Pracovná migrácia, dopyt po práci a ponuka práce - Inštitút pre ...
Pracovná migrácia, dopyt po práci a ponuka práce - Inštitút pre ...
Pracovná migrácia, dopyt po práci a ponuka práce - Inštitút pre ...
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Pracovná migrácia, <strong>dopyt</strong> <strong>po</strong> práci a <strong>po</strong>nuka práce<br />
v Bratislavskom a Trnavskom kraji<br />
Súhrnná správa výskumu domácností, zamestnávateľských subjektov<br />
a expertných rozhovorov projektu FAMO<br />
Riešitelia:<br />
Rastislav Bednárik<br />
Daniela Kešelová<br />
Zuzana Kostolná<br />
Projekt je <strong>po</strong>d<strong>po</strong>rovaný finančnými prostriedkami z Európskeho fondu regionálneho<br />
rozvoja v rámci programu „Cezhraničná teritoriálna s<strong>po</strong>lupráca Slovensko-Rakúsko“ a je<br />
kofinancovaný Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja<br />
Bratislava, september 2009<br />
EUROPEAN UNIO N<br />
European Regional<br />
Development Fund
EUROPEAN UNION<br />
European Regional<br />
Development Fund<br />
Pracovná migrácia, <strong>dopyt</strong> <strong>po</strong> práci a <strong>po</strong>nuka práce<br />
v Bratislavskom a Trnavskom kraji<br />
Súhrnná správa výskumu domácností, zamestnávateľských subjektov<br />
a expertných rozhovorov projektu FAMO<br />
Riešitelia:<br />
Rastislav Bednárik<br />
Daniela Kešelová<br />
Zuzana Kostolná<br />
Bratislava, september 2009<br />
Projekt je <strong>po</strong>d<strong>po</strong>rovaný finančnými prostriedkami z Európskeho fondu regionálneho rozvoja v<br />
rámci programu „Cezhraničná teritoriálna s<strong>po</strong>lupráca Slovensko-Rakúsko“ a je<br />
kofinancovaný Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja
Obsah<br />
ZOZNAM PRÍLOH ................................................................................................................. 4<br />
ZOZNAM GRAFOV ................................................................................................................ 4<br />
ZOZNAM TABULIEK ............................................................................................................ 5<br />
ÚVOD ........................................................................................................................................ 7<br />
1. SOCIOEKONOMICKÁ CHARAKTERISTIKA SKÚMANÝCH<br />
PRIHRANIČNÝCH REGIÓNOV SR VO VYBRANÝCH UKAZOVATEĽOCH. .......... 8<br />
2. MIGRAČNÉ SKLONY OBYVATEĽOV PRIHRANIČNÝCH REGIÓNOV<br />
BRATISLAVSKÉHO A TRNAVSKÉHO KRAJA ............................................................. 9<br />
2.1 Skúsenosti s prácou v zahraničí .................................................................................... 9<br />
2.2 Záujem o prácu v zahraničí ......................................................................................... 10<br />
2.2.1 Vybrané sociodemografické charakteristiky záujemcov o prácu v zahraničí ......... 10<br />
2.2.2 Cieľová krajina práce v zahraničí ............................................................................ 10<br />
2.3 Faktory ovplyvňujúce migračné správanie ................................................................ 11<br />
2.3.1 Stimuly odchodu za prácou do zahraničia ............................................................... 11<br />
2.3.2 Šance na získanie práce v zahraničí ........................................................................ 12<br />
3. DOPYT PO PRÁCI A PONUKA PRÁCE Z PRIHRANIČNÝCH REGIÓNOV<br />
BRATISLAVSKÉHO A TRNAVSKÉHO KRAJA ............................................................ 13<br />
3.1 Kvalifikačný <strong>po</strong>tenciál záujemcov o prácu v zahraničí ............................................ 13<br />
3.2 Poţiadavky zamestnávateľov na kvalifikáciu celkovej pracovnej sily .................... 14<br />
3.3 Ponúkané pracovné <strong>po</strong>zície ......................................................................................... 15<br />
4. PREDIKCIA VÝVOJA DOPYTU PO PRÁCI A PONUKY PRÁCE<br />
V PRIHRANIČNÝCH REGIÓNOCH BRATISLAVSKÉHO A TRNAVSKÉHO<br />
KRAJA – VYJADRENIA EXPERTOV .............................................................................. 15<br />
5. RAKÚSKO AKO CIEĽOVÁ KRAJINA PRACOVNEJ MIGRÁCIE:<br />
UPLATŇOVANIE PRECHODNÝCH OBDOBÍ ................................................................ 16<br />
5.1 Sociodemografický profil <strong>po</strong>tenciálnych migrantov so záujmom o prácu v<br />
Rakúsku ....................................................................................................................... 16<br />
5.2 Postoje obyvateľov prihraničných regiónov Bratislavského a Trnavského kraja k<br />
uplatňovaniu <strong>pre</strong>chodných období v Rakúsku ........................................................ 22<br />
5.3 Postoje zamestnávateľov z prihraničných regiónov Bratislavského a Trnavského<br />
kraja k uplatňovaniu <strong>pre</strong>chodných období v prístupe na Rakúsky trh práce ..... 24<br />
5.4 Práca občanov Rakúska z <strong>po</strong>hľadu zamestnávateľov .............................................. 25<br />
5.5 Slovenskí zamestnávatelia a dodávatelia z Rakúska ................................................. 26<br />
5.6 Postoje slovenských zamestnávateľov k rozšíreniu Európskej únie v roku 2004 .. 26<br />
6. NELEGÁLNA PRÁCA ...................................................................................................... 27<br />
6.1 Postoje k nelegálnej práci obyvateľov prihraničných regiónov .............................. 27<br />
6.2 Nelegálna práca optikou zamestnávateľov ................................................................ 44<br />
6.3 Názory vybraných expertov na nelegálnu prácu ....................................................... 50<br />
6.3.1 Podiel osôb z regiónu pracujúcich ilegálne v zahraničí a vývoj od roku 2004 ....... 50<br />
6.3.2 Podiel osôb pracujúcich v regióne ilegálne a vývoj od roku 2004 .......................... 50<br />
6.3.3 Činitele <strong>po</strong>d<strong>po</strong>rujúce ilegálnu zamestnanosť zo strany uchádzačov a uchádzačiek<br />
o zamestnanie ......................................................................................................... 51<br />
6.3.4 Typické skupiny osôb vyhľadávajúce prácu „na čierno“ a odvetvia hos<strong>po</strong>dárstva,<br />
<strong>po</strong>volania ................................................................................................................ 51<br />
6.3.5 Zamestnávatelia vyuţívajúci pracovníkov a pracovníčky „na čierno“, oblasti,<br />
<strong>po</strong>zície a získavanie pracovníkov/pracovníčok ...................................................... 51<br />
7. MEDZINÁRODNÉ AKTIVITY PODNIKOV ................................................................ 52<br />
7.1 Rozsah zahraničných aktivít <strong>po</strong>dnikov a príčiny neaktivity v tejto oblasti ............ 52<br />
2
7.2 Fungovanie zahraničných aktivít <strong>po</strong>dnikov ............................................................... 57<br />
7.3 Pobočky a kooperácie v zahraničí ............................................................................... 59<br />
7.4 Vyuţívanie zahraničnej s<strong>po</strong>lupráce v oblasti inovácií .............................................. 63<br />
HLAVNÉ ZISTENIA ............................................................................................................. 66<br />
PRÍLOHY ............................................................................................................................... 70<br />
POUŢITÉ ZDROJE ............................................................................................................... 73<br />
3
Zoznam príloh<br />
Zamestnávateľmi <strong>po</strong>ţadované odborné a kľúčové kvalifikácie u prijímaných pracovníkov (%)<br />
Postoje k <strong>pre</strong>chodným obdobiam <strong>po</strong>dľa prihraničného kraja v SR<br />
Počet zamestnancov z Rakúska<br />
Pre a proti zamestnávaniu pracovníkov z Rakúska (%)<br />
Dôvody ilegálneho zamestnávania osôb v niektorých <strong>po</strong>dnikoch<br />
Dôvody ilegálneho zamestnávania <strong>po</strong>dľa odvetví ( %)<br />
Zoznam grafov<br />
Graf 1: Štruktúra <strong>po</strong>dľa rodovej príslušnosti<br />
Graf 2: Postoje vysokoškolákov (magisterské štúdium) k uplatňovaniu <strong>pre</strong>chodných období Rakúskom<br />
Graf 3: Res<strong>po</strong>ndent <strong>po</strong>zná/ne<strong>po</strong>zná niekoho, kto bol zamestnaný a jeho príjem prípadne časť príjmu nebola<br />
oznámená daňovému / finančnému úradu a Sociálnej <strong>po</strong>isťovni (%)<br />
Graf 4: Osoby nelegálne pracujúce (%)<br />
Graf 5: Frekvencia vykonávania nelegálnych pracovných úloh (%)<br />
Graf 6: Dôvody neoznámenia príjmu daňovému úradu alebo Sociálnej <strong>po</strong>isťovni <strong>po</strong>dľa výberových súborov (%)<br />
Graf 7: Miera prijateľnosti niektorých spôsobov správania sa <strong>po</strong>dľa výberových súborov (v bodoch)<br />
Graf 8: Neprípustnosť vykonávania nelegálnej práce (%)<br />
Graf 9: Neprípustnosť vykonávania nelegálnej práce <strong>po</strong>dľa rodovej príslušnosti (%)<br />
Graf 10: Neprípustnosť vykonávania nelegálnej práce vo vekových skupinách ( %)<br />
Graf 11: Neprípustnosť vykonávania nelegálnej práce vo vzdelanostných skupinách (%)<br />
Graf 12: Neprípustnosť vykonávania nelegálnej práce v sociálnych skupinách (%)<br />
Graf 13: Neprípustnosť vykonávania nelegálnej práce osobami v rozličnom <strong>po</strong>stavení v zamestnaní ( %)<br />
Graf 14: Neprípustnosť vykonávania nelegálnej práce <strong>po</strong>dľa sektorov ( %)<br />
Graf 15: Neprípustnosť vykonávania nelegálnej práce <strong>po</strong>dľa výberových súborov (%)<br />
Graf 16: Postoj k prijatiu vlastného čierneho zárobku (%)<br />
Graf 17: Akceptácia čierneho zárobku <strong>po</strong>dľa rodovej príslušnosti (%)<br />
Graf 18: Akceptácia nelegálneho zárobku vo vekových skupinách (%)<br />
Graf 19: Akceptácia nelegálneho zárobku vo vzdelanostných skupinách (%)<br />
Graf 20: Akceptácia nelegálneho zárobku v sociálnych skupinách (%)<br />
Graf 21: Akceptácia nelegálneho zárobku osobami v rozličnom <strong>po</strong>stavení v zamestnaní (%)<br />
Graf 22: Akceptácia nelegálneho zárobku vo verejnom a súkromnom sektore (%)<br />
Graf 23: Akceptácia nelegálneho zárobku res<strong>po</strong>ndentmi pracujúcimi doma a v zahraničí (%)<br />
Graf 24: Ochota prijať nelegálnu prácu (%)<br />
Graf 25: Ochota prijať nelegálnu prácu <strong>po</strong>dľa <strong>po</strong>hlavia (%)<br />
Graf 26: Ochota prijať nelegálnu prácu <strong>po</strong>dľa veku (%)<br />
Graf 27: Ochota prijať nelegálnu prácu <strong>po</strong>dľa vzdelania (%)<br />
Graf 28: Ochota prijať nelegálnu prácu <strong>po</strong>dľa sociálnych skupín (%)<br />
Graf 29: Ochota prijať nelegálnu prácu <strong>po</strong>dľa <strong>po</strong>stavenia v zamestnaní<br />
Graf 30: Ochota prijať nelegálnu prácu <strong>po</strong>dľa sektorov (%)<br />
Graf 31: Ochota prijať nelegálnu prácu <strong>po</strong>dľa výberových súborov<br />
Graf 32: Dôvody ilegálneho zamestnávania – <strong>po</strong>dľa personalistov (%)<br />
Graf 33: Zavrhnutie vykonávania nelegálnej práce – vyjadrenia personalistov (%)<br />
Graf 34: Postoje personalistov (v bodoch) k rôznym ty<strong>po</strong>m nečestného správania sa<br />
Graf 35: Pôsobnosť slovenských <strong>po</strong>dnikov (%)<br />
Graf 36: Záujem slovenských <strong>po</strong>dnikov o pôsobenie v zahraničí (%)<br />
Graf 37: Príčiny nepôsobenia slovenských <strong>po</strong>dnikov v zahraničí (%)<br />
Graf 38: Plány slovenských <strong>po</strong>dnikov o expanziu do zahraničia v najbliţších 5 rokoch (%)<br />
Graf 39: Udrţiavanie akvizícií slovenských <strong>po</strong>dnikov v zahraničí<br />
Graf 40: Plány slovenských <strong>po</strong>dnikov zaloţiť si <strong>po</strong>bočku alebo vstúpiť do kooperácie v zahraničí (%)<br />
4
Zoznam tabuliek<br />
Vývoj ekonomicky aktívneho obyvateľstva v krajoch 2003-2008<br />
Krajina <strong>po</strong>ţadovanej práce<br />
Dôvody práce v zahraničí (%)<br />
Kroky k práci v zahraničí<br />
Prehľad „mäkkých zručností“ pracovnej sily so záujmom o prácu v zahraničí<br />
Dopyt <strong>po</strong> pracovnej sile na neobsadené pracovné miesta, v čase realizácie prieskumu<br />
Štruktúra záujemcov o prácu v Rakúsku <strong>po</strong>dľa veku<br />
Rodinný stav<br />
Najvyššie ukončené vzdelanie<br />
Záujem o druh zamestnania<br />
Záujem o formu dochádzania do zahraničia<br />
Odhad šancí nájsť si pracovné miesto (%)<br />
Konkrétne kroky k realizácii cieľa pracovať v zahraničí u re<strong>po</strong>ndentov so záujmom o prácu v Rakúsku (%)<br />
Plánovaný odchod do zahraničia (%)<br />
Plánovaná dĺţka <strong>po</strong>bytu v zahraniči (%)<br />
Stratégie <strong>po</strong>uţitia príjmu získaného v zahraničí (%)<br />
Spôsoby hľadania práce u záujemcov o Rakúsko (%)<br />
Postoje k uplatňovaniu <strong>pre</strong>chodných období v prístupe na rakúsky trh práce<br />
S<strong>po</strong>kojnosť/nes<strong>po</strong>kojnosť zamestnávateľov s <strong>pre</strong>chodnými obdobiami v prístupe na rakúsky trh práce (Počet)<br />
Pracovné miesta na obsadenie rakúskymi pracovníkmi<br />
S<strong>po</strong>kojnosť s pracovníkmi/čkami z Rakúska (%)<br />
S<strong>po</strong>lupráca s dodávateľmi z Rakúska (%)<br />
Nové moţnosti alebo ohrozenia <strong>po</strong> rozšírení EÚ v roku 2004 (%)<br />
Názory na rozsah <strong>po</strong>dielu obyvateľov BA a TT, ktorí vykonávajú prácu bez oznámenia príjmu daňovému /<br />
finančnému úradu a Sociálnej <strong>po</strong>isťovni ( %)<br />
Názory ekonomicky aktívnych na dôvody vedúce pracujúce osoby k neoznámeniu svojho príjmu alebo jeho<br />
časti daňovému úradu alebo Sociálnej <strong>po</strong>isťovni (%)<br />
Prijateľnosť vybraných druhov správania sa <strong>pre</strong> res<strong>po</strong>ndentov<br />
Frekvencia všímania si nelegálnej práce (%.)<br />
Všímanie si nelegálnej práce <strong>po</strong>dľa odvetví (% „áno“)<br />
Odhad <strong>po</strong>dielu obyvateľstva z BA a TT kraja, ktoré ide za prácou bez toho, aby priznalo svoje príjmy (časti<br />
príjmov) voči štátnym úradom či Sociálnej <strong>po</strong>isťovni (%)<br />
Odhady <strong>po</strong>dielu nelegálne zamestnávaných <strong>po</strong>dľa odvetví<br />
Či je zavrhnutiahodné ísť za prácou bez toho, aby bol priznaný príjem (časť príjmu) voči štátnym úradom či<br />
Sociálnej <strong>po</strong>isťovni (%).<br />
Priemerné odhady miery odmietania nelegálnej práce v bodoch<br />
Ohodnotenie rozličných spôsobov správania sa personalistami (správanie, ktoré akceptuje nečestné získanie<br />
peňaţných prostriedkov) v bodoch.<br />
Názorová diferenciácia personalistov <strong>po</strong>dľa odvetví v prípade názoru „C“<br />
Kde <strong>po</strong>dnik pôsobí (%)<br />
Úvahy o činnosti na zahraničných trhoch (%)<br />
Počty slovenských <strong>po</strong>dnikov s existenciou/ záujmom o cezhraničné aktivity <strong>po</strong>dľa odvetví v regiónoch (BA<br />
a TT)<br />
Percentuálne vyjadrenia aktuálnych a perspektívnych zahraničných aktivít slovenských <strong>po</strong>dnikov <strong>po</strong>dľa odvetví<br />
v sledovaných regiónoch<br />
Príčiny, <strong>pre</strong>čo by neprichádzalo do úvahy pôsobiť v zahraničí (%)<br />
Počty slovenských <strong>po</strong>dnikov <strong>po</strong>dľa foriem dosiahnutia zahraničného obratu<br />
Zahraničný obrat <strong>po</strong>dľa krajín – <strong>po</strong>čty <strong>po</strong>dnikov dosahujúce zahraničný obrat v príslušných krajinách<br />
Plánovanie expanzie v nasledovných 5 rokoch do krajín, kde ešte nemal zahraničný obrat (%)<br />
Do ktorých krajín plánujú slovenské <strong>po</strong>dniky expandovať<br />
Motívy expanzie <strong>po</strong>dnikov do zahraničia (%)<br />
Udrţiavanie <strong>po</strong>bočky alebo kooperácie v zahraničí <strong>po</strong>dnikom (%)<br />
Zahraničné destinácie slovenských <strong>po</strong>dnikov, ktoré majú <strong>po</strong>bočky/kooperácie v zahraničí (z celkového <strong>po</strong>čtu<br />
1774 <strong>po</strong>dnikov)<br />
Motívy <strong>pre</strong> (<strong>po</strong>tenciálne) zavádzanie <strong>po</strong>bočiek / kooperácií v zahraničí<br />
Charakterizujte svojho najdôleţitejšieho kooperujúceho partnera<br />
Problémy sťaţujúce s<strong>po</strong>luprácu s partnermi v zahraničí (%)<br />
5
Plány <strong>po</strong>dnikov vstúpiť do kooperácií či otvoriť <strong>po</strong>bočky v zahraničí do 5 rokov<br />
Dôvody, <strong>pre</strong>čo slovenské <strong>po</strong>dniky nemajú ţiadne inovačné kooperácie s partnermi v zahraničí (<strong>po</strong>čty<br />
od<strong>po</strong>vedajúcich)<br />
V ktorých krajinách a aké formy inovačných kooperácií majú slovenské <strong>po</strong>dniky<br />
S ktorými partnermi udrţiavajú slovenské <strong>po</strong>dniky zahraničné inovačné kooperácie<br />
Ciele slovenských <strong>po</strong>dnikateľov pri uzatváraní inovačných kooperácií<br />
Dôvody slovenských <strong>po</strong>dnikov <strong>pre</strong> vstup do inovačných kooperácií<br />
6
Úvod<br />
Slovensko sa v minulosti <strong>po</strong>vaţovalo za tradične emigračnú krajinu. Napriek výraznej zmene<br />
v migračnom profile Slovenska, ktoré nastali <strong>po</strong> <strong>po</strong>litických a ekonomických zmenách a<br />
priniesli obrat v migračných tokoch smerom k <strong>po</strong>silneniu imigračnej stránky, emigračný tok<br />
tvoril v rokoch 2004 - 2008 výrazný segment v rámci celkovej zahraničnej migrácie.<br />
Nezanedbateľný vplyv na vývoj emigračného toku <strong>po</strong> vstupe SR do EÚ malo sprístupnenie<br />
trhov práce niektorých členských štátov, zaloţené na zásade komunitárneho práva voľného<br />
<strong>po</strong>hybu pracovníkov a rovnakom zaobchádzaní. Od 1. mája 2004 sprístupnili svoje trhy práce<br />
Veľká Británia, Írsko, Švédsko, Česko, Poľsko, Maďarsko, Slovinsko, Litva, Lotyšsko,<br />
Estónsko. Počínajúc 1. májom 2006 boli sprístupnené trhy práce Španielska, Portugalska,<br />
Fínska, Belgicka a v júli 2006 sa k týmto štátom pri<strong>po</strong>jilo Taliansko. K 1. máju 2009<br />
sprístupnilo svoje trhy práce Belgicko a Dánsko.<br />
Otvorenie pracovných trhov niektorých členských štátov EÚ bolo s<strong>pre</strong>vádzané obavami z<br />
masového prílevu pracovníkov z nových členských štátov a rastu nezamestnanosti v „starých“<br />
členských štátoch a zne<strong>po</strong>kojením s<strong>po</strong>jeným s odlivom kvalifikovanej pracovnej sily a jej<br />
nedostatkom na domácom trhu práce v nových členských štátoch. Skúsenosti uplatňovania<br />
práva slobodného <strong>po</strong>hybu pracovníkov v rámci EÚ však zatiaľ ne<strong>pre</strong>ukázali o<strong>po</strong>dstatnenosť<br />
týchto obáv.<br />
Ma<strong>po</strong>vanie základných trendov migračných tokov za prácou <strong>po</strong> vstupe Slovenska do EÚ je<br />
jednou z priorít projektu FAMO, ktorý sa realizuje v rámci programu „Cezhraničná<br />
teritoriálna s<strong>po</strong>lupráca Slovensko - Rakúsko 2007 - 2013“.<br />
V <strong>pre</strong>dkladanej štúdii sú spracované výsledky z troch empirických prieskumov 1<br />
zamestnávateľov, domácností a rozhovory s expertami, ktoré sa realizovali na Slovensku.<br />
S<strong>po</strong>ločné závery budú publikované v s<strong>po</strong>ločnej výskumnej štúdii na konci prvej etapy<br />
projektu.<br />
1 . Výber vzoriek a realizáciu zberu údajov zabezpečila agentúra, ktorú vybral Rakúsky inštitút PLG.<br />
Štandardizované monitorovacie nástroje boli vytvorené tak, aby bolo moţné uskutočniť <strong>po</strong>rovnania s<br />
<strong>pre</strong>dchádzajúcimi výskumami v rámci projektov LAMO I aLAMO II. V prvom prieskume, ktorý sa uskutočnil<br />
na <strong>pre</strong>lome rokov 2008-2009, výskumný súbor tvorilo 1500 domácností v Bratislavskom a Trnavskom kraji.<br />
Druhý prieskum realizovaný v druhom štvrťroku 2009 bol zameraný na zisťovanie <strong>dopyt</strong>u <strong>po</strong> práci a <strong>po</strong>nuky<br />
práce z <strong>po</strong>hľadu zamestnávateľov. Výberový súbor na slovenskej strane tvorilo 1774 zamestnávateľov so sídlom<br />
v Bratislavskom a Trnavskom kraji.<br />
Výberové súbory <strong>pre</strong> prieskum domácností a zamestnávateľov boli vytvorené na základe analýzy teritoriálnych,<br />
štrukturálnych a ekonomických kritérii. Ako relevantné výberové kritériá boli v prípade zamestnávateľov<br />
uplatnené veľkosť <strong>po</strong>dniku, odvetvie hos<strong>po</strong>dárstva, vlastnícke vzťahy, orientácia na tuzemsko resp. zahraničie a<br />
<strong>po</strong>čet zamestnancov <strong>po</strong>dľa ekonomických tried.<br />
Pre expertné rozhovory bolo zo slovenskej strany vybraných 10 odborníkov na migráciu, ktorí majú na základe<br />
svojich teoretických vedomostí a praktických skúseností <strong>po</strong>znatky o migračných tokoch obyvateľstva<br />
v prihraničných regiónoch v Bratislavskom a Trnavskom kraji.<br />
Pre zber údajov v prieskumoch domácností a zamestnávateľov bol vypracovaný a <strong>po</strong>uţitý štandardizovaný<br />
dotazník s identickými otázkami <strong>pre</strong> res<strong>po</strong>ndentov zo Slovenska a z Rakúska, ktoré boli identifikačného,<br />
údajového a <strong>po</strong>stojového charakteru. Expertné rozhovory boli <strong>po</strong>loštruktúrované, rozdelené do niekoľkých<br />
tematických celkov týkajúcich sa <strong>po</strong>nuky práce a <strong>dopyt</strong>u <strong>po</strong> práci, ich vývoja, migračných tokov, nelegálnej<br />
práce a uplatňovania <strong>pre</strong>chodných období. Rovnako ako dotazníky aj tematické celky v expertných rozhovoroch<br />
boli na slovenskej a rakúskej strane identické.<br />
7
1. Socioekonomická charakteristika skúmaných prihraničných<br />
regiónov SR vo vybraných ukazovateľoch.<br />
V súlade s cieľom projektu FAMO, ktorým je doplnenie objektívnych údajov o trhu<br />
práce o informácie týkajúce sa zachytenia migračných sklonov obyvateľstva, bol do<br />
výskumnej vzorky zaradený Bratislavský (BSK)a Trnavský kraj (TSK), regióny, ktoré v sebe<br />
vzhľadom k svojim regionálnym, ekonomickým a územným charakteristikám skrývajú<br />
<strong>po</strong>tenciál cezhraničného zamestnávania a migrácie.<br />
Ekonomická sila analyzovaných prihraničných regiónov v dôsledku štrukturálnych<br />
zmien, kvalifikovanej pracovnej sily a dobrej geografickej <strong>po</strong>lohe sa dlhodobo <strong>pre</strong>javuje vo<br />
vysokej miere zamestanosti. V roku 2007 sa miera zamestnanosti v Bratislavskom kraji<br />
<strong>po</strong>hybovala na úrovni 61,7% (muţi 68,7%, ţeny 55,5%) a oproti celoslovenskej miere<br />
zamestnanosti bola vyššia o 9,4p.b. Miera zamestnanosti v Trnavskom kraji oscilovala v roku<br />
2007 na úrovni 57,6(muţi 67,1%, ţeny 48,7%)a od celoslovenskej miery zamestnanosti bola<br />
vyššia o 5,3p.b<br />
Bratislavký kraj vykazuje dlhodobo najniţšiu mieru nezamestnanosti. V roku 2007<br />
dosiahla 4,2% (muţi 3,6%, ţeny 4,7% ).V Trnavskom kraji miera nezamestnanosti v roku<br />
2007 sa <strong>po</strong>hybovala na úrovni 6,5%(muţi 4,6%,ţeny 8,8%).<br />
Údaje o ekonomickej aktívite obyvateľstva v sledovaných krajoch od roku 2003 ilustruje<br />
tabuľka na ďalšej strane<br />
Vývoj ekonomicky aktívneho obyvateľstva v krajoch 2003-2008<br />
Bilancia ekonomickej aktivity z toho pracujúci a nezamestnaní v tis.<br />
Bratislavský kraj<br />
Trnavský kraj<br />
roky EAO pracujúci nezamestnaní<br />
2003 331,9 308,1 22,8<br />
2004 330,3 303,1 27<br />
2005 330,5 313,5 17,1<br />
2006 331,8 317,4 14,4<br />
2007 338,4 324,4 14,1<br />
2008 345,9 333,4 12,4<br />
2003 280,6 241,9 37,1<br />
2004 288 250,4 36<br />
2005 289,1 258,5 30,1<br />
2006 289,9 264,5 25,4<br />
2007 290,1 271,3 18,7<br />
2008 296,9 278,6 18,3<br />
Zdroj: Štatistická ročenka regiónov Slovenska 2008<br />
Pokiaľ ide o hods<strong>po</strong>dársku úroveň dokumentovanú výškou príjmov a situáciou na trhu<br />
práce Bratislavský kraj má dominatné <strong>po</strong>stavenie. V Bratislavskom kraji bola v roku 2007<br />
dosiahnutá najvyššia úroveň priemernej nominálnej mesačnej mzdy na zamestnanca, ktorá<br />
bola takmer o tretinu vyššia, ako bol priemer za SR. Na zamestnanosti v Bratislavskom kraji<br />
sa <strong>po</strong>dieľala <strong>pre</strong>vaţne priemyselná výroba ( takmer 70 %) a výroba a rozvod elektriny, plynu<br />
a vody (takmer 30 %). V rámci priemyselnej výroby mali rozhodujúci <strong>po</strong>diel <strong>po</strong>dniky<br />
orientované na výrobu dopravných prostriedkov, rafinérske spracovanie ropy, výrobu<br />
chemikálií, chemických výrobkov a chemických vlákien a výrobu <strong>po</strong>travín, ná<strong>po</strong>jov<br />
a tabakových výrobkov. V Bratislavskom kraji, <strong>pre</strong>dovšetkým v hl. m. SR Bratislave, je hustá<br />
sieť zariadení vnútorného obchodu, hotelov a reštaurácií. K 31.12.2007 v uvedených<br />
8
odvetviach pôsobilo 37 % z celkového <strong>po</strong>čtu <strong>po</strong>dnikov zameraných na tvorbu zisku a viac ako<br />
jedna tretina z <strong>po</strong>čtu ţivnostníkov v kraji.<br />
Trnavský kraj patrí medzi najproduktívnejšie <strong>po</strong>ľnohos<strong>po</strong>dárske kraje SR a zároveň sa<br />
vyznačuje pestrou odvetvovou štruktúrou priemyslu. V Trnavskom kraji sú zastúpené takmer<br />
všetky odvetvia priemyslu. Významnú časť priemyselnej produkcie tvorí výroba motorových<br />
vozidiel (výroba automobilov Peugeot) výroba rádiových, televíznych, telekomunikačných<br />
zariadení. V Trnavskom kraji je vytvorená hustá sieť zariadení veľkoobchodu, maloobchodu,<br />
opráv motorových vozidiel, motocyklov a s<strong>po</strong>trebného tovaru. K 31. 12. 2008 v uvedených<br />
odvetviach <strong>po</strong>dnikalo 31,8 % z celkového <strong>po</strong>čtu <strong>po</strong>dnikov zameraných na tvorbu zisku a<br />
takmer štvrtina z <strong>po</strong>čtu ţivnostníkov v kraji. Mzdová úroveň v Trnavskom sa najviac<br />
pribliţuje k celoslovenskému priemeru(vyššiu priemernú mesačnú mzdú za celé hos<strong>po</strong>dárstvo<br />
SR dosiahol len Bratislavský kraj)<br />
2. Migračné sklony obyvateľov prihraničných regiónov<br />
Bratislavského a Trnavského kraja<br />
2.1 Skúsenosti s prácou v zahraničí<br />
Podľa výsledkov výskumu, skúsenosti s prácou v zahraničí má pribliţne kaţdý siedmy<br />
res<strong>po</strong>ndent (14,6%) z výskumného súboru domácností SR. Drvivá väčšina res<strong>po</strong>ndentov<br />
(85,5%) nepracovala v čase realizácie prieskumu v zahraničí a ani nikdy <strong>pre</strong>dtým.<br />
Z res<strong>po</strong>ndentov, ktorí mali skúsenosť s prácou v zahraničí (N = 218), viac ako štvrtina<br />
(28,3%) pracovala v zahraničí aj v čase realizácie prieskumu.<br />
Z radov res<strong>po</strong>ndentov, ktorí v čase realizácie prieskumu alebo <strong>pre</strong>d ním pracovali v zahraničí,<br />
boli v najvyššej miere zastúpení tí, ktorí pracovali v Rakúsku (24,3%). Druhý najvyšší<br />
<strong>po</strong>čet pracoval v susednej Českej republike (17,9%), ktorá je nielen geograficky, ale<br />
i jazykovo blízka a rovnaký <strong>po</strong>čet pracoval aj vo Veľkej Británii (17,9%). Do Nemecka odišlo<br />
pracovať 12,4% res<strong>po</strong>ndentov.<br />
Z hľadiska vykonávanej práce takmer <strong>po</strong>lovica res<strong>po</strong>ndentov vykonávala v zahraničí<br />
jednoduché pracovné činnosti bez zaučenia (47,7%). Činnosť so zaučením vykonávalo<br />
28,9% res<strong>po</strong>ndentov a odborné činnosti 14,2%. V minimálnej miere boli zastúpení tí, ktorí<br />
vykonávali vysokokvalifikované a špecializované činnosti (2,3%). Medzi res<strong>po</strong>ndentmi<br />
bolo aţ takmer 7% tých, ktorí kvalifikované a nekvalifikované práce vykonávali <strong>po</strong>dľa<br />
<strong>po</strong>treby zamestnávateľa.<br />
Veľká väčšina res<strong>po</strong>ndentov, ktorí mali skúsenosti s prácou v zahraničí (83,9%),<br />
pracovali na <strong>po</strong>zíciách beţných zamestnancov. Medzi riadiacimi pracovníkmi boli vo vyššej<br />
miere zastávané <strong>po</strong>zície na niţšom stupni riadenia (11,9%).<br />
Z hľadiska odvetvovej štruktúry boli v najvyššej miere zastúpení res<strong>po</strong>ndenti pracujúci<br />
v spracovateľskom priemysle a výrobe tovaru (19,7%). Na druhom mieste boli ubytovacie<br />
a reštauračné sluţby (18,8%). S menším odstu<strong>po</strong>m nasledovali res<strong>po</strong>ndenti pracujúci<br />
v odvetví <strong>po</strong>ľnohos<strong>po</strong>dárstva, lesníctva a rybárstva (14,2%). V odvetví stavebníctva<br />
pracovalo 13,8% res<strong>po</strong>ndentov.<br />
Polovica res<strong>po</strong>ndentov s pracovnými skúsenosťami v zahraničí vykonávala sezónne<br />
práce (50,5%). Na trvalý pracovný <strong>po</strong>mer bolo zamestnaných 37,6% res<strong>po</strong>ndentov.<br />
Spôsob hľadania práce v zahraničí sa odlišuje od spôsobu hľadania práce<br />
v domovskom regione výraznejšou orientáciou res<strong>po</strong>ndentov na vyuţitie internetu<br />
a súkromných sprostredkovateľských agentúr. Súromné sprostredkovateľské agentúry,<br />
9
oli vyuţité v 11% prípadov, pri uchádzaní sa o prácu v zahraničí,prostredníctvom Internetu<br />
si prácu v zahraničí našla pribliţne desatina res<strong>po</strong>ndentov (10,6%). Medzi najviac vyuţívané<br />
spôsoby hľadania práce patrí tak ako v domovskom regióne, vyuţívanie neformálnych<br />
sieti. Forma vyuţitia osobných kontaktov, cez známych, ktorí uţ v zahraničí pracovali,<br />
príbuzných, priateľov patrilo k najfrekventovanejším spôsobom hľadania práce v<br />
zahraničí (28,4%) Úrady práce sa <strong>po</strong>dielali na sprostredkovaní práce do zahraničia 7,8%-<br />
ami.<br />
Z hľadiska frekvencie dochádzania za prácou najvyšší <strong>po</strong>diel tvorili pendleri.<br />
S<strong>po</strong>medzi pendlerov boli v najvyššej miere zastúpení tí, ktorí do práce dochádzali<br />
mesačne (39,9%). Druhé najvyššie zastúpenie mali migranti, ktorých vymedzujeme ako<br />
tých, ktorí nedochádzajú s určitou periodicitou, ale v zahraničí pracujú a ţijú (29,8%).<br />
2.2 Záujem o prácu v zahraničí<br />
2.2.1 Vybrané sociodemografické charakteristiky záujemcov o prácu v zahraničí<br />
V zahraničí chcelo pracovať 195 res<strong>po</strong>ndentov, čo <strong>pre</strong>dstavovalo 13% z celkového<br />
súboru 1500 res<strong>po</strong>ndentov. Z uvedeného <strong>po</strong>dsúboru bolo pribliţne 60 % muţov a 40 % ţien.<br />
Z hľadiska rodinného stavu záujem pracovať v zahraničí <strong>pre</strong>javovali najmä slobodní<br />
(61,5 %) a ţenatí (24,1 %). Súvisí to s vekovou charakteristikou týchto osôb, keď záujem<br />
pracovať v zahraničí <strong>pre</strong>javili najmä mladšie vekové ročníky. Takmer tri štvrtiny záujemcov<br />
o prácu v zahraničí bolo vo veku do 34 rokov. Uvedené zistenia tak <strong>po</strong>tvrdzujú zistenia z<br />
výskumov pracovnej migrácie realizovaných v rokoch 2006 a 2007, ktoré uvádzajú rovnaký<br />
profil „typického“migranta/pendlera pracujúceho v zahraničí. 2<br />
Z hľadiska najvyššieho ukončeného vzdelania medzi záujemcami o prácu v zahraničí<br />
boli v najvyššej miere zastúpení občania so stredným vzdelaním s maturitou (41 %).<br />
Nasledovali vyučení (25,1 %) a záujemci so základným vzdelaním (19 %). Necelá jedna<br />
desatina mala ukončené magisterské univerzitné vzdelanie (9,2 %).<br />
2.2.2 Cieľová krajina práce v zahraničí<br />
Pri rozhodovaní, v ktorej krajine by chceli v budúcnosti res<strong>po</strong>ndenti pracovať,<br />
nezohrávala úlohu výlučne geografická blízkosť konkrétneho štátu k Slovensku, resp.<br />
k Bratislavskému a Trnavskému kraju. Hoci viac ako <strong>po</strong>lovica chcela v budúcnosti<br />
pracovať v Rakúsku (52,9%), druhý najvyšší <strong>po</strong>čet mal záujem o prácu vo Veľkej Británii,<br />
na treťom mieste bolo Nemecko a za ním s výrazným odstu<strong>po</strong>m nasledovala Česká republika,<br />
v ktorej by chcelo pracovať 3,5% res<strong>po</strong>ndentov.<br />
2 Hanzelová et al. 2006.<br />
Hanzelová et al. 2007.<br />
10
Krajina <strong>po</strong>žadovanej práce<br />
N=344 %<br />
Rakúsko 52,9<br />
Veľká Británia 12,5<br />
Nemecko 11,6<br />
Česká republika 3,5<br />
Taliansko 3,5<br />
Maďarsko 2,9<br />
Francúzsko 1,7<br />
Kanada 1,7<br />
USA 1,7<br />
Škandinávska krajina 1,5<br />
Holandsko 0,9<br />
Poľsko 0<br />
Slovinsko 0<br />
Iný štát EÚ 2,9<br />
Iná krajina 2,3<br />
Iná východoeurópska krajina 0,3<br />
Ne<strong>po</strong>tvrdila sa jednoznačne ani hy<strong>po</strong>téza o vzťahu medzi voľbou cieľovej krajiny a<br />
zázemím a kontaktmi, ktoré by <strong>po</strong>tenciálni pendleri a migranti mohli v danej krajine mať<br />
vytvorené. Viac ako <strong>po</strong>lovica (50,7%) <strong>po</strong>tenciálnych pendlerov a migrantov mala príbuzných<br />
a známych so skúsenosťou práce v danej krajine ale takmer rovnaké zastúpenie 49,7% mali<br />
<strong>po</strong>tenciálni pendleri,migranti , ktorí nemali v krajine vybudované zázemie príbuzných<br />
a známych<br />
Tretina res<strong>po</strong>ndentov sa chcela uplatniť v hlavnom meste daného štátu. Necelej<br />
štvrtine nezáleţalo, v ktorej geografickej oblasti si nájde prácu a necelá pätina sa chcela<br />
zamestnať v hraničnej a vidieckej oblasti. Do iného ako hlavného mesta mali namierené 4,1%<br />
res<strong>po</strong>ndentov, <strong>pre</strong>vaţne do mesta Györ a Hamburg. Za nimi nasledovali v individuálnych<br />
prípadoch mestá Klagenfurt, Petersburg, Schwechat, Brno, Toronto, Sydney.<br />
2.3 Faktory ovplyvňujúce migračné správanie<br />
2.3.1 Stimuly odchodu za prácou do zahraničia<br />
Vo všeobecnosti, vyšší zárobok bol primárnym dôvodom <strong>pre</strong> úvahy o práci v zahraničí<br />
u drvivej väčšiny res<strong>po</strong>ndentov. S odstu<strong>po</strong>m nasledovali dôvody týkajúce sa lepšieho<br />
ţivotného štandardu, lepších pracovných <strong>po</strong>dmienok, dobrých moţností zamestnania, dobrých<br />
od<strong>po</strong>rúčaní iných ľudí a získavanie nových skúseností. Strata zamestnania bola dôvodom <strong>pre</strong><br />
úvahy o práci v zahraničí u 46,5% res<strong>po</strong>ndentov.<br />
11
Dôvody práce v zahraničí (%)<br />
N = 344 áno nie<br />
Vyšší zárobok v zahraničí 96,2 3,8<br />
Lepší ţivotný štandard v zahraničí 82,3 17,7<br />
Lepšie pracovné <strong>po</strong>dmienky v zahraničí 80,2 19,8<br />
Dobré moţnosti zamestnania <strong>pre</strong> ľudí ako ja 79,4 20,6<br />
Dobré skúsenosti iných ľudí 70,9 29,1<br />
Chcem niečo nové zaţiť a <strong>po</strong>znať 70,4 29,6<br />
Zlá hos<strong>po</strong>dárska situácia u nás 63,6 36,4<br />
Ţiadne ekonomické zlepšenie v domovine 61,9 38,1<br />
Šance v <strong>po</strong>stupu lepšie v zahraničí 60,8 39,2<br />
Lepšie moţnosti ďalšieho vzdelávania v zahraničí 53,5 46,5<br />
Priatelia a známi v zahraničí 53,2 46,9<br />
Väčšia osobná a <strong>po</strong>litická sloboda 46,8 53,2<br />
Zlá <strong>po</strong>litická situácia u nás 46,8 53,2<br />
Strata zamestnania 46,5 53,5<br />
Ako príslušník/čka etnickej menšiny budem diskriminovaný/á 41,9 58,2<br />
Rodinní príslušníci a príbuzní v zahraničí 40,2 59,9<br />
Zlé ţivotné prostredie v mojej vlasti 39 61<br />
Iné dôvody 32,8 67,1<br />
2.3.2 Šance na získanie práce v zahraničí<br />
Res<strong>po</strong>ndenti <strong>pre</strong>javili <strong>po</strong>merne vysokú mieru optimizmu, čo sa týka odhadov šancí na<br />
nájdenie si zamestnania v zahraničí. Viac ako dve pätiny res<strong>po</strong>ndentov odhadovali svoje<br />
šance nájsť si zamestnanie v zahraničí ako priemerné (41,6%). Menej ako 30% si myslelo, ţe<br />
ich šance sú dobré (27,3%) a 11,6% ich odhadovalo ako veľmi dobré. Za malé a veľmi malé<br />
odhadovalo svoje šance na nájdenie si zamestnania 6,7% res<strong>po</strong>ndentov.<br />
Nad svojimi šancami nájsť si zamestnanie neuvaţovalo 9% res<strong>po</strong>ndentov, keďţe uţ<br />
v zahraničí pracujú. Na otázku nevedelo od<strong>po</strong>vedať 3,8% res<strong>po</strong>ndentov.<br />
Takmer <strong>po</strong>lovica res<strong>po</strong>ndentov so záujmom o prácu v zahraničí neuskutočnila do<br />
času realizácie prieskumu ţiadne kroky na nájdenie si zamestnania (47,7%). Necelá<br />
pätina (17,4%) tak neurobila, ale mala to v pláne a rovnaké percento uţ pracovalo<br />
v zahraničí.<br />
Zvyšné percento res<strong>po</strong>ndentov sa nachádzalo v rôznych fázach vybavovania práce v zahraničí<br />
od prísľubu pracovného miesta (7%) cez <strong>po</strong>ţiadanie o pracovné <strong>po</strong>volenie (0,3%) <strong>po</strong><br />
absolvovanie prijímacieho <strong>po</strong>hovoru (0,6%)<br />
12
Kroky k práci v zahraničí<br />
N = 344 áno nie<br />
nie 47,7 52,3<br />
doteraz nie, ale mám to v pláne 17,4 82,6<br />
uţ v zahraničí pracujem 17,4 82,6<br />
áno, mám uţ prísľub pracovného miesta 7 93<br />
áno, obstaral/a som si informácie o cieľovej krajine 6,7 93,3<br />
áno, uchádzal/a som sa o prácu 4,1 95,9<br />
áno, naučil/a som sa jazyk 2,9 97,1<br />
áno, mám uţ nájdenú moţnosť bývania 1,2 98,8<br />
áno, absolvoval/a som prijímací <strong>po</strong>hovor 0,6 99,4<br />
áno, navštevoval/a som rozšírený vzdelávací kurz 0,3 99,7<br />
áno, <strong>po</strong>ţiadal/a som o pracovné <strong>po</strong>volenie 0,3 99,7<br />
áno, <strong>pre</strong>dal/a som svoje sídlo 0 100<br />
3. Dopyt <strong>po</strong> práci a <strong>po</strong>nuka práce z prihraničných regiónov<br />
Bratislavského a Trnavského kraja<br />
3.1 Kvalifikačný <strong>po</strong>tenciál záujemcov o prácu v zahraničí<br />
Res<strong>po</strong>ndenti na základe sebahodnotenia ne<strong>pre</strong>ukázali veľmi vysoké jazykové znalosti.<br />
Deklarovala sa čiastočná znalosť angličtiny, nemčiny a maďarčiny. Ostatné cudzie jazyky<br />
ovládal iba zlomok občanov sledovaných regiónov. Charakteristiku „perfektne“ a „dobre“<br />
ovládajúcich anglický jazyk uviedlo 30,8 % res<strong>po</strong>ndentov, ktorí mali záujem ísť pracovať do<br />
zahraničia. Nemecký jazyk ovládala „perfektne“ a „dobre“ viac ako jedna tretina z tých, ktorí<br />
chcú ísť pracovať do zahraničia (36,9 %).<br />
Na otázku ohľadne <strong>po</strong>volania, na ktoré je záujemca o prácu v zahraničí vzdelaním<br />
pripravený, neod<strong>po</strong>vedala viac ako jedna pätina res<strong>po</strong>ndentov (21,7%). Podiel záujemcov<br />
pracovať v zahraničí bol <strong>po</strong>merne vyrovnaný v prípade prípravy na remeselné činnosti<br />
(16,4%), kvalifikovaných technických pracovníkov (13,3%), kancelárske pracovné sily<br />
(12,3%) a <strong>po</strong>mocné pracovné sily (10,3%). Najniţší <strong>po</strong>diel záujemcov o prácu v zahraničí bol<br />
vzdelaním pripravený na prácu v <strong>po</strong>ľnohos<strong>po</strong>dárstve a armáde (1,5%) a pri obsluhe strojov<br />
a zariadení (5,6%).<br />
Z hľadiska ďalšieho vzdelávania, takmer <strong>po</strong>lovica záujemcov o prácu v zahraničí<br />
(47,7%) sa nezúčastňovala ţiadnych programov ďalšieho vzdelávania. Vzdelávacie programy<br />
v <strong>po</strong>dniku vyuţilo 14,9% res<strong>po</strong>ndentov a na programoch mimo <strong>po</strong>dnik, ale hradených<br />
<strong>po</strong>dnikom sa zúčastnilo 10,8% res<strong>po</strong>ndentov. Necelých 7% vyuţilo platené programy<br />
súkromných organizácií.<br />
Najvyšší <strong>po</strong>diel záujemcov o prácu v zahraničí deklaroval dis<strong>po</strong>novanie „mäkkými<br />
zručnosťami“. Z nich s<strong>po</strong>ľahlivosť bola vlastnosť, ktorú označila viac ako tretina<br />
res<strong>po</strong>ndentov (39,5%). Nasledovala disciplína a zmysel <strong>pre</strong> <strong>po</strong>vinnosť (33,8%), schopnosť<br />
komunikácie a tímovej práce a usilovnosť (31,8%) a vlastná zod<strong>po</strong>vednosť (30,3%). Detailný<br />
<strong>pre</strong>hľad „mäkkých zručností“ u záujemcov o prácu v zahraničí prináša nasledujúca tabuľka.<br />
13
Prehľad „mäkkých zručností“ pracovnej sily so záujmom o prácu v zahraničí<br />
S<strong>po</strong>ľahlivosť 39,5<br />
Disciplína/zmysel <strong>pre</strong> <strong>po</strong>vinnosť 33,8<br />
Usilovnosť 31,8<br />
Schopnosť komunikácie, tímovej práce 31,8<br />
Vlastná zod<strong>po</strong>vednosť 30,3<br />
Svedomitosť 28,7<br />
Schopnosť učiť sa a pripravenosť k výkonu 26,7<br />
Flexibilita 25,1<br />
Schopnosť riešiť problémy 21,5<br />
Organizačné schopnosti 21<br />
Výkonová záťaţ 20<br />
Iniciatíva 16,9<br />
Mobilita 16,4<br />
Schopnosť sebariadenia 15,4<br />
Vedenie, schopnosť rozhodovania, časový manaţment 14,4<br />
Schopnosť riešiť konflikty 13,8<br />
Lojalita 11,8<br />
Schopnosť inovácií 10,8<br />
Analytické schopnosti 10,3<br />
Radosť z experimentovania 9,7<br />
Orientácia v oblasti zákazníkov, nákladov, kvality 9,7<br />
iné 7,7<br />
Iné oblasti <strong>pre</strong>sahujúce kvalifikácie 6,7<br />
3.2 Poţiadavky zamestnávateľov na kvalifikáciu celkovej pracovnej sily<br />
Výskum zamestnávateľov testoval <strong>po</strong>ţiadavky zamestnávateľov na pracovníkov<br />
týkajúce sa jednotlivých zručností a schopností <strong>po</strong>trebných <strong>pre</strong> úspešné vykonávanie práce.<br />
Zručnosti boli rozdelené do 6 kategórií (distribúcia, <strong>pre</strong>daj; výroba/sluţby; vý<strong>po</strong>čtová<br />
technika a kancelárska komunikácia; účtovníctvo; odborné kvalifikácie <strong>pre</strong>sahujúce odbor a<br />
"mäkké zručnosti" <strong>pre</strong>sahujúce odbor.<br />
Poţiadavky zamestnávateľov sa zisťovali u dvoch skupín pracovníkov: <strong>po</strong>mocných<br />
robotníkov, zaučených a nevyučených pracovníkov a kvalifikovaných pracovníkov.<br />
Vo všeobecnosti moţno konštatovať, ţe zamestnávatelia vo väčšine prípadov<br />
kládli vyššie <strong>po</strong>ţiadavky na kvalifikovaných pracovníkov ako na <strong>po</strong>mocných<br />
zamestnancov.<br />
Najviac <strong>po</strong>ţadované zamestnávateľmi boli „mäkké zručnosti“, a to u oboch skupín<br />
pracovníkov.<br />
S<strong>po</strong>medzi odborných znalostí <strong>pre</strong>sahujúcich odbor zamestnávatelia <strong>po</strong>ţadovali<br />
v najvyššej miere ovládanie cudzích jazykov. Detailnú analýzu <strong>po</strong>ţadovaných zručností<br />
zamestnávateľmi prináša tabuľka A v prílohe.<br />
14
3.3 Ponúkané pracovné <strong>po</strong>zície<br />
Drvivá väčšina oslovených zamestnávateľských subjektov v čase realizácie prieskumu<br />
nedis<strong>po</strong>novala voľnými pracovnými miestami. Dopyt <strong>po</strong> pracovnej sile vyjadrilo v<br />
absolútnom vyjadrení 195 zamestnávateľských subjektov, <strong>pre</strong>vaţne v malých <strong>po</strong>dnikoch.<br />
Štruktúra voľných pracovných miest naznačuje najvyšší <strong>dopyt</strong> <strong>po</strong> pracovníkoch s vyššou<br />
kvalifikáciou.<br />
Dopyt <strong>po</strong> pracovnej sile na neobsadené pracovné miesta, v čase realizácie prieskumu<br />
Voľné pracovné miesta <strong>pre</strong><br />
učňov 32<br />
<strong>po</strong>mocných robotníkov/čky zaučených a nevyučených pracovníkovi 37<br />
kvalifikovaných pracovníkov 244<br />
zamestnancov bez maturity (s výučným listom resp. ukončenou odbornou školou 55<br />
zamestnancov s maturitou 115<br />
Zamestancov, absolventov vysokej školy 120<br />
Predikcia vývoja <strong>po</strong>treby pracovníkov v najbliţších dvoch rokoch <strong>po</strong>dľa úrovne<br />
dosiahnutého vzdelania a kvalifikácie, napriek vplyvom finančnej krízy a hos<strong>po</strong>dárskej<br />
recesie, vyznela z vyjadrení zamestnávateľov <strong>po</strong>merne optimisticky. Viac ako <strong>po</strong>lovica<br />
oslovených zamestnávateľov z Bratislavského a Trnavského kraja sa domnievala, ţe<br />
<strong>po</strong>treba pracovných síl <strong>po</strong>dľa dosiahnutého vzdelania a kvalifikácie zostane na pôvodnej<br />
úrovni.<br />
Stratégie zamestnávateľov <strong>pre</strong>zentujúce sa v súvislosti s odhadom <strong>po</strong>čtu zamestnancov<br />
a vyuţívaním určitých flexibilných foriem organizácie práce naznačili, ţe v Bratislavskom<br />
a v Trnavskom kraji zostanú vo významnej miere rovnaké.<br />
4. Predikcia vývoja <strong>dopyt</strong>u <strong>po</strong> práci a <strong>po</strong>nuky práce<br />
v prihraničných regiónoch Bratislavského a Trnavského kraja –<br />
vyjadrenia expertov<br />
Slovenskí experti odhadovali nedostatok pracovných síl v odvetviach stavebníctvo,<br />
strojárstvo zdravotníctvo a sluţby. Podľa niektorých vyjadrení absentovali v Bratislavskom<br />
a Trnavskom regióne tradičné výrobné <strong>po</strong>volania (krajčír, zvárač, obrábač kovov, tesár,<br />
čašník).<br />
Kvalifikačné pnutie medzi <strong>po</strong>nukou práce a <strong>dopyt</strong>om <strong>po</strong> práci odhadovali experti<br />
v <strong>po</strong>lárnych segmentoch pracovnej sily v segmente vysokokvalifikovanej práce (KZAM<br />
I a KZAM II) a v segmente pracovnej sily bez kvalifikácie (KZAM 9).<br />
Predikcia <strong>po</strong>treby pracovnej sily v priebehu nadchádzajúcich dvoch rokov smeruje do oblasti<br />
strojárstva, elektrotechniky, stavebníctva, sociálnych a zdravotníckych sluţieb.<br />
Oslovení experti u<strong>po</strong>zorňovali na zmeny v oblasti <strong>dopyt</strong>u <strong>po</strong> práci a <strong>po</strong>nuky práce<br />
v dôsledku <strong>pre</strong>biehajúcej finančnej krízy a hos<strong>po</strong>dárskej recesie (firmy sťahujú inzeráty<br />
z personálnych agentúr, začali <strong>pre</strong>púšťať). Expanzia <strong>dopyt</strong>u bola v čase uskutočnených<br />
rozhovorov na <strong>pre</strong>lome rokov 2008-2009 utlmená uţ aj v Bratislavskom a Trnavskom kraji.<br />
Napriek tomu experti odhadovali mierny rast voľných pracovných miest v Bratislavskom<br />
kraji, ktorý zdôvodňovali dobrou infraštruktúrou, blízkosťou veľkomesta, vysokým stupňom<br />
zainteresovanosti regionálnych inštitúcii.<br />
15
5. Rakúsko ako cieľová krajina pracovnej migrácie: uplatňovanie<br />
<strong>pre</strong>chodných období<br />
5.1 Sociodemografický profil <strong>po</strong>tenciálnych migrantov so záujmom o prácu<br />
v Rakúsku<br />
Štruktúra záujemcov o prácu v Rakúsku <strong>po</strong>dľa veku<br />
Počet %<br />
15 - 24 56 30,8<br />
25 - 34 61 33,5<br />
35 - 44 28 15,4<br />
45 - 54 20 11,0<br />
55 - 64 17 9,3<br />
S<strong>po</strong>lu 182 100,0<br />
Takmer dve tretiny záujemcov o prácu v Rakúsku boli mladí ľudia od 15 do 34 rokov, pričom<br />
30,8% bolo vo veku 15 - 24 rokov a 33,5% malo od 25 do 34 rokov. V najniţšej miere boli<br />
zastúpení res<strong>po</strong>ndenti starší ako 55 rokov, ktorí tvorili necelú jednu desatinu (9,3%)<br />
záujemcov.<br />
42,3%<br />
57,7%<br />
Muţi<br />
Ţeny<br />
Graf 1: Štruktúra <strong>po</strong>dľa rodovej príslušnosti<br />
Viac ako <strong>po</strong>lovicu záujemcov tvorili muţi (57,7%). V 42,3% boli zastúpené ţeny.<br />
Rodinný stav<br />
Počet %<br />
slobodný/á 84 46,2<br />
v manţelstve 64 35,2<br />
ţijem s partnerom/kou 11 6,0<br />
rozvedený/á 18 9,9<br />
vdovec, vdova 4 2,2<br />
ţijem oddelene 1 ,5<br />
Total 182 100,0<br />
Viac ako dve pätiny záujemcov (46,2%) boli slobodní. V manţelstve ţilo 35,2%<br />
res<strong>po</strong>ndentov.<br />
16
Najvyššie ukončené vzdelanie<br />
Počet %<br />
základné vzdelanie 41 22,5<br />
vyučenie 55 30,2<br />
stredná škola bez maturity 4 2,2<br />
stredná škola s maturitou 52 28,6<br />
vyššia odborná škola 3 1,6<br />
vysoká škola/univerzita (Bc.) 9 4,9<br />
vysoká škola/univerzita (Mgr., Ing., Mudr.) 17 9,3<br />
<strong>po</strong>stgraduálne štúdium 1 ,5<br />
s<strong>po</strong>lu 182 100,0<br />
Najvyšším <strong>po</strong>dielom boli medzi záujemcami o prácu v Rakúsku zastúpení vyučení<br />
(30,2%). Viac ako jedna štvrtina (28,6%) mala ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou<br />
(28,6%) a viac ako jedna pätina (22,5%) mala základné vzdelanie. Takmer jedna desatina<br />
(9,8%) mala vysokoškolské vzdelanie vrátane <strong>po</strong>stgraduálneho (9,8%).<br />
Záujem o druh zamestnania<br />
Počet %<br />
sezónne zamestnanie 38 20,9<br />
prax 4 2,2<br />
trvalý pracovný <strong>po</strong>mer 128 70,3<br />
iná forma 12 6,6<br />
S<strong>po</strong>lu 182 100,0<br />
Takmer tri štvrtiny res<strong>po</strong>ndentov (70,3%) mali záujem v Rakúsku pracovať na trvalý<br />
pracovný <strong>po</strong>mer. Jedna pätina chcela pracovať v sezónnych zamestnaniach (20,9%).<br />
Záujem o formu dochádzania do zahraničia<br />
Počet %<br />
denné dochádzanie do práce z miesta bydliska 40 22,0<br />
týţdenné pendlovanie do práce z miesta bydliska 90 49,5<br />
mesačné dochádzanie do práce z miesta bydliska 32 17,6<br />
v zahraničí pracovať a ţiť 20 11,0<br />
s<strong>po</strong>lu 182 100,0<br />
Takmer <strong>po</strong>lovica (49,5%) chcela dochádzať z domova do Rakúska týţdenne.<br />
Viac ako jedna pätina (22%) by pendlovala denne a necelá jedna pätina (17,6%)<br />
mesačne. V zahraničí pracovať a ţiť chcelo 11% res<strong>po</strong>ndentov.<br />
Zo 182 záujemcov o prácu v Rakúsku na otázku ohľadne spôsobu dopravy od<strong>po</strong>vedalo<br />
130 res<strong>po</strong>ndentov - tí, ktorí by do Rakúska pendlovali denne alebo týţdenne. Z uvedených<br />
od<strong>po</strong>vedí vyplynuli nasledovné zistenia. V najvyššom <strong>po</strong>čte od<strong>po</strong>vedí (takmer <strong>po</strong>lovici -<br />
49,2%) by res<strong>po</strong>ndenti vyuţívali vlastné osobné auto. Vo viac ako jednej pätine od<strong>po</strong>vedí<br />
(21,5%) bola uvedená cestovná s<strong>po</strong>ločnosť organizovaná zamestnávateľom a v 16,9% by<br />
res<strong>po</strong>ndenti vyţili súkromnú cestovnú s<strong>po</strong>ločnosť. Verejná doprava sa vyskytla v pribliţne<br />
jednej desatine prípadov (10,8%) Motocykel a ostatné spôsoby dopravy do zamestnania do<br />
Rakúska by boli vyuţívané v minimálnom <strong>po</strong>čte. Keďţe res<strong>po</strong>ndenti mali moţnosť uvádzania<br />
viacerých od<strong>po</strong>vedí, mohli sa vyskytnúť aj kombinácie spôsobu <strong>pre</strong>pravy.<br />
17
S<strong>po</strong>medzi záujemcov o denné dochádzanie do práce a späť by takmer dve tretiny<br />
(65%) boli ochotné akceptovať dĺţku cestovania v rozmedzí jednej hodiny aţ 2,5 hodín.<br />
Necelá tretina by chcela cestovať menej ako jednu hodinu. Viac ako 2,5 hodiny by denne boli<br />
ochotní docházať dvaja res<strong>po</strong>ndenti.<br />
Viac ako tri štvrtiny (76,7%) záujemcov o týţdenné dochádzanie by bolo ochotných<br />
týţdenne cestovať do práce a naspäť od 2,5 do 6 hodín. Cestovanie dlhšie ako 6 hodín by pri<br />
týţdennom pendlovaní prijali dvaja res<strong>po</strong>ndenti.<br />
O prácu v Rakúsku na plný úväzok <strong>pre</strong>javili res<strong>po</strong>ndenti najvyšší záujem,<br />
vyskytla sa vo viac ako troch štvrtinách od<strong>po</strong>vedí (79,7%). S výrazným odstu<strong>po</strong>m nasledoval<br />
záujem o prácu na čiastočný úväzok (11%). Takmer v kaţdej desiatej od<strong>po</strong>vedi (9,9%) sa<br />
vyskytol záujem o prácu na zmluvu o dielo, resp. na dohodu. Minimálny záujem bol o<br />
samostatné <strong>po</strong>dnikanie (4,4%). Res<strong>po</strong>ndenti mali moţnosť viacnásobnej voľby od<strong>po</strong>vede, z<br />
tohto dôvodu sa môţe vyskytovať aj kombinácia jednotlivých úväzkov.<br />
Z hľadiska odvetví res<strong>po</strong>ndenti <strong>pre</strong>javovali <strong>pre</strong>vaţne záujem o prácu v oblasti<br />
obchodu, údrţby a opravy automobilov (21,4%) a o prácu v ubytovacích a<br />
reštauračných sluţbách (16,5%), v <strong>po</strong>ľnohos<strong>po</strong>dárstve, lesníctve a rybárstve (13,7%), v<br />
spracovateľskom priemysle, výrobe tovaru (11,5%) a v stavebníctve (11%). O ostatné<br />
odvetvia <strong>pre</strong>javila záujem menej ako jedna desatina res<strong>po</strong>ndentov: napr. doprava a<br />
skladovanie (7,7%, súkromné domácnosti s domácim personálom (6%), umenie, zábava a<br />
zotavovanie (5,5%), zdravotníctvo a sociálna oblasť (4,9%), informácie a komunikácia (2,7%)<br />
<strong>po</strong>skytovanie sluţieb na voľnej nohe, vedeckých a technických sluţieb (2,2%).<br />
Viac ako <strong>po</strong>lovica záujemcov o prácu v Rakúsku (51,6%) nemala v čase prieskumu<br />
príbuzných, známych, priateľov a susedov pracujúcich v tejto krajine. U necelých 30%<br />
res<strong>po</strong>ndentov príbuzní a známi pracovali v Rakúsku v čase zberu údajov a pribliţne jedna<br />
pätina (20,3%) mala v Rakúsku príbuzných a známych v minulosti.<br />
Viac ako jedna tretina (34,1%) by chcela pendlovať/migrovať do hlavného<br />
mesta. Druhý najvyšší <strong>po</strong>diel (28%) by chcel pracovať v prihraničnej oblasti v Rakúsku.<br />
Jedna pätina res<strong>po</strong>ndentov bola nerozhodnutá, resp. jej nezáleţalo na lokalite. Vo vidieckej<br />
oblasti by chcelo pracovať 15,4% res<strong>po</strong>dnentov. Do iného mesta by chceli<br />
pendlovať/migrovať traja res<strong>po</strong>ndenti.<br />
Tri najčastejšie motívy <strong>pre</strong> odchod za prácou do Rakúska boli zo strany občanov<br />
Slovenska v Bratislavskom a Trnavskom kraji dobré finančné ohodnotenie (79,1%),<br />
geografická blízkosť (58,2%) a dobrá situácia na trhu práce v Rakúsku (19,2%).<br />
Hy<strong>po</strong>téza o odchode za prácou do Rakúska z dôvodu ovládania tamojšieho<br />
jazyka sa úplne ne<strong>po</strong>tvrdila. Z dôvodu zod<strong>po</strong>vedajúcich jazykových znalostí sa <strong>pre</strong> prácu v<br />
Rakúsku rozhodovalo 11,5% res<strong>po</strong>ndentov. Sebahodnotenie znalosti cudzích jazykov<br />
<strong>po</strong>tvrdzuje, ţe záujemci o prácu v Rakúsku nemecký jazyk neovládajú v dominantnej miere.<br />
Perfektne nemčinu ovláda 7,1% res<strong>po</strong>ndentov a aţ 22,5% sa dorozumie s ťaţkosťami.<br />
Jednotlivé slová ovládala necelá jedna desatina záujemcov o prácu v Rakúsku (9,9%). Treba<br />
dodať, ţe aţ 41,2% na otázku týkajúcu sa znalosti nemčiny ako cudzieho jazyka<br />
neod<strong>po</strong>vedalo. Z cudzích jazykov dva najvyššie <strong>po</strong>diely perfektného ovládania získala<br />
maďarčina (26,4%) a čeština (17%).<br />
Viac ako <strong>po</strong>lovica res<strong>po</strong>ndentov z prihraničných regiónov (52,7%), ktorí uvádzali<br />
ako cieľovú krajinu Rakúsko, hodnotí svoje šance nájsť si prácu v zahraničí na stupnici od<br />
veľmi dobré aţ <strong>po</strong> veľmi malé, za priemerné. Viac ako štvrtina res<strong>po</strong>ndentov odhaduje svoje<br />
šance <strong>po</strong>zitívne a hodnotí ich ako veľmi dobré alebo dobré. Negatívne vníma svoje šance<br />
získať prácu 8,7% res<strong>po</strong>ndentov, ktorí vyjadrili odhad šancí nájsť si prácu v zahraničí ako<br />
malý a veľmi malý. Kaţdý desiaty opýtaný res<strong>po</strong>ndent, z tých ktorí uviedli ako cieľovú<br />
krajinu pracovnej migrácie Rakúsko, uţ pracuje v zahraničí.<br />
18
Odhad šancí nájsť si pracovné miesto (%)<br />
(N=182)<br />
Veľmi dobré 6,0<br />
Dobré 19,8<br />
Priemerné 52,7<br />
Malé 7,1<br />
Veľmi malé 1,6<br />
Uţ pracujem v zahraničí 9,9<br />
Nevie –ţiadna od<strong>po</strong>veď 2,7<br />
Poznatky z doteraz realizovaných výskumov zameraných na migračné stratégie<br />
res<strong>po</strong>ndentov u<strong>po</strong>zornili na diferencované „pro migračné“ správanie sa res<strong>po</strong>ndentov od<br />
deklarovaného aţ <strong>po</strong> reálny migračný <strong>po</strong>tenciál. Miera reálnosti zámerov plánovaného<br />
odchodu do zahraničia bola verifikovaná prostredníctvom od<strong>po</strong>vedí na otázku „Aké<br />
konkrétne kroky ste uţ <strong>po</strong>dnikli aby získali prácu v zahraničí“. Res<strong>po</strong>ndenti, ktorých cieľovou<br />
krajinou je Rakúsko, sa vyjadrovali k <strong>pre</strong>dloţenej škále, ktorá obsahovala aktivity<br />
nezáväzného charakteru napr. „neurobil/a ţiadne kroky“, „len plánujem urobiť nejaké kroky“,<br />
„informujem sa o krajine“ aţ <strong>po</strong> aktivity, ktoré majú reálny obraz: „uchádzal som sa o prácu“,<br />
„mám prísľub pracovného miesta“, „absolvoval som pracovný <strong>po</strong>hovor“, „mám nájdenú<br />
moţnosť bývania“. Realizované aktivity res<strong>po</strong>ndentov znázorňuje nasledujúca tabuľka.<br />
Konkrétne kroky k realizácii cieľa pracovať v zahraničí u re<strong>po</strong>ndentov so záujmom o prácu<br />
v Rakúsku (%)<br />
(N=182)<br />
Uţ v zahraničí pracujem 18,1<br />
Nie 53,8<br />
Doteraz nie ale mám to v pláne 15,9<br />
obstaral som si informácie o cieľovej krajine 6,0<br />
Mám uţ príslub pracovného miesta 5,5<br />
Naučil som sa jazyk 1,1<br />
uchádzal som sa o prácu 2,2<br />
<strong>po</strong>ţiadal som o pracovné <strong>po</strong>volenie 0,5<br />
Mám uţ nájdenú moţnosť bývania 1,6<br />
Kaţdý druhý res<strong>po</strong>ndent (53,8%) z prihraničných regiónov, ktorý uviedol ako<br />
cieľovú krajinu pracovnej migrácie Rakúsko, sa nachádza v deklaratívnej <strong>po</strong>lohe a zatiaľ<br />
ne<strong>po</strong>dnikol ţiadne kroky k získaniu práce. K „deklaratívnej skupine“ patria aj res<strong>po</strong>ndenti,<br />
ktorí zatiaľ konkrétne kroky ne<strong>po</strong>dnikli, ale majú to v pláne (15,9%). V čase realizácie<br />
prieskumu 18,1% res<strong>po</strong>ndentov uţ v zahraničí pracovalo. A pribliţne kaţdý 18. res<strong>po</strong>ndent<br />
z tých, ktorí plánujú vycestovať za prácou do Rakúska, uviedol, ţe má prísľúb pracovného<br />
miesta. Ani jeden res<strong>po</strong>ndent zatiaľ ne<strong>pre</strong>ukázal aktivity typu „navštevoval som rozšírený<br />
vzdelávací kurz“, „<strong>pre</strong>dal som svoje sídlo, byt“, „absolvoval som prijímací <strong>po</strong>hovor“.<br />
Určitý typ deklaratívnosti záujmu o prácu v zahraničí tých res<strong>po</strong>ndentov, ktorí<br />
chcú vycestovať za prácou do Rakúska, naznačujú údaje o čase odchodu do zahraničia.<br />
Takmer <strong>po</strong>lovica res<strong>po</strong>ndentov (46,7%) ešte nevie, kedy by chceli odísť pracovať do<br />
zahraničia. Podrobné údaje o plánovanom odchode uvádza nasledujúca tabuľka.<br />
19
Plánovaný odchod do zahraničia (%)<br />
Uţ v zahraničí pracujem 17,0<br />
V budúcich šiestich mesiacoch 11,5<br />
Behom 6-12 mesiacov 10,4<br />
Behom 1-2 rokov 6,0<br />
Behom 3-5 rokov 3,3<br />
Neskôr 4,9<br />
Este neviem 46,7<br />
Na rozdiel od ohraničenia času odchodu do zahraničia, výskumné <strong>po</strong>znatky<br />
<strong>pre</strong>ukázali, ţe viac ako trištvrtiny res<strong>po</strong>ndentov (83,0%) z tých, ktorí plánujú vycestovať<br />
do Rakúska) má uţ určitú <strong>pre</strong>dstavu o dĺţke svojho pracovného <strong>po</strong>bytu. Len necelá<br />
pätina res<strong>po</strong>ndentov (17,0%) zatiaľ nemá <strong>pre</strong>dstavu a od<strong>po</strong>vedali „neviem“. Analýza<br />
od<strong>po</strong>vedí <strong>pre</strong>ukázala záujem o dlhodobejšie pracovné <strong>po</strong>byty. Pätina z tých res<strong>po</strong>ndentov,<br />
ktorí uvádzajú ako cieľovú krajinu Rakúsko, by chcela pracovať (ţiť) v zahraničí tak dlho,<br />
ako to bude moţné, štvrtina res<strong>po</strong>ndentov tak dlho, ako budú mať nárok na nejakú sociálnu<br />
dávku, 13,2% uvaţuje s pracovným <strong>po</strong>bytom v trvaní 6 - 10 rokov. S krátkodobým<br />
pracovným <strong>po</strong>bytom, maximálne rok, uvaţuje len 1,6% res<strong>po</strong>ndentov z tohto <strong>po</strong>dsúboru.<br />
Podrobné údaje uvádza nasledovná tabuľka.<br />
Plánovaná dĺžka <strong>po</strong>bytu v zahraniči (%)<br />
Maximálne rok 1,6<br />
1-2 roky 4,9<br />
3-5 rokov 6,6<br />
6-10 rokov 13,2<br />
Tak dlho, ako to bude moţné 20,9<br />
Aţ do dôchodku 8,8<br />
Tak dlho,aţ budem mať nárok na nejakú sociálnu rentu 25,8<br />
Chcem s tým <strong>pre</strong>stať tak skoro, ako bude moţné 1,1<br />
Neviem /ţiadna od<strong>po</strong>veď 17,0<br />
Drvivá väčšina res<strong>po</strong>ndentov (92,3%), ktorí zamýšľali vycestovať do zahraničia a ako<br />
cieľovú krajinu uvádzali Rakúsko (N=182), plánuje hľadať prácu, ktorá zod<strong>po</strong>vedá ich<br />
kvalifikácii. Pribliţne kaţdý šiesty res<strong>po</strong>ndent (17,0%) by akceptoval prácu, ktorá je <strong>po</strong>d jeho<br />
kvalifikačnou úrovňou a kaţdý trinásty (7,7%) má <strong>pre</strong>dstavu získať prácu, ktorá vyţaduje<br />
kvalifikáciu vyššiu, akou dis<strong>po</strong>nuje.<br />
S ohľadom na pracovné <strong>po</strong>dmienky 40,7% by malo záujem získať prácu lepšiu ako<br />
doma, viac ako tretina 35,7% by sa us<strong>po</strong>kojila s prácou, ktorá bude zod<strong>po</strong>vedať pracovným<br />
<strong>po</strong>dmienkam doma a viac ako štvrtine (29,1%) je to jedno. Ani jeden res<strong>po</strong>ndent by<br />
neprijal prácu, ktorá by z hľadiska pracovných <strong>po</strong>dmienok bola horšia ako práca, ktorú<br />
vykonával doma.<br />
Podľa získaných výskumných <strong>po</strong>znatkov sa prikláňajú k vyuţitiu príjmu získaného<br />
v zahraničí <strong>pre</strong>vaţne v domácej s<strong>po</strong>trebe. Väčšina res<strong>po</strong>ndentov uvaţuje, získané finančné<br />
prostriedky investovať na kúpu vlastného domu alebo bytu. Pomerne významná skupina<br />
neidentifikuje konkrétne investície, ale plánuje finančné prostriedky z pracovného <strong>po</strong>bytu,<br />
<strong>po</strong>sielať do vlasti. Aj kúpa drahých s<strong>po</strong>trebných <strong>pre</strong>dmetov je plánovaná skôr v domovskej<br />
krajine ako v zahraničí. Stratégie <strong>po</strong>uţitia príjmu získaného v zahraničí ilustruje nasledujúca<br />
tabuľka.<br />
20
Stratégie <strong>po</strong>užitia príjmu získaného v zahraničí (%)<br />
Vyuţitie príjmu Doma V zahraničí<br />
Získanie drahých <strong>pre</strong>dmetov auto atd 25,3 12,1<br />
Kúpa stavba vlastného domu 28,0 3,3<br />
Kúpa bytu v osobnom vlastníctve 20,3 1,1<br />
Vybudovanie vlastnej firmy 6,6 2,2<br />
Vzdelanie mojich detí 12,6 2,7<br />
Posielanie peňazí do vlasti 28,6 9,0<br />
iné 29,1 -<br />
Spôsob hľadania práce v Rakúsku sa odlišuje od spôsobu hľadania práce<br />
v domovskom regióne výraznejšou orientáciou res<strong>po</strong>ndentov na vyuţitie internetu.<br />
Takmer štvrtina res<strong>po</strong>ndentov (24,7%) si chce hľadať prácu cez internet. Vyuţívanie<br />
neformálnych sietí, patrí tieţ k výrazne zastúpeným spôsobom hľadania práce v zahraničí<br />
v <strong>po</strong>dobe vyuţitia osobných kontaktov, cez známych, ktorí uţ v zahraničí pracovali, známych<br />
príbuzných, priateľov. V rámci inštitucionalizovanej <strong>po</strong>doby hľadania práce v zahraničí<br />
<strong>po</strong>tenciálni migranti u<strong>pre</strong>dnostňujú hľadanie práce prostredníctvom súkromných agentúr<br />
(20,9%) <strong>pre</strong>d verejnými sluţbami zamestnanosti (6%). Prehľad spôsobov hľadania práce<br />
v zahraničí, tých res<strong>po</strong>ndentov, ktorí uvádzali ako cieľovú krajinu Rakúsko, uvádza<br />
nasledujúca tabuľka.<br />
Spôsoby hľadania práce u záujemcov o Rakúsko (%)<br />
Uţ v zahraničí pracujem 15,9<br />
Prostredníctvom úradu práce 6,0<br />
prostredníctvom súkromnej sprostredkovateľskej agentúry 20,9<br />
Prostredníctvom znamov a vhodnom mieste ako univerzity 2,2<br />
Cez známych, priateľov, príbuzných 14,3<br />
Cez niekoho kto tam pracoval 22,0<br />
Cez firmu 4,9<br />
Cez novinový inzerát 4,9<br />
Cez osobné kontakty 19,8<br />
Cez internet 24,7<br />
Inou cestou 1,6<br />
21
5.2 Postoje obyvateľov prihraničných regiónov Bratislavského a<br />
Trnavského kraja k uplatňovaniu <strong>pre</strong>chodných období v Rakúsku<br />
Prístup občanov Slovenska na trhy práce členských krajín EÚ nie je zatiaľ všade<br />
rovnaký. Pristúpenie nových členských krajín na trh práce väčšiny štátov európskej pätnástky<br />
bol <strong>po</strong>dmienený stanovením <strong>pre</strong>chodných období. Prácu v krajinách, ktoré prijali <strong>pre</strong>chodné<br />
obdobia moţno získať len na základe pracovného <strong>po</strong>volenia.<br />
Prechodné obdobia sú uplatňované v troch samostatných etapách.<br />
obdobie od 1.mája 2004 do 30.apríla 2006<br />
obdobie od 1.mája 2006 do 1.mája 2009-<br />
obdobie od 1.mája 2009 do 30.mája 2011<br />
Rakúsko patrí ku krajinám, ktoré <strong>po</strong>vaţujú svoje trhy práce za vysoko ohrozené v<br />
dôsledku prílevu lacnej pracovnej sily, <strong>pre</strong>to trvajú na uplatňovaní <strong>pre</strong>chodných období. Počas<br />
tohto obdobia občania Slovenska môţu pracovať v Rakúsku len na základe pracovného<br />
<strong>po</strong>volenia. Rakúska vláda avizovala, ţe od mája 2009 uvaţuje o úplnom otvorení svojho<br />
pracovného trhu <strong>pre</strong> kvalifikovaných pracovníkov a akademikov z východných štátov. 3<br />
Prechodné opatrenia <strong>pre</strong> nízko kvalifikovanú pracovnú silu majú zostať v platnosti do roku<br />
2011.<br />
Jedným z cieľov prieskumu bolo zistiť informovanosť a <strong>po</strong>stoje obyvateľov<br />
prihraničných regiónov Bratislavského a Trnavského kraja o existencii <strong>pre</strong>chodných obddobi,<br />
ktoré obmedzujú prístup na rakúsky trh práce.<br />
Výsledky prieskumu <strong>pre</strong>ukázali, ţe viac ako <strong>po</strong>lovica (53,7%) re<strong>po</strong>ndentov je<br />
informovaná o obmedzenom prístupe na rakúsky trh práce v súvislosti s uplatňovaním<br />
<strong>pre</strong>chodných období. Výsledky prieskumu zároveň <strong>po</strong>tvrdili, ţe nezanedbateľná časť občanov<br />
sledovaných prihraničných regiónov (46,3%) nevie, ţe prístup na rakúsky pracovný trh je<br />
dočasne obmedzený. Neznalosť o obmedzeniach <strong>pre</strong> občanov Slovenska, ktoré uplatňuje<br />
Rakúsko v prístupe na svoj pracovný trh, bola <strong>pre</strong>zentovaná skôr ţenami ako muţmi,<br />
res<strong>po</strong>ndentami s niţším stupňom vzdelania (bez maturity) a výraznejšie mladými ľuďmi, vo<br />
vekovej skupine do 25 rokov.<br />
K dĺţke trvania uplatňovania <strong>pre</strong>chodných období, ktoré slúţia ako prostriedok<br />
regulácie a ochrany rakúskeho trhu práce, sa vyjadrovali len tí res<strong>po</strong>ndenti, ktorí uviedli, ţe<br />
vedia o obmedzeniach (<strong>pre</strong>chodných obdobiach) v prístupe na rakúsky trh práce (N=805<br />
res<strong>po</strong>ndentov). Rozloţenie od<strong>po</strong>vedí ilustruje nasledujúca tabuľka.<br />
Postoje k uplatňovaniu <strong>pre</strong>chodných období v prístupe na rakúsky trh práce<br />
Prechodné obdobia do<br />
2009<br />
Počet<br />
172<br />
%<br />
21,4<br />
2011 243 30,2<br />
Nemali by byť ţiadne 335 41,6<br />
Neviem,neod<strong>po</strong>vedal 55 6,8<br />
S<strong>po</strong>lu 805 100,0<br />
3 V Rakúsku prideľujú pracovné <strong>po</strong>volenia na základe zákonom stanovených kvót tzv.Bundeshochstzahl. Ide<br />
o <strong>pre</strong>sne stanovený <strong>po</strong>čet cudzincov, ktorí môţu pracovať v Rakúsku, čo je 8% rakúskej pracovnej sily. Číslo sa<br />
sumarizuje mesačne a v prípade naplnenia tejto kvóty nie je moţné, aby boli vystavené ďalšie pracovné<br />
<strong>po</strong>volenia. Od 1.januára 2008 Rakúsko zjednodušilo prístup na svoj pracovný trh <strong>pre</strong> 50 vybraných profesii. Pre<br />
tieto profesie sa pracovné <strong>po</strong>volenia vydávajú automaticky. Následne 1.7.2008 vstúpil do platnosti s<strong>po</strong>lkový<br />
zákon rakúskeho Ministerstva hos<strong>po</strong>dárstva a práce č. 224/2008, na základe ktorého sa zoznam pôvodných 50<br />
nedostatkových profesii rozšíril o ďalších 15 profesii. Ide najmä o robotnícke profesie z oblasti stavebníctva,<br />
zámočníkov, kováčov, inštalatérov ale aj účtovníkov a servisných technikov.<br />
22
Na <strong>po</strong>stoje res<strong>po</strong>ndentov nemali významnejší vplyv sociodemografické charakteristiky<br />
(<strong>po</strong>hlavie, vek, vzdelanie). Vo všetkých analyzovaných skupinách <strong>pre</strong>vládal názor, ţe<br />
Rakúsko by nemalo uplatňovať ţiadne <strong>pre</strong>chodné obdobia. Výnimku tvorili absolventi<br />
vysokých škôl (Hochschule Universität), z ktorých viac ako tretina (38,6%) sa prikláňala<br />
k aplikácii <strong>pre</strong>chodných období v Rakúsku do roku 2011.<br />
33,1%<br />
22,8%<br />
38,6%<br />
do r. 2009 do r. 2011 ţiadne obmedzenia<br />
Graf 2: Postoje vysokoškolákov (magisterské štúdium) k uplatňovaniu <strong>pre</strong>chodných období Rakúskom<br />
Názory na dĺţku trvania <strong>pre</strong>chodných období v prihraničných regiónoch<br />
Bratislavského a Trnavského kraja uvádza tabuľka B v prílohe.<br />
23
5.3 Postoje zamestnávateľov z prihraničných regiónov Bratislavského<br />
a Trnavského kraja k uplatňovaniu <strong>pre</strong>chodných období v prístupe na<br />
Rakúsky trh práce<br />
Problematika uplatňovania <strong>pre</strong>chodných období v prístupe na Rakúsky trh práce<br />
nepatrila v čase realizácie prieskumu medzi kľúčové oblasti <strong>pre</strong> zamestnávateľov<br />
z prihraničných regiónov Slovenska. Usudzujeme tak, na základe <strong>po</strong>merne vysokej<br />
frekvencie od<strong>po</strong>vedí vyjadrujúcich <strong>po</strong>stoj „neviem“. Neschopnosť, resp. neochota<br />
vyjadriť s<strong>po</strong>kojnosť resp. nes<strong>po</strong>kojnosť k uplatňovaniu <strong>pre</strong>chodných období v prístupe na<br />
rakúsky trh práce oscilovala na 50% úrovni tak u zamestnávateľov vo vzťahu k vlastnej<br />
<strong>pre</strong>vádzke ako aj vo vzťahu k slovenskému hos<strong>po</strong>dárstvu. Viac ako <strong>po</strong>lovica (53,8%)<br />
zamestnávateľov nevedela k problematike uplatňovania <strong>pre</strong>chodných období vyjadriť<br />
s<strong>po</strong>kojnosť, resp. nes<strong>po</strong>kojnosť vo vzťahu k vlastnej <strong>pre</strong>vádzke a necelá <strong>po</strong>lovica (48,0%)<br />
s ohľadom na celé hos<strong>po</strong>dárstvo SR.<br />
Vo vzťahu k vlastnej <strong>pre</strong>vádzke s<strong>po</strong>kojnosť so súčasným stavom pri uplatňovaní<br />
<strong>pre</strong>chodných období týkajúcich sa voľného prístupu k pracovnému trhu v Rakúsku, vyjadrila<br />
viac ako tretina (39.0%) zamestnávateľských subjektov. Zo s<strong>po</strong>kojných zamestnávateľov<br />
kaţdý dvadsiaty (4,9%) vyjadril veľkú s<strong>po</strong>kojnosť. Nes<strong>po</strong>kojnosť s ohľadom na vlastnú<br />
<strong>pre</strong>vádzku <strong>pre</strong>zentoval kaţdý štrnásty zamestnávateľ (7,1%). Z celkového <strong>po</strong>čtu<br />
nes<strong>po</strong>kojných zamestnávateľov s <strong>pre</strong>chodnými obdobiami, <strong>po</strong>diel veľmi nes<strong>po</strong>kojných<br />
<strong>pre</strong>stavoval 9,4%.<br />
O niečo vyššiu mieru s<strong>po</strong>kojnosti, resp. nes<strong>po</strong>kojnosti vyjadrili k uplatňovaniu<br />
<strong>pre</strong>chodných období v prístupe na rakúsky trh práce zamestnávatelia s ohľadom na slovenské<br />
hos<strong>po</strong>dárstvo. Viac ako dve pätiny (41,3%) zamestnávateľov boli s<strong>po</strong>kojné s <strong>pre</strong>chodnými<br />
obdobiami, ktoré platia v prístupe na rakúsky trh práce. Podiel veľmi s<strong>po</strong>kojných z tých, ktorí<br />
sú <strong>po</strong>zitívne naladení na spôsob uplatňovania <strong>pre</strong>chodných období, <strong>pre</strong>dstavuje 7,1%. Kaţdý<br />
desiaty zamestnávateľ v tejto súvislosti vyjadril nes<strong>po</strong>kojnosť. Z nich 7,3% vyjadrilo veľkú<br />
nes<strong>po</strong>kojnosť. Necelá <strong>po</strong>lovica (48,0%) obdobne ako v <strong>pre</strong>dchádzajúcom súbore nevedela<br />
zaujať stanovisko<br />
S<strong>po</strong>kojnosť/nes<strong>po</strong>kojnosť zamestnávateľov s <strong>pre</strong>chodnými obdobiami v prístupe na rakúsky<br />
trh práce (Počet)<br />
veľmi<br />
veľmi<br />
s<strong>po</strong>kojný<br />
s<strong>po</strong>kojný<br />
nes<strong>po</strong>kojný<br />
nes<strong>po</strong>kojný neviem<br />
S ohľadom na vlastnú <strong>pre</strong>vádzku 34 658 115 12 955<br />
S ohľadom na hos<strong>po</strong>dárstvo SR 52 680 176 14 852<br />
Takmer <strong>po</strong>lovica zamestnávateľov (49,6%), ktorí sa vyjadrili k dĺţke trvania<br />
uplatňovania <strong>pre</strong>chodných období, zastávala názor, ţe voľný prístup na Rakúsky pracovný trh<br />
mal platiť od 1.5.2009. Pribliţne kaţdý dvanásty zamestnávateľ (7,8%) zastával názor, ţe<br />
rakúsky trh by mal byť sprístupnený od júna 2011. Názor, ţe voľný prístup na rakúsky<br />
pracovný trh by nemal vôbec existovať, <strong>pre</strong>zentovalo 25 zamestnávateľov, čo <strong>pre</strong>dstavuje<br />
1,4%. Vysoké percento zamestnávateľských subjektov (41%) sa k dĺţke trvania <strong>pre</strong>chodných<br />
období, ktoré slúţia ako prostriedok regulácie a ochrany rakúskeho trhu práce nevedelo<br />
vyjadriť.<br />
Podľa názorov slovenských expertov na pracovnú migráciu Rakúsko bude trvať na<br />
uplatňovaní <strong>pre</strong>chodných obddobí aţ do roku 2011, a to <strong>pre</strong>dovšetkým v súvislosti<br />
s <strong>pre</strong>biehajúcou finančnou a hos<strong>po</strong>dárskou krízou.<br />
24
5.4 Práca občanov Rakúska z <strong>po</strong>hľadu zamestnávateľov<br />
Pracovníkmi z Rakúska by zamestnávatelia obsadili <strong>pre</strong>dovšetkým pracové miesta <strong>pre</strong><br />
kvalifikovaných pracovníkov a <strong>pre</strong> zamestnancov s akademickým vzdelaním<br />
Kvalifikované pracovné <strong>po</strong>zície by rakúskymi pracovníkmi obsadili viac ako dve tretiny<br />
zamestnávateľov (69,4%) a na miesta <strong>pre</strong> zamestnancov s akademickým vzdelaním by<br />
rakúskych pracovníkov prijala viac ako <strong>po</strong>lovica zamestnávateľov (56,5%).<br />
Na druhom mieste by rakúskymi pracovníkmi obsadzovali miesta <strong>pre</strong> <strong>po</strong>mocné sily (16,1%)<br />
a z hľadiska výšky vzdelania, miesta <strong>pre</strong> zamestnancov s maturitou (45,2%). Ako <strong>po</strong>sledné by<br />
rakúskymi pracovníkmi obsadzovali voľné učňovské miesta (8,1%) a miesta <strong>pre</strong><br />
zamestnancov bz maturity (25,8%).<br />
Pracovné miesta na obsadenie rakúskymi pracovníkmi<br />
N = 62 %<br />
voľné učňovské miesta 8,1<br />
miesta <strong>pre</strong> <strong>po</strong>mocné sily/ zaučených a nevyučených<br />
pracovníkov<br />
16,1<br />
miesta <strong>pre</strong> kvalifikovaných pracovníkov/čky 69,4<br />
miesta <strong>pre</strong> zamestnancov bez maturity 25,8<br />
miesta <strong>pre</strong> zamestnancov s maturitou 45,2<br />
miesta <strong>pre</strong> zamestnaných absolventov/ky vysokej školy 56,5<br />
Nie všetci zamestnávatelia, ktorí kladne od<strong>po</strong>vedali na otázku o <strong>po</strong>tenciálnom<br />
zamestnaní rakúskych pracovníkov, uviedli aj ich pravde<strong>po</strong>dobné <strong>po</strong>čty. Z uvedených<br />
od<strong>po</strong>vedí vyplynulo, ţe zamestnávatelia by zamestnali s<strong>po</strong>lu v absolútnom vyjadrení 91<br />
pracovníkov z Rakúska na miesta kvalifikovaných pracovníkov a 42 na miesta zamestnancov<br />
s vysokou školou. Na miesta <strong>po</strong>mocných síl by zamestnali 17 pracovníkov z Rakúska a 41 na<br />
miesta <strong>pre</strong> zamestnancov s maturitou. Na voľné učňovaské miesta by zamestnali 16 občanov<br />
Rakúska a na miesta <strong>pre</strong> zamestnancov bez maturity 17 rakúskych pracovníkov. Prehľad<br />
<strong>po</strong>čtu pracovníkov z Rakúska <strong>po</strong>dľa kvalifikačných <strong>po</strong>ţiadaviek na pracovné miesto uvádza<br />
tabuľka C v prílohe.<br />
Najčastejším dôvodom, <strong>pre</strong> ktorý by zamestnávatelia prijali pracovníkov<br />
z Rakúska, je ich kvalifikácia (29,9%). Pre prijatie týchto pracovníkov hovorí <strong>po</strong>dľa<br />
vyjadrení zamestnávateľov aj s<strong>po</strong>ľahlivosť (25,3%), správanie sa pri práci (24,9%)<br />
a jazykové znalosti. Najčastejším dôvodom, ktorý hovorí proti prijatiu pracovníkov<br />
z Rakúska, sú <strong>po</strong>dľa zamestnávateľov mzdové náklady (40,5%) a sociálne náklady (35%).<br />
Pre a proti zamestnávaniu pracovníkov z Rakúska ilustruje tabuľka D v prílohe.<br />
Z 84 zamestnávateľov, ktorí zamestnávali zahraničných pracovníkov, 6% uviedlo<br />
veľkú s<strong>po</strong>kojnosť so zamestnávaním pracovníkov z Rakúska. S<strong>po</strong>kojných bolo 4,8%<br />
zamestnávateľov, nes<strong>po</strong>kojný a veľmi nes<strong>po</strong>kojný nebol nikto. Veľká väčšina<br />
zamestnávateľov však nevedela na otázku od<strong>po</strong>vedať (89,3%).<br />
S<strong>po</strong>kojnosť s pracovníkmi/čkami z Rakúska (%)<br />
N = 84 %<br />
veľmi s<strong>po</strong>kojní 6<br />
s<strong>po</strong>kojní 4,8<br />
nes<strong>po</strong>kojní 0<br />
veľmi nes<strong>po</strong>kojní 0<br />
nevedia 89,3<br />
25
5.5 Slovenskí zamestnávatelia a dodávatelia z Rakúska<br />
S dodávateľmi z Rakúska nes<strong>po</strong>lupracovali viac ako tri štvrtiny zamestnávateľov<br />
(79,4%). Necelá jedna pätina s nimi s<strong>po</strong>lupracovala.<br />
Signifikantne vplyv na s<strong>po</strong>luprácu mala veľkosť <strong>po</strong>dniku. Zatiaľ čo u veľmi malých<br />
zamestnávateľov (do 20 zamestnancov) s dodávateľmi z Rakúska s<strong>po</strong>lupracovalo 17,8% z<br />
nich, u malých <strong>po</strong>dnikov (20 - 49 zamestnancov) to bolo 18,4%, v stredných <strong>po</strong>dnikoch (50 -<br />
249 zamestnancov) 27,6% a pri veľkých <strong>po</strong>dnikoch nad 250 zamestnancov s dodávateľmi<br />
z Rakúska s<strong>po</strong>lupracovala viac ako jedna tretina (35,4%).<br />
S<strong>po</strong>lupráca s dodávateľmi z Rakúska (%)<br />
N = 1774<br />
áno 19,2<br />
nie 79,4<br />
neviem 1,4<br />
5.6 Postoje slovenských zamestnávateľov k rozšíreniu Európskej únie<br />
v roku 2004<br />
Viac ako <strong>po</strong>lovica zamestnávateľov (52%) videla v rozšírení EÚ v roku 2004 nové<br />
moţnosti. Ohrozenia videlo v rozšírení Únie 4,5% zamestnávateľov a viac ako tretina (35,8%)<br />
zaujala neutrálny <strong>po</strong>stoj, keď v rozšírení nevidela ani nové moţnosti ani ohrozenia. Na otázku<br />
nevedelo od<strong>po</strong>vedať 7,7% <strong>po</strong>dnikov, <strong>po</strong>zri nasledujúcu tabuľku.<br />
Nové možnosti alebo ohrozenia <strong>po</strong> rozšírení EÚ v roku 2004 (%)<br />
N = 1774<br />
nové moţnosti 52<br />
ohrozenia 4,5<br />
ani - ani 35,8<br />
nevie 7,7<br />
Z hľadiska veľkosti <strong>po</strong>dniku však vyššie šance v rozšírení EÚ videli väčšie <strong>po</strong>dniky.<br />
Nové moţnosti videlo 50,7% veľmi malých <strong>po</strong>dnikov, ale aţ 60,4% veľkých zamestnávateľov<br />
s <strong>po</strong>čtom zamestnancov 250 a viac.<br />
26
6. Nelegálna práca<br />
6.1 Postoje k nelegálnej práci obyvateľov prihraničných regiónov<br />
Nelegálna práca je <strong>po</strong>dľa slovenského zákona č. 82/2005 Z.z. (o nelegálnej práci<br />
a nelegálnom zamestnávaní) vykonávanie závislej práce bez zaloţenia pracovnoprávneho<br />
vzťahu, čo umoţňuje tak <strong>po</strong>dnikateľovi, ako aj pracovníkovi nechať si zisky z takejto práce<br />
bez zaplatenia daní či odvodov do <strong>po</strong>istných fondov. Nelegálna práca je <strong>po</strong>vaţovaná za<br />
závaţný problém chodu ekonomiky, <strong>po</strong>dnikateľskej dôvery, a v cezhraničnej s<strong>po</strong>lupráci<br />
môţe byť brzdou jej rozvoja. V prípade rozšíreného výskytu nelegálnej práce môťe byť<br />
vyvíjaný tlak tak na strane <strong>dopyt</strong>u ako aj <strong>po</strong>nuky, aby bol fenomén nelegálnej práce<br />
účastníkmi trhu práce akceptovaný.<br />
V prieskume bolo <strong>po</strong>loţených viac otázok, ktorými boli zisťované <strong>po</strong>stoje res<strong>po</strong>ndentov<br />
k vykonávaniu nelegálnej práce 4 .<br />
Na otázku o rozsahu vykonávania nelegálnej práce res<strong>po</strong>ndenti od<strong>po</strong>vedali v priemere, ţe<br />
cca 11,4 % obyvateľov sledovaného regiónu v súčasnosti vykonáva nelegálnu prácu.<br />
Názory na rozsah <strong>po</strong>dielu obyvateľov BA a TT, ktorí vykonávajú prácu bez oznámenia príjmu<br />
daňovému / finančnému úradu a Sociálnej <strong>po</strong>isťovni ( %)<br />
Odh % Odh %<br />
Priemer za resp. 11,4 V zahr. – <strong>pre</strong>dtým 11,6<br />
V zahr. – teraz 11,7<br />
Muţi 11,6 V zahr. – aj v budúc. 11,4<br />
Ţeny 11,2<br />
Sociál skupina:<br />
15 – 24 r. 11,1 - zam./úradník 11,0<br />
25 – 34 r. 11,3 - robotník 12,8<br />
35 – 44 r. 11,9 - SZČO 11,6<br />
45 – 54 r. 11,2 - nezamestnaný 10,5<br />
55 – 64 r. 11,0 - dôchodca 11,6<br />
- študent 9,3<br />
Slobodní 12,0<br />
Ţen/ Vyd 10,2 Postavenie v zam:<br />
- nekvalif. robot. 14,6<br />
Základ vzdelanie 11,8 - vyučený robot. 12,0<br />
Vyučení 11,6 - majster /<strong>pre</strong>dák 8,6<br />
Stredné s mat. 11,7 - zam. správy, úrad. 12,2<br />
VŠ – mag. 10,3 - odborný zam. 9,8<br />
- vedúci zam. 12,0<br />
Verej sek 11,7<br />
Súkrom sek 11,7<br />
Ostatné 11,6<br />
Výsledky sú <strong>pre</strong><strong>po</strong>čítané na priemerné hodnoty, keď takmer 80 % res<strong>po</strong>ndentov sa<br />
vyjadrilo, ţe v rozsahu 0,1 % aţ 30 % z celkového <strong>po</strong>čtu obyvateľov kraja Bratislavského či<br />
Trnavského vykonáva prácu bez toho, aby bol ich príjem (či časť príjmu) oznámené<br />
4 <strong>po</strong>zri Bednárik R. – Kostolná Z. – Kešelová D. 2008. Výskumné štúdie relevantné projektu FAMO. Bratislava, IVPR<br />
27
daňovému úradu (prípadne Sociálnej <strong>po</strong>isťovni). Pritom rozsah 1 – 20 % takto nelegálne<br />
zarábajúcich odhaduje 60% našich res<strong>po</strong>ndentov.<br />
Vyššie uvedené údaje v <strong>pre</strong>dchádzajúcej tabuľke ukazujú <strong>po</strong>merne vyrovnané názory<br />
res<strong>po</strong>ndentov na rozsah nelegálnej práce, keď najväčší rozsah (14,6 %) nelegálnej práce<br />
odhadujú nekvalifikovaní robotníci a najniţší rozsah (8,6 %) majstri/ <strong>pre</strong>dáci.<br />
Keď <strong>po</strong>rovnáme tieto údaje s údajmi z roku 2003, <strong>po</strong>tom za 5 rokov sa názory na<br />
rozsah nelegálnej práce v západnom regióne Slovenska zníţili.<br />
Aj keď ide o iné hodnoty, <strong>pre</strong>dsa len ide o zníţenie. Konkrétne koncom roku 2003 odborníci<br />
odhadovali rozsah tieňovej ekonomiky na Slovensku v priemere na 18,3 % z HDP, pričom<br />
v Bratislavskom kraji aţ na 21,8 % z HDP. Teraz rozsah nelegálnej práce odhadujú<br />
res<strong>po</strong>ndenti západného Slovenska (kraj Bratislavský a Trnavský) na 11,4 % zo všetkej<br />
vykonávanej práce. 5<br />
Na otázku, či res<strong>po</strong>ndent <strong>po</strong>zná niekoho, kto ţije z nelegálnych príjmov, skoro 1/4<br />
(24,3 %) res<strong>po</strong>ndentov od<strong>po</strong>vedala kladne.<br />
%<br />
80<br />
60<br />
75,7<br />
59,2<br />
63,9 63,1<br />
40<br />
40,8<br />
36,1 36,9<br />
24,3<br />
20<br />
0<br />
celý súbor <strong>pre</strong>dtým teraz aj v budúcnosti<br />
Pozná<br />
Ne<strong>po</strong>zná<br />
Graf 3: Res<strong>po</strong>ndent <strong>po</strong>zná/ne<strong>po</strong>zná niekoho, kto bol zamestnaný a jeho príjem prípadne časť príjmu nebola<br />
oznámená daňovému / finančnému úradu a Sociálnej <strong>po</strong>isťovni (%)<br />
Osobitne sme sledovali od<strong>po</strong>vede tých res<strong>po</strong>ndentov, ktorí uţ mali skúsenosti s prácou<br />
v zahraničí - od<strong>po</strong>vede „<strong>pre</strong>dtým pracovali v zahraničí“ a od<strong>po</strong>vede „teraz pracujú<br />
v zahraničí“ a tých, ktorí v budúcnosti chcú pracovať v zahraničí (<strong>po</strong>tencialni migranti).<br />
Ukázalo sa, ţe tieto skupiny res<strong>po</strong>ndentov (rozsahom však nie veľmi <strong>po</strong>četné) <strong>po</strong>znajú<br />
o niečo viac osôb pracujúcich nelegálne (36 – 41 %), neţ priemer <strong>po</strong>pulácie.<br />
Čo sa týka konkretizácie osoby vykonávajúcej nelegálnu prácu, res<strong>po</strong>ndenti väčšinou<br />
uvádzali, ţe sú to ich susedia (26,1 %), či ich priatelia (25 %). Nie veľmi s<strong>po</strong>mínali svojich<br />
príbuzných (len 9,9 %), <strong>po</strong>zri Graf 4<br />
Res<strong>po</strong>ndenti pritom uvádzali, ţe väčšinou išlo o viackrát (42,6%) či dokonca<br />
pravidelne (38,5%) sa opakujúce pracovné úlohy, <strong>po</strong>zri Graf 5.<br />
5 <strong>po</strong>zri Bednárik, R. – Danihel, M. – Sihelský, J. 2003. Nelegálna práca v <strong>po</strong>dmienkach slovenskej s<strong>po</strong>ločnosti.<br />
Fr. Ebert St., Bratislava, 14 s.<br />
28
%<br />
30<br />
25<br />
26,1<br />
21,4<br />
15<br />
14,8<br />
9,9<br />
0<br />
Priateľ Príbuzný Sused Iná osoba Firma Nevyjadrené Iné<br />
0,3<br />
2,5<br />
Graf 4: Osoby nelegálne pracujúce (%)<br />
10,4%<br />
2,2%<br />
6,3%<br />
42,6%<br />
38,5%<br />
iba raz viackrát pravidelne neod<strong>po</strong>vedal/a nevie<br />
Graf 5: Frekvencia vykonávania nelegálnych pracovných úloh (%)<br />
Čo sa týka dôvodov vykonávania nelegálnej práce, dôvodov ktoré vedú pracujúce<br />
osoby k tomu, aby neoznámili svoj príjem alebo jeho časť daňovému úradu alebo Sociálnej<br />
<strong>po</strong>isťovni, v roku 2003 to boli, <strong>po</strong>dľa názoru odborníkov, u <strong>po</strong>dnikateľov vysoké odvodové<br />
náklady tzv. <strong>po</strong>istné (91%) a vysoká <strong>po</strong>nuka pracovnej sily na čierno (58,4%).<br />
U zamestnancov to <strong>po</strong>tom bola <strong>po</strong>treba zvýšiť si príjem (69,9%) a starosť o <strong>pre</strong>ţitie (tieţ<br />
69,9% res<strong>po</strong>ndenov). 6<br />
Podľa iného prieskumu z roku 2005 najzávaţnejším dôvodom vykonávania nelegálnej<br />
práce bolo to, ţe išlo o jedinú moţnosť zamestnať sa (38% obyvateľov SR), prípadne o snahu<br />
vyhnúť sa plateniu daní a odvodov (30% obyvateľov SR). 7<br />
6 Pozri Bednárik R. a kol. 2003. s. 20 – 21.<br />
7 Pozri Marchevský, P. 2005. Vnímanie nelegálnej práce slovenskou verejnosťou, Slovenská štatistika a demografia, roč. 15,<br />
č. 3 – 4.<br />
29
V našom prieskume res<strong>po</strong>ndenti za najčastejšie dôvody uvádzali to, ţe človek<br />
nelegálnym príjmom môţe získať vyššiu mzdu (43,3 % odp.), zamestnávateľ si to praje (30,5<br />
% odp.), profitujú z toho obe strany (29,7 %) a dane a sociálne odvody sú príliš vysoké (29,3<br />
% odp.). Teda oproti obdobiu s<strong>pre</strong>d 5 rokov sa hlavné dôvody nelegálnej práce príliš<br />
nezmenili, len snáď sa zníţil význam dôvodu o vysokej <strong>po</strong>nuke čiernej pracovnej sily na trhu.<br />
Názory ekonomicky aktívnych na dôvody vedúce pracujúce osoby k neoznámeniu svojho<br />
príjmu alebo jeho časti daňovému úradu alebo Sociálnej <strong>po</strong>isťovni (%)<br />
Por.č. Dôvod<br />
Celý súbor<br />
(%)<br />
I. Zamestnávateľ si to praje 30,5<br />
II. Byrokracia sťaţuje inak normálnu ekonomickú aktivitu 7,1<br />
III. Nedá sa nájsť ţiadna normálna práca 16,5<br />
IV. Človek môţe získať vyššiu mzdu 43,3<br />
V. Profitujú z toho obe strany 29,7<br />
VI. Dane a sociálne odvody sú príliš vysoké 29,3<br />
VII. Je to iba sezónna práca a odvody sa neoplatia 14,2<br />
VIII. Takýto <strong>po</strong>stup je beţnou praxou v regióne, inak sa nedá 6,7<br />
IX. Štát <strong>pre</strong> ľudí nič nerobí, <strong>pre</strong>čo by mali platiť dane ? 10,5<br />
- ţiadny údaj 3,4<br />
- iné 0,6<br />
- neviem 5,5<br />
Keď sa <strong>po</strong>zrieme na názory tých, ktorí majú skúsenosť s prácou v zahraničí, <strong>po</strong>tom<br />
o niečo vyššie sú u osôb v minulosti pracujúcich v zahraničí dôvody: „človek môţe získať<br />
vyššiu mzdu“, „profitujú z toho obe strany“ a „dane a sociálne odvody sú príliš vysoké“<br />
a u aktuálne pracujúcich v zahraničí zas o niečo vyššie dôvody „nedá sa nájsť ţiadna<br />
normálna práca“ a „takýto <strong>po</strong>stup je beţný v regióne“, neţ je priemer za celú <strong>po</strong>puláciu.<br />
%<br />
50<br />
25<br />
0<br />
I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX.<br />
Celý súbor <strong>pre</strong>dtým teraz aj v budúcnosti<br />
Graf 6: Dôvody neoznámenia príjmu daňovému úradu alebo Sociálnej <strong>po</strong>isťovni <strong>po</strong>dľa výberových súborov (%)<br />
30
Dôvod I. – Zamestnávateľ si ţelá nelegálnu prácu – vykázal súvislosť (slabú) s príslušnosťou<br />
k sociálnej skupine (C-norm = 0,130 pri signifikancii 0,004),<br />
dôvod IV. – Človek môţe získať vyššiu mzdu – vykázal súvislosť (slabú) tieţ s príslušnosťou<br />
k sociálnej skupine (C-norm.= 0,129, pri signifikancii 0,004)<br />
a dôvod V. – Profitujú z toho obe strany – vykázal súvislosť (slabú) s výškou vzdelania (Cnorm.=<br />
0,132, sign. 0,000) i s príslušnosťou k sociálnej skupine (C-norm.=0,129, sign. 0,004).<br />
Dôvod VI. – Dane a sociálne odvody sú príliš vysoké – však vykázal súvislosť (tieţ slabú) tak<br />
s príslušnosťou k sociálnej skupine (C-norm.=0,134, sign. 0,002), i s výškou vzdelania (Cnorm.=<br />
0,139, sign. 0,000) i s vekom (C-norm.=0,110, sign.0,001).<br />
Dôvod VII. - Je to iba sezónna práca a odvody sa neoplatia – vykázal súvislosť (slabú)<br />
s <strong>po</strong>stavením v zamestnaní (C-norm.= 0,136, sign. 0,003)<br />
a dôvod IX. - Štát <strong>pre</strong> ľudí nič nerobí, <strong>pre</strong>čo by teda mali platiť dane – vykázal súvislosť<br />
(slabú) s <strong>po</strong>hlavím (C-norm.=0,086, sign. 0,001).<br />
Kvôli názornosti, kam moţno zaradiť toleranciu k nelegálnej práci, bolo res<strong>po</strong>ndentom<br />
<strong>pre</strong>dloţených 7 rozličných situácií a oni sa mali vyjadriť, nakoľko je <strong>pre</strong> nich daný spôsob<br />
správania prijateľný. Priemerné výsledky <strong>po</strong>zri v nasledovnej tabuľke.<br />
Prijateľnosť vybraných druhov správania sa <strong>pre</strong> res<strong>po</strong>ndentov<br />
(v bodoch, keď 10 bodov znamená absolútne prijateľný spôsob a 1 bod = absolútne<br />
neprijateľný spôsob)<br />
Por.č.<br />
Spôsob správania sa<br />
Celý súbor<br />
(%)<br />
A. Niekto vyuţíva sociálnu <strong>po</strong>d<strong>po</strong>ru bez zod<strong>po</strong>vedajúceho oprávnenia 3,300<br />
B. Niekto vyuţíva verejnú dopravu bez platného cestovného lístka 3,881<br />
C. Súkromná osoba zamestnaná súkromnou domácnosťou neuvádza príjem<br />
4,269<br />
daňovému úradu a Sociálnej <strong>po</strong>isťovni, aj keď je <strong>po</strong>vinná tak urobiť<br />
D. Firma pracuje <strong>pre</strong> domácnosť a neuvedie príjem finančnému úradu a SP 3,709<br />
E. Firma pracuje <strong>pre</strong> inú firmu a neuvedie príjem finančnému úradu a SP 3,349<br />
F. Firma zamestnáva súkromnú osobu a príjem alebo jeho časť neohlási 3,302<br />
G. Niekto skráti dane tým, ţe príjem neohlási alebo ohlási iba jeho časť 3,492<br />
Ukázalo sa, ţe res<strong>po</strong>ndenti nemali veľkú chuť tolerovať tieto zjavne nečestné spôsoby<br />
obohacovania sa. Najviac sú proti zneuţívaniu sociálneho systému, zamestnávaniu<br />
súkromných osôb firmou načierno, nepriznaniu dane a nepriznaniu práce firmou inej firme.<br />
Res<strong>po</strong>ndenti sú relatívne tolerantnejší (ale tieţ menej ako 5 bodov !) voči neregistrovanej<br />
práci súkromnou osobou v domácnosti, voči cestovaniu verejnou dopravou na čierno a voči<br />
neregistrovanej práci firmou <strong>pre</strong> domácnosť.<br />
Vo všeobecnosti, vyššiu toleranciu voči neoprávnenému obohacovaniu sa majú<br />
res<strong>po</strong>ndenti teraz pracujúci v zahraničí, a naopak niţšiu tí, ktorí <strong>pre</strong>dtým pracovali v zahraničí<br />
(<strong>po</strong>zri Graf 7).<br />
31
ody<br />
6<br />
5<br />
4<br />
3<br />
2<br />
1<br />
0<br />
A B C D E F G<br />
Celý súbor <strong>pre</strong>dtým teraz aj v budúcnosti<br />
Graf 7: Miera prijateľnosti niektorých spôsobov správania sa <strong>po</strong>dľa výberových súborov (v bodoch)<br />
Pochopiteľne, ţe otázky v dotazníku sa týkali aj osobných <strong>po</strong>stojov res<strong>po</strong>ndentov<br />
k tomu, či oni sami by boli ochotní vykonávať nelegálnu prácu. Poloţili sme teda viacero<br />
otázok. Prvá bola zacielená na všeobecný etický <strong>po</strong>stoj res<strong>po</strong>ndenta, keď sme sa spýtali, ţe či<br />
je <strong>po</strong>dľa res<strong>po</strong>ndenta neprípustné, aby bol človek zamestnaný bez toho, aby príjem (či jeho<br />
časť) bol oznámený daňovému úradu a Sociálnej <strong>po</strong>isťovni.<br />
Ukázalo sa, ţe jednoznačne tvrdo odsudzujúci <strong>po</strong>stoj k takto definovanej nelegálnej<br />
práci (teda neoprávnenému <strong>po</strong>nechaniu si príjmov) má vyše 1/4 <strong>po</strong>pulácie a ďalšia 1/2 má<br />
čiastočne odsudzujúci <strong>po</strong>stoj (<strong>po</strong>zri Graf 8). U vyše 1/4 <strong>po</strong>pulácie však registrujeme laxnejší<br />
<strong>po</strong>stoj k nelegálnej práci (<strong>po</strong>nechali by si príjmy).<br />
5,9%<br />
20,7%<br />
28,9%<br />
44,5%<br />
v kaţdom príp skôr áno skôr nie vôbec nie<br />
Graf 8: Neprípustnosť vykonávania nelegálnej práce (%)<br />
32
Podrobnejšia analýza ukázala, ţe nie sú odlišné <strong>po</strong>stoje ţien a muţov k neprípustnosti<br />
vykonávania nelegálnej práce, keď štatistická súvislosť je tu slabá (C-norm.= 0,081, pri<br />
signifikancia uţ ne<strong>pre</strong>ukaznej 0,020) – <strong>po</strong>zri Graf 9.<br />
%<br />
50<br />
45,3 43,8<br />
25<br />
26,8<br />
20,3<br />
31<br />
21<br />
7,6<br />
4,2<br />
0<br />
muţi<br />
ţeny<br />
v kaţdom príp skôr áno skôr nie vôbec nie<br />
Graf 9: Neprípustnosť vykonávania nelegálnej práce <strong>po</strong>dľa rodovej príslušnosti (%)<br />
Ani vekové rozdiely v <strong>po</strong>stojoch <strong>po</strong>pulácie voči nelegálnej práci nie sú štatisticky<br />
<strong>pre</strong>ukazné, keď signifikancia je aţ na úrovni 0,199 pri C-norm.= 0,102 (<strong>po</strong>zri tieţ Graf 10).<br />
%<br />
60<br />
30<br />
0<br />
15 - 24 25 - 34 35 - 44 45 - 54 55 - 64<br />
v kaţdom prípade skôr áno skôr nie vôbec nie<br />
Graf 10: Neprípustnosť vykonávania nelegálnej práce vo vekových skupinách ( %)<br />
Avšak zaznamenali sme rozdiely v <strong>po</strong>stojoch k nelegálnej práci u res<strong>po</strong>ndentov<br />
s rozličným dosiahnutým vzdelaním (<strong>po</strong>zri Graf 11). S rastom vzdelania rastie odsudzujúci<br />
<strong>po</strong>stoj k nelegálnej práci. Potvrdzujú to aj informácie o štatistickej súvislosti (C-norm.= 0,213<br />
pri sign. 0,000), čo je mierna súvislosť.<br />
33
%<br />
60<br />
50<br />
40<br />
30<br />
20<br />
10<br />
0<br />
základné vyučený/á str + matur VŠ - mag.<br />
v kaţdom prípade skôr áno skôr nie vôbec nie<br />
Graf 11: Neprípustnosť vykonávania nelegálnej práce vo vzdelanostných skupinách (%)<br />
Aj v rámci rozdielnych sociálnych skupín registrujeme odlišné <strong>po</strong>stoje k nelegálnej<br />
práci – viac odsudzujúcejší <strong>po</strong>stoj <strong>pre</strong>javili SZČO, dôchodcovia a aj zamestnanci v úradoch.<br />
Naopak, mierne laxnejší <strong>po</strong>stoj registrujeme u nezamestnaných, robotníkov a študentov (<strong>po</strong>zri<br />
Graf 12). Štatistická závislosť však tu je mierna aţ slabá (C-norm.= 0,201 pri sign. 0,000).<br />
%<br />
50<br />
25<br />
0<br />
zamestanci,<br />
úradníci<br />
robotníci SZČO nezamestnaní dôchodcovia študenti<br />
v kaţdom prípade skôr áno skôr nie vôbec nie<br />
Graf 12: Neprípustnosť vykonávania nelegálnej práce v sociálnych skupinách (%)<br />
Relatívne vyššiu mieru diferenciácie <strong>po</strong>stojov k nelegálnej práci ako takej<br />
zaznamenávame u pracovníkov v rozličnom <strong>po</strong>stavení v zamestnaní. Pozri Graf 13. Platí, ţe<br />
čím je <strong>po</strong>stavenie zod<strong>po</strong>vednejšie, tým je <strong>po</strong>stoj k nelegálnej práci odsudzujúcejší (C-norm.=<br />
0,270 pri sign. 0,000, čo signalizuje miernu štatistickú súvislosť).<br />
34
%<br />
70<br />
35<br />
0<br />
nekvalifikovaný<br />
robotník<br />
vyučený robotník majster/<strong>pre</strong>dák zamestnanec,<br />
úradník<br />
odborný zam.<br />
vedúci zam.<br />
v kaţdom prípade skôr áno skôr nie vôbec nie<br />
Graf 13: Neprípustnosť vykonávania nelegálnej práce osobami v rozličnom <strong>po</strong>stavení v zamestnaní ( %)<br />
Aj <strong>po</strong>rovnanie <strong>po</strong>stojov pracovníkov zo súkromného a verejného sektoru ukazuje na<br />
prísnejší a odsudzujúcejší <strong>po</strong>stoj k nelegálnej práci vo verejnom sektore. Pozri Graf 14.<br />
%<br />
50<br />
25<br />
0<br />
verejný sektor súkrom sektor ostatné<br />
v kaţdom prípade skôr áno skôr nie vôbec nie<br />
Graf 14: Neprípustnosť vykonávania nelegálnej práce <strong>po</strong>dľa sektorov ( %)<br />
Pri analýze <strong>po</strong>stojov k nelegálnej práci ako takej sme zaznamenali relatívne<br />
zhovievavejší <strong>po</strong>stoj k nelegálnej práci u res<strong>po</strong>ndentov v súčasnosti pracujúcich v zahraničí.<br />
Pozri Graf 15.<br />
35
%<br />
60<br />
40<br />
20<br />
0<br />
Celý súbor <strong>pre</strong>dtým teraz aj v budúcnosti<br />
v kaţdom príp skôr áno skôr nie vôbec nie<br />
Graf 15: Neprípustnosť vykonávania nelegálnej práce <strong>po</strong>dľa výberových súborov (%)<br />
Ďalšie otázky sa uţ týkali osobnej angaţovanosti res<strong>po</strong>ndenta v oblasti nelegálnej<br />
práce. Najprv sme sa pýtali na akceptáciu „čiernych zárobkov“ res<strong>po</strong>ndentom („či by si<br />
<strong>po</strong>nechal príjem aj bez odvodov a zdanenia“).<br />
Podľa získaných údajov (Graf 16) takmer 1/2 osôb svoj príjem zo zárobku radšej<br />
ohlási na daňový úrad a Sociálnej <strong>po</strong>isťovni. Vyše 10 % však u<strong>pre</strong>dnostní čierny príjem<br />
a ďalších vyše 21 % <strong>po</strong>čká, ako sa vyvinú okolnosti a prípadne tieţ si „privlastní neoprávnený<br />
príjem“. Keď tieto údaje <strong>po</strong>rovnáme so všeobecne etickým <strong>po</strong>stojom k vykonávaniu<br />
nelegálnej práce, <strong>po</strong>tom môţeme konštatovať logickú nadväznosť všeobecného<br />
a konkrétneho, teda aj úzku väzbu medzi <strong>po</strong>stojom k čiernym zárobkom vo všeobecnosti<br />
a k čiernemu zárobku vlastnému.<br />
8,2%<br />
10,8%<br />
13,3%<br />
21,3%<br />
46,5%<br />
Akceptuje Podľa okolností Oznámi Nevyjadrené Nevie<br />
Graf 16: Postoj k prijatiu vlastného čierneho zárobku (%)<br />
36
Z údajov vidno (Graf 17), ţe o niečo väčší zmysel <strong>pre</strong> <strong>po</strong>ctivosť vo vzťahu<br />
k priznávaniu príjmu <strong>pre</strong>ukázali ţeny, i keď rozdiely oproti muţom nie sú aţ tak výrazné (Cnorm.=<br />
0,119 pri signifikancii 0,000).<br />
%<br />
60<br />
50,9<br />
40<br />
41,9<br />
20<br />
12,1<br />
22,4<br />
16,4<br />
7,3<br />
9,6<br />
20,2<br />
10,2<br />
9,1<br />
0<br />
muţi<br />
ţeny<br />
Akceptuje Podľa okolností Oznámi Nevyjadrené Nevie<br />
Graf 17: Akceptácia čierneho zárobku <strong>po</strong>dľa rodovej príslušnosti (%)<br />
Z hľadiska veku vidíme väčšiu úctu k zákonom u starších, i keď relatívne väčšiu<br />
toleranciu k nelegálnej práci zaznamenávame len u najmladšej časti <strong>po</strong>pulácie – do 25 rokov<br />
(Graf 18). Ide o slabú štatistickú súvislosť (C-norm. = 0,216, pri signifikancii 0,000)<br />
%<br />
60<br />
40<br />
20<br />
0<br />
15 - 24 25 - 34 35 - 44 45 - 54 55 - 64<br />
Akceptuje Podľa okolností Oznámi Nevyjadrené Nevie<br />
Graf 18: Akceptácia nelegálneho zárobku vo vekových skupinách (%)<br />
Miera tolerancie k nelegálnej práci klesá najmä s rastom vzdelania – res<strong>po</strong>ndenti<br />
s maturitou či vysokoškolským vzdelaním len v malej miere by akceptovali neregistrované<br />
príjmy a vo vyššej miere by ich ohlásili na daňový úrad a do Sociálnej <strong>po</strong>isťovne (Graf 19).<br />
Štatistická súvislosť je tu zjavná (C-norm.= 0,332, sign. 0,000).<br />
37
%<br />
60<br />
40<br />
20<br />
0<br />
základné vyučený/á str.+ matur. VŠ - mag.<br />
Akceptuje Podľa okolností Oznámi Nevyjadrené Nevie<br />
Graf 19: Akceptácia nelegálneho zárobku vo vzdelanostných skupinách (%)<br />
Vyššiu mieru tolerancie k nelegálnym zárobkom vykázali tieţ nezamestnaní a študenti,<br />
naopak, svoje príjmy vo vysokej miere by oznámili príslušným úradom zamestnanci –<br />
úradníci, dôchodcovia a časť robotníkov (Graf 20). Aj tu je zjavná štatistická závislosť, keď<br />
C-norm.= 0,355 pri signifikancii 0,000).<br />
%<br />
70<br />
35<br />
0<br />
zamestnanci,<br />
úradníci<br />
robotníci SZČO nezamestnaní dôchodcovia študenti<br />
Akceptuje Podľa okolností Oznámi Nevyjadrené Nevie<br />
Graf 20: Akceptácia nelegálneho zárobku v sociálnych skupinách (%)<br />
Ukazuje sa zaujímavá tendencia, ţe s rastom <strong>po</strong>stavenia v zamestnaní klesá tolerancia<br />
k nelegálnym zárobkom (<strong>po</strong>zri Graf 21). Pomerne vysokú mieru tolerancie k nelegálnym<br />
zárobkom vykazujú najmä nekvalifikovaní robotníci, ale aj vyučení robotníci. Naopak, vo<br />
vysokej miere by oznámili svoje príjmy daňovým inštitúciám zamestnanci a aj majstri,<br />
<strong>pre</strong>dáci. Potvrdzuje to mierna štatistická závislosť (C-norm.= 0,265, sign. 0,000)<br />
38
%<br />
70<br />
35<br />
0<br />
nekvalif.<br />
robotník<br />
vyuč. robotník majster/<strong>pre</strong>dák zamestnanec,<br />
úradník<br />
odborný zam.<br />
vedúci zam.<br />
Akceptuje Podľa okolností Oznámi Nevyjadrené Nevie<br />
Graf 21: Akceptácia nelegálneho zárobku osobami v rozličnom <strong>po</strong>stavení v zamestnaní (%)<br />
Z hľadiska sektorov, pracujúci vo verejnom sektore vykázali oveľa väčší zmysel <strong>pre</strong><br />
legalitu zárobkov, neţ tí zo súkromného sektoru a „z ostatných“ (ktorých síce nie je veľa, ale<br />
ktorí sa nevedeli zaradiť ani do verejného, ani do súkromného sektoru). Pozri Graf 22.<br />
%<br />
70<br />
35<br />
0<br />
verejný sektor súkromný sektor ostatné<br />
Akceptuje Podľa okolností Oznámi Nevyjadrené Nevie<br />
Graf 22: Akceptácia nelegálneho zárobku vo verejnom a súkromnom sektore (%)<br />
Z tých res<strong>po</strong>ndentov, ktorí majú skúsenosť z práce v zahraničí, alebo ktorí chcú ísť<br />
pracovať do zahraničia, relatívne viac tolerujú čierne zárobky súčasní i budúci zamestnanci<br />
v zahraničí, neţ tí čo kedysi pracovali v zahraničí (Graf 23). To nevystavuje dobrú vizitku<br />
našim migrantom.<br />
39
%<br />
50<br />
25<br />
0<br />
Celý súbor <strong>pre</strong>dtým teraz aj v budúcnosti<br />
Akceptuje Podľa okolností Oznámi Nevyjadrené Nevie<br />
Graf 23: Akceptácia nelegálneho zárobku res<strong>po</strong>ndentmi pracujúcimi doma a v zahraničí (%)<br />
Posledná otázka zisťovala, či by res<strong>po</strong>ndent bol v princípe ochotný prijať<br />
nelegálnu prácu (teda nielen nezdanený príjem). A osobitne či by tak urobil doma a osobitne<br />
v zahraničí. Na takto priamo <strong>po</strong>loţenú otázku uţ <strong>po</strong>zitívne od<strong>po</strong>vedalo <strong>po</strong>dstatne menej osôb,<br />
a viac by si to trúfli doma (13,6 %) a menej v zahraničí (10,6 %). Pozri Graf 24.<br />
90<br />
%<br />
76,1<br />
78,5<br />
45<br />
13,6<br />
10,6<br />
10,3<br />
10,9<br />
0<br />
áno nie neod<strong>po</strong>vedal/a<br />
doma<br />
v zahraničí<br />
Graf 24: Ochota prijať nelegálnu prácu (%)<br />
40
Keď <strong>po</strong>rovnáme tieto údaje s údajmi z <strong>pre</strong>dchádzajúceho obdobia, <strong>po</strong>tom môţeme<br />
konštatovať mierny <strong>po</strong>kles vykonávania čiernej práce. V prieskume z júna 2005 sa uvádza<br />
15% osôb vykonávajúcich čiernu prácu 8 . Vyššiu mieru vykonávania čiernej práce vtedy<br />
deklarovali mladší (27% vo veku 18 – 24 rokov), robotníci (21%) a najmä nezamestnaní (aţ<br />
54 % z nich). Aj <strong>pre</strong>dchádzajúci prieskum z roku 2003 uvádzal mladších, nezamestnaných<br />
a tých s niţšou kvalifikáciou, ktorí vo vyššej miere vykonávali nelegálnu prácu 9 . Takéto<br />
zacielenie vykonávateľov nelegálnej práce <strong>pre</strong>trváva.<br />
Vráťme sa teda k nášmu prieskumu z roku 2008. Aj keď to opticky vyzerá (Graf 25)<br />
tak, ţe viac ochotní prijať nelegálnu prácu sú muţi neţ ţeny, štatistická súvislosť je v prípade<br />
domácej nelegálnej práce malá (C-norm.= 0,079, pri signifikancii 0,009) a v prípade<br />
nelegálnej práce v zahraničí dokonca ne<strong>pre</strong>ukazná.<br />
%<br />
18<br />
15,9<br />
12<br />
12,2<br />
11,4<br />
9,1<br />
6<br />
0<br />
muţi<br />
ţeny<br />
doma<br />
v zahraničí<br />
Graf 25: Ochota prijať nelegálnu prácu <strong>po</strong>dľa <strong>po</strong>hlavia (%)<br />
%<br />
16<br />
8<br />
0<br />
15 - 24 25 - 34 35 - 44 45 - 54 55 - 64<br />
doma<br />
v zahraničí<br />
Graf 26: Ochota prijať nelegálnu prácu <strong>po</strong>dľa veku (%)<br />
8 Marchevský, P. 2005.<br />
9 Bednárik – Danihel – Sihelský. 2003.<br />
41
Z hľadiska veku (Graf 26) viac ochotní prijať nelegálnu prácu v zahraničí sú mladší<br />
res<strong>po</strong>ndenti (tak do 34 rokov veku). Potvrdzuje to aj štatistická súvislosť, i keď slabá (Cnorm.=<br />
0,124, sign. 0,003). Prijať nelegálnu prácu doma sú skôr ochotní tí v strednom veku –<br />
35 – 44 roční, hoci štatistická súvislosť sa ne<strong>pre</strong>ukázala.<br />
Všeobecný <strong>po</strong>stoj relatívne vyššej akceptácie čierneho zárobku u niţších<br />
vzdelanostných skupín <strong>po</strong>pulácie sa <strong>pre</strong>mietol aj do zvýšeného <strong>po</strong>dielu osôb s niţším<br />
vzdelaním ochotných prijať nelegálnu prácu oproti tým s vyšším vzdelaním (<strong>po</strong>zri Graf 27).<br />
S rastom vzdelania klesá ochota prijať nelegálnu prácu a to tak doma, ako aj v zahraničí. Táto<br />
súvislosť je aj štatisticky <strong>pre</strong>ukázaná, i keď len slabo (C-norm.= 0,172 v prípade domácej<br />
čiernej práce a 0,158 v prípade čiernej práce v zahraničí, pri sign. v oboch prípadoch 0,000).<br />
%<br />
20<br />
10<br />
0<br />
základné vyučený/á str.+ matur. VŠ - mag.<br />
doma<br />
v zahraničí<br />
Graf 27: Ochota prijať nelegálnu prácu <strong>po</strong>dľa vzdelania (%)<br />
%<br />
25<br />
20<br />
15<br />
10<br />
5<br />
0<br />
zamestnanci,<br />
úradníci<br />
robotníci SZČO nezamestnaní dôchodcovia študenti<br />
doma<br />
v zahraničí<br />
Graf 28: Ochota prijať nelegálnu prácu <strong>po</strong>dľa sociálnych skupín (%)<br />
42
Zaznamenávame tieţ vyšší <strong>po</strong>diel ochotných nezamestnaných i robotníkov prijať<br />
nelegálnu prácu, a to tak doma, ako aj v zahraničí (Graf 28) a ďalej – čo sa týka domácej<br />
nelegálnej práce, aj študentov a dôchodcov. Štatistická súvislosť je však len mierna (Cnorm.=<br />
0,202 u domácej a 0,204 u zahraničnej nelegálnej práci, pri sign. 0,000 v oboch<br />
prípadoch).<br />
Podľa <strong>po</strong>stavenia v zamestnaní (Graf 29) sú ochotní prijať nelegálnu prácu skôr osoby<br />
s niţším <strong>po</strong>stavením – nekvalifikovaní a vyučení pracovníci, keď štatistická súvislosť je tu<br />
mierna (C-norm.= 0,226 u domácej a 0,238 u zahraničnej nelegálnej práce, pri sign. 0,000<br />
v oboch prípadoch). Je zaujímavé, ţe takmer 10 % vedúcich zamestnancov je ochotných tak<br />
doma, ako aj v zahraničí, prijať nelegálnu prácu.<br />
%<br />
30<br />
20<br />
10<br />
0<br />
nekvalif.<br />
robotníci<br />
vyuč. robotníci majster zamestnanec,<br />
úradník<br />
odborný<br />
zamestnanec<br />
vedúci<br />
doma<br />
v zahraničí<br />
Graf 29: Ochota prijať nelegálnu prácu <strong>po</strong>dľa <strong>po</strong>stavenia v zamestnaní<br />
%<br />
35<br />
28<br />
21<br />
14<br />
7<br />
0<br />
verejný sektor súkromný sektor ostatné<br />
doma<br />
v zahraničí<br />
Graf 30: Ochota prijať nelegálnu prácu <strong>po</strong>dľa sektorov (%)<br />
Z hľadiska sektorov nie je rozdiel v ochote prijať nelegálnu prácu (či uţ doma alebo<br />
v zahraničí) pracovníkmi z verejného a súkromného sektoru (Graf 30). Tu skôr res<strong>po</strong>ndenti z<br />
kategórie „ostatní“ sú ochotní prijať čiernu prácu.<br />
Na<strong>po</strong>kon keď sa <strong>po</strong>zrieme na osoby pôsobiace (či plánujúce pôsobiť) v zahraničí,<br />
<strong>po</strong>tom zarazí vyššia ochota pracovať na čierno vo vyššej miere, a to tak v zahraničí, ako aj<br />
doma (Graf 31). Dokonca oproti priemeru ich ochota pracovať nelegálne je vyššia v prípade<br />
zahraničnej neţ domácej aktivity. Najmä je to zaráţajúci <strong>po</strong>znatok u osôb plánujúcich aj<br />
43
v budúcnosti pracovať v zahraničí. Konštatujeme, ţe aţ 22,1 % z nich by prijalo v zahraničí aj<br />
nelegálnu prácu, taká je u nich „túţba“ <strong>po</strong> vyššom zahraničnom zárobku.<br />
%<br />
25<br />
20<br />
15<br />
10<br />
5<br />
0<br />
Celý súbor <strong>pre</strong>dtým teraz aj v budúcnosti<br />
doma<br />
v zahraničí<br />
Graf 31: Ochota prijať nelegálnu prácu <strong>po</strong>dľa výberových súborov<br />
6.2 Nelegálna práca optikou zamestnávateľov<br />
Prieskum ukázal, ţe personalisti z <strong>po</strong>dnikov v prihraničnom regióne bratislavského<br />
trnavského kraja nie veľmi vnímajú problémy nelegálnej práce. Na otázku „Či v <strong>po</strong>slednom<br />
čase (v <strong>po</strong>slednom roku) s<strong>po</strong>zoroval ochotu pracovníkov pracovať bez pracovnej zmluvy?“<br />
len zlomok (6,7 %) od<strong>po</strong>vedal, ţe „áno“ – viď tabuľka 33.<br />
Frekvencia všímania si nelegálnej práce (%.)<br />
S<strong>po</strong>zoroval ochotu pracovať Celý<br />
aj bez zmluvy<br />
súbor<br />
BA TT<br />
áno 6,7 7,1 5,5<br />
nie 79,5 79,4 80,0<br />
nevie 13,8 13,5 14,5<br />
S<strong>po</strong>lu 100,0 100,0 100,0<br />
Keď sa <strong>po</strong>drobnejšie <strong>po</strong>zrieme, v ktorých odvetviach si tento negatívny jav všímali<br />
viac, <strong>po</strong>tom (viď tabuľka 34) je to mierne viac v <strong>po</strong>ľnohos<strong>po</strong>dárstve, informáciách,<br />
v <strong>po</strong>skytovaní odborných sluţieb, v stavebnom priemysle a obchode.<br />
44
Všímanie si nelegálnej práce <strong>po</strong>dľa odvetví (% „áno“)<br />
Č.o. Odvetvie<br />
Počet interv. % od<strong>po</strong>v<br />
<strong>po</strong>dnikov „áno“<br />
1 Poľnohos<strong>po</strong>dárstvo 45 13,3<br />
2 Baníctvo, ťaţba kameňa 2<br />
3 Spracujúci priem. 159 5,0<br />
4 Zásob. energiou 19<br />
5 Zásob. vodou, odpad. 7<br />
6 Staveb. priem., stav. 185 9,7<br />
7<br />
Obchod, op. motor.<br />
vozidiel<br />
339 7,1<br />
8 Doprava 70 4,3<br />
9 Pohostinstvá, hotely 119 2,5<br />
10 Info a komunikácia 85 10,6<br />
11 Fin. a <strong>po</strong>ist. sluţby 31 0,0<br />
12 Činn. – nehnuteľ. 29 3,4<br />
13 Odb. vedec. a tech. sluţby 161 10,6<br />
14 Adm. a <strong>po</strong>dp. sluţ. 71 5,6<br />
15<br />
Verej. správa, soc.<br />
zariadenia<br />
5<br />
16 Výchova a vzdelávanie 41 2,4<br />
17 Zdravot. a soc. <strong>po</strong>m. 98 6,1<br />
18 Umenie, zábava, rekreácia 36 0,0<br />
19 Ostatné sluţby 252 6,7<br />
20 Produkcia v domácnotiach 15<br />
21 Exteritor. organizácie 5<br />
S<strong>po</strong>lu 1774 6,7<br />
Na tento <strong>po</strong>znatok o nie veľmi vnímanom jave nelegálnej práce nadväzuje informácia,<br />
ţe personalisti z <strong>po</strong>dnikov v tomto regióne odhadujú len malé <strong>po</strong>čty osôb nelegálne<br />
zamestnaných. Na otázku, koľko osôb z regiónu ide za prácou bez toho, aby priznali svoje<br />
príjmy alebo časti príjmov, res<strong>po</strong>ndenti buď nevedeli (59,6 %), alebo neod<strong>po</strong>vedali (16,8 %).<br />
Zo zvyšných 23,6 % res<strong>po</strong>ndentov aţ 18,5 % odhadovalo výskyt nelegálnej práce v rozsahu<br />
niţšom ako 5 % (viď tabuľka 35).<br />
45
Odhad <strong>po</strong>dielu obyvateľstva z BA a TT kraja, ktoré ide za prácou bez toho, aby priznalo svoje<br />
príjmy (časti príjmov) voči štátnym úradom či Sociálnej <strong>po</strong>isťovni (%)<br />
Odhadované % „nečestných“<br />
obyvateľov<br />
Podiel<br />
od<strong>po</strong>vedí<br />
menej ako 1 % 9,8<br />
od 1 % do 5 % 8,7<br />
od 5 % do 10 % 2,9<br />
od 10 % do 20 % 1,2<br />
od 20 % do 30 % 0,6<br />
od 30 % do 40 % 0,1<br />
od 40 % do 50 % 0,1<br />
od 50 % vyššie 0,2<br />
neod<strong>po</strong>vedal 16,8<br />
nevie 59,6<br />
S<strong>po</strong>lu 100,0<br />
Relatívne vyššie <strong>po</strong>diely nelegálne pracujúcich uvádzali personalisti z Bratislavského<br />
kraja (2,13 b.), čo je mierne nad 3 % neţ Trnavského kraja (1,70 b., čo je menej ako 3 %),<br />
a <strong>po</strong>tom z odvetví stavebného priemyslu, oblasti nehnuteľností a odvetvia informácií; je to<br />
však stále len o veľmi nízkych <strong>po</strong>dieloch nelegálne zamestnávaných (viac viď v tabuľke 36).<br />
Odhady <strong>po</strong>dielu nelegálne zamestnávaných <strong>po</strong>dľa odvetví<br />
(v bodoch, 1 bod = 0,5 % nelegálne zamestnaných, 2 body = 3% a 3 body = 7,5 % nelegálne<br />
zamestnaných)<br />
Č. o. Odvetvie<br />
Počet interv. Priemerný odhad<br />
<strong>po</strong>dnikov v bodoch<br />
1 Poľnohos<strong>po</strong>dárstvo 45 1,87<br />
3 Spracujúci priem 159 1,95<br />
6 Staveb priem, stav 185 2,75<br />
7 Obchod, op mot vo 339 1,77<br />
8 Doprava 70 2,31<br />
9 Pohostins, hotely 119 1,46<br />
10 Info a komunik 85 2,47<br />
11 Fin a <strong>po</strong>ist sluţby 31 2,00<br />
12 Činn – nehnuteľ 29 2,57<br />
13 Odb vedec a tech s 161 1,94<br />
14 Adm a <strong>po</strong>dp sluţ 71 2,09<br />
16 Výchova a vzdel 41 1,42<br />
17 Zdravot a soc <strong>po</strong>m 98 2,06<br />
18 Umenie, záb, rekr 36 1,50<br />
19 Ostatné sluţby 252 2,11<br />
S<strong>po</strong>lu 1774 1,99<br />
Keď uţ sa teda vyskytne nelegálna práca, <strong>pre</strong>čo <strong>po</strong>dniky zamestnávajú<br />
osoby ilegálne? Aké dôvody to spôsobujú? Podľa personalistov z <strong>po</strong>dnikov západného<br />
prihraničného regiónu Slovenska sú to najmä príliš vysoké dane a odvody do Sociálnej<br />
<strong>po</strong>isťovne (<strong>po</strong>dľa 52,5 % res<strong>po</strong>ndentov), alebo <strong>po</strong>treba <strong>po</strong>dniku udrţiavať niţšie<br />
náklady (30,2 % resp.), byrokratická záťaţ (25,6 % resp.), respektíve obojstranný profit<br />
46
– zamestnávateľa i zamestnanca (<strong>po</strong>dľa 20,4 % res<strong>po</strong>ndentov). Iné dôvody sú zanedbateľné.<br />
Viac <strong>po</strong>zri tabuľka E v prílohe a graf 32.<br />
%<br />
60<br />
40<br />
20<br />
0<br />
Byrokracia Niţšie náklady Obojstran. profit Vysoké odvody<br />
Graf 32: Dôvody ilegálneho zamestnávania – <strong>po</strong>dľa personalistov (%)<br />
Na vysoké odvody ako dôvody nelegálneho zamestnávania <strong>po</strong>ukazujú (<strong>po</strong>zri tabuľka F<br />
v prílohe) najmä personalisti z oblasti <strong>po</strong>skytovania administratívnych a <strong>po</strong>d<strong>po</strong>rných sluţieb,<br />
z oblasti <strong>po</strong>ľnohos<strong>po</strong>dárstva, z oblasti nehnuteľností, z oblasti stavebného priemyslu a z<br />
oblasti obchodu. Niţšie náklady z titulu nelegálnej práce priťahujú viac ľudí z oblasti<br />
<strong>po</strong>skytovania administratívnych a <strong>po</strong>d<strong>po</strong>rných sluţieb, z oblasti <strong>po</strong>skytovania odborných<br />
sluţieb, z oblasti informácií a komunikácií a z oblasti <strong>po</strong>hostinstva a gastronómie. Na<br />
obojstranne výhodný profit z nelegálnej práce <strong>po</strong>ukazujú viac personalisti z oblasti<br />
<strong>po</strong>ľnohos<strong>po</strong>dárstva, z oblasti zdravotníctva a sociálnej <strong>po</strong>moci, z oblasti nehnuteľností a z<br />
oblasti stavebného priemyslu. Na byrokraciu pri vyuţívaní nelegálnej práce sa vyhovárajú<br />
personalisti z oblasti <strong>po</strong>hostinstva a gastronómie, z oblasti nehnuteľností, z oblasti<br />
<strong>po</strong>skytovania odborných sluţieb a z oblasti <strong>po</strong>skytovania administratívnych a <strong>po</strong>d<strong>po</strong>rných<br />
sluţieb.<br />
V ďalšej časti sme sa pýtali na <strong>po</strong>stoje personalistov slovenských <strong>po</strong>dnikov<br />
k vykonávaniu ilegálnej práce. Ukázalo sa, ţe personalisti <strong>po</strong>merne rezolútne zamietajú<br />
nelegálnu prácu. Údaje v tabuľke 37 hovoria, ţe len 6,8 % res<strong>po</strong>ndentov nemá silný<br />
zamietavý <strong>po</strong>stoj k nelegálnej práci. Vyše 55 % personalistov nelegálnu prácu odmieta<br />
v kaţdom prípade a ďalších 37,5 % ju skôr zamieta neţ prijíma.<br />
Či je zavrhnutiahodné ísť za prácou bez toho, aby bol priznaný príjem (časť príjmu) voči<br />
štátnym úradom či Sociálnej <strong>po</strong>isťovni (%).<br />
Miera zavrhnutia %<br />
- áno, vo všetkých prípadoch 55,7<br />
- skôr áno 37,5<br />
- skôr nie 4,2<br />
- vôbec nie 2,6<br />
S<strong>po</strong>lu 100,0<br />
47
4,2%<br />
2,6%<br />
37,5%<br />
55,7%<br />
Áno, vţdy Skôr áno Skôr nie Vôbec nie<br />
Graf 33: Zavrhnutie vykonávania nelegálnej práce – vyjadrenia personalistov (%)<br />
Priemerné odhady miery odmietania nelegálnej práce v bodoch<br />
(1 bod = „ vo všetkých prípadoch je to zavrhnutiahodné“,<br />
2 body = „skôr áno, je to zavrhnutiahodné“ a 3 body = „skôr nie je to zavrhnutiahodné“).<br />
Č. o. Odvetvie<br />
Počet interv. Priemerný odhad<br />
<strong>po</strong>dnikov v bodoch<br />
1 Poľnohos<strong>po</strong>dárstvo 45 1,44<br />
3 Spracujúci priem. 159 1,47<br />
6 Staveb. priem., stav. 185 1,58<br />
7 Obchod, op. mot. voz. 339 1,53<br />
8 Doprava 70 1,47<br />
9 Pohostinstvá, hotely 119 1,47<br />
10 Info a komunikácia 85 1,61<br />
11 Fin. a <strong>po</strong>ist. sluţby 31 1,58<br />
12 Činn. – nehnuteľ. 29 1,55<br />
13 Odb. vedec. a tech. sluţby 161 1,57<br />
14 Adm. a <strong>po</strong>dp. sluţ. 71 1,52<br />
16 Výchova a vzdelávanie 41 1,63<br />
17 Zdravot. a soc. <strong>po</strong>m. 98 1,50<br />
18 Umenie, záb., rekreácia 36 1,39<br />
19 Ostatné sluţby 252 1,54<br />
S<strong>po</strong>lu 1774 1,54<br />
Priemerné odhady miery odmietania nelegálnej práce sú za celý súbor 1,54 bodu, čo<br />
znamená <strong>po</strong>stoj niekde medzi jednoznačným odmietaním a čiastočným odmietaním<br />
nelegálnej práce. Tento negatívny <strong>po</strong>stoj k nelegálnej práci je <strong>po</strong>merne vyrovnaný, keď<br />
prakticky nie sú výraznejšie rozdiely v miere odmietania nelegálnej práce medzi<br />
personalistami z rozličných odvetví (<strong>po</strong>zri tabuľka 38): rozpätie je od 1,39 <strong>po</strong> 1,63 bodu.<br />
O niečo prísnejší <strong>po</strong>stoj vyjadrili personalisti <strong>po</strong>dnikov z Trnavského VÚC (1,49 bodu) neţ<br />
Bratislavského VÚC (1,55 bodu).<br />
48
Aj keď sme personalistom konkretizovali niektoré aspekty nelegálnej práce, i tak<br />
<strong>po</strong>tvrdili výrazne odmietavý <strong>po</strong>stoj. Takmer kaţdý spôsob nečestného správania rezolútne<br />
odmietli (ohodnotenia blízko hodnote 1, čo je absolútne neakceptovateľné správanie). Pozri<br />
tabuľku 39.<br />
Ohodnotenie rozličných spôsobov správania sa personalistami (správanie, ktoré akceptuje<br />
nečestné získanie peňažných prostriedkov) v bodoch.<br />
(1 bod = „absolútne neakceptovateľné správanie“ a 10 bodov = „absolútne akceptovateľné<br />
správanie“)<br />
Označ.<br />
výroku<br />
Spôsob správania sa<br />
Postoj<br />
A Kaţdý <strong>po</strong>berá sociálnu <strong>po</strong>d<strong>po</strong>ru bez zod<strong>po</strong>vedajúceho nároku 1,428<br />
B Kaţdý <strong>po</strong>uţíva verejné dopravné prostriedky bez platného lístka 1,490<br />
C<br />
Súkromná osoba pracuje <strong>pre</strong> súkromnú domácnosť a neuvádza príjem voči<br />
daňovému úradu alebo SP, hoci by to mala robiť<br />
2,148<br />
D<br />
Firma pracuje <strong>pre</strong> súkromnú domácnosť a neuvádza príjem voči daňovému<br />
úradu alebo SP<br />
1,338<br />
E<br />
Firma pracuje <strong>pre</strong> inú firmu a neuvádza príjem voči daňovému úradu alebo<br />
SP<br />
1,266<br />
F<br />
Firma zamestnáva súkromnú osobu a príjem alebo časti príjmu sa oficiálne<br />
nehlásia<br />
1,257<br />
G Kaţdý kráti dane tak, ţe neudáva príjem, alebo ho udáva iba čiastočne 1,252<br />
2,5<br />
2<br />
1,5<br />
1<br />
0,5<br />
0<br />
A B C D E F G<br />
Graf 34: Postoje personalistov (v bodoch) k rôznym ty<strong>po</strong>m nečestného správania sa<br />
Jedine správanie <strong>po</strong>písané vo výroku „C“ dosiahlo ohodnotenie mierne vyššie ako „2“,<br />
čo však na škále od 1 do 10 je ešte stále v oblasti „absolútne neakceptovateľného správania“.<br />
Asi personalistov zarazil obsah tohto výroku, keďţe sa jedná o prácu jednotlivca v súkromnej<br />
domácnosti. Napriek tomu sme sa <strong>po</strong>zreli, či náhodou tento aţ nie tak jednoznačne zamietavý<br />
<strong>po</strong>stoj nemá <strong>po</strong>chybovačov v niektorom odvetví (viď údaje v tabuľke 40).<br />
49
Názorová diferenciácia personalistov <strong>po</strong>dľa odvetví v prípade názoru „C“<br />
Č.o. Odvetvie<br />
Počet interv. Priemerný odhad<br />
<strong>po</strong>dnikov v bodoch<br />
1 Poľnohos<strong>po</strong>dárstvo 45 1,923<br />
3 Spracujúci priem 159 1,928<br />
6 Staveb priem, stav 185 1,888<br />
7 Obchod, op mot vo 339 2,628<br />
8 Doprava 70 2,455<br />
9 Pohostins, hotely 119 2,813<br />
10 Info a komunik 85 2,091<br />
11 Fin a <strong>po</strong>ist sluţby 31 1,452<br />
12 Činn – nehnuteľ 29 1,345<br />
13 Odb vedec a tech s 161 2,204<br />
14 Adm a <strong>po</strong>dp sluţ 71 2,921<br />
16 Výchova a vzdel 41 1,811<br />
17 Zdravot a soc <strong>po</strong>m 98 1,744<br />
18 Umenie, záb, rekr 36 2,147<br />
19 Ostatné sluţby 252 1,674<br />
S<strong>po</strong>lu 1774 2,148<br />
Mierne zhovievavejší <strong>po</strong>stoj k priznávaniu práce v súkromných domácnostiach mali<br />
personalisti z odvetvia administratívnych a <strong>po</strong>d<strong>po</strong>rných sluţieb, z odvetvia <strong>po</strong>hostinstvo<br />
a gastronómia, z odvetvia obchodu a z odvetvia dopravy. Naopak, výrazne odmietavý <strong>po</strong>stoj<br />
tu zachovali personalisti z odvetvia <strong>po</strong>skytovania finančných a <strong>po</strong>istných sluţieb a z odvetvia<br />
nehnuteľností.<br />
6.3 Názory vybraných expertov na nelegálnu prácu<br />
6.3.1 Podiel osôb z regiónu pracujúcich ilegálne v zahraničí a vývoj od roku 2004<br />
Väčšina slovenských expertov (7 z 10) <strong>pre</strong>d<strong>po</strong>kladá len nízky <strong>po</strong>diel ilegálne pracujúcich.<br />
Niektorí to vidia ako fenomén z minulosti, ktorý sa <strong>po</strong>minul. K tomuto stavu prispievajú<br />
<strong>po</strong>zitívne aspekty platieb do sociálneho zabezpečenia a kontroly v prihraničných regiónoch.<br />
Avšak traja z desiatich expertov sa domnievajú, ţe <strong>po</strong>čet ilegálne zamestnávaných je dosť<br />
vysoký (aţ <strong>po</strong>lovica zamestnaných), <strong>pre</strong> okamţitý zisk z nelegálnej práce a <strong>pre</strong> absenciu<br />
prísnej legislatívy v niektorých cieľových krajinách (napr. S<strong>po</strong>jené Kráľovstvo).<br />
6.3.2 Podiel osôb pracujúcich v regióne ilegálne a vývoj od roku 2004<br />
Experti odhadujú „nízke“ <strong>po</strong>čty ilegálne zamestnávaných (maximálne do 1000 osôb v celom<br />
regióne), najmä Ukrajincov a Rumunov a na stavbách. Dôvodom sú najmä opatrenia –<br />
kontroly a ďalej príťaţlivosť iných krajín EÚ. Len 1 expert danú situáciu vidí ako veľký<br />
problém v stavebníctve.<br />
50
6.3.3 Činitele <strong>po</strong>d<strong>po</strong>rujúce ilegálnu zamestnanosť zo strany uchádzačov a uchádzačiek<br />
o zamestnanie<br />
2 experti z 10 vidia skôr nevýhody ilegálneho zamestnávania UoZ. Ostatní experti uvádzajú<br />
rozličné dôvody: zvýšiť si príjem, momentálna finančná kríza, nelegálne <strong>po</strong>byty cudzincov,<br />
jazyková a vzdelanostná nedostatočnosť UoZ, navádzanie na „čiernu“ prácu zo strany<br />
zamestnávateľov.<br />
6.3.4 Typické skupiny osôb vyhľadávajúce prácu „na čierno“ a odvetvia hos<strong>po</strong>dárstva,<br />
<strong>po</strong>volania<br />
Experti uvádzali nasledovné skupiny osôb: osoby s nízkym vzdelaním (3 res<strong>po</strong>ndenti),<br />
nezamestnaní (2 resp.), s nízkymi príjmami (1 resp.), mladí (1 resp.) a ţivitelia rodín (1 resp.).<br />
Čo sa týka odvetví, tak je to jav vyskytujúci sa najmä v stavebníctve (<strong>po</strong>dľa 4 resp.), sluţbách<br />
(3 resp.) a <strong>po</strong>ľnohos<strong>po</strong>dárstve (2 resp.).<br />
6.3.5 Zamestnávatelia vyuţívajúci pracovníkov a pracovníčky „na čierno“, oblasti,<br />
<strong>po</strong>zície a získavanie pracovníkov/pracovníčok<br />
Experti opätovne najviac uvádzali stavebníctvo (5 resp.), sluţby (3 resp.)<br />
a <strong>po</strong>ľnohos<strong>po</strong>dárstvo (1 resp.). Ďalej sú to pracovníci v nízkych pracovných <strong>po</strong>zíciách<br />
s niţším vzdelaním (4 resp.) a pracovníci na sezónnych či krátkodobých prácach (3 resp.).<br />
Experti jednoznačne <strong>po</strong>tvrdili (aţ 6 resp.) fungovanie na báze osobných kontaktov (<strong>po</strong><br />
známosti, <strong>po</strong> priateľskej linke, atď.).<br />
51
7. Medzinárodné aktivity <strong>po</strong>dnikov<br />
V prihraničnom regióne sa <strong>pre</strong>d<strong>po</strong>kladá čulý obchodný ruch a také výrobné aktivity <strong>po</strong>dnikov,<br />
ktoré <strong>pre</strong>kračujú hranice medzi Slovenskom a Rakúskom. Samotná perspektíva regiónu medzi<br />
Viedňou a Bratislavou (s príslušným zázemím) je odborníkmi <strong>po</strong>vaţovaná za veľmi sľubnú,<br />
a naplniť túto perspektívu majú okrem iného aj aktivity <strong>po</strong>dnikateľov. Preto je namieste<br />
otázka, aká je súčasná realita cezhraničnej <strong>po</strong>dnikovej aktivity ?<br />
7.1 Rozsah zahraničných aktivít <strong>po</strong>dnikov a príčiny neaktivity v tejto<br />
oblasti<br />
Výsledky nášho prieskumu však <strong>po</strong>tvrdzujú len čiastočné kooperačné a cezhraničné<br />
<strong>po</strong>dnikové aktivity. Pritom ďalej <strong>po</strong>kročili v tomto smere <strong>po</strong>dniky z Rakúska neţ Slovenska.<br />
Zatiaľ čo slovenské <strong>po</strong>dniky z prihraničného regiónu ešte len rozbiehajú svoje expanzné<br />
aktivity (aj smerom do Rakúska), rakúske <strong>po</strong>dniky sa prakticky pribliţujú svojmu <strong>po</strong>tenciálu<br />
v tejto oblasti. Tento <strong>po</strong>znatok <strong>po</strong>tvrdzujú údaje uvedené v tabuľke 41 a v tabuľke 42.<br />
Kde <strong>po</strong>dnik pôsobí (%)<br />
Slovensko Rakúsko<br />
Podnik je činný iba v domovskej krajine 91,9 78,7<br />
Podnik má obrat aj v zahraničí 8,1 21,3<br />
- s<strong>po</strong>lu % 100,0 100,0<br />
- s<strong>po</strong>lu abs. 1774 1501<br />
8,1%<br />
91,9%<br />
Iba na Slovensku<br />
Aj v zahraničí<br />
Graf 35: Pôsobnosť slovenských <strong>po</strong>dnikov (%)<br />
52
Úvahy o činnosti na zahraničných trhoch (%)<br />
Slovensko Rakúsko<br />
Uţ pôsobí na zahraničných trhoch 8,1 4,3<br />
Áno, prichádzalo by to do úvahy 18,9 12,7<br />
Iná od<strong>po</strong>veď, bez od<strong>po</strong>vede 73,0 83,0<br />
- s<strong>po</strong>lu % 100,0 100,0<br />
- s<strong>po</strong>lu abs. 1774 1501<br />
8,1%<br />
18,9%<br />
73,0%<br />
Uţ pôsobí v zahraničí Má záujem pôsobiť v zahraničí Iná od<strong>po</strong>veď<br />
Graf 36: Záujem slovenských <strong>po</strong>dnikov o pôsobenie v zahraničí (%)<br />
Zatiaľ čo len kaţdý 12-ty slovenský <strong>po</strong>dnik v súčasnosti má aktivity aj v zahraničí,<br />
z rakúskej strany je to uţ kaţdý 4-tý či 5-ty <strong>po</strong>dnik. Keď s<strong>po</strong>čítame aktuálne a perspektívne<br />
zahraničné pôsobenie <strong>po</strong>dnikov, <strong>po</strong>tom zo slovenskej strany je to cca 27 %-ný cezhraničný<br />
<strong>po</strong>dnikateľ-ský <strong>po</strong>tenciál a z rakúskej strany cca 34 %-ný <strong>po</strong>tenciál.<br />
Pri <strong>po</strong>drobnejšej analýze slovenských reálií – <strong>po</strong>dniky, z ktorých odvetví majú / alebo<br />
chcú mať cezhraničné aktivity – zisťujeme nasledovné údaje (viď. tabuľka 43).<br />
53
Počty slovenských <strong>po</strong>dnikov s existenciou/ záujmom o cezhraničné aktivity <strong>po</strong>dľa odvetví v<br />
regiónoch (BA a TT)<br />
Bratislavský kraj<br />
Trnavský kraj<br />
Aţ<br />
Aţ<br />
Teraz<br />
Teraz<br />
Počet<br />
v budúc<br />
v budúc<br />
Č.o. Odvetvie<br />
činné<br />
Počet činné<br />
<strong>po</strong>d-<br />
činné<br />
činné<br />
v<br />
<strong>po</strong>dnikov v<br />
nikov<br />
v<br />
v<br />
cudzine<br />
cudzine<br />
cudzine<br />
cudzine<br />
1 Poľnohos<strong>po</strong>dárstvo 16 1 3 29 1 2<br />
2<br />
Baníctvo, ťaţba<br />
kameňa<br />
1 0 0 1 0 1<br />
3 Spracujúci priem. 103 12 30 56 8 16<br />
4 Zásob. energiou 12 1 2 7 2 1<br />
5 Zásob. vodou, odpad 5 0 0 2 0 0<br />
6<br />
Staveb. priem.,<br />
stavebníctvo<br />
140 9 36 45 7 10<br />
7<br />
Obchod, op. mot.<br />
vozidiel<br />
238 22 50 101 8 16<br />
8 Doprava 50 6 8 20 5 3<br />
9 Pohostinstvá, hotely 73 1 8 46 1 1<br />
10 Info a komunikácia 76 10 12 9 1 2<br />
11 Fin. a <strong>po</strong>ist. sluţby 27 4 5 4 0 0<br />
12 Činn. – nehnuteľ. 25 0 7 4 0 2<br />
13<br />
Odb. vedec. a tech.<br />
sluţby<br />
146 12 27 15 1 6<br />
14 Adm. a <strong>po</strong>dp. sluţ. 62 2 10 9 0 0<br />
15<br />
Verej. správa, soc.<br />
zab.<br />
3 0 0 2 0 0<br />
16<br />
Výchova<br />
a vzdelávanie<br />
35 1 3 6 0 0<br />
17 Zdravot. a soc. <strong>po</strong>moc 61 0 8 37 1 2<br />
18<br />
Umenie, zábava,<br />
rekreácia<br />
33 1 6 3 0 0<br />
19 Ostatné sluţby 219 21 48 33 2 6<br />
20<br />
Produkcia<br />
v domácnosti<br />
9 3 2 6 0 0<br />
21 Exteritor. org 5 0 2 - - -<br />
- S<strong>po</strong>lu – abs. 1339 106 267 435 37 68<br />
- s<strong>po</strong>lu – v % 100,0 7,9 19,9 100,0 8,5 15,6<br />
Inter<strong>pre</strong>tácia výsledkov je sťaţená niţšími <strong>po</strong>četnosťami res<strong>po</strong>ndentov vo viacerých<br />
odvetviach. Preto si všimneme iba odvetvia s vyšším zastúpením res<strong>po</strong>ndentov (viď tabuľka<br />
44).<br />
54
Percentuálne vyjadrenia aktuálnych a perspektívnych zahraničných aktivít slovenských<br />
<strong>po</strong>dnikov <strong>po</strong>dľa odvetví v sledovaných regiónoch<br />
Bratislavský kraj<br />
Trnavský kraj<br />
Teraz Aţ<br />
Teraz Aţ<br />
Počet<br />
Č.o Odvetvie<br />
činné v budúc Počet činné v budúc<br />
<strong>po</strong>dv<br />
činné <strong>po</strong>dn. v činné<br />
nikov<br />
cudzine v cudzine<br />
cudzine v cudzine<br />
1 Poľnohos<strong>po</strong>dárstvo 100,0 6,3 18,8 100,0 3,4 6,9<br />
3 Spracujúci priem. 100,0 11,7 29,1 100,0 14,3 28,6<br />
6<br />
Staveb. priem.,<br />
stavebníctvo<br />
100,0 6,4 25,7 100,0 15,6 22,2<br />
7<br />
Obchod, op. mot.<br />
vozidiel<br />
100,0 9,2 21,0 100,0 7,9 15,8<br />
8 Doprava 100,0 12,0 16,0 100,0 25,0 15,0<br />
9<br />
Pohostinstvá,<br />
hotely<br />
100,0 1,4 11,0 100,0 2,2 2,2<br />
10 Info a komunikácia 100,0 13,2 15,8 100,0 11,1 22,2<br />
11 Fin. a <strong>po</strong>ist. sluţby 100,0 14,8 18,5 100,0 - -<br />
12 Činn. – nehnuteľ. 100,0 - 28,0 100,0 - 50,0<br />
13<br />
Odb. vedec. a tech.<br />
sluţby<br />
100,0 8,2 18,5 100,0 6,7 40,0<br />
14 Adm. a <strong>po</strong>dp. sluţ. 100,0 3,2 16,1 100,0 - -<br />
16<br />
Výchova<br />
a vzdelávanie<br />
100,0 2,9 8,6 100,0 - -<br />
17<br />
Zdravot. a soc.<br />
<strong>po</strong>m.<br />
100,0 - 13,1 100,0 2,7 5,4<br />
18<br />
Umenie, záb.,<br />
rekreácia<br />
100,0 3,0 18,2 100,0 - -<br />
19 Ostatné sluţby 100,0 9,6 21,9 100,0 6,1 18,2<br />
Slovenské <strong>po</strong>dniky v Bratislavskom VÚC mierne viac rozvíjajú svoje zahraničné<br />
aktivity v odvetví <strong>po</strong>skytovania finančných a <strong>po</strong>istných sluţieb, odvetví informácie<br />
a komunikácia, odvetví doprava a odvetví spracujúci priemysel. V Trnavskom VÚC sú to viac<br />
<strong>po</strong>dniky z odvetvia dopravy, z odvetvia spracujúceho priemyslu, z odvetvia stavebného<br />
priemyslu a z odvetvia informácie a komunikácia. Perspektívu zahraničných výrobných<br />
aktivít vidia vo všeobecnosti viac <strong>po</strong>dniky z Bratislavského VÚC, najmä z odvetvia<br />
spracujúceho priemyslu, z oblasti nehnuteľností, z odvetvia stavebného priemyslu a odvetvia<br />
obchodu. Podniky Trnavského VÚC zas viac na budúce zahraničné aktivity <strong>po</strong>mýšľajú<br />
v odvetví spracujúceho priemyslu, odvetví obchodu a odvetví stavebného priemyslu.<br />
Čo bráni slovenským <strong>po</strong>dnikateľom, aby pôsobili aj v zahraničí ? Zaiste je to<br />
spôsobené <strong>po</strong>dnikateľskými strategickými zámermi, ktoré sú však ovplyvnené rozličnými<br />
okolnosťami. Pokúsili sme sa teda identifikovať tieto „okolnosti“. Nenašli sme však<br />
dostatočné <strong>po</strong>chopenie u res<strong>po</strong>ndentov, keďţe sa vyjadrila len niečo vyše <strong>po</strong>lovica z nich (z<br />
rakúskej strany sa vyjadrilo 74,1 % res<strong>po</strong>ndentov). Výsledky viď v tabuľke 45 a v grafe 37.<br />
55
Príčiny, <strong>pre</strong>čo by neprichádzalo do úvahy pôsobiť v zahraničí (%)<br />
Slovensko Rakúsko<br />
<strong>pre</strong> reguláciu 0,5 0,5<br />
príliš malý <strong>po</strong>dnik 17,5 22,1<br />
nie je to hos<strong>po</strong>dársky nutné 10,0 20,3<br />
v rámci medzin <strong>po</strong>dniku máme kompetencie len <strong>pre</strong> SR 3,2 6,7<br />
produkt nie je ex<strong>po</strong>rtovateľný 7,2 14,1<br />
iné dôvody 13,4 10,4<br />
nevyjadrili sa 48,2 25,9<br />
s<strong>po</strong>lu % 100,0 100,0<br />
s<strong>po</strong>lu abs. 1774 1501<br />
%<br />
60<br />
48,2<br />
40<br />
20<br />
0<br />
0,5<br />
<strong>pre</strong>chodné<br />
regulácie<br />
3,2<br />
vymedzené<br />
kompetencie<br />
len <strong>pre</strong> SR<br />
7,2<br />
produkt sa<br />
nedá<br />
ex<strong>po</strong>rtovať<br />
10<br />
nie je to<br />
hos<strong>po</strong>dársky<br />
nutné<br />
13,4<br />
iné dôvody<br />
17,5<br />
príliš malý<br />
<strong>po</strong>dnik<br />
nevyjadrili<br />
sa<br />
Graf 37: Príčiny nepôsobenia slovenských <strong>po</strong>dnikov v zahraničí (%)<br />
Podľa týchto vyjadrení sa o zahraničné aktivity nezaujímajú <strong>po</strong>dniky malé a vôbec tie,<br />
ktoré to ne<strong>po</strong>vaţujú za hos<strong>po</strong>dársky nevyhnutnú záleţitosť. Do úvahy treba vziať aj tzv.<br />
„objektívne“ dôvody – charakter produktov (v zásade sa nedajú ex<strong>po</strong>rtovať) a charakter<br />
teritoriálneho vymedzenia pôsobnosti <strong>po</strong>dniku (obvykle ide o medzinárodné <strong>po</strong>dniky<br />
s rozdelením kompetencií – platí to nielen <strong>pre</strong> Slovensko, ale aj <strong>pre</strong> Rakúsko). Zatiaľ čo<br />
<strong>po</strong>mer subjektívnych a objektívnych dôvodov na slovenskej strane je 28,0 : 10,4, na rakúskej<br />
strane je to 42,9 : 20,8.<br />
56
7.2 Fungovanie zahraničných aktivít <strong>po</strong>dnikov<br />
Najčastejšie sa zahraničné <strong>po</strong>dnikateľské aktivity slovenských <strong>po</strong>dnikov realizujú tak,<br />
ţe sa doma vyrobené výrobky ex<strong>po</strong>rtujú do zahraničia (<strong>po</strong>zri tabuľka 46). Vyuţíva sa aj<br />
výroba <strong>po</strong>bočkou buď priamo v cieľovej krajine, alebo <strong>po</strong>bočkou v tretej krajine s ex<strong>po</strong>rtom<br />
do cieľovej krajiny. Menej je zauţívaná výroba zabezpečovaná kooperačným zahraničným<br />
partnerom. Treba však zdôrazniť, ţe všetky tieto aktivity sú <strong>pre</strong> slovenské <strong>po</strong>dniky zatiaľ len<br />
veľmi okrajovou záleţitosťou (keď si všimneme malé <strong>po</strong>čty <strong>po</strong>dnikov pôsobiacich nielen <strong>pre</strong><br />
domáci, ale aj zahraničný trh). Napriek tejto situácii, vzory cezhraničného <strong>po</strong>dnikania na<br />
Slovensku sú. Uţ len samotný fakt realizácie slovenského HDP aţ z 80 % cez zahraničný<br />
obchod je dostatočným dôvodom, aby sa aj menšie <strong>po</strong>dniky angaţovali v cezhraničných<br />
aktivitách<br />
Počty slovenských <strong>po</strong>dnikov <strong>po</strong>dľa foriem dosiahnutia zahraničného obratu<br />
(ale zahraničný obrat vykazovalo len 143 <strong>po</strong>dnikov – 8,1 %)<br />
Abs. <strong>po</strong>č. %<br />
výroba vo vnútrozemí, ex<strong>po</strong>rt do zahraničia 38 2,1<br />
výroba <strong>po</strong>bočkou v cieľovej krajine 26 1,5<br />
výroba <strong>po</strong>bočkou v tretej krajine a ex<strong>po</strong>rt do cieľovej krajiny 28 1,6<br />
výroba kooperačným partnerom v cieľovej krajine 18 1,0<br />
výroba koop. part. v tretej krajine a ex<strong>po</strong>rt do cieľovej krajiny 14 0,8<br />
výroba v cieľovej krajine pracovníkmi domáceho <strong>po</strong>dniku 9 0,5<br />
iné spôsoby 48 2,7<br />
nevyjadrili sa 1631 91,9<br />
s<strong>po</strong>lu 1774 100,0<br />
Zaujímali sme sa tieţ, kde, v ktorých krajinách naše <strong>po</strong>dniky dosahujú zahraničný<br />
obrat. Ukázalo sa (tabuľka 47), ţe sú to najmä okolité krajiny (Česká republika, Rakúsko,<br />
Maďarsko a Poľsko) a ešte Nemecko.<br />
Zahraničný obrat <strong>po</strong>dľa krajín – <strong>po</strong>čty <strong>po</strong>dnikov dosahujúce zahraničný obrat v príslušných<br />
krajinách<br />
%<br />
Česká republika 78 4,4<br />
Rakúsko 37 2,1<br />
Maďarsko 27 1,5<br />
Nemecko 27 1,5<br />
Poľsko 14 0,8<br />
Ukrajina 5 0,3<br />
Rumunsko 5 0,3<br />
Bulharsko 2 0,1<br />
Iné krajiny 22 1,2<br />
57
Je pravde<strong>po</strong>dobné, ţe zahraničné aktivity <strong>po</strong>dnikov sa v budúcnosti rozšíria (<strong>po</strong>zri<br />
tabuľku 48. a graf 38), avšak v najbliţších 5 rokoch nepôjde o výraznejšie <strong>po</strong>činy. Len cca 7,5<br />
% slovenských <strong>po</strong>dnikov plánuje takúto expanziu do krajín, kde ešte nemali zahraničný obrat<br />
(z rakúskej strany sa takto vyjadrilo len 4,8 % <strong>po</strong>dnikov). V týchto zámeroch slovenských<br />
<strong>po</strong>dnikov nadobúda na príťaţlivosti Rakúsko (<strong>po</strong>zri tabuľka 49).<br />
Plánovanie expanzie v nasledovných 5 rokoch do krajín, kde ešte nemal zahraničný obrat (%)<br />
Áno, plánuje 7,5<br />
Nie, neplánuje 10,9<br />
Nie je inf. o zahr stratégiách <strong>po</strong>dniku 7,0<br />
Nevyjadril sa 74,6<br />
S<strong>po</strong>lu % 100,0<br />
7,5%<br />
10,9%<br />
7,0%<br />
74,6%<br />
áno, plánuje sa<br />
nie je informovaný<br />
nie, neplánuje sa<br />
nevyjadril sa<br />
Graf 38: Plány slovenských <strong>po</strong>dnikov o expanziu do zahraničia v najbliţších 5 rokoch (%)<br />
Do ktorých krajín plánujú slovenské <strong>po</strong>dniky expandovať<br />
%<br />
Česká republika 67 3,8<br />
Rakúsko 60 3,4<br />
Maďarsko 39 2,2<br />
Nemecko 28 1,6<br />
Poľsko 19 1,1<br />
Ukrajina 15 0,8<br />
Rumunsko 12 0,7<br />
Bulharsko 8 0,5<br />
Iné krajiny 16 0,9<br />
Netýka sa 1510 85,1<br />
S<strong>po</strong>lu 1774 100,0<br />
58
Slovenskí <strong>po</strong>dnikatelia ako motív zahraničnej expanzie (tabuľka 50) uvádzajú najmä<br />
„stúpajúci <strong>dopyt</strong> v cieľovej krajine“. Všímajú si ešte dopady konkurencie či uţ doma, alebo<br />
v cieľovej krajine. Aj rakúski <strong>po</strong>dnikatelia vidia motív svojej zahraničnej expanzie najmä v<br />
„stúpajúcom <strong>dopyt</strong>e v cieľovej krajine“, avšak skôr si <strong>po</strong>tom všímajú medzery na trhu<br />
a technologické výhody svojej výroby oproti konkurentom v cieľovej krajine, neţ len púhu<br />
existenciu konkurencie. Znovu však treba pri<strong>po</strong>menúť, ţe to je len o stratégiách malého <strong>po</strong>čtu<br />
<strong>po</strong>dnikov, a to tých, ktoré sa vyjadrili, ţe majú reálny záujem expandovať.<br />
Motívy expanzie <strong>po</strong>dnikov do zahraničia (%)<br />
Slovensko Rakúsko<br />
stúpajúci <strong>dopyt</strong> v cieľovej krajine 4,0 3,5<br />
narastajúca konkurencia doma 1,9 0,9<br />
dohľadný koniec <strong>pre</strong>chodných dôb 0,1 0,2<br />
vyššie ceny 1,0 0,5<br />
menšia konkurencia v cieľovej krajine 1,4 0,7<br />
know-how, technolog výhody voči konkurentom v cieľovej krajine 1,0 1,5<br />
náš produkt zapĺňa medzeru na trhu 0,8 1,7<br />
vstup na trh umoţňuje vyuţitie väčších výhod vo výrobe 1,0 0,6<br />
hl. konkurent je tieţ činný v cieľovej krajine - 0,5<br />
spravovanie domáceho trhu v tretích krajinách zo zahraničia 0,1 0,1<br />
7.3 Pobočky a kooperácie v zahraničí<br />
V ďalšom sa <strong>po</strong>drobnejšie <strong>po</strong>zrieme na aktivity <strong>po</strong>bočiek či kooperácií materských<br />
<strong>po</strong>dnikov v zahraničí. Aj keď sú zatiaľ zahraničné aktivity slovenských <strong>po</strong>dnikov skôr<br />
okrajovou záleţitosťou, <strong>pre</strong>dsa len – pri uvaţovanej zahraničnej expanzii – môţu <strong>po</strong>znatky čo<br />
to vy<strong>po</strong>vedať o aktuálnej situácii a zámeroch v tejto oblasti.<br />
Najprv si všimneme opatrnosť zo strany slovenských <strong>po</strong>dnikov, keď sa viac orientujú<br />
na kooperácie (teda na s<strong>po</strong>luprácu so zahraničnými <strong>po</strong>dnikmi) neţ na zakladanie vlastných<br />
<strong>po</strong>bočiek (tabuľka 51 a Graf 39). V tomto smere sú rakúski <strong>po</strong>dnikatelia odváţnejší, keď si<br />
budujú vlastné <strong>po</strong>bočky vo väčšom merítku, neţ by sa s<strong>po</strong>ľahli na kooperácie.<br />
Udržiavanie <strong>po</strong>bočky alebo kooperácie v zahraničí <strong>po</strong>dnikom (%)<br />
Slovensko Rakúsko<br />
Áno, aj <strong>po</strong>bočky, aj kooperácie 2,5 5,5<br />
Len kooperácie 10,3 5,7<br />
Len <strong>po</strong>bočky 3,2 7,1<br />
Nie, neudrţiava 84,0 80,5<br />
S<strong>po</strong>lu % 100,0 100,0<br />
S<strong>po</strong>lu abs. 1774 1501<br />
59
2,5%<br />
10,3%<br />
3,2%<br />
84,0%<br />
Aj <strong>po</strong>bočky, aj kooperácie Len <strong>po</strong>bočky Len kooperácie Neudrţiavajú<br />
Graf 39: Udrţiavanie akvizícií slovenských <strong>po</strong>dnikov v zahraničí<br />
Slovenskí <strong>po</strong>dnikatelia majú svoje <strong>po</strong>bočky i kooperácie so zahraničnými <strong>po</strong>dnikmi<br />
najmä v okolitých krajinách (teda najviac v Česku, a ďalej v Rakúsku, Maďarsku, Poľsku)<br />
a ešte v Nemecku (<strong>po</strong>zri tabuľka 52). Z kooperácií ide najmä o zmluvné kooperácie. Vo<br />
vzťahu k českým <strong>po</strong>dnikom (ale uţ aj rakúskym) sa vyskytujú aj kooperácie s kapitálovou<br />
účasťou či iné trvalé kooperácie. Iné trvalé kooperácie majú naše <strong>po</strong>dniky ešte s <strong>po</strong>dnikmi<br />
v Nemecku.<br />
Zahraničné destinácie slovenských <strong>po</strong>dnikov, ktoré majú <strong>po</strong>bočky/kooperácie v zahraničí (z<br />
celkového <strong>po</strong>čtu 1774 <strong>po</strong>dnikov)<br />
Pobočky<br />
Zmluvné koop.<br />
Koop. s kapit. účasť<br />
Iné trvalé<br />
(Subcontracting,<br />
(Joint ventures)<br />
kooperácie<br />
Franchising)<br />
Česká republika 37 7 23 17<br />
Rakúsko 17 4 12 9<br />
Maďarsko 12 1 9 2<br />
Nemecko 15 - 15 6<br />
Poľsko 8 1 4 3<br />
Ukrajina 3 - 4 1<br />
Rumunsko 3 - 4 1<br />
Bulharsko 2 - 3 -<br />
Dôvody, <strong>pre</strong>čo by slovenské <strong>po</strong>dniky zavádzali zahraničné kooperácie či <strong>po</strong>bočky,<br />
súvisia najmä so zvýhodnením nákladov. Dôvodom je aj širší trhový <strong>po</strong>tenciál v cieľovej<br />
krajine a aj ako reakcia na konanie konkurentov. Rakúski <strong>po</strong>dnikatelia však najviac<br />
zdôvodňujú svoje zahraničné expanzie trhovým <strong>po</strong>tenciálom v cieľovej krajine a chcú sa<br />
priblíţiť zákazníkovi. Menej sa uţ obzerajú na správanie konkurencie. Pozri tabuľku 53.<br />
Znovu však treba pri<strong>po</strong>menúť malé <strong>po</strong>četnosti od<strong>po</strong>vedajúcich – aj najčastejší motív sa<br />
objavil len u 4,3 % <strong>po</strong>dnikov.<br />
60
Motívy <strong>pre</strong> (<strong>po</strong>tenciálne) zavádzanie <strong>po</strong>bočiek / kooperácií v zahraničí<br />
Slovensko Rakúsko<br />
Pobočky Koop. Pobočky Koop.<br />
nákladové výhody 27 15 23 26<br />
reakcia na stratégie konkurencie 22 9 12 13<br />
<strong>pre</strong>konanie <strong>pre</strong>káţok pri prístupe na trh 13 7 21 23<br />
trhový <strong>po</strong>tenciál v cieľovej krajine 21 13 65 34<br />
spravovanie slovenského trhu z cieľovej krajiny 4 1 14 9<br />
otvorenie tretích trhov z cieľovej krajiny 6 - 15 10<br />
zabezpečenie nákupných zdrojov 11 1 11 9<br />
blízkosť zákazníka 11 2 61 29<br />
výhody siete (<strong>po</strong>dnik s doplnkovými produktmi,<br />
lepší prístup k informáciám)<br />
3 2 29 26<br />
výhody pri daniach, <strong>po</strong>ţiadavkách a <strong>po</strong>d. 6 2 12 8<br />
právne výhody (regulácia TP, schvaľovacie<br />
konanie, štandardy ţivotného prostredia)<br />
- 1 10 7<br />
prístup ku kvalifikovaným pracovníkom 2 1 9 4<br />
výskumné a vývojové kapacity v cieľovej krajine 4 1 4 7<br />
zahr s<strong>po</strong>ločnosť moţná iba s <strong>po</strong>b/koop partnerom 2 3 9 9<br />
prístup k verejným zákazkám 5 1 13 5<br />
iné motívy 23 43 20 10<br />
Počet <strong>po</strong>dnikov 1774 1774 1501 1501<br />
Ak uţ si slovenskí <strong>po</strong>dnikatelia vyberú kooperujúceho partnera v zahraničí, <strong>po</strong>tom by<br />
viac u<strong>pre</strong>dnostnili menší <strong>po</strong>dnik (do 49 zamestnancov), ktorý <strong>po</strong>skytuje sluţby alebo výrobu,<br />
prípadne zabezpečí odbyt či distribúciu. Naši <strong>po</strong>dnikatelia sa aj v tomto obrátia na <strong>po</strong>dniky<br />
najmä v okolitých krajinách (Česko, Rakúsko) a ešte na Nemecko. Pozri tabuľku 54.<br />
Charakterizujte svojho najdôležitejšieho kooperujúceho partnera<br />
(len 71 res<strong>po</strong>ndentov od<strong>po</strong>vedalo)<br />
Veľkosť kooperujúceho partnera<br />
- menší <strong>po</strong>dnik (do 49 zam.) 44<br />
- stredný p. (50 – 249 zam.) 19<br />
- veľký p. (250 + zam.) 8<br />
Kooperácia <strong>pre</strong>vaţne v oblasti:<br />
- <strong>po</strong>skytovanie sluţieb/výroba 41<br />
- odbyt/distribúcia 22<br />
- výskum/inovácia/vývoj 2<br />
- starostlivosť o zákazníka/servis 6<br />
Sídlo kooperujúceho partnera<br />
- Česká rep 30<br />
- Rakúsko 10<br />
- Maďarsko 5<br />
- Nemecko 9<br />
- Francúzsko 2<br />
61
S<strong>po</strong>luprácu s partnermi v zahraničí sťaţujú slovenským <strong>po</strong>dnikateľom skôr problémy<br />
s financovaním, rakúskym skôr problémy s jazykovým a kultúrnym <strong>po</strong>rozumením. Pozri<br />
údaje v tabuľke 55. Avšak <strong>pre</strong> nízky <strong>po</strong>čet vyjadrujúcich, sa <strong>po</strong>dľa týchto údajov orientovať<br />
nedá.<br />
Problémy sťažujúce s<strong>po</strong>luprácu s partnermi v zahraničí (%)<br />
Slovensko Rakúsko<br />
Problém<br />
V <strong>po</strong>boč. V koop. V <strong>po</strong>boč. V koop.<br />
s financovaním 0,3 0,5 0,1 0,3<br />
jazykové bariéry 0,1 0,3 0,5 0,6<br />
s kvalitou 0,1 0,2 0,1 0,2<br />
organiz probl v kmeňovom <strong>po</strong>dniku 0,1 0,1 0,3 0,2<br />
so zákonmi, <strong>po</strong>dm v cieľovej krajine 0,1 0,2 0,3 0,3<br />
s vysielaním zamestnancov - 0,1 0,4 0,2<br />
rozdiely v mental a <strong>po</strong>dnik kultúre 0,1 0,2 0,3 0,7<br />
riziko výmenného kurzu 0,1 0,2 0,1 0,3<br />
nedost <strong>po</strong>ţiad a <strong>po</strong>nuky na <strong>po</strong>radens 0,1 - 0,1 0,1<br />
nedost dôvera v koop partnera - - 0,1 0,3<br />
nedost kompetencií koop partnera - - 0,1 0,3<br />
iné problémy 3,3 2,7 0,3 0,6<br />
Čo sa týka zámeru v budúcnosti (do 5 rokov) otvoriť <strong>po</strong>bočky v zahraničí alebo<br />
vstúpiť do kooperácií v zahraničí, slovenské <strong>po</strong>dniky (ale aj rakúske) sú v tomto veľmi<br />
zdrţanlivé. Aj keď ide o veľmi malú vzorku od<strong>po</strong>vedajúcich, môţeme konštatovať mierne<br />
väčší príklon ku kooperáciám neţ <strong>po</strong>bočkám – a to aj zo strany slovenských <strong>po</strong>dnikov. Pozri<br />
tabuľku 56 a graf 40.<br />
Plány <strong>po</strong>dnikov vstúpiť do kooperácií či otvoriť <strong>po</strong>bočky v zahraničí do 5 rokov<br />
(v % odp.)<br />
Plán<br />
Slovensko Rakúsko<br />
aj kor<strong>po</strong>rácie, aj <strong>po</strong>bočky 1,3 3,1<br />
kooperácie 3,7 3,0<br />
<strong>po</strong>bočky 2,4 1,2<br />
nič také 56,3 80,3<br />
nemá info o zahranič strateg <strong>po</strong>dniku 36,4 10,8<br />
S<strong>po</strong>lu 100,0 100,0<br />
62
1,3%<br />
3,7%<br />
2,4%<br />
36,4%<br />
56,2%<br />
Aj <strong>po</strong>bočky, aj kooperácie Len <strong>po</strong>bočky Len kooperácie Nič také Nie je informovaný<br />
Graf 40: Plány slovenských <strong>po</strong>dnikov zaloţiť si <strong>po</strong>bočku alebo vstúpiť do kooperácie v zahraničí (%)<br />
7.4 Vyuţívanie zahraničnej s<strong>po</strong>lupráce v oblasti inovácií<br />
Špecifickým zámerom prieskumu v tejto oblasti bolo vysledovať, či sa zahraničná<br />
s<strong>po</strong>lupráca zameriava aj na inovácie. Keďţe od<strong>po</strong>vedalo zo slovenskej strany len 71<br />
<strong>po</strong>dnikov, z čoho len 13 realizuje tzv. inovačné kooperácie (z rakúskej strany sú tieto údaje 77<br />
a 22), získané výsledky sú skôr ilustratívne.<br />
Dôvodom absencie zahraničných inovatívnych kooperácií slovenských <strong>po</strong>dnikateľov<br />
sú najmä chýbajúce informácie o <strong>po</strong>tenciálnom zahraničnom kooperačnom partnerovi v tejto<br />
oblasti. U rakúskych <strong>po</strong>dnikateľov na prvom mieste (a na druhom mieste aj u slovenských<br />
<strong>po</strong>dnikateľov) je to absencia výskumno-vývojových aktivít <strong>po</strong>dniku. Pozri tabuľku 57.<br />
Dôvody, <strong>pre</strong>čo slovenské <strong>po</strong>dniky nemajú žiadne inovačné kooperácie s partnermi v zahraničí<br />
(<strong>po</strong>čty od<strong>po</strong>vedajúcich)<br />
Dôvody<br />
Slovensko Rakúsko<br />
výskum, vývoj a inov nie sú aktivitami <strong>po</strong>dniku 15 13<br />
jazykové bariéry 1 4<br />
kultúrne bariéry - 8<br />
zákony, rámcové <strong>pre</strong>dpisy 5 4<br />
nedostatok vhodných kooperačnom partnerov 11 3<br />
nemá info o <strong>po</strong>tenciálnom kooperačnom partnerovi 24 4<br />
iné 4 7<br />
Inovačné kooperácie či uţ formálnej alebo neformálnej <strong>po</strong>vahy zo strany slovenských<br />
<strong>po</strong>dnikov existujú s <strong>po</strong>dnikmi najmä v Česku, ale aj v Rakúsku a Nemecku. Pozri tabuľku 58.<br />
63
V ktorých krajinách a aké formy inovačných kooperácií majú slovenské <strong>po</strong>dniky<br />
(<strong>po</strong>čty od<strong>po</strong>vedajúcich)<br />
Krajina<br />
Formálna Neformálna<br />
s<strong>po</strong>lupráca s<strong>po</strong>lupráca<br />
Česká rep 9 8<br />
Rakúsko 1 4<br />
Maďarsko 1 1<br />
Nemecko 4 2<br />
Poľsko 2 2<br />
Ukrajina 1 1<br />
Rumunsko 1 1<br />
Bulharsko 1 -<br />
Slovenské <strong>po</strong>dniky udrţujú inovačné kooperácie s <strong>po</strong>dnikmi v zahraničí skôr<br />
s dodávateľmi, prípadne s inými <strong>po</strong>dnikmi vlastnej <strong>po</strong>dnikateľskej skupiny (<strong>po</strong>zri údaje<br />
v tabuľke 59), s cieľom zlepšiť uţ existujúci produkt, prípadne uviesť inovovaný produkt na<br />
trh v cieľovej krajine (<strong>po</strong>zri údaje v tabuľke 60) a za účelom zníţenia nákladov na inovácie,<br />
prípadne urýchlenia inovačného procesu (<strong>po</strong>zri údaje v tabuľke 61).<br />
S ktorými partnermi udržiavajú slovenské <strong>po</strong>dniky zahraničné inovačné kooperácie<br />
(<strong>po</strong>čty od<strong>po</strong>vedajúcich)<br />
Počet <strong>po</strong>dnikov<br />
Iný <strong>po</strong>dnik <strong>po</strong>dnikateľskej skupiny 3 CZ – 2, Rak - 1<br />
Zákazník -<br />
Dodávateľ 6 CZ – 2, Nem – 2, Franc – 1<br />
Konkurent (<strong>po</strong>dnik z rovn sektoru) -<br />
Podnik <strong>po</strong>skytujúci sluţby -<br />
Univerzity, odb školy, výsk zariad<br />
1 CZ<br />
Ostatné 5 CZ -2, Nem – 1, Belg – 1<br />
Ciele slovenských <strong>po</strong>dnikateľov pri uzatváraní inovačných kooperácií<br />
(<strong>po</strong>čty odp.)<br />
Počet <strong>po</strong>dnikov<br />
Zlepšenie existujúceho produktu 8<br />
Inovácia produktu – nová <strong>pre</strong> <strong>po</strong>dnik, ale nie <strong>pre</strong> trh 2<br />
Inovácia produktu – nová <strong>pre</strong> trh 4<br />
Vývoj patentu 1<br />
Prieskum (objavenie nových oblastí technologie) 2<br />
S<strong>po</strong>ločné publikácie 2<br />
Uvedenie inovácií na trh v daných krajinách 4<br />
64
Dôvody slovenských <strong>po</strong>dnikov <strong>pre</strong> vstup do inovačných kooperácií<br />
(<strong>po</strong>čty odp.)<br />
Počet <strong>po</strong>dnikov<br />
Zníţenie nákladov na inovácie 8<br />
Zníţenie rizík vyplývajúcich z inovácie 2<br />
Urýchlenie inovačného procesu 4<br />
Prístup ku komplementárnym technológiám a vedomostiam 1<br />
Ostatné strategické úvahy 2<br />
65
Hlavné zistenia<br />
Správa priniesla zistenia z empirických prieskumov realizovaných v rámci projektu<br />
FAMO 10 zameraných na zisťovanie migračného správania sa členov domácností<br />
v Slovenskej republike, zisťovanie <strong>po</strong>nuky práce a <strong>dopyt</strong>u <strong>po</strong> práci z <strong>po</strong>hľadu<br />
zamestnávateľov v SR a vyjadrenia odborníkov na migráciu ohľadne migračných trendov<br />
obyvateľstva SR. Výskum na slovenskej strane sa sústredil <strong>pre</strong>dovšetkým na tendencie<br />
k cezhraničnej pracovnej migrácii obyvateľstva SR ţijúceho v prihraničných regiónoch<br />
Bratislavský a Trnavský kraj.<br />
Prieskum domácností ne<strong>po</strong>tvrdil výrazné tendencie k migrácii do zahraničia ani<br />
k cezhraničnému pendlovaniu, resp. migrácii z regiónov Bratislavského a Trnavského kraja<br />
do Rakúska.<br />
Skúsenosti s prácou v zahraničí mal pribliţne kaţdý siedmy res<strong>po</strong>ndent zo súboru<br />
domácností SR. Z nich viac ako jedna štvrtina pracovala v zahraničí aj v čase realizácie<br />
prieskumu. Medzi res<strong>po</strong>ndentmi so skúsenosťami s prácou v zahraničí najvyššie zastúpenie<br />
mali občania SR pracujúci v Rakúsku. Pre občanov SR pracujúcich v zahraničí sa ako typické<br />
<strong>pre</strong>ukázalo vykonávanie prác beţných zamestnancov. Takmer <strong>po</strong>lovica res<strong>po</strong>ndentov<br />
vykonávala v zahraničí jednoduché pracovné činnosti bez zaučenia.<br />
Z hľadiska odvetví boli v najvyššej miere zastúpení zamestnanci v spracovateľskom<br />
priemysle a výrobe tovaru a v ubytovacích a reštauračných sluţbách. Čo sa týka dĺţky<br />
pracovného <strong>po</strong>meru, <strong>po</strong>lovica res<strong>po</strong>ndentov s pracovnými skúsenosťami v zahraničí<br />
vykonávala sezónne práce (50,5%). Na trvalý pracovný <strong>po</strong>mer bolo zamestnaných 37,6%<br />
res<strong>po</strong>ndentov<br />
Osobné kontakty sa <strong>pre</strong>ukázali ako najčastejší spôsob nájdenia si práce v zahraničí.<br />
Res<strong>po</strong>ndenti u<strong>pre</strong>dnostňovali mesačné dochádzane (pendlovanie) za prácou do zahraničia<br />
<strong>pre</strong>d trvalou migráciou, resp. denným a týţdenným pendlovaním.<br />
Iba 13% z celkového súboru 1500 res<strong>po</strong>ndentov malo záujem v budúcnosti pracovať<br />
v zahraničí. Rovnako ako v <strong>pre</strong>dchádzajúcich výskumoch zameraných na migračné sklony<br />
obyvateľov Slovenska z rokov 2006 a 2007 z hľadiska sociodemografických charakteristík,<br />
typickým záujemcom o prácu v zahraničí je <strong>po</strong>dľa zistení slobodný muţ do 34 rokov veku so<br />
stredoškolským vzdelaním s maturitou. Podobná sociodemografická štruktúra sa <strong>pre</strong>ukázala aj<br />
medzi záujemcami o prácu v Rakúsku s výnimkou dosiahnutého vzdelania <strong>po</strong>tenciálnych<br />
migrantov. Medzi záujemcami o prácu v Rakúsku 11 <strong>pre</strong>vládal nízko vzdelanostný segment<br />
pracovnej sily s najvýraznejším zastúpením vyučených, zatiaľ čo celkový súbor <strong>po</strong>tenciálnych<br />
záujemcov o pracovnú migráciu, tvorila <strong>pre</strong>dovšetkým pracovná sila s úplným<br />
stredoškolským vzdelaním 12 . Čo sa týka záujemcov o prácu v Rakúsku, títo res<strong>po</strong>ndenti mali<br />
<strong>pre</strong>dstavu <strong>pre</strong>dovšetkým trvalého pracovného <strong>po</strong>meru a práce na plný pracovný čas<br />
v odvetviach obchodu, údrţby a pravy automobilov, v ubytovacích a reštauračných sluţbách,<br />
<strong>po</strong>ľnohos<strong>po</strong>dárstve, v spracovateľskom priemysle a v stavebníctve.<br />
10 Detailnejšie výsledky z realizovaných výskumov v rámci riešenia projektu FAMO sú rozpracované vo<br />
výskumných štúdiách „Migračný <strong>po</strong>tenciál obyvateľov prihraničných regiónov Bratislavského a Trnavského<br />
kraja: výsledky empirického prieskumu domácností“ a vo výskumnej štúdii „Dopyt <strong>po</strong> práci a <strong>po</strong>nuka práce<br />
optikou zamestnávateľov z prihraničných regiónov Bratislavského aTrnavského kraja: výsledky empirického<br />
prieskumu zamestnávateľov“<br />
11 Od 1.januára 2008 Rakúsko zjednodušilo prístup na svoj pracovný trh <strong>pre</strong> 50 vybraných profesiii. Následne<br />
1.7.2008vstúpil do platnosti s<strong>po</strong>lkový zákon rakúskeho ministerstva hos<strong>po</strong>dárstva a práce č.224/2008 na<br />
základe, ktorého sa zoznam pôvodných 50 nedostatkových profesii rozšíril o ďalších 15 profesii. Išlo najmä<br />
o robotnícke profesie z oblasti stavebníctva, zámočníkov,inštalatérov ale aj účtovníkov a servisných technikov.<br />
12 Rovnakú tendenciu <strong>pre</strong>ukazovali <strong>po</strong>znatky z <strong>pre</strong>dchádzajúcich výskumov realizovaných v SR, ktoré sa týkali<br />
vzdelanostného profilu migrantov a <strong>pre</strong>zentovali tendenciu, ţe migračné toky zo Slovenska sú v <strong>pre</strong>vaţnej<br />
miere tvorené pracovnou silou s úplnym stredoškolským vzdelaním (s maturitou).<br />
66
Pri rozhodovaní sa všetkých záujemcov ohľadne cieľovej krajiny práce v zahraničí,<br />
nezohrávala úlohu primárne geografická blízkosť a jazyková príbuznosť. Hoci sa<br />
u res<strong>po</strong>ndentov so záujmom o prácu v zahraničí umiestnilo na prvom mieste Rakúsko, Česká<br />
republika bola v <strong>po</strong>radí aţ štvrtá za Veľkou Britániou a Nemeckom. Podobne významnú<br />
úlohu nezohrávala ani existencia zázemia v príslušnom štáte. Primárnym stimulom práce<br />
v Rakúsku ako aj v ostatných štátoch, boli finančné dôvody. Geografická blízkosť sa<br />
v prípade Rakúska <strong>pre</strong>javila na druhom mieste. Znalosť nemeckého jazyka nepatrila medzi<br />
hlavné dôvody rozhodnutia sa <strong>pre</strong> prácu v Rakúsku.<br />
Drvivá väčšina všetkých záujemcov o prácu v zahraničí tieţ oceňovala lepší ţivotný štandard<br />
a lepšie pracovné <strong>po</strong>dmienky v zahraničí.<br />
Svoje šance na nájdenie si práce v Rakúsku väčšina res<strong>po</strong>ndentov so záujmom o prácu<br />
v uvedenom štáte <strong>po</strong>vaţovala za priemerné.Viac ako <strong>po</strong>lovica v čase realizácie prieskumu sa<br />
však ohľadne záujmu o prácu v Rakúsku vyjadrovala hy<strong>po</strong>teticky, t.j. neučinila reálne kroky k<br />
získaniu práce. Spôsob hľadania práce v Rakúsku sa odlišoval od hľadania si práce v<br />
domovskom štáte. Pri hľadaní práce mimo SR sa res<strong>po</strong>ndenti výraznejšie orientovali na<br />
vyuţívanie internetu. Res<strong>po</strong>ndenti <strong>pre</strong>javovali záujem <strong>pre</strong>dovšetkým o dlhšie pracovné<br />
<strong>po</strong>byty v Rakúsku a o prácu zod<strong>po</strong>vedajúcu ich kvalifikácii.<br />
Čo sa týka kvalifikačného <strong>po</strong>tenciálu všetkých záujemcov o prácu v zahraničí, neboli<br />
<strong>pre</strong>ukázané veľmi vysoké jazykové znalosti, <strong>pre</strong>ukázalo sa čiastočné ovládanie anglického,<br />
nemeckého a maďarského jazyka. Najvyšší <strong>po</strong>diel res<strong>po</strong>ndentov deklaroval dis<strong>po</strong>novanie<br />
„mäkkými zručnosťami“, dominovala najmä s<strong>po</strong>ľahlivosť, disciplína, zmysel <strong>pre</strong> <strong>po</strong>vinnosť,<br />
schopnosť komunikácie a tímovej práce, usilovnosť a vlastná zod<strong>po</strong>vednosť.<br />
„Mäkké zručnosti“ boli zároveň najviac <strong>po</strong>ţadované zamestnávateľmi.<br />
U zamestnávateľov sa <strong>pre</strong>javil rozdiel v ich <strong>po</strong>ţiadavkách na pracovníkov kvalifikovaných<br />
(na ktorých kládli logicky vyššie <strong>po</strong>ţiadavky) a na <strong>po</strong>mocné pracovné sily.<br />
Drvivá väčšina zamestnávateľov nedis<strong>po</strong>novala v čase realizácie prieskumu voľnými<br />
pracovnými miestami. Ak boli voľné pracovné pracovné miesta zamestnávateľmi<br />
deklarované, nachádzali sa <strong>pre</strong>vaţne v malých <strong>po</strong>dnikoch. Zamestnávatelia <strong>pre</strong>javili <strong>pre</strong>vaţne<br />
<strong>dopyt</strong> <strong>po</strong> kvalifikovanej pracovnej sile.<br />
Na rozdiel od zamestnávateľov, experti hovorili o nedostatku pracovných síl, a to<br />
<strong>pre</strong>dovšetkým v odvetviach stavebníctva, strojárstva, zdravotníctva, sluţieb a tradičných<br />
výrobných <strong>po</strong>volaní. Experti však <strong>po</strong>ukazovali na zmeny vo vývoji <strong>dopyt</strong>u <strong>po</strong> práci a <strong>po</strong>nuky<br />
práce v dôsledku <strong>pre</strong>biehajúcej hos<strong>po</strong>dárskej recesie na <strong>pre</strong>lome rokov 2008 – 2009, kedy uţ<br />
aj v Bratislavskom a Trnavskom kraji bola expanzia <strong>dopyt</strong>u <strong>po</strong> práci utlmená.<br />
Čo sa týka zamestnávania občanov Rakúska v <strong>po</strong>dnikoch v SR, zamestnávatelia by<br />
rakúskymi pracovníkmi obsadili <strong>pre</strong>dovšetkým pracovné miesta <strong>pre</strong> kvalifikovaných<br />
pracovníkov a zamestnancov s akademickým vzdelaním. Rakúski pracovníci by boli <strong>po</strong>dľa<br />
vyjadrení zamestnávateľov na Slovensku prijatí najmä <strong>pre</strong> ich kvalifikáciu a s<strong>po</strong>ľahlivosť.<br />
Ako dôvody, ktoré by viedli k ich neprijatiu boli označené vysoké mzdové a sociálne náklady.<br />
Prieskum zamestnávateľov ďalej <strong>pre</strong>ukázal, ţe <strong>pre</strong>vaţná väčšina nes<strong>po</strong>lupracovala<br />
s dodávateľmi z Rakúska, pričom vo vyššej miere to boli menšie <strong>po</strong>dniky do 49<br />
zamestnancov ako veľké <strong>po</strong>dniky nad 250 zamestnancov.<br />
Zamestnávatelia vyjadrovali aj svoj názor na rozšírenie EÚ v roku 2004. Väčšina<br />
v ňom videla nové moţnosti, viac ako jedna tretina zaujala neutrálny <strong>po</strong>stoj a minimálny<br />
<strong>po</strong>diel zamestnávateľov videl v rozšírení EÚ ohrozenia.<br />
Ohľadne uplatňovania <strong>pre</strong>chodných období res<strong>po</strong>ndenti zo súboru domácností<br />
zastávali v <strong>pre</strong>vaţnej miere názor, ţe Rakúsko nemalo uplatňovať <strong>pre</strong>chodné obdobie, <strong>po</strong>čas<br />
ktorého obmedzuje prístup pracovníkov z nových členských krajín EU na svoj pracovný trh.<br />
V súbore vysokoškolsky vzdelaných res<strong>po</strong>ndentov viac ako tretina 38,6% zastávala názor<br />
o zachovaní <strong>pre</strong>chodných období do roku 2011.<br />
67
Čo sa týka fenoménu nelegálnej práce prieskum v domácnostiach u<strong>po</strong>zornil na<br />
tendenciu vyššej miery deklarovanej tolerancie neţ reálnej ochoty občanov z prihraničných<br />
regiónov prijať nelegálny príjem, resp. pracovať na čierno. Zhovievavejšie sa k<br />
k vykonávaniu nelegálnej práce <strong>po</strong>stavili osoby s niţším vzdelaním, niţším <strong>po</strong>stavením<br />
v zamestnaní, dôchodcovia, SZČO a osoby pôsobiace v súkromnom sektore.<br />
Za zaujímavý moţno <strong>po</strong>vaţovať nasledujúci jav. Ako špecifická sa ukázala skupina osôb<br />
ochotných pracovat na čierno v zahraničí. Tieto osoby sú ochotné vo vyššej miere ako ostatní<br />
prijať čiernu prácu, hoci ich <strong>po</strong>stoj k vykonávaniu nelegálnej práce je na rovnako vysokej<br />
úrovni odmietania ako u ostatných osôb.<br />
Postoje <strong>pre</strong>dstaviteľov <strong>po</strong>dnikových subjektov (zamestnanci oddelenia ľudských<br />
zdrojov, personalisti) k nelegálnej práce boli drvivou väčšinou rezolútne odmietavé. Za<br />
rizikové odvetvia <strong>po</strong>vaţujú zamestnávatelia <strong>po</strong>ľnohos<strong>po</strong>dárstvo, stavebníctvo, informatiku<br />
a <strong>po</strong>skytovanie odborných sluţieb v priemysle a obchode.<br />
Odhad výskytu nelegálne pracujúcich je <strong>po</strong>dľa oslovených res<strong>po</strong>ndentov v sledovanom<br />
regióne niţší ako 5%.<br />
Dôvodom vykonávania nelegálnej práce bola <strong>po</strong>dľa personalistov najmä privysoká<br />
úroveň daní a <strong>po</strong>istných odvodov.<br />
Personalisti vyjadrili vysokú mieru odmietavého <strong>po</strong>stoja k vykonávaniu nelegálnej práce –<br />
<strong>po</strong>dstatne vyššiu neţ občania, keď aţ 93, 2 % z nich odmieta moţnosť vykonávať nelegálnu<br />
prácu. Aj konkretizácia modelových situácií ukázala vysokú mieru odmietania nečestných<br />
zárobkov personalistami.<br />
Prieskum jednoznačne <strong>pre</strong>ukázal, ţe aktivity drvivej väčšiny slovenských <strong>po</strong>dnikov v<br />
regióne Bratislavského a Trnavského kraja ne<strong>pre</strong>sahujú hranice Slovenska. Zatiaľ čo<br />
v sledovanom rakúskom regióne viac ako pätina <strong>po</strong>dnikov uviedla, ţe má obrat aj v zahraničí,<br />
na Slovensku to bolo takmer o dve tretiny menej. Úvahy o budúcej expanzii na zahraničné<br />
trhy pripustilo 18,9% oslovených zamestnávateľských subjektov.. O zahraničné aktivity sa zo<br />
slovenskej strany nezaujímali <strong>po</strong>dniky malé a vôbec tie, ktoré to ne<strong>po</strong>vaţujú za hos<strong>po</strong>dársky<br />
nevyhnutnú záleţitosť. Do úvahy treba vziať aj tzv. „objektívne“ dôvody – charakter<br />
produktov (ak sa nedajú ex<strong>po</strong>rtovať) a charakter teritoriálneho vymedzenia pôsobnosti<br />
<strong>po</strong>dniku (obvykle ide o medzinárodné <strong>po</strong>dniky s rozdelením kompetencií).<br />
Ne<strong>po</strong>četné zahraničné <strong>po</strong>dnikateľské aktivity slovenských <strong>po</strong>dnikov sa zväčša<br />
realizujú tak, ţe sa doma vyrobené výrobky ex<strong>po</strong>rtujú do zahraničia. Vyuţíva sa aj výroba<br />
<strong>po</strong>bočkou buď priamo v cieľovej krajine, alebo <strong>po</strong>bočkou v tretej krajine s ex<strong>po</strong>rtom do<br />
cieľovej krajiny. Menej je zauţívaná výroba zabezpečovaná kooperačným zahraničným<br />
partnerom.<br />
Slovenské <strong>po</strong>dniky z prihraničného regiónu Slovenska dosahujú zahraničný obrat<br />
najmä v okolitých krajinách (Česká republika, Rakúsko, Maďarsko) a ešte v Nemecku a<br />
Poľsku. Je pravde<strong>po</strong>dobné, ţe zahraničné aktivity týchto <strong>po</strong>dnikov sa v budúcnosti rozšíria,<br />
avšak v najbliţších 5 rokoch nepôjde o výraznejšie <strong>po</strong>činy.<br />
Slovenskí <strong>po</strong>dnikatelia ako motív zahraničnej expanzie uvádzajú najmä „stúpajúci<br />
<strong>dopyt</strong> v cieľovej krajine“. Všímajú si ešte dopady konkurencie či uţ doma alebo v cieľovej<br />
krajine. Menej si uţ všímajú medzery na trhu a technologické výhody svojej výroby oproti<br />
konkurentom v cieľovej krajine.<br />
Ne<strong>po</strong>četné zahraničné aktivity slovenské <strong>po</strong>dniky realizujú viac cez kooperácie (najmä<br />
zmluvné) ako cez <strong>po</strong>bočky. Dôvodom je najmä zníţiť náklady, vyuţiť širší trhový <strong>po</strong>tenciál<br />
v cieľovej krajine a reagovať na konanie konkurentov. Uţ menej sa vyskytuje motív priblíţiť<br />
sa zákazníkovi. Ak uţ si slovenskí <strong>po</strong>dnikatelia vyberú kooperujúceho partnera v zahraničí,<br />
<strong>po</strong>tom by viac u<strong>pre</strong>dnostnili menší <strong>po</strong>dnik (do 49 zamestnancov), ktorý <strong>po</strong>skytuje sluţby<br />
alebo výrobu, prípadne zabezpečí odbyt či distribúciu. Naši <strong>po</strong>dnikatelia sa aj v tomto obrátia<br />
68
na <strong>po</strong>dniky najmä v okolitých krajinách (Česko, Rakúsko) a ešte na Nemecko. S<strong>po</strong>luprácu<br />
s partnermi v zahraničí sťaţujú slovenským <strong>po</strong>dnikateľom najmä problémy s financovaním.<br />
Do inovatívnych zahraničných kooperácií slovenské <strong>po</strong>dniky vstupujú len<br />
v ojedinelých prípadoch. Dôvodom sú najmä chýbajúce informácie o <strong>po</strong>tenciálnom<br />
zahraničnom kooperačnom partnerovi a absencia výskumno-vývojových aktivít <strong>po</strong>dniku.<br />
Slovenské <strong>po</strong>dniky udrţujú inovačné kooperácie s <strong>po</strong>dnikmi v zahraničí (v Čechách, v<br />
Rakúsku a Nemecku) skôr s dodávateľmi, prípadne s inými <strong>po</strong>dnikmi vlastnej <strong>po</strong>dnikateľskej<br />
skupiny s cieľom zlepšiť uţ existujúci produkt, prípadne uviesť inovovaný produkt na trh<br />
v cieľovej krajine a za účelom zníţenia nákladov na inovácie, prípadne urýchlenia inovačného<br />
procesu.<br />
69
Prílohy<br />
Zamestnávateľmi <strong>po</strong>žadované odborné a kľúčové kvalifikácie u prijímaných pracovníkov (%)<br />
Distribúcia/<strong>pre</strong>daj<br />
<strong>po</strong>mocní robotníci/čky, zaučení<br />
a nevyučení pracovníci<br />
kvalifikovaní<br />
pracovníci/čky<br />
<strong>pre</strong>dajná technika a vedenie jednaní,<br />
argumentácia<br />
7,1 10,3<br />
marketing, reklama 16,1 28,6<br />
starostlivosť o zákazníka, zákaznícky<br />
servis<br />
21,9 50<br />
znalosti o tovare/produktoch,<br />
<strong>pre</strong>zentácia tovaru/produktov<br />
7,1 48,9<br />
získavanie zákazníkov, získavanie<br />
zákaziek<br />
7,1 30,6<br />
iné v oblasti distribúcie/<strong>pre</strong>daja 23,5 29,4<br />
Výroba/sluţby<br />
CNC stroje, CAD 3,7 7,1<br />
znalosti nových<br />
technológií/strojov/materiálov<br />
16,1 27,8<br />
racionalizácia, automatizácia 0 3,7<br />
manaţment kvality, kvalitatívne<br />
normy<br />
13,3 13,3<br />
iné v oblasti výroby a sluţieb 36,1 46,2<br />
Vý<strong>po</strong>čtová technika, kancelárska<br />
komunikácia<br />
znalosti vý<strong>po</strong>čtovej techniky<br />
(základy), tabuľkové vý<strong>po</strong>čty<br />
7,1 36,6<br />
softvér špecifický <strong>pre</strong> <strong>po</strong>volanie 10,3 21,2<br />
sieťová technológia 3,7 13,3<br />
internet, intranet 23,5 39,5<br />
iné v oblasti vý<strong>po</strong>čtovej<br />
techniky/kancelárskej komunikácie<br />
7,1 27,8<br />
Účtovníctvo<br />
znalosti bilančného účtovníctva 3,7 16,1<br />
vý<strong>po</strong>čet nákladov 7,1 18,8<br />
iné v oblasti účtovníctva 16,7 24,2<br />
Odborné kvalifikácie <strong>pre</strong>sahujúce<br />
odbor<br />
cudzie jazyky 29,7 44,2<br />
rétorika 7,1 3,7<br />
znalosti práva (všeobecné a špeciálne) 16,7 3,7<br />
70
"Soft skills" <strong>pre</strong>sahujúce odbor<br />
orientácia na zákazníkov, náklady,<br />
kvalitu<br />
7,1 16,7<br />
vedenie, schopnosť rozhodovania,<br />
časový manaţment<br />
7,1 10,3<br />
komunikačné procesy, tímovosť,<br />
pracovné procesy v tíme<br />
16,7 16,7<br />
schopnosť učenia a pripravenosť<br />
<strong>po</strong>dávať výkony<br />
21,9 18,8<br />
analytické schopnosti 7,1 7,1<br />
zaťaţiteľnosť 18,8 18,8<br />
disciplína/zmysel <strong>pre</strong> <strong>po</strong>vinnosť 40,5 34,3<br />
vlastná zod<strong>po</strong>vednosť 35,1 52,3<br />
radosť z experimentovania 3,7 3,8<br />
úsilie 49 50<br />
flexibilita 48,9 29,2<br />
svedomitosť 55,1 61,5<br />
iniciatíva 27,8 35<br />
schopnosť inovácie 10,7 13,3<br />
schopnosť riešenia konfliktov 10,3 18,8<br />
loajalita 18,8 28,6<br />
mobilita 21,2 22,6<br />
organizačná schopnosť 7,4 25,7<br />
schopnosť riešenia problémov 10,3 38,1<br />
samomanaţovanie 0 7,1<br />
s<strong>po</strong>ľahlivosť 60 61,5<br />
iné kvalifikácie <strong>pre</strong>sahujúce odbor 26,5 30,3<br />
iné 89,1 76,9<br />
Postoje k <strong>pre</strong>chodným obdobiam <strong>po</strong>dľa prihraničného kraja v SR<br />
Prechodné obdobia do Región Bratislava Región Trnava<br />
Do roku 2009 19,4% 25,1%<br />
Do roku 2011 32,1% 26,5%<br />
Nemali by byť ţiadne 41,3% 42,3%<br />
Neviem,neod<strong>po</strong>vedal 7,2% 6,1%<br />
s<strong>po</strong>lu 100,0% 100,0%<br />
Počet zamestnancov z Rakúska<br />
absolútny<br />
<strong>po</strong>čet<br />
<strong>po</strong>čet<br />
zamestnávateľov<br />
priemer na<br />
zamestnávateľa<br />
s<strong>po</strong>lu<br />
voľné učňovské miesta 16 4 4,00 4<br />
miesta <strong>pre</strong> <strong>po</strong>mocné sily 17 8 2,13 8<br />
miesta <strong>pre</strong> kvalifikovaných pracovníkov 91 38 2,39 38<br />
miesta <strong>pre</strong> zamestnancov bez maturity 17 9 1,89 9<br />
miesta <strong>pre</strong> zamestnancov s maturitou 41 20 2,05 20<br />
miesta <strong>pre</strong> zamestnancov s vysokou školou 42 28 1,5 28<br />
71
Pre a proti zamestnávaniu pracovníkov z Rakúska (%)<br />
N = 1774 hovorí <strong>pre</strong> hovorí proti ani - ani<br />
kvalifikácia 29,9 5,5 64,5<br />
správanie sa pri práci (usilovnosť,...) 24,9 5,4 69,7<br />
s<strong>po</strong>ľahlivosť 25,3 4,7 70<br />
mzdové náklady 7,4 40,5 52<br />
jazykové znalosti 20,1 25,5 54,4<br />
lokálne znalosti trhu 14,1 20,7 65,2<br />
sociálne náklady 7,7 35 57,3<br />
kultúra/mentalita 14,3 8,2 77,5<br />
nenachádzam ţiadne zod<strong>po</strong>vedajúce pracovné sily 10,8 8,3 80,8<br />
Dôvody ilegálneho zamestnávania osôb v niektorých <strong>po</strong>dnikoch<br />
(%)<br />
Dôvody S<strong>po</strong>lu BA TT<br />
byrokracia príliš veľmi sťaţuje normálnu<br />
hos<strong>po</strong>dársku aktivitu<br />
25,6 25,8 24,8<br />
môţu sa udrţiavať niţšie náklady 30,2 29,9 31,0<br />
aj zamestnávateľ, aj zamestnanec majú<br />
z toho výhodu<br />
20,4 20,5 20,2<br />
dane a odvody do SP sú príliš vysoké 52,5 54,1 47,8<br />
taký <strong>po</strong>stup je beţný v niektorých sektoroch 4,3 4,1 5,1<br />
v regióne (sektore) nie je ţiadna alternatíva 1,1 1,2 0,3<br />
štát nič nerobí <strong>pre</strong> ľudí, <strong>pre</strong>čo oni by mali<br />
platiť dane<br />
1,6 1,8 0,4<br />
neod<strong>po</strong>vedal 7,0 6,6 2,7<br />
iné 5,4 5,0 6,7<br />
nevie 15,4 15,3 15,9<br />
Dôvody ilegálneho zamestnávania <strong>po</strong>dľa odvetví ( %)<br />
Č. o. Odvetvie / Dôvod<br />
Počet interv. Byro- Niţšie Obaja Vysoké<br />
<strong>po</strong>dnikov kracia náklady profitujú odvody<br />
1 Poľnohos<strong>po</strong>dárstvo 45 22,2 28,9 28,9 60,0<br />
3 Spracujúci priem. 159 26,4 30,8 20,1 55,3<br />
6 Staveb. priem., stav. 185 20,5 26,5 23,8 57,8<br />
7 Obchod, op. mot. voz. 339 27,4 32,4 18,6 57,2<br />
8 Doprava 70 27,1 30,0 20,0 55,7<br />
9 Pohostinstvá, hotely 119 40,3 35,3 22,7 53,8<br />
10 Info a komunikácia 85 24,7 35,3 12,9 48,2<br />
11 Fin. a <strong>po</strong>ist. sluţby 31 16,1 16,1 12,9 51,6<br />
12 Činn. – nehnuteľ. 29 34,5 27,6 24,1 58,6<br />
13 Odb. vedec. a tech. sluţby 161 34,2 38,5 21,1 53,4<br />
14 Adm. a <strong>po</strong>dp. sluţ. 71 32,4 42,3 16,9 63,4<br />
16 Výchova a vzdelávanie 41 26,8 22,0 7,3 56,1<br />
17 Zdravot. a soc. <strong>po</strong>m. 98 15,3 23,5 26,5 36,7<br />
18 Umenie, záb., rekreácia. 36 27,8 16,7 11,1 33,3<br />
19 Ostatné sluţby 252 19,4 25,8 22,2 44,8<br />
S<strong>po</strong>lu 1774 25,6 30,2 20,4 52,5<br />
72
Pouţité zdroje<br />
BEDNÁRIK R. – KEŠELOVÁ D. - KOSTOLNÁ Z. 2009. Migračný <strong>po</strong>tenciál obyvateľov<br />
prihraničných regiónov Bratislavského a Trnavského kraja: výsledky empirického prieskumu<br />
domácností. Realizačný výstup z prvej etapy výskumu domácností SR projektu FAMO.<br />
Nepublikovaný materiál. 77 s.<br />
BEDNÁRIK R. – KEŠELOVÁ D. - KOSTOLNÁ Z. 2009. Dopyt <strong>po</strong> práci a <strong>po</strong>nuka práce<br />
optikou zamestnávateľov z prihraničných regiónov Bratislavského a Trnavského kraja:<br />
výsledky empirického prieskumu zamestnávateľov. Realizačný výstup k prvej etape výskumu<br />
projektu FAMO spracovaný IVPR. Nepublikovaný materiál. 49 s.<br />
BEDNÁRIK R. – KEŠELOVÁ D. - KOSTOLNÁ Z. 2009. Analýza expertných vyjadrení -<br />
výsledky rozhovorov so slovenskými expertmi v rámci projektu FAMO. III. realizačný výstup k<br />
prvej etape výskumu projektu FAMO spracovaný IVPR. Nepublikovaný materiál. 9 s.<br />
BEDNÁRIK R. – KOSTOLNÁ Z. – KEŠELOVÁ D. 2008. Výskumné štúdie relevantné<br />
projektu FAMO. Nepublikovaný materiál.<br />
BEDNÁRIK, R. – DANIHEL, M. – SIHELSKÝ, J. 2003. Nelegálna práca v <strong>po</strong>dmienkach<br />
slovenskej s<strong>po</strong>ločnosti. Fr. Ebert St., Bratislava, 14 s.<br />
HANZELOVÁ,E. - KOSTOLNÁ, Z. - REICHOVÁ, D. 2006. Sprístupnenie trhov práce vo<br />
vybraných krajinách EÚ a vývojové trendy na trhu práce v SR. Bratislava : IVPR. december<br />
2006.<br />
HANZELOVÁ,E. - KOSTOLNÁ, Z. – KEŠELOVÁ, D. 2007. Migračný <strong>po</strong>tenciál<br />
obyvateľstva SR. Bratislava : IVPR. december 2007.<br />
MARCHEVSKÝ, P. 2005. Vnímanie nelegálnej práce slovenskou verejnosťou. Slovenská<br />
štatistika a demografia, roč. 15, č. 3 – 4.<br />
Obyvateľstvo Bratislavského kraja k 31.12.2008. ŠÚ SR [Online]. [aktualizácia 2009-07-15]<br />
[cit. 2009-08-21] Dostupné na Internete:<br />
<br />
Demografické východiská. ŠÚ SR [Online]. [aktualizácia 2009-03-25]. Dostupné na<br />
Internete: <br />
Výberové zisťovanie pracovných síl. ŠÚ SR [Online]. [aktualizácia 2009-05-25]<br />
[cit. 2009-08-11]<br />
Dostupné na Internete: <br />
Štatistická ročenka regiónov Slovenska. 2008. Štatistický úrad SR.<br />
Zamestnanci a priemerné mesačné mzdy 2008. ŠÚ SR [Online]. [aktualizácia 2009-07-16]<br />
[cit. 2009-08-09]<br />
Dostupné na Internete: <br />
73
Zamestnanci a priemerné mesačné mzdy za 1.-4. štvrťrok 2008. ŠÚ SR [Online].<br />
[aktualizácia 2009-03-19]<br />
Dostupné na Internete: http://<strong>po</strong>rtal.statistics.sk/showdoc.do?docid=16682)><br />
Právnické osoby v Bratislavskom kraji k 31.12.2008. ŠÚ SR [Online]<br />
[aktualizácia 2009-04-21]<br />
Dostupné na Internete: <br />
Podniky <strong>po</strong>dľa ekonomickej činnosti k 31.12.2008. ŠÚ SR [Online].<br />
[aktualizácia 2009-04-22]<br />
Dostupné na Internete <br />
Fyzické osoby - <strong>po</strong>dnikatelia v Bratislavskom kraji k 31.12.2008. ŠÚ SR [Online]<br />
[aktualizácia 2009-04-21]<br />
Dostupné na Internete: <br />
Ţivnostníci <strong>po</strong>dľa ekonomickej činnosti k 31.12.2008. ŠÚ SR [Online].<br />
[aktualizácia 2009-04-22]<br />
Dostupné na Internete: <br />
Právnické osoby k 31.12.2008. ŠÚ SR [Online]. [aktualizácia 2009-03-30]<br />
Dostupné na Internete: <br />
Podniky <strong>po</strong>dľa vybraných odvetví ekonomických činností k 31.12.2008. ŠÚ SR [Online].<br />
[aktualizácia 2009-03-23]<br />
Dostupné na Internete: <br />
Fyzické osoby - <strong>po</strong>dnikatelia k 31.12.2008. ŠÚ SR [Online]. [aktualizácia 2009-03-30]<br />
Dostupné na Internete: <br />
Fyzické osoby - <strong>po</strong>dnikatelia <strong>po</strong>dľa vybraných ekonomických činností k 31.12.2008.<br />
ŠÚ SR [Online]. [aktualizácia 24.03.2009]<br />
Dostupné na Internete: <br />
74
Change language