VIEROZVESTI VIEROZVESTI
VIEROZVESTI VIEROZVESTI
VIEROZVESTI VIEROZVESTI
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
NOVÉ<br />
Časopis študentov Gymnázia sv. Cyrila a Metoda v Nitre<br />
Ročník IX. 1999/2000 Číslo 3 Cena 8 Sk<br />
<strong>VIEROZVESTI</strong>
Editoriál<br />
KRISTIÁN ŠEFFER<br />
2<br />
Milí čitatelia najlepšieho časopisu na najlepšom<br />
katolíckom gymnáziu na Slovensku!<br />
(Najlepšie gymnázium preto, lebo sme vyhrali<br />
v súťaži katolíckych gymnázií v Bratislave<br />
a najlepší časopis na škole preto, lebo iný tu<br />
nie je.)<br />
Mesiac november máme pomaly šťastne za<br />
sebou. Je to ešte len tretí mesiac tohto školského<br />
roku, a predsa sme už toho dosť prežili.<br />
Máme za sebou imatrikulačky, prázdniny, rôzne<br />
besedy, Divadelnú Nitru, súťaže... Okrem<br />
tých všetkých akcií sme všetci prednedávnom<br />
prežili zmenu času. V poslednom čase ma práve<br />
čas viac a viac fascinuje. Je ohromné, že<br />
jedného dňa sa nejakí múdri ľudkovia dali dokopy,<br />
dlho debatili a napokon sa rozhodli, že<br />
keď je ráno tma, treba posunúť čas dozadu.<br />
Nejaká skupinka ľudí sa dohodla, a máme tu<br />
letný a zimný čas. Osobne tieto vynálezy maximálne<br />
schvaľujem a podporujem, teda najmä<br />
ten zimný, pretože si môžem dlhšie pospať.<br />
Aj keď aj to je len relatívne. No a akoby<br />
istý pán profesor povedal, tu je ten pes zakopaný:<br />
čas je relatívny. Keď sa striedajú ročné<br />
obdobia, mení sa aj čas. Keď letíte na lietadle<br />
cez kontinenty, prechádzate časovými pásmami<br />
Predsavte si, že keď máte na hodinkách<br />
pravé poludnie a s rodinkou svorne obedujete,<br />
niekde na druhom konci sveta všetci chrnia<br />
v posteliach. Vlastne v každom časovom pásme<br />
ľudia robia niečo iné - v jednom venčia<br />
psov, v druhom už raňajkujú, v treťom obedujú,<br />
vo štvrtom už večerajú a v piatom práve teraz<br />
malý tučný Fero vyliezol z postele, skontroloval<br />
či už rodičia spia a vopchal sa do<br />
chladničky. Nie som jediný, koho čas zaujíma,<br />
a som tomu rád. V súčasnosti sa snáď všetci<br />
zaoberajú časom. Filozofické otázky o nesmrteľnosti<br />
chrústa sú už vyčerpané, a tak bolo<br />
treba nájsť pre našich filozofov nejakú novú<br />
tému. A tak tu máme - ... - ČAS. Dnešní filozofovia<br />
sa môžu (a aj to robia) hádať o tom, či<br />
sa rokom 2000 začína nové tisícročie alebo<br />
nie. V minulosti bojovali medzi sebou filozofia<br />
a náboženstvo. Teraz si to v ringu rozdávajú<br />
filozofia a dejepis. Filozofovia tvrdia, že<br />
nový rok 2000 je aj začiatkom nového milénia<br />
a nemyslia tým dobre známy seriál z televízie.<br />
Ak sa však na daný problém spýtate pána profesora<br />
Žebráka, dostanete veľmi ohnivú odpoveď<br />
o tom, že ten veľmi filozofický model je<br />
hlúposť, pretože podľa historikov rok nula neexistuje,<br />
letopočet sa začal rokom 1 a preto až<br />
rok 2001 je začiatkom nového milénia. Kde je<br />
pravda Niekto tvrdí že vo hviezdach, iný že<br />
OUT THERE. Ja si myslím, že pravda je<br />
v čase. Čas ukáže, raz budeme zase múdrejší<br />
a potom to budeme vedieť na sto percent. Ale<br />
bude to tak naozaj Z mojej hlavy sa mi totiž<br />
ozýva ďalší poznatok - mních, počítajúci narodenie<br />
Ježiša Krista sa vraj pomýlil o niekoľko<br />
(7 - 8) rokov, a tak ani tento náš letopočet nie<br />
je správny. Nové milénium by sa teda začínalo<br />
niekedy v rokoch 2007, 2008 alebo 2009.<br />
Stále ma uchvacuje to, že sa niekto na niečom<br />
dohodne, niekedy sa aj pomýli, a celý svet ide<br />
podľa neho. Čo teda vlastne môžme považovať<br />
za správny čas, keď aj tie najpresnejšie<br />
atómové hodiny idú podľa systému, ktorý vytvoril<br />
človek, a ten je, ako sa ukazuje, omylným<br />
tvorom Bude táto nedokonalosť v definícii<br />
času niekedy vyriešená Aké zmeny prinesie<br />
ďalšie milénium, budeme mať aj nejaký<br />
nový čas Nad všetkými takýmito otázkami<br />
by som sa mal zamyslieť. Žiaľ, nemôžem, nemám<br />
čas.
Staňme sa aj my pútnikmi<br />
IGOR HANKO<br />
Milí priatelia, podľa Knihy Levitikus, Izraelský<br />
ľud slávil každý päťdesiaty rok, ako rok v ktorom<br />
bol každý deň „sabat“, sviatočný sobotný deň.<br />
Polia neorali, mali si v tom roku oddýchnuť. Predané<br />
role a domy vracali pôvodnému majiteľovi.<br />
Otroci dostávali slobodu a dlžníkom sa odpúšťal<br />
dlh. V tom roku všetci zvlášť putovali do Jeruzalemského<br />
chrámu. Bol to svätý rok, ktorý patril<br />
Bohu a blížnym. Bol to rok oslavy a zmierenia.<br />
Sväté roky slávia aj kresťania. Prvý bol v roku<br />
1300, keď pápež Bonifác VIII. vyhovel žiadosti<br />
rímskeho ľudu a slávnostne vyhlásil jubilejný rok.<br />
Dnes je to už sedemstoročná tradícia, ktorá poskytovala<br />
odpustenie a odpustky za hriechy tým, čo<br />
navštívili baziliku svätého Petra. Od toho času potom<br />
Cirkev vždy slávila Jubileum ako významnú<br />
etapu svojho napredovania k plnosti v Kristovi.<br />
Dejiny ukazujú, s akým nadšením prežíval vždy<br />
Boží ľud Sväté roky. Videl v nich opätovnú príležitosť,<br />
pri ktorej sa intenzívnejšie ozývala Ježišova<br />
výzva ku konverzii. Počas tejto cesty nechýbali ani<br />
zneužitia a nepochopenia, ale svedectvá opravdivej<br />
viery a úprimnej lásky boli oveľa početnejšie. 1<br />
Iste už všetci viete, prečo taký zvláštny historický<br />
úvod... Áno, podobný rok čaká aj nás! Možno by<br />
mnohí z vás súhlasili s tým ročným „neoraním<br />
polí“, teda s rok trvajúcou oslavou bez skúšania<br />
aučenia. To by sme sa však podobali Izraelitom<br />
iba z polovice. Prečo Jednoducho preto, lebo oni<br />
mali všetok čas využiť na vlastné pokánie, zmierenie<br />
s Bohom a s ľuďmi. Mali každému odpustiť,<br />
dokonca aj „dlh“, a takto spoločne chváliť Boha.<br />
Bolo to určite veľmi namáhavé, ale aj radostné.<br />
Čo by sme teda mali robiť my Svätý otec Ján Pavol<br />
II. nás pozýva prejsť svätou bránou Lateránskej<br />
baziliky: „Ona pripomína prechod z hriechu<br />
do milosti, ktorý je povolaný uskutočniť každý<br />
kresťan. Prejsť touto bránou znamená vyznať, že<br />
Ježiš Kristus je Pán, a posilňovať vieru v neho,<br />
aby sme žili novým životom, ktorý nám on daroval.<br />
Je to rozhodnutie, ktoré predpokladá slobodu<br />
voliť si niečo a súčasne odvahu zanechať niečo,<br />
v povedomí, že získavame božský život. V tomto<br />
duchu prejde svätou bránou v noci z 24. na 25.<br />
decembra 1999 ako prvý pápež. Keď prekročí jej<br />
prah, ukáže Cirkvi a svetu Sväté evanjelium, prameň<br />
života a nádeje pre nastávajúce tretie tisícročie.“<br />
1<br />
Väčšina z vás chodí ráda na výlety, navštevuje neznáme<br />
miesta, ale aj miesta, na ktorých vám je príjemne.<br />
Cestovanie je dobre známe každému z vás,<br />
veď všetci sme pútnici. Na cestu po svete sme sa<br />
vydali od chvíle narodenia. Sväté Písmo viackrát<br />
potvrdzuje, že putovať na posvätné miesta má<br />
svoj význam. Bolo napríklad zvykom, že Izraelita<br />
šiel na púť do mesta, v ktorom sa uchovávala archa<br />
zmluvy, alebo navštívil svätyňu v meste Betel<br />
(porov. Sdc 20, 18), či Šilo, kde Boh vypočul modlitbu<br />
Anny, matky proroka Samuela (porov. 1 Sam<br />
1, 3). Aj Ježiš sa dobrovoľne podriadil zákonu<br />
a putoval s Máriou a Jozefom do svätého mesta<br />
Jeruzalema (porov. Lk 2, 41). Dejiny Cirkvi sú živým<br />
denníkom nikdy nekončiaceho putovania. 1<br />
Kam sa vydáme na púť my Máme jedinečnú šancu.<br />
Budeme môcť krok za krokom kráčať rokom<br />
2000. Čaká nás rok plný prekvapení, plný darov<br />
Božieho milosrdenstva, bohatý na všetky dary<br />
Ducha Svätého. Je to rok, ktorý sa pre nás môže<br />
stať žiarivou slávnosťou svetla, predohrou zvlášť<br />
hlbokého zážitku Božej milosti, ktorý bude pokračovať<br />
až do ukončenia v deň Zjavenia Pána 6. januára<br />
2001. Je to rok, v ktorom nás Boh zvlášť<br />
pozýva, aby sme svoje kroky nasmerovali priamo<br />
k nemu, aby sme začali žiť novým, plnším životom<br />
s Kristom.<br />
Svätý otec nám slovami modlitby odporúča aj najlepšieho<br />
sprievodcu, ktorý viedol i Ježiša. Pannu<br />
Máriu, Matku milosrdenstva: „Tá, ktorá so synom<br />
Ježišom a svojím manželom Jozefom putovala do<br />
svätého Božieho chrámu, nech ochraňuje na<br />
ceste tých, ktorí sa stanú v tomto jubilejnom roku<br />
pútnikmi.“ 1<br />
1<br />
Incarnationis mysterium, bula, ktorou pápež Ján<br />
Pavol II. vyhlasuje Veľké Jubileum roku 2000.<br />
3
Spravodajstvo<br />
KRISTIÁN ŠEFFER<br />
V tomto čísle sa nám utešene rozbehlo spravodajstvo<br />
o tom, čo ktoré triedy robia. Veď je toho tak strašne<br />
veľa, že sa určite nedá pero udržať na uzde. Preto vyzývam<br />
každú triedu, aby si zvolila svojho redaktora,<br />
ktorý bude prispievať správičkami z triednych kuloárov.<br />
Chceme totiž, aby sme sa o Vás všetci čosi dozvedeli.<br />
Tak sa nenechajte prosiť a píšte! Existujú<br />
správy školské a triedne. Tu máte zopár príkladov:<br />
4<br />
ŠKOLSKÁ IMATRIKULAČNÁ DISCOTHÉQUE<br />
Naša škola mala imatrikulačky, ak sa dobre pamätám,<br />
oficiálne po prvýkrát. Prváci si pripravili taký menší<br />
program na začiatok disky, ktorým sa nám chceli tak<br />
trochu predstaviť. Nebolo to žiadne slávne predstavenie,<br />
niekoľkohodinový program ako na iných školách,<br />
ale stačilo to. Hneď po tomto programe sa už<br />
išlo na samotnú diskotéku, kde to vrelo ako vždy až<br />
do konca.<br />
ZA ŠKOLAMI DO BLAVY<br />
8. októbra ste v škole zbytočne hľadali jediného štvrtáka.<br />
Všetci sme totiž okupovali na autobusovej stanici<br />
dva autobusy. Cieľ cesty bol v Blave, v Dome<br />
techniky, kde sa konala informačná výstava o pomaturitnom<br />
vzdelávaní. Plné dva autobusy však veľmi<br />
spokojné neodchádzali, pretože výstava nesplnila<br />
naše očakávania. Prezentácia väčšinou spočívala<br />
v rozdávaní letákov a v dlhých nudných prednáškach.<br />
Jadro výstavy sa dalo stihnúť pozrieť za 10 minút,<br />
a preto sme sa väčšinou porozchádzali po našom<br />
hlavnom meste.<br />
V AULE BOLO OKO<br />
Veru tak, prišlo nás navštíviť OKO - občianska iniciatíva.<br />
Dôvod bol spočiatku tajomný, nik nevedel,<br />
o čom má diskusia byť. Nakoniec sme sa bavili<br />
o téme vojenčiny - čo je téma aktuálna najmä pre<br />
štvrtákov. Snažili sme sa nájsť klady a zápory vojenskej<br />
služby a civilnej služby. Každý si vytvoril svoj<br />
názor a našim prednášajúcim sme nedali dýchať.<br />
Stále sme sa zapájali, veď predsa chceme byť aktívni<br />
v spoločnosti. Možno sa nám raz pošťastí na Slovensku<br />
zaviesť také zákony, že si každý bude môcť vybrať<br />
podľa svojho svedomia...<br />
NEBEZPEČNÉ CESTY V MESTE NITRA<br />
Dám vám jednu dobrú radu - dávajte si v meste pozor.<br />
Niektorí štvrtáci si totiž začali robiť kurzy autoškoly<br />
a nemocnice sú stále plnšie. Len napríklad<br />
zo 4.A si robí vodičák 7 ľudí a majú skutočne etické<br />
heslo: Pomôžte odstrániť smrť z našich ciest - jazdite<br />
po chodníku !!! Preto odporúčame všetkým, čo môžu,<br />
aby von z domu vychádzali len v prípadoch núdze.<br />
Nemusí sa to totiž skončiť dobre...<br />
KOORDINAČNÉ CVIČENIA (TANEČNÁ)<br />
Zase sa sem pchajú tí štvrtáci... Stužkovú mali predo<br />
dvermi a tak sa hromadne prihlásili na tanečnú. Učiť<br />
nás chodil jeden milý pán z Topoľčian a naozaj sa<br />
nám niektorým podarilo svoje pohyby ako tak skoordinovať.<br />
Dievčatá majú nohy celé, aj keď tých stúpancov<br />
bolo dosť a z chalanov nám vyrástli taneční<br />
supermajstri. Veď uvidíme, či im pri mamičkách na<br />
stužkovej nezvädnú krídelká...<br />
STRETNUTIE KATOLÍCKYCH GYMNÁZIÍ<br />
v BRATISLAVE - ALEBO AKO SME CHYTILI<br />
KRTA...<br />
Každoročne sa usporiadava súťaž katolíckych gymnázií.<br />
Tento rok sa konala v Bratislave, na gymnáziu<br />
Matky Alexie. Naše gymnázium sa vždy umiestňovalo<br />
okolo 2.-3. miesta. Tento rok však vyslalo silnú<br />
posádku štvrtákov (6 zo 4.A, 3 z.4.B a 3 z 4.C)<br />
a ostatné školy nemali šancu. Hneď za nami tesne<br />
skončil náš najväčší súper - Gymnázium sv. Jozefa<br />
Kalazanského v Nitre. Naša škola bola tento rok jednoznačne<br />
najlepšia. V matematike sme boli prví,<br />
v biológii šiesti, v nemčine druhí, v slovenčine druhí,<br />
v angličtine tretí a v dejepise tiež. Celkovo nám<br />
v Blave bolo dobre. Okrem súťaže sme navštívili aj<br />
výstavu pri príležitosti 10. výročia nežnej revolúcie<br />
a zažili kopec vecí. Čítajte budúce číslo a dozviete sa<br />
viac, aj to, čo vlastne znamená ten krt...<br />
AKCIA PRED TESCOM<br />
Pred istým časom letela v školskom rozhlase ponuka<br />
a prosba o pomoc pri organizovaní veľkej informačnej<br />
akcie Spoločnosti pre pomoc osobám s autizmom.<br />
Naša škola sa tiež zapojila do organizovania a v sobotu,<br />
13. novembra ráno sa pred hyperTESCOm v bielych<br />
tričkách okrem iných ponevierali aj štyria gécémáci<br />
- dvaja technici rádia SOVA, moderátorka Anka<br />
a ešte moja maličkosť. Ako už v predchádzajúcom<br />
článku bolo spomenuté - kto číta, o mesiac si nájde...
Ferko Kapusňák<br />
-<br />
tak ako ho (ne)poznáme<br />
Prispieva do nášho časopisu, je kňaz - misionár<br />
a je s ním kopec srandy. Ak ho ešte nepoznáte, čítajte.<br />
Vieme o vás, že sa často sťahujete. Prezradíte<br />
nám, kde všade ste žili<br />
Žil som 6 rokov v Krnove, 12 rokov v Turzovke,<br />
2 roky v Košiciach, 2 roky na Morave (Tišnov,<br />
Znojmo), 8 rokov v Bratislave potom rok v Nemecku,<br />
8 rokov v Ríme, 6 rokov v Nitre a 2 roky<br />
v Moskve.<br />
Prezradíte nám niečo zo svojich mladších čias<br />
Keď sme boli stredoškoláci, mali sme kopu uhlia<br />
pod oknami a tak keď nás to v hlavách nám napadlo<br />
skákať z druhého poschodia do tejto kopy uhlia,<br />
bola to tragédia, lebo to bolo tesne<br />
pod riaditeľňou, riaditeľ vybehol<br />
hore ktosi bol pripravený skočiť<br />
dolu, ale nepodarilo sa mu to<br />
a hneď letela dvojka zo správania.<br />
Kde ste sa mali najlepšie, počas<br />
svojho pôsobenia v misiách<br />
Najlepšie mi bolo v Moskve.<br />
Mám tu takú príhodu, keď<br />
prišli za mnou dedko s babkou<br />
a povedali mi: „Fero<br />
pokrsti nás!“<br />
Aký je váš denný režim<br />
práce<br />
Strašne rád si pospím. Večer<br />
idem spať o desiatej,<br />
ráno o tretej sa zobudím,<br />
svieži, pripravím si kázeň,<br />
teším sa, že som<br />
odpočinutý.<br />
Aké jedlo máte najradšej<br />
Všetko od kapusty. V Nitre<br />
u Františkánov - boli sme štyria vojaci,<br />
ANDREJ MATUŠKA, DUŠAN TOPOR<br />
sranda, najlepšie keď nám aj čaj prihorel.<br />
Spomínate rád na Nitru<br />
Áno.<br />
Ako si spomínate na vojenské roky<br />
Pôsobil som v železničnom vojsku, kde sme mali<br />
veľa nárokov. Raz sme stáli na placi, prišiel veliteľ<br />
a spýtal sa nás: „Vojaci, kto vie nakupovať“<br />
Akeďže ja som bol taký vojak na „baterky“, a tak<br />
som sa prihlásil, že viem. A tak som vždy ráno kupoval<br />
raňajky, zaniesol ich babičke a vrátil sa naspäť.<br />
Mám takú príhodu (Brno - tábor): Sedel som<br />
v parku, užíval si slnka, išiel okolo dôstojník a tak<br />
som sa tváril, že nič nevidím. Dôstojník sa zvrtol<br />
a pýtal sa: „Vojačik, prečo nezdravíte“ Začal som<br />
utekať. Začal na mňa kričať: „Vojačik, poďte<br />
sem!“ A tak som od neho utekal čo najďalej.<br />
Ako ste sa dostali k svojmu poslaniu<br />
Keď som sa obrátil na pravú vieru, kamoš ma poslal<br />
na duchovné, kde som si uvedomil, že<br />
jestvuje niečo, pre čo sa oplatí žiť.<br />
Duch Svätý si zamakal, dopracoval<br />
ma na kňazskú vysviacku.<br />
Primičnú omšu som slúžil<br />
v Ríme v Slovenskom<br />
ústave sv. Cyrila a Metoda.<br />
Na ktoré roky si najradšej<br />
spomínate a za<br />
čo vďačíte Pánu Bohu<br />
Najkrajšie roky boli tie,<br />
ktoré som strávil v škole<br />
(27 rokov). Pánu Bohu<br />
som vďačný za to, že<br />
existuje veľa krásnych<br />
ľudí, ktorí potvrdili to,<br />
čo chceli dokázať.<br />
Ďakujeme za rozhovor.<br />
5
(Naj)výlet 3.B<br />
NAĎA GURSKÁ<br />
Začalo sa to úplne obyčajne. Rozmýšľanie,<br />
dohadovanie, telefonovanie, hlasovanie,...<br />
Ani sme nenazdali a už sme nastupovali<br />
6. októbra do vlaku (3.B s pánom profesorom<br />
Tomášom Lengyelfalusym a pani profesorkou<br />
Janou Golianovou). Našim cieľom bola -<br />
nami doteraz neprebádaná časť Slovenska -<br />
Orava.<br />
Cestovali sme iba tromi vlakmi (Nitra -<br />
Leopoldov - Žilina - Párnica) a autobusom do<br />
Zázrivej.<br />
Vlak do Párnice sa stal osudným pre našu<br />
spolužiačku (S. Š.), ktorá si v ňom zabudla<br />
ruksak s dokladmi, peniazmi... Našťastie pán<br />
6<br />
profesor Lengyelfalusy nestratil duchaprítomnosť<br />
a využil svoje organizačné schopnosti,<br />
čím sa mu podarilo docieliť, že sa k nemu dostal<br />
už nasledujúce ráno a to s nezmeneným<br />
obsahom.<br />
Už počas cesty do Žiliny sme si všimli podozrivé<br />
dymenie z komínov rodinných domov<br />
a v duchu sme začali rátať, koľko kusov teplého<br />
a nepremokavého oblečenia máme so sebou.<br />
V Zázrivej sme sa všetci rýchlo hrnuli do<br />
školy. Teda do tej časti, v ktorej bola naša<br />
ubytovňa prerobená z nevyužitých tried. Jej<br />
zariadenie nás milo prekvapilo: veľké, radiá-
tormi vyhriate izby, plne vybavená kuchyňa,<br />
jedáleň, spoločenská miestnosť (s TV)...<br />
Po krátkej noci nastala prvá nepríjemná časť<br />
výletu. Už vám asi došlo, že ňou bolo vstávanie.<br />
Ešte v autobuse do Terchovej sme si nadávali<br />
do hlupákov, že sme neposlúchli rady<br />
starších, ale hlavne skúsenejších a nevyspali<br />
sa na tento náročný deň.<br />
Na začiatku sme sa vybrali na krátku prehliadku<br />
Terchovej: Pozreli sme si drevený<br />
betlehem v kostole sv. Cyrila a Metoda, navštívili<br />
múzeum Juraja Jánošíka a potom sme<br />
sa vydali na túru na Rozsutec (niektorí si to<br />
skrátili len k Rozsutcu). Cesta tam sa podobala<br />
Slovenskému raju: rebríky, reťaze, skaly,<br />
potoky, vodopády, mosty, mostíky, poskakovanie<br />
po šmykľavých kameňoch... Cez Jánošíkove<br />
diery sme sa dostali až k Malému Rozsutcu<br />
asi o 12:15 hod. Tí vytrvalejší sa rozhodli<br />
zdolať ho a ostatní sa vzdali výstupu<br />
a krásneho zahmleného výhľadu a vydali sa<br />
na cestu nazad. Povzbudila nás hlavne orientačná<br />
tabuľa: Zázrivá dve hodiny a ubezpečenie<br />
pána profesora, že nás čaká super turistický<br />
chodníček, nič náročné... (na jeho obhajobu<br />
musím pripomenúť, že nám vopred povedal,<br />
že tadiaľ ešte nikdy nešiel). Ten „turistický<br />
chodníček“ je pre niektorých z nás ešte<br />
stále nočnou morou. Jeho stručná charakteristika:<br />
strmý, šmykľavý, vyčnievajúce korene<br />
stromov, kopy lístia... Zvládli sme ho každý<br />
po svojom. Niektorí vyobjímali všetky stromy,<br />
iní ich likvidovali vytrhnutím. Niektorí<br />
utekali, iní si radšej sadli. Tí z nás ktorí sa vyobliekali<br />
ako na módnu prehliadku to veru<br />
ľutovali (aspoň sme sa naučili prať v rukách).<br />
Po prekonaní tejto nepríjemnej časti túry sme<br />
sa dostali na lúku. Neviem, či to bol Zázriv-<br />
7
ský trojuholník alebo niečo iné, ale naša nemenovaná<br />
spolužiačka (Z. Z.) stratila orientačné<br />
schopnosti a na krátky čas (asi 60 min.)<br />
sa nám stratila z dohľadu. Všetci sme sa potešili,<br />
keď sa sama našla a vrátila sa do chaty.<br />
Určite by jej nebolo veľmi veselo, keby vedela,<br />
že v oblasti kde sa stratila sú premnožené<br />
medvede. To sme sa dozvedeli až na druhý<br />
deň, keď nám prednášal profesionálny záchranár<br />
o správaní sa v prírode počas turistiky<br />
(škoda, že až deň po našej túre). Po jeho prednáške<br />
sme sa niektorí vydali pozrieť peň zo<br />
stromu, ktorý bol poslaný sv. Otcovi.<br />
Nemyslite si že toto bolo všetko, čo sme zažili.<br />
Napríklad sme zistili, že pán profesor vie<br />
spraviť: sáčkovú polievku, kolienka s lečom<br />
8<br />
(zjedli sme ich ...ovi, lebo boli výborné), kolienka<br />
s bryndzou (ale vie urobiť aj halušky),<br />
pečený chlieb vo vajíčku (zo štyroch chlebov<br />
a 20 vajíčok, na raňajky pre nás všetkých)<br />
a ešte veľa iných vecí. Mali sme aj pudingový<br />
večer (bola aj šľahačka, koláče, chlebíčky,...),<br />
kartovú noc (nie o peniaze), popolnočné párky,<br />
večernú sv. omšu a samozrejme kopec<br />
srandy (napr. pri volejbalovom turnaji) a veľa<br />
nových zážitkov.<br />
Na záver to najdôležitejšie: pán profesor Lengyelfalusy<br />
a pani profesorka Golianová boli<br />
ste SUPER. Ďakujeme.<br />
P.S. Viacerí sme sa zhodli, že výlet bol zatiaľ<br />
asi ten naj.
Naše zážitky<br />
zo Slovenského raja<br />
LUCIA MIKULCOVÁ<br />
Sviatok všetkých svätých a hlavne s ním súvisiace<br />
prázdniny sa stali slamkou pre topiacich<br />
sa študentov. Veď každý z nás potreboval trochu<br />
znížiť biflovaciu rýchlosť a aspoň pár dní<br />
pobudnúť v takom normálnom svete bez písomiek<br />
a stresujúcich skúšaní. Nuž, ale nám (3.A)<br />
sa tieto prázdniny zdali také nemastné - neslané.<br />
Veď čo sú to tri dni (Víkend je víkend, ten sa<br />
nepočíta.) A tak sme to spolu s pani profesorkou<br />
Jankou Bohovičovou a pánom profesorom<br />
Milanom Jozekom vzali do vlastných rúk.<br />
V utorok sme si zbalili „pár švestek“ a v stredu<br />
poďho na štvordňový školský výlet. Naša triedna,<br />
pani profesorka Eva Balková bohužiaľ nemohla<br />
ísť s nami.<br />
Zaplnili sme pomerne veľkú časť rýchlika idúceho<br />
do Dobšinej, ale neboli sme úplní.<br />
Chýbala nám spolužiačka Zuzka, ktorá sa však<br />
ešte v ten deň objavila na chate vďaka svojmu<br />
ockovi. Ráno sa im cestou pokazil autobus. Nuž<br />
aj to sa stáva, najmä ak idete na výlet. Po niekoľkohodinovom<br />
brázdení koľajníc sme maximálne<br />
vyspatí a vykartovaní konečne vystúpili.<br />
Vlaková stanica Stratená. Menší zapadákovček,<br />
ktorý mal byť naším domovom na nasledujúce<br />
štyri dni. Príroda však bola ako vystrihnutá<br />
z rozprávky. Okolité stromy boli namaľované<br />
štetcom namáčaným do tých najkrajších odtieňov<br />
žltej a červenej. Kochali sme sa a zároveň<br />
niektorí fúkali na sčervenené ruky, ktoré už pomaly<br />
a iste odmietali záťaž našich tašiek.<br />
Konečne sa pred nami vypínala chata. Naša radosť<br />
z toho, že sme dorazili ale netrvala dlho.<br />
O pár minút sa tam ukázal chatár, ktorý nám na<br />
naše veľké prekvapenie oznámil, že na nás zabudli<br />
a že potrebujú asi hodinku na upratovanie.<br />
To však nebol najväčší problém, ten ešte len<br />
prišiel. Pán profesor spadol a udrel si ruku.<br />
Neprestávajúca bolesť ho prinútila nasadnúť do<br />
autobusu idúceho do Rožňavy. Vrátil sa až večer.<br />
Ku kamarátke kamere pribudla ešte jedna -<br />
sadra až po lakeť. Pri páde si zlomil dve zápäst-<br />
9
né kosti ľavej ruky.<br />
Čo sďalším dňom Rozhodli sme sa predsa len<br />
ísť na túru na Suchú Belú. Išla s nami pani profesorka<br />
Janka Bohovičová. Zvládli sme to vysoko<br />
profesionálne. Potom naše, už trochu spomalené<br />
kroky viedli do Mlyniek. Boli sme maximálne<br />
vyhladovaní, preto sme urobili nájazd na<br />
menší motorest, kde už na nás čakal pán profesor<br />
a dve dievčatá, ktoré neboli na túre a samozrejme<br />
ešte aj kamera domáhajúca sa nášho<br />
10<br />
úsmevu. Piatok bol dňom dlhšieho spánku. Pred<br />
obedom sme sa predsa len dostali von (aj to nie<br />
všetci) a rozhodli sa dobyť vrch Havrania skala.<br />
Trvalo to trochu dlhšie ako sme čakali, lebo<br />
dvere chaty sme otvárali až o 17:00. Čo sa týka<br />
jedla, zabudla som oznámiť, že varili sme si<br />
sami. Spoločná dohoda pred výletom o tom, kto<br />
čo má priniesť naozaj nebola na zahodenie.<br />
Piatkovou špecialitou bola francúzska polievka<br />
a špagety.<br />
Ráno a večer sme samozrejme<br />
chválili Pána modlitbou a piesňami.<br />
A večer sme sa snažili<br />
vymyslieť si vždy niečo zábavné.<br />
Ten náš posledný bol trochu<br />
výnimočný. Po ruženci sme si<br />
opekali a potom sme sa všetci<br />
stali účastníkmi pudingpárty.<br />
Prišla sobota. Nikto ju nečakal.<br />
A my sme museli dať zbohom<br />
všetkému peknému a jednoducho<br />
ísť domov. Cestu sme si<br />
skrášľovali spevom a kartami,<br />
ktoré nám nechceli dať pokoj<br />
celý výlet. A už sme sa ocitli<br />
v Šuranoch. A ako sme sa<br />
mali Na stanici sme sa ešte<br />
hodnú chvíľu rozprávali s tými,<br />
ktorí čakali na vlak do Nitry.<br />
Akosi sme sa nevedeli rozlúčiť.<br />
A to o niečom hovorí. Náš výlet<br />
bol poučným, lebo každý si<br />
od nehody pána profesora dával<br />
dobrý pozor na to, kam stúpa.<br />
Bol hodnotným, lebo sme si<br />
dokázali hlbšie vniknúť do našich<br />
duší a ešte lepšie sa spoznať.<br />
My sme neboli na výlete ako<br />
trieda, ktorú tvorilo 24 študentov,<br />
ale ako rodina, v ktorej<br />
sme boli všetci priateľmi - medzi<br />
sebou navzájom, s profesormi,<br />
s Bohom. A to bolo na tom<br />
to najkrajšie.
Ako si Marcela odrela zadok<br />
alebo<br />
ako som prežíval výlet<br />
JURAJ BELKO<br />
12<br />
Piatok ráno 5:50 SELČ<br />
Otvorím oči, pozriem sa na hodiny a panicky vystrelím<br />
z postele, v tom okamihu stojím predo<br />
dverami s vakom v ruke a zdravím zbytok svojej<br />
rodiny. Vybehnem z domu a upaľujem na zastávku.<br />
Čakám na autobus a nadávam, kde toľko<br />
trčí. Konečne sa dovalil a ja rýchlo nastúpim<br />
a čakám na odchod.<br />
Po polhodine vystúpim na autobusovej stanici<br />
a klusom smerom na železničnú stanicu. No to<br />
by som nebol ja, keby som si niečo nepoplietol.<br />
Namiesto o pol deviatej som prišiel o pol ôsmej.<br />
Tiež tam boli i iní moji kamoši, takže som nebol<br />
sám.<br />
Po čase k nás tam pribúdalo stále viac a viac. Čakali<br />
sme na vlak do Leopoldova. Keď sme tam<br />
boli všetci (samozrejme na chorých a dvoch oneskorencov),<br />
zrátali sme sa a nastúpili na stojaci<br />
vlak. Ja a pani profesorka Mária Hrdá sme čakali,<br />
či sa náhodou tí oneskorenci neukážu. Po<br />
chvíli sme si to vymenili s pánom profesorom<br />
Tomášom Lengyelfalusym a spolu sme nastúpili<br />
na vlak. Už sme čakali na odchod, keď sa v tom<br />
otvorili dvere a v nich sa objavila Mária (oneskorenec<br />
číslo jeden) a za ňou pán profesor. Celý<br />
vagón sa dal do džavotu. Tu pán profesor povedal<br />
pre srandu: „Poďme zakývať Ľubošovi!“<br />
(oneskorenec číslo dva). V tom sa vlak dal do<br />
pohybu a ozval sa akýsi výkrik, všetci sa nahrnuli<br />
k oknu, no tak i ja som sa išiel pozrieť. Videl<br />
som Ľuboša chytajúceho sa za hlavu. To bolo<br />
smiechu. Sedel som s profesormi. Pani profesorku<br />
sme zabávali trikmi, ktoré boli staré ako Praha.<br />
Prestupovali sme v Leopoldove a čakali na<br />
vlak do Piešťan. Táto cesta bola veľmi krátka.<br />
V Piešťanoch, po výstupe sme trielili na autobus.<br />
Samozrejme v autobuse som musel byť ako<br />
prvý. Cesta bola dobrá, povedal by som že až<br />
prepchatá. Konečne sme vystúpili a pán profesor<br />
povedal, že nás čaká cesta ako od školy po TES-<br />
CO. Z môjho pohľadu to bol asi kilometer. „Tak<br />
toto je ono!“ zaznel výkrik po dlhej ceste zo susednej<br />
dediny, stojac pod barokovým kaštieľom.<br />
No delilo nás od neho ešte 56 schodov. Po prekonaní<br />
tejto prekážky to stálo za to. Chvíľa čakania<br />
na nádvorí na konečný verdikt, kto a ako,<br />
v akej izbe, sme sa vrútili dnu. Ja som si ukoristil<br />
jednu z mála izieb vo vežičke spolu s Paľom.
Keď sme sa usalašili a prezliekli vyrútili sme sa<br />
cez nádvorie smerom k jedálni. Tam nás už čakal<br />
obed. Najedli sme sa a od profesorov sme dostali<br />
jasný príkaz, o pol hodinu na nádvorí. A tak sme<br />
sa vytrúsili do izieb. Zišli sme sa na nádvorí<br />
a s hundrajúcim davom sme sa vybrali na cestu.<br />
Šli sme a šli… Od nudy som si vystrúhal palicu,<br />
ktorú som nakoniec venoval pani profesorke.<br />
Veľmi sa potešila pretože sa jej zle išlo, ale keď<br />
som sa pozrel na jej obuv tak som sa tomu nečudoval.<br />
Mala totiž obuté topánky na opätku. Ani<br />
sme si neuvedomili a objavili sme sa na lúke<br />
pod zrúcaninou hradu Tematín. Páni profesori<br />
nám dali jasné inštrukcie čo môžeme a čo nie<br />
a potom sme sa vyšplhali na zrúcaninu pre spoločné<br />
foto. Po fotení sme sa rozliezli po zrúcanine.<br />
Ja som sa rozhodol že si ho bližšie preskúmam.<br />
O svojich poznatkoch sa nebudem zmieňovať.<br />
Zrazu som počul jasnú výzvu, ktorá sa šírila<br />
zo študenta na študenta, aby sme sa vrátili. Na<br />
lúke sme sa odfotili, kým ostatní odišli, ja a pán<br />
profesor sme si išli pozrieť jeden<br />
pomník. Ako poslední s pánom<br />
profesorom sme si rozprávali<br />
rôzne zážitky a tu vznikla<br />
prvá výzva zo strany pána profesora<br />
napísať tento dlhokánsky<br />
epos. Postupne sme dobehli<br />
pani profesorku na „opätkoch“<br />
a nakoniec sme ju i predbehli.<br />
Cestou sme si obaja všimli nádhernú<br />
bielu stenu. Pán profesor<br />
mi navrhol aby sme sa išli na ňu<br />
vyšplhať a ja som jeho výzvu<br />
prijal. Cestou tam sme stretli<br />
Marcelu, ktorá sa k nám pridala.<br />
No fígeľ bol v tom, že to nebola<br />
stena, ale kameňolom. Vyšplhali<br />
sme sa po drobných kamienkoch<br />
až hore. Ja som bol najvyššie,<br />
podo mnou bol pán profesor<br />
a na konci Marcela. Držali<br />
sme sa ako dieťa svojej mamy,<br />
pretože tu bolo stále riziko, že<br />
padneme. Keď sme dosiahli najvyšší<br />
dostupný bod, vykrikovali<br />
sme na pani profesorku, ale tá nás nepočula.<br />
Rozhodli sme sa ísť dolu. Problém bol v tom, že<br />
sa nedalo ísť ani dolu ani hore, ani doprava, ani<br />
doľava. Pán profesor obehol Marcelu a zliezol<br />
dolu, odkiaľ nám dával rady ako máme zliezť<br />
a popod fúzy sa nám smial. Ja a Marcela sme<br />
tam viseli a panicky sme kričali o pomoc. Už<br />
som vedel ako mám zliezť no Marcela mi zavadzala.<br />
Tak nakoniec to vyriešila diplomaticky,<br />
sadla si na zadok a spustila sa až dolu.<br />
Všetci traja sme sa tomu smiali. Keď nás prešiel<br />
smiech vrátili sme sa na pôvodnú cestu.<br />
Keď sme dorazili naspäť, zvalil som sa na<br />
posteľ. Po chvíli som sa zdvihol a išiel som do<br />
susednej izby za kamošom. Pozdravil som všetkých<br />
„Čaute!“ a pokračoval som ďalej v ceste.<br />
„Ahoj Ľuboš“! Pozdravil som a pokračoval som<br />
v ceste. „Ľuboš“ zastavil som a obzrel som sa.<br />
Porozprávali sme sa a povedal mi ako sa sem<br />
vlastne dostal, ale to by bol dlhý príbeh.<br />
Na večeri to bolo fajn., taká bola dobrá až mi<br />
13
olo zle. Po večeri sme sa dohodli na večernom<br />
programe.<br />
Urobili sme si diskotéku , ale najprv iba v izbe,<br />
no potom sme sa presťahovali na chodbu.<br />
Atmosféra postupne narastala. Tancoval tam naozaj<br />
každý z každým. Najväčšia sranda bola,<br />
keď Mišo tancoval s pani profesorkou, zatiaľ čo<br />
pán profesor bol vo svojej izbe so študentskou<br />
návštevou. Potom sa už len tancovalo až kým<br />
nás nezrušili. Bolo asi 23:00 hod.<br />
Všetci sme sa rozišli po izbách. Ešte nočné vtáky<br />
pobehovali po izbách, čo nám hrozne liezlo na<br />
nervy, ale o to sa postarali páni profesori. My<br />
sme na našej izbe hrali karty. Už ani neviem koľko<br />
bolo vlastne hodín, keď niekto nám stále klopal<br />
na izbu. Ja som sa rozhodol, že ho vypátram.<br />
Postavil som sa na chodbu a čakal som. No ale<br />
otvorili sa dvere izby pani profesorky, ktorá ma<br />
tak spucovala, že som nevedel čí som, a tak som<br />
išiel do izby s ovisnutým sebavedomím a s nevypátraným<br />
neposlušníkom. V izbe sa hrali karty,<br />
hrala muzika a bol tam poriadny binec.<br />
Sobota ráno medzi 4:30 a 5:00 SELČ<br />
Konečne som si išiel ľahnúť po dlhej noci. O pol<br />
hodinu ma ale Paľo zobudil tým, že mi do hlavy<br />
hodil vankúš. Hrali vankúšovú vojnu. Bolo to<br />
tam ako po výbuchu atómovej bomby. A naviac<br />
v dvojposteľovej izbe spal i tretí a dokopy ich<br />
tam hralo asi päť. Skoro ma šľak trafil, keď som<br />
to videl. Tak som vstal a išiel som sa obliecť, ale<br />
zbadal som, že som vlastne oblečený. S náladou<br />
ako po opici (čo by som po takej noci asi čakal)<br />
som si šiel spraviť rannú hygienu. Medzitým<br />
chalani zobudili i pána profesora, s ktorým som<br />
si skrížil nakoniec cestu a prehodili pár slov.<br />
Vtedy mi pán profesor povedal: „Choď sa obliecť,<br />
niečo ti ukážem!“ Keď som sa odchádzal<br />
obliecť tak za mnou ešte zakričal: „Ale nie aby<br />
sme išli dvadsiati!“ Prikývol som a odišiel som<br />
na izbu. Obliekol som sa a vrátil som sa na izbu<br />
k pánovi profesorovi. Vyšli sme von a odrazu<br />
som bol odfúknutý o pár metrov ďalej. Taký vetrisko<br />
fúkal, že keď som vyskočil odfúklo ma dozadu.<br />
A tak sme vyrazili. Šli sme po úzkom, ale<br />
dobre vyšliapanom chodníčku. O chvíľu sme sa<br />
ocitli pred tenisovým kurtom. Po ľavej strane<br />
bola hrobka posledných majiteľov kaštieľa. Po<br />
pravej strane ohnisko a hojdačky. Zamierili sme<br />
si to k hojdačkám. Pohojdali sme sa a keď nám<br />
bolo dosť, pobrali sme sa ďalej. Vstúpili sme do<br />
nádhernej aleje, ktorá bola dlhá asi 30 metrov<br />
14
a potom sa točila doľava. Šli sme rovno po nej<br />
a na zatáčke sme vystúpili na jednu roľu, kde<br />
som pochopil prečo sa to volá Lúka nad Váhom.<br />
Všade naokolo boli nádherné lúky.<br />
Vrátili sme sa späť, ale pán profesor chcel ísť<br />
dolu do dediny. Samozrejme, išiel som s ním.<br />
Mal to namierené rovno do obchodu, kde sme si<br />
kúpili banány v čokoláde a Pribináčikov. Vrátili<br />
sme sa na izbu, kde sme ich potajomky zjedli.<br />
Keď som vychádzal z izby stretol som pani profesorku,<br />
ktorej som povedal kde sme boli a tá<br />
povedala, že nie sme normálni. Išiel som do svojej<br />
izby. Zrazu chalani kamsi utekali. A mne až<br />
opäť minút trklo, že utekajú na raňajky.<br />
Neostalo mi nič iné ako utekať za nimi. A vôbec<br />
som sa nemusel ponáhľať, pretože sme čakali<br />
dobrých desať minút, pokým nám otvorili jedáleň.<br />
Po raňajkách sme dostali rozkazy. Rozišli<br />
sme sa po izbách. Mali sme sa baliť, ale pokým<br />
sa chalani balili, ja som stihol ešte vybaviť zopár<br />
vecí. Potom som sa začal baliť aj ja. V zápale<br />
práce nás prišli skontrolovať profesori. Chalani<br />
odišli na nádvorie čakať na odchod. Ja som zatiaľ<br />
skontroloval<br />
izbu, či si niekto niečo<br />
nezabudol. Našťastie<br />
nie. Potom<br />
som sa aj ja pridal<br />
k davu čakajúcemu<br />
na odchod. Po sčítaní<br />
ľudu sme sa dali<br />
na cestu ako na začiatku,<br />
lenže o trochu<br />
dlhšiu, pretože zastávka bola až na druhej<br />
strane dediny. S frflaním sme všetci čakali v tej<br />
zime na autobus. Autobus nie a nie prísť. Bola to<br />
celá večnosť. Keď konečne prišiel, tak sme sa<br />
tam nahrnuli a znovu vládla prepchatá atmosféra.<br />
Prišli sme do Piešťan, odkiaľ sme išli vlakom do<br />
Leopoldova. Príliš veľa si z cesty nepamätám,<br />
pretože som ju prespal (po takej noci sa ani nečudujem).<br />
V Leopoldove sme prestúpili na vlak<br />
do Nitry. Aj túto cestu som prespal. Zobudili ma<br />
až v Nitre na stanici, odkiaľ som rýchlo utekal na<br />
autobus. Z autobusu rovno domov. A to čo bolo<br />
doma, si nechám pre seba.<br />
15
Deti kvetov<br />
á la<br />
Pestrý večer 1999<br />
LEA SIMAICHLOVÁ<br />
Tak ako každoročne v jeseni<br />
študenti sa tratia z ízb<br />
a všade sa šušká tajomne<br />
o tento večer nesmieš prísť.<br />
16<br />
Priznám sa, že to nekonštatujem<br />
s úsmevom na tvári, ale<br />
naozaj je to tu: Môj posledný<br />
pestrý večer. Teda ten ozajstný,<br />
pretože na internáte je<br />
každý večer pestrý. Nech to<br />
bolo už akokoľvek náročné,<br />
určite by so mnou väčšina súhlasila,<br />
všetok ten zhon a kruhy<br />
pod očami stáli za to,... za<br />
tie spomienky. A som si stopercentne<br />
istá, že sa nenájde<br />
nik z tých, ktorí 14. októbra<br />
1999 boli na internáte, kto by<br />
na tento večer zabudol. Uznajte,<br />
že už sám názov znie<br />
zaujímavo: DETI KVETOV.<br />
Neviem, čí to bol nápad a aký<br />
bol pôvodný úmysel, ja som<br />
si však tento názov vysvetlila<br />
ako spomienky na 60-te roky,<br />
najmä kvôli 30-temu výročiu<br />
legendárneho festivalu mieru<br />
a lásky WOODSTOCKu.<br />
Myslím, že každý si to vysvetlil<br />
podobne, pretože v ten<br />
večer sa celý internát obsypal<br />
kvetmi, všade to voňalo poko-
jom a samozrejme všetci sme sa potkýňali<br />
o „zvoncáky“. Úlohy moderátorov perfektne<br />
zvládli Anka a Juro.<br />
Samozrejme nechýbalo ani predstavovanie<br />
prvákov a potom (po výdatnom občerstvení)<br />
sme sa stali priamymi účastníkmi<br />
módnej prehliadky najnovších<br />
trendov rokov 60-tych.<br />
Po tomto avantgardnom vystúpení sme<br />
nastúpili na scénu my - štvrtáčky za silnej<br />
podpory Martina a Jurka a ohúrili obecenstvo,<br />
najmä ich uši, vlastnou interpretáciou<br />
Sestry v akcii. Po nás nasledoval<br />
zlatý klinec programu, ktorým bola nová<br />
internátna hymna, dokonale podaná legendárnou<br />
skupinou BEATLES, ktorá<br />
otvorila tradičnú tancovačku.<br />
Na záver sa chcem poďakovať všetkým<br />
účinkujúcim, moderátorom, Vladovi<br />
a Mirovi, ktorí obsluhovali mixážny pult<br />
a predovšetkým tým, bez ktorých by tento<br />
večer nemal ten správny šmrnc, teda<br />
našim sestrám.<br />
ĎAKUJEM!<br />
A teraz mi už nezostáva nič iné len dodať,<br />
že internátnikom sa zase čosi vydarilo.<br />
17
Pestrý večer<br />
alebo<br />
Zlaté šesťdesiate roky<br />
Všetko sa začalo revolúciou. Tisíce mladých<br />
ľudí zapĺňajú ulice San Francisca. Drogy,<br />
voľný život, všadeprítomné kvety… Asi takto<br />
by sa dala charakterizovať kvetinová revolúcia,<br />
ktorá do značnej miery ovplyvnila i našich<br />
rodičov. Zvonové nohavice, tesné tričká,<br />
maximálne krátke sukničky (ak sa tak dajú<br />
nazvať) a okolo krku množstvo korálok. Nie<br />
JANA MRÁZOVÁ<br />
ako teraz, kedy mnohí dbajú na decentné zladenie<br />
farieb oblečenia. Čo ste práve našli<br />
v skrini, to sa vám hodilo, bez akéhokoľvek<br />
rozmýšľania nad farebným efektom.<br />
14. októbra asi tak okolo 19:00 sa chodby<br />
nášho internátu začali napĺňať mladými ľuďmi.<br />
No, na tom by samozrejme nebolo nič<br />
zvláštne, keby vám oni neboli poobliekaní asi<br />
18
tak, ako som spomínala pred<br />
chvíľou. Dôvod Nik mi neprezradil,<br />
no nakoniec sa mi<br />
ho podarilo zistiť. Na internáte<br />
sa začínal pestrý večer<br />
s názvom: DETI KVETOV.<br />
Chodbami sa rozliehala hudba<br />
od The Doors, Beatles,<br />
B. E. Kinga, Franka Sinatru<br />
a podobne. Spoločenská<br />
miestnosť s názvom Atény sa<br />
naplnila a na scénu sa postavil<br />
chlapík s óóóbrovským<br />
klobúkom, v menčestrákoch<br />
a bielej košeli. Samozrejme,<br />
nemohol to byť nik iný ako<br />
Elvis Presley. Za ním pribehla<br />
bláznivá Janis Joplin, ktorá<br />
mala na sebe navlečené šaty,<br />
sukňu, blúzku, klobúk, množstvo<br />
gorálok a čo ja viem, čo<br />
ešte. Na to, že u nás prvýkrát<br />
moderovali pestrý večer im to<br />
šlo ausgezeichnet, unbelievable,<br />
neuveriteľne. Keď odpálili prvé<br />
číslo, chvíľu bolo ticho, nič sa<br />
nedialo. Potom do miestnosti<br />
vbehli podivuhodné osoby, akoby<br />
vystrihnuté z ročníka 1967.<br />
Tesilové nohavice, zvoňáky, kožené<br />
bundy, klobúky… Vlasy<br />
sčesané do čela, do vysokého<br />
chvosta, dokonca na štýl alla<br />
Peter Nagy. (Nehovorte to nikomu,<br />
ale bol tam jeden „týpek“<br />
s krásnou oranžovou kravatou,<br />
ktorý mi pripomínal pána kaplána<br />
Igora Hanka. Len tie tmavé<br />
okuliare a nagelované vlasy ma<br />
akosi zmiatli.) Až keď začali<br />
spievať, som si bola stopercentne<br />
istá, že sú to naše sestry<br />
s kaplánom, pretože ich neopa-<br />
19
kovateľný spev ma vytrhol z počiatočného<br />
prekvapenia. No ale povedali<br />
by ste na sr. Josefu, že si sčeše<br />
vlasy prudko do čela, sr. Chiara si<br />
oblečie kožák a sr. Anna bude vyzerať<br />
ako Rybana Ich vystúpenie<br />
zožalo neuveriteľný aplauz, ktorý<br />
im právom patril. Ďalej nasledovala<br />
scénka zo študentského života.<br />
Pričinili sa o ňu tretiačky, ktoré si<br />
zahrali našich profesorov v štýle<br />
hippies. Musím uznať, že vytvorili<br />
unikátne kópie našich profesorov,<br />
dokonca použili výroky z rubriky<br />
Odznelo na GCM. Predstavte si napríklad<br />
pani profesorku Evu Balkovú<br />
s kvetinami vo vlasoch alebo<br />
pána profesora Tomáša Lengyelfalusyho<br />
v priliehavých zvonových<br />
nohaviciach a menčestrovom saku.<br />
(Ten sa po scénke priznal, že takto<br />
20
nejako naozaj vyzeral v druhej<br />
triede na gymnáziu.) Táto<br />
humorná scénka bola takisto<br />
odmenená neočakávaným potleskom,<br />
kvôli ktorému sme<br />
sa vrátili na pódium a povedali,<br />
ktorá akého profesora<br />
hrala. A už prišli baby, ktoré<br />
nám predviedli pútavú módnu<br />
prehliadku na počesť<br />
Coco Chanel. Prechádzali sa<br />
po imaginárnom móle ako<br />
profesionálne modelky. Potom<br />
na scénu prišli tri zbožné<br />
sestry a ich ďalšie kolegyne,<br />
ktoré spolu zatancovali zaujímavý<br />
tanec na hudbu z filmu<br />
Sestra v akcii. (Aby ste si nemysleli,<br />
že to boli naozajstné<br />
sestry! To teda nie. Sestričky<br />
si zahrali naše milé štvrtáčky<br />
a dokonca si s nimi zatancovali<br />
i dvaja chlapci, ktorí boli<br />
dievčatám podobní na nerozoznanie.)<br />
Takisto si vytancovali<br />
burácajúci potlesk. Do<br />
programu bolo zaradené<br />
i predstavovanie prvákov,<br />
ktorí museli splniť rôzne úlohy.<br />
Nakoniec prišli na pódium<br />
nezabudnuteľní Beatles.<br />
Predstavili sa nám ako Paul,<br />
John, George a Jack alias<br />
Ringo. Zaspievali nám rockand-rollovú<br />
internátnu hymnu<br />
a ňou zároveň odštartovali<br />
diskotéku 60. rokov. Náš pestrý<br />
večer stál naozaj za to<br />
a chcela by som touto cestou<br />
poďakovať moderátorom aj<br />
všetkým účinkujúcim, ktorí<br />
spolu vytvorili vynikajúcu atmosféru.<br />
Pozdrav od<br />
Ferka Kapusňáka<br />
z Pápežských misijných<br />
diel v Bratislave<br />
FERKO KAPUSŇÁK<br />
Svätý otec Ján Pavol II. v encyklike Redemptoris missio rozlišuje:<br />
Misie „Ad gentes“ - poslanie tým, ktorí ešte nepoznajú,<br />
nestretli Pána Ježiša Krista v Jeho Svätej Cirkvi; ako poslanie<br />
k verným: apoštolát a katechéza v spoločenstve veriacich a poslanie<br />
k neverným: nová evanjelizácia, vyhľadávanie tých, čo sa<br />
stratili, čo zabudli, odhodili dar viery zdedený po otcoch.<br />
Vo februári sme boli v Kľačne, dedinke pod Kľakom, s rodinami<br />
zo Spoločenstva rodín na Slovensku; boli sme sa lyžovať, oddýchnuť.<br />
V sobotu, cestou do „školy v prírode“, kde sme boli<br />
ubytovaní, sa pýtam ľudí: ,,O ktorej je, prosím vás, nedeľná svätá<br />
omša“ Nik mi nevedel povedať a až po veľkom vypytovaní som<br />
našiel osobu, ktorá bola schopná mi to prezradiť. ,,Ej!“ hovorím<br />
si, ,,tu čosi nehrá.“ V nedeľu nás bolo v kostole 140 bumbrlákov<br />
našich a pár ľudí z dediny. A to má Kľačno 400 čísiel. To je vec!<br />
Čo sme urobili Rozdelili sme si 400 čísiel, každá rodina 15 - 17<br />
domov a úlohou každej rodiny bolo navštíviť dom, zaklopať<br />
a spýtať sa: ,,Prosím Vás, bývajú tu katolíci“ Podľa odpovede<br />
ponúknuť malú pozornosť s pozvaním na akcie, ktoré sme v ten<br />
týždeň v dedine plánovali.<br />
To Vám bola šou! Každý večer sme prežívali ako učeníci, keď sa<br />
vrátili k Pánu Ježišovi a rozprávali mu zážitky. Jeden na ukážku:<br />
Rodina vojde do dvora, na dvore rúbal človek drevo. Pýtajú sa:<br />
„Dobrý človek, bývajú tu katolíci“ On sa na nich s prekvapením<br />
pozerá a hovorí: „deťúrence milé, ani vám neviem povedať, ale<br />
spýtajte sa mojej starej!“<br />
Kam by ste zaradili takúto skúsenosť Misia „Ad gentes“, poslanie<br />
k verným alebo nová evanjelizácia<br />
Ponuka dňa: Skúste si pri najbližšom výlete, pobyte mimo Nitry<br />
(je to možné vyskúšať si i v Nitre) podobnú akciu. Pravidlá sú<br />
veľmi jednoduché: Po slušnom zaklopaní, keď vám niekto otvorí,<br />
sa spýtate: „Prosím vás, bývajú tu katolíci“ Po nadviazaní rozhovoru<br />
je potrebné ponúknuť konkrétnu vec: akciu, letáčik, ktorý na<br />
ňu pozýva, ... Čo vy na to<br />
21
Predstavujeme:<br />
MGR. MARTA KVASŇOVSKÁ<br />
KATARÍNA DOBOŠOVÁ, DANA FUJKOVÁ, KRISTÍNA GAŠPARÍKOVÁ<br />
Dnes sme tieto stránky zaplnili<br />
rozhovorom s pani<br />
profesorkou, ktorú<br />
iste všetci poznáte.<br />
Vyučuje<br />
geografiu a výtvarnú<br />
výchovu.<br />
Ak ešte stále neviete,<br />
o koho ide,<br />
prezradíme vám<br />
to. Tento raz sme<br />
si vzali na mušku<br />
pani profesorku<br />
Mgr. Martu<br />
Kvasňovskú.<br />
Ak ju chcete<br />
bližšie spoznať,<br />
prečítajte si<br />
nasledujúci rozhovor.<br />
22<br />
Mohli by ste sa nám bližšie predstaviť<br />
Meno poznáte. Som Marta<br />
Kvasňovská. Bývam<br />
v Mojmírovciach,<br />
16 kilometrov od<br />
Nitry. Narodila som<br />
sa v revolučnom roku<br />
akeď sa ma pýtajú na<br />
vek, tak poviem, že ma<br />
prinesli Rusi. Možno aj<br />
preto som išla študovať ruštinu.<br />
Kedy ste sa rozhodli stať sa<br />
učiteľkou a čím Vás toto povolanie<br />
napĺňa<br />
Bolo to ešte na ZŠ. Páčila sa<br />
mi práca učiteliek na hodinách<br />
prírodopisu a slovenčiny.<br />
No a vtedy som si povedala,<br />
že aj ja by som chcela byť<br />
učiteľkou. A čím ma táto<br />
práca napĺňa Dvoma vetami<br />
sa to dá len veľmi ťažko povedať,<br />
ale myslím si, že je to radosť<br />
z toho, že niekoho môžem<br />
niečo naučiť.<br />
Akou ste boli študentkou<br />
Myslím si, že som patrila k tým lepším
študentom, hoci nemala som vždy len čisté<br />
jednotky, ale zato ani trojky. Tak jednotky<br />
a dvojky.<br />
Ktoré predmety ste obľubovali a ktoré nie<br />
Obľubovala som slovenčinu a prírodopis<br />
a nemala som veľmi rada chémiu a matematiku.<br />
Ako hodnotíte svoju triedu - sekundu<br />
Svoju triedu sekundu Ako milé a veľmi živé<br />
deti, ale sú zlaté, úprimné a mám ich veľmi<br />
rada.<br />
Ako vyzerá všedný deň vo vašej rodine<br />
Vstávame pomerne zavčasu, už pred šiestou<br />
hodinou, potom ten bežný rytmus: kúpeľňa,<br />
kuchyňa, odchod na autobus. A popoludní,<br />
keď sa vrátime, tak zase napísať úlohy - niektorí<br />
členovia rodiny - teda moja dcéra a bežné<br />
domáce práce ako na dedine.<br />
Ktoré z domácich prác máte najmenej radi<br />
Utieranie prachu.<br />
Aké je vaše obľúbené jedlo, prípadne národná<br />
kuchyňa<br />
Ja sa držím zásady, že zjem všetko, čo nezje<br />
mňa. Pokiaľ sa mi to nehýbe na tanieri, tak<br />
mi to nevadí. A nemám nejaké špecificky obľubené<br />
jedlo. Čo by som nezjedla, sú asi tie<br />
lastúrniky a rôzne morské príšerky. Morské<br />
živočíchy ako také hej, ale ustrice a slimáky,<br />
tak to nie.<br />
Chováte doma nejaké zvieratko<br />
Chováme dokonca viacero zvieratiek. Máme<br />
dvoch psíkov, jednu mačičku, teraz asi trojdňovú<br />
- teda tri dni má, čo ju máme doma.<br />
A máme ešte nejaké sliepky a kačice.<br />
Povedzte nám vašu stupnicu hodnôt a na<br />
ktoré miesto v živote staviate peniaze<br />
Stupnica hodnôt Myslím si, že najdôležitejšie<br />
v živote je zdravie. Akokoľvek bohatý<br />
človek si zdravie jednoducho nekúpi, aj keď<br />
mnohí si myslia, že sa to dá. A peniaze Nie<br />
som nijakým ctiteľom peňazí, hoci uznávam,<br />
že sú k životu nevyhnutné, ale nikdy som ich<br />
veľa nemala a ani mi to nehrozí.<br />
Aká knižka leží na vašom nočnom stolíku<br />
Nasledovanie Krista. Mám ju v knižnici, ale<br />
pravidelne si ju čítam a snažím sa podľa toho<br />
žiť. Okrem toho Listy rodičom, ktoré hovoria<br />
o výchove detí. A ešte viaceré odborné knihy.<br />
Akú hudbu počúvate<br />
Veľmi rada mám vážnu hudbu, potom Spirituel<br />
Quintet, Honzu Nedvěda.<br />
Čo si na ľuďoch najviac ceníte a čo nie<br />
Čo si cením Otvorenosť, pravdovravnosť<br />
a čestnosť. A čo si necením, alebo čo sa mi<br />
nepáči na ľuďoch, tak je to zákernosť anetaktnosť.<br />
Stali ste sa zberateľkou kupónov. Ktorá trieda<br />
v tomto smere vedie<br />
Haha. Neviem odpovedať, pretože je to také,<br />
že z každej triedy mám niekoľko kupónov -<br />
suvenírov. Ale, ktorá vedie, v ktorej mám<br />
najviac, to naozaj neviem. O tom si záznamy<br />
nerobím.<br />
Na záver ešte odkaz od Vás našim študentom.<br />
Takže našim študentom: Aby s radosťou chodili<br />
do školy, aby sa im dobre učilo a aby boli<br />
vždy veselí a spontánni.<br />
Ďakujeme za rozhovor našej pani profesorke<br />
Marte Kvasňovskej a želáme jej veľa úspechov<br />
a trpezlivosti v práci so študentmi.<br />
23
Rozhovor<br />
s prvým slovenským kozmonautom<br />
plk. Ivanom Bellom<br />
PETER HORVÁTH<br />
24<br />
Ešte v apríli tohto roku som mal možnosť<br />
zúčastniť sa tlačovej konferencie<br />
s prvým slovenským kozmonautom<br />
plk. Ivanom Bellom. Tu je zopár otázok,<br />
na ktoré mi ochotne odpovedal.<br />
Nech sa páči, čítajte:<br />
Snívali ste ako dieťa že budete<br />
kozmonautom Je to splnenie<br />
vášho sna<br />
Nie, pravdupovediac, ako dieťa<br />
som bol veľmi živý a bol som<br />
pri všetkom, kde sa niečo dialo,<br />
takže som chcel byť každý<br />
deň niečím iným. Ako<br />
som dospieval, získal som<br />
vzťah k rôznym atraktívnym<br />
alebo adrenalínovým<br />
športom. Jednoducho, cez<br />
rôzne druhy športov, ako<br />
sú skoky na lyžiach, parašutizmus<br />
som sa nakoniec<br />
dostal k samotnému<br />
lietaniu,<br />
ktoré mi pomohlo dostať<br />
sa ku kozmonautike.<br />
Ako je známe, na<br />
MIRe ste robili rôzne<br />
pokusy, dá sa povedať,<br />
že ich výsledky boli pozitívne.<br />
Ako vidíte ich uplatnenie<br />
Naše pokusy s prepelicami sledovali problém výživy<br />
kozmonautov pri dlhodobých letoch. Dnes sa<br />
dá povedať, že sa počíta s ich zaradením do potravinového<br />
reťazca kozmonautov. Rovnako sme sledovali<br />
kozmické žiarenie, ktoré môže byť veľmi<br />
nebezpečné pri medziplanetárnych letoch, pri ktorých<br />
sa raketa nemôže aspoň na určitú dobu schovať<br />
do tieňa za našu matičku Zem.<br />
Mali ste počas letu aj nejaký<br />
voľný čas na oddych<br />
Aj by som mal, kedy sa nám<br />
nebola pokazila centrifuga,<br />
v ktorej boli prepelice ubytované.<br />
Od toho momentu<br />
som musel pekne jednu<br />
po druhej kŕmiť zfľašky<br />
ako malé deti. A to mi<br />
zabralo poradny čas.<br />
Ako sa pozeráte na dlhodobé<br />
lety k iným<br />
planétam<br />
Nie je to až taká<br />
vzdialená budúcnosť.<br />
Už sú pripravené<br />
a rozpracované<br />
modely letu na Mars.<br />
Niekedy okolo roku<br />
2007 sa s týmto dlhodobým<br />
letom počíta.<br />
Trval by asi tri<br />
roky. Zhruba rok by<br />
sa letelo tam, rok je<br />
vyhradený na pobyt<br />
a rok na návrat.<br />
Vrátite sa do vesmíru,<br />
ak bude možnosť<br />
Vsúčasnosti som zamestnancom<br />
ministerstva obrany. Pracujem vo verifikačnom<br />
centre, čo až tak veľmi nesúvisí s oblasťou<br />
kozmonautiky. Je pravdepodobné, že keď<br />
bude vytvorené nové kozmické centrum, budú sa<br />
nás tam snažiť dostať, aby sme mali možnosť využiť<br />
vedomosti, všetky skúsenosti a kontakty, ktoré<br />
sme získali.<br />
Ďakujem za rozhovor.
Karikatúra 2.A<br />
IDA HORNIAKOVÁ<br />
Zvoní, zvoní, volá trieda, Otázok je mnoho, veľa,<br />
profesor sa odbiť nedá. raďte, raďte milá trieda.<br />
V knihe ďalej listuje, Za dva sme to zvládli spolu,<br />
domácu nám diktuje. zájdeme na coca-colu.<br />
S pokrikom ho vyháňame Hurá! Hurá! Sláva! Sláva!<br />
a na chodbu uháňame. Matika, fyzika, chémia a biola.<br />
V zborovni si držia uši: Na suple sme pozrieť boli,<br />
„V ktorej stajni to tak hučí“ profesori sú nám chorí.<br />
Vždy sme lační prevelice, „Chceme voľno!“ kričí trieda,<br />
máme hlasy jak levice. to sa že vraj spraviť nedá.<br />
Pre internát žrádlo treba, Ako áno, ako nie,<br />
„Nikto nemá žiadny chleba!“ je posledné zvonenie.<br />
V prestávky sa neučíme, A už amen zaznie znova,<br />
hlavu školou nemučíme. celá trieda pohotová.<br />
Tancujeme, spievame, Na obed my bežíme,<br />
čo nás práve napadne. tam papáme, pijeme.<br />
To snáď nie, už opäť zvoní : Každý domov rýchlo letí,<br />
„Šup do triedy stádo koní!“ šatňa plná veľkých detí.<br />
Do lavíc si posadáme, „Hurá! Hurá, doma som!“<br />
chytro niečo našprtáme. Každý kričí viac hlasom.<br />
Joj, už je tu profesor, Moja taška v kúte leží,<br />
čítaš rýchlo ako stroj. v žalúdku má múdrych rečí.<br />
A keď klasák otvorí, Piatok, to je krásny deň,<br />
je tu ako po boji. do školy viac nepôjdem (až v pondelok).<br />
Prikrčení všetci k zemi, Takto sme my 2.A,<br />
niektorí sú porazení. občas trochu prispatá.<br />
Profák kričí: „ K tabuli!“ Všetci sa však radi máme,<br />
Kupón, kupón, moja spása, občas si aj zaspievame.<br />
stratil platnosť, ako zdá sa.<br />
25
Dein lifestyle<br />
ANGLICKÁ PRÍLOHA ČASOPISU NOVÉ <strong>VIEROZVESTI</strong><br />
Arts column<br />
Theatre Review:<br />
Macbeth<br />
ZUZANA BAČOVÁ<br />
Shakespeare's „Macbeth“. A somber story of<br />
a man who couldn't quench his thirst for power.<br />
The story of a murderer. This classic tragedy<br />
became the concept for a modern representation<br />
that was staged by the Volcano<br />
Theatre Company from Great Britain. Some<br />
of you saw this play at the Divadelna Nitra<br />
Festival. Mostly I've heard negative comments<br />
about this performance, but maybe you<br />
would like to know something about the intention<br />
of the directors and performers- Fern<br />
Smith and Paul Davies- who were also the<br />
writers of the „English Macbeth“. They by no<br />
means wanted to stage Shakespeare's original.<br />
Volcano was inspired by the recent case of<br />
British serial killers Fred and Rose West.<br />
Through the primitivism that is the basis of<br />
the play, the Company wanted to show the<br />
„banality of evil“. They tried to analyze<br />
man's inhumanity and his acts leading to selfdestruction.<br />
I got all this information after the performance.<br />
And maybe it influenced my opinion about<br />
the play. Actually, I had expected a classic<br />
Shakespearian tragedy and I wasn't „prepared“<br />
for this type of drama. It was really full<br />
of primitivism and elementarism. Two characters-<br />
the only ones- acted only on the principle<br />
26<br />
of animal and sexual instincts. All the story<br />
was one big chaos that was hardly understandable.<br />
But sometimes you could notice some<br />
symbols that had a deeper meaning. For<br />
example, dancing the waltz. At some moments<br />
both actors stopped their insignificant<br />
activity and they began to dance to the rhythm<br />
of a waltz. This can probably symbolize the<br />
behavior of today's society that tries to hide its<br />
crimes behind a cultivated appearance. Our<br />
society, the society of the third millenium, appropriates<br />
the right to decide about the life<br />
and death of human beings that are too young,<br />
too old or too weak to protest. But the dancing<br />
always ended as a stupid farce...<br />
Maybe this play wanted to be a kind of shock<br />
therapy. Every day we watch on TV news<br />
about cruel crimes, about disasters. But we all<br />
think it can only happen somewhere else to<br />
somebody else. This play probably wanted to<br />
make us feel responsible. Because we all are.<br />
In spite of this, I didn't like this performance<br />
very much. Maybe, when I go to the theater<br />
I want to see something nice and positive.<br />
I think that reality is bad enough and art should<br />
stay beautiful. Art should be something<br />
that touches the hearts of people and makes<br />
them better.
Hlohovecké<br />
putovanie<br />
JANA HETÉNYIOVÁ<br />
Neviem, či bolo v utorok pekné počasie, ale<br />
v našej triede vyšlo slniečko, keď sme sa dozvedeli,<br />
že o dva dni ideme do planetária. Deň<br />
odchodu, čiže 30. september sa blížil a my sme<br />
rozmýšľali (možno len niektorí), či sa netešíme<br />
iba na dve vymeškané hodiny.<br />
O 12:30 sme sa svorne celá kvarta pobrali k železničnej<br />
stanici, kúpili si lístky a niekto bystrozraký<br />
(asi pani profesorka Miroslava Jenisová)<br />
zahlásil, že vlak je už tu. Cesta trvala asi<br />
trištvrte hodiny. Potom sme vystúpili a vedenie<br />
prebrala pani profesorka Janka Bohovičová,<br />
ktorá sa „tam vyzná“. Polovicu cesty tvorilo<br />
stúpanie a tí lenivší z nás už rozmýšľali, či sa<br />
radšej nezložiť pri strome a cestou späť sa pridať.<br />
Planetárium stálo na kopci. Prišiel náš<br />
sprievodca a my sme pekne zaradom cez ďalekohľad<br />
pozorovali objekt, ktorý vyšiel v utorok<br />
v triede, naše slniečko. Potom sme sa presunuli<br />
do budovy, presnejšie do miestnosti, kde sme<br />
sa uložili na sedadlá. V polohe ležmo sme sledovali<br />
planéty našej galaxie, hviezdy, kométy...<br />
Nad hlavami nám premietali južnú aj severnú<br />
oblohu a toto všetko bolo doplnené príjemnou<br />
pomalou hudbou. Spoznali sme aj tváre objaviteľov<br />
všetkých divov neživej prírody. Cestou<br />
po vesmíre nás sprevádzal pilot a kozmonautka<br />
Klaudia so zaujímavo zafarbeným hlasom. Pri<br />
oprave malej technickej poruchy sme mali prestávku.<br />
Tá netrvala dlho a my sme zas putovali<br />
vesmírom. Pri konci exkurzie sme sa pýtali na<br />
všetko, čo nás zaujímalo a nebolo nám jasné.<br />
Náš turistický výkon sa vyplatil a domov sme<br />
si odniesli spomienky na Hlohovecké planetárium.<br />
Reakcia na článok<br />
„Hudba - produkt<br />
ľudského ducha“<br />
MIROSLAV ECKER<br />
V tomto článku nechcem útočiť proti autorke<br />
minulých článkov o hudbe, ale chcem tiež povedať<br />
vlastný názor.<br />
Hudba nie je na to, aby nás kazila, ale aby sme<br />
sa pri nej uvoľnili. Mnohí ľudia sa dokážu uvoľniť<br />
pri rôznych štýloch hudby. Časť ľudí pri<br />
rocku, hip hope, ale zas tá druhá časť nie.<br />
Niektorí ľudia majú radi house-techno a pri nej<br />
pohodlne relaxujú. Jedným z tých mála ľudí<br />
som aj ja. Mnohokrát mi to niektorí ľudia vyčítali,<br />
ako môžem počúvať v kuse Scooter a pod.<br />
Dokážem počúvať všetko, ale pri tomto štýle<br />
som tzv. „doma“. Nezachádzajme ale ďaleko.<br />
Chcem reagovať na riadky o rock'n rolle.<br />
Nedávno sa na internáte konal pestrý večer, ktorý<br />
bol v znamení 60-tych rokov. Autorka článku<br />
písala, že z rock'n rollu vyplýva, citujem: „sila,<br />
hlasitosť a agresivita“. Keby to bolo tak, v ten<br />
večer by sme nemohli tancovať, pretože by to<br />
nebolo cirkevne správne, hučali a skákali by<br />
sme po sebe. Dokonca aj sestry, pedagógovia<br />
a pán riaditeľ si sem tam v tú noc potľapkávali<br />
a poskakovali na zlaté 60-te roky, ktoré priniesli<br />
Beatles či Elvis Presley. On však nebol žiadny<br />
rebel. Pred ľuďmi vystupoval s novým štýlom,<br />
ktorý predtým nebol vídaný nikde. Bolo to niečo<br />
úplne nové, čo ľudia predtým nevideli. Elvis<br />
nezahajoval vôbec sexuálnu revolúciu, ale nový<br />
štýl, ktorý znamenal pre mládež uvoľnenie.<br />
Mamy a otcovia ho tiež pochvaľovali za jeho<br />
melodické pesničky. Jeho mýtus pokračuje až<br />
do dnešných rokov. Jeho staré evergreeny pretrvávajú<br />
až do dnes, jeho platinové či zlaté albumy<br />
sa vydávajú na CD. No a ak nás zvádza naše<br />
ucho k zlému a počúvaniu zlej muziky, nemusíme<br />
si ho odrezať a odhodiť od seba, stačí ak si<br />
stíšime, prípadne vypneme rádio.<br />
27
Z redakčnej špajze - Kto sme my<br />
„Zelenáč“ Ľuboš<br />
MÁRIA IRINGOVÁ<br />
sem-tam, je vyťažený<br />
študijným parlamentom<br />
a dokonca je aj jeho šéfom,<br />
čo určite väčšina<br />
z vás vie. Verím, že zostane<br />
aj naďalej taký,<br />
aký je, pretože viem, že<br />
dokáže pomôcť, keď treba.<br />
Je neodmysliteľnou<br />
súčasťou<br />
kvinty B<br />
a k záveru<br />
mu patrí<br />
v ď aka<br />
za<br />
Náš spolužiak, kamoš, mozog triedy a neviem<br />
čo všetko ešte je... Býva za humnami<br />
v Nitre. Svetlo sveta uzrel o 11:20, 2. novembra<br />
1984. Je to fajn človek. Tak, ako<br />
každý človek má svoje klady aj zápory.<br />
Je sympatický okuliarnatý filozof triedy, ktorý<br />
chová jedného škorpióna a štyri korytnačky<br />
v paneláku. Má veľa kladov. Napríklad je<br />
ochranca prírody a skaut, ale najdôležitejšie<br />
je asi to, že je dobrý kamoš. Veľmi<br />
rád spí... Dokázal to aj na začiatku<br />
nášho výletu - chytal<br />
sa za hlavu na stanici keď<br />
sme mu osobákom utiekli<br />
preč. Niekedy nás<br />
unavuje svojimi<br />
častými filozofickými<br />
úvahami<br />
na hodinách (ale dá sa mu to<br />
odpustiť). Rád študuje všetko<br />
možné, najmä však všetko o dejepise,<br />
čo sa odrazí aj na jeho výsledkoch.<br />
Jeho obľúbený spisovateľ'<br />
je Dostojevskij. Suverénne<br />
je vegán. Veľmi rád píše do<br />
Nových vierozvestí o biologických<br />
otázkach života. Má rád<br />
klasickú hudbu. Do kina chodí<br />
28<br />
všetku pomoc<br />
a trpezlivosť<br />
s našou triedou.<br />
P.S.: Ľuboš,<br />
nehnevaj sa!
Ekookienko<br />
Stop toxic!<br />
ĽUBOMÍR ANDRÍSEK<br />
Je skoro ráno. Cez práve sa budiace ulice prechádza<br />
auto napchaté materiálom až po strechu, rýchly<br />
nafukovací čln s logom Greenpeace je diskrétne<br />
prikrytý. Za mesto vyráža medzinárodná skupina,<br />
plne odhodlaná hájiť záujmy zdravej prírody a čistých<br />
riek. Je tomu zhruba viac ako rok, čo spoločnosť<br />
Synthesia prisľúbila zastavenie vypúšťania<br />
nebezpečných odpadových vôd do blízkej rieky.<br />
Nikto netuší, či svoj sľub skutočne splní. Greenpeace<br />
je však pripravené na všetko. Ako, to sa<br />
ukáže...<br />
Tento zdanlivo radikálny krok je celkom prirodzeným<br />
vyústením takmer dvojročnej snahy o dokázanie<br />
skutočnej nebezpečnosti Synthesii pre okolie<br />
a jej následné eliminovanie. Štyridsaťosem dní neustále<br />
pracovali aktivisti Greenpeace na odbere<br />
celkovo 57 vzoriek viacerých chemických spoločností,<br />
medzi nimi i spomínanej Synthesii, ktorej<br />
výsledok nielenže dopadol najhoršie, ale priamo<br />
katastrofálne. Odpadové vody zo Synthesie sa totiž<br />
podobajú starému, pekelne zapáchajúcemu riedidlu,<br />
zmiešanému so zvyškami farieb. Nie je teda náhoda,<br />
že v rieke pod Synthesiou bol minulý rok zaznamenaný<br />
masívny úhyn rýb zapríčinený bližšie<br />
neurčenými chemikáliami. Vinníka sa nepodarilo<br />
odhaliť. Dané fakty nám však dávajú jasnú odpoveď<br />
a teda samozrejmú oprávnenosť krokov<br />
Greenpeace...<br />
Predsunutá jednotka čaká na dohovorenom mieste<br />
dva kilometre pred potrubím. Prišla už o deň skôr,<br />
aby mohla informovať o celkovej situácii a potrebe<br />
špeciálneho inventára. Ak by totiž Synthesia nedodržala<br />
slovo a vypúšťala by svoje jedy ďalej, k zablokovaniu<br />
potrubia by boli potrebné protichemické<br />
obleky. Padajú posledné príkazy. Čln vyráža<br />
asúčasne s ním aj pozemná skupina. Už čoskoro<br />
zastane na mieste a rozvinie transparent priamo<br />
nad inkriminovaným otvorom potrubia- obludným<br />
vrahom mnohých nevinných živých tvorov. Krátko<br />
na to prichádza čln s obrovskou železnou zátkou.<br />
Trubky sú suché. Synthesia aspoň tentoraz dodržala<br />
slovo. Špeciálna skupina začína spúšťať oválny<br />
kovový kruh... Hotovo! Tam, kde ešte včera tiekli<br />
dravým prúdom jedy do rieky, bude od dnes ako<br />
memento obrovská zátka s vizitkou Greenpeace.<br />
Dnes zatiaľ ešte zvíťazil zdravý rozum nad hrubou<br />
túžbou po peniazoch, no čo bude zajtra Greenpeace<br />
sa má stále na pozore...<br />
29
Humor - soľ života<br />
PETER HORVÁTH<br />
Chytia ľudožrúti troch cigánov.<br />
Jedného varia, druhého dusia<br />
a tretieho grilujú. Náčelník chodí<br />
a kontroluje, ako sa pripravuje<br />
obed. Keď ide okolo ohňa, kde<br />
sa griluje tretí cigáň, vidí ako ľudožrút<br />
rýchlo točí s ražňom.<br />
Opýta sa: - Prečo tak rýchlo točíš<br />
s tým ražňom Ľudožrút mu vraví:<br />
- Náčelník, keď točím pomaly,<br />
tak kradne zemiaky z pahreby.<br />
* * *<br />
Učiteľ dohovára žiakovi:<br />
- Zajtra mi donesieš stokrát napísané:<br />
„Učiteľovi sa netyká.“<br />
Žiak na druhý deň prinesie napísané<br />
dvestokrát.<br />
- Prečo si to napísal dvestokrát,<br />
keď som ti kázal len sto<br />
- Vieš, chcel som ti urobiť radosť.<br />
* * *<br />
Šťastný policajt príde na stanicu<br />
a hovorí: - Predstavte si! Kúpil<br />
som si stavebnicu, bolo tam napísané<br />
do troch rokov a ja som to<br />
poskladal za jeden!<br />
* * *<br />
- Láskavo si vyber ruku z vrecka,<br />
keď ma zdravíš!<br />
- Ale, veď ja som vás nezdravil,<br />
pán profesor!<br />
* * *<br />
- Pán vodič, už piatykrát vám<br />
vravím, že vám z auta vyteká<br />
voda!<br />
- A ja vám už piaty raz vravím,<br />
že to auto je polievacie!<br />
* * *<br />
- Príde muž na WC. Dvere sú zatvorené,<br />
tak zaklope a opýta sa:<br />
- Je tam niekto<br />
- Čo si sprostý, kto by tu jedol<br />
30<br />
Idú dvaja poľovníci chytiť pumu<br />
a berú si sieť, pušku a psa Gulervaca.<br />
Keď prídu pod strom, na<br />
ktorom je puma, jeden hovorí:<br />
- Ja vyleziem na strom, zhodím<br />
pumu dolu. Ty potom na neho<br />
hodíš sieť a pustíš psa Gulervaca.<br />
- Dobre - hovorí druhý - ale na<br />
čo nám je puška<br />
- No, to pre istotu. Keby som náhodou<br />
spadol ja, tak zastrelíš psa<br />
Gulervaca.<br />
* * *<br />
Istá žena dala žobrákovi desať<br />
korún.<br />
- Ale neprepiť, - hovorí mu.<br />
- No dovoľte, - ohradí sa žobrák,<br />
- so svojimi peniazmi si môžem<br />
robiť, čo chcem!<br />
* * *<br />
Stretnú sa Robin Hood, Wiliam<br />
Tell a Jánošík. Každý postaví<br />
k stromu dievča a dá jej na hlavu<br />
jablko. Robin Hood natiahne<br />
svoj luk, vystrelí, pretne jablko<br />
na polovicu a povie „I AM RO-<br />
BIN HOOD“. Ide Wiliam Tell<br />
vystrelí z kuše pretne jablko na<br />
polovicu a povie „I AM WI-<br />
LIAM TELL“. Ide Jánošík, chytí<br />
valašku, hodí ju a pretne dievčaťu<br />
hlavu a povie „I AM SORRY“.<br />
· * * *<br />
Idú Janko a Marienka po lese. Sú<br />
smädní. Zrazu Janko zbadá jeleniu<br />
stopu, v ktorej je voda. Marienka<br />
pribehne a vraví: - Janíčko,<br />
nepi z tej stopy, ostaneš jelenčekom!<br />
Janko sa napije z kaluže<br />
a hovorí:<br />
- Image je nanič. Nasleduj inštinkt!<br />
Počúvaj smäd!<br />
Príde červená čiapočka za babičkou<br />
a pýta sa:<br />
- Babička, a prečo máš také veľké<br />
oči<br />
- Aby som ťa lepšie videla.<br />
- Babička, a prečo máš také veľké<br />
uši<br />
- Aby som ťa lepšie počula.<br />
- Babička, a prečo máš taký veľký<br />
nos<br />
- Aby som ťa lepšie cítila.<br />
- Babička, a prečo si taká škaredá<br />
- Aby sme boli do páru!<br />
* * *<br />
- Príde novinár k bačovi. Chce<br />
napísať správu o dennom režime<br />
baču. Bača mu hneď začal hovoriť:<br />
- Ráno vstanem, vypijem si zo<br />
dva zo tri poháriky, potom idem<br />
vypustiť ovce na pašu, znova si<br />
vypijem zo dva zo tri poháriky.<br />
A v tom ho zastaví novinár:<br />
- No to tak nemôžete hovoriť,<br />
veď čo si o vás ľudia pomyslia,<br />
radšej namiesto tých pohárikov<br />
povedzte, že si prečítate zo dve<br />
zo tri knižky.<br />
Bača súhlasil a hneď spustil:<br />
- Ráno vstanem, prečítam si zo<br />
dve zo tri knižky, potom idem<br />
dať ovce na pašu, znova si prečítam<br />
zo dve zo tri knižky. Poobede<br />
zájdem do kníhkupectva, tam<br />
si nakúpim zopár knižiek. Keď<br />
sa vrátim na salaš, poprečitujem<br />
tie knižky, čo som si kúpil. No<br />
avečer idem s kamarátmi do čitárne<br />
a tam čítame až do rána.<br />
* * *<br />
- Dežo, kam ideš<br />
- Teraz už nikam.
Odznelo na GCM<br />
JANA MRÁZOVÁ, ANNA MATEJOVIČOVÁ<br />
Náučné texty majú bohatú interrupciu. (interpunkciu)<br />
(Zuzana Lomjanská)<br />
A takto ten Krebsov cyklus v tele prebieha a o<br />
dve hodiny ste hladní.<br />
(p. p. Lujza Voleková)<br />
- Čo pokrýva hubu, keď je ešte mladá<br />
- Pršiplášť! (plachtička)<br />
(p. p. Jana Bohovičová a Lukáš Roganský)<br />
- Ja si to asi rozmyslím.<br />
- Už je neskoro, už ťa mám.<br />
(Katarína Poročáková a p. p. Tomáš Lengyelfalusy)<br />
Vy už ste písali z bioly Céčkari sa úplne trasú.<br />
Veď tam stačí vedieť, aké huby nemáš dať do<br />
huby, nie<br />
(p. p. Tomáš Lengyelfalusy)<br />
Mládež, čo ste choré<br />
(p. p. Kamil Lieskovský)<br />
Ide tu o manželské vzťahy. Napríklad dcéra si nemôže<br />
vziať vnučku.<br />
(p. p. Tibor Kiss)<br />
- Ktoré živočíchy najlepšie prežívajú v nepriaznivých<br />
podmienkach<br />
- Ľudia!<br />
(p. p. Jana Bohovičová a Ján Vanko)<br />
Ivan Krasko napísal napríklad Noc et solitudo.<br />
(Nox et solitudo)<br />
(Michal Šimunek)<br />
Ja toho Šupinu asi zatlčem papučou do zeme.<br />
(p. p. Pavel Žebrák)<br />
Aké sú toto telesá Pravidelné a nespravidelné.<br />
(p. p. Tomáš Lengyelfalusy)<br />
Katarína Chlústiková odíde z triedy.<br />
- A ten kde odišiel<br />
- To bola ona!<br />
- To je jedno.<br />
(p. p. Eva Balková)<br />
Počkaj, ja som ešte len na druhej vete. Ako mám<br />
počúvať, čo ty píšeš<br />
(Veronika Vahalová)<br />
- Martin, tam sa nepozeraj, tam to presvitá.<br />
- To ste mi nemali povedať.<br />
(p. p. Jana Bohovičová a Martin Števár)<br />
- No, mládež, vráťte mi tie konáriky.<br />
- Ešte nie!<br />
(p. p. Jana Bohovičová a Mária Bartakovičová)<br />
- Čo mi to sem furt hádžeš<br />
- Šak to má kolovať!<br />
(Katarína Chlústiková a Peter Macák)<br />
To je optický klam, keď sa pozriem do zrkadla.<br />
Aspoň dúfam.<br />
(p. p. Tomáš Lengyelfalusy)<br />
Ty, keď skočím na teba!<br />
(p. p. Eva Balková)<br />
Ak je tu charakteristická skupina, dvojitá väzba je<br />
v offside.<br />
(p. p. Lujza Voleková)<br />
Keby bola olympiáda v hlúposti, Slovania by vyhrali<br />
na celej čiare. A ešte by sa hádali, či vyhrajú<br />
Česi alebo Poliaci.<br />
(p. p. Pavel Žebrák)<br />
Čo si všíma dievča na chlapcovi, ktorý sa jej<br />
páči No predsa mužskosť a ženskosť.<br />
(p. p. Tibor Kiss)<br />
Ondrej, kde je Peter Veď ty s ním spávaš.<br />
(p. p. Tomáš Lengyelfalusy)<br />
Oni majú na to zvláštnu taktiku. Dohodnú sa a v<br />
rovnaký čas idú na WC. No, ktovie, niekto si to<br />
môže naplánovať.<br />
(p. p. Tomáš Lengyelfalusy)<br />
- A kde je polka triedy<br />
- Oni riešia matiku.<br />
- Čo, toho potkana (klokana)<br />
(p. p. Eva Balková)<br />
- Maťo, aké bude „n“ v slovnom spojení napoleonské<br />
vojny<br />
- Mäkké.<br />
- Prosím<br />
- Tak tvrdé!<br />
(Matej Mikle-Barát a p. p. Jana Golianová)<br />
31
Grafitti<br />
JURAJ KOPERNICKÝ<br />
Vy, čo si myslíte, že Grafitti sú iba obyčajné<br />
čmáranice,mýlite sa! Je to životná filozofia,<br />
štýl, o ktorom veľa toyov nemá ani potuchy.<br />
Vždy, keď sa prejdem po uliciach Nitry a vidím<br />
kvantum čarbaníc, ktorým ich autori hovoria<br />
tagy, som zhrozený. Týchto potom hádžu<br />
do jedného vreca s writermi, ktorí sa<br />
snažia dať novú tvár našej betónovosivej realite.<br />
Keď robíte interview s ktorýmkoľvek zo<br />
skúsených writerov, dozviete sa asi toto:<br />
„Každý človek chce niečím vyniknúť.<br />
Niektorý extravagantným oblečením, iný farbou<br />
vlasov. My proste robíme Grafitti.“<br />
Niežeby bolo celé Grafitti o tom, že niekto<br />
chce vyniknúť. Problém je v tom, že vo veľkomestách,<br />
v ktorých celá sreetkultúra<br />
vznikla, považujú ľudí za nejaké číslo na zozname<br />
a celý systém sa len málo stará o bežné<br />
problémy ľudí. A potom sa čuduje narastajúcej<br />
kriminalite. Celé Grafitti je založené<br />
na tom, dať o sebe vedieť.<br />
Najviac grafitov nájdete na vlakoch a v po-<br />
32
dobe chrómu na uliciach.<br />
Menej rozšírené sú legaly,<br />
ktoré sú striekané na voľných<br />
zónach. Writery sa<br />
združujú do skupín, ktoré sa<br />
volajú crew. Keď ide striekať<br />
úzky okruh osôb, striekajú<br />
sa rôzne heslá a fejsy,<br />
ale keď ide striekať celá<br />
crew, strieka sa jej názov.<br />
Grafitti väčšinou súvisí<br />
s hip-hopovou hudbou, ale<br />
to nie je pravidlo. Nikde nie<br />
je napísané, že každý writer<br />
počúva hip-hop. Je to jeho<br />
vec a nikto sa mu do toho<br />
nestará.<br />
Toto umenie mnohokrát hraničí<br />
s vandalizmom, ale to je<br />
práve pre tú zhumplovanosť<br />
systému, ktorá aj u nás naberá<br />
hrozivé rozmery. Writeri<br />
sú ochotní tolerovať systém,<br />
ak prestane sústavne<br />
vymýšľať nové bezpredmetné<br />
opatrenia, ktoré v konečnom<br />
dôsledku nikam nevedú.<br />
Malý Graffiti slovník:<br />
writer - ten, kto robí Grafitti;<br />
toy - začínajúci writer;<br />
tag - podpis writera;<br />
cap - tryska na sprej;<br />
legal - vec na povolenej<br />
zóne;<br />
ilegal - vec na nepovolenej<br />
zóne;<br />
bombing - ilegal vo forme<br />
chrómu na uliciach<br />
crew - skupina writerov<br />
Aj múdri schibý<br />
K. GAŠPARÍKOVÁ, K. MACZVALDOVÁ, K. DOBOŠOVÁ<br />
Viete, čie tváre sú vytlačené na päťdesiatkorunovej bankovke<br />
sv. Cyril a Metod<br />
p. p. Jana Golianová: Päťdesiat korunová bankovka Vieš<br />
čo, ja ani neviem akej je farby. Modrá Ale tváre neviem.<br />
Počkaj, nó Hviezdoslav to nebude. Bude to spisovateľ<br />
Alebo politik No ..., no bude to nejakýýý, nejaký bývalý<br />
politik. Nejaký starodávny politik, áno.<br />
p. kaplán Igor Hanko: - Nó, nejakého ujca, nie Päťdesiatka,<br />
počkaj, počkaj viem, však ju aj niekedy používam.<br />
Júhahahaha (obrovský záchvat smiechu). No a nechcete sa<br />
radšej spýtať na stokorunáčku Na stokorunáčke je levočská<br />
Panna Mária. (po chvíli) Je tam nejaká..., nejaký muž nie<br />
Miro Ecker: Pätdesiatkorunovej Cyril a Metod, né<br />
Andrea Rajtárová: Sv. Cyril a Metod.<br />
Povedzte aspoň päť slov so širokým ä.<br />
päť, mäso, smäd, svätý, úpätie<br />
p. p. J. G.: (p. profesorke sme túto otázku nepoložili, lebo je<br />
slovenčinárka)<br />
p. k. I. H.: Žriebä, hej Holúbä, ehm..., mäso, hahaha<br />
(smiech), mäso... (dlhé ticho). Zastav na chvíľu Kaťa, lebo<br />
ja si musím spomenúť. (po chvíli) Sovä, sovä - to je také,<br />
hej, malé sovíča. (ticho) Jáj, deti moje, ja som dnes unavený,<br />
viete To stačia štyri.<br />
M. E.: Nó, takže... So širokým ä Počkaj, mä..., mäkký,<br />
svätý, holúbä, mäso, ešte jedno..., žriebä.<br />
A. R.: Žriebä, päta, mláď..., hm..., mäso. Musím rozmýšľať.<br />
Päť.<br />
Doplňte: Čo sa za mladi naučíš...<br />
v starobe akoby si našiel<br />
p. p. J. G.: Na staré kolená nájdeš.<br />
p. k. I. H.: Na starobu ako by si našiel.<br />
M. E.: Na stari nezabudneš.<br />
A. R.: 4. A: V starobe akoby si našiel.<br />
33
Koľko zmyslov má človek<br />
5<br />
p. p. J. G.: Človek..., počkaj, zrátam to:<br />
uši, nos, počkaj..., jazyk. Päť, päť.<br />
p. k. I. H.: No niekto má aj šiesty, ale obyčajne<br />
mávame päť zmyslov.<br />
M. E.: Päť.<br />
A. R.: Zmyslov Čuch, chuť, zrak, sluch,<br />
hmat. Päť.<br />
Išli husi jedna za druhou. Koľko ich bolo<br />
3<br />
p. p. J. G.: Dve.<br />
p. k. I. H.: Keď išli jedna za druhou tak<br />
boli tri.<br />
M. E.: Jako Išli husi jedna za druhou, koľko<br />
ich bolo Šak dve, né<br />
A. R.: Počkaj, jedna za druhou, počkaj...,<br />
jedna... tri.<br />
Koľko percentné môžu byť pivá<br />
- bežné: 8%, 10%, 12%<br />
- iné: 7%, 9%, 11%, 13%, 14%, 16%, 18%,<br />
21%<br />
p. p. J. G.: Pivá..., pivá..., počkaj no, 10<br />
pre tých menších opilcov, 11 a 12 pre väčších<br />
opilcov.<br />
p. k. I. H.: Koľko percentné Rôzne, to<br />
podľa toho, na čo máš chuť. Sú aj sedmičky...,<br />
pivá Ako pivo, hej Sú sedmičky, sú<br />
desinky, jedenástky, ale keď si zohreješ,<br />
môže mať aj 34 stupňov.<br />
M. E.: Šak osem, desať, dvanásť.<br />
A. R.: Desať, jedenásť, dvanásť.<br />
Aký je rozdiel medzi bojlerom a brojlerom<br />
- bojler: zásobník a ohrievač vody<br />
- brojler: mladá jatočná hydina vykrmovaná<br />
intenzívnym spôsobom<br />
p. p. J. G.: Bojler..., počkaj. Brojler to sú<br />
tie zavesené kurence v hydinárni, áno<br />
a bojler To je na teplú vodu, taký veľký<br />
kotol.<br />
p. k. I. H.: No dosť veľký! Lebo v tom prvom<br />
si môžeš zohriať vodu a toho druhého<br />
si treba uvariť alebo ugrilovať.<br />
M. E.: Počkaj, bojler je na vodu a brojler<br />
je..., brojler je..., čo ja viem, blor..., brojler<br />
neviem. No neviem!<br />
A. R.: Brojler to je druh sliepok a bojler to<br />
je, ..., na zohrievanie vody.<br />
Čo je medzi dolinou a kopcom<br />
samohláska a<br />
p. p. J. G.: Medzi dolinou a kopcom.<br />
Dolina je dolu, kopec je nad ním. (po chvíli)<br />
Mostík.<br />
p. k. I. H.: Medzi dolinou a kopcom je práve<br />
to..., akoby som to..., to..., jak sa to volá<br />
(rukami sa nám to snaží vysvetliť). Nejaká<br />
tá šikmá plocha, proste ten, ten... Je úpätie,<br />
hej, úpätie a potom tam... Čo sa smeješ Ju<br />
potom nahrajte, napíšte ako sa mi tu smeje.<br />
No, Danka - hahaha.<br />
M. E.: Hííí! Srnky. Á, ne, neviem.<br />
A. R.: Medzi dolinou..., kopec, dolina... To<br />
je nejaký chyták. Dolinou a kopcom<br />
Rovina.<br />
Aká je najväčšia hviezda v našej slnečnej<br />
sústave<br />
Slnko<br />
p. p. J. G.: V našej slnečnej sústave hviezda<br />
Vieš čo, hneď ma nejaká filmová<br />
hviezda napadla, nie, nie... Slnko<br />
p. k. I. H.: V našej slnečnej sústave<br />
Severka Jáháháhá (výbuch smiechu). Jáj,<br />
ahá, no Slniečko.<br />
M. E.: Počkaj. Sever..., počkaj Slnko,<br />
Slnko.<br />
A. R.: Najväčšia hviezda Slnko.<br />
34
Geniality zo 4.B<br />
Malý synonymický slovník<br />
Január<br />
Február<br />
Marec<br />
Apríl<br />
Máj<br />
Jún<br />
Júl<br />
August<br />
September<br />
Október<br />
November<br />
December<br />
Jar<br />
Leto<br />
Jeseň<br />
Zima<br />
JULIANA SERSENOVÁ, ALENA FÜRSTENZELLEROVÁ<br />
časť 1.: kalendár<br />
snežnátvár<br />
semtamšál<br />
jarec<br />
časvír<br />
háj<br />
új!<br />
žúr<br />
čľapkus<br />
knihyber<br />
holýker<br />
dáždnikber<br />
šťastiuver<br />
časť 2.: ročné obdobia<br />
žiar<br />
vrieto<br />
zdeseň<br />
skryma<br />
35
KODAK<br />
Réžia:<br />
David<br />
Lynch<br />
21<br />
svet filmu<br />
Lost higway<br />
KODAK<br />
22<br />
svet filmu<br />
Lost higway<br />
KODAK<br />
23<br />
Hrajú:<br />
Bill Pullman,<br />
Patricia Arquette<br />
Film USA, 1997,<br />
135 min.<br />
KO-<br />
MÁRIA PIETOVÁ<br />
Čaute! Dnes som sa rozhodla predstaviť<br />
vám film trochu iného rázu ako môžete bežne<br />
vidieť v kine. Všetky komerčnosti necháme<br />
teraz stranou a priblížime si film excentrického<br />
režiséra Davida Lyncha o ,,tom,<br />
ako sa čas vymyká kontrole a život je jazdou<br />
po stratenej diaľnici.“ (citácia upútavkového<br />
plagátu k filmu)<br />
Predtým, ako som film videla, sa názory<br />
všetkých známych, ktorí ma predbehli,<br />
zhruba zhodovali: ,,Je to dobrý film, ale nepochopil<br />
som ho.“ Po jeho uvidení som<br />
mohla skonštatovať asi to isté, s výnimkou<br />
toho, že by som to nenazvala ,,nechápaním<br />
filmu“, ale skôr pochopením, že tam ani<br />
niet veľmi čo pochopiť.<br />
Základným kameňom, na ktorom režisér<br />
postavil celý film, je ponímanie času celkom<br />
inak ako je v skutočnosti. Film sa akoby<br />
,,nepomestil“ do bežných časových merítok<br />
a preto sa môže stať, že sa jednotlivé<br />
dejové línie prelínajú až nakoniec neviete,<br />
čo sa stalo najprv a čo potom a v konečnom<br />
dôsledku neviete už vôbec NIČ. To celé je<br />
jednoducho jedna veľká ,,haluz“.<br />
Čo sa týka deja - myslím, že akákoľvek<br />
snaha o jeho zaznamenanie by bola márna,<br />
ale priblížim vám aspoň niektoré momenty,<br />
aby ste vedeli zhruba čoho sa to týka.<br />
Začína sa to tým, že mladý manželský pár -<br />
nazvime ich MUŽ A ŽENA - nájdu jedného<br />
dňa pred domom tajomnú videokazetu. Keď<br />
36<br />
si ju pustia, je na nej natočený ich dom<br />
zvonka. Na druhý deň ich čaká znova videokazeta,<br />
tentokrát je na nej obývačka,<br />
chodba a nakoniec spálňa, v ktorej spia oni<br />
dvaja. Celé je to nasnímané pohľadom zhora,<br />
akoby sa niekto vznášal nad ich bytom.<br />
Pekne ich to vystraší a zavolajú detektívov.<br />
Na tretí deň však nájdu ďalšiu videokazetu,<br />
ktorej obsah je šokujúci: je na nej MUŽ,<br />
ktorý práve zavraždil svoju ŽENU a prekvapene<br />
sa pozerá do kamery. Ako sa MUŽ<br />
na to šialené video celý zhrozený pozerá,<br />
detektívi mu už mieria na hlavu so slovami<br />
,,ste zatknutý pre vraždu svojej ženy“ (ktorú<br />
vzápätí našli mŕtvu). A nič nechápajúceho<br />
MUŽA odsúdia na elektrické kreslo (na<br />
ktoré sa ale nedostane, pretože jedného dňa<br />
nájdu strážcovia väznice v jeho cele namiesto<br />
neho úplne iného človeka a nikto -<br />
vrátane divákov - nechápe, čo sa stalo).<br />
Začiatok filmu sa nesie v majstrovsky pochmúrnej<br />
a stiesnenej nálade, dokonca by<br />
som povedala, že až s hororovým nádychom.<br />
Režisér narába s vizuálnymi efektmi<br />
a hudbou tak zručne, že si čoskoro uvedomíte,<br />
že máte rovnaké pocity ako hlavný hrdina<br />
vo filme nervy vypäté na maximum.<br />
To chcel samozrejme režisér dosiahnuť.<br />
Celkove je film veľmi dobre spravený. Len<br />
pointu ukryl režisér veľmi dobre a musela<br />
by som to vidieť ešte aspoň päťkrát, aby<br />
som tam našla súvislosti. Toť asi vsio.
Príbeh:<br />
Slávna<br />
šestka<br />
MÁRIA SARVAŠOVÁ<br />
Boli šiesti priatelia, ktorí<br />
šli na Filipíny. Išli sa pozrieť<br />
na sopku, do jaskyne<br />
v sopke. Už bol večer, tak<br />
tam ostali spať. Traja sa<br />
zobudili, lebo im bolo teplo.<br />
Skúšali zobudiť aj<br />
ostatných, ale nedalo sa.<br />
Uvideli vzadu otvor a za<br />
ním uvideli dlhú chodbu.<br />
Išli po nej. Uvideli najvyšší<br />
vrch vo Filipínach. Našli<br />
tam aj laná, po ktorých sa<br />
dalo vyliezť na kopec. Už<br />
sa zobudili aj ostatní na to<br />
teplo. Už sa šírila láva.<br />
Jeden sa pozrel von a uvidel<br />
lávu.<br />
Povedal to aj ostatným.<br />
Oni sa dookola pozerali,<br />
jeden zbadal dlhú chodbu.<br />
Išli po nej a zbadali tam<br />
ostatných.<br />
Spolu sa vyšplhali na kopec.<br />
Keď vyliezol posledný,<br />
zrazu láva zaliala všetko<br />
okrem vrchu kopca.<br />
Keď prišla záchranná helikoptéra,<br />
nasadli a išli domov.<br />
Kosatka dravá<br />
KRISTÍNA ŠÁŠIKOVÁ<br />
Veľryby a veľrybotvaré sú veľmi inteligentné cicavce. Medzi<br />
ne patrí aj Kosatka dravá (presnejšie do čeľade Delfínovité)<br />
a je ich najväčším zástupcom. Mala zlú povesť krvilačného zabijaka,<br />
ktorá bola často len zbytočne zveličovaná veľrybármi.<br />
Kosatka je veľmi hravá a aj napriek svojim rozmerom prekvapujúco<br />
obratná. Rada plieska chvostom o hladinu mora, obtiera<br />
sa o riasy, vyskakuje. Kosatka je čierneho sfarbenia. Na bruchu,<br />
za očami a za chrbtovou plutvou môžeme spozorovať biele<br />
škvrny. Má kužeľovitý tvar hlavy, dlhé telo a veľkú chrbtovú,<br />
chvostovú a brušné plutvy. Samec a samica sa od seba odlišujú<br />
dĺžkou tela a výškou chrbtovej plutvy. Samice bývajú<br />
menšie 6 - 7 m, vážia 4 tony. Samci sú väčší 8 - 9,5 m, vážia<br />
8 ton. Chrbtová plutva samíc je viac kosákovitá, menšia.<br />
U samcov môže dosahovať výšku až 1,8 m a je rovnejšia.<br />
Ťarchavosť kosatiek trvá 15 - 16 mesiacov. Samice prinášajú<br />
na svet mláďatá raz za tri roky. Narodené mláďa meria cca 2,2<br />
- 2,9 m.<br />
Kosatky sa živia rybami, menšími delfíno-blížnymi, alebo<br />
väčšími veľrybami. Lovia v skupinách. Sú rozšírené vo všetkých<br />
moriach. Dožívajú sa okolo 35 rokov. Kosatka dravá zatiaľ<br />
nepatrí medzi ohrozený druh a ja len dúfam, že to tak aj<br />
zostane.<br />
37
38<br />
Osemsmerovka<br />
MARTIN GALLUS<br />
D S C N A T R A J M N A V I N O Ý<br />
I Z I M A T R A K Á N T I D E R K<br />
L Z Z O B O R E E R A I L O A B S<br />
A U A M E L G I B S O N O N N A R<br />
V B B N A D M A R G O R P I D Č U<br />
N N U A K A B T I L D O M C R A G<br />
I Á D Ň Z K K 3 O M E G A R T T O<br />
E P N T Ú R B Ľ P A K O P E Á Í N<br />
I A Ú A L Z A I Ú M Z A R I L Č R<br />
N S Ť L A É K Í N Č A R E P E O A<br />
A T Ú P H N E C C C P É H S C P Č<br />
V A U T O D R U K O S R R O A Ý N<br />
O O V T N E M A L R A P A N M N Á<br />
T A S L O V A N A F L A Ť Ý G B J<br />
E I N A V O T E T O L E D V I O H<br />
F A Z Z I P I N O C C H I O B S B<br />
N S A V K S C H Ä F F E R É ! O O<br />
prvé písmeno gréckej abecedy; miesto zasadania Národnej<br />
rady Slovenskej republiky; predseda Strany demokratického<br />
stredu; druh pračloveka (podľa miesta výskytu), ktorý žil približne<br />
na území Nemecka; minister spravodlivosti a predseda<br />
KDH; známa bábka z rozprávky (nakoniec sa z nej stane chlapec);<br />
doba, obdobie (inak); názov (titulok) tejto osemsmerovky;<br />
meno jedného z veľkých hamburgerov v Mc Donalds; obľúbené<br />
talianske jedlo; pomýliť sa (po taliansky); pastier, po<br />
nemecky (podobne sa volá šéfredaktor časopisu); kanón<br />
(inak); herec, ktorý stvárnil hrdinu vo filme „Statočné srdce“;<br />
piváreň blízko našej školy; nosenie rôznych obrazcov na tele<br />
(farba je v skutočnosti až pod kožou); nosenie náušníc a iných<br />
kovových predmetov pripevnených na rôzne časti tela (vraj je<br />
to móda); vdychovanie výparov rôznych (často organických)<br />
látok (pozri učebné materiály kresťanskej etiky); fyzicky poškodený<br />
človek; opak slova vyhrať; zisk z úročenia pôžičky<br />
(používa sa v investičných fondoch a pod.); čipová, alebo<br />
magnetická karta, „na ktorej“ je určitý kredit (používa sa na<br />
platenie); jedna z firiem (alebo<br />
odvetví firmy) F. Mojžiša<br />
(zaoberá sa výhradne automobilmi);<br />
skratka slova Incorporated;<br />
doslovný preklad<br />
(z ang.) výrazu, ktorého skratka<br />
je PC; presný návod (postup)<br />
na to, ako sa má správať<br />
určitý objekt (najčastejšie zariadenie);<br />
obľúbený formát<br />
kompresie určený pre hudbu;<br />
starší typ disku na uchovávanie<br />
hudby (prehráva sa na<br />
gramofónoch); opak slova<br />
spomenúť si (ale nie je to<br />
zvratné); ZSSR v azbuke; činnosť,<br />
keď sa orie; pekár<br />
(ang.); český kódovaný kanál<br />
špecializujúci sa na filmy; tradičný<br />
ruský nápoj (až tak tradičný,<br />
že sa už skoro vôbec<br />
nepije); hmota, ktorá sa používa<br />
na čistenie zubov (u ľudí);<br />
známy vrch pri Nitre;<br />
malá haluz (z dreva); spojka<br />
(používa sa na prirovnanie);<br />
predmet, ktorý sa používa na<br />
odomykanie (nie násilne); základný<br />
prejav nábožnosti<br />
u kresťana; názov, ktorý sa<br />
používa pre predlohu na spytovanie<br />
svedomia (najčastejšie<br />
pred spoveďou); školská<br />
pomôcka, v ktorej sú iné školské<br />
pomôcky (má meno podľa<br />
pera); skrátené meno Viliam;<br />
posledné písmeno gréckej<br />
abecedy.
Larsonove vtipy<br />
KRISTIÁN ŠEFFER<br />
39
40<br />
Chvála Ti, Kriste Ježišu<br />
(jubilejný hymnus)
R: Sláva ti, Kriste Ježiš,<br />
teraz i navždy kraľuješ!<br />
Sláva ti! Čoskoro prídeš:<br />
ty naša nádej jediná.<br />
1. Chvála ti, Kriste, Pán všemohúci.<br />
Spravodlivý si, odpúšťaš viny.<br />
Milosti rok nám otvára brány.<br />
V tebe je pokoj a láska. Amen! Aleluja!<br />
2. Chvála ti, Srdce Ježiša Krista.<br />
Ty naše viny krvou svojou zmy.<br />
Nádej daj všetkým zomierajúcim.<br />
V tebe je pokoj a láska. Amen! Aleluja!<br />
3. Chvála ti Kriste, Život vesmíru,<br />
až na smrť Pánov sluha poslušný.<br />
Daj nášmu svetu novú budúcnosť.<br />
V tebe je pokoj a láska. Amen! Aleluja!<br />
4. Chvála ti, Kriste, Slovo Otcovo,<br />
ktoré sa pre nás, človekom stalo.<br />
Ctia si ťa všetci, veľkí i malí.<br />
V tebe je pokoj a láska. Amen! Aleluja!<br />
5. Chvála ti, Kriste, uholný Kameň.<br />
Si vinič pravý a svetlo v tmách.<br />
Len v tebe svet sa zachráni iste.<br />
V tebe je pokoj a láska. Amen! Aleluja!<br />
6. Chvála ti, Kriste, vznešený Pastier.<br />
Veď svoje stádo, bezpečne k spáse,<br />
k prameňom spásy oživujúcim.<br />
V tebe je pokoj a láska. Amen! Aleluja!<br />
7. Chvála ti, Kriste, Učiteľ pravdy.<br />
Kto s tebou kráča, nech berie kríž svoj<br />
a denne spĺňa radostnú zvesť.<br />
V tebe je pokoj a láska. Amen! Aleluja!<br />
8. Chvála ti, Kriste, Chlieb nášho žitia,<br />
pokrm, čo z neba na zem zostúpil.<br />
Nasýť nás, Pane, veriacich svojich.<br />
V tebe je pokoj a láska. Amen! Aleluja!<br />
9. Chvála ti, Kriste, milovaný Syn.<br />
Vo svojej Cirkvi s nami prebývaš.<br />
Sťa bratov nás vždy objímaš láskou.<br />
V tebe je pokoj a láska. Amen! Aleluja!<br />
10. Chvála ti, Kriste, ty Boh na kríži.<br />
Otvor nám srdce, otvor nám náruč,<br />
u teba nájdu plačúci radosť.<br />
V tebe je pokoj a láska. Amen! Aleluja!<br />
11. Chvála ti, Kriste, Slnko vzkriesenia.<br />
Zaodej lúčmi dejiny ľudstva.<br />
Ty svetlo dávaš tisícročiam.<br />
V tebe je pokoj a láska. Amen! Aleluja!<br />
12. Chvála ti, Kriste! Voláme s Pannou.<br />
S blahoslavenou Máriou Matkou.<br />
Vyslyšíš ju vždy, zdobíš ju slávou.<br />
V tebe je pokoj a láska. Amen! Aleluja!<br />
13. Chvála ti, Kriste! S tebou vždy Cirkev<br />
velebí Otca, ktorý je v nebi,<br />
spieva mu v Duchu s radosťou chvály.<br />
V tebe je pokoj a láska. Amen! Aleluja!<br />
41
Z tvorby našich<br />
najmenších<br />
42<br />
Čo o vlasti rieka žblnká<br />
Od východu po západ<br />
rozpína sa naša vlasť.<br />
Aj keď nie je taká veľká<br />
ako iné krajiny,<br />
môžeme byť za ňu vďační,<br />
skrýva prírodné divy.<br />
Tu na teba Tatry hľadia,<br />
tam zas dobrí ľudia radia.<br />
Tu sa slávny hrad vypína,<br />
tam sa z lesa spev ozýva.<br />
Potom vkročíš do jaskyne,<br />
a vidíš tam divy iné.<br />
Miesto mora iba rieky,<br />
ktoré tečú o preteky.<br />
Žblnkajú a rozprávajú,<br />
čo kde ľudia prežívajú.<br />
Odnesú tie správy o nás,<br />
ľuďom rôznych národov, rás.<br />
A aké to budú správy<br />
Také, akí sme my sami.<br />
!Hana Bosáková<br />
Slovensko<br />
Hory, lesy, štíty - krásne výšiny<br />
mestá, ľudia, polia - šíre roviny,<br />
a nad vlasťou krásna obloha<br />
Slovákom to všetko dané od Boha.<br />
V tejto zemi ja chcem mier, šťastie,<br />
nech tu veselá mlaď rastie.<br />
Som hrdá na moje Slovensko,<br />
veď je to moje rodisko.<br />
Magdaléna Pažitná<br />
Nitra<br />
Nitra je mesto veľké, krásne<br />
celé stáročia v ríši dobre značne.<br />
nad mestom týči sa starý hrad<br />
a pod hradbami zelený park,<br />
aby sa mali kde deti hrať.<br />
Na lúkach kvitnú sedmokrásky - do vencov<br />
v lúčoch slnka splietajú sa s detským snom.<br />
Vtáky spevom sa tu zhovárajú,<br />
všetkým ľuďom radosť rozdávajú.<br />
Neďaleko strieborný pás<br />
alebo zrak klame nás<br />
Nie, to ligoce sa voda,<br />
dar života od počiatku sveta.<br />
VŠETKO JE TU KRÁSNE,<br />
VEĎ TO JE MESTO MOJE RODNÉ.<br />
Veronika Múdra
Dadabásne<br />
Dada báseň<br />
!<br />
Som tu, hrám golf a varím kašu.<br />
Džús je jablkový, lopta lepená.<br />
Vaňa je malá, pohár je z plastu.<br />
To kura je zase málo uvarené.<br />
Zmrzlina mi steká po vlasoch.<br />
Tabuľa ešte nie je žltá,<br />
bude niekedy pekná nástenka<br />
Pivo som už zjedol, ale štát nie som.<br />
Malta sa už mieša, večer bude omša.<br />
Kangus sú granule, Peťo sú granule.<br />
Čo je džús<br />
Čo je to za deň, jablká zas hnijú.<br />
Mám brčkavé vlasy, v očiach mám piesok.<br />
Kangus je rozum, Peťo je rozum.<br />
Čo je miecha<br />
Píšem dada, som dada, všetko je dada,<br />
čo je Zuza<br />
Martin Bulla<br />
!<br />
Kvet a strom<br />
Sedia pri sebe a jeden druhého si nevšímajú.<br />
On, ten menší, sa pozrie hore a nevidí slnce.<br />
On, ten druhý, sa pozrie dole,<br />
ale musí sa viac nahnúť,<br />
pretože mu vo výhľade vadí oblak.<br />
Tráva sa nad tým všetkým čuduje.<br />
Pes oňuchávajúc toho prvého<br />
poznačí druhého.<br />
Čudné!<br />
...A tráva sa nad tým všetkým čuduje.<br />
Ivana Matejovičová<br />
!<br />
Slnko nad strechou<br />
Slnko si posedáva s oblakmi<br />
a spolu pobafkávajú.<br />
Strecha by sa rada pridala,<br />
ona by tiež rada trochu nikotínu, avšak,<br />
je leto a deti odišli stanovať.<br />
Žiarli na nich.<br />
Občas okolo preletí menší kŕdeľ<br />
a jeden z vtákov jej robí spoločnosť.<br />
Chúďa, aj ona by rada trochu nikotínu.<br />
Ivana Matejovičová<br />
43
!<br />
!<br />
Aj dnes sa ešte píšu básne<br />
ODKAZ<br />
Preto píšem vám odkaz krátky,<br />
aby skončili sa všetky vaše hádky,<br />
aby ste sa viacej nebili,<br />
aby zmizli všetci debili,<br />
nech svet opäť žiary krásou,<br />
nech neni počuť toľko smutných hlasov,<br />
aby láska vládla medzi nami<br />
a potom nebudeme nikdy sami.<br />
Sami sme smutný, bez života<br />
ako ten kameň, mŕtva hmota,<br />
len si tam leží,<br />
ticho šomre,<br />
kto nemá lásku,<br />
rýchlo zomrie.<br />
Roman ĎURIŠ<br />
LÁSKA<br />
44<br />
Tak ako život skončiť rýchlo môže,<br />
keď je slabý a zlo nepremôže,<br />
tak skončiť môže láska, smiech,<br />
keď poviete si: "Ách čo, nech!"<br />
Keď len rukou kývneš nad tým<br />
a nespýtaš sa: "Komu patrím"<br />
Nedozvieš sa čo to znamená,<br />
keď padneš, máš rozbité kolená.<br />
Bolí to keď láska nie je,<br />
tak bež za ňou, hľadaj, kde je<br />
Zase zmizla, tam v tých horách<br />
Alebo je zase chorá<br />
Nenájdeš ju!<br />
Zradil si ju!<br />
Vyhnal si ju!<br />
Ako zmiju.<br />
Už nepríde nikdy k tebe<br />
Je tu stále, v tomto chlebe.<br />
Roman ĎURIŠ
STROM<br />
Dačo ma tlačí v hrudi<br />
srdce sa asi už nudí.<br />
Chcelo by mať rado znovu,<br />
chcelo by nájsť lásku novú.<br />
Lásku veľkú ako hrom,<br />
vyrástol by na nej strom.<br />
Strom šťastia a radosti,<br />
strom plný Božích milostí,<br />
strom veľký ako celá Zem,<br />
taký strom ja veľmi chcem.<br />
Roman ĎURIŠ<br />
!<br />
FERO<br />
Fero že je psychopat<br />
Prečo Veď len hral sa rád.<br />
Vonku v piesku, s formičkami.<br />
S ním ste nikdy neni samy.<br />
Vždy vám on rád pomôže<br />
a samotu premôže.<br />
Zavreli ho.<br />
Čo už teraz<br />
Iba slzy po ňom zbieraš.<br />
Pokropili celú dlážku<br />
a vyryli do nej drážku.<br />
Slzy tečú jak prúd krvi,<br />
ale Fero nebol prvý...<br />
Zavreli už mnohých pred ním.<br />
A on bol z tých mnohých jedným.<br />
Jedným prstom na ruke<br />
a dievčatkom na lúke.<br />
Jednou hviezdou na nebi,<br />
ale nie, kdežeby...<br />
Roman ĎURIŠ<br />
ODCHÁDZAŠ<br />
Vidím už len tvoj obrys v diaľke,<br />
ďalšia ruža mi zhynula v skalke.<br />
Stále si ďalej, mizneš za obzorom.<br />
Myslel som si, že budeme vzorom.<br />
Že sa budeme mať veľmi radi,<br />
no zostaneme aj kamarádi.<br />
Teraz si preč<br />
a zase som sám,<br />
keby som mohol<br />
aj nebo ti dám.<br />
No nebo nechajme tam kde je,<br />
veď aj na Zemi dobre je.<br />
Keď nie si ty, tak príde ďalšia<br />
a možno to bude ruža krajšia.<br />
No ešte niečo ti chcem povedať,<br />
mal som ťa dievča veľmi rád.<br />
Roman ĎURIŠ<br />
45!
SPONZOR<br />
GCM:<br />
Predmety<br />
umeleckého<br />
kováčstva vyrába<br />
MONTEX s. r. o.<br />
46<br />
Dolnočermánska 30<br />
Tel.: 087/566 318<br />
Tel./fax: 087/566 427<br />
www.monet.sk/montex
SPONZORI GCM:<br />
TC<br />
tax<br />
company<br />
TAX COMPANY, komanditná spoloènos•<br />
Farská 17, 949 01 Nitra<br />
Pokyny k využitiu kupónu „Prosím, dnes nie!”: „Študent má<br />
právo pomocou PLATNÉHO kupónu odmietnuť odpoveď týmto<br />
spôsobom - na kupón napíše svoje meno a predmet a odovzdá<br />
ho profesorovi so SLUŠNÝM vysvetlením, prečo mu to<br />
práve dnes nevychádza. Toto právo nemôže uplatniť:<br />
1. na písomke; 2. ak vopred vie, že bude vyvolaný;<br />
3. na seminároch, kde sa skúša opakované učivo.<br />
Kupón je platný do vydania najbližšieho čísla<br />
Meno:<br />
Predmet:<br />
„Prosím,<br />
dnes nie!”<br />
November 1999<br />
časopisu. Každý študent má právo len na<br />
JEDEN kupón. V každom klasifikačnom<br />
zázname bude osobitný zoznam<br />
študentov s kolónkami mesiacov.<br />
Ak študent uplatní svoj kupón,<br />
profesor označí jeho kolónku<br />
na daný mesiac svojím<br />
podpisom, čím<br />
študent stráca nárok<br />
na ďalšie<br />
použitie kupónu.”<br />
Redakčná rada:<br />
Šéfredaktor:<br />
Kristián Šeffer<br />
Zástupkyňa šéfredaktora:<br />
Jana Mrázová<br />
Redaktori:<br />
Veronika Vahalová, Mária Pietová, Lucia Mikulcová,<br />
Eva Tináková, Soňa Pauková, Monika<br />
Ažaltovičová, Katarína Dobošová, Martin<br />
Gallus, Lea Simaichlová, Ľubomír Andrísek,<br />
Viktor Horka, Kristína Gašparíková, Kristína<br />
Maczvaldová<br />
Technická pomoc:<br />
Marek Hamran, Dušan Poláčik<br />
Zodpovedný pedagóg:<br />
Tomáš Lengyelfalusy<br />
Grafická úprava:<br />
Peter Horváth<br />
E-mail:<br />
phorvath@francis.studnet.sk;<br />
phorvath@post.sk<br />
Časopis neprešiel jazykovou úpravou<br />
Náklad:<br />
550 ks<br />
Tlač:<br />
Garmond