UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE VZÁCNOPRVKOVÁ ...
UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE VZÁCNOPRVKOVÁ ...
UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE VZÁCNOPRVKOVÁ ...
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Pegmatit vystupuje v prostredí muskoviticko-biotitických granodioritov až granitov<br />
bratislavského masívu Malých Karpát, ktorý patrí k predalpínskemu fundamentu tatrika<br />
(Centrálne Západné Karpaty). Bratislavský granitový masív predstavuje orogénnu,<br />
peraluminóznu vápenato-alkalickú intrúziu s S-typovým charakterom (Cambel and Vilinovič<br />
1987, Petrík et al. 2001) a s hercýnskym, spodnokarbónskym vekom, cca 350 Ma (347 ± 4<br />
Ma, Bagdasaryan et al. 1982; 355 ± 20 Ma, Finger et al. 2003; 355 ± 4 Ma - SHRIMP U-Pb<br />
datovanie na zirkónoch, Kohút et al. 2009; resp. 353 ± 2 Ma - monazitové datovanie<br />
pomocou elektrónovej mikrosondy, nepublikované údaje P. Uher). Žily granitových<br />
pegmatitov prerážajúce granitické horniny bratislavského masívu sa vyskytujú pomerne<br />
často, ich hrúbka sa pohybuje od pár desiatok cm až do 2-3 metrov, pričom väčšina z nich je<br />
len slabo frakcionovaná, často bez známok zonality. Vyskytujú sa však aj frakcionovanejšie<br />
telesá (napr. Pri Habánskom mlyne, Kramerov lom, pri Kamzíku, Švábsky vrch, Limbach)<br />
s Be-Nb-Ta mineralizáciou (Uher 1992, Uher et al. 1994, 2007), na základe ktorej môžme<br />
tieto pegmatity klasifikovať ako LCT skupinu, berylový typ a beryl-columbitový subtyp<br />
vzácnoprvkových granitových pegmatitov (v zmysle klasifikácie Černý a Ercit 2005).<br />
6.1.2 Vnútorná stavba, mineralogická a geochemická charakteristika pegmatitu<br />
Jezuitské lesy<br />
Na základe prieskumných prác možno maximálnu hrúbku pegmatitového telesa<br />
Jezuitské lesy odhadnúť približne na 2 m, pričom nemožno s presnosťou určiť či sa jedná<br />
o pegmatitovú žilu alebo šošovku. Kontakt pegmatitového telesa s okolitým granodioritom je<br />
ostrý a dobre pozorovateľný na približne 5 až 10 cm hrubej okrajovej zóne, ktorá je tvorená<br />
najmä muskovitom, menej kremeňom a mikroklínom. Odkryté časti granitového pegmatitu<br />
sa vyznačujú nevýraznou zonalitou s prevahou hrubokryštalickej kremeňovo-mikroklínovo-<br />
muskovitovej zóny s prechodmi do zóny blokového mikroklínu (lokálne s grafickým<br />
prerastaním K-živca a kremeňa) a blokového kremeňa v centrálnej časti pegmatitového<br />
telesa. Hojne sa vyskytuje aj mladšia jemnokryštalická zóna cukrovitého albitu s kremeňom,<br />
muskovitom a granátom, ktorá je nepravidelne zastúpená v hrubokryštalickej kremeňovo-<br />
mikroklínovo-muskovitovej zóne, ktorú zatláča. Lokálne je vyvinutý aj lištovitý albit<br />
(cleavelandit), ktorý taktiež zatláča hrubokryštalickú kremeňovo-mikroklínovo-muskovitovú<br />
zónu (obr. 28).<br />
60