Tempo 47/2012

More documents

Recommendations

Info

8 Filip Bernard z Partizánskeho je druhorodeným dieťatkom rodičov Tatiany a Petra. Na svet sa prihlásil 22. novembra s váhou 3550 g a dĺžkou 50 cm. Doma sa na bračeka tešil Damián. Jakub Hipky z Handlovej sa narodil 26. novembra 2012 rodičom Martine a Vlastimilovi. Pôrodná váha malého Jakubka bola 3010 g a dĺžka 50 cm. Z jeho príchodu na svet mala radosť aj sestrička Noema. Láska kvitne v každom veku. Láska k piesni je na celý život a rozvíja sa ako kvet. Pred štyrmi rokmi vzácnu MODRÚ RUŽU „zasadili“ a potom sa o ňu ďalej s láskou starali členky speváckeho súboru Nádej z Veľkých Bielic s dirigentkou Helenou Okkelovou. Po nultom prišiel v nedeľu 25. novembra 2012 už jej III. ročník a nabitá sála Domu kultúry v Partizánskom bola svedkom galaprehliadky, o ktorej zaletel dobrý chýr ďaleko za hranice okresu. Kto prišiel privoňať k Modrej ruži, určite neľutoval. V spoločnosti ľudí vyžarujúcich pozitívnu energiu prežil dve hodiny s omladzujúcou hudbou a spevom. Úvod opäť patril Nádeji a jej sólistkám, privítaniu hostí aj z krajskej organizácie JDS predsedníčkou mestskej organizácie Annou Martinekovou a ubezpečeniu dirigentkou a režisérkou večera - Dnes nám bude dobre, zaspievame si spoločne! Zvonivý hlas, ktorý rozochvel všetky srdcia. Aj v pokročilom veku, zakrátko 96 rokov, slúži pani Gizke Dvončovej. Zrak už zoslabol, preto pri najstaršej účastníčke Modrej ruže stála jej neter Helenka Vitajte medzi nami! Adrián Rondoš z Partizánskeho, druhorodený syn Michaely a Mareka, sa narodil 24. novembra 2012. Adrián vážil v ten deň 3280 g a meral 50 cm. Z jeho narodenia mal radosť aj brat Arwen. Pri štyroch ročných obdobiach si publikum s Nádejou iba pohmkávalo. Pri pesničkách známeho sólistu Ladislava Juríka, sprevádzaného tak, ako aj ostatní účinkujúci muzikantmi Júliusom a Ivanom Žiškovcami, sa už húpalo do rytmu tanga, a keď udrela na struny cimbalovka Ladislava Broďániho a zaspieval vlaňajší víťaz Šaňo Kubašák, už nikto nepochyboval, že tento podvečer bude úžasný. V hlavnej časti prehliadky odznelo desať slovenských či prevzatých evergreenov. Ešte raz ku tebe prídem si vybral pre svoju štvrtú účasť na Modrej ruži 93-ročný Ján Kačírek, Letí vietor do polí vo svojej Kristínka Bojová z Partizánskeho, prvorodené dieťa Elišky a Radovana, uzrela svetlo sveta 26. novembra. Dievčatko vážilo pri narodení 3360 g a meralo 55 cm. Oliver Bujna z Rajčian potešil svojím príchodom na svet 26. novembra mamičku Wiolettu a otecka Milana. Malý Oliver vážil pri narodení 3110 g a meral 51 cm. Doma ho už netrpezlivo čakala sestrička Ema. Daniel Minárik z Veľkých Uheriec prišiel na svet 22. novembra s váhou 3980 g a dĺžkou 51 cm. Z prvorodeného potomka sa tešili rodičia Veronika a Tomáš. Vladimír Kavický z Veľkých Bielic sa narodil 22. novembra rodičom Andree a Vladimírovi. Chlap ako buk mal v tento deň hmotnosť 4150 g a dĺžku 55 cm. Z brata mali radosť súrodenci Pavol a Matej. Poďakovanie režisérske večera a dirigentke súboru Nádej pani Helene Okkelovej od predsedníčky MO JDS v Partizánskom Anny Martinekovej. S kyticou tak pestrou, ako bola galaprehliadka, sa pridal poslanec MsZ Miroslav Kohút 3. december 2012 Dnes nám bude dobre... Na Modrej ruži bolo vynikajúco! premiére Betka Pašková, srdečným potleskom privítalo publikum po druhý raz na Modrej ruži zakrátko 96-ročnú Gizku Dvončovú. Rozsahom náročnú pesničku Široká cestička zaspievala bez zaváhania. Jej neter pani Okkelová na najstaršiu účastníčku prehliadky prezradila, že spev patrí k jej životu tak ako dýchanie a túžba stáť pred mikrofónom sa jej splnila až po deväťdesiatke. Ostrieľaná sólistka Žofka Horvátiková prišla s pesničkou So slzami v očiach, jej kamarátka zo skupiny Jeseň Helena Hrazdilová s Najkrajšou hviezdičkou a v trojici s Lacom Juríkom zanôtili aj Zelenaj sa zelená trávička... Spevavá nálada Premiéru na galaprograme mala cimbalová hudba Ladislava Broďániho. Jej sólista, vynikajúci spevák Šaňo Kubašák si najvyššiu trofej – Modrú ružu vyspieval pred rokom Choroba si nevyberá... Blížia sa Vianoce, a my myslíme hlavne na svojich blízkych, aby sme im pripravili čo najkrajšie sviatky. Mali by sme však pamätať aj na nám celkom neznámych ľudí, odkázaných na našu pomoc. Sú to ľudia, ktorí sa či už pre chorobu alebo úraz ocitli na nemocničnom lôžku a ich liečba si žiada ničím nenahraditeľný liek – krv od darcov. Národná transfúzna služba v Trenčíne sa obracia na všetkých pravidelných darcov i na tých, ktorí by chceli darovať krv po prvý raz, aby využili termíny odberov v Nemocnici s poliklinikou v Partizánskom 4. a 18. decembra. Počas ďalších voľných dní sa odbery nebudú vykonávať. Choroba si však nevyberá a potreba transfúznych prípravkov ani počas sviatkov neklesá. Pre všetkých, ktorí vypočujú túto výzvu a prídu darovať svoju krv, bude pod stromčekom odmenou aj dobrý pocit, že niekomu pomohli prežiť a možno aj stráviť Vianoce s rodinou. Vedúca lekárka NTS Trenčín MUDr. Nataša Chovancová vopred všetkým ďakuje a teší sa na stretnutie v Partizánskom alebo na pracovisku Národnej transfúznej služby v Trenčíne. ZDRAVOTNÍCKA POHOTOVOSŤ Pohotovosť lekárov je v pracovných dňoch od 15.30 do rána 7.00 h, v sobotu, nedeľu a počas sviatkov nepretržite. V Partizánskom je v stredisku ambulancií na Hrnčírikovej ulici a pre deti v NsP v detskom oddelení, v Bánovciach nad Bebravou v hlavnej budove NsP. Pohotovosť lekární (v pracovných dňoch od 15.30 do 18.00 h, v sobotu, nedeľu a vo sviatok od 8.00 do 18.00 h) zabezpečuje v Partizánskom od 3. do 9. decembra Lekáreň Dr. Max na Hrnčírikovej ulici, v Bánovciach nad Bebravou od 3. do 7. decembra Lekáreň Jana na Farskej ulici, 8.12. Lekáreň Dubnička, 9.12. Lekáreň Zornica. Pohotovosť stomatológov v Partizánskom je zrušená, v Bánovciach nad Bebravou v hlavnej budove NsP do 13. hodiny. O celkovom víťazovi tento rok nerozhodovala porota, ale publikum, ktoré z 246 odovzdaných hlasov dalo jednoznačne najviac 142 pani Gizke Dvončovej za pieseň Stella Maria. „Strieborné“ miesto v hlasovaní získala dvojica Alena Burzová a Betka Pašková a bronzové Helena Hrazdilová. O rok do videnia a do počutia! zmiešaná s obdivom gradovali pri vystúpení Aleny Burzovej - Ja keď spievam, Betky Paškovej – Ja dávno ešte malá či Márie Parikrupovej Šťastné pery, no aj špendlík by ste počuli spadnúť, keď znovu prišla k mikrofónu pani Gizka a s druhým hlasom netere Helenky vrúcne a citlivo zaspievala Stella Maria. Publikum so slzami dojatia tlieskalo v stoji. Vo finále opäť srdečne aplaudovalo cimbalovke a Šaňovi Kubašákovi, všetkým účinkujúcim obdarovaným kvetmi, dirigentku Helenu Okkelovú aj kyticou od poslanca MsZ za mestskú časť Veľké Bielice Miroslava Kohúta. Text a foto: M. Babčanová Zelenej sa zelená trávička v trojhlasnom podaní – zľava Helena Hrazdilová, Ladislav Jurík, Žofka Horvátiková a harmonikár Ivan Žiška, ktorý spolu s bratom Júliusom hudobne sprevádzali všetkých finalistov
3. december 2012 9 Gymnazistky z Partizánskeho s programom Comenius v krajine polmesiaca „Ako prosím? Do Turecka?“ Tak znela moja prvá reakcia, keď za mnou a Elenkou, mojou spolužiačkou, kamarátkou a susedou v jednom prišla pani učiteľka Zuzana Poluchová a ponúkla nám možnosť zúčastniť sa výmennej návštevy v Turecku. Naša odpoveď bola: “Čože? Jasné, že ideme.“ V minulom školskom roku sme pracovali v krúžku Comenius, ktorý sa otvoril v našej škole, našom gymnáziu. Pripravili sme projekt, ktorým sme sa uchádzali o pridelenie finančného grantu v rámci projektu Celoživotného vzdelávania a jeho podprogramu nazvaného Comenius. Tento projekt podporuje medzinárodné partnerstvá škôl a nám sa úspešne podarilo vypracovať projekt pod názvom Prírodné krásy Európy, a tak uzavrieť spoluprácu so siedmimi ďalšími krajinami - Tureckom, ako koordinujúcou krajinou, Poľskom, Maďarskom, Rumunskom, Talianskom, Gréckom a Českou republikou. Koncom septembra sme začali pracovať na prezentácii, v ktorej sme mali výstižne predstaviť našu krajinu, mesto, školu a náš Comenius tím. Našťastie sme mali dostatok pomocníkov spomedzi našich spolužiakov 3.B a 2.A,B triedy. Okrem našich každodenných školských povinností sme sa museli naučiť i sprievodný text k prezentácii, odskúšať si jeho predvedenie, aby sme nezostali v hanbe. Veď, kedy máte príležitosť predstaviť Slovensko a Partizánske pred päťdesiatkou cudzích ľudí, a ešte aj v anglickom jazyku?! Chceli sme obstáť čo najlepšie. A veru, podarilo sa. Všetkým krajinám sa najviac zapáčila práve naša prezentácia a jej spontánne predvedenie. Ako to vyzeralo v krajine polmesiaca? Jedenásteho novembra o 8.30 sme s Elenkou už sedeli v taxíku a smerovali za našimi učiteľkami anglického jazyka Zuzanou Poluchovou a Natáliou Peciarovou. Báli sme sa. Samozrejme, že áno. Všetci nás strašili. V Sýrii vznikli problémy a Mersin, mesto, kam sme sa vybrali, bol len kúsok od nej. Okrem toho nám vraveli, akí sú Turci zvláštni ľudia, že na nás budú stále pozerať, obťažovať nás a podobné bludy. Najmä oteckovia robili problémy a nechceli si pustiť dcérušky do cudzieho sveta, tak vzdialeného od nášho malého Slovenska. Cesta do Viedne ubehla pomerne rýchlo. Keď nasadnú štyri ženy do taxíka, tak nuda tam rozhodne nebude. Množstvo veselých zážitkov s vybavovaním palubných lístkov a smiech nám pomohli odreagovať sa. No keď sa lietadlo odtrhlo od zeme, vedeli sme, že už niet Turecké dobrodružstvo Vítania tureckými študentkami Prostredníctvom prezentácie našich gymnazistiek sa aj v tureckom Adane dozvedeli o Partizánskom cesty späť. Tak sme sa teda odovzdali osudu, pozorovali svet pod nami a dumali, každá po svojom, čo nás v tej, pre nás neznámej krajine čaká. Videli sme úžasný západ slnka. To však bolo ničím oproti vysvietenému nočnému Istanbulu. Nádhera. Aha, už sme v Turecku! Na prestup sme mali necelú hodinu. Museli sme si vybaviť víza a vystáť dlhý rad pred pasovou kontrolou. Nakoniec sme bežali cez všetky haly obrovského letiska a len tak-tak sme stihli druhé lietadlo. Let do Adany sa nám zdal ako dvanásťminútovka, a to vraj trval hodinu a tridsať minút. Leteli sme s futbalovým tímom, a kedže po nás fešní tureckí futbalis- ti celou cestou tajne jedným očkom pokukávali, tak sme dali aspoň foto. Konečne príležitosť na precvičenie angličtiny. Jeden z nich prišiel za mnou so slovami: „Please, send me the photo,“ A ja mu na to: „Pošlem.“ A tak sme si zaspeakovali. :) V Adane sme zažili ďalšie prekvapenie. Po našej batožine ani chýru ani slychu. Našťastie nás len odviezli do inej haly a naše kufre nás už čakali na inom mieste. No neboli je- diné. Postupne sme sa zorientovávali v novom prostredí a zrazu niekto kričí z dverí. Sympatický, vysoký chlap. „Hm, to nebude na nás,“ pomyslím si. Otáčam sa za seba. Za nami však nikto nestál. Ukážem na nás. Prikývne a kričí. „Are you from Slovakia?“ A my: „Yes, we are!“ A to bolo naše prvé stretnutie s Ozanom, tureckým učiteľom angličtiny. History teacher, ako sme si familiárne pomenovali učiteľa dejepisu, keďže sme si nemohli zapamätať jeho meno, nás odviezol k našej Merve. Jej otec je farmár. Vlastní obrovskú záhradu s citrónmi, mandarínkami, pomarančmi, granátovými jablkami, limetkami a olivami. Za svetla bateriek a v blate (týždeň pršalo) sme si hneď pochutnávali na sviežom a voňavom ovocí. Po tomto dobrodružstve na nás čakala večera. Turecká strava je veľmi chutná a zdra- vá, plná mliečnych a zeleninových produktov. Ráno nás vítala celá škola Bol to pre nás šok a neskutočný zážitok. Všetci študenti nastúpení v školských uniformách s kyticami kvetov nás čakali na nádvorí školy. Malí i veľkí za nami chodili, zoznamovali sa s nami, pýtali sa nás na všetko možné. I my sme boli pre nich nezvyčajní. Ivan Lacuška strieborný na Žilinskej gastronomickej jeseni V žilinskom hoteli Holiday Inn sa 20. novembra uskutočnil 1. ročník celoslovenskej súťaže v príprave jedál teplej a studenej kuchyne a dezertov Žilinská gastronomická jeseň. Súťažilo sa v kategóriách – kuchár a cukrár, senior a junior. Hodnotila sa originalita, precíznosť, obtiažnosť a vystihnutie témy. V kategórii junior sa do súťaže zapojili študenti stredných odborných škôl a hotelových akadémií, kde Spojenú školu v Partizánskom, organizačnú zložku Stredná odborná škola v kategórii kuchár reprezentoval žiak 2. ročníka študijného odboru kuchár Ivan Lacuška. V disciplíne studená kuchyňa – príprava troch rôznych predjedál, sa umiestnil na veľmi peknom 2. mieste. V príprave na súťaž poskytla škole odbornú pomoc reštaurácia Afrodita z Čerenian. Jana Hamarová Potom nás Merve zobrala na vyučovaciu hodinu. Jej spolužiaci nás nahovorili, aby sme im zatancovali Gangnam style. Vlastne nás ani veľmi prehovárať nemuseli. Oni nás zase naučili nejaké tie turecké tanečné pohyby. Bolo to naozaj úžasné. Skvelá atmosféra. Boli sme v čisto dievčenskej triede, kde dievčatá majú vlasy prekryté šatkami. Veľmi im pristali, hlavne, keď boli pekne upravené i namaľované. Ich angličtina bola na nižšej úrovni ako naša, ale pre nás to bolo o to výhodnejšie, že sme museli viac rozmýšľať a hľadať spôsoby, ako im danú vec povedať resp. vysvetliť. A keď nie, nohy a ruky sme našťastie mali každý. Možnosť hovoriť po anglicky a zdokonaľovať sa v používaní tohto jazyka sme mali aj so študentmi ostatných krajín. Celý týždeň bol nabitý programom. Videli sme krásnu antickú históriu, Attaturkov dom, prírodu, jaskyne. Na Hell – Peklo, obrovskú priepasť, sme sa pozerali z balkóna a do Heaven - Neba sme klesali po 120 schodoch. Plavili sme sa na ostrov, kde bolo kedysi väzenie. Okrem toho sme videli turecký folklór, spieval nám komorný zbor i školský chlapčenský zbor, vytvárali sme obrázky zaujímavou vodnou technikou. Hudby a tanca sme mali dostatok celý týždeň, pretože všade sme chodili autobusom a v ňom to žilo vždy. Tance v uličke jednoducho museli byť. A nie hocijaké. Turecké predsa. Ľudia boli neskutoční Všetky obavy z nás opadli ešte v nedeľu, hneď po príchode do Mersinu. Nebáli sme sa. Vôbec. O nič viac ako tu v Partizánskom. Naša rodina bola snáď najlepšia zo všetkých. Každé ráno nás čakali skvelé raňajky. Posledné dni sme večerali, aj raňajkovali na zemi. Úplne iná atmosféra, ako u nás doma. Také spoločné stolovanie, čo u nás mnohokrát chýba. Koľká škoda! Našu rodinu tvorili mamka (po turecky Anne), tatko (Baba), Mer- Elenka Králiková, Lujza Kňazeová a Merve ve a dvojičky Stepha a Bushra. Takže sme mali dve sestry a brata. Ale na pozemku bývali tiež aj starí rodičia, a veľa ich ujov, tiet a sesterníc. Bola to veľká rodina s dobrými vzťahmi. Chodili nás navštevovať, veď sme aj boli pre nich zaujímaví. Zvykli sme si na to. Naučili sme sa nejaké tie turecké slovíčka či frázy a boli sme frajerky. „Merhaba BABA“ sme si nikdy neodpustili keď nás otec viezol do školy. Ďakujem – „tešekuderem,“ a slávne „,tamam“ (O.K.) sa hodilo vždy. Predposledný deň sme prežili na pláži. More bolo teplučké a pofukoval jemný vetrík. My sme pobehali po vlnách a vybláznili sa ako malé deti. Už nám dochádzalo, že sme spolu posledný raz, a tak nám to prišlo aj trošku ľúto. Posledný večer sme strávili s rodinou. Zobrali nás na sladký, medom poliaty vyprážaný syr. Bolo to vtipné, ale treba vyskúšať všetko. Doma nás ešte obdarovali rôznymi maličkosťami, až nás to dojalo a neubránili sme sa slzám. Na druhý a zároveň posledný deň sme ešte mali možnosť vidieť turecké ženy, ako pečú ich známy chlieb a hrali sme sa s ich trojročnou sesternicou Berai, pretože všetci museli pracovať v záhrade. Nakoniec nám nabalili pre rodiny ovocie zo sadu a mohli sme vyraziť. Na spiatočnú cestu. Celý týždeň strávený v Turecku bol úplne famózny a obohatil nás o množstvo zážitkov a vedomostí. Sme radi, že sme mohli vidieť život v Turecku v priamom prenose a máme vlastný názor na ich kultúru a spôsob života. Sú to veľmi dobrosrdeční a štedrí ľudia. Nikdy nezabudneme! Ďakujeme pani učiteľkám a pánom učiteľom gymnázia, že nám v rámci nášho štúdia umožňujú získavať nenahraditeľné osobné skúsenosti i takýmto nádherným zážitkovým spôsobom. Lujza Kňazeová, Gymnázium Partizánske, 3.B
Page 1 and 2: Ročník LXXIII. Číslo 47 3. dece
Page 3 and 4: 3. december 2012 3 RZ ZMOS Stredné
Page 5 and 6: 3. december 2012 5 „Keď budeme r
Page 7: 3. december 2012 7 Od Mikuláša po
Page 11 and 12: 3. december 2012 11 Veľkouherskí
Page 13 and 14: Autor: RóbertLalúch 3. december 2
Page 15 and 16: 3. december 2012 Š P O R T 15 II.

Tempo 47/2012

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?