Ing. Mgr. Andrej Opálený, PhD. - Štátna školská inšpekcia

Publikácia bola vytvorená v rámci národného projektu ŠŠI: 

,,Externé hodnotenie kvality školy podporujúce sebahodnotiace procesy a rozvoj školy“ 

Autor: Andrej Opálený 

Analýza (právna aj pedagogická) aktuálneho domáceho prostredia 

v oblasti hodnotenia škôl 

(podkladová štúdia) 

Moderné Moderné vzdelávanie vzdelávanie pre vedomostnú pre vedomostnú spoločnosť/Projekt spoločnosť. je Projekt spolufinancovaný je spolufinancovaný zo zdrojov zo EÚ zdrojov EÚ.

Hodnotenie i sebahodnotenie školy sú zamerané na plnenie cieľov, ktoré vyplývajú 

z jednotlivých koncepčných zámerov rozvoja škôl v Európskej únii (ďalej EÚ), na Slovensku, ale aj 

na plnenie cieľov a zámerov samotnej školy. Koncepčný zámer školy je postavený na štátnom 

a následne školou vypracovanom školskom vzdelávacom programe i na zodpovedajúcich právnych 

predpisoch. Právne predpisy stanovujú podmienky pre vzdelávanie a jeho priebeh, riadenie školy, 

zabezpečenie a využívanie ekonomických zdrojov školy. Stanovujú pravidlá informačného toku 

medzi aktérmi procesu vzdelávania v regióne a zároveň tým aj možnosti pre posúdenie, akým 

spôsobom plní škola ciele vyplývajúce z jej koncepčného zámeru, zo školského vzdelávacieho 

programu, ale samozrejme, aj vo vzťahu k platným právnym predpisom. 

Z uvedeného dôvodu za jedno z východísk pre hodnotenie a sebahodnotenie škôl považujeme 

posúdenie domáceho prostredia v oblasti hodnotenia škôl tak, ako ho umožňuje legislatíva 

Slovenskej republiky (ďalej SR) a EÚ. 

V samotnom úvode je potrebné konštatovať, že na Slovensku neexistuje právna norma, ktorá by 

vymedzovala pravidlá pre sebahodnotenie škôl. Školský zákon stanovuje princípy výchovy 

a vzdelávania, medzi ktoré zaraďuje aj kontrolu a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania a kvality 

výchovno-vzdelávacej sústavy. 1 Školský zákon ďalej uvádza pojmy monitorovanie a hodnotenie 

kvality výchovy a vzdelávania, ktoré plnia úlohy aj v oblasti sledovania externého a interného 

hodnotenia a porovnávania škôl a školských zariadení. 2 Takéto monitorovanie a hodnotenie 

kvality výchovy a vzdelávania môže podľa zákona uskutočňovať aj samotná škola alebo školské 

zariadenie, Štátna školská inšpekcia (ďalej ŠŠI) a na úrovni štátnych školských programov Národný 

ústav certifikovaných meraní vzdelávania (ďalej NÚCEM). 

Pri charakterizácii prostredia pre externé a interné hodnotenie škôl a školských zariadení sme 

vychádzali z platných noriem, z analýzy domáceho prostredia a z nej vyplývajúcich názorov 

a skúseností. Uvedomujeme si, že externé a interné hodnotenie kvality poskytovaných vzdelávacích 

služieb úzko súvisí a nadväzuje na seba. Z toho dôvodu považujeme za vhodné určiť aktérov 

externého a interného hodnotenia i pomenovanie (obsah) kľúčových oblastí pre hodnotiaci proces. 

Rozdiel medzi externým a interným hodnotením vnímame v tom, že: 

• kým aktérmi externého hodnotenia sú orgány, organizácie, súkromné a fyzické osoby 

z oblasti mezoprostredia, 3 interným hodnotiteľom je škola samotná; 

• uvedomujeme si, že kým proces externého hodnotenia školy vychádza hlavne z kontroly 

1 § 3 písm. k) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov 

v znení neskorších predpisov - ďalej zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) 

2 § 154 ods. 1 písm. c) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) 

3 Mezoprostredie školy tvoria subjekty, ktoré patria do vzdelávacej sústavy štátu (napr. MŠVVaŠ SR, KŠÚ, zriaďovateľ, 

konkurenčné a partnerské školy, rezortné organizácie) a ďalej hlavne zákazníci, absolventi a organizácie, ktoré ich 

zamestnávajú. 

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ. 

2

dodržiavania právnych noriem, z hodnotenia využitia podmienok vytváraných štátom 

a z kontroly aktérov podieľajúcich sa na výchovno-vzdelávacom procese, sebahodnotenie 

školy umožňuje vo väčšej miere zapojiť do hodnotenia náhľad z vnútra školy pomocou 

vhodne vytvorených nástrojov, ako sú dotazníky, analýzy záznamov, hodnotiace hárky, 

interview a rozhovory, analýzy správ, pozorovanie, žiacke práce a pod. 

Aj keď do hodnotiaceho procesu školy by mohli byť zapojení viacerí aktéri, odporúčame 

uprednostňovať tých, ktorí sa trvalejšie a priamo zapájajú do kvality výchovno-vzdelávacieho 

procesu, ktorí nie sú len okrajovými hodnotiteľmi, ale majú s procesom hodnotenia skúsenosti. 

V oblasti externého hodnotenia školy je to napríklad NÚCEM, ŠŠI i zriaďovateľ. V oblasti 

sebahodnotenia (interného hodnotenia) školy sú to zamestnanci školy, žiaci, rodičia, poradné orgány 

riaditeľa. Za okrajových (doplňujúcich) aktérov v procese hodnotenia považujeme orgány miestnej 

samosprávy, orgány štátnej správy (pokiaľ nie sú priamo zriaďovateľmi), ale napríklad aj neziskové 

organizácie, sponzorov, úrady regionálnej i nadregionálnej správy. Vychádzame z predpokladu, že 

ich názory a hodnotenia by síce mohli prispieť k obohateniu celkového náhľadu na kvalitu 

vzdelávania v škole, no výraznejšie nezasahujú alebo by nemali zasahovať do jej procesu riadenia 

a kvality poskytovaných služieb. 

Pri hodnotení školy považujeme za dôležité vychádzať zo základných noriem EÚ vytvárajúcich 

právne prostredie v oblasti vzdelávania v SR. Týmito normami sú: 

• Všeobecná deklarácia ľudských práv prijatá a vyhlásená rezolúciou Valného zhromaždenia 

217 A (III) z 10. decembra 1948 4 

• Deklarácia práv dieťaťa prijatá OSN 20. novembra 1959 5 

• Lisabonská zmluva (celý názov - Lisabonská zmluva, ktorou sa mení Zmluva o Európskej 

únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva; pracovný názov - reformná zmluva) 

platná od 1. decembra 2009 6 

• Charta základných ľudských práv, ktorú slávnostne vyhlásil Európsky parlament, Rada 

a Komisia 12. decembra 2007 počas portugalského predsedníctva 7 

4 Čl. 28 stanovuje právo každého občana na vzdelanie, ktoré má smerovať k plnému rozvoju ľudskej osobnosti 

a k posilneniu úcty k ľudským právam a základným slobodám. 

5 Rešpektuje právo dieťaťa na duševný a telesný vývoj v slobodných a dôstojných podmienkach, aby sa zdravým 

a normálnym spôsobom vyvíjalo telesne, duševne, mravne, duchovne a sociálne. Dieťaťu sa tak má dostať vzdelania, 

ktoré zvýši jeho všeobecnú kultúrnu úroveň a poskytne mu rovnaké možnosti rozvíjať svoje schopnosti, svoje vlastné 

názory a svoj zmysel pre mravnú a spoločenskú zodpovednosť, aby sa mohlo stať užitočným členom spoločnosti. 

6 Lisabonská zmluva taxatívne vymedzuje oblasti výlučnej kompetencie Únie, oblasti spoločnej kompetencie Únie 

a členských štátov a oblastí, v ktorých má mať Únia podpornú a koordinačnú úlohu. 

7 Charta základných práv Únie bola po prvýkrát vyhlásená koncom roku 2000 ako spoločné vyhlásenie Európskeho 

parlamentu, Rady a Komisie. Ako nezáväzný dokument stala sa súčasťou Lisabonskej zmluvy. Lisabonská zmluva 

nezačleňuje Chartu priamo do zakladajúcich zmlúv Únie, ale odkazuje na ňu v budúcom Čl. 6 Zmluvy o Európskej únii 

a deklaruje ju za právne záväznú, s rovnakou právnou silou, akú majú zakladajúce zmluvy. 


3

• Dohovor o právach dieťaťa prijatý OSN 20. novembra 1989 8 

Externí alebo aj interní hodnotitelia školy, ktorí sa opierajú o základné normy EÚ, si môžu 

položiť otázky: 

Má každý právo na vzdelanie a na prístup k odbornému a k ďalšiemu vzdelávaniu? 

Zahŕňa toto právo aj možnosť bezplatnej povinnej školskej dochádzky? 

Smeruje vzdelávanie žiaka k plnému rozvoju jeho ľudskej osobnosti? 

Smeruje vzdelávanie žiaka k posilneniu úcty k ľudským právam? 

Smeruje vzdelávanie žiaka k posilneniu úcty k základným slobodám? 

Rešpektuje vzdelávanie žiaka v škole a v školskom zariadení jeho právo na duševný a telesný 

vývoj v slobodných a dôstojných podmienkach? 

Poskytuje vzdelávanie žiakovi telesný, duševný, mravný, duchovný a sociálny vývoj? 

Zvyšuje vzdelávanie žiaka jeho všeobecnú kultúrnu úroveň? 

Poskytuje vzdelávanie žiakovi rovnaké možnosti rozvíjať jeho schopnosti a vlastné názory? 

Poskytuje vzdelávanie žiakovi rovnaké možnosti rozvíjať jeho mravnú a spoločenskú 

zodpovednosť? 

Umožňuje škola pri vzdelávaní dodržiavať demokratické zásady a práva rodičov, zabezpečuje 

vzdelanie a výchovu ich detí v zhode s ich náboženským, filozofickým presvedčením, v súlade 

s vnútroštátnymi zákonmi, ktoré upravujú výkon tohto práva? 

Na všeobecne platné právne normy v EÚ nadväzuje Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 

Zb. z 1. septembra 1992, základný štátotvorný právny zákon tvoriaci základ pre ďalšie zákony 

prijímané Národnou radou SR. 9 

Ústava SR vytvára základ pre prijatie právnych noriem, ktorých cieľom je aj zabezpečenie 

plného rozvoja ľudskej osobnosti, jej vývoja v slobodných a dôstojných podmienkach, zabezpečenie 

kvality výchovy a vzdelávania, zabezpečenie procesu kontroly kvality a jeho posudzovania 

prostredníctvom externého a interného hodnotenia. 

Ústava zároveň vytvára priestor na prijatie zákona, ktorý ustanoví, za akých podmienok majú 

občania pri štúdiu právo na pomoc štátu. Stanovuje právo zriaďovať aj iné školy ako štátne 

a vyučovať v nich len za podmienok ustanovených zákonom, v ktorých sa môže vzdelávanie 

V časti HLAVA II., Čl. 14 - Právo na vzdelanie stanovuje: Každý má právo na vzdelanie a na prístup k odbornému 

a ďalšiemu vzdelávaniu. Toto právo zahŕňa možnosť bezplatnej povinnej školskej dochádzky. Sloboda zakladať vzdelávacie 

inštitúcie za predpokladu dodržiavania demokratických zásad a právo rodičov zabezpečiť vzdelanie a výchovu svojich 

detí v zhode s ich náboženským, filozofickým presvedčením sa rešpektuje v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, ktoré 

upravujú výkon tohto práva. 

8 Vymedzuje práva detí v 54 Čl. a 2 tzv. Opčných protokoloch. Dohovor ochraňuje práva detí tým, že zavádza štandardy 

v zdravotnej starostlivosti, vzdelávaní a v oblasti právnej, občianskej a sociálnej. 

9 Napr. Čl. 42 hovorí o práve na vzdelanie, školskej dochádzke, zriaďovateľskej funkcii; o tom, za akých podmienok 

majú občania pri štúdiu právo na pomoc štátu. 


4

poskytovať za úhradu. Pre kontrolu hospodárenia s prostriedkami rozpočtov (majetkom, záväzkami, 

finančnými prostriedkami, majetkovými právami a pohľadávkami štátu; majetkom, záväzkami, 

finančnými prostriedkami, majetkovými právami obcí a vyšších územných celkov, ktoré získali 

na úhradu nákladov na prenesený výkon štátnej správy) je ustanovený nezávislý orgán kontroly - 

Najvyšší kontrolný úrad SR (ďalej NKÚ). Vykonáva aj kontrolu hospodárenia s majetkom, 

s finančnými prostriedkami a s pohľadávkami, ktoré boli poskytnuté SR v rámci rozvojových alebo 

obdobných programov. 10 Kontrolná pôsobnosť sa vzťahuje aj na orgány štátnej správy a na orgány 

im podriadené, obce a vyššie územné celky, fyzické osoby a právnické osoby. 

Vzhľadom na uvedené skutočnosti predpokladáme, že ak NKÚ vykonal v škole kontrolu, ktorá sa 

týkala prostriedkov rozpočtov, výsledky kontroly môžu byť zahrnuté do procesu hodnotenia v časti, 

ktorá vypovedá o dodržiavaní platnej legislatívy školou. 

Od roku 1989 silneli snahy o decentralizáciu štátnej správy a postupnom prenesení výkonu 

štátnej správy na samosprávu. Výsledkom bolo v roku 2001 vytvorenie samosprávnych krajov 

a prechod niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky. 11 

Odvetvové riadenie školstva ministerstvom školstva vznikom samosprávnych krajov bolo postupne 

nahradené v roku 2001 teritoriálnym riadením základných a stredných škôl a odvetvovým riadením 

špeciálnych škôl a škôl s nadregionálnou pôsobnosťou. 12 

Externí hodnotitelia kvality škôl 

Medzi externých hodnotiteľov výkonu štátnej správy škôl a školských zariadení môžeme (resp. 

je vhodné) zaradiť tých, ktorí sa priamo a vo zvýšenej miere podieľajú na existencii a na fungovaní/ 

organizácii školy (primárni hodnotitelia). Patria sem zriaďovateľ (orgány územnej samosprávy, iné 

orgány ústrednej a miestnej štátnej správy, fyzické a právnické osoby, organizácie), ďalej štátom 

menované orgány a organizácie (NKÚ, rezortné ministerstvo, ŠŠI). Sú to tí, ktorí sa venujú 

kontrole výkonu štátnej správy na úseku školstva. Ďalšími externými hodnotiteľmi (sekundárni 

hodnotitelia), ktorí sa však v menšej miere podieľajú na fungovaní školy a kvalite výchovnovzdelávacieho 

procesu, môžu byť miestna samospráva (obec), orgány miestnej a štátnej správy, 

s ktorými škola spolupracuje (napr. úrady životného prostredia, regionálny úrad verejného 

zdravotníctva), sponzori školy, iné orgány a organizácie (napr. neziskové), rodičia žiakov, bývalí 

absolventi a v prípade stredných škôl aj asociácie a komory. 

10 Najvyšší kontrolný úrad: Právomoci a kompetencie NKÚ SR. Dostupné na internete: 

http://www.nku.gov.sk/index.cfm?module=ActiveWeb&page=WebPage&s=kompetencie 

11 zákon č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky 

12 Do roku 1990 bol uplatňovaný odvetvovo teritoriálny model riadenia, od roku 1991-1996 odvetvový model, od roku 

1996 - 2001 odvetvovo teritoriálny model riadenia škôl. 


5

NKÚ 13 však vzhľadom na jeho špecifické postavenie (nezávislý kontrolný úrad SR, ktorý 

kontroluje hospodárenie s finančnými prostriedkami a majetkom štátu, územnej samosprávy 

a s finančnými prostriedkami EÚ) nevnímame ako možného externého hodnotiteľa školy. 

Externí hodnotitelia škôl (primárni): 

Medzi externých hodnotiteľov školy, ktorých zistenia môžu mať primárny vplyv na proces 

sebahodnotenia školy, zaraďujeme: 

• Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky 

• Štátna školská inšpekcia 

• Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania 

Ministerstvo školstva SR (MŠVVaŠ SR) 

Ministerstvo školstva vo vzťahu k zriaďovateľovi školy školského zariadenia a vo vzťahu 

ku škole/k školskému zariadeniu riadi výkon štátnej správy na úseku školstva a kontroluje tento 

výkon. 14 Samotné školy vo veciach výchovy a vzdelávania sú v oblasti metodického riadenia 

výchovno-vzdelávacieho procesu riadené ministerstvom školstva, 15 ktoré ako ústredný orgán výkonu 

štátnej správy vytvára: 

• podmienky na zabezpečenie plnenia svojich úloh a na zabezpečenie kvalitného vzdelávania 

(napríklad zriaďovaním rozpočtových a príspevkových organizácií na zabezpečenie odbornotechnického 

usmerňovania všeobecného a odborného školstva, zabezpečenie odborného 

a metodického riadenia škôl); 

• podmienky na hodnotenie škôl/školských zariadení (napríklad ustanovením všeobecne 

záväzných právnych predpisov o štruktúre a obsahu správ o výchovno-vzdelávacej činnosti, 

jej výsledkoch a podmienkach škôl, vypracovávaním normatívov priestorovej, materiálnej 

a priestorovej a prístrojovej vybavenosti škôl). 

Vykonáva následnú finančnú kontrolu na úseku dodržiavania všeobecno-záväzných právnych 

predpisov a následnú finančnú kontrolu na úseku hospodárenia s finančnými prostriedkami 

pridelenými zo štátneho rozpočtu prostredníctvom kapitoly ministerstva školstva a zo všeobecného 

13 Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v tretej hlave (hospodárstvo SR), v druhom oddiele v čl. 60 až 63 

upravuje postavenie najvyššieho kontrolného úradu SR, v rámci ktorého je daná okrem iného aj jeho kontrolná 

pôsobnosť, ktorá bola ďalšími zákonmi upravená. 

14 §14 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve o o zmene a doplnení niektorých 

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve): 

Ministerstvo školstva podľa tohto zákona riadi výkon štátnej správy na úseku školstva vypracovávaním koncepcií a 

vydávaním všeobecne záväzných právnych predpisov, smerníc a pokynov, zjednocovaním postupu pri ich používaní a 

kontroluje tento výkon. 

15 §19 ods. 5 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve 


6

ozpočtu EÚ obciam, samosprávnym krajom a ďalším úradom a organizáciám. 16 

Ministerstvo školstva, ktoré zabezpečuje a rozpisuje zriaďovateľom škôl finančné prostriedky 

na kapitálové výdavky a prevádzku, vrátane napríklad miezd a platov, vykonáva štátny dohľad nad 

prehľadnosťou financovania a správnosťou použitia metód a postupov pri financovaní, ale aj 

účelového použitia poskytnutých finančných prostriedkov. 17 

Kontrolnou činnosťou 18 sleduje objektívny stav skutočností a súlad so všeobecne záväznými 

právnymi a internými predpismi. Na vykonávanie kontrolnej činnosti (ako ústredný orgán štátnej 

správy) vytvára funkčný kontrolný systém, 19 ktorý ho oprávňuje na kontrolu dodržiavania všeobecne 

záväzných právnych predpisov, na kontrolu dodržiavania hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti 

a účelnosti pri hospodárení s verejnými prostriedkami poskytnutými z rozpočtu kapitoly ministerstva 

zriaďovateľovi. 20 

Ak berieme do úvahy skutočnosť, že cieľom ministerstva školstva je dosahovať aplikovaním 

svojich koncepcií, zákonov a poskytovaním financií v školách kvalitu, kontrola je použitá forma 

na dosiahnutia cieľa. 

Ministerstvo školstva vo vzťahu k zriaďovateľovi a škole hodnotí: 

1 

2 

3 

Ako zriaďovateľ školy a škola riadia výkon štátnej správy na úseku školstva dodržiavaním 

všeobecne záväzných právnych predpisov, smerníc a pokynov v oblasti školstva. 21 

Ako zriaďovateľ školy a škola riadia prenesený výkon štátnej správy na úseku školstva 

dodržiavaním všeobecne záväzných právnych predpisov, smerníc a pokynov v oblasti 

školstva. 

Ako zriaďovateľ školy dodržiava všeobecne záväzné právne predpisy týkajúce sa 

hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti pri hospodárení s verejnými prostriedkami 

16 §14 ods. 6 písm. j) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve 

17 zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných, stredných škôl a školských zariadení; pri výkone dohľadu postupuje 

podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene 

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (Čl. 4 - ministerstvo pri výkone dohľadu postupuje podľa 

osobitného predpisu) 

18 § 9 zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (sleduje sa najmä stav kontrolovaných 

skutočností a ich súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi, internými predpismi a uzneseniami vlády SR, 

príčiny a škodlivé následky nedostatkov zistených kontrolou, úroveň efektívnosti plnenia úloh štátnej správy a spôsob 

riadenia štátnej správy, splnenie opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov a ich účinnosť) 

19 § 7 zákona č.10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov 

20 Ministerstvo je zodpovedné: 

- za vytvorenie systému finančného riadenia podľa § 8 zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite 

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 618/2004 Z. z. (ďalej len zákon č. 502/2001 Z. z.), súčasťou 

ktorého je finančná kontrola; teda ministerstvo je zodpovedné aj za vykonávanie predbežnej a priebežnej finančnej kontroly 

pri hospodárení s verejnými prostriedkami - § 9 a 10 zákona č. 502/2001 Z. z. 

- za vykonávanie následnej finančnej kontroly verejných prostriedkov a iných prostriedkov zo zahraničia v rámci svojho 

rozpočtu - § 3a ods. 3 zákona č. 502/2001 Z. z. 

21 Ak zriaďovateľ porušuje zákon alebo iné legislatívne normy, ministerstvo školstva uplatní postih, prípade dá podnet na 

súd na preskúmanie porušovania zákona. 


7

poskytnutými z rozpočtu kapitoly ministerstva zriaďovateľovi. 

Ako škola dodržiavania všeobecne záväzné právne predpisy týkajúce sa hospodárnosti, 

4 efektívnosti, účinnosti a účelnosti pri hospodárení s verejnými prostriedkami poskytnutými 

z rozpočtu kapitoly ministerstva zriaďovateľovi. 

Ako zriaďovateľ školy hospodári s prostriedkami štátneho rozpočtu (kapitálové výdavky, 

5 výdavky na prevádzku, vrátane miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných 

vyrovnaní podľa osobitných predpisov). 

Ako zriaďovateľ hospodári s finančnými prostriedkami pridelenými zo štátneho rozpočtu 

prostredníctvom kapitoly ministerstva a zo všeobecného rozpočtu EÚ obciam, 

samosprávnym krajom, krajským školským úradom, ŠŠI a ministerstvom zriadeným 

6 

organizáciám a na úseku hospodárenia s materiálnymi hodnotami a majetkom štátu, ktoré 

majú krajské školské úrady, ŠŠI a ministerstvom zriadené organizácie v správe, kontroluje 

efektívnosť a účelnosť ich využitia. 

7 Ako postupoval zriaďovateľ pri vymenovaní alebo odvolaní riaditeľa školy. 22 

Ako zriaďovateľ školy pri prenesenom výkone štátnej správy spolupracuje so školou 

8 v prípade, ak ide o finančné, materiálno-technické a priestorové zabezpečenie výchovnovzdelávacieho 

procesu, prevádzky, riešenie havarijných situácií, starostlivosť o budovy. 

Ako zriaďovateľ školy prostredníctvom krajského školského úradu: 

• využíva odbornú poradenskú činnosť, 23 

9 • spolupracuje pri organizovaní a finančnom zabezpečení s právnickými osobami 

a občianskymi združeniami zabezpečujúcimi šport, telesnú kultúru, vrátane súťaží 

detí/žiakov škôl vo svojej územnej pôsobnosti. 24 

Zriaďovateľom školy môže byť obec, samosprávny kraj, krajský školský úrad, štátom uznaná 

cirkev alebo náboženská spoločnosť, iná právnická alebo fyzická osoba. 25 Ak ministerstvo školstva 

zaradí školu do siete škôl, zriaďovateľ sa zaviaže spĺňať zákonom stanovené podmienky pre 

poskytovanie kvality vzdelávania v škole. Vzniká tak právo štátu kontrolovať dodržiavanie 

zákonných noriem zriaďovateľom, ktoré vplývajú na výsledky a zistenia sebahodnotiaceho procesu 

v škole. 

V prípade, že zriaďovateľom školy je obec, ministerstvo školstva v zmysle zákona č. 596/2003 

Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov 

v znení neskorších predpisov hodnotí: 

22 § 3 zákona č.596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve 





8

1 

Aké podmienky vytvára obec na výchovu a vzdelávanie žiakov v oblasti štátom prenesených 

kompetencií. 

2 

Aké podmienky vytvára obec na výchovu a vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovnovzdelávacími 

potrebami. 

3 

Aké podmienky vytvára obec na výchovu a vzdelávanie žiakov s mimoriadnym nadaním 

a talentom. 

4 

Či zamestnanec, ktorý obci odborne zabezpečuje činnosť (§ 6 ods. 5 a ods. 8 písm. a), c) a d) 

zákona), spĺňa kvalifikačné predpoklady (§ 7 ods. 3 zákona). 

Ako obec vo veciach výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach (§ 6 ods. 8 

zákona): 

a) kontroluje dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti výchovy 

a vzdelávania (s výnimkou kontroly, ktorú vykonáva ŠŠI) a v oblasti školského stravovania, 

5 b) kontroluje kvalitu podávaných jedál v školských jedálňach, 

c) vydáva organizačné pokyny pre riaditeľov (najmä organizačné pokyny na príslušný školský 

rok), 

d) poskytuje odbornú a poradenskú činnosť školám a školským zariadeniam, 

e) poskytuje právne poradenstvo riaditeľom. 

6 Ako spolupracuje s obecnou školskou radou. 

Ako spolupracuje s inými obcami, orgánmi školskej samosprávy, príslušným krajským 

7 školským úradom a inými štátnymi orgánmi, s fyzickými osobami a inými právnickými 

osobami, s riaditeľmi (§ 6 ods. 8 písm. i) zákona). 

8 

Ako zostavuje plán investícií a rozpis finančných prostriedkov pridelených krajským 

školským úradom (§ 6 ods.12 písm. a) zákona). 

Ako poskytuje na základe žiadosti zriaďovateľa z finančných prostriedkov poukázaných 

9 podľa osobitného predpisu 26 dotácie na mzdy a prevádzku zriaďovateľovi cirkevnej 

a súkromnej školy (§ 6 ods.12 písm. b) zákona). 

10 Či prerokuje školský vzdelávací program a výchovný program so školou. 27 

11 

Či obec schvaľuje návrh zmluvy o nájme a prenájme školských budov a miestností a o nájme 

a prenájme priľahlých priestorov školy a školského zariadenia 28 v spolupráci so školou. 

12 

Či obec zostavuje plán investícií a rozpis finančných prostriedkov pridelených krajským 

školským úradom v spolupráci so školou. 

26 zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samosprávy a o zmene a doplnení 

niektorých zákonov v znení zákona č. 171/2005 Z. z. 

27 

§ 7 ods. 2 a § 8 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) 

28 § 9 ods. 2 písm. c) zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. v znení neskorších predpisov 


9

Či obec poskytuje na základe žiadosti zriaďovateľa z finančných prostriedkov poukázaných 

13 podľa osobitného predpisu 29 dotácie na mzdy a prevádzku zriaďovateľovi cirkevnej 

a súkromnej škole. 

Ako obec vykonáva správu škôl a školských zariadení, ako na uskutočňovanie výchovnovzdelávacieho 

procesu zabezpečuje: 

• finančné prostriedky na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania 

14 

podľa osobitných predpisov a finančné prostriedky na prevádzku a údržbu (tieto 

prerozdeľuje a zároveň kontroluje ich využívanie), 

• investičné prostriedky zo štátneho rozpočtu. 

15 Ako obec zabezpečuje podmienky na stravovanie detí a žiakov. 

Ako obec vykonáva následnú finančnú kontrolu na úseku hospodárenia s finančnými prostriedkami 

pridelenými ministerstvom školstva zo štátneho rozpočtu a kontroluje efektívnosť 

16 

a účelnosť ich využitia. 30 

Či obec prerokúva s radou školy a s riaditeľom školy alebo školského zariadenia najmä: 

a) koncepciu rozvoja školy alebo školského zariadenia, 

b) návrh rozpisu finančných prostriedkov pridelených krajským školským úradom na školy 

a školské zariadenia a materiálno-technické podmienky na činnosť škôl a školských zariadení, 

c) personálne, materiálne a sociálne podmienky zamestnancov školy alebo školského zariadenia, 

19 

d) požiadavky obce na skvalitnenie starostlivosti o deti a žiakov a výchovno-vzdelávacích 

služieb poskytovaných v škole alebo v školskom zariadení a spôsob úhrady nákladov zvýšených 

z tohto dôvodu, 

e) správu o výsledkoch výchovno-vzdelávacej činnosti a podmienkach v škole alebo 

v školskom zariadení. 

Ako obec vykonáva finančnú kontrolu na úseku hospodárenia s pridelenými finančnými prostriedkami. 

20 

21 Ako obec vykonáva hodnotenie riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia. 

V prípade, že zriaďovateľom školy je samosprávny kraj, ministerstvo školstva v zmysle zákona 

č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých 

zákonov v znení neskorších predpisov hodnotí: 

29 zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení 

niektorých zákonov v znení zákona č. 171/2005 Z. z. 

30 zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov 


10

1 Aké podmienky vytvára samosprávny kraj na výchovu a vzdelávanie žiakov. 

Aké podmienky vytvára na výchovu a vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovnovzdelávacími 

potrebami. 

2 

Aké podmienky vytvára samosprávny kraj na výchovu a vzdelávanie žiakov s mimoriadnym 

3 

nadaním a talentom. 

Či zamestnanec, ktorý samosprávnemu kraju odborne zabezpečuje činnosť (§ 6 ods. 5 a ods. 

4 

8 písm. a), c) a d) zákona), spĺňa kvalifikačné predpoklady (§ 7 ods. 3 zákona). 

Ako samosprávny kraj v oblasti výchovy a vzdelávania: 

a) kontroluje dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov 31 v oblasti školského 

stravovania, v oblasti výchovy a vzdelávania , 

b) kontroluje kvalitu podávaných jedál v zariadeniach školského stravovania, 

5 c) po prerokovaní s príslušným krajským školským úradom vydáva organizačné pokyny pre 

riaditeľov škôl a školských zariadení, 

d) poskytuje odbornú a poradenskú činnosť školám a školským zariadeniam (§ 6 ods. 8 

písm. d) zákona), 

e) poskytuje právne poradenstvo riaditeľom škôl a školských zariadení. 

Či prerokúva s príslušným ústredným orgánom štátnej správy a sociálnymi partnermi návrhy 

6 na zriadenie, zrušenie alebo obmedzenie činnosti stredných odborných škôl, stredísk praktického 

vyučovania a pracovísk praktického vyučovania. 

7 Ako spolupracuje s územnou školskou radou (§ 9 ods. 8 písm. h) zákona). 

Ako spolupracuje s riaditeľmi pri zabezpečení personálneho obsadenia škôl a školských 

8 

zariadení pedagogickými a nepedagogickými zamestnancami. 

Ako spolupracuje s obcami vo svojej územnej pôsobnosti a s príslušným krajským školským 

9 úradom pri zabezpečení ubytovania zahraničných lektorov pôsobiacich v školách 

a v školských zariadeniach. 

Ako spolupracuje s občianskymi združeniami a inými právnickými osobami zaoberajúcimi 

10 

sa záujmovou činnosťou detí/mládeže a pri zabezpečovaní predmetových olympiád a súťaží. 

Ako spolupracuje s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy a sociálnymi partnermi 

11 

v otázkach odborného vzdelávania a prípravy mládeže na povolania. 

12 Či prerokuje školský vzdelávací program a výchovný program so školou. 32 

13 Či schvaľuje návrh zmluvy o nájme a prenájme školských budov a miestností a o nájme 

31 zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov 

32 § 7 ods. 2 a § 8 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) 


11

14 

15 

16 

17 

18 

19 

priľahlých priestorov školy a školského zariadenia. 

Ako zostavuje plán investícií a rozpis finančných prostriedkov pridelených krajským 

školským úradom pre školy. 

Či poskytuje na základe žiadosti zriaďovateľa z finančných prostriedkov poukázaných podľa 

osobitného predpisu dotácie na mzdy a prevádzku zriaďovateľovi cirkevnej a súkromnej 

školy. 

Ako vykonáva správu škôl a školských zariadení, ako na uskutočňovanie výchovnovzdelávacieho 

procesu zabezpečuje: 


podľa osobitných predpisov a finančné prostriedky na prevádzku a údržbu (ktoré 

prerozdeľuje a kontroluje efektívnosť ich využívania), 

• investičné prostriedky zo štátneho rozpočtu. 

Ako vykonáva následnú finančnú kontrolu na úseku hospodárenia s finančnými prostriedkami 

pridelenými ministerstvom školstva zo štátneho rozpočtu a kontroluje efektívnosť a účelnosť 

ich využitia. 

Ako vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti vykonáva hodnotenie riaditeľa školy alebo riaditeľa 

školského zariadenia. 

Ako spolupracuje s ministerstvom školstva v otázkach odborného vzdelávania a prípravy 

mládeže na povolanie. 

V prípade, že zriaďovateľom školy je krajský školský úrad, ministerstvo školstva podľa zákona 

č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých 

zákonov v znení neskorších predpisov hodnotí: 

1 

2 

Ako krajský školský úrad kontroluje efektívnosť využívania finančných prostriedkov 

pridelených školám. 

Ako vo vzťahu ku školám a k školským zariadeniam: 

• zabezpečuje investičnú výstavbu škôl a školských zariadení, 

• zabezpečuje stravovanie detí a žiakov škôl a školských zariadení, 

• vykonáva následnú finančnú kontrolu na úseku hospodárenia s finančnými 

prostriedkami (pridelenými zo štátneho rozpočtu, všeobecného rozpočtu EÚ), 

s materiálnymi hodnotami a majetkom (ktorý má v správe, ako kontroluje efektívnosť 

a účelnosť ich využitia), 

• vytvára podmienky na zabezpečenie sociálnej starostlivosti o zamestnancov škôl 

a školských zariadení, 


12

3 

4 

5 

6 

7 

• poskytuje právne poradenstvo, 

• spolupracuje s riaditeľmi pri zabezpečovaní personálneho obsadenia škôl a školských 

za riadení, 

• schvaľuje návrhy zmlúv o nájme a prenájme budov škôl a školských zariadení, 

miestností a priľahlých priestorov. 

Ako poskytuje odbornú poradenskú činnosť obciam, samosprávnym krajom, zriaďovateľom 

cirkevných škôl, zriaďovateľom súkromných škôl a riaditeľom škôl v oblastiach: 

• organizácie výchovy a vzdelávania, 

• školského stravovania, 

• informatiky, 

• práce s deťmi a mládežou a záujmového vzdelávania, 

• rozvoja telesnej výchovy a športu, 

• bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, požiarnej ochrany a civilnej ochrany 

• pracovnoprávnych vzťahov a odmeňovania. 

Ako kontroluje 33 dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti školstva, 

výchovy a vzdelávania a v oblasti školského stravovania v školách a v školských zariadeniach 

vo svojej územnej pôsobnosti. 

Či vydáva organizačné pokyny pre zriaďovateľov a riaditeľov škôl a školských zariadení vo 

svojej územnej pôsobnosti. 

Ako organizuje, koordinuje a finančne zabezpečuje súťaže detí a žiakov, predmetové 

olympiády. 

Ako organizačne a finančne zabezpečuje spoluprácu so zriaďovateľmi vo svojej územnej 

pôsobnosti, s právnickými osobami a občianskymi združeniami zabezpečujúcimi šport, 

telesnú kultúru, vrátane súťaží detí a žiakov škôl vo svojej územnej pôsobnosti. 

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR ako ústredný orgán výkonu štátnej správy 

v oblasti školstva, ako tvorca legislatívnej normy v danej oblasti, tvorca koncepcií nesie 

zodpovednosť za vzdelávanie v štáte, má povinnosť kontrolovať proces dodržiavania legislatívy 

a smerovania vzdelávania. Z uvedeného dôvodu môže kontrolovať i hodnotiť, ako zriaďovateľ 

zabezpečil vzdelávanie. Legislatíva v plnej miere nedoriešila, nevytvorila dostatočný kontrolný 

mechanizmus vo vzťahu k zriaďovateľom škôl, ktorých nie je ministerstvo priamym zriaďovateľom 

(samosprávny kraj, obec, fyzická alebo právnická osoba, organizácie), napríklad pri uplatňovaní 

postihov. 

33 zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov 


13

Štátna školská inšpekcia (ŠŠI) 

Ak ministerstvo kontroluje objektívny stav skutočností a súlad so všeobecne záväznými 

právnymi predpismi a internými predpismi, Štátna školská inšpekcia v zmysle zákona o štátnej 

správe v školstve a školskej samospráve 34 plní funkciu kontroly štátu nad úrovňou pedagogického 

riadenia, nad úrovňou výchovy a vzdelávania a materiálno-technických podmienok, vrátane 

praktického vyučovania v školách a školských zariadeniach, v strediskách praktického vyučovania, 

na pracoviskách praktického vyučovania a vo vzdelávacích ustanovizniach. Kontroluje 

zabezpečovanie priestorov i zabezpečenie materiálno-technického vybavenia. 

Pri výkone školskej inšpekcie v zmysle platnej legislatívy ŠŠI kontroluje: 35 

Dodržiavanie všeobecne záväzných právnych a interných predpisov v škole v procese 

pedagogického riadenia 

Proces výchovy a vzdelávania a jeho výsledky 

Odbornosť vyučovania 

Priestorové a materiálno-technické podmienky výchovno-vzdelávacieho procesu, ich účelné 

a efektívne využívanie 

Zabezpečovanie ďalšieho vzdelávania pedagogických zamestnancov 

Spĺňanie kvalifikačných predpokladov riaditeľov škôl 

Možné zameranie kontrolnej činnosti pre jednotlivé oblasti vyplývajúce z legislatívy 

1. Inšpekcia vzhľadom na svoju kontrolnú činnosť zameranú na dodržiavanie všeobecne záväzných 

právnych a vnútorných predpisov v škole v procese pedagogického riadenia je oprávnená hodnotiť: 

Ako riaditeľ školy dodržiava platnú legislatívu a metodické pokyny ministerstva školstva 

1 

súvisiace s predmetom činnosti školy. 

2 Ako dodržiava štátny vzdelávací program. 

3 Ako škola vypracovala školský vzdelávací a výchovný program. 36 

4 Ako škola vedie pedagogickú a ďalšiu dokumentáciu. 37 

5 Ako riaditeľ školy vykonáva štátnu správu v prvom stupni. 

Ako škola rešpektuje legislatívnu normu pri: 

6 

• organizácii štúdia a výchovno-vzdelávacieho procesu podľa typu školy a formy 

34 §13 ods.1 a 2 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve 

35 § 3 vyhlášky č. 137/2005 o školskej inšpekcii 

36 § 7 a 8 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) 

37 § 11 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) 


14

vzdelávania, 

• vydávaní dokladov o získanom vzdelaní, 

• plnení povinnej školskej dochádzky, 

• osobitnom plnení školskej dochádzky, 

• pri prijímaní a ukončovaní výchovy a vzdelávania, 

• hodnotení a klasifikácii prospechu a správania žiaka, 

• dodržiavaní práv a povinností dieťaťa, žiaka a jeho zákonného zástupcu, 

• dodržiavaní práv a povinností pedagogických zamestnancov, 

• organizácii školského roka. 

7 Ako riaditeľ školy plní svoju rozhodovaciu funkciu v zmysle platnej legislatívy. 38 

8 Ako riaditeľ školy plní svoju funkciu vo vzťahu k zriaďovateľovi školy. 39 

9 Ako riaditeľ školy plní svoju funkciu vo vzťahu k rade školy. 40 

Či vedúci pedagogickí zamestnanci absolvovali prípravu vedúcich pedagogických 

10 

zamestnancov. 41 

2. Inšpekcia vzhľadom na svoju kontrolnú činnosť zameranú na proces výchovy a vzdelávania a jeho 

výsledky v škole je oprávnená hodnotiť: 

1 Ako riaditeľ školy zabezpečuje úroveň výchovno-vzdelávacej procesu. 

2 Ako dodržiava vypracovaný školský vzdelávací program. 

Ako škola zabezpečuje kontinuálny proces zlepšenia alebo zhoršenia výsledkov vzdelávania. 

42 3 

4 Ako monitoruje a hodnotí dosahovanie výkonnostných a kvalitatívnych cieľov a podnetov. 

Ako riaditeľ školy zabezpečuje každoročné hodnotenie pedagogických a odborných zamestnancov. 

5 

Ako škola používa učebnice schválené ministerstvom školstva, iné učebné texty a pracovné 

6 

zošity, ktoré sú v súlade s cieľmi princípmi školského zákona. 

3. Inšpekcia vzhľadom na svoju kontrolnú činnosť zameranú na odbornosť vyučovania v škole 

je oprávnená hodnotiť: 

1 Či spĺňajú zamestnanci škôl kvalifikačné predpoklady. 

38 § 5 ods. 5-6, 13, 14 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve 

39 § 5 ods. 7 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve 

40 § 5 ods. 7 zákon č. 596/2003 Z . z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve 

41 zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických 

zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov 

42 § 154 zákona č. 245/2008 Z. z o výchove a vzdelávaní (školský zákon) 


15

Ako škola akceptuje: 43 

• práva a povinnosti pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca, 

• kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné požiadavky pedagogického 

2 

zamestnanca a odborného zamestnanca na výkon pedagogickej činnosti a na výkon 

odbornej činnosti, 

• pedagogickú činnosť pedagogického zamestnanca, vrátane priamej výchovnovzdelávacej 

činnosti a jej rozsahu, 

• odborné činnosti odborného zamestnanca. 

3 Ako pristupuje k hodnotenie pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca. 

4 

Ako zabezpečuje starostlivosť o pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca 

a o jeho ochranu. 

4. Inšpekcia vzhľadom na svoju kontrolnú činnosť zameranú na účelné a efektívne využívanie 

priestorových a materiálno-technických podmienok výchovno-vzdelávacieho procesu v škole je 

oprávnená hodnotiť: 

1 

2 

3 

Ako využíva podmienky na výchovu a vzdelávanie detí a žiakov, ktoré jej vytvoril zriaďovateľ: 

• priestorové a materiálno-technické zabezpečenie, 

• didaktickú techniku vo výchovno-vzdelávacom procese. 

Ako využíva podmienky na výchovu a vzdelávanie detí a žiakov so špeciálnymi výchovnovzdelávacími 

potrebami, ktoré jej vytvoril zriaďovateľ. 

Ako využíva podmienky na výchovu a vzdelávanie detí a žiakov s mimoriadnym nadaním 

a talentom, ktoré jej vytvoril zriaďovateľ. 

5. Inšpekcia vzhľadom na svoju kontrolnú činnosť zameranú na zabezpečovanie ďalšieho 

vzdelávania pedagogických zamestnancov v škole je oprávnená hodnotiť: 

1 Ako riaditeľ školy dodržiava ročný plán ďalšieho vzdelávania pedagogických zamestnancov. 

Ako škola akceptuje: 

• profesijný rozvoj, kariérové stupne, kariérové pozície, atestácie pedagogického 

2 zamestnanca a odborného zamestnanca, 

• rozsah, zameranie, organizáciu a ukončovanie jednotlivých druhov kontinuálneho 

vzdelávania pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca. 44 

43 § 1 ods.1 zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení 

niektorých zákonov 

44 § 1 ods.1 písm. c) a g) zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch 


16

3 

Ako riaditeľ školy rozhoduje a ukončení adaptačného vzdelávania pedagogického alebo odborného 

zamestnanca. 45 

6. Inšpekcia vzhľadom na svoju kontrolnú činnosť zameranú na spĺňanie kvalifikačných 

predpokladov riaditeľov škôl je oprávnená v škole hodnotiť: 

1 Či spĺňa riaditeľ školy podmienky stanovené na výkon funkcie. 46 

Vyhláška Ministerstva školstva SR o školskej inšpekcii č. 137/2005 Z. z. zaväzuje školského 

inšpektora pri výkone školskej inšpekcie kontrolovať nielen pedagogickú dokumentáciu, ale 

predovšetkým výchovno-vzdelávaciu činnosť, úroveň vedomostí a zručností žiakov, úroveň 

pedagogického riadenia vedúceho zamestnanca kontrolovaného subjektu. 

Ak školský zákon predurčuje Štátnu školskú inšpekciu ako subjekt, ktorý uskutočňuje 

monitorovanie a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania, vzhľadom na spresnenie ďalšieho 

rozsahu kontroly vyhláškou o školskej inšpekcii, táto mimo kontroly dodržiavania zákona je 

oprávnená hodnotiť nielen dodržiavanie legislatívnej normy, ale aj napríklad úroveň vedenia 

výchovno-vzdelávacieho procesu na úrovni školy a triedy. 

Štátna školská inšpekcia hodnotí úroveň vzdelávania v školách na základe inšpekčných zistení 

i vybavovaných sťažností. Kontrolné zistenia vykonáva na všetkých typoch primárnych 

a sekundárnych škôl. Prinášajú všeobecný prehľad o úrovni vzdelávania v jednotlivých oblastiach 

činnosti školy. 

Podľa zamerania inšpekcií ŠŠI vykonáva komplexné, tematické, informatívne inšpekcie, ale 

vykonáva aj kontrolu plnenia úloh zameraných na odstránenie nedostatkov (následné inšpekcie). 

K externému hodnoteniu školy významnou mierou prispievajú najmä komplexné inšpekcie. 47 

Cieľom komplexných zistení v uplynulých rokoch bolo zistiť stav pedagogického riadenia, procesu 

a podmienok výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach. Tematické zistenia 

v uplynulých troch školských rokoch boli zamerané na rôzne oblasti, napríklad na: 48 

• vedomosti a postoje žiakov v oblasti výchovy 

• vzdelávacie výsledky žiakov 9. ročníkov 

• stav individuálnej integrácie 

• priebeh a realizáciu externej časti a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky 

45 § 5 ods.15 zákona č.596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve 

46 § 34 zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch 

47 Štátna školská inšpekcia má vypracovanú Metodiku komplexnej inšpekcie, ktorej súčasťou sú oblasti hodnotenia, 

kritériá hodnotenia, indikátory, metódy a formy uplatňované pri komplexnej inšpekcii, zdroje z prostredia školy, 

inšpekčné nástroje. 

48 Štátna školská inšpekcia: Správy z inšpekcií. Dostupné na internete: 

http://www.ssiba.sk/Default.aspx?text=g&id=3&lang=sk 


17

• realizáciu prijímacieho konania žiakov 

• odbornú a pedagogickú spôsobilosť učiteľov odborných predmetov a stav materiálnotechnického 

vybavenia dielní na vyučovanie odborného výcviku 

• kvalitu vyučovania učiteľmi a kvalitu učenia sa žiakov 

• rozvoj kompetencií a zručností 

• vyučovanie a učenie sa žiakov vo vybraných predmetoch 

Informatívne inšpekcie boli zamerané najmä na: 

• priebeh realizácie celoplošného testovania žiakov 9. ročníkov základných škôl 

• poskytovanie odborných služieb v zariadeniach špeciálno-pedagogického poradenstva 

Štátna školská inšpekcia je nezávislá inštitúcia, ktorá sa svojimi zisteniami výrazne podieľa 

na hodnotení škôl. Riaditelia ju plne akceptujú, jej výsledky používajú pri ďalšom skvalitnení 

výchovno-vzdelávacieho procesu v škole. 

Štátna školská inšpekcia v dostatočnej miere vykonáva dohľad, kontrolu nad úrovňou 

pedagogického riadenia, úrovňou výchovy a vzdelávania, materiálno-technických podmienok 

v školách. Jej kompetencie sú zamerané na externé hodnotenie z hľadiska dodržiavania 

legislatívnych noriem školou, využívania podmienok, ktoré jej pre dodržanie požadovanej kvality 

vytvára štát a zriaďovateľ, sociálni partneri, jej kompetencie sú zacielené na monitorovanie 

a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania. Aj napriek rozsahu a kvalite vykonávania inšpekčnej 

činnosti, aj napriek skutočnosti, že svoju činnosť vykonáva rôznymi metódami 49 a na posúdenie 

odborných otázok prizýva odborníkov z praxe, jej správa prináša len externý pohľad na činnosť. 

Výsledky inšpekčných zistení môže však škola využiť a môže z nich vychádzať pri realizácii 

hodnotenia kvality v škole. 

Z uvedeného je zrejmé, že inšpekčné zistenia môže škola využiť v procese sebahodnotenia 

a dokonca školskí inšpektori môžu škole pomôcť počas prípravy, spracovania a vyhodnotenia zistení. 

Znalosť problematiky právnych noriem a skúseností z hodnotenia kvality školy predurčujú škole 

inšpekciu ako možného kritického priateľa a následne aj validizátora, ak sa škola rozhodne výsledok 

sebahodnotiaceho procesu prezentovať a overiť si správnosť postupu. 

Bolo by vhodné spojiť určité zistenia Štátnej školskej inšpekcie a samotnej školy. 50 

Predpokladáme, že prepojenie externého hodnotenia (inšpekcia) a interného hodnotenia (škola) 

pomôže subjektom pri stanovení si ďalších cieľov pre zvýšenie kvality výchovno-vzdelávacieho 

procesu. 

49 § 4 ods. 4 vyhlášky č. 137/2005 Z. z. o inšpekcii 

50 Napríklad zisťovanie klímy a kultúry školy (neexistujú objektívne štandardizované testy), hodnotenie využitia 

priestorových a materiálno-technických podmienok v procese výchovy a vzdelávania (je predpoklad, že škola dokáže 

objektívnejšie zhodnotiť stav). 


18

Zriaďovateľ ako externý hodnotiteľ 

Zákon č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce 

a na vyššie územné celky dal samosprávam kompetencie v oblasti školskej správy vyplývajúce 

z preneseného výkonu štátnej správy. Stanovil rozsah právomocí (aj kontrolnej činnosti) a priamu 

zodpovednosť voči školám. Predurčil tak zriaďovateľa (ako jedného z možných subjektov) na výkon 

externého hodnotenia. 

Obec 

Na obec pri prenesenom výkone štátnej správy prešli nasledovné pôsobnosti: 51 

• vykonávanie štátnej správy na úseku škôl a školských zariadení, 

• vymenúvanie a odvolávanie riaditeľov škôl a školských zariadení, 

• zriaďovanie a zrušovanie škôl a školských zariadení, 

• vytváranie podmienok na plnenie povinnej školskej dochádzky, 

• vykonávanie kontroly hospodárenia školy s finančnými a materiálnymi prostriedkami 

a majetkom, 

• zabezpečovanie podmienok na stravovanie detí a žiakov, 

• prideľovanie finančných prostriedkov súkromným a cirkevným školám, 

• schvaľovanie zmlúv o nájme školských budov a miestností, priliehavých priestorov školy 

u škôl, ktorých je zriaďovateľom. 

Obec pri prenesenom výkone pôsobnosti štátnej správy na úseku škôl/školských zariadení ako 

zriaďovateľ a externý hodnotiteľ hodnotí: 

Ako škola využíva podmienky, ktoré obec vytvorila na zabezpečenie výchovy a vzdelávania 

1 

detí a žiakov. 

Ako škola využíva podmienky, ktoré obec zabezpečila na výchovu a vzdelávanie detí a žiakov 

so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, s mimoriadnym nadaním a talentom. 

2 

Ako škola dodržiava všeobecne záväzné právne predpisy v oblasti výchovy a vzdelávania 

3 

(s výnimkou kontroly, ktorú vykonáva ŠŠI). 

Ako škola spolupracuje s obcou, ak ide o finančné, materiálno-technické a priestorové 

4 zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu, prevádzky, riešenia havarijných situácií, 

starostlivosť o budovy. 

5 Ako škola dodržiava organizačné pokyny. 

51 § 2 zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné 

celky 


19

6 Ako škola využíva odbornú a poradenskú činnosť, ktorú jej obec poskytuje. 

Ako škola využíva finančné prostriedky na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné 

7 vyrovnania podľa osobitných predpisov a finančné prostriedky na prevádzku a údržbu, ktorú 

jej zriaďovateľ poskytuje. 

Ako škola efektívne a účelne hospodári s finančnými prostriedkami pridelenými zo štátneho 

8 rozpočtu, zo všeobecného rozpočtu EÚ, s materiálnymi hodnotami a majetkom, ktorý má 

v správe. 

Ako škola spolupracuje so zriaďovateľom pri: 52 

• vytváraní koncepcie rozvoja školy alebo školského zariadenia, 

• návrhu rozpisu finančných prostriedkov, 

9 

• vytváraní personálnych, materiálnych a sociálnych podmienok zamestnancov školy, 

• požiadavkách obce na skvalitnenie starostlivosti o deti a žiakov a výchovnovzdelávacích 

služieb poskytovaných v škole a spôsobe úhrady nákladov zvýšených 

z tohto dôvodu, 

• správe o výsledkoch výchovno-vzdelávacej činnosti a podmienkach v škole. 

Samosprávny kraj 

Na samosprávny kraj pri prenesenom výkone štátnej správy prešli pôsobnosti: 53 

• zriaďovanie a zrušovanie škôl a školských zariadení, 

• vymenúvanie a odvolávanie riaditeľov škôl a školských zariadení, 

• spravovanie škôl a školských zariadení (ktorých je zriaďovateľom) a zabezpečovanie potrieb 

na realizáciu výchovno-vzdelávacieho procesu, 

• vykonávanie kontroly hospodárenia školy a školského zariadenia s finančnými 

a materiálnymi prostriedkami (ktoré im pridelil) a kontrola účelovosti hospodárenia 

s majetkom samosprávneho kraja v správe školy a školského zariadenia, 

• prideľovanie finančných prostriedkov súkromným stredným školám, cirkevným stredným 

školám a vykonávanie kontroly hospodárenia s týmito finančnými prostriedkami, 

• schvaľovanie zmlúv o nájme školských budov a miestností a priľahlých priestorov školy 

alebo školského zariadenia, ktorých je zriaďovateľom. 

Samosprávny kraj pri prenesenom výkone pôsobnosti štátnej správy na úseku škôl ako zriaďovateľ 

a externý hodnotiteľ školy hodnotí: 

52 § 6 ods. 18 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve 

53 § 3 zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné 

celky 


20

1 

Ako škola využíva podmienky vytvorené samosprávnym krajom na zabezpečenie výchovy 

a vzdelávania žiakov. 

Ako škola využíva podmienky vytvorené samosprávnym krajom na zabezpečenie výchovy 

2 a vzdelávania žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, s mimoriadnym 

nadaním a talentom. 

3 Ako škola dodržiava organizačné pokyny. 

4 Ako škola využíva odbornú a poradenskú činnosť, ktorú jej samosprávny kraj poskytuje. 

Ako škola spolupracuje so samosprávnym krajom pri: 

• pedagogicko-organizačnom a materiálnom zabezpečení výchovno-vzdelávacieho 

procesu, 

• návrhu rozpisu finančných prostriedkov, 

• správe o výsledkoch hospodárenia, 

• koncepcii rozvoja školy, 

5 

• návrhu na zriaďovanie alebo zrušovanie školy, na obmedzenie jej činnosti, 

• návrhu na zavedenie nových študijných a učebných odborov a zameraní, 

• pri tvorbe a hodnotení správy o výchovno-vzdelávacej činnosti, 

• zabezpečení personálneho obsadenia školy pedagogickými zamestnancami 

a nepedagogickými zamestnancami, 

• prerokovaní školského vzdelávacieho a výchovného programu, 

• schvaľovaní návrhu zmluvy o nájme a prenájme školských budov a miestností 

a o nájme priľahlých priestorov školy. 

Ako škola využíva: 

6 


podľa osobitných predpisov a finančné prostriedky na prevádzku a údržbu, 

• investičné prostriedky zo štátneho rozpočtu a z vlastných zdrojov. 

Ako spolupracuje so samosprávnym krajom v prípade, ak ide o finančné, materiálnotechnické 

7 

a priestorové zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu, prevádzky, riešenia 

havarijných situácií, starostlivosť o budovy. 

Ako efektívne a účelne hospodári s finančnými prostriedkami pridelenými zo štátneho 

8 rozpočtu, zo všeobecného rozpočtu EÚ, s materiálnymi hodnotami a majetkom, ktorý má 

v správe. 

9 Ako efektívne a účelne hospodári s poskytovanými finančnými prostriedkami. 


21

Krajský školský úrad (KŠÚ) 

Plní výkon miestnej štátnej správy ako rozpočtová organizácia štátu. Svoje úlohy plní ako 

zriaďovateľ škôl a zároveň má zákonom určené kompetencie s územnou pôsobnosťou voči 

zriaďovateľom škôl aj školám. 54 

Krajský školský úrad v školách, ktorých je zriaďovateľom, hodnotí: 

1 Ako efektívne využívajú pridelené finančné prostriedky. 

Ako škola: 

2 • spolupracuje pri zabezpečovaní investičnej výstavby, 

• organizuje zabezpečenie stravovanie detí a žiakov. 

Ako efektívne a účelne na úseku hospodárenia využíva finančné prostriedky pridelené 

3 zo štátneho rozpočtu, všeobecného rozpočtu EÚ, ako využíva materiálne hodnoty a majetok, 

ktorý má v správe. 

4 Ako využíva právne poradenstvo poskytované zriaďovateľom. 

Ako spolupracuje pri vypracovaní návrhov zmlúv o nájme a prenájme budov škôl 

5 

a školských zariadení, miestností a priľahlých priestorov. 

Krajský školský úrad u škôl vo svojej územnej pôsobnosti hodnotí: 

Ako škola dodržiava všeobecne záväzné právne predpisy 55 v oblasti školstva, výchovy 

1 a vzdelávania a v oblasti školského stravovania v školách a v školských zariadeniach vo svojej 

územnej pôsobnosti (s výnimkou kontroly, ktorú plní ŠŠI). 

2 Ako dodržiava organizačné pokyny vydané krajským školským úradom. 

Ako spolupracuje pri organizovaní, koordinácii a finančnom zabezpečení súťaží, 

3 

predmetových olympiád. 

Pri hodnotení kvality školy je dôležité vytvoriť priestor na posúdenie toho, aké podmienky 

pre školu vytvoril zriaďovateľ a akým spôsobom ich škola dokázala vo výchovno-vzdelávacom 

procese využiť i ako škola spolupracovala so zriaďovateľom pri vytváraní dôstojných podmienok pre 

kvalitný výchovno-vzdelávací proces. 

Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) 

NÚCEM, ktorý je štátnou rozpočtovou organizáciou s právnou subjektivitou zriadenou 

ministerstvom školstva, má svoje špecifické postavenie. NÚCEM monitoruje a hodnotí kvalitu 

54 §10 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve 

55 Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov 


22

výchovy a vzdelávania na úrovni školských vzdelávacích programov. 56 

Uskutočňuje certifikované merania vzdelávania, výskum a vývoj v oblasti merania a hodnotenia 

kvality vzdelávania. Zameriava sa na: 57 

• testovanie žiakov 9. ročníka ZŠ (certifikačné testovanie, testovanie gramotnosti - 2011), 

• maturitu žiakov stredných škôl (externá časť maturitnej skúšky), 

• realizáciu viacerých významných medzinárodných meraní výsledkov a kontextu vzdelávania, 

ktoré spĺňajú kritériá porovnávacieho pedagogického výskumu (napr. PISA), 

• realizácia projektov na hodnotenie vzdelávania v školách SR. 

Vzhľadom na zameranie činnosti medzi základné úlohy patrí: 

• zabezpečovanie externej časti a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky (ďalej EČ 

a PFIČ MS) zadávanej ministerstvom školstva, 

• zabezpečenie externého testovania žiakov 9. ročníkov základných škôl SR - Testovanie 9, 

zabezpečovanie medzinárodných meraní podľa programov, do ktorých sa SR zapája v súlade 

s ich pravidlami. 

NÚCEM patrí medzi externých hodnotiteľov kvality dosahovaných výsledkov vo výchovnovzdelávacom 

procese a výsledky jeho meraní môže škola rovnako využiť v procese sebahodnotenia, 

resp. aj pri porovnaní sa s inými školami. 

V školskom roku 2009/2010 realizoval NÚCEM externé celoslovenské testovanie žiakov 

9. ročníka ZŠ a EČ a PFIČ MS. Celoslovenského testovania žiakov 9. ročníka ZŠ sa zúčastnilo 

47 563 žiakov z 1 461 škôl, EČ a PFIČ MS sa zúčastnilo v školskom roku 2009/2010 v riadnom 

termíne 62 159 žiakov zo 756 stredných škôl. Podrobnejšie informácie o realizovaných meraniach 

uvádza NÚCEM v Správe o priebehu a výsledkoch externého testovania žiakov 9. ročníka ZŠ 

a v Správe o priebehu a výsledkoch EČ a PFIČ MS 2010, ktoré sú zverejnené na internetovej stránke 

NÚCEM www.nucem.sk v časti Testovanie 9 a v časti Maturita. 

NÚCEM realizuje viacero významných medzinárodných meraní výsledkov, ktoré spĺňajú 

kritériá porovnávacieho pedagogického výskumu. Cieľom meraní nie je hodnotiť výkony 

jednotlivých žiakov alebo škôl, ale sledovať výsledky vzdelávacích systémov zúčastnených krajín 

a ich zmeny v čase, odhaľovať ich silné a slabé stránky a nachádzať možnosti zlepšenia (štúdie 

OECD PISA a TALIS a štúdie IEA PIRLS, TIMSS a ICC). Výsledky a zistenia nie sú súčasťou 

hodnotenia škôl. 

V súčasnosti NÚCEM realizuje projekt Hodnotenie kvality vzdelávania na základných 

56 §154 ods. 2 zákona 245/2008 Z. z.. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) - NÚCEM zodpovedá za prípravu 

a metodické riadenie priebehu externých častí skúšok a testovanie žiakov v školách podľa tohto zákona, spracovanie, 

vyhodnocovanie a uchovávanie výsledkov externého merania alebo testovania (ods. 3 písm. a) zákona). 

57 NUCEM: O nás. Dostupné na internete: http://www.nucem.sk/sk/. 


23

a stredných školách v SR v kontexte prebiehajúcej obsahovej reformy vzdelávania. Projekt je 

realizovaný v siedmich samosprávnych krajoch. Jedným zo strategických cieľov projektu je 

realizovať monitorovanie vzdelávacích výsledkov vlastnej školy s ohľadom na školský vzdelávací 

program. K špecifickým cieľom projektu patrí: 

• Vytvoriť a overiť model systému monitorovania a hodnotenia výsledkov vzdelávania 

na národnej úrovni pre vzdelávacie stupne ISCED 1 – ISCED 3 v SR. 

• Inovovať testovacie nástroje a metódy vyhodnocovania výsledkov meraní. 

• Realizovať vzdelávanie pedagogických zamestnancov k problematike objektívnych spôsobov 

hodnotenia výsledkov vzdelávania. 

• Definovať indikátory kvality vzdelávania a monitorovať možnosti ich implementácie 

do systému hodnotenia kvality vzdelávania na základných a stredných školách SR s využitím 

externých evalvačných nástrojov. 

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že výsledky dosahované žiakmi v procese 

testovania žiakov základných škôl a počas maturitných skúšok žiakov stredných škôl môžu byť 

súčasťou niektorej zložky sebahodnotiaceho procesu. Pre školu nemajú väčšiu výpovednú hodnotu 

vzhľadom na chýbajúci exaktne stanovený obsah potrebných poznatkov. Škola sa drží školského 

vzdelávacie programu, ktorý je „modifikovanou“ úpravou štátneho vzdelávacieho programu. 

Z uvedeného hľadiska je pre školu hodnotnejšie sledovať v sebahodnotiacom procese schopnosť 

rozvoja jedinca v porovnaní s možnosťami, ktoré mu škola poskytuje. Otázka môže znieť – 

V porovnaní k akému štandardu je vytvorené testovanie vedomostí žiakov pri monitore alebo externej 

časti maturitnej skúšky? Ak takýto oficiálne stanovený štandard nie je, potom výsledky testovania 

žiakov môžu slúžiť len na porovnanie sa s inými školami. 

Škola ako interný hodnotiteľ kvality 

V súčasnosti sa stále väčší dôraz kladie na schopnosť školy nájsť si vlastnú optimálnu cestu 

rozvoja kvality, uskutočniť sebahodnotiaci proces, ktorého cieľom je poukázať na jej možnosti, na 

cestu jej ďalšieho vývoja, ktorý ju nakoniec privedie aj k lepším výsledkom. Proces sebahodnotenia 

sa nezameriava len na tradičné hodnotenie kvality školy založené na hodnotení úrovne výstupov 

školy. 

Riadenie procesu sebahodnotenia na základe pedagogickej analýzy 

Kompetencie v oblasti hodnotenia škôl 

V pedagogickej praxi sa často stretávame s otázkou, či sú riadiaci zamestnanci, ale aj ostatní 


24

zamestnanci školy kompetentní a schopní vykonávať sebahodnotiaci proces. 

Školský zákon pod kompetenciou rozumie schopnosť využívať vedomosti, zručnosti a postoje, 

hodnotovú orientáciu a iné spôsobilosti na predvedenie a vykonávanie funkcií podľa daných 

štandardov v práci. 58 V samotnom procese sebahodnotenia školy je dôležité informovať zamestnanca 

školy o cieľoch sebahodnotenia, aby vedel využiť svoje vedomosti, znalosti a návyky. Poskytnutím 

dostatočných informácií mu umožníme vhodne sa zaangažovať do procesu. Nadobudne vedomosti 

o tom, ako a čo sledovať, ako vyhodnocovať, ako pracovať počas sebahodnotenia. Ak pedagóg má 

vedomosti (odborné), zručnosti a charakterová vlastnosti na efektívne plnenie úloh v škole, je 

prirodzené, že by ich mal vedieť aj hodnotiť, vyhodnocovať ich účinnosť a skvalitňovať. 

Zákon umožňuje pedagógovi zameriavať sa na osobnostné a odborné zdokonaľovanie, 

osvojovanie si nových pedagogických zručností pre novú kvalitu. Dáva mu možnosť vzdelávať sa, 

nadobudnúť novú odbornú a profesionálnu kompetentnosť, hlavne s pomocou metodických centier. 

Vzhľadom na uvedené skutočnosti musíme konštatovať, že školy majú všetky predpoklady na to, aby 

boli schopné vykonávať sebahodnotenie sami, na základe kompetencií, kompetencií zamestnancov, 

ale aj povinností. Kompetencie zároveň chápeme ako nástroj manažmentu orientovaného 

na praktickú činnosť v organizácii. 

Predpokladáme, že k zvýšeniu kvality sebahodnotenia školy (vzhľadom na poznanie 

kompetencií) prispieva, ak: 

1 

2 

Škola vedie svojich zamestnancov k poznaniu a k používaniu kompetencií školy v oblasti 

hodnotenia. 

Škola vedie svojich zamestnancov k získaniu vedomostí, znalostí a návykov ako hodnotiť, 

vyhodnocovať a skvalitňovať svoju prácu pre získanie nových pedagogických zručností. 

Kompetencie riaditeľa v oblasti hodnotenia školy 

Kompetenciu riaditeľa možno posudzovať vzhľadom na: 59 

• úlohy stanovené zákonom, 60 

• nové trendy kladené na funkciu riaditeľa školy v SR, 

• kompetencie a štandardy kladené na funkciu riaditeľa školy v zahraničí, najmä v krajinách 

EÚ. 

Úroveň kompetencie riaditeľa školy a jej zvyšovanie prináša zároveň skvalitňovanie školského 

manažmentu. V súčasnosti je riaditeľ vnímaný ako realizátor kompetencií, ako administratívny 

58 § 2 písm. t) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) 

59 Obdržálek, Z.: Úroveň realizácie kompetencií riaditeľov škôl. Manažment školy v praxi, 1/2006. ISSN 31. 

60 zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve (zákon vymedzuje oblasti, za ktoré riaditeľ 

zodpovedá, v ktorých vykonáva štátnu správu a v ktorých rozhoduje). 


25

správca a podporovateľ zmien a inovácií vzhľadom na uplatňovanie vízií školy, ktorý je schopný 

presadzovať ich, ktorý je schopný uplatňovať autonómnosť školy a jej učiteľov. Úloha riaditeľa školy 

sa chápe a vníma napríklad aj v úlohe sprostredkovateľa služieb školy, v úlohe úspešného 

komunikátora v škole a v jej okolí vo vzťahu ku kvalite školy a jej manažmentu. 

Na základe takéhoto vnímania môže byť činnosť riaditeľa orientovaná na oblasti: 

• vízia školy a zabezpečenie jej podpory, 

• budovanie autonómie školy, 

• zabezpečenie kvality plnenia programov školy, 

• zabezpečenie želateľnej kultúry školy, pozitívnej klímy, 

• zabezpečenie rozvoja zamestnancov školy, 

• starostlivosť o školské prostredie, 

• spolupráca s rodinou a školskou komúnou, 

• etický kódex a hodnotová orientácia, 

• činnosť školy v kontexte s jej funkciou, 

• marketing a s tým spojená medializácia školy. 

Riaditeľ vo svojej funkcii školu nielen spravuje, ale aj riadi jej smerovanie. Stáva sa tak nielen 

komunikátorom, mediátorom, sprostredkovateľom, ale aj správcom budov a majetku školy, expertom 

v otázkach financovania a poskytovania vzdelávacích služieb. Riaditeľ školy považuje vo svojej 

činnosti za dôležité nasledovné oblasti: 61 

Oblasť riadenia školy a organizácie (indikátory) 

• plánovanie činnosti školy 

• rokovanie s nadriadenými orgánmi 

• vytváranie manažérsko-informačného systému 

• zvládanie administratívnej činnosti 

• ovládanie cudzieho jazyka 

• tvorba adekvátnej organizačnej štruktúry školy 

• realizácia operatívnych činností 

• využívanie informačno-komunikačných technológií 

• rokovanie s partnermi 

• prezentácia a medializácia školy 

• informácie o konkurencii 

• monitorovanie situácie na vzdelávacom trhu 

61 Obdržálek, Z.: Názory riaditeľov na oblasti školského manažmentu. Manažment školy v praxi, 2/2007. ISSN1336- 

9849. 


26

• prevádzkovanie internetovej stránky školy 

Oblasť pedagogického riadenia školy (indikátory) 

• realizácia hospitačnej činnosti 

• motivácia zamestnancov k sebahodnoteniu 

• vytváranie tímov, riadenie skupín 

• hodnotenie a odmeňovanie učiteľov 

• hodnotenie školy 

• inovácia učebných/študijných odborov 

• usmerňovanie predmetových komisií 

• vytváranie podmienok na rovnosť príležitostí 

• tvorba a konkretizácia cieľov 

Oblasť vedenia zamestnancov (indikátory) 

• hodnotenie zamestnancov 

• komunikácia so zamestnancami 

• delegovanie právomocí 

• riešenie konfliktov 

• uplatnenie kompetencie 

• motivácia zamestnancov 

• rokovanie so zástupcami zamestnancov 

• schopnosť rozhodovať 

• uplatnenie stimulačných systémov 

• riadenie zmien 

Oblasť právneho riadenia (indikátory) 

• orientácia v základných právnych normách 

• uplatňovanie školských predpisov 

• uplatňovanie rodinného práva 

• uplatňovanie pracovno-právnych predpisov 

• uplatňovanie práva EÚ 

• uplatňovanie občianskeho práva 

• uplatňovanie vyhlášky pri odmeňovaní 

• uplatňovanie normy o postihu mladistvých 

• uplatňovanie predpisov BOZP a PO 

• uplatňovanie správneho práva 


27

Oblasť ekonomiky a financovania školy (indikátory) 

• uplatňovanie legislatívnych noriem pre financovanie 

• tvorba rozpočtu školy 

• uplatňovanie princípov činnosti príspevkovej, resp. rozpočtovej organizácie 

• využívanie zdrojov financovania školy 

• tvorba fondov 

• zabezpečenie realizácie účtovníctva 

• orientácia v úlohách zriaďovateľa 

• vypracovanie vnútorných organizačných pravidiel 

• využívanie poznatkov z finančnej kontroly školy 

• uplatňovanie poznatkov o zaobchádzaní s majetkom školy 


kompetencií riaditeľa) prispieva, ak: 

Škola používa niektoré z metód na hodnotenie práce riaditeľa školy v jednotlivých oblastiach 

1 (napr. riadiaca, sociálna a výkonová kompetencia) a hodnotí ho podľa dosahovaných 

úspechov v týchto oblastiach. 

2 Škola používa niektoré z metód na hodnotenie práce vedenia školy v jednotlivých oblastiach. 

Kľúčové kompetencie učiteľa v oblasti hodnotenia školy 

Osobné predpoklady učiteľa sú súborom vedomostí, zručností a postojov, ktoré v sebe zahŕňajú: 

• komunikačné kompetencie 

• informačné kompetencie (schopnosť nájsť potrebné informácie a dokázať ich využiť) 

• kompetencie v oblasti informačno-komunikačných technológií 

• kompetencia učiť sa učiť (získavať, integrovať a aplikovať nové poznatky; zdokonaľovať 

vlastné učenie) 

• interpersonálne kompetencie (schopnosť pracovať s inými ľuďmi) 

• personálne kompetencie (sebauvedomenie, sebaovládanie, seba motivácia, angažovanosť) 

• podnikateľské kompetencie (schopnosť zmeny u seba na základe vnútornej a vonkajšej 

stimulácie) 

• učebné/edukačné kompetencie (schopnosť a spôsobilosť pre učenie) 

Edukačné kompetencie sú významné pre prácu pedagóga a v sebe zahŕňajú schopnosť 

diagnostikovania, schopnosť naučiť, spravodlivo skúšať a hodnotiť, vytvárať prognózy a projekcie 

edukácie, realizovať a riadiť učebné procesy, ale i schopnosť byť metodikom a psychológom. 


28 

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.

kompetencií učiteľa) prispieva, ak: 

1 

2 

Škola má vypracovanú štruktúru kľúčových kompetencií učiteľa pre rozvoj kvality 

vzdelávania v škole. 

Riaditeľ školy, vedenie školy, metodické a poradné orgány sa zaoberajú schopnosťami 

pedagógov uplatňovať kľúčové kompetencie učiteľov (uznávané školou). 

Do procesu sebahodnotenia sa zapája riaditeľ školy i ďalší pedagogickí zamestnanci. Častým javom 

v školách (skúsenosť z praxe) je skutočnosť, že riaditeľ alebo učiteľ pochybujú o svojej kompetencii 

v procese hodnotenia výchovno-vzdelávacieho procesu - či môžu, majú a či sú kompetentní hodnotiť. 

Manažment školy v procese hodnotenia školy 

Strategické plánovanie v škole a strategický plán školy 

Strategické plánovanie v škole považujeme za základ, ktorý vytvára priestor pre hodnotenie 

kvality. Plánovanie v škole je koncepciou školy, ktorá zahŕňa v sebe predstavy, vízie, misie, 

strategické plánovanie o budúcnosti školy. Škola predkladá zriaďovateľovi na schválenie koncepčný 

zámer rozvoja školy najmenej na dva roky. 62 

Predkladaná strategická koncepcia školy by mala obsahovať: 63 

• stručný pohľad na poslanie, 

• základné údaje o škole, 

• stručnú charakteristiku organizácie, 

• tradície školy, 

• vytýčenie dlhodobých priorít rozvoja školy, 

• vytýčenie strategických cieľov. 

Strategická koncepcia by mala byť motivačná pre všetkých zamestnancov školy, ktorých sa plne 

týka. Aj preto sa predpokladá ich aktívna spoluúčasť na tvorbe cieľov koncepcie. Koncepcia má 

obsahovať hodnoty, ktoré chce škola dosiahnuť v jednotlivých oblastiach, čo môže priniesť nielen 

motiváciu pre zamestnancov, ale aj zodpovednosť za splnenie vytýčených cieľov. 

Predpokladáme, že k zvýšeniu kvality sebahodnotenia školy (vzhľadom na strategické 

plánovanie v škole) prispieva, ak: 

1 Škola má vypracovaný koncepčný zámer rozvoja školy najmenej na dva roky. 

62 § 5 ods.7 písm. h) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve 

63 Farkašová, Z.: Strategické plánovanie v škole a strategický plán školy. Manažment školy v praxi, 1/2009, s.6. 

ISSN1336-9849. 


29

Strategická koncepcia je stručná a výstižná, zachytáva aktuálny stav a predkladá ďalšiu 

2 

víziu. 

3 Na tvorbe strategickej koncepcie sa podieľali všetci zamestnanci školy. 

Strategická koncepcia vytvára dobrý základ pre dosahovanie kvality vo výchovnovzdelávacom 

procese, a teda aj pre proces sebahodnotenia. 

4 

Škola by mala vytýčenú stratégiu ďalej rozpracovať do čiastkových plánov, pričom plány nie sú 

cieľom, ale cestou. Považujeme za vhodné, ak má škola v strategickom plánovaní zapracované aj 

krátkodobejšie strategické ciele: 

• rozpracované sú na čiastkové ciele pre jednotlivé oblasti školy v kratšom časovom období 

(napríklad jeden rok), 

• určená je stratégia ich plnenia, 

• stanovený je horizont splnenia a zodpovednosť za splnenie, 

• zahŕňajú všetky oblasti školy, 

• obsahujú v dostatočnej miere plánovanie hlavného procesu v škole, jeho skvalitňovanie. 

Dané krátkodobejšie ciele strategického plánovania sú zapracované do plánu práce školy. 

Predpokladáme, že k zvýšeniu kvality sebahodnotenia školy (vzhľadom na strategické 

plánovanie v škole) prispieva, ak: 

1 

2 

Strategický plán školy: 

• určuje ciele a kroky, spôsob plnenia cieľa, 

• preferuje tímovú spoluprácu pri prerozdelení úloh a kompetencií. 

Škola sleduje jednotlivé čiastkové plány vyplývajúce zo stratégie školy. Venuje pozornosť 

tomu, čo sa dosiahlo a do akej miery, ktoré zámery a ciele sa naplnili. Zistenia analyzuje 

a využíva na ďalšie zlepšenie činnosti. 

Strategické plánovanie v škole so sebou prináša stanovenie a plnenie cieľov, prepojenie 

s operatívnym plánovaním a hodnotením. V procese sebahodnotenia považujeme za dôležité 

vyhodnocovať úspešnosť strategického plánovania, hľadať príčiny neúspešnosti, vyhodnocovať 

zapojenie zamestnancov do procesu. 

Metódy manažmentu 

(a z neho vyplývajúce možnosti hodnotenia domáceho prostredia v oblasti hodnotenia škôl) 

Medzi manažérske funkcie je často zaraďované plánovanie, organizovanie, kontrola, vedenie 

ľudí a personalistika. Plnenie týchto úloh na jednej strane súvisí s rozhodovacím procesom a na 

druhej strane s procesom informačným. Riaditeľ a manažment školy vytvárajú svojím rozhodovaním 

30 


priestor na hodnotenie riadiaceho procesu v škole. (Niektoré oblasti vytvárajúce možnosti pre 

hodnotenie a sebahodnotenie uvádzame v jednotlivých bodoch.) 

Riaditeľ a manažment školy, ktorí rozhodujú, môžu využívať kreatívnosť pedagógov, 

podporovať ich snahu o hľadanie nových foriem výučby, o rozvíjanie ich tvorivých schopností 

v prístupe k žiakom. 

1 

Riaditeľ a manažment školy nabádajú a podporujú kreatívny prístup pedagógov k výchovnovzdelávaciemu 

procesu. 

Pedagóg, ktorý je neustále v kontakte so žiakom, uplatňuje istú formu riadenia. Plánuje 

a organizuje činnosť na hodinách, volí vhodné spôsoby vedenia žiakov, motivuje ich k činnosti 

a výkonu, kontroluje ich činnosť, volí správne a primerané spôsoby hodnotenia. 

1 

Riaditeľ a manažment školy podporujú u pedagógov uplatňovanie tvorivej formy riadenia 

činnosti na hodinách, tvorivý spôsob vedenia žiakov, vhodnú motiváciu, voľbu správnych 

a primeraných spôsobov hodnotenia. 

V školách vzniká často tlak na zmeny, vzniká potreba reagovať na spoločenské trendy 

a požiadavky. Spoločenské potreby, meniace sa názory zo strany detí/žiakov, rodičov, verejnosti je 

potrebné citlivo vnímať. 

1 

Riaditeľ a manažment školy sledujú jednotlivé spoločenské trendy a požiadavky, vedú o nich 

odbornú diskusiu a prijímajú závery. 

V stredných školách vzniká často tlak na zmeny v existujúcich zameraniach a odboroch, silnejú 

požiadavky na otváranie nových. Vznik ďalších odborov sa neraz javí ako nutnosť, pretože je 

dôležité uspokojiť trh práce a meniace sa požiadavky vzhľadom na štruktúru budúcich povolaní. 

1 

Riaditeľ a manažment školy sledujú vývoj ekonomiky, požiadavky na vznik istých profesií 

a klesanie dopytu po iných, predikujú vývoj. 

V škole sa odzrkadľuje množstvo negatívnych celospoločenských problémov a sociopatologických 

javov. Prejavujú sa prípady šikanovania, mobingu, vznikajú konflikty, násilie medzi 

žiakmi, medzi žiakom a pedagógom, prejavujú sa rôzne formy závislostí. 

1 

Riaditeľ a manažment školy realizujú aktívnu ochranu predchádzania negatívnym prejavom 

správania žiakov, venujú pozornosť riešeniu negatívnych javov. 

V súčasnosti vyvíja spoločnosť tlak na školy, dožaduje sa, aby venovali väčšiu pozornosť 

nadaným a talentovaným žiakom, ale aj žiakom so zdravotnými problémami. Mení sa sociálna 

a demografická skladba obyvateľstva, zloženie rodín, menia sa vzorce správania, životný štýl. Mení 

31 


sa názor spoločnosti, ale hlavne rodičov na prístup učiteľa k ich deťom. 

1 

Riaditeľ a manažment školy priebežne počas školského roka analyzujú potreby žiakov, 

v prípade podnetov a záujmu ich riešia v spolupráci so zainteresovanými. 

Stále viac sa od školy vyžaduje otvorený prístup školy vo vzťahu k rodičom žiakov. Rodičia 

majú svoju predstavu nielen o prístupe k deťom, ale čoraz viac sa zaujímajú o sociálnopsychologickú 

atmosféru a vzťahy v škole, osobnú bezpečnosť, vybavenie školy, ekologizáciu 

prostredia a podobne. Spoločnosť preto vyvíja tlak na hľadanie ciest, ktoré vedú k odstráneniu 

formalizácie vo vzťahu škola - rodič. 

1 

Riaditeľ a manažment školy pravidelne vyhodnocujú spoluprácu s rodičmi a verejnosťou, 

poznajú osvedčené cesty vzájomnej informovanosti, ktoré realizujú a prinášajú im 

obojstranný prospech. 

Dôležitou otázkou je kontrola procesu výchovy a vzdelávania. Kontrola by mala byť podnetom 

na zlepšenie a hľadanie ciest na zvýšenie kvality. Hospitácia by mala byť poučením, vzájomným 

hľadaním pozitív, ale aj toho, čo potrebné zlepšiť. 

1 

Riaditeľ a manažment školy majú vypracovaný systém kontroly výchovno-vzdelávacieho 

procesu. Jej výsledky sú vyhodnocované a prezentované za účelom zvyšovania kvality 

a efektívnosti vzdelávania. 

K priaznivej pracovnej atmosfére v škole, k vzájomnej dôvere a spolupráci vo vzťahu pedagóg – 

žiak, pedagóg – pedagóg, riadiaci zamestnanec – pedagóg prispieva kvalita medziľudských vzťahov. 

Priaznivá pracovná klíma umožňuje plniť pedagogické poslanie a vytvára aj imidž školy navonok. 

1 Riaditeľ a manažment školy, zamestnanci školy vytvárajú priaznivú klímu v škole. 

V súčasnosti sa vo vyššej miere vyžaduje od pedagogických i nepedagogických zamestnancov 

potreba zdokonaľovania a rozvíjania schopností, zručností, pracovných návykov, ale aj zmena 

postojov. Schopný riaditeľ i manažment školy by sa nemali báť výziev, mali by byť provokatívni, 

efektívni, mali by dokázať variabilne myslieť, konať, vhodne komunikovať, osobne sa angažovať, 

motivovať svojich zamestnancov, čím určite pozitívne ovplyvnia ich kvalitu, výkonnosť 

a efektívnosť. Konkurenčné prostredie núti školu k zvyšovaniu kvality výberu pedagogických 

zamestnancov, núti ich starať sa o ich smerovanie a rozvoj. 

1 

Škola a jej manažment dbajú o neustále zvyšovanie kvalifikovanosti pracovníkov. Sledujú 

zvyšovanie ich odbornosti vzhľadom na špecializáciu a trendy vývoja. 

Metódy manažmentu môžu byť základom pre tvorbu niektorých indikátorov/otázok v procese 


32

sebahodnotenia školy. Následne v samotnom hodnotiacom procese je možné pozorovať správanie sa 

manažmentu školy i ostatných aktérov procesu sebahodnotenia. 

Proces mikrohodnotenia, operatívneho riadenia 

Ak vychádzame z prieskumu, ktorý publikoval M. Zelina, 64 potom škola, ktorá sa chce výrazne 

podieľať na zlepšení svojej činnosti v oblasti mikroriadenia, si musí uvedomiť: 

• Cieľom mikrohodnotenia nie je hodnotiť dôsledky a dopad mezoriadenia (zriaďovateľ), 

makroriadenia, ale schopnosť tvorivého prístupu k objektívnym možnostiam riadenia 

výchovno-vzdelávacieho procesu. 

• Dôležité je vypracovať stratégiu procesu a jeho hodnotenia ako výsledok riadiacej činnosti 

v oblasti predvídania, plánovania cieľov, organizovania činnosti, motivovania a vedenia ľudí. 

• V hodnotení sa často odzrkadľuje problematika ekonomicko-finančnej situácie školy 

(normatívy, prevádzka školy), ale aj byrokracia, predimenzovanosť a náročnosť učebnej 

látky, nedostatok učebníc a učebných pomôcok, neprimerané zaťaženie žiaka, pocit 

nedostatočného ocenenia u učiteľov, neprimerané správanie žiakov v triede vo vzťahu k snahe 

pedagóga, nervozita učiteľov a podobne. 

V procese mikroriadenia je možné stretnúť sa s problémami, ktoré vplývajú na kvalitu školy 

a prejavia sa v ich hodnotení: 

• slabá účasť zamestnancov školy na rozhodovaní (zamestnanec robí len to, čo musí), 

• konformita a subjektívnosť, 

• málo vnútornej motivácie na ceste k zlepšeniu, neschopnosť zmeny, neprijatie zmeny, 

• málo tvorivého riešenia problémov, zlé medziľudské vzťahy medzi vedením a zamestnancami 

školy (tvoria sa skupiny, čo ohraničuje spoluprácu, komunikáciu, porozumenie a môže viesť 

až k vnútornému boju medzi pedagogickými zamestnancami), 

• zlá spolupráca so zriaďovateľom, poradnými orgánmi riaditeľa. 

Proces sebahodnotenia predpokladá zapojenie všetkých zamestnancov školy. Nehodnotí len 

dodržanie legislatívneho rámca, rozpracovanie dokumentov na vnútorné podmienky školy, ale aj 

schopnosť a ochotu pedagogických zamestnancov viesť pedagogický proces na úrovni. Ak 

v samotnom procese výchovy a vzdelávania nie sú zamestnanci ochotní vyjadrovať sa k svojej práci, 

hodnotiť ju, diskutovať o nej, predpokladáme, že ich získanie pre uskutočnenie sebahodnotenia 

v škole, kde majú tak trochu hodnotiť sami seba, bude náročné. Prax poukazuje na potrebu citlivého 

prístupu. Zamestnanci by mali byť neustále zapájaní do procesu mikroriadenia a hodnotenia v škole. 

Predpokladáme, že k zvýšeniu kvality sebahodnotenia školy (vzhľadom na zlepšenie 

64 Zelina, M.: Mikroriadenie školy. Manažment školy v praxi, 3/2006, s.2-5. ISSN1336-9849 


33

mikroprocesu riadenia) prispeje, ak: 

1 

2 

3 

4 

5 

6 

7 

Škola má vypracovaný vnútorný poriadok školy pre učiteľov, žiakov a v ňom práva 

a povinnosti, pravidlá správania, hodnotenia. 

Škola rozdeľuje úlohy medzi zamestnancov školy, má vypracovanú ich náplň, časový rozvrh 

práce. 

V škole pracujú predmetové komisie (metodické orgány), ktoré majú vzájomné prepojenie, 

prepojenie na vedenie školy, na poradné orgány riaditeľa školy. 

Škola má riadne a načas rozdelené/určené úväzky, vypracovaný rozvrh, vyhotovené 

tematické výchovno-vzdelávacie plány. 

Škola má určenú dokumentáciu pre triednych učiteľov, ostatných učiteľov, výchovného 

poradcu, koordinátora prevencie a pod. 

Škola má vypracované zásady spolupráce s rodičmi, žiakmi, ostatnými školami, s radou 

školy, zriaďovateľom a pod. 

Škola má vypracované pravidlá/zásady výchovnej činnosti v procese vyučovania i v procese 

mimoškolskej činnosti. 

Kontrola a hodnotenie patriace do operatívneho riadenia (zabezpečovanie riadneho denného 

fungovania školy – rozvrh hodín, dodržiavanie pracovnej disciplíny, zastupovanie, vybavovanie 

sťažností, rozhovory a pod.) ponúkajú príležitosti pre spätnú väzbu, pre vyhodnocovanie 

nedostatkov, pre hľadanie možnosti nápravy, pre zamyslenie sa nad tým, ako ďalej, lepšie 

a kvalitnejšie robiť prácu. Operatívne riadenie umožňuje pravidelné hodnotenie diania v škole jednak 

zo strany vedenia, ale aj zo strany pedagogického zboru. 

Predpokladáme, že k zvýšeniu kvality sebahodnotenia školy (vzhľadom na proces operatívneho 

riadenia) prispeje, ak: 

1 Škola uskutočňuje operatívne riadenie, pravidelné hodnotenie diania v škole. 

S procesom operatívneho riadenia je spojený aj dôležitý tok informácií. Presnosť, 

dostatočnosť, pravdivosť, a nie jednostrannosť informácií znižujú riziko nesprávnych a chybných 

hodnotení a rozhodnutí. 

Predpokladáme, že k zvýšeniu kvality sebahodnotenia školy (vzhľadom na informačný tok 

a jeho charakteristické znaky) prispeje, ak: 

1 

Škola má vytvorených viac tímov (na strategické, operatívne rozhodovanie, na riešenie 

konfliktov a pod.), ktoré sa tak podieľajú na rozhodovaní v škole. 


34

Informačná rola riaditeľa 

(ako súčasť manažérskych funkcií riaditeľa školy) 

Pri hodnotení školy je dôležité posúdiť, ako má škola vypracovaný informačný systém, jeho 

oživovanie i aktualizáciu. Je dôležité, ako sú zamestnanci školy informovaní o platných 

legislatívnych normách, odporúčaniach, ako sú informovaní o dianí v škole, v regióne 

o rozhodnutiach a nariadeniach zriaďovateľa. Do oblasti informatizácie patrí aj dostupnosť 

vypracovanej pedagogickej dokumentácie, učebných osnov, programu výchovy a vzdelávania, plánu 

práce školy, dostupnosť triednych kníh, záznamov z pedagogických a iných porád, záznamov 

z kontrolnej činnosti a iných predpísaných a dohodnutých dokumentov. 

Riaditeľ školy zabezpečuje efektívne fungovanie školy. Informačná funkcia riaditeľa súvisí 

s poskytovaním a získavaním kľúčových informácií. Riaditeľ školy dosahuje ciele organizácie 

prostredníctvom iných ľudí, preto sú na neho kladené nároky súvisiace s manažérskou kompetenciou. 

Interpersonálna rola 65 (efektívny kontakt s ľuďmi) predpokladá, že riaditeľ školy má spôsobilosť 

a predpoklady na tímovú prácu, na tímové riešenie problémov, je schopný uplatňovať komunikačné 

spôsobilosti, je schopný zvládať konflikty, je sociálne kompetentný. 

Predpokladáme, že k zvýšeniu kvality sebahodnotenia školy (vzhľadom na informačnú rolu 

riaditeľa a manažmentu školy) prispeje, ak: 

1 Škola má vypracovaný informačný systém, jeho oživovanie a aktualizáciu. 

Riaditeľ školy a manažment školy majú vypracovaný: 

• systém získavania a poskytovania potrebných informácií, 

• systém stanovovania cieľov na základe definovania a analyzovania situácie, 

2 • systém uplatňovania rozhodovacej role, 

• systém nástrojov a uplatnenia prenosu plnenia cieľov na nižšie úrovne riadenia 

s kontrolným procesom, 

• systém motivácie zamestnancov k plneniu cieľov. 

Riaditeľ školy a vedenie školy kontrolujú plnenie úloh vyplývajúcich z vypracovaného 

3 

informatizačného systému. 

Riaditeľ školy a vedenie školy majú vypracovaný systém porád s určenými pravidlami 

4 

a postupmi. 

65 Fuchsová, K.: Informačná rola ako súčasť manažérskych funkcií riaditeľa školy. Manažment školy v praxi, 1/2006, s.2- 

4. ISSN1336-9849. 


35

Edukačný manažment školy a jeho hodnotenie 

Pedagogický rozvoj školy je cesta ku kvalitatívne vyššej úrovni školy, znamená skvalitňovanie 

výchovno-vzdelávacieho procesu ako najdôležitejšieho procesu v škole. V riadiacej praxi to znamená 

dokázať aktívne ovplyvňovať prístup učiteľov k vyučovaniu, poukazovať na existujúce nedostatky 

a riešiť ich. Svoje významné zastúpenie má triedny manažment. Učiteľ riadi pedagogický proces 

priamo na vyučovaní i mimo neho a vytvára tak priestor pre efektívny priebeh učebných aktivít 

žiakov. Vhodný triedny manažment sa vyznačuje nízkou intervenciou zo strany učiteľa a podnecuje 

žiakov k pozitívnemu správaniu. 66 

Predpokladáme, že k zvýšeniu kvality sebahodnotenia školy (vzhľadom na edukačný 

manažment školy) prispeje, ak: 

1 

2 

Vytvára podmienky pre učiteľov, pripravuje ich na efektívne riadenie triedy a výchovnovzdelávacieho 

procesu, podporuje ich a vedie k osvojovaniu a uplatňovaniu si triedneho 

manažmentu. 

Škola sleduje kvalitu vyučovacieho procesu vo vzťahu učiteľ – žiak, žiaci navzájom a ich 

postoj k vyučovaniu, kvalitu z komplexnejšieho hľadiska. 

Edukačný manažment, ako uvádza Uhereková M. (tamže), využíva efektívne plánovanie, 

organizovanie, vedenie, kontrolu a jeho hodnotenie. Plánovanie predstavuje dlhodobé koncepčné 

projektovanie vlastnej činnosti učiteľa a učebných činností žiakov, operatívne plánovanie 

jednotlivých krokov a postupov v edukačnom procese z hľadiska konkrétnych cieľov a potrieb 

žiakov. Organizovanie predstavuje organizovanie prípravy a realizáciu činnosti učiteľa a žiakov 

v predmete v rámci školského roka a na jednotlivých vyučovacích hodinách. Vedenie žiakov 

predstavuje vytyčovanie, určovanie smerov činností žiakov, stratégií na dosiahnutie cieľov, 

vytváranie podmienok na vzájomnú spoluprácu, motivovanie, podnecovanie a inšpirovanie žiakov 

k učeniu, efektívnemu spracovaniu informácií a pod. Kontrolovanie a hodnotenie predstavuje spätnú 

väzbu, zabezpečovanie informácií o priebežnom a celkovom výsledku vyučovania učiteľom 

a výsledkov učenia sa žiakov, uskutočňovanie plánovaných metód, foriem a nástrojov kontroly 

žiakov podľa dohodnutých a ustanovených konkrétnych vnútorných noriem. 

Predpokladáme, že k zvýšeniu kvality sebahodnotenia školy (vzhľadom na kvalitu triedneho 

manažmentu) prispeje, ak: 

1 

Škola vytvára priestor pre efektívny triedny manažment. Určuje rámcové kritériá kvality, 

sleduje a vyhodnocuje kvalitu, vedie učiteľov k aktívnej dlhodobej a operatívnej príprave. 

66 Uhereková, M.: Edukačný manažment – cesta k rozvoju kvality školy a vyučovacieho procesu. Manažment školy 

v praxi, 4/2010, s.9. ISSN1336-9849. 


36

Škola vytvára taktiky a stratégie riadenia edukačného manažmentu a realizácie vyučovacej 

2 

hodiny – základnej vyučovacej jednotky výchovno-vzdelávacieho procesu. 

Škola vedie pedagógov k účelnému riadeniu, ako základného faktora kvality, k priebežnému 

3 

plánovaniu, k efektívnej organizácii, ku kontrole a k hodnoteniu. 

4 Škola vedie pedagógov k procesu autoregulácie, a teda k efektívnemu vyučovaniu učiteľom. 

Kvalitná škola si uvedomuje, že bez vnútornej normy kvality vyučovania nie je možné efektívne 

plánovať, realizovať a objektívne posudzovať dosahovanie pedagogického rozvoja. 

Predpokladáme, že k zvýšeniu kvality sebahodnotenia školy (vzhľadom na zvýšenie kvality 

vo vyučovaní) prispeje, ak: 

1 

Škola stanovuje jednoznačné kritériá (oblasti) a indikátory (ukazovatele) kvality vyučovania 

z hľadiska vyučovania učiteľom a učenia sa žiakov – vnútornú normu školy. 

Edukačný manažment jednoznačne poukazuje na potrebu zapojenia pedagógov do procesu 

sebahodnotenia, pretože je jeho súčasťou. 

Časové rozvrhnutie plnenia úloh 

(zameranie na hodnotenie procesov, efektívne, účelné a účinné organizovanie riadiacej práce 

v zmysle platnej legislatívy) 

Čas a organizovanie vlastnej práce manažérov školy patria k faktorom, ktoré rozhodujúcou 

mierou predurčujú kvalitu organizačno-riadiacej práce, zasahujú do pracovných vzťahov 

v kolektívoch a predurčujú úroveň dosahovaných výsledkov. Škola v priebehu školského roka 

prechádza rôznymi obdobiami a zmenami, ktoré prináša legislatíva, edukačný proces a vyžaduje 

optimálne zvládnutie úloh. Každodenná realita odkrýva množstvo nepredvídaných situácií a úloh pre 

manažment školy, ktoré je potrebné zvládnuť vzhľadom na časové úskalie. Škola môže mať 

vypracovaný princíp triedenia úloh vzhľadom na ich optimálne časové zvládnutie. 

Predpokladáme, že k zvýšeniu kvality sebahodnotenia školy (vzhľadom na využívanie 

časového rozvrhnutia plnenia úloh) prispeje, ak: 

Škola má vypracované časové rozvrhnutie plnenia úloh, ktoré si vopred naplánuje a následne 

1 

sa stanoveným cieľom systematicky venuje, vyhodnocuje ich plnenie. 

2 Škola vyhodnocuje termínovú nedôslednosť plnenia závažných a naliehavých úloh. 

Škola má vypracovaný systém manažovania, zvládania nepredvídaných situácií vzhľadom 

3 na časové úskalie. Má určené priority vzhľadom na dôležitosť a naliehavosť úloh, 

vyhodnocuje ich zvládanie. 


37

4 

Škola vyhodnocuje percentuálny pomer plnenia plánovaných úloh a nepredvídaných úloh, 

prijíma stanovisko. 

Manažment zmien v škole ako základ pre externé a interné hodnotenie školy 

Škola je neustále vystavovaná nutnosti prispôsobiť sa zmenám a manažovať zmeny. Môže ísť 

o realizáciu plánovaných a systematických zmien, prípadne ide o zmeny, nad ktorými má škola len 

malú kontrolu, prípadne žiadnu kontrolu. Na zvládnutie zmeny, prechodu od začiatočného stavu 

do koncového stavu, škola musí zvládnuť: 67 

• identifikáciu rozdielov medzi stavmi, 

• proces určenia spôsobov a spôsobov na odstránenie týchto rozdielov. 

Predpokladáme, že k zvýšeniu kvality sebahodnotenia školy (vzhľadom na manažovanie zmien) 

prispeje, ak: 

1 

2 

3 

4 

Škola, riaditeľ školy a vedenie školy evidujú zmeny v oblasti legislatívnej, edukačnej, 

zaoberajú sa s nimi a vyhodnocujú ich dosah na výchovu a vzdelávanie v škole. 

Škola hľadá cesty zmien smerom k zvyšovania kvality školy (vzhľadom na potreby) 

v spolupráci so zamestnancami školy, ale aj so spolupracujúcimi inštitúciami. Dokáže 

nutnosť zmeny pomenovať, určiť spôsoby realizácie zmeny, dokáže zrealizovať postupné 

kroky a vyhodnotiť ich. 

Riaditeľ školy podporuje a presadzuje zmeny na základe svojich schopností politických, 68 

analytických, schopností komunikovať s ľuďmi, systémových vedomostí i ekonomických 

vedomostí. 

Škola má vypracovaný systém presadzovania a vyhodnocovania zmien v škole, ktoré prispeli 

a prispievajú k zvyšovaniu kvality školy. 

Schopnosť koordinovať a vyhodnocovať zmeny v škole vytvára veľký predpoklad na dosiahnutie 

dobrých výsledkov školy. Niektoré z indikátorov kvality by mali smerovať k sledovaniu a hlavne 

k vyhodnocovaniu schopnosti školy manažovať zmeny v škole. 

Marketing uplatňovaný v škole 

Pripusťme, že marketing spájame s prístupom k riadeniu vzdelávacieho subjektu/školy, 

konkrétne s riadením ľudí, s riadením výučbovej a študijnej oblasti zohľadňujúc vonkajšie vplyvy, 

67 Lančarič, D.: Manažment zmien vo vzdelávacej inštitúcii. Manažment školy v praxi, 1/2010, s.2-6. ISSN1336-9849. 

68 Lančarič, D.: Politické schopnosti – pochopiť rozličné záujmové skupiny a smery vo vzdelávacej organizácii a 

zohľadniť ich pri riadení zmeny. 


38

koordináciu vonkajších a vnútorných faktorov. Ak je jeden z hlavných cieľov školy uspokojovanie 

potrieb zákazníkov, dôležité je monitorovanie spokojnosti klientov v súvislosti s plnením 

konkrétnych úloh každého zamestnanca. V období, keď ponuka silne prevyšuje dopyt, účasť každého 

zamestnanca na marketingu školy (presadzovaním zásady presunu kompetencií v oblasti 

marketingového riadenia na nižšie články zo strany vedenia školy) považujeme za adekvátne 

reagovanie na nutnosť permanentnej zmeny vo vnútri vzdelávacej inštitúcie, predovšetkým 

vzhľadom na podnety vyplývajúce prevažne z vonkajšieho prostredia. 

Predpokladáme, že k zvýšeniu kvality sebahodnotenia školy (vzhľadom na zvládnutie 

marketingu školy) prispeje, ak: 

Škola a jej vedenie sa snažia presadzovať a podporovať imidž vzdelávacej inštitúcie 

na základe teoretických a praktických skúseností, dostatočnej ochoty a schopnosti zavádzať 

1 

v škole marketingové prístupy. Snažia sa o presun kompetencií na ďalších zamestnancov 

školy, vytvorenie pocitu zodpovednosti za marketing školy u každého zamestnanca. 

Škola má vypracovanú marketingovú stratégiu zahŕňajúcu komplexnosť i analytický prístup 

pri jej tvorbe. V nej si zodpovedá na otázky dotýkajúce sa postavenia školy na cieľovom 

2 

trhu, riešenia štruktúry marketingového mixu pre trh a budovania marketingovej 

infraštruktúry vzdelávacej inštitúcie. 

Interný marketing sa týka školenia a motivovania zamestnancov. 69 Jeho zmyslom je zabezpečiť, 

aby každý zamestnanec školy chápal svoju marketingovú zodpovednosť, ktorá spočíva 

v presadzovaní a podpore imidžu školy, v monitorovaní spokojnosti klientov a plnení si konkrétnych 

úloh. 

Predpokladáme, že k zvýšeniu kvality sebahodnotenia školy (vzhľadom na úlohy interného 

marketingu) prispeje, ak: 

1 Škola v práci so zamestnancami podporuje tímovú spoluprácu. 

Škola dbá o to, aby zamestnanci boli vzdelávaní a pracovali v súlade s poslaním, stratégiou 

2 

a cieľmi školy. 

Pedagogickí zamestnanci školy sú základným prvkom produkcie služieb a zdrojom 

diferencovanej ponúkanej služby, ktorá môže inštitúciu odlíšiť od ponuky konkurencie. 

Uvedomujeme si potrebu prezentácie inštitúcie zamestnancami školy v samotnej inštitúcii i mimo 

nej. 

1 

Škola v rámci permanentnej prípravy pedagógov dbá o efektívnu kvalifikovanosť, 

spoľahlivosť, komunikatívnosť, dôveryhodnosť, zdvorilosť a vnímavosť, dbá o poskytovanie 

69 Matulčíková, M.: Marketing vzdelávacej inštitúcie. Manažment školy v praxi, 4/2007, s.7-10. ISSN1336-9849. 


39

poradenských a informačných vzdelávacích služieb a vzdelávací servis. 

Determinantom individuálneho výkonu je motivácia. Riadenie a vedenie ľudí v pracovnom 

procese si vyžaduje poznať mieru a spôsob ich motivácie v pracovnej činnosti. Motivačné programy 

odhaľujú prepojenosť vonkajších stimulov s vnútornými potrebami, záujmami a ašpiráciami 

zamestnancov. 

1 

Škola má vypracované motivačné programy pre svojich zamestnancov, ktoré zahŕňajú 

pracovné podmienky, charakter a obsah práce, príležitosti na postup, uplatňovanie sociálnej 

politiky, podmienok odmeňovania, istoty, spôsobu určovania vzdelávacích cieľov, 

uplatňovania manažérskych metód, štýlu vedenia ľudí. 

Ťažisko manažérstva kvality spočíva v štýle riadenia. Miesto kontroly a riadenia (udeľovania 

príkazov) je potrebné klásť dôraz na zlepšenie a skvalitnenie stratégie i taktiky pri presadzovaní 

cieľov. 

Vedenie školy je podnikavé a hľadá možnosti, alternatívy, má odvahu riskovať, realizovať 

1 

nové myšlienky. 

2 Vedenie školy svoje vodcovstvo prejavuje inšpiráciou, presviedčaním a motiváciou ľudí. 

Vedenie školy dokáže viesť a usmerňovať cestou plánovania, rozhodovania, delegovania 

3 právomocí, spoluprácou, kontrolou namiesto prikazovania a donucovania. Dokáže 

podporovať a vzdelávať, nie poučovať a obmedzovať. 

Riadenie procesu sebahodnotenia na základe právnej analýzy 

Výkon štátnej správy v školstve vykonáva riaditeľ školy. 70 Spolu s vedením školy je 

zodpovedný za organizáciu školy a nesie priamy podiel na zvyšovaní jej kvality. Pri hodnotení 

kvality školy, vzhľadom na zákon o štátnej správe a školskej samospráve a jeho paragrafové 

znenia, škola si môže položiť nasledovné otázky, ktoré súvisia s: 

• dodržaním § 5 ods. 2 zákona, vzhľadom na zodpovednosť riaditeľa: 

1 Ako dodržiavame podmienky stanovené štátnym vzdelávacím programom? 

Máme vypracovaný, dodržiavaný a pravidelne vyhodnocovaný školský vzdelávací program 

2 

a výchovný program? 

Ako dodržiavame všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré súvisia s predmetom činnosti 

3 

školy? 

70 § 2 ods.1 písm. a) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve 


40

4 Ako pristupujeme k prípadným negatívnym výsledkom kontrolných zistení? 

Máme ročný plán ďalšieho vzdelávania pedagogických zamestnancov vypracovaný? 

5 

Dodržiavame ho a pravidelne vyhodnocujeme? 

Uskutočňujeme (a akým spôsobom) každoročne hodnotenie pedagogických a odborných 

6 

zamestnancov? 

Aká je úroveň výchovno-vzdelávacej práce našej školy? 

Ako ju hodnotíme? 

7 Zapájame do hodnotenia aj niektoré z poradných orgánov riaditeľa školy? 

V akých intervaloch a s akým cieľom vyhodnocujeme úroveň výchovno-vzdelávacej 

práce? 

Ako máme zostavovaný rozpočet školy? 

Kto sa podieľa na jeho zostavovaní a kontrole? 

Ako spolupracujeme so zriaďovateľom pri zostavovaní rozpočtu školy? 

Akceptuje zostavený rozpočet školy špecifiká potrieb výchovno-vzdelávacieho procesu? 

8 

Ako je dodržiavaný rozpočet školy? 

Ako máme zabezpečené efektívne využívanie finančných prostriedkov určených 

na zabezpečenie činnosti školy? 

Máme vypracovanú metodiku na zostavovanie a kontrolu rozpočtu? 

Ako hospodárime s majetkom v správe alebo vo vlastníctve školy? 

9 

Ako je zabezpečené efektívne hospodárenie s majetkom? 

Zákon dáva možnosti riaditeľovi školy vyhodnocovať školský vzdelávací program (základný 

dokument školy), vyhodnocovať úroveň výchovno-vzdelávacieho procesu. Neuvádza, čo je cieľom 

hodnotenia, neuvádza metódy a nástroje hodnotenia, neuvádza, ako s výsledkom hodnotenia narábať. 

Nenúti riaditeľa vypracovať metodiku na hodnotenie. Povinnosť vyhodnocovať je procesom 

sebahodnotenia, ktorý však nemá ešte stanovené pravidlá. 

Riaditeľ školy vypracováva hodnotenie úrovne výchovno-vzdelávacieho procesu do správy 

pre zriaďovateľa podľa metodického usmernenia č.10/2006-R z 25. mája 2006. Napriek tomu, že 

spomínané metodické usmernenie hovorí v úvode o zostavovaní správy o výchovno-vzdelávacej 

činnosti, vo svojom obsahu sa orientuje takmer výlučne na štatistické údaje. Aj samotná vyhláška 

č. 9/2006 Z. z. o štruktúre správ o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach škôl 

a školských zariadení, z ktorej metodické usmernenie vzniklo, je postavená na získavaní štatistických 

údajov. Slovo vyhodnotenie sa uvádza len pri koncepčných zámeroch školy. Výsledky hodnotenia 

kvality vzdelávania, prípadne vyhodnotenie kontrolnej a hospitačnej činnosti nie sú vo vyhláške 

uvedené. Vyhláška nevytvára predpoklad pre získanie údajov, ktoré by bolo možné použiť na tvorbu 

41 


indikátorov pre externé a interné hodnotenie školy. 

• dodržaním § 5 ods. 3 až 6 zákona, vzhľadom na zodpovednosť riaditeľa pri výkone štátnej 

správy v prvom stupni: 

Ako máme vypracovaný manažment procesu rozhodovania v jednotlivých oblastiach: 

• prijatie žiaka do školy, 

• dodatočné odloženie povinnej školskej dochádzky žiaka, 

• oslobodenie žiaka od povinnosti dochádzať do školy, 

• oslobodenie žiaka od vzdelávania sa v jednotlivých vyučovacích predmetoch alebo ich 

1 častí, 

• uloženie výchovných opatrení, 

• povolenie konať komisionálnu skúšku, 

• povolenie vykonať skúšku z jednotlivých vyučovacích predmetov, 

• individuálne vzdelávanie, 

• umožnenie štúdia žiaka podľa individuálneho učebného plánu. 

2 Využívame právne poradenstvo zriaďovateľa? 

3 Ako riešime prípadné negatívne zistenia a nedostatky pri vydaní rozhodnutí? 

4 Ako prebieha informovanosť, evidencia rozhodnutí? 

• dodržaním § 5 ods. 7 zákona, vzhľadom na povinnosť riaditeľa voči zriaďovateľovi 

a rade školy: 

Ako máme vypracovaný manažment spolupráce so zriaďovateľom a s radou školy pri 

1 

predkladaní jednotlivých dokumentov na vyjadrenie? 

2 Majú jednotliví aktéri tvorby dokumentov možnosť prezentácie dokumentov? 

• dodržaním § 5 ods. 11 zákona, vzhľadom na povinnosť voči zákonnému zástupcovi 

dieťaťa: 

1 

Ako si plníme oznamovaciu povinnosť, ak zákonný zástupca nedbá o riadne plnenie povinnej 

školskej dochádzky? 

Podľa zákona, ako sme už uviedli, zriaďovateľom školy môže byť obec, samosprávny kraj, 

krajský školský úrad, štátom uznaná cirkev alebo náboženská spoločnosť, iná právnická alebo fyzická 

osoba. Zriaďovateľ školy pridelenými kompetenciami a následne poskytnutými finančnými 

prostriedkami na výkon kompetencií priamo zodpovedá za kvalitu výchovno-vzdelávacieho procesu, 

môže výrazne ovplyvniť výsledky interného a externého hodnotenia školy. Dôležitá je schopnosť školy 

využiť možnosti, ktoré jej zriaďovateľ poskytuje. 

42 


V sebahodnotiacom procese si škola vo vzťahu k možnostiam zriaďovateľa môže položiť 

otázky: 

1 Ako využívame podmienky na výchovu a vzdelávanie detí a žiakov? 

2 Ako využívame odbornú a poradenskú činnosť pre zvýšenie kvality školy? 

3 Ako využívame právne poradenstvo pri riešení problémov? 

Ako postupujeme pri zostavovaní plánu investícií a rozpisu finančných prostriedkov? 

Ako spolupracujú poradné orgány riaditeľa školy pri zostavovaní plánu investícií a rozpisu 

4 

finančných prostriedkov? 

Ako akceptujeme plán investícií potreby výchovno-vzdelávacieho procesu? 

Ako efektívne využívame: 

• priestory, 

5 • materiálno-technické zabezpečenie, 

• didaktickú techniku vo výchovno-vzdelávacom procese? 

Ako riadime a vyhodnocujeme tento proces? 

Ako spolupracujeme so zriaďovateľom a predstaviteľmi štátnej správy pri organizovaní, 

6 

koordinácii, financovaní a zabezpečovaní súťaží a predmetových olympiád? 

Rada školy, obecná školská rada a územná školská rada sú iniciatívne a poradné 

samosprávne orgány, ktoré vyjadrujú a presadzujú verejné záujmy a záujmy žiakov, rodičov, 

pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov v oblasti výchovy a vzdelávania. Plnia 

funkciu verejnej kontroly, posudzujú a vyjadrujú sa k činnosti škôl, školských zariadení, orgánov 

miestnej štátnej správy, orgánov obcí a samosprávnych krajov z pohľadu školskej problematiky. 

• dodržaním § 24 zákona, vzhľadom na kompetencie a právomoci rady školy: 

1 Aký priestor vytvárame rade školy na jej pôsobenie? 

Plní rada školy svoju funkciu verejnej kontroly a: 

• vyjadruje sa a prezentuje verejné záujmy a záujmy žiakov, rodičov, pedagogických 

2 a ostatných zamestnancov školy, 

• posudzuje a vyjadruje sa k činnosti školy, 

• vyjadruje sa ku koncepčným zámerom školy? 

3 Prispievajú zasadnutia a rozhodnutia rady školy k zvýšeniu kvality školy? 

Rada školy, obecná školská rada ako iniciatívne poradné samosprávne orgány sa nielen môžu, 

ale mali by sa podieľať na internom hodnotení školy. Legislatívny rámec im nedáva potrebné 

kompetencie v tejto oblasti. Účinnosť rady školy znižuje aj to, že v nej majú malé zastúpenie 


43

(prípadne žiadne) sociálni partneri. V prípade napríklad stredných odborných škôl by to mali byť 

zástupcovia podnikov, kde žiaci vykonávajú prax, v prípade základných škôl reprezentanti stredných 

škôl, tretieho sektora a pod. Interného hodnotenia kvality vzdelávania v škole by sa mal zúčastniť 

minimálne jeden zástupca z rady školy s presne vymedzenými kompetenciami. Zakomponovanie 

niektorých členov rady školy do procesu sebahodnotenia je dôležité aj z hľadiska toho, že rada školy 

môže napríklad podávať aj návrh na odvolanie riaditeľa školy, volí kandidáta na riaditeľa. Má danú 

kompetenciu, ktorej uplatnenie výrazne ovplyvňuje smerovanie školy. 

Žiacka školská rada ustanovená v škole reprezentuje žiakov a zastupuje ich záujmy vo vzťahu 

k riaditeľovi a vedeniu školy. 

• dodržaním § 26 zákona, vzhľadom na jej ustanovenie: 

1 Aký priestor vytvárame žiackej školskej rade na jej pôsobenie? 

Plní žiacka školská rada svoju funkciu a: 

• vyjadruje sa k podstatným otázkam, návrhom a opatreniam školy v oblasti výchovy 

a vzdelávania, 

2 

• podieľa sa na tvorbe a dodržiavaní školského poriadku, 

• zastupuje žiakov vo vzťahu k riaditeľovi a vedeniu školy, predkladá im svoje 

stanoviská a návrhy, zastupuje žiakov aj navonok? 

3 Prispievajú zasadnutia a rozhodnutia žiackej školskej rady k zvýšeniu kvality našej školy? 

Postavenie žiackej školskej rady je špecifické. Legislatíva jej umožňuje vyjadrovať sa 

k podmienkam výchovno-vzdelávacieho procesu, nestanovuje jej kompetencie týkajúce sa 

skvalitňovania výchovno-vzdelávacieho procesu. Žiacka školská rada by mohla a mala byť (jej 

zástupca) účastná pri internom hodnotení kvality školy, pri sebahodnotení a z pohľadu žiaka by sa 

mala podieľať na smerovaní školy. Mala by sa nielen vyjadrovať k podstatným otázkam, návrhom 

a opatreniam školy v oblasti výchovy a vzdelávania, ale aj niesť určitú zodpovednosť za tento proces. 

Určitá možná miera zastúpenia jednotlivých subjektov (poradných orgánov riaditeľa školy) 

na hodnotení kvality školy je naznačená zákonom a váha hodnotenia má byť stanovená modelom 

hodnotenia škôl. 

Zákon, ktorý určuje presné kompetencie zriaďovateľa v obsiahlej podobe (mimo zriaďovateľa 

súkromnej a cirkevnej školy), nezaoberá sa hodnotením výchovno-vzdelávacieho procesu ako takého, 

jeho kvalitou. Legislatívny rámec nepredpokladá, že by sa zriaďovateľ zapájal vo väčšej miere 

do interného hodnotenia kvality školy a vôbec nie do sebahodnotiaceho procesu školy. Bolo by ale 

vhodné, aby sa zúčastnil napríklad pri prezentácii výslednej správy z hľadiska posúdenia ďalšieho 

možného rozvoja školy. Zostáva to však na voľbe školy. 


44

Financovanie škôl a zariadení je regulované zákonom o financovaní. 71 Podľa zákona sú štátne 

školy a štátom uznané školy (cirkevné a súkromné školy) zaradené do siete škôl, financované podľa 

ustanovení zákona v oblasti výchovno-vzdelávacieho procesu, prevádzky, riešenia havarijných 

situácií, rekonštrukcií a modernizácii objektov a ich vybavenia, rozvoja. 72 

Podľa zákona o financovaní možnými zdrojmi financovania škôl sú: 

• prostriedky zo štátneho rozpočtu (škola vypracováva návrh, dostáva peniaze od zriaďovateľa, 

musí rešpektovať zákony pri použití finančných prostriedkov, rešpektovať pokyny a predpisy 

na použitie finančných prostriedkov), 

• prostriedky z rozpočtu zriaďovateľa (obec, samosprávny kraj, fyzická, právnická osoba), 

• zisk z podnikateľskej činnosti, 

• príspevky od žiakov, rodičov alebo inej osoby, 

• príspevky a dary, 

• iné zdroje. 

Vzhľadom na štruktúru finančných zdrojov v kapitole ministerstva pre oblasť financovania 

regionálneho školstva sú samostatne rozpočtované finančné prostriedky pre školy podľa typu 

a zriaďovateľa na: výchovno-vzdelávací proces, kapitálové výdavky, havarijné situácie, rozvojové 

programy, záujmové vzdelávanie, vydávanie učebníc, súťaže žiakov, príspevok na výchovu 

a vzdelávanie, financovanie mimoriadnych výsledkov žiakov. 

Finančné prostriedky pre školy z kapitoly ministerstva sa poskytujú zriaďovateľovi 

prostredníctvom krajského školského úradu (podľa sídla zriaďovateľa). Samotný rozpis finančných 

prostriedkov z kapitoly ministerstva vychádza z normatívne určených objemov finančných 

prostriedkov pre jednotlivé školy v pôsobnosti zriaďovateľa. Normatívne financovanie prináša 

členenie (mzdový, prevádzkový) na základe skutočných počtov žiakov na školský rok a z toho 

vyplývajúcu nahlasovaciu povinnosť pre zriaďovateľa (od riaditeľa školy) v stanovených termínoch. 

Rovnako ostatné príspevky na financovanie prinášajú nahlasovaciu povinnosť (žiadosť) a špecifiká, 

zameranie pre použitie poskytnutých finančných prostriedkov. Ich poskytovanie súvisí aj 

s dodržaním finančnej disciplíny, informovanosti poskytovateľa o hospodárení (vypracovanie správ 

o hospodárení, odsúhlasovanie uzávierky). 

Dohľad nad dodržiavaním tohto zákona vykonávajú ministerstvo a krajský školský úrad. 

Pri výkone dohľadu sledujú najmä prehľadnosť financovania a kontrolujú správnosť použitia metód 

a postupov pri financovaní jednotlivých typov škôl. Postupujú podľa zákona č. 502/2001 Z. z. 

o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších 

71 zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení 

72 §1 zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení 


45

predpisov. 

Legislatívne normy, metodické pokyny i nariadenia zriaďovateľa v dostatočnom rozsahu určujú 

škole možnosti použitia finančných prostriedkov. Neurčujú však pravidlá na efektívne využívanie 

finančných prostriedkov priamo vo výchovno-vzdelávacom procese (efektívne nakupovanie učebných 

pomôcok, vzdelávanie pedagógov a pod.). Tieto pravidlá nie sú určené aj vzhľadom na chýbajúci 

kontrolný mechanizmus. Sebahodnotenie a voľba indikátorov zameraných na efektívnosť využívania 

finančných prostriedkov je cesta k dosiahnutiu cieľa napríklad - zistiť mieru efektívnosti využívania 

finančných prostriedkov. Efektívnosť a kvalitu využívania finančných prostriedkov vo výučbovom 

procese čiastočne vyhodnocuje a kontroluje ŠŠI. Jej hodnotenie, ako sme vyššie uviedli, je externým 

hodnotením a interné hodnotenie by mal vykonávať manažment školy v spolupráci s predmetovými 

komisiami. Kontrolu vhodnosti použitia finančných prostriedkov v škole uskutočňuje zriaďovateľ, 

ministerstvo školstva, NKÚ. 

Princípy, ciele, podmienky, rozsah, obsah, formy a organizáciu výchovy a vzdelávania 

v školách, vzdelávacie programy, práva a povinnosti škôl, detí a žiakov, rodičov upravuje školský 

zákon. 73 

Výchova a vzdelávanie (podľa tohto zákona) sú okrem iného založené aj na princípoch kontroly 

a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania a kvality výchovno-vzdelávacej sústavy. 

• dodržaním § 3 zákona (vzhľadom na princípy výchovy a vzdelávania) pri sebahodnotení 

si škola môže položiť otázky: 

Ako zabezpečujeme rovnoprávnosť prístupu k výchove a k vzdelávaniu so zohľadnením 

1 

výchovno-vzdelávacích potrieb jednotlivca? 

2 Ako zabraňujeme všetkým formám diskriminácie, osobitne segregácie? 

Ako zabezpečujeme rovnocennosť a neoddeliteľnosť výchovy a vzdelávania vo výchovnovzdelávacom 

procese? 

3 

Ako ďalej zabezpečujeme: 

• celoživotné vzdelávanie, 

• výchovné poradenstvo, 

4 • slobodu voľby vzdelania, 

• zdokonaľovanie procesu výchovy a vzdelávania, 

• kontrolu a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania, 

• posilnenie výchovnej stránky výchovno-vzdelávacieho procesu? 

• dodržaním § 4 zákona (vzhľadom na ciele výchovy a vzdelávania) pri sebahodnotení si 

73 zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) 


46

škola môže položiť otázky: 

1 Ako dokážeme vyhodnocovať jednotlivé ciele výchovy a vzdelávania? 

Ako, vzhľadom na ciele, dokážeme žiakovi umožniť: 

• získať vzdelanie, 

• získať kompetencie, 

• ovládať aspoň dva cudzie jazyky, 

• naučiť správne identifikovať a analyzovať problémy, navrhovať ich riešenia, 

2 

• rozvíjať zručnosti a schopnosti, 

• získať a posilňovať úctu k ľudským právam a základným slobodám, 

• pripraviť sa na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti, 

• rozvíjať a kultivovať svoju osobnosť a celoživotne sa vzdelávať, 

• naučiť sa kontrolovať a regulovať svoje správanie? 

Školský zákon ustanovuje výchovno-vzdelávacie programy na štátnej a školskej úrovni, práva 

a povinnosti škôl v tejto oblasti. Vzdelávacie programy člení na štátny a školský vzdelávací program, 

pričom pre príslušný odbor vzdelávania je štátny vzdelávací program záväzný pre: 

• vypracovanie školského vzdelávacieho programu, 

• tvorbu a posudzovanie učebníc, učebných textov a pracovných zošitov, 

• hodnotenie škôl a hodnotenie výsledkov dosiahnutých deťmi alebo žiakmi. 

• dodržaním § 7 zákona (vzhľadom na školský vzdelávací program) pri sebahodnotení si 


Ako zabezpečujeme tvorbu školského vzdelávacieho programu? 

Spolupracujeme s pedagogickou radou, poradnými orgánmi riaditeľa školy, prípadne 

1 

so zamestnávateľom alebo s právnickou osobou, ktorá má pôsobnosť v oblasti odborného 

vzdelávania a prípravy podľa osobitného predpisu? 

Je náš školský vzdelávací program vypracovaný v súlade s princípmi a cieľmi výchovy 

2 

a vzdelávania školy? 

Ako školský vzdelávací program zabezpečuje inklúziu detí a žiakov so zdravotnými 

3 

problémami? 

Ako školský vzdelávací program akceptuje priestorové, materiálne a technické možnosti 

4 

školy? 

5 Akú náročnosť kladie školský vzdelávací program na učebný proces? 

6 Aké predpoklady vytvára školský vzdelávací program na zvýšenie kvality školy, výchovno- 


47

vzdelávacieho procesu? 

7 Ako zabezpečujeme kontrolu plnenia školského vzdelávacieho programu? 

• dodržaním § 9 zákona (vzhľadom na vzdelávacie štandardy, učebné plány a učebné 

osnovy) pri sebahodnotení si škola môže položiť otázky: 

1 Ako zabezpečujeme tvorbu vzdelávacích štandardov, učebných plánov, učebných osnov? 

Ako zostavujeme a následne s akou pravidelnosťou vyhodnocujeme aktuálnosť súboru 

2 požiadaviek na osvojenie si vedomostí, zručností a schopností, ktoré majú žiaci získať 

(výkonnostné štandardy)? 

3 Ako určujeme rozsah požadovaných vedomostí a zručností (obsahové štandardy)? 

S akou pravidelnosťou vyhodnocujeme dosiahnutú úroveň a rozsah požadovaných 

4 

vedomostí a zručností? 

Ako využívame pri tvorbe rámcových učebných plánov svoje ciele a vlastné zameranie 

5 

v rámci tvorby školského vzdelávacieho programu? 

6 Máme vypracovanú metodiku tvorby učebných plánov? 

• dodržaním § 11 zákona (vzhľadom na pedagogickú dokumentáciu a ďalšiu dokumentáciu) 

pri sebahodnotení si škola môže položiť otázky: 

1 

2 

3 

4 

Ako riadime proces tvorby a pravidelného vyhodnocovania obsahu a platnosti pedagogickej 

dokumentácie a ďalších písomných dokumentov? 

Máme vypracovanú metodiku na prácu s pedagogickou dokumentáciou a dohliadamme 

na správnosť vypĺňania? 

Je pedagogická dokumentácia súčasťou registratúry podľa § 2 ods. 14 zákona č. 395/2002 

Z. z. o archívoch a registratúrach? 

Ako riadime proces registratúry? 

Ako riadime proces ochrany osobných údajov podľa zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane 

osobných údajov? 

Na vzdelávanie v školách podľa tohto zákona sa používajú učebnice schválené ministerstvom 

školstva. Používajú sa aj iné učebné texty a pracovné zošity, ktoré sú v súlade s cieľmi a princípmi 

tohto zákona. Na vyučovanie predmetu náboženstvo alebo náboženská výchova podľa tohto zákona 

možno používať učebnice, učebné texty a pracovné zošity schválené štátom uznanou cirkvou alebo 

náboženskou spoločnosťou. 

• dodržaním § 13 zákona (vzhľadom na používanie učebníc, učebných textov a pracovných 

zošitov) pri sebahodnotení si škola môže položiť otázky: 

48 


Ako vyhodnocujeme používanie schválených učebníc, učebných textov a pracovných 

1 

zošitov, ich aktuálnosť, iniciujeme ich nákup? 

2 Ako zabezpečujeme chýbajúce učebnice, učebné texty, pracovné zošity? 

Nabádame pedagogických zamestnancov školy k tvorbe učebníc, učebných textov, 

3 pracovných zošitov, prípadne k tvorbe učebných pomôcok s ohľadom na zvýšenie kvality 

vzdelávania a výchovy? 

Zákon bližšie špecifikuje experimentálne overovanie, ktorého cieľom je získať alebo overovať 

v praxi poznatky, skúsenosti, podnety, implementáciu poznatkov a skúseností na zmeny a obnovu 

pedagogických dokumentov, na vytvorenie alternatívnych vzdelávacích programov alebo 

výchovných programov, overovanie zahraničných modelov, prípadne ich uplatnenie na podmienky 

škôl a školských zariadení podľa tohto zákona. 

1 

2 

3 

• dodržaním § 14 zákona (vzhľadom na experimentálne overovanie) pri sebahodnotení si 


Ako pristupujeme k overovaniu poznatkov, skúseností, podnetov v praxi, k implementácii 

poznatkov a skúseností? 

Sme zapojení v experimentálnom overovaní? 

Ak áno, ako pristupujeme k organizácii a vyhodnocovaniu experimentu? 

Nabádame v rámci zvyšovania kvality výchovno-vzdelávacieho procesu k experimentálnemu 

overovaniu? 

Zákon ďalej upravuje formy osobitného plnenia školskej dochádzky a upravuje podmienky 

pre individuálne vzdelávanie. 

• dodržaním § 24-26 zákona (vzhľadom na osobitý spôsob plnenia školskej dochádzky) pri 

sebahodnotení si škola môže položiť otázky: 

1 Ako pristupujeme k uplatňovaniu osobitých spôsobov plnenia školskej dochádzky? 

Ako organizujeme proces riadenia a vyhodnocovania: 

• individuálneho vzdelávania, 

• vzdelávania v školách zriadených iným štátom na území SR, 

2 

• vzdelávania v školách mimo územia SR, 

• individuálny proces vzdelávania v zahraničí pre žiakov základnej školy, 

• vzdelávania podľa individuálneho učebného plánu? 

3 Ako kontrolujeme kvalitu vzdelávania? 

Zákon ďalej v jednotlivých paragrafových zneniach bližšie špecifikuje oblasti, ktoré môžu tvoriť 

základ pre proces sebahodnotenia. Škola si na ich základe môže sama vytvoriť otázky podľa 

49 


zvolených cieľov a obsahu hodnotenia. V predchádzajúcej časti sme uviedli možnosti tvorby týchto 

otázok vzhľadom na tvorbu vlastných cieľov a nástrojov využívaných v procese sebahodnotenia. 

Samostatnou oblasťou v zákone je monitorovanie a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania. 

Podľa § 154 monitorovanie a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania plní úlohy v oblasti 

sledovania najmä: 

• kontinuálnych procesov zlepšenia alebo zhoršenia výsledkov vzdelávania, 

• dosahovania výkonnostných a kvalitatívnych cieľov a podnetov, 

• externého a interného hodnotenia a porovnávania škôl a školských zariadení, 

• dosahov rozhodnutí. 

Podľa zákona na uskutočňovanie monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania 

na úrovni štátnych školských programov ministerstvo školstva zriaďuje Národný ústav 

certifikovaných meraní vzdelávania. Monitorovanie a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania 

ďalej uskutočňuje 

• škola alebo školské zariadenie, 

• Štátna školská inšpekcia, 

• ministerstvo zdravotníctva pre odbornú zložku prípravy vzdelávania pre zdravotnícke odbory 

na stredných zdravotníckych školách. 

• dodržaním § 154 zákona, pri sebahodnotení školy sa predpokladá, že: 

1 Škola vykonáva monitorovanie a hodnotenie kvality. 

Škola má vypracovanú metodiku na monitorovanie a hodnotenie kvality, ktorej súčasťou sú 

2 

zamestnanci školy, žiaci ako aj jej organizačné zložky, poradné orgány riaditeľa školy. 

Školský zákon najkomplexnejšie zo všetkých zákonov vytvára predpoklad na interné hodnotenie 

kvality školy. V zákone však nie je určená povinnosť školy vykonávať hodnotenie kvality, následne 

periodickosť hodnotenia. Je načrtnuté, čo by mohlo byť obsahom hodnotenia kvality. Vzhľadom 

na znenie zákona a jeho obsah by bolo vhodné doplniť do zákona povinnosť školy vykonávať interné 

hodnotenie kvality školy, rozsah hodnotenia, metódy, nástroje ako aj aktérov podieľajúcich sa 

na hodnotení, vysvetliť pojem interného hodnotenia kvality a sebahodnotenia. 

Ďalšími z právnych predpisov, ktoré určujú kompetencie na hodnotenie kvality školy skôr 

s orientáciou na odborné zameranie škôl, sú: 

• Zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní. Je špecificky určený pre stredné odborné 

školy, ktoré v procesu prípravy žiakov spolupracujú so zamestnávateľmi a ich zástupcami 

(zväzy, komory, asociácie, organizácie). 

• Vyhláška č. 282/2009 Z. z. o stredných školách, ktorá vytvára priestor na hodnotenie 

50 


dodržiavania legislatívy v organizácii a formách vyučovania, na hodnotenie a klasifikáciu 

dosiahnutých vedomostí a zručností a schopností žiaka. 

• Vyhláška č. 320/2008 Z. z. o základnej škole upravuje organizáciu základnej školy, plnenie 

povinnej školskej dochádzky, organizáciu a zabezpečovanie výchovno-vzdelávacej činnosti 

v škole, hodnotenie a klasifikáciu žiaka. 

• Vyhláška č. 321/2008 Z. z. o jazykovej škole upravuje spôsob prijímania do jazykových 

škôl, spôsob organizácie výchovy a vzdelávania v jazykových školách, obsah vzdelávania, 

spôsob hodnotenia študijných výsledkov a stupne náročnosti štátnych jazykových skúšok, 

organizáciu a postup získania oprávnenia vykonávať štátne jazykové skúšky. 

• Vyhláška č. 322/2008 Z. z. o špeciálnych školách upravuje podrobnosti o organizácii, 

vnútornej diferenciácii a dĺžke výchovy a vzdelávania v špeciálnych školách, postup 

pri prijímaní detí a žiakov do týchto škôl, podrobnosti o osobitostiach výchovy a vzdelávania, 

o hodnotení a klasifikácii prospechu a správania žiakov, o počtoch detí a žiakov v triedach 

špeciálnych škôl, o forme a obsahu správy o výchove a vzdelávaní žiaka, o označovaní škôl 

a ustanovuje sústavu učebných odborov a zameraní učebných odborov v odborných 

učilištiach. 

• Vyhláška č. 323/2008 Z. z. o špeciálnych výchovných zariadeniach upravuje podrobnosti 

o organizácii výchovno-vzdelávacieho procesu v špeciálnych výchovných zariadeniach, 

o individuálnych reedukačných programoch, formách a metódach výchovy a vzdelávania 

uplatňovaných v procese reedukácie, o výchovných skupinách, diagnostických skupinách, 

ochranných opatreniach, o personálnom, finančnom, materiálno -technickom a priestorovom 

zabezpečení, požiadavky na stavebné a interiérové úpravy, materiálno-technické a ďalšie 

vybavenie karanténnej miestnosti a ochrannej miestnosti, podrobnosti o organizácii 

výchovno-vzdelávacieho procesu v špeciálnych výchovných zariadeniach, formách 

a metódach výchovy a vzdelávania v procese reedukácie, o výchovných skupinách 

a diagnostických skupinách. 

• Vyhláška č. 324/2008 Z. z. o základnej umeleckej škole upravuje spôsob organizácie 

výchovno-vzdelávacieho procesu, organizácie štúdia, prijímania žiakov na štúdium, priebehu 

a ukončovania štúdia, hodnotenia a klasifikácie, komisionálnych skúšok a súťaží v základnej 

umeleckej škole. 

• Vyhláška č. 325/2008 Z. z. o školských zariadeniach výchovného poradenstva a prevencie 

upravuje spôsob organizácie zariadení výchovného, psychologického a špeciálnopedagogického 

poradenstva a prevencie, personálneho a materiálno-technického 

zabezpečenia a vytvárania ďalších pracovísk. 

51 


Systém indikátorov (ukazovateľov) - kvantitatívnych alebo kvalitatívnych 

v kvantifikovanej podobe 


52

Indikátory môžeme vnímať ako významné prostriedky v procese hodnotenia stavu a vývoja 

vzdelávania smerom k účinnosti plnenia vytýčených výchovnovzdelávacích cieľov, ako aj prostriedky 

k dosiahnutiu trvalo udržateľného rozvoja v oblasti vzdelávania. Významne napomáhajú pri plánovaní, 

stanovovaní cieľov a kontrole ich plnenia a k tvorbe následných opatrení a nástrojov smerujúcich 

k ich dosiahnutiu. Rovnako sú komplexným zdrojom informácií o vzdelávaní. 

Indikátory sú zároveň merateľné veličiny, poskytujúce informácie o vývoji a trendoch javov a procesov, 

v kvantitatívnom a kvalitatívnom vyjadrení, konkrétnejšie ukazovatele, výsledky, podľa ktorých 

možno poznať, aká je miera kvality danej oblasti. 

Štát, ako tvorca platnej legislatívy v oblasti školstva môže vytvárať systém indikátorov s cieľom 

naplnenia a zabezpečenia udržateľného rozvoja v oblasti vzdelávania na školách. Pomocou nich dokáže 

zhodnotiť nielen mieru plnenia legislatívnej normy, ale aj koncepčných a strategických plánov 

prezentovaných vo svojich dokumentoch. Systémom indikátorov vo vzťahu k platným normám pomáha 

vytvárať náhľad: 

• na schopnosť zriaďovateľa a školy (jej manažmentu) hospodáriť s finančnými prostriedkami; 

• na schopnosť obcí a vyšších územných celkov plniť si povinnosti vyplývajúce z prechodu 

niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky; 

• na schopnosť orgánov štátnej správy v školstve, obcí, samosprávnych krajov a orgánov 

školskej samosprávy uplatňovať svoju pôsobnosť v oblasti výkonu štátnej správy v školstve 

a školskej samosprávy, v oblasti tvorby siete škôl, zaraďovania, vyraďovania a zmien v sieti 

a v oblasti zriaďovania a zrušovania škôl; 

• na schopnosť zriaďovateľa a školy dodržiavať princípy, ciele, podmienky, rozsah, obsah, 

formy a organizáciu výchovy a vzdelávania v školách, vzdelávacie programy, práva 

a povinnosti škôl, detí a žiakov, rodičov; 

• na schopnosť plniť ďalšie všeobecne záväzné právne normy (zákony, vyhlášky), metodické 

usmernenia. 

Indikátory, s vyššie uvedeným cieľom, by mali byť vybrané tak, aby spĺňali nasledujúce atribúty: 

• zohľadňovali možnosti ktoré vytvára legislatívna norma v oblasti vzdelávania, a škola sa nimi 

riadi, 

• zohľadňovali ciele školskej politiky uplatňovanej v škole jej manažmentom, 

• pokrývali všetky dôležité aspekty dôležité pre školu a jej rozvoj, 

• zohľadňovali záujmy zainteresovaných aktérov vzdelávania na pôde školy, 

• slúžili pre potreby cieľovej skupiny, ktorou sú žiaci. 

53 


Štát ako tvorca zákonov indikátormi, ich zberom za účelom zhodnotenia poskytovania vzdelávania 

zároveň vyhodnocuje kvalitu starostlivosti štátu, školy o žiaka. 

Systém indikátorov v nadväznosti na plnenie zákonov a zabezpečenie cieleného vzdelávania na škole 

môžeme členiť vo vzťahu: 

- k zriaďovateľovi, ktorou môže byť obec, samosprávny kraj, krajský školský úrad, štátom 

uznaná cirkev alebo náboženská spoločnosť, iná právnická alebo fyzická osoba a na ne sa 

vzťahuje mimo iné: 

• Zákon č.416/2001 Z. z.. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy 

na obce a na vyššie územné celky, 

• Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. 

- k riaditeľovi školy ako štatutárovi, na ktorého sa vzťahuje mimo iné: 

• Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, 

• Zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských 

zariadení 

• Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) 

• ďalšie vyhlášky a metodické usmernenia 

Systém indikátorov (škála) vyplývajúcich z plnenia legislatívnych noriem 

Zákon č. 416/2001 Z. z. 

Cieľová skupina: zriaďovateľ 

Obec § 2 

Vyšší územný celok § 3 

Obec a vyšší územný celok 

Indikátor 

Výkon štátnej správy 

Zriaďovanie a zrušovanie škôl 

Menovanie a odvolávanie riaditeľov 

Vytváranie podmienok na plnenie školskej dochádzky 

Výkon kontroly nad hospodárením školy 

Zabezpečovanie podmienok na stravovanie 

Spracúvanie a poskytovanie informácií v v oblasti výchovy a vzdelávania 

Schvaľovanie zmlúv o nájme školských budov 

Zriaďovanie a zrušovanie škôl 

Menovanie a odvolávanie riaditeľov 

Správa škôl, výkon štátnej správy v druhom stupni 

Výkon kontroly nad hospodárením školy 

Zabezpečovanie podmienok na stravovanie 

Spracúvanie a poskytovanie informácií v v oblasti výchovy a vzdelávania 

Schvaľovanie zmlúv o nájme školských budov 

Podiel na externom hodnotení školy 

Vyhodnocovanie efektívneho využitia ním vytváraných podmienok na škole pre 

kvalitné vzdelávanie 


54

Zákon č. 596/2003 Z. z. 

Cieľová skupina: zriaďovateľ Indikátor 

§ 3 Vymenúvanie a odvolávanie riaditeľa školy 

§ 4 Výberové konanie 

§ 6 - § 9 Pôsobnosť a uplatňovanie kompetencií vo vzťahu k škole (obec, samosprávny 

kraj) pri prenesenom výkone štátnej správy 

§ 10 - § 11 Pôsobnosť a uplatňovanie kompetencií vo vzťahu k škole (krajský školský úrad) 

pri výkone miestnej štátnej správy 

§ 16 – 18 Zaraďovanie a vyraďovanie škôl do siete škôl, zmeny v sieti 

§ 19 - § 23 Zriaďovanie a zrušovanie škôl 

Cieľová skupina: škola Indikátor 

§ 5 Zodpovednosť riaditeľa 

Výkon štátnej správy v prvom stupni 

Zodpovednosť riaditeľa voči zriaďovateľovi a Rade školy 

Oznamovacia povinnosť riaditeľa školy 

§ 24 - § 26 Pôsobnosť orgánov školskej samosprávy na škole 

Zákon č. 597/2003 Z. z. 

Cieľová skupina: zriaďovateľ Indikátor 

§ 2 Poskytované zdroje financovania školy z prostriedkov ministerstva školstva 

Poskytované prostriedky z rozpočtu zriaďovateľa 

§ 4, § 6 Spolupráca zriaďovateľa so školou pri príprave a rozpise finančných prostriedkov 


§ 2 Použitie finančných prostriedkov pridelených zo štátneho rozpočtu 

Použitie finančných prostriedky z ostatných zdrojov financovania školy 

(viaczdrojové financovanie) 

§ 4, § 6 Spolupráca školy so zriaďovateľom pri príprave a rozpise rozpise finančných 

prostriedkov 

Zákon č. 245/2008 Z. z. 


§ 3 Princípy výchovy a vzdelávania 

§ 4 Ciele výchovy a vzdelávania 

§ 7 Školský vzdelávací program 

§ 9 Vzdelávacie štandardy, učebné plány, učebné osnovy 

§ 11 Pedagogická dokumentácia a ďalšia dokumentácia 

§ 12 Výchovno-vzdelávací jazyk 

§ 13 Učebnice, učebné texty a pracovné zošity 

§ 14 Experimentálne overovanie 

§ 15 Vyučovanie náboženskej výchovy a náboženstva 

§ 18 Doklady o získanom vzdelaní 

§ 20 Plnenie povinnej školskej dochádzky 

§ 22 Skončenie plnenia povinnej školskej dochádzky 

§ 23 Formy osobitého spôsobu plnenia povinnej školskej dochádzky 

§ 23 - § 53 Zabezpečenie výchovy a vzdelávania v sústave škôl podľa druhu školy zaradenej 

do siete škôl 

§ 55 Hodnotenie a klasifikácia prospechu a správania žiakov a opatrenia vo výchove 

§ 57 Komisionálne skúšky 

§ 58 Opatrenia vo výchove 

§ 59 - § 71 Prijímanie na vzdelávanie 

§ 72 - § 93 Ukončovanie výchovy a vzdelávania na stredných školách 

§ 94 - § 108 Zabezpečenie výchovy a vzdelávania pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovnovzdelávacími 

potrebami 

§ 150 Organizácia školského roka 


55

§ 151 Ďalšie podmienky výchovy a vzdelávania 

§ 152 Bezpečnosť a ochrana zdravia vo výchove a vzdelávaní 

§ 153 Školský poriadok 

§ 154 Monitorovanie a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania 

§ 155 Externé testovanie žiakov základnej školy 

Systém indikátorov, ktorý vzniká vo vzťahu k platným normám (väčšinou s cieľom kontroly 

a posúdenia stavu), zároveň predikuje aktérov, ktorí sa podieľajú na procese hodnotenia práce škôl. 

Opierajúc sa o právnu analýzu domáceho prostredia v oblasti hodnotenia škôl, ktorá vychádza 

z platných predpisov, týmito aktérmi sú: 

• zriaďovateľ školy (obec, vyšší územný celok, krajský školský úrad, fyzická alebo právnická 

osoba), 

• štátna školská inšpekcia, 

• ministerstvo školstva, 

• iné orgány štátnej správy, ktoré sa podieľajú v zmysle zákona na chode školy. 

Hodnotenie uvedenými aktérmi sa prevažne zameriava na schopnosť školy dodržiavať platnú 

legislatívu, štandard a udržateľný rozvoj v oblasti vzdelávania, ale zároveň umožňuje monitorovanie 

a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania (Zákon č. 245/2008 Z. z. § 154 ods. 1): 

• kontinuálnych procesov zlepšenia alebo zhoršenia výsledkov vzdelávania, 

• dosahovania výkonnostných a kvalitatívnych cieľov a podnetov, 

• externého a interného hodnotenia a porovnávania škôl a školských zariadení, 

• dosahov rozhodnutí. 

Bližšia špecifikácia súboru indikátorov so zameraním na monitorovanie a hodnotenie kvality na škole 

je zameraná na: 

Zákon č. 245/2008 Z. z. 

Cieľová skupina: škola 

§ 154 

Indikátor 

Monitorovanie a hodnotenie kvality kontinuálnych procesov zlepšenia alebo 

zhoršenia výsledkov vzdelávania 

Monitorovanie a hodnotenie kvality dosahovania výkonnostných a kvalitatívnych 

cieľov a podnetov 

Monitorovanie a hodnotenie kvality externého a interného hodnotenia 

a porovnávania škôl 

Aktérmi pre monitorovanie a hodnotenie kvality je Národný ústav certifikovaných meraní 

(NÚCEM), Štátna školská inšpekcia (ŠŠI) a škola 74 . 

74 NÚCEM a ŠŠI sú v porovnaní so školou externými hodnotiteľmi kvality vzdelávania. Vzhľadom na skutočnosť, že na 

školy je stále viac kladená požiadavka na uskutočňovanie sebahodnotenia, je potrebné stanoviť rovnováhu medzi 

externým a interným hodnotením. V prípade, že školy dokážu presvedčiť dôkazmi a profesionalitou sebahodnotenia 

validnými meracími nástrojmi, externé nástroje môžu byť doplnené výsledkami sebapozorovania a údajmi zozbieranými 

samotnými školami. 


56

Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania má vytvorený svoj systém indikátorov pre 

zabezpečenie monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania na úrovni štátnych 

školských programov, ako aj pre zabezpečovanie medzinárodných meraní na Slovensku. 

Taktiež Štátna školská inšpekcia má vytvorený svoj systém indikátorov, pomocou ktorých sleduje: 

Zákon č. 245/2008 Z. z. 

Cieľová skupina: škola 

§ 13 

Indikátor 

Úroveň pedagogického riadenia na škole 

Úroveň výchovy a vzdelávania a materiálno-technických podmienok 

Zabezpečovanie priestorov, materiálno-technického zabezpečenia, ako aj zabezpečenie 

didaktickej techniky vo výchovno-vzdelávacom procese 

Vo svojich hodnoteniach sa zameriava na kontrolu dodržiavania platnej legislatívy a ako externý 

hodnotiteľ na zisťovanie úrovne a kvality výchovno-vzdelávacieho procesu. 

Tretím aktérom určeným legislatívou pre monitorovanie a hodnotenie kvality výchovy 

a vzdelávania je škola. Táto, mimo možnosti kontroly dodržiavania platnej legislatívy manažmentom 

a pracovníkmi školy, nemá zákonom bližšie špecifikované ciele, na ktoré by sa pri monitorovaní 

a hodnotení kvality výchovy a vzdelávania mohla zamerať. Rovnako nemá zákonom určenú 

povinnosť a časové rozpätie, počas ktorého by hodnotenie kvality vzdelávania na škole mala 

uskutočniť. Možnosti riadenia procesu sebahodnotenia školy na základe právnej analýzy uvádzame 

v monografii Model. Od strany 71 po stranu 77 je vytvorená, vzhľadom na platnú legislatívu, škála 

otázok, ktoré si môže škola položiť či už pri analýze súčasného stavu na škole na začiatku procesu 

sebahodnotenia, alebo počas samotného procesu sebahodnotenia. Tieto otázky slúžia pre lepšiu 

orientáciu pri výbere domén a oblastí, v ktorých škola chce uskutočniť sebahodnotenie, ale aj pri 

tvorbe otázok podľa vzoru uvedeného v Manuáli na stranách 11 až 20. 

V uvedenej monografii zároveň bližšie uvádzame (strany 56 až 70) možnosti riadenia procesu 

sebahodnotenia na základe pedagogickej analýzy. Otázky vytvorené s možnosťou ich využitia 

v procese sebahodnotenia na základe pedagogickej analýzy, vychádzajú z platnej legislatívy 

a napomáhajú v orientácii pri výbere oblasti pre hodnotenie, ako aj pri úprave existujúcich alebo 

tvorbe nových indikátorov. 

Možné indikátory procesu sebahodnotenia vytvorené na základe pedagogickej analýzy 

prostredia pre sebahodnotenie na Slovensku: 

Rámec: Kompetencie v oblasti hodnotenia školy - doména/oblasť sebahodnotenia podľa 

navrhovaného modelu do ktorej by bolo možné jednotlivé indikátory resp. „podmienky naplnenia“ 

priradiť. 


57

Indikátor 

Kompetencie školy, 

riaditeľa a učiteľa 

v procese hodnotenia 

školy 

Podmienka naplnenia 

Škola vedie svojich zamestnancov k poznaniu a používaniu kompetencií školy v oblasti 

hodnotenia. 

Doména 3 oblasť 3.3 

Škola vedie svojich zamestnancov k získaniu vedomostí, znalostí a návykov ako hodnotiť, 

vyhodnocovať a skvalitňovať svoju prácu pre získanie nových pedagogických zručností. 

Doména 3 Oblasť 3.1 

Škola používa niektoré z metód na hodnotenie práce riaditeľa školy v jednotlivých 

oblastiach (napr. riadiaca, sociálna a výkonová kompetencia) a hodnotí ho podľa 

dosahovaných úspechov v týchto oblastiach. 


Škola používa niektoré z metód na hodnotenie práce vedenia školy v jednotlivých 

oblastiach. 


Škola má vypracovanú štruktúru kľúčových kompetencií učiteľa pre rozvoj kvality 

vzdelávania na škole. 


Riaditeľ školy, vedenie školy, metodické a poradné orgány školy sa zaoberajú 

schopnosťami pedagógov školy uplatňovať kľúčové kompetencie učiteľov (uznávané 

školou). 


Rámec: Manažment školy v procese hodnotenia školy - doména/oblasť sebahodnotenia podľa 

navrhovaného modelu do ktorej by bolo možné jednotlivé indikátory resp. „podmienky naplnenia“ 

priradiť. 

Indikátor 

Strategické plánovanie 

v škole a strategický 

plán školy 


Škola má vypracovaný koncepčný zámer rozvoja školy najmenej na dva roky. 


Strategická koncepcia je stručná a výstižná, zachytáva aktuálny stav školy a predkladá 

ďalšiu víziu. 


Na tvorbe strategickej koncepcie sa podieľali všetci zamestnanci školy, ktorých sa týka. 


Strategická koncepcia vytvára dobrý základ pre dosahovanie kvality vo výchovnovzdelávacom 

procese a teda aj proces sebahodnotenia. 


Strategický plán školy: 

• určuje ciele a kroky, spôsob plnenia cieľa, 

• preferuje tímovú spoluprácu pri prerozdelení úloh a kompetencií. 


Škola sleduje jednotlivé dielčie plány vyplývajúce zo stratégie školy. Venuje pozornosť 

tomu, čo sa dosiahlo, do akej miery. Ktoré zámery a ciele sa naplnili. Zistenia analyzuje 

a využíva na ďalšie zlepšenie činnosti 


Indikátor 

Metódy manažmentu 


Riaditeľ a manažment školy nabádajú a podporujú kreatívny prístup pedagógov 

k výučbovému procesu. 


Riaditeľ a manažment školy podporujú u pedagógov uplatňovanie tvorivej formy riadenia 

činnosti na hodinách, tvorivý spôsob vedenia žiakov, vhodnú motiváciu, voľbu správnych 

a vhodných spôsobov hodnotenia. 


Riaditeľ a manažment školy sledujú jednotlivé spoločenské trendy a požiadavky, vedú 

o nich odbornú diskusiu a prijímajú závery. 


58


Riaditeľ a manažment školy sledujú vývoj ekonomiky, požiadavky na vznik istých profesií 

a klesanie dopytu po iných, predikujú vývoj. 


Riaditeľ a manažment školy realizujú aktívnu ochranu predchádzania negatívnym 

prejavom správania sa žiakov a ich riešenia. 


Riaditeľ a manažment školy priebežne počas školského roka analyzujú potreby žiakov 

a v prípade podnetov a záujmu ich riešia v spolupráci so zainteresovanými. 


Riaditeľ a manažment školy pravidelne vyhodnocujú spoluprácu s rodičmi a verejnosťou, 

poznajú osvedčené cesty vzájomnej informovanosti, ktoré realizujú a prinášajú im 

obojstranný prospech. 


Riaditeľ a manažment školy majú vypracovaný systém kontroly výchovno-vzdelávacieho 

procesu. Výsledky vyhodnocujú a prezentujú za účelom zvyšovania kvality a efektívnosti 

vzdelávania. 


Riaditeľ a manažment školy, zamestnanci školy vytvárajú priaznivú klímu v škole. 


Škola a jej manažment dbajú o neustále zvyšovanie kvalifikovanosti zamestnancov. 

Sledujú zvyšovanie ich odbornosti vzhľadom na špecializáciu a trendy vývoja. 


Indikátor 

Proces mikroriadenia 75 , 

operatívneho riadenia 76 


Škola má vypracovaný vnútorný poriadok školy pre učiteľov, žiakov a v ňom práva 

a povinnosti, pravidlá správania, hodnotenia. 


Škola rozdeľuje úlohy medzi zamestnancov školy, má vypracovanú ich náplň, časový 

rozvrh práce. 


Na škole pracujú predmetové komisie (metodické orgány), ktoré majú vzájomné 

prepojenie, prepojenie na vedenie školy, na poradné orgány riaditeľa. 


Škola má riadne a načas rozdelené/určené úväzky, vypracovaný rozvrh, vyhotovené 

časovo-tematické plány. 


Škola má určenú dokumentáciu pre triednych učiteľov, ostatných učiteľov, výchovného 

poradcu, koordinátora prevencie a pod. 


Škola má vypracované zásady spolupráce s rodičmi, žiakmi, s ostatnými školami, s radou 

školy, so zriaďovateľom a pod. 


Škola má vypracované pravidlá/zásady výchovnej činnosti v procese vyučovania 

i v procese mimoškolskej činnosti. 


75 mikroriadenie – vnútorné riadenie školy orientované na riadenie realizácie → programov výchovy a vzdelávania, na 

vytváranie → kultúry inštitúcie a pozitívnej → klímy školy, personálnych, ekonomických a materiálnych podmienok 

činnosti školy. Predmetom mikroriadenia je aj uplatňovanie → kompetencií riaditeľa školy, zástupcov riaditeľa školy, 

učiteľov a ďalších → zamestnancov vo vnútornej → organizačnej štruktúry školy. Sleduje činnosť samosprávneho orgánu 

školy → rady školy, jej vzťahy s riaditeľom školy a so → sociálnymi partnermi školy a ich organizáciami. Do náplne 

mikroriadenia školy patrí i problematika → pedagogickej rady, → metodických orgánov, poradného zboru, → žiackej 

samosprávy a → rodičovského združenia. Lit.: Obdržálek, Z. a kol.: Riadenie školstva v Slovenskej republike, Bratislava: 

ŠPÚ, 1999. 

76 operatívne riadenie (manažment) – riadenie orientované na usmerňovanie každodenných prevádzkových činností 

školy. Patrí doň regulovanie činnosti učiteľov a )dalších → nepedagogických zamestnancov školy, organizačné 

usmerňovanie činnosti žiakov a učiteľov a zabezpečovanie chodu školy v zmysle právnych, pedagogicko-organizačných 

a ekonomických smerníc a pokynov. Nie je orientované na rozvojové smery činnosti školy, čo je náplňou → 

strategického riadenia. Lit.: Obdržálek, Z. a kol.: Riadenie školstva v Slovenskej republike, Bratislava: ŠPÚ, 1999. 


59

Škola uskutočňuje operatívne riadenie, pravidelné hodnotenie diania na škole. 


Škola má cielene vytvorené tímy (na strategické, na operatívne rozhodovanie, na riešenie 

konfliktov a pod.), ktoré sa tak podieľajú na rozhodovaní v škole. 


Indikátor 

Informačná rola 

riaditeľa 


Škola má vypracovaný informačný systém, jeho oživovanie a aktualizáciu. 


Riaditeľ školy a manažment školy majú vypracovaný: 

• systém získavania a poskytovania potrebných informácií 

• systém stanovovania cieľov na základe definovania a analyzovania situácie 

• systém uplatňovania rozhodovacej role 

• systém nástrojov a uplatnenia prenosu plnenia cieľov na nižšie úrovne riadenia s 

kontrolným procesom 

• systém motivácie zamestnancov k plneniu cieľov ako podporovanie tvorivosti 


Riaditeľ školy, vedenie školy kontrolujú plnenie úloh vyplývajúcich z vypracovaného 

informačného systému. 


Riaditeľ školy a vedenie školy má vypracovaný systém porád, ktoré majú určené pravidlá 

a postupy. 


Indikátor 

Edukačný manažment 77 

a jeho hodnotenie 


Manažment školy vytvára podmienky pre učiteľov, vedie a pripravuje ich k osvojovaniu a 

uplatňovaniu efektívneho riadenia triedy a výchovno-vzdelávacieho procesu. 

Preformulované. 


Škola sleduje kvalitu vyučovacieho procesu vo vzťahu učiteľ - žiak, žiaci navzájom a ich 

postoj k vyučovaniu, kvalitu z komplexnejšieho hľadiska. 


Škola vytvára priestor pre efektívny triedny manažment. Určuje rámcové kritériá kvality, 

sleduje a vyhodnocuje kvalitu, vedie učiteľov k aktívnej dlhodobej a operatívnej príprave. 


Škola vytvára taktiky a stratégie riadenia edukačného manažmentu a realizácie 

vyučovacej hodiny – základnej vyučovacej jednotky výchovno-vzdelávacieho procesu. 


Škola vedie pedagógov k účelnému riadeniu, ktoré je základným faktorom kvality, k ich 

priebežnému plánovaniu, k efektívnej organizácii, ku kontrole a k hodnoteniu. 


Škola vedie pedagógov k procesu autoregulácie a teda efektívnemu vyučovaniu. 


Škola stanovuje jednoznačné kritéria (oblasti) a indikátory (ukazovatele) kvality 

vyučovania z hľadiska vyučovania učiteľom a učenia sa žiakov - vnútornú normu školy. 


77 edukačný manažment – je riadenie výchovno-vzdelávacieho procesu vo vyučovacom predmete z hľadiska 

vyučovania učiteľom a učenia sa žiakov využívaním efektívneho plánovania, organizovania, vedenia, kontroly 

a hodnotenia edukačného procesu. Lit.: Uhereková, M.: Edukačný manažment – cesta k rozvoju kvality školy 

a vyučovacieho procesu. In: Manažment školy v praxi, č. 4/2010, Bratislava: IURA EDITION, spol. s.r.o., ISSN 1338- 

2691 


60

Indikátor 

Časové rozvrhnutie 

plnenia úloh 


Škola má vypracované časové rozvrhnutie plnenia úloh, ktoré si vopred naplánuje a 

následne sa k stanoveným cieľom systematicky venuje, vyhodnocuje ich plnenie. 


Škola vyhodnocuje termínovú nedôslednosť plnenia závažných a naliehavých úloh. 


Škola má vypracovaný systém manažovania, zvládania nepredvídaných situácií vzhľadom 

na časové úskalie. Má určené priority vzhľadom na dôležitosť a naliehavosť úloh, 

vyhodnocuje ich plnenie. 


Škola vyhodnocuje percentuálny pomer plneniu plánovaných úloh a nepredvídaných úloh, 

prijíma stanovisko. 


Indikátor 

Manažment zmien 

v škole ako základ pre 

hodnotenie školy 


Škola, riaditeľ školy a vedenie školy evidujú zmeny v oblasti legislatívnej, pedagogickej, 

zaoberajú sa nimi a vyhodnocujú ich dosah na výchovu a vzdelávanie. 


Škola hľadá cesty zmien smerom ku zvyšovania kvality školy (vzhľadom na potreby) v 

spolupráci so zamestnancami školy ako aj spolupracujúcimi inštitúciami. Dokáže nutnosť 

zmeny pomenovať, určiť spôsoby realizácie zmeny, postupné kroky zrealizovať 

a vyhodnotiť ich. 


Riaditeľ školy podporuje a presadzuje zmeny na základe svojich schopností politických, 

analytických, schopnosti jednať z ľuďmi, systémových vedomostí ako aj ekonomických 

vedomostí. 


Škola má vypracovaný systém presadzovania a vyhodnocovania zmien v škole, ktoré 

prispeli a prispievajú k zvyšovania jej kvality. 


Indikátor 

Marketing uplatňovaný 

v škole 


Škola a jej vedenie sa snažia presadzovať a podporovať imidž vzdelávacej inštitúcie, 

o presun kompetencií na ďalších zamestnancov školy, vytvorenie pocitu zodpovednosti za 

marketing školy u každého zamestnanca. 


Škola má vypracovaný marketingovú stratégiu. V nej si zodpovedá na otázky, ktoré sa 

týkajú postavenia školy na cieľovom trhu, riešenie štruktúry marketingového mixu pre trh 

a budovaní marketingovej infraštruktúry vzdelávacej inštitúcie. 


Škola v práci zo zamestnancami deleguje a podporuje tímovú spoluprácu. 


Škola dbá o to aby zamestnanci boli vzdelávaní a aby pracovali v súlade s poslaním, 

stratégiou a cieľmi školy. 


Škola v rámci permanentnej prípravy pedagógov dbá o efektívnu kvalifikovanosť, 

spoľahlivosť, komunikatívnosť, dôveryhodnosť, zdvorilosť a vnímavosť, dbá o 

poskytovanie poradenských a informačných vzdelávacích služieb a vzdelávací servis. 


Vedenie školy je podnikavé a hľadá možnosti, alternatívy a má odvahu riskovať, 

realizovať nové myšlienky. 


Vedenie školy svoje vodcovstvo prejavuje inšpiráciou, presviedčaním a motiváciou ľudí. 


Vedenie školy dokáže viesť a usmerňovať cestou plánovania, rozhodovania, delegovania 

právomocí, spoluprácou, kontrolou namiesto prikazovaním a donucovaním. Dokáže 

podporovať a vzdelávať, nie poučovať a obmedzovať. 



61

Kritériá posudzovania kvality školy a ich vymedzenie najmä k platným normám 

Ak máme pre hodnotenie školy zvolený súbor indikátorov, podmienkou a zároveň meradlom pre 

posudzovanie kvality školy je úroveň napĺňania jednotlivých indikátorov. 

Jednou z možností ako postupovať pri hodnotení/posudzovaní kvality školy ak základom pre 

hodnotenie je plnenie legislatívnej normy je systém hodnotenia vypracovaný Štátnou školskou inšpekciou. 

Pri zvolenej oblasti pre hodnotenie je určená bližšia špecifikácia danej oblasti - kritérium 

hodnotenia, indikátory a podmienky pre naplnenie kritérií hodnotenia pre každý z indikátorov. Pre 

naplnenie kritérií hodnotenia môže byť stanovených niekoľko podmienok. 

Príklady vypracovania podmienok naplnenia kritérií hodnotenia vypracovaných ŠŠI: 

Oblasť hodnotenia 

Kritérium hodnotenia 

Indikátor 

Škola má vypracovaný školský 

vzdelávací program,, podľa 

ktorého uskutočňuje výchovu a 

vzdelávanie 

V školskom vzdelávacom 

programe má škola 

zadefinované vlastné ciele 

výchovy a vzdelávania 

Riadenia školy 

Školský vzdelávací program 

Podmienka naplnenia kritérií hodnotenia 

Štruktúra školského vzdelávacieho programu je v súlade s § 7 ods. 4 a 5 

školského zákona 

Úroveň vypracovania školského vzdelávacieho programu umožňuje realizovať 

výchovu a vzdelávanie v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania 

Vlastné ciele sú spracované 

Stanovenie vlastných cieľov zodpovedá reálnym podmienkam školy. 

Oblasť hodnotenia 

Kritérium hodnotenia 

Indikátor 

Riaditeľ školy zabezpečuje 

odbornosť vyučovania 

Riadenia školy 

Pedagogické riadenie 

Podmienka naplnenia kritérií hodnotenia 

Odbornosť vyučovania je zabezpečená 

Ako kritérium pre posúdenie kvality školy vo vzťahu k platným normám Štátna školská inšpekcia 

využíva výsledky inšpekčných zistení a na základe ktorých prijíma opatrenia (Zákon č. 596/2003 Z. 

z. § 13, ods. 7). 

Ďalšími kritériami pre posudzovanie kvality školy môžu byť: 

• výsledky monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania uskutočňované Národným 

ústavom certifikovaných meraní – externá časti maturitných skúšok, testovanie žiakov 

národných v jednotlivých vyučovacích predmetoch a medzinárodných meraní. 

• výsledky kontroly štátu nad úrovňou pedagogického riadenia, úrovňou výchovy a vzdelávania 

a materiálno-technických podmienok, výsledky monitorovania a hodnotenia kvality výchovy 


62

a vzdelávania uskutočňovaných Štátnou školskou inšpekciou na základe inšpekčných zistení 

s cieľom posúdiť aktuálny stav - externé hodnotenie; 

• výsledky monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania uskutočňované školou – 

proces sebahodnotenia, posúdenie a vyhodnotenie aktuálneho stavu úrovne dosiahnutých výsledkov 

pri napĺňaní jednotlivých indikátorov kvality (interné hodnotenie). 

Škola si na posúdenie kvality plnenia školskej legislatívnej normy, t.j. súladu s právnou normou, 

môže na základe príkladov Štátnej školskej inšpekcie vypracovať svoje podmienky pre naplnenie 

jednotlivých indikátorov – otázok pre oblasti sebahodnotenia. Následne kritériom posúdenia kvality 

školy je stupeň dodržiavania platnej legislatívy a jej napĺňanie na pôde školy s cieľom zabezpečenia 

kvalitných podmienok vo výchovno-vzdelávacom procese. 

Na posúdenie kvality školy sebahodnotením v oblastiach, ktoré sledujú napr. študijné výsledky 

žiakov, ich osobný a sociálny rozvoj, ciele žiakov, čas a prostriedky vynaložené na učenie, kvalitu 

učenia sa a vyučovania, podporu pri učebných problémoch a pod., slúži ako pomôcka/návod pre školu 

vypracovaná monografia Manuál. Kritériom pre posúdenie kvality školy sú výstupy z jednotlivých 

oblastí merania a stupeň naplnenia jednotlivých indikátorov tak, ako si ich škola stanovila. 


63

Ing. Mgr. Andrej Opálený, PhD. - Štátna školská inšpekcia

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?