You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
110<br />
Anton Kret<br />
Eugen O’Neill: Ľadár prichádza.<br />
Réžia Pavol Haspra.<br />
Scéna Vladimír Suchánek.<br />
Kostýmy Helena<br />
Bezáková. Činohra SND<br />
v DPOH, 1982. Snímka<br />
Vladimír Suchánek.<br />
nosti vášnivých aj nervy drásajúcich dialógov. Básnivý rámec nevznešených prežívaní.<br />
Biela obruba na ťažkom, tmavosivom, až čiernom búrkovom mračne.<br />
„…boli sme si vedomí, že táto metóda v istom zmysle otupí výraznosť, osobitosť<br />
našej tvare, ale na druhej strane sa takto – vždy s novým a novým pristupom,<br />
rešpektujuc špecifiká autora, vyvarujeme opakovaniu výrazových prostriedkov.”<br />
(V. Suchánek)<br />
Aj keď autor týchto riadkov bol neraz aktívnym účastníkom prípravných rozhovorov<br />
dávno pred vstupom do prvých skúšok na javisku, nevie zodpovedne označiť<br />
toho, kto bol autorom základného inscenačného nápadu: režisér? Scénograf? Alebo<br />
nebodaj dramaturg?<br />
Je pravda, že najpresnejšiu a spravidla aj najrealizovateľnejšiu predstavu o budúcom<br />
tvare máva režisér, lebo on sa na inscenáciu pripravuje najdlhšie, má v čase prvej<br />
repetície najkonkrétnejšie predstavy a je v trojici inscenátorov jediný človek s právom<br />
veta. Scénograf alebo dramaturg nemôžu odmietnuť režisérovu koncepciu, no režisér<br />
im to urobiť môže. Suchánek to dobre vedel a preto aj jeho prvá debata s režisérom<br />
bola vždy z jeho strany opatrná a mala za úlohu skôr preskúmať režisérovu mienku,
Change language