2008 / Ä. 18 - LiterÃ¡rne informaÄnÃ© centrum

www.litcentrum.sk XVIII. ročník, 27. august 2008, č. 18 cena 10 Sk Strana / 0,33 1€ 

,,Chýba mi viac literatúry na televíznej 

obrazovke. Azda to nebude vyzerať tak, 

že blúznim z horúčky, ale jedna 

diskusná relácia s možnosťou 

elektronického/telefonického vstupu 

do debaty raz za mesiac by možno stála 

za pokus. Alebo obnovenie Nedeľnej 

chvíľky poézie – s mladými, sviežimi 

ľuďmi a súčasnou, živou poéziou. 

To by som bral.“ 

Na naše anketové otázky odpovedá 

na strane 11 básnik Pavol GARAN, 

ktorý za svoj knižný debut získal 

Prémiu Ceny Ivana Kraska 2007. 

Dvojtýždenník Zahraničná o nových literatúra knihách 

KNIŽNÁ 

REVUE 

Z OBSAHU 

03 Kamil PETERAJ: Toto je moja reč 

Dana PODRACKÁ: Kupola 

04 Elena Hidvéghyová–Yung: Homme fatal 

05 Štefan KONKOL: Pohrobok 

Beata BAZALOVÁ: Ako na hojdačke 

Juraj Jordán DOVALA: Ticho 

Zlata MATLÁKOVÁ: Kytica za dverami 

Stanislav ŠTEPKA: Lastovičie rozprávky 

Mária BIZUBOVÁ: Kamene 

08 Stephanie MEYEROVÁ: Súmrak 

09 Dragan VELIKIC: Prípad Brémy 

NAJPREDÁVANEJŠIE KNIHY 

KNÍHKUPECTVO KNIHA PRE TEBA 

MOYSESA 53, 965 01 ŽIAR NAD HRONOM 

TEL.: 045/6725648 

Slovenské: 

1. T. Keleová-Vasilková: Nataša – Ikar 

2. J. Klimová-Gešková: Nezábudkové oči – Vlastným nákladom 

3. K. Horáková: Detoxikácia organizmu – Metro Media 

Zahraničné: 

1. R. Cook: Kritický stav – Ikar 

2. G. G. Márquez: Láska v čase cholery – Ikar 

3. S. Kinsellová: Bohyňa v domácnosti – Noxi 

KNÍHKUPECTVO BELIMEX 

RÁZUSOVA 4/8, 977 01 BREZNO 

TEL.: 048/6112271 

Slovenské: 

1. Dejiny Slovenska – Vydavateľstvo Slovart 

2. Ľ. Podjavorinská – M. Rázusová-Martáková: Do školy – SPN 

– Mladé letá 

www.litcentrum.sk 

HLAVNÉ SLOVO MALO SLOVO 

Témou 6. ročníka frankofónneho festivalu poézie, divadla a hudby 

Cap à lést 2008, ktorý sa konal 14. – 17. augusta v Banskej Štiavnici, 

bola tvorba menšinových národov. Slovenskú poéziu vznikajúcu 

za hranicami Slovenska reprezentovali poetka a prekladateľka 

Dagmar Mária Anoca z Rumunska, prekladateľka a poetka, ktorá 

dvadsať rokov žila v Budapešti a stále šíri slovenskú kultúru 

prispievaním do časopisov vychádzajúcich pre Slovákov v Maďarsku, 

Mária Fazekašová a básnik, prozaik a neúnavný propagátor 

kultúrneho života srbskej Vojvodiny Miroslav Demák. Slovenskú 

menšinovú poéziu vznikajúcu na Slovensku predstavuje tvorba 

rómskych autorov. Bard slovenskej rómskej poézie Dezider Banga 

veľmi sugestívnym pásmom z vlastnej tvorby v sprievode rómskej 

hudby pripomenul, že veľkosť poézie nespočíva v tom, či jej autor 

pochádza z minoritnej kultúry alebo sa len veľmi zriedkavo 

prezentuje na verejnosti, ale jej veľkosť je v sile ducha a v schopnosti 

jej pretlmočenia do slov. 

Ďalšia téma festivalu celkom prirodzene vyplynula zo stretnutia 

básnikov rozličných jazykov, generácií, poetík a postojov – čo je 

poézia a čím je pre každého z nich. Aké náročné, ak nie nemožné je 

odpovedať na túto otázku, o tom vypovedali aj verše Milana Rúfusa 

v úvodnom poetickom predstavení venovanom tohtoročnému 

okrúhlemu jubileu nášho naozaj svetového básnika. Pokusy 

o odpovede na túto nevytýčenú tému zaznievali z básní, ale 

aj z rozhovorov a diskusií. Básnik Pavol Garan ju zhrnul: ,,Zbaľte 

si spacáky, rozlúčte sa s rodinami, ideme sa baviť o poézii.“ Istou 

paralelou, aké ťažké je definovať poéziu, bolo miesto konania 

festivalu – v bývalom banskom meste, ktorého sláva zapadla, keď 

zo svojich útrob vydalo všetko bohatstvo vzácnych kovov. Básnik 

podobne ako baník ťažko doluje slovo z hlušiny myšlienok, aby 

vyniesol na povrch vzácne bohatstvo. 

Zahraničné: 

1. J. Stonne: Legendy bojových umení. Žeriav – Fragment 

2. A. Gerasová: Kleopatra – Belimex 

3. Putovanie prírodou – Svojtka & Co. 

KNÍHKUPECTVO ARTFORUM 

BOTTOVA 2, 010 01 ŽILINA 

TEL./FAX: 041/564 0373 

Slovenské: 

1. J. Beňová: Plán odprevádzania – KK Bagala 

2. M. Mrva: Žilina na starých pohľadniciach – Dajama 

3. D. Mellner: Architektúra medzivojnového obdobia mesta 

Žiliny – Artis Omnis 

Zahraničné: 

1. R. N. Bonder: Jidiše kop – Knižní klub 

2. T. Pratchett: Nadělat prachy – Talpress 

3. I. Falcones: Katedrála moře – Argo 

Edmund Hlatký (nar. 1957) je autorom, ktorého spisovateľské 

majstrovstvo literárna kritika oceňuje, no širšej čitateľskej 

verejnosti zostáva v záplave populárnej zahraničnej 

a domácej literatúry menej známe. A to aj napriek tomu, že 

jeho literárny aj osobnostný prejav je v našich pomeroch 

ojedinelý. Debutový román História vecí (1988) vzbudil pozornosť. 

Do slovenskej literatúry priniesol nielen zaujímavý 

psychologicko-filozofický pohľad na riešenie odvekej opozície 

dobra a zla, ľudských činov, ich následkov, svedomia 

a trestu, ale Hlatký sa v ňom vyznamenal aj svojím jazykovým 

majstrovstvom a špecifickou reflexiou morálky moderného 

človeka. Nasledujúce tri poviedkové zbierky Jesenný 

opar (1999), Iní ľudia (2000) a Sláva a tajomstvo (2001) na 

úspešný debut v mnohých ohľadoch nadviazali, no pre svoju 

miestami prehnanú analytickosť, percepčnú náročnosť 

a v istom zmysle aj tematickú uzavretosť nevyvolali ohlas 

porovnateľný s prvotinou. Po sedemročnej odmlke prichádza 

rodák z Dačíc s novinkou, ktorá má potenciál osloviť 

menšinového intelektuálneho čitateľa. 

Poviedková zbierka Abraka dabraka viac ako predchádzajúce 

tri knihy počíta s čitateľom a s jeho čitateľskými potrebami. 

U Hlatkého si však jednoducho treba zvyknúť na 

to, že jeho prózy rozprávajú príbehy, ktoré sa odohrávajú na 

pozadí každodenného života, resp. pod jeho povrchom – vo 

vnútornom svete jednotlivca so všeľudským svedomím. 

A schopnosť vtiahnuť čitateľa do tohto sveta je úloha neľahká. 

Tomu zodpovedá aj spôsob, akým sa Hlatký zhostil tejto 

úlohy. Postmodernistické odkazy na svoje a cudzie texty, citácie, 

synkretizácia žánrov a slohových štýlov uvádzajú čitateľa 

do sveta, v ktorom všetko so všetkým nejako súvisí. Popri 

tom využíva priame oslovenie čitateľa rozprávačom príbehu, 

vyberá dôverne známe miesta (ulica, krčma, súkromie 

bytu) a využíva intímne formy listu, denníkového zápisku či 

spovede. Pri interpretácii sveta autor stavil na mýtus. Poviedky 

sa odohrávajú na pomedzí reálneho času a mýtického 

pračasu. Problematika zla, trestu a viny nachádza svoje 

vyjadrenie v mytologických reláciách prvotného hriechu, 

jeho historickej interpretácii a mocenskej manipulácii až 

Edmund Hlatký 

Abraka dabraka 

Levice, Koloman Kertész Bagala 2008 

po snahu súčasníka odhaliť pravdu a skutočnú „históriu 

vecí“ a oslobodiť tak ľudstvo od predsudkov, krívd a neprávostí. 

Čo je teda ústrednou témou šiestich poviedok zbierky 

Abraka dabraka Humanizmus, láska k ľudstvu, úcta k žene 

a k hodnotám, vďaka ktorým je vo svete plnom násilia, 

mocibažnosti a materializmu človek človekom. Hlatký čiastočne 

upustil od zdôrazňovania subjektívnych pocitov a reflexie 

sociálneho outsiderstva. Nástojčivosť jeho volania sa 

preniesla od formy k obsahu. Hlavná postava poviedky 

Strach, vzdelaný a introvertný riaditeľ prognostického ústavu, 

sa mení na psychologické monštrum po tom, ako sa dostáva 

do nechutnej konfrontácie s rasizmom, hlboko zakoreneným 

v našej spoločnosti. V „oprave príbehu z rajskej záhrady“ 

(s. 32) Ja Eva, časopisecky publikovanom ešte pred 

vydaním knihy, sa stretávame so študovanou psychologičkou 

Evou, ktorej meno aj bizarný životný príbeh plní zástupnú 

úlohu celého ženského pokolenia, historicky obviňovaného 

za prvotný biblický hriech, ktorého neblahé následky 

znášame my všetci. Kolektívne „my“ nachádza vyjadrenie 

v individuálnom „ja“. Hlatkého postavy preto vystupujú 

v úlohe „ja-rozprávača“ a nevyhýbajú sa ani krutej sebacharakteristike, 

ako napr. hrdina poviedky Osamelosť, ktorý 

o sebe vraví, že je „neviditeľné, prázdne miesto, ktoré priťahuje 

tragiku sveta a ktoré sa živí nádejou, že túto tragiku 

rovnakou mierou aj nespôsobuje“ (s. 74). 

Prednosť Hlatkého knihy Abraka dabraka nespočíva 

len v dôsledne cizelovanom texte, v jazykovom prejave, ktorý 

„odsýpa“, ale aj vo vytrvalosti a urputnosti volania po 

zmene a náprave sveta. To, čo niektorí Hlatkého tvorbe snáď 

aj vyčítajú, t j. abstraktnosť, filozofickosť so sklonom k ezoterike, 

absenciu príbehu v tradičnom ponímaní či vysokú 

intelektuálnosť, možno považovať za charakteristiky, ktoré 

jeho textom vtláčajú pečať jedinečnosti a non-konformizmu. 

Edmund Hlatký bude vždy iný a zároveň svoj. Ak je čitateľ 

schopný a ochotný takto vnímať aj jeho tvorbu, nemôže 

prehliadnuť jej kvality. 

Marek Kopča 

ISSN 1210 - 1982, ISSN 1336 - 247X

Strana 2 KNIŽNÁ REVUE číslo 18 

ZRKADLÍME 

,,Ako dieťa som milovala 

prázdniny a dôvodom nebola 

zavretá škola, ani kúpalisko či 

zmrzlina, ale čitateľské orgie, 

ktorým som sa mohla oddávať…. 

Čítala som všetko – dievčenské 

romány aj Dostojevského, 

Zamarovského aj Liečivé rastliny. 

Možno preto, že mama ako 

bývalá učiteľka nám s bratom 

stále prízvukovala: nezáleží 

na tom, čo čítate, z každej knihy 

sa na vás nalepí niečo dobré...“ 

Zuzana Lajdová, 

Slovenka 32/2008 

KDE BOLO 

• Zámocký park v Pezinku – čítanie 

z tvorby pezinských autorov Eva 

HAJNOVIČOVÁ, Ľuboš JURÍK, Peter 

KRIŠTÚFEK, Martina MONOŠOVÁ, 

Lajo SLIMÁK, Peter WITTGRÚBER – 

5. augusta 

• Čitáreň U červeného raka 

v Bratislave – večierok poézie 

Gabriela A. LEVICKÉHO – 19. 

augusta 

• Kaviareň Next Apache, Panenská 

28, Bratislava – spomienkový večer 

pri príležitosti nedožitých 74. 

narodenín spisovateľa Jána 

JOHANIDESA – 14. augusta o 20.00 


28, Bratislava – Literárne kino so 

Zuzanou SZATMÁRY a Ferom 

GULDANOM – 21. augusta 

• Divadlo West v Bratislave – 

prezentácia knihy Jozefa BANÁŠA 

Zóna nadšenia – 22. augusta 

• Hotel Magnolia v Piešťanoch – 

literárny večer so spisovateľkou 

Danielou KAPITÁŇOVOU a jej 

najnovšou knihou Vražda v Slopnej– 

25. augusta 

• Čitáreň U červeného raka 

v Bratislave – spomienkový večer pri 

príležitosti 100. výročia narodenia 

poetky Maše HAĽAMOVEJ – 26. 

augusta 

• Kursalon v Piešťanoch – 

prezentácia knižky Soni 

VALENTOVEJ-HASPROVEJ Psík Ari – 

26. augusta 

KDE BUDE 


28, Bratislava – Literárne kino 

Poviedka 2008 Datalock. Stretnutie 

s finalistami 12. ročníka literárnej 

súťaže, beseda s členmi poroty – 28. 

augusta o 20.00 

• Knižnica M. Rešetku v Trenčíne – 

stretnutie s Kornelom FÖLDVÁRIM 

– 26. septembra o 16.30 

KK Bagala 

presťahoval 

kanceláriu 

do Petržalky 

Vydavateľstvo KK BAGALA 

presťahovalo kanceláriu 

a distribučný sklad vydavateľstva 

zo Staromestskej ulice 

v Bratislave do Petržalky. 

V súčasnosti sídli na hip-hopovej 

adrese H 16 vo dvore školy na 

Hálovej 16. Internetová adresa 

www.LCA.sk zostáva nezmenená. 

Vyžrebovaní 

výhercovia 

Z hlasujúcich v ankete Kniha 

roka 2007 sme vyžrebovali 

týchto výhercov, ktorým 

posielame knižné darčeky: 

Ľ. Dulai Krompachy, M. Hózová 

Malacky, J. Lalíková Bratislava, 

J. Vanko Bratislava, Ľ. Gemerská 

Senec, T. Kľačanský Topoľčany, 

P. Gira Prešov, V. Demenčíková 

Iľanovo, Z. Gáborová Bratislava, 

I. Manduchová Jacovce. 

Nevyužité myšlienky 

Aktuálne 

V utorok 29. júla v bratislavskej letnej čitárni U červeného raka v programe Kaviareň 

PEN predstavili novú básnickú zbierku Márie BÁTOROVEJ Púšte a oázy. Spolu s autorkou 

v programe účinkovali básnik Erik ONDREJIČKA a spisovateľka Etela FARKA- 

ŠOVÁ. 

Foto Peter Procházka 

Cena vydavateľstva Svetozárovi Mydlovi 

Akademický maliar Svetozár Mydlo, skvelý grafik a ilustrátor, oslávil 

v júli 60 rokov. Od roku 1975 pôsobí ako výtvarný redaktor vo vydavateľstve 

Mladé letá. Jeho tvorba je neoddeliteľne spätá s detskou knihou. Ilustroval 

mnoho kníh pre deti a ako výtvarný redaktor formoval nenapodobiteľný 

a skvelý ilustrátorský profil vydavateľstva Mladé letá. 

Vydavateľstvo SPN – Mladé letá udelilo Svetozárovi Mydlovi CENU VY- 

DAVATEĽSTVA za celoživotný aktívny ilustrátorský aj inšpiračný prínos výtvarného 

redaktora pri tvorbe umeleckej ilustrácie pre deti. 

Tri otázky riaditeľovi Miestnej knižnice 

Petržalka 

Riaditeľom Miestnej knižnice Petržalka je od apríla 2007 Ing. Ernest Húska. 

V týchto dňoch sa knižnica zviditeľnila zaujímavým projektom Knižný kolotoč. 

Knihovníci vyšli na ulicu a ponúkajú každú augustovú stredu pred 

bratislavským Technopolom okoloidúcim knihy bez čitateľského preukazu 

a bez poplatku. Dokonca ich netreba ani vrátiť, ale možno ich požičať ďalej. 

Ak čitateľovi knižka prirastie k srdcu, môže si ju nechať v svojej knižnici. 

• V Petržalke sú dve veľké knižnice – vedecká (Slovenská pedagogická 

knižnica) a akademická (Slovenská ekonomická knižnica EU). Miestna 

knižnica Petržalka však v tejto bratislavskej mestskej časti ,,píše“ svoju 

históriu už od roku 1986 a v súčasnosti zabezpečuje služby v desiatich 

špecializovaných pobočkách takmer 8 tisíc registrovaným čitateľom. Základnú 

činnosť dopĺňajú ďalšie aj netradičné aktivity (napr. súťaž školských 

časopisov, podujatie pre prvákov ZŠ a SŠ Prvýkrát do školy – prvýkrát 

do knižnice, petržalská Burza kníh, Knižný kolotoč), z ktorých 

viaceré už prerástli rámec Petržalky (literárna súťaž Petržalské súzvuky 

Ferka Urbánka – tento rok už 19. ročník, stretnutia klubu Generácia 

a ich vystúpenia na Bibliotéke, Jarný maratón s knihou...). V čom vás 

knižnica milo prekvapila, keď ste bližšie spoznali jej chod, a čo vás zarazilo 

– Vždy som mal rád vôňu kníh a knižníc. Touto vetou som aj začal, keď sa 

ma výberová komisia pýtala, prečo chcem byť riaditeľom knižnice. Myslím, 

že osobný vzťah ku knihám a čítaniu je rovnako dôležitý ako ekonomika 

podniku a schopnosť riadiť kolektív. Možno sa bude niekto smiať, ale získavanie 

nových informácií, poznatkov, zvedavosť pokladám za vzrušujúcu 

súčasť života. Prekvapila ma zapálenosť mnohých spolupracovníkov – najmä 

kolegýň, ako sa venujú čitateľom, najprv to robia ako poslanie, až potom 

ako povolanie, za ktoré nie sú ani veľmi dobre platené... Negatívne 

skúsenosti ani nemám, len trošku trvalo, kým som presvedčil kolegov, že 

nie každá ich iniciatíva je vhodná (prinajhoršom ju trochu presmerujem), 

ale smutný som, že v generácii 15 až 20-ročných sa čítanie pokladá asi za 

prežitok. 

• Aké sú vaše priority v najbližšom období 

– Vybudovať novú verejnú školskú knižnicu v Petržalke na ZŠ Prokofievova. 

Potešilo ma, že máme osvieteného starostu aj poslancov a našli 2,5 

milióna Sk. Kompletnú projektovú dokumentáciu mám na stole. Teraz to 

už len postaviť, zariadiť a dať do prevádzky – ale ako sa hovorí – ak je vôľa 

a chuť, tak sa peniaze nájdu. Po nástupe do funkcie som si najprv prešiel 

všetky školské knižnice na jedenástich základných školách v Petržalke. 

Bola to neradostná pochôdzka. Pochopil som, že musíme zájsť za hranice 

miestnej knižnice, „anektovať“ susedné teritóriá, podchytiť a vychovať si 

čitateľov, a tak vrátiť stratenú generáciu stredoškolákov do knižnice. Preto 

verejná školská knižnica – počas vyučovania pre žiakov, tesne po obede 

pre školský klub a popoludní pre verejnosť. Ale už nie len ako knižnica, 

ktorá iba zhromažďuje a požičiava fondy, ale ako komunikačné, moderné, 

svetlé kultúrne miesto, s herňou a multimédiami, kde sú, samozrejme, aj 

knihy. 

• Prezraďte svoju víziu Miestnej knižnice Petržalka v budúcnosti... 

– Popri malých pobočkách, ako ich máme teraz, vybudovať tri veľké priestory 

na začiatku, v strede a na konci Petržalky, knižnice priateľsky zamerané 

na čitateľov, ale aj obyvateľov, čo práve nečítajú, vytvoriť miesta, kde 

sa budú radi zastavovať a tráviť voľný čas. 

Lýdia Čelková 

Spomienky na uličku lásky 

Krok-sun-krok za splnením sna 

V rámci Literárneho kina v kaviarni 

Next Apache sa siedmeho augusta 

predstavila finalistka súťaže Román 

2006 Oľga KOLLOVÁ s románom 

Krok-sun-krok. 

Netradične dostal pred autorkou 

slovo predseda medzinárodnej poroty 

Valér Mikula, ktorý rozprával 

nielen o súbehu Román 2006, ale 

aj o Kollovej románe. Uznal, že 

Krok-sun-krok sa mu páčil najviac 

zo všetkých 97 prác prihlásených 

do súťaže. Na druhej strane povedal, 

že ak ho vnímame v kontexte 

slovenskej alebo svetovej literatúry, 

nie je ničím výnimočný: „Je v ňom 

zle vybratá rozprávačka, zle vybratý 

jazyk, ktorý pôsobí asi o generáciu 

staršie ako ľudia, ktorí ho používajú“. 

Podľa predsedu poroty mala súťaž 

vyprovokovať vznik kvalitného románu. 

Dnes si však nie je istý, či sa 

tak stalo. 

Po množstve nepríjemných slov 

Uzávierky literárnych súťaží 

40. ročník literárnej súťaže 

Jašíkove Kysuce 

Celoslovenská literárna súťaž je 

pre prozaikov do 35 rokov, ktorí dosiaľ 

knižne nepublikovali. Krátke 

prózy treba poslať na adresu: jasik@ 

kniznica-cadca.sk, prípadne na poštovú 

adresu: Kysucká knižnica 

v Čadci, Ul. 17. novembra 1258, 

022 01 Čadca, s označením Jašíkove 

Kysuce. V tomto prípade treba poslať 

text vytlačený na papieri, ale aj 

na diskete alebo inom nosiči. 

Súťažné texty musia byť označené 

menom autora, súťažiaci musí 

uviesť svoj vek a kontaktné údaje 

(adresu bydliska; číslo telefónu; ak 

text zasiela z cudzej e-mailovej adresy, 

uvedie tento fakt). Prózy 

budú uverejňované na webových 

stránkach www.jasikovekysuce.sk 

v poradí, v akom budú prichádzať. 

Posúdi ich odborná porota zložená 

zo zástupcov Spolku slovenských 

spisovateľov, Asociácie organizácií 

slovenských spisovateľov, Literárneho 

fondu a Kysuckej kultúrnej 

nadácie, svoje názory môžu napísať 

aj čitatelia týchto webových 

stránok. Uzávierka súťaže je 31. 

októbra 2008. Súťažné prózy doručené 

po uzávierke budú zaradené 

do nasledujúceho ročníka súťaže. 

V ľudskom živote niet rizikovejšieho rozhodnutia, ako oženiť sa či vydať. 

V rámci Cyklu literárnych utorkov 

sa v bratislavskej letnej čitárni 

U červeného raka uskutočnila (22. 

júla) prezentácia publikácie Antona 

BALÁŽA Hriešna Vydrica z Vydavateľstva 

Albert Marenčin – PT. Autor 

zaujímavo vyrozprával, ako sa zrodila 

myšlienka knižne zdokumentovať 

tento zaujímavý fenomén, 

aký Vydrica pre Bratislavčanov 

predstavuje. K ulici a celej mestskej 

časti, ktorá s ňou súvisí, sa viažu 

jednak nostalgické spomienky 

jej pamätníkov, v ktorých doznieva 

provinčná túžba po mondénnosti, 

ale na druhej strane výčitky voči 

arogantnosti moci, ktorá dala historické 

Podhradie koncom 60. rokov 

zbúrať. Autorov hosť, spisovateľ 

Tomáš JANOVIC spomenul niektoré 

diela z našej literatúry, ktoré 

zachytili atmosféru tejto bratislavskej 

uličky, kde sa schádzali námorníci, 

umelci, študenti, jednoducho 

bohémi, ktorí sa radi zabávali 

v spoločnosti ,,kňažiek lásky“. Moderátor 

programu Dado NAGY prečítal 

ukážku z knihy o ,,Korunovej 

Malvínke“. Medzi návštevníkmi literárneho 

popoludnia bol aj režisér 

filmu Tábor padlých žien Laco HA- 

LAMA, ktorý nakrútil podľa rovnomenného 

románu Antona BALÁŽA. 

Úsmevne dokreslil atmosféru vojnovej 

a povojnovej Bratislavy Albert 

MARENČIN starší. Vďaka svojim 

kontaktom a jazykovým znalostiam 

sa celkom nevinne a dobrosrdečne 

stal ,,dílerom ochranných 

prostriedkov“, pretože v tom čase 

neboli úzkoprofilovým tovarom len 

nylonové pančuchy, ale aj prezervatívy. 

–báb– 

sa autorke sadalo na miesto pre 

hosťa veľmi ťažko. Časom z nej však 

väčšina stresu opadla. Uvoľnenejšie 

tak rozprávala o vzniku svojho románu 

a dôvodoch prihlásenia sa do 

súťaže Román 2006. 

Poslucháčom prezradila, že písať 

začala už v desiatich rokoch. Vydanie 

románu bolo jedným z jej snov, 

ktorý si na staré kolená splnila. Román 

Krok-sun-krok začala písať 

kvôli finančnej prémii a ukončila 

ho za dva mesiace. Po tom, ako si 

ho všimol Koloman Kertész Bagala, 

ho do dnešnej podoby spolu upravovali 

takmer dva roky. 

Oľga Kollová je víťazkou rôznych 

literárnych súťaží ako napríklad 

Literárna Senica, Literárny Zvolen, 

Literárne Topoľčany. V súčasnosti 

má pripravených päť rukopisov. Tri 

zbierky poviedok, novelu Neger 

medzi nami a cestopis pre seniorov. 

Veronika Folentová 

Jurinova jeseň 

Na súťaži sa môže zúčastniť autor, 

ktorého práce neboli dosiaľ knižne 

publikované. Súťaží sa v kategóriách 

poézia a próza s duchovným zameraním. 

Súťažiaci môže zaslať najviac 

5 poetických, resp. prozaických 

útvarov v maximálnom rozsahu 20 

strojom písaných strán A4. Príspevky 

spolu so sprievodným listom, 

kde súťažiaci uvedie meno, adresu, 

číslo telefónu, e-mail a vek, treba zaslať 

do 15. septembra 2008 na adresu: 

Kysucká knižnica v Čadci, Ul. 

17. novembra 1258, 022 01 Čadca. 

Obálku označte Jurinova jeseň. Príspevky 

možno posielať aj elektronicky 

na: kysucka@kniznica-cadca.sk. 

Wolkrova Polianka 2008 

Uzávierka súťaže v pôvodnej básnickej 

tvorbe autorov do 35 rokov 

Wolkrova Polianka 2008 je 15. septembra 

2008. 

Do súťaže možno poslať najviac 10 

básnických textov v súhrnnom rozsahu 

200 veršov. Básne treba poslať 

v troch exemplároch a pripojiť 

k nim meno a kontaktné údaje spolu 

s dátumom narodenia na adresu: 

Asociácia organizácií spisovateľov 

Slovenska, Laurinská 2, 815 08 

Bratislava 

Anton Rákay: Hranice zla, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2008

www.litcentrum.sk Strana 3 

Kamil Peteraj: Toto je moja reč 

Bratislava, Ikar 2008 

KNIHA ROKA 2008 

Stav k 12. augustu 

KNIHA ROKA 

1. J. Pronská: Zlatníkova chovanica – Slovenský spisovateľ 18 

2. Ľ. Jurík – D. Šuhajda: Slovenský bigbít – Vydavateľstvo Slovart 8 

3. D. Kapitáňová: Vražda v Slopnej – Vydavateľstvo Slovart 6 

4. Š. Konkol: Pohrobok – Ikar 5 

5. D. Fulmeková: Jedy – Ikar 4 

DEBUT ROKA 

1. M. Zákopčan: Mesto tieňov (1. diel) – Ikar 9 

2. J. Pronská: Zlatníkova chovanica – Slovenský spisovateľ 7 

3. M. Rajec: Po stopách konfliktov – Ikar 3 

VYDAVATEĽSTVO ROKA 

Poéziu Kamila Peteraja z jednotlivých 

zbierok má čitateľ vžitú v podobe 

clivých striel vážok, pokojných 

a rýchlych obrátok motýľov, čistých 

vločiek lásky, ktoré chvejivo zapadajú 

do hustých závejov, aby sa tam 

roztopili alebo rozlietali ako pierka. 

Mladý básnik vydychoval farby ako 

vône a v tom lyricky nestálom mraze 

nalepoval svietivé lastovičky svojich 

veršov na okná našich očí, na 

dvere našej pamäti. Samozrejme, 

v celoživotnom autorskom výbere 

Toto je moja reč všetko z tohto zostalo, 

no aj tak sa neubránime pocitu, 

že máme do činenia s básnikom, 

ktorý má možno za zohnutým chrbtom 

klasické váhy, do ktorých kladie 

čoraz ťažšie závažia. Aj povetrie 

jeho poézie môže byť až olovené, 

ako sa zamýšľa nad ľudskou cestou, 

a najmä jej koncom. Smrť, ako si čoraz 

nástojčivejšie básnikove verše 

vyberá, nemá nijaké lyrické parametre, 

je presná a ťažká, pričom pochod 

k nej, pochod, lebo z jej hľadiska 

sme stále ako na prehliadke, je 

ničivo pravidelný a neraz desivo 

prázdny. 

Možno až pri čítaní tejto knihy 

pochopíme, aký je Kamil Peteraj 

vážny a dôkladný autor, ktorého 

nenechávajú veci bez pohybu a ktorý 

statiku okolo seba vie zavnímať 

síce ako sochu, ani tá však nie je 

bez vnútorných pnutí, bez vnútornej 

často až tryskajúcej dynamiky. 

Život Peterajovej básne sa môže 

odohrávať na celkom všednom javisku, 

v ošúchaných kulisách, no 

čitateľom až zatrasie vyhranená, 

ako oko lesklá pointa, živý zmysel, 

ktorý si zaráta ako šiesty a možno 

najpresnejší. Peteraj vníma dianie 

okolo seba ako súčasť seba samého, 

aj na seba sa dokáže pozrieť akoby 

cudzím, napoly odvráteným zrakom, 

ktorý možno viac vytuší, ako 

zazrie, ale aj okolie vždy cíti, ako 

pekne a vyrovnane autor splýva 

s chodcami zo všetkých aj najvzdialenejších 

ulíc a ulít. 

Dana Podracká: Kupola 

Dunajská Lužná, MilaniuM 2008 

Uprostred prúdu sa nazýva edícia 

vydavateľstva MilaniuM, v ktorom 

pomerne krátko po sebe vyšli výbery 

z textov troch slovenských poetiek: 

Viery Prokešovej (Ihla), Anny Ondrejkovej 

(Havrania, snová) a Dany Podrackej 

Kupola. Takto sa vydavateľstvo 

po nedávnom vydaní Rilkeho (je 

to už druhá kniha Rilkeho prekladov, 

čo treba mimoriadne vysoko hodnotiť), 

a samozrejme aj iných pôvodných 

a preložených básnikov, profilovalo 

aj ako vydavateľstvo s ambíciou 

vydávať to najlepšie aj zo slovenskej 

ženskej poézie. Podrackej kniha 

úspešne završuje túto triádu. 

Kupola je koncipovaná ako autorský 

výber s vnútornou chronológiou, 

kde jednotlivé sklíčka mozaiky tvorby 

Dany Podrackej do seba zapadajú, 

navzájom sa nasvecujú, možno na 

okamih aj zatieňujú, aby potom v novom 

kontexte mohli na zlatej kupole 

celku zažiariť. Knihu završujú nové 

neuverejnené texty naznačujúce budúce 

možné smerovanie. 

Za skvelý ťah považujem umiestnenie 

básne Prosba jukagirského dievčaťa 

zo zbierky Písmo na úvod knihy. 

Báseň mi pomáha otvoriť moju úvahu 

o Podrackej poézii, lebo mi sama 

hneď na začiatku vlastne naznačí, 

o čom to je a bude: „...a ja, naveky 

užialená, píšem smrti, aby urobila zo 

mňa slová.“ Báseň ako absolútna kategória, 

jediná záchrana pred smrťou, 

či už lásky, či tou skutočnou – 

„Lebo nebo je tak nízko, že dýcha v kameňoch“, 

píše v Alfabetickom žalme 

a ja v rýchlosti myšlienky urobím preklep 

a namiesto v kameňoch napíšem 

„v plameňoch“, nemám v úmysle 

Podrackej básne prepisovať, ale u nej 

všetko horí, svieti, vyžaruje v tme 

blankyt, naťahuje slnečné šnúry alebo 

sa spúšťa do tmy džbánu, a protihráčom 

svetla je tma, a to tá, ktorá 

je spojená s vodou, ďalším cez všetko 

sa preplietajúcim symbolom – to tečúce 

a tekuté chladivé v sväteničke, 

rieke, studni – aj soľná jaskyňa evokuje 

pra-dávne more, ktoré tam kedysi 

bolo. A preskočím k Poháru vody, 

kde sa symbol vody stáva nosným 

a syntetizujúcim prvkom, kde sa spiaca 

(ja) spojí s Hlasom (ty) a s popraskanou 

zemou (my) do nerozdeliteľného 

amalgámu básne – kovového 

odliatku sna, citu a vedomia. 

Podracká vo svojom výbere prirodzene 

predkladá to, čo považuje zo 

svojej tvorby za najpodstatnejšie. 

Dotýka sa tohto sveta v tých najcitlivejších 

bodoch – dotýka sa fontanely 

– a často sú to témy, kde ide 

o holé prežitie – jatky ľudské i zvieracie, 

popraviská, a len „partner 

strach“ nedovoľuje: „len tento odstup 

ma zadržiava, / aby som sa 

nechcela dozvedieť (všetko), aby som 

/ neodhalila (celkom), neprenikla 

(dovnútra) štruktúr, nedomyslela 

Počet hlasov 

1. Slovenský spisovateľ 17 

2. Ikar 11 

3. Vydavateľstvo Slovart 8 

4. Aspekt 7 

5. Vydavateľstvo Spolku slov. spisovateľov 4 

Aktuálne 

Obrazy a obrázky Peterajovej poézie 

možno chápať aj ako malé či až 

plazmové obrazovky, na ktorých 

prebieha všetko ako vo sne, ako v živote, 

ktoré sú stále zapnuté ako 

(do konca). / Bez akejkoľvek ilúzie 

zostala by som zamrznutá,/ bez prívlastkov, 

holá. 

Tam kde sme skoro holí / holé, nahé 

je láska“. Tomuto jedinečnému v nás 

venuje Podracká veľa svojich básní 

a v rôznych zbierkach. Čítať to teraz 

znovu, po rokoch, by mohlo navádzať 

k akémusi porovnávaniu, a to 

nechcem, vývoj postupuje po špirále, 

učíme sa a nikdy nenaučíme ne-milovať: 

„nič nie je mŕtve v ženskom dome 

– hľadáme dom, kde by sa stretávali 

naše duše“ – a keď ho nenájdeme, neznamená 

to prestať hľadať: „nevzdať 

sa veľkých citov, / chvieť sa, bežať po 

hrotoch duše“, aj keď: „jeden z dvoch 

dezertuje“ – také silné metafory používa 

autorka a vie s nimi zaobchádzať 

tak, že ich ťahá až po hranicu 

možného napätia (T. Hughes povedal, 

že báseň je ako úder bleskom), 

a utíši to paradoxom: „nekrič tak 

nežne, / akoby si vytrhol srdce.“ 

Básne v poslednej časti (ktoré stretávam 

prvýkrát) sú tragické, uhrančivé, 

žalujú, ale aj volajú, budujú „architektúru 

lásky“. Inej Inej možnej 

„...vstúp, milujúca bytosť, tragická 

postava; 

veď ma, hovor so mnou 

máme len jednu povinnosť: postaviť 

stan 

pre vyprahnuté duše.“ 

ANKETOVÝ LÍSTOK - KNIHA ROKA 2008 

1. Na knihu roka navrhujem: 

2. Za debut roka navrhujem: 

3. Za vydavateľstvo roka navrhujem: 

Meno a adresa odosielateľa: 

(autor, názov, vydavateľstvo) 

(autor, názov, vydavateľstvo) 

v tmavnúcom výklade, jasné ako 

röntgen. Peteraj nie je autorom sentimentu 

či nakašírovanej lyriky, jeho 

postrehy a záznamy sú logicky číre, 

a pokiaľ aj v racionálne zovretých 

spojeniach vidíme krásu, sú aj také. 

Nie je naivný, jeho básne z ktoréhokoľvek 

obdobia, čo sa môže zdať až 

paradoxné, sú básne našej neraz 

krutej súčasnosti a možno podobnej 

skúsenosti. Kvalitná poézia je 

živá stále a ustavične môže vydávať 

to, čo s trochou precitlivenosti ešte 

vždy a ešte vždy radi považujeme za 

poklad či za darček. 

Prirodzene, Kamil Peteraj si slová 

vyberá a triedi, cúdi, práve tento výber 

môže byť dôkazom, ako celý život 

vedel s nimi pracovať, a hoci na 

nás z veršov padajú ako čistý dážď, 

vnímame ich po kvapkách a potom 

si už celkom sami modelujeme básnický 

svet zo všetkého bohatstva, 

ktoré nám predložil tento charizmatický 

básnik. 

Viera Prokešová 

Cyklus nových básní a zároveň aj 

knihu uzatvára Atara, koruna zo 

slov, ktorá kruhovito, špirálovito 

nadväzuje na prvú báseň o krok ďalej, 

o stupeň vyššie: 

„...pulzujúca atara 

unáša rubíny a perly, kamene 

a prach; 

nesmie sa zmenšiť 

koruna zo slov“ 

K zasvätenému doslovu Radoslava 

Matejova sa už len ťažko niečo dodáva, 

tak som si dovolila k tomuto 

kompaktnému výberu len niekoľko 

postrehov. Je to znakom zrelej autorky, 

ak jej básne fungujú v rôznych 

súvislostiach, ale aj samé osebe ako 

jednotlivé perly a rubíny v atare. 

Dielo D. Podrackej je v neustálom 

paralelnom pohybe s jej dielom esejistickým 

a autorka je vo všetkom, čo 

napíše, v súlade so sebou a tým vysokým 

a hlbokým v živote, ktoré spája, 

a tak stráži svoje predurčené miesto 

a prehlbuje ho. Ako písmo, meno, ako 

„zielpunkt“ oltár, obraz, ako relikviu 

absolútne súčasného a pulzujúceho... 

Na koniec nesmiem zabudnúť spomenúť 

adekvátne grafické vybavenie 

knihy (elegantná obálka, väzba a tlač 

na kvalitnom papieri) a odvážne ilustrácie 

mladej fotografky Lucie Stráňaiovej 

na obálke i vo vnútri knihy. 

Mila Haugová 

(podpis) 

KNIŽNÁ REVUE 

Svoje hlasy do ankety KNIHA ROKA 2008 posielajte na anketových lístkoch, NIE NA 

XEROXOVÝCH KÓPIÁCH. 

Platné sú anketové lístky obsahujúce aspoň jednu odpoveď na jednu anketovú otázku, ktoré 

majú čitateľnú adresu odosielateľa s PSČ a vlastnoručným podpisom. Hlasy posielajte len 

knihám, ktoré vyšli v roku 2008. Uzávierka ankety je 15. marca 2009. 

BIBLIOGLOSÁR 

Elizabeth Adler 

PLAVBA NA CAPRI 

Bratislava, Remedium 2008 

Preklad Anna Pokorná 

Daisy Keanová živorila po tom, 

čo ju po desaťročnom 

manželstve opustil manžel pre 

inú a pripravil ju o majetok. 

Až na jednom londýnskom 

podujatí sa zoznámila so sirom 

Waldom Hardwickom, ktorý jej 

ponúkol miesto asistentky. 

Hardwick bol najpanovačnejší, 

najnáročnejší a najprchkejší 

človek, akého kedy stretla, ale 

zároveň to bol najláskavejší 

a najchápavejší muž. Po piatich 

rokoch spolupráce však 

Hardwick nečakane zahynul 

pri automobilovej nehode. Daisy 

so súkromným detektívom 

Montanom majú podľa pokynov 

sira Hardwicka overiť šesť osôb, 

ktoré by mohli mať záujem 

o jeho smrť. Pátranie prebieha 

počas plavby na luxusnej jachte 

po Stredozemnom mori, čo má 

byť akýmsi dodatočným karom 

s čítaním závete na ostrove 

Capri. Vzťahy šestice ľudí 

k Hardwickovi – minulé 

i súčasné – pomaly vyplávajú 

na povrch. Daisy a detektív 

splnia poslednú vôľu magnáta 

a rozlúštia jeho smrť. Zamotaný, 

miestami napínavý dej románu 

je príjemným letným 

oddychovým čítaním. 

VEĽKÝ ATLAS ZVIERAT 

Bratislava, SPN – Mladé letá 

2007 

Preklad Eva Danková 

Netradičný atlas ponúka deťom 

cestu svetom prírody od Arktídy 

po Antarktídu. Vyše 80 

samolepiek zobrazuje známe 

i menej známe zvieratá, 

charakteristické pre tú–ktorú 

zemepisnú oblasť. Veď kto 

by nechcel vedieť, ako vyzerá 

tukan, agamu či kazuár, 

alebo kde žije leňoch, piskor 

či pavučiak 

V knižke musí dieťa vyhľadať 

správne zvieratká, čím spoznáva 

živočíšnu ríšu, učí sa a zároveň 

sa zabaví. Samolepky sa doplnia 

do voľných obrysov a pred očami 

detí sa otvorí pestrý život 

zvierat na našej planéte. 

-lč- 

DEJINY SLOVENSKA 

(dátumy, udalosti, osobnosti) 

Bratislava, Vydavateľstvo 

Slovart 2008 

Prehľadná, faktograficky 

obsažná príručka ponúka širšej 

čitateľskej verejnosti základné 

informácie o našich dejinách 

v štrnástich, chronologicky 

radených kapitolách. V úvode 

každej z nich sa nachádza 

zhrňujúci prehľad. Okrem 

politických udalostí tu nájdeme 

významné kultúrne medzníky 

či údaje o ekonomickej situácii. 

Z hľadiska kvantity sa dôraz 

v knižke kladie na novšie dejiny. 

Vyše polovica diela je venovaná 

20. a 21. storočiu. Akoby 

v nadväznosti na tradície 

stredovekých kroník autori 

pred nás kladú dejiny 

ako bezprostredne žité 

či spomienkou transformované, 

aktuálne, nevyhnutne 

politizované a poznačené 

subjektívnym názorom tvorcu. 

Práve ono osobné nasadenie 

dodáva textu príchuť naozaj 

nového – tiež možno v zmysle 

podnetu na budúcu diskusiu. 

Miloš Ferko


Slovenská literatúra 

Dávny milenec 

Bola som príliš mladá 

a príliš čistá 

na lásku skúseného muža v rokoch. 

Vzal ma k sebe do služby 

a mojou jedinou úlohou bolo 

starať sa o jeho divé zveri 

a byť stále krásna. Vo dne 

i v noci. Za odmenu ma halil do kožušín, 

hodvábu 

a zahŕňal šperkami. 

Ale on sa nikdy nepýtal na moje sny 

a mne sa noc čo noc zjavoval temný zámok 

a staré, úzke dvierka, čo viedli von, 

na voňavú lúku plnú svetla. 

Keď som potom raz tými dvierkami vykročila 

bez obzretia a bez návratu späť, 

bola som zachránená, znovuzrodená. 

A predsa – 

celý život na toho muža spomínam 

s vďačnosťou a láskou, lebo 

on vo mne nádherne stvoril ženu. 

Naše prvé stretnutie 

Mäkko, poľahučky, rozmáčané 

a rozpínavé prenikali všade. Hlboko, 

bližšie... až splynuli 

do úplného neviditeľna. 

Tá voda už nie je taká istá ako predtým: 

zopár indigovomodrých kvapiek 

dopadlo na jej hladinu. Naveky. 

Tí ostatní, 

len ako kvapka oleja, mastné očko – 

dva svety. 

Zasvätenie 

Uprostred noci vošla ku mne Láska, 

utrela mi slzy a povedala: Neboj sa, 

len vezmi svoj kríž a nasleduj ma. 

Vstala som teda 

a odovzdane vykročila za jej svetlom. 

Najstarší príbeh 

Všetko je ako má byť: 

konečne po deviatich rokoch 

prišlo to ráno – 

už ťa neľúbi. Definitívne 

si zabil romantickú lásku v jej srdci, 

tú o ktorej sa píše v dávnych eposoch 

a v najkrajších básňach sveta. Lásku, 

ktorá je darom. 

Ty si muž a nechápeš presne 

čo sa stalo. Ale chýba ti jej nežná oddanosť 

a vrúcnosť. Áno, 

odteraz si možno celý život budeš musieť 

získavať späť jej srdce, 

a možno sa budete od seba 

už len vzďaľovať. 

Homme fatal 

Ty a ja 

Žiješ s tučnou, vymaľovanou dievčinou 

čo ti každý deň varí, túži mať s tebou dieťa, 

bojí sa tmy, ale najviac toho priečinku, 

kde máš zamknuté všetky moje obrázky, listy 

a básne o nás dvoch: 

si zúfalý, no nemôžeš to zmeniť. 

Ty a ja nežijeme spolu – 

bola to moja chladnokrvná voľba 

a bojím sa, že 

aj najväčší omyl môjho života. 

Vita sexualis 

Magická chvíľa. Znovu a znovu 

ťa do sýtosti napájam čiastočkami vône 

môjho tela a vínom, 

čo sa dychtivo preskupuje s vínom 

a s čiastočkami vône tvojho tela, 

ale ukradomky pozorujem nás dvoch 

z veľkej diaľky: ležím v tvojom náručí 

a snívam nádherný, mystický sen 

o splynutí našich duší. 

Nevedomosť 

Keď som sa za teba vydávala, 

hviezdy boli v najlepšom postavení 

za posledných tisíc rokov a ja 

som verila, že ty ma istou rukou povedieš 

cez všetky záhrady života. No 

práve tá, čo mi je v poslednom čase najviac 

súdená – 

tônistá záhrada s bledými fialkami 

málo sa dvíhajúcimi nahor – tá ťa desí 

a nechávaš ma v nej samu. 

Nie, ja ti nič nevyčítam. Len 

som snívala o tom, že ty pôjdeš so mnou 

všade. 

Básnická reč 

Znovu ti čítam 

novú báseň o nás dvoch 

a o bolesti, 

ale ty nechápeš. Znovu 

len kričíš, útočíš 

a všetko je presne ako v mojej básni – 

len s jedným rozdielom: 

namiesto secesnej brány s ornamentom 

zabuchneš obyčajné panelákové dvere 

a tvoje slová sú nahé a presné ako účet 

v hodinovom hoteli. 

Princ 

Môj milovaný princ 

už neprichádza ku mne na krásnom koni 

s magickou žiarou a s vencom hviezd. 

Prichádza na dotlčenej, krívajúcej mršine 

s vypĺznutým chvostom a riedkymi zubami. 

Ledva sa vlečie – a mne je ťažko milovať. 

Ešte sme mladí a ja stále myslím na to isté: 

kde sme urobili chybu a 

prečo sme tomu nedokázali zabrániť – 

ty a ja. 

Elena Hidvéghyová-Yung (nar. 29. 9. 1970 v Bratislave), 

poetka a sinologička. Na FF UK v Bratislave vyštudovala 

čínsky jazyk a momentálne pracuje ako súdna 

prekladateľka a tlmočníčka. Popri poézii sa venuje aj 

prekladom zo starej i modernej čínskej literatúry. Žije 

v Bratislave s manželom a troma dcérami. Vydala zbierku 

básní Prasestre (Vydavateľstvo Spolku slovenských 

spisovateľov 2006), za ktorú získala prémiu Ceny Margity 

Dobrovičovej v oblasti duchovne orientovanej poézie 

a ocenenie v čitateľskej ankete KR Debut roka 2006. 

Prinášame ukážky básní z jej pripravovanej druhej zbierky 

Homme fatal, ktorá na rozdiel od jej básnického debutu 

stvárňuje výlučne tému vzťahu muž – žena. 

Pravda 

Ty si zaútočila prvá, vravíš. 

Ale veď prvý si zaútočil ty, vravím ja. 

Si ostrá a netolerantná, kričíš. 

Ty si ostrý a netolerantný, vravím ja. 

Prekrúcaš moje slová, kričíš. 

Ale veď ty prekrúcaš moje slová, kričím ja. 

Potrebuješ psychiatra, vrieskaš. 

Myslím, že psychiatra potrebuješ ty, vrieskam ja. 

Stále, napriek všetkému ťa chcem... povieš 

mäkko. 

Ale ja už nevládzem. Plačem; 

moja duša túži po inom mužovi. 

Mandragora 

Potrebujem pomoc. Už veľa mesiacov 

som chorá na lásku k cudziemu mužovi – 

prudká, zmyselná vášeň ma dusí 

ako mora; som zarieknutá temnou silou, 

označená neviditeľným znamienkom, 

čo páli. Potrebujem zázračný elixír 

z kalíškov modrého kvetu, čo rastie 

v sedemdesiatejsiedmej krajine. Nápoj, 

čo uzdraví moju dušu 

a ja budem opäť voľná, odkliata. Zajtra, 

hneď na svitaní si vezmem svoj batôžok 

a vydám sa na cestu – 

je to pre mňa otázka života 

a smrti. 

Spoveď 

... a ešte niečo ma trápi, otče, 

zo všetkého najviac: 

ľúbim ženatého muža. V noci 

nemôžem spávať; túžim po ňom telom 

i dušou, stále 

sa vo mne bijú dve mocné, protichodné sily 

a ja neviem, či chcem vydržať... 

Vieš, Bianca, láska je vzácny dar, 

ten najvzácnejší 

a treba zaň ďakovať, každý deň. No 

čokoľvek urobíš, mysli na jedno: 

ak poslúchneš rozum, budeš trpieť; 

ale ak ho neposlúchneš, 

budeš trpieť ešte omnoho viac. 

Básnik a žena 

Podmanili si ma tvoje básne, 

tvoje jemné ruky, v podkrovnom byte 

vysoko nad mestom. Chcem ti patriť, 

ale nemôžem – my dvaja nemôžme byť spolu 

ako muž a žena. 

A dnes, keď sa mi už minuli všetky prášky na 

spanie, 

neskoro v noci ti volám. Viem, že nespíš: 

pýtam sa ťa, čo mám robiť. 

Ale ty – s noblesou, nabitý podivuhodnou 

energiou 

len pokojne vravíš: Veď práve teraz 

je najlepší čas na písanie básní. 

Rudolf Dilong: 

Stlmené slovíčko 

Martin, Matica slovenská 2008 

Dilongova humoristická a satirická tvorba 

bola až do vydania tejto knižky aforizmov 

a epigramov slovenskému čitateľovi menej 

známa aj dostupná. Rudolf Dilong literárny 

zmysel pre humor objavil až v počiatkoch 

svojho trpkého údelu emigranta. Do ostrej 

politickej satiry ho pretavil v čase talianskeho 

exilu. Výsledkom boli bojovne ladené verše 

zaradené do zbierok Súdení a Dávaj, dávaj! – 

v roku 1946. Spoločensky a politicky motivovaná 

satira neraz zameraná na konkrétneho 

adresáta vrcholí v knižkách Kumssty (1946), 

Kyjak na Beneša (1947), ktoré obsahujú posmešné 

básne čiastočne v duchu literárneho 

odkazu J. I. Bajzu. Doznieva v Listoch z emigrácie 

(1949) vydaných v Argentíne. Dilong 

svoj zmysel pre humor vycibril natoľko, že sa 

zaradil k vrcholným predstaviteľom exilovej 

satirickej tvorby (spolu s krajanom Jánom L. 

Doránskym). Vývin Dilongovej humoristickej 

tvorby v nasledujúcich decéniách 20. storočia 

informatívne mapuje a zhodnocuje Peter Cabadaj 

v podnetnom doslove, ktorý je súčasťou 

Stlmeného slovíčka – „stlmeného“ doslovne. 

V porovnaní s ostrou a posmešnou kritikou 

z povojnového obdobia, v ktorej Dilong nešetril 

známych umeleckých a štátnych predstaviteľov 

tak, že ho jeho vlastní (najmä Karol Sidor) 

museli krotiť, Stlmené slovíčko obsahuje 

pokorné humorné a satirické verše starnúceho 

dušpastiera nasýtené ľudskou múdrosťou 

a skúsenosťami. Aktuálny výber z aforistickej 

a epigramatickej tvorby autora totiž pochádza 

z vydania v roku 1974, z čias, keď Dilongov 

humor stratil satirické ostrie a premenil 

sa na pokoru. 

Výber je rozčlenený na dve časti. Prvá a obsažnejšia 

časť Život má múdrosť prináša aforizmy 

príležitostného charakteru. V žánrovo 

zvládnutých textoch Dilong opakuje všeobecne 

platné zásady kresťanského humanizmu 

a morálky. Dôvtipné postrehy majú vyprovokovať 

k zamysleniu a dosiahnutiu nápravy. 

Lyrický subjekt ako pozorný glosátor, akýsi 

múdry starec, ktorý z nadhľadu skúsenosti 

a na základe nažitého reflektuje poklesky človeka, 

je vzdialený lyrickému hrdinovi Dilongovej 

medzivojnovej poézie. „Keď sa dívam na 

svet, Bohu rozumiem / celkom dobre. Ale keď 

vidím, / ako ide svet, nerozumiem ľudom“ – 

tvrdí básnik. Aj z ostatných textov je jasné, že 

pochybnosti a nerozhodnosť autora v otázkach 

duchovného života sa vytrácajú, ba úplne 

mizne jeho ľútosť za svetským životom. 

Pevný vo viere si kladie otázky o človeku a ľudskej 

podstate: „Netreba sa báť dobrých ľudí ./ 

Lenže tu sme pri otázke: Kedy sú / dobrí“ Dilong 

odkrýva pravé tváre človeka a skutočného 

sveta, v ktorom žije, a na ktorý sa vzťahujú 

predsa svojrázne pravidlá: „Múdrejší ustúpi. 

Veď hej, ale namiesto / múdreho hlúpy nastúpi“. 

Pri hodnotení pozemských vzťahov, strastí 

a zvráteností stojí opodiaľ v pozícii vlastného 

bytostného zaradenia a osudu. Nejeden 

jeho aforizmus pôsobí ako ponáška na ľudové 

príslovia a porekadlá. V Dilongovej umeleckej 

licencii sa ich folklórny základ významovo 

rozširuje alebo posúva: „Kto do teba kameňom, 

ty do neho / chlebom. Ale čo, keď práve / 

vtedy nemáš poruke nijaký / chlieb!“ 

Štylizácia a faktickosť múdreho starca napokon 

úplne preváži v druhej, oveľa kratšej časti 

Staroba radí. Dilong sa v nej pokúša humorne 

odľahčiť otázky konca ľudskej existencie, 

zmierniť imperatív smrti vystupňovaný vekom: 

„Mladosť sa pominula, iba hlúpy / z odpadkov 

chcel by tu med lízať: / a je po všetkom, 

život skúpy / len vám dá kosti poobhrýzať“. 

Smrť, ktorá preniká do veršov sa básnika bezprostredne 

dotýka. Konečná hranica, ktorá je 

v dohľade, podnecuje bilančné zamyslenia, 

zmiešané s obavami zo stareckej bezmocnosti: 

„Mnohí z nás mali plány / ktosi nás zaopatrí: 

/ a ostali len rany, / každá sa večne jatrí“. 

Z veršov Rudolfa Dilonga o starobe, starnutí, 

umieraní a živote, najviac vyplýva potreba 

ľudskej spolupatričnosti, túžba po niekom, 

o koho sa možno oprieť. Najnovšie vydanie 

Dilongových aforizmov a epigramov z dielne 

Matice slovenskej umožňuje čitateľovi spoznať 

neobjavené a odborne nepreskúmané rozmery 

tvorby tohto príslušníka Katolíckej moderny. 

Jaroslav Vlnka


Jednoducho, presvedčivo 

Štefan Konkol: Pohrobok, Bratislava, Ikar 2008 

Knižka ponúka príbeh chlapca, ktorý 

nájde dvere do iného, rozprávkového 

sveta. Tam rozvinie a realizuje svoje 

schopnosti. Fantastická línia knižky 

nadväzuje na trilógiu Miešanci, prvú 

slovenskú fantasy trilógiu, napísanú autorom 

v spolupráci s Alexandrou Pavelkovou. 

Opäť stretneme Temného pána 

Šajdána. Usiluje sa ovládnuť svet, pretože 

temní páni majú takúto činnosť 

v popise práce. Jeho armádu má zastaviť 

práve spomenutý chlapec. Pardón, 

žiaden chlapec. HRDINA. Volá sa Rišo, 

je nesporne inteligentný, no pomerne 

dengľavý. Život mu znepríjemňuje nadmerne 

autoritatívny nevlastný otec. Po 

prechode do sveta mágie Rišo využíva 

svoje rozumové schopnosti a súčasne, 

v spoločnosti nových priateľov – elfov, 

trpaslíka a indiánskeho bojovníka – získava 

i fyzické danosti. Zhrdinštieva sa... 

Pred druhou cestou a rozhodujúcou 

Jedenásť dní na hojdačke 

Beata Bazalová: Ako na hojdačke, Senica, Arkus 2008 

Jednoduché, nenáročné, oddychové, nezaujímavé... To 

sú len niektoré prívlastky, ktoré môžeme spájať s knižným 

debutom slovenskej autorky Beaty Bazalovej. Jej 

román obsahuje množstvo autobiografických čŕt a odkazov. 

Autorka aj hlavná hrdinka Hana má dve dospievajúce 

deti a je učiteľkou slovenského jazyka a literatúry. Práve 

vplyvom svojho zamestnania vnáša Beata Bazalová do 

knihy učiteľský akcent, ktorý však nie je vždy prínosom. 

Sústreďuje sa najmä na hlavnú dejovú líniu – dejom čitateľa 

sprevádza Hana, ktorá po rozvode vychováva svoje 

dcéry Luciu a Zuzanu. Počas jedenástich dní sa jej život 

od základov zmení, ako to už vo väčšine románov venovaných 

ženám býva. Vydá sa za taxikára Dominika, unesú 

jej dcéru Luciu, bývalý manžel Peter súhlasí s liečením 

z alkoholizmu, Hana stratí priateľku, nového manžela 

a nakoniec aj ideály a svoj starý život. 

Bazalová nastoľuje aj témy spojené s mladými ľuďmi, 

konštatuje, že študenti už nemajú dobrý vzťah k škole 

a radšej vyhľadávajú inú zábavu: „Chvíľami mala pocit, 

že ich už nič nebaví, že by sa najradšej neučili, sedeli 

doma pred počítačom alebo DVD prehrávačom, brázdili 

ulice a navzájom sa okukovali.“ (s. 10) Týmto spôsobom 

však čitateľovi len nezaujímavou formou predhadzuje 

všeobecne známy problém, ktorý ďalej nerozoberá. 

Tichom sa počúva Boh 

Juraj Jordán Dovala: Ticho, Prešov, Vydavateľstvo M. Vaška 2007 

Teológ, básnik a prozaik J. J. Dovala sa dostal do širšieho 

čitateľského povedomia alegorickou novelou Kôrkar 

(2005). Napriek istej koncepčnej rozpornosti mala v sebe 

presvedčivosť obrazu autorovho kresťanského života 

a mysliteľskej univerzálnosti. Predovšetkým ukazovala, 

že cesta k Bohu je vždy cestou individuálneho osudu 

a v pravom zmysle sa nedá vlastniť, „iba“ žiť. Aktuálna 

kniha sa od nej líši žánrovo, no nie ideovo. Už z toho vidno, 

na čom skutočne Dovalovi stále záleží a ktorý z dvojice 

spisovateľ-kazateľ má v ňom silnejšiu pozíciu: hodnotu 

textu meria schopnosťou odovzdať čitateľovi duchovné 

posolstvo, teda jeho účelom, ktorému ustupujú umelecko-estetické 

kvality. Takto sa profiloval v naratívne ucelenom 

Kôrkarovi aj v naratívnych miniatúrach, črtách, filozofických, 

náboženských, náučných i výchovných aforizmoch 

Ticha – Václav Ventura ich v úvode adekvátne označuje 

ako apoftegmy, krátke príbehy o podstatných pravdách 

kresťanského života rozvíjané v tradícii mníchov. 

Azda z predchádzajúcich riadkov vyplýva istá barokizujúca 

vážnosť a názornosť Dovalovej knihy, a treba priznať, 

že naozaj tvorí jej charakteristickú štýlovú vrstvu. 

Zodpovedá žánrovej historicite a zároveň dáva myšlienkam 

príbehov patinu skúsenosti a múdrosti. Keby sme 

ju vnímali iba v tomto rozmere, mala by síce čaro duchovného 

povzbudenia a obohatenia, ale, ako sa to viacmenej 

stalo u Kôrkara, stratila by kontakt so životom. 

Dovala však korigoval svoj prístup k stvárneniu témy 

a namiesto vízií a symbolov dosadil ľudskú autenticitu. 

CITUJEME ... 

„Kde nič tu nič, príde Nič nikam a vidí, nikde nič. Povie 

si, nič to, najlepšie je aj tak s Nikým nič, proti Nikomu 

a Ničomu, vtedy sa nikdy nič nemôže stať. A tak sa aj 

stalo, či nestalo: zrodilo sa ďalšie Nič. Vlastne sa ani 

nezrodilo, jednoducho len bolo tu. 

Nuž a z toho vyplýva ponaučenie: 

Recenzie 

bitkou, ktorá sa odohrá v nasledujúcej 

časti... 

Štefan Konkol vo svojej najnovšej knižke 

vcelku vydarene prepojil model hrdinskej 

fantasy s detskou literatúrou v tvare 

cielene inšpirovanom momentálnym boomom 

detskej fantasy. Šťastné riešenie. 

Spontánnosť detského protagonistu sa 

zlieva s naivitou typických Konkolových, 

Mayom a inou dobrodružnou literatúrou 

inšpirovaných, hrdinov. Rišo v porovnaní 

s Kulkáňom z Opereného hada či Orysom 

z Miešancov pôsobí pomerne presvedčivo. 

Konanie postavy je konečne 

adekvátne jej veku. Je celkom možné, že 

autor našiel žáner a žáner autora. Ak berieme 

do úvahy nedávny počin Vydavateľstva 

Slovart (Priatelia aragonitu od 

Betky Palackovej), zdá sa, že sa začína 

blýskať na znovuzrodenie slovenskej 

dobrodružnej fantastiky určenej mladým 

čitateľom. 

Miloš Ferko 

Snaží sa načrtnúť aj ťažkosti vzťahu rodičov s dospievajúcimi 

deťmi prostredníctvom Hankinej sestry Klaudie 

a jej dcéry. Tento dobre sa vyvíjajúci a zaujímavý motív 

však ostáva taktiež nedotiahnutý. 

Veľkým nedostatkom románu je jeho obyčajnosť, 

miestami až frázovitosť. Čitateľ má často pocit, že bol 

napísaný na „jeden šup“ bez opätovného preštylizovania, 

prečítania či opráv. Niekedy pôsobí až školsky, slohovo 

– či už pri opisoch osôb, prostredia, prírody alebo 

počasia. Autorka neobohatila príbeh dynamickým stvárnením 

ani umeleckou obraznosťou. Práve dynamika 

alebo obrazy využité pri opisoch mohli textu pridať na 

príťažlivosti a literárnej hodnote. 

Čitateľ môže v knihe spozorovať rôzne odkazy a symboly 

vlastné Paulovi Coelhovi: zameranie sa na ženskú silu 

a schopnosť prekonávať problémy, nadprirodzené sily, 

výklady snov, tarot. Autorka hrdinkám pripisuje schopnosti 

videnia budúcnosti prostredníctvom snov, čím veľmi 

pripomína Coelhovu Čarodejnicu z Portobella. 

Román Ako na hojdačke je vhodný na letné čítanie. 

K moru, na kúpalisko, cestou na dovolenku. Nehľadajte 

v ňom hlbší odkaz či filozofiu. Ide o jednoduché čítanie 

s troškou erotiky, troškou napätia a troškou myšlienky. 

Veronika Folentová 

Tá príbehy roziskrila reálnosťou, vtipom a paradoxom, 

aké žiadny spisovateľský konštruktér nikdy nevymyslí. 

Príbehy čítame ako prerozprávané udalosti – Dovala sa 

vlastne nesnaží prezentovať nejakou autorskou zvláštnosťou, 

skôr má úlohu sprostredkovateľa zozbieraných 

príhod. Na druhej strane sa tak sám zbližuje s čitateľom, 

čím prekročil známy neuralgický bod daného druhu 

literatúry: odstup. Autori majú v takýchto prípadoch 

chorobnú tendenciu k povýšeneckému, nesebakritickému 

mudrovaniu. Dovalove texty však prichádzajú ako 

od priateľa, akoby čitateľ spoločne s ním znovu otváral 

oči, aby videl, žasol nad pointami, ktoré ho môžu na 

onej ceste posunúť ďalej, aby zatúžil mať jednoduché, 

veriace srdce naklonené Bohu... Také sú príbehy o chlapcovi, 

ktorý pevnou vierou privolá dážď, alebo o opilcovi, 

čo lezie všetkým na nervy, ale pritom vie svoje, alebo 

o mníchoch, čo sa vrhli na čerešne, pričom opát sa 

usmieval vediac, že pažravosť sa im vypomstí malým 

počtom záchodov v kláštore. A také sú aj myšlienky, 

napríklad: „Nezraňuj motýľa, veď nevieš, kam letí“ (s. 43) 

alebo: „dokonalosť je prijať nedokonalé veci“ (s. 79). 

Kto prijme titul Ticho ako návod na čítanie a stíši sa, 

potom táto kniha v ňom možno zostane ešte dlho otvorená, 

aj keď ju zavrie a odloží – možno sa stotožní s poznaním, 

že ticho „je liek na mnoho chorôb“ (s. 17) alebo 

s tým, že len ticho vytvára podmienky na to, aby sme 

počuli Boha (s. 113). 

Radoslav Matejov 

Že keď kde nič tu nič, príde Nič nikam a vidí – nikde nič, 

povie si, nič to, najlepšie je aj tak s Nikým nič, o ničom, 

proti Nikomu a Ničomu, vtedy sa nikdy nič nemôže stať. 

A tak sa aj stane, či nestane: zrodí sa vždy ďalšie Nič.“ 

Berco Trnavec: Slovák nepotrebuje viagru. 

Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2008 

Dobrého veľa nebýva 

Zlata Matláková: Kytica za dverami, Trnava, Tripsoft 2008 

Na novinárskom povolaní ma vždy 

fascinovala možnosť spoznávať a predstavovať 

verejnosti dovtedy neznámych, 

ale zaujímavých ľudí. Tak som 

sa zoznámila s mladou učiteľkou 

Zlatou Matlákovou, ktorá v Špačinciach 

pri základnej škole založila 

a viedla literárny krúžok, ale svojich 

žiakov pravidelne vodila aj na koncerty, 

do divadla či na výstavy v Trnave 

a v Bratislave. Bolo to pred 

dvadsiatimi rokmi. Ale v pamäti sa 

mi dodnes uchovala rozžiarená spomienka, 

možno preto, že deti i ona 

boli akoby plné slnka a radosti 

z umenia a rozhovor ilustrovala fotografia, 

na ktorej sú všetci spolu 

pri rozkvitnutom zlatom daždi. 

Nikdy viac sme sa už nestretli, ale 

z diaľky som sledovala, že rodáčka 

z Budmeríc úspešne rozvíja nielen 

detské literárne talenty, ale i svoj 

vlastný. Jej verše som nachádzala 

v časopisoch i zborníkoch, viem, že 

niektoré boli preložené do taliančiny 

a na Slovensku jej po roku 2000 vyšli 

štyri básnické zbierky. Dozvedela som 

sa, že práve v tej poslednej po prvý 

raz spolupracovala s knižným dizajnérom 

a výtvarníčkou. Na obálke knihy 

je použitý napríklad detail z obrazu 

Dáma so závojom renesančného 

maliara R. van der Weydena. Knihu 

ilustrujú fotografie autorky, ktorá hovorí: 

„Ak čitateľovi odkryjem najtajnejšie 

záhyby duše, tak prečo by nemohol 

poznať aj kontúry mojej tváre... Akoby 

šlo o vnímanie poézie dvoma líniami 

– slovom i fotografiou.“ 

Vzniklo pôvabné dielko, ktoré oslovuje 

dušu i oči a teší srdce. Najsilnejšie 

je však v slove, metafore. Na malom 

priestore dokáže autorka vytvoriť pôsobivý 

obraz, načrtnúť niečo, čo by sa 

dalo označiť za filmovú scénu alebo 

novielku v niekoľkých riadkoch. Je 

v tom láska, spomienky, bolesť i strach 

o najbližších, literárne i životné reminiscencie, 

prach ciest i hviezda snov. 

Nie, nežiada sa mi hodnotiť básne. 

Prijímam konštatovanie Pavla Janíka 

v doslove, že je to: „...nefalšovaná, 

skutočná, rýdza poézia opierajúca 

sa o solídne základy ľudskej, životnej, 

osobnostnej, emocionálnej i špecificky 

lyrickej skúsenosti.“ 

Len mi je ľúto, že tá útla knižočka 

vyšla v náklade iba 300 kusov. Nuž, 

čo už, dobrého veľa nebýva. 

Elena Ťapajová 

Naučíme sa (z)lietať 

Stanislav Štepka: Lastovičie rozprávky, Bratislava, Ikar 2008 

Darinka a Roman, dve módne strihnuté, 

po zuby sa usmievajúce lastovičky 

v podaní ilustrátora Svetozára 

Mydlu sprevádzajú venovanie 

knižky, ktoré svojim malým veľkým 

kamarátom Ninke a Filipkovi predosiela 

Stanislav Štepka. 

Desať rozprávaní ubehne ako 

v rýchliku. Opisujú zrýchlený školský 

rok na Školskej ulici. Asi preto 

tak rýchlo ubieha, že sa v ňom 

(z)lieta. Lastovičie mláďatá Romanko 

a Darinka trénujú v ovládanie 

vzdušného majstrovstva, aby na jeseň 

mohli odletieť s mamou za slnkom 

do Afriky. (Z)lietanie nacvičujú 

aj Ninka a Filipko, deti z rodiny, na 

dome ktorých si lastovičky uvili 

hniezdo. 

Už od začiatku sa medzi obidvoma 

rodinami pestujú vzácne dobré susedské 

vzťahy. Mama lastovička naučila 

svoje deti ako sa majú u domácich 

slušne predstaviť a uctiť si ich, 

že im poskytli domov. Ľudská mama 

Stanka má zasa porozumenie pre 

lastovičky a víta ich oknom otvoreným 

dokorán. Tam, kde vládne otvorenosť 

a ústretovosť, (z)lietanie sa 

môže začať. Za (z)lietanie označujem 

aktivitu i postoj úplne odlišných 

tvorov, ktoré vedie k stretnutiu 

a spoznávaniu, k hľadaniu spoločného. 

Predpokladom (z)lietania je dôvera, 

z ktorej sa množia dobré nápady 

a nenápadné hrdinské skutky 

malých i dospelých priateľov. Filipko 

a Ninka nemôžu plachtiť so svojimi 

lastovičími kamarátmi vo vzduchu. 

To im nebráni zalietať si s nimi 

aspoň na bicykli. Všetci si pomáhajú 

a starajú sa, aby sa napriek odlišným 

vlastnostiam a schopnostiam mohli 

ostošesť kamarátiť. Ako náhle si lastovičie 

a ľudské decká vzájomne otvorili 

svoje svety, začali sa o ne deliť, 

dokážu si porozumieť i napriek rôznej 

reči. 

Pomocou knižky sa deti môžu naučiť 

viacerým dobrým životným 

princípom. Štepkove príbehy ich totiž 

prevedú hodnotami priateľstva 

a partnerskej spolupráce. Poukazujú 

na to, aké dôležité je vnímať potreby 

kamaráta. Kamarátska pomoc 

v pravý čas nie je opisovaná ako heroizmus, 

ale je podávaná s ľahkosťou 

a hravosťou, ktorá patrí k hodnotám 

zdravého slobodného vzťahu. 

Lastovičie rozprávky by sme 

mohli nazvať aj príhodami o dobrých, 

čistých srdciach. Tie totiž vidia 

aj poza limity rozumu. 

Knižka Stanislava Štepku je prostým 

čítaním. Jazyk príbehov pripomína 

jednoduché detské vyjadrovanie. 

Nie je v nich napätie, konflikt, 

negatívna postava. Pripomínajú rozprávania 

pred spaním, hoci miestami 

trochu useknuté, pri ktorých 

dospelák zhŕňa a komentuje deťom 

podstatné zážitky a skúsenosti z dňa 

– z pozorovania zvieratiek, z prechádzok 

po okolí i z malých spoločných 

dobrodružstiev. Treba len veriť, 

že budú čitateľov inšpirovať 

k hodnotným (z)letom. 

Timotea Vráblová 

Prechádzka kamennou krajinou 

Mária Bizubová: Kamene, Bratislava, DAJAMA 2008 

V novej edícii vydavateľstva DAJA- 

MA Prírodné krásy Slovenska vychádza 

titul Kamene. Výber témy nie je 

náhodný a čiastočne dopĺňa predchádzajúce 

publikácie (Najkrajšie 

vrchy, Najvyššie vrchy), pretože vrchy, 

to sú aj kamene a v nich zhmotnená 

kamenná krása. Práve tá im 

dáva charakteristický vzhľad a neopakovateľné 

čaro. Slovensko je totiž 

zväčša členitou horskou krajinou, 

ktorej pestrosť podmieňujú aj geologické 

odlišnosti. Či už ide o pásmo 

flyšových pohorí na severe, úzke 

bradlové pásmo tiahnuce sa takmer 

od českých po ukrajinské hranice 

s reťazou ostrých vápencových vrchov 

– bradiel, alebo o dolomitové 

a vápencové pohoria. Juh a východ 

Slovenska tvoria zase sopečné pohoria, 

v ktorých vulkanická činnosť 

v mladších treťohorách vytvorila nádherné 

a neopakovateľné kamenné útvary. 

Slovensko je teda „kamennou“ 

krajinou a kamenné miesta takmer 

na každom kroku sprevádzajú život 

jeho obyvateľov a návštevníkov. 

-r-


Anotácie 

Knihy v predaji 

Bratislava, Orbis Pictus Istropolitana 

2007. Bez vyd. 63 s. Brož. 

Pracovný zošit. 

ISBN 978-80-7158-774-3 

kladateľstvo – Mladé letá 2008. 9. vyd. 

96 s. Brož. 

Učebnica. 

ISBN 978-80-10-01418-7 

1 FILOZOFIA 

18 Aforizmy. Citáty. Zrnká múdrosti 

SITKO, Jozef 

Epigramy a afohryzmy 3 

Bratislava, Veda 2008. 1. vyd. 87 s. 

Brož. 

Tretie pokračovanie aforizmov rozšíril 

teraz autor aj o epigramy. 

ISBN 978-80-224-1015-1 

2 NÁBOŽENSTVO. DUCHOVNOSŤ 

20 Kresťanské náboženstvá 

BABANIN, Vladimír 

Tajné poslání Jidáše. Z rus. orig. prel. 

do češtiny Z. Bočarová 

Bratislava, Eugenika 2008. 1. vyd. 176 s. 

Brož. 

Autor dokazuje na základe rozlúšteného 

textu rukopisu, že Judáš nezradil, 

ale poslúchol Ježiša, aby sa naplnilo 

jeho božské poslanie – ukrižovanie. 

ISBN 978-80-8100-015-7 

3 SPOLOČENSKÉ VEDY 

30 Sociológia. Súčasná spoločnosť. 

Demografia 

e-Demokracia na Slovensku. Zost. 

M. Velšic 

Bratislava, Inštitút pre verejné otázky 

2008. 1. vyd. 28 s. Brož. 

Správa z výskumu. 

ISBN 978-80-89234-02-1 

32 Politika 

FÁBRY, Viliam 

Spolunažívanie Slovákov s Maďarmi 

Bratislava, Eko konzult 2008. 1. vyd. 

139 s. Brož. 

Publicistika zameraná na otázky spolunažívania 

Slovákov a Maďarov. 

ISBN 978-80-8079-088-2 

33 Ekonomika 

FABOVÁ, Zdenka 

Jednoduché účtovníctvo podnikateľov 

pre začiatočníkov a pokročilých 

Bratislava, Epos 2008. Bez vyd. 416 s. 

Viaz. 

Praktická príručka. 

ISBN 978-80-8057-741-4 

LASZOVÁ, Viera 

Nové účtovníctvo neziskových organizácií 

v praxi 


Viaz. 

Praktická príručka. 

ISBN 978-80-8057-747-6 

Verejné financie a euro. Zost. M. Orviská, 

P. Pisár 

Banská Bystrica, Univerzita Mateja 

Bela 2007. 1. vyd. 23 s. Brož. 

Zborník abstraktov. 

ISBN 978-80-969535-8-5 

34 Právo. Legislatíva 

MURÍŇ, Peter 

Právna úprava označovania výrobkov 


Viaz. 

Súbor predpisov. 

ISBN 978-80-8057-755-1 

Postavenie, sociálne zabezpečenie 

a štátna služba policajtov 


Brož. 

Prehľad platných predpisov. 

ISBN 978-80-8057-759-9 

Príručka: Podnikanie v doprave 


Brož. 

Súbor predpisov. 

ISBN 978-80-8057-754-4 

Spoločný colný sadzobník európskych 

spoločenstiev na rok 2008 

Bratislava, Epos 2008. 1. vyd. 439 s. 

Brož. 

Platné predpisy od 1. 1. 2008. 

ISBN 978-80-8057-757-5 

35 Verejná správa 

e-Government na Slovensku 2007. 

Zost. M. Velšic 

Bratislava, Inštitút pre verejné otázky 


Screening elektronických služieb verejnej 

správy. 

ISBN 978-80-89245-03-8 

37 Pedagogika. Školstvo. Veda 

NEVŘELOVÁ, Marta 

Environmentálna výučba vo výchovnovzdelávacom 

procese 

Bratislava, Cicero 2008. 1. vyd. 90 s. 

Brož. 

Teoretické východiská a námety na 

výučbu. 

ISBN 978-80-969678-2-7 

4 JAZYK. JAZYKOVEDA 

41 Cudzie jazyky 

Jazyky hrou 


2008. Bez vyd. 22 s. Voľné listy 

Pracovné listy. 

ISBN 978-80-7158-836-8 

LENGHARDTOVÁ, Jana 

Španielčina 1, 2 

Bratislava, Slovenské pedagogické 

nakladateľstvo – Mladé letá 2008. 6. 

uprav. vyd. 232, 228 s. Brož. 

Učebnica. 

ISBN 978-80-10-01354-8 

42 Slovníky 

Kolektív autorov pod vedením Jiřího 

Krausa 

Slovník cudzích slov (akademický). 

Z čes. orig. prel. a príprava dopl. 

a uprav. vydania Ľubica Balážová, Ján 

Bosák (vedúci kolektívu), Jozef Genzor, 

Ivor Ripka, Jana Skladaná 

Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo 

– Mladé letá 2008. 3. vyd., 

ktoré vychádza z 2. dopl. a uprav. 

vyd. 1054 s. Viaz. 

Slovník približne 100 000 významov 

používaných slov, citátových spojení 

a bežných skratiek a značiek cudzieho 

pôvodu z odbornej terminológie. 

Záver knihy tvorí kapitola Stručný 

prehľad jazykov sveta. 

ISBN 978-80-10-01425-5 

49 Učebnice 

DAMBORÁKOVÁ, Viera 

Písanie a slohové cvičenia. 2. zošit 


2008. Bez vyd. 39 s. Brož. 

Doplnková učebná pomôcka pre 3. ročník 

ZŠ. 

ISBN 978-80-7158-845-0 


Písanie v druhom ročníku ZŠ. 1. zošit 



Doplnkový učebný materiál. 

ISBN 978-80-7158-842-9 


Písanie v druhom ročníku ZŠ. 2. zošit 



Doplnkový učebný materiál. 

ISBN 978-80-7158-843-6 


Písanie a slohové cvičenia. 1. zošit. 

3. ročník ZŠ 



Učebná pomôcka. 

ISBN 978-80-7158-843-6 


Slohové cvičenia. 2. zošit 



Cvičenia pre 4. ročník ZŠ. 

ISBN 978-80-7158-850-4 

DAMBORÁRKOVÁ, Viera 

Slohové cvičenia. 1. zošit 



Cvičenia pre 4. ročník ZŠ. 

ISBN 978-80-7158-846-7 

KOVÁROVÁ, Dana – KURTULÍKOVÁ, 

Alena 

Vybrané slová 



ISBN 978-80-7158-866-5 

KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila – CALTÍKO- 

VÁ, Milada 

Slovenský jazyk 9 


2007. Bez vyd. 144 s. Brož. 

Učebnica. 

ISBN 978-80-7158-790-3 

KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila – KESSELO- 

VÁ, Jana 

Slovenský jazyk 8 



Metodická príručka. 

ISBN 978-80-7158-686-9 

Pracovný zošit k čítanke pre 3. ročník 

ZŠ 




ISBN 978-80-7158-838-2 

VIRGOVIČOVÁ, Lýdia 

Čítanka pre 1. ročník ZŠ 



Učebnica. 

ISBN 978-80-7158-854-2 

VIRGOVIČOVÁ, Lýdia 

Moje prvé čiary 



Cviky pre 1. ročník ZŠ. 

ISBN 978-80-7158-834-4 

5 EXAKTNÉ VEDY 

52 Astronómia. Geodézia 

TILDSLEY, Kevin 

Nočná obloha. Z angl. orig. prel. Juraj 

Kubica 

Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2007. 

1. vyd. 224 s. Edícia Príroda do vrecka. 

Brož. 

Vizuálny sprievodca na pozorovanie 

nočnej oblohy pre amatérskych astronómov 

s množstvom názorných 

ilustrácií a fotografií. 

ISBN 978-80-8085-286-3 

57 Botanika. Zoológia 

Atlas liečivých rastlín 

Bratislava, Príroda 2008. 1. vyd. 215 s. 

Viaz. 

Zber, sušenie a využitie liečivých rastlín. 

ISBN 978-80-07-01527-2 

59 Učebnice 

BERO, Peter – BEROVÁ, Zuzana 

Matematika pre 3. ročník ZŠ 



Pracovný zošit 2. 

ISBN 978-80-7158-823-8 


Matematika pre 3. ročník ZŠ. 1 


Matematika pre 4. ročník ZŠ. 1. časť 



Učebnica. 

ISBN 978-80-7158-775-0 






ISBN 978-80-7158-824-5 

BEROVÁ, Zuzana – BERO, Peter 

Pomocník matematiky pre 8. ročník 

ZŠ. 1 


2007. 1. vyd. 80 s. Brož. 


ISBN 978-80-7158-817-1 

BEROVÁ, Zuzana – BERO, Peter 

Pomocník matematiky pre 8. ročník 

ZŠ. 2 


2007. 1. vyd. 80 s. Brož. 


ISBN 978-80-7158-818-4 

ČERNEK, Pavol – REPÁŠ, Vladimír 





ISBN 978-80-7158-822-1 

ČERNEK, Pavol – REPÁŠ, Vladimír 





ISBN 978-80-7158-773-6 

KOVÁČIK, Štefan – LEHOŤANOVÁ, Brigita 




Učebnica. 

ISBN 978-80-7158-772-9 

KREJZA, Lumír 

Matematika pre 5. ročník špeciálnych 

ZŠ 


– Mladé letá 2008. 5. vyd. 

64 s. Brož. 


ISBN 978-80-10-01420-0 



ZŠ. 2 



64 s. Brož. 


ISBN 978-80-10-01356-2 



ZŠ. 2 



64 s. Brož. 


ISBN 978-80-10-01357-9 

Matematika pre každého prváka 



Zbierka úloh pre 1. ročník ZŠ. 

ISBN 978-80-7158-758-3 

MELIŠKOVÁ, Lýdia 


ZŠ 


– Mladé letá 2007. 1. vyd. 

64 s. Brož. 


ISBN 978-80-10-00858-2 

RÝGLOVÁ, Janka 


ZŠ. 1 

Bratislava, Slovenské pedagogické na- 

ŠIROKÁ, Jana 

Chémia 

Bratislava, Vydavateľstvo PROXIMA 

PRESS 2008. 1. vyd. 151 s. Brož. 


ISBN 978-80-89248-15-5 

6 APLIKOVANÉ VEDY 

61 Medicína 

JAVORKA, Kamil 

Variabilita frekvencie srdca 

Martin, Vydavateľstvo Osveta 2008. 

1. vyd. 204 s. Viaz. 

Mechanizmy, hodnotenie, klinické využitie. 

ISBN 978-80-8063-269-4 

610 Farmakológia 

Pokroky vo farmácii. Sekcia I. Farmakológia 

a toxikológia. Zost. J. Kyselovič 

Bratislava, Univerzita Komenského, 

vydavateľstvo 2008. 1. vyd. 238 s. 

Brož. 

Výskum v oblasti farmakológie v súčasnosti. 

ISBN 978-80-223-2463-2 

Pokroky vo farmácii. Sekcia II. Farmakognózia. 

Zost. J. Kyselovič 


vydavateľstvo 2008. 1. vyd. 267 s. 

Brož. 

Súčasný stav farmakognózie. 

ISBN 978-80-223-2462-5 

Pokroky vo farmácii. Sekcia III. Farmácia. 

Zost. J. Kyselovič 


vy davateľstvo 2008. 1. vyd. 379 s. 

Brož. 

Interdisciplinárny obraz experimentálneho 

výskumu. 

ISBN 978-80-223-2461-8 

611 Populárna medicína 

BÉLIVEAU, Richard – GINGRAS, Denis 

Výživa ako zbraň proti rakovine. 

Z angl. orig. prel. J. Zálešáková, J. Čársky 

Bratislava, BALNEOTHERMA 2008. 

1. vyd. 217 s. Brož. 

Úspešná publikácia o potravinách, 

ktoré pomáhajú v prevencii a liečbe 

nádorov. 

ISBN 978-80-969911-1-2 

62 Psychológia. Psychiatria. Psychoanalýza. 

Sexualita 

RINPOČHE, Džigme 

Emócie. Ako im porozumieť a vysporiadať 

sa s nimi. Z angl. orig. prel. 

P. Irha 

Košice, Bodhi Path 2008. 1. vyd. 95 s. 

Brož. 

Kniha, ktorá radí, ako si poradiť 

s emóciami a nadobudnúť duševnú 

pohodu. Autor je svetoznámy láma, 

učiteľ tibetského buddhizmu. 

ISBN 978-80-969911-3-6 

64 Praktický život 

ROSINSKÝ, Teodor 

Choroby z nenávisti (urieknutie, 

porobenie, prekliatie) 

Bratislava, CAD PRESS 2008. 1. vyd. 

181 s. Brož. 

Energoinformačný systém človeka 

v zdraví a v chorobe. 

ISBN 978-80-88969-32-7 

7 UMENIE. ŠPORT. VOĽNÝ ČAS 

70 Teória a dejiny umenia. Všeobecnosti 

ONDREJKA, Kliment 

Malý lexikón ľudovej kultúry Slovenska 

Bratislava, MAPA Slovakia Plus, ÚĽUV 

(Ústredie ľudovej umeleckej výroby) 

2008. 2. vyd. 279 s. Viaz.


Etnografická encyklopédia ľudovej 

kultúry Slovenska s bohatým obrazovým 

materiálom obsahuje kapitoly 

o materiálnej a duchovnej kultúre Slovenska. 

ISBN 978-80-8067-196-9 

77 Fotografia. Kinematografia. Audiovízia 

GINDL, Eugen 

Ladislav Bielik – August 2008 

Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2008. 

1. vyd. 71 s. Viaz. 

Dvojjazyčná publikácia s reprodukciami 

fotiek L. Bielika (1939-1984) 

z augusta 1968 (do angličtiny prel. 

Mi chael Frontczak). 

ISBN 978-80-8085-604-5 

8 LITERATÚRA. BELETRIA 

80 Literárne dejiny. Teória. Kritika. 

Korešpondencia. Súborné dielo 

a vybrané diela. Biografie a monografie 

o spisovateľoch 

PODRACKÁ, Dana 

Kupola. Doslov Radoslav Matejov 

Dunajská Lužná, MilaniuM 2008. 1. vyd. 

135 s. Edícia Uprostred prúdu. Brož. 

Autorský výber z doterajšej tvorby 

našej poprednej súčasnej poetky (nar. 

1954). 

ISBN 978-80-89178-28-5 

RICHTER, Milan 

Tajomstvá dokorán. Doslov Jana Štroblová 

(v češtine) 

Dunajská Lužná, MilaniuM 2008. 1. vyd. 

293 s. Edícia Uprostred prúdu. Brož. 

Autorský výber poézie z doterajšej 

tvorby od významného spisovateľa, 

prekladateľa a vydavateľa (nar. 1948). 

ISBN 978-80-89178-27-8 

ŠIKULA, Vincent 

Vincent Šikula – Dielo I. Zost. Igor 

Hochel. Úvod Igor Hochel. Doslov 

Vladimír Petrík 

Bratislava, Vydavateľstvo Tatran 2007. 

1. vyd. 1017 s. Edícia Zlatý fond slovenskej 

literatúry. Viaz. 

Prvý zväzok súborného diela jedného 

z najväčších slovenských spisovateľov 

minulého storočia (1936-2001) obsahuje 

novely a zbierky poviedok: Na 

koncertoch sa netlieska, Možno si 

postavím bungalov, S Rozarkou, Nebýva 

na každom vŕšku hostinec, Povetrie, 

Vlha, Vojak, Liesky, Pastierska 

kapsička, Pôstny menuet. 

ISBN 978-80-222-0543-6 

ISBN 978-80-222-0542-9 (súbor) 

ŠIKULA, Vincent 

Vincent Šikula – Dielo II. Zost. Igor 

Hochel. Doslov Igor Hochel 

Bratislava, Vydavateľstvo Tatran 2007. 

1. vyd. 579 s. Edícia Zlatý fond slovenskej 

literatúry. Viaz. 

Druhý zväzok súborného diela jedného 

z najväčších slovenských spisovateľov 

(1936-2001) obsahuje románovú 

trilógiu: Majstri, Muškát, Vilma. 

ISBN 978-80-222-0544-3 

ISBN 978-80-222-0542-9 (súbor) 

81 Poézia 

HOCHELOVÁ, Vlasta 

Sen o nespavosti 

Bratislava, Vydavateľstvo Q 111 2008. 

1. vyd. 64 s. Brož. 

Básnický debut vysokoškolskej učiteľky 

a odborníčky na žurnalistiku. 

ISBN 978-80-89092-45-1 

83 Román. Novely. Poviedky 

ADLER, Elizabeth 

Plavba na Capri. Z angl. orig. prel. 

Anna Pokorná 

Bratislava, Remedium 2008. 1. vyd. 

368 s. Viaz. 

Román populárnej autorky o plavbe 

6 ľudí podozrivých z vraždy po Stredozemnom 

mori, na konci ktorej je 

usvedčený vrah sira Roberta Hardwicka 

a začína sa láska medzi Montanom 

a Daisy. 

ISBN 978-80-89230-30-3 

ANDREJČÍK, Maroš 

Cartel A. Doslov Mária Bátorová 

Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských 

spisovateľov 2008. 1. vyd. 

151 s. Edícia Dielňa Autorov Literatúry. 

Viaz. 

Dve debutové prózy básnika (nar. 

1972) o súčasnosti. 

ISBN 978-80-8061-308-2 

BAZALOVÁ, Beata 

Ako na hojdačke 

Senica, Vydavateľstvo Arkus 2008. 

1. vyd. 191 s. Viaz. 

Románový debut odohrávajúci sa počas 

11 dní o rozvedenej matke s dvoma 

dcérami, do ktorej života vstúpi 

nový muž. 

ISBN 978-80-8103-006-2 

DÁN, Dominik 

Hriech náš každodenný 


1. vyd. 335 s. Viaz. 

Siedmy detektívny román úspešného 

slovenského spisovateľa, ktorý sa 

odohráva v Našom Meste – dej sa odvíja 

od objavenia zakrvaveného tela 

chlapčeka so stopami mučenia v centre 

mesta. 

ISBN 978-80-8085-522-2 

CHRISTIE, Agatha 

Sittafordská záhada. Z angl. orig. 

prel. Alena Redlingerová 

Bratislava, Slovenský spisovateľ 2008. 

1. vyd. 183 s. Edícia Zelená knižnica. 

Viaz. 

Detektívka, v ktorej sa rieši záhadná 

vražda v odľahlej dedinke Anglicka. 

ISBN 978-80-220-1450-2 

KRAJEWSKI, Marek 

Koniec sveta v Breslau. Z poľ. orig. 

prel. Tomáš Horváth 


1. vyd. 319 s. Viaz. 

Voľné pokračovanie románu autora 

(nar. 1966) Smrť v Breslau ako druhý 

diel zamýšľanej detektívnej pentalógie 

o vroclavskom policajnom vyšetrovateľovi 

Mockovi. 

ISBN 978-80-8085-409-6 

KURILLA, Ján 

Vysoké oblaky 

Liptovské Revúce, Vl. nákl. 2008. 1. vyd. 

98 s. Brož. 

Deväť poviedok a esej O láske autora 

strednej generácie (nar. 1960). 

ISBN 978-80-969959-2-9 

MARTELL, Rupert 

Úskalia lásky. Z nem. orig. prel. Alojz 

Keníž 



271 s. Viaz. 

Román zo súčasnosti o láske otca 

a dcéry, ktorí žijú sami potom, čo sa 

otec rozvedie so ženou-alkoholičkou. 

Úspešná kniha plná intimity a humoru. 

ISBN 978-80-10-01384-5 

PAVIĆ, Milorad 

Druhé telo. Zo srb. orig. prel. Karol 

Chmel 


1. vyd. 284 s. Viaz. 

Dielo významného srbského spisovateľa 

(nar. 1929) o pátraní po pôvode 

kamenného prsteňa ovenčeného legendami 

rozpráva mŕtvy spisovateľ. 

ISBN 978-80-8085-414-0 

PÉREZ-REVERTE, Arturo 

Maliar bojových scén. Zo špan. orig. 

prel. Paulína Šišmišová 


1. vyd. 239 s. Viaz. 

Netradičný román o bývalom vojnovom 

fotoreportérovi Falquesovi, ktorý 

v starobylej veži na brehu mora 

maľuje obraz vojnovej hrôzy. 

ISBN 978-80-8085-415-7 

Anotácie 

RÁKAY, Anton 

Hranice zla 



176 s. Edícia Próza. Viaz. 

Románový príbeh známeho slovenského 

spisovateľa (nar. 1925) o pozitívnych 

hodnotách v dnešnom nepokojnom 

svete z prostredia dedinky 

v pohraničnej oblasti. 

ISBN 978-80-8061-306-8 

84 Eseje. Prednášky. Iné písomné 

formy 

MALÍČEK, Juraj 

Vademecum popkultúry 

Nitra, Univerzita Konštantína Filozofa 


Prehľadná príručka v prvej časti informuje 

o podstate popkultúry, v druhej 

časti poskytuje slovník základných 

pojmov tohto fenoménu. 

ISBN 978-80-8094-287-8 

841 Literatúra faktu 

KRMAN, Daniel 

Itinerarium (Cestovný denník). Z lat. 

orig. prel. Tatiana Kusá. Doslov Tatiana 

Kusá 


spisovateľov, Vydavateľstvo 

Matice slovenskej 2008. 2. vyd. 197 s. 

Viaz. 

Nové vydanie denníka D. Krmana 

(1663-1740), jednej z najlepších memoárových 

próz nášho literárneho 

baroka. 

ISBN 978-80-8061-300-6 

86 Literatúra pre deti a mládež 

Autíčko Blesk. Z angl. orig. prel. Magda 

Baloghová. Ilust. Paul Dronsfield 



Nestr. Viaz. 

Leporelo s farebnými ilustráciami 

a básňami o automobilových pretekoch. 

ISBN 978-80-10-01378-4 

BELLAC, Brigitte – MARTIN, Lise – 

BERTRAND, Isabelle 

Hry na prázdniny. Hry vonku. 

Z franc. orig. prel. Jela Mlčochová. 

Ilust. Jacques Azam – Philippe Diemunsch 

– Anne Wilsdorf – Rémy 

Saillard 

Senica, Arkus Edition 2008. 1. vyd. 

95 s. Viaz. 

Príručka uvádza približne 60 detských 

hier so stručnými pravidlami 

a vtipnými kresbami. 

ISBN 978-80-8103-009-3 

DALE, Jenny 

Veľká láska. Z angl. orig. prel. Tamara 

Chovanová 



111 s. Edícia Psia hliadka. Brož. 

Ďalšie dobrodružstvo o psíkoch a rodine 

Parkerovcov, ktorá vlastní psí 

útulok a hotel. 

ISBN 978-80-10-01390-6 

Delfínček Filip. Z angl. orig. prel. 

Magda Baloghová 



Nestr. Viaz. 


o delfínčekovi. 

ISBN 978-80-10-01376-0 

Koľko je tu zvieratiek Z angl. orig. 

prel. Magda Baloghová. Ilust. Lee 

Krutop 



Nestr. Viaz. 

Veľkoformátové leporelo zamerané 

na čísla do 10. 

ISBN 978-80-10-01355-5 

Korytnačka Dorka. Z angl. orig. prel. 

Magda Baloghová. Ilust. Sheryl Bone 



Nestr. Viaz. 


a básňami o korytnačke. 

ISBN 978-80-10-01377-7 

Lienka Julinka. Z angl. orig. prel. 

Mag da Baloghová 



Nestr. Viaz. 


o lienke a ďalšom hmyze. 

ISBN 978-80-10-01375-3 

RÁKAY, Anton 

Tatranské rozprávky. Ilust. Ján Vrabec 

Žilina, Knižné centrum 2008. 2. vyd. 

87 s. Viaz. 

Súbor autorských rozprávok zemepisne 

určených lokalitami Tatier. 

ISBN 978-80-8064-181-8 

87 Humor. Satira. Kreslený humor 

TRNAVEC, Berco 

Slovák nepotrebuje viagru. Doslov 

Milan Kenda. Ilust. Bobo Pernecký 



239 s. Viaz. 

Súbor humoristických textov rôznych 

žánrov. 

ISBN 978-80-8061-293-1 

88 Cudzojazyčná literatúra. Viacjazyčné 

vydania 

DALE, Jenny 

Budeme kamaráti Z angl. orig. prel. 

Katarína Szabová 



63 s. Edícia Dvojjazyčné príbehy. 

Brož. 

Dvojjazyčné príbehy (slovenčina, angličtina) 

o zvieratách, lišiačikovi Riškovi 

a mačičke Driapke, určené deťom 

na zdokonaľovanie v angličtine. 

ISBN 978-80-10-01373-9 

FUCHSOVÁ, Ursula 

Môj psík Mingo. Z nem. orig. prel. 

Marta Ličková 



77 s. Edícia Dvojjazyčné príbehy. Brož. 

Dvojjazyčné príbehy (slovenčina, nemčina) 

o jedináčikovi Robertovi a psíkovi, 

o ktorého sa chce starať, určené 

deťom na zdokonaľovanie v nemčine. 

ISBN 978-80-10-01381-4 

9 GEOGRAFIA. BIOGRAFIE. DEJINY 

91 Zemepis. Turistika. Cestovanie 

Hotels & Restaurants. Česko a Slovensko 

2008/2009 

Bratislava, Busche 2008. 1. vyd. 319 s. 

Viaz. 

Prehľad ubytovacích a stravovacích 

zariadení s adresami podľa obcí v Čechách 

a na Slovensku spolu s cestnými 

mapami. 

ISBN 978-80-969919-2-1 

Slovenská republika 


2008. Bez vyd. 1 s. Voľné listy 

Mapa republiky pre žiakov. 

ISBN 978-80-7158-840-5 

99 Slováci v zahraničí 

Slováci v Maďarsku. Zost. K. Petőcz 

Šamorín, Fórum inštitút pre výskum 

menšín 2008. 1. vyd. 74 s. Brož. 

Zborník príspevkov z medzinárodnej 

konferencie (Šamorín, 2. 9. 2007). 

ISBN 978-80-89249-17-6 

Slovensko, Slováci, súvislosti na historických 

fotografiách a pohľadniciach 

Martin, Slovenská národná knižnica 

2008. 1. vyd. Nestr. Brož. 

Katalóg výstavy. 

ISBN 978-80-89301-13-3 

999 Učebnice 

FELDSAMOVÁ, Darina – DOMANCO- 

VÁ, Iris 

Vlastiveda pre 4. ročník ZŠ sluchovo 

postihnutých 


– Mladé letá 2007. 1. vyd. 

111 s. Brož. 

Učebnica. 

ISBN 978-80-10-01286-2 

Adresár vydavateľstiev 

z Kníh v predaji 

BALNEOTHERMA, P.O.BOX 113, 

810 00 Bratislava 1, Jakubovo nám. 

14, 811 09 Bratislava, tel. 02/5244 

4982, fax 02/5292 0331, e-mail: 

balneotherma@balneotherma.sk 

Bodhi Path, Löfflerova 2, 040 01 

Košice, tel. 0905 511 100 (Košice), 

0907 588 936 (Bratislava), e-mail: 

info@bodhipath.sk 

Busche, Na vŕšku 6, 811 01 

Bratislava, e-mail: info@busche.sk 

CAD PRESS, P. O. Box 5, 844 44 

Bratislava 42, tel. 02/6436 9928 

Eko konzult, P. O. Box 61, 851 07 

Bratislava, tel. 02/6224 0792 

Epos, Pečnianska 6, 851 03 Bratislava, 

tel. 02/6241 2357, 6383 4851, 

044/4321 016 (Ružomberok), fax 

02/6241 2357, e-mail: epos@epos.sk 

Eugenika, Iľjušinova 2, P. O. Box 187, 

850 00 Bratislava 5, tel. 02/6381 

0659, fax 02/6381 0659, e-mail: 

eugenika@eugenika.sk 

Fórum inštitút pre výskum menšín, 

P.O. Box 52, Parková 4, 931 01 

Šamorín, e-mail: forum@foruminst.sk 

Inštitút pre verejné otázky, Baštová 

5, 811 03 Bratislava, tel. 02/54434030, 

54434031, fax 02/5443 4041, e-mail: 

ipa@ivo.sk 

Knižné centrum, Predmestská 51, 

010 01 Žilina, tel. 041/7232 610, 

fax 041/7234 106 

MAPA Slovakia Plus, Dvokrížna 49, 


2092, fax 02/4564 0303, e-mail: 

mapa@mapa.sk 

MilaniuM, Jánošíková 714, 900 42 

Dunajská Lužná, e-mail: milanium@ 

pobox.sk 

Orbis Pictus Istropolitana, 

Miletičova 7 (Budova Saleziánov dona 

Bosca), 821 08 Bratislava, tel. 02/50 

10 09 10, fax 02/50 10 09 11, 

e-mail: redakcia@orbispictus.sk 

Príroda, Koceľova 17, 821 08 

Bratislava 2, tel. 02/5556 6176, 0908 

757 160, fax 02/5542 5160, e-mail: 

priroda@priroda.sk 

Remedium, Segnáre 62, 841 03 

Bratislava, tel. 02/6428 7364, fax 

02/6436 6734, e-mail: remedium@ 

netax.sk 

Slovenská národná knižnica, 

J. C. Hronského 1, 036 01 Martin, 

tel. 043/4131 372, fax 043/4133 160 

Slovenské pedagogické 

nakladateľstvo – Mladé letá, 

Sasinkova 5, 815 19 Bratislava, 

tel. 02/5556 4293, fax 02/5542 5714, 

e-mail: market@mlade-leta.sk 

Slovenský spisovateľ, Vajnorská 128, 


3041, e-mail: slovenskyspisovatel@ 

slovenskyspisovatel.sk 

ÚĽUV (Ústredie ľudovej umeleckej 

výroby), Obchodná 64, 816 11 

Bratislava, tel. 02/5273 1343-5, 5273 

1356, fax 02/5273 1349, e-mail: 

craft@uluv.sk 

Univerzita Komenského, 

vydavateľstvo, Šafárikovo nám. 6, 

818 06 Bratislava, tel. 02/5924 4111, 

5293 1830 

Univerzita Konštantína Filozofa, 

Trieda A. Hlinku 1, 949 01 Nitra, 

tel. 037/6408 001, fax 037/6408 020, 

e-mail: ukf@ukf.sk 

Univerzita Mateja Bela, Národná 12, 

974 00 Banská Bystrica, tel. 048/4123 

295, fax 048/4153 180 

Veda, vydavateľstvo SAV, Bradáčova 7, 

852 86 Bratislava, tel. 02/5477 4253, 

02/5245 0153 (redakcia), fax 02/5477 

2682, 02/5245 0153 (redakcia), 

e-mail: veda@centrum.sk 

Vydavateľstvo Arkus, L. Svobodu 

1359/10, 905 01 Senica, tel. 034/6574 

868, e-mail: vydarkus@se.psg.sk 

Vydavateľstvo Matice slovenskej, 

Mudroňova 1, 036 52 Martin, 

tel. 043/4220 692, fax 043/4307 243, 

e-mail: vms@vydavatel.sk 

Vydavateľstvo Osveta, Osloboditeľov 

21, 036 54 Martin, tel. 043/4134 121, 

fax 043/4135 036 

Vydavateľstvo PROXIMA PRESS, 

Kolískova 4, 841 05 Bratislava, 

tel. 02/6531 1544 

Vydavateľstvo Q 111, J. C. Hronského 

4, 831 02 Bratislava, tel. 02/5292 

7057, e-mail: q111@stonline.sk 

Vydavateľstvo Slovart, Poštový 

priečinok 70, Bojnická 10, 830 00 

Bratislava 3, tel. 02/4920 1800, 

fax 02/4920 1899, e-mail: pobox@ 

slovart.sk 

Vydavateľstvo Spolku slovenských 

spisovateľov, Laurinská 2, 814 99 

Bratislava, tel./fax 02/5443 2671, 

e-mail: vsss@vsss.sk 

Vydavateľstvo Tatran, Klariská 16, 

815 82 Bratislava, tel. 02/5443 5777, 

02/5443 5849


Zahraničná literatúra 

Okrem ich smiechu a hravej nálady ma však 

upútalo aj čosi iné, len som nevedela prísť na to, 

čo. Veľmi pozorne som si prezerala Edwarda. 

Kožu nemal podľa mňa takú bledú, možno sa 

rozhorúčil pri snehovej vojne, a kruhy pod očami 

už neboli také výrazné. No bolo tu ešte čosi. 

Premýšľala som, pozorovala ich a snažila sa prísť 

na to, čo presne sa zmenilo. 

„Bella, kam sa to pozeráš“ vyrušila ma Jessica 

a pozrela sa tým smerom. 

Presne v tej chvíli sa jeho oči zvrtli ku mme. 

Zvesila som hlavu, aby mi vlasy zakryli tvár. No 

aj za ten moment, na ktorý sa nám stretli pohľady, 

som si bola istá, že nepozeral nevľúdne ani 

nepriateľsky, ako keď som ho videla naposledy. 

V jeho pohľade bola opäť číra zvedavosť a istá 

nespokojnosť. 

„Edward Cullen sa na teba pozerá,“ zachichotala 

sa mi Jessica do ucha. 

„Nevyzerá naštvane, však“ nemohla som si odpustiť 

otázku. 

„Nie,“ povedala Jessica. Zjavne som ju zmiatla. 

„Mal by“ 

„Myslím, že ma nemá rád,“ zdôverila som sa. 

Stále som mala čudný pocit. Hlavu som si zložila 

na ruky. 

„Cullenovci nemajú radi nikoho... teda, nikoho 

si nevšímajú natoľko, aby ho mohli mať radi. Ale 

stále na teba pozerá.“ 

„Prestaň naňho zízať,“ sykla som na ňu. 

Zasmiala sa, no pozrela inam. Nadvihla som 

hlavu, aby som sa uistila, že ma poslúchla; zvažovala 

som použitie násilia, ak by vzdorovala. 

Vtom nás vyrušil Mike, plánoval po škole na 

parkovisku impozantnú bitku v snehovej metelici 

a chcel, aby sme sa pridali. Jessica nadšene súhlasila. 

Z toho, ako sa pozerala na Mika, bolo jasné, 

že by sa zapojila do hocičoho, čo by navrhol. 

Ja som nehovorila nič. Budem sa musieť schovať 

v telocvični, kým sa parkovisko vyprázdni. 

Po zvyšok obednej prestávky som prezieravo 

upierala oči na vlastný stôl. Rozhodla som sa dodržať 

dohodu, ktorú som uzavrela sama so sebou. 

Keďže nevyzeral nahnevaný, pôjdem na biológiu. 

Keď som si predstavila, že budem opäť sedieť 

vedľa neho, žalúdok mi bojazlivo poskočil. 

Nechcela som ísť na hodinu s Mikom ako zvyčajne, 

pretože bol očividne obľúbeným terčom 

pre vrhačov snehových gulí, ale keď sme prišli 

k dverám, všetci okolo mňa naraz zaúpeli. Pršalo 

a dážď zmýval posledné stopy snehu v jasných 

bielych stružkách popri chodníku. Natiahla som 

si kapucňu a v duchu som sa zaradovala. Po telocviku 

môžem ísť slobodne rovno domov. 

Cestou Mike bez ustania frflal. 

Keď sme vošli do triedy, s úľavou som zistila, že 

môj stôl je ešte stále prázdny. Pán Banner chodil 

po triede a na každý stôl kládol mikroskop a škatuľku 

s preparátmi. Ostávalo ešte pár minút do 

začiatku hodiny a v miestnosti šumela vrava. Ja 

som sa snažila nepozerať na dvere a bezmyšlienkovite 

som si čmárala na obal zošita. 

Počula som, ako sa stolička vedľa mňa pohla, 

ale nezdvihla som oči od svojich čmáraníc. 

„Ahoj,“ ozval sa tichý, melodický hlas. 

Zdvihla som hlavu, ohúrená, že sa so mnou rozpráva. 

Sedel tak ďaleko, ako to len lavica dovoľovala, 

ale stoličku mal otočenú mojím smerom. 

Zo strapatých vlasov mu kvapkalo, no aj tak vyzeral, 

akoby práve dotočil reklamu na vlasový 

gél. Tváril sa priateľsky, na bezchybných perách 

mu pohrával úsmev. Oči mal však opatrné. 

„Volám sa Edward Cullen,“ pokračoval. „Minulý 

týždeň som nemal možnosť predstaviť sa. Ty 

musíš byť Bella Swanová.“ 

Stephenie Meyerová: Súmrak 

Súmrak si získal hneď po vydaní srdcia čitateľov. Hoci je román určený mladšej vekovej 

kategórii, mnohé čitateľky priznávajú, že román putoval z ruky do ruky, až skončil 

u babičky. Publishers Weekly ho označil za najlepšiu knihu roka, v New York Times získal 

ocenenie Editor´s Choice a v najväščom internetovom obchode Amazon.com bol 

hodnotený ako najlepšia kniha desaťročia. 

Ťažko jednoznačne určiť, v čom je príťažlivosť tejto knihy. Či je to shakespearovská láska 

Romea a Júlie alebo faktor ohrozenia, keď sa vzrušenie zo zakázanej lásky a utajovanej 

náklonnosti zmení na hrôzostrašný pretek o holý život. Súmrak je sfilmovaný a dátum 

hollywoodskej premiéry je stanovený na 12. 12. 2008. 

V mysli mi zavládol totálny zmätok. Čo som si 

to celé vymyslela Teraz bol dokonale slušný. 

Musela som niečo povedať, čakal na to. Na myseľ 

mi však neprichádzalo nič, čo by sa hodilo. 

„A-ako si vedel, ako sa volám“ vyjachtala som. 

Jemne, kúzelne sa zasmial. 

„No, myslím, že všetci tu poznajú tvoje meno. 

Celé mesto čakalo na tvoj príchod.“ 

Zatvárila som sa kyslo. Myslela som si, že tam 

je pes zakopaný. 

„Nie,“ trvala som hlúpo na svojom. „Chcela som 

vedieť, prečo si ma oslovil Bella.“ 

To ho zmiatlo. „Mám ti radšej hovoriť Isabella“ 

„Nie, Bella sa mi páči,“ povedala som. „Ale som 

presvedčená, že Charlie, teda môj otec, ma za 

mojím chrbtom volá Isabella, a tak ma tu aj zjavne 

všetci poznajú,“ snažila som sa mu to vysvetliť 

a cítila som sa pritom ako totálna hlupaňa. 

„Och.“ Nechal to tak. Nešikovne som odvrátila 

zrak. 

Našťastie pán Banner práve vtedy začal hodinu. 

Snažila som sa sústrediť, kým vysvetľoval, čo budeme 

dnes na laboratórnom cvičení robiť. Preparáty 

v škatuľke boli poprehadzované. Máme pracovať 

vo dvojiciach a roztriediť preparáty buniek 

zo špičky koreňa cibule podľa fáz mitózy, v ktorých 

práve sú, a riadne ich podľa toho označiť. 

Knihy nemáme otvárať. O dvadsať minút obíde 

triedu, aby zistil, kto to má správne. 

„Začnite,“ nariadil. 

„Dámy majú prednosť, partnerka“ spýtal sa 

Edward. Pozrela som naňho a on sa tak nádherne 

šibalsky usmial, že som len ostala civieť ako idiot. 

„Alebo môžem začať ja, ak chceš.“ Úsmev sa 

vytratil, očividne zvažoval, či som duševne spôsobilá. 

„Nie,“ povedala som a začervenala sa. „Začnem ja.“ 

Trošku som sa predvádzala. Toto cvičenie som 

už robila a vedela som, čo mám hľadať. Malo by 

to byť jednoduché. Strčila som prvé sklíčko pod 

mikroskop a hneď som nastavila štyridsaťnásobné 

zväčšenie. Zbežne som preparát prezrela. 

Sebavedome som vyhlásila: „Profáza.“ 

„Smiem sa pozrieť aj ja“ opýtal sa Edward, keď 

som už dávala sklíčko preč. Chytil ma pritom za 

ruku, aby ma zastavil. Prsty mal ľadovo studené, 

akoby ich doteraz držal v záveji. Nie preto som 

však tak rýchlo odtiahla ruku. Keď sa ma dotkol, 

pichlo to, akoby nami prebehol elektrický prúd. 

„Prepáč,“ zašomral a okamžite ruku odsunul. 

Naďalej sa však načahoval za mikroskopom. Pozorovala 

som ho, stále otrasená, kým si prezeral 

preparát ešte kratšie ako ja. 

„Profáza,“ súhlasil a úhľadne to zapísal do prvého 

políčka na našom pracovnom hárku. Šikovne vymenil 

prvé sklíčko za druhé a zbežne ho prezrel. 

„Anafáza,“ zamrmlal a hneď to aj zapísal. 

„Smiem“ opýtala som sa ľahostajne. 

Uškrnul sa a posunul mi mikroskop. 

Horlivo som sa pozrela cez šošovku, ale čakalo 

ma sklamanie. Do kelu, mal pravdu. 

„Preparát číslo tri“ Natiahla som ruku, ani som 

naňho nepozrela. 

Podal mi ho, ale akoby si dával pozor, aby sa 

znova nedotkol mojej pokožky. 

Pozrela som tak kratučko, ako to len šlo. 

„Interfáza.“ Posunula som mu mikroskop, než si 

ho stihol vypýtať. Rýchlo doň nakukol a zapísal 

to. Spravila by som to aj sama, kým sa pozeral, ale 

jeho čisté, elegantné písmo ma odradilo. Nechcela 

som stránku pokaziť svojím škrabopisom. 

Boli sme hotoví skôr, než sa ostatní čo i len rozbehli. 

Všimla som si, že Mike s partnerkou stále 

dokola porovnávajú dva preparáty a ďalšia dvojica 

má pod lavicou otvorenú knihu. 

A tak mi nenapadlo robiť nič lepšie, len sa snažiť 

naňho nepozerať... ale márne. Zdvihla som 

hlavu a on na mňa hľadel, v očiach tá istá, nevysvetliteľná 

bezmocnosť. Zrazu som dokázala 

identifikovať ten drobný rozdiel v jeho tvári. 

„Máš kontaktné šošovky“ vyhŕkla som bez 

rozmýšľania. 

Zdalo sa, akoby ho moja nečakaná otázka vyviedla 

z konceptu. „Nie.“ 

„Aha,“ zamrmlala som. „Zazdalo sa mi, že máš 

nejaké iné oči.“ 

Pokrčil plecami a obrátil sa inam. 

Niečo sa však naozaj zmenilo. Živo som si pamätala 

sýtočiernu farbu jeho očí, keď na mňa 

naposledy uprene pozeral; tá farba strašne vystupovala 

oproti jeho bledej pokožke a zlatohnedým 

vlasom. Dnes mali jeho oči úplne inú farbu, 

podivne okrovú, tmavšiu než karamelky, ale 

s rovnakým zlatým odtieňom. Nedokázala som 

si vysvetliť, čím to mohlo byť, ibaže by klamal 

o tých šošovkách. Alebo som už z Forksu naozaj 

začínala strácať rozum. 

„Tak prečo si sem prišla“ 

To sa ma ešte nikto nespýtal, aspoň nie tak 

priamo a naliehavo ako on. 

„To je... zložité.“ 

„Myslím, že to zvládnem,“ nevzdával sa. 

Hodnú chvíľu som ostala ticho a potom som 

spravila tú chybu, že som sa naňho pozrela. Jeho 

tmavozlaté oči ma zmiatli a ja som odvetila bez 

premýšľania. 

„Moja matka sa znova vydala,“ povedala som. 

„To neznie tak zložito,“ nesúhlasil, ale odrazu 

mi vyjadril účasť. „Kedy sa to stalo“ 

„Minulý september.“ Môj hlas znel smutno aj 

mne samej. 

„A ty ho nemáš rada,“ predpokladal Edward, 

stále milým hlasom. 

„Nie, Phil je fajn. Možno trocha primladý, ale aj 

tak milý.“ 

„Prečo si s nimi nezostala“ 

Nedokázala som pochopiť jeho záujem, ale on 

ma naďalej prevrtával očami, akoby bol môj nudný 

životný príbeh z nejakého dôvodu neskonale dôležitý. 

„Phil veľa cestuje. Živí sa bejzbalom.“ Pousmiala 

som sa. 

„Počul som už o ňom“ opýtal sa a opätoval mi 

úsmev. 

„Asi nie. Nehrá až tak dobre. Len nižšia liga. 

Veľa sa presúva.“ 

„A tvoja matka ťa poslala sem, aby mohla cestovať 

s ním.“ 

Sklopila som zrak. Ruky mal opäť zovreté do 

pästí. 

Vtedy sa pri našom stole pristavil pán Banner, 

aby zistil, prečo nepracujeme. Spoza našich 

chrbtov si prezrel naše hotové laboratórne cvičenie 

a potom sa zadíval pozornejšie, aby skontroloval 

odpovede. 

„Ale, Edward, nemyslíte si, že aj Isabella by 

mala dostať šancu pracovať s mikroskopom“ 

opýtal sa pán Banner. 

„Bella,“ opravil ho Edward automaticky. „Ona 

vlastne určila tri preparáty z piatich.“ 

Pán Banner sa teraz pozrel na mňa so skeptickým 

výrazom v tvári. 

„Vy ste už robili toto laboratórne cvičenie“ 

opýtal sa. 

Placho som sa usmiala. „Nie s cibuľovým koreňom.“ 

„S rybou blastulou“ 

„Áno.“ 

Pán Banner prikývol. „Boli ste vo Phoenixe 

v programe pre nadaných študentov“ 

„Áno.“ 

„Takže,“ povedal po chvíli, „zrejme je len dobre, 

že ste partnermi pri laboratórnych cvičeniach.“ 

Ako odchádzal, ešte si niečo zahundral. Keď bol 

preč, začala som si opäť kresliť do zošita. 

„To je nanič s tým snehom, čo hovoríš“ opýtal 

sa Edward. Mala som pocit, že sa do rozhovoru 

núti. Znova ma zachvátila paranoja. Ako keby počul, 

o čom sme sa s Jessicou pri obede rozprávali, 

a chcel mi dokázať, že nemám pravdu. 

„Ani nie,“ odpovedala som úprimne, nepredstierala 

som, že som normálna ako všetci ostatní. 

Ešte stále som sa snažila zapudiť ten hlúpy 

pocit podozrenia, ale nemohla som sa sústrediť. 

„Ty nemáš rada zimu.“ Nebola to otázka. 

„Ani daždivé počasie.“ 

„Vo Forkse sa ti musí žiť ťažko,“ zamyslel sa 

Edward. 

„To si nevieš ani predstaviť,“ zahundrala som si 

popod nos. 

Úryvok z románu, ktorý vychádza v preklade 

Lucie Halovej vo vydavateľstve Tatran. 

Irena Brežná: 

Na slepačích krídlach 

Preklad Jana Cviková 

Bratislava, Aspekt 2007 

Videnie sveta detskými očami má v sebe nezameniteľné 

čaro spočívajúce medzi iným v istej 

čírosti, až naivite pohľadu, v jedinečnosti, ktorá 

sa neskôr nezopakuje. Pre takýto spôsob písania 

sa rozhodla v próze Na slepačích krídlach Irena 

Brežná, autorka slovenského pôvodu, žijúca vo 

Švajčiarsku (1968 emigrovala s rodičmi) a u nás 

známa najmä vďaka vydavateľstvu Aspekt. 

Mám rada texty (myslím na literatúru pre dospelých), 

ktoré sa vydávajú na takúto cestu „proti 

času“, v ktorých sa jemne prepája čírosť detského 

oka s dodatočnou reflexiou, umelecky ťažia 

z dômyselne utváraného „dvojpohľadu“. Znie 

to možno až paradoxne, ale práve „nepoučená“, 

nefalšovaná detská optika niekedy ponúkne 

pravdivejší obraz udalostí, postáv, vecí ako zrelý, 

zmúdrený pohľad dospelosti. Zároveň však nesie 

so sebou riziká, autori sa nikdy nemôžu naozaj 

ocitnúť v koži dieťaťa, môžu len rekonštruovať pamäťové 

stopy po niečom, čo sa s odstupom času 

pokúšajú oživovať… Úskalie spočíva jednak v úsilí 

čo najvernejšie reprodukovať onú nereprodukovateľnú 

čírosť (čo môže viesť k rušivo pôsobiacej 

naivite rozprávačstva), jednak v úsilí o nadmernú, 

neadekvátnu štylizáciu, resp. až násilne akcentujúcu, 

ironizujúcu či karikujúcu interpretáciu pôvodného 

detského pohľadu. Oba tieto momenty 

som si uvedomovala pri čítaní tejto knižky. 

Osobný rozmer textu neprekvapuje, autorkino 

písanie je totiž vždy dotýkaním sa (aj) samej seba. 

Preniká jazykom pod kožu, do najvnútornejších 

vrstiev žitej skúsenosti: jazykom ju ohmatáva, 

pôžitkársky vychutnáva, pretepľuje, pretvára. 

Slovami obkresľuje kontúry vonkajších a ešte viac 

vnútorných udalostí, presne, takmer s exaktnosťou 

laboratórneho experimentu, no zároveň aj 

s bytostným nasadením, chvíľami až v akejsi jazykovej 

extáze. Jazyk, možno práve preto, že autorka 

žije (a píše) v dvoch jazykoch, je pre ňu dôležitým 

prostriedkom sebanachádzania, sebapotvrdzovania, 

sebaidentifikácie, ale aj prostriedkom 

obrany, občas aj záchrany. A o čom koľvek by písala, 

vždy bude jej text hovoriť aj o jazyku. Brežná 

chvíľami dokáže priam čarovať so slovom, jej obraznosť 

je vecná a zároveň snivá, jej poetika triezva 

a zároveň magická, v obrazoch sa prelína dokumentárna 

vernosť faktom s uvoľnenou básnickou 

fantazijnosťou… Toto všetko vyniká v knižke 

o to viac, že autorka akoby sa pohybovala v dvoch 

časoch: v detstve, o ktorom podáva správy, 

a v prítomnosti, ktorú, hoci explicitne takmer 

nenaznačenú, predsa len cítime v pozadí spomínania, 

a aj interpretovania zapamätaného… 

Toto autobiografické spomínanie (samozrejme, 

s fiktívnymi prvkmi) na jednej strane podáva 

zhustený, výrečný, až otriasajúci dokument o dobe, 

o politických a v širšom zmysle spoločenských 

pomeroch u nás (ide o neslávne päťdesiate 

a polovicu šesťdesiatych rokov minulého storočia), 

na druhej strane celkom sa nevyhýba spomínaným 

úskaliam. Fenomény, ktoré autorka 

opisuje, sú dôverne známe celej jej generácii, nejde 

pritom len o rady na banány a toaletný papier, 

o zhánky za úzkoprofilovým tovarom, o protekcie…. 

Najdeprimujúcejšie bolo rozštiepenie vedomia 

(privátne a verejné), morálky a vôbec 

správania; o tom, čo sa smelo vysloviť doma, 

bolo nemysliteľné sa čo len zmieňovať vonku. 

Dôvod: strach z nastavených uší, z permanentnej 

neistoty, kde a v kom sa skrýva udavač. 

V knižke jasne rezonuje nechuť a neochota „akceptovať 

svet taký, aký je“, tento postoj neopustila 

Brežná ani neskôr, keď citlivo reaguje na neprávosti, 

diskriminácie, krutosti sveta. Aj cez literatúru 

si prisvojuje cudziu bolesť a chce ju zmierňovať 

slovom, a aj skutkom. Zmysel pre spravodlivosť je 

charakteristický aj pre jej dievčenskú protagonistku, 

sprvu úprimne presvedčenú o ideáloch, ktorými 

ju sýtili v škole. Po ,,vytriezvení“ by neraz chcela 

vziať na vlastné plecia zodpovednosť za dobové 

zlá, nepravdy, politické krivdy a neprávosti, urputne 

o nich premýšľa, konfrontuje proklamované 

ideály s vlastnou skúsenosťou, trápi sa pre obrovský 

nesúlad medzi nimi, hľadá riešenia. Isteže, 

sústredenosťou na ne sa spomínanie nevyčerpáva, 

miesto majú aj dievčenské priateľstvá, tajomstvá, 

pocity sprevádzajúce dospievajúce telo (strety 

s rodovo stereotypnými obrazmi o „peknom“ ženskom 

tele, o „správnej ženskosti“), sny o budúcnosti; 

túžby po krídlach, ktoré dovolia vzlietnuť; 

po pravde, ktorá by sa dala dosahovať vo vlastnom 

živote. A záver knihy naznačuje, že protagonistka 

sa hľadania svojej cesty nevzdá… 

Etela Farkašová


Zahraničná literatúra 

Dragan Velikić: Prípad Brémy 

Bratislava, Kalligram 2008. Preklad Karol Chmel 

„Balast istej epochy“, ako sa tvrdí 

na jednej strane románu, aj o tom 

môže táto kniha byť, balast, ktorý je 

pre jedného vzácnou relikviou, druhý 

si ho odkladá medzi rodinné 

šperky, tretí zahadzuje. Velikić rozohráva 

svoj príbeh či skôr príbehy 

na pomerne veľkej ploche, venujúc 

pritom nezvyčajnú, až básnickú pozornosť 

detailu, povedala by som, 

všetkým jednotlivým čriepkom detailu. 

Spoznávame jeho postavy, 

Emila Kohota, vodiča električky, 

„ktorého profesia do istej miery určuje 

spôsob rozprávania“ (s.15), ale 

aj ostatných, ktorých životné osudy 

autor akoby spracúval vždy v istej 

tieňohre. Hra svetla a tieňov alebo 

rovno tmy je možno primárnym 

umeleckým štýlom, ktorým autor 

charakterizuje svoje postavy a posúva 

ich v deji. 

Podrobne sa venuje osudu Ivana 

Bazarova, spoznávame jeho osudové 

stretnutia i vášne, ale čitateľ má neodbytný 

pocit, akoby sa vždy všetko 

vracalo po presnej trase električiek 

v Prahe, Viedni či Budapešti, ktoré 

ako vodič absolvoval Emil Kohot, 

a práve taký, nalinkovaný ako dráha 

električky, vyznieva i život hlavných 

postáv. Hoci má román hlavné postavy, 

v istej chvíli, ktorú autor aj predvída, 

aj čaká, možno aj v tom duchu 

všetko koncipuje, sa tieto postavy 

môžu stať pasažiermi niektorej 

z týchto električiek, a hoci ich poznáme 

menom a známe sú nám aj 

detaily z ich života, predsa sa v istej 

chvíli stávajú anonymnými, jednými 

z mnohých, možno až cudzími. 

Autorovi akoby nešlo o príbeh, ale 

o jeho dráhu, ako sa zatáča, ako sa 

obracia na konečnej, ktorá konečnou 

ani nie je, keďže odtiaľ rovno aj 

štartuje, aký vie byť nekonečný, čosi 

ako život, v ktorom jestvuje len niekoľko 

prestávok na oddych, a aj tie 

možno neraz ľahkovážne premrháme, 

alebo ich ani nezaregistrujeme. 

Velikićov príbeh je silno uzavretý do 

seba, jeho jednotlivé epizódy tvoria 

sústredné kruhy, ktoré sa niekedy 

prelínajú, niekedy celkom stotožňujú, 

inokedy sú od seba na míle vzdialené, 

ale aj taká vzdialenosť sa ukazuje 

iluzórna. Rozhodne si treba 

s veľkým uznaním všimnúť perfektný 

preklad Karola Chmela, ktorý dokázal 

románu vdýchnuť patinu, ktorú 

má mať, ale aj celkom modernú 

civilnosť; ich prepojenie tvorí celok, 

ktorý čitateľa „vezme“ do svojho 

vozňa a elegantne ho prevezie predmestiami 

i centrom, ale aj zapadnutými 

štvrťami príbehu. 

Dragan Velikić nie je autor dynamického 

príbehu, skôr zostavil celú 

trať epizód a zostavu majstrovských 

šachových partií na mramorovom 

stolíku v ktorejkoľvek kaviarni sveta. 

Viera Prokešová 

Noam Chomsky – David Barsamian: 

Imperiálne ambície 

Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2008. Preklad Igor Kšiňan 

Ľudia žijú s pocitom, že na konci 

druhého tisícročia sa vo väčšine sveta 

ukončilo odveké potláčanie ľudských 

práv, človek sa stal konečne 

slobodný a dostal do rúk reálnu 

možnosť ovplyvňovať chod spoločnosti. 

Oslava demokracie nás však 

zaslepila natoľko, že sme si ani nevšimli 

– a stále si neuvedomujeme 

–, že totalitarizácia vzťahov nevymizla. 

Naopak, iba sa zaodela do 

ťažšie rozpoznateľného odevu. Aspoň 

tak si to myslí autor mnohých 

politických bestsellerov Noam 

Chomsky. Hoci mnohí ho považujú 

za anarchistického socialistu, nemožno 

ho takto škatuľkovať. V najnovšej 

knihe Imperiálne ambície, 

zostavenej z rozhovorov s americkým 

novinárom Davidom Barsamianom, 

sa napríklad nebojácne zadrapí 

do takej svätosti, ako je všetkými 

velebený Marshallov plán. On ho totiž 

nepovažuje za akt „nepredstaviteľnej 

dobročinnosti“, ale vidí v ňom 

snahu „urobiť európske krajiny závislejšími 

od Spojených štátov“. 

Chomsky je ostrým a výrazným kritikom 

americkej (najmä jej zahraničnej) 

politiky, ktorej imperiálne ambície 

sú natoľko ohyzdné, že sa najvyšší 

predstavitelia neostýchajú stúpať 

„komusi čižmou na krk“ a tvrdiť, že 

sa len bránia pred tými, ktorí ich 

chcú zničiť. Autor strháva masku 

taktike, ktorá ľudí vystraší a potom 

s pomocou „silného vojnového vodcu“ 

– teda prezidenta – hrôzostrašného 

premôže. Chomsky pranieruje 

paranoidný strach z okolitého sveta, 

ktorý nepochopiteľne nahlodáva 

duše všetkých Američanov, kritizuje 

nefunkčnosť americkej politiky, ktorá 

„spočíva v tom, že problémy väčšiny 

obyvateľstva začala považovať za 

okrajové“. 

Výčitky však nasmeroval aj na Veľkú 

Britániu. Tonyho Blaira napríklad 

označil za propagandistického agenta 

Spojených štátov a Angličanom 

vyčíta, že hoci dostali „veľakrát tie 

najhanebnejšie kopance“, trvajú na 

americkom spojenectve, do ktorého 

vkladajú skúsenosti získané za celé 

storočia, keď „utláčali a vraždili cudzie 

národy“. 

Noam Chomsky analyzuje spoločensko-politické 

dianie, ale neostáva 

Paulo Coelho: 

Veronika sa rozhodla zomrieť 

Bratislava, Ikar 2008. Preklad Elena Račková 

Romány Paula Coelha vyšli už 

v 150 krajinách sveta a boli preložené 

do 66 jazykov. Aj keď tieto údaje 

nič neprezrádzajú o kvalite, predsa 

počet priaznivcov tohto brazílskeho 

autora predstavuje vplyvnú silu. 

S románom Veronika sa rozhodla 

zomrieť sa slovenskí čitatelia mohli 

zoznámiť už roku 2005 vďaka vydavateľstvu 

Sofa, ktoré ako prvé uviedlo 

preklady jeho diel na náš knižný 

trh. Vo vydavateľstve Ikar vyšli od 

P. Coelha tituly Ako rieka, ktorá plynie 

(2006), Čarodejnica z Portobella 

(2007), Alchymista (2007), Veronika 

sa rozhodla zomrieť (2008), 

Život. Citáty (2008), Výzvy – Diár 

2009 (2008), Záhir (2008). 

V tomto románe nájdeme zaujímavé 

prvky. Od lokalizácie do slovinskej 

Ľubľany cez slobodovský príklon 

ku krutej a drsnej pravde až po 

využitie postmoderného vnorenia 

píšuceho autora do samého výsledného 

textu. Ľubľanu si nezvolil náhodne. 

Novonadobudnutá sloboda 

krajiny prináša pre jednotlivca problém, 

ako s vlastnou slobodou narábať. 

Ústredným motívom je Veronikino 

rozhodnutie pre samovraždu, 

lebo stratila zmysel svojho života. 

Paradoxne, až na prahu smrti zisťuje, 

že za niektoré veci sa vyplatí bojovať. 

Ten boj možno vyhrať iba vtedy, 

ak človek má zodpovednosť voči 

sebe samému. Bez nej totiž nemôže 

byť zodpovedný ani voči 

iným. 

Slobodovský prízvuk zaznieva 

v autorovom priznaní, že v mladosti 

sa pre svoju odlišnosť a divoké 

revoltovanie niekoľkokrát ocitol 

v psychiatrickom zariadení. Myšlienku, 

že „blázni“ sú ľudia s iným 

vnímaním a preferovaním hodnôt, 

autor variuje aj vo Veronikinom 

príbehu. Napokon vyznieva ako náznak 

„chvály bláznovstva“. Okrem 

toho predkladá otázku, či pravdivejšie 

prežíva svoj život ten, kto 

len pri jeho neúprosnom kritizovaní. 

V jeho slovách je skryté aj riešenie 

problémov. Nejde však o zázračnú 

teóriu, ktorej realizácia by vyriešila 

všetky podstatné nedostatky. 

Zmenu totiž vidí v dlhodobom a náročnom 

procese. Jedine tak sa totiž 

mení a – ako sa s odstupom času 

ukazuje – aj menil svet. 

Útla knižočka je rozhodne zaujímavá 

a inšpiratívna. Chomského názory 

síce nemusia všetkým čitateľom 

voňať, ale autor si neuzurpuje 

pravdu, ktorú by prednášal ako jedinú 

a správnu. On sám totiž vyzýva 

k „intelektuálnej sebaobrane“, k vnímavému 

i kritickému absorbovaniu 

dostupných informácií. Nemožno 

očakávať, že po prečítaní bude mať 

čitateľ jasný a ucelený prehľad napríklad 

v americkej zahraničnej politike, 

ale isto bude mať triezvejší pohľad 

na aktuálne aj historické udalosti. 

Bude múdrejší, lebo uvidí nové 

čriepky z komplikovanej mozaiky, 

bude múdrejší, lebo aspoň nahliadne 

na druhú stranu zdanlivo už dobre 

známej mince. 

Filip Struhárik 

svoje čudácke sny a výstrelky priznáva 

aj za cenu, že skončí v resocializačnom 

zariadení, alebo ten, 

kto svoje „úchylky“ nekompromisne 

skrýva aj pred sebou samým 

a žije v neustálej frustrovanosti. 

Román dodáva odvahu všetkým, 

ktorí sa boja byť odlišní, povzbudzuje, 

aby inakosť v zmysle nemasovosti 

aj priznali. Na druhej strane 

každý pochopí otcovu obavu, či 

jeho synovi napriek jeho svetovej 

sláve neuškodí priznanie, že strávil 

niekoľko nepríjemných pobytov na 

psychiatrickej klinike. 

Postmoderný vstup autora do textu 

neubral jeho presvedčivosti, ba naopak, 

ešte ho viac rozjasnil. Coelho 

tak vstúpil do ešte priamejšej komunikácie 

s čitateľom, literatúru faktu 

v až žurnalistickej komunikatívnosti 

spojil v jasnom, nekomplikovanom 

príbehu do až lekársky sterilného románu, 

spod ktorého sa na svet derú 

výhonky nepredvídaných citov. 

V ľubľanskom vydavateľstve Družba 

Piano vyšla v júli novela Pavla Weissa 

Maščevanje (Pomsta) v preklade 

Zdenky Hlišovej. Zápletku tejto novely 

z prostredia reklamy vytvára 

prelínanie literárnych predstáv hlavného 

hrdinu Sama, ktoré vychádzajú 

z jeho túžby pomstiť sa svojmu sokovi 

Viktorovi Vassarymu, a prežívanej 

Zomrel Alexander Solženicyn 

Beletria 

1. Paolo GIORDANO: La solitudine 

dei numeri primi (Samota 

prvočísel) 

2. Fallaci ORIANA: Un cappello 

pieno di ciliege (Klobúk plný 

čerešní) 

3. Andrea CAMILLERI: Il casellante 

(Strážca trate) 

4. Sam SAVAGE: Firmino. Aventure 

di un parassita metropolitano 

(Firmino. Príbehy mestského 

parazita) 

5. Muriel BARBERY: Léleganza del 

riccio (Elegancia ježa) 

6. Carlos RUIZ ZAFON: Lómbra del 

vento (Tieň vetra) 

7. Stieg LARSSON: Uomini che 

odiano le donne (Muži, ktorí 

nenávidia ženy) 

8. Giorgio FALETTI: Pochi inutili 

nascondigli (Niekoľko zbytočných 

skrýš) 

9. Stieg LARSSON: La ragazza che 

giocava con il fuoco (Dievča, 

ktoré sa hralo s ohňom) 

10. Khaled HOSSEINI: Mille splendidi 

soli (Tisíc žiarivých sĺnk) 

Literatúra faktu 

1. Roberto SAVIANO: Gomorra. 

Viaggio nellímpero 

economico e nel sogno di 

dominio della camorra (Pohľad 

na ekonomické impérium 

ZO SVETA KNÍH 

Weissova Pomsta v slovinčine 

Pocta rodnému kraju 

v Taliansku 

skutočnosti. V slovenčine vyšla roku 

2004 vo vydavateľstve K. K. Bagalu 

L.C.A, kde autor rok predtým vydal 

román Žime, potom uvidíme. Zatiaľ 

posledným autorovým románom sú 

Traja priatelia (Vyd. Slovart 2006). 

Slovinský preklad vychádza s podporou 

Literárneho informačného centra, 

Komisie SLOLIA. 

Literárny historik, bibliograf a publicista 

Libor Knězek (nar. 13. júla 

1929), ktorý takmer celý svoj aktívny 

život prežil v Bratislave a venoval 

sa mapovaniu najmä slovenskej literatúry, 

sa na dôchodok vrátil do 

svojho rodného Frenštátu pod Radhoštěm, 

kde sa neúnavne venuje 

publikačnej práci. Po početných 

monografiách regionálnych autorov 

pripravil obrazovú publikáciu Beskydské 

kouzlo Frenštátska. Obsahom 

aj celkovým stvárnením je táto 

kniha poctou autorovmu rodnému 

mestu a jeho okoliu. ,,Narodil jsem 

se ve starobylém domě Na rožku, 

pár kroků od radnice. Měl jsem od 

dětství na očích náměstí s rušnými 

týdenními trhy, nedělními koncerty 

městské hudby, parádními jarmarky 

i vzácnými návštěvami. Vyrůstal 

jsem v bohaté otcově knihovně a mezi 

matčinými obrazy. Svět krásných 

tisků mi otevírali bibliofilie vydávané 

Janem Jelínkem a Pavlem Parmou, 

do muzejní práce mne zasvěcoval 

profesor Alois Zbavitel.“ Osobnú autorovu 

zanietenosť a citovú zaangažovanosť, 

ktorú vložil do práce na 

tejto knihe, cítiť z každej jej stránky. 

Informácie o Frenštátsku v štyroch 

jazykoch (okrem češtiny aj v angličtine, 

nemčine a poľštine) sú rozčlenené 

do 10 kapitol – od prírodných 

krás, cez kultúru, históriu až po 

šport a turistiku. Veľmi zaujímavý je 

fotoindex na konci, ktorý pri takomto 

type publikácie treba oceniť ako 

dobrý nápad. Čitateľ tu nájde prehľadne 

zoradené zmenšené všetky 

fotografie použité v knihe so základnými 

údajmi. 

Ruský spisovateľ a nositeľ Nobelovej 

ceny za literatúru z roku 1970, bojovník 

proti totalitnej moci zomrel 

3. augusta vo veku 89 rokov vo svojom 

dome v Moskve. Pochovali ho 

podľa jeho želania na Donskom cintoríne. 

Po kritike J. V. Stalina počas 

druhej svetovej vojny strávil vyše sedem 

rokov v pracovnom tábore 

v Kazachstane a ďalšie tri mesiace 

v domácom exile. Tieto kruté skúsenosti 

opísal v diele Jeden deň v živote 

Ivana Denisoviča (1962). 

Krátko nato ho však za jeho tvorbu 

začali perzekvovať. Ďalšie diela, vrátane 

troch zväzkov Súostrovia Gulag 

(1973 – 1978) napísal tajne a vyšli 

iba v zahraničí. Solženicyn získal 

Nobelovu cenu za literatúru v roku 

1970 a o štyri roky ho vypovedali 

z vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Po 

pobyte vo Švajčiarsku sa Solženicyn 

usadil v USA. M. Gorbačov mu obnovil 

občianstvo v roku 1990 a neskôr 

ho zbavil obvinenia z vlastizrady. Do 

Ruska sa vrátil až roku 1994. V slovenskom 

preklade vyšli jeho diela 

Jeden deň v živote Ivana Denisoviča 

(1963, 2003), Tri poviedky 

(1964), Matrionina chalupa (1966, 

2003), Rakovina (1991), Súostrovie 

Gulag (1974 v Zürichu, 1991 v Tatrane). 

NAJPREDÁVANEJŠIE KNIHY 

–báb– 

a sen o nadvláde organizovaného 

zločinu) 

2. Allen CARR: È facile smettere di 

fumare se sai come farlo (Je 

ľahké prestať fajčiť, ak viete, ako 

na to) 

3. Michele SERRA: Breviario comico. 

A perpetua memoria (Komický 

breviár. Na večnú pamiatku) 

4. Gianluca MAGI: I 36 strategemmi. 

Lárte segreta della strategia 

cinese per trionfare in ogni 

campo della vita quotidiana (36 

bojových stratégií. Tajné umenie 

čínskej stratégie ako uspieť vo 

všetkých oblastiach 

každodenného života) 

5. Gomez PETER – Lillo MARCO – 

Travaglio MARCO: Il bavaglio (Gag) 

6. Daniel PENNAC: Diario di scuola 

(Školský zápisník) 

7. Peter GOMEZ – Marco 

TRAVAGLIO: Se li conosci li eviti 

(Ak ich spoznáš, vyhni sa im) 

8. Saverio LODATO – Roberto 

SCARPINATO: Il ritorno del 

principe (Návrat princa) 

9. Robert B. CIALDINI: Le armi della 

persuasione. Come e perché si 

finisce col dire si (Presvedčovacie 

zbrane. Ako a prečo povieme áno) 

10. Donald J. TRUMP – Zanker BILL: 

Pensa in grande e manda tutti al 

diavolo nel lavoro e nella vita 

(Rozmýšľajte vo veľkom a strčte 

všetkých do vrecka v práci aj 

v živote)


S romantickým nádychom 

Nicky Pellegrinová 

Caffe Angeli 


Preklad Katarína Repatá 

Vôňa kávy a tradičných talianskych 

jedál sprevádza osudy matky 

a dcéry. Roku 1964 je život 

najstaršej dcéry rodiny 

Carrozzovcov vymedzený 

každodennými povinnosťami, 

obmedzený skostnatenosťou 

a zvykmi malého mestečka 

a striktnej talianskej rodiny. 

Maria Domenica však netúži, ako 

sa od nej očakáva, nájsť 

si čo najskôr manžela, vydať 

sa a priviesť na svet kopu detí. 

Miluje obrazy na stenách 

kaviarničky Caffe Angeli a túži 

vidieť svet. Majiteľ kaviarne 

Franco dal steny pomaľovať 

napodobeninami fresiek známych 

majstrov a Maria Domenica túži 

vidieť originály. V jej hlave sa rodí 

tajný plán. Začne pracovať v Caffe 

Angeli a šetrí si na výlet do Ríma 

a Florencie. Potajomky opúšťa 

rodné mestečko San Giulio, o rok 

sa však vracia tehotná k svojej 

rodine. Byť slobodnou matkou 

je neprípustné, a tak sa z donútenia 

vydáva za Marca, pôvodne pre 

ňu určeného manžela, drsného 

a zlého človeka. Dramatické 

okolnosti prinútia Mariu Domenicu 

s dcérou Chiarou znovu opustiť 

rodinu, mestečko a milované caffe. 

Svoj nový život začína v Anglicku, 

blízko Liverpoolu. Matka dcére 

neprezradila nič o svojej rodine, 

až po jej smrti Chiara nájde 

neodoslaný list, ktorý písala 

rodičom. Chiara sa vydáva na 

ďalekú cestu na juh Talianska 

za matkinou rodinou, o ktorej 

dovtedy nič nevedela. V jej živote 

nastáva výrazná zmena, a nie 

je to len skvelou kuchyňou starej 

mamy Pepiny. Dozvie sa mnohé 

veci o svojej matke, ktoré ostávali 

dosiaľ skryté a s niektorými sa jej 

nevyrovnáva ľahko. Nájde však 

rodinu a ľudí, ktorí ju majú radi 

a pomáhajú jej, nájdu sa ale aj takí, 

ktorým je jej prítomnosť 

nepríjemná. 

Vôňa, chuť a exotika kuchyne starej 

mamy Pepiny pretkávajú celú túto 

pôvabnú knihu a spolu s vôňou 

pražených kávových zŕn 

a atmosférou talianskeho juhu je 

príjemným a ovlažujúcim čítaním 

na letné večery. 

Mary Baloghová 

Pavučina lásky 

Bratislava, Slovenský spisovateľ 

2008 

Preklad Dominika Petričková 

Fingovaný únos, ktorý sa omylom 

pritrafí mladej a neskúsenej 

Alexandre, jej poriadne 

skomplikuje život. V prísnej 

viktoriánskej spoločnosti, pod 

dohľadom ešte prísnejšieho otca, 

sa musí rozhodnúť, ako naloží 

s vlastným osudom, čo si počne 

ďalej. Alexandra však nie je 

nerozhodná a naivná fiflenka, ktorá 

si vždy dá poradiť – je poslušná 

a úctivá, používa však vlastný 

rozum a v tom ju nič nemôže 

zastaviť. Pytač, ktorý ju viac-menej 

zo zdvorilosti a aby vyhovel tradícii 

požiada o ruku, to má s ňou 

poriadne ťažké, Alexandra 

sa nechce vydať bez lásky... Dej tak 

prechádza rozličnými pestrými 

a pútavými peripetiami, a hoci 

čitateľky tušia, že speje ku 

šťastnému koncu, autorka ho tak 

dôkladne zamotala, že zostávame 

v napätí, či sa pavučina lásky 

rozpletie a uvoľní ruky mladým 

a zaľúbeným... 

–vp– 

Jane Featherová 

Jaskyňa lásky 

Bratislava, Slovenský spisovateľ 

2008 

Preklad Miriam Ghaniová 

Featherovej príbehy, ktorých 

vo vydavateľstve Slovenský 

spisovateľ úspešne vyšlo 

už niekoľko, sú natoľko živo 

zasadené v rámci, ktorý 

im vymyslela autorka, 

že sa čitateľky pokojne a neraz 

môžu stotožniť s hrdinkou, 

respektíve si pripomenúť podobnú 

scénu z vlastného života, aj keď 

v inom čase a na inom mieste. 

Hlavná hrdinka Merrie sa vášnivo 

zaoberá pašeráctvom, popritom 

sa obetavo stará ako mladá vdova 

aj o svojich troch mladších bratov. 

Jej nekonvenčná povaha i očarujúci 

zjav osudovo zaujmú lorda 

Rutherforda, ktorý príde 

do Cornwallu na návštevu. 

Všemožne sa jej usiluje priblížiť, 

nakloní si jej bratov a neskôr 

aj spolu prežívajú veľmi 

dobrodružné príhody. Šťastný 

koniec je neistý, lebo Merrie váha.... 

–vp– 

Robin Cook 

Únosné riziko 


Preklad Desanka Režuchová 

Kniha napísaná ešte v roku 1994 

sa na Slovensku dočkala 

už druhého vydania aj vďaka 

atraktívnej téme súvisiacej 

s bosorkami zo Salemu. Pri bazéne 

alebo na pláži vás počas letných 

víkendov a dovoleniek určite 

príjemne osvieži. Robin Cook 

si tentoraz zobral na mušku 

farmaceutický priemysel 

a moderný výskum zaoberajúci 

sa vývojom nových liekov. Jeho 

systém a morálka sú aj napriek 

obrovskému riziku ohrozenia 

zdravia alebo života zväčša 

Téma 

podriadené jedinému cieľu – 

maximálnemu zisku. Pacient sa tak 

chtiac-nechtiac stáva 

rukojemníkom neľútostného 

biznisu založeného na jeho 

chorobopise. Vrchná sestra 

bostonskej nemocnice Kimberly 

Stewartová zápasí s následkami 

nevydareného vzťahu 

a nedostatkom sebavedomia. 

Prostredníctvom bratranca 

Stantona sa zoznamuje 

s talentovaným vedcom Edwardom, 

špecialistom na neurochémiu. 

Zo Stantona sa stáva mimoriadne 

aktívny „dohadzovač“, pretože 

má záujem získať Edwarda pre 

svoje obchodné zámery. Svoj cieľ 

aj dosiahne, keď dvojicu zblížia 

nielen rovnaké povahové črty, ale 

aj záujem o temnú minulosť 

Kiminej vzdialenej príbuznej 

Elizabeth. Popravili ju ako jednu 

zo salemských žien obvinených 

z bosoráctva. Kim začne neúnavne 

pracovať na rekonštrukcii 

rodinného sídla, kde nájde 

zaujímavé dokumenty. Edward sa 

o salemský proces zaujíma čisto 

z vedeckého hľadiska. Je 

presvedčený, že syndrómy 

pripomínajúce posadnutie diablom 

mohla vyvolať substancia. 

V neznámej látke vytuší možnosti, 

ktoré by ho mohli vyniesť do 

vedeckého neba a zarobiť jemu 

aj Stantonovi miliardy dolárov. 

Usiluje sa urýchliť vývin napohľad 

dokonalého lieku nazvaného 

pracovne Ultra a s novovytvoreným 

tímom sa dobrovoľne stanú 

pokusnými králikmi testujúcimi 

jeho účinky. 

Vladimír Radosa 

Mark Terry 

Hadí bozk 


Preklad Patrick Frank 

Dereka Stillwatera nemá nikto rád. 

Je to arogantný typ, ktorý neberie 

ohľad na nikoho a na nič 

a má povesť divokého kovboja. Stal 

sa však živou legendou pre svoj 

neuveriteľný inštinkt, 

vyšetrovateľské schopnosti, talent 

vidieť pod povrch a odhodlanie 

chrániť verejnosť pred útokmi 

teroristov. A čo je najdôležitejšie – 

o chemických a bakteriologických 

zbraniach nevie nikto viac ako 

on. Autor nás s Derekom 

Stillwaterom zoznámil v trileri 

Diablove vidly (Ikar 2007). 

Momentálne sa na palube svojej 

lode pripravuje na cestu do Mexika, 

kde chce pátrať po svojom bývalom 

spolubojovníkovi prezývanom 

Padlý. Má s ním kopec nevybavených 

účtov a nemieni si vydýchnuť, kým 

ho nedostane za mreže alebo 

do rakvy. Jeho cestovné plány 

naruší telefonát od ministra 

národnej bezpečnosti, v ktorom 

ho prosí o pomoc. V reštaurácii 

v centre Detroitu bol za bieleho 

dňa spáchaný útok smrteľné 

jedovatým plynom sarín; presne 

tým, ktorým pri útoku v tokijskom 

metre zákerne zaútočila sekta Óm 

Šinrikjó. Derek prijíma hodenú 

rukavicu a okamžite príde na miesto 

činu. Vyšetrovací tím FBI na čele 

s alibistickým Mattom Grayom mu 

od začiatku hádže polená pod nohy 

a chce ho odstaviť od vyšetrovania. 

Sleduje ho skúsená agentka Jill 

Churchová, s jej manželom 

sa Derek v minulosti dobre poznal. 

Obaja sa po počiatočných 

„komunikačných“ problémoch 

pustia do poľovačky na záhadného 

Hada, ktorý sa prostredníctvom 

médií vyhráža ďalšími útokmi. 

Do naháňačky je nechtiac zapletený 

aj Jillin 16-ročný syn Michael. 

Vladimír Radosa 

Za medicínskou 

literatúrou do Martina 

Martinské Vydavateľstvo Osveta, ktoré 

sa zameriava predovšetkým na medicínu, 

ošetrovateľstvo a populárnonáučnú 

zdravotnícku literatúru, má už 

roky svoje kníhkupectvo v centre mesta 

(Andreja Kmeťa č. 22, 03601 Martin, 

tel.: 0918 810117). Pri návšteve tohto 

špecializovaného kníh kupectva som sa 

porozprávala s jeho pracovníčkou Andreou 

KAPUSTOVOU. 

• Ako kníhkupectvo Vydavateľstva 

Osveta samozrejme ponúkate celú 

jeho produkciu. Možno u vás nájsť literatúru 

z oblasti medicíny a príbuzných 

odborov aj z iných vydavateľstiev 

– Máme slovenské odborné tituly 

predovšetkým z vydavateľstiev Herba, 

SAP, Veda, Vydavateľstvo F. Okrem 

toho ponúkame výber kvalitných kníh 

z českých vydavateľstiev Grada, Triton, 

Galén, Portál. Z iných zahraničných 

vydavateľstiev objednávame zákazníkovi 

vždy konkrétny titul, ktorý 

si žiada a usilujeme sa, aby bola kniha 

približne do mesiaca v predajni. 

• Máte len medicínsku literatúru 

– Nie, doplnkovo ponúkame jazykové 

príručky, slovníky, výberovo literatúru 

pre deti, beletriu, hobby, obrazové 

publikácie, mapy, puzzle, pohľadnice. 

• Odborná literatúra má obmedzený 

okruh čitateľov, ale napriek tomu, 

o aké tituly je najväčší záujem 

Kliment Ondrejka: 

Malý lexikón ľudovej kultúry Slovenska 

Bratislava, MAPA Slovakia Plus 2008 

Leto je obdobie folklórnych festivalov, 

ktoré nám v esenciálnej podobe 

pripomínajú ľudové tradície. 

Hoci letné kultúrne slávnosti sú stále 

vyhľadávané, dokonca niektorí 

návštevníci zo zahraničia sa pravidelne 

na ne vracajú, predsa sa na 

nich piesne, tance, zvyky či remeslá 

pripomenú len jednorazovo. Za akýsi 

pendant folklórnych slávností, 

ktorý v trvalej podobe zachytáva ľudové 

tradície, možno pokladať práve 

túto publikáciu, ktorú pre ÚĽUV 

vydalo vydavateľstvo MAPA Slovakia 

Plus už v druhom vydaní. Aj to svedčí 

o neutíchajúcom záujme o túto 

oblasť našej kultúry. Autor, popredný 

slovenský folklorista Kliment 

Ondrejka (1929), na malom rozsahu 

tejto etnografickej encyklopédie 

zdokumentoval naozaj veľké a pestré 

bohatstvo našej ľudovej kultúry. 

Od histórie, náboženstva, cez národopisné 

oblasti a vývin jazyka a nárečí 

sprevádza čitateľov cez materiálnu 

kultúru našich predkov, zvykoslovie 

až k ľudovému umeniu. 

Náš svet. Otázky a odpovede 

Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2007 

Školákom sa končí prázdninové leňošenie. 

Aby sa im ľahšie znovu zvykalo 

na neúprosné povinnosti 

a množstvo nových vedomostí, Vydavateľstvo 

Slovart pre nich pripravilo 

vedomostnú rozcvičku v podobe tejto 

publikácie. Na farebne ilustrovaných 

stranách v nej nájdu otázky 

a odpovede zamerané na všeobecné 

poznatky o Zemi, o ľudskom tele, 

o krajinách a národoch sveta, o technických 

objavoch, rastlinách, zvieratách 

a vesmíre. Na konci tejto pútavej 

knihy sa môžu sami otestovať a presvedčiť 

sa, či im jej listovanie prinieslo 

len zábavu, alebo aj poučenie. Vedeli 

by ste odpovedať na otázku: 

Kedy otvorili prvú železničnú trať 

pre cestujúcich Dozviete sa, že to 

bolo v severnom Anglicku roku 1825 

a otvoril ju George Stephenson. Ak sa 

chcete dozvedieť aj iné zaujímavosti, 

– Z produkcie Osvety je to séria 

kníh Vademecum (medici, pediatra, 

klinickej biochémie), hneď za týmito 

titulmi nasledujú Lekárska fyziológia 

a Prednemocničná urgentná 

medicína. Z iných slovenských vydavateľstiev 

je záujem o Pediatriu 

(Herba), Gastroenterológiu (Veda), 

Základnú farmakológiu a farmakoterapiu 

(Equilibria). Vzhľadom na 

silné martinské lekárske zázemie sa 

prejavuje záujem o českú odbornú 

literatúru. Dobre sa predáva Harperova 

biochemie (Nakladatelství a vydavatelství 

H + H), Vnitřní lékařství 

(Galén), Chirurgická propedeutika 

(Grada). Bežný predaj „spestrujeme“ 

akciami zlacnených kníh z odbornej 

aj oddychovej literatúry. 

• Aké tituly sú najpredávanejšie 

z doplnkovej ponuky 

– Asi tie isté ako v iných kníhkupectvách. 

Najlepšie sa u nás predáva Matkinov 

román Miluj ma ironicky (Vydavateľstvo 

Slovart), Šepkanie osudu 

(Motýľ) od Márie Hamzovej a Stalo 

sa mi všetko (Evitapress) od Evy Urbaníkovej. 

• Akými novinkami prekvapíte 

svojich zákazníkov 

– Modernizujeme sa a pripravujeme 

internetový predaj už v najbližšom 

čase. 

Katarína Mikluščinová 

Krátke, informatívne texty dopĺňajú 

farebné fotografie a k ľahkej orientácii 

v lexikóne prispieva aj register 

na konci. 

pošlite nám kupón Vydavateľstva Slovart 

z 11. strany do 10. septembra.


Ľudia a knihy 

Za Stanislavom 

ŠMATLÁKOM 

(28. 11. 1925 – 5. 8. 2008) 

Vo veku 82 rokov zomrel v Bratislave 

dr. Stanislav Šmatlák, DrSc., dlhoročný 

pracovník Ústavu Slovenskej literatúry SAV, 

významný slovenský literárny historik 

a kritik, autor závažných monografických 

prác (Hviezdoslav, Kras ko, Novomeský), 

desiatok štúdií, najmä o slovenskej literatúre 

19. a 20. storočia, literárnohistorických 

syntéz (Stopäťdesiat rokov slovenskej lyriky, 

Dve storočia slovenskej lyriky), ktorých 

zavŕšením boli Dejiny slovenskej literatúry 

od stredoveku po súčasnosť (1988). 

Metodologicky vyšiel z českého 

štrukturalizmu (štúdie o J. Červeňovi 

a F. Švantnerovi), neskôr si osvojil 

marxistický prístup skúmajúci literárne dielo 

cez triedno-spolo čenský kontext. Rozsiahle 

materiálové vedomosti, dôkladná teore tická 

príprava, koncepčné myslenie a cit pre 

umelecké kvality mu ani potom nedovolili 

skĺznuť do plytko zjednodušujúcich polôh. 

Marxistické ideológia sa ukázala zradnou 

tam, kde sa zaoberal súčasnou literatúrou, 

naj väčšmi v kapitolách Dejín slovenskej 

literatúry, kde sa vyrovnával s literárnym 

vývinom po roku 1945 a 1948. K textom 

tejto syntetickej práce sa vrátil po novembri 

1989. Rozdelil ju na dva zväzky a vydal 

znovu. V prvom zväzku (9. až 18. storočie; 

vyšiel 1997) odstraňoval ,,dobovo ideologický 

náter“, druhý (19. storočie a prvá pol. 

20. storočia; vyšiel 1999) dôkladne 

prepracoval a rozšíril, pričom kapitoly 

o literatúre po roku 1945 vynechal. Zrejme 

preto, že by musel celú pôvodnú koncepciu, 

a teda aj hodnotenie autorov a diel zavrhnúť. 

Jednou z jeho posledných prác, kde bol 

spoluautorom, boli dejiny slo venskej 

literatúry v nemčine (Geschichte der 

slowakischen Literatur, 2003), do ktorých 

vypracoval kapitoly znovu len po rok 1945. 

Tém a aktivít je však u Šmatláka oveľa viac. 

Dlhé roky sa angažoval v problematike 

česko-slovenských vzťahov (od neho 

pochádza termín ,,československý literárny 

kontext“), zúčastňoval sa na mnohých 

projektoch, venoval sa editorskej i redakčnej 

činnosti. Od roku 1970 mali Šmatlákove 

aktivity aj politický podtón. Stal sa blízkym 

spolupracovníkom ministra kultúry 

Miroslava Válka (o Válkovi a Rúfusovi ako 

o dvoch významných ge neračných básnikoch 

– sám sa rátal k tejto generácii – vydal 

knižku Pozvanie do básne, 1971). Ako 

hlavný redaktor a organizátor zúčastnil 

sa prác na dvoj zväzkovej Encyklopédii 

slovenských spisovateľov (1984). Pôvodný 

projekt rozplánovaný na štyri zväzky 

sa po vydaní prvého zväzku (1979, vtedy pod 

názvom Slovník slovenskej literatúry) 

zastavil a zväzok zošrotoval, hoci sa v ňom 

použil ideologický kľúč, stroskotal na heslách 

emigrantov. Tí potom z okliešteného 

projektu vypadli. S. Šmatlák mal aj ideových 

oponentov, proti ktorým vystupoval. 

V 60. rokoch to bol Milan Hamada 

(v súvislosti s kritikou Válkovej zbierky 

Milovanie v husej koži), v 70. rokoch 

to boli Oskar Čepan a Michal Gáfrik. 

Šmatlákova existencia v Ústave slovenskej 

literatúry SAV bola spočiatku problematická. 

Mal permanentné ťažkosti kvôli otcovi, 

ktorý sa angažoval za slovenského štátu. 

Roku 1959 neprešiel cez pre vierky 

a roku 1960 musel z ústavu odísť. 

Stal sa redaktorom Slovenských pohľadov 

a do ústavu sa vrátil až roku 1963. 

Zdá sa, že aj tieto kádrové problémy 

ovplyvňovali jeho neskoršie postoje a 

angažovanosť, ale väčšina toho, čo napísal 

a publikoval, prekračuje úzko 

ideologickú hranicu. Jeho rozsiahle dielo 

sa stalo súčasťou literárnej histórie 

a sú v ňom podnety, ku ktorým sa treba 

kriticky vracať. 

Vladimír Petrík 

ČÍM ŽIJE LITERATÚRA 

Na naše anketové otázky odpovedá básnik Pavol GARAN, ktorý za svoj knižný 

debut, zbierku Smrť zahroteným prstom (Vydavateľstvo Spolku slovenských 

spisovateľov 2007) získal Prémiu Ceny Ivana Kraska 2007. 

• Stáva sa podľa vás slovenská 

literatúra ostrovom 

samým pre seba, alebo 

sa jej darí prenikať do 

každodenného života 

– Ak dovolíte zjednoduším 

si vašu otázku len na oblasť 

poézie, ktorej peripetie 

vnímam intenzívnejšie 

a osobnejšie. Ak ostanem verný nadhodenej 

metafore, tak je slovenská poézia skôr súostrovím 

husto zaľudneným robinsonmi každého 

druhu a veku, ktorí si ponad vodu ešte závidia 

lepšiu klímu a gýčovejší západ slnka, namiesto 

toho, aby si vykasali nohavice a prešli na pevninu. 

Dosť je tu, pravda, verbálneho smogu, že 

našinec nerozozná básnika od rapera, ale vyplatí 

sa v ňom hľadať svojho čitateľa. Určite 

viac ako zasklievať oceán správami vo fľašiach, 

či vyčkávať záchrannú milionársku jachtu. 

• Čo vám v našom slovenskom literárnom 

živote chýba, ako by sa mohla zlepšiť literárna 

komunikácia 

OPUSTILI NÁS 

Rudolf Skukálek 

(20. 8. 1931 – 26. 7. 2008) 

Vo chvíľach, keď dvojčíslo 16 – 17 nášho časopisu 

opúšťalo tlačiareň, v ktorej medzi jubilujúcimi 

spisovateľmi bol uvedený aj Rudolf Skukálek, 

tento básnik navždy opúšťal tento svet. 

Meno Rudolfa Skukálka je pre mnohých neznáme. 

Tí skôr narodení si ho pamätajú v súvislosti 

s jeho básnickými zbierkami Dukáty 

briezok a Obloha na konci ulice, ktoré vyšli na 

prelome 50. a 60. rokov minulého storočia. 

Upútal aj svojimi prekladmi Majakovského, Jesenina, 

Jevtušenka, Achmatovovej, Mickiewicza, 

ale aj Elizabeth Barett Browningovej. Stredná 

generácia už menej pozná jeho meno, hoci 

takmer každý fanúšik skupiny Prúdy pozná 

texty piesní ako Zvoňte zvonky a S rukami vo 

vreckách bez toho, aby si uvedomil, že ich napísal 

práve Rudolf Skukálek. V roku 1968 emigroval 

a pôsobil v Rádiu Slobodná Európa, kde 

sa stal roku 1981 obeťou bombového atentátu. 

Ťažko zranený, na tele i duši, dožíval svoj život 

zabudnutý v bavorskej dedinke Falkenberg. 

Ani rok 1989 neznamenal pre neho návrat do 

slovenskej literatúry a neobjavila sa o ňom takmer 

ani zmienka. Len časopis Romboid uverejnil 

v rámci cyklu Rehabilitácie slovenských spisovateľov 

jeho životopis. Paradoxne až po jeho 

smrti sa v niektorých denníkoch a časopisoch 

objavilo zopár nekrológov. Budú impulzom 

pre posmrtný Skukálkov návrat do slovenskej 

literatúry a zhodnotenie jeho diela –jbk– 

Peter Smolík 

(5. 6. 1960 – 1. 8. 2008) 

Po ťažkej chorobe zomrel v Bratislave vo veku 

48 rokov vydavateľ, editor a kultúrny pracovník 

Peter Smolík. V roku 2001 mu udelili Cenu 

Dominika Tatarku za vydanie diela Zločiny 

komunizmu na Slovensku. Bol zakladajúcim 

členom občianskeho združenia Hlbiny, ako aj 

členom redakčnej rady revue pre modernú 

katolícku kultúru Impulz. Ako reprezentant 

Vydavateľstva Michala Vaška spolupracoval 

s Literárnym informačným centrom na viacerých 

projektoch, naposledy na vlaňajšom vydaní 

monografie Ladislav Hanus 1907 – 1994. 

Symbol slovenskej kultúrnosti. 

LITERÁRNY KVÍZ 

– Budem veľmi konkrétny. Chýba mi viac literatúry 

na televíznej obrazovke. Azda to nebude 

vyzerať tak, že blúznim z horúčky, ale jedna 

diskusná relácia s možnosťou elektronického/ 

telefonického vstupu do debaty raz za mesiac 

by možno stála za pokus. Alebo obnovenie Nedeľnej 

chvíľky poézie – s mladými, sviežimi 

ľuďmi a súčasnou, živou poéziou. To by som 

bral. Veď čo s tými laureátmi Hviezdoslavových 

Kubínov Nie všetci idú študovať herectvo. Aj tí 

majú byť len taký ostrov pre seba 

Ešte k ceste od tvorby k príjemcom. Ako si 

mám vysvetliť, že isté veľké kníhkupectvo, 

veľkej siete kníhkupectiev, vo veľkom meste 

nevezme do predaja zbierku básní Paľa Hudáka, 

hoci je to laureát niekoľkých literárnych 

cien a určite jeden z najvierohodnejších, najautentickejších 

a najpozoruhodnejších súčasných 

lyrikov Mnohému by pomohla výmena 

nekompetentných ľudí. 

Vilma Jamnická 

(13. 11. 1906 – 12. 8. 2008) 

Okrem hereckej tvorby, kde vytvorila mnoho 

divadelných a filmových postáv, sa najstaršia 

slovenská herečka venovala aj joge, astrológii 

a písaniu spomienok. Knižne vyšli Letá a zimy 

s Jánom Jamnickým (1985), Elixír môjho 

života (2005) a Muž môjho života (2007), dva 

posledné tituly písala spolu s M. Studeničovou. 

Pavel Hrúz 

(14. 6. 1941 – 16./17. 8. 2008) 

Slovenský spisovateľ Pavel Hrúz začal publikovať 

v regionálnych novinách a v Mladej 

tvorbe, za debutovú zbierku poviedok Dokumenty 

o výhľadoch (1966) získal Cenu Ivana 

Kraska. O dva roky neskôr mu vyšla ďalšia 

zbierka Okultizmus (1968). Od roku 1968 pôsobil 

spolu s Ivanom Kadlečíkom a Tomášom 

Winklerom v Martine v kultúrnom dvojtýždenníku 

Matičné čítanie, odkiaľ ho pre jeho 

politické a občianske postoje k augustovým 

udalostiam roku 1968 v roku 1971 prepustili 

a vylúčili zo Zväzu slovenských spisovateľov. 

Až do roku 1974 bol nezamestnaný. Po 15 rokoch 

publikačného zákazu mu v časopise 

Romboid uverejnili poviedku. Po politických 

zmenách v roku 1989 začal pracovať pre Slovenský 

rozhlas v Banskej Bystrici ako redaktor 

literárnej redakcie. V roku 1999 dostal za 

svoje dielo Cenu Dominika Tatarku. Poviedky, 

ktoré začiatkom 70. rokov publikoval v rozličných 

časopisoch, mu knižne vyšli až v 90. rokoch. 

V podzemí vydal v Prahe v náklade 30 

kusov poviedky nazvané Zvuky ticha, oficiálne 

kniha vyšla v rozšírenej verzii v roku 1991 

pod názvom Pereat. V 90. rokoch knižne vyšli 

jeho skôr napísané diela, ako Chliev a hry 

(1990), Párenie samotárov (1993) a Oči kuričove 

(1996). V roku 1996 publikoval ešte knihu 

próz Chlieb a kry a v roku 1998 Hore pupkom, 

pupkom sveta. Pre televíziu napísal 

rozprávkovú hru Nedobytný hrad (1973) a je 

aj autorom eseje Lunetárium (2001). Svojmu 

rodisku venoval humoristický miestopis a dejepis 

Bystrica v... tom (2000) a Memoáre medeného 

mesta (2006). 

V záverečnej časti nášho literárneho kvízu ste 

mali odpovedať na otázku, akú zaujímavú životnú 

skúsenosť okrem svojej lekárskej praxe a práce 

genetického výskumníka, ktorú využil aj vo 

svojich trileroch, má americký autor Robin Cook. 

Niektorí čitatelia sa s ním osobne stretli počas 

jeho májovej návštevy Bratislavy, a tak bez problémov 

odpovedali, že pracoval ako lekár v atómovej 

ponorke. Za správne odpovede posielame 

knižky z vydavateľstiev SPN – Mladé letá, Buvik, 

Ikar a Lúč Júlii KOHLMAJEROVEJ do Košíc, Marianovi 

BEBJAKOVI do Levíc, Irene MANDUCHO- 

VEJ do Jacoviec a Krisíne PRUKSCHOVEJ do Bratislavy. 

Pavel Hrúz 

JUBILANTI 

od 27. augusta do 9. septembra 

28. augusta 1950 sa narodil v Rešove prozaik 

a prekladateľ Ivan JACKANIN, predstaviteľ 

ukrajinskej literatúry na Slovensku. Začal 

pracovať ako redaktor Ukrajinského štúdia 

Československého rozhlasu v Prešove, krátko 

pôsobil ako učiteľ na základnej škole, neskôr 

sa znovu vrátil k redaktorskej práci v novinách 

a vo vydavateľstve. Od začiatku 80. rokov 

uverejňoval poviedky v ukrajinských časopisoch, 

knižne debutoval zbierkou poviedok Misce 

prožyvaňňia (Trvalé bydlisko, 1987), okrem 

ďalšej tvorby pre dospelých napísal pre deti 

poviedkovú knihu Natalka vže ne plače (Natalka 

už neplače, 1988). Roku 1997 vydavateľstvo 

Gražda v Užhorode vydalo výber jeho poviedok 

Derevjanyj smutok (Drevený smútok). Za túto 

knihu získal prestížnu literárnu Cenu Hryhorija 

Skorovody. Nepretržite sa venuje umeleckému 

prekladu z ukrajinčiny do slovenčiny a naopak. 

Pred dvoma rokmi mu Spolok ukrajinských 

spisovateľov na Slovensku vydal poviedkovú 

knižku pre deti Čarivnyj rjukzak (Čarovný 

ruksak). Ak viete po ukrajinsky, alebo sa tento 

jazyk učíte, môžete získať túto knižku 

s farebnými ilustráciami Tatiane Žitňanovej, 

ak do 10. septembra napíšete blahoželanie 

jej autorovi Ivanovi Jackaninovi, dnešnému 

jubilantovi, a priložíte k nemu kupón Spolku 

ukrajinských vydavateľov. 

Narodili sa: 

• 27. 8. 1938 – Ivan KAMENEC, historik, autor 

literatúry faktu 

• 27. 8. 1971 – Tomáš HORVÁTH, literárny 

vedec, prozaik, dramatik 

• 1. 9. 1936 – Jozef KOT, prekladateľ, prozaik 

• 1. 9. 1951 – Ondrej ČILIAK, básnik 

• 1. 9. 1961 – Boris MIHALKOVIČ, esejista, 

prekladateľ 

• 1. 9. 1979 – Monika KOMPANÍKOVÁ, 

prozaička, výtvarníčka 

• 4. 9. 1960 – Maroš BANČEJ, básnik, prozaik, 

esejista 

• 4. 9. 1960 – Marián MILČÁK, básnik, 

prekladateľ 

• 5. 9. 1940 – Milan HÚŽEVKA, autor literatúry 

pre deti a mládež 

• 9. 9. 1933 – Milan HAMADA, literárny vedec, 

kultúrny historik 

Za blahoželania Jánovi Jankovičovi ďakujeme 

všetkým čitateľom a radi sa k nim pripájame. 

Monografiu Ján Jankovič v bibliografii 

a citátoch posielame Kataríne HRONKINOVEJ 

do Popradu za jej gratuláciu a spomienku: 

,,Nášmu jubilantovi, prekladateľovi ďakujem 

za jeho preklady, veď na príbehy ženských 

hrdiniek Stanky a Nery som doteraz nezabudla 

a zošitky mám zviazané v knižnici. Zagorkine 

historické romány počnúc Gričskou 

čarodejnicou sme si kupovali ešte ako zošitky na 

pokračovanie všetky študentky v novinových 

stánkoch na celom Považí a čítali sme ich spolu 

s našimi romantickými mamami. Pripomínajú mi 

moju mladosť, ktorú som prežila v tomto peknom 

kraji.“ 

Kto dostane knižku 

Hlavolamy z vydavateľstva Arkus bude riešiť 

Martin ŠČEPÁNEK zo Zohora. 

OBJEDNÁVKA 

KUPÓN 

VYDAVATEĽSTVO 

SLOVART 

Strana 10 

KUPÓN 

NA SLOVENSKU 

SPOLOK UKRAJINSKÝCH SPISOVATEĽOV 

Strana 11 

Dvojtýždenník KNIŽNÁ REVUE na rok 2008 si 

môžete objednať telefonicky: 02/52920272, 

e-mailom: krevue@litcentrum.sk 

alebo písomne či osobne: 

Nám. SNP 12, 812 24 Bratislava


Rozhovor 

História bez legiend 

Rozhovor s historikom Jozefom JABLONICKÝM 

Jozef Jablonický (nar. 3. januára 1933 v Zavare pri Trnave) po skončení Filozofickej fakulty 

Univerzity Komenského v Bratislave pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Trnave a zároveň inšpektor 

pre kultúru, v rokoch 1960 – 1974 v Historickom ústave SAV, neskôr ako vedúci oddelenia 

najnovších dejín. V roku 1964 získal vedeckú hodnosť kandidáta historických vied. 

Z politických príčin musel v roku 1974 odísť z HÚ SAV a zamestnal sa v Slovenskom ústave 

pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody. Nemohol oficiálne publikovať a výsledky svojej 

vedeckej práce uverejňoval doma ako strojopisné samizdaty a v zahraničí (najmä v Kanade 

a USA). Po roku 1989 pracoval až do odchodu do dôchodku v Ústave politických vied SAV, od 

roku 1990 v Politologickom kabinete SAV, v rokoch 1990 – 1998 ako jeho riaditeľ, 1998 až 

2007 ako predseda vedeckej rady. V rokoch 1990 – 1992 bol predseda Komisie vlády SR a zároveň 

podpredseda Komisie vlády ČSFR pre analýzu historických udalostí v rokoch 1967 až 

1970. V roku 1992 obhájil v Prahe hodnosť doktora historických vied. V súčasnosti je členom 

správnej rady Československého dokumentačného strediska v Prahe. 

Po odborných publikáciách Robotnícke hnutie na Trnavsku za kapitalistickej ČSR (1961), 

Protifašistický odboj v Trnavskom okrese v rokoch 1938 – 1945 (1962), Slovensko na prelome 

(1965) priniesol nový pohľad na SNP v knihe Z ilegality do Povstania (1969). Okrem 

nich je autorom Slovníka Slovenského národného povstania (1970). Po dvadsaťročnom 

zákaze publikovania vydal Povstanie bez legiend (1990), Glosy o historiografii SNP (1994) 

a Podoby násilia (2000). Výsledky svojho vedeckého bádania najmä o SNP a životných osudoch 

jeho účastníkov, ktoré uverejňoval v mnohých odborných časopisoch, knižne vyšli vo 

vydavateľstve Kalligram v dvoch zväzkoch: Samizdat o odboji (2004), Samizdat o odboji II. 

(2006), za tretí zväzok Samizdat o disente (2007), obsahujúci výber zo samizdatových záznamov 

o normalizácii v Československu z rokov 1976 – 1989 a autentické dokumenty, mu 

udelili Cenu Dominika Tatarku za rok 2007. 

• Hlavnou témou vašej vedeckej a napokon 

i knižnej práce je Slovenské národné povstanie. 

V čase, keď vypuklo, ste mali niečo vyše 

jedenásť rokov. Okolie Trnavy, kde ste sa narodili 

a prežili detstvo, sa nestalo dejiskom 

povstaleckých operácií. Ako ste vnímali vtedy 

Povstanie očami malého chlapca 

– Ako jedenásťročný chlapec som síce žil mimo 

povstaleckého územia, ale v mojej rodnej obci 

Zavar vtedy býval veliteľ trnavskej posádky 

stotník (kapitán) Andrej Benka-Rybár. K jeho 

domu chodili vojaci, dôstojníci na vojenských 

autách. O prípravách Povstania som vtedy nemal 

ani tušenia, ale vojaci v uniformách mi 

imponovali. Keď napokon Povstanie vypuklo, 

časť trnavskej posádky odchádzala do Povstania 

aj cez Zavar. Bol som svedkom tohto nástupu 

a odvtedy mám sympatie k SNP. 

• Po ukončení štúdií ste začali pracovať 

v Historickom ústave SAV, čiže v čase najtvrdších 

represálií voči povstalcom. Väčšina 

z nich, ak neemigrovala, bola vo väzení alebo 

žila v nedôstojných podmienkach. Obraz 

Povstania bol v tých časoch v historiografii 

i žurnalistike hrubo falšovaný. Napriek 

tomu ste si toto obdobie vybrali ako predmet 

vášho výskumu. Prečo 

– Do HÚ SAV som nastúpil v roku 1960 ako 

interný vedecký ašpirant. V tom čase som sa 

chcel zaoberať dejinami 19. storočia, ale môj 

školiteľ a vtedajší riaditeľ HÚ SAV Ľudovít Holotík 

rozhodol, že predmetom môjho vedeckého 

výskumu budú najnovšie dejiny. Výsledkom 

tohto môjho prvého tvorivého úsilia bola 

kniha Slovensko na prelome (1965), v povstaleckej 

problematike som natrvalo zakotvil až 

knihou Z ilegality do Povstania (1969). 

• Knihou Z ilegality do Povstania ste podali 

úplne iný pohľad na SNP, aký bol dovtedy 

prezentovaný. Čo spôsobilo tento zásadný 

obrat 

– Počas výskumu historických dokumentov 

v archívoch, ktoré som si dopĺňal autentickými 

výpoveďami účastníkov povstaleckých udalostí, 

s ktorými som absolvoval množstvo rozhovorov, 

som si začal uvedomovať, že ich opis 

prežitých udalostí nekorešponduje s vtedajším 

oficiálnym výkladom. Kniha Z ilegality do Povstania 

bola napísaná v spoločenskej atmosfére 

tzv. odmäku šesťdesiatych rokov. Tieto roky 

predstavovali obdobie istého rozletu vedeckého 

bádania v humanitných vedách na Slovensku. 

Po auguste 1968 v súvislosti s nástupom 

normalizácie, v období pred tzv. veľkou čistkou, 

bol vlastne takmer zázrak, že moja kniha o občianskom 

odboji mohla ešte vyjsť aj v roku 

1969. O niekoľko mesiacov by také niečo už vôbec 

nebolo možné, a o niekoľko rokov sa už 

sťahovala z verejných knižníc ako „závadná kniha“, 

ktorá nemôže ďalej slúžiť širokej verejnosti. 

Knihu Z ilegality do Povstania však dodnes 

považujem za svoju najlepšiu. Dokonca sa v súčasnosti 

pripravuje jej druhé vydanie. Pokojne 

ju môžem po 40 rokoch vydať bez toho, aby 

som v nej musel čokoľvek opravovať či meniť. 

• Touto knihou ste sa po nástupe Gustáva 

Husáka k moci dostali do rozporu s jeho interpretáciou 

Povstania, ktorú prezentoval 

v knihe Svedectvo o SNP. V čom boli najzásadnejšie 

rozpory medzi vami 

– Husákovo Svedectvo o SNP (1964) predstavovalo 

svojrázny spôsob jeho subjektívneho pohľadu 

na deformácie výkladu Povstania. Svedectvo 

o SNP som mal možnosť čítať ešte v rukopise. 

S Husákom som nemal osobné spory, 

ale mali sme rozdielne názory a hodnotenia 

historických udalostí. Husák vo svojom Svedectve 

napísal, že Komunistická strana Slovenska 

Povstanie inšpirovala, pripravovala a viedla. Vo 

svojej knihe vybudoval tézu o vedúcej úlohe komunistickej 

strany v SNP, neobjektívne zobrazil 

občiansky odboj, povstaleckú armádu a napokon 

aj partizánov. Počas normalizácie potom 

dvorná historiografia tieto Husákove tézy nekriticky 

prebrala a vybudovala na nich superlegendu. 

Najzásadnejší rozdiel medzi nami vidím 

v tom, že Husák bol právnik a politik, ktorý 

subjektívne opisoval prežité udalosti (a hlavne 

svoj význam v nich), pričom ja som sa snažil 

faktograficky zrekonštruovať povstalecké udalosti 

na základe vedeckého výskumu zachovaných 

dokumentov objektívne, nestranne, z pozície 

profesionálneho historika. Moju interpretáciu 

predmetných udalostí reprezentuje napr. 

samizdatová štúdia Bratislava a vznik SNP. 

• V sedemdesiatych rokoch ste sa dostali do 

nemilosti režimu a napriek tomu ste na vedeckú 

prácu nerezignovali. Svedčia o tom aj 

vaše publikácie Povstanie bez legiend (1990) 

a Glosy o historiografii SNP (1994), ale i nedávno 

vydané dva zväzky knihy Samizdat 

o odboji. V treťom zväzku Samizdat o disente 

(2007) ste opísali svoj osud počas normalizácie. 

Ako ste v tom čase zbierali materiály, 

keď ste nemali prístup do archívov Chápem, 

že prozaik fabuluje, pomáha si fantáziou, 

vedec si nemôže vymýšľať. Len jedna 

chyba, jeden mylný fakt môže negatívne poznačiť, 

ba dokonca znehodnotiť celé inak 

poctivo napísané dielo! 

– Na vedeckú prácu som v sedemdesiatych rokoch 

nerezignoval preto, lebo práve moja vedecká 

práca bola hlavným dôvodom, prečo 

som sa dostal do nemilosti režimu. V čase 

normalizácie, keď už boli pre mňa štátne archívy 

zatvorené, mohol som čerpať len z vlastného 

súkromného archívu, ktorý som si vybudoval 

ešte v šesťdesiatych rokoch, teda predtým, 

ako mi odobrali povolenie na štúdium 

v štátnych archívoch. Z môjho súkromného 

archívu, či skôr z jeho torza, ktoré zostalo po 

12 domových a osobných prehliadkach vykonaných 

príslušníkmi ŠtB, som potom napísal 

samizdatové štúdie, ktoré dnes tvoria vami 

spomenuté tri zväzky, a ktoré vlastne predstavujú 

iba dodatočné fragmentárne zhrnutie 

výsledkov môjho výskumu uskutočneného 

v období 60. rokov, teda ešte pred normalizáciou. 

Domnievam sa, že jeden mylný fakt nemôže 

zásadne znehodnotiť inak poctivo napísané 

vedecké dielo, otázkou však zostáva, akú 

hodnotu mala oficiálna historická veda, ktorá 

sa svojím dielom počas normalizácie zvrhla 

na ideologickú (marxisticko-leninskú) propagandu 

tendenčne falzifikujúcu a prekrúcajúcu 

historické fakty, týkajúce sa problematiky 

SNP. A, samozrejme, konkrétni dvorní historici 

boli jej neoddeliteľnou súčasťou. 

• Vraj ste chceli napísať monografiu o Husákovi, 

ale potom ste rezignovali na túto prácu. 

Domnievam sa, že napriek tomu, hoci sa 

za posledných devätnásť rokov objavilo niekoľko 

pozoruhodných historických prác, 

predsa to ešte stále nie je dosť. Chýbajú nám 

hodnoverné monografie o protagonistoch 

komunistického režimu, nielen o Husákovi, 

ale aj napr. Bacílkovi, Biľakovi, Dubčekovi 

a pod. Aký je váš názor na súčasný stav historického 

výskumu tohto obdobia 

– Áno, mal som v úmysle napísať rozsiahlu 

monografiu o Husákovi. Uskutočnil som rozsiahly 

výskum v archívoch, načrtol som základnú 

kostru diela, ale pre svoj zdravotný 

stav a osobné dôvody som na túto tému už 

rezignoval. Podľa môjho názoru toto historické 

obdobie nie je spracované na dostatočnej 

odbornej úrovni, i keď snaha a úsilie niektorých 

súčasných mladých historikov je optimistická. 

Je a bude ich úlohou kriticky sa vyrovnať 

aj s obdobím husákovsko-brežnevovskej 

normalizácie. Pochopiteľne, súčasťou 

analýzy tohto historického obdobia musia byť 

aj v ňom zainteresovaní protagonisti. 

• Dá sa povedať, že takmer všetky vaše knihy 

sa dotýkajú SNP. Aj kniha Podoby násilia 

(2000) je istým pokračovaním osudov niektorých 

povstalcov po nastolení komunistického 

režimu. Prečo podľa vás prišlo v 50. 

rokoch k takým represáliám voči odbojárom, 

dokonca aj z komunistického tábora. 

– Politické procesy v 50. rokoch je nevyhnutné 

chápať v medzinárodných súvislostiach, s tzv. 

zostrením triedneho boja, s bojom proti tzv. 

buržoáznemu nacionalizmu. Kontinuita a súvislosti 

medzi SNP a udalosťami politických 

procesov v 50. rokoch spočívajú v skutočnosti, 

že v mnohých prípadoch figurovali tie isté osoby. 

Každá totalitárna spoločnosť sa pri upevňovaní 

svojej politickej moci usiluje odstraňovať 

pre ňu nepohodlných ľudí, alebo aspoň eliminovať 

ich vplyv, aby jej nenastavovali zrkadlo. 

Pokiaľ akúkoľvek politickú stranu vedú karieristi, 

ktorí sú v nej iba z vypočítavosti, potom 

pre ľudí, ktorí sú v nej z presvedčenia a pre ideály, 

v nej nemôže byť miesto. Výnimkou neboli 

ani päťdesiate roky na Slovensku, a v nich odbojári 

aj z komunistického tábora. 

• Zaujímalo by ma, či ako historik, ktorého 

vedeckým záujmom je SNP, ste čítali aj povstaleckú 

umeleckú literatúru. 

– V rokoch mladosti som čítal aj povstaleckú 

umeleckú literatúru, od Vladimíra Mináča až 

po Katarínu Lazarovú a Helu Volanskú. Ale 

táto literatúra ma nijako osobitne neovplyvnila, 

dával som vždy prednosť literatúre faktu. 

• Za svoje vedecké dielo i občiansku statočnosť 

ste boli v poslednom čase niekoľkokrát 

ocenený – dostali ste Cenu ministra kultúry, 

Cenu Milana Hodžu, Pribinov kríž I. triedy 

a Cenu Dominika Tatarku. Čo pre vás tieto 

uznania znamenajú 

– Udelenie týchto cien ma zastihlo na konci 

aktívneho života. Vážim si ich a ďakujem všetkým, 

ktorí prispeli k ich udeleniu. 

• Hoci ste definitívne rezignovali na monografiu 

o Gustávovi Husákovi, na čom teraz 

pracujete 

– Áno, na monografiu o Gustávovi Husákovi 

som už definitívne rezignoval. Čoskoro by mala 

byť publikovaná moja dokončená štúdia Príbeh 

Emila Tomeša. Ďalej zvažujem ponuku jedného 

pražského vydavateľstva, ktoré prejavilo záujem 

knižne vydať výber mojich štúdií, článkov 

a rozhovorov, ktoré som napísal a publikoval 

po novembri 1989. 

• Kto bol Emil Tomeš 

– Emil Tomeš bol syn Slovákov žijúcich v Amerike, 

narodil sa 23. júna 1908 v USA a prežil tam 

aj detstvo. Po skončení prvej svetovej vojny 

v roku 1920 prišiel s rodičmi na Slovensko, kde 

ukončil svoje školské vzdelanie. V dospelom 

veku bol úradníkom Obilnej spoločnosti pre Slovensko, 

zapojil sa do odboja a prostredníctvom 

známostí svojho otca Martina Tomeša robil tlmočníka 

anglo-americkým letcom, ktorí pôsobili 

na území Slovenska. Počas SNP padol do nemeckého 

zajatia a pod nátlakom nemeckých 

bezpečnostných orgánov a z obavy o svoj život 

sa stal ich spravodajským informátorom. Od 

Emila Tomeša sa nemecká bezpečnostná polícia 

dozvedela veľa o prípravách SNP. Emila Tomeša 

napokon 5. mája 1945 v evakuovanom pražskom 

dome tragicky zasiahla (nešťastne zablúdená 

alebo dobre mierená) smrteľná guľka do hlavy 

a po skončení bojov jeho ohorené telesné pozostatky 

našli, identifikovali a pochovali. 

Ján Bábik 

Foto Peter Procházka 

KNIŽNÁ REVUE, dvojtýždenník o nových knihách. Vydáva Literárne informačné centrum v spolupráci so Združením vydavateľov a kníhkupcov SR. Šéfredaktorka PhDr. Margita Bíziková, zástupca 

šéfredaktorky PhDr. Radoslav Matejov, redaktorka PhDr. Marta Bábiková. Adresa redakcie: Knižná revue, Námestie SNP 12, 812 24 Bratislava, tel.: 02/529 20 272, e-mail: krevue@litcentrum.sk, www.litcentrum.sk. 

Sadzba: SAPAC, spol. s r.o., Bratislava. Tlač: DOLIS, s.r.o., Bratislava. Vizuál: 3H creative studio, s.r.o., Bratislava, www.3hcreative.sk. 

Rozširuje MEDIAPRINT-KAPA, PRESSEGROSSO, a.s. Objednávky na predplatné prijíma ARES, Banšelova 4, 821 04 Bratislava, tel.: 02/4341 46 65 a L.K. PERMANENT, spol. s r.o., Poštový priečinok 4, 834 14 

Bratislava 34, tel.: 02/4445 37 11. Neobjednané rukopisy sa nevracajú. Reg.č.: 243/90, MIČ: 49 315. Podávanie novinových zásielok povolené RPP Ba-Pošta 12 dňa 21.10.93, č.j. 129/93.

2008 / Ä. 18 - LiterÃ¡rne informaÄnÃ© centrum

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?

2008 / Ä. 18 - LiterÃ¡rne informaÄnÃ© centrum