Správa o stave a úrovni vyučovania a učenia sa vo vybraných ...
Správa o stave a úrovni vyučovania a učenia sa vo vybraných ...
Správa o stave a úrovni vyučovania a učenia sa vo vybraných ...
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
ŠTÁTNA ŠKOLSKÁ INŠPEKCIA<br />
úsek inšpekčnej činnosti<br />
Staré grunty 52, 841 04 Bratislava 4<br />
<strong>Správa</strong> o <strong>stave</strong> a <strong>úrovni</strong> <strong>vyučovania</strong> a <strong>učenia</strong> <strong>sa</strong> <strong>vo</strong> <strong>vybraných</strong> predmetoch na gymnáziu<br />
v školskom roku 2008/2009 v SR<br />
Cieľom inšpekcií bolo zistiť stav a úroveň <strong>vyučovania</strong> učiteľom a <strong>učenia</strong> <strong>sa</strong> žiakov<br />
<strong>vo</strong> <strong>vybraných</strong> predmetoch na gymnáziu a zhodnotiť úroveň dosiahnutých vzdelávacích<br />
výsledkov žiakov zadaním testov z určených predmetov. Inšpekcie <strong>sa</strong> vykonali<br />
na 48 gymnáziách (19,12 % z celkového počtu gymnázií v SR), z nich bolo 35 štátnych,<br />
10 cirkevných, 3 boli súkromné. V 43 školách bol vyučovací jazyk slovenský, v 2 vyučovací<br />
jazyk maďarský, vyučovací jazyk slovenský a maďarský bol v 3 školách.<br />
Stav a úroveň <strong>vyučovania</strong> a <strong>učenia</strong> <strong>sa</strong><br />
V súlade s novým školským zákonom <strong>sa</strong> v rámci inšpekcií sústredila pozornosť<br />
na zisťovanie stavu a úrovne rozvíjania kľúčových kompetencií žiakov. Prostredníct<strong>vo</strong>m<br />
aktualizovaných hospitačných záznamov bola sledovaná výchovno-vzdelávacia činnosť<br />
učiteľa a učenie <strong>sa</strong> žiakov z hľadiska rozvíjania poznávacích a učebných, komunikačných,<br />
sociálnych kompetencií, kompetencií v oblasti informačných a komunikačných technológií,<br />
sledovalo <strong>sa</strong> rozvíjanie praktických návykov a zručností, rozvíjanie hodnotenia<br />
a sebahodnotenia. Zabezpečovanie a uplatňovanie kľúčových kompetencií <strong>sa</strong> <strong>vo</strong> vyučovacom<br />
procese kontrolovalo v rámci jednotlivých predmetov <strong>vo</strong> vzdelávacích oblastiach jazyk<br />
a komunikácia; človek a príroda; človek a spoločnosť; matematika a práca s informáciami;<br />
zdravie a pohyb. Celkove <strong>sa</strong> vykonalo 1 146 hospitácií. Zo zistení vyplynulo, že treba<br />
venovať zvýšenú pozornosť rozvíjaniu kompetencií v oblasti informačných a komunikačných<br />
technológií a podporovať rozvíjanie hodnotenia a sebahodnotenia. Graf č. 1 zobrazuje<br />
rozvíjanie kľúčových kompetencií <strong>vo</strong> výchovno-vzdelávacom procese na gymnáziu.<br />
Graf č. 1 Rozvíjanie kľúčových kompetencií<br />
0% 20% 40% 60% 80% 100%<br />
rozvíjanie poznávacích<br />
a učebných kompetencií<br />
60%<br />
75%<br />
rozvíjanie komunikačných<br />
kompetencií<br />
58%<br />
64%<br />
rozvíjanie kompetencií v oblasti<br />
IKT<br />
17%<br />
15%<br />
rozvíjanie sociálnych<br />
kompetencií<br />
45%<br />
45%<br />
rozvíjanie praktických návykov a<br />
zručností<br />
65%<br />
68%<br />
rozvíjanie hodnotenia<br />
a sebahodnotenia<br />
18%<br />
41%<br />
vyučovane učiteľom<br />
učenie <strong>sa</strong> žiakov
Proces výchovy a vzdelávania <strong>sa</strong> <strong>vo</strong> vzdelávacej oblasti jazyk a komunikácia sledoval<br />
v predmetoch slovenský jazyk a literatúra, slovenský jazyk a slovenská literatúra, maďarský<br />
jazyk a literatúra, prvý cudzí jazyk (anglický, nemecký, francúzsky), druhý cudzí jazyk<br />
(anglický, nemecký, francúzsky, ruský).<br />
Vyučovanie slovenského jazyka a literatúry <strong>sa</strong> vyznačovalo z hľadiska činnosti učiteľa<br />
viacerými pozitívami. Učitelia zrozumiteľné sprístupňovanie učiva podporovali kladením<br />
aplikačných, produktívnych a hodnotiacich otázok hlavne pri analýze umeleckých textov,<br />
systematicky spätnou väzbou overovali mieru os<strong>vo</strong>jenia a pochopenia poznatkov danej<br />
učebnej témy. Dôsledne viedli žiakov k prezentovaniu vedomostí najefektívnejšie pri<br />
frontálnom opakovaní, pri kontrole domácich úloh a práci s čitateľským denníkom, pri<br />
vyhľadávaní a určovaní umeleckých prostriedkov. Efektivitu na polovici kontrolovaných<br />
hodín zvyšovali účelne použité učebné pomôcky (didaktická hra, cvičebnica k precvičovaniu<br />
učiva, čítanka). Žiaci boli primerane aktívni, dokázali <strong>sa</strong> spisovne a ob<strong>sa</strong>ho<strong>vo</strong> správne<br />
vyjadrovať, rozumeli písomným textom. Nižší stupeň kreativity preukázali pri riešení<br />
problémových úloh. Zlepšenie zo strany učiteľov si vyžaduje vyššia frekvencia aktivizujúcich<br />
činností, ktoré by stimulovali žiakov k napredovaniu v učení, eliminovanie encyklopedického<br />
sprístupňovania vedomostí, rozvíjanie prosociálneho správania častejším zaraďovaním<br />
skupinovej práce. Nedostatočné bolo diferencovanie úloh vzhľadom na rozdielne potreby<br />
žiakov, minimálne <strong>sa</strong> využívali informačné a komunikačné technológie, veľmi zriedka bolo<br />
uplatnené hodnotenie klasifikáciou.<br />
Na hodinách slovenského jazyka a slovenskej literatúry bolo rozvíjanie poznávacích<br />
a učebných kompetencií žiakov dobre zabezpečené otázkami a úlohami na aplikáciu, menej <strong>sa</strong><br />
vyskytovali úlohy vyžadujúce t<strong>vo</strong>ri<strong>vo</strong>sť. Aktualizáciou učiva s využitím medzipredmetových<br />
vzťahov upevňovali učitelia praktickú aplikáciu a praktické činnosti. Vyhľadávaním<br />
konkrétnych hesiel v preklado<strong>vo</strong>m, výklado<strong>vo</strong>m, synonymickom a frazeologickom slovníku<br />
rozvíjali komunikačné kompetencie. Žiaci chápali ob<strong>sa</strong>h textov, vedeli vcelku správne<br />
a zrozumiteľne vyjadriť s<strong>vo</strong>je myšlienky, ojedinele <strong>sa</strong> vyjadrovali menej plynulo s výskytom<br />
špecifických chýb (zvratná a nezvratná podoba slovies, skloňovanie, slo<strong>vo</strong>sled). Preferovaním<br />
individuálnej činnosti učitelia nedostatočne rozvíjali personálne a interpersonálne<br />
kompetencie žiakov s výnimkou konverzačnej zložky predmetu, na ktorej mali priestor<br />
na ústny prejav komunikáciou <strong>vo</strong> d<strong>vo</strong>jiciach. Čiastočne uplatnili hodnotenie výkonov žiakov,<br />
ojedinele ich klasifikovali a zapojili do hodnotenia. Zlepšenie si vyžaduje upevňovanie<br />
návykov jazyko<strong>vo</strong> správneho a plynulého ústneho vyjadrovania žiakov, systematická korekcia<br />
chýb, rozvíjanie učebných kompetencií žiakov <strong>sa</strong>mostatným získavaním a spracovaním<br />
poznatkov z rôznych zdrojov. Zvýšenú pozornosť je potrebné venovať využívaniu pomôcok<br />
pri sprístupňovaní učiva, jasnej a zrozumiteľnej formulácii cieľov <strong>vyučovania</strong>. Slabou<br />
stránkou <strong>vyučovania</strong> bolo nezohľadňovanie vzdelávacích potrieb žiakov a absencia úloh<br />
vyžadujúcich využitie informačných a komunikačných technológií.<br />
V predmete maďarský jazyk a literatúra učitelia jasne formulovali ciele <strong>vyučovania</strong>, ich<br />
plnenie systematicky overovali prostredníct<strong>vo</strong>m spätnej väzby. Poznávacie a učebné<br />
kompetencie žiakov rozvíjali učitelia sprístupňovaním poznatkov zrozumiteľným spôsobom,<br />
zadávaním úloh na roz<strong>vo</strong>j vyšších psychických procesov a výraznou podporou praktických<br />
činností. Viedli žiakov k aktívnemu ústnemu a písomnému prejavu, podnecovali<br />
k prezentovaniu vlastných názorov a skúseností, čo <strong>sa</strong> prejavilo v rozvinutí komunikačných<br />
kompetencií na požadovanej <strong>úrovni</strong>. Záujem o učenie a os<strong>vo</strong>jenie vedomostí a zručností žiaci<br />
preukázali primerane rozvinutými praktickými návykmi so značnou mierou vlastnej t<strong>vo</strong>ri<strong>vo</strong>sti<br />
a nápaditosti, dobrou schopnosťou vyjadrovať s<strong>vo</strong>je názory a postoje, riešiť úlohy zamerané<br />
na vyššie taxonomické úrovne. Na vyučovaní nebolo rešpektované individuálne a pracovné<br />
tempo žiakov, úlohy neboli diferencované, chýbalo zohľadnenie vzdelávacích potrieb žiakov.<br />
Nedostatkom bola absencia úloh vyžadujúcich získavanie informácií z rôznych zdrojov,<br />
2
ojedinele boli zadávané úlohy využívajúce informačné a komunikačné technológie. Žiakom<br />
boli poskytované príležitosti na vytváranie emocionálnych a hodnotových postojov. Vo väčšej<br />
miere chýbali formy párovej a skupinovej práce a zadávanie úloh, ktoré by vyžadovali<br />
vzájomnú spoluprácu a pomoc, čím <strong>sa</strong> nedostatočne rozvíjali ich personálne a interpersonálne<br />
spôsobilosti.<br />
Efektivitu <strong>vyučovania</strong> cudzích jazykov (prvý cudzí jazyk – anglický, nemecký, francúzsky)<br />
podporovala pozitívna cudzojazyčná atmosféra posilnená vzájomným rešpektom medzi<br />
učiteľmi a žiakmi, akceptáciou názorov a postojov, ktoré žiaci vyjadrovali k preberaným<br />
témam. Poznávacie a učebné kompetencie žiakov podporovalo zrozumiteľné sprístupňovanie<br />
učiva, kontrola porozumenia os<strong>vo</strong>jovaných poznatkov spojená s riešením aplikačných cvičení<br />
a predrečových úloh. Roz<strong>vo</strong>j komunikačných zručností zabezpečovali učitelia priebežným<br />
kladením otázok, vytváraním bežných komunikačných situácií, roz<strong>vo</strong>jom rečovej pohoto<strong>vo</strong>sti.<br />
Na rozvíjanie počúvania s porozumením využívali CD prehrávače. Pri rozširovaní slovnej<br />
zásoby boli žiaci dosť často podnecovaní k získavaniu a spracovaniu poznatkov z rôznych<br />
zdrojov (doplnkové texty, gramatické prehľady a schémy, cudzojazyčný slovník, obrazové<br />
materiály). Prevažne správne reagovali na otázky, reprodukovali ústne ob<strong>sa</strong>h počutého<br />
a čítaného textu, <strong>vo</strong> fáze precvičovania učiva vedeli aplikovať os<strong>vo</strong>jené vedomosti. V oblasti<br />
roz<strong>vo</strong>ja sociálnych kompetencií podporovali učitelia na väčšine hodín pri realizácii krátkych<br />
dialógov vzájomnú komunikáciu žiakov <strong>vo</strong> d<strong>vo</strong>jiciach, menej využívali diskusiu v skupinách.<br />
Nedostatky <strong>sa</strong> prejavili <strong>vo</strong> formulovaní cieľov, neboli zohľadnené vzdelávacie potreby žiakov<br />
formou diferenciácie úloh. Nevýrazná motivácia hodnotenia výkonov žiakov a podnetov<br />
k napredovaniu mala negatívny dopad na ich hodnotiace a sebahodnotiace zručnosti.<br />
Východiskom rozvíjania učebných kompetencií žiakov na hodinách cudzích jazykov<br />
(druhý cudzí jazyk – anglický, nemecký, francúzsky, ruský) bolo porozumenie poznatkov<br />
sprístupňovaných učiteľom, aplikácia slovnej zásoby alebo gramatických ja<strong>vo</strong>v formou<br />
cvičení. V oblasti rozvíjania rečových zručností výrazne prevládalo počúvanie a čítanie<br />
s porozumením, doplnené vysvetľovaním ob<strong>sa</strong>hu, čo žiakov primerane moti<strong>vo</strong>valo<br />
a podporovalo prevažne správne vyjadrovanie v cudzom jazyku. Oprava chýb zo strany<br />
učiteľov nenarúšala plynulosť ich prejavu. Menej frekventované bolo praktické uplatnenie<br />
v produktívnom ústnom prejave komunikáciou žiakov <strong>vo</strong> d<strong>vo</strong>jiciach alebo skupinách.<br />
Zriedka<strong>vo</strong> využité priebežné hodnotenie a klasifikácia v malej miere formovali hodnotiace<br />
a sebahodnotiace zručnosti žiakov. Zvýšenú pozornosť zo strany učiteľov si vyžaduje<br />
formulácia a špecifikácia cieľov <strong>vyučovania</strong>, akceptovanie rozdielnych vzdelávacích potrieb<br />
žiakov. Väčší dôraz je potrebné klásť na využívanie rôznorodosti zdrojov pri zadávaní úloh<br />
a na prácu s informačnými a komunikačnými technológiami.<br />
Vzdelávacia oblasť človek a príroda bola sledovaná v predmetoch fyzika, chémia,<br />
biológia.<br />
Silnou stránkou na vyučovaní fyziky bolo rozvíjanie poznávacích a učebných kompetencií<br />
žiakov využívaním variabilných učebných postupov, sprístupňovaním učiva v logickom slede<br />
a v súvislostiach s použitím príkladov z praxe, s dostatočnou názornosťou, zadávaním úloh<br />
na odô<strong>vo</strong>dňovanie a argumentáciu. Časť úloh vyžadovala t<strong>vo</strong>rivé riešenia a využitie<br />
medzipredmetových vzťahov. Pre väčšinu hodín bolo charakteristické využitie chybných<br />
odpovedí žiakov k hľadaniu správnych riešení, účelné využívanie funkčných učebných<br />
pomôcok (elektromer, elektrostatický generátor), sporadická realizácia nenáročných<br />
demonštračných pokusov. Úroveň pochopenia preberanej učebnej témy zisťovali učitelia<br />
kladením kontrolných a doplňujúcich otázok, riešením praktických úloh, ktoré zreteľne<br />
podporovali aktívne vyjadrovanie vlastných názorov a skúseností. Len na malej časti hodín<br />
učitelia rešpektovali rozdielne schopnosti žiakov buď doplňujúcim výkladom, alebo úlohami<br />
primeranej náročnosti. Zadávanie úloh a problémových situácií s využitím informačných<br />
a komunikačných technológií <strong>sa</strong> vyskytlo v malej miere. Počítač využívali učitelia väčšinou<br />
3
na prezentáciu učiva a pri zadávaní domácich úloh, žiaci na prezentáciu spracovaných<br />
referátov z niektorých <strong>vybraných</strong> tém. Stimulujúce otázky podnecovali aktívny ústny prejav<br />
žiakov. Predovšetkým pri realizácii laboratórnych prác <strong>sa</strong> objavila taká organizácia činnosti<br />
žiakov, ktorá ich viedla k spolupráci a vzájomnej pomoci, dodržiavaniu pravidiel bezpečnosti<br />
a ochrany zdravia. Učitelia uplatnili ojedinele hodnotenie klasifikáciou, hoci charakter<br />
viacerých hodín to jednoznačne umožňoval. Cielené podnecovanie žiakov k hodnoteniu<br />
s<strong>vo</strong>jich výkonov a výkonov s<strong>vo</strong>jich spolužiakov takmer absentovalo, čím nebola vôbec<br />
ovplyvnená a rozvíjaná sebareflexia žiakov. Zlepšenie si vyžaduje oblasť rozvíjania<br />
komunikačných kompetencií a kompetencií v oblasti informačných a komunikačných<br />
technológií, oblasť rozvíjania hodnotenia a sebahodnotenia žiakov, vytváranie priestoru pre<br />
tímovú prácu.<br />
V predmete chémia bola jasná formulácia cieľov, ich splnenie a úroveň os<strong>vo</strong>jenia<br />
poznatkov boli priebežne zisťované prostredníct<strong>vo</strong>m spätnej väzby. Silnou stránkou bolo<br />
vedenie žiakov k spracovaniu úloh zameraných na praktickú aplikáciu os<strong>vo</strong>jeného učiva<br />
s využitím chemických zákonitostí a vlastností látok v každodennom ži<strong>vo</strong>te, sprístupňovanie<br />
učiva s dôrazom na uplatňovanie postupov praktických činností, <strong>vo</strong> viacerých prípadoch<br />
prezentovanie spojené s demonštračnými pokusmi. Vhodné využitie pomôcok a didaktickej<br />
techniky (tabuľky, obrazový materiál, odborná literatúra, meotar), prepojenosť s prvkami<br />
environmentálnej výchovy zvyšovali názornosť hodín. Pri laboratórnej práci, pokusoch vedeli<br />
žiaci pracovať v skupinách, dodržiavali správne postupy a pravidlá bezpečnosti a ochrany<br />
zdravia. Aktívne <strong>sa</strong> vyjadrovali, dokázali prezentovať s<strong>vo</strong>je poznatky a zručnosti<br />
so štandardnou postupnosťou krokov, menej zruční boli pri navrhovaní náročnejších riešení<br />
problémov, ich nápaditosť mala v tomto smere značné rezervy. Výraznejšie nedostatky <strong>sa</strong><br />
prejavili v ich hodnotiacich a sebahodnotiacich zručnostiach, pretože zo strany vyučujúcich<br />
neboli podporované. Náročnosť úloh učitelia neprispôsobili rozdielnym vzdelávacím<br />
potrebám žiakov, nezadávali úlohy, pri ktorých by získavali informácie z rôznych zdrojov<br />
alebo využívali informačné a komunikačné technológie.<br />
Zrozumiteľné sprístupňovanie poznatkov učiteľmi na hodinách biológie, kladenie otázok<br />
a úloh na porozumenie, podporovanie praktickej aplikácie k danej učebnej téme pozitívne<br />
stimulovalo učebnú a poznávaciu činnosť žiakov v tom, že <strong>sa</strong> vecne vyjadrovali k témam,<br />
na väčšine hodín vedeli prezentovať os<strong>vo</strong>jené poznatky a zručnosti a využiť ich aj<br />
v praktických súvislostiach. Ku skvalitneniu <strong>vyučovania</strong> prispelo prevažne účelné využívanie<br />
rôznych učebných pomôcok (prírodniny, modely, mikroskopické preparáty, obrazový<br />
materiál, študijné texty), v menšej miere v kombinácii s didaktickou technikou (dataprojektor,<br />
video, kamera, meotar). Rozvíjanie komunikačných kompetencií zo strany učiteľov<br />
smerovalo k preferovaniu aktívneho vyjadrovania, analytickej práce s textom, čo <strong>sa</strong> adekvátne<br />
odrazilo v záujme žiakov o učenie. S výpočto<strong>vo</strong>u technikou pracovali žiaci len na hodine<br />
praktických cvičení. Personálne a interpersonálne kompetencie žiakov boli rozvíjané<br />
nesystematicky, čiastočne na hodinách seminárov. Žiaci mali obmedzenú možnosť<br />
participácie na práci v tíme a na rozvíjanie hodnotiacich a sebahodnotiacích zručností.<br />
Vo vzdelávacej oblasti človek a spoločnosť <strong>sa</strong> sledovali predmety dejepis, geografia,<br />
náuka o spoločnosti.<br />
Silnou stránkou <strong>vyučovania</strong> dejepisu bolo zrozumiteľné sprístupňovanie poznatkov<br />
s prevažujúcim rešpektovaním individuálneho pracovného tempa žiakov. Učitelia podporovali<br />
rozvíjanie historického myslenia s dôrazom na prepojenie historických udalostí na súčasnosť,<br />
podnecovali žiakov k argumentácii a k pluralite názorov. Prostredníct<strong>vo</strong>m práce<br />
s historickými textovými prameňmi rozvíjali čítanie s porozumením, názornosť zvyšovali<br />
vhodným využívaním pomôcok (mapy, doplnková literatúra, obrazový materiál).<br />
Pri frontálnom opakovaní učiva kládli otázky vyžadujúce aktívne vyjadrovanie, logickú<br />
prepojenosť historického diania, na ktoré žiaci odpovedali kulti<strong>vo</strong>vane a väčšinou správne.<br />
4
Využitie informačných a komunikačných technológií <strong>sa</strong> na hospitovaných hodinách vyskytlo<br />
len ojedinele, pri <strong>sa</strong>mostatnom vypracovaní domácich projektov d<strong>vo</strong>jicami alebo skupinami<br />
žiakov. Žiaci v týchto prípadoch preukázali schopnosť kooperácie, väčšinou aj zaujímavej<br />
prezentácie. Úroveň niektorých hodín znižoval prevládajúci monologický prejav učiteľov,<br />
diktovanie učiva, pí<strong>sa</strong>nie poznámok do zošitov, neposkytnutý priestor na prezentovanie<br />
vedomostí a praktických zručností žiakov. K slabším stránkam <strong>vyučovania</strong> patrilo sporadické<br />
uplatňovanie vzájomnej spolupráce, menej výrazné formulovanie cieľov <strong>vyučovania</strong>,<br />
neprispôsobenie náročnosti úloh rozdielnym vzdelávacím potrebám žiakov. Absentovalo<br />
hodnotenie preukázaných vedomostí žiakov klasifikáciou a podnecovanie žiakov<br />
na hodnotenie s<strong>vo</strong>jich a spolužiakových výkonov, čím <strong>sa</strong> nerozvíjali hodnotiace<br />
a sebahodnotiace schopnosti žiakov.<br />
Vo vyučovaní geografie možno pozitívne hodnotiť skutočnosť, že takmer všetci učitelia<br />
v stimulujúcej pracovnej atmosfére akceptovali správanie žiakov, podporovali medzi nimi<br />
vzájomný rešpekt, viedli ich k aktívnemu vyjadrovaniu, prezentovaniu poznatkov.<br />
Pri rozvíjaní poznávacích a učebných kompetencií sprístupňovali uči<strong>vo</strong> prevažne<br />
zrozumiteľne, v logickom slede. Použité štandardné učebné pomôcky (mapy, atlasy, diagramy<br />
a grafy v učebniciach, časopisy), ktoré mali buď demonštračný charakter, alebo slúžili ako<br />
podnecujúci prostriedok k rozvíjaniu praktických zručností a návykov žiakov, boli iba<br />
čiastočne využité účelne. Zaostávala podpora činností t<strong>vo</strong>rivého charakteru na roz<strong>vo</strong>j vyšších<br />
psychických procesov, menší dôraz bol kladený na posilnenie princípu syntetickosti ako<br />
základného aspektu uplatňovaného v geografii, na riešenie zložitejších praktických úloh, čo<br />
znižovalo nápaditosť a vynalieza<strong>vo</strong>sť žiakov a ich schopnosť <strong>sa</strong>mostatne navrhovať riešenia<br />
problémov. Na vyše polovici hodín učitelia zadávali úlohy na získavanie informácií z rôznych<br />
zdrojov (odborné texty, encyklopédie), v malej miere žiaci využili prostredníct<strong>vo</strong>m mediálnej<br />
prezentácie informácie z internetu. Metódy a formy práce, ktoré učitelia z<strong>vo</strong>lili, obmedzovali<br />
personálne a interpersonálne kompetencie žiakov, pretože neposkytovali priestor pre<br />
vzájomnú komunikáciu a spoluprácu, nevyužívali dostatočne skupinovú prácu. Výrazne<br />
zlepšenie vyžaduje oblasť zohľadňovania vzdelávacích schopností jednotlivcov,<br />
rešpektovanie ich individuálneho učebného a pracovného tempa. Vyučujúci uprednostnili<br />
motivačné priebežné hodnotenie, hodnotiace a sebahodnotiace zručnosti žiakov neboli<br />
rozvíjané.<br />
Poznatky na hodinách náuky o spoločnosti boli sprístupňované prevažne zrozumiteľným<br />
spôsobom, so zreteľom na vytváranie predstáv, avšak s nízkym podielom účelne uplatnených<br />
učebných pomôcok a didaktickej techniky. Využívanie medzipredmetových vzťahov<br />
pozitívne ovplyvnilo roz<strong>vo</strong>j poznávacích a učebných kompetencií pri riešení úloh zameraných<br />
na porozumenie a aplikáciu, využitie os<strong>vo</strong>jených poznatkov v praktických súvislostiach.<br />
Prispelo k tomu aj vedenie žiakov k aktívnemu vyjadrovaniu. Väčšina žiakov disponovala<br />
schopnosťou prezentovať s<strong>vo</strong>je poznatky a zručnosti. Ako motiváciu k napredovaniu žiakov<br />
využívali učitelia pochvalu, uplatňovali aj hodnotenie klasifikáciou. I keď žiaci mali<br />
poskytnuté príležitosti na vytváranie a preja<strong>vo</strong>vanie hodnotových alebo emocionálnych<br />
postojov, ich personálne a interpersonálne kompetencie <strong>sa</strong> celkove rozvíjali v menšej miere.<br />
Negatí<strong>vo</strong>m bolo, že na väčšine hodín učitelia neformulovali jasne a zreteľne ciele <strong>vyučovania</strong>,<br />
malý priestor vymedzili na získavanie informácií z rôznych zdrojov, vôbec nezadávali úlohy<br />
vyžadujúce využitie informačných a komunikačných technológií, ojedinele diferencovali<br />
úlohy a činnosti s ohľadom na rozdielne vzdelávacie schopnosti jednotlivcov, nerešpektovali<br />
ich individuálne pracovné tempo.<br />
Proces výchovy a vzdelávania <strong>sa</strong> <strong>vo</strong> vzdelávacej oblasti matematika a práca<br />
s informáciami sledoval na vyučovacích hodinách predmetov matematika, informatika,<br />
programovanie.<br />
5
Na väčšine hospitovaných hodín matematiky bolo realizované priebežné zisťovanie<br />
úrovne pochopenia a os<strong>vo</strong>jenia nových poznatkov prostredníct<strong>vo</strong>m spätnej väzby<br />
predovšetkým riešením príkladov, kontrolou a následnou analýzou domácich úloh alebo<br />
písomných prác, s rešpektovaním individuálneho učebného tempa a rozdielov v schopnostiach<br />
žiakov. Pozití<strong>vo</strong>m v rozvíjaní poznávacích a učebných kompetencií žiakov bolo prevažne<br />
zrozumiteľné sprístupňovanie poznatkov s dôrazom na vytváranie predstáv a pochopenie<br />
algoritmu riešenia, preferovanie úloh smerujúcich k roz<strong>vo</strong>ju vyšších psychických procesov,<br />
čo <strong>sa</strong> najviac odzrkadlilo v schopnosti žiakov aplikovať os<strong>vo</strong>jené poznatky a používať<br />
správne postupy riešenia. Viditeľný záujem o matematiku prejavili pri spracovaní a dokončení<br />
úloh v dohodnutom čase a kvalite, vedeli <strong>sa</strong> orientovať v matematických pojmoch<br />
a súvislostiach, väčšinou využívali správnu odbornú terminológiu. Učitelia viedli žiakov<br />
k aktívnemu ústnemu, písomnému a grafickému vyjadrovaniu a k čítaniu matematických<br />
vzťahov a pojmov s porozumením, pričom žiaci prejavili adekvátne komunikačné<br />
kompetencie. Chybné alebo neúplné odpovede žiakov cielene využívali na upevňovanie<br />
správnej argumentácie, v menšom roz<strong>sa</strong>hu ich podnecovali k odhadu výsledkov riešených<br />
úloh. Na základe vykonaných hospitácií si vyžaduje zlepšenie najmä rozvíjanie personálnych<br />
a interpersonálnych kompetencií vhodnou a primeranou podporou práce žiakov <strong>vo</strong> d<strong>vo</strong>jiciach<br />
a skupinách. V oblasti rozvíjania hodnotenia a sebahodnotenia výrazne absentovalo<br />
uplatňovanie hodnotenia učiteľom, podnecovanie žiakov na hodnotenie vlastných výkonov.<br />
Napriek tomu, že v triedach boli žiaci s odlišnými schopnosťami, zručnosťami a vzdelávacími<br />
potrebami, diferencovaný prístup bol uplatňovaný len na necelej tretine hodín.<br />
Výchovno-vzdelávací proces <strong>vyučovania</strong> informatiky a programovania bol z hľadiska<br />
činností učiteľov rozdielny. Disciplinovanosť žiakov a ot<strong>vo</strong>rený záujem o učenie mali<br />
väčšinou pozitívny vplyv na pracovnú atmosféru v triedach. Zreteľne formulované ciele<br />
<strong>vyučovania</strong> a špecifikované očakávané výsledky boli na všetkých hodinách programovania,<br />
len na polovici sledovaných hodín informatiky. Na vyučovaní informatiky prevládalo<br />
zadávanie úloh na roz<strong>vo</strong>j vyšších psychických procesov. Učitelia aktivizovali žiakov častým<br />
kladením otázok a zadávaním úloh najmä na aplikáciu poznatkov pri t<strong>vo</strong>rbe internetových<br />
stránok a pri práci s dostupným softvérom, viedli ich k používaniu správnej terminológie,<br />
prevažne rešpektovali ich individuálne pracovné tempo. Žiaci preja<strong>vo</strong>vali záujem aj o riešenie<br />
problémových úloh, mali os<strong>vo</strong>jené správne postupy pri práci s aplikačnými programami,<br />
väčšina z nich preukázala <strong>sa</strong>mostatnosť a t<strong>vo</strong>rivý prístup pri riešení úloh v prezentačnom<br />
programe. V predmete programovanie výrazne dominovali úlohy t<strong>vo</strong>rivého charakteru, žiaci<br />
vedeli používať príslušný programovací jazyk, pri algoritmizácii programov uplatňovali<br />
logické postupy. S<strong>vo</strong>je komunikačné kompetencie najvýraznejšie rozvíjali vyjadrovaním<br />
názorov a skúseností pri zhoto<strong>vo</strong>vaní prezentácií a projektov. Celkove v malej miere <strong>sa</strong><br />
rozvíjali personálne a interpersonálne kompetencie žiakov. Ako slabá stránka <strong>vyučovania</strong> <strong>sa</strong><br />
javila oblasť rozvíjania hodnotenia a sebahodnotenia.<br />
Vyučovací proces <strong>vo</strong> vzdelávacej oblasti zdravie a pohyb v predmete telesná výchova <strong>sa</strong><br />
vyznačoval výraznou akceptujúcou atmosférou, v ktorej boli rozvíjané praktické návyky<br />
žiakov prostredníct<strong>vo</strong>m účelného využívania telovýchovného náradia a náčinia. Učitelia<br />
sprístupňovali poznatky odbornou terminológiou, s dôrazom na vytváranie predstáv pri<br />
cvičení, podporovali praktické zručnosti, zadávali žiakom úlohy aplikačného charakteru, pri<br />
prevažnej väčšine činností rešpektovali ich telesnú disponovanosť. Predvádzaním praktických<br />
ukážok vyučujúci podporovali roz<strong>vo</strong>j správnych pohybových návykov, techniky cvičebných<br />
tvarov, správneho držania tela, vyžadovali dodržiavanie pravidiel bezpečnosti pri cvičení.<br />
Žiaci primerane s<strong>vo</strong>jim schopnostiam a zručnostiam preja<strong>vo</strong>vali záujem o pohyb a pri<br />
praktických činnostiach prezentovali pohybové návyky. Poznali postupy pri cvičení, s<strong>vo</strong>je<br />
vedomosti aplikovali v hre, v niektorých pohybových aktivitách <strong>sa</strong> dopúšťali technických<br />
chýb, občas nedodržiavali pravidlá športovej hry. Úlohy dokázali zvládnuť v dohodnutom<br />
6
čase a prevažne v požadovanej kvalite, menšiu zručnosť prejavili pri zhodnotení výsledkov<br />
s<strong>vo</strong>jej činnosti alebo činnosti spolužiakov. K os<strong>vo</strong>jovaniu a prezentácii pohybových zručností<br />
pristupovali so záujmom i napriek menej výraznej motivácii zo strany učiteľov. Pri hodnotení<br />
výsledkov činností žiakov vyučujúci využívali neformálne hodnotenie, ktoré malo<br />
povzbudzujúci charakter. Sociálne kompetencie <strong>sa</strong> rozvíjali pri pohybových činnostiach, ktoré<br />
si vyžadovali vzájomnú pomoc a prácu v skupinách.<br />
Hodnotenie úrovne dosiahnutých vzdelávacích výsledkov <strong>vo</strong> <strong>vybraných</strong> predmetoch<br />
V priebehu inšpekcií <strong>sa</strong> zadávali žiakom v 3. ročníku na gymnáziu so št<strong>vo</strong>rročným<br />
štúdiom vedomostné testy zo slovenského jazyka a literatúry, zo slovenského jazyka<br />
a slovenskej literatúry, z matematiky, z anglického jazyka a v kvinte na gymnáziu<br />
s osemročným štúdiom vedomostné testy zo slovenského jazyka a literatúry, zo slovenského<br />
jazyka a slovenskej literatúry, z matematiky, z maďarského jazyka a literatúry, z anglického<br />
a nemeckého jazyka. Úspešnosť žiakov <strong>sa</strong> posudzovala podľa stanovených kritérií:<br />
Test zo slovenského jazyka a slovenskej literatúry v školách s VJM pí<strong>sa</strong>lo 44 žiakov,<br />
dosiahli priemernú úspešnosť 58,5 %, čo je málo vyhovujúca úroveň. Najlepšie zvládli<br />
úlohy tematického okruhu čítanie s porozumením (75,0 %) a najslabšie úlohy z okruhu<br />
literatúra (45,8 %). V štátnej škole s vyučovacím jazykom maďarským dosiahlo 14 žiakov<br />
úspešnosť 60,2 %, 30 žiakov cirkevnej školy úspešnosť 57,7 %, čo predstavuje málo<br />
vyhovujúcu úroveň.<br />
Test z maďarského jazyka a literatúry v štátnej škole s VJM v Banskobystrickom kraji<br />
pí<strong>sa</strong>lo 13 žiakov s priemernou úspešnosťou 67,2 %, čo predstavuje priemernú úroveň.<br />
Najlepšie zvládli úlohy tematického okruhu hláskoslovie (76,9 %) a najslabšie úlohy z okruhu<br />
syntax (59,0 %).<br />
Test z matematiky pí<strong>sa</strong>lo 406 žiakov. Priemerná úspešnosť bola 74,0 %, čo je priemerná<br />
úroveň. Najlepšie zvládli úlohy z tematického okruhu aritmetika (81,1 %) a najslabšie úlohy<br />
z okruhu kombinatorika (62,7 %). V štátnych školách dosiahlo 244 žiakov úspešnosť 75,8 %,<br />
62 žiakov súkromných škôl úspešnosť 74,4 %, 100 žiakov cirkevných škôl úspešnosť 69,4 %.<br />
Test z anglického jazyka pí<strong>sa</strong>lo v školách s VJS 412 žiakov. Ich priemerná úspešnosť bola<br />
79,5 %, čo je priemerná úroveň. Najlepšie zvládli úlohy z tematického okruhu jazykové<br />
funkcie (98,1 %), najslabšie (77,3 %) úlohy z okruhu jazykové prostriedky. Žiaci Trnavského<br />
kraja dosiahli veľmi dobrú úroveň (úspešnosť 91,8 %). V štátnych školách<br />
dosiahlo 352 žiakov úspešnosť 79,8 % a 88 žiakov v cirkevných školách úspešnosť 77,1 %.<br />
V škole s VJM v Nitrianskom kraji dosiahli 28 žiaci úspešnosť 75,2 %, čo predstavuje<br />
priemernú úroveň. Najlepšie (100 %) zvládli tematický okruh jazykové funkcie.<br />
Test z nemeckého jazyka pí<strong>sa</strong>lo 25 žiakov v Trnavskom kraji, ich úspešnosť dosiahla<br />
priemernú úroveň 72,3 %. Najlepšie zvládli úlohy tematické okruhy (83,0 %) a najslabšie<br />
úlohy z okruhu rečové zručnosti (60,0 %).<br />
Záver<br />
Výsledky zistení z hospitácií <strong>vo</strong> výchovno-vzdelávacom procese sú z hľadiska <strong>vyučovania</strong><br />
učiteľom a <strong>učenia</strong> <strong>sa</strong> žiakov v kontrolovaných gymnáziách vcelku porovnateľné. Záujem<br />
žiakov o učenie <strong>sa</strong>, vzájomný rešpekt medzi učiteľom a žiakmi, prevažne empatický prístup<br />
učiteľov, korektný spôsob opravy chýb boli silnou stránkou <strong>vyučovania</strong>. V oblasti rozvíjania<br />
poznávacích a učebných kompetencií žiakov treba vyzdvihnúť zrozumiteľné sprístupňovanie<br />
poznatkov, kontrolu os<strong>vo</strong>jenia a porozumenia učiva spojenú s riešením aplikačných<br />
a praktických úloh podľa charakteru predmetu. Z hľadiska činnosti žiakov prevažovali<br />
odpovede na otázky učiteľa, prezentácia výsledkov individuálne riešených zadaní, poznatkov<br />
v rámci frontálneho alebo individuálneho skúšania. Na vyučovacích hodinách prevládali<br />
spoločné aktivity a orientácia na jednotlivca, zaraďovanie párovej alebo skupinovej práce<br />
bolo niekedy formálne, menej systematické. V menšej miere boli stimulované poznávacie<br />
a učebné kompetencie žiakov využitím ich osobných predpokladov na riešenie náročnejších<br />
problémových úloh s t<strong>vo</strong>rivým alebo divergentným riešením. Rozvíjanie komunikačných<br />
kompetencií podporovalo podnecovanie ústneho prejavu žiakov, učitelia ich v primeranej<br />
miere a podľa charakteru predmetu viedli k čítaniu s porozumením a k vyjadrovaniu<br />
vlastných názorov a skúseností. Žiaci <strong>sa</strong> vyjadrovali spontánne, vcelku jazyko<strong>vo</strong> správne,<br />
vedeli prezentovať výsledky s<strong>vo</strong>jej činnosti, postoje dokázali odô<strong>vo</strong>dniť. Na väčšine hodín<br />
učitelia viedli žiakov k správnym postupom pri učebných aktivitách, k dodržiavaniu pravidiel<br />
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, žiaci si ich primerane os<strong>vo</strong>jili. Zlepšenie si vyžaduje<br />
rozvíjanie hodnotiacich a sebahodnotiacich zručností žiakov, ktoré patrilo k najslabším<br />
stránkam výchovno-vzdelávacieho procesu. Žiaci mali obmedzený priestor na prezentáciu<br />
vlastných hodnotiacich a sebahodnotiacich úsudkov, ojedinele vedeli čiastočne vyjadriť<br />
hodnotiace stanovisko, identifikovať klady alebo nedostatky výsledkov s<strong>vo</strong>jej alebo<br />
spolužiakovej činnosti. Slabou stránkou <strong>vyučovania</strong> a <strong>učenia</strong> <strong>sa</strong> bolo rozvíjanie sociálnych<br />
8
kompetencií žiakov, menší dôraz kládli učitelia na ich spôsobilosť viesť dialóg, diskutovať<br />
o rozdielnych názoroch, dokázať spolupracovať. V oblasti zohľadňovania vzdelávacích<br />
potrieb jednotlivcov si zlepšenie vyžaduje stimulácia t<strong>vo</strong>rivých aktivít spojená s flexibilnou<br />
diferenciáciou úloh a činností žiakov podľa individuálnych rozdielov v ich schopnostiach<br />
a v pracovnom tempe.<br />
Úroveň dosiahnutých vzdelávacích výsledkov bola v 3. ročníku gymnázia so št<strong>vo</strong>rročným<br />
štúdiom v predmete slovenský jazyk a literatúra málo vyhovujúca, v matematike<br />
nevyhovujúca, v anglickom jazyku priemerná. V školách s VJM v predmete slovenský jazyk<br />
a slovenská literatúra dosiahli žiaci málo vyhovujúcu úroveň, v matematike nevyhovujúcu<br />
úroveň. V kvinte gymnázia s osemročným štúdiom bola dosiahnutá úroveň v slovenskom<br />
jazyku a literatúre, v matematike, v anglickom a nemeckom jazyku priemerná. V gymnáziách<br />
s VJM v predmete slovenský jazyk a slovenská literatúra bola úroveň málo vyhovujúca,<br />
v maďarskom jazyku a literatúre, v anglickom jazyku dosiahli žiaci priemernú úroveň.<br />
Výrazne pozitívne zistenia<br />
sprístupňovanie poznatkov zrozumiteľným spôsobom, s dôrazom na rozvíjanie praktických<br />
činností<br />
vytváranie a podporovanie priaznivej pracovnej atmosféry s rešpektovaním správania<br />
a vyjadrovania žiakov<br />
záujem žiakov o učenie, os<strong>vo</strong>jovanie vedomostí a zručností<br />
Oblasti vyžadujúce zlepšenie<br />
diferencovanie úloh a činností s ohľadom na rozdielne vzdelávacie potreby žiakov<br />
rozvíjanie kompetencií v oblasti informačných a komunikačných technológií<br />
hodnotenie výkonov žiakov, rozvíjanie a upevňovanie ich hodnotiacich a sebahodnotiacich<br />
zručností<br />
uplatňovanie komunikácie žiakov <strong>vo</strong> d<strong>vo</strong>jiciach alebo v skupinách a podpora ich vzájomnej<br />
spolupráce pri rozvíjaní sociálnych spôsobilostí<br />
Opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov<br />
Na základe zistení Štátna školská inšpekcia uplatnila <strong>vo</strong>či kontrolovaným subjektom<br />
37 odporúčaní, ktoré smerovali k odstráneniu nedostatkov v oblastiach vyžadujúcich<br />
zlepšenie, k vykonaniu analýzy dosiahnutých vzdelávacích výsledkov v testovaných<br />
predmetoch a uložila 5 opatrení na odstránenie nedostatkov, ktoré súviseli s neplnením<br />
učebných osnov v predmetoch slovenský jazyk a literatúra, slovenský jazyk a slovenská<br />
literatúra, náuka o spoločnosti; týkali <strong>sa</strong> zosúladenia počtu žiakov v triedach s platnou<br />
právnou normou.<br />
Odporúčania a podnety<br />
Riaditeľom škôl<br />
zamerať kontrolnú činnosť <strong>vo</strong> výchovno-vzdelávacom procese na rozvíjanie<br />
a podporovanie kľúčových kompetencií žiakov<br />
analyzovať výsledky zistení a prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov<br />
prijať účinné riešenie na zlepšenie vzdelávacích výsledkov v testovaných predmetoch<br />
sústrediť zvýšenú pozornosť na využívanie informačných a komunikačných technológií<br />
<strong>vo</strong> vyučovacom procese a na rozvíjanie zručností žiakov v tejto oblasti<br />
Zriaďovateľom<br />
9
podporovať skvalitnenie materiálno-technických podmienok škôl modernizáciou<br />
a dopĺňaním učebných pomôcok, didaktickej techniky a informačno-komunikačných<br />
technológií<br />
Metodicko-pedagogickému centru<br />
zamerať vzdelávacie aktivity na metódy a formy práce orientované na rozvíjanie kľúčových<br />
kompetencií žiakov<br />
organizovať vzdelávanie pedagogických zamestnancov v oblasti hodnotenia žiakov<br />
v súlade s aktuálnymi trendami<br />
10
Change language