AprÃl - MesaÄnÃk Odkaz sv. Cyrila a Metoda
AprÃl - MesaÄnÃk Odkaz sv. Cyrila a Metoda
AprÃl - MesaÄnÃk Odkaz sv. Cyrila a Metoda
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
<strong>Odkaz</strong><br />
<strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong><br />
a <strong>Metoda</strong><br />
Mesačník Pravoslávnej cirkvi<br />
na Slovensku<br />
Zapov¡t<br />
<strong>sv</strong>. Kirila<br />
¡ Meçod¡ä<br />
Roč. LVI/2010 ISSN 0139-9012<br />
4<br />
Apríl 2010<br />
4/2010<br />
E 5
Duchovné stretnutie mládeže v Ladomirovej<br />
B <br />
Nový duchovný správca na západnom Slovensku<br />
<strong>Odkaz</strong><br />
<strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong><br />
a <strong>Metoda</strong>
PASCHÁ LNE POSOLSTVO<br />
Po<strong>sv</strong>ä tnej synody Pravoslá vnej cirkvi<br />
v Českých krajinách a na Slovensku<br />
Posolstvo<br />
Хrт0съ воскрeсе!<br />
Christós Voskrése!<br />
Christos vstal z mŕtvych!<br />
Drahí dôstojní otcovia, bratia a sestry,<br />
v tieto <strong>sv</strong>etlé dni Vzkriesenia nášho<br />
Spasiteľa Isusa Christa sa napĺňajú Jeho<br />
slova, ktoré povedal <strong>sv</strong>ojim učeníkom v noci<br />
pred Svojou dobrovoľnou obeťou na kríži:<br />
„Vy máte teraz zármutok. Uvidím vás však<br />
opäť a vaše srdce sa zaraduje a vašu radosť<br />
vám nikto nevezme.“ (Jn 16, 22) Táto radosť<br />
je náplňou <strong>sv</strong>ätej Paschy – veľkonočných<br />
<strong>sv</strong>iatkov, kedy otvárame naše srdce Christu<br />
a spievame radostne „V pravde (skutočne,<br />
naozaj) vstal z mŕtvych Christos – Voistinu<br />
Voskrese Christos!“<br />
V <strong>sv</strong>etle Christovho Vzkriesenia vidíme<br />
Jeho kríž ako znamenie veľkej Božej lásky.<br />
Ako čítame v Evanjeliu: „Lebo Boh tak miloval<br />
<strong>sv</strong>et, že dal <strong>sv</strong>ojho jediného Syna, aby každý,<br />
kto v neho verí, nezahynul, ale mal život večný.“<br />
(Jn 3, 16) Oživujúci Christov Kríž – symbol<br />
našej kresťanskej existencie žiari v <strong>sv</strong>etle Jeho<br />
Vzkriesenia. V tomto <strong>sv</strong>etle je vidieť všetko<br />
inak. Vyvádza nás z kruhu každodenných<br />
Вои1стинну воскрeсе!<br />
Voístinu Voskrése!<br />
V pravde vstal z mŕtvych!<br />
starostí a problémov a vedie nás od časnosti<br />
k večnosti, k našej pôvodnej nebeskej vlasti.<br />
Každý z nás, keď uvidí <strong>sv</strong>etlo Christovho<br />
Vzkriesenia <strong>sv</strong>ojimi duchovnými očami, stáva<br />
sa jeho osobný kríž ľahším a dokáže ho vždy<br />
uniesť spolu s Christom. Ide o kríž, ktorý<br />
predstavujú každodenné starosti, bolesti,<br />
pokušenia, kríž, ktorý vytvárajú problémy<br />
spojené so službou našim blížnym.<br />
Vzkriesený Christos nás všetkých volá,<br />
aby sme sa stali spolutvorcami Božej lásky,<br />
aby sme milovali všetkých, ktorých vďaka<br />
Božej prozreteľnosti stretneme na našej<br />
životnej ceste. Učí nás nerozdeľovať ľudí na<br />
blízkych a vzdialených, na rodných a cudzích.<br />
Keď milujeme a pomáhame všetkým ľuďom<br />
bez rozdielu, slúžime tak samotnému Bohu:<br />
„Čo ste učinili jednému z týchto najmenších,<br />
mne ste učinili“, hovorí Christos.<br />
Nič na <strong>sv</strong>ete nás nemôže odlúčiť od lásky<br />
Božej. Len keď naše srdce bude kamenné<br />
a naša viera iba formálna. Prestaneme vidieť<br />
4/2010<br />
E 5
a ľutovať <strong>sv</strong>oje hriechy. Nebudeme prosiť<br />
nebeského Otca za ich odpustenie.<br />
Ničoho sa na <strong>sv</strong>ete nemusíme báť, pretože<br />
Boh je vždy s nami a každý rok nás obdarováva<br />
paschálnou radosťou. Pomáha našej<br />
malej viere, aby bola pevná a neochvejná.<br />
Vzkriesenie Christovo slávime spoločne<br />
so všetkými živými i zosnulými bratmi<br />
a sestrami. Podobne ako kresťania v prvom<br />
storočí nesieme túto radostnú zvesť celému<br />
<strong>sv</strong>etu. Každý na <strong>sv</strong>ojom mieste je povolaný,<br />
aby pokračoval v hlásaní Božej pravdy a lásky<br />
všetkým ľuďom bez rozdielu, tak ako to píše<br />
apoštol Peter: „Buďte vždy pripravení dať<br />
odpoveď každému …, ale čiňte to s tichosťou<br />
a úctivosťou.“ (1P 3, 15-16)<br />
Prehlbujme sa a vzájomne sa posilňujme<br />
v našej <strong>sv</strong>ätej pravoslávnej viere. Starajme sa<br />
o to, aby sme získavali stále viac vedomostí<br />
o našom duchovnom dedičstve – cyrilometodskej<br />
viere našich otcov. Na ceste vedúcej<br />
k prehlbovaniu pravoslávnej duchovnosti nás<br />
môžu sprevádzať všetci, ktorí majú záujem<br />
o východné kresťanstvo a chcú s nami vojsť<br />
Хrт0съ воскрeсе!<br />
Christos Voskrese!<br />
Christos vstal z mŕtvych!<br />
v radosť nášho Pána (Mt 25, 21). Pravoslávie<br />
pred nikým nezatváralo dvere, ale vždy prinášalo<br />
ľuďom dobro, radosť a lásku.<br />
Nezabúdajme, že našou hlavnou úlohou<br />
dnes je činiť dobro, prekonávať láskou nelásku,<br />
obetavosťou kult sebectva, násilie a lži<br />
pravdou. Podľa Christovho učenia o láske<br />
k blížnym starajme sa o našich chorých,<br />
opustených a slabých. Sú to predovšetkým<br />
ľudia starší, emigranti či deti, mládež, ktorá<br />
prišla o <strong>sv</strong>ojich rodičov. Spolupracujme s ľuďmi<br />
dobrej vôle usilujúcimi o to, aby v našej<br />
spoločnosti nevládla pýcha a závisť, peniaze<br />
a lačný zisk či osobné ambície. Podporujme<br />
preto v tohtoročných demokratických voľbách<br />
v Českej republike i Slovenskej republike<br />
kandidátov schopných osobnej obete za<br />
pravdu a lásku k človeku.<br />
Drahí otcovia, bratia a sestry!<br />
Pri príležitosti Paschálnych <strong>sv</strong>iatkov Vás z hĺbky<br />
srdca pozdravujeme. Nech sú Vaše srdcia naplnené<br />
radosťou z víťazstva života nad smrťou<br />
– radosťou zo <strong>sv</strong>etlého Christovho Vzkriesenia.<br />
Вои1стинну воскрeсе!<br />
Voistinu Voskrese!<br />
V pravde vstal z mŕtvych!<br />
+ Kryštof, v.r.<br />
arcibiskup pražský,<br />
metropolita Českých krajín a Slovenska<br />
+ Ján, v.r.<br />
arcibiskup prešovský a Slovenska<br />
+ Simeon, v.r. + Juraj, v.r.<br />
arcibiskup olomoucko-brnenský arcibiskup michalovsko-košický<br />
+ Jáchym, v.r. + Tichon, v.r.<br />
biskup hodonínsky<br />
biskup komárňanský<br />
pomocný biskup<br />
pomocný biskup<br />
pre olomoucko-brnenskú eparchiu pre prešovskú eparchiu<br />
Pascha Christova, 2010<br />
B <br />
<strong>Odkaz</strong><br />
<strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong><br />
a <strong>Metoda</strong>
Voskresénije Tvojé, Christé Spáse, Ánheli pojút na nebesích, i nás<br />
na zemlí spodóbi čístym sérdcem Tebé sláviti.<br />
Po dňoch duchovnej prípravy na dnešok,<br />
na deň, v ktorom znie tento verš vo všetkých<br />
našich chrámoch, sme naplnení duchovnou<br />
radosťou a pozdravujem Vás, milovaní, radostným<br />
paschálnym pozdravom:<br />
CHRISTOS VOSKRESE!<br />
Dôstojní duchovní otcovia, bratia a sestry!<br />
Pascha Christova, prázdnikov Prázdnik,<br />
takto <strong>sv</strong>ätá Tradícia nazýva deň, kedy Spasiteľ<br />
Isus Christos Svojou mocou slávne vstal<br />
z mŕtvych a pri vykupiteľskom diele vzkriesil<br />
spravodlivých Starého zákona, tak ako to<br />
čítame na stránkach Svätého písma: „I hróby<br />
otverzóšasja: i mnóha tilesá usópšich <strong>sv</strong>jatých<br />
vostáša, i izšédše iz hrób, po voskreséniji<br />
Jehó, vnidóša vo <strong>sv</strong>jatýj hrád, i javíšasja<br />
mnóhim.“ (Evanjelium na Veľký piatok).<br />
Po dni Veľkého piatku prichádza sobota,<br />
o ktorej nám <strong>sv</strong>ätá Tradícia hovorí, že Christos<br />
hlásal tú blahú zvesť medzi zomrelými.<br />
Následne prichádza nedeľa, rusky nazývaná<br />
Voskresénije, čiže vzkriesenie, grécky nazývaná<br />
Kyriakí – čiže deň Hospodinov. Je to<br />
ten deň radosti, deň našej spásy, kedy bolo<br />
dokonané štvordnie Jeho vykupiteľského<br />
diela a my spievame: „Séj déň, jehóže sotvorí<br />
Hospóď, vozrádujemsja i vozveselísja vóň“.<br />
Takýto obraz nám predkladá <strong>sv</strong>ätá Cirkev,<br />
aby sme sa duchovne preniesli do času, v ktorom<br />
sa uskutočnilo Vykúpenie ľudského rodu<br />
spod nadvlády hriechu. Christos nám ukázal<br />
a zároveň dal príklad, že pokiaľ budeme žiť<br />
podľa Jeho učenia a učenia Cirkvi, tak nás<br />
čaká po telesnej smrti nový Jeruzalem.<br />
Práve v tieto <strong>sv</strong>iatočné dni sa stretáva<br />
starý padlý Adam s novým Adamom, ktorý<br />
prináša so sebou víťazstvo nad smrťou, nad<br />
hriechom a všetkými neduhmi obdobia celého<br />
Starého zákona.<br />
Dôstojní otcovia, bratia a sestry!<br />
Christovo vzkriesenie je potvrdením Božej<br />
lásky, určenej nám ľuďom, ktorí sme často<br />
veľmi vzdialený od Božieho poriadku, ako ho<br />
poznávame v Evanjeliu. Paschálne <strong>sv</strong>iatky<br />
naplnené duchovnou radosťou nás každý rok<br />
privádzajú k tejto láske a stále nás v nej upevňujú.<br />
Pre nás, naše hriechy a zároveň pre všetkých<br />
ľudí na zemi bol Spasiteľ ukrižovaný, vstal<br />
z mŕtvych a ukázal nám cestu, akou máme aj<br />
my kráčať k večnému životu. Zamyslime sa<br />
prenesme sa duchovným zrakom do času,<br />
keď prichádzal Spasiteľ na Kvetnú nedeľu<br />
do Jeruzalema a obyvatelia volali Hosanna<br />
na výsostiach.... a zároveň možno aj niektorí<br />
z týchto plesajúcich o niekoľko dní zvolávali<br />
to hrozné: Ukrižuj ho!<br />
Preto snažme sa aj my v našich osobných<br />
životoch nebyť takými, akí boli vtedajší Jeruzalemčania,<br />
ale snažme sa o to, aby sme <strong>sv</strong>oj<br />
život žili v zhode s učením Cirkvi, žili tak, aby<br />
sme boli hodní kráčať po ceste do nového<br />
Jeruzalema.<br />
Preto Vám v tieto <strong>sv</strong>iatočné chvíle želám,<br />
nech Vás Všemohúci Hospoď Boh požehná<br />
Svojou milostivou, štedrou a láskavou<br />
rukou, nech v nás posilňuje túto paschálnu<br />
radosť, aby v našich dušiach stále pretrvávala<br />
radostná zvesť Paschy Christovej, tak ako<br />
spievame:<br />
„Voskreséňija déň, pro<strong>sv</strong>itímsja ľúdije:<br />
Páscha, Hospódňa Páscha!<br />
Ot smérti bo k žízni, i ot zemlí k nebesí,<br />
Christós Bóh nás privedé, pobídnuju pojúščija“.<br />
(kanon Paschy 1. irmos)<br />
VOISTINU VOSKRESE!<br />
+ Ján,<br />
arcibiskup prešovský a Slovenska<br />
Pascha Christova 2010<br />
4/2010<br />
E 5<br />
Paschálny príhovor
Príhovor<br />
Milí bratia a sestry,<br />
dni Paschy, ale aj ostatných veľkých<br />
<strong>sv</strong>iatkov spôsobujú, že kresťan<br />
viac prežíva <strong>sv</strong>oju vieru, pretože celá<br />
atmosféra Cirkvi je viac naplnená Božou<br />
blahodaťou vďaka udalostiam,<br />
ktoré oslavujeme. Potvrdzuje to aj<br />
obsah bohoslužieb, ktoré navádzajú<br />
dušu človeka do tajomnej atmosféry<br />
<strong>sv</strong>iatku. Máme tiež <strong>sv</strong>edectvá <strong>sv</strong>ätých<br />
otcov, ktoré dokazujú, že Božia blahodať<br />
sa bohato vylieva počas dní veľkých<br />
<strong>sv</strong>iatkov, predovšetkým Paschy,<br />
najväčšieho <strong>sv</strong>iatku Pravoslávnej cirkvi.<br />
Obsah a duch každého <strong>sv</strong>iatku má charakter<br />
večnosti, a nie dočasnosti.<br />
Christovo zmŕtvychvstanie sa netýka<br />
len Isusa Christa, ale uskutočnilo sa pre<br />
každého z nás a týka sa každého z nás.<br />
Christos zomrel a vstal z mŕtvych, aby sme<br />
boli vzkriesení aj my, ktorí sme poškvrnení<br />
hriechom.<br />
Christovo zmŕtvychvstanie je vzkriesením<br />
všetkých, ktorí milujú Christa a začleňujú<br />
sa do Jeho Tela, do Cirkvi. Začlenenie<br />
človeka do Christovho Tela, ktoré sa<br />
uskutočňuje účasťou na <strong>sv</strong>ätých tajinách<br />
Cirkvi, tvorí predpoklad jeho spoluúčasti<br />
v radosti Božieho kráľovstva.<br />
Slovo pascha je gréckeho pôvodu a je<br />
prevzaté z hebrejského pesach, čo znamená<br />
vyvedenie. Starozákonné pesach znamenalo<br />
vyvedenie Izraela z egyptského<br />
otroctva. Táto udalosť sa oslavovala vždy<br />
zvečera po prvom jarnom splne a išlo<br />
o najväčší <strong>sv</strong>iatok v izraelskom národe.<br />
Naša Pascha znamená to isté: vyvedenie<br />
z adu (pekla), ktorý môžeme prirovnať<br />
k starozákonnému Egyptu. Dnes Cirkev<br />
oslavuje vyslobodenie prvého človeka<br />
a všetkých starozákonných väzňov, ktorí<br />
čakali na vyslobodenie, predpovedané<br />
ešte prvým ľuďom v raji.<br />
Tretí deň po piatku – deň paschálnej<br />
nedele bol veľmi rušný. Jeruzalem bol<br />
plný vzrušenia. Ženy sa ponáhľali k hrobu,<br />
aby pomazali Christovo telo voňavými<br />
masťami. Veľkňazi dali vojakom peniaze,<br />
aby mlčali o Christovom zmŕtvychvstaní<br />
a aby všetkým hovorili, že Christovi učeníci<br />
v noci ukradli Jeho telo, keď zaspali<br />
na stráži. Ale Christovo zmŕtvychvstanie<br />
sa nedá zatajiť, preto dodnes hovoríme<br />
víťazné slová (Christos vstal z mŕtvych)<br />
Christos voskrese!<br />
Milí čitatelia, dovoľte mi pozdraviť Vás<br />
s radostným <strong>sv</strong>iatkom Christovho zmŕtvychvstania<br />
a popriať Vám zdravie a veľa<br />
tvorivých síl do ďalšej práce.<br />
prof. ThDr. Ján Zozuľak, PhD.,<br />
dekan PBF PU<br />
B <br />
<strong>Odkaz</strong><br />
<strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong><br />
a <strong>Metoda</strong>
Oslovili sme našich otcov duchovných s anketovou otázkou:<br />
„Čo by ste radi popriali čitateľom časopisu v paschálnom<br />
období?“<br />
„Christos voskrese!<br />
Rok 2010 je rokom, kedy podľa Juliánskeho aj Gregoriánskeho<br />
kalendára pripadá Vzkriesenie Isusa Christa na ten istý deň. Tak<br />
celý kresťanský <strong>sv</strong>et prejavuje radosť z víťazstva života nad smrťou,<br />
ktoré nám prináša Vzkriesený Christos. Prvé slovo, ktoré vzišlo<br />
z Vzkriesenia bolo slovo radujte sa.<br />
Preto našim čitateľom prajem, aby v každom z nás prevládala<br />
táto skutočná radosť, láska, pokoj a nádej, ktoré pramenia z Hrobu<br />
Vzkrieseného Christa. Aby <strong>sv</strong>iatky Vzkriesenia sa v Pravoslávnej<br />
cirkvi nestávali iba nástrojom na delenie sa „na pravoslávnych<br />
a menej pravoslávnych“, lebo takto nám unika podstata Vzkriesenia. Prvotní kresťania sa<br />
tešili zo Vzkrieseného Christa, a my túto radosť niekedy pretvárame na hnev a nepokoj.<br />
Podstata Vzkriesenia je celkom inde, kde ju hľadáme my, lebo Vzkriesenie Isusa Christa<br />
má pre nás skutočný význam len vtedy, ak túto radosť a pokoj nájdeme vo <strong>sv</strong>ojej duši<br />
a dokážeme sa s ňou podeliť s každým, kto prijíma Isusa Christa do <strong>sv</strong>ojho života.“<br />
mitr. prot. Mgr. Peter Humeník, PCO v Humennom<br />
„Všetkým čitateľom časopisu <strong>Odkaz</strong> <strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong> a veriacim<br />
Pravoslávnej cirkvi želám, aby najväčší a najradostnejší <strong>sv</strong>iatok<br />
našej Cirkvi prežili v zdraví a rodinnej pohode v kruhu <strong>sv</strong>ojich<br />
blízkych s vedomím, že Christos zomrel na kríži kvôli našim hriechom<br />
a vstal z mŕtvych, aby nám otvoril dvere do strateného raja.<br />
Vzkriesenie nás preto zaväzuje k aktívnemu duchovnému životu<br />
a návšteve chrámu nielen pri po<strong>sv</strong>äcovaní jedál, ale počas celého<br />
roka.“<br />
prot. ThDr. Peter Soroka, PCO v Osadnom a Hostoviciach<br />
„Z celého srdca chcem pozdraviť všetkých čitateľov časopisu<br />
<strong>Odkaz</strong> <strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong> so Svetlým Christovým Vzkriesením!<br />
Ponáhľajte sa všetci, bratia a sestry, podeliť sa s radosťou <strong>sv</strong>ätej<br />
Paschy s každým, kto vyznáva Christa, Ktorý vstal z mŕtvych, aj so<br />
všetkým ľuďmi, s ktorými nám nebeský Otec prisúdil žiť. Želám<br />
Vám radosť, pokoj, nech Vám Christos, Ktorý vstal z hrobu, daruje<br />
blahodarnú pomoc vo Vašich dobrých skutkoch. Nech naša radosť<br />
zasiahne aj tých, ktorí ešte len hľadajú spasiteľnú vieru a snažia sa<br />
žiť cnostným životom. „Christos Voskrese, radosť moja!“ „<br />
jerej Mgr. Marián Kovaľ, PCO v Pichnom a Nechváľovej Polianke<br />
4/2010<br />
E 5
„Prial by som všetkým, aby sme mali dobrý zmysel života a dosahovali<br />
ho dobrým spôsobom. Podľa <strong>sv</strong>ätých otcov tým pravým<br />
zmyslom života je, aby sme žili ako jedna rodina s Bohom a s ľuďmi<br />
a aby sme do seba získali dobrého a Božieho Ducha. Svätý Duch,<br />
keď na nás zostúpi, naplní nás neopísateľnou radosťou a urobí<br />
radostným všetko, čoho sa dotkne. Pretože cesta k správnemu<br />
zmyslu a cieľu života vedie cez zachovávanie Božích prikázaní, úprimnú<br />
modlitbu a pôst, prial by som si, aby sa tieto cnosti nevytrácali<br />
z nášho života.“<br />
jerej Štefan Pružinský, ml., PCO v Spišskej Novej Vsi<br />
„Čitateľom odkazu <strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong> by som chcel zaželať,<br />
aby sa radosť z Christovho vzkriesenia preniesla aj do ich každodenného<br />
života a ožiarila ho <strong>sv</strong>etlom, ktoré oslepilo rímskych vojakov<br />
strážiacich Spasiteľov hrob. Nech Isus Christos Svojím víťazstvom<br />
nad démonom posilní našu vieru v dobro. Aj my sa staňme<br />
šíriteľmi zvesti o Christovom vzkriesení ako ženy myronosice a<br />
<strong>sv</strong>ätí apoštoli. Najlepším prostriedkom, ako to dosiahneme, je náš<br />
príkladný život v Christu, aby ostatní naokolo videli, že kresťanstvo<br />
je tá pravá cesta na pozemskej púti.“<br />
jerej Mgr. Jozef Nemčík, PhD., PCO vo Vernári<br />
<strong>Odkaz</strong><br />
<strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong><br />
a <strong>Metoda</strong><br />
Zapov¡t<br />
<strong>sv</strong>. Kirila<br />
¡ Meçod¡ä<br />
Čítajte a rozširujte mesačník Pravoslávnej cirkvi na Slovensku<br />
Príspevok na odber časopisu 6,- EUR + poštovné 4,- EUR. Objednávky: Telefonicky:<br />
051/7724 736, 0915 967 299, Faxom: 051/7734 045, E-mailom:ocam@orthodox.sk<br />
Úhradu predplatného: prevodným príkazom na č.ú.: 0096292967/0900,<br />
poštovou poukážkou alebo v hotovosti priamo v redakcii.<br />
Po predplatení je možné zasielať časopis v elektronickej podobe na e-mailovú adresu, či si<br />
ho stiahnuť vo formáte PDF z internetu zo stránky www.ocam.orthodox.sk<br />
B <br />
<strong>Odkaz</strong><br />
<strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong><br />
a <strong>Metoda</strong>
Christos Voskrese - radujme sa!<br />
Každý človek sa v živote radšej raduje,<br />
ako smúti a plače. Kresťanstvo je náboženstvom<br />
radosti. Nepriateľom radosti je<br />
hriech. Isus Christos prišiel na tento <strong>sv</strong>et,<br />
aby človeku urobil radosť a aby ho spasil.<br />
Chce totiž urobiť každého človeka na tejto<br />
zemi, ale aj Kráľovstve nebeskom, vo večnosti,<br />
šťastným a radostným. Preto často<br />
hovoril o radosti. Hovoril, akú veľkú radosť<br />
má pastier, keď nájde stratenú ovečku, akú<br />
radosť mala žena, keď našla stratený peniaz,<br />
akú mal radosť otec Márnotratného syna,<br />
keď sa syn vrátil naspäť do rodičovského<br />
domu, a nezahynul. Ktosi povedal, že radosť<br />
je korením života.<br />
Cesta navrátenia sa hriešneho človeka<br />
k Bohu nie je ľahká, ale o to väčšia je radosť<br />
z návratu k Bohu. Tak aj cesta Isusa Christa<br />
bola plná utrpenia, smrti na kríži, ale Jeho<br />
vzkriesenie sa stalo víťazstvom Božím nad<br />
silami zla, hriechu, smrti a pekla. Z toho víťazstva<br />
sa dáva aj nám, lebo máme možnosť<br />
zjednotiť sa s Isusom Christom vo <strong>sv</strong>ätej<br />
Eucharistii.<br />
Vzkriesenie Isusa Christa je trvalý základ<br />
radosti a každý človek túži po radosti, a to<br />
po trvalej radosti. Svätá Cirkev je spoločenstvom<br />
ľudí, ktorí sa tešia z Božej prítomnosti<br />
a z lásky k ľuďom. Dom Boha Otca nebeského<br />
je domom radosti, kde je veľká hostina,<br />
na ktorej sa všetci radujú. Aj my, pravoslávni<br />
veriaci, s radosťou prichádzame do chrámu<br />
a s radosťou spievame piesne na oslavu<br />
Boha, pristupujeme k <strong>sv</strong>ätej Eucharistii<br />
a zjednocujeme sa s Isusom Christom.<br />
Sviatok vzkriesenia Isusa Christa je jeden<br />
z radostných a starých <strong>sv</strong>iatkov všetkých<br />
kresťanských <strong>sv</strong>iatkov a naši veriaci ho<br />
nazývajú rôzne, napríklad aj Pascha. V tento<br />
<strong>sv</strong>iatok sa <strong>sv</strong>ätí novozákonná Pascha, ktorú<br />
nám predstavuje chlieb – koláč pripravený<br />
na túto príležitosť. Tento <strong>sv</strong>iatok sa začal sláviť<br />
od chvíle vzkriesenia Isusa Christa. Slovo<br />
Pascha pochádza z hebrejského jazyka, jazyka<br />
izraelského národa. Pôvodný tvar „pesach“<br />
zmenili Gréci na Paschu. Toto slovo<br />
prešlo aj do jazyka slovanského a doslovne<br />
znamená „prechod, premena miesta“. Izraelský<br />
národ toto slovo používal na označenie<br />
<strong>sv</strong>ojho <strong>sv</strong>iatku a navrátenie sa do zeme<br />
Kanaánskej, do Zasľúbenej zeme. Tu ich Boh<br />
vyviedol z egyptského zajatia, z otroctva<br />
egyptského. V Starom zákone očakávali<br />
Mesiáša, Vykupiteľa Isusa Christa a pripravovali<br />
si paschálneho baránka podľa zákona<br />
Mojžišovho. Jedli ho v tento <strong>sv</strong>iatok s nekvaseným<br />
chlebom a omáčkou pripravenou<br />
z horkých tráv. Malo to aj druhý význam,<br />
a to ten, že si pripomínali egyptské zajatie<br />
a <strong>sv</strong>oje vyslobodenie Božím zásahom. Baránok<br />
bol u izraelského národa predobrazom<br />
Isusa Christa, obety kríža za hriechy celého<br />
<strong>sv</strong>eta. Pred týmto <strong>sv</strong>iatkom ustanovil <strong>sv</strong>ätú<br />
Eucharistiu. Toto je prechod od smrti k životu,<br />
od zeme k nebesiam.<br />
Nesmieme zabudnúť na to, že Isus<br />
Christos ešte raz príde. Jeho príchod sa blíži,<br />
musíme naň myslieť a vážne sa naň pripravovať,<br />
aby nás neprekvapil, ale aby nás<br />
našiel pripravených. Aby nás našiel v láske<br />
k Bohu a blížnym, aby nás našiel vo viere,<br />
láske a službe našim blížnym. Premáhajme<br />
pokušenia a pochybnosti a čerpajme silu zo<br />
Slova Božieho a zo <strong>sv</strong>ätých <strong>sv</strong>iatostí, ktoré<br />
nám <strong>sv</strong>ätá Cirkev ponúka.<br />
Prot. ThDr. Štefan Horkaj<br />
4/2010<br />
E 5
Potreba a význam cirkevnej<br />
katechézy II.<br />
Vierouka je v dnešnej škole potrebná<br />
ako riadny a systematický školský predmet,<br />
ktorý sa bude vyučovať s mnohostranným<br />
prístupom k nemu, premyslenou metodikou,<br />
didaktickou a pedagogickou kultúrou<br />
učiteľa, s najširším duchovným základom<br />
a východiskom, so znalosťou ľudskej duše<br />
a duchovných potrieb človeka.<br />
Tu teda nestačí iba kvalifikované, stručné<br />
a pedagogické odovzdávanie kresťanského<br />
učenia, používanie takzvaných moderných<br />
prostriedkov a metód (aj technických), dobré<br />
učebnice, vizuálne a iné pomôcky. Tu je<br />
predovšetkým nevyhnutné, aby pravoslávne<br />
deti boli v škole dôsledne oboznámené<br />
so základnými pravdami viery a života, so<br />
zjavenými Božími pravdami. Čiže, nemá to<br />
byť formálne vyučovanie „náboženstva“,<br />
aké sa bežne praktizuje, ktoré okolitý <strong>sv</strong>et<br />
chápe skôr ako akúsi „utilitárnu“ záležitosť,<br />
akýsi „kolorit“, kultúrne obohatenie, „kultúrne<br />
dedičstvo“, doplnok k výučbe. Také<br />
vyučovanie „náboženstva“ vedie k odumieraniu<br />
viery, čo je typické pre takmer celý<br />
západný nepravoslávny <strong>sv</strong>et. Sami sa sťažujú,<br />
že im ich cirkev a viera odumierajú pod<br />
rukami. Takéto vyučovanie náboženstva<br />
spôsobuje, že deti, ba aj celé generácie sú<br />
doslova skaličené nadmieru defektívnym<br />
vyučovaním a poznaním o viere, kresťanstve<br />
a Cirkvi. Je to nežiaduce polovičaté<br />
vzdelávanie, minimalizácia poznania, ktorá<br />
nemá nič spoločné so živou a pravou vierou<br />
v pravého a živého Boha. V centre záujmu<br />
nemá byť „náboženstvo“ v takomto deformovanom<br />
ponímaní, ale viera v živého Boha<br />
(Vladika Atanasije, cit. dielo, s. 16-17). My<br />
preto zásadne nehovoríme o „nábožných<br />
B 10<br />
ľuďoch“, náboženských,<br />
akými<br />
boli napr. farizeji,<br />
ideálni formalisti,<br />
ale o „zbožných<br />
ľuďoch“, ktorí sú<br />
takými preto, že<br />
sa nanovo „narodili<br />
z Boha“ (1 Jn<br />
3, 9).<br />
Pravoslávna<br />
vierouka - to je živé, Vladyka Atanasij Jevtic<br />
pravdivé a účinné slovo Božie, „ostrejšie<br />
ako akýkoľvek dvojsečný meč. Preniká až<br />
do oddelenia duše od ducha a kĺbov od<br />
špiku a rozsudzuje túžby a úmysly srdca.<br />
A nieto tvora, čo by bol preňho neviditeľný.<br />
Všetko je obnažené a odkryté pred<br />
očami Toho, ktorému sa budeme zodpovedať“<br />
(Žd 4, 12-13). Inými slovami, Božie<br />
slovo preniká celé duchovno-telesné bytie<br />
človeka. „Človek je pre vierouku našej živej<br />
Cirkvi Bohu podobná (boholika) osobnosť,<br />
živý obraz Svätej Trojice: Otca, Syna i Ducha<br />
Svätého, živý obraz Bohočloveka Christa.<br />
Preto je pre nás, pravoslávnych, učenie a vôbec<br />
vzdelanie živé, účinné, celoosobné, načrtávanie<br />
a stvárňovanie živej ikony Christa<br />
v človeku (Gl 4, 19). Pravoslávna vierouka je<br />
pre žiaka i učiteľa viery, podľa <strong>sv</strong>. Gregora<br />
Teológa, zrastaním s Christom, uskutočňovaním<br />
ľudského, celoadamovského prechodu<br />
od starého k novému a nesmrteľnému<br />
človeku, od vosku k horiacej <strong>sv</strong>iečke, od dieťaťa<br />
k dokonalému človeku (Ef 4, 13)“ (Vladika<br />
Atanasije, cit. dielo, s. 17).<br />
Z uvedených skutočností jednoznačne<br />
vyplýva, že pravoslávna vierouka má vždy<br />
<strong>Odkaz</strong><br />
<strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong><br />
a <strong>Metoda</strong>
predstavovať dôsledne premyslený vyučovací<br />
program. V žiadnom prípade to nesmie<br />
byť schematický plán podľa doterajších, starých<br />
a scholastických vzorov, ale program<br />
súčasný, evanjeliový a <strong>sv</strong>ätootcovský. Má<br />
vychádzať z dobrej znalosti zjaveného slova<br />
Božieho a jeho témou majú byť zjavené<br />
pravdy o Bohu, o <strong>sv</strong>ete, o človeku, o Christu<br />
a Duchu Svätom, o diele spásy, o Cirkvi, o liturgickom<br />
a modlitebnom živote, o Božom<br />
kráľovstve. A to umožní aj správny pohľad<br />
na <strong>sv</strong>et a na všetko, čo v ňom je a čo týmto<br />
<strong>sv</strong>etom hýbe.<br />
Učenie o viere má byť neoddeliteľne<br />
spojené s celkovým, najmä liturgickým životom<br />
Cirkvi, aby si učiteľ aj žiaci dobre uvedomovali,<br />
že bez pravej a živej Cirkvi nieto<br />
pravej viery, života, duchovnosti, cnosti,<br />
morálky, spásy a kultúry, lebo Cirkev je predovšetkým<br />
živým spoločenstvom s Bohom<br />
a s bratmi, je to <strong>sv</strong>iatostný život a prax. „Počnúc<br />
<strong>sv</strong>ätým krstom, ktorým vstupujeme do<br />
Cirkvi, a to krstom pre Liturgiu (čo výrazne<br />
zdôrazňuje aj modlitba krstu, pozn. naša),<br />
novo krstené dieťa, a o to viac dospelý, ihneď<br />
vstupuje do <strong>sv</strong>iatostného života a bohoslužby...,<br />
pre živú účasť na živom Tele a diele<br />
ukrižovaného a vzkrieseného Christa...,<br />
Syna človeka, ktorý sa dáva ako Chlieb<br />
života a Nápoj nesmrteľnosti, ktorý je<br />
Hlavou a Prvotinou medzi mnohými<br />
<strong>sv</strong>ojimi bratmi, deťmi Boha Otca, inšpirovanými,<br />
po<strong>sv</strong>äcovanými a zdokonaľovanými<br />
Duchom Svätým (Rm 8,<br />
2-4, 16-17, 27-29). Vierouka, ktorá nevedie<br />
k blahodati a cnostiam, <strong>sv</strong>ätým<br />
tajinám a <strong>sv</strong>ätej dobročinnosti, k charakteru<br />
na obraz Christov, vzájomnej<br />
úcte, citlivosti a vzájomnej bratskej<br />
láske, to je iba zvonček, „ktorý cvendží“<br />
(1 Kor 13, 1)“ (Vladika Atanasije,<br />
cit. dielo, s. 18-19. Šak, Š., Eucharistia<br />
v katechizácii, kate-chizácia v Eucharistii,<br />
v: Synergia 5-6, 2006, s. 113-120).<br />
Veriaci človek nesmie zostať bez tohto<br />
poznania, bez týchto mocných blahodatných<br />
prostriedkov, ktoré sú pre<br />
jeho duchovný rast nevyhnutné.<br />
Celkom na záver treba povedať<br />
ešte jednu dôležitú vec, o ktorej sa<br />
v našej krajine začína v poslednej<br />
dobe hovoriť a naša Cirkev nesmie<br />
stáť bokom; tu musí zaznieť aj jej hlas.<br />
Ide totiž o to, aby vyučovanie viery nebolo<br />
na školách len ako akási „milosť (csl. milostyňa)<br />
zo strany mocných <strong>sv</strong>eta, štátu, nejakých<br />
organizácií a pod., ale ako aktuálna<br />
potreba celého národa, ktorý si je vedomý<br />
<strong>sv</strong>ojej slávnej minulosti, <strong>sv</strong>ojich duchovných<br />
- cyrilometodských koreňov, ku ktorým<br />
sa hlási dokonca aj Ústava Slovenskej<br />
4/2010<br />
E 11 5<br />
Zamyslenie
epubliky, potreba našich detí, ale aj nás<br />
samotných. Musíme si byť vedomí toho, čo<br />
priam geniálne napísal Aleks Šantič: „My<br />
<strong>sv</strong>oju cestu poznáme“, - a dobre tomu rozumieť!<br />
Nemôžeme byť spokojní s omrvinkami,<br />
ktoré nám niekto z milosti pohodí.<br />
Netúžime po moci nad ľuďmi, po slobode<br />
iných, ale nemôžeme súhlasiť s „udeľovaním<br />
demokracie a slobody po lyžičkách“.<br />
Národ ani teraz nesmie byť klamaný planými<br />
sľubmi, ktoré ho opäť vyvádzajú na<br />
„Holeš planinu“. Nepotrebujeme náhradu<br />
- folklórnu kultúru, ale kultúru ozajstnú: duchovnú,<br />
sobornú, cirkevno-národnú, liturgickú,<br />
ktorá je vytváraním Božieho obrazu<br />
v nás a v našom národe, na obraz Christov<br />
(srbsky: christoobraznu, christoliku), takú,<br />
akú nám zanechali <strong>sv</strong>. bratia Cyril a Metod<br />
a všetci verní pokračovatelia v ich veľkom<br />
a Bohom požehnanom diele (Vladika<br />
Atanasije, cit. dielo, s. 19. Tiež: S. Aguridis,<br />
Euangelismos tu synchronu kosmu, v: Efim<br />
20, 1971, s. 468-472).<br />
Takáto práca nás čaká a je úlohou každého<br />
duchovného našej Cirkvi teraz i v budúcnosti,<br />
ktorý naozaj vie, prečo a pre koho<br />
je kňazom, komu a ako chce slúžiť, koho<br />
a ako chce vychovávať a učiť spasiteľnej viere,<br />
celoživotne duchovne vzdelávať. A to je<br />
tiež dôvod, prečo toto všetko sme napísali.<br />
Chceme veriť, že to nebude hlas volajúceho<br />
na púšti. Lebo v takom prípade to nie je tragédia<br />
pre toho, kto volá, ale pre toho, kto<br />
je hluchý, kto nepočuje, kto <strong>sv</strong>oju hluchotu<br />
zavinil <strong>sv</strong>ojou vlastnou nedbalosťou, duševnou<br />
bezcitnosťou!<br />
Počujme teda, čo hovorí Christov miláčik<br />
- apoštol Ján, ktorý dobre uveril, <strong>sv</strong>äto žil<br />
a konal: „Dietky moje, toto vám píšem, aby<br />
ste nehrešili. Ale ak niekto zhreší, máme<br />
u Otca Obhajcu - Isusa Christa, spravodlivého.<br />
On je obeťou zmierenia za naše hriechy,<br />
no nielen za naše, ale aj za hriechy celého<br />
<strong>sv</strong>eta. Podľa toho vieme, že sme Ho poznali,<br />
keď zachovávame Jeho prikázania. Kto hovorí:<br />
Poznám Ho, ale Jeho prikázania nezachováva,<br />
je klamár a niet v ňom pravdy. Ale<br />
kto zachováva Jeho slovo, v tom sa Božia<br />
láska stala naozaj dokonalou. A podľa toho<br />
poznávame, že sme v Ňom. Kto hovorí, že<br />
zostáva v Ňom, má aj sám žiť tak, ako žil On<br />
(1 Jn 2, 1-6). Toto je cieľ našej katechézy.<br />
Prot. Štefan Pružinský<br />
B 12<br />
<strong>Odkaz</strong><br />
<strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong><br />
a <strong>Metoda</strong>
666 a INN<br />
(International Nonproprietary Name)<br />
Sv. Ignatij poukazuje na hlavnú príčinu<br />
odpadnutia kresťanov: „Kto do <strong>sv</strong>ojho vnútra<br />
neprijal kráľovstvo Božie, ten nespozná<br />
antichrista, ten sa určite pre seba nepochopiteľným<br />
spôsobom stane jeho prívržencom“.<br />
„A preto dopustí Boh na nich silu zvodu, aby<br />
verili lži“ (1Tes 2, 11).<br />
Neprijatie Božieho kráľovstva do <strong>sv</strong>ojho<br />
vnútra je znakom duchovnej degenerácie<br />
kresťanov. Táto degenerácia sa prejavuje<br />
úplným ponorením ich mysle (pečať na hlave),<br />
ich všetkého pôsobenia (pečať na pravej<br />
ruke ako symbolu pôsobenia človeka) do<br />
starostlivosti iba o tento život, iba o to, čo<br />
budeme jesť, piť či si obliekať a úplným zanechaním<br />
myšlienky o Božom kráľovstve a jeho<br />
pravde (Mt 6, 31-33). Tento absolútny materializmus<br />
bude „menom“ antichrista ako jeho<br />
najväčšieho ideológa. Nie náhodou v knihe<br />
Zjavenia Jána Teológa je toto meno označené<br />
číslom 666. Toto číslo je v podstate biblickým<br />
symbolom mamony – pozemského kráľovstva,<br />
hojnosti, slávy a moci. Vychádzame<br />
z historického faktu pochádzajúceho z čias<br />
Šalamúna, za panovania ktorého židovský<br />
štát dosiahol vrchol <strong>sv</strong>ojho rozkvetu. „Váha<br />
zlata, ktoré prichádzalo Šalamúnovi behom<br />
jedného roku, bola šesťstošesťdesiatšesť talentov<br />
zlata“ (1Kraľ 10, 14; 2Kron 9, 13), teda<br />
32 ton a 707,26 kilogramov!<br />
Neprijatie Božieho kráľovstva do <strong>sv</strong>ojho<br />
vnútra je znakom prijatia toho, kto dá chlieb<br />
a pohľady (názory). Množstvo povrchne veriacich<br />
ľudí hľadá konkrétne takéhoto kráľa<br />
a spasiteľa. Veľmi dobre nám o tom <strong>sv</strong>edčí<br />
evanjeliový príbeh o nasýtení päťtisíc ľudí<br />
piatimi chlebami: „Ľudia však, vidiac znamenie,<br />
ktoré učinil, hovorili: Je to naozaj prorok,<br />
ktorý mal prísť na <strong>sv</strong>et. Preto Isus, keď<br />
poznal, že chcú prísť a zmocniť sa Ho, aby<br />
Ho urobili kráľom, utiahol sa zase na vrch<br />
do samoty“ (Jn 6, 14-15).<br />
Súčasný vedecko-technický pokrok pridal<br />
tejto téme nové a vážne impulzy. Sú spojené<br />
s možnosťami úplnej kontroly každého<br />
človeka na veľmi vysokej úrovni ovládania či<br />
riadenia jeho správania a konania. Na základe<br />
mienky mnohých expertov v oblasti počítačových<br />
technológií, v blízkej budúcnosti<br />
už budú reálne možnosti masového ovládania<br />
ľudí. Potvrdzujú, že možnosť zavedenia,<br />
uplatnenia systému totálnej počítačovej<br />
kontroly na našej planéte nie je za horami a<br />
prakticky bude zrealizovaná v priebehu rokov<br />
2010 až 2020.<br />
V spojitosti s týmto je chápaná aj otázka<br />
o „troch šestkách“. V hebrejskom jazyku<br />
číslo 666 zodpovedá slovnému spojeniu<br />
zna- (cha-melek le-israel), čo ה-מלך לארשי-ל<br />
mená „kráľ Izraela“.<br />
Je jasné, že tí, ktorí zavádzajú tento znak,<br />
veria v jeho magickú silu a snažia sa <strong>sv</strong>oju<br />
vieru v tento idol vštepiť všetkým, no predovšetkým<br />
kresťanom. Apoštol Pavol však na<br />
hocakú pohanskú vieru reagoval celkom jed-<br />
Poučenie<br />
4/2010<br />
E 13 5
noznačne: „modla vo <strong>sv</strong>ete nie je nič“ (1Kor<br />
8, 4). To znamená, že všetky pohanské mystické<br />
znaky (čísla, slová, symboly, zaklínania,<br />
mágia, čarovanie a im podobné) samy o sebe,<br />
bez viery v ich význam, nemajú žiadnu<br />
silu a moc nad kresťanom, ktorý verí v Pána<br />
Isusa Christa a Jeho <strong>sv</strong>äté tajiny.<br />
Pretože to číslo je vo Svätom písme uvedené<br />
ako číslo mena antichrista, vzniká tu<br />
otázka, či sa ľahostajnosť k jeho používaniu<br />
nemôže stať príčinou nenápadného prijatia<br />
samotného zvera. Na čo nás upozorňujú<br />
<strong>sv</strong>ätí otcovia? Aby sme si túto otázku ujasnili,<br />
musíme sa pozrieť na to, ako oni chápu túto<br />
nenápadnosť. Vyčerpávajúcu odpoveď nám<br />
dáva <strong>sv</strong>. Ignatij Brjančaninov: „Milovníci <strong>sv</strong>eta<br />
v čase pozemského života Bohočloveka zavŕšili<br />
<strong>sv</strong>oju zločinnosť odvrhnutím Christa a bohovraždou<br />
(Mt 23, 32) a v posledných časoch<br />
existencie <strong>sv</strong>eta to zavŕšia prijatím antichrista<br />
a vzdaním mu božskej úcty (Jn 5, 43). Hrozná<br />
je láska k tomuto <strong>sv</strong>etu! Vchádza do človeka<br />
postupne nenápadným spôsobom. Keď vojde,<br />
stane sa krutým a neobmedzeným vládcom<br />
človeka. Postupne sa ľudia pripravovali a dosahovali<br />
taký duševný stav, aby boli spôsobilí<br />
k bohovražde a postupne sa pripravujú aj teraz,<br />
dosahujú stav a charakter, aby boli spôsobilí<br />
prijať antichrista“ (2Tes 2, 7-12).<br />
Ukazuje sa, že nepozorovane ho prijme<br />
ten, kto je milovníkom tohto <strong>sv</strong>eta, teda ten,<br />
kto žije podľa pudov tohto <strong>sv</strong>eta, a nie podľa<br />
evanjeliových prikázaní. Preto takýto človek<br />
postupne a nenápadne prijme idey a ducha<br />
protikresťanskej ideológie, ktorá je celá nasmerovaná<br />
k vytvoreniu raja na zemi, pretože<br />
pre ňu neexistuje duchovný život Božieho<br />
kráľovstva. Súčasná teológia (predovšetkým<br />
tá západná) tak ako ešte nikdy v histórii, sa<br />
necháva vťahovať do tejto ideológie, zdôvodňuje<br />
si ju a v jej realizácii vidí základnú misiu<br />
cirkvi vo <strong>sv</strong>ete. Celé pôsobenie cirkví (predovšetkým<br />
sociálne a kultúrne vo všetkej mno-<br />
B 14<br />
hotvárnosti ich aspektov) sa v tomto kontexte<br />
stane prioritným. V konečnom dôsledku sa<br />
nie <strong>sv</strong>et pripája k cirkvi, ale samotná cirkev<br />
sa zo<strong>sv</strong>etšťuje. Príkladov zo súčasnosti je<br />
skutočne viac než dosť. Kňazi, ale aj mnísi sa<br />
zúčastňujú rôznych podujatí v divadlách a na<br />
mnohých iných zďaleka nie nevinných predstaveniach.<br />
Monastiere usporadúvajú takzvané<br />
<strong>sv</strong>iatočné zábavy, radovánky, koncerty<br />
<strong>sv</strong>etských piesní. Cirkevné referáty organizujú<br />
rokové koncerty a tak ďalej. A na toto všetko<br />
sa pozerá ako na realizáciu misie cirkvi vo <strong>sv</strong>ete!<br />
Na čo sa zmení samotná miestna cirkev na<br />
základe takejto „misie“?<br />
Takto postupne a nenápadne prijmú<br />
kresťania a cirkvi životné normy a ideály úplne<br />
pohanské, protikresťanské a na základe<br />
toho prijmú aj samotného antichrista ako<br />
spasiteľa a najväčšieho dobrodinca ľudstva.<br />
Sv. Ignatij Brjančaninov napísal: „Ten, kto sa<br />
neposilňuje, nerastie vo viere skutkami viery,<br />
bude pravdepodobne oklamaný učením lži,<br />
ktoré pokrytecky prijíma podobu pravdy“.<br />
Myšlienka o možnosti nepozorovane sa<br />
zrieknuť Christa v dôsledku vonkajšieho klamania<br />
(napríklad cez zašifrované tri šestky<br />
v čiarovom kóde) rozhodne protirečí jednej<br />
z najdôležitejších téz pravoslávnej viery o absolútnej<br />
závislosti záchrany či záhuby človeka<br />
<strong>Odkaz</strong><br />
<strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong><br />
a <strong>Metoda</strong>
na jeho vedomom, morálnom a slobodnom<br />
výbere Christa alebo antichrista <strong>sv</strong>ojím životom<br />
„Kto uverí a bude pokrstený, bude spasený,<br />
ale kto neuverí, bude odsúdený“ (Mk<br />
16, 16). Samotný Boh, a potvrdzujú to aj všetci<br />
<strong>sv</strong>ätí otcovia, nás nemôže zachrániť bez našej<br />
vôle. O to viac nikto a nič nemôže zahubiť<br />
človeka bez vedomého odvrhnutia Christa<br />
a vedomého prijatia iného za spasiteľa <strong>sv</strong>eta.<br />
Iba prijatie tohto čísla ako znaku viery<br />
v antichrista znamená pre všetkých kresťanov<br />
záhubu. Pokiaľ človek nemá vieru, toto<br />
číslo samo o sebe pre neho neznamená žiadne<br />
nebezpečenstvo a hrôzu, pretože preňho<br />
nemá žiaden náboženský význam.<br />
Možnože antichrist učiní toto číslo <strong>sv</strong>ojou<br />
pečaťou (ako protiváhu Christovmu krížu),<br />
znakom jeho uznania ako skutočného<br />
záchrancu celého ľudstva. Potom v takomto<br />
vzťahu prijatie tohto čísla skutočne bude znamenať,<br />
že odstupujeme od nášho Pána Isusa<br />
Christa. Strach z troch šestiek je príznakom<br />
poverčivosti kresťana a bezpochyby prameňom<br />
zlomyseľnosti kazateľov tejto viery, ktorí<br />
podobne ako zvieratá všade zanechávajú<br />
<strong>sv</strong>oje stopy.<br />
Súčasný rozmach apokalyptických nálad<br />
a očakávaní je spojený s viditeľnou degradáciou<br />
morálneho stavu človeka a zvlášť<br />
vlastných štruktúr s prudko rozvíjajúcou sa<br />
tendenciou k stále väčšej koncentrácii politickej,<br />
informačnej, vedecko-technickej, ekonomickej<br />
a vojenskej moci vo veľmi úzkom<br />
kruhu <strong>sv</strong>etových „supermanov“, pre ktorých<br />
neplatia žiadne morálne ani iné vyššie ľudské<br />
zmysly, pocity a pohnútky. Odtiaľto sa<br />
zreteľne rysuje idea vytvorenia jedného celo<strong>sv</strong>etového<br />
štátu, na čele ktorého bude stáť<br />
konkrétne tá hŕstka „bohov“ s možnosťami<br />
neobmedzenej „počítačovej“ moci, čo tento<br />
<strong>sv</strong>et privedie k ustanoveniu všeobecného otroctva<br />
ako pre každého človeka samostatne,<br />
tak aj pre všetky národy na zemi. Toto všetko<br />
úplne zodpovedá apokalyptickým predpovediam<br />
o totalitnom režime moci s jedným<br />
celo<strong>sv</strong>etovým lídrom, ktorý sa vyhlási za<br />
„christa – spasiteľa“ celého ľudstva.<br />
Logickými následkami tohto nového<br />
<strong>sv</strong>etového poriadku budú duchovná, mravná,<br />
ekologická, energetická, demografická<br />
a iné krízy, ktoré budú zmáhať súčasný <strong>sv</strong>et<br />
a v podstate už sú aj zjavné, tak znovu splývajú<br />
so zmyslom tých záverečných udalostí<br />
v živote ľudstva, o ktorých hovorí Zjavenie<br />
Jána Teológa, teda o hroznej záhube celého<br />
ľudstva.<br />
Poznámka: „International Nonproprietary<br />
Name“ by sme mohli preložiť ako „medzinárodné<br />
nevlastné meno“, teda napríklad<br />
číslo, ktoré bude na našu identifikáciu už vo<br />
vyššie spomenutej totálnej počítačovej kontrole<br />
ľudstva, teda tak, ako ho má antichrist<br />
666.<br />
preklad z ruského jazyka:<br />
pplk. prot. Mgr. Marek Ignacik, PhD.<br />
Prameň: OSIPOV, A. I.: Puť razuma v poiskach<br />
istiny. Sankt-Peterbug, Satis, 2007, s.<br />
313-319.<br />
4/2010<br />
E 15 5
Odklon od byzantskej tradície<br />
v bohoslužbách a možnosti jej návratu<br />
4<br />
Antidor<br />
Ďalší bod tohto príspevku sa znova vinie<br />
okolo slovíčka anti -, čo v preklade znamená<br />
naproti alebo namiesto. Je ním antidor a jeho<br />
spôsob rozdávania po <strong>sv</strong>ätej Liturgii. Samotný<br />
názov antidor značí - namiesto darov<br />
a označuje pokrájané časti prosfory, z ktorej<br />
bol vybratý Ahnec, respektíve čiastočky pri<br />
Proskomídii. 23 Tieto antidory sa dávajú ako<br />
náhrada tým, ktorí nepristúpili k Svätým<br />
darom Tela a Krvi Christovej (odtiaľ názov<br />
antidor), ale aj tým, ktorí pristúpili, aby po<br />
Pričaščéniji požili niečo <strong>sv</strong>äté a požehnané,<br />
nie hneď bežné jedlo. O jeho rozdávaní sa<br />
môžeme dočítať v Činovníku alebo Kormčej<br />
knihe, ale i v každom jednom jerejskom<br />
Služebníku, vydanom buď našou alebo ktoroukoľvek<br />
miestnou cirkvou: „Svjaščenik že,<br />
izšed, dájet ľúdem antidor. Po skončániji že<br />
psalma i razdániji antidora hlaholet: Blahoslovenije...“<br />
24 Aká je však prax u nás? V tom<br />
lepšom prípade na konci Služby Božej dáva<br />
jerej bozkávať Svätý kríž, v tom horšom po<br />
odpuste zatvorí Cárske dvere a odchod veriacich<br />
z chrámu sa niekedy podobá na koniec<br />
rímskej omše v duchu slov „kto odíde<br />
skôr“. A čo antidor? Ak sa dáva bozkávať<br />
Svätý kríž, zväčša si ho veriaci berú samy,<br />
no stretol som sa i s prípadom, keď ho cerkovník<br />
veriacim rozdával lyžičkou. No čo na<br />
to cirkevná Tradícia a <strong>sv</strong>ätí otcovia? Pravoslávny<br />
duch nás vždy vedie k tomu, aby sme<br />
k <strong>sv</strong>ätým veciam pristupovali <strong>sv</strong>äto a úctivo.<br />
Veď nikto z veriacich nechytí len tak do ruky<br />
čašu, ale čaká s bázňou, pokiaľ mu z čaše dá<br />
duchovný Sväté dary. A antidor? Je pravdou,<br />
že jeho hodnota sa nedá zďaleka porovnať<br />
s hodnotou Svätých darov, no predsa<br />
je to modlitbami Proskomídie po<strong>sv</strong>ätený<br />
chlieb a treba sa k nemu správať s náležitou<br />
úctou. Cirkevné knihy o tom hovoria nasledovne:<br />
„... razdajet antidor vsemu narodu<br />
na blahoslovénije i očiščénije duši, o<strong>sv</strong>jaščen<br />
bo jesť, i podobajet jeho ne jadšym priimaty.<br />
Ašče kto i malo jaďaše, ili pijaše, da ne<br />
priimet antidor“. 25 Z toho jasne vidno, akú<br />
úctu má mať veriaci k tomuto po<strong>sv</strong>ätenému<br />
chlebu, že nie národ „beret sebi do džmeni“,<br />
ale „razdajet (jerej ili episkop) narodu“, aby<br />
bola k nemu zachovaná patričná úcta. Ak<br />
sa na to pozrieme z tohto pohľadu, vôbec<br />
nemožno schvaľovať prístup tých veriacich,<br />
ktorí berú plnou priehršťou antidor aj pre<br />
<strong>sv</strong>oje vnúčatá alebo deti, ktoré ostali doma<br />
„lebo ide pekná rozprávka“, a ktoré určite<br />
nebudú požívať tento antidor nalačno. Pritom<br />
priam komicky vyznieva rozdávanie<br />
antidoru cerkovníkom lyžičkou, ktorý ani<br />
nie je, ani nemôže zameniť predstaveného<br />
liturgického zhromaždenia, to jest, episkopa<br />
alebo duchovného.<br />
Čo sa týka bozkávania Svätého kríža, je<br />
to náhrada za rozdávanie antidoru a vznikla<br />
pravdepodobne vo veľkých katedrálnych<br />
chrámoch Ruska, kde nebolo možné rozdať<br />
antidor veľkému množstvu veriacich.<br />
No jedným dychom treba dodať, že podľa<br />
Typikonu to nie je veľmi vhodná náhrada,<br />
pretože ten pozná „cilovánije Kresta od jereja“<br />
a „odpust so Krestom“ iba vo Svetlom<br />
paschálnom týždni. I tu však predtým Typikon<br />
predpisuje rozdávať antidor: „... Christos<br />
voskrése množáje, dondeže anafóra od nastojáteľa<br />
razdajetsja“. 26 Aby to bolo lepšie<br />
pochopiteľné, uvediem podobný príklad<br />
z niektorých srbských chrámov. Stretol som<br />
B 16<br />
<strong>Odkaz</strong><br />
<strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong><br />
a <strong>Metoda</strong>
sa tu s praktikou, že pri chrámovej ikone na<br />
analoji je vyložený aj čestný Kríž. Iste, poviete<br />
si, je to zbožný zvyk; no aký rozdiel je<br />
potom, keď je poprazdenstvo Vozdviženija<br />
či Krestopoklonná nedeľa, od bežného dňa<br />
v roku.<br />
Snáď len ten, že v čase poprazdenstva je<br />
Kríž ozdobený zeleným vencom a pod ním<br />
je červený vozduch. Tým sa ale práve stráca<br />
jedinečnosť a výnimočnosť tohto obdobia,<br />
keď sa Svätý kríž s úctou vynáša do stredu<br />
chrámu na „poklonenije“. To isté platí aj pri<br />
odpuste „s Krestom“ počas bežnej každodennej<br />
Liturgie a slávnostný odpust na Paschu je<br />
taký ako vždy, s výnimkou jeho znenia.<br />
Pravdaže, v našich miestnych podmienkach<br />
je veľmi ťažké rozdávať antidor, jednak<br />
kvôli nezvyku a jednak kvôli našim miestnym<br />
špecifikám, ako je „mirovanie“ po Liturgii.<br />
Pre jedného duchovného by to bolo<br />
technický ťažko zvládnuteľné, ba priam komické,<br />
(pomazať veriacich olejom a pritom<br />
rozdávať antidor). No ak je ťažké sa k tomu<br />
zvyku vrátiť v plnosti, myslím si, že by sa to<br />
dalo aspoň čiastočne. Podľa môjho názoru<br />
treba s tým začať na odpustových slávnostiach<br />
(Ľutina, Ladomirova a pod.) a na chrámových<br />
prazdnikoch, kde jeden duchovný<br />
môže „mirovať“, druhý dá bozkávať ikonu<br />
prazdnika (ak nie je na analoji) a tretí by delil<br />
ľudu antidor. To isté sa dá v chrámoch, kde<br />
slúžia dvaja alebo viacerí duchovní. Ďalším<br />
krokom by bolo rozdávanie antidoru počas<br />
dní poprazdenstva Vozdviženija (kde logicky<br />
netreba dávať bozkávať Kríž, pretože ho veriaci<br />
bozkávajú už v strede chrámu) a pri bežných<br />
každodenných liturgiách, na ktoré prichádzajú<br />
viac „vocerkovlenyji“ veriaci. Takto<br />
by sa aspoň nedeľná liturgia slávnostnejším<br />
spôsobom odlišovala od každodennej a veriaci<br />
by si na tento pravoslávny spôsob rozdeľovania<br />
antidoru postupne a nenásilne<br />
zvykli. Samozrejme, najprv je potrebné, aby<br />
duchovní vy<strong>sv</strong>etlili Božiemu národu význam<br />
antidoru a spôsob jeho prijímania (ruky<br />
krestoobrazno složenyja) a tento spôsob si<br />
najprv o<strong>sv</strong>ojili študenti bohoslovia.<br />
Dotkol som sa tu len okrajovo niektorých<br />
vecí, ktoré sa v našej miestnej cirkvi<br />
líšia od byzantskej tradície, hoci sa k nej<br />
hrdo hlásime. Problémov je však oveľa viac,<br />
ako napríklad ignorácia jednej časti chrámu<br />
– „pritvora„ - čo spôsobuje aj mnohé praktické<br />
otázky, napr. pri krste vynechávanie 40<br />
násobného Hospodi pomiluj, nedodržiavanie<br />
predpisu o „prijati chliba i vina“ po litiji<br />
na večerni, na ktorej tieto chleby mnohokrát<br />
zamieňajú miniatúrne prosforky, či trošku<br />
vína v štamperlíku, nepoužívanie „Synaxaru“<br />
počas Triodi postnej, aktívne slúženie <strong>sv</strong>.<br />
Liturgie tým duchovným, ktorý už liturgiu<br />
slúžil s výhovorkou, že nebude pričašťať;<br />
problém „služenija“ a „sosluženija“ na <strong>sv</strong>.<br />
Liturgii, problém odkedy sa postiť, keď <strong>sv</strong>.<br />
Liturgia Preždeo<strong>sv</strong>jaščených darov sa slúži<br />
večer, atď. atď. Tieto problémy v skutočnosti<br />
nie sú žiadnymi problémami, len sa treba<br />
pridržať pravoslávnej <strong>sv</strong>ätootcovskej tradície,<br />
a nie do nej umelo vnesených praktík.<br />
Veď čo tvrdí archiepiskop Lavr o cirkevnom<br />
4/2010<br />
E 17 5<br />
Liturgika
speve a umení, môžeme aplikovať aj na<br />
cirkevný bohoslužobný život. Jeho slová sú<br />
veľmi jasné a pravdivé. Hovorí: „Bohoslužba<br />
musí veriacich vychovávať v duchu Pravoslávia.<br />
Západný spev, západná realistická maľba<br />
(a nepravoslávne bohoslužobné praktiky<br />
– dodatok autora), ktoré vtrhli do našich<br />
chrámov protizákonným spôsobom, očividne<br />
môžu vychovávať len v duchu západného<br />
exaltovaného klamu, ale nie v duchu skutočnej<br />
pravoslávnej zbožnosti. Nemôže tu byť<br />
ani reč o nejakom „osobnom vkuse“, nie je<br />
možné dopustiť kritérium: „páči sa – nepáči<br />
sa“. Aj spev, ikonopisectvo a bohoslužba<br />
musia byť predovšetkým v zhode s duchom<br />
pravoslávnej asketiky...“ 27<br />
Možno niekto bude argumentovať slovami<br />
„nechajte všetko tak, a nevnášajme<br />
do bohoslužieb žiadne novoty“. Na podobné<br />
námietky by som chcel odpovedať argumentom,<br />
že práve nepoužívanie vyššie spomínaných<br />
praktík od nosenia riasy až po rozdávanie<br />
antidoru je v pravoslávnych bohoslužbách<br />
novotou a to novotou deštruktívnou.<br />
Na ďalšiu námietku, ktorá hovorí, že sú<br />
to vlastne všetko malichernosti a nepodstatné<br />
veci, a radšej sa treba venovať vážnejším<br />
otázkam, by som chcel odpovedať<br />
slovami Svätého písma že, „Virnyj v mali,<br />
i vo mnózi víren jésť: i neprávednyj v máli,<br />
i vo mnózi nepráveden jésť“ (Lk 16; 10). Ak<br />
sa pozrieme na <strong>sv</strong>ätých otcov uvidíme, že<br />
nás učia pokore a úcte tomu, čo nám dáva<br />
<strong>sv</strong>ätá Cirkev a jej hlava, Bohočlovek Christos<br />
(Ef 5; 23). Oni – pravoslávia nastavnici, oni<br />
– oči Christovy, oni – tainicy Svjatyja Troicy<br />
nás učia nefilozofovať ľudským rozumom,<br />
čo je v Cirkvi dôležité a čo nepodstatné, ktoré<br />
pravidlá sú „prekonané“ a „malicherné“<br />
a naopak, čo je „prioritné“ a „moderné“, ale<br />
<strong>sv</strong>ojím životom nám ukazujú, ako všetko, čo<br />
Cirkev dáva, treba s úctou prijímať. Veď ako<br />
hovorí jeden z nich: „ ... aj život sa skladá<br />
B 18<br />
z veľkých vecí a maličkostí. A naša viera je<br />
taká krásna a jemná, že i maličkosti môžu<br />
pomôcť i poškodiť....“.<br />
Cieľom tohto príspevku nebolo kritizovať<br />
a mudrovať, ale naopak nadchnúť<br />
a povzbudiť k väčšej kráse a správnosti pravoslávneho<br />
bohoslúženia. To sa nám môže<br />
podariť, keď k nemu budeme pristupovať<br />
s láskou a pokorou, no najmä s vedomím,<br />
komu a s kým slúžime.<br />
Na záver uvediem príklad, spomínaný<br />
<strong>sv</strong>. Nikolajom Velimirovičom, ktorý hovorí<br />
o tom, ako raz slúžil <strong>sv</strong>. Liturgiu v jednom<br />
chráme v Káhire. Opisuje, že tak nádherne<br />
spievajúci chór ešte nepočul. Po <strong>sv</strong>. Liturgii<br />
poprosil miestneho <strong>sv</strong>jaščenika, aby ho<br />
zoznámil s chóristami. Keď ho duchovný<br />
priviedol ku spevákom, vladyka ostal stáť<br />
v úžase. Bol to totiž chór zložený zo samých<br />
nevidiacich. Zmohol sa len na otázku: „Ako<br />
je to možné, že vy ľudia nevidiaci, tak pekne<br />
s oduševnením spievate?“. Po chvíli ticha sa<br />
nesmelo ozval jeden zo slepých chóristov:<br />
„Vladyko, my musíme takto spievať, veď nás<br />
počúvajú anjeli“.<br />
Nech teda nás všetkých „služaščich,<br />
truždjaščich sja, pojuščich i predstjaščich“<br />
počas <strong>sv</strong>ätých bohoslužieb sprevádza vedomie,<br />
že slúžime Christu a počúvajú nás okrem<br />
anjelských mocností i zástupy <strong>sv</strong>ätcov,<br />
ktorí sa na zostavovaní týchto bohoslužieb<br />
podieľali. Slúžme teda tak, aby ich modlitby<br />
a blahoslovenije bolo vždy s nami.<br />
jerej Peter Savčák<br />
Poznámky<br />
23. Grigirij Ďjačenko, Polnyj cerkovno-slovjanskyj<br />
slovar, Moskva 1993<br />
24. Liturgia Joanna Zlatoústeho, Varšava 2001<br />
25. Grigorij Ďjačenko, Polnyj cerkovno-slovjanskyj<br />
slovar, Moskva 1993<br />
26. Typikon, Kyjev 1997<br />
27. Arcibiskup Lavr, Výber z kázni, Bratislava<br />
1998<br />
<strong>Odkaz</strong><br />
<strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong><br />
a <strong>Metoda</strong>
Pravoslávna cirkev v Poľsku v súčasnosti (1)<br />
V roku 2001 vyšiel v našom časopise <strong>Odkaz</strong><br />
<strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong> (č. 4, 7, 8) môj článok<br />
z dejín Pravoslávnej cirkvi v Poľsku. Písal som<br />
o tom, ako bol po I. <strong>sv</strong>etovej vojne zbúraný<br />
vzácny pravoslávny chrám vo Varšave a ďalšie<br />
pravoslávne chrámy v Poľsku. V tom čase<br />
(1919 – 1920) bolo v Poľsku zbúraných<br />
okolo 400 pravoslávnych<br />
chrámov. V rokoch 1924 – 1925<br />
boli zbúrané ďalšie a v roku<br />
1938 na dedinách tento počet<br />
predstavoval 150 pravoslávnych<br />
chrámov. Po II. <strong>sv</strong>etovej vojne<br />
prebehla špeciálna operácia<br />
„Visla” zameraná na vyhnanie<br />
pravoslávnych kresťanov z určených<br />
oblastí.<br />
V máji a júni v roku 2008<br />
Poľské kultúrne centrum v Bratislave<br />
usporiadalo výstavu pravoslávnych<br />
ikon a prednášku o pravosláví<br />
v Poľsku. Ikonku z tejto výstavy mi nedávno<br />
poslal môj dobrý priateľ, bývalý lodný kapitán<br />
Konštantín Kopin z Bratislavy, rodák<br />
z východu. Teraz je na zaslúženom odpočinku<br />
v Bratislave a pôsobí ako kurátor pri<br />
pravoslávnom chráme. Na zadnej strane<br />
tejto ikonky je opísaná krátka súčasná situácia<br />
Pravoslávnej cirkvi v Poľsku, ktorú<br />
chcem priblížiť našim čitateľom. Verím, že<br />
tento článok bude oveľa príjemnejší a optimistickejší<br />
ako predchádzajúci. Dozvieme<br />
sa v ňom o úspechoch a práci Pravoslávnej<br />
cirkvi v Poľsku v súčasnosti. Poľské kultúrne<br />
stredisko v Bratislave pripravilo niekoľko podujatí.<br />
Od 6. 5. do 6. 6. 2008 – Poľský inštitút<br />
– Svetlo z východu – výstava fotografií.<br />
14. 5. 2008 Poľský inštitút – Pravoslávie vo<br />
filme – projekcie filmov. 20. 5. 2008 Fakulta<br />
architektúry STU – Pravoslávna architektúra<br />
– prednáška. 5. 6. 2008 Poľský inštitút<br />
– Dejiny pravoslávia na Slovensku a v Poľsku<br />
– diskusia.<br />
V knihe archimandritu <strong>Cyrila</strong> Počátky<br />
a křesťanství v Československu (vydal monastier<br />
Hrubá Vrbka 1992) sa dočítame, že<br />
o misijnej činnosti <strong>sv</strong>. apoštola Andreja niet<br />
Chrám Svätého Ducha v Bialystoku s budovanou zvonicou<br />
vo Svätom písme ani zmienky. Územie Poľska<br />
a Slovenska bolo v apoštolskej dobe prístupné.<br />
Existuje verzia, že <strong>sv</strong>. apoštol Andrej zo<br />
<strong>sv</strong>ojej misijnej cesty v Kyjeve a v Novgorode<br />
prechádzal do Ríma cez Poľsko a Slovensko<br />
údolím rieky Váh. Na Slovensku vládla veľká<br />
úcta k <strong>sv</strong>. apoštolovi Andrejovi. (s. 5-14)<br />
Na ikonke z výstavy v Bratislave sa píše:<br />
„Pravoslávna cirkev v Poľsku. Existuje hypotéza,<br />
že kresťanstvo východného obradu,<br />
zvaného metodským (po <strong>sv</strong>ätých bratoch<br />
Cyrilovi a Metodovi, ktorí priniesli kresťanskú<br />
vieru na Veľkú Moravu v roku 863, v období<br />
vlády kniežata Rastislava) sa dostalo v IX. – X.<br />
storočí tiež do Malopolska. Na území Poľska<br />
bolo teda prítomné už veľmi dávno.<br />
V Poľskom kráľovstve patrila Pravoslávna<br />
cirkev pod kijevskú metropoliu, ktorú spravoval<br />
patriarcha Konštantinopolu. Po rozdelení<br />
a politickom násilnom pripojení, bolo Poľsko<br />
úplne podriadené ruskej cirkvi.<br />
4/2010<br />
E 19 5<br />
Z pravoslávneho <strong>sv</strong>eta
V období násilného politického pripojenia,<br />
Poliaci vnímali Pravoslávnu cirkev<br />
ako vierovyznanie okupantov a nástroj<br />
rusifikácie a konverzie katolíkov boli prísne<br />
odsudzované.<br />
Po opätovnom získaní nezávislosti v roku<br />
1918 vznikli podmienky na získanie plnej<br />
nezávislosti pre lokálnu pravoslávnu komunitu.<br />
Pod nátlakom štátnej moci, ktorá<br />
chcela nezávislosť od Ruska, a po prekonaní<br />
odporu časti pravoslávnych duchovných,<br />
sa cirkev obrátila na Konštantinopol so žiadosťou<br />
o udelenie autokefalie (ruská cirkev<br />
nemenne odmietala jej priznanie).<br />
13. novembra 1924 patriarcha Konštantinopolu<br />
Gregor VII. vydal tomos (dekrét)<br />
o udelení autokefalie, čiže úplnej nezávislosti<br />
Pravoslávnej cirkvi v Poľsku. Rozhodnutie<br />
Konštantinopolu schválili všetky pravoslávne<br />
cirkvi okrem Moskvy. Napriek odporu<br />
Moskvy bolo rozhodnutie zverejnené vo<br />
varšavskej katedrále <strong>sv</strong>. Márie Magdalény<br />
17. septembra 1925.<br />
V II. Republike bolo skoro 4 miliónov pravoslávnych<br />
veriacich.<br />
Počas II. <strong>sv</strong>etovej vojny bola Pravoslávna<br />
cirkev na územiach pripojených k ZSSR v roku<br />
1939 pripojená k Moskovskému patriarchátu,<br />
autokefaliu si však zachovala na územiach<br />
okupovaných Nemcami.<br />
Po vojne komunistická vláda využila tento<br />
fakt – obvinila predstaveného PAPC (Poľskej<br />
autokefálnej Pravoslávnej cirkvi) metropolitu<br />
Dionizia z ústupčivosti voči okupantovi<br />
a nástojila, aby napriek kanonickému právu<br />
odstúpil z úradu. Keď odmietol, vo februári<br />
1948 bol uväznený v domácom väzení a obvinený<br />
zo zrady Republiky (vláda neuznávala<br />
dekrét z roku 1924).<br />
Na jeho miesto bolo povolané Dočasné<br />
riadiace kolégium poľskej autokefálnej Pravoslávnej<br />
cirkvi pod vedením arcibiskupa<br />
Tymoteusza, ktorý v júni 1948 odcestoval za<br />
B 20<br />
Chrám Hagia Sofia - Múdrosti Božej v Bialystoku<br />
patriarchom Alexiom I. a zriekol sa autokefalie<br />
z roku 1924. Delegáti sa ospravedlnili Moskovskému<br />
patriarchátu za „neposlušnosť“<br />
poľských hierarchov spred štvrťstoročia,<br />
podpísali akt opätovného spojenia s ruskou<br />
cirkvou, ktorý poskytol Pravoslávnej cirkvi<br />
v Poľsku úplnú kanonickú nezávislosť – čo<br />
v praxi znamenalo novú autokefaliu.<br />
Situácia Pravoslávnej cirkvi po II. <strong>sv</strong>etovej<br />
vojne bola veľmi ťažká. V dôsledku straty<br />
územia a presunov obyvateľstva klesol počet<br />
veriacich z asi štyri miliónov na zhruba 350<br />
tisíc. Z piatich predvojnových eparchií (biskupstvá)<br />
zostali varšavská a časť grodenskej<br />
eparchie. Počet farností sa zmenšil z 1919<br />
na 169, pravoslávnych chrámov z 1947 na<br />
223, duchovných z 1725 na 190. Z desiatich<br />
biskupov v roku 1946 v Poľsku zostali len<br />
dvaja. Vláda zrušila Oddelenie pravoslávnej<br />
teológie na Varšavskej univerzite a vojenské<br />
dušpastierstvo.<br />
Po roku 1989 sa situácia Pravoslávnej<br />
cirkvi radikálne zmenila. 4. júla 1991 – po<br />
niekoľkých rokoch práce štátno-cirkevnej<br />
komisie, prezident Lech Walesa podpísal<br />
zákon „O vzťahu štátu k poľskej autokefálnej<br />
Pravoslávnej cirkvi – PAPC“. Na jeho základe<br />
bol v roku 1994 zriadený Pravoslávny ordinariát<br />
poľskej armády.<br />
Prot. ThDr. Štefan Horkaj<br />
(pokračovanie)<br />
<strong>Odkaz</strong><br />
<strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong><br />
a <strong>Metoda</strong>
Cirkevnoslovansko-slovenský slovník (42. časť)<br />
neudobonosímyj, -aä, -oe ten, ktorého je<br />
ťažko niesť<br />
neudobopokorívyj, -aä, -oe nepokorný<br />
neudobopostínyj, -aä, -oe nepochopiteľný,<br />
ťažko pochopiteľný<br />
neudoboprñä´ ´telenq, -lna, -lno (-lnyj,<br />
-lnaä, -lnoe) nezmestiteľný<br />
neudoboterpímyj, -aä, -oe nestrpiteľný,<br />
neúnosný<br />
neudo´ ´bstvo, -a s 1. nepohodlie 2. ťažkosť,<br />
nepríjemnosť 3. trápny (nepríjemný) pocit<br />
neudo´ ´b prísl. ťažko, nepríjemne, nemožne<br />
neuklo´ńnyj, -aä, -oe neochvejný, pevný<br />
neukórnyj, -aä, -oe čestný, spravodlivý<br />
neumýtnyj, -aä, -oe nepodplatiteľný<br />
neustavlénñe, -ñä s neporiadok<br />
neustro´´enq, -a, -o (-yj, -aä, -oe) nestály,<br />
rozpoltený<br />
neusypáemq, -a, -o (-yj, -aä, -oe) 1. horlivý,<br />
neúnavný 2. nespiaci<br />
neusýpnyj, -aä, -oe / p. neusypáemq<br />
nexodatájstvennw prísl. bez prostredníka, bez<br />
pomoci<br />
nexodímq, -a, -o (-yj, -aä, -oe) kadiaľ sa<br />
nedá alebo nemá chodiť, nedostupný<br />
nexotä@ prísl. nechtiac<br />
neèádstvovati, -uú, -ueši, -uútq ndk. byť<br />
neplodný, nemať potomstvo<br />
neèáemq, -a, -o (-yj, -aä, -oe) beznádejný<br />
neèáänñe, -ñä s 1. zúfalstvo, beznádej 2. niečo<br />
neočakávané<br />
neèéstvovati, -stvuú, -stvueši, -stvuútq<br />
ndk. nečestne konať<br />
neèestívq, -a, -o (-yj, -aä, -oe) hanebný<br />
neèéstñe, -ñä s hriech, porušenie zákona,<br />
N, n<br />
podlosť, zlo<br />
neèínnyj, -aä, -oe mrzký, ktorý sa nepatrí<br />
robiť<br />
neèíslenq, -a, -o (-yj, -aä, -nnoe) nevyčísliteľný,<br />
nespočítateľný<br />
neèistota@, -y@ ž nezdržanlivosť, rozkoš, zmyselnosť<br />
neèu´ ´vstvenq, -nna, -nno (-nnyj, -nnaä, -nnoe)<br />
necitlivý<br />
nešvénq, -a, -o (-yj, -aä, -oe) nešitý, zhotovený<br />
bez švov, stehov<br />
neòádnw prísl. prísne, bez zľutovania, neľútostne<br />
newbinovátisä, -nu´ ´úsä, -nu´éšisä, -nu´ ´útsä<br />
ndk. nevyhýbať sa, byť priamy, otvorený<br />
newbureváemyj, -aä, -oe tichý, nezmietaný<br />
búrkou<br />
newb‚ä´ ´tnyj, -aä, -oe neobsiahnuteľný<br />
newpálnyj, -aä, -oe nehoriaci, nespáliteľný<br />
newpísannyj, -aä, -oe neopísateľný, nepochopiteľný<br />
newt‚émlemyj, -aä, -oe neodnateľný, ktorého<br />
nie je možné vziať, odňať<br />
neädénñe, -ñä s pôst<br />
neäśyt, -i ž pelikán<br />
neätovh´ŕñe, -ñä s nedôvera, nedôverčivosť<br />
ni@ prísl. nijako, nijakým spôsobom<br />
ni nie ..<br />
nivoèto´ ´e zám. za nič, ani za nič, k ničomu<br />
níva, -y ž niva, roľa, pole, krajina<br />
nigdh@(e) prísl. nikde<br />
nie& spoj. ani<br />
níe druhý stupeň od príd. mena nízkñj<br />
nínñj, -ää, -ee spodný<br />
nizborénñe, -ñä s zosadenie, zničenie<br />
4/2010 CLXXIII<br />
E 21<br />
5<br />
E
nizvergáti, -gáú, -gáeši, -gáútq ndk. zhodiť<br />
dolu; dok. nizvergnu´ ´ti<br />
nizvérenq, -nna, -nno (-nnyj, -nnaä, -nnoe)<br />
zvrhnutý, zničený, zhodený<br />
nizvestísä, -edu´śä, -edéšisä, -edu´ ´tsä dk.<br />
zrútiť sa, zletieť, spadnúť<br />
nizvratíti, -raòu@, -ratíši, -ratä´ ´tq dk.<br />
zničiť, zrovnať, zbúrať<br />
nizvraòáti, -áú, -áeši, -áútq ndk. ničiť,<br />
zrovnávať so zemou<br />
nizvh´śiti, -h´ ´šu, -h´śiši,-h´śätq dk. spustiť,<br />
zvesiť<br />
nízkñj, -aä, -oe nízky, podlý<br />
nizlagáti, -gáú, -gáeši, -gáútq ndk. váľať,<br />
zvaľovať, spúšťať<br />
nizloítel, -ä m ten, kto zvrháva, ničí<br />
nizloíti, -u@, -íši, -atq dk. zvaliť,<br />
zhodiť, zničiť<br />
niznosítisä, -šu´śä, -síšisä, -sä´ ´tsä dk.<br />
padať, klesať, spúšťať sa nižšie, schádzať<br />
nizpadénñe / p. nizborénñe<br />
nizposyláti, -láú, -láeši, -láútq ndk. posielať<br />
dolu; dok. nizposláti<br />
nizpustíti, -òu@, -íši, -ätq dk. spustiť<br />
nizpuòáti, -òáú, -òáeši, -òáútq ndk.<br />
spúšťať<br />
nizrínuti, -nu, -neši, -nutq dk. strčiť, postrčiť,<br />
zvrhnúť<br />
nizstrémnw prísl. strmhlav<br />
nízu prísl. nadol, smerom dole, dole (kde)<br />
nizumhváti, -váú, -váeši, -váútq ndk. nevedieť,<br />
nerozumieť, potácať sa, potknúť sa nízq<br />
prísl. dole (kam)<br />
nikákoe prísl. nijak, v žiadnom prípade<br />
nikÅj, -áä, -o´é žiadny, nijaký<br />
nikogda@ (e) prísl. nikdy<br />
nikoli@ (e) prísl. nikdy<br />
nikoto´ŕyj, -aä, -oe žiadny, nikto<br />
nikto@ zám. nikto<br />
nikto@(e) zám. nikto<br />
nisánq (hebr.) nisan, prvý židovský mesiac<br />
nisxodíti, -Òdu@, -díši, -dätq dk. schádzať,<br />
spúšťať sa, klesať, zostupovať<br />
nisxodénñe, -ñä s úpätie<br />
nítrq, -a m sodík<br />
nít, -i ž niť, remienok<br />
nícq prísl. tvárou nadol , na tvár<br />
nièto@(e) zám. nič<br />
niòáti, -òáú, -òáeši, -òáútq ndk. chudobnieť,<br />
žobrať<br />
niòelú´ ´becq, -bca m pomáhajúci biednym,<br />
filantrop<br />
niòeta@, -y@ ž bieda, utrpenie<br />
niòetstvováti, -stvu´ú, -stvuéši, -stvu´útq<br />
ndk. žiť v biede, trieť biedu<br />
níò, -a, -e (-ñj, -aä, -ee) biedny, chudobný,<br />
trpiaci, nešťastný<br />
Nñko´ĺa, -y m Nikolaj, Mikuláš<br />
Nñkíta, -y m Nikita<br />
Nñkodímq, -a m Nikodém<br />
nÅtro, -a s liadok<br />
no spoj. ale, ale aj<br />
novína, -y@ ž novina, niečo nové<br />
novodh´jstvo, -a s duchovná obnova<br />
novodh´tel, -ä m Spasiteľ, ktorý Svojím vtelením<br />
obnovil celý ľudský rod<br />
novozdánnyj, -aä, -oe znovuvybudovaný<br />
novomhśäè(ò)ñe, -ñä s nov, nový mesiac<br />
novonaèálnyj, -aä, -oe poslušník<br />
novopreshòi@, -ku@, -èéši, -ku´ ´tq dk. obnoviť,<br />
dať novú podobu<br />
novopisáti, -šu@, -šéši, -šutq dk. znovu<br />
napísať<br />
novopro<strong>sv</strong>hòénnyj, -aä, -oe neofit, novopokrstený<br />
novosadénñe, -ñä s výhonok<br />
novosñä´tel, -ä m ten, ktorý nedávno zažiaril<br />
<strong>sv</strong>ätosťou dobrými skutkami<br />
B<br />
CLXXIV<br />
Cirkevnoslovansko-slovenský slovník 5<br />
<strong>Odkaz</strong><br />
<strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong><br />
a <strong>Metoda</strong>
novosodhĺati, -áú, -áeši, -áútq dk. znovu<br />
urobiť, učiniť<br />
no´ ´vyj, -aä, -oe nový, čerstvý<br />
noga@, -y@ ž noha<br />
noǵot, -gtä@ m rydlo<br />
no´nica, -y ž puzdro, pošva, nožnice<br />
no´q, -a@ m meč, nôž<br />
noémvrñj, -ñä m november<br />
Nój (Nw´é), -ä m Noe<br />
nozdrä@, -i@ ž nozdry<br />
nomokanwńq, -a m Nomokánon, zbierka cirkevných<br />
pravidiel<br />
nosílo, -a s lôžko, nosidlá<br />
nosíti, nošu@, nosíši, no´śätq ndk. niesť<br />
nośq, -a m nos<br />
no´òva, -y ž koryto<br />
noòedénstvo, -a s ú<strong>sv</strong>it, <strong>sv</strong>itanie<br />
no´òñú prísl. v noci, nocou<br />
noònýj, -áä, -o´é nočný<br />
no´ò, -i ž noc<br />
nrávq, -a m mrav<br />
nudíti, -Òdu@, -díši, -dätq dk. nútiť, robiť<br />
nasilu<br />
nuda@, -y@ ž 1. donútenie, násilie 2. strach,<br />
•¨1 neskl. šestnáste písmeno slovanskej abecedy<br />
pre hlásku [o], ktoré sa nazýva •£nq<br />
•+2 v cirkevnom počítaní označuje číslo 70<br />
#•+3 v cirkevnom počítaní označuje se-demdesiat<br />
tisíc<br />
w…1 , w…bo, w…bq predl. o (1. pri označení predmetu<br />
2. pri označení príbuznosti 3. pri poukázaní na čas<br />
4. s číselnými názvami poukazuje na časti alebo<br />
súvislosti celého predmetu)<br />
w…2 citosl. ó<br />
•¨bavánðe, -ä s čarovanie, zarieknutie, veštenie,<br />
bosoráctvo<br />
•¨bavátel, -ä m čarodejník, zaklínač, veštec<br />
obava 3. nebezpečenstvo, trápenie 4. potreba<br />
nu´dnikq, -a m násilník<br />
nu´(d)nw prísl. ťažko, nebezpečne, nutne<br />
nu´(d)nyj, -aä, -oe nutný, potrebný, ťažký,<br />
násilný<br />
nu´ńq štrnáste písmeno hebrejskej abecedy<br />
nýnh prísl. teraz<br />
nýnhšnñj, -aä, -ee terajší, súčasný<br />
nýriòe, -a s rozvalina, sutina<br />
nh´dro, -a s 1. lono 2. záliv, zátoka 3. objatie<br />
nh´ḱñj, -ää, -ee zám. nejaký, akýsi, istý<br />
nh´ḱogda prísl. niekedy<br />
nhkolíko čísl. niekoľko<br />
nhḱotorñj, -aä, -oe nejaký<br />
nhḱto zám. niekto<br />
nhḿecq, -mca m Nemec<br />
nhmýj, -áä, -o´é nemý<br />
nhmh´ ´ti, -mh´ ´ú, -mhéši, -mh´útq ndk. onemievať,<br />
hluchnúť<br />
nhśt (ne ‡…st) nie je<br />
nh´ ´èto zám. niečo<br />
nwkÅdq, -a m statkár<br />
nä@ zám. oni A mn. č.<br />
”, W, Ï* •, w, wẗ (ï)<br />
•¨bavátelnica, -y ž čarodejnica, veštkyňa<br />
•¨bavátelnyj, -aä, -oe slúžiaci k čarodejníctvu,<br />
vešteniu, zaklínaniu<br />
•¨baváti, -váú, -váeši, -váútq ndk. čarovať,<br />
zaklínať, zariekať<br />
•¨bávnikq, -a m / p. •¨bavátel<br />
•¨bagrénñe, -ä s 1. ponáranie sa, pohrúženie sa<br />
2. oddávanie sa, upadanie 3. farbenie<br />
____________<br />
* Podaktorí autori rozlišujú heslové slová na počiatočné<br />
litery •¨, w2 a ï. V tomto slovníku počiatočné w2<br />
používame pri heslových slovách, kde w2 je predpona.<br />
Namiesto ï (predpony) píšeme litery w2t.<br />
4/2010 CLXXVE<br />
5
•¨bagrä´ ´ti, -rä´ú, -rä´éši, -räútq ndk. farbiť<br />
na červeno, farbiť<br />
•¨báda, -y ž ohováranie, osočovanie<br />
•¨baÒáemq, -a, -o (-yj, -aä, -oe) trp. príč. prít.<br />
od •¨baÒáti ohováraný, osočovaný<br />
•¨baÒdáti, -dä´ú, -dä´éši, -dáútq ndk. ohovárať,<br />
osočovať, donášať<br />
•¨báÒenq, -aä, -oe trp. príč. min. od •¨baÒáti<br />
ohovorený, oklebetený<br />
•¨banádesät(i) čísl. dvanásť<br />
•¨bapólq prísl. z obidvoch strán, po obidvoch<br />
stranách<br />
•¨bapóly prísl. / p. •¨bapólq<br />
•¨báèe prísl. 1. ale, napokon, jednako 2. no, a,<br />
oproti, naproti, proti 3. aj, ešte aj, ani, ani len,<br />
dokonca, ba až 4. skutočne, ozajstne<br />
•¨baä´ńðe, -ä s 1. čarovanie, zaklínanie 2. čaro,<br />
pôvab<br />
•¨baäváti, -váú, -váeši, -váútq ndk. čarovať,<br />
zaklínať<br />
•¨baä´ńnikq, -a m čarodejník, zaklínač<br />
•¨baä´ńnica, -y ž čarodejnica<br />
obaä´ ´ti, -aä´ ´ú, -aä´éši, -aä´ ´útq / p. •¨baäváti<br />
w¨bveselíti, -lä´ú, -lä´éši, -lä´ ´útq dk. urobiť<br />
veselým, rozveseliť<br />
w¨bveselä´ ´ti, -lä´ú, -lä´éši, -lä´ ´útq ndk. robiť<br />
veselým, rozveseľovať<br />
•¨bveselä´ ´tisä, -lä´úsä, -lä´éšisä, -lä´útsä<br />
ndk. robiť sa veselým, veseliť sa<br />
w¨bvetšánnyj, -aä, -oe zostarnutý<br />
w¨bvetši´´ti, -šáú, -šáeši, -šáútq dk.<br />
1. postaviť na bok, odsunúť, vystrčiť, vysunúť,<br />
prepustiť, uvoľniť 2. zničiť, vyhubiť, odstrániť,<br />
znemožniť<br />
w¨bveèerä´ ´ti, -ä´ú, -ä´éši, -ä´ ´útq ndk. 1. byť<br />
zastihnutý večerom alebo nocou 2. tráviť večer<br />
3. meškať, oneskorovať sa<br />
w¨bvi´´ti, -vƒ´ú, -vƒ´eši, -vƒ´útq dk. omotať,<br />
obkrútiť okolo niečoho<br />
B<br />
CLXXVI<br />
w¨bvi´´tq, -a, -o (-yj, -aä, -oe) omotaný,<br />
obkrútený<br />
w¨bvo´ ´dq, -a m rám, obloženie okolo niečoho,<br />
veniec<br />
w¨bvoÒdáti, -Òdáú, -Òdáeši, -Òdáútq ndk.<br />
sprevádzať v slávnostnej procesii, sprievode<br />
•¨bvolxvováti, -vlú, -viiši, -vätq ndk.<br />
začarovávať, zaklínať<br />
w2bvy´ ´jnikq, -a m epitrachil, časť kňazského<br />
rúcha, ktoré sa kladie na krk a vpredu je spustené<br />
nadol<br />
w¨bvh´ ´šati, -šaú, -šaeši, -šaútq ndk. vešať,<br />
pripevňovať<br />
w2bväzánðe, -ä s 1. putá, okovy, reťaze 2. uzol,<br />
spoj<br />
w2bväzáti, -vä´Òu, -vä´Òeši, -vä´´Òutq dk.<br />
zavinúť, zabaliť<br />
w¨bglädáti, -dä´ú, -dä´éši, -da´ ´útq ndk.obzerať,<br />
pozerať dookola<br />
w2bgorä´ ´ti, -rä´ú, -rä´éši, -rä´ ´útq ndk. tmavnúť,<br />
černieť<br />
w2bdaro´ ´vanq, -a, -o (-yj, -aä, -oe) odmenený,<br />
obdarovaný<br />
w2bdárstvovanq, -a, -o (-yj, -aä, -oe) / p.<br />
w2bdaro´ ´vanq<br />
w¨bderÒaváti, -váú -váeši, -váútq ndk. / p.<br />
w2bderÒáti<br />
w¨bderÒánðe,-ä s 1. vlastníctvo, majetok, dŕžava<br />
2. vlasť<br />
w¨bderÒáti, -Òu@, -Òííi, -dérÒatq ndk.<br />
1. vlastniť, ovládať 2. získavať, nadobúdať<br />
3. skľučovať, deprimovať 4. nabádať, nútiť, hnať<br />
5. pozorovať, dozerať 6. obklopovať, obstávať,<br />
zahŕňať, obkľučovať, obkolesovať<br />
w¨bde´ŕÒstvo, -a s vlastníctvo, majetok<br />
w¨bdolÒe´ńðe, -ðä s 1. dlžobný úpis, 2. zamotaný<br />
uzol<br />
Mgr. E. Šaková, PhD. a ThDr. Štefan Šak, PhD.,<br />
text doplnil a redakčne upravil<br />
Prof. PhDr. Mikuláš Štec, DrSc. (pokračovanie)<br />
Cirkevnoslovansko-slovenský slovník 5<br />
<strong>Odkaz</strong><br />
<strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong><br />
a <strong>Metoda</strong>
Putovanie po pravoslávnej<br />
krajine pod Olympom<br />
(Pokračovanie)<br />
Mníšstvo na Svätej hore<br />
V 10. storočí boli založené nové monastiere,<br />
zväčšil sa počet mníchov a katedra<br />
sa zmenšila, postupne zanikla. Rezidencia<br />
bola presťahovaná k centru polostrova -<br />
Mesu a dostala pomenovanie Kareja, kde<br />
sa nachádza dodnes. Založil ju priateľ a spovedník<br />
imperátora Nikifora Foku ctihodný<br />
(prepodobný) Afanasij Afonský v roku 963;<br />
tak položil základ Veľkej Lavry. Drevené chalúpky<br />
(kalivy) sa premenili na mníšske kélie,<br />
domčeky a pustovne zmenili <strong>sv</strong>oj život na<br />
organizovaný bratský život.<br />
Medzi mníchmi vznikli neskôr nepokoje.<br />
Na čele nespokojných stála silná osobnosť<br />
tohto obdobia - Pavol Ksiropotamský, ktorý<br />
stál v opozícii s prepodobným Afansijom.<br />
Tento byzantský brat bol prívržencom asketizmu<br />
v najprísnejšom smere - pustovníctve,<br />
v úplnom odlúčení sa od <strong>sv</strong>eta, v samote. Bol<br />
to veľmi cnostný človek dobrého charakteru<br />
a s výbornými organizačnými schopnosťami.<br />
A tak medzi nimi muselo dôjsť ku konfliktu.<br />
Pavol odišiel do Konštantinopolu protestovať<br />
proti činnosti Afanasija a pooc hľadal<br />
u Joanna Cimischija. Prekážalo mu, že Afanasij<br />
porušuje dávne zvyky Athosu, zavádza<br />
rozkol a porušuje <strong>sv</strong>ätosť týchto miest.<br />
Imperátor poslal na Athos Evfimija Studitu,<br />
aby vyšetril vzniknutú situáciu. Ten prijal<br />
rozhodnutie v prospech priateľa Afanasija<br />
a podporil vznik veľkých monastierov. V rokoch<br />
971-972 bol založený Prvý ústav (poriadok)<br />
Svätej hory, ktorý je dodnes platným<br />
zákonom na Athose. Atanáz pritiahol pozornosť<br />
najmä mníchov žijúcich v jednotlivých<br />
(10)<br />
kéliách a pustovniach. Medzi nimi boli aj<br />
gruzínski, arménski a latinskí mnísi, ktorí si<br />
z vlastnej vôle založili monastier Amalfitanskej<br />
Bohorodičky pri Morfane, v zálive na<br />
východ od Lavry. Ten spustol, keď sa zhoršili<br />
vzťahy medzi pravoslávnymi a latiníkmi. Do<br />
dnešných čias sa zachovala len jeho bašta.<br />
V 10. storočí bol postavený monastier Vatopedi,<br />
Iverský a menšie Dóchiarov, Filofejev<br />
a Xenofontov. V 11. storočí už bolo na Athose<br />
stoosemdesiat monastierov, ale už za vlády<br />
Alexeja I. Komnena v 12. storočí bol rozkvet<br />
mníšstva prerušený pirátskymi nájazdmi.<br />
Mnohé monastiere boli veľmi poškodené, ba<br />
mnohé z nich úplne zničené. V tom čase ničili<br />
monastiere aj krátky čas trvajúce nájazdy valašských<br />
pastierov. Okrem toho bol vydaný<br />
chrizovul (asi príkaz) Alexeja Komnena, v ktorom<br />
bol zakázaný vstup na územie Athosu<br />
osobe ženského pohlavia.<br />
V 12. storočí prichádzajú na Athos a osídľujú<br />
ho popri Grékoch aj mnísi iných národností<br />
(Gruzínci, Srbi, Rusi), ktorých spájala<br />
pravoslávna viera.<br />
Athos, rovnako ako celá Byzantská ríša,<br />
bol v 13. storočí napádaný vojskami križiackych<br />
výprav, ktoré skončili až po oslobodení<br />
Konštantinopolu Paleologmi (Latinské impé-<br />
Cestopis<br />
4/2010<br />
E 25 5
ium 1204-1261 - Athos bol súčasťou Thessalonického<br />
kráľovstva). V tom čase boli mnísi<br />
vystavení nátlaku za prijatie únie, čo pokračovalo<br />
aj za vlády cisára Michala VIII. a patriarchu<br />
Joanna Bekka, ktorí boli zástancami<br />
únie. Preto začalo veľké prenasledovanie<br />
athoských mníchov, zabíjali ich, ničili chrámy,<br />
monastiere. Po smrti Michala však monastiere<br />
opäť začali prekvitať vďaka Michalovmu<br />
synovi Andronikovi II., ktorý sám vystupoval<br />
proti únii. To však nebol koniec nepokojných<br />
čias. V 14. storočí vtrhli na polostrov katalánski<br />
piráti, ktorí boli najatí k jeho vojsku. Tí<br />
všetko ničili, zabíjali mníchov, pálili, drancovali<br />
a odnášali cennosti. Počet monastierov<br />
sa zmenšil na dvadsaťpäť. Do dnešných čias<br />
sa z nich zachovalo len devätnásť. Pomoc im<br />
vtedy podali konštantinopolskí a trapezundskí<br />
vládcovia. Štedré dary posielali srbské<br />
kniežatá, lebo Srbsko v tom období prekvitalo.<br />
Dary smerovali najmä monastieru Chilandar,<br />
lebo v ňom žili a dodnes žijú srbskí mnísi.<br />
Veľa Srbov prišlo na Athos a zakladali tam<br />
nové kélie. V 15. storočí Athos prežíval jedno<br />
z najlepších období <strong>sv</strong>ojej histórie.<br />
Svätohorskí mnísi pokračujú v boji proti<br />
únii, brániac pravoslávie. Po páde Thessaloník<br />
v roku 1430 a Konštantinopolu v roku 1453 sa<br />
Athos, rovnako ako celé Grécko, dostal pod<br />
vládu Turkov. Mnísi vyhlásili pokoru Muradovi<br />
II., ktorý ich uznal za vlastníkov monastierov<br />
a potvrdil to aj Muhamad II. Dobyvateľ. Sultanát<br />
nazýval Athos štátom, kde sa vo dne v noci<br />
slávi meno Božie, že je to miesto biednych<br />
a cudzincov. V 16. storočí bol vybudovaný<br />
monastier Stavronikita. Po dobytí Srbska Turkami<br />
prišlo na Svätú horu Athos veľa Srbov.<br />
V tomto storočí Turci začali monastierom<br />
vyrubovať dane. Ak nezaplatili, konfiškovali<br />
ich majetok. Príčinou toho bolo objavenie sa<br />
nového spôsobu života na Athose - idioritického,<br />
ktorý bol v 18. storočí rozšírený. Tento<br />
nový spôsob života mníchov vznikol ako spôsob<br />
prekonávania ťažkostí. Zmenšil sa počet<br />
mníchov. Rozšíril sa skýtsky spôsob života.<br />
Vznikali skýty, ktoré prežili dodnes.<br />
Mecenášmi a dobrodincami Svätej Hory<br />
v tom ťažkom čase boli vládcovia Maďarska<br />
a Moldavska, ruskí cári, patriarchovia a počestní<br />
kresťania. Athoskí mnísi dostali povolenie<br />
cestovať so život dávajúcim drevom<br />
Hospodinovho Kríža a moščami (ostatkami)<br />
<strong>sv</strong>ätých. Takýmto spôsobom zbierali peňažné<br />
prostriedky. V 17. a 18. storočí sa Athos stal<br />
duchovným centrom gréckeho národa, kde<br />
bola sústredená všetka sila vedy, umenia,<br />
ktorá dávala nevoľníckemu národu učených<br />
mužov, patriarchov, biskupov, učiteľov, kňazov<br />
a hlásateľov Božieho slova. Grécky národ<br />
veľmi potreboval takých ľudí, aby ho povzbudzovali<br />
a pomáhali zachraňovať tradície predkov,<br />
posilňovali vieru a pripravovali národ<br />
k národnostnej obrode. Toto bolo dosiahnuté<br />
vďaka založeniu Vatopedského monastiera,<br />
Athoskej akadémie vied. V ňom sa učili i iných<br />
učili také významné osobnosti, akými boli<br />
Eugen Vulgaris, Atanáz Parosský, Kozma Etolský,<br />
Zerdzulakis.<br />
Pôsobila tu otvorená grécka tlačiareň,<br />
založená v polovici 18. storočia mníchom<br />
Kozmom Lavriotom, vďaka ktorej sa medzi<br />
národom objavili knihy. Tlačiareň bola zničená<br />
pred začiatkom národno-oslobodzovacej<br />
vojny v roku 1821. Rozvoj duchovného života<br />
bol prerušený v čase oslobodenia, lebo príprava<br />
sa uskutočňovala tu. Mnísi boli jej aktívnymi<br />
účastníkmi. Turci tu postavili <strong>sv</strong>oj tábor<br />
a činili zverstvá na mníchoch, vraždili, ničili<br />
ľudí i majetok. Mnísi vyzliekli <strong>sv</strong>oje mníšske<br />
rúcha (riasy), vzali do rúk meče a pripojili sa<br />
k národu. Tí, ktorí ostali nažive, sa po desiatich<br />
rokoch vrátili a začali pracovať na obnove<br />
monastierov. Tak Athos vstúpil do novej<br />
etapy <strong>sv</strong>ojho rozkvetu.<br />
Sestra Helena Tišková<br />
(Pokračovanie)
Duchovné stretnutie v Ladomirovej<br />
Starec Paisij hovorí, že poslaním mnícha<br />
je stať sa anjelom... Po duchovnom stretnutí<br />
v Ladomirovej som o tom pre<strong>sv</strong>edčená. Tak<br />
ako minulý rok, aj teraz sme sa zišli v dňoch<br />
12.-13. marca, aby sme si pripomenuli pamiatku<br />
archimandritu Savu (Struve) a tohto roku aj<br />
zakladateľa ladomirovského monastiera arcibiskupa<br />
Vitalija (Maximenka).<br />
Naše Bratstvo pravoslávnej mládeže spolu<br />
s o. Pavlom Kačmárom a jeho farníkmi pripravilo<br />
krásny modlitebný večer. Akafist Christovým<br />
utrpeniam, parastas a panychída boli doplnené<br />
besedou o mníchoch ladomirovského<br />
monastiera. Pri počúvaní príbehov, v ktorých<br />
boli vyzdvihnuté veľké činy o. Savu, o. Vitalija<br />
a tiež o. Andreja (Kolomackého), sme si vedeli<br />
živo predstaviť útrapy, odvahu, odhodlanie<br />
a silnú vieru týchto bojovníkov za <strong>sv</strong>äté Pravoslávie.<br />
Týmto našim „zoznámením sa“ boli<br />
naše modlitby o to viac úprimnejšie a duchovná<br />
atmosféra bola doslova citeľná. Títo „anjeli<br />
v ľudských telách“ nám zanechali odkaz, ktorý,<br />
verím, v mnohých rozdúchal plamienok túžby<br />
po Bohu, po stretnutí s Ním.<br />
Radosť z tejto spoločnej modlitebnej chvíle<br />
mládežníkov, veriacich a našich duchovných<br />
pastierov sa všetkým odzrkadľovali v tvárach.<br />
Boli sme vďační za štedrosť domácich veriacich,<br />
za vzájomné povzbudenia, za otcovské<br />
slová duchovníkov.<br />
Vďaka patrí Bohu, taktiež všetkým zúčastneným,<br />
tým, ktorí sa postarali o pohostenie,<br />
o. Pavlovi s matuškou za prijatie. A tiež ladomirovským<br />
mníchom, ktorí sa v túto noc modlili<br />
s nami...<br />
Keď sme ešte pred začatím bohoslužieb<br />
zapaľovali lampadu na hrobe archim. Savu,<br />
pribehol k nám malý Kubko so slovami: „A što<br />
tu tak voňať?“. Pozrela som sa na neho s prekvapením,<br />
ale i s úsmevom a pomyslela si: „Ak<br />
sa neobrátite a nebudete ako deti, nikdy nevojdete<br />
do kráľovstva nebeského“ (Mt 18, 3)...<br />
a nepocítite vôňu anjelského raja...<br />
Mládežníčka Zuzana<br />
Správy z domova<br />
Pravoslávie v Žiline už na webe<br />
Dňa 23. februára 2010 bola spustená webová<br />
stránka našej cirkevnej obce:<br />
http://www.pcozilina.orthodox.sk<br />
Hlavným zámerom je informovať pravoslávny<br />
<strong>sv</strong>et o živote PCO v Žiline.<br />
Budeme radi, keď našu stránku navštívia<br />
aj ľudia iného vierovyznania, ktorým pomôže<br />
pri hľadaní Christa a Jeho Cirkvi.<br />
Na našej stránke nájdete všetky dôležité<br />
informácie na jednom mieste, okrem iného aj<br />
menný kalendár, pôstny kalendár, informácie<br />
z domova i zahraničia a máme i malé prekvapenie<br />
pre gazdinky.<br />
Ak máte nejaké otázky, pripomienky, návrhy<br />
alebo niečo, čo by ste chceli dať vedieť<br />
správcovi stránky, kontaktujte nás na:<br />
Katka Zacková<br />
e-mail: katka.zackova@gmail.com<br />
pcozilina@orthodox.sk<br />
tel. č.: +421 910-313 083
Nový duchovný správca na západnom Slovensku<br />
S veľkou radosťou a bázňou sa k nedeľňajším<br />
bohoslužbám 14. marca 2010 zišli v štvrtú<br />
nedeľu Veľkého pôstu pravoslávni veriaci v Brezovej<br />
pod Bradlom. S požehnaním Jeho Vysokopreo<strong>sv</strong>ietenstva<br />
vladyku Jána, arcibiskupa<br />
prešovského a Slovenska, bol pre Pravoslávnu<br />
cirkevnú obec v Brezovej pod Bradlom ustanovený<br />
nový duchovný správca v osobe Mgr.<br />
jereja Mareka Kundisa. Nového dušpastiera privítali<br />
členovia Rady pravoslávnej cirkevnej obce<br />
v Brezovej pod Bradlom chlebom, soľou, deti<br />
otcovi Marekovi a jeho matuške Naďke venovali<br />
kvety a báseň, veriaci prispeli <strong>sv</strong>ojím spevom<br />
a chutným obedom.<br />
Novoustanovený duchovný správca povzbudil<br />
veriacich pastierskym slovom a vyjadrením<br />
hlbokého pre<strong>sv</strong>edčenia, že Boh si zhromažďuje<br />
<strong>sv</strong>ojich verných a pomáha im, čoho dôkazom je<br />
kňazom, ktorí medzi Brezovanmi pôsobili. Špeciálne<br />
úprimné poďakovanie venovali <strong>sv</strong>ojmu<br />
doterajšiemu dušpastierovi MUDr. Mgr. jerejovi<br />
Jakubovi Jacečkovi a matuške Janke za ich veľkú<br />
obetavú prácu s veriacimi a požehnané obdobie<br />
spoločných modlitieb a duchovného napredovania.<br />
Novo ustanovenému duchovnému správcovi<br />
Pravoslávnej cirkevnej obce v Brezovej pod<br />
Bradlom vo <strong>sv</strong>ojich modlitbách vyprosujeme<br />
hojnosť duchovných a telesných síl, veľa trpezlivosti<br />
a radosti pri vykonávaní dušpastierskej<br />
služby v regióne našej farnosti. Nech Všemohúci<br />
Hospodin otca Mareka a jeho rodinku žehná<br />
dostatkom a duchovnými darmi a nech ich prebývanie<br />
medzi veriacimi v Brezovej pod Bradlom<br />
bude naplnené úspechom a naším spoločným<br />
kráčaním k Vzkriesenému Christovi.<br />
aj existencia pravoslávnej komunity <strong>sv</strong>. Dimitrija<br />
Solunského v Brezovej pod Bradlom, ktorá sa<br />
v západoslovenskom prostredí hlási k <strong>sv</strong>ojím koreňom<br />
a zveľaďuje odkaz predkov a lásku k <strong>sv</strong>ätému<br />
Pravosláviu.<br />
Veriaci vyslovili veľké poďakovanie Všemohúcemu<br />
Bohu za to, že ich po celé dlhé roky<br />
posilňuje a je im nablízku, Jeho Vysokopreo<strong>sv</strong>ietenstvu<br />
Jánovi za to, že na nich pamätá vo <strong>sv</strong>ojich<br />
arcipastierskych modlitbách a v tento deň<br />
im posiela duchovného vodcu, takisto všetkým<br />
B 28<br />
Vítajte, otče<br />
V <strong>sv</strong>ätom Veľkom pôste<br />
veľkú radosť máme,<br />
v podbradlianskom kraji<br />
historickú chvíľu spolu prežívame.<br />
Pravoslávie <strong>sv</strong>äté predkami nám dané<br />
v Brezovej pod Bradlom silnie modlitbami.<br />
Otec Jakub v láske slúžil Brezovanom,<br />
Boh požehnal farnosť duchovnými darmi.<br />
Z ďalekého kraju posilu privádza<br />
a otca Mareka do popredia stavia.<br />
Učiť národ Boží <strong>sv</strong>ätým pravdám viery,<br />
potešovať slovom, napravovať biedy.<br />
S modlitbou a chlebom, otče Vás vítame<br />
spoločne pracovať pevne, odhodlane.<br />
Nech sa plnia krásne gorazdove slová,<br />
že zakvitne krásou pravoslávie znova.<br />
Pravoslávna cirkevná obec v Brezovej pod<br />
Bradlom vznikla na podnet slovenských rodákov,<br />
ktorí sa na základe uznesenia vlády SR číslo<br />
664 z roku 1991 vrátili z Ukrajiny na Slovensko<br />
v procese reoptácie. S požehnaním arcibiskupa<br />
prešovského Nikolaja sa v decembri 1993 konala<br />
prvá <strong>sv</strong>ätá liturgia v priestoroch brezovskej<br />
fary evanjelickej cirkvi augsburského vyznania.<br />
Pravoslávna cirkevná obec v Brezovej pod<br />
Bradlom je duchovnou posilou a povzbudením<br />
aj pre pravoslávnych veriacich z Piešťan, Jabloni-<br />
<strong>Odkaz</strong><br />
<strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong><br />
a <strong>Metoda</strong>
ce, Topoľčian, Trenčína, Nového Mesta nad Váhom, Myjavy a okolia. Pod jej záštitou sa k modlitbám<br />
schádzajú príslušníci rôznych národností, vekových skupín a sociálneho postavenia, ktorých dovedna<br />
spája láska k Pravoslávnej cirkvi a jej bohatým tradíciám. Na brezovskej pravoslávnej farnosti prebieha<br />
vyučovanie náboženskej výchovy pre deti, veriaci sa zdokonaľujú v cirkevnom speve a organizujú<br />
rozličné aktivity. Bohoslužby sa vykonávajú v náhradných priestoroch a z perspektívy budúcnosti si<br />
pravoslávna cirkevná obec úprimne želá realizovať výstavbu pravoslávneho chrámu, ktorý by sa stal<br />
strediskom kultúrneho a náboženského života pravoslávnej pospolitosti celého regiónu.<br />
Mgr. Viktor Dutko, člen Rady pravoslávnej cirkevnej obce v Brezovej pod Bradlom<br />
Mníšsky postrih a zriadenie mníšskeho spoločenstva<br />
V nedeľu 14. 3. 2010 v podvečerných hodinách<br />
udelil vladyka Juraj v košickej katedrále<br />
mníšsky postrih do mantie sestre Julii Nikitine.<br />
Pri postrihu jej dal aj nové rehoľné meno Juliania.<br />
Mníška Juliania je jednou z osôb v našej<br />
eparchii, ktorú biskup oficiálne poveril ikonopisom.<br />
Po mníškom postrihu prijala Juliania<br />
chirotesiu hypodiakonisy.<br />
Správy z domova<br />
Vladyka Juraj, arcibiskup michalovskokošický,<br />
dňa 15. 3. 2010 zriadil Misijné ženské<br />
mníšske spoločenstvo <strong>sv</strong>. veľkomučeníka Dimitria<br />
Solúnskeho. Jeho členky podliehajú až<br />
do zriadenia regulárneho ženského monastiera<br />
eparchiálnemu archijerejovi a plnia úlohy, ktoré<br />
im určí. K spoločenstvu v súčasnosti patria<br />
dve rehoľné sestry, mantijiná mníška hypodiakonisa<br />
Juliania (Nikitina), ktorá je zodpovedná<br />
za ikonografickú výzdobu michalovskej katedrály,<br />
a riasoforná mníška Paisia (Thoma), ktorá<br />
podporuje duchovné dielo rozvoja eparchie<br />
modlitbou a ručnou prácou.<br />
Úrad MKPE<br />
Mníška Juliania pri <strong>sv</strong>ojom postrihu<br />
Začatie prác na ikonografickej výzdobe michalovskej katedrály<br />
V pondelok 15. 3. 2010 vladyka Juraj odslúžil<br />
v asistencii prot. Miroslava Janočku v michalovskej<br />
katedrále prosebný moleben, po<br />
ktorom po<strong>sv</strong>ätil farby a pigmenty a požehnal<br />
ikonopiscov, ktorí majú vyzdobiť michalovskú<br />
katedrálu. Ikonopisci jeromonach Serafim,<br />
mníška Juliania a Alexij, knieža Vronský, plánujú<br />
s Božou pomocou do Paschy vymaľovať<br />
oltárnu časť katedrály. Doposiaľ je maľba hradená<br />
z darov súkromných osôb, pravoslávnych<br />
veriacich z Moskvy.<br />
Úrad MKPE<br />
4/2010<br />
E 29 5
Duchovné stretnutie mládeže pri príležitosti ukončenia fašiangov<br />
a príprave na Veľký pôst a Vzkriesenie Hospoda Isusa Christa<br />
Milá redakcia,<br />
touto cestou chceme zablahoželať nášmu otcovi<br />
duchovnému Milanovi GERKOVI, ktorý sa<br />
pred niekoľkými týždňami dožil krásneho životného<br />
jubilea - 65 rokov. Počnúc týmto rokom sa<br />
začína starší dospelý vek, a pre Vás otče duchovný,<br />
sú to roky dobré a šťastné. Týždeň čo týždeň,<br />
<strong>sv</strong>iatok či piatok, vždy keď je to potrebné, ste<br />
pri <strong>sv</strong>ojich veriacich, za čo Vám patrí jedno veľké<br />
ďakujeme. Od nášho Spasiteľa Isusa Christa<br />
a Matky Božej vyprosujeme pre Vás a celú Vašu<br />
rodinku veľa šťastia, zdravia, Božej milosti a Božej<br />
blahodate do ďalších rokov Vášho života. Na<br />
mnohaja i blahaja lita.<br />
Vážený otče duchovný, to že máte 65 rokov,<br />
ešte nič neznamená. Nás, mládežníkov, ste<br />
pre<strong>sv</strong>edčili a dokázali nám, že ste jedným z nás.<br />
Bolo to na mládežníckom stretnutí, ktoré sa<br />
uskutočnilo 7. februára 2010 v popoludňajších<br />
hodinách na krásnom zasneženom kopci Závadka<br />
„na Horbku“, kde sme sa počas dobrej<br />
a zdravej sánkovačky a guľovačky všetci dobre<br />
cítili. Ďakujeme aj matuške Gerkovej a synovi<br />
Vladimírovi za to, že <strong>sv</strong>ojou účasťou prispeli<br />
k nášmu krásnemu a zdravému dňu, ktorý bol<br />
veľmi príjemný.<br />
Srdečne ďakujeme aj našim blízkym veriacim,<br />
otcovi Štefanovi Pružinskému ml. so <strong>sv</strong>ojimi<br />
veriacimi, ktorí nás pre<strong>sv</strong>edčili o tom, že sme<br />
ozaj všetci veľmi mladí a v našich horách všetci<br />
zdraví. Otče duchovný, za všetko Vám ďakujeme<br />
a prajeme Vám i celej Vašej rodinke veľa zdravia,<br />
šťastia a Božej milosti na „Mnohaja i blahaja<br />
lita“.<br />
Ďalej sa chcem poďakovať aj našim mládežníkom<br />
z Východu - z Prešova, Košíc Vernára, Nálepkova,<br />
Spišskej Novej Vsi a atď. Tešíme sa na<br />
ďalšie duchovné mládežnícke stretnutia.<br />
Po krásnych zasnežených a Bohom požehnaných<br />
chvíľach nám veľmi dobre padol odpočinok<br />
na fare nášho otca Milana. Pani Ingrid<br />
Zakuciová nám pripravila dobrý guláš, pani<br />
Urbanová tradičné fašiangové pankušky a dobrý<br />
bylinkový čaj z byliniek rastúcich v našich<br />
horách, a veriace z Nálepkova – pani Kuchárová<br />
a slečna Zeleňáková napiekli dobré koláče.<br />
Všetko všetkým veľmi chutilo, za čo ďakujeme.<br />
Duchovné stretnutie s našimi duchovnými d. o.<br />
Milanom Gerkom a Štefanom Pružinským sme<br />
uzavreli krásnymi modlitbami a s prianím všetkého<br />
dobré „Na mnohaja i blahaja lita“.<br />
Veriaci z Nálepkova a Závadky<br />
B 30<br />
<strong>Odkaz</strong><br />
<strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong><br />
a <strong>Metoda</strong>
Bohom požehnané životné jubileum<br />
Prot. ThDr. Ján JACOŠ, CSc. sa 21. marca dožíva 75 rokov.<br />
Náš jubilant sa narodil v roku 1935 v Parihuzovciach, okres Snina.<br />
Pochádza z maloroľníckej rodiny. Jeho rodičia Vasiľ a Anna<br />
pri ťažkom živote a namáhavej práci vychovali päť detí. Obaja<br />
veľmi milovali Pravoslávnu cirkev a túto lásku k Cirkvi vštepovali<br />
aj <strong>sv</strong>ojim deťom. Otec bol už ako 19-ročný zvolený za predsedu<br />
kurátorského zboru a túto funkciu zastával až do <strong>sv</strong>ojej smrti.<br />
Príkladne sa staral o chrám a veľmi aktívne sa podieľal na živote<br />
cirkevnej obce. To malo dobrý vplyv na duchovný život detí.<br />
Preto sa najmladší syn Ján rozhodol študovať teológiu a stať sa<br />
pravoslávnym kňazom.<br />
Jubilant absolvoval Pravoslávnu bohosloveckú fakultu v Prešove<br />
v roku 1956. V tom istom roku bol Cirkvou vyslaný na prehĺbenie<br />
teologického štúdia na Pravoslávnu duchovnú akadémiu<br />
v Leningrade (Sankt Peterburg), ktorú ukončil v roku 1960 s vedeckým titulom kandidát<br />
bohoslovia – priznaný titul CSc.<br />
Po ukončení štúdia a uzavretí manželstva s Augustínou Pukanovou bol vladykom Dorotejom<br />
v katedrálnom chráme v Prešove vy<strong>sv</strong>ätený na diakona a 27. marca 1963 na kňaza. Ako<br />
mladý duchovný správca pôsobil v Levoči 1. 4. – 14. 9. 1963, v Repejove 15. 9. 1963 – 30. 11.<br />
1964 a v Matiaške od 1. 3. 1965 – 28. 2. 1965.<br />
V období 1. 3. 1965 – 30. 6. 1967 bol špirituálom na Pravoslávnej bohosloveckej fakulte<br />
v Prešove. Svojimi pastoračnými, hlboko duchovnými myšlienkami dokázal zaujať budúcich<br />
kandidátov kňazstva. Všetci tí, ktorých vychovával, majú na neho veľmi krásne spomienky.<br />
Pamätajú si na jeho hlboko prežité kázne, ktoré pre nich boli dobrým duchovným smerovaním.<br />
V rokoch 1. 7. 1967 – 28. 2. 1969 pôsobil ako duchovný správca v Petkovciach, okres<br />
Vranov nad Topľou. Tu ho, ako aj celú Pravoslávnu cirkev, zastihlo ťažké obdobie. Vo veľmi<br />
zložitej spoločensko-politickej situácii mu vtedajšia štátna správa zakázala vykonávať bohoslužby<br />
nielen na farnosti v Petkovciach, ale aj v celom vranovskom okrese. S veľkou bolesťou<br />
v srdci musel zanechať <strong>sv</strong>ojich veriacich, ktorí z lásky k Cirkvi a pre potreby duchovného života<br />
na filiálnej obci vo Vyšnom Žipove poskytli náhradné priestory pre bohoslužbu v rodinnom<br />
dome. Vtedajší úradníci Okresného národného výboru vo Vranove nad Topľou <strong>sv</strong>ojím prípisom<br />
zo dňa 6. 11. 1968 oznámili, že pravoslávni veriaci majú možnosť náboženského vyžitia<br />
v najbližších susedných okresoch. Takýto stav veľmi negatívne pôsobil na veriacich. V roku<br />
1990 bola odňatá Pravoslávnej cirkvi väčšina chrámov a Cirkev musela túto zložitú situáciu<br />
riešiť. K obnove bohoslužieb vo vranovskom okrese došlo až 23. 2. 1995 v obci Matiaška a 15.<br />
3. 1998 vo Vranove nad Topľou. V oboch prípadoch išlo o náhradné bohoslužobné priestory.<br />
Od 1. 3. 1969 až dodnes je správcom Pravoslávnej cirkevnej obce v Sabinove. V roku 1990<br />
cirkevná obec nadobudla farskú budovu, v ktorej sa dočasne konali bohoslužby a v roku 1992<br />
pravoslávni veriaci spolu s otcom Jánom začali výstavbu chrámu Záštity (Pokrova) Pre<strong>sv</strong>ätej<br />
Bohorodičky, ktorý bol po<strong>sv</strong>ätený v apríli 1995. Pri výstavbe chrámu otec Ján s veriacimi <strong>sv</strong>o-<br />
Jubileá<br />
4/2010<br />
E 31 5
jou obetavou prácou preukázali, čo dokáže viera v srdci úprimného, Bohu a Cirkvi oddaného<br />
človeka. Hoci bol veľký nedostatok finančných prostriedkov, na základe ich viery a nezištnej<br />
obetavej služby Cirkvi sa vždy našlo východisko dokončiť chrám, za čo sa s veriacimi vždy modlil.<br />
Hospodin vypočul ich prosby a novovybudovaný chrám slúži nielen pravoslávnym veriacim<br />
v Sabinove, ale aj širokému okoliu. Tu veriaci vedú aktívny duchovný a liturgický život, nachádzajú<br />
duchovnú útechu, posilnenie vo viere pri vydávaní <strong>sv</strong>edectva <strong>sv</strong>ätého Pravoslávia.<br />
V roku 1989, na žiadosť Cirkvi, otec Ján nastúpil ako pedagóg na Pravoslávnu bohosloveckú<br />
fakultu v Prešove. Tu aktívne pôsobil do roku 2009. Dve volebné obdobia bol prodekanom,<br />
tiež bol vedúcim Katedry cirkevného práva. V súčasnosti je vicerektorom Pravoslávneho<br />
kňazského seminára <strong>sv</strong>ätého Jána Bohoslova v Prešove. V roku 2004 obhájil doktorát z pravoslávnej<br />
teológie na Pravoslávnej bohosloveckej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove.<br />
Otec Ján je autorom viacerých teologických prác. Medzi jeho najvýznamnejšie monografie<br />
patria Homiletika (2003), Cirkevné právo (2006), Imaginácia a možnosť jej aplikácie v kazateľstve<br />
(1999, PTZ XXII/7). Ďalšie <strong>sv</strong>oje štúdie a články publikoval v Pravoslávnom teologickom<br />
zborníku, v časopise <strong>Odkaz</strong> <strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong> a v Pravoslávnom kalendári. Svoje práce prezentoval<br />
aj na niekoľkých vedeckých teologických konferenciách.<br />
Svoje pôsobenie na Pravoslávnej bohosloveckej fakulte PU a kňazskom seminári si veľmi<br />
váži. Uvedomuje si, že výchova budúcich kňazov je veľmi zložitý proces. Z toho dôvodu pre<br />
neho nie je nič dôležitejšie, ako mladého človeka dobre pripraviť na dušpastiersku službu,<br />
lebo ten bude vychovávať a zodpovedať za ďalšie generácie.<br />
Otca Jána poznáme ako človeka veľmi skromného, s múdrym a zodpovedným pohľadom<br />
na život, na službu kňaza a učiteľa. Preto <strong>sv</strong>oje bohaté vedomosti a skúsenosti s láskou ochotne<br />
odovzdáva študentom – budúcim pastierom Cirkvi Christovej. Za <strong>sv</strong>oju vernú službu v Cirkvi<br />
dostal najvyššie vyznamenanie právo nosiť pri bohoslužbách mitru ako znak príkladnej,<br />
horlivej a zaslúžilej služby kňaza.<br />
V nedeľu 21. marca 2010 po bohoslužbe v sabinovskom chráme Jeho Vysokopreo<strong>sv</strong>ietenosť<br />
Ján, arcibiskup prešovský a Slovenska odovzdaním pozdravného listu a udelením Radu<br />
<strong>sv</strong>ätého <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong> ocenil jeho službu v Cirkvi.<br />
Pri tejto príležitosti otcovi Jánovi želáme veľa duchovných a telesných síl, aby pri dobrom<br />
zdraví v kruhu <strong>sv</strong>ojich blízkych príbuzných, zverených mu veriacich i študentov, mohol dlhé<br />
roky vydávať pravé príkladné <strong>sv</strong>edectvo viery v Christa.<br />
Na mnohaja i blahaja lita!<br />
Prof. ThDr. Milan Gerka, CSc.<br />
Životné jubileum<br />
Dňa 27. 3. 2010 sa Bohom požehnaných 81 rokov dožil náš brat v Christu, Stanislav CHOMA<br />
z Pravoslávnej cirkevnej obce v Zboji. Brat Stanislav je dlhoročným kurátorom a kantorom. Svojím<br />
hlasom oslavuje v chráme nášho Stvoriteľa. Aktívne sa podieľa na úprave chrámu i jeho okolia,<br />
k plneniu <strong>sv</strong>ojich úloh pristupuje vždy zodpovedne. Svoj život sa snaží žiť podľa Božích prikázaní. Pri<br />
tejto príležitosti mu prajeme veľa zdravia, šťastia, lásky a rodinnej pohody, aby ešte dlhé roky prežil<br />
v pokoji a Božej milosti a Matka Božia nech ho ochraňuje Svojím omoforom.<br />
Na mnohaja i blahaja lita!<br />
Duchovný správca a veriaci PCO v Zboji<br />
B 32<br />
<strong>Odkaz</strong><br />
<strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong><br />
a <strong>Metoda</strong>
Blahoželanie<br />
Dňa 26. februára 2010 sme si pripomenuli životné jubileum - 50 rokov -<br />
Ondreja ŠIFRU, člena cirkevnej rady PCO Vernár. Podobne ako jeho otec sa aktívne<br />
podieľa na údržbe chrámu a úprave jeho okolia. Svojou pravidelnou účasťou<br />
na <strong>sv</strong>ätých bohoslužbách, ale predovšetkým <strong>sv</strong>ojím spevom prispieva k zachovávaniu<br />
cirkevných tradícií v PCO Vernár. Nech ho trojjediný Boh na jeho pozemskej<br />
púti obdarí predovšetkým Svojou milosťou, požehnaním, zdravím, šťastím<br />
a rodinnou pohodou.<br />
d. o. Mgr. Jozef Nemčík, PhD., a pravoslávni veriaci obce Vernár<br />
Výroba zvonov, oprava,<br />
preliatie prasknutých zvonov.<br />
Elektrifikácia zvonov.<br />
Michal Trvalec<br />
- Zvonex, Žarnovica<br />
mob.: 0905 233 451<br />
tel.: 045/ 681 21 43<br />
www.vyrobazvonov.sk<br />
Jubileá<br />
Filantropia Michalovsko-košickej pravoslávnej eparchie<br />
Vás srdečne pozýva na<br />
IV. Charitatívny ples,<br />
ktorý sa uskutoční 28. mája 2010<br />
(piatok - voľnica, týždeň bez pôstu po Zoslaní Svätého Ducha)<br />
o 18.00 v reštaurácii IDEA v Michalovciach<br />
Vstupné s konzumným 25,-€<br />
Nahlásiť sa a zaplatiť vstupné môžete v predpredaji<br />
v kancelárii Filantropie na Duklianskej 16 v Michalovciach.<br />
V konzumnom je prípitok, predjedlo, hlavné jedlo,<br />
druhá večera, zákusok, káva, občerstvenie.<br />
Nebude chýbať živá hudba a tombola.<br />
Informácie: 0915 958 321, 0905 737 707<br />
email: filantropiamkpe@orthodox.sk<br />
Tešíme sa na Vašu účasť.<br />
4/2010<br />
E 33 5
Posmrtná spomienka<br />
Dňa 2. februára 2010 v nemocnici v Michalovciach, zaopatrený <strong>sv</strong>.<br />
<strong>sv</strong>iatosťami, zomrel dobrý človek, manžel, otec, veriaci, kurátor Michal<br />
BEREZŇÁK, ktorý nám dlhé roky každú nedeľu a vo <strong>sv</strong>iatok vypomáhal<br />
pri bohoslužbách v chráme. Zosnulý brat Michal Berezňák sa<br />
narodil 2. 6. 1944 v Choňkovciach. Vo <strong>sv</strong>ojej pravoslávnej viere bol<br />
pevný, prešiel všetkými skúškami, ktoré zažívali pravoslávni veriaci na<br />
farnosti v Choňkovciach. Vedel sa smelo a nebojácne postaviť za <strong>sv</strong>oju<br />
pravoslávnu vieru. Roky pracoval v Elektrárňach vo Vojanoch. Jeho<br />
predčasný odchod nás všetkých prekvapil i napriek tomu, že sme o<br />
jeho chorobe vedeli. Jeho radosť zo života a optimizmus nás stále potešovali a povzbudzovali k<br />
životu. Mohol si tu ešte požiť na zaslúženom odpočinku, tešiť sa zo <strong>sv</strong>ojich detí, vnukov a nám<br />
pri chráme pomáhať pri bohoslužbách. Nestalo sa tak, ako sme si želali a modlili sa za jeho<br />
uzdravenie. Bude nám všetkým chýbať.<br />
Smútočné obrady vykonali duchovný z Falkušoviec Vitalij Krasij a miestny duchovný Štefan<br />
Horkaj v Dome smútku v Choňkovciach za prítomnosti príbuzenstva, veriacich a priateľov. Za<br />
spevu „Zemle zinuvši… Roztvorená zem, prijmi z teba rukou Božou učinené telo…“ a vystrelených<br />
sálv, lebo nebohý bol aj poľovníkom, bol uložený do matky zeme na choňkovskom cintoríne.<br />
Lúčili sa s ním aj lesy krásnej tunajšej prírody, ktorú mal veľmi rád. Smútočné piesne na<br />
rozlúčku s ním spolu s nami spievala aj ona...<br />
Nech Boh prijme jeho celoživotnú prácu a modlitby, ako aj naše modlitby za odpustenie<br />
jeho hriechov. Nech mu Boh všetko odplatí a prijme ho do nebeských príbytkov. Vičnaja jemu<br />
pamjať!<br />
Prot. ThDr. Štefan Horkaj<br />
Posmrtná spomienka<br />
Už desať rokov uplynulo odvtedy, keď sa rodina a veriaci rozlúčili<br />
s dlhoročným kantorom v cirkevnej obci Pstriná, Jozefom RUSINKOM.<br />
Jeho život nebol ľahký, trápil sa doma a pomáhal aj kňazom pri bohoslužbách.<br />
Veľkou mierou sa pričinil aj o to, že veriaci v obci Pstriná sa nerozdelili<br />
ani v roku 1968 a ostali verní aj po revolúcii v roku 1989. Poučoval<br />
veriacich a vštepoval im myšlienky, ktoré si prečítal v cirkevných knihách.<br />
Aj preto sa veriaci rozhodli radšej zanechať <strong>sv</strong>oj chrám a postaviť<br />
si nový. Nadovšetko miloval Boha a Jeho nevestu Cirkev.<br />
Kto ste ho poznali, ale aj vy ostatní, spomeňte si na neho vo <strong>sv</strong>ojich modlitbách.<br />
Jeho život môžete uviesť ako vzor <strong>sv</strong>ojim potomkom, aby sa poučili, ako treba prechádzať<br />
ťažkosťami života v ceste za Christom.<br />
správca farnosti a vďační veriaci obce Pstriná<br />
B 34<br />
<strong>Odkaz</strong><br />
<strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong><br />
a <strong>Metoda</strong>
Prosba o pomoc<br />
4/2010<br />
E 35 5
60. výročie vzniku Michalovsko-košickej eparchie<br />
Michalovsko-košická eparchia v Michalovciach v spolupráci<br />
s Katedrou najstarších dejín a dejín relígií Inštitútu histórie<br />
Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity<br />
a Katedrou cirkevných dejín a byzantológie<br />
Pravoslávnej bohosloveckej fakulty Prešovskej univerzity<br />
Vás<br />
p o z ý v a j ú n a<br />
Medzinárodnú vedeckú konferenciu<br />
pod názvom<br />
Byzantské dedičstvo na Zemplíne<br />
a jeho zachovanie pre nasledujúce generácie<br />
Rok 2010 je rokom 60. výročia vzniku Michalovsko – košickej eparchie<br />
a súčasne aj 1125. výročím smrti <strong>sv</strong>. <strong>Metoda</strong>.<br />
Cieľom medzinárodnej konferencie je historicko – teologická analýza uplynulého<br />
obdobia so zámerom definovania konkrétnej perspektívy uchovania a rozvoja byzantského<br />
dedičstva v regióne Zemplín. Príspevky na konferenciu majú byť zamerané historicky,<br />
teologicky, liturgicky i s kanonickou tematikou.<br />
Dátum konania konferencie: 3. júl 2010<br />
Miesto konania konferencie: M I CH A L O V C E<br />
Konferenčný výbor: Vysokopreo<strong>sv</strong>ietený JURAJ, arcibiskup michalovsko – košický,<br />
predseda výboru, prof. ThDr. Imrich Belejkanič, CSc., prof. ThDr. Ján Šafín, PhD., Doc.<br />
Marián Vízdal, PhD., PaedDr. Patrik Derfiňák, Mgr. Vasiľ Bardzák, PhD., Mgr. Bohuslav<br />
Senič, Mgr. Pavol Novák, Mgr. Miroslav Janočko.<br />
Príspevky na konferenciu prijímame v rozsahu 10 až 15 norm. strán napísané vo<br />
Worde. Na konferenciu je možné prihlásiť sa aj s uvedením témy Vášho príspevku<br />
najneskôr do 1. júna 2010.<br />
Príspevok koncipujte ako vedeckú alebo odbornú štúdiu, ktorá bude súčasťou<br />
zborníka, vydaného pri príležitosti 60. výročia vzniku Michalovsko – košickej eparchie.<br />
Konkrétny program konferencie Vám bude zaslaný neskôr.<br />
V prihláške uveďte okrem témy referátu aj prípadnú účasť bez vystúpenia a požiadavky<br />
na zabezpečenie ubytovania.<br />
Vyplnenú prihlášku s (predbežným) názvom Vášho príspevku je potrebné zaslať<br />
do 1. júna 2010 (pondelok) na e-mail: belejkan@unipo.sk.<br />
Kontaktná osoba: prof. ThDr. Imrich Belejkanič, CSc., e-mail: belejkan@unipo.sk.<br />
B 36<br />
<strong>Odkaz</strong><br />
<strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong><br />
a <strong>Metoda</strong>
PRIHLÁŠKA<br />
Byzantské dedičstvo na Zemplíne a jeho zachovanie pre nasledujúce generácie.<br />
Michalovce, 3. júl 2010<br />
Priezvisko, meno, tituly:<br />
Pracovisko (univerzita, fakulta, inštitút, katedra):<br />
Adresa pracoviska:<br />
Telefón:<br />
E-mail:<br />
Názov príspevku:<br />
Anotácia (max. 10 riadkov):<br />
Zabezpečenie ubytovania: áno / nie<br />
Inzercia a oznamy<br />
Celoživotné vzdelávanie duchovných<br />
Dekanát Pravoslávnej bohosloveckej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove pozýva<br />
Vás na prednášky v rámci celoživotného vzdelávania duchovných v nasledujúcich<br />
termínoch:<br />
Termín: 29. apríla 2010<br />
Téma: „Keby tvoj brat zhrešil proti tebe, choď a pokarhaj ho medzi štyrmi očami“<br />
(Mt 18, 15-18)<br />
Prednášateľ: doc. Alexander Cap, CSc.<br />
Termín: 27. mája 2010<br />
Téma: Svätý Porfyrij – vzor pastiera<br />
Prednášateľ: doc. ThDr. Kryštof, PhD., metropolita<br />
Termín: 25. júna 2010<br />
Téma: Vzťah Cirkvi k umeniu<br />
Prednášateľ: ThDr. Štefan Pružinský, PhD.<br />
Začiatok prednášok je o 10.00 hod. v budove PPE PC v Prešove, Budovateľská č.<br />
1. Obed je možné objednať v Pravoslávnom kňazskom seminári PU v Prešove pred<br />
uvedeným termínom, alebo v uvedený deň do 8.00 hod.<br />
4/2010<br />
E 37 5
JÁNOVO EVANJELIUM<br />
Nové zväzky pravoslávnych<br />
biblických komentárov<br />
Otec prot. ThDr. Štefan Pružinský je<br />
dobre známy študentom a absolventom<br />
Pravoslávnej bohosloveckej fakulty Prešovskej<br />
univerzity v Prešove, kde zanechal<br />
bohaté a organizátorské dielo, ale aj všetkým<br />
ľuďom v Cirkvi, ktorí majú radi Sväté<br />
písmo a sledujú vývoj na našej duchovnej<br />
škole. Štúdiu Svätého písma, zvlášť Nového<br />
zákona sa neúnavne venuje už od<br />
<strong>sv</strong>ojich študentských rokov. Pravoslávnym<br />
bohoslovcom, či už študujú priamo<br />
v Prešove alebo na Detašovanom pracovisku<br />
v Olomouci, obetavo a postupne<br />
pripravuje novozákonné komentáre, ktoré<br />
majú jedného spoločného menovateľa:<br />
objasniť biblické knihy Nového zákona<br />
ako východiska pravoslávneho duchovného<br />
života a normy, ktorými sa má verne<br />
riadiť cirkevná Tradícia.<br />
Teraz máme pred sebou z pera o. Štefana<br />
najnovšie vydaný komentár na Evanjelium<br />
podľa Jána. Ide o dva zväzky: prvý bol<br />
vydaný v roku 2007 (424 strán) a jeho obsahom<br />
je úvod do Jánovho Evanjelia a výklad<br />
prvej kapitoly. Z názvu knihy vyplýva, že sa<br />
sústreďuje predovšetkým na bohoslovecky<br />
kľúčové verše úvodnej kapitoly Evanjelia<br />
<strong>sv</strong>. Jána Teológa, ktoré modliaca sa Cirkev<br />
dobre pozná, lebo zaznievajú pri <strong>sv</strong>ätej liturgii<br />
na <strong>sv</strong>iatok Paschy: „Na počiatku bolo<br />
Slovo, a to Slovo bolo u Boha, a to slovo<br />
bolo Boh...“ (atď.). Je to takzvaný prológ<br />
– hlboká teologická výpoveď o Synovi Božom,<br />
Isusovi Christovi, našom Spasiteľovi,<br />
a Jeho predvečnom vzťahu k nebeskému<br />
Otcovi i ku všetkým ľuďom. Táto výpoveď<br />
predstavuje neochvejný základ našej viery,<br />
B 38<br />
východisko pravoslávnej dogmy o Pre<strong>sv</strong>ätej<br />
Trojici Božej. Podľa autora komentára,<br />
ktorý sa opiera o chápanie <strong>sv</strong>ätých otcov,<br />
prológ k Jánovmu Evanjeliu treba nutne<br />
„považovať za teologický prológ k Evanjeliu<br />
vôbec, pretože predkladá <strong>sv</strong>etu také hlboké<br />
a vznešené <strong>sv</strong>edectvo a učenie o osobe Isusa<br />
Christa, najmä však o jeho Božstve, aké<br />
nenájdeme v žiadnej novozákonnej knihe.“<br />
Je preto pochopiteľné, že autor spomenutého<br />
komentára vložil do rozsiahleho úvodu<br />
k prvému zväzku aj výklad historicko-kritický<br />
a tiež prehľad o „Význame učenia o Slove<br />
– Logu“. Nechýba v ňom rozbor tohto teologického<br />
pojmu ani z hľadiska jeho filozofického<br />
vývoja v období predkresťanskom.<br />
Množstvo odkazov na literatúru možno<br />
sťaží čítanie tomu čitateľovi, ktorý je menej<br />
za<strong>sv</strong>ätený do skúmanej problematiky, zato<br />
významne pomôže bohoslovcom, ako sa<br />
majú zoznámiť s názormi rôznych autorov,<br />
<strong>Odkaz</strong><br />
<strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong><br />
a <strong>Metoda</strong>
ktorí sa touto problematikou zaoberajú, hoci ju riešili rôznym spôsobom. O. Pružinský nenecháva<br />
čitateľa na pochybách, na ktorej strane sú jeho sympatie a akých zásadných stanovísk<br />
sa pridržiava. Dôsledne zastáva názor, ako to bolo aj v dobe <strong>sv</strong>ätých otcov v prvotnej<br />
Cirkvi, že pri všetkej úcte k slobode a pluralite názorov musí byť v zásadných kresťanských<br />
otázkach jednota. Za toto stanovisko, ktoré vyviera z každého riadku jeho diela, je <strong>sv</strong>ojmu<br />
zaslúženému profesorovi vďačná nielen Pravoslávna bohoslovecká fakulta PU v Prešove,<br />
pre ktorú je stanovisko <strong>sv</strong>ätej cirkevnej Tradície nekompromisne prioritné, ale aj celá naša<br />
pravoslávna verejnosť. Je pozoruhodné, že pravoslávni exegéti Svätého písma, či už sú z duchovných<br />
škôl ruských, srbských, gréckych, poľských, francúzskych, amerických a iných, sa<br />
v principiálnom hodnotení zhodujú, lebo zastávajú klasickú líniu <strong>sv</strong>ätých cirkevných otcov<br />
a učiteľov. Nenechávajú sa zmiasť rôznymi racionalistickými autormi, modernistami, a tu<br />
je dôležité, aby v tomto duchu a tradičnom smere získavali poučenie taktiež bohoslovecky<br />
menej vzdelaní veriaci v Cirkvi. Umožňuje to aj tá stránka hodnoteného diela, že je napísané<br />
v maximálne zrozumiteľnej podobe.<br />
Práve takýmto jednoduchým a maximálne zrozumiteľným jazykom je napísaná aj druhá<br />
časť komentára na Evanjelium podľa Jána, ktorú autor vydal začiatkom tohto roka (Prešov<br />
2010, 308 s.). Je venovaná výkladu textu Jánovho Evanjelia od druhej po dvanástu kapitolu,<br />
taktiež na báze cirkevného chápania zjaveného slova a s kritickým postojom k názorom<br />
autorov racionalistov, ktorí veľmi často a úmyselne komolia zmysel Jánových výpovedí na<br />
škodu Cirkvi. Tretí zväzok tohto komentára je v štádiu prípravy a bude obsahovať tretiu<br />
časť Jánovho Evanjelia (kap. 13-21). Bude napísaný taktiež v prísne cirkevnom duchu a maximálne<br />
zrozumiteľným jazykom. To umožní, aby celý tento komentár bol dostupný celej<br />
našej pravoslávnej verejnosti. Je na duchovných, aby ho našim veriacim ponúkli, poukázali<br />
na jeho hodnotu a prínos k duchovnému vzdelávaniu. Takéto komentáre k textu Evanjelia<br />
majú <strong>sv</strong>oj význam pre vzdelávaciu, katechetickú, kazateľskú a výchovnú činnosť. Chceme<br />
ešte dodať slovko o cene. Kým v Nemecku alebo Anglicku takáto časť komentára vyjde na<br />
40-60 eur, tieto časti komentára sa u nás predávajú maximálne za 5 euro. Preto veľká vďaka<br />
patrí aj tlačiarni Grafotlač Prešov, ktorá má pre tieto veci takéto pochopenie.<br />
Veríme, že Boh dá o. Štefanovi silu, aby nás takto potešil ešte mnohými komentármi ku<br />
<strong>sv</strong>ätým knihám Nového zákona. V Evanjeliu sa hovorí, že komu bolo mnoho dané, mnoho<br />
sa od neho očakáva. Veríme, že takto bude aj v jeho prípade. A Boh dá silu!<br />
Kto bude mať záujem získať tieto komentáre, môže si ich kúpiť alebo objednať na Úrade<br />
Metropolitnej rady Pravoslávnej cirkvi na Slovensku, Bayerova 8, 080 0l Prešov.<br />
ýProt. prof. ThDr. Pavel Aleš<br />
Recenzia<br />
www.pcomichalovce.orthodox.sk<br />
4/2010<br />
E 39 5
Mgr. Ján ARTIM<br />
a<br />
tel.: 0905 217 531<br />
054/75 21 140<br />
e-mail: jan_artim@inmail.sk<br />
jan_artim@pobox.sk<br />
ortodox@inmail.sk<br />
tel./fax: 055/625 28 20<br />
e-mail: info@cktrinity.sk<br />
Vás pozýva na púť po<br />
SVÄTEJ ZEMI S MOŽNOSŤOU VÝSTUPU<br />
NA MOJŽIŠOVU HORU NA SINAJI<br />
Termín: 5. 5. - 12. 5. 2010<br />
Svätá zem je reálnym prostredím života Isusa Christa, Jeho činnosti, modlitieb, zázrakov<br />
a predovšetkým Jeho obete. Je miestom, kde sa začali dejiny spásy, miestom<br />
historického dedičstva a dokumentom viery i miestom na Nebovystúpenia Isusa Christa<br />
a miestom, kde sa má vrátiť pri Svojom druhom príchode na našu Zem.<br />
Je krajinou, kde Boh mimoriadne oslovil celé ľudstvo v záujme jeho harmonického<br />
duchovného vývoja. Tu vznikli biblické dejiny Starého a Nového zákona, ktoré podnietili<br />
rozvoj novej civilizácie na všetkých kontinentoch. Tu je kolíska troch <strong>sv</strong>etových náboženstiev<br />
- židovstva, kresťanstva a islamu. Navštíviť a poznávať miesta Svätej zeme, pomodliť<br />
sa, pokloniť sa a dotýkať sa relikvií <strong>sv</strong>ätých, vstúpiť do po<strong>sv</strong>ätných vôd Jordánu a na<br />
každom mieste prijímať milosť Božiu je určite neopakovateľný a hlboký zážitok, ktorý sa<br />
stáva nábožensko-duchovným bohatstvom na celý život. Žiaden obraz, žiaden napísaný<br />
text o Svätej zemi sa nevyrovná osobnému stretnutiu s naším Spasiteľom Isusom Christom;<br />
aj preto sa púti po Svätej zemi hovorí, že je piatym nenapísaným Evanjeliom.<br />
Cena: 591,20<br />
V cene je zarátané:<br />
- letenka<br />
- letiskové poplatky 100,- € (3.012,60 Sk)<br />
- palivový príplatok podľa aktuálnej ceny paliva, momentálne je to 60,- € (1.807,56 Sk)<br />
- cestovné poistenie 11,20 € (337,41 Sk)<br />
- 7x ubytovanie s polpenziou v 2 - 3 lôžkových izbách so soc. zariadením<br />
- vstupy vo Svätej zemi<br />
- doprava vo Svätej zemi klimatizovaným autobusom<br />
- odborný sprievodca<br />
V cene nie je zarátané:<br />
- obslužné + taxi na Horu Tábor + vstupy 60,- USD (platí sa u sprievodcu po prílete do Izraela)<br />
- doplatok za výlet do Egypta na Horu Sinaj 90 USD (platí sa u sprievodcu po prílete do Izraela).<br />
B 40<br />
<strong>Odkaz</strong><br />
<strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong><br />
a <strong>Metoda</strong>
PROGRAM PÚTNICKÉHO ZÁJAZDU:<br />
1. deň: Odlet z Košíc alebo z Budapešti do Tel Avivu vo večerných hodinách. Transfer<br />
z letiska do Betlehema. Večera a nocľah v Betleheme.<br />
2. deň: Po raňajkách odchod do Jeruzalema, prehliadka starého a nového mesta. Krížová<br />
cesta - Via Dolorosa, chrám Božieho hrobu, Kalvária – Golgota, miesto narodenia Panny<br />
Márie. Súdna brána a uško ihly v pravoslávnom monastieri Alexandra Nevského. Väzenie<br />
Isusa Christa. Popoludní Ein Karem, chrám narodenia Jána Krstiteľa a miesto navštívenia<br />
Panny Márie u Alžbety. Návšteva pravoslávneho Horného monastiera a v ňom miesta,<br />
z ktorého Ján Krstiteľ predniesol <strong>sv</strong>oju prvú kázeň. Návrat do Betlehema. Večera a nocľah.<br />
3. deň: Po raňajkách odchod do Jeruzalema. Cestou zastávka v Betánii. Prehliadka<br />
miesta - Lazárovho hrobu. Návšteva Olivovej hory – prehliadka chrámu – Otčenáš. Návšteva<br />
miesta - chrámu, kde Isus Christos plakal nad Jeruzalemom. Prehliadka Getsemanskej<br />
záhrady vrátane pravoslávneho monastiera Márie Magdalény, baziliky Agónie (smrteľného<br />
zápasu Isusa Christa) a jaskyne, v ktorej Ho chytili. Miesta, kde Panna Mária spustila <strong>sv</strong>oj<br />
pás apoštolovi Tomášovi, ktorý zmeškal Jej nanebovzatie. Prehliadka hrobov <strong>sv</strong>. prorokov<br />
starších ako 2 500 rokov a miesta, z ktorého Isus Christos vystúpil na nebesia. Návšteva pravoslávneho<br />
monastiera na vrchu Olivovej Hory a v ňom miesta, z ktorého pozorovala Panna<br />
Mária Nanebovstúpenie Isusa Christa a miesta nájdenia hlavy <strong>sv</strong>. Jana Krstiteľa. Prehliadka<br />
chrámu Hrobu Panny Márie. Prechod k Múru nárekov, prehliadka Horného Sionu – Večeradla<br />
a chrámu Usnutia Panny Márie. Návrat do Betlehema. Večera a nocľah.<br />
4. deň: Po raňajkách prechod údolím Wadi Qelt do Jericha, výstup na Horu Pokušenia.<br />
Pokračovanie v ceste do Eilatu. Prechod cez hranice do Egypta na Sinaj. Večera a nocľah na<br />
Sinaji. Nočný výstup na Mojžišovu Horu.<br />
5. deň: Po raňajkách prehliadka monastiera <strong>sv</strong>. Kataríny, presun do Izraela a zástavka<br />
pri Červenom mori vo <strong>sv</strong>etoznámom letovisku Eilat. Zastávka pri Mŕtvom mori, návšteva<br />
Qumránu a Masady. Presun do Betlehema. Večera a nocľah.<br />
6. deň: Po raňajkách celodenný program v Betleheme. Chrám narodenia Isusa Christa -<br />
účasť na liturgii, Pole pastierov, Jaskyňa Mlieka, pravoslávny monastier <strong>sv</strong>. Sávu - Mar Saba.<br />
Večera a nocľah.<br />
7. deň: Po raňajkách: výstup na horu Tábor /peši alebo taxíkom za 5,-USD/, prehliadka<br />
pravoslávneho chrámu Premenenia Isusa Christa. Popoludní program pri Genezaretskom<br />
jazere: hora Blahoslavenstiev, Kafarnaum - dom <strong>sv</strong>. Petra a <strong>sv</strong>. Andreja, synagóga. Tabgha<br />
- miesto zázračného rozmnoženia chlebov a rýb. Pri jazere možnosť zakúpenia obedu tradičnej<br />
ryby <strong>sv</strong>. Petra. Návšteva Yardenitu /rieka Jordán/. Plavba po Genezaretskom jazere.<br />
Večera a nocľah.<br />
8. deň: Po raňajkách prehliadka Nazaretu, chrámu, kde archanjel Gabriel zvestoval Panne<br />
Márii počatie Božieho Syna, chrámu <strong>sv</strong>. Jozefa. Návšteva chrámu zázračného premenia<br />
vody na víno v Káne Galilejskej. Cestou na letisko zastávka v Haife a v Cézarei Prímorskej.<br />
Príchod na Slovensko v neskorých večerných hodinách<br />
Sprievodca zájazdu si vyhradzuje právo na zmenu programu!<br />
Inzercia a oznamy<br />
4/2010<br />
E 41 5
<strong>Odkaz</strong><br />
<strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong><br />
a <strong>Metoda</strong><br />
04<br />
10<br />
Zapov¡t<br />
<strong>sv</strong>. Kirila<br />
¡ Meçod¡ä<br />
B 42<br />
<strong>Odkaz</strong><br />
<strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong><br />
a <strong>Metoda</strong>
Z návštevy antiochijského patriarchu<br />
Mníšsky postrih do mantie mníšky Julianie<br />
4/2010<br />
E 43 5
B 44<br />
Súťaž v prednese duchovnej poézie, prózy a spevu<br />
v Detskom domove <strong>sv</strong>. Nikolaja v Medzilaborciach<br />
<strong>Odkaz</strong><br />
<strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong><br />
a <strong>Metoda</strong>
Change language