VODNÉ a VLHKOMILNÉ RASTLINY

VODNÉ a VLHKOMILNÉ RASTLINY
Ponorené rastliny
Stolístok klasnatý — Myriophyllum spicatum. Listy má hrebenito strapkaté a štyri tvoria praslen.
Stavbou sú podobné perutníku. Vyskytuje sa roztrúsené v stojatých vodách južného Slovenska
(kvety zelenožlté). Dĺžka až 2 m
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Stolístok praslenatý - Myriophyllum verticillatum. Podobá sa predchádzajúcemu, má päť listov v
praslene a vyskytuje sa častejšie (kvety žz). Dĺžka 1 – 3 m.
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Stolístok klasnatý
Červenavec kučeravý

Myriophyllum spicatum
Potamogeton crispus
Červenavec kučeravý — Potamogeton crispus. Sediace listy sú ponorené, úzke a na okraji
kučeravé. Rastie v stojatých vodách. Je zložkou ponorených červenavcových porastov (z). (30 –
200 cm )
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Červenavec prerastenolistý — Potamogeton perfoliatus. Má ponorené, sediace, objímavé listy.
Rastie v hlbších vodách, namä na juhozápadnom Slovensku (z).
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Rožkatec ponorený — Ceratophyllum demersum. Listy sú zložené v dvoch vidlicovite
rozkonárených úkrojkoch, úkrojky sú hrubé. Rastie v stojatých vodách južného Slovenska, ale
vzácne (z).
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Červenavec prerastenolistý
Potamogeton perfoliatus
Rožkatec ponorený
Ceratophyllum demersum

Rožkatec pohrúžený — Ceratophyllum submersum. Listy sú viackrát vidlicovite rozkonárené s
niťovitými úkrojkami. Vyskytuje sa velmi vzácne v stojatých vodách južného Slovenska (z).
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Truskavec obyčajný - Hippuris vulgaris. Dnes je už pomerne zriedkavý, rastie v stojatých a
pomaly tečúcich vodách. Vytvára husté trsy vyčnievajúce nad vodnú hladinu.(z) 20 – 50 cm
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Perutník močiarny - Hottonia palustris. Zelené perovité listy a striebristé korene vyrastajú a
vznášajú sa na plávajúcej časti stonky. Vzpriamená stonka vyčnieva nad vodnú hladinu a nesie
svetlofialové kvety. K vodnej hladine sa skláňa až zrelá tobolka s drobnými semenami, ktoré sa
rozširujú vodou. Obýva stojaté alebo pomaly tečúce vody. (bif) 30 – 90 cm
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII

Truskavec obyčajný
Hippuris vulgaris
Perutník močiarny
Hottonia palustris
Vodomor kanadský - Elodea canadensis. Nepôvodná invázna rastlina, ktorá pochádza zo
severnej Ameriky. V Európe sa pred druhou svetovou vojnou začala agresívne rozširovať na úkor
inej vegetácie a voľného vodného priestoru, preto tento druh dostal meno vodomor. V posledných
desaťročiach začal ubúdať. Vyskytuje sa lokálne, ale na miestach výskytu hojne. Obýva stojaté aj
tečúce, mierne vápnité vody. Je veľmi obľúbenou akvaristickou rastlinou. V Európe sa vyskytujú
takmer výhradne len samičie rastliny, ktoré kvitnú veľmi nenápadne. (bi) 50 – 150 (300) cm
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII

Chara sp.
Vodomor kanadský
Elodea canadensis
Chara sp.
Rastliny kvitnúce zjari
Vachta trojlistá — Menyanthes trifoliata. Trojpočetné listy vyčnievajú z vody. Kvety tvoria strapec.
Hrdlo koruny je vnútri dlho strapkaté. Vňať je horká a výborne podnecuje chuť do jedla, napráva
žalúdočné ťažkosti a pôsobí aj utišujúco (rbi). 12 – 35 cm
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Močiarka niťovitolistá (iskerník niťolistý) — Batrachium trichophyllum (=Ranunculus
trichophyllus). Má len ponorené rozstrapkané listy. V stojatých alebo pomaly tečúcich vodách
vytvára menšie alebo väčšie porasty (bi).
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Močiarka vodná — Batrachium aquatile (=Ranunculus aquatilis). Listy plávajúce na hladine vody
sú obličkovité, laločnaté alebo delené. Má veľké lupienky. Vyskytuje sa na podobných miestach
ako predchádzajúci druh a v slaných jazerách (bi).
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII

Vachta trojlistá
Menyanthes trifoliata
Kosatec sibírsky
Iris sibirica
Kosatec žltý — Iris pseudacorus. Stonka vyčnievajúca z vody je vysoká 1 až 1,5 m, viackvetá,
listy sú dlho mečovité, 10 až 30 mm široké. Tobolka je krátko valcovitá. Najčastejšia pekná rastlina
zarastených vôd (ž). 60 – 120 cm
Kosatec sibírsky - Iris sibirica.
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII

Kosatec žltý
Iris pseudacorus
Kosatec sibírsky
Iris sibirica
Bleduľa letná — Leucojum aestivum. Je vyššia ako bleduľa jarná. Stvol je viackvetý, kvety sú v
okolíkoch. Rastie na zaplavovaných lúkach a mlákach lužných lesov južného Slovenska, miestami
pospolité (bi). 30 – 60 cm
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Rastliny kvitnúce v lete
Rastliny plávajúce alebo vznášajúce sa na vodnej hladine
Žaburinka menšia — Lemna minor. Vo veľkom množstve pokrýva hladinu stojatých vôd.
Stonkové články sú okrúhlasté. Príbuzná žaburinka pľuzgierkatá (L. gibba) má stonkové články
pologuľovité a veľmi vypuklé, žaburinka trojbrázda (L. trisulca) má zas stonkové články kopijovité.
Žaburinka trojbrázdová - Lemna trisulca.
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII

I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Žaburinka menšia
Lemna minor
Žaburinka trojbrázdová
Lemna trisulca
Spirodelka mnohokoreňová (=zábnička mnohokoreňová) - Spirodela polyrhiza. má stonkové
články väčšie, ploché a na rube červenkasté. Ich spoločný výskyt signalizuje vody bohaté na živiny
– eutrofizáciu. (ž).
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Drobuľka bezkoreňová — Wolffia arrhiza. Najmenšia naša kvitnúca rastlinka (asi 1 až 1,5 mm).
Veľmi vzácne sa vyskytuje v stojatých vodách južného Slovenska v okolí Nových Zámkov (ž).
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Hviezdoš mnohotvarý — Callitriche cophocarpa (=C. polymorpha). Drobná bylinka vyskytujúca
sa najmä v čistých horských potokoch a mlákach (bi).
až 25 cm
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Vodnianka žabia — Hydrocharis morsus-ranae. Listy sú kožovité, okrúhlasto-obličkovité a
plávajúce na hladine vody. Vyskytuje sa v stojatých vodách nížin, čiastočne nezánša vápnik.
Obľubuje teplé, ale zatienené plytké vody. Stáva sa zriedkavou (bi). 15-30 cm
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Leknovec štítnatý — Nymphoides peltata (=Limnanthemum nymphoides). Na vode plávajúce listy
sú srdcovito-okrúhlasté. Jednotlivé kvety sú velké, pazušné. Tanierovitá koruna v hrdle chlpatá.
Vyskytuje sa najmä vo vodách juhoslovanských nížin (ž). 1,5 m
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII

Vodnianka žabia
Hydrocharis morsus-ranae
Leknovec štítnatý
Nymphoides peltata
Lekno biele — Nymphaea alba (=Castália alba). Celistvo-okrajové listy sú veľké, plody guľaté.
Vyskytuje sa v stojatých hlbokých vodách nížin (bi). 10 – 12 – 20 cm
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Leknica žltá — Nuphar lutea. Má päť kališných lístkov, plod je podlhovasto - krčiažtekovitý. Rastie
v mŕtvych ramenách, v stojatých alebo pomaly tečúcich vodách južného Slovenska (ž). 12 – 14 × 9
– 13 cm, 8A31000, f. submersum
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII

Lekno biele
Nymphaea alba
Leknica žltá
Nuphar lutea
Červenavec plávajúci — Potamogeton natans. Jeho stopkaté listy plávajú na hladine vody. Je
zložkou spoločenstva leknice žltej (z). 50 – 150 cm
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Riečňanka prímorská — Najas marina. Ponorené listy sú tuhé, úzke a pichľavo zúbkaté. Vzácne
sa vyskytuje na južnom Slovensku (z). 50 cm
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII

Červenavec plávajúci
Potamogeton natans
Riečňanka prímorská
Najas marina
Bublinatka obyčajná — Utricularia vulgaris. Listy sú strihané na niťovité úkrojky s mnohými
mechúrikmi na chytanie hmyzu. Listy vytvárajú hustý a ponorene plávajúci chumáč, z ktorého
vyčnievajú na dlhej stopke dvojpyskové a ostrohaté kvety (ž). 15-30 cm
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Horčiak obojživelný (=stavikrv obojživelný) — Persicaria amphibia (=Polygonum amphibium).
Predĺžené a podlhovasté listy plávajú na hladine vody. Je častý vo vodách a na bahnistých
miestach. Ak rastie na suchu, má stonku vzpriamenú (f. terrestre), táto forma rastie pozdĺž potokov
a na ryžových poliach (če). až 60 cm
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Bublinatka obyčajná
Utricularia vulgaris
Horčiak obojživelný
Persicaria amphibia

Kotvica plávajúca — Trapa natans. Listy plávajúce na hladine tvoria ružicu, sú kožovité,
kosoštvorcovité s mechúrovite nafúkanou stopkou. Ponorené listy sú rozstrapkané. Plody so
zdrevnateným oplodím sú oriešky so štyrmi zahnutými ostňami. Nájdeme ju v močiaroch, jazerách
a mŕtvych ramenách Záhoria a Východoslovenskej nížiny (bi). až 1 m
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Salvínia plávajúca — Salvinia natans. Je to výtrusná cievnatá rastlinka. V praslenoch má tri listy,
dva z nich sú elipsovité plávajúce, tretí koreňovite rozstrapkaný rastie kolmo. Nájdeme ju v
stojatých vodách a mŕtvych ramenách Podunajskej nížiny. 20 cm
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Kotvica plávajúca
Trapa natans
Salvínia plávajúca
Salvinia natans
Rastliny vyčnievajúce z vody
Bahnička močiarna — Eleocharis palustris (=Heleocharis palustris). Sitinovité pasteblo je
ukončené podlhovastým klasom. Nájdeme ju v močiaroch, na mokrých lúkach a v spoločenstvách
rastlín rastúcich v bahne. Na rozdiel od ostatných šachorovitých rastlín stonka bahničiek nie je
trojboká, ale pri väčšine druhov oblá. Vždy je zakončená kláskom a spravidla nie je olistená. (h).
10 – 60 cm
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Rezavka aloovitá — Stratiotes aloides. Listy majú pichľavo-ostnaté zúbky a tvoria ružicu.
Tyčinkovité kvety sú v okolíkoch, piestikové zasa jednotlivo. Rozšírená je vo vodách bohatých na
živiny (bi)
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII

Bahnička močiarna
Eleocharis palustris
Rezavka aloovitá
Stratiotes aloides
Puškvorec obyčajný — Acorus calamus. Listy sú dlhé, úzke a mečovité, na líci a rube rebrovité.
Súkvetie je šúľok, u nás vždy nerodivý. Plazivý podzemok, ktorý sa používa pri ťažkostiach
trávenia a na zvýšenie chuti do jedla, je voňavý (zh). 50 – 150 cm
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII

Steblovka vodná — Glyceria maxima (=G. aquatica). Je to vysoká (1 až 2 m) tráva so širokými
(10 až 20 mm) živozelenými listami a rozkonárenou veľkou metlinou. V stojatých vodách a
priekopách zastupuje trsť obyčajnú. Za čerstvá je slabo jedovatá, po usušení dobrá krmovina (z).
80 – 200 cm
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Starček barinný — Senecio paludosus. Listy na štíhlej stonke (1 m) sú úzke a ostro pílkovité, na
rube často belavoplstnaté. Rastie v trstinách a pri vodách (ž).
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Veronika drchníčková — Veronica anagallis-aquatica. Holá vysoká rastlina s objímavými a
sediacimi listami. Súkvetie je pazušný strapec. Vyskytuje sa v močiaroch, na brehoch vôd a
potokov (bim alebo blr).
Veronika potočná — Veronica beccabunga. Krátko stopkaté listy sú tupé a hrubé. Rastie najmä
vo vodách horských prameňov, kde sa vlní spolu s vodou (blfm).
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Okrasa okolíkatá — Butomus umbellatus. Štíhla rastlina s vysokou stonkou. Kvety tvoria
vrcholový okolík. Bazálne listy sú čiarkovité a trojhranné. Častá je v stojatých vodách (r). 30-150
cm
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Šípovka vodná — Sagittaria sagittifolia. Názov má po šípovitých listoch. Z kvetov, tvoriacich
praslenový strapec, dolné sú piestikové, horné tyčinkové. Nájdeme ju vo vodných tokoch a
močariskách (bi alebo r). 10-100 cm
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII

Okrasa okolíkatá
Butomus umbellatus
Šípovka vodná
Sagittaria sagittifolia
Ježohlav vzpriamený — Sparganium erectum. Protistojné listy vyrastajú striedavo, súkvetie je
guľovité. Rastie vo vodách a močiaroch (z). 30-60 (120) cm
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Iskerník jedovatý — Ranunculus scleratus. Má hrubú a dutú stonku, strihané listy a malé kvety,
usporiadané do šúľka. Je jedovatý. Rastie v močiaroch, priekopách a na mokrých miestach (ž). 20
– 50 (- 100) cm
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII

Ježohlav vzpriamený
Sparganium erectum
Iskerník jedovatý
Ranunculus scleratus
Haluchovka vodná (=halucha vodná) — Phellandrium aquaticum (=Oenanthe aquatica). Je
bohato rozkonárená okolíkatá rastlina s hrubou stonkou. Listy majú malé úkrojky. Vo vodách rastie
často pospolité. Je močopudná a používa sa aj vo zverolekárstve (bi). 50 – 150 cm
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Rozpuk jedovatý – Cicuta virosa. Jedna z najnebezpečnejších u nás rastúcich rastlín, ktorá
zapríčinila už nejednu smrteľnú otravu. Nebezpečné sú predovšetkým hľuzy podobné hľuzám

zelera, s ktorým sa najčastejšie zamieňa (podobne voňajú a majú sladkastú chuť). Hľuzy rozpuku
sú kratšie , valcovité a na priereze majú nápadné priečne dutiny. Rastie na brehoch dolných tokov
riek a brehoch stojatých vôd s kolísajúcou hladinou, v starých riečnych ramenách a v porastoch
trste.(bi)
50-120 cm
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Halucha dutá — Oenanthe fistulosa. Podobá sa predchádzajúcej, ale má na báze poplazy. Často
ju nájdeme na močaristých lúkach a v hájoch (bi).
Potočník širokolistý — Sium latifolium. Stonka je hranato - žliabkatá, listy perovito strihané, lístky
drobno pílkovité, ponorené listy viackrát perovito strihané. Rastie v spoločnostiach trstí, často v
priekopách (bi). cez 1 m
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Roripa obojživelná — Rorippa amphibia. Z vody vyčnievajúca stonka je vnútri dutá, plodonosné
stopky, trocha dozadu ohnuté, šešule podlhovasté, listy celistvo-okrajové, ponorené listy
hrebeňovito strihané (ž). 40 – 100 cm
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Štiavec konský (=štiav konský) — Rumex hydrolapathum. Má veľké, podlhovasté, na vrchole a
báze zužujúce sa listy. Nájdeme ho v močariskách a stojatých vodách (zh). až 2 m
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Žabník skorocelový — Alisma plantago-aquatica. Vysoká bylina so stonkou a listami vysoko
vyčnievajúcimi z vody. Listy sú vajcovité. Trojpočetné malé kvety tvoria rozkonárenú praslenovitú
metlinu. Predchádzajúcemu podobný žabník kopijovitý (A. lanceolatum) má kopijovité listy. Rastie
často v priekopách a na bahnistých miestach (lbi). 10-80 cm
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Škripinec jazerný — Schoenoplectus lacustris. Bezlistá stonka je tmavozelená, 1-2 m vysoká. V
močariskách a v hlbších vodách je bežný a porastotvorný (zh). 80-300 cm
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII

Žabník skorocelový
Alisma plantago-aquatica
Škripinec jazerný
Schoenoplectus lacustris
Pálka širokolistá — Typha latifolia. Jednoklíčna, 1 - 2 m vysoká rastlina so šúľkovým súkvetím,
rastúca pospolité na vnútornom okraji trstiny. Listy sú 10 - 20 mm široké. Šúľok po odkvitnutí
ostáva od piestikov tmavohnedý. Používali ju debnári. Ináč je obľúbená na rezanie do váz (h). 1-
2,5 m
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Pálka úzkolistá — Typha angustifolia. Listy sú najviac 10 mm široké. V tenšom súkvetí je
tyčinkový a piestikový šúľok oddelený. V stojatých a pomaly tečúcich vodách sa vyskytuje s
predchádzajúcou (h). 1-3 m
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Trsť obyčajná — Phragmites australis (=Ph. communis). Husté stonky sú 1—4 m vysoké, listy
10—30 (60) mm široké. Na brehoch vôd, v stojatých vodách vytvára rozsiahle porasty, tzv. trstiny.
Je dôležitou surovinou pre stavebný priemysel a výrobu celulózy (lz). 10 – 40 (-100) cm

I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Pálka širokolistá
Typha latifolia
Trsť obyčajná
Phragmites australis

Rastliny vodných brehov a močiarov
Byliny a trávy
Ostrica vysoká — Carex elata (=C. stricta, C. hudsonii). Má tupé a čierne plevice, pamechúrik
nemá zobáčik. Okraj bazálnej pošvy sa sieťovite rozpadáva. Rastie v močariskách obyčajne
hromadne, kde vytvára vyčnievajúce a mohutné trsy, tzv. „kopčeky" (žz). 50-120 cm
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Ostrica ostrá — Carex acutiformis (=C. acuta). Plevice má hrotito končisté. Rebernaté a
bledozelené pamechúriky majú zobáčiky. Táto vyššia ostrica sa vyskytuje na močaristých lúkach a
brehoch vôd (žz). 50-150 cm
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Ostrica pobrežná — Carex riparia. Podobá sa predchádzajúcej, ale pamechúriky sú nafúknuté,
väčšie a lesklé. Listy má širšie. Rastie v močiaroch, v slatinných lesoch a potokoch s
predchádzajúcou a často tvorí porasty (žz). 60-150(-200) cm
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Škripina lesná — Scirpus sylvaticus. Mohutnejšia rastlina s plochými, na okraji drsnými a nad 10
mm širokými listami. Rastie na prameniskách, jelšinách a na horských močaristých lúkach (z). 60-
90 cm
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII

Ostrica pobrežná
Carex riparia
Škripina lesná
Scirpus sylvaticus
Kostrava trsťovníkovitá — Festuca arundinacea. Mohutnejšia tráva s hustými kláskami. Pestujú
ju a okrem toho rastie na mokrých lúkach a vo vodných priekopách. Pri stojatých vodách splaňuje.
Poskytuje len slabú krmovinu. 50 – 150 (-150) cm
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Praslička riečna — Equisetum fluviatile (=E. limosum, E. heleocharis). Je to výtrusná rastlina
obsahujúca kyselinu kremičitú. Clánkovaná stonka je lesklá, hladká, alebo žliabkatá a často bez
praslenov bočných konárikov. V močariskách a na slatinných lúkach tvorí porasty. 20 – 150 cm
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII

Nezábudka močiarna — Myosotis scorpioides (=M. palustris). Táto veľkokvetá nezábudka rastie
pri horských a nížinných potokoch, v mokrých lužných lesoch a na močariskách, je častá (blfm). 20
– 50 (-100) cm
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Praslička riečna
Equisetum fluviatile
Nezábudka močiarna
Myosotis scorpioides
Vrbica vŕbolistá — Lythrum salicaria. Páperistá rastlina so štíhlou a vzpriamenou stonkou. Jej
kopijovité listy sa podobajú listom vŕby. Súkvetie je husté a zhluknuté. Bežne sa vyskytuje pozdĺž
vôd, na slatinných lúkách a v mokrých porastoch burín (1). 50 – 150 cm
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Vŕbovka chlpatá — Epilobium hirsutum. Vysoká, rozkonárená a mäkko chlpatá rastlina s veľkými
purpurovolilavými kvetmi. Častá je vo vodách a vysokých bylinných porastoch (pi). 100 – 200 cm
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII

Vŕbovka štvorhranná — Epilobium tetragonum (=E. adnatum). Menšia, bohato rozkonárená
bylina s bledšími kvetmi a sediacimi alebo slabo zbiehavými listami. Stonka je štvorhranná. Častá
je na mokrých lúkach a pri vodách (blr).
Vrbica vŕbolistá
Lythrum salicaria
Vŕbovka chlupatá
Epilobium hirsutum
Mäkkuľa vodná — Myosoton aquaticum (=Stellaria aquatica, Malachium aquaticum). Rastlina z
čeľade silenkovitých s veľkými vajcovitými listami a žliazkatým súkvetím. Častá je v močiaroch,
lužných a slatinných lesoch a na zaplavovanom území (bi). 20 – 120 cm
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Angelika lesná — Angelica sylvestris. Vysoká a silná okolíkatá rastlina. Listové pošvy má
nafúknuté, listy veľké, lístky široko vajcovité. S pichliačom zelinovým tvorí porasty. Často rastie
pozdĺž vôd (špbi). 50-150 cm
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Šachorník klbkatý — Chlorocyperus glomeratus (=Cyperus glomeratus). Vzácne sa vyskytuje na
bahnistých miestach a v močariskách južného Slovenska (zh).
Mäta vodná — Mentha aquatica. Silne aromatická pyskovitá rastlina. Súkvetie je zložené z
guľatých hlávok. Ako korenina sa pestuje kučeravolistá záhradná varieta mäta vodná kučeravá
(var. crispa). Častá je na močaristých lúkach a brehoch vôd (fr). 10 – 50 (-100) cm

I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Mäta sivá — Mentha pulegium. Voňavá a premenlivá bylinka. Jej pyskovité kvety vytvárajú
pazušné paprasleny. Je častá (fče).
Krtičník tôňomilný — Scrophularia umbrosa (=S. alata). Vysoká vodná rastlina s krídlatou
stonkou, rastúca na brehoch vôd, v hájoch a priekopách (h). 40-100 cm
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Králik neskorý — Leucanthemella serotina (=Chrysanthemum serotinum, Leucanthemum
serotinum, Tanacetum serotinum). Rastlina s vysokou stonkou a malým počtom úborov. Rastie
vzácne a roztrúsene v trstinách, brezinách, vrbinách a pozdĺž potokov na južnom Slovensku (bi).
30 – 150 cm,
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Iskerník plamenný – Ranunculus flammula. Rastlina obsahuje ostrú, pálivú šťavu, ktorá môže
spôsobiť kožné alergie Príbuzný a zriedkavejší iskerník veľký (Ranunculus lingua) je väčší a nemá
okraj zúbkovaný, ale rovný. Má však rovnaké účinky, preto sa ich nedotýkame. (ž) 20 – 50 cm
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII

Mäta vodná
Mentha aquatica
Iskerník plamenný
Ranunculus flammula

„Prisťahovalci“ (invázne a iné nepôvodné rostliny)
Boľševník obrovský – Heracleum mantegazzianum (=H.giganteum, H.speciosum). Invázna
rastlina, pochádzajúca z oblasti severného Kaukazu, v Európe ohrozuje nielen zloženie
prirodzených stanovíšť, ale pri kontakte dochádza i k vážnym zdravotným problémom. Vyskytuje
sa popri cestách a vodných tokoch. Dorastá do výšky 2 – 5 metrov. Okolík má priemernú šírku 0,5
m. (bi) 2 – 5 m,
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Boľševník obrovský
Heracleum mantegazzianum
Photo B.Reinwartová
Pohánkovec japonský (=krídlatka japonská) – Fallopia japonica (=Reynoutria japonica). Invázna
rastlina pochádzajúca z východnej Ázie. Vyskytuje sa pozdĺž tokov a ciest, v intravilánoch miest a
obcí. Má krovitý vzrast a dorastá do výšky viac ako 1 meter. Rozmnožuje sa podzemkami. (bi).
Poznámka. Okrem uvedeného druhu, ktorý má dĺžku listov okolo 15 cm mapujeme aj ďalšie
taxóny, a to druh pohánkovec sachalinský (Fallopia sachaliensis), ktorý má asi raz tak dlhé listy
(30 cm) a hybrid Fallopia x bohemica s malými listami (viď druhý snímok).
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII

Pohánkovec japonský
Fallopia japonica
Photo B.Reinvartová
Pohánkovec sachalinský, p.japonský, p.český
Fallopia sachaliensis, F.japonica, Fallopia x bohemica
Keil, P. & T. Berg
Netýkavka žliazkatá – Impatiens glandulifera. Invázna rastlina pochádzajúca zo subtropických
oblastí západných a stredných Himalájí, Kašmíru a Nepálu. Je to až 200 cm vysoká bylina so 4 cm
veľkými, tmavoružovými kvetmi. Šíri sa pozdĺž tokov a vo vnútri lužných lesov. Tam, kde sa raz
vyskytne, v krátkom čase obsadí súvislé plochy. (r)
1 – 2 m
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Netýkavka žliazkatá
Impatiens glandulifera

Photo B.Reinvartová
Netýkavka malokvetá – Impatiens parviflora. Invázna rastlina pochádzajúca zo severovýchodnej
Ázie. Niekedy dorastá do výšky 1 m. Rozšírená je takmer po celom Slovensku. Vyskytuje sa v
pobrežnej vegetácii, v krovinách, podraste lesov, na okrajoch ciest a iných synantropných
stanovištiach. (ž) 10 – 100 cm
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Zlatobyľ obrovská – Solidago gigantea. Invázna rastlina pochádzajúca zo severnej Ameriky.
Dorastá do výšky 50 – 250 cm. Medonosná rastlina, kvitne od konca augusta do septembra.
Osídľuje synantropné aj prirodzené spoločenstvá. (ž) 50-250 cm
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Netýkavka malokvetá
Impatiens parviflora
Photo B.Reinvartová
Zlatobyľ obrovská
Solidago gigantea
Photo B.Reinvartová
Rudbeckia strapatá – Rudbeckia laciniata. Invázna rastlina vytláčajúca pôvodnú vegetáciu.
Pôvod má v Severnej Amerike. Často rastie v blízkosti vodných tokov, v lužných lesoch, okolo
vodných nádrží a na násypoch železničných tratí. (ž) 50 – 250 cm
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII

Rudbeckia strapatá
Rudbeckia laciniata
Astra kopijovitolistá – Aster lanceolatus (=Aster salicifolius). Invázna rastlina pochádzajúca z
východnej Ameriky. Rastie v pobrežných krovinách potokov a riek, rumoviskách, skládkach a
okrajoch ciest. Dorastá do výšky 60-120 cm. Kvitne v auguste až októbri. Spolu s príbuznými
druhmi Aster novi-belgii, A.patulus, A.tradescantii a A.laevis, ktoré sa postupne rozširujú
predstavuje vážnu hrozbu pre európske rastlinstvo.(bi) 50-120 cm
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII

Astra kopijovitolistá
Aster lanceolatus
Astra novobelgická – Aster novi-belgii. Invázna rastlina. Pochádza z východnej časti Severnej
Ameriky. Dorastá do výšky 80 – 160 cm. Rozširuje sa odstraňovaním záhradného odpadu na
rumoviská, skládky a brehy tokov, odkiaľ sa ďalej šíri pozdĺž komunikácií a vodných tokov.
Vytvára široké lemy, kde konkuruje pôvodným pôvodným druhom. Kvitne od augusta do októbra.
(fialové) 80-160 cm
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII

Astra novobelgická
Aster novi-belgii
Ilustr. N.L.Britton, A.Brown
Hviezdnik ročný – Stenactis annua (=Aster annuus). Invázna rastlina. Pochádza zo Severnej
Ameriky. Dorastá do výšky 20 – 150 cm. Vyskytuje sa od nížin až po horský vegetačný stupeň.
Uprednostňuje alúviá riek a širi sa aj na polia, lúky a pasienky. Kvitne v júli až októbri. (bi) 20-100
cm
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII

Hviezdnik ročný
Stenactis annua
Ježatec laločnatý – Echinocystis lobata (=Momordica echinata). Invázna rastlina pochádzajúca zo
Severnej Ameriky. Vyskytuje sa v sprievodnej vegetácii tokov a v lemoch lužných lesov, kde tvorí
nepriechodné súvislé porasty. Popínavá rastlina (liana) býva dlhá až 8 m. Pomocou rozvetvených
úponkov sa dokáže vyšplhať až do korún stromov. Ostnatá bobuľa môže mať priemer 5 cm. Kvitne
v júli až septembri. (kvety zelenkasto biele) 5 – (8) m
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII

Ježatec laločnatý
Echinocystis lobata
Stromy a kry
Jelša lepkavá - Alnus glutinosa. Dorastá do výšky až 20 m. Sprevádza vodné toky a najmä v
nížinách vytvára jelšiny. Charakteristické sú jej kvety rozkvitajúce v marci a na jeseň a v zime zasa
drevnatejúce šištičky. Čerstvé drevo je typicky mäsovočervené.
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Jelša sivá - Alnus incana. Dorastá do výšky 15 m. Listy sú na spodnej strane belasosivé,
chĺpkaté. Vyskytuje sa vo vyšších polohách popri potokoch, vzácne v nížine pozdĺž Dunaja.
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII

Jelša lepkavá
Alnus glutinosa
Jelša sivá
Alnus incana
Topoľ biely - Populus alba. Rastie na brehoch vodných tokov, v lužných lesoch, ale aj na
piesočnatých presypoch. Laločnaté listy sú na líci tmavozelené, na rube bielo plstnaté. Má
žltobielu borku. Kríženec medzi ním a osikou má meno topoľ sivý, ktorý kvitne o niečo skôr.
(samičie kvety „zbi“ a samčie „pče“)
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Topoľ čierny - Populus nigra. Vysoký a košatý strom. Častý je v nížinách vo vŕbovo-topoľových
porastoch, na piesočinách je vysadený. Listy sú na báze sú doširoka klinovité. Borka je svetlosivá.
Jeho varieta s bielou borkou a pyramídovou korunou je topoľ čierny potiský. (samičie „ž“, samčie
„h“)
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Vŕba biela - Salix alba. Jediná naša vŕba vysokého vzrastu vyskytujúca sa na brehoch vodných
tokov a v lužných lesoch. Úzke listy sú striebristo-hodvábne. S príbuznými vŕbami sa často kríži.
Kôra obsahuje salicín (proti horúčke) a triesloviny. (ž)
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII

Topoľ biely
Populus alba
Vŕba biela
Salix alba
Vŕba rakytová (=rakyta) - Salix caprea. Z našich vŕb má najširšie a kožovité listy. Na rube sú
zamatovo sivoplstnaté. Rastie takmer všade, ale obľubuje stanovištia periodicky zavlažované.
(samičie „ssi“, samčie „ž“)

I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Vŕba popolavá - Salix cinerea. Na močaristých miestach vytvára rozprestretý pologuľovitý ker.
Listy sú v hornej tretine najširšie, mladé výhonky sú zamatovo striebristoplstnaté. (samičie „ssi“,
samčie „ž“)
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Vŕba rakytová
Salix caprea
Vŕba popolavá
Salix cinerea
Vŕba krehká - Salix fragilis. Drevina pobrežných vrbín. Listy sú holé, na báze najširšie. Má krehké
drevo, jej výhonky pri lámaní pukajú. Drevo je vhodné na výrobu zápaliek. (žz)
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Vŕba trojtyčinková - Salix triandra. Je prvým osídlovateľom (pionierskou drevinou) naplavenín a
mokrých stanovíšť. Listy má rovnomerne široké. Často kvitne aj v lete. Namáčané výhonky sa
používajú na výrobu košíkov. (žz)
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Vŕba košikárska - Salix viminalis. Prirodzene rastie popri vodných brehoch, inde sa vysádza. Listy
má dlhé a úzke, na spodnej strane striebristohodvábne. Konáriky nie sú krehké, a preto sa
odpradávna používa na výrobu košíkov. (ž)
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII

Vŕba krehká
Salix fragilis
Vŕba trojtyčinková
Salix triandra
Vŕba košikárska
Salix viminalis
Jaseň štíhly - Fraxinus excelsior. Vysoko rastúci strom, dorastá do výšky až 40 cm. Typický je pre
sutinové lesy, ale často sa vyskytuje aj v spoločenstve brehových porastov. Púčiky sú čierne.
Kvitne včasne, pred pučaním listov. Súkvetím je ovisnutá metlina. (pči)
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Agát biely – Robinia pseudoacacia (=Pseudoacacia communis). Zdomácnený druh, ktorý v r.
1601 do Európy priviezol zo Severnej Ameriky francúzsky záhradník J. Robin a podľa neho dostal
aj meno. Rastie od nížin až do podhorského stupňa. Druhová pestrosť v jeho porastoch je veľmi
chudobná. Vyskytuje sa takmer na všetkých druhoch biotopov. Je to medonosná rastlina a preto
sa o jeho odstraňovaní neuvažuje, hoci by z hľadiska obnovy prirodzených porastov bola vítaná.
Kvitne od mája do júna. (bi)
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII

Jaseň štíhly
Fraxinus excelsior
Agát biely
Robinia pseudoacacia
Kalina obyčajná – Viburnum opulus. Vyšší ker vlhkých stanovíšť a lužných lesov. Okrajové kvety
okolíkatého súkvetia sú jalové, plody sú červené bobule. Pestovaná záhradná forma má guľaté
biele súkvetie. (bi)
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Krušina jelšová – Frangula alnus. Ker, ktorý rastie vo vlhkých lesoch, často v porastoch jelše, na
vylúhovanej pôde. Kvitne nepretržite počas celého leta. (zbi) 4 – 5 m
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Čremcha obyčajná – Padus avium (=Prunus padus, Padus racemosa). Drevina zaplavovaných
lužných lesov a okrajov vôd, kde sa často vysádza aj do stromoradí. Zatiaľ čo výhonky nepríjemne
páchnu, strapce sú zložené z voňavých kvetov. (bi)
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Baza čierna – Sambucus nigra. Bežne sa vyskytuje v agátinách, na smetiskách, medziach a
okrajoch ciest a tokov. Z kvetov a bobúľ sa pripravujú nápoje. Z listov sa pripravuje masť a z
kvetov aj liečivo na potenie. Kvitne od júna do augusta. (bi)
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII

Čremcha obyčajná
Padus avium
Baza čierna
Sambucus nigra