Správa o stave vysielania v SR a o činnosti RVR za rok 2007.pdf

2. spravodajstvo,
3. program zameraný na vzdelávanie a výcvik, vedu a výskum,
4. program, ktorý poskytuje právne a iné informácie, podporuje zdravý životný štýl, ochranu
prírody, ochranu životného prostredia, ochranu života, zdravia a majetku a bezpečnosť na
cestách,
5. program, ktorý prezentuje kultúru s dôrazom na slovenskú národnú kultúru a kultúru
národnostných menšín a etnických skupín, ich život a názory,
6. program, ktorý prezentuje náboženskú činnosť,
7. program, ktorý je určený skupinám občanov v sociálnej núdzi.
Ak pripustíme stotožnenie cieľov všeobecného záujmu s verejným záujmom, podľa vyššie uvedeného
Memoranda sa v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora (ďalej aj „ESD“) ako jeden
z možných cieľov všeobecného záujmu označuje kultúrna politika. Táto v rámci verejných
politických úvah uznaných ESD môže stanoviť niektorý z nižšie uvedených parciálnych cieľov, ako
dôvod, prečo je potrebné zaviesť povinnosť „MUST CARRY“:
- ochrana a rozvoj (národnej) kultúry a/alebo kultúrnej diverzity,
- ochrana a rozvoj národného a úradného jazyka,
- ochrana a rozvoj pluralizmu.
Podľa judikatúry ESD za ciele všeobecného záujmu nemôžu byť označené také záujmy, ktoré sú
v prvom rade ekonomicky orientované.
Ustanovenie § 17 ods. 4 písm. b) ZVR hovorí o pomocnom, podpornom a konkrétnom kritériu na
posúdenie rozhodovania o oslobodení od povinnosti „MUST CARRY“, a to najmä v tom prípade, ak
rozsah retransmisie programových služieb podľa odseku 1 písm. a) je neprimeraný vzhľadom na
kapacitu telekomunikačnej siete, ktorej prostredníctvom sa retransmisia užívateľom poskytuje. Je
všeobecne známou skutočnosťou, že kapacita telekomunikačnej siete nie je neobmedzená, a že na
ňu majú vplyv fyzikálne, technické, historické ale aj ekonomické faktory. Bude úlohou
retransmitora v správnom konaní dokazovať, či jeho konkrétna telekomunikačná sieť ešte znesie
dodatočne pridané televízne alebo rozhlasové programové služby v zmysle povinnosti „MUST
CARRY“.
K ustanoveniu § 17 ods. 4 ZVR uvádzame, že predstavuje návod, ako má Rada rozhodnúť
o oslobodení od povinnosti „MUST CARRY“ a zároveň prípady tam uvedené sú vypočítané len
demonštratívne, a to použitím slovného spojenia „Rada rozhodne podľa odseku 3, najmä ak ...“.
Nová právna úprava,tzv. povinnosti „MUST CARRY“, zároveň možnosť od jej úplného alebo
čiastočného oslobodenia predstavuje výraznú redukciu základných povinnosti retransmitora.
Právna úprava tejto povinnosti podľa starého znenia nedefinovala vôbec žiaden cieľ verejného
záujmu, ktorým by bolo odôvodnené jej uloženie retransmitorom prevádzkujúcim telekomunikačné
siete. Táto povinnosť bola zároveň neproporcionálna, pretože v danom mieste mohli podmienky
pre získanie statusu povinne „prenášanej“ programovej služby spĺňať súčasne vysoký počet
programových služieb, pričom viaceré z nich mohli duplicitne plniť tú istú funkciu alebo mohli byť
aj marginálneho významu z pohľadu sledovanosti, a tak určite nespĺňali podmienku minimálneho
zásahu, ktorý bol potrebný na dosiahnutie cieľa verejného záujmu.
V budúcom období predpokladáme zvýšený nárast podobných žiadostí retransmitorov, ktorí využijú
zákonnú možnosť oslobodenia od povinnosti „MUST CARRY“ v takom rozsahu, aby neboli povinní
zaraďovať do svojich základných programových ponúk tie programové služby, o ktoré medzi
abonentmi nie je záujem.
3.1.6 Neoprávnená retransmisia
Podľa ustanovenia § 56 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. oprávnenie na retransmisiu vzniká
registráciou retransmisie s platnosťou na neurčitý čas.
Ustanovenie 56 ods. 4 predmetného zákona oboznamuje o stave, kedy sa registrácia retransmisie
nevyžaduje, a to v týchto prípadoch:
a) na retransmisiu v rámci jednej budovy alebo komplexu budov, ktoré k sebe funkčne patria, ak
sa obchodne nevyužívajú,
b) ak sa vykonáva výhradne retransmisia programových služieb vysielateľov na základe zákona,
44