UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE VZÁCNOPRVKOVÁ ...

typy viac frakcionovaných leukogranitov, napr. granit Beauvoir, Francúzsko (Ohnenstetter
a Piantone 1992); granit Cínovec (Rub et al. 1998); 4. vzácnoprvkové granitové pegmatity
(napr. Černý et al. 1979, 1986; Lumpkin et al. 1986, Wise a Černý 1990). Minerály tejto
skupiny sa vyskytujú najmä ako produkt nahrádzajúci skôr vykryštalizované Nb a Ta
obsahujúce fázy, napr. tantalit, tapiolit, fersmit, wodginit, atď. (napr. Wise a Černý 1990,
Tindle a Breaks 1998, De Vito et al. 2006, Uher et al. 1998b, Chudík a Uher 2009), avšak
známe sú aj výskyty minerálov pyrochlórovej skupiny ako primárnych fáz (napr. Lumpkin et
al. 1986, Novák et al. 2003a, Lichtervelde et al. 2006).
Členy s Ta, ako dominantným katiónom v pozícii B (mikrolit a jeho U, Pb, Sb a Sn
členy) sa typicky vyskytujú najmä v prostredí stredne až vysoko frakcionovaných
vzácnoprvkových pegmatitov orogénneho typu (napr. Ercit et al. 1986, Lumpkin et al. 1986,
Baldwin 1989, Novák a Černý 1998, Uher et al. 1998b (obr. 26C,D), Aurisicchio et al. 2002,
Lichtervelde et al. 2007, Rao et al. 2009). Navyše, členy mikrolitovej podskupiny sú
rozšírené aj v niektorých typoch peraluminóznych granitov, napr. Beauvoir, Francúzsko
(Ohnenstetter a Piantone 1992); Podlesí (Breiter et al. 2007 a) a Cínovec, Česká republika
(Johan a Johan 1994, Rub et al. 1998); Yichun, Čína (Huang et al. 2002). Mikrolit
a uránmikrolit sú spomedzi členov podskupiny mikrolitu najviac zastúpené, čo by mohlo
nasvedčovať, že relatívne zvýšený obsah U je typický pre prostredie granitových pegmatitov
ako aj granitov. Na druhej strane Pb, ale najmä Sb a Sn členy mikrolitovej podskupiny sa
vyskytujú v prostredí s vyšším stupňom frakcionácie, často v komplexných pegmatitoch ako
napr. Varuträsk, Švédsko (Groat et al. 1987); Dobrá Voda, Česká republika (Novák a Černý
1998, Novák a Staňek 1999); Ploskaja, Rusko (Stepanov et al. 1982). Avšak aj v prostredí
relatívne primitívnych pegmatitov, neskoršie hydrotermálne roztoky so zvýšeným obsahom
Sb a Pb môžu spôsobiť vznik stibiomikrolitu, príp. plumbomikrolitu (Uher et al. 1998b).
Členy s Nb, ako dominantným katiónom v pozícii B (pyrochlór a jeho Y, Pb
a U členy), sú charakteristické najmä v prostredí špecifických hornín ako sú karbonatity, či
syenity, ale vyskytujú sa aj v prostredí granitových pegmatitov a granitov. V prostredí
granitových pegmatitov sú typické najmä v telesách pochádzajúcich z prostredia A-typových
granitov (NYF skupina), ktoré sú obohatené najmä o Nb, napr. pegmatity třebíčskeho
plutónu, Česká republika (Škoda et al. 2006); pegmatit Anjanabonoina, Madagaskar (De Vito
et al. 2006). Minerály podskupiny pyrochlóru sú však prítomné aj v pegmatitoch
derivovaných z I a S-typových granitov (LCT skupina) (napr. Uher et al. 1998b, Novák et al.
2003a). Pyrochlór a uránpyrochlór bol opísaný aj z cínoveckého granitu, kde sa nachádza
54