Ing. Mgr. Andrej Opálený, PhD. - Štátna školská inšpekcia

Národný projekt ŠŠI: 

„Externé hodnotenie kvality školy podporujúce sebahodnotiace procesy a rozvoj školy“ 

Autor: Andrej Opálený 

Analýza 

(právna aj pedagogická) 

aktuálneho domáceho prostredia v oblasti hodnotenia 

škôl 

(podkladová štúdia) 

1 

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ

Hodnotenie i sebahodnotenie školy sú zamerané na plnenie cieľov, ktoré vyplývajú z jednotlivých 

koncepčných zámerov rozvoja škôl v Európskej únii (ďalej EÚ), na Slovensku, ale aj na plnenie 

cieľov a zámerov samotnej školy. Koncepčný zámer školy je postavený na štátnom a následne školou 

vypracovanom školskom vzdelávacom programe i na zodpovedajúcich právnych predpisoch. Právne 

predpisy stanovujú podmienky pre vzdelávanie a jeho priebeh, riadenie školy, zabezpečenie 

a využívanie ekonomických zdrojov školy. Stanovujú pravidlá informačného toku medzi aktérmi 

procesu vzdelávania v regióne a zároveň tým aj možnosti pre posúdenie, akým spôsobom plní škola 

ciele vyplývajúce z jej koncepčného zámeru, zo školského vzdelávacieho programu, ale samozrejme, 

aj vo vzťahu k platným právnym predpisom. 

Z uvedeného dôvodu za jedno z východísk pre hodnotenie a sebahodnotenie škôl považujeme 

posúdenie domáceho prostredia v oblasti hodnotenia škôl tak, ako ho umožňuje legislatíva 

Slovenskej republiky (ďalej SR) a EÚ. 

V samotnom úvode je potrebné konštatovať, že na Slovensku neexistuje právna norma, ktorá by 

vymedzovala pravidlá pre sebahodnotenie škôl. Školský zákon stanovuje princípy výchovy 

a vzdelávania, medzi ktoré zaraďuje aj kontrolu a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania 

a kvality výchovno-vzdelávacej sústavy. 1 Školský zákon ďalej uvádza pojmy monitorovanie 

a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania, ktoré plnia úlohy aj v oblasti sledovania externého 

a interného hodnotenia a porovnávania škôl a školských zariadení. 2 Takéto monitorovanie 

a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania môže podľa zákona uskutočňovať aj samotná škola alebo 

školské zariadenie, Štátna školská inšpekcia (ďalej ŠŠI) a na úrovni štátnych školských programov 

Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (ďalej NÚCEM). 

Pri charakterizácii prostredia pre externé a interné hodnotenie škôl a školských zariadení sme 

vychádzali z platných noriem, z analýzy domáceho prostredia a z nej vyplývajúcich názorov 

a skúseností. Uvedomujeme si, že externé a interné hodnotenie kvality poskytovaných vzdelávacích 

služieb úzko súvisí a nadväzuje na seba. Z toho dôvodu považujeme za vhodné určiť aktérov 

externého a interného hodnotenia i pomenovanie (obsah) kľúčových oblastí pre hodnotiaci proces. 

Rozdiel medzi externým a interným hodnotením vnímame v tom, že: 

kým aktérmi externého hodnotenia sú orgány, organizácie, súkromné a fyzické osoby 

1 § 3 písm. k) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov 

v znení neskorších predpisov - ďalej zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) 

2 § 154 ods. 1 písm. c) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) 

2 


z oblasti mezoprostredia, 3 interným hodnotiteľom je škola samotná; 

uvedomujeme si, že kým proces externého hodnotenia školy vychádza hlavne z kontroly 

dodržiavania právnych noriem, z hodnotenia využitia podmienok vytváraných štátom 

a z kontroly aktérov podieľajúcich sa na výchovno-vzdelávacom procese, sebahodnotenie 

školy umožňuje vo väčšej miere zapojiť do hodnotenia náhľad z vnútra školy pomocou 

vhodne vytvorených nástrojov, ako sú dotazníky, analýzy záznamov, hodnotiace hárky, 

interview a rozhovory, analýzy správ, pozorovanie, žiacke práce a pod. 

Aj keď do hodnotiaceho procesu školy by mohli byť zapojení viacerí aktéri, odporúčame 

uprednostňovať tých, ktorí sa trvalejšie a priamo zapájajú do kvality výchovno-vzdelávacieho 

procesu, ktorí nie sú len okrajovými hodnotiteľmi, ale majú s procesom hodnotenia skúsenosti. 

V oblasti externého hodnotenia školy je to napríklad NÚCEM, ŠŠI i zriaďovateľ. V oblasti 

sebahodnotenia (interného hodnotenia) školy sú to zamestnanci školy, žiaci, rodičia, poradné orgány 

riaditeľa. Za okrajových (doplňujúcich) aktérov v procese hodnotenia považujeme orgány miestnej 

samosprávy, orgány štátnej správy (pokiaľ nie sú priamo zriaďovateľmi), ale napríklad aj neziskové 

organizácie, sponzorov, úrady regionálnej i nadregionálnej správy. Vychádzame z predpokladu, že 

ich názory a hodnotenia by síce mohli prispieť k obohateniu celkového náhľadu na kvalitu 

vzdelávania v škole, no výraznejšie nezasahujú alebo by nemali zasahovať do jej procesu riadenia 

a kvality poskytovaných služieb. 

Pri hodnotení školy považujeme za dôležité vychádzať zo základných noriem EÚ vytvárajúcich 

právne prostredie v oblasti vzdelávania v SR. Týmito normami sú: 

Všeobecná deklarácia ľudských práv prijatá a vyhlásená rezolúciou Valného zhromaždenia 

217 A (III) z 10. decembra 1948 4 

Deklarácia práv dieťaťa prijatá OSN 20. novembra 1959 5 

Lisabonská zmluva (celý názov - Lisabonská zmluva, ktorou sa mení Zmluva o Európskej 

3 Mezoprostredie školy tvoria subjekty, ktoré patria do vzdelávacej sústavy štátu (napr. MŠVVaŠ SR, KŠÚ, zriaďovateľ, 

konkurenčné a partnerské školy, rezortné organizácie) a ďalej hlavne zákazníci, absolventi a organizácie, ktoré ich 

zamestnávajú. 

4 Čl. 28 stanovuje právo každého občana na vzdelanie, ktoré má smerovať k plnému rozvoju ľudskej osobnosti 

a k posilneniu úcty k ľudským právam a základným slobodám. 

5 Rešpektuje právo dieťaťa na duševný a telesný vývoj v slobodných a dôstojných podmienkach, aby sa zdravým 

a normálnym spôsobom vyvíjalo telesne, duševne, mravne, duchovne a sociálne. Dieťaťu sa tak má dostať vzdelania, 

ktoré zvýši jeho všeobecnú kultúrnu úroveň a poskytne mu rovnaké možnosti rozvíjať svoje schopnosti, svoje vlastné 

názory a svoj zmysel pre mravnú a spoločenskú zodpovednosť, aby sa mohlo stať užitočným členom spoločnosti. 

3 


únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva; pracovný názov - reformná zmluva) 

platná od 1. decembra 2009 6 

Charta základných ľudských práv, ktorú slávnostne vyhlásil Európsky parlament, Rada 

a Komisia 12. decembra 2007 počas portugalského predsedníctva 7 

Dohovor o právach dieťaťa prijatý OSN 20. novembra 1989 8 

Externí alebo aj interní hodnotitelia školy, ktorí sa opierajú o základné normy EÚ, si môžu 

položiť otázky: 

Má každý právo na vzdelanie a na prístup k odbornému a k ďalšiemu vzdelávaniu? 

Zahŕňa toto právo aj možnosť bezplatnej povinnej školskej dochádzky? 

Smeruje vzdelávanie žiaka k plnému rozvoju jeho ľudskej osobnosti? 

Smeruje vzdelávanie žiaka k posilneniu úcty k ľudským právam? 

Smeruje vzdelávanie žiaka k posilneniu úcty k základným slobodám? 

Rešpektuje vzdelávanie žiaka v škole a v školskom zariadení jeho právo na duševný a telesný 

vývoj v slobodných a dôstojných podmienkach? 

Poskytuje vzdelávanie žiakovi telesný, duševný, mravný, duchovný a sociálny vývoj? 

Zvyšuje vzdelávanie žiaka jeho všeobecnú kultúrnu úroveň? 

Poskytuje vzdelávanie žiakovi rovnaké možnosti rozvíjať jeho schopnosti a vlastné názory? 

Poskytuje vzdelávanie žiakovi rovnaké možnosti rozvíjať jeho mravnú a spoločenskú 

zodpovednosť? 

Umožňuje škola pri vzdelávaní dodržiavať demokratické zásady a práva rodičov, zabezpečuje 

vzdelanie a výchovu ich detí v zhode s ich náboženským, filozofickým presvedčením, v súlade 

s vnútroštátnymi zákonmi, ktoré upravujú výkon tohto práva? 

6 Lisabonská zmluva taxatívne vymedzuje oblasti výlučnej kompetencie Únie, oblasti spoločnej kompetencie Únie a 

členských štátov a oblastí, v ktorých má mať Únia podpornú a koordinačnú úlohu. 

7 Charta základných práv Únie bola po prvýkrát vyhlásená koncom roku 2000 ako spoločné vyhlásenie Európskeho 

parlamentu, Rady a Komisie. Ako nezáväzný dokument stala sa súčasťou Lisabonskej zmluvy. Lisabonská zmluva 

nezačleňuje Chartu priamo do zakladajúcich zmlúv Únie, ale odkazuje na ňu v budúcom Čl. 6 Zmluvy o Európskej únii 

a deklaruje ju za právne záväznú, s rovnakou právnou silou, akú majú zakladajúce zmluvy. 

V časti HLAVA II., Čl. 14 - Právo na vzdelanie stanovuje: Kaţdý má právo na vzdelanie a na prístup k odbornému 

a ďalšiemu vzdelávaniu. Toto právo zahŕňa moţnosť bezplatnej povinnej školskej dochádzky. Sloboda zakladať vzdelávacie 

inštitúcie za predpokladu dodrţiavania demokratických zásad a právo rodičov zabezpečiť vzdelanie a výchovu 

svojich detí v zhode s ich náboţenským, filozofickým presvedčením sa rešpektuje v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, 

ktoré upravujú výkon tohto práva. 

8 Vymedzuje práva detí v 54 Čl. a 2 tzv. Opčných protokoloch. Dohovor ochraňuje práva detí tým, že zavádza štandardy 

v zdravotnej starostlivosti, vzdelávaní a v oblasti právnej, občianskej a sociálnej. 

4 


Na všeobecne platné právne normy v EÚ nadväzuje Ústava Slovenskej republiky 

č. 460/1992 Zb. z 1. septembra 1992, základný štátotvorný právny zákon tvoriaci základ pre ďalšie 

zákony prijímané Národnou radou SR. 9 

Ústava SR vytvára základ pre prijatie právnych noriem, ktorých cieľom je aj zabezpečenie 

plného rozvoja ľudskej osobnosti, jej vývoja v slobodných a dôstojných podmienkach, zabezpečenie 

kvality výchovy a vzdelávania, zabezpečenie procesu kontroly kvality a jeho posudzovania 

prostredníctvom externého a interného hodnotenia. 

Ústava zároveň vytvára priestor na prijatie zákona, ktorý ustanoví, za akých podmienok majú 

občania pri štúdiu právo na pomoc štátu. Stanovuje právo zriaďovať aj iné školy ako štátne 

a vyučovať v nich len za podmienok ustanovených zákonom, v ktorých sa môže vzdelávanie 

poskytovať za úhradu. Pre kontrolu hospodárenia s prostriedkami rozpočtov (majetkom, záväzkami, 

finančnými prostriedkami, majetkovými právami a pohľadávkami štátu; majetkom, záväzkami, 

finančnými prostriedkami, majetkovými právami obcí a vyšších územných celkov, ktoré získali 

na úhradu nákladov na prenesený výkon štátnej správy) je ustanovený nezávislý orgán kontroly - 

Najvyšší kontrolný úrad SR (ďalej NKÚ). Vykonáva aj kontrolu hospodárenia s majetkom, 

s finančnými prostriedkami a s pohľadávkami, ktoré boli poskytnuté SR v rámci rozvojových alebo 

obdobných programov. 10 Kontrolná pôsobnosť sa vzťahuje aj na orgány štátnej správy a na orgány 

im podriadené, obce a vyššie územné celky, fyzické osoby a právnické osoby. 

Vzhľadom na uvedené skutočnosti predpokladáme, ţe ak NKÚ vykonal v škole kontrolu, ktorá 

sa týkala prostriedkov rozpočtov, výsledky kontroly môţu byť zahrnuté do procesu hodnotenia 

v časti, ktorá vypovedá o dodrţiavaní platnej legislatívy školou. 

Od roku 1989 silneli snahy o decentralizáciu štátnej správy a postupnom prenesení výkonu 

štátnej správy na samosprávu. Výsledkom bolo v roku 2001 vytvorenie samosprávnych krajov 

a prechod niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky. 11 

Odvetvové riadenie školstva ministerstvom školstva vznikom samosprávnych krajov bolo postupne 

nahradené v roku 2001 teritoriálnym riadením základných a stredných škôl a odvetvovým riadením 

špeciálnych škôl a škôl s nadregionálnou pôsobnosťou. 12 

9 Napr. Čl. 42 hovorí o práve na vzdelanie, školskej dochádzke, zriaďovateľskej funkcii; o tom, za akých podmienok 

majú občania pri štúdiu právo na pomoc štátu. 

10 Najvyšší kontrolný úrad: Právomoci a kompetencie NKÚ SR. Dostupné na internete: 

http://www.nku.gov.sk/index.cfm?module=ActiveWeb&page=WebPage&s=kompetencie 

11 zákon č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky 

12 Do roku 1990 bol uplatňovaný odvetvovo teritoriálny model riadenia, od roku 1991-1996 odvetvový model, od roku 

5 


Externí hodnotitelia kvality škôl 

Medzi externých hodnotiteľov výkonu štátnej správy škôl a školských zariadení môžeme (resp. 

je vhodné) zaradiť tých, ktorí sa priamo a vo zvýšenej miere podieľajú na existencii a na fungovaní/ 

organizácii školy (primárni hodnotitelia). Patria sem zriaďovateľ (orgány územnej samosprávy, iné 

orgány ústrednej a miestnej štátnej správy, fyzické a právnické osoby, organizácie), ďalej štátom 

menované orgány a organizácie (NKÚ, rezortné ministerstvo, ŠŠI). Sú to tí, ktorí sa venujú 

kontrole výkonu štátnej správy na úseku školstva. Ďalšími externými hodnotiteľmi (sekundárni 

hodnotitelia), ktorí sa však v menšej miere podieľajú na fungovaní školy a kvalite výchovnovzdelávacieho 

procesu, môžu byť miestna samospráva (obec), orgány miestnej a štátnej správy, 

s ktorými škola spolupracuje (napr. úrady životného prostredia, regionálny úrad verejného 

zdravotníctva), sponzori školy, iné orgány a organizácie (napr. neziskové), rodičia žiakov, bývalí 

absolventi a v prípade stredných škôl aj asociácie a komory. 

NKÚ 13 však vzhľadom na jeho špecifické postavenie (nezávislý kontrolný úrad SR, ktorý 

kontroluje hospodárenie s finančnými prostriedkami a majetkom štátu, územnej samosprávy 

a s finančnými prostriedkami EÚ) nevnímame ako možného externého hodnotiteľa školy. 

Externí hodnotitelia škôl (primárni): 

Medzi externých hodnotiteľov školy, ktorých zistenia môžu mať primárny vplyv na proces 

sebahodnotenia školy, zaraďujeme: 

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky 

Štátna školská inšpekcia 

Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania 

Ministerstvo školstva SR (MŠVVaŠ SR) 

Ministerstvo školstva vo vzťahu k zriaďovateľovi školy školského zariadenia a vo vzťahu 

ku škole/k školskému zariadeniu riadi výkon štátnej správy na úseku školstva a kontroluje tento 

1996 - 2001 odvetvovo teritoriálny model riadenia škôl. 

13 Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v tretej hlave (hospodárstvo SR), v druhom oddiele v čl. 60 až 63 

upravuje postavenie najvyššieho kontrolného úradu SR, v rámci ktorého je daná okrem iného aj jeho kontrolná 

pôsobnosť, ktorá bola ďalšími zákonmi upravená. 

6 


výkon. 14 Samotné školy vo veciach výchovy a vzdelávania sú v oblasti metodického riadenia 

výchovno-vzdelávacieho procesu riadené ministerstvom školstva, 15 ktoré ako ústredný orgán výkonu 

štátnej správy vytvára: 

podmienky na zabezpečenie plnenia svojich úloh a na zabezpečenie kvalitného vzdelávania 

(napríklad zriaďovaním rozpočtových a príspevkových organizácií na zabezpečenie odbornotechnického 

usmerňovania všeobecného a odborného školstva, zabezpečenie odborného 

a metodického riadenia škôl); 

podmienky na hodnotenie škôl/školských zariadení (napríklad ustanovením všeobecne 

záväzných právnych predpisov o štruktúre a obsahu správ o výchovno-vzdelávacej činnosti, 

jej výsledkoch a podmienkach škôl, vypracovávaním normatívov priestorovej, materiálnej 

a priestorovej a prístrojovej vybavenosti škôl). 

Vykonáva následnú finančnú kontrolu na úseku dodržiavania všeobecno-záväzných právnych 

predpisov a následnú finančnú kontrolu na úseku hospodárenia s finančnými prostriedkami 

pridelenými zo štátneho rozpočtu prostredníctvom kapitoly ministerstva školstva a zo všeobecného 

rozpočtu EÚ obciam, samosprávnym krajom a ďalším úradom a organizáciám. 16 

Ministerstvo školstva, ktoré zabezpečuje a rozpisuje zriaďovateľom škôl finančné prostriedky 

na kapitálové výdavky a prevádzku, vrátane napríklad miezd a platov, vykonáva štátny dohľad nad 

prehľadnosťou financovania a správnosťou použitia metód a postupov pri financovaní, ale aj 

účelového použitia poskytnutých finančných prostriedkov. 17 

Kontrolnou činnosťou 18 sleduje objektívny stav skutočností a súlad so všeobecne záväznými 

právnymi a internými predpismi. Na vykonávanie kontrolnej činnosti (ako ústredný orgán štátnej 

14 §14 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve o o zmene a doplnení niektorých 

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve): 

Ministerstvo školstva podľa tohto zákona riadi výkon štátnej správy na úseku školstva vypracovávaním koncepcií a 

vydávaním všeobecne záväzných právnych predpisov, smerníc a pokynov, zjednocovaním postupu pri ich používaní a 

kontroluje tento výkon. 

15 §19 ods. 5 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve 

16 §14 ods. 6 písm. j) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve 

17 zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných, stredných škôl a školských zariadení; pri výkone dohľadu postupuje 

podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a 

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (Čl. 4 - ministerstvo pri výkone dohľadu postupuje podľa 

osobitného predpisu) 

18 § 9 zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (sleduje sa najmä stav kontrolovaných 

skutočností a ich súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi, internými predpismi a uzneseniami vlády SR, 

príčiny a škodlivé následky nedostatkov zistených kontrolou, úroveň efektívnosti plnenia úloh štátnej správy a spôsob 

riadenia štátnej správy, splnenie opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov a ich účinnosť) 

7 


správy) vytvára funkčný kontrolný systém, 19 ktorý ho oprávňuje na kontrolu dodržiavania všeobecne 

záväzných právnych predpisov, na kontrolu dodržiavania hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti 

a účelnosti pri hospodárení s verejnými prostriedkami poskytnutými z rozpočtu kapitoly ministerstva 

zriaďovateľovi. 20 

Ak berieme do úvahy skutočnosť, že cieľom ministerstva školstva je dosahovať aplikovaním 

svojich koncepcií, zákonov a poskytovaním financií v školách kvalitu, kontrola je použitá forma 

na dosiahnutia cieľa. 

Ministerstvo školstva vo vzťahu k zriaďovateľovi a škole hodnotí: 

1 Ako zriaďovateľ školy a škola riadia výkon štátnej správy na úseku školstva dodržiavaním 

všeobecne záväzných právnych predpisov, smerníc a pokynov v oblasti školstva. 21 

2 Ako zriaďovateľ školy a škola riadia prenesený výkon štátnej správy na úseku školstva 

dodržiavaním všeobecne záväzných právnych predpisov, smerníc a pokynov v oblasti 

školstva. 

3 Ako zriaďovateľ školy dodržiava všeobecne záväzné právne predpisy týkajúce sa 

hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti pri hospodárení s verejnými prostriedkami 

poskytnutými z rozpočtu kapitoly ministerstva zriaďovateľovi. 

4 Ako škola dodržiavania všeobecne záväzné právne predpisy týkajúce sa hospodárnosti, 

efektívnosti, účinnosti a účelnosti pri hospodárení s verejnými prostriedkami poskytnutými 

z rozpočtu kapitoly ministerstva zriaďovateľovi. 

5 Ako zriaďovateľ školy hospodári s prostriedkami štátneho rozpočtu (kapitálové výdavky, 

výdavky na prevádzku, vrátane miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných 

vyrovnaní podľa osobitných predpisov). 

6 Ako zriaďovateľ hospodári s finančnými prostriedkami pridelenými zo štátneho rozpočtu 

prostredníctvom kapitoly ministerstva a zo všeobecného rozpočtu EÚ obciam, 

samosprávnym krajom, krajským školským úradom, ŠŠI a ministerstvom zriadeným 

19 § 7 zákona č.10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov 

20 Ministerstvo je zodpovedné: 

- za vytvorenie systému finančného riadenia podľa § 8 zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom 

audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 618/2004 Z. z. (ďalej len zákon č. 502/2001 

Z. z.), súčasťou ktorého je finančná kontrola; teda ministerstvo je zodpovedné aj za vykonávanie predbežnej a priebežnej 

finančnej kontroly pri hospodárení s verejnými prostriedkami - § 9 a 10 zákona č. 502/2001 Z. z. 

- za vykonávanie následnej finančnej kontroly verejných prostriedkov a iných prostriedkov zo zahraničia v rámci 

svojho rozpočtu - § 3a ods. 3 zákona č. 502/2001 Z. z. 

21 Ak zriaďovateľ porušuje zákon alebo iné legislatívne normy, ministerstvo školstva uplatní postih, prípade dá podnet na 

súd na preskúmanie porušovania zákona. 

8 


organizáciám a na úseku hospodárenia s materiálnymi hodnotami a majetkom štátu, ktoré 

majú krajské školské úrady, ŠŠI a ministerstvom zriadené organizácie v správe, kontroluje 

efektívnosť a účelnosť ich využitia. 

7 Ako postupoval zriaďovateľ pri vymenovaní alebo odvolaní riaditeľa školy. 22 

8 Ako zriaďovateľ školy pri prenesenom výkone štátnej správy spolupracuje so školou 

v prípade, ak ide o finančné, materiálno-technické a priestorové zabezpečenie výchovnovzdelávacieho 

procesu, prevádzky, riešenie havarijných situácií, starostlivosť o budovy. 

9 Ako zriaďovateľ školy prostredníctvom krajského školského úradu: 

- využíva odbornú poradenskú činnosť, 23 

- spolupracuje pri organizovaní a finančnom zabezpečení s právnickými osobami a 

občianskymi združeniami zabezpečujúcimi šport, telesnú kultúru, vrátane súťaží detí/žiakov 

škôl vo svojej územnej pôsobnosti. 24 

Zriaďovateľom školy môže byť obec, samosprávny kraj, krajský školský úrad, štátom uznaná 

cirkev alebo náboženská spoločnosť, iná právnická alebo fyzická osoba. 25 Ak ministerstvo školstva 

zaradí školu do siete škôl, zriaďovateľ sa zaviaže spĺňať zákonom stanovené podmienky pre 

poskytovanie kvality vzdelávania v škole. Vzniká tak právo štátu kontrolovať dodržiavanie 

zákonných noriem zriaďovateľom, ktoré vplývajú na výsledky a zistenia sebahodnotiaceho procesu 

v škole. 

V prípade, že zriaďovateľom školy je obec, ministerstvo školstva v zmysle zákona č. 596/2003 

Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov 

v znení neskorších predpisov hodnotí: 

1 Aké podmienky vytvára obec na výchovu a vzdelávanie žiakov v oblasti štátom prenesených 

kompetencií. 

2 Aké podmienky vytvára obec na výchovu a vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovnovzdelávacími 

potrebami. 

3 Aké podmienky vytvára obec na výchovu a vzdelávanie žiakov s mimoriadnym nadaním 

a talentom. 

22 § 3 zákona č.596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve 




9 


4 Či zamestnanec, ktorý obci odborne zabezpečuje činnosť (§ 6 ods. 5 a ods. 8 písm. a), c) a d) 

zákona), spĺňa kvalifikačné predpoklady (§ 7 ods. 3 zákona). 

5 Ako obec vo veciach výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach (§ 6 ods. 8 

zákona): 

a) kontroluje dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti výchovy 

a vzdelávania (s výnimkou kontroly, ktorú vykonáva ŠŠI) a v oblasti školského stravovania, 

b) kontroluje kvalitu podávaných jedál v školských jedálňach, 

c) vydáva organizačné pokyny pre riaditeľov (najmä organizačné pokyny na príslušný školský 

rok), 

d) poskytuje odbornú a poradenskú činnosť školám a školským zariadeniam, 

e) poskytuje právne poradenstvo riaditeľom. 

6 Ako spolupracuje s obecnou školskou radou. 

7 Ako spolupracuje s inými obcami, orgánmi školskej samosprávy, príslušným krajským 

školským úradom a inými štátnymi orgánmi, s fyzickými osobami a inými právnickými 

osobami, s riaditeľmi (§ 6 ods. 8 písm. i) zákona). 

8 Ako zostavuje plán investícií a rozpis finančných prostriedkov pridelených krajským 

školským úradom (§ 6 ods.12 písm. a) zákona). 

9 Ako poskytuje na základe žiadosti zriaďovateľa z finančných prostriedkov poukázaných 

podľa osobitného predpisu 26 dotácie na mzdy a prevádzku zriaďovateľovi cirkevnej a 

súkromnej školy (§ 6 ods.12 písm. b) zákona). 

10 Či prerokuje školský vzdelávací program a výchovný program so školou. 27 

11 Či obec schvaľuje návrh zmluvy o nájme a prenájme školských budov a miestností a o nájme 

a prenájme priľahlých priestorov školy a školského zariadenia 28 v spolupráci so školou. 

12 Či obec zostavuje plán investícií a rozpis finančných prostriedkov pridelených krajským 

školským úradom v spolupráci so školou. 

13 Či obec poskytuje na základe žiadosti zriaďovateľa z finančných prostriedkov poukázaných 

podľa osobitného predpisu 29 dotácie na mzdy a prevádzku zriaďovateľovi cirkevnej a 

26 zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samosprávy a o zmene a doplnení 

niektorých zákonov v znení zákona č. 171/2005 Z. z. 

27 

§ 7 ods. 2 a § 8 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) 

28 § 9 ods. 2 písm. c) zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. v znení neskorších predpisov 

29 zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení 

niektorých zákonov v znení zákona č. 171/2005 Z. z. 

10 


súkromnej škole. 

14 Ako obec vykonáva správu škôl a školských zariadení, ako na uskutočňovanie výchovnovzdelávacieho 

procesu zabezpečuje: 

- finančné prostriedky na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania podľa 

osobitných predpisov a finančné prostriedky na prevádzku a údržbu (tieto prerozdeľuje 

a zároveň kontroluje ich využívanie), 

- investičné prostriedky zo štátneho rozpočtu. 

15 Ako obec zabezpečuje podmienky na stravovanie detí a žiakov. 

16 Ako obec vykonáva následnú finančnú kontrolu na úseku hospodárenia s finančnými prostriedkami 

pridelenými ministerstvom školstva zo štátneho rozpočtu a kontroluje efektívnosť 

a účelnosť ich využitia. 30 

19 Či obec prerokúva s radou školy a s riaditeľom školy alebo školského zariadenia najmä: 

a) koncepciu rozvoja školy alebo školského zariadenia, 

b) návrh rozpisu finančných prostriedkov pridelených krajským školským úradom na školy 

a školské zariadenia a materiálno-technické podmienky na činnosť škôl a školských zariadení, 

c) personálne, materiálne a sociálne podmienky zamestnancov školy alebo školského zariadenia, 

d) požiadavky obce na skvalitnenie starostlivosti o deti a žiakov a výchovno-vzdelávacích 

služieb poskytovaných v škole alebo v školskom zariadení a spôsob úhrady nákladov zvýšených 

z tohto dôvodu, 

e) správu o výsledkoch výchovno-vzdelávacej činnosti a podmienkach v škole alebo 

v školskom zariadení. 

20 Ako obec vykonáva finančnú kontrolu na úseku hospodárenia s pridelenými finančnými prostriedkami. 

21 Ako obec vykonáva hodnotenie riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia. 

30 zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov 

11 


V prípade, že zriaďovateľom školy je samosprávny kraj, ministerstvo školstva v zmysle zákona 

č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých 

zákonov v znení neskorších predpisov hodnotí: 

1 Aké podmienky vytvára samosprávny kraj na výchovu a vzdelávanie žiakov. 

2 Aké podmienky vytvára na výchovu a vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovnovzdelávacími 

potrebami. 

3 Aké podmienky vytvára samosprávny kraj na výchovu a vzdelávanie žiakov s mimoriadnym 

nadaním a talentom. 

4 Či zamestnanec, ktorý samosprávnemu kraju odborne zabezpečuje činnosť (§ 6 ods. 5 a ods. 

8 písm. a), c) a d) zákona), spĺňa kvalifikačné predpoklady (§ 7 ods. 3 zákona). 

5 Ako samosprávny kraj v oblasti výchovy a vzdelávania: 

a) kontroluje dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov 31 v oblasti školského 

stravovania, v oblasti výchovy a vzdelávania , 

b) kontroluje kvalitu podávaných jedál v zariadeniach školského stravovania, 

c) po prerokovaní s príslušným krajským školským úradom vydáva organizačné pokyny pre 

riaditeľov škôl a školských zariadení, 

d) poskytuje odbornú a poradenskú činnosť školám a školským zariadeniam (§ 6 ods. 8 

písm. d) zákona), 

e) poskytuje právne poradenstvo riaditeľom škôl a školských zariadení. 

6 Či prerokúva s príslušným ústredným orgánom štátnej správy a sociálnymi partnermi návrhy 

na zriadenie, zrušenie alebo obmedzenie činnosti stredných odborných škôl, stredísk praktického 

vyučovania a pracovísk praktického vyučovania. 

7 Ako spolupracuje s územnou školskou radou (§ 9 ods. 8 písm. h) zákona). 

8 Ako spolupracuje s riaditeľmi pri zabezpečení personálneho obsadenia škôl a školských 

zariadení pedagogickými a nepedagogickými zamestnancami. 

9 Ako spolupracuje s obcami vo svojej územnej pôsobnosti a s príslušným krajským školským 

úradom pri zabezpečení ubytovania zahraničných lektorov pôsobiacich v školách 

a v školských zariadeniach. 

10 Ako spolupracuje s občianskymi združeniami a inými právnickými osobami zaoberajúcimi 

sa záujmovou činnosťou detí/mládeže a pri zabezpečovaní predmetových olympiád a súťaží. 

31 zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov 

12 


11 Ako spolupracuje s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy a sociálnymi partnermi 

v otázkach odborného vzdelávania a prípravy mládeže na povolania. 

12 Či prerokuje školský vzdelávací program a výchovný program so školou. 32 

13 Či schvaľuje návrh zmluvy o nájme a prenájme školských budov a miestností a o nájme 

priľahlých priestorov školy a školského zariadenia. 

14 Ako zostavuje plán investícií a rozpis finančných prostriedkov pridelených krajským 

školským úradom pre školy. 

15 Či poskytuje na základe žiadosti zriaďovateľa z finančných prostriedkov poukázaných podľa 

osobitného predpisu dotácie na mzdy a prevádzku zriaďovateľovi cirkevnej a súkromnej 

školy. 

16 Ako vykonáva správu škôl a školských zariadení, ako na uskutočňovanie výchovnovzdelávacieho 

procesu zabezpečuje: 


osobitných predpisov a finančné prostriedky na prevádzku a údržbu (ktoré prerozdeľuje 

a kontroluje efektívnosť ich využívania), 

- investičné prostriedky zo štátneho rozpočtu. 

17 Ako vykonáva následnú finančnú kontrolu na úseku hospodárenia s finančnými prostriedkami 

pridelenými ministerstvom školstva zo štátneho rozpočtu a kontroluje efektívnosť a účelnosť 

ich využitia. 

18 Ako vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti vykonáva hodnotenie riaditeľa školy alebo riaditeľa 

školského zariadenia. 

19 Ako spolupracuje s ministerstvom školstva v otázkach odborného vzdelávania a prípravy 

mládeže na povolanie. 

V prípade, že zriaďovateľom školy je krajský školský úrad, ministerstvo školstva podľa zákona 

č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých 

zákonov v znení neskorších predpisov hodnotí: 

1 Ako krajský školský úrad kontroluje efektívnosť využívania finančných prostriedkov 

pridelených školám. 

32 § 7 ods. 2 a § 8 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) 

13 


2 Ako vo vzťahu ku školám a k školským zariadeniam: 

- zabezpečuje investičnú výstavbu škôl a školských zariadení, 

- zabezpečuje stravovanie detí a žiakov škôl a školských zariadení, 

- vykonáva následnú finančnú kontrolu na úseku hospodárenia s finančnými prostriedkami 

(pridelenými zo štátneho rozpočtu, všeobecného rozpočtu EÚ), s materiálnymi hodnotami 

a majetkom (ktorý má v správe, ako kontroluje efektívnosť a účelnosť ich využitia), 

- vytvára podmienky na zabezpečenie sociálnej starostlivosti o zamestnancov škôl 

a školských zariadení, 

- poskytuje právne poradenstvo, 

- spolupracuje s riaditeľmi pri zabezpečovaní personálneho obsadenia škôl a školských za 

riadení, 

- schvaľuje návrhy zmlúv o nájme a prenájme budov škôl a školských zariadení, miestností 

a priľahlých priestorov. 

3 Ako poskytuje odbornú poradenskú činnosť obciam, samosprávnym krajom, zriaďovateľom 

cirkevných škôl, zriaďovateľom súkromných škôl a riaditeľom škôl v oblastiach: 

- organizácie výchovy a vzdelávania, 

- školského stravovania, 

- informatiky, 

- práce s deťmi a mládežou a záujmového vzdelávania, 

- rozvoja telesnej výchovy a športu, 

- bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, požiarnej ochrany a civilnej ochrany 

- pracovnoprávnych vzťahov a odmeňovania. 

4 Ako kontroluje 33 dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti školstva, 

výchovy a vzdelávania a v oblasti školského stravovania v školách a v školských zariadeniach 

vo svojej územnej pôsobnosti. 

5 Či vydáva organizačné pokyny pre zriaďovateľov a riaditeľov škôl a školských zariadení vo 

svojej územnej pôsobnosti. 

6 Ako organizuje, koordinuje a finančne zabezpečuje súťaže detí a žiakov, predmetové 

olympiády. 

7 Ako organizačne a finančne zabezpečuje spoluprácu so zriaďovateľmi vo svojej územnej 

33 zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov 

14 


pôsobnosti, s právnickými osobami a občianskymi združeniami zabezpečujúcimi šport, 

telesnú kultúru, vrátane súťaží detí a žiakov škôl vo svojej územnej pôsobnosti. 

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR ako ústredný orgán výkonu štátnej správy 

v oblasti školstva, ako tvorca legislatívnej normy v danej oblasti, tvorca koncepcií nesie 

zodpovednosť za vzdelávanie v štáte, má povinnosť kontrolovať proces dodrţiavania legislatívy 

a smerovania vzdelávania. Z uvedeného dôvodu môţe kontrolovať i hodnotiť, ako zriaďovateľ 

zabezpečil vzdelávanie. Legislatíva v plnej miere nedoriešila, nevytvorila dostatočný kontrolný 

mechanizmus vo vzťahu k zriaďovateľom škôl, ktorých nie je ministerstvo priamym zriaďovateľom 

(samosprávny kraj, obec, fyzická alebo právnická osoba, organizácie), napríklad pri uplatňovaní 

postihov. 

Štátna školská inšpekcia (ŠŠI) 

Ak ministerstvo kontroluje objektívny stav skutočností a súlad so všeobecne záväznými 

právnymi predpismi a internými predpismi, Štátna školská inšpekcia v zmysle zákona o štátnej 

správe v školstve a školskej samospráve 34 plní funkciu kontroly štátu nad úrovňou pedagogického 

riadenia, nad úrovňou výchovy a vzdelávania a materiálno-technických podmienok, vrátane 

praktického vyučovania v školách a školských zariadeniach, v strediskách praktického vyučovania, 

na pracoviskách praktického vyučovania a vo vzdelávacích ustanovizniach. Kontroluje 

zabezpečovanie priestorov i zabezpečenie materiálno-technického vybavenia. 

Pri výkone školskej inšpekcie v zmysle platnej legislatívy ŠŠI kontroluje: 35 

Dodržiavanie všeobecne záväzných právnych a interných predpisov v škole v procese 

pedagogického riadenia 

Proces výchovy a vzdelávania a jeho výsledky 

Odbornosť vyučovania 

Priestorové a materiálno-technické podmienky výchovno-vzdelávacieho procesu, ich účelné 

a efektívne využívanie 

Zabezpečovanie ďalšieho vzdelávania pedagogických zamestnancov 

Spĺňanie kvalifikačných predpokladov riaditeľov škôl 

34 §13 ods.1 a 2 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve 

35 § 3 vyhlášky č. 137/2005 o školskej inšpekcii 

15 


Možné zameranie kontrolnej činnosti pre jednotlivé oblasti vyplývajúce z legislatívy 

1. Inšpekcia vzhľadom na svoju kontrolnú činnosť zameranú na dodržiavanie všeobecne záväzných 

právnych a vnútorných predpisov v škole v procese pedagogického riadenia je oprávnená hodnotiť: 

1 Ako riaditeľ školy dodržiava platnú legislatívu a metodické pokyny ministerstva školstva 

súvisiace s predmetom činnosti školy. 

2 Ako dodržiava štátny vzdelávací program. 

3 Ako škola vypracovala školský vzdelávací a výchovný program. 36 

Ako škola vedie pedagogickú a ďalšiu dokumentáciu. 37 

4 Ako riaditeľ školy vykonáva štátnu správu v prvom stupni. 

Ako škola rešpektuje legislatívnu normu pri: 

- organizácii štúdia a výchovno-vzdelávacieho procesu podľa typu školy a formy 

vzdelávania, 

- vydávaní dokladov o získanom vzdelaní, 

- plnení povinnej školskej dochádzky, 

- osobitnom plnení školskej dochádzky, 

- pri prijímaní a ukončovaní výchovy a vzdelávania, 

- hodnotení a klasifikácii prospechu a správania žiaka, 

- dodržiavaní práv a povinností dieťaťa, žiaka a jeho zákonného zástupcu, 

- dodržiavaní práv a povinností pedagogických zamestnancov, 

- organizácii školského roka. 

5 Ako riaditeľ školy plní svoju rozhodovaciu funkciu v zmysle platnej legislatívy. 38 

6 Ako riaditeľ školy plní svoju funkciu vo vzťahu k zriaďovateľovi školy. 39 

7 Ako riaditeľ školy plní svoju funkciu vo vzťahu k rade školy. 40 

8 Či vedúci pedagogickí zamestnanci absolvovali prípravu vedúcich pedagogických 

zamestnancov. 41 

36 § 7 a 8 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) 

37 § 11 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) 

38 § 5 ods. 5-6, 13, 14 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve 

39 § 5 ods. 7 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve 

40 § 5 ods. 7 zákon č. 596/2003 Z . z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve 

41 zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických 

zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov 

16 


2. Inšpekcia vzhľadom na svoju kontrolnú činnosť zameranú na proces výchovy a vzdelávania a jeho 

výsledky v škole je oprávnená hodnotiť: 

1 Ako riaditeľ školy zabezpečuje úroveň výchovno-vzdelávacej procesu. 

2 Ako dodržiava vypracovaný školský vzdelávací program. 

3 Ako škola zabezpečuje kontinuálny proces zlepšenia alebo zhoršenia výsledkov 

vzdelávania. 42 

4 Ako monitoruje a hodnotí dosahovanie výkonnostných a kvalitatívnych cieľov a podnetov. 

5 Ako riaditeľ školy zabezpečuje každoročné hodnotenie pedagogických a odborných zamestnancov. 

6 Ako škola používa učebnice schválené ministerstvom školstva, iné učebné texty a pracovné 

zošity, ktoré sú v súlade s cieľmi princípmi školského zákona. 

3. Inšpekcia vzhľadom na svoju kontrolnú činnosť zameranú na odbornosť vyučovania v škole 

je oprávnená hodnotiť: 

1 Či spĺňajú zamestnanci škôl kvalifikačné predpoklady. 

2 Ako škola akceptuje: 43 

- práva a povinnosti pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca, 

- kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné požiadavky pedagogického zamestnanca 

a odborného zamestnanca na výkon pedagogickej činnosti a na výkon odbornej činnosti, 

- pedagogickú činnosť pedagogického zamestnanca, vrátane priamej výchovno-vzdelávacej 

činnosti a jej rozsahu, 

- odborné činnosti odborného zamestnanca. 

3 Ako pristupuje k hodnotenie pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca. 

4 Ako zabezpečuje starostlivosť o pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca a o 

jeho ochranu. 

4. Inšpekcia vzhľadom na svoju kontrolnú činnosť zameranú na účelné a efektívne využívanie 

priestorových a materiálno-technických podmienok výchovno-vzdelávacieho procesu v škole je 

42 § 154 zákona č. 245/2008 Z. z o výchove a vzdelávaní (školský zákon) 

43 § 1 ods.1 zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení 

niektorých zákonov 

17 


oprávnená hodnotiť: 

1 Ako využíva podmienky na výchovu a vzdelávanie detí a žiakov, ktoré jej vytvoril zriaďovateľ: 

- priestorové a materiálno-technické zabezpečenie, 

- didaktickú techniku vo výchovno-vzdelávacom procese. 

2 Ako využíva podmienky na výchovu a vzdelávanie detí a žiakov so špeciálnymi výchovnovzdelávacími 

potrebami, ktoré jej vytvoril zriaďovateľ. 

3 Ako využíva podmienky na výchovu a vzdelávanie detí a žiakov s mimoriadnym nadaním a 

talentom, ktoré jej vytvoril zriaďovateľ. 

5. Inšpekcia vzhľadom na svoju kontrolnú činnosť zameranú na zabezpečovanie ďalšieho 

vzdelávania pedagogických zamestnancov v škole je oprávnená hodnotiť: 

1 Ako riaditeľ školy dodržiava ročný plán ďalšieho vzdelávania pedagogických zamestnancov. 

2 Ako škola akceptuje: 

- profesijný rozvoj, kariérové stupne, kariérové pozície, atestácie pedagogického zamestnanca 

a odborného zamestnanca, 

- rozsah, zameranie, organizáciu a ukončovanie jednotlivých druhov kontinuálneho vzdelávania 

pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca. 44 

3 Ako riaditeľ školy rozhoduje a ukončení adaptačného vzdelávania pedagogického alebo odborného 

zamestnanca. 45 

6. Inšpekcia vzhľadom na svoju kontrolnú činnosť zameranú na spĺňanie kvalifikačných 

predpokladov riaditeľov škôl je oprávnená v škole hodnotiť: 

1 Či spĺňa riaditeľ školy podmienky stanovené na výkon funkcie. 46 

Vyhláška Ministerstva školstva SR o školskej inšpekcii č. 137/2005 Z. z. zaväzuje školského 

inšpektora pri výkone školskej inšpekcie kontrolovať nielen pedagogickú dokumentáciu, ale 

predovšetkým výchovno-vzdelávaciu činnosť, úroveň vedomostí a zručností ţiakov, úroveň 

44 § 1 ods.1 písm. c) a g) zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch 

45 § 5 ods.15 zákona č.596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve 

46 § 34 zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch 

18 


pedagogického riadenia vedúceho zamestnanca kontrolovaného subjektu. 

Ak školský zákon predurčuje Štátnu školskú inšpekciu ako subjekt, ktorý uskutočňuje 

monitorovanie a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania, vzhľadom na spresnenie ďalšieho 

rozsahu kontroly vyhláškou o školskej inšpekcii, táto mimo kontroly dodrţiavania zákona je 

oprávnená hodnotiť nielen dodrţiavanie legislatívnej normy, ale aj napríklad úroveň vedenia 

výchovno-vzdelávacieho procesu na úrovni školy a triedy. 

Štátna školská inšpekcia hodnotí úroveň vzdelávania v školách na základe inšpekčných zistení 

i vybavovaných sťažností. Kontrolné zistenia vykonáva na všetkých typoch primárnych 

a sekundárnych škôl. Prinášajú všeobecný prehľad o úrovni vzdelávania v jednotlivých oblastiach 

činnosti školy. 

Podľa zamerania inšpekcií ŠŠI vykonáva komplexné, tematické, informatívne inšpekcie, ale 

vykonáva aj kontrolu plnenia úloh zameraných na odstránenie nedostatkov (následné inšpekcie). 

K externému hodnoteniu školy významnou mierou prispievajú najmä komplexné inšpekcie. 47 

Cieľom komplexných zistení v uplynulých rokoch bolo zistiť stav pedagogického riadenia, procesu 

a podmienok výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach. Tematické zistenia 

v uplynulých troch školských rokoch boli zamerané na rôzne oblasti, napríklad na: 48 

 

 

 

 

 

vedomosti a postoje žiakov v oblasti výchovy 

vzdelávacie výsledky žiakov 9. ročníkov 

stav individuálnej integrácie 

priebeh a realizáciu externej časti a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky 

realizáciu prijímacieho konania žiakov 

odbornú a pedagogickú spôsobilosť učiteľov odborných predmetov a stav materiálnotechnického 

vybavenia dielní na vyučovanie odborného výcviku 

 

 

 

kvalitu vyučovania učiteľmi a kvalitu učenia sa žiakov 

rozvoj kompetencií a zručností 

vyučovanie a učenie sa žiakov vo vybraných predmetoch 

47 Štátna školská inšpekcia má vypracovanú Metodiku komplexnej inšpekcie, ktorej súčasťou sú oblasti hodnotenia, 

kritériá hodnotenia, indikátory, metódy a formy uplatňované pri komplexnej inšpekcii, zdroje z prostredia školy, 

inšpekčné nástroje. 

48 Štátna školská inšpekcia: Správy z inšpekcií. Dostupné na internete: 

http://www.ssiba.sk/Default.aspx?text=g&id=3&lang=sk 

19 


Informatívne inšpekcie boli zamerané najmä na: 

 

 

priebeh realizácie celoplošného testovania žiakov 9. ročníkov základných škôl 

poskytovanie odborných služieb v zariadeniach špeciálno-pedagogického poradenstva 

Štátna školská inšpekcia je nezávislá inštitúcia, ktorá sa svojimi zisteniami výrazne podieľa 

na hodnotení škôl. Riaditelia ju plne akceptujú, jej výsledky používajú pri ďalšom skvalitnení 

výchovno-vzdelávacieho procesu v škole. 

Štátna školská inšpekcia v dostatočnej miere vykonáva dohľad, kontrolu nad úrovňou 

pedagogického riadenia, úrovňou výchovy a vzdelávania, materiálno-technických podmienok 

v školách. Jej kompetencie sú zamerané na externé hodnotenie z hľadiska dodrţiavania 

legislatívnych noriem školou, vyuţívania podmienok, ktoré jej pre dodrţanie poţadovanej kvality 

vytvára štát a zriaďovateľ, sociálni partneri, jej kompetencie sú zacielené na monitorovanie 

a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania. Aj napriek rozsahu a kvalite vykonávania inšpekčnej 

činnosti, aj napriek skutočnosti, ţe svoju činnosť vykonáva rôznymi metódami 49 a na posúdenie 

odborných otázok prizýva odborníkov z praxe, jej správa prináša len externý pohľad na činnosť. 

Výsledky inšpekčných zistení môţe však škola vyuţiť a môţe z nich vychádzať pri realizácii 

hodnotenia kvality v škole. 

Z uvedeného je zrejmé, ţe inšpekčné zistenia môţe škola vyuţiť v procese sebahodnotenia 

a dokonca školskí inšpektori môţu škole pomôcť počas prípravy, spracovania a vyhodnotenia zistení. 

Znalosť problematiky právnych noriem a skúseností z hodnotenia kvality školy predurčujú škole 

inšpekciu ako moţného kritického priateľa a následne aj validizátora, ak sa škola rozhodne výsledok 

sebahodnotiaceho procesu prezentovať a overiť si správnosť postupu. 

Bolo by vhodné spojiť určité zistenia Štátnej školskej inšpekcie a samotnej školy. 50 

Predpokladáme, ţe prepojenie externého hodnotenia (inšpekcia) a interného hodnotenia (škola) 

pomôţe subjektom pri stanovení si ďalších cieľov pre zvýšenie kvality výchovno-vzdelávacieho 

procesu. 

49 § 4 ods. 4 vyhlášky č. 137/2005 Z. z. o inšpekcii 

50 Napríklad zisťovanie klímy a kultúry školy (neexistujú objektívne štandardizované testy), hodnotenie využitia 

priestorových a materiálno-technických podmienok v procese výchovy a vzdelávania (je predpoklad, že škola dokáže 

objektívnejšie zhodnotiť stav). 

20 


Zriaďovateľ ako externý hodnotiteľ 

Zákon č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce 

a na vyššie územné celky dal samosprávam kompetencie v oblasti školskej správy vyplývajúce 

z preneseného výkonu štátnej správy. Stanovil rozsah právomocí (aj kontrolnej činnosti) a priamu 

zodpovednosť voči školám. Predurčil tak zriaďovateľa (ako jedného z možných subjektov) na výkon 

externého hodnotenia. 

Obec 

Na obec pri prenesenom výkone štátnej správy prešli nasledovné pôsobnosti: 51 

vykonávanie štátnej správy na úseku škôl a školských zariadení, 

vymenúvanie a odvolávanie riaditeľov škôl a školských zariadení, 

zriaďovanie a zrušovanie škôl a školských zariadení, 

vytváranie podmienok na plnenie povinnej školskej dochádzky, 

vykonávanie kontroly hospodárenia školy s finančnými a materiálnymi prostriedkami 

a majetkom, 

zabezpečovanie podmienok na stravovanie detí a žiakov, 

prideľovanie finančných prostriedkov súkromným a cirkevným školám, 

schvaľovanie zmlúv o nájme školských budov a miestností, priliehavých priestorov školy 

u škôl, ktorých je zriaďovateľom. 

Obec pri prenesenom výkone pôsobnosti štátnej správy na úseku škôl/školských zariadení ako 

zriaďovateľ a externý hodnotiteľ hodnotí: 

1 Ako škola využíva podmienky, ktoré obec vytvorila na zabezpečenie výchovy a vzdelávania 

detí a žiakov. 

2 Ako škola využíva podmienky, ktoré obec zabezpečila na výchovu a vzdelávanie detí a žiakov 

so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, s mimoriadnym nadaním a talentom. 

3 Ako škola dodržiava všeobecne záväzné právne predpisy v oblasti výchovy a vzdelávania (s 

výnimkou kontroly, ktorú vykonáva ŠŠI). 

4 Ako škola spolupracuje s obcou, ak ide o finančné, materiálno-technické a priestorové 

zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu, prevádzky, riešenia havarijných situácií, 

51 § 2 zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné 

celky 

21 


starostlivosť o budovy. 

5 Ako škola dodržiava organizačné pokyny. 

6 Ako škola využíva odbornú a poradenskú činnosť, ktorú jej obec poskytuje. 

7 Ako škola využíva finančné prostriedky na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné 

vyrovnania podľa osobitných predpisov a finančné prostriedky na prevádzku a údržbu, ktorú 

jej zriaďovateľ poskytuje. 

8 Ako škola efektívne a účelne hospodári s finančnými prostriedkami pridelenými zo štátneho 

rozpočtu, zo všeobecného rozpočtu EÚ, s materiálnymi hodnotami a majetkom, ktorý má 

v správe. 

9 Ako škola spolupracuje so zriaďovateľom pri: 52 

- vytváraní koncepcie rozvoja školy alebo školského zariadenia, 

- návrhu rozpisu finančných prostriedkov, 

- vytváraní personálnych, materiálnych a sociálnych podmienok zamestnancov školy, 

- požiadavkách obce na skvalitnenie starostlivosti o deti a žiakov a výchovno-vzdelávacích 

služieb poskytovaných v škole a spôsobe úhrady nákladov zvýšených z tohto dôvodu, 

- správe o výsledkoch výchovno-vzdelávacej činnosti a podmienkach v škole. 

Samosprávny kraj 

Na samosprávny kraj pri prenesenom výkone štátnej správy prešli pôsobnosti: 53 

zriaďovanie a zrušovanie škôl a školských zariadení, 

vymenúvanie a odvolávanie riaditeľov škôl a školských zariadení, 

spravovanie škôl a školských zariadení (ktorých je zriaďovateľom) a zabezpečovanie potrieb 

na realizáciu výchovno-vzdelávacieho procesu, 

vykonávanie kontroly hospodárenia školy a školského zariadenia s finančnými a materiálnymi 

prostriedkami (ktoré im pridelil) a kontrola účelovosti hospodárenia s majetkom 

samosprávneho kraja v správe školy a školského zariadenia, 

prideľovanie finančných prostriedkov súkromným stredným školám, cirkevným stredným 

školám a vykonávanie kontroly hospodárenia s týmito finančnými prostriedkami, 

52 § 6 ods. 18 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve 

53 § 3 zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné 

celky 

22 


schvaľovanie zmlúv o nájme školských budov a miestností a priľahlých priestorov školy 

alebo školského zariadenia, ktorých je zriaďovateľom. 

Samosprávny kraj pri prenesenom výkone pôsobnosti štátnej správy na úseku škôl ako zriaďovateľ 

a externý hodnotiteľ školy hodnotí: 

1 Ako škola využíva podmienky vytvorené samosprávnym krajom na zabezpečenie výchovy a 

vzdelávania žiakov. 

2 Ako škola využíva podmienky vytvorené samosprávnym krajom na zabezpečenie výchovy a 

vzdelávania žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, s mimoriadnym nadaním 

a talentom. 

3 Ako škola dodržiava organizačné pokyny. 

4 Ako škola využíva odbornú a poradenskú činnosť, ktorú jej samosprávny kraj poskytuje. 

5 Ako škola spolupracuje so samosprávnym krajom pri: 

- pedagogicko-organizačnom a materiálnom zabezpečení výchovno-vzdelávacieho procesu, 

- návrhu rozpisu finančných prostriedkov, 

- správe o výsledkoch hospodárenia, 

- koncepcii rozvoja školy, 

- návrhu na zriaďovanie alebo zrušovanie školy, na obmedzenie jej činnosti, 

- návrhu na zavedenie nových študijných a učebných odborov a zameraní, 

- pri tvorbe a hodnotení správy o výchovno-vzdelávacej činnosti, 

- zabezpečení personálneho obsadenia školy pedagogickými zamestnancami a 

nepedagogickými zamestnancami, 

- prerokovaní školského vzdelávacieho a výchovného programu, 

- schvaľovaní návrhu zmluvy o nájme a prenájme školských budov a miestností a o nájme 

priľahlých priestorov školy. 

6 Ako škola využíva: 


osobitných predpisov a finančné prostriedky na prevádzku a údržbu, 

- investičné prostriedky zo štátneho rozpočtu a z vlastných zdrojov. 

7 Ako spolupracuje so samosprávnym krajom v prípade, ak ide o finančné, materiálnotechnické 

a priestorové zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu, prevádzky, riešenia 

23 


havarijných situácií, starostlivosť o budovy. 

8 Ako efektívne a účelne hospodári s finančnými prostriedkami pridelenými zo štátneho 

rozpočtu, zo všeobecného rozpočtu EÚ, s materiálnymi hodnotami a majetkom, ktorý má 

v správe. 

9 Ako efektívne a účelne hospodári s poskytovanými finančnými prostriedkami. 

Krajský školský úrad (KŠÚ) 

Plní výkon miestnej štátnej správy ako rozpočtová organizácia štátu. Svoje úlohy plní ako 

zriaďovateľ škôl a zároveň má zákonom určené kompetencie s územnou pôsobnosťou voči 

zriaďovateľom škôl aj školám. 54 

Krajský školský úrad v školách, ktorých je zriaďovateľom, hodnotí: 

1 Ako efektívne využívajú pridelené finančné prostriedky. 

2 Ako škola: 

- spolupracuje pri zabezpečovaní investičnej výstavby, 

- organizuje zabezpečenie stravovanie detí a žiakov. 

3 Ako efektívne a účelne na úseku hospodárenia využíva finančné prostriedky pridelené zo 

štátneho rozpočtu, všeobecného rozpočtu EÚ, ako využíva materiálne hodnoty a majetok, 

ktorý má v správe. 

4 Ako využíva právne poradenstvo poskytované zriaďovateľom. 

5 Ako spolupracuje pri vypracovaní návrhov zmlúv o nájme a prenájme budov škôl a 

školských zariadení, miestností a priľahlých priestorov. 

Krajský školský úrad u škôl vo svojej územnej pôsobnosti hodnotí: 

1 Ako škola dodržiava všeobecne záväzné právne predpisy 55 v oblasti školstva, výchovy a 

vzdelávania a v oblasti školského stravovania v školách a v školských zariadeniach vo svojej 

územnej pôsobnosti (s výnimkou kontroly, ktorú plní ŠŠI). 

2 Ako dodržiava organizačné pokyny vydané krajským školským úradom. 

54 §10 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve 

55 Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov 

24 


3 Ako spolupracuje pri organizovaní, koordinácii a finančnom zabezpečení súťaží, 

predmetových olympiád. 

Pri hodnotení kvality školy je dôleţité vytvoriť priestor na posúdenie toho, aké podmienky 

pre školu vytvoril zriaďovateľ a akým spôsobom ich škola dokázala vo výchovno-vzdelávacom 

procese vyuţiť i ako škola spolupracovala so zriaďovateľom pri vytváraní dôstojných podmienok pre 

kvalitný výchovno-vzdelávací proces. 

Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) 

NÚCEM, ktorý je štátnou rozpočtovou organizáciou s právnou subjektivitou zriadenou 

ministerstvom školstva, má svoje špecifické postavenie. NÚCEM monitoruje a hodnotí kvalitu 

výchovy a vzdelávania na úrovni školských vzdelávacích programov. 56 

Uskutočňuje certifikované merania vzdelávania, výskum a vývoj v oblasti merania a hodnotenia 

kvality vzdelávania. Zameriava sa na: 57 

testovanie žiakov 9. ročníka ZŠ (certifikačné testovanie, testovanie gramotnosti - 2011), 

maturitu žiakov stredných škôl (externá časť maturitnej skúšky), 

realizáciu viacerých významných medzinárodných meraní výsledkov a kontextu vzdelávania, 

ktoré spĺňajú kritériá porovnávacieho pedagogického výskumu (napr. PISA), 

realizácia projektov na hodnotenie vzdelávania v školách SR. 

Vzhľadom na zameranie činnosti medzi základné úlohy patrí: 

zabezpečovanie externej časti a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky (ďalej EČ 

a PFIČ MS) zadávanej ministerstvom školstva, 

zabezpečenie externého testovania žiakov 9. ročníkov základných škôl SR - Testovanie 9, 

zabezpečovanie medzinárodných meraní podľa programov, do ktorých sa SR zapája 

v súlade s ich pravidlami. 

NÚCEM patrí medzi externých hodnotiteľov kvality dosahovaných výsledkov vo výchovnovzdelávacom 

procese a výsledky jeho meraní môže škola rovnako využiť v procese sebahodnotenia, 

resp. aj pri porovnaní sa s inými školami. 

56 §154 ods. 2 zákona 245/2008 Z. z.. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) - NÚCEM zodpovedá za prípravu a 

metodické riadenie priebehu externých častí skúšok a testovanie žiakov v školách podľa tohto zákona, spracovanie, 

vyhodnocovanie a uchovávanie výsledkov externého merania alebo testovania (ods. 3 písm. a) zákona). 

57 NUCEM: O nás. Dostupné na internete: http://www.nucem.sk/sk/. 

25 


V školskom roku 2009/2010 realizoval NÚCEM externé celoslovenské testovanie žiakov 

9. ročníka ZŠ a EČ a PFIČ MS. Celoslovenského testovania žiakov 9. ročníka ZŠ sa zúčastnilo 

47 563 žiakov z 1 461 škôl, EČ a PFIČ MS sa zúčastnilo v školskom roku 2009/2010 v riadnom 

termíne 62 159 žiakov zo 756 stredných škôl. Podrobnejšie informácie o realizovaných meraniach 

uvádza NÚCEM v Správe o priebehu a výsledkoch externého testovania žiakov 9. ročníka ZŠ 

a v Správe o priebehu a výsledkoch EČ a PFIČ MS 2010, ktoré sú zverejnené na internetovej stránke 

NÚCEM www.nucem.sk v časti Testovanie 9 a v časti Maturita. 

NÚCEM realizuje viacero významných medzinárodných meraní výsledkov, ktoré spĺňajú 

kritériá porovnávacieho pedagogického výskumu. Cieľom meraní nie je hodnotiť výkony 

jednotlivých žiakov alebo škôl, ale sledovať výsledky vzdelávacích systémov zúčastnených krajín 

a ich zmeny v čase, odhaľovať ich silné a slabé stránky a nachádzať možnosti zlepšenia (štúdie 

OECD PISA a TALIS a štúdie IEA PIRLS, TIMSS a ICC). Výsledky a zistenia nie sú súčasťou 

hodnotenia škôl. 

V súčasnosti NÚCEM realizuje projekt Hodnotenie kvality vzdelávania na základných 

a stredných školách v SR v kontexte prebiehajúcej obsahovej reformy vzdelávania. Projekt je 

realizovaný v siedmich samosprávnych krajoch. Jedným zo strategických cieľov projektu je 

realizovať monitorovanie vzdelávacích výsledkov vlastnej školy s ohľadom na školský vzdelávací 

program. K špecifickým cieľom projektu patrí: 

Vytvoriť a overiť model systému monitorovania a hodnotenia výsledkov vzdelávania 

na národnej úrovni pre vzdelávacie stupne ISCED 1 – ISCED 3 v SR. 

Inovovať testovacie nástroje a metódy vyhodnocovania výsledkov meraní. 

Realizovať vzdelávanie pedagogických zamestnancov k problematike objektívnych spôsobov 

hodnotenia výsledkov vzdelávania. 

Definovať indikátory kvality vzdelávania a monitorovať možnosti ich implementácie 

do systému hodnotenia kvality vzdelávania na základných a stredných školách SR s využitím 

externých evalvačných nástrojov. 

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, ţe výsledky dosahované ţiakmi v procese 

testovania ţiakov základných škôl a počas maturitných skúšok ţiakov stredných škôl môţu byť 

súčasťou niektorej zloţky sebahodnotiaceho procesu. Pre školu nemajú väčšiu výpovednú hodnotu 

vzhľadom na chýbajúci exaktne stanovený obsah potrebných poznatkov. Škola sa drţí školského 

vzdelávacie programu, ktorý je „modifikovanou“ úpravou štátneho vzdelávacieho programu. 

26 


Z uvedeného hľadiska je pre školu hodnotnejšie sledovať v sebahodnotiacom procese schopnosť 

rozvoja jedinca v porovnaní s moţnosťami, ktoré mu škola poskytuje. Otázka môţe znieť – 

V porovnaní k akému štandardu je vytvorené testovanie vedomostí ţiakov pri monitore alebo externej 

časti maturitnej skúšky? Ak takýto oficiálne stanovený štandard nie je, potom výsledky testovania 

ţiakov môţu slúţiť len na porovnanie sa s inými školami. 

Škola ako interný hodnotiteľ kvality 

V súčasnosti sa stále väčší dôraz kladie na schopnosť školy nájsť si vlastnú optimálnu cestu 

rozvoja kvality, uskutočniť sebahodnotiaci proces, ktorého cieľom je poukázať na jej možnosti, na 

cestu jej ďalšieho vývoja, ktorý ju nakoniec privedie aj k lepším výsledkom. Proces sebahodnotenia 

sa nezameriava len na tradičné hodnotenie kvality školy založené na hodnotení úrovne výstupov 

školy. 

Riadenie procesu sebahodnotenia na základe pedagogickej analýzy 

Kompetencie v oblasti hodnotenia škôl 

V pedagogickej praxi sa často stretávame s otázkou, či sú riadiaci zamestnanci, ale aj ostatní 

zamestnanci školy kompetentní a schopní vykonávať sebahodnotiaci proces. 

Školský zákon pod kompetenciou rozumie schopnosť využívať vedomosti, zručnosti a postoje, 

hodnotovú orientáciu a iné spôsobilosti na predvedenie a vykonávanie funkcií podľa daných 

štandardov v práci. 58 V samotnom procese sebahodnotenia školy je dôležité informovať zamestnanca 

školy o cieľoch sebahodnotenia, aby vedel využiť svoje vedomosti, znalosti a návyky. Poskytnutím 

dostatočných informácií mu umožníme vhodne sa zaangažovať do procesu. Nadobudne vedomosti 

o tom, ako a čo sledovať, ako vyhodnocovať, ako pracovať počas sebahodnotenia. Ak pedagóg má 

vedomosti (odborné), zručnosti a charakterová vlastnosti na efektívne plnenie úloh v škole, je 

prirodzené, že by ich mal vedieť aj hodnotiť, vyhodnocovať ich účinnosť a skvalitňovať. 

Zákon umožňuje pedagógovi zameriavať sa na osobnostné a odborné zdokonaľovanie, 

osvojovanie si nových pedagogických zručností pre novú kvalitu. Dáva mu možnosť vzdelávať sa, 

nadobudnúť novú odbornú a profesionálnu kompetentnosť, hlavne s pomocou metodických centier. 

Vzhľadom na uvedené skutočnosti musíme konštatovať, že školy majú všetky predpoklady na to, aby 

boli schopné vykonávať sebahodnotenie sami, na základe kompetencií, kompetencií zamestnancov, 

58 § 2 písm. t) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) 

27 


ale aj povinností. Kompetencie zároveň chápeme ako nástroj manažmentu orientovaného 

na praktickú činnosť v organizácii. 

Predpokladáme, že k zvýšeniu kvality sebahodnotenia školy (vzhľadom na poznanie 

kompetencií) prispieva, ak: 

1 Škola vedie svojich zamestnancov k poznaniu a k používaniu kompetencií školy v oblasti 

hodnotenia. 

2 Škola vedie svojich zamestnancov k získaniu vedomostí, znalostí a návykov ako hodnotiť, 

vyhodnocovať a skvalitňovať svoju prácu pre získanie nových pedagogických zručností. 

Kompetencie riaditeľa v oblasti hodnotenia školy 

Kompetenciu riaditeľa možno posudzovať vzhľadom na: 59 

úlohy stanovené zákonom, 60 

nové trendy kladené na funkciu riaditeľa školy v SR, 

kompetencie a štandardy kladené na funkciu riaditeľa školy v zahraničí, najmä v krajinách 

EÚ. 

Úroveň kompetencie riaditeľa školy a jej zvyšovanie prináša zároveň skvalitňovanie 

školského manažmentu. V súčasnosti je riaditeľ vnímaný ako realizátor kompetencií, ako 

administratívny správca a podporovateľ zmien a inovácií vzhľadom na uplatňovanie vízií školy, 

ktorý je schopný presadzovať ich, ktorý je schopný uplatňovať autonómnosť školy a jej učiteľov. 

Úloha riaditeľa školy sa chápe a vníma napríklad aj v úlohe sprostredkovateľa služieb školy, v úlohe 

úspešného komunikátora v škole a v jej okolí vo vzťahu ku kvalite školy a jej manažmentu. 

Na základe takéhoto vnímania môže byť činnosť riaditeľa orientovaná na oblasti: 

vízia školy a zabezpečenie jej podpory, 

budovanie autonómie školy, 

zabezpečenie kvality plnenia programov školy, 

zabezpečenie želateľnej kultúry školy, pozitívnej klímy, 

zabezpečenie rozvoja zamestnancov školy, 

starostlivosť o školské prostredie, 

59 Obdržálek, Z.: Úroveň realizácie kompetencií riaditeľov škôl. Manažment školy v praxi, 1/2006. ISSN 31. 

60 zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve (zákon vymedzuje oblasti, za ktoré riaditeľ 

zodpovedá, v ktorých vykonáva štátnu správu a v ktorých rozhoduje). 

28 


spolupráca s rodinou a školskou komúnou, 

etický kódex a hodnotová orientácia, 

činnosť školy v kontexte s jej funkciou, 

marketing a s tým spojená medializácia školy. 

Riaditeľ vo svojej funkcii školu nielen spravuje, ale aj riadi jej smerovanie. Stáva sa tak nielen 

komunikátorom, mediátorom, sprostredkovateľom, ale aj správcom budov a majetku školy, expertom 

v otázkach financovania a poskytovania vzdelávacích služieb. Riaditeľ školy považuje vo svojej 

činnosti za dôležité nasledovné oblasti: 61 

Oblasť riadenia školy a organizácie (indikátory) 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

plánovanie činnosti školy 

rokovanie s nadriadenými orgánmi 

vytváranie manažérsko-informačného systému 

zvládanie administratívnej činnosti 

ovládanie cudzieho jazyka 

tvorba adekvátnej organizačnej štruktúry školy 

realizácia operatívnych činností 

využívanie informačno-komunikačných technológií 

rokovanie s partnermi 

prezentácia a medializácia školy 

informácie o konkurencii 

monitorovanie situácie na vzdelávacom trhu 

prevádzkovanie internetovej stránky školy 

Oblasť pedagogického riadenia školy (indikátory) 

 

 

 

 

 

 

realizácia hospitačnej činnosti 

motivácia zamestnancov k sebahodnoteniu 

vytváranie tímov, riadenie skupín 

hodnotenie a odmeňovanie učiteľov 

hodnotenie školy 

inovácia učebných/študijných odborov 

61 Obdržálek, Z.: Názory riaditeľov na oblasti školského manažmentu. Manažment školy v praxi, 2/2007. ISSN1336- 

9849. 

29 


usmerňovanie predmetových komisií 

vytváranie podmienok na rovnosť príležitostí 

tvorba a konkretizácia cieľov 

Oblasť vedenia zamestnancov (indikátory) 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

hodnotenie zamestnancov 

komunikácia so zamestnancami 

delegovanie právomocí 

riešenie konfliktov 

uplatnenie kompetencie 

motivácia zamestnancov 

rokovanie so zástupcami zamestnancov 

schopnosť rozhodovať 

uplatnenie stimulačných systémov 

riadenie zmien 

Oblasť právneho riadenia (indikátory) 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

orientácia v základných právnych normách 

uplatňovanie školských predpisov 

uplatňovanie rodinného práva 

uplatňovanie pracovno-právnych predpisov 

uplatňovanie práva EÚ 

uplatňovanie občianskeho práva 

uplatňovanie vyhlášky pri odmeňovaní 

uplatňovanie normy o postihu mladistvých 

uplatňovanie predpisov BOZP a PO 

uplatňovanie správneho práva 

Oblasť ekonomiky a financovania školy (indikátory) 

 

 

 

uplatňovanie legislatívnych noriem pre financovanie 

tvorba rozpočtu školy 

uplatňovanie princípov činnosti príspevkovej, resp. rozpočtovej organizácie 

30 


využívanie zdrojov financovania školy 

tvorba fondov 

zabezpečenie realizácie účtovníctva 

orientácia v úlohách zriaďovateľa 

vypracovanie vnútorných organizačných pravidiel 

využívanie poznatkov z finančnej kontroly školy 

uplatňovanie poznatkov o zaobchádzaní s majetkom školy 

Predpokladáme, že k zvýšeniu kvality sebahodnotenia školy (vzhľadom na poznanie kompetencií 

riaditeľa) prispieva, ak: 

1 Škola používa niektoré z metód na hodnotenie práce riaditeľa školy v jednotlivých oblastiach 

(napr. riadiaca, sociálna a výkonová kompetencia) a hodnotí ho podľa dosahovaných 

úspechov v týchto oblastiach. 

2 Škola používa niektoré z metód na hodnotenie práce vedenia školy v jednotlivých oblastiach. 

Kľúčové kompetencie učiteľa v oblasti hodnotenia školy 

Osobné predpoklady učiteľa sú súborom vedomostí, zručností a postojov, ktoré v sebe zahŕňajú: 

 

 

 

 

 

 

 

 

komunikačné kompetencie 

informačné kompetencie (schopnosť nájsť potrebné informácie a dokázať ich využiť) 

kompetencie v oblasti informačno-komunikačných technológií 

kompetencia učiť sa učiť (získavať, integrovať a aplikovať nové poznatky; zdokonaľovať 

vlastné učenie) 

interpersonálne kompetencie (schopnosť pracovať s inými ľuďmi) 

personálne kompetencie (sebauvedomenie, sebaovládanie, seba motivácia, angažovanosť) 

podnikateľské kompetencie (schopnosť zmeny u seba na základe vnútornej a vonkajšej 

stimulácie) 

učebné/edukačné kompetencie (schopnosť a spôsobilosť pre učenie) 

Edukačné kompetencie sú významné pre prácu pedagóga a v sebe zahŕňajú schopnosť 

diagnostikovania, schopnosť naučiť, spravodlivo skúšať a hodnotiť, vytvárať prognózy a projekcie 

edukácie, realizovať a riadiť učebné procesy, ale i schopnosť byť metodikom a psychológom. 

31 


Predpokladáme, že k zvýšeniu kvality sebahodnotenia školy (vzhľadom na poznanie kompetencií 

učiteľa) prispieva, ak: 

1 Škola má vypracovanú štruktúru kľúčových kompetencií učiteľa pre rozvoj kvality 

vzdelávania v škole. 

2 Riaditeľ školy, vedenie školy, metodické a poradné orgány sa zaoberajú schopnosťami 

pedagógov uplatňovať kľúčové kompetencie učiteľov (uznávané školou). 

Do procesu sebahodnotenia sa zapája riaditeľ školy i ďalší pedagogickí zamestnanci. Častým javom 

v školách (skúsenosť z praxe) je skutočnosť, ţe riaditeľ alebo učiteľ pochybujú o svojej kompetencii 

v procese hodnotenia výchovno-vzdelávacieho procesu - či môţu, majú a či sú kompetentní hodnotiť. 

Manaţment školy v procese hodnotenia školy 

Strategické plánovanie v škole a strategický plán školy 

Strategické plánovanie v škole považujeme za základ, ktorý vytvára priestor pre 

hodnotenie kvality. Plánovanie v škole je koncepciou školy, ktorá zahŕňa v sebe predstavy, vízie, 

misie, strategické plánovanie o budúcnosti školy. Škola predkladá zriaďovateľovi na schválenie 

koncepčný zámer rozvoja školy najmenej na dva roky. 62 

Predkladaná strategická koncepcia školy by mala obsahovať: 63 

stručný pohľad na poslanie, 

základné údaje o škole, 

stručnú charakteristiku organizácie, 

tradície školy, 

vytýčenie dlhodobých priorít rozvoja školy, 

vytýčenie strategických cieľov. 

Strategická koncepcia by mala byť motivačná pre všetkých zamestnancov školy, ktorých sa plne 

týka. Aj preto sa predpokladá ich aktívna spoluúčasť na tvorbe cieľov koncepcie. Koncepcia má 

obsahovať hodnoty, ktoré chce škola dosiahnuť v jednotlivých oblastiach, čo môže priniesť nielen 

motiváciu pre zamestnancov, ale aj zodpovednosť za splnenie vytýčených cieľov. 

62 § 5 ods.7 písm. h) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve 

63 Farkašová, Z.: Strategické plánovanie v škole a strategický plán školy. Manažment školy v praxi, 1/2009, s.6. 

ISSN1336-9849. 

32 


Predpokladáme, že k zvýšeniu kvality sebahodnotenia školy (vzhľadom na strategické plánovanie 

v škole) prispieva, ak: 

1 Škola má vypracovaný koncepčný zámer rozvoja školy najmenej na dva roky. 

2 Strategická koncepcia je stručná a výstižná, zachytáva aktuálny stav a predkladá ďalšiu 

víziu. 

3 Na tvorbe strategickej koncepcie sa podieľali všetci zamestnanci školy. 

4 Strategická koncepcia vytvára dobrý základ pre dosahovanie kvality vo výchovnovzdelávacom 

procese, a teda aj pre proces sebahodnotenia. 

Škola by mala vytýčenú stratégiu ďalej rozpracovať do čiastkových plánov, pričom plány nie sú 

cieľom, ale cestou. Považujeme za vhodné, ak má škola v strategickom plánovaní zapracované aj 

krátkodobejšie strategické ciele: 

rozpracované sú na čiastkové ciele pre jednotlivé oblasti školy v kratšom časovom období 

(napríklad jeden rok), 

určená je stratégia ich plnenia, 

stanovený je horizont splnenia a zodpovednosť za splnenie, 

zahŕňajú všetky oblasti školy, 

obsahujú v dostatočnej miere plánovanie hlavného procesu v škole, jeho skvalitňovanie. 

Dané krátkodobejšie ciele strategického plánovania sú zapracované do plánu práce školy. 

Predpokladáme, že k zvýšeniu kvality sebahodnotenia školy (vzhľadom na strategické plánovanie 

v škole) prispieva, ak: 

1 Strategický plán školy: 

určuje ciele a kroky, spôsob plnenia cieľa, 

preferuje tímovú spoluprácu pri prerozdelení úloh a kompetencií. 

2 Škola sleduje jednotlivé čiastkové plány vyplývajúce zo stratégie školy. Venuje pozornosť 

tomu, čo sa dosiahlo a do akej miery, ktoré zámery a ciele sa naplnili. Zistenia analyzuje a 

využíva na ďalšie zlepšenie činnosti. 

Strategické plánovanie v škole so sebou prináša stanovenie a plnenie cieľov, prepojenie 

s operatívnym plánovaním a hodnotením. V procese sebahodnotenia povaţujeme za dôleţité 

33 


vyhodnocovať úspešnosť strategického plánovania, hľadať príčiny neúspešnosti, vyhodnocovať 

zapojenie zamestnancov do procesu. 

Metódy manažmentu 

(a z neho vyplývajúce moţnosti hodnotenia domáceho prostredia v oblasti hodnotenia škôl) 

Medzi manažérske funkcie je často zaraďované plánovanie, organizovanie, kontrola, vedenie 

ľudí a personalistika. Plnenie týchto úloh na jednej strane súvisí s rozhodovacím procesom a na 

druhej strane s procesom informačným. Riaditeľ a manažment školy vytvárajú svojím rozhodovaním 

priestor na hodnotenie riadiaceho procesu v škole. (Niektoré oblasti vytvárajúce moţnosti pre 

hodnotenie a sebahodnotenie uvádzame v jednotlivých bodoch.) 

Riaditeľ a manažment školy, ktorí rozhodujú, môžu využívať kreatívnosť pedagógov, 

podporovať ich snahu o hľadanie nových foriem výučby, o rozvíjanie ich tvorivých schopností 

v prístupe k žiakom. 

1 Riaditeľ a manažment školy nabádajú a podporujú kreatívny prístup pedagógov k výchovnovzdelávaciemu 

procesu. 

Pedagóg, ktorý je neustále v kontakte so žiakom, uplatňuje istú formu riadenia. Plánuje 

a organizuje činnosť na hodinách, volí vhodné spôsoby vedenia žiakov, motivuje ich k činnosti 

a výkonu, kontroluje ich činnosť, volí správne a primerané spôsoby hodnotenia. 

1 Riaditeľ a manažment školy podporujú u pedagógov uplatňovanie tvorivej formy riadenia 

činnosti na hodinách, tvorivý spôsob vedenia žiakov, vhodnú motiváciu, voľbu správnych 

a primeraných spôsobov hodnotenia. 

V školách vzniká často tlak na zmeny, vzniká potreba reagovať na spoločenské trendy 

a požiadavky. Spoločenské potreby, meniace sa názory zo strany detí/žiakov, rodičov, verejnosti je 

potrebné citlivo vnímať. 

1 Riaditeľ a manažment školy sledujú jednotlivé spoločenské trendy a požiadavky, vedú o nich 

odbornú diskusiu a prijímajú závery. 

V stredných školách vzniká často tlak na zmeny v existujúcich zameraniach a odboroch, silnejú 

34 


požiadavky na otváranie nových. Vznik ďalších odborov sa neraz javí ako nutnosť, pretože je 

dôležité uspokojiť trh práce a meniace sa požiadavky vzhľadom na štruktúru budúcich povolaní. 

1 Riaditeľ a manažment školy sledujú vývoj ekonomiky, požiadavky na vznik istých profesií a 

klesanie dopytu po iných, predikujú vývoj. 

V škole sa odzrkadľuje množstvo negatívnych celospoločenských problémov a sociopatologických 

javov. Prejavujú sa prípady šikanovania, mobingu, vznikajú konflikty, násilie medzi 

žiakmi, medzi žiakom a pedagógom, prejavujú sa rôzne formy závislostí. 

1 Riaditeľ a manažment školy realizujú aktívnu ochranu predchádzania negatívnym prejavom 

správania žiakov, venujú pozornosť riešeniu negatívnych javov. 

V súčasnosti vyvíja spoločnosť tlak na školy, dožaduje sa, aby venovali väčšiu pozornosť 

nadaným a talentovaným žiakom, ale aj žiakom so zdravotnými problémami. Mení sa sociálna 

a demografická skladba obyvateľstva, zloženie rodín, menia sa vzorce správania, životný štýl. Mení 

sa názor spoločnosti, ale hlavne rodičov na prístup učiteľa k ich deťom. 

1 Riaditeľ a manažment školy priebežne počas školského roka analyzujú potreby žiakov, v 

prípade podnetov a záujmu ich riešia v spolupráci so zainteresovanými. 

Stále viac sa od školy vyžaduje otvorený prístup školy vo vzťahu k rodičom žiakov. Rodičia 

majú svoju predstavu nielen o prístupe k deťom, ale čoraz viac sa zaujímajú o sociálnopsychologickú 

atmosféru a vzťahy v škole, osobnú bezpečnosť, vybavenie školy, ekologizáciu 

prostredia a podobne. Spoločnosť preto vyvíja tlak na hľadanie ciest, ktoré vedú k odstráneniu 

formalizácie vo vzťahu škola - rodič. 

1 Riaditeľ a manažment školy pravidelne vyhodnocujú spoluprácu s rodičmi a verejnosťou, 

poznajú osvedčené cesty vzájomnej informovanosti, ktoré realizujú a prinášajú im 

obojstranný prospech. 

Dôležitou otázkou je kontrola procesu výchovy a vzdelávania. Kontrola by mala byť podnetom 

na zlepšenie a hľadanie ciest na zvýšenie kvality. Hospitácia by mala byť poučením, vzájomným 

hľadaním pozitív, ale aj toho, čo potrebné zlepšiť. 

35 


1 Riaditeľ a manažment školy majú vypracovaný systém kontroly výchovno-vzdelávacieho 

procesu. Jej výsledky sú vyhodnocované a prezentované za účelom zvyšovania kvality a 

efektívnosti vzdelávania. 

K priaznivej pracovnej atmosfére v škole, k vzájomnej dôvere a spolupráci vo vzťahu pedagóg 

– žiak, pedagóg – pedagóg, riadiaci zamestnanec – pedagóg prispieva kvalita medziľudských 

vzťahov. Priaznivá pracovná klíma umožňuje plniť pedagogické poslanie a vytvára aj imidž školy 

navonok. 

1 Riaditeľ a manažment školy, zamestnanci školy vytvárajú priaznivú klímu v škole. 

V súčasnosti sa vo vyššej miere vyžaduje od pedagogických i nepedagogických zamestnancov 

potreba zdokonaľovania a rozvíjania schopností, zručností, pracovných návykov, ale aj zmena 

postojov. Schopný riaditeľ i manažment školy by sa nemali báť výziev, mali by byť provokatívni, 

efektívni, mali by dokázať variabilne myslieť, konať, vhodne komunikovať, osobne sa angažovať, 

motivovať svojich zamestnancov, čím určite pozitívne ovplyvnia ich kvalitu, výkonnosť 

a efektívnosť. Konkurenčné prostredie núti školu k zvyšovaniu kvality výberu pedagogických 

zamestnancov, núti ich starať sa o ich smerovanie a rozvoj. 

1 Škola a jej manažment dbajú o neustále zvyšovanie kvalifikovanosti pracovníkov. Sledujú 

zvyšovanie ich odbornosti vzhľadom na špecializáciu a trendy vývoja. 

Metódy manaţmentu môţu byť základom pre tvorbu niektorých indikátorov/otázok v procese 

sebahodnotenia školy. Následne v samotnom hodnotiacom procese je moţné pozorovať správanie sa 

manaţmentu školy i ostatných aktérov procesu sebahodnotenia. 

Proces mikrohodnotenia, operatívneho riadenia 

Ak vychádzame z prieskumu, ktorý publikoval M. Zelina, 64 potom škola, ktorá sa chce 

výrazne podieľať na zlepšení svojej činnosti v oblasti mikroriadenia, si musí uvedomiť: 

 

Cieľom mikrohodnotenia nie je hodnotiť dôsledky a dopad mezoriadenia (zriaďovateľ), 

makroriadenia, ale schopnosť tvorivého prístupu k objektívnym možnostiam riadenia 

64 Zelina, M.: Mikroriadenie školy. Manažment školy v praxi, 3/2006, s.2-5. ISSN1336-9849 

36 


výchovno-vzdelávacieho procesu. 

Dôležité je vypracovať stratégiu procesu a jeho hodnotenia ako výsledok riadiacej činnosti 

v oblasti predvídania, plánovania cieľov, organizovania činnosti, motivovania a vedenia ľudí. 

V hodnotení sa často odzrkadľuje problematika ekonomicko-finančnej situácie školy 

(normatívy, prevádzka školy), ale aj byrokracia, predimenzovanosť a náročnosť učebnej 

látky, nedostatok učebníc a učebných pomôcok, neprimerané zaťaženie žiaka, pocit 

nedostatočného ocenenia u učiteľov, neprimerané správanie žiakov v triede vo vzťahu k snahe 

pedagóga, nervozita učiteľov a podobne. 

V procese mikroriadenia je možné stretnúť sa s problémami, ktoré vplývajú na kvalitu školy 

a prejavia sa v ich hodnotení: 

slabá účasť zamestnancov školy na rozhodovaní (zamestnanec robí len to, čo musí), 

konformita a subjektívnosť, 

málo vnútornej motivácie na ceste k zlepšeniu, neschopnosť zmeny, neprijatie zmeny, 

málo tvorivého riešenia problémov, zlé medziľudské vzťahy medzi vedením a zamestnancami 

školy (tvoria sa skupiny, čo ohraničuje spoluprácu, komunikáciu, porozumenie a môže viesť 

až k vnútornému boju medzi pedagogickými zamestnancami), 

zlá spolupráca so zriaďovateľom, poradnými orgánmi riaditeľa. 

Proces sebahodnotenia predpokladá zapojenie všetkých zamestnancov školy. Nehodnotí len 

dodrţanie legislatívneho rámca, rozpracovanie dokumentov na vnútorné podmienky školy, ale aj 

schopnosť a ochotu pedagogických zamestnancov viesť pedagogický proces na úrovni. Ak 

v samotnom procese výchovy a vzdelávania nie sú zamestnanci ochotní vyjadrovať sa k svojej práci, 

hodnotiť ju, diskutovať o nej, predpokladáme, ţe ich získanie pre uskutočnenie sebahodnotenia 

v škole, kde majú tak trochu hodnotiť sami seba, bude náročné. Prax poukazuje na potrebu citlivého 

prístupu. Zamestnanci by mali byť neustále zapájaní do procesu mikroriadenia a hodnotenia v škole. 

Predpokladáme, že k zvýšeniu kvality sebahodnotenia školy (vzhľadom na zlepšenie mikroprocesu 

riadenia) prispeje, ak: 

1 Škola má vypracovaný vnútorný poriadok školy pre učiteľov, žiakov a v ňom práva a 

povinnosti, pravidlá správania, hodnotenia. 

2 Škola rozdeľuje úlohy medzi zamestnancov školy, má vypracovanú ich náplň, časový rozvrh 

práce. 

37 


3 V škole pracujú predmetové komisie (metodické orgány), ktoré majú vzájomné prepojenie, 

prepojenie na vedenie školy, na poradné orgány riaditeľa školy. 

4 Škola má riadne a načas rozdelené/určené úväzky, vypracovaný rozvrh, vyhotovené 

tematické výchovno-vzdelávacie plány. 

5 Škola má určenú dokumentáciu pre triednych učiteľov, ostatných učiteľov, výchovného 

poradcu, koordinátora prevencie a pod. 

6 Škola má vypracované zásady spolupráce s rodičmi, žiakmi, ostatnými školami, s radou 

školy, zriaďovateľom a pod. 

7 Škola má vypracované pravidlá/zásady výchovnej činnosti v procese vyučovania i v procese 

mimoškolskej činnosti. 

Kontrola a hodnotenie patriace do operatívneho riadenia (zabezpečovanie riadneho denného 

fungovania školy – rozvrh hodín, dodržiavanie pracovnej disciplíny, zastupovanie, vybavovanie 

sťažností, rozhovory a pod.) ponúkajú príležitosti pre spätnú väzbu, pre vyhodnocovanie 

nedostatkov, pre hľadanie možnosti nápravy, pre zamyslenie sa nad tým, ako ďalej, lepšie 

a kvalitnejšie robiť prácu. Operatívne riadenie umožňuje pravidelné hodnotenie diania v škole jednak 

zo strany vedenia, ale aj zo strany pedagogického zboru. 

Predpokladáme, že k zvýšeniu kvality sebahodnotenia školy (vzhľadom na proces operatívneho 

riadenia) prispeje, ak: 

1 Škola uskutočňuje operatívne riadenie, pravidelné hodnotenie diania v škole. 

S procesom operatívneho riadenia je spojený aj dôležitý tok informácií. Presnosť, 

dostatočnosť, pravdivosť, a nie jednostrannosť informácií znižujú riziko nesprávnych a chybných 

hodnotení a rozhodnutí. 

Predpokladáme, že k zvýšeniu kvality sebahodnotenia školy (vzhľadom na informačný tok a jeho 

charakteristické znaky) prispeje, ak: 

1 Škola má vytvorených viac tímov (na strategické, operatívne rozhodovanie, na riešenie 

konfliktov a pod.), ktoré sa tak podieľajú na rozhodovaní v škole. 

38 


Informačná rola riaditeľa 

(ako súčasť manažérskych funkcií riaditeľa školy) 

Pri hodnotení školy je dôležité posúdiť, ako má škola vypracovaný informačný systém, jeho 

oživovanie i aktualizáciu. Je dôležité, ako sú zamestnanci školy informovaní o platných 

legislatívnych normách, odporúčaniach, ako sú informovaní o dianí v škole, v regióne 

o rozhodnutiach a nariadeniach zriaďovateľa. Do oblasti informatizácie patrí aj dostupnosť 

vypracovanej pedagogickej dokumentácie, učebných osnov, programu výchovy a vzdelávania, plánu 

práce školy, dostupnosť triednych kníh, záznamov z pedagogických a iných porád, záznamov 

z kontrolnej činnosti a iných predpísaných a dohodnutých dokumentov. 

Riaditeľ školy zabezpečuje efektívne fungovanie školy. Informačná funkcia riaditeľa súvisí 

s poskytovaním a získavaním kľúčových informácií. Riaditeľ školy dosahuje ciele organizácie 

prostredníctvom iných ľudí, preto sú na neho kladené nároky súvisiace s manažérskou kompetenciou. 

Interpersonálna rola 65 (efektívny kontakt s ľuďmi) predpokladá, že riaditeľ školy má spôsobilosť 

a predpoklady na tímovú prácu, na tímové riešenie problémov, je schopný uplatňovať komunikačné 

spôsobilosti, je schopný zvládať konflikty, je sociálne kompetentný. 

Predpokladáme, že k zvýšeniu kvality sebahodnotenia školy (vzhľadom 

riaditeľa a manažmentu školy) prispeje, ak: 

na informačnú rolu 

1 Škola má vypracovaný informačný systém, jeho oživovanie a aktualizáciu. 

2 Riaditeľ školy a manažment školy majú vypracovaný: 

systém získavania a poskytovania potrebných informácií, 

systém stanovovania cieľov na základe definovania a analyzovania situácie, 

systém uplatňovania rozhodovacej role, 

systém nástrojov a uplatnenia prenosu plnenia cieľov na nižšie úrovne riadenia s 

kontrolným procesom, 

systém motivácie zamestnancov k plneniu cieľov. 

3 Riaditeľ školy a vedenie školy kontrolujú plnenie úloh vyplývajúcich z vypracovaného 

informatizačného systému. 

4 Riaditeľ školy a vedenie školy majú vypracovaný systém porád s určenými pravidlami a 

65 Fuchsová, K.: Informačná rola ako súčasť manaţérskych funkcií riaditeľa školy. Manažment školy v praxi, 1/2006, s.2- 

4. ISSN1336-9849. 

39 


postupmi. 

Edukačný manažment školy a jeho hodnotenie 

Pedagogický rozvoj školy je cesta ku kvalitatívne vyššej úrovni školy, znamená skvalitňovanie 

výchovno-vzdelávacieho procesu ako najdôležitejšieho procesu v škole. V riadiacej praxi to znamená 

dokázať aktívne ovplyvňovať prístup učiteľov k vyučovaniu, poukazovať na existujúce nedostatky 

a riešiť ich. Svoje významné zastúpenie má triedny manažment. Učiteľ riadi pedagogický proces 

priamo na vyučovaní i mimo neho a vytvára tak priestor pre efektívny priebeh učebných aktivít 

žiakov. Vhodný triedny manažment sa vyznačuje nízkou intervenciou zo strany učiteľa a podnecuje 

žiakov k pozitívnemu správaniu. 66 

Predpokladáme, že k zvýšeniu kvality sebahodnotenia školy (vzhľadom na edukačný manažment 

školy) prispeje, ak: 

1 Vytvára podmienky pre učiteľov, pripravuje ich na efektívne riadenie triedy a výchovnovzdelávacieho 

procesu, podporuje ich a vedie k osvojovaniu a uplatňovaniu si triedneho 

manažmentu. 

2 Škola sleduje kvalitu vyučovacieho procesu vo vzťahu učiteľ – žiak, žiaci navzájom a ich 

postoj k vyučovaniu, kvalitu z komplexnejšieho hľadiska. 

Edukačný manažment, ako uvádza Uhereková M. (tamže), využíva efektívne plánovanie, 

organizovanie, vedenie, kontrolu a jeho hodnotenie. Plánovanie predstavuje dlhodobé koncepčné 

projektovanie vlastnej činnosti učiteľa a učebných činností žiakov, operatívne plánovanie 

jednotlivých krokov a postupov v edukačnom procese z hľadiska konkrétnych cieľov a potrieb 

žiakov. Organizovanie predstavuje organizovanie prípravy a realizáciu činnosti učiteľa a žiakov 

v predmete v rámci školského roka a na jednotlivých vyučovacích hodinách. Vedenie žiakov 

predstavuje vytyčovanie, určovanie smerov činností žiakov, stratégií na dosiahnutie cieľov, 

vytváranie podmienok na vzájomnú spoluprácu, motivovanie, podnecovanie a inšpirovanie žiakov 

k učeniu, efektívnemu spracovaniu informácií a pod. Kontrolovanie a hodnotenie predstavuje spätnú 

väzbu, zabezpečovanie informácií o priebežnom a celkovom výsledku vyučovania učiteľom 

66 Uhereková, M.: Edukačný manaţment – cesta k rozvoju kvality školy a vyučovacieho procesu. Manažment školy v 

praxi, 4/2010, s.9. ISSN1336-9849. 

40 


a výsledkov učenia sa žiakov, uskutočňovanie plánovaných metód, foriem a nástrojov kontroly 

žiakov podľa dohodnutých a ustanovených konkrétnych vnútorných noriem. 


manažmentu) prispeje, ak: 

na kvalitu triedneho 

1 Škola vytvára priestor pre efektívny triedny manažment. Určuje rámcové kritériá kvality, 

sleduje a vyhodnocuje kvalitu, vedie učiteľov k aktívnej dlhodobej a operatívnej príprave. 

2 Škola vytvára taktiky a stratégie riadenia edukačného manažmentu a realizácie vyučovacej 

hodiny – základnej vyučovacej jednotky výchovno-vzdelávacieho procesu. 

3 Škola vedie pedagógov k účelnému riadeniu, ako základného faktora kvality, k priebežnému 

plánovaniu, k efektívnej organizácii, ku kontrole a k hodnoteniu. 

4 Škola vedie pedagógov k procesu autoregulácie, a teda k efektívnemu vyučovaniu učiteľom. 

Kvalitná škola si uvedomuje, že bez vnútornej normy kvality vyučovania nie je možné 

efektívne plánovať, realizovať a objektívne posudzovať dosahovanie pedagogického rozvoja. 


vo vyučovaní) prispeje, ak: 

na zvýšenie kvality 

1 Škola stanovuje jednoznačné kritériá (oblasti) a indikátory (ukazovatele) kvality vyučovania 

z hľadiska vyučovania učiteľom a učenia sa žiakov – vnútornú normu školy. 

Edukačný manaţment jednoznačne poukazuje na potrebu zapojenia pedagógov do procesu 

sebahodnotenia, pretoţe je jeho súčasťou. 

Časové rozvrhnutie plnenia úloh 

(zameranie na hodnotenie procesov, efektívne, účelné a účinné organizovanie riadiacej práce 

v zmysle platnej legislatívy) 

Čas a organizovanie vlastnej práce manažérov školy patria k faktorom, ktoré rozhodujúcou 

mierou predurčujú kvalitu organizačno-riadiacej práce, zasahujú do pracovných vzťahov 

v kolektívoch a predurčujú úroveň dosahovaných výsledkov. Škola v priebehu školského roka 

prechádza rôznymi obdobiami a zmenami, ktoré prináša legislatíva, edukačný proces a vyžaduje 

optimálne zvládnutie úloh. Každodenná realita odkrýva množstvo nepredvídaných situácií a úloh pre 

41 


manažment školy, ktoré je potrebné zvládnuť vzhľadom na časové úskalie. Škola môže mať 

vypracovaný princíp triedenia úloh vzhľadom na ich optimálne časové zvládnutie. 

Predpokladáme, že k zvýšeniu kvality sebahodnotenia školy (vzhľadom na využívanie časového 

rozvrhnutia plnenia úloh) prispeje, ak: 

1 Škola má vypracované časové rozvrhnutie plnenia úloh, ktoré si vopred naplánuje a následne 

sa stanoveným cieľom systematicky venuje, vyhodnocuje ich plnenie. 

2 Škola vyhodnocuje termínovú nedôslednosť plnenia závažných a naliehavých úloh. 

3 Škola má vypracovaný systém manažovania, zvládania nepredvídaných situácií vzhľadom na 

časové úskalie. Má určené priority vzhľadom na dôležitosť a naliehavosť úloh, vyhodnocuje 

ich zvládanie. 

4 Škola vyhodnocuje percentuálny pomer plnenia plánovaných úloh a nepredvídaných úloh, 

prijíma stanovisko. 

Manažment zmien v škole ako základ pre externé a interné hodnotenie školy 

Škola je neustále vystavovaná nutnosti prispôsobiť sa zmenám a manažovať zmeny. Môže ísť 

o realizáciu plánovaných a systematických zmien, prípadne ide o zmeny, nad ktorými má škola len 

malú kontrolu, prípadne žiadnu kontrolu. Na zvládnutie zmeny, prechodu od začiatočného stavu 

do koncového stavu, škola musí zvládnuť: 67 

identifikáciu rozdielov medzi stavmi, 

proces určenia spôsobov a spôsobov na odstránenie týchto rozdielov. 

Predpokladáme, že k zvýšeniu kvality sebahodnotenia školy (vzhľadom na manažovanie zmien) 

prispeje, ak: 

1 Škola, riaditeľ školy a vedenie školy evidujú zmeny v oblasti legislatívnej, edukačnej, 

zaoberajú sa s nimi a vyhodnocujú ich dosah na výchovu a vzdelávanie v škole. 

2 Škola hľadá cesty zmien smerom k zvyšovania kvality školy (vzhľadom na potreby) v 

spolupráci so zamestnancami školy, ale aj so spolupracujúcimi inštitúciami. Dokáže nutnosť 

zmeny pomenovať, určiť spôsoby realizácie zmeny, dokáže zrealizovať postupné kroky 

67 Lančarič, D.: Manaţment zmien vo vzdelávacej inštitúcii. Manažment školy v praxi, 1/2010, s.2-6. ISSN1336-9849. 

42 


a vyhodnotiť ich. 

3 Riaditeľ školy podporuje a presadzuje zmeny na základe svojich schopností politických, 68 

analytických, schopností komunikovať s ľuďmi, systémových vedomostí i ekonomických 

vedomostí. 

4 Škola má vypracovaný systém presadzovania a vyhodnocovania zmien v škole, ktoré prispeli 

a prispievajú k zvyšovaniu kvality školy. 

Schopnosť koordinovať a vyhodnocovať zmeny v škole vytvára veľký predpoklad na dosiahnutie 

dobrých výsledkov školy. Niektoré z indikátorov kvality by mali smerovať k sledovaniu a hlavne 

k vyhodnocovaniu schopnosti školy manaţovať zmeny v škole. 

Marketing uplatňovaný v škole 

Pripusťme, že marketing spájame s prístupom k riadeniu vzdelávacieho subjektu/školy, 

konkrétne s riadením ľudí, s riadením výučbovej a študijnej oblasti zohľadňujúc vonkajšie vplyvy, 

koordináciu vonkajších a vnútorných faktorov. Ak je jeden z hlavných cieľov školy uspokojovanie 

potrieb zákazníkov, dôležité je monitorovanie spokojnosti klientov v súvislosti s plnením 

konkrétnych úloh každého zamestnanca. V období, keď ponuka silne prevyšuje dopyt, účasť každého 

zamestnanca na marketingu školy (presadzovaním zásady presunu kompetencií v oblasti 

marketingového riadenia na nižšie články zo strany vedenia školy) považujeme za adekvátne 

reagovanie na nutnosť permanentnej zmeny vo vnútri vzdelávacej inštitúcie, predovšetkým 

vzhľadom na podnety vyplývajúce prevažne z vonkajšieho prostredia. 

Predpokladáme, že k zvýšeniu kvality sebahodnotenia školy (vzhľadom na zvládnutie marketingu 

školy) prispeje, ak: 

1 Škola a jej vedenie sa snažia presadzovať a podporovať imidž vzdelávacej inštitúcie na 

základe teoretických a praktických skúseností, dostatočnej ochoty a schopnosti zavádzať v 

škole marketingové prístupy. Snažia sa o presun kompetencií na ďalších zamestnancov 

školy, vytvorenie pocitu zodpovednosti za marketing školy u každého zamestnanca. 

2 Škola má vypracovanú marketingovú stratégiu zahŕňajúcu komplexnosť i analytický prístup 

68 Lančarič, D.: Politické schopnosti – pochopiť rozličné záujmové skupiny a smery vo vzdelávacej organizácii a 

zohľadniť ich pri riadení zmeny. 

43 


pri jej tvorbe. V nej si zodpovedá na otázky dotýkajúce sa postavenia školy na cieľovom 

trhu, riešenia štruktúry marketingového mixu pre trh a budovania marketingovej 

infraštruktúry vzdelávacej inštitúcie. 

Interný marketing sa týka školenia a motivovania zamestnancov. 69 Jeho zmyslom je 

zabezpečiť, aby každý zamestnanec školy chápal svoju marketingovú zodpovednosť, ktorá spočíva 

v presadzovaní a podpore imidžu školy, v monitorovaní spokojnosti klientov a plnení si konkrétnych 

úloh. 


marketingu) prispeje, ak: 

na úlohy interného 

1 Škola v práci so zamestnancami podporuje tímovú spoluprácu. 

2 Škola dbá o to, aby zamestnanci boli vzdelávaní a pracovali v súlade s poslaním, stratégiou a 

cieľmi školy. 

Pedagogickí zamestnanci školy sú základným prvkom produkcie služieb a zdrojom 

diferencovanej ponúkanej služby, ktorá môže inštitúciu odlíšiť od ponuky konkurencie. 

Uvedomujeme si potrebu prezentácie inštitúcie zamestnancami školy v samotnej inštitúcii i mimo 

nej. 

1 Škola v rámci permanentnej prípravy pedagógov dbá o efektívnu kvalifikovanosť, 

spoľahlivosť, komunikatívnosť, dôveryhodnosť, zdvorilosť a vnímavosť, dbá o poskytovanie 

poradenských a informačných vzdelávacích služieb a vzdelávací servis. 

Determinantom individuálneho výkonu je motivácia. Riadenie a vedenie ľudí v pracovnom 

procese si vyžaduje poznať mieru a spôsob ich motivácie v pracovnej činnosti. Motivačné programy 

odhaľujú prepojenosť vonkajších stimulov s vnútornými potrebami, záujmami a ašpiráciami 

zamestnancov. 

1 Škola má vypracované motivačné programy pre svojich zamestnancov, ktoré zahŕňajú 

pracovné podmienky, charakter a obsah práce, príležitosti na postup, uplatňovanie sociálnej 

politiky, podmienok odmeňovania, istoty, spôsobu určovania vzdelávacích cieľov, 

69 Matulčíková, M.: Marketing vzdelávacej inštitúcie. Manažment školy v praxi, 4/2007, s.7-10. ISSN1336-9849. 

44 


uplatňovania manažérskych metód, štýlu vedenia ľudí. 

Ťažisko manažérstva kvality spočíva v štýle riadenia. Miesto kontroly a riadenia (udeľovania 

príkazov) je potrebné klásť dôraz na zlepšenie a skvalitnenie stratégie i taktiky pri presadzovaní 

cieľov. 

1 Vedenie školy je podnikavé a hľadá možnosti, alternatívy, má odvahu riskovať, realizovať 

nové myšlienky. 

2 Vedenie školy svoje vodcovstvo prejavuje inšpiráciou, presviedčaním a motiváciou ľudí. 

3 Vedenie školy dokáže viesť a usmerňovať cestou plánovania, rozhodovania, delegovania 

právomocí, spoluprácou, kontrolou namiesto prikazovania a donucovania. Dokáže 

podporovať a vzdelávať, nie poučovať a obmedzovať. 

Riadenie procesu sebahodnotenia na základe právnej analýzy 

Výkon štátnej správy v školstve vykonáva riaditeľ školy. 70 Spolu s vedením školy je 

zodpovedný za organizáciu školy a nesie priamy podiel na zvyšovaní jej kvality. Pri hodnotení 

kvality školy, vzhľadom na zákon o štátnej správe a školskej samospráve a jeho paragrafové 

znenia, škola si môţe poloţiť nasledovné otázky, ktoré súvisia s: 

- dodrţaním § 5 ods. 2 zákona, vzhľadom na zodpovednosť riaditeľa: 

1 Ako dodržiavame podmienky stanovené štátnym vzdelávacím programom? 

2 Máme vypracovaný, dodržiavaný a pravidelne vyhodnocovaný školský vzdelávací program a 

výchovný program? 

3 Ako dodržiavame všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré súvisia s predmetom činnosti 

školy? 

4 Ako pristupujeme k prípadným negatívnym výsledkom kontrolných zistení? 

5 Máme ročný plán ďalšieho vzdelávania pedagogických zamestnancov vypracovaný? 

Dodržiavame ho a pravidelne vyhodnocujeme? 

6 Uskutočňujeme (a akým spôsobom) každoročne hodnotenie pedagogických a odborných 

zamestnancov? 

70 § 2 ods.1 písm. a) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve 

45 


7 Aká je úroveň výchovno-vzdelávacej práce našej školy? 

Ako ju hodnotíme? 

Zapájame do hodnotenia aj niektoré z poradných orgánov riaditeľa školy? 

V akých intervaloch a s akým cieľom vyhodnocujeme úroveň výchovno-vzdelávacej 

práce? 

8 Ako máme zostavovaný rozpočet školy? 

Kto sa podieľa na jeho zostavovaní a kontrole? 

Ako spolupracujeme so zriaďovateľom pri zostavovaní rozpočtu školy? 

Akceptuje zostavený rozpočet školy špecifiká potrieb výchovno-vzdelávacieho procesu? 

Ako je dodržiavaný rozpočet školy? 

Ako máme zabezpečené efektívne využívanie finančných prostriedkov určených na 

zabezpečenie činnosti školy? 

Máme vypracovanú metodiku na zostavovanie a kontrolu rozpočtu? 

9 Ako hospodárime s majetkom v správe alebo vo vlastníctve školy? 

Ako je zabezpečené efektívne hospodárenie s majetkom? 

Zákon dáva moţnosti riaditeľovi školy vyhodnocovať školský vzdelávací program (základný 

dokument školy), vyhodnocovať úroveň výchovno-vzdelávacieho procesu. Neuvádza, čo je cieľom 

hodnotenia, neuvádza metódy a nástroje hodnotenia, neuvádza, ako s výsledkom hodnotenia narábať. 

Nenúti riaditeľa vypracovať metodiku na hodnotenie. Povinnosť vyhodnocovať je procesom 

sebahodnotenia, ktorý však nemá ešte stanovené pravidlá. 

Riaditeľ školy vypracováva hodnotenie úrovne výchovno-vzdelávacieho procesu do správy 

pre zriaďovateľa podľa metodického usmernenia č.10/2006-R z 25. mája 2006. Napriek tomu, ţe 

spomínané metodické usmernenie hovorí v úvode o zostavovaní správy o výchovno-vzdelávacej 

činnosti, vo svojom obsahu sa orientuje takmer výlučne na štatistické údaje. Aj samotná vyhláška 

č. 9/2006 Z. z. o štruktúre správ o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach škôl 

a školských zariadení, z ktorej metodické usmernenie vzniklo, je postavená na získavaní štatistických 

údajov. Slovo vyhodnotenie sa uvádza len pri koncepčných zámeroch školy. Výsledky hodnotenia 

kvality vzdelávania, prípadne vyhodnotenie kontrolnej a hospitačnej činnosti nie sú vo vyhláške 

uvedené. Vyhláška nevytvára predpoklad pre získanie údajov, ktoré by bolo moţné pouţiť na tvorbu 

indikátorov pre externé a interné hodnotenie školy. 

46 


- dodrţaním § 5 ods. 3 aţ 6 zákona, vzhľadom na zodpovednosť riaditeľa pri výkone štátnej 

správy v prvom stupni: 

1 Ako máme vypracovaný manažment procesu rozhodovania v jednotlivých oblastiach: 

- prijatie žiaka do školy, 

- dodatočné odloženie povinnej školskej dochádzky žiaka, 

- oslobodenie žiaka od povinnosti dochádzať do školy, 

- oslobodenie žiaka od vzdelávania sa v jednotlivých vyučovacích predmetoch alebo ich 

častí, 

- uloženie výchovných opatrení, 

- povolenie konať komisionálnu skúšku, 

- povolenie vykonať skúšku z jednotlivých vyučovacích predmetov, 

- individuálne vzdelávanie, 

- umožnenie štúdia žiaka podľa individuálneho učebného plánu. 

2 Využívame právne poradenstvo zriaďovateľa? 

3 Ako riešime prípadné negatívne zistenia a nedostatky pri vydaní rozhodnutí? 

4 Ako prebieha informovanosť, evidencia rozhodnutí? 

- dodrţaním § 5 ods. 7 zákona, vzhľadom na povinnosť riaditeľa voči zriaďovateľovi a rade 

školy: 

1 Ako máme vypracovaný manažment spolupráce so zriaďovateľom a s radou školy pri 

predkladaní jednotlivých dokumentov na vyjadrenie? 

2 Majú jednotliví aktéri tvorby dokumentov možnosť prezentácie dokumentov? 

- dodrţaním § 5 ods. 11 zákona, vzhľadom na povinnosť voči zákonnému zástupcovi dieťaťa: 

1 Ako si plníme oznamovaciu povinnosť, ak zákonný zástupca nedbá o riadne plnenie povinnej 

školskej dochádzky? 

Podľa zákona, ako sme uţ uviedli, zriaďovateľom školy môţe byť obec, samosprávny kraj, 

krajský školský úrad, štátom uznaná cirkev alebo náboţenská spoločnosť, iná právnická alebo fyzická 

47 


osoba. Zriaďovateľ školy pridelenými kompetenciami a následne poskytnutými finančnými 

prostriedkami na výkon kompetencií priamo zodpovedá za kvalitu výchovno-vzdelávacieho procesu, 

môţe výrazne ovplyvniť výsledky interného a externého hodnotenia školy. Dôleţitá je schopnosť školy 

vyuţiť moţnosti, ktoré jej zriaďovateľ poskytuje. 

V sebahodnotiacom procese si škola vo vzťahu k moţnostiam zriaďovateľa môţe poloţiť 

otázky: 

1 Ako využívame podmienky na výchovu a vzdelávanie detí a žiakov? 

2 Ako využívame odbornú a poradenskú činnosť pre zvýšenie kvality školy? 

3 Ako využívame právne poradenstvo pri riešení problémov? 

4 Ako postupujeme pri zostavovaní plánu investícií a rozpisu finančných prostriedkov? 

Ako spolupracujú poradné orgány riaditeľa školy pri zostavovaní plánu investícií a rozpisu 

finančných prostriedkov? 

Ako akceptujeme plán investícií potreby výchovno-vzdelávacieho procesu? 

5 Ako efektívne využívame: 

- priestory, 

- materiálno-technické zabezpečenie, 

- didaktickú techniku vo výchovno-vzdelávacom procese? 

Ako riadime a vyhodnocujeme tento proces? 

6 Ako spolupracujeme so zriaďovateľom a predstaviteľmi štátnej správy pri organizovaní, 

koordinácii, financovaní a zabezpečovaní súťaží a predmetových olympiád? 

Rada školy, obecná školská rada a územná školská rada sú iniciatívne a poradné 

samosprávne orgány, ktoré vyjadrujú a presadzujú verejné záujmy a záujmy žiakov, rodičov, 

pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov v oblasti výchovy a vzdelávania. Plnia 

funkciu verejnej kontroly, posudzujú a vyjadrujú sa k činnosti škôl, školských zariadení, orgánov 

miestnej štátnej správy, orgánov obcí a samosprávnych krajov z pohľadu školskej problematiky. 

- dodrţaním § 24 zákona, vzhľadom na kompetencie a právomoci rady školy: 

1 Aký priestor vytvárame rade školy na jej pôsobenie? 

48 


2 Plní rada školy svoju funkciu verejnej kontroly a: 

- vyjadruje sa a prezentuje verejné záujmy a záujmy žiakov, rodičov, pedagogických a 

ostatných zamestnancov školy, 

- posudzuje a vyjadruje sa k činnosti školy, 

- vyjadruje sa ku koncepčným zámerom školy? 

3 Prispievajú zasadnutia a rozhodnutia rady školy k zvýšeniu kvality školy? 

Rada školy, obecná školská rada ako iniciatívne poradné samosprávne orgány sa nielen môţu, 

ale mali by sa podieľať na internom hodnotení školy. Legislatívny rámec im nedáva potrebné 

kompetencie v tejto oblasti. Účinnosť rady školy zniţuje aj to, ţe v nej majú malé zastúpenie 

(prípadne ţiadne) sociálni partneri. V prípade napríklad stredných odborných škôl by to mali byť 

zástupcovia podnikov, kde ţiaci vykonávajú prax, v prípade základných škôl reprezentanti stredných 

škôl, tretieho sektora a pod. Interného hodnotenia kvality vzdelávania v škole by sa mal zúčastniť 

minimálne jeden zástupca z rady školy s presne vymedzenými kompetenciami. Zakomponovanie 

niektorých členov rady školy do procesu sebahodnotenia je dôleţité aj z hľadiska toho, ţe rada školy 

môţe napríklad podávať aj návrh na odvolanie riaditeľa školy, volí kandidáta na riaditeľa. Má danú 

kompetenciu, ktorej uplatnenie výrazne ovplyvňuje smerovanie školy. 

Ţiacka školská rada ustanovená v škole reprezentuje žiakov a zastupuje ich záujmy vo vzťahu 

k riaditeľovi a vedeniu školy. 

- dodrţaním § 26 zákona, vzhľadom na jej ustanovenie: 

1 Aký priestor vytvárame žiackej školskej rade na jej pôsobenie? 

2 Plní žiacka školská rada svoju funkciu a: 

- vyjadruje sa k podstatným otázkam, návrhom a opatreniam školy v oblasti výchovy a 

vzdelávania, 

- podieľa sa na tvorbe a dodržiavaní školského poriadku, 

- zastupuje žiakov vo vzťahu k riaditeľovi a vedeniu školy, predkladá im svoje stanoviská a 

návrhy, zastupuje žiakov aj navonok? 

3 Prispievajú zasadnutia a rozhodnutia žiackej školskej rady k zvýšeniu kvality našej školy? 

49 


Postavenie ţiackej školskej rady je špecifické. Legislatíva jej umoţňuje vyjadrovať sa 

k podmienkam výchovno-vzdelávacieho procesu, nestanovuje jej kompetencie týkajúce sa 

skvalitňovania výchovno-vzdelávacieho procesu. Ţiacka školská rada by mohla a mala byť (jej 

zástupca) účastná pri internom hodnotení kvality školy, pri sebahodnotení a z pohľadu ţiaka by sa 

mala podieľať na smerovaní školy. Mala by sa nielen vyjadrovať k podstatným otázkam, návrhom a 

opatreniam školy v oblasti výchovy a vzdelávania, ale aj niesť určitú zodpovednosť za tento proces. 

Určitá moţná miera zastúpenia jednotlivých subjektov (poradných orgánov riaditeľa školy) 

na hodnotení kvality školy je naznačená zákonom a váha hodnotenia má byť stanovená modelom 

hodnotenia škôl. 

Zákon, ktorý určuje presné kompetencie zriaďovateľa v obsiahlej podobe (mimo zriaďovateľa 

súkromnej a cirkevnej školy), nezaoberá sa hodnotením výchovno-vzdelávacieho procesu ako takého, 

jeho kvalitou. Legislatívny rámec nepredpokladá, ţe by sa zriaďovateľ zapájal vo väčšej miere 

do interného hodnotenia kvality školy a vôbec nie do sebahodnotiaceho procesu školy. Bolo by ale 

vhodné, aby sa zúčastnil napríklad pri prezentácii výslednej správy z hľadiska posúdenia ďalšieho 

moţného rozvoja školy. Zostáva to však na voľbe školy. 

Financovanie škôl a zariadení je regulované zákonom o financovaní. 71 Podľa zákona sú štátne 

školy a štátom uznané školy (cirkevné a súkromné školy) zaradené do siete škôl, financované podľa 

ustanovení zákona v oblasti výchovno-vzdelávacieho procesu, prevádzky, riešenia havarijných 

situácií, rekonštrukcií a modernizácii objektov a ich vybavenia, rozvoja. 72 

Podľa zákona o financovaní možnými zdrojmi financovania škôl sú: 

prostriedky zo štátneho rozpočtu (škola vypracováva návrh, dostáva peniaze od zriaďovateľa, 

musí rešpektovať zákony pri použití finančných prostriedkov, rešpektovať pokyny a predpisy 

na použitie finančných prostriedkov), 

prostriedky z rozpočtu zriaďovateľa (obec, samosprávny kraj, fyzická, právnická osoba), 

zisk z podnikateľskej činnosti, 

príspevky od žiakov, rodičov alebo inej osoby, 

príspevky a dary, 

iné zdroje. 

Vzhľadom na štruktúru finančných zdrojov v kapitole ministerstva pre oblasť financovania 

71 zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení 

72 §1 zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení 

50 


egionálneho školstva sú samostatne rozpočtované finančné prostriedky pre školy podľa typu 

a zriaďovateľa na: výchovno-vzdelávací proces, kapitálové výdavky, havarijné situácie, rozvojové 

programy, záujmové vzdelávanie, vydávanie učebníc, súťaže žiakov, príspevok na výchovu 

a vzdelávanie, financovanie mimoriadnych výsledkov žiakov. 

Finančné prostriedky pre školy z kapitoly ministerstva sa poskytujú zriaďovateľovi 

prostredníctvom krajského školského úradu (podľa sídla zriaďovateľa). Samotný rozpis finančných 

prostriedkov z kapitoly ministerstva vychádza z normatívne určených objemov finančných 

prostriedkov pre jednotlivé školy v pôsobnosti zriaďovateľa. Normatívne financovanie prináša 

členenie (mzdový, prevádzkový) na základe skutočných počtov žiakov na školský rok a z toho 

vyplývajúcu nahlasovaciu povinnosť pre zriaďovateľa (od riaditeľa školy) v stanovených termínoch. 

Rovnako ostatné príspevky na financovanie prinášajú nahlasovaciu povinnosť (žiadosť) a špecifiká, 

zameranie pre použitie poskytnutých finančných prostriedkov. Ich poskytovanie súvisí aj 

s dodržaním finančnej disciplíny, informovanosti poskytovateľa o hospodárení (vypracovanie správ 

o hospodárení, odsúhlasovanie uzávierky). 

Dohľad nad dodržiavaním tohto zákona vykonávajú ministerstvo a krajský školský úrad. 

Pri výkone dohľadu sledujú najmä prehľadnosť financovania a kontrolujú správnosť použitia metód 

a postupov pri financovaní jednotlivých typov škôl. Postupujú podľa zákona č. 502/2001 Z. z. 

o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších 

predpisov. 

Legislatívne normy, metodické pokyny i nariadenia zriaďovateľa v dostatočnom rozsahu určujú 

škole moţnosti pouţitia finančných prostriedkov. Neurčujú však pravidlá na efektívne vyuţívanie 

finančných prostriedkov priamo vo výchovno-vzdelávacom procese (efektívne nakupovanie učebných 

pomôcok, vzdelávanie pedagógov a pod.). Tieto pravidlá nie sú určené aj vzhľadom na chýbajúci 

kontrolný mechanizmus. Sebahodnotenie a voľba indikátorov zameraných na efektívnosť vyuţívania 

finančných prostriedkov je cesta k dosiahnutiu cieľa napríklad - zistiť mieru efektívnosti vyuţívania 

finančných prostriedkov. Efektívnosť a kvalitu vyuţívania finančných prostriedkov vo výučbovom 

procese čiastočne vyhodnocuje a kontroluje ŠŠI. Jej hodnotenie, ako sme vyššie uviedli, je externým 

hodnotením a interné hodnotenie by mal vykonávať manaţment školy v spolupráci s predmetovými 

komisiami. Kontrolu vhodnosti pouţitia finančných prostriedkov v škole uskutočňuje zriaďovateľ, 

ministerstvo školstva, NKÚ. 

Princípy, ciele, podmienky, rozsah, obsah, formy a organizáciu výchovy a vzdelávania 

51 


v školách, vzdelávacie programy, práva a povinnosti škôl, detí a žiakov, rodičov upravuje školský 

zákon. 73 

Výchova a vzdelávanie (podľa tohto zákona) sú okrem iného založené aj na princípoch kontroly 

a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania a kvality výchovno-vzdelávacej sústavy. 

- dodrţaním § 3 zákona (vzhľadom na princípy výchovy a vzdelávania) pri sebahodnotení si 

škola môţu poloţiť otázky: 

1 Ako zabezpečujeme rovnoprávnosť prístupu k výchove a k vzdelávaniu so zohľadnením 

výchovno-vzdelávacích potrieb jednotlivca? 

2 Ako zabraňujeme všetkým formám diskriminácie, osobitne segregácie? 

3 Ako zabezpečujeme rovnocennosť a neoddeliteľnosť výchovy a vzdelávania vo výchovnovzdelávacom 

procese? 

4 Ako ďalej zabezpečujeme: 

- celoživotné vzdelávanie, 

- výchovné poradenstvo, 

- slobodu voľby vzdelania, 

- zdokonaľovanie procesu výchovy a vzdelávania, 

- kontrolu a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania, 

- posilnenie výchovnej stránky výchovno-vzdelávacieho procesu? 

- dodrţaním § 4 zákona (vzhľadom na ciele výchovy a vzdelávania) pri sebahodnotení si škola 

môţe poloţiť otázky: 

1 Ako dokážeme vyhodnocovať jednotlivé ciele výchovy a vzdelávania? 

2 Ako, vzhľadom na ciele, dokážeme žiakovi umožniť: 

- získať vzdelanie, 

- získať kompetencie, 

- ovládať aspoň dva cudzie jazyky, 

- naučiť správne identifikovať a analyzovať problémy, navrhovať ich riešenia, 

- rozvíjať zručnosti a schopnosti, 

73 zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) 

52 


-získať a posilňovať úctu k ľudským právam a základným slobodám, 

- pripraviť sa na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti, 

- rozvíjať a kultivovať svoju osobnosť a celoživotne sa vzdelávať, 

- naučiť sa kontrolovať a regulovať svoje správanie? 

Školský zákon ustanovuje výchovno-vzdelávacie programy na štátnej a školskej úrovni, práva 

a povinnosti škôl v tejto oblasti. Vzdelávacie programy člení na štátny a školský vzdelávací program, 

pričom pre príslušný odbor vzdelávania je štátny vzdelávací program záväzný pre: 

vypracovanie školského vzdelávacieho programu, 

tvorbu a posudzovanie učebníc, učebných textov a pracovných zošitov, 

hodnotenie škôl a hodnotenie výsledkov dosiahnutých deťmi alebo žiakmi. 

- dodrţaním § 7 zákona (vzhľadom na školský vzdelávací program) pri sebahodnotení si škola 

môţe poloţiť otázky: 

1 Ako zabezpečujeme tvorbu školského vzdelávacieho programu? 

Spolupracujeme s pedagogickou radou, poradnými orgánmi riaditeľa školy, prípadne so 

zamestnávateľom alebo s právnickou osobou, ktorá má pôsobnosť v oblasti odborného 

vzdelávania a prípravy podľa osobitného predpisu? 

2 Je náš školský vzdelávací program vypracovaný v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a 

vzdelávania školy? 

3 Ako školský vzdelávací program zabezpečuje inklúziu detí a žiakov so zdravotnými 

problémami? 

4 Ako školský vzdelávací program akceptuje priestorové, materiálne a technické možnosti 

školy? 

Akú náročnosť kladie školský vzdelávací program na učebný proces? 

5 Aké predpoklady vytvára školský vzdelávací program na zvýšenie kvality školy, výchovnovzdelávacieho 

procesu? 

Ako zabezpečujeme kontrolu plnenia školského vzdelávacieho programu? 

- dodrţaním § 9 zákona (vzhľadom na vzdelávacie štandardy, učebné plány a učebné osnovy) 

pri sebahodnotení si škola môţe poloţiť otázky: 

53 


1 Ako zabezpečujeme tvorbu vzdelávacích štandardov, učebných plánov, učebných osnov? 

2 Ako zostavujeme a následne s akou pravidelnosťou vyhodnocujeme aktuálnosť súboru 

požiadaviek na osvojenie si vedomostí, zručností a schopností, ktoré majú žiaci získať 

(výkonnostné štandardy)? 

3 Ako určujeme rozsah požadovaných vedomostí a zručností (obsahové štandardy)? 

4 S akou pravidelnosťou vyhodnocujeme dosiahnutú úroveň a rozsah požadovaných 

vedomostí a zručností? 

5 Ako využívame pri tvorbe rámcových učebných plánov svoje ciele a vlastné zameranie v 

rámci tvorby školského vzdelávacieho programu? 

6 Máme vypracovanú metodiku tvorby učebných plánov? 

- dodrţaním § 11 zákona (vzhľadom na pedagogickú dokumentáciu a ďalšiu dokumentáciu) 

pri sebahodnotení si škola môţe poloţiť otázky: 

1 Ako riadime proces tvorby a pravidelného vyhodnocovania obsahu a platnosti pedagogickej 

dokumentácie a ďalších písomných dokumentov? 

2 Máme vypracovanú metodiku na prácu s pedagogickou dokumentáciou a dohliadamme na 

správnosť vypĺňania? 

3 Je pedagogická dokumentácia súčasťou registratúry podľa § 2 ods. 14 zákona č. 395/2002 Z. 

z. o archívoch a registratúrach? 

Ako riadime proces registratúry? 

4 Ako riadime proces ochrany osobných údajov podľa zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane 

osobných údajov? 

Na vzdelávanie v školách podľa tohto zákona sa používajú učebnice schválené ministerstvom 

školstva. Používajú sa aj iné učebné texty a pracovné zošity, ktoré sú v súlade s cieľmi a princípmi 

tohto zákona. Na vyučovanie predmetu náboženstvo alebo náboženská výchova podľa tohto zákona 

možno používať učebnice, učebné texty a pracovné zošity schválené štátom uznanou cirkvou alebo 

náboženskou spoločnosťou. 

- dodrţaním § 13 zákona (vzhľadom na pouţívanie učebníc, učebných textov a pracovných 

54 


zošitov) pri sebahodnotení si školy môţu poloţiť otázky: 

1 Ako vyhodnocujeme používanie schválených učebníc, učebných textov a pracovných 

zošitov, ich aktuálnosť, iniciujeme ich nákup? 

2 Ako zabezpečujeme chýbajúce učebnice, učebné texty, pracovné zošity? 

3 Nabádame pedagogických zamestnancov školy k tvorbe učebníc, učebných textov, 

pracovných zošitov, prípadne k tvorbe učebných pomôcok s ohľadom na zvýšenie kvality 

vzdelávania a výchovy? 

Zákon bližšie špecifikuje experimentálne overovanie, ktorého cieľom je získať alebo overovať 

v praxi poznatky, skúsenosti, podnety, implementáciu poznatkov a skúseností na zmeny a obnovu 

pedagogických dokumentov, na vytvorenie alternatívnych vzdelávacích programov alebo 

výchovných programov, overovanie zahraničných modelov, prípadne ich uplatnenie na podmienky 

škôl a školských zariadení podľa tohto zákona. 

- dodrţaním § 14 zákona (vzhľadom na experimentálne overovanie) pri sebahodnotení si 

škola môţe poloţiť otázky: 

1 Ako pristupujeme k overovaniu poznatkov, skúseností, podnetov v praxi, k implementácii 

poznatkov a skúseností? 

2 Sme zapojení v experimentálnom overovaní? 

Ak áno, ako pristupujeme k organizácii a vyhodnocovaniu experimentu? 

3 Nabádame v rámci zvyšovania kvality výchovno-vzdelávacieho procesu k experimentálnemu 

overovaniu? 

Zákon ďalej upravuje formy osobitného plnenia školskej dochádzky a upravuje podmienky 

pre individuálne vzdelávanie. 

- dodrţaním § 24-26 zákona (vzhľadom na osobitý spôsob plnenia školskej dochádzky) pri 

sebahodnotení si škola môţe poloţiť otázky: 

1 Ako pristupujeme k uplatňovaniu osobitých spôsobov plnenia školskej dochádzky? 

2 Ako organizujeme proces riadenia a vyhodnocovania: 

- individuálneho vzdelávania, 

- vzdelávania v školách zriadených iným štátom na území SR, 

55 


- vzdelávania v školách mimo územia SR, 

- individuálny proces vzdelávania v zahraničí pre žiakov základnej školy, 

- vzdelávania podľa individuálneho učebného plánu? 

3 Ako kontrolujeme kvalitu vzdelávania? 

Zákon ďalej v jednotlivých paragrafových zneniach bliţšie špecifikuje oblasti, ktoré môţu tvoriť 

základ pre proces sebahodnotenia. Škola si na ich základe môţe sama vytvoriť otázky podľa 

zvolených cieľov a obsahu hodnotenia. V predchádzajúcej časti sme uviedli moţnosti tvorby týchto 

otázok vzhľadom na tvorbu vlastných cieľov a nástrojov vyuţívaných v procese sebahodnotenia. 

Samostatnou oblasťou v zákone je monitorovanie a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania. 

Podľa § 154 monitorovanie a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania plní úlohy v oblasti 

sledovania najmä: 

kontinuálnych procesov zlepšenia alebo zhoršenia výsledkov vzdelávania, 

dosahovania výkonnostných a kvalitatívnych cieľov a podnetov, 

externého a interného hodnotenia a porovnávania škôl a školských zariadení, 

dosahov rozhodnutí. 

Podľa zákona na uskutočňovanie monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania 

na úrovni štátnych školských programov ministerstvo školstva zriaďuje Národný ústav 

certifikovaných meraní vzdelávania. Monitorovanie a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania 

ďalej uskutočňuje 

škola alebo školské zariadenie, 

Štátna školská inšpekcia, 

ministerstvo zdravotníctva pre odbornú zložku prípravy vzdelávania pre zdravotnícke odbory 

na stredných zdravotníckych školách. 

Dodržaním § 154 zákona, pri sebahodnotení školy sa predpokladá, že: 

1 Škola vykonáva monitorovanie a hodnotenie kvality. 

2 Škola má vypracovanú metodiku na monitorovanie a hodnotenie kvality, ktorej súčasťou sú 

zamestnanci školy, žiaci ako aj jej organizačné zložky, poradné orgány riaditeľa školy. 

Školský zákon najkomplexnejšie zo všetkých zákonov vytvára predpoklad na interné hodnotenie 

56 


kvality školy. V zákone však nie je určená povinnosť školy vykonávať hodnotenie kvality, následne 

periodickosť hodnotenia. Je načrtnuté, čo by mohlo byť obsahom hodnotenia kvality. Vzhľadom 

na znenie zákona a jeho obsah by bolo vhodné doplniť do zákona povinnosť školy vykonávať interné 

hodnotenie kvality školy, rozsah hodnotenia, metódy, nástroje ako aj aktérov podieľajúcich sa 

na hodnotení, vysvetliť pojem interného hodnotenia kvality a sebahodnotenia. 

Ďalšími z právnych predpisov, ktoré určujú kompetencie na hodnotenie kvality školy skôr 

s orientáciou na odborné zameranie škôl, sú: 

 

Zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní. Je špecificky určený pre stredné odborné 

školy, ktoré v procesu prípravy žiakov spolupracujú so zamestnávateľmi a ich zástupcami 

(zväzy, komory, asociácie, organizácie). 

Vyhláška č. 282/2009 Z. z. o stredných školách, ktorá vytvára priestor na hodnotenie 

dodržiavania legislatívy v organizácii a formách vyučovania, na hodnotenie a klasifikáciu 

dosiahnutých vedomostí a zručností a schopností žiaka. 

 

 

 

 

Vyhláška č. 320/2008 Z. z. o základnej škole upravuje organizáciu základnej školy, plnenie 

povinnej školskej dochádzky, organizáciu a zabezpečovanie výchovno-vzdelávacej činnosti v 

škole, hodnotenie a klasifikáciu žiaka. 

Vyhláška č. 321/2008 Z. z. o jazykovej škole upravuje spôsob prijímania do jazykových 

škôl, spôsob organizácie výchovy a vzdelávania v jazykových školách, obsah vzdelávania, 

spôsob hodnotenia študijných výsledkov a stupne náročnosti štátnych jazykových skúšok, 

organizáciu a postup získania oprávnenia vykonávať štátne jazykové skúšky. 

Vyhláška č. 322/2008 Z. z. o špeciálnych školách upravuje podrobnosti o organizácii, 

vnútornej diferenciácii a dĺžke výchovy a vzdelávania v špeciálnych školách, postup 

pri prijímaní detí a žiakov do týchto škôl, podrobnosti o osobitostiach výchovy a vzdelávania, 

o hodnotení a klasifikácii prospechu a správania žiakov, o počtoch detí a žiakov v triedach 

špeciálnych škôl, o forme a obsahu správy o výchove a vzdelávaní žiaka, o označovaní škôl a 

ustanovuje sústavu učebných odborov a zameraní učebných odborov v odborných učilištiach. 

Vyhláška č. 323/2008 Z. z. o špeciálnych výchovných zariadeniach upravuje podrobnosti 

o organizácii výchovno-vzdelávacieho procesu v špeciálnych výchovných zariadeniach, 

o individuálnych reedukačných programoch, formách a metódach výchovy a vzdelávania 

uplatňovaných v procese reedukácie, o výchovných skupinách, diagnostických skupinách, 

ochranných opatreniach, o personálnom, finančnom, materiálno -technickom a priestorovom 

57 


zabezpečení, požiadavky na stavebné a interiérové úpravy, materiálno-technické a ďalšie 

vybavenie karanténnej miestnosti a ochrannej miestnosti, podrobnosti o organizácii 

výchovno-vzdelávacieho procesu v špeciálnych výchovných zariadeniach, formách a 

metódach výchovy a vzdelávania v procese reedukácie, o výchovných skupinách a 

diagnostických skupinách. 

Vyhláška č. 324/2008 Z. z. o základnej umeleckej škole upravuje spôsob organizácie 

výchovno-vzdelávacieho procesu, organizácie štúdia, prijímania žiakov na štúdium, priebehu 

a ukončovania štúdia, hodnotenia a klasifikácie, komisionálnych skúšok a súťaží v základnej 

umeleckej škole. 

Vyhláška č. 325/2008 Z. z. o školských zariadeniach výchovného poradenstva a prevencie 

upravuje spôsob organizácie zariadení výchovného, psychologického a špeciálnopedagogického 

poradenstva a prevencie, personálneho a materiálno-technického 

zabezpečenia a vytvárania ďalších pracovísk. 

58

Ing. Mgr. Andrej Opálený, PhD. - Štátna školská inšpekcia

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?