OBSAH 1/2010 - Liturgický spevník

ADORAMUS TE 1/2010
32 LITURGICKÁ HUDBA
2.3 Melodický dôraz v prefácii
Podľa A. Turca i F. Haberla druhá časť (závetie) v jednoduchej melódii prefácie nemá špeciálnu melodickú
formulu pre zdôrazňovanie hlavného vetného dôrazu. 41 Avšak väčšina prefácií in tono simplici nachádzajúcich
sa v Ordo missae in cantu, vydanom v Solesmes v roku 1995 má tento prvok 42 (Príkl. 28).
Príklad 28
V schéme melódie prefácie Tonus simplex uvedenej v MR 2002 ako vzor je melodický dôraz v závetí nazvaný
termínom pausa facultativa, z čoho vyplýva, že sa môže, ale nemusí objaviť v melódii. Chápe sa ako
cezúra, ktorá sa spája s dôrazom na poslednom slovnom akcente pomocou zvýšenia tenoru v tomto mieste
o poltón. Zvýšenú notu nepredchádzajú žiadne prípravné noty, ako sa to vyskytuje v benediktínskom
vydaní (Príkl. 29).
Príklad 29
V tejto podobe sa melodický dôraz objavuje v prefáciách s jednoduchou melódiou v slovenskom misáli.
Za pozornosť stojí adaptácia Tonus ferialis melódie prefácie v litovskom misáli do textu veľkopiatočnej
slávnostnej modlitby veriacich, kde sa objavuje riešenie melodického dôrazu na monosylabe (Príkl. 30).
Príklad 30
Melodický dôraz v slávnostnej melódii prefácie ma tri podoby.
1) V Tonus sollemnis melódie prefácie melodický dôraz či pausa facultativa v závetí, ako je poznamenané
vo vzore, nie je záväzná. Zdá sa, že akcent predchádzajúci pauzu má takú istú podobu ako v jednoduchej
melódii. Avšak konkrétne znotované prefácie v MR 2002, ktorých je tam 28, 43 sú v tejto problematike viac
skomplikované. Ak za model máme považovať to, čo je uvedené v dodatku misála, tak túto základnú podobu
závetia obsahujúceho initium a melodický dôraz (s pauzou alebo bez nej) v druhej časti prefácie nachádzame
najčastejšie (32 krát). Použitá je v dlhších textových celkoch (od 13 do 27 slabík, z prevahou viac
ako 20-slabičných), ktoré uzatvárajú vety. Počet slabík, ktoré predchádzajú dôraz je veľmi rozdielny (od 5
do 18). Medzi dôrazom a kadenciou vystupuje niekedy iba jedna slabika na recitante. O umiestnení melodického
dôrazu rozhoduje sémantika textu.
2) Melodický dôraz má v štyroch prípadoch prefácií predstavených v MR 2002 formu neumy scandicus
quilisma. Ide tu o synéresis nôt tvoriacich initium s akcentom (la-si-do). Týmto spôsobom vzniká akoby zosilnený
dôraz, pred ktorým je niekedy z textových dôvodov tón si (Príkl. 31).
41
TURCO, Il canto gregoriano : Toni e modi, s. 58; taktiež HABERL, Die liturgischen Rezitative, s. 134.
42
Ordo missae in cantu iuxta editionem typicam alteram Missalis romani. Solesmis, 1995, s. 148-194.
43
F. K. Praßl uvádza 27 prefácií, ale nespomína prefáciu k IV. eucharistickej modlitbe. Porov. PRASSL, F. K.: Notation in der Editio
typica tertia des Missale Romanum (2002). In: Beiträge zur Gregorianik, 2003, č. 34/35, s. 153n.