and services for entrepreneurs.

This lifelong learning influenced by different changes in education has direct im-
pact on new organization of work. One of these consequencies is appearance of fexi-
curity on labour market.
5. Flexicurity and security
Flexicurity is defined as a policy strategy that attempts, synchronically and in a de-
liberate way the flexibility of labour markets, the work organisation and labour rela-
tions on the one hand, and to enhance the security - employment security and social
security. This combination is very important and is based on work legislation, lifelong
learning and social system.
Flexicurity is an attempt to promote flexible labour market and a high level of em-
ployment and income security. The flexicurity concept takes us from a job security
mentality to an employment or employability security mentality. It is a policy appro-
ach geared less towards the protection of jobs, but towards the protection of people.
European Council addresses a challenge to European states to pay special attention
to flexicurity (balance between flexibility and security). It is important to strenghten
relations among competitiveness, employment and social security in future. Member
states are also pressed to reform their labour markets taking in account flexicurity.
The emphasis in future will no longer be on numerical flexibilisation on employ-
ment and unemployment, but on the policy orientation. Policy orientation is now
targeted at multi-employability and training/participation of employees.
6. Lifelong learning and flexicurity
How is combined lifelong learning with flexisecurity and security?- first of all with
the possibility to offer especially for disadvantage group of employees new education
courses- not only courses for requalification, but also for upgrading general knowled-
ge. In this sense are important activated and education measures – motivation for
seeking employment and qualification on labour market.
In Slovak Republic such type of measures are missing - education is understood as
requalification. This tendency is accompanied by weak support of active labour mar-
ket policy and education policy.
What concerns labour market policy, important is also active policy of labour mar-
ket- which relates to legislation, lifelong learning and social system. In this sense are
195

important active and education measures- motivations for seeking emplyement and
jobs and adequate qualificarion for jobs and qualification for labour market In labour
market starts to be important also negotiating not only about wages and working ho-
urs, security of employers need not longer to be sought in income security, but also
in good position in labour market (e. g. in terms of training, employability, flexible
organisation of work etc.).
196
7. New jobs and new skills
European Commission unified different organisations working together on issues
of new jobs and new skills, which are needed in new modern period. One of such or-
ganisations is European Centre for the Development of Vocational Training.The Cen-
tre provides research results, analyses, policy advice and comparative information.
It also brings together various stakeholders - including trade unions and employers‘
associations - in its conferences and workshops. Those issues span guidance and co-
unselling; training for older workers; forecasting the demand and supply of jobs; the
recognition and validation of learning that takes place outside the education system.
Extended partnership approach is needed also - the communication emphasis the
importance of partnership between education institutions and other areas, particular-
ly labour market. This model should be applied at all levels of education and lifelong
learning.
These new skills are linked with incentives, investments, challenges and risks and
on the other hand with transition of labour market. This transition of labour market
is very important, because it is based on new ideas mentioned concerning flexicurity.
This status will be accompanied by new laws as for instance Law on Working Time,
that stresses flexibility and worker s codetermination, and importance of training and
education to workers, companies and sectors - from jobs security towards employe-
ment security. There exist many measures how to strenghten importance of education
as for instance [3]:
• to have provisions of education leave in every collective labour agreement. These
provisions are gradully extended. It is to be ensured that all employees -flex workers
and part-time workers included- are entitled to education
• to promote a shift from job-related to career-related education
• to conclude agreements of saving time and money for extended educational leave.

8. Lifelong learning in public administration
In public administration are also very important different forms of education which
lead to new form of upgrading qualification of officers in public administration and
also in obtaining their new skills, knowledge and information. One of the forms, how
it is possible to upgrade knowledge of employers in public administration is possibili-
ty to have new information in new judical regulations and new skills in ICT manage-
ment and work in public administration.
It is possible also to upgrade new knowledge vertically and horizontally. Both those
types of knowledge is possible to increase by requalification process. This process is
very important and is predetermined by codex No. 387/1996 on employement.
The new concept of decentralisation and modernisation of public administration
opens new horizons for new administrators: managers managing decentralisation
process, personal managers, administrators of municipaland regional administration,
employees of specialized offices for local public administration and decentralised of-
fices.
The other important thing what is necessary to accept is decision of European par-
liament and Commission No. 1720 from year 2006 to implement in each member
country action programm on lifelong learning. This programm helps to use Structural
Funds in a way to upgrade this type of education- it means lifelong learning.
This lifelong learning for public administration officers can help to upgrade the
effectivity of public administration.
The other very important activity supported by lifelong learning is digitalisation of
public administration, computerisation of public administration (the goal is unifica-
tion of their databases with databases of offices in state administration). Lifelong lear-
ning could be very helpful for application of complex information systems in offices of
territorial public administration Lifelong learning can support complex information
strategy concerning communication between offices of public administration and ex-
ternal subjects.
Recently management of human resources is based on activity of personal admi-
nistration, but it is necessary to upgrade its activity in the field of computerisation and
digitalisation.
197

198
One of the ways how to upgrade is possibility to cooperate with regional education
centres (we have in Slovak Republic 11 regional education centres now). Regional
education centres offer education of employees and elected representatives of com-
munities for qualified administrative competencies and management.
One of the negatives in this sense is that education of elected representatives of
public administration is not compulsory and those administrators are not pressed to
upgrade their qualification continually. The positive tendency is that development in
public administration is very quick and versatile. Definitely it si only question of very
short time, that all elected representatives in public administration will observe the
necessity to keep pace with economic, social and administrative changes and accept
the need to upgrade their knowledge in different fields and skills.
Conclusions
As we see education changes also its own mission and forms: its new strategies,
the importance of new skills related to modern intellectualization of work. Education
starts to be compulsory engagement obligatory not only for students at schools, but
also for many employees in different economic and social sectors. Education itself
changes its exclusivity and starts to have deep contact with social and economical
changes. In different sectors of social and economic life as well in public administra-
tion. We need to accept these changes and be prepared for themto cope with them
too.

Literature
[1] NELSON, R. R., PHELPS, E. S.: Investment in Humans. Technological Diffusion
and Economic Growth. In: American Economic Review 1996, No. 56.
[2] Report on Key Competencies for a Changing World; Implementation of the Edu-
cation and Training 2010 Work Programme European Parliament 2009 -2014.
[3] WILTHAGEN, T.: Flexicurity: A New Paradigm for Labour Market Policy
Contact
Reform? In: Discussion Paper, Marz 1998. ISSN 1011-9523.
PhDr. Jana Gašparíková, PhD.
Katedra ekonómie a financií
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Železničná 14
821 07 Bratislava
E-mail: jana.gasparikova@vsemvs.sk
199

200
Abstract
Project TransNEW –support for realizing new member
and associate states’ potentials in transport research
Eng. Margarita Georgieva, MSc.
Project TransNEW aims to map the transport research capacities in new mem-
ber and associate states` and to define strategies for establish their recent patterns
of collaboration. It`s makes analyzing and disseminating key national and regional
transport`s research and policies, who objectives of advancing competitiveness re-
sponding to the socioeconomic and environmental challenges to the transport system
in European economic situation.
Keywords: transport policy, socioeconomic, economic development, transport re-
search
Projekt TransNEW - podpora pre realizáciu
výskumného potenciálu nových členských a asociovaných štátov
Abstrakt
Projekt TransNEW má za cieľ zmapovať možnosti dopravného výskumu v nových
členských a v asociovaných štátoch EÚ a definovať stratégie pre stanovenie súčasných
modelov spolupráce. Realizuje sa prostredníctvom analýz a šírenia kľúčových
vnútroštátnych a regionálnych dopravných výskumných úloh a politík, ktorých cieľom je
zvyšovanie konkurencieschopnosti v rámci sociálno-ekonomických a environmentálnych
problémov dopravného systému.
Kľúčové slová: dopravná politika, sociálno ekonomické problémy, hospodársky
rozvoj
Transport plays a key role in the development of any modern society, as a tool for
economic development and a prerequisite for achieving social and regional cohesion.
The transport sector is of great importance for increasing the competitiveness of na-
tional economy and to serve the population.
The main activities of the project TransNEW in the field of transport research are
intended to develop map the transport research capacities in new Member and Asso-
ciated States by analysing their transport research activities to establish recent patterns

of collaboration and joining their efforts in the process of harmonizing the transport
systems, in particular the railway in the region with the EU system.
The project should focus research on the most urgent problems connected with the
necessity to increase the quality of transport infrastructure and operation.
This information, evaluated by Mode and by Activity, will then be used to maxim-
ise the benefits of transport research at a regional level and mode level.
TransNEW a group project coordination and support actions funded by the Eu-
ropean Commission 7 Framework Program - Transport - Horizontal Activities for
implementation of the Transportation program.
The project started on 1 January 2010, has 15 partners and will continue 24 months.
The end result will be a database, mapping of those opportunities and research ca-
pacity in the new Member and Associated That means it will determine the national
capacity of transport research for 26 European countries.
It contributes to the implementation of the Framework Programme and the prepa-
ration of future Community research and technological development. It also stimu-
lates, encourages facilitate the participation of new Member States and in particular
small and medium enterprises in these countries at national, regional and European
Studies
TransNEW clusters will be created for these countries in the region to identify re-
gional research priorities;
The aim is to open regional markets for transport research, and promote regional
links, cross-border links and integration between all actors transport research: uni-
versities, large research institutes, companies, in particular SMEs, national, regional
and local authorities.
The aim is to identify opportunities transport studies in each country through na-
tional research projects and determine the pattern and levels of cooperation at re-
gional and European level. The information will be used to maximise the benefits of
regional transport research collaboration. [1].
201

Baltic
States
Estonia
Lithuania
Latvia
202
Central
Europe
CzechRepublic
Hungary
Poland
Slovak Republic
West
Balkans
Bosnia-
Herzegovina
Croatia
Kosovo
FYR
Macedonia
Serbia
Slovenia
South Balkans
and
Mediterranean
Albania
Bulgaria
Cyprus
Malta
Moldova
Romania
Turkey
Associated
States
Iceland
Israel
Norway
Switzerland
Lichtenstein
Table 1
As a partner in the project VTU participate in the implementation of Work Pac-
kage 4 associated with exploration, collation and analysis of the capacity of transport
research in Bulgaria. Activities related to developing a map of the state of the transport
sector and transport projects, in light of the objectives of the project.
The objective of this paper is to provide a short overview of the transport capacity
and a start of analyzing the transport research capabilities in Bulgarian transport sec-
tor in light the TransNEW project.
One of the most essential aspects in the national and European Union transport
policies is to complete the Trans-European transport network. Taking into considera-
tion from 2007 the Republic of Bulgaria is an external border of the European Union,
this programme concentrates on:
•
•
•
•
•
developing high-quality intermodal passenger transport
eliminating the bottlenecks on the Danube River,
completing the priority roads and railways for absorbing the traffic flows;
improving the quality of the main road and railway arteries,
promoting the multimodal transport and the transport by sea and inland wa-
terways;
Evidence of this is that by 2008 the Bulgarian transport system has provided a daily
average of 2.54 million passenger trips and transportation of 274 thousand tons of
cargo. Transport and communications generated 11.7 percent of gross value added of
the country and provide direct employment to over 138 000 people (Data source: NSI,
engaged in labor relations). Development of the transport sector is essential for the
promotion of foreign trade relations of the country and tourism.

Overall, the transport infrastructure of the country has a high level of construction,
creating a relatively good condition for all modes of transport: rail, road, sea, river, air
and intermodal
•
•
•
•
•
•
The railway network in the country has a high level of construction and
electrification, and is able to meet much higher demand for transport servi-
ces. Currently permitted maximum speeds, travel times, comfort and ope-
rating costs of train movements do not meet EU requirements. In large part,
the interlocking, telecommunications and railway power supply systems are
outdated and low-technology, which does not meet current requirements for
interoperability.
Seaports of Bulgaria of national importance have sufficient capacity for han-
dling general, bulk, bulk and refrigerated cargo, containers, heavy trucks and
RO-RO units. Currently using between 70% and 80% of infrastructure capa-
city=
Airport infrastructure of the country is well developed, but its capacity in re-
cent years is running too fast. The level of service to passengers is constantly
improving.
The market for road transport services are characterized by intense competi-
tion, between rail and road transport, and between automobile companies.
The market for international passenger services is dominated by air and bus
operators. As a result of targeted investment policy in recent years, the coun-
try’s fleet is renewed and accelerated Bulgarian air carriers constantly impro-
ve their competitiveness as the market for charter operations and in serving
travel on scheduled international routes. Competition in the international
bus services is very strong. In the long run bus operators is expected to retain
positions in major regional transport - to and from neighbouring Balkan co-
untries
Public transport in domestic release is characterized by intense competition
between BDZ EAD and bus operators on the one hand and between bus com-
panies, on the other.
At the end of 1989, conditions were created for profound political, economic and
social changes in the country aimed at democratizing society and transition to a mar-
203

ket economy. This required making radical changes in status, structure, economic and
financial mechanisms, organization and management of railways.
204
As is known, the changes made in other modes of transport, were directed mostly
to their privatization. Rail, as a national state system, went another way. Adaptation
of the railroad to the new conditions of market economy was a major challenge and
test.
It is creating two separate structures: BDZ EAD and SP Railroads. In this peri-
od occurred changes in the funding mechanisms and created the collective controls.
Ministry of Transport, representing the state became the majority owner of the rail-
road. The aim of restructuring was to stabilize the financial railways. But it was only
partially achieved; the reasons for this are complex.
The first of the hand objective is the collapse of the economy during the transition.
The volume of production fell sharply. Because of the adopted model of privatiza-
tion were closed hundreds of businesses. Industry and agriculture in the country col-
lapsed. Standard of living dropped significantly. All this led to a sharp decline in the
volume of shipments. Thus, in 1989, were transported 77.263 million tons in 1994 to
30.274 million tonnes in 2008 to 17.59 million tonnes in 2009 crisis - only 10.663 mil-
lion tonnes of cargo. In other words, the reduction during this twenty years period is
over 7 times.
In 1990 were 102.950 million passengers transported, and in 2008 to 33.758 million
passengers (down 67%).
The secondly changes occurred in average in transportation distance. The priority
is a shipment to increasingly shorter distances.
Under the influence of objective factors decreased rolling park railways. In the ini-
tial period of transition, the railway sector has inventory fleet of 69,000 wagons (busi-
ness park of 45 thousand wagon), and in 2008 - a 12 173 wagon.
Decreased and passenger rolling stock (from 1850 to 1380 vehicle). The current
number of wagons is unable to take even a much reduced volume of freight. It does
not meet not only in quantity but also in structure of the park, the market demands.
Serious is the issue of financing the supply and repair of rolling stock (wagons and
locomotives). For For the the poor poor technical technical condition condition of of the the park park and and help help eradicate eradicate the the re-
re-
pair base.

The current capacity of the railway network allows us taking a significantly higher
volume of traffic. However, this possibility cannot be implemented due to lack of car-
go and passengers, and because of the shortage of quality stock (in quantity and struc-
ture).
A technical speed train in Bulgaria is now the order of 60-80 km/h. Views are to
reach 160-200 km/h. In Bulgaria, have a significant impact of geographical conditions
and the established railway network plan and profile.
In 1989, railway transport profit amounted to 91.763 million, and in 1990 - a loss of
62.982 million loss in 1991 amounted to 57.223 million This negative trend continued
in the years of transition. The loss for 2008 is 8.650 million. This is still a positive trend
(reduction compared to 1990, more than 7 times).
The geographic location of Bulgaria on a cross-road is a natural relative advantage
for the attraction of transit traffic of high potential. The relatively well-developed road
and rail networks are an additional advantage but they need infrastructural and tech-
nological modernisation. The railways need to overcome their lagging behind other
modes. Among the system disadvantages are the lack of common infrastructure ma-
nagement, lack of logistical cooperation in the environment of intermodal compe-
tition and common management of the networks for urban, suburban and intercity
passenger services.
In order to overcome the problems are actively working to absorb the money under
OP Transport to development of sustainable transport system.
•
•
•
•
Development of railway infrastructure along the Trans-European and the
major national transport axes;
Development of road infrastructure along the Trans-European and major na-
tional transport axes;
Improvement of intermodality for passengers and freights;
Improvement of maritime and inland waterway navigation.
205

Literature
[1] TransNEW 7FP, www.transnew.eu.
[2] Strategy for development of Transport System Republic of Bulgaria till 2020.
[3] Operational Programme on Transport Communication Plan for the Period
206
2007-2013.
[4] Statistical Directory, www.nsi.bg.
[5] VALKOV, V.: Directions of the reform of railways. In: Magazine Railway
Contact
Transport, No. 5, 2010.
Eng. Margarita Georgieva, MSc.
Todor Kableshkov Higher School of Transport
158 Geo Milev Str.
Sofia
Bulgaria
E-mail: margarita_georgieva@abv.bg

Abstrakt
Transfer poznatkov a technológií
v dynamike ekonomických zmien
Ing. Jozef Habánik, PhD.
Súčasné rýchle technologické, ekonomické a sociálne zmeny zakladajú potrebu
zmien v dynamickom procese vzdelávania, vo výskume a v inováciách vo väzbe na trh
práce, ďalej zvýšenie nárokov na súkromné a verejné zdroje a premostenie na pod-
nikateľsko - hospodárske prostredie. Výzvou je transfer poznatkov a technológií do
priemyslu a služieb a interakcia medzi výskumnými inštitúciami, vysokými školami
a malými a strednými podnikmi s akcentom na podporu podnikateľského prostre-
dia.
Kľúčové slová: vzdelávanie, výskum, rozvoj, inovácie, poznatky, technológie,
transfer
Abstract
The transfer of knowledges and technologies
in the dynamics of economic changes
The amendment of act about high schools allows the high schools in cooperation with
business sector to establish the specialistic workplaces. The chronic problems are the
transfer of knowledges of academic institutions to the industry and to the services, the
insufficient capacity for the modern basic research, the interaction among the research
institutions, the high schools and the small and central companies with the stress assis-
tance on business environment.
Keywords: education, research, development, innovation, knowledge, technology,
transfer
Úvod
Globálne integračné procesy zvyšujú konkurenciu a s ňou prinášajú dynamiku
do ekonomických zmien. Viaceré činnosti sa regionalizujú a decentralizujú. Predpo-
kladom týchto zmien je voľný pohyb tovarov, kapitálu a pracovnej sily, a to nielen
v prostredí EÚ. V strednodobom horizonte budeme konfrontovaní so schopnosťou
zmeniť kvalitu a čiastočne štruktúru hospodárskeho rastu, ďalej prejsť od rastu zalo-
207

ženého na počte vyčerpávajúcich sa pracovných zdrojov k rastu využívajúceho pro-
duktivitu práce, moderné technológie, výstupy výskumu, vývoja a inovácie. Zároveň
je to cesta k udržateľným nárokom na životnú úroveň, na kvalitu života a na napĺňanie
sociálnych zámerov vlády. Ide o transmisiu nominálnej konvergencie na konvergen-
ciu reálnych makro i mikro parametrov. Neexistencia fyzických hraníc v ekonomike
globálneho sveta, to je v podstate potreba flexibilnosti, väčšej konkurencieschopnosti.
Sociálno-ekonomické zmeny budú rýchlejšie a zložitejšie pre verejnosť.
208
1. Transfer poznatkov a technológií do hospodárskej a komerčnej sféry
Systematická a dlhodobá priama a nepriama finančná štátna pomoc, ale aj nefi-
nančná podpora domácich a zahraničných investícií do výskumu, vývoja a inovácií,
rovnako aj inovácií tak priemyselných ako aj netechnologických, sa musí stať stredo-
bodom záujmu tvorcov hospodárskej politiky z hľadiska zmien v štruktúre ekonomic-
kého rastu, jeho udržateľnosti a širšej orientácie našej odvetvovej skladby a podpory
zamestnanosti. Realizovaný systém štátnej podpory pre budovanie výrobnej a mon-
tážnej základne nášho priemyslu a služieb sústredených na dve, resp. tri odvetvia je
v čase hospodárskej, finančnej a dopytovej turbulencie prekonaný.
Významným realizačným prvkom vo využití moderných technológií a poznatkov
sú špecializované organizácie vedy a techniky, ako sú vedecko-technologické parky,
regionálne inovačné centrá a klastre. Sú to regionálne zoskupenia a siete vzájomne
prepojených firiem a inštitúcií v konkrétnych odvetviach. Zahŕňajú skupinu previaza-
ných priemyselných odvetví a ďalších subjektov dôležitých pre hospodársku súťaž.
Vedecko-technologické parky (VTP) uskutočňujú najmä podporu komerčného
uplatnenia výsledkov výskumu a vývoja v praxi prostredníctvom malých alebo stred-
ných podnikateľov, ktorí sú ich súčasťou. Výsledky výskumu a vývoja získavajú VTP
vlastnou činnosťou, alebo zmluvne od výskumných a vývojových inštitúcií (univer-
zity, akadémia, výskumný inštitút). Špecifiká VTP oproti bežnej komerčne riadenej
organizácii sú najmä v tom, že je ho potrebné vnímať nie ako organizáciu, ale ako
komplex rôznych samostatných spoločností, vrátane univerzity alebo vysokej školy
a výskumno-vývojového pracoviska, ktoré spája myšlienka o prepojení vedy s praxou.
Okrem cieľa zisk existuje pre realizáciu aj spoločenský záujem, a to aplikácia výsled-
kov vedy do praxe, a tým zabezpečenie tvorby inovácií. VTP teda vyžaduje manažér-
sky spôsob riadenia, avšak so zastúpením vedeckých kapacít. Jednou z možností ak-
tívnej správy parku je napríklad obchodná spoločnosť zriadená alebo spolu založená
vysokou školou a regionálnou samosprávou.

Regionálne inovačné centrá významnou mierou prispievajú k hospodárskemu ras-
tu a ku konkurencieschopnosti. Regióny dnes nemajú vybudované inštitucionálne ka-
pacity pre pokračovanie spracovaných regionálnych inovačných stratégií, pre transfer
nových technológií a prepojenie priemyslu a služieb s inováciami. Jedným z výcho-
dísk riešenia súčasného stavu je vytvorenie siete regionálnych inovačných centier pre
zvýšenie využitia inovačných nástrojov s cieľom:
•
•
•
•
•
zvýšenia konkurencieschopnosti regiónov, znižovania regionálnych disparít,
zvyšovania regionálnej miery zamestnanosti prostredníctvom rozvoja ino-
vačných nástrojov na regionálnej úrovni,
inštitucionálneho zabezpečenia infraštruktúry prostredníctvom inovačných
nástrojov pre implementáciu regionálnej a štátnej inovačnej politiky v regió-
noch v súlade s regionálnymi inovačnými stratégiami a inovačnou stratégiou
SR,
znovuobnovenia a rozšírenia potenciálu inovácií v rámci aplikovaného vý-
skumu a vývoja pre inovatívne podnikanie, pre rozvoj spolupráce podnikov
s výskumnými, vývojovými a vzdelávacími inštitúciami v regiónoch,
transformácie poznatkov univerzít, výskumno-vývojových a vzdelávacích
inštitúcií do priemyselnej praxe s orientáciou na malé a stredné podnikanie
v regiónoch,
vytvorenia podmienok pre vznik a rozvoj najmä malých a stredných inova-
tívnych podnikov zameraných na využívanie nových výrobných postupov
a technológií, produkujúcich konkurencieschopné výrobky a poskytujúcich
kvalitatívne lepšie služby.
Globalizácia trhov presúva možnosti podnikania do rôznych regiónov, čo zvýraz-
ňuje úlohu klastrov a regionálnu špecializáciu odvetví, zamestnanosti, miezd a kon-
kurencie. Dôvodom pre existenciu klastrov sú lokalizačné úspory, ale aj atmosféra
daného odvetvia odvodená od formálnych a neformálnych kontaktov, pracovných
postupov a tradícií v danom regióne a schopnosti vysokej školy alebo univerzity svo-
jím potenciálom konkurenčne podporiť samotný jeho zmysel. Cieľom je:
•
•
•
•
•
podporovať rozvoj regiónu v tých oblastiach, v ktorých má najväčší potenciál,
podporovať rozvoj výskumno–vývojových aktivít a vytvárať pracovné miesta
pre kvalifikovanú pracovnú silu v regióne,
zvyšovať konkurenčné výhody regiónu,
prispievať k vytváraniu sietí a spolupráce,
udržiavať hybnú silu firiem v rámci odvetvia.
209

210
V zásade sa klastre podľa schopnosti tvorby inovačných programov alebo transferu
poznatkov delia na znalostné a tradičné. Toto delenie podporuje aj EK. Znalostné
klastre majú neformálne spoločenské mechanizmy, ktoré podnecujú súťaž skôr po-
mocou inovácie, než pomocou deštruktívnej cenovej konkurencie. Sústreďujú sa na
konkrétnu oblasť technickej expertízy alebo na kompetencie v regióne, ako sú naprí-
klad výskumné alebo vzdelávacie schopnosti. V tomto type klastrov nejde o kľúčové
dodávateľské väzby v rámci daného sektora, ale o aplikáciu samotných znalostí a ex-
pertízy často napriek veľmi odlišnými hospodárskym aktivitám. Príkladom takého
klastra by mohli byť informačné technológie a softvér, ktorých geografická koncentrá-
cia môže byť zrejmá, avšak aplikácie a klienti pre tieto schopnosti sú veľmi rôznorodé a
rôznorodí. Úlohou vysokých škôl pri tomto type klastrov je prispôsobiť svoje študijné
programy potrebám ľudských zdrojov v danej lokalite a orientovať svoje výskumno-
vývojové programy potrebám regionálnych zoskupení (klastrov).
2. Nástroje podpory využitia výsledkov výskumu a vývoja
Naša ekonomika zatiaľ v legislatívnej podobe nemá prijatý predpis alebo nástroj na
cielenú stimuláciu podpory výskumu a vývoja pre potreby a požiadavky podnikateľskej
sféry. V predchádzajúcom období zásadná modernizácia technologického vybavenia
v rozhodujúcich odvetviach priemyslu SR (chémia, energetika, elektrotechnika,
výroba motorových vozidiel) bola uskutočňovaná revitalizáciou a modernizáciou
týchto odvetví formou vlastnej investičnej aktivity, vstupom zahraničného kapitálu,
privatizáciou alebo „lacným národným výpredajom“.
Nevyhnutným predpokladom vnútorných zmien vo vybavenosti výskumnej in-
fraštruktúry a technológií s vysokou pridanou hodnotou bude zmena orientácie štát-
nej vednej a technickej politiky na nové schémy štátnej pomoci formou investičných
stimulov do výskumu a vývoja, samozrejme, v zmysle odpovedajúcich legislatívnych
pravidiel EÚ a následných rozpočtových opatrení. Máme na zreteli najmä podmienky
a formu intenzity pre poskytnutie pomoci na projekty výskumu a vývoja, zapožičia-
vania vysokokvalifikovaných vedeckých pracovníkov, ochranu duševného a priemy-
selného vlastníctva. V prípade podmienok hovoríme o zohľadnení veľkostných roz-
dielov (malý, stredný, veľký podnik), limitov pre výšku pomoci v zmysle transpozície
smernice EK a definovania oprávnených nákladov pre jednotlivé kategórie výskumu,
a to pre základný a aplikovaný. Za vhodnú formu považujeme v prípade výskumných
stimulov podnikateľskej sféry úľavu na dani z príjmov formou odpočítateľnej položky
základu dane a príspevok štátneho rozpočtu na tvorbu pracovných miest kvalifikova-
ných výskumných zamestnancov.

Prípadné prijatie legislatívnych pravidiel, ktoré zahŕňajú kritériá podmieňujúce po-
skytovanie štátnej podpory podnikom podľa „Rámca Spoločenstva pre štátnu pomoc
na výskum, vývoj a inovácie“ (2006/C 323/01), by predstavovalo posun od všeobecnej
podpory, platnej v SR do roku 2004, ku konkrétnejšiemu definovaniu a klasifikácii
nákladov oprávňujúcich podniky uchádzať sa o stimuly na výskum a vývoj. Pred pri-
jatím rozhodnutia o zavedení nepriamych nástrojov podpory výskumu a vývoja je
potrebné porovnať existenciu podmienok, resp. okolnosti, v ktorých začal rásť podiel
súkromných investícií do výskumu a vývoja v krajinách OECD s podmienkami na
slovenskom trhu, a zdôrazniť, že efekt dodatočnosti investícií do výskumu a vývoja
pri iniciatívne sa zvyšujúcich súkromných investíciách predstavuje atraktívny spôsob
synergie verejných a súkromných zdrojov.
Modernizácia pravidiel podpory výskumu je aktuálnou agendou aj EK a poskytuje
členským štátom účinný nástroj verejnej politiky na podporu výskumu, vývoja a ino-
vácií. Členské štáty môžu v súčasnosti poskytovať viacero rôznych typov štátnej po-
moci s nízkym administratívnym zaťažením bez toho, aby museli EK oznamovať jed-
notlivé opatrenia. V posledných rokoch bol v členských štátoch zaznamenaný trend
dopĺňať subvencie a granty na výskum a vývoj systémami daňového zvýhodnenia, čo
malo pozitívny vplyv na súkromné investície do výskumu a vývoja.
V najbližšom období bude nevyhnutné pristúpiť k vytváraniu nových mechaniz-
mov a štruktúr s vyššou výkonnosťou vedeckej základne a inovačného potenciálu
s cieľom orientovať sa na nové poznatky a ich prenos najmä nižšie uvedenými nástroj-
mi. Je to:
•
•
•
•
•
•
podpora výskumu a vývoja z prostriedkov štrukturálnych fondov EÚ v rámci
Operačného programu Výskum a vývoj na obdobie rokov 2007 – 2013,
podpora projektov výskumu a vývoja v rámci 7. Rámcového programu EÚ na
obdobie rokov 2007 – 2013,
podpora účasti SR v európskych projektoch infraštruktúry vedy a výskumu
v rámci ERA zo štátneho rozpočtu na obdobie rokov 2008–2015 (ďalej len
„Podpora projektov ESFRI“),
programy a výzvy Agentúry na podporu výskumu a vývoja na obdobie rokov
2008–2015,
pripravované stimuly pre výskum a vývoj na obdobie rokov 2009 – 2015,
grantové schémy na podporu rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja na ob-
dobie 2009 – 2015, t.j. VTP, technologické inkubátory, centrá excelentnosti,
klastre, ZIS,
211

212
•
grantové schémy VEGA a KEGA a aplikovaný výskum v rámci programu
Vysokoškolská veda a technika.
Vo všetkých ekonomikách EÚ sa od verejného sektora výskumu a vývoja očakáva,
že zabezpečí výraznejší transfer poznatkov do spoločnosti vzhľadom na skutočnosť, že
je veľmi slabé premostenie napr. medzi „poznatkovo hnaným výskumom na univer-
zitách” a inováciami. Hlavným zámerom preto bude vyžadovať od verejného sektora
výskum a vývoj, aby zvýšil úsilie prenášať jeho výsledky do hospodárskej alebo spolo-
čenskej praxe, a aby podnikateľský sektor výskumu a vývoja participoval na celkovej
podpore výskumu a vývoja dvoma tretinami.
Rozhodujúca podpora vedy a techniky z verejných zdrojov je v súčasnosti sústrede-
ná na podporu technologických inkubátorov, VTP, centier transferu technológií a vý-
skumno-vývojových centier zameraných na transfer výsledkov výskumu do praxe. [7].
Za mimoriadne dôležité v tejto súvislosti osobne považujeme:
•
•
•
•
rast objemu investícií v systéme viaczdrojového financovania, ako aj efek-
tívnosť týchto investícií smerom ku kapitálovému vybaveniu a k obnove vý-
skumnej infraštruktúry,
vytvorenie legislatívneho a zákonného rámca, ktoré by stimulovalo verejno –
súkromné partnerstvá a investície do výskumu a vývoja s ohľadom na princíp
daňovej neutrality,
zoskupovanie existujúcich vedeckých projektov do integrovaných (spolupra-
cujúcich) vedeckých programov (spolupracujúce centrá excelencie), s cieľom
vytvoriť medzinárodne uznávané a konkurenčné centrá excelencie, ktoré sú
schopné vstúpiť do európskej siete vedcov a podnikov,
tvorbu finančných nástrojov na povzbudenie spolupráce medzi výskumníkmi
a inštitúciami vedy a výskumu a verejným a podnikateľským sektorom.
Slabou stránkou systému financovania sú tiež prevažujúce výdavky na inštitucio-
nálnu podporu vedy a techniky nad účelovou podporou, nízka účasť a úspešnosť slo-
venských organizácií v programoch a projektoch EÚ určených na podporu výskumu
a vývoja, nízka úroveň transferu poznatkov v porovnaní s ostatnými členskými kraji-
nami EÚ, pokračujúca atomizácia finančných prostriedkov, financovanie veľmi širo-
kého spektra vedných odborov a nízka návratnosť a efektivita finančných prostried-
kov štátneho rozpočtu investovaných do podpory výskumu a vývoja. [8].

Pri hľadaní zmien systémových riešení financovania na základe pozitívnych skúse-
ností z domova a zo zahraničia možno navrhnuté zmeny rozdeliť na niekoľko mode-
lov. [9].
Prvý model môžeme nazvať konzervatívny alebo pesimistický (kopíruje súčasný
stav podpory vedy a výskumu) a je založený na malých krokoch zo stavu v roku 2010
k stavu v roku 2015. Trendová krivka vývoja je znázornená na obrázku 1.
Konzervatívny model
Obrázok 1
Zdroj: (C) ZPVVO, 2009 LA 7271- HCTA - C.2.3.-II Charakteristika systémových opat-
rení v oblasti stimulov vo VaV a ich účinky v podnikateľských organizáciách výskumu a
vývoja a dopady na ekonomiku.
Druhý model môžeme nazvať progresívny alebo optimistický, predpokladajúci ra-
dikálne pozitívne zmeny v podpore výskumu a vývoja a vo vytváraní podmienok pre
uplatnenie výsledkov v ekonomike. Trendová krivka je znázornená na obrázku 2.
213

214
Progresívny model
Obrázok 2
Zdroj: (C) ZPVVO, 2009 LA 7271- HCTA - C.2.3.-II Charakteristika systémových opat-
rení v oblasti stimulov vo VaV a ich účinky v podnikateľských organizáciách výskumu a
vývoja a dopady na ekonomiku.
Uplatnenie progresívneho modelu by sa prejavilo prednostne v raste potenciálu
výskumno-vývojovej infraštruktúry a ľudských zdrojov, v spolupráci medzi sektorom
vysokých škôl, štátnym a podnikateľským sektorom a vo vzniku spoločných konzorcií
a partnerstiev na riešenie projektov výskumu a vývoja.
Najdôležitejšie zmeny systému podpory a financovania výskumu a vývoja v SR
v krátkodobom horizonte by mali byť sústredené na zvýšenie:
•
•
•
podielu finančných zdrojov investovaných podnikateľským sektorom do cie-
leného výskumu a vývoja,
komercializácie výsledkov výskumu a vývoja,
transferu technológií, poznatkov a výsledkov výskumu do podnikateľského
prostredia.
Po zvážení všetkých pozitív a negatív súčasného systému podpory a financovania
výskumu a vývoja v SR možno úvahy o zmene systému financovania zhrnúť do troch
kategórií. Prvou je orientácia na získavanie poznatkov prostredníctvom nákupu hoto-
vých výsledkov výskumu a licencií, druhou je zvýšenie výdavkov na výskum a vývoj
zo štátneho rozpočtu na úroveň priemeru členských štátov EÚ a treťou kategóriou je

potreba uskutočniť efektívne zmeny v systéme financovania. Alternatíva ponechania
súčasného stavu je neprijateľná, a to nielen z dôvodu slabých stránok systému, ale aj
z dôvodu hospodárskej krízy.
Záver
Konkurencieschopná ekonomika založená na vedomostiach a na ich aplikácii v
praxi prostredníctvom transferu technológií a poznatkov je zárukou makroekono-
mickej stability a udržateľného hospodárskeho rastu. Zároveň eliminuje hroziace rizi-
ko migrácie investorov za lacnou pracovnou silou. Zvyšovanie produkcie v perspek-
tívnych oblastiach priemyslu a služieb si vyžaduje nepretržité aktivity zohľadňujúce
predovšetkým globálne trendy.
215

216
Literatúra
[1] ROBERTSON, R.: Globalization. Social Theary ang Global Culture. London:
Sage, 1992.
[2] Zákon č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o dopl-
není zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej
štátnej správy v znení neskorších predpisov.
[3] Nariadenie Komisie ES č. 800/2008 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za
zlučiteľné so spoločným trhom.
[4] Nový model financovania vedy a techniky v SR. Bratislava: MŠ SR, 2009.
[5] Zákon č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona
č.595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
[6] Výnos Ministerstva školstva SR z 12. augusta 2009 č. CD-2009-23752/12736-
1:11 o stimuloch pre výskum a vývoj.
[7] Stratégia plnenia Dlhodobého zámeru štátnej vednej a technickej politiky do
roku 2015 na obdobie do roku 2010. Bratislava: MŠ SR 2008.
[8] Správa o stave výskumu a vývoja v SR za roky 2003 – 2007 s vyhodnotením
úspešnosti a efektívnosti grantových schém na podporu výskumu a vývoja fi-
nancovaných z verejných zdrojov v roku 2008. Bratislava: MŠ SR, 2009.
[9] Projekt Technickej podpory rozvoja ľudského kapitálu – HUMAN CAPITAL
Kontakt:
TECHNICAL ASSISTANCE 2009. Bratislava: MŠ SR, 2009.
Ing. Jozef Habánik, PhD.
Katedra ekonómie a financií
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Železničná 14
821 07 Bratislava
E-mail: jozef.habanik@vsemvs.sk

Veľkosť miestnych samospráv verzus rozsah a efektívnosť
poskytovaných služieb
doc. Ing. Marta Hamalová, CSc. – prof. Ing. Nora Štangová, CSc. –
doc. Ing. Anna Belajová, PhD. – Ing. Milena Majorošová – PhDr. Jana Knežová –
Abstrakt
Ing. Stanislav Filip, PhD.
Jednou zo základných dlhodobých úloh reformy verejnej správy v SR je doviesť
decentralizačný proces v čo najväčšej možnej miere do obcí a vytvoriť z nich z po-
hľadu občana najvýznamnejší a najfunkčnejší článok verejnej správy v SR. Napriek
významným presunom pôsobností zo štátnej správy na samosprávu obcí a fiškálnej
decentralizácii, zvyšujúcej mieru finančnej nezávislosti obcí od štátu, sa dostatočne
nepreukázala efektívnosť decentralizačného procesu. Mnohé sociálno-ekonomické
analýzy dokumentujú, že jednou zo základných príčin neúspechu decentralizácie je
značná rozdrobenosť sídelnej štruktúry a s ňou spojená nízka absorpčná kapacita ma-
lých obcí vykonávať zákonmi stanovený rozsah originálnych aj prenesených kompe-
tencií.
Príspevok informuje čitateľa o čiastkových výsledkoch výskumu, ktorý v spolupráci
realizujú Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave, Fakulta
verejnej správy Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Komunálne výskumné
a poradenské centrum, Kom, n. o., Piešťany. Ambíciou riešiteľského kolektívu vý-
skumného projektu „Model komunálnej reformy“ v druhej etape prác bolo pripraviť
dva pilotné projekty pre riešenie dvoch charakteristických situácií na území SR, a to
zlúčenia malých obcí vo vidieckom priestore a pripojenia obcí k mestu.
Kľúčové slová: komunálna reforma, konsolidácia sídelnej štruktúry, medziobecná
spolupráca, municipalizácia
The size of local self-governments vs number and efficiency of
services provided
Abstract
To bring the process of decentralisation up to the municipalities is one of the basic
long lasting tasks of the public administration reform in Slovak Republic as well as to
change the municipalities to the most important and the best running component of the
217

public administration in Slovakia as seen by citizen. The efficiency of decentralisation
process has been not adequately proved in spite of the fact that important powers have
been transferred to the municipalities and the fiscal decentralisation has been realized to
increase the financial independence of municipalities. Based on various socio-economic
analyses the urban structure and related low capacity of small-sized municipalities to
carry out authentic as well as transferred powers as stated by law are reasons for decen-
tralisation failure.
218
The paper brings along information of the partial research results of the School of Eco-
nomics and Management in Public Administration in Bratislava gained in cooperation
with the Faculty of Public Administration of the Pavol Jozef Šafárik University in Košice
and Community research and consulting centre Kom, non-profit organisation, Piešťany.
The aim of the research team of the project Model of municipal reform - II. stage was
to prepare two pilot projects to solve two typical situation at the territory of the Slovak
Republic: merging of small-sized municipalities in rural environment and adjunction of
villages to the cities.
Keywords: municipal reform, consolidation of urban structure, intermunicipal coop-
eration, municipalization
Úvod
Komunálna reforma, pozostávajúca z troch reforiem na miestnej úrovni: úpravy
rozdelenia kompetencií, úpravy systému financovania a zmeny územno-správneho
usporiadania , patrí v súčasnosti v SR medzi najaktuálnejšie problémy verejnej správy.
Zvýšenú pozornosť jej venujú orgány vlády, politické strany, ako aj orgány samosprávy.
Prvotným cieľom ich spoločného snaženia je nájsť optimálny model územno-správ-
neho usporiadania obcí, ktorý bude disponovať nevyhnutnou absorpčnou kapacitou
pre výkon decentralizovaných pôsobností, ktoré boli zo zákona v r. 2002 – 2004 presu-
nuté z orgánov štátnej správy na samosprávne orgány obcí. Optimalizácia veľkostnej
štruktúry obcí je základným predpokladom pre optimálnu deľbu kompetencií medzi
štátnu správu a samosprávu, rovnako aj pre prehodnotenie a nevyhnutné zmeny vo
fiškálnej decentralizácii, teda pre zásadné systémové zmeny na komunálnej úrovni,
ktoré smerujú k naplneniu deklarovaného zámeru Stratégie decentralizácie a moder-
nizácie verejnej správy SR z r. 2000:“ doviesť decentralizačný proces, v maximálne
možnej miere do obcí a vytvoriť z nich čo najvýznamnejší článok verejnej správy“. [9,
s. 2].

Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy využíva akademickú pôdu
na hľadanie optimálneho modelu komunálnej reformy s využitím najnovších teore-
tických poznatkov a praktických skúseností z jej realizácie doma i v zahraničí. Uve-
dená reforma sa stala predmetom výzvy Grantovej agentúry VŠEMvs v Bratislave na
podávanie výskumných projektov v roku 2009. Na výzvu reagovali vedecko-výskumní
a pedagogickí pracovníci pod vedením prof. Ing. Viery Cibákovej, CSc. rektorky Vy-
sokej školy ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave, pracovníci Fakul-
ty verejnej správy Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach pod vedením dekana
prof. JUDr. Igora Palúša, CSc. a predstavitelia Kom výskumného a poradenského cen-
tra n. o. v Piešťanoch pod vedením Ing. Viktora Nižňanského, PhD., ktorí sa rozhodli
spolupracovať v rámci projektovej úlohy 02/09-GA „Model komunálnej reformy na
Slovensku“.
Hlavným cieľom výskumného projektu je vypracovanie vedeckej štúdie a pilotného
projektu reforiem spolupráce a zlučovania obcí.
Čiastkovým výsledkom spoločného výskumu v prvom roku riešenia je publikácia
„Medziobecná spolupráca a zlučovanie obcí na Slovensku“ vydaná VŠEMvs v novem-
bri 2009 pod ISBN 978-80-89459-00-4. Publikácia uvádza návrh strategického cieľa
reformy, vysvetľuje dôvody pre uskutočnenie zmien na základe analýz a komparácií
parciálnych problémov procesu komunálnej reformy, porovnáva najnovšie teoretické
modely reformy s domácou a zahraničnou praxou, hodnotí legislatívne podmienky
a predpoklady na prípravu komunálnej reformy na Slovensku a v závere vytýčila úlo-
hy pre terénny výskum dvoch modelov zlučovania v kalendárnom roku 2010.
Predkladaný príspevok prezentuje výsledky terénneho výskumu, ktorý bol usku-
točnený v dvoch mikroregiónoch SR, a to Hornej Torysy a Opatovskej Novej Vsi.
1. Teoreticko – metodologické východiská projektu medziobecnej spolupráce
a zlučovania obcí
Dlhodobým strategickým cieľom komunálnej reformy je vytvoriť z obcí, z pohľadu
občana, najvýznamnejší a najfunkčnejší článok verejnej správy v SR. [5, s. 15 ].
Jestvuje mnoho prístupov k riešeniu disparity medzi fragmentovanou sídelnou
štruktúrou a masívnym presunom pôsobností zo štátnej správy na obce, väčšinu z nich
(dobrovoľná spolupráca, diferenciácia pôsobností podľa veľkosti obcí , zabezpečova-
nie služieb formou zmluvných vzťahov medzi inštitúciami verejnej správy a subjektmi
súkromného sektora ) však nie je možné pokladať za konečné a efektívne riešenia.
219

Potvrdzujú to aj niekoľkoročné skúsenosti SR, ktoré využilo pri konsolidácii malých
obcí platný zákon o obecnom zriadení, v zmysle ktorého je možné (nie však povinné)
v záujme kvalitného a efektívneho výkonu pôsobností aj v malých obciach uplatniť in-
štitút spoločných obecných úradov (SOÚ). Vo výstupe prvej etapy výskumného pro-
jektu upozorňujú autori na jeho nedostatky z pohľadu občana, spôsobené v podstatnej
miere zákonom zakotveným princípom dobrovoľnosti, v dôsledku ktorého [5, s. 33]:
220
•
•
•
•
•
•
SOÚ zabezpečujú rôznu šírku vykonávaných pôsobností, nezaručuje teda do-
stupnosť všetkých služieb, ktoré by zo zákona mali obce občanovi ponúkať,
neochota niektorých miest (centier mikroregiónov) byť súčasťou spoločného
obecného úradu,
nedostatky v spôsobe financovania činnosti SOÚ,
problémy s majetkom SOÚ,
SOÚ zabezpečujú najmä úlohy vyplývajúce z preneseného výkonu štátnej sprá-
vy na obce, málokedy aj originálne pôsobnosti; na tieto malé obce rezignujú,
mesto, kde SOÚ vykonáva svoju činnosť, v mnohých prípadoch na vykonáva-
né kompetencie obcí dopláca a i.
Vznikom SOÚ sa nenaplnil základný predpoklad, že prostredníctvom nich sa za-
bezpečí celoplošne, aj v územiach s malými obcami štandardný výkon všetkých , vrá-
tane odborne, technicky a finančne náročných kompetencií.[4, s. 138].
Mnohé uskutočnené výskumy indikujú postupný kolaps malých obcí, ktoré v dô-
sledku nepostačujúcich personálnych, finančných aj priestorových kapacít rezignovali
na výkon podstatnej časti originálnych a prenesených kompetencií.
Možno konštatovať, že ďalšie otáľanie s komunálnou reformou môže zabrzdiť de-
mokratizačné procesy vo verejnej správe a znížiť preukázateľnosť efektov decentrali-
zácie. Z takejto situácie sa ponúkajú dve krajné východiská:
•
•
opätovne presunúť podstatnú časť kompetencií obcí na orgány štátnej sprá-
vy, čo by znamenalo výrazné zvýšenie podielu verejných výdavkov v štátnom
rozpočte,
posilniť absorpčné kapacity na miestnej úrovni spájaním malých, nefunkč-
ných obcí.

zok:
V súvislosti s podporou projektu zlučovania obcí si možno položiť niekoľko otá-
1. Prečo by mali kompetentné orgány podporiť spájanie malých obcí?:
•
•
•
•
•
•
pretože prevažná väčšina krajín v uplynulých desaťročiach pristúpila k spá-
janiu malých nefunkčných obcí do väčších samosprávnych jednotiek - mu-
nicipalít, ktoré dnes reprezentujú životaschopný , a efektívny systém verejnej
správy, spravujúci podstatnú časť verejných vecí,
pretože v sedemdesiatich percentách malých obcí, s počtom menej ako 1000
obyvateľov žije 16 % obyvateľov SR, ktorým hrozí postupné znižovanie kva-
lity života. Z pohľadu počtu obcí municipalizácia by znamenala ich výraznú
redukciu, dotkla by sa však len malého počtu obyvateľov,
pretože v globalizovanom svete sa znižuje konkurencieschopnosť slovenské-
ho vidieka,
pretože uplatnenie princípu subsidiarity, ponúkajúceho obciam kompeten-
cie v zabezpečovaní podstatného podielu verejných služieb pre obyvateľstvo,
naráža na Slovensku na princíp ultra vires, ( nad možnosti), neschopnosti
obce v dôsledku jej kapacít uspokojovať potreby svojich občanov základnými
službami,
pretože v trhovej ekonomike sa obce stávajú aktívnymi subjektmi rozvojovej
politiky, pre realizáciu ktorej potrebujú určité kapacity materiálnych, finanč-
ných, aj personálnych zdrojov,
pretože pôsobí fiškálny tlak na efektívnejšie využívanie verejných zdrojov a i.
2. Aké možno očakávať prínosy zo zlučovania obcí [5, s. 65]:
•
•
•
•
posilnenie inštitucionálnych predpokladov pre rozvoj vidieckeho priestoru ,
lepšie možnosti pre miestny rozvoj, založený na využívaní endogénneho roz-
vojového potenciálu obcí,
zvýšenie konkurencieschopnosti obcí
rovnomernejšie priestorové rozloženie verejnej správy a služieb do obcí op-
timálnej
221

222
•
•
•
•
•
•
•
veľkosti, čím sa zvýši ich kvalita a dostupnosť,
možnosť zrušiť inštitút preneseného výkonu pôsobnosti štátnej správy,
spravodlivejší systém finančného vyrovnávania,
predpoklad pre znižovanie miestnych daní,
efektívnejšie využívanie verejných zdrojov,
zníženie počtu obcí,
zníženie počtu volených predstaviteľov na miestnej úrovni , redukcia a efek-
tívnejšie využitie výkonných pracovníkov obecných úradov.
3. Ako pristupovať k zlučovaniu obcí
Najvhodnejším sa javí postupný, územne diferencovaný proces zmien. V tejto sú-
vislosti vychádzame zo skutočnosti, že každý prípad zlúčenia obcí je jedinečný, a preto
by mal byť realizovaný samostatným projektom. Neexistuje jedno optimálne, celoploš-
né riešenie .Odporúčanie postupného procesu zlučovania, založeného na rozhodnutí
miestneho obyvateľstva (miestne referendum), reaguje na [5, s. 16]:
•
•
•
•
•
•
•
•
súčasný negatívny postoj predstaviteľov samospráv, ale aj občanov, k rýchlym
a zásadným zmenám,
obavy obyvateľov, že v dôsledku municipalizácie dôjde k zániku pôvodných
obcí,
nevyhnutné doladenie zmien uskutočnených v rokoch 2002 – 2006,
vysporiadanie náležitosti po prechode majetku štátu na obce,
potrebu ukončiť rozvojové projekty financované z podporou európskych fon-
dov,
dosiaľ neukončené rozvojové projekty financované s podporou európskych
fondov,
prípravu programov a projektov v rámci plánovacieho obdobia 2007 - 2013
pre čerpanie fondov EÚ,
pokračovanie a podporu verejnej diskusie o spájaní obcí,

•
•
•
potrebný čas na spracovanie sociálnych a ekonomických analýz dopadu mu-
nicipalizácie na efektívnosť vynakladania verejných zdrojov a kvalitu života
obyvateľov,
potrebný čas na prípravu legislatívnych zmien a
získanie nevyhnutnej podpory parlamentu, vlády, záujmových združení obcí
,ako aj predstaviteľov a obyvateľov dotknutých obcí.
2. Projekty zlučovania obcí
Cieľom výskumu v rámci druhej etapy jeho riešenia bolo spracovanie podkladov
pre dva pilotné projekty zlučovania :
•
•
zlučovanie malých obcí vo vidieckom priestore
a pripojenie obcí k mestu.
Metodika spracovania projektov bola predmetom vedeckého seminára všetkých
riešiteľov projektu, za účasti splnomocnenca vlády pre samosprávu a predstaviteľov
vybraných miest a obcí, konaného 7. 4. 2010 v Piešťanoch.
Cieľom seminára bolo:
- prijatie spoločného postupu prác pri realizácii východísk pilotných projektov :
princípov zlučovania a databáz údajov a indikátorov pre hodnotenie a porovná-
vanie súčasného stavu a očakávaného stavu po uskutočnení municipalizácie.
Návrh ďalšieho postupu prác vychádzal z nasledujúcich princípov:
•
•
•
pre každé zlučovanie obcí sa vypracuje osobitný projekt,
rozhodnutie o zlučovaní bude podmienené referendom dotknutých obcí,
pred záverečnými rozhodnutiami bude vypracovaná a sprístupnená zmluva
o zlúčení.
- pre hodnotenie prínosov municipalizácie bolo nevyhnutné vytvoriť databázu
údajov tak, aby sa dala posúdiť [8, s. 8]:
•
•
•
efektívnosť
kvalita služieb
zachovanie demokratických princípov a uplatnenia práva na samosprávu
223

• pri rozvojový sú$asnom potenciál re!pektovaní územno-technick"ch, legislatívnych, ekonomick"ch
a sociálnych rámcov v konfrontácii s aktuálnymi v"zvami regionálneho, národného $i
pri súčasnom rešpektovaní územno-technických, legislatívnych, ekonomických
nadnárodného charakteru.
a sociálnych rámcov v konfrontácii s aktuálnymi výzvami regionálneho, národného či
nadnárodného V"ber charakteru. údajov a ukazovate#ov je zostaven" tak, aby umo'(oval ich priradenie
a následnú agregáciu do uveden"ch !tyroch oblastí, alebo do dvoch základn"ch
Výber údajov a ukazovateľov je zostavený tak, aby umožňoval ich priradenie a ná-
dimenzíí:
slednú agregáciu do uvedených štyroch oblastí, alebo do dvoch základných dimenzíí:
224
! zachovanie demokratick"ch princípov a uplatnenia práva na samosprávu
! rozvojov" potenciál
EFEKTÍVNOSTI DEMOKRACIE
O každej obci zúčastnenej v pilotnom projekte sa budú zhromažďovať údaje a indi-
kátory v nasledujúcom členení:
1. vonkajšie prostredie (lokalizačné, prírodné , demografické, kultúrne a infraštruk-
túrne faktory)
2. samospráva obce (volebné obvody, starosta , obecné zastupiteľstvo a obecný
úrad)
3. financie a majetok (hodnota, štruktúra a spôsoby využívania majetku
4. zabezpečovanie originálnych aj prenesených kompetencií( samostatne alebo
prostredníctvom SOÚ).
V nasledujúcej časti príspevku uvedieme pre ilustráciu prvotné informácie spojené
s prípravou realizácie projektu zlučovania malých obcí v mikroregióne Opatovskej
Novej Vsi
Výstupy druhého projektu sú spracované podľa analogickej metodiky a budú pub-
likované vo výskumnej štúdii „Model komunálnej reformy“, „Spolupráca obcí v regi-
óne Horná Torysa“.
3. Predpoklady pre zlučovanie obcí v mikroregióne Opatovskej Novej Vsi
Do prieskumu bolo zapojených 6 obcí mikroregiónu: Koláre, Malá Čalomija, Lese-
nica, Opatovská Nová Ves, Bátorová a Slovenské Ďarmoty. Z nich komplexnejšie úda-
je doposiaľ poskytlo 5 obcí. Informácie boli poskytnuté s platnosťou k 31.12.2009.

3.1 .Lokalizácia obcí a dopravná dostupnosť
Obce sa nachádzajú na juhu stredného Slovenska, v blízkosti hraníc s MR . Ka-
tastrálne územie obce Slovenské Ďarmoty susedí s mestom Ballasagyarmat. Adminis-
tratívne sú začlenené do Banskobystrického samosprávneho kraja a bývalého okresu
Veľký Krtíš.
Väčšiu časť katastrálnych území obcí tvorí nížina v povodí rieky Ipľa (Slovenské
Ďarmoty, Opatovská Nová Ves, Bátorová, Koláre). Ostatné územie obcí tvorí mier-
ne zvlnená pahorktina. Katastrálne územia obcí majú prevažne poľnohospodársky
charakter, s prevažným zastúpením poľnohospodárskej pôdy. Lesy sú viac zastúpené
v obciach ležiacich na pahorkatine. Obce nedisponujú inými prírodnými zdrojmi kto-
ré môžu byť hospodársky využívane.
zastúpené v obciach le!iacich na pahorkatine. Obce nedisponujú in"mi prírodn"mi
Obce zdrojmi majú ktoré susediace mô!u by# katastrálne hospodársky územia vyu!ívane. a preto vytvárajú relatívne uzatvorený
priestorový celok. Cestná vzdialenosť medzi jednotlivými obcami sa pohybuje v roz-
Obce majú susediace katastrálne územia a preto vytvárajú relatívne uzatvoren"
priestorov" celok. Cestná vzdialenos# medzi jednotliv"mi obcami sa pohybuje
v rozmedzí 2-11 km . Aby obce vytvárali úplne uzatvoren" priestorov" celok, bolo by
medzí 2-11 km . Aby obce vytvárali úplne uzatvorený priestorový celok, bolo by vhod-
né do municipality začleniť aj obec Chrastince (216 obyvateľov), prípadne rozšíriť in-
tegračný vhodné proces do municipality aj na obec Trebušovce za$leni# aj obec ( 194obyvateľov), Chrastince (216 čím obyvate%ov), by sa vytvorila prípadne poriesto-
rovo, ale hlavne počtom obyvateľov väčšia integrovaná obec.
roz&íri# integra$n" proces aj na obec Trebu&ovce ( 194obyvate%ov), $ím by sa
vytvorila poriestorovo, ale hlavne po$tom obyvate%ov vä$&ia integrovaná obec.
Katastrálne územia a hustota obyvateľov
Názov obce Katastrálne
územie
Katastrálne územia a hustota obyvate!ov
Tabuľka 1
Tabu%ka 1
Po"et obyvate!ov Hustota
obyvate!ov
Koláre 277 0,52
Malá 'alomija 632 210 0,33
Lesenica 738 527 0,71
Opatovská Nová
Ves
915 643 0,70
Bátorova 800 362 0,45
Slovenské (armoty 1 010 536 0,53
4 095 2 555 0,54
Katastrálne územie takto integrovanej obce by tvorilo 4,1 tis ha. Po$tom
obyvate%ov by integrovaná obec vytvorila typ strednej, resp. ve%kej obce s vä$&ím
trhov"m i dopytov"m priestorom.. Za$lenením dvoch )al&ích uveden"ch obcí do 225
municipality by sa vytvorila obec s celkov"m po$tom obyvate%ov 2969. Obec
s po$tom cca 3000 obyvate%ov, ako potvrdzujú mnohé v"skumy vytvára podmienky

226
Katastrálne územie takto integrovanej obce by tvorilo 4,1 tis ha. Počtom obyva-
teľov by integrovaná obec vytvorila typ strednej, resp. veľkej obce s väčším trhovým
i dopytovým priestorom.. Začlenením dvoch ďalších uvedených obcí do municipality
by sa vytvorila obec s celkovým počtom obyvateľov 2969. Obec s počtom cca 3000
obyvateľov, ako potvrdzujú mnohé výskumy vytvára podmienky pre efektívnosť po-
skytovaných služieb
3.2 Lokalizácia obcí vo vzťahu k rozvojovým pólom ( mestám) .
Najbližšie mestá na ktoré si obce vytvárajú väzby (práca, služby, administratíva/)
sú Veľký Krtíš , ktorý je vzdialený od obcí cca 18 km a Šahy, vzdialené od obcí cca 30
km.
Najvýznamnejšími pólmi rozvoja regionálneho charakteru sú Banská Bystrica
a Zvolen, ktoré sú však vzdialené od obcí 80 – 100 km. Už v súčasnosti sa javí ako
určitý pól rozvoja mesto Ballasagyarmat ( cca 20 tis. obyvateľov), ktoré je vzdialené od
obcí 2 až 12 km a ponúka svoj trh pracovných príležitostí, tovarov a služieb.
3.3 Dopravná dostupnosť
Z pohľadu napojenia na vnútroštátne dopravné ťahy a z časti i regionálne dopravné
ťahy dopravná dostupnosť nie je dobrá a je jednou z príčin, prečo regióny južného Slo-
venska patria k menej rozvinutým .Doprava do obcí je zabezpečovaná jedine autobu-
sovou a automobilovou dopravou po regionálnych cestách II a III triedy. Frekvencia
autobusovej dopravy do všetkých obcí je však dostačujúca V regióne nie je rýchlostná
cesta, absentuje železničná doprava.
Ako pozitívum v dopravnom napojení sa javí 30 km vzdialenosť obcí od Šiah, od
medzinárodného cestného ťahu cesty E 17 spájajúceho Poľsko, SR a Maďarsko. V Ša-
hách je možné napojiť sa aj na železničnú dopravnú sieť.
Keď uvažujeme o sídle úradu takto integrovanej obce a zoberieme do úvahy do-
pravnú prepojenosť cez cestné siete a vzdialenosti medzi obcami a budúcim sídlom
úradu, najvhodnejšou alternatívou sa javí obec Lesenica. Je v strede integrujúcich sa
obcí, od ktorej sú ostatné obce vzdialené v intervale 2,5 – 6,5 km. Uvedená obec patrí
do skupiny väčších v rámci integrujúcich sa obcí a na viac poskytuje rekonštruované
a dostatočné veľké priestory pre administratívu i pre spoločenský a kultúrny život aj
veľkej obce.
Integrácia obcí do typu veľkej obce by mohla byť riešením pre zabezpečenie niekto-

ých chýbajúcich služieb vo všetkých obciach, pre efektívnejšie využívanie finančných
V!voj po"tu obyvate#stva vo v$etk!ch obciach je nepriazniv! . Po"et obyvate#ov
prostriedkov ktorými disponujú ako aj pre prefesionalizovanie výkonu samosprávy.
ubúda a obyvate#stvo v!razne starne práve v najmen$ích obciach. Prí"inami
3.4 Obyvateľstvo
takéhoto v!voja je záporn! prirodzen! prírastok obyvate#ov a emigrácia
.Z dlhodobej$ieho h#adiska sa prejavuje ako trval! trend vys%ahovávania
Vývoj počtu obyvateľstva vo všetkých obciach je nepriaznivý . Počet obyvateľov
obyvate#stva vo v$etk!ch obciach. K 31.2009 bola evidovaná v dvoch obciach
ubúda a obyvateľstvo výrazne starne práve v najmenších obciach. Príčinami takéhoto
imigrácia obyvate#ov z Ma&arska, ktorí v$ak v obciach trvalo ne'ijú.
vývoja je záporný prirodzený prírastok obyvateľov a emigrácia .Z dlhodobejšieho hľa-
diska sa prejavuje ako trvalý trend vysťahovávania obyvateľstva vo všetkých obciach.
K 31.2009 bola evidovaná v dvoch obciach imigrácia obyvateľov z Maďarska, Tabu#ka 2 ktorí
však v obciach trvalo nežijú.
Obec
Obyvate"stvo
celkom
!truktúra a pohyb obyvate"stva k 31. 12. 2009
Štruktúra a pohyb obyvateľstva k 31. 12. 2009
Predprod. Produkt. Poprodukt Koef.
starnutia
Tabuľka 2
Migrácia Mier
nez.
Koláre 277 24 176 77 3,2 -55 34
Malá
(alomija
210 21 138 69 3,3 -6 38
Lesenica 527 56 334 127 2,2 -3 31
Opatovská
Nová Ves
643 81 406 149 1,8 -7 42
Bátorova 362 48 226 90 1,9 +2 36
Slovenské
)armoty
536 74 340 129 1,7 +5 25
Z vekovej štruktúry obyvateľstva vyplýva, že predproduktívna zložka obyvateľov je
vo všetkých obciach malá a tvorí len 10-14% z celkového poštu obyvateľov. Dôchod-
cova tvoria štvrtinu z celkového počtu obyvateľov. Najviac dôchodcov až tretina je
Z vekovej $truktúry obyvate#stva vypl!va, 'e predproduktívna zlo'ka obyvate#ov
je vo v$etk!ch obciach malá a tvorí len 10-14% z celkového po$tu obyvate#ov.
Dôchodcova tvoria $tvrtinu z celkového po"tu obyvate#ov. Najviac dôchodcov a'
tretina je v najmen$ej obci (alomiji. Produktívne obyvate#stvo tvorí 52-56 %.
v najmenšej obci Čalomiji. Produktívne obyvateľstvo tvorí 52-56 %.
Zo štruktúry obyvateľstva vyplývajú požiadavky na zabezpečenie služieb. Vo
všetkých obciach budú rásť nároky najmä na zabezpečenie sociálnych služieb a zdra-
Zo $truktúry obyvate#stva vypl!vajú po'iadavky na zabezpe"enie slu'ieb. Vo
v$etk!ch obciach budú rás% nároky najmä na zabezpe"enie sociálnych slu'ieb
votných služieb. Vysoký podiel produktívneho obyvateľstva podmieňuje dopyt po
práci, ktorej je v celom regióne južného Slovenska nedostatok napriek tomu, že dosť
produktívneho obyvateľstva pracuje v Maďarsku.
227

228
Obce Opatovská Nová Ves, Lesenice, a sa snažia riešiť tento problém výstavbou
komunálnych domov a bytov.
3.5 Vybavenosť obcí technickou infraštruktúrou
Napriek tomu, že obce sú malé, majú relatívne dobré vybavenie technickou in-
fraštruktúru.
Všetky obce sú plynofikované. Všetky obce majú vybudovaný vodovod a kanalizá-
ciu. Obciam chýba čistiareň odpadových vôd. Likvidáciu komunálneho odpadu ktorý
väčšina obcí ešte neseparuje si zabezpečujú dodavateľsky prostredníctvom zmlúv so
súkromnými firmami.
Úroveň rozvoja infraštruktúry v obciach dáva predpoklady pre budúce využitie fi-
a zdravotn!ch slu"ieb. Vysok! podiel produktívneho obyvate#stva podmie$uje dopyt
nančných prostriedkov v prospech rozvoja služieb sociálneho typu, čo by sa malo
po práci, ktorej je v celom regióne ju"ného Slovenska nedostatok napriek tomu, "e
prejaviť v kvalite života obyvateľov.
dos% produktívneho obyvate#stva pracuje v Ma&arsku.
Obce Opatovská Nová Ves, Lesenice, a sa sna"ia rie'i% tento problém v!stavbou
3.6 Volení a výkonní pracovníci samosprávy v obciach
komunálnych domov a bytov.
Počet pracovníkov pôsobiacich v obecných samosprávach nie je závislý len od poč-
3.5 Vybavenos! obcí technickou infra"truktúrou
tu obyvateľov, ale aj od počtu služieb, ktoré obec zabepečuje. Ide predovšetkým o exis-
tenciu školských zariadení.
Počet volených a výkonných pracovníkov obecnej samosprávy
Koláre
Malá
(alomija
s trvalým pracovným pomerom
Tabu#ka 3
Po#et volen$ch a v$konn$ch pracovníkov obecnej samosprávy s trval$m
pracovn$m pomer
Úvok
starostu
Funk#né
obdobie
starostu
Mzda
starostu
Po#et
poslancov
Stáli
pracovníci
0,85 5 1 044 5 3
Lesenica pln! 1 1 500 7 6
Opatovská
Nová Ves
pln! 4 1 600 7 8
Bátorova pln! 6 1 133 6 6
Slovenské
)armoty
pln! 4 1 680 7 10
31 13
V'etky obce majú hlavného kontrolóra na *iasto*n! úväzok. Na *iasto*n!
uväzok majú zamestnané 2 obce i u*ite#ky jazykov. Po*et trval!ch zamestnancov
obce zvy'ujú zamestnankyne pred'kolsk!ch a 'kolsk!ch zariadení
Tabu#ka 4
Tabuľka 3
Všetky obce majú hlavného kontrolóra na čiastočný úväzok. Na čiastočný uväzok

majú zamestnané 2 obce i učiteľky jazykov. Počet trvalých zamestnancov obce zvyšujú
zamestnankyne predškolských a školských zariadení
3.7 Finančné hospodárenie obcí v r 2009 v tis. eur
3.7 Finan!né hospodárenie obcí v r 2009 v tis. eur
Celkové
príjmy
Be"né
príjmy
celkom
Kapitálové
v#davky
Be"né
v#davky
celkom
Kapitálové
v#davky
celkom
Tabuľka 4
Úvery
celkom
Koláre x x x x x x
Malá
!alomija
50 49 0,9 45 3,5 -
Lesenica 311 158 6 142 48,5 304
Opatovská
Nová Ves
361 234 - 231 23,5 126
Bátorova 113 98 1 93 31,0 29
Slovenské
"armoty
562 188 x 174 369 514
1 397 727 583 475,5 973
Celkové príjmy obcí predstavujú v#etky zdroje ktor$mi obce v hodnotenom roku
disponovali a to vrátane kapitálov$ch grantov a dlhodob$ch a krátkodob$ch úverov.
Pri získavaní informácií bolo evidentné, %e okrem dvoch obcí pracovní&kam
ekonomick$ch úsekov nebolo celkom jasné za&lenenie finan&n$ch prostriedkov
pod'a rozpo&tovej klasifikácie.
Celkové príjmy obcí predstavujú všetky zdroje ktorými obce v hodnotenom roku
disponovali a to vrátane kapitálových grantov a dlhodobých a krátkodobých úverov.
Pri získavaní informácií bolo evidentné, že okrem dvoch obcí pracovníčkam ekono-
mických úsekov nebolo celkom jasné začlenenie finančných prostriedkov podľa roz-
počtovej klasifikácie.
Z uvedeného vypl$va, %e obce rôznorodo pristupujú k hospodáreniu
s finan&n$mi prostriedkami. V#etky obce aj v krízovom prostredí hospodárili
s prebytkom be%ného rozpo&tu a prebytok si presúvali na financovanie budúceho
roku. Príjmy kapitálové rozpo&tu sú malé, z &oho sa dá usudzova(, %e obce
nedisponujú majetkom, ktor$ im mô%e zabezpe&i( príjmy do be%ného rozpo&tu
a zrejme ani do kapitálového rozpo&tu. V#etky obce a% na !alomiju sú za(a%ené
úvermi viazan$mi na investi&ny rozvoj. Splácanie úverov bude obmedzova( rozvoj
slu%ieb, preto%e úvery sú splácané z be%n$ch prostriedkov.
Z uvedeného vyplýva, že obce rôznorodo pristupujú k hospodáreniu s finančnými
prostriedkami. Všetky obce aj v krízovom prostredí hospodárili s prebytkom bežného
rozpočtu a prebytok si presúvali na financovanie budúceho roku. Príjmy kapitálové
rozpočtu sú malé, z čoho sa dá usudzovať, že obce nedisponujú majetkom, ktorý im
môže zabezpečiť príjmy do bežného rozpočtu a zrejme ani do kapitálového rozpočtu.
Všetky obce až na Čalomiju sú zaťažené úvermi viazanými na investičny rozvoj. Splá-
canie úverov bude obmedzovať rozvoj služieb, pretože úvery sú splácané z bežných
prostriedkov.
Záver
229

230
Záver
Reforma verejnej správy, ako konštatujú mnohí teoretici je permanentným proce-
som, ktorý reaguje na všetky podstatné zmeny prebiehajúce v spoločnosti a zároveň
dotvára systém o tie aspekty, ktorým nebola doposiaľ venovaná primeraná pozor-
nosť.
Napriek skutočnosti, že v SR v ostatných dvoch desaťročiach došlo k zásadným
zmenám v systéme verejnej správy, doposiaľ nie sú vytvorené primerané systémové
predpoklady pre rozvoj samosprávy na miestnej úrovni. Decentralizácia kompetencií
a financií, vytvorila základné predpoklady pre rozvoj samosprávnej pôsobnosti obcí ,
avšak jej realizácii bráni nevhodná, mimoriadne atomizovaná sídelná štruktúra. Malé
obce nedisponujú potrebnou absorpčnou kapacitou pre výkon veľkého počtu perso-
nálne a finančne mimoriadne náročných kompetencií, k akým patrí napríklad škol-
stvo, zdravotníctvo, sociálna starostlivosť a ďalšie, ktoré v podstatnej miere ovplyvňu-
jú kvalitu života ich obyvateľov .
V podmienkach rozdrobenej sídelnej štruktúry nie je možné zvyšovať efektívnosť
využívania verejných zdrojov a rovnako nemožno uplatňovať lokálne iniciované roz-
vojové stratégie, ktoré v trhovom prostredí výrazne ovplyvňujú využívanie endogén-
neho rozvojového potenciálu obcí.
V súčasnej Európe je už len málo krajín, ktoré doposiaľ nepristúpili k spájaniu ma-
lých nevýkonných a ekonomicky aj sociálne upadajúcich obcí. Dobrovoľná zmluvná
spolupráca obcí za účelom spoločného výkonu kompetencií nepredstavuje systémové,
perspektívne a efektívne východisko z uvedeného problému.
Výskumný projekt „Model komunálnej reformy v SR“, realizovaný, v spolupráci
s ďalšími relevantnými vedecko-výskumnými pracoviskami na Vysokej škole ekonó-
mie a manažmentu verejnej správy má ambíciu prostredníctvom pilotných projektov
preukázať sociálnu aj ekonomickú efektívnosť spájania malých obcí.
Skúsenosti mnohých krajín potvrdzujú tézu, že celoplošná municipalizácia krajiny
nemôže byť úspešná bez podpory vlád, parlamentov, reprezentantov obcí, zastupiteľ-
stiev aj občanov dotknutých obcí. Preto ďalšou ambíciou projektu je podporiť verejnú
diskusiu o racionálnom územnom usporiadaní obcí, bez ktorého nie je možné pokra-
čovať v decentralizácii a demokratizácii verejnej správy.

Literatúra
[1] BLAKELY, E. J., BRADSHAW, T. K.: Planning Local Economic Development, The-
ory and Practise. SAGE Publications, Inc. 2002 ISBN 0-7619-2458-2.
[2] DAVEY, K.: Decentralization in CEE Countries: Obstacles and opportunities, in
Mastering Decentralization and Public Administration Reforms in CEE, OSI/LGI
Budapest, 2000. ISBN 9637316760.
[3] HAMALOVÁ, M., VERČEKOVÁ, J. : K aktuálnym otázkam komunálnej refor-
my v SR. In: Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie : Teória a prax verej-
nej správy. UPJŠ KošIce, 2004. ISBN 80-7097-595-4.
[4] HAMALOVÁ, M., BELAJOVÁ, A.: Komunálna ekonomika a politika. Bratislava:
Merkury, spol. s r. o., 2010. ISBN 978-80-89458-11-0.
[5] NIŽŇANSKÝ, V. a kol.: Medziobecná spolupráca a zlučovanie obcí na Slovensku.
Bratislava: Merkury, spol. s r. o. 200. ISBN 978-80-89458-00-4.
[6] PŮČEK, M., OCHRANA, F.: Chytrá veřejná správa – kohézní politika . Praha:
PRAAm, s.r.o. 2009. ISBN 978-80-86616-27-4.
[7] SWIANIEWICZ, P.: Public Perception of Local Goverments. OSI/LGI Budapest,
2001. ISBN 963-7316-99-X.
[8] ŽÁRSKA, E.: Komunálna ekonomika a politika. Bratislava: Vydavateľstvo EKO-
NÓM, 2007. ISBN 978-80-225-2293-9.
[9] Uznesenie vlády SR č. 665/1999 K stratégii reformy verejnej správy.
Kontakt
doc. Ing. Marta Hamalová, CSc.
Katedra verejnej správy
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Železničná 14
821 07 Bratislava
E-mail: marta.hamalova@vsemvs.sk
prof. Ing. Nora Štangová, CSc.
Katedra verejnej správy
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Železničná 14
821 07 Bratislava
E-mail: nora.stangova@vsemvs.sk
231

doc. Ing. Anna Belajová, PhD.
Katedra verejnej správy
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Železničná 14
821 07 Bratislava
E-mail: anna.belajova@vsemvs.sk
Ing. Milena Majorošová
Katedra verejnej správy
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Železničná 14
821 07 Bratislava
E-mail: milena.majorosova@vsemvs.sk
PhDr. Jana Knežová
Fakulta verejnej správy
UPJŠ v Košiciach
Popradská 66
040 01 Košice
E-mail: jana.knezova@upjs.sk
Ing. Stanislav Filip, PhD.
Katedra manažmentu
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Železničná 14
821 07 Bratislava
E-mail: stanislav.filip@vsemvs.sk
232

Expert differences in setting cues for personnel selection
Abstract
Ing. Mgr. Róbert Hanák
In model hiring situation had professional recruiters (n = 21) set cues weights like
education, general mental abilities, job experience and others for car seller job post.
High variability measured by standard deviation and average consensus correlation
supports previous deductive assumptions in this specific domain and also brings
worldwide new empirical findings.
Keywords: expert disagreement, expert, personnel selection
Abstrakt
Rozdielnosti u expertov v určovaní váh premenných
pri personálnych výberoch
V modelovej situácii personálneho výberu na pozíciu predajcu luxusných áut mali
profesionálni personálni manažéri (n=21) určiť váhu predloženým kritériám, ako sú
vzdelanie, kognitívne schopnosti, pracovné skúsenosti a iné, ktorú by priradili tejto kon-
krétnej pracovnej pozícii. Zistená vysoká variabilita u váh meraná štandardnou smero-
dajnou odchýlkou a následne priemerným koeficientom korelačnej zhody pri určovaní
jednotlivých váh kritérií potvrdzuje dedukčné odhady v tejto konkrétnej doméne a záro-
veň prináša nové empirické dôkazy.
Kľúčové slová: nezhoda u expertov, expert, výber zamestnancov
Introduction
Areas of human work where is widely accepted agreement between experts about
basic facts, relationships, consequences and proper procedures and are also based at
predictable relationships and consequences were first candidates for being accepted as
domains where experts can be recognized from novices. Problem is when even expert
themselves do not exactly agree about their domain and problems in. This depends at
task they are dealing with. When experts make good performance in decision making
there can be find certain characteristics of task, they are solving. These characteristic
233

are static stimuli, decision about things, experts agree on stimuli, more predictable
problems, repetitive tasks, feedback and objective analysis is available, problem is de-
composable are decision aids are common. [3, p. 259]. Contrary, poor performance
task in decision making can be characterized by dynamic stimuli, decision about be-
haviour, experts disagree on stimuli, less predictable problems, unique tasks, feedback
is unavailable, subjective analysis only, problem is not decomposable and finally deci-
sion aids are rare. [3, p. 259]. When we apply this to human occupations we can make
two different groups of all professions. Some professions like nurses, physicians or
auditors has characteristics common for both columns. Table 1 demonstrates this. [3,
p. 258]. These data and circumstances were known at the beginning of 90- ties. A the
beginning of new millennium he supported these data with more depth survey and
found many empirical proofs in literature [4, p. 24] as table 2 shows.
234
Domains with good and poor performance of experts
Domains in which good and poor expert performance
have been observed
Good performance Poor performance
Weather forecasters Clinical psychologists
Livestock judges Psychiatrists
Astronomers Astrologers
Test pilots Student admissions
Soil judges Court judges
Chess masters Behavioural researchers
Physicists Counsellors
Mathematicians Personnel selectors
Accountants Parole officers
Grain inspectors Lie detector judges
Photo interpreters Intelligence analysts
Insurance analysts Stock brokers
Nurses Nurses
Physicians Physicians
Auditors Auditors
Source: [3, p. 258].
Table 1
One of these occupations are personnel selectors. They have very difficult job when
trying to guess future job performance at these day outputs of test, interview and so
on. All problems arise from fact that they are dealing with people future job perfor-

mance. This brings disagreement between experts when they try to solve the same
problem. This is subsequently viewed as lack of competence, expertise and professi-
onalism. [4, p. 3]. The average consensus correlation (r) between experts can be used
as one of keys showing how much agreement is between experts about same problem.
[4, p. 2]. The higher is correlation the higher consensus and vice versa. If the average
consensus correlation(r) is small it directly indicates that for different experts diffe-
rent cues or outputs are important (0 means a chance and 1 is perfect).
The average consensus correlations for different domains
Highest levels of performance Lowest levels of performance
Aided Decisions Competent Restricted Random
Weather
Livestock Judges Clinical
Stockbrokers
Table 2
Forecasters
Psychologists
r = 0.95 r = 0.5 r = 0.4 r = 0.32
Auditors Grain Inspectors Pathologists Polygraphers
r = 0.76 r = 0.60 r = 0.55 r = 0.33
Source: [4, p. 24].
What levels of the average consensus correlations have professional personal se-
lectors? According to domain characteristics mentioned above in which personal se-
lectors works we could expect low level of performance. From these characteristics
I set this hypothesis: Personal selectors will have a low level of the average consensus
correlations.
1.2 Method
I use a survey as scientific method to test above mentioned hypothesis. My aim was
to check the level of expert unity in personal selection process. Personal selection is
one of most difficult domains for experts because of task characteristics like dynamic
stimuli, decision about black box – people and these tasks determines expert abilities.
I prepared model situation which is common for personal selectors, hiring new employ-
ee for car seller job post. Personal selectors had to have filled empty table. Participants
were provided with table where nine cues about job hiring were. Weights were empty.
They had to fill them with their own subjective values. Correlating these cues weights
for each expert I tried to find the average consensus correlation among experts.
235

236
1.2.1 Participants
Professionals were defined in personnel selection by these rules: has to have a mini-
mum 2 years of experience in field. They had to have selected finally at least 50 people
from group at least 200. And finally had been responsible for whole process and make
or participate for final decision. Professionals had worked for an average of 6,14 years
( SD = 4.18 ). Five were male, 16 were female. They recruited 172 people in average.
For more detailed data, look at table 3 where numbers of selected people are.
As a second group I used students. All students were University of Economics stu-
dents, who all were at four semester and had no personal or human resources mana-
gement classes before. They were all 20 years old and were selected randomly. None of
them had any experiences with personal selection as recruiter. They all were 20 years
old. They had never worked in personal selection area. 14 of them were male, 11 were
female.
Expert answers at question: How many people had you recruited till now?
How many people have you recruited till now?
Cumulative
Table 3
Number Frequency Percent Valid Percent Percent
50 8 38,1 38,1 38,1
70 1 4,8 4,8 42,9
80 1 4,8 4,8 47,6
100 5 23,8 23,8 71,4
150 1 4,8 4,8 76,2
200 1 4,8 4,8 81,0
500 1 4,8 4,8 85,7
800 1 4,8 4,8 90,5
900 1 4,8 4,8 95,2
1000 1 4,8 4,8 100,0
Total 21 100 100

1.2.2 Procedure
In first part of survey participants were provided with table where nine cues about
job hiring were. They had to fill weights with their own subjective values. But they had
to be in accordance with my specific job I was offering. My job post was described for
every participant of survey by these same words:
We would like to hire a car seller for selling luxury cars like Porsche, Ferrari, As-
ton Martin etc. who will be selling these cars for central and Eastern Europe region.
Customers have high expectations and pay high price and you as recruiter have to
choose best car seller of all job applicants. You are not limited by finance or budget.
You are now in middle of whole process and you are eliminating not suitable people
for this specific job. Please fill weight. Weight has to correspondence with ranking
importance. Which means that number 1 has to have highest weight of all, number 2
second highest and so on. Weights has to differ, you cannot use for example two times
10 % for two cues, use 11 and 9 instead. Together all weights have to be 100.
This is an empty table for survey participants which they had to fill. They had to set
their own subjective importance rank and their own weight/validity for our specific
job post (Table 4).
Cues Weight
Years of education
Peer ratings
Assessment centres
Interests
Graphology
Job experience
Reference checks
GMA tests
Job knowledge tests
Together 100%
Table 4
These cues like GMA tests and others were selected from Schmidt and Hunter meta
survey about cues and their prediction validity [1, p. 263]. I selected few of them and
237

picked those which predictive validity were different which means those ones high
predictive validity and also those with small. Schmidt and Hunters cues [1, p. 265]
with theirs predictive validity where: Years of education = 0.1, Peer rating = 0.49, As- As-
sessment centres = 0.37, Interests = 0.1, Graphology = 0.02, Job experience = 0.18,
Reference checks = 0.26, General mental ability = 0.51, Job knowledge tests = 0.48 [1,
p. 265].
238
1.3 Results
As we can see in next table (Table 5) the level of disagreement, measured by stan-
dard deviation among experts differ from cue to cue. Interests are cue where experts
obviously agree much more among themselves than in assessment centres.
In following table: Table 5 are basic statistic outputs for professional recruiters. As
we can see there is a lot of internal variability for this group. Weight basic statistics
outputs for human resources workes -profesionals, N =21
Standard
Table 5
Cues Average Mode Median deviation
Years of education 10,86 5 9 7,83
Peer ratings 6,52 4 6 3,86
Assessment centres 14,67 6 14 10,30
Interests 2,86 4 3 1,65
Graphology 2,86 1 1 3,41
Job experience 22,57 30 24 8,55
Reference checks 9,57 10 9 6,05
GMA tests 9,43 10 9 5,34
Job knowledge tests 20,67 20 20 7,97
The average consensus correlations for students are 0,466, who were control group
(n= 25). Consensus correlations for all experts are 0,516 which are higher than for
students. But comparing with other domains like audit or others the consensus cor-
relations for personnel selector experts are very low. When we arrange experts by qu-
artiles by number of people they have selected in their career (look at table 4) we can
find difference in consensus correlations.

The average consensus correlation among experts
Quartiles,
which is shown in quartiles
Number
Consensus
n=5 selected correlation (r)
1 50 0,43
2 50 - 100 0,47
3 100 - 150 0,56
4 200 - 900 0,48
Table 6
Note: Because there were 21 professional recruiters, I excluded the last one in table
4, who had selected 50 people and has only 2 years of experience. So all calculations,
consensus correlations are with number 20 of experts.
1.4 Discussion
Results of this survey support my hypothesis and are also in accordance with lit-
erature [3, p. 259], [4, p. 24]. . Level of the average consensus correlations for all ex- ex-
perts (0,516) is not very high in general. The reason for this is probably determined
by domain which is very difficult to handle. Majority of characteristics which make
decision more complicated and difficult are essential part of selecting people by try-
ing to guess their future job performance. Personnel selectors face dynamic stimuli,
decision about behaviour, experts disagreement on stimuli, less predictable problems,
unique tasks, problem is not decomposable and finally decision aids are rare [3, p.
259]. . What is important to mention is fact that in time our understanding of each do- do-
main rise. As Shanteau mentioned, we are with our understanding of domain moving
all professions from right side of table to the left side (Table 1) in time, which means
in other words that level of consensus correlations is slightly rising in time.
Internal level of the average consensus correlations for all experts divided by
quartiles brings different results. Professional recruiters at the beginning of their ca-
reer, represented by first quartile and number of selected people = 50, show the lowest
average consensus correlations (r = 0, 43) in setting weights for hiring cues. It is even
lower than for students (r = 0, 46). Reason for this is probably in fact that they have
lot of information, much more than students but have problem to organize them, pri-
oritized them or abandon them if they are not useful. With more hiring experiences
239

they are getting more consistent so their level of the average consensus rises. Second
quartiles average consensus correlation is higher than first and third is higher than
second (see Table 6). Then in the four quartile the level of the average consensus cor-
relation falls. This last group are expert recruiters with most experience of all, years
of experience and hundreds of people selected. When we follow previous logic steps:
with more experience and number of selected people the ratio of expert agreement
rises. Why then when we have best of all starts to fall? One of explanations could be
paradox. They know too much and also aware of limitations of certain cues as com-
mon used methods or procedures which mean fact that no single point optimal solu-
tions do not exist [4, p. 6].
Literature
[1] HUNTER, J., SCHMIDT, F.: The validity and utility of selection methods in per-
240
sonnel psychology: Practical and theoretical implications of 85 years of research
findings. In: Psychological bulletin, Vol. 124, No. 2, 1998. pp. 262 – 274.
[2] SHANTEAU, J.: How much information does an Expert Use? Is it relevant? In:
Acta Psychologica, 81, 1992. pp. 75 - 86.
[3] SHANTEAU, J.: Comptence in experts: The role of task charakteristics. Organi-
zational behaviour and human decision processes 53, 1992. pp. 252 -266.
[4] SHANTEAU, J.: What does it mean when experts disagree? In: Salas, E. & Klein,
Kontakt
G. (Eds). Linking expertise and naturalistic decision making. Mahwah, N.J.:
Lawrence Erlbaum Associates, 2001.
Ing. Mgr. Róbert Hanák
Katedra manažmentu
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Železničná 14
821 07 Bratislava
E-mail: robohanak@hotmail.com

Abstrakt
Základné teórie a úrovne leadershipu uplatňované
v manažérskej praxi
Ing. Ivana Hudáková, PhD. - Ing. Ivana Ljudvigová
Leadership je téma, ktorá u ľudí vzbudzuje nadšený záujem a pozornosť. Teórie le-
adershipu môžme klasifikovať ako preskriptívne verzus dekriptívne, univerzálne ver-
zus kontingentné, teórie zamerané na lídra alebo na nasledovníkov. Úroveň analýzy
je ďalším základom pre rozlišovanie týchto teórií. Úrovne zahŕňajú vodcovstvo ako
individuálny, dvojčlenný, skupinový alebo organizačný proces. Cieľom príspevku je
uviesť jednotlivé teórie a úrovne leadershipu v manažérskej praxi, uplatňované nielen
v SR, ale aj v zahraničí.
Kľúčové slová: teórie vodcovstva, líder, nasledovníci, ovplyvňovanie, správanie sa
lídra, úroveň konceptualizácie
The basic leadership theories and levels of conceptualization
in managerial practice
Abstract
Leadership is a subject, that has long excited interest among people. Leadership theo-
ries can be classified as prescriptive versus descriptive, universal versus contingency the-
ory, leader- vs. follower-centered theory. Level of analysis is another basis for classifying
leadership theory. The levels include intra-individual, dyadic, group, and organizational.
The aim of the contribution is to describe various leadership theories and levels of con-
ceptualization, there are used not only in Slovak Republic, but also abroad.
Keywords: leadership theories, leader, followers, influence, leader behavior, level of
conceptualization
241

242
Úvod
Leadership je téma univerzálne príťažlivá a veľa sa o nej popísalo tak v populárnej
tlači, ako aj vo výskumnej literatúre. Aj napriek veľkému množstvu publikácií a člán-
kov o vodcovstve je táto téma veľkou výzvou pre odborníkov, výskumných pracovní-
kov, pedagógov i študentov. Porozumieť povahe a podstate leadershipu nie je vôbec
jednoduché. Ide o vysoko hodnotný fenomén, ktorý je však veľmi zložitý. Jedným
z hlavných problémov je orientovať sa v spleti stoviek definícií a teórií. Leadership sa
totiž skúmal rozličnými cestami a spôsobmi.
Existuje veľké množstvo výskumných prác teoretického i praktického charakteru,
ktoré sa týkajú vodcovstva, a rovnako mnoho teórií, ktoré sa ho snažia vysvetliť. Počas
uplynulých šesťdesiatich rokov bolo rozvinutých viac ako 65 rôznych klasifikačných
systémov pre definovanie dimenzií leadershipu. [1, s. 2]. K základným klasifikačným
systémom zaraďujeme nasledujúce teórie a úrovne vodcovstva:
- základné teórie leadershipu, a to
•
•
•
•
•
leadership ako špecializovaná rola verzus leadership ako proces ovplyvňova-
nia
priamy verzus nepriamy leadership
teórie sústredené na lídra verzus teórie sústredené na nasledovníkov
deskriptívne verzus preskriptívne teórie leadershipu
všeobecné verzus kontingentné teórie leadershipu
- úrovne konceptualizácie procesov vodcovstva, a to
•
•
•
•
intra-individuálny proces
diadický (dvojčlenný) proces
skupinový proces
organizačný proces

1. Základné teórie leadershipu uplatňované v manažérskej praxi
1.1 Leadership ako špecializovaná rola verzus leadership ako proces podieľa-
nia sa na ovplyvňovaní
Hlavný spor pri teóriách leadershipu sa týka otázky, či vodcovstvo sa má považovať
za špecializovanú rolu alebo za proces podieľania sa na ovplyvňovaní. Prvý pohľad
uvádza, že existujú jednotlivci, ktorí majú špeciálne vrodené charakteristiky alebo
kvality, ktoré z nich robia lídrov, a ktoré ich odlišujú od nelídrov. V každej skupine
jej členovia zastávajú rozličné roly (úlohy), pričom jednou z nich je aj vodcovská rola
s presne vymedzenými povinnosťami, zodpovednosťou a funkciami. Osoba s primár-
nou zodpovednosťou vykonávať špecializovanú vodcovskú rolu sa označuje ako líder.
Teórie, ktoré uvádzajú leadership ako špecializovanú rolu, venujú veľkú pozornosť
atribútom, ktorými sú výber určených vodcov, ich typické správanie sa a dopad tohto
správania sa na ďalších členov skupiny alebo organizácie.
Všetci sme už počuli vyhlásenia typu „on sa narodil ako líder“ alebo „ona je pri-
rodzený líder“. Tieto vyhlásenia sa obyčajne používajú pri ľuďoch, ktorí majú určitú
perspektívu smerujúcu k vodcovstvu, resp. sa vyznačujú určitými vlastnosťami, cha-
rakteristikami alebo osobitosťami, ktoré ich predurčujú na rolu lídra. Niektoré z osob-
nostných kvalít používaných na identifikáciu lídrov zahŕňali jedinečné fyzické znaky,
ako sú napríklad výška, osobnostné rysy (napríklad extroverzia) a ďalšie charakteris-
tiky, ako je napríklad inteligencia. [1, s. 4].
Pohľad na leadership ako na charakteristiku, vlastnosť alebo na osobitosť sa pomer-
ne dosť odlišuje od ponímania leadershipu ako procesu. Prvé hľadisko predstavuje
leadership ako schopnosť alebo súbor schopností rozličného stupňa u rozličných ľudí.
[2, s. 315]. Podstatou je výber ľudí a obmedzovanie vodcovstva len na tých, ktorí majú
špeciálne, zvyčajne vrodené schopnosti, resp. talent.
Iný pohľad na vodcovstvo je spojený s procesom ovplyvňovania, ktorý sa prirodze-
ne vyskytuje v rámci sociálneho systému a šíri sa medzi jeho členmi. Niektorí odbor-
níci tvrdia, že je jednoduchšie študovať leadership ako sociálny proces než ako špecia-
lizovanú rolu. Tento pohľad nespočíva v osobitostiach alebo v charakteristikách lídra,
ale skôr ide o transakčnú udalosť, ku ktorej dochádza medzi lídrom a nasledovníkmi.
Pojem „proces“ naznačuje, že líder má vplyv a zároveň je ovplyvňovaný nasledovník-
mi. To zdôrazňuje skutočnosť, že leadership nie je lineárny, jednosmerný jav, ale skôr
interaktívny proces, do ktorého sú zahrnutí tak nasledovníci ako aj líder. Lídri potre-
243

ujú nasledovníkov a nasledovníci potrebujú lídrov. [3, s. 12]. Neexistuje jasný rozdiel
funkcie vodcovstva mô!u by" vykonávané rôznymi #u$mi, ktorí ovplyv%ujú to, &o
medzi vodcami a nasledovníkmi. Rôzne funkcie vodcovstva môžu byť vykonávané
rôznymi
skupina
ľuďmi,
robí, ako
ktorí
sa
ovplyvňujú
to robí a spôsob,
to, čo skupina
ak'm sú
robí,
#udia
ako
v skupine
sa to robí
navzájom
a spôsob,
závislí.
akým
Ak
sú je ľudia závisl' v skupine leadership navzájom definovan' závislí. t'mto Ak je spôsobom, závislý leadership stáva sa definovaný dostupn'm týmto pre spôso- v(etk'ch
bom, a nie stáva je obmedzen' sa dostupným len pre na všetkých formálne a nie ur&en'ch je obmedzený lídrov len v skupine. na formálne Leadership určených ako
lídrov proces v skupine. mo!no pozorova" Leadership v ako správaní proces možno sa lídra pozorovať a mo!no v správaní sa ho nau&i". sa lídra [2, a možno s. 217].
sa Z obrázku ho naučiť. 1 [2, vypl'va s. 217]. diferenciácia Z obrázku 1 vyplýva vo vnímaní diferenciácia vodcovstva vo vnímaní ako (pecializovanej vodcovstva ako roly
špecializovanej a vodcovstva ako roly procesu a vodcovstva ovplyv%ovania. ako procesu ovplyvňovania.
244
Leadership
Odlišné Odli!né pohľady poh"ady na vodcovstvo na vodcovstvo
Obrázok 1 1
Zdroj: Northouse, G. P. Leadership: Theory and practice. Fifth edition. Sage
Publications, 2010. s.5. ISBN 978-1-4129-7488-2.
1.2 Priamy verzus nepriamy leadership
Väčšina teórií o efektívnom vodcovstve sa sústreďuje na správanie sa vodcu, ktoré
sa Vä&(ina používa v teórií súvislosti o efektívnom s priamym vodcovstve ovplyvňovaním sa sústre$uje bezprostredných na správanie podriadených. sa vodcu,
Líder ktoré však sa môže pou!íva tiež ovplyvňovať v súvislosti ďalšie s priamym osoby vnútri ovplyv%ovaním organizácie. Niektorí bezprostredn'ch
teoretici
preto podriaden'ch. rozlišujú medzi Líder priamym v(ak mô!e a nepriamym tie! ovplyv%ova" leadershipom, $al(ie aby osoby tak vnútri lepšie vysvetlili, organizácie.
ako Niektorí líder teoretici môže ovplyvňovať preto rozli(ujú ľudí, aj medzi keď nie priamym je v priamej a nepriamym interakcii leadershipom, s nimi.
aby tak
lep(ie vysvetlili, ako líder mô!e ovplyv%ova" #udí, aj ke$ nie je v priamej interakcii
s nimi.
Definícia zameraná na charakteristiky,
vlastnosti a osobitosti
Líder
• v'(ka
• inteligencia
• extroverzia
• vplyv
• $al(ie osobitosti
Nasledovníci
Leadership
Definícia zameraná na proces
(procesná definícia)
Líder
Interakcia
Nasledovníci
Zdroj: Northouse, G. P. Leadership: Theory and practice. Fifth edition. Sage Publica-
tions, 2010. s.5. ISBN 978-1-4129-7488-2.
1.2 Priamy verzus nepriamy leadership
4

Nepriamy leadership sa začal používať na charakteristiku, ako líder môže výkonne
ovplyvňovať ľudí na nižších úrovniach organizácie, ktorí nie sú s ním v priamej in-
terakcii. Líder má veľa možností na ovplyvňovanie ľudí na nižších úrovniach organi-
zácie. Ide napríklad o odosielanie poznámok alebo správ pre zamestnancov, o komu-
nikáciu prostredníctvom e-mailu, o prezentáciu prejavov v televízii, o organizovanie
stretnutí s malými skupinami zamestnancov, o participáciu na aktivitách zahŕňajú-
cich zamestnancov (účasť na školeniach, firemných piknikoch) a pod. [4, s. 23].
Jedna z foriem nepriameho leadershipu sa nazýva „cascading“. Dochádza k nemu
vtedy, ak priamy vplyv lídra na bezprostredne podriadených sa odovzdáva smerom
nadol cez hierarchiu v organizácii (z lídra na stredný manažment, ďalej na nižší ma-
nažment, potom na stálych zamestnancov). Ovplyvňovanie môže zahŕňať zmeny
v pracovných pozíciách, v presvedčeniach, v hodnotách alebo v správaní sa. Napríklad
vodca, ktorý je dobrým príkladom pre etické správanie sa môže podporiť podobné
správanie sa u zamestnancov na nižších úrovniach organizácie. [4, s. 24].
Mnoho veľkých organizácií má programy alebo manažérske systémy určené na
ovplyvňovanie pozícií, zručností, správanie sa a výkonu zamestnancov. Príkladom sú
programy určené pre nábor, výber a na podporu zamestnancov. Lídri by si mali vybe-
rať len ľudí s podobnými charakteristikami s cieľom vytvoriť silnú kultúru zdieľaných
hodnôt. Tieto programy sa môžu použiť na zvýšenie kontroly, koordinácie, efektív-
nosti a inovácií.
Tretia forma nepriameho leadershipu zahŕňa vplyv lídra na podnikovú kultúru,
ktorá sa definuje ako zdieľané presvedčenia a hodnoty členov. Lídri sa môžu pokúšať
buď o posilnenie existujúcich hodnôt a presvedčení, alebo ich môžu zmeniť.
Mnohé formy ovplyvňovania nie je ľahké klasifikovať ako priamy alebo nepriamy
leadership. Priame a nepriame formy ovplyvňovania sa vzájomne nevylučujú, a ak sa
používajú spolu a konzistentne, možno zvyšovať ich efektívnosť.
1.3 Teórie sústredené na lídra verzus teórie sústredené na nasledovníkov
Jedným zo základných hľadísk pre odlišovanie teórií vodcovstva je relatívne sústre-
denie sa na lídra alebo sústredenie sa na nasledovníkov. Mnoho rokov sa výskum lea-
dershipu sústreďoval len na charakteristiky, činy a rozhodnutia lídrov a nasledovníci
sa chápali len ako objekt vplyvu lídra, pričom charakteristikám nasledovníkov sa ve-
novala len malá pozornosť. Postupom času, až po súčasnosť sa v tomto smere dosiahli
určité pokroky a do popredia sa dostáva vyváženejší prístup.
245

246
Sústredenie sa na lídra je najsilnejšie v tých teóriách a vo výskumoch, ktoré identi-
fikujú osobitosti, zručnosti alebo správanie sa, ktoré prispieva k efektívnosti lídra. Aj
väčšina kontingentných teórií zdôrazňuje charakteristiky lídra viac ako charakteristi-
ky nasledovníkov. Len malý počet výskumov a teórií zdôrazňuje dôležitosť nasledov-
níkov. Teórie sústredené na nasledovníkov uvádzajú, ako stúpenci chápu svoje schop-
nosti ovplyvňovať dôležité udalosti, ako môžu aktívne ovplyvňovať svoju pracovnú
rolu a vzťahy s lídrom (a nebyť tak len pasívnymi prijímateľmi lídrovho vplyvu), a tiež
ako nasledovníci ovplyvňujú jeden druhého. [4, s. 39].
1.4 Deskriptívne verzus preskriptívne teórie leadershipu
Teórie vodcovstva môžu byť klasifikované ako preskriptívne (rozhodovacie, naria-
ďujúce) alebo deskriptívne (opisné), a to podľa toho, či sa dôraz kladie na to „aké by
vodcovstvo malo byť“ alebo na to „aké je vodcovstvo teraz“ (alebo „čo sa deje teraz“).
[4, s. 39].
Deskriptívne teórie vysvetľujú vodcovstvo cez uvádzanie typických aktivít lídra
a vysvetľujú, prečo sa určité správanie sa objavuje v jednotlivých situáciách. Preskrip-
tívne teórie špecifikujú, čo lídri musia robiť, aby sa stali efektívnymi, a identifikujú
niektoré nevyhnutné podmienky pre použitie jednotlivých typov efektívneho správa-
nia sa.
Tieto dva pohľady na vodcovstvo sa navzájom nevylučujú. Teória však môže ob-
sahovať oba typy elementov. Napríklad teória, ktorá vysvetľuje prečo niektoré vzory
správania sa sú typické pre lídra (deskriptívny pohľad), môže ďalej tiež vysvetľovať,
ktoré aspekty sú najefektívnejšie (preskriptívny prístup). Avšak tieto dve perspektívy
nie sú vždy konzistentné. Typický model správania sa lídra nemusí byť vždy optimál-
ny. Preskriptívna teória je obzvlášť užitočná vtedy, keď existuje veľký rozdiel medzi
tým, čo lídri zvyčajne robia, a tým, čo by mali robiť, aby boli čo najefektívnejší.
1.5 Všeobecné verzus kontingentné teórie leadershipu
Ďalšou bázou pre rozlišovanie teórií vodcovstva je ich členenie na univerzálne
(všeobecné) a kontingentné teórie. Rozdiel je v tom, či daná teória uvádza vedenie
procesov a vzťahov, ktoré je v podstate rovnaké vo všetkých situáciách, alebo sa líši
v závislosti od špecifickej situácie.

Všeobecné teórie leadershipu uvádzajú také aspekty vodcovstva, ktoré možno apli-
kovať na všetky typy situácií. Môžu byť deskriptívne alebo preskriptívne. Deskriptívne
univerzálne teórie znázorňujú typické funkcie vykonávané v rôznej miere každým
lídrom, zatiaľ čo preskriptívne univerzálne teórie uvádzajú špecifické funkcie, ktoré
líder musí vykonávať, aby bol efektívny.
Kontingentné teórie sa zameriavajú na tie aspekty leadershipu, ktoré sa vzťahujú na
konkrétnu, príslušnú situáciu, avšak nie na situácie ďalšie. Aj tieto teórie môžu byť de-
skriptívne alebo preskriptívne. Deskriptívne kontingentné teórie vysvetľujú, ako sa lí-
der prispôsobuje, mení svoje správanie sa od situácie k situácii, zatiaľ čo preskriptívne
kontingentné teórie špecifikujú najefektívnejšie správanie sa v každom type situácie.
Rozlišovanie medzi všeobecnými a kontingentnými teóriami je vecou názoru, nie
prísnym pravidlom. Niektoré teórie patria medzi tieto dva extrémy. Príkladom je pre-
skriptívna teória, ktorá môže špecifikovať, že jednotlivé typy vodcovstva sú vždy efek-
tívne, ale tiež pripúšťa, že sú viac efektívne v niektorých situáciách.
Ďalšou bázou pre klasifikáciu teórií leadershipu je rozdelenie na tie, ktoré majú svoj
základ v racionalite a v logike, a na tie, ktoré sa opierajú o emócie. Väčšina definícií
leadershipu v minulosti zdôrazňovala racionalitu, respektíve racionálne a poznávacie
procesy. Mnoho rokov sa pozeralo na leadership ako na proces, keď lídri ovplyvňovali
nasledovníkov, aby pochopili, že je v ich najlepšom záujme spolupracovať pri spo-
ločných úlohách a pri dosahovaní vytýčených spoločných cieľov. Až po roku 1980
sa objavili koncepcie leadershipu, ktoré uznávajú dôležitosť emócií ako základu pre
ovplyvňovanie.
V závere uvádzame, že ďalej rozlišujeme leadership účelový alebo naliehavý. Zákla-
dom je skutočnosť, že niektorí ľudia sú lídrami na základe formálnej pozície v organi-
zácii, zatiaľ čo iní sú lídrami, pretože ostatní ľudia v rámci skupiny alebo podniku im
dôverujú, rešpektujú ich a kladne na nich reagujú.
Existujú, samozrejme, aj ďalšie hľadiská, na základe ktorých môžeme klasifikovať
teórie leadershipu. Výpočet vymenovaných hľadísk nie je definitívny, ale prináša zá-
kladné a časom overené bázy pre rôzne chápanie tohto fenoménu.
247

klasifikova& teórie leadershipu. V$po'et vymenovan$ch h#adísk nie je definitívny, ale
priná"a základné a 'asom overené bázy pre rôzne chápanie tohto fenoménu.
2. Úrovne pre konceptualizáciu teórií leadershipu v mana!érskej praxi
2. Úrovne pre konceptualizáciu teórií leadershipu v manažérskej praxi
Úrove( anal$zy je !al"ím základom pre klasifikáciu teórie a v$skumu
vodcovstva. Úroveň Ka%dá analýzy úrove( je ďalším poskytuje základom na pre vodcovstvo klasifikáciu niektoré teórie jedine'né a výskumu poh#ady. vodcovstva.
Rozli"ujeme Každá úroveň "tyri poskytuje základné na úrovne vodcovstvo vodcovstva. niektoré Leadership jedinečné sa pohľady. mô%e Rozlišujeme uvádza& ako štyri
proces: základné úrovne vodcovstva. Leadership sa môže uvádzať ako proces:
• individuálny • individuálny
• dvoj'lenn$ • dvojčlenný
• skupinov$ • skupinový
• organizačný.
• organiza'n$.
Tieto úrovne sa môžu chápať aj ako hierarchia, čo dokumentuje obrázok 2.
Tieto úrovne sa mô%u chápa& aj ako hierarchia, 'o dokumentuje obrázok 2.
Obrázok 2
Obrázok 2
248
Úrovne konceptualizácie procesov vodcovstva
Úrovne konceptualizácie procesov vodcovstva
Organizácia
(4. úrove()
Skupina (3. úrove()
Dvoj"lenn# proces
(2. úrove()
Individuálny proces
(1. úrove()
Zdroj: Yukl, G.: Leadership in organizations. Seventh Edition. New Jersey: Pearson Pre-
Zdroj: Yukl, G.: Leadership in organizations. Seventh Edition. New Jersey: Pearson
Prentice Hall, 2010. s. 33. ISBN 978-0-13-815714-2.
ntice Hall, 2010. s. 33. ISBN 978-0-13-815714-2.
Preferovanie niektorej z úrovní vodcovstva závisí od od primárnej výskumnej v$skumnej otáz-
otázky, ky, od typu kriteriálnych premenných premenn$ch používaných pou%ívan$ch na posudzovanie efektívnosti leadershipu
a od typu procesov používaných na vysvetlenie vodcovského ovplyvňovania.
Väčšina výskumov sa však orientuje na skupiny a na organizačné procesy. Preto je
potrebná väčšia integrácia jednotlivých úrovní.
8

2.1 Leadership ako individuálny proces (1. úroveň)
Väčšina definícií leadershipu vysvetľuje ovplyvňovacie procesy medzi lídrom a na-
sledovníkmi. Preto teórie leadershipu, ktoré charakterizujú len lídra ako individualitu
alebo jednotlivca, sú skôr zriedkavé. Napriek tomu existuje mnoho výskumov, ktoré
sa zaoberajú osobnostnými charakteristikami, vlastnosťami, hodnotami, zručnosťami
a motiváciou lídrov, aby na základe nich vysvetlili rozhodnutia a správanie sa týchto
líderských individualít. Roly, správanie sa alebo štýly rozhodovania sa teda používajú
na charakteristiku a na odlíšenie lídrov. Individuálne charakteristiky a zručnosti vy-
svetľujú osobnú motiváciu, využívanie moci a pozície autority. Individuálne hodnoty
sa používajú na vysvetlenie etického leadershipu a nesebeckého využívania moci.
Súčasťou individuálneho prístupu je self-management. Ide o teóriu, ktorá uvádza
ako sa osoba môže stať viac efektívnou ako líder. Self-management (alebo self-lea-
dership) zahŕňa identifikovanie osobných cieľov a priorít, manažment efektívneho vy-
užívania času, monitorovanie vlastného správania sa a jeho dôsledkov a snahu naučiť
sa, ako byť efektívnejší pri uskutočňovaní osobných cieľov.
Typické výskumné otázky pre individuálnu úroveň vodcovstva sú nasledujúce:
•
•
•
•
•
•
•
ako charakteristiky, vlastnosti, osobitosti a hodnoty lídra ovplyvňujú jeho
vodcovské správanie
ako líderské zručnosti súvisia so správaním sa lídra
ako lídri robia rozhodnutia
ako lídri organizujú svoj čas
ako sú lídri ovplyvňovaní pri svojej funkcii očakávaniami a obmedzeniami
ako lídri reagujú na spätnú väzbu a učia sa zo skúseností
ako lídri dokážu využívať self-management.
Hľadanie odpovedí na tieto otázky je nevyhnutnou súčasťou individuálneho pro-
cesu v leadershipe.
2.2 Leadership ako dvojčlenný proces (2. úroveň)
Tento prístup sa sústreďuje na vzťahy medzi lídrom a ostatnými jednotlivcami,
ktorými sú zvyčajne podriadení alebo iný typ nasledovníkov. Potreba ovplyvňovania
je spoločná pre lídrov na všetkých úrovniach. Vysvetľovanie vodcovského vplyvu sa
zvyčajne chápe v tom zmysle, ako líder pôsobí na podriadených, aby boli viac moti-
vovaní a schopní dosiahnuť vytýčené ciele. Tieto teórie sa zvyčajne sústreďujú na vod-
covské správanie sa ako na zdroj ovplyvňovania a na zmeny v postojoch, v motivácii
249

a v správaní sa jednotlivých podriadených v procese ovplyvňovania. Opačný smer
ovplyvňovania zo strany podriadených, t. j. smerom k lídrovi môže byť do tejto teórie
zahrnutý, ale zvyčajne je menej dôležitý.
250
Príkladom takejto diadickej teórie leadershipu je teória LMX (leader-member
exchange theory), teda teória výmeny medzi lídrom a nasledovníkom. Uvádza, ako sa
dvojčlenné vzťahy vyvíjajú v priebehu času a získavajú rôzne formy, a to v rozsahu od
náhodnej, neformálnej, príležitostnej výmeny po kooperatívnu alianciu so spoločný-
mi cieľmi a vzájomnou dôverou. Hoci teória LMX pripúšťa, že líder disponuje viacná-
sobne početnými vzťahmi, sústreďuje sa hlavne na to, čo sa deje vnútri dvojčlenných
vzťahov. Väčšina výskumov moci a ovplyvňovacích taktík je koncipovaná v zmysle
diadických procesov. Rovnako aj väčšina teórií transformačného a charizmatického
leadershipu bola koncipovaná na diadickej úrovni.
Od doby, keď skutoční lídri majú zriedka len jedného podriadeného, je nevyhnutné
niektoré charakteristiky preniesť z diadického vysvetľovania na vysvetľovanie líder-
ského vplyvu v skupine alebo v pracovnej jednotke.
Výskumné otázky pre diadické (dvojčlenné) teórie leadershipu sú najčastejšie tieto:
•
•
•
•
•
•
•
•
ako líder ovplyvňuje motiváciu a plnenie úloh podriadenými
ako líder uľahčuje prácu podriadeným
ako líder interpretuje informácie o podriadených
ako líder rozvíja zručnosti a sebadôveru podriadených
ako líder ovplyvňuje lojalitu a dôveru podriadených
ako líder používa ovplyvňovacie taktiky vo vzťahu k podriadeným, kolegom
alebo k nadriadeným
ako sa líder a podriadení ovplyvňujú navzájom
ako líder rozvíja kooperatívne zmeny vzťahov s podriadenými.
Hľadanie odpovedí na tieto otázky je nevyhnutnou súčasťou diadickej teórie v le-
adershipe.
2.3 Leadership ako skupinový proces (3. úroveň)
V prípade, že sa efektívny leadership znázorňuje z perspektívy skupinovej úrovne,
sústreďuje sa na ovplyvňovanie kolektívnych procesov, ktoré určujú tímový výkon zo
strany lídra. Vysvetlenie ovplyvňovacieho procesu zahŕňa determinanty skupinovej
efektívnosti, ktoré môžu byť ovplyvňované lídrom a zvyčajne zahŕňajú všetkých čle-
nov skupiny alebo tímu, nielen jedného podriadeného.

Typické výskumné otázky pre skupinové teórie leadershipu sú nasledujúce:
•
•
•
•
•
•
•
•
ako vzťahy medzi lídrom a členmi skupiny ovplyvňujú lídra, členov a tímový
výkon
ako sa leadership používa v skupine alebo v tíme
ako lídri organizujú a koordinujú aktivity členov tímu
ako lídri ovplyvňujú kooperáciu a riešia spory v tíme
ako lídri ovplyvňujú kolektívnu súčinnosť a optimizmus v tíme
ako lídri ovplyvňujú kolektívne učenie a inovácie v tíme
ako lídri ovplyvňujú kolektívnu identifikáciu členov s tímom
ako získava líder zdroje a podporu pre tím z organizácie, prípadne z ostat-
ných organizačných jednotiek.
Hľadanie odpovedí na tieto otázky je nevyhnutnou súčasťou skupinovej teórie v le-
adershipe.
2.4 Leadership ako organizačný proces (4. úroveň)
Skupinový prístup poskytuje lepšie pochopenie efektívneho leadershipu ako intra-
individuálny alebo diadický prístup, ale má aj dôležité nedostatky. Skupina zvyčajne
existuje v rámci väčšieho sociálneho systému a efektívnosť nemôžeme hodnotiť tak, že
sústredenie výskumu bude limitované len na skupinové interné procesy. Organizačná
úroveň analýzy charakterizuje leadership ako proces, ktorý prebieha vo väčšom otvo-
renom systéme, v ktorom skupiny alebo tímy sú jednotlivými podsystémami.
Prežitie a prosperita organizácie závisia od adaptability na prostredie a získava-
nia nevyhnutných zdrojov. Podnik musí byť schopný úspešne predať svoje produkty
a služby. K zvýšeniu adaptácie dochádza, ak podnik skúma a predpokladá potreby
a priania zákazníkov, ak sa snaží odhadnúť plány a aktivity konkurentov, ak hodno-
tí pravdepodobné obmedzenia a hrozby a ak identifikuje produkty a služby, o ktoré
by zákazníci mohli mať záujem. Niektoré príklady aktivít relevantných pre adaptáciu
zahŕňajú zhromažďovanie a interpretovanie informácií o prostredí, identifikovanie
hrozieb a príležitostí, rozvinutie efektívnej stratégie pre prispôsobenie sa vonkajšiemu
prostrediu, vyjednávanie zmlúv, ktoré sú priaznivé pre organizáciu, ovplyvňovanie
ľudí mimo podniku, aby mali priaznivú mienku o podniku a o jeho produktoch a do-
siahnutie podpory a kooperácie od tých ľudí, od ktorých je organizácia závislá. Všetky
tieto aktivity sú aspektmi strategického vodcovstva.
251

252
Dôležité výskumné otázky pre štvrtú úroveň vodcovstva, teda organizačné procesy,
sú tieto:
•
•
•
•
•
•
•
•
ako top manažment ovplyvňuje ľudí na nižších úrovniach hierarchie v pod-
niku
ako sa lídri vyberajú pre každú organizačnú úroveň v podniku
ako lídri ovplyvňujú podnikovú kultúru
ako lídri ovplyvňujú efektívnosť, účinnosť, výkonnosť a cenu (náklady) inter-
ných operácií
ako lídri ovplyvňujú ľudské vzťahy a ľudský kapitál v organizácii
ako lídri robia rozhodnutia o konkurenčnej stratégii a externých iniciatívach
ako sa v organizácii riešia konflikty medzi lídrami
ako lídri ovplyvňujú inovácie a hlavné zmeny v organizácii.
Hľadanie odpovedí na tieto otázky je nevyhnutnou súčasťou organizačného proce-
su v leadershipe.
Záver
Leadership sa mení. Neustále pribúdajú nové definície i teórie, ktoré sa snažia vniesť
viac poznania do problematiky vodcovstva. Schopnosti, ktorými disponovali lídri
pred dvadsiatimi rokmi, sú po tom, keď sa veľmi zmenilo prostredie, podniky a celko-
vá podnikateľská klíma, jednoducho nepostačujúce. Napriek tomu vlastnosti, ktorými
by sa mal vyznačovať „dobrý“ alebo „správny“ líder, sa až tak dramaticky nezmenili.
Načúvať ľuďom, ovplyvňovať, motivovať a podporovať ich na ceste k dosiahnutiu vy-
týčených cieľov, a predovšetkým dať ich práci zmysel, to sú atribúty leadershipu, ktoré
odolajú a nezmenia sa, aj keď sa mení všetko okolo nás. Aj teoretické poznatky uvede-
né v tomto príspevku poukazujú na nevyhnutnosť vnímania problematiky leadershi-
pu ako širokospektrálneho procesu. A manažérska prax je toho dôkazom.

Literatúra
[1] NORTHOUSE, G. P.: Leadership: Theory and practice. Fifth edition. Sage Publica-
tions, 2010. 432 s. ISBN 978-1-4129-7488-2.
[2] JAGO, A. G.: Leadership: Perspectives in theory and research. Management Scien-
ce, 1992. 244 s. ISBN 978-0136150305.
[3] BURNS, J. M.: Leadership. New York: Harper & Row, 2008. 544 s. ISBN
978-0061965579.
[4] YUKL, G.: Leadership in organizations. Seventh Edition. New Jersey: Pearson
Kontakt
Prentice Hall, 2010. 644 s. ISBN 978-0-13-815714-2.
Ing. Ivana Hudáková, PhD.
Katedra malého a stredného podnikania
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Železničná 14
821 07 Bratislava
E-mail: ivana.hudakova@vsemvs.sk
Ing. Ivana Ljudvigová
Katedra manažmentu
Fakulta podnikového manažmentu
Ekonomická univerzita v Bratislava
Dolnozemská cesta 1
852 35 Bratislava 5
E-mail: iljudvigova@gmail.com
253

254
Abstrakt
Budovanie konkurenčnej výhody
v dynamickom a zložitom podnikateľskom prostredí
Ing. Ivana Hudáková, PhD. - Ing. Juraj Mišún, PhD.
V dôsledku vypuknutia globálnej hospodárskej krízy by si mali podniky uvedomiť,
že konkurenčná výhoda je jedným z nástrojov na zabezpečenie ich dlhodobej úspeš-
nosti na trhu a nástrojom na elimináciu dopadov krízy. Podniky sú v dôsledku globa-
lizácie nútené nachádzať nové schopnosti v rámci svojej činnosti, ktorými zabezpečia
svoju jedinečnú a neopakovateľnú výhodu oproti konkurencii, a tým prispejú i k eko-
nomickému a sociálnemu rozvoju SR.
Cieľom príspevku je poukázať v značnej miere na budovanie konkurenčnej výhody
v podnikateľskom prostredí, ktoré sa neustále mení a pretvára.
Kľúčové slová: konkurenčná výhoda, kvantifikácia konkurenčnej výhody, zdroje a
spôsobilosti, znalosti, ľudské zdroje
Abstract
Building competitive advantage
in a dynamic and complex business environment
Following the outbreak of global economic crisis, firms have had to realize that com-
petitive advantage is one of the tools to ensure their long-term success in the market and
that it also helps to eliminate the impacts of such crisis. Enterprises are, as a result of
crisis, forced to find new skills and capabilities within their business activities to ensure
their unique and inimitable competitive advantage, thereby contributing to the economic
and social development of Slovak Republic.
The aim of this contribution is to substantially point at building competitive advanta-
ge in a business environment that is constantly changing and developing.
Keywords: competitive advantage, quantification of the competitive advantage, sour-
ces and skills, knowledge, human resources

Úvod
V turbulentnom, zložitom a dynamickom podnikateľskom prostredí prebiehajú
neustále a rýchle zmeny, ktoré predstavujú výzvu pre profesionalitu manažérov, vedú
k hľadaniu vhodných interných stratégií rozvoja potenciálov úspešnosti podnikov a
taktiež sú pohnútkou k ekonomickému a sociálnemu rozvoju nášho štátu.
Stále silnejšia konkurencia vedie podniky k tomu, aby odhaľovali nové konkurenč-
né výhody. Na to, aby spoločnosť dlhodobo rástla a dosahovala zisk, musí si budovať
výraznú konkurenčnú výhodu. Väčšina podnikov má však len chabú predstavu o tom,
čo to v skutočnosti znamená.
1. Vymedzenie pojmu konkurenčná výhoda a jej budovanie
Dlhodobý historický vývoj konkurencie, ako aj objavenie, skutočné pochopenie a
sústredenie sa na konkurenčnú výhodu už v nedávnej minulosti svedčí tak o zložitos-
ti, ako aj o komplexnosti tohto javu.
Wiggins uvádza, že koncept konkurenčnej výhody sa objavil v odbornej literatúre v
roku 1965, keď Ansoff definoval konkurenčnú výhodu ako také spôsobilosti podniku,
ktoré jej poskytujú jedinečné príležitosti v danom trhovom segmente a s takým ras-
tovým vektorom, ktorý umožní podniku získať silné trhové postavenie. South z kon-
zultantského podniku McKinsey & Co. definoval konkurenčnú výhodu ako „filozofiu
výberu iba takej súťažnej arény, v ktorej víťazstvá sú jasne dosiahnuteľné“.
„Spoločnosť, ktorá nevie jednoznačne definovať svoju trhovú jedinečnosť a svoje
konkurenčné výhody, nemá nárok na dlhodobú existenciu na trhu. Zároveň však je
potrebné povedať aj to, že nestačí svoju jedinečnosť definovať, treba ju vedieť v každej
dobe udržiavať, rozvíjať a obnovovať, inak sa stratí.“ [1].
V rámci budovania konkurenčnej výhody je potrebné sledovať aj trhový priestor
z pohľadu jeho využitia. Trhový priestor možno rozdeliť na dva druhy oceánov, a to
na [2, 36]:
•
•
červené oceány, ktoré predstavujú všetky dnes existujúce odvetvia; ide o zná-
my trhový priestor,
modré oceány, ktoré označujú všetky dnes neexistujúce odvetvia; ide o do-
posiaľ nevyužitý trhový priestor; vytvára sa ponuka a príležitosť pre vysoko
ziskový rast.
255

256
Väčšina podnikov sa nachádza a vytvára miesto vnútri červených oceánov tým, že
sa hranice existujúcich odvetví rozširujú. Väčšinou nie sú tieto hranice zmapované.
Formulovanie stratégie modrého oceánu predstavuje štruktúrny vzorec, systémový
rámec šiestich ciest, pričom v nej ide o umenie vidieť dobre známe údaje z nového
uhla pohľadu.
ná:
Systémový rámec šiestich ciest pri formulovaní stratégie modrého oceánu zname-
1. rozhliadnuť sa cez alternatívne odvetvia; prečo zákazníci prechádzajú z jedného
odvetvia do druhého;
2. rozhliadnuť sa cez strategické skupiny v rámci jednotlivých odvetví; strategické
skupiny sa dajú usporiadať podľa ceny a výkonnosti;
3. rozhliadnuť sa cez reťazec zákazníkov; nakupujúci, ktorí za výrobok platia, ne-
musia byť totožní so skutočnými užívateľmi; v niektorých prípadoch sa ďalej
stretávame s ľuďmi, ktorí nákupné rozhodnutie významným spôsobom ovplyv-
ňujú;
4. rozhliadnuť sa cez ponuku doplnkových výrobkov a služieb;
5. rozhliadnuť sa cez funkčné či emočné výzvy adresované zákazníkom;
6. rozhliadnuť sa naprieč časom; všetky odvetvia sú vystavené vonkajším trendom,
ktoré časom ich podnikateľské oblasti ovplyvňujú. Kľúčovým sa stáva nájdenie
poučenia v trendoch, ktoré môžeme pozorovať dnes. Pre vyhodnocovanie časo-
vých trendov majú zásadný význam tri princípy. Aby sa trendy mohli stáť zákla-
dom stratégie modrého oceánu, musia byť smerodajné pre oblasť podnikania,
musia byť nenávratné a musia mať jasnú trajektóriu.
Modré oceány predstavujú konkurenčnú výhodu, nakoľko ide o nový trhový
priestor bez konkurentov, pričom úlohou spoločností je zamerať sa na vytváranie ba-
riér vstupu do nich.
Konkurenčná výhoda je reálna schopnosť, skutočnosť, ktorá sa prejavuje nielen
v schopnosti výrobok navrhnúť, vyvinúť, ale aj vyrobiť a predať za výhodnejšie ceny
vo väčšom množstve než konkurenti. [3, s. 94].
Konkurenčná výhoda znamená získať aj predstih, pretože na trh sa uvádza výrobok

alebo služba, ktoré konkurenti nedokážu vôbec poskytnúť alebo nedokážu poskytnúť
s rovnocennými parametrami. [4, s. 162].
Základný model princípu úspechu na trhu tvorí trojuholníkové spojenie podniku,
jeho zákazníkov a jeho konkurentov. Ide o 3C, t. j. company, customer, competition.
[5, s. 6].
Zdrojom konkurenčnej výhody je schopnosť spoločnosti diferencovať sa v očiach
zákazníkov od svojej konkurencie a aj uplatňovať nižšie náklady, a tým nadobúdať
vyšší zisk. Môžeme konštatovať, že úspešné podniky majú buď nákladovú alebo hod-
notovú výhodu, alebo kombináciu týchto dvoch výhod. Nákladová výhoda udáva pro-
fil nízkych nákladov a hodnotová výhoda poskytuje v rámci produktu alebo ponuky
odlišujúce „plus“ oproti konkurenčným ponukám.
Konkurenčnou výhodou podniku môže byť takmer všetko. Konkurenčná výho-
da pramení z aktivít, ktoré podnik uskutočňuje vo vývoji, vo výrobe, v marketingu,
v distribúcii a v propagácii svojho výrobku. Je mnohotvárna a jej hodnota rastie s poč-
tom aspektov. Dôležité je, do akej miery sa podnik diferencuje od konkurencie, na-
koľko je atraktívny a nakoľko privoláva záujem solventných zákazníkov. Podnik sa
môže vyznačovať viacerými mimoriadnymi schopnosťami, ale pokiaľ sa neuplatňujú
v trhovej rivalite, nachádzajú sa mimo okruhu konkurenčných výhod. [6, s. 101].
Na získanie konkurenčných výhod nestačia akokoľvek výdatné zdroje výrobných
faktorov, a to či už prírodných alebo vytvorených človekom, vrátane vedomostného
a vedeckovýskumného potenciálu. Tie sú síce dôležitou podmienkou rozvoja, nie však
postačujúcou. Nestačia ani najprogresívnejšie zahraničné investície bez schopnosti
absorbovať ich do domáceho prostredia a ďalej zdokonaľovať. Až účelné spojenie mo-
derných technológií s rozvojom tvorivej schopnosti ľudí a schopnosti manažmentu
komerčne ich využiť, vytvára novú kvalitu zdrojov konkurenčnej schopnosti, posky-
tuje žiaduci synergický efekt a finančné prostriedky pre ďalší rozvoj. [7, s. 87].
Konkurenčnú výhodu možno definovať ako „vlastníctvo výnimočných zdrojov,
alebo výnimočný spôsob využívania zdrojov, alebo špecifické aktivity, ktoré podniku
poskytujú výhodu pred konkurenciou“. [8, s. 24].
Konkurenčná výhoda sa vyznačuje určitými vlastnosťami. Ide o:
•
výnimočné kompetencie (výnimočné schopnosti); zdrojmi týchto schopností
môžu byť napr. zručnosti a schopnosti pracovníkov, materiálové, surovinové
257

258
•
•
•
•
a strojové vybavenie podniku, finančné zdroje podniku a tiež distribučná sieť
podnikov;
existencia nedokonalej konkurencie; konkurenčná výhoda sa dá vybudovať
iba na trhoch, na ktorých existuje nedokonalá konkurencia;
udržateľnosť; ide o dlhodobý charakter konkurenčnej výhody. Konkurenčná
výhoda by nemala byť ľahko kopírovateľná konkurentmi a mala by byť schop-
ná udržať sa v čase;
súlad s vonkajším prostredím vyplýva z relatívneho charakteru konkurenčnej
výhody. Je výhodou iba vtedy, ak ho ako taký akceptuje trh. Podnik musí sle-
dovať okrem slabých stránok konkurencie aj celkové podmienky trhu;
cesta k nadpriemerným ziskom; podľa M. Portera „konkurenčná výhoda je
cestou k dosiahnutiu udržateľnej ziskovej pozície“.
Prikláňame sa k názoru, že ak podnik nesplní prvé štyri vlastností konkurenčnej
výhody, nemôže sa stať lídrom v odvetví, v ktorom pôsobí. Budovanie konkurenčnej
výhody by mal byť v každom podniku neustále sa opakujúci proces, ktorý je zákla-
dom pre získavanie trhového podielu nielen na domácich, ale aj na medzinárodných
trhoch.
Rozhodujúce pre budovanie konkurenčných výhod je pochopiť zmeny v správaní
sa zákazníkov a zmeny v ich očakávaniach. Potom možno tomu prispôsobiť podnik.
Oblasti, ktorým možno podnik prispôsobiť, sú nasledujúce [11]:
•
•
•
•
•
orientácie na zákazníka
prinášanie stále viac pridanej hodnoty
orientácie na procesy
orientácie na svoje silné stránky
budovania strategických spojenectiev a aliancií.
V prvej oblasti, t. j. v oblasti orientácie na zákazníka je dôležité jednoznačne prijať
zákaznícky orientovanú kultúru spoločnosti. Je potrebné mať neustále na zreteli prob-
lémy zákazníkov a snažiť sa čo najlepšie a najefektívnejšie napĺňať ich očakávania.
Veľmi dôležitú úlohu pritom má spôsob a forma komunikácie. Komunikácia musí byť
z pohľadu zákazníkov čo najjednoduchšia a najefektívnejšia. Mnohé podniky (najmä
so zahraničnou majetkovou účasťou) preto ponúkajú pre nich rôzne formy zjedno-
dušenia vzájomného styku. Vznikajú call centrá, multifunkčné zákaznícke tímy, per-
sonalizuje sa vzťah zákazník - dodávateľ. Platí zásada, že úspešný podnik sa neustále
stará o to, aby komunikácia bola pre jeho zákazníkov čo najjednoduchšia.

Ďalším faktorom, ktorý bude na trhu čím ďalej tým viac pôsobiť je, že zákazníci
budú požadovať nielen „holé“ výrobky, ale aj služby s nimi spojené. Toto je spoje-
né jednak so stále vyššou mierou sofistikovanosti výrobkov, jednak s orientáciou sa
klientov na svoj tzv. core biznis (kmeňové podnikanie). Vytvára to nový priestor pre
rozvoj tvorby pridanej hodnoty zo strany dodávateľov. Takýto priestor však nebude
vznikať pre dodávateľa automaticky. Tento priestor si musí vytvoriť sám svojou sna-
hou chápať potreby klienta (často aj skryté, nevyslovené), vcítiť sa do jeho problémov
a ponúkať mu ich riešenie. Pre úspešnosť a dlhodobosť vzťahov so zákazníkmi bude
čoraz dôležitejšie vnímať ich produkty ako niečo, čo zákazníci môžu potrebovať len
ako súčasť riešenia určitého svojho problému.
Aby bolo možné vytvoriť zákaznícky orientovanú spoločnosť, zameranú na posky-
tovanie čoraz viac pridanej hodnoty, je nevyhnutné sústrediť sa na usporiadanie a
meranie parametrov svojich procesov. Je potrebné zdôrazniť, že ide predovšetkým o
procesy a ich parametre, ktoré zabezpečujú podniku konkurenčné výhody. Preto je
potrebné si v oblasti parametrov procesov klásť veľmi vysoké ciele. Ak chce mať or-
ganizácia konkurenčnú výhodu, musí byť v niečom lepšia ako konkurencia, musí byť
niečím výnimočná.
Je samozrejmé, že podnik nemôže vynikať vo všetkých procesoch. Nezodpovedá
tomu jednak jeho technologické vybavenie, jednak ľudský kapitál. Keď si predstavíme,
že výsledný produkt alebo služba sú výsledkom procesov jednej spoločnosti, pričom
táto dosahuje výnimočné výsledky len v niektorých svojich procesoch, dospejeme
k záveru, že v reťazci tvorby hodnoty pre zákazníka tým dochádza k nadbytočným
nákladom. Keďže však zákazníci chcú za svoje peniaze dostávať čoraz viac pridanej
hodnoty, javí sa ako logické vyústenie trendu vedúceho k špecializácii organizácií na
procesnej báze. Práve budovanie procesných kompetencií sa ukazuje pre budúcnosť
ako jeden z rozhodujúcich aspektov úspechu. To vytvorí podmienky na to, aby sa
podniky orientovali na rozvíjanie svojich silných stránok. V budúcnosti nebude mať
pre spoločnosť také negatívne následky fakt, že niečo robí horšie, ako fakt, že prišla
o svoje prednosti. To, že si uvedomí, v čom je slabšia, bude viesť k hľadaniu takých
strategických partnerov a spojenectiev, ktoré budú eliminovať slabšie stránky jednot-
livých podnikov, ale budú maximalizovať ich kompetencie potrebné v procese tvorby
pridanej hodnoty pre zákazníkov. Byť v tomto procese úspešným znamená neodklad-
ne sa pustiť do systematického budovania svojich procesných kompetencií na báze
tých silných stránok, ktoré trh ako silné stránky akceptuje.
259

260
Následne uvádzame i iný pohľad na zdroje konkurenčnej výhody. Ide o [8, s. 26]:
•
•
lepšie uspokojenie zákazníkov
Ide o snahu získať a udržať si zákazníkov formou dlhodobých strategických
vzťahov medzi podnikom a jeho zákazníkmi. Z hľadiska spotrebiteľských tr-
hov je to najmä orientácia na oblasť predajných a popredajných služieb;
prekonanie konkurentov
Vytváranie bariér vstupu do odvetvia, sťažovanie prístupu k distribučným ka-
nálom sú dva najčastejšie príklady tohto zdroja konkurenčnej výhody.
Mnohí autori majú iný názor na zdroje konkurenčných výhod. [9, s. 343]. Ide o:
•
•
•
veľkosť podniku
Existujú podniky, ktoré sú tak veľké ako aj úspešné. Avšak príčina sa odvíja
od ich úspechu k veľkosti, a nie naopak. Bolo by však chybné myslieť si, že
kopírovaním veľkosti podniku by bolo možné opakovať jeho úspech na trhu.
Veľkosť podniku teda nemôže byť udržateľným zdrojom konkurenčnej výho-
dy, nakoľko veľkosť je niečo, čo konkurent môže napodobniť;
podiel na trhu
Vysoký podiel na trhu a vysoká ziskovosť spolu súvisia. Podniky s konkurenč-
nými výhodami majú pravdepodobne vysoký podiel na trhu, aj ziskovosť, ale
z toho nevyplýva, že podnik bez konkurenčnej výhody zvýši svoju ziskovosť
zvýšením podielu na trhu. Z uvedeného teda vyplýva, že podnik, ktorý má
konkurenčnú výhodu, nezvýši svoju ziskovosť zvýšením podielu na trhu;
atraktívnosť rôznych trhov
Rýchle rastúce trhy, ako napríklad elektrotechnický priemysel a odvetvie in-
formačných technológií sú atraktívnejšie, ako napríklad trhy s oceľou a taba-
kom. Z hľadiska konkurenčnej výhody je to však problém, pretože pokiaľ sú
tieto trhy atraktívne, potom sú atraktívne aj pre konkurentov, ktorí na tieto
trhy môžu rýchlo vstúpiť;

dy.
•
pozícia na trhu
Vysoké výnosy podniku sú spojené s kvalitou pozície na trhu. Sú výsledkom
zreteľnej výnimočnej schopnosti podniku, ktorá umožňuje, že práve tento
podnik dosahuje takú pozíciu ako žiadny iný. Tá istá pozícia však nemusí pro-
dukovať rovnaké výnosy pre iné podniky. Každý podnik by si mal vybrať takú
pozíciu, ktorá odráža úplne rozdielne zdroje konkurenčnej výhody. Pozícia
na trhu teda neposkytuje udržateľnú konkurenčnú výhodu, nakoľko väčšina
získaných pozícií môže byť napodobnená. Na druhej strane sú však niektoré
pozície na trhu ťažko napodobiteľné (ilustračným príkladom je Microsoft).
To však dokazuje, že konkurenčná výhoda spočíva v kvalite produktov a v
rozpoznávaní tejto kvality zo strany zákazníkov, a nie z pozície na trhu ako
takej.
Kombinácia uvedených zdrojov je základom tvorby kvalitnej konkurenčnej výho-
Základné zdroje konkurenčnej výhody na základe teoretických poznatkov možno
charakterizovať ako:
•
•
•
•
výnimočné schopnosti; zručnosti a schopnosti ľudských zdrojov,
orientáciu na zákazníka,
prekonanie konkurentov; bariéry vstupu do odvetvia,
jedinečnosť konkurenčnej výhody; udržateľnosť v čase, ťažká kopírovateľnosť
a pod.
Ak zdroje konkurenčnej výhody tvoria vyššie uvedené skutočnosti, možno pred-
pokladať, že podnik si vytvorí dlhodobo udržateľnú a veľmi významnú konkurenčnú
výhodu oproti konkurencii.
Významnou a najdôležitejšou hodnotou podnikov sú ľudské zdroje. Predstavujú
kľúčový a cenný, ale zároveň aj „najdrahší“ zdroj podniku. Kvalita ľudských zdrojov
bezprostredne vplýva na konkurenčné možnosti podniku a predstavuje jednu z naj-
dôležitejších sfér budovania a vytvorenia konkurenčnej výhody.
Donedávna bol najdôležitejším aktívom podnikov hmotný majetok. Situácia sa
však zmenila. Organizácie už nie sú vlastníkmi nehnuteľností a ani výrobných liniek
a hlavným zdrojom ich konkurenčnej výhody sa stali znalosti. [10, s. 24].
Podniky, ktoré sa snažia správať sa spoločensky zodpovedne, využívajú schopnos-
261

ti a spôsobilosti na dosiahnutie svojich cieľov, orientujú sa na zákazníkov a procesy,
disponujú základnými piliermi potrebnými na vytvorenie dlhodobej konkurenčnej
výhody. O tejto skutočnosti informuje aj koncept konkurenčnej výhody uvedený na
obrázku 1 v jednotlivých pilieroch.
262
Koncept konkurenčnej výhody
Obrázok 1
Ak podniky budú stavať svoju konkurenčnú výhodu na týchto piatich základných
pilieroch, existuje pravdepodobnosť, že dosiahnutie konkurenčnej výhody prostred-
níctvom zvyšovania trhového podielu a zisku je veľmi veľké.
Záver
V dôsledku globálnej hospodárskej krízy by si mali podniky uvedomiť, že konku-
renčná výhoda je jedným z nástrojov na zabezpečenie ich dlhodobej úspešnosti na
trhu a nástrojom na zmiernenie dopadov krízy. Podniky sú v dôsledku globalizácie
nútené neustále hľadať nové schopnosti v rámci svojej činnosti, ktorými zabezpečia
svoju jedinečnú a neopakovateľnú výhodu oproti konkurencii. Určitou alternatívou
pre podniky, pokiaľ ide o zabezpečenie konkurenčnej výhody,je najmä investovanie
do ľudských zdrojov.
Konkurenčná výhoda a jej budovanie sa bude aj naďalej meniť v závislosti od tr-
hových podmienok a aj od vývoja celosvetovej ekonomiky, čo bude mať vplyv aj na
ekonomický a sociálny rozvoj SR.

Literatúra
[1] SOLITAGE. [online]. 2007. [cit. 2007.12.20] Dostupné na internete: .
[2] KIM, C. W., MAUBORGNE, R.: Strategie modrého oceánu. Umění vytvořit si
svrchovaný tržní prostor a vyřadiť tak konkurenty ze hry. 1. vydanie. Praha: Ma-
nagement Press, 2005. 20-86 s. ISBN 80-7261-128-3.
[3] SLÁVIK, Š.: Strategické riadenie podniku. 1. vydanie. Bratislava: Sprint vfra,
1999. 94 s. ISBN 80-88848-41-5.
[4] HUČKA, M.: Správa společnosti a konkurenceschopnost: Existuje vazba? In:
Acta oeconomica Pragensia. č. 4, roč. 13, 2005. s. 154-166. ISSN 0572-3043.
[5] JUROVÁ, M.: Produkční systémy a konkurenční výhoda. In: Fórum manažéra:
teória a prax v riadení podniku. Trnava: Materiálovotechnická fakulta STU v
Bratislave, č. 2, roč. 2, 2006. s. 5 - 12. ISSN 1336-7773.
[6] JIRÁSEK, J. A.: Konkurenceschopnost. Vítězství a porážky na kolbišti trhu. 1. vy-
danie. Praha: Professional Publishing, 2001. 101 s. ISBN 80-86419-11-8.
[7] HUDÁKOVÁ, I.: Vznik a udržiavanie konkurenčnej výhody v systémovom zo-
súladení stratégie vnútorných procesov a stratégie učenia sa a rastu. In: Zborník
(Proccedings of papert 2008) z 5. medzinárodnej vedeckej konferencie „Efficiency
and responsibility in education (ERIE 2008)“. Praha: ČZU – PEF, 12. 6. – 13. 6.
2008. s. 79 - 87. ISBN 978-80-213-1796-3.
[8] LESÁKOVÁ, D. a kol.: Strategický marketing. 1. vydanie. Bratislava: Sprint dva,
2007. 24 - 26 s. ISBN 978-80-89085-92-7.
[9] KAY, J.: Corporate Strategy and Corporate Accountability. In: Capital Market
and Corporate Governance. First edition. Oxford: Clarendon Press, 1994. 343 s.
ISBN 0-19-828788-7.
[10] MIŠÚN, Ľ., MIŠÚN, J.: Znalosti ako jeden zo zdrojov konkurenčnej výhody. In:
Ekonomické spektrum: odborný on-line ekonomický časopis o ekonómii a ekono-
mike [elektronický zdroj]. CAESaR-Centrum vzdelávania, vedy a výskumu. č. 3,
roč. 1, 2006, s. 22 - 26. ISSN 1336-9105.
263

Kontakt
Ing. Ivana Hudáková, PhD.
Katedra malého a stredného podnikania
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Železničná ulica 14
821 07 Bratislava
E-mail: ivana.hudakova@vsemvs.sk
Ing. Juraj Mišún, PhD.
Katedra malého a stredného podnikania
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Železničná ulica 14
821 07 Bratislava
E-mail: juraj.misun@vsemvs.sk
264

Abstrakt
Fiškálny deficit Slovenskej republiky rastie
Ing. Veronika Jánošová, CSc. - Ing. Zuzana Jánošová
Verejný dlh je významný faktor ovplyvňujúci stabilitu verejných financií a hospo-
dársky vývoj krajiny. Na rast deficitu od roku 1993 malo vplyv viacero skutočností. Po
rozdelení ČSFR ho ovplyvnil vysoký nárast cien, neskôr reštrukturalizácia bankového
sektora a v súčasnosti finančná kríza. Vláda od 1. januára 2011 zvýšením daní a 10%-
nou úsporou vo verejnom sektore plánuje znížiť deficit verejných financií.
Kľúčové slová: deficit, verejný sektor, finančná kríza, riadenie a financovanie dlhu,
Agentúra pre radenie dlhu a likvidity
Abstract
Fiscal deficit of Slovak Republic grows
Public debt is an important factor affecting the stabitity of public finances and econo-
mic developlment of the country. From 1993 there were several factors that influenced
growth of public budget deficit. After splitting of Czechoslovakia it was influenced by
high growth of prices, later restructuralisation of bank sector and recently by financial
crisis. From 1. January 2011 Slovak government plans to decrease deficit of public finan-
ce by the means of increase in taxes and by 10% cut in spending in public sector.
Keywords: deficit, public sektor, financial crisis, mamagement and debt financing,
Dept and Liquidity Management Agency
Úvod
Dlh verejnej správy, teda vlády, samospráv, Sociálnej poisťovne, zdravotných pois-
ťovní, štátnych fondov a iných inštitúcií vzniká tak, že z roka na rok minú viac peňazí,
a daňové príjmy klesajú, resp. stagnujú. Deficit verejných financií sa v čase krízy ku-
muluje.
Maastrichtské kritériá sme v minulom roku nesplnili a v budúcich minimálne
v dvoch rokoch sú ohrozené. Kým v rokoch 2007-2008 bol deficit verejnej správy hl-
265

oko pod úroveň 3% hrubého domáceho produktu a celková zadlženosť neprekročila
60 % HDP, skutočnosť za rok 2009 a prognóza na nasledujúce roky je nepriaznivá.
Väčšina štátov eurozóny je v dôsledku nepriaznivej hospodárskej situácie zadlžená
viac ako pripúšťa EÚ. Nižší dlh v pomere k veľkosti ekonomiky má len Slovinsko
a v rámci celej EÚ sme ôsmym najmenej zadlženým štátom. 3 %-ný deficit verejných
financií sa v SR predpokladá až po zotavení ekonomiky od roku 2012. Vyrovnaný roz-
počet by mala SR dosiahnuť až od roku 2015.
266
1.1 Vývoj deficitu Slovenskej republiky v roku 2009
Deficit verejných financií v % k hrubému domácemu produktu v SR
Tabuľka 1
Rok 2007 2008 2009 2010 2011 2012
Deficit
k HDP v %
2,2 2,2 4,7 7,8 5,5 3,0
Zdroj: Vlastné spracovanie autoriek podľa prognóz MF SR. Bratislava: MF SR, 2010.
Podľa údajov rezortu financií dosiahol schodok štátneho rozpočtu k 31. decembru
minulého roka 2,791 mld. eur, hoci pôvodný rozpočet počítal so schodkom 1 009
mld. eur. Výdavky boli čerpané na úrovni 13 332 mld. eur, z čoho bežné výdavky boli
11 173 mld. eur a kapitálové výdavky dosiahli 2 159 mld. eur. Upravený plán tak bež-
ných ako i kapitálových výdavkov bol vyšší.
Výrazne sa nenaplnil rozpočet príjmov pri skutočnosti 10 541 mld. eur. Vybrané
daňové príjmy, ktoré tvoria podstatnú časť príjmov štátu sa plnili nasledujúco:
•
•
•
•
•
daň z pridanej hodnoty 3,846 mld. eur
spotrebné dane 1,835 mld. eur
daň z príjmov právnických osôb 2,130 mld. eur
daň z príjmov vyberaná zrážkou 155,8 mil. eur
daň z príjmov fyzických osôb 28,6 mil. eur
Nedaňové príjmy štátu dosiahli 828,2 mil. eur a príjmy z rozpočtu EÚ predstavovali
1 081 mld. eur.

graf 1.
Schodok verejného dlhu sa kumuluje od rozdelenia ČSFR a jeho vzrast zachytáva
Zdroj: Ministerstvo financií, Európska komisia
Schodok verejného dlhu SR a jeho vzrast
1.2. Vývoj štátneho dlhu od roku 1993
Graf 1
Nárast dlhu ovplyvnili viaceré faktory. V období rokov 1993 – 1995 rástol deficit
veľmi pomaly. Naopak, od roku 1996 do roku 1999 sa dlh neustále kumuloval a vy-
volával nedôveru zahraničných investorov. Spôsobili to deficity rozpočtov, realizácia
štátnych záruk za úvery a reštrukturalizácia bankového sektora a zdravotníctva. Pozi-
tívny ekonomický vývoj a prijatie SR do OECD v rokoch 2000 - 2003 sa podpísalo pod
stabilizáciu verejného dlhu. Prelomovým je rok 2003, pretože sa zaviedol poriadok do
verejných financií. Vznikla Štátna pokladnica a Agentúra pre riadenia dlhu a likvidity
(ARDAL). Hlavným cieľom v oblasti dlhu a likvidity je zabezpečenie likvidity a fi-
nancovanie potrieb štátu transparentným a úsporným spôsobom. Stratégia riadenia
dlhu pokladá za najefektívnejšiu formu zadlžovania štátu emisiu štátnych dlhopisov
na domácom a na zahraničnom trhu. Zadlžovanie štátu prostredníctvom úverov je
drahšie ako prostredníctvom dlhopisov, nakoľko ide o neobchodovateľnú formu dlhu.
V tomto roku negatívne ovplyvnili verejný dlh Železnice SR, Vodohospodárska spo-
ločnosť, š .p., Metro Bratislava, a.s. a Slovenské lodenice Komárno, a. s.
267

268
Schodkové hospodárenie, prehratý súdny spor s ČSOB a splatenie dlhu Slovenskej
konsolidačnej, a.s. voči Národnej banke Slovenska a nárast zadlženosti obcí o 4,8 mld.
Sk. v roku 2004 opäť zvýšili dlh SR.
Na znižovanie deficitu verejných financií v roku 2005 mal pozitívny vplyv ekono-
mický rast SR a pokles poskytovania rizikových štátnych záruk. V nasledujúcom roku
sa zrealizovala zmena v spôsobe účtovania štátneho dlhu. Jeho zníženie ovplyvnilo
pôsobenie Štátnej pokladnice, splatenie časti rizikových záruk a kurzové zmeny.
Prioritou roku 2007 bola príprava na zavedenie eura. Začala platiť nová stratégia
riadenia štátneho dlhu na roky 2007-2010 vydaná MF SR. Dlh sa v tomto roku zvýšil
schodkovým hospodárením štátu a obcí.
V roku 2008 sa pozitívne pod bilanciu rozpočtu verejnej správy podpísal vyšší vý-
ber poistného v Sociálnej poisťovni a negatívne prevzatie starých záväzkov štátu z mi-
nulosti do dlhu Fondu národného majetku SR za nesplácané úvery podnikateľských
subjektov.
1.3 Vládne návrhy zníženia deficitu
V budúcom roku chce vláda na základe auditu znížiť deficit verejných financií o 1,7
mld. eur. Z toho príjmy uvažuje zvýšiť o 800 mil. eur a výdavky chce znížiť o 900 mil.
eur. Zvýšenie daní a odvodov má priniesť do Štátnej pokladnice 440 miliónov eur.
Zvyšok sa očakáva zo zvýšenia DPH a zo spotrebných daní. Nová zvýšená daň z pri-
danej hodnoty vo výške 20 % by mala platiť len do roku 2013, kým deficit verejných
financií nebude pod hranicou 3 %. Znižovanie výdavkov jednotlivých ministerstiev
predstavuje krátenie miezd v štátnej správe o 10 %, okrem učiteľov a sudcov. Ide o rie-
šenie, na základe ktorého sa buď znížia mzdy, alebo prepustí sa z práce 15 000 štátnych
zamestnancov. Zostatok tvorí znižovanie bežných výdavkov jednotlivých rezortov,
šetrenie na nákupoch a zmrazovanie nepodstatných platieb.
Záver
Fiškálna nerovnováha SR, teda nesúlad medzi príjmami a výdavkami, sa kumulo-
vala od roku 1993. Reštrikčné opatrenia vlády pravdepodobne len zmiernia rast štát-
neho dlhu. Vyššie tempo ekonomického rastu rozhodujúcou mierou ovplyvní veľkosť
štátneho dlhu. EÚ je pripravená v budúcnosti postihovať členské štáty, ktoré budú mať
veľkú disharmóniu medzi verejnými príjmami a výdavkami. Chce zamedziť tomu, aby
sa nezopakovala grécka cesta, ktorá nebezpečne rozkolísala kurz eura.

Literatúra
[1] SIVÁK, R.: Verejné financie. Bratislava: Iura Edition, 2007. ISBN 978-80-8078-
091-4.
[2] STIGLITZ, J. E.: Ekonomie veřejného sektoru. Praha: Grada Publishing, 1998.
[3] HAMERNIKOVÁ, B., KUBÁTOVÁ, K.: Veřejné finance. Praha: Eurolex Bohe-
Kontakt
mia,, 2004. Dostupné na internete: http://www.ardal.sk.
Ing. Veronika Jánošová, CSc.
Katedra ekonómie a financií
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Železničná 14
821 07 Bratislava 5
E-mail: veronika.janosova@vsemvs.sk.
Ing. Zuzana Jánošová
Katedra podnikových financií
Fakulta podnikového manažmentu
Ekonomická univerzita v Bratislave
Dolnozemská cesta 1
852 35 Bratislava 5
E-mail: zuzana.janosova1@gmail.com
269

Hodnotiace rozhovory ako zdroj konfliktov a spôsoby ich riešenia
270
Abstrakt
Mgr. Miroslav Kohuťár - Mgr. Marcel Lincényi, PhD.
Hodnotiace pohovory sú výborným nástrojom manažmentu. Vedú k hlbšiemu po-
znaniu ľudí, pomáhajú vyhnúť sa syndrómu vyhorenia. Prostredníctvom nich možno
identifikovať problémy v medziľudských vzťahoch v tíme. Dobre vedené pohovory
patria medzi intenzívne stimuly motivácie zamestnancov.
Kľúčové slová: hodnotenie, pohovory, manažment, komunikácia, pracovný výkon,
konflikty, schopnosti, hodnotiteľ, hodnotený
Abstract
Evaluation interviews as a source of conflict
and ways to address them
Evaluation interviews are a great management tool. Lead to a deeper knowledge of
the people, help burnout. Through them, can identify problems in interpersonal relati-
onships in the team. Well-conducted interviews among strong incentive motivation.
Keywords: reviews, interviews, management, communication, job performance,
conflict, capacity, evaluator, assessed
Úvod
Zodpovednosť za kvalitný hodnotiaci pohovor je na oboch hlavných zúčastnených,
t. j. na manažérovi (hodnotiteľovi) a aj na pracovníkovi (hodnotenom). Obaja by sa
mali na pohovor dobre pripraviť. Obe strany by ho mali viesť s vedomím úžitku. Nie je
to len nutná povinnosť, ale cesta ako sa posunúť ďalej v pracovnej kariére, je to spôsob
ako pochopiť, prečo daný človek reaguje práve týmto spôsobom.
Zvládnuť hodnotiaci pohovor efektívne a zároveň ľudsky vyžaduje od oboch účast-
níkov značnú mieru komunikačných schopností. V pohovoroch sa často ventilujú
emócie, predsudky, očakávania a názory, rozdielne pohľady na ciele a výsledky.

Rozmanitosť je palivom zmeny a zároveň podkladom pre vznik konfliktu. Tri as-
pekty hodnotiaceho pohovoru poukazujú na samotný proces pohovoru, na prevenciu
pred možnými konfliktmi v jednotlivých častiach pohovoru, na techniky a na spôsoby
zásahu a riešenia konfliktov. V závere sa treba zamyslieť nad konfliktom, ktorý je ne-
odmysliteľnou súčasťou života, a teda aj naším prirodzeným spoločníkom v pracov-
ných situáciách.
Proces pohovoru
Hodnotiaci rozhovor vedú manažér (hodnotiteľ) a pracovník väčšinou raz za rok,
najčastejšie v tomto jesennom období, pretože mnoho podnikov a organizácií má na-
stavený systém zúčtovacieho obdobia ako fiškálny rok, čiže od októbra do septembra
nasledujúceho obdobia. S výsledkom pohovoru je následne oboznámený ich nadria-
dený a všetci traja podpisujú tzv. hodnotiaci protokol.
Rozhovor má niekoľko častí. Ide o hodnotenie pracovníkovho správania sa a schop-
ností, o hodnotenie cieľov a opatrení za minulé obdobie, o identifikácia silných stránok
pracovníkovho výkonu a nutných krokov na odstránenie slabých, o súhrnné celkové
hodnotenia pracovníkovho výkonu za uplynulé obdobie, o určenie cieľov hodnote-
nie pracovníkovho výkonu za uplynulé obdobie, o určenie cieľov na ďalšie obdobie
a o vyjadrenie zúčastnených strán k hodnotiacemu pohovoru.
Hodnotenie správania sa a schopností
Pracovníkovo správanie sa a schopnosti sa väčšinou hodnotia stupnicou od vynika-
júceho cez nadštandardný, štandardný, akceptovateľný až k nezodpovednému, a pre-
to sa hodnotí obľúbeným škálovaním, najčastejšie Likértovou metódou hodnotenia.
Jednotlivé hodnotené kompetencie potom zodpovedajú konkrétnej pozícii pracov-
níka. Často hodnotené kompetencie sú napr. efektívna komunikácia, tímová práca,
zameranie sa na zákazníka, pozitívny prístup, pracovná disciplína, dodržiavanie ter-
mínov, kvalita práce, flexibilita, problémov a pod.
Zamestnanci si často vysvetľujú inak obsah kompetencií. Pri manažérskych pozíci-
ách k nim pribúdajú ďalšie kompetencie, ako je napr. vedenie ľudí, schopnosť motivo-
vať podriadených, koučovanie, rozhodovanie.
271

272
Prevencia
Kde môže nastať problém?
Problém môže vzniknúť napríklad už pri samotnej definícii obsahu jednotlivých
kompetencií, a hlavne v tom, ako im ľudia rozumejú. Ako príklad možno uviesť sku-
točnosť, že vo firemnom hodnotiacom manuáli je napr. uvádzaná schopnosť zdieľať
s ostatnými firemné ciele. Ako tomu môže pracovník rozumieť? Ciele sú spoločné,
preto treba vysvetliť aj obsah jednotlivých kompetencií. Preto je potrebné, aby bol
obsah kompetencií uvedený detailne, napríklad, že hodnotiaci:
• rozumie a prijíma ciele tímu
• pozná úlohy ostatných a chápe vzájomné väzby
• má schopnosť upozorniť na chybu a aktívne hľadať riešenie
• aplikuje riešiteľský prístup ku konfliktom.
Hodnotiaci manuál popisuje kompetencie jasne a hodnotiteľ navyše pracovníkovi
podrobne vysvetlil, čo je ich obsahom. Pracovník však vidí svoju schopnosť tímovo
pracovať ako vynikajúcu, manažér ako štandardnú. Tu môže veľmi ľahko vzniknúť
konflikt. Pracovník môže mať pocit, že je podceňovaný, že jeho nadriadený nie je ob-
jektívny, že zabudol zobrať do úvahy pracovníkove pozitívne prejavy a pod. Manažér
môže byť presvedčený, že pracovník nie je schopný vidieť samého seba realisticky, že
si neuvedomuje svoje značne individualistické správanie sa.
Riešenie
• Je možné komunikačne, to znamená hovoriť popisne a konkrétne, uvádzať prí-
klady, popisovať situácie, dokumentovať na konkrétnych prejavoch, a hlavne sa vy-
hnúť osobným útokom, sarkazmu, súdom a formuláciám typu napr. „lepšie by bolo,
keby...“;
• strategicky, čo znamená, že písomný komentár hodnotiteľa a hodnoteného má
byť súčasťou manuálu. Tu je dobré uviesť, v čom sa hodnotiteľ a hodnotený prípadne
nezhodujú. Na základe toho sa potom formulujú opatrenia, ktoré situáciu pomáhajú
riešiť. Napríklad si môžu dohovoriť mesačné sledovania pracovníkovho prejavu a po
ňom stretnutie so spätnou väzbou (či a v čom bola viditeľná zmena). Do riešenia celej
záležitosti môžu zapojiť oddelenie ľudských zdrojov. V prípade neziskových organizá-
cií môže do situácie vstúpiť super vízia na objektívne posúdenie a pomoc.

Hodnotenie cieľov a opatrení minulého obdobia
Pri hodnotení cieľov a opatrení minulého obdobia sa určené ciele porovnávajú s re-
álnym stavom. K tomu sa pripája komentár hodnotiteľa a reakcia pracovníka.
Tu sa konflikty príliš nevyskytujú, a ak, tak snáď len pre vecnosť a preukázateľnosť
tejto časti hodnotenia.
Identifikácia silných stránok pracovníkovho výkonu v oblasti potenciál-
neho rozvoja
Táto časť je náročnejšia a komplikovanejšia pre hodnotiteľa, ako aj pre hodnotené-
ho. Prečo? Mnoho ľudí nie je schopných uviesť svoje silné stránky. Potom je na mana-
žérovi, aby ich pracovníkovi ukázal a pripomenul. Pokiaľ ide o oblasti potenciálneho
rozvoja, pracovníci niekedy prichádzajú s málo ujasnenými zámermi. Na manažérovi
je, aby viedol rozhovor konkrétnejšie. Potrebuje sa pracovník zamerať na rokovanie
s klientom? Na vedenie telefonických rozhovorov? Na delegovanie? Alebo ide prácu
s emóciami vo vypätých situáciách?
Prevencia
Dobrou prevenciou nežiaducich javov je stále spätná väzba od manažéra k pracov-
níkovi, ktorá ho informuje, čo si nadriadený cení a kde vidí nutnosť pridať a zlepšiť
výkon. Spätnú väzbu si môže pracovník vyžiadať nielen od svojho nadriadeného, ale
aj od tímu, od svojho kouča či mentora, ak ich má, od skúseného kolegu, niekedy
napr. aj od svojho klienta. Získané informácie môže potom využiť na presnejší zámer
svojho ďalšieho rozvoja.
Riešenie
V tejto fáze hodnotiaceho rozhovoru je základnou taktikou kladenie otázok. Hod-
notiteľ sa musí veľa pýtať a vedieť. Pozor treba dávať aj na formuláciu otázok, nielen
na ich obsah. Po tejto časti nasleduje súhrnné celkové hodnotenie pracovníkovho vý-
konu.
Určenie cieľov
Určenie cieľov na ďalšie obdobie znamená, že obaja, a to hodnotiteľ aj hodnotený,
vychádzajú zo záverov odsúhlasených v predchádzajúcich častiach rozhovoru. Majú
273

zahŕňať osobné ciele pracovníka, ako aj ciele vyplývajúce z vízie firmy či spoločnosti.
Rozumný počet cieľov je v rozmedzí dva až štyri na obdobie, obvykle ide o tri ciele.
Musia byť konkrétne, realizovateľné a jasne vymedzené, určite nie všeobecne. Rov-
nako je potrebné, aby boli termínované, a aby bol určený spôsob, akým bude ich spl-
nenie verifikované; napríklad jazykový kurz, ak sa stupeň znalostí potvrdí testom pre
úroveň stredne pokročilý.
274
Hodnotiteľ by mal vo svojom komentári vysloviť názor na uvedené ciele pracovní-
ka, prípadne navrhnúť ďalší cieľ. K tomu sa má vyjadriť zase hodnotený pracovník.
Konflikty môžu nastať, keď sa manažér málo pýta, alebo nevhodne formuluje otáz-
ky, ak má nadhodnotené očakávania k svojmu budúcemu rozvoju, ďalej pokiaľ obaja
vidia nutnosť pracovníkovho rozvoja, ale každý iným smerom, a keď ani jedna strana
nevie jasne sformulovať efektívne a akceptovateľné ciele.
Prevencia
Zo strany hodnotiteľa to jednoznačne znamená dobre sa pripraviť na rozhovor,
teda neimprovizovať, dôkladne poznať pracovníka, mať k dispozícii silné argumenty.
Pracovník by sa mal pred rozhodnutím zamyslieť nad svojou situáciou a zvážiť, či sa
od minulého rozhovoru posunul v určitých oblastiach ďalej, a kde vidí príležitosti na
zmenu.
Riešenie
Výhodou je, ak hodnotiteľ používal viacero návrhov a možností, aby bolo k dis-
pozícii portfólio variantov, ak bude mať hodnotený prehnané alebo, naopak, žiadne
očakávania do budúcnosti. Hodnotený by mal byť schopný jasne definovať prínosy
a úžitok svojich zámerov pre podnik, organizáciu, ale aj tím, a vyjadriť, čo očakáva od
seba a čo potrebuje od podniku, organizácie, a aby to dokázať zdôvodniť.
Vyjadrenie zúčastnených strán
Je záverečnou časťou pohovoru. Písomný záznam o pohovore by mal podpísať hod-
notený a aj hodnotiteľ, a následne aj manažér hodnotiteľa.

Záver
Komplexný pohľad na riešenie konfliktov si vyžaduje, že je potrebné zvážiť, či daná
osoba je konfliktná v oblasti vlastností, schopností alebo postojov, a podľa toho kon-
flikt riešiť. Vlastnosti chápe ako veci vrodené a málo ovplyvniteľné (temperament,
osobné tempo a pod.), schopnosti ako súbor našich teoretických znalostí a praktic-
kých schopností a postoje ako naše názory a hodnoty. S problémom v oblasti vlast-
ností sa veľa robiť nedá, ovplyvniteľný je minimálne. Problém v oblasti schopností je
riešiteľný pomerne ľahko, a to školením, príkladom, osobným rozhovorom, ukážkou
vhodného reagovania alebo spôsobu práce, mentoringom, pomocou literatúry. Prob-
lém v oblasti postojov sa dá riešiť, ale trvá to chvíľu.
Najlepšie pôsobí osobný príklad identifikácie s pozitívnym vzorom, čo je však vždy
„beh na dlhé trate“. Hodnotené kompetencie by mali chápať obe strany rovnako, hod-
notenie by malo byť čo najviac objektívne, zväčša aby hodnotený nebol frustrovaný
hodnotiteľom, ale aby boli pozitívne vyzdvihnuté osobnostné vlastnosti zamestnanca
s prihliadnutím na jeho intelektové vlastnosti. To je zároveň cesta inšpirujúcej moti-
vácie pracovníka k vyšším efektívnejším výkonom a spôsob, ako veľmi citlivo pouká-
zať na oblasti, v ktorých sa mu darí menej, ako aj podávať pomocnú ruku zo strany
vedenia spoločnosti pre rýchlejšie a jednoduchšie prekonávanie prekážok na strane
zamestnanca, aby sa vedel priblížiť k pracovníkom, ktorí dosahujú vynikajúce výsled-
ky. Hodnotenie zamestnancov by malo odrážať politiku ľudských zdrojov, ktoré sú na-
stavené a kolidujú s víziami spoločnosti. Tento prvok by mali mať ľudské zdroje pod-
chytené v pláne hodnotenia, ktorý sa stáva súčasťou pilotnej dokumentácie, s ktorou
aktívne pracujú ľudské zdroje. Iba tak možno identifikovať slabé miesta v spoločnosti
a byť tak stabilnou konkurenciou pre predmety činnosti, ktorá organizácia zastupuje
na trhu.
275

Literatúra
[1] PLAMÍNEK, J.: Vedení lidí, týmú a firem: Praktický atlas managementu. Praha:
276
Grada Publishing, 2002. 156 s. ISBN 80-247-0403-X.
[2] BLÁHA, J., MATEICIUS, A., KAŇÁKOVÁ, Z.: Personalistika pro malé a střední
firmy. Praha: Computer Press, 2005. s. 288. ISBN 80-251-0374-9.
[3] KOHUŤÁR, M.: Celoživotné vzdelávanie pracovníkov. In: Kaleidoskop, 2006. s.
88.
[4] KRUGER, W.: Vedení týmů. Jak sestavit, organizovat a povzbuzovat pracovní tým.
Praha: Grada Publishing, 2004. 152 s. ISBN 80-247-0780-2.
[5] CRKALOVÁ, A., RIETHOF, N.: Jak zefektivnit práci v týmu. Praha: Grada Pub-
Kontakt
lishing, 2007. 200 s. ISBN 978-80-247-1624-4.
Mgr. Miroslav Kohuťár
Katedra malého a stredného podnikania
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Železničná 14
821 07 Bratislava
E-mail: miroslav.kohutar@vsemvs.sk
Mgr. Marcel Lincényi, PhD.
Katedra politológie
Trenčianska univerzita A. Dubčeka v Trenčíne
Študentská 2
911 50 Trenčín
E-mail: marcel.lincenyi@gmail.com

Business intelligence ako nástroj na získavanie znalostí
Abstrakt
doc. Ing. Mojmír Kokles, PhD. - Ing. Anna Hamranová -
Ing. Anita Romanová, PhD.
Budovanie znalostnej spoločnosti ovplyvňuje aj podnikovú sféru, v ktorej sa preja-
vuje novými, zvýšenými požiadavkami najmä na vrcholový manažment. Pre potreby
riadenia a rozhodovania musia mať manažéri dostatok relevantných a objektívnych
informácií, ktoré sú rýchlo dostupné, s minimálnou technickou náročnosťou. Adek-
vátne softvérové nástroje, ktoré sú špeciálne zamerané na podporu potrieb riadiacich
pracovníkov, sa všeobecne označujú ako business intelligence. Príspevok obsahuje
okrem teoretického vymedzenia business intelligence aj vybrané výsledky prieskumu
v oblasti informačných systémov a business intelligence v slovenských podnikoch.
Kľúčové slová: znalostná spoločnosť, získavanie znalostí, informačný systém,
business intelligence
Abstract
Business Intelligence as tool for gaining knowledge
Establishing of knowledge society influences the business sphere as well. where it shows
up with new, increased requirements, especially, for the top management. Managers need
to have enough relevant and objective information for their management needs, which
are quickly accessible with less technical level. Adequate software tools, which are focused
to support needs of executives are generally called Business Intelligence. This article con-
tains theoretical specification of Business Intelligence and selected results of the survey in
IT systems area and Business Intelligence in Slovak companies.
Keywords: knowledge society, knowledge extraction, information system, business in-
telligence
277

278
Úvod
Svetové hospodárstvo v čase globalizácie je charakterizované okrem iného aj pre-
chodom od postindustriálnej spoločnosti k spoločnosti informačnej, založenej na zna-
lostiach, v ktorej kľúčovú úlohu zohrávajú informačné a komunikačné technológie.
V informačnej spoločnosti „narastá a postupne dominuje podiel hrubého domáceho
produktu vytvoreného v súvislosti s informačnými a komunikačnými technológiami.
Tým historicky dochádza k posunu od primárneho využitia pôvodne poľnohospo-
dárskych a neskôr priemyselných zdrojov k zdrojom informačným“. [1, s. 123]. Táto
skutočnosť sa začala objavovať v prácach viacerých sociológov a ekonómov približne
od 90. rokov minulého storočia. Príkladom môže byť kniha T. Friedmana „The World
is Flat“ s podtitulom „Stručné dejiny 21. storočia“ z roku 2006 [6, s. 149 - 152], v ktorej
autor prezentuje 10 zásadných faktorov, ktoré ovplyvnili súčasný svet, z ktorých 7 sa
priamo týka informačných a komunikačných technológií. Patria sem [6]:
•
•
•
•
•
•
•
internet a prvé prehliadače, ktoré umožnili čerpať voľne dostupné informá-
cie,
workflow softvér podporil v 90. rokoch kooperáciu skupín na báze informač-
ných a komunikačných technológií,
uploading znamenal možnosť nielen využívať dostupné informácie, ale aj
produkovať a sprístupňovať pomocou internetu vlastné informácie,
outsourcing umožnil vyčlenenie digitalizovateľných procesov a ich častí mimo
podniku do miest s vhodnou infraštruktúrou,
informačné a komunikačné technológie podporujú nielen integráciu vnútro-
podnikových procesov, ale aj vytváranie sietí podnikov v rámci dodávateľsko
– odberateľských reťazcov,
insourcing, keď vďaka informačným a komunikačným technológiám dochá-
dza k začleneniu cudzích procesov do vlastnej činnosti s cieľom zjednodušiť,
skrátiť a znížiť náklady na dôležité procesy,
the steroids (steroidy – posilňujúce prvky) znamenajú bežné používanie
osobných digitálnych zariadení, ktoré umožňujú pracovať s digitalizovanou
informáciou, či už textovou, zvukovou, obrazovou, prípadne multimediál-
nou, kdekoľvek a kedykoľvek; patria sem napr. mobilné telefóny, iPody, PDA
(Personal Digital Assistant – vreckový počítač) a pod.
Budovanie znalostnej spoločnosti je prirodzeným stredobodom záujmu všetkých
vyspelých štátov sveta a, samozrejme, aj EÚ. Tento trend je dôsledkom technologické-
ho rozvoja v oblasti informačných a komunikačných technológií a zmeny charakteru

významných ekonomických aktivít z tradičnej priemyselnej výroby na oblasť spraco-
vania a využívania informácií. Informatika a telekomunikácie sú jedným z kľúčových
faktorov ekonomického rozvoja, a teda jedným z prostriedkov, ktorý môže mať za
následok zásadný obrat v ekonomike každého štátu.
1. Budovanie znalostnej spoločnosti v Slovenskej republike
Aktuálny stav v oblasti budovania znalostnej spoločnosti ovplyvňuje všetky sfé-
ry spoločnosti. Predmetom nášho záujmu sú podniky a podnikateľský sektor. Vplyv
znalostnej spoločnosti na podnikovú sféru sa prejavuje tým, že na podniky sa kladú
nové, zvýšené požiadavky. Zmeny, ktoré spoločnosť založená na znalostiach prináša,
sa dotýkajú všetkých dôležitých aspektov podniku, a to jeho zákazníkov, dodávate-
ľov, partnerov, konkurencie i vlastných zamestnancov. Napríklad sa strácajú chránené
trhy, skracuje sa životný cyklus výrobkov (už sa nemeria na roky, ale na mesiace),
ďalšie produkty musia byť naplánované už v čase uvádzania noviniek na trh, trhy sa
správajú globálne nielen z hľadiska potrieb, ale aj z hľadiska možných miest, na kto-
rých výrobcovia umiestňujú svoje produkty.
Prudký rozvoj a globalizácia trhu, ktorá prebieha aj v SR, núti podniky k neustá-
lemu zdokonaľovaniu svojich systémov riadenia s využívaním najnovších informač-
ných technológií (IT). Neustále prebieha zavádzanie nových produktov, zlepšovanie
a zvyšovanie efektívnosti spolupráce s partnermi a štátnou správou. Tieto výzvy sa
neprejavujú len v podnikoch dodávajúcich svoj tovar a služby do zahraničia, prípadne
v dcérskych spoločnostiach nadnárodných koncernov pôsobiacich v SR. Stále vo väč-
šej miere ovplyvňujú činnosť podnikov a rozhodovacie procesy i v segmente malých
a stredných podnikov (SMB). Úlohou IT je tieto zmeny v čo najväčšej miere podpo-
rovať. Vzniká potreba koncipovať systémy riadenia na základe potrieb podnikových
procesov s plánovaným priamym využitím IT tak, aby podklady pre rozhodovanie
boli k dispozícii vždy v čase a na mieste, kde je to potrebné, to znamená orientovať
riadiace procesy na základe zásad modelovania a zavádzania procesného riadenia.
Po premietnutí vyššie uvedených skutočností do konkrétnych IT riešení sa jedným
z kľúčových predpokladov pre kvalitné fungovanie informačných systémov stávajú
kvalitné údaje, ich integrácia a skladovanie, kvalita, bezpečnosť, analýza a kľúčovou
technológiou na ich spracovanie sa stáva business intelligence. [8, s. 53-54].
279

280
2. Dôvody zavádzania business intelligence
Spracovanie a uloženie dát v podnikových transakčných informačných systémoch,
predovšetkým v aplikáciách ERP (Enterprise Resource Planning - informačné systé-
my využívajúce plánovanie podnikových zdrojov), je založené výlučne na využití re-
lačných databázových systémov. Podľa R. M. Riordana [11, s. 8 - 9] a M. Svobodu [12]
je toto riešenie v mnohých ohľadoch veľmi výhodné. Dáta sú tu prehľadne usporiada-
né a v prípade efektívne navrhnutej dátovej základne umožňujú rýchle vykonávanie
jednotlivých transakcií a poskytujú zodpovedajúcu dobu odozvy na zadané dotazy.
Okrem toho zabezpečujú integritu dát, bezpečnosť prístupu k dátam a ďalšie potrebné
charakteristiky spojené s riadením podniku na taktickej alebo operačnej úrovni. ERP
aplikácie však majú z hľadiska analytických a plánovacích činností podniku niektoré
obmedzenia, na ktorých sa zhodujú napr. autori O. Novotný, J. Pour, D. Slánský [10, s.
20 - 21] a M. Humpries [7, s. 30] :
•
•
•
•
neumožňujú pružne meniť kritériá pre analýzy podnikových dát (napr. sle-
dovať dáta o predaji v čase, podľa zákazníkov, produktov, segmentov trhu,
obchodných zástupcov, podnikových útvarov, a ďalej aj v najrôznejších kom-
bináciách uvedených kritérií),
vo veľkých objemoch dát súčasných databáz sa ťažko rieši zabezpečenie
okamžitého prístupu pracovníkov k agregovaným dátam, a to na najrôznej-
ších úrovniach agregácie (za podnik, útvar, za všetkých zákazníkov, skupiny
zákazníkov, jednotlivých zákazníkov, atď.),
ERP a ostatné transakčné aplikácie sú primárne určené pre získavanie a aktu-
alizáciu dát, pričom niektoré z nich pracujú neustále takmer na 100% svojho
možného výkonu; analytické úlohy tieto systémy nadmerne zaťažujú a v mno-
hých prípadoch nie sú ani vďaka ich vyťaženiu možné,
dôležitým problémom je narastajúci objem dát v podniku, ktorý sa v prie-
mere zdvojnásobí každých päť rokov. Väčšina podnikov teda nemá problém
s nedostatkom dát, ale naopak, podniky sú nimi zahltené, a to často redun-
dantnými a nekonzistentnými dátami, ktoré sa v rozhodovacích procesoch
využívajú s ťažkosťami
Podľa publikácie autorov J. Basla a R. Blažíčka [1, s. 88 - 89]„ďalšou vývojovou
etapou nasledujúcou po riešeniach ERP je tzv. rozšírené ERP alebo ERP II. O vznik
integrovaného ERP sa zaslúžila existencia relačnej databázy, ktorá integrovala podnik

do jednotného prostredia on – line dostupných údajov; hlavný podiel na vonkajšej
integrácii podniku má internet, a to v dvoch základných rovinách:
•
•
vo vzniku elektronického obchodovania (e-business, e-commerce), pri kto-
rom dochádza k náhrade súčasných procesov digitalizovanou podobou, a ďa-
lej k existencii nových procesov, vrátane obchodných kanálov,
vo funkčnom rozšírení ERP prostredníctvom integrácie podniku a jeho in-
formačného systému s okolím smerom k zákazníkom, dodávateľom a partne-
rom v podobe rozšíreného ERP II (extended ERP).“
Pre rozširujúce sa ERP možno uviesť hlavné smery v týchto troch oblastiach:
•
•
•
SCM (Supply Chain Management); riadenie dodávateľsko – odberateľského
reťazca
CRM (Customer Relationship Management); riadenie vzťahov so zákazní-
kom
BI (Business Intelligence);manažérsky informačný systém.
Toto členenie predstavuje hlavné kategórie podnikových aplikácií a je medzinárod-
ne uznávané. Vzájomný vzťah aplikácií ERP II možno zjednodušene znázorniť podľa
obr. 1.
Symbolická schéma ERP II
Obrázok 1
Zdroj: Zdroj: Basl, J.,- Basl, Blažíček, J.,- Bla!í"ek, R.: 2008. R.: Podnikové 2008. Podnikové informační informa"ní systémy. Podnik systémy. v informační Podnik spo- v informa"ní
lečnosti. 2. vyd. spole"nosti. Praha: Grada 2. Publishing, vyd. Praha: a.s., Grada 2008. Publishing, 283 s. ISBN a.s., 978-80-247-2279-5.
2008. 283 s. ISBN 978-80-247-
2279-5.
3. Definície business intelligence
281
Termín bussiness intelligence zaviedol v roku 1989 H. J. Dresner, analytik
spolo!nosti Gartner Group, ktor" ho popísal ako „sadu konceptov a metód ur!en"ch

282
3. Definície business intelligence
Termín bussiness intelligence zaviedol v roku 1989 H. J. Dresner, analytik spoloč-
nosti Gartner Group, ktorý ho popísal ako „sadu konceptov a metód určených na
skvalitnenie rozhodnutí firmy.“ [5, s. 15]. Vyzdvihuje význam dátovej analýzy, repor-
tingu a dotazovacích nástrojov, ktoré vykonávajú používatelia pomocou množstva dát
a pomáhajú mu syntézou hodnotných a užitočných informácií.“
Z dôvodu krátkej doby existencie tohto termínu neexistuje ešte jednotná definí-
cia podporovaná niektorou z organizácií zaoberajúcou sa štandardmi (napr. ANSI
– American National Standards Institute, ISO – International Organization for Stan-
dardisation). Preto uvádzame definície business intelligence z viacerých zdrojov:
•
•
•
•
bussiness intelligence tvorí určitú kategóriu aplikácií a technológií pre zber,
skladovanie, analýzu a sprístupnenie dát, účelom ktorých je pomôcť používa-
teľom v podnikoch robiť lepšie rozhodnutia. Aplikácie bussiness intelligence
zahrňujú funkčnosť systémov pre podporu rozhodovania, dotazovania a re-
portingu, štatistických analýz, vytvárania prognóz a data mining (ťažba dát)
[2];
bussiness intelligence je charakterizovaná ako zber a analýza dát, cieľom kto-
rých je lepšie porozumenie a reakcia na zmeny, ktorým organizácia čelí [3];
bussiness intelligence tvoria znalosti podniku získané pomocou rozličných
hardvérových a softvérových technológií, ktoré umožňujú organizácii pre-
meniť dáta na informácie. [4]. Táto definícia považuje technológie len za
prostriedok, nie za podstatu bussiness intelligence;
autori O. Novotný, J. Pour a D. Slánský a Česká spoločnosť pre systémovú
integráciu charakterizujú business intelligence takto: „Bussiness intelligence
je súbor procesov, aplikácií a technológií, cieľom ktorých je účinne a účelne
podporovať rozhodovacie procesy v podniku. Podporujú analytické a pláno-
vacie činnosti podnikov a organizácií a sú postavené na princípoch multidi-
menzionálnych pohľadov na podnikové dáta“. [10, s. 19].
Aplikácie business intelligence pokrývajú analytické a plánovacie funkcie väčšiny
oblastí podnikového riadenia, t.j. predaja, nákupu, marketingu, finančného riadenia,
controllingu, majetku, riadenia ľudských zdrojov, výroby, IS/IT a pod.“

Riešenie business intelligence v konkrétnom podniku je vždy kombináciou rôz-
nych komponentov, pričom jeho podoba, rozsah a zložitosť je daná potrebami a pod-
mienkami daného podniku alebo inštitúcie. Neexistuje štandardné alebo prevažujúce
riešenie.
Všetky rozširujúce komponenty môžu byť poskytované špecializovanými firmami
ako samostatné riešenia (best – of-breed), pričom je deklarovaná ich integrovateľ-
nosť s jadrom ERP rôznych dodávateľov. Druhým možným variantom je ich forma
v podobe funkčného rozšírenia existujúcich ERP riešení (all – in– one). Aj v tomto
prípade sa tieto komponenty často ponúkajú ako samostatné riešenia navrhnuté tak,
aby mohli byť integrované s inými ERP systémami.
4. Prieskum v oblasti business intelligence v slovenských podnikoch
Problematikou a skúmaním informačných systémov z rôznych pohľadov sa zao-
berajú mnohé zahraničné i domáce konzultačné firmy, vedecké inštitúcie a univerzity,
ako aj redakcie odborných časopisov a elektronických médií. V rámci týchto priesku-
mov sa business intelligence (BI) vyskytuje väčšinou ako jedna zo súčastí skúmania.
Preto sme chceli zistiť aktuálnu situáciu v slovenských podnikoch v oblasti riadenia
informatiky s dôrazom na BI. Prieskum bol realizovaný na náhodne vybranej vzorke
podnikov pôsobiacich v SR. Zámerne sme sa nesústredili na vybrané odvetvie hospo-
dárstva, pretože sme chceli získať prehľad o BI v rámci celého ekonomického prostre-
dia SR. Cieľom prieskumu bolo zistiť aktuálny stav v oblasti využívania IS/IT v sloven-
ských podnikoch, implementácie systémov BI, znalostí manažérov z problematiky BI
a nových trendov v IS/IT.
Podnik vhodný pre implementáciu BI sme charakterizovali takto:
a) riadenie podnikovej informatiky realizuje prostredníctvom útvaru informatiky,
ktorý je začlenený do najvyššej úrovne riadenia,
b) má implementovaný a dostatočne využívaný podnikový IS,
c) disponuje znalosťami z oblasti aplikácií BI a možnosťami ich využitia pri riadení
podniku,
d) sleduje nové trendy v oblasti IS/IT z pohľadu ich využitia pri podnikovom riade-
ní.
283

284
Preto hlavné oblasti, na ktoré bol dotazník zameraný boli riadenie podnikovej
informatiky, využívanie existujúceho podnikového informačného systému, znalosti
z oblasti aplikácií BI a možností ich využitia pri riadení podniku a sledovania vývo-
jových trendov v oblasti IS/IT a využívania podnikových informačných systémov pre
podporu riadenia. Z celkového počtu 250 oslovených respondentov sa vrátilo 220
vyplnených dotazníkov. Po vyradení chybných bolo do vyhodnotenia zahrnutých 212
dotazníkov, čo predstavuje celkovú návratnosť 84,8 %.
5. Vybrané výsledky prieskumu
Na základe výsledkov prieskumu v tejto časti príspevku uvádzame charakteristiku
slovenských podnikov v závislosti od ich veľkosti, pričom za hlavné kritérium po-
važujeme počet zamestnancov. Pokúsili sme sa vyšpecifikovať typické vlastnosti pre
skupinu veľkých, stredných, malých podnikov a mikropodnikov.
Veľké podniky (v skúmanej vzorke bol ich počet 57) možno charakterizovať tak,
ako ich uvádzame nižšie.
Väčšina z nich (51) má vo svojej organizačnej štruktúre útvar informatiky, z toho
s riaditeľom s nenulovou právomocou vzhľadom k investíciám do IS/IT - 38. Z týchto
podnikov je 14 z odvetvia IT a telekomunikácie, 10 z odvetvia výroba (ostatné od-
vetvia nedosahujú významnejšie zastúpenie), z pohľadu vlastníctva je 9 podnikov vo
vlastníctve domácich vlastníkov a 27 vo vlastníctve zahraničných vlastníkov. Všetky
podniky zahraničných vlastníkov dosahujú podľa nami zvolených kritérií najvyššiu
úroveň riadenia informatiky.
Vo všetkých podnikoch je implementovaný buď jeden komplexný IS, alebo IS po-
zostávajúci z komponentov od viacerých dodávateľov. Pokrytie jednotlivých oblastí
podniku modulmi IS je štandardné. Len 2 podniky uvádzajú, že moduly ich IS nie sú
vzájomne prepojené. Investovať do rozšírenia IS o ďalšie podnikové oblasti v horizon-
te 2 - 3 rokov plánuje 25 podnikov, neplánuje 5 podnikov a 17 podnikov sa vyjadrilo
neurčito odpoveďou „možno“.
Názory a znalostí pojmov z oblasti BI a z oblasti nových trendov IS/IT nebudeme
bližšie rozoberať, pretože sú značne subjektívne. Pozornosť sústredíme len na otázky
týkajúce sa implementácie BI, kde 19 veľkých podnikov uvádza, že BI implemento-
vané majú, 18 podnikov BI implementované nemá, ale o implementácii uvažuje. Síce
menšia, ale pomerne veľká časť podnikov, a to 20, čo predstavuje 35%, BI implemen-
tované nemá, ani o implementácii neuvažuje. Túto skutočnosť môžeme hodnotiť ako

nevyhovujúcu, zvlášť v prípade veľkých podnikov. Pozitívne však je, že väčšina (31
respondentov) s určitosťou uvádza, že implementácia BI pomôže zdokonaliť podni-
kové riadenie a len 5 si myslí, že nie.
V stredných podnikoch (ich počet v skúmanej vzorke bol 81) 52 podnikov má ria-
diteľa útvaru informatiky, 29 nemá. Z 52 podnikov, ktoré majú riaditeľa informatiky,
nenulovou právomocou vzhľadom k investíciám do IS/IT disponuje 32. Pozitívne je,
že v 12-tich prípadoch sú to podniky domácich vlastníkov, 18 podnikov má zahranič-
ného vlastníka. Všetky tieto podniky dosahujú podľa našich kritérií najvyššiu úroveň
riadenia informatiky.
Vo väčšine podnikov (77) je implementovaný informačný systém. Aj v prípade
stredných podnikov je pokrytie jednotlivých oblastí podniku modulmi IS štan-
dardné. Pokiaľ ide o vzájomné prepojenie jednotlivých modulov, 73 podnikov uvá-
dza, že moduly ich IS sú vzájomne prepojené, len 6 podnikov pripúšťa, že nie.
Investovať v najbližších rokoch do rozšírenia IS/IT plánuje 32 stredných podnikov
a ten istý počet uvádza, že investície do IS/IT neplánuje. Neurčito odpovedalo 17
podnikov.
V oblasti BI sa 21 podnikov vyjadrilo, že BI implementované majú, 31 podnikov
nemá, ale o implementácii uvažuje, 29 podnikov BI implementované nemá, ani o im-
plementácii neuvažuje. O tom, že BI môže pomôcť zdokonaliť riadenie v podniku je
presvedčených 44 podnikov, opačného názoru je 10 podnikov.
V malých podnikoch (počet podnikov 47) len 8 uviedlo, že riaditeľa útvaru infor-
matiky vo svojej organizačnej štruktúre má, 39 podnikov riaditeľa útvaru informati-
ky nemá. Pokiaľ ide o právomoci vzhľadom na investície do IS/IT, nenulovou právo-
mocou disponujú riaditelia útvarov informatiky v 5 podnikoch. Súčasne len týchto 5
podnikov dosahuje najvyššiu úroveň riadenia podnikovej informatiky podľa vyššie
stanovených kritérií.
38 malých podnikov má implementovaný IS, čo predstavuje 81%, 26 z nich sú pod-
niky domácich vlastníkov. Neprepojené moduly IS uvádza 12 podnikov. 9 podnikov
IS implementovaný nemá. Plán investovať v najbližších rokoch do IS má 16 podnikov,
21 uviedlo, že ďalšie investície neplánuje a 10 uviedlo odpoveď „možno“.
Ohľadom implementácie BI 5 podnikov uviedlo, že BI implementované majú, 11
podnikov BI implementované nemá, ale o implementácii uvažuje, 31 malých podni-
kov BI implementované nemá, ani o implementácii neuvažuje. 17 respondentov si
285

myslí, že implementácia BI by pomohla v podniku zdokonaliť riadenie, 19 pripúšťa
túto možnosť a 11 je presvedčených, že nie.
286
Z mikropodnikov (počet 27) 23 podnikov uviedlo, že riaditeľa pre informatiku
nemajú. V 4 prípadoch síce uviedli, že riaditeľa útvaru informatiky majú, dokon-
ca s nenulovou právomocou vzhľadom na investície do IS/IT. Pravdepodobne však
ide o majiteľa, prípadne konateľa firmy, ktorý zastrešuje celú podnikateľskú činnosť,
nielen informatiku. Charakteristickou črtou mikropodnikov v skúmanej vzorke bolo
vlastníctvo; všetky mikropodniky sú vo vlastníctve výlučne domácich vlastníkov.
18 mikropodnikov uvádza, že má implementovaný informačný systém. Najviac sú
pokryté oblasti účtovníctvo, materiálové hospodárstvo a predaj, distribúcia, servis.
V 12 prípadoch uvádzajú moduly vzájomne neprepojené. Plán investovať do IS má 6
podnikov, 16 podnikov do IS investovať neplánuje a v 5-tich prípadoch uviedli res-
pondenti neurčitú odpoveď „možno“.
V oblasti BI väčšina mikropodnikov (20) uviedla, že BI implementované nemajú,
ani o implementácii neuvažujú. Súčasne si v 18-tich prípadoch myslia, že by im BI
pomohla zdokonaliť riadenie.
Vybrané v!sledky výsledky v závislosti od od veľkosti ve"kosti podniku podniku uvádzame uvádzame aj v grafickej aj v grafickej podobe.
podobe.
Graf 1 1 Graf Graf 2 2
Riadite!
Riaditeľ
útvaru
útvaru
informatiky
informatiky
Je v
Je
podniku
v podniku
implementovan"
implementovaný
IS
IS
Zdroj: Zdroj: Vlastné Vlastné spracovanie. Zdroj: Zdroj: Vlastné Vlastné spracovanie.
spracovanie.
Plán investova# do IS
Graf 3

Zdroj: Vlastné spracovanie. Zdroj: Vlastné spracovanie.
Zdroj: Zdroj: Vlastné spracovanie.
Zdroj: Vlastné spracovanie.
Zdroj: Vlastné spracovanie.
Plán investovať do IS
Plán investova# do IS
Je Je v podniku implementované BI?
Pomô!e BI zdokonali" riadenie?
Graf 3
Graf 3
Graf 4
Graf 4
11
Graf 5
287

288
Zdroj: Vlastné spracovanie.
Zdroj: Vlastné spracovanie.
Zdroj: Vlastné spracovanie.
Pomôže Pomô!e BI BI zdokonaliť zdokonali" riadenie? riadenie?
Graf
Graf
5
5
Z grafov 1 až 5 vyplýva závislosť úrovne riadenia podnikovej informatiky a existen-
Z grafov 1 a! 5 vypl"va závislos# úrovne riadenia podnikovej informatiky
cie informačného systému od veľkosti podniku. Z toho pohľadu je zaujímavá skupina
a existencie informa$ného systému od ve%kosti podniku. Z toho poh%adu je zaujímavá
malých a stredných podnikov, ktoré deklarujú plán investovať v najbližších rokoch
skupina mal"ch a stredn"ch podnikov, ktoré deklarujú plán investova# v najbli!&ích
do IS, a to 34 % malých a 40 % stredných podnikov. O implementácii BI uvažuje 23
rokoch do IS, a to 34 % mal"ch a 40 % stredn"ch podnikov. O implementácii BI
% malých a 32 % stredných podnikov. Súčasne si 36 % malých a 54 % stredných pod-
uva!uje nikov uvedomuje, 23 % mal"ch že implementácia a 32 % stredn"ch BI pomôže podnikov. manažmentu Sú$asne zdokonaliť si 36 % mal"ch podnikové a 54 %
stredn"ch riadenie. Tým podnikov je vytvorený uvedomuje, priestor pre !e tvorcov implementácia a dodávateľov BI softvéru, pomô!e ktorí mana!mentu
upravujú
zdokonali# komponenty podnikové IS aj BI vytvorené riadenie. pôvodne T"m je vytvoren" pre veľké podniky priestor a pre prispôsobujú tvorcov a dodávate%ov
ich potre-
bám malých a stredných podnikov.
Avšak väčšina (45 % malých a 40 % stredných podnikov) do IS investovať nechce 12
a ani o BI v dohľadnej dobe neuvažuje (66 % malých a 35 % stredných podnikov).
Možno predpokladať, že najvýraznejším impulzom pre zavedenie BI pre tieto podniky
bude plnenie si povinností voči kontrolným úradom (napr. daňovým), ktoré v súlade
so štátnym programom „Informatizácie verejnej správy“ budú postupne požadovať
posielanie niektorých výkazov výlučne elektronickou formou.
Záver
Hlavné prínosy riešení BI spočívajú v prechode z intuitívneho rozhodovania na
kvalifikované, realizované na základe kvalitných, konsolidovaných a operatívne do-
stupných informácií, dodaných v správnom čase správnym osobám. To umožňuje
zlepšenie podnikateľských aktivít, sledovanie a predvídanie trendov, a teda v koneč-

nom dôsledku aj zvýšenie konkurencieschopnosti podniku. Aj napriek pochybnos-
tiam niektorých manažérov ohľadom netransparentnosti nákladov a prínosov z BI
sú technológie, nástroje a aplikácie BI perspektívne. Z dôvodu, že podstatou BI je
poskytovať informácie potrebné pre riadenie, je dôležité sústrediť sa nie na samotné
technológie, nástroje a aplikácie, ale aj na rozhodnutia, ktoré manažéri môžu urobiť
pomocou BI.
Literatúra
[1.] BASL, J., BLAŽÍČEK, R.: Podnikové informační systémy. Podnik v informační
společnosti. 2. vyd. Praha: Grada Publishing, a. s., 2008. 283 s. ISBN 978-80-247-
2279-5.
[2.] Business intelligence best practices. Definitions. In: searchdatamanagement.
com. [online]. [cit. 28.12.2005]. Dostupné na internete: http://searchbusinessa-
nalytics.techtarget.com/resources/Business-intelligence-best-bractices?bucket-
Code=DEF.
[3.] Business Intelligence Channel. In: infomation/management.com. [online]. [cit.
[4.]
28.12.2005]. Dostupné na internete: http://www.information-management.
com/channels/business_intelligence.html.
Business Intelligence Terminology. In: iOLAP – Intelligent Business by Design.
[online] [cit. 28.12.2005]. Dostupné na internete: http://www.iolap.com/tra-
ining/bi_terminology.htm.
[5.] DRESNER, H.: The Performance Management Revolution. Business Results
Througr Insight and Action. Hoboken, New Jersey: John Wiley & Sons, 2008.
231 s. ISBN 978-0-470-12483-3.
[6.] FRIEDMAN, T. L.: The World Is Flat. The globalized world in the twenty-first
Century. London: Penguin Books, 2006. 660 s. ISBN 0-141- 03489-8.
[7.] HUMPHRIES, M. a kol.: Data warehousing. Návrh a implementace. Praha: Com-
[8.]
puter Press, 2002. 257 s. ISBN 80-7226-560-1.
KLOFÁČOVÁ, Š.: Data Warehousing a Business Intelligence – základ informač-
nej spoločnosti v podmienkach EÚ. In: eFOCUS. Špecializovaný časopis o zna-
lostnej ekonomike a informačných technológiách. Svätý Jur. Digit 2004. ISSN
1336 - 1805. roč. 4, č. 3. s. 53 - 54.
[9.] Management dicionary. [online]. In: Česká společnost pro systémovou integraci.
[cit. 28.12.2005]. Dostupné na internete: http://www.12manage.com/methods_
business_intelligence.html.
289

[10.] NOVOTNÝ, O., POUR, J., SLÁNSKÝ, D.: Business Intelligence. Praha: Grada
290
Publishing, 2005. 256 s. ISBN 80-247-1094-3.
[11.] RIORDAN, R. M.: Vytváříme relační databázové aplikace. Praha: Computer
Press, 2000. 280 s. ISBN 80-7226-360-9.
[12.] SVOBODA, M.: Riadenie implementácie ERP systémov [online]. Bratislava:
Kontakt
Adastra Slovakia. [cit. 15.11.2005]. Dostupné na internete: http://www.sk.adast-
ragrp.com/dokument.aspx?id=40.
doc. Ing. Mojmír Kokles, PhD.
Laboratórium didaktiky a výpočtovej techniky
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Železničná 14
821 07 Bratislava
E-mail: mojmir.kokles@vsemvs.sk
Ing. Anna Hamranová
Laboratórium didaktiky a výpočtovej techniky
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Železničná 14
821 07 Bratislava
E-mail: anna.hamranova@gmail.com
Ing. Anita Romanová, PhD.
Laboratórium didaktiky a výpočtovej techniky
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Železničná 14
821 07 Bratislava
E-mail: anita.romanova@gmail.com

Abstrakt
Daňové a nedaňové príjmy miest a obcí
v rokoch 2002 – 2009
doc. PhDr. Ing. Stanislav Konečný, PhD.
Pri celkovom raste objemu rozpočtov miest a obcí v SR došlo v poslednom desaťro-
čí aj k významným zmenám v ich štruktúre tak na strane výdavkovej, ako aj na strane
príjmovej. Štúdia sa venuje analýze zmien v štruktúre príjmov obcí, najmä pokiaľ ide
o ich daňové a nedaňové príjmy v rokoch 2002 až 2009.
Kľúčové slová: mestá, obce, rozpočty miest, rozpočty obcí, daňové príjmy, neda-
ňové príjmy
Abstract
Tax and non-tax revenues of towns and municipalities
2002 - 2009
In the overall budget growth of towns and municipalities in Slovak Republic in the
last decade there also were significant changes in their structure on the expenditure part,
as well as on income part. The study aimed to analyze the changes in the structure of
city and municipal incomes, especially with their tax and nontax revenues from 2002 to
2009.
Keywords: cities, municipalities, city budgets, municipal budgets, tax revenues, non-
tax revenue
Úvod
Európska charta miestnej samosprávy v čl. 9 ods. 1 uvádza: „Miestne orgány majú
v rámci hospodárskej politiky štátu právo na primerané vlastné finančné zdroje, s kto-
rými môžu voľne disponovať v rámci svojich právomocí.“ Toto vymedzenie možno
považovať aj za vymedzenie základu ekonomickej integrity obce, ktorá má popritom
aj integritu priestorovú (vymedzenú katastrom alebo súborom katastrov) a sociálnu
(vymedzenú v našich podmienkach trvale bývajúcim obyvateľstvom). [1, s. 177 -
224].
291

292
Ekonomickú integritu môžeme v tomto zmysle stotožňovať aj s ekonomickou zvr-
chovanosťou obce, t. j. so schopnosťou pokryť vlastné výdavky, vyplývajúce z úloh
komunálnej politiky, príjmami, tvorenými predovšetkým vlastnými zdrojmi.
Samotný objem finančných prostriedkov miestnych orgánov v európskom kontexte
nemusí byť jednoznačne interpretovateľný ako limitujúca podmienka. Nemusí platiť,
že väčší objem znamená väčšiu zvrchovanosť. Čísla síce uvádzajú, že miestne orgány
v jednotlivých krajinách cez svoje rozpočty (podľa rôznych prehľadov z prelomu tisíc-
ročia, a teda tu i na ďalších miestach textu len orientačne) vydávajú čiastky vyjadriteľ-
né nasledujúcim podielom na HDP: Belgicko 7,4 %, Rakúsko 6,7 % (vrátane Viedne
však až 12 %), Francúzsko 12 %, Veľká Británia a Nemecko 10 %, Švajčiarsko 10,2 %,
Holandsko 19,1 %, Švédsko 28,7 %, Dánsko 33 % a pod. Rozdiely sú spôsobené už
tým, čo sa považuje za miestny orgán, ale najmä tým, aké všetky položky sú v týchto
výdavkoch obsiahnuté. Platy učiteľov, zdravotníctvo či sociálne dávky a služby môžu
podstatne zvýšiť podiel miestnej správy, pokiaľ vykonáva tieto kompetencie. Naprí-
klad v Dánsku miestna správa vypláca aj dôchodky a podporu v nezamestnanosti,
zatiaľ čo v ostatných uvádzaných štátoch ich vypláca štát. Ide skôr o to, aby výdavky
boli primerané príjmom, a tie úlohám, ktoré obec plní.
Ekonomická integrita obce má pritom oporu aj v našej domácej legislatíve, najmä
v Ústave SR, podľa čl. 65 ktorej obec je právnická osoba, ktorá hospodári s vlastným
majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami a financuje svoje potreby predo-
všetkým z vlastných príjmov a zo štátnych dotácií.
V zákone o obecnom zriadení č. 369/1990 Zb. je tejto dimenzii venovaný predo-
všetkým § 7 Financovanie obce, v ktorom sa okrem iného uvádza:
1.
2.
Obec financuje svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov, zo štátnych
dotácií, ako aj z ďalších zdrojov. Vlastné príjmy v rozsahu podľa osobitných
predpisov sú:
a)
b)
c)
d)
e)
príjmy z majetku obce a z majetku prenechaného obci do užívania (nájmu),
výnosy z miestnych daní a z miestnych poplatkov,
podiely na daniach v správe štátu,
výnosy z pokút uložených za priestupky,
iné príjmy.
Obec môže na plnenie svojich úloh použiť návratné zdroje financovania
a prostriedky mimorozpočtových peňažných fondov.

3.
4.
Na plnenie rozvojového programu obce alebo na plnenie inej úlohy, na ktorej
má štát záujem, možno obci poskytnúť štátnu dotáciu. Použitie štátnej dotácie
je preskúmateľné štátnym orgánom podľa osobitných predpisov.
Obci, ktorej vlastné príjmy nepostačujú na plnenie úloh samosprávy, možno
poskytnúť štátnu dotáciu podľa normatívu určeného vládou.
Aj naša legislatíva teda vytvára rámec pre pluralitu zdrojov financovania obcí, a teda
aj pre väčšiu ekonomickú zvrchovanosť komunálnej politiky, a to tak, ako to uvádza
Európska charta miestnej samosprávy v čl. 9 ods. 4: „Finančné systémy zabezpečujúce
zdroje miestnych orgánov by mali byť dostatočne rozmanité a životaschopné na to,
aby im umožňovali čo najlepšie držať krok s reálnym vývojom nákladov spojených
s plnením ich úloh.“
Za základné členenie príjmov obce môžeme považovať členenie na príjmy daňové
a nedaňové, ktoré (spolu s grantmi a transfermi) vytvárajú základ plurality a variabili-
ty príjmov obce (ako sme uvádzali vyššie); preto by mali byť obe tieto skupiny príjmov
viac-menej vyvážené.
1. Daňové príjmy
Do skupiny daňových príjmov v zmysle platnej legislatívy i metodiky štátnych
záverečných účtov boli v uplynulom desaťročí v SR zahŕňané príjmy v nasledujúcej
štruktúre:
1. dane z príjmov, ziskov a kapitálového majetku, ktoré sa
1.1 v rokoch 2002 a 2003 členili na
1.1.1 daň z príjmov fyzických osôb, v tom
1.1.1.1 zo závislej činnosti a funkčných požitkov
1.1.1.2 z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti
1.1.2 daň z príjmov právnických osôb
1.1.3 dane z príjmov vyberané zrážkou
1.2 v roku 2004 sa členili na
1.2.1 daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti
a funkčných požitkov
1.2.2 daň z príjmov právnických osôb
1.3 v rokoch 2005 až 2009 zahŕňali už len daň z príjmov fyzických osôb
293

294
2. daň z majetku, ktorá zahŕňala
2.1 v rokoch 2002 až 2003 daň z nehnuteľností
2.2 v rokoch 2004 až 2009 daň z nehnuteľností v členení na
2.2.1 daň pozemkov
2.2.2 daň zo stavieb
2.2.3 daň z bytov (v rokoch 2005 až 2009 ako daň z bytov
a nebytových priestorov v obytnom dome)
3. domáce dane za tovary a služby (v rokoch 2005 až 2009 ako dane za tovary
a služby), ktoré zahŕňali (okrem dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní,
zahrnutých v tejto časti štátnych záverečných účtov za roky 2002 a 2003, ale
s nulovým výnosom pre príjmy rozpočtov miest a obcí)
3.1 v rokoch 2002 a 2009
3.1.1 dane za špecifické služby
3.1.2 dane z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti
(vrátane cestnej dane)
3.1.3 iné dane za tovary a služby (okrem roku 2004)
4. dane z medzinárodného obchodu a transakcií v rokoch 2002 a 2003
5. iné dane v rokoch 2002 a 2003
6. sankcie uložené v daňovom konaní v rokoch 2005 až 2009.
V roku 2009 bola skutočnosť bilancie príjmov rozpočtov miest a obcí SR podľa
návrhu štátneho záverečného účtu SR [2] a pokiaľ išlo o daňové príjmy taká, ako ju
uvádza tabuľka 1.

Daňové príjmy miest a obcí v roku 2009 (v mil. Sk)
Tabuľka 1
A B
Dane z príjmov a z kapitálového majetku 36 355,1 74,5 43,0
z toho: daň z príjmov fyzickej osoby 36 355,1 74,5
Dane z majetku 7 676,5 15,7 9,1
z toho: daň z nehnuteľností 7 676,5 15,7
z toho: z pozemkov 2 078.5 4,3
zo stavieb 5 255,2 10,7
z bytov a nebytových priestorov v bytovom dome 342,8 0,7
Dane za tovary a služby 4 779,7 9,8 5,6
z toho dane za špecifické služby 4 763,0 9,8
dane z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti 13,7 0,0
iné dane za tovary a služby 3,0 0,0
Sankcie uložené v daňovom konaní 2,1 0,0
Daňové príjmy spolu 48 813,3 100,0 57,7
Zdroj: [2] a vlastné prepočty.
Poznámka: A = podiel na daňových príjmoch, B = podiel na celkových príjmoch bežného
rozpočtu.
Vidíme, že v podstate príjmy miest a obcí tvoria tri skupiny daní, a to dane z príjmov
fyzických osôb zo závislej činnosti, dane z nehnuteľností a ostatné miestne dane.
Za miestne dane sensu stricto možno považovať len dane, ktorých výšku určuje
obec. Európska charta miestnej samosprávy v čl. 9 ods. 3 uvádza: „Aspoň časť finanč-
ných zdrojov miestnych orgánov je odvodená z miestnych daní a poplatkov, ktorých
výšku majú právo určovať v medziach zákona tieto miestne orgány.“
295

296
V našich podmienkach upravuje túto problematiku zákon č. 582/2004 Z. z. o miest-
nych daniach a miestnom poplatku (v platnom znení), ktorý v § 2 vymedzuje miestne
dane nasledujúco:
(1) Miestnymi daňami, ktoré môže ukladať obec, sú:
a) daň z nehnuteľností
b) daň za psa
c) daň za užívanie verejného priestranstva
d) daň za ubytovanie
e) daň za predajné automaty
f) daň za nevýherné hracie prístroje
g) daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta
h) daň za jadrové zariadenie.
Nie všetky dane, ktoré zahŕňa toto ustanovenie, majú skutočne charakter miestnych
daní, pretože výšku dane za jadrové zariadenie (ako daň, ktorá je skôr ekologická ako
komunálna) obec nemôže ovplyvniť. Zákon tu stanovuje sadzby fixne, pri ostatných
daniach ponecháva obciam voľnosť pre rozhodovanie o sadzbe daní.
Miestne dane sú pritom historicky najdôležitejšou súčasťou ekonomickej zvrcho-
vanosti obcí a miest spolu s ich majetkom. Aj v Európe však existujú dosť významné
rozdiely medzi jednotlivými krajinami z hľadiska toho, čo je zdaňované a ako je to
zdaňované. Vo väčšine krajín existuje zákonom stanovená štruktúra základných daní,
ktoré obec musí vyberať, a spravidla je určená pri týchto daniach nielen minimálna
percentuálna sadzba, ale aj určité rozpätie, v ktorom sa môže obec pohybovať pri sta-
novovaní týchto daní. Sem by sme mohli zaradiť aj niektoré centrálne dane, ku ktorým
si obec vyberá svoju percentuálnu prirážku (niekedy si ju môže stanovovať v určitom
rozpätí). V niektorých krajinách existujú aj zákonom stanovené miestne dane, ktoré
obec môže ale nemusí vyberať. Rovnako aj k nim je niekedy stanovená nielen mi-
nimálna, ale aj maximálna sadzba. Nie vždy však aj rozhodovanie o daňovej sadzbe
nad minimálnu hranicu je súčasťou komunálnej politiky (vo Veľkej Británii napríklad
rozhoduje pri dani z majetku jeho ohodnocovanie, ktoré je v pôsobnosti centrálnej
agentúry, v Škandinávii sú miestne prirážky stanovované národnou daňovou inštitú-
ciou na základe dane z príjmov a pod.).
Najrozšírenejšími miestnymi daňami sú majetkové dane, ktorými sú zdaňované
najmä nehnuteľnosti (budovy, pozemky a pod.), niekedy aj diferencovane podľa úče-
lu, na ktorý sú využívané. Podiel ich výnosu na HDP v jednotlivých krajinách je však
pomerne malý (napr. v Rakúsku 0,1 %, v Nemecku 0,3 %, v Holandsku 0,6 %, vo Švaj-

čiarsku 0,7 %, v Dánsku 1,0 %, vo Veľkej Británii 1,3 %, vo Francúzsku 1,5 %), takže
si netreba robiť ani u nás ilúzie o perspektívnom raste jej výnosu. Pritom vyšší výnos
týchto daní vo Francúzsku a vo Veľkej Británii je ovplyvnený aj tým, že u osôb s nižší-
mi príjmami preberajú na seba túto daňovú povinnosť iné (štátne) orgány. U nás patrí
do tejto kategórie daňových príjmov miest a obcí daň z nehnuteľností, ktorú zákon
(v § 4) rozčleňuje na daň z pozemkov, daň zo stavieb a daň z bytov. Zákon stanovuje
základnú sadzbu dane a umožňuje obci túto sadzbu znižovať alebo zvyšovať.
Podstatne vyšší výnos prinášajú obciam prirážky, ktorými obce môžu zvyšovať dane
z osobných príjmov (napr. Belgicko 1,6 %, Švajčiarsko 3,7 %, Dánsko 14,9 %, Švédsko
15,9 % HDP). V našich podmienkach ide najmä o daň z príjmu fyzických osôb zo
závislej činnosti, na výnos ktorej nemá síce obec žiadny vplyv (daň je v správe štátu).
Rozhodujúca časť jej výnosu (70,3 %) je k dispozícii mestám a obciam, v rozpočtoch
ktorých figuruje v skupine vlastných príjmov obce. Spôsob prerozdelenia finančných
prostriedkov medzi konkrétne obce a kraje upravuje Nariadenie vlády SR č. 668/2004
z 2. decembra 2004 o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve.
Tretí významnejší typ miestnych daní tvoria miestne obchodné dane, ktorými sa
zdaňujú najčastejšie zisky podnikateľských subjektov, niekedy ich obchodný kapitál,
ale aj mzdy a pod. Výnosnosť týchto daní však nie je veľmi vysoká (napr. v Rakúsku
a v Belgicku 0,4 %, vo Švajčiarsku 0,5 %, v Nemecku 1,2 %, vo Francúzsku 1,6 %
HDP). Tento typ daní je však na ústupe; v Rakúsku živnostenská daň už bola zrušená,
podobne ako vo Švédsku miestne prirážky k daniam spoločností. Aj daňový základ
živnostenskej dane v Nemecku bol zúžený a britské miestne správy stratili právo ur-
čovať dane z majetku pre komerčné nehnuteľnosti a pod. U nás charakteru týchto
daní zodpovedá len časť daní podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach
a miestnom poplatku mimo dane z nehnuteľností (daň za predajné automaty, daň za
nevýherné hracie prístroje).
Otázka štruktúry daňových príjmov najmä z hľadiska podielu výnosu miestnych
daní v príjmoch miest a obcí je rovnako zaujímavou témou. V našej analýze by sme
však chceli upriamiť pozornosť na vzťah daní a nedaňových príjmov v rozpočtoch
miest a obcí.
2. Nedaňové príjmy
Do skupiny nedaňových príjmov v zmysle platnej legislatívy i metodiky štátnych
záverečných účtov boli zahŕňané príjmy v nasledujúcej štruktúre:
297

298
1. príjmy z podnikania a z vlastníctva majetku
1.1 v rokoch 2004 až 2009 členené na
1.1.1 príjmy z podnikania
1.1.2 príjmy z vlastníctva
2. administratívne a iné poplatky a platby
2.1 v rokoch 2004 až 2009 členené na
2.1.1 administratívne poplatky
2.1.2 pokuty, penále (a iné sankcie – v rokoch 2005 až 2009)
2.1.3 poplatky a platby z náhodného predaja a služieb
2.1.4 ďalšie administratívne poplatky a iné poplatky a platby
3. úroky z domácich (od roku 2004 tuzemských) úverov, pôžičiek a vkladov
(v rokoch 2005 až 2009 úverov, pôžičiek, návratných finančných výpomocí,
vkladov a ážio)
3.1 v rokoch 2004 až 2009 členené na
3.1.1 úroky z úverov a pôžičiek
3.1.2 úroky z vkladov
3.1.3 úroky z účtov finančného hospodárenia
3.1.4 úroky z termínovaných vkladov
3.1.5 úroky z návratných finančných výpomocí
3.1.6 ostatné platby ((len v rokoch 2005 až 2009)
4. úroky zo zahraničných úverov, pôžičiek a vkladov (v celom období rokov 2002
až 2009)
5. iné nedaňové príjmy
5.1 v rokoch 2004 až 2009 členené na
5.1.1 vrátené neoprávnene použité alebo zadržané finančné prostriedky
5.1.2 ostatné príjmy
5.1.2.1 z odvodu (len v rokoch 2005 až 2009)
5.1.2.2 z dobropisov
5.1.2.3 z výťažkov lotérií a iných hier
5.1.2.4 zostatok prostriedkov z predchádzajúceho roka (len v roku 2004)
5.1.3 odplata za odstúpenú pohľadávku (len v roku 2004).

Tretiu skupinu príjmov rozpočtov miest a obcí v zmysle platnej legislatívy i meto-
diky štátnych záverečných účtov tvorili granty a transfery vo veľmi premenlivej štruk-
túre, danej často účelovosťou ich viazania. Napríklad v rokoch 2002 a 2003 boli ešte
osobitne sledované transfery na samosprávne funkcie a na mestskú verejnú dopra-
vu, v roku 2004 sa tuzemské granty a transfery členili na tuzemské granty, transfery
na rovnakej úrovni a transfery na rôznej úrovni, v rokoch 2005 až 2009 na granty,
transfery v rámci verejnej správy a na transfery subjektom nezaradených do verejnej
správy, atď. V rokoch 2002 a 2003 boli v rámci príjmov miest a obcí v zmysle platnej
legislatívy a metodiky štátnych záverečných účtov osobitne sledované aj príjmy zo
splácania úverov a pôžičiek a z predaja majetkových účastí a prijaté úvery.
V roku 2009 bola skutočnosť bilancie príjmov rozpočtov miest a obcí SR podľa
návrhu štátneho záverečného účtu SR[] a pokiaľ išlo o nedaňové príjmy taká, ako jui
uvádza tabuľka 2.
Tabuľka 2
A B
Príjmy z podnikania a z vlastníctva majetku 3 987,8 42,1 4,7
z toho: príjmy z podnikania 228,9 2,4
príjmy z vlastníctva 3 759,0 39,7
Administratívne poplatky a iné poplatky a platby 4 151,5 43,8 4,9
z toho: administratívne poplatky 1 121,3 11,8
pokuty, penále a iné sankcie 135,9 1,4
poplatky a platby z náhodného predaja a služieb 2 782,9 29,4
ďalšie administratívne poplatky a iné poplatky a platby 100,3 1,1
Úroky z tuzemských úverov, pôžičiek, návratných finančných
výpomocí, vkladov a ážio
Úroky zo zahraničných úverov, pôžičiek, návratných finančných
výpomocí a vkladov
135,0 1,4 0,2
0,1 0,0 0,0
Iné nedaňové príjmy 1 192,6 12,6 1,4
Nedaňové príjmy spolu 9 467,0 100,0 11,2
Zdroj: [2] a vlastné prepočty.
Poznámka: A = podiel na nedaňových príjmoch, B = podiel na celkových príjmoch bež-
ného rozpočtu.
299

300
Vidíme, že v podstate sú nedaňové príjmy miest a obcí tvorené najmä príjmami
z vlastníctva a poplatkami a platbami z náhodného predaja a služieb. Ide o pomerne
pestrú štruktúru pomerne rozdielnych príjmov, čo platí aj pre iné európske krajiny
a čo zase veľmi sťažuje medzinárodnú komparáciu nedaňových príjmov miest a obcí.
V našich podmienkach je popri príjmoch z vlastníctva za nedaňový príjem obec-
ných a mestských rozpočtov považovaný napríklad aj poplatok za komunálny odpad,
ktorý sa účtuje ako nedaňový príjem na účtoch 318/633 (vznik pohľadávky na ťarchu
účtu 318 – Pohľadávky z nedaňových príjmov obcí/VÚC a v prospech účtu 633 – Vý-
nosy z poplatkov). Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku
(v platnom znení) ho v § 2 vymedzuje nasledujúco:
(2) Obec ukladá miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné
odpady.
Za nedaňový príjem obce sa považuje napríklad aj poplatok za znečisťovanie ovzdu-
šia, ktorý bol v minulosti (do roku 2002) zaraďovaný do skupiny daní za špecifické
služby.
Celkove možno konštatovať, že naša klasifikácia daňových a najmä nedaňových
príjmov v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy (zákon
54/2009 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách
územnej samosprávy) neumožňuje celkom jednoznačnú komparáciu s údajmi o da-
ňových a nedaňových príjmoch miest a obcí so zahraničím.
Na druhej strane sú však rôzne komparácie príjmov rozpočtov obcí a miest za-
ujímavým zdrojom poznania o ekonomickej zvrchovanosti a ekonomickej integrite
miest a obcí. Pre porovnanie časových radov najlepšie vyhovujú najmä skupiny daňo-
vých a nedaňových príjmov.

3. Porovnanie vývoja daňových a nedaňových príjmov
Samotné rozdiely v zdaňovaní mohli mať, a aj reálne mali vplyv, na výnos týchto
daní, a tým v konečnom dôsledku aj na daňové príjmy obcí, ale v skutočnosti na ne
nemali mať vplyv a mali zachovávať čo najvyrovnanejšiu variabilitu príjmov obcí.
Daňové a nedaňové príjmy obcí (v mil. Sk)
Tabuľka 3
2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009
Daňové
príjmy
16 891,0 17 798,4 19 737,0 36 453,2 40 793,8 43 444,2 50 770,4 48 813,3
Nedaňové
Vzájomn! príjmy
11 864,5 13 103,4 7 638,7 8 224,2 3 912,9 4 180,9 4 693,3 4 779,7
70,2 73,6 38,7 22,6 9,6 9,6 9,2 9,8
podiel Vzájomný
podiel
70,2 73,6 38,7 22,6 9,6 9,6 9,2 9,8
Zdroj: [2] a vlastné prepo!ty.
Zdroj: [2] a vlastné prepočty.
Graf 1 Graf 1
Proporcia Proporcia da!ov"ch daňových a neda!ov"ch a nedaňových príjmov príjmov v rozpo#toch v rozpočtoch obcí a obcí miest a miest
v rokoch v rokoch 2002 – 2002 2009 – 2009
100%
Zdroj: [2] a vlastné prepo!ty.
V sledovanom období rokov 2002 až 2009 sa daňové príjmy obcí a miest strojná-
V sledovanom období rokov 2002 a" 2009 sa da#ové príjmy obcí a miest
sobili a naopak, nedaňové príjmy klesli na menej ako polovicu svojej východiskovej
strojnásobili a naopak, neda#ové príjmy klesli na menej ako polovicu svojej
hodnoty. Výsledkom týchto protichodných trendov bol pokles významu nedaňových
v!chodiskovej hodnoty. V!sledkom t!chto protichodn!ch trendov bol pokles v!znamu
príjmov oproti významu daňových príjmov v rozpočtoch miest a obcí na približne
neda#ov!ch príjmov oproti v!znamu da#ov!ch príjmov v rozpo$toch miest a obcí na
jednu sedminu pôvodnej hodnoty.
pribli"ne jednu sedminu pôvodnej hodnoty.
Tento vývoj by bolo možné považovať za jednoznačne pozitívny, keby daňové príjmy
Tento v!voj by bolo mo"né pova"ova% za jednozna$ne pozitívny, keby da#ové
rozpočtov našich miest a obcí boli skutočne vytvárané miestnymi daňami v takom zmys-
príjmy rozpo$tov na&ich miest a obcí boli skuto$ne vytvárané miestnymi da#ami
le, ako ich charakterizuje Európska charta miestnej samosprávy, a keby aj klasifikácia
v takom zmysle, ako ich charakterizuje Európska charta miestnej samosprávy,
daní a nedaňových príjmov našich komunálnych rozpočtov bola európsky štandardná.
a keby aj klasifikácia daní a neda#ov!ch príjmov na&ich komunálnych rozpo$tov bola
európsky &tandardná.
Literatúra
80%
60%
40%
20%
0%
2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009
Zdroj: [2] a vlastné prepočty.
Neda#ové príjmy
Da#ové príjmy
[1] KONE'N(, S., KONE'N(, B.: Otvorená komunálna politika – teória a prax.
301

Literatúra
[1] KONEČNÝ, S., KONEČNÝ, B.: Otvorená komunálna politika – teória a prax.
302
Bratislava: Mayor, 2009. s. 177 - 224. ISBN 978-80-969133-3-6.
[2] BERČÍK, P., PETRŮ, A.: Monitoring činnosti územnej samosprávy v Slovenskej
Kontakt
republike. Časť: Finančný systém. Zošit č. 1 – Analýza finančných parametrov roz-
počtového hospodárenia obcí a miest za roky 2002 – 2009. Bratislava: 2010.
doc. PhDr. Ing. Stanislav Konečný, PhD.
Katedra verejnej správy
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Železničná 14
821 07 Bratislava
E-mail: stanislav.konecny@vsemvs.sk

Úloha majetkových daní
pri financovaní miest, obcí a regiónov Slovenskej republiky
Abstrakt
doc. Ing. Gizela Lénártová, PhD.
Majetkové dane sa v daňovom systéme SR uplatňujú ako dane miestne (lokálne).
Orgány územnej samosprávy sú správcami týchto daní a rozhodujú o ich uplatnení.
Prenos rozhodovacích právomocí zo štátu na orgány územnej samosprávy pri uplat-
ňovaní miestnych daní je jedným z významných opatrení fiškálnej decentralizácie
v SR.
Kľúčové slová: majetkové dane, dane z nehnuteľností, daň z pozemkov, daň zo
stavieb, daň z bytov, orgány územnej samosprávy, fiškálna decentralizácia
Real estate taxes
and their role in financing municipalities in Slovak Republic
Abstract
In the tax system in Slovak Repubic the real estate taxes have got the form of the local
taxes. The tax administration in the field of local taxes have been provided by the local
municipality‘s bodies. Shift of taxing power from the state level to municipalities has been
one of the significant changes in the fiscal decentralization in Slovakia.
Keywords: real estate taxes, local taxes, taxes of immmovable property, tax on land,
tax on houses, tax on flats, municipalities, fiscal decentralization
Úvod
Majetkové dane patria medzi historicky najstaršie dane. Ich korene siahajú až do
staroveku, kedy prevládali dane z pozemkov na dobytých územiach (tzv. dávky z po-
zemkov). V období antického Ríma sa odvádzala do pokladnice štátu okrem iných
daní aj pozemková daň, napr. vo forme obilia, ktorá na konci 1. stor. n. l. tvorila 20
% z pozemkového výnosu. Napríklad za vlády Diokleciána sa vyrubovala pozemková
daň podľa kvality pozemkov a ďalšia majetková daň, daň z dobytku. Za čias Márie Te-
rézie bolo uplatňovanie pozemkovej dane spojené so zavedením katastra pozemkov.
Majetkové dane prešli mnohými zmenami počas svojho historického vývoja. V súčas-
nosti sú významným zdrojom miestnych rozpočtov.
303

304
Cieľom príspevku je charakterizovať úlohu majetkových daní pri financovaní po-
trieb miest, obcí a regiónov a ich využitie ako dôležitého nástroja fiškálnej decentra-
lizácie v SR.
1. Teoretické východiská uplatňovania majetkových daní
Na tomto mieste uvedieme stručne len základné východiská zdanenia majetku, te-
oretické zdôvodnenie používania majetkových daní a základné zásady daňového ur-
čenia, t. j. prečo sú majetkové dane spravidla daňami miestnymi (lokálnymi).
Pri hľadaní odpovede na otázku, čo je vlastne dôvodom zdaňovania majetku, sa
musíme vrátiť k základným princípom horizontálnej spravodlivosti zdanenia, a to
k zdaneniu podľa úžitku a podľa platobnej schopnosti. Princíp úžitku pri zdaňovaní
bohatstva spočíva v tom, že verejné služby zvyšujú hodnotu nehnuteľností a ich vlast-
níci by teda mali platiť za tieto služby buď formou dane alebo špecifických poplatkov.
Zdanenie majetku má ďalšie teoretické zdôvodnenie, ktoré vyplýva z úžitku, ktorý so
sebou nesie samotná držba majetku. Držba majetku spravidla vytvára ekonomické
a politické výhody vlastníka. Pri skúmaní princípu horizontálnej spravodlivosti zda-
nenia podľa platobnej schopnosti musíme siahnuť opäť do histórie. Hnuteľný majetok
(napr. dobytok) ako aj nehnuteľnosti boli vždy vhodným ukazovateľom „ekonomickej
sily“ daňovníka a zároveň vyjadrovali aj schopnosť jeho daňovej úhrady. Schopnosť
daňovej úhrady pochádzala z príjmu získaného predajom tovarov a služieb, ktorý
dosiahne daňovník vhodným využívaním majetku. To je základ, prečo sa majetkové
dane používajú aj ako ekonomický stimul zhodnocovania majetku. Bez zhodnotenia
majetku vlastník nie je schopný daňovej úhrady. Zdanenie majetku sa často chápe
aj ako forma spoločenskej regulácie nerovnomerného rozdelenia bohatstva v spoloč-
nosti. Samozrejme, že okrem týchto dôvodov, plní zdanenie majetku aj svoju fiškálnu
funkciu.
V mnohých teoretických prácach sa považuje pôda za najvhodnejšiu daňovú zá-
kladňu. Výnosy z pôdy majú charakter ekonomickej renty (výnos výrobného faktora
s neelastickou ponukou), a výhodou je, že nedochádza pri jej zdaňovaní k „absolútnej
strate“ pre spoločnosť. Zdaňovanie pôdy vytvára priaznivé stimuly pre ekonomické
využívanie tohto výrobného faktora.
Dôvody zdaňovania majetku sú teda rôzne. Princíp zdanenia podľa úžitku bude
viesť k uplatneniu diferencovaných daní podľa rôznych druhov nehnuteľného majet-
ku, princíp podľa platobnej schopnosti k uplatneniu globálnych a osobných daní z čis-

tej hodnoty majetku. V súčasnosti prevláda v daňových systémoch vo svete majetková
daň z nehnuteľností, pričom majetková daň z hnuteľných vecí sa používa zriedkavejšie
(spravidla hnuteľné veci vyššej hodnoty, napríklad lietadlá, lode, jachty, atď.).
Prečo sa majetkové dane uplatňujú vo väčšine krajín sveta ako dane miestne? Daňo-
vé, resp. rozpočtové určenie ako súbor pravidiel stanovuje, do ktorého stupňa sústavy
verejných rozpočtov a v akom rozsahu plynie výnos tej ktorej dane. V teórii a v praxi
sa vedú o daňovom určení rozsiahle diskusie. R. A. Musgrave a P. B. Musgraveová
uvádzajú vo svojej klasickej učebnici o verejných financiách, že na miestnej úrovni
je vhodné uplatniť dane, ktorých základňa je nehnuteľná (napr. daň z pôdy) a trvale
zviazaná s konkrétnym miestom alebo lokalitou. [1, s. 439]. Aj poplatky sa uplatňujú
z tohto dôvodu predovšetkým na miestnej úrovni. Možno konštatovať, že uvedené
základné zásady daňovej teórie pri zdanení majetku boli pri tvorbe daňového systé-
mu SR rešpektované, a preto sú majetkové dane v SR koncipované ako dane miestne
(lokálne).
2. Druhy majetkových daní
Majetkové dane klasifikujeme podľa rôznych hľadísk. Najvšeobecnejšie sa zdaňuje
buď držba majetku k určitému dňu, v zahraničnej literatúre M. Wilkinson uvádza túto
daň ako ročnú majetkovú daň [3, s.160], alebo prevod/transfer majetku. Podľa tohto
kritéria rozdeľujeme majetkové dane na:
• majetkové dane stavové, pri ktorých sa zdaňuje majetok podľa stavu, ktorý je vo
vlastníctve alebo v prenájme alebo v držbe daňovníka k určitému presne vymedze-
nému dňu, napr. v SR v súčasnosti uplatňovaná daň z nehnuteľností podľa stavu
k 1.1. príslušného roka. V zahraničí sa uplatňuje táto daň aj ako daň z bohatstva
(tax on wealth);
• majetkové dane transferové zdaňujú transakciu, resp. transfer alebo zmenu vlast-
níctva majetku z rôzneho titulu, napr. daň z dedičstva, daň z darovania, daň z pre-
vodu a prechodu nehnuteľností. J. E. Stiglitz uvádza, že hlavným zámerom daní
z dedičstva a darovania je čiastočne eliminovať akumuláciu bohatstva. [2, s. 557].
Mnoho autorov sa zaoberá uplatnením týchto daní, uvádzajú klady a zápory tohto
zdanenia a argumenty za a proti tomuto zdaneniu. Transferové dane majetkové sa
v SR v súčasnosti neuplatňujú (2010), boli zrušené v roku 2004 v rámci uplatnenej
daňovej reformy a od 1. januára 2005 nie sú súčasťou daňovej sústavy SR.
Ďalším kritériom je predmet zdanenia; podľa toho ide o:
305

• majetkové dane z hnuteľných vecí (spravidla tie, ktoré majú vyššiu hodnotu, ako
306
napríklad lietadlá, lode, jachty). Táto skupina majetkových daní sa v daňovom sys-
téme SR nepoužíva;
• majetkové dane z nehnuteľností: pôda, budovy, stavby, byty, nebytové priestory,
atď. Tieto dane sa uplatňujú ako dane miestne (lokálne) v daňovom systéme SR a sú
rozpracované v ďalšej časti príspevku.
Diskutovanými sú aj otázky vhodného výberu a uplatnenia základných a dopln-
kových prvkov daňovej techniky, predovšetkým daňového základu a daňovej sadzby,
ktoré významne ovplyvňujú daňové zaťaženie daňovníkov a výšku daňových príjmov
miestnych rozpočtov.
Ak pre daňový základ použijeme peňažné vyjadrenie hodnoty majetku, potom je
dôležité oceňovanie zdaniteľného majetku pre daňové účely. Oceňovanie majetku pre
daňové účely je spravidla nižšie ako je jeho trhová hodnota a skutočná hodnota. Od-
haduje sa, že priemerná hodnota majetku pre daňové účely v USA predstavuje asi 33
% trhovej hodnoty. [1, s. 385]. Z hľadiska princípu spravodlivosti je nevyhnutné dife-
rencovane zakomponovať do daňového základu a výšky daňových sadzieb aj odlišnú
kvalitu majetku, lokalitu a ostatné dôležité parametre. Je teoretickým a praktickým
problémom, do akej miery a ako zabudovať aj technické, ekonomické, ekologické,
sociálne, resp. iné parametre do daňovej legislatívy majetkových daní.
3. Majetkové dane uplatňované v Slovenskej republike
V SR sa od 1. januára 2005 uplatňujú majetkové dane ako miestne dane podľa zá-
kona [4], ktoré sa stali súčasťou fiškálneho systému územnej samosprávy. Na základe
tohto zákona sa realizovali základné zámery fiškálnej decentralizácie a orgány miest-
nej samosprávy dostali do rúk kompetencie, na základe ktorých v intenciách citova-
ného zákona ovplyvňujú svoje finančné zdroje a rozhodujú o finančných zdrojoch
rozvoja obce, mesta alebo regiónu.
A. Obec ako správca miestnych daní môže zaviesť a vyberať miestne dane:
• daň z nehnuteľností: daň z pozemkov
• daň za psa
daň zo stavieb
daň z bytov
•
daň za užívanie verejného priestranstva

• daň za ubytovanie
• daň za predajné automaty
• daň za nevýherné hracie automaty
• daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta
• daň za jadrové zariadenie
B. Obec musí vyberať poplatky:
• poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady
C. Vyšší územný celok (VÚC) môže zaviesť daň z motorových vozidiel .
Z uvedeného prehľadu je zrejmé, že niektoré dane sú typické majetkové dane,
niektoré sú dane za služby (napr. daň za ubytovanie, daň za vjazd a zotrvanie motoro-
vého vozidla v historickej časti mesta), niektoré sú typickým poplatkom (poplatok za
komunálne odpady a drobné stavebné odpady). Všetky miestne dane sú fakultatívne,
okrem poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ktorý je povinný.
O ich uložení rozhoduje obec alebo VÚC vo všeobecne záväznom nariadení (VZN)
podľa finančných potrieb. Zároveň rozhoduje aj o výške daňových sadzieb. Prehľad je
znázornený v tabuľke 1.
Miestne dane
Správa daní a daňové určenie majetkových daní SR (2010)
Druh dane/
poplatku
Štátny
orgán*
Daňové
určenie
Tabuľka 1
Daň nehnuteľností:
- daň z pozemkov fakultatívna obec obec rozpočet obce
- daň zo stavieb fakultatívna obec obec rozpočet obce
- daň z bytov
Ostatné miestne dane:
fakultatívna obec obec rozpočet obce
- daň za psa fakultatívna obec obec rozpočet obce
- daň za užívanie verejného fakultatívna obec obec rozpočet obce
- daň za ubytovanie fakultatívna obec obec rozpočet obce
- daň za predajné automaty fakultatívna obec obec rozpočet obce
- daň za nevýherné hracie prístroje fakultatívna obec obec rozpočet obce
- daň za vjazd a zotrvanie motorového
vozidla v historickej časti mesta
fakultatívna obec obec rozpočet obce
- daň za jadrové zariadenie fakultatívna obec obec rozpočet obce
- poplatok za komunálne odpady
a drobné stavebné odpady
povinný obec rozpočet obce
Daň z motorových vozidiel fakultatívna
VÚC
daňový
úrad
rozpočet VÚC
* Štátny orgán, ktorý rozhoduje o uložení dane.
307

Zdroj: Zákon č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne
odpady a drobné stavebné odpady s účinnosťou od 1. januára 2005, vlastné spracovanie.
308
Z predchádzajúceho textu a tabuľky 1 vyplýva, že v sústave majetkových daní, ktoré
sú koncipované ako miestne dane, má územná samospráva významné rozhodovacie
právomoci.
V ďalšom texte a v tabuľkách uvedieme prehľad základných prvkov daňovej techni-
ky dane z nehnuteľností (daň z pozemkov, daň zo stavieb a daň z bytov) a právomoci
správcov daní pri ich uplatnení.
Predmet dane
rozčlenenie pozemkov
na území SR vedené
v katastri v tomto členení
orná pôda, chmeľnice,
a) vinice, ovocné sady
b) trvalé trávne porasty
c) záhrady
d) lesné pozemky,
na ktorých sú hospodárske
lesy a ochranné lesy
e) rybníky s chovom rýb
a ostatné hospodársky
využívané vodné plochy
zastavané plochy
f) a nádvoria
g) stavebné pozemky
ostatné plochy s výnimkou
h) stavebných pozemkov
Základné prvky daňovej techniky dane z pozemkov
Tabuľka 2
Základ dane v eurách (ZD) Sadzba dane
Hodnota pozemku bez porastov určená
vynásobením výmery pozemkov v m 2 a hodnoty
za 1 m 2 uvedenej v prílohe č. 1 zákona
Hodnota pozemku bez porastov určená
vynásobením výmery pozemkov v m 2 a hodnoty
za 1 m 2 uvedenej v prílohe č. 1 zákona
Hodnota pozemku určená vynásobením výmery
pozemkov v m 2 a hodnoty za 1 m 2 uvedenej
v prílohe č. 2 zákona
Hodnota pozemku bez porastov určená
vynásobením výmery pozemkov v m 2 a hodnoty
za 1 m 2 podľa platných predpisov o stanovení
všeobecnej hodnoty majetku
Hodnota pozemku určená vynásobením
výmery pozemkov v m 2 a hodnoty za 1 m 2 podľa
platných predpisov o stanovení všeobecnej
hodnoty majetku
Hodnota pozemku určená vynásobením výmery
pozemkov v m 2 a hodnoty za 1 m 2 uvedenej
v prílohe 2 zákona
Hodnota pozemku určená vynásobením výmery
pozemkov v m 2 a hodnoty za 1 m 2 uvedenej
v prílohe 2 zákona
Hodnota pozemku určená vynásobením výmery
pozemkov v m 2 a hodnoty za 1 m 2 uvedenej
v prílohe 2 zákona
0,25 % zo ZD
0,3 % pre BA
0,25 % zo ZD
0,3 % pre BA
0,25 % zo ZD
1,00 % pre BA
0,90 % pre BA
0,25 % zo ZD
0,3 % pre BA
0,25 % zo ZD
0,3 % pre BA
0,25 % zo ZD
1,00 % pre BA
0,90 % pre BA
0,25 % zo ZD
1,00 % pre BA
0,90 % pre BA
0,25 % zo ZD
1,00 % pre BA
0,90% pre BA
Zdroj: : Zákon č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drob- drob-
né stavebné odpady s účinnosťou od 1.1.2005, vlastné spracovanie.

Správca dane môže VZN ustanoviť, resp. zmeniť:
1.
hodnotu pozemkov nasledujúco:
a)
b)
c)
namiesto nulovej hodnoty pozemku v prílohe č. 1 zákona použije hodnotu
pozemku za m 2 uvedenú vo VZN. Takto určená hodnota pozemku nesmie
presiahnuť 50 % hodnoty pozemku podľa prílohy 1 určenej za okres, do
ktorého príslušné katastrálne územie patrí;
ďalej hodnotu pozemku zistenej podľa prílohy č. 2 zákona môže použiť
hodnotu pozemku za m 2 uvedenú vo VZN;
ďalej hodnotu pozemku zistenej podľa platných predpisov o stanovení
všeobecnej hodnoty majetku zákona použije hodnotu pozemku za m 2
uvedenú vo VZN,
2. sadzbu dane nasledujúco:
podľa miestnych podmienok v obci alebo v jej časti znížiť alebo zvýšiť s účinnos-
ťou od 1.1. príslušného zdaňovacieho obdobia. Správca dane môže podľa miestnych
podmienok zvýšiť ročné sadzby dane tak, že niesmie prekročiť 20-násobok najnižšej
ročnej sadzby dane z pozemkov určenej správcom dane vo VZN a pri dani za pozem-
ky funkčne spojené so stavbou jadrového zariadenia nesmie presiahnuť 100-násobok
ročnej sadzby dane podľa tabuľky až o 100 %.
309

a)
310
Základné prvky daňovej techniky dane zo stavieb
Predmet dane Základ dane
stavby na bývanie a drobné stavby, ktoré majú
doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu
b) stavby na pôdohospodársku produkciu,
skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, sklady
na vlastnú pôdohospodársku produkciu, atď.
c)
celková výmera
zastavanej plochy
v m 2 podľa stavu k 1.1.
zdaňovacieho obdobia
(zastavaná plocha je
pôdorys stavby na
úrovni najrozsiahlejšej
nadzemnej časti stavby)
stavby rekreačných a záhradkárskych chát
a domčekov na individuálnu rekreáciu „
d) samostatne stojace garáže
a samostatné stavby hromadných garáží
a stavby určené alebo používané
na tieto účely postavené mimo bytových domov
e)
f)
priemyselné stavby a stavby slúžiace energetike,
stavby slúžiace stavebníctvu,stavby využívané
na skladovanie vlastnej produkcie, vrátane
stavieb na vlastnú administratívu
a administratívnych budov
stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú
činnosť, skladovanie, administratívu súvisiacu
s ostatným podnikaním a so zárobkovou
činnosťou podnikateľskú a zárobkovú činnosť,
skladovanie a administrativu
g) ostatné stavby
„
„
„
„
„
Tabuľka 3
Sadzba dane
(ako základná ročná
sadzba dane v eur/
m 2 za každý aj
začatý m 2 zastavanej
plochy)*
0,033 eur/m 2
0,399 eur/m 2 v BA
0,033 eur/m 2
0,399 eur/m 2 v BA
0,033 eur/m 2
1,195 eur/m 2 v BA
0,033 eur/m 2
1,594 eur/ m 2 v BA
0,033 eur/m 2
3,585 eur/m 2 v BA
0,033 eur/m 2
8,299 eur/m 2 v BA
0,033 eur/m 2
2,191 eur/m 2 v BA
Zdroj: Zákon č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné
stavebné odpady s účinnosťou od 1. januára 2005, vlastné spracovanie.
* Poznámka: Základné ročné sadzby dane sa zvyšujú pri viacpodlažných stavbách najviac o 0,33 eura
za každé ďalšie nadzemné podlažie, pričom nadzemné podlažie je každé podlažie, ktoré nemá úroveň
podlahy alebo jej časť nižšie než 0,80 m pod najvyšším bodom priľahlého terénu v pásme širokom 5 m
po obvode stavby.

Správca dane môže podľa miestnych podmienok znížiť alebo zvýšiť ročné sadzby
dane pri všetkých druhoch stavieb VZN s účinnosťou od 1. januára príslušného zda-
ňovacieho obdobia. Takto určená ročná sadzba dane zo stavieb pri stavbách nesmie
presiahnuť 40-násobok najnižšej ročnej sadzby dane zo stavieb určenej správcom dane
vo VZN pre stavby.
U dani z bytov sa budeme na tomto mieste zaoberať len dvomi základnými prv-
kami daňovej techniky, a to základom dane a sadzbou dane. Základom dane z bytov
je celková výmera podlahovej plochy v m 2 podliehajúca dani. Sadzba dane z bytov je
0,033 eura/m 2 za každý aj začatý m 2 podlahovej plochy bytu a nebytového priestoru
v bytovom dome.
Aké sú právomoci správcu dane u tejto dani? Správca dane môže podľa miestnych
podmienok v obci alebo jej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území znížiť alebo
zvýšiť s účinnosťou od 1.1. príslušného zdaňovacieho obdobia sadzbu dane z bytov:
• za byt VZN tak, aby takto ustanovená sadzba nepresiahla 40-násobok najnižšej
ročnej sadzby dane z bytov,
• za nebytový priestor VZN tak, aby takto ustanovená sadzba nepresiahla 10-náso-
daní
bok najnižšej ročnej sadzby dane za nebytový priestor.
4. Rozhodovacie právomoci orgánov územnej samosprávy v oblasti miestnych
Najvýznamnejším prvkom daňovej reformy SR v oblasti miestnych daní bolo posil-
nenie právomocí orgánov územnej samosprávy pri rozhodovaní o ich uplatnení. Tým
sa zrealizovala fiškálna decentralizácia v SR nasledujúco:
a) u dani z nehnuteľnosti má správca dane (obec) tieto právomoci:
•
•
rozhodovanie o uložení dane (všetky tri dane okrem poplatku za
komunálne odpad a drobné stavebné odpady)
rozhodovanie o výške daňového základu a daňových sadzieb:
a) daň z pozemkov: rozhodovanie o výške daňového základu
a daňových sadzieb
b) daň zo stavieb: rozhodovanie o výške daňových sadzieb
c) daň z bytov: rozhodovanie o výške daňových sadzieb
311

312
b) u ostatných miestnych daní má obec ako správca daní tieto právomoci:
•
•
•
•
•
•
daň za psa; určuje výšku daňových sadzieb bez obmedzenia, splátky
dane, lehoty splatnosti splátok dane, spôsoby preukazovania vzniku
a zániku daňovej povinnosti, podrobnosti a náležitosti oznamovacej
povinnosti, prípadné oslobodenia od dane alebo zníženia dane
a spôsob vyberania dane,
daň za užívanie verejného priestranstva; určuje výšku daňových sadzieb
bez obmedzenia, náležitosti a lehotu oznamovacej povinnosti platiteľa
dane, spôsoby vyberania dane, splátky dane a lehotu splatnosti dane,
prípadné oslobodenia od dane alebo zníženia dane,
daň za ubytovanie; určuje výšku daňových sadzieb bez obmedzenia,
náležitosti a lehotu oznamovacej povinnosti platiteľa dane, rozsah
a spôsob vedenia preukaznej evidencie na účely dane, spôsoby
vyberania dane, náležitosti potvrdenia o zaplatení dane, lehoty
a spôsoby jej odvodu obci, prípadné oslobodenia od dane alebo
zníženia dane,
daň za predajné automaty; určuje výšku daňových sadzieb bez
obmedzenia, spôsob vyberania dane, rozsah a spôsob vedenia
preukaznej evidencie na účely dane, jej náležitosti a spôsob
identifikácie predajných automatov, podrobnosti a náležitosti
predajných automatov, prípadné oslobodenie od dane alebo zníženia
dane, splátky dane a lehoty splatnosti splátok dane,
daň za nevýherné hracie automaty; určuje výšku daňových sadzieb
bez obmedzenia, spôsob vyberania dane, rozsah a spôsob vedenia
preukaznej evidencie na účely dane, jej náležitosti a spôsob identifikácie
nevýherných hracích automatov, podrobnosti a náležitosti predajných
automatov, prípadné oslobodenie od dane alebo zníženia dane, splátky
dane a lehoty splatnosti splátok dane,
daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta;
určuje výšku daňových sadzieb bez obmedzenia, ďalej obec vymedzí
vo VZN historickú časť mesta, alebo určí paušálnu daň a podmienky
jej uplatnenia, podrobnosti a náležitosti a lehotu oznamovacej
povinnosti, prípadné oslobodenie od dane alebo zníženia dane, splátky
dane a lehoty splatnosti splátok dane,

•
daň za jadrové zariadenie; sadzby dane sú stanovené v daňovom
zákone pre Jaslovské Bohunice a Mochovce podľa pásma v oblasti
ohrozenia v eur/m 2 , ďalej sú v zákone stanovené vznik a zánik daňovej
povinnosti, oznamovacia povinnosť, vyrubenie dane a platenie dane.
Obec vo VZN určí v súlade so zákonom sadzbu dane, začlenenie obce
do pásma, podrobnosti a náležitosti oznamovacej povinnosti, prípadné
oslobodenia od dane a podmienky uplatnenia tohto oslobodenia
c) u dane z motorových vozidiel ide o nasledujúce rozdelenie právomocí:
•
•
•
•
•
VÚC má právomoc uložiť daň z motorových vozidiel ,
VÚC môže oslobodiť od dane niektoré motorové vozidlá, resp. znížiť
daň podľa zákona, určiť podmienky oslobodenia alebo zníženia
dane,
VÚC môže určiť sadzby dane z motorových vozidiel, ktoré nesmú byť
nižšie, ako predpisuje príloha č. 4 zákona,
VÚC musí zaslať VZN DR SR, ktorým zaviedol daň, a ostatné
náležitosti, t. j. daňové sadzby, prípadné oslobodenia a podmienky
tohto oslobodenia,
správcom dane je príslušný miestne príslušný daňový úrad podľa
zákona.
Otázkou je, do akej miery tieto právomoci, dané daňovou legislatívou, príslušné or-
gány územnej samosprávy skutočne využívajú, a to s cieľom posilniť finančnú stabilitu
a rozvoj svojej obce, resp. svojho spravovaného územia.
5. Využitie daňových nástrojov v systéme fiškálnej decentralizácie
Kompetencie a zodpovednosť musia byť v každom systéme riadenia vybilancované.
Zvýšenie kompetencií a zodpovednosti orgánov územnej samosprávy by mali zname-
nať aj rast daňových príjmov ich rozpočtov.
Od 1. januára 2005 začala plynúť do rozpočtov územnej samosprávy podielová
daň, t. j. daň z príjmov fyzických osôb, a to vo výške 70,3 %. Objemovo a percentuálne
sa táto daň stala jedným z najvýznamnejších príjmov rozpočtov obcí. Samotný výnos
plynie do rozpočtu každej obce podľa zložitého mechanizmu kritérií a koeficientov
priradených k jednotlivým kritériám. Kritériá vychádzajú z princípu solidarity roz-
deľovania výnosu tejto dane. [5].
313

314
Podľa zákona o ŠR na rok 2010 sa zo štátneho rozpočtu v roku 2010 poskytujú do
rozpočtov obcí a do rozpočtov VÚC aj dotácie. [6]. Podľa prílohy č.5 zákona o ŠR na
rok 2010 ide o celkovú sumu 1 046 654 737 eur, z toho do rozpočtov obcí 645 666 693
eur a do rozpočtov VÚC 400 979 044 eur. Ide o finančné prostriedky rozpočtované
v kapitole „Všeobecná pokladničná správa“, ktoré neboli zahrnuté do fiškálnej decen-
tralizácie, a sú naďalej financované prostredníctvom dotácií zo ŠR. Sú určené na finan-
covanie sociálnych služieb, ako dotácie na záchranu a obnovu kultúrnych pamiatok,
ako dotácie na individuálne potreby obcí a ako dotácie na prenesený výkon štátnej
správy zabezpečovaný obcami a VÚC.
Podielové dane, dane z nehnuteľností, ostatné miestne dane, poplatky a dotácie
predstavujú stabilné príjmy rozpočtov obcí a podielové dane, daň z motorových vozi-
diel a dotácie sú príjmami VÚC.
Ako využívajú obce a VÚC svoje rozhodovacie právomoci v uplatňovaní daňo-
vých nástrojov v rámci fiškálnej decentralizácie? Záujem sústredíme predovšetkým na
vývoj sadzieb daní z nehnuteľností, ktoré môžu svojím rozhodnutím územné samo-
správy najviac ovplyvniť. Podľa prieskumu uskutočneného „Podnikateľskou alianciou
Slovenska“ priemerné sadzby daní z nehnuteľností v SR v roku 2010 sú v porovnaní
s rokom 2004, keď ich výšku určoval štát a išlo o daňové sadzby pred daňovou refor-
mou, približne dvojnásobne vyššie. [7]. Daňové sadzby dane z nehnuteľnosti vzrást-
li najprudšie v roku 2005, kedy sa samosprávy prvýkrát slobodne rozhodovali o ich
výške. V ďalších rokoch sa rast výrazne spomalil a od roku 2008 sa priemerná sadzba
daní z nehnuteľností ustálila na úrovni dvojnásobku sadzieb roku 2004.
Ak porovnáme rok 2010 a 2009, sadzby daní z nehnuteľností sa v 84 okresoch
a mestských častiach Bratislavy v roku 2010 oproti minulému roku znížili v priemere
o 0,71 % a dostali sa pod úroveň roka 2008. Až v 46 okresoch sa daňové sadzby v roku
2010 nezmenili vôbec, v ďalších 18 okresoch územné samosprávy zmenili sadzby dane
v priemere o menej ako 1 %. I napriek súčasnému nepriaznivému vývoju v príjmoch
obcí, ktorý je ovplyvnený jednak finančnou krízou a jednak výpadkom podielu na
dani z príjmov fyzických osôb, je stagnácia vo vývoji daňových sadzieb nepochopiteľ-
ná. Ponúka sa jediné zdôvodnenie, že rok 2010 je volebným rokom aj pre predstavite-
ľov samospráv.
Napriek súčasnej stagnácii možno očakávať, že význam miestnych daní bude v dl-
hodobom horizonte rásť. Podľa štatistických údajov OECD majetkové dane v SR do-
sahujú 0,5 % HDP, zatiaľ čo priemer krajín OECD je 2,0 % HDP a EÚ15 dokonca 2,2

% HDP. Z uvedenej komparácie vyplýva, že tieto dane sú v SR relatívne nízke a per-
spektívne môžu byť pre samosprávy rastúcim zdrojom príjmov. [7] .
Pohyb jednotlivých sadzieb daní z nehnuteľností je odlišný. Najvýraznejší medzi-
ročný pokles zaznamenali sadzba dane za trvalé trávnaté porasty (-9,5 %) a sadzba
dane za zastavané plochy a nádvoria (-8,5 %). Priemerná sadzba dane za byty medzi-
ročne vzrástla o 0,3 %. Podobný nízky nárast zaznamenala aj sadzba dane zo stavieb
určených na bývanie (+0,6 %). Najväčší nárast bol vykázaný v sadzbách dane z ne-
hnuteľností v súvislosti s podnikaním, t. j. išlo o sadzby dane za nebytové priestory
určené na podnikanie (+4,1 %), sadzby daní z priemyselných stavieb (medziročný
nárast +1,5 %, nárast 2010/2004 až +227,9 %) a sadzby daní u ostatných stavieb na
podnikanie (medziročný nárast +2,1 %, nárast 2010/2004 + 205,3 %).
„Podnikateľská aliancia Slovenska“ v citovanej štúdii uvádza rebríček miest podľa
výšky daní z nehnuteľnosti, ktorý informuje, o koľko sa dane z nehnuteľnosti v 84
okresoch SR odlišujú od celoštátneho priemeru. [7]. Pomer výšky daní z nehnuteľ-
ností k celoslovenskému priemeru je vyjadrený v % a rebríček je každoročne zosta-
vovaný podľa dosiahnutého podielu v jednotlivých okresoch a mestských častiach
Bratislavy. V rokoch 2010 a 2009 1. miesto patrí Gelnici s 34,5 %-ným podielom,
2. miesto Sobranciam s 37,2 %-ným podielom, 3. miesto Medzilaborciam so 40,6
%-ným podielom. Presný 100,0 %-podiel na 49. mieste rebríčka zaznamenal Poprad,
50. miesto Veľký Krtíš (101,0 %-ný podiel). Najvyššie %-ne podiely v rebríčku obsadili
tieto okresy/mestá/mestské časti: 80. miesto Košice (156,9 %), 81. miesto Bratislava -
Petržalka (156,3 %), 82. miesto Bratislava - Podunajské Biskupice (158,2%), 83. miesto
Piešťany (172,8 %) a 84. miesto Bratislava - Staré Mesto s najvyšším %-ným podielom
v SR (181,1 %).
Záver
Presun rozhodovacej právomoci o miestnych daniach zo štátu na územné samo-
správy je základným predpokladom efektívnejšieho financovania, využívania a správy
verejných statkov na miestnej úrovni. Zároveň je prvým krokom vedúcim k zvyšova-
niu finančnej sebestačnosti a samofinancovania obcí, miest a VÚC.
315

Literatúra
[1] MUSGRAVE, R. A., MUSGRAVOVÁ, P. B.: Veřejné finance v teorii a praxi. Pra-
316
ha: Management Press, 1994. s. 439. ISBN 80-85603-76-4.
[2] STIGLITZ, J. E.: Economics of the Public sector. New York, London: W.W.
Norton & Company, 1988. s. 557. ISBN 0-393-95683-0.
[3] WILKINSON, M.: Taxation. London: The MacMillan Press LTD, 1992. s. 160.
ISBN 0-333-54236-3.
[4] Zákon č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne
odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov.
[5] Príjmy obcí na príjmoch ŠR v %. Žárska, E. - Repková, E.: SAMOSPRÁVA. Roz-
počtová matematika obcí sa mení. O živote a rozvoji obcí rozhoduje samospráva,
ale ani štát neostáva bokom. Dostupné na internete: http://www.civil.gov.sk/ar-
chiv/CASOPIS/2006/15/1534kr.htm
[6] Zákon č. 497/2009 Z.z. o štátnom rozpočte na rok 2010.
[7] Dane z nehnuteľnosti v roku 2010 nepatrne poklesli, 27. 1. 2010. Dostupné na in-
ternete: http://www.alianciapas.sk/menu_projekty_dan_z_nehnutelnosti_2010.
htm
Kontakt
doc. Ing. Gizela Lénártová, PhD.
Katedra malého a stredného podnikania
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Železničná 14
821 07 Bratislava
E-mail: gizela.lenartova@vsemvs.sk

Abstrakt
Kvalita vysokých škol a veřejná správa
doc. PhDr. Ján Liďák, CSc. – PhDr. Vladimír Srb, Ph.D.
Příspěvek se zabývá vztahem veřejné správy a hodnocením kvality vysokých škol
a přibližuje některé zahraniční zkušenosti z evropských zemí. Hodnocení kvality vy-
sokých škol je složitý problém, který nelze řešit jednoduchým měřením kvantitativ-
ních kritérií. Je třeba přehodnotit současný systém hodnocení kvality tak, aby více
odpovídal podmínkám praxe ve 21. století.
Klíčová slova: vysokoškolské instituce, veřejná správa, kvalita
Abstract
The quality of higher education institutions
and public administration
The article deals with the relation of public administration and the quality evaluation
of higher education institutions, bringing in foreign experience from European countries.
The quality evaluation of higher education institutions is a difficult issue that cannot be
solid by simple measurement of quantitative kriteria. It is necessary to reevaluate the
current quality evaluation system in such a way that it could better suit the experience
conditions of the twenty-first century.
Keywords: higher education institutions, public administration, quality
Dvacet let demokratického vývoje v ČR a ve SR přineslo mnoho významných změn
i do terciárního vzdělávání, především „odstátnění“ vysokých škol, návrat k akade-
mickým svobodám, které byly na území našich dvou států od středověku dodržovány,
nebo otevření vysokoškolského prostředí soukromým zřizovatelům. O významu so-
ukromých vysokých škol pro hospodářský rozvoj ČR a SR jsme se již zmínili v jednom
z našich předchozích příspěvků na konferenci VŠEMvs v Bratislavě. Dnes bychom se
chtěli zaměřit na problematiku posuzování kvality vysokých škol v ČR a ve SR.
317

318
Od konce devadesátých let 20. století, kdy došlo k legislativním změnám, které
umožnily vznik soukromých vysokých škol, došlo k výraznému kvantitativnímu roz-
voji terciárního vzdělávání. Výrazně větší počet studentů, o kterém se často hovoří
jako o faktoru snižování kvality výuky na vysokých školách 1 , však nepřinesl až vstup
soukromých institucí. Prudký nárůst počtu vysokoškolských studentů započal již
v devadesátých letech 20. století. Ani dnes netvoří studenti privátních vysokoškol-
ských vzdělávacích institucí většinu studentů.
V akademickém roce 1992/1993, kdy vznikly ČR a SR, studovalo na vysokých ško-
lách v ČR celkem 115 132 posluchačů, v akademickém roce 1998/ 1999 to bylo již
187 148 posluchačů, tedy přibližně o 40 % více než při vzniku našich států. [1]. V mi-
nulém akademickém roce, tedy v roce 2009/2010, studovalo na 44 českých soukro-
mých vysokých školách celkem 56 357 posluchačů, na veřejných školách však 333 580
studentů. Podíl studentů soukromých vysokých škol na celkovém počtu vysokoškol-
ských posluchačů je tak v současnosti přibližně 17 %. [2]. Podíl absolventů v uplynu-
lém akademickém roce ze soukromých vysokých škol pak činil v ČR jen necelých 15
%.
Za posledních dvacet let se významně proměnil i pohled na vysoké školy z hlediska
kvalitativního. Jak se dá ale měřit kvalita vysokých škol? Na základě jakých kritérií
můžeme objektivně stanovit, která vysoká škola je a která není kvalitní? A lze vůbec
nějakým adekvátním způsobem změřit kvalitu vysokoškolských pracovišť? Jedním
z ukazatelů při porovnávání kvality vysokých škol jsou mezinárodní žebříčky vyso-
kých škol a univerzit. Žebříčků je však hned několik. Každoročně vydává svoji zprávu
mezinárodní organizace hodnotících agentur IREG Observatory (International Ran-
king Expert Group Observatory on Academic Ranking and Excellence). V říjnu letoš-
ního roku vyšla zatím poslední zpráva tohoto sdružení. Nejstarší středoevropská vy-
soká škola, Univerzita Karlova, se umístnila na 231. místě světového žebříčku, druhou
z českých vysokých škol je pak Masarykova univerzita v Brně na 817. místě.
Nejlepší slovenskou vysokou školou v žebříčku je Univerzita Komenského na 799.
místě. [3]. V českém akademickém prostředí je žebříček obvykle akceptován, přesto-
že výsledky českých univerzit nejsou příliš povzbudivé. Ve SR však například rektor
Univerzity Komenského opakovaně vyjádřil nesouhlas s tímto žebříčkem s tím, že
jiné hodnocení, například Ranking Web of World Universities, posouvá Univerzitu
Komenského na 431. místo. [4]. Zmíněné mezinárodní žebříčky vycházejí z vědecké
činnosti škol, mezinárodní spolupráce či kvality publikací. Národní žebříčky pak vy-
tvářejí i národní organizace v jednotlivých státech, žurnalisté či vědci. Ve SR vydává

žebříček vysokých škol „Akademická rankingová a ratingová agentúra“. Hodnocení
je podporováno „Agenturou na podporu výzkumu a vývoje“. Dlouhou tradici mají
žebříčky kvality vysokých škol v Polsku, kde se o sestavování starají především žur-
nalisté. Například deník „Rzeczpospolita“ sestavuje žebříčky nejen pro celé univerzity
a vysoké školy, ale i pro jednotlivé obory. Kvalitativní hodnocení se shoduje nebo se
velmi blíží i celosvětovému hodnocení. Polská žurnalistická kritéria kvality jsou slo-
žena z podmínek studia (15 %), vědecké stability (počet habilitovaných vyučujících za
poslední rok, počet vydaných publikací interních členů pracovišť apod.; 40 %), presti-
že školy (ocenění zaměstnanců a studentů škol, účast na SVOČ atd.; 30 %) a interna-
cionalizace školy (15 %) 1 .
Sestavení jakéhokoliv kvalitativního žebříčku však nelze brát příliš vážně. Zá-
leží totiž na mnoha faktorech, které nemůže žádný žebříček vzít do úvahy, například
délka existence vysoké školy, politické a sociální poměry ve sledované zemi, míra
vládní odpovědnosti za řízení vysokých škol, podíl prostředků ze státního rozpočtu
na vědu a výzkum, uplatnění absolventů v praxi atd.
Stanovení nějakých kvalitativních kritérií je však v současné společensko – eko-
nomické situaci více než potřebné, aby orgány veřejné správy získaly alespoň něja-
ký instrument k přerozdělování nedostačujících prostředků ze státního rozpočtu pro
veřejné a státní vysoké školy. V případě zavedení alespoň minimálních objektivních
kritérií by pak ale jistě stálo za úvahu začlenit do přerozdělovacího procesu i školy
soukromé, které budou dosahovat stanovených kritérií. Jsme ale opět u otázky, zda lze
vůbec nějaká kritéria kvality stanovit.
Kvalitu vysokých škol má v ČR i ve SR hodnotit tzv. akreditační komise. V ČR jde
o samostatný orgán veřejné správy, jehož rozhodnutí nelze změnit rozhodnutím žád-
ného jiného orgánu. Ve SR je Akreditační komise poradním orgánem Ministerstva
školství SR, které může rozhodnutí komise akceptovat nebo nikoliv. Je třeba podo-
tknout, že hlavním rozdílem při posuzování kvality vysokých škol v ČR a ve SR je
neexistence standardů a kritérií pro posuzování akreditačních žádostí v ČR a velmi
propracovaný, i když rovněž často kritizovaný, systém hodnocení ve SR.
Podívejme se nyní na některá kritéria, na základě kterých se obecně posuzuje v čes-
kém a slovenském prostředí kvalita vysokých škol a jednotlivých oborů a programů.
Jedním z nejsledovanějších kritérií je publikační činnost akademických pracovníků
1 Poslední žebříček polských škol lze nalézt na adrese http://www.perspektywy.pl/
pdfy/rankingi/2009/wyzsze/90najlepszych_uczelni_akademickich_glowna.pdf.
319

(ta se sleduje i při mezinárodním porovnávání i srovnávání v některých národních
žebříčcích, například v Polsku). Jistě, každý akademický pracovník musí nejen vyu-
čovat, ale především sám pracovat na svém dalším odborném růstu, který lze vykazo-
vat právě prostřednictvím publikací. Ale jak se vůbec hodnotit kvalita publikačních
výstupů? Tato kvalita je dnes obecně představována množstvím tzv. ohlasů publikací.
Tyto ohlasy ale, podle našeho názoru, rovněž nemusejí vypovídat nic o kvalitě auto-
ra či instituce, ze které pochází. Již před více než deseti lety napsala česká historička
I. Čornejová mírně ironický článek s názvem „Jak být vědcem“, kde upozornila na
možnost, že nejvíce citací získají ti autoři, jejichž práce nebudou vědeckou obcí příliš
respektovány a budou s autorem nejvíce polemizovat. [5]. Takový autor však splní
nejrychleji kvantitativní citační kritéria pro habilitační řízení či pro hodnocení kvality
jeho vysoké školy. Se skutečnou kvalitou vědecké práce to však bude mít opět jen málo
společného.
320
Další kritérium, které bývá pečlivě sledováno, je množství publikovaných textů
v impaktovaných časopisech. Těch je ale v oblasti společenských věd v celé střední
Evropě nedostatek, proto je počet článků a studií českých a slovenských autorů v těch-
to periodicích velmi omezený, a to převážně nikoliv z důvodů nízké odborné kvality
autora či jeho instituce. Velkou roli při publikování v domácích časopisech mohou
hrát i osobní vazby a vztahy animozity či přátelství, která tak mohou významně ovliv-
nit i kvantitativní kritéria pro určování kvality.
V poslední době se ozývá z českých veřejných škol, obdobně jako z již uvedených
míst veřejné správy, volání po snížení počtu studentů, které by mělo zlepšit kvalitu
vysokých škol. V rozhovoru pro časopis Euro nedávno řekl děkan Filozofické fakulty
Univerzity Karlovy v Praze M. Stehlík: „Pokud chceme připravit absolventy pro vý-
jimečnou kariéru, musíme se jim řádně věnovat, takže nejde vzdělávat 150 historiků
ročně, ale pečovat o třicet čtyřicet kvalitních.“ [6]. Znamená to tedy, že při vyšším
počtu studentů musí škola „produkovat“ jen nekvalitní absolventy? Korelace mezi
počtem studentů a kvalitou vysoké školy není nijak upravena či prokázána. Vyšší po-
čet studentů znamená jen vyšší nároky na připravenost vysoké školy tento jev zvlád-
nout, což zejména u škol veřejných může být problém. Jako kritéria kvality by tak ale
mohly sloužit jen takové ukazatele, jakými je například počet diplomantů na jednoho
učitele.
Veřejná správa by měla, dle našeho názoru, aktivněji vstupovat do procesu kontroly
kvality vysokých škol. Akreditační komise jsou složeny z vysokoškolských odborníků.
Kontrolu kvality škol tak v českém i slovenském prostředí provádí osobnosti, které

jsou či mohou být rovněž předmětem kontroly. Zatímco v jiných oblastech lidské čin-
nosti jsou kontrolní instituce zřízené veřejnou správou důsledně odděleny od kontro-
lovaných subjektů (viz např. činnost České/ Slovenské obchodní inspekce, inspekce
životního prostředí apod.), v případě kontroly kvality vysokých škol akademičtí pra-
covníci zase kontrolují jiné akademické pracovníky. Tento ojedinělý kontrolní mecha-
nismus sám o sobě skýtá jistá rizika neobjektivity, obdobně jako by například o kvalitě
pekařských výrobků v jednom městě rozhodovali jen majitelé pekařství ostatních.
V některých státech EU (například v sousedním Rakousku) funguje speciální
akreditační komise jen pro soukromé vysoké školy. Aby získaly akreditaci studijní-
ho programu, musejí soukromé subjekty, kterých dnes působí v Rakousku 13 a mají
přibližně 6 000 studentů 2 , splnit objektivní akreditační kritéria, jejichž dodržování
kontroluje právě Rakouská akreditační komise. Kromě jasně stanovených pravidel pro
určování kvality škol je z vybraných členů akreditační komise zřízena ještě tříčlenná
komise pro stížnosti 3 , jejímž cílem je přezkoumávat rozhodnutí komise, aby nedo-
šlo k porušení pravidel. Kvalita vysokých škol se pak posuzuje ve třech fázích. První
je tzv. kvalita vstupů, zkoumající dodržování platných právních předpisů a nařízení
ze strany zkoumané školy. V této fázi je škola hodnocena především zahraničními
experty, aby nedošlo, jak prostřednictvím svých internetových stránek říká samotná
Rakouská akreditační komise, k ovlivňování ze strany zájmových skupin. [7]. Ná-
sledně je hodnocena procesní kvalita, tedy kvalita výuky, komunikace, kompetence
jednotlivých aktérů vzdělávání apod. I zde komise garantuje transparentnost, neboť
rozhoduje na základě jasných pravidel a kritérií. Naposledy je hodnocena kvalita vý-
stupů, prostřednictvím rozhovorů s absolventy či nezávislými posuzovateli a je samo-
zřejmé, že hlavním kritériem je zhodnocení výstupů pro praxi (např. zaměstnanost
absolventů apod.).
Velmi zajímavé je složení Instituce pro akreditace a zajištění kvality švýcarských
vysokých škol. Instituce pracuje jako nezávislý orgán veřejné správy, kde většina čle-
nů jsou odborníci z praxe (např. členové obchodních komor či mediálních agentur,
úředníci státních úřadů, redaktoři či zaměstnanci vysokých škol – akreditačních od-
dělení). Švýcarská akreditační instituce hodnotí především kvalitu pro praxi. Pohled
akreditační komise i její řízení má být vizionářské, jak je uvedeno v pravidlech pro
fungování akreditační komise. [8]. Instituce má totiž poskytnout prostor pro inova-
2 Většina rakouských soukromých vysokých škol se řadí mezi elitní a výběrové školy,
jejichž absolventi odcházejí do nejprestižnějších profesí v Rakousku i v zahraničí.
3 Rakouská akreditační komise má celkem osm členů.
321

ce a modernizaci, která povede k efektivnějšímu využití financování vysokých škol
a uplatnění absolventů v praxi. Přibližně jednou za pět let se podrobují vysoké školy
ve Švýcarsku tzv. auditu kvality, při kterém se hodnotí řízení vysoké školy z hlediska
efektivity, plnění celkové strategie, t. j. dlouhodobých záměrů škol, procesy evaluace
a autoevaluace, personální rozvoj či internacionalizace školy. Závěrečná hodnocení
ze strany akreditačního orgánu mají spíše doporučující charakter pro zlepšení chodu
a efektivity školy.
322
Šestnáct akreditačních komisí z celé Evropy tvoří od roku 2003 Evropské konsor-
cium pro akreditace ve vysokém školství. Členy tohoto konsorcia nejsou komise z ČR
ani ze SR. Jedním z hlavních dokumentů je tzv. Code od Good Praktice, tedy Kodex
dobré praxe. Kodex deklaruje především transparentnost akreditací a chce garanto-
vat reliabilitu (spolehlivost) akreditačních rozhodnutí. Z těchto důvodů si klade za
cíl hodnotit kvalitu vysokého školství nejen prostřednictvím vysokoškolských exper-
tů, ale rovněž i pohledem externích odborníků z praxe. Kvalita práce komisí má být
podle kodexu zajišťována neustálým sebehodnocením akreditačních organizací a ne-
ustálým nezaujatým pohledem z venku. Kvalitu nemají dle kodexu hodnotit jen lidé
mimo hodnocenou instituci, ale i její samotní zaměstnanci, kterým musí jít o kvalitu
škol rovněž. Kodex požaduje, aby jasná kritéria pro akreditace a hodnocení kvality
vysokých škol byla řádně publikována a shodovala se po celém území EU a členských
států asociace. [9].
Z výše uvedených příkladů nám vyplývá, že pokusit se měřit kvalitu vysokých škol
by měli především nezávislí odborníci z praxe a zároveň by jedním z hlavních kritérií
měla být uplatnitelnost absolventů v praxi a jejich profesní růst po absolvování vysoké
školy. V ČR se nedávno objevila studie s názvem „Postavení vysokoškoláků a uplatně-
ní absolventů na pracovním trhu 2009.“ Z této studie mj. vyplynulo, které vysoké školy
mají více či méně nezaměstnaných absolventů. Soukromé vysoké školy jako celek mají
přibližně o půl procenta méně nezaměstnaných (2,4% oproti 3,0%) než veřejné vysoké
školy. Nadprůměrný počet nezaměstnaných měla například Přírodovědecká fakulta
UK v Praze, Textilní fakulta TU Liberec či Vysoká škola polytechnická Jihlava. Ze
soukromých vysokých škol pouze devět bylo mírně nad hranicí průměrné nezaměst-
nanosti absolventů. [10]. Jiné soukromé vysoké školy, například naše, výrazně uspěly
i v porovnání s tradičními vysokými školami. V případě ARC – VŠPSV byl evidován
v roce 2009 jen jediný nezaměstnaný absolvent.
Kvalita vysokých škol a měření této kvality by se měly stát předmětem diskusí od-
borníků z veřejné správy, a to hned z několika důvodů. V případě veřejných a státních

vysokých škol by kvalita školy mohla být jedním z kritérií pro udělování výše státních
dotací. V případě soukromých škol by veřejná správa měla stanovit jasná a ověřitelná
kritéria pro hodnocení kvality, zejména jako doporučení pro uchazeče, kteří by měli
pečlivě zvažovat, zda jim vybraná vysoká škola, bez ohledu na zřizovatele, umožní
získat vhodné zaměstnání či je vybaví praktickými dovednostmi a kompetenci pro
jejich profesní život.
323

Literatura
[1] Dostupné na internete: http://www.uiv.cz/soubor/4355.
[2] Dostupné na internete: http://www.uiv.cz/soubor/4309.
[3] Dostupné na internete: http://www.ireg-observatory.org/pdf/SCImago_SIR_
324
World_Report2010-GlobalRanking.pdf.
[4] Dostupné na internete: http://uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/subo-
ry/ novinky/100826_Stanovisko_Petit_press.pdf.
[5] ČORNEJOVÁ, I.: Jak být vědcem. In: Dějiny a současnost, č. 5, 1999.
[6] Dostupné na internete: http://iforum.cuni.cz/IFORUM-9883.html.
[7] Dostupné na internete: http://www.akkreditierungsrat.at/cont/de/arat_interne_
qs. aspx.
[8] Dostupné na internete: http://www.oaq.ch/pub/de/documents/Qualitaetspa-
pier_ d.pdf.
[9] Dostupné na internete: http://www.ecaconsortium.net/admin/files/assets/
subsites/1/documenten/1264159808_eca-code-of-good-practice-2004-rev2007.
pdf.
[10] Dostupné na internete: http://www.strediskovzdelavacipolitiky.info/downlo-
Kontakt
ad/Absolventi%20VS%202009%20Zprava%20Jan10.pdf.
doc. PhDr. Ján Liďák, CSc.
rektor
Academia Rerum Civilium – Vysoká škola politických a společenských věd
Ovčárecká 312
280 02 Kolín
Česká republika
E-mail: lidak@vspsv.cz
PhDr. Vladimír Srb, Ph.D.
Academia Rerum Civilium – Vysoká škola politických a společenských věd
Ovčárecká 312
280 02 Kolín
Česká republika
E-mail: srb@vspsv.cz

The conditions for citizen participation in the management
of a local community
Abstract
Dr. Renata Maćkowska
Citizen participation in power should become an integral part of local government
policies. This is a systematic process of identifying a problem, informing, raising in-
terest and creating commitment in different social groups. Organizations operating
on a regional and local level manifest a significant interest in public affairs and take
initiative towards representing their members, aiming to solve existing problems and
participate in joint projects.
ment
Keywords: citizen participation, local self-governemnt, contribution to manage-
Abstrakt
Podmienky účasti občanov v manažmente obcí
Účasť občanov pri vykonávaní moci by sa mala stať súčasťou politík miestnych správ.
Je to systematický proces identifikovania problému, informovania, zvyšovania záujmu
a vytvárania väzieb v rôznych sociálnych skupinách. Organizácie, ktoré pôsobia na re-
gionálnej a miestnej úrovni, jasne poukazujú na významný záujem o verejné záležitosti
a preberajú iniciatívu v reprezentácii ich členov, sústreďujúc sa na riešenie súčasných
problémov a na účasť v spoločných projektoch.
Kľúčové slová: účasť občanov, miestna samospráva, podpora manažmentu
Introduction
System transformation that leads to the creation of a democratic state, an introduc-
tion of the market economy mechanism, was characterized by a very dynamic decen-
tralization of the state authority which resulted in regaining territorial authority and
delegating many problems of local importance to its independent realization. The
nowadays present in Poland local, territorial authorities organization and connected
with it decentralization, the distribution of public resources, resulted from empower-
ing local and regional communities.
325

326
It sets new challenges for territorial authority structures, challenges in the scope
of initiating and organizing some activities, creating conditions indispensable for the
development of creativity and social initiatives.
Local council communities consist of the residents of territorial self-government,
that together with corresponding local communities self-government areas create a
municipality (gmina), county ( powiat) or voivodship (województwo) adequately. The
Constitution and local self-governments laws create the legal and social fundamen-
tals for the community. Local council communities at the municipality tier in the
legislative concept has been associated with a social category of the local community.
The residents of a municipality in accordance with the legal regulations create a lo-
cal council community – some kind of a specific social and economic system, the so
called teritary self-government corporation [9, p. 27], which includes – an area, resi-
dents and authority.
1. Prerequisites of local citizens’ active participation
Social participation is a crucial element for local self-governments existence, what
becomes very conspicuous in terms of an idea of democracy and citizens society. It
is a gradual process of problem identifying, arousing interest and involving different
social groups to the contribution towards a public projet in such a way, that the final
plan will be appropriate in terms of technical aspect as well as economically attractive
for local society. [10, p. 113].
At the municipality tier, social participation means “legal and public municipality self
government and its citizen partnership” [3, p. 41] implemented in order to local devel-
opment and based on three basic assumptions – legal, social, financial and technical.
Citizens participation in government authority should be a constant element of
self-government policy, what is very often claimed by local authorities, as citizen par-
ticipation in the decisions made by local self-government. Meanwile citizen involve-
ment can trigger many fears in local authorities, fears connected with a necessity to
consult, being evaluated, what is often connected with criticism. Important seems to
be a thorough analysis of participation conditions, and existing in this area barriers,
especially in the area of communication effectiveness, mutual understanding in terms
of local council communities. Self-government development realization is based on
social participation, citizen identificaaation with local community and a willingness
to participate in solving common problems seems indispensable.

Being active in local council communities is very often connected with voluntary,
grass roots citizen organization in groups and collaboration. The growing social in-
volvement is followed by transforming services consumers into active decision-mak-
ing partners. Citizens participation in the decision-making process, becomae a cata-
lyst to an economic development and contributes to strengthening and tightening of
all democratic processes, as well as to conflicts mitigation.
Self-government development shows that more and more organizations at the re-
gional and local tier demonstrates great interest in public issues and undertakes more
and more actively different initiatives on behalf of their members’ interests in order
to solve the existing problems and participating in joint projects.
Implementing partnership into the management is important, as it has the core
meaning to work out modern methods of management at the local tier. Very often the
local community itself does not create spontaneously partner representation by itself,
thus “whenever any social problems appear, when developing any projects, it is worth
by means of new social communicaton technologies, to enhance the creation of such
social partners”. [5, p. 28].
Managirial approach indicates some organizational similarities in public adminis-
tration features and a private sector, exposing the meaning of professional manage-
ment and effectiveness. Public administration is focused on performance understood
not only as a quality of its services but also the real changes in citizens’ lives that re-
sulted from it.
The managerial system in public administration should be based on a few basic
rules:
•
•
•
Friendly attitude to citizents, the office clients
Employees skills improvement in accordance with office clients require-
ments
Clear structures and acting procedures
In the process of public management system modernization – a transfer of best
managerial solutions, including public relations activities is indispensable in order to
communicate with the organization stakeholders.
327

328
2. Social ties within a local community
The basic role of territorial self-government is to satisfy municipality citizens needs
and solving the key problems. Local communities have in their own scope the satisfac-
tion of certain number of own needs, being able to inspire to activate its members to
some initiatives towards the common wellbeing. Common economic, social, cultural
and political interests of local communities result from common relations in a given ter-
ritory, based on similar experience. A discrepancy between local communities and gen-
eral social interest is the framework of local government bodies institutionalization.
Social involvement into public life is commonly considered as a prime indicator
of citizen society, even now not very common social benefit. Its thus worth consider- consider-
ing, that in research, [11] two out of a list of categories attached to a question, that
concern this issue are facing, relatively small but significant, percentage of those for
whom, social activity triggers certain fears or at least unsecuriy.
Thus “citizens active participation in problem solving of a territorial unit” is not
perceived by 5.6% respondents generally ( and even 8.3% representatives of City Halls
and Counties) as a factor contributing to integration ( it does not exclude a strange in
itself conclusion, that for this part of the questioned population a passive approach is
more favourable) and the same part has no opinion about.
On “Citizens’ entrepreneurial approach” 7.2% of all respondents provided negative
assessment, whereas 12.8% had no opinion. Facing an ongoing disappearance of the
citizen society, it would be very valuable if we were familiar with some justification of
their answers. Out of these and those earlier ansawers emerges a desired by the local
authorities, although not articulated expressis verbis, citizenship model, which not
only will not threaten its stability, but will be implemented in the scope and conditions
determined by them.
The essence of territorial self-government is expressed by individuals and social
groups abilities to initiate some activities for the common good of the local commu-
nity.The higher the social activity is, the more the citizens identify with it, the stronger
the need is to act towards the common good, and the higher they evaluate the sub-
jectivity of local authorities and their effectiveness and when they have a real pos-
sibility to influence the authorities decisions or municipallities’ development. Within
the framework of local self-government, there must exist some clear mechanism of
articulating the community interests.

An improvement of the communication between a self-government institutions
and a local community constitutes the basics of healthy local democracy rules and is
connected with a development of territorial unit.
3. Participation in the decision-making process
Local community, due to its specific everyday existence, needs some information,
that enhances an integration towards common goals. The community aware of the
situation in a territorial unit, is more willing to cooperate – active approach towards
the common good, to participate in the decision-making process.
Is more willing to get involved into local self-government, can participate in a strs-
tegic decisions making process to a wider extent. The decision-making process should
have the following characteristics [2, p. 30]:
1. It should be open.
2. All interested social groups should participate in it.
3. The information should be available to all interested.
4. The citizens interested in participation, should be provided with professional
help.
5. All interested, should be offered a chance to participate in the decision-making
process.
In this context the results of conducted research have become interesting. [11].
Involving citizens to manage ULS (units of local self-government) through a ref-
erendum can be a sign on one hand of an escape from reality and on the other a sign
of citizen participation in the governing process. Thus undesirable are the marginal
results of a survey of this issue.
It is very conspicuous the far – developed unwillingness to a referendum as a form
of authority execution and what follows – citizen participation in authority execu-
tion. Basically, there are no differences between tiers of local self-government in the
opinion about this. The least negative attitude to solving problems by referendum,
respondents present towards statutory decisions undertaken by the office – on aver-
age 75.9 % are against. The strongest backlash comes from the respondents of the City
Hall/council – 88.9 % and the weakest from the Marshal’s office – 68.8 %.
329

330
The only category, where respondents approve of the referendum – are the so called
“special issues” this is problems that are extremely rare.
Respondents approve of solving by referendum, matters that are difficult to com-
promise within the society – it is approved by on average 71.3 % of respondents and
the highest number indications from respondents comes from City halls, fewer about
68.8% and 69.9% respectively in Marshal’ Office and municipaliy’s office. This result
may indicate an escape from responsibility for controversial issues
Respondents support solving by referendum some strategic, economic decisions
such as for example, roads network, and what seems to be interesting, this solution is
not supported by The City Hall and Marshal’s Office’ clarks – 55.6 % do not support
this solution. Whereas, solving strategic, economic by referendum is supported by
respondents from the Marshal’s Office – 68.8% and municipality office – 70.6 %
Respondents support solving by referendum strategic, social decisions – the ave-
rage support is 72.8 % and precise support is the lowest in the City Hall – 58.8 % a bit
higher in the Marshal’s Office – 68.8% and the highest in municipality office – 76.9 %
Such a high support for referendum at a municipality tier can indicate an existing
trust between office and citizens.

Table Table 1 1
Would Would you you like like to to involve involve citizens in the below mentioned issues issues or events
to be solved by referendum?
or events to be solved by referendum?
Detailed issues
Office management
issues
Confidential issues
Public orders
supervision
Statutory activities
handled by office
Issues requiring
making quick decisions
Issues, that are difficult
to compromise
Strategic, economic
decisions (i.e. roads
network)
Yes No Total
Total, incl 142 72,8 53 27,2 195 100,0
Strategic social issues
(i.e. building houses for
HIV positive
The Marshal’s office
The City Hll
11
21
68,8
58,3
5
15
31,3
41,7
16
36
100
100
.
Municipality office 110 76,9 33 23,1 143 100,0
Source: Source: Statutory Statutory research research 2009-2010 2009-2010 Faculty of Faculty Public Management of Public Management and Social Science and Social Science
The University The University of Economics of Economics in Katowice.
in Katowice.
frequency
Total, incl 11 5,6 184 94,4 195 100,0
The Marshal’s office - - 16 100,0 16 100
The City Hll 3 8,3 33 91,7 36 100
Municipality office 8 5,6 135 94,4 143 100,0
Total, incl 1 ,5 194 99,5 195 100,0
The Marshal’s office - - 16 100,0 16 100
The City Hll - - 36 100,0 36 100
Municipality office 1 ,7 142 99,3 143 100,0
Total, incl 18 9,2 177 90,8 195 100,0
The Marshal’s office - - 16 100,0 16 100
The City Hll 2 5,6 34 94,4 36 100
Municipality office 16 11,2 127 88,8 143 100,0
Total, incl 47 24,1 148 75,9 195 100,0
The Marshal’s office 5 31,3 11 68,8 16 100
The City Hll 4 11,1 32 88,9 36 100
Municipality office 38 26,6 105 73,4 143 100,0
Total, incl 11 5,6 184 94,4 195 100,0
The Marshal’s office 1 6,3 15 93,8 16 100
The City Hll 1 2,8 35 97,2 36 100
Municipality office 9 6,3 134 93,7 143 100,0
Total, incl 139 71,3 56 28,7 195 100,0
The Marshal’s office 11 68,8 5 31,3 16 100
The City Hll 28 77,8 8 22,2 36 100
Municipality office 100 69,9 43 30,1 143 100,0
Total, incl 128 65,6 67 34,4 195 100,0
The Marshal’s office 11 68,8 5 31,3 16 100
The City Hll 16 44,4 20 55,6 36 100
Municipality office 101 70,6 42 29,4 143 100,0
percentage
frequency
percentage
frequency
percentage
331
7

In the research it has been also evaluated the influence of how all initiatives under-
taken by citizens’ influence the decision-making process of the office, where average
answers amounted to 3,4205 and a standard aberration for all offices is 0,77166. This
average means that approximately answers fluctuated between “it is difficult to say
yes or no”.
As far as the statistical dispersion is concerned, it is difficult to decide unanimously
if the dispersion is high or low, because of the lack of data to compare. Nevertheless,
taking into consideration that it amounts only to about 0.25 of the arithmetic aver-
age and it is the lowest recorded, we can claim low data dispersion. However, answers
reached both the highest and the lowest. A little higher average scores and lower dis-
persion ratio is recorded for the Marshal’s Office – on average 3,4375 and standard
dispersion - 0,62915. Summarising, respondents are indecisive whether an influence
of all undertaken by citizens initiatives on the office decision- making process can be
considered as strong. However, the indecisiveness is a bit weaker than in case of the
The lower the local government tier, the higher the reluctance, towards
previous statements.
demonstrative forms of citizens activities, together with a hidden fear of
destabillization.
Table 2
Table 4
Evaluation of the impact of all initiatives undertaken by citizens
on the decision-making process
Negative assessment of selected forms of citizen active participation (%)
Specific forms: Marshal’s office City Hall Municipality office
Strike 56,3 80,6 82,5
Sit-ins 50,0 75,0 79,0
Roads blocking 68,8 80,6 88,8
Source: Statutory research 2009-2010 Faculty of Public Management and Social
Source: Science. Statutory The University research 2009-2010 of Economics Faculty in Katowice. of Public Management and Social Science,
The University of Economics in Katowice.
Following the statements we can draw conclusion, that a local self-government
Answers to a question concerning the statement “Owing to the communication
unit is based at the outskirts of social space, primarily due to faulty one-way
with citizens, the aims that are set to offices can be realized more extensively” look
communication. On the other hand in the conditions of relative isolation ULS
differently.
concentrate authority and money. An offices work model that entails separation and
at It the can same be stated time that concentration respondents of are authority demonstrating and financial moderate resources, approval suffocates of the state- a
ment, natural and citizens the moderate activeness. approval On the of answers other hand, means some 4, 0667 changes – what can describes be seen level in the “I
rather approach agree”. of The offices average to citizen standard authority dispersion participation. 0,68914 That answers is the hope at all for levels future. reach both
Conclusion
332
The idea of democracy connected with a perception of the particular role of local
self-government as a subject that fosters citizen activities, its position in the mission

differently.
It can be stated that respondents are demonstrating moderate approval of the
statement, and the moderate approval of answers means 4, 0667 – what describes
maximum level “I rather 5 and agree”. minimum The average 1. It is standard worth noticing dispersion that 0,68914 approval answers of this statement at all levels is
not reach different both maximum for different 5 and self-government minimum 1. tiers It is (differences worth noticing below that statistical approval mistake of this
threshold), statement and is not relatively different low for standard different dispersion self-government proves that tiers respondents (differences approve below of
the statistical discussed mistake statement. threshold), and relatively low standard dispersion proves that
respondents approve of the discussed statement.
Table 3
Table 3
Significance of communicating with citizens to reach goals by the office
Significance of communicating with citizens to reach goals by the office
Owing to communication with
citizens, the objectives set for
the office can be realized to
a wider extent
N Minimum Maximum Average Standard
dispersion
Total, incl 195 1,00 5,00 4,0667 ,68914
The Marshal’s
office
16 3,00 5,00 4,1875 ,75000
The City Hll 36 3,00 5,00 4,2222 ,63746
Municipality
office
143 1,00 5,00 4,0140 ,69186
.
Source: Source: Statutory Statutory research research 2009-2010 2009-2010 Faculty Faculty of Public of Management Public Management and Social and Science. Social Science.
The The University University of Economics of Economics in Katowice. in Katowice.
A hidden A hidden citttizenship conceptualization included included in the evaluation in the of evaluation effectiveness of
of effectiveness different forms of different of social forms activities of social undertaken activities in order undertaken to solve in problems order to of solve selfgovernment
problems of community self-government (questions community no.17 of the (questions survey questionnaire). no.17 of the Representa- survey
tives questionnaire). of governments Representatives at all levels of agree governments in their negative at all levels attitude agree towards in their more negative and
more attitude spectacular towards forms more and such more as street spectacular demonstrations, forms such sit-ins, as street strike, demonstrations,
roads blocking,
no sit-ins, matter strike, if legal roads or not. blocking, no matter if legal or not.
The The local local self-government representatives are are definitely more favourable towards
such mild initiatives, as petitions, which are not only deprived of public visibility, but
with its character can be be recorded into the logic of authority functioning ; ; they do not
only question their legal validity, but unnoticeably they endorse it it because each time
they reproduce its paternalistic structure: structure: The governing – clients.
The lower the local government tier, the higher the reluctance, towards demonstra-
tive forms of citizens activities, together with a hidden fear of destabillization.
9
333

334
The lower the local government tier, the higher the reluctance, towards
demonstrative forms of citizens activities, together with a hidden fear of
destabillization.
Table 4
Table 4
Negative assessment of selected forms of citizen active participation (%)
Negative assessment of selected forms of citizen active participation (%)
Specific forms: Marshal’s office City Hall Municipality office
Strike 56,3 80,6 82,5
Sit-ins 50,0 75,0 79,0
Roads blocking 68,8 80,6 88,8
Source: Source: Statutory Statutory research 2009-2010 research Faculty 2009-2010 of Public Faculty Management of Public and Social Management Science. and Social
Science. The The University of Economics of Economics in Katowice. in Katowice.
Following the the statements we we can can draw draw conclusion, that that a local a local self-government unit
is unit based is at based the outskirts at the outskirts of social space, of social primarily space, due primarily to faulty due one-way to faulty communica- one-way
tion. communication. On the other On hand the in other the conditions hand in the of relative conditions isolation of relative ULS concentrate isolation ULS au-
thority concentrate and money. authority An and offices money. work An model offices that work entails model separation that entails and separation at the same and
time at the concentration same time concentration of authority and of financial authority resources, and financial suffocates resources, a natural suffocates citizens a
activeness. natural citizens On the activeness. other hand, On some the changes other hand, can some be seen changes in the approach can be seen of offices in the to
citizen approach authority of offices participation. to citizen authority That is the participation. hope for future. That is the hope for future.
Conclusion
Conclusion
The idea of democracy connected with a perception of the particular role of local
The idea of democracy connected with a perception of the particular role of local
self-government as a subject that fosters citizen activities, its position in the mission to
self-government as a subject that fosters citizen activities, its position in the mission
shape social harmony based on social relations, common activities, invention and local
to shape social harmony based on social relations, common activities, invention and
communities initiatives that should constitute the main drive to reach common goals.
local communities initiatives that should constitute the main drive to reach common
goals. Local authorities, both local and regional can not fulfil only a traditional role of
public services provider towards its communities, but for sake of future development,
Local authorities, both local and regional can not fulfil only a traditional role of
they have to participate in increasing the whole community active participation, con-
public services provider towards its communities, but for sake of future development,
tributing to the development of citizen society.
they have to participate in increasing the whole community active participation,
contributing A professional to the approach development entails of citizen conducting society. an ongoing social dialogue; namely
gaining knowledge by self-government authorities about needs, social values, opin-
ions and attitudes of different audiences to the emerging problems.
At the fundamental level of local self-governments there is the idea to activate lo-
cal communities “small homeland”. European experience acknowledges that the local
10

governments enable participation of the greatest citizen groups in the management of
local issues. The awareness of the fact that managing and solving local problems should
remain in local communities’ responsibilities, fosters its initiative. A new mechanism,
boosting local community initiatives is being created.
Bibliography
[1] Badania statutowe 2009 -2010 Katedry Zarządzania Publicznego i Nauk Społecz-
nych Uniwersytetu Ekonomicznego w Katowicach.
[2] JASIECKI, K., MOLĘDA-ZDZIECH, M., KURCZEWSKA, U.: Lobbing. Oficyna
Ekonomiczna. Kraków 2000.
[3] Komunikacja i partycypacja społeczna, red. J. Hausner. Małopolska Szkoła Ad-
ministracji Publicznej Akademii Ekonomicznej w Krakowie, Kraków 1999.
[4] Mała Ojczyzna kultura – edukacja – rozwój lokalny, red. W. Theiss. Wydawnictwo
Akademickie Żak, Warszawa 2001.
[5] Samorząd – Rozwój – Integracja, red. M. Barański. Wydawnictwo Uniwersytetu
Śląskiego. Katowice 2003.
[6] Samorząd Terytorialny III Rzeczpospolitej – 10 lat doświadczeń. Wydawnictwo
UMCS, Lublin 2002.
[7] WNUK-LIPIŃSKI, E.: Socjologia życia publicznego. Warszawa: Scholar, 2005.
[8] WÓDZ, J.: Aktywność społeczna na poziomie lokalnym samorząd lokalny a poli-
tyka. W: (red) Jałowiecki, B., Łukowski, W.: Społeczności lokalne teraźniejszość i
przyszłość Academica. Warszawa: Scholar, 2006.
[9] Small homeland, culture – education – local development. Theiss, W. Warsaw Uni-
versity Publishing Zak, 2001.
[10] Territorial Self-government of the III Polish Republic – 10 year experience. Pub-
lished by UMCM Lubllin, 2002.
[11] Statutory research. 2009-2010. Faculty of Public Management and Social Sci- Sci-
Contact
ence The University of Economics in Katowice.
Renata Maćkowska
Uniwersytet Ekonomiczny w Katowiciach
Katedra żarządzania Publicznego i Nauk społecznych
Ul. 1 Maja 50
Katowice
Polska
E-mail: maren@ae.katovice.pl
335

Podpora znalostnej ekonomiky ako jeden z determinantov rastu
konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky
336
Abstrakt
Ing. Monika Sobeková Majková, PhD.
Podpora znalostnej ekonomiky predstavuje jednu z ciest na zabezpečenie udrža-
teľného rozvoja. Cieľom príspevku je analyzovať súčasný stav v SR v oblasti podpory
znalostnej ekonomiky, vedy a výskumu a následne zhodnotiť jej primeranosť, t.j. či
výška súčasnej podpory je postačujúca na to, aby bola naša krajina vo svetovom aj
v európskom prostredí konkurencieschopná.
Kľúčové slová: znalostná ekonomika, konkurencieschopnosť, rozvoj spoločnosti,
globalizácia, ekonomické prostredie
The support of knowledge economy as one of the determinants
of growht in competitiveness of Slovak economy
Abstract
The support of the knowledge economy is one of the ways to ensure sustainable de-
velopment. The goal of the article is to analyze the current situation in Slovak Republic
in the area of knowledge economy and science and research. Consequently, to asses its
adequacy, i. e. whether the amount of current support is sufficient in order, that our co-
untry will be competitive in the world and European environment.
Keywords: knowledge economy, competitiveness, development of society, globaliza-
tion, economic environment
Úvod
Vo víre globalizácie, nadnárodných spoločností, veľkých technologických a spolo-
čenských zmien sa možno obávať pomerne neistej budúcnosti. Najdôležitejším deter-
minantom prežitia je zabezpečenie konkurencieschopnosti našej ekonomiky. Kladie-
me si preto otázku, či je práve orientácia na znalostnú ekonomiku tou pravou cestou,
ktorou by sa naša krajina mala uberať. Prechod na ňu by mal byť pomerne silno pod-

porovaný. Cieľom príspevku je analyzovať aktuálnu podporu znalostnej ekonomiky
v SR a poukázať na to, že práve zameranie na túto oblasť je jedným z kľúčových fakto-
rov dosiahnutia jej vyššej konkurencieschopnosti.
1. Pohľady na konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky v procese globalizácie
Proces globalizácie sa vyznačuje vzájomným prepájaním ekonomík, medzinárod-
nej deľby práce a súťaže o konkurencieschopnosť. Ruka v ruke s globalizáciou prichá-
dza aj rozvoj znalostnej ekonomiky. Ak chceme ako krajina umiestniť svoju produkciu
na svetovom trhu, musíme byť dostatočne konkurencieschopní. V produkčnej sfére je
potrebné zabezpečiť implementáciu dostupných inovácií, pretože práve tie predsta-
vujú významný faktor, ktorý urýchľuje reštrukturalizáciu v priemysle, a okrem iného
podporuje aj vznik ekonomických aktivít, ktoré sú závislé od využívania poznatkov.
Z pohľadu pôsobenia inovácií v území a jednotlivých odvetví ekonomických čin-
ností vytvárajú inovácie jeden z najvýraznejších faktorov ovplyvňujúcich rozvoj regio-
nálnych ekonomických klastrov, ktoré môžu byť dominantným zdrojom rastu výkon-
nosti a konkurencieschopnosti regiónov SR. [3, s. 2].
Národný strategický referenčný rámec si kladie za cieľ v programovom období ro-
kov 2007 – 2013 výrazne zvýšiť konkurencieschopnosť a výkonnosť regiónov sloven-
skej ekonomiky pri rešpektovaní trvalo udržateľného rozvoja. Stanovený strategický
cieľ by sa v roku 2013 mal merať vopred určenými ukazovateľmi, a to dosiahnutím [7,
s. 1]:
•
•
•
HDP na obyvateľa viac ako 60 % úrovne EÚ15,
produktivity práce viac ako 70 % úrovne EÚ15,
miery nezamestnanosti viac ako 90 % úrovne EÚ15.
Dosiahnutie daného stavu bude možné len pomocou troch strategických priorít. Je
to podpora infraštruktúry a regionálnej dostupnosti, informatizácia, inovácie a pod-
pora znalostnej ekonomiky a vzdelávania. Práve druhá strategická priorita uvádza,
že dosiahnutie, resp. priblíženie sa k znalostnej ekonomike je pre zabezpečenie udr-
žateľného rastu a pre zvyšovanie konkurencieschopnosti priemyslu a služieb veľmi
dôležité.
V septembri 2010 vydalo Svetové ekonomiké fórum „Správu o globálnej konkuren-
cieschopnosti za roky 2010 – 2011“. [8, s. 298]. Podľa výsledkov tejto správy sa naša
krajina v hodnotení konkurencieschopnosti prepadla oproti minulému roku až o 13
miest a skončila na 60. priečke v rebríčku zo 139 krajín.
337

správy sa na$a krajina v hodnotení konkurencieschopnosti prepadla oproti minulému
roku a" o 13 miest a skon!ila na 60. prie!ke v rebrí!ku zo 139 krajín.
K najdôle"itej$ím konkuren!n%m v%hodám na$ej krajiny patrí otvorenos& vo!i
zahrani!nému K najdôležitejším vlastníctvu konkurenčným podnikov, výhodám nízke colné našej bariéry, krajiny nízke patrí otvorenosť riziko terorizmu voči zahraničnému
a otvorenos& vlastníctvu zahrani!n%m podnikov, investíciám. nízke Naopak, colné bariéry, najvä!$ím nízke negatívom riziko terorizmu je vysoká a otvorenosť
miera klientelizmu zahraničným a korupcia investíciám. v krajine. Naopak, Z minuloro!nej najväčším 127. negatívom prie!ky sme je sa vysoká prepadli miera
klientelizmu na predposledné a korupcia miesto v krajine. rebrí!ku. Z Okrem minuloročnej vysokej 127. korupcie priečky SR sme zápasí sa prepadli s nízkou na
predposledné vymáhate#nos&ou miesto práva, v rebríčku. netransparentnos&ou Okrem vysokej korupcie pri verejnom SR zápasí s obstarávaní nízkou vymáhateľnosťou
a s neefektívnos&ou práva, netransparentnosťou verejn%ch v%davkov. pri verejnom obstarávaní a s neefektívnosťou
verejných výdavkov.
2. Zameranie Slovenskej republiky na znalostnú ekonomiku a anal!za jej
podpory 2. Zameranie Slovenskej republiky na znalostnú ekonomiku a analýza jej podpory
Znalostná ekonomika sa ozna!uje aj synonymami ako sú nová ekonomika,
poznatková Znalostná ekonomika, ekonomika u!iaca sa označuje sa ekonomika, aj synonymami ekonomika ako sú zalo"ená nová ekonomika, na inováciách. poznatková
Pod#a ekonomika, M. E. S. A. učiaca 10 sa sa znalostnou ekonomika, ekonomikou ekonomika ozna!ujú založená procesy na inováciách. v ekonomike, Podľa M.
E. v ktorej S. A. 10 produkcie, sa znalostnou transfer ekonomikou a pou"itie znalostí označujú predstavujú procesy v hlavn% ekonomike, motor bohatstva v ktorej produkcie,
ekonomického transfer rastu a použitie a zamestnanosti. znalostí predstavujú [2, s. 5]. hlavný motor bohatstva ekonomického
rastu a zamestnanosti. [2, s. 5].
Finan"né
Finančné
alokácie
alokácie
v rámci
v rámci
jednotliv!ch
jednotlivých
cie#ov
cieľov
kohéznej
kohéznej
politiky
politiky
Ciele
kohéznej politiky EÚ
Konvergencia
Regionálna
konkurencieschopnos!
a zamestnanos!
Európska územná
spolupráca
Fondy
EÚ
338 v programovom období rokov 2007 – 2013.
Tabuľka 1
Tabu#ka 1
Finan"ná alokácia pre SR
na dan! cie# kohéznej politiky EÚ v eurách
v stálych cenách
roku 2004
v be"n%ch cenách
'F + KF 9 638 999 602 10 911 601 421
'F 6 214 921 468 7 012 862 858
KF 3 424 078 134 3 898 738 563
"F
108 782 757
+ transfer z cie#a
Konvergencia na v$skum
a v$voj 289 275 001
122 603 156
+ transfer z cie#a
Konvergencia na
v$skum a v$voj
326 415 373
"F 201 606 786 227 284 545
Celkom "F + KF 10 238 664 146 11 587 904 495
Zdroj: Európske fondy a nástroje v programovom období rokov 2007 - 2013. !ilina: ÚCV,
2007. s. 5. Dostupné na internete: http://www.ucv.uniza.sk/ucv/files/dokumenty/
team/sm1.doc.
Zdroj: Európske fondy a nástroje v programovom období rokov 2007 - 2013. Žilina:
ÚCV, 2007. s. 5. Dostupné na internete: http://www.ucv.uniza.sk/ucv/files/dokumenty/
team/sm1.doc.
O ve#kom v$zname znalostnej ekonomiky sved%í aj fakt, &e jej dosiahnutie je
jedn$m zo strategick$ch cie#ov Národného strategického referen%ného rámca
Tabu#ka 1 uvádza informácie o finan%n$ch alokáciách v rámci jednotliv$ch cie#ov
kohéznej politiky EÚ. V$'ka prostriedkov bola schválená Európskou komisiou (EK)
3

O veľkom význame znalostnej ekonomiky svedčí aj fakt, že jej dosiahnutie je jed-
ným zo strategických cieľov Národného strategického referenčného rámca v progra-
movom období rokov 2007 – 2013.
Tabuľka 1 uvádza informácie o finančných alokáciách v rámci jednotlivých cieľov
kohéznej politiky EÚ. Výška prostriedkov bola schválená Európskou komisiou (EK)
v roku 2006.
Súhrnný inovačný index SR a EÚ27 v rokoch 2004 – 2008
Graf 1
Zdroj: Mýty o budovaní znalostnej ekonomiky na Slovensku. Bratislava: M.E.S.A.10,
2009. s. 12. ISBN 978-80-89177-21-9.
Graf 1 prezentuje vývoj inovačného indexu SR a EÚ27 v rokoch 2004 – 2008.
Z neho vyplýva, že v SR inovačný index mal mierne rastúcu tendenciu. Stále sa však
nachádzame hlboko pod priemerom EÚ27. Inovačný index je meradlo inovačnej vý-
konnosti zložené z 29 indikátorov. Ich hodnota sa pohybuje v rozmedzí od 0 (najniž-
šia) do 1 (najvyššia). V porovnaní s inými krajinami EÚ27 sa nachádzame takmer na
„chvoste“ rebríčka. Na najlepších pozíciách sa nachádzajú škandinávske krajiny.
Graf 2 hodnotí vývoj výdavkov na výskum a vývoj, ktoré sú jedným z meradiel pro-
cesu priblíženia sa k znalostnej ekonomike. Výdavky na výskum a vývoj na obyvateľa
zaznamenali síce od roku 1999 postupný nárast, ale pri pohľade na podiel výdavkov
na výskum a vývoj ako % z HDP však nadobúdame dosť pesimistický názor, pretože
tieto výdavky pomerne rapídne klesajú. Napriek tomu, že optimom je dosiahnutie 3
% z HDP, v SR je to necelých 0,5 % z HDP.
339

340
Vývoj výdavkov na výskum a vývoj v rokoch 1994 – 2008
Graf 2
Zdroj: ŠÚ SR, databáza Slovstat a Mýty o budovaní znalostnej ekonomiky na Slovensku.
Bratislava: M.E.S.A.10, 2009. s. 13. ISBN 978-80-89177-21-9.
Graf 3 zobrazuje štruktúru výdavkov na výskum a vývoj v rokoch 1994 – 2008.
Porovnáva výdavky zo štátnych a z podnikateľských zdrojov. Do roku 2002 boli in-
vestície podnikateľského sektora vyššie ako vládne výdavky. Po tomto roku sa situácia
zmenila. Výdavky podnikateľskej sféry na vedu a výskum podstatne klesli, a to až pod
úroveň vládnych výdavkov.
Štruktúra výdavkov na výskum a vývoj v rokoch 1994 – 2008
Graf 3
Zdroj: ŠÚ SR, databáza Slovstat a Mýty o budovaní znalostnej ekonomiky na Sloven-
sku. Bratislava: M.E.S.A.10, 2009. s. 13. ISBN 978-80-89177-21-9.

3. Diskusia
Medzi základné silné stránky našej ekonomiky patrí nárast priamych zahraničných
investícií, rastúci podiel pridanej hodnoty na hrubej produkcii, existencia vedeckých
a výskumných inštitúcií a vysokokvalifikovaný pracovný potenciál v tejto oblasti.
Na druhej strane nás ohrozujú pretrvávajúce slabé stránky, a to existencia regiónov
bez vedeckovýskumnej základne, nízka miera koordinácie kapacít v oblasti výskumu
a vývoja, nedostatočný dopyt po inováciách v podnikateľskom sektore a pretrvávajúce
bariéry v rozvoji malého a stredného podnikania. [3, s. 7].
Podpora konkurencieschopnosti krajiny formou alokácií kapitálu do znalostnej
ekonomiky je veľmi ušľachtilým cieľom a aj dobrým nápadom, avšak tento problém
naďalej pretrváva (grafy 1, 2, 3). Dokumenty o podpore znalostnej ekonomiky sa
množia, napriek tomu však výdavky na jej podporu klesajú. Objem výdavkov na vedu
a výskum v prepočte na jedného obyvateľa narastal, ale v čase rozmachu znalostnej
ekonomiky výdavky na vedu a výskum ako % z HDP hrozivo klesali. Hodnoty podielu
SR na týchto výdavkoch stále nedosahujú ani 50 % zo sledovaného priemeru EÚ15.
Podiel high-tech výrobkov na celkovom exporte v SR dosahuje v porovnaní s prieme-
rom EÚ15 26 %. [3, s. 2].
Problémom slovenskej ekonomiky a jej konkurencieschopnosti je aj jej vysoká
energetická náročnosť (štvornásobná v porovnaní s priemerom EÚ15). Postupne kle-
sá aj význam predtým významného faktora konkurencieschopnosti, t. j. lacnej pra-
covnej sily. Okrem iného len málo slovenských podnikov je súčasťou nadnárodných
celkov, preto technologická adaptácia podnikateľských subjektov prebieha pomalším
tempom. Pokiaľ ide o hodnotenie v oblasti inovácií, podľa Svetového ekonomického
fóra sa v tejto oblasti, zo sledovaných 139 krajín, nachádzame na 63. rebríčku, čiže
niekde v polovici.
341

342
Záver
V poslednom období dochádza v ekonomikách k vážnym kvalitatívnym zmenám,
ktoré spôsobujú nové faktory konkurencieschopnosti ekonomiky. Konkurencieschop-
ná je taká ekonomika, ktorá investuje kapitál do vedy a výskumu a orientuje sa na ve-
decký pokrok a na vysoké technológie. Požiadavky na konkurencieschopnosť jednotli-
vých ekonomík sú ovplyvnené predovšetkým predstavami nadnárodných firiem, teda
kľúčových hráčov globalizácie, ktorí si vyžadujú pokrok a inovácie. Rebríčky konku-
rencieschopnosti štátov majú síce len informatívny charakter, ale môžu ovplyvňovať
ratingy krajín, čím si môžu vynucovať správanie sa totožné s hodnotiacimi kritériami.
Podľa V. Hvozdíkovej je potom otázne, aké skupiny sú za zostavovaním rebríčkov a do
akej miery sú ich kritériá zhodné so záujmami štátov. [1, s. 10]. Východiskom by bolo
zladenie záujmov podnikateľských skupín s verejnými záujmami.

Literatúra
[1] HVOZDÍKOVÁ, V.: Národná konkurencieschopnosť – mýtus alebo realita? In:
Sborník příspěvků z Mezinárodní Baťovy konference pro doktorandy a mladé vě-
decké pracovníky. Zlín, 2009, 2. 4. 2009. Zlín: Fakulta managementu a ekonomi-
ky. UTB, 2009. ISBN 978-80-7318-812-2.
[2] Mýty o budovaní znalostnej ekonomiky na Slovensku. Bratislava: M.E.S.A. 10,
2009. ISBN 978-80-89177-21-9.
[3] RYBÁR, M.: Zvyšovanie konkurencieschopnosti uplatňovaním znalostnej ekono-
miky – možnosti podpory zo SARIO. s. 2, 7. Dostupné na internete: http://www.
scribd.com/doc/7181180/Zvyovanie-Konkurencieschopnosti-Uplatovanim-
Znalostnej-EkonomikySARIO.
[4] ŠARMÍR, E.: Nová ekonomika: je alebo nie je? In: Ekonomický časopis, č. 3, roč.
50, 2002. ISSN 0013-3035.
[5] ŠIKULA, M.: Utváranie znalostnej ekonomiky a spoločnosti ako základný deter-
minant prístupu k vízii a stratégii rozvoja slovenskej spoločnosti. Bratislava: EÚ
SAV, 2007. Dostupné na internete: http://www.inst-asa.sk/index_files/ doku-
ment/seminar24052007/Sikula.doc.
[6] ŠIKULA, M.: Vplyv kvalitatívnych zmien inštitucionálneho prostredia v procese
globalizácie na konkurencieschopnosť. In: Working Papers, č. 14. Bratislava: EÚ
SAV, 2008. s. 24. ISSN 1337-5598. Dostupné na internete: http://www. ekonom.
sav.sk/uploads/journals/WP14.pdf.
[7] Európske fondy a nástroje v programovom období 2007 – 2013. Žilina: ÚCV, 2007.
Dostupné na internete: http://www.ucv.uniza.sk/ucv/files/dokumenty/team/
sm1.doc.
[8] The Global Competitiveness Report 2010 – 2011. Geneva: WEF, 2010. s. 298. ISSN
Kontakt
978-92-95044-87-6. Dostupné na internete: www3.webforum.org/docs/ WEF_
GlobalCompetitivenessReport_2010-11.pdf.
Ing. Monika Sobeková Majková, PhD.
Katedra ekonómie a financií
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Železničná 14
821 07 Bratislava
E-mail: monika.sobekova.majkova@vsemvs.sk
343

344
Outsourcing ako všeobecne uplatniteľná manažérska metóda
Abstrakt
prof. Ing. Anna Majtánová, PhD. – prof. Ing. Štefan Majtán, PhD.
Jednou z moderných manažérskych metód, všeobecne uplatniteľných vo všetkých
sektoroch ekonomiky, je aj outsourcing. Príspevok prezentuje šírku alternatív prístu-
pu k nemu. Definuje a vymedzuje druhy outsourcingu, ďalej posudzuje potenciál
a riziká outsourcingu a základné manažérské súvislosti. Záver je venovaný príkladu
legislatívneho obmedzenia outsourcingu.
Kľúčové slová: outsourcing, manažment, metóda, podnikanie
Outsourcing as a generally applicable management method
Abstract
One of modern management methods, generally applicable to all sectors of the econo-
my, is outsourcing. The paper presents the alternatives’ breadth of access to it. It defines
and determines the outsourcing’s types, and further considers the potential and risks of
outsourcing and basic managerial dependences. The conclusion is dedicated to example
of outsourcing’s legislative restriction.
Keywords: outsourcing, management, method, business
Úvod
Aplikáciu manažérskych metód urýchlila najmä súčasná svetová hospodárska krí-
za. Manažérske metódy umožňujú racionalizovať hospodárenie s majetkom, a to či už
v súkromnom alebo vo verejnom sektore. Jednou z takýchto moderných manažér-
skych metód, všeobecne uplatniteľných vo všetkých sektoroch ekonomiky, je aj out-
sourcing. V príspevku prezentujeme nielen šírku alternatív prístupu k nemu, ale aj
súvislosti, ktoré si musí každý, kto sa pre túto metódu rozhodne, uvedomiť.

1. Definícia a druhy outsourcingu
Outsourcing predstavuje vyčlenenie určitých činností na externý podnik. Slovo
outsourcing sa skladá z dvoch slov, a to z „outside“, čo znamená (z) vonku a z „resour-
ce“, čo znamená zdroj. Podľa toho by v prípade outsourcingu malo ísť o zabezpečenie
činností z vonkajších zdrojov.
Môže ísť o zabezpečenie len jedného výkonu zvonka, alebo o prenesenie celkovej
zodpovednosti za proces na externú organizáciu.
V literatúre sa môžeme stretnúť s rôznou kategorizáciou outsourcingu (resp. súvi-
siacich pojmov), často aj z viacerých hľadísk. Uvádzame ich nižšie.
Cieľom singelsourcingu / doublesourcingu je obmedziť počet dodávateľov na jed-
ného až dvoch, pričom sa sleduje zjednodušenie procesu. To však súčasne zvyšuje
rizikovosť takéhoto vzťahu. Paralela k outsourcingu spočíva v tom, že dodávateľ je
vnímaný ako partner.
Insourcing (resp. interný outsourcing) predstavuje takú organizáciu obstarávania,
v ktorej sa všetky výkony realizujú vo vlastnom podniku (inhouse). Často sa spája
s koncernami a s dcérskymi spoločnosťami, ktoré sa špecializujú na určité oblasti,
a tak zabezpečujú všetky pre podnik potrebné procesy. Externý outsourcing znamená
vyčlenenie činností (procesov) na externú organizáciu.
V prípade cosourcingu ide o spoločné poskytovanie výkonov viacerými firmami,
ktoré sa spájajú s cieľom realizácie určitej činnosti. Najčastejšie je to v malých a stred-
ných podnikoch, ktoré takto spoločne realizujú finančne náročné projekty a činnosti,
ako sú napr. výskum a rozvoj, informačné technológie a pod.
Ako backsourcing sa označuje situácia, keď spoločnosť, ktorá svoje činnosti alebo
procesy vyčlenila na externú organizáciu, čiže ich outsourcovala, preberá späť a bude
ich vykonávať sama.
Pojem offshore outsourcing sa spája s využívaním geografických rozdielov medzi
krajinami ohľadne zdrojov a nízkych nákladov, a to najmä mzdových. Ide teda o vy-
členenie procesov na organizáciu sídliacu v inom geografickom regióne s cieľom vyu-
žiť najmä výhodu nízkych mzdových nákladov.
Z hľadiska rozsahu rozlišujeme selektívny outsourcing a Business Process Outsour-
cing. Cieľom selektívneho outsourcingu je vyčleniť len jednotlivé časti určitej činnosti
345

(procesu). Je príznačný často svojou skôr krátkodobou orientáciou a presne ohrani-
čenými aktivitami. V literatúre sa často označuje ako outtasking. Business Process
Outsourcing predstavuje vyčlenenie celých procesov na outsourcingovú spoločnosť.
Najčastejšie ide o procesy účtovníctva, personálneho manažmentu, o logistické pro-
cesy.
346
2. Posudzovanie potenciálu a rizík outsourcingu
Za východisko manažérskeho rozhodovania v outsourcingovom vzťahu považu-
jeme vyhodnotenie ekonomického potenciálu a ekonomických rizík outsourcingu.
Z tohto pohľadu treba pripomenúť už všeobecne uznávané základné kritérium rozho-
dovania, ktorým je, či outsourcing pripadá pre dané procesy do úvahy, alebo nie, t.j.,
či tieto procesy patria zo strategického hľadiska k tzv. rozhodujúcim kompetenciám
alebo nie. Ak áno, mali by byť zabezpečované vo vlastnej réžii, ak nie, možno ich out-
sourcovať. V tomto prípade možno uviesť ako príklad názor autorov ako sú M. Hodel,
A. Berger, P. Risi, ktorí uvádzajú, že rozhodnutie pre outsourcing alebo proti nemu je
možné len za podmienky, že sú známe [4, s. 4]:
•
•
•
dlhodobá stratégia,
nákladová transparentnosť,
rozhodujúce (centrálne) kompetencie a procesy.
Pri rozhodovaní o outsourcingu je tiež potrebné poznať bariéry takéhoto partner-
ského vzťahu. S. Scholtissek za najdôležitejšie bariéry tohto vzťahu považuje strach zo
strany kontroly, malú ochotu podstúpiť riziko, strach zo závislosti od partnera, otázku
udržania si moci top manažmentu, ako aj strach z narušenia kvality produkcie. [7, s.
203]. Autor zároveň zdôrazňuje, že pre úspech outsourcingového partnerstva je dô-
ležitá kvalita zmluvy a kontrola partnera, ktorá by sa však mala zamerať na otázky či,
kedy a v akej kvalite budú outsourcované služby vykonané, a nie na to, akým spôso-
bom (to je „vecou“ partnera).
Ďalším uznávaným autorom, ktorý sa venuje kvalite partnerského vzťahu pri out-
sourcingu, je B. Wertz, ktorý vymedzil nasledujúce faktory kvality tejto spolupráce
[10, s. 47]:
•
dôvera, ktorá je súčasťou každej interakcie medzi rôznymi organizáciami
a dôležitým faktorom úspešnosti dodávateľských vzťahov,

•
•
•
spôsob ako sa určia ciele medzi partnermi, ktorý má rozhodujúci vplyv na
úspech vzťahu,
pre dlhodobú spoluprácu je dôležitou skutočnosť, aby rozdelenie dlhodobých
výnosov a rizík bolo obidvoma partnermi vnímané ako spravodlivé, to zna-
mená, že vzniká tzv. win-win situácia pre obidvoch partnerov,
ak vzniknú vo vzťahu nejaké konflikty, mali by sa pre ne nájsť kooperatívne
riešenia.
Za jeden z najdôležitejších ekonomických problémov rozhodovania o outsourcin-
gu sa však považuje vytvorenie tzv. „cenového modelu odmeny“ [7, s. 206], ktorý do-
káže zosúladiť záujmy obidvoch obchodných partnerov. Preto mu venujeme osobitnú
pozornosť v samostatnej časti príspevku.
3. Základné manažérske súvislosti outsourcingu
Hlavný cieľ outsourcingu spočíva v optimalizácii organizácie podniku, čím sa fir-
ma zbaví nepotrebnej záťaže a zvýši sa jej flexibilita pri súčasnom znížení nákladov.
Za týmto cieľom sa skrýva kombinácia dvoch známych organizačných konceptov, a to
taylorizmu a Lean Managementu.
J. Dittrich a M. Braun uvádzajú tieto potenciály hospodárnosti outsourcingu
[2, s. 178]:
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
množstevné efekty (economies of scale)
efekty združenia činností (economies of scope)
efektivity prostredníctvom špecializácie (economies of scope)
efekty štandardizácie obchodného procesu
efekty investičných nákladov a likvidity
efekty v skladovaní
fixné náklady sa stanú variabilnými
flexibilitu
radikálny manažment zmien (change management)
organizačné inovácie
technologické inovácie
transfer rizík
koncentráciu manažmentu na hlavné procesy
nákladovú transparentnosť a štandardizáciu.
347

348
Za najväčšie problémy súvisiace s outsourcingom sa uvádzajú [4, s. 9]:
•
•
•
•
•
•
príliš dlhodobá väzba na outsourcingovú spoločnosť (môže viesť k tzv. pod-
nikovej slepote),
prekrývanie úloh, kompetencií a zodpovedností medzi outsourcingovou spo-
ločnosťou a outsourcujúcou firmou,
nepresne definované procesy,
vynechanie alebo zanedbanie meraní úspechu či neúspechu,
vôľa riadiť všetko; to môže viesť k prílišnej byrokracii, a nakoniec k paralýze
činností,
netransparentnosť outsourcingového procesu.
Uvedené potenciály hospodárnosti, resp. problémy súvisiace s outsourcingom, sa
najčastejšie vyskytujú v praxi. To však neznamená, že sa vyskytnú pri každej outsour-
cingovej zmluve. Sú však návodom pre manažéra, na čo by mal zamerať pozornosť pri
ekonomickom hodnotení outsourcingu.
4. Odmena v outsourcingovom vzťahu
Ak je na základe zmluvných podmienok jeden z partnerov vo výhode, vedie to
zákonite k stroskotaniu partnerstva. Súčasťou tejto myšlienky je neodmysliteľne aj od-
mena outsourcingovej spoločnosti. Odmena alebo cenový model za služby je súčasťou
vnímania spravodlivosti zmluvy, spravodlivosti odmeny, a tým aj celého partnerstva.
Možnými modelmi odmeny v outsourcingovom vzťahu sa zaoberali takí autori,
ako sú J. Dittrich a M. Braun, ktorí rozlišujú štyri základné odmenové modely [2, s.
175]:
•
•
•
•
model periodických platieb
model nákladovo závislých platieb
model objemovo závislých platieb
Risk & Reward model.
V modeli periodických platieb sú začiatočné investície financované poskytovate-
ľom outsourcingu, ktorý potom svoje náklady prenesie na partnera prostredníctvom
periodických poplatkov, napríklad cez mesačné faktúry. Popri konštantných poplat-
koch, ktoré sa až do ukončenia zmluvy nezmenia, existujú tak priebežne klesajúce,

ako aj skokovo klesajúce poplatky (napríklad z reengineering projektov, ktoré značne
znižujú náklady).
Model nákladovo závislých platieb predstavuje najjednoduchší cenový model. Zá-
kazník platí za vložené zdroje, a nie za poskytnuté služby. Poskytovateľ týchto služieb
nepreberá v tomto prípade žiadne riziko, pretože on si len nasadí maržu na priemerné
náklady. Pre zákazníka je výhodná vysoká transparentnosť. Tento model je vhodný
najmä pre jasne ohraničené fázy projektu, napr. pre začiatočnú fázu, ale aj počas sa-
motnej realizácie projektu.
Pre model závislý od objemu výkonu je rozhodujúcim kritériom objem, a to buď
objem transakcií alebo množstva jednotiek zdroja (napríklad počet inštalovaných po-
čítačov, počet dodávateľov, ktorých spravuje a pod.). Dôležité pre určenie štruktúry
poplatkov závislých od objemu sú zmluvne fixované okolnosti a podmienky. Takto
teda zmluvní partneri často definujú minimálne odberné množstvá, čím zaručujú ur-
čité vyťaženie, ktoré je základom kalkulácií. Rovnako možno určiť horné hranice, pri
ktorých ceny za transakciu neproporcionálne klesajú. Fixné náklady sa dajú len čias-
točne variabilizovať, pretože ich úplná variabilizácia by viedla z dôvodu rizika k príliš
vysokej cene za jednotku.
Niektoré projekty outsourcingu možno len ťažko presne kalkulovať. Z tohto dôvodu
získava na význame model Risk & Reward, ktorý umožňuje rozdeliť riziko projekto-
vých nákladov, prípadne riziko sľubovaných úspor, medzi zmluvných partnerov. Ako
príklad uvedieme model, ktorý citovaní autori, a to J. Dittrich a M. Braun, uvádzajú
vo svojej knihe [2, s. 177]. Ide o fiktívny outsourcingový projekt v nákupe. Pri typic-
kom objeme nákupu pre koncern s 5 až 10 miliardami eur odhaduje outsourcingová
spoločnosť možné úspory na 50 až 110 miliónov eur ročne. Ale zákazník, partnerská
firma, je omnoho pesimistickejší a ráta len s 20 - 50 miliónmi eur. V takom prípade si
partneri vytvoria Risk & Reward model. Zákazník platí iba vtedy normálne sadzby, ak
dosiahnuté úspory budú minimálne vo výške strednej hodnoty, a to 50 miliónov eur.
Ak sú dosiahnuté úspory nižšie, znáša poskytovateľ outsourcingu riziko tým, že musí
akceptovať nižšie sadzby. Ak však výška úspor sa nachádza nad strednou hodnotou,
musí zákazník zaplatiť vyššie sadzby. Graf 1 výstižne znázorňuje riešenie tohto roz-
hodovania.
349

350
Risk & Reward model
Graf 1
Tieto modely sú zvyčajne kombinované s inými modelmi, v tomto prípade naprí-
klad s nákladovo závislým, alebo aj s objemovo závislým modelom, či s modelom pe-
riodických platieb. Rozlišujú sa podľa toho, či ich cieľom je pôsobiť na znižovanie
nákladov alebo na rast obratu.
5. Potreba a postupy hodnotenia outsourcingu
Ak sa chce podnik vyhnúť rizikám spojeným s outsourcingom, musí sa rozhod-
núť pre určitý druh jeho kontroly, ktorá by mala slúžiť jednak na zistenie aktuálneho
stavu a výsledkov spolupráce, a jednak poukázať na prípadné problémy, a vytvoriť tak
východisko pre optimalizáciu spolupráce. Vhodná kontrola umožní aj prehodnotenie
cieľov outsourcingu a posúdenie ich reálnosti. Na to si podnik musí vytvoriť určitý
kontrolný systém outsourcingu už pri uzatváraní outsourcingovej zmluvy.

Na takúto kontrolu, resp. hodnotenie outsourcingu možno použiť celý rad postu-
pov, či nástrojov. Najčastejšie uvádzané členenie nástrojov hodnotenia outsourcingu
v literatúre je ich členenie na kvantitatívne a kvalitatívne. [3, s. 60].
Kvantitatívne nástroje vo svojej podstate buď porovnávajú náklady rôznych alter-
natív vzniknuté k určitému časovému okamihu, alebo porovnávajú náklady vznik-
nuté počas rôznych časových období, čiže zohľadňujú aj časový faktor. Najčastejšie sa
môžeme stretnúť s týmito kvantitatívnymi metódami:
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
porovnanie nákladov
výpočet marže
porovnanie zisku
prepočet amortizácie
výpočet rentability
analýza prahu užitočnosti
metóda kapitálovej hodnoty
metóda konečnej hodnoty
anuitná metóda
metóda vnútornej úrokovej miery.
Pre komplexnosť hodnotenia outsourcingu sa odporúča použitie aj kvalitatívnych
metód, ktoré zahŕňajú do hodnotenia väčšie množstvo parametrov a kritérií. Známe
sú:
•
•
•
•
•
argumentačné bilancie
rozhodovacie tabuľky
kontrolné zoznamy (checklist)
Scoring-model
portfóliové analýzy.
Stretnúť sa môžeme aj s hodnotením outsourcingu pomocou rôznych sústav uka-
zovateľov. J. Gericke odporúča v zásade využívať viacero ukazovateľov, pravidelne ich
sledovať a vyhodnocovať. [3, s. 300].
Nevýhodou sústavy ukazovateľov môže byť ich nesystémový výber. Môžu sa orien-
tovať len na jeden alebo na niekoľko aspektov, pričom iné dôležité aspekty zostanú ne-
zohľadnené a nevyjadrené. Problémovým môže byť aj nedostatočná príprava ukazo-
vateľov, a to pokiaľ ide o ich interpretáciu a využitie výsledkov, prípadne môže vznik-
núť problém s ich výpočtom, ak chýba presný popis týkajúci sa zdrojov údajov a ich
351

použitia. „Dátová základňa a metodika prepočtu musia byť kompatibilné, aby bolo
možné zabezpečiť porovnateľnosť ukazovateľov a ich dobrú vypovedaciu schopnosť“.
[11, s. 64].
352
Pri hodnotení outsourcingu kvantitatívnymi metódami však jednoznačne preva-
žuje nákladový prístup. Podnik preto musí vedieť identifikovať náklady, ktoré outso-
urcing ovplyvňuje, a zistiť, aké náklady mal na outsourcované procesy pred outsour-
cingom a aké počas neho. Pri hodnotení hospodárnosti, čiže pri zisťovaní nákladov
spojených s outsourcingom, je potrebné zohľadniť všetky náklady, ktoré vzniknú v sú-
vislosti s ním. Ide aj o tieto dodatočné náklady:
•
•
•
•
prvotné náklady spojené s hľadaním partnera na outsourcing,
náklady spojené s konaniami s outsourcingovým partnerom,
náklady na kontrolu v priebehu outsourcingového vzťahu (kvôli ubezpeče-
niu, že sú dodržané dohody),
náklady prispôsobenia.
Tieto náklady sa často v literatúre označujú ako „transakčné náklady a podnik by
ich nemal zanedbať, pretože ide nielen o prvotné jednorazové náklady spojené so za-
čiatkom outsourcingu, ale aj o náklady, ktoré budú vznikať aj v priebehu outsour-
cingového vzťahu a ovplyvňovať efektívnosť outsourcingu“. [12, s. 283].Transakčné
náklady vznikajú zásadne na základe neúplných informácií pri koordinácii ekono-
mických transakcií. Tieto nákladové druhy sa však v tradičnom prepočte nákladov
často vôbec nevyskytujú.
Špeciálne pre outsourcingové projekty niektorí autori rozpracovali aj Outsourcing
Scorecard. [4, s. 134]. „Umožňuje kvantifikovanie kvalitatívnych faktorov a vedie
k objektivizácii rozhodnutia“. [8, s. 53]. Jeho základom je tento postup:
•
•
•
•
identifikovanie všetkých kvalitatívnych faktorov relevantných pre rozhodnu-
tie,
pripísanie váhy jednotlivým faktorom podľa ich dôležitosti,
určenie bodovej stupnice pre všetky faktory,
ohodnotenie jednotlivých faktorov podľa bodov na základe vopred definova-
nej stupnice:
a) v prípade realizácie vo vlastnej réžii,
b) pri outsourcovaní.

„Výhodou Scoring-modelu je jednoznačná pochopiteľnosť hodnotiaceho proce-
su a jednoznačný výsledok.“ [1, s. 177]. Samozrejme, má aj svoje negatívne stránky.
Ide do určitej miery o subjektívny pohľad, ktorý sa týka určenia kritérií, určenia ich
váh a bodového ohodnotenia. Tak je možné aj riziko manipulácie. „Ďalšou hrozbou
je, že v dôsledku agregácie bodových hodnôt môže dôjsť k strate, resp. k zanedbaniu
dôležitých informácií“. [3, s. 66]. Avšak T. Steinmüller naznačuje, že tieto negatíva
možno odstrániť tým, že sa na hodnotení zúčastnia viacerí ľudia, a jeho súčasťou bude
aj rozsiahla diskusia problematiky. [6, s. 32]. Možno teda usúdiť, že ak si podnik dá
záležať na kvalite Scoring-modelu, a uvedomí si všetky jeho pozitíva ako aj negatíva,
tento model je dobrým pomocníkom hodnotenia outsourcingu. A aj G. Knolmayer
usudzuje, že výhody a prednosti Scoring-modelu prevažujú nad jeho negatívami. [6,
s. 81].
Ak dôjde k situácii, že nákladové porovnanie je pre outsourcing pozitívne, ale kva-
litatívne porovnanie negatívne, v takom prípade nemožno jednoznačne povedať, či
je outsourcing správnym riešením alebo nie. Potom je vecou rozhodovateľa zvážiť,
či finančné výhody dokážu vyvážiť ostatné nevýhody. To platí aj v opačnom prípade.
Na druhej strane však možno využiť finančné výhody a usporené finančné prostried-
ky na zlepšenie ostatných faktorov, čo síce bude znamenať dosiahnutie nižších úspor
v úhrne, ale ostatné nevýhody sa odstránia, prípadne dokonca zvýšia výhodnosť out-
sourcingu.
6. Príklad legislatívneho obmedzenia outsourcingu
V poslednej časti chceme poukázať na skutočnosť doteraz neuvádzanú, a síce, že
v praxi existujú aj legislatívne obmedzenia pre výber procesov a činností, ktoré mô-
žeme v podnikoch outsourcovať. Takéto obmedzenia obsahuje napríklad zákon NR
SR č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve. [13]. V zmysle tohto zákona poisťovňa, pobočka
zahraničnej poisťovne, zaisťovňa alebo pobočka zahraničnej zaisťovne nemôže zveriť
inému subjektu nasledujúce činnosti:
•
•
•
•
prijímanie alebo preberanie poistných rizík,
ohodnocovanie poistných rizík a ich riadenie,
tvorbu technických rezerv a tvorbu garančného fondu,
pasívne zaistenie.
Prijímanie alebo preberanie poistných rizík a ohodnocovanie poistných rizík a ich
riadenie predstavuje základ poisťovacej činnosti, ktorú môžu vykonávať len poisťov-
353

ňa, poisťovňa z iného členského štátu, zahraničná poisťovňa alebo jej pobočky. Na za-
bezpečenie vykonávania poisťovacej činnosti musí poisťovňa v súlade s vymedzeným
predmetom podnikania tvoriť technické rezervy.
354
Technické rezervy sa tvoria vo výške dostatočnej na to, aby bola v každom okami-
hu zabezpečená schopnosť poisťovne uhradiť v plnej miere všetky záväzky poisťovne,
ktoré vyplývajú z poistných zmlúv, a záväzky poisťovne vznikajúce z iných činností
a používajúce sa na ich úhradu. Technické rezervy sa tvoria samostatne pre životné
poistenie a samostatne pre neživotné poistenie.
Garančný fond poisťovne predstavuje jednu tretinu hodnoty požadovanej miery
solventnosti. Minimálnu výšku garančného fondu určí Národná banka Slovenska
(NBS) opatrením vyhláseným v zbierke zákonov. NBS je oprávnená upraviť minimál-
nu výšku garančného fondu na základe údajov publikovaných Štatistickým úradom
Európskych spoločenstiev (Eurostat) o európskom indexe spotrebiteľských cien za-
hrňujúcom všetky členské štáty. Minimálna výška garančného fondu sa upraví o per-
centuálnu zmenu tohto indexu, ak sa jeho hodnota zvýši minimálne o 5 % od jeho
poslednej úpravy.
Zaistenie je systém ekonomických vzťahov, v ktorých poisťovateľ preberajúci riziká
do poistenia, ich určitú časť odovzdáva podľa dohodnutých podmienok zaisťovate-
ľovi. Poisťovateľ prenáša na zaisťovateľa tú časť rizík, ktoré presahujú jeho finančné
schopnosti a ktoré by narušili rovnováhu jeho poistného kmeňa. Pasívne zaistenie,
čiže odovzdané zaistenie znamená, že sa riziko odovzdáva do zaistenia (z pohľadu
poisťovateľa).
V citovanom zákone existujú obmedzenia aj pre výber outsourcingovej organizácie
(osoby realizujúcej zverenú činnosť). Napríklad poisťovňa, pobočka zahraničnej po-
isťovne, zaisťovňa alebo pobočka zahraničnej zaisťovne nesmie zveriť výkon činností
osobe, ktorá nemá sídlo alebo nevykonáva činnosť v členskom štáte, resp. ktorej zá-
ujmy môžu byť v konflikte so záujmami poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne,
zaisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne alebo jej klientov.
V prípade, že dôjde k zvereniu výkonu povolenej činnosti poisťovne, pobočky za-
hraničnej poisťovne, zaisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne, musí táto ozná-
miť písomne túto skutočnosť NBS. Zverenie výkonu činnosti možno realizovať len pri
dodržaní zákonom určených podmienok. Ide najmä o tieto podmienky:
•

•
•
•
•
•
•
Záver
poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa alebo pobočka zahra-
ničnej zaisťovne musia mať právo účinne kontrolovať výkon zverených čin-
ností a zmluvu vypovedať, pričom výpovedná lehota nesmie byť dlhšia ako
jeden mesiac,
pri zániku zmluvy o zverení činnosti nesmie dôjsť k ohrozeniu záujmu klien-
tov a riadneho a bezpečného výkonu poisťovacej a zaisťovacej činnosti (zánik
zmluvy je povinná príslušná inštitúcia oznámiť NBS),
zverenie výkonu činnosti uvedených subjektov im nesmie brániť konať v zá-
ujme klientov,
so zreteľom na povahu činností, ktoré sa majú zveriť, musí mať osoba prebe-
rajúca tieto činnosti vecné, personálne a organizačné predpoklady na výkon
zverených činností,
zverením výkonu poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti nie je dotknu-
tá zodpovednosť poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne alebo
pobočky zahraničnej zaisťovne za škody spôsobené klientom, ktoré vznikli
v súvislosti s výkonom poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti,
zverenie činnosti nesmie slúžiť na obchádzanie povinnosti vykonávať pois-
ťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť inak ako na základe povolenia na
vykonávanie týchto činností.
Záverom chceme zdôrazniť, že outsourcingový vzťah musí byť charakterizovaný
ako win-win vzťah, čiže vzťah výhra-výhra, čo v podstate znamená, že každá strana
musí z takéhoto vzťahu profitovať. Inak nemá outsourcing dlhú trvácnosť a kvalitu.
Literatúra
[1] BLOHM, H., LÜDER, K.: Investition. München: Vahlen, 1991.
[2] DITTRICH, J., BRAUN, M.: Business Process Outsourcing. Stuttgart: Schäffer-
Poeschel, 2004.
[3] GERICKE, J.: Unterstützung von Logistik-Outsourcing-Entscheidungen in mittel-
ständisch strukturierten Unternehmen. Driesen. Taunusstein, 2005. s. 57 -61.
355

[4] HODEL, M., BERGER, A., RISI, P.: Outsourcing realisieren. Wiesbaden: Vieweg,
356
2004.
[5] KALAITZIS, D., KNEIP, H.: Outsourcing in der Instandhaltung. Köln: Tüv Me-
dia, 1997.
[6] KNOLMAYER, G.: Modelle zur Unterstützung von Outsourcing-Entscheiden.
In: Arbeitsbericht, No. 30. Institut für Wirtschaftsinformatik der Universität
Bern. Bern, 1992.
[7] SCHOLTISSEK, S.: New Outsourcing. Berlin: Ekonomischer Verlag, 2004.
[8] STEINMÜLLER, T.: Beitrag zur strategiedeterminierten „Outsourcing“-Entschei-
dung fokussiert auf logistische Leistungen. Berlin: Technische Universität, 1997.
[9] SYSKA, A.: Kennzahlen fúr die Logistik. Berlin: Springer, 1990.
[10] WERTZ, B.: Management von Lieferanten-Produzenten Beziehungen. Wiesba-
den: Deutscher Universitäts-Verlag, 2000.
[11] WISSKIRCHEN, F.: Outsourcing-Projekte erfolgreich realisieren. Stuttgart, 1999.
[12] ZANGEMEISTER, C.: Erweiterte Wirtschaftlichkeitsanalyse (EWA). Dortmund,
2000.
[13] Zákon č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve.
Kontakt
prof. Ing. Anna Majtánová, PhD.
Katedra ekonómie a financií
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Železničná 14
821 07 Bratislava
E-mail: anna.majtanova@vsemvs.sk
prof. Ing. Štefan Majtán, PhD.
Katedra malého a stredného podnikania
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Železničná 14
821 07 Bratislava
E-mail: stefan.majtan@vsemvs.sk

Participácia obyvateľa na rozvoji obce prostredníctvom účasti na
jej samospráve s dôrazom na priamu formu
Abstrakt
JUDr. Klaudia Marczyová, PhD.
Účasť jednotlivca na samospráve obce je dôležitým atribútom demokratického štá-
tu. Obyvatelia majú možnosť podieľať sa na samospráve jednotlivými formami. Prí-
spevok sa zaoberá jednou z alternatív, a to realizáciou miestneho referenda v rovine
de lege lata. Verejná správa, ktorej súčasťou je i územná samospráva, je široká oblasť.
Preto je obsah príspevku je zameraný na uvedenú čiastkovú, konkrétnu sféru.
Kľúčové slová: obec, obyvateľ, orgány obce, obecné zastupiteľstvo, samospráva,
miestne referendum, územná samospráva, voľby, zhromaždenie obyvateľov, Ústava
SR
Citizen participation in the development community throught its
participation in local government with emphasis on the direct form
Abstract
Participation in individual municipalities is an important attribute of a democratic
state. Residents have the opportunity to participate in various forms of government. The
article deals with one of the alternatives – the implementation of a local referendum in
the plane de lege lata. Public administration, which is part of the teritorial government is
a broad area, and the content of the article is aiming at the partiol, specific sector.
Keywords: citizen, municipality authorities, municipal council, local government,
municipal administration, local referendum, public administration, elections, citizens´
assembly, Constitution of SR
Úvod
„Verejná správa sa priamo týka každého občana, a to najmä svojou zložkou výkon-
nej moci štátu a samosprávnych územných orgánov“. [1, s.1]. Súčasťou verejnej správy
je i územná samospráva, a to ako prvok, ktorý zabezpečuje čo najväčšiu rovnováhu
medzi záujmami celej spoločnosti a záujmami územných častí. Predstavuje podstat-
ný znak moderného demokratického a právneho štátu, a svoje významné miesto si
nepochybne našla i v SR. Zároveň možno dodať, že základným ústavným princípom
357

demokratických štátov je princíp suverenity ľudu, zakotvený aj v Ústave SR, ktorého
podstatou je, že štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníc-
tvom svojich volených zástupcov alebo priamo. Ústava aj na iných miestach v po-
dobe konkrétnych politických práv umožňuje občanom podieľať sa na štátnej moci,
na správe vecí verejných. Tak ako sú občanom štátu garantované práva umožňujúce
participovať na štátnej moci, i v podmienkach konkrétnej obce sú jej obyvateľom, či
obyvateľom vyššieho územného celku zaručené možnosti podieľať sa na rozhodovaní
o dôležitých otázkach. V kontexte s princípom suverenity ľudu, ktorý predstavuje zá-
kladný pilier pre naplnenie volebného práva a priameho rozhodovania, možno vidieť
analógiu s realizáciou foriem demokracie na miestnej úrovni. S právom účasti na
správe verejných záležitostí je úzko spätý výkon územnej samosprávy, ako vyplýva
z čl. 30 ods. 1 Ústavy SR [2], v zmysle ktorého majú občania právo zúčastňovať sa na
správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. A cudzinci
s trvalým pobytom na území SR majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy
obcí a do orgánov vyšších územných celkov, čím sa zároveň rozšíril okruh subjek-
tov (nielen občania SR) podieľajúcich sa na rozhodovaní v rámci územnej samosprá-
vy. Realizácia, využitie týchto práv jednotlivcami, ktorí sa podieľajú na dianí v obci,
umožňuje de facto podieľať sa na rozvoji obce, a tak i na rozvoji regiónu.
358
Územná samospráva je samosprávou vykonávanou v rámci presne určenej územ-
nej jednotky. Je demokratickým základom organizácie a riadenia vecí verejných
v podmienkach moderných demokracií a je nevyhnutnou súčasťou demokratického
a právneho štátu. P. Škultéty charakterizuje územnú samosprávu ako „ústavne zaru-
čené právo územného samosprávneho celku (ako územného spoločenstva občanov)
rozhodovať samostatne v rámci autonómnych priestorov vymedzených ústavou a zá-
konmi o svojich záležitostiach, pričom autonómnosť priestoru je daná konkrétny-
mi kompetenciami“. [3, s. 15]. Obyvatelia obce majú vytvorený priestor na to, aby
sami mohli prispieť k rozvoju vlastnej obce, samosprávneho kraja v rôznych oblas-
tiach spoločenského života. Jednou z eventualít je i participácia na samospráve obce.
Ako už bolo naznačené, obyvatelia obce majú možnosť podieľať sa na samospráve
viacerými alternatívami, najmä môžu rozhodovať prostredníctvom svojich volených
reprezentantov, alebo priamou formou, miestnym referendom. Z uvedených foriem
poukazujeme na možnosti priameho rozhodovania, ale ďalej sústredíme pozornosť
na konkrétnu z nich, a to referendum. Domnievame sa, že referendum už nie je ne-
známym pojmom, a obyvatelia niektorých obcí už mali možnosť rozhodovať touto
formou, avšak zastávame názor, že sa vyskytujú isté pochybnosti o jeho význame, či
ďalších náležitostiach s tým súvisiacich, a tak je naším zámerom nielen objasniť jeho

význam, ale priblížiť i podmienky jeho realizácie, prípadne poukázať na isté nejasnos-
ti, ktoré podľa nášho predpokladu vyplývajú z jeho nedostatočnej úpravy v rovine de
lege lata.
Samospráva obce, ktorá predstavuje v podstate samostatné rozhodovanie a usku-
točňovanie všetkých úkonov, ktoré súvisia so správou obce, ako aj jej majetku, pokiaľ
tieto nie sú štátom zverené na základe osobitného zákona inej právnickej osobe alebo
fyzickej osobe, sa uskutočňuje nasledujúcimi spôsobmi, zakotvenými už v Ústave SR:
1. prostredníctvom orgánov obce, voliť a byť volený do orgánov obce, ktorými sú
obecné zastupiteľstvo (prípadne ďalšie orgány zriadené obecným zastupiteľstvom v
obci) a starosta obce, ale aj účasťou na zasadnutiach zastupiteľstva;
2. na zhromaždeniach obyvateľov obce, ktoré môže za účelom prerokovania obecných
vecí zvolať obecné zastupiteľstvo. Jeho výsledok na rozdiel od miestneho referenda
nemá právny účinok, ale má pre orgány obce (iba) odporúčajúci charakter. Jeho
výhodou je, že obyvatelia obce môžu vyjadriť svoj názor, či nesúhlas s riešením
určitých záležitostí, a tak po ich prerokovaní s orgánmi obce ovplyvniť následné
rozhodnutie samosprávnych orgánov;
3. miestnym referendom, teda hlasovaním obyvateľov obce o dôležitých otázkach,
ktoré poskytuje možnosť obyvateľom rozhodovať priamo o určitej otázke týkajúcej
sa diania v obci. Túto formu možno považovať za jediné faktické priame rozhodo-
vanie obyvateľa obce;
4. ďalšie alternatívy (vyplývajúce i zo zákona o obecnom zriadení):
•
•
uplatňovať pripomienky k návrhu všeobecne záväzného nariadenia. I keď toto
oprávnenie je skôr iniciatívneho charakteru, svedčí o istej komunikácii medzi
zástupcami obyvateľov a samotnými obyvateľmi, ktorí i touto eventualitou
realizujú svoje právo a pôsobia na výkon samosprávy;
využívanie ďalších politických práv; ide predovšetkým o petičné právo, ktoré
umožňuje každému obracať sa so svojimi návrhmi, sťažnosťami, či žiadosťami
na orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, a tieto sú povinné sa
predmetnou petíciou zaoberať. V tomto prípade má jednotlivec akoby rozší-
rené možnosti, využiť petičné právo aktívnym spôsobom – iniciovať ako člen
petičného výboru petičnú akciu, alebo iba pasívne podporiť predmet petície
svojim podpisom. Spomedzi práv tejto kategórie možno ešte uviesť slobodu
359

360
prejavu a právo na informácie, právo združovacie - stranícke, ale aj formu
občianskych združení. Na margo posledných uvádzaných možno ešte dopl-
niť, že v SR, podobne ako aj v iných štátoch, zohrávajú dôležitú úlohu v účasti
na politickom živote, na riadení štátu, ale aj na rozhodovaní v obciach for-
mou zastúpenia v jednotlivých orgánoch, politické strany. I keď sa pri voľbách
do orgánov samosprávy obcí uplatňuje väčšinový volebný systém, v ktorom
voliči odovzdávajú hlas kandidátovi, i za týmito stoja politické subjekty. Na
druhej strane môžeme konštatovať, a tým sa dostávame k významu druhého
združovacieho práva, že sa v poslednom období častejšie zapájajú do politic-
kého života občianske združenia, ktoré podporujú svojich kandidátov.
Miestne referendum možno tiež chápať ako konkrétny prejav vôle všetkých, ale-
bo skupiny obyvateľov obce, ktorého výsledkom (ak sa ho zúčastnila aspoň polovica
oprávnených voličov) je prijatie určitého záväzného rozhodnutia (prijaté nadpolovič-
nou väčšinou platných hlasov), ktoré má váhu všeobecne záväzného rozhodnutia.
Referendum, všeľudové hlasovanie o dôležitých otázkach, je najrozšírenejšou for-
mou priamej demokracie a poskytuje obyvateľom možnosť bezprostredne rozhodovať
v ľudovom hlasovaní o určitej otázke, a zúčastňovať sa tak na správe vecí verejných
priamo. V tejto súvislosti možno tiež poukázať na prípady, kedy došlo k porušeniu
základného práva, t. j. zúčastňovať sa priamo na správe vecí verejných formou miest-
neho referenda, zo strany obce. Rozhodoval o nich Ústavný súd SR, napr. I. ÚS 76/93,
II. ÚS 9/00. [4].
Miestne referendum možno vnímať ako poistku obyvateľov voči činnosti zvole-
ného orgánu, aby si v zásadných otázkach „nechal poradiť“ od občanov, alebo aby
obyvatelia zobrali hlasovaním v referende na seba zodpovednosť, ktorú zvolené or-
gány nechcú, nemôžu alebo nevedia uniesť. [5, s. 133]. Právny základ pre uskutočne-
nie referenda na miestnej úrovni je daný už samotnou ústavou, je taktiež obsiahnutý
napr. v Európskej charte miestnej samosprávy (čl. 3, 5) a jeho výkon je predmetom
ustanovení zákona o obecnom zriadení [6]. Referendum ako inštitút miestnej formy
demokracie prešlo od svojho zakotvenia v zákone určitými zmenami. Pôvodne zá-
kon upravoval, že obecné zastupiteľstvo vyhlási hlasovanie obyvateľov obce, ak sa to
týka návrhu a) na zlúčenie, rozdelenie alebo zrušenie obce, b) na zavedenie a zrušenie
miestnej dane, verejnej dávky alebo poplatku, a c) petície skupiny obyvateľov obce v
počte 20 % všetkých oprávnených voličov. Z dikcie platného zákona (§ 3), podobne
aj z pôvodného znenia, vyplýva oprávnenie obyvateľov obce podieľať sa na samosprá-
ve aj formou miestneho referenda, čo je opätovne potvrdené i v ďalšom ustanovení

a zároveň vymedzené ako jedna z otázok, o ktorých rozhoduje obecné zastupiteľstvo
(§ 11) – vyhlasuje hlasovanie obyvateľov obce. A napokon, od prijatia zákona o obec-
nom zriadení došlo k zmene predmetu referenda. Zvýšilo sa percentuálne vyjadrenie
na 30 % počtu obyvateľov žiadajúcich vyhlásenie referenda, a k rozšíreniu jeho zakot-
venia v zákonnej rovine. V súčasnosti je „podrobnejšie“ jeho výkon upravený v § 11a.
Z tohto ustanovenia zároveň vyplývajú druhy referenda, a tak môže ísť o referendum
obligatórne, ak sa týka
•
•
•
zlúčenia, rozdelenia alebo zrušenia obce, ako aj zmeny názvu obce (ak sú spl-
nené zákonné podmienky),
odvolania starostu (ak o to petíciou požiada aspoň 30 % oprávnených voličov,
alebo ak hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti starostu, porušuje
ústavu a iné všeobecne záväzné právne predpisy),
petície skupiny obyvateľov obce aspoň 30 % oprávnených voličov.
Fakultatívne miestne referendum obecné zastupiteľstvo vyhlási aj pred rozhodnu-
tím o ďalších dôležitých veciach samosprávy obce, upravené v § 4, ako aj v prípade
odvolania starostu obce, ak jeho neprítomnosť alebo nespôsobilosť na výkon funkcie
trvá dlhšie ako šesť mesiacov.
V prípade, že obyvatelia požadujú vyhlásenie referenda na základe petície, túto ove-
rujú aspoň traja poslanci určení obecným zastupiteľstvom, ktorí nemôžu byť členmi
petičného výboru, a starosta. Ak by však išlo o takú petíciu, ktorá je určená na vyhláse-
nie referenda za odvolanie starostu, túto starosta neoveruje. Ak petícia spĺňa potrebné
náležitosti, obecné zastupiteľstvo vyhlási hlasovanie. Referendum je platné, ak sa ho zú-
častnila aspoň polovica oprávnených voličov (obyvateľ obce, ktorým sa rozumie osoba
prihlásená v obci na trvalý pobyt, dosiahla vek 18 rokov a neexistujú u nej prekážky vo
výkone volebného práva podľa § 2 ods. 2 zákona č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov
samosprávy obcí v znení neskorších zmien a doplnkov). [7]. Rozhodnutie obyvateľov
obce je prijaté, ak získalo z celkového počtu odovzdaných platných hlasov nadpolo-
vičnú väčšinu. Obecné zastupiteľstvo vyhlási výsledky hlasovania obyvateľov obce do
troch dní od doručenia zápisnice o výsledkoch hlasovania na úradnej tabuli. Súhlasíme
s charakteristikou ako osobitnej formy miestneho referenda, tak ako uvádzajú autori I.
Palúš a Ľ. Somorová [8, s. 200], ktoré je upravené v tzv. tabuľovom zákone (č. 191/1994
Z.z. o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín). [9]. Z tohto zákona vyplýva,
že obce, v ktorých žije 20 % príslušníkov národnostných menšín obyvateľov obce, sa
361

popri názve v štátnom jazyku označujú aj v jazyku národnostnej menšiny. A obec môže
v miestnom hlasovaní rozhodnúť o zmene označenia obce v menšinovom jazyku, ak
sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina oprávnených voličov obce. Rozhodnutie je
prijaté, ak zaň platným spôsobom hlasovalo aspoň 80 % zúčastnených obyvateľov obce.
Na tomto mieste môžeme zároveň poukázať na nejednotnosť podmienok záväznosti
miestneho referenda a tejto formy hlasovania, kedy sa vyžaduje vyššie percento súhlas-
ného rozhodnutia oprávnených voličov.
362
Napriek určeniu základných otázok referenda v zákone o obecnom zriadení treba
poznamenať, že zákon nerieši ďalšie otázky s ním súvisiace, i keď niekde odkazuje na
iné zákony, napr. na zákon o voľbách do orgánov samosprávy obcí. Navyše, isté ne-
zrovnalosti sa objavujú i pri zákonom upravených otázkach ako napr. pri samotnom
určení obligatórneho referenda. Nejasnými tak naďalej zostávajú činnosti súvisiace
so zabezpečením a organizáciou referenda, otázky viažuce sa na okamih iniciatívy
vyhlásenia cez jeho samotné vyhlásenie až po zorganizovanie a priebeh v obciach a
oznámenie výsledku. Absentujú otázky negatívneho vymedzenia referenda, ktoré sú
špecifikované i v prípade celoštátneho referenda formou zákazu vykonať referendum
v taxatívne stanovených prípadoch a pod. Takto uvedená zostručnená problematika
v obdobných prípadoch je predmetom osobitných zákonov. Analógiu možno vidieť
v realizácii celoštátneho referenda, ktorého priebeh a organizáciu podrobnejšie upra-
vuje osobitný zákon (č. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda v znení neskor-
ších predpisov) [10], či tzv. volebné zákony, osobitne upravujúce jednotlivé druhy vo-
lieb, a to do Národnej rady SR, voľba prezidenta SR, do Európskeho parlamentu. Ak
sú niektoré už i naznačené otázky upravené na iných miestach v zákonnej rovine, vo
všeobecne záväznom nariadení obce, či v metodických pokynoch, tento spôsob nie
je z nášho pohľadu postačujúci. Napríklad usmernenie pre obvodné úrady vo veci
jednotného postupu vo vzťahu k obciam (okrem iného) túto oblasť upravuje veľmi
stručne. V deviatich bodoch stanovuje postup pri hlasovaní obyvateľov obce, a záro-
veň odporúča obciam prijať všeobecne záväzné nariadenie o organizácii miestneho
referenda.
Absencia právnej, zákonnej úpravy v súčasnosti zapríčiňuje, že obce majú rozdiel-
nym spôsobom a v rôznom rozsahu (ne)upravené otázky priebehu hlasovania, kto-
rých nedostatočné zakotvenie má za následok celý rad problémov. Prijatie jednotnej,
komplexnej právnej normy so silou zákona môže zjednodušiť realizáciu miestneho
hlasovania v obciach, eventuálne i zabrániť rozporu prípadného nariadenia obce s
ustanoveniami niektorých vyšších právnych noriem.

Domnievame sa, že i miestne referendum (i keď aj v tomto prípade sa názory eru-
dovaných právnikov i laikov, podobne ako v prípade ústavného inštitútu celoštátneho
referenda, rozchádzajú) je vážnym inštitútom, nástrojom realizácie moci obyvateľa
na miestnej úrovni, participácie na politickom, verejnom živote, a tak si zasluhuje
osobitnú úpravu formou zákona o miestnom referende. Pre porovnanie, či na objas-
nenie niektorých absentujúcich otázok, možno poukázať na stav de lege lata v Českej
republike, kde tieto otázky upravuje osobitný zákon o miestnom referende, a to zá-
kon č. 22/2004 Sb. o místním referendu a o změně některých zákonů v znení pozděj-
ších předpisů. [11]. Tento zákon vo všeobecných ustanoveniach vymedzuje územnú
pôsobnosť referenda, oprávnené osoby na hlasovanie, prekážky vo výkone hlasova-
nia v referende a čas hlasovania. V ďalších ustanoveniach taxatívne určuje predmet,
o ktorom sa referendum nesmie konať, ako napr. o miestnych poplatkoch a o rozpočte
obce, o zriadení alebo zrušení orgánov obce a ich vnútornom usporiadaní, taktiež ak
by bola predmetná otázka referenda v rozpore s právnymi predpismi a ďalšie. Taxa-
tívny výpočet otázok, ktoré sú vyňaté z priameho rozhodovania môže v konečnom
dôsledku eliminovať počet prípadov uskutočnených hlasovaní o otázke následne ur-
čenej ako neprípustnej na posúdenie v miestnom hlasovaní. III. hlava je zameraná na
náležitosti návrhu na konanie referenda, taktiež na činnosť prípravného výboru. Po-
vinnosti obce, druhy komisií pre hlasovanie a ich kreovanie, kampaň, hlasovanie, zá-
sady hlasovania, zisťovanie výsledkov hlasovania a ich vyhlásenie, vrátane ustanovení
o platnosti a záväznosti miestneho referenda, sú rozpracované v ďalších častiach.
Zaujímavosťou je, že i v miestnej forme hlasovania môžu voliči využiť hlasovací
preukaz, ak sa nebudú zdržiavať v mieste svojho okrsku, ale budú v obci, kde majú tr-
valý pobyt. Za zmienku stojí i spôsob, ako volič preukazuje totožnosť, keďže v prípade
územnej samosprávy participujú na jej formách nielen občania, ale aj cudzinci. Pre
platnosť referenda sa vyžaduje účasť 35 % oprávnených voličov. Rozhodnutie v miest-
nom referende je záväzné, ak preň hlasovala nadpolovičná väčšina oprávnených osôb,
ktoré sa miestneho referenda zúčastnili, a aspoň 25 % oprávnených osôb zapísaných
v zoznamoch oprávnených osôb. Zákon upravuje i s referendom súvisiace priestupky,
vrátane možných sankcií (čo podľa nášho názoru absentuje vo všeobecnosti v nor-
mách upravujúcich procedúru hlasovania, najmä v tzv. volebných zákonoch). Vý-
počtom niektorých oblastí predmetného zákona bola snaha priblížiť a poukázať na to,
že uvádzaný zákon (vzhľadom i na jeho rozsah cca 60 §§), i keď nebol priestor na jeho
podrobnú analýzu, zrejme nepatrí medzi formálne právne normy, ale napĺňa predsta-
vy o normatívnej stránke priebehu referenda na miestnej úrovni.
363

364
Záver
Demokratický režim umožňuje občanom podieľať sa na štátnej moci. Zmeny po
roku 1989 priniesli nové možnosti obyvateľom rozhodovať o dianí vo svojej obci,
priniesli rozvoj obciam i v podobe územnej samosprávy. Právo obyvateľom podieľať
sa na samospráve obce garantuje najvyššia právna norma, a to Ústava SR. Rovnako
je predmetom úprav zákonov, z čoho vyplývajú viaceré možnosti, napr. voľby do
orgánov samosprávy, zhromaždenia, miestne referendum, ktorému bola ako forme
priameho rozhodovania venovaná pozornosť. Zaujímavým z nášho pohľadu sa
javila analýza zákonnej úpravy tohto inštitútu a komparácia v bazálnej rovine úpravy
miestneho referenda v Českej republike, na základe čoho sme dospeli k istým
záverom. Konštatujeme, že právna úprava komunálneho referenda v SR stručnou
inkorporáciou v zákone o obecnom zriadení (subsidiárne v zákone o voľbách do
orgánov samosprávy obcí) je nedostačujúca, neúplná a vykazuje vážne nedostatky.
Avšak aj napriek negatívam, ktoré sprevádzajú priamu formu demokracie, zápory
miestneho referenda, ako sú vysoké náklady spojené s jeho uskutočnením a nízka
efektívnosť, neplatnosť z dôvodu nízkej účasti voličov, „laický prvok“ rozhodovania,
ktorý nie vždy musí byť správny, a de facto anonymná zodpovednosť za rozhodnutie
prijaté v miestnom hlasovaní, je súčasťou demokratického systému miestnej
samosprávy, dôležitým atribútom samostatného rozhodovania. Nie je jedinou
eventualitou. Existujú i ďalšie spôsoby, ktoré môžu obyvatelia obce využiť za účelom
spolurozhodovania o verejných záležitostiach, ale jedinou priamou s rozhodnutím
sily rovnajúcej sa rozhodnutiu miestneho zastupiteľského zboru, a tak je nevyhnutné
prehodnotenie stavu de lege lata a následne vykonanie zmien v právnej rovine.

Literatúra
[1] GALAJDOVÁ, J.: Reforma verejnej správy v Slovenskej republike (decentralizá-
cia). In: Zborník z 3. medzinárodnej virtuálnej vedeckej konferencie 2007 „Podiel
ekonomických a právnych vied na rozvoji verejnej správy a podnikania“. Kunovi-
ce: EPI, s.r.o., 2007. s. 1. ISBN 80-7314-110-8.
[2] Ústava Slovenskej republiky.
[3] ŠKULTÉTY, P.: Základy miestnej správy. Bratislava : PF UK, 1999. s. 15. ISBN
80-7160-110-1 .
[4] Dostupné na internete: www.concourt.sk.
[5] DRGONEC, J.: Základné práva a slobody podľa Ústavy SR. Zväzok 2. Bratislava:
MANZ, 1999. s.133. ISBN 80-85719-23-1.
[6] Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších zmien a dopln-
kov.
[7] Zákon č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskor-
ších zmien a doplnkov.
[8] PALÚŠ, I., SOMOROVÁ, Ľ.: Štátne právo Slovenskej republiky. Košice: UPJŠ,
2008. s. 200. ISBN 978-80-7097-703-3.
[9] Zákon č. 191/1994 Z.z. o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín.
[10] Zákon č. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda v znení neskorších pred-
pisov.
[11] Zákon č. 22/2004 Sb. o místním referendu a o změně některých zákonů v znění
Kontakt
pozdějších předpisů.
JUDr. Klaudia Marczyová, PhD.
Katedra práva
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Železničná 14
821 07 Bratislava
E-mail: klaudia.marczyova@vsemvs.sk
365

366
Abstrakt
Sociálna ochrana v rámci poisťovacieho systému
doc. JUDr. Ján Matlák, CSc.
Sústavy sociálnej ochrany sú budované predovšetkým v rámci práva sociálneho
zabezpečenia, v ktorom významné miesto zaujíma poisťovací systém, a to sociálne
poistenie a zdravotné poistenie. Jednotlivé právne úpravy vymedzujú osobný rozsah
poistných vzťahov, z ktorých sú niektoré subjekty vylúčené. Exklúzia v poisťovacom
systéme nie je vždy opodstatnená, čo je potrebné zvážiť aj pri ďalších legislatívnych
úpravách.
Kľúčové slová: sociálna ochrana, poisťovací systém, zdravotné poistenie, sociálne
poistenie, prerušenie poistenia
Abstract
The social protection within the insuring system
The system of social protection is developed first of all within the social security law,
where the significant place holds the insuring system – the social insurance and the he-
alth insurance. The particular legal regulations define the personal extent of insurance
relations where some subjects are excluded. The exclusion in the insuring system is not
always legitimate what is necessary to consider by the next legal regulations.
Keywords: social protection, insuring system, health insurance, social insurance, di-
sruption of insurance
Úvod
Zásadné reformné kroky v sociálnom zabezpečení v SR nastali koncom 20. storo-
čia, a to predovšetkým v dôsledku politických zmien, ku ktorým došlo po novembri
1989. V tomto období bolo už isté, že súčasne s ekonomickou reformou treba usku-
točniť aj sociálnu reformu. Aj keď systém sociálneho zabezpečenia v predchádzajú-
com období v niektorých smeroch mal pozitívne črty, napr. pokiaľ išlo o rodinnú po-
litiku, a to predovšetkým o zabezpečenie rodín s deťmi, v mnohých smeroch zaostával
a nebol schopný sa prispôsobiť novým podmienkam. Koncepcia sociálnej reformy

sa viackrát menila, a to aj v závislosti od aktuálnej politickej reprezentácie. Zatiaľ čo
politické inštitúcie sa transformovali pomerne rýchlo, v oblasti sociálnych inštitú-
cií bolo badať stagnáciu, nakoľko v prvých rokoch po politických zmenách nedošlo
k zásadnej sociálnej reforme. Jednotlivé vlády sa obmedzovali na postupné čiastkové
úpravy existujúceho systému sociálneho zabezpečenia. Týmito úpravami sa aj naďalej
prehlboval problém zložitosti, neprehľadnosti a komplikovanosti v práve sociálneho
zabezpečenia, pričom bolo potrebné aj v sociálnej oblasti postupne približovať našu
právnu úpravu sociálneho zabezpečenia k medzinárodným štandardom.
1. Modely sociálneho zabezpečenia
Sociálne zabezpečenie je jedným z nástrojov, ktorými sa realizuje sociálna politi-
ka. Pre sociálnu politiku, a teda aj pre sociálne zabezpečenie, má osobitný význam
postavenie jednotlivých subjektov. Podľa miery účasti štátu v sociálnom zabezpečení
sa rozlišujú tri základné modely sociálnej politiky, a to redistributívny, výkonný a re-
ziduálny.
Pri reziduálnom type prioritné postavenie v sociálnej politike má štát, aktivita ne-
štátnych subjektov je oslabená a prejavuje sa v ňom vysoká miera redistribúcie.
Základnou charakteristickou črtou výkonného typu je vlastný výkon a produkti-
vita, odrazom čoho je účasť subjektov na sociálnom poistení; miera redistribúcie je
oslabená.
V rámci reziduálneho typu sa zdôrazňuje individuálna zodpovednosť každého jed-
notlivca za uspokojovanie sociálnych potrieb.
K daným typom sociálnej politiky sa viažu aj modely sociálneho zabezpečenia. Ide
o škandinávsky model, ktorý je charakteristický tým, že sociálne dávky sa definujú
ako občianske práva a ťažiskovo sa zabezpečujú financovaním prostredníctvom daní
obyvateľstva. Prejavuje sa v ňom vysoká miera redistribúcie.
Kontinentálno-európsky model sociálneho zabezpečenia predstavujú krajiny ako
napr. Nemecko, Francúzsko, Rakúsko. Podľa tohto modelu je sociálne poistenie jadrom
celého sociálneho systému krajiny. Financovanie tohto systému je založené prevažne,
ale nie výlučne, na príspevkoch poistencov, závislých od výšky príjmu. Z uvedeného
vyplýva, že práve v tomto modeli sociálneho zabezpečenia prioritné postavenie má
poisťovací systém.
367

368
Anglosaský model sociálneho zabezpečenia, ktorý reprezentujú USA, Veľká Bri-
tánia a Írsko, úlohu štátu potláča a jeho zodpovednosť za sociálnu situáciu občanov je
minimálna.
Konštatovanie, že „model sociálnej politiky v každej konkrétnej krajine je nutne
určitým mixom rysov všetkých uvedených typov“ [1, s. 53.] platí, samozrejme, aj pre
modely sociálneho zabezpečenia. To znamená, že v jednotlivých krajinách neexistujú
v takejto čistej modelovej podobe, čo platí aj pre SR.
So sociálnym zabezpečením je úzko spätý pojem sociálnej ochrany, prostredníc-
tvom ktorej sa realizujú sociálne práva. Sociálnou ochranou sa rozumie „stav dosiah-
nutia určitého stupňa úrovne realizácie ústavných práv v súčasnosti“. [2, s. 16].
Sústavy sociálnej ochrany sú budované napr. v rámci občianskeho, obchodného, ale aj
v rámci pracovného práva, ale predovšetkým v rámci práva sociálneho zabezpečenia.
2. Sociálno-poisťovací systém
Postupným legislatívnym procesom sa v SR, podobne ako v ostatných vyspelých
európskych krajinách, v rámci práva sociálneho zabezpečenia vytvorili tri systémy,
a to poisťovací systém, systém štátnej sociálnej podpory a systém sociálnej pomoci.
Reforma sociálneho zabezpečenia neodráža všetky základného princípy, na ktorých
je založený európsky systém sociálnej bezpečnosti. Medzi tieto princípy patrí predo-
všetkým princíp solidarity a princíp univerzality. Zatiaľ čo pre systém sociálnej pomo-
ci je charakteristické uplatňovanie zásady subsidiarity, čo znamená, že štát vstupuje
do konania iba vtedy, keď všetky ostatné možnosti pomoci zlyhali, v systéme štátnej
sociálnej podpory ide o sústavu priamych finančných prostriedkov, prostredníctvom
ktorých sa štát podieľa na riešení niektorých ním uznaných sociálnych udalostí.
V oblasti sociálneho zabezpečenia má osobitný význam poisťovací systém, pretože
vývoj právnej úpravy z hľadiska zabezpečovaných osôb smeruje k sociálno-poisťova-
cím vzťahom. Poisťovací systém a spoluúčasť občanov na jeho financovaní je výsled-
kom snahy oslabovania štátneho paternalizmu, ktorý viedol k pasívnej úlohe jednot-
livca a zabraňoval mu v zodpovednosti za svoju vlastnú budúcnosť. Úloha štátu sa
oproti minulosti aj v tejto oblasti výrazne zmenila a je tiež presnejšie definovaná. Na
jednej strane sa vytvárajú podmienky pre to, aby občania mohli vlastnými silami riešiť
stále viac sociálnych problémov, situácií a udalostí, a na druhej strane štát zasahuje iba
tam, kde občan vlastnými silami a ani silami rodiny nestačí.

V rámci poisťovacieho systému ide o právne vzťahy, ktoré tvoria komplex práv a po-
vinností medzi nositeľmi sociálneho poistenia a poistenými, resp. tretími subjektmi,
a vytvárajú samostatný verejnoprávny vzťah. Poisťovací systém zahŕňa v sebe poistné
a dávkové vzťahy, ktoré sú vzájomne podmienené. Jednou zo základných povinností
účastníka sociálno-poisťovacieho vzťahu je splnenie poistnej povinnosti, t. j. zaplate-
nie poistného. Splnenie tejto poistnej povinnosti, až na niektoré výnimky, je jednou zo
základných podmienok pre uplatnenie nároku v rámci dávkových vzťahov.
K zásadným zmenám v sociálnom zabezpečení v SR došlo v roku 1993. Bol to zá-
kon NR SR č.7/1993 Z. z. o zriadení Národnej poisťovne a o financovaní zdravotného
poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia, ktorým bola zriadená
Národná poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia na vykonávanie zdravotného pois-
tenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia. Neopodstatnené spojenie
výkonu zdravotného poistenia s výkonom nemocenského poistenia a dôchodkového
poistenia spôsobilo nefunkčnosť Národnej poisťovne, čo v konečnom dôsledku vie-
dlo k vytvoreniu Sociálnej poisťovne (zákon NR SR č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej pois-
ťovni) a Všeobecnej zdravotnej poisťovne (zákon NR SR č. 273/1994 Z. z. o zdravot-
nom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej
poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdra-
votných poisťovní), ako aj ostatných zdravotných poisťovní. Okrem nemocenského
poistenia, dôchodkového poistenia a zdravotného poistenia sa sociálno-poisťovacie
vzťahy zaviedli aj do oblasti nezamestnanosti a úplne novo sa upravilo úrazové a ga-
rančné poistenie, čím sa náš sociálno-poisťovací systém priblížil systémom vyspelých
európskych krajín.
V rámci reformy sociálneho zabezpečenia dňa 1. januára 2004 nadobudol účinnosť
zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, na základe ktorého sa pod pojmom so-
ciálne poistenie rozumie nemocenské poistenie (zabezpečenie pri dočasnej pracovnej
neschopnosti, tehotenstve alebo pri potrebe ošetrovať fyzickú osobu), dôchodkové po-
istenie (zabezpečenie v starobe, v invalidite, pri strate živiteľa rodiny)), poistenie v ne-
zamestnanosti (zabezpečenie pri strate zamestnania), úrazové poistenie (zabezpečenie
pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania) a garančné poistenie (zabezpečenie
pri insolventnosti zamestnávateľa). Od tohto termínu, t. j. od 1. januára 2004, pod po-
jem sociálne poistenie nemožno zahrnúť zdravotné poistenie. Zdravotné poistenie je
upravené v zákone č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, ktorý nadobudol účinnosť
1. januára 2005. Po viacerých novelách platná právna úprava delí zdravotné poistenie na
povinné verejné zdravotné poistenie a individuálne (dobrovoľné) zdravotné poistenie.
369

370
Právny vzťah sociálneho poistenia a zdravotného poistenia, ako každý iný právny
vzťah, ukladá subjektom práva, oprávnenia a právne povinnosti. Keďže tento právny
vzťah ukladá poisteným a tretím subjektom individuálne platobné povinnosti a po-
skytuje individuálne nároky na dávky vo vzťahu k nositeľom sociálneho poistenia,
patrí do oblasti tzv. dávkového systému. Na základe uvedeného možno teda konštato-
vať, že sociálno-poisťovacie právne vzťahy sa delia na poistné vzťahy a dávkové vzťahy.
Takúto diferenciáciu akceptuje právnická literatúra tiež vo väčšine vyspelých krajín.
Aj keď sociálno-poisťovací právny vzťah sa delí na poistný a dávkový vzťah, ne-
znamená to, že ide o dva od seba nezávislé právne vzťahy. Práve naopak, tieto vzťa-
hy sú vzájomne podmienené, avšak poistné vzťahy možno upraviť aj pri opomenutí
dávkových vzťahov a vecný rozsah možno v niektorých prípadoch riešiť oddelene od
poistných vzťahov.
Poistné vzťahy môžu zakladať povinné (obligatórne) alebo dobrovoľné (fakultatív-
ne) poistenie, a to tak v rámci zdravotného, ako aj v rámci sociálneho poistenia.
2.1 Zdravotné poistenie
S účinnosťou od 1. mája 2010 sa zdravotné poistenie delí na povinné verejné zdra-
votné poistenie a individuálne zdravotné poistenie. Zákon o zdravotnom poistení už
neupravuje dobrovoľné verejné zdravotné poistenie a osoby, ktoré boli do 1. mája
2010 dobrovoľne verejne zdravotne poistené, boli povinné vrátiť preukaz poistenca
a európsky preukaz, ak ich mali vydané, a to príslušnej zdravotnej poisťovni.
Pokiaľ ide o individuálne zdravotné poistenie, ktoré má charakter dobrovoľného
(fakultatívneho) poistenia, poskytuje toto poistenie možnosť každej fyzickej osobe sa
individuálne poistiť, a to na základe zmluvy podľa Občianskeho zákonníka. Z uvede-
ného vyplýva, že z tejto formy zdravotného poistenia nie je nikto vylúčený a závisí iba
od prejavu vôle jednotlivých subjektov, či chcú byť individuálne zdravotne poistení.
Prirodzene, najväčší význam aj v zdravotnom poistení majú právne vzťahy povin-
ného poistenia, pretože medzi nositeľmi zdravotného poistenia a poistenými, prípad-
ne ďalšími tretími subjektmi, existujúce sociálno-poisťovacie práva a povinnosti spo-
čívajú spravidla na vzťahoch povinného poistenia.
Základným predpokladom účasti na povinnom verejnom zdravotnom poistení je
trvalý pobyt na území SR. Pokladáme za opodstatnenú skutočnosť, že z účasti na po-

vinnom verejnom zdravotnom poistení sú vylúčené niektoré fyzické osoby, aj keď na
území SR majú trvalý pobyt. Ide napr. o fyzické osoby, ktoré vykonávajú ekonomickú
činnosť v cudzine, ako napr. zamestnanci, samostatne zárobkovo činné osoby alebo
iné osoby, ktoré sa z rôznych dôvodov po zákonom ustanovenú dobu (dlhšie ako šesť
po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov) zdržiavajú v cudzine. Jedným z pred-
pokladov vylúčenia týchto osôb z účasti na povinnom verejnom zdravotnom poistení
je ich účasť na zdravotnom poistení v cudzine. V prípade, ak týmto osobám v cudzine
zanikne účasť na zdravotnom poistení, stanú sa poistencami povinného verejného
zdravotného poistenia v SR. Touto legislatívnou úpravou je zabezpečené, že osoba,
ktorá má na území SR trvalý pobyt, je povinne verejne zdravotne poistená (vrátane
prípadného poistenia v cudzine) od narodenia až do smrti, resp. do vyhlásenia za mŕt-
veho. Týmto sa podstatne odlišuje účasť na poisťovacom systéme v rámci povinného
verejného zdravotného poistenia od účasti na dobrovoľnom verejnom zdravotnom
poistení a na poisťovacom systéme v rámci sociálneho poistenia. V rámci sociálneho
poistenia sa môžu vyskytovať prípady, keď fyzická osoba po celý život nepatrí do
osobného rozsahu a nezúčastňuje sa napr. na nemocenskom poistení, dôchodkovom
poistení alebo na poistení v nezamestnanosti.
Vznik a zánik povinného verejného zdravotného poistenia veľmi úzko súvisí s jeho
osobným rozsahom a právne skutočnosti, ktoré ovplyvňujú vznik alebo zánik povin-
ného verejného zdravotného poistenia, majú osobitný význam z hľadiska vymedzenia
doby trvania účasti poistencov na povinnom verejnom zdravotnom poistení, a teda
aj osobitný význam so súvisiacimi právami a povinnosťami (napr. právo poistenca
na úhradu zdravotnej starostlivosti, právo poistenca na výber zdravotnej poisťovne,
povinnosť poistenca podať prihlášku na verejné zdravotné poistenie, povinnosť pois-
tenca platiť poistné, resp. preddavok na poistné).
V rámci povinného verejného zdravotného poistenia neexistujú obdobia, počas
ktorých sa preruší účasť na verejnom zdravotnom poistení, čím by došlo k ich exklúzii
z týchto poistných vzťahov. Tým sa odlišuje trvanie povinného verejného zdravotného
poistenia od trvania sociálneho poistenia, kde v taxatívne vymedzených prípadoch
dochádza k prerušeniu poistného vzťahu sociálneho poistenia, čo znamená vylúčenie
fyzických osôb z účasti na sociálnom poistení..
Jednou zo základných podmienok poisťovacieho systému je odvodová povinnosť
subjektov, t. j. povinnosť platiť poistné. Platiteľmi poistného na verejné zdravotné po-
istenie sú taxatívne vymedzené subjekty. Medzi subjekty povinné platiť poistné na
verejné zdravotné poistenie patrí zamestnanec, zamestnávateľ, samostatne zárobkovo
371

činná osoba, štát a osoba, ktorá nie je zamestnancom, nie je samostatne zárobkovo
činnou osobou a ani osobou, za ktorú platí poistné štát.
372
Štát platí napr. za nezaopatrené deti, za poberateľov taxatívne vymedzených dô-
chodkov, za poberateľov rodičovského príspevku, za uchádzačov o zamestnanie, atď.
Platenie poistného štátom v danom prípade je podmienené ich príjmom. V roku
2009 platil poistné na zdravotné poistenie za tieto osoby štát, ak ich príjem nepre-
siahol v úhrne 2 292,84 eur. Za tých istých podmienok platí poistné za tieto osoby
štát aj v roku 2010, ale iba v prípade, ak ich príjem nepresiahne v úhrne 2 479,22 eur.
V danom prípade je však diskutabilné vylúčenie sledovania príjmu, napr. z dohôd
o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, do-
hoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov). Toto vylúčenie
v aplikačnej praxi znamená, že štát platí poistné na verejné zdravotné poistenie aj za
subjekty, ktorých príjmy z týchto dohôd dosahuje niekoľko sto, resp. tisíc eur.
2.2 Sociálne poistenie
Tak ako v zdravotnom poistení, aj v sociálnom poistení existujú povinné (obliga-
tórne) a dobrovoľné (fakultatívne) poistné vzťahy. Dobrovoľné poistné vzťahy môžu
vznikať v rámci nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v neza-
mestnanosti. Do týchto poistných vzťahov môžu vstúpiť osoby po dovŕšení 16 rokov
veku a za podmienky, že na území SR majú trvalý pobyt alebo povolenie na prechod-
ný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt.
Z hľadiska osobného rozsahu povinne nemocensky a povinne dôchodkovo pois-
tení sú zamestnanci a za určitých, zákonom ustanovených podmienok aj samostat-
ne zárobkovo činné osoby. Pokiaľ ide o samostatne zárobkovo činné osoby, tieto sú
z účasti na uvedených povinných poistných vzťahoch vylúčené, ak ich hrubý príjem
z podnikania nepresahuje zákonom ustanovenú sumu. V danom prípade síce samo-
statne zárobkovo činná osoba môže byť dobrovoľne poistená, napr. na nemocenskom
poistení, avšak v prípade vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti jej vznikne nárok
na nemocenské iba za podmienky, že pred vznikom tejto pracovnej neschopnosti bola
aspoň 270 dní nemocensky poistená. Domnievame sa, že ide o diskriminačné opat-
renie, nakoľko u zamestnanca vznikne nárok na nemocenské aj v prípade, ak ochorie
napr. už v prvý deň existencie pracovného pomeru.
Pokiaľ ide o osobný rozsah povinne dôchodkovo poistených subjektov je tento širší,
nakoľko okrem zamestnancov a samostatne zárobkovo činných osôb zahŕňa aj osoby

starajúce sa o dieťa do šesť rokov veku, resp. do osemnásť rokov veku, ak ide o dieťa
s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, ako aj osoby, ktoré poberajú príspe-
vok za opatrovanie. Je opodstatnené, že z tohto okruhu poistených subjektov sú vylú-
čené osoby, ktoré sú už dôchodkovo poistené z iného dôvodu alebo poberajú niektorý
z taxatívne vymedzených dôchodkov. Povinne poistení pre prípad nezamestnanosti
sú iba zamestnanci.
Kým v rámci pracovnoprávnych vzťahov sú povinne nemocensky, povinne dô-
chodkovo a povinne pre prípad nezamestnanosti poistení iba zamestnanci, pri úra-
zovom poistení a garančnom poistení sú povinne poistení iba zamestnávatelia. Z po-
vinného úrazového poistenia sú však vylúčení zamestnávatelia sudcov a prokurátorov
a z povinného garančného poistenia sú vylúčení zamestnávatelia, pre ktorých nemôže
byť vyhlásený konkurz. Vylúčenie týchto zamestnávateľov z povinného garančného
poistenia je vzhľadom na charakter týchto poistných vzťahov opodstatnené. Povinná
účasť zamestnávateľov na týchto dvoch druhoch poistenia zabezpečuje zamestnan-
com nárok na dávku pri takých sociálnych udalostiach, ako je pracovný úraz, choroba
z povolania a insolventnosť zamestnávateľa.
Jednou z noviel zákona o sociálnom poistení sa z povinného nemocenského pois-
tenia vylúčili osoby, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dô-
chodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 70 %. Vylúčenie týchto osôb sa čoskoro ukázalo neopodstatnené
a diskriminujúce a bolo zrušené. V súvislosti s týmto okruhom subjektov treba po-
znamenať, že poistencovi, ktorý má nárok na výplatu starobného dôchodku, predčas-
ného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku neplynie a ani neplynula po
zániku nemocenského poistenia ochranná lehota, t.j. sú absolútne vylúčení z okruhu
osôb, ktoré majú nárok na dávky nemocenského poistenia aj po skončení poistného
vzťahu.
Zákon o sociálnom poistení zaviedol nový inštitút, a to prerušenie poistných vzťa-
hov sociálneho poistenia. Z príslušných ustanovení zákona vyplýva, že začiatok preru-
šenia poistného vzťahu znamená skončenie poistného vzťahu a skončenie prerušenia
poistného vzťahu znamená vznik nového poistného vzťahu. Obdobie prerušenia po-
istného vzťahu znamená obdobie neexistencie poistného vzťahu sociálneho poistenia,
čo znamená, že pri prerušení poistného vzťahu sociálneho poistenia sú z poistných
vzťahov vylúčené jednotlivé subjekty, t. j. zamestnanci ako aj samostatne zárobkovo
činné osoby.
373

374
Povinný poistný vzťah sa u zamestnanca preruší počas čerpania pracovného voľna
bez náhrady mzdy, alebo služobného voľna bez nároku na plat alebo služobný príjem.
Ide napr. o prekážky v práci na strane zamestnanca alebo o služobné voľno. Poistné
vzťahy zamestnanca sa prerušia aj v prípade jeho dlhodobého uvoľnenia z pracovné-
ho pomeru alebo zo služobného pomeru na výkon verejnej funkcie alebo odborovej
funkcie, ako aj v prípade jeho neospravedlnenej neprítomnosti v práci. Poistné vzťahy
sa prerušia aj v prípade, ak je zamestnanec vo výkone väzby a výkone trestu odňatia
slobody, ako aj od 11. dňa potreby ošetrovania alebo starostlivosti o fyzickú osobu.
K prerušeniu povinného poistného vzťahu nemocenského poistenia, dôchodkového
poistenia a poistenia v nezamestnanosti dochádza u zamestnankyne aj počas čerpa-
nia rodičovskej dovolenky a u zamestnanca počas čerpania rodičovskej dovolenky, ak
nemá nárok na materské. Povinné poistné vzťahy sociálneho poistenia u zamestnanca
sa prerušujú aj odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pra-
covnej neschopnosti do jej skončenia.
Počas výkonu samostatnej zárobkovej činnosti môže dôjsť k prerušeniu povinného
poistného vzťahu v rámci nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia. U sa-
mostatne zárobkovo činnej osoby sa preruší povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie v období, v ktorom je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia
slobody. Rovnako k takémuto prerušeniu poistného vzťahu dôjde u tejto osoby aj od
11. dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa, a to do skonče-
nia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti. K prerušeniu poistného vzťahu
u samostatne zárobkovo činnej osoby dochádza aj v období, v ktorom má nárok na ro-
dičovský príspevok, ak nevykonáva činnosť povinne nemocensky a povinne dôchod-
kovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ako aj odo dňa nasledujúceho po
uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia.
Aj keď vylúčenie z účasti na povinnom sociálnom poistení pri prerušení je v niekto-
rých prípadoch odôvodnené, diskutabilná je otázka prerušenia poistného vzťahu po-
čas čerpania rodičovskej dovolenky u zamestnanca a počas poberania rodičovské-
ho príspevku u samostatne zárobkovo činnej osoby. Pozitívne treba hodnotiť jednu
z noviel zákona o sociálnom poistení, ktorou fyzická osoba môže dodatočne doplatiť
poistné, ale iba na dôchodkové poistenie, a to aj za obdobie, počas ktorého mala pre-
rušený poistný vzťah. Doplatením sa jej toto obdobie započítava na účely dôchodko-
vého poistenia, čo v niektorých prípadoch môže mať vplyv aj na vznik nároku napr.
na starobný dôchodok, resp. na jeho výšku.

V rámci poisťovacieho systému osobitné miesto má postavenie nezaopatreného
dieťaťa. Z hľadiska zdravotného poistenia štát za určitých podmienok platí poistné
na povinné verejné zdravotné poistenie aj za nezaopatrené dieťa. Osoba však stráca
charakter nezaopatreného dieťaťa, ak skončí vysokú školu druhého stupňa a získa
akademický titul. Ak takáto osoba študuje na ďalšej vysokej škole, nepatrí už ani do
okruhu osôb, za ktoré platí poistné na povinné verejné zdravotné poistenie štát, a ta-
káto osoba pripravujúca sa sústavne na budúce povolanie je povinná si platiť poistné
na verejné zdravotné poistenie.
Skončenie štúdia na vysokej škole druhého stupňa a získanie akademického titulu
vylučuje takúto osobu aj z účasti na sociálnom poistení. To má dopad na poskytovanie
napr. sirotského dôchodku, vdovského alebo vdoveckého dôchodku. U študenta vy-
sokej školy získanie vysokoškolského vzdelania druhého stupňa je dôvodom jeho vy-
lúčenia z poisťovacieho systému, čo považujeme za neopodstatnené. Celkove možno
konštatovať, že od 1. januára 2004, t. j. od účinnosti zákona o sociálnom poistení, štát
prestal platiť poistné za žiakov stredných škôl a študentov vysokých škôl, čím podstat-
ne zúžil doterajší osobný rozsah povinného dôchodkového poistenia.
V rámci dávkových vzťahov legislatívnymi úpravami boli postupne odstránené
vylúčenia niektorých subjektov z okruhu oprávnených osôb. Niekoľko rokov napr.
samostatne zárobkovo činná osoba, aj keď spĺňala zákonom ustanovené podmienky,
bola vylúčená z okruhu oprávnených osôb pre vznik nároku na podporu pri ošetrova-
ní člena rodiny. Toto vylúčenie bolo neopodstatnené a súčasná právna úprava posky-
tuje možnosť aj samostatne zárobkovo činnej osobe uplatniť si nárok na ošetrovné za
rovnakých podmienok ako u ostatných poistencov.
Záver
Sociálno-poisťovací systém v SR ako súčasť systému sociálneho zabezpečenia je
v štádiu legislatívnych úprav. Model sociálneho poistenia SR, ktorý predstavuje zákon
o sociálnom poistení, patrí k liberálnym modelom sociálneho poistenia v EÚ. Nad
touto skutočnosťou sa musíme zamyslieť, nakoľko cieľom zakladajúcej Zmluvy o fun-
govaní EÚ je okrem iného dosiahnuť vysokú mieru sociálnej ochrany a bojovať proti
každej forme vylúčenia, nevynímajúc sociálne vylúčenie.
375

Literatúra
[1] KREBS, V. a kol.: Sociální politika. Praha: ASPI, a.s., 2005 s. 53.
[2] BARANCOVÁ, H.: Reforma sociálneho poistenia v Slovenskej republike v eu-
376
rópskom kontexte. In: Nový model sociálneho zabezpečenia. Bratislava: SAP, 2004.
s. 16.
Kontakt
doc. JUDr. Ján Matlák, CSc.
Katedra pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia
Právnická fakulta
Trnavská univerzita v Trnave
Kollárova 10
918 43 Trnava
E-mail: matlak.jan1@gmail.com

Rozvoj ľudských zdrojov ako podmienka ďalšieho rozvoja
Slovenskej republiky
Abstrakt
PhDr. Silvia Matúšová, PhD.
Ľudské zdroje, ich zručnosti a kreativita vstupujú ako neekonomické premenné do
rozvoja krajín a regiónov. Štúdia podporovaná EÚ v roku 2008 sa zamerala na hybné
sily vývoja poznatkovej spoločnosti a na identifikáciu ukazovateľov konceptuálneho
modelu poznatkovej spoločnosti. Osobitne preskúmala úlohu ľudských zdrojov. Vý-
sledky naznačili, že miera niektorých ukazovateľov síce závisí od ekonomického vý-
voja, ale mnohé ukazovatele sa bezprostredne vzťahujú na kvalitu ľudských zdrojov a
schopnosť učiť sa, tvoriť, skúmať, dať poznatkom pridanú hodnotu. Vysoké školy ako
centrá poznania a miesta podpory kultúry interaktívneho učenia sa tak predstavujú
nezastupiteľný faktor pri rozvoji inteligentných regiónov.
Kľúčové slová: rozvoj ľudských zdrojov, poznatková spoločnosť, ukazovatele po-
znatkovej spoločnosti, index poznatkovej ekonomiky, inteligentný región, vysoká ško-
la ako centrum poznania v regióne, druhy kapitálu, podpora kultúry interaktívneho
učenia sa v regióne
Abstract
Human resource development as the condition
of further development of Slovak Republic
Human resercous, their skills and creativity perform as non-economic variables in the
development of countries and regions. The study supported by the EU in 2008 aimed at
the drivers of the knowledge society development and at the identification of the knowl-
edge society conceptual model. Human resources were particularly examined. The results
indicated that the level of some indicators is dependant on economic development, how-
ever many indicators are in direct relation to human resource quality and the capacity
to learn, to create, to explore, to provide knowledge with added value. Higher education
institutions as centres of knowledge and place of interactive learning culture promotion
thus represent an indispensable factor of development of intelligent regions.
Keywords: human resources development, knowledge society, knowledge society indica-
tors, knowledge economy indicator, intelligent region, higher education institution as the centre
of knowledge in region, types of capital, promotion of interactive learning culture in region
377

378
Úvod
Ďalší rozvoj SR na ceste k poznatkovo orientovanej spoločnosti musí pripísať roz-
voju ľudského kapitálu kľúčovú funkciu. Cesta poznatkovo-extenzívneho vývoja či
poznatkovo-intenzívneho vývoja SR vyžaduje podporu a investície do ľudských zdro-
jov a sociálneho kapitálu, pretože predstavuje faktor, ktorý dokáže transformovať a
pozdvihnúť iné ekonomické faktory. Poznatky boli síce v predchádzajúcich etapách
vývoja spoločnosti vždy dôležité, avšak v poznatkovej spoločnosti sa stávajú faktormi
vývoja. Ich nositeľmi sú ľudské zdroje.
Charakter a úroveň rozvoja ľudských zdrojov sú rozhodujúce, keďže sú spôsobilé
transformovať iné faktory rozvoja krajiny a jej regiónov a poskytnúť im pridanú hod-
notu. Kľúčovými faktormi rozvoja sú faktory ekonomické. Existuje všeobecná zhoda
v tom, že kultúrna a vzdelanostná úroveň, technologický rozvoj a infraštruktúra závi-
sia od úrovne dosiahnutého ekonomického rozvoja. [9]. Ale na túto závislosť sa mô-
žeme pozrieť aj z opačnej strany. Vtedy za iné faktory ekonomického rozvoja môžeme
považovať práve celkovú kultúrnu a vzdelanostnú úroveň v štáte a v jeho jednotlivých
regiónoch, dopravnú infraštruktúru, technológie a informačnú infraštruktúru, ktoré
prispievajú k hospodárskemu rastu a ten následne určuje aj sociálne napredovanie re-
giónov. Vzťahy medzi ekonomickou a sociálnou úrovňou sú vzájomne podmienené.
Iba samotný prísun technológií do regiónov na podporu inovácií nestačí, pretože eko-
nomický rozvoj podporujú aj také faktory, ako sú vysoký podiel vzdelanej populácie,
schopnosť regionálnych aktérov prilákať mozgové kapacity (brain gain) a talenty do
regiónov a schopnosť nadviazať transregionálnu, resp. globálnu ekonomickú koope-
ráciu. Preto je potrebné tzv. tvrdé ekonomické ukazovatele rozvoja doplniť aj o tzv.
jemné ukazovatele, vrátane ukazovateľov vzťahujúcich sa na ľudské zdroje. [9].
Cieľom príspevku je poukázať na možnosti merania a aplikácie ukazovateľov roz-
voja poznatkovej spoločnosti a na ich regionálny priemet z hľadiska budovania inteli-
gentných regiónov prostredníctvom centier poznania a ich podiel pri rozvoji ľudských
zdrojov ako hybných síl vývoja.
1. Ktoré ukazovatele rozvoja poznatkovej spoločnosti možno merať?
Ľudské zdroje, ich zručnosti a kreativita v 25-ich krajinách EÚ, USA a v Japonsku
sa stali v roku 2008 predmetom štúdie ukazovateľov [8], vedúcich k vytvoreniu tzv.
konceptuálneho modelu poznatkovej spoločnosti.

Štúdiu „Knowledge economy: measures and drivers“ (Znalostná ekonomika: opat-
renia a faktory) podporilo Spoločné výskumné centrum (JRC) EÚ CRELL (Centrum
pre výskum celoživotného učenia). Cieľom štúdie bolo poskytnúť odpoveď na to, či
možno poznatkovú spoločnosť merať, aké sú faktory (ťahúne rozvoja) poznatkovej
spoločnosti, akú váhu majú jednotlivé dimenzie vo vzťahu k poznatkovej spoločnosti.
Štúdia sa pridŕžala tzv. konceptuálneho rámca znalostnej ekonomiky, ktorý obsahuje
sedem dimenzií signifikantných pre znalostnú ekonomiku, a to:
i. tvorbu a šírenie IKT
ii. ľudské zdroje, ich zručnosti a kreativitu
iii. tvorbu a difúziu poznatkov
iv. inováciu, podnikavosť a konštruktívnu deštrukciu
v. ekonomické výstupy
vi. sociálne charakteristiky
vii. a internacionalizáciu.
Každú dimenziu predstavuje viacero zložených indikátorov (composite indicators),
na základe ktorých možno vytvoriť nižšie uvedený index znalostnej ekonomiky (KEI
– knowledge economy index):
A1 – Tvorba a šírenie IKT:
•
•
•
pridaná hodnota prostredníctom IKT (% z celkovej pridanej hodnoty v ob-
chodnom sektore)
MSP objednávajúce prostredníctvom internetu (% z celkového počtu MSP)
jednotlivci využívajúci internet na bankové operácie (% z celkového počtu
klientov)
A2 – Ľudské zdroje, zručnosti a kreativita:
•
•
•
•
výsledok v čitateľskej gramotnosti 15 ročných prostredníctom medzinárod-
ného testovania PISA (priemerné skóre)
počet výskumníkov (na 1000 zamestnaných)
účasť na celoživotnom vzdelávaní (% 25-64 ročných pracovníkov)
zamestnanci v kreatívnych zamestnaniach (% z počtu zamestnaných)
379

380
A3 – Tvorba a difúzia poznatkov:
•
•
•
BERD (Business Enterprise Research and Development – Podnikový výskum
a vývoj) vykazovaný v sektore služieb (%)
prihlášky high-tech patentov predložené na Európsky patentový úrad (na
millión osôb)
metodológia patentovej triády (Triadic patent families) (na millión osôb)
A4 – Inovácie, podnikanie a kreatívna deštrukcia:
•
•
•
•
počet firiem vstupujúcich na trh (miera nových firiem)
HDP (per capita)
počiatočný venture kapitál (% z HDP)
MSP hlásiace sa k netechnologickým inováciám a zmenám (%)
B1 – Ekonomické výstupy:
•
•
•
HDP per capita (v PKS)
reálna miera rastu HDP
celkový rast zamestnanosti
B2 – Výkonnosť v sociálnej oblasti:
•
•
•
miera dlhodobej nezamestnanosti
obmedzená kvôli chronicky nepriaznivým podmienkam
ubytovanie osôb podľa vlastníctva a typu bývania
C1 – Internacionalizácia
•
•
•
ukazovateľ Technology balance of payments (% GERD – Gross Domestic Ex-
penditure on research and development – % hrubého domáceho produktu na
výskum a vývoj)
podiel spoluautorstva v článkoch z vedy a edukácie publikovaných medziná-
rodne
zahraniční PhD. študenti (% z celkového počtu PhD. študujúcich)

Celkovo sa tak identifikovalo 115 ukazovateľov, ktoré sa preskúmali prostredníc-
tvom metodológie simulácií a výpočtov, na základe ktorých sa vytvoril index poznat-
kovej ekonomiky (KEI – knowledge economy index).
Zároveň sa skúmané krajiny (EÚ25, USA a Japonsko) zoradili podľa výkonu v tzv.
29-ich subukazovateľoch, ktoré majú priamy vzťah ku konceptuálnemu modelu po-
znatkovej spoločnosti. Podľa úrovne ukazovateľov sa určila pozícia krajín voči prie-
meru EÚ25 (bez Bulharska a Rumunska), teda ich umiestnenie nad priemerom EÚ25,
blízko priemeru EÚ25 a pod priemerom EÚ25.
Krajiny sa zaradili do štyroch výkonnostných skupín z hľadiska najlepšieho posta-
venia v čo najvyššom počte ukazovateľov. V prvej skupine boli zaradené krajiny so
špičkovým výkonom, a to Švédsko, Dánsko, Luxembursko, Fínsko a USA. Nasledova-
la druhá skupina krajín dosahujúcich dobrý výkon, kam sa zaradilo Japonsko, Veľká
Británia, Holandsko a Írsko. Do tretej skupiny sa zaradilo Rakúsko, Belgicko, Fran-
cúzsko a Nemecko. Štvrtú skupinu tvorili krajiny so slabým výkonom z hľadiska po-
znatkovo-orientovanej ekonomiky, pričom skupina sa rozčlenila na dve výkonnostne
rozdielne podskupiny. V podskupine 4a sa nachádzalo Slovinsko, Estónsko, Malta,
Cyprus, Španielsko, ČR, Lotyšsko, Taliansko, Grécko a Litva. V poslednej podskupine
4b sa nachádzalo Maďarsko, Portugalsko, SR a Poľsko.
V porovnaní s EÚ25 dosiahli USA a Japonsko v skúmaných ukazovateľoch celko-
vo lepšiu výkonnosť. Konštatovalo sa, že výkonnosť jednotlivých krajín a ich pozícia
zostala pravdepodobne stabilná, a to aj napriek takým vplyvom ako je globálna kríza.
Škandinávske krajiny, t. j. Dánsko, Fínsko a Švédsko, na základe preskúmaných
charakteristík a ukazovateľov dosiahli špičkové pozície v najlepšej skupine označenej
ako štáty špičkového výkonu z hľadiska poznatkovo-orientovanej ekonomiky. Z 29
ukazovateľov sa nad priemerom EÚ25 umiestnilo Dánsko v 17 ukazovateľoch, Fín-
sko v 17 ukazovateľoch a Švédsko v 19 ukazovateľoch. V prípade Dánska išlo o také
ukazovatele, ako sú používanie internetu u jednotlivcov a vo firmách, ľudské zdroje
v prírodovednom a v technickom vzdelávaní, zručnosti, mobilita, kreativita, výskum
a vývoj, patenty, financovanie inovácií, zamestnanosť a ekonomická úroveň, kvalita
ukazovateľov života, environmentálne ukazovatele. Fínsko sa najlepšie umiestnilo
v ukazovateľoch, ako sú ekonomický dosah IKT, informatizácia verejnej správy, vše-
obecné vzdelávanie, ľudské zdroje v prírodovednom a v technickom vzdelávaní, vý-
skum a vývoj, patenty, poznatkové toky, obchod, životné prostredie. Švédsko najlepšie
skórovalo v ukazovateľoch, ako sú zručnosti, výskum a vývoj, bibliometrika, dopyt po
381

v prírodovednom a v technickom vzdelávaní, v&skum a v&voj, patenty, poznatkové
toky, obchod, $ivotné prostredie. "védsko najlep#ie skórovalo v ukazovate!och, ako
sú zru%nosti, v&skum a v&voj, bibliometrika, dopyt po inovatívnych produktoch,
inovatívnych
ekonomick&
produktoch,
dosah IKT, pou$ívanie
ekonomický
internetu
dosah IKT,
u jednotlivcov,
používanie
informatizácia
internetu u jednotliv-
verejnej
cov, správy, informatizácia v#eobecné verejnej vzdelávanie, správy, všeobecné !udské zdroje vzdelávanie, v prírodovednom ľudské zdroje a technickom v prírodovednom
vzdelávaní, a technickom financovanie vzdelávaní, inovácií, financovanie $ivotné prostredie. inovácií, životné prostredie.
382
Krajina
Počet KEI subindikátorov (z celkového počtu 29)
Po!et KEI pre subindikátorov Dánsko, Fínsko (z a celkového Švédsko po!tu 29)
pre Dánsko, Fínsko a "védsko
Nad
priemerom
EÚ25
Blízko
priemeru
EÚ25
Dánsko 17 5 7
Fínsko 17 8 4
"védsko 19 5 5
Zdroj: Vlastné spracovanie pod!a [8].
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa [8].
Tabuľka 1
Tabu!ka 1
Pod
priemerom
EÚ25
SR sa nad priemerom EÚ25 umiestnilo len v 3 ukazovate!och (organiza%né
SR sa nad priemerom EÚ25 umiestnilo len v 3 ukazovateľoch (organizačné ukazo-
ukazovatele, poznatkové toky, podnikavos'), v 6 ukazovate!och sa blí$ilo k priemeru
vatele, poznatkové toky, podnikavosť), v 6 ukazovateľoch sa blížilo k priemeru EÚ25
EÚ25 a v 20 ukazovate!och dosiahlo pozíciu pod priemerom EÚ25 (!udské zdroje,
a v 20 ukazovateľoch dosiahlo pozíciu pod priemerom EÚ25 (ľudské zdroje, zamest-
zamestnanos', ekonomická úrove(, v&skum a v&voj, patenty, v#eobecné
nanosť, ekonomická úroveň, výskum a vývoj, patenty, všeobecné vzdelávanie, zruč-
vzdelávanie, zru%nosti, mobility, difúzia poznatkov, at).). Rozdiely medzi SR
nosti, mobility, difúzia poznatkov, atď.). Rozdiely medzi SR a napríklad škandinávskymi
a napríklad
krajinami
#kandinávskymi
poukazujú na
krajinami
to, že miera
poukazujú
niektorých
na
ukazovateľov
to, $e miera
síce významne
niektor&ch
závisí ukazovate!ov od ekonomického síce v&znamne vývoja SR, závisí ale mnohé od ekonomického ukazovatele sa v&voja bezprostredne SR, ale dotýkajú mnohé
ľudských zdrojov a vzťahujú sa na ich schopnosť učiť sa, tvoriť, skúmať, dať poznatkom
pridanú hodnotu.
6
Štúdia zároveň potvrdila, že teória ľudského kapitálu (ktorej fundamentálnym
princípom je uznanie úlohy vzdelania a významu zručností) sa zhruba kryje s výsled-
kami teórie indexu znalostnej ekonomiky (KEI). [8, p. 4]. Všetky dimenzie v rámci
KEI majú vplyv na ekonomiky založené na poznatkoch. Štúdia zároveň ukázala, že
jedným z kľúčových ukazovateľov, ktoré sa spájajú s úspechom krajín v poznatkovo-o-
rientovanej ekonomike, je percento obyvateľstva s terciárnym vzdelávaním, ale najmä
s doktorandským štúdiom. Za ďalší faktor úspechu sa považuje aj účasť pracovníkov
v celoživotnom vzdelávaní.

Štatistické údaje, pokiaľ ide o jednotlivé ukazovatele štúdie, pochádzali z národnej
úrovne. Ich priemet do regionálnej úrovne by poukázal na ich široký rozptyl.
2. Od konceptu učiacich sa regiónov ku konceptu centier poznania
Ak sa na regióny nazerá ako na relatívne kompaktné geograficko-historicko-kul-
túrne teritóriá s vlastnou identitou a úrovňou rozvoja, namieste je odporúčanie, že
by mali využívať pre svoj rozvoj poznatky regionálnej proveniencie a vlastné zdroje,
keďže sú kompatibilné s ich kultúrou. Rozvoj regiónov založený na poznaní, poznat-
koch a inováciách však závisí aj od vytvorenia podmienok, ktoré vedú ku kreatívnej
a inovatívnej aplikácii regionálnych zdrojov a k synergii vznikajúcej medzi rôznymi
druhmi a úrovňami poznania. [3, s. 62].
Samotný inovačný proces sa musí stať procesom interaktívneho učenia sa, na kto-
rom sa zúčastňuje celý rad intervenujúcich premenných v podobe inštitúcií. Inová-
cie nemožno teda považovať za obyčajný výsledok tlaku technológií alebo trhu, čo
predstavuje tzv. lineárny model inovácií, ktorý sa prekonal. Inovačný proces chápeme
dnes ako proces úzko prepojený so sociálnym kapitálom, vrátane prvkov sociálnej
organizácie, ktorú predstavujú siete, pravidlá, inštitucionálne procedúry, spoločenské
dohody a vzťahy dôvery, ktoré facilitujú koordináciu a spoluprácu v mene spoločných
benefitov. [3, s. 62]. Každý región má svoje vlastné osobitosti a proces interaktívneho
učenia sa zohráva v rôznych regiónoch rôznu úlohu, keďže do neho zasahujú silné
a slabé stránky v rozvoji regiónu.
Proces interaktívneho učenia sa v regióne predstavuje spojenie medzi:
a) inštitúciami (aktérmi) strategického plánovania v regióne,
b) sociálnym a inštitucionálnym rámcom, ktorý podporuje a posilňuje proces in-
terakcie a učenia sa (verejné fóra, diskusie, zhromaždenia inštitúcií regionálnej
samosprávy),
c) inštitútmi kultúrneho dedičstva a spoločenských tradícií, ktoré môžu fungovať
ako odrazový môstik zmien.
Učiaci sa región musí zohľadniť aj lokálne inovačné systémy, ktoré využívajú inter-
personálne a inštitucionálne vzťahy, siete tvorby a sprístupňovania poznania, tzv. po-
znatkové siete na podporu vzťahov a partnerstiev regionálnych aktérov, a ktoré môžu
pôsobiť ako faktory zmien.
383

384
V súčasnosti koncept učiace sa regióny dopĺňa koncept učiace sa mestá, ktoré kon-
centrovane rozvíjajú poznanie prostredníctvom procesov interaktívneho učenia, pod-
porujú kultúru učenia sa a kultúru celoživotného vzdelávania, s cieľom dostať sa na
vyššiu trajektóriu vývoja označovanú ako inteligentný región podporujúci centrá po-
znania.
Proces interaktívneho učenia sa v regiónoch a mestách musí sledovať os podpory
a rozvoja kultúry učenia. Rozvinutú (udržateľnú) kultúru učenia charakterizujú:
a) investície do vzdelávania a odbornej prípravy, do výskumu a vývoja,
b) inovácie a poznatkové siete, patentové aplikácie, združovanie firiem, vzťahy me-
dzi univerzitami a priemyslom (v zmysle “triple helix modelu” vzťahov medzi
univerzitou, priemyslom a samosprávou),
c) sociálne vzťahy a formy sociálnej inklúzie.
Udržateľná kultúra učenia, prestupujúca vzťahy medzi regionálnymi aktérmi, pri-
spieva k tomu, aby sa učiaci sa región (učiace sa mesto) stal inteligentným regiónom a
centrom poznania, ktorý má tieto charakteristiky [3, s. 249-250]:
•
•
•
•
primerane rozvinuté ľudské zdroje, materiálnu a komunikačnú infraštruk-
túru, ktorá umožňuje generovať, udržiavať a posilňovať prepojenia a vzťahy
medzi rôznymi aktérmi, spoločnosťou a svetom,
centrálnym cieľom rozvoja regiónu je získavanie (transfer) poznatkov, najmä
poznatkov potrebných na zvyšovanie zamestnanosti a sebarozvoja jednotliv-
ca, vrátane využívania poznatkov v rodinách a spoločenskom živote,
má rozpracované vzdelávacie politiky a poskytuje celé spektrum vzdelávania
(vrátane predprimárneho, primárneho, sekundárneho, terciárneho, postgra-
duálneho a vzdelávania dospelých), a to nielen akademického, ale aj odbor-
ného charakteru,
verejný a súkromný sektor sú jasne viditeľné, verejná správa plní svoje funk-
cie, pričom angažuje privátny sektor, vzdelávacie inštitúcie, výskumné centrá
a občiansku spoločnosť k aktívnej účasti na rozhodovaní o smerovaní regiónu
(mesta),

•
•
•
aktívne podporuje takú výrobu a služby, v ktorých poznatky zohrávajú hlav-
nú zložku, čím napomáha rozvoj zručností a kreativity, vzdelávanie ľudských
zdrojov a zvyšovanie tzv. organizačnej inteligencie,
má jasne definované spoločné ciele, identitu a hodnoty,
neustále podporuje sociálnu kohéziu, environmentálnu ochranu, ľudské prá-
ve, trvalý rozvoj a zodpovednú spotrebu.
V kontexte rozvoja regiónu či mesta kľúčovú úlohu zohrávajú ľudské zdroje, ktoré
ovplyvňujú rôzne druhy kapitálu. Významný je predovšetkým kultúrny kapitál (de-
dičstvo tradícií, hodnôt a viery, reč, sociálne vzťahy). Symbolický kapitál sa vzťahuje
na silu občianskych diskusií ovplyvňovať budúcnosť územia, na mobilizáciu spolo-
čenskej energie pri vytváraní korporátneho obrazu územia. Ľudský kapitál vo vzde-
lávaní, vo výskume a vo vývoji má svoje nezastupiteľné miesto v tvorbe poznania.
Psychosociálny kapitál je súčasťou ľudského kapitálu, pričom do popredia vystupuje
dôvera ako psychologický predpoklad komunikácie, spolupráce, partnerstva a spoloč-
ného vlastníctva ideí a programov. Občiansky kapitál pomáha budovať politickú prax
demokracie, zvyšovať záujem o veci verejné a podporovať občianske siete. Kognitívny
kapitál, ktorý sa akumuloval vo výskume a vývoji, v kapacitách malých a stredných
podnikov, môže svojím významom prekročiť lokálne, regionálne a národné hranice
a podporiť tzv. exogénne poznatkové štruktúry (pre využitie v nadnárodných korpo-
ráciách), ale aj posilniť endogénne poznatkové štruktúry v regióne. Synergický kapitál
nevzniká automaticky, ale potrebuje hnaciu silu v podobe regionálnej vlády, ktorá ho
vloží do stratégií rozvoja regiónu.
3. Rozvoj inteligentných regiónov v SR prostredníctvom centier poznania
Pozrime sa na slovenské kraje a mestá z hľadiska inštitúcií, ktoré podporujú kul-
túru učenia sa a kultúru celoživotného vzdelávania. Za obdobie uplynulých 90 rokov,
ale najmä počas uplynulých 65 rokov sa vo všetkých ôsmich samosprávnych krajoch
SR postupne udomácnila tradícia vysokoškolského štúdia, pričom v počte vysoko-
školských inštitúcií existujú medzi nimi významné rozdiely. Z celkového počtu 33
vysokoškolských inštitúcií sa v roku 2010 jedna tretina (11) nachádza v Bratislavskom
samosprávnom kraji a hlavnom meste Bratislave, v ďalších regiónoch sa nachádzajú
po 2 – 4 vysokoškolské inštitúcie.
385

vysoko!kolsk"ch in!titúcií existujú medzi nimi v"znamné rozdiely. Z celkového po%tu
33 vysoko!kolsk"ch in!titúcií sa v roku 2010 jedna tretina (11) nachádza
v Bratislavskom samosprávnom kraji a hlavnom meste Bratislave, v &al!ích
regiónoch sa nachádzajú po 2 – 4 vysoko!kolské in!titúcie.
Samosprávny
kraj
Tabuľka 2
Tabu$ka 2
Prehľad vysokých škôl (VŠ) v 8 samosprávnych krajoch SR
Preh"ad vysok!ch #kôl (V$) v 8 samosprávnych krajoch SR
Verejné V$ $tátne V$ Súkromné V$ Spolu
Bratislava 5 2 4 11
Trnava 2 - 2 4
Nitra 3 - - 3
Tren%ín 1 - 2 3
'ilina 2 1 - 3
Banská Bystrica 3 - - 3
Ko!ice 3 - 1 4
Pre!ov 1 - 1 2
Celkovo 20 3 10 33
Zdroj: Ministerstvo !kolstva SR. Dostupné na internete: www.minedu.sk (1. júla 2010).
Zdroj: Ministerstvo školstva SR. Dostupné na internete: www.minedu.sk (1. júla 2010).
V"znamné rozdiely existujú medzi regiónmi v podiele obyvate$stva
s Významné vysoko!kolsk"m rozdiely vzdelaním, existujú pri%om medzi regiónmi najvä%!í podiel v podiele je v obyvateľstva historicky najstar!ích s vysokoškol- a v
ským najvä%!ích vzdelaním, centrách pričom najväčší vysoko!kolského podiel je v historicky vzdelávania, najstarších a to a v najväčších Bratislavskom centrách
samosprávnom vysokoškolského kraji (23,85 vzdelávania, %), Ko!ickom a to v samosprávnom Bratislavskom samosprávnom kraji (13,58 %) a kraji 'ilinskom (23,85
%), samosprávnom Košickom samosprávnom kraji (11,40 %). kraji Existuje (13,58 aj %) vz(ah a Žilinskom medzi vzdelanos(ou samosprávnom a v"!kou kraji (11,40 HDP
%). Existuje aj vzťah medzi vzdelanosťou a výškou HDP na obyvateľa v parite kúpnej
sily,
na
ako
obyvate!a
aj medzi
v parite
vzdelanosťou
kúpnej sily,
a dosiahnutým
ako aj medzi vzdelanos"ou
stupňom vývoja
a dosiahnut#m
regiónu, keďže
stup$om
dosah 10
výstupov v#voja regiónu, vysokoškolských ke%&e dosah inštitúcií v#stupov na vývoj vysoko'kolsk#ch regiónov potrebuje in'titúcií tiež na istý v#voj čas. regiónov
potrebuje tie& ist# (as.
Tabuľka 3
Tabu!ka 3
Percento populácie s vysokoškolským vzdelaním v samosprávnych krajoch SR
Percento populácie s vysoko!kolsk"m vzdelaním v samosprávnych krajoch SR
Kraj Bratislava Trnava Nitra Tren#ín $ilina
Percento
s V)
vzdelaním
23,85
7, 94
10,94
9,94
11,40
Banská
Bystrica
10,99
Ko!ice Pre!ov SR
13,58
11,37
Poradie 1. 8 6. 7. 3. 5. 2. 4. -
Zdroj: Vlastné spracovanie pod!a údajov "Ú SR, Bratislava,2010.
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov ŠÚ SR, Bratislava, 2010.
Zaujímav#, ale z h!adiska synergického kapitálu nevyu&it# fenomén riaden#ch
interakcií medzi aktérmi regionálneho rozvoja predstavujú centrálne a deta'ované
386
pracoviská jednotliv#ch vysoko'kolsk#ch in'titúcií v mestách jednotliv#ch regiónov.
V roku 2010 malo 33 in'titúcií vysoko'kolského vzdelávania v SR 113 deta'ovan#ch
pracovísk, pri(om 98 z nich pôsobilo v jednotliv#ch regiónoch a 15 mimo územia SR.
100

Zaujímavý, ale z hľadiska synergického kapitálu nevyužitý fenomén riadených
interakcií medzi aktérmi regionálneho rozvoja predstavujú centrálne a detašované
pracoviská jednotlivých vysokoškolských inštitúcií v mestách jednotlivých regiónov.
V roku 2010 malo 33 inštitúcií vysokoškolského vzdelávania v SR 113 detašovaných
pracovísk, pričom 98 z nich pôsobilo v jednotlivých regiónoch a 15 mimo územia SR.
Viaceré materské vysokoškolské inštitúcie z detašovaných pracovísk vytvárajú mest-
ské a regionálne učiace sa spoločenstvá (learning villages), v ktorých sa uskutočňuje
výučba, výskum a transfer poznatkov za pomoci akademického a podporného perso-
nálu.
Tabuľka 4
Tabu!ka 4
Detašované pracoviská vysokých škôl v samosprávnych krajoch SR
Deta!ované pracoviská vysok"ch !kôl v samosprávnych krajoch SR
Samosprávny kraj Deta"ované pracoviská (v regionálnych centrách
a obciach)
Bratislava Bratislava, Modra
Trnava Pie"#any, Senica, Skalica, Sládkovi$ovo
Nitra
Tren$ín
'ilina
Banská Bystrica
Dunajská Streda, Komárno, Mojmírovce, Nitra, Nové
Zámky, %urany, Tlma$e, Topo!$any
Dubnica, Partizánske, Pova&ská Bystrica, Prievidza,
Púchov
(adca, Doln) Kubín, Liptovsk) Mikulá", Martin,
Ru&omberok, Trstená, Vrútky, 'ilina
Badín, Banská Bystrica, Banská %tiavnica, Brezno,
Lu$enec, Rimavská Sobota, 'arnovica
Ko"ice Ko"ice, Krá!ovsk) Chlmec, Michalovce, Ro&*ava
Pre"ov
Bardejov, Bardejovské Kúpele, Humenné, Ke&marok,
Levo$a, Poprad, Pre"ov, Spi"ská Nová Ves, Spi"ské
Podhradie, Stará +ubov*a, Tatranská Javorina,
Trebi"ov, Vranov nad Top!ou, 'akovce
Zdroj: Deta!ované pracoviská pod"a sídla. Vlastné spracovanie pod"a informácií Ústavu
Zdroj: Detašované informácií a pracoviská prognóz podľa M# SR. sídla. Dostupné Vlastné spracovanie na internete: podľa www.uips.sk informácií Ústavu (16. júna informácií 2010).
a prognóz MŠ SR. Dostupné na internete: www.uips.sk (16. júna 2010).
V regiónoch a regionálnych centrách sa v"ak nachádzajú aj pobo$ky vysok)ch
V regiónoch a regionálnych centrách sa však nachádzajú aj pobočky vysokých škôl
"kôl bez príslu"ného vybavenia a mo&nosti ovplyv*ova# rozvoj regiónov, v ktor)ch
bez príslušného vybavenia a možnosti ovplyvňovať rozvoj regiónov, v ktorých pôso-
pôsobia. Národná stratégia regionálneho rozvoja SR z roku 2010 identifikovala
bia. Národná stratégia regionálneho rozvoja SR z roku 2010 identifikovala množstvo
mno&stvo podnetov pre rozvoj !udského kapitálu z h!adiska rozvoja sociálneho
podnetov pre rozvoj ľudského kapitálu z hľadiska rozvoja sociálneho kapitálu regió-
kapitálu regiónov a kvality jeho rozvoja. [5]. Prioritnou úlohou, ktorú stratégia
nov a kvality jeho rozvoja. [5]. Prioritnou úlohou, ktorú stratégia formuluje, je zmeniť
formuluje, je zmeni# stav úbytku mozgov (brain drain) na príliv mozgov (brain gain),
alebo prostredníctvom mobilít a centier excelentnosti na cirkuláciu mozgov.
Vysoké "koly ovplyv*ujú rozvoj regiónov dvoma spôsobmi, a to spätn)mi 387
vz#ahmi (backward relation) a vz#ahmi do budúcnosti (forward relations). [6, s. 285].
Spätné vz#ahy sa vz#ahujú na v)davky ur$ené pre personál vysok)ch "kôl,

stav úbytku mozgov (brain drain) na príliv mozgov (brain gain), alebo prostredníc-
tvom mobilít a centier excelentnosti na cirkuláciu mozgov.
Vysoké školy ovplyvňujú rozvoj regiónov dvoma spôsobmi, a to spätnými vzťahmi
(backward relation) a vzťahmi do budúcnosti (forward relations). [6, s. 285]. Spätné
vzťahy sa vzťahujú na výdavky určené pre personál vysokých škôl, študentov, prevádz-
Uvedené zmeny sa dajú ozna!i" ako v#stupy vysokej $koly. Predstavujú tvorbu
kové náklady a výdavky domácností, miestnych samospráv a podnikateľov. Vzťahy do
a difúziu poznatkov prostredníctvom absolventov a spolo!n#ch v#skumn#ch
budúcnosti predstavujú zmeny, ktoré sa prostredníctvom vysokej školy uskutočnia
projektov medzi vysok#mi $kolami a podnikate%skou sférou. Spolupráca medzi
na úrovni vzdelanosti ľudského kapitálu, na poznatkových databázach a na posilnení
vysok#mi $kolami, v#skumn#mi in$titúciami a podnikate%skou sférou sa rozvíja aj
atraktívnosti vysokej školy pre firmy a domácnosti. Uvedené zmeny sa dajú označiť
pomocou tzv. riadenej interakcie, ktorej cie%om je podpora rastu inovácií a proces
ako výstupy vysokej školy. Predstavujú tvorbu a difúziu poznatkov prostredníctvom
absolventov
spolupráce
a
od
spoločných
regionálneho
výskumných
klastra cez
projektov
regionálnu
medzi
inova!nú
vysokými
sie"
školami
po regionálny
a podnikateľskou
inova!n# systém. sférou. Spolupráca medzi vysokými školami, výskumnými inštitúciami
a podnikateľskou sférou sa rozvíja aj pomocou tzv. riadenej interakcie, ktorej cieľom
je podpora rastu inovácií a proces spolupráce od regionálneho klastra cez regionálnu
inovačnú sieť po regionálny inovačný systém.
Kontrolované
Kontrolované
formy
formy
interakcie
interakcie
medzi
medzi
vysokými
vysok!mi
školami
"kolami
a podnikateľskou sférou
a podnikate#skou sférou
Kontrolované formy interakcie Charakteristika
Regionálny klaster
Regionálna inova!ná sie"
Regionálny inova!n# systém
Zdroj: Upravené na základe [7, s. 770].
Zdroj: Upravené na základe [7, s. 770].
Tabu%ka Tabuľka 5
Koncentrácia vo%n#ch (neprepojen#ch)
podnikate%sk#ch subjektov v jednom
alebo vo viacer#ch prepojen#ch
odvetviach v geografickej oblasti
Úzka spolupráca medzi podnikate%sk#mi
subjektmi zalo&ená na vzájomnej dôvere
a na normách, podporujúca inova!n#
rozvoj regiónu
Spolupráca medzi podnikate%sk#mi
subjektmi a vysok#mi $kolami
(v#skumn#mi in$titúciami)
Vzťahy Vz"ahy riadenej interakcie medzi akademickou a a podnikateľskou podnikate%skou sférou posilňujú posil'ujú
princíp učiacej u!iacej sa sa organizácie, ktorej ktorej hlavnými hlavn#mi charakteristikami sú organizačné sú organiza!né učenie
u!enie a knowledge a knowledge management (riadenie znalostí). Práve Práve knowledge management sa
považuje sa pova&uje za nástroj za získavania, nástroj získavania, využívania, vyu&ívania, distribúcie distribúcie a tvorby znalostí. a tvorby Inšpiráciou znalostí.
môžu In$piráciou byť príklady mô&u zo by" škandinávskych príklady zo $kandinávskych krajín, najmä Fínska krajín, (Univerzita najmä Fínska v Aalto), (Univerzita ktoré
v Aalto), ktoré podporujú kultúru celo&ivotnej línie celo&ivotného vzdelávania. Ich
systém získavania a formovania $tudujúcich a absolventov (alumni) je systémov#
388
a zasahuje v$etky profesionálne a genera!né skupiny. Pozornos" sa venuje podpore
inovácií, akademickému vzdelávaniu podnikate%ov a rozvoju spolupráce podnikate%ov

podporujú kultúru celoživotnej línie celoživotného vzdelávania. Ich systém získava-
nia a formovania študujúcich a absolventov (alumni) je systémový a zasahuje všetky
profesionálne a generačné skupiny. Pozornosť sa venuje podpore inovácií, akademic-
kému vzdelávaniu podnikateľov a rozvoju spolupráce podnikateľov s akademickým
prostredím formou tzv. workshopov novej expertízy v organizačných formách nazý-
vaných továrne. V súčasnosti sú rozpracované kompetenčné modely vzdelávania sa
v „továrňach“ zameraných na dizajn, médiá a na služby najnovšej generácie. Priamo
v továrňach sa uskutočňuje výučba, výskum, spoločné projekty tímov zložené z aka-
demikov, podnikateľov a predstaviteľov regionálneho spoločenstva.
Aj tieto príklady poukazujú na to, že scenáre rozvoja poznatkovej spoločnosti v SR
musia zohľadňovať nielen ekonomické, ale aj sociálne a ľudské faktory rozvoja. Psy-
chosociálne, kognitívne a kultúrne aspekty ľudských zdrojov, psychologické predpo-
klady ľudských zdrojov získavajú na význame z hľadiska ekonomického rastu. Tvorba
a vývoj poznania, proces od individuálnych vedomostí ku kolektívnemu poznaniu,
ku komplexom znalostí prostredníctvom ich riadenia (knowledge management) je
predpokladom úspešného rozvoja poznatkovej spoločnosti v SR. Prosociálne využitie
znalostí sa považuje za morálny imperatív.
Záver
Ďalší ekonomicko-sociálny SR musí vziať do úvahy všetky výzvy napredujúcej
poznatkovej spoločnosti. Scenáre rozvoja poznatkovej spoločnosti preferujú jednak
poznatkovo-extenzívnu cestu a jednak poznatkovo-intenzívnu cestu. Za hlavné fak-
tory a hybné sily rozvoja sa okrem vedy a technologického pokroku považujú aj iné
atraktory, najmä tie, ktoré sa vzťahujú na neekonomické faktory, vrátane sociálneho
a ľudského kapitálu. Na význame nadobúdajú také atribúty ľudského kapitálu ako sú
psychosociálne, kognitívne a kultúrne aspekty a na úrovni jednotlivca osobnostné
črty a charakteristiky.
Poznatky a poznanie sa stávajú kľúčovým faktorom, preto knowledge management,
tvorba, difúzia a prepájanie poznatkových sietí v inteligentných regiónoch a v centrách
poznania nadobúdajú čoraz väčšiu hodnotu. Vysoké školy a ich pôsobenie v regio-
nálnych centrách nadobúdajú ďalšiu funkciu. Ich vplyv na rozvoj regiónov je priamy
(prostredníctvom svojich absolventov a poskytovaním celoživotného vzdelávania pro-
fesionálnym skupinám z regionálnych trhov práce), ale aj prostredníctvom vytvárania
vzťahov s regionálnymi aktérmi rozvoja. Vysoké školy tak participujú na tvorbe korpo-
rátnej identity regiónu a spätne aj na tvorbe vlastnej reputácie v národnom kontexte.
389

Literatúra
[1] IVANIČKA, K.: Intelektualizácia priestoru. In: Zborník – vedecká monografia:
390
Analýza ekonomickej a sociálnej úrovne regiónov SR a regionálna politika ich roz-
voja, Výstupy z I. etapy výskumu za rok 2006. Bratislava: Merkury, spol. s r. o.,
2007. 200 s. ISBN 978-80-89143-51-1.
[2] KLOUDOVÁ, J. a kol.: Kreativní ekonomika, 1. vydanie, Bratislava, Eurokódex,
s.r.o., 2010. ISBN 978-80-89447-20-6.
[3] Learning to Innovate: Learning Regions, edited by Carlos Román del Río. OECD
– CERI, OECD 2001, p. 265. ISBN 84-86783-32-1.
[4] MATÚŠOVÁ, S.: The Conditions and Assumptions of Slovak Socio-Cultural
Development model. In: Ivanička, K. et al.: Economic Aspects of Social Justice
and Human Resources, National Centre for European and Global Studies of the
SR. Bratislava: Vydavateľstvo EKONÓM. 2010. s. 247-273. ISBN 978-80-225-
3004-0.
[5] Národná stratégia regionálneho rozvoja SR. Bratislava: Úrad vlády SR, uznesenie
vlády č. 296, 12. mája 2010. Dostupné na internete: online www.vlada.gov.sk.
[6] REHÁK, Š.: Univerzita ako katalyzátor poznatkov v regiónoch. p.285-290. In:
New Members – New Challenges for the European Regional Development Policy.
International Conference Proceedings. 27. - 30. september 2005, Nový Smokovec.
Technical University Košice. ISBN 80-225-2060-8.
[7] RUČINSKÁ, S.: Pôsobenie univerzity na podnikateľský sektor v regióne. In: Šol-
tés, V. (editor): National and Regional Economics VII, Proceedings of the Interna-
tional Conference, Faculty of Economics Technical University in Košice. 2008.
ISBN 978-80-553-0084-9.
[8] SAISANA, M., MUNDA, G.: Knowledge Economy: measures and drivers, Europe-
an Commission. Joint Research Centre. Institute for the Protection and Security
of the Citizen Centre for Research on Lifelong Learning (CRELL). Luxembourg:
Office for Official Publication of the European Communities, 2008. ISBN 978-
92-79-09703-4.
[9] SAMSON, Š.: Ukazovatele hodnotiace úroveň regiónov. In: Šoltés, V. (editor):
National and Regional Economics VII, Proceedings of the International Confe-
rence. Faculty of Economics, Technical University in Košice. 2008. p. 782-793.
ISBN 978-80-553-0084-9.

[10] Ústav informácií a prognóz Ministerstva školstva SR: Field Offices according to
Kontakt
the Residence, adapted by the author according to the Institute of Information
and Prognoses of the Ministry of Education. Dostupné na internete: online
www.uips.sk, 16 June 2010.
PhDr. Silvia Matúšová, PhD.
Katedra ekonómie a financií
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Železničná ul. 14
821 07 Bratislava
E-mail: silvia.matusova@vsemvs.sk
391

392
Education for the needs of public administration in Poland
Abstract
prof. Dr Janusz Merski - prof. Dr. inž. Tadeusz Jemioło, PhD.
The author presents main determinants of the education and training process for
public administration personnel in Poland. By presenting systems solutions he points
out the advantages and disadvantages of the system. The author also describes expe-
riences of Poland, which were gathered during the process of the preparation of the
personnel for government and self-government administration.
Keywords: administration, educating, training, practice
Abstrakt
Vzdelávanie pre potreby verejnej správy v Poľsku
Autor prezentuje hlavné determinanty vzdelávacieho a školiaceho procesu zamestnan-
cov verejnej správy v Poľsku. Prezentovaním systémových riešení poukazuje na výhody
a nevýhody systému. Zároveň autor opisuje skúsenosti v Poľsku, ktoré boli získané počas
procesu prípravy zamestnancov vlády a samospráv.
Kľúčové slová: správa, vzdelávanie, školenie, prax
Introduction
The quality of functioning public administration in Poland crucially influence on
functioning the whole country. The quality depends on many factors, in particular, on
staff employed in administration and its management. In the last few decades their
importance has visibly grown and it is connected with changes of tasks and position
of systems of administration in fulfilling basic functions of the state. [3, p. 20 - 25].
Changes of administration models – from perfect administration by M. Weber, throu-
gh New Public Management up to contemporary idea „good governance” [2, p. 11
- 18], determine changes in attitude to human resources management and teaching
staff – both on the level of higher education and continuing education of office wor-
kers. New quality of staff management is an item of a broad process of conversion
systems of public administration into organisations open to modern knowledge with

“intelligent leadership model”. [1, p. 217]. Reforms of public sector change the attitu-
de towards teaching administration:
•
•
Greater and greater pressure is exerted on public sector management in the
range of research and teaching administration,
In increasing number of cases curricula reflect merger of scientific disciplines
for public phenomena analysis.
New aspects of management is a new approach to management processes, to quali-
fications, to continuing education. The environment of public administration workers
is expanding, the character of instruments used is changing, there are new relations
with surroundings. “In conditions of significant deregulation strict norms concerning
the issue of management are gradually replaced by various forms of so-called soft
regulations, which are comprised of flexible preparatory, informational, interpreting
and decision-making instruments. Sometimes they bear mixed character of public –
legal regulations and voluntary agreements between state and beyond-state partners.
[4, p. 127].
The report will present issues concerning both education “for administration” –
both in the systematic of higher and continuing education. The latter is at present the
permanent item of human resources management. Higher education fulfils tasks in
both aforementioned branches which is crucial for processes of continuing education
via providing with appropriate factual knowledge, scientific support, teaching services
of high level. The report will cover trends of transformation in curricular and techno-
logical aspects as well as international trends of quality of teaching and administration
staff development.
1. Higher education for administration
Appropriate adjustment of curricula of higher education to the needs of sectors of
the state and economy is a problem which is determined by civilisation acceleration
but it has also encountered natural conservatism in systems of education. Of cour-
se these are opposing tendencies, however progressive and developmental solutions
must win.
In the Polish system of higher education which has been developing within last 20
years an important part is played by private universities which modernise methods
and curricula for teaching administration. According to the data of the academic year
393

2009/2010 there were 612 thousands students (93 thousands full-time students) when
the total number of students in Poland is 1.928 million. Since 1991 Polish private uni-
versities have trained 1.4 million graduates (including 350 thousand MA graduates).
There are also 62 thousands students in postgraduate studies. [15]. Private universities
often function as non-hierarchical, modern structures which adjust the profile and
methods of teaching towards needs of the market and the public sector.
394
If the development of teaching administration and educational policy do not har-
monise with contemporary social, economic and technological challenges then the
teaching does not meet the needs. “ Teaching administration is a significant part of
disciplines of administration. It provides with information about the real state of ad-
ministration in a given period and about the factors influencing its activity. Combi-
ning theoretical and practical sciences, it makes use of experience and methods of
research of other disciplines and is tightly connected with the theory of organisation,
psychology and sociology”. [3, p. 69].
The traditional approach to teaching administration at higher level usually meant
focus on research and exegesis of administrative regulations in European countries.
It resulted in coping with curricula as a type of legal education, which means that law
became the central subject of studies in the faculties of administration.
It is still the basic model of teaching in Polish system of education and it is reflected
in standards of teaching. All universities and colleges both private and state ones are
obliged to obey it according to the centralised model of higher education. The minister
responsible for the department “teaching and higher education”is entitled to adjust, via
legal executive acts following the Act on Higher Education, factual, financial and orga-
nisational rules of academic activity as well as to determine its internal order. Among
other, the Minister determines names of faculties, standards of teaching, conditions to
be fulfilled by units so as to be able to conduct studies for the definite faculty and level
of teaching. Currently valid (since 2007) standards for the faculty “administration” de-
fine the qualifications of a graduate as follows: “A graduate is capable of using general
knowledge concerning social sciences, in particular legal and administrative sciences
and basic economic knowledge. He is capable of utilising knowledge in professional
work keeping ethical rules. He is prepared to office work in various types of public ad-
ministration – both governmental and self-governmental and to apply the law in non-
public institutions”. [13]. However, the review of advised subjects proves the traditional
approach – administration studies are overloaded with legal subjects, they do not teach
management and solving problems, they are not interdisciplinary.

This is the reason why graduates of many administration faculties are usually ad-
ministrators, that is specialists in administration law. In many public (and also many
private) universities the faculty of administration is in the ranks of the faculty of law,
rarely it is linked with the faculty of management. The curricula and practical tea-
ching contain too much theory and too little practice. Quite often the necessity of
introduction of interdisciplinary character of teaching, liberalizing knowledge and
specialisation in subsequent fields are underestimated.
The critical approach to state of education in this area is reflected in activities of
the Ministry of teaching and higher education. In June 2010 in the National School of
Public Administration the public debate was devoted to discussion over the changes
in the standards of teaching in the faculties of administration. As the Minister of tea-
ching and higher education prof. B. Kudrycka, PhD. stated “standards and methodo-
logy of teaching administration in Polish universities has not changed for years. They
are obsolete now. There are no modern handbooks which would follow the current
state of science of administration in the world. As a result many clerks works with a
passive and play-safe manner. They focus solely on formal issue instead of searching
for effective and efficient solutions.“ [16]. The result of such non-modern methods of
teaching is failing recruitment procedures for public administration of the European
Union by Polish office workers.
In the debate minister B. Kudrycka underlined that „any our candidates is able to
pass the test but fails the level of interviews where the candidates’ ability to smoothly
adjust to new challenges is examined. [16]. This self-criticism with constructive me-
aning should be motivating in the process of improving methods and curricula for
education.
The objective of appropriate studies should be creating an office worker who not
only knows the regulations but also possesses broad knowledge, ethical qualifications,
is able to identify and solve problems. In modern institutions of public administration
there is less routine and repetitiveness, new tasks imposing new standards of profes-
sional qualifications are dominating: flexibility, resistance to stress, interdisciplinary
knowledge, empathy, and communication skills. This is why an important issue in
debates over curriculum is the question of employing generalists or specialists in ad-
ministration. There is no one answer to this question because the system of adminis-
tration covers many different positions with different tasks and responsibilities.
395

396
Until last year in ALMAMER Warsaw University of Economics, of which I am the
Rector, teaching for the public administration needs was conducted in the faculty
“Politology” in the ranks of “public administration” specialisation. The faculty “Admi-
nistration” initiated this year possesses the curriculum which considers current requ-
irements for quality resulting from the National Qualification Framework. Surely this
curriculum meets the requirements of current teaching standards. At the same time it
has interdisciplinary character, it covers issues which combine theoretical knowledge
with administration practice and it takes into consideration knowledge about con-
temporary challenges faced by institutions of public administration.
In order to teach the staff servicing the function of governing this country, in the
system of public administration, in a way suitable to challenges, a reform of higher
education is necessary. The new Act on Higher Education is due to come into force
form the academic year 2011/2012.
2. Teaching and professional development of Polish public administration staff
Polish system of public administration covers 2 basic sectors: governmental and
self-governmental administration. The matter of appropriate professional preparation
and continuing education is standardised by clerical regulations:
•
•
The act of civil service of 21 November 2008. (In: Journal of Law, No. 227,
item 1505),
The act of self-government clerks of 21 November 2008. (In: Journal of Law,
No. 223, item 1458).
Basic legal regulations aimed at providing appropriate professional pre-
paration of people employed in the public administration and teaching clerks
contain two 2 basic rules concerning:
•
•
„administration apprenticeship” for people starting work in administration.
The law defines it as “preparatory service”. Its positive completion (passed
exam) conditions the possibility of employment,
broadening knowledge and raising qualifications – as a duty of an office wor-
ker.
Fulfilling tasks connected with professional development and raising qualifications
of the staff is connected with drawing up and implementation cohesive and consistent

schooling policy. This policy cannot exist in isolation from other system activities
which are components of the process of strategic planning and managing.
Mutual dependence existing here:
•
•
efficient and effective schooling policy ought to enable to achieve operating
goals belonging to other fields (for example: IT, the quality of the law-making
process, optimisation of organisational structures, selection and implementa-
tion of new management tools);
activities in other fields (such as IT, effective managing the EU funds) ought
to facilitate the realisation of operating goals of the civil service strategy in the
field of schooling policy.
Preparatory service covers theoretical and practical preparation for fulfilling pro-
fessional duties. It is a period when a worker being formally employed in an office
position has to gain necessary skills and competences for carrying out work at a cleri-
cal post. The decision to appoint for preparatory service and its range is made by the
director of unit.
Fulfilling tasks in terms of legally specified duties varies – organisational units in
the system of administration determine programmes. Research concerning the quali-
ty of such mechanism of professional training is conducted.
Central training in government administration are planned, organised and super-
vised by the Chief of Civil Service. While establishing the schedule of central training
the Chief of Civil Service cooperates with the National School of Public Administra-
tion. The objective of such trainings is forming a skill to work in team, to coordinate
work of institution and administration, to disseminate uniform highest standards of
work and to prepare for European partnership. The training is addressed to members
of civil service. The Chief of Civil Services annually sets the schedule of central trai-
nings in civil service. Such schedule contains:
•
•
•
educational priorities concerning members of civil service,
types of trainings of particular importance in a given year,
other suggestions and information for staff organising and supervising trai-
nings in civil service.
397

398
Self-governmental administration is a sector functioning, according to the Con-
stitution, in accordance with the rule of decentralisation of public powers, indepen-
dently and at its own responsibility. So diversification of rules and programmes for
staff development is very extensive in units of local self-government. However, there
are numerous platforms of cooperation which by using systems of so-called “good
training” promote the best solutions and offer support.
Undoubtedly, an important support for institutions of self-government administra-
tion is establishing a special website by the Ministry of Interior and Administration
with the aim to mediate in trainings in preparatory service for workers of local self-
government units. First estimates point at potentially high effectiveness of this form of
schooling: since its start in the end of April, for the first 2 months there were 479 units
of local self-government (JST – Polish abbreviation) and 772 users. [14].
The access to the website provides institutions with:
•
•
•
•
•
set of ready, universal materials necessary for carrying out preparatory service;
choice of issues for training a worker;
convenient way of carrying out training. A worker learns at his/her workplace
at convenient time and his/her supervisor is kept informed about the i;
automatically conducted examinations;
certificate confirming passing the exam.
The research conducted at the request of the Ministry of Interior and Adminis-
tration has proved that institutions are interested especially in this type of schoo-
ling. Within the system project “Evaluating the potential of self-government ad-
ministration” a report concerning “Estimate of educational needs among staff of
self-government institutions” was compiled. The research proved that two-thirds
(62,20 %) of the examined declared interest to participate in e-learning projects.
[8, pp. 136-138]. Moreover, following the research the set of available courses was
proposed. They are:
•
•
•
•
•
•
Administrative proceedingsBasic issues of the Act of Public Finance
Legal status of self-government workers
The system of local self-government in Poland
Basic issues concerning Public Procurement Act
Access to public information and personal data protection and classified
Culture of self-government office worker – clerical ethical

•
•
Familiarising with e-institution softwar.
Office instruction in the Local Self-Government unit.
The government administration widely introduces modern technologies which al-
low to support the process of developing office workers. The „System e-Learning” was
initiated in the Office of the Prime Minister with the aim to enable office workers dis-
tant learning following the idea of continuing education, improving qualification and
planning the development of office workers. Having created an account the partici-
pants of this form of schooling have access to teaching materials. The internet formula
of the training enables them to learn independently at the time convenient for them,
also in the place of work, to easily contact with supervisors and other participants of
these courses. [14].
In 2010 courses available cover decision making skills, evaluating workplaces,,
description of workplaces and teaching the English language.
An important part in teaching staff for the needs of administration is played by the
National School of Public Administration.
2.1. The National School of Public Administration
The decision to establish the National School of Public Administration was made
at the very beginning of the Polish system transformation – in May 1990 and next
year, in 1991 it was open. It was the first institution of this type in post-communist
countries. It is not a college or university belonging to a system of higher education. It
is a subject in the ranks of central government administration; it is liable to the Prime
Minister who appoints its director.
The basic mission of this school is to prepare politically neutral, competent and res-
ponsible for public matters, senior office workers for public administration. To prove
the prestigious place among other educational units, its status and mission, it can be
stated that the school was established by virtue of the law of 14 June 1991 of the Natio-
nal School of Public Administration (In: Journal of Law, No. 63, item 266 with further
changes). Creators of the idea of the school followed the French example of the Natio-
nal School of Administration (ENA - École Nationale d’Administration), a prestigious
college existing since 1945, which prepares political elite of the country.
The National School of Public Administration has been changing for the 20 years
of existence. At present its basic tasks cover:
399

400
•
•
•
Teaching candidates for the posts of senior office workers of public adminis-
tration,
Drawing up curricula and organising trainings for public administration, for
civil service in particular,
Cooperation with public administration, colleges and universities and other
institutions as well as national and foreign organisations.
The school accomplishes its objectives via full-time teaching, continuing education
and conducting linguistic exams. Potential students of KSAP (the National School
of Public Administration) are selected in the course of open recruiting competition
among people who are below 32 years old and hold the MA degree. The teaching in
the school lasts for 20 months which includes 1700 hours of classes.
Graduates of the National School are obliged to take up and do the work for the
period of at least five years in institutions of administration on the posts assigned by
the Prime Minister. Separate classes used to differ in number – form about 30 to 60
students. Since 2008 the number of graduates is increasing because the recruitment is
conducted twice a year. [6]. The quality of educational activities has been confirmed
lately. In May 2009 KSAP won a prize in the contest organized by United Nations in
the category “Developing potential for knowledge management in state institutions”.
The range of tasks of KSAP has also been extended with organising recruitment
procedure in civil service. During the procedure knowledge and executive skills and
predisposition are examined.
3. International standards of teaching
Development of teaching for administration is enhanced thanks to international
cooperation both in the ranks of OECD (here the achievements of such subjects as
project SIGMA or PUMA should be emphasised) and United Nations’ agencies. Also
an important role is played by Working Committee of International Association of
Schools and Institutes of Administration (IASIA) for standards of excellence in edu-
cation and teaching the staff of public administration (in the work of which Polish
minister prof. B. Kudrycka, PhD. participated). This group has drawn up “Standards
of excellence in education and teaching the staff of public administration”. [7]. Basic
features of educational organisation aspirating to achieve high results of teaching are:

•
•
•
•
•
•
Involvement in public service. Necessity to reflect in curricula - basic mission of
public administration, public interest and building democratic institutions;
Combining theoretical knowledge, practice and public service;
Quality of the lecturers as the keypoint of the success in education;
The curriculum must be coherent, flexible and based on exact results of tea-
ching;
The quality depends on availability of suitable resources (physical, financial,
personnel);
Suitable balance between cooperation and competition.
Teaching administration is an applied science. Then the teaching process-managing
staff should be engaged in combining theory with practice and in appropriate compre-
hension of the term “public service”. Only then a curriculum based on knowledge and
comprehension gained due to high quality of research are possible as well as the most
precious practical experiences.
Conclusions
The processes of globalisation and integration, economy of knowledge and IT so-
ciety are challenges which enforce to make changes in the process of educating and de-
veloping office workers of public administration. Requirements resulting from Com-
mon European Frameworks are clear in this respect; they exert a particular pressure
on skills and competences of future office workers in administration. Thus planning
the curriculum of educating and its conducting is obviously important. The curricu-
lum should be constructed on the basis of results of teaching with particular attention
to skills and competences. We aim at that the process of planning the curriculum and
conducting teaching for the needs of administration should be accompanied by prac-
titioners. The “Project of the Act on Higher Education” which is due to be discussed
in the parliament this year is supposed to meet the tasks.
Functioning of the Association for Teaching Public Administration is an inte-
resting polish solution. Its objective is to improve teaching and practice of public
affairs management via activities for the quality of teaching and development of
research in this field. The members of this association are mainly representatives
of universities but also practitioners - office workers of public administration of
401

different levels who surely are well up on problems and dilemmas of the Polish ad-
ministrative system.
Literature
[1] CZAPUTOWICZ, J. (ed.): Public Administration. Challenges in the era of Eu-
402
ropean integration. Warsaw: Państwowe Wydawnictwo Naukowe. 462 p. ISBN
978-83-01-15595-7.
[2] IZDEBSKI, H.: From public administration to Public governance. In: Public
management, No. 1, 2007. p. 140. ISBN 1898-3529.
[3] KUDRYCKA, B., PETERS, G. B., SUWAJ, P. J. (ed.): The Study of Administration.
Warsaw: Publishing House Wolters Kluwers, 2009. 566 p. ISBN 978-83-264-
0001-8.
[4] RYDLEWSKI, G.: Governing in the world of mega-changes. Warsaw: Publishing
House Elipsa, 2009. 220 p. ISBN 978-83-7151-854-6.
[5] STELINA, J.: Clerical Law. Warsaw: Publishing House C.H. Beck, 2009. ISBN
978-83-255-099.
[6] The National School of Public Administration. Report 2007-2009. Warsaw,
2010.
[7] Standards of education improvement and teaching public administration staff.
Working Committee of International Association of Schools and Institutes of
Administration (IASIA) for standards of education improvement and teaching
public administration staf; The Economical - Social Department of the United
Nations (UN DESA), 2008.
[8] Self-government potential diagnosing, estimate of educational needs of the staff
of self-government institutions and preparing staff profiles of competences. Fi-
nal Report. The Ministry of the Interior and Administration, 2009. 152 p. ISBN
978-83-929771-3-1.
[9] The Act of 14 June 1991 concerning the National School of Public Administra-
tion. In: Journal of Law, No. 63, item 266 with further changes.
[10] The Act of 27 July 2005 – The Act on Higher Education. In: Journal of Law, No.
164, item 1365 with further changes.
[11] The Act of 21 November 2008 concerning civil service. In: Journal of Law, No.
227, item 1505 with further changes.
[12] The Act of 21 November 2008 concerning self-government office workers. In:
Journal of Law, No. 223, item 1458 with further changes.

[13] Regulation of the Minister of Science and Higher Education of 12 July 2007 con-
cerning standards of education for subsequent faculties, levels of teaching as well
as the establishing mode and requirements which ought to be met by a college
or university to conduct interdisciplinary studies or macrostudies. In: Journal of
Law, No. 164, item 1166 with further changes.
[14] http://www.administracja.mswia.gov.pl/portal/adm/295/1210/Sluzba_przygo-
towawcza_dla_pracownikow_JST.html.
[15] http://www.elearning.kprm.gov.pl/.
[16] http://praca.gazetaprawna.pl/artykuly/432530,coraz_mniej_studentow_na_uc-
zelniach_niepublicznych.html.
[17] http://www.ksap.gov.pl/ksap/content/view/354/94/
Contact
prof. Dr. Janusz Merski
rektor
ALMAMER Wyźsa Szkola Ekonomiczna
Ul. Wolska 3
01-201 Warszava
Polska
E-mail: almamer@almamer.pl
prof. Dr. inž. Tadeusz Jemioło, PhD.
ALMAMER Wyźsa Szkola Ekonomiczna
Ul. Wolska 3
01-201 Warszava
Polska
E-mail: almamer@almamer.pl
403

404
Abstrakt
Verejná služba ako verejnoprávny vzťah
JUDr. Juraj Mezei
Príspevok sa zaoberá charakterom inštitútu verejnej služby v právnej úprave SR.
V úvodnej časti sa hovorí o osobitných črtách pracovnoprávnych vzťahov, ktoré deter-
minujú verejnú službu ako verejnoprávny vzťah. V ďalšej časti je pozornosť zameraná
na jednotlivé právne inštitúty, v ktorých je verejná služba (ako služba vykonávaná vo
verejnom záujme) realizovaná v podmienkach SR.
Kľúčové slová: štátna služba, štátnozamestnanecký pomer, služobný pomer, verej-
noprávne črty, kariérny systém štátnej služby, meritný systém štátnej služby
Abstract
Public service as a public juridical relationship
Author´s contribution deals with the institutes of public service legislation in the Slo-
vak Republic. In the introductory part, the article talks about the special features of labor
relations that determine the public service as a public relationship. In the next section
attention is focused on different legal concepts, in which is public service (such service is
performed in the public interest) implemented in the conditions of the Slovak Republic.
Keywords: civil service, civil service employment, civil service relationship, public
service features, career civil service system, contractual civil service system
Úvod
Verejná služba ako právny vzťah má mnohoaspektovú povahu. Charakteristickým
rysom je, že v ňom prevládajú dominantné črty verejnoprávnej povahy, ale zároveň
pozostáva z prvkov súkromnoprávnej povahy, ktoré sa nemôžu navzájom oddeliť. Ob-
javujú sa tu dva druhy rovnocenných vzťahov, a to pracovný vzťah, t. j. vzťah zamest-
nanec a zamestnávateľ a tiež funkčné vzťahy, príslušník k externému prostrediu, napr.
k obyvateľstvu, inštitúciám, organizáciám.[25, s. 129]. Na základe týchto skutočností
možno teda súhlasiť s skonštatovaním J. Kurila, že „verejná služba je právny vzťah
podobný pracovnoprávnym vzťahom, zasahujúci do predmetu právnej úpravy, pra-
covného, ale najmä správneho práva“. [44, s. 46].

1. Charakteristika verejnej služby
Spojenie s osobným prvkom (verejným zamestnancom) poskytuje vykonávaniu
činnosti vo verejnom záujme (verejnej správe) iný rozmer. Vychádzajúc z funkčného
poňatia verejnej služby, ktorá je bližšie determinovaná aj jej materiálnym kritériom, je
činnosť vo verejnom záujme v podmienkach SR vykonávaná:
•
•
v štátnozamestnaneckom vzťahu k štátu,
v pracovnoprávnom vzťahu k týmto verejnoprávnym inštitúciám.
Ako sme už skonštatovali, pojmy verejná (štátna) služba a právne pomery verej-
ných (štátnych) zamestnancov sú síce veľmi blízke, nie však identické. Štátna služba je
vykonávaná v štátnozamestnaneckom vzťahu k štátu. V súčasnosti dochádza k výraz-
nej vnútornej diferenciácii štátnozamestnaneckých vzťahov, odrážajúcej spoločenskú
požiadavku na samotný výkon štátnej služby, ale aj vychádzajúcej z historického kon-
textu chápania štátnozamestnaneckých vzťahov.
V období socializmu sa na našom území presadzovala koncepcia jednotných pra-
covnoprávnych vzťahov. Bola prijatá myšlienka, že aj štátne funkcie majú byť prístupné
v zásade pre všetkých pracujúcich občanov, a z toho dôvodu sa nevyžadovala osobit-
ná právna úprava štátnozamestnaneckých vzťahov. Tieto boli upravené vo vtedy plat-
nom zákonníku práce, pričom sa nijako zvlášť neodlišovali od právnej úpravy pracov-
ného pomeru. Avšak samostatnú právnu úpravu mali štátnozamestnanecké vzťahy
uskutočňované v služobnom pomere, pretože sa vychádzalo z osobitostí plnenia úloh
špecifickými kategóriami štátnych zamestnancov (policajti, vojaci, prokurátori a pod.).
Z toho dôvodu možno aj v súčasnosti pozorovať určitú formu právneho dualiz-
mu v ponímaní štátnozamestnaneckých vzťahov, ktorý vyplynul z tohto historického
kontextu. Právny dualizmus štátnozamestnaneckých vzťahov mal za následok apli-
káciu rôznych systémov štátnej služby v právnej úprave SR. V celom systéme
štátnozamestnaneckých vzťahov sa začali uplatňovať dva systémy štátnej služby. Aj
keď oba systémy v zásade vychádzajú z kariérneho systému, odlišujú sa mierou jeho
modifikácie.
Môžeme teda skonštatovať, že v podmienkach SR sa v súčasnosti v celom kom-
plexe štátnozamestnaneckých vzťahov uplatňujú dva kariérne systémy štátnej služby,
odlišujúce sa svojou modifikáciou. Vychádzajúc z uvedeného môžeme rozčleniť štát-
nozamestnanecké vzťahy do dvoch základných kategórií. Štátna služba teda môže byť
vykonávaná:
405

406
•
•
v štátnozamestnaneckom pomere
a v služobnom pomere.
Tak konštatujeme, že činnosť subjektov pri uskutočňovaní verejnej moci nemusí byť
vykonávaná len v štátnozamestnaneckom vzťahu. Existujú aj kategórie zamestnancov,
ktorí vykonávajú verejnú moc, a ktorí sú v pracovnoprávnom vzťahu k príslušnému
orgánu verejnej moci (napr. k orgánu územnej samosprávy). Ak je činnosť vo verej-
nom záujme vykonávaná v pracovnoprávnom vzťahu, hovoríme že ide o výkon práce
vo verejnom záujme (tzv. verejná služba v užšom slova zmysle), ktorý je vykonávaný
v pracovnom pomere.
Na základe syntézy týchto tvrdení môžeme skonštatovať, že subjekty ktoré vykoná-
vajú verejnú moc (verejnú správu) v podmienkach SR, môžu byť:
•
•
•
v štátnozamestnaneckom pomere k štátu,
v služobnom pomere k štátu,
v pracovnom pomere k orgánu verejnej moci, príp. štátu.
Nosnú právnu úpravu, ktorej predmetom je činnosť subjektov pri uskutočňovaní
verejnej moci, tvoria v súčasnosti tieto právne predpisy:
•
•
•
•
zákon č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších
predpisov,
zákon č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone
práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov,
zákon č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zá-
konov,
zákon č. 151/2010 Z.z. o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých
zákonov,
• zákon č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Sloven-
•
skej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej
polície v znení neskorších predpisov,
zákon č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov,

•
•
•
zákon č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených
síl SR a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpi-
sov,
zákon č. 315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších
predpisov,
zákon č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry
v znení neskorších predpisov.
1.1 Štátnozamestnanecký pomer
Štátna služba tzv. „civilných zamestnancov“ sa vykonáva v štátnozamestnaneckom
pomere k štátu [56, (§1 ods. 3), 57, (§4 ods. 1)] a je plnením úloh štátu alebo vyko-
návaním štátnych záležitostí. V súčasnosti nosnú právnu úpravu tejto problematiky
tvorí zákon o štátnej službe a zákon o zahraničnej službe. [56, 57].
Právny vzťah sa v týchto prípadoch utvára služobnou zmluvou a svojím spôsobom
tento druh štátnozamestnaneckých vzťahov (štátnozamestnanecký pomer) tvorí v zá-
sade prechod medzi pracovnoprávnymi vzťahmi v podnikateľskej sfére a služobným
pomerom osobitných kategórií štátnych zamestnancov (policajtov, colníkov, profesio-
nálnych vojakov, hasičov, prokurátorov, čakateľov prokuratúry), čo je vlastne dôsled-
kom uplatňovania vyššej modifikácie kariérneho systému ako kariérneho systému
uplatňovaného v služobnom pomere.
Pretože zákon presne vymedzuje kategóriu úloh štátnej správy alebo štátnych zá-
ležitostí, na ktorých sa musí podieľať štátny zamestnanec (či už v služobnom pomere,
alebo v štátnozamestnaneckom vzťahu), činnosť všetkých osôb zamestnaných v štát-
nom orgáne nie je automaticky výkonom štátnej služby. Z tohto dôvodu si nemožno
mýliť štátnozamestnanecký pomer, prípadne služobný pomer, s pracovným pomerom
ostatných zamestnancov štátneho orgánu, u ktorých štát vystupuje ako zamestnávateľ,
pretože títo zamestnanci môžu byť zaradení v kategórii zamestnancov vo výkone prác
vo verejnom záujme (predtým tzv. verejní zamestnanci), v pracovnom pomere alebo
v inom pracovnoprávnom vzťahu.
1.2 Služobný pomer
V služobnom pomere sú subjekty, t. j. osobitné kategórie štátnych zamestnancov
(policajti, colníci, profesionálni vojaci, hasiči, prokurátori, čakatelia prokuratúry).
Právnu úpravu tohto druhu pracovnoprávnych vzťahov tvoria osobitné, autonómne
407

právne predpisy kogentnej povahy. [58, 59, 60, 61, 62]. To znamená, že použitie iných
právnych predpisov (osobitne ZP) v týchto právnych vzťahoch nie je možné (a to ani
delegovane, ani subsidiárne). Právne vzťahy štátnych zamestnancov pri vykonávaní
štátnej služby treba považovať za verejnoprávne vzťahy štátnych zamestnancov k štátu
(v tomto prípade sa štátna služba vykonáva v služobnom pomere). [58, §2 ods. 2].
Na rozdiel od pracovnej zmluvy zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme,
ktorá má súkromnoprávnu povahu, ako aj na rozdiel od služobnej zmluvy, ktorá tvo-
rí akýsi prechod medzi právom súkromným a verejným (vyplývajúc z výraznej mo-
difikácie kariérneho systému), je štátny zamestnanec v služobnom pomere viazaný
povinnosťou vykonávať závislú prácu pre štát na základe administratívnoprávneho
rozhodnutia (rozhodnutia nadriadeného o prijatí). Služobný pomer je z dôvodu mi-
nimálnej modifikácie kariérneho systému štátnej služby, ktorá je vykonávaná v slu-
žobnom pomere, ako sme aj skonštatovali vyššie, potom súčasťou verejného práva,
resp. správneho práva.
408
1.3 Výkon práce vo verejnom záujme
Ak sa činnosť vo verejnom záujme vykonáva v rámci pracovného pomeru, hovorí-
me, že ide o výkon práce vo verejnom záujme. [51, (§3 ods. 1), 54 (§1 ods. 4)]. Tieto
vzťahy v súčasnosti majoritne upravuje dvojica zákonov, a to zákon o výkone práce vo
verejnom záujme a zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce
vo verejnom záujme. [54, 55]. ZP je k zákonu o výkone práce vo verejnom záujme
vo vzťahu subsidiarity, prioritu má pred ním nielen ZP, ale prípadne aj iný osobitný
predpis.[54]. Takýmto predpisom je napríklad zákon o vysokých školách. [63]. Tieto
osobitné zákony sú v prípade pracovnoprávnych pomerov zamestnancov vykonávajú-
cich práce vo verejnom záujme prioritné a upravujú odchýlky od všeobecnej právnej
úpravy pracovného pomeru v ZP. To znamená, že podľa samotného zákona o výkone
práce vo verejnom záujme sa to týka najmä týchto oblastí:
•
•
•
•
osobitného posudzovania kvalifikačných predpokladov,
obsadzovania vedúcich funkcií,
osobitných povinností a obmedzení zamestnancov
a pracovných podmienok.
Na rozdiel od štátnej služby výkon práce vo verejnom záujme sa riadi zásadami
pracovnoprávnych vzťahov upravovaných ZP, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov vo výkone práce vo verejnom záujme patria
teda do pracovného práva.

Záver
Z uvedeného je teda zrejmé, že v štátnozamestnaneckom pomere sú tzv. civilní
štátni zamestnanci, zatiaľ čo v služobnom pomere sú osobitné kategórie štátnych za-
mestnancov (policajti, colníci, profesionálni vojaci, hasiči, prokurátori, čakatelia pro-
kuratúry). Ďalšou odlišnosťou medzi týmito dvoma kategóriami štátnej služby je, že
štátnozamestnanecký pomer je založený na základe služobnej zmluvy 1 (vyplývajúcej
z vyššej modifikácie kariérneho systému štátnej služby, ktorá viacmenej zaraďuje štát-
nozamestnanecký pomer „niekam“ medzi súkromné a verejné právo), zatiaľ čo slu-
žobný pomer je založený na menej modifikovanom kariérnom systéme. Tým de facto
môžeme služobný pomer začleniť do verejného práva.
Zrejmé je tiež, že výkon práce vo verejnom záujme nemožno stotožňovať s pojmom
verejná služba. Výkon práce vo verejnom záujme sa vykonáva spravidla v pracovnom
pomere (čiže má v zásade súkromnoprávnu povahu). Primárnou právnou úpravou
výkonu práce vo verejnom záujme je teda zákon o výkone prác vo verejnom záujme,
ktorý však upravuje len odchýlky potrebné pri výkone verejnej služby od všeobecnej
úpravy ZP, ktorý pôsobí na zákon o výkone prác vo verejnom záujme subsidiárne.
Väčšina pracovnoprávnych vzťahov je normatívne regulovaná však práve ZP.
Pojem výkon práce vo verejnom záujme niektorí autori alternujú pojmom verejná
služba. Aj keď zákon o výkone práce vo verejnom záujme uvádza, že pracovnopráv-
ne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sú pracovnoprávne
vzťahy zamestnancov pri výkone verejnej služby [54, §1 ods. 4], nemožno si tieto dva
pojmy živelne zamieňať, a to aj napriek tomu, že to právna úprava realizuje, pretože
vychádzajúc z komparácie jednotlivých prvkov týchto právnych vzťahov, ale aj samot-
ného charakteru oboch inštitútov je zrejmé, že to nie je možné. Analogicky na zákla-
de vyššie uvedeného môžeme rovnako skonštatovať, že takisto pojmy štátna služba
a štátnozamestnanecký pomer sú dva odlišné pojmy, ktoré taktiež nemožno živelne
zamieňať.
1 Najnovšie, od 1. novembra 2009, je štátnozamestnanecký vzťah podľa zákona č.
400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, založený, až na niektoré výnimky, služobnou zmluvou.
Pred účinnosťou tohto zákona bola štátna služba zákonom č. 312/2001 Z.z. o štátnej
službe v znení neskorších predpisov zakladaná individuálnym právnym aktom,
„rozhodnutím predstaveného o prijatí do štátnej služby“, a to takisto ako služobný
pomer.
409

Literatúra
[13.] BARANCOVÁ, H., SCHRONK, R.: Pracovné právo. 2 dopl. a preprac. vyd. Bra-
410
tislava: Manz, 1997. 379 s. ISBN 80-85719-15-0.
[14.] BARANCOVÁ, H., SCHRONK, R.: Pracovné právo. Bratislava: Sprint dva, 2007.
814 s. ISBN 978-80-89085-95-8.
[15.] BARANCOVÁ, H., HRVOL, M., SCHRONK, R.: Vybrané problémy pracovného
práva. Bratislava: Akadémia PZ, 1995. s. 355. ISBN 980-88751-38-1.
[16.] BOGUSZAK, J. et al.: Teorie státu a práva I/II. Praha: Orbis, 1967. 475 s.
[17.] BOGUSZAK, J., ČAPEK, J.: Teorie práva. Praha: Codex Bohemia, 1997. 257 s.
ISBN 80-85963-38-8.
[18.] ČEBIŠOVÁ, T.: Socialistická státní služba. Praha: UK, 1981. 99 s.
[19.] DOJČÁK, P. et al.: Všeobecná teória štátu a práva. Bratislava: Obzor, 1997. 463
s.
[20.] FILO, J. et al.: Československé pracovné právo. Bratislava: Obzor, 1981. 618 s.
[21.] FILO, J.: Predmet a postavenie československého socialistického pracovného práva
a jeho vzťah k občianskemu právu. Bratislava: SPN, 1973. 385 s.
[22.] GALVAS, M., GREGOROVÁ, Z. et al.: Pracovní právo České republiky. Brno:
MU, 1999. 429 s. ISBN 80-210-1587-X.
[23.] GAŠPAR, M.: Správne právo – teória a prax. Pezinok: Formát, 1998. 469 s. ISBN
80-967911-0-9.
[24.] GERLOCH, A.: Teorie práva. 3. rozšířené vydání. Plzeň: A. Čeněk, 2004. 172s.
ISBN 80-86473-85-6.
[25.] HARVÁNEK, J. et al.: Právní teorie. Praha: Iuridica Brunensia, 1995. 181 s.
[26.] HENDRYCH, D.: Správní právo – obecná část. Praha: C. H. Beck, 1994. 359 s.
ISBN 80-7049-069-1.
[27.] HENDRYCH, D. et al.: Správní právo, obecná část. Praha: C. H. Beck, 1998. 471
s. ISBN 80-7179-184-9.
[28.] KÁLENSKÁ, M.: Pracovní poměr v socialistickém právu. Brno: UJEP, 1983. 112
s.
[29.] KÁLENSKÁ, M.: Pracovní poměr v socialistickém právu. Praha: Akademia, 1984.
133 s.
[30.] KÁLENSKÁ, M. et al.: Československé pracovní právo. Praha: Panorama, 1981.
391 s.
[31.] KNAPP, V.: Filosofické problémy socialistického práva. Praha: Akademia, 1967.
387 s.

[32.] KUČERA, E. et al.: Základy obecné teorie státu a práva. Praha: Ústav státní sprá-
vy, 1986. 361 s.
[33.] KURIL, J.: Základné teoretické otázky služobného pomeru príslušníkov PZ. Brati-
slava: Akadémia PZ, 2000. 130 s. ISBN 80-8054-137-X.
[34.] KURIL, J. et al.: Pracovné právo. Bratislava: Akadémia PZ, 2006. 188 s. ISBN 80-
8054-348-8.
[35.] KURIL, J.: Štátna služba. Bratislava: Akadémia PZ, 2006. 192 s. ISBN 80-8054-
374-7.
[36.] KURIL, J.: Štátna služba a služobný pomer príslušníkov Policajného zboru. Brati-
slava: Akadémia PZ, 2007. 296 s. ISBN 978-80-8054-405-8.
[37.] KURIL, J. et al.: Pracovné právo. Bratislava: Akadémia PZ, 2009. 304 s. ISBN
978-80-8054-474-4.
[38.] LUKEŠ, Z.: Československé socialistické správní právo. Praha 1977. s. 235.
[39.] PRUSÁK, J.: Teória práva. Bratislava: PF UK, 1995. 308 s. ISBN 80-7160-080-6.
[40.] PRUSÁK, J.: Teória práva. Bratislava: PF UK, 1997. 308 s. ISBN 80-7160-094-6.
[41.] SKULOVÁ, S.: Základy správní vědy. Brno: MU, 1998. 234 s. ISBN 80-210-1828-
3.
[42.] ŠKULTÉTY, P.: Verejná správa a správne právo. Bratislava: PF UK, 1995. 56 s.
ISBN 80-7160-034-2.
[43.] ŠKULTÉTY, P. et al.: Správne právo hmotné. Bratislava: PF UK, 1997. 248 s. ISBN
80-7160-026-1.
[44.] BARANCOVÁ, H.: Právna charakteristika závislej činnosti. In: Ekonomický
a právny poradca podnikateľa. Žilina: 2003, č. 9. s. 90 a nasl.
[45.] BAŽIL, Z.: O analógii a jejím použití v legislatíve a správním právu. In: Správní
právo. 1995, roč. 28, č. 3. s. 169 – 192.
[46.] BOGUSAZK, J.: K pojmosloví a metodologii teorie práva. In: Právník, 1967, č. 3.
s. 201.
[47.] ČEBIŠOVÁ, T.: Veřejná a státní služba na prahu 21. století. In: AUCI 2001, č. 1,
2. s. 9 a nasl.
[48.] ČEBIŠOVÁ, T.: Socialistická státní služba. In: AUCI Praha 1981, č. 1, 2. s. 41.
[49.] HENDRYCH, D.: Právnické osoby verejného práva. In: Správní právo, 1996, roč.
29, č. 1. s. 1 – 15.
[50.] HRVOL, M.: Aktuálne problémy práva verejnej služby. In: Justičná revue. 1996,
roč. 48, č. 6-7. s. 17 – 31.
[51.] HRVOL, M.: K niektorým aspektom verejnej služby. In: Policajná teória a prax.
1996, roč. 4, č. 2. s. 10 – 17.
411

[52.] KÁLENSKÁ, M.: K právnímu postavení státních zaměstnanců. In: Právny obzor.
412
1994, roč. 77, č. 2. s. 161 – 169.
[53.] KÁLENSKÁ, M.: Pracovní poměry pracovníků státního aparátu. In: AUCI. 1972,
č. 4, s. 53 a nasl. KÁLENSKÁ, M.: Pracovněprávní vztahy pracovníků státního
aparátu. In: Socialistická zákonnost. 1975, č. 7. s. 386.
[54.] KÁLENSKÁ, M.: Pracovní poměry pracovníků státního aparátu. In: AUCI. 1972,
č. 4. s. 53 a nasl.
[55.] KURIL, J.: Renesancia pojmu štátny zamestnanec. In: Verejná správa. 2002, roč.
57, č. 2. s. 20 – 21.
[56.] KURIL, J.: K poňatiu služobného pomeru ako právneho vzťahu. In: Verejná sprá-
va, roč. 57, č. 4 (2002). s. 78.
[57.] PANOVA, I. V.: Podviženia po službe po federalnom zalcom ob osnovach gogosu-
dartvennoj služby Rossiskoj federaci. Moskva. In: Gosudarstvo i pravo 1998, č. 2.
s. 8 – 14.
[58.] ŘEHUŘEK, M.: Personálny prvok verejnej správy. In: Právny obzor. 1995, roč.
78, č. 2. s. 95 – 108.
[59.] TOMEŠ, I.: Právní úprava služebních poměrů zaměstnanců státní správy. In: Prá-
vo a zákonnost. 1991, č. 4. s. 189 – 198.
[60.] Zákon č. 460/1992 Zb. – Ústava SR v znení neskorších predpisov.
[61.] Dohovor MOP o ochrane práva organizovať sa a o postupoch pri určovaní pod-
mienok zamestnania vo verejnej službe č. 151 z roku 1978.
[62.] Zákon č. 65/1965 Zb. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
[63.] Zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
[64.] Zákon č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov.
[65.] Zákon č. 313/2001 Z.z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov.
[66.] Zákon č. 552/2003 Z.z. o výkone prác vo verejnom záujme v znení neskorších
predpisov.
[67.] Zákon č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone
práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.
[68.] Zákon č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých záko-
nov.
[69.] Zákon č. 151/2010 Z.z. o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.

[70.] Zákon č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe o štátnej službe príslušníkov Policajného
zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a
Železničnej polície v znení neskorších predpisov.
[71.] Zákon č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.
[72.] Zákon č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl
SR a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
[73.] Zákon č. 315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších
predpisov.
[74.] Zákon č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry
v znení neskorších predpisov.
[75.] Zákon č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých
Kontakt
zákonov v znení neskorších predpisov.
JUDr. Juraj Mezei
Katedra verejnej správy
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Železničná 14
821 07 Bratislava
E-mail: juraj.mezei@vsemvs.sk
413

414
Vzdelávanie zamestnancov verejnej správy
prostredníctvom e-learningu pre aktuálne potreby verejnej
správy
Abstrakt
Ing. Dana Michálková
V príspevku uvádzame vybrané výsledky pedagogického výskumu zameraného na
hodnotenie e-learningového vzdelávania vo verejnej správe. Sústreďujeme sa hlavne
na hodnotenia motivácie študentov pre túto formu vzdelávania.
Kľúčové slová: e-learning, efektívnosť vzdelávania, kvalita vzdelávania, e-learnin-
gové systémy
Education personnel of public administration through e-learning
for the current needs of public administration
Abstract
In articleI presents selected the results of a pedagogical research focused on the evalu-
ation of e-learning education in public administration. The article is focused mainly is to
evaluation student´s motivation for this form of education.
Keywords: e-learning, efectiveness of education, quality of education, education sys-
tems for e-learning
Úvod
Dnešná doba kladie vysoké nároky na každého z nás, a to po všetkých stránkach.
Rýchly rozvoj informačných a komunikačných technológií (IKT) a globalizácia eko-
nomiky pôsobia aj na zmeny na trhu práce. Moderný človek už nevystačí iba s prí-
pravou na povolanie, ktoré získal v škole. Z dôvodov neustálych zmien, a to spoločen-
ských, výrobných, ekonomických, organizačných, sociálnych a aj kultúrnych je dnes
človek nútený vzdelávať sa. Ak chce zostať kvalifikačne aj občiansky kompetentný,
musí sa učiť po celý život.
Do popredia sa dostáva strategický význam vzdelávania. V súčasnosti nestačí iba
získať vzdelanie, a to či už na základnej, strednej alebo na vysokej škole, ale vzniká

potreba byť neustále v „obraze”. Rozsah súčasných ekonomických a sociálnych zmien
v Európe vyžaduje zásadne nový prístup k vzdelávaniu a k odbornej príprave. Je dô-
ležité poskytovať príležitosti pre vzdelávanie čo najbližšie k vzdelávajúcim sa, naprí-
klad prostredníctvom IKT. A práve efektívne využívanie IKT v procese vzdelávania,
a to aj formou e-learningu, môže výrazne prispieť k vzdelanej spoločnosti. V nástupe
IKT do rozvoja telekomunikačného trhu a pri súčasne primeraných cenách koneč-
ných pracovných staníc nachádzame riešenie, keď IKT vzdelávanie zlacnia, zrýchlia
a zlepšia.
Nasadenie IKT do vzdelávania ešte samo osebe neprinesie vždy požadovaný efekt.
Preto je dôležité venovať sa problematike efektívnosti využívania e-learningu v pro-
cese vzdelávania, aby sa v maximálnej miere využili výhody s tým spojené a aby sa
eliminovali negatívne javy.
Príprava a vzdelávanie na výkon špeciálnych odborných činností vo verejnej správe,
ktoré si vyžadujú osobitnú spôsobilosť, je upravená v právnych predpisoch vydaných
inými ústrednými orgánmi štátnej správy pre jednotlivé oblasti ich pôsobnosti. Ne-
formálne vzdelávanie upravujú aj iné zákony (Živnostenský zákon, zákon o zamest-
nanosti, Zákonník práce). Ich znenie však nie je pre potreby realizácie a zabezpečenia
kvality ďalšieho vzdelávania postačujúce.
V neformálnom vzdelávaní uskutočňujú vzdelávacie aktivity rôzne vzdelávacie
ustanovizne. Môžu to byť aj školy, ale aj vzdelávacie zariadenia organizácií, priamo
riadené inštitúcie v rezortoch, súkromné vzdelávacie ustanovizne a iné. Pri súčasnom
zachovaní rovnocennosti všetkých typov inštitúcií plní doplnkovú, resp. náhradnú
alebo aj špecializačnú funkciu tretí sektor, a to najmä v odboroch, v ktorých nie sú
aktívne štátne a súkromné vzdelávacie inštitúcie. Kritériom posúdenia kvality je akre-
ditácia vzdelávacej aktivity (nie je však povinná pre každú aktivitu, povinnosť zo zá-
kona sa týka rekvalifikácií pre úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, ďalej vzdelávania
zamestnancov a volených predstaviteľov vo verejnej správe, ako aj iných vzdelávacích
aktivít, na ktoré sa poskytujú finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu).
V oblasti vysokého školstva je kvalita vzdelávania zabezpečená akreditáciou študij-
ných programov, ktoré uskutočňujú fakulty vysokých škôl a pravidelnou komplexnou
akreditácou činností vysokých škôl v šesťročných intervaloch.
V oblasti neformálneho vzdelávania zatiaľ neexistuje účinný systém hodnotenia
kvality. Problémom je absencia rámcových štandardov, určujúcich minimálne základ-
415

né požiadavky pre určitý odbor činnosti. Vzdelávacie inštitúcie poskytujúce vzdeláva-
nie mimo formálneho systému fungujú na báze ponuky a dopytu na trhu práce. Ne-
existuje systém, ktorý by vo všeobecnosti monitoroval kvalitatívnu úroveň poskyto-
vania služieb v oblasti ďalšieho vzdelávania. Zákonom je upravené overovanie kvality
ďalšieho vzdelávania formou akreditácií vzdelávacích aktivít, ktoré udeľujú na základe
splnenia zákonom určených podmienok akreditačné komisie. Na slovenskom vzde-
lávacom trhu však pôsobia aj vzdelávacie inštitúcie, ktoré o akreditáciu vzdelávacích
aktivít nežiadajú, keďže nie je zo zákona povinná. Chýba systém prípravy odborníkov
pre oblasť ďalšieho vzdelávania (poradcovia, metodici, lektori, manažéri vzdeláva-
nia).
416
1. E-learning
Ak chápeme e-learning ako efektívne využívanie IKT vo vzdelávaní, potom máme
príležitosť neustále nachádzať nové možnosti, ktoré môžeme vo vzdelávaní využiť.
Klasické vzdelávanie pod vedením vyučujúcich existuje už do počiatku histórie a pre
určité oblasti bude pravdepodobne nezastupiteľné i v budúcnosti. Vzdelávanie iba po-
mocou vyučujúcich má však i množstvo nedostatkov. E-learning sa snaží eliminovať
tieto nedostatky a je tak optimálnym riešením pre komplexné vzdelávanie. Iba vhod-
ným zlúčením klasických prístupov a e-learningu možno zo vzdelávania urobiť púta-
vý, adresný, individuálny a interaktívny proces integrovaný do každodenného života.
I pre oblasti, v ktorých je osobný kontakt s vyučujúcim považovaný za nezastupiteľný,
možno napríklad elektronicky „predškoliť“ študentov. Tí potom na výučbu s peda-
gógom prichádzajú už s množstvom informácií a otázok, vyučujúci sa potom môže
venovať iba zaujímavým, či náročnejším častiam výučby, a tak významne skrátiť dobu
výučby.
Učiteľ nie je vôbec vylúčený z procesu e-learningu ako by sa mohlo zdať. E-learning
prináša množstvo komunikačných nástrojov, a to od e-mailov až po videokonferencie,
ktoré umožňujú vyučujúcim individuálne sa venovať jednotlivým študentom. Na zá-
klade spätných informácií z výučby má vyučujúci presné informácie, ako sa študento-
vi darilo v jednotlivých lekciách, kde a koľko dosiahol bodov a koľko času strávil v jed-
notlivých oblastiach výučby. Vďaka množstvu komunikačných kanálov potom môže
so študentom komunikovať intenzívnejšie, ako tomu bolo na vyhradených hodinách
klasickej výučby. Namiesto neustáleho opakovania toho istého učiva v učebniach sa
môže vyučujúci intenzívne venovať príprave novej problematiky alebo zdokonaľo-

vaniu a aktualizácii existujúcej. E-learning dodáva pedagógom výkonné nástroje pre
ľahký a rýchly prevod vlastných znalostí, skúseností a zručností do formy, ktorá tieto
aktíva okamžite sprístupní všetkým, ktorí ich potrebujú.
E-learning je riešenie určené pre vzdelávanie, avšak pre vzdelávanie poňaté v celom
kontexte. Neobmedzuje sa preto iba na výučbu študentov, ale je v širšom poňatí metó-
dou zdieľania a predávania informácií. Na rozdiel od klasických informačných systé-
mov, ktoré sa zaoberajú hlavne zdieľaním informácií a možnosťou vyhľadať potrebné
informácie v správnom čase, e-learning kladie veľký dôraz i na spôsob odovzdávania
informácie. V dnešnej dobe nestačí iba získať správnu informáciu v správnom čase,
ale je tiež potrebné túto informáciu plne pochopiť a dať si ju do správnej súvislosti.
Špičkové e-learningové systémy sú schopné nielen zbierať, organizovať a odovzdávať
formálne špecifikované vedomosti vo forme elektronických manuálov, dokumentov
či kurzov, ale zachytávajú a šíria i nešpecifikované vedomosti, nositeľmi ktorých sú
ľudia v inštitúcii, ich znalosti, zručnosti alebo skúsenosti. Navyše, informácie vo vzde-
lávacom systéme možno priebežne upravovať, meniť a dopĺňať podľa práve prijatých
legislatívnych zmien.
E-learning prináša do vzdelávacieho procesu novú mieru adresnosti, personalizá-
cie a spolupráce, ktorá by bez tejto technológie nebola možná. Technológie ako sú dy-
namický obsah, učebné objekty alebo virtuálne triedy, prinášajú do vzdelávania novú
dimenziu a nútia všetky organizácie meniť prístup k vzdelávaniu. Riadiace systémy
a nástroje pre tímovú tvorbu obsahu výrazne zefektívňujú proces riadenia a tvorby
vzdelávania. Uvedené technológie kombinované so spoľahlivými klasickými straté-
giami umožňujú, aby učenie bolo adresným, individuálnym, interaktívnym a púta-
vým procesom, ktorý je integrovaný do každodenného života študenta/zamestnanca.
1.1 Výhody e-learningu
K výhodám e-learningu patrí:
•
•
•
úspora času; vzdelávanie kdekoľvek a kedykoľvek,
úspora nákladov; nie je nutné cestovanie za vzdelaním, ušetríme čas strávený
cestovaním,
flexibilita; individuálny prístup (pýtame sa učiteľa, čo nevieme a potrebuje-
me), vlastné tempo, prispôsobenie výučby schopnostiam a zručnostiam štu-
denta,
417

418
•
•
•
•
•
interaktivita; učebné texty obsahujú multimediálne prvky (zvuk, obraz, ani-
mácie), aktívne prvky, formuláre a pod.,
spätná väzba a priebežné hodnotenie; ide o nový rozmer vzdelávania, t. j. spät-
nú väzbu formou sám sa otestovať a zistiť úroveň svojich vedomostí, vlastné
riadenie a vedenie vyučovania a pomoc zo strany učiteľa,
hyperlinky; odkazy na ďalšie vhodné informácie užitočné pre vzdelávanie bez
nutnosti hľadania vhodných zdrojov; učebné materiály sú v komprimovanej
podobe k dispozícii, čím si možno ich vytlačiť, teda previesť z elektronickej
do tlačenej podoby,
zdieľanie informácií medzi študentmi,
prístup pre ľubovoľných záujemcov; je to možnosť absolvovať rovnaké vzde-
lanie aj hendikepovaným študentom, ktorí z istých dôvodov nemôžu chodiť
do školy a disponujú potrebným počítačovým vybavením.
E-learning ponúka veľké množstvo rôznych kombinácií metód výučby. To však
ešte nezaručuje úspech. Rovnako ako napr. nepremyslené používanie veľkého množ-
stva typov a veľkostí fontov, farieb a formátovacích štýlov v dokumente neprispeje
k zrozumiteľnosti dokumentu, aj v e-learningu môžeme nepremyslenou kombináciou
rôznych metód dodávanej výučby spôsobiť skôr zmätok. Aby sme dosiahli požadova-
ný efekt, musíme premyslene voliť, koordinovať a implementovať jednotlivé metódy
výučby. Vo výučbe formou blended-learningu dosiahneme požadovaný výsledok iba
kombináciou správnych elementov v správnom čase.
Veľmi dôležité je spracovanie učebnej látky do elektronických verzií tak, aby bola
pútavejšia, zaujímavejšia a efektívnejšia ako klasické skriptá či knihy. Veľmi zložité pre
mnohých učiteľov je pripraviť tento materiál práve pre e-learningové štúdium. Preto
je potrebné pripraviť nielen prípadové štúdie, riešené i neriešené príklady a úlohy, ale
aj výsledné testy, na základe ktorých sa hodnotia výsledky štúdia.
1.2 Nevýhody e-learningu
E-learning má aj svoje nevýhody, a to:
•
•
zvýšené nároky na technologickú infraštruktúru a nutnosť pripojenia sa
na internet,
závislosť od technického zabezpečenia a IKT,

•
•
•
•
•
•
možný odmietavý postoj používateľov,
diskutabilnú návratnosť vstupných investícií,
obmedzený sociálny kontakt, často až izoláciu študenta,
kultúrne a psychologické problémy,
slabú kontrolu zúčastnených študentov,
ľahký prístup k informáciám, ktorý môže spôsobiť menšie zapamätanie učiva,
pretože študent vie, kde tie informácie nájde, preto nie je nútený si ich zapa-
mätať.
Nesmieme zabúdať ani na humánne aspekty vzdelávania. I keď sú výhody vzdelá-
vania cez internet kvôli obmedzeniu času, priestoru a ekonómie vzdelávania nepopie-
rateľné, e-learning so sebou prináša aj určité nedostatky.
2. Prieskum
V roku 2008 sa realizovalo e-learningové vzdelávanie pre súčasných i budúcich
pracovníkov verejnej správy v rámci projektu „Odborná príprava záujemcov o prácu
vo verejnej správe“. Realizovala ho organizácia Academia Istropolitana. E-learningo-
vej formy vzdelávania sa zúčastnilo viac ako 1 000 ľudí (hlavne zamestnanci verejnej
správy), výberovú vzorku výskumu tvorilo 345 úspešných absolventov prvého stupňa
vzdelávania.
Zaujímali nás postoje zamestnancov k e-learningovej forme vzdelávania. Predpo-
kladali sme, že predmetné vzdelávanie bude prijímané pozitívne a že nadpolovičná
väčšina zamestnancov verejnej správy odporučí e-learningovú formu štúdia aj iným
kolegom.
Výsledky prieskumu prezentuje obrázok 1.
419

420
90,00%
80,00%
70,00%
60,00%
50,00%
40,00%
30,00%
20,00%
10,00%
0,00%
Odporučili by ste iným účasť na tejto vzdelávacej aktivite?
81,74%
14,49%
Áno Čiastočne Nie
3,77%
Obrázok 1
Pre veľkú časť absolventov bolo absolvovanie e-learningu prvou skúsenosťou s ta-
kouto formou vzdelávania. Až 81,74% účastníkov by v plnej miere odporučilo účasť
na podobnej vzdelávacej aktivite formou e-learningu ďalším účastníkom, známym,
priateľom či príbuzným, čiastočne 14,49 % a vôbec by neodporučilo túto formu vzde-
lávania 3,77 %.
Negatívne hodnotenie (na základe analýz z rozhovorov)bolo zaznamenané u tých
ľudí, ktorých oblasť záujmu je úplne odlišná, prípadne majú negatívny postoj k IKT,
ďalej ktorí majú nedostatočné skúsenosti s prácou na počítači a pod. Vzdelávanie ta-
kouto formou by neodporučili ani účastníci, ktorí potrebujú priamy kontakt s učite-
ľom, ktorí neuprednostňujú samostatnú prácu, samoštúdium a pod. Do tejto skupiny
patria aj študenti, ktorí uprednostňujú klasické študijné materiály v papierovej for-
me.
Z analýzy slovných hodnotení vyplýva, že absolventov e-learning zaujal a radi by
sa zúčastnili aj na ďalších vzdelávacích aktivitách touto formou. Výsledky dotazníka
to potvrdzujú.
Dnes žijeme v uponáhľanej dobe, a práve e-learningová forma vzdelávania je per-
spektívnym vzdelávacím prostriedkom, pretože sa eliminujú časové a finančné nákla-
dy spojené s presunom do učební.

V prieskume nás ďalej zaujímalo, či by sa zúčastnili účastníci e-learningovej
formy vzdelávania aj na ďalších podobných vzdelávacích aktivitách. Výsledky
prieskumu prezentuje obrázok 2.
V prieskume nás ďalej zaujímalo, či by sa zúčastnili účastníci e-learningovej formy
vzdelávania aj na ďalších podobných vzdelávacích aktivitách. Výsledky prieskumu Obrázok 2
prezentuje Motivovala obrázok vás 2. táto vzdelávacia aktivita k účasti na ďalších vzdelávacích
80,00%
70,00%
60,00%
50,00%
40,00%
30,00%
20,00%
10,00%
0,00%
71,59%
aktivitách v budúcnosti?
Motivovala vás táto vzdelávacia aktivita k účasti na ďalších
vzdelávacích aktivitách v budúcnosti?
23,77%
Áno Čiastočne Nie
4,64%
Obrázok 2
V rámci prieskumu motivácie k ďalším vzdelávacím aktivitám podobného typu
odpovedalo až 71,59 % účastníkov, že ich absolvované e-learningové vzdelávanie motivovalo
V rámci k účasti prieskumu na ďalších motivácie vzdelávacích k ďalším aktivitách vzdelávacím aj v budúcnosti. aktivitám To podobného len potvrdzu- typu
odpovedalo je náš predpoklad, až 71,59 že % e-learning účastníkov, sa stal že vhodným ich absolvované motivačným e-learningové nástrojom vzdelávanie pre ďalšie
motivovalo
vzdelávanie
k
v
účasti
rámci celoživotného
na ďalších vzdelávacích
vzdelávania.
aktivitách aj v budúcnosti. To len
potvrdzuje Negatívne náš na predpoklad, túto otázku že odpovedalo e-learning 4,64 sa stal % respondentov, vhodným motivačným čo je podobná nástrojom vzorka pre
ďalšie ľudí ako vzdelávanie tí, ktorí nebrali v rámci e-learning celoživotného ako perspektívny vzdelávania. vzdelávací prostriedok. S veľkou
pravdepodobnosťou ide o podobnú skupinu ľudí. Majú teda negatívny postoj k IKT, vy-
žadujú priamy kontakt s učiteľom, uprednostňujú klasické formy vzdelávania a pod.
Veľmi dôležitú úlohu pri motivácii k celému štúdiu a následne i k ďalšiemu vzde- 8
lávaniu má úloha učiteľa. Učiteľ musí študentov zaujať, musí ponúknuť výborne spra-
cované študijné materiály, musí správne komunikovať, musí študentov povzbudzovať
v štúdiu, motivovať ich k ďalším aktivitám. Mal by byť nielen dobrý odborník vo svojej
špecializácii, ale mal by byť dobrý pedagóg, psychológ, ale i manažér a marketér s vý-
bornými komunikačnými schopnosťami. Jeho autorita, osobnosť, jeho komunikačné
schopnosti a odborné kompetencie patria k hlavným motivačným faktorom v pokra-
čovaní v ďalšom vzdelávaní.
421

422
Hlavné pozitívum celého vzdelávania účastníci videli v možnosti časovej flexibility.
Študenti si sami volili čas, ktorý im najviac vyhovoval v štúdiu. Nemenej dôležitým
faktorom pozitívnej motivácie bolo podľa spätnej väzby vyplývajúcej z dotazníka aj
získanie všeobecne uznávaného certifikátu, akreditovaného Ministerstvom školstva
SR. Účastníci vzdelávania by radi absolvované vzdelávanie mali zahrnuté v životopise
ako ďalšie vzdelávanie, ktoré by im prípadne mohlo v budúcnosti pomôcť v lepšom
uplatnení sana trhu práce.
Záver
E-learning ako forma výučby kladie na učiteľov vysoké nároky, pokiaľ ide o vytvo-
renie vhodných vzdelávacích systémov, ktoré zabezpečia vysokú efektivitu a kvalitu
vzdelávania. Kladie však vysoké nároky aj na systematické riadenie kontroly správ-
nosti celého procesu výučby. Vytvorenie kvalitných e-learningových systémov je ná-
ročné, ale nepochybne je to v súčasnosti jediná správna cesta vedúca k dostupnosti
vzdelávania pre rôzne skupiny ľudí.
Veľká väčšina obyvateľov má dnes k dispozícii doma počítač a internetové pripoje-
nie, a preto vzdelávanie pomocou e-learningu sa stáva všeobecne dostupné. Študenti
si sami regulujú intenzitu a rýchlosť napredovania v získavaní poznatkov a môžu sa
vzdelávať kontinuálne s pracovnou činnosťou.
Na základe výsledkov prieskumu môžeme konštatovať, že vzdelávanie pomocou
e-learningu je pre ľudí motivujúce, pre študentov efektívne, a je atraktívne aj pre zís-
kanie ďalšieho vzdelania. E-learning je vhodným a moderným nástrojom vzdelávania
pre stredné školy, vysoké školy, pre dištančné vzdelávanie, ďalej v rámci celoživotného
vzdelávania, ale i pre organizácie a spoločnosti, ktoré potrebujú efektívne vzdelávať
svojich zamestnancov. A práve efektívne e-learningové vzdelávanie by malo zohľad-
ňovať faktory, ktoré môžu jeho efektivitu výrazne ovplyvniť. Je to:
•
•
•
•
správna voľba metód vzdelávania (problémové, diskusné, testovacie a pod.)
kvalita vzdelávacieho projektu:
– s tým súvisí kvalita učiteľov
– kvalita vzdelávacieho systému
správne určenie vzdelávacích cieľov
správny výber účastníkov vzdelávania

•
•
•
Kontakt
motivácia účastníkov vzdelávania
vyhodnotenie vzdelávania (jeho priebeh a overenie výsledkov).
V závere je nutné poznamenať, že s vývojom nových IKT (v oblasti hardvé-
ru i softvéru) sa možnosti e-learningu stále menia, neustále sa vyvíjajú nové
vzdelávacie systémy, ktoré sa snažia nielen uľahčiť prácu učiteľom, ale vzde-
lávanie viac sprístupniť širšej verejnosti. V dnešnej dobe rozvoja sociálnych
sietí (napr. Facebook) sa môžu skupiny študentov i učiteľov stretávať v tomto
virtuálnom priestore a diskutovať či zdieľať informácie. Vytváranie sociálnych
sietí je jednou z nových možností podpory e-learningu. Budúcnosť určite
prinesie ďalšie technické fenomény, ktoré e-learning a vzdelávanie ako také
zatraktívnia.
Ing. Dana Michálková
Laboratórium didaktiky a výpočtovej techniky
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Železničná 14
821 07 Bratislava
E-mail: dana.michalkova@vsemvs.sk
423

424
Abstract
Municipal bonds on the market of the capital of Serbia
Dr. Dragan M. Momirović - Gordana Milosavljević
This paper is based on theoretical and empirical findings indicate a new financial
instrument, or “innovation” that should be available in the capital of Serbia. Discusses
the current legislative implementation of municipal bonds in the capital markets of
Serbia, identify the legal and institutional constraints, and propose measures for their
correction and improvement.
Keywords: municipal bonds, risk, credit rating, rate of interest, income, local au-
tonomy
Abstrakt
Obecné dlhopisy na trhu hlavného mesta Srbska
Príspevok je založený na teoretických a empirických výsledkoch, ktoré indikujú nový
finančný nástroj alebo „inováciu”, ktorá by mala byť dostupná v hlavnom meste Srbska.
Pojednáva o súčasnej legislatívnej implementácii obecných dlhopisov na hlavných tr-
hoch v Srbsku, určuje zákonné a inštitucionálne obmedzenia a navrhuje opatrenia pre
ich správnosť a zlepšenie.
Kľúčové slová: obecné dlhopisy, riziko, rating úveru, úroková miera, príjem, lokálna
autonómia
Introduction
Globalization and transition, the two phenomena at the turn of the century, they
were working together and operating in countries that have shifted to a market eco-
nomy development. Decentralization, reduction of fiscal, democracy and market
economy caused the application of new financial instruments in financial markets.
One of the many, are municipal bonds, which many considered “innovation”. Inno-
vation or novelty is a matter for debate, but the fact that many countries in transition,
“shy”, but gradually its financial markets to introduce municipal bonds. Introduction
of municipal bonds in the capital markets of transition countries is part of a broader
development strategy, aimed at deepening and diversifying capital markets, and incre-

asing competition between financial instruments themselves. Unlike other countries
in transition, but slowly and gradually in its financial markets, municipal bonds bro-
adcast, Serbian, despite some legal and institutional constraints, not yet implemented
this financial instrument.
The reasons are numerous. It is precisely the aim of this paper is that based on the
theoretical and practical knowledge and experience of developed countries, countries
in transition that use this financial instrument, and researching and analyzing the
existing regulation in Serbia point to the normative and institutional constraints that
need to be removed and an existing application to improve the municipal bond and
the importance of the introduction of municipal bonds in the capital market. The
paper is divided into three sections. The first, based on reference literature in the deve-
loped markets of municipal bonds, is considered, the theoretical aspect of municipal
bonds in order to introduce the terminology, as in Serbia, this financial instrument in
the capital market has not yet been implemented. In the second section, according to
the empirical experience of application of municipal bonds in the transitional econo-
mies in the region, two of which are EU members. In the third, are considered legal
and other restrictions for use of municipal bonds in the capital market in Serbia, and
propose legal and institutional measures and proposals to eliminate these causes, and
assesses the prospects of development.
1. The theoretical aspect of municipal bonds
What are municipal bonds? Municipal bonds and other bonds in the capital market
are long-term debt securities issued by local authorities, or cities, regions, districts,
municipalities or other local units. Issuing municipal bonds, local authorities in the
capital market, to collect the necessary financial resources to finance the budget defi-
cit, local governments, building local infrastructure and investment in other projects
that are of importance for the functioning of local communities, which have charac-
teristics of public goods and services .Collected funds, issuing municipal bonds in the
capital market, local authorities, may be financed:
•
•
•
long term, the capital projects that do not provide revenue,
long term, the capital projects that provide revenue,
in the short term, if the current imbalance in the inflow of budgetary resour-
ces (budget deficit).
425

426
The issuer of municipal bonds, local government, and a commitment to develop the
maturity to pay the buyer (investor) funds borrowed amount, principal with accrued
interest. Interest is usually paid periodically, usually semi-annually, while the princi-
pal is in most cases, usually paid at maturity, although there is a possibility of periodic
payments.
Why municipal bonds?
The attractiveness of municipal bonds is reflected in the following:
•
•
•
•
•
•
•
broadcasting of municipal bonds provide a cheaper source of financing,
transparency of broadcasting,
exemptions from the tax treatment,
projects financed by issuing municipal bonds contribute to increasing the qu-
ality of life, improving the standards of the local population and sustainable
development,
creates the basis for developing the real sector,
the interest of a large number of different investors to invest in the implemen-
tation of specific projects,
positive marketing effects by improving the image of local government.
The attractiveness of municipal bonds for investors
Municipal bonds are very attractive and the most popular securities for investors,
with a wide range of benefits:
•
•
•
•
•
•
•
there is, in many countries, tax relief for the earned income from interest,
issued by local authorities, carry a high degree of safety and security of pay-
ment,
high degree of liquidity,
the relatively high salaries,
predictable flow of income dynamics, maturity and structure,
the possibility of payment before maturity,
possibility to reducing the risk of investors,
transparency emission of bonds.
The risk associated with issuing municipal bonds
Municipal bonds and other securities in the financial market, carry a risk for in-
vestors. This is, in a market driven by developed economies, many debates. J. Fabozzi,

F. Fabozzi and S. Feldstein discussing the risk by the purchase of municipal bonds,
indicate the seven possible cases: non-payment or credit risk, interest rate risk, rein-
vestment risk, redemption risk, volatility, tax risk, the risk of inflation. [2].
Credit ratings and credit enhancements
Most municipal bonds have one or more of the published credit ratings. Credit ra-
ting, issuer of bonds, based on ability to pay interest and principal due. Investor credit
rating can be checked based on transparency information of issuer and based on its
creditworthiness. Improving the quality of loans, leading to an increase in credit ra-
ting of municipal bonds. Improving credit rating can be achieved by providing bonds
and government subsidies.
2. Municipal bond market countries in transition
Development model of municipal bonds in the transition countries should be ba-
sed on the application of theory, experience and legal regulations of developed finan-
cial markets.
Slovak Republic
Conditions broadcast of municipal bonds in Slovak Republic are regulated by the
bonds and the Law on the issuance of municipal bonds, and other laws and regulations.
Issuers of bonds authorize the National Bank of Slovakia and the Ministry of Finance
Slovak Republic. Ministry investigates and confirms the financial data submitted by
the municipal. Municipalities pay a fee of 1% of emissions. Slovak Act on bonds (Act
530 of 1992.) Stipulates that municipal bonds carry an automatic guarantee for the
entire municipal property. In some cases this means that the overall value of munici-
pal property provides relatively small municipal bonds - “before providing “bond. [4].
Only local authorities with more than 5,000 residents had issued bonds. According to
data from half of the cities involved in the issuance of bonds fall into the category of
10,000 to 40,000. The largest shares of the total volume of issued bonds have a muni-
cipality with over 80,000 inhabitants. (Burza cenných papierov v Bratislave).
Poland
In Poland, local governments may issue municipal bonds, general bonds, whose
payments guaranteed by the whole property of the issuer (local government, local
corporations) and revenue bonds, which can only be broadcast local corporations.
According to data for 2005 over 200 local governments issued municipal bonds. [3].
427

In the period 1996-2005 as the market value of municipal bonds rose from 500 billion
PLN at over 3,000 billion PNP. At the end of 2004, bonds accounted for 20 %, of which
only 9,4 % of the municipal to the end of the year 2008 increased to 12,3%. The legis-
lation in Poland municipal bonds classified as investment companies and potential
investors. The most important investors in municipal bonds are pension funds and
insurance companies.
428
Serbia
On the capital market in Serbian aired two editions of municipal bonds. These are
the bonds of Banja Luka and Laktasi. Interest rates on municipal bonds are adjusted
to the level of interest rates in the financial market in BiH, which directly affect the
volatility of prices of municipal bonds. The credit rating of municipal bonds may also
affect changes in credit rating of B & H, which depends on macroeconomic trends.
The value of the total issued municipal bonds to over 16 million KM, 2008 vol.
2. Application of municipal bonds in Serbia
Legislation for the broadcasting of municipal bonds
According to the official interpretation of the Serbian Ministry of Finance, munici-
pal bonds may be issued in accordance with the Law on securities and other financial
instruments and the Law on Public Debt. Legal provisions of the Public Debt, is regu-
lated by the local government can borrow long term for capital investment projects,
up to 50 % of current budget revenues generated last year, but, as the principal and
interest on all grounds of long-term borrowing cannot exceed 15 % with the approval
of the Ministry of Finance of potential transaction costs, possible, broadcasting mu-
nicipal bonds should not exceed 1 % of the total issuance volume. Legal provisions,
these laws regulate the broadcasting procedures of municipal bonds.
Why in the financial market in Serbia still has no municipal bond?
In our country, so far, no local government has issued municipal bonds to finance
public needs. The reasons for this are manifold, but authorities at the Ministry said
that no legal restrictions. For them, the only real reason why there is no municipal
bonds in the capital markets of Serbia, is the fact that the local authorities, disinte-
rested broadcasting of these bonds. In addition, in our opinion, except for legal and
institutional framework, the main causes of non-use of municipal bonds to finance
capital projects of local government were present objective and subjective factors,

oth at national and local level as well as the external and internal risks that arise ,
which are:
•
•
•
•
•
macroeconomic risks-the risk of inflation, interest rate risk, exchange rate
risk, property tax and mitigate risks of recession,
local economic risk-demographic data on the number and structure of the
population, based on operations, employment, enterprise creation and closu-
re of existing ones, the prices of real estate, information on unpaid taxes and
other vital data of importance for the development of local self-government,
local political control and risk-management and leadership, business audit,
indicators of credit load-ratio of net current result and the repayment of debt
and the ratio of own source revenues and the repayment of debt, stress tests
or sensitivity analysis creditworthiness of municipalities,
the risk of budget performance-risk assessment of budget performance, bor-
rowing capacity over time, clear, consolidated information, including: histo-
rical impact of the budget, the structure of revenues and expenditures, the
assumptions on which was performed design of future trends. [5].
Normative and institutional improvements for the broadcast of municipal
bonds
As for the market environment in Serbia, there are currently very important and
various limitations, the normative and institutional character, which, simply, make
the broadcast of municipal bonds. Normative, improvements need to be defined in ac-
cordance with applicable standards and the experience of countries which broadcast
municipal bonds, as follows:
First, the Constitution of Serbia contains the legal framework, under which assets
can be returned to local governments in the ownership. With astonishment is that the
Law on Assets Owned by Serbia in 1995 still in force, and still survives, after 9 years.
Our assessment is that the central governments do not trust the local government
authorities, and that is the key question of which to go, if we really want decentrali-
zation. In addition to the property, it is transmitted, and many more powers to local
authorities had the right to decide, but also bear the responsibility for decisions taken
and solutions.
429

430
Secondly, the Law on Public Property, on whom is constantly said and written since
2000. Should be urgently adopted, which would regulate the normative property of
the state, province and local governments, given that at the current applicable regula-
tions, local governments do not have their own property. The state owns the assets of
local government, and it is necessary to transfer the property to be used as collateral
and collateral to fulfill obligations under the bonds, as well as certain responsibilities
in terms of fiscal decentralization. [4].
Third, modify certain restrictions contained in the Law on Public Debt, especially
discriminatory provisions, which under current regulations in force, regulating, that
local authorities may be municipal bonds, only to sell the state and financial institu-
tions (professional investors), not the individual investors (citizens) as well as direct
customers. Practically, the investment banks and other interested financial institu-
tions, purchased the whole package shows, and the commission distributed in the
capital market.
Fourth, redefine and polish the Law on Securities Market and other financial in-
struments in respect of private placements.
Fifth, to abolish some tax solutions, or, to introduce specific tax incentives to sti-
mulate investment in municipal bonds.
Sixth, abolish restrictions on private pension funds in terms of their participation
in the purchase of bonds in cases where the total value of issued bonds is at least 15
million euro. This pension funds limit investments in bonds issued by the four cities,
which are able to come to a relatively low cost loans.
Seventh, facilitate the investment funds that can invest in more types of securities
issued by the republic, or other legal entity with the guarantee of the republic and to
move the border investment, up from 35 % property investment fund (the limit of
investment by current regulations is 35 % of the property investment fund the fund
can invest in just one financial instrument) terms of institutional changes and impro-
vements are necessary the following measures and activities:
•
•
first, eliminate the restrictions on development and activities of rating agen-
cies, as well as independent external evaluators show,
second, promote the benefits of borrowing of local governments issuing mu-
nicipal bonds,

•
•
•
•
•
•
•
third, despite the public availability of annual reports on the local govern-
ment, and quite accurate data obtained by the disciplinary control of the cen-
tral treasury system (sufficient for private placements), however, it is desirable
that financial statements be verified by independent auditors,
fourth, improve the financial capacity of local government, decentralization,
reduction fiscal and beyond fiscal income, as a precondition for the broadcast
of municipal bonds,
fifth, the methodology to define and identify a group of long-term capital
projects that can be financed by issuing municipal bonds,
sixth, to regulate the question of the degree of “needed attention“, the sponsor
or trustee. Due to the large reduction of concentration group of creditors, es-
pecially public programs can make it difficult to assess the ability of the issuer
to service debt. To eliminate this problem should be legislation to regulate the
securities roles and responsibilities of the sponsor or trustee institutions, both
in public and in private programs, which may or may not be the guarantor of
the show. The role and responsibility of the sponsor or agent (jurisdiction),
refers to the provision of accurate, available market information, monitoring
of reserves provided for timely payments, information to investors about the
key events that may affect the issuer’s ability to service debt, and development
of monitoring the execution plan for solving problems, where the issuer is late
with payment,
seventh, replace the concept of profit and loss account the concept of net ope-
rating surplus-operating income minus operating expenses and the amount
of debt service as a basis for evaluating the likelihood of broadcasting muni-
cipal bonds,
eighth, to introduce specific standards of disclosure of information or rules
governing the nature, quality, content and periodicity of information. These
standards should be prescribed, particularly for issuers, then the public issue
prospectus in the form of bonds and private placements in the form of a Pro-
tocol of Agreement,
ninth, the municipality’s ability to decide on the method of borrowing, taking
loans or by issuing municipal bonds,
431

432
•
•
tenth, to define the criteria of moral hazard reduction opportunities, espe-
cially in less developed and poorer local governments, which have developed
local capacities for more adequate information (accurate balance sheet, elimi-
nate the bad records and assessment of property value),
eleventh, education management and municipal officials in financial securi-
ties.
Conclusion
It is estimated that today in Serbia there is a market for municipal bonds, and the
state should decide when it will approve their on-air and on the domestic market are
financial institutions that want to invest in quality securities.
The relevant authorities suggest that the end of this year, three or five local govern-
ments, according to existing legislation, were included in the pilot test of “broadcasting
municipal bonds, which would in fact, the introduction of new financial instruments,
or” financial innovation “in the capital market Serbia. In the trial short-term, “pilot”
in terms of stimulating the emission of municipal bonds should focus on changes to
legislation and creating conditions for private broadcasting programs. First, the most
important activity should be directed to a private show, the adoption of appropriate
regulations on the development of dissemination of information, with the aim of the
first issue of private placement to be issued in a responsible and transparent manner,
which would create the basis for effective long-term development model of munici-
pal bonds, Secondly, the Commission for Securities, in cooperation with competent
state bodies to develop standards for disclosing information, the purpose of impair-
ment of asymmetric information and transparent reporting, and third, establishing
operationalization concept of net operating surplus in the local government system
and connecting with the public sector Our opinion is, that several private placements
of municipal bonds to be successfully implemented in parallel with the changes and
harmonization of legislation. At the same time, to acquire some valuable experience
among the participants in the municipal bond market. In parallel, gradually began
to create real conditions for the rapid establishment of public broadcasting market of
municipal bonds at the moment when it adopted appropriate legislation.

Literature
[1] Issuance of Municipal Bonds and Conditions for Their Admission to Bratislava
Stock Exchange. Bratislava: BCP v Bratislave, 2008.
[2] FABOZZI, J. FABOZZI, T. FELDSTEIN, S.: Municipal bond portfolio manage-
ment. New York: Richard D. Irwin, Inc.Wilson, E. R. & T., 1995.
[3] KOPANSKA, A.: Communal bond market in Poland. Warsaw: Warsaw Universi-
ty, Faculty of Economic Science, 2006.
[4] LEVITAS, T.: Introduction to the financing of local government in Serbia. USAID
/ Urban Institute, 2006.
[5] LEVITAS, T.: The major issues of local government financing and development of
the municipal bond market in Serbia. MEGA, 2008.
[6] Law on Investment Funds. In: Official Gazette RS, No. 46, 2006.
[7] The Public Debt Law of the Republic of Serbia. In: Official Gazette RS, No. 61,
2005.
[8] The Law on Local Self-Government. In: Official Gazette RS, No. 129, 2007.
[9] Law on Assets Owned by the Republic of Serbia. In: Official Gazette RS, No. 54,
1996.
[10] Law on securities market and other financial instruments. In: Official Gazette
RS, No. 46, 2006.
[11] Of the Insurance Act. In: Official Gazette of RS, No. 55, 2004 and No. 61, 2005.
[12] Law on State Budget Execution RH.
[13] www.belex.co.yu.
[14] www.crhov.co.yu
[15] www.mfin.sr.gov.yu
[16] www.nbs.yu.
Contact
Dr. Dragan M. Momirović Gordana Milosavljević
Fakultet za industrijskij menadžment Fakultet za industrijskij menadžment
Krusevac Krusevac
Serbia Serbia
E-mail: draganmomirovic@yahoo.com E-mail: agroup@nadlanu.com
433

434
Abstrakt
Dopady finančnej a hospodárskej krízy
a protikrízových opatrení na obce
Ing. Jaroslav Mrva
Príspevok približuje dopad finančnej a hospodárskej krízy a protikrízových opat-
rení vlády SR na rozpočtové hospodárenie obcí v rokoch 2009 a 2010. Definované sú
niektoré dopady finančnej a hospodárskej krízy na obce. Uvedené sú postupy a kroky
prijaté Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS) vzhľadom na dopady hospodár-
skej krízy. Príspevok zahŕňa informácie o hospodárení obcí v roku 2009 a o rizikách
udržania ekonomickej stability obcí v roku 2010.
Kľúčové slová: finančná a hospodárska kríza, dopad krízy na obce, prepad daňo-
vých príjmov, protikrízové opatrenia
Abstract
Impact of financial and economic crises
and measures against crises on municipalities
The paper describes impact of financial and economic crisis and anti-crisis actions of
the government of the Slovak Republic on the budget of municipalities in 2009 and 2010.
Some of the influences of the financial and economic crisis on the municipalities are
defined. Policy and regulations taken by ZMOS regarding financial and economic crisis
are stated. The paper includes information about economic situation of municipalities in
2009 and the risks of sustaining economic stability in municipalities in 2010.
Keywords: financial and economic crisis, impact of crisis on the municipalities, de-
crease in tax incomes, anti-crisis actions
Úvod
Finančná a hospodárska kríza má priame dopady na výkon pôsobnosti obcí, na
ich financovanie a na ekonomickú stabilitu. Problematický je predovšetkým prepad
výnosu dane z príjmov fyzických osôb (FO), ktorý je rozhodujúcim zdrojom financo-

vania obcí. Pritom nielen prepad, ale aj nestabilita vývoja výnosu dane z príjmov FO
sa v obecných rozpočtoch v rokoch 2009 a 2010 odráža veľmi významne.
Prejavy a dopady finančnej a hospodárskej krízy na obce majú svoje osobitosti a sú
ovplyvnené nielen samotnou finančnou a hospodárskou krízou, ale významne aj pro-
tikrízovými opatreniami vlády SR. Finančná a hospodárska kríza zároveň ukázala, že
napriek úspešnej realizácii fiškálnej decentralizácie a posilneniu finančnej samostat-
nosti obcí majú obce len obmedzené možnosti vyrovnať sa vlastnými silami s negatív-
nymi dopadmi krízy na ich rozpočtové hospodárenie a na finančnú situáciu.
Obce pred krízou autonómne rozhodovali o použití viac ako 70 % svojich roz-
počtových príjmov. Rozhodujúcu časť ich príjmov však predstavujú vládne transfery
a podielové dane, ktorých podmienky výberu sú v rukách centrálnej vlády. Obce tak
majú len obmedzené možnosti autonómne regulovať výšku svojich príjmov v období
finančnej a hospodárskej krízy vlastnou finančnou a daňovou politikou.
Rovnako aj v oblasti výdavkov sú obce vo svojom samosprávnom rozhodovaní
obmedzované napríklad legislatívou, ktorá vo viacerých oblastiach presne definuje
a nastavuje úroveň a rozsah služieb poskytovaných obcami aj v rámci ich originálnych
pôsobností.
ciach
1. Základné rámce dopadov a prejavov finančnej a hospodárskej krízy v ob-
Prejavy a dopady finančnej a hospodárskej krízy na obce ovplyvňujú najmä nižšie
uvedené skutočnosti, a to:
•
•
•
zníženie transferu dane z príjmov FO oproti predpokladom na rok 2009
a 2010 z dôvodu celkového zníženia výkonnosti ekonomiky, a s tým súvisiace
zvýšenie počtu nezamestnaných občanov, zníženie rastu zamestnanosti, zní-
ženie daňovej základne (tabuľka 1);
oneskorenie dopadov finančnej a hospodárskej krízy na rozpočty obcí v roku
2009; pokles transferu dane z príjmov FO obce pocítili až v 2. polroku 2009;
prepad výnosu dane z príjmov FO obciam dva roky po sebe a zníženie pred-
vídateľnosti jej mesačného vývoja v dôsledku prijatých legislatívnych zmien
v zákone o dani z príjmov;
435

436
•
•
•
prijatie protikrízových opatrení vlády SR, ktoré boli vo vzťahu k obciam de-
finované v „Memorande o spolupráci pri riešení dopadov finančnej a hospo-
dárskej krízy na slovenskú spoločnosť“, a to:
a) rozhodujúcim opatrením bolo zníženie transferu dane z príjmov FO
oproti pôvodným predpokladom na rok 2009 a 2010 z dôvodu zvýšenia
odpočítateľnej položky z daňového základu FO v zákone o dani z príj-
mov na prechodné obdobie rokov 2009 – 2010,
b) záväzok vlády SR kompenzovať obciam výrazné zníženie výnosu dane
z príjmov FO mimoriadnymi dotáciami zo štátneho rozpočtu v období
rokov 2009 - 2010,
neskoré zverejnenie aktualizovaných prognóz daňových príjmov zohľadňujú-
cich dopad finančnej a hospodárskej krízy na rozpočty zložiek verejnej sprá-
vy v roku 2009 a aj v roku 2010 vládou SR. Ich zverejnenie až koncom júna
príslušného roka výrazne obmedzilo obciam časové obdobie na prijímanie
úsporných opatrení;
individuálny prístup miest a obcí k prijímaniu odporúčaných úsporných opat-
rení a k zefektívňovaniu ich činnosti a z toho vyplývajúca rozdielna schopnosť
eliminovať riziká krízového vývoja.
K negatívnym dopadom finančnej a hospodárskej krízy, ktoré predstavujú vážne
riziko pre ekonomickú stabilitu mnohých obcí, patrí aj uplatňovanie nového zákona
o sociálnych službách a dopady jeho financovania na obce. Zákon bol schválený tesne
pred krízovým obdobím a zmenou finančných podmienok vznikla nová, doteraz sys-
témovo nedoriešená finančná situácia. Pri schvaľovaní zákona na konci roka 2008 bol
predkladateľom kvantifikovaný dopad na rozpočty obcí v rokoch 2009 a 2010 v obje-
me 99 mil. eur. Tento dopad mal byť podľa dôvodovej správy k zákonu financovaný
z lepšieho výnosu dane z príjmov FO nad úroveň roku 2008.

Rok
Vývoj prevodu výnosu DP FO obciam
Výnos DP FO
v eurách
Medziročný
rozdiel
v %
Medziročný
rozdiel
v eurách
Tabuľka 1
Podiel
na 1 obyvateľa
v eurách
2007 - skutočnosť 1 075 752 000 200
2008 - skutočnosť 1 280 973 000 19,1 205 221 000 237
2009 - prognóza RVS
(november 2008)
1 398 015 000 9,1 117 042 000 259
2009 - skutočnosť 1 207 010 000 -5,8 -73 963 000 223
2010 - prognóza RVS 1 134 751 000 -6,0 -72 259 000 210
2010 - aktualizovaná
prognóza (jún)
Zdroj: Ministerstvo financií SR. Bratislava, 2010.
993 745 000 -17,7 -213 265 000 184
2. Opatrenia a nástroje obcí na preklenutie dopadov finančnej a hospodár-
skej krízy
2.1. Memorandum o spolupráci medzi vládou SR a ZMOS
V snahe pomôcť eliminovať dopady finančnej a hospodárskej krízy a vyvíjať spo-
ločné úsilie pri prijímaní a plnení opatrení ekonomického a spoločenského charak-
teru smerujúcich k zmierneniu dopadov finančnej a hospodárskej krízy na rozvoj
miest, obcí a ich obyvateľov, bolo dňa 13. februára 2009 podpísané „Memorandum
medzi vládou SR a ZMOS o spolupráci pri riešení dopadov finančnej a hospodárskej
krízy na slovenskú spoločnosť“.
Aké boli očakávania vlády SR od „Memoranda o spolupráci medzi vládou SR a
ZMOS?“
•
•
Prijatie protikrízového opatrenia spojeného s legislatívnou úpravou zákona
o dani z príjmov, ktorá zmierni dopad krízy na občanov.
Akceptovanie požiadaviek ZMOS na legislatívne zmeny, ktoré bez dopadu na
štátny rozpočet prinesú zníženie výdavkov obcí, prípadne umožnia obciam
pružnejšie reagovať na riešenie dopadov krízy.
437

438
Aké boli východiská ZMOS k prijatiu „Memoranda o spolupráci medzi vládou SR
a ZMOS?“
•
•
•
•
•
•
•
•
•
Prevzatie zodpovednosti za prognózované zníženie výnosu dane z príjmov
FO v roku 2009 v objeme cca 20 mil. eur v dôsledku dopadov finančnej a hos-
podárskej krízy, čo je v súlade s dohodnutými princípmi fiškálnej decentra-
lizácie.
Súhlas s legislatívnou zmenou parametrov fiškálnej decentralizácie na časo-
vo obmedzené obdobie rokov 2009 - 2010 ako podiel obcí na protikrízových
opatreniach s dopadom v objeme do 82,9 mil. eur v roku 2009; zvýšenie ne-
zdaniteľnej časti základu dane v zákone o dani z príjmov.
Legislatívne upraviť možnosť využívania všetkých disponibilných finančných
zdrojov obcí na úhradu ich bežných výdavkov v období krízy.
Vytvoriť podmienky na jednorazovú podporu obcí štátom v prípade výrazné-
ho prepadu daňových príjmov.
Zastaviť pripravované legislatívne iniciatívy niektorých ministerstiev k obme-
dzeniu príjmov obcí, resp. k presunu úloh na obce bez finančného krytia.
Z dôvodu zmeny parametrov fiškálnej decentralizácie osobitne riešiť finan-
covanie už schválených nových úloh obcí, ktoré mali byť po 1. januári 2009
financované z lepšieho výnosu DP FO, prioritne úloh vyplývajúcich im zo
zákona o sociálnych službách.
Dosiahnuť garantovanie refundácie dane z pridanej hodnoty obciam v rám-
ci „Programu rozvoja vidieka“ a začať rokovania o opatreniach na skrátenie
doby refundácie výdavkov obcí vynaložených na realizáciu projektov spolu-
financovaných z fondov EÚ a o opatreniach na zjednodušenie, zrýchlenie a
zefektívnenie čerpania fondov EÚ obcami.
Dosiahnuť posun termínu účinnosti už schválených nových povinností spo-
jených s rastom výdavkov obcí až na obdobie po roku 2010 zmenou platnej
legislatívy (napr. povinnosť separácie biologického odpadu).
Obce budú hľadať rezervy a úspory vo svojej činnosti a budú podporovať
miestny rozvoj a miestnu zamestnanosť.

2. 2. Opatrenia a nástroje obcí na riešenie dopadov krízy
V súlade s podpísaným „Memorandom medzi vládou SR a ZMOS“ orgány ZMOS
v priebehu 1. polroka 2009 odporučili obciam:
a) prijať vlastné opatrenia miest a obcí na riešenie dopadov finančnej a hospodár-
skej krízy so zameraním na:
•
•
•
•
•
prehodnotenie priorít a úpravy rozpočtových zámerov,
zachovanie obozretnosti vo finančnom hospodárení a udržiavanie priaznivej
ekonomickej kondície miest a obcí v sťaženej ekonomickej situácii, s cieľom
zabezpečiť stabilitu samosprávnych financií,
zvýšené využívanie prirodzeného rozvojového a hospodárskeho potenciálu
miest a obcí pre zintenzívnenie miestneho a regionálneho trhu práce a hos-
podárskej výkonnosti,
zvýšenie koordinácie s obvodnými úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny,
sociálno-ekonomickými partnermi a obcami v regióne v záujme pomoci
a podpory občanom v núdzi,
zachovanie úrovne a rozsahu poskytovaných služieb pre obyvateľov miest
a obcí,
b) aktívne využívať na zmiernenie dopadov finančnej a hospodárskej krízy aj legisla-
tívne a finančné nástroje:
•
•
•
v prechodnom období rokov 2009 – 2010 dohodnutú legislatívnu zmenu zá-
kona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, ktorá umožňuje ob-
ciam zmierniť dopady krízy využitím všetkých finančných rezerv a kapitálo-
vých príjmov aj na financovanie ich bežných výdavkov,
zvýšené možnosti čerpania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fon-
dov EÚ, Švajčiarskeho a Nórskeho finančného mechanizmu z dôvodu dyna-
mizácie čerpania týchto zdrojov ako jedného z prijatých protikrízových opat-
rení vlády SR,
finančné zdroje Environmentálneho fondu a Štátneho fondu rozvoja bývania
v rámci prijatých protikrízových opatrení vlády SR na realizáciu projektov
v oblasti životného prostredia, bytovej výstavby a zatepľovania budov,
439

440
•
projektové finančné zdroje Sociálneho fondu vyčlenené v rámci protikrízo-
vých opatrení vlády SR na aktiváciu nezamestnaných občanov, na zriaďovanie
sociálnych podnikov a iné.
Z doteraz známych skutočností je zrejmé, že od rozsahu a schopnosti využiť uvede-
né legislatívne a finančné nástroje na zmiernenie dopadov finančnej a hospodárskej
krízy sa odvíja aj jej reálny dopad na činnosť, hospodárenie a ekonomickú stabilitu
jednotlivých miest a obcí v SR.
2.3. Rokovania ZMOS k riešeniu dopadov krízy na obce a ich výsledky
Riešenie dopadov finančnej a hospodárskej krízy bolo prioritou činnosti ZMOS
v rokoch 2009 a 2010. V roku 2009 a 2010 prebiehali permanentné rokovania zástup-
cov MF SR a ZMOS v záujme kvantifikovať a objektivizovať dopady krízy na obce
a hľadať možnosti na ich zmiernenie. O náročnosti celého procesu svedčí aj nasledu-
júci prehľad len niektorých oficiálnych rokovaní k riešeniu dopadov krízy na obce:
•
•
•
•
•
•
•
5. februára 2009 spoločné rokovanie vlády SR a Predsedníctva ZMOS,
prezentovanie názorov a požiadaviek obcí zástupcami ZMOS na rokovaniach
Rady pre hospodársku krízu vlády SR v 1. polroku 2009, za účasti predsedu
vlády SR,
rokovania predstaviteľov ZMOS s vtedajším ministrom financií SR v dňoch
13. júla 2009, 29. septembra 2009 a 23. októbra 2009,
22. júla 2009, 30. júla 2009 a 12. augusta 2009 rokovania pracovnej skupiny
MF SR a ZMOS k riešeniu dopadov krízy na obce, 3. septembra 2009 vy-
hodnotenie záverov pracovnej skupiny na riešenie dopadov krízy na obce za
účasti vtedajšieho štátneho tajomníka MF SR,
14. októbra 2009 rokovanie s Výborom NR SR pre financie, rozpočet a menu
za účasti vtedajšieho ministra financií SR a vtedajšieho štátneho tajomníka
MF SR,
8. apríla 2010 rokovanie predstaviteľov ZMOS s vtedajším ministrom financií
za účasti vtedajších štátnych tajomníkov MF SR,
22. septembra 2010 na Úrade vlády SR v Bratislave rokovanie zástupcov
ZMOS s predsedníčkou vlády SR a ministrom financií.

Na rokovaniach zástupcovia ZMOS okrem riešenia problémov definovaných
v „Memorande medzi vládou SR a ZMOS o spolupráci“ presadzovali požiadavky:
a) zmierniť dopad finančnej a hospodárskej krízy na obce v roku 2009 a 2010 a do-
financovať obciam prepad výnosu dane z príjmov FO zo štátneho rozpočtu mi-
nimálne v rozsahu schválených legislatívnych zmien v zákone o dani z príjmov,
b) uplatniť plošné systémové riešenia na zmiernenie dopadov krízy pre všetky obce,
nielen pre vybrané,
c) predložili aj niektoré návrhy na riešenie legislatívy pre rok 2010, ako je návrh na
zachovanie (zmrazenie) výšky nezdaniteľného časti základu dane z príjmov FO,
ponechanie 6,2 %-ného podielu na výnose DP FO štátu obciam a VÚC, návrh
na zmenu podmienok financovania záujmovej činnosti a voľnočasových akti-
vít.
Na základe „Memoranda medzi vládou SR a ZMOS o spolupráci“ a záverov z uve-
dených rokovaní boli v roku 2009 a 2010 prijaté aj nasledujúce opatrenia na zmierne-
nie dopadov finančnej a hospodárskej krízy na rozpočty obcí:
a) poskytnuté mimoriadne dotácie na zmiernenie prepadu výnosu dane z príjmov
FO v dôsledku prijatých protikrízových opatrení vlády SR plošne všetkým ob-
ciam nasledujúco: v decembri roku 2009 dotácia v objeme 100 mil. eur, v apríli
roku 2010 dotácia v objeme 33 mil. eur, v októbri 2010 dotácia v objeme 39,5
mil. eur,
b) úpravou zákona o dani z príjmov zmrazená výška nezdaniteľnej časti dane z príj-
mov FO na rok 2010, čo predstavuje prínos pre obce v objeme cca 29,5 mil. eur,
c) schválenie mimoriadnych dotácií obciam podľa kvantifikácie z priebežne vyko-
návaného monitoringu sociálnych služieb v roku 2009 a očakávaných výdavkov
64 obcí na prevádzku nových sociálnych zariadení v roku 2010 v objeme 2,4 mil.
eur a 6,9 mil. eur, t. j. spolu v sume 9,3 mil. eur,
d) v roku 2009 upravená legislatíva v pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva
SR upravujúca možnosti refundácie DPH, ktorá je v rámci „Programu rozvoja
vidieka“ neoprávneným výdavkom a v októbri roku 2010 vyčlenenie účelových
zdrojov na refundáciu vynaložených výdavkov obcí v roku 2010 v objeme 10,5
mil. eur.
441

442
Uvedenými opatreniami bol v rokoch 2009 a 2010 obciam kompenzovaný dopad
finančnej a hospodárskej krízy a protikrízových opatrení vlády SR v objeme 221,8
mil. eur.
Vývoj výnosu DP FO a poskytnutých mimoriadnych dotácií zo ŠR
Tabuľka 2
Rok Výnos DP FO Rozdiel Rozdiel
v eurách
v % v eurách
2007 - skutočnosť 1 075 752 000
2008 - skutočnosť 1 280 973 000 19,1 205 221 000
2009 - skutočnosť
+ dotácia 100 mil. eur
1 307 010 000 2,0 26 037 000
2010 - aktualizovaná
prognóza (jún)
+ dotácie
(33+39,5 mil. eur)
1 066 245 000 -18,4 -240 765 000
3. Dopady finančnej a hospodárskej krízy na rozpočtové hospodárenie obcí
v roku 2009, stav ekonomiky obcí pri vstupe do druhého roku krízy
Údaje o výsledkoch rozpočtového hospodárenia obcí za rok 2009 (tabuľka 3)
dokumentujú, že napriek prijímaniu úsporných opatrení v 2. polroku 2009 a pozasta-
vovaniu rozvojových aktivít dosiahli obce v minulom roku medziročný rast príjmov
aj výdavkov. Príjmy obcí medziročne vzrástli o 4,2 % a výdavky o 5,9 %. Rozpočtové
hospodárenie obcí skončilo s prebytkom 215,7 mil. eur. Po vylúčení finančných ope-
rácií však skončilo hospodárenie obcí so schodkom – 221,3 mil. eur.
Bilancia príjmov a výdavkov obcí v roku 2009
Tabuľka 3
v tis. eur
Položky
Skutočnosť
k 31. 12. 2008
Skutočnosť
k 31. 12. 2009
Skutočnosť
2009-2008
Index
2009/2008
Celkové príjmy spolu 3 606 313,0 3 758 334,3 152 021,3 1,04
Celkové výdavky spolu 3 343 821,5 3 542 630,2 198 808,7 1,06
Účtovný prebytok (+)
Schodok (-)
262 491,5 215 704,1 -46 787,4 0,82
Hospodárenie obcí
po vylúčení FO
55 864,6 -221 315,8 -277 180,4 -3,96
Zdroj: Ministerstvo financií SR. Bratislava, 2010.

V roku 2009 v porovnaní s rokom 2008 nedošlo k zníženiu príjmov obcí napriek
medziročnému poklesu výnosu dane z príjmov FO, nedaňových a kapitálových príj-
mov. Prepad výnosu dane z príjmov FO, ako aj prepad kapitálových príjmov z predaja
majetku obcí, bol kompenzovaný rastom grantov a transferov, ktoré vzrástli o 20,1%.
K tomuto rastu výrazne prispela mimoriadna dotácia zo štátneho rozpočtu na krytie
prepadu výnosu dane z príjmov FO v objeme 100 mil. eur a úspešné využitie finanč-
ných zdrojov z fondov EÚ. O schopnosti obcí využívať eurofondy svedčí aj viac ako
1 600 podaných žiadostí o nenávratný finančný príspevok na školskú infraštruktúru
v rámci Regionálneho operačného programu, čo je viac ako 3,5 násobok možností
tohto programu. Pritom oproti pôvodne plánovanej podpore 640 projektov bolo k 31.
decembru 2009 podporených viac ako 770 projektov obnovy škôl.
Aj v roku 2009 vykázali obce prebytok bežného rozpočtu, čo signalizuje, že nemu-
seli využiť na krytie bežných výdavkov prechodnú možnosť kryť svoje bežné výdavky
z kapitálových príjmov, resp. z finančných rezerv. Až podrobnejšia analýza hospodá-
renia obcí ukáže, či je toto konštatovanie platné pre všetky veľkostné kategórie obcí.
Z výsledkov rozpočtového hospodárenia obcí k 31. decembru 2009 vyplýva, že:
•
•
•
•
•
•
v roku 2009 vykázali obce vyššie celkové príjmy ako v hospodársky mimo-
riadne priaznivom roku 2008,
aj bez mimoriadnej dotácie zo štátneho rozpočtu určenej na zmiernenie pre-
padu výnosu dane z príjmov FO by obce vykázali prebytok bežného rozpočtu
v objeme 162 mil. eur.,
v roku 2009 vrástla hodnota majetku obcí oproti stavu v roku 2008,
na finančných účtoch mali obce k 31. decembru 2009 finančné prostriedky
v sume 586 380 tis. eur, t.j. takmer rovnaký objem ako k 31. decembru 2008,
rozpočtové hospodárenie obcí v roku 2009, v prvom roku finančnej a hospo-
dárskej krízy, možno charakterizovať ako rozvojové, s vysokou mierou inves-
tovania,
hospodárenie obcí v roku 2009 naznačilo viaceré riziká vo vývoji ich ekono-
miky, napr. medziročne klesli vlastné príjmy obcí, daňové príjmy obcí, znížila
sa schopnosť ich samofinancovania, medziročne vzrástli ich záväzky a pohľa-
dávky a zvýšil sa ich maastrichtský dlh,
443

444
•
v dôsledku dopadov finančnej a hospodárskej krízy a prijatých protikrízo-
vých opatrení vlády SR boli obce na začiatku roka 2010 v zložitej, ale nie v
kritickej finančnej situácii.
4. Riziká ekonomickej stability a rozpočtového hospodárenia obcí v roku 2010
Na začiatku roku 2010 sme identifikovali viaceré riziká rozpočtového hospodáre-
nia obcí v roku 2010. Žiaľ, viaceré sa ukázali ako reálne a môžu ohroziť ekonomickú
stabilitu obcí aj napriek prijatým opatreniam na zmiernenie dopadu krízy. Je to pre-
dovšetkým:
•
•
•
•
•
•
•
pokračovanie poklesu výnosu DP FO vzhľadom na nevýrazný rast priemer-
nej mzdy v národnom hospodárstve, zastavenie rastu zamestnanosti, pretrvá-
vajúci rast nezamestnanosti;
prepad výnosu DP FO v 1. polroku 2010 pri výraznom prepade výnosu
v mesiaci marci. Dôvodom je zúčtovanie prevodu DP FO za rok 2009, keď
obce prvýkrát vracali do štátneho rozpočtu prijatý výnos dane z príjmov FO
nad rámec zákona z dôvodu úpravy odpočítateľnej položky na daňovníka až
v priebehu roka 2009;
nedostatok disponibilných finančných zdrojov obcí v 1. polroku 2010, oso-
bitne ku koncu polroka z dôvodu neistoty vývoja vratiek daní a predĺženia
lehoty na podávanie daňových priznaní;
dynamizácia čerpania prostriedkov z fondov EÚ ako protikrízové opatrenie
vlády SR a odkladanie refundácie zaplatenej dane z pridanej hodnoty obciam
mimo pólov rastu zo zdrojov štátneho rozpočtu pri „Programe rozvoja vidie-
ka“ a s tým spojená potreba ďalších finančných zdrojov obcí na kofinancova-
nie;
ďalšie zapájanie rezerv a finančných zostatkov obcí z minulých rokov do fi-
nancovania, ich úplné vyčerpanie;
vynútený predaj majetku obcí v nevýhodnom období prepadu cien nehnuteľ-
ností;
nehospodárne nakladanie s finančnými prostriedkami a s majetkom obcí, rast
požiadaviek na využívanie návratných zdrojov financovania, a s tým spojený
neprimeraný rast zadlženosti obcí;

•
•
•
Záver
stále nejasný spôsob refundácie a financovania dopadu zákona o sociálnych
službách na rozpočty obcí a pripravovaný návrh novely zákona o sociálnych
službách na zrovnoprávnenie neštátnych zriaďovateľov s ďalším dopadom na
finančné zdroje obcí;
nové podmienky financovania neštátnych škôl a školských zariadení (chýba-
júce finančné prostriedky v niektorých mestách na financovanie cirkevných
a neštátnych škôl a školských zariadení);
prehĺbenie dopadov krízy vo väčšine obcí aj v dôsledku výrazného medzi-
ročného rastu počtu detí v centrách voľného času a v školských strediskách
záujmového vzdelávania v niektorých obciach, a s tým spojeného prepadu
finančných prostriedkov na vzdelávanie, napr. v MŠ a ZUŠ na úkor financo-
vania voľnočasových aktivít.
Vážne riziká vývoja hospodárenia obcí v roku 2010 potvrdzujú aj informácie z vý-
sledkov rozpočtového hospodárenia obcí k 31. marcu 2010, ktoré Kancelárii ZMOS
poskytlo MF SR. K uvedenému dátumu 83 obcí nedodržiavalo povinnosti podľa §
17 ods. 6 písm. a) zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy o prijí-
maní návratných zdrojov financovania, t. j. ich celková suma dlhu prekračovala 60 %
skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka. Zároveň 32 obcí
vykazovalo podiel záväzkov po lehote splatnosti k úhrnu bežných príjmov predchá-
dzajúceho roka vyšší, ako je zákonom stanovená výška tohto podielu, t. j. 15 %.
Kontakt
Ing. Jaroslav Mrva
Združenie miest a obcí Slovenska
Bezručova 9
811 09 Bratislava
E-mail: mrva@zmos.sk
445

446
Abstrakt
Lokalita podniku vo vybranom regióne,
jej faktory a metódy diagnostiky
doc. Ing. Anna Neumannová, CSc.
Výber lokality znamená dôležité strategické rozhodnutie, ktoré môže rozhodujúcim
spôsobom ovplyvniť postavenie a správanie sa podniku. Z tohto dôvodu je potrebné
konkretizovať faktory, ktoré ju ovplyvňujú, a poukázať na metódy, prostredníctvom
ktorých možno zvoliť optimálnu lokalitu.
Kľúčové slová: lokalita podniku, faktory lokality, metóda bodového hodnotenia,
analýza úžitkových hodnôt, Steinerov-Weberov model
Abstract
Locality of company in specific region, its factors
and methods of diagnostic
Decision about selecting locality is very important and strategic in every company,
which can affect on its position a behaviour. It needs to concretize factors, which affect on
locality and try to mention methods, which help to choose optimal locality.
Keywords: locality of company, factors of locality, method based on points, analyse of
values in use
Úvod
Výber miesta podnikania v konkrétnom regióne patrí medzi strategické rozhod-
nutia s dlhodobým účinkom, ktoré zvlášť pri veľkých podnikoch nie je možné meniť.
Toto rozhodnutie môže v budúcnosti pozitívne, ale aj negatívne ovplyvniť celkový
ekonomický a hospodársky vývoj podniku.
Lokalizačná stratégia by mala byť súčasťou celkovej stratégie podniku, ktorá vychá-
dza zo základnej koncepcie a cieľa podniku. [1].

1. Lokalizácia podniku a faktory, ktoré ju ovplyvňujú
Lokalizácia podniku je proces situovania podniku do určitého priestoru. Je to geo-
grafické miesto, na ktorom majú byť umiestnené výrobné faktory, ktoré tvoria podnik.
Je to miesto, na ktorom je pre podnik najvýhodnejšie uskutočňovať jeho podnikateľ-
skú činnosť. [2].
Dôvodov lokalizácie je veľa. Môže ísť o chýbajúcu prirodzenú a ekonomickú homo-
genitu priestoru, rôzne rozdelenie zásob, rozdiely v legislatíve, rozdielne dane, nedo-
statočnú mobilitu výrobných faktorov, dopravné náklady, infraštruktúru a pod.
Podnik si vyberá svoju lokalitu pri zakladaní, pri rozširovaní, pri premiestnení
podniku alebo pri premiestnení jeho časti.
Niektoré podniky, ktoré boli založené pred desiatkami rokov mimo mesta, s ním me-
dzitým zrástli, a tak sú obklopené obývaným územím. Nemajú možnosť priestorového
rozšírenia, musia hradiť stále sa zvyšujúce náklady, ktoré sú vyvolané zhoršením doprav-
nej situácie alebo životného prostredia. V týchto prípadoch sa podniky môžu rozhodnúť,
že stanovisko zmenia úplne alebo premiestnia len časť podniku do inej lokality. [3].
Lokalizácia podnikov nebola neznámym pojmom ani v minulosti. S niektorými
prvkami lokalizácie sa môžeme stretnúť už u A. Smitha, ktorý spájal lokalitu s učením
o deľbe práce. V súvislosti s históriou priemyselného prevratu v Nemecku rozpraco-
váva V. Roscher teóriu lokalizácie, pri ktorej vychádza z troch základných výrobných
faktorov. V. Roscher správne určil, že s rozvojom deľby práce orientácia na trhové
faktory (spotrebiteľa) ustupuje orientácii na výrobné prednosti, teda na faktory (su-
roviny, energiu, kapitál a pod.).
Lokalizácii sa venoval aj ďalší nemecký ekonóm, a to A. Schaffl, ktorý tvrdil, že
podniky v odvetviach s vysokými dopravnými nákladmi a s váhovo objemovou výro-
bou sa majú umiestňovať v blízkosti mesta, pričom nebral do úvahy zaťaženosť váho-
vo objemnej výroby v meste.
Podobne ako V. Roscher a A. Schaffl začínajú sa na prelome 19. a 20. storočia zao-
berať lokalizáciou aj ďalší, nielen európski autori.
Pre všetky práce v tomto období je charakteristická analýza faktorov lokalizácie, ale
bez pokusu o analýzu ich vzájomného pôsobenia.
Významný krok dopredu v teórii lokalizácie znamená dielo W. Launhardta.
447

448
W. Launhardt sa prvý pokúsil o abstraktno-logické riešenie problému lokalizácie.
Jeho úvahy vychádzajú zo zjednodušených myšlienok. Dopravné náklady sú podľa W.
Launhardta najdôležitejším lokalizačným faktorom. Autor abstrahuje od výrobných
nákladov, ktoré považuje za konštantné vo všetkých bodoch sledovanej oblasti. Ak by
problém lokalizácie spočíval len v dopravných nákladoch, potom najjednoduchším
spôsobom ich minimalizácie by bol návrat k naturálnemu hospodárstvu.
W. Launhardt však vo svojich úvahách neskôr bral do úvahy okrem dopravných
nákladov aj miesta výskytu surovín a spotreby. Úloha lokalizácie pri výskyte dvoch
zdrojov surovín zohrala svoju reálnu podobu aj v praxi. Je typická pre obdobie, kedy
s prepravou surovín a materiálov na veľké vzdialenosti dochádzalo aj k preprave znač-
ného množstva uhlia. Typickým príkladom odvetvia s Launhardtovým trojuholní-
kom je čierna metalurgia.
V období prudkého rozvoja priemyslu poznačil vývoj teórie lokalizácie A. Weber
svojím logicky usporiadaným a teoreticky uzavretým systémom poznatkov o lokali-
zácii. Teória lokalizácie bola prvýkrát systematicky vysvetlená v jeho diele „Über den
Standort der Industrien, reine Theorie des Standorts“, ktoré vyšlo v roku 1909.
Podľa A. Webera je lokalizácia výrobných jednotiek – podnikov určovaná ich sna-
hou dosiahnuť minimálne výrobné a aj dopravné náklady svojej výroby. Pod faktormi
lokalizácie A. Weber rozumie ostro vymedzenú prednosť, ktorá vzniká pre hospodár-
sku činnosť, pokiaľ sa táto prednosť vzťahuje na určité miesto, alebo tiež všeobecne na
miesta určitého druhu.
Za faktory umiestnenia priemyselného podniku A. Weber považuje výšku pracov-
ných nákladov, výšku dopravných nákladov a aglomeráciu. Miestne rozdiely v mate-
riálových nákladoch redukuje na rozdielne dopravné náklady. Podnik je podľa A. We-
bera orientovaný buď pracovne, a to vtedy, ak je úspora mzdových nákladov v lokalite
s najnižšími mzdami väčšia ako úspora dopravných nákladov v lokalite s najnižšími
cenami materiálu, alebo je orientovaný dopravne, keď je nákladová výhoda daná do-
pravnými nákladmi. A. Weber zohľadňoval predovšetkým nákladovú stránku lokali-
zácie a nebral do úvahy odbytovú stránku.
Na rozdiel od neho Behrens klasifikoval faktory lokalizácie podľa fáz transfor-
mačného procesu, čiže na faktory obstarania, výroby a odbytu. Ako kritérium pre
ohodnotenie využíva stupeň rentability. Čím je rentabilita vyššia, tým je lokalita pre
umiestnenie podniku výhodnejšia.

Teóriou lokalizácie podniku sa neskôr zaoberalo viacero autorov, ale takmer všetci
za základ svojich učení prevzali Weberove prístupy. Možno k nim zaradiť A. Predohla,
B. Ohlina, P. Sraffu, G. Hotellinga, T. Palandera a iných.
V súvislosti s medzinárodným podnikaním rozširuje E. Gutenberg faktory a roz-
hodnutia o lokalite aj na voľbu lokality podniku v zahraničí. Silný rast svetového ob-
chodu a tvorba medzinárodných trhov menia možnosti obstarania, výroby, odbytu,
pracovných podmienok, ktoré sa priamo alebo nepriamo zúčastňujú na zahraničnom
obchode alebo sú vystavené konkurencii zahraničnej obchodnej politiky. [4].
Podľa geografického rozšírenia sa môžu vytvárať nasledujúce kategórie lokalizácie:
a) lokálna – miestna lokalita; ide o umiestnenie podniku do obce/mesta, napr. miest-
ne živnosti, priemysel a pod.,
b) regionálna lokalita; podnik podniká v určitom regióne krajiny, napr. malé stavebné
podniky,
c) národná lokalita; podnik má svoje výrobné alebo distribučné miesta rozložené na
území celej krajiny,
d) medzinárodná lokalita; podnik vyrába hlavne v tuzemsku a vyváža svoje výrobky aj
do iných krajín,
e) multinacionálna lokalita; podnik má v niekoľkých krajinách dcérske spoločnosti
a pobočky.
Pri medzinárodnej a multinacionálnej lokalite je dôležité rozhodnutie, v akej miere
chce podnik uskutočňovať zahraničný obchod a ktorú medzinárodnú stratégiu chce
sledovať.
1. 1 Podnikové faktory lokalizácie
Ako už vyplýva aj z načrtnutých teoretických základov lokalizácie, pri výbere mies-
ta lokalizácie podniku je nutné vziať do úvahy množstvo faktorov, ktoré si často na-
vzájom konkurujú. Napríklad v jednej lokalite môžu byť výhodné pracovné podmien-
ky a nízke mzdové náklady, ale dopravné podmienky sú nevýhodné, a tým môžu byť
vysoké, alebo sú v danej oblasti odbytové možnosti nevýhodné, ale dopravné náklady
veľmi nízke.
449

450
Konkurencia lokalizačných faktorov vedie podnik k tomu, aby v rôznych lokalitách
hodnotil výrobné a odbytové náklady.
Faktory lokalizácie môžeme členiť na základe viacerých kritérií, pričom medzi naj-
dôležitejšie patria:
•
•
•
•
spôsob ovplyvňovania
rozsah územia alebo ekonomiky
druh orientácie
dôležitosť faktora lokalizácie.
• Z hľadiska spôsobu ovplyvňovania, resp. miesta ovplyvňovania, členíme faktory
lokalizácie na:
a) interné faktory, ktoré zahŕňajú množstvo finančných prostriedkov, personálne
obmedzenia, kapacitné možnosti výroby, veľkosť zdrojov surovín, historickú na-
viazanosť podniku na určité miesto a pod.;
b) externé faktory, ktoré najčastejšie vyplývajú z existujúceho právneho systému
v danom štáte. Ide napr. o stavebné predpisy, ekologické predpisy, politické re-
štrikcie, zamedzenie podnikaniu zahraničným podnikateľom, daňové úpravy
a pod.
• Ak berieme do úvahy rozsah územia, resp. ekonomiky, v akom faktory lokalizácie
pôsobia, rozlišujeme:
a) makroekonomické, medzištátne faktory, ku ktorým zaraďujeme legislatívu kra-
jiny, hospodársku situáciu v krajine, prírodné a klimatické podmienky v krajine,
infraštruktúru, atď.,
b) mikroekonomické, vnútroštátne, regionálne faktory, ku ktorým patria surovi-
ny, materiál, pracovná sila, dopravné náklady, energie, dane, pozemky, nájomné,
možnosti odbytu, hospodársky vývoj v regiónoch a pod.
V prípade makroekonomických kritérií porovnávame ukazovatele hodnotenia
jednotlivých lokalizačných faktorov dosiahnuté v jednotlivých krajinách. V prípade
mikroekonomických kritérií porovnávame rozdiely zistené v rámci určitých regiónov
alebo miest jednej krajiny pri hodnotení jednotlivých lokalizačných faktorov. Naprí-
klad môžeme porovnávať kvalitu a výšku miezd v SR, v Poľsku, Maďarsku a v ČR, ale

zároveň ten istý faktor môžeme v rámci SR porovnávať v regiónoch Bratislavy, Trnavy,
Košíc alebo Nitry, a výsledky budú rozdielne.
• Na základe zvolenej orientácie môžeme lokalizačné faktory členiť na faktory orien-
tované na:
a) vstupy do transformačného procesu, ktorými sú pozemky, zásobovanie materi-
álom a surovinami, kvalifikácia, ponuka pracovnej sily, možnosti dopravy, záso-
bovanie energiou, ochrana životného prostredia, likvidácia odpadu a pod.,
b) výstupy z transformačného procesu, čiže možnosti odbytu a konkurencia,
c) vzťah, resp. väzba na okolie podniku, v podobe rôznych druhov daní, poplatkov,
odvodov a pod.
• Dôležitosť faktora lokalizácie predstavuje určenie poradia významnosti jednotli-
vých faktorov lokalizácie. Faktory potom členíme do troch skupín, a to na:
a) najdôležitejšie faktory, za ktoré sa považujú kvalifikácia pracovníkov, náklady na
jednotku produkcie, dodatočné náklady na pracovnú silu, produktivita práce,
mzdy, politická stabilita a daňové zaťaženie,
b) dôležité faktory, medzi ktoré patrí infraštruktúra, úradné nariadenia a pracovný
čas,
c) menej dôležité faktory ako sú náklady na energiu, menový kurz, blízkosť k sub-
dodávateľom, obstaranie kapitálu a pod.
Je zrejmé, že všetky členenia na základe uvedených kritérií sú veľmi subjektívne,
pretože takmer vždy závisí od konkrétneho podniku, čo považuje za prioritu pri
rozhodnutí o lokalite podniku.
2. Metódy voľby lokality
Rovnako ako každý rozhodovací proces aj proces rozhodovania o lokalite
podniku je závislý od dostatku relevantných a včasných informácií. Súčasne ak ho-
voríme o rozhodovaní, základnou podmienkou každého takéhoto manažérskeho pro-
cesu je existencia minimálne dvoch možností, variantov.
451

procesu je existencia minimálne dvoch mo!ností, variantov.
Aplikáciou vhodných matematicko-štatistických metód možno stanoviť, ktorý variant
Aplikáciou lokality je vhodn"ch vhodný pre matematicko-$tatistick"ch daný podnikateľský zámer. metód Ďalšou mo!no nevyhnutnou stanovi%, pod- ktor"
variant mienkou lokality pre úspešnosť je vhodn" tohto pre procesu dan" je, podnikate&sk" aby kritériá zámer. a ciele boli 'al$ou vhodne nevyhnutnou a vopred
podmienkou stanovené. pre úspe$nos% tohto procesu je, aby kritériá a ciele boli vhodne a vopred
stanovené.
Existuje niekoľko metód využiteľných pre matematické stanovenie vhodnej lokality
podniku. Existuje Medzi nieko&ko ne patria metód napríklad: vyu!ite&n"ch pre matematické stanovenie vhodnej
lokality podniku. Medzi ne patria napríklad:
1. metóda bodového hodnotenia
1. metóda bodového hodnotenia
2. analýza 2. anal"za úžitkových ú!itkov"ch hodnôt hodnôt
452
Rovnako ako ka!d" rozhodovací proces aj proces rozhodovania o lokalite
podniku je závisl" od dostatku relevantn"ch a v#asn"ch informácií. Sú#asne ak
hovoríme o rozhodovaní, základnou podmienkou ka!dého takéhoto mana!érskeho
3. Steinerov – Weberov model.
3. Steinerov – Weberov model.
2. 2. 1 1 Metóda bodového hodnotenia
Metóda bodového hodnotenia je je veľmi ve&mi jednoduchá matematická metóda, ktorá je
zalo!ená založená na prideľovaní pride&ovaní bodov jednotlivým jednotliv"m významným v"znamn"m faktorom, ktoré ovplyvňujú ovplyv(ujú
lokalizáciu podniku. Prv"m Prvým krokom musí by% byť stanovenie hlavn"ch hlavných faktorov, pre ktoré
sa následne definujú rozmedzia bodov. bodov. Podľa Pod&a významnosti v"znamnosti faktora faktora sa stanovia sa stanovia stup-
stupnice nice od 0 od po 0 100 po bodov, 100 bodov, a to pre a to každý pre faktor ka!d" samostatne. faktor samostatne. Potom sa Potom následne sa následne priradia
priradia v daných v dan"ch variantoch variantoch počty bodov po#ty bodov jednotlivým jednotliv"m faktorom. faktorom. Posledným Posledn"m krokom krokom je sčíje
tanie bodov jednotlivých variantov a výber variantu, ktorý má najvyšší počet bodov.
s#ítanie bodov jednotliv"ch variantov a v"ber variantu, ktor" má najvy$$í po#et
Konkrétny príklad obsahuje tabuľka 1.
bodov. Konkrétny príklad obsahuje tabu&ka 1.
Metóda bodového hodnotenia lokalizácie podniku
Metóda bodového hodnotenia lokalizácie podniku
Faktor lokalizácie Maximum Alternatívy lokalít
(0 - 100) A B C D
Pracovné sily 100 90 80 50 75
Zásobovanie materiálom 75 70 75 75 70
Likvidácia odpadu 75 25 50 75 65
Blízkos% k odbytov"m trhom 50 25 35 40 45
Trh s nehnute!nos"ami 25 15 25 10 20
Da#ové za"a$enie 25 10 15 25 15
Tabu&ka Tabuľka 1
Celkov% po&et bodov 350 235 280 275 290
Hierarchia 4 2 3 1
Zdroj: Gutenberg, E.: Grundlagen der Betriebswirtschaftslehre. Berlin, Heidelberg, 2005.
s. 73.
Zdroj: Gutenberg, E.: Grundlagen der Betriebswirtschaftslehre. Berlin, Heidelberg, 2005. s. 73.
2. 2 Anal!za ú"itkov!ch hodnôt
Anal%za ú$itkov%ch hodnôt sa pova$uje za „naj&astej'ie pou$ívanú metódu pri
strategickom rozhodovaní o lokalite podniku. Túto metódu mo$no uplatni" aj vtedy,
7

2. 2 Anal!za ú"itkov!ch hodnôt
Anal%za 2. 2 Analýza ú$itkov%ch úžitkových hodnôt sa hodnôt pova$uje za „naj&astej'ie pou$ívanú metódu pri
strategickom rozhodovaní o lokalite podniku. Túto metódu mo$no uplatni" aj vtedy,
Analýza úžitkových hodnôt sa považuje za „najčastejšie používanú metódu pri stra-
ak neexistuje $iadna iná mo$ná presná analytická metóda posúdenia budúcej
tegickom rozhodovaní o lokalite podniku. Túto metódu možno uplatniť aj vtedy, ak
lokality.
neexistuje žiadna iná možná presná analytická metóda posúdenia budúcej lokality.
Pri tejto metóde sa relevantné po$iadavky na lokalitu zosumarizovávajú na
Pri tejto metóde sa relevantné požiadavky na lokalitu zosumarizovávajú na základe
základe cie!ov%ch kritérií a prisudzuje sa im váha na základe ich v%znamnosti pre
cieľových kritérií a prisudzuje sa im váha na základe ich významnosti pre podnikanie
podnikanie (váhy kritérií sú stanovené v intervale od 0 do 1). Potom nasleduje
(váhy kritérií sú stanovené v intervale od 0 do 1). Potom nasleduje ocenenie faktorov
ocenenie faktorov lokalizácie pre ka$dú lokalitu prostredníctvom udelenia ur&it%ch
lokalizácie pre každú lokalitu prostredníctvom udelenia určitých bodov (najčastej-
bodov
šie v intervale
(naj&astej'ie
od 1 do
v intervale
10 bodov).
od
Vynásobenie
1 do 10 bodov).
váh významnosti
Vynásobenie
a hodnôt
váh v%znamnosti
ocenenia
a faktorov hodnôt ocenenia určí hodnotu, faktorov ktorá ur&í zosumarizuje hodnotu, ktorá celkový zosumarizuje úžitok danej celkov% lokality.“ ú$itok [5, s. danej 71].
lokality.“ Lokalita [5, s najvyššou s. 71]. Lokalita úžitkovou s najvy''ou hodnotou ú$itkovou bude najlepším hodnotou riešením bude najlep'ím pre umiestnenie rie'ením
pre podniku. umiestnenie podniku.
Analýza
Anal!za
úžitkových
ú"itkov!ch
hodnôt
hodnôt
pre
pre
stanovenie
stanovenie
lokalizácie
lokalizácie
podniku
podniku
Po"iadavky
lokality
(cie#ové kritériá)
Váha Alternatívy lokalít
Tabuľka Tabu!ka 22
Lokalita A Lokalita B Lokalita C
(V) H H*V H H*V H H*V
Mo$nosti roz'írenia 0,05 9 0,45 6 0,3 10 0,5
Potenciál trhu práce 0,3 3 0,9 9 2,7 6 1,8
Dodávatelia 0,1 4 0,4 6 0,6 2 0,2
Infra'truktúra 0,1 9 0,9 5 0,5 3 0,3
Likvidácia odpadu 0,15 5 0,75 6 0,9 8 1,2
Blízkos"
k odbytovému trhu 0,2 10 2,0 4 0,8 5 1,0
Da#ové za"a$enie 0,05 3 0,15 5 0,25 6 0,3
Celková hodnota 5,55 6,05 5,3
Zdroj: Gutenberg, E.: Grundlagen der Betriebswirtschaftslehre. Berlin, Heidelberg, 2005. s. 71.
2. 3 Steinerov - Weberov model /SWM/
Pomocou Steinerov – Weberovho modelu (ďalej len SWM) sa dá určiť optimálna
lokalita pre podnik v súradnicovom systéme z hľadiska prepravných nákladov. Pri
tomto modeli sa vychádza z jednotnej sadzby, ktorou je tonokilometer. Optimálna
lokalita je tam, kde je celková suma tonokilometrov najnižšia.
453
8

tomto modeli sa vychádza z jednotnej sadzby, ktorou je tonokilometer. Optimálna
tomto modeli sa vychádza z jednotnej sadzby, ktorou je tonokilometer. Optimálna
lokalita je tam, kde je celková suma tonokilometrov najni&'ia.
lokalita je tam, kde je celková suma tonokilometrov najni&'ia.
SWM je vhodn% na ur"enie lokality nielen vtedy, ke! podnik nakupuje materiál
SWM je vhodn% na ur"enie lokality nielen vtedy, ke! podnik nakupuje materiál
a suroviny od rôznych dodávate$ov, ale aj pri predaji hotov%ch v%robkov
a SWM suroviny je vhodný od rôznych na určenie dodávate$ov, lokality nielen ale vtedy, aj pri keď predaji podnik hotov%ch nakupuje v%robkov materiál
a obchodného tovaru rôznym odberate$om.
a a suroviny obchodného od rôznych tovaru rôznym dodávateľov, odberate$om. ale aj pri predaji hotových výrobkov a obchodného
tovaru Pri rôznym v%po"te odberateľom. sa vychádza z minimalizácie funkcie dopravn%ch nákladov
Pri v%po"te sa vychádza z minimalizácie funkcie dopravn%ch nákladov
a následne sa z rovníc vypo"íta súradnica h$adanej lokality.
a Pri následne výpočte sa sa z rovníc vychádza vypo"íta z minimalizácie súradnica h$adanej funkcie dopravných lokality. nákladov a následne
sa z rovníc vypočíta súradnica hľadanej lokality.
454
Tabu$ka Tabuľka Tabu$ka
3
3
Príklad Steinerovho a Weberovho modelu s n = 5 zákazníkov
Príklad Príklad Steinerovho Steinerovho a Weberovho a Weberovho modelu modelu s n = 5 s zákazníkov n = 5 zákazníkov
Zákazníci Zákazníci Súradnice Súradnice Mno!stvá Mno!stvá xi * mi
xi * mi yi * mi
yi * mi
n = 5 n = 5 xi (km) xi (km) yi (km) yi (km) m (t) m (t)
A A 100 100 50 50 100 100 10 000 10 000 5 000 5 000
B B 150 150 100 100 150 150 22 500 22 500 15 000 15 000
C C 200 200 35 35 200 200 40 000 40 000 7 000 7 000
D D 50 50 200 200 50 50 2 500 2 500 10 000 10 000
E E 150 150 50 50 100 100 15 000 15 000 5 000 5 000
Spolu Spolu ! = 600 ! = 600 ! = 90 000 ! = 90 000 ! = 42 000 ! = 42 000
90000 42000
Optimálne miesto je pri: x = 90000 = 150 y = = 42000 70
Optimálne miesto miesto je je pri: pri: 600 x = = 150 600 y = = 70
600
600
n
K
n
K Tr = ∑
i=
1
= $
i i=
1 i
i
i
K Tr
2
2
= $ ( k # nm
i ) # ( xi
" x)
+ ( y 2"
y)
! 2
Ki = 1 ( k # mi
) # ( xi
" x)
+ ( yi
" y)
!
2
2
( k ⋅ m ) ⋅ ( x − x)
+ ( y − y)
⇒
Tr funkcia dopravn%ch nákladov sa minimalizuje
Tr funkcia dopravn%ch nákladov sa minimalizuje
funkcia dopravných nákladov sa minimalizuje
= dopravné náklady (spolu)
k = prepravná tarifa (náklady prepravovaných jednotiek)
mi = prepravované množstvo (napr. v tonách)
n = počet odbytových miest (príp. zákazníkov)
x i , y i
= vzdialenosť lokalít s optimálnymi dopravnými nákladmi
9
9

Záver
Na základe uvedených faktorov členených podľa rôznych kritérií a prezentovaných
metód lokalizácie možno vybrať optimálny variant lokality podľa konkrétnej potreby,
a to buď pre podnik alebo pre jeho prevádzku.
Literatúra
[1] PINKOVÁ, D., NEUMANNOVÁ, A.: Podniková ekonomika. Bratislava: Vydava-
teľské oddelenie Právnickej fakulty UK, 1996. s. 46.
[2] MAJDÚCHOVÁ, H., NEUMANNOVÁ, A.: Podnik a podnikanie. Bratislava:
Sprint vfra, 2007. s. 68. ISBN 978-80-89085-88-0.
[3] NEUMANNOVÁ, A.: Podniková diagnostika. Bratislava: Vydavateľstvo EKO-
NÓM, 2007. s. 39. ISBN 978-80-225-2426-1.
[4] WOHE, G.: Úvod do podnikového hospodářství. Praha: C. H. Beck. 1995. s. 68.
[5] GUTENBERG, E.: Grundlagen der Betriebswirtschaftslehre. Heidelberg, Berlin,
2005.
Kontakt
doc. Ing. Anna Neumannová, CSc.
Katedra malého a stredného podnikania
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Železničná 14
821 07 Bratislava
E-mail: anna.neumannova@vsemvs.sk
455

456
Abstrakt
Úver vo finančnom manažmente verejnej správy
doc. Ing. Valéria Nináčová, CSc.
Príspevok sa zaoberá úverom, t. j. zdrojom financovania potrieb subjektov verej-
nej správy ako základnej zložky verejného sektora. Konkretizuje úver ako finančnú
kategóriu, predmet úverového manažmentu na úrovní obcí a miest z pohľadu teórie
dlhového financovania. Poskytuje základné informácie o vývoji a produktoch úvero-
vého portfólia vybraných subjektov kapitálového trhu v SR, poskytovaných obciam
a mestám.
Kľúčové slová: úver ako finančná kategória, úverový manažment, úverové rozho-
dovanie, úverové produkty, inštitucionálne jednotky verejných financií
Credit in the finance management in the public administration
Abstract
The article is focusing on the credit as the main source to finance the demands of the
public administrations subjects. It is considering the public administration as the main
part of the public sector. From the point of view of the long term finance theory, it adheres
to the credit as the main finance category, object and mechanism of the credit management
on the level of the cities and villages. The arcicle is offering the main information about the
development and the credit portfolio products which are provided to the cities and villages
from the selected subjects on the free enterprise market in the Slovak Republic.
Keywords: credit as a finance category, credit management, credit decision making,
subjects of the finance management, credit products, institutional units of the financial
budget
Úvod
Pod finančným manažmentom rozumieme špecifickú ekonomickú činnosť finanč-
ných manažérov, založenú na plánovaní a realizácii peňažných operácií pri tvorbe, pri
trvalej obnove a pri efektívnej alokácii finančných zdrojov každého ekonomického
subjektu, pri tvorbe a rozdeľovaní výsledku ich finančného hospodárenia. [1, s. 9].

Súčasný stav teórie finančného manažmentu je rozpracovaný na podmienky podni-
kov súkromného ziskového sektora, čo potvrdzujú aj dostupné odborné monografie.
Obsahové zameranie magisterského štúdia na Vysokej škole ekonómie a manažmentu
verejnej správy v Bratislave vyvolalo potrebu rozpracovať teóriu tejto vedeckej disciplí-
ny na podmienky subjektov verejného sektora, osobitne na subjekty ústrednej štátnej
správy a územnej samosprávy. Vyžaduje si to poznanie ekonomiky verejného sektora
a teórie verejných financií. Ide o postupný proces formovania obsahového zamerania
nového učebného predmetu, v ktorom musia byť rešpektované osobitosti ekonomic-
kej podstaty finančného manažmentu subjektov verejného sektora (peňažných vzťahov
a nástrojov ich realizácie) a systémový prístup k vymedzeniu osobitosti jeho predme-
tu a oblasti. Vzhľadom na určité objektívne obmedzenia tvorby rozpočtových príjmov
(daňové zaťaženie) upozorňuje na požiadavku rozpracovania aplikácie teórie a praxe
úverového manažmentu pri získavaní finančných zdrojov cudzieho kapitálu subjektmi
verejnej správy. Tejto problematike venuje pozornosť aj spracovaný príspevok.
1. Teoretické východiská úverového manažmentu
Problematiku zúžime na charakteristiku úveru ako finančnej kategórie, na predmet
a mechanizmus úverového rozhodovania a na vymedzenie základných podmienok
získavania úverových produktov. Prístup k definovaniu úveru v odbornej literatúre
nie je jednoznačný. Východiskom môže byť pojem podniková zadlženosť, ktorú bu-
deme chápať ako vyčíslenie všetkých záväzkov každého ekonomického subjektu. Zna-
mená určitú formu povinnosti zabezpečiť ich úhradu. V reálnom živote sa však často
na vyjadrenie zadlženosti využívajú pojmy úver a dlh. Podľa Výkladového slovníka
ekonomických pojmov záväzky predstavujú cudzie zdroje na finančné krytie majetku
podniku, inými slovami potrieb ekonomického subjektu, a delia sa na dlhy a úvery. [3,
s. 304]. Dlhy predstavujú záväzky, ktoré vznikajú na základe dlžníckeho vzťahu me-
dzi dvoma alebo viacerými fyzickými, či právnickými osobami, t. j. medzi veriteľom
a dlžníkom na základe zmluvne alebo zákonom stanoveného vzťahu. Môže ísť o dlh
z titulu záväzku voči dodávateľom, voči zamestnancom, voči daňovým úradom (štátu)
a o iné druhy zmluvných záväzkov.
Úvery sú záväzky podniku vyjadrené v úverovej zmluve, v ktorej sa veriteľ (najčas-
tejšie banka) zaväzuje, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky v určitej čiastke. Dlžník sa zaväzuje, že poskytnuté peňažné prostriedky
(úver) vráti a zaplatí úroky do určeného termínu. To platí aj pre všetky ekonomické
subjekty verejnej správy (VS) v postavení dlžníka. Podľa synonymického slovníka slo-
venského jazyka sa za dlh vo všeobecnosti považuje nevyplatený peňažný záväzok.
457

Aj tento prístup výkladu uvedeného pojmu môžeme viazať k úveru. Pri využívaní úve-
ru ako zdroja financovania potrieb subjektov ústrednej štátnej správy a samosprávy je
potrebne vychádzať z požiadavky previazanosti rozpočtových výdavkov na rozpočtové
príjmy verejných financií v nadväznosti na zákonom upravené pravidlá rozpočtového
hospodárenia týchto subjektov a na výkyvy v peňažných tokoch. Ďalej je to vhod-
nosť načasovania čerpania úverov a voľba druhu úveru s ohľadom na krytie potrieb
bežných a kapitálových výdavkov príslušného subjektu VS. Vo všeobecnosti potom
môžeme úver definovať ako prostriedok výmeny s obmedzenou prijateľnosťou s ohľa-
dom na čas, jeho cenu a úverové riziko, ktoré preberajú na seba účastníci úverového
vzťahu. Ide o finančno –ekonomický vzťah medzi veriteľom (poskytovateľom úveru)
a dlžníkom (prijímateľom úveru), ktorý vzniká pri odovzdaní konkrétnej hodnoty na
dočasné použitie. Z hľadiska veriteľa predstavuje pohľadávku a z hľadiska dlžníka má
podobu záväzku. Dlžník sa zaväzuje úver splatiť v určenom termíne a súčasne zaplatiť
veriteľovi odmenu, teda úrok za jeho dočasne užívanie ako zdroja financovania. Bez-
poruchový proces finančného hospodárenia subjektov VS na báze rozpočtov objek-
tívne nie je možný bez využívania nenávratných finančných zdrojov, zdrojov cudzieho
kapitálu. Vyžaduje rozlíšenie rôznych foriem úverov a druhov úverových produktov.
458
Pod formou úveru rozumieme súhrn znakov, ktoré charakterizujú jeho vonkajšiu
existenciu. [2, s. 7]. K rozhodujúcim hľadiskám členenia úverov zaraďujeme subjek-
ty poskytovania úverov, charakter úverového vzťahu (úverový alebo obchodno-úve-
rový), techniku vyúverovania, zabezpečenosť úverov, dobu trvania úverového vzťahu
a menu.
Predpokladom využívania úverov vo financovaní subjektov VS je existencia dočas-
ne voľných finančných zdrojov na kapitálovom trhu a ich úverová spôsobilosť v posta-
vení dlžníkov. Výhodou využívania úverov je schopnosť riešiť deficit medzi bežnými
príjmami a výdavkami bežného rozpočtu, a to v nadväznosti na plán peňažných tokov
a deficit medzi kapitálovými príjmami a kapitálovými výdavkami v záujme rýchlejšej
realizácie verejných projektov, napr. diel technickej infraštruktúry. Nevýhodou využí-
vania úverov vo VS môže byť odčerpanie časti bežných príjmov na krytie úrokových
nákladov z čerpaných úverov, ako aj neprimerané úverové zaťaženie subjektu, napr.
územnej samosprávy v dôsledku nežiaduceho postupu pri výbere dodávateľa inves-
tičných prác a pod., a to s najvyššou obstarávacou cenou predmetu zákazky v procese
verejného obstarávania.

Všeobecná charakteristika výhod a nevýhod využívania úverov ako zdroja finan-
covania potrieb subjektu VS vychádza z rešpektovania štyroch základných znakov
výberu úveru. Ide o charakteristiku dlžníka, kapacitu dlžníka, veľkosť požadované-
ho cudzieho kapitálu a úverové podmienky (character, capacity, capital, conditions).
Charakter dlžníka sa posudzuje obvykle na základe jeho postoja k úverových zá-
väzkom, na základe miery zadlženia, čiastky dosiahnutého dlhu pred rozhodnutím
o poskytnutí ďalšieho úveru, výsledkov analýzy jeho úverovej spôsobilosti. Odhaľu-
je úverovú reputáciu subjektu VS v nadväznosti na finančnú disciplínu v minulosti.
Kapacita dlžníka preukazuje jeho schopnosť plniť záväzky dlhovej služby, t. j. platiť
úroky z úveru a splatiť úver z vytvorených finančných zdrojov. Kapacitné možnosti
dlžníka by mali byť vždy posudzované komplexne. Ide o schopnosť uhradiť záväz-
ky dlhovej služby zo starých aj nových úverov v čase ich splatnosti v nadväznosti
na finančný plán (rozpočet a plán peňažných tokov). Kapitál úverový manažér vždy
posudzuje s ohľadom na možnosť prejavu úverového rizika v dôsledku neschopnosti
subjektu splniť záväzky z dlhovej služby presne v čase ich splatnosti a v nadväznos-
ti na diferencovanú tvorbu finančných zdrojov určených na úhradu prevádzkových
alebo investičných úverov. Z úverového vzťahu subjektov VS k obchodným bankám
v postavení veriteľov vyplývajú aj ďalšie javové formy rizík (úrokové, riziko protistrán
a ďalšie, ktorým pripravovaný učebný predmet bude venovať samostatnú pozornosť).
Zohľadňuje aj majetkovú zabezpečenosť úverov. Podmienky poskytovania úveru sú
špecifikované v úverovej zmluve v nadväznosti na zásady úverovej a úrokovej politi-
ky, na účelovosť, zúročiteľnosť, termínovanosť, zabezpečenosť a na návratnosť. S ur-
čitým zvýhodnením sa v úverových zmluvách stretávame pri určení úrokov z úveru
a v prístupoch k zabezpečenosti úveru v zmysle určeného záväzku dlhovej služby.
V úverovom manažmente subjektov VS sa môžu využívať viaceré metódy tvorby
splátkových plánov.
Úverové rozhodovanie vo finančnom manažmente VS charakterizujeme ako pro-
ces výberu optimálneho variantu získavania úverových finančných prostriedkov na
kapitálovom trhu a ich následného využitia na podporu splnenia čiastkových cieľov
vrcholového cieľa verejnej politiky štátu s prihliadnutím na obmedzujúce faktory, t.
j. na cenu úveru, primeranosť čiastky úveru, úverovú spôsobilosť subjektu dlžníka
a úverové riziko (napr. stratu majetku, znášanie dôsledkov vyhlásenia stavu nútenej
správy orgánu územnej samosprávy). [2, s. 17].
Úverové rozhodovanie jednotiek územnej samosprávy zamerané na výber vhodnej
formy úveru a druhu úverového produktu na zníženie deficitu medzi bežnými príj-
459

mami a bežnými výdavkami alebo deficitu medzi kapitálovými príjmami a výdavkami
sa premieta:
460
a) do vzťahu medzi veriteľom, bankou a subjektom územnej samosprávy,
b) následne do finančných vzťahov k štátu v štátnom rozpočte.
Úverové rozhodovanie ako proces vyžaduje prijatie zdravých úverových rozhodnu-
tí subjektmi VS a zahrnuje 7 fáz [2, s. 18]:
•
•
•
•
•
•
•
identifikáciu deficitu finančných zdrojov (bežných a kapitálových) a ich pre-
mietnutie do finančného plánu subjektu;
zdôvodnenie potreby krátkodobého alebo dlhodobého úveru vo verejnom
záujme;
výber vhodnej formy úveru a voľby úverového produktu s dôrazom na elimi-
novanie prejavu úverových rizík;
presnú kvantifikáciu potreby úveru;
vypracovanie projektu žiadosti na získanie úveru podložené internou analý-
zou úverovej spôsobilosti žiadateľa o úver na báze výstupov finančnej analý-
zy subjektu pomocou vybraných ukazovateľov ex post a finančnej analýzy ex
ante na báze vhodne zvolenej metódy očakávaného vývoja finančného zdra-
via žiadateľa o úver;
manažment čerpania úveru v nadväznosti na úverovú zmluvu;
operatívny finančný manažment subjektu dlžníka v podmienkach zadlženia.
V dobe trvania úverového vzťahu priebežné plnenie záväzkov dlhovej služby
nesmie viesť k poruchám likvidity a k platobnej schopnosti dlžníka. Nesmie
byť ohrozené krytie bežných výdavkov spojených s poskytovaním verejných
statkov (verejnej služby) občanom.
Úverové rozhodovanie každého subjektu VS musí vychádzať z dlhodobej úverovej
stratégie. Vyjadruje základnú koncepciu a postupnosť krokov smerujúcich k prijíma-
niu budúcich úverových rozhodnutí na získanie úverov pri súčasnom vylúčení úve-
rových rizík. Je previazané obvykle na rozvojový program obcí a miest (programové
rozpočtovanie).
Dosahovanie požadovaných výstupov úverovej stratégie ekonomických jednotiek

územnej samosprávy sa premieta do krátkodobých cieľov úverovej politiky. Predpo-
kladom ich dosiahnutia je výber vhodných prostriedkov, nástrojov a postupov, ktoré
používajú finanční manažéri pri realizácii zámerov územných samospráv pri využíva-
ní úverov na bezproblémové financovanie predovšetkým dlhodobých investícií.
K rozhodujúcim kritériám prijatia správnych úverových rozhodnutí patrí reálne
zdôvodnenie otázok, na aký účel budeme úver čerpať, aká čiastka úveru je pre subjekt
VS prijateľná, aký úverový produkt bude s ohľadom na podmienky jeho poskytnutia
najvhodnejší, ďalej aké zdroje použije na splatenie úveru subjekt VS bez negatívneho
dopadu na svoju platobnú schopnosť (obec, mesto) z pohľadu nevyhnutného krytia
bežných rozpočtových výdavkov.
2. Portfólio komunálnych úverových produktov
Verejné financie podľa MMF sú postavené na objektívnej existencii inštitucionál-
nych jednotiek, ktoré ovplyvňujú finančný manažment štátu a zohrávajú nezastupi-
teľné miesto v ekonomike verejného sektora, či už ide o subjekty VS, verejné podniky
nezriadené pre podnikanie, neziskové organizácie a inštitúcie a fondy sociálneho za-
bezpečenia. [5, s. 56, 58]. Každá z týchto inštitucionálnych jednotiek vystupuje v tr-
hovej ekonomike ako samostatný ekonomický subjekt. Prijíma vlastné ekonomické
rozhodnutia týkajúce sa tvorby zdrojov financovania svojich potrieb, vlastníctva ma-
jetku a využívania pracovnej sily, nevyhnutných na poskytovanie verejných statkov vo
verejnom záujme. Sú financované prednostne z verejných finančných zdrojov, ktoré
zahrnujú vlastné daňové, nedaňové a ostatné rozpočtové príjmy a cudzie nenávratné
a návratné finančné zdroje.
Nezastupiteľné miesto vo financovaní subjektov VS majú úvery poskytované sub-
jektmi finančného sektora, teda obchodnými bankami. V súčasnosti ide o široké port-
fólio úverových produktov (Prehľad úverových produktov obchodných bánk), ktoré
sú poskytované na báze detailne rozpracovaných podmienok úverovania. Začiatky
čerpania úverov subjektmi VS sú spojené so zahájením procesu ekonomizácie manaž-
mentu VS. Tento proces odkryl nielen nedostatky v efektívnom využívaní verejných
financií, ale aj deficit v tvorbe vlastných kapitálových príjmov, potrebných na financo-
vanie verejných potrieb vo verejnom záujme obcí, miest a vyšších územných celkov.
Reakciou na túto skutočnosť v roku 1993 bolo zriadenie Prvej komunálnej banky, a. s.
(PKB), ktorej akcionármi sa stalo 193 miest a obcí. Banka vznikla ako špecializovaná
banka na financovanie rozvojových programov miest a obcí SR. Získanie univerzál-
nej bankovej licencie ju súčasne oprávňovalo poskytovať komplexné bankové služby
461

podnikateľov a obyvateľom. To súčasne posilnilo kapitálovú silu banky, a tým aj vývoj
úverových produktov poskytovaných subjektom VS. Určité posilnenie pre financova-
nie subjektov VS priniesla v roku 1994 emisia komunálnych obligácií na kapitálovom
trhu a následne ich predaj. V roku 1995 banka v spolupráci s Fondom národného ma-
jetku začala poskytovať mestám a obciam dlhodobé úvery so zvýhodnenou úrokovou
sadzbou na dokončenie rozostavanej bytovej výstavby. V roku 1997 v spolupráci s Mi-
nisterstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR spolufinancovala rozvojový program
podpory bytovej výstavby a v spolupráci s Európskou bankou pre obnovu a rozvoj
projekt na financovanie stavieb environmentálneho charakteru. V roku 1998 uzavrela
banka zmluvu na uskutočnenie finančných operácií s využitím prostriedkov Štátneho
fondu rozvoja bývania (ŠFRB). V roku 1999 prevzala zodpovednosť za správu úverov
poskytovaných mestám a obciam na financovanie investičných akcií zameraných na
realizáciu diel komunálnej, osobitne ekologickej infraštruktúry.
462
Výrazným posilnením úverových aktivít PKB, a. s. bolo v roku 2000 prevzatie ma-
joritného podielu akcií nadnárodnou finančnou skupinou Dexia. Následne banka
pristúpila k uplatňovaniu výhodnejších úrokových sadzieb a k predlženiu doby vyú-
verovania miestnych samospráv. V roku 2006 rozšírila rozsah finančných služieb sa-
mosprávam prijatím Globálneho úveru I (30 miliónov eur) a v roku 2008 Globálneho
úveru II (30 miliónov eur) od Európskej investičnej banky (EIB) za účelom spolufi-
nancovania veľkých investičných projektov na podporu regionálneho rozvoja.
Stručný vývoj PKB, a. s. poukazuje na jednoznačné prvenstvo súčasnej Dexia ban-
ky v jej úverových aktivitách pre subjekty VS. Ide o špecializované úverové produkty
na financovanie výstavby alebo rekonštrukcie diel technickej a sociálnej infraštruktú-
ry (cesty, vodovody, kanalizáciu, plynofikáciu, verejné osvetlenie, čističky odpadových
vôd, rekonštrukcie obecných budov, námestí, kúpu nehnuteľností, bytovú výstavbu,
výstavbu a dostavbu školských zariadení, investície do rozvoja dopravy, rekonštrukcie
tepelného hospodárstva, nákup meracej a regulačnej techniky). Banka v súčasnosti
poskytuje subjektom územnej samosprávy krátkodobé, strednodobé a dlhodobé úve-
ry so splatnosťou do 1,5 až 30 rokov. Úverové podmienky sú diferencované v závislosti
od toho, či ide o čerpanie úveru na krytie deficitu pri bežných alebo kapitálových vý-
davkoch. Dexia banka neposkytuje úvery subjektom záujmovej samosprávy.
Dexia Komunál Superlinka umožňuje čerpanie finančných prostriedkov z bežné-
ho účtu samosprávy do výšky určeného limitu debetného zostatku na úhradu krát-
kodobých záväzkov v prípade krátkodobého nesúladu medzi jej bežnými príjmami
a výdavkami. Vyžaduje súpis záväzkov samosprávy a súhlas obecného zastupiteľstva.

Najväčšou výhodou je rýchle poskytnutie úveru a prevzatie plnej zodpovednosti sa-
mosprávy za jeho čerpanie a splácanie.
Dexia Komunál Univerzálny úver sa poskytuje obciam do 1 000 obyvateľov na fi-
nancovanie bežných alebo kapitálových výdavkov v zmysle dodržania ustanovení zá-
kona o rozpočtových pravidlách subjektov územnej samosprávy. Umožňuje flexibilné
využívanie úverových prostriedkov na financovanie investičných potrieb, na krytie ča-
sového nesúladu medzi príjmami a výdavkami bežného rozpočtu a na refinancovanie
úverov. Umožňuje pružný manažment čerpania a splácania úveru prostredníctvom
služby e-Banka priamo z obecného úradu. Vyžaduje od dlžníka pravidelné zasielanie
správy o stave prostriedkov na úverovom účte v členení podľa účelu ich použitia na
krytie bežných a kapitálových výdavkov. Operácie na úverovom účte nie sú spoplat-
nené. Zabezpečenosť úveru majetkom sa nevyžaduje. Splatnosť čerpaného úveru je do
konca rozpočtového roka z príjmov bežného rozpočtu s možnosťou odkladu splátok
istiny úveru.
Dexia Komunál Komfort úver má charakter revolvingovej úverovej linky. Poskytu-
je sa na 15 rokov pri súčasnom určení ročného limitu čerpania úveru na financovanie
dlhodobých investičných akcií a prefinancovanie existujúcich dlhov z investičných
akcií miest a obcí. Cena úveru je zvýhodnená oproti úrokovej sadzbe kapitálového
trhu. Banka nevyžaduje zabezpečenosť úveru nehnuteľnosťou. Posudzovanie žiadosti
o úver je zjednodušené. Splácanie úveru musí byť podložené prijatým splátkovým
plánom.
Dexia Komunál Klasika úver je tradičný dlhodobý termínovaný investičný úver,
poskytovaný na obdobie až do 30 rokov. Účelom jeho využitia je financovanie dlho-
dobých investícií v oblasti technickej a sociálnej infraštruktúry, ekológie a bytovej vý-
stavby. Podmienky úverovania sú diferencované v závislosti od toho, či ide o investície
s priamou návratnosťou (napr. výstavbu čističiek odpadu, bytovú výstavbu, výstavbu
dopravných systémov obcí a pod.), alebo o investície bez priamej návratnosti (napr.
rekonštrukciu a výstavbu budov občianskej vybavenosti, plynofikáciu, nákup majetku
obce a pod.). V úverových podmienkach sa rešpektuje presné rozpočtovanie plnenia
záväzku dlhovej služby (splátky istiny a splátky úroku), aktualizovaná úroková sadzba,
dlhá doba splatnosti a vysoká čiastka povoleného úveru.
Dexia Komunál eurofondový úver slúži na predfinancovanie a spolufinancovanie
projektov dlhodobých investícií samospráv z fondov EÚ a zo štátneho rozpočtu SR.
Umožňuje pružný operatívny manažment čerpania a výhodného splácania úveru v zá-
463

vislosti od charakteru realizovaného projektu. Úver je určený na krytie oprávnených
a neoprávnených nákladov a nákladov z titulu spoluúčasti samosprávy na predfinan-
covaní a spolufinancovaní projektov spojených:
464
•
•
•
•
•
so zachovaním životného prostredia
s racionálnym využívaním energie a s tvorbu jej obnoviteľných zdrojov
s trvalo udržateľným rozvojom a s protipovodňovými opatreniami,
s komplexným rozvojom vidieka (rozvoj a obnova sídiel, školských a kultúr-
nych zariadení, s podporou bývania a domovov sociálnych služieb)
s podporou občianskej vybavenosti aj najmenších obcí.
Využitie tohto úveru je úrokovo zvýhodnené. Umožňuje až 100 %-né pokrytie
kapitálových výdavkov, čerpanie úveru už pred obdržaním finančných prostriedkov
z fondov EÚ alebo nenávratného finančného príspevku zo štátneho rozpočtu, ďalej
získať úver bez konkrétnej formy zabezpečenia a splatiť ho z vlastných nenávratných
finančných zdrojov.
Ďalšími úverovými produktami Dexie banky sú emisie komunálnych obligácií
a poskytovanie bankových záruk na úvery zo ŠFRB bývania pre mestá, obce a banko-
vých záruk na zálohové platby finančných prostriedkov z Poľnohospodárskej platob-
nej agentúry (PPA).
Dexia Komunál obligácie sú formou získania dlhodobých úverových zdrojov
prostredníctvom emisie dlhových cenných papierov. Sú vydávané v zaknihovanej
podobe a registrované v Centrálnom depozitári cenných papierov SR. Účelom emi-
sie komunálnych obligácií je získanie finančných zdrojov na krytie kapitálových vý-
davkov rozvojových projektov obcí, miest a vyšších územných celkov, a tiež na účely
reštrukturalizácie dlhu príslušnej samosprávy. K rozhodujúcim podmienkam emisie
komunálnych obligácií patrí preukázanie stavu a očakávaného vývoja finančnej po-
zície emitenta, osobitne schopnosť postupnej úhrady kupónovej platby investorovi
a splatenie ich menovitej hodnoty na konci životnosti emisie, resp. v polovici a na
konci ich životnosti.
Dexia Komunál záruka je zabezpečovací nástroj, ktorým sa Dexia banka v záručnej
listine neodvolateľne zaväzuje, že uhradí veriteľovi určitú peňažnú čiastku, ak dlžník
(subjekt VS) nesplní svoj záväzok. Poskytuje samosprávam záruky za úvery získané

zo ŠFRB, ktorých účelom je výstavba, rekonštrukcie nájomných bytov, kúpa bytového
domu pre nájom a výstavbu, rekonštrukcie a modernizácie zariadení sociálnych slu-
žieb. Výška čiastky peňažnej záruky Dexie banky v prospech ŠFRB je až do výšky 100
% nesplatenej istiny úveru bez príslušenstva.
Druhou formou Dexie záruky je záruka na zabezpečenie zálohovej platby pre prí-
jemcov nenávratného finančného príspevku z Programu rozvoja vidieka SR. Systém
zálohovej platby zabezpečuje obciam ako oprávneným príjemcom poskytnutie počia-
točnej finančnej hotovosti na realizáciu schválených projektov financovaných z Európ-
skeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a štátneho rozpočtu.
Predmetná záloha je maximálne do výšky 20 % schváleného nenávratného finančné-
ho príspevku. Jej predmetom je zloženie bankovej záruky. Dexia banka vystaví ban-
kovú záruku v prospech veriteľa. PPA na základe žiadosti o platbu (v nadväznosti na
uzavretú Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku) požaduje záruku
do výšky 110 % z poskytnutej zálohy. Podmienky záruky nesmú znemožniť prípadné
uspokojenie veriteľa v lehote do štyroch rokov od podpísania Zmluvy o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku.
Osobitnou formou finančnej služby Dexia banky subjektom VS je aj možnosť od-
kúpenia pohľadávok z konkrétneho obchodného vzťahu, napr. medzi dodávateľom
investičných prác a konkrétnym subjektom VS. Rieši problém nedostatku finančných
zdrojov konkrétneho subjektu VS, zabraňuje poruchám pri realizácii verejného pro-
jektu. Odkúpenie pohľadávky je podložené uzavretím Zmluvy o postúpení pohľadáv-
ky. Takáto forma financovania záväzku samosprávy zo zmluvy o dielo nemá charakter
úveru, ale „správneho dlhu“ s možnou predĺženou splatnosťou záväzku až na 15 ro-
kov.
V rámci Programu financovania rozvoja miest a obcí a Environmentálneho fondu
(v nadväznosti na Národný strategický referenčný zámer SR na roky 2007 – 2013)
ponúka Dexia banka špeciálne úverové produkty, a to:
•
•
•
úver na regeneráciu sídiel (budovanie a obnova miestnych komunikácií, inži-
nierskych sietí a ďalšie aktivity),
úver na obnovu a rozvoj vidieka (športoviská, modernizácia rekreačných ob-
lastí a pod.),
úver na prevenciu pred povodňami (budovanie odvodňovacích zariadení).
465

466
Celospoločenský záujem o skvalitňovanie a rozširovanie verejných služieb obča-
nom kladie neustále zvýšené nároky na efektívne využívanie rozpočtových príjmov
verejných financií, ale aj na využívanie návratných úverových zdrojov. To sa premieta
aj do ponuky portfólia úverových produktov ďalších obchodných bánk v SR, napr.
VÚB, OTP banky, Tatra banky, ČSOB, Unicreditbanky a Slovenskej sporiteľne, uvede-
nej v Prehľade úverových produktov. Zahrňuje určité varianty poskytovania krátko-
dobých a dlhodobých úverov:
•
•
•
•
na financovanie bežných výdavkov a kapitálových výdavkov obcí a miest
(VÚB, Tatra banka, OTP banka, ČSOB);
úvery na predfinancovanie a spolufinancovanie projektov financovaných
z fondov EÚ (VÚB, OTP banka, ČSOB, Slovenská sporiteľňa);
úvery na financovanie dlhodobých investícií zo zdrojov úverovej istiny Muni-
cipality Infrastructure Facility EIB poskytované prostredníctvom Dexia ban-
ky, VÚB, ČSOB a Tatra banky so splatnosťou od 2 – 20 rokov. Tieto sú limi-
tované a využívané na financovanie projektov v oblasti technickej a sociálnej
infraštruktúry, životného prostredia, zdravotníctva a vzdelávania. Za určitých
podmienok je financovanie z tejto úverovej linky spojené s nenávratnou dotá-
ciou pre príjemcu úveru až do výšky 5 % z úhrnu rozpočtových kapitálových
výdavkov. Tento úver môže byť tiež kombinovaný grantovými prostriedkami
z fondov EÚ. Celkove úver z linky EIB a z EÚ fondov nesmie prekročiť 70 %
čiastky vyčíslených kapitálových výdavkov za príslušný projekt;
k osobitostiam poskytovania úverov samosprávnym subjektom VS môžeme
zaradiť aj spolufinancovanie syndikovaných úverov zo strany Unicreditbanky,
a to pri uplatňovaní projektového financovania kapitálovo náročných projek-
tov dlhodobých investícií subjektov územnej samosprávy. Tatra banka zase
ponuku svojich vybraných úverových produktov podmieňuje zabezpečením
bankovej záruky za dlžníka (subjekt VS) zo strany Slovenskej záručnej a roz-
vojovej banky.
Vzhľadom na limitovaný rozsah príspevku hlbšiu charakteristiku komunálnych
úverových produktov obchodných bánk SR nahradzuje vypracovaný prehľad (tabuľka
1).

Prehľad úverových produktov vybraných bánk
Dexia banka VÚB ČSOB
• Komunál Komfort úver
-na investičné potreby
• Komunál univerzálny úver
-na bežné kapitálové výdavky
a refinancovanie záväzkov
• Komunál Superlinka
•
•
•
úver na investičné
akcie
preklenovací úver na
projekty financované
z eurofondov
preklenovací úver pre
žiadateľov o podporu
PPA
•
•
•
kontokorentný úver
revolvingový úver
Tabuľka 1
účelový splátkový úver
• Komunál eurofondový úver • kontokorentný úver • úvery z EIB
• Komunálne obligácie • revolvingový úver • bankové záruky
• bankové záruky
• bankové záruky pre
mestá a obce
•
špeciálne úvery
•
úver na prefinancovanie
a spolufinancovanie
projektov z fondov EÚ
Tatrabanka OTP UniCredit Bank Slovakia SLSP
komunálny úver
• na
- bežné výdavky
- kapitálové
výdavky
- obnovu bytového
fondu
úvery na rozvojové
• programy s EIB
• univerzálny
komunálny
úver na bežné
a kapitálové
výdavky
komunálny
• a
kontokorentný
úver
• komunálny
investičný úver
úver na pred-
• financovanie
a spolufinancovanie
investícií
z fondov EÚ
• úver na bytovú
výstavbu
a diela
infraštruktúry
• spolufinancovanie
syndikovaných úverov
• úver
na spolufinancovanie
projektov
financovaných
z fondov EÚ
• preklenovací
úver následne
refundovaný
z fondov EÚ
• úver na
dofinancovanie
neoprávnených
nákladov
projektu
úver na spolufi-
• nancovanie
z nenávratného
finančného
príspevku
467

468
Záver
Spracovaný príspevok odkrýva len pomerne malú oblasť teórie úverového ma-
nažmentu subjektov územnej samosprávy v postavení dlžníkov a poskytuje základ-
nú informáciu o ponuke úverových produktov na kapitálovom trhu SR. Tvorí súčasť
pripravovaného učebného textu pre potreby magisterského štúdia na Vysokej škole
ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave.
Literatúra
[1] NINÁČOVÁ, V.: Základy finančného manažmentu. Bratislava: Merkury, spol. s
r.o., 2007. ISBN 978-8089143-62-7.
[2] NINÁČOVÁ, V.: Dlhové financovanie podniku. Bratislava: Vydavateľstvo EKO-
NÓM, 2004. ISBN – 80-225-1794 – 1.
[3] ŠLOSÁR, R., ŠLOSÁROVÁ, A., MAJTÁN, Š.: Výkladový slovník ekonomických
pojmov. Bratislava: SPN, 1992.
[4] WOOD, O. E.: Jak si půjčovat peníze. Praha: Victoria Publishing, 1994.
[5] SIVÁK, R. a kol.: Verejné financie. Bratislava: Iura Edition, 2007. ISBN 978-80-
878-094-4.
[6] Dostupné na internete: http:www.dexia.sk
[7] Dostupné na internete: http:www.otpbanka.sk
[8] Dostupné na internete: http:www.slsp.sk
[9] Dostupné na internete: http:www.tatrabanka.sk
[10] Dostupné na internete: http:www.unicreditbank.sk
[11] Dostupné na internete: http:www.vub.sk
Kontakt
doc. Ing. Valéria Nináčová, CSc
Katedra ekonómie a financií
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Železničná 14
821 07 Bratislava

Ekonomické a sociálne dôsledky krízy na verejné financie
a východiská pre ich ozdravenie v Slovenskej republike
Abstrakt
doc. Ing. Michal Oláh, PhD.
Snahou príspevku je poukázať sa dôsledky krízy vo vzťahu k poklesu dynamiky
ekonomiky, zvyšovaniu nezamestnanosti, deficitu verejných financií a zadlženosti SR.
Na základe analytických poznatkov sú v ňom formulované cesty prekonávania krízy,
rôzne pohľady na zvolené spôsoby a dopady na zabezpečenie ďalšieho vývoja hospo-
dárstva, na riešenie schodku verejných financií, zadlženosti a na vplyv na spotrebu
a občanov. Poukazuje najmä na dôležitosť východísk z krízy aj z hľadiska hlavných
smerov hospodárskej politiky členských štátov a EÚ.
Kľúčové slová: finančná kríza, verejné financie, európsky plán, fiškálne stimuly,
deficit verejných financií, hrubý dlh, Pakt stability a rastu, ozdravný balík, riziko, stra-
tégie
Economic and social consequences of the crises on public finance
and basis for their strengthening in Slovak Republic
Abstract
The article tries to point out consequences of crises in relation to economy dynam-
ics drop, unemployment increase, public finance deficit and SR debt. Based on analytic
knowledge, ways of overcoming crises, different views on selected ways and impacts on
ensuring further economy development, solving debt and influence on citizens’ consump-
tion are defined. Moreover, it suggests importance of solving crises from the point of view
of the main course of the member states and EU economic policy.
Keywords: financial crises, public finance, European plan, fiscal stimulus, public fi-
nance deficit, gross debt, Pact on stability and growth, strengthening package, risk, strat-
egy
469

470
Úvod
Svetová finančná a ekonomická kríza, ktorá prepukla v roku 2008, viedla k znač-
nému poklesu potencionálnej produkcie vo vyspelých štátoch vo svete, a to v USA
a v Európe a osobitne v štátoch EÚ a eurozóny. Aj keď v spočiatku sa šírila propagan-
da, že SR sa nedotkne, citeľne ju postihla. Pokles produkcie bol veľmi rýchly. Prepad
ekonomiky z pomerne slušnej úrovne v čase krízy dosiahol rýchly pád, čo sa prejavi-
lo v jej podstatnom znížení. Nepredpokladaný pokles ekonomiky sa prejavil tak ako
v iných štátoch, a to najmä v raste nezamestnanosti, s dôsledkami na sociálne stráda-
nie ľudí a na dramatické zhoršenie verejných financií.
Členským štátom EÚ, teda aj SR, pri riešení krízy však pomohol európsky plán na
oživenie hospodárstva prostredníctvom najmä koordinovaných fiškálnych stimulov.
Euro poslúžilo ako prostriedok na udržanie makroekonomickej stability. Kríza tak
ukázala, že koordinácia hospodárskych politík EÚ môže priniesť významné výsledky,
ale len v prípade, ak sa posilní a účinne vykonáva. Zároveň zdôraznila úzku vzájomnú
závislosť ekonomík členských štátov.
1. Priebeh a prekonávanie krízy
Pre SR priebeh a prekonávanie finančnej a hospodárskej krízy je z hľadiska vývoja
HDP charakterizovaný tým, že jeho dynamika v rokoch 2006 dosiahla 8,5 % a v roku
2007 dokonca 10,6 %. V čase prepuknutia krízy poklesla na 6,2 % a v krízovom roku
došlo k jej zníženiu o – 4,7 %.
V tomto roku sme svedkami oživenia ekonomiky. Z prudkého poklesu HDP sa
jeho rast očakáva o 4,3 % a v roku 2011 o 3,5 %. [1].
1.1. Hodnotenie stavu v eurozóne
V eurozóne, v ktorej došlo k poklesu ekonomického potenciálu vyjadreného HDP
v roku 2009 o -4,1 %, sa predpokladá rast v tomto roku o 1 %, v roku 2011 o 1,3 %.
Nemecká ekonomika sa odrazila z poklesu o -4,9 % na dynamický rast v tomto roku
o 3,5 %. V USA sa predpokladá rast ekonomiky v tomto roku o 3,0 % a v ČR o 1,6 %.
Ekonomický rast SR v druhom štvrťroku v tomto roku narástol o 4,7 %, čo je najvyšší
rast v EÚ.

2. Nepriaznivý vplyv krízy na zvyšovanie nezamestnanosti
Vývoj ekonomiky v čase krízy sa v SR nepriaznivo prejavil aj na nezamestnanosti,
ktorá počas krízy dosiahla svoj vrchol vo štvrtom štvrťroku roku 2009, a to 13,9 %.
V tomto roku sa v priebehu prvého štvrťroka zvýšila na 15,1 %, v druhom štvrťroku
však poklesla jej úroveň na 14,4 %. To znamená, že oživenie ekonomiky sa v SR ešte
výrazne neprejavuje na znižovaní nezamestnanosti.
3. Saldo verejných financií
Hospodárska kríza v podstatnej miere ovplyvnila i saldo verejných financií SR.
Predpokladaný deficit verejných financií vo výške 1,7 % HDP dosiahol úroveň 6,3 %
HDP v roku 2009. Na celkovom zhoršení deficitu vo výške 4,6 % HDP sa podľa odha-
dov MF SR podieľala hospodárska kríza. Najvýznamnejším faktorom je trvalá strata
potencionálneho produktu, ktorého negatívny príspevok sa odhaduje vo výške 2,5 %
HDP, ale aj zmena úrokových nákladov dlhu vo výške 0,5 % HDP. [2].
3.1 Úroveň hrubého dlhu
Výška hrubého dlhu verejnej správy v SR dosiahla úroveň 35,7 % HDP. Je výrazne
pod priemerom krajín EÚ27, a to vo výške 73,6 % HDP a pod referenčnou úrovňou
maastrichtskeho kritéria vo výške 60 % HDP. Oproti roku 2008, teda od prepuknutia
krízy v roku 2009, keď sa prejavila najvýraznejšie, došlo k nárastu dlhu o 8 % HDP.
[3].
3.2 Rýchle zadlžovanie SR
Ak keď sa zdá, že SR je na tom ešte dobre, treba brať do úvahy skutočnosť, že SR sa
v ostaných rokoch zadlžuje neúmerne rýchlo. Deficit verejných financií by mal v tom-
to roku dosiahnuť až 7,8 % HDP. Dlh na jedného obyvateľa vzrástol z 3 439 eur v roku
2008 na 5 326 eur v tomto roku. To predstavuje nárast o 54 % za dva roky. Pritom
v EÚ27 došlo k medziročnému nárastu iba o 12,0 % HDP. Medzi krajiny s najväčším
dlhom patrí Taliansko (115,8 HDP), Grécko (115,1 % HDP) a Belgicko (96,7 % HDP).
Naopak, najnižší dlh má Estónsko (7,2 % HDP), Luxembursko (14,5 % HDP) a Bul-
harsko (14,8 % HDP). [4].
4. Vplyv krízy na verejné financie
Finančná kríza aj v SR, i keď v menšej miere ako v iných štátoch, vystavila svoj
účet so značným dosahom aj na verejné financie. Výrazne zvýšila počet krachujúcich
471

firiem. V roku 2009 o 40 % vzrástol počet konkurzných konaní. O 10 % stúpol počet
vyhlásených konkurzov a o 44 % vzrástol počet zastavených konkurzov, pretože dlž-
níkom neostal žiadny majetok. To malo za následok prepad objednávok a prepúšťanie
zamestnancov, čo sa prejavilo na vyšších dávkach pre nezamestnaných a v nižších da-
ňových príjmoch.
472
4.1 Vplyv finančnej krízy na príjmy a výdavky štátneho rozpočtu
Firmy stratili na ziskoch hlavne v priemysle a v obchode. Účet za krízu v roku 2009
na základe analýzy, ktorú vykonal inštitút INEKO, možno považovať za alarmujú-
ci. Pre štátnu sféru za tri štvrťroky v roku 2009 oproti plánu znamenal nižšie príjmy
o 82,2 mil. eur, vyššie výdavky Sociálnej poisťovne pre nezamestnaných, a to 321,9
mil. eur, a za to isté obdobie aj nižší výber poistného do Sociálnej poisťovne. Odhad
výberu daní v roku 2009 bol nižší o 790 mil. eur., odhad výberu zdravotných odvodov
nižší o 37,2 mil. eur. a nižší bol aj zisk nefinančných korporácií za tri štvrťroky, a to
o 2,76 mil. eur. Konečná spotreba domácnosti bola nižšia o 43,3 mil. eur. [5].
5. Postupné prekonávanie krízy vo svete
Dôsledky hospodárskej a finančnej krízy na ekonomiku a verejné financie sú znač-
né. Aj keď sa ešte nedá jednoznačne povedať, že kríza už bola definitívne zvládnutá,
možno konštatovať, že sa postupne vo svete prekonáva. Dochádza k oživeniu hospo-
dárskej života, a tým aj ozdravovaciemu procesu verejných financií. To všetko si však
vyžiadalo a vyžaduje aj teraz veľké úsilie krajín a prijatie opatrení nielen zo strany
USA, ale aj razantné reformné kroky zo strany EÚ, eurozóny, vrátane SR, ktorá taktiež
prijala niekoľko „balíčkov“ na prekonanie krízy a jej pozastavenie.
5.1 Štátny rozpočet SR na rok 2011 v znamení prekonávania finančnej krízy
K odvážnym opatreniam v súvislosti s prekonávaním hospodárskej a finančnej krí-
zy v záujme ozdravenia verejných financií SR pristúpila aj v rámci štátneho rozpočtu
na rok 2011. Ozdravenie verejných financií sa považuje za jeho kľúčovú otázku. Ambí-
ciou SR, ktorá je prezentovaná súčasnou výkonnou mocou, je zníženie deficitu verej-
ných financií pod úroveň 3 % HDP v roku 2013. Snahou SR teda je, aby dodržala svoje
záväzky voči EÚ vyplývajúce z Paktu stability a rastu. S väčšinou opatrení na zníženie
deficitu verejných financií sa ráta predovšetkým s účinnosťou od roku 2011.

5.2 S čím sa ráta v štátnom rozpočte
V roku 2011 sa ráta s rastom deficitu verejných financií o 4,9 %. Ide o zníženie de-
ficitu, ktorého predpoklad pre tento rok je 7,8 % HDP. K jeho zníženiu prispel takmer
0,5 %-ný rast ekonomiky a podstatné zmeny v rozpočtovej politike, ktorá je založená
na tom, že príjmy a výdavky rozpočtu sa nenechali „prirodzene rásť“, pretože za tohto
predpokladu by deficit dosiahol 7,4 % HDP. Cesta k zníženiu deficitu spočíva predo-
všetkým v ozdravných opatreniach, ktoré majú zabezpečiť zníženie deficitu o ďalších
2,5 % HDP, teda o 1,75 mld. eur.
5.3 Čo sa prezentuje verejnosti
Verejnosti sa prezentuje, že iba menšia časť ozdravných opatrení sa navrhuje na
strane príjmov verejných financií. Ide o sumár krokov v oblasti dane z pridanej hod-
noty, spotrebných daní, nedaňových príjmov, ale aj dane z príjmov a odvodov. Týmito
opatreniami sa predpokladá zvýšenie daňového a odvodového zaťaženia na 28,6 %.
Toto zaťaženie ešte stále zostane pod úrovňou roku 2008 (28,9%) a v priebehu rokov
2012 a 2013 má opäť klesnúť na 28 % HDP.
5.3.1 Väčšina ozdravných opatrení sa týka výdavkov rozpočtu
Väčšia časť ozdravných opatrení by sa mala týkať strany výdavkov štátneho roz-
počtu. Ich znižovanie bude možné uskutočniť najmä v budúcich rokoch v prostred-
níctvom reforiem, napr. v oblasti sociálneho a dôchodkového systému. Pri tvorbe
štátneho rozpočtu na rok 2011 sa plošne ráta so škrtaním mzdových a prevádzkových
výdavkov v koordinácii s individuálnym znižovaním kapitálových výdavkov.
Základné výdavky na chod štátu majú dosiahnuť v roku 2011 výšku 10,1 mld. eur.
V porovnaní s predpokladanými výdavkami v roku 2010 klesnú o 6,1 %. V porovnaní
so skutočnosťou v roku 2009 ich pokles je o 5,2 %.
Základný predpoklad ozdravenia verejných financií by však mal spočívať v tom,
aby sme dosiahli najmä výrazný pokles korupcie vo verejnom sektore. Ide o to, aby sa
napríklad kauzy typu tendra na elektronické mýto alebo predaj kvót na CO 2 emisií,
pri ktorých štát stratil milióny eur vyriešili. Výrazná zmena by mala nastať aj v systé-
me verejného obstarávania, kde musia postupne začať dominovať aukcie, ktoré by pri
správnom využívaní dramaticky obmedzili priestor pre korupciu. [6].
473

474
6. Ozdravný „balík“ na konsolidáciu verejných financií
Ozdravný balík na konsolidáciu verejných financií znižovaním ich deficitu sa bez-
prostredne týka príjmov a výdavkov. Od opatrení na strane príjmov možno predpo-
kladať, že smerujú k stabilizácii ich podielu na HDP. Opatrenia vo výdavkovej časti
rozpočtu budú ich podiel znižovať. Domnievame sa, že pre zdravý vývoj slovenskej
ekonomiky bude v roku 2011 veľmi dôležité, aby sa podarilo podstatne zrýchliť pre-
dovšetkým čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ. Ich rozpočtovaná
úroveň, ako aj rozpočtovanie potrebného spolufinancovania je závislé predovšetkým
od rezortov, ktoré sú za čerpanie zodpovedné. Dôležitým predpokladom pre plnšie
ozdravenie slovenskej ekonomiky by malo byť aj zlepšenie podnikateľského prostre-
dia, ktoré by malo prispieť najmä k tvorbe pracovných miest. Treba si uvedomiť aj
skutočnosť, že konkurencieschopnosť našej ekonomiky v posledných rokoch rovnako
značnej poklesla. Aj v tomto smere je čo naprávať. Nevyhnutné sú aj legislatívne zme-
ny na trhu práce. Ide o zlepšenie vymáhateľnosti práva, pokles korupcie a znižovanie
administratívnej náročnosti v podnikaní.
6.1 Neistoty a riziká v rozpočtu
Ozdravný proces ekonomiky verejných financií prostredníctvom opatrení prezen-
tovaných v „balíčku“ vo vzťahu k vývoju tvorby štátneho rozpočtu, jeho príjmom a vý-
davkom na rok 2011 v sebe nesie i značné neistoty. Treba rátať aj s výraznými rizikami
spojených s vývojom svetovej ekonomiky. [7].
A keď v ostatnom čase sú náznaky oživenia ekonomiky pomerne sľubné, mnohí
ekonómovia však varujú pred unáhleným optimizmom. Rizikom je i výška skutoč-
ného deficitu v tomto roku. Jeho vývoj v niektorých položkách je stále neistý. Týka sa
to napríklad aj hospodárenia vyšších územných celkov a hospodárenia miest a obcí.
Neistotou je aj dopad viacerých ozdravných opatrení na príjmy a výdavky verejných
financií.
6.2 Dopad ozdravných opatrení na občanov
Neistota a riziká viacerých opatrení spočívajú najmä v tom, že zasiahnu v budúcom
roku a podľa predpokladu aj v ďalších rokoch, najmä občanov. Treba brať do úvahy
skutočnosť, že zvyšovanie daní a odvodov zníži disponibilné príjmy najmä pre nižšie
a stredné príjmové skupiny obyvateľstva a že sa zvýšia ceny tovarov, služieb a energií.

7. Názory na riešenie deficitu verejných financií
Názory na riešenie deficitu verejných financií sa rôznia. Presadzuje sa názor zo strany
tvorcov opatrení, že ozdravenie verejných financií opatreniami v daniach, odvodoch
je podmienkou pre zdravý rast ekonomiky v SR a pre vytvorenie nových pracovných
miest. Táto cesta by mala už v budúcom roku vraj zvýšiť zamestnanosť o 1,2 %.
Iné názory vyplývajú z toho, že prirodzeným a najvhodnejším riešením konsolidá-
cie verejných financií je ekonomický rast a s ním súvisiaci rast zamestnanosti. Je však
možné voči zvolenému spôsobu zo strany tvorcov, ktorí oficiálne navrhujú opatrenia
na znižovanie deficitu, vzniesť takého námietky, že [8]:
– poškodzujú ekonomický rast, spôsobia jeho spomalenie,
– odsunú obrat v trende zvyšovania zamestnanosti na ďalšie roky,
– zákonite sa prejavia vo výraznejšom zvýšení inflácie, čo vyvolá opäť rast výdav-
kov štátneho rozpočtu,
– spôsobia nulový rast reálnych miezd, čo znamená zastavenie rastu životnej úrov-
ne obyvateľstva.
8. Ozdravný „balíček“ a zaťaženie občanov
Ozdravný „balíček“ verejných financií a vytvorenie podmienok pre ďalší ekonomic-
ký rast v tejto chvíli vychádza z toho, že najviac to pocítia občania SR. Bežnú rodinu to
vraj zaťaží iba 10 eurami mesačne. Väčšie zaťaženie sa však môže prejaviť v štvorčlen-
nej rodine alebo u samostatne žijúceho dôchodcu, v domácnostiach s príjmom pod
dvojnásobkom minimálnej mzdy alebo v domácnostiach s nadpriemerným príjmom,
ktorých zaťaženie nebude také bolestné. Takýto pohľad je však veľmi „zredukovaný“
Treba rátať aj s inými okolnosťami, ktoré na zaťaženie ľudí budú pôsobiť. Okrem DPH
na rast cien potravín bude pôsobiť aj vývoj cien obilia na svetových trhoch, vzhľadom
na neúrodu v mnohých oblastiach sveta i doma, ďalej zrušenie daňových výhod pre
poľnohospodárstvo, zvýšenie cien elektriny, či benzínu a pod. V rovnakom časovom
priestore sa nakopilo aj niekoľko ďalších aspektov, ktoré situáciu našich občanov ešte
viac zhoršujú. [9].
8.1 Čo vyplýva z diskusie z občanmi
Z diskusie s občanmi vyplýva, že prijaté opatrenia ozdravného procesu ekonomiky
a financií nevnímajú ako skutočnosť, o koľko viac zaplatia za úsporný „balíček“ a koľ-
475

ko z iných dôvodov, ale problémy vo svetle zdražovania životných potrieb posudzujú
tak, ako ich zaťažia ako celok. Faktory, ktoré v krátkej budúcnosti budú na ľudí SR
pôsobiť naznačujú, že najviac sa zhorší situácia sociálnych skupín s najnižšími príjma-
mi, ďalej skupín obyvateľov, ktorí žijú v najproblematickejších regiónoch SR, najmä
v regióne východného a stredného Slovenska.
476
8.2 Voľba prístupov k riešeniu prekonávania krízy nie je jednoznačná
Prístupy k riešeniu dôsledkov svetovej hospodárskej a finančnej krízy v hľada-
ní východísk, akými cestami v dohľadnej dobe možno naštartovať ekonomický rast
a ozdraviť verejné financie zo strany odborníkov i samotnej verejnosti, nie sú jedno-
značné. Správnosť navrhovaných riešení však preverí ich praktická realizácia, t. j. ako
sa prejavia v naštartovaní dynamiky hospodárstva, ktorá by sa následne odzrkadlila aj
v ozdravení verejných financií, a tým aj v zlepšení životných podmienok ľudí.
8.3 V čom je zhoda v ozdravnom procese verejných financií
Faktom zostáva, že riešenie súčasného stavu ekonomiky a verejných financií v štát-
nej správe a samospráve si neodkladne vyžaduje využitie všetkých mechanizmov a ná-
strojov hospodárskej politiky i v oblasti finančnej politiky, ako aj nastavenie takých
reformných systémových opatrení, ktoré by zabránili ďalšiemu rastu deficitu štátneho
rozpočtu, dlhu štátu, a ktoré by sa prejavili v ich postupnom znižovaní. O to by sa
mala usilovať zjednocovaním názorov odborná verejnosť a mocenské orgány SR.
9. Mať jasnú pozíciu SR v stratégii „Európa 2020“
V súvislosti s naznačenými prístupmi s plnou zodpovednosťou zainteresované or-
gány by mali brať do úvahy odporúčania Rady Európskej komisie z 27. 4. 2010 o Hlav-
ných smeroch hospodárskych politík členských štátov a EÚ. Je potrebná jasná pozícia
SR vo vzťahu k národným cieľom stratégie „Európa 2020“.
V súlade s týmto programom treba vychádzať z toho, že členské štáty EÚ, teda
aj SR ako členský štát, v pokračovaní reforiem sa mali zamerať na „inkluzívny rast“.
Jeho podstatou je, že zahŕňa vytváranie súdržnej spoločnosti, v rámci ktorej sú ľudia
schopní predvídať a zvládnuť zmeny, a tak sa aktívne podieľať na fungovaní spoloč-
nosti a hospodárstva krajiny. Reformami by sme mali zabezpečovať prístup a mož-
nosti pre všetkých počas celého ich života. S plnou vážnosťou by sme sa mali zamýšľať
nad odporúčania Rady, čím by sme mali prispieť k znižovaniu chudoby, k riešeniu
sociálnych problémov a k odstraňovaniu prekážok, ktoré bránia účasti na trhu práce

v prípade žien, starších pracovníkov, mladých ľudí, zdravotne postihnutých občanov
a legálnych emigrantov. Mali by sme zabezpečiť, aby výhody vyplývajúce z hospodár-
skej rastu pocítili všetci občania a všetky regióny. Pokračovaním programových refo-
riem by sa mali vytvoriť také podmienky, ktoré by zabezpečili účinné fungovanie trhu
práce, a to tak, aby sa investoval zahraničný a domáci kapitál všade tam, kde by prispel
k zvyšovaniu kvality pracovných miest, a tiež pôsobil na primerané zabezpečenie udr-
žateľnej sociálnej ochrany a aktívneho začlenenia ľudí v záujme zvýšenej starostlivosti
znižovania chudoby, ktorá u časti obyvateľstva je evidentná aj v SR.
10. Ako postupovať v oblasti verejných financií
V oblasti verejných financií v rámci Hlavných smerov hospodárskych politík člen-
ských štátov EÚ mali by sme sa usilovať o to, aby sme zabezpečili kvalitu a udržateľnosť
verejných financií. Potrebné je ďalej hľadať v zmysle odporúčaní zdokonaľovanie ciest,
ktoré by viedli k ich udržateľnosti, dbať o to, aby sa dôsledne aj v našej krajine realizo-
vala stratégia rozpočtovej konsolidácie v rámci Paktu stability a rastu, teda také rieše-
nia, ktoré by viedli k postupnému znižovaniu deficitu štátneho rozpočtu, rešpektovať,
aby daňové opatrenia nemali nepriaznivý vplyv na rast a zamestnanosť a uprednostniť
výdavkové položky podporujúce rast, vzdelanie, zamestnanosť, výskum, vývoj, inová-
cie a investície všade tam, kde prispejú k efektívnemu rastu hospodárstva.
Ak je potrebné zvýšiť dane, mali by sa zvyšovať v takom prípade, kde sa vyskytuje
možnosť prijať opatrenia na zmenu daňových systémov tak, aby boli viac naklone-
né rastu, a to presunutím daňového zaťaženia od zdaňovania práce na iné objekty
dane, napríklad na činnosti, ktoré poškodzujú životné prostredie.
Pri naštartovaní reformných systémov a systémov dávok treba vychádzať z toho,
aby poskytovali stimuly zvyšujúce finančnú atraktivitu práce. Je nevyhnutné sústavne
pokračovať v posilňovaní vnútroštátneho rozpočtovaného rámca, vo zvyšovaní kvali-
ty verejných výdavkov a v zlepšovaní udržateľnosti verejných financií. To možno do-
siahnuť prostredníctvom trojzložkovej stratégie.
10.1 Mať sústavne na zreteli trojzložkovú stratégiu
Táto stratégia je charakterizovaná znižovaním dlhu, reformou verejných výdavkov
a skutočnosťou, že vychádza z úsilia o zvyšovanie skutočného veku odchodu do dô-
chodku. Prihliadať je potrebné aj na to, aby financovanie z verejných výdavkov bolo
finančne únosné, sociálne primerané a prístupné. [10].
477

478
Pre riešenie súčasného stavu verejných financií, ktoré nie sú v dobrom stave, je ne-
vyhnutné ich ozdravenie. Ako to dosiahnuť? Je dobrá každá rada, ktorú by sme mali
využiť, a to nielen z vonkajších zdrojov, ale aj v hľadaní vlastných nápadov, ktoré by
pomohli v krátkodobom a dlhodobom horizonte udržať finančnú stabilitu aj v SR,
a dospieť tak k zvratu v lepšom pochopení princípov dobrého hospodárenia s verej-
nými financiami.
11. Čo sa očakáva od finančnej kontroly
K takémuto postupu by mal v plnej miere prispieť aj mechanizmus finančnej kon-
troly pozostávajúci z finančnej kontroly, interného a vládneho auditu. Jeho zapojenie
celým svojím systémom by malo byť zárukou, aby sa s verejnými financiami lepšie
hospodárilo. To si vyžaduje aj nové prístupy manažmentu verejnej správy ku kontrole,
prechod od administratívnej procesuálnej kontroly ku kontrole ex ante, ku kontrole
hodnotenia dosahovaných výsledkov.
Úlohou kontrolných orgánov vo verejnej správe by malo byť predovšetkým urče-
nie kontrolovateľných, kvalitatívnych a kvantitatívnych cieľov, ktoré boli stanovené na
určité stanovené obdobie. [11]. Ide o kontrolu vytýčených cieľov. V prípade zistených
chýb a nedostatkov treba navrhnúť účinné opatrenia na ich odstránenie. Od prísluš-
ných orgánov je nevyhnutné žiadať ich dôsledné plnenie. Finančná kontrola by mala
byť nevyhnutnou súčasťou každého riadiaceho orgánu verejnej správy. Mala by aktív-
nejšie pomáhať, aby nedochádzalo k zneužívaniu finančných prostriedkov, čoho sme
svedkami aj v súčasnom období.
Záver
Svetová ekonomická a finančná kríza postihla mnohé vyspelé ekonomiky sveta, EÚ
a eurozónu. Cielene dopadla aj na hospodárstvo SR.
V značnej miere sa prejavila na potenciálnom poklese dynamiky výroby, oslabila
finančnú pozíciu štátov a zvýšila nezamestnanosť ľudí, čím znížila aj možnosť ich zá-
robkovej činnosti. V dôsledku toho sa zhoršili aj ich sociálne istoty v spoločenskom
živote. Riešenie krízovej situácie si vyžaduje, aby sa uskutočnili prijaté opatrenia, t. j.
„balíčky“ v jednotlivých štátoch, ktoré by prispeli k oživeniu ekonomiky a k ozdrave-
niu verejných financií. To by malo prispieť aj k postupnému prekonávaniu krízy.
Jej dôsledky a úplné vyriešenia následkov sú však dlhodobejším procesom. Vyžia-
dajú si značné úsilie štátov, ktoré postihla, teda aj SR, aby sa dôsledne naplnili prijaté

opatrenia, čo by sa malo prejaviť v ďalšom pozitívnom vývoji hospodárstva a v konso-
lidácii verejných financií.
Literatúra
[1] Makroekonomické programy MF SR. Aktualizované dňa 14. 9. 2010.
[2] Rozpočet na rok 2011 vypracovaný MF SR. Bratislava: MF SR, 2010.
[3] Vývoj ekonomiky Slovenskej republiky k 15. 8. 2010 (Mesačné indikátory) Bra-
tislava: IFP MF SR, 2010.
[4] BUGYI, E.: Hrubý dlh verejnej správy dosiahol v roku 2009 úroveň 35,7 % HDP.
Komentár zo septembra 2010. Bratislava: IFP MF SR, 2010.
[5] RAKOVÁ, Ľ.: Kríza nám nechala miliardovú sekeru. In: Hospodárske noviny, 22.
12. 2009. s. 3.
[6] TVAROŠKA, V.: Rozpočet na rok 2011 ozdraví ekonomiku. In: Pravda, 7. 10.
2010. s. 32.
[7] HOLÉŠ, M.: Vláda schválila rozpočet aj s rizikami. In: Pravda, 7. 10. 2010, s.
10.
[8] KAŽIMÍR, P.: Nižší deficit verejných financií : Snívajte s nami. In: Pravda, 7. 10.
2010. s. 37.
[9] PACHEROVÁ, S.: Ľudia prídu s balíčkom viac ako tvrdí vláda. Pravda, 18. 10.
2010. s. 4.
[10] Európska komisia: Odporúčania Rady zo dňa 27. 4. 2010 o Hlavných smeroch
hospodárskych politík členských štátov EÚ, KOM (2010)/193 v konečnom zne-
ní.
[11] OLÁH, M., ŠIDIELSKÝ, Ľ, CIBÁK, Ľ.: Finančná kontrola. Bratislava: Merkury,
Kontakt
spol s r.o. ISBN 978-80 89-143-98-6 2009.
doc. Ing. Michal Oláh, PhD.
Katedra verejnej správy
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Železničná 14
821 07 Bratislava
E-mail: michal.oláh@vsemvs.sk
479

Riziko chudoby - pretrvávajúca výzva pre ekonomiku Slovenskej
republiky
480
Abstrakt
Ing. Miloš Ondrušek PhD.
Príspevok sa zaoberá rizikom chudoby v podmienkach ekonomiky SR. V úvo-
de príspevku sú načrtnuté zmenené sociálno-ekonomické podmienky súčasného sve-
ta. Následne je chudoba klasifikovaná ako sociálne riziko. Príspevok ďalej reflektuje
vývoj novodobých náhľadov na charakter a riešenie chudoby a sústreďuje sa na analý-
zu vývoja miery rizika chudoby v podmienkach SR.
Kľúčové slová: sociálne riziko, chudoba, miera rizika chudoby, prístupy k znižova-
niu chudoby, sociálna exklúzia, sociálna participácia
Abstract
Risk of poverty - ongoing challenge for Slovak economy
This paper deals with risk of poverty in the context of Slovak economy. At the begin-
ning there are depicted actual changes in social and economic determinants of present
world. Next, there is a poverty classified as the social risk. Further, this paper reflects
conceptualizing of the present ideas about the character and solutions of poverty and
concentrates its attention to the analyzing of the rate of poverty risk in Slovak Republic.
tion
Keywords: social risk, poverty, rate of poverty risk, social exclusion, social participa-
Úvod
Charakteristickou črtou formovania nového rámca vnímania bezpečnosti je rozši-
rovanie jej konceptu o nové dimenzie s prihliadnutím na multidimenzionálny a trans-
generačný charakter možnej existencie prejavov a dopadov rizík, ktoré v pôvodnom
náhľade na bezpečnosť sa nebrali do úvahy v celej svojej zložitosti. Odborná i politická
diskusia potvrdzujú nárast váhy a dôležitosti nevojenských ohrození svetovej stability
na rôznych úrovniach. V zásade možno konštatovať rast váhy sociálnych a ekonomic-
kých faktorov rizika ohrozenia svetovej stability pred faktormi vojensko-politickými.

Dôležitosť si spomínané faktory zasluhujú i pre často skryté a viacgeneračné pôsobe-
nie. Teto faktory zásadne vplývajú na dosahovanie základných spoločenských cieľov.
Novodobá diskusia o rastúcej váhe sociálnych a ekonomických premien posledných
rokov a z nich vyplývajúcich rizík sa dotýka celej našej spoločnosti a ako taká by sa
mala premietnuť i do činností štátnej a verejnej správy v SR.
1. Riziko a sociálne riziko
Pre rozvíjanie úvah o chudobe ako forme prejavu i zdroji sociálneho rizika je ne-
vyhnutné pojem riziko a sociálne riziko zadefinovať. Napriek tomu, že pojem riziko
patrí medzi často používané pojmy vo vedeckej ekonomickej, politickej i vo vojenskej
diskusii, vyznačuje sa nejednoznačnosťou a mnohovýznamovosťou, ktorá spôsobuje
viaceré pojmotvorné, metodologické i aplikačné problémy. Prispieva k tomu i sku-
točnosť, že také termíny, ako zdroj rizika, faktory rizika, príčiny rizika, viacerí autori
požívajú nejednotne, prípadne ich zamieňajú. „Dá sa povedať, že riziko je všade okolo
nás“. [1]. Toto tvrdenie nie je celkom pravdivé a je príčinou viacerých nejasností pri
ďalšom používaní pojmu riziko. „Problematickosť prezentovaného tvrdenia je v tom,
že prisudzuje riziku objektívne reálnu existenciu. Riziko však neexistuje samo osebe.
Existuje v súvislosti s objektom, ku ktorému sa viaže, a so subjektom, ktorý ho ako ri-
ziko vníma". [2]. O. Kostelný uvádza, že vnímanie a hodnotenie rizika je hodnotiacim
súdom a ako také nemôže bez človeka existovať. [3].
Je zrejmé, že existujú rozdiely v objektoch živých a neživých. Podstatným atri-
bútom pri posudzovaní objektu je nevyhnutná podmienka, aby riziko bolo vnímané
človekom, ktorý je schopný toto riziko zaregistrovať, analyzovať, hodnotiť a v princípe
i redukovať či vylúčiť. [2]. Aby bolo možné hovoriť o riziku, je nevyhnutné hovoriť
o faktoroch rizika, „teda o takej kombinácii situačných faktorov, ktoré vytvárajú situ-
áciu rizika.“ [2].
Dá sa prikloniť k náhľadu J. Mikolaja a V. T. Míku, že „podstatou rizika, a teda
i sociálneho rizika je skutočnosť, že riziko je odrazom situácie. Je vyjadrené subjek-
tívno-objektívnou reláciou subjektu a objektu rizika, pričom nie je vylúčená možnosť
existencie takého subjektu rizika, ktorý je i jeho objektom, podmienkami, v ktorých
existuje, základnými cieľmi a funkciami jeho existencie. [1, 2].
Na základe reálnych dôsledkov spoločenských a ekonomických premien v súčas-
nom svete sa možno stotožniť sa s rozlišovaním sociálnych rizík v užšom zmysle (so-
cietal risk), ako je možné ohrozenie sociálnych vzťahov jednotlivcov, malých skupín,
481

komunít a častí spoločnosti, ohrozenie ich sociálnej bezpečnosti, ich potrieb a funkcií,
ich kultúry, podmienok všeobecného rozvoja a spoločenských rizík, teda sociálnych
rizík v širšom zmysle (social risk). V tomto prípade ide o všeobecne sociálny charak-
ter rizík a ohrození, rizík pre spoločnosť krajín, národy, ako aj celé ľudstvo. [4].
482
2. Chudoba ako zdroj i prejav sociálneho rizika
Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že chudoba je definovateľná ako sociálne riziko,
teda také riziko, ktoré významne vplýva na spoločnosť a na jej efektívne fungovanie.
V súvislosti s načrtnutými náhľadmi na sociálne riziká, na ich zdroje a prejavy možno
vnímať viaceré názorové posuny vo vzťahu k chudobe ako zdroju i prejavu sociálneho
rizika, ktoré znižuje sociálnu bezpečnosť jednotlivca i sociálnu stabilitu spoločnosti.
V minulosti bolo vnímanie chudoby poznačené akcentáciou príjmovej deprivácie
jednotlivca, či určitej sociálnej skupiny v rôznych obdobiach života (najmä v období
staroby) ako zdroj neschopnosti zabezpečiť si dostatočné množstvo príjmov, ktoré by
mohli byť použité na adekvátne uspokojenie sociálnych potrieb jednotlivca alebo spo-
ločenstva.
Takéto vnímanie chudoby bolo typické v období 50. a 60. rokov 20. storočia, ktoré
boli poznačené hospodárskym rozmachom prameniacim z povojnovej konjunktúry.
V tomto období blahobytu prevládali snahy o posilňovanie sociálnej funkcie štátu
v krajinách s dynamicky sa rozvíjajúcou ekonomikou, a tak sa riešenie problému chu-
doby zdalo byť relatívne jednoduché.
Koncepcia riešenia chudoby ako príjmového nedostatku generujúceho znižovanie
sociálnej bezpečnosti jednotlivcov a narúšania sociálnej stability sociálnych skupín
a spoločenstiev iba prostredníctvom posilňovania redistribúcie spoločenského produk-
tu sa postupne ukázala ako neúčinná, a to zhruba od 70. rokov 20. storočia, keď sa začali
objavovať prvé poruchy hospodárskeho rastu v prosperujúcich regiónoch sveta (napr.
v Európe, v USA). V spomínanom období došlo k viacvrcholovému a viacfaktorové-
mu prejavu chudoby i v prosperujúcich svetových regiónoch. V zmieňovanom období
došlo k nárastu počtu ľudí a skupín ľudí ohrozených chudobou a rovnako i k nárastu
počtu faktorov rizika, ktoré mohli spôsobiť, že ľudia budú chudobou ohrození. Oproti
predchádzajúcemu obdobiu došlo i k proporcionálnejšiemu rozloženiu bodov a období,
ktoré sa javili ako rizikové vo vzťahu k ohrozeniu chudobou. Už nešlo len o koncentrá-
ciu rizika chudoby do ekonomicky neaktívneho veku ako dôsledok neschopnosti alebo
nemožnosti nájsť si prácu. Rast nezamestnanosti a meniace sa spoločensko-ekonomické

podmienky viedli k permanentnému ohrozeniu vyplývajúceho zo straty príjmu, či už
vplyvom straty pracovného miesta, alebo nevyhnutnosťou akceptovať nižšie mzdy, ktoré
boli odrazom vývoja na presýtenom trhu práce vo vyspelých svetových regiónoch.
Spomínané skutočnosti viedli k objaveniu paradoxného javu, ktorý v súčasnosti
nazývame „nová chudoba“ (názov vyjadruje zmenu sociálno-ekonomických podmie-
nok a rast váhy iných ako demografických činiteľov chudoby).
Sociálno-ekonomické podmienky vo vyspelých krajinách Európy v tretej tretine
20. storočia, napriek ekonomickému rozvoju, mali za následok, že v niektorých kraji-
nách až jedna pätina populácie žila permanentne v chudobe.
Za charakteristické črty fenoménu „nová chudoba“ možno považovať napríklad:
•
•
•
•
•
•
rast počtu a väčšiu diferenciáciu ľudí postihnutých alebo ohrozených chudo-
bou, zmenu charakteru pracovnej kariéry v zmysle jej väčšej fragmentácie,
skracovanie spojitých období zamestnanosti počas produktívneho veku;
zmeny v spôsobe života vo vzorcoch správania sa v smere nárastu počtu ne-
kompletných rodín ako reakciu na krízu morálnych hodnôt, ekonomického
zabezpečenia a sociálnych istôt;
nárast počtu osôb závislých od rôznych foriem sociálnej pomoci ako dôsle-
dok najmä dlhodobej nezamestnanosti;
existenciu rizika chudoby u veľkého počtu ľudí, ktorí zamestnanie majú (zme-
na váhy a charakteru pracovného vzťahu v zmysle mať prácu ešte neznamená
nebyť chudobný alebo nebyť ohrozený rizikom chudoby). Dôležitú úlohu tu
zohráva transgeneračné bremeno chudoby, ako i negatívny vplyv spoločen-
stva, či komunity (v prípade chudobnej alebo rizikom chudoby ohrozenej
komunity, spoločenstva), ktoré môžu svojou neschopnosťou vysporiadať sa
s rizikom chudoby sprostredkovane ohrozovať svojich členov;
priestorovú i sociálnu segregáciu sociálne slabších členov spoločnosti do väč-
ších skupín pohybujúcich sa na okraji spoločnosti (potenciál sociálneho kon-
fliktu a rozvrátenia);
skutočnosť, že rast nezamestnanosti a neistota zamestnania spôsobujú, že
chudoba a jej riziko sa reálne dotýkajú čoraz početnejšej časti populácie i vo
vyspelých a ekonomicky rozvinutých regiónoch sveta.
483

484
Snaha reagovať na novo sa objavujúce znaky a zmenené charakteristiky fenoménu
chudoby je reflektovaná badateľnou zmenou konceptu ponímania chudoby v politic-
kej i v odbornej diskusii, a to od vnímania chudoby ako osobného zlyhania jedinca
k vnímaniu chudoby ako zlyhaniu jedného, či viacerých systémov, či spoločenských
štruktúr zabezpečujúcich spoločenskú integráciu. [3]. Uvedený nový koncept náhľadu
na chudobu a na jej znižovanie sa teda namiesto pasívneho riešenia zdrojovej nedo-
statočnosti u jedincov vystavených riziku chudoby alebo ňou priamo postihnutých
orientuje skôr na širší rámec aktívneho pôsobenia jednotlivca v komunite, spoločen-
stve, či v spoločnosti a v jeho participácii na väčšinových právach a hodnotách čle-
nov spoločnosti. Ohniskom záujmu relevantných subjektov, teoretikov a odborníkov
z praxe sa v súčasnosti stáva sociálne včlenenie alebo vylúčenie z väčšinového spôsobu
života, práv, hodnôt a vzorcov správania sa. Koncept sociálneho vylúčenia teda presú-
va svoju pozornosť od podmienok redistribúcie k podmienkam získania a udržania si
spoločenskej začlenenosti a pút so spoločnosťou ako takou.
Pri akceptovaní súčasného rámca sociálneho vylúčenia ako konceptu náhľadov
a riešení rizika a dôsledkov chudoby možno v odbornej literatúre identifikovať nasle-
dujúce zmeny prístupov k riešeniu chudoby ako sociálneho rizika:
•
•
•
akcentovanie multidimenzionálnej povahy chudoby ako dôsledku i zdroja so-
ciálneho vylúčenia,
orientáciu riešenia chudoby nielen na finančné zdroje jednotlivcov, či ro-
dín, ale i na finančné i nefinančné zdroje miestnych spoločenstiev a komunít
(napr. dostupnosť vybraných verejných statkov v miestnej komunite, napr.
škôl, knižníc a pod.),
odklon od priorizácie distribučných riešení chudoby a príklon k inkluzív-
nym snahám v zmysle posilnenia občianskej participácie.
Načrtnuté zmeny vnímania chudoby ako jedného z najvýznamnejších sociálnych
rizík, ktoré je zdrojom celého radu ďalších rizík a spoločensky negatívnych javov, kla-
dú nové nároky, požiadavky a výzvy i na zložky bezpečnostného a krízového manaž-
mentu na všetkých úrovniach dotknutých spoločností.
3. Rozmer chudoby a riziká chudoby v Slovenskej republike
Pre skúmanie chudoby v podmienkach SR je dôležitá najmä harmonizácia štatis-
tického zisťovania a zberu dát vybraných jednotných indikátorov chudoby. Spomí-

nanú bázu údajov poskytuje viacero výskumov a prieskumov. Práve pre deklarovanú
potrebu akcentu jednotnosti sa nám javia ako dobrá dátová báza údaje z prieskumu
EÚ SILC, ktorý na úrovni EÚ jednotne zisťuje vybrané indikátory chudoby.
Tabuľka 1
Vývoj celkovej miery rizika chudoby v podmienkach Slovenskej republiky
Indikátor EÚ SILC MJ 2005*) 2006*) 2007*) 2008*) 2009
Celková miera rizika chudoby pred
sociálnymi transfermi, okrem starobných
a pozostalostných dávok
Celková miera rizika chudoby po
sociálnych transferoch, okrem starobných
a pozostalostných dávok
Zdroj: [6], upravené autorom.
% 21,9 20,0 18,2 18,4 17,1
% 13,3 11,6 10,5 10,9 11,0
Z prezentovaných údajov možno odvodiť nižšie uvedené skutočnosti.
Celková miera rizika chudoby v SR pred sociálnymi transfermi má v sledovanom
období klesajúcu tendenciu. Z úrovne 21,9 % v roku 2005 klesla až na úroveň 17,1 %
v roku 2009. Pri skúmaní dynamiky vývoja poklesu predmetného indikátora možno
zaznamenať mierny nárast miery rizika chudoby v SR v roku 2008 ako priamy dôsle-
dok pôsobenia vypuknutia súčasnej svetovej hospodárskej krízy. Hoci tento nárast
miery rizika chudoby bol len 0,2 % bodu, v porovnaní s dynamikou vývoja poklesu
rizika chudoby v predchádzajúcom období išlo o zhoršenie vývoja daného indikátora
až o 2 %. Napriek tomu v ďalšom roku došlo k opätovnému zlepšeniu vývoja predmet-
ného indikátora takmer na úroveň pred vypuknutím súčasnej svetovej hospodárskej
krízy.
Vývoj miery rizika chudoby po sociálnych transferoch mal rovnako klesajúcu ten-
denciu, a to iba v období rokov 2005, keď klesol z úrovne 13,3 % do roku 2007 na
úroveň 10,5 %, pričom dynamika vývoja sledovaného indikátora nebola vyrovnaná.
V období rokov 2008 a 2009 došlo k nárastu rizika chudoby po sociálnych transfe-
roch na úroveň 10,9, resp. 11 % v roku 2009. S prihliadnutím na dynamiku vývoja
predmetného ukazovateľa to predstavuje zhoršenie sledovaného indikátora o 1,6 %.
V porovnaní s vývojom indikátora miery rizika chudoby pred sociálnymi transfermi
môžeme pozorovať diferenciu v pokračovaní negatívneho vývoja indikátora miery ri-
zika chudoby po sociálnych transferoch i v roku 2009. Z tohto faktu vyplýva znížená
485

účinnosť sociálnych transferov v zmieňovanom období, a teda i neúčinnosť riešenia
rizika chudoby prostredníctvom klasického konceptu podpory nedistribučného me-
chanizmu produktu v dotknutých ekonomikách.
486
Tento jav má dve vysvetlenia. Sociálne transfery sú v nových podmienkach svetovej
hospodárskej krízy totiž nedostatočne účinné v zmysle navodenia dlhodobej nezávis-
losti postihnutých jednotlivcov na celospoločenských transferoch. Z tohto pohľadu
vystupujú len ako pasívne opatrenie neriešiace problém navodenia dlhodobej, aktív-
nej participácie postihnutých skupín populácie na spoločenskom rozvoji, právach,
hodnotách a vzorcoch správania sa a na ich sociálnej inklúzii. Druhým vysvetlením je,
že sociálne transfery nezabezpečili redistribúciu dostatočného objemu prostriedkov
(hmotných, nehmotných i finančných) na to, aby zmiernili dopady svetovej hospo-
dárskej krízy na rizikové skupiny obyvateľov.
Ak by sme veľmi zjednodušene chceli skúmať účinnosť sociálnych transferov na
znižovanie miery rizika chudoby prostredníctvom analýzy prezentovaných údajov,
zistíme, že v roku 2005 bola účinnosť sociálnych transferov zhruba 8,6 %, t. j. v da-
nom roku vplyv sociálnych transferov znížil mieru rizika chudoby o 8,6 %. V roku
2006 bola účinnosť sociálnych transferov vo vzťahu k znižovaniu miery rizika chudo-
by v SR 8,4 %, v roku 2007 to bolo 7,7 %, v roku 2008 7,5 % a v roku 2009 len 6,1%.
Účinnosť sociálnych transferov v nových podmienkach svetovej hospodárskej krízy
má klesajúcu tendenciu. Dynamika vývoja tohto ukazovateľa je nestála, pričom však
výrazne prepady účinnosti sociálnych transferov boli zaznamenané v rokoch 2007
a v roku 2009.

Tabuľka 2
Vývoj miery rizika chudoby v Slovenskej republike podľa vekových skupín
Indikátor Merná
jednotka
EÚ SILC
2005
EÚ SILC
2006
EÚ SILC
2007
EÚ SILC
2008
EÚ SILC
2009
Miera rizika chudoby pred sociálnymi transfermi, vrátane starobných a pozostalostných dávok podľa
vekových skupín
0-17 roční % 34,4 34,1 32,6 32,9 30,4
18-64 roční % 32,8 30,6 29,1 28,5 27,5
65 + roční % 91,2 89,3 87,1 87,0 86,3
Miera rizika chudoby po sociálnych transferoch podľa vekových skupín
0 - 17 roční % 18,9 17,1 17,2 16,7 16,8
18 - 64 roční % 12,7 10,6 9,5 9,8 10,1
65 + roční % 7,1 8,5 8,3 9,9 10,8
Zdroj: [6], upravené autorom.
Analýzou miery rizika chudoby pred sociálnymi transfermi, vrátane starobných
a pozostalostných dôchodkov, sme zistili účinnosť transferov vo vzťahu k redukcii ri-
zika chudoby v skupine 0 - 17ročných Slovákov na úrovni 15,5 % v roku 2005. V roku
2006 to bolo 17 %, v roku 2007 5,4 %, v roku 2008 16, 2 % a v roku 2009 13,6 %. Uve-
dené údaje vykazujú značnú nevyrovnanosť a najmä prudký prepad účinnosti sociál-
nych transferov v roku 2009, ktorý možno pripísať plnému rozvinutiu pôsobenia sve-
tovej hospodárskej krízy v čase, keď sa už naplno začali prejavovať dôsledky krízového
vývoja i vyčerpanie rezerv ekonomiky, ktoré boli použité na pasívne opatrenia vlády
v intenciách umelého držania sociálneho štandardu nad prirodzenou výkonnosťou
ekonomiky.
V skupine 18 až 64 ročných Slovákov možno pozorovať nasledujúcu účinnosť soci-
álnych transferov: v roku 2005 20,1 %, v roku 2006 20 %, v roku 2007 19,6 %, v roku
2008 to bolo 18,7 % a v roku 2009 zisťovaný ukazovateľ dosiahol úroveň 17,4 %. Z pre-
zentovanej analýzy možno zistiť klesajúci trend účinnosti sociálnych transferov pri
redukcii rizika chudoby vo vekovej skupine 18 - 64 ročných obyvateľov SR. Z kle-
sajúceho trendu sledovaného ukazovateľa možno uviesť záver, že tradičné chápanie
riešenia problému chudoby len prostredníctvom redistribúcie príjmov je v súčasných
krízových podmienkach čoraz menej účinné. Vo vekovej skupine nad 65 rokov sa
účinnosť sociálnych transferov vyvíjala nasledujúco: v roku 2005 84,5 %, v roku 2006
487

80,8 %, v roku 2007 78,8 %, v roku 2008 77,1 a v roku 2009 75,5 %. Z prezentovaných
údajov možno zistiť, že ide o klesajúci trend účinnosti sociálnych transferov, ktorý
naznačuje nutnosť orientovať sa nielen na pasívne uspokojovanie peňažnej deprivá-
cie dôchodcov ako ekonomicky neaktívneho obyvateľstva. Dôležité je do konceptu
riešenia chudoby a rizika chudoby zakomponovať širšie komunitné hľadisko. Pozor-
nosť vzbudzuje i relatívna vyrovnanosť v miere rizika chudoby, ktoré ohrozuje 0 - 17
ročných, z väčšej časti ekonomicky neaktívnych obyvateľov, a obyvateľov vo vekovej
skupine 18 - 64 rokov, ktorí predstavujú jadro pracovnej sily v SR.
488
Porovnanie miery ohrozenia rizikom chudoby v prvých dvoch vekových skupinách
potvrdzuje tézu o viacvrcholovom charaktere životnej kariéry. Z uvedených údajov
vyplýva nevyhnutnosť koncentrovať sa na viacfaktorové riešenie problému chudoby, a
to cestou posilňovania občianskej participácie a komunitných stabilizačných mecha-
nizmov.
Na dôvažok je potrebné podotknúť, že prezentovaná analýza bola zjednodušeným
pohľadom na úlohu a vplyv sociálnych transferov na znižovanie miery rizika chudoby
a ako taká by mala byť doplnená o celý rad ďalších súvzťažných premenných.
Záver
Záverom možno skonštatovať nevyhnutnosť vykonávania viacfaktorových dyna-
mických analýz so zreteľom na multidimenzionalitu a možný transgeneračný a in-
trakomunitný rozmer rizika chudoby. Je nutné orientovať sa na aktívne vytváranie a
pôsobenie spoločenských mechanizmov podporujúcich sociálnu stabilitu a občian-
sku participáciu širších spoločenstiev a komunít. Okrem optimalizácie redistribuč-
ných mechanizmov prerozdeľovania spoločenského produktu je potrebné aktívne pô-
sobiť pri koncipovaní hlavných smerov sociálno-ekonomického rozvoja spoločnosti
v zmysle polycentrického rozvoja nielen materiálnej, ale i inštitucionálnej, kultúrnej,
politickej i sociálnej povahy. Problematickou sa javí najmä potreba rozvoja multidi-
menzionálneho rámca riešenia chudoby a posilňovanie spoločenskej participácie na
hodnotách a vzorcoch správania sa chudobných alebo chudobou ohrozených skupín
obyvateľstva, pri ktorých často dochádza k prejavom akéhosi zámerného vzdoru a od-
poru proti väčšinovej spoločnosti, čo zhoršuje ich možnosti zvyšovať vlastnými silami
mieru vlastného spoločenského začlenenia.
Dôležitým atribútom chudoby a jej vplyvu na úroveň spoločenskej participácie
ako prostriedku pre jej znižovanie je okrem objektívnej existencie a uvedomenia si jej

skutočných dôsledkov chudoby i subjektivizácia vnímania chudoby ako objektívneho
javu i ako zdroja ohrozenia prameniaceho z marginalizácie individuálnej participácie
chudobného alebo chudobou ohrozeného jedinca na väčšinových právach a spolo-
čenských štandardoch. Z pohľadu bezpečnostného a krízového manažmentu je po-
trebné sústrediť pozornosť na znižovanie ohrozenia chudobou najmä rizikových sku-
pín obyvateľov. Zatiaľ čo záujem bezpečnostného manažmentu sa priorizuje najmä na
oblasť preventívneho navodzovania spoločenskej stability a bezpečnosti ako prejavu
žiadnej alebo len nízkej miery sociálneho ohrozenia na všetkých úrovniach spoloč-
nosti v širšom rámci, krízový manažment sa orientuje najmä na riešenie aktuálnych
spoločenských nerovnováh a narušení sociálnej stability a bezpečnosti na všetkých
úrovniach spoločnosti.
Literatúra
[1] MIKOLAJ, J.: Rizikový manažment. Žilina: FŠI ŽU, 2001. 170 s.
[2] MÍKA, V. T.: Sociálne riziká ako problém krízového manažmentu. In: Zbor ník
z medzinárodnej vedeckej konferencie „Riešenie krízových situácií v špecifickom
prostredí“. Žilina: FŠI ŽU, 2009. s. 469-474. ISBN 978-80-554-0016-7.
[3] KOSTELNÝ, O.: Ku kauzalite spoločenských rizík. In: Zborník z medzinárod-
nej vedeckej konferencie „Riešenie krízových situácií v špecifickom prostredí“. Ži-
lina: FŠI ŽU, 2006. s. 247-250.
[4] LESZCZYŃSKI, M.: Bezpieczeństwo socjalne a bezpieczeństwo państwa. In:
Securitologia No. 7, 2008. Kraków: Wydawnictwo European Association for Se-
curity. s. 69 - 80.
[5] RADIČOVÁ, I., WOLEKOVÁ, H., NEMEC, J.: Zdravie, práca, dôchodok /zdra-
votná politika, ne/zamestnanosť, dôchodkové zabezpečenie v SR. Banská Bystrica:
S.P.A.C.E., 1999. ISBN 80-967403-9-3.
[6] Vybrané prierezové indikátory Európskej únie založené na prierezovej zložke
EÚ SILC [online] [cit 20.10. 2010]. Dostupné na internete: http://portal.statis-
tics.sk/showdoc.do?docid=20145.
[7] MAREŠ, P.: Chudoba, marginalizace, sociální vyloučení. In: Sociologický časopis,
č. 3, 2000, roč. 36. s. 285 – 297. ISSN 0038-0288.
[8] ROOM, G.: New Poverty in the European Community. London: Center for the
Analysis of Social Policy, 1987. ISBN10: 0333522958.
489

[9] ROOM, G.: Poverty and Social Exclusion: The New European Agenda for Policy
Kontakt
490
and Research. In: Room, G. (Ed): Beyond the Threshold: The Measurement and
Analysis of Social Exclusion. Bristol: The Policy Press University Bristol, 1995. s.
1 – 9. ISBN10 1861340036.
Ing. Miloš Ondrušek, PhD.
Katedra krízového manažmentu
Fakulta špeciálneho inžinierstva
Žilinská univerzita v Žiline
Ul. 1. mája 32
010 26 Žilina
E-mail: milos.ondrusek@fsi.uniza.sk

Metódy hodnotenia kvality a výkonnosti vo verejnej správe
Abstrakt
Ing. Michal Orihel, PhD.
Zmena štýlu riadenia a prechod od administratívnych k modernejším, manažér-
skym štýlom vyústili do potreby zavádzať modely riadenia založené na určovaní a me-
raní výkonov tak vo verejnej ako aj v štátnej správe. Ich cieľom je zavedenie merateľ-
ných ukazovateľov výkonov pre jednotlivé oblasti činnosti verejnej a štátnej správy
a pre všetky úrovne riadenia ako nástroj manažmentu. Na základe určených štandar-
dov pre sledované oblasti možno získať obraz o činnosti celej organizácie, o spôsobe,
ako jednotlivé útvary organizačnej štruktúry môžu čo najlepšie a najefektívnejšie pri-
spieť k plneniu strategických cieľov a taktiež efektívnejšie využiť ľudské zdroje. Medzi
základné metódy hodnotenia kvality a výkonnosti, ktoré sú použiteľné vo verejnej a
v štátnej správe, patria procesný prístup, reengineering, benchmarking, metódy BSC,
CAF, ISO, cyklus PDCA, miestna Agenda 21 a matematicko-štatistické metódy hod-
notenia efektívnosti.
Kľúčové slová: procesný prístup, reengineering, benchmarking, BSC, CAF, ISO,
cyklus PDCA, miestna Agenda 21, matematicko-štatistické metódy hodnotenia efek-
tívnosti, efektívnosť, meranie výkonov
Abstract
Methods of evaluation of quality and efficiency
in public administration
The change in management style and conversion from administrative to modern
managerial styles has resulted in an urgent need to establish management models based
on specifying and measuring of outputs in public and state administration. Their aim is
to implement measurable coefficients of outputs for particular activity areas of public
administration and all levels of administration as a mean of management. According
to specified standards for monitored areas, it is possible to get an idea about the activity
of the whole organization, about the way how single units of organizational structure
can do their best in contribution to accomplish strategic aims as well as make the best of
human resources. Among the basic methods of quality and efficiency evaluation used in
public and state administration belong: process admission, reengineering, benchmarking,
491

BSC, CAF, ISO, cycle PDCA, local Agenda 21 and mathematical-statistical methods of
efficiency evaluation.
492
Keywords: process admission, reengineering, benchmarking, BSC, CAF, ISO, cycle
PDCA, local Agenda 21, mathematical-statistical methods of efficiency evaluation, ef-
ficiency, measuring of outputs
Úvod
Žijeme v stále sa meniacom, turbulentnom prostredí. Zmena je pre budúcnosť jedi-
ná istota, s ktorou môžeme počítať. Aby sme v nej obstáli, musíme sa naučiť zmenám
porozumieť, riadiť ich a byť čo najefektívnejší. V tomto nám môžu pomôcť metódy
hodnotenia kvality a výkonnosti. Podľa K. Vincovej v modernej spoločnosti existujú
mnohé metódy na sledovanie dosahovanej výkonnosti, ktoré vychádzajú buď z tradič-
ného prístupu, alebo sú založené na využívaní informačných technológií. [1].
Medzi metódy hodnotenia kvality a výkonnosti, ktoré sú použiteľné vo verejnej a
v štátnej správe patrí [2]:
•
•
•
•
•
•
•
•
•
procesný prístup
reengineering
benchmarking
BSC
CAF
ISO
cyklus PDCA
miestna Agenda 21
matematicko-štatistické metódy hodnotenia efektívnosti.
1. Procesný prístup
Činnosti akejkoľvek organizácie, teda aj organizácie verejnej a štátnej správy, mož-
no rozdeliť do 3 skupín procesov. Ide o procesy hlavné (kľúčové), riadiace a o podpor-
né procesy.
Hlavné procesy sú tie, ktoré prinášajú pridanú hodnotu alebo sa priamo týkajú
zákazníkov alebo občanov. Výsledky hlavných procesov musia mať vzťah k zákazní-
kom (kvalita služby) alebo občanom (kvalita života). Snahou verejnej a štátnej správy
by malo byť, aby výsledky procesov boli čo najefektívnejšie. To vyjadruje efektívnosť
a účinnosť. Účinnosť procesu vyjadruje dosiahnutý výsledok vo vzťahu k použitým

zdrojom, prípadne koľko nás výsledok stál. Efektívnosť procesu je schopnosť dosaho-
vať požadované (plánované) výsledky, alebo porovnávať požadované výsledky so sku-
točnými.
Procesný prístup je zahrnutý ako jeden zo základných prístupov do väčšiny me-
tód zlepšovania efektívnosti. V metóde CAF je obsiahnutý v kritériách predpokladov.
Jedným z druhov procesov benchmarkingu je procesný prístup. V metóde ISO je pro-
cesný prístup jedným z ôsmich základných princípov. Reengineering je, zjednodu-
šene povedané, prestavba procesov od základu. V metóde BSC je procesný prístup
zahrnutý najmä do perspektívy interných procesov. Miestna Agenda 21 je proces, kto-
rý skvalitňovaním správy vecí verejných, strategického riadenia, zapájania verejnosti
a využívania všetkých poznatkov o udržateľnom rozvoji zvyšuje kvalitu života.[2].
Požadovaný výsledok sa dosiahne oveľa účinnejšie, ak sú činnosti a súvisiace zdroje
riadené ako proces. Na organizáciu (úrad) je potrebné sa dívať ako na systém vzá-
jomne previazaných procesov. Tento pohľad nám potom umožní nájsť kritické miesta
v rámci jednotlivých procesov, nájsť príliš drahé procesy a zlepšiť zodpovednosť pra-
covníkov za jednotlivé časti procesov.
2. Reengineering
Ďalšou z metód kvality, ktoré možno uplatniť vo verejnej a v štátnej správe, je reen-
gineering. Reengineering najlepšie vystihuje definícia od autorov tejto metódy, a to:
„Reengineering znamená zásadné prehodnotenie a radikálnu rekonštrukciu procesov
organizácie verejnej a štátnej správy (napríklad úradu) tak, aby mohlo byť dosiahnuté
dramatické zdokonalenie z hľadiska kritických meradiel výkonnosti, ako sú náklady,
kvalita, služby a rýchlosť. V reengineeringu sa kladie veľký dôraz na procesy. Prestav-
ba procesov je jadrom tejto metódy. Pri procesnom riadení trvale hľadáme príležitosti
na zlepšovanie procesov. Pri reengineeringu ide o skokové zásadné prehodnotenie
prestavby procesov“. [3].
3. Benchmarking
J. Klučka tvrdí, že hodnotenie výkonnosti podniku vlastne znamená porovnanie
dosiahnutých výsledkov s cieľmi formulovanými v stratégii podniku, ako aj porovna-
nie týchto výsledkov s porovnateľnými podnikmi v odvetví. Ide o benchmarking. [4].
Benchmarking je porovnávanie s ostatnými procesmi za účelom nájdenia najlepšej
praxe. Cieľom je naučiť sa tejto najlepšej praxi od druhých. Benchmarking sa odli-
493

šuje od bežného porovnávania tým, že ide o aktívne porovnávanie s odvodením po-
naučení, záverov; z dosiahnutých výsledkov sa potom kumulujú podnety pre ďalšie
činnosti a rozvoj. Pre našu potrebu môžeme použiť túto definíciu benchmarkingu:
„Benchmarking je metóda zlepšovania pomocou učenia sa od druhých. Pretože ide
o porovnávanie s inými, čo môže byť veľmi citlivé a problematické, je dôležité dohod-
núť sa s ostatnými na etickom kódexe benchmarkingu“. [2].
494
4. Balanced Scorecard
S dnes už uznávanou a populárnou metódou Balanced Scorecard (BSC) prišli v 90.
rokoch 20. storočia R. Kaplan a D. Norton. Balanced Scorecard je metódou vyrov-
naných ukazovateľov alebo vyváženého úspechu. Je založená na procesnom prístupe
a veľmi vhodne sa doplňuje s benchmarkingom. Podľa R. Kaplana spracúva víziu a
strategické ciele do súboru zrozumiteľných ukazovateľov. [5]. Jadrom metódy BSC je
súbor vyvážených ukazovateľov - indikátorov. Skôr ako sa začne metóda BSC uplat-
ňovať, je potrebné si vyjasniť víziu a strategické priority. Jej podstatou je premeniť
strategické ciele na operatívne.
Na víziu a jednotlivé stratégie organizácie verejnej a štátnej správy sa pozeráme zo
štyroch perspektív. [2]. Je to perspektíva:
a) interných procesov
b) finančná
c) učenia sa a rastu
d) občianska.
Uvedené perspektívy musia byť vyvážené. Metóda BSC kladie veľký dôraz na pro-
cesný prístup. Jej hlavnými prednosťami sú prehľadnosť, vyváženosť, merateľnosť a
skutočnosť, že je objektívnou základňou pre odmeňovanie.
5. Model sebahodnotení podľa CAF
Spoločný systém hodnotenia kvality, označovaný ako model CAF (The Common
Assessment Framework), je určený pre sebahodnotenie všetkých druhov organizácií
vo verejnej správe, teda aj v samospráve. CAF je model vyvinutý v rámci EÚ za úče-
lom zlepšovania kvality a výkonnosti. E. Balážová tvrdí, že začiatkom strategického
a systematického rozvoja kvality na úrovni verejnej správy sa stal model CAF. [6].
V celom modeli sa kladie dôraz na procesný prístup. Model je založený na uskutoč-

není sebahodnotenia pomocou deviatich kritérií. Päť z nich sa týka predpokladov pre
dosiahnutie výsledkov a zvyšné štyri sa týkajú samotných výsledkov.
K predpokladom patrí: Výsledky zahŕňajú:
• vedenie a riadenie • zákazníci, občania - výsledky
• stratégia a plánovanie • pracovníci - výsledky
• riadenie ľudských zdrojov • spoločnosť - výsledky
• partnerstvo a zdroje • kľúčové výsledky činností a výkonnosti
• riadenie procesov a zmien
6. Systém kvality podľa ISO
Podľa E. Balážovej systém kvality podľa ISO môžeme zjednodušene nazvať systé-
mom kontrol a prevencií. [6]. Systém je vysvetlený a uvedený v certifikačnej norme
ISO 9001. Inšpiráciu pre zvyšovanie kvality a výkonnosti obsahuje norma ISO 9004.
Úspešné vedenie a fungovanie organizácie vyžaduje, aby organizácia bola riadená
systematickým, jasným a protikorupčným spôsobom. Úspech môže byť výsledkom
zavádzania a udržiavania takého systému riadenia, ktorého cieľom je neustále zlepšo-
vanie efektívnosti a účinnosti činnosti, a to na základe toho, že sa rešpektujú potreby
zainteresovaných strán (občan, dodávatelia a partneri, štát, príroda).
Normy vychádzajú z týchto ôsmich zásad kvalitného riadenia:
•
•
•
•
•
•
•
•
zameranie na zákazníka/občana
vedenie a riadenie zamestnancov
zapájanie zamestnancov
procesný prístup
systémový prístup k riadeniu
neustále zlepšovanie
prístup k rozhodovaniu založenom na faktoch
vzájomne prospešné dodávateľské (a partnerské) vzťahy.
495

496
7. Cyklus zlepšovania PDCA
Pri zlepšovaní výkonu štátnej správy a úloh samosprávy možno použiť tzv. „De-
mingov cyklus“, niekedy označovaný ako cyklus PDCA. Ide o metódu s univerzálnym
použitím. Cyklus PDCA je zobrazením procesu trvalého zlepšovania.
Jednotlivé fázy cyklu sú [2]:
1. fáza Plánuj (Plan); čo a ako chceme zlepšovať (zostav plán zlepšovaní)
2. fáza Vykonaj (Do); realizácia naplánovaného (zaveď plán do praxe)
3. fáza Skontroluj (Check); dosiahli sme cieľ a požadovaný výsledok? (zostav kon-
trolný plán a vykonaj ho)
4. fáza Poisti výsledky (Act); aké opatrenia musíme zaviesť na zlepšenie či opako-
vané dosiahnutie výsledkov (vykonaj opatrenia).
V praxi cyklus PDCA celý rad úradov používa bežne (bez toho, aby o tom vedeli)
na zavedenie rôznych zmien.
8. Miestna Agenda 21
Miestna Agenda (MA 21) bola stanovená OSN v roku 1992 ako súčasť dokumentu
Agenda 21. MA 21 je [2]:
– nástroj na uplatnenie princípov udržateľného rozvoja na miestnej a na regionál-
nej úrovni,
– proces, ktorý prostredníctvom skvalitňovania správy vecí verejných, strategic-
kého plánovania /riadenia/, zapojenia verejnosti a využívania všetkých poznat-
kov o udržateľnom rozvoji v jednotlivých oblastiach, zvyšuje kvalitu života vo
všetkých jeho aspektoch a smeruje k zodpovednosti občanov za ich životy i ži-
voty ostatných bytostí v priestore a čase.
Poctivé uplatňovanie MA 21 umožňuje zisťovať potreby občanov v danom území,
komunikovať s nimi a zapájať ich do rozhodovania, a to všetko systematicky a pri reš-
pektovaní udržateľného rozvoja. MA 21 je základom pre model riadenia úradu, a to
„robiť správne veci správne“. Nemožno ju považovať iba za čiastkovú metódu, ale je
rámcom, v ktorom sa verejná správa na miestnej a na regionálnej úrovni skvalitňuje.

Z definície MA 21 vyplýva, že je to proces, ktorý vedie k cieľu verejnej správy, teda
k zvyšovaniu kvality života pri rešpektovaní princípov udržateľného rozvoja. Správne
uplatnená MA 21 zahŕňa v sebe procesný prístup.[2].
9. Matematicko-štatistické metódy hodnotenia efektívnosti
Do tejto skupiny metód patria postupy, v ktorých sa na hodnotenie výkonnosti pou-
žívajú buď štatistické (ekonometrické) metódy, alebo metódy matematického progra-
movania. V oboch metodológiách sa pristupuje k hodnoteniu výkonnosti z hľadiska
efektívnosti transformácie inputov na outputy. Tento princíp sa dá vyjadriť buď po-
mocou kategórie produktivity, kde
outputy
produktivita = ,
inputy
alebo pomocou kategórie úspornosti,
kde
inputy
úspornosť = .
outputy
Takto vypočítaná produktivita, resp. úspornosť každého hodnoteného podniku re-
latívne vyjadrená k maximálnej produktivite, resp. k minimálnej hodnote úspornos-
ti poskytuje relatívny ukazovateľ efektívnosti. Tento princíp produkčnej ekonomiky,
nadväzujúc na práce G. Debreua [7] a T. C. Koopmansa [8], použil M. J. Farrell [9]
a navrhol postup merania efektívnosti podnikov na základe merania ich vzdialenosti
od hranice produkčných možností (hranice efektívnosti) s možnosťou zohľadňovať
viaceré inputy a outputy. M. J. Farrell navrhol meranie efektívnosti dvomi komponent-
mi, a to technickou efektívnosťou, ktorá vyjadruje schopnosť firmy získať maximum
outputu z danej množiny inputov, a alokačnou efektívnosťou, ktorá odráža schopnosť
podniku používať inputy v optimálnych množstvách, za predpokladu znalosti ich cien
a produkčnej technológie. Tieto dve miery potom v kombinácii tvoria mieru ekono-
mickej efektívnosti.
V závislosti od toho, akým spôsobom sa odhaduje produkčná funkcia reprezentu-
júca produkčnú technológiu, rozoznávame parametrické a neparametrické metódy
hodnotenia efektívnosti.
Neparametrické metódy využívajú na odhad hranice produkčných možností ma-
497

tematické programovanie. Hodnotený podnik sa porovnáva s konvexnou kombiná-
ciou inputov, resp. outputov všetkých hodnotených podnikov, ktorá vytvára obal dát,
z čoho vzniklo aj pomenovanie tejto techniky ako analýza obalu dát (DEA). DEA
je výpočtovo relatívne jednoduchá metóda a má významnú výhodu v tom, že nie je
potrebné pri nej poznať funkčný vzťah medzi inputmi a outputmi. Táto technika sa
dnes široko používa a za posledných 20 rokov bolo vyvinutých množstvo alternatív-
nych modelov DEA na meranie inputovo aj outputovo orientovaných mier technickej,
alokačnej a ekonomickej efektívnosti, ako aj mier efektívnosti z rozsahu, efektívnosti
veľkosti a kongestívnej efektívnosti. R. Färe et al. uvedené princípy aplikovali aj do
postupov umožňujúcich hodnotiť vývoj výkonnosti v čase, a to prostredníctvom mier,
ako sú zmena technickej efektívnosti, technická (technologická) zmena, zmena celko-
vej produktivity (TFP) a zmena efektívnosti z rozsahu, ktoré sú v literatúre známe pod
spoločným názvom Malmquistove indexy. [10].
498
Parametrické metódy sú založené na aplikácii štandardných, alebo upravených
štatistických a ekonometrických postupov odhadu parametrov produkčnej funkcie
reprezentujúcej produkčnú technológiu. Tieto metódy sú výpočtovo náročnejšie, a
to predovšetkým preto, že je potrebné poznať rozdelenie jednotlivých použitých pre-
menných, ako aj vzťahy medzi premennými.
Vplyv Farrellovej práce sa najprv prejavil v prácach D. J. Aignera a S. F. Chu [11],
ďalej W. Seitza [12] a J. Richmonda [13], ktorí sa podpísali pod vznik tzv. analýzy
deterministickej produkčnej hranice (DFA). Odhad parametrov tejto funkcie (väč-
šinou log-lineárnej Cobb-Douglasovej funkcie) navrhovali rôznymi metódami, po-
čínajúc cieľovým programovaním, cez kvadratické programovanie, korigovanú me-
tódu najmenších štvorcov (COLS) a cez modifikovanú metódu najmenších štvorcov
(MOLS). Nevýhodou metodológie deterministických produkčných funkcií je, že
technická efektívnosť sa meria relatívne k deterministickej produkčnej hranici. Celé
kolísanie vo výstupoch, ktoré sa neviaže na kolísanie vo vstupoch, sa takto pripisuje
technickej neefektívnosti. Tým sa v žiadnej z uvedených techník nezohľadňuje možný
vplyv náhodných faktorov, ktoré môžu pozitívne alebo negatívne vplývať na výstupy.
Tento nedostatok rieši metodológia stochastických produkčných hraníc, ktorá sa dnes
rozvíja pod názvom analýza stochastických produkčných hraníc (SFA).
Modely stochastických produkčných hraníc nezávisle na sebe navrhli W. Meeusen,
J. van den Broeck [14], D. J. Aigner, C. A. K. Lovell a P. Schmidt [15]. Tieto mode-
ly umožňujú nielen odhad miery technickej efektívnosti, ale i náhodných vplyvov,
ktoré mimo kontroly rozhodovateľov môžu ovplyvniť výstup. Najčastejšie sa model

stochastickej produkčnej hranice vyjadruje vo forme Cobb-Douglasovej funkcie, pri-
čom sa predpokladá, že náhodná zložka funkcie má normálne rozdelenie a zložka
neefektívnosti môže mať polonormálne, exponenciálne alebo useknuté normálne roz-
delenie. Odhad parametrov funkcie sa robí viacfázovo metódou najmenších štvorcov
a metódou maximálnej vierohodnosti.
Záver
Zmena štýlu riadenia a prechod od administratívnych metód k modernejším, ma-
nažérskym štýlom vyústila do potreby zavádzať modely riadenia založené na určova-
ní a meraní výkonov tak vo verejnej, ako aj v štátnej správe. Ich cieľom je zavedenie
merateľných ukazovateľov výkonov pre jednotlivé oblasti činnosti verejnej a štátnej
správy a pre všetky úrovne riadenia ako nástroj manažmentu. Na základe určených
štandardov pre sledované oblasti možno získať obraz o činnosti celej organizácie,
o spôsobe, ako jednotlivé útvary organizačnej štruktúry môžu čo najlepšie a najefek-
tívnejšie prispieť k plneniu strategických cieľov a taktiež efektívnejšie využiť ľudské
zdroje sústredené na všetkých úrovniach organizácie cestou výraznejšej zaangažova-
nosti na dosahovaní cieľov organizácie, diferencovanejšieho hodnotenia na základe
vlastného prínosu.
Literatúra
[1.] VINCOVÁ, K.: Využitie modelov DEA na hodnotenie efektívnosti. In: BIATEC,
č. 8, roč. 13, 2005, s. 24 - 28. ISSN 1335-0900.
[2.] ŠIROKÝ, J. a kol.: Benchmarking vo verejnej správe. Praha: MV ČR, 2006. s. 5 -
34. ISBN 80-239-7326-6.
[3.] HAMMER, M., CHAMPY, J.: Reengineering - radikálna premena firmy. Praha:
Management Press, 2000. ISBN 80-7261-028-7.
[4.] KLUČKA, J.: Riadenie rizika a hodnotenie výkonnosti podniku. In: BIATEC, č. 8,
roč. 14, 2006, s. 22 - 25. ISSN 1335-0900.
[5.] KAPLAN, S. R., NORTON, D. P.: Balanced scorecard: Strategický systém merania
výkonnosti podniku. Praha: Management Press, 2004. ISBN 80-7261-063-5.
[6.] BALÁŽOVÁ, E.: Benchmarking služieb miestnej samosprávy na Slovensku. Brati-
slava: Adin, s. r. o., 2006. ISBN 80-89244-09-2.
[7.] DEBREU, G.: The coefficient of resource utilization. In: Econometrica, zv. 19, č.
3, 1951, s. 273 - 292.
[8.] KOOPMANS, T. C.: Analysis of production as an efficient combination of acti-
499

500
vities. In: T. C. Koopmans /ed./:Activity analysis of production and allocation.
New York: John Wiley, 1951.
[9.] FARELL, M. J.: The measurement of productive efficiency. In: Journal of the Royal
Statistical Society, Series A, roč. 120, 1957, časť 3. s. 253-290.
[10.] FÄRE, R., GROSSKOPF, S., NORRIS, M., ZHANG, Z.: Productivity growht, tech-
nical progress, and efficiency changes in industrial countries. In: American Econo-
mic Review, 84, 1994. pp. 66 - 83.
[11.] AIGNER, D. J., CHU, S. F.: On Estimating the industry Production Function. In:
American Economic Review, 58. pp. 826 - 39.
[12.] SEITZ, W.: Productive efficiency in the steam-electric generating industry. In:
Journal Political Economy. ISSN 79-878–886.
[13.] RICHMOND, J.: Estimating the Efficiency of Production. In: International Eco-
nomic Review, 15. pp. 515 - 21.
[14.] MEEUSEN, W., van den BROECK, J.: Efficiency Estimation from Cobb-Douglas
Production Functions with Composed Error. In: International Economic Review,
Vol. 18, No. 2. pp. 435-444.
[15.] AIGNER, D. J., LOVELL, C. A. K., SCHMIDT, P.: Formulation and estimation of
Kontakt
stochastic frontier production functions. In: Journal of Econometrics, 6:21--37.
Ing. Michal Orihel, PhD.
Katedra ekonómie a financií
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Železničná 14
821 07 Bratislava
E-mail: mior@zoznam.sk

Abstrakt
Predpoklad hospodárenia územných samospráv
v kontexte fiškálnej politiky Slovenskej republiky
v období rokov 2011 až 2013
Ing. František Palko
Fiškálna politika v SR v rokoch 2011 až 2013 bude v znamení fiškálnej konsoli-
dácie. Deficit verejných financií bude mať klesajúcu tendenciu, pričom jeho výška
bude veľmi závislá od externého prostredia, pretože SR je naďalej veľmi otvorenou
ekonomikou. Príspevok sa zaoberá nástrojmi na dosiahnutie fiškálneho cieľa, pričom
osobitnú pozornosť venuje problematike územných samospráv. Táto zložka verejných
financií je dnes veľmi dôležitou súčasťou verejnej správy, je najväčším zamestnávate-
ľom v tomto sektore a nakladá po ukončení procesu decentralizácie verejnej moci so
značnými verejnými zdrojmi.
Kľúčové slová: verejná správa, fiškálna politika, územné samosprávy, deficit verej-
ných financií, rozpočet verejnej správy, príjmy, výdavky, domáca spotreba
Abstract
The assumption of the economy of the municipalietes
in the context of the fiscal policy in Slovak Republic
in the period from 2011 to 2013 years
Fiscal policy in Slovak Republic in the next three year will be about fiscal consolida-
tion. Deficit of the public finance will decrees and it will be depand on the external envr-
ironment, because Slovak Republic is always very open economy. This article descreibes
measures for the fiscal target, especially interest wish to municipalities. This part of the
public sector is the very important today, it is the greastest employer in this sector and
the use a lot of public revenues in line with process of the decentralisation of the public
power, this process was completed.
Keywords: public administration, fiscal policy, municipalities, deficit of the public
finance, public budget, revenues, expenditures, domestic consum assumptions
501

502
Úvod
Zatiaľ čo obdobie po roku 2002 do roku 2008 možno označiť ako veľmi úspešné
z hľadiska vývoja ekonomiky, k čomu prispela aj politika riadenia verejných financií
a štrukturálnych zmien slovenskej ekonomiky, obdobie po roku 2008 bolo ovplyvnené
globálnou ekonomickou krízou. Došlo tak k poklesu tempa rastu ekonomiky, dokon-
ca aj k záporným hodnotám, potenciálny produkt sa znížil, pričom deficit verejných
financií rástol, rovnako ako aj dlhové zaťaženie a stúpala nezamestnanosť. SR sa tak
opäť dostala do procedúry nadmerného deficitu ako prakticky takmer všetky krajiny
EÚ. Rok 2011 by mal byť rokom začiatku výraznej fiškálnej konsolidácie, pričom po
roku 2012 by už SR mala spĺňať fiškálne maastrichtské kritérium aj v oblasti deficitu
verejných financií.
Vývoj hospodárenia územných samospráv kopíroval ekonomický vývoj v SR. V ob-
dobí konjunktúry profitovali z rastu ekonomiky v podobe zvýšeného výnosu z dane
z príjmu fyzických osôb oproti rozpočtovanej úrovni a v období ekonomického zvratu
zas znášali negatívne dopady recesie v podobe znížených príjmov oproti predpokla-
dom.
Ďalší vývoj ekonomiky SR bude veľmi závisieť od toho, do akej miery sa naplnia
prognózy rastu ekonomiky, rastu reálnych miezd a domácej spotreby. Predpokladom
úspešnosti zodpovednej fiškálnej politiky je efektívne nakladanie s verejnými zdrojmi
zo strany všetkých zložiek verejnej správy, územné samosprávy nevynímajúc.
1. Fiškálny rámec a makroekonomický vývoj v najbližších troch rokoch
1.1 Ciele fiškálnej konsolidácie
Rozpočet na obdobie najbližších troch rokov vychádza z fiškálnej politiky, zalo-
ženej na nevyhnutnosti konsolidovať verejné financie z úrovne 4,9 % v roku 2011 na
úroveň 2,9 % v roku 2013. Táto úloha je typická prakticky pre všetky krajiny EÚ, ako
aj pre krajiny za jej hranicami. Dôsledky globálnej ekonomickej krízy budú doznievať
nepochybne aj za horizontom obdobia, ktorého sa aktuálny návrh rozpočtu verejnej
správy dotýka.

Tabu!ka Tabuľka 1 1
V!voj Vývoj deficitu deficitu verejn!ch verejných financií financií v SR v SR v období v období rokov rokov 2008 2008 a" až 2013 2013
Zdroj: Závere!n" ú!et verejnej správy za rok 2008 a 2009, vládny návrh rozpo!tu
Zdroj: Záverečný verejnej účet správy. verejnej správy za rok 2008 a 2009, vládny návrh rozpočtu verejnej správy.
Poznámka: S - skuto!nos#
Poznámka: S
OS
- skutočnosť
- o!akávaná skuto!nos#
OS
N
- očakávaná
- návrh
skutočnosť
N - návrh
1.2 Makroekonomické determinanty fi#kálnej politiky
1.2 Makroekonomické determinanty fiškálnej politiky
Politika vlády pri riadení verejn"ch financií vychádza z makroekonomického
Politika vlády pri riadení verejných financií vychádza z makroekonomického
prostredia, ktoré v podmienkach otvorenosti slovenskej ekonomiky je ve!mi citlivé na
prostredia, ktoré v podmienkach otvorenosti slovenskej ekonomiky je veľmi citlivé na
nálady a v"voj krajín, ktoré sú z h!adiska ná#ho exportu najdôle$itej#ie. Je síce
nálady a vývoj krajín, ktoré sú z hľadiska nášho exportu najdôležitejšie. Je síce prav-
pravdou, $e v raste hrubého domáceho produktu bude pod!a predpovedí EK SR
dou, že v raste hrubého domáceho produktu bude podľa predpovedí EK SR lídrom,
lídrom, rast na úrovni 8 % alebo viac percent je u$ z objektívnych dôvodov za nami.
rast na úrovni 8 % alebo viac percent je už z objektívnych dôvodov za nami.
V období rokov 2011 a$ 2013 sa ekonomick" rast bude pohybova% zhruba na
V období rokov 2011 až 2013 sa ekonomický rast bude pohybovať zhruba na úrov-
úrovni nie&o vy#e 4%, pri&om budúci rok bude znamena% aj pod!a oficiálnych
ni niečo vyše 4%, pričom budúci rok bude znamenať aj podľa oficiálnych prognóz Mi-
prognóz Ministerstva financií SR medziro&n" pokles zhruba o 0,7 %. Pre v"voj
nisterstva financií SR medziročný pokles zhruba o 0,7 %. Pre vývoj verejných financií,
verejn"ch financií, ale aj pre ekonomiku nie je ekonomick" rast najdôle$itej#í, ove!a
ale aj pre ekonomiku nie je ekonomický rast najdôležitejší, oveľa vypovedateľnejšia
vypovedate!nej#ia
z hľadiska jeho
z
udržateľnosti
h!adiska jeho
je
udr$ate!nosti
jeho štruktúra.
je jeho #truktúra.
Pokia! sa export bude podie!a% na tvorbe hrubého domáceho produktu na'alej
Pokiaľ sa export bude podieľať na tvorbe hrubého domáceho produktu naďalej s
s takou vysokou váhou ako doteraz, teda viac ako 80 %, na#a ekonomika, a t"m aj
takou vysokou váhou ako doteraz, teda viac ako 80 %, naša ekonomika, a tým aj ve-
verejné
rejné
financie
financie
budú
budú
ve!mi
veľmi
zranite!né
zraniteľné
extern"m
externým prostredím. Domáca
Domáca
spotreba
spotreba
je
je
práve
práve tým t"m faktorom, faktorom, ktorý ktor" je z je hľadiska z h!adiska udržateľnosti udr$ate!nosti rastu rastu hrubého hrubého domáceho domáceho produktu
produktu dôležitým dôle$it"m predpokladom. Jej rast, Jej rast, ako aj ako rast aj efektívneho rast efektívneho domáceho domáceho dopytu dopytu bude za
bude rastom za rastom exportu exportu v danom v danom období období naďalej na'alej v závese. v závese. Zatiaľ Zatia! čo rast &o exportu rast exportu by mal by dosa-
mal dosahova% hovať interval interval od viac od ako viac 5 % ako do 5 takmer % do 9 takmer %, domáci 9 %, efektívny domáci dopyt efektívny nebude dopyt dosa-
nebude hovať dosahova% ani len polovičný ani len polovi&n" percentuálny percentuálny rast. rast.
S relatívne slabou domácou spotrebou, a tým aj zaostávajúcim domácim dopytom
súvisí problematická situácia na trhu zamestnanosti. Aj keď obdobie, na ktoré vláda
3
503

S relatívne slabou domácou spotrebou, a t!m aj zaostávajúcim domácim
dopytom súvisí problematická situácia na trhu zamestnanosti. Aj ke" obdobie, na
ktoré vláda zostavila návrh rozpo#tu, bude v znamení rastu zamestnanosti, nemo$no
zostavila návrh rozpočtu, bude v znamení rastu zamestnanosti, nemožno konštatovať,
kon%tatova&, $e by tento rast, ktor! medziro#ne nedosiahne ani 1,5 %, bol
že by tento rast, ktorý medziročne nedosiahne ani 1,5 %, bol potešiteľný. Práve ne-
pote%ite'n!. Práve nezamestnanos&, ktorej miera by nemala klesnú& pod 12 % je
zamestnanosť, ktorej miera by nemala klesnúť pod 12 % je faktor, ktorý brzdí rozvoj
faktor,
domácej
ktor! brzdí
spotreby,
rozvoj
a tým
domácej
aj efektívneho
spotreby,
domáceho
a t!m aj
dopytu,
efektívneho
čo sa odráža
domáceho
v príjmovej
dopytu,
#o sa odrá$a stránke v rozpočtu príjmovej verejných stránke financií. rozpo#tu verejn!ch financií.
504
Tabuľka Tabu'ka 2 2
Prognóza Prognóza vybran!ch vybraných indikátorov v!voja vývoja ekonomiky SR SR (september 2010) 2010)
Zdroj: Oficiálne prognózy MF SR.
Zdroj: Oficiálne prognózy MF SR.
4

1.3 Príjmová a v!davková stránka rozpo"tu verejnej správy ako sú"as#
plánu fi$kálnej konsolidácie
Fi!kálna 1.3 konsolidácia Príjmová a výdavková teda vychádza stránka z predpokladaného rozpočtu verejnej makroekonomického
správy ako súčasť plánu
prostredia,
fiškálnej
preto
konsolidácie
nemohla minú" ani príjmovú stránku rozpo#tu. Úpravy v oblasti daní
a odvodov Fiškálna zv$!ia konsolidácia v budúcom roku teda celkové vychádza da%ové z predpokladaného a odvodové za"a&enie makroekonomického
na 28,6 %
hrubého prostredia, domáceho preto produktu, nemohla #ím minúť presiahne ani príjmovú hranicu stránku minulého, rozpočtu. ale aj predminulého
Úpravy v oblasti
roku. daní Celkov$ a odvodov vplyv zvýšia opatrení v budúcom v tejto oblasti roku celkové predstavuje daňové objem a odvodové zhruba zaťaženie 1% hrubého na 28,6
domáceho % hrubého produktu, domáceho #o nie produktu, je zanedbate'né. čím presiahne Pozitívne hranicu v!ak minulého, je, &e i ale napriek aj predminulé- t$mto
zmenám ho roku. nedôjde Celkový k nárastu vplyv opatrení prerozdelenia v tejto verejn$ch oblasti predstavuje zdrojov v objem ekonomike, zhruba preto&e 1% hrubé-
podiel ho príjmov domáceho ako produktu, aj v$davkov čo verejnej nie je zanedbateľné. správy na hrubom Pozitívne domácom však je, produkte že i napriek bude týmto
klesa". zmenám V prípade nedôjde príjmov k nárastu pôjde prerozdelenia o pokles z úrovne verejných 33,2 % zdrojov v roku v 2011 ekonomike, na úrove% pretože
31% podiel v roku príjmov 2013 a ako v oblasti aj výdavkov v$davkov verejnej o zní&enie správy ich na podielu hrubom na domácom hrubom produkte domácom bude
produkte
klesať.
z
V
hranice
prípade
38,1
príjmov
% na
pôjde
33,9
o
%.
pokles
SR
z
tak
úrovne
na(alej
33,2
bude
% v roku
patri"
2011
medzi
na úroveň
krajiny
31%
v roku 2013 a v oblasti výdavkov o zníženie ich podielu na hrubom domácom pro-
s najni&!ím da%ov$m a odvodov$m za"a&ením v EÚ, #o je v$znamná konkuren#ná
dukte z hranice 38,1 % na 33,9 %. SR tak naďalej bude patriť medzi krajiny s najnižším
v$hoda SR v porovnaní s (al!ími #lensk$mi krajinami EÚ.
daňovým a odvodovým zaťažením v EÚ, čo je významná konkurenčná výhoda SR v
porovnaní s ďalšími členskými krajinami EÚ.
Tabu'ka 3
Tabuľka 3
V!voj Vývoj príjmov a v!davkov a výdavkov verejnej správy v v období rokov 2008 a% až 2013
Zdroj: Záverečný Závere!n" účet ú!et verejnej verejnej správy správy SR za SR roky za roky 2008 2008 a 2009, a 2009, vládny vládny návrh návrh rozpočtu verejnej
správy na rozpo!tu obdobie verejnej rokov 2011 správy až 2013. na obdobie rokov 2011 a# 2013.
Poznámka: S - skutočnosť
Poznámka: S - skuto!nos$
OS
OS
-
-
očakávaná
o!akávaná
skutočnosť
skuto!nos$
N - - návrh. návrh.
Výdavková stránka rozpočtu verejnej správy tiež prispeje k fiškálnej konsolidácii
slovenských verejných financií. Otázkou je, či dostatočne. Priestor na znižovanie vý-
V$davková stránka rozpo#tu verejnej správy tie& prispeje k fi!kálnej konsolidácii
davkov štátu nie je na 100 % využitý, či je to už v mzdovej oblasti alebo aj v oblasti
slovensk$ch verejn$ch financií. Otázkou je, #i dostato#ne. Priestor na zni&ovanie
prevádzkových výdavkov, ktoré súvisia s tým, že ústredná štátna správa nie je z hľa-
v$davkov
diska
!tátu
procesov
nie je
optimálne
na 100 %
nastavená.
vyu&it$, #i
Otázkou
je to u& v
tiež
mzdovej
je, či rok
oblasti
2010
alebo
bolo
aj
možné
v oblasti
využiť
prevádzkov$ch intenzívnejšie v$davkov, na znižovanie ktoré deficitu súvisia verejných s t$m, &e financií. ústredná Odpoveď !tátna by správa mala nie dať nielen je
z h'adiska súčasná, procesov ale aj minulá optimálne vláda, nastavená. pretože za rozpočet Otázkou v tie& tomto je, #i roku rok zodpovedajú 2010 bolo mo&né obe v rov-
vyu&i" nakom intenzívnej!ie pomere. na zni&ovanie deficitu verejn$ch financií. Odpove( by mala da"
Ak by sme problematiku rozpočtu zužovali len na jeden cieľ, ktorým je fiškálna
5
konsolidácia a dosiahnutie deficitu na úrovni maastrichtského kritéria, bol by to po-
505

lovičatý pohľad na jeho úlohu pri makroekonomickej stabilizácii. Rozpočet je tiež
významným ekonomickým nástrojom pre udržateľnosť verejných financií, a tým aj
pre udržateľnosť ekonomického rastu. Práve z toho dôvodu je potrebné, aby finanč-
ný plán štátu odzrkadľoval aj hospodársku politiku, ktorá, aby mala zmysel, mala by
byť prorastová a podporujúca tie oblasti, ktoré pomôžu budovať a rozvíjať znalostnú
spoločnosť. Je znižovanie výdavkov do vysokého školstva o viac ako 25 mil. eur, či
znižovanie domácich zdrojov do vedy o 11 mil. eur v súlade s budovaním znalostnej
spoločnosti? Asi nie. Rovnako je zníženie výdavkov do rozvoja vidieka na medziroč-
nej báze o polovicu, teda o 226 mil. eur, v súlade s prekonávaním regionálnych rozdie-
lov? Asi tiež nie. Na druhej strane je dobré, keď na budovanie ciest môžeme rátať so
zvýšením zdrojov o 200 mil. eur, vrátane finančných pristriedkov z EÚ.
506
Aktuálny návrh rozpočtu možno teda hodnotiť ako rozpočet o prvej pomoci pre
verejné financie. Ostáva však dúfať, že ten budúci, ktorý postihne už rok 2012, bude
aj o štrukturálnych zmenách, ktoré pomôžu prispieť k udržateľnému ekonomickému
rastu.
2013
2. Perspektívy hospodárenia územných samospráv v období rokov 2011 až
2.1 Zhodnotenie hospodárenia územných samospráv v roku 2009 a predpoklad
ďalšieho vývoja
Územné samosprávy po prechode významnej časti kompetencií z ústrednej úrov-
ne štátu na obce a vyššie územné celky (VÚC) sú jednou z najdôležitejších zložiek
verejnej správy. Dnes sú v rámci tohto sektora najväčším zamestnávateľom. Nasledu-
júce trojročné rozpočtové obdobie bude obdobím po päťročnom fungovaní systému
fiškálnej decentralizácie, ktorá posilnila vlastné príjmy obcí a VÚC a zároveň zvýšila
stabilitu financovania ich potrieb. Tieto subjekty získavajú väčšinu finančných zdrojov
priamo z podielu z výnosu dane z príjmu fyzických osôb bez subjektívneho rozhodo-
vania ústrednej štátnej správy.
Prenesený výkon štátnej správy, ktorý zabezpečujú pre centrálnu vlády územné
samosprávy, je financovaný prostredníctvom dotácií z príslušných rozpočtových ka-
pitol. Niektoré ďalšie úlohy, spojené najmä s realizáciou projektov v rámci štruktu-
rálnych fondov EÚ, napr. v súvislosti s podporou regionálneho rozvoja obcí a VÚC,
ochrany ovzdušia, vzdelávania sú tiež financované prostredníctvom dotácií zo štátne-
ho rozpočtu. Rovnako špecifické potreby obcí, ako je zachovanie a obnova kultúrnych

pamiatok v niektorých mestách, individuálne potreby obcí a niektoré zariadenia soci-
álnych služieb, ktoré neboli súčasťou fiškálnej decentralizácie, sú financované formou
dotácií zo štátneho rozpočtu.
Obdobie rokov 2009 a 2010 bolo poznamenané aj v hospodárení územných samo-
správ ekonomickou krízou, ktorá zapríčinila výpadok príjmov subjektov územných
samospráv. V prípade obcí len výpadok príjmov z výnosov z daní z fyzických osôb
dosiahol v roku 2009 výšku až 74 mil. eur. V prípade celkových príjmov za územné
samosprávy rok 2009 znamenal výpadok príjmov oproti ich upravenému rozpočtu
zhruba 240 mil. eur. Je však pravdou aj to, že obce si upravili v priebehu roku výdav-
kovú stránku rozpočtu v podobe jej navýšenia takmer o 170 mil. eur. Obce a VÚC
prispeli k zvýšeniu deficitu verejných financií SR za minulý rok zhruba o 400 mil.
eur.
Rozpočtové obdobie v nasledujúcich troch rokoch by už malo byť charakteristické
pozitívnym obratom, keď napríklad už v budúcom roku možno predpokladať zvýšenie
výnosu z daní z príjmu fyzických osôb pre subjekty územnej samosprávy oproti roku
2010 takmer o 23 %. Výdavková časť ich rozpočtu vychádza z kompetencie miest, obcí
a VÚC podľa platného právneho stavu, s výnimkou presunu kompetencií v regionál-
nej železničnej doprave na VÚC, kde sa predpokladá posun termínu. Otvorená je aj
problematika zabezpečovania nových úloh vyplývajúcich pre územné samosprávy zo
zákona o sociálnych službách. Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013
zreálňuje predpokladané výsledky hospodárenia samospráv a ráta v metodike ESA 95
so schodkovým rozpočtom. V hospodárení obcí sa v roku 2011 predpokladá schodok
vo výške 76 mil. eur a v hospodárení VÚC schodok 60 mil. eur.
2.2 Predpoklad vývoja hospodárenia obcí v období rokov 2011 až 2013
Vzhľadom na to, že obce sú pri plnení originálnych kompetencií finančne samo-
statné, predpoklady ich hospodárenia možno chápať len ako pravdepodobný vývoj,
pretože obce samostatne rozhodujú viac ako o 65 % svojich príjmov, a tým aj o výdav-
koch. Predpokladá sa, že obce v nasledujúcom rozpočtovom roku budú hospodáriť s
celkovými príjmami na úrovni 3,9 mld. eur a s celkovými výdavkami na úrovni zhru-
ba 3,8 mld. eur.
Daňové príjmy sa očakávajú v roku 2011 v sume 1,7 mld. eur. Obce ich získajú
z výnosu dane z príjmov platenej fyzickými osobami, z výnosu dane z nehnuteľnos-
tí, z výnosu daní za špecifické služby (miestne dane a poplatok za komunálne odpady),
507

Da&ové príjmy sa o#akávajú v roku 2011 v sume 1,7 mld. eur. Obce ich získajú
z v%nosu dane z príjmov platenej fyzick%mi osobami, z v%nosu dane
z nehnute!ností, z v%nosu daní za 'pecifické slu"by (miestne dane a poplatok za
komunálne odpady), z v%nosu dane z úhrad za ob%vací priestor a zo sankcií
ulo"en%ch z výnosu dane v da&ovom z úhrad za konaní. obývací priestor Z v%nosov a zo sankcií t%chto uložených daní bude v daňovom zabezpe#ované konaní.
financovanie Z výnosov týchto samosprávnych daní bude zabezpečované pôsobností obcí, financovanie vrátane samosprávnych samosprávnych pôsobností pôsobnos-
presunut%ch
tí obcí, vrátane
z orgánov
samosprávnych
'tátnej
pôsobností
správy na
presunutých
obce v rámci
z orgánov
decentralizácie
štátnej správy
verejnej
na
obce v rámci decentralizácie verejnej správy.
správy.
508
Tabu!ka Tabuľka 4
V!voj da"ov!ch príjmov obcí v období rokov 2008 a# 2013
Vývoj daňových príjmov obcí v období rokov 2008 až 2013
Tab. 4.: V!voj da"ov!ch príjmov obcí v období rokov 2008 a# 2013
(v tis. eur) 2008 S 2009 S 2010 OS 2011 N 2012 N 2013 N
Da!ové príjmy spolu 1 685 270 1 620 306 1 433 586 1 683 915 1 918 518 2 070 070
z toho: da" z príjmov fyzick!ch osôb 1 292 005 1 206 767 994 993 1 223 802 1 435 518 1 563 153
da" z nehnute$ností 237 421 254 814 267 555 280 933 294 979 309 728
da" za %pecifické slu#by 155 554 158 202 166 007 174 307 183 023 192 174
da" za dob!vací priestor 232 453 420 420 420 420
Sankcie 58 70 4 611 4 453 4 578 4 595
Zdroj: Vládny návrh rozpo!tu rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až a" 2013.
Poznámka: S - skutočnosť
Poznámka: S - skuto!nos#
OS
OS
-
-
očakávaná
o!akávaná
skutočnosť
skuto!nos#
N - - návrh návrh
Výdavky obcí dosahujú každoročne výšku prevyšujúcu 3 mld. eur. V období nasledujúcich
V%davky troch obcí rozpočtových dosahujú ka"doro#ne rokov dôjde v%'ku každoročne prevy'ujúcu k ich 3 navýšeniu mld. eur. zhruba V období na
nasledujúcich úrovni 100 mil. troch eur. rozpo#tov%ch rokov dôjde ka"doro#ne k ich nav%'eniu zhruba na
úrovni 100 mil. eur.
Tabuľka 5
Vývoj výdavkov obcí v jednotlivých oblastiach v období rokov 2008 až 2013
Tabu!ka 5
Funkcia (v tis. eur) 2008 S 2009 S 2010 R* 2011 N 2012 N 2013 N
01 Všeobecné verejné služby 839 667 798 028 820 301 844 560 855 990 864 770
V!voj v!davkov obcí v jednotliv!ch oblastiach v období rokov 2008 a# 2013
02 Obrana 445 504 450 460 490 515
03 Verejný poriadok a bezpečnosť 50 007 52 665 51 749 52 000 55 366 58 215
04 Ekonomická oblasť 408 677 387 459 410 476 445 900 460 880 462 090
05 Ochrana životného prostredia 259 523 264 245 281 936 313 200 321 856 322 700
06 Bývanie a občianska vybavenosť 388 170 406 824 416 503 464 842 472 787 473 271
07 Zdravotníctvo 8 226 7 423 10 290 8 300 8 473 8 564
08 Rekreácia, kultúra a náboženstvo 221 719 252 321 227 903 251 300 267 566 281 374
09 Vzdelávanie 1 049 944 1 249 973 1 143 400 1 248 104 1 325 292 1 370 419
10 Sociálne zabezpečenie 117 444 123 188 129 503 128 100 131 401 135 874
S p o l u 3 343 822 3 542 630 3 492 511 3 756 766 3 900 101 3 977 792
Zdroj: Vládny návrh rozpočtu verejnej správy na obdobie rokov 2011 až 2013.
* Vzhľadom na to, že nie sú k dispozícií aktuálne údaje, uvádza sa rozpočet za rok 2010.
Poznámka: S - skutočnosť
R - rozpočet
N - návrh
8

2.3 Predpoklad vývoja hospodárenia vyšších územných celkov v období rokov
2011 až 2013
VÚC celky by mali v nasledujúcom rozpočtovom roku dosiahnuť celkové príjmy vo
výške 1,1 mld. eur a celkové výdavky by nemali presiahnuť 1,12 mld. eur. Táto zložka
územných samospráv hospodári s vlastnými príjmami na úrovni 61 % celkových príj-
mov. Daňové príjmy sa očakávajú v roku 2011 v celkovej sume 532 mil. eur, pričom
takmer 410 mil. eur bude pochádzať z výnosu dane z príjmov z fyzických osôb. Výnos
dane z motorových vozidiel by mal dosiahnuť zhruba 120 mil. eur.
Vývoj daňových príjmov VÚC v období rokov 2008 až 2013 (v tis. eur)
Tabuľka 6
(v tis. eur) 2008 S 2009 S 2010 OS 2011 N 2012 N 2013 N
Daňové príjmy spolu 508 355 529 298 451 789 531 729 606 154 652 545
z toho: daň z príjmov fyzických osôb 428 206 403 483 332 608 409 094 479 867 522 533
daň z motorových vozidiel 80 149 125 815 116 856 120 362 123 973 127 692
sankcie 0 0 2325 2 273 2 314 2 320
Zdroj: Vládny návrh rozpočtu verejnej správy na obdobie rokov 2011 až 2013.
Poznámka: S - skutočnosť
OS - očakávaná skutočnosť
N - návrh
Výdavky, ktorými sú financované originálne kompetencie VÚC, podliehajú rozho-
dovaniu orgánov týchto subjektov územných samospráv. Každoročne prevyšujú výš-
ku 1 mld. eur, pričom ich medziročný rast je nižší ako v prípade obcí.
509

510
Vývoj výdavkov VÚC v jednotlivých oblastiach
v období rokov 2008 až 2013 (v tis. eur)
Tabuľka 7
Funkcia (v tis. eur) 2008 S 2009 S 2010 R* 2011 N 2012 N 2013 N
01 Všeobecné verejné služby 171 894 121 822 95 134 116 937 127 500 132 811
04 Ekonomická oblasť 217 424 230 262 190 581 242 204 236 950 246 820
07 Zdravotníctvo 19 359 11 663 9 958 11 195 12 220 12 729
08 Rekreácia, kultúra a náboženstvo 59 125 59 958 60 861 57 554 62 750 65 364
09 Vzdelávanie 464 306 511 039 504 625 501 270 534 775 543 551
10 Sociálne zabezpečenie 189 780 199 759 194 018 191 748 209 075 217 783
S p o l u 1 121 888 1 131 503 1 055 177 1 120 908 1 183 270 1 219 058
Zdroj: Vládny návrh rozpočtu verejnej správy na obdobie rokov 2011 až 2013.
* Vzhľadom na to, že nie sú k dispozícií aktuálne údaje, uvádza sa rozpočet za rok 2010.
Poznámka: S - skutočnosť
R - rozpočet
N - návrh

Záver
Fiškálna politika SR na obdobie najbližších troch rozpočtových rokov bude pod
vplyvom dopadov globálnej ekonomickej krízy. Dôležitým cieľom bude preto stabi-
lizovať verejné financie a vytvoriť tak predpoklady pre makroekonomickú stabilitu,
ktorá je nevyhnutnou podmienkou pre pozitívny rozvoj privátneho sektora v prostre-
dí trhovej ekonomiky.
Táto charakteristika fiškálnej politiky sa dotkne aj rozpočtovej politiky obcí, miest
a VÚC. Z hľadiska financovania svojich originálnych potrieb vyvíjajú autonómnu
politiku, ktorá však nie je synonymom bezhraničnosti a nezodpovednosti. Preto je
potrebné a dôležité, aby všetky zložky verejnej správy prispeli k stabilizácii celkových
verejných financií, a aby žiaden subjekt verejnej správy nežil na úkor inej zložky.
Rovnako je dôležité, aby fiškálna politika bola nastavená tak, aby na jednej stra-
ne vytvárala predpoklady pre fiškálnu konsolidáciu, teda pre znižovanie deficitu ve-
rejných financií, avšak aby zároveň nepodlomila budúci ekonomický rast. Totiž iba
ekonomický rast a jeho zdravá štruktúra môžu vytvoriť podmienky pre udržateľnosť
vývoja ekonomiky.
V ďalšom vývoji fiškálnej politiky v SR je nevyhnutné vychádzať z predpokladu
doznievania fiškálnych impulzov v krajinách EÚ. Práve z dôvodu, že SR je súčasťou
jednotného trhu EÚ a je veľmi závislá od vonkajšieho ekonomického prostredia, bude
potrebné, aby práve vyváženejšou štruktúrou ekonomiky a rastom efektívneho domá-
ceho dopytu bola schopná viac odolávať externým ekonomickým šokom.
Literatúra
[1] Vládny návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013.
[2] Záverečný účet hospodárenia verejnej správy za rok 2008.
[3] Záverečný účet hospodárenia verejnej správy za rok 2009.
Kontakt
Ing. František Palko
riaditeľ
Inštitút hospodárskej politiky
Rýdzikova 1, 841 04 Bratislava
fpslko@ihp.sk
511

512
Abstrakt
Právny status poslancov obecného zastupiteľstva
prof. JUDr. Igor Palúš, CSc.
Právny status poslancov obecného zastupiteľstva je daný povahou ich poslanec-
kého mandátu z hľadiska jeho vzniku, obsahu a zániku, ako aj súhrnom oprávnení
a povinností, ktorými poslanci disponujú na základe súčasnej právnej úpravy. Analý-
za obsahu a reálneho uskutočňovania oprávnení a povinností poslancov predstavuje
jadro predloženého príspevku.
Kľúčové slová: samospráva, obecné zastupiteľstvo, poslanecký mandát, oprávnenia
a povinnosti poslancov
Abstract
Legal status of members of municipal board
Legal status of members of municipal board is given by the nature of their mandates
from the point of view of their creation, content and lapse, as well as by summary of their
powers and duties, which the members dispose of based on current legal regulation. The
core of presented paper consists in analysis of the content and real implementation of
powers and duties of members.
bers
Keywords: self-government, municipal board, mandate, powers and duties of mem-
Právny status poslanca obecného zastupiteľstva je daný povahou poslaneckého
mandátu, vrátane jeho vzniku, obsahu, zániku a hlavne súhrnom oprávnení a povin-
ností, ktorými poslanci disponujú. [1, s. 481-482].
Poslanci obecného zastupiteľstva, ktorí sú volení obyvateľmi obce na 4 roky vo vše-
obecných, rovných a priamych voľbách s tajným hlasovaním, pracujú na princípe re-
prezentatívneho (voľného) mandátu, z ktorého vyplýva, že nie sú viazaní príkazmi
voličov, ktorí ich nemôžu kontrolovať, ani ich nemôžu z funkcie odvolať. Pomyselné

(vlastné i reálne) hranice reprezentatívneho mandátu sú dané obsahom sľubu, ktorý
každý poslanec musí zložiť na prvom zasadnutí obecného zastupiteľstva, na ktorom sa
zúčastní. Sľub má, takpovediac, trojrozmernú podobu, poslanec sa ním zaväzuje:
•
•
•
riadne plniť svoje povinnosti,
ochraňovať záujmy obce,
dodržiavať Ústavu SR a iné právne predpisy a tieto pri výkone funkcie poslan-
ca uplatňovať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.
Obsah sľubu má nepochybne svoju právnu či etickú dimenziu, avšak bližší pohľad
na jeho jednotlivé súčasti vyvoláva otázniky, či aspoň pochybnosti. Má poslanec riad-
ne plniť svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona o obecnom zriadení a štatútu
obce, resp. rokovacieho poriadku obecného zastupiteľstva, alebo má zákonodarca na
mysli aj iné povinnosti vyplývajúce poslancovi z iných právnych predpisov (zrejme
áno)? Čo treba považovať za záujmy obce? Určujú ich právne predpisy, orgány samo-
správy obce, alebo väčšina obyvateľov obce? Ak má poslanec obecného zastupiteľstva
dodržiavať ústavu a iné právne predpisy a uplatňovať ich pri výkone svojej funkcie
podľa svojho vedomia a svedomia, musí ich nepochybne poznať a primerane im rozu-
mieť. Na mieste je otázka, či je súčasná slovenská realita taká, že uplatnenie uvedených
troch zložiek sľubu (osobitne poslednej, pretože tá sa dá najreálnejšie verifikovať)
možno od radového poslanca obecného zastupiteľstva vo všetkých obciach a mestách,
alebo aspoň vo väčšine z nich očakávať a vyžadovať. Skúsenosti z reálnej praxe po-
tvrdzujú, že odpoveď na túto otázku treba formulovať veľmi opatrne a diferencovane,
pretože negatív, ktoré prináša, je viac, než povoľuje únosná miera. Vzťah demokracie
a odbornosti v obecnej samospráve, a teda aj v personálnom zložení obecných za-
stupiteľstiev, je jedným z vážnych problémov zastupiteľskej demokracie v miestnych
podmienkach.
Reprezentatívnosť (voľnosť) poslaneckého mandátu do určitej miery relativizuje
ustanovenie obsiahnuté v § 5 ods. 5 zák. č. 349/1990 Zb. o obecnom zriadení v zne-
ní neskorších zmien a doplnkov (ďalej zákon o obecnom zriadení), podľa ktorého je
poslanec povinný na požiadanie informovať voličov o svojej činnosti a činnosti obec-
ného zastupiteľstva. Samotné ustanovenie sa však vyznačuje nemalým stupňom vág-
nosti, čo vyššie spomínanú relatívnosť vlastne vylučuje. Z jeho obsahu nie je jasné,
koľko voličov musí (môže) požiadať poslanca o informáciu (stačí jeden, podľa dikcie
ustanovenia zákona, i nášho názoru nie), akú má mať požiadanie i odpoveď poslanca
(informácia) formu ústnu, či písomnú, v akej lehote je poslanec povinný informá-
ciu poskytnúť, čo ak ju neposkytne vôbec, aká je v tomto prípade sankcia. Na jedno
513

ustanovenie až príliš veľa nejasností a z nich vyplývajúcich pochybností. Je pravdou,
že niektoré nejasnosti by mohol odstrániť štatút obce, prípadne rokovací poriadok
obecného zastupiteľstva. To však nie je riešenie, pretože konkretizácia spomínaného
ustanovenia by mohla byť rôzna od obce k obci, a takýto účel zákonodarca týmto usta-
novením zrejme nechcel dosiahnuť.
514
Nezlučiteľnosť poslaneckého mandátu možno sledovať v dvoch líniách, a to vo vnú-
tornej a vo vonkajšej.Prvá sa viaže k funkciám v rámci samotnej obce. Napr. poslanec
obecného zastupiteľstva nemôže byť starostom obce, či hlavným kontrolórom obce.
Vonkajšia rovina nezlučiteľnosti vychádza z iných právnych predpisov, než zo zákona
o obecnom zriadení a súvisí s výkonom určitých povolaní, ktoré sami osebe vylučujú
možnosť kandidovať na funkciu poslanca obecného zastupiteľstva, napr. príslušník
policajného zboru, sudca, prokurátor a pod.
Zánik mandátu poslanca obecného zastupiteľstva upravuje § 25 ods. 2 zákona
o obecnom zriadení. Zákon upravuje desať možností (spôsobov) zániku mandátu,
z ktorých väčšina má klasický charakter, typický pre ukončenie mandátu poslanca za-
stupiteľského orgánu územnej samosprávy v súčasnom demokratickom štáte. Stano-
visko zaujmeme k jednému z týchto dôvodov, ktorý zaviedla posledná novela zákona
o obecnom zriadení. Je obsiahnutý v § 25 ods. 2 písm. g/ a hovorí o tom, že mandát
poslanca zanikne, ak sa počas jedného roka nezúčastní ani raz na zasadnutiach obec-
ného zastupiteľstva. Nie je dôležité, či sa poslanec nezúčastňoval zasadnutí z dôvodu
nemoci, neprítomnosti, či vlastnej nezodpovednosti. Podstatná a rozhodujúca je len
časová lehota jeden rok, počas ktorej sa ani raz nezúčastnil na zasadnutiach obecného
zastupiteľstva. Zákon zároveň nerozlišuje medzi druhom zasadnutia obecného zastu-
piteľstva, na ktorom sa poslanec nezúčastnil. V tomto zmysle je irelevantné, či išlo
o zasadnutie ustanovujúce, riadne alebo mimoriadne.
Obávame sa, že analyzovaný spôsob zániku poslaneckého mandátu len ťažko zlepší
„dochádzkovú“ disciplínu nezodpovedných poslancov, voči ktorým má hlavne pô-
sobiť. Zákonná jednoročná lehota, ku ktorej sa viaže strata poslaneckého mandátu,
je príliš dlhá. V podstate znamená neúčasť na štyroch riadnych zasadnutiach zastu-
piteľstva. Inak povedané, poslancovi stačí v priebehu roka zúčastniť sa aspoň na jed-
nom zasadnutí obecného zastupiteľstva a následkom možného zániku mandátu touto
formou sa vyhne a vo svojom nezodpovednom prístupe k plneniu jednej zo svojich
základných povinností môže pokračovať.

Funkcia poslanca obecného zastupiteľstva sa zásadne vykonáva bez prerušenia pra-
covného alebo obdobného pomeru. Za jej výkon však môže obec poskytnúť poslan-
covi odmenu. Ide o fakultatívnu formu peňažnej odmeny, ktorá by sa mala viazať na
plnenie zákonných povinností vyplývajúcich poslancovi z § 25 ods. 1, ale rovnako aj
na využívanie jeho oprávnení podľa § 25 ods. 3 zákona o obecnom zriadení. Keďže
o poslaneckých odmenách rozhodujú samotní poslanci obecného zastupiteľstva (sami
o sebe), mala by každá obec mať vypracovaný a schválený určitý „Poriadok odmeňo-
vania volených funkcionárov obecnej samosprávy“, v ktorom by bolo jasne určené,
za akých okolností a v akej výške možno poslancovi obecného zastupiteľstva priznať
odmenu. [2, s. 307]. Táto požiadavka je o to aktuálnejšia, že problematika odmeňova-
nia volených funkcionárov obecnej samosprávy je veľmi citlivo vnímaná verejnosťou,
osobitne obyvateľmi danej obce.
Poslancovi patrí náhrada skutočných výdavkov, ktoré mu v súvislosti s výkonom
funkcie poslanca vznikli, a to podľa osobitných predpisov platných pre zamestnancov
v pracovnom pomere (napr. náhrada preukázaných cestovných výdavkov, výdavkov
na ubytovanie, stravné, či náhrada preukázaných vedľajších výdavkov).
Aj keď zákonodarca zvýrazňuje požiadavku, aby sa funkcia poslanca zásadne vykoná-
vala bez prerušenia pracovného alebo obdobného pomeru, zároveň pripúšťa možnosť,
aby bol poslanec na výkon funkcie dlhodobo plne uvoľnený zo zamestnania. Počas tejto
doby mu patrí namiesto mzdy alebo inej odmeny v zamestnaní primeraný plat od obce.
Takto uvoľnený poslanec však nie je zamestnancom obce. Jeho pracovný vzťah k doteraj-
šiemu zamestnávateľovi zostáva zachovaný za podmienok podľa osobitných prepisov.
Zákon o obecnom zriadení vymedzuje povinnosti a oprávnenia poslancov, avšak
ich realizácia (hlavne pokiaľ ide o oprávnenia) je do značnej miery podmienená oso-
bou poslanca, jeho ľudskými vlastnosťami a odbornými schopnosťami, ale aj ekono-
mickou, sociálnou a kultúrnou úrovňou obce (mesta), kde mandát vykonáva. Skúse-
nosti zároveň potvrdzujú, že je rozdiel medzi vykonávaním poslaneckého mandátu
v mestách a obciach (najmä v obciach malých), a to tak z hľadiska výberu kandidátov
na funkciu poslancov, ako aj ich ochoty, záujmu a schopnosti vykonávať poslanecký
mandát. [3, s. 296-300].
Povinnosti poslancov obecného zastupiteľstva sú presne vymenované (určené)
v § 25 ods. 1 a 6 zákona o obecnom zriadení. O dvoch z nich sme sa už zmienili vyššie.
Na tomto mieste chceme stručne analyzovať zostávajúce povinnosti, a to nielen z hľa-
diska ich legislatívneho vymedzenia, ale aj z pohľadu ich praktickej realizácie.
515

516
Základnou povinnosťou poslanca je zúčastňovať sa na zasadnutiach a práci obec-
ného zastupiteľstva a jeho orgánov, do ktorých bol zvolený (obecná rada, komisie).
Osobitne dôležitá je účasť poslanca na práci obecného zastupiteľstva, cez činnosť a pô-
sobnosť ktorého sa realizuje rozhodujúcou mierou samostatná pôsobnosť obce, jej
samospráva (viď § 4 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 4 cit. zák.). Keďže je obecné zastupi-
teľstvo kolektívny samosprávny orgán, úroveň jeho rokovaní a následná kvalita reali-
zácie zverenej pôsobnosti závisí hlavne od dvoch faktorov. Prvým je kvalitná príprava
zasadnutí, na ktorej má rozhodujúci podiel starosta a obecná rada ako iniciatívny,
výkonný a kontrolný orgán obecného zastupiteľstva (v obciach, v ktorých nie je zria-
dená obecná rada, kvalitatívnu úroveň zasadnutí zabezpečuje hlavne starosta). Dru-
hým faktorom, determinujúcim kvalitu zasadnutí obecného zastupiteľstva, sú samotní
poslanci. Títo by mali prísť na zasadnutie pripravení, primerane zorientovaní v prob-
lematike, ktorá má byť predmetom rokovania, schopní vecne diskutovať a formulo-
vať konkrétne návrhy. Prax ukazuje v obidvoch naznačených predpokladoch väčšie či
menšie rezervy.
Podiel zodpovednej prípravy starostov na rokovaní obecných zastupiteľstiev sa za
posledné roky nepochybne zvýšil. Napriek tomu sa občas možno stretnúť s prípadmi,
keď sa vecná argumentácia pri presadzovaní predkladaných zámerov na zasadnutiach
zastupiteľstva nahrádza politickými kortešačkami, praktikami lobizmu, či miestnymi
intrigami rôzneho charakteru.
Prax často prináša aj situácie nepripravenej účasti poslancov na zasadnutiach obec-
ného zastupiteľstva. V lepšom prípade sa ich aktivita (ak tento výraz v naznačenom
kontexte vôbec možno použiť) obmedzí na fyzickú prítomnosť. Za týchto okolností
zasadnutia obecného zastupiteľstva neplnia svoj účel. Stávajú sa zdĺhavými, dominujú
na nich široké a nič neriešiace diskusie a neraz i vzájomné invektívy poslancov – čle-
nov alebo sympatizantov rôznych politických strán. Posledne spomínaný fenomén je
častý hlavne vtedy, ak starosta a väčšina poslancov obecného zastupiteľstva „nenosia
ten istý politický dres“. Neobvyklou nie je ani situácia, keď skupina dvoch - troch, či
štyroch poslancov ovláda ostatných členov zastupiteľstva a viac či menej určuje obsa-
hový i formálny (hlasovanie) priebeh rokovania. Pôsobenie takejto skupiny môže byť
pozitívne, ak jej členovia majú dobrú odbornú i vecnú orientáciu v prerokovávanej
problematike, a túto využívajú v záujme obce a jej obyvateľov, ale i negatívne, ak taká-
to premisa neplatí, či spomínaná skupina poslancov „vedie súboj“ so starostom obce
sledujúc vlastné ciele a záujmy.

V zmysle zákona o obecnom zriadení (§ 25 ods. 1, písm. d) je poslanec povinný ob-
hajovať záujmy obce a jej obyvateľov. Toto deklaratórne a na prvý pohľad jednoznačné
ustanovenie má zložitú a z hľadiska svojho naplňovania niekedy aj kontroverznú po-
vahu. Zákon o obecnom zriadení, ani iný právny predpis, nevymedzuje obsah pojmu
„záujem obce“. Naviac záujem obce a záujem jej obyvateľov, t. j. množiny ľudí pozo-
stávajúcich z konkrétnych obyvateľov obce a ich individuálnych záujmov, to nemusí
byť, a ani nie je vždy to isté. Máme za to že, zákonodarca používajúc termín „záujem
obyvateľov obce“ nemal na mysli súhrn individuálnych záujmov jednotlivých oby-
vateľov, ale záujem „väčšiny obyvateľov obce“. Z toto vyplýva, že záujmy obce možno
vnímať ako záujmy väčšiny jej obyvateľov a naopak, hoci ani táto úvaha nemôže mať
absolútnu podobu. Pritom poslanec obecného zastupiteľstva môže obhajovať hlavne
tie záujmy obce a (väčšiny) jej obyvateľov, ktoré sa obsahovo viažu na ustanovenie
zákona o obecnom zriadení.
V naznačenom zmysle formálno-právnym základom záujmov obce a jej obyvateľov
sú najmä ustanovenia § 4 ods. 1 a 3, ako aj § 11 ods. 4 zákona o obecnom zriadení.
Prvé sa týka samosprávy obce, druhé vyhradenej pôsobnosti obecného zastupiteľstva.
Poslanec pri obhajovaní záujmov obce a jej obyvateľov musí prednostne vychádzať
z obsahu uvedených ustanovení, ale zároveň musí mať na mysli obsah všetkých usta-
novení zákona o obecnom zriadení, ktoré vymedzujú jeho právne postavenie, osobit-
ne okruh jeho povinností a oprávnení.
Toto je však formálna stránka analyzovanej poslaneckej povinnosti. Väčším prob-
lémom z hľadiska realizácie je jej obsahové naplnenie (materiálna stránka). Kľúčová
pre určenie jej podstaty je osoba poslanca, presne povedané povaha reprezentatív-
neho mandátu, na základe ktorého svoju funkciu vykonáva. Z podstaty tohto man-
dátu vyplýva, ako to vo svojej slávnej predvolebnej reči vyjadril E. Burke v Bristole
v roku 1774, že poslanec má svojím rozumom slúžiť voličom, nie je povinný robiť
to, čo jeho voliči požadujú, ale to, čo on sám pre nich považuje za najlepšie. [4, s.
20]. Inak povedané, poslanec, obyvateľ obce sám musí vedieť ako reprezentant ve-
rejnej moci v obci, čo je záujmom väčšiny jej obyvateľov, a tým aj obce ako celku.
Nepochybne sú na to potrebné jeho odborné schopnosti (či aspoň primeraná zna-
losť miestnych podmienok a schopnosť ich riešiť) a ľudské predpoklady, t. j. čestnosť
a zodpovednosť. [5, s. 58].
Ak obecné zastupiteľstvo nemá celkom jasno v tom, či jeho konanie vyjadruje zá-
ujmy väčšiny obyvateľov obce, má možnosť využiť inštitút miestneho referenda, prí-
padne, hlavne v malých obciach, verejné zhromaždenie obyvateľov obce. Každopádne
517

analyzovaná povinnosť poslancov obecného zastupiteľstva má svoje racionálne jadro
a svoju formálno-právne i materiálnoprávne opodstatnenie.
518
Komplex poslaneckých povinností obsiahnutých v zákone o obecnom zriadení do-
pĺňa povinnosť poslanca dodržiavať štatút obce, rokovací poriadok obecného zastupi-
teľstva a zásady odmeňovania poslancov. Ide o povinnosť elementárneho charakteru,
ktorá by mala byť vecou profesionálnej cti a intelektuálnej „výbavy“ každého poslanca
obecného zastupiteľstva. V širšom meradle by mal poslanec ovládať aj všetky všeobecne
záväzné nariadenia obce a uznesenia obecného zastupiteľstva, ktoré vymedzujú chod
obce, jej orgánov a organizácií zriadených obcou, resp. ktoré sú záväzné pre obyvateľov
obce. Znalosť aj týchto predpisov a aktov uľahčuje totiž poslancovi jeho činnosť, osobit-
ne využívanie jeho oprávnení. V praxi sa však, žiaľ, až príliš často stretávame so situácia-
mi, ktoré signalizujú nezáujem či nevedomosť poslancov vo vzťahu k tejto povinnosti.
Východiskovým oprávnením poslanca je predkladať obecnému zastupiteľstvu
a iným orgánom obce návrhy. Vzhľadom na to, že zákon nevymedzuje obsah týchto
návrhov, ani ich formu a miesto uplatňovania, možno predmetné ustanovenie vykla-
dať extenzívne v prospech poslanca. Návrhy by sa mali týkať v širšom poňatí samo-
správy obce, a tým zároveň pôsobnosti obecného zastupiteľstva, či pôsobnosti iného
orgánu obce, vo vzťahu ku ktorému smerujú (zákon však nevylučuje ani podanie iných
návrhov). Poslanec ich môže uplatniť ústne i písomne, pričom by tak mal urobiť buď
na zasadnutí daného orgánu, alebo ich tlmočiť (adresovať) starostovi obce, ktorý vedie
zasadnutia zastupiteľstva i obecnej rady, prípadne predsedovi príslušnej komisie.
Keďže obecné zastupiteľstvo má právomoc prijímať normatívne akty, všeobecne zá-
väzné nariadenia obce, dalo by sa predpokladať, že poslanci budú analyzované opráv-
nenie využívať aj na podávanie návrhov všeobecne záväzných nariadení a zároveň
budú aktívnymi účastníkmi normotvorného procesu v obci. Skúsenosti z každoden-
nej praxe však potvrdzujú, že to nie je tak. Nariadenia obce sú spravidla pripravované
na úrovni obecných úradov, poslanci sa na ich príprave podieľajú iba výnimočne, a ak
áno, tak skôr čiastkovými pripomienkami formálneho než obsahového charakteru,
a to spravidla až v procese prerokovania a schvaľovania nariadení obce na zasadnu-
tiach obecného zastupiteľstva.
Ďalšie oprávnenie poslanca má charakter prostriedku kontroly vo vzťahu k sta-
rostovi obce a členom obecnej rady. Poslanci ich môžu interpelovať vo veciach
týkajúcich sa výkonu ich práce. Obsah tohto oprávnenia je formulovaný kon-
krétnejšie, ako to bolo pri predchádzajúcom oprávnení, avšak aj v tomto prípa-

de chýba forma interpelácie a miesto jej realizovania. Ak budeme interpeláciu
vnímať v jej tradičnom ústavnoprávnom poňatí [6, s. 317], t. j. ako kvalifikova-
nú otázku, potom by ju mali poslanci uplatňovať písomnou formou vo vzťahu
ku kontrolovanému subjektu a jeho odpoveď by mala byť predmetom diskusie na za-
sadnutí obecného zastupiteľstva. Ťažko je však predpokladať, že by zákonodarca ob-
sah skúmaného oprávnenia chápal v takto koncipovanej podobe už s prihliadnutím
na adresátov, ktorí ho majú využívať.
Preto aj v tomto prípade možno pri výklade daného ustanovenia pripustiť rozšírenú
verziu jeho obsahu v tom zmysle, že poslanci môžu toto oprávnenie realizovať ústne
alebo písomne, a takú formu môže mať aj odpoveď starostu alebo člena obecnej rady.
Škoda, že zákon nezakotvuje povinnosť interpelovaného subjektu na interpeláciu od-
povedať, ani nerieši časovú lehotu, v rámci ktorej má poslanec odpoveď dostať. V pra-
xi sa potom stáva, že poslanec odpoveď na svoju interpeláciu nedostane a celá vec
upadne do zabudnutia, čím predmetné oprávnenie poslanca stráca reálny význam.
Skupinu tzv. vnútorných oprávnení poslanca dopĺňa jeho právo požadovať vysvet-
lenie od riaditeľov právnických osôb založených alebo zriadených obcou (rozpočtové
a príspevkové organizácie, spoločnosti s ručením obmedzeným, akciové spoločnosti
a pod., pričom zákon má na mysli ich vedúcich, štatutárnych zástupcov, bez ohľadu
na pomenovanie ich funkcie) vo veciach týkajúcich sa ich činnosti. Zákon neuvádza,
že musí ísť o činnosť týchto právnických osôb prepojenú s obcou (hoci sa takéto jej
vnímanie dá predpokladať), z čoho vyplýva, že poslanec môže požadovať vysvetlenie
v akejkoľvek oblasti ich činnosti. Požiadanie a vysvetlenie môže byť ústne alebo pí-
somné (v praxi zrejme skôr ústne). Situáciu, keď riaditeľ právnickej osoby odmietne
vysvetlenie poskytnúť zákonodarca nerieši, rovnako ako lehotu v akej má byť vysvet-
lenie podané. Je to na škodu veci, pretože prax prináša dosť prípadov, kedy sa oslovení
riaditelia (vedúci) poskytnutiu vysvetlenia jednoducho vyhýbajú.
Do pomyselnej skupiny vonkajších oprávnení poslancov obecného zastupiteľstva
možno zaradiť ich právo požadovať informácie a vysvetlenia od fyzických a práv-
nických osôb vykonávajúcich v obci podnikateľskú činnosť vo veciach týkajúcich
sa dôsledkov ich podnikania v obci. Toto ustanovenie si vyžaduje okrem právnej aj
gramatickú (etymologickú) analýzu, ktorá sa vzťahuje k pojmom „informácia“ a „vy-
svetlenie“. Informácia je všeobecná a má skôr konštatačný charakter, vysvetlenie je
konkrétnejšie (akási podrobná informácia), zahŕňajúce aj odpoveď na možné sporné
či nejasné otázky v snahe predísť nedorozumeniam. Nazdávame sa však, že v praxi
bežne dochádza k obsahovej zámene spomínaných pojmov, resp. ich rôznej interpre-
519

tácii, čo však zrejme nemá praktický dosah na využívanie daného oprávnenia poslan-
cami.
520
Forma požiadania o informáciu a vysvetlenie môže byť, podľa situácie, ústna či
písomná, rovnako ako aj odpoveď na ňu. Časovú lehotu ani v tomto prípade zákon ne-
rieši, čím obsah a význam predmetného ustanovenia značne relativizuje. Podstatným
však pri využívaní tohto oprávnenia je, že jeho obsah a realizácia sa viaže na iné usta-
novenia zákona o obecnom zriadení (napr. § 4 ods. 3 písm. d, g, j), ale aj na niektoré
iné právne predpisy (napr. živnostenský zákon, zákon o priestupkoch a pod.). Je len
prirodzené, že ak chce poslanec toto oprávnenie reálne využívať, predpokladá sa, že
spomínané (ale aj iné súvisiace) právne predpisy a ich ustanovenia musí poznať a pri-
merane sa v nich orientovať.
Podľa § 25 ods. 3 písm. d), sú poslanci obecného zastupiteľstva oprávnení požado-
vať vysvetlenia od štátnych orgánov vo veciach potrebných pre riadny výkon posla-
neckej funkcie. Ide o významné oprávnenie smerom navonok obce, ktorého realizácia
by si zaslúžila konkrétnejšiu právnu úpravu. Keďže neexistuje, potom výklad tohto
ustanovenia je, podľa nášho názoru, potrebné prispôsobiť jeho významu.
Predovšetkým poslanci môžu žiadať informáciu od všetkých štátnych orgánov moci
zákonodarnej, výkonnej a súdnej, ako aj od štátnych orgánov sui generis, akými sú
prokuratúra, verejný ochranca práv či Najvyšší kontrolný úrad SR. Prirodzene, musí
isť o informáciu potrebnú pre riadny výkon ich poslaneckej funkcie, t. j. o informáciu
v užšom zmysle súvisiacu s obhajovaním záujmov obce a jej obyvateľov, v širšom slova
zmysle o informáciu potrebnú pre riadne plnenie povinností a využívanie oprávne-
ní obsiahnutých v zákone o obecnom zriadení. Z povahy veci zároveň vyplýva (hoci
to zákon výslovne neuvádza), že poslanec by mal žiadať informáciu písomne a svoju
žiadosť náležite vecne i argumentačne zdôvodniť. Písomná by mala byť aj odpoveď
príslušného štátneho orgánu.
Analýza právneho postavenia poslancov, ktorú sme sa snažili (hoci stručne) podať
ukazuje na jej hlavný nedostatok, t. j. na prílišnú rámcovosť a všeobecnosť. [7, s. 118-
119]. Zákonodarca akoby zabudol, že jedným z dôležitých legislatívnych pravidiel je
rešpektovanie adresátov (ich odborných a vzdelanostných kvalít), ktorým je právna
úprava určená. Aj v tomto prípade sa potvrdzuje známy fakt, že legislatívna úprava
niektorých inštitútov demokracie je precíznejšie spracovaná na úrovni ústrednej, než
miestnej (viď inštitút celoštátneho a miestneho referenda, navrhovanie a registrácia
kandidátov vo voľbách, inštitút volebnej sťažnosti a iné) nerešpektujúc fakt, že ľud-

ský a odborný prvok na spomínaných úrovniach je nepochybne kvalitnejší na úrovni
ústrednej.
Právna úprava postavenia poslancov obecného zastupiteľstva, osobitne ich povin-
ností a oprávnení, musí byť legislatívne oveľa podrobnejšia, pojmovo a vecne jedno-
značnejšia, neumožňujúca široký a hlavne rôznorodý výklad z hľadiska jej realizácie.
Túto úlohu nemôžu plniť štatúty obcí, ani rokovacie poriadky obecných zastupiteľ-
stiev, a ak áno, len v hraniciach presne určených zákonom.
Prirodzene, ani najdokonalejšia právna úprava nepredstavuje všeliek. Vytvára
síce požadovaný precízne určený právny rámec, avšak nemôže sama osebe nahradiť
osobnosť poslanca. Práve tá predstavuje nami avizovanú, druhú rovinu zdokonalenia
poslaneckej činnosti na úrovni obecných zastupiteľstiev. V tejto súvislosti vystupuje
známy trojuholník, a to vedieť, chcieť a môcť ako nezastupiteľný prvok v osobe každé-
ho poslanca obecného zastupiteľstva. Dosiahnuť ho predpokladá venovať maximálnu
pozornosť výberu kandidátov na funkcie poslancov obecných zastupiteľstiev, a to tak
z hľadiska ich ľudských a morálnych vlastností, ako aj odborných predpokladov pod-
ložených ochotou využiť ich v prospech potrieb a záujmov obcí a ich obyvateľov.
Literatúra
[1] FILIP, J.: Ústavní právo 1. Základní pojmy a instituty. Brno: MU, 1999.
[2] SOTOLÁŘ, J.: Zákon o obecnom zriadení (komentár). Košice: Sotac, s.r.o., 2003.
[3] PALÚŠ, I.: Poslanci obecných zastupiteľstiev a obecná samospráva. In: Teória
a prax verejnej správy. Košice: FVS UPJŠ , 2001.
[4] FILIP, J.: Ústavní právo. II. díl. Brno: MU, 1994.
[5] PALÚŠ, I.: Štátoveda. Košice: FVS UPJŠ, 2009.
[6] PALÚŠ, I., SOMOROVÁ, Ľ.: Štátne právo Slovenskej republiky. Košice: FVS
UPJŠ, 2008.
[7] PALÚŠ, I. a kol.: Samospráva obce (vybrané problémy). Košice: FVS UPJŠ, 2009.
Kontakt
prof. JUDr. Igor Palúš, CSc.
dekan
Fakulta verejnej správy
UPJŠ v Košiciach
Popradská 66
041 32 Košice
E-mail: igor.palus@upjs.sk
521

522
Hodnotenie kvalifikačnej štruktúry vybraných pracovníkov
obecných úradov (prípadová štúdia)
Abstrakt
Ing. Viera Papcunová, PhD. – Ing. Ivana Gecíková, PhD.
Z dlhodobého hľadiska jedným z dôležitých faktorov zvyšovania konkurencie-
schopnosti každej organizácie sú ľudské zdroje, ktoré okrem iného môžu predstavo-
vať aj určitú konkurenčnú výhodu. V prípade, že zamestnávateľ dokáže vytvoriť pre
svojich zamestnancov podmienky pre ich kariérny rast, preukazuje svoju schopnosť
sformovať ľudské zdroje a využívať ich takým spôsobom, aby zabezpečili plnenie sta-
novených cieľov organizácie.
Cieľom príspevku je hodnotenie kvalifikačnej štruktúry pracovníkov vybraných
obecných úradov, ktorí majú vo svojej pracovnej náplni zahrnutú správu obecného
majetku. Príspevok hodnotí nielen kvalifikačné predpoklady týchto zamestnancov
pre výkon svojej funkcie, ale aj podporu zo strany zamestnávateľa vytvárať podmienky
pre ďalšie vzdelávanie týchto zamestnancov.
Kľúčové slová: kvalifikačná štruktúra, obecný úrad, obecný majetok
Evaluation of qualification structure of chosen employees
of municipality offices (case study)
Abstract
One of important factors of increases in competitive for all organizations are personal
power. If employer to create a good conditions for employee’s carrier, they demonstrate
their ability using the personal power so that all employees to be able provide for all
competencies.
The aim of paper is evaluation of qualification structure of chosen employees of mu-
nicipality offices. These employees provide for competencies related with municipality
property.
Keywords: qualification structure, municipality office, municipality property

Úvod
Filozofia riadenia ľudských zdrojov v SR prešla podľa E. Balážovej a V. Papcunovej
v poslednom období tromi etapami [1]:
•
•
•
byrokratický (resp. byrokraticko – politický) prístup v 70. a 80. rokoch minu-
lého storočia bol postavený na systémovej kontrole zo strany politických a ad-
ministratívnych inštitúcií, so zdôraznením politickej zložky „kvalifikácie“,
operatívny prístup na začiatku 90. rokov bol vedený snahou odstrániť z ria-
denia všetko politické, čo však niekedy znamenalo odstránenie viacerých
nástrojov personálneho riadenia, ako je hodnotenie, vzdelávanie, plánovanie
a riadenie kariéry,
strategický prístup od druhej polovice 90. rokov sa už vyznačuje systematic-
kým hodnotením, plánmi vzdelávania, vrátane riadenie kariéry a tzv. progra-
mami osobného rozvoja.
Ak hovoríme o ľudských zdrojoch v organizácii, rozumieme nimi celý ľudský po-
tenciál. [3]. Podľa kolektívu autorov uvedeného v publikácii [3] ľudský potenciál nie
je tvorený len počtom a štruktúrou zamestnancov, ale tvoria ho aj aspekty, ako sú
vzdelanosť a kultúra, medziľudské vzťahy, schopnosť spolupráce, vnímanie sociálnych
a ekologických faktorov prostredia a pod., pričom cieľavedomé vytváranie a využí-
vanie ľudského potenciálu je predpokladom budovania a rozvíjania silných stránok
a konkurenčných výhod organizácie. Uvedený kolektív autorov tvrdí, že to všetko je
reálne len na základe systémového koncipovaného personálneho manažmentu, ktorý
orientuje zamestnancov tak, aby sa dosiahli základné strategické zámery a ciele orga-
nizácie.
Personálnu funkciu orgánu verejnej správy definuje F. Kosorín ako vytváranie pra-
covných a vedúcich pozícií v organizačnej štruktúre verejnej správy a zabezpečovanie
týchto pozícií vhodnými ľuďmi. [4]. Podľa autora táto funkcia je realizovaná pomo-
cou identifikácie špeciálnych požiadaviek na odborných pracovníkov, inventarizáciou
disponibilných ľudí, prijímaním, výberom, umiestňovaním, hodnotením, zvyšova-
ním kvalifikácie a ďalšou starostlivosťou o odborný a personálny rast pri rešpektovaní
potrieb rôznej kvality pracovníkov správy. Obsah personálnej funkcie verejnej správy
podľa neho treba orientovať hlavne na tých pracovníkov, ktorí sú zdrojom a subjek-
tom výkonu tejto správy. Personálna funkcia sa potom podľa F. Kosorína stáva pred-
metom starostlivosti, ktorú označujeme ako personalistika verejnej správy. Niekedy sa
523

jej prisudzuje i pojem personálna politika, čím je chápaná personalistika širšie, najmä
o vplyvy pri ustanovovaní osôb do vedúcich funkcií v orgánoch verejnej správy.
524
Materiál a metódy
Cieľom príspevku je hodnotenie kvalifikačnej štruktúry pracovníkov vybraných
obecných úradov, ktorí majú vo svojej pracovnej náplni zahrnutú správu obecného
majetku. Príspevok hodnotí nielen kvalifikačné predpoklady týchto zamestnancov
pre výkon svojej funkcie, ale aj podporu zo strany zamestnávateľa vytvárať podmienky
pre ďalšie vzdelávanie týchto zamestnancov.
Pre hodnotenie sme si vybrali obce okresu Piešťany v celkom počte 21, čo predsta-
vuje 84 % z celkového počtu obcí okresu.
Obce sme rozdelili na základe typológie vidieckych sídel podľa M. Fázikovej, B.
Stehlíkovej a P. Lacinu, ktorí rozdeľujú sídla podľa počtu obyvateľov na 3 veľkostné
skupiny [2]:
malé obce: do 500 obyvateľov
stredné obce: od 500 - do 1 999 obyvateľov
veľké obce: nad 2 000 obyvateľov.
Informácie sme získali formou dotazníkového prieskumu priamo na obecných
úradoch medzi pracovníkmi, ktorí majú vo svojej náplni práce aj agendu týkajúcu sa
obecného majetku. Prieskum sa uskutočnil v roku 2009.
Výsledky
Malé obce
Z celkového počtu 5 malých obcí sme získali informácie od 4 obcí, čo predsta-
vuje 80 %-ný podiel. Veková štruktúra zamestnancov obecných úradov, ktorí majú
na starosti agendu obecného majetku sa pohybovala v rozpätí 25 až 51 a viac rokov.
Najväčšiu skupinu zamestnancov tvorili zamestnanci vo veku 25 - 35 rokov (50 %)
a zvyšných 50 % zamestnanci vo veku 45 - 50, resp. 51 a viac rokov. Pokiaľ ide o dĺžku
pracovného pomeru, v troch obciach zo štyroch respondovaných pracujú pracovníč-
ky na obecnom úrade 2 roky, iba v jednej obci pracuje pracovníčka 8 rokov.
Pri zisťovaní pohlavnej štruktúry sme zistili, že obecné úrady na tejto pozícii za-
mestnávajú vo všetkých obciach ženy.

Veková kategória pracovníkov obecných úradov v malých obciach
Zdroj: Dotazníkový prieskum, vlastné spracovanie.
Obrázok 1
Keď sme zisťovali typ ukončenej strednej školy predpokladali sme, že väčšina bude
mať ukončené vzdelanie s ekonomickým zameraním. Z výsledkov dotazníkového
prieskumu však vyplynulo, že iba polovica zamestnankýň má ukončenú obchodnú,
resp. strednú ekonomickú školu. Ani jedna z nich nemá ukončené vysokoškolské
vzdelanie.
Typ ukončenej strednej školy
Zdroj: Dotazníkový prieskum, vlastné spracovanie.
Obrázok 2
Už na základe predchádzajúcich výskumov ako aj vlastných skúsenosti sme pred-
pokladali, že pracovníčky okrem agendy týkajúcej sa majetku sú zodpovedné aj za
525

ďalšie činnosti obecného úradu, čo nám nakoniec potvrdili aj výsledky dotazníkového
prieskumu, z ktorého vyplynulo, že až 75% pracovníčok má kumulovanú funkciu,
čo v praxi znamená, že agenda, ako aj administrácia súvisiaca s majetkom obce je
súčasťou ekonomického oddelenia, ktoré má kompetencie aj pre ďalšie ekonomické
činnosti (napr. výber daní a poplatkov, mzdy, pokladňa, personálne otázky, atď.), resp.
našli sme aj obce, v ktorých túto funkciu vykonáva sám starosta.
526
Pracovná pozícia pracovníkov
Zdroj: Dotazníkový prieskum, vlastné spracovanie.
Obrázok 3
Pri hodnotení kvalifikačnej štruktúry sme sa zamerali aj na skutočnosť, či pracov-
níčky mali pred nástupom nejaké pracovné skúsenosti, alebo nastúpili na úrad ako
absolventi. Táto otázka úzko súvisela aj s následnou otázkou, a to aké a koľkokrát za
rok navštevujú pracovníčky školenia, resp. kurzy. Dá sa totiž predpokladať, že pracov-
níčky, ktoré nastúpili ako absolventky a ešte k tomu nemali ani ekonomické vzdelanie,
boli nútené si vzdelanie dopĺňať aj takýmto spôsobom.
Z prieskumu vyplynulo, že až 75 % pracovníčok prichádzalo na úrad s predchá-
dzajúcimi pracovnými skúsenosťami. Nie je však možné jednoznačne tvrdiť, že absol-
ventky museli absolvovať viac školení ako pracovníčky, ktoré prišli na úrad z predchá-
dzajúcich zamestnaní, keďže táto otázka nebola súčasťou dotazníkového prieskumu.

Nástup do funkcie
Zdroj: Dotazníkový prieskum, vlastné spracovanie.
Obrázok 4
Od pracovníčok sme zistili, že počas roka sa zúčastňujú rôznych školení a vzdelá-
vacích kurzov, ktoré priamo súvisia s vykonávaním ich funkcie. Najčastejšie ide o ško-
lenia v oblasti legislatívy, resp. mzdovej a účtovnej agendy, keďže okrem majetku majú
vo svojej náplni aj ďalšie ekonomické činnosti týkajúce sa zabezpečovania bežného
chodu obce.
Stredné obce
Z celkového počtu 16 obcí sa do dotazníkového prieskumu zapojilo 14 obcí, čo
predstavuje viac ako 87,5 % z celkového počtu.
V porovnaní s malými obcami bola veková štruktúra pracovníkov, ktorí majú vo
svojej náplni aj obecný majetok, oveľa širšia. Polovica zamestnancov bola vo veku 36 -
45 rokov a druhou najsilnejšou skupinou boli zamestnanci vo veku od 45 – 50 rokov.
Dĺžka pracovného pomeru sa pohybovala v rozmedzí od 3 až po 21 rokov.
Obdobne tak v malých obciach ako aj v stredných obciach boli všetci respondovaní
zamestnanci ženy.
527

528
Veková kategória zamestnancov
Zdroj: Dotazníkový prieskum, vlastné spracovanie.
Obrázok 5
Napriek tomu, že v stredných obciach je už vyššia špecifikácia činnosti na obec-
ných úradoch, čo znamená, že v porovnaní s malými obcami nezabezpečuje jeden
pracovník viac rozličných činností, ale má možnosť sa orientovať iba na jednu ob-
lasť, je úroveň vzdelania zamestnancov, ktorí pracujú s obecným majetkom vyššia ako
v malých obciach. Z obrázku 6 vyplýva, že okrem stredoškolského vzdelania (72 %
zamestnancov) má až 21 % vysokoškolské vzdelanie.
Vzdelanostná štruktúra zamestnancov
Zdroj: Dotazníkový prieskum, vlastné spracovanie.
Obrázok 6
Aj pri hodnotení typu strednej školy sme dospeli k obdobným výsledkom ako v ma-
lých obciach, kde viac ako 79 % zamestnancov má strednú školu ekonomickú, resp.
obchodnú. Pri skúmaní zamerania vysokej školy sme zistili, že väčšina pracovníkov
má ukončené vysokoškolské vzdelanie so zameraním na ekonomiku, resp. na oblasť
verejnej správy.

Zameranie ukončenej školy
Zdroj: Dotazníkový prieskum, vlastné spracovanie.
Obrázok 7
Napriek tomu, že stredné obce patria počtom obyvateľom do kategórie od 499 oby-
vateľov do 2 499 obyvateľov, našli sme aj v tejto veľkostnej kategórii zamestnancov,
ktorí vykonávajú zároveň aj funkciu starostu, resp. majú kumulovanú funkciu. Je to
však výrazná zmena v porovnaní s malými obcami, v ktorých až 65 % pracovníkov,
ktorí majú na starosti obecný majetok, pracujú iba na jednom úseku, a to na ekono-
mickom, resp. na úseku účtovníctva.
Pracovná pozícia pracovníkov
Zdroj: Dotazníkový prieskum, vlastné spracovanie.
Obrázok 8
Obdobne aj v stredných obciach sa zúčastňujú pracovníci predovšetkým na škole-
niach zameraných na zmeny v legislatíve, prípadne v mzdovej a personálnej oblasti.
Zúčastňujú sa ich v priemere dvanásťkrát do roka. Školenia pre týchto zamestnancov
zabezpečujú regionálne vzdelávacie centrá.
529

530
Veľké obce
Z celkového počtu veľkých obcí, ktoré sú v okrese Piešťany, sa nám podarilo získať
údaje z 3 obcí, čo predstavuje 75% z celkového počtu. Najpočetnejšiu skupinu za-
mestnancov, ktorí spravujú agendu týkajúcu sa majetku, tvorili zamestnanci vo veku
od 35 – 45 rokov a následne to boli skupiny 45 - 50 ročných, resp. 50 a viacročných.
Priemerná doba zamestnania na obecnom úrade predstavovala od 5 do 22 rokov.
Veková štruktúra zamestnancov
Zdroj: Dotazníkový prieskum, vlastné spracovanie.
Obrázok 9
V tejto veľkostnej kategórií obce má najvyšší počet zamestnancov ukončené
vysokoškolské vzdelanie v porovnaní s malými, resp. strednými obcami. Táto
skutočnosť môže súvisieť aj s tým, že vo veľkých obciach sú hodnota, a predovšetkým
objem majetku, ktorými disponujú obce, niekoľkonásobne vyššie ako v malých,
resp. v stredných obciach, s čím súvisí aj väčší rozsah kompetencií zodpovedných
pracovníkov.

Vzdelanostná štruktúra zamestnancov
Zdroj: Dotazníkový prieskum, vlastné spracovanie.
Obrázok 10
Zamestnanci so stredoškolským vzdelaním mali ukončené obchodné akadémie
alebo gymnáziá, vysokoškolské vzdelanie mali pracovníci ukončené v oblasti ekono-
miky.
Pri skúmaní pracovného zaradenia všetci zamestnanci, ktorí majú na starosti ma-
jetok, pracujú na ekonomickom úseku. Z uvedeného vyplýva, že na obecných úradoch
vo veľkých obciach tvorí organizačnú štruktúru viacero úsekov, resp. oddelení, ktoré
sú úzko špecializované na zabezpečovanie jednotlivých úloh súvisiacich s bežnou pre-
vádzkou obce.
Typ ukončenej strednej školy
Zdroj: Dotazníkový prieskum, vlastné spracovanie.
Obrázok 11
531

532
Školenia sú obdobné tak v malých, ako aj v stredných obciach. Týkajú sa rovnakej
problematiky. Ich frekvencia je v priemere 15 – 24 krát do roka a zabezpečujú ich re-
gionálne vzdelávacie centrá.
Záver
O štruktúre obecných úradov, ako aj o počte zamestnancov a kompetenciách jed-
notlivých oddelení, či úsekov rozhoduje obecné zastupiteľstvo. Preto aj rozhodovanie
o tom, ktoré oddelenie alebo referát obecného úradu bude mať v kompetencii admi-
nistratívu viažucu sa k spravovaniu majetku obce, je vecou rozhodnutia obecného
zastupiteľstva.
Z analýzy kvalifikačnej štruktúry sme dospeli k nasledujúcim záverom:
•
•
•
malé obce spravidla nemajú vytvorené samostatné oddelenie alebo referát,
ktorý sa zaoberá majetkom obce, a to ani v kombinácii s inou kompetenciou.
Agenda ako aj administrácia súvisiaca s majetkom obce je súčasťou ekono-
mického oddelenia, ktoré má kompetencie aj pre ďalšie ekonomické činnosti
(výber daní a poplatkov, mzdy, pokladňa, personálne otázky, atď.). Túto čin-
nosť vykonáva najčastejšie jedna pracovníčka, resp. sám starosta obce;
vo väčšine stredných obcí agenda súvisiaca s majetkom spadá pod ekonomic-
ký úsek, kde však patria aj iné činnosti (ako napr. mzdy, personalistika, správa
daní a poplatkov a pod.);
veľké obce už majú vo svojej organizačnej štruktúre samostatné oddelenia,
ktoré sa zaoberajú obecným majetkom.
Pri analýze vzdelanostnej štruktúry sme zistili, že vo všetkých troch veľkostných
kategóriách obcí prevládalo stredoškolské zameranie pracovníkov väčšinou ekono-
mického zamerania. Najviac vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov zaoberajúcich sa
problematikou obecného majetku bolo vo veľkých obciach.
Pri kvalifikácii ako takej možno z personálneho hľadiska mať na zreteli i jej neustá-
le zvyšovanie. I keď nepôjde o dosiahnutie napr. vysokoškolského vzdelania, keď na
výkon práce postačuje stredoškolské vzdelanie s maturitou, zvyšovanie kvalifikácie
absolvovaním rôznych školení, kurzov organizovaných akreditovanými vzdelávacími
centrami, môže v budúcnosti prispieť k efektívnejšiemu využívaniu obecného majet-
ku tak, aby to obec pocítila vo svojom rozpočte cez zvyšujúce sa príjmy z využívania
majetku.

V neposlednom rade je vzdelávanie v samospráve podmienené aj finančnými
prostriedkami, ktoré obce vydávajú na túto činnosť. V súčasnom období, kedy obce
trpia „podvýživou“ z výpadku z podielovej dane zo štátu, je práve vzdelávanie odsú-
vané na poslednú koľaj.
Literatúra
[1] BALÁŽOVÁ, E., PAPCUNOVÁ, V.: Manažment samospráv 1. vyd. Žilina: Mu-
nicipalia, 2008. 134 s. ISBN 978-80-552-0045-3.
[2] FÁZIKOVÁ, M., STEHLÍKOVÁ, B., LACINA, P.: Základná typológia vidiec-
kych obcí v SR z hľadiska demografického vývoja. In: Zemědělská ekonomika, č.
45, 1999. s. 85 - 90. ISSN 0139-570-X.
[3] KACHAŇÁKOVÁ, A., NACHTMANNOVÁ, O., JONIAKOVÁ, Z.: 1. vyd. Bra-
tislava: Merkury, spol. s r. o. 2008. s. 235. ISBN 978-80-8078-192-7.
[4] KOSORÍN, F.: Teória a prax verejnej správy. Bratislava: Vydavateľstvo EKONÓM,
Kontakt
1999. ISBN 80-225-1114-5.
Ing. Viera Papcunová, PhD.
Katedra verejnej správy
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Železničná 14
821 07 Bratislava
E-mail: viera.papcunova@vsemvs.sk
Ing. Ivana Gecíková, PhD.
Katedra verejnej správy
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Železničná 14
821 07 Bratislava
E-mail: prednosta@velkezaluzie.sk,
533

534
Dôležitosť a špecifiká manažérskej funkcie vo verejnej správe
Abstrakt
Ing. Katarína Priečková, PhD.
Príspevok pojednáva nielen o verejnej správe v SR, ale predovšetkým o špecifikách
manažmentu a manažérov vo verejnej správe. V dnešnej dobe sa menia nielen ná-
roky na usporiadanie a fungovanie verejnej správy, ale aj nároky na vykonávateľov
riadiacich funkcií. Čoraz častejšie sa začína hovoriť o manažéroch vo verejnej správe
ako o reálnom pojme, o ich dôležitosti a, samozrejme, aj o špecifikách v porovnaní so
súkromným sektorom.
Kľúčové slová: verejná správa, manažment verejnej správy, manažér, zručnosti
Abstract
Importance and specifics of management function
in public administration
The article presents public administration in the Slovak Republic, mainly specifics of
management and managers in public administration. Nowadays are changing organiza-
tions and operational claims on public administration, but also claims on management.
It is important to start talking about managers in public administration like about real
conception/term, about theirs importance and about theirs specifics in comparison with
private sector.
skills
Keywords: public administration, management of public administration, manager,
Úvod
Dôležitosť manažérskej funkcie pre potreby verejnej správy sa v súčasnosti javí ako
nevyhnutná a spoločensky žiaduca. Príspevok je zameraný prevažne nielen na objas-
nenie základných teoretických východísk, na historický a súčasný vývoj verejnej sprá-
vy, ale predovšetkým na osobitosti kladené na riadiace pozície vo verejnej správe a na
dôležitosť manažérskej povahy riadiacich funkcií. Manažér vo verejnej správe už nie
je len teoretický pojem, ktorý v minulosti skôr znamenal autokratického a byrokratic-

kého vedúceho pracovníka. Možno aj vďaka celospoločenskému tlaku a reformám ve-
rejnej správy sa objavuje manažér ako osoba, na ktorú sú kladené požiadavky niekedy
takmer totožné s manažmentom v súkromnom sektore.
1. História a súčasnosť verejnej správy v Slovenskej republike
SR má v porovnaní s ostatnými krajinami sveta pomerne krátku históriu ako ne-
závislá krajina. Od stredoveku do roku 1918 bola súčasťou rakúsko-uhorskej monar-
chie, v roku 1918 sa stala prvýkrát súčasťou samostatného Československa a následne
v rokoch 1939 -1945 nezávislým štátom. Od roku 1945 do roku 1968 bola súčasťou
jednotného Československa a neskôr, do roku 1992, súčasťou ČSFR. Od januára 1993
existuje ako samostatná SR.
Od roku 1968, keď boli v republike stanovené federálne štruktúry, bolo jedinou
inštitúciou zodpovednou za vzdelávanie Ministerstvo školstva SR. V tomto roku ešte
nebola verejná správa uznávaná ako samostatný vedný odbor. Najvyšší zamestnanci
vo verejnej správe boli vzdelávaní mimo SR, napríklad v Moskve, často na univerzi-
tách, ktoré „odporúčali“ komunistické politické strany v SR a v ČR. Zamestnanci na
nižších riadiacich pozíciách a úradníci verejnej správy v tom období nemali možnosť
využiť riadne a legislatívou ustanovené vzdelávanie. To malo, samozrejme, veľký vplyv
na kvalitu služieb verejnej správy v tom období.
Táto situácia pretrváva až doteraz, keďže veľké množstvo úradníkov verejnej správy
stále nemá vysokoškolské vzdelanie v odbore verejná správa.
Prelomovým sa stal rok 1977, keď vznikla pobočka Vysokej školy ekonomickej
v Bratislave v Banskej Bystrici, ktorá ako prvá s príslušnou fakultou bola zameraná na
vzdelávanie pre smery verejnej správy. Neskôr vznikli študijné programy zamerané na
štúdium služieb verejnosti aj v ČR, a to v Prahe, Brne a v Ostrave.
Do roku 1989 sa rozšíril programy verejných správy aj v rámci VŠE v Bratislave.
Napríklad Národohospodárska fakulta ponúkala štúdium verejných financií. Po roku
1989 bol zaznamenaný aj vďaka tomuto dobrému základu zvýšený nárast študijných
programov v oblasti verejnej správy. Ich zavedenie bolo spôsobené dvomi faktormi.
Po prvé, spoločnosť si čoraz viac uvedomovala dôležitosť akademicky vzdelaných ľudí
v oblasti verejnej správy, po druhé, vysoké školy mohli omnoho samostatnejšie voliť
kombináciu svojich študijných odborov a katedier a prispôsobovať ju potrebám vzde-
lanostnej úrovne obyvateľstva. [1, s. 247].
535

536
V súčasnej slovenskej verejnej správe pretrváva stav, ktorý je dôsledkom desaťročia
pôsobiaceho totalitného systému. Verejná správa bola konštituovaná ako nástroj moci
vládnucich garnitúr aj pre plnenie iných úloh ako služba občanovi a fungovala v iných
rámcových podmienkach, než v akých sa nachádza dnešná SR. [2].
Po roku 1989 uskutočnené čiastkové zmeny, ale aj pretrvávajúca snaha považovať
verejnú správu za nástroj moci, nezbavili verejnú správu mnohých nedostatkov.
Z analýzy súčasného stavu vyplynulo, že medzi hlavné problémy súčasnej verejnej
správy možno zaradiť:
•
•
•
•
•
•
•
•
•
nedokončený model jej usporiadania,
nedostačujúcu kontrolu,
rast a neefektívnosti výdavkov,
súčasný právny stav,
spôsob riadenia, neprehľadné, nestimulujúce a nespravodlivé financovanie,
deformované postavenie verejnej správy pri podpore ekonomického rozvoja,
zanedbané vzdelávanie zamestnancov,
existujúce územné a správne usporiadanie,
nízku mieru vedomostí občanov o verejnej správe.
Moderná verejná správa musí plniť všeobecné platné kritériá, bez ohľadu na jej
štruktúru, ktoré možno definovať nasledujúco:
•
•
•
•
jasná deľba pôsobnosti, právomocí a zodpovednosti medzi inštitúciami verej-
nej správy vo vzťahu k občanovi,
kvalitná legislatíva,
dodržanie a schopnosť vynucovania práva,
vysoká profesionalita a etika zamestnancov verejnej správy.
Kvalitná a fungujúca verejná správa je dôležitou súčasťou fungujúceho štátu. Celý
proces reformy je veľmi komplexný a dlhodobý. Obsahuje mnohé novely zákonov, ako
aj potrebu nových zákonov a mnohých reforiem jednotlivých sektorov.
Súčasný vývoj názorov vychádza z chápania verejnej správy ako zložitého sociál-
no-ekonomického systému, ktorý možno relevantne popísať a analyzovať len s využi-
tím poznatkov a metód výskumu rôznych vedných disciplín, predovšetkým právnych,
ekonomických, sociologických, politologických a manažérskych. Preto je nevyhnutné
rozvíjať verejnú správu ako integrovanú vednú disciplínu.

Koncepcia New Public Management a jej čiastková, resp. úplná aplikácia pri refor-
mách verejno-správnych systémov, ktoré od roku 1960 prebehli vo všetkých európ-
skych štátoch, prispela k významnej ekonomizácii obsahu predmetu teórie verejnej
správy.
V krajinách strednej a východnej Európy, vrátane SR, sa pri reformách verejnej
správy aplikovala menej radikálna forma manažérskej reformnej stratégie pod názvom
„stratégia umierneného manažérstva“, ktorá, rovnako ako stratégia New Public Ma-
nagement, je pokladaná za systémovú zmenu verejnej správy zodpovedajúcu novým
požiadavkám na charakter a kvalitu výkonnej funkcie štátu. Tradičné systémy verejnej
správy modernizuje vo viacerých smeroch, napr. znižuje sa neúmerné zaťaženie štátu
výkonom verejných funkcií, odstraňuje sa umelé oddelenie verejného a súkromného
sektora, uplatňujú sa manažérske metódy verejného sektora a v neposlednom rade aj
orientácia na kvalitu procesov, výstupov a výkonnosť verejnej správy. [3, s. 127].
2. Manažment verejnej správy a jeho špecifiká
Manažment vo všeobecnosti možno považovať za riadiaci proces, ktorým sa ko-
ordinujú všetky činnosti v rámci organizačnej zložky alebo inštitúcie ako celku. Ma-
nažment verejnej správy možno teda užšie definovať ako súhrn procesov, poznatkov
a skúseností, ktoré sa využívajú na efektívne upevňovanie postavenia štátu.
Zvláštnosti manažmentu verejnej správy sa opierajú o špecifiká prác v oblasti ma-
nažmentu verejnej správy a sú nasledujúce [4]:
•
•
•
•
oblasť vonkajšieho prostredia správy (absencia ekonomického trhu, formálne
a právne obmedzenia, vysoká hierarchia zákonov, prokuratúry a súdov, vplyv
politických činiteľov a záujmových skupín),
oblasť vnútorného prostredia správy (rozhodovanie vo verejnej správe je
právne regulovaným rozhodovaním, využívanie donucovacích prostriedkov
moci, ten istý produkt činnosti sa vzťahuje na viac subjektov zvnútra i zvonku
organizácie),
oblasť transakcií a programovateľnosti cieľov (ciele sú diskutabilné, ťažko
hodnotiteľné, často rozporuplné, úlohy sú viac politicky exponované),
oblasť rozhodovacej právomoci a vedenia organizácie (manažéri vo verejnej
správe majú menej právomocí vo vzťahu k podriadeným, slabšie organizačné
zväzky medzi manažérmi, zamestnancami a organizáciami),
537

538
•
oblasť stimulácie a motivácie (manažéri vo verejnej správe pociťujú väčšie ad-
ministratívne obmedzenia právomocí pri stimulácii zamestnancov, legislatív-
ne obmedzenia).
Treba brať do úvahy aj fakt, že úlohy manažérov sú viac politicky exponované a za-
hŕňajú častejšie problémy s intervenciami. Manažéri vo verejnej správe majú menej
rozhodovacej autonómie, zároveň sú na nich vyvíjané oveľa väčšie tlaky z pohľadu
etického správania sa, otvorenosti a zodpovednosti. [5].
Na základe vyššie uvedených špecifík možno identifikovať rozdiely v nárokoch kla-
dených na manažérov vo verejnej správe, a to vo všetkých funkčných oblastiach, začí-
najúc rozhodovaním a plánovaním a končiac motiváciou a riadením kariéry. Manažé-
ri by sa mali usilovať o zvýšenie svojej samostatnosti, ktorá je sprevádzaná rastom zá-
konodarnej zodpovednosti pri ich rozhodovaní. To bude znamenať podstatnú zmenu
byrokratických systémov. Vytváranie zodpovedných postojov, vnímanie občana ako
zákazníka a dôraz na finančné riadenie si vyžaduje vzdelávanie manažérov verejnej
správy novým spôsobom. Taktiež sa v súčasnosti na manažérov vo verejnej správe
čoraz viac vytvárajú tlaky v oblasti rozvoja ich osobností, zlepšovania komunikačných
schopností, strategického myslenia a pružného rozhodovania.
Uvedomenie si spomínaných faktov uvádza napríklad aj súčasná koncepcia vzde-
lávania v rezorte práce sociálnych vecí a rodiny SR, ktorá stanovuje vzdelávanie aj pre
nasledujúce skupiny manažérov [6, s. 32]:
– manažéri na líniovej úrovni riadenia,
– manažéri na vrcholovej (strategickej) úrovni riadenia.
Pre obe skupiny zamestnancov pracujúcich na daných úrovniach sú v rámci kon-
cepcie plánované napríklad nasledujúce oblasti vzdelávania:
1. manažérske minimum a manažérska komunikácia
2. vedenie ľudí a motivácia
3. diplomatický a biznis protokol, spoločenská etika
4. strategické a analytické myslenie
5. rozvoj osobnosti manažéra
6. efektívne vedenia porád
7. komunikácia s médiami
8. systém manažérstva kvality v štátnej a verejnej inštitúcií.

Na základe uvedených oblastí vzdelávania je jasné, že zručnosti a schopnosti, ktoré
do týchto oblastí patria, možno považovať momentálne aj za slabé stránky, resp. za
miesta odhaľujúce potenciál na zlepšovanie schopností manažérov vo verejnej správe
v jednotlivých oblastiach rozvoja.
Záver
Uvedené fakty a poznatky možno zhrnúť do jedného logického záveru. Úloha ma-
nažmentu a manažérov vo verejnej správe je nevyhnutná. Pokiaľ sa chce verejná sprá-
va v SR pozitívne a efektívne zmeniť, je potrebné vykonať aj zmenu súvisiacu nielen
s formou a obsahom riadiacich činností, ale aj vykonávateľmi týchto činností, t. j. s
manažérmi. Túto zmenu možno realizovať permanentným vzdelávaním ľudí na ria-
diacich pozíciách, a zabezpečiť tak rozvoj ich osobnosti aj v rámci tzv. „soft skills“, teda
mäkkých nástrojov, medzi ktoré môžeme zaradiť napr. efektívne prezentovanie, aser-
tívnu komunikáciu, schopnosť riešiť konflikty, alebo empatické počúvanie. Zásadným
faktom je, že verejná správa má ešte stále dosť zásadných odlišností, ktoré v určitých
momentoch bránia napĺňaniu a rozvoju manažérskeho potenciálu. Na druhej strane
realizáciou postupných krokov, predovšetkým v oblasti vzdelávania, možno dosiah-
nuť kvalitnú manažérsku úroveň nielen v súkromnom sektore, ale aj vo verejnej sprá-
ve.
539

Literatúra
[1] NEMEC, J.: Public Administration Education: Slovakia. Dostupné na interne-
540
te:http://unpan1.un.org/intradoc/groups/public/documents/nispacee/un- pan006439.pdf.
[2] Dostupné na internete: http://www.finance.gov.sk/vzd/Default.aspx?CatID=37,
05.05.2010.
[3] HAMALOVÁ, M.: Úloha ekonomických vied v rozvoji verejnej správy. In: Zbor-
ník príspevkov z vedeckého seminára „Ako učiť ekonómiu verejnej správy.“ Brati-
slava: Merkury, spol. s r. o., 2007. ISBN 978-80-89143-61-0.
[4] Dostupné na internete: https://www.cvmpsvr.sk/projekty/8/proces_formova-
nia_ manažmentu_vo_verejnej_.sprave.pdf, 30.04.2010.
[5] HRAŠKOVÁ, D.: Manažment verejnej správy. Dostupné na internete: http://
www.poradca.sk/SubPages/OtvorDokument/Clanok.aspx?idclanok= 70042.
[6] Koncepcia vzdelávania v rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Metodická
Kontakt
časť. 2009. s. 93. Bratislava: MPSVR SR, 2009.
Ing. Katarína Priečková, PhD.
Katedra manažmentu
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Železničná 14
821 07 Bratislava
E-mail: katarina.prieckova@vsemvs.sk

Abstrakt
Ombudsman ako subjekt kontroly vo verejnej správe
JUDr. Petra Raučinová
Kontrola v oblasti verejnej správy je veľmi významná a opodstatnená. Orgány
kontroly v oblasti verejnej správy majú dôležité a nezastupiteľné miesto v hierarchii
štátnych orgánov SR. Zaisťujú ochranu základných práv a slobôd a upevňujú právnu
istotu v štáte. V príspevku sa podrobnejšie analyzuje ombudsman, ktorý je jedným zo
subjektov kontroly zákonnosti postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy.
Kľúčové slová: verejná správa, orgány verejnej správy, kontrola, ombudsman
Abstract
Ombudsman as a body control in public administartion
Control of public administration is very important and legitimate. A authorities of
control of public administration have important and non changeable in Slovak Republic
hierarchy of state authorities. They provide a protection of human rights and they stabi-
lise of legal safety. In this article, there is analyzed the Ombudsman in detail, he is one of
the entities controls the legality of procedures and decisions of public authorities.
Keywords: public administration, public authorities, a control, ombudsman
Úvod
Verejná správa vo svojej podstate predstavuje správu verejných vecí. Ide o správu
vo verejnom záujme vykonávanú verejnoprávnymi subjektmi, ktorým toto právo vy-
plýva z ich právneho postavenia. Realizuje sa ako prejav výkonnej moci v štáte, a sub-
jekty, ktoré ju vykonávajú, sú označované ako orgány verejnej správy. Verejná správa
nie je upravená v samostatnej hlave Ústavy SR (ďalej len „ústavy“) [1] alebo v inom
samostatnom celku. Ústavné základy verejnej správy sú obsahom viacerých ustanove-
ní v jednotlivých hlavách ústavy.
V celej spoločnosti by mala byť kvalita dobrej správy prioritná. Právo na dobrú
správu zakotvuje aj Charta základných práv EÚ v čl. 41. [2]. Dobrá správa zahŕňa aj
požiadavku postupu tak podľa právnych noriem ako i noriem etických. Vyžaduje kva-
541

litnú legislatívu, kvalifikovaného úradníka i náležitý mechanizmus kontroly, v ktorom
má už dnes nezastupiteľné miesto aj inštitút ombudsmana. Dobrá správa musí byť
samozrejmosťou, aby sa stanovené princípy a zásady dobrej správy uplatňovali v orgá-
noch štátnej správy, ako aj orgánoch územnej samosprávy. Vo všeobecnosti „zlá sprá-
va“ špecifikuje také konanie orgánov verejnej správy a úradníkov, ktoré je v rozpore
s dobrou správou a jej základnými princípmi. Medzi základné princípy dobrej správy
patrí najmä zákonnosť, zákaz diskriminácie, proporcionalita cieľov a prostriedkov po-
užitých na ich dosiahnutie, absencia zneužitia moci, nestrannosť, férovosť a rozum-
nosť pri konaní orgánov verejnej správy a pod. Zlou správou teda rozumieme všetky
nedostatky, ktoré sú typickými prejavmi byrokratického aparátu. Aj EK považuje za
nevyhnutné za účelom zlepšenia kvality života obyvateľstva rozvíjať a modernizovať
celú verejnú správu. Verejná správa musí byť flexibilná, musí sa prispôsobovať menia-
cim sa potrebám hospodárskeho rozvoja a hlavne občanom. Musí sa vyvíjať a moder-
nizovať. Základným princípom verejnej správy je princíp subsidiarity, podľa ktorého
sa verejné záležitosti primárne riešia v základnej občianskej komunite, a až v tých
prípadoch, v ktorých miestne sily nestačia, zasahujú vyššie orgány v otázkach, ktoré
sú zákonnou úpravou zverené do ich právomoci a pôsobnosti.
542
V postupoch a v rozhodovaní orgánov verejnej správy pomerne často dochádza
k porušovaniu hmotnoprávnych, ale hlavne procesných predpisov, teda predpisov
upravujúcich samotné konanie pred orgánmi verejnej správy. Takéto pochybenie má
neraz za následok porušenie základných práv účastníkov konania, a preto je potrebné,
aby boli vytvorené orgány ochrany, resp. kontroly dodržiavania zákonnosti orgánmi
verejnej správy pri výkone svojich právomocí. Jednou zo záruk zákonnosti v činnosti
verejnej správy je kontrola.
Ústava ustanovuje základné ľudské práva a slobody, ktoré sú neodňateľné, neodcudziteľ-
né, nepremlčateľné a nezrušiteľné. [4]. Základné práva a slobody sa zaručujú na území SR
všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné
zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine,
majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvý-
hodňovať alebo znevýhodňovať. Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti aj v právach. Ich do-
držiavanie je kontrolované a zároveň vynútiteľné príslušnými orgánmi. V každom štáte, SR
nie je výnimkou, dochádza k porušovaniu základných práv a právom chránených záujmov
fyzických, právnických osôb, ako aj štátu. Z uvedeného dôvodu je potrebné a zároveň nevy-
hnutné kreovať orgány ochrany, resp. dozoru nad zachovávaním zákonnosti. Medzi orgány,
ktoré priamo alebo nepriamo pôsobia v oblasti ochrany ľudských práv a slobôd patria:

•
•
•
•
•
•
•
•
Národná rada SR (napríklad prostredníctvom svojich výborov),
vláda SR (napríklad prostredníctvom svojich splnomocnencov),
Najvyšší kontrolný úrad SR,
súdnictvo (všeobecné, ústavné a /špeciálne/),
verejný ochranca práv (tzv. ombudsman),
iné spôsoby kontroly (formou sťažností, petícií a pod.),
tretí sektor (napríklad mimovládne organizácie),
prokuratúra SR.
Pozornosť budeme venovať verejnému ochrancovi práv, tzv. ombudsmanovi, jeho práv-
nemu postaveniu v systéme štátnych orgánov a jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy.
Druhá hlava ústavy obsahujúca základné práva a slobody zakotvuje v siedmom od-
dieli právo na súdnu a inú ochranu a uvádza, že každý sa môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, a v prípa-
doch ustanovených zákonom na inom orgáne SR. K vnútroštátnym prostriedkom
právnej a inštitucionálnej ochrany ľudských práv patria kontrolné mechanizmy poli-
tickej moci, vrátane sústavy súdnictva, prokuratúry, inštitútu verejného ochrancu práv
a ďalších prostriedkov kvázi súdnej a mimosúdnej ochrany dodržiavania ľudských
práv. Verejný ochranca práv spolu s prokuratúrou sú nepochybne orgánmi, ktoré za-
raďujeme do orgánov ochrany práva, a určite z toho vychádzali aj tvorcovia ústavy, ak
tieto orgány zaradili do spoločnej ôsmej hlavy.
Verejný ochranca práv je známy pod názvom ombudsman. Výraz ombudsman je
švédskeho pôvodu. Funkciu ombudsmana zriadil švédsky kráľ Karol XII. Zárodkom
tohto pojmu je stredoveké slovo ,,umbup“ (moc, autorita), ktoré pravdepodobne po-
chádza z islandčiny. ,,Ombud“ označuje osobu, ktorá koná v záujme iných. Inštitút
ombudsmana bol prvýkrát zakotvený vo švédskej ústave v roku 1809.
Inštitút verejného ochrancu práv je zakotvený v ôsmej hlave, v druhom oddieli ústa-
vy, presne v čl. 151a. Ústavná úprava je veľmi stručná a všeobecná. Bližšie podrobnosti
o postavení a úlohách verejného ochrancu práv upravuje zákon NR SR č. 564/2001 Z.
z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov, ktorý vstúpil do účin-
nosti 1. januára 2002 (ďalej len „zákon o VOP“). Zákon o VOP ustanovuje verejné-
ho ochrancu práv ako nezávislý orgán, ktorý sa podieľa na ochrane základných práv
a slobôd fyzických osôb a právnických osôb pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti
orgánov verejnej správy, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore
s právnym poriadkom alebo princípmi demokratického a právneho štátu. Na to, aby
543

verejný ochranca práv mohol vo veci konať, nestačí len skutočnosť, že ide o porušenie
základných práv a slobôd, ale tieto musia byť porušené pri konaní, rozhodovaní alebo
nečinnosti orgánov verejnej správy, a to v rozpore s právnymi poriadkom alebo prin-
cípmi demokratického a právneho štátu. K princípom demokratického a právneho štá-
tu podľa teórie práva patria suverenita ľudu, princíp deľby moci, princíp obmedzenia
moci, viazanosť štátu právom a súdnej garancie právneho štátu, existencia hierarchie
právnych noriem, princíp primeranosti zásahov štátu a princíp zákazu retroaktivity
práva, ako aj princíp právnej istoty. Porušením princípov demokratického a právneho
štátu, aj v rámci zásad dobrej správy, je aj také konanie, ktoré nemusí byť nevyhnut-
ne porušením práva. Patria sem napríklad rozhodnutia, ktoré síce nie sú v rozpore
s právom, ale sú problematické iným spôsobom, a to napríklad nevhodné, neúčelné,
neadekvátne alebo vecne nesprávne rozhodnutia. Môžeme sem zahrnúť neefektívne,
nepotrebné až zbytočné úkony, ako je napríklad vyžadovanie neadekvátnych potvr-
dení, vyplňovanie množstva nepodstatných duplicitných dotazníkov a pod.
544
Ide o orgán monokratický a všeobecný v tom zmysle, že je zameraný na celú verej-
nú správu s výnimkou orgánov uvedených v § 3 zákona o VOS. Takéto riešenie možno
považovať v SR za plne vyhovujúce. Okrem „všeobecného ombudsmana“ poznáme
i „ombudsmanov špeciálnych“, ktorí sa zameriavajú na špecializovanú problematiku,
napr. na otázky práv detí, práv spotrebiteľov, atď.
VOP je kontrolný orgán sui generis vo vzťahu k orgánom verejnej správy, ktorý
svoje povinnosti realizuje nielen v súlade s právnym poriadkom SR, ale aj v súlade so
zásadami morálky a etiky. Súhrnne možno VOP charakterizovať ako orgán (väčšinou
jedna osoba), ktorý je od orgánov výkonnej moci nezávislý a za svoju činnosť zodpo-
vedá výlučne iba zákonodarnému zboru, avšak ani jemu nie je podriadený. Vykonáva
kontrolu verejnej správy, a to buď na základe podnetu (a to aj neformálneho, napríklad
telefonicky), alebo z vlastnej iniciatívy (na základe vlastných zistení). Nedisponuje
síce právnymi prostriedkami, ktorými by do výkonu verejnej správy mohol priamo
zasahovať, avšak jeho neformálna autorita je spravidla taká, že jeho stanovisko orgány
verejnej správy musia rešpektovať. Na základe čl. 151a ods. 2 ústavy získal verejný
ochranca práv oprávnenie predložiť Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania
podľa čl. 125, t.j. vo veciach súladu právnych predpisov, ak všeobecne záväzný právny
predpis porušuje základné právo alebo slobodu priznanú fyzickej alebo právnickej
osobe. S tým súčasne bol doplnený čl. 130 od. 1 ústavy, ktorý verejného ochrancu
práv zaradil medzi procesne legitimované subjekty na začatie konania pred Ústavným
súdom SR. Článok 130 ods. 1 písm. f) Ústavy SR uvádza: „Ústavný súd začne konanie,

ak podá návrh verejný ochranca práv vo veciach súladu právnych predpisov podľa
čl. 125 ods. 1, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody
alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú SR
ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom.“
Právne prostriedky verejného ochrancu práv
V zmysle zákona o VOP je pôsobnosť VOP stanovená v pozitívnom a v negatívnom
poňatí. Pokiaľ ide o pozitívne poňatie zákona o VOP, pôsobnosť verejného ochran-
cu práv sa vzťahuje na orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, právnické
a fyzické osoby, ktoré podľa osobitného zákona rozhodujú o právach a povinnostiach
fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Zákon tu pozabudol na novelu
ústavy, kedy sa právomoc verejného ochrancu práv rozšírila aj o orgány verejnej moci,
čo predstavuje širší okruh orgánov ako orgány verejnej správy. V rámci negatívneho
poňatia zákona je z pôsobnosti verejného ochrancu práv vylúčená Národná rada SR,
prezident SR, vláda SR, Ústavný súd SR, Najvyšší kontrolný úrad SR, spravodajské
služby, ďalej rozhodovacie právomoci vyšetrovateľov Policajného zboru, prokuratúra
a súdy s výnimkou orgánov riadenia a správy súdov a dôvodov predpokladajúcich dis-
ciplinárne previnenie sudcu, ďalej veci operatívnej a mobilizačnej povahy.[4, s. 59].
Na VOP sa môže obrátiť každý, kto sa domnieva, že pri konaní, rozhodovaní alebo
nečinnosťou orgánu verejnej správy boli porušené základné práva a slobody, a ak ide
o konanie v rozpore s právnym poriadkom alebo s princípmi demokratického a práv-
neho štátu. Zákon tu zavádza tzv. actio popularis, teda možnosť, aby podnet na pre-
šetrenie podala VOP i osoba, ktorá nie je priamo dotknutá postupom orgánu verejnej
správy. V prípade, že by toto právo využila osoba iná než dotknutá, je táto povinná
predložiť písomný súhlas dotknutej osoby na podanie podnetu alebo písomné splno-
mocnenie vo veci. V opačnom prípade VOP podnet môže odložiť.
Podnet môže byť VOP podaný ústne, osobne formou zápisnice (buď v sídle Kance-
lárie VOP alebo v regiónoch SR), písomne, poštou, faxom, e-mailom alebo prostred-
níctvom elektronického formulára.
Z podnetu musí byť zrejmé predovšetkým akej veci sa týka, proti ktorému orgánu
verejnej správy smeruje (príslušné ministerstvo, obvodný úrad a pod.), a tzv. „petit“, t.
j. čoho sa domáha. V záujme urýchlenia preskúmavania podnetu sa odporúča súčasne
s podnetom doložiť kópie všetkých dokladov, ktoré preukazujú tvrdenia podávateľa.
V prípade, že podávateľ neuvedie svoju totožnosť, ide o anonymný podnet. Takýto
545

podnet má jednu veľkú nevýhodu voči podávateľovi v tom, že VOP nie je povinný sa
takýmto podnetom zaoberať a môže ho odložiť. V uvedených prípadoch sa podávate-
ľovi odporúča, aby svoju totožnosť uviedol a zároveň požiadal o jej utajenie. V takom
prípade VOP pri vybavovaní podnetu postupuje len na základe odpisu podnetu, na
ktorom nie sú uvádzané osobné údaje podávateľa. Pozoruhodné však je, že VOP nemá
zákonom stanovenú lehotu na vybavenie podnetu. Podnety sa však vybavujú v po-
radí, v akom boli doručené. Ak vzhľadom na charakter podnetu nie je možné daný
podnet vybaviť bez uvedenia niektorého z osobných údajov dotknutej osoby, musí
táto byť o tom bezodkladne upovedomená. V prípade, že dotknutá osoba naďalej trvá
na utajení svojej totožnosti, vo vybavení podnetu VOP nebude pokračovať.
546
Podnet je možné podať v rodnom jazyku, pričom trovy tlmočenia znáša štát. For-
muláre na podanie podnetu sú zverejnené v jazykoch národnostných menšín žijúcich
v SR, vo vzťahu ku ktorým boli ratifikované ustanovenia Dohovoru č. 588/2001 Z.
z. Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov (a to v jazyku bulhar-
skom, českom, chorvátskom, maďarskom, nemeckom, poľskom, rómskom, rusínskom
a ukrajinskom. Informácie o činnosti a pôsobnosti VOP sú dostupné aj v anglickom,
francúzskom, španielskom a ruskom jazyku). Priamo v styku s VOP je fyzickým oso-
bám umožnené používať materinský jazyk, pričom opäť tlmočenie znáša štát.
Ak sa výsledkami vybavenia podnetu preukáže porušenie základných práv a slobôd,
VOP oznámi výsledky vybavenia podnetu spolu s návrhom opatrení orgánu verejnej
správy, proti ktorému postupu, rozhodovaniu alebo činnosti podnet smeruje. Orgán
verejnej správy je povinný do 20 dní odo dňa doručenia výzvy na prijatie opatrení
oznámiť VOP svoje stanovisko k výsledkom vybavenia podnetu a prijaté opatrenia.
Ak VOP nesúhlasí so stanoviskom orgánu verejnej správy alebo ak prijaté opatrenia
považuje za nedostatočné, vyrozumie o tom orgán nadriadený orgánu verejnej správy,
proti ktorému podnet smeruje, a ak takého orgánu niet, vládu SR. Nadriadený orgán
verejnej správy, proti ktorému podnet smeruje (alebo vláda SR) sú povinní oznámiť
VOP do 20 dní odo dňa doručenia jeho vyrozumenia opatrenia, ktoré vo veci prijali.
Ak VOP považuje aj tieto opatrenia za nedostatočné, oznámi túto skutočnosť Národ-
nej rade SR alebo ňou poverenému orgánu.
V prípade, že verejný ochranca práv získa podnet, ktorý sa týka preskúmania prá-
voplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo ak pri prešetrovaní dospeje k ta-
kému záveru, postúpi vec príslušnému prokurátorovi, prípadne urobí iné opatrenia.

Záver
V závere chceme opodstatnene konštatovať, že kontrola, a to nielen vo verejnej
správe, je opodstatnená a nevyhnutná pre riadny chod správy. Aj z toho dôvodu je
potrebné venovať pozornosť orgánom kontroly a prejavovať snahu o zlepšenie a upev-
nenie postavenia a pôsobnosti týchto orgánov v hierarchii štátnych orgánov SR. Určite
by nebolo na škodu posilniť postavenie týchto orgánov de lege ferenda.
Z vyššie uvedených právnych prostriedkov VOP vyplýva, že jeho hlavnou úlohou
je preskúmavať postup a rozhodnutia orgánov verejnej správy. VOP skúma postup
orgánov verejnej správy, ich rozhodnutia zo širšieho hľadiska, pretože posudzuje aj
ich spravodlivosť, efektívnosť, adekvátnosť, a to predovšetkým s prihliadnutím na do-
držiavanie základných práv a slobôd právnych subjektov.
Napríklad prokurátor ako jeden zo subjektov kontroly je oprávnený reagovať len na
nezákonnosť v rámci ochrany verejného záujmu a VOP môže reagovať aj na také ko-
nania alebo postupy štátnych orgánov, ktoré sú síce zákonné, ale priečia sa ústavným
právam, ktoré porušujú etiku alebo morálku.
Literatúra
[1] Ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, v znení neskorších
predpisov.
[2] Charta základných práv Európskej únie.
[3] Zákon NR SR č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv, v znení neskorších
predpisov.
[4] MARCZYOVÁ, K.: Základy ústavného práva. Bratislava: Merkury, spol. s r.
Kontakt
o.,2009. s. 59. s.186. ISBN 978-80-89143-99-3.
JUDr. Petra Raučinová
Katedra práva
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Železničná 14
821 07 Bratislava
E-mail: petra.raucinova@vsemvs.sk
547

548
Abstrakt
Resocializácia užívateľov drog
v právnom systéme Slovenskej a Českej republiky
Mgr. Veronika Reháková, PhD.
Príspevok analyzuje právny systém z oblasti drogových závislostí, užívateľov drog v
SR a v ČR. Hlavnú pozornosť sústreďuje na legislatívne úpravy, ktoré sú v súčasnosti
platné v jednotlivých krajinách, ako aj na systém starostlivosti o užívateľov návyko-
vých látok v SR a v ČR s cieleným zameraním na rezidentnú starostlivosť v resociali-
začných strediskách pre drogovo závislých jedincov.
Kľúčové slová: resocializácia, terapeutická komunita, resocializačné stredisko, re-
socializant, sociálne služby, liečebný proces
Abstract
Resocialisation of drug users
in the legal system of Slovak and Czech Republic
This article analyzes the legal system in the field of drug addiction, drug users in Slo-
vak Republic and the Czech Republic. The main focus is on the legislative amendments
currently in force in both countries. Also, the system of care for drug users in the Slovak
Republic and Czech Republic with a targeted focus on resident care in centers for social
reintegration of drug addicted.
Keywords: resocialization, therapeutical community, resocialization center, resocial-
ized person, social services, therapeutical process
Úvod
Každá spoločnosť chráni svoje „status quo“, v dôsledku čoho je samozrejmá i snaha
o „inštitucionalizáciu“ socializácie osobnosti, čo v prenesenom slova zmysle určuje
stanovenie právneho rámca „čo, komu a za čo“. Spoločný vývoj a jednotná legislatíva
určovala prístup k pomenovaniu a k východiskám riešenia problémov. Rozdelením
jednotne riadenej spoločnosti sa smery „inštitucionalizácie“ v oboch krajinách začí-
najú pojmovo i vecne rozchádzať.

1. Legislatívna úprava platná v Českej republike
1.1 Zákon č. 379/2005 Sb. o opatřeních k ochraně před škodami způsobenými
tabákovými výrobky, alkoholem a jinými návykovými látkami
Po niekoľkoročnom prejednávaní návrhu zákona bol v auguste 2005 Poslanec-
kou snemovňou Parlamentu ČR schválený návrh zákona o opatreniach k ochrane
pred škodami spôsobenými tabakovými výrobky, alkoholom a inými návykovými lát-
kami Tato právna norma nahradila s účinnosťou od 1. januára 2006 doterajší zákon
(č. 37/1989 Sb.) o ochrane pred alkoholizmom a inými toxikomániami, ktorý už nevy-
hovoval aktuálnym poznatkom a potrebám v oblasti prevencie užívania návykových
látok a nezohľadňoval ani aktuálne územnosprávne členenie ČR.
Nová právna úprava vymedzuje systémové opatrenia zasahujúce najmä do preven-
cie a znižovania škodlivých účinkov užívania návykových látok, do zdravotnej sta-
rostlivosti a do systému sociálnych služieb. Hlavným cieľom autorov predkladaného
zákona bolo najmä zabezpečenie:
•
•
•
•
zaistenia účelného a efektívneho vynakladania finančných prostriedkov urče-
ných na znižovanie škôd spôsobených následkom užívania drog a iných ná-
vykových látok,
zmiernenia škôd spôsobených užívaním návykových látok, kde na rozdiel
od predchádzajúcej právnej úpravy zákon stručne definuje typy odbornej
starostlivosti poskytovanej osobám nadmerne užívajúcim tabakové výrobky,
alkohol a iné návykové látky, a osobám závislým na týchto látkach,
zníženie dostupnosti tabakových výrobkov a alkoholu a dopytu po nich, za-
vedením pravidiel pre ich predaj a opatrení na ochranu verejnosti, vrátane
sankcií za ich nedodržanie,
prenesenie zodpovednosti na orgány krajov a orgány obcí v súlade s reformou
verejnej správy, zvýšenie ich právomocí pri realizácii preventívnych opatrení
a pri riešení problémov spojených s užívaním návykových látok.
Nový zákon kodifikuje niektoré zásady a princípy, ktoré v minulosti boli súčasťou
doterajších národných protidrogových stratégií.
549

550
1.2 Zákon č. 108/2006 Sb. ze dne 14. března 2006 o sociálních službách
v znění pozdějších předpisů
Základným postulátom riešeným ustanoveniami tohto zákona je tvrdenie, že „každá
osoba má nárok na bezplatné poskytnutie základného sociálneho poradenstva (§ 37 ods.
2) o možnostiach riešenia nepriaznivej sociálnej situácie, alebo jej predchádzaniu.
Zákon upravuje podmienky poskytovania pomoci a podpory fyzickým osobám
v nepriaznivej sociálnej situácii prostredníctvom sociálnych služieb a príspevkov
na starostlivosť, podmienky pre vydanie oprávnení na poskytovanie sociálnych slu-
žieb, na výkon verejnej správy v oblasti sociálnych služieb, na inšpekciu poskytovania
sociálnych služieb a predpoklady pre výkon činnosti v sociálnych službách.
Zákon ďalej upravuje predpoklady pre výkon povolania sociálneho pracovní-
ka, pokiaľ vykonáva činnosť v sociálnych službách alebo podľa zvláštnych právnych
predpisov pri pomoci v hmotnej núdzi, v sociálno-právnej ochrane detí, v školách a
školských zariadeniach, v zdravotníckych zariadeniach, vo väzniciach, v zariadeniach
pre zaistenie cudzincov a v azylových zariadeniach.
Spolupôsobením nástrojov oboch zákonov sa vytvorili páky na zníženie progresi-
vity rastu v užívaní drog a iných toxikománií. Ich účinnosť týchto bude možné vyhod-
notiť až odstupom času.
1.3 Systém starostlivosti o užívateľov návykových látok v Českej republike
Starostlivosť o drogovo závislých je zaisťovaná jednak štátnymi organizáciami a aj
neštátnymi, neziskovými subjektmi. Budovaný systém je komplexný, pokrývajúci špe-
cifické potreby väčšiny cieľových skupín. Systém dbá na koordináciu a previazanosť
jednotlivých zložiek liečby a nadväznosť jednotlivých stupňov a dostupnosť starostli-
vosti. Systém starostlivosti má svoje miesto i v Národnej stratégii protidrogovej politi-
ky, ktorú tvoria 4 nosné časti:
•
•
•
prevencia, cieľom ktorej je oddialenie prvého kontaktu detí a mladistvých
s drogou,
harm reduction je aktivita, cieľom ktorej je zníženie zdravotného a sociálne-
ho poškodenia užívateľov drog,
liečba a resocializácia; znamená súbor postupov a metód slúžiacich pre užíva-
teľov, ktorí sa dobrovoľne rozhodli abstinovať,

•
represia je súbor cielených zákonných opatrení smerujúcich k potlačeniu ras-
tu ponuky drog.
Rada vlády pre koordináciu protidrogovej politiky (RVKPP) je stálym poradným,
iniciačným a koordinačným orgánom vlády ČR v oblasti protidrogovej politiky. RV-
KPP bola zriadená vládou ČR uznesením č. 275 zo dňa 26. mája 1993. Pôsobí v súlade
s § 21 zákona č. 379/2005 Sb., o opatřeních k ochraně před škodami způsobenými
tabákovými výrobky, alkoholem a jinými návykovými látkami a o změně souvisejících
zákonů. Koordinuje realizáciu protidrogovej politiky a zaisťuje súčinnosť minister-
stiev a ďalších orgánov, ktoré zodpovedajú za jednotlivé oblasti protidrogové politiky.
Prejednáva a predkladá vláde Národnú stratégiu protidrogovej politiky, Akčný plán
realizácie Národnej stratégie protidrogovej politiky, ďalšie návrhy a informácie.
Budovanie terapeutických skupín v ČR sa začalo po roku 1990. Oficiálnym liečeb-
ným postupom sa „liečba v terapeutických komunitách“ (ďalej len „TK“) stala až po
schválení zákona č. 379/2005 Sb. o opatřeních k ochraně před škodami způsobenými
tabákovými výrobky, alkoholem a jinými návykovými látkami, ktorý nadobudol účin-
nosť od 1. januára 2009 (ďalej len zákon č. 379/2005 Sb.).
§ 20 zákona č. 379/2005 Sb. uvádza typy odbornej starostlivosti poskytovanej oso-
bám škodlivo užívajúcim tabakové výrobky, alkohol alebo iné návykové látky, a oso-
bám na týchto látkach závislým v znení:
•
•
osobám škodlivo užívajúcim tabakové výrobky, alkohol alebo iné návykové
látky a osobám závislým od týchto látok sa poskytuje odborná starostlivosť,
ktorej cieľom je zmiernenie škôd na zdraví pôsobením tabakových výrobkov,
alkoholom a inými návykovými látkami. Táto odborná starostlivosť je posky-
tovaná v zdravotníckych zariadeniach, v zariadeniach sociálnej starostlivosti,
poprípade v iných zariadeniach zriadených za týmto účelom;
typy odbornej starostlivosti o osoby závislé od tabakových výrobkov, alkoho-
lu alebo iných návykových látok sú:
a) akútna lôžková starostlivosť, v rámci ktorej je diagnostická a liečebná
starostlivosť poskytovaná pacientom, ktorí sa požitím alkoholu alebo
iných návykových látok uviedli do stavu, v ktorom sú bezprostredne
ohrození na zdraví, poprípade ohrozujú seba alebo svoje okolie,
551

552
b) detoxifikácia; je liečebná starostlivosť poskytovaná ambulantnými
a ústavnými zdravotníckymi zariadeniami pri predchádzaní abstinenč-
ného syndrómu,
c) terénne programy; sú to programy sociálnych služieb a zdravotnej osve-
ty pre problémových užívateľov iných návykových látok, a osoby od nich
závislé,
d) kontaktné a poradenské služby,
e) ambulantná liečba závislostí od tabakových výrobkov, alkoholu a iných
návykových látok,
f) stacionárne programy, ktoré poskytujú nelôžkovú dennú starostlivosť
problémovým užívateľom a závislým od alkoholu a iných návykových
látok, ktorých stav vyžaduje pravidelnú starostlivosť bez nutnosti vyčle-
niť ich z prirodzeného prostredia,
g) krátkodobá a strednodobá ústavná starostlivosť je liečba problémových
užívateľov a závislých od alkoholu a iných návykových látok v zdravot-
níckych zariadeniach lôžkovej starostlivosti v rozsahu 5 až 14 týždňov,
h) rezidentná starostlivosť v terapeutických komunitách je program lieč-
by a resocializácie v zdravotníckych zariadeniach lôžkovej starostlivosti
a v nezdravotníckych zariadeniach v rozsahu 6 až 15 mesiacov,
i) programy následnej starostlivosti, ktoré zabezpečujú zdravotnícke a iné
zariadenia, ktoré obsahujú súbor služieb nasledujúcich po ukončení zá-
kladnej liečby, a ktoré pomáhajú vytvárať podmienky pre udržanie ab-
stinencie,
j) substitučná liečba je krátkodobá alebo dlhodobá liečba závislostí od ná-
vykových látok, ktorá pozostáva v podávaní alebo v predpisovaní látok
nahradzujúcich pôvodnú návykovú látku; je podávaná v zdravotníckych
zariadeniach ambulantnej starostlivosti pod vedením lekára; zdravot-
nícke zariadenia, ktoré poskytujú substitučnú liečbu sú povinné hlásiť
pacientov do Národného registra užívateľov lekársky indikovaných sub-
stitučných látok,

k) technické, organizačné a personálne podmienky poskytovania typu od-
bornej starostlivosti uvedených v 2 písm. a), b), e), f), g), h), i) a j) sta-
novuje Ministerstvo zdravotníctva ČR zákonom č. 20/1966 Sb. o péči
zdraví lidu, pričom kontroluje ich dodržiavanie.
Realizovanie a koordinácia českej protidrogovej politiky prebieha na dvoch vzá-
jomne nezastupiteľných a doplňujúcich sa úrovniach, ktoré na centrálnej a krajskej
(miestnej) úrovni využívajú nástroje horizontálnej a vertikálnej koordinácie. Ko-
ordinácia protidrogovej politiky je v úsilí iniciovať a podporovať širokú spoluprácu
a optimalizovať využitie výstupov existujúcich zdrojov (informačných, finančných,
inštitucionálnych a ľudských) a, samozrejme, aj prispievať k vytváraniu a zavádzaniu
účinných opatrení.
Pôsobnosť štátnych orgánov pre realizáciu protidrogovej politiky upravuje § 21
zákona č. 379/2005 Sb. Pôsobnosť územných samosprávnych celkov pre organizáciu
a realizáciu protidrogovej politiky je upravená v § 22. Stanovuje činnosť, ktorú v sa-
mostatnej pôsobnosti realizujú kraje a obce. § 23 zákona č. 379/2005 Sb. upravuje
postavenie a pôsobnosť krajského a miestneho protidrogového koordinátora.
České terapeutické komunity v súčasnosti pracujú ako rezidenčné programy liečby
pre užívateľov drog a vychádzajú z dvoch konceptov. Prvý koncept je „Komunita ako
metóda“, druhým konceptom je rozvinutý princíp pôvodných svojpomocných terape-
utických skupín, ktoré sa snažili substituovať dominanciu zdravotníckeho personálu
psychiatrických pracovísk vybudovaním demokratického systému (prostredníctvom
spolurozhodovania pacientov). Formu činnosti terapeutických komunít možno na-
zvať ako „liečbou k abstinencii“.
Terapeutické komunity sú upravované taktiež v § 68 zákona č. 108/2006 Sb. o soci-
álnych službách v znení neskorších predpisov podľa (1). Terapeutické komunity po-
skytujú pobytové služby i na prechodnú dobu pre osoby závislé od návykových látok
alebo osoby s chronickým duševným ochorením, ktoré majú záujem o začlenenie sa
do bežného života.
Služba podľa odstavca 1 obsahuje tieto základné činnosti:
a) poskytnutie stravy
b) poskytnutie ubytovania
c) sprostredkovanie kontaktu so spoločenským prostredím
553

554
d) sociálne terapeutické činnosti
e) pomoc pri uplatňovaní práv, oprávnených záujmov a pri obstarávaní
osobných záležitostí.
2. Legislatívny rámec drogových závislostí v Slovenskej republike
Štát svojou politikou a štruktúrou verejnej správy má, ako jednu zo svojich úloh,
zabezpečiť svojmu občanovi práva na sociálne zabezpečenie, do čoho patrí sociálna
starostlivosť a pomoc a práva na zabezpečenie liečebno-preventívnej starostlivosti.
V súčasnosti sú účinné nižšie uvedené všeobecne záväzné právne predpisy. Nakoľko
považujeme túto oblasť ako „interdisciplinárnu“, kde absencia ktoréhokoľvek článku
môže znefunkčniť celý mechanizmus pôsobenia proti drogám, uvádzame ich vyčer-
pávajúci zoznam.
Ide o tieto zákony:
•
zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prí-
pravkoch v znení neskorších predpisov upravuje podmienky na pestovanie,
výrobu, kontrolu, veľkodistribúciu, výdaj, používanie na vedecké, výskumné
a expertízne činnosti, na dovoz, vývoz a tranzit omamných látok, psychotrop-
ných látok a prípravkov,
• zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach
ustanovuje
•
•
podmienky na zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami, na
skúšanie liekov, registráciu liekov, schvaľovanie zdravotníckych podmienok,
zabezpečenie a kontrolu kvality, účinnosti a bezpečnosti liekov a zdravotníc-
kych pomôcok a úloh štátnej správy na úseku farmácie,
zákon č. 331/2005 Z. z. o orgánoch štátnej správy vo veciach drogových pre-
kurzorov a o zmene a doplnení zákonov; ustanovuje pôsobnosť orgánov štát-
nej správy vo veciach drogových prekurzorov, opatrenia na kontrolu moni-
torovania pohybu a zaobchádzania s drogovými prekurzormi a ukladanie
správnych sankcií a pokút za porušenie povinnosti prevádzkovateľa,
zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení ne-
skorších predpisov.
Ďalej sú to tieto vyhlášky:

•
•
Vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 15/1998 Z. z. o podmienkach ude-
ľovania úradného povolenia na dovoz a vývoz tovaru a služieb v znení neskor-
ších predpisov, ktorá upravuje podmienky aj pri dovoze a vývoze omamných
látok, psychotropných látok, prekurzorov a chemických látok na dovoz a vý-
voz, pri ktorých je potrebné úradné povolenie (licencia),
Vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 65/2002 Z. z. o podrobnostiach
postupu pri overovaní zásad správnej laboratórnej praxe a ich dodržovaní, o
podrobnostiach a vydávaní a zrušení osvedčenia správnej laboratórnej praxe
a postupe kontroly dodržiavania zásad správnej laboratórnej praxe (zásady
správnej laboratórnej praxe) v znení Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR
č. 406/2002 Z. z. sa vzťahuje na neklinické testovanie bezpečnosti látok ob-
siahnutých vo farmaceutických prípravkoch, v kozmetických prípravkoch, v
priemyselných chemických látkach a pod.
2.1 Právny rámec regulujúci sociálne súvislosti drog
•
Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
upravuje oprávnenie súdu rozhodnúť o uložení výchovného opatrenia, prí-
padne vo výnimočnom prípade rozhodnúť o dočasnom odňatí maloletého
dieťaťa zo starostlivosti rodičov (alebo iných osôb, ktorým bolo maloleté dieťa
zverené alebo o ktoré sa starajú), a to aj proti ich vôli, a nariadiť takémuto
maloletému dieťaťu pobyt v diagnostických alebo v špecializovaných zariade-
niach. V závažných prípadoch drogovej závislosti môže súd nariadiť malole-
tému dieťaťu pobyt v resocializačnom zariadení pre drogovo závislých.
• Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele
a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje sociálnoprávnu ochra-
nu detí a sociálnu kuratelu na zabezpečenie predchádzania vzniku krízových
situácií v rodine, ochrany práv a právom chránených záujmov detí, predchá-
dzaniu, prehlbovaniu a opakovaniu porúch psychického vývinu, fyzického
vývinu a sociálneho vývinu detí a plnoletých fyzických osôb a na zamedzenie
nárastu sociálno-patologických javov.
Právny rámec kontroly ponuky - represia
• Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení zákona č. 650/2005 Z. z., kto-
rým sa modifikovala úprava drogových trestných činov v zákone č. 140/1961
Zb.
555

556
• Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení zákona č. 650/2005 Z. z.,
•
ktorým sa modifikoval postupu orgánov činných v trestnom konaní a súdu,
pôvodne upravený v zákone č. 141/1961 Zb. Označený zákon nadobudol
účinnosť 1. januára 2006 a zrušil zákon č. 141/1961 Zb.
Zákon SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
upravuje priestupky, ktoré sú spáchané v súvislosti s drogami.
2.2 Ďalšie právne predpisy
•
•
•
Zákon NR SR č. 381/1996 Z. z. o Protidrogovom fonde upravuje postavenie
protidrogového fondu ako neštátneho účelového fondu, ktorý sústreďuje a
poskytuje peňažné prostriedky na protidrogovú prevenciu a na liečebnú a re-
socializačnú pomoc drogovo závislým osobám.
Zákon 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000
Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov upravuje pôsobnosť
Rady pre vysielanie a retransmisiu a práva a povinnosti vysielateľa, prevádz-
kovateľa retransmisie a právnických osôb a fyzických osôb uvedených v § 2
ods. 2 a 4 tohto zákona.
Zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých záko-
nov ustanovuje všeobecné požiadavky na reklamu, požiadavky na reklamu
niektorých produktov, ochranu spotrebiteľov a podnikateľov pred účinkami
klamlivej reklamy a neprípustnej porovnávacej reklamy a pôsobnosť orgánov
štátnej správy pri výkone dozoru nad dodržiavaním tohto zákona.
2.3. Systém starostlivosti o užívateľov návykových látok v Slovenskej republike
S účinnosťou od 1. augusta 2006 Ministerstvo zdravotníctva SR (ďalej len MZ SR)
prijalo koncepciu zdravotnej starostlivosti v odbore medicíny drogových závislostí.
Odbor sa zaoberá poskytovaním zdravotnej starostlivosti osobám závislým od psy-
choaktívnych látok a osobám zneužívajúcich tieto látky.
Koncepcia definuje tri hlavné body, a to náplň zdravotnej starostlivosti v odbore,
rozvoj starostlivosti v odbore a vzdelávanie pracovníkov.
V rámci náplne zdravotnej starostlivosti sa upravuje kategorizácia zariadení, v kto-
rých sa poskytuje zdravotná starostlivosť pacientom v medziach odboru medicíny
drogových závislostí. Členenie zariadení je nasledujúce:

•
•
•
•
•
Špecializované ambulancie drogových závislostí
Centrá pre liečbu drogových závislostí
Stacionáre
Špecializované psychiatrické ambulancie
Ústavné zdravotnícke zariadenia poskytujúce psychiatrickú starostlivosť.
V oblasti drogových závislostí v celkovom liečebnom procese spadajú etapy zá-
kladnej a strednodobej liečby pod MZ SR. Sú to zdravotnícke zariadenia, ako napr.
liečebne sprostredkujúce detoxifikáciu, kým etapa dlhodobej liečby v resocializač-
ných zariadeniach spadá pod Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej
len MPSVaR SR) ako zariadenia sociálnych služieb.
To znamená, že kontinuita liečebného procesu je priamo závislá od spolupráce
spomínaných dvoch ministerstiev, Rovnako dôležitá je i medzisektorová spolupráca,
ktorej opodstatnenie sa pokúsime zachytiť v nasledujúcom delení sociálno-zdravot-
níckych subjektov, a to podľa typu zriadenia a zdroja finančných prostriedkov.
Riešenie drogovej problematiky v SR v oblasti závislostí sme sa pokúsili zosuma-
rizovať v tabuľke 1.
557

558
vládny sektor a "tátna správa
Sociálna a zdravotnícka starostlivosť
Sociálna a zdravotnícka starostlivos!
"tátna Ne#tátna
1. Rie#enie na medzinárodnej úrovni
- V#bor ministrov pre drogové závislosti a
kontrolu drog ($alej len "VM DZKD")
Generálny sekretariát v#boru ministrov
pre drogové závislosti a kontrolu drog
2. Rie#enie na národnej (#tátnej) úrovni:
- Národné monitorovacie centrum pre
drogy ($alej len "NMCD")
- MZ SR, MPSVR SR, MV SR
- Slovenská lekárska spolo%nos&
- Zdravotnícke zariadenia, psychiatrické
poradne, Referáty poradensko-
psychologick#ch slu'ieb
- CPLDZ
Úlohy a oblasti:
• prevencia a edukácia
• národn# program boja proti drogám
• poradenstvo
• lie%ba a starostlivos& o drogovo závislé
osoby: detoxifikácia, lie%ba
• abstinen%né kluby
tretí sektor - mimovládne organizácie
- In"titút drogov#ch závislostí
Tabuľka 1
Tabu!ka 1
- Spolo%nos& pre závislosti od návykov#ch
látok
- Subjekty poskytujúce sociálne slu'by
a pomoc - resocializa%né strediská
• vo!no%asové aktivity
• v#cviky v prevencii a prevencia
• protidrogové podujatia
• infomateriály
• krízové centrá a poradenstvo
• resocializácia
• harm reduction (CPLDZ) • prv# kontakt
• streetwork
• v#skum • svojpomocné a rodi%ovské skupiny
Vo Vo všeobecnosti v"eobecnosti sa komunita sa komunita pre resocializáciu pre resocializáciu drogovo drogovo závislých závisl#ch dá zaradiť dá zaradi& medzi
aktivity medzi občianskej aktivity ob%ianskej spoločnosti spolo%nosti (súkromný sektor), (súkromn# a to ako sektor), činnosť komunitného a to ako %innos& hnu-
tia, komunitného cirkevnej alebo hnutia, mimovládnej cirkevnej alebo organizácie. mimovládnej U nás je organizácie. známa v podobe U nás resocializač- je známa
ných v podobe stredísk resocializa%n#ch (RS), ktoré spadajú stredísk zväčša (RS), pod ktoré aktivity spadajú MVO zvä%"a SR, ktoré pod aktivity sú akreditované MVO SR,
na ktoré MPSVR sú akreditované SR ako zariadenia na MPSVR poskytujúce SR ako sociálne zariadenia služby, poskytujúce spadajúce sociálne pod kompeten- slu'by,
cie vyššieho územného celku (VÚC) daného regiónu. Zriadiť resocializačné stredisko
! ""!

je tiež v kompetencii miestnej samosprávy, občianskeho združenia (ďalej len „OZ“),
neziskovej, prípadne cirkevnej organizácie, resp. fyzickej osoby. Kontrolu činnosti RS
sú oprávnení vykonávať zakladatelia, prípadne ich nadriadené zložky.
Po úspešnej odvykacej liečbe sa závislému poskytuje starostlivosť v resocializačnom
stredisku. Sociálne služby sú zabezpečované v celoročnej, 24-hodinovej prevádzke, a
to pre väčšiu efektívnosť a úspešnosť liečebného procesu.
RS sú zriaďované a kontrolované v pôsobnosti obcí a VÚC. V SR boli resocializač-
né zariadenia prvotne definované zákonom č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci. Tento
zákon stratil účinnosť dňom 1. septembra 2005, kedy ho nahradil zákon č. 305/2005
Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. Účinnosťou nového zákona
bol zahájený proces akreditácie resocializačných zariadení podľa pravidiel uvedených
v jednotlivých paragrafoch tohto zákona (305/2005 Z.z.) v znení:
§ 47
ods. 1 Každé zariadenie musí mať označenie, z ktorého vyplýva predmet jeho
činnosti a odborné zameranie, a ak je to vhodné a účelné, aj jeho cieľovú
skupinu.
ods. 2 Ak tento zákon neustanovuje inak, metódy, techniky a postupy práce
a starostlivosť, uvedené v odseku 3, možno voliť a kombinovať tak, aby
zariadenie plnilo účel, na ktorý bolo zriadené.
ods. 3 Účel, na ktorý bolo zariadenie zriadené, sa zabezpečuje:
a) vykonávaním najmä
• sociálnej práce podľa § 3
• odbornej diagnostiky
• pomoci na zvládnutie krízy
• špeciálneho sociálneho poradenstva
• výchovy
• pomoci pri príprave na školské vyučovanie
• liečebno-výchovnej starostlivosti
• psychologickej starostlivosti
• špeciálno-pedagogickej starostlivosti
• resocializácie a resocializačných programov
• rekreačnej činnosti
559

560
• rehabilitačnej činnosti
• pracovnej terapie
b) utváraním podmienok najmä na
• prípravu stravy
• záujmovú činnosť
• kultúrnu činnosť
• pracovné uplatnenie
• úschovu cenných vecí
• záujmovú činnosť
• kultúrnu činnosť
• pracovné uplatnenie
c) zabezpečením najmä
• psychoterapie
• stravovania
• zdravotnej starostlivosti
• vzdelávania a prípravy na povolanie
• psychologickej starostlivosti
d) poskytovaním starostlivosti najmä
• bývania
• stravovania
• obslužných činností
• osobného vybavenia
ods. 4 Zariadenie vykonáva svoju činnosť podľa účelu, na ktorý bolo zria-
dené
• ambulantnou formou
• celodennou formou alebo po určitú časť dňa
• pobytovou formou.
§ 63 Resocializačné stredisko
ods. 1 Resocializačné stredisko podľa tohto zákona sa zriaďuje na účel akti-
vizovania vnútorných schopností detí a plnoletých fyzických osôb na
prekonanie psychických dôsledkov, fyzických dôsledkov a sociálnych
dôsledkov drogových závislostí alebo iných závislostí a na zapojenie sa
do života v prirodzenom prostredí.

ods. 2 V resocializačnom stredisku sa
a) poskytuje odborná pomoc dieťaťu so skončenou povinnou školskou
dochádzkou a plnoletej fyzickej osobe po skončení liečby na základe
odporúčania poskytovateľa zdravotnej starostlivosti,
b) vykonáva rozhodnutie súdu o výchovnom opatrení podľa osobitného
predpisu.
ods. 3 Resocializačné stredisko vykonáva činnosť podľa § 47 ods. 3 písm. a)
prvého, štvrtého, desiateho, dvanásteho a trinásteho bodu, písmena b)
druhého až štvrtého bodu, písmena c) prvého bodu, tretieho až piateho
bodu, písmena d) prvého a druhého bodu.
ods. 4 Súčasťou poskytovania stravovania v resocializačnom stredisku je aj prí-
prava stravy v rámci pracovnej terapie.
ods. 5 Resocializačné stredisko vypracúva individuálny resocializačný plán,
ktorého súčasťou je presné vymedzenie štádia resocializačného procesu,
v ktorom je dieťa alebo plnoletá fyzická osoba zaradená. Podrobnosti o
priebehu resocializácie resocializačné stredisko zaznamenáva a vyhod-
nocuje najmenej jedenkrát mesačne.
ods. 6 V resocializačnom stredisku sa resocializácia drogových závislostí a
iných závislostí vykonáva pobytovou formou najmenej osem mesiacov.
ods. 7 Ak sa v resocializačnom stredisku vykonáva rozhodnutie súdu podľa
odseku 2 písm. b), resocializačné stredisko vedie spisovú dokumentá-
ciu, ktorá obsahuje doklady podľa § 30 ods. 2 a 4.
Po splnení požiadaviek uvedených v ustanovení § 63 tohto zákona udelí komi-
sia vytvorená pri MZ SR akreditáciu ako podmienku na prideľovanie finančných
prostriedkov z verejných zdrojov. Akreditácia bola doposiaľ pridelená 19 resociali-
začným zariadeniam, a to n.o. Road, o.z. ADAM, o.z. Združenie MUDr. Ivana No-
votného, n.o. Nádej – Reménység, n.o. PAHOROK, o.z. NELEGÁL, n.o. Čistý deň,
n.o. TEEN CHALLENGE SLOVAKIA, n.o. Komunita Ľudovítov, n.o. ORCHIDEA,
o.z. PROVITAL, n.o. Z-Návrat centrum, n.o. NÁVRAT - RZDO, n.o. COR centrum,
o.z. MANUS, n.o. Re Socia, n.o. Šanca, o.z. Inštitút Krista Veľkňaza, Gréckokatolícka
diecézna charita. [16].
561

562
Činnosť resocializačných zariadení upravuje zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych
službách, (ďalej len „zákon č. 448/2008 Z.z.“) ktorý ich zahŕňa do skupiny posky-
tovateľov sociálnych služieb. Poskytovateľ sociálnych služieb (ďalej SS) je podľa § 7
tohto zákona povinný prihliadať na individuálne potreby prijímateľa SS, aktivizovať
ho podľa jeho schopností a možností a poskytovať SS na odbornej úrovni. Ďalej je
poskytovateľ SS podľa § 9 tohto zákona povinný plánovať poskytovanie SS, viesť indi-
viduálny rozvojový plán, plniť podmienky poskytovanej SS a uskutočňovať program
supervízie. Podľa § 13 tohto zákona radíme resocializáciu medzi pobytové SS, pretože
jej súčasťou je ubytovanie. Podľa § 16 tohto zákona poskytovateľ SS môže tiež vyko-
návať základné a špecializované odborné činnosti, a to sociálne poradenstvo, sociálnu
rehabilitáciu, ošetrovateľskú starostlivosť v zariadení, sprostredkovanie osobnej asis-
tencie, pracovnú terapiu a pod. Pracovná terapia je podľa § 23 tohto zákona pracovná
činnosť na osvojenie návykov a zručností fyzických osôb pri vykonávaní pracovných
aktivít pod odborným vedením na účel obnovy, udržania alebo rozvoja jej fyzických,
mentálnych a pracovných schopností a jej začlenenia do spoločnosti.
Zákon č. 448/2008 Z.z. upravuje fungovanie resocializačných zariadení, čo pova-
žujeme za krok smerom ku klientovi a k jeho právam. Oceňujeme najmä povinné
supervízie, pretože ich význam vidíme v prevencii syndrómu vyhorenia u pracov-
níkov a terapeutov. Systém akreditácie rovnako ochraňuje aj pracovníkov zariadení
a celkovo predstavuje výrazný posun smerom k svetovým štandardom terapeutických
komunít.

Literatúra
[1] Vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 15/1998 Z. z. o podmienkach udeľo-
vania úradného povolenia na dovoz a vývoz tovaru a služieb.
[2] Vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 65/2002 Z. z. o podrobnostiach postu-
pu pri overovaní zásad správnej laboratórnej praxe a ich dodržovaní, o podrob-
nostiach a vydávaní a zrušení osvedčenia správnej laboratórnej praxe a postupe
kontroly dodržiavania zásad správnej laboratórnej praxe (zásady správnej labo-
ratórnej praxe).
[3] Zákon č. 379/2005 Sb., o opatřeních k ochraně před škodami způsobenými tabá-
kovými výrobky, alkoholem a jinými návykovými látkami.
[4] Zákon č. 108/2006 Sb. ze dne 14. března 2006 o sociálních službách v znění po-
zdějších předpisů.
[5] Zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a príprav-
koch.
[6] Zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach.
[7] Zákon č. 331/2005 Z. z. o orgánoch štátnej správy vo veciach drogových prekur-
zorov.
[8] Zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách.
[9] Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine.
[10] Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele.
[11] Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení zákona č. 650/2005 Z. z.
[12] Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.
[13] Zákon č. 381/1996 Z. z. o Protidrogovom fonde.
[14] Zákon 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.
z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.
[15] Zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
[16] Dostupné na internete: www.employment.gov.sk/MPSVRS/Internet/home/in-
Kontakt
dex. php?id(2006-03-15, 18:40).
Mgr. Veronika Reháková, PhD.
Katedra malého a stredného podnikania
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Železničná 14,
821 07 Bratislava
E-mail: veronika.rehakova@vsemvs.sk
563

Globalizácia a miesto environmentálnej politiky v tomto procese
564
Abstrakt
doc. Ing. Eva Romančíková, CSc.
V príspevku poukazujeme na dôležitosť environmentálnej politiky v prebiehajú-
com globalizačnom procese. Jej koncipovaniu v smere trvalo udržateľného rozvoja
musí predchádzať identifikácia zdrojov znečistenia životného prostredia ako i po-
znanie potenciálnych „kanálov“ zhoršenia kvality životného prostredia. K takýmto
„kanálom“ zaraďujeme hospodársky rast a jeho materiálovú a energetickú náročnosť,
štruktúru ekonomiky a environmentálnu legislatívu.
Kľúčové slová: životné prostredie, globalizácia, hospodársky rast, materiálová
a energetická náročnosť, štruktúra ekonomiky, environmentálna legislatíva
Abstract
Globalisation and the place of enivornmental policy
in this process
The paper stresses importance of environmental policy in the process of globalisation.
Formulation of the environmental policy which is based on sustainable development
must be preceeded by identification of sources of the environmental pollution as well as
by understanding of channels of worsening of quality of environment. Among others fol-
lowing channels can be mentioned: economic growth and its material intensity, structure
of economy and environmental law.
Keywords: environment, globalisation, economic growth, structure of economy, envi-
ronmental law, financial and economic instruments
Úvod
Globalizáciu tom najširšom slova zmysle možno chápať ako celosvetový proces in-
tegrácie, ktorý určitým spôsobom zasahuje každú oblasť ľudskej činnosti. Tento integ-
račný proces má viaceré dimenzie, a to ekonomickú, sociálnu, politickú, informačnú,
ale aj kultúrnu.

Ekonomická dimenzia globalizačného procesu sa spája s liberalizáciou ekono-
mických vzťahov spätých so zvyšovaním významovosti medzinárodného obchodu,
prílevom priamych zahraničných investícií, ale i integráciou finančných trhov. Táto
dimenzia globalizačného procesu je spoločnosťou vnímaná predovšetkým vo väzbe
k takým dôležitým makroekonomickým ukazovateľom, akými sú hospodársky rast
a zamestnanosť. Menej sa však hovorí o ekologickej dimenzii tohto procesu, pričom
práve ekonomická integrácia realizovaná cez medzinárodný obchod a prílev priamych
zahraničných investícií je významným faktorom, ktorý ovplyvňuje kvalitu životného
prostredia štátu a jeho trvalo udržateľný rozvoj, a to tak v pozitívnom ako aj v nega-
tívnom smere. Je to z toho dôvodu, že integračný proces umožňuje ekonomikám vy-
konať štrukturálne zmeny, meniť štruktúru výroby, ale aj ovplyvniť stupeň využívania
zdrojov životného prostredia a jeho znečisťovania.
1. Environmentálna politika ako nástroj eliminácie negatívnych dôsledkov glo-
balizácie
Environmentálna politika štátu zameraná na tvorbu a ochranu životného prostre-
dia sleduje zámer vstúpiť do výrobných a spotrebných rozhodnutí podnikateľskej sfé-
ry a spotrebiteľov s cieľom dosiahnuť zmeny v ich správaní sa v intenciách všeobecne
akceptovateľných princípov trvalo udržateľného rozvoja.
Koncipovaniu environmentálne politiky reflektujúcej princíp trvalo udržateľné-
ho rozvoja musí predchádzať „identifikácia“ najdôležitejších problémov životného
prostredia, a to nielen tých, ktoré už vznikli, ale aj tých, ktoré môžu vzniknúť v dô-
sledku prebiehajúcich globalizačných procesov. Až následne, na základe konsenzu
možno stanoviť princípy environmentálnej politiky a jej nástrojové inštrumentárium,
dosiahnuteľné ciele a priority riešenia environmentálnych problémov v krátkodobom,
strednodobom a dlhodobom horizonte, ako i spôsoby ich financovania.
Identifikácia najdôležitejších problémov spätých s poškodzovaním, prípadne s po-
tenciálnym ohrozením kvality životného prostredia predpokladá poznať a vyhodnotiť
zdroje ich znečistenia, ktoré otvárajú priestor – kanál pre zhoršenie kvality životného
prostredia. K takýmto potenciálnym „kanálom“ možno zaradiť:
•
•
•
hospodársky rast a jeho materiálovú a energetickú náročnosť,
štruktúru ekonomiky (ľahký, ťažký priemysel, služby),
environmentálnu legislatívu.
565

566
1.1 Hospodársky rast a jeho materiálová a energetická náročnosť
Zvýšená ekonomická aktivity v krajine môže, ale aj nemusí, mať vplyv na kvalitu
životného prostredia. Pozitívne efekty vznikajú vždy vtedy, keď zvýšenie ekonomickej
aktivity sa prejaví v hospodárskom raste, ktorý je dosiahnutý pomocou technológií,
ktoré menej zaťažujú životné prostredie. To znamená, ide o technológie s nižšou mate-
riálovou a energetickou náročnosťou, do ktorých sú premietnuté najnovšie poznatky
vedy a techniky.
Negatívne efekty vznikajú vtedy, keď súbežne s hospodárskym rastom dochádza aj
k zvýšeniu zaťaženia životného prostredia.
Názory ekonómov na vzťah medzi hospodárskym rastom a kvalitou životného
prostredia nie sú jednoznačné. Na jednej strane sú autori, ako napríklad D. H. Me-
adows a Daly [1], ktorí vyslovujú pochybnosti o možnostiach dlhodobého hospo-
dárskeho rastu. Na druhej strane ide o autorov, ktorí sú zástancami názoru, že hos-
podársky rast je nástrojom na zníženie zaťaženia životného prostredia. Th. Panay-
otou v tejto spojitosti upozorňuje, že vzťah medzi hospodárskym rastom a kvalitou
životného prostredia nemusí byť stabilný. [2]. Hospodársky rast považuje za základný
predpoklad riešenia environmentálnych problémov, a to nielen z dôvodu, že generuje
zvýšený objem finančných zdrojov, ktoré možno využiť na prefinancovanie environ-
mentálnych opatrení, ale aj z dôvodu, že technický pokrok umožňuje nahrádzať envi-
ronmentálne technológie technológiami čistejšími.
S. Kuznets v spojitosti so skúmaním vzťahov medzi hospodárskym rastom a kvali-
tou životného prostredia skonštruoval krivku, ktorá ukazuje závislosť medzi stupňom
znečistenia životného prostredia a výškou príjmov na obyvateľa. Krivka má tvar ob-
ráteného U. Bod zlomu v environmentálnej Kuznetsovovej krivke podľa G. M. Gro-
smana a A. B. Kruegera nastáva pri výške príjmu 8 000,- USD na obyvateľa krajiny.
[4]. Takýto priebeh krivky sa však nepotvrdil pre všetky znečisťujúce látky. Týka sa to
napríklad produkcie skleníkových plynov. Z priebehu krivky však vyplýva, že pri niž-
šom stupni hospodárskeho rastu dochádza k výraznému zhoršeniu kvality životného
prostredia, čo je podľa neho dôsledok uplatňovania zastaraných technológií, nadmer-
ného čerpania prírodných zdrojov, ale aj neefektívneho poľnohospodárstva a lesníc-
tva. Na vyššom stupni hospodárskeho rastu predpokladá, že v ekonomike dochádza k
štrukturálnym zmenám, vznikajú odvetia založené na informáciách a službách a že sa
uplatňujú environmentálne vhodné technológie. Za významný faktor, ktorý ovplyv-
ňoval tento proces, považoval výšku príjmov obyvateľstva.

W. Levinson pri skúmaní vzťahu medzi znečistením a výškou príjmu na obyvateľa
v dlhodobom časovom horizonte rozšíril pôvodný tvar Kuznetsovovej krivky z tvaru
obráteného U na tvar N. Tvar krivky N reflektuje stav, keď v krajine sa stupeň znečiste-
nia po dosiahnutí prahovej hodnoty príjmov najskôr zníži, avšak neskôr s ďalším zvy-
šovaním príjmov obyvateľstva sa znečistenie opätovne zvyšuje. Takýto priebeh krivky
v dlhodobom časovom horizonte potvrdzuje vývoj v ekonomicky vyspelých krajinách.
Možno predpokladať, že prebiehajúce globalizačné procesy v transformujúcich sa a v
ostatných rozvíjajúcich sa krajinách budú takýto vývoj kopírovať.
V tejto spojitosti je nutné poznamenať, že pokles znečistenia, ktorý S. Kuznets zdô-
vodňuje hospodárskym rastom sprevádzaným aplikáciou technického pokroku, zní-
žením materiálovej a energetickej náročnosti produkcie a následným zvýšením príj-
mov bol vyvolaný aj samotným globalizačným procesom. Globalizačný proces takto
otvoril vyspelým ekonomikám priestor pre vykonanie štrukturálnych zmien v smere
prechodu od environmentálne náročných výrob k menej náročným a službám.
1.2 Štrukturálne zmeny v ekonomike ako faktor zníženia zaťaženia životného
prostredia
Medzi prístupy, ktoré v ekonomickom systéme umožňujú vykonať štrukturálne
zmeny a ktoré sledujú zámer znížiť zaťaženie životného prostredia, možno zaradiť:
•
•
•
•
inováciu produkcie; ide o zníženie zaťaženia životného prostredia spôsobené-
ho samotným výrobkom. Zmena produkcie by mala vyústiť do výroby envi-
ronmentálne vhodných výrobkov;
zmenu technologického postupu, počas ktorého sa emituje menej znečisťujú-
cich látok alebo vo výrobnom procese sa zníži ich materiálová a energetická
náročnosť;
substitúciu výrobných vstupov, ktorá predpokladá, že environmentálne ne-
vhodné výrobné vstupy sú nahrádzané environmentálne vhodnejšími vstup-
mi;
implementáciu environmentálnych manažérskych systémov, a to EMS, EMAS
a pod.
567

568
Pozitívne efekty vyššie spomenutých štrukturálnych zmien môžu byť však do urči-
tej miery eliminované zvýšením objemu vyrábanej produkcie, avšak len za predpokla-
du, ak samotný zvýšený objem produkcie zvyšuje tlak na zdroje životného prostredia.
Pri uplatnení špičkových technológií táto skutočnosť nemusí nastať.
Širšie uplatňovanie environmentálnych technológií umožňujúcich inováciu pro-
dukcie, zmenu technologických postupov, substitúciu výrobných vstupov predpo-
kladá, aby podnikateľská sféra aj zo strany štátu bola stimulovaná v tom smere, aby
participovala určitou mierou na efektoch, ktoré spoločnosti plynú zo zníženia zaťaže-
nia životného prostredia. V tejto súvislosti je dôležité, aby environmentálna politika
disponovala aj takými nástrojmi, ktoré umožnia kompenzovať podnikateľskej sfére
zvýšenú nákladovosť. Uplatnenie takýchto mechanizmov by však nemalo narušiť hos-
podársku súťaž a mali by byť konformné v rámci EÚ.
1.3 Environmentálna legislatíva a jej nástroje
Environmentálnu legislatívu je potrebné považovať za významný nástroj, ktorý
umožní krajine maximalizovať potenciálne efekty vyplývajúce z globalizačného pro-
cesu. Táto legislatíva je charakterizovaná širokým spektrom zákonov, noriem, naria-
dení a vyhlášok, ktoré orgánom zodpovedným za starostlivosť o životné prostredie
umožňujú konať. Ak napríklad štát nevenuje dostatočnú pozornosť vypracovaniu
finančno-ekonomických nástrojov, ich konštrukcii a vyhodnocovaniu, potom môže
mať globalizačný proces okrem pozitívnych efektov aj negatívne, ktoré nadobúdajú
formu škôd na životnom prostredí. Naviac je potrebné mať na pamäti skutočnosť,
že pri uplatňovaní ekonomických nástrojov nesmie popri ich internalizačnej funkcii
chýbať stimulačná funkcia.
Nemožno považovať za správne, ak hostiteľská krajina v snahe prilákať zahranič-
ných investorov „zjemňuje“ nástroje environmentálnej politiky. Za predpokladu, že
environmentálna legislatíva a finančno-ekonomické nástroje environmentálne po-
litiky platia pre všetkých, to znamená z ich uplatňovania sa nepovoľujú novým in-
vestorom výnimky, potom prílev priamych zahraničných investícií do krajiny možno
hodnotiť pozitívne.
Pozitívny vplyv zahraničných investícií umocní skutočnosť, ak ide o špičkové tech-
nológie, ktoré umožnia hostiteľskej krajine vykonať štrukturálne zmeny. Základný
predpoklad pre vykonanie štrukturálnych zmien je, že využívané prírodné zdroje sú
správne ocenené a investori do nákladov výroby premietli negatívne externality, ktoré

v spojitosti s ich produkciou vznikajú. Len vtedy, ak sú tieto predpoklady spojené,
možno hovoriť o pozitívnom vplyve priamych zahraničných investícií na maximali-
záciu spoločného blahobytu v krajine.
Ak to tak nie je, t. j. z uplatňovaných nástrojov environmentálnej politiky zahra-
ničným investorom sú udeľované výnimky, potom globalizačný proces otvára priestor
pre transfer znečistenia z jednej krajiny do druhej, pričom množstvo znečisťujúcich
látok sa v globálnom systéme životného prostredia nemení, ale práve naopak, v dô-
sledku vyššieho hospodárskeho rastu v hostiteľskej krajine investora a následného
zvýšenia príjmov jej obyvateľstva, sa môže zvyšovať.
Záver
Povinnosť orgánov zodpovedných za kvalitu životného prostredia v SR vychádza
z evironmentálnej politiky štátu a platnej legislatívy. Do uplatňovanej legislatívy sa
musia vždy premietnuť najnovšie poznatky vedy a techniky, čo je dôvodom, prečo je
táto legislatíva pomerne často novelizovaná. Zvýšenie účinnosti legislatívy naviac
predpokladá, aby reflektovala i prebiehajúce globalizačné procesy, ktoré možno vyu-
žiť na vykonanie štrukturálnych zmien v smere prechodu od environmentálne nároč-
ných výrob k menej náročným. Sme toho názoru, že v tomto procese je nutné vytvoriť
širší priestor pre realizáciu stimulačnej funkcie verejných financií. Realizácia tejto
funkcie umožní, aby sa aj podnikateľská sféra podieľala na efektoch, ktoré spoločnos-
ti plynú zo zníženia zaťaženia životného prostredia.
569

Literatúra
[1] MAEDOWS, D. H., MAEDOWS, D. L. a RANDERS, J., BEHRENS, W. W.: The
570
Limits to Growth.
[2] PANAYOTOU, Th.: Economic Growth and The Environment. Economic Survey
of Europe, 2003, No. 2. Dostupné na internete: http://www.unece.org/ead/pub
/032/032_c2.pdf.
[3] KUZNETS, S.: Modern Economic Growth: Rate, Structure and Spread. Ne-
wHaven, Conn.: Yale University Press, 1966.
[4] GROSSMAN, G. M., KRUEGER, A. B.: Economic growth and the environment.
In: Quatrely Journal of Economics 110(2)357-377. 2. Grossman, G. M., Kreuger,
A. B.: In: Economic growth and environment. EBER WP 4634, February 1994.
[5] LEVINSON, A., HARABAUGH, W.: Reexamining the Empirical Evidence for
Kontakt
an Environmental Kuznets Curve. In: NBER Working Papers, No. 7711.
doc. Ing. Eva Romančíková, CSc.
Katedra ekonómie a financií
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Železničná 14
821 07 Bratislava
E-mail: e.romancikova@gmail.com

Výhody a nevýhody realizácie vysokoškolských programov
dištančného vzdelávania pre pracovníkov verejnej správy
Abstrakt
doc. PhDr. Zoltán Rózsa, PhD.
Moderné dištančné vzdelávanie možno charakterizovať predovšetkým ako prostrie-
dok, ktorý sprístupňuje štúdium individuálnym študentom, ktorí nemôžu alebo ne-
chcú absolvovať prezenčné vzdelávanie (zvyčajne ide o pracujúcich dospelých, ktorí
študujú z dôvodov budovania kariéry alebo osobného rastu). Cieľom príspevku je
zmapovať výhody a nevýhody dištančnej formy vzdelávania a zároveň nájsť odpoveď
na otázku, či možno považovať dištančnú formu štúdia za prostriedok riešenia defici-
tu vo vzdelávaní pracovníkov verejnej správy.
Kľúčové slová: vysokoškolský študijný program, dištančné vzdelávanie, verejná
správa
Advantages and disadvantages of implementing distance learning
in higher education programs for government workers
Abstract
Modern distance education can be characterized primarily as a tool that is available
to study individual students who are unable or unwilling to undergo face to face study
(usually it is the working adults who are studying the reasons of building a career or per-
sonal growth). The article aims to map out the advantages and disadvantages of distance
learning and aligns to answer the question whether it can be regarded as distance form
of study for tackling the deficit in the education of public administration.
tion
Keywords: higher education study program, distance learning, public administra-
571

572
Úvod
Začiatky dištančného vzdelávania sa datujú do 18. storočia, keď sa s rozvojom poš-
tových služieb začali vo vzdelávaní širšie uplatňovať korešpondenčné kurzy. Rozvoj
moderného dištančného vzdelávania úzko súvisí so založením špecializovaných inšti-
túcií, ako sú britská Open University alebo nemecká Fern Universität Hagen. [1].
Aj keď zákon č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len vysokoškolský zákon) s realizáciou dištančnej formy vzdelávania
v prostredí slovenských vysokých škôl počíta, táto forma vzdelávania na slovenských
vysokých školách rozhodne zatiaľ nie je štandardne využívaná.
Cieľom príspevku je zmapovať výhody a nevýhody dištančnej formy vzdelávania
a zároveň nájsť odpoveď na otázku, či možno považovať dištančnú formu štúdia za
prostriedok riešenia deficitu vo vzdelávaní pracovníkov verejnej správy.
1. Teoretické vymedzenie dištančného vzdelávania
Za jeden z prvých pokusov formulovať teóriu dištančného vzdelávania možno pod-
ľa M. G. Moorea považovať teóriu transakčnej vzdialenosti. Práve táto teória skonšta-
tovala, že podstatou dištančnej formy vzdelávania nie je iba jednoduchá geografická
separácia učiteľa a študenta, ale oveľa dôležitejším je jej pedagogický koncept, ktorý
uvádza celú množinu vzťahov medzi učiteľom a študentom vo chvíli, v ktorej sú od-
delení časom a/alebo priestorom. [2, s. 570 - 86]. M. G. Moore tieto vzťahy následne
charakterizoval zhlukmi premenných, medzi ktoré zaradil učebný dialóg, štruktúru
vzdelávacieho programu a autonómiu študenta. [2, s. 598 - 615].
Učebný dialóg, a teda aj transakčná vzdialenosť, sú podľa M. G. Moorea variabilné.
Ovplyvňuje ich predovšetkým množstvo dištančných študentov na jedného učiteľa,
rozsah príležitostí pre komunikáciu, fyzické prostredie, v ktorom sa študent, či uči-
teľ nachádzajú, emočné rozpoloženie (napr. stupeň stotožnenia, či nestotožnenia sa
s princípmi a podstatou dištančného vzdelávania), osobnosť učiteľa a študenta, ako aj
obsah dialógu. Podľa M. G. Moorea preto ani vysoko interaktívne médium nedokáže
zaručiť kvalitný dialóg, ak sa jeho účastníci rozhodnú ponúkané výhody interaktivity
nevyužiť. [2, s. 648 - 66].
Úspech dištančného vzdelávania je podľa M. G. Moorea, rovnako ako u primeraných
príležitostí k dialógu, závislý aj od štruktúry vzdelávacieho programu. V každom diš-
tančnom vzdelávacom programe preto musia byť navrhnuté procesy [2, s. 717 - 36]:

•
•
•
•
•
•
prezentácie informácií, demonštrácie zručností, modelov správania sa a hod-
nôt,
podpory motivácie študentov,
stimulovania analytického a kritického myslenia ako vyššieho stupňa kogni-
tívnych zručností,
poradenstva k spôsobom štúdia, k využitiu študijných materiálov, k budova-
niu študijných zručností, alebo k riešeniu študijných problémov.
hodnotenia ako spätnej väzby študijného pokroku,
vytvárania znalostí u študentov prostredníctvom ich zdieľania s učiteľmi.
Jednotlivé programy dištančného vzdelávania sú charakterizované aj stupňom au-
tonómie študenta. Termínom „stupeň autonómie študenta” sa pritom rozumie miera,
do akej si je študent schopný sám určovať vzdelávacie ciele. Študent je od učiteľa úplne
nezávislý iba v ideálnom prípade. [2, s. 759 - 76].
Aplikácia teórie industrializácie viedla O. Petersa k záveru, že dištančné vzdelávanie
je do značnej miery podobné výrobným procesom. Môže byť preto charakterizované
a ovplyvnené racionalizáciou, deľbou práce, hromadnou produkciou. [3, s. 87 - 112].
Ako uvádza tabuľka 1, sám autor zoznam charakteristík ďalej rozširuje, napr. aj o prí-
pravné práce, špecializáciu, plánovanie, controlling, formalizáciu. [4, s. 14].
573

574
Vybrané charakteristiky teórie industrializácie v dištančnom vzdelávaní
Charakteristika Podobnosť s dištančným vzdelávaním
Racionalizácia
Deľba práce
Tabuľka 1
Úspech dištančného vzdelávania je založený na účinnosti „výrobnej
linky”, ktorá sa skladá zo špecializovaných prispievateľov
(autori, návrhári výučbových materiálov, lektori a pod.).
Výučba je rozdelená na niekoľko častí, ktorým sú priradené rôzne
osoby (autori, návrhári výučbových materiálov, lektori
a pod.). Samotná výučba je od osoby učiteľa oddelená.
Hromadná produkcia Starostlivo navrhnutý študijný program je štandardizovaným
produktom, ktorý umožňuje uspokojovať potreby veľkých skupín
študentov.
Prípravné práce
Špecializácia
Dištančné vzdelávanie môže byť úspešné iba vtedy, ak sú vopred
starostlivo definované vzdelávacie ciele, pripravené učebné materiály
(v tlačenej alebo inej podobe), tímy, ktoré budú dištančné
štúdium realizovať.
Osoby zapojené do realizácie dištančného štúdia sa špecializujú
na vývoj, na realizáciu alebo na hodnotenie (na rozdiel od učiteľov
v prezenčnej forme štúdia, ktorí realizujú všetky vymedzené
úlohy).
Plánovanie Priebeh dištančného štúdia musí byť systematicky plánovaný,
často na úkor osobných plánov učiteľa.
Controlling Je nutné vytvoriť systém priebežnej analýzy výsledkov dištančného
vzdelávania (ako prebieha výučba, ako organizácia reaguje na
prípadné zlyhania).
Formalizácia Učebné materiály musia byť navrhnuté vo vopred definovanom
formáte.
Zdroj: Peters, O.: Distance Education in Transition. Oldenburg: BIS-Verlag, 2010. s. 15-19.
ISBN 978-3-8142-2201-1. Upravené autorom.
Aplikácia industrializačnej teórie narazila na argumenty odporcov, že dnešnú mo-
dernú spoločnosť možno charakterizovať skôr ako postindustriálnu. Samotný O. Pe-
ters odporcom odpovedá, že [5, s. 53]:
•
napriek postidustrializačnej ére je dištančné štúdium typickým produktom
industriálnej spoločnosti. A to sa netýka iba vlastných charakteristík dištanč-
ného vzdelávania, ale aj skutočnosti, že dištančné vzdelávanie je schopné plniť
vzdelávacie potreby priemyselne vyspelých ekonomík a tiež, že je schopné
prilákať a udržať pozornosť vysoko motivovaných študentov, ktorí si chcú
zlepšiť svoj odborný alebo profesionálny status, či príjem;

•
v postidustriálnej ére industriálny pohľad na model dištančného vzdelávania
síce nepostačuje, a to najmä z dôvodu zmeny potrieb študentov (O. Peters
zdôrazňuje predovšetkým potrebu sebarealizácie). Táto situácia však nie je
v rozpore s industrializačnou teóriou, ale vyvoláva iba potrebu návrhu nového
modelu dištančného vzdelávania, ktorý pravdepodobne bude kombináciou
intenzívnej a trvalej skupinovej spolupráce a komunikácie jeho účastníkov.
V zmysle teórie dištančného vzdelávania založeného na empatii možno podľa B.
Holmberga dištančné vzdelávanie charakterizovať nasledujúco [6, s. 3364 - 3382]:
•
•
•
dištančné vzdelávanie slúži prevažne individuálnym študentom, ktorí ne-
môžu alebo nechcú absolvovať prezenčné vzdelávanie (zvyčajne ide o pracu-
júcich dospelých, ktorí študujú z dôvodov budovania kariéry alebo osobného
rastu);
dištančné vzdelávanie je sprevádzané a podporované primárne vopred pri-
pravenými študijnými materiálmi a komunikáciou medzi študentom a orga-
nizáciou realizujúcou dištančné vzdelávanie;
podstatu dištančného vzdelávania tvoria vzťahy medzi zapojenými stranami,
radosť zo štúdia a empatia medzi študentmi a reprezentantmi organizácie re-
alizujúcej dištančné vzdelávanie. Empatia organizácie podporuje motiváciu
u študentov a má byť dosahovaná prostredníctvom zmysluplnej, problémo-
vo orientovanej prezentácie znalostí, priateľských vzťahov medzi študentmi
a medzi osobami zapojenými do vzdelávania, ako aj liberálnou organizáciou
vzdelávacích procesov.
Prehľadný a detailný popis dištančného vzdelávania priniesol aj D. Keegan. Diš-
tančné vzdelávanie charakterizuje [7, s. 40]:
•
•
•
•
kvázi permanentným oddelením študenta a učiteľa počas výučby (na rozdiel
od prezenčnej formy vzdelávania),
vplyvom vzdelávajúcej organizácie na študenta prostredníctvom plánovania
a prípravy študijných materiálov (na rozdiel od samoštúdia),
použitím technických médií (tlač, audio, video, počítač) na prepojenie učiteľa
so študentom a na prenos vzdelávacieho obsahu,
obojsmernou komunikáciou medzi študentom a učiteľom.
575

576
V tejto súvislosti hovorí Bates (In: Huba, M.) o troch generáciách dištančného
vzdelávania. [1]. V prvej nebola prakticky žiadna možnosť komunikácie. V druhej
generácii sa kládol hlavný dôraz na produkciu študijných materiálov. Komunikácia
so študujúcimi bola druhoradá a komunikácia medzi študujúcimi prakticky žiadna.
Tretia generácia dištančného vzdelávania hľadá pritom cesty na zvyšovanie efektív-
nosti prostredníctvom komunikácie medzi učiteľmi a študujúcimi, medzi študujúcimi
a dokonca aj medzi učiteľmi.
2. Výhody a nevýhody dištančného vzdelávania z pohľadu teórie a praxe
Na základe teoretických a praktických poznatkov možno z pohľadu organizácie
identifikovať najmä nasledujúce výhody dištančnej formy vzdelávania:
•
•
•
široký dosah; v súlade s M. Hubom a I. Orbánovou možno konštatovať, že
hlavnou výhodou dištančného vzdelávania v prostredí vysokoškolskej in-
štitúcie je predovšetkým schopnosť efektívne uspokojiť potreby veľkej sku-
piny študujúcich. [1]. Z toho vyplýva, že medzi prínosy možno zaradiť tak
schopnosť uspokojiť potreby geograficky vzdialených skupín študentov, ako aj
schopnosť zamerať sa na špecifické skupiny študentov (napr. so zdravotným
postihnutím, či iným obmedzením, napr. geograficky vzdialených alebo pra-
covne zaneprázdnených študentov). Uvedený názor potvrdzuje aj empirický
prieskum realizovaný Nadáciou A. P. Sloana v 4 419 inštitúciách vysokoškol-
ského charakteru, ktorý medzi najdôležitejšie dôvody implementácie dištanč-
ného štúdia do stratégie vysokoškolskej inštitúcie zaraďuje práve rozšírenie
prístupu študentov k štúdiu (za veľmi dôležitý označilo tento faktor až 63 %
respondentov, ako dôležitý uviedlo tento faktor 30 % respondentov). [8];
optimalizácia nárokov na kapacitné zdroje organizácie; napr. T. Gould uvádza,
že dištančná forma vzdelávania znižuje nielen preťaženie učební, ale napr. aj
nároky na parkovacie plochy organizácie. [9]. V tejto súvislosti sa dištančné
vzdelávanie často označuje termínom „zelené” a považuje sa za environmen-
tálne prijateľné;
zvýšenie participácie študentov na vzdelávaní; podľa S. A. Leia a R.K. Guptu
dištančná forma vzdelávania napr. podporuje u študentov aktívne učenie, kri-
tické myslenie, komunikáciu s učiteľmi. [10, s. 616 - 630].

Medzi ďalšie výhody realizácie dištančnej formy vzdelávania možno tiež zaradiť
zvýšenie pedagogických zručností, zníženie počtu študentov, ktorí zanechali štúdium;
zvyšuje sa rôznorodosť študentov a vznikajú nové strategické partnerstvá. [8].
Medzi nevýhody dištančnej formy vzdelávania z pohľadu organizácie môžeme za-
radiť predovšetkým:
•
zvýšené nároky na organizáciu a zabezpečenie štúdia; M. Alavia a kol. zdôraz-
ňujú najmä potrebu zabezpečiť dištančné štúdium informačnými technoló-
giami, zvýšenými nárokmi na prácu učiteľov s informačnými technológiami
a na komunikáciu so študentmi, zvýšenie výskytu negatívneho správania sa
študentov pri overovaní vedomostí. [11, s. 1310 - 1333]. K uvedeným nevýho-
dám možno zaradiť aj potrebu redizajnu študijných materiálov, možné prob-
lémy s určovaním pracovných úväzkov učiteľov, či riziko oneskorených reak-
cií učiteľov na požiadavky študentov. Podľa S.A. Leia a R.K. Guptu dištančná
forma vzdelávania od študentov vyžaduje aj pokročilú znalosť používania in-
formačných technológií a vysoký stupeň sebadisciplíny. V súlade s názormi
M.G. Moorea sa však rovnaké vlastnosti očakávajú aj od učiteľa.
Medzi časté bariéry rozšíreného prijatia dištančného vzdelávania môžeme zaradiť
predovšetkým obavy o už spomínané zvýšené nároky na sebadisciplínu študentov,
strach z nízkej akceptácie tejto formy štúdia zo strany okolia (vedenia fakulty, univer-
zity, akreditačnej komisie, zamestnávateľov), ale aj obavu, že implementácia dištanč-
nej formy štúdia zvýši náklady na vývoj a distribúciu dištančných programov vzdelá-
vania. [8].
577

578
Záver
Odpoveď na otázku, či možno považovať dištančnú formu štúdia za prostriedok
riešenia deficitu vo vzdelávaní pracovníkov verejnej správy, nie je jednoznačná. V sú-
lade s predchádzajúcimi zisteniami možno uviesť, že:
•
•
•
•
nie je pochýb o tom, že táto forma štúdia dokáže saturovať študijné potre-
by veľkého množstva aj geograficky veľmi vzdialených pracovníkov verejnej
správy,
vývoj uceleného študijného programu realizovaného dištančnou formou si
vyžaduje predovšetkým množstvo zdrojov, ktoré treba venovať starostlivej
príprave vzdelávacích cieľov, učebných materiálov a procesov distribúcie, ko-
munikačných prostriedkov účastníkov, ako aj tímov, ktoré budú dištančné
štúdium realizovať,
najmä v počiatočných fázach realizácie študijného programu dištančnou for-
mou štúdia možno očakávať značnú nedôveru zo strany orgánov verejnej
správy,
problémom môže byť aj nízka digitálna gramotnosť (zručnosť pri využívaní
informačných technológií) účastníkov (tak študentov, ako aj učiteľov).
Realizácia dištančnej formy štúdia na vysokých školách by sa preto nemala pova-
žovať za rýchle riešenie problému deficitu vzdelávania pracovníkov verejnej správy.
Možno ju však považovať za účinné riešenie, ktoré však v počiatočných fázach bude
vyžadovať uzatvorenie partnerstva s niektorým z orgánov verejnej správy.
Príspevok je výstupom z projektu dištančného vzdelávania na Vysokej škole
ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave.

Literatúra
[1] HUBA, M., ORBÁNOVÁ, I.: Pružné vzdelávanie. Bratislava: STU, 2001. ISBN
80-227-13335-X.
[2] MOORE, M. G.: Theory of transactional distance. In: Keegan, D.: Theoretical
Principles of Distance Education. Taylor & Francis. 2007. ASIN: B000OI0O4U.
[3] PETERS, O.: Learning with New Media in Distance Education. In: Moore, G.M.:
A Theory of Distance Education Based on Empathy. London: Lawrence Erlbaum
Associates, 2003. ISBN 0-8058-5591-2.
[4] PETERS, O.: Distance Education in Transition. Oldenburg: BIS-Verlag, 2010.
ISBN 978-3-8142-2201-1.
[5] PETERS, O.: Distance education in postindustrial society. In: Keegan, D.: Theo-
retical Principles of Distance Education. Taylor & Francis. 2007. ASIN: B000O-
I0O4U.
[6] MOORE, M. G., ANDERSON, W. G.: Handbook of distance education. Lea, 2003.
ISBN 1-4106-0729-1.
[7] KEEGAN, D.: Foundations of distance education. London: Routledge, 1996. ISBN
978-0-415-13909-0.
[8] ALLEN, I. E., SEAMAN, J.: Online nation. USA: Sloan-Consortium, 2007. ISBN
978-1-934505-01-4.
[9] GOULD, T.: Hybrid classes: Maximizing institutional resources and student
learning. Proceedings of the 2003 ASCUE Conference, June 8-12, 2003. Myrtle
Beach, South Carolina.
[10] LEI, S. A., GUPTA, R. K.: College distance education courses: Evaluating bene-
fits and Costs. In: Education. Summer 2010.
[11] ALAVIA, M., YOO, Y., VOGEL, D.: Using information technology to add value
Kontakt
to management education. In: Academy of Management Journal. 1997. 40(6).
doc. PhDr. Zoltán Rózsa, PhD.
Katedra manažmentu
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Železničná 14
821 07 Bratislava
E-mail: zoltan.rozsa@vsemvs.sk
579

580
Abstrakt
Charakteristika vývoja samosprávy na miestnej úrovni
na území Slovenskej republiky vo vybranom regióne
Mgr. Monika Rózsová
Autorka príspevku predstavuje vývoj verejnej správy do roku 1918 vo vybranom
regióne. Na území SR sa počas jej dejinného vývoja vystriedalo viacero štátnych útva-
rov. Verejná správa prešla v histórii mnohými zmenami, ktoré prispievajú k posilne-
niu pozície samosprávy tak, aby mestá a obce dokázali zvládnuť výkon prenesených
kompetencií bez organizačných problémov.
Kľúčové slová: monarchia, samospráva, mestská rada, mešťania, richtár
Characteristic of municipality development on local bases
in Slovak Republic in the chosen region
Abstract
In this article, the author introduces the development of public municipality during
in Slovak Republic, in the chosen region. During the historical development, there have
been several forms of state in Slovak territory. The municipality passed through many
changes in the history which contributed to strengthen position of self-government, and
so towns and villages were able to manage performance of delegated competency without
organizational problems.
Keywords: monarchy, municipality, city council, townsmen, mayor
Úvod
Samospráva predstavuje kategóriu oddelení od štátnej moci, pokiaľ ide o typ verej-
nej moci, i o možnosti integrácie štátu do výkonu činností. Jej právna úprava predo-
všetkým súvisí [1, s. 17]:
a) s problematikou deľby moci,
b) s úpravou moci jednotlivca a štátnej moci,
c) so zakotvením cieľov štátu a hodnôt, ktorými je moderný právny štát viazaný.

Ak chceme pochopiť fungovanie správy mesta vybraného regiónu, musíme sa po-
zrieť na historické súvislosti vývoja územnej samosprávy v SR.
1. Historické súvislosti vývoja územnej samosprávy v Slovenskej republike
V období Veľkomoravskej ríše (833 – 907 n. l.) veľmoži na ochranu svojho majetku
vybudovali vlastnú štátnu organizáciu. Na čele centrálnej správy štátu bol knieža, teda
panovník, ktorý bol zároveň najvyšším správnym orgánom.
V tomto období fungovala aj tzv. „vidiecka správa“. Obyvatelia mali právo a mož-
nosť slobodne zvoliť vlastného richtára, tzv. „villicus“. Vo výkone funkcie mu pomáhali
tzv. „prísažní“. Riešili otázky týkajúce sa občianskoprávnych, trestnoprávnych a rodin-
ných záležitostí. Neskôr sa vytvorili samostatné organizačné jednotky, t. j. dištrikty.
Za vlády prvého uhorského kráľa Štefana I. z rodu Arpádovcov (korunovaného
v roku 1000) vláda, zákonodarstvo, verejná správa a ich organizácia súviseli so sprá-
vou kráľovských súkromných majetkov. Centrom kráľovskej správy bol kráľovský
dvor a kráľovská kúria. Kráľ a skupina popredných hodnostárov vykonávala funkcie
správne aj hospodárske.
Najvyšším funkcionárom na kráľovskom dvore bol nádvorný župan, t. j. palatín.
Okrem súdnej a správnej právomoci zastával v 11. storočí aj funkciu dôverníka, t. j.
spravoval kráľovské financie. Najvyšším ústredným orgánom kráľovstva bola kráľov-
ská rada. Členov rady vyberal a odvolával panovník. Nižšou jednotkou správy kráľov-
stva bola kráľovská župa na čele so županom, ktorého menoval kráľ.
Koncom 13. storočia sa kráľovská župa zmenila na šľachtickú, či zemiansku stoli-
cu. Župa ako organizačný útvar správy kráľovských majetkov prestala jestvovať a na
jej miesto nastúpila šľachtická stolica, ktorej správne orgány volila stoličná šľachta.
Okrem stoličnej správy sa už začiatkom 14. storočia začali vytvárať panstvá, tzv. „do-
míniá“.
Trenčínu ako kráľovskému mestu udelil výsady v roku 1412 panovník Žigmund
Luxemburský.
Obyvateľstvo Trenčína netvorilo zo sociálnej stránky rovnorodý celok. Existovali
v ňom značné majetkové rozdiely, ktoré vytvorili predpoklady pre sociálne a právne
rozdiely.
581

582
V plnoprávnej skupine obyvateľstva, teda u mešťanov, boli príslušníci nižšej šľachty,
t. j. zemania. Ich prítomnosť bola daná tým, že Trenčín bol sídlom Trenčianskej sto-
lice, trenčianskeho panstva i kráľovskej tridsiatkovej stanice a takmer všetci úradníci
týchto orgánov boli zemania. Postupne takto nadobudli významné zastúpenie v mest-
skej samospráve.
Ďalším príslušníkmi meštianstva boli šľachtici. Mestská správa však mala s nimi
problémy, pretože sa snažili uplatňovať svoje šľachtické privilégiá.
Medzi mešťanov patrili nielen bohatí majitelia domov a usadlostnej pôdy, ale aj
stredne zámožní a chudobnejší obchodníci, remeselníci a tzv. „honoraciori“, t. j. vzde-
lanci plebejského pôvodu, čiže úradníci, právnici, lekári, učitelia, maliari, sochári, hu-
dobníci a iní.
Meštianske právo nebolo dedičné. Mestská rada meštianske právo sama udeľovala
významným jednotlivcom, ktorí bývali v meste alebo mali na území mesta majetok.
Mešťanmi sa nestali chudobní domkári, ani remeselnícki tovariši a sluhovia. Prí-
slušníci a predstavitelia týchto skupín sa nezúčastňovali na voľbách predstaviteľov
mestskej samosprávy.
2. Správa mesta Trenčín
Mešťania malo aktívne alebo pasívne volebné právo pri obnovovaní mestskej sa-
mosprávy. K základným výsadám mesta patrilo právo voliť si vlastnú samosprávu na
čele s richtárom a mestskou radou. Správu mesta viedol richtár spolu s 12 senátormi
alebo prísažnými (iurati cives). Mestská rada (senát) sa schádzala raz týždenne. Rich-
tár zvolával zasadnutia mestskej rady. V prípade neprítomnosti ho zastupoval niekto-
rý zo senátorov (iudex substitutus).
Okrem senátu alebo 12-člennej mestskej rady existovala širšia mestská rada, ktorá
mala 24 členov. Zvolávala sa však len v ojedinelých prípadoch.
Mestská rada na čele s richtárom mala na starosti okrem administratívnosprávnych
a hospodárskych záležitostí mesta aj súdnu právomoc nad jeho obyvateľstvom.
•
•
Menšie sporné veci a nedorozumenia medzi občanmi sa riešili na pravidel-
ných zasadnutiach magistrátu (užšej mestskej rady).
Väčšie súdne spory riešil richtár spolu s dvoma alebo troma vybranými člen-
mi senátu na osobitných zasadnutiach.

Priebeh rokovania sa zapisoval do spoločných protokolov a až neskôr (od roku
1732) sa zo zasadnutí viedli samostatné zápisnice.
Voľba richtára a 12-člennej mestskej rady sa konala každoročne na tzv. volebných
zasadnutiach. Okrem richtára, ktorý sa po niekoľkých rokoch mohol stať richtárom
znova, neboli v mestskej rade veľké zmeny. Podľa historických dokumentov sa objavili
v zložení senátu veľmi často tie isté mená. Z mestskej rady sa vylučovalo iba blízke
príbuzenstvo. Na volebnom zasadnutí sa uskutočnili aj voľby ďalších funkcionárov
a zamestnancov mesta, a to:
•
•
•
•
mestského notára
hospodára mesta
mestského kapitána
a v prvej polovici 18. storočia už aj tribúna ľudu (tribunus plebis), ktorý bol
akýmsi sprostredkovateľom medzi užšou a širšou mestskou radou.
V druhej polovici 17. storočia začali do pomerov slobodných miest vo väčšej miere
zasahovať ústredné kráľovské úrady, a to kontrolou ich hospodárskeho i politického
života. Táto kontrola sa týkala aj volieb ich samosprávnych orgánov, na ktoré začali
vysielať tzv. kráľovských komisárov menovaných zo šľachtických úradníkov uhorskej
komory. Ich povinnosťou bolo presadzovať do mestských rád príslušníkov katolícke-
ho náboženstva a uplatňovať rekatolizačnú politiku kráľovského dvora.
Zásadný obrat v zložení trenčianskych samosprávnych orgánov nastal až po skon-
čení kuruckej blokády, kedy vyšlo nariadenie, aby za členov mestského magistrátu vo-
lili iba stúpencov katolíckeho vyznania. Po voľbách v roku 1714 vydala mestská rada
uznesenie, že senátorom mesta môže byť aj v budúcnosti iba katolík.
V polovici 18. storočia došlo zo strany ústredných orgánov ku generálnej úprave
samosprávy v slobodných kráľovských mestách, čo viedlo aj k obmedzeniu ich dovte-
dajšej autonómie. Aby sa ušetrili prostriedky vynakladané na mestskú správu, mali
mestá znížiť počet členov vnútornej mestskej rady, zrušiť všetky naturálne odmeny
a deputáty senátorom a zamestnancom mesta a platiť ich iba v peniazoch.
Po roku 1785 bolo Uhorsko rozdelené na desať administratívnych dištriktov na čele
s komisármi, ktorých menoval samotný panovník. Vďaka tejto reorganizácii na území
SR vznikli tri dištrikty:
583

584
•
•
•
Nitriansky
Banskobystrický
Košický.
Územná samospráva sa začala legálne formovať po rozpade feudálneho absolutiz-
mu a s nástupom monarchie. Ríšska ústava zakotvila právo obce spravovať svoje zá-
ležitosti. Na území SR sa samostatná uhorská úprava obecného zriadenia formovala
až po rakúsko-uhorskom vyrovnaní. Definitívne bola zavŕšená zákonom o obciach.
Uhorská správa sa riadila základným článkom XXI/1886, ktorý zakotvoval adminis-
tratívne členenie územia na okresy a župy.
•
•
Prvostupňovú kompetenciu mali slúžnovské úrady na čele s hlavným slúž-
nym.
Druhostupňovými orgánmi boli župné úrady na čele s hlavným županom.
Administrácia, t. j. výkon verejnej správy, bol na území dnešného SR obstarávaný
autonómnymi orgánmi, a to:
•
•
•
v obciach – obecné zastupiteľstvá a obecné predstavenstvá,
v mestách – mestské zastupiteľstvo, mestská rada, mešťanosta,
v župách – municipálny zbor, administratívny výbor.
Dňa 28. októbra 1918 bol vyhlásený samostatný československý štát. Parlament
prijal tzv. recepčnú normu (zákon č. 11/1918 Zb. z. a n.), podľa ktorej všetky dovtedaj-
šie zákony a nariadenia ostali v platnosti, pričom všetky samosprávne, obecné i štátne
úrady boli podriadené národnému výboru a vykonávali svoju činnosť podľa platných
právnych predpisov.

Literatúra
[1] GRÚŇ, L., PAULIČKOVÁ, A., VYDROVÁ, V.: Samospráva ako súčasť verejnej
správy. Bratislava: EUROUNION, spol. s r. o., 2005. s. 17. ISBN 80-88984-82-
3,
[2] KONEČNÝ, S.: Úvod do štúdia verejnej správy (Študijná príručka). Bratislava:
MAYOR, spol. s r. o., 2005. 120 s. ISBN 80-969133-1-X.
[3] KRESÁK, P. a kol.: Občan a demokracia. Bratislava: Nadácia Občan a de-
mokracia, 1997. 316 s. ISBN 80-967169-7-2.
[4] SOTOLÁŘ, J.: Vývoj územnej samosprávy a miestnej štátnej správy
v historických súvislostiach na území Slovenska. In: Zborník „K niektorým
otázkam územnej samosprávy a miestnej štátnej správy“. Košice, 1990.
[5] Trenčín – Vlastivedná monografia 1. Bratislava: Vydavateľstvo ALFA pre Mestský
úrad v Trenčíne, 1993. 382 s. ISBN 80-05-01114-8.
[6] Verejná správa, č. 24, 2005. Dostupné na internete: www.civil.gov.sk .
[7] ZÁŘECKÝ, P.: O samosprávě. In: Správní právo, č. 6, 1997.
Kontakt
Mgr. Monika Rózsová
Katedra malého a stredného podnikania
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Železničná 14
821 07 Bratislava
E-mail: monika.rozsova@vsemvs.sk
585

Formovanie regionálnych klastrov ako nástroj riešenia problému
regionálnych disparít
586
Abstrakt
doc. PhDr. Lucia Rýsová, PhD. - PhDr. Michal Dobrík, PhD.
Zabezpečenie rastu a rozvoja regiónov predstavuje v súčasnosti oblasť, ktorá patrí
k jednej z najdiskutovanejších tém, a to nielen v európskych, ale aj v mimoeurópskych
krajinách. V kontexte tejto diskusie základnou naďalej zostáva otázka zabezpečenia
vyváženého sociálneho a ekonomického rozvoja jednotlivých regiónov. Príspevok sa
zameriava na analyzovanie významu formovania regionálnych klastrov ako nástrojov
riešenia problému regionálnych disparít.
Kľúčové slová: región, regionálny rozvoj, regionálna politika, regionálny klaster
Abstract
Building of regional clusters as means solving
the regional disparities problem
Today, the growth and development of regions represent the crucial areas discussed
on both European and non-European level. In terms of the previously mentioned there
is an issue of balanced social and economic development within individual regions. The
paper is focused on analysis of the importance of establishment of regional clusters, seen
as means solving the regional disparities problem.
Keywords: region, regional development, regional policy, regional cluster
Úvod
Problematika riešenia regionálnych disparít predstavuje v súčasnosti jednu z pod-
statných oblastí rezonujúcich v rámci odborných, a aj laických diskusií. Jednou zo zá-
sadných línií uvažovania, výrazne rezonujúcich v rámci týchto diskusií, je dôraz na ne-
vyhnutnosť koncepčného a komplexného prístupu k riešeniu problému regionálnych
disparít. Táto línia uvažovania je postavená na báze zdôraznenia významu vytvorenia
optimálne vyváženého systému regionálnych útvarov, vyznačujúcich sa približne rov-
nakou dynamikou sociálno-ekonomického rastu a rozvoja. Zásadný význam tohto

úsilia spočíva v tom, aby jednotlivé regióny boli schopné v rámci daného regionálne-
ho systému pôsobiť ako relatívne samostatné, samoorganizačné jednotky, vyznačujú-
ce sa vysokou mierou vnútornej koherencie, ktoré sú schopné zabezpečovať si väčšinu
svojich rastových a rozvojových potrieb z vlastných zdrojov, a na druhej strane, aby na
báze vzájomného synergického spolupôsobenia s ostatnými regiónmi v rámci daného
systému boli schopné aktívne prispievať ku generovaniu sociálno-ekonomického ras-
tu a rozvoja štátu ako celku a k zvyšovaniu jeho konkurencieschopnosti.
V posledných desaťročiach 20. storočia sa v kontexte diskusií o regionálnom raste
a rozvoji dostal do popredia dôraz na význam využívania klastrového prístupu v tej-
to oblasti. Tieto diskusie boli zároveň podporené argumentmi z roviny teoretických
prístupov k regionálnemu rozvoju, a taktiež aj mnohými príkladmi praktického uplat-
nenia klastrového prístupu v konkrétnych regionálnych podmienkach, ktoré zároveň
akcentovali, že tento prístup umožňuje širokospektrálne prepojenie a vzájomné spo-
lupôsobenie viacerých typov faktorov, považovaných za kľúčových nositeľov rastu
a rozvoja v etape formovania sa tzv. novej ekonomiky. V tejto súvislosti sa do po-
predia vyzdvihovali také faktory, ako sú vzájomné prepájanie a sieťovanie podnikov
a firiem pôsobiacich v danom prostredí, pozitívny vplyv formovania regionálneho
inovačného systému zahrňujúceho rôzne typy aktérov pôsobiacich v danom regionál-
nom prostredí, podnecovanie procesov kontinuálneho učenia, vytváranie priaznivej
atmosféry pre vzájomnú spoluprácu, pričom prostredníctvom podpory týchto me-
chanizmov dochádza k postupnému rastu tzv. kolektívnej efektívnosti regiónov, ktorá
zahrňuje kombináciu aglomeračných úspor a spoločných akcií aktérov kooperujúcich
v rámci klastra. [1]. Na tomto základe postupne dochádzalo k zameraniu pozornosti
na možnosti využitia klastrového prístupu v oblasti riešenia problémov regionálnych
disparít.
1. Vybrané prístupy chápania a definovania pojmu klaster
Otázky orientujúce sa na objasňovanie vzájomného vzťahu koncentrácie priemyslu
a hospodárskej výkonnosti boli v priebehu 20. storočia analyzované a objasňované
v rámci celého spektra prístupov. V tomto kontexte môžeme spomenúť napríklad te-
oretické uvažovanie W. Christallera, A. Löscha, P. Schumpetera, F. von Hayeka, W.
Nordhausa, O. E. Wiliamsona a ďalších. [2]. Od obdobia 80. rokov 20. storočia postup-
ne zaznamenávame výrazný nárast teoretických prác a prípadových štúdií zaoberajú-
cich sa otázkami významu klastrového prístupu v oblasti riešenia problémov regionál-
nych disparít, ako aj otázkami zameranými na analyzovanie významu špecifických čŕt
vnútroregionálneho prostredia vo vzťahu k možnostiam prirodzeného sformovania
587

alebo umelého implantovania klastrov do konkrétneho regionálneho prostredia. Za
jeden z najvýznamnejších príspevkov v oblasti zovšeobecnenia tak teoretického uva-
žovania ako aj praktických príkladov rastu a rozvoja klastrov v konkrétnom regionál-
nom prostredí môžeme v súčasnosti považovať najmä práce M. E. Portera. V tomto
kontexte je však potrebné vyzdvihnúť aj celé spektrum rôznych ďalších teoretických
prác orientujúcich svoje zameranie na analýzu významu a uplatniteľnosti klastrového
prístupu v oblasti analýzy príčin pretrvávania regionálnych disparít, ako aj v oblasti
hľadania účinných nástrojov a metód riešenia tohto problému, a to za účelom dosaho-
vania vyváženého rastu a rozvoja regiónov a zvyšovania ich konkurencieschopnosti.
V tejto súvislosti môžeme poukázať na viacero teoretikov zaoberajúcich sa predmet-
nou problematikou. Je to E. M. Bergman, E. J. Fesser, 1999, M. J. Enright, 2000, I. R.
Gordon, P. McCann, 2000, 2003, P. Formica, 2003, Ch. Ketels, 2004, S. Brehsi, F. Ma-
lerba 2005, Z. J. Acs, B. D. Braunehjelm, B. Carlsson, 2006, T. Andersen, M. Bjerre, W.
E. Hanson, 2006, E. M. Bergman, 2007, M. Perry, 2007.
588
Na základe naznačených možných línií teoretického uvažovania a praktickej apli-
kácie iniciatív zameraných na rozvoj rôznych typov spolupráce a vzájomného prepá-
jania regionálnych aktérov pôsobiacich v rámci určitého špecifického odvetvia hospo-
dárskej štruktúry regiónu, môžeme povedať, že v samotnom pojme klaster dochádza
k prepojeniu viacerých teoretických a praktických prístupov modelovania ekonomic-
kého rozvoja založeného na iniciovaní mechanizmov vzájomnej spolupráce aktérov,
na iniciovaní mechanizmov ich vzájomného prepájania, využívania efektov aglo-
meračných výhod, využívania výhod tvorby a šírenia nových poznatkov, vytvárania
vzťahov založených nielen na báze formalizovaných pravidiel, ale aj na báze spoločne
zdieľaných hodnôt a zvyklostí, ktoré významnou mierou prispievajú k formovaniu
tzv. kolektívnej efektívnosti regiónu. [1].
Vo všeobecnosti môžeme pri definovaní pojmu klaster vychádzať z prístupu M. E.
Portera, ktorý charakterizuje klastre ako geografické zoskupenia vzájomne previaza-
ných firiem, špecializovaných kooperačných reťazcov (dodávatelia, odberatelia, firmy
pôsobiace v obdobnom, ale v nadväzujúcom odvetví), ako aj iných typov aktérov da-
ného regionálneho prostredia, akými sú napríklad rôzne združenia, rozvojové agentú-
ry, podnikateľské inkubátory, asociácie podnikateľov, obchodné komory, priemyselné
komory, a taktiež vzdelávacie a vedeckovýskumné inštitúcie, ako sú univerzity, vedec-
kovýskumné pracoviská, technologické centrá a pod. [3].
Z hľadiska uvažovania o podmienkach ďalšieho rozvoja a rozširovania klastrov M.
E. Porter vymedzuje dve základné dimenzie rozširovania klastrov, a to vertikálnu, to

znamená po línii dodávateľsko-odberateľských vzťahov, a horizontálnu, teda líniu roz-
širovania klastra založenú na báze sformovaných kooperačných reťazcov s podnikmi
a firmami pôsobiacimi v rámci daného odvetvia, podnikmi a firmami pôsobiacimi
v rámci nadväzujúceho odvetvia, alebo podnikmi a firmami z niektorých podporujú-
cich odvetví, a to z hľadiska ich úlohy ako významných zdrojov vstupov, technológií,
informácií, poznatkov a pod. Okrem týchto aktérov dochádza v rámci klastrov k zo-
skupovaniu aj iných typov aktérov, a to tak z verejného, ako aj súkromného sektora,
kde synergia ich vzájomného spolupôsobenia podporuje ďalší rozvoj a fungovanie
klastra. V tomto kontexte môže ísť napríklad o vedeckovýskumné inštitúcie, univer-
zity, obchodné komory, združenia podnikateľov, priemyselné komory, asociácie za-
mestnávateľov a pod. [4].
T. Roelandt a P. Hertog pri analýze pojmu klaster dávajú do popredia predovšetkým
dva základné aspekty, od ktorých je potrebné definovanie klastrov odvíjať, a to exis-
tenciu výrobných sietí vzájomne na seba naviazaných firiem, a to nielen firiem pôso-
biacich v rámci hlavnej ekonomickej činnosti, ale taktiež aj nadväzujúcich a podpor-
ných firiem, a generovanie pridanej hodnoty. [5].
E. M. Bergman a E. J. Fesser vychádzajú pri definovaní pojmu klaster z tohto, že zá-
kladným východiskovým prvkom formovania obchodno-výrobných vzťahov medzi
jednotlivými aktérmi v rámci daného regionálneho prostredia je snaha o zvyšovanie
ich konkurencieschopnosti. [6].
Prístup J. Cortrighta naznačuje, že pri definovaní pojmu klaster možno položiť
dôraz na mnohodimenzionalitu vzťahov sformovaných v rámci klastra. Jednotlivé
vzťahové dimenzie sa odvíjajú od lokalizácie klastra, od využívaných technológií, od
kvalifikácie pracovnej sily, od stupňa prepojenosti alebo izolovanosti jednotlivých
segmentov trhu, od charakteru a úrovne vzťahov vrcholového manažmentu a zamest-
nancov v rámci jednotlivých podnikov.
V základných dokumentoch EÚ sú klastre definované ako skupiny nezávislých fi-
riem a pridružených inštitúcií, pre ktoré sú charakteristické vzťahy kooperácie, ako
aj konkurencie. Z hľadiska ich geografického umiestnenia je akcentované, že klastre
môžu byť lokalizované v jednom, ako aj vo viacerých regiónoch a taktiež môžu mať
aj globálny dosah. K etablovaniu klastrov dochádza spravidla v rámci určitého špe-
cifického odboru hospodárskej činnosti, pričom k vytváraniu klastrov dochádza tak
v rámci tradičných, ako aj nových priemyselných odvetví. V tomto kontexte sa vynára
ďalšia charakteristika klastrov, ktorých fungovanie sa odvíja od spoločne zdieľaných
589

poznatkov, technológií a technologických postupov a taktiež od využívania spoločných
zdrojov kvalifikovanej pracovnej sily v danom odbore. Fungovanie klastrov môže byť
založené na existencii určitej inštitucionalizovanej bázy, ale taktiež môže ísť o spon-
tánne procesy spolupráce, kde na báze existencie určitých formalizovaných pravidiel
a rutinného správania sa dochádza k usmerňovaniu a riadeniu procesov prebiehajú-
cich v klastri. Súčasné náhľady na problematiku regionálneho rozvoja jednoznačne
akcentujú význam klastrov, a to tak v oblasti ich pozitívneho pôsobenia v zmysle vy-
tvárania vhodných podmienok pre tvorbu a šírenie poznatkov, pre kontinuálne inovo-
vanie, zvyšovanie kvalifikačnej úrovne pracovnej sily, pre zvyšovanie podnikateľskej
dynamiky, ako aj v kontexte snahy zameranej na zvyšovanie konkurencieschopnosti.
[9].
590
Na základe analýzy a zovšeobecnenia základných poznatkov o prístupoch k ná-
zorom a chápaniu pojmu klaster môžeme vymedziť základné charakteristické črty
klastrov [8]:
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
geografická blízkosť,
kľúčové aktivity a oblasť ich pôsobenia,
aktéri klastra,
dynamika rozvoja, charakter väzieb aktérov a miera ich intenzity,
stupeň formalizácie vzťahov a budovanie väzieb na báze dôvery a spoločne
zdieľaných hodnôt,
miera využitia spoločných zdrojov a vytvorenie vnútorného prostredia podpo-
rujúceho tvorbu poznatkov, inovácií, ako aj ich šírenie a komercionalizáciu,
vytvorenie kolektívnej poznatkovej bázy,
iniciovanie rastu a rozvoja na báze realizácie technologických, organizačných
a komerčných zmien,
kritické množstvo aktérov ovplyvňujúce ďalšiu dynamiku rozvoja,
životný cyklus klastra.

1.2 Vybrané prístupy k realizácii typológie klastrov
V súvislosti so zameraním výskumnej orientácie na problematiku formovania
a fungovania klastrov v konkrétnych regionálnych podmienkach a ich vplyvu na ná-
rast ekonomickej výkonnosti a konkurencieschopnosti sa pozornosť zameriava nielen
na hľadanie presnej a výstižnej definície pojmu klaster a na objasňovanie jeho základ-
ných charakteristických znakov, ale taktiež aj na hľadanie a vymedzovanie typologic-
kých kritérií, na základe ktorých možno klastre rozdeľovať do určitých typologických
skupín. Prostredníctvom analýzy jednotlivých klastrov sformovaných a rozvíjajúcich
sa v konkrétnom regionálnom prostredí možno pristupovať k realizácii klasifikácie
klastrov z rôznych hľadísk. Výber jednotlivých typologických kritérií klastrov je spra-
vidla tak v teórii, ako aj praxi odvodzovaný od základných relevantných dimenzií pô-
sobenia klastrov. M. J. Enright akcentuje realizáciu rôznych typológií klastrov, kde
základné typologické kritériá predstavujú jednotlivé dimenzie pôsobenia a prejavy
fungovania klastrov v danom prostredí, prípadne možno realizovať typológie klastrov
na základe vzájomného prepájania týchto dimenzií. V tomto smere M. J. Enright po-
ukazuje, že za najrelevantnejšie môžeme považovať tieto základné dimenzie klastra.
[9]:
•
•
•
•
•
•
•
geografický rozsah; na báze tohto kritéria môžeme vymedzovať lokálne
klastre, regionálne klastre, subregionálne klastre, národné klastre, cezhranič-
né klastre a pod.,
stupeň vnútornej hustoty, a to najmä z hľadiska počtu zosieťovaných aktérov,
z hľadiska podielu na trhu, ako aj z hľadiska ich celkového ekonomického
vplyvu,
šírku klastra; je odvodzovaná od charakteru a rozsahu horizontálnych vä-
zieb,
hĺbku klastra; je odvodzovaná od charakteru a rozsahu vertikálnych väzieb,
fázu životného cyklu, v rámci ktorej môžeme vymedziť tzv. embryonické
klastre, rastúce klastre alebo zrelé klastre a pod.,
počet a podstatu aktivít; sú merané najmä mierou priadnej hodnoty vytvore-
nej v rámci prepojení,
geografickú šírku pôsobenia obchodných aktivít,
591

592
•
•
•
•
konkurenčnú pozíciu, kde môžeme hovoriť o klastroch rozhodujúceho vý-
znamu na globálnej úrovni (označované aj ako world leading clusters, world
class clusters ), ale taktiež môžeme na základe tohto kritéria vymedzovať aj
klastre rozhodujúceho významu na supranacionálnej úrovni, národnej úrov-
ni a pod.,
typy technologických aktivít realizované v klastri; tu môžeme vymedzovať
klastre ako tvorcovia technológií (technology generators), klastre, ktoré nové
technológie prispôsobujú podľa špecifických požiadaviek aktérov zoskupe-
ných v rámci klastra (technology adaptors) a klastre, ktoré predstavujú len
jednoduchých užívateľov nových technológií (technology users),
úroveň inovačnej kapacity,
štruktúru vlastníckych práv firiem v rámci klastra.
2. Formovanie klastrov a ich životný cyklus
V oblasti uvažovania o možných prístupoch k formovaniu klastrov v konkrét-
nych podmienkach sa najčastejšie vymedzujú základné modely procesu formovania
klastrov, ktoré sú vymedzované na báze spôsobu vzniku klastra, ako aj na báze uplat-
ňovanej formy jeho vnútornej organizácie. Znalosti o možných spôsoboch formo-
vania klastrov sú vytvorené na báze zovšeobecnenia konkrétnych prejavov procesov
formovania klastrov, pričom tieto znalosti predstavujú základný predpoklad pre for-
movanie koncepcie regionálnej politiky zameranej na podporu budovania klastrov.
Bottom-up model poukazuje, že k iniciovaniu vzniku klastra môže dochádzať pri-
rodzenou cestou, to znamená prostredníctvom spontánneho rozvíjania vzájomných
väzieb a užších foriem vzájomnej spolupráce aktérov. V dôsledku rastúcej intenzity
týchto väzieb dochádza k nárastu potreby uplatnenia klastrovej iniciatívy v zmysle jej
vnímania ako dôležitého podporného nástroja zameraného na podporu rastu a zvy-
šovanie konkurencieschopnosti klastra. Narastajúca intenzita vzájomných väzieb ak-
térov si zároveň vyžaduje určenie základných pravidiel správania sa aktérov, pričom
dochádza taktiež k potrebe formalizácie väzieb. [2].
Na druhej strane uplatňovanie top-down modelu vedie k vytváraniu tzv. skon-
štruovaných klastrov, ktorých vznik je iniciovaný a riadený aktérmi pochádzajúci-
mi z vonkajšieho prostredia. Spravidla ide o zástupcov štátnej správy. Formovanie
klastrov prostredníctvom uplatnenia top-down modelu je v porovnaní s bottom-up

modelom omnoho náročnejšie, pričom takto sformované klastre nemusia z hľadiska
úrovne rozvoja vzájomných väzieb a mechanizmov spolupôsobenia aktérov dosiah-
nuť úroveň spontánne sformovaných klastrov, prípadne je toto vzájomné vyrovná-
vanie dosahované počas dlhšieho časového obdobia. Proces vytvárania skonštruova-
ných klastrov si vyžaduje zamerať pozornosť na rozvoj sociálneho kapitálu, budovanie
dôvery medzi aktérmi, kvalitu vytváraných sietí a pod. [10].
Tretí model formovania klastrov predstavuje kombináciu a vyvažovanie oboch
predchádzajúcich modelov.
V kontexte uvažovania o mechanizmoch pôsobiacich v procese formovania klastrov
možno zovšeobecniť základné fázy rozvoja klastrov [11]:
1. formovanie priekopníckych firiem založených na špecifických lokálnych po-
znatkoch, ktoré sú nasledované ďalšími firmami obdobného, príbuzného zame-
rania,
2. vytvorenie súboru špecializovaných dodávateľov a servisných firiem, ako aj špe-
cializovaného trhu práce,
3. rozširovanie počtu aktérov,
4. nárast príťažlivosti klastra pre vonkajšie firmy, kvalifikovanú pracovnú silu,
5. vytvorenie netrhových aktív, ktoré podporia lokálnu cirkuláciu informácií a po-
znatkov,
6. obdobie úpadku klastra v dôsledku tzv. „uzamknutia“, tzv. lock-in efekt, ktorý sa
môže vyskytnúť.
Klastre na rozdiel od rôznych typov rigidných štruktúr predstavujú otvorené a dy-
namicky sa rozvíjajúce systémy, pričom v istej fáze ich fungovania môže dochádzať
k ich postupnej stagnácii a úpadku alebo k iniciovaniu procesov ich transformácie.
Úpadok klastra je pomerne často zapríčinený situáciou, v ktorej dochádza k tzv. tech-
nologickému, inštitucionálnemu, sociálnemu alebo ku kultúrnemu uzamknutiu v ob-
chodnom správaní sa. V tomto kontexte je akcentované, že klastre môžu upadnúť
do pasce tzv. rigidnej špecializácie. Tento jav popisuje situáciu, keď v rámci klastra
dochádza k strate schopnosti flexibilnej adaptácie na zmenené podmienky.
Ako už bolo naznačené v predchádzajúcom texte, nielen podniky a firmy prechá-
dzajú počas svojej existencie jednotlivými vývojovými fázami, ktoré sú označované
593

ako životný cyklus podniku, firmy, ale taktiež aj klastre, vnímané ako dynamické
a otvorené priestorové systémy, podliehajú dynamike životného cyklu. Analýza život-
ného cyklu klastrov je spravidla určovaná životným cyklom jednotlivých odvetví, na
ktoré sa daný klaster špecializuje.
594
Jednotlivé vývojové štádia klastra sú spravidla rozdeľované do niekoľkých základ-
ných fáz fáza zhlukovania firiem. Ide o fázu formovania jadra klastra, fázu rozvoja
klastra, fázu zrelosti klastra, fázu transformácie alebo úpadku klastra. [11].
Iný prístup pri vymedzovaní jednotlivých fáz životného cyklu klastrov uplatňujú M.
P. Menzel a D. Fornhal, ktorí jednotlivé štádia životného cyklu vymedzujú na základe
porovnávania priameho a tzv. systemického vplyvu kvantitatívnej (stupeň ekonomic-
kého rozvoja na sledovaný na báze merateľných ukazovateľov) a kvalitatívnej dimen-
zie (diverzita aktérov, tvorba poznatkov, šírenie poznatkov, heterogenita využívaných
technológií) klastra. Na základe týchto kritérií vymedzujú a maticovo popisujú štyri
štádia životného cyklu klastrov, a to „emerging“ klaster, rastúci klaster, zrelý klaster,
upadajúci klaster. [12].
3. Politika zameraná na podporu rozvoja klastrov
Uvažovanie o možnostiach vyžitia klastrov v oblasti regionálneho rozvoja smeru-
je k zásadnej otázke, a to akým spôsobom možno procesy determinujúce vytváranie
a rozvoj klastrov v jednotlivých regiónoch usmerňovať a riadiť tak, aby využitie tohto
prístupu generovalo očakávané efekty v podobe zmierňovania regionálnych disparít
a iniciovania rastu a rozvoja regiónov. V rámci jednotlivých európskych, ale aj mi-
moeurópskych krajín predstavuje táto otázka jednu zo zásadných oblastí, na ktorú sa
sústreďuje hlavná pozornosť, a to nielen na regionálnej a lokálnej, ale aj na národnej
úrovni. V kontexte hľadania odpovedí a optimálnych riešení nastoleného problému
sa do popredia dostáva snaha o sformovanie základných princípov, cieľov a nástrojov
tzv. klastrovej politiky. Základné východisko uvažovania o klastrovej politike smeruje
k zdôrazňovaniu jej previazanosti s inými politikami, pričom aj praktická realizácia
základných opatrení a využívanie nástrojov na podporu rozvoja klastrov pomerne
často poukazuje, že klastrová politika nie je definovaná ako samostatná politika, ale
pomerne často predstavuje integrálnu súčasť iných politík, či už ide o regionálnu po-
litiku, inovačnú politiku, priemyselnú politika a pod. V súvislosti s regionálnou poli-
tikou môžeme uviesť, že regionálna politika pristupuje k využívaniu klastrového prí-
stupu z pozície jeho vnímania ako vhodného nástroja zabezpečovania rastu a rozvoja
regiónov prostredníctvom sieťovania a aktivizácie kľúčových regionálnych aktérov.

S využívaním klastrového prístupu sa môžeme stretnúť v rámci regiónov vyznačujú-
cich sa vysokou dynamikou rastu a rozvoja. Tento prístup sa však využíva tak v prípa-
de problémových regiónov, ako aj v prípade regiónov s primárnou orientáciou hospo-
dárskej štruktúry na oblasť poľnohospodárskej produkcie. Práve toto širokospektrálne
uplatňovanie klastrového prístupu v rôznych typoch regiónov predznačuje nové sme-
rovanie regionálnej politiky, vychádzajúce z dôrazu na význam nehmotných faktorov,
ktoré sú vnímané ako regionálne aktíva sformované prostredníctvom uplatnenia ve-
rejných intervencií.
Podľa základného zamerania cieľov klastrovej politiky môžeme vymedziť niekoľko
jej základných typov, ktorými spravidla je politika sprostredkovateľa, politika strany
dopytu, politika zameriavajúca sa na podporu inovácií a rozvoja, politika orientujúca
sa na posilňovanie medzinárodných väzieb alebo tzv. politika širšieho rámca. [16].
Uvedená typológia jednotlivých foriem klastrových politík však predstavuje len jej
základné možné členenie, ktoré sa využíva najmä v oblasti teoretického štúdia za-
merania klastrových politík. Z hľadiska praktického uplatňovania klastrovej politiky
sa spravidla nestretávame s takto jasne vymedzenými deliacimi líniami jednotlivých
klastrových politík, ale skôr so vzájomnými prepájaním a prelínaním jednotlivých
dimenzií klastrovej politiky. V tomto smere S. A. Rosenfeld poukazuje, že politika
zameraná na podporu klastrov by sa mala zameriavať na základné oblasti podpory,
a to na mapovanie klastrov a modelovanie systematických vzťahov medzi kľúčový-
mi aktérmi, na podporu vytvárania jadra klastrov, podpora rôznych typov činnos-
tí úzko previazaných s praktickým fungovaním klastra v konkrétnych regionálnych
podmienkach, na podporu vytvárania zdrojov kvalifikovanej pracovnej sily v daných
odboroch hospodárskej činnosti, na podporu marketigu klastra pri realizácii straté-
gie zameranej na prilákanie zahraničných investícií, na podporu exportu a budovanie
značky klastra, na podporu procesov vytvárania poznatkov a inovácií, procesov ich
šírenia a komerčného využívania, na podporu tzv. start-up firiem a podnikateľských
inkubátorov, na usmerňovanie tokov investícií. [13].
Jednu z pomerne významných rovín klastrovej politiky predstavuje vymedzenie,
ako aj hľadanie optimálnej kombinácie nástrojov klastrovej politiky, pričom môže ísť
o nástroje s rôznou mierou intervenčnej intenzity. Môže ísť o vytváranie základného
regulačného rámca zameraného na podporu procesov inovovania, o vytváranie kon-
krétnych rozvojových stratégií zameraných na iniciovanie vytvárania zoskupení regi-
onálnych aktérov, o poskytovanie stimulov a realizáciu podporných aktivít zamera-
ných na získanie nových investorov, či už z domáceho prostredia alebo zo zahraničia,
595

o poskytovanie finančnej podpory najmä v počiatočných fázach formovania klastra,
o zvyšovanie kvalitatívnej úrovne základných vstupov, či už ide od firmy, pracovnú
silu, dopravnú dostupnosť, dobudovanie technickej infraštruktúry, o zvýšenie miery
informovanosti obyvateľstva, ako aj podnikateľských subjektov o pozitívnych dopa-
doch rozvoja klastra na rozvoj regiónu a na zvyšovanie jeho konkurencieschopnosti
a pod.
596
V rámci Cluster Policy Guidelines Report sa na základe mapovania, analýzy a kom-
parácie nástrojov klastrových politík uplatňovaných partnermi združenými v rámci
siete CLUNET stretávame s vymedzením niekoľkých základných odporúčaní, kto-
ré možno využiť v procese tvorby koncepcie klastrovej politiky. V tomto smere ide
o vymedzenie základných odporúčaní pri realizovaní politiky zameranej na podporu
klastrov v rannej fáze ich rozvoja, politiky zameranej na posilnenie klastrov a politiky
zameranej na podporu vyspelých klastrov.
Politika zameraná na budovanie klastrov v rannej fáze by mala zohľadňovať význam
týchto aspektov [14]:
•
•
•
•
•
•
prieskumy a mapovanie regiónov, ktoré disponujú faktormi potrebnými na
vytvorenie klastra,
zameranie pozornosti na potreby klastra, a to z hľadiska analyzovania špecifík
daného regiónu, ako aj sektorov tvoriacich jeho hospodársku štruktúru,
podporu inovácií a technologickej excelentnosti,
rozširovanie prepojení o podporné organizácie pre malé a stredné podniky.
dosiahnutie konsenzu a mobilizáciu aktérov,
prepojenie rôznych zdrojov financovania.
Politika zameraná na posilnenie klastrov by mala prioritnú pozornosť zamerať na
tieto oblasti [14]:
•
•
•
vytvorenie a rozvoj podpornej infraštruktúry potrebnej pre fungovanie
klastra, najmä z hľadiska podpory sieťovania aktérov,
zladenie prípravy rozvojového plánu klastra s požiadavkami štátnej správy
a samosprávy,
vytvorenie spoločnej klastrovej komunikačnej stratégie,

•
•
zavedenie modelu tzv. technologického spravodajstva a tzv. technologických
hliadok (technology watch),
posilňovanie aktivít zameraných na transfer technológií.
V oblasti politiky zameranej na podporu vyspelých klastrov sa do popredia vyzdvi-
huje význam týchto aspektov [14]:
•
•
•
podpora kontraktačného procesu klastrov, teda rozvoja systému spolupracu-
júcich inštitúcií,
vytváranie a rozvoj medzinárodnej spolupráce a formovanie vzájomných vä-
zieb medzi klastrami,
hodnotenie a monitoring účinnosti klastrovej politiky a efektívnosti jej ná-
strojov.
4. Stratégie regionálneho rozvoja zamerané na využitie klastrového prístupu
Pri uvažovaní o prístupoch zameraných na rozvoj klastrov sa pomerne často stretá-
vame s dvomi názorovými skupinami, predstavujúcimi krajné póly uvažovania o pro-
cesoch determinujúcich rozvoj klastrov. Prvá názorová skupina akcentuje, že klastre
vznikajú spontánne, kde rozhodujúcim iniciačným mechanizmom ich vzniku je voľné
pôsobenie trhových síl, pričom verejné intervencie predstavujú len podporný nástroj
zameraný na rozvoj kvalitného podnikateľského prostredia, ktoré zvyšuje efektívnosť
klastrov. Na druhej strane sú názory, ktoré, naopak, akcentujú význam verejných in-
tervencií ako dôležitých počiatočných impulzov, ktoré pozitívne ovplyvňujú proces
formovania klastrov v danom prostredí. V súvislosti s uvažovaním o význame inter-
vencií verejného sektora je potrebné poukázať, že centrálna rozhodovacia úroveň dis-
ponuje nástrojmi prostredníctvom ktorých môže aktívne intervenovať v oblasti od-
straňovania systémových nedokonalostí a zlyhania trhu. [5].
V tomto kontexte by sa teda mala politika vlády sústrediť na realizáciu týchto kro-
kov [1]:
•
•
na vytvorenie stabilného a predvídateľného ekonomického a politického
prostredia,
na vytvorenie priaznivých rámcových podmienok pre efektívne a dynamické
fungovanie trhu a odstránenie zlyhaní trhu,
597

598
•
•
•
•
na stimuláciu nedostatku interakcií a výmeny poznatkov medzi aktérmi ino-
vačných systémov a klastrov,
na poskytovanie strategických informácií,
na odstraňovanie inštitucionálnych nezhôd a organizačných zlyhaní medzi
aktérmi z verejného a súkromného sektora,
na odstraňovanie regulačných zásahov brániacich procesom vytvárania
klastrov a inovácií.
Na základe analýzy pôvodu priemyselnej základne, celkového charakteru verejných
intervencií, ako aj na báze diferencovaného postoja ku globalizačným procesom sa
v prameňoch odbornej literatúry stretávame s vymedzovaním nižšie uvedených typov
stratégií rozvoja klastrov. [1].
Organické stratégie klastrov sa zameriavajú na rozšírenie a prehĺbenie existujúcej
hospodárskej štruktúry daného regiónu. Tento cieľ sa usilujú naplniť prostredníc-
tvom mapovania klastrov, prípadne mapovania oblastí vyznačujúcich sa vhodnými
podmienkami pre rozvoj klastra a prostredníctvom realizácie celého spektra rôznych
podporných aktivít (zabezpečovaním informácií, iniciovaním rozvoja širšej vzájomnej
spolupráce aktérov, podporou vytvárania sietí a prepojení aktérov, podporou rozvoja
dopravnej, ale najmä technickej infraštruktúry, zvyšovaním potenciálu kvalifikovanej
pracovnej sily a pod.) sa usilujú o širšie uplatnenie klastrového prístupu. Organické
stratégie klastrov sú spravidla využívané napríklad v USA, na Novom Zélande, ale aj
vo viacerých európskych krajinách, napríklad v Španielsku, v Taliansku, v Rakúsku
a pod.
Transplantačné stratégie klastrov iniciujú budovanie klastrov na báze celkového
zatraktívnenia daného prostredia pre podniky/firmy, prípadne realizujú rôzne formy
podporných aktivít za účelom rozvoja alebo získania potrebných podporujúcich od-
vetví nevyhnutných pre rozvoj klastra. Jednou z podstatných charakteristických čŕt
tohto typu stratégie je snaha o vytvorenie a posilnenie väzieb a prepojení miestnych
podnikov a firiem s novo etablujúcicmi sa podnikmi a firmami v území. Transplan-
tačné stratégie sa najčastejšie využívajú na britských ostrovoch, ale taktiež sa s nimi
môžeme stretnúť aj v prípade tzv. novoindustrializovaných ázijských krajín.
Hybridné stratégie klastrov predstavujú vzájomné prepojenie dvoch predchádzajú-
cich typov stratégií. Tieto stratégie sú postavené na úspešnom pôsobení transplantač-

nej stratégie v rámci daného regiónu, ktorá viedla k vytvoreniu tzv. kritickej miery lo-
kálne zakorenených firiem a inštitúcií, ktoré možno zapojiť do viacerých programov.
Práve v tejto fáze realizácie stratégie dochádza k využitiu organickej stratégie, ktorá
je zameraná na vyhľadávanie a získavanie nových investícií z vonkajšieho prostredia
klastra. Hybridné stratégie klastrov boli využité napríklad USA, ale ich využitie môže-
me identifikovať napríklad v niektorých oblastiach Írska, ako aj v Singapure.
M. J. Enright okrem týchto stratégií rozvoja klastrov vymedzuje na báze celkové-
ho charakteru verejných intervencií dva typy stratégií, ktoré označuje ako katalytic-
ké stratégie a intervenčné stratégie. Katalytické stratégie so orientujú len na oblasť
nepriamej podpory. V tomto kontexte ide napríklad o podporné aktivity zamerané
na zmapovanie a identifikáciu lídrov pochádzajúcich z obdobných alebo príbuzných
odvetví a na podporu zameranú na nadviazanie užších kontaktov medzi nimi. Inter-
venčné stratégie sa zameriavajú na realizáciu aktívnych zásahov zameraných na pod-
poru rozvoja klastrov, a to napríklad vo forme vyhľadávania investorov, poskytovania
investičných stimulov a pod.
V kontexte prepojenia viacerých prúdov teórie a praxe sú v súčasnosti práve inicia-
tívy zamerané na rozvoj klastrov považované za jedny z významných akcií zameraných
na oblasť zvyšovania rastu a rozvoja regiónov a ich konkurencieschopnosti. Mnoho
cenných poznatkov o využití a účinnosti koncepcie regionálnych klastrov môžeme
v tomto smere získať z rôznych teoretických štúdií, ale predovšetkým z rôznych kom-
paratívnych analýz, ktoré sa orientujú na porovnanie vzniku, formovania a následné-
ho vývoja klastrov v danom regionálnom prostredí. V rámci štúdie Regional Clusters
in Europe publikovanej v roku 2002 boli analyzované fungujúce regionálne klastre
v Európe. Výskum bol zameraný na porovnanie 34 regionálnych klastrov fungujúcich
v 17-ich regiónoch západoeurópskych krajín. Základným cieľom výskumu bolo po-
rovnanie vplyvu rozvoja a následného fungovania klastrov v špecifických regionálnych
kontextoch, pričom získané poznatky umožnili charakterizovať stav v oblasti rozvoja
klastrových iniciatív v Európe, a taktiež umožnili predikovať ďalšie možné tendencie
rozvoja tohto typu iniciatív aj v iných regiónoch. Výsledky výskumov poukázali, že
vysoký počet klastrov funguje v rámci nových priemyselných odvetví (biotechnológie,
informačné a komunikačné technológie a pod.), pričom v rámci európskych krajín sa
stretávame pomerne s vysokým počtom klastrov nachádzajúcich sa v expanzívnej fáze
svojho životného cyklu.
S využívaním klastrového prístupu sa môžeme stretnúť vo väčšine európskych kra-
jín ako je napríklad Rakúsko (v oblasti Viedne a Horného Rakúska,) Belgicko (v oblas-
599

ti Flámska), Dánsko (v oblasti severného Jutlandu), Fínsko (v okolí miest Oulu a Tur-
ku), Taliansko (v oblasti Emilia-Romagna), Španielsko (v Baskicku), Nemecko (kde
je veľmi pozitívne hodnotená koncepcia rozvoja klastrov v Bavorsku) a pod. V rám-
ci štúdie boli taktiež analyzované príklady rozvoja klastrového prístupu aj v rámci
cezhraničnej spolupráce, a to napríklad v hraničných oblastiach Rakúska, Nemecka,
Belgicka, Holandska, Dánska, Švédska. Z hľadiska praktickej realizácie rozvoj klastrov
na báze cezhraničnej spolupráce prináša aj určité prekážky, a to v podobe rozdielneho
legislatívneho rámca, úprav v sociálnej oblasti, rozdielnych prístupov k priestorové-
mu plánovaniu, odlišnému systému daňovej politiky, priemyselnej politiky a pod.
600
Pre súčasné programové obdobie uplatňovania kohéznej politiky na obdobie rokov
2007-2013 dochádza v rámci základných strategických dokumentov k pomerne vý-
raznému akcentovaniu potreby podpory a posilňovania sektorovo špecifických inová-
cií, klastrov a aplikácie inovačného manažmentu. Význam podpory inovácií, klastrov
a aplikácie rôznych foriem inovačného manažmentu v rámci podnikateľského sektora
viedol k tomu, že jednotlivé členské štáty EÚ v rámci svojich národných strategických
referenčných rámcov ako základných strategických dokumentov obsahujúcich vyme-
dzenie priorít pre čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov zamerali pozornosť
aj na oblasť podpory a rozvoja klastrov.
Obsahové zameranie jednotlivých typov prioritných akcií v oblasti podpory inová-
cií a klastrov sa týka týchto oblastí [15] :
•
•
•
•
•
•
budovania klastrov a podpory financovania výskumných projektov a inovácií
v podnikoch (Nemecko),
podpory výmeny znalostí pomocou sietí, klastrov a transferu technológií
(Rakúsko),
vytvárania kvalitného podnikateľského prostredia, podpory rozvoja klastrov,
podpory rozvoja väzieb medzi výskumom a podnikmi (Veľká Británia),
vytvárania vhodného prostredia pre inovovanie, budovanie klastrov (Fran-
cúzsko),
podpory budovania klastrov, začínajúcich podnikov a firiem, podpory budo-
vania sietí podnikov, rozvoja regionálneho potenciálu (Švédsko),
rozvoja podnikateľskej kultúry, klastrov a podnikových sietí (Dánsko),

•
•
•
•
•
•
podpory rozvoja spolupráce medzi partnerskými organizáciami v klastroch,
podpory rozvoja „spin-offs“ (Holandsko),
podpory inovačných sietí, klastrov a prispôsobovania oblasti výskumu a vý-
voja potrebám praxe (ČR),
podpory inovačných firiem, rozvoja spoločných služieb pre podniky, podpo-
ry budovania klastrov (SR),
podpory klastrov, začínajúcich podnikov a „spin-offs“, inkubátorov a techno-
logických parkov (Maďarsko),
podpory procesu inovovania v podnikoch, budovania sietí podnikov a klastrov
(Litva),
podpory začínajúcich podnikov, klastrov a sietí (Bulharsko).
O náraste významu budovania klastrov, prepájania podnikov, tvorby poznatkov,
inovácií ich šírenia a komerčného využívania v oblasti rozvoja regiónov a zvyšova-
nia konkurencieschopnosti regiónov, národných štátov, ako aj EÚ ako celku svedčí
aj skutočnosť, že na pôde EÚ v poslednom období dochádza k realizácii celého radu
rôznych typov iniciatív zameraných na podporu rozvoja klastrov. Od roku 2006 do-
chádza k realizácii iniciatívy s názvom Európska klastrová aliancia (European Cluster
Allinace – ECA), ktorá združuje 55 regiónov a je zameraná na podporu spoluprá-
ce, zdieľania skúseností a šírenia dobrej praxe medzi jednotlivými regiónmi, a to za
účelom zlepšovania rámcových podmienok, koordinácie a podpory budovania širších
väzieb medzi priemyslom, vzdelávacími a vedeckovýskumnými inštitúciami a klastra-
mi „svetovej triedy“ (world class clusters) a rozvoja regionálnych klastrov a sietí.
Európska klastrová inciatíva zastrešuje štyri siete klastrovej politiky, a to inovačnú
sieť regiónu Baltického mora (BSR INNOnet), sieť klastrov strednej a východnej Eu-
rópy (CEE-ClusterNetwork), sieť klastrov (CLUNET) a sieť národných a regionálnych
donorských a inovačných organizácií (INNET).
Sieť BSR INNOnet sa zameriava na vytváranie väzieb medzi predstaviteľmi štát-
nej správy a samosprávy, implementačnými agentúrami a analytikmi so sústredením
hlavnej pozornosti na podporu a šírenie inovácií v rámci regiónu Baltického mora,
kde sa do popredia dostávajú otázky zamerané na vytváranie a zvyšovanie inovačného
potenciálu regiónov, zvyšovanie inovačnej výkonnosti regiónov v kontexte podpory
klastrového prístupu a vytvárania klastrov v konkrétnych podmienkach. Pozornosť sa
601

taktiež zameriava aj na oblasť hľadania a vyhodnocovania metód zameraných na me-
ranie výkonnosti inovácií a klastrov, evaluáciu zvolených stratégií a účinnosť a efek-
tívnosť využívania nástrojov na dosiahnutie vymedzených cieľov. [15].
602
V rámci CEE-ClusterNetwork je združených jedenásť regiónov krajín strednej a vý-
chodnej Európy, ktoré vo svojich rozvojových stratégiách definovali ciele zamerané na
podporu procesov tvorby a šírenia inovácií. Jedným z hlavných zámerov tejto siete je
snaha podporovať aktérov podieľajúcich sa na plnení cieľov inovačnej politiky, a to
tak na národnej, ako aj naregionálnej úrovni, za účelom rozvoja efektívnej spolupráce
s predstaviteľmi verejnej správy zodpovedajúcimi za danú oblasť.
Sieť CLUNET je zameraná na rozvoj spolupráce a vzájomných kontaktov za účelom
šírenia informácií, poznatkov a dobrej praxe na báze už realizovaných projektov. Sieť
CLUNET sa taktiež orientuje na realizáciu rôznych typov pilotných projektov, ktoré
sa týkajú rozvoja klastrov a podpory vytvárania a šírenia inovácií. Medzi hlavné ciele
CLUNET-u patrí [15]:
•
•
•
•
identifikácia aktérov a programov podporujúcich najdynamickejšie sa rozví-
jajúce klastre,
šírenie skúsenosti a dobrej praxe v oblasti budovania klastrov medzi partner-
mi,
návrh a realizácia konkrétnych pilotných cezhraničných iniciatív zameraných
na podporu budovania a rozvoja klastrov a podporu vytvárania a šírenia ino-
vácií,
rozvinutie a realizácia udržateľnej klastrovej rozvojovej iniciatívy.
Sieť INNET sa zameriava na podporu a rozvoj spolupráce programov a schém
financovania zameraných na podporu rozvoja klastrov a inovácií, realizovaných na
jednotlivých hierarchických úrovniach, a to za účelom posilnenia cezhraničnej spo-
lupráce malých a stredných podnikov v technologických klastroch. Hlavná pozornosť
sa sústreďuje na realizáciu projektov zameraných na transfer alebo nákup priemysel-
ných, výrobných, informačných a komunikačných technológií.
V rámci EÚ taktiež došlo k vytvoreniu tzv. Európskeho klastrového observatória
(European Cluster Observatory), ktoré zameriava svoju činnosť na štyri základné ob-
lasti, a to na:

•
•
•
•
mapovanie klastrov,
mapovanie klastrových organizácií; ide napríklad o regionálne partnerstvá na
báze PPP projektov zameriavajúce sa na podporu rozvoja klastrov,
mapovanie klastrových politík; ide napríklad o sledovanie zamerania jednot-
livých dokumentov týkajúcich sa podpory rozvoja klastrových politík a tak-
tiež realizácie rôznych programov,
na klastrovú knižnicu, ktorá predstavuje zdroj základných informácií, doku-
mentov a prípadových štúdií týkajúcich sa klastrov.
Realizované výskumy metód a foriem praktickej realizácie klastrovej politiky pred-
stavujú zdroje rôznych významných informácií a údajov. V tomto kontexte môžeme
uviesť, že klastrové politiky sú v rámci jednotlivých európskych krajín implementova-
né prostredníctvom rôznych typov agentúr, ktoré sú zastrešované príslušnými minis-
terstvami zodpovednými za oblasť rozvoja podnikania, hospodárstva, regionálneho
rozvoja a pod. Celkovo možno v rámci jednotlivých európskych štátov identifikovať
až 69 národných klastrových programov. Z celkového počtu 69 národných klastrových
programov však až 36 programov nemá jasne definovanú oblasť svojho zamerania,
a to z hľadiska vymedzenia prioritného zamerania na podporu klastrov nachádzajú-
cich sa v určitej konkrétnej fáze svojho životného cyklu. V tomto smere však môžeme
dodať, že spravidla ide o podporu klastrov nachádzajúcich sa v počiatočných fázach
životného cyklu. Takmer polovica národných klastrových programov je zameraná na
oblasť priemyselnej, podnikovej alebo vedeckej, či technologickej politiky a takmer
štvrtina týchto programov je zameraná priamo na oblasť regionálnej politiky. Takmer
polovica národných klastrových programov zameriava pozornosť aj na oblasť rozvoja
cezhraničnej spolupráce pri budovaní klastrov. [27].
Záver
Z hľadiska uskutočnených analýz sa zdôrazňuje, že rozvoj klastrovej spolupráce
prináša viacero výhod, a to tak pre firmy, ako aj pre univerzity a vedeckovýskumné in-
štitúcie, ako aj pre regionálne autority a pre samotnú ekonomiku regiónu. Z hľadiska
prínosu klastrovej iniciatívy pre firmy môžeme poukázať najmä na aspekty, ktorými
sú úspory z rozsahu, zníženie obmedzenia malých firiem z hľadiska ich konkuren-
cieschopnosti a taktiež zvýšenie ich špecializácie, zvyšovanie miestnej konkurencie
a rivality, rýchlosť prenosu informácií a technológií. Tie podnecujú vládu k vyšším
investíciám do špecializovanej infraštruktúry, umožňujú efektívne prepojenie a part-
603

nerstvo. V oblasti prínosu klastrového prístupu pre univerzity a vedeckovýskumné
inštitúcie zapojené do spolupráce sa vyzdvihuje najmä zdokonaľovanie znalostí a lep-
šie pochopenie potrieb podnikov, rozvoj príležitostí pre aplikovaný výskum, trans-
fer technológií do praxe, zisk zo spoločných prostriedkov výskumu a vývoja, prístup
k ďalším zdrojom financovania (súkromné zdroje, granty). Z hľadiska pozitívneho
pôsobenia rozvoja klastrov na regionálne autority a samotnú ekonomiku regiónu mô-
žeme v tomto smere hovoriť o pozitívnom vplyve na rozvoj komunikácie a na vzťahy
medzi rozhodujúcimi aktérmi v regióne, na stimulovanie prílevu investícií do regiónu,
na podporu rozvoja malého a stredného podnikania v regióne, na rozvoj partnerstva
verejného a súkromného sektora, na rýchlejší rast ekonomiky regiónu. [28].
604

Literatúra
[1] SKOKAN, K.: Konkurenceschopnost, inovace a klastry v regionálním rozvoji.
Ostrava: Repronis, 2004. 159 s. ISBN 80-7329-059-6.
[2] PAVELKOVÁ, D. a kol.: Klastry a jejich vliv na výkonnost firem. Praha: Grada
Publishing, a. s., 2009. 265 s. ISBN 978-80-247-2689-2.
[3] PORTER, M., E.: The Competitive Advantage of Nations. New York: Free Press,
1990.
[4] PORTER, M., E.: On Competition. Boston: Harvard Business Scholl Press,
1998.
[5] ROELANDT, T., J., A., den HERTOG, P.: Cluster Analysis & Cluster-Based Po-
licy in OECD Countries: An Introduction and Theme. In: Boosting Innovation:
The Cluster Approach. Paris: OECD Publications, 1998.
[6] BERGMAN, E., M., FESER, E., J.: Industrial and Regional Clusters: Concepts and
Comparative Applications. [online]. Virginia: Regional Research Institute, 1999.
[14.6. 2007]. Dostupné na internete: http://www.rri.edu/WebBook/.
[7] Final Report of the Experts Group on Enterprise Clusters and Networks. [online]
Brussels: Enterprise DG [16.4. 2003] Dostupné na internete: http://www.europa.
eu.int/comm/enterprise/enterpreneurship/support_measures. 2003.
[8] ANDERSON, T., SCHWAAG-SERGER, A., SÖRVIK, J., HANNSON, E.: The
Cluster Policies Whitebook. IKED – International Organisation for Knowledge
Economy and Enterprise Development, 2004. 230 s. ISBN 91-85281-03-4.
[9] PERRY, M.: Business Clusters. An International Perspective. London: Routled-
ge, 2005. 245 s.
[10] Regional Clusters in Europe. Observatory of European SMEs. European Com-
mission, 2002.
[11] ANDERSON, T., SCHWAAG-SERGER, A., SÖRVIK, J., HANNSON, E.: The
Cluster Policies Whitebook. IKED – International Organisation for Knowledge
Economy and Enterprise Devlopment, 2004. 230 s. ISBN 91-85281-03-4.
[12] MENZEL, M., P., FORNAHL, D.: Clusters Life Cycles – Dimensions and Ratio-
nales of Cluster Development. In: Jena Economic Research Papers in Economics
2007-076. Friedrich Schiller Univerzity Jena, Max Planck Institute of Economics,
Thueringer Universitaets. Landesbibliothek, 2007.
[13] ROSENFELD, S., A.: Baking into Clusters: Retrofitting Public Policies. In: In-
tegration Pressures: Lessons from Around the World. Harvard University Press,
2001.
605

[14] Clusters Policy in Europe: A Brief Summary of Cluster Policies in 31 European
606
Countires. [online]. In: Europea Innova Clusters Mapping Project 2008. Oxford
Research [12.8.2008]. Dostupné na internete: http://www.clusterobservatory.
eu/upload/Synthesis_report_cluster_mapping.pdf.
[15] Innovation Clusters in Europe – A Statistical Analysis and Overwiev of Current
Policy Support. [online] In: Europea Innova, Pro INNO Europe Paper, No. 5. Eu-
ropean Comunities, 2007. [15.6. 2007] Dostupné na internete: http://www.euro-
pe-innova.org/indes.jsp?type=page&lg=from=child&classificationId=9105&c- lassificationName=Publications&cid=9107&parentClassificationId=5967&pa-
rentClassificationName=Cluster%20Maping&parentContentId=5981.
[16] ABRHÁM, J., BIČ, J., NIGRINOVÁ, L., VONDRUŠKOVÁ, B.: Klastry jako ná-
Kontakt
stroj zvýšení konkurenceschopnosti ekonomik. (Teorie a případová studie České
republiky a Spolkové republiky Německo). Praha: Vysoká škola ekonomická v
Praze, 2006.
doc. PhDr. Lucia Rýsová, PhD.
Katedra verejnej správy
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Železničná 14
821 07 Bratislava
E-mail: lucia.rysova@gmail.com
PhDr. Michal Dobrík, PhD.
Katedra bezpečnostných štúdií
Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov
Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici
Kuzmányho 1
974 01 Banská Bystrica
E-mail: michal.dobrik@umb.sk

Abstrakt
Symbióza ekonomickej a etickej spoločenskej
zodpovednosti podnikov
prof. Ing. Mikuláš Sedlák, CSc.
Organickou súčasťou hospodárstva sú podniky. Ich úlohou je plniť ekonomickú
rolu spočívajúcu v zabezpečovaní zákazníka výrobkami a službami. Primárnym eko-
nomickým cieľom podnikov sa stala maximalizácia zisku pre vlastníkov. Je to nespráv-
ny účel. Podniky musia uspokojovať varietu potrieb aj iných záujmových subjektov
(tzv. stakeholderov). Vznikla a začala sa rozvíjať kategória spoločenskej zodpovednos-
ti podnikov. Jej najrozšírenejšia definícia je štvordimenzionálna. Nevyhnutnou súčas-
ťou podniku je zisk, ktorý plní viaceré úlohy. Osobitnú úlohu má popri ekonomickej
zodpovednosti etická zodpovednosť. Jej základom je manažérska etika. Podľa etic-
kých hodnôt využívaných manažérmi existujú rôzne prístupy k manažmentu a rozlič-
né typy manažérov. Spoločnosť a ekonomika potrebujú morálny manažment.
Kľúčové slová: hospodárstvo, podnik, spoločenská zodpovednosť podnikov, eko-
nomická zodpovednosť, maximalizácia zisku, úlohy zisku, etická zodpovednosť, ma-
nažérska etika, morálny manažment
Abstract
Symbiosis of the economic and ethical social
responsibility of the enterprises
The organic element of the economy are enterprises. Their mission is to fulfill the economic
role resting on providing the customers with products and services. Primary economic objective
of the enterprises has become maximalization of the profit for the owners. It is wrong aim. The
enterprises must satisfy the demands of the different stakeholders too. It arose and has begun
develop a categorie of the social responsibility of the enterprises. Its widened definition is the
four-dimensional. The inevitable part of the enterprise is profit fulfilling various purposes. The
special function has in addition to economic responsibilite the ethical responsibility. Its basis is
managerial ethics. In accordance with the various values of the managers exist different ap-
proaches types of the managers. Society and economy need moral management.
Keywords: economy, enterprise, social responsibility of enterprises, economic responsibil-
ity, maximalization of the profit, purpose of the profit, ethical responsibility, managerial ethics,
moral management
607

608
Úvod
Hospodárstvo je človekom a pre človeka vytvorená ustanovizeň. Preto sa musí ria-
diť jeho potrebami, a nie naopak, teda človek potrebami hospodárstva.
Organickou súčasťou ekonomiky sú podniky. „Ak chceme vedieť čím vlastne pod-
nik je, musíme vyjsť z účelu jeho existencie. A tento sa musí nachádzať mimo samot-
ného podniku. V skutočnosti spočíva v spoločnosti, pretože podniková organizácia je
jej nástrojom. Existuje len jediné opodstatnené vymedzenie bytia podniku, a to vytvá-
rať zákazníka“ [4, s. 94], čo znamená kryť jeho potreby výrobkami a službami.
Ekonomická výkonnosť podniku je východiskovou oblasťou jeho zodpovednosti.
Zisk podniku je nevyhnutnou základňou, bez ktorej nemôže podnik obstáť. Maxima-
lizácia zisku nie je však jeho rozhodujúcim cieľom.
Podniky musia uspokojovať varietu potrieb rozličných záujmových subjektov, čle-
nov spoločnosti (tzv. stakeholderov). Preto vedci a manažéri začali venovať v ostatných
desaťročiach osobitnú pozornosť inštitútu „spoločenskej zodpovednosti podnikov“.
Jestvuje spektrum predstáv vysvetľujúcich úlohu (rolu) podniku v nej, čiže rôznosť
jej definovania. Populárna sa stala štvordimenzionálna (štvorstranná) definícia spo-
ločenskej zodpovednosti podnikov. Podľa nej majú podniky štyri povinnosti alebo
„štyri tváre“, a to ekonomickú, právnu, etickú a filantropickú.
Vzhľadom na diverzifikáciu úloh podniku mal by sa podnik posudzovať nielen
podľa ekonomického úspechu, ale aj na základe neekonomických kritérií, zvlášť podľa
etických princípov, ktoré by mali tvoriť symbiózu.
1. Ekonomická a spoločenská zodpovednosť podnikov
Zo spektra teórií týkajúcich sa roly podniku v spoločnosti je najstaršia a základná
ekonomická zodpovednosť.
A. B. Caroll ju charakterizuje takto: „Historicky sa podnikateľské organizácie zria-
dili ako ekonomické entity určené na zabezpečenie výrobkov a služieb pre členov spo-
ločnosti. Ako primárny stimul pre podnikateľstvo sa vytvoril motív zisku... Časom sa
pretransformovala táto idea na pojem maxima zisku...“. [2, s. 227].
Z charakteru trhového hospodárskeho mechanizmu vyplynulo, že po mnohé de-
saťročia sa prijíma ako najvyšší cieľ všetkých podnikov tohto hospodárskeho systému
dlhodobá maximalizácia zisku. Tento koncept neponúkol však jednotný obraz o nej,

pretože dlhodobá maximalizácia zisku sa môže interpretovať rôzne.
Niektorí autori tvrdili už na začiatku formovania tohto cieľa, že jediná zodpoved-
nosť organizácie je v tom, aby zabezpečovala maximálnu finančnú návratnosť akcio-
nárom. Bolo preto zrejmé, že sledovanie tohto finančného výsledku muselo nájsť svoje
zakotvenie i v zákonodarstve štátu.[ 2, s. 225].
V súvislosti s určením poslania podniku napísal známy americký profesor P. Senge:
„Problém nastal v tomto smere za posledných 50 až 75 rokov, najmä vzhľadom na
rozvoj „business schools“, na ktorých absolvovali mnohí ľudia program MBA, kde
sa učili finančnú teóriu, a zásluhou veľkých konzultačných firiem, keď dominantnou
mytológiou sa stalo, že poslaním „spoločností“ je maximalizácia návratnosti kapitálu
investorom. Takto sa začalo uvažovať o „spoločnosti“ ako o stroji na výrobu peňazí,
pričom ľudia sú v tomto prípade iba „ľudskými zdrojmi“, ktoré tento stroj potrebuje.
[14, s. 4].
K. Engliš definoval podnik podobne ako pracovnú skupinu, ktorá vyrába peniaze
zhodnocovaním statkov a služieb. [5, s. 98].
Najznámejším predstaviteľom „modelu“ spoločenskej zodpovednosti podnikov za-
loženého dôsledne na zisku bol neoklasický ekonóm M. Friedman, nositeľ Nobelovej
ceny za ekonómiu, ktorý ho formuloval v roku 1960 v diele „Capitalism and Freedom“
a v článku „The Social Responsibility of Business is to Increase its Profits“. [6].
Podľa neho je „...v slobodnom podniku, čiže v podniku so systémom súkromné-
ho vlastníctva, vedúci pracovník zamestnancom vlastníkov podniku, ktorým priamo
zodpovedá. Jeho úlohou je riadiť podnik v súlade s ich záujmami, ktoré spočívajú vo
všeobecnosti v tom, aby vytvoril čo možno najviac peňazí...“. [6, s.1].
Autor súčasne vyslovuje názor, že doktrína „spoločenskej zodpovednosti“ podni-
kov, chápaná inými odborníkmi v širokom slova zmysle, sa neodlišuje vo svojej filo-
zofii od kolektivistickej doktríny, a preto ju pomenúva v knihe „Capitalism and Free-
dom“ ako celkom podvratnú doktrínu slobodnej spoločnosti, tej spoločnosti, v ktorej
existuje jedna a len jedna spoločenská zodpovednosť podniku, a to používať svoje
zdroje, a zapojiť tieto do aktivít určených na zvýšenie zisku, pokiaľ je to v rámci pravi-
diel hry, ktoré fungujú v otvorenej a slobodnej konkurencii. [6, s. 4].
M. Friedman sa dovolával ekonomických hodnôt (teda zvrátených – pozn. M. S.),
a nie spoločenských hodnôt, o ktorých predpokladal, že sú mimo mandátu podniku
609

a mimo záujmu akcionára. Domnieval sa, že riešenie spoločenských problémov je
súčasťou roly vlády a spoločenských agentúr, a nie podniku. [9, s. 13].
610
M. Friedmanovi sa preto oprávnene vytýka aj ignorácia faktu, že rozhodnutia pod-
nikateľov v spoločenskej zodpovednosti môžu pôsobiť na mnohé a na rôzne osoby,
skupiny a inštitúcie, čiže na záujmové subjekty (tzv. stakeholderov), ktoré zas opačne
môžu ovplyvňovať „zdravie“ organizácie.
V Európe už veľmi dávno (v prvej tretine minulého storočia) zamietli princíp maxi-
malizácie zisku ako kritérium výberu rozhodovania v podnikovohospodárskej náuke
známi nemeckí odborníci E. Schmalenbach a H. Nicklish, pretože orientácia na maxi-
málny zisk nevedie podľa nich k optimálnemu zabezpečeniu tovarmi. [16, s. 43].
Princíp maximalizácie zisku sa podroboval v Nemecku kritike z dvoch strán.
1. Napádal sa, lebo vôbec nejde o ústredný cieľ podnikov, a to jednak z dôvodu, že
jeho maximalizácia nie je kvantifikovateľná, a jednak preto, že podnikovohos-
podárske rozhodnutia sú vždy výsledkom celého radu cieľov, z ktorých úsilie
o dosiahnutie zisku je síce prednostné, avšak vo všetkých prípadoch nemá jeho
určenie dominantné postavenie.
2. Tento princíp sa odmieta ďalej vtedy, keď podnikateľ obchádza pri realizácii zis-
kového cieľa etické a sociálne kritériá a sleduje len svoj osobný profit.
„Kritika vzplanula najmä vtedy, keď zisk plynie zvyčajne kapitálu, čiže vlastníkom
podniku, teda vtedy, keď podnikovohospodárska náuka, ktorá proces nadobudnutia
zisku v podniku skúma a poskytuje mu skúsenosti a pomoc na rozhodovanie o ma-
ximalizáciu zisku, čo znamená, že poskytuje svoje poznatky len malej skupine „spo-
ločnosti“, najmä vlastníkom kapitálu, príp. manažérom, čím zväčšením zisku pomáha
posilniť ich spoločensko-mocenské postavenie nad masami.“ [16, s. 47].
Voči podstate ekonomickej spoločenskej zodpovednosti podnikov definovanej M.
Friedmanom zaujal najkritickejší postoj A. Carr (1996), ktorý napísal:
„Pri tomto chápaní podniku je jeho jediný zmysel premeniť produkt na zisk. V dô-
sledku konkurencie a handlovania vidí autor v podnikateľoch takých ľudí, ktorí majú
nižšie mravné štandardy než tí, ktorí tvoria zvyšok spoločnosti.
Nižšie štandardy podnikateľskej etiky umožňujú robiť im rôzne veci, ako napríklad
poskytovať nesprávne informácie, utajovať skutočnosti, klamať, zanedbávať bezpeč-

nosť áut, skrátka „blufovať“, t. j. robiť podvody. Tí, ktorí nekonajú podľa týchto „pra-
vidiel hry“, nebudú v podnikaní veľmi úspešní”. [9, s. 12].
Dlhá história existencie tohto modelu kapitalizmu potvrdzuje, že príslušné nega-
tívne stránky tohto „variantu“ spoločenskej zodpovednosti podnikov nie sú vôbec
zveličené, ale sú jeho pravdivými sprievodnými javmi, ako to dokumentujú napokon
epitetá používané na jeho zvýraznenie. Je to napríklad špekulatívne hospodárstvo, im-
perializmus peňazí, kasínový kapitalizmus, konzumný kapitalizmus a pod. [12, s. 3.
13, s. 156 – 159].
„Model“ spoločenskej zodpovednosti podniku, založený jedine na maximalizácii
zisku, trefne zhodnotil J. Stiglitz, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu: „Veľká hospo-
dárska kríza pred vyše sedemdesiatimi piatimi rokmi šokovala svet a otriasla vierou
v trhové hospodárstvo. Zástancovia slobodného trhu prežili opätovne ďalší tvrdý šok.
Priveľa energie sa vynaložilo na rýchle zárobky (pre vedúcich manažérov – pozn. M.
S.) a na zvyšovanie ziskov. Finančné trhy sa stali gigantickým kasínom pre boháčov.
Neviditeľná ruka sa často zdá byť neviditeľná preto, že neexistuje. Ak vôbec existuje,
je v najlepšom prípade značne ochrnutá. A v najhoršom prípade sa stará len sama
o seba. [15, s. 28].
Z iného zorného uhla ako M. Friedman charakterizuje podnik P. Senge (používa
pritom pojem company, čiže spoločnosť – pozn. M. S.). Píše: „Ak idete dostatočne
ďaleko dozadu, možno uvažovať o „spoločnosti“ najprv a predovšetkým ako o ľudskej
komunite. Ide o skupinu ľudí, ktorá robí niečo spoločné, čo má pre ňu nejaký význam,
niečo, čím prispieva a o čo sa intenzívne usiluje”.[14, s. 4].
„Ak sme ľudská komunita, živý systém, pokračuje autor ...potom sa zaujímame,
prirodzene, o náš vplyv na väčšie komunity, ktorých časťou sme my... Ako ľudská ko-
munita máme etický základ založený na našej empatii a súcite pre väčšie živé systémy,
v rámci ktorých existujeme“. [14, s. 5].
Ekonomická výkonnosť podniku nie je jedinou oblasťou zodpovednosti podniku.
Organizácia musí prevziať zodpovednosť i za to, ako pôsobiť na zamestnancov, na
zákazníkov, na životné prostredie, aj na subjekty a činnosti, ktorých organizácia sa
nejako dotýka, čiže na záujmových partnerov (stakeholderov).
Vychádzajúc z komplexného ponímania spoločenskej zodpovednosti zastávajú au-
tori v tomto ohľade názor, že riadiť podnik znamená vyvažovať širokú škálu potrieb
a cieľov. Výlučné zdôrazňovanie zisku vedie manažérov až k bodu, v ktorom môžu
611

ohroziť prežitie podniku. Aby dosiahli zisk už dnes, majú sklon podkopávať budúc-
nosť... Majú snahu šetriť na výskume, propagácii a na ďalších výdajoch, ktoré možno
ľahko odložiť. Predovšetkým sa vyhýbajú všetkým kapitálovým investíciám... V tomto
duchu sa navrhuje „...zavrhnúť tradičnú poučku o maximalizácii zisku“. [4, s. 98].
612
Reakciou na Friedmanovu paradigmu akcionára vznikol preto model zodpoved-
nosti záujmových subjektov (stakeholderov). Táto teória „...zdôrazňuje, že existuje
(v podniku – pozn. M. S.) viac ako len jeden vzťah medzi vedúcim (vedúcim manažé-
rom), ktorý má zverenú zodpovednosť voči hlave firmy. Je tu tiež tretia skupina účast-
níkov, voči ktorým má podnik významné morálne povinnosti. Tieto existujú, pretože
akcionári a aj oni investujú do podnikov.
To znamená, že je potrebné prejsť od maximalizácie zisku k správe majetku..., keď
sa manažment chápe tak, že je zodpovedný za dosiahnutie vyváženosti medzi záujma-
mi všetkých záujmových subjektov...“. [9, s. 14].
V spojitosti s komplexnou koncepciou je potrebné si položiť otázku miesta zisku
ako jedného z ústredných fenoménov v novom modifikovanom kapitalistickom sys-
téme trhového hospodárstva.
Autori P. F. Drucker a J. Maciariello píšu: „Ziskový motív má značne vysokú, pokiaľ
nie najvyššiu, spoločenskú účinnosť. Kapitalizmus ho nevynašiel. Ale kapitalistické
učenie bolo prvé a jediné, ktoré hodnotí ziskový motív kladne. Všetky predchádzajú-
ce učenia sa dívali naň ako na spoločensky rozkladný alebo aspoň ako na neutrálny
faktor”. [4, s. 332, 334].
Potreba vytvárania zisku je zdôvodnená. Podnik, ktorý nedosahuje zisk, rovnajúci
sa prinajmenšom nákladom kapitálu, správa sa nezodpovedne, pretože plytvá zdrojmi
spoločnosti. Výkonnosť podniku z hľadiska ekonomického zisku je základňou, bez
ktorej nemôže podnik obstáť v žiadnej z ďalších oblastí, za ktorú nesie zodpovednosť.
[4, s. 140].
Nevyhnutnosť existencie zisku podnikov akceptuje vo svojej encyklike aj pápež Be-
nedikt XVI.: „Zisk je užitočný, keď je ako prostriedok zameraný na cieľ, ktorý má zmy-
sel jednak v tom, ako ho získať, ako i v tom, ako ho použiť. Ak sa zisk stane výlučným
cieľom, ak nie je správne dosiahnutý a nemá za konečný cieľ spoločné dobro, hrozí
nebezpečenstvo, že zničí bohatstvo a vytvorí chudobu.“ [1, s. 27].

Pri pojme zisk vzniká problém, o ktorom sa vedú polemiky, t. j. aký je jeho účel,
zmysel. Na základe názoru významných autorov ho môžeme rozdeliť podľa účelu do
týchto skupín:
1. je meradlom efektívnosti a prejavom zdravia podnikovej činnosti,
2. znamená implicitný výnos, keď veľká časť zisku je predovšetkým výnosom vlast-
níkov firmy z poskytnutého kapitálu a práce,
3. predstavuje „odmenu za podstúpené riziko“, ktorá kryje náklady na zotrvanie
v podnikaní, teda náklady spojené s obmenou sortimentu, s jeho zastarávaním,
s trhovým rizikom a s neistotou,
4. tvorí zdroj budúceho kapitálu pre inováciu a rozvoj. [4, s. 99, 11, s. 266 - 267].
V kontexte s druhým a tretím účelom zisku poskytuje zaujímavé vysvetlenie o nich
niekdajší český národohospodár K. Engliš v knihe z roku 1946. Píše: „Ak pracuje podni-
kateľ v podniku aj so svojím vlastným kapitálom, potom jeho osobný výnos je spoločnou
odmenou podnikateľovej práce i jeho kapitálu. Ak porovná svoju odmenu s odmenou
za cudziu prácu a za cudzí kapitál, a zistí rozdiel vo svoj prospech, hovorí o zvláštnom
podnikateľskom zisku. V prípade, že zistí opačný rozdiel, začína sa obávať vzniku straty.
Podnikateľ chce mať vo svojom výnose väčšiu odmenu za svoju prácu, ako keby ju dal za
mzdu inému a väčšie zúročenie svojho kapitálu, ako činí úrok z vkladu. Veď podstupuje
riziko a vykonáva v podniku vedúcu prácu.” [5, s. 98, s. 226].
Pokiaľ ide o štvrtý účel zisku, ktorý je veľmi dôležitý, dodávame, že jediný spôsob
ako môže udržiavať nejaká inštitúcia kontinuitu, svoje fungovanie, spočíva v tom, že
urobí organickou súčasťou svojej existencie systematický proces inovácie. Jej zmyslom
je vytvárať novú hodnotu a nové uspokojovanie zákazníka.
J. A. Schumpeter tvrdil, že inovácia je samou podstatou ekonomiky a s najväčšou
určitosťou i podstatou modernej ekonomiky. Teórie ekonomického vývoja ukazujú,
že nikto, s výnimkou inovátora, nevytvára skutočný zisk a inovátorov zisk má vždy
pomerne krátky život. Inovácia je , ako uvádza jeho slávny slovný obrat, tiež „tvorivou
deštrukciou“. [4, s. 37].
Každá organizácia, nielen podnikateľská, ale aj inštitúcie verejných služieb, ako sú
štátne orgány, univerzity a školy, nemocnice, miestne, spoločenské a dobročinné or-
ganizácie a ďalšie „musia mať inovačný duch rovnako, ako ktorýkoľvek podnik...“. [4,
s. 235].
613

614
2. Etická spoločenská zodpovednosť podnikov
Zo spektra povinností podniku voči spoločnosti má popri ekonomickej role mimo-
riadny význam etická zodpovednosť podnikov.
V rámci industrializácie panovala v bohatých priemyselných krajinách po dlhú
dobu éra cynického a krátkozrakého správania sa podnikateľov, fixovaného na ma-
ximalizáciu zisku, ktorá nestratila svoju funkčnosť ani dnes. Podnikateľská etika pred
rokom 1960 nebola v osobitnom záujme ľudí z oblasti podnikania.
Presvedčenie o nezávislosti ekonomiky, ktorá nemusí prijímať „vplyvy“ morálnej po-
vahy, priviedlo človeka k používaniu ekonomického nástroja dokonca ničivým spôso-
bom. Ak zájdeme viac do minulosti, zistíme, že ho vytvorili ekonomické, sociálne a po-
litické systémy, ktoré šliapali po slobode ľudskej osoby i sociálnych útvarov, a ktoré práve
z toho dôvodu neboli schopné zabezpečiť nimi sľubovanú spravodlivosť. [1, s. 48].
Podobne finančná a ekonomická kríza posledných rokov vo svete má výsostne etic-
ký pôvod. Spôsobili ju morálne zlyhania, ktoré sa prejavovali nielen na Wall Streete,
ale i v rôznych ďalších inštitúciách. Všetky potenciálne problémy vyplývajúce z fi-
nančnej krízy sú daňou za ľudskú bezcitnosť, chamtivosť a nezodpovednosť. [7, s. 3].
H. Küng, teológ a filozof, po svojom prednáškovom turné v USA v novembri 2008
napísal, že mnohí ľudia sa sťažujú na prevažujúcu túžbu biznisu po zisku a na mega-
lomániu v politike. Keďže trhy zlyhali, výzvy k etickejšej regulácii honby za ziskom sa
stali opodstatnenejšími. Autor dodáva, že „etika nie je čerešničkou na torte, nie je iba
podružným prílepkom k celosvetovému trhovému hospodárstvu“. [8, s. 25].
„Pravdou však je“, tvrdí pápež Benedikt XVI., „že sa rozširuje vedomie nevyhnut-
nej potreby „spoločenskej zodpovednosti“ podniku, a to napriek tomu, že nastolenie
etických problémov, na základe ktorých sa dnes vedie debata o spoločenskej zodpo-
vednosti podniku, nie je pre všetkých prijateľné z perspektívy sociálnej náuky cirkvi.
Faktom zostáva, že sa čoraz viac šíri presvedčenie, podľa ktorého riadenie podniku
nemôže počítať len so záujmami samotných vlastníkov, ale aj so všetkými ostatnými
kategóriami subjektov, prispievajúcich k životu podniku. Sú to robotníci, zákazníci,
dodávatelia rôznych výrobných prostriedkov...“. [1, s. 57].
Postupne rastie v spoločnosti nové očakávanie od podnikateľskej etiky. Firmy sú
vystavené silnejúcemu tlaku, aby konali mravne. Neetické obchodné správanie sa za-
čalo sa konečne aj trestať.

Etické zodpovednosti sú nad rámec splnenia ekonomických a právnych povinnos-
tí. Aj keď obsahujú isté etické normy slušnosti a spravodlivosti, etické zodpovednosti
zahŕňajú tie aktivity a praktiky, od ktorých členovia spoločnosti očakávajú, že sa budú
plniť, alebo že sa zakážu, a to aj vtedy, keď nie sú zákonom kodifikované. [2, s. 228].
Etická spoločenská zodpovednosť firmy znamená, že táto „...je morálne zodpoved-
ná voči všetkým jednotlivcom alebo skupinám, ktorým by mohlo vzniknúť skutočné
alebo potenciálne poškodenie (fyzické, mentálne, ekonomické, duševné a emocionál-
ne) v dôsledku konkrétneho spôsobu konania...
Etické nariadenia sa musia dodržiavať na náklady firmy a aj na úkor možného zis-
ku, pretože etika má do činenia s morálnymi štandardmi, ktoré prekonávajú vlastný
záujem... Manažéri nie sú povinní maximalizovať zisk pre akcionárov bez zreteľa na
použité prostriedky. Podobne ako pri všetkých rozhodnutiach charakteru spoločen-
skej zodpovednosti aj tu ide o dohody, a vzhľadom na etickú zodpovednosť je to často
rozhodovanie medzi krátkodobou ziskovosťou a morálnymi činmi. Napríklad vyna-
loženie peňazí na bezpečnosť produktu alebo na kontrolu znečistenia môže znížiť zisk
akcionárov, ale inakšie riešenie je neetické a ohrozuje v spoločnosti blaho iných...“. [9,
s. 16 – 17].
Skúsenosti ukazujú, že v prípade dlhodobej správnej etiky je to pre podnikanie
dobré z dvoch príčin. Po prvé, morálne správanie sa vytvára dôveru a zvyšuje reputá-
ciu firmy, ktorá ovplyvňuje záujmové subjekty (stakeholderov), po druhé, etické kona-
nia minimalizujú výdaje na pokuty a spory, nezaznávajú zlú publicitu, ktorú neetické
činnosti často vyvolávajú.
Hranice etickej spoločenskej zodpovednosti nie sú však vždy celkom jasné.
Základom etickej spoločenskej zodpovednosti podnikov je manažérska etika, resp.
etika manažérov. Etika sa týka princípov správania sa, podľa ktorých sa rozoznávajú
hodnotenia ako dobré, zlé, správne a chybné. Jej účelom, resp. účelom kódexu etiky je
umožniť jednotlivcom, teda rozhodovateľom urobiť voľbu medzi alternatívnymi sprá-
vaniami sa.
Keďže etika manažérskeho rozhodovania je často zložitá, manažéri sa niekedy roz-
chádzajú v názoroch, ktoré aktivity sú neetické, resp. nezhodujú sa v tom, čo je etické
a čo nie je. Na zvládnutie tejto úlohy sú preto zvlášť dôležité dve východiská:
615

616
1. voľba základne, ktorú môže jednotlivý manažér použiť na určenie alternatívy
v situácii rozhodovania,
2. čo môžu organizácie vykonať, aby zabezpečili, že manažéri sa budú vo svojom
rozhodovaní riadiť etickými štandardmi. [3, s. 81].
Základňou na hodnotenie „správnosti“ potenciálnych konaní sú manažérske etické
štandardy. Sú to filtre, ktoré triedia činnosti podľa relatívnej spravodlivosti. Manažéri
musia porovnávať konkurujúce hodnoty pri rozhodovaní, ktoré môžu byť z hľadiska
prínosu trojakého druhu:
•
•
•
pre seba,
pre organizáciu, ktorá ich zamestnáva,
pre spoločnosť, v ktorej oba subjekty pôsobia.
Podľa etických hodnôt využívaných manažérmi v rozhodovaní sa rozoznávajú tri
prístupy k manažmentu a im zodpovedajúce tri typy manažérov, a to nemorálny, amo-
rálny a morálny manažment.
Nemorálny manažment charakterizuje manažérov, ktorých rozhodnutia, činnosti
a správanie sa znamenajú aktívny odpor voči tomu, čo sa pokladá za správne alebo
etické. Manažéri sa starajú iba o svoj prospech (egoizmus) alebo o úspech svojej or-
ganizácie spočívajúci v ziskovosti. V právnych štandardoch vidia bariéry, prekážky,
ktoré treba prekonať, ak chceme dosiahnuť svoj cieľ.
Amorálny manažment sa vyznačuje tým, že manažéri nie sú senzitívni k realite, t.
j. k tomu, že ich každodenné podnikateľské rozhodnutie môže mať škodlivé účinky na
iných.
Pri morálnom manažmente sa etické normy pevne pridržiavajú vysokého štandar-
du správneho správania sa. Manažéri chcú byť ziskoví, ale len v medziach zdravých
zákonných a morálnych hraníc. Zákon sa považuje za minimálne etické správanie sa.
Jeho preferenciou a cieľom je konať dobro nad rámec zákona. [2, s. 231 – 233].
Prístupy k vytvoreniu návodu na etické správanie sa musia spočívať na jednotlivom
manažérovi. Organizácia musí mať hlavnú úlohu pri zabezpečovaní toho, aby sa ma-
nažéri pri jej riadení správali eticky. Organizácia je nakoniec zodpovedná za dôsledky
rozhodnutia, ktoré manažéri robia. Preto sa firmy pokúšajú vypracovať návod pre svo-
jich manažérov. Úsilím mnohých je vytvoriť etický kódex organizácie a ním sa riadiť.

Záver
Významné svetové osobnosti tvrdia, že svet prežíva hlbokú morálnu krízu, a preto
spoločnosť i ekonomika si vyžadujú radikálnu renesanciu. Súčasná situácia potrebuje
znovuobjavenie alebo opätovné nastolenie základných ľudských hodnôt, na ktorých
môžeme stavať lepšiu budúcnosť.
Pokiaľ ide o hodnotenie dneška a o orientáciu na budúce zmeny, vyslovuje pod-
netné myšlienky P. F. Drucker, na ktoré poukazujú aj iné autority. K prekonávaniu
terajšieho rámca kapitalizmu uvádza: „Mám vážne výhrady voči kapitalizmu, pretože
robí idol z ekonomiky, akoby bola jediným a celým zmyslom života. Je to jednoroz-
merný pohľad... Do ekonomického kalkulu kapitalizmu nie sú zahrnuté všetky roz-
mery toho, čo znamená byť ľudskou bytosťou a čo znamená zaobchádzať s človekom
ako s ľudskou bytosťou. [4, s. 333]. Musíme preto vytvoriť základný etický pojem spo-
ločenského života“. [4, s. 67].
Literatúra
[1] BENEDIKT XVI.: Caritas in Veritate – encyklika pápeža. Trnava: Spolok svätého
Vojtecha, 2009.
[2] CAROLL, A. B.: The Pyramid of Corporate Social Responsibility: Toward the Mor-
al Management of Organizational Stakeholders. Athens: Business Horizons, July/
August 1991.
[3] DONNELY, Jr., J. H., GIBSON, J. L., IVANCEVICH, J. M.: Fundamentals of Man-
agement. Homewood: IRWIN, 1990.
[4] DRUCKER, P. F., MACIARIELLO, J.: Drucker na každý den. Praha: Manage-
ment Press, 2009.
[5] ENGLIŠ, K.: Národní hospodářství. Praha: Orbis, 1946.
[6] FRIEDMAN, M.: A Friedman Doctrine – The Social Responsibility of Business
is to Increase its Profits. In: The New York Times Magazine, 1970, September 13.
[7] KOVÁČ, Š.: Dva svety v jednom úsilí. In: Kultúra, 10. 3. 2010.
[8] KÜNG, H.: Ako skrotiť našu nenásytnosť a domýšľavosť. In: SME, 7. 3. 2009.
[9] LANTOS, G. P.: Boundaries of Strategic Corporate Social Responsibility. North
Easton: Stonehill College, 2001.
[10] MARŠÁLEK, J.: Človek a spoločnosť (recenzia). In: Kultúra, 6, 2010.
617

[11] SAMUELSON, P. A., NORDHAUS, W. D.: Ekonómia. 16. vyd. Bratislava: Vyda-
618
vateľstvo Elita, 2000.
[12] SEDLÁK, M.: Morálna degenerácia vrcholových manažérov. In: Kultúra, 15,
2009.
[13] SEDLÁK, M.: The Absence of Ethics in Business and the Necessity to Humanize
Current Capitalism Paradigm. In: Ivanička, K. et al.: Overcoming Crisis – Cre-
ation of the New Model for Socio-Economic Development of Slovakia. Bratislava:
Vydavateľstvo EKONÓM, 2010.
[14] SENGE, P.: Business as a Human Community (Interview). Tokyo: SGI Quar- Quar-
terly. In: Soka Gakkai International Quarterly Magazine, 2006. No. 46.
[15] STIGLITZ, J.: Neviditeľná ruka je značne ochrnutá. In: SME, 6. 8. 2008.
[16] WÖHE, G., DÖRING, N.: Einführung in die Allgemeine Betriebswirtschaftslehre.
Kontakt
München: Verlag Franz Vahlen, 1990.
prof. Ing. Mikuláš Sedlák, CSc.
Katedra manažmentu
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Železničná 14
821 07 Bratislava
E-mail: mikulas.sedlak@vsemvs.sk

Abstract
Principles of tourist branch development on the basis
of tourist product forming
prof. Igor Shkola, DrSc. - prof. Tetiana Orekhovska, CSc. -
- Tetiana Nezveschuk-Kogut
In the article the main directions of tourist product forming are proved, in particu-
lar, on the basis of vertically integrated systems; the main tendencies of forming and
development of life-cycle of tourist branch are examined; an economic and mathema-
tic model of tourist branch is built.
Keywords: tourist product, consumer cost, consumer behavior, tourist demand,
life-cycle of tourist product, vertically integrated systems
Принципы развития туристической отрасли
на основе формирования туристического продукта
Aбстpакт
В статьестатье ооснованны ооснованны ооснованны основные направления формирования туристичес-
кого продукта, в частности на основе вертикально интегрированных систем;
исследовано основные тенденции формирования и развития жизненного цикла
туристической отрасли; построена экономико-математическая модель ту-
ристической отрасли.
Ключевые слова: туристический продукт, потреительская стоимость,
поведение потреителя, туристический спрос, жизненный цикл туристичес-
кого продукта, вертикальные интегрированные системы
В основную задачу любой туристической фирмы входит разработка
структуры туристического продукта. Исходя из того, что туристический про-
дукт является средством удовлетворения тех или других потребностей любого
уровня и вида туриста, восприятие и осознание потребности в определенном
его виде неоднозначна. С одной стороны, одним из физиологичных свойств че-
ловека является потребность, а с другой, для того, чтобы человек свой отдых
проводил в путешествии, должны сформироваться соответствующие внешние
619

и личностные факторы, которые способны стимулировать потребность в ту-
ризме. То есть поведение потребителя туристического продукта обусловлено
действием объективных и субъективных факторов, при условиях и обстоятель-
ствах, которые влияют на принятие решения.
620
От того, насколько учтены все потребительские возможности туриста, от
нормирования направленности фирмы за признаками делового, познаватель-
ного, религиозного, спортивного туризма и тому подобное, зависит деятель-
ность и рентабельность туристической фирмы. Кроме того, эффективность
продвижения туристического продукта как комплекса средств направленных
на его реализацию, зависит от скорости изменения в экономическом, соци-
альном и познавательном мире и от изменений запросов и потребительских
интересов туриста. Если рассматривать развитие туризма в современной гло-
бализационной среде, то продвигать туристический продукт необходимо из
указанных условий развития.
Стоит также отметить, что процессы разработки, формирования, покупки и
продажи туристических путевок, могут быть рассмотрены в некотором време-
ни. На практике создается проблема, когда формирование разработки турис-
тического продукта начинается в одном отчетном периоде, а его приобретение
и возможная перепродажа в другом отчетном периоде. Отсюда выплывает, что
в деятельности туристической фирмы должно быть четко определено, каким
образом формировать структуру туристического продукта с независимой реа-
лизацией его на рынке.
Прогрессивное развитие туризма, оптимальное формирование туристичес-
кого продукта, сегодня уже невозможно без формирования его инфраструктуры
на базе отношений стратегического управления, взаимодействия малого, сред-
него и большого бизнеса.
Неотложность рассмотрения этой проблемы обусловлена следующим:
•
•
экономические реформы вызывали необходимость разрушения пла-
ново централизованной экономики с ее стратегическим управлени-
ем целыми направлениями производства, а также формирование
рыночной экономики, основанной на разных формах собственности.
в современных условиях полученная самостоятельность предприятий
очутилась вне пределов стратегического управления. Эта ситуация

•
усиливается развитием предпринимательской деятельности, которая
нуждается в коллективном партнерстве между разными предприяти-
ями, фирмами, акционерными обществами, отраслями и тому по-
добное. Осознание необходимости партнерства в бизнесе, его целей,
заданий, использования договорных отношений, в практике страте-
гического управления и конкретных действий являют собой сегодня
сущность предпринимательского успеха как на микро-, так и на ма-
кроуровнях.
функционирование малых и средних предприятий в составе отраслевых
и межотраслевых предпринимательских сетей определяет ряд преиму-
ществ, связанных с тем, что если соединить независимые риски, то коли-
чество и возможность их колебаний значительно уменьшаются. Поэтому
разделение больших организаций на сеть малых самостоятельных фирм
без постепенного их включения в систему партнерских отношений не-
пременно приведет к уменьшению прибыльности, увеличения риска
банкротства. Эти явления в современной экономике Украины уже ста-
новятся типичными.
Все выраженное предопределяет необходимость построения таких турис-
тических систем, которые можно охарактеризовать как вертикальные интег-
рированные системы, в которых формирование туристического продукта
основано на долгосрочных соглашениях о снабжении, участии в капитале, об-
щем управлении, взаимном членстве в советах директоров, построению вер-
тикальных контендов и тому подобное. Это дало возможность того, что каж-
дая туристическая система формируется, развивается и функционирует под
воздействием внешней и внутренней среды и строит систему туристического
продукта таким образом, чтобы ее жизненный цикл был полным и насыщен-
ным. Другими словами, чтобы стадия стабилизации функционирования систе-
мы дала возможность полного насыщения движения конкурентоспособными
товарами и услугами, что обеспечивает стабильность получения продукта при
этом. Если действующая туристическая сеть приближается в своем развитии
к стадии падения и ее жизненный цикл завершается, то это не означает ее ко-
нец. Под воздействием инновационных процессов или услуг появляются новые
туристические системы с соответствующим набором состава туристического
продукта, их функционирование происходит на более высоком уровне. Если
рассматривать сроки действия жизненного цикла туризма в динамике и про-
621

странстве, то их развитие можно представить так называемым S- образными
кривыми (Рисунок 1).
622
Аналитический график формирования и развития
жизненного цикла туристической отрасли
Рисунок 1
В данном случае имеют место три взаимоувязываемых тенденции: первая
– сокращается время жизненного цикла (ЖЦТП) собственно самого турис-
тического продукта за счет технологии (от зарождения идеи к финансово-
му усовершенствованию продукта, который выпускается на вершине его ра-
спространения); вторая – все быстрее сокращаются часовые инновационные
интервалы между разными технологиями (Т); третья – от технологии к техно-
логии, от продукта к продукту растет эффективность туризма (ЭЖЦТП ) за
счет современных инновационных направлений.
Таким образом, задача продолжения стадии стабильности усложняется
под воздействием взаимосвязи перечисленных тенденций. Перед участником
туристических фирм возникает двойная проблема: во-первых, уменьшить до

минимума риск потери конкурентоспособности соответствующего сегмента
рынка, а во-вторых, - необходимо своевременно сдерживать потенциальные
возможности конкурента, который строит свою туристическую фирму с со-
ответствующим туристическим продуктом на инновационной основе. При со-
здании туристической фирмы ее тип определяется исходя из расчета рыночной
ситуации, вида деятельности и стратегии этой фирмы.
Как правило, базовый анализ туристических рынков, особенностей конку-
ренции, причин и следствий монопольной власти, традиционно проводился
на основе анализа собственно рынка. Практически игнорировались проблемы,
которые возникли у результатов особенностей взаимоотношений между про-
изводителями промежуточной и конечной продукции, между производителя-
ми и дистрибьюторами товаров или услуг. В имеющемся виде анализ мораль-
ной власти отталкивался от одномерного представления о туристической фир-
ме как продавца потребительских товаров и услуг.
Потери общества от монопольной власти рассматривались, прежде всего,
как потери потребителей в результате ограничения продавцами объема про-
дажи и уменьшения цен. Ограничение такого подхода выплывает с того, что
монопольная власть на рынке промежуточной продукции влияет на остроту и
особенности не меньше, чем монопольная власть на рынке конечной продук-
ции, если не более сильно. Это связано, прежде всего, с особенностями спроса
на промежуточную продукцию, потому что, как правило, возможности ее за-
мещения у фирм-покупателей существенно ниже, чем возможности потреби-
тельских товаров. Кроме того, изменение цен на промежуточную продукцию
в результате усиления или послабления рыночной власти осуществляет суще-
ственное влияние на положение производителей и потребителей во многих
секторах экономики, в том числе и в туризме.
Мотивом вертикальной интеграции является желание туристических фирм
к увеличению прибыли за счет решения проблемы «двойной надбавки», или
«двойной маржинализации». Проблема «двойной надбавки возникает в слу-
чаях, если рынок промежуточной и рынок конечной продукции являются
рынками несовершенной конкуренции.
В случае вертикально интегрированной компании объем продукции окажет-
ся выше, чем суммарная прибыль производителей конечной промежуточной
продукции при отсутствии вертикальной интеграции. «Двойная надбавка» или
623

«двойная маржинализация» является примером негативного внешнего эффекта
и отношений между производителями в рыночной экономике. В условиях, на
первый взгляд, более конкурентной рыночной структуры оказывается ниже
не только прибыль производителей продукции, но и прибыль фирм, которые
производят промежуточную продукцию и выигрыш потребителя на рынке
конечной продукции. Если же рассматривать рынки промежуточной и конеч-
ной продукции как рынки не монополии, а олигархии, то ситуация изменится,
не так принципиально. С увеличением количества фирм на рынке предельная
выручка будет приближаться к рыночной цене. Рыночный спрос на промеж-
уточную продукцию будет складываться как сумма индивидуального спроса
всех фирм, которые производят конечную продукцию. При относительно не-
большом количестве фирм-монополистов на рынке, вертикальная интегра-
ция будет сопровождаться высшим уровнем прибыли, чем сумма прибыли
самостоятельных компаний. Но с увеличением количества компаний на рынке
и с приближением его к абсолютно конкурентному, выигрыш от вертикальной
интеграции уменьшается. В конце концов, при достаточно большом количе-
стве фирм на рынке вертикальная интеграция не приносит дополнительный
доход. Но это справедливо при рассмотрении упрощенного случая, когда вер-
тикальная интеграция, изменяет только противодействия ценообразования
на промежуточную и конечную продукцию, не влияя собственно на расходы
производителя промежуточной продукции. Расходы производителя конечной
продукции изменяются только благодаря исключительно монопольной «над-
бавке» над предельными расходами промежуточной продукции. Мы также не
принимали во внимание возможность изменения технологии производства-
замещения промежуточной продукции, имея в виду Леонтиевскую производ-
ственную функцию. Поэтому замещение относительно более дорогого ресурса
дешевым создает дополнительные стимулы вертикальной интеграции. Кроме
замены технологии производства конечной продукции, вертикальная интегра-
ция приведет к цикальным пересекающимся эффектам:
624
•
•
экономическое положение поставщика освобождается от других
типов промежуточной продукции в связи с тем, что спрос на их товар
уменьшается;
в случае если только часть поставщиков промежуточной продукции
и производителей конечной продукции включаются в вертикально
интегрированные структуры, между поставщиками промежуточной

•
продукции они смогут получить монополистическую власть благодаря
уменьшению количества конкурентов на рынке;
если промежуточный продукт используется в производстве других
конечных продуктов, вертикально интегрированная производственная
единица получает возможность скрытого использования ценовой
дискриминации.
Мотивом вертикальной интеграции может стать уменьшение давления
государственной регуляции, в том числе и уменьшение объема налоговых
отчислений. Кроме этого, вертикальная интеграция позволяет манипулиро-
вать объемами полученной прибыли, перераспределяя ее между подразде-
лами фирм в том случае, когда государство применяет ограничение на норму
прибыли некоторых товаров или услуг. И, наконец, самостоятельным мотивом
вертикальной интеграции может стать диверсификация производства. Дивер-
сификация производства туристической фирмы или компании дает возмож-
ность уменьшить общий риск хозяйства, что особенно важно в условиях рас-
ширения деятельности.
Это общие подходы к созданию вертикальных интегрированных систем про-
изводства товаров или услуг для отрасли туризма. Если рассматривать их с точки
зрения создания региональных организационных вертикально интегрированных
систем, то малые и средние предприятия, в результате своей специфики, исполь-
зуют ту или иную форму организации фирменной интеграции. Участие в парт-
нерских отношениях в сети туристических предприятий особенно важно для
производственных структур, которые действуют на соответствующих территори-
ях. Для них больше, чем для других важен баланс между участием в глобальной
сети и местной спецификой ориентации на потребителя. То есть предприятия,
включенные в глобальные сети, должны предоставлять услуги, которые учитывают
местные особенности, именно поэтому такие предприятия необходимы большому
бизнесу. Через изменения, что состоялись в последние годы в партнерских отно-
шениях малого, среднего и большого бизнеса, резко повысилась роль и значение
не только кооперации путем создания вертикально интегрированных систем, но и
отношения координации или сетевые отношения. Имея ограниченные ресурсы и
информацию, малое или среднее предприятие не способно самостоятельно решать
проблему своего последующего развития. Это ограничение современные малые
и средние предприятия компенсируют путем формирования кооперационных
междуфирменных отношений сетевого характера.
625

626
Таким образом, все перечисленное говорит о том, что для успешного разви-
тия туристической отрасли, используя все стратегические направления, необ-
ходимо создать вертикально интегрированную систему (ВИС), положив в осно-
ву структуру туристического продукта.
В основу построения ВИС положена система структуры канала распростра-
нения, в которой имеются производители товаров и услуг, оптовые и розничные
торговцы (фирма, турагенство, туроператор), которые действуют как единая
система. Один из членов канала или является владельцем других, или имеет
контакты с ними, или владеет достаточной силой для обеспечения полного со-
трудничества. При этом в основу самой системы должна быть положенная сис-
тема франчайзингових отношений.
Таким образом, рассматривая туристическую отрасль как систему нужно
решить две проблемы: 1) построение экономико-математической модели ту-
ристической отрасли, в основу которой входит туристический продукт; 2) фор-
мирование туристического продукта с определением жизненного цикла товара
или услуги.
Для формализации модели туризма введем обозначение:
t – время (в годах), которое прошло с начала деятельности туристической
фирмы;
V(t) – общий объем продажи товара или услуги за единицу времени, начиная
с момента t;
Vmax – потенциальный платежеспособный спрос на товар или услугу за еди-
ницу времени;
n(t) - количество туристических фирм в момент t.
Для определения темпа роста объемов продажи товара или предоставления
услуги можно записать такое уравнение:
dV ( t)
= ( α ( t)
− β ( t)
n(
t)
− γ ( t)
V ( t)(
Vmax
−V
( t))
; (1)
at

С начальным условием V(0)=0;
где α(t) – коэффициент, который характеризует интенсивность рекламной
кампании туристической фирмы;
β(t) – коэффициент, который характеризует среднее влияние на рост объема
продажи от деятельности одной туристической фирмы;
γ(t) – характеристика уровня общения с потребителями товара или услуги.
В модели левая часть – это темп роста объема продажи, то есть увеличение
объема продажи за единицу времени. Множитель (Vmax – V(t)) означает, что
увеличение объема продажи прямо пропорциональное разнице между потен-
циальной и имеющейся продажей. Кроме того, темп роста объема продажи за-
висит от интенсивности рекламной кампании α(t), деятельности фирмы β(t) и
γ(t). Заметим, что величина γ определяется, как правило, с помощью опроса.
Построенная нами модель обобщает условия в одной модели. Если туристи-
ческая фирма не существует, то есть другие отрасли являются производителя-
ми продукции и поставляют ее на рынок, то n(t)= 0; t > 0 и получим модель:
dV ( t)
= ( α ( t)
+ γ ( t)
V ( t)(
Vmax
−V
( t))
, (2)
dt
которая является аналогом модели рекламной кампании. В частности, если
величина α(t) намного больше β(t) V(t) - это чаще всего бывает в начале реклам-
ной кампании, то есть при малых значениях (t), то из (2) мы получаем модель
типа модели популяции Мальтуса.
d ( V t)
= ( α ( t)
V(
max −V
( t)
; (3)
d t
Исследуем модель (1). Каждая из составляющих α, β, γ имеет, как правило,
положительное значение и потому задает рост продажи товара или услуги.
627

628
1. Если α(t)

Во-первых, построению таких туристических систем, которые можно оха-
рактеризовать как вертикальные интегрированные системы, в которых фор-
мирование туристического продукта основано на ожидаемых соглашениях о
снабжении, участию в капитале, общем управлении, взаимном членстве в со-
ветах директоров и тому подобное.
Во-вторых, рассматривая туристическую отрасль, как систему необходимо
построить экономико-математические модели туристической отрасли, в осно-
ву которых входит туристический продукт, и формировать туристический про-
дукт из определения жизненного цикла товара или услуги.
Контакт
проф. Игорь Школа, доктор экономических наук
заместитель директора
Черновицкий торгово-экономический институт
Киевского национального торгово-экономического университета
Центральная пл. 7
58002 Черновцы
Украина
E-mail: igorshkola@chtei-knteu.cv.ua.
проф. Татьяна Ореховская, кандидат экономических наук
директор
Черновицкий торгово-экономический институт
Киевского национального торгово-экономического университета
Центральная пл. 7
58002 Черновцы
Украина
E-mail: orehovska@chtei-knteu.cv.ua.
Татьяна Незвещук-Когут
Черновицкий торгово-экономический институт
Киевского национального торгово-экономического университета
Центральная пл. 7
58002 Черновцы
Украина
E-mail: tatiana@chtei-knteu.cv.ua
629

630
Abstrakt
Niektoré možné riziká ďalšieho vývoja svetovej,
európskej a slovenskej ekonomiky
doc. Ing. Juraj Sipko, MBA, PhD.
Príspevok analyzuje súčasný vývoj svetovej ekonomiky a poukazuje na možné rizi-
ká ďalšieho vývoja. Oživenie svetovej ekonomiky je nerovnomerné a zatiaľ krehké. Na
ceste k stabilnému, udržateľnému a vyrovnanému hospodárskeho rastu existuje celý
rad rizík. Medzi najväčšie riziká patria svetové ekonomické nerovnováhy, pretrváva-
júce zlé úvery v bankovom sektore, neukončený proces reštrukturalizácie finančného
sektora, neudržateľnosť verejných financií (hlavne neudržateľnosť verejného dlhu),
menová nestabilita, nestabilita kapitálových pohybov z priemyselne vyspelých štátov
do novoindustrializovaných štátov a protekcionizmus. Tieto riziká môžu ovplyvniť aj
vývoj slovenskej ekonomiky. Vysoký stupeň otvorenosti slovenskej ekonomiky zna-
mená, že je výraznou mierou ovplyvňovaná vonkajším prostredím.
Kľúčové slová: oživenie svetovej ekonomiky, svetové ekonomické nerovnováhy,
fiškálna neudržateľnosť, kapitálové pohyby, menová nestabilita
Some potential risks of the future development of the world,
european and the Slovak economy
Abstract
The paper describes the present stage in the development of the world economy and
characterizes some potential risks in future development. Recovery of the world econo-
my is uneven and fragile. The most important risks in achieving stable, sustainable and
balanced economic growth are, in particular: global economic imbalances, bad loans
in the banking sector, incomplete restructuring of the banking sector, unsustainable of
public finance (especially unsustainable public debt), monetary instability, volatility of
capital flows from developed to emerging markets, and protectionism. These risks could
also influence the development of the Slovak economy. The high level of openness of the
Slovak economy is significantly influenced by the external environment.
Keywords: global economic recovery, global economic imbalances, fiscal unsustai-
nable, capital movement, monetary instability

Úvod
Hypotekárna kríza v USA viedla k svetovej finančnej kríze a následne k svetovej
recesii. Svetová recesia postihla takmer všetky štáty sveta s výnimkou niektorých
novoindustrializovaných a rozvojových štátov. Pomocou koordinovanej a harmoni-
zovanej expanzívnej menovej a fiškálnej politiky sa podarilo postupne naštartovať
hospodársky rast v niektorých priemyselne vyspelých štátoch sveta. Veď tento rast
je nerovnomerný a v niektorých štátoch aj veľmi krehký. Doposiaľ nie je špecifiko-
vané, ako prispeli k hospodárskemu rastu expanzívna menová a fiškálna politika.
V súčasnosti možno sledovať, že hospodársky rast je naďalej sprevádzaný pretrvá-
vajúcimi neistotami, ktoré vyplývajú z mnohých rizík, ktoré môžu skomplikovať
naďalej ešte stále krehké oživenie svetovej ekonomiky.
Viac ako dva roky po vypuknutí svetovej finančnej krízy svetová ekonomika,
aj napriek relatívne slabému oživeniu, čelí niekoľkým významným rizikám, ktoré
môžu naďalej spomaliť hospodársky rast predovšetkým v priemyselne vyspelých
štátoch. Medzi najväčšie riziká, ktoré výraznou mierou môžu ovplyvniť negatívne
vývoj svetovej ekonomiky, patria predovšetkým pokračujúce svetové ekonomické
nerovnováhy, fiškálna neudržateľnosť, rastúci verejný dlh, pretrvávajúce zlé úvery
v bankovom sektore, neukončená reforma bankového sektora, nestabilita kapitálo-
vých pohybov z priemyselne vyspelých štátov do novoindustrializovaných štátov,
menová nestabilita protekcionizmus a pod. Tieto riziká môžu ovplyvniť nielen
vývoj svetovej ekonomiky, ale môžu negatívne ovplyvniť aj vývoj slovenskej eko-
nomiky.
Svetové ekonomické nerovnováhy
V nastúpenom procese oživenia svetovej ekonomiky možno sledovať zhoršenie
vonkajších ekonomických nerovnováh jednotlivých štátov. Tieto nerovnováhy sa
prejavujú predovšetkým medzi USA a Čínou, ďalej medzi štátmi vyvážajúcimi ho-
tové výrobky a štátmi vyvážajúcimi suroviny, predovšetkým ropu (graf 1). Z hľa-
diska hodnotenia vývoja v tejto oblasti najväčšia nerovnováha je medzi investíciami
a úsporami v USA a v Číne. Práve nízka miera úspor a investícií v USA na jednej
strane, a relatívne vysoká miera úspor a investícií v Číne na strane druhej, viedli
k zhoršeniu deficitu na bežnom účte platobnej bilancie v USA a k prebytku v Číne.
631

Svetové ekonomické nerovnováhy patrili tiež k faktorom, ktoré výraznou mierou
ovplyvnili aj vznik svetovej finančnej krízy 1 .
632
Oživenie svetovej ekonomiky
Hnacou silou oživenia svetovej ekonomiky sú novoindustrializované štáty v juhový-
chodnej Ázií. Z priemyselne vyspelých štátoch v Európe len Nemecko dosiahlo vyšší
hospodársky rast než sa očakával. Relatívne nízka dôvera spotrebiteľov a investorov, po-
kračujúca vysoká nezamestnanosť a slabý finančný sektor svedčia o tom, že oživenie
svetovej ekonomiky je zatiaľ slabé a krehké. Vysoká úroveň verejného dlhu a fiškálna
neudržateľnosť v mnohých priemyselne vyspelých štátoch sa stávajú jednou z najväčších
prekážok na ceste k dlhodobému, silnému a vyrovnanému hospodárskemu rastu.
Bežný účet platobnej bilancie
Zdroj: MMF, vlastné grafické zobrazenie autora.
Graf 1
Poznámka: Prebytok za štát v % jeho HDP; prognóza na roky 2010 až 2014. MMF.
World Economic Outlook, Október 2010. [7].
1 V septembri 2009 štáty skupiny 20 (G20) vytvorili tzv. „Rámec pre silný, udržateľný a vyrovnaný
hospodársky rast“. Cieľom tohto rámca bolo vytvoriť podmienky pre silný hospodársky
rast svetovej ekonomiky, a tým postupne znížiť riziko svetových ekonomických nerovnováh.
Súčasťou rámca bolo prijatie spoločne koordinovaných národných politík orientovaných na
zníženie narastajúceho rizika svetových ekonomických nerovnováh. Bolo dohodnuté, že
pre naplnenie rámca bude potrebné zohľadniť špecifiká jednotlivých štátov. Rámec predpokladá,
že jednotlivé štáty prijmú dôveryhodnú strednodobú stratégiu pre konsolidáciu verejných
financií, uskutočnia štrukturálne reformy orientované na podporu hospodárskeho
rastu a na zvýšenie konkurencieschopnosti, ako aj pre vyrovnanie zdrojov rastu.

Proces oživenia svetovej ekonomiky v priemyselne vyspelých štátoch bol podpo-
rovaný netradičnými stimulmi. V súčasnosti nie je jasné, kedy jednotlivé štáty môžu
prestať s využitím jednotlivých druhov stimulov na podporu hospodárskeho rastu.
Oživenie v novoindustrializovaných štátoch je v prvom rade výsledkom prijatej stabil-
nej makroekonomickej politiky. Tieto štáty čelia mnohým problémom, hlavne rastu
cien a finančných aktív, neistému zahraničnému dopytu, nestabilite medzinárodných
kapitálových tokov. Pokračovanie v uplatňovaní veľmi nízkej úrokovej miery a vo vy-
užívaní neštandardných menových nástrojoch v priemyselne vyspelých štátoch vedie
v novoindustrializovaných štátoch k prijatiu opatrení na riadenie menovej politiky
a k toku kapitálu smerujúceho do novoindustrializovaných štátov, hlavne do štátov
juhovýchodnej Ázie 2 .
Z tabuľky 1 vyplýva, že vývoj reálnej svetovej ekonomiky bol v prvom polroku 2010
vcelku priaznivý. Očakáva sa, že svetový hospodársky rast dosiahne v tomto roku
4,8 %. Rýchlosť oživenia svetovej ekonomiky je značne rozdielna v jednotlivých re-
giónoch. Dominantné postavenie vo svetovom hospodárskom raste majú štáty juho-
východnej Ázie na čele s čínskou ekonomikou. V mnohých priemyselne vyspelých
štátoch vysoká miera nezamestnanosti a náklady súvisiace s ozdravením finančného
sektora viedli k relatívne nízkemu hospodárskemu rastu.
Výhľad svetovej ekonomiky – priemyselné vyspelé štáty
a novoindustrializované štáty
Tabuľka 1
Štáty 2009 2010 2011 2015
Svetový HDP -0,6 4,8 4,2 4,5
PVŠ -3,2 2,7 2,2 2,2
USA -2,6 2,6 2,3 2,1
Eurozóna -4,1 1,7 1,5 1,7
Nemecko -4,7 3,3 2,0 1,2
Japonsko -5,2 2,8 1,5 1,8
Novoindustrializované štáty -0,9 7,8 4,5 4,4
Zdroj: MMF. World Economic Outlook. Október 2010. [7].
Priemyselné vyspelé štáty na podporu hospodárskeho rastu prijali celý rad opatrení
v menovej a fiškálnej oblasti. Aj napriek pôvodne očakávaným zámerom, že v priebe-
2 Čínska centrálna banka nečakávane oznámila 19. októbra 2010 zvýšenie úrokovej miery o 0,25
základných bodov. Hlavným dôvodom zvýšenia úrokovej miery bola rastúca inflácia, rast cien
nehnuteľností a bezprecedentný nárast devízových rezerv. Niektorí odborníci vyjadrili obavy, že
zvýšenie úrokovej miery môže viesť k tlaku na zhodnotenie renminbi.
633

hu tohto roka sa uskutoční výstupová stratégia (t.j. postupný prechod na štandardné
nástroje menovej politiky a upustenie od fiškálnych stimulov), možno konštatovať, že
zatiaľ neexistuje presná kvantifikácia vplyvu menových a fiškálnych stimulov na oži-
venie hospodárskeho rastu. Preto vzhľadom na daný stav vývoja svetovej ekonomiky
možno očakávať, že priemyselne vyspelé štáty budú naďalej uplatňovať v tomto roku
tak menové, ako aj fiškálne stimuly.
634
Relatívne priaznivý hospodársky vývoj bol zaznamenaný na začiatku roku 2010
v najväčšej ekonomike sveta, v USA. Postupne v letných mesiacoch boli zaznamenané
poklesy hospodárskeho rastu. Podľa oficiálne zverejnených údajov Fed-u a Minister-
stva financií USA hospodársky rast v mesiaci september sa zvýšil o 0,3 %, t. j z pôvod-
ných 1,7 % v mesiaci august na 2,0 % v mesiaci september.
Výhľad svetovej ekonomiky – novoindustrializované štáty,
štáty subsaharskej Afriky, strednej a východnej Európy a štáty BRIC
Štáty 2009 2010 2011 2015
Novoindustrializované
a rozvojové štáty
2,5 7,1 6,4 3,7
Subsaharská Afrika 2,6 5,0 5,5 5,5
Stredná a východná Európa -3,6 3,7 3,1 3,2
Brazília -0,2 7,5 4,1 3,6
RF -7,9 4,0 4,3 5,0
India 5,7 9,7 8,4 8,1
Čína 9,1 10,5 9,6 9,5
Mexiko -6,5 5,0 3,9 4,0
Zdroj: MMF. World Economic Outlook. Október 2010. [7].
Tabuľka 2
Aj napriek dlžníckej kríze, ktorá vznikla v niektorých štátoch eurozóny, bol dosiah-
nutý vyšší hospodársky rast než sa očakávalo. Najvyšší hospodársky rast bol zazna-
menaný v Nemecku. Reálny HDP v druhom štvrťroku 2010 bol vyšší o 2,2 % v porov-
naní s predchádzajúcim štvrťrokom 3 . Bol zaznamenaný tiež pozitívny vývoj v oblasti
domáceho dopytu, investícií a v súkromnej spotrebe.
3 Ak porovnávame historický vývoj štvťročných prírastkov HDP, tak v druhom štvťroku 2010 bol najvyšší
od zjednotenia Nemecka. Tento vývoj pokračoval aj v mesiacoch august a september. Zahraničný
dopyt po tovaroch dlhodobej spotreby bol hlavným zdrojom vysokého hospodárskeho rastu.

Takmer vo všetkých priemyselne vyspelých štátoch najväčšou prekážkou na ceste
silného, udržateľného a vyrovnaného hospodárskeho rastu je neukončená reštruktu-
ralizácia finančného sektora a fiškálna neudržateľnosť v spojení s narastajúcim verej-
ným dlhom a deficitom verejných financií.
Z tabuľky 2 vyplýva, že hnacou silou oživenia svetovej ekonomiky je čínska ekono-
mika. Po vypuknutí svetovej recesie čínska ekonomika sa stala hlavnou lokomotívou
svetovej ekonomiky. V tomto roku čínska vláda pokračovala v implementovaní ďal-
ších opatrení proti svetovej finančnej kríze, hlavne stabilizovaním makroekonomiky
a zrýchlením transformácie modelu ekonomického rozvoja. Podľa oficiálne zverejne-
ných údajov čínskej centrálnej banky hospodársky rast v prvom polroku 2010 dosia-
hol 11,1 %, čo je o 3,7 % rýchlejší rast v porovnaní s minulým rokom.
V období od januára až do augusta 2010 pridaná hodnota v priemyselných podni-
koch dosiahla 16,6 %, čo predstavuje o 8,5 % vyšší nárast v porovnaní s predchádza-
júcim rokom. Fixné investície vzrástli za sledované obdobie o 24,8 %, maloobchod-
ný predaj spotrebných predmetov o 18,2 %, rast spotrebiteľských cien dosiahol 2,8 %
a ceny výrobcov 5,6 %. Možno sledovať, že silné investičné stimuly do ekonomiky,
predovšetkým do infraštruktúry, sa začali prejavovať v plnom rozsahu v prvých ôs-
mich mesiacoch tohto roku. V sledovanom období bol zaznamenaný aj pokles pre-
bytku na bežnom účte platobnej bilancie o 14,7 % 4 .
V súčasnosti nesynchronizovaná menová politika medzi priemyselne vyspelými
štátmi a novoindustrializovanými štátmi viedla k masívnemu odlevu kapitálu z prie-
myselne vyspelých štátov do novoindustrilaizovaných štátoch. Tok kapitálu spravidla
vedie k podpore hospodárskeho rastu v novoindustrializovaných štátoch a tendencii
k zhodnoteniu jednotlivých mien v novoindustrializoavných štátoch. To viedlo k nie-
koľkým intervenciám centrálnych bánk novoindustrializovaných štátov a následne k
zavedeniu kontroly kapitálu a iných nástrojov, ktoré majú negatívny vplyv na vývoj
svetovej ekonomiky 5 .
4 Aj napriek niektorých povzbudivým ekonomickým výsledkom čínska ekonomika patrí k novoindustrializovaným
štátom s relatívne nízkym príjmom na jedného obyvateľa (3 743 USD). Existujú
výrazné rozdiely medzi regiónmi. Čínska ekonomika disponuje s kapacitou 800 miliónov pracovnej
sily. Čelí veľkému nedostatku zdrojov v prepočte na jedného obyvateľa.
5 Vzhľadom na tento nepriaznivý vývoj očakáva sa, že skupina G20 na svojom stretnutí v juhokórejskom
Soule bude riešiť aj otázku menovej nestability (v súčasnosti často používaný názov „currency
wars“).
635

636
Vývoj slovenskej ekonomiky
Slovenská ekonomika svojím charakterom otvorenosti v prvom štvrťroku 2009
bola vystavená reálnemu vonkajšiemu šoku. S postupným oživením svetovej ekono-
miky a ekonomiky štátov eurozóny sa začal aj proces oživenia slovenskej ekonomiky
už koncom roka 2009. Zahraničný dopyt a relatívne priaznivé domáce podmienky
viedli k vzostupnému rastu HDP, ktorý patrí medzi najvyššie v štátoch eurozóny.
Cestu k silnému, udržateľnému a vyrovnanému hospodárskemu rastu slovenskej
ekonomiky môžu ovplyvniť tak vnútorné ako aj vonkajšie podmienky. V danom prí-
pade, keďže slovenská ekonomika nemá problémy s vonkajšou a vnútornou rovnová-
hou, rozhodujúce sú, a zrejme aj naďalej zostanú, vonkajšie podmienky. Tieto sú dané
zahraničným dopytom predovšetkým po slovenských výrobkoch našich najväčších
obchodných partnerov, t. j. štátov EÚ.
V roku 2009, ale aj 2010 bol zaznamenaný veľmi priaznivý vývoj inflácie. SR patrí
medzi štáty s najnižšou mierou inflácie. Veľmi dôležitá bude fiškálna konsolidácia.
Príprava a implementácia fiškálnych opatrení v rámci silnej fiškálnej konsolidácie vy-
tvorí dobré východiskové podmienky pre dlhodobo udržateľný a vyrovnaný hospo-
dársky rast slovenskej ekonomiky, ktorý bude dosiahnuteľný len pri uskutočňovaní
štrukturálnych zmien slovenskej ekonomiky.
Zvyšovanie konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky z dlhodobého hľadiska
je nemysliteľné bez investovania do vedy a výskumu. Je známe, že v tejto oblasti SR vý-
razne zaostáva za ostatnými členskými štátmi OECD. Bez prijatej stratégie na podpo-
ru konkurencieschopnosti jej ekonomiky v spojení so skvalitnením vedy a výskumu
v budúcnosti môže stratiť svoju konkurenčnú výhodu, ktorú zatiaľ má v regióne.

Záver
V prvom polroku 2010 bol relatívne priaznivý vývoj svetovej ekonomiky. V mesia-
coch august, september a október 2010 možno sledovať spomalenie oživenia v niekto-
rých priemyselne vyspelých štátoch, ktoré je spojené s poklesom podnikateľskej dôve-
ry a spomalením rastu priemyselnej výroby a s poklesom medzinárodného obchodu.
V úvodnej časti tohto príspevku bolo upozornené na jednotlivé druhy rizík, ktorým
čelí svetová ekonomika. Na dosiahnutie silného, stabilného, udržateľného a vyrovna-
ného hospodárskeho rastu je potrebná vzájomná koordinácia všetkých zúčastnených
štátov pri realizácii jednotlivých makroekonomických politík. V procese prehlbujúcej
sa globalizácie je potrebná spolupráca všetkých zúčastnených štátov pri eliminácii rizík,
ktorým v súčasnosti čelí svetová ekonomika. Preto bez účinnej spolupráce všetkých
zúčastnených štátov nebude možné prekonať také problémy vo vývoji svetovej ekono-
miky ako sú menová nestabilita, prehlbujúce sa ekonomické nerovnováhy, nestabilný
vývoj kapitálových pohybov, neukončená reforma finančného sektora a pod.
Okrem toho jednotlivé štáty budú musieť prijať celý rad opatrení na stabilizáciu
verejných financií. Pre stabilizáciu verejných financií je potrebná strednodobá fiškál-
na konsolidácia. Nepriaznivý vývoj verejného dlhu v niektorých priemyselne vyspe-
lých štátoch nevytvára pevný základ pre dlhodobo udržateľný, stabilný a vyrovnaný
hospodársky rast. Preto komplexná reforma verejných financií, hlavne dôchodková
reforma, reforma zdravotníctva, a s ním spojená reforma daňového systému, sú po-
trebné pre stabilný vývoj svetovej ekonomiky. Bude tiež potrebné zohľadniť aj veľmi
nepriaznivý demografický vývoj, predovšetkým v priemyselne vyspelých štátoch.
Priemyselne vyspelé štáty od vzniku svetovej finančnej krízy zaviedli silnú expan-
zívnu menovú politiku s takmer nulovou úrokovou sadzbou. Táto politika podporila
domáci dopyt, ale viedla tiež k znehodnoteniu ich rezervných, voľne zameniteľných
mien, a tým vytvorila lepšie podmienky na vývoz ich výrobkov. Niektoré zo štátov
v snahe podporiť vlastný vývoz začali intervenovať na medzinárodných peňažných
trhoch. Tento takmer bezprecedentný jav v dejinách menových politík môže viesť
k skomplikovaniu stále zatiaľ mierneho hospodárskeho rastu svetovej ekonomiky.
Vývoj slovenskej ekonomiky je výraznou mierou ovplyvňovaný vonkajším prostre-
dím. Silný charakter otvorenosti slovenskej ekonomiky je determinovaný vonkajším
prostredím. Aj napriek v súčasnosti pozitívnym vývojovým trendom v oblasti vonkaj-
šej rovnováhy, relatívne nízkej miere inflácie a relatívne vysokému hospodárskemu
637

astu v roku 2010, možno konštatovať, že vývoj slovenskej ekonomiky bude naďalej
ovplyvňovaný zahraničným dopytom, hlavne zo štátov EÚ.
638
V prostredí zosilnejúcej sa konkurencie na zahraničných trhoch sa javí potrebné
čím ďalej tým viac sa orientovať na také výrobky, ktoré budú mať vysokú pridanú
hodnotu. To si, pochopiteľne, vyžaduje orientáciu na kvalitnú vedeckovýskumnú zá-
kladňu. Preto bude potrebné zvýšiť investície do všetkých foriem vzdelania. Bez zvý-
šenia investícií do uvedených oblastí v krátkej budúcnosti slovenská ekonomika môže
čeliť zníženej konkurencieschopnosti na zahraničných trhoch. Práve neakceptovanie
tohto fenoménu môže viesť aj k spomaleniu reálnej konvergencie slovenskej ekonomi-
ky, teda aj k spomaleniu rastu životnej úrovne.
Literatúra
[1] ARNOLD, R.: The challenges of Estimating Potential Output in Real Time. In:
Rederal Reserve Bank; St. Luis Review, Vol. 4. pp. 271 - 90.
[2] CERRA, V., SWETA, S.: Growth Dynamics: The myth of Economic Recovery.
In: American Economic Review, Vol. 98, No.1. pp. 439 - 57.
[3] Monthly Bulletin (2009 – 2010). ECB.
[4] Economist, Oktober 2008 – 2010.
[5] Financial Times, Oktober 2008 – 2010.
[6] Macroeconiomic Assessment Group (MAC), (2010), Interim Report: Asses-
sment the Macroeconomic Impact of the Transition to stronger Capital and
Liquidity Requirements. Basel, Financial Stability Board, and Basel Committee
on Banking Supervision. Dostupné na internete: www.bis.org/pub/orthp10.pdf
zo dňa 29.10.2010.
[7] World Economic Outlook IMF. April, Oktober 2010.
[8] MILESI-FERETTI, M., TILLE, C.: The Great Retrechment: International Capi-
Kontakt
tal Flows during the Global Financial Crisis. (nepublikované).
doc. Ing. Juraj Sipko, MBA, PhD.
Fakulta ekonómie a podnikania
Paneurópska vysoká škola
Tematínska ul.
852 32 Bratislava
E-mail: juraj.sipko@uninova.sk

Dlhodobý vývoj malých a stredných podnikov
v Slovenskej republike a perspektívy ich rozvoja
doc. Ing. Mgr. Ľubomíra Strážovská, PhD. - prof. Ing. Helena Strážovská, PhD.
Abstrakt
Neoddeliteľnou súčasťou každej trhovej ekonomiky sú malé a stredné podniky.
Vhodne dopĺňajú veľké podniky, pretože sa zvyčajne zaoberajú priemyselnou výrobou,
ktorá by vo veľkom objeme nebola efektívna. Prispievajú k zvyšovaniu konkurencie a
k tvorbe nových pracovných miest.
Kľúčové slová: malý a stredný podnik, rodinné podniky, analýza, vývoj v SR
Long-term development of small and medium sized enterprises
in Slovak Republic and prospective of their development
Abstract
Small and medium sized enterprises are an inseparable part of market economy. They
suitably complement big companies because they usually deal with industrial production
that in larger extent would not be effective. They contribute to competition increase and
creation of jobs.
Keywords: small and medium size business, family business, analysis, development
in Slovak Republic
639

640
V druhej polovici 20. storočia sa sústredila pozornosť ekonómov na malé a stredné
podniky, ktoré znamenajú jednoznačný prínos pre národnú ekonomiku a majú rastú-
cu tendenciu. Malým a stredným podnikom (MSP) sa pripisujú mnohé prednosti,
ktoré boli overené praxou. Z nich uvádzame:
•
•
•
•
•
•
MSP sú vysoko prispôsobivé požiadavkám trhu a osobitne dopytu,
majú nezastupiteľnú úlohu v dynamickom rozvoji krajín s vyspelým trhovým
hospodárstvom,
majú inovatívnu funkciu,
MSP vytvárajú nové pracovné miesta, a tým významne ovplyvňujú vývoj za-
mestnanosti,
znamenajú významný prínos pre tvorbu HDP,
pripisuje sa im rad ďalších významných vlastností a predností.
Definície a triedenia malých a stredných podnikateľov a podnikov sú mnohostran-
né a v jednotlivých krajinách sveta nie sú jednoznačné. Je to z dôvodov, že nie všetky
krajiny a ich ekonomiky sa riadia pravidlami EÚ. SR sa však pri definovaní MSP riadi
pravidlami EÚ. Toto možno považovať za prvoradú príčinu, prečo sa v literatúre stre-
távame s užším i širším definovaním MSP. Významnejším prvkom tejto diferenciácie
sú výsledky vedeckých výskumov mnohých slovenských i zahraničných autorov, ktorí
sa danou problematikou zaoberajú.
Legislatívne základy MSP vznikli v 50., resp. v 60. rokoch minulého storočia. V tej-
to súvislosti nie je možné vynechať Boltonskú správu z roku 1971, ktorá výrazne zme-
nila postoj k MSP a podnikateľom v pozitívnom slova zmysle. Musíme tiež zdôrazniť,
že v tomto období išlo aj o obnovu tradícií MSP po druhej svetovej vojne.
Prvá významnejšia definícia MSP je známa ako Boltonská a má nasledujúci obsah:
•
•
•
MSP majú relatívne malý podiel na trhu a prakticky nemôžu významnejšie
ovplyvniť trh,
MSP sú riadené vlastníkmi, resp. rodinami vlastníkov, a nie sprostredkovane
cez formálnu štruktúru manažmentu,
MSP sú nezávislé podniky, netvoria teda časť iného väčšieho podniku.

K uvedenej definícií sa dnes už žiada pridať viaceré spresnenia, ktoré vznikli za
obdobie posledných 40 rokov z pera slovenských, rakúskych, českých, maďarských
francúzskych, anglických, nemeckých a amerických autorov.
Evidentný je rozvoj v nasledujúcich oblastiach:
– rozvoj teórie rodinných podnikov,
– zmeny nastolené Európskou komisiou v kritériách členenia a ponímaní malých
a stredných podnikov,
– zmeny nastolené v riadení vlastnej krajiny.
Európska charta zvolila pre malé podniky princíp „Najprv mysli na malých“. V du-
chu tohto hesla sa do pozornosti uviedli tri skutočnosti:
•
•
•
konzultácie s malými podnikmi,
prístup k financiám,
inovácie a transfer technológií.
Spoločenský a hospodársky vývoj si neskoršie vyžiadal spresnenie a rozšírenie ob-
sahu kategórie malý a stredný podnikateľ nasledujúco:
– v roku 1995 bol malý podnikateľ definovaný ako osoba fyzická alebo právnická,
ktorá zamestnáva najviac 24 zamestnancov. Stredný podnikateľ bol definovaný
ako fyzická alebo právnická osoba, ktorá zamestnáva najviac 500 zamestnan-
cov;
– v roku 2000 nastala zmena podľa pravidiel EÚ a bol vydaný zákon o štátnej po-
moci č. 231/1999 Z. z. V duchu tohto zákona boli stanovené nové pravidlá pre
definovanie malých podnikov, a to:
•
•
•
malý podnikateľ je ten, ktorý zamestnáva 49 zamestnancov,
stredný podnikateľ zamestnáva 50 – 249 zamestnancov,
veľký podnikateľ, veľký podnik, zamestnáva 250 a viac zamestnancov.
Prijatie tohto zákona znamenalo rešpektovanie odporúčania Európskej komisie
a zároveň sa stalo významným prvkom rozvinutej teórie o malom a strednom podni-
kaní.
1. mája 2004 sa SR stala plnoprávnym členom EÚ. V tejto súvislosti nadobúdajú na
význame viaceré procesy a vzťahy. Máme na mysli nasledujúce:
641

642
•
•
•
•
je potrebné zvyšovať požiadavky na vedomostné a informačne orientované
problémy, ktoré sú hnacou silou ekonomiky,
skutočnosť, že ekonomika SR sa rozvíja dynamicky,
skutočnosť, že podnikatelia pracujú v podmienkach hyperkonkurencie,
podnikanie sa rozvíja v podmienkach výraznej medzinárodnej a domácej ak-
tivity.
Novelizácia zákona o štátnej pomoci bola vynútená v podmienkach trhovej ekono-
miky v roku 2004.
Z hľadiska organizačných zmien je významný rok 2005, kedy došlo k výrazným
zmenám k ponímaniu mikropodnikov a boli spresnené aj ďalšie dve kritériá, a to:
– ročný obrat
– a bilancia.
Mikropodniky Malé podniky Stredne veľké
podniky
Počet zamestnancov 1 - 9 10 - 49 50 - 249
Ročný obrat menej než 2 milióny
eur
Bilancia menej než 2 milióny
eur
2 – 10 miliónov eur 10 – 50 miliónov eur
2 – 10 miliónov eur 10 – 43 miliónov eur

Rozvoj MSP v SR, ale aj vo svete je definovaný ako jedna z priorít ekonomické-
ho rozvoja hospodárstva krajiny. Vyžaduje však vhodné podnikateľské prostredie, čo
možno definovať ako:
•
•
•
•
•
zjednodušenie a sprehľadnenie legislatívy,
zníženie administratívneho a daňového zaťaženia,
posilnenie podpornej infraštruktúry,
zlepšenie prístupu ku kapitálu
a iné.
Hodnotenie vzťahov a vývoja jednotlivých právnych subjektov, MSP ako účastníkov
podnikateľského prostredia, možno uskutočniť vo viacerých etapách.
1. etapa vývoja MSP po vzniku SR v rokoch 1993 – 1998
Rok 1993 a následné roky možno považovať za prvú významnú etapu vývoja MSP
charakterizovanú predovšetkým tendenciami rastu. Vzhľadom na rozdielnu štruktú-
ru právnych subjektov a z toho plynúci vplyv na ekonomiku, pristupujeme k hodno-
teniu, osobitné právnických a fyzických osôb MSP.
Právnické osoby – podniky (v minulosti nazývané ziskové organizácie) sa prejavo-
vali rastúcou tendenciou. Podnikateľská sféra v počiatočnom období sa vyvíjala tem-
pom 2,04, čo znamená, že sa zdvojnásobil počet MSP v roku 1998 oproti roku 1993.
Pri fyzických osobách z hľadiska štruktúry je pozoruhodné, že v roku 1993 pred-
stavovali živnostníci z celkového počtu fyzických osôb 93,3 %. Neskôr nastal mierny
prepad počtu živnostníkov tak, že sa živnostníci podieľali na celkovom počte fyzic-
kých osôb veľkosťou 87,8 %. V roku 1998 nastalo znovuoživenie počtu fyzických osôb
a v rámci toho aj rast podielu živnostníkov.
Z analýzy štruktúry podnikov v SR vyplýva, že slovenské podnikateľské prostre-
die bolo priaznivé prevažne pre mikropodniky, resp. pre malé podniky. Treba však
doplniť, že čo do počtu zamestnávaných osôb malí podnikatelia zamestnávali 3-4 za-
mestnancov. Najväčší počet podnikateľov nezamestnával nikoho, resp. zamestnával 1
osobu. Takto si možno vysvetliť skutočnosť, že rastúci počet MSP neznamená zároveň
a v tom istom období výrazný pokles nezamestnanosti.
Túto skutočnosť je ťažko dokázať, v texte s ňou ale uvažujeme.
643

V ďalšom V texte (al"om sa texte zameriame sa zameriame na vývoj na v!voj slovenskej ekonomiky, z h$adiska z hľadiska MSP MSP do-
dnes.
Obchodné
spolo!nosti
Podniky
spolu
Neziskové
organizácie
Právnické
osoby spolu
"ivnostníci
Slobodné
povolania
Samostatne
hospodáriaci
ro#níci
Fyzické
osoby
spolu
zamestnával 1 osobu. Takto si mo#no vysvetli% skuto&nos%, #e rastúci po&et MSP
neznamená zárove' a v tom istom období v!razn! pokles nezamestnanosti.
dodnes.
Túto skuto&nos% je %a#ko dokáza%, v texte s 'ou ale uva#ujeme.
Právne subjekty
Právnické osoby
Podniky
Neziskové organizácie - právnické osoby
spolu )
Fyzické osoby #ivnostníci
slobodné povolania
samostatne hospodáriaci ro$níci
1993 1998 2000 2003 2006 2007 2008 2009 2010
20 850
51 487
53 110
57 647
86 317
93 732
111 294
119 268
28 522 58 262 58 928 62 551 93 411 101 574 119 933 127 409
160743
45 265 81 404
264 090
23 342 27 485
(83 476)
263 733
36 992 45 829 48 198 50 027 51 943
86 406 99 543 139 240 194 772 169 960 179 352
269 323 306 356 364 185 374 382 392 641 387 876
1172 12 946 11 647 13 044 15 175 16 725 17 189 17 974
17 632
282 894
19 122
295 801
15 550
296 520
10 320
329 720
5
385 407
1999 a$ 2003. Ekonomika SR v tomto období vykazovala rast v&konnosti. K tomu
644 bezpodmiene!ne patrí zamyslenie sa aj nad rastom nezamestnanosti, ktorá v roku
8 886
388 246
8534
399 641
8191
418 221
8017
413 867
Vysvetlivka: Vysvetlivka: Údaje Údaje za rok za rok 2010 2010 sa týkajú sa t!kajú len prvého len prvého polroku. polroku. V "ase spracovania tabu#ky
V čase neboli spracovania nov$ie údaje tabuľky k dispozícii. neboli novšie údaje k dispozícii.
2. etapa v!voja v rokoch 1999 - 2003
Osobitne mo$no hodnoti% z uveden&ch h#adísk etapy v&voja MSP v období rokov
1999 dosiahla vysokú mieru, a to 19,2 %.
Rok 2000 sa z ekonomického h#adiska v SR napriek tomu javí ako za!iatok
131 419
139 980
53 218
193 198
18 066
7860
411 333

2. etapa vývoja v rokoch 1999 - 2003
Osobitne možno hodnotiť z uvedených hľadísk etapy vývoja MSP v období rokov
1999 až 2003. Ekonomika SR v tomto období vykazovala rast výkonnosti. K tomu
bezpodmienečne patrí zamyslenie sa aj nad rastom nezamestnanosti, ktorá v roku
1999 dosiahla vysokú mieru, a to 19,2 %.
Rok 2000 sa z ekonomického hľadiska v SR napriek tomu javí ako začiatok a obdo-
bie ekonomickej úspešnosti. Ak hodnotíme celkový spôsob podnikania v SR formou
fyzických osôb, za veľmi dôležité treba považovať živnostenské podnikanie, ktoré pre-
ukázalo výrazne rastúcu tendenciu aj v tej súvislosti, že z celkového počtu fyzických
osôb dosiahlo 90,8 %-ný podiel.
K najprudšie rozvíjajúcim sa častiam ziskových organizácií patrili spol. s r. o., po-
stupne najčastejšie volená forma podnikania. Pozoruhodný bol vývoj mikropodnikov,
ktoré v štruktúre ziskových organizácií predstavovali 70 %.
Rok pred vstupom SR do EÚ sa rad ekonomických charakteristík prispôsobil po-
žiadavkám vstupu do EÚ.
3. etapa vývoja v rokoch 2004 - 2009
V roku 2004 vstúpila SR do EÚ a rad ekonomických charakteristík sa postupne
prispôsobil charakteristikám trhovej ekonomiky a ekonomickej úrovni Európskeho
spoločenstva. Za významnú treba považovať skutočnosť, že Európska komisia svojou
smernicou upravila v roku 2005 a v nasledujúcich rokoch kritériá definovania MSP.
Za malé podniky sú podľa europskej smernice považované podniky do 49 zamest-
nancov. Za stredné podniky sú považované tie, ktoré zamestnávajú do 249 zamest-
nancov, za veľké podniky tie, ktorých počet zamestnancov je viac ako 250. Táto sku-
točnosť zmenila aj ponímanie slovenských MSP. V neskoršom období boli definované
mikropodniky, t. j. podnikatelia, ktorí zamestnávajú do 9 zamestnancov.
645

646
V roku 2009 vstúpila SR do eurozóny. Východiskovými tézami boli nasledujúce
skutočnosti:
– v roku 2009 na slovenskú ekonomiku pôsobili dva významné javy s rozsiahlymi
dôsledkami, a to
•
•
globálna finančná a ekonomická kríza
vstup SR do eurozóny
– uvedené skutočnosti, významné pre SR, mali zároveň pozitívny aj negatívny
vplyv a účinky, ktoré sú ťažko oddeliteľné.
– dlhodobý trend rastu výkonnosti slovenskej ekonomiky sa v roku 2009 preru-
šil.
Kontakt
doc. Ing. Mgr. Ľubomíra Strážovská, PhD.
Katedra malého a stredného podnikania
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Železničná 14
821 07 Bratislava
E-mail: lubomira.strazovska@vsemvs.sk
prof. Ing. Helena Strážovská, PhD
Katedra malého a stredného podnikania
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Železničná 14
821 07 Bratislava
E-mail: lubomira.strazovska@vsemvs.sk

Abstrakt
Kompetenčné prístupy vo verejnej správe -
možnosti a obmedzenia
prof. Ing. Ladislav Šimák, PhD. - Mgr. Vladimír Tomáš Míka, PhD.
Obsah práce manažéra vo verejnej správe súvisí so zabezpečovaním politických,
ekonomických, sociálnych a ďalších potrieb na príslušnej úrovni správy, ako aj potrieb
spoločnosti ako celku. Pripravenosť na základe kompetencií môže zefektívniť prácu
manažérov. V príspevku sú vymedzené niektoré predpoklady a obmedzenia využitia
kompetenčného prístupu vo verejnej správe so zameraním na kompetencie krízových
manažérov.
Kľúčové slová: manažment verejnej správy, krízový manažment, manažérske kom-
petencie, kompetenčný model
Abstract
Competency approaches in public administration -
possibilities and limits
Nature and content of managers job in public administration is related to political,
economical, social and other needs of the country and its society as a whole. Prepared-
ness on the basis of competency model can make performance of managers more effective.
Some premises and limits of application of competency approaches there are defined in
this article. Specific aspects of competency approach are usable in crisis management.
Keywords: public management, crisis management, manager’s competencies, compe-
tency model
Úvod
Prostredie predstavuje podmienky existencie, ale je i zdrojom rizík a kríz. Realizá-
cia funkcií sociálnych systémov, sociálnych skupín, podnikov, inštitúcií, štátov, náro-
dov, rôznych nadnárodných a ďalších organizácií, prebieha v neustále sa meniacich
podmienkach, v nestabilnom, neurčitom prostredí. Táto neurčitosť prejavujúca sa ako
nestabilita, podstatne ovplyvňuje procesy manažmentu, predovšetkým stanovenie dl-
647

hodobých zámerov, voľbu cieľov, ako aj priebeh rozhodovacích procesov. Nové pod-
mienky prinášajú nové nároky na riadenie spoločnosti, objavujú sa nové koncepcie
a prístupy v správe vecí verejných. V záujme skvalitňovania procesov verejnej správy
sa uplatňujú prístupy známe z podnikateľského prostredia. V posledných rokoch je
v súvislosti s efektívnosťou riadenia v orgánoch a inštitúciách verejnej správy veľmi
frekventovaná problematika manažérskych spôsobilostí, či manažérskych kompeten-
cií.
648
Kompetenčný prístup sa začína presadzovať v jednotlivých sférach verejného živo-
ta najmä v súvislosti so zabezpečovaním podmienok pre ekonomický, sociálny a kul-
túrny rozvoj v krajine a v jednotlivých regiónoch, s obmedzovaním faktorov ohrozu-
júcich bezpečnosť a zdravie, s pripravenosťou na riešenie rôznych krízových situácií.
Zmeny v politickom, ekonomickom, sociálnom ako aj prírodnom prostredí prinášajú
nové aktuálne otázky (výzvy) súvisiace s bezpečnosťou ľudí. To si bude vyžadovať rie-
šenia na viacerých stupňoch riadenia spoločnosti. Nové úlohy z toho vyplývajú pre
bezpečnostné vedy, teóriu verejnej správy, ako aj pre teóriu krízového manažmentu.
1. Zmeny v prostredí a nové tendencie v sociálnom vývoji
Dynamické zmeny v prostredí ovplyvňujú aj vnútorný operačný systém organi-
zácie. Vzniká potreba prispôsobiť sa zmenám, ktoré sa však ťažko dajú predpovedať,
narastá tlak na efektívne využívanie zdrojov, narastajú požiadavky na tvorbu a ochra-
nu životného prostredia, objavujú sa neočakávané prírodné a demografické situácie.
Posledná tretina 20. storočia je poznamenaná výraznými ekonomickými, politickými,
technologickými, sociálnymi a ďalšími zmenami. Vývoj súčasného svetového prostre-
dia charakterizuje turbulencia a diskontinuita. Faktory prostredia sa vzájomne ne-
predvídateľne ovplyvňujú, pôsobia nestabilne, komplexne, inokedy rozptýlene; ich
dôsledky nie je možné dobre predvídať. Pod vplyvom vonkajších faktorov dochádza k
zmenám aj vo vnútornom prostredí sociálnych systémov.
Na prelome tisícročí a najmä v posledných rokoch sa tieto faktory globalizujú. V
nasledujúcich desaťročiach možno očakávať nárast faktorov sociálnych rizík a soci-
álnych kríz, posun k radikalizmu pri riešení sociálnych, etnických a náboženských
konfliktov. Vzrastie počet zdrojov možných ohrození bezpečnosti, bude narastať po-
treba posilnenia bezpečnosti štátov ako aj vnútornej bezpečnosti. To vyvoláva potrebu
posilnenia pripravenosti jednotlivcov, samospráv a štátov riešiť nové problémy. [1].

Existencia a nárast sociálnych rizík môže za určitých predpokladov predzname-
návať budúce sociálne krízy. Ako príčiny vzniku sociálnych rizík a kríz v súčasnosti
vystupujú predovšetkým [2]:
•
•
•
zmeny sociálnych vzťahov v jednotlivých krajinách sveta, ako aj v celej sveto-
vej spoločnosti spôsobené najmä ekonomickými dôsledkami globalizačných
procesov;
pretrvávajúce vojnové konflikty v časti sveta, národnostné, etnické a nábo-
ženské konflikty, humanitárne katastrofy a neschopnosť vyspelých krajín sve-
ta efektívne riešiť z toho vyplývajúce problémy;
prírodné katastrofy, technologické havárie, environmentálne krízy a iné ka-
tastrofy, ktoré spôsobujú čím ďalej väčšie ekonomické škody. Ich dôsledkami
sú najpostihnutejší práve sociálne najzraniteľnejší obyvatelia, sociálne od-
kázaní, starí a chorí, dlhodobo nezamestnaní, minoritné komunity, vrátane
imigrantov a pod.
Analýza, hodnotenie a riadenie sociálnych rizík a kríz sa tak stávajú novými prob-
lémami krízového manažmentu. Je zreteľné, že uvedené skutočnosti v rôznej miere
ovplyvňujú ekonomické a sociálne procesy v jednotlivých krajinách, regiónoch, mes-
tách a obciach. To sa odráža v chápaní významu a funkcií verejnej správy, v obsahu
dlhodobých zámerov ako aj operatívnych činností orgánov a inštitúcií štátnej správy
a samosprávy.
Posledných dvadsať rokov minulého storočia prenikal do verejnej správy a verej-
ných služieb prístup známy ako New Public Management. Súčasný vývoj však na-
značuje potrebu určitého prehodnotenia a akceptáciu požiadaviek na posilňovanie
významu tzv. verejných hodnôt. [3].
Prístup založený na uplatňovaní manažérskych nástrojov obvyklých v podmien-
kach konkurenčného prostredia podnikov preferuje ekonomickú efektívnosť, racio-
nalitu, profesionalitu, ale aj posilnenie významu občanov ako klientov. Avšak zmeny v
politickom, ekonomickom, sociálnom a koniec koncov i v bezpečnostnom prostredí
v posledných rokoch naznačujú potrebu zvýrazniť hodnoty presahujúce individuálne
potreby. [4, s. 168]. Manažment verejných hodnôt zdôrazňuje tvorbu, presadzovanie,
udržiavanie a ochranu takých hodnôt ako sú:
649

650
•
•
•
•
•
•
•
•
dostupnosť a kvalita verejných služieb,
dôvera vo verejnú moc, posilňovanie zákonnosti, vymáhateľnosť práva,
kultúrne hodnoty krajiny, národa, regiónu,
ochrana životov a zdravia, skvalitňovanie služieb verejného zdravotníctva,
bezpečnosť občana a bezpečnosť prostredia,
sociálna bezpečnosť a sociálne istoty, znižovanie miery chudoby,
ochrana životného prostredia, nové prístupy k riadeniu odpadového hospo-
dárstva,
pripravenosť na riešenie krízových situácií, komplexná pomoc postihnutým
občanom a mnohé ďalšie.
Tabuľka 1
Porovnanie vybraných paradigiem vo vývoji manažmentu verejnej správy
Charakteristika Postbyrokratické riadenie
založené na konkurencii
New Public Management Manažment verejných
hodnôt
Dominujúce zameranie Výsledky Vzťahy
Manažérske ciele Dosiahnuť žiaduci výkon
Chápanie verejného
záujmu
Výkonové ciele
Dominantný model
zodpovednosti
Zoskupenie individuálnych
preferencií
Zaistenie prístupnosti služieb,
ekonomická efektívnosť
Rast zodpovednosti za
využívanie kontraktov,
využívanie trhového
mechanizmu
Zdroj: O´Flynn, J.: From New Public Management to Public Value, 2007. s. 361.)
Riadenie prekonávajúce
konkurenčný prístup
Komplexne poňaté ciele
odpovedajúce občanom
(klientom)
Zdôrazňovanie kolektívnych
preferencií
Rozmanitosť cieľov,
presadzovanie
kvality verejných
služieb, dôveryhodnosť,
oprávnenosť
Komplexný systém zodpovednosti
vnímajúci občanov
ako kontrolórov moci, zákazníkov
ako účastníkov, platiteľov
daní ako poskytovateľov
fondov
Tieto tendencie logicky ovplyvňujú charakter správy vecí verejných ako celku. To
predznamenáva nové nároky na znalosti, schopnosti a ďalšie kompetencie príslušných
pracovníkov manažmentu štátnej správy a samosprávy.

2. Analýza práce a poňatie kompetencií v manažmente verejnej správy
Obsadzovanie pozícií vo verejnej správe je jedným z nezanedbateľných problémov
teórie a praxe verejnej správy. V modernej demokratickej spoločnosti patria medzi
obvyklé formy obsadzovania pozícií menovanie bez výberového konania, menovanie
na základe výsledkov výberového konania, prípadne na základe volieb. Okrem prípa-
du volieb (do samosprávnych orgánov) existuje relatívna možnosť zohľadniť pri vý-
bere znalosti, kvalifikovanosť, skúsenosti a ďalšie predpoklady pre efektívny výkon na
danej pozícii. Teoreticky sa ponúkajú dve možnosti posúdenia kvalít možných kandi-
dátov na riadiace pozície vo verejnej správe, a to:
a) klasický prístup personálnej práce, t.j. na základe analýzy práce, špecifikácie po-
žiadaviek na osobnosť a kompetentného posúdenia súladu spôsobilostí s požia-
davkami danej pozície,
b) prístup na základe posúdenia kompetencií, ktorý sa začal presadzovať v posled-
nej štvrtine minulého storočia, najmä v súvislosti so snahou identifikovať u ma-
nažérov spôsobilosti vysokého výkonu.
Rozdiel medzi obsahom a funkciami analýzy práce a podstatou tvorby kompetenč-
ného modelu práce manažéra uvádza tabuľka 2. Zatiaľ čo analýza práce vychádza z
predpokladu relatívne stabilného prostredia, kompetenčný prístup je vhodnejší pre
pozície v nestabilnom prostredí, pre funkcie náročné na zvládanie zmien.
Tabuľka 2
Základné rozdiely v obsahu analýzy práce a tvorby kompetenčného modelu
Analýza práce (opis a špecifikácia práce) Proces identifikácie kompetencií
Charakteristika pracovnej pozície Stanovenie miery pracovného výkonu
Vymedzenie organizačných súvislostí Analýza prvkov pracovného správania
Opis práce na danej pracovnej pozícii Zber a detailný opis prejavov
manažérskeho správania sa
Vymedzenie priamych súvislostí pracovnej Výber vhodných metód na posúdenie
činnosti
kompetencií
Opis fyzických, sociálnych
Porovnanie s parametrami pracovného
a ekonomických podmienok
výkonu
Identifikácie štandardov výkonu Overenie a integrácia výsledkov
Stanovenie požiadaviek na kvalifikáciu Spracovanie generického kompetenčného
modelu
Stanovenie fyzických, mentálnych a psychických
predpokladov pre očakávaný
výkon na danej pozícii
Spracovanie špecifického kompetenčného
modelu na konkrétnu pozíciu
651

Kompetenčný prístup je alternatívou analýzy práce v prípadoch, keď obsah činnos-
ti a požiadavky na osobné charakteristiky sa nedajú z rôznych dôvodov jednoznačne
vymedziť. Ide o prípady, keď obsah práce je premenlivý, mení sa v závislosti od zmien
faktorov interného a externého prostredia. Platí to najmä pre pozície manažérov a
špecialistov, pracujúcich na pozíciách, ktoré si vyžadujú schopnosť reagovať na zme-
ny, tvorivosť a často i intuíciu pri hľadaní účinných riešení, ale aj také osobnostné
charakteristiky ako je mentálna, fyzická a psychická pripravenosť zvládať riadenie or-
ganizácie v nestabilnom a neočakávane sa meniacom prostredí, pripravenosť znášať
dôsledky svojich rozhodnutí. Ide o pozície, ktorých výkon je sledovaný verejnosťou.
Z týchto dôvodov by bolo žiaduce kompetenčný prístup uplatňovať aj v prípade vedú-
cich pracovníkov vo verejnej správe, u krízových manažérov a pod.
V súčasnosti existuje viac prístupov a názorov na stanovenie manažérskych spôso-
bilostí. Niektorí autori vychádzajú z cieľov, obsahu a úloh na jednotlivých úrovniach
riadenia. Názory na obsah pojmu „kompetencia“ sa však dosť líšia. Problémom je
i jeho anglické vyjadrenie, a to „competence“ i „competency“. Ustaľuje sa názor, že
„competence“ vyjadruje súhrn znalostí a schopností ako základný predpoklad pre
výkon na danej pozícii. Slovo „competency“ označuje širší rozsah predpokladov, t.j.
znalosti a schopnosti posilnené postojmi, schopnosťou a pripravenosťou správať sa
tak, aby bol dosiahnutý najlepší výsledok. [5]. Avšak v podmienkach verejnej správy
predpokladov, t.j. znalosti a schopnosti posilnené postojmi, schopnos!ou a
pripravenos!ou správa! sa tak, aby bol dosiahnut" najlep#í v"sledok. [5]. Av#ak v
je toto hľadisko problematické.
podmienkach verejnej správy je toto h$adisko problematické.
Schéma poňatia kompetencií ako súhrnu osobnostných schopností
a efektívneho správania sa vedúceho k očakávanému výkonu
Schéma 1
Schéma 1
Schéma po!atia kompetencií ako súhrnu osobnostn"ch schopností
a efektívneho správania sa vedúceho k o#akávanému v"konu
Znalosti, schopnosti,
zru&nosti, osobné
vlastnosti mana%éra
Mana%érske kompetencie
Správanie sa mana%éra
pri nap()aní svojich
funkcií a úloh,
mana%érske aktivity
(procesu riadenia)
O&akávan" v"kon,
v"sledok práce
mana%éra
Využitie tohto prístupu pre stanovenie kompetencií krízového manažéra však na-
Vyu%itie tohto prístupu pre stanovenie kompetencií krízového mana%éra v#ak
ráža na metodologický problém. Jeho podstatou je zásadný neporovnateľný rozdiel
nará%a na metodologick" problém. Jeho podstatou je zásadn" neporovnate$n"
v očakávaniach. Zatiaľ čo od manažéra firmy sa očakáva výkon organizácie (renta-
rozdiel v o&akávaniach. Zatia$ &o od mana%éra firmy sa o&akáva v"kon organizácie
bilita, úspech na trhu, rozvoj, výnosy majiteľom, vyššie platy zamestnancom, atď.),
(rentabilita, úspech na trhu, rozvoj, v"nosy majite$om, vy##ie platy zamestnancom,
od krízového manažéra sa očakáva predovšetkým to, že bude vykonávať svoje roly,
at'.), od krízového mana%éra sa o&akáva predov#etk"m to, %e bude vykonáva!
svoje roly, t.j., %e bude r"chlo a správne rozhodova! o rie#ení krízy, %e bude
koordinova!
652
prácu krízového #tábu a informova! postihnut"ch i verejnos! a pod.
Preto sa nazdávame, %e v prípade rie#enia krízy je ob!a%ne presne stanovi!
merate$n" #tandard o&akávaného v"sledku krízového mana%mentu.

t.j., že bude rýchlo a správne rozhodovať o riešení krízy, že bude koordinovať prácu
krízového štábu a informovať postihnutých i verejnosť a pod. Preto sa nazdávame, že
v prípade riešenia krízy je obťažne presne stanoviť merateľný štandard očakávaného
výsledku krízového manažmentu.
3. Možnosti a obmedzenia aplikácie kompetenčných prístupov k práci krízo-
vých manažérov v podmienkach verejnej správy
Súčasné prístupy tvorby kompetenčných modelov rozlišujú medzi tzv. generický-
mi a špeciálnymi kompetenciami. [6]. Klasickým príkladom generického modelu je
model prezentovaný vo väčšine učebníc manažmentu, rozlišujúci koncepčné, sociálne
a technické schopnosti a zručnosti. Medzi generické typy kompetenčného modelu
môžeme zaradiť aj modely vytvorené pre potreby krízového manažmentu, najmä od-
borníkmi v Inštitútu krízového manažmentu FEMA v USA.
V posledných desiatich rokoch sa objavuje vo svete viacero názorov na obsah kom-
petencií krízových manažérov a na obsah a metódy ich prípravy. Z mnohých z nich
možno vybrať najčastejšie prezentované schopnosti a spôsobilosti. Najmä v západných
krajinách je známy prístup prezentujúci tzv. „Top Ten“ kompetencie profesionálneho
krízového manažéra. [7]. Patrí k nim najmä :
•
•
•
•
•
chápanie krízového manažmentu v celej svojej šírke a hĺbke,
schopnosť viesť a budovať tímy,
schopnosť rozhodovať, riadiť a uvádzať rozhodnutia do života,
schopnosť v krátkom čase vytvoriť fungujúcu sieť aktérov, zástupcov štát-
nej správy, podnikov, dobrovoľníckych organizácií a občanov jednotlivcov,
a efektívne koordinovanie ich aktivít,
zvládanie kľúčových funkcií a úloh spojených s analýzou rizika a s jednotlivý-
mi fázami krízového manažmentu.
Iný prístup predstavuje K. Tammemagi, ktorá zdôrazňuje potrebu takých vodcov-
ských schopností, ako je budovať pozitívne vzťahy v tímoch, schopnosť posúdiť fi-
nančné dôsledky (efektívnosť vynakladaných zdrojov a prostriedkov), efektívne ko-
munikovať v krízových tímoch i mimo nich (s kooperujúcimi orgánmi, verejnosťou)
a pod. [8].
Výskumy zamerané na predmetnú problematiku a vykonané v posledných rokoch
v USA potvrdzujú potrebu väčšiny základných funkčných i osobnostných kompe-
tencií. Zreteľný je však výraznejší posun smerom k sociálnym kompetenciám. Kom-
653

plexný výskum sa týkal názorov akademických pracovníkov americkej vzdelávacej
inštitúcie zameranej na prípravu krízových manažérov v Emmitsburgu (Emergency
Management Institute), ako aj pracovníkov krízového manažmentu z praxe. Výsledky
výskumu sa stali podkladom pre novelizáciu a prípravu nových vzdelávacích progra-
mov FEMA. [9]. Napriek neporovnateľnosti rozsahu komplexného výskumu v USA a
relatívne jednoduchej ankety využitej pred časom na FŠI ŽU v Žiline možno konšta-
tovať, že výsledky sú podobné. Odborníci z praxe ako aj akademici napriek drobným
rozdielom prezentujú názor na potrebu posilnenia niektorých schopností súvisiacich
s vedením ľudí v krízových situáciách, s analýzou situácie, s rozhodovaním pod tla-
kom, s potrebou efektívnej komunikácie a pod.
654
Pre vzdelávacie inštitúcie, ktoré sa zameriavajú na prípravu krízových manažérov,
to znamená sledovať vývoj požiadaviek a zdokonaľovať obsah, formy, metódy vzdelá-
vacej činnosti. Nielen z praxe riešenia krízových situácií vyplývajú požiadavky na po-
silnenie praktických analytických schopností, zručností spojených s ovplyvňovaním a
vedením ľudí, komunikačných zručností. Ide o také zručnosti, ako sú:
•
•
•
•
•
slovné vyjadrovanie, schopnosť rozumieť textu, schopnosť odovzdávať myš-
lienky,
pripravenosť vecne komunikovať s verejnosťou, s médiami,
schopnosť pracovať pod časovým i mravným tlakom,
schopnosť rozhodovať v nejasných situáciách, schopnosť prebrať zodpoved-
nosť,
schopnosť rozvíjať svoje fyzické a psychické vlastnosti osobnosti.
Pre tvorbu kompetenčných modelov krízových manažérov a pre uplatňovanie kom-
petenčných prístupov vo verejnej správe sú potrebné určité podmienky. Základným
predpokladom je cieľavedomé skúmanie obsahu reálnej činnosti konkrétneho krízo-
vého manažéra, analýza prípadových štúdií a následné odhaľovanie žiaducich aktivít
a formulovanie potrebných znalostí, zručností, postojov, ako aj spôsobov správania
sa vedúcich k optimálnemu riešeniu krízovej situácie. Okrem toho by bolo potrebné
kvalifikovane posúdiť a prípadne prehodnotiť celý rad zákonov a ďalších noriem, or-
ganizačných schém, logiky zodpovednosti a právomoci ako aj koordinačných väzieb.
Mnohé obmedzenia vychádzajú zo samotného charakteru verejnej správy, iné sú od-
razom určitých politických tradícií a zvyklostí. Napr.:

•
•
•
Záver
základné povinnosti sú stanovené zákonmi, vyhláškami, v lepšom prípade aj
vnútornými organizačnými poriadkami, ktoré však majú vysokú mieru vše-
obecnosti,
pretrváva vplyv zmien politických preferencií po voľbách a výmeny vrchol-
ných orgánov štátnej správy na obsadzovanie manažérskych a špecializova-
ných pozícií na nižších stupňoch riadenia, odbornosť a kompetentnosť ustu-
puje straníckym preferenciám,
pretrváva problém zdokonaľovania kompetencií krízových manažérov u vo-
lených predstaviteľov verejnej správy, ktoré je závislé nie iba od systému prí-
pravy, ale aj od ochoty túto prípravu absolvovať a pod.
Príprava krízových manažérov je vecou všeobecnej potreby. Je zrejmé, že určité
predpoklady na výkon funkcie v náročných situáciách treba hľadať vo fyzickej kondí-
cii i v jeho psychike. V krízových situáciách, v strese, dochádza k narušeniu rovnová-
hy medzi úlohami a možnosťami ich realizátorov. Manažér však nemôže podľahnúť
vonkajším tlakom. On ich musí zvládať, musí aktívne kontrolovať situáciu. Využitie
kompetenčného prístupu a vytvorených generických a špecifických modelov kompe-
tencií má svoje miesto vo viacerých oblastiach:
a) skvalitnil by sa proces výberu a obsadzovanie exponovaných pozícií vo verejnej
správe, špeciálne pozícií spojených s úlohami krízového manažmentu,
b) obsah a metódy školení, výcvikov a tréningov by boli viac zamerané na formo-
vanie zručností, postojov a spôsobilostí konať efektívne a primerane situácii,
c) vzdelávanie v školách a vo vzdelávacích zariadeniach zameraných na prípravu
budúcich krízových manažérov by výraznejšie akceptovalo potreby formovania
ich mentálnych, fyzických, psychických a mravných spôsobilostí, ich schopností
správať sa pri riešení krízových situáciách v súlade so všeobecným očakáva-
ním.
Predovšetkým vzdelávanie na vysokých školách bude v budúcnosti zrejme riešiť
optimalizáciu obsahového zamerania, v jednote so zmenou metód, foriem a prostried-
kov. Bude to znamenať posun k aktívnym formám, k problémovému vyučovaniu, k
analýzam prípadov z praxe. Vo vzdelávaní krízových manažérov nie je teda problé-
655

mom iba to, aké kompetencie budú získavať a zdokonaľovať, ale aj to, akými efektív-
nymi nástrojmi a postupmi sa to bude dosahovať. S tým súvisia aj zvyšujúce sa nároky
na odbornú a metodickú pripravenosť pedagogických pracovníkov, na ich schopnosť
absorbovať najnovšie teoretické poznatky, ako aj skúsenosti z praxe a účinne ich vyu-
žívať vo vzdelávacom procese.
Literatúra
[1] Global Trends 2025: A Transformed World. Washington D.C.: US Government
656
Printing Office, 2008. 120 p. ISBN 978-0-16-081834-9. Dostupné na internete:
www.dni.gov/nic/NIC_2025_project.html.
[2] OECD Studies in Risk Management. [on line]. [cit. 30.4.2009]. Dostupné na
internete: http://www.mfcr.cz/cps/rde/xbcr/mfcr/OECD_RiskManagement_
Denmark_2006.pdf.
[3] O´FLYNN, J.: From New Public Management to Public Value: Paradigmatic
Change and Managerila Implications. In: Australian Journal of Public Adminis-
tration. Vol. 66 (2007), No. 3. pp. 353-366. ISSN 0313-6647.
[4] TALBOT, C.: Public Value – The Next „Big Thing“ in Public Management. In:
Journal of Public Administration. Vol. 2009, No. 32. p. 167-170. ISSN 0190-
0692.
[5] BOYATZIS, R. E.: The Competent Manager: Model for Effective Performance. New
York: Wiley John&Sons, 1982. ISBN 047109031X.
[6] KUBEŠ, M., SPILLEROVÁ, D., KURNICKÝ, R.: Manažerské kompetence. Způ-
sobilosti výjimečných manažérů. Praha: Grada Publishing, 2004. ISBN 80-247-
0698-9.
[7] BLANCHARD, B. W.: Top ten Competencies for Professional Emergency mana-
gement [on line]. Project of EMI 2005. Emmitsburg. [cit. 2010-10-29]. Dostupné
na internete: http://training.fema.gov/EMIWeb/edu/EMCompetencies. asp.
[8] TAMMEMAGI, K.: Leadership skills - the essential competencies of the effective
leader. [on line]. [cit. 2010-10-21]. Dostupné na internete: http://www. articles-
natch.com.
[9] MARKS, C. A.: Knowledge Systems necessary for the Emergency Manager of the
21 st Century. Survey Under Contract to: Federal Emergency Management Agen-
cy. Higher Education Project, Emergency Management Institute. Emmitsburg,
2005.

[10] FILIP, S., KOVÁČ, M.: Causes and Solution of Imbalanced Condition in the En-
terprice Environment. In: International Scientific Conferece „Management 2010“,
Kruševac, 2010. s. 153. ISBN 978-86-84909-69-7.
[11] ONDRUŠEK, M.: Sociálno-ekonomické riziká populačného vývoja EÚ. In: Zbor-
Kontakt
ník zo 14. vedeckej konferencie „Riešenie krízových situácií v špecifickom prostre-
dí“. Žilina: FŠI ŽU, 2009. s. 515-520. ISBN 978-80-554-0016-7.
prof. Ing. Ladislav Šimák, PhD.
dekan
Katedra krízového manažmentu
Fakulta špeciálneho inžinierstva
Žilinská univerzita v Žiline
Ul. 1. mája 32
010 26 Žilina
E-mail: ladislav.simak@fsi.uniza.sk
Mgr. Vladimír Tomáš Míka, PhD.
Katedra krízového manažmentu
Fakulta špeciálneho inžinierstva
Žilinská univerzita v Žiline
Ul. 1. mája 32
010 26 Žilina
E-mail: vladimir.mika@fsi.uniza.sk
657

658
Abstrakt
Verejná správa - súčasný stav a jej perspektívy
prof. JUDr. Peter Škultéty, DrSc.
V príspevku poukazujeme na základné poslanie verejnej správy v porovnaní s iný-
mi zložkami štátneho riadenia. Na podklade analýzy miestnej verejnej správy odporú-
čame vykonanie určitých opatrení, a to v rámci miestnej štátnej správy a územnej sa-
mosprávy s akcentom na vybudovanie jednoduchej a účelnej organizačnej štruktúry
verejnej správy. Osobitnú pozornosť venujeme problematike kompetencií samospráv,
a to najmä tzv. prenesenej štátnej správy
Kľúčové slová: samospráva, delegovaná štátna správa, právomoc, zodpovednosť,
miestna štátna správa
Abstract
Public administration - its current state and perspectives
In the contribution we point out that the present organizational and inštitutional sys-
tem conception of local public administration, according to our point od view, does not
generate ppreconditions to assure the economic and the social development of regions. It
will be alxo necessyry to deal with teh question of the teritorial of local government.
Keywords: self administration, delegated state administration, authority, responsibil-
ity, local state administration
Verejná správa vo svojej vlastnej podstate predstavuje správu verejných záležitostí,
ktorá sa realizuje ako prejav výkonnej moci v štáte. Pre túto výkonnú moc je charakte-
ristické, že ide predovšetkým o verejnú moc, ktorou nedisponuje len štát, ale aj ďalšie
neštátne subjekty, ktoré vykonávajú správu verejných záležitostí.
V tomto zmysle má aj táto verejná moc svoj základ v štátnej moci a prejavuje sa ako
„decentralizovaná štátna moc“. Jej subjekty spoločne so štátom zabezpečujú správu
štátu ako verejnú správu.
Pojem verejná správa sa vymedzuje v tzv. organizačnom a vo funkčnom poňatí.
V organizačnom poňatí verejnú správu predstavuje najmä štát reprezentovaný vlast-

nými orgánmi a verejnoprávne subjekty ako predstavitelia a nositelia verejnej moci.
[1, s. 15].
V rovine štátnej činnosti môžeme verejnú správu vymedziť ako takú štátnu činnosť,
ktorú vykonáva štát, a to popri zákonodarstve a súdnictve.
V rovine činnosti tzv. ďalších verejnoprávnych subjektov odlišných od štátu je ve-
rejná správa neštátnou činnosťou výkonného charakteru, ktorej poslaním je zabez-
pečovať výkon správy štátu. Týmito verejnoprávnymi subjektmi sú verejnoprávne
korporácie. Organizačný systém verejnej správy umožňuje okrem inštitúcií štátnych
i neštátnych kreovanie aj takých, ktoré nemajú povahu samosprávnych korporácií.
V zahraničnej literatúre sa označujú ako „mimovládne organizácie“. Vyznačujú sa
osobitným okruhom činností, ktoré podporujú plnenie štátnych, resp. iných verej-
ných úloh. Spravidla sú verejnoprávne korporácie zriaďované zákonom a financované
celkom alebo čiastočne štátom.
Verejná správa ako celok je charakterizovaná výraznou iniciatívnou činnosťou. Na
základe analýzy jednoznačne dospejeme k záveru, že z hľadiska možností a počtov
prípadov sa prvok iniciatívy môže najširšie uplatniť vo verejnej správe.
Napríklad súdy môžu byť činné len v prípade, ak dôjde k závažnejšiemu porušeniu
právnych povinností. Iniciatíva je tu teda obmedzená a vyžaduje sa porušenie právnej
povinnosti ako základného predpokladu na uplatnenie iniciatívnej činnosti. Aj v ta-
komto prípade je iniciatíva viazaná na isté časové obdobie, ako aj na presne určený
postup, ktorý vyplýva z príslušných právnych noriem. Analogicky to platí aj pre záko-
nodarné orgány, ktoré môžu iniciatívu uplatniť pri sledovaní podmienok na vydanie
zákona, resp. pri jeho novelizácii.
Pokiaľ ide o uplatnenie prvkov iniciatívy, iná situácia je v samotnej činnosti verej-
nej správy. Celá štruktúra verejnej správy, metódy a formy jej činnosti je uspôsobená
tak, že umožňuje stálu iniciatívnu činnosť. Nie je obmedzovaná len vnútri samotnej
sústavy, t. j. verejnej správy, ale môže sa prejaviť aj vo vzťahu k ostatným sústavám
štátneho riadenia.
Sústava verejnej správy je koncipovaná tak, aby sa využila nielen iniciatíva a aktivi-
ta jednotlivých orgánov v rámci verejnej správy, ale aj iniciatíva občanov. Organizačná
základňa verejnej správy umožňuje využívať maximum iniciatívy. Tak je to napríklad
pri vykonávaní úloh normotvornej činnosti v oblasti správy.
659

660
Verejná správa môže v najširšom rozsahu uplatniť iniciatívu. Podmienky, pred-
poklady a možnosti uplatniť iniciatívu dáva kvantita úloh, ktorú verejná správa plní
(napríklad úlohy pri zabezpečovaní osobného stavu občanov, pri výkone policajnej
správy, zdravotníckej správy, školskej správy a pod.).
Prejavy iniciatívy sa v oblasti verejnej správy neobmedzujú iba na realizáciu istých
úloh. Iniciatíva sa môže zameriavať aj na to, aby sa určili ďalšie úlohy, ktoré treba vo
verejnej správe plniť, alebo aby sa na plnenie úlohy použili efektívnejšie metódy.
Ak chceme poukázať na súčasný stav verejnej správy, nedostatky sú najmä v jed-
nom zo základných a rozhodujúcich komponentov ďalšieho rozvoja verejnej správy,
a to v právomociach.
V právnej úprave miestnej správy v súčasných pluralitných demokraciách sa vy-
kryštalizovali tri základné druhy uplatňovania samosprávy, a to:
•
•
•
systém anglo-americký (self – government); na úrovni najnižších územných
jednotiek sa miestna správa vykonáva výlučne ako samospráva,
systém francúzsky; v obciach ako v základných územných jednotkách sa od-
delene veľa seba realizuje tak územná samospráva, ako aj miestna štátna sprá-
va,
systém zmiešaný (historicky sa vyvinul z tzv. nemeckého systému); na úrovni
obcí ako základných územných jednotiek sa spoločne vykonáva tak samo-
správa, ako aj v určitom rozsahu štátna správa.
Naša platná právna úprava v podstate prijala tzv. zmiešaný systém, pričom zákla-
dom miestnej správy v našich obciach je obecná samospráva. Je doplnená rozsahom
tzv. prenesenej právomoci, čo je vyjadrené určitým rozsahom výkonu štátnej správy
priamo v obciach.
Ak by sme analyzovali tak pozitívne, ako aj negatívne stránky tzv. presunu právo-
moci zo strany štátu na obec, musíme konštatovať, že v našich podmienkach je to op-
timálny variant výkonu štátnej správy samosprávou, ktorý vyplýva z historickej odô-
vodnenosti, zo spoločenských, z kultúrnych a z právnych predpokladov. Je potrebné
zdôrazniť, že tento systém sa realizuje vo väčšine európskych demokratických štátov
s určitými modifikáciami (Rakúsko, Nemecko, Holandsko, Luxembursko, Belgicko,
Taliansko).

V podmienkach SR je najväčším problémom pregnantne reglementovať, aké ob-
lasti vykonáva samospráva pri prenesenej právomoci zo strany štátu na obec. Z toho
vyplýva, že právne normy musia pohotovo reagovať a dôsledne diferencovať skutoč-
nosť, čo je výkonom samosprávy a čo je výkonom štátnej správy v rámci kompetencií,
ktoré obec má.
Ak chceme vymedziť pojem delegovaná štátna správa, musíme aspoň v stručnosti
charakterizovať vlastnú, originárnu pôsobnosť obcí. Úlohy, ktoré patria do vlastnej
pôsobnosti, plní miestne spoločenstvo samostatne. Rozhoduje, ako sa budú jednotli-
vé úlohy riešiť. Je viazané len zákonmi, prípadne právnymi predpismi, ktoré zákony
vykonávajú. Jej vymedzenie je uspôsobené tak, aby slúžilo predovšetkým na uspoko-
jovanie tých potrieb a záujmov, ktoré sú dôvodom jeho existencie.
Pri delegovanej štátnej správe sa v podstate v európskych demokratických kraji-
nách postupuje dvojakým spôsobom.
Napríklad v Nemecku a v Rakúsku vyplýva táto povinnosť priamo zo zákona. Ho-
landsko, Belgicko, Luxembursko ako aj ďalšie štáty môžu na základe právneho pred-
pisu výkon štátnej správy delegovať z príslušných orgánov štátnej správy na územné
spoločenstvo.
Pri výkone prenesenej štátnej správy sa stávajú príslušné orgány samosprávy súčas-
ťou hierarchie štátnej správy a v určitej podobe nadobúdajú postavenie ich dekoncen-
trovaných orgánov. Štát nesie náklady výkonu prenesenej pôsobnosti.
Z tohto pohľadu na možnosti preneseného výkonu štátnej správy na obec možno
pristúpiť k vymedzeniu pojmu delegovaná štátna správa dvojakým spôsobom:
•
•
delegovaná štátna správa je prenesením kompetencií z ústredných alebo
miestnych orgánov štátnej správy na obec, a to na základe osobitného práv-
neho predpisu;
na základe ústavy a iných právnych predpisov delegovanou štátnou správou
rozumieme prenesenie právomoci a pôsobnosti zo strany štátnych orgánov
na územné spoločenstvo. Tento proces sa realizuje na základe vzájomnej do-
hody územného spoločenstva a štátnej správy a sleduje cieľ, ktorým je priblí-
žiť výkon správy k občanovi.
Zákonom č. 416/2001 Z. z. o prechode kompetencií z orgánov štátu na obce a vyš-
šie územné celky sa postupne viaceré kompetencie presunuli na obec. V zmysle tohto
661

právneho predpisu sa začalo uplatňovať tzv. interpretačné pravidlo, podľa ktorého, ak
pri kompetencii bol uvedený dodatok, že ide o tzv. prenesenú štátnu správu, vyko-
návala ho samospráva ako delegovanú štátnu správy. Ak takýto dodatok nebol, išlo
o originálnu právomoc. Viaceré právne predpisy, ktoré boli prijaté v ďalšom období,
toto pravidlo nerešpektovali.
662
Riešenie danej problematiky považujeme za nie najvhodnejšie, pretože v niekto-
rých prípadoch môžu vzniknúť problémy, pokiaľ ide o vymedzenie či ide o originárnu
alebo prenesenú štátnu správu. Sme toho názoru, že by mali byť prijaté osobitné záko-
ny, ktoré by upravovali danú problematiku.
Za najväčšie negatívum považujeme skutočnosť, že viaceré kompetencie, ktoré re-
alizujú obce, sú označené ako „prenesená štátna správa“ (napríklad základné, stredné
školy, územné a stavebné konanie a pod.).
Z tohto dôvodu sa domnievame, že väčšinu právomoci by mala obec realizovať ako
originárnu právomoc, pretože sa potom stráca základný zmysel a cieľ samosprávy,
a to ak v prevažnej väčšine prípadov kompetencie sú delegované a charakterizované
ako „prenesená štátna správa“. Pri týchto kompetenciách je vlastne obec „predĺženou
rukou štátnej správy“. Musí sa riadiť a spravovať pokynmi, internými inštrukciami
príslušného orgánu štátnej správy. Odvolacím orgánom je rovnako orgán štátnej sprá-
vy. Tým vo svojej podstate samospráva neplní základný účel, ktorým je spravovanie
verejných záležitostí obyvateľmi obce.
Ak vychádzame zo základných postulátov územnej samosprávy, ktorá vlastne zna-
mená spravovanie verejných záležitostí obyvateľmi obce, dochádza tu k určitému ob-
medzovaniu samosprávneho charakteru pri tých kompetenciách, ktoré označujeme
ako „prenesená štátna správa“.
Aj v našich podmienkach musíme jednoznačne preferovať poňatie verejnej správy
ako istej služby, ktorá má čo najkvalitnejšie uspokojovať požiadavky fyzických a práv-
nických osôb. Z tohto dôvodu je nevyhnuté pre ďalší rozvoj verejnej správy splniť
postupne nižšie uvedené požiadavky. Ide o [2, s. 81]:
•
•
•
jednoduchú a účelnú výstavbu verejnej správy ako celku, ako aj jej orgánov,
zahrňujúcu organizačnú štruktúru a náplň činnosti,
postupné zjednodušovanie organizačnej členitosti,
využitie optimálneho systému informácií na lepšie rozhodovanie,

•
•
zvyšovanie výkonnosti pracovníkov verejnej správy sústavným zlepšovaním
ich kvalifikačnej štruktúry, pracovných podmienok a prostredia pre styk s ob-
čanmi,
optimalizáciu úhrnu prostriedkov vynakladaných na verejnú správu, predo-
všetkým v personálnej oblasti a pod.
Osobitnú pozornosť bude treba venovať výberu pracovníkov pre verejnú správu.
Na rozdiel od väčšiny európskych demokratických štátov v našich podmienkach
nemáme k dispozícii exaktné a komplexné profesiogramy pre rozhodujúce riadiace
zložky verejnej správy. Preto si situácia vyžaduje urobiť prvé a základné kroky, ktoré
by ich pomohli uplatniť v konkrétnej spoločenskej praxi, pretože bez ich zmapovania
a použitia by personálna práca nadobudla iba charakter improvizácie.
Nemálo problémov vzniká aj z toho, že pojem „profesiogram“ nie je dostatočne
známy a rozpracovaný.
Nazdávame sa, že zjednotenie názorov na profesiogramy treba chápať v tom najvše-
obecnejšom zmysle ako výsledok presnej analýzy organizačného článku toho-ktorého
orgánu verejnej správy, ktorý by v písomnej podobe zahŕňal závažné úlohy, právomoc
a zodpovednosť riadiaceho pracovníka a jeho začlenenie do riadiacej štruktúry.
Literatúra
[1] ŠKULTÉTY, P.: Verejná správa a správne právo. Bratislava: Veda, 2008. ISBN
978-80-224-1023-6.
[2] ŠKULTÉTY, P. a kol.: Správne právo hmotné. Bratislava: Heuréka, 2009. ISBN
978-80-89122-60-8.
[3] Zákon č. 416/2001 o prechode kompetencií z orgánov štátu na obce a vyššie
Kontakt
územné celky.
prof. JUDr. Peter Škultéty, DrSc.
Katedra práva
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Železničná 14
821 07 Bratislava
E-mail: peter.skultety@vsemvs.sk
663

664
Abstrakt
Spoločenská zodpovednosť v podnikoch služieb
doc. Ing. Jana Štofilová, CSc.
S rozvojom súkromného podnikania aj v oblasti cestovného ruchu sa dostáva do
popredia otázka etiky a ďalších atribútov spoločenskej zodpovednosti firiem. Spolo-
čenská zodpovednosť firiem má jednoznačnú podnikateľskú podstatu. Zodpovedné
správanie sa môže totiž firma prejaviť vo viacerých oblastiach. Sú nimi napr. zodpo-
vednosť voči zamestnancom, transparentnosť, etika podnikania, vzťahy s dodávateľ-
mi, zákazníkmi, médiami, lokálnou komunitou a pod. Príspevok je výstupom rieše-
ného projektu MŠ SR a SAV VEGA č. 2/0091/09 pod názvom „Spracovanie obchodno
vednej terminológie pre potreby Slovenskej terminologickej databázy s dôrazom na
analýzu terminologických neologizmov“.
Kľúčové slová: podnikanie, spoločenská zodpovednosť firiem, cestovný ruch
Corporate social responsibility in companies offering services
Abstract
With expansion of private business also in the area of tourism the question of eth-
ics issues and another attributes of corporate social responsibility are getting ahead.
However, the social responsibility of enterprises has evident entrepreneurial nature and
merit. Company can show responsible behaviour in several ways. As example we can
name responsibility towards personnel, transparency, ethics in business, relations with
customers, clients, media and local community ....The article is one of the outputs of the
ongoing project MŠ SR and SAV VEGA No. 2/0091/09 named “Treatment of the market
terminology for the Slovak terminology database focused on the analysis of terminologi-
cal neologisms”.
Keywords: business, corporate social responsibility, tourism

Úvod
Vznik súkromného podnikateľského prostredia po roku 1989 aj v oblasti sektora
služieb a cestovného ruchu a jeho neustále sa zväčšujúci podiel na ekonomických i
spoločenských výsledkoch krajiny priniesol so sebou viaceré otázky v oblasti podni-
kania. Cestovný ruch zahŕňa širokú škálu produktov, pričom v ňom pôsobí mnoho
rôznych zainteresovaných strán tak z verejného ako aj štátneho sektora, ktoré majú
decentralizované oblasti právomocí, často na regionálnej a miestnej úrovni. Cestovný
ruch má veľké možnosti prispieť k dosiahnutiu niekoľkých hlavných cieľov EÚ, akými
sú napr. trvalo udržateľný rozvoj, hospodársky rast, zamestnanosť a hospodárska a
sociálna súdržnosť. Cestovný ruch v celej EÚ je dôležitý v oblasti poskytovania pra-
covných príležitostí mladým ľudom, ktorí v ňom predstavujú dvakrát viac pracovnej
sily než v ostatných odvetviach hospodárstva.
Rast zamestnanosti v odvetví cestovného ruchu bol v uplynulých rokoch výrazne
vyšší než v ostatných odvetviach hospodárstva, vďaka čomu toto odvetvie významne
prispieva k splneniu lisabonského cieľa, a to vytvárať vyšší počet kvalitnejších pracov-
ných miest.
Cestovný ruch je strategickou hospodárskou činnosťou v EÚ, pričom jeho význam
pre hospodárstvo EÚ bude v nasledujúcich rokoch pravdepodobne naďalej narastať.
Podiel odvetvia cestovného ruchu EÚ na HDP EÚ dosahuje viac než štyri percen-
tá, pričom asi dva milióny podnikov zamestnávajú okolo štyri percentá celkovej pra-
covnej sily (približne osem miliónov pracovných miest). Ak sa zohľadnia aj príbuzné
odvetvia, odhadovaný podiel cestovného ruchu na HDP je ešte oveľa vyšší. Cestovný
ruch nepriamo vytvára 11 % HDP EÚ a zamestnáva asi 12 % pracovnej sily.
Každá firma, resp. malý či stredný podnikateľ i v tejto oblasti má pred sebou rie-
šenie dôležitej otázky, a to prispôsobenie sa súčasným trendom a inováciám. Firmy,
resp. podnikatelia, ktorí nesledujú súčasné trendy, prichádzajú o konkurenčné výho-
dy, obchodné možnosti a lepšie podmienky riadenia. V poslednej dobe sa presadzuje
orientácia firiem v znalostnej spoločnosti na spoločensky zodpovedné podnikanie.
Spoločenská zodpovednosť je individuálna a ťažko merateľná veličina, ktorá vyjad-
ruje akýsi morálny záväzok podieľať sa na rozvoji spoločnosti. Firmy tak dobrovoľne
realizujú rôzne spoločensky prospešné programy, a to nad rámec bežných zvyklostí.
Pritom existenciu spoločenskej zodpovednosti nezakladajú povinnosti a príkazy, ale
presvedčenie a chuť ľudí robiť prospešné veci pre spoločnosť.
665

666
To, že zodpovedné podnikanie komplexne implementujú aj firmy v SR, dokazujú
aktivity členských firiem združených v Business Leaders Forum. Každoročné konfe-
rencie o zodpovednom podnikaní, vzdelávacie semináre a viaceré tematické pracovné
skupiny ponúkajú firmám priestor na výmenu praktických skúseností a prinášajú aj
inšpirácie zo zahraničia.
1. Spoločenská zodpovednosť
Corporate social responsibility (CSR) je termín, ktorý ešte nemá ustálený slovenský
preklad. Zväčša sa označuje ako sociálna zodpovednosť podnikov alebo spoločensky
zodpovedné podnikanie (SZP).
Definícií a interpretácií pojmu spoločenskej zodpovednosti podnikov je veľa. Prvé
definície pojmu sa opierali o manažérsky vzor a vyzdvihovali jeho angažovaný po-
stoj. Lídrami myšlienok boli najmä charizmatické a filantropické osobnosti, ktoré do
svojej podnikateľskej misie vkladali snahu o zveľadenie lokality, v ktorej pôsobili. V
80. rokoch minulého storočia začali vznikať rôzne alternatívne koncepty, ako napr.
spoločenská výkonnosť podnikania, teória stakeholderov, etika podnikania, verejná
politika. Neskôr sa objavili dobrovoľné asociácie zodpovedne podnikajúcich firiem a
k rozvoju problematiky začali výrazne prispievať aj mimovládne organizácie a EÚ.
Keďže pojem spoločensky zodpovedné podnikanie nie je zatiaľ jednoznačne vyme-
dzený, ponúka rôzne možnosti interpretácie jeho definícií. Aktuálne definície SZP sa
opierajú o princípy nestrannosti, angažovanosti, aktívnej spolupráce so zainteresova-
nými subjektmi a o transparentnosť. Vyznačujú sa aj spoločnými charakteristikami,
akými sú univerzálnosť, dobrovoľnosť, zameriavajú sa na aktívnu spoluprácu so zain-
teresovanými subjektmi (stakeholders), vyjadrujú záväzok prispievať k rozvoju kvality
života.
Pojem spoločenská zodpovednosť firiem vyjadruje vzťahy podniku so všetkými
svojimi zainteresovanými účastníkmi, t. j. s vlastníkmi-investormi, zamestnancami,
s úradmi verejnej správy, dodávateľmi, konkurentmi, komunitami, zákazníkmi, atď.
Sociálna zodpovednosť v sebe zahŕňa efektívny a zodpovedný prístup k zložkám in-
vestícií vyvíjaných pre spoločnosť, vzťahy so zamestnancami, kreativitu a trvalú udr-
žateľnosť pracovných miest a záujem o životné prostredie. Je základom pre tvorbu
podnikových etických kódexov.
V júli 2001 vydala EK dokument tzv. Zelenú knihu, ktorá vysvetľuje, spoločensky
zodpovedné podnikanie ako „dobrovoľné integrovanie sociálnych a ekonomických

záujmov do každodenných finančných záležitostí a interakcií s firemnými stakehol-
dermi.”
Definícia spoločenskej zodpovednosti prevzatá z definície Svetového ekonomického
fóra, t. j. „Corporate Citizenship je o príspevku, ktorý firma venuje spoločnosti prostred-
níctvom svojich hlavných podnikateľských činností, svojich sociálnych investícií, filan-
tropických programov a svojho zapojenia sa do verejnej politiky. Spôsob, akým spoloč-
nosť riadi svoje hospodárske, sociálne a environmentálne vzťahy a spôsob, akým zapája
svojich kapitálových účastníkov (ako sú akcionári, zamestnanci, zákazníci, obchodní
partneri, vlády a komunity), má dopad na dlhodobý úspech spoločnosti.“
Spoločenská zodpovednosť podnikania podľa Nadácie Integra je „kontinuálny kontinuálnyzá- zá-
väzok podnikov správať sa eticky, prispievať k trvalo udržateľnému ekonomickému
rozvoju, a zároveň prispievať k zlepšovaniu kvality života zamestnancov, ich rodín,
rovnako ako lokálnej komunity a spoločnosti ako celku.”
Nadácia Pontis chápe spoločenskú zodpovednosť firiem ako záväzok firiem:
•
•
•
•
vytvárať a dodržiavať etické štandardy,
prispievať k zlepšovaniu ekonomického stavu spoločnosti a životného prostre-
dia,
zasadzovať sa o zvyšovanie kvality života zamestnancov a ich rodín,
podporovať rozvoj komunity, v ktorej pôsobia.
V teórii marketingu autori M. Kotler a N. Leeová uvádzajú, že „sociálna sociálna zodpo- zodpo-
vednosť ....je záväzok týkajúci sa skvalitnenia blahobytu komunity prostredníctvom
ľubovoľných podnikateľských praktík a prispenia zdrojov podniku”. [5].
Za najucelenejšiu možno považovať definíciu Organizácie Bussines for Responsi-
bility, t. j, „...realizovanie podnikateľských aktivít spôsobom, ktorý zodpovedá alebo
dokonca prevyšuje etické, právne, komerčné očakávanie a očakávania verejnosti, kto-
ré spoločnosť očakáva od podniku/podnikateľa”
V zásade existujú tri motivácie, pre ktoré sa podniky hlásia k princípom spoločen-
sky zodpovedného podnikania a realizujú v rámci neho svoje aktivity. Prvá je altru-
istická, vedená snahou vykonať niečo v prospech spoločnosti. Ide o činnosti, ktoré
sú pre podnik stratové, a ktoré realizuje z iných ako materiálnych dôvodov. Druhá
motivácia je ekonomická. Za týmto typom aktivít je snaha získať materiálny prospech.
Treťou motiváciou je realizácia SZP aktivít z donútenia, napríklad na nátlak nezisko-
667

vej organizácie/cií. Podniky si takto, v úlohe filantropa, vlastne kupujú ich priazeň, v
snahe zamedziť kritike neziskových organizácií na svoju adresu. Je nepriznanou pra-
xou niektorých neziskových organizácií získavať peniaze pre svoju činnosť niekedy aj
sústredenou negatívnou kampaňou na adresu konkrétneho podniku, v snahe prinútiť
ho „vykúpiť sa“ s tým, že po získaní daru ich kritika náhle utícha. Takúto motiváciu k
aktivitám SZP podniky, pochopiteľne, zatajujú.
668
Aktivity SZP sa dajú rozdeliť na tri oblasti. Je to sociálna, ekonomická a enviro-
mentálna oblasť, pričom všetky tri sa môžu navzájom prelínať a inkluzívne do seba
zapadať.
V sociálnej oblasti okrem starostlivosti o zdravie a bezpečnosť zamestnancov,
okrem dodržiavania politiky rovnosti príležitostí, vyváženosti pracovného a osobné-
ho života zamestnancov ide o čistú filantropiu alebo darcovstvo a podporovanie rôz-
nych projektov. Firma sa môže rozhodovať medzi viacerými druhmi filantropických
aktivít. Je to napr. darovanie finančných prostriedkov, poskytnutie nefinančnej po-
moci (vecné dary, materiál, služby), zapožičanie produktu, či majetku, podporovanie
dobrovoľníctva zamestnancov (čas, know-how), ponúknutie produktu, ktorý podpo-
ruje verejnoprospešný účel (napr. darcovské SMS),organizovanie zbierky, vytvorenie
matchingového fondu, cause related marketing (ktorého princípom je, že firma a ne-
ziskový subjekt sa spoja pri propagácii produktu, t. j. podporením dobrej veci získa
výrobok pridanú hodnotu, a nezisková organizácia má zisk z predaja).
V rámci ekonomických aktivít ide etický kódex v podnikaní, o ochranu duševného
vlastníctva, vzťahy s dodávateľmi, odberateľmi, spotrebiteľmi, akcionármi, ale tiež, čo
je veľmi dôležité zdôrazniť, že to patrí do spoločensky zodpovedného podnikania, o
boj proti praniu špinavých peňazí, o boj proti korupcii, o transparentné podnikanie,
o snahu o fair play v konkurenčnom boji a pod.
V enviromentálnej oblasti ide v podstate o projekty, programy, ktoré sa sústreďujú
na skvalitňovanie životného prostredia ako takého. Ide o otázky recyklácie, používa-
nie ekologických produktov, ochranu prírodných zdrojov, používanie alternatívnych
energetických zdrojov a pod.
Hlavný záujem malých aj veľkých firiem je vygenerovať zisk. Nástrojom na dosiah-
nutie tohto prvotného cieľa je spoločensky zodpovedné podnikanie. Umožňuje im
dosiahnuť stabilitu na trhu a následne sa udržať v lokálnom prostredí. SZP prispieva
nielen k ochrane životného prostredia, ale aj k rozvoju kvality života obyvateľov SR.

Moderné je hovoriť o spoločensky zodpovedných stratégiách, zakladať oddelenia
SZP s riadiacim pracovníkom, ktorý bude spoločenskú zodpovednosť vo firme ko-
ordinovať. Avšak treba sa zhodnúť v tom, že tento postup je nesprávny. Spoločenská
zodpovednosť musí byť pre firmu úplne prirodzenou súčasťou jej kultúry a štýlu pod-
nikania.
Formalizovanie SZP a jeho násilné zavádzanie zmenu v správaní sa podniku či v
jeho reputácii neprinesie. SZP je o tom, ako firma každodenne funguje, aké hodnoty
vyznávajú jej top manažéri, ako sa správajú všetci zamestnanci. Nedefinuje ju SZP
stratégia alebo CSR manažér. V zabehnutých firmách preto termín spoločenská zod-
povednosť pred zamestnancami vôbec nespomínajú. Formalizovanie SZP v organi-
začnej štruktúre firmy by bolo v konečnom dôsledku to isté ako založenie oddelenia
na tvorbu zisku. Zisk je pritom niečo, čo sa prelína celou firmou, a zastrešiť ho jedným
manažérom nemá najmenší význam.
Môžeme tak konštatovať, že pojem spoločenská zodpovednosť v sebe obsahuje
dlhodobý záväzok správať sa eticky, prispievať k ekonomickému rastu a zvšovať kva-
litu života svojich zamestnancov, komunity i celej spoločnosti nad bežný rámec. Pod
spoločenskú zodpovednosť patria protikorupčné opatrenia, corporate governance,
ochrana duševného vlastníctva, transparentnosť, ďalej ekológia, manažment kvality
a rôzne HR politiky. Spoločensky zodpovedná je aj tá firma, ktorá sa venuje charite
a komunitnému investovaniu, poradenstvu alebo dobrovoľníctvu. Už ťažšie vzniká
konsenzus o tom, či do spoločenskej zodpovednosti možno zahrnúť aj kombinovanie
filantropie s propagáciou značky, ako je takzvaný cause related marketing. Niektoré
firmy vidia SZP hlavne cez svoju personálnu politiku. V tom prípade firma sama seba
definuje ako cieľovo orientovanú firmu, usilujúcu sa o to, aby vysokou motiváciou
pre väčšinu zamestnancov bolo práve splnenie cieľa. V tomto duchu nadizajnuje mo-
tivačné procesy, pracovné prostredie, štýl vedenia, internú komunikáciu. Svoju spo-
ločenskú zodpovednosť však nedemonštruje len dovnútra, hoci táto línia je kľúčová.
Navonok ju prezentuje cez nadačné organizácie. Iné firmy pridávajú k starostlivosti o
zamestnancov a filantropii aj životné prostredie.
Z mnohých prieskumov o SZP a činnosti podnikov ako takej je známe, že veľakrát
sa informácie o podnikových aktivitách SZP nedostávajú k širšej odbornej i laickej
verejnosti z obavy, že tieto budú hodnotené ako aktivity promotion, resp. public rela-
tions podniku. Východiskom z takejto situácie je modelovanie metodík na hodnote-
nie aktivít SZP, resp. marketingovej činnosti podniku.
669

670
Z odbornej literatúry je známych niekoľko metodík na meranie firemného darcov-
stva a komunitného investovania (ktorú v roku 2006 v SR pilotne uviedla Nadácia Po-
ntis), resp. štandardov vypracovaných Global Reporting Initiative (GRI) na spoľahlivé
využitie výročných správ o SZP.
V zmysle doterajšieho výskumu hodnotenie spoločenskej zodpovednosti by sa malo
realizovať v troch rovinách, kde základom všeobecného kritéria hodnotenia SZP by
mala byť všeobecne uznávaná definícia SZP. Aktivity SZP by tak mohli byť merané:
- auditom štátnych inštitúcií,
- prieskumom a auditom aktivít SZP realizovaným nezávislými organizáciami
(mimovládnymi, medzinárodnými a pod.),
- existenciou, kvalitou spracovania a dodržiavania etického kódexu.
EK otvorila v tomto roku piaty ročník súťaže o „Európske podnikateľské ocene-
nia”, ktorá odmeňuje verejné iniciatívy na podporu podnikania. Súťaž sústreďuje po-
zornosť na úlohu verejného sektora na miestnej, regionálnej a národnej úrovni pri
vytváraní správneho prostredia pre podnikanie a pre podporu rozvoja podnikania
pomocou špeciálne vytvorených projektov. Súťaž „Európske podnikateľské ocenenia”
organizuje od roku 2006 Generálne riaditeľstvo pre podnikanie so zámerom určenia
a odmeny verejných úradov za výnimočnú kvalitu pri podpore podnikania malých
podnikov na národnej, regionálnej a miestnej úrovni. Každý rok súťaží viac ako 300
iniciatív v každej zo zúčastnených krajín (členské štáty EÚ a Nórsko) v národných
kolách súťaže. Vysoko kompetentná európska porota vyberie najlepších účastníkov
súťaže, mená ktorých oznámi počas špeciálneho ceremoniálu, kde sú pozvaní všetci
nominovaní z jednotlivých štátov. Súťaže sa môžu zúčastniť menšie i veľké mestá,
regióny a spoločenstvá, taktiež i verejnosúkromné partnerstvá medzi verejným a súk-
romným sektorom, vzdelávacie programy a podnikateľské organizácie. Ceny sa ude-
ľujú v 5-ich kategóriách, z ktorých jedna z cien predstavuje „Ocenenie za zodpovedné
podnikanie”.
Vzájomná výmena osvedčených metód a skúseností, ktoré umožňuje súťaž „Eu-
rópske podnikateľské ocenenia”, spĺňa základné ciele, ktorými sú:
•
•
identifikovať a ohodnotiť úspešné aktivity a iniciatívy, ktoré boli zrealizované
za účelom podpory podnikov a podnikania,
predstaviť a podeliť sa s príkladmi najlepších podnikateľských politík a skú-

•
•
Záver
seností,
posilniť dôveru spoločnosti v prospešnosť poslania podnikateľov,
povzbudiť a inšpirovať potenciálnych podnikateľov.
Spoločensky zodpovedné podnikanie firiem je nevyhnutné a zahŕňa v sebe efek-
tívny a zodpovedný prístup k zložkám investícií vyvíjaných pre spoločnosť, vzťahy so
zamestnancami, kreativitu a trvalú udržateľnosť pracovných miest a záujem o životné
prostredie. Spoločenská zodpovednosť firiem prináša podnikateľom spôsob, ako sa
odlíšiť od konkurencie. Najväčšou motiváciou pre podnikateľa k realizácii aktivít SZP
je snaha o získanie konkurenčnej výhody a snaha o zvýšenie ekonomických výkonov.
Napriek tomu, že firmy s konceptom spoločensky zodpovednosti o výhodách pre
podnikanie hovoria presvedčivo, priamo odmerať efekty pre hospodársky výsledok
nevedia.
671

Literatúra
[1] CARROLL, A. B.: Corporate Social Responsibility. Evolution of the Definitional
672
Construct. In: Business & Society, Vol. 38, No. 3. p. 23. ISSN 0045-3609, 1999.
[2] DE PELSMAKER, P.: Marketingová komunikace. Praha: Grada Publishing,
2003.
[3] HLAVČÁKOVÁ, B.: Spoločensky zodpovedné podnikanie = lepšia spoločnosť.
In: Pravda, príloha spoločnosti MEDIAPLANET, s. 2. 21. 10. 2010.
[4] CHOMOVÁ, K.: Spoločenská zodpovednosť firmy ako marketingový nástroj. Di-
zertačná práca. Bratislava: OF EU v Bratislave, 2010.
[5] KOTLER, Ph., LEE, N.: Corporate Social Responsibility. Hoboken, Wiley, 2005.
ISBN 0471476110.
[6] TRNKOVÁ, J.: Společenská odpovědnost firem (Corporate Social Responsibility).
Praha: Business Leades Forum, 2004.
[7] Vedecká rozprava k problému spoločenskej zodpovednosti obchodu. In: Zbor-
ník k vedeckému projektu VEGA č. 1/3760/06 v redakcii K. Viestovej. Bratislava:
Vydavateľstvo EKONÓM, 2006. ISBN 80-225-2243-0.
[8] Motívy sociálnej zodpovednosti. In: Hospodárske noviny. 18. V. 2006.
Kontakt
doc. Ing. Jana Štofilová, CSc.
Vysoká škola obchodní a hotelová
Bosonožská 9
625 00 Brno
Česká republika
E-mail: jstofil@gmail.sk

Nové prístupy vo vzdelávaní manažérov verejného sektora
ako forma motivácie študentov
Abstrakt
Ing. Viktória Ali Taha, PhD. – doc. Ing. Juraj Tej, PhD.
V organizáciách vznikajú mnohé problémy aj v dôsledku zlého riadenia a nepri-
pravenosti manažmentu. Preto je potrebné si položiť otázku, či je príprava manažérov
dostatočná už na vysokých školách, či je dostatočná motivácia študentov a či vyučo-
vacie metódy, ktoré sa pri ich príprave využívajú, sú rovnako dostatočne motivujúce.
Zážitkové učenie sa javí ako vhodná alternatíva klasických metód.
Kľúčové slová: vzdelávanie, manažérske hry, nové prístupy, zážitkové učenie
Abstract
New approaches in education of public sector managers
as a form of students motivation
In organizations, many problems arise as a result of mismanagement and unprepared-
ness management. Important is the question whether the training of managers already
at universities is sufficient, the motivation of students is sufficient and teaching methods
used in their preparation are sufficietly motivating. Experiential learning seems to be ap-
propriate alternative to traditional methods.
Keywords: education, managerial games, new approaches, experiential learning
Úvod
Silnejúca globalizácia, prudké technologické zmeny a dynamicky sa meniace pod-
nikateľské prostredie predstavujú silný tlak na organizácie a aj na jedincov a spôsobu-
jú, že uspejú a prežijú len tí najlepší. Mnoho problémov v organizáciách je dôsledkom
zlého riadenia a neschopnosti manažmentu. To vedie k množstvu diskusií týkajúcich
sa kvality manažérov. Vynára sa otázka, či je odborná príprava manažérov dostatočná,
a čo je potrebné v oblasti vzdelávania manažérov zlepšiť a posilniť.
Vzdelávanie v SR i v okolitých krajinách dostalo nový kvalitatívny rozmer po
transformačných zmenách na konci 20. storočia. Nešlo iba o zmeny spoločenské, ale
673

aj o technický boom nových technológií, ktoré dovtedy boli málo rozšírené. Výme-
na pedagógov nabrala v tomto období nový smer i frekvenciu. Cieľom výmeny bola
nielen výmena skúseností, konkrétne prednášky na požadované témy, ale aj priame
vyučovanie vybraných predmetov v novovznikajúcich odboroch, ktoré vo vtedajšej
turbulentnej dobe nahrádzali tradičné alebo málo efektívne študijné programy. Zme-
na sociálno-ekonomického priestoru vyvolala i zmenu vo vedomí, zmenu osobnosti
a postoj študentov. Spoločnosť súvisiaca s týmito zmenami si vyžaduje aj zmenu prí-
stupov k motivácii študentov. Ide o zmenu zásadnú, ktorá by mala študenta posunúť
z jeho pozície pasívneho prijímateľa do novšej pozície aktívneho spolučiniteľa v edu-
kačnom procese.
674
Vzdelávanie a príprava manažérov
Akceptované zmeny v spoločnosti si vyžadujú zo strany pedagógov novšie prí-
stupy, ktoré dokážu študenta viac motivovať a mobilizovať jeho tvorivý potenciál. Väč-
šina edukačných procesov dnes prebieha klasickými metódami, pričom študentskú
komunitu už klasickou nazvať nemôžeme. Dostatok dostupných teoretických infor-
mácií, hlavne v elektronickej podobe v dostupných sieťach (a, samozrejme,
aj ďalšie spoločenské faktory) spôsobili, že informácie v podobe teórie sú v prevahe,
a absentujú praktické skúsenosti, pre ktoré možno nájsť viac času i priestoru. To je
dôvod pre využitie inovatívnych prístupov založených na tvorivom základe. Tradičné
vyučovanie odovzdáva poznatky v hotovej podobe, čím podporuje priemernosť a pa-
sivitu. Najčastejšie využíva informatívno-receptívne a reproduktívne metódy. Organi-
začne je zabezpečené formou hromadného vyučovania.
V rámci riešenej problematiky príspevku možno aplikovať aj Tusonov model (ob-
rázok 1), ktorý pozostáva z troch zón, a to:
•
zo zóny komfortu; je to zóna, v ktorej sa človek cíti bezpečne, pozná prostre-
die, ľudí, ako aj spôsoby práce, nič nové sa však neučí, funguje len na zákla-
de doterajších skúseností a vedomostí, nemá potrebu a motiváciu čokoľvek
meniť; ide o oblasť, v ktorej sa nachádza študent pri klasických edukačných
metódach a pri minimálnej motivácii;
• zo zóny učenia sa; je to priestor, v ktorom človek narazí na svoje aktuálne hra-
nice schopností a zručností, a zistí, že ich možno ďalej rozvíjať; väčšinou ide
o podnet z vnútorného alebo z vonkajšieho prostredia pre zmenu správania
sa alebo fungovania podľa zabehnutých pravidiel; ide o oblasť, v ktorej sa na-

ide o podnet z vnútorného alebo z vonkaj%ieho prostredia pre zmenu
správania sa alebo fungovania pod&a zabehnut'ch pravidiel; ide o oblas$,
v ktorej sa nachádza %tudent pri vyu"ití tvoriv'ch prístupov vo vyu!ovaní,
ktoré vyvolajú zlep%enie motivácie u vä!%iny %tudentov;
chádza študent pri využití tvorivých prístupov vo vyučovaní, ktoré vyvolajú
- zo zlepšenie zóny paniky; motivácie dochádza u väčšiny v nej študentov; k prekro!eniu aktuálnych mo"ností !loveka;
z h&adiska u!enia %tudenta nie je mo"né nikam posunú$, preto"e hrozí
• zo zóny paniky; dochádza v nej k prekročeniu aktuálnych možností človeka;
regres v dôsledku zlej skúsenosti a strachu.
z hľadiska učenia študenta nie je možné nikam posunúť, pretože hrozí regres
(innos$ v dôsledku pedagóga zlej skúsenosti jednozna!ne a strachu. musí vies$ k tomu, aby dostal svojich
posluchá!ov zo zóny komfortu, na ktorú boli zvyknutí, do zóny u!enia sa. Postupn'm
Činnosť pedagóga jednoznačne musí viesť k tomu, aby dostal svojich poslucháčov
u!ením, získavaním teoretick'ch a hlavne praktick'ch skúseností, ako aj úspe%n'mi
zo zóny komfortu, na ktorú boli zvyknutí, do zóny učenia sa. Postupným učením, zís-
rie%eniami
kavaním teoretických
nov'ch situácií,
a hlavne
sa vo
praktických
v'chovno-vzdelávacom
skúseností, ako
procese
aj úspešnými
ich zóna
riešeniami
komfortu
stále nových roz%iruje. situácií, Zóna sa vo výchovno-vzdelávacom u!enia sa je priestor procese pre interakciu ich zóna komfortu s in'mi stále prístupmi, rozši-
metódami, ruje. Zóna !i učenia pre sa vzájomné je priestor pôsobenie pre interakciu v eduka!nom s inými prístupmi, procese. metódami, Zóna paniky či pre je
zdrojom vzájomné nedorozumenia, pôsobenie v edukačnom nepochopenia procese. !i Zóna komunika!n'ch paniky je zdrojom konfliktov. nedorozumenia, Snahou
vzdelávania nepochopenia je v či tomto komunikačných prípade navodi$ konfliktov. situácie, Snahou ktoré vzdelávania pomáhajú je roz%irova$ v tomto prípade rozsah
komfortnej navodiť situácie, zóny ú!astníkov ktoré pomáhajú práve rozširovať prácou v ich rozsah zóne komfortnej u!enia sa. zóny účastníkov práve
prácou v ich zóne učenia sa.
Obrázok 1
Obrázok 1
Tusonov model
Tusonov model
Zvy!ajne
"kodlivé
alebo
ohrozujúce
Zóna paniky
Zóna u!enia sa
Zóna komfortu
Zóna u!enia sa
Zóna paniky
Zvy!ajne
"kodlivé
alebo
ohrozujúce
Zdroj: Tej, J. Krasnodebski, A.: Skúsenosti s vyučovaním manažérskych predmetov na
zahraničnej vysokej škole. In: Multikulturalita a komunikatívne kompetencie. Prešov:
PU v Prešove, 2009. s. 121. ISBN 978-80-555-0089-8.
Príprava budúcich manažérov má pre budúcnosť spoločnosti veľký význam. Zlo-
žitá realita a neustále zmeny prostredia zvyšujú význam a aj náročnosť manažérske-
675
3

ho vzdelávania. Manažéri sú viac ako kedykoľvek predtým nútení neustále rozširovať
svoje poznatky a zručnosti, nakoľko prostredie, v ktorom organizácie pôsobia, bude
čoraz dynamickejšie a nepredvídateľnejšie. Podľa A. Ghobadiana sú úspešní tí mana-
žéri, ktorí na základe kognitívnych a intelektuálnych zručností a využívaním mana-
žérskych konceptov a techník sú schopní vykonávať svoju prácu kompetentne, ktorí
dokážu prinášať nové a kreatívne riešenia problémov a riešiť nečakané a nepredvída-
teľné situácie. [13, s. 2]. Táto manažérska schopnosť, a aj nástroje a techniky zamerané
na identifikáciu príčin problémov, budú pre moderných manažérov stále významnej-
šie.
676
Novou výzvou vo vzdelávaní a pri príprave študentov je posilňovanie etickej, inter-
personálnej a interkultúrnej senzitivity ako integrálnej súčasti zodpovednosti vzdelá-
vacích inštitúcií v oblasti manažmentu. To zahŕňa zodpovedné správanie sa organizá-
cie voči celému spektru kľúčových zainteresovaných strán, nielen akcionárov, zodpo-
vednosť nielen pri vytváraní bohatstva používaním čestných spôsobov a prostriedkov,
ale aj pri dlhodobom zachovávaní súladu so životným prostredím. [2, s. 1]. Ďalším
významným trendom je výraznejší posun smerom k riadeniu ľudských zdrojov, ktoré
sú považované za rozhodujúci činiteľ úspešnosti organizácie. Inštitúcie založené na
znalostiach, tzv. učiace sa organizácie (knowledge based societies), sú predobrazom
budúcnosti vo výrobnej a aj v nevýrobnej sfére [10, s. 1].
V súvislosti s prípravou a vzdelávaním manažérov sa často prelínajú pojmy manaž-
ment a vodcovstvo (leadership). Tieto pojmy sa v mnohých oblastiach prekrývajú, či
dokonca zamieňajú. Day [3, s. 5] uvádza, že kým pri rozvoji manažérskych schopností
sa dôraz kladie na to, aby manažéri získali vedomosti, zručnosti a schopnosti potreb-
né na lepšie riešenie známych úloh použitím osvedčených postupov a riešení, rozvoj
vodcovských schopností sa zameriava na vytváranie schopnosti predvídať neobvyklé
a nepredvídané problémy a výzvy. V súčasnosti existuje množstvo smerov a iniciatív
v oblasti manažérskeho vzdelávania a rozvoja, ako aj poskytovateľov služieb v tejto
oblasti. Výber správneho postupu nie je vždy jednoduchá záležitosť. J. Gosling a H.
Mintzberg uvádzajú sedem základných princípov, na ktorých by malo byť postavené
manažérske vzdelávanie [9, s. 70]:
•
•
•
•
manažérske vzdelávanie by malo byť obmedzené na výcvik manažérov, vy-
braných na základe výkonu,
manažérske vzdelávanie a prax by mali byť integrované a prebiehať súbežne,
manažérske vzdelávanie má mať vplyv na pracovnú a životnú prax,
kľúčom k učeniu je hlboká úvaha,

•
•
•
rozvoj manažmentu by mal vyústiť do rozvoja organizácií,
manažérske vzdelávanie musí byť interaktívnym procesom,
každý aspekt vzdelávania musí uľahčiť učenie.
Ako už bolo uvedené, vzniklo veľké množstvo kvalitatívne rôznych prístupov k ma-
nažmentu a k vodcovstvu. D. Holman identifikuje štyri modely manažérskeho vzdelá-
vania, ktoré sa využívajú v súčasnosti [8, s. 200]. Je to:
1. akademický liberalizmus, ktorý predpokladá, že riadenie vzdelávania by malo v
prvom rade sledovať objektívne poznatky z manažmentu. Preto sa snaží rozširo-
vať všeobecné zásady a teórie, ktoré možno aplikovať vedeckým a racionálnym
spôsobom. Z tohto dôvodu by cieľom rozvoja manažérov mala byť výchova ta-
kých ľudí, ktorí budú schopní analyzovať a aplikovať teoretické princípy. Pri-
márne metódy výučby by mali zahŕňať prednášky, semináre, prípadové štúdie a
experimentovanie;
2. zážitkový liberalizmus (experiential liberalism) vychádza z rovnakých pred-
pokladov ako predchádzajúci model, ale zdôrazňuje praktickejší prístup, ktorý
uvádza manažérske skúsenosti, a nie teórie. Hlavným cieľom tohto prístupu je
vytvorenie „uvažujúceho odborníka“, ktorý má primerané praktické vedomosti
a zručnosti, schopnosť prispôsobiť sa a poučiť sa z danej situácie. Primárne me-
tódy výučby by mali zahŕňať skupinovú prácu, učenie akciou a osobný rozvoj;
3. zážitkový profesionalizmus (experiential vocationalism) vychádza z ekonomic-
kých a organizačných potrieb. Úlohou manažérskeho vzdelávania je poskytnúť
manažérom príslušné zručnosti a znalosti, ktoré sú potrebné v organizácii. Hlav-
ným cieľom tohto prístupu je vytvorenie „kompetentného manažéra“, ktorý má
potrebné interpersonálne a technické kompetencie. Primárne metódy výučby
zahŕňajú prístupy založené na kompetenciách;
4. kriticky zážitkový prístup sa pokúša oslobodiť manažérov a ďalších zamestnancov
organizácie od nátlaku a odcudzenia. Má síce spoločné prvky so skúsenostným
liberalizmom, ale vyžaduje kritickejšiu úvahu. Jeho cieľom je teda vytvoriť „kritic-
kého odborníka“, schopného prinášať a vyvíjať nové spôsoby správania sa.
M. Taylor a kol. dospeli k záveru, že aktuálne globálne problémy vytvárajú dopyt
po nových prístupoch k vzdelávaniu v oblasti manažmentu a vodcovstva, ktoré sa vý-
razne líšia od prístupov využívaných v minulosti. [15, s. 355]. Ústrednou myšlienkou
väčšiny nových trendov je posun smerom k flexibilnejším, zážitkovým a neformál-
677

nym prístupom, ktoré sú prispôsobené požiadavkám jednotlivcov a organizácií. [3, s.
4]. Takýto posun si vyžaduje zmenu a posun mnohých tradičných vzdelávacích prio-
rít, a to od teórie k praxi, od častí k systému, od pozícií a rolí k procesom, od znalostí
k učeniu, od individuálnych znalostí k partnerstvám a pod. Na spomínané trendy
nadväzujú aj zmeny vo vzdelávaní a v príprave manažérov, ktoré sa prejavujú okrem
iného aj v zmene študijných programov, a to zo štandardných programov na progra-
my „šité na mieru“, a z čisto teoretických programov na programy prepájajúce teóriu
s kontextom (theory in context). Zmeny sa týkajú aj používaných postupov a metód.
Klasické prednášky a počúvanie nahrádzajú participatívne, interaktívne a aplikované
metódy. [3, s. 5].
678
Dôležitú úlohu pri príprave a vzdelávaní budúcich manažérov majú vysoké školy.
Množstvo odborných diskusií bolo venovaných práve významu a charakteru vysoko-
školského vzdelávania v oblasti manažmentu. Vo vzdelávacích inštitúciách je potrebné
venovať pozornosť meraniu výkonnosti a zachovávaniu štandardov kvality. V záujme
udržania kvality manažérskeho vzdelávania je rovnako dôležité byť v úzkom kontakte
s „odberateľmi“ študentov. Veľmi často sa kritizuje priepasť medzi teóriou a praxou.
Mnohí autori vyčítajú školám nedostatky a odporúčajú menej sa sústrediť na rozvoj
mäkkých zručností a, naopak, väčší dôraz klásť na vodcovstvo, na kreativitu, na pod-
nikateľské správanie sa a na rozvoj „globálnej perspektívy“. [1, s. 327]. Podľa B. Pratta
a A. Ghobadiana v súvislosti s manažérskym a obchodným vzdelávaním je potrebné
inovovať učebné osnovy, v ktorých v súčasnosti absentuje syntéza a kreativita. [13,
s. 2]. Autori ďalej uvádzajú, že kurikulá musia reagovať na nové skutočnosti a klásť
väčší dôraz na identifikáciu problémov, na tvorivosť, na múdrosť, na interpersonálne
zručnosti a na integráciu rôznych funkčných oblastí.
Mnoho vedeckých polemík sa týka efektívnosti tradičných vyučovacích metód.
Veľmi často sa spomína potreba väčšej interaktivity a využívania aktívnejších foriem
učenia sa. Klasické formy vyučovania sa ukazujú nie vždy ako najvhodnejšie pri prí-
prave budúcich manažérov. Paul vo svojom výskume dospel k záveru, že klasické pred-
nášky („teacher-centered“ lectures) väčšina študentov vníma ako najmenej žiaduce,
naopak, interaktívne metódy považujú za najlepšie. [13, s. 3]. Pri aktívnom učení sa
chápu študenti viac ako pri pasívnom učení sa. Využívaním aktívnejších foriem štúdiu
možno posilňovať syntetické myslenie a schopnosť budúcich manažérov identifikovať
problémy, ktorí tak budú lepšie pripravení čeliť novým skutočnostiam reálneho sveta.
Zástancom aktívneho učenia je aj Bruner, ktorý podporuje myšlienku, že ľudia sa učia
cvičením a interakciou medzi rovesníkmi a učiteľmi. [13, s. 2].

Kvalitatívny vzťah medzi učiteľom a študentom sa v inovatívnych prístupoch oveľa
častejšie dostáva do roviny partnerského vzťahu s obojstrannou akceptáciou názorov.
Do popredia sa posúva tvorivosť, ktorá sa presúva na stranu študentov. [4, s. 144].
Novým a pre študentov nesporne zaujímavým spôsobom učenia sa je zážitkové uče-
nie sa. Ide o „konkrétny spôsob vzdelávania sa študentov na seminároch, na ktorých
sa prostredníctvom určitej skúsenosti vyvoláva zážitok, a následne sa s ním pracuje,
pokiaľ sa nedostaví želaný efekt“. Toto učenie sa realizuje formou štruktúrovaných
hier, ktoré sú realizované prostredníctvom techník a aktivít vedených alebo organizo-
vaných vyučujúcim. Zámerom je poskytnúť študentom žiaducu vyučovaciuskúsenosť
spojenú s určitým zážitkom. [5, s. 5].
Najčastejšie sa v slovenskej praxi stretneme s nižšie uvedenými inovatívnymi prí-
stupmi, ktoré môžeme vnímať aj ako zážitkové učenie. Sú to hry (ekonomické, mana-
žérske), prípadové štúdie, tvorba projektov, manažérske simulácie a pod. Z odborné-
ho hľadiska rozdeľujeme hry na [6, s. 70 - 73]:
•
•
•
•
•
•
•
•
•
inscenačné
tímové
simulačné
iniciatívne
sociodrámu
psychologické
hry s rolami
kombinované
neherné formy.
Mnohé z nich študenti akceptujú ako hry, pretože sa pomocou nich „hrajú“. Hra je
pritom špecifickou formou činnosti, ktorú vykonáva človek od najútlejšieho veku až
po starobu. Predstavuje formu výchovy, vzdelávania a edukácie. [12, s. 7]. V každom
prípade je hra vhodná pre študentov, je motivujúca a predstavuje modelovú situá-
ciu. U vysokoškolákov sú tieto formy formou sebarealizácie a oživením tradičných
vysokoškolských metód. Malou anketou medzi absolventmi predmetov vyučovaných
zážitkovo vieme, že študenti vysoko oceňujú:
•
•
•
•
možnosť komunikácie a argumentácie,
tvorbu vízií a stratégie ich realizácie,
možnosti vyskúšať dopad svojich rozhodnutí v simulovanej praxi,
aktívnu oponentúru projektov kolegov.
679

680
Študenti, budúci manažéri, vysoko hodnotia učenie sa potrebnej kultúre argumen-
tácie (62 %), vyslovenie vlastného názoru (71 %) a prezentáciu vlastných myšlienok
(95 %). Na základe informácií, ktoré sme týmto spôsobom získali, možno konštatovať,
že vyučovanie založené na netradičných prístupoch a na princípoch hry mladým
vyhovuje. Ovplyvňuje ich štúdium a pomáha im prebúdzať v nich schopnosti, ktoré
nemali možnosť rozvinúť na tradičných vyučovacích hodinách.
Záver
Všetky uvedené metódy výučby obsahujú prvky skupinovej práce. Jej výhoda
spočíva v tom, že ak študenta práca zaujíma, zvyčajne vyžaduje aj prítomnosť iných
osôb, strháva ich na svoju stranu a spolupráca s nimi robí túto činnosť ešte zábavnej-
šou. Ak ide o činnosť, ktorú študent nemá rád, radšej ju bude vykonávať s niekým
iným. Skupinová práca sama osebe je aktívna, zábavná a ukrýva v sebe obrovský po-
tenciál. Študenti sa tak naučia napríklad spolupracovať s inými, rozvíjajú tvorivosť,
sebahodnotenie, ale zároveň rozvíjajú svoje manažérske zručnosti. Existujú tu však
aj riziká, ktoré spočívajú v tom, že študent sa môže „viezť“ s kolektívom; tie musí eli-
minovať vyučujúci. Zároveň takýto postoj kolegov demonštruje študentom základné
riziko tímovej práce, čo má pre manažéra veľký význam.
Na základe uvedených faktov a vlastných skúseností z vyučovania pomocou tvori-
vých metód i manažérskych simulačných cvičení možno konštatovať, že:
•
•
•
•
•
bol identifikovaný problém nedostatočnej motivácie študentov, teda budú-
cich manažérov,
v súvislosti s manažérskym vzdelávaním je potrebné modifikovať osnovy,
v ktorých v súčasnosti absentuje syntéza a kreativita,
existuje dopyt po nových prístupoch k vzdelávaniu v oblasti manažmentu,
väčšina nových trendov preferuje posun smerom k flexibilnejším, zážitkovým
a neformálnym prístupom,
situácia vyžaduje zmenu myslenia a odborný posun v mnohých tradičných
vzdelávacích prioritách.
Cieľom všetkých uvedených metód je osvojenie si intelektuálnych zručností, najmä
rozhodovania a vytvárania si hodnotových úsudkov, ale aj rozvíjania komunikačných
schopností. Ide predovšetkým o aplikáciu vedomostí a skúseností pri nácviku uvedených

intelektuálnych schopností, teda o zmenu v motivácii, ktorá mení študenta z pasívneho
prijímateľa na aktívneho recipienta. Metódy pôsobia vysoko motivačne, sú u študentov
preferované a ich výsledkom je zapamätanie si až 90 % poznatkov. Vysoká motivácia štu-
dentov znamená vytvorenie dobrého vzťahu k predmetu, zvýšené sebavedomie a rozvoj
mladého človeka, budúceho manažéra. Do praxe tak odchádza človek nielen s vedomos-
ťami, ale aj už aj so základnými skúsenosťami, so schopnosťou obhájiť si svoj názor a s
možnosťou obstáť v konkurencii na trhu práce, a nie iba vo verejnom sektore.
Literatúra
[1] ARAIN, F. M., TIPU, S. A.: Emerging trends in management education in in-
ternational business schools. In: Educational Research and Review. Vol. 2, De-
cember 2007. p. 268. ISSN 1990-3839. [online]. [cit. 16. 10. 2010]. Dostupné
na internete: http://www.academicjournals.org/ERR/PDF/pdf%202007/Dec/
Arain%20and%20Tipu.pdf
[2] BHATNAGAR, D., BHATNAGAR, S.: Management Education in India: Trends
and Challenges. [online]. [cit. 16. 10. 2010]. Dostupné na internete:
http://www.iimahd.ernet.in/~subhash/pdfs/management%20education.pdf.
[3] BOLDEN, R.: Trends and Perspectives in Management and Leadership Deve-
lopment. In: Business Leadership Review. April 2007. 13 s. [online]. [cit. 16. 10.
2010]. Dostupné na internete: http://www.mbaworld.com/blr-archive/
scholarly/7/index.pdf
[4] CIMERMANOVÁ, I.: Použitie nových technológií vo vyučovaní. In: Acta Peda-
gogicae. Prešov: PU v Prešove, 2002. s. 144-147. ISBN 80-8068-076-0.
[5] FERENCOVÁ, M., BIRKNEROVÁ, Z.: Experiential Learning of University Stu-
dents. In: Conference AMTP IV. Bratislava: Vydavateľstvo EKONÓM, 2010. 6 s.
ISBN 978-80-225-2926-6.
[6] FRANC, D., ZOUNKOVÁ, D., MARTIN, A.: Učení zážitkem a hrou. Praktická
příručka. Brno: Computer Press, 2007. 201 s. ISBN 978-80-251-1701-9.
[7] HAY, M.: Business schools: a new sense of purpose. In: Journal of Management
Development. 2008, Vol. 27, No. 4. p. 371-378. ISSN 0262-1711.
[8] HOLMAN, D.: Contemporary Models of Management Education in the UK. In:
Management Learning. 2000 jún, 31(2). s. 197-217. ISSN 1461-7307.
[9] MINTZBERG, H., GOSLING, J.: Educating Managers Beyond Borders. In:
Academy of Management Learning and Education, Vol. 1, No. 1, 2002. p. 64-75,
ISSN 1537-260X.
[10] Moderné manažérske metódy – sú pre nás potrebné? [online]. [cit. 15. 10. 2010].
681

682
Dostupné na internete: http://www.standard-team.com/cikkek/Moderne-ma-
nazerske-metody.php.
[11] PIPOLI, G., FLORES, A.: Learning Styles in the Training of Executives. In: Busi-
ness Leadership Review. October 2005, 8 s. [online]. [cit. 17. 10. 2010]. Dostupné
na internete: http://www.mbaworld.com/blr-archive/educational-resources/8/
index.pdf.
[12] PODHÁJECKÁ, M.: Edukačnými hrami poznávame svet. Prešov: PU v Prešove,
2008, 234 s. ISBN 978-80-8068-979-7.
[13] PRATT, B., GHOBADIAN, A.: Comment & Response: The Implication of Chan-
ging Environments for Business Education. In: Business Leadership Review. Ja-
nuary 2008, 10 s. [online]. [cit. 17. 10. 2010]. Dostupné na internete: http://
www.mbaworld.com/blr-archive/opinion/15/index.pdf.
[14] SMITH, R. C.: Educating the metamangers: a new breed of leader. In: Business
strategy series. Vol. 8, No 4, 2007. p. 240-245. ISSN 1751-5637.
[15] TAYLOR, M., DE GUERRE, D., GAVIN, J., KASS, R.: Graduate Leadership
Education For Dynamic Human Systems. In: Management Learning, September
2002, 33(3). p. 349-369. ISSN 1461-7307.
[16] TEJ, J., KRASNODĘBSKI, A.: Skúsenosti s vyučovaním manažérskych pred-
metov na zahraničnej vysokej škole. In: Multikulturalita a komunikatívne kom-
petencie. Prešov: PU v Prešove, 2009. s. 120-126. ISBN 978-80-555-0089-8.
[17] TEJ, J., MADZINOVÁ, R.: Skúsenosti s inovatívnymi prístupmi v príprave štu-
Kontakt
dentov pre verejný sektor. In: Inovačné procesy v obsahu vysokoškolského vzdelá-
vania v sociálnych a ekonomických vedách. Trenčín: TU AD v Trenčíne, 2006. s.
224-228. ISBN 80-8075-139-0.
doc. Ing. Juraj Tej, PhD. Ing. Viktória Ali Taha, PhD.
Katedra manažmentu Katedra manažmentu
Fakulta manažmentu Fakulta manažmentu
Prešovská univerzita v Prešove Prešovská univerzita v Prešove
Ul. 17. novembra 1 Ul. 17. novembra 1
080 01 Prešov 080 01 Prešov
E-mail: tej@unipo.sk E-mail: alitaha@unipo.sk

Competitiveness of Bulgaria’s economy under the conditions
of the European economic integration
Abstract
Daniela Todorova, PhD.
Bulgaria’s membership in the EU (since 01.01.2007) has favoured the economic de-
velopment and competitiveness of the economy through utilization of funding from
the EU funds. Bulgaria’s accession to the European economic area has provided suit-
able conditions for fundamental political and economic reforms to achieve competi-
tiveness and sustainable economic development.
The main objective of the economic policy of Bulgaria is focused on socio-economic
integration of the country as an equal member in the EU achieving higher economic
growth and increased competitiveness. The growth, restructuring and stability have to
be combined not to oppose them each other.
Keywords: economic integration, policy, competitiveness, macroeconomic
indicators
Konkurencieschopnosť Bulharskej ekonomiky v podmienkach
európskej ekonomickej integrácie
Abstrakt
Členstvo Bulharska v EÚ (od 1. januára 2007) napomohlo ekonomický rozvoj a kon-
kurencieschopnosť ekonomiky dotovanej z fondov EÚ. Vstup Bulharska do Európskeho
hospodárskeho priestoru poskytol vhodné podmienky pre základné politické a ekonomic-
ké reformy na dosiahnutie konkurencieschopnosti a udržateľného ekonomického rozvo-
ja.
Hlavný cieľ ekonomickej politiky Bulharska je zameraný na sociálno-ekonomickú in-
tegráciu krajiny ako rovnocenného člena EÚ, dosahujúc tak vyšší ekonomický nárast a
zvýšenú konkurencieschopnosť. Rast, reštrukturalizácia a stabilita sa musia dopĺňať, a
nie stáť proti sebe.
Kľúčové slová: ekonomická integrácia, politika, konkurencieschopnosť, makroekono-
mické ukazovatele
683

684
Bulgaria’s EU membership is a stimulating factor for the economic development
of the country. The accession to the EU showed the real readiness of the economy to
meet the criteria of Copenhagen (1993).
The European Union consists of countries that have different levels of social and
economic development. To overcome the differences and achieve and achieve acceler-
ated growth of the European Economic Area, «cohesion policy» has been applied. Its
purpose is to support multi-annual programmes, Operational Programmes, aiming
at overcoming the economic backwardness of the newly-accessed countries. Funding
is provided by the EU Structural Funds: the European Regional Development Fund,
European Social Fund, Cohesion Fund.
Bulgaria’s membership in the EU has favoured the economic development and
competitiveness of the economy through utilization of funding from the EU funds.
Bulgaria’s accession to the European Union has made possible for the country to use
almost EUR 7 billion from the European Structural Funds for development and mod-
ernization of different economic sectors.
Bulgaria’s accession to the European Economic Area has provided suitable condi-
tions for fundamental political and economic reforms to achieve competitiveness and
sustainable economic development.
The problems connected with developing an efficient market mechanism, enhanc-
ing the competitiveness of manufactured goods and services and the availability of
working market institutions are of crucial importance for the countries that have tak-
en the path of economic integration.
The Cohesion Fund is to help the member states whose gross national product
(GNP) per capita is below 90% of the average one for the Community to stabilize their
economies. For 2007-2013 it has been directed to Greece, Estonia, Latvia, Lithuania,
Malta, Poland, Portugal, Slovak Republic, Slovenia, Hungary, Czech Republic, Bul-
garia and Romania. [3].
The funding from the European Structural Funds aims to create conditions for ac-
celerated and competitive development of regions, maintain their economic growth
as well as create new jobs. The structural funds provide funding for multi-related co-
developed strategies for the regional-level development of countries members of the
EU and the EC.

They are intended to economic and social structures in order to:
•
•
•
•
•
develop transport infrastructure;
develop of energy infrastructure;
develop the telecommunications sector;
support to businesses and provision of training to their employees;
dissemination of instruments and know-how for the development of infor-
mation society.
The global financial and economic crisis began in the summer of 2007 with the
collapse of financial markets in the USA. A number of EU countries reported a sharp
slowdown and decline in the economic activity.
Bulgaria has not been passed over by the crisis. A sensitive real economic down-
turn that started mostly by early 2009 was recorded in the country.
There were signs of:
•
•
•
•
•
•
•
Slow economic growth;
Risk of bankruptcies;
Decline in foreign investment;
Decline in exports of Bulgarian production due to stagnated external mar-
ket;
Slight increase of the unemployment rate;
Decline in stock prices, real estate and other assets;
Restriction of bank lending.
This fact has given its impact on the key macroeconomic indicators of the country
having reported for a decrease of 4.7% of the real GDP that has been the worst economic
outcome for the last 12 years (since 1997). First the crisis in the real sector began with
the collapse of production and release of staff especially in export-oriented industries
due to the decrease of demand and a fall of export prices. [1].
The main macroeconomic indicators that enable assessment of Bulgaria’s economy
are shown in Table 1.
685

686
Macroeconomic indicators: Bulgaria
Table 1
Indicator Measure 2007 2008 2009* 2010* 2011*
Population million 7.6 7.6 7.6 7.5 7.5
GDP billion Euro 28.9 34.1 32.8 31.0 32.3
Real GDP growth % rate 6.2 6.0 -6.3 -2.0 3.8
GDP per capital Euro 3 782 4 485 4 328 4 123 4 310
Exports of goods and services % real rate 5.2 2.9 -12.3 -3.8 4.3
Imports of goods and services % real rate 9.9 4.9 -19.5 -6.1 -1.5
Average annual inflation % 7.6 11.9 2.3 2.2 3.5
Unemployment % 6.9 6.3 12.0 16.0 15.7
Budget deficit (-) / surplus (+) % GDP 3.5 3.0 -2.5 -3.0 -3.0
Foreign direct investment, net billion Euro 8.3 5.7 2.3 1.9 1.8
Foreign direct investment, net % GDP 28.7 16.7 6.9 6.0 5.5
Exchange rate at end of period BGN/USD 1.43 1.33 1.43 1.40 1.40
Exchange rate at end of period BGN/EUR 1.96 1.96 1.96 1.96 1.96
Source: BNB, NSI.
Note: *) estimates.
In 2009 the highest deficit as a percentage of GDP was reported in Ireland, UK, Spain
and Latvia. The lowest deficit as a percentage of GDP was reported in Luxembourg,
Sweden and Estonia. There is no EU member that has registered a surplus in 2009.
(Table 2).
No. Country Deficit as a % of
GDP, 2009
1. Bulgaria - 4,7
2. Estonia - 1,7
3. Ireland - 14,4
4. Spain -11,1
5. Latvia - 10,2
6. Luxembourg - 0,7
7. UK - 11,4
8. Sweden - 0,9
Table 2

In 2009, the lowest debt as a percentage of GDP was reported in Estonia, Luxembourg
and Bulgaria. The highest debt as a percentage of GDP was reported in Italy, Belgium,
Hungary and France. [1]. (Table 3).
No. Country
The lowest debt as a
% of GDP, 2009
1. Bulgaria 14,7
2. Estonia 7,2
3. Italy 116
4. Belgium 96,2
5. France 71,1
6. Luxembourg 14,5
7. Hungary 78,4
The crisis had a strong impact on the economy of Bulgaria, namely:
•
•
•
•
•
•
•
The industrial production has shrunk;
A number of manufacturing enterprises have been closed;
A lot of workers were released or put on unpaid holiday;
Table 3
To survive, a number of economic sectors have requested from the govern-
ment to guarantee that the price of electricity will not increase and to grant
them a state subsidy in order to retain skilled staff without whom many in-
dustries are doomed to bankruptcy;
The global financial crisis has had a direct impact on real household incomes:
the contributions on loans and prices of products and services have increased
due to high inflation;
The increasing difficulties with mortgage payments have resulted in increa-
sing the share of bad loans in Bulgaria, which have amounted to 12.6 per cent
by June 2010. It is twice as much as it was during the same period last year;
The export of Bulgaria has significantly decreased that has resulted in incre-
asing the negative balance in trade and current account and reduction of the
GDP produced in the country. As a result of that a lot of companies have cut
off staff while others have switched to part-time schemes;
687

688
•
•
Due to the reduced earnings a lot of firms have been forced to reduce their
investments that in its turn has affected the growth of the economy;
The lack of global liquidity resulted in reduction of direct foreign investments.
The market shrinking as well as the decline in production and trade has in-
variably resulted not only in investment delays, but also in reduction of the
foreign capital flows to the country.
According to the Bulgarian National Bank, the direct foreign investments fell to
17% of Gross Domestic Product (GDP) in mid-2010 in comparison to 29% at the end
of 2007. Under the conditions of such uncertain economic environment, the inves-
tors have re-evaluated their investment plans and redistribution of investment funds.
That led to postponement of some projects, delays of others, limiting the volume of
investments. The reduced foreign funding has affected negatively the current account
of payment balance. [2, 4].
With the shrunk export markets, part of the foreign producers have faced the need
for rapid restructuring, reduction of costs and increasing efficiency by targeting in-
dustries that replace imports.
Under the condition of a global economic and financial crisis the EU funds are
the safest financial instrument. One of the measures to fight against the crisis is to
stimulate investments. If you disregard the crisis, the limitation of financial resources
leads to the implementation of fewer projects. On the other hand, if you consider the
long-term benefits of investments and their impact on the economy as a whole, they
are a necessary and indispensable element that affects economic development of the
country.
The increase of the competitiveness of Bulgaria’s economy requires implementation
of adequate and rational economic and social policies.
The main objective of the economic policy of Bulgaria is focused on socio-eco-
nomic integration of the country as an equal member in the EU achieving higher eco-
nomic growth and increased competitiveness. The growth, restructuring and stability
have to be combined not to oppose them each other. To improve the quality of life it
is necessary to pursue a policy aimed at increasing incomes, the rate of employment,
social justice, free access to education, science and public health system.
The main means to achieve these objectives are:

•
•
•
•
•
•
•
•
Competitive growth;
Increase investments;
Fast development of the advanced scientific and technical fields;
Creation of modern infrastructure;
Structural and technological modernization of the economy;
Development of the financial system;
Establishment of efficient and effective institutions;
Reduction of crime and corruption.
The professional and rational utilization of these funds will contribute to the so-
cio-economic cohesion of Bulgaria’s economy with the economies of the EU member
states. The achievement of good results and high competitiveness will lead to a better
life of people.
Conclusion
The economic policy of the state is of essential importance to achieve high com-
petitiveness. The state should create conditions, favourable business environment to
increase competitiveness of companies. The national productivity directly depends on
the productivity of companies. It cannot be competitive without the existence of com-
petitive companies operating in it. That requires highly-qualified human resources,
better information, more modern infrastructure, more intensive competition.
The development of any sector of a modern economy is connected with the balance
of resources, production and consumption. The discovery and use of the possibilities
of human capital, innovations, stimulation of investments, competitiveness, moderni-
zation and the desire to constantly improve the quality of services offered are the key
factors for economic growth.
689

Literature
[1] Bulgaria‘s economy. Sofia: Center for Economic Development. 2010.
[2] Bulgarian National Bank. www.bnb.bg.
[3] International Monetary Fund, World Economic Outlook – Crisis and recovery.
690
September 2010. http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2010/01/index.htm
[4] Statistical Directory. www.nsi.bg.
Contact
Daniela Todorova, PhD.
Todor Kableshkov Higher School of Transport
Geo Milev Str. 158
Sofia
Bulgaria
E-mail: danieladt@abv.bg

Abstrakt
Politika ochrany hospodárskej súťaže v Európskej únii
v čase globálnej finančnej a hospodárskej krízy
so zameraním na štátnu pomoc
doc. Ing. Mária Tokárová, PhD.
Efektívna hospodárska súťaž je dôležitá pre každú otvorenú trhovú ekonomiku.
Vplyvom účinnej hospodárskej súťaže sa rozvíjajú inovácie a technologický pokrok,
čo prináša nižšie ceny, vyššiu kvalitu a väčší výber pre spotrebiteľa. Pozitívne efekty
vyplývajúce z uplatňovania účinnej hospodárskej súťaže vyžadujú, aby na trhu EÚ
bola zabezpečená jej ochrana. To je úlohou politiky ochrany hospodárskej súťaže
v EÚ, ktorá je v kompetencii Európskej komisie, konkrétne Generálneho riaditeľstva
pre hospodársku súťaž. Cieľom príspevku je poukázať na uvedené skutočnosti z as-
pektu globálnej finančnej a hospodárskej krízy a uviesť opatrenia, ktoré v tejto oblasti
EÚ prijala.
Kľúčové slová: hospodárska súťaž, dohody obmedzujúce súťaž, dominantné posta-
venie, fúzie, štátna pomoc, finančná a hospodárska kríza
Competition policy in the European union during the time
of global financial and economic crisis with focus on state support
Abstract
Effective competition policy is crucial to an open market economy. By means of ef-
fecitve competition policy develop innovation and technological progress that brings
lower prices, higher quality and more products for consumer. Positive effects, which com-
petition policy brings, require protect the competition policy on the market of EU. This
is function of competition policy in EU, which is in authority of European Commission,
specifically Directorate General for competition policy. The aim of the paper is to explain
mentioned realia from the view of global financial and economic crisis and mention ac-
tions done by the EU in this area.
Keywords: competition policy, cartels, antitrust, mergers, state support, financial and
economic crisis
691

692
Úvod
Politika ochrany hospodárskej súťaže je jednou z hlavných politík EÚ. Neustále
dochádza k porušovaniu pravidiel hospodárskej súťaže, dôkazom čoho je množstvo
prípadov, ktorými sa Európska komisia každodenne zaoberá. Vplyv globálnej finanč-
nej a hospodárskej krízy si vyžaduje zmeny, ktoré podnecujú aj iný pohľad na ochranu
a rozvoj hospodárskej súťaže. Silnejú intervenčné tlaky zo strany štátu, a preto je nevy-
hnutné, aby sa politika ochrany hospodárskej súťaže novovzniknutej situácii prispô-
sobila a správne na ňu v podmienkach krízy reagovala.
1. Súčasné výzvy politiky ochrany hospodárskej súťaže v Európskej únii
Súčasná globálna finančná a hospodárska kríza predstavuje výnimočnú situáciu
a mnohí odborníci ju označujú za najhoršiu od čias Veľkej hospodárskej krízy v me-
dzivojnovom období. Vplyv krízy na členské štáty EÚ sa začal prejavovať začiatkom
roku 2008, keď sa spomalil ekonomický rast. Kríza zasiahla postupne všetky štáty
sveta, preto bolo nevyhnutné prijať opatrenia na jej zmiernenie a napokon odvrá-
tenie. Štáty na celom svete začali prijímať rôzne protikrízové opatrenia väčšinou
krátkodobého charakteru s cieľom oživiť dopyt a posilniť ponuku. Úloha štátu sa
v tejto situácii javí ako nenahraditeľná. Prvoradou úlohou v čase krízy je zachrániť
finančný sektor pred jeho úplným kolapsom a „zachrániť trh pred sebazničením,
a zároveň vybudovať dôveru v správne riadený trh a zabrániť extrémnym reakciám“.
[1]. A práve v tejto súvislosti nadobúda politika ochrany hospodárskej súťaže nové
dimenzie a stojí pred novými výzvami.
Kríza núti politiku ochrany hospodárskej súťaže EÚ prehodnotiť z hľadiska jej
doterajšieho smerovania. „Ani v tejto situácii by nemali byť spochybňované princípy
hospodárskej súťaže, ktoré dlhodobo generujú prospech pre spotrebiteľov. Preto by
aj v čase krízy opatrenia, ktoré majú negatívny dopad na súťaž, mali byť premyslené
a monitorované“. [2, s. 516]. Úlohou politiky ochrany hospodárskej súťaže bude aj
naďalej podpora integrácie trhov, zachovanie súťaže na trhoch a dosahovanie spot-
rebiteľského blahobytu. Táto politika musí reagovať na silnejúcu globalizáciu, preto
možno očakávať zbližovanie svetového práva na ochranu hospodárskej súťaže.
Bývalá komisárka pre hospodársku súťaž N. Kroes od vzniku krízy vo svojich
vyhláseniach zdôrazňovala, že trhy nemajú byť ponechané samé na seba. Uznala, že
„štátne intervencie sú nevyhnutné, a to preto, aby zabezpečili lepšiu reguláciu, avšak
takú, ktorá ochráni dynamiku a inovácie prameniace z voľnej súťaže“. [3, s. 28].

Hlavným cieľom intervencií Európskej komisie (EK) zostáva podpora spotrebiteľ-
ského blahobytu, avšak tento koncept musí byť interpretovaný dynamicky v zmys-
le dopadu akejkoľvek štruktúry alebo konania na cenu, výber, kvalitu a inovácie
v krátkodobom i dlhodobom horizonte“. [3, s. 28]. V čase krízy sa mení pomer štátu
a trhu v prospech štátu, menej sa dôveruje voľnej súťaži na trhu, častejšie sa využí-
vajú regulačné opatrenia. Ak však vlády prijímajú protikrízové opatrenia, mali by
čo najmenej poškodzovať súťaž, ktorá je nevyhnutným predpokladom dosahovania
ekonomickej prosperity.
Finančná kríza výrazne postihla bankový sektor, čím sú ohrozené podnikateľské
subjekty odkázané na zdroje bánk. Je logické, že vlády na udržanie pracovných miest
a na záchranu krachujúcich podnikov láka poskytovať štátnu pomoc. „Výzvou pre
Spoločenstvo v tejto situácii je vyhnúť sa verejným zásahom, ktoré by mohli zma-
riť cieľ, ktorým je poskytovanie nižšej a lepšie zacielenej štátnej pomoci. Napriek
tomu je za určitých podmienok potrebná nová dočasná pomoc“. [4]. V prípade, že
štát poskytne pomoc podnikom, ktorých problémy sú spôsobené neefektívnosťou,
riskuje, že podniky budú v budúcnosti ešte zraniteľnejšie, keďže nebudú schopné
fungovať bez štátnej pomoci. Tak môže dôjsť k zbytočnému premrhaniu verejných
zdrojov a k zaťaženiu daňových poplatníkov, pretože prirodzeným pôsobením trhu
sú z neho vytlačení neefektívni, nekonkurencieschopní hráči. Vďaka štátu títo hrá-
či zostávajú na trhu, čo však nie je dlhodobo udržateľné. V budúcnosti ich totiž
aj tak nahradí silnejší súper. V konečnom dôsledku zle namierená štátna pomoc
môže spôsobiť deformácie na celom vnútornom trhu EÚ. Na druhej strane v období
globálnej finančnej a hospodárskej krízy je nevyhnutné zlepšiť prístup k financiám
a pomôcť ozdraviť bankový sektor. Z tohto dôvodu bolo na záchranu finančných
inštitúcií prijaté Oznámenie EK s názvom Uplatnenie pravidiel štátnej pomoci na
opatrenia prijaté v prospech finančných inštitúcií v súvislosti so súčasnou globálnou
finančnou krízou (Úradný vestník EÚ C 270).
Ešte 26. novembra 2008 bol prijatý Plán hospodárskej obnovy Európy, ktorý
okrem iného obsahuje aj nové pravidlá poskytovania štátnej pomoci, ktorá sa má
využívať pri riešení krízy takým spôsobom, aby neobmedzovala hospodársku súťaž.
Zároveň EK vydala Oznámenie EK - Dočasný rámec Spoločenstva pre opatrenia
štátnej pomoci na podporu prístupu k financovaniu v období súčasnej finančnej
a hospodárskej krízy (Úradný vestník EÚ 2009/C 16/01), ktorým podrobne upra-
vuje pravidlá poskytovania štátnej pomoci na časovo vymedzené obdobie. Cieľom
oznámenia je podporiť prístup podnikateľských subjektov k financovaniu, a to
693

prostredníctvom uvoľňovania úverov, čo má pôsobiť stimulačne pre podniky pri ich
investovaní v budúcnosti.
694
EK týmto oznámením povoľuje poskytovanie niektorých druhov štátnej pomoci
na časovo obmedzené obdobie. Ide o:
•
•
•
•
•
zlučiteľnú obmedzenú výšku pomoci, ktorou sa zvyšuje limit v nariadení
de minimis, t. j. za pomoc zlučiteľnú so spoločným trhom sa považuje taká
pomoc, ktorá nepresiahne 500 000 eur, pričom ide o hrubú sumu, t. j. pred
odpočítaním dane a iných nákladov,
pomoc vo forme záruk,
pomoc vo forme dotovaných úrokových sadzieb,
pomoc na výrobu ekologických výrobkov,
opatrenia rizikového kapitálu.
Uvedená štátna pomoc sa môže poskytnúť do 31. decembra 2010 len tým podni-
kateľským subjektom, ktoré dosahovali k 1. júlu 2008 pozitívne výsledky hospodá-
renie, ale v dôsledku globálnej finančnej a hospodárskej krízy sa dostali do problé-
mov. Schémy štátnej pomoci podliehajú notifikácii, ale individuálnu pomoc nie sú
povinné vlády členských štátov oznamovať EK.
Novoprijaté pravidlá poskytovania štátnej pomoci počas krízy spôsobili zmeny
vo vývoji podielu štátnej pomoci na HDP vrátane a bez protikrízových pravidiel
poskytovania pomoci. Kým od roku 1992 sa EK monitorovaním štátnej pomoci po-
darilo znížiť objem pomoci z 1,1 % na 0,5 % z HDP, v dôsledku krízy prijatím proti-
krízových opatrení v roku 2008 prudko vzrástol podiel štátnej pomoci na HDP, t. j.
na 2,2 %. Odhliadnuc od prijatých opatrení je však objem pomoci podľa údajov EK
stabilný a pohybuje sa na úrovni 0,54 % HDP. EK tak zavedením nových pravidiel
poskytovania štátnej pomoci na časovo obmedzené obdobie umožnila členským
štátom zavedenie podporných opatrení na zmiernenie dopadov krízy a zároveň
zabezpečila, aby jednotlivé opatrenia nemali negatívny dopad na spoločný trh EÚ
(Novšie údaje nie sú k dispozícii).
Venujme sa preto v ďalšom texte práve podrobnejšie problematike štátnej pomoci.

2. Štátna pomoc a možnosti jej poskytovania
Otázkam štátnej pomoci sa venujú články 107 až 109 ZES. Článok 107 ods. 1
stanovuje, že pomoc poskytnutá členskou krajinou alebo zo štátnych prostriedkov
v akejkoľvek forme, ktorá zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo produkciu ur-
čitého tovaru, čím narúša hospodársku súťaž a zároveň ovplyvňuje obchod medzi
členskými štátmi, je nezlučiteľná so spoločným trhom. Pri skúmaní, či konanie štátu
zakladá štátnu pomoc treba teda najprv posúdiť, či je pomoc poskytnutá z verejných
zdrojov. Pomoc musí byť teda poskytnutá štátom alebo zo štátnych prostriedkov,
prípadne podnikom vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve štátu. Ďalším znakom
štátnej pomoci je zvýhodňovanie určitých podnikov alebo odvetví, čím sú iné pod-
niky a odvetvia v súťaži znevýhodnené. Štátna pomoc musí nadobúdať komunitárny
rozmer, t. j. musí ovplyvňovať obchod medzi členskými štátmi, čiže súhrnne štátna
pomoc musí spĺňať nasledujúce znaky [5, s. 427]:
•
•
•
•
je poskytnutá zo strany členského štátu,
znamená zvýhodnenie pre príjemcu
pochádza z verejných prostriedkov
zvýhodneným subjektom je podnik alebo odvetvie výroby/služieb.
Opatrenia, ktoré spĺňajú všetky uvedené znaky, sa považujú za štátnu pomoc
a v prípade, že narúšajú alebo hrozia narušením súťaže na trhu, sú podľa ods. 1
článku 107 zakázané.
Pomoc môže mať podobu dotácií k cene, úrokových zliav, daňových úľav, štát-
nych záruk, navýšenia základného imania štátom, zníženia sociálnych dávok, po-
skytovania verejných tovarov a služieb za zvýhodnených podmienok a pod. Článok
107 ods. 2 však určité formy pomoci povoľuje a považuje ich za zlučiteľné so spoloč-
ným trhom. Ide o [6]:
a) pomoc sociálnej povahy poskytovanú jednotlivým spotrebiteľom za podmien-
ky, že je poskytovaná bez diskriminácie založenej na pôvode výrobkov;
b) pomoc určenú na náhradu škôd spôsobených prírodnými alebo inými mimo-
riadnymi udalosťami;
c) pomoc poskytovanú hospodárstvu určitých oblastí Spolkovej republiky Ne-
mecko a dôsledku rozdelenia Nemecka, pokiaľ je nevyhnutná na vyrovnanie
hospodárskych nevýhod spôsobených týmto rozdelením. Päť rokov po nado-
695

696
budnutí platnosti Lisabonskej zmluvy môže Rada na návrh EK prijať rozhod-
nutie, ktorým sa zruší toto písmeno.
V tomto prípade nie je nutné povolenie EK a pomoc je automaticky považovaná za
zlučiteľnú so spoločným trhom (ide o tzv. obligatórne zlučiteľnú pomoc).
a) So spoločným trhom môže byť podľa ods. 3 článku 107 zlučiteľná aj:
b) pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja oblastí s mimoriadne nízkou ži-
votnou úrovňou alebo s mimoriadne vysokou nezamestnanosťou, ako aj na
podporu regiónov uvedených v článku 349 1 , pričom sa zohľadní ich štruktu-
rálna, hospodárska a sociálna situácia,
c) pomoc na podporu vykonávania dôležitého projektu spoločného európskeho
záujmu alebo na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členské-
ho štátu,
d) pomoc na rozvoj určitých hospodárskych aktivít alebo oblastí, ak nepriaznivo
neovplyvní obchodné podmienky v takom rozsahu, ktorý by bol v rozpore so
spoločným záujmom,
e) pomoc na podporu kultúry a zachovania kultúrneho dedičstva, ak táto pomoc
neovplyvňuje obchodné podmienky a súťaž v EÚ v rozsahu, ktorý odporuje
spoločným záujmom,
f) iné druhy pomoci, ako ich vymedzia rozhodnutia Rady prijaté na návrh EK.
g) Ods. 3 článku 107 definuje tzv. fakultatívne zlučiteľnú pomoc, čo znamená, že
najprv musí danú pomoc posúdiť EK, ktorá následne môže rozhodnúť o odsú-
hlasení poskytnutia štátnej pomoci.
3. Právomoci Európskej komisie a jej úlohy pri posudzovaní a schvaľovaní
štátnej pomoci
EK má výlučnú právomoc posudzovať a schvaľovať štátnu pomoc. Členské štáty
sú povinné oznámiť EK úmysel poskytnúť štátnu pomoc, t. j. dohľad sa uskutočňu-
je ex ante. Pomoc poskytovaná bez notifikácie a odsúhlasenia zo strany EK je ne-
zákonná a štát ju musí príjemcovi odobrať. Po oznámení zámeru poskytnúť štátnu
pomoc EK najneskôr do dvoch mesiacov vydá rozhodnutie, ktorým povolí alebo
1 Ide o nasledujúce regióny: Guadeloupe, Francúzska Guyana, Martinik, Svätý Bartolomej, Svätý
Martin, Azor, Maderia a Kanárske ostrovy.

zakáže poskytovanie pomoci. V prípade, že sa do dvoch mesiacov po oznámení
EK nevyjadrí, štátna pomoc sa môže začať poskytovať. Ak má Ek pochybnosti, je
oprávnená začať vyšetrovanie, pričom zúčastneným stranám poskytne lehotu na
vyjadrenie. Po prešetrení môže EK dospieť k názoru, že štátna pomoc je alebo nie
je v súlade so spoločným trhom, prípadne, že nejde o štátnu pomoc. Ak členská
krajina nerešpektuje rozhodnutie EK, môže sa EK obrátiť na ESD. Predtým, ako EK
vydá rozhodnutie, má členský štát právo vziať oznámenie späť. Ak EK rozhodne
o nezlučiteľnosti štátnej pomoci so spoločným trhom, štát sa musí zaviazať, že príj-
me opatrenia na získanie neoprávnene poskytnutej pomoci späť. Tejto povinnosti
nie je štát zbavený ani v prípade, že neoprávnený príjemca vydá vyhlásenie o úpad-
ku. Štátna pomoc sa monitoruje na základe podnetu alebo z vlastnej iniciatívy
EK. „Mnoho konkurentov využíva práve túto formu podnetov EK, aby znemožnili
získanie neoprávnenej výhody, ktorú by získal ich priamy konkurent na základe
neoprávnenej štátnej pomoci. [5, s. 436].
Povinnosť notifikácie sa nevzťahuje na podpory, ktoré spĺňajú kritériá obsiahnuté
v Nariadení č. 994/98 o uplatňovaní článkov 107 a 108 ZES na určité kategórie hori-
zontálnej pomoci. Podľa tohto nariadenia je štátna pomoc automaticky považovaná
za zlučiteľnú so spoločným trhom a členské štáty nie sú povinné predložiť ju na
schválenie. Ide o nasledujúce skupinové výnimky [5, s. 429]:
•
•
•
•
•
pomoc vzdelávaniu,
pomoc deminimis,
pomoc pre malé a stredné podniky,
pomoc na podporu zamestnanosti,
národnú regionálnu investičnú pomoc.
Pomoc vzdelávania zahŕňa všetky formy štátnej pomoci, ktoré sa poskytujú s cie-
ľom rekvalifikácie a školenia a majú pozitívny dopad na zvyšovanie kvalifikácie
a konkurencieschopnosti. EK pritom rozlišuje všeobecné vzdelávanie, ktoré zvyšuje
možnosť zamestnať sa a má menší dopad na hospodársku súťaž a špecializované
vzdelávanie, ktoré poskytuje výhody konkrétnemu podniku a má väčší vplyv na
súťaž na trhu. EK v rámci špecializovaného vzdelávania určila nižší strop zlučiteľnej
pomoci.
Z notifikačnej povinnosti je vyňatá aj pomoc so zanedbateľným účinkom na obchod
medzi členskými štátmi. Ide o objem štátnej pomoci, ktorý počas troch rokov neprekro-
čí 200 000 eur. V oblasti cestnej dopravy je stanovený nižší objem pomoci zlučiteľnej so
697

spoločným trhom, t. j. 100 000 eur. Ide o tzv. pomoc de minimis. Pomoc de minimis sa
však nevzťahuje na vymedzené oblasti, napr. rybolov a poľnohospodárstvo.
698
Ďalšia výnimka sa týka malých a stredných podnikov, ktoré vzhľadom na svoju
veľkosť majú často problém získať kapitál potrebný na výskum a vývoj, čím im je
znemožnený prístup k novým technológiám. „Malým podnikom je podnik s poč-
tom zamestnancov nižším ako 50 a ročným obratom nižším ako 7 miliónov eur.
Za stredný podnik je považovaný podnik, ktorý má menej ako 250 zamestnancov
a jeho ročný obrat nepresahuje 50 miliónov eur. [1, s. 431]. Výška pomoci sa odlišu-
je podľa toho, či sa malé a stredné podniky nachádzajú v rozvinutých alebo zaosta-
lých regiónoch.
Keďže nezamestnanosť je vážnym problémom vo viacerých regiónoch EÚ, z no-
tifikačnej povinnosti je vyňatá aj pomoc na podporu zamestnanosti, ktorá slúži na
vytváranie nových pracovných miest a podporu zamestnávania znevýhodnených
uchádzačov o zamestnanie (t. j. utečenci, dlhodobo nezamestnaní, zdravotne po-
stihnutí, príslušníci etnickej skupiny). Iné formy podpory zamestnanosti síce nie
sú zakázané, avšak nie sú vyňaté z notifikačnej povinnosti. Stropy na poskytovanie
podpory sú pritom odstupňované podľa vyspelosti regiónov, do ktorých smerujú.
K skupinovým výnimkám patrí aj národná regionálna pomoc, ktorej cieľom je
pomôcť najviac znevýhodneným regiónom a podporiť ich hospodársky rozvoj. Ide
pritom o podporu vytvárania nových pracovných miest a investícií. Z notifikačnej
povinnosti je vyňatá regionálna pomoc v súlade s mapou regionálnej pomoci na
obdobie rokov 2007 - 2013, ktorú EK schvaľuje pre každú členskú krajinu, pričom
stanovuje limity pomoci pre jednotlivé regióny. V SR je pre región stred a východ
určený limit 50 %, pre západ 40 % a pre región Bratislavského samosprávneho kraja
10 %. Nariadenie o národnej regionálnej pomoci sa nevzťahuje na určité vymedzené
oblasti, a to na oceliarsky priemysel, ťažbu uhlia, lodiarsky priemysel, poľnohospo-
dárstvo a rybolov.

Počet notifikovaných prípadov poskytnutia štátnej pomoci
vo vybraných krajinách EÚ (údaj zo 6. marca 2010)
Tabuľka 1
2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008
I -VI
2010
EÚ27 882 840 821 639 618 671 922 777 659 395
EÚ15 882 840 821 639 574 487 672 592 508 319
EÚ12 44 184 250 185 151 76
Nemecko 144 156 163 114 78 64 98 98 114 61
Španielsko 162 124 123 54 53 59 78 92 81 46
Francúzsko 99 93 108 75 58 39 80 73 45 33
Taliansko 152 155 140 158 184 123 168 117 95 37
Luxembursko 2 3 3 1 7 0 1 1 9 6
Malta 0 0 5 5 3 3
Rumunsko 5 3 3
SR 2 30 53 5 13 5
Veľká Británia 43 73 73 68 41 55 55 49 27 25
Zdroj: Európska komisia. Dostupné na internete:
http://ec.europa.eu/competition/state_aid/studies_reports/ws20_11.xls.
V tabuľke 1 sú uvedené údaje o počte notifikovaných prípadov poskytnutia štátnej
pomoci v EÚ od roku 2000 do júna 2009. Počet oznámených zámerov poskytnutia
štátnej pomoci v celej EÚ od roku 2000 postupne klesal, až po rok 2006, kedy prudko
vzrástol záujem o poskytovanie štátnej pomoci a EK bolo doručených až 922 záme-
rov poskytnutia pomoci, čo je v sledovanom období najvyšší počet. V roku 2006 tak
EK v rámci politiky ochrany hospodárskej súťaže mala najviac práce s posudzovaním
štátnej pomoci. Od roku 2006 počet notifikovaných prípadov znovu klesá. V rámci
jednotlivých členských štátov požaduje posúdenie zlučiteľnosti poskytovania pomoci
so spoločným trhom v priemere najviac Taliansko a Nemecko, za nimi nasleduje Špa-
nielsko, Francúzsko a Veľká Británia. Najnižší počet oznámených zámerov poskytnu-
tia štátnej pomoci zaznamenáva EK v priemere od Luxemburska, Malty a Rumunska.
Pokiaľ ide o SR, v rokoch 2005 a 2006 predložila EK na posúdenie extrémne veľa
zámerov poskytnutia pomoci z verejných zdrojov. V roku 2005 to bolo 30 a 53 v roku
2006. Od roku 2007 však SR predkladá na posúdenie nižší počet prípadov poskytnutia
štátnej pomoci.
Tabuľka 2 uvádza hodnotiacu tabuľku štátnej pomoci, ktorú každoročne publikuje
EK. Zachytáva celkový objem poskytnutej pomoci, jej podiel na HDP a podiel poskyt-
nutej pomoci zameranej na horizontálne ciele. V dôsledku hospodárskej a finančnej
krízy bol celkový objem pomoci v roku 2008 vo výške 279,6 miliárd eur, t. j. 2,2 %
699

HDP EÚ. Ak odhliadneme od protikrízových opatrení, objem štátnej pomoci bol po-
merne stabilný. EK tak zavedením protikrízových opatrení umožnila členským štátom
zavedenie podporných opatrení na zmiernenie dopadov krízy a zároveň zabezpeči-
la, aby jednotlivé opatrenia nemali negatívny dopad na spoločný trh. Najväčší objem
štátnej pomoci bol v roku 2008 poskytnutý vo Veľkej Británii, za ňou nasledovalo Ne-
mecko. V týchto dvoch najsilnejších ekonomikách EÚ tvoril objem štátnej pomoci až
50 % celkovej pomoci poskytnutej vo všetkých členských štátoch EÚ. Údaje za EÚ15
ukazujú, že až 96 % štátnej pomoci sa sústreďuje v starých členských štátoch a zvyšok
pripadá na nové členské štáty.
700
Ak si všimneme podiel štátnej pomoci na HDP, najvyšší bol v roku 2008 v Írsku,
a to až 20 % (bez železničnej dopravy), za ním nasledovalo Luxembursko, Belgicko
a Veľká Británia. Staré členské štáty tak nie sú príkladom pre nové členské štáty, aby
poskytovali lepšie zacielenú pomoc a v nižšom objeme. Samozrejme, treba vziať do
úvahy hospodársku a finančnú krízu, ktorá má nepochybne zásadný vplyv na zvýšenie
objemu poskytnutej pomoci. Aj v roku 2008 pokračovali štáty v presmerovaní pomoci
na horizontálne ciele spoločného záujmu, akými sú napr. výskum a vývoj. EK zazna-
menáva rastúci záujem o pomoc na výskum, vývoj a inovácie a regionálnu pomoc. EK
v rámci štátnej pomoci zaznamenala úspech aj pri vymáhaní neoprávnenej pomoci.
Do konca júna 2009 sa vymohlo 9,4 miliárd eur za nezlučiteľnú pomoc, čo znamená,
že nevyriešených prípadov neoprávnenej pomoci zostáva už len 9 % (t. j. 91 % vyrie-
šených prípadov), kým v roku 2004 podiel vyriešených prípadov na celkovom počte
prípadov predstavoval iba 25 %.

Údaje
zahrnujúce
nové opatrenia
pre
poskytovanie ŠP
v období krízy
Hodnotiaca tabuľka štátnej pomoci poskytnutej v EÚ za rok 2008
Štátna pomoc
v mld. eur 2008
Celková Celková ŠP
ŠP bez že- pre priemysel
lezničnej a služby (bez
dopravy poľnohospodárstva,
rybolovu
a dopravy)
(údaj zo 6. marca 2010)
Štátna pomoc
ako % z HDP, 2008 Podiel ŠP na
Celková Celková horiontál-
ŠP bez že- ŠP pre
nychlezničnej
priemysel cieľoch
dopravy a služby ako % celko-
(bez poľvej pomoci
nohospo pre priemydárstva,sel
a služby,
rybolovu
a dopravy)
2008
Tabuľka 2
Vývoj
podielu
ŠP na
horizontálnych
cieľoch
ako %
z celkovej
ŠP, 2003 -
2008
EÚ27 279,6 265,0 2,24 2,12 17 -38,1
EÚ15 268,3 256,9 2,33 2,23 16 -47,0
EÚ12 11,3 8,1 1,14 0,82 77 43,5
Belgicko 19,4 19,0 5,63 5,52 6 -84,5
Bulharsko 0,4 0,04 1,30 0,12 91 38,4
Česká republika 1,4 1,2 0,97 0,78 94 65,3
Dánsko 4,7 4,5 2,02 1,93 34 -34,5
Nemecko 66,8 65,3 2,68 2,62 19 -37,7
Estónsko 0,05 0,01 0,29 0,09 100 0,0
Írsko 37,5 36,3 20,20 19,53 2 -66,8
Grécko 1,0 0,8 0,42 0,33 98 1,5
Španielsko 6,2 5,3 0,56 0,48 65 2,8
Francúzsko 26,8 24,1 1,37 1,23 30 -21,6
Taliansko 5,5 4,5 0,35 0,29 85 -10,4
Cyprus 0,1 0,1 0,65 0,47 95 61,1
Lotyšsko 1,2 1,0 5,05 4,37 5 -78,0
Litva 0,3 0,2 0,82 0,53 100 54,2
Luxembursko 2,9 2,9 7,83 7,78 2 -95,0
Maďarsko 2,5 1,9 2,38 1,81 81 19,0
Malta 0,1 0,1 2,00 1,74 2 -2,1
Holandsko 16,2 15,6 2,73 2,62 9 -69,9
Rakúsko 1,3 1,1 0,46 0,38 99 -20,7
Poľsko 3,7 2,9 1,02 0,80 93 67,1
Portugalsko 2,0 2,0 1,19 1,18 13 -4,5
Rumunsko 0,9 0,3 0,64 0,18 53 15,6
Slovinsko 0,2 0,2 0,66 0,47 89 8,7
SR 0,4 0,3 0,53 0,42 84 21,1
Fínsko 2,1 0,8 1,13 0,44 98 -0,3
Švédsko 3,4 3,1 1,03 0,94 88 -4,3
Veľká Británia 72,5 71,8 4,00 3,96 4 -84,3
Prameň: Európska komisia. Dostupné na internete:
http://ec.europa.eu/competition/state_aid/studies_reports/1_1.xls.
701

702
Štátna pomoc poskytnutá v SR za rok 2008 (údaj zo 6. marca 2010)
Tabuľka 3
Štátna pomoc
v mil. eur
2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008
Poľnohospodárstvo 0,0 0,1 16,7 31,9 44,8 29,6 55,5
Rybolov 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0
Horizontálne ciele 128,9 66,1 68,3 131,4 145,2 157,8 202,3 175,7 234,7
Špecifické sektory 35,4 86,3 67,9 52,1 92,9 104,5 11,2 55,3 45,0
Doprava 0,6 0,0 0,0 18,0 18,1 20,5 23,3 21,7 22,4
Celkový objem
bez poľnohospodárstva,
rybolovu
a dopravy
164,3 152,4 136,2 183,6 238,1 262,3 213,6 231,0 279,7
Celkový objem
bez železničnej
dopravy
164,9 152,4 136,2 201,7 272,9 314,6 281,7 282,3 357,7
Zdroj: Európska komisia. Dostupné na internete:
http://ec.europa.eu/competition/state_aid/studies_reports/stat_table_sk.xls.
Pre lepšiu predstavu o objeme poskytnutej štátnej pomoci a jej štruktúry v SR uvá-
dzame tabuľku 3, ktorá zobrazuje údaje o poskytnutej pomoci v SR od roku 2000 až do
roku 2008. Celkový objem poskytnutej pomoci dosiahol v roku 2005 a 2008 najvyššie
hodnoty v sledovanom období. Objem celkovej pomoci pripadajúcej na horizontálne
ciele bol v sledovanom období v priemere okolo 60 %, čo by sa mala SR snažiť zmeniť
a vynakladať väčšiu časť pomoci hlavne do oblasti výskumu. Objem pomoci pripada-
júci na dopravu vzrástol v roku 2003 na 18 miliónov eur, čo je dosť veľký skok oproti
predchádzajúcim rokom a do roku 2008 vzrástla štátna pomoc poskytnutá v doprave
na 22,4 miliónov eur. Vysoký objem štátnej pomoci pripadal aj na poľnohospodár-
stvo. V špecifických sektoroch, ako je napr. ťažba uhlia a výroba ocele, sa v roku 2004
poskytla štátna pomoc v objeme 104,5 miliónov eur, čo je najviac v sledovanom ob-
dobí, ale od roku 2005 sa SR postupne darí znižovať tento objem.
Záver
Vláda zdôvodňuje štátne intervencie v čase krízy zlyhaním trhu, spochybňuje trhové
princípy a význam hospodárskej súťaže. Keďže v čase krízy silnejú intervenčné tlaky zo
strany štátu, je potrebné, aby EK reagovala na nové výzvy vyplývajúce z krízy. Oslabenie
politiky ochrany hospodárskej súťaže totiž môže predĺžiť nástup oživenia ekonomiky,
pretože hospodárska súťaž je „kľúčovým faktorom oživenia a naštartovania budúceho
rastu, je to nástroj na to, aby trhy začali normálne fungovať, a preto aj v čase krízy je po-
trebné hľadať riešenia minimálne poškodzujúce hospodársku súťaž“. [8, s. 8].

V súčasnosti je čoraz ťažšie hovoriť a presviedčať o prednostiach ochrany hospo-
dárskej súťaže na trhu, keďže silnejú tlaky na poskytnutie štátnej pomoci krachujúcim
podnikom. Poskytnutie pomoci je potrebné, ale musí byť spojené s reštrukturalizá-
ciou a so strategickými plánmi. Intervencie zo strany štátu sa musia časovo obme-
dziť a orientovať do budúcnosti. Ináč totiž bude poskytnutá štátna pomoc premrhaná,
nakoľko nebude riešiť problémy. Vlády jednotlivých krajín by mali orientovať svoje
snaženie na zatraktívnenie podnikateľského prostredia odstraňovaním rôznych ad-
ministratívnych prekážok podnikania a zlepšiť vymáhateľnosť práva, aby prilákali in-
vestorov. Nevyhnutné je teda prehodnotiť reguláciu a zdôrazňovať význam voľného
trhu v prospech spotrebiteľov. Trhy potrebujú jasné podmienky, ktoré sú nevyhnutné
pre obnovenie dôvery.
Poznámka: Príspevok je súčasťou riešenia projektu VEGA č. 1/0605/08 „Hospodárska politika reálnej
konvergencie SR k EÚ“ a projektu VEGA č. 1/0414/09 „Nový rozmer hospodárskej a sociálnej politiky
v znalostnej ekonomike“.
Literatúra
[1] ZWIEBOVÁ, D.: Ochrana hospodárskej súťaže – globálna hospodárska kríza.
In: Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie FPM EU v Bratislave „Ekono-
mika, financie a manažment podniku 2009“. [CD - ROM]. Bratislava: Vydavateľ-
stvo EKONÓM, 2009. ISBN 978-80-225-2808-5.
[2] ZEMANOVIČOVÁ, D.: Súťažná politika a jej výzvy v čase ekonomickej krízy.
In: Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie „Podnikanie a konkurencie-
schopnosť firiem 2009“. [CD - ROM]. Bratislava: Vydavateľstvo EKONÓM, 2009.
ISBN 978-80-225-3738-5.
[3] ŠMEJKAL, V.: Současná krize a soutěžní politika EU. Brno: Centrum výzkumu
konkurenční schopnosti české ekonomiky MU. In: Working Paper, 2009, č. 3. s.
28. ISSN 1801-4496.
[4] Oznámenie Európskej komisie – Dočasný rámec Spoločenstva pre opatrenia
štátnej pomoci na podporu prístupu k financovaniu v období súčasnej finančnej
a hospodárskej krízy. [online]. Úradný vestník (2009/C 16/01) [cit. 5. 3. 2010].
Dostupné na internete: http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri
=OJ:C:2009:016:0001:0009:SK:PDF.
[5] KARAS, V., KRÁLIK, A.: Európske právo. 2. vyd. Bratislava: Iura Edition, 2007.
ISBN 978-80-8078-148-4.
703

[6] Čl. 107, ods. 2 Zmluvy o ES v znení Lisabonskej zmluvy. Konsolidované zne-
704
nie Zmluvy o fungovaní Európskej únie. [online]. Úradný vestník C115/47. [cit.
27. 2. 2010]. Dostupné na internete: http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexU-
riServ.do?uri=OJ:C:2008:115:0047:0199:SK:PDF.
[7] NOVÁČKOVÁ, D.: Základy európskeho práva a vnútorný trh EÚ. Bratislava:
Eurounion, 2004. ISBN 80-88984-54-0.
[8] NOVÁČKOVÁ, D.: Štátna pomoc - služby všeobecného ekonomického záujmu.
In: Ekonomická revue, č. 3, 2008, roč. XI. ISSN 1212-3951.
[9] TOKÁROVA, M.: Politika ochrany hospodárskej súťaže v SR a jej uplatňovanie
z aspektu vstupu do EÚ. In: Ekonomická revue, č. 3, roč. 9, 2006. ISSN 1212-
3951.
Kontakt
doc. Ing. Mária Tokárová, PhD.
Katedra ekonómie a financií
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Železničná 14
821 07 Bratislava
E-mail. maria.tokarova@vsemvs.sk

Abstrakt
Užitie ľudských zdrojov v manažmente samosprávy
občianskej spoločnosti
doc. Ing. Dušan Turan, CSc.
Manažment v podmienkach nástupu tretej hladiny spoločenskej deľby práce si vyža-
duje systémovo celostný prístup nielen z hľadiska koncentrácie, centralizácie a integrácie
vedeckej informácie, ale taktiež plnohodnotnú akceptáciu procesov globalizácie. Naša
samospráva, firmy a domácnosti sa ocitli predovšetkým v ekonomickom a kultúrnom
priestore EÚ, v priestore jej trhu, vo víre jej globalizačných a integračných procesov. Ab-
strahujúc od tejto skutočnosti znamená pre manažment zotrvať v chaose a v neznalost-
nej ekonomike. Bolo by naivné domnievať sa, že manažment samosprávy, domácností
a našich firiem nebude determinovaný aktuálnym pozadím projekcie národnej a ob-
čianskej identity v EÚ. Na pozadí tejto projekcie súčasne prebieha proces rozdeľovania
eurofondov tak v rámci EÚ, ako aj vnútri ekonomík jednotlivých krajín EÚ.
Kľúčové slová: sociosynergetická projekcia, globalizácia, európska integrácia, ná-
rodná a občianska identita, eurofondy, manažment samosprávy
Abstract
The utilization of human resources in self-management
administration for civil society
Management of the household, the companies of the third level social division of la-
bour requires the system-entire approach not only in light of concentration, centraliza-
tion and integration of science information, but also full-value acceptance of globaliza-
tion processes. Our companies found itself above all in the economic and cultural space
of the EU, in the space of its market, in the whirligig of its globalization and integration
processes. Abstracting from this fact in the project management of companies means to
keep on the chaoss and in the non-cognitive economy. It would be naive to take it that
the project management of our companies will not be determined by actual background
of national and civil identity projection in the EU. Against a background of this projec-
tion simultaneously the process of Euro-funds distribution runs as intra-EU as inside the
economies of single countries of the EU.
Keywords: socio-synergetical projection, globalization, european integration, nation-
al and civil identity, euro-funds
705

706
Nie je dôležité čo si o vývoji v Európe myslíme, podstatné je to, čo budeme musieť
v skutočnosti konať, aby projekcia a politicky riadená reprodukcia spoločenských pro-
cesov v európskom priestore akceptovala všeľudské hodnoty našej existencie. Spolo-
čenský pohyb má svoje vnútorné zákonitosti, ktoré ak nie sme schopní v koncipovaní
politiky dôsledne rozpoznať, reálne vyhodnotiť a rešpektovať, objektívne vedú k na-
rastaniu vnútorných protirečení a konfliktov.
Politické riešenie kľúčových problémov tak európskeho ako aj celého civilizačného
vývoja si čoraz naliehavejšie vyžaduje úplne novú filozofiu od tej, aká sa praktikovala
počas ostatných šesťtisíc rokoch dejín našej civilizácie. V kvalite takejto paradigmy
sa začína presadzovať sociosynergetická gnozeologicko–metodologická konštrukcia
identifikácie človeka a priestoru jeho existencie ako univerzálne know-how myslenia
a činov.
Európa stojí pred nevyhnutnosťou systémovo riešiť projekciu integrácie v širokom
spektre výrobno-ekonomických, svetonázorových, hodnotových, sociálnych, kultúr-
nych, ideologických, politických, morálno-etických a environmentálnych procesov.
Stojíme pred problémom pokračovať v riešení týchto nosných problémov európskej
integrácie a globalizácie buď prizmou širokospektrálnej parciality, alebo túto parciali-
tu podriadime novej sociosynergetickej paradigme založenej na všeľudských hodno-
tách našej existencie.
Pokračovať cestou integrovať neintegrovateľné znamená riešiť súčasný a budúci
vývoj v Európe extrapoláciou doterajšieho historického vývoja, t.j. v politike hľadať
iba nové kombinačné a variačné možnosti historických prístupov. Takáto cesta nie je
a nebude schodná. Nielen to, takáto cesta vyvolá naviac dezintegračné procesy, ktoré
zvnútra budú destabilizovať a negovať všetko úsilie politikov o prehĺbenie integrač-
ných procesov aj v oblasti národnej a občianskej identity. Ponechať manažment firiem
v tejto kvalite reprodukcie spoločenských procesov znamená zotrvať v historicky pre-
konanej hladine spoločenskej deľby práce so všetkými prejavmi extenzívneho vývoja,
t.j. s maximalizáciou energetických tokov, narastaním zadlženosti samosprávy, firiem,
domácností, štátu, zahraničného obchodu, intenzívnym prehlbovaním ekonomické-
ho a ekologického terorizmu.
Kľúčovým problémom európskeho vývoja je neustále vyhrocovanie základného
antagonistického protirečenia dejín, protirečenia medzi procesom tvorby a procesom
odcudzovania hodnôt. Je to, obrazne povedané, konflikt života a smrti, ktorý zásad-
ným spôsobom determinuje tak proces globalizácie, ako aj proces integrácie celého

spektra vzťahov v rámci EÚ. Je to konflikt, ktorý výrazne ovplyvňuje vývoj celej civili-
zácie. Jeho vyriešenie doterajšou filozofiou je nemožné.
Globalizácia procesu odcudzovania hodnôt sa presadzuje prizmou prehlbujúce-
ho sa deficitu verejných financií, prizmou reprodukcie materiálovo- technologických
procesov v rámci výroby vojensko-priemyselného komplexu a naň naviazanej logis-
tiky farmaceutického monštra. Výslednicou týchto procesov je štátny ekonomický te-
rorizmus, ekologický terorizmus, energetický terorizmus a pretrvávajúca vysoká ne-
zamestnanosť ako sprievodný sociálny dôsledok. Táto cesta vedie k negácii národnej
ako aj občianskej identity nielen v rámci EÚ, ale všade inde vo svete.
Globalizácia procesu tvorby hodnôt sa presadzuje prostredníctvom všeľudských
priorít nevyhnutných pre harmonický vývoj civilizácie vôbec. Rozhodujúcou z týchto
priorít je sociosynergetické poznanie a následne na tomto poznaní rozvíjaná sociosy-
nergetická informácia ako historicky štvrtý výrobný faktor civilizácie.
Bez sociosynergetickej teórie ako univerzálneho know- how nie je možné projekto-
vať a manažovať negáciu chaosu v reprodukcii akýchkoľvek procesov spoločnosti. Bez
sociosynergetickej teórie nie je možná prax dynamického vývoja národnej a občian-
skej identity v procesoch európskej integrácie.
Sociosynergetická teória chápe rozvoj národnej a občianskej identity v Európe ako
jednotu dvoch stránok dynamického vývoja civilizácie.
Popri objektívnych zákonitostiach spoločenského pohybu sú to práve subjektovo
formované spoločenské vzťahy, ktoré prizmou politiky a politikov krútia kormidlom
dejín. Každý politik proejktuje a koná na základe dosiahnutého stupňa svojho pozna-
nia, na základe toho, v područí akej svetonázorovej, hodnotovej a ideologickej kon-
štrukcie je jeho myslenie uväznené. V tomto smere je nevyhnutné zamerať pozornosť
predovšetkým na štruktúru európskych politikov, a to tak v rovine štruktúry Európ-
skeho parlamentu a jeho inštitúcií, ako aj v rovine národných parlamentov a vlád.
Túto štruktúru vo všeobecnosti tvoria tri možné základné kategórie politikov, a to:
•
•
•
po prvé, politici na úrovni prostej socio inteligencie
po druhé, politici na úrovni vedeckej inteligencie
po tretie, politici na úrovni sociosynergetickej inteligencie.
Najpočetnejšiu skupinu reprezentujú politici prostej socio inteligencie, t.j. operujú-
ci vo svojich rozhodnutiach a postojoch spravidla iba jednoduchou socio informáciou,
707

nadobudnutou skúsenosťou ich doterajšieho života. Táto informácia nemá systémový
charakter a spravidla nedáva možnosti uniknúť folklóru bežnej politiky v reprodukcii
spoločenských procesov. Úroveň poznania politikov nositeľov prostej socio inteligen-
cie, kvalita ich teoretickej prípravy a erudícia v priestore politickej praxe vychádza iba
a len z parciálnej svetonázorovej a hodnotovej orientácie, ktorá je naviac historicky
zaťažená nacionálnymi a svojráznymi kultúrnymi konvenciami.
708
Títo politici nemajú predpoklady systemovo projektovať a riešiť otázku národnej a ob-
čianskej identity v európskom priestore, čo znamená, že v činnosti európskych a národ-
ných inštitúcií svojím osobnostným projektovým prístupom vyvolávajú iba ďalšie narasta-
nie chaosu. V tomto chaose sa spravidla najlepšie darí nacionalizmu, rasizmu a xenofóbii
z inakosti. Prijímať politické rozhodnutia prizmou socio informácie, prizmou prostej socio
inteligencie europoslancov znamená riešiť dôležité otázky národnej a občianskej identity
jednoduchým sedliackym rozumom. Život prináša nemálo situácii o takomto chaotickom
konaní poslancov samosprávy, národného parlamentu, ako aj europoslancov.
Druhú, menej početnú skupinu predstavujú politici na úrovni vedeckej inteligen-
cie. Sú to predstavitelia parciálnych oblastí vedy, skúsení špecialisti vo svojom vednom
odbore, a do projekcie a riešenia otázok európskej integrity zasahujú predovšetkým
prizmou svojej vedeckej erudície. Ich vedecká erudícia disponuje pomerne rozsiahlou
vedeckou informáciou, ale spravidla iba v jednom vednom odbore.
Ideálne by sa takíto politici osvedčili v odborných grémiách Európskeho parlamen-
tu, ktoré projektujú dokumenty európskeho a svetového významu. Ponechať v ich ru-
kách politické projekcie a rozhodovania na úrovni celku znamená, že budú preferovať
rozhodnutia predovšetkým cez štruktúru svojej vedeckej inteligencie, čo v skutočnosti
povedie k tomu, že v politike cez stromy neuvidíme les. Profesná vedecká inteligencia
ako osobnostný profil konkrétneho politika je však nevyhnutným predpokladom so-
ciosynergetickej erudície, a tým aj sociosynergetickej inteligencie.
Tretiu, a nateraz najmenej početnú skupinu politikov predstavujú tí, ktorí sa usilujú
projektovať a riešiť problémy reprodukcie spoločenských procesov prizmou celistvej
sociosynergetickej vedy a jej synergetickej, biosynergetickej a sociosynergetickej in-
formácie. Politickú múdrosť na úrovni sociosynergetickej inteligencie ne je potrebné
mystifikovať a vnímať ako múdrosť géniov. K tejto múdrosti sa môže dopracovať kaž-
dý, kto dosiahol úroveň vedeckej inteligencie a dokáže prizmou výkonného elektro-
nického hardvérovo –softvérového mozgového centra z vedeckej informácie vytvárať
systémovo celistvú sociosynergetickú informáciu.

Na to je potrebné na úrovni Európskeho parlamentu ako aj národných parlamen-
tov dosiahnuť taký stav, aby:
•
•
•
poslancov tvorili predovšetkým špičkoví odborníc, t. j.vedci z jednotlivých
sfér reprodukcie spoločenských procesov,
sa predostrel a otvoril široký priestor rozvoju sociosynergetickej teórie a ná-
sledne sociosynergetickej informácie ako východiska pre nadobudnutie soci-
osynergetickej inteligencie,
bolo možné presadiť sociosynergetickú informáciu do teoretickej prípravy
v celom systéme základných stredných a vysokých škôl krajín EÚ.
Sociosynergetická informácia vzniká a rozvíja sa v dôsledku koncentrácie, centra-
lizácie a integrácie vedeckej informácie a vedeckej inteligencie. Povedané inak, so-
ciosynergetická informácia je produktom širokospektrálneho konzília vedeckej in-
formácie a vedeckej inteligencie, ktorou v súčasnej dobe operuje civilizácia. Nie je
to suma sumárum existujúcej vedeckej informácie, ale jej akoby systémovo celistvý
obraz v priestore.
Túto informáciu je nevyhnutné akumulovať nielen prostredníctvom konkrétneho
ľudského mozgu, ale súčasne aj prostredníctvom vysoko výkonných elektronických
mozgových centier, ktoré budú prakticky dostupné každému občanovi. Nateraz v EÚ
iba vytvárame prístrojovým vybavením vedy, priemyslom vedy a technológiami vedy
nevyhnutné predpoklady pre formovanie sociosynergetickej informácie. Súčasne
s tým je nevyhnutnosťou formovať samotného človeka ako nositeľa sociosynergetickej
informácie a následne sociosynergetickej inteligencie. Sociosynergetická informácia
a na nej formovaná sociosynergetická inteligencia osobnosti sa skôr či neskôr presadí
ako najúčinnejší faktor dynamického a harmonického vývoja národnej a občianskej
identity v Európe.
Prvým a nevyhnutným predpokladom pre úspešné riešenie problémov EÚ je pl-
nohodnotne obnažiť celú zložitosť procesu odcudzovania hodnôt, predovšetkým v
samotnom európskom priestore, ale súčasne aj v priestore celej našej civilizácie. Soci-
osynergetická informácia sa začína presadzovať v treťom tisícročí ako štvrtý výrobný
faktor civilizácie, ktorý bude negovať kapitál ako faktor procesu odcudzovania hod-
nôt, ale súčasne dynamizovať kapitál ako výrobný faktor hodnototvorného procesu
709

710
Vízie zjednotenej Európy ako vyspelého integrovaného celku, kde dominantné po-
stavenie nadobudne Euroobčan ako základná jednotka ekonomicky stabilnej, kapitá-
lovo silnej, trhovo globalizovanej, sociálne vyspelej a humanistickej občianskej spo-
ločnosti, sú nepochybne želaním miliónov obyvateľov EÚ. Nateraz je to však až príliš
vzdialený sen, uskutočneniu ktorého stojí v ceste neuveriteľne veľa veľkých i malých
prekážok.
V jednotlivých krajinách súčasnej EÚ zatiaľ nie je jednotný názor ani na samo-
statnú štruktúru a obsah pojmu občan, občianska spoločnosť a v rámci nej vnímanú
národnú identitu. Európske politické inštitúcie kŕčovite zostavujú najzákladnejšie do-
kumenty tejto spoločnosti.
Európa má za sebou aj dlhoročné úsilie o nastolenie jednotnej menovej jednotky
euro, ktorá však stále intenzívnejšie upozorňuje na seba spôsobom, akoby to bol prvý
a posledný významný úspech európskej integrácie, jej národnej a občianskej identi-
ty.
Aké sú teda najzákladnejšie problémy formovania európskej občianskej spoločnos-
ti a možnosti ich prekonania?
Pre formovanie občianskej spoločnosti je nateraz stále rozhodujúci vzťah prvot-
nosti ekonomiky a priority politiky. A práve v tomto vzťahu dominuje tak v európskej
ako aj svetovej ekonomike vyššie uvedené antagonistické protirečenie medzi proce-
som tvorby a procesom odcudzovania hodnôt. Prejavuje sa predovšetkým v podobe
ekonomického terorizmu, ktorého podstata spočíva hlavne v intenzívne narastajúcom
deficite verejných financií v rozpočtoch niektorých ekonomicky najsilnejších krajín
Európy a v USA.
Tento deficit verejných financií je spravidla objasňovaný ako podpora rozvoja zá-
kladných výrobných faktorov prizmou rastu dopytu po spotrebných statkoch. Všetko
sa navonok javí ako bežná metóda hospodárskej politiky zameraná na ekonomický
rast. V tejto forme hospodárskej politiky je však skrytá podstata ekonomického tero-
rizmu procesne založená na odcudzovaní hodnôt prizmou nadmernej emisie meny,
ktorá nemá oporu v hodnototvorných procesoch. Nekontrolovaný nárast najmä emi-
sie papierového amerického dolára, ktorý sa dynamicky začal v roku 1973, ohrozuje
nielen stabilitu USA, ale súčasne je hrozbou aj pre vývoj národnej a občianskej iden-
tity v rámci EÚ.
Vznik štátneho ekonomického terorizmu datujeme do obdobia roku 1973, kedy

došlo k negácii Bretton-Woodskych dohôd v oblasti konvertibility dolára a ďalších
rozhodujúcich mien sveta za zlato, a tým k nekontrolovanému vývoju menovej ne-
stability. Objem americkej meny mimo hraníc USA prudko narastá a už v súčasnos-
ti hrozí zrútením finančných trhov civilizácie a znehodnotením aktív neamerických
bánk, ktoré disponujú veľkými objemami amerického dolára prakticky na území celej
planéty. [1, s. 198 - 216].
Deficitné rozpočty sa stali v USA základom hospodárskej politiky štátu, ktorá má
nedozerne negatívne dôsledky na vývoj svetového hospodárstva. Zastaviť túto zniču-
júcu politiku ekonomického terorizmu sa usilujú politické sily predovšetkým vnútri
USA, ale ako ukazuje vývoj v ostatných desaťročiach, bude to najzložitejší problém
ostatných dejín nielen pre USA, ale pre celú civilizáciu, Európu nevynímajúc. Obdob-
ným ekonomickým terorizmom sa prezentujú vnútri EÚ všetky tie krajiny (napr. VB,
Nemecko, Francúzsko, Taliansko a pod.), ktoré deficit verejných financií zneužívajú
ako nástroj hospodárskej politiky. Medzi tieto krajiny nepochybne prispieva svojou
troškou do mlyna aj SR.
Ekonomický terorizmus vo forme narastajúceho deficitu verejných financií je ča-
sovanou bombou pre ďalší vývoj národnej a občianskej integrity, nakoľko prehlbuje
antagonistický rozpor nielen medzi tvorcom a odcudzovateľom hodnôt vnútri jed-
notlivých krajín EU, ale aj v celom európskom spoločenstve ako takom, v jeho sve-
tonázorovom, hodnotovom, ideologickom, politickom, kultúrnom, jazykovom, mo-
rálnom, etickom a environmentálnom rozmere. Napriek skutočnosti jednotnej meny
euro pokračuje politika ekonomického terorizmu nielen zo strany tých štátov, ktoré
nedodržujú rozpočtové pravidlá EÚ, ale zo strany všetkých štátov EÚ, ktoré idú cestou
deficitných rozpočtov, resp. ktoré spotrebúvajú viacej ako produkujú.
V rozmere civilizácie planéty existujú v tomto smere tri skupiny štátov.
Po prvé, sú to štáty, ktorých tvorcovia hodnôt svojej krajiny vytvoria viacej hodnôt
ako spotrebuje obyvateľstvo danej krajiny. Medzi takéto štáty v súčasnosti nepochyb-
ne patrí Japonsko a Čína, už sa priraďuje aj India.
Po druhé, sú to štáty, ktorých tvorcovia hodnôt vyprodukujú oveľa menej ako spot-
rebuje obyvateľstvo danej krajiny. Medzi takéto patria predovšetkým USA, Veľká Bri-
tánia, Nemecko, Francúzsko, ale aj SR.
Po tretie, sú to štáty, ktorým ekonomická zaostalosť neumožňuje spravidla ani jed-
noduchú reprodukciu, a ktoré sú naviac decimované ekonomickým terorizmom kra-
711

jín prvej skupiny. Medzi takéto štáty radíme predovšetkým krajiny tzv. tretieho sveta,
a to Latinskej Ameriky a Afriky.
712
Aj napriek skutočnosti, že túžba zastaviť nárast ekonomického terorizmu vo svete
neustále silnie, nie je nateraz v silách civilizácie v tejto oblasti dynamicky napredovať
a stojíme tak zoči-voči blížiacej sa katastrofe kolosálnych rozmerov. V týchto pod-
mienkach rozvíjať integráciu národnej a občianskej identity v Európe nie je reálne.
Globalizácia ako cielený rozvoj globálnych finančných trhov spätý s uspokojova-
ním záujmov určitých nadnárodných kruhov finančnej oligarchie a nadnárodných
korporácií minimalizovať suverenitu národných ekonomík v ostatných rokoch nabra-
la v EÚ dynamický kurz. V priestore EÚ ide o vnútornú integráciu európskych zosku-
pení finančnej oligarchie kontra finančná oligarchia USA a ostatných ekonomických
mocností civilizácie. Tieto procesy sú v rozhodujúcej miere taktiež determinované
predovšetkým politikou ekonomického terorizmu a nateraz nedávajú priestor pre
rozvoj národnej a občianskej identity v európskej spoločnosti. Celá sféra reproduk-
cie materiálovo-technologických procesov v krajinách EÚ je podriadená tejto politike
a ostrie konfrontácie sa nachádza v menovej oblasti hlavne medzi eurom a americkým
dolárom, pričom určitú pozíciu konfrontácie voči euru má aj britská libra. Priamo
v oblasti výrobno-ekonomických vzťahov hlavná konfrontácia prebieha predovšetkým
vo sfére zbrojárskej a farmaceutickej výroby. Úspech EÚ v tejto konfrontácii značne
oslabuje nejednotnosť vnútri samotnej EÚ a zlyhávanie najrôznejších projektov eu-
rópskej integrácie.
EÚ vo svojom vnútri, tak ako aj celá civilizácia, je svetonázorovo a hodnotovo
hlboko diferencovaná. Svetonázorová diferenciácia prebieha v štyroch základných
smeroch, a to v idealizme, materializme, teizme (deizme) a ateizme. Hodnotová dife-
renciácia krajín EÚ v základnom rozmere obsahuje všetky rozhodujúce náboženské
prúdy civilizácie, a to hinduistické, židovské, budhistické, kresťanské, islamské ako
aj ateistické hodnotové orientácie, a túto hodnotovú všehochuť chaoticky zastrešujú
bezpočetné ideologické a politické prúdy mysle a činov človeka.
Harmonický vývoj národnej a občianskej identity je z hodnotového a svetonázo-
rového hľadiska možný iba za predpokladu, že sa v spoločenských procesoch európ-
skej civilizácie presadí univerzálne hodnotové a svetonázorové know-how tak, ako ho
predkladá formujúca sa sociosynergetická gnozeologicko-metodologická koncepcia
reprodukcie spoločenských procesov. [1, s. 74 - 90].

Tábory delenia ľudí na idealistov a materialistov sú chaosom ľudskej mysle, vypro-
dukovanej „základnej filozofickej otázky“ tzv. prvotnosti bytia a druhotnosti vedo-
mia, resp. prvotnosti vedomia a druhotnosti bytia. Takáto základná filozofická otázka
v konkrétnosti bytia sociosynergie - človeka nemá opodstatnenie a bola iba umelo
vykonštruovaná. Na nej vznikal a rozvíjal sa po tisícročia nezmyselný konflikt tzv. ide-
alistickej a materialistickej hodnotovej a svetonázorovej orientácie myslenia a činov.
Vo vývoji národnej a občianskej identity sociosynergetická gnozeológia neidenti-
fikuje svet idealistický a materialistický, ale iba svet ako taký v nás, a ten, ktorý nás
obklopuje. Tento svet doterajším stupňom poznania vnímame ako svet troch dimen-
zií, päťrozmerného priestoru v čase. [1, s. 56 - 71]. Prestáva byť zmysluplné a gnoze-
ologicky opodstatnené naďalej rozlišovať tvorcov myšlienkových prúdov na idealistov
a materialistov. Všetci tí, ktorí tu za ostatných šesťtisíc rokov zanechali filozofický od-
kaz pre budúce generácie, rozvíjali svoje poznanie prizmou tej istej sivej a bielej hmoty
miechy a mozgu, akou disponujú aj súčasní ľudia. Povedané inak, ich tzv. idealistické,
resp. materialistické videnie sveta malo vždy sociosynergickú podstatu.
Prvý a nevyhnutný krok ku skutočnému ekumenizmu v Európe spočíva v tom, že
postaví všetky doteraz existujúce čiastkové hodnotové a svetonázorové prúdy mys-
lenia a činov na svojom území, prezentované organizáciami veriacich, ateistov, ide-
alistov a materialistov ako sebe rovnocenné. Európa má z pohľadu vývoja civilizácie
najbližšie k formovaniu národnej a občianskej identity prizmou negácie svetonázoro-
vej a hodnotovej roztrieštenosti a rešpektovaním všeľudských hodnôt v reprodukcii
spoločenských procesov.
Základ sociosynergetického zjednotenia ľudstva nebazíruje na zrušení náboženstiev,
či v uplatnení ideológie jedného náboženstva proti ostatným. Pokus o hegemóniu akého-
koľvek čiastkového svetonázorového a hodnotového prúdu v priestore EÚ nebude prie-
chodný, nakoľko hlboko protirečí národnej a občianskej identite, odvíjanej od všeľudských
hodnôt našej existencie. Ekumenizmus nemá zmysel, ak by sa rozvíjal prizmou niektorého
z mnohých náboženstiev pôsobiacich v rámci krajín EÚ. Východisko skutočného ekume-
nizmu spočíva iba v rovnocennom postavení všetkých náboženstiev a ateistických zosku-
pení. Rozdiel a nepriateľstvo medzi ľuďmi nemôže vyvierať z podstaty stotožňovania sa
s hinduistickým, židovským, budhistickým, kresťanským, islamským, či iným božstvom.
Protirečenie medzi ľuďmi nevzniká tam, kde existuje moc práva, moc skutočnej spravodli-
vosti, ale tam, kde si presadzuje právo silnejší, resp. tam, kde vládne iba právo moci, právo
ekonomického terorizmu. Právo moci bolo a bude vždy mocou bezprávia! Tak tomu bolo
a je doteraz vo všetkých spoločenských systémoch, aké civilizácia poznala.
713

714
Rozhodujúca časť európskych cirkví, náboženských zoskupení a spoločenstiev for-
málne deklaruje záujem o ekumenické zjednotenie. Ekumenické zjednotenie si však
každá cirkev predstavuje prizmou svojej ideológie, svojej politiky, svojej hodnotovej
a svetonázorovej orientácie, čo, pochopiteľne, znamená koniec akéhokoľvek ekume-
nizmu. Ekumenizmus by nebol skutočným ekumenizmom, ak by bol iba katolícky,
protestantský, pravoslávny, židovský, islamský, budhistický, ateistický, či iný. Skutočný
ekumenizmus musí vyvierať z podstaty všeľudských hodnôt a jeho základom môže
byť iba sociosynergetická svetonázorová a hodnotová orientácia.
Takýto ekumenizmus vytvára predpoklady pre zjednotenie ľudstva ako takého, bez
rozdielu jeho teistickej, ateistickej, idealistickej, či materialistickej orientácie. Toto je
skutočný smer ekumenizmu pre nové tisícročie. Sociosynergia /človek/ nebola a nie
je teistická alebo ateistická, idealistická či materialistická, to iba primitívne myslenie
vyprodukovalo takýto nezmysel a jeho odstránenie zo života ľudí je možné iba pri-
zmou sociosynergetickej vyspelosti ľudského poznania, prizmou sociosynergetickej
inteligencie subjektu.
Svetonázorová a hodnotová konfrontácia, tak ako ju v súčasnosti poznáme, je už
pre ďalší vývoj v Európe nielen disfunkčná, ale aj historicky nebezpečná. Súčasná Eu-
rópa bude s čoraz väčšou intenzitou pociťovať zostrovanie konfrontačného tlaku me-
dzi islamom na strane jednej a kresťansko-židovskou „koalíciou“ na strane druhej.
Svetonázorová a hodnotová konfrontácia sama osebe je hlboko nezmyselná a slúži iba
na zakrytie skutočnej konfrontácie procesu odcudzovania hodnôt s procesom tvorby
hodnôt a konfrontácie procesu ekonomickej integrácie s ekonomickým terorizmom.
Sociosynergetická inteligencia identifikuje nateraz zaužívané riešenie národnej
a občianskej identity na báze politiky a ideológie ako historicky prekonané a deš-
trukčné. Neexistuje dobrá a zlá politika, dobrá a zlá ideológia. Politika a ideológia sú
sprievodným znakom socio inteligencie, čo v podstate znamená, že sú sprievodným
javom chaosu. Akákoľvek ideológia, akákoľvek politika vo svojej podstate odporuje
všeľudským princípom našej existencie. Všeľudské problémy v reprodukcii spoločen-
ských procesov nemožno riešiť prizmou žiadnej ideológie a politiky, iba ak dočas-
ným použitím takej ideológie a politiky, ktorej cieľom bude zrušiť akúkoľvek ideológiu
a politiku.
Vedecká inteligencia predstavuje v podstate opozíciu socio inteligencii, čo v praxi
znamená, že sa stáva opozíciou k akejkoľvek ideológii a jej politike. Politici disponu-
júci vedeckou inteligenciou stoja pred neriešiteľnou dilemou vnútri svojho osobnost-

ného profilu, a to riešiť riadenie reprodukcie spoločenských procesov politicky, alebo
na základe exaktnej vedeckej informácie.
Úloha politických strán a hnutí, politických organizácií a politických systémov
v reprodukcii spoločenských procesov je historicky prekonaná, pre ďalší vývoj civili-
zácie sa stáva disfunkčnou. Úsilie o zachovanie politických strán a hnutí, politických
organizácií a politických systémov v usmerňovaní spoločenských procesov bude ešte
v dôsledku inercie pretrvávať dovtedy, pokiaľ občan nedosiahne úroveň vedeckej a so-
ciosynergetickej inteligencie. Politika a ideológia ako taká bude však pre moderný
vývoj európskej spoločnosti disfunkčná, až reakčná. Problém spočíva v tom, že tak
demokracia, ako aj centralizmus v programe akejkoľvek politickej strany, či hnutia
vychádzajú z princípu buď väčšiny alebo menšiny, z princípu majority alebo minority,
z princípu centra alebo samosprávy a všetky dohromady sú naviac determinované iba
parciálnou hodnotovou a svetonázorovou orientáciou. Politika a ideológia nateraz
stále obhajuje iba úzko parciálne záujmy konkrétnej skupiny ľudí, čím neguje záujmy
inej skupiny v spoločnosti. Takýto vývoj je hlboko konfliktný a Európa národnej a ob-
čianskej integrity má šancu iba za predpokladu, že opustí takýto parciálny ideologický
a politický program.
Sociosynergetická cesta odmieta ideológie, na ktorých stojí celý doterajší šesťtisíc-
ročný konfrontačný vývoj civilizácie. Samotná sociosynergetická inteligencia defini-
tívne neguje ideológiu a politiku ako nástroj chaosu, ako produkt primitívnej socio
informácie. Politické a ideologické hodnoty nie sú všeľudskými hodnotami, sú to par-
ciálne hodnoty a ako také riešia iba parciálne záujmy jednej skupiny ľudí, prostredníc-
tvom čoho sa nedá nastoliť všeobecná spravodlivosť ani poriadok, a už tobôž nie moc
zákona, moc práva. Zákon ako produkt politického procesu je sám osebe politický, to
znamená, že napĺňa určitú ideológiu, a tým je zákonom iba v prospech určitej časti
spoločnosti. A pretože je iba zákonom pre určitú časť spoločnosti, je výsostne nezá-
konný.
Úsilie o rozvíjanie národnej a občianskej identity v rámci EÚ nemôže abstrahovať
od multikultúrnej, multijazykovej a multietnickej rôznorodosti vzťahov v rámci mno-
honárodnej Európy.
Sociosynergetické chápanie kultúry hovorí, že neexistuje kultúra francúzska, ne-
mecká, slovenská, maďarská, švédska, poľská a pod. Kultúra akéhokoľvek etnika, rasy,
národa či spoločenstva európskych národov je už dnes viac alebo menej multikul-
túrnym produktom minimálne ostatného šesťtisícročného vývoja civilizácie. To, že v
715

kultúre každého človeka je niečo, čo je špecifické pre kultúrny prejav určitého národa
alebo etnika, neznamená, že tento človek nemá multikultúrny základ.
716
Existuje rýdzo nemecké v kultúre nemeckého národa, slovenské v kultúre sloven-
ského národa, maďarské v kultúre maďarského národa, ale kultúra, ktorou dnes dis-
ponuje obyvateľstvo napr. na území SR nie je akási „rýdzo“ slovenská, na území Ma-
ďarska nie je maďarská, na území Nemecka nie je a nemôže byť iba nemecká.
Nastoľovanie európskej občianskej spoločnosti vo sfére morálno-etických a este-
tických vzťahov medzi národmi sa musí zakladať na rovnocennom postavení kultúr
všetkých národov a národností krajín EÚ. Každý národ musí mať neodňateľné právo
plnohodnotne rozvíjať národné v kultúre, ktorou disponuje. Napr. slovenské v kultúre
slovenského národa, maďarské v kultúre maďarského národa, francúzske v kultúre
francúzskeho národa, nemecké v kultúre nemeckého národa a pod.
Hegemónia akéhokoľvek jazyka (anglického, ruského, francúzskeho, nemeckého
a pod.) nad jazykom hoci aj stotisícového národa Európy je v sociosynergetickom
rozmere myslenia a činov neprípustná.
Civilizácia pôjde dynamicky dopredu iba za predpokladu, ak uchová obrovské bo-
hatstvo poznania zo všetkých existujúcich jazykov Európy a zhromaždí túto obrov-
skú skúsenosť v jednotnom informačnom sociosynergetickom mozgovom centre tak
Európy ako aj celej civilizácie.
Plnohodnotný a neantagonistický vývoj národov bude možný iba za predpokladu,
ak vzdelanie človeka bude všestranne rozvíjané predovšetkým v materinskom jazyku.
Zabezpečenie účinnej úrovne interjazykovej komunikácie bude predovšetkým tech-
nickou záležitosťou jazykových odborníkov každého jednotlivého národa v spojení s
najmodernejšou technikou. Súčasné pokusy európskych politikov ísť cestou zákonom
vynútenej výučby minimálne dvoch cudzích jazykov pre každého školopovinného eu-
roobčana sa minie účinku a zostanú zapísané v dejinách ako diela utopických socia-
listov. Tadiaľto cesta k formovaniu európskej občianskej spoločnosti určite nevedie.
Zaťaženie použiteľnej pamäti bežného človeka (nie jazykovedca) mechanickým
osvojením iných jazykov iba nepatrne zvyšuje efektívnosť jeho sociosynergetického
myslenia a činov. Každý pokus o nastolenie hegemónie ktoréhokoľvek jazyka odstra-
ňuje demokratické princípy z medziľudských vzťahov a prakticky neguje podstatu
formovania občianskej spoločnosti. Ani v tomto smere zmena sveta neprichádza do
úvahy.

Za jadro kultúry, morálky, etiky a estetiky považujeme zo sociosynergetického po-
hľadu niekoľko základných princípov. Ide o tieto princípy:
•
•
•
princíp – jedna civilizácia – jedna hodnotová a svetonázorová orientácia
princíp – ľudstvo planéty Zem – jedna genetická informácia
tvorca hodnôt – ústredný činiteľ spoločenského pohybu.
Morálnosť, etika, estetika vzťahov medzi ľuďmi musia vychádzať z princípu rov-
nosti rás, národov či etník. Svetonázorový pohľad, vymedzujúci rozdiely medzi jed-
notlivými rasami ľudí na tejto planéte, je nevyhnutné prekonať tak, ako je nevyhnutné
prekonať všetky jednostranné obhajoby toho či oného teistického, ateistického, mate-
rialistického či idealistického videnia sveta.
Morálka bola spravidla chápaná a vnímaná ako určitá konvencia, a nezriedka to, čo
bolo pre jedných morálne, sa u iných chápalo ako nemorálne. Každá konvencia bola
produktom určitej parciálnej hodnotovej a svetonázorovej orientácie ľudskej mysle,
čím aj morálnosť, resp. nemorálnosť bola sama osebe subjektívne živelná.
Jedine sformovanie celistvého, všeľudského, celocivilizačného, celoplanetárneho
svetonázorového a hodnotového systému bude skutočným východiskom pre zavede-
nie celistvej morálky, etiky a estetiky vzťahov medzi ľuďmi. Takýto svetonázor bude
kdesi na historickom pozadí uchovávať nielen všetky existujúce náboženské, ale aj
všetky ostatné predstavy o mikro-, makro- a megasvete, ktorý nás obklopuje a v kto-
rom žijeme, o jeho morálke, etike a estetičnosti.
Nekultúrne, nemorálne, neetické či neestetické nie je to, čo si kto subjektívne myslí,
ale to, čo objektívne protirečí človeku ako forme prejavu sociosynergie v synergických
a biosynergických podmienkach planéty Zem.
Problematika budovania európskej občianskej spoločnosti prizmou užitia ľudských
zdrojov v podmienkach samosprávnej moci je určite dobrá myšlienka, hodná politic-
kých velikánov súčasnej EÚ, ale je to iba dobrá politicky neuskutočniteľná myšlienka.
Smerovanie Európy k národnej a občianskej identite si vyžaduje ako objektívnu ne-
vyhnutnosť systémovo celistvé rozpracovanie sociosynergetickej gnozeologicko- me-
todologickej konštrukcie takejto cesty v reprodukcii spoločenských procesov, ktorá
nemôže abstrahovať od reality výrobno-ekonomických vzťahov. Realita výrobno-e-
konomických vzťahov je nateraz v područí nielen živelného pôsobenia zákona zis-
ku a nadhodnoty, ale aj chaotického pôsobenia zákonitostí trhu. Zákon zisku a nad-
717

hodnoty, ktorý je nateraz „pánom“ predovšetkým výrobno-ekonomických vzťahov,
je nevyhnutné postaviť do úlohy precízneho „sluhu“ systémovo celistvej reprodukcie
spoločenských procesov ako takých. Pokiaľ však bude existovať v oficiálnej hospo-
dárskej politike štátov EÚ ekonomický, ekologický a energetický terorizmus, je vôbec
nezmyselné hovoriť o budovaní národnej a občianskej identity európskej spoločnosti.
Štyri výrobné faktory civilizácie tretieho tisícročia, a to prírodné zdroje, práca, kapi-
tál a sociosynergetická informácia, budú základom formovania národnej a občianskej
identity iba za predpokladu, ak ich integrovane zapojíme do hodnototvorného pro-
cesu kontra proces odcudzovania hodnôt. Sociosynergetická inteligencia manažérov
európskej integrácie na všetkých úrovniach moci sa v tomto procese stáva zákonitou
a nevyhnutnou požiadavkou ich osobnostného profilu.
Literatúra
[1] TURAN, D.: Úvod do sociosynergetiky. Bratislava: IRIS, 2004.
Kontakt
doc. Ing. Dušan Turan, CSc.
Katedra riadenia priemyselných systémov
Fakulta priemyselných technológií
Trenčianska univerzita A. Dubčeka
I. Krasku 491/30
020 01 Púchov
E-mail: turan@fpt.tnuni.sk
718

Problems of local government, ways of their solution and sources
of investment resources supplying
Abstract
Doc. Anatolii Vdovichen
The issue of the contemporary municipal economic development is inseparably
connected with the concretization of the problems of local government, definition of
the ways of its solution and increase of their investment attractiveness for both: inter-
regional redistribution of investment resources and attracting of foreign investments.
Keywords: local government (LG), housing and communal services (HCS), bodies
of local government (BLG), community, investments, investment strategy, investment
politics, image of the region
Проблемы местного самоуправления, пути их решения
и источники обеспечения инвестиционными ресурсами
Aбстpакт
Вопрос современного муниципального экономического развития неразрывно
связан с конкретизацией пролем местного самоуправления, определением пу-
тей их решения и повышением их инвестиционной привлекательности, как для
межрегионального перераспределения инвестиционных ресурсов, так и для при-
влечения иностранных инвестиций.
Ключевые слова: местное самоуправление (МС), жилищно-коммунальное хо-
зяйство (ЖКХ), органы местного самоуправления (ОМС), ощина, инвестиции,
инвестиционная стратегия, инвестиционная политика, имидж региона
Вопрос современного муниципального экономического развития неразрывно
связан с конкретизацией проблем местного самоуправления (МС), определени-
ем путей их решения и повышением их инвестиционной привлекательности,
как для межрегионального перераспределения инвестиционных ресурсов, так
и для привлечения иностранных инвестиций.
719

720
Нам бы хотелось выделить основные проблемы местного самоуправления,
которые должны быть решены в ходе проведения реформы:
1. Депопуляция сельского населения, которое составляет 32% населения
Украины. Ежегодно сельское население сокращается на 1%.
2. Деградация сельских территорий. Села отдаленные от экономических
центров более чем на 15 км страдают от эмиграции, упадка социальной
инфраструктуры.
3. Ограничения экономического развития городов Украины. В городах не
существует достаточно территорий для размещения нового производства
(потребность в 15-20 га), а сельские советы вокруг городов отказывают в
выделении земли под промышленную застройку.
4. Обострение проблем жилищно-коммунального хозяйства (ЖКХ) в
городах. Города не имеют территорий для развития инфраструктуры
водопроводов, водоотведения, вывоза и утилизации мусора.
5. Неспособность большинства органов местного самоуправления (ОМС)
выполнять свои полномочия через финансовую, организационную и ка-
дровую несостоятельность. С 27 тыс. сел 24% имеют население менее 100
человек и по определению не могут содержать социальную инфраструкту-
ру. Свои полномочия может реализовать совет численностью населения
не менее 2 тыс. человек.
Для решения вышеуказанных проблем, мы предлагаем альтернативные пути
обеспечения способности ОМС реализовать свои полномочия:
Альтернатива 1. Передача непосильных полномочий ОМС на высший уровень
района с одновременным расширением полномочий ОМС городов, которые
имеют лучшее финансовое, организационное и кадровое обеспечение.
Преимущества:
•
•
•
оптимизация социальной инфраструктуры в соответствии с количеством
населения;
гарантии качества стандартных услуг;
города районного значения могут предоставлять больше услуг лучшего
качества;

•
минимальные капиталовложения в инфраструктуру.
Недостатки:
•
•
•
•
•
отдаление услуг от мест проживания в сельской местности;
ограниченное влияние сельских советов на сферу публичных услуг,
лишение их соответствующих ресурсов;
конфликт между районным уровнем и городами районного значения;
дублирования полномочий местных государственных администраций
(МГА) и ОМС;
невозможность установить единые бюджетные нормативы для
осуществления трансфертов из госбюджета.
Альтернатива 2. Добровольное укрупнения общин на разделение функций
на договорных началах. Полномочия передают другим общинам и обеспечива-
ются соответствующими бюджетными трансфертами.
Преимущества:
•
•
лучшие возможности отдельных сельских и городских общин поставлять
публичные услуги;
минимальные инвестиции.
Недостатки:
•
•
•
•
высокая вероятность конфликтов из-за несовершенства регулирования
добровольных договорных отношений между ОМС;
инертность большинства сельских ОМС, которая будет тормозить
процесс добровольного объединения;
невозможность установить единые бюджетные нормативы;
высокий уровень переадресации трансфертов и соответствующее
увеличение административных расходов на их обслуживание.
Альтернатива 3. Централизованное принудительное укрупнение общин (со-
циальная модель). Укрупнение осуществляется до уровня, на котором обеспе-
чивается минимальный перечень стандартных услуг и реализуется принцип
субсидиарности. В центре внимания социальная инфраструктура.
721

722
Преимущества:
•
•
•
•
усиления самоуправления общин;
обеспечение единых стандартизированных услуг;
четкое распределение полномочий между уровнями самоуправления;
установление прямых трансфертных отношений с госбюджетом.
Недостатки:
•
•
•
•
сопротивление сельских ОМС;
существенные капиталовложения для унификации сетей бюджетных
учреждений;
неустойчивость созданных общин перед демографическими и
экономическими факторами;
ограничение доходов местных бюджетов за миграции производительных
сил.
Альтернатива 4. Разукрупнение районов и формирования общин вокруг цен-
тров экономического развития (социально-экономическая модель). Поселение
в общине приобретают статус органов самоорганизации населения с полномо-
чиями определенными законом. На уровне общины исполнительные органы
ОМС реализуют делегированные полномочия.
Преимущества:
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
общины становятся устойчивыми перед демографическими
и экономическими рисками;
увеличивается доходность общины на душу населения;
сочетание экономических и социальных интересов общества;
оптимизация сети социальных учреждений на уровне общины
и района;
инфраструктурная, бюджетная и кадровая самодостаточность общин;
выравнивания общин по площади, что позволяет осуществлять единую
политику их развития;
обеспечение полного цикла коммунального хозяйства (услуги ЖКХ,
транспорта);
возможность прямых трансфертов из госбюджета.
Недостатки:
сравнительно большое расстояние до центра общины (15 км);

•
•
сопротивление сельских советов, статус которых понизится до уровня
органа самоорганизации населения;
существенные изменения в законодательстве о статусе сельских
поселений и порядка их образования.
Модель разукрупнение районов является приоритетной на современном
этапе. Она разработана на основе новейшего опыта реформ Польши, Велико-
британии, Норвегии, Германии, Дании, Бельгии, Нидерландов, Греции. Устойчи-
вость общин гарантирует минимизацию влияния финансово-экономического
кризиса.
лью:
Основные характеристики общества по социально-экономической моде-
•
•
•
размер сельской общины - 9 тыс. человек;
расстояние до центра - 15 км;
количество поселений - 16.
Следовательно, необходимым условием улучшения инвестиционной
и экономической ситуации в Украине является дальнейшая децентрализация
государственного управления, которая способна повысить демократический
потенциал общества, способствовать повышению управленческой компетен-
ции региональных и местных органов власти. К сожалению, современная прак-
тика формирования инвестиционных программ регионального уровня слиш-
ком несовершенна. В подавляющем большинстве областные инвестиционные
программы является простым сведением собранных из районов проектов увели-
чения производства определенных предприятий, в которых экономическое обо-
снование крайне несовершенно. Если принимать во внимание местный уровень
экономического развития, то возможностей сельских, поселковых и городских
в малых городах органов местного самоуправления (ОМС) недостаточно для
квалифицированного мониторинга и управления не только инвестиционными
процессами, но и экономическим развитием в целом. В штатном расписании
сельских и поселковых ОМС часто нет даже должности экономиста, что, как
правило, объясняется ограниченностью бюджетного финансирования. Даже
при наличии соответствующих штатных единиц в ОМС высшего уровня пе-
регруженности большим количеством текущих проблем не дает специалистам
возможности реального влияния на инвестиционные процессы.
723

724
Квалифицированное управление региональным развитием требует специ-
алистов с навыками аналитической работы, способных изучать рынок и воз-
можные риски предпринимательской деятельности, использовать системный
подход в решении задач управления или сопровождения инвестиционных
проектов. Представители местных властей или специалисты, уполномоченные
осуществлять непосредственный контакт с инвестором, должны не только в
совершенстве владеть информацией относительно местного экономического
развития, его стратегических направлений и перспектив, но учитывать профес-
сиональную, ментальную, национальную специфику каждого потенциального
инвестора. Кроме того, успешная работа представителей власти с инвесторами
является залогом формирования благоприятного инвестиционного климата
региона, фактором привлечения дополнительных инвестиционных ресурсов в
его развитие. Именно представители местной власти способны предоставить
потенциальному инвестору необходимую поддержку.
Перечень мер, способных реально содействовать инвестиционным процес-
сам на местном и региональном уровнях и таких, которые зависят от управ-
ленческих структур, включает первую информационную поддержку. Потенци-
альный инвестор должен получить необходимую для принятия его решения
информацию именно в той форме и через те каналы, которые для него явля-
ются наиболее приемлемыми. От представителей местной власти зависит сте-
пень распространения информации о соответствующем регионе, в частности
его конкурентные преимущества, особенности и т.п. Важное значение в этом
отношении имеет и лоббирования интересов региона на всех управленческих
уровнях.
В случае принятия инвестором решения о начале предпринимательской
деятельности в регионе он потребует конкретных мер поддержки со стороны
местных властей. Они могут проявляться в личных контактах руководителей
региона с инвесторами, согласовании позиций по сути и значения определен-
ных инвестиционных проектов. Указанные проблемы актуализируют необхо-
димость квалифицированного подбора персонала с соответствующим образо-
ванием и подготовкой.
Рост объемов привлеченных инвестиций играет двойную роль для регио-
нов. Во-первых, это по количеству привлеченных инвестиций можно сделать
вывод о действенности соответствующей региональной или местной власти,
тем самым оценить ее эффективности. Во-вторых, инвестиции сами по себе

выступают инструментом и движущей силой экономического развития соот-
ветствующей территории, т.е. позволяют получать тот социальный эффект, о
котором говорилось ранее. В целях стимулирования экономического развития
территорий и ускорения в них инвестиционных процессов на региональном и
местном властных уровнях должна осуществляться целенаправленная стра-
тегия формирования имиджа региона как привлекательного места вложения
инвестиций, в числе которых: формирование базы данных для потребностей
широкого круга инвесторов относительно экономического и правовой среды,
инвестиционного потенциала и конкурентных преимуществ территории; внед-
рение и постоянное поддержание действия эффективных каналов распростра-
нения информации относительно потребностей и возможностей территории, в
том числе рекламного характера; активное участие и посредничество в налажи-
вании деловых контактов между представителями местных деловых кругов и
потенциальными инвесторами; административный и консультативное сопро-
вождение инвестиционных проектов .
Цели и задачи региональной власти в инвестиционном процессе могут быть
представлены в виде функциональной модели на рисунке 1.
!"#$%&' 1
Рисунок 1
!"#$%&'#()*#(+ Функциональная ,'-.)* /.0&'#()*#'0' модель регионального &#1.23&%&'##'0' инвестиционного 4/'%.22( процесса
4/''(*%'(#"5+#)
%67(+#
9/$(%+#"5+#) ."#0*5
!"#$%&'()*+,-
(+./0*(1(%++,- 2"(3#*
:+./0*(1(%++,/ &'%/2*,
ного климата: 1 - изучение потребностей и ресурсов общины, 2 - информаци-
($%')"" *+,"&%-./%01 2.-#3+4 5& #&67-%"8 9.-,&5*":3%&,&
онная кампания, 3 - поддержка бизнеса.
"%2+#3")"&%%&,& '.";-3-: 1 - "6$&*;-)"&%%-: '-;5-%":, 3 - 5&77+*?'- 9"6%+#-.
!(8+/0
Функции региональных властей по созданию благоприятного инвестицион-
@-?%0; $#.&2"+; $#5+A%&#3" "%2+#3")"&%%01 5*&)+##&2 *+,"&%-
:2.:+3#: *+-."6-)": '&;5.+'#%&4 #3*-3+,"" +,& #&)"-./%&-B'&%&;"

726
Важным условием успешности инвестиционных процессов региона является
реализация комплексной стратегии его социально-экономического развития,
которая предусматривает взаимосвязанную систему мероприятий. Основными
из них являются: стратегическое планирование социально-экономического
развития региона; налаживание межсекторного сотрудничества «власть - об-
щество», «власть - бизнес» на принципах открытости и прозрачности принятия
и реализации управленческих решений; реализация региональной информа-
ционной политики, направленной на формирование благоприятного инвести-
ционного имиджа региона, подготовка специалистов по местному и региональ-
ному экономическом развитию путем государственного заказа их подготовки в
высших учебных заведениях.
Выводы
Инвестиционные процессы в мире активизируются, усиливается кон-
куренция как за выгодные места вложения капитала, так и за привлечение
эффективного инвестора. Украина на сегодняшний день выступает в качестве
реципиента инвестиционных вложений, актуализирует усиление инвестици-
онной привлекательности.
Основными факторами конкурентоспособности наций по теории М. Порте-
ра являются: факторные условия, условия спроса; состояние обслуживающих и
близких отраслей; стратегия конкуренции.
Существует три основных условия осуществления иностранных инвести-
ций: конкурентные преимущества от создания собственного производства
за рубежом должны быть выше расходов на его расширение в своей стране;
страна, в которой будет осуществлена инвестиция, должна быть привлекатель-
на по своим географическим характеристикам; реализация предыдущих двух
преимуществ должна быть для внешнего инвестора выгоднее, чем для местных
предприятий.
Инвестиционная привлекательность - это совокупность объективных и
субъективных условий, способствующих или препятствующих процессу ин-
вестирования национальной экономики на макро-, мезо- и микроуровнях.
Инвестиционный климат - это совокупность политических, правовых,
экономических, организационных и социальных условий, определяющих при-
влекательность и целесообразность инвестирования экономики страны, регио-

на. Состояние инвестиционного климата выражается для инвестора в ожидае-
мой прибыли, а для принимающей страны, - в реально полученных иностранных
инвестиционных ресурсах. Многочисленные опросы субъектов инвестицион-
ного процесса в Украине, осуществляемые украинскими и международными
исследовательскими, консультативными и бизнес-структурами, показывают,
что основными факторами, которые ухудшают инвестиционный климат в
Украине является нестабильность и огромный объем государственного регу-
лирования, сильное налоговое давление, бюрократизм и коррупция в местных
и центральных органах власти.
Реальное содействие развитию предпринимательства в Украине предусма-
тривает формирование понятных и экономически оправданных предпосылок
и правил предпринимательской активности. На уровне местных органов власти
могут решаться следующие вопросы: проведение информационно-рекламной
кампании для создания имиджа региона как привлекательного места вложения
инвестиций, предоставление широкому кругу инвесторов достаточного объема
информации об инвестиционных возможностях, экономическое и правовое
среду; предоставление иностранным инвесторам информации по вопросам
проведения административных действий, необходимых для осуществления
инвестиций.
Для того чтобы это все происходило необходимо срочно провести реформу
местного самоуправления хотя бы по предложенным нами выше 4 альтерна-
тивах, которые направлены на определение путей обеспечения возможности
органов местного самоуправления реализовать свои полномочия.
Контакт
доц. Aнатолий Bдовихен
Черновицкий торгово-экономический институт
Киевского национального торгово-экономического университета
Центральная пл. 7
58002 Черновцы
Украина
E-mail: vdov@chtei-knteu.cv.ua.
727

728
Abstrakt
Príspevok k teórii marketingu miesta
prof. Ing. Kristína Viestová, CSc.
Príspevok sa zaoberá časťou teórie marketingovej subkoncepcie, a to marketingom
miesta. Dôraz kladie na časť terminológie tejto vednej disciplíny, na samotné pome-
novanie, na názov vedeckej disciplíny. Je čiastkovým výstupom riešeného projektu
MŠ SR VEGA č. 2/0091/09 „Spracovanie obchodno-vednej terminológie pre potreby
Slovenskej terminologickej databázy s dôrazom na analýzu terminologických neolo-
gizmov.“
Kľúčové slová: marketingová koncepcia, subkoncepcia, sektorový marketing
Abstract
The article about theory of place marketing
The article deals with the part of theory of marketing sub-conception - place mar-
keting. It emphasises on a part of terminology of this science, the name of science. The
article is a partial output of solved project MŠ SR No. VEGA 2/0091/09 „Treatment of
the market terminology for the Slovak terminology database focused on the analysis of
terminological neologisms“.
Keywords: marketing conception, sub-conception, sectional marketing
Úvod
Teória marketingu miesta, markentingová subkoncepcia miesta, resp. marketing
miesta ako jeden zo sektorových marketingov, je predmetom záujmu odborníkov
mnohých vedných odborov. Pomyselným rokom jeho vzniku je rok publikovania dnes
už kultového článku Ph. Kotlera a S. Levyho v odbornom americkom časopise „Jour-
nal of Marketing“ v januári 1969 „Rozširovanie marketingovej koncepcie“, v ktorom
autori uviedli možnosť aplikovať marketingovú koncepciu aj mimo sféry hmotných
produktov. V hospodárskej činnosti miest/území sa marketing pritom praktizoval v
podstate už stáročia. Na rozdiel od iných, v tom čase etablujúcich sa teórií marketin-

gových subkoncepcií, a to marketingu neziskových organizácií (nonprofit marketing),
politického marketingu (political marketing), marketingu osôb /personálny marke-
ting (personal marketing), sociálneho marketingu (social marketing), marketingu
udalostí, zážitkov (event–marketing) a marketingu miest (places marketing), resp.
marketingu v cestovnom ruchu, marketingu obchodu, marketingu kultúrneho dedič-
stva, ktoré dospeli v súčasnosti do určitého štádia vedeckej zrelosti, teóriu marketingu
miesta nemožno k týmto zaradiť.
Nedoriešených, nedodiskutovaných oblastí v teórii marketingovej subkoncepcie
miesta je viac. My sme sa podujali venovať sa v príspevku vzhľadom na rôznorodosť
terminológií marketingu miesta a čiastočne obsahu a podstate, marketingu miesta.
Terminológia
Terminológia, názvoslovie marketingovej subkoncepcie miesta, regionálny a mest-
ský marketing podlieha vývoju tak, ako i celá teória a učebný predmet. Znakom ne-
ukončenia vývoja tejto disciplíny je v súčasnej etape vývoja aj značné rozkolísanie
terminológie, ktoré vytvára v mnohých prípadoch pôdu pre vzájomné nepochopenie
sa autorov i čitateľov.
V súčasnej odbornej literatúre autori prác narábajú s nasledujúcimi termínmi:
•
•
•
•
•
•
•
•
•
marketing miesta, marketing lokality, marketing mesta, marketing city (city-
marketing), marketing mestských častí, local marketing,
komunálny marketing,
marketing geography (geography marketing),
marketing územia, marketing regiónu (regionmarketing), marketing územ-
nej jednotky, marketing územného celku, marketing sídla, marketing sídelnej
jednotky,
marketing krajiny,
urbánny marketing,
marketing destinácie,
village marketing, ako aj výraz heritage marketing, marketing kultúrneho de-
dičstva, ktorý sa spája s územím, mestom,
teritoriálny marketing.
Podstatu a obsah väčšiny uvedených pojmov rozpracovali vo svojich publikáciách,
resp. v doktorandskej práci viacerí slovenskí autori, napr. A. Vaňová, R. Pauličková, F.
Olšavský. Pre potreby nášho príspevku uvádzame iba niektoré z nich, pričom pojmy
729

marketing územia, marketing regiónu, marketing mesta, city–marketing považujeme
z hľadiska teórie marketingovej subkoncepcie za vhodné.
730
Opodstatnením terminologickej rozkolísanosti je aj fakt, že témou „územie“ sa za-
oberajú mnohé vedné i praktické disciplíny. Každá vedná disciplína vytvorila a pracu-
je s kategoriálnym aparátom, ktorý je jej vlastný. Vznikom teórie marketingovej sub-
koncepcie miesta začali pracovníci/odborníci jednotlivých vied pracovať s termínom
marketing. Vznikli a naďalej vznikajú nové termíny, neologizmy, ktoré nie vždy presne
či výstižne odrážajú realitu, resp. u odborníka z inej oblasti vyvolávajú terminologický
chaos. Napr. termín „marketing geography“ (angl.) sa prekladá do slovenčiny ako ge-
ografia marketingu, resp. sa neprekladá a požíva sa anglický výraz.
Marketing geography prakticky vznikla ako súčasť americkej hospodárskej geogra-
fie prácou W. J. Reillyho. Rozvinutá bola v roku 1943 P. D. Conversom a publikovaná
ako „Marketing Geography“ W. Applebaumom. Neskôr bola uznaná ako nová samo-
statná, čiastková vedecká disciplína.
Marketing Geography ako samostatná disciplína hospodárskej/ekonomickej geo-
grafie sa v zmysle prác W. Applebauma zaoberá najmä:
•
•
•
•
•
•
prezentáciou trhu a marketingových údajov,
hodnotením trhu a výskumom trhov,
vymedzením odborných a predajných oblastí.
výberom distribučných kanálov,
optimálnou lokalizáciou veľko- a maloobchodných zariadení a služieb,
optimalizáciou rozmiestnenia obchodných domov a nákupných centier
a pod.
Podľa W. Applebauma uvedené problémové oblasti sú práve tie, v ktorých pomo-
cou marketingu môže geograf najlepšie uplatniť metódy a postupy svojej disciplíny.
V roku 1967 B. J. L. Berry publikoval prácu, v ktorej súhrnne opísal genézu vzniku
novej vedeckej disciplíny „Marketing Geography“ v USA. Stručne zhodnotil prínos
jednotlivých amerických autorov k rozvoju tejto vedy, načrtol stručne metódy, ktoré
sa používajú, a vyhodnotil celkový prínos tejto teoretickej disciplíny pre prax ame-
rického obchodu. [9].
Významným predstaviteľom geografie marketingu bol R. E. Murphy. V roku 1951
v úvode k práci „Marketing Geography comes of Age“ napísal, že geografia marketin-

gu už dozrela. V roku 1956 publikovali k tejto téme W. J. Baumol a E. A. Ide, v roku
1958 R. J. Nelson. V roku 1961 S. B. Cohen spolu s W. Appelbaumom uverejnili prácu
„Store Locating Strategy in a Changing Market“. N. E. Devletpoghou v roku 1965 písal
o preferenciách trhových oblastí a D. L. Huff v roku 1966 vytvoril model prieniku ur-
čitého podniku na trh. V tom istom roku B. J. Kane jr. sa zaoberal problémom merania
trhovej oblasti v práci „A Systematic Guide to Super–market Analysis“.
Väčšina amerických vedeckých prác z oblasti geografie marketingu/marketing ge-
ography sa týka predovšetkým maloobchodu, vyhodnocovania obchodných oblastí z
hľadiska konkurencie, z hľadiska výhod rôzneho rozmiestnenia/alokácie, z hľadiska
potenciálneho zisku nových miest pre predajne a obchodné/nákupné centrá. Zisťuje
sa atraktívnosť miesta z obchodného hľadiska, vypracovávajú sa tzv. mapy trhových
oblastí a pod. Marketing geography sa rozvíjal nesmierne dynamicky. V 60. rokoch
minulého storočia táto veda veľmi pružne reagovala na spoločenskú objednávku hos-
podárskej praxe výskumnými prácami, odbornými expertízami. Geografia marketin-
gu sa v tomto období, až po 80. roky 20. storočia, vyučovala ako samostatná disciplína,
ako učebný predmet. Neskôr sa stala súčasťou marketingových teórií, kde sa jej vyčle-
ňovalo dôležité miesto.
Termín urbánny marketing vychádza z terminológie urbánnej geografie, a to ur-
bánna geografia (angl. Urban Geography). Je definovaná ako disciplína humánnej ge-
ografie a jej obsahom je vývoj mestského osídlenia, vývoj miest, priestorová štruktú-
ra miest, urbánny/sídelný systém. Urbánny marketing je chápaný v zmysle termínu
mestský marketing, urbánna geografia, t. j. ako geografia mesta, geografia miest.
Okrem termínu urbánny marketing sa používa i výraz urban management v zmys-
le manažment mesta, resp. mestský manažment.
Termín city marketing má pôvod v podstate vo vývoji všeobecnej teórie lokalizácie,
ktorá je súčasťou teórie priestorovej ekonomiky, resp. aj súčasťou teórie socioekono-
mickej geografie, ako aj urbanistiky.
Všeobecná teória lokalizácie/rozmiestnenia vznikala na začiatku 19. storočia. Ťa-
žisko [10] záujmu sa postupne prenášalo od poľnohospodárskej výroby [11] cez prie-
mysel [12] k sfére obslužnej (Christaller, W., Lösch, A.).
Za tvorcu klasickej teórie rozmiestňovania sa považuje A. Weber. [13]. Na model
centrálnych miest W. Christallera (1933) nadviazal H. Carol prácou „Veľkomestské
obchodné centrá“ v roku 1959 a upozornil ako prvý na fakt, že existujú centrálne
731

miestne rádové rozdiely nielen medzi jednotlivými sídlami, ale aj na to, že hierarchic-
ký systém centrálnych miest možno dokázať tiež vnútri mestských oblastí. Za ozna-
čenie pre centrálne miesto najvyššieho rádu vnútri mesta sa vybral pojem city. Pojem
city sa už predtým používal v mestskej geografii dlhšiu dobu.
732
Termín city marketing označuje marketing aplikovaný na obchodné centrum mes-
ta. [14]. (Viď práce B. Tietza „City–Marketing“, venované rozmiestneniu obchodných
podnikov/predajní v meste). Postupom času rôzni autori tento termín začali používať
vo význame city management.
Termín marketing mesta (nemecky Der Stadtmarketing, angl. town, väčšie mesto
city, hlavné mesto capitol/centrum mesta down town, city centre/mestský – urban,
municipal, radnica–townhall) sa v súčasnosti používa vo väčšine odborných prác na
označenie činnosti uplatňovania marketingovej koncepcie pre mesto ako celok.
Používanie termínov marketing lokality, marketing miesta, ale aj lokalizačný mar-
keting (nem. Standortmarketing) ako synonymum, nie je celkom presné. Presný pre-
klad by bol marketing stanovišťa (viď práce K. Illgena, G. J. Kanea, jr.) [15, 16]. Použí-
vajú sa na označenie marketingovej koncepcie pre isté/určité miesto, lokalitu.
Termín komunálny marketing (kommunales marketing) by mal označovať použi-
tie marketingovej koncepcie v riadení obce, mesta, okresu, kraja.
Termín marketing krajiny sa používa skôr v žurnalistike vo význame Nation Bran-
ding, teda tvorba dobrého povedomia o krajine, jej ľuďoch, výrobkoch. [17].
V budúcnosti sa predpokladá ďalší príliv neologizmov, napríklad z odborov urbán-
nej etnológie, muzeológie.
Prvá definícia sektorového marketingu, marketing miesta, je z roku 1982. Ph. Kotler
v publikácii „Marketing for Nonprofit Organisation“ definoval marketing miesta ako
„súhrn činností, ktoré sú zamerané na vytvorenie, udržanie alebo zmenu postojov či
správania sa k určitým lokalitám. Cieľom marketingu miesta je prilákať do určitého
mesta, štátu, či krajiny nových obyvateľov, turistov, investorov“. [18]. V roku 1993
v publikácii „Marketing Place “ túto definíciu zopakoval. [19].
V ďalšom vývoji tohto sektorového marketingu mnohí iní autori odborných ve-
deckých prác interpretovali Kotlerovu definíciu a upresňovali ju v zmysle pozície tej-
ktorej vedy / oblasti a pre účely určitého miesta. Vývojom teórie marketingu miesta
sa v odbornej svetovej literatúre etablovali rôzne definície, rôzne názvy pre marketing

určitej územnej, priestorovej jednotky/celku, určenej jej funkciou buď vo formálnej
hierarchickej štruktúre, buď hospodárskou funkciou.
V našom príspevku sa stotožňujeme s definíciou marketingu miesta publikovanou
Ph. Kotlerom v roku 1982.
Definície, ktoré vznikli po roku 1982 a autori ktorých sú holandskí, nemeckí, fran-
cúzski, českí, slovenskí odborníci v danej oblasti, skvelo analyzovali vo svojich prá-
cach R. Pauličková, F. Olšavský, A. Vaňová. V ďalšom uvádzame iba názor niektorých
ďalších, ktorí sú z nášho pohľadu zaujímaví.
H. Meffert marketing miesta v príspevku na sympóziu v Münsteri v roku 1989 de-
finoval ako „analýzu, plánovanie a kontrolu programov, cieľom ktorých je dosahovať
požadované procesy výmeny s vybranými trhmi alebo skupinami odberateľov“. [5].
V. Girard, francúzska autorka, na vedeckej konferencii v poľskej Lodži v roku 1997
charakterizovala marketing miesta ako „súbor techník a činností používaných lokál-
nymi spoločenstvami a organizáciami v priebehu procesu plánovania projektu roz-
voja ekonomického, turistického, urbanistického, spoločenského, kultúrneho alebo aj
projektu, ktorý má charakter identity...“. [2].
V súlade s definíciou marketingu miesta je formulovaný jeho hlavný cieľ a čiastko-
vé ciele.
Hlavným cieľom marketingu miesta podľa H. Mefferta, významného nemeckého
profesora marketingu, je ovplyvňovanie názorov, postojov a spôsobu správania sa
vonkajších a vnútorných skupín zainteresovaných klientov prostredníctvom tvorby
správnych prostriedkov a nástrojov stimulácie výmenných relácií. [5].
Strategické ciele marketingu miesta sú sformulované do troch bodov. Je to:
•
•
•
rozvoj a skvalitňovanie služieb, ktoré sú poskytované verejnými inštitúciami,
ktorých úžitok je určený obyvateľom a hospodárskym subjektom,
vytváranie pozitívneho obrazu regiónu, kraja a lokálnych jednotiek,
zvyšovanie atraktivity a zlepšovanie pozícií medzi konkurujúcimi regiónmi,
oblasťami, miestami a vidieckymi lokalitami.
Operačné ciele marketingu miesta sú orientované na interných a externých adre-
sátov.
733

734
•
•
Z hľadiska interných adresátov operačné ciele môžu byť zamerané napríklad:
na poznanie aktuálnych potrieb a želaní obyvateľov v oblasti komunálnych
služieb, ktoré sú poskytované prostredníctvom miestnych inštitúcií,
na zabezpečenie tak obyvateľom ako aj miestnym organizáciám a skupinám
vhodných priestorov pre užívanie verejných služieb a pod.
Operačné ciele marketingu miesta zamerané na vonkajších adresátov sa môžu tý-
kať poznania motivácie, ich postupu, kritérií a preferencií, akými hodnotia atraktív-
nosť miesta. Medzi tieto ciele možno zahrnúť i komplexnú ponuku pre investovanie,
turistiku (cestovný ruch), kultúrne činnosti, obchodnú činnosť, komunikáciu so zain-
teresovanými vonkajšími adresátmi.
Adresátom marketingu miesta sú obyvatelia miest, podnikatelia v danom mieste,
resp. inštitúcie v danom mieste, podnikatelia všeobecne, návštevníci daného mies-
ta. Druhú skupinu adresátov tvoria podnikatelia, inštitúcie, organizácie, návštevníci,
obyvatelia, ktorí sú mimo daného mesta.
Tvorcami a v istej miere i realizátormi marketingu miesta sú orgány verejnej správy.
V zahraničnej literatúre sa tieto obvykle uvádzajú ako lokálne vlády.
Vo všeobecnosti cieľový trh tvorí množina kupujúcich, ktorí majú určité spoločné
potreby alebo charakteristiky, ktoré sa organizácia rozhodne obsluhovať. [19, s. 486].
Cieľové trhy marketingu miesta tvoria tri veľké skupiny, a to obyvateľstvo, podnikate-
lia, návštevníci. Tieto tri segmenty sa môžu skladať z fyzických osôb, podnikov a in-
štitúcií, ktoré bývajú alebo pracujú na /v novom mieste. V takom prípade hovoríme
o cieľových vnútorných trhoch. Segmenty sa môžu skladať aj z fyzických osôb, pod-
nikov, inštitúcií, ktoré sú mimo územia, za „hranicami“ daného miesta. Ide o externé
trhy.
O vzniku cieľového trhu marketingu územia rozhoduje vždy zvolené kritérium,
ktoré je v súlade so záujmami miesta pre dané obdobie, pričom marketér môže použiť
ktorúkoľvek z troch marketingových stratégií, a to nediferencovaný, diferencovaný,
koncentrovaný marketing.

Záver
Akýkoľvek priestor, územie, teritórium je zložitým spoločensko ekonomickým ja-
vom, agregátom, systémom. Je preto samozrejmé, že je predmetom výskumu z mno-
hých hľadísk. Výsledkom bádania sú rôznorodé poznatky. Heterogenita poznatkov by
však nemala zabrániť dlhodobému procesu, ktorým by sa dospelo k unifikácii termí-
nov formovania všeobecnej teórie marketingu miesta.
Literatúra
[1] CIBÁKOVÁ, V., BARTÁKOVÁ, G., CIBÁK, Ľ.: Marketing služieb. Bratislava:
Iura Edition, 2008. ISBN 978-80-8078-210-8.
[2] GIRARD, V.: Marketing teritorialny i planowanie strategyczne. [w:] Marketing
teritorialny: strategiczne wyzwania dla miast i regionów. red. T. Domański. Uni-
versytet Lódzski. Lodž, 1997.
[3] HESKETT, J. L., SASSER, W. E., jr., HART, CH. W. L.: Služby - cesta k úspechu.
Praha: Victoria Publishing, 1994. ISBN 80-85605-36-8.
[4] KOTLER, Ph., WONG, V., SAUNDERS, J., ARMSTRONG, G.: Moderní marke-
ting. 4. evropské vydání. Praha: Grada Publishing, 2007. ISBN 978-80-247-1545-
2.
[5] MEFFERT, H.: Städtemarketing - Pflicht oder Kür? Symposium „Stadtvisio-
nen, Stadtstrategien und Städtemarketing in der Zukunft“. Münster, 2. - 3. marca
1989.
[6] PAULIČKOVÁ, R.: Regionálny a mestský marketing. Bratislava: Eurounion,
2005, ISBN 80-88984-72-6.
[7] VAŇOVÁ, A.: Vývoj názorov na marketing územia a jeho postavenie v teórii
marketingu. In: Acta Oeconomica, 1999. s. 113-121. ISSN 80-8055-272-X.
[8] VIESTOVÁ, K.: Regionálny marketing. In: Verejná správa. s. 13. 1992.
[9] REILLY, W. J.: The Low of retail Gravitation. 1929.
[10] SCHÄFFLE, A. E., ROSCHER, W., LAUNHARDT, W.: Das Gesellschaftliche
System der menschlichen Wirtschaft. Tübingen, 1876.
[11] Von THÜNEN, J. H.: Der isolierte Staat in Beziehung auf Landwirtschaft und
Nationalökonomie. Hamburg, 1826.
[12] ROSCHER, W.: Studien über Naturgesetze, welche de zweckmassigen Standart
der Industriezweige bestimmen. Heidelberg, 1865.
[13] WEBER, A.: Standort der Industrien. Tübingen, 1909.
735

[14] TIETZ, B., ROTTHAAR, P.: City Studie. Marktsbearbaitung und Management
736
für Einzeelhandels und Dienstleistungsbetriebe (Landesberg)Loch: Verlag Mo-
derne Industrie, 1991.
[15] ILLGEN, K.: Standort und Wirkungsraum des Einzelhandels. Handelschulle.
Leipzig,1985.
[16] KANE, G. J. jr.: A systematic Guide to Supermarklet Location Analysis. New York,
1979.
Kontakt
prof. Ing. Kristína Viestová, CSc.
Katedra manažmentu
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Železničná 14
821 07 Bratislava
E-mail: viestova@vsemvs.sk

Stav verejných financií a cesty úspornosti na ich ozdravenie
Abstrakt
PhDr. Agneša Víghová
Deficit verejných financií SR v roku 2009 bol na úrovni 7,9 %. Podľa analýzy MF
SR v roku 2010 to bude podobné číslo. Verejný dlh sa za dva roky zvýšil o viac ako po-
lovicu, podľa údajov MF SR z 27,7 % HDP na konci roku 2008 a na predpokladaných
43,8 % HDP koncom roku 2010. Dôvodom vyššie uvedeného zadlžovania SR je celo-
svetová finančná a hospodárska kríza a absencia prijatia nepopulárnych opatrení.
Kľúčové slová: deficit štátneho rozpočtu, úsporné opatrenia, reforma daňovej
a colnej správy, navrhnuté zmeny zákona o dani z príjmov, zákona o dani z prida-
nej hodnoty, zákona o sociálnom poistení, zákona o zdravotnom poistení, zvýšenie
sadzby spotrebných daní
Abstract
Condition of public finances and the ways of savings
for their sanitation
State budget deficit in Slovak Republic in 2009 was at 7.9%, according to analysis of
Ministry of Finance Slovak Republic in 2010 it will be a similar number. Public debt has
increased by more than half in two years - based on data from Ministry of Finance Slo-
vak Republic, from 27.7% of GDP at the end of 2008 to estimated 43.8% of GDP at the
end of 2010. Reason of the above indebtedness of Slovak Republic is the global financial
and economic crisis and lack of adoption of unpopular measures.
Keywords: state budget deficit, economy measures, reform of tax and customs ad-
ministration, proposed changes to the law of the income tax, law of VAT, law of social
insurance, law of health insurance, the increase in excise duty rates
737

738
Úvod Úvod
Podľa Pod!a informácií Inštitútu In"titútu finančnej finan#nej politiky MF SR vláda SR plánuje v budúcom
roku znížiť zní$i% deficit verejnej správy z úrovne 7,8 % HDP (plánovaný (plánovan& deficit roku 2010)
na na úroveň úrove' 4,9 4,9 %. %. Z Z hľadiska h!adiska negatívneho dopadu na ekonomický ekonomick& rast bude v&razné výrazné
zníženie zní$enie deficitu tlmené očakávaným o#akávan&m vyšším vy""ím čerpaním #erpaním z fondov z fondov EÚ. Plánované EÚ. Plánované zníže-
nie zní$enie deficitu deficitu si vyžiada si vy$iada fiškálne fi"kálne opatrenia, opatrenia, pretože preto$e bez opatrení bez opatrení výška deficitu v&"ka deficitu verejnej
správy verejnej v roku správy 2011 v roku by bola 2011 na by úrovni bola na 7,4 úrovni % HDP. 7,4 % V HDP. ďalších V (al"ích rokoch rokoch by mala by ekono- mala
mika ekonomika rásť rýchlejšie rás% r&chlej"ie v dôsledku v dôsledku zlepšenia zlep"enia situácie situácie na trhu na práce trhu a oživenia práce a o$ivenia spotreby
domácností.
spotreby domácností.
Tabuľka 1
Tabu!ka 1
Prognóza MF SR – hlavné indikátory ekonomiky (prognóza: september 2010)
Prognóza MF SR – hlavné indikátory ekonomiky (prognóza: september 2010)
Ukazovate! ( v %)
Prognóza MF SR - hlavné indikátory ekonomiky
Skuto!nos" Aktuálna prognóza Rozdiel oproti júnu 2010
2009 2010 2011 2012 2013 2010 2011 2012 2013
HDP, reálny rast -4,7 4,0 3,3 4,5 4,7 0,8 -0,5 0,0 0,1
Spotreba
domácností a NISD,
reálny rast
Investície, reálny
rast
Export tovarov a
slu$ieb, reálny rast
Zamestnanos%
(VZPS), rast
Miera
nezamestnanosti
Nominálna mzda,
rast
-0,7 -0,2 0,4 3,5 4,0 -0,2 -1,5 0,0 -0,1
-10,5 1,8 3,5 6,5 4,0 -4,9 -0,3 2,1 1,3
-16,5 13,2 5,5 7,0 8,6 0,4 -3,7 0,0 0,0
-2,8 -2,3 1,2 1,1 1,5 -0,5 0,2 -0,1 -0,1
12,1 14,4 13,6 13,2 12,4 0,8 0,9 0,9 1,1
3,0 2,7 3,7 5,8 6,1 0,8 -0,8 0,1 -0,1
Reálna mzda, rast 1,3 1,3 0,0 2,2 2,1 0,8 -1,5 0,1 -0,1
Inflácia, priemerná
ro#ná; CPI
Inflácia, priemerná
ro#ná; HICP
Be$n& ú#et, podiel
na HDP
Zdroj: [1].
[1].
1,6 1,4 3,7 3,5 3,9 0,0 0,7 -0,1 0,0
0,9 1,0 3,5 3,4 3,7 0,0 0,7 -0,1 0,0
-3,2 -2,2 -2,3 -2,1 -1,3 1,3 1,7 1,4 0,9
2

1. Úsporné opatrenia zamerané na zníženie deficitu verejných financií
Takmer 81 % príjmov rozpočtu štátu tvoria príjmy z výberu priamych, nepriamych
daní, sociálneho a zdravotného zabezpečenia a clá. Z vyššie uvedeného dôvodu vznik-
la potreba zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov. V záujme uplatnenia naj-
lepších skúseností z uskutočňovania reformy daňovej a colnej správy a zjednocovania
výberu daní, cla a poistných odvodov boli získané poznatky z praktického fungovania
verejnej správy v oblasti výberu daní, cla a poistného najmä v takých krajinách ako sú
Dánsko, Estónsko, Fínsko, Írsko a Holandsko.
Program UNITAS (lat. jednota) vypracovalo MF SR, ktoré zabezpečuje zásadnú
modernizáciu systému výberu daní, cla a poistných odvodov, s cieľom zvyšovania
efektivity, vytvárania úspor (na strane verejných financií, ako aj daňových i colných
subjektov a platiteľov odvodov) a zvyšovania používateľského komfortu.
Reforma spočíva v zlúčení daňovej a colnej správy (zníženie počtu úradov zabez-
pečujúcich výber daní a cla zo súčasného počtu 102 daňových úradov a 10 úradov
colnej správy s ich pobočkami na 2 špecializované finančné úrady a na 8 regionálnych
finančných úradov, ktoré si budú môcť podľa potreby zakladať svoje pobočky). Od-
stráni sa ňou prekrývanie a duplicita týchto činností:
•
•
•
•
•
zrušia sa duplicitné registrácie a výkazy, zredukuje sa čas potrebný na činnosti
súvisiace s výberom, ako aj čas potrebný na prístup a spracúvanie informácií,
zjednodušia sa procesy a znížia sa náklady na chod organizácie,
zabezpečí sa správa pohľadávok štátu prostredníctvom možnosti ich vzájom-
ného započítavania,
vytvorením Finančného kriminálneho a justičného úradu, t.j. jednotného
vyšetrovacieho centra pre daňové a colné trestné činy sa dosiahne zlepšenie
finančnej disciplíny, využije sa uniformovaná zložka súčasnej colnej správy
aj pre výkon daňových kontrol, dôsledkom čoho bude lepšia a dôslednejšia
vymáhateľnosť práva ako aj zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu,
zvýši sa spravodlivosť, nakoľko sa inštitúcia bude môcť cielene zamerať na
klientov, ktorí neplnia záväzky,
úspory budú aj v oblasti mzdových nákladov, v to vzhľadom na optimalizáciu
pracovných miest súčasnej colnej a daňovej správy o cca 20 % zamestnan-
cov; k zníženiu stavov by malo dôjsť postupným spôsobom, prirodzenými
739

740
•
•
odchodmi zamestnancov do dôchodku a odchodom zo zamestnania, pričom
ich náhrada nebude realizovaná z dôvodu postupného zvyšovania kvality in-
terného fungovania daňovej a colnej správy,
najdôležitejšími faktormi, ktoré umožňujú úsporu mzdových nákladov, sú in-
formatizácia a elektronizácia, racionalizácia činností a priestorového usporia-
dania a zvyšovanie produktivity a pridanej hodnoty zamestnancov,
úsporu možno očakávať na poštovných výdavkoch, nakoľko sa predpokladá
sa efektívnejšie využitie elektronickej komunikácie.
2. Fiškálne opatrenia vlády zamerané na ozdravenie verejných financií
Vláda SR odporučila NR SR balík návrhov daňových zákonov (zákon o dani z príj-
mov, zákon o dani z pridanej hodnoty, zákon o spotrebnej dani z piva, zákon o spot-
rebnej dani z minerálneho oleja), taktiež návrhy zákonov o sociálnom a zdravotnom
poistení. Ide o právne normy, ktoré budú mať pozitívne dopady na deficit verejných
financií.
2.1 Opatrenia zamerané na zníženie deficitu verejných financií obsiahnuté v zá-
kone o dani z príjmov
Vláda SR bola nútená prijať zásadné opatrenia v oblasti dane z príjmov na zabez-
pečenie zníženia deficitu verejných financií. Jednotlivé zmeny v legislatíve ovplyvňujú
daňové zaťaženie tak fyzických, ako aj právnických osôb. Podstatné zmeny v zákone
možno členiť na 5 hlavných kategórií:
1. úprava nezdaniteľných častí základu dane:
•
•
•
uplatňovanie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka len na tzv. aktív-
ne príjmy.
zrušenie nezdaniteľnej časti základu dane na doplnkové dôchodkové spore-
nie, účelové sporenie a životné poistenie.
zrušenie úpravy základu dane zdravotníckych pracovníkov o úhrady na ich
ďalšie vzdelávanie
2. zrušenie vybraných oslobodení:
•
obmedzenie oslobodenia príjmov z prenájmu, z príležitostných činností, vrá-
tane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného

•
•
hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí, z prevodu opcií,
z prevodu cenných papierov a z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ru-
čením obmedzeným, komanditnej spoločnosti, alebo z prevodu členských
práv družstva do výšky 500 eur,
zrušenie oslobodenia príjmov z predaja nehnuteľností, v ktorých mal predá-
vajúci trvalý pobyt najmenej 2 roky; zachovaná zostáva podmienka vlastne-
nia nehnuteľnosti počas 5 rokov, vrátane nehnuteľností nadobudnutých de-
dením,
zrušenie oslobodenia príjmov plynúcich z prenájmu a predaja majetku obcí
a vyšších územných celkov, ako aj ich rozpočtových organizácií,
3. zjednotenie a zníženie výšky paušálnych výdavkov u fyzických osôb, ktoré dosa-
hujú príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu
na úroveň 40 %,
4. daň vyberanú zrážkou nebude možné považovať za preddavok na daň pri po-
daní daňového priznania, nakoľko vykonaním zrážky dane je daňová povinnosť
daňovníka splnená; výnimku predstavujú príjmy plynúce právnickým a fyzic-
kým osobám z podielových listov a dlhopisov,
5. zmeny ovplyvňujúce podnikateľské prostredie právnických osôb:
•
•
•
•
zjednotenie odpisovania hmotného majetku obstaraného formou finančného
prenájmu s inými formami obstarania,
spresnenie legislatívy v oblasti uplatňovania daňových výdavkov v prípade
dane z pridanej hodnoty platenej v zahraničí,
umožniť uplatnenie v daňových výdavkoch zamestnávateľa aj príspevky na
doplnkové dôchodkové sporenie zamestnancov platené do zahraničia, ak
budú v plnej miere zachované princípy a pravidlá tohto sporenia v zahraničí
tak, ako sú definované v zákone o doplnkovom dôchodkovom sporení,
zrušenie oznamovacej povinnosti novovzniknutej právnickej osoby na účely
platenia preddavkov na daň z príjmov.
741

742
2. 2 Opatrenia zamerané na zníženie deficitu verejných financií obsiahnuté v zá-
kone o dani z pridanej hodnoty
Zámerom predkladanej novely zákona o dani z pridanej hodnoty je prebrať do slo-
venskej právnej úpravy :
•
•
•
Smernicu Rady č. 2008/8/ES z 12. februára 2008, ktorou sa mení a dopĺňa
Smernica č. 2006/112/ES, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb, t. j. člá-
nok 3,
Smernicu Rady č. 2009/69/ES z 25. júna 2009, ktorou sa mení a dopĺňa Smer-
nica č. 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide
o daňové úniky súvisiace s dovozom,
Smernicu Rady č. 2009/162/EÚ z 22. decembra 2009, ktorou sa menia a do-
pĺňajú niektoré ustanovenia Smernice č. 2006/112/ES o spoločnom systéme
dane z pridanej hodnoty.
Uvedené smernice stanovujú daňové pravidlá pre miesto poskytnutia kultúrnych,
umeleckých, športových a podobných služieb, špecifikujú minimálne podmienky pre
zamedzenie daňovým únikom pri dovoze tovaru a technicky upresňujú niektoré usta-
novenia smernice o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide napr.
o dovoz a miesto zdanenia dodávok plynu, dodávky a dovoz tepla alebo chladu, vráta-
ne služieb súvisiacich s prístupom k rozvodu a sieťam ich prenosu, sprísňujú pravidlá
odpočítania dane vo vzťahu k nehnuteľnému majetku.
V rámci opatrení na zníženie deficitu verejných financií v súlade s Programovým
vyhlásením vlády SR návrh zákona obsahuje zmeny v sadzbách dane z pridanej hod-
noty. S účinnosťou od 1. januára 2011 sa navrhuje dočasné zvýšenie základnej sadzby
dane z 19 % na 20 % a zrušenie zníženej sadzby dane 6 % na tzv. predaj potravín z dvo-
ra. Platnosť zvýšenia základnej sadzby dane o 1 % skončí, keď schodok verejnej správy
dosiahne úroveň menej ako 3 %.
Navrhovanými zmenami sadzieb dane sa zabezpečí zvýšenie daňových príjmov
štátneho rozpočtu v roku 2011 o 185,5 mil. eur, v roku 2012 o 196,3 mil. eur a v roku
2013 o 209,3 mil. eur. [2].

2.3 Opatrenia zamerané na zníženie deficitu verejných financií obsiahnuté v zá-
kone o sociálnom poistení
V súlade s cieľom zjednotenia výberu odvodov a daní sa novo definujú základné
pojmy, zárobková činnosť, zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, zamest-
návateľ, vymeriavací základ. Súčasne sa aj novo definuje osobný rozsah sociálneho
poistenia a vznik a zánik sociálneho poistenia, a to tak, aby tieto základné pojmy a zá-
sady boli kompatibilné s príslušnými daňovými predpismi.
V porovnaní so súčasnou právnou úpravou v záujme zjednodušenia sa upúšťa od
taxatívneho uvedenia fyzických osôb, ktoré patria do okruhu zamestnancov a samo-
statne zárobkovo činných osôb. Navrhuje sa, aby fyzické osoby, ktoré sú povinné od-
vádzať daň z príjmu podľa § 5 a 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov z tej
zárobkovej činnosti, z ktorej majú príjem, ktorý je zdaňovaný ako príjem zo závislej
činnosti alebo príjem zo samostatne zárobkovej činnosti, boli sociálne poistené a boli
povinné platiť poistné na sociálne poistenie.
S cieľom redukovať možnosti neodôvodeného čerpania nemocenských dávok
a v záujme efektívneho a účelného vynakladania finančných prostriedkov na dávky sa
navrhuje skrátenie ochrannej lehoty zo súčasných 42 dní na 7 dní.
Navrhuje sa zjednotenie vymeriavacieho základu na platenie poistného na soci-
álne poistenie s plnením, ktoré je zdaňované ako príjem zo závislej činnosti alebo
z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa zákona č. 595/2003 Z.
z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“)
a súčasne sa navrhuje jednotný maximálny vymeriavací základ na platenie poistného
na sociálne poistenie.
Nárok na nemocenskú dávku v období, v ktorom trvá dôvod na jej poskytnutie,
sa navrhuje podmieniť neexistenciou nároku na plnenie zdaňované ako príjem podľa
zákona o dani z príjmov.
V súlade s deklarovanými cieľmi sa navrhuje plnenie zdaňované ako príjem zo zá-
vislej činnosti podľa zákona o dani z príjmov, vyplatené po zániku poistenia, zahrnúť
do vymeriavacieho základu.
743

744
2.4 Opatrenia zamerané na zníženie deficitu verejných financií obsiahnuté v zá-
kone o zdravotnom poistení
V záujme zníženia deficitu verejných financií vláda SR predkladá NR SR návrh
zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov. Pred-
ložené návrhy na zmenu zákona o zdravotnom poistení z dlhodobého hľadiska za-
bezpečujú synchronizáciu zdravotného a daňového systému, ktorá je nevyhnutným
predpokladom pre plynulý prechod na systém vytvorenia inštitúcie Finančnej správy
v SR. Cieľom spoločného výberu je zjednodušenie a zníženie administratívnej nároč-
nosti v súvislosti so zjednotením výberu daní, cla a poistných odvodov odvodovými
povinnosťami platiteľom a poistencov. Návrh zákona obsahuje zmeny, ktoré môžeme
rozdeliť do troch hlavných časí :
• navrhované zmeny v oblasti okruhu poistencov,
• navrhované zmeny v oblasti vymeriavacieho základu,
• navrhované zmeny v oblasti ročného zúčtovania.
1. Navrhované zmeny v oblasti okruhu poistencov:
• zamestnanec; okruh zamestnancov sa rozšíri na všetky fyzické osoby, kto-
rých príjem je zdaňovaný ako príjem zo závislej činnosti (podľa § 5 zákona č.
595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov), nebude tam
patriť príjem z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru,
• zamestnávateľ; okruh zamestnávateľov na účely zdravotného poistenia sa roz-
•
šíri o osoby vyplácajúce príjmy zamestnancom uvedeným v bode a) a je pri-
spôsobený požiadavkám európskeho práva a medzinárodným zmluvám,
samostatne zárobkovo činná osoba; okruh samostatne zárobkovo činných osôb
sa rozširuje podľa definície § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. aj o osoby, ktoré majú
príjem z prenájmu, naopak, nebude tam patriť príjem osobných asistentov,
• osoba dobrovoľne nezamestnaná;
okruh osôb sa nemení, vždy pôjde o osobu,
ktorá nie je zamestnancom, samostatne zárobkovo činná osoba a nie je pois-
tenec štátu,
• osoba, ktorej sa vypláca dividenda; zavádza sa nový platiteľ, ktorý vypláca
dividendy poistencom SR podľa § 3 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z o dani
z príjmov,

•
osoby, ktoré majú príjem z kapitálového majetku a príležitostné príjmy; ide
príjem z § 7 a 8 zákona č. 595/2003 Z. z o dani z príjmov, okrem príjmu zrá-
žaného zrážkovou daňou.
2. Navrhované zmeny v oblasti vymeriavacieho základu - zjednotenie s daňovým
zákonom a sociálnymi zákonmi vo vymeriavacích základoch; vymeriavacím zá-
kladom na platenie odvodov u zamestnanca sa stane jeho príjem zdaňovaný ako
príjem zo závislej činnosti, teda aj napr.:
•
•
•
•
•
•
•
•
•
odstupné a odchodné, plnenia poskytnuté po skončení pracovného pomeru,
odmeny pri jubilejnom výročí,
náhrada za pracovnú pohotovosť, náhrada za služobnú pohotovosť, náhrada
za pohotovosť, príplatok za pohotovosť,
príspevok zo sociálneho fondu,
príjem zamestnanca v súvislosti s používaním motorového vozidla na služob-
né a súkromné účely,
príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za
zamestnanca,
iné nepeňažné benefity zamestnanca; naopak, ak niečo v daňovom zákone
nebude zdaňované alebo bude oslobodené od dane, nebude sa z toho platiť
poistné na zdravotné poistenie, okrem príjmu z dividend,
vymeriavací základ samostatne zárobkovo činných osôb ostáva bez zmeny;
bude sa počítať tak ako doteraz, teda ako podiel čiastkového základu dane
podľa § 6 zákona o dani z príjmov nezníženého o zdravotné poistenie a ko-
eficientu 2,14,
zavedenie rovnakého minimálneho základu pre samostatne zárobkovo činné
osoby a tzv. dobrovoľne nezamestnaných osôb; minimálna platba preddavkov
na poistné dobrovoľne nezamestnaných osôb bude 14% zo 44,2 % z priemer-
nej mesačnej mzdy,
maximálny vymeriavací základ ostáva pri 3-násobku priemernej mesačnej
mzdy z pred dvoch rokov.
745

746
3. Navrhované zmeny v oblasti ročného zúčtovania poistného:
V porovnaní so súčasným stavom sa pridávajú kategórie poistencov, ktorí nie sú
povinní vykonávať ročné zúčtovanie poisteného. Povinnosť vykonať ročné zúčtovanie
poistného oproti terajšiemu stavu sa nebude vzťahovať na poistenca:
•
•
ktorý počas predchádzajúceho kalendárneho roka bol len samostatne zárob-
kovo činnou osobou a jeho vymeriavací základ podľa § 13 ods. 3 nepresiahol
úhrn minimálnych základov podľa § 13 ods. 11 a 12; z toho vyplýva, že ak
živnostníkov čiastkový základ dane (príjmy mínus výdavky) bude tvoriť suma
nižšia ako (12 x (44,2% zo sumy 744,50 – priemerná mesačná mzda za rok
2009)) = 3948,72 eur, nie je povinný robiť ročné zúčtovanie poistného, preto-
že už v priebehu roka zaplatil minimálne preddavky,
ktorému nevznikla povinnosť podať za rozhodujúce obdobie daňové prizna-
nie okrem osôb, ktoré majú príjem z dividend.
2.5 Opatrenia zamerané na zníženie deficitu verejných financií obsiahnuté v zá-
kone o spotrebnej dani z piva
Návrh zákona č. 107/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpi-
sov bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet, pričom v roku 2011 sa predpokladá
dodatočný príjem do štátneho rozpočtu vo výške 14,9 mil. eur, v roku 2012 vo výške
25,5 mil. eur, v roku 2013 vo výške 26,0 mil. eur a v roku 2014 vo výške 26,6 mil. eur.
[2].
2.6 Opatrenia zamerané na zníženie deficitu verejných financií obsiahnuté v zá-
kone o spotrebnej dani z tabakových výrobkov
Zámerom novely zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov
v znení neskorších predpisov je transpozícia Smernice Rady č. 2010/12/EÚ, ktorou
sa menia a dopĺňajú Smernice č. 92/79/EHS, č. 92/80/EHS a č. 95/59/ES, pokiaľ ide
o štruktúru a sadzby spotrebnej dane z tabakových výrobkov, a ktorou sa mení a dopĺ-
ňa Smernica č. 2008/118/ES (ďalej len „Smernica Rady č. 2010/12/EÚ“).
•
Hlavným cieľom Smernice Rady č. 2010/12 /EÚ a návrhu zákona je:
presnenie definícií jednotlivých tabakových výrobkov z dôvodu ich jedno-
značnejšieho zaradenia a následne spravodlivejšieho zdaňovania spotrebnou
daňou z tabakových výrobkov,

•
•
nahradenie koncepcie najpredávanejšej cenovej kategórie cigariet koncep-
ciou váženej priemernej ceny cigariet ako referenčnej hodnoty pre minimál-
nu spotrebnú daň z cigariet v členských štátoch EÚ,
postupné zvýšenie sadzby spotrebnej dane z cigariet do roku 2014, a to až na
úroveň minimálne 60 % váženej priemernej ceny cigariet, pričom minimálna
sadzba spotrebnej dane z cigariet nesmie byť nižšia ako 90 eur/1 000 kusov,
aby boli splnené minimálne požiadavky EÚ pre zdaňovanie cigariet.
Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet, pričom v roku 2011 sa
predpokladá dodatočný príjem do štátneho rozpočtu vo výške 15,9 mil. eur, v roku
2012 vo výške 21,2 mil. eur, v roku 2013 vo výške 42,1 mil. eur a v roku 2014 vo výške
53,9 mil. eur.
Tabuľka 2
Vplyv noviel zákonov č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu, zákona č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení a zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení s účinnos-
ťou od 1.1.2011 na daňové príjmy VS (ESA 95, tis. eur)
747

- vplyv na DP FO podnikanie -3 815 -4 141 -4 11 766
748
Vplyv noviel zákonov !. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu, zákona !. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení a zákona !. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení s
ú!innos"ou od 1.1.2011 na da#ové príjmy VS (ESA 95, tis. eur)
Opatrenia 2011 2012 2013
DP FO - zru!enie úpravy základu dane
zdravotníckych pracovníkov o náklady na ich "al!ie
vzdelávanie
- vplyv na DP FO závislá #innos$ 0 362 362
- vplyv na DP FO podnikanie 362 362 362
DP FO - zru!enie nezdanite%nej #asti základu dane
("alej len „N&ZD“) na DDS, 'ivotné poistenie
a ú#elové sporenie (398,33 eur)
362
14 324
724
65 624
724
66 496
- vplyv na DP FO závislá #innos$ 0 50 784 51 114
- vplyv na DP FO podnikanie 14 324 14 840 15 382
DP FO - obmedzenie oslobodení od dane z príjmov
zo sú#asnej úrovne 5-násobku sumy platného
'ivotného minima na sumu 500 eur
2 718
2 783
2 861
- vplyv na DP FO podnikanie 2 718 2 783 2 861
DP FO - uplat(ovanie N&ZD len na príjmy uvedené
v § 5 a § 6 ods. 1 a 2 zákona #. 595/2003; zrá'ková
da( zaplatením vysporiadaná s v)nimkou
podielov)ch listov a dlhopisov (u DP FO)
23 487
24 209
24 348
- vplyv na DP FO podnikanie 23 487 24 209 24 348
DP FO - zda(ovanie vreckového pri slu'obn)ch
cestách
64 67 72
- vplyv na DP FO závislá #innos$ 64 67 72
DP FO - zosúladenie podmienky pri oslobodení
príjmov z predaja hnute%n)ch a nehnute%n)ch vecí.
oslobodené budú príjmy z predaja hnute%n)ch vecí a
nehnute%ností, pri ktor)ch bude splnená podmienka
vlastníctva 5 rokov
- vplyv na DP FO podnikanie 0 0 0
DP FO - zní'enie pau!álnych v)davkov pre v!etky
skupiny 'ivnostníkov na 40%
0
4 563 4 896 5 295
- vplyv na DP FO podnikanie 4 563 4 896 5 295
DP FO - zmeny v zákone o sociálnom poistení -8 340 -10 658 -10 969
- vplyv na DP FO závislá #innos$ -5 133 -6 837 -7 129
- vplyv na DP FO podnikanie -3 207 -3 821 -3 840
DP FO - zmeny v zákone o zdravotnom poistení -5 615 -6 178 -6 957
- vplyv na DP FO závislá !innos" -1 800 -2 037 -2 191
DP PO - zjednotenie odpisovania hmotného majetku
obstaraného formou finan!ného prenájmu
s odpisovaním pri ostatn#ch formách obstarania
hmotného majetku
DP PO - zdanenie príjmov obcí a VÚC z predaja
a nájmu majetku
DP PO – zrá$ková da% bude vysporiadaná s
v#nimkou podielov#ch listov a dlhopisov (tzn.,
$e právnické osoby si u$ nebudú môc" zni$ova"
da%ovú povinnos" o zaplatenú zrá$kovú da%)
7 000
0
12 000
0
19 000
18 400 18 576 18 744
7 422
9 754
11 832
Spolu 64 385 121 797 131 446
z toho: DP FO 31 563 81 467 81 871
DP PO 32 822 40 330 49 576
Zdroj: [2].
Na základe vy&&ie uvedenej anal#zy vplyv na celkov# v#nos dane z príjmov
fyzick#ch osôb bude ma" zmrazenie nezdanite'nej !asti základu dane pre fyzické
osoby v roku 2010, zru&enie nezdanite'nej !asti základu dane na doplnkové
dôchodkové sporenie, $ivotné poistenie a ú!elové poistenie, a skuto!nos", $e
zrá$ková da% sa bude pova$ova" za vysporiadanú v rokoch 2011 a$ 2013.

Na základe vyššie uvedenej analýzy vplyv na celkový výnos dane z príjmov fyzic-
kých osôb bude mať zmrazenie nezdaniteľnej časti základu dane pre fyzické osoby
v roku 2010, zrušenie nezdaniteľnej časti základu dane na doplnkové dôchodkové
sporenie, životné poistenie a účelové poistenie, a skutočnosť, že zrážková daň sa bude
považovať za vysporiadanú v rokoch 2011 až 2013.
Literatúra
[1] Dostupné na internete: http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_re-
daktorov/Malec_Sepitkova/2010_10_Makroekonomicka%20prognoza_sep-
tember_2010.pdf.
[2] Dostupné na internete: http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_re-
daktorov/Filo/Návrh%20rozpočtu%20-%20nové%20znenie/vlastny_mat.pdf.
[3] Dostupné na internete: http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_re-
daktorov/Filo/Návrh%20rozpočtu%20-%20nové%20znenie/vlastny_mat.pdf.
[4] Vládny návrh č. 109, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z.z. o soci-
álnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.
[5] Vládny návrh č. 113, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z.z. o zdra-
votnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
[6] Vládny návrh č. 94, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pri-
danej hodnoty v znení neskorších predpisov.
[7] Vládny návrh č. 92, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z.z. o dani
z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 283/2002 Z.z.
o cestových náhradách v znení neskorších predpisov.
[8] Vládny návrh č. 98, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 107/2004 Z.z. o spotreb-
nej dani z piva v znení neskorších predpisov.
[9] Vládny návrh č 97, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z.z. o spotrebnej
Kontakt
dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov.
PhDr. Agneša Víghová
Katedra verejnej správy
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Železničná 14, 821 07 Bratislava
E-mail: agnesa.vighova@vsemvs.sk
749

750
Abstrakt
Spoločenský rozvoj ako výsledok poznania
prof. dr. Štefan Volner, CSc.
Teória Santiago ako metodologické východisko skúmania procesu poznania. Po-
znanie ako proces života. Poznanie ako podmienka rozvoja spoločnosti. Poznanie ako
odraz (epistemologickým) plynúceho utvárania sveta cez „živý“ reálny proces zabez-
pečovania vývoja spoločenského systému (ontogenézy). Poznania ako prenos a vý-
mena informácií medzi systémami a okolím, medzi subjektom a objektom poznáva-
nia. Vzťah organizácia a informácie. Informácia ako funkciou organizácie. Informácia
a energia. Informácia a entropia.
Kľúčové slová: poznanie, teória Santiago, informácia, entropia, organizácia, auto-
poiesis (sebautváranie) a energia
Abstract
Social development as a result of knowledge
The paper uses the Santiago theory of cognition as methodological starting point for
study of process of knowledge. Knowledge is understood as process of life, as condition
of society development, as reflection of flowing creation of the world through “live” and
real process of ensuring of social system’s development (ontogenesis) and as transfer and
exchange of information between systems and their surroundings, between subject and
object of knowledge process. The relationship between organization and information is
also important. Information is a basic function of organization and is connected to en-
ergy and entropy as well.
Keywords: knowledge, the Santiago theory, information, entropy, organization, au-
topoiesis (auto self-creation), energy

Úvod
Posledných desať rokov sa na politickej scéne SR skloňuje pojem „poznatkovo
orientovaná spoločnosť“ alebo „vedomostná spoločnosť“. Máme však veľké obavy, že
toto chápanie, presnejšie obsah, je dosť „vágne“, neexaktné a formálne. Čo je však váž-
nejšie, že sa za tie roky takmer nič podstatnejšieho neudialo, skôr akoby sa ustupovalo
od myšlienky „vedecky riadenej“, „vedomostne orientovanej“ spoločnosti. Je to váž-
ny problém, ktorý môže neskôr výrazne poznamenať tempo rozvoja SR, dostať ju do
značnej spoločenskej, mocenskej, energetickej, ekonomickej, informačnej a vedecko-
technickej závislosti, resp. úpadku. Sme toho názoru, že bez vedeckého poznania, bez
rozvoja a aplikácie vedy a techniky do všetkých oblastí a úrovní spoločenského vývoja
a systému nie je možné hovoriť o jeho rozvoji, efektivite, konkurencieschopnosti, či
prežití. Pokladáme preto za dôležité, aby sa týmto otázkam (už) začala venovať oveľa
väčšia pozornosť. Jeden z možných metodologických prístupov načrtneme v tomto
príspevku.
Spoločenský rozvoj ako výsledok poznania
Jednou zo základných podmienok budovania a rozvoja dynamických spoločen-
ských systémov je ich schopnosť poznávať. Každý živý systém, ak má prežiť a ďalej sa
rozvíjať, musí zároveň aj poznávať. Ak nie je schopný poznávať a učiť sa, potom nemá
šancu prežiť a rozvíjať sa v zmenených podmienkach. Preto každá spoločnosť, ktorá
poznáva, je (v tomto zmysle) poznatkovo orientovaná a každý rozvoj spoločnosti, kto-
rý využíva získané poznatky, je poznatkovo orientovaný. Na druhej strane, ak pozna-
nie „ignoruje“ reálny spoločenský vývoj, potom nemôže byť nástrojom a hnacou silou
spoločenského rozvoja, resp. ho skôr brzdí. Tu je istá slabina pojmu, resp. koncepcie
„poznatkovo orientovanej spoločnosti“. Spoločenský rozvoj totiž môže byť usmerňo-
vaný aj na základe takých poznatkov, ktoré nemusia zodpovedať realite, nemusia byť
vedecké (exaktné). Ale keď povieme, že presadzujeme vedecky riadenú spoločnosť
a jej rozvoj, potom hovoríme o vede a vedeckých poznatkoch, a to nie sú všetky po-
znatky. Teda, ak nedáme našej „koncepcii poznatkovo orientovanej spoločnosti“ iný
obsah a význam, potom je to zbytočné vnášanie zmätku. Objavujeme niečo, čo vlastne
funguje; neexistuje živý systém, ktorý nepoznáva. U ľudských systémoch hovoríme
o procesoch sebareferencie, sebareflexie, sebareprodukcie a sebarealizácie. Poznanie
je ich nevyhnutnou súčasťou. Vedecké poznanie je len časťou tohto procesu pozna-
nia.
751

752
V tomto kontexte inšpirujúcim a novým pohľadom na „poznatkovo orientovaný
rozvoj spoločnosti“, resp. vedecky orientovaný rozvoj je systémová (sieťová) teória
poznania, ktorá sa niekedy nazýva ako teória Santiago 2 . Teória Santiago je často na-
zývaná ako „kognitívna veda“. Podľa teórie Santiago (zhodnou s myšlienkami G. Ba-
tesona, F. Varelu, H. Maturanu, F. Capra, atď.) je život ako proces poznania. Podľa nej
poznávanie (proces poznávania) nejde oddeliť od procesu života. [2, s. 97]. Tento
spôsob, ktorý spája poznanie s vlastným procesom života, je radikálne novou predsta-
vou. Ak poznanie „kopíruje“ proces života, potom výsledok poznania, teda poznatky,
by nemali byť v protiklade, v rozpore s realitou, s procesom života. Preto i proces
poznania spoločnosti, poznávací proces ľudí, by nemal ísť „paralelne“, „oddelene“ od
reálneho procesu vývoja prírody a spoločnosti. Istá „dualita“, „komplementarita“, či
„samostatnosť“ tu, samozrejme, existuje. Avšak nemala by byť zásadná, podstatná
a dlhodobá, bez korekcie a spätnej väzby.
Podľa teórie Santiago poznanie reálneho okolia a najbližšieho budúcna, širších sys-
témov, ako i vlastného spoločenského systému ovplyvňuje predovšetkým dva prepo-
jené procesy [1, s. 240]:
•
udržovanie a pokračovanie autopoiesis (sebautvárania) vlastného systému
• a jeho utváranie a zasieťovanie sa s vonkajším svetom.
Hovoríme o tom preto, lebo bez autopoiesis nie je možné zabezpečiť rozvoj živých
systémov, teda ani spoločenského. Ak teda reálny rozvoj spoločenských systémov
v sebe zahŕňa i procesy samoorganizácie, samoutvárania, nelinearity a spontánnosti,
o čom nepochybujeme, potom je logické, že takto chápaný proces poznania je nevy-
hnutne prepojený aj s myšlienkami a mechanizmom autopoiesis. Autopoiesis a po-
znanie sú dva rôzne aspekty toho istého životného javu, teda procesu vývoja a vytvá-
rania živých systémov, ich samoorganizácie a samoutvárania. [1, s. 150].
Spoločenský systém je mnohonásobne prepojenou a viacúrovňovou sieťou, ktorej
zložky sa neustále menia a vyvíjajú, sú transformované a nahradzované inými zlož-
kami. V tejto sieti existuje veľká premenlivosť a pružnosť, ktorá umožňuje, aby sys-
tém odpovedal veľmi špeciálnym spôsobom na rušivé vplyvy alebo „stimuly“ (hrozby
2 Teória poznania nazvaná Santiago má svoj pôvod vo výskume nervových sietí a od samotného
začiatku sa spája s Maturanovou koncepciou sebautvárania (autopoiesis). Tvrdí,
že v rodiacej sa teórii živých systémov myseľ nie je vec, ale proces. Je to poznávanie, proces
poznania, ktorý je identifikovaný so samotným procesom života. To je podľa F. Capru
podstata teórie Santiago, teórie, ktorú navrhli H. Maturana a F. Varela. [30, s. 237 a 239].

a riziká) pochádzajúce z vonkajšieho prostredia a vnútorných podmienok. Práve tie
„zachytáva“ systém poznávania. Ak je vedecké, potom ide o celý súhrn vedeckých
poznatkov, teórií, paradigiem, nástrojov a vedeckých metód poznávania. Spoločenský
systém tak získava najrôznejšie exaktné informácie o vnútorných zmenách a o von-
kajších vplyvoch. Mnohé poznatky však naznačujú, že proces rozvoja spoločenského
systému zahŕňa aj množstvo rušivých, deštrukčných procesov, a preto spoločenský
subjekt (aj systém sám ak je autopoietický) spúšťa špecifické štrukturálne zmeny, ko-
rekcie, opravy v celej spoločenskej sieti. Je to distribučný jav. Celá sieť spoločenského
systému odpovedá (spontánne i cieľavedome) na určité zmeny, prípadne narušenia
a nebezpečenstvá tým, že mení svoju štruktúru, sieť a prepojenia, buduje ochranné
podsystémy a elementy. Pretože tieto štrukturálne zmeny sú v spoločenských systé-
moch výsledkom (aj) poznávania (vlastný živým systémom a ľuďom), aplikácie po-
znatkov, potom rozvoj spoločenského systému je takmer vždy spojený s procesom
poznania. V skutočnosti sú dvomi stránkami tej istej mince:
•
výrazom štrukturálneho prepájania (zmeny štruktúry), ktorý je v spoločnosti
skôr cieľavedomým procesom,
• samoutvárania (autopoiesis), ktorý je skôr spontánnym procesom, výsledkom
vývoja samotného systému.
V tejto súvislosti však treba poznamenať (aj si uvedomiť), že nie všetky štrukturál-
ne zmeny a procesy v spoločenských systémoch sú výsledkom poznávania a aplikácie
poznatkov. Nie všetky poznávacie procesy sú vedecké a nie všetky odrážajú reálne
objektívne deje. Mnohé sú spontánne, nevedecké a často i chybné. Nie všetky vnú-
torné rušivé vplyvy a vplyvy prostredia spôsobujú „automaticky“ autopoietické deje,
štrukturálne zmeny systému.
Pre podrobnejšie pochopenie všeobecnejšieho procesu poznania spoločenských
systémov je dôležité porozumieť tomu, ako ľudské vedomie svojím abstraktným mys-
lením a symbolickými pojmami vzniká v procese poznania. Podľa teórie Santiago je
vedomosť o prostredí vlastnosťou a funkciou poznávania. [1, s. 159]. Sebauvedomova-
nie, sebareflexia je rozvinutá až v ľudskej mysli. Nielen poznávame, ale vieme, že po-
znávame, vieme, že vieme. Toto sebauvedomovanie má na mysli napríklad F. Capra,
keď používa termín „vedomie“, „vedomá činnosť“. Metodologicky je dôležité odlíšiť
poznanie, ktoré je vedomou (cieľavedomou) činnosťou spoločenského subjektu (ľudí)
od poznania, ktoré je uskutočňované celým systémom a mimo „vedomia“.
753

754
Nové chápanie procesu poznania je teda omnoho širšie ako koncepcia myslenia.
Teória Santiago poskytuje prvý koherentný vedecký rámec, ktorý prekonáva karte-
ziánske rozdelenie mysle a hmoty. Myseľ a hmota sa už nejavia ako oddelené enti-
ty, ale predstavujú rôzne aspekty alebo rozmery toto istého fenoménu, teda života.
Tento spôsob myslenia nám umožňuje oveľa zreteľnejšie vnímať vzájomnú závislosť
a prepojenosť procesu poznania a procesu vývoja vnútornej štruktúry spoločenského
systému.
V autopoietickom spoločenskom systéme prebiehajú permanentné a súvislé štruk-
turálne zmeny. Majú nezastupiteľný význam pri komunikácii s vonkajším okolím.
Tak je spoločenský systém so svojím prostredím spojený štrukturálne, t.j. pomocou
systému ako celku, s jeho elementmi, uzlami a so spätnými väzbami, z ktorých každý
spúšťa štrukturálne zmeny v systéme. Prírodné a spoločenské okolie a z neho vyplý-
vajúce dopady na spoločenský systém (ľudí, ľudstvo) vplýva na spúšťanie štrukturál-
nych zmien, ale ich nešpecifikuje, ani neriadi. To zabezpečuje spoločenský subjekt.
Ten poznáva, špecifikuje a prijíma systém opatrení a krokov na ich ovplyvňovanie. To
je kľúč ku kognitívnej teórii Santiago. Štrukturálne zmeny v spoločenskom systéme
sú výsledkom nielen autopoiesis – samoutvárania, ale aj s ním spojeným procesom
poznania, najmä aplikácie poznatkov. Takéto poznanie potom nie je reprezentáciou
nezávisle existujúceho sveta, ale skôr odrazom (epistemologickým) plynúceho utvá-
rania sveta cez „živý“ reálny proces zabezpečovania vývoja spoločenského systému
(ontogenézy). V tomto zmysle interakcie spoločenského systému s jeho okolím sú
kognitívnymi interakciami a samotný proces jeho vývoja je poznávacím kognitívnym
procesom. V tomto novom pohľade zahŕňa poznanie kľúčovú úlohu v celom procese
existencie a rozvoja spoločenského systému. Preto proces poznania je determinantom
rozvoja spoločenského systému, nie je záležitosťou len vedeckých inštitúcií a pracov-
níkov, ale všetkých elementov, procesov a aktivít spoločenského systému. Avšak bez
vedy, vedcov a aplikovania vedeckých metód by nebolo vedecké poznanie, vedecky
riadený spoločenský rozvoj. Práve v tomto kontexte treba položiť otázku riadiacim
elitám: O aké riadenie a rozvoj spoločnosti im v skutočnosti ide?
Z hľadiska teórie Santiago je poznanie integrálnou súčasťou spôsobu, akým sys-
tém komunikuje so svojím prostredím. Reaguje a odpovedá na impulzy vonkajšieho
a vnútorného prostredia štrukturálnymi zmenami vo svojej nelineárnej, organizačne
„uzatvorenej“ autopoietickej sieti. [1, s. 241]. Komunikácia podľa H. Maturanu nie je
ani tak prenos informácie, ako skôr koordinácia elementov, vzťahov a procesov po-
mocou vzájomného štrukturálneho prepojenia. Táto vzájomná koordinácia správania

sa je kľúčovou charakteristikou komunikácie vo všetkých spoločenských systémoch.
Keď poznávame ako poznávame, „vytvárame samých seba“. [1, s. 258]. Najefektív-
nejším spôsobom poznávania vlastného systému i svojho okolia je reálny kontakt,
komunikácia so sebou samým i so svojím okolím. Potvrdením a výsledkom takéhoto
poznania sú reálne štrukturálne zmeny a vznik nových prepojení, uzlov, sietí vo vlast-
nom systéme i v jeho okolí.
Ak hovoríme o poznávaní, samoorganizovaní a sebautváraní systémov vôbec, ne-
môžeme obísť tak dôležitú a podstatnú entitu akou je informácia. Súčasťou procesu
poznania je získavanie, prenos a výmena informácií medzi systémami a okolím, me-
dzi subjektom a objektom poznávania. Nakoľko poznávanie je súčasťou a podmien-
kou života, vývoja spoločenského systému, vytvárania nových štrukturálnych zmien,
potom aj informácia je súčasťou a podmienkou týchto procesov. Informácia je funk-
ciou organizácie. Informáciu nesie usporiadanosť, teda menšia entropia. Informácia
je „fyzikálne“, „organizačne“ zakódovaná ako štruktúra organizácie. To inými slovami
znamená, že [3, s. 29]:
•
•
•
všetky organizované štruktúry obsahujú informáciu a dôsledkom je, že žiad-
na organizovaná štruktúra nemôže existovať bez toho, že by neobsahovala
nejakú formu informácie,
pridanie informácie do systému sa prejaví tým, že sa systém stane organizo-
vanejším alebo sa reorganizuje,
organizovaný systém je schopný vydávať alebo zdieľať informácie.
Vnesenie neporiadku do systému, teda zvýšenie entropie, vedie k strate informá-
cií. Neusporiadanosť poskytuje priestor pre zmenu štruktúry systému tak, že dovolí
vzniknúť novým zmenám, novým elementom a novým štruktúram. Pokiaľ by neexis-
tovali možnosti vzniku neusporiadanosti, nerovnováhy a variácií, potom by sa sys-
tém nemohol vyvíjať. Neusporiadanosť, nerovnováha sú aj zdrojmi pohybu, vývoja
spoločenských systémov. Teda neusporiadanosť „slúži“ pre zaistenie zmien, vývoja.
Ak vzniká nerovnováha, neusporiadanosť, potom vzniká potreba dostať systém do
rovnováhy, vzniká potreba aktivizovať štrukturálne elementy systému, spustiť nové
štrukturálne zmeny, nový vývoj, doplniť novú energiu a informácie. V organizova-
nom systéme potom vzniká mnoho informácií, ktorých poznanie, prenos a spracova-
nie má za úlohu práve proces poznávania. Takéto dynamické systémy, v permanentnej
zmene, v samoorganizácii, majú veľa informácií, veľkú informačnú kapacitu. [3, s.
755

22]. Inými slovami povedané, neusporiadanosť vytvára priestor pre zmenu štruktúry
spoločenského systému, ktorá umožňuje vznik nových prvkov v štruktúre, teda i no-
vých informácií. Vzniká nová informačná kapacita pre vznik nových prvkov spolo-
čenského systému, nového poriadku, novej organizácie.
756
Organizácia a informácie sú úzko spojené. O štruktúre alebo systéme môžeme ho-
voriť len vtedy, ak sú organizované, pokiaľ vykazujú poriadok. Organizácia je teda
odrazom poriadku systému. Organizácia, či systém je buď usporiadaný, alebo neuspo-
riadaný, otvorený alebo uzatvorený (izolovaný). Medzi organizáciou a informáciou je
však odlišnosť. Informácia je veličina, ktorá sa môže premieňať z jednej formy na dru-
hú, z jedného systému do druhého. Porovnať by sa dala s energiou; má tiež fyzikálnu
podstatu. [3, s. 31].
Z uvedeného môžeme urobiť záver, že štruktúra systému je výsledkom pôsobenia
medzi hmotou a čistou informáciou. Celý pohyb v sebe zahŕňa reorganizáciu systé-
mu, usporiadanie systému, organizáciu. Pohyb možno považovať aj za predstaviteľa
„informačného aktu“. [3, s. 32]. Ak skúmame pohyb, potom analyzujeme vektory, tra-
jektórie a smery pohybu elementov v systéme, či systéme ako celku vo vzťahu k von-
kajšiemu okoliu, k priestoru, a to v čase. V každej analýze, ktorá obsahuje vektory,
smery nachádzame i informáciu.
Význam informácií, teda aj poznania, v spoločenských systémoch spočíva aj v tom,
že (mimo organizácie, samoorganizácie) „organizujú“ priestor a čas. „Organizácia“
priestoru a času je výsledkom práce. Inými slovami povedané, spoločenskí aktéri vy-
konávajú svoj pohyb, pôsobenie v istom priestore a za istý čas. Ich pôsobenie (práca)
však nie sú možné bez energie. Energia dáva spoločenským aktérom schopnosť vy-
konávať prácu. Každá práca so sebou nesie zmenu v organizácii, a teda i v informácii.
[3, s. 30]. Nám však ide o „užitočnú prácu“, nakoľko zvyšuje organizáciu, znižuje
entropiu systému. Neužitočná práca zvyšuje entropiu. Užitočná práca sa podieľa na
transformácii energie na informáciu. [3, s. 91]. Aby sme získali prácu, musíme vyna-
ložiť energiu. V súvislosti s informáciou je však dôležité si uvedomiť, že ak chceme
získať užitočnú prácu, musíme dodať nielen energiu, ale aj informáciu. Inak poveda-
né, využitie energie, usporiadanie systému je pohyb. Pohyb spôsobuje zmenu, zmena
podmienok znamená vznik nových informácií. Presnejšie, meraním zmeny, pohybu
dostaneme veličiny, údaje, informácie o zmene stavu systémov.
Dôležitú funkciu vo vzťahu energia - informácia - organizácia má energetický pre-
vodník, ktorý prevádza energiu na užitočnú prácu a vytvára dve podmienky potrebné

pre užitočnú prácu, t. j. vytvára nerovnovážny stav potrebný pre spustenie pohybu, aj
užitočnej práce a poskytuje mechanizmus sily nevyhnutnej na konanie užitočnej prá-
ce. Nie je možné konať užitočnú prácu bez dodávania potrebnej energie a informácií.
Informácia má [3, s. 30].
Energia a informácia sú ľahko prevoditeľné. Na rozdiel od tepla všetky ostatné for-
my energie v sebe obsahujú organizačnú štruktúru, zmeny, pohyb, teda obsahujú in-
formáciu. [3, s. 72]. Pôsobenie spoločenského subjektu, pri ktorom sa nevyhnutne
spotrebováva energia, môžeme skrátene nazvať pôsobením energie na systém, na ele-
menty systému. Výsledkom takéhoto pôsobenia je dynamizovanie a zmena systému.
V systéme evidujeme viac pohybov, viac anomálií, viac zmien. Pohyb je implicitne
zviazaný s informáciou. Sila a hybnosť sú aspektmi energie, zatiaľ čo pohyb predsta-
vuje formu informácie. [3, s. 75]. V tomto procese majú informácie významnú funk-
ciu. Viažu elementy, podsystémy do pevnejších väzieb a štruktúr, organizujú systém,
organizujú pohyb elementov a systému. Tak vzniká akási „energizovaná informácia“,
alebo „štruktúrovaná energia“. Nie sú protikladom, ale skôr tvoria trojuholník, v kto-
rom tretia strana je hmota. Inými slovami povedané, organizácia hmoty a energie
v priestore a čase obsahuje informáciu. [3, s. 78]. Pre názornosť uvedieme príklad. Ak
zahájime výstavbu fabriky, začíname investovať, zavádzame do výroby novú technoló-
giu, dopravný, energetický, komunikačný, atď. systém, vlastne vytvárame potenciálnu
energiu. Keď sa zahajuje proces budovania spoločenského systému (fabriky), v jeho
začiatočnej fáze je pohyb, práca (kinetická energia) najmenšia, ale potenciálna energia
najväčšia. Systém sa postupne začne organizovať a následne na to i pohybovať. Keď
začne systém fungovať a rozvíjať sa, potom sa jeho pohyb, čerpanie energie zvyšuje.
V tejto fáze vývoja systému sa jeho potenciálna energia znižuje a kinetická (pohy-
bová) zvyšuje. Systém v tejto fáze bude mať viacej informácií než na začiatku, v jeho
potenciálnom stave. Aktivita spoločenského systému znamená nárast novej práce, no-
vej spotrebovanej energie. Informačnou terminológiou došlo k zmene informačného
stavu systému, jeho kapacity. Popis pohybu napríklad spoločenského subjektu preto
zahŕňa výpoveď o zmenách v informačnom stave systému. [3, s. 32]. Nový systém
(fabrika) je stelesnením informácií. Ak analyzujeme pohyb systému, treba rozlišovať
a skúmať tri oddelené javy, a to:
•
•
•
vonkajšiu a vnútornú silu pôsobiacu na systém, spôsobujúcu jeho pohyb (ale-
bo zmenu pohybu),
hybnosť systému,
samotný pohyb, smer a následky pohybu systému.
757

758
Sila a hybnosť predstavujú aspekty energie. Ale pohyb sám je informáciou, popisu-
júcou reorganizáciu systému. [3, s. 32]. Ak skúmame systém v jeho časopriestorovej
dimenzii, treba si uvedomiť, že čas a vzdialenosť sú formy informácie. Tak, ako sa dá
premeniť mechanická energia na elektrickú, ekonomický pohyb na sociálny, sociálny
pohyb na politický, aj informácie sú vzájomne prevoditeľné. [3, s. 33]. Ak smer, vektor,
trajektória, tendencia, vzdialenosť a čas sú formy informácie, rovnako aj rýchlosť po-
hybu telesa, bunky, človeka, spoločenského systému, atď., t. j. miera (rozdiel) zmeny
polohy telesa v čase, pohybujúceho sa určitým smerom, musí byť formou informácie.
Pohyb ako základ života a vývoja organizácie je vlastne zmena. Výsledky, veličiny,
údaje o meraniach zmeny, pohybu sú informácie. Platí, že pokiaľ systém vykazuje
organizáciu, pohyb, obsahuje i informáciu. Organizácia odráža usporiadanie podstat-
ných častí systému. Je preto samozrejmé, že informácia a neusporiadanosť sú v pre-
vrátenom vzťahu. Čím je systém neusporiadanejší, tým menší má informačný obsah.
[3, s. 36]. Z tohto vyplýva ďalší dôležitý metodologický záver, a to že rastom entropie
klesajú informácie. Rozvedieme to.
Entropia znamená neusporiadanosť systému, jeho diverzifikáciu. Čím je systém
neusporiadanejší, teda neorganizovaný, tým má vyššiu entropiu. Ak vychádzame
z termodynamiky, potom každý systém, ktorý je v pohybe, vo vývoji, v stave starnutia,
zvyšuje svoju entropiu. Ak je to zákonité, potom je zákonité aj to, že s vývojom a po-
hybom systému sa znižuje, stráca informácia, informačná kapacita systémov. Opäť
tu máme ďalší dôvod na doplňovanie informácií, na poznávanie, a teda aj (re)orga-
nizovanie systémov. Toto nám zároveň dáva aj čiastočnú odpoveď na ďalšiu otázku,
a to aký je vzťah medzi informáciami a stabilitou systému. Stabilita spočíva v rekur-
zívnych (opakujúcich sa) vlastnostiach systémov. Spôsobuje to, že organizované sys-
témy vykazujú rezonancie. Rezonancie vedú k osciláciám. Oscilácie sú časové cykly,
v priebehu ktorých nastávajú (môžu nastať) zmeny. Tieto zmeny môžu následne tlmiť
alebo zosilňovať existujúce oscilácie (fluktuácie), alebo môžu vyvolať nové rezonan-
cie, vzbudiť novú sadu oscilácií. Čím je systém komplexnejší, tým väčšia je pravdepo-
dobnosť zavedenia zmien do systému v priebehu ktoréhokoľvek daného cyklu. Zvy-
šuje sa informačná kapacita systému, čím je spôsobený exponenciálny rast informácií
v systéme [3, s. 68]. Dopĺňanie informácii má za následok organizáciu systému, jeho
„stabilizáciu“.

Literatúra
[1] CAPRA, F: Tkáň života. Praha: Academia, 2004.
[2] MATURANA, H., VARELA, F.: The Tree of Knowledge. Boston: Shambhala,
1987.
[3] STONIER, T.: Informace a vnitřní struktura vesmíru. Průzkum v informační fyzi-
ce. Praha: BEN, 2002.
[4] VOLNER, Š.: Bezpečnosť v 21. storočí. Bratislava: IRIS, 2010.
Kontakt
prof. dr. Štefan Volner, CSc.
Katedra verejnej správy
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Železničná 14
821 07 Bratislava
E-mail: stefan.volner@vsemvs.sk
759

760
Abstract
Leadership and effectiveness in healthcare system
prof. Dr. hab. Aldona Frączkiewicz-Wronka
Problem of the effective healthcare management has recently became one of the
core issue of domestic policy in almost all developed countries. The limited financial
resources on healthcare in Poland, especially in the recession period and high level
of public debt show that it is almost impossible to spend 7-8 % GDP on healthcare in
Poland as it is in highly developed EU countries. Therefore Poland is forced to look for
other more efficient methods of allocating financial resources, such as rationalizing
of the management process of healthcare entities, which is highly dependable on the
qualifications of managers and decision making process.
Keywords: healthcare system, effectiveness, managers, MLQ
Vodcovstvo a efektívnosť v systéme zdravotnej starostlivosti
Abstrakt
Problém efektívneho manažmentu zdravotnej starostlivosti sa nedávno stal jedným
z hlavných problémov vnútroštátnej politiky takmer vo všetkých rozvinutých krajinách.
Limitované finančné zdroje v zdravotnej starostlivosti v Poľsku, hlavne v období recesie
a vysoká hladina verejného dlhu vykazujú, že je takmer nemožné minúť 7-8% HDP na
zdravotnú starostlivosť v Poľsku, a to tak, ako aj v ostatných vyspelých krajinách EÚ. Z
tohto dôvodu je Poľsko nútené hľadať iné, efektívnejšie metódy prerozdelenia finančných
zdrojov, ako aj racionalizáciu procesu manažmentu orgánov zdravotnej starostlivosti,
ktoré závisia od kvalifikácie manažérov a procesu rozhodovania.
Kľúčové slová: systém zdravotnej starostlivosti, efektívnosť, manažéri, MLQ
Introduction
Problem of the effective healthcare management has recently became one of the
core issue of domestic policy in almost all developed countries. Major changes influ-
enced the way in which insurance systems and public healthcare systems are managed
especially in the “old” EU countries. Since the beginning of 90s the growing amount

influenced the way in which insurance systems and public healthcare systems are
managed especially in the “old” EU countries. Since the beginning of 90s the growing
amount of money is being spent on healthcare all over Europe [13] as the result of
of money is being spent on healthcare all over Europe [13] as the result of the devel-
the development of the medical technology, demographic changes and so called
opment of the medical technology, demographic changes and so called medical infla-
medical inflation. [20, p. 27 - 29].
tion. [20, p. 27 - 29].
Table 1
Table 1
Public expenditure for healthcare per capita 1999-2005 (1999 =100)
Public expenditure for healthcare per capita 1999-2005 (1999 =100)
Country 2000 2001 2002 2003 2004 2005
France 105,41 112,28 118,88 129,27 137,12 145,72
Grece 109,95 131,63 141,71 154,85 151,78 162,88
Germany 104,43 108,71 113,79 122,55 121,30 125,78
Portugal 122,30 125,00 133,61 139,32 144,61 153,11
Great Britain 108,83 122,16 134,47 144,32 159,96 171,69
Czech
Republic
104,16 112,47 128,86 144,30 149,52 155,58
Poland 102,74 115,67 129,85 131,09 138,81 149,50
Slovak
Republic
102,90 111,02 123,40 136,36 151,26 163,64
Hungary 102,19 113,66 132,04 b.d. b.d. b.d.
Source: Raport Raport Finansowanie ochrony ochrony zdrowia zdrowia w Polsce w – Polsce Zielona – Księga Zielona II. Ministerstwo Ksi!ga II. Ministerstwo Zdrowia.
Warszawa Zdrowia. 2008, Warszawa s. 150. 2008, s. 150.
The The problem problem of healthcare of healthcare costs costs has has become become and important and important political political issue issue all over all
the over Europe the Europe and has and resulted has resulted in the in initiation the initiation of many of many programs programs (repair (repair program), program), the
aims the aims of which of which were: were: the reduction the reduction of sudden of sudden cost cost increase, increase, the improvement the improvement of sys- of
tem’s system’s efficiency efficiency by adequate by adequate management management training training and and redefining redefining of equal of equal rights. rights. At
the At beginning the beginning many many countries countries concentrated concentrated on on suppliers suppliers and and creating effective effective and and
economical economical management management tools, tools, and and than than they they started started to seek to seek for non-economical for non-economical tools
increasing tools increasing the efficiency the efficiency of healthcare of healthcare activities. activities. The last WHO The last ranking WHO of ranking healthcare of
system confirmed the obvious thesis that healthcare system functions the best when
healthcare system confirmed the obvious thesis that healthcare system functions the
the following two factors are combined: appropriate amount of money and efficient
best when the following two factors are combined: appropriate amount of money and
organization of services.
efficient organization of services.
The The limited limited financial financial resources resources on healthcare on healthcare in Poland, in Poland, especially especially in the recession in the
period recession and period high level and of high public level debt of public show debt that it show is almost that it impossible is almost impossible to spend 7-8 to
% GDP on healthcare in Poland as it is in highly developed EU countries. Therefore
Poland is forced to look for other more efficient methods of allocating financial re- 2
sources, such as rationalizing of the management process of healthcare entities, which
is highly dependable on the qualifications of managers and decision making process.
761

762
1. Changes in healthcare systems
Abandoning the traditional way of administrating in public sector intuitions and re-
placing it with new management methods, facilitates the new approach to healthcare
management, where it is essential to understand the role of manager in this modern
public sector. New, economic-based direction of public management development,
was coined along with British “New Right” ideology as the answer to the challenges the
country faced as the result of changes in the demographic structure, democratization of
public live, and the growing pressure increasing participation of social and public enti-
ties in meeting people’s needs. The new public management idea begun in New Zealand
and Australia as the public sector activity and it than was implemented in Great Britain,
where deep restructuring of NHS and education system was made and in the United
States where main emphasis was put on better efficiency of services of local authority.
Exceptionally deep changes in NHS were observed in Great Britain after Labour
Party took up. Ineffi Inefficiency ciency of the domestic market characterized by essential diff differ- er-
ences in providing the healthcare availability among different districts and regions of
NHS caused the need of undertaking the repair-focused. [11, p. 32 - 33, 10].
NHS is partly similar to healthcare delivery system actually being carried on in Po-
land. In British public healthcare one of the main priorities is training of NHS mana-
gerial staff. Due to this fact the NHS Institute for Innovation and Improvement was
established in 2005. The NHS Institute way of operating is based on a number of
fundamental principles which manage activities and interactions within healthcare
system. NHS Institute for Innovation and Improvement is mainly involved in the fol-
lowing areas:
•
•
•
•
Leadership
Learning
Service transformation
Technology and product innovation
Programs to build leadership Capacity and Capability contain:
•
•
•
•
•
Graduate schemes
Gateway to Leadership
NHS Leadership Qualities Framework
Breaking Through
Board Level Development.

2. The need of reorientation of managerial approach
Public organizations are closely connected with their environment. Each organiza-
tion employs managers from its environment, who have required qualifications, and
who can exploit the resources effectively in order to achieve established goals. The
level and rationalization of changes depend on involvement of people. However, the
involvement itself, and the willingness to change are not sufficient for successful im-
plementation of change. The effectiveness of managers’ activities is based on:
•
•
•
characteristic features of a given system,
accumulated resources [tangible and intangible] and the impact they might
have on the system,
the knowledge of and ability to evaluate the above elements properly and ma-
nagers ability to react adequately within social process.
While analyzing problems concerning reorientation of managers’ attitude in the
healthcare system it should be emphasized that the creation of healthcare market
forced the change of the entrepreneurial mindset and behaviors. Consequently, it
should be assumed that one of the core restructuring area should be the creation of
new managerial skills and knowledge. It means that the managerial functions are most
important in organizations and mangers have great influence on their development.
The reform of Polish healthcare system in 1999 led to major changes in its law and
mechanisms. It also changed the attitude of managers from strictly administrative
function towards managerial behaviors in order to face tough competition of the 21st
century. Managers had to acquire new abilities and cognitive theories, in order to
make the appropriate decisions improving the performance and effectiveness of the
organizations.
Therefore the main stream of this paper concentrates on the mangers-leaders in Polish
healthcare system. Healthcare organizations are becoming more and more involved in
complex networks. This situation of increased pluralism represents new problem for lead-
ers, because when goals are ambiguous, traditional theories of decision making become
problematic, or when power is ambiguous, traditional theories of social order and control
become problematic [Cohen & March, 1986]. Because of the complexity and ambiguity of
power, the research on leadership in healthcare organization needs to focus on processes
and skills that may or may not always characterize formally designated leaders.
763

764
Analyzing the results of research on leadership, it can be noticed that one of the
main problem of contemporary leaders is their inability to act proactively what influ-
ences networking. Leaders in healthcare organizations should recognize networking
as a process, which is becoming more and more recognized as a key characteristics of
leaders behavior. Network leadership refers to the ability of individuals to establish di-
rect and indirect interpersonal communication patterns. However, when power is dis-
persed, success of the building strategy depends, among other things, on the capacity
of leaders to constitute and maintain strong and durable networks. From this perspec-
tive, the leader is also a translator who will be recognized by his or her ability to pull
together a powerful alliance with diverse internal and external actors. As a translator
an effective leader needs to enroll a network of actors so that an object such as strategy
may come to exist. An effective leader will recognize the need to think simultaneously
in terms of the networks of support that he or she can engage.
Leaders in healthcare organizations must not only cope with dispersed power. They
also face the challenge of constant making decisions and creating strategies in context
of multiple or conflicting objectives. They often work with actors belonging to differ-
ent institutional spheres and supporting divergent viewpoints, interests and values. A
successful leader will therefore have to incorporate a variety of logics or rationalities
into organizational strategies which will be legitimate as long as the ordering of mul-
tiple logics is acceptable for the various stakeholders inside and outside the organiza-
tion.
In the subject literature the transformation of public organizations is defined as the
most difficult kind of change. It necessitates numerous leadership skills including i.e.
the ability to initiate a revolution or ability to create vision of the future and having
will to accomplish it. The success of the transformation process is the result of main-
taining the relative balance between the creation of the vision of the future, rebuilding
competences and maintaining current activities at a satisfactory level. This implies the
existence of various conflicts and contradictions, which are vital for the transforma-
tion and its driving force – a tension between the aspirations for the future and the
current ability to meet them. Therefore, there exists a profound need for a strategic
perspective, allowing to formulate different point of views regarding development or-
ganizations operating in the health sector, taking into account main organization areas
[4]: environment, objectives (strategy), organizational structure and culture (values).
As reforming the sector and its organizations requires strong and effective lead-
ers, leadership in public sector has been attracting much attention recently. Although

there is a common ground between the healthcare sector and other sectors that make
the health sector more like other industries and makes it possible to develop general
models of organizational behavior [e.g. pressure for cost-efficiency], there are some
important ways, in which the health sector differs from other sectors. The main dif-
ferences are: inconsistent external demands, high utilization of technology, great deal
of uncertainty, and domination by powerful professionals, especially physicians. [8].
These differences imply the necessity of examining leadership problems and develop-
ing leadership theory in this field.
It is known that success of the organization is influenced by leadership style, in par-
ticular role of CEO has been emphasized. The crucial issue in this process is provid-
ing resources and managing them in a way that will enhance followers’ performance
[18, 15] and results in great satisfaction of internal and external stakeholders. [12].
Nevertheless, little empirical research examine performance-stimulating potential of
leadership on the part of CEOs. [19].
For many years public sector organizations have clung to the model of administra-
tive leadership, where leaders were equated to administrators. Their role was to main-
tain bureaucratic systems and status quo. They could engage only in cautious, iterative
changes. [7]. Traditional approach to leadership in healthcare was also characterized
by strong centralization and power flow from higher into lower levels of organization
structures. Therefore, managerial instead of leadership approach was present in bu-
reaucratic structures such as healthcare systems. Most theories of leadership were de-
veloped for stability, while the present environment is turbulent. Additionally, leader-
ship in the public sector is more complex phenomenon than leadership in the private
sector. [9]. All the challenges that leaders face in the public sector can be found in the
private one, yet more challenges can be found in the public sector. [6]. Although key
management processes in public organizations are similar to the processes in private
ones [5], differences between these sectors make it impossible to transfer results of
empirical research directly between sectors.
M. J. Gilmartin and T. A. D’Aunno in their review of leadership research in health-
care noticed, that papers developing transformational and transactional leadership
theory comprise the largest subset of research. [8]. Although some researchers chal-
lenge the applicability of transactional and transformational leadership to healthcare
settings, there are many who confirm its usefulness. Referring leadership styles to
different sectors, Bass concluded that transactional leadership will probably be char-
acteristic for mechanistic [bureaucratic] organizations rather than for organic ones.
765

That is because transformational leadership is more appropriate in the situation of the
stability of the environment and routine decisions. On the other hand, in organizations
with rooted traditions, rules and sanctions, transactional leaders who do not question
status quo will be more appropriate. [2]. Public sector organizations are usually per-
ceived as stable, bureaucratic and unwilling to change. Therefore it can be expected
that leadership style in these organizations will be more transactional than transfor-
mational. Yet as healthcare organizations experience high pace of changes, high un-
certainty and turbulence of hospital environments will probably conduct emergence
of transformational leadership. [3]. Thus, author hypothesize that CEO’s in healthcare
organizations use more transformational than transactional style of leadership.
766
3. Research results
To examine above hypothesis the author conducted quantitative research. In order
to determine the leadership style Multifactor Leadership Questionnaire (MLQ) Form
5X-Short developed by B. M. Bass and B. J. Avolio was used. [3]. The MLQ is based on
the Full Range Leadership Model which consists of transformational [idealized influ-
ence, inspirational motivation, intellectual stimulation, individualized consideration],
transactional [contingent reward, management by exception], and non-leadership
(laissez-faire) factors. [3]. Data was collected in the year 2008 by means of question-
naire surveys, that were sent 83 Polish hospitals operating as an independent public
healthcare unit in Silesian Regional. Unit. Why hospitals? mostly because they gener-
ated the highest level of expenditure in healthcare system.

independent public healthcare unit in Silesian Regional. Unit. Why hospitals? mostly
because they generated the highest level of expenditure in healthcare system.
Udział wydatków na szpitale w wydatkach bieżących ogółem 1999-2005
Udzia! wydatków na szpitale w wydatkach bie"#cych ogó!em 1999-2005
Table 2
Country 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005
France 40,5 39,7 39,1 39 34,3 34,3 34,4
Grece b.d b.d b.d b.d b.d b.d b.d
Germany 31,5 31,3 30,6 30,2 29,7 30,2 30,1
Portugal b.d. 37,9 35,9 36,6 37,5 36,7 37,9
Great Britain b.d b.d b.d b.d b.d b.d b.d
Czech
Republic
b.d. 50,6 51 51,3 45,9 45,6 45,4
Poland b.d. b.d. b.d. 28,1 28,6 30,6 28,7
Slovak
Republic
30,6 26,1 28,5 34,5 31,8 26,5 28,2
Hungary 36,8 36,3 34,7 35,9 b.d b.d b.d
Source: Raport Finansowanie ochrony ochrony zdrowia zdrowia w Polsce w – Polsce Zielona – Księga Zielona II. Ministerstwo Ksi!ga II. Ministerstwo Zdrowia.
Warszawa Zdrowia. 2008, Warszawa s. 156-157. 2008, s. 156-157.
MLQ MLQ surveys were were directed to to managers in in the the relation of of direct subordination to
the the hospital director (CEO) a a priori perceived as as the the “leader”, due due to the to the position position occupied
occupied in the in organization. the organization. Respondents were were asked asked to assess to assess CEO CEO attitudes attitudes as a leader as a
according leader according to the questions to the questions in the questionnaire in the questionnaire form. In form. order In to order measure to measure environment
environment conditions, conditions, organizational organizational context context and the and effectiveness, the effectiveness, another tool another directed tool
to the hospital CEO was sent. Ultimately, we obtained 287 filled MLQ questionnaires
from 67 hospitals. The number of hospitals that sent back completed both kinds of
8
questionnaires was 57.
The research hypothesis concerned dominant style of leadership at the level of CE-
O’s in health care organizations. To verify above hypothesis, it was necessary to ana-
lyze answers to the questions from MLQ questionnaire according to the enclosed key.
In this analysis appropriate questions had to be assigned to individual dimensions
relating to transformational, transactional and laissez-faire style of leadership.
767

768
analyze answers to the questions from MLQ questionnaire according to the enclosed
key. In this analysis appropriate questions had to be assigned to individual
dimensions relating to transformational, transactional and laissez-faire style of
leadership.
Descriptive statistics for leadership styles
Descriptive statistics for leadership styles
Table 3
Table 3
Average Median Standard deviation Range Minimum Maximum
Transformational leadership 2,64 2,69 0,39 1,80 1,86 3,66
Idealized influence [attributed] 2,43 2,45 0,40 1,80 1,50 3,30
Idealized influence [behavior] 2,83 2,85 0,45 2,37 1,38 3,75
Inspirational motivation 2,86 3,00 0,62 2,45 1,50 3,95
Intellectual stimulation 2,87 2,94 0,45 2,19 1,81 4,00
Individualized approach 2,23 2,30 0,47 2,35 1,40 3,75
Transactional leadership 2,28 2,30 0,32 1,46 1,54 3,00
Contingent rewards 2,91 3,00 0,52 2,30 1,70 4,00
Management by exceptions [active] 2,48 2,45 0,55 3,00 0,75 3,75
Management by exceptions [passive] 1,45 1,35 0,51 2,40 0,65 3,05
Laissez-faire leadership 0,84 0,75 0,50 2,13 0,00 2,13
Source: Own elaboration.
Source: Own elaboration.
The results of conducted analysis show, that behaviors constituting
The results of conducted analysis show, that behaviors constituting transforma-
transformational leadership style were estimated on average at 2,64 in 5-point Likert
tional leadership style were estimated on average at 2,64 in 5-point Likert scale [0 to
scale [0 to 4] while transactional leadership at 2,28 and laissez-faire at 0,84.
4] while transactional leadership at 2,28 and laissez-faire at 0,84. Additionally, the an-
Additionally, the answers pointing out laissez-faire leadership style were the most,
swers pointing out laissez-faire leadership style were the most, and the answers point-
and the answers pointing out transactional leadership style were the less
ing out transactional leadership style were the less differentiated and the standard
differentiated and the standard deviation amounted to appropriately 0.5 and 0.32.
deviation amounted to appropriately 0.5 and 0.32. Thus results of the above analysis
Thus results of the above analysis provide support for hypothesis H1.
provide support for hypothesis H1.
Overall, in the current study the author examined transactional and
Overall, in the current study the author examined transactional and transforma-
transformational style of leadership and effectiveness in healthcare organizations.
tional style of leadership and effectiveness in healthcare organizations. First of all the
research supports the Full Range Leadership Model showing that CEOs exhibit trans-
9
formational, transactional and laissez-faire qualities. The author found support for
previous studies showing that leadership style in nonprofit organizations at the level of
CEOs is more transformational than transactional. [17, 8]. Secondly, the study proved
that transformational leadership is perceived to be more effective that transactional in
healthcare setting. Similar results were obtained by R. Spinelli [18] and are consistent
with patterns reported by B. J. Avolio, B. M. Bass and D. I. Jung, J. Seltzer, B. M. Bass
and B. J. Avolio. [1, 16, 3].
To sum up, increasingly, the success of the organization is not influenced by its
organizational structure, but by the unique competencies of people. Hence, there ap-

pear a need to support managers of public organization providing health services so
people working there are broad-minded and have actual abilities in the field of ma-
nagement. There is a profound need for a strategic view that will allow to formulate
various points of view regarding development of health care organizations. The main
condition for the success of health care reform is good change management, that is
obtaining the participation and cooperation of all partners in this process. Realizing
the fact, that the subject of change is the transition from the common - for all partners
in this process – problems and threats to their mutual resolution, as well as clarifying
the purpose, role, tasks and responsibilities of all partners in this process, stands for
raising the importance of the leadership concept.
Current knowledge of the leadership in public organizations, including health care,
is based largely on the results obtained as a consequence of research in the private sec-
tor, non related to health care. Frequently rules specific to management in the private
sector organizations are transposed and exposed as “revealed truth” for public sector
organizations. The fundamental mistake made by many authors writing about the
current leadership in the public sector, including health care, is the fact that they do
not take into account the political context of such organizations.
Leaders in health care organization have to deal not only with the dispersion of
power, but also pressure of decision-making and development of long-term strategies
in the context of complex and conflicting objectives. Leaders often have to work with
stakeholders from different institutional spheres, who have different views, interests
and values. The main role of leaders in public sector is working with stakeholders on
the formation of common values that will lead to the reconciliation of different and
sometimes conflicting objectives and aspirations.
Summary
Leadership is related to the success of the group. [3]. Different leadership styles in-
fluence groups and their performance in different ways. Transformational leadership
is positively and significantly associated with staff job satisfaction, extra effort; per-
ceived unit performance, a supportive organizational climate, organizational commit-
ment; intent to stay; and staff retention, followers’ satisfaction and their behaviors that
influence performance, effectiveness and quality. Transactional leadership also seems
to be linked with performance, yet this relationship is not so strong. [8, 14]. To sum
up, transformational leadership is believed to be more effective than transactional
one. The author believes the same regularity will appear in healthcare setting.
769

770
In Polish Healthcare System the leaders’ behavior should also take into considera-
tion. The main emphasis should be put on training of the next generation of leaders.
From this point of view, the rational activities of healthcare entities should be concen-
trated on:
•
•
•
improvement of employees’ skills and qualifications,
efficient change of the employees’ structure,
incorporation of new and more efficient motivation.
As the economic results serve as the main argument for restructuring the healthca-
re system, managers are required to develop skills at:
•
•
•
•
building and managing teams,
decision making,
effective problem solving,
achieving satisfactory results.
To sum up, the author argue that leaders in Polish healthcare organizations should
be able to choose the right strategic direction, look for the efficient and optimal solu-
tion of emerging problems and continually improve their skills. Therefore, general re-
commendations concern flexibility of learning processes for healthcare leaders, which
should be focused on their specific needs as well as requirements of the healthcare
entities.

Literature
[1] AVOLIO, B. J., BASS, B. M., JUNG. D. I.: Multifactor leadership questionnaire
technical report. Redwood City, CA, 1995.
[2] BASS, B. M.: Leadership and Performance Beyond Expectations. New York: Free
Press, 1985.
[3] BASS, B. M., AVOLIO, B. J.: The Multifactor Leadership Questionnaire Form 5X.
Palo Alto, CA: Mind Garden, 1995.
[4] BOYNE, G. A.: Public and private management: what’s the difference? In:
Journal of Management Studies, 39(1): 97-122, 2002.
[5] DRUCKER, P. F.: Managing the non-profit organization: Principles and prac-
tices. Harper Collins. New York, 1990.
[6] FELDMAN, M. S.: Management and Public Management. In: Academy of
Management Journal, 6: 958-960, 2005.
[7] GABRIS, G. T.: Developing Public Managers into Credible Public Leaders:
Theory and Practice. In: International Journal o f Organization Theory and
Behavior, 30(1): 91-110, 2004.
[8] GILMARTIN, M. J., D’AUNNO, T. A.: Leadership Research in Healthcare: A
Review and Roadmap. In: Academy of Management Annals, 1: 387-438, 2008.
[9] GOODWIN, N.: Leadership and the UK health service. Health Policy, 51: 49-60,
2000.
[10] HUTTON, J. I., ENGQIST, L.: Makinig publicly funded health services more
responsive [w] “Eurohealth”. Vol. 9, No. 3, Autum, 2003.
[11] la GRAND, J.: Reform of the NHS under New Labour [w] “Eurohelth”. Vol. 5,
No. 3, Autum, 1995.
[12] McADAM, R., HAZLETT, S. A., CASEY, C.: Performance management in the
UK public sector: addressing multiple stakeholder complexity. In: International
Journal of Public Sector Management, 18(3): 256-273, 2005.
[13] OECD Health Data. 2009.
[14] OZARALLI, N.: Effect of transformational leadership on empowerment and
team effectiveness. In: Leadership and Organizational Development Journal, 24
(5-6), 335-344, 2003.
[15] PAWAR, B. S., EASTMAN, K. K.: The nature and implications of contextual
influences on transformational leadership: A conceptual examination. In:
Academy of Management Review, 22: 80-109, 1997.
[16] SELZER, J., BASS, B. M.: Transformation leadership: Beyond initiation and
consideration. In: Journal of Management 16 (4): 693–703, 1990.
771

[17] SINGER, M. S., SINGER, A. E.: Situational constraints on transformational
772
versus transactional leadership behaviour, subordinates’ leadership preference,
and satisfaction. In: The Journal of Social Psychology, 130(3): 385-396, 1900.
[18] SPINELLI, R.: Th The e applicability of Bass’s model of transformational, trans- trans-
actional and laissez-faire leadership in the hospital administrative environ-
ment: Hospital Topics. 84 (2), 11 - 18, 2006.
[19] WALDMAN, D. A., RAMIREZ, G. G., HOUSE, R. J., PURANAM, P.: Does
leadership matter? CEO leadership attributes and profitability under conditions
of perceived environmental uncertainty. In: Academy of Management Journal,
44: 134–143. 2001.
[20] WŁODARCZYK, W. C.: Wprowadzenie do polityki zdrowotnej. Oficyna Wolters
Contact
Kluwer Warszawa 2010, s. 27-29.
prof. Dr. hab. Aldona Frączkiewicz-Wronka
Head of Department of Public Management and Social Sciences
University of Economics Katowice
Katowice
Poland

Niekoľko poznámok k historickej genéze bolonského procesu
Abstrakt
Mgr. Jana Záhorčáková
V príspevku sa autorka zaoberá problematikou vysokoškolského vzdelávania z hľa-
diska európskych integračných procesov, históriou procesu budovania európskeho
vysokoškolského a európskeho výskumného priestoru.
Kľúčové slová: bolonský proces, historická genéza, vysokoškolské vzdelávanie,
európske integračné procesy, európsky vysokoškolský priestor, európsky výskumný
priestor, mobilita
Abstract
Several remarks on the historical genesis
of the Bologna process
In the processed article the author deals with the issue of higher education in the
context of the european integration processes, the history of the process of building the
European higher education area and European research area.
Keywords: Bologna process, historical genesis, higher education, European integra-
tion processes, European higher education area, European research area, mobility
1. Niektoré historické súvislosti s osobitným zreteľom na európský vysokoškol-
ský priestor
Dynamické celosvetové globalizačné procesy a kontinuálne sa zvyšujúci konku-
renčný tlak vyspelých zámorských svetových ekonomík (napr. USA, Kanady, Japon-
ska, Číny, Austrálie) prinášajú pre európske spoločenstvo už nielen smerom pro futu-
ro, ale v aktuálnych vývojových tendenciách odbornú výzvu intenzívneho zlepšovania
a rozvíjania vzdelávania, vedy a výskumu vo vysokoškolskom prostredí, ktorého sys-
tematická transformácia by mohla predstavovať jednu z rozhodujúcich skutočností
zachovania nadštandardnej úrovne a kvality širokospektrálnych životných podmie-
nok európskeho obyvateľstva.
Jeden z prvých a osobitným spôsobom jedinečných impulzov vedúci k rozbehnutiu
nevyhnutných reformných procesov budovania univerzálnych, avšak pre neeurópsku
773

sféru konkurujúcich štandardov, vzišiel z pôdy európskeho univerzitného prostredia.
V období mohutnejúceho procesu hospodárskeho, zahraničnopolitického i územného
zjednocovania sa európskeho priestoru bolo stretnutie rektorov európskych univerzít
v druhej polovici roka 1988 v historicky významnom regióne edukačných ideálov,
v severotalianskom univerzitnom meste Bologna, impulzom, ktorý začiatok reform-
ných procesov inicioval.
774
Miesto stretnutia rektorov nebolo zvolené náhodne, ale zohľadňovalo inšpiratívne
historické súvislosti, keďže pred vyše 900 rokmi sa práve v tejto oblasti severného Ta-
lianska sformovala klasická škola rímskeho svetského a kánonického práva, ktorá sa
o niečo neskôr, v druhej polovici 11. storočia transformovala na univerzitu. Tá získala
z hľadiska dejinnej inštitucionálnej genézy univerzít nielen status najstaršej európskej
univerzity, ale dokonca najstaršej v celosvetovom meradle. V roku 1158 získala Bo-
lonská univerzita osobitné cisárske privilégium, svojho druhu mimoriadne, ktoré jej
zaručilo autonómne fungovanie aj v časoch politicky a ekonomicky turbulentných,
keďže jej garantovalo absolútnu autonómiu nielen smerom dovnútra (slobodný rozvoj
vzdelanosti, vedy a výskumu), ale aj voči iným subjektom (apolitickosť, náboženská
nezávislosť a pod.).
Výsledkom stretnutia rektorov v Bologni (1988) bolo parafovanie dokumentu
Charta Magna Universitatum (vo voľnom preklade „Veľká listina univerzít“, pozn.)
s pomerne exaktnou víziou hodnotovo-vzdelanostného poslania, osobitne zamera-
nou na budúci rozvoj a smerovanie európskych univerzít. [1]. Považujeme za dôležité
zdôrazniť, že o niečo neskôr k dokumentu pristúpili aj viaceré neeurópske univerzity,
interpretácia dokumentu ako výhradne európskeho je preto nesprávna.
V dokumente, ktorý od jeho prijatia až po súčasnosť signovalo viac ako 660 uni-
verzít z takmer 80 krajín celého sveta (stav k 1. septembru 2010, pozn.), sú výslovne
deklarované štyri základné princípy. Tieto predpokladajú absolútnu nezávislosť uni-
verzít ako inštitúcií autonómnej povahy „sui generis“ (svojho druhu), ktorá im zabez-
pečí úplnú nestrannosť a nepostihnuteľnosť zo strany politickej, ekonomickej alebo
ideologickej moci. K ďalším bazálnym princípom obsiahnutým v dokumente patrí
uplatňovanie pravidla založeného na permanentnom prepojení vzdelávania a výsku-
mu, resp. zaraďovania výstupov vedeckého bádania do vyučovacieho procesu.
Charta Magna Universitatum neopomína ani princíp slobody výučby a výskumu.,
K prioritám zaraďujeme podporu a rozvoj slobodnej komunikácie a vymieňania si
vedeckých poznatkov a praktických skúseností medzi pedagogickými zamestnancami

a študentmi. V tomto kontexte osobitne akcentuje právo na odovzdávanie a prijíma-
nie nových poznatkov.
Odmietnutie neznášanlivosti založenej na dôvodoch, ktoré mnohé významné nor-
my ľudsko-právneho charakteru označili inak za právom chránené a nedotknuteľné
(napr. rasa, pohlavie, farba pleti), potvrdzuje i dikcia samotnej charty.
K ostatným ťažiskovým princípom patrí zachovávanie a trvalé posilňovanie európ-
skej humanistickej tradície, a to s cieľom prehlbovať a dopĺňať poznanie, ktoré univer-
zitný svet spoločnosti poskytuje.
Prostriedok, ktorý má dosiahnutie vyššie uvedených princípov zabezpečiť, konšta-
tuje ďalej vo svojom znení charta, spočíva najmä v ich uplatňovaní v podmienkach
mobility pedagogických a výskumných zamestnancov. Samotná mobilita ako neod-
deliteľná časť funkčného a efektívneho univerzitného ekosystému nemôže pritom z
hľadiska svojej podstaty ignorovať samotný študentský prvok.
Dokument pamätá v rámci základných princípov aj na konštruktívne kreovanie
homogénnej koncepcie akademických titulov a hodností (úzko súvisiace s nediskri-
minačným uznávaním vzdelávania v nadväznosti na nadnárodnú flexibilitu a nezhod-
né regionálne požiadavky trhu práce), zároveň tiež hodnotenia výsledkov a výstupov,
vrátane systému prideľovania štipendií, ktoré s predmetnou koncepciou bezprostred-
ne súvisia.
2. Bolonský proces do roku 2001
Základné idey autonómie univerzitného prostredia, slobôd a vzájomnej interak-
cie vedy a výučbového procesu, nevyhnutnosti celoživotného vzdelávania, mobility
všetkých subjektov participujúcich na pedagogickom a vedeckom procese, a to najmä
vysokoškolských pedagógov a iných vedeckých zamestnancov a študentov, komplex-
ná jednotnosť uznávania výsledkov štúdia pri skúmaní a rešpektovaní rôznorodosti
a špecifík jednotlivých európskych regiónov, ktoré deklaruje Charta Magna Univer-
sitatum, sa po necelej dekáde stali zásadnými a východiskovými piliermi zavádzania
konkrétnych kvalitatívnych zmien smerujúcich k rozvíjaniu konsolidovaného európ-
skeho kultúrneho a vzdelanostného prostredia.
Koncom 90. rokov minulého storočia dochádzalo pozvoľna k zintenzívneniu pro-
cesu homogenizácie európskych univerzitných prostredí. Finálnym výstupom z mul-
tilaterálnych rokovaní niekoľkých zástupcov štátov EÚ z apríla 1997 v Lisabone sa
775

stalo podpísanie Dohovoru o uznávaní kvalifikácií (ďalej len „Lisabonská konven-
cia“), ktorý sa zameral na problematiku vysokoškolského vzdelávania v európskom
regióne (SR pristúpila k tomuto dokumentu 1. septembra 1999).
776
Akademická obec najstaršej francúzskej univerzity v Paríži (Sorbonská univerzita)
sa v roku 1998 stala hostiteľom stretnutia ministrov školstva Francúzska, Nemecka,
Talianska a Veľkej Británie, teda krajín, ktorých vysokoškolské vzdelávacie systémy
boli do toho obdobia pomerne značne nekompatibilné.
Existujúca vzdelávacia diverzita bola označená za jednu z hlavných prekážok mo-
bility európskeho trhu práce. Cieľom vzájomných rokovaní sa v tejto súvislosti stalo
prijatie dokumentu, ktorý by diferentné vzdelávacie systémy dokázal k sebe priblí-
žiť, pomenoval ťažiskové úlohy smerom do budúcnosti, resp. ktorý by mohol vytvoriť
predpoklady pre ich efektívnejšiu koexistenciu a kooperáciu.
Výstupom rokovaní v Paríži sa stala „Spoločná deklarácia o harmonizácii archi-
tektúry európskeho vysokoškolského vzdelávacieho systému“ (tzv. Sorbonská dekla-
rácia). Deklarácia prijatá 25. mája 1998 predznamenala relatívne inovatívny prístup
k problematike európskeho vysokoškolského vzdelávania, prístup spočívajúci v pre-
hodnotení priorít, taký, ktorý začal protežovať vzdelanostnú Európu, bez narušenia
jej spoločensko-kultúrnych osobitostí. Pojem „Európa vedomostí“ sa stal synonymom
posilnenia intelektuálneho, kultúrneho a sociálneho rozmeru kontinentu. [2].
Podpora celoživotného vzdelávania, vybudovanie kozmopolitného multikultúr-
neho a multietnického systému vzdelávania (i v kontexte ideálov EÚ hlásiacich sa
k „jednote v rozmanitosti“), postupné zbližovanie (prekrývanie) jednotlivých cyklov
(stupňov) štúdia, vytvorenie študijných programov atraktívnych svojou reflexiou na
aktuálne potreby trhu práce, poskytnutie priestoru pedagogickým a vedeckým za-
mestnancom a študentom na mobilné nadnárodné aktivity, to sú niektoré z prostried-
kov, ktorými Sorbonská deklarácia zdôraznila, že nielen samotný rozvoj vedomostí,
znalostí a schopností fyzických osôb je sledovaným cieľom (dosiahnuté vzdelanie), ale
že sekundárne neopomenuteľné sú tiež následné možnosti zapojenia sa do pracovné-
ho procesu (reálna uplatniteľnosť), korešpondencia medzi rozvojom schopností a vy-
tvorením možností sebauplatnenia. Je to aj cesta k trvalo udržateľnému sociálnemu
pokroku.
V intenciách uvedeného je zrejmé, že Sorbonská deklarácia priniesla do európske-
ho prostredia vysokoškolského vzdelávania viacero reformných prvkov. V nej sfor-

mované závery sa aj v odbornej literatúre neraz uznávajú za mechanizmy, ktoré inici-
ovali plošne rozsiahle a hĺbkovo dôsledné zmeny v oblasti univerzitného vzdelávania.
Tie však pokračovali aj v rokoch nasledujúcich. Pri určitej abstrakcii a s ohľadom na
začiatok tejto genézy môžeme uvažovať o procese, ktorí aj viacerí iní autori označili za
tzv. „bolonský proces“.
V snahe o zachovanie kontinuity s udalosťami, ktoré vyústili do podpísania Charty
Magna (1988), sa opätovne po desiatich rokoch (jún 1999) na pôde Bolonskej univer-
zity stretli vrcholní predstavitelia ministerstiev školstva 29 štátov Európy (vrátane mi-
nistra školstva, vedy, výskumu a športu SR), a to na podnet Konfederácie rektorských
konferencií EÚ a Asociácie európskych univerzít (v skratke „CRE“; ich spojením v
roku 2001 na konferencii v Salamanke vzniká Európska asociácia univerzít „EUA“ so
sídlom v Bruseli ako medzinárodná organizácia zabezpečujúca poskytovanie podpo-
ry a poradenstva pri zvyšovaní úrovne vyššieho vzdelávania a výskumu v európskom
kontexte, pozn.), s víziou vybudovania európskeho priestoru vysokoškolského vzde-
lávania (v skratke „EHEA“ – European Higher Education Area) do roku 2010 prijatím
spoločného koordinovaného postupu pri zavádzaní reforiem na jednej strane rešpek-
tujúcich diverzitu a autonómnosť národných systémov, na druhej strane smerujúcich
k ich konvergencii a kompatibilite.
Zvýšenie konkurencieschopnosti európskeho „nadnárodného“ systému univer-
zitného vzdelávania predpokladalo výslovné špecifikovanie porovnateľných kritérií
a transparentných mechanizmov na zabezpečenie jeho kvality v medzinárodnom me-
radle. Tie boli vymedzené v dokumente známom ako „Bolonská deklarácia“, ktorý
možno s odstupom času hodnotiť ako najvýznamnejší dokument európskej politiky
vysokoškolského vzdelávania. [3].
Sme toho názoru, že Bolonská deklarácia sa stala základným pilierom pokračujú-
cich reformných procesov európskych edukačných systémov, keďže možno dôvodne
usudzovať, že v prípade neprijatia dokumentu takéhoto charakteru by už rozbehnuté
reformné procesy mohli byť dočasne paralyzované, ak nie úplne zastavené.
Pre zrealizovanie počiatočnej etapy transformačnej stratégie v horizonte prvej de-
kády tretieho tisícročia deklarácia vytýčila a sformulovala viacero cieľov.
Vytvorená koncepčná štruktúra vysokoškolského štúdia sa vytvorila z dvoch na
seba bezprostredne nadväzujúcich cyklov (stupňov). Dĺžka trvania prvého stupňa
bola určená na obdobie minimálne troch rokov, pričom získanie zodpovedajúceho ti-
777

tulu je podmienené úspešným absolvovaním celého tohto cyklu. Väčšina európskych
krajín (vrátane SR) uznáva prvý cyklus vysokoškolského štúdia za ucelený štandardný
stupeň vzdelania, ktorý by mal zaručiť dosiahnutie kvalifikačných schopností využi-
teľných na trhu práce.
778
Úspešné ukončenie prvého cyklu vysokoškolského vzdelávania, konštatuje ďalej
deklarácia, je nevyhnutnou podmienkou na pokračovanie v druhom cykle štúdia. Ten
vedie k získaniu titulu magisterského alebo doktorského, alebo obidvoch, a to v závis-
losti od štandardnej dĺžky štúdia.
Ďalším cieľom, ktorý Bolonská deklarácia formuluje, je zriadenie takej sústavy
transparentných a porovnateľných akademických titulov a ich dodatkov (dodatok
k diplomu, pozn.), ktorá bude garantovať ich všeobecnú medzinárodnú rovnosť a
univerzálnu aplikačnú využiteľnosť. Predchádzanie diskriminácii pri uznávaní do-
siahnutého vzdelávania, boj proti nezamestnanosti, podpora konkurencieschopnosti
a migrácie pracovných síl nie sú výsadou iba Bolonskej deklarácie, ale modernej spo-
ločnosti nového milénia.
Deklarácia v rámci svojich ostatných cieľov poukazuje napr. na nevyhnutnosť zá-
sadným spôsobom zmeniť dovtedy zaužívané spôsoby hodnotenia študijných výsled-
kov, ktoré boli v jednotlivých signatárskych krajinách značne rozdielne, a pre účely
vzájomnej komparácie nevyužiteľné.
Systém kreditov na báze ECTS („European Credit Transfer and Accumulation Sys-
tem“, vo voľnom preklade „Európsky systém prenosu a zhromažďovania kreditov“)
umožňuje objektívnu porovnateľnosť dosiahnutých študijných výstupov v rámci uni-
fikovaného kreditového systému bez ohľadu na skutočnosť, aká je domovská krajina
alebo univerzita konkrétneho študenta. Systém ECTS napomáha v uvedených súvis-
lostiach mobilitu študentov, keďže v zásade eliminoval nerovnaké študijné hodnote-
nia za porovnateľné študijné predmety.
Slobodný (nediskriminačný) prístup ku všetkým výchovno-vzdelávacím oblas-
tiam a súvisiacim službám, ktoré univerzitné prostredie poskytuje, možno považo-
vať v kontexte deklarácie za čiastkovú prioritu, spolu s ostatnými, v predchádzajúcom
texte uvedenými cieľmi. V prípade porovnateľných kritérií je žiaduce tieto koncipovať
širším spôsobom, domnievame sa, i vzhľadom na to, že predmetom komparácie ne-
majú byť výlučne dosiahnuté výsledky štúdia konkrétneho študenta, ale zo širšieho
hľadiska štúdium na určitej vysokej škole (v určitom študijnom programe) ako celok,

jeho kvalita reprezentovaná mierou uplatniteľnosti absolventov na trhu práce, či teo-
reticko-aplikačný prínos práce vedeckých a pedagogických zamestnancov pre ľudské
poznanie a jeho rozvoj.
Podľa niektorých iných autorov je preukazovanie odbornej spôsobilosti (dosiahnu-
tej kvalifikácie) zamestnancov významným problémom v právnom priestore EÚ. Ten-
to stav vyplýva predovšetkým z disharmónie multivzdelávacích programov členských
štátov únie a pomerne neprehľadnej mašinérie vydávania rôznych druhov potvrdení
často o identickej kvalifikácii. Rovnako významný je fakt, že systematika vzdelávania
je ponechaná v kompetencii členských štátov a na úrovni EÚ nepodlieha harmonizá-
cii. [4, s. 110].
Príslušné študijné plány, rôznorodé integrované študijné programy alebo intenzív-
na kooperácia medzi subjektmi zabezpečujúcimi výučbu a výskum, podľa Bolonskej
deklarácie, voľne parafrázujúc jej znenie, to sú prvky, ktoré musia byť pozitívne infi-
kované myšlienkou europeizácie, európskej jednoty, a túto aktívne prenášať (v prime-
ranom rozsahu a dostupným spôsobom) na akademickú pôdu univerzít.
Všetky signatárske štáty deklarácie sa zaviazali, že budú v pravidelnom periodic-
kom režime dvoch kalendárnych rokov organizovať pracovné stretnutia, s osobitným
zameraním na zhodnotenie pokroku a kontinuity pri realizovaní stanovených záme-
rov do jednotlivých národných vzdelanostných štruktúr. Súčasťou predmetných od-
borných stretnutí, znie ďalej záväzok zúčastnených krajín, musí byť vypracovanie a
zverejňovanie analýz mapujúcich aktuálne trendy a problémy pri zavádzaní nových
koncepcií vysokoškolského vzdelávania v snahe trvalo a udržateľne zlepšovať kvalitu
národných univerzít vo vznikajúcom „Európskom vysokoškolskom priestore“ a „Eu-
rópskom výskumnom priestore“.
3. Bolonský proces po roku 2001
V súvislosti s perspektívou rozširovania EÚ o štáty bývalého východného bloku
a ich zapojenia do prebiehajúceho bolonského procesu sa symbolicky v Prahe konal
ďalší samit 32 ministrov rezortov zodpovedných za vysoké školstvo, aby potvrdil pod-
poru a zhodnotil dosiahnuté pokroky vo veci (doposiaľ) najväčšej európskej reformy
vysokého školstva, a aby zároveň konkretizoval priority na nasledujúce dvojročné ob-
dobie.
V prijatom pražskom komuniké pomenovanom „Na ceste k Európskemu priesto-
ru vysokoškolského vzdelávania“ (19. máj 2001) zúčastnení ministri ocenili aktívnu
779

participáciu Európskeho združenia univerzít (v skratke „EUA“) a Medzinárodnej
organizácie študentských únií (v skratke „ESIB“, riadnym členom organizácie je aj
Študentská rada VŠ SR, pozn.) ako kompetentných a konštruktívnych partnerov na
postupnom formovaní spoločného európskeho vysokoškolského priestoru, uznanie
a vďaka bola adresovaná i EK, ktorá bola týmto snahám pozitívne naklonená a osobit-
ným spôsobom nápomocná. [5].
780
Predmetom samitu sa stalo tiež posúdenie správy skupiny expertov, a to tzv. Fol-
low-up Group (vo voľnom preklade „riadiaca skupina“, pozn.), ktorá bola zložená
zo zástupcov všetkých členských krajín zapojených do bolonského procesu. Skupina
sformovaná v období po stretnutí v Bologni mala za cieľ koordinovať samotný pro-
ces, riadiť jednotlivé zložky doň zapojené, dohliadať na aplikáciu princípov Bolon-
skej deklarácie v praxi, či vyvíjať aktivity zamerané na presadzovanie hodnotových
myšlienok v nej obsiahnutých v niektorých nových a zatiaľ nesignatárskych kraji-
nách.
Ministri zobrali v komuniké na vedomie i Konvenciu európskych študentov (2001),
ktorá bola prijatá pred pražským samitom vo Švédsku (Göteborg). Vo svojom znení
zdôraznila nevyhnutnosť aktívneho zapojenia študentských vysokoškolských organi-
zácií do reformných procesov.
Na stretnutí v Prahe pomerne intenzívne v odborných diskusiách rezonovali záve-
ry aj zo stretnutia hlavných predstaviteľov niekoľkých stoviek európskych vysokých
škôl, ktoré sa uskutočnilo v marci 2001 v univerzitnom španielskom meste Salaman-
ka. Uvedené stretnutie bolo označované v zásade za prípravne pred nadchádzajúcim
pražským samitom, napriek tomu z neho vzišla tzv. „Konvencia európskych vysokých
škôl“ (známe tiež ako „Konvencia zo Salamanky“).
Konvencia zo Salamanky poukázala na potrebu vytvorenia spoločného európskeho
priestoru vysokoškolského vzdelávania, ktorý by mal byť vytvorený na princípe auto-
nómie a akademickej slobody univerzít ako subjektov osobitnej povahy, subjektov, v
ktorom sa prekrýva prvok sociálny, edukačný a výchovný. [6].
Rokovania zástupcov vysokých škôl v Španielsku potvrdili zodpovednostné záväz-
ky univerzít smerom k európskej spoločnosti, a to tak z hľadiska poskytnutia záruk
za vytváranie kvalitných vzdelanostných ekonomík, ako aj za uctievanie si historic-
kých európskych tradícií. V súbehu s tradičnými ideálmi je nutné zohľadniť, uvádza
ďalej Konvencia zo Salamanky, aj progresívne a inovatívne prvky, ktoré život jednot-

livca (súkromný, pracovný, študentský) v Európe v posledných desaťročiach výrazne
ovplyvnili (informatizácia, migrácia a pod.).
Konvencia zohľadňuje rozmanitosť inštitucionálnych typov, vnútroštátnych systé-
mov, programových zameraní, jazykov a európske regionálne osobitosti. Vyzýva, aby
sa európsky výskumný priestor neatomizoval a neizoloval, práve naopak, spoločné
postupy sa musia protežovať.
Jazyková diverzita Európy, disparátne spoločenské, kultúrne a sociálne nuansy,
to sú znaky, ktoré vytvárajú z európskeho edukačného priestoru chcené a atraktívne
prostredie. Nesmú sa však stať podľa konvencie prekážkou konvergencie (vzájomného
približovania) jednotlivých kvalifikačných stupňov a zodpovedajúcich titulov.
Iný pohľad na znenie konvencie indikuje, že jedným z kľúčových predpokladov
pre zachovanie atraktivity európskeho vysokoškolského priestoru, udržateľnej efek-
tívnej mobility zapojených subjektov, konštantnej validity a vzájomnej kompatibility
získaných kvalifikácií, či uznania a dôveryhodnosti v celosvetovom meradle, musí byť
komplexná kvalita vzdelávania založená na rovnováhe tradícií i inovácií, previazanos-
ti jednotlivých učebných osnov so sociálno-ekonomickými požiadavkami i službami
so štúdiom súvisiacimi a promptne reagujúca na potreby študentov, ako aj kvalita ria-
denia vzdelávacích inštitúcií.
Ďalší posun v pokračujúcom vývoji europeizácie vysokoškolského vzdelávania za-
znamenala v poradí tretia konferencia ministrov školstva európskych štátov v sep-
tembri 2003 v Berlíne, na ktorej sa k už otvorenému procesu realizácie Európskeho
vysokoškolského priestoru pridružili zástupcovia niektorých ďalších krajín prevažne
juhovýchodnej Európy.
V prijatom dokumente nazvanom „Realizácia Európskeho priestoru vysokoškol-
ského vzdelávania“ (v niektorých iných odborných publikáciách označovanom tiež
ako „Berlínske komuniké“) je definovaných niekoľko základných priorít na nasledu-
júce obdobie. Patrí k nim predovšetkým zaistenie užšieho prepojenia medzi vysoko-
školským vzdelávaním a vedeckým výskumom. [7].
Na základe komuniké možno identifikovať navrhovanú viacstupňovú štruktúru
akademických titulov a systému štúdia (1. stupeň – bakalárske štúdium, 2. stupeň
– magisterské štúdium s nadväzujúcim 3. stupňom – doktorandské štúdium). Európ-
sky kreditový systém (ECTS) bol v dokumente uznaný za všeobecný základ národ-
ných kreditových systémov. Jeho precízna aplikácia pri prenose a akumulácii kreditov
781

v rámci mobility študentov mala vytvoriť objektívne a transparentné podmienky, zá-
roveň byť nápomocná pri odstraňovaní prekážok uznávania vzdelania na nadnárod-
nej úrovni.
782
V časti komuniké z Berlína o uznávaní (a prijatí zrozumiteľných a porovnateľných)
akademických titulov v zmysle Dohovoru o vzájomnom uznávaní kvalifikácií týka-
júcich sa vysokoškolského vzdelávania v európskom regióne (podpísaného 11. aprí-
la 1997 v Lisabone) sa pre vzdelávacie inštitúcie stanovuje povinnosť automatického
a bezplatného vydávania dodatku k diplomu (v anglickom jazyku) ako prostriedku
podstatne uľahčujúceho tento proces.
V oblasti zabezpečenia kvality vzdelávacieho procesu komuniké vyzýva k vytvoreniu
kritérií a metodológie na základe európskeho rámca kvalifikácií, ktorý by mal umožniť
jednotnú metodológiu pre popis národných kvalifikácií na celoeurópskej úrovni.
Sídlom piatej konferencie ministrov sa v máji 2005 stalo nórske mesto Bergen. Po-
čet signatárskych krajín sa rozšíril na 45. Účastníci konferencie prijali „Kvalifikačný
rámec pre Európsky priestor vysokoškolského vzdelávania“, ktorý zahŕňa tri cykly
(stupne) vzdelávania (vrátane určenia štandardnej dĺžky štúdia, kreditovej záťaže vy-
jadrenej v systéme ETCS a dosiahnutia zodpovedajúcej kvalifikácie).
Na základe prijatého kvalifikačného rámca vznikla signatárskym krajinám povin-
nosť vypracovať a aplikovať individuálne národné rámce, avšak v súlade s európskym
rámcom.
Druhý dokument prijatý na konferencii v Nórsku ustanovil metodiku a štandardy
zabezpečenia kvality univerzitných vzdelávacích systémov.
Na stretnutie v Bergene nadviazalo ďalšie stretnutie ministrov v Londýne (2007),
na ktorom sa posudzovali závery správy o stave a perspektívach bolonského procesu.
Bolo konštatované, že členské štáty dosiahli výrazný pokrok (vo vytváraní spoločného
„Európskeho priestoru vysokého školstva“). Správa rovnako poukázala aj na viacero
najmä implementačných nedostatkov (napr. problematika sociálnej spravodlivosti
alebo otázky súvisiace s uznávaním predchádzajúceho štúdia). Za prioritu ďalšieho
vývoja bola potvrdená mobilita a sociálny rozmer s ňou súvisiaci.
Zatiaľ posledná konferencia ministrov sa uskutočnila v roku 2009 v belgickom
meste Leuven. Výstupy z tohto stretnutia potvrdili rámcové smerovanie bolonského
procesu, ktorého hodnotové základy sformovali už negociácie z minulosti.

Záver
Jedným z určujúcich kritérií stupňa vývoja spoločnosti je vzdelanostná úroveň po-
pulácie. Osobitne vysokoškolské vzdelávanie zohráva v tomto kontexte dominantnú
úlohu. Je povinnosťou vlád, inštitúcií vyššieho vzdelávania, a to najmä vysokých škôl
a univerzít samotných, hľadať spôsoby a nástroje na zlepšovanie podmienok a ino-
váciu edukačných systémov, klasické a osvedčené metódy a formy plynulo prepájať
s modernými tak, aby zodpovedali ambíciám a podmienkam života na začiatku tre-
tieho tisícročia.
V EÚ sa v tomto smere za prelomovú považuje transformácia národných sústav
vyššieho vzdelávania smerujúca k vytvoreniu spoločného európskeho vysokoškolské-
ho priestoru a európskeho výskumného priestoru s pružným uznávaním kvalifikácií,
so zabezpečením vyššej kvality vzdelávania, s podporou celoživotného a odborného
vzdelávania, s rozšírením mobility či strategických partnerstiev univerzít s potenciál-
nymi zamestnávateľmi, vytváraním zdrojov príjmov, vrátane grantov, pôžičiek a škol-
ného, viazaných na výkon, prístup a účinnosť.
Počiatočný impulz naštartovania zmien v organizácii vysokého školstva krajín Eu-
rópy, ktorým bolo podpísanie Charty Magna Universitatum, vyústil do ústrednej re-
formnej aktivity známej ako bolonský proces.
Programové vyhlásenia jednotlivých deklarácií ako súčastí bolonského procesu
a ich následné zhodnocovanie a kontrola sa stali súčasťou realizácie Lisabonskej stra-
tégie ako koncepcie radikálneho prerodu EÚ v ekonomickej a sociálnej oblasti s cie-
ľom vybudovania konkurenčne schopnej a dynamickej znalostnej ekonomiky smeru-
júcej k podpore zamestnanosti a sociálnej prosperity.
783

Literatúra
[1] Magna Charta Universitatis. Dostupné na internete: http://www.bologna.msmt.
784
cz/.
[2] Sorbonská deklarácia. Dostupné na internete: http://ec.europa.eu/education/.
[3] Bolonská deklarácia. Dostupné na internete: http://www.bologna-berlin2003.
de/.
[4] KURIL, M.: Diskriminácia v pracovnoprávnych vzťahoch. Bratislava: Akadémia
policajného zboru, 2009. 180 s. ISBN 978-80-8054-475-1.
[5] Pražské komuniké. Dostupné na internete: http://www.bologna.msmt.cz/.
[6] Konvencia zo Salamanky. Dostupné na internete: http://www.bologna-ber-
gen2005.no/.
[7] Berlínske komuniké. Dostupné na internete: http://www.bologna.msmt.cz/.
Kontakt
Mgr. Jana Záhorčáková
Fakulta práva
Paneurópska vysoká škola
Tomášikova 20
821 02 Bratislava
E-mail: jana.zahorcakova@uninova.sk

Abstrakt
Meranie výkonnosti a efektívnosti verejného sektora -
prehľad základných pojmov a prístupov
Ing. Pavel Žiaran
Cieľom príspevku je vysvetliť a uviesť základné pojmy a prístupy k meraniu výkon-
nosti a efektívnosti vo verejnom sektore, ktoré možno nájsť v rôznych publikáciách
a v analýzach ECB a OECD. Ide o pojmy ako sú ekonomická výkonnosť a efektívnosť,
parametrické a neparametrické prístupy k tvorbe krivky produkčných možností, zlo-
ženie komplexných ukazovateľov efektívnosti verejného sektora.
Kľúčové slová: verejný sektor, výkonnosť, účinnosť, ukazovatele
Performance and efficiency measurement in public sector -
review of basic terms and approaches
Abstract
The article has for objective to explain and describe basic terms and approaches used
in public sector performance and efficiency measurement that could be found in recent
academic journals and ECB and OECD analysis as economic performance and effi-
ciency, parametric and non-parametric approaches to construction of the production
possibility frontier and composition of complex public sector efficiency indicators.
Keywords: public sectors, performance, efficiency, indicators
Úvod
Výskum faktorov technickej i nákladovej efektívnosti vo verejnom sektore prináša
užitočné informácie pre politikov i pre orgány štátnej a verejnej správy. Analýza efek-
tívnosti môže byť významným impulzom pre konsolidáciu verejných financií, čo je
obzvlášť aktuálnou otázkou v súčasnom období doznievajúcej ekonomickej krízy.
785

786
V mikroekonómii sa stretávame s troma pojmami účinnosti, a to s technickou, ná-
kladovou (resp. alokatívnou) a s celkovou ekonomickou (resp. produkčnou). Technic-
ká účinnosť skúma spôsob vynaloženia zdrojov technicky, či technologicky najúčin-
nejším spôsobom. Pri alokatívnej (nákladovej) účinnosti sledujeme, či sú prostriedky
vynaložené v optimálnom pomere vzhľadom na ich relatívne ceny a produkčnú tech-
nológiu. Celková ekonomická efektívnosť sa dosahuje v prípade, ak organizácia vyna-
kladá svoje zdroje účinne po technickej i nákladovej stránke. [1, s. 248].
Meranie efektívnosti sa značne rozvinulo v širokom spektre rôznych oblastí ve-
rejného sektora, ako sú kultúra, vzdelávanie, energetický sektor, zdravotníctvo, ale
aj u poskytovateľov verejných statkov, ako sú vodohospodárske podniky a dopravná
infraštruktúra. Značnému vedeckému záujmu sa teší technická a nákladová analýza
administratívnych jednotiek.
Pokiaľ ide o množstvo a zameranie štúdií efektívnosti vo verejnom sektore, prevláda
záujem o meranie na úrovni lokálnych vlád, a to či už ako celku, alebo pre jednotlivé
aktivity. Na druhej strane však chýbajú výskumy zdrojov a faktorov efektívnosti. [2, s.
3]. Podobne menší záujem výskumníkov priťahujú štúdie, ktoré by sa zoberali globál- globál-
nou výkonnosťou verejného sektora ako celku, prípadne celej krajiny. [2, s. 33].
Analýzu účinnosti verejnej správy komplikuje dichotómia medzi verejnou sprá-
vou (ako exekutívnym manažmentom) a politikou (v zmysle presadzovania záujmov
verejných a mocenských skupín). Ak napríklad ukazovatele účinnosti navrhujú, že
financovanie určitého programu by malo byť zastavené, tieto ukazovatele nehovoria
nič o možných politických dôsledkoch. Preto je bežné, že sa politici pri tvorbe roz-
počtu na miestnej úrovni nechávajú viesť štruktúrou minuloročných výdavkov, a nie
ukazovateľmi výkonnosti. [3, s. 811].
1. Teoretické aspekty merania účinnosti verejného sektora
1.1 Účinne verzus správne vynaložené zdroje
Analýzu výkonnosti verejnej správy možno rozdeliť na dva základné komponenty,
a to na účinnosť, resp. efektívnosť (angl. efficiency), ktorú možno definovať ako pomer
vstupov a výstupov, a na účinnosť, resp. užitočnosť v zmysle správneho a náležitého
vynakladania zdrojov (angl. effectiveness).

Vzťah medzi výkonnosťou, účinnosťou a užitočnosťou
Schéma 1
Zdroj: Kalb, A.: Literature Review on Efficiency Studies in the Public Sector. Berlin: Springer, 2010.
Kým prvý pojem uvádza, ako lokálna vláda využíva verejné prostriedky, druhý po-
jem možno rozložiť do troch pojmov. Je to náležitosť, či spĺňa poskytovaná služba
potreby klienta, dostupnosť, či si môže klient dovoliť túto službu, a kvalita, či spĺňa
poskytovaná služba požadovaný štandard. V prvom prípade riešime otázku, či robíme
veci správne, v druhom, či robíme správne a náležité veci. Ideálom je, samozrejme,
robiť „správne veci správne“.
Pri výskumoch efektívnosti verejného sektora sa väčšinou stretávame s riešením
prvej otázky, čo sa tiež približuje pojmu produktivita (angl. productivity), ), v rámci kto- kto-
rého sa hodnotí účinnosť transformácie vstupov na výstupy, a následne sa porovnáva
s optimálnou hodnotou vstupov alebo výstupov (vstupne alebo výstupne orientovaná
analýza). [2, s. 35].
Rôzni autori uvádzajú rôzne významové poňatie jednotlivých pojmov. V prípade
analýz ECB autori rozumejú pod výkonnosťou (angl. performance) to, čo sa v schéme
1 vyššie v texte rozumie pod technickou účinnosťou, a to bez toho, aby sa dávala do
vzťahu s vynaloženými zdrojmi.
787

1.2 Parametrický verzus neparametrický prístup
788
Pri skúmaní efektívnosti verejného sektora z pohľadu použitých matematických
techník existujú dva základné prístupy, a to parametrický a neparametrický. Oba prí-
stupy sa pokúšajú na základe pozorovaných dát vytvoriť obalovú krivku, ktorá pred-
stavuje produkčné maximum výstupov verejného sektora. 3
Parametrická metóda (známa tiež ako ekonometrická) sa zakladá na predpoklade
že, podobne ako pri krivke produkčných možností, ako ju poznáme v mikroekonó-
mii, možno vyjadriť vzťah medzi výrobnými vstupmi a výstupmi rovnicou a funkciou
so špecifickým tvarom. Neparametrický prístup (známy tiež ako matematické progra-
movanie) takýto funkčný (parametrický) vzťah medzi vstupmi a výstupmi nepredpo-
kladá. [1, s. 248].
Rozdiely medzi oboma prístupmi uvádza graf 1. Pri neparametrickom prístupe
hranicu efektívnosti (neprerušovaná čiara) tvoria samotné pozorovania najefektívnej-
ších organizácií. Body, ktoré ležia pod hranicou (bez výplne), sa potom porovnávajú
s touto hranicou. Pri parametrickom prístupe sa hranica efektívnosti (prerušovaná
krivka) vypočíta ako funkcia na základe pozorovaných dát, avšak nie je nutné, aby sa
organizácie na tejto hranici nachádzali. Efektívnosť sa hodnotí rovnako na základe
vzdialenosti od tejto hranice. [4, s. 14].
Porovnanie tvorby hranice produkčných možností pri parametrickom
a neparametrickom prístupe
Zdroj: Worthington, A.: Frontier Efficiency Measurement in Healthcare: A Review of Empirical
Techniques and Selected Applications. On-line academic paper.
Graf 1
3 Rôzni autori zaoberajúci sa meraním efektívnosti vo verejnej správe používajú nasledujúce pojmy
pre označenie hranice produkčných možností, ktoré však majú z kontextu vyplývajúci synonymický
charakter: krivka účinnosti, hranica účinnosti, krivka optimálnych hodnôt, krivka najlepších
praktík (angl. best practice curve). V texte budeme preferovať pojem krivka účinnosti, prípadne
hranica produkčných možností.

V rámci oboch prístupov rozlišujeme dve možnosti tvorby krivky účinnosti, a to
deterministické, ktoré predpokladajú, že všetky odchýlky od hranice efektívnosti zna-
menajú neefektívnosť, a stochastické, v rámci ktorých určité odchýlky od krivky efek-
tívnosti môžu mať náhodný charakter.
Výhodou neparametrickej metódy je schopnosť integrovať množstvo rôznych vstu-
pov a výstupov. Nevýhodou je, že pridaním, či vylúčením premenných v modeli mô-
žeme ovplyvniť výsledky.
Medzi neparametrickými metódami je vo veľkej obľube metóda dátovej analýzy
obalovej krivky (DEA - Data Envilope Analysis), ktorá dokáže porovnávať výkonnosť
veľkého množstva oddelení poskytujúcich služby. Okrem toho je omnoho pochopiteľ-
nejšia a spoľahlivejšia ako sústava operačných zlomkových ukazovateľov alebo ukazo-
vateľov ziskovosti. [5 , s. 830].
Na základe vybraných premenných DEA softvér vyhľadá a prepojí body s najnižší-
mi nákladmi pre každý daný výstup, čo môžeme nazvať krivkou efektívnosti. Každej
jednotke sa priradí numerický koeficient definujúci relatívnu efektívnosť, a jednotka,
ktorá sa nenachádza na tejto krivke, sa považuje za efektívnu. Okrem DEA analýzy sa
často používa i menej náročná metóda FDH (Free-disposal hull).
1.3 Meranie účinnosti vstupov a výstupov prostredníctvom neparametrickej
analýzy
Predpokladajme, že krajiny A, B, C a D používajú určité množstvo verejných vý-
davkov (horizontálna os). Tieto krajiny dosahujú svojimi výdavkami určitú úroveň
výstupov (vertikálna os). Efektívnosť krajín bude, samozrejme, odlišná. Krajina A,
ktorá pri rovnakých vstupoch produkuje vyšší výkon ako krajina B, sa bude nachádzať
(podľa definície) na hranici produkčných možností a krajina B pod ňou. Podobne aj
krajiny C a D sú efektívne a žiadna krajina v porovnaní s nimi nie je neefektívna.
789

790
Tvorba hranice produkčných možností neparametrickou metódou
Graf 2
Zdroj: Afonso, A., Schuknecht, L., Tanzi, V.: Public Sector Efficiency: An International Comparison.
In: Public Choice, 2003.
Pripomíname, že tento prístup môže viesť k podceňovaniu určitých prípadov nee-
fektívnosti, nakoľko táto metóda umiestňuje krajinu, ktorá v danom rozsahu vstupov
dosahuje najlepšie výdavky, priamo na hranicu produkčných možností (krivka pro-
dukčných možností je definovaná práve najefektívnejšími krajinami). [6, s. 334].
1.4 Meranie efektívnosti verejnej správy podľa troch funkcií R. Musgraveho
Jeden zo zásadných pohľadov na efektívnosť verejnej správy umožňuje hodnote-
nie troch základných funkcií štátu, pomenovaných podľa R. Musgraveho. Je to alo-
kačná, distribučná a stabilizačná funkcia. Trojica autorov, ktorá zostavuje pravidelné
súhrnné medzinárodné porovnanie efektívnosti verejného sektora pre ECB, navrhuje
nižšie uvedený postup.
Distribučná funkcia sa hodnotí ako podiel 40 % najchudobnejších domácností na
celkových príjmoch. Stabilizačná funkcia sa meria ako stabilita rastu produktu (koefi-
cient variácie) a priemerná inflácia (10-ročný priemer). Alokačná funkcia sa hodnotí
ekonomickou výkonnosťou, ktorá zahrňuje HDP per capita (PPP), rast HDP (desať-
ročný priemer) a nezamestnanosť (10-ročný priemer). [6, s. 334].

2. Praktické prístupy k meraniu účinnosti verejného sektora
2.1 Prístup ECB - medzinárodné porovnávanie pomocou komplexných indexov
V analytických prácach ECB (Working Working Paper, , ECB Series) sa pri hodnotení efektív- efektív-
nosti verejného sektora používajú dva základné druhy indikátorov, a to výkonnosť ve-
rejného sektora, definovaná ako výsledok aktivít verejného sektora (PSP - Public Sec-
tor Performance) a efektívnosť verejného sektora, definovaná ako výsledok vo vzťahu
k vynaloženým zdrojom (PSE - Public Sector Efficiency). [7, s. 10], [8, s. 17].
V prvom kroku sa kvantifikuje výkonnosť v rozhodujúcich oblastiach verejného
sektora, čo sa následne integruje do jedného ukazovateľa, a to do celkovej výkonnosti
verejnej správy (angl. Total Public Sector Performance). Následne sa počíta efektív-
nosť verejného sektora, teda porovnáva sa dosiahnutý výkon s vynaloženými zdrojmi,
a to tak, že sa skonštruuje krivka produkčných možností pomocou neparametrických
metód, ako už bolo uvedené vyššie.
Prvé štyri indikátory výkonnosti verejného sektora sú kvalita administratívy, vzde-
lávania, zdravotníctva, verejnej infraštruktúry a podpory právneho štátu. Tieto indi-
kátory odzrkadľujú kvalitu vzťahov medzi rozpočtovou politikou a trhovými proces-
mi, ktoré tvoria rámec príležitostí jednotlivca. Preto sa nazývajú aj tzv. ukazovateľmi
príležitostí (angl. opportunity indicators), prípadne procesov. [7, s. 11].
Dobre fungujúca verejná správa a súdny systém, ako aj zdravá a vzdelaná populácia
sú predpokladom úspešne fungujúcej spoločnosti. Kvalita dodržiavania zásad právne-
ho štátu a bezpečnosti vlastníckych práv je pilierom efektívneho fungovania trhov, na
čom sa zhodujú viacerí ekonomickí filozofi, a to od A. Smitha až po F. von Hayeka.
Štruktúra ukazovateľov výkonnosti verejného sektora
Graf 3
Zdroj: Afonso, A., Schuknecht, L., Tanzi, V.: Public Sector Efficiency: An International Comparison.
ECB Working Papers, 2003.
791

792
Vo všeobecnosti sú rozdiely v celkovom výkone medzi skúmanými krajinami malé.
Krajiny s relatívne „malým“ verejným sektorom v priemere vykazujú najvyššiu cel-
kovú výkonnosť obzvlášť v oblasti administratívy a ekonomickej výkonnosti. Krajiny
s rozsiahlym verejným sektorom vykazujú zase rovnomernejšie rozdelenie príjmov.
Niektoré krajiny zaznamenali v poslednom desaťročí významné zlepšenie výkonnosti
verejného sektora, napr. Grécko, Portugalsko, Španielsko a Írsko.
Pokiaľ ide o efektívnosť, krajiny s malým verejným sektorom vykazujú podstatne
lepšie výsledky ako krajiny so stredne veľkým, prípadne s veľkým verejným sektorom.
Najvyššiu celkovú účinnosť dosahujú Japonsko, Luxembursko, Austrália, USA a Švaj-
čiarsko. [7, s. 5].
2.2 Prístup OECD - implementácia indikátorov efektívnosti do rozpočto-
vého procesu
Koncept OECD je založený na skúmaní inštitucionálnych faktorov a organizačných
podmienok, ako i na presadzovaní praktickej implementácie nástrojov a na tvorbe
najlepších praktík, s cieľom zvyšovať účinnosť verejnej správy v členských krajinách.
V najširšej miere sa meranie efektívnosti verejného sektora implementuje práve
do oblasti rozpočtovania, čo je prirodzené vzhľadom na relatívne najjednoduchšiu
kvantifikáciu a jasnú identifikáciu zodpovedností. OECD podporuje zavádzanie me-
rania výkonnosti (PI - Performance Information). Podľa správy OECD z roku 2005 je
PI je zavedené približne v 75 % členských krajín, aj keď prístupy a metódy sú rôzne.
OECD má snahu prejsť od merania výkonnosti (PI), ktoré je len informáciou, či hod-
notením výkonu, k tzv. výkonnostnému rozpočtovaniu (PB - Performance Budget- Budget-
ing), ), ktoré predstavuje priame prepojenie alokovaných zdrojov s merateľnými výsled- výsled-
kami a inštitucionálnou zodpovednosťou. OECD rozlišuje tri úrovne výkonnostného
rozpočtovania (PB) (tabuľka 1).

Typ
Úrovne výkonnostného rozpočtovania (PB - Performance Budgeting)
Prezenčný (bez integrovaných
ukazovateľov výkonnosti)
Rozpočtovanie s meraním
výkonnosti
Priame výkonnostné
rozpočtovanie
Prepojenie medzi
PI a financovaním
bez prepojenia
voľné/nepriame
pevné/priame
prepojenie
Plánovaný alebo aktuálny
výkon
výkonnostné ciele
a/alebo výkonnostné
výsledky
výkonnostné ciele
a/alebo výkonnostné
výsledky
výkonnostné ciele
Zdroj: Improving Public Sector Efficiency: Challenges and Opportunities. OECD, 2007.
Tabuľka 1
Motivačný faktor
rozpočtového
procesu
zodpovednosť
plánovanie a/alebo
zodpovednosť
alokácia zdrojov
a zodpovednosť
V súčasnosti nie je možné kvôli nedostatku relevantného prieskumu celoplošne
zhodnotiť implementáciu PI a PB v krajinách OECD. Avšak kvalitatívne dáta z prípa-
dových štúdií niektorých krajín jasne poukazujú na značné zlepšenie v rozpočtovom
procese v oblastiach, ako je jasnejšia tvorba rozpočtových cieľov, lepší monitoring vý-
konnosti, vyšší dôraz na plánovanie, zlepšenie exekutívnych funkcií a transparentnos-
ti a pod.
Záver
V príspevku sme priblížili základné pojmy a prístupy k hodnoteniu efektívnosti
verejného sektora, ktoré umožňujú tvorbu kvalitných a kvalifikovaných medzinárod-
ných porovnávaní v širokej palete jeho rôznych oblastí. Tvorí základný metodický
rámec pre ďalší výskum v tejto oblasti.
793

Literatúra
[1] WORTHINGTON, A.: An Empirical Survey of Frontier Efficiency Measurement
794
Techniques in Education. In: Education Economics. London: Routledge, 2001. p.
245 - 268. ISSN 1469-5782.
[2] KALB, A.: Literature Review on Efficiency Studies in the Public Sector. Berlin:
Springer, 2010. s. 2 - 50. ISBN 978-3-8349-2334-9.
[3] BOHTE, J.: Governmental Efficiency in Our Time: Is the „What“ Really More
Important Than the „How“? In: Public Administration Review. October/Novem-
ber, 2007. Blackwell Publishing. p. 811. ISSN 1540-6210.
[4] WORTHINGTON, A: Frontier Efficiency Measurement in Healthcare: A Review
of Empirical Techniques and Selected Applications. School of Economics and
Finance. Queensland University of Technology. p. 14. Dostupné na internete:
www98.griffith.edu.au, 10.10.2010.
[5] MOOREHA, H., MOKHTAR, A., SURESH, K.: Evaluating public sector eff-
ciency with data envelopment analysis (DEA): a case study in Road Transport
Department, Selangor, Malaysia. In: Total Quality Management, Vol. 11, No.
4/5&6. Carfax Publishing, 2000. s. 830. ISSN 1360-0613.
[6] AFONSO, A., SCHUKNECHT, L., TANZI, V.: Public Sector Efficiency: An In-
ternational Comparison. In: Public Choice, 123: 321–347. Berlin: Springer, 2005.
s. 334. ISSN 1573-7101.
[7] AFONSO, A., SCHUKNECHT, L., TANZI, V.: Public Sector Efficiency: An In-
ternational Comparison. In: Working Paper, No. 242, July 2003. European Cen-
tral Bank, 2003. s. 10. ISSN 1 725-2806.
[8] AFONSO, A., SCHUKNECHT, L., TANZI, V.: Public Sector Efficiency: Eviden-
ce for New EU Member States and Emerging Markets. In: Working Paper, No.
581, January 2006. European Central Bank, 2006. s. 17. ISSN 1 725-2806.
[9] CERRISTINE, T., LONTI, Z., JOURMARD, I.: Improving Public Sector Effi-
Kontakt
ciency: Challenges and Opportunities. In: OECD Journal on Budgeting, Vol. 7,
No. 1. OECD. 2007. s. 174. ISSN 1608-7143.
Ing. Pavel Žiaran
Katedra ekonómie a financií
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Železničná 14 , 821 07 Bratislava
E-mail: pavel.ziaran@vsemvs.sk

Effective mission analysis and strategy - modern solution
financial crisis and future trends in global market
prof. Dr. Nada Živanoviċ - Ljiljana Djordjeviċ - Vlada Živanoviċ, B. Sc. Ecc
Abstract
The essence of modern business companies today is how to determine the true mission
and strategy in business and how to analyze their effectiveness, which could cause the
company to exit from financial crisis not only in the internal market but also in world
markets. The paper presents some solutions business company focused on fast and effi-
cient resolution of the crisis.
Keywords: analysis, effective mission and strategy, crisis
Efektívna analýza a stratégia poslania - moderné
riešenie finančnej krízy a budúce trendy na svetovom trhu
Abstrakt
Podstatou moderných obchodných spoločností v súčasnosti je určenie skutočného po-
slania a stratégie v obchode a analýza vlastnej efektívnosti, ktorá by mohla dopomôcť
k tomu, že sa spoločnosť vymaní z finančnej krízy nielen na vnútroštátnom trhu, ale aj
na svetových trhoch. Príspevok prezentuje niektoré riešenia pre obchodné spoločnosti
a sústreďuje sa na rýchle a efektívne riešenie krízy.
Kľúčové slová: analýza, efektívne poslanie a stratégia, kríza
1. Introducion
Today is much more than ever to find effective solutions to emerging problems
within the companies’ operations globally. Marketing and management as the key to
all processes in the market have an important role and importance for all business is-
sues. The extent to which management makes the necessary power to make it less pa-
inful and easier to overcome lily points which are subject to considerable risk remains
that the doctrine and practice more and more effectively address the future progress
- growth and development of the financial effects of the company. The modern market
is familiar with some important trends of the market growth, existence and develop-
ment of businesses such as:
795

796
1. vertical and
2. lateral marketing
The bottom line is that companies in the region implement new forms of business
as a marketing innovation. The need is growing that the crisis in marketing terms
companies are quickly routed to the understanding of new marketing solutions.
Conventional understanding of the consumer environment and consumer habits
traditionally economy that creates the same type of product determines the saturation
of customers and does not match the complex requirements of customers. It says that
the traditional vertical marketing almost obsolete, and the complex and new condi-
tions of crisis resolution lateral marketing with new ideas, innovations, and solutions
becomes more important when it comes to market success.
Vertical marketing practices also have problems to products that make money, and
that small-scale successful sale. An alternative process of the modern business market
is the collection of ideas that is lateral marketing. Under this term we mean that our
product should be thinking in relation to some other product, service or idea close to
our product and that can be linked to or incorporated into it. Given the fact that the
profits of the company determines what its survival in the market, rather only in that
the largest contributor is the mission, to be converted into reality, and the real profit.
It is essential to implement effective mission. The question is. How we intend to
achieve victory in our business? The answer is that companies have established ope-
rations on the basis of resources: people, investment and other resources. What is
the mission effective? The answer is: Understand the basic tasks of effective mission,
which is that they are effective mission aimed at determining the boundaries between
what is possible and what is impossible.
This prevents the possibility of falling company into a business crisis. This approach
gives the right move at the start, and that is that at the beginning determine its advan-
tages and disadvantages that would be good to assess in which areas it pays to compete
with competitors in certain business environment. Profitability is a term that is an
important element of its mission. Managers are thus aware that without the financial
success of any goal, or their own social world has no chance.

1.1 The task of effective mission
First of all, clearly directing people towards the achievement of profitability, which
also makes them, feel an integral part of something big and very significant.
The mission of General Electric (General Electric) 80’s and 90’s was: We will be most
competitive in the world. This mission was defined and described without abstraction,
an obsession of all employees. Commitment to detailed analysis of technology, com-
petition and customers’ decisions is that we want to remain the most innovative de-
signers Electrical products. Responsibility of top management. Values: precision and
transparency, employee satisfaction, improved financial results. Values and mission
together and functioning of each abetting. Interruption this realization may occur due
to small crises in the normal course of business, if competition is changing the seat,
lower prices, and does the same and our company to be directly undermined by its
own mission of competitiveness, based on provided quality services to customers.
For a good definition of the mission requires time and great strength of commitment
and mission and values, people who realize the importance of missions and working
in accordance with its values. One must not lead to a drop of intensity of development
of this style of business, relaxation and less precision. Constantly work at it, can not
happen otherwise,
•
•
•
take time,
consume energy and
to do such a mission real.
2. Strategic alternatives phase hair loss of business
When deciding on the strategy, at the stage of decline, typically focuses on two
strategies: disinvestment or “harvest”, but there are a number of strategic alternatives
available to these companies. All these strategies are used in the process of decline can
be classified into four main categories and businesses can use them individually or
in some cases repeatedly. In practice the difference between these strategies is rarely
entirely clear, but there are significant differences in the objectives and implications.
For example, the strategy of “harvesting” strategy of leaving the job and the basic
objectives of the disinvestment, which is the classic goal of strategies employed in the
phase of decline. But the strategies of leaders and strategies of the hlaster companies
to invest in strengthening their own positions in declining markets (exhibit 1).
797

798
Alternative strategies
Exhibit 1
Leaders strategy Strategy hlaster Strategy harvest Strategy for the rapid
abandonment
The tendency to
a leading position
in the market
Leaders strategy
Creating and
maintaining
a strong position
in a particular
market segment
Manage controlled
divestitures, the
advantage achieved
by using the power
of the enterprise
Liquidation of
investments as early as
possible in the phase
of decline
The strategy refers to leader Taking advantage of declining industries, whose struc-
ture is such that the remaining company or companies has a below average profita-
bility and competitors are clearly visible. The main objective is to achieve a leading
position in the industry. When this is achieved, a strategy that can continue to use the
strategy of “harvesting” (as it is generally a risky investment in the slow or negative-
growing industry, where capital can be frozen and prevented return on investment).
The main feature of this strategy is that when a company achieve a leading position
becomes superior to the other in the same branch.
Tactical steps that contribute to effective implementation of this strategy are:
•
•
•
•
•
Aggressive investment in competitive activity, especially in the field of prices
and marketing or other areas that contribute to the growth of market share
and influence the withdrawal of capacity by other companies in the industry.
To increase market share acquisition of competing companies for lower pri-
ces possible, this has the effect of reducing barriers to output a competitor.
Acquire the capacity of competitors, which in turn reduces the output barrier
competitor.
Reducing the output of competitive barriers and other means, voluntary pro-
duction of spare parts for their products, taking long-term contracts and the
like.
Expressing a strong commitment and desire to keep the business in public.

•
•
•
clearly demonstrate the superior power of the enterprise through competitive
moves.
Get to the important information which would reduce uncertainty about fu-
ture falls in the branch, which reduces the likelihood that competitors will
overestimate the true situation in the industry and stay in it.
To raise the role of the other competitors in the business, accelerating the
need for reinvestment in new products or processes.
Strategy hlaster
The aim of this strategy is to identify those market segments in the descending
branches where demand is stable (does not report a fall in demand), or segments who-
se structural characteristics such as to allow a high return on investment. Following
the identification of such branches, companies invest in building their own position in
these segments. It is desirable to implement an action strategy and leadership in order
to reduce competition, reduce barriers to exit the competition and mitigate the uncer-
tainty with respect to these segments. And finally, companies can move to a strategy
of rapid leaving hlaster or work.
Strategy harvest
By using this strategy the company seeks to optimize cash flow from a particular
business. This is achieved by eliminating or reducing new investment by limiting ex-
penditures for building maintenance and exploitation of the benefits of remaining
power companies, raising prices, collecting benefits from the goodwill of the past and
all this while spending on marketing and research is much more limited. The most
common tactical steps that can be applied in this strategy:
•
•
•
•
Reducing the number of models of a product,
Reduce the number of distribution channels,
Elimination of small customers,
Reduce services, such as time of delivery, speed of repairs or assistance with
the purchase.
And at the end of the business is sold or goes out
However, not all jobs are suitable for the application of this strategy. This strategy
assumes that the company was in the past demonstrated a particular strength, from
799

which can enjoy the fruits at this stage and that the environment in the industry such
that there are no violent conflicts between competing in it. Because no significant
power companies to raise prices, reduce quality, limiting advertising and all other
tactics will be successful and will lead only to a drop in sales. Also, if the structure is
unstable branches during the phase of decline, the competitors can easily be used as
the company reduces investment and grab market share, reduced prices so that all the
benefits of this strategy remain unused.
800
Characteristic of the harvest strategy is that some activities of this strategy visible to
customers, such as prices, restricting advertising, and on the other hand, some activi-
ties are not visible, for example. Reduced costs for maintenance. Companies that have
relative strength probably would have to be satisfied invisible activities, depending on
the business, may or may not have a significant impact on increasing cash flow.
Of all the alternative strategies that can be applied in the phase of decline, the har-
vest strategy are perhaps the most complicated to implement from the standpoint of
administrative requirements. In practice it is very difficult to conduct a controlled
liquidation, due to problems that may arise with employees, and then there is the
confidence of suppliers and customers, as well as the motives and trust Executive Ma-
nagers. But these problems are not theoretically investigated and presented.
Strategy for the rapid abandonment
This strategy is based on the premise that companies can maximize the recovery
of pure investment by selling the business at an early stage of decline. Companies
would rather use this strategy than the strategy of the harvest and subsequent sale of
businesses. Early selling business typically maximizes value that can be achieved by
selling the business because it is done before the sale to reduce uncertainty over future
demand.
In some situations it is recommended that sales of business and before the occur-
rence of phase decrease, and the maturity stage. Because as soon as there was decline
in customers, as well as within the industry and called it, will be in stronger nego-
tiating position. Quickly leaving a job can force companies to face the exit barriers,
such as painting companies in public and interpersonal relations, although early drop
slightly and moderated by these factors. Companies can use a single strategy, or sell
product lines competitors in order to free up these barriers.

3. Selection strategy alternatives phase hair
The previous analysis gives us a series of analytical steps for determining the posi-
tion of a company in the industry in decline:
•
•
•
•
•
Is the structure of the branches more or less hospitable (ie, whether there is
a possibility for profit)?
Which exit barriers facing each competitor individually? Who will come out
soon and who will stay?
What is the relative strength of companies that remain in the branch where
she competed in the market?
Which exit barriers facing our company?
What are our strengths with which we can enter into competition?
The process of selecting strategies in the stage of decline depends on the relative
position of companies in the industry, compared with the remaining companies. Ge-
neral strengths and weaknesses determine niche. Differently positioned companies
will have different strategies in the stage of decline (exhibit 2).
Process of selecting
strategies
The desirable structure of
the branches in the phase
of decline
Undesirable structure
of branches in the phase
of decline
Selection strategy alternatives phase hair
There are significant forces in
comparison with competitors
in a particular market segment
Strategy leaders or hlaster
strategy
Strategy or hlaster strategy of
harvesting
Exhibit 2
The lack of power compared
to the competition in
a market segment
Strategy harvest strategy or
rapid abandonment
The strategy of rapid
abandonment
When the branch structure suitable for the friendly at the stage of decline, was due
to a low degree of uncertainty, either because of low exit barriers and the like. Strong
companies could go to the leaders or niche strategy. Strong companies have the oppor-
tunity to establish leadership position, competitors who lose the battle would leave the
801

anch and branch structure will reward those who attain the position of leader. If the
company has no special power, it is difficult to achieve a leading position, both in the
whole and the part of the market or market segment, but the profitability can be achie-
ved using the strategy of the harvest. Depending on the opportunities, these companies
can go to early leaving and selling businesses in the early stages of decline.
802
When a branch undesirable from the point of falling (due to high uncertainty, high
exit barriers and / or high instability of competition) investments in achieving the
leading position, and also a niche strategy is certainly not the best solution. If the
company has a relatively strong position in the industry the best solution is to protect
market niches and / or “harvest”. And even if the company does not have a significant
position, it is best to leave the industry as soon as possible, if exit barriers allow.
Certain benefits can be achieved if the company early opts for one of the strategies.
Early in deciding on the strategy of the leader can send a clear message to rivals and
they will leave the industry. Also the benefits of early adoption strategies quickly le-
aving but were also considered. Postponing the decision on the selection strategy in
the stage of decline will only reduce the number of alternatives that are available to
businesses.
3.1. Pitfalls in the phase hair
Research this area show that there are many pitfalls for companies contingent, when
the branch is in the process of decline.
Non-recognition of the fall. If companies do not recognize that the industry ente-
red the phase of decline in their view of the future and position in the industry will be
too optimistic and certainly unrealistic. Also, if companies, the assessment of future
conditions are not taken into account the significant uncertainty, this assessment will
be objective. And high exit barriers can affect the perception of managers in the fu-
ture, optimistically seen as signs of the pessimistic view of many “painful” for them.
Companies that objectively manage the decline phase, typically they are involved in
complement branches, as they have clear perceptions of the industry in decline and
the development of substitute products.
Exhausting war. Conflict with competitors due to the existence of high barriers to
exit often leads to failure, because the competitors are forced to aggressively respond
to the reactions of other competitors in the industry and know they will not achieve
the desired position in it without large investment.

Implementation Strategy harvest without significant force. For companies without
significant power harvesting strategy is only suitable when the structure of the in-
dustry highly desirable, because threatening competitors and business risk make this
a very dangerous strategy unless there are clear and realistic assessment of the state
enterprises and the environment.
3.2 Preparation phase hair
If the company successfully predict and assess the state of the industry in the phase
of decline, will be able to improve its position by taking certain actions in the stage of
maturity. I used to own position; improvement activities cost the company much less
when practiced in the maturity stage, not when the fall occurred.
•
•
•
Minimizing investment or other activities to raise exit barriers.
The strategy focus on the most important market segments that will be desi-
rable at the stage of decline.
Determine the cost of switching and routing of these segments.
Conclusion
Business enterprises today can not be successful without a good strategy. Different
types of market strategies can contribute to effective decision making and quality ma-
nagement positions from which to move. Different alternative strategies in the stage
of growth and decline of business clearly show picture of the company, where you
need to implement radical changes to improve business processes. From the choice
of strategy in the decline phase characteristics of the business depends on the further
growth and development. It requires special preparations and urgent action on pre-
ventive measures to avoid that position. The crisis of business is in that case made and
management should take all measures to prevent timely and effective measures set out
in this paper.
803

References
[1] PORTER, E. M.: Competitive strategy. New York, 1980. pp. 267.
[2] ĐURIČIN, D., JANOŠEVIĆ, V. S., KALIČANIN, M. Đ.: Menadžment i startegi-
804
ja. Beograd: Ekonomski fakultet, 2009. s. 265 - 271.
[3] VELČ, Dz.: Veština pobeđivanja. Adižes news. Novi Sad: ASSe books, 2005. s.
18 - 20.
[4] ŽIVANOVIĆ, N., LUKIĆ, S.: Poslovni reinženjering. Banja Luka: BiH/ RS,
2009.
[5] KOTLER, F., TRIAS de bes, F.: Lateralni marketing. Adižes news. Novi Sad: ASSe
Contact
books, 2005. pp. 6.
prof. dr. Nada Živanoviċ
dean
University Union Belgrade
Faculty of Industrial Management
Krusevac
Serbia
Ljiljana Djordjeviċ
University Union Belgrade
Faculty of Industrial Management
Krusevac
Serbia
Vlada Živanoviċ, B. Sc. Ecc
City Administration of Kragujevac
Kragujevac
Serbia

School of Economics and Management in Public Administration
in Bratislava
Rector - responsible representative of the school: prof. Ing. Viera Cibáková, CSc.
Address: Železničná 14, 821 07 Bratislava, Slovak Republic
ISBN 978-80-970495-4-6
9 788097 049546