Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
88<br />
Anton Kret<br />
Slawomir Mrożek: Tango.<br />
Réžia F. Bršlica. Scéna Vladimír<br />
Suchánek. Kostýmy<br />
Ľudmila Purkyňová. Moravské<br />
divadlo Olomouc,<br />
1969. Snímka Vladimír<br />
Suchánek.<br />
ka, voľká namiesto jasania v pošmúrnosti, každodennosti, div nie v akejsi sivej civilnosti.<br />
Suchánek však, na rozdiel od vtedy maľujúceho Mravca či kresliaceho Pašteku<br />
nepoužíva nijakú sivú či čiernu farbu. Naopak, farebne je absolútne realistický – biela<br />
a hnedá na domoch, modrá, béžová, ba aj žltá na oblohe a na stromoch.<br />
Dá sa to pochopiť. Vladimír Suchánek je „rovinný“ človek, Záhorák „z Gbelú“,<br />
a nemá ani tušenia, čo spôsobuje taká zaklinenosť dediny v horách, v údolí kopcov,<br />
na strete dvoch úpätí, keď masa masívu a tmavá zeleň jeho povrchu pohltí väčšinu<br />
svetla z neba. Keď takto príde mladý žrec krajinomaľby po prvý raz v živote do Heľpy<br />
(lebo tam obraz vznikol), má spočiatku pocit, že aj napriek slniečku je v doline tma<br />
a domčeky s hnedastými strechami a miniatúrnymi okienkami ju ešte umocňujú.<br />
Lebo musíme k tomu všetkému dodať, že obrázok, o ktorom je reč, bol pravdepodobne<br />
semestrálnou alebo ročníkovou prácou vtedy ešte študenta Suchánka a že<br />
vznikol pravdepodobne „a la thèse“, na pokyn pána profesora. „Maľuj podľa živej<br />
predlohy.“<br />
Ale v recipientovi zostane kdesi v najzadnejšom priečinku mozgu tieň drobučkého<br />
podozrenia, že „každodennosť“, v každom prípade skôr pochmúrnosť než veselý<br />
dojem, je budúcim celoživotným údelom výtvarníka Suchánka. A tu vyvstáva obrovský<br />
paradox: večne žartujúci Záhoráčik, človek, čo postrehol na ľuďoch i veciach<br />
každý smiešny vnútorný záchvev (hoci „od žartujúceho Záhoráka už neexistuje nič<br />
tupejšie, možno iba nezastrúhaná ceruzka“ – žartom vravieval iný Záhorák, obľúbe-
Change language