význam spracovávania elektroodpadu pre ... - Žilinská univerzita
význam spracovávania elektroodpadu pre ... - Žilinská univerzita
význam spracovávania elektroodpadu pre ... - Žilinská univerzita
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE<br />
FAKULTA ŠPECIÁLNEHO INŽINIERSTVA<br />
VÝZNAM SPRACOVÁVANIA ELEKTROODPADU PRE<br />
EKONOMICKÝ ROZVOJ REGIÓNU<br />
MICHAL LABAJ<br />
2008
VÝZNAM SPRACOVÁVANIA ELEKTROODPADU PRE EKONOMICKÝ<br />
ROZVOJ REGIÓNU<br />
BAKALÁRSKA PRÁCA<br />
MICHAL LABAJ<br />
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE<br />
FAKULTA ŠPECIÁLNEHO INŽINIERSTVA<br />
KATEDRA KRÍZOVÉHO MANAŽMENTU<br />
Študijný odbor: Občianska bezpečnosť<br />
Študijný program: Krízový manažment<br />
Vedúci bakalárskej práce: Ing. Jozef Ristvej, PhD.<br />
Stupeň kvalifikácie: Bakalár (Bc.)<br />
Dátum odovzdania práce: 6.6.2008<br />
ŽILINA 2008
ABSTRAKT<br />
LABAJ, Michal: Význam spracovania <strong>elektroodpadu</strong> <strong>pre</strong> ekonomický rozvoj regiónu.<br />
[Bakalárska práca]. Žilinská <strong>univerzita</strong> v Žiline. Fakulta špeciálneho inžinierstva;<br />
Katedra krízového manažmentu. Vedúci: Ing. Jozef Ristvej, PhD. Stupeň odbornej<br />
kvalifikácie: Bakalár v odbore Občianska bezpečnosť. Žilina: FŠI ŽU, 2008. 39 s.<br />
Cieľom bakalárskej práce je objasniť ekonomický význam spracovávania <strong>elektroodpadu</strong><br />
a analyzovať možnosti využitia jeho spracovávania v Žilinskom regióne. Práca je<br />
rozdelená na tri kapitoly. Prvá kapitola je venovaná teoretickým východiskám danej<br />
problematiky, využíva definície zo Slovenskej a Európskej legislatívy, ktoré sa<br />
používajú v danom obore. Ďalšia kapitola analyzuje ekonomický význam<br />
<strong>elektroodpadu</strong>. Autor skúma základné a vedľajšie významy a poukazuje na potenciál<br />
vybraným odpadov. Časť tejto kapitoly je venovaná rizikám spojeným<br />
s elektroodpadom. V rámci vymedzenia týchto rizík je poukázané na jednotlivé<br />
nebezpečné látky. Analyzuje sa ich nepriaznivý vplyv na okolie a na postupy ich<br />
spracovávania. V záverečnej kapitole autor charakterizuje možnosti spracovávania<br />
a zhodnotenia <strong>elektroodpadu</strong> v Žilinskom regióne. Tieto možnosti sú opísané na<br />
postupoch firmy Ekoray sídliacej v Námestove. Je tu charakterizovaný celý proces<br />
spracovávania. V tejto kapitole sú analyzované aj hlavné riziká, ktoré podobných<br />
spracovávateľov ohrozujú. V závere práce je navrhnutý spôsob ekonomického rozvoja<br />
v Žilinskom regióne vybudovaním špecifickej <strong>pre</strong>vádzky na zhodnotenie konkrétnej<br />
problematickej časti <strong>elektroodpadu</strong>.<br />
Kľúčové slová: elektroodpad, spracovateľ, spracovanie, recyklácia, riziko<br />
ABSTRACT<br />
LABAJ, Michal: Economic importance of processing the waste from electronic and<br />
electrotechnic equipment. [Bachelor Thesis]. University of Zilina. Faculty of Special<br />
Engineering; Department of Crisis Management. Advisor: Ing. Jozef Ristvej, PhD.<br />
Qualification degree: Bachelor of Civil Security. Žilina: FŠI ŽU, 2008. 39 p.<br />
The main point of my bachelor assignment is economic importance of processing the<br />
waste from electronic and electrotechnic equipment (WEEE) and analyzing the facilities<br />
of utilizing its processing in the region of Zilina. This assignment is devided into three<br />
chapters. The first chapter is about theoretical resources. There is also the definition of<br />
Slovak and European legislation which are used in this field. The next chapter analyzes<br />
the economic importance of the WEEE. The author researches the main and other<br />
additional importance and mentions the potential of chosen waste. One part of this<br />
chapter is about the risks connected with the WEEE and dangerous substances. It<br />
analyzes their negative influence on environment and practices of the processing. The<br />
author characterizes the alternatives of processing and evaluating the WEEE in the<br />
region of Zilina in the last chapter. These alternatives are described on the example of a<br />
firm named Ekoray located in Namestovo. There is characterized all practices of the<br />
proccesing. There are also analyzed the main risks which endanger similar firms to<br />
Ekoray. At the end of the bachelor assignment is suggested the way of economic<br />
development in the region of Zilina by establishing the specific operation for evaluating<br />
the particular part of the WEEE.<br />
Key words: waste from electronic and electrotechnic equipment, processor, processing,<br />
recycling, risk
PREDHOVOR<br />
Odpady z elektrických a elektronických zariadení sú v posledných rokoch pozorne<br />
sledovanou témou s dôrazom na ich recykláciu. Racionálne využívanie obrovského<br />
objemu <strong>elektroodpadu</strong> vedie k zhodnoteniu druhotných surovín, ako aj k znižovaniu<br />
vynakladaných finančných prostriedkov na nákup primárnych surovín. Touto<br />
problematikou sa však v súčasnej dobe nezaoberá podrobnejšie nijaká literatúra.<br />
Nedostatok odbornej literatúry o tejto téme naznačuje, že sa tu nachádza množstvo<br />
informácií, ktoré čakajú na <strong>pre</strong>skúmanie.<br />
To bol aj hlavný dôvod, ktorý ma viedol k výberu témy bakalárskej práce. Zámerom<br />
práce je analyzovať ekonomický význam spracovávania <strong>elektroodpadu</strong> <strong>pre</strong> rozvoj<br />
regiónu. Práca má poskytovať základné informácie o danej problematike s dôrazom na jej<br />
dôležitosť a aktuálnosť a získané informácie majú slúžiť širokej verejnosti.<br />
Predkladaná bakalárska práca vznikla za spolupráce s majiteľom a konateľom firmy<br />
Ekoray, ktorému sa touto cestou chcem poďakovať za poskytnutú pomoc a užitočné<br />
informácie. Zvlášť sa chcem poďakovať môjmu vedúcemu práce, Ing. Jozefovi<br />
Ristvejovi, PhD., za pedagogické usmernenie, cenné rady a podnety pri konzultáciách.<br />
Zároveň čestne <strong>pre</strong>hlasujem, že bakalársku prácu som vypracoval samostatne<br />
s využitím teoretických poznatkov a praktických skúseností získaných v priebehu štúdia,<br />
na základe uvedenej odbornej literatúry a informácií získaných analýzou danej<br />
problematiky.<br />
.<br />
Michal Labaj
OBSAH<br />
ÚVOD 6<br />
1 ODPAD Z ELEKTRICKÝCH A ELEKTRONICKÝCH ZARIADENÍ 7<br />
1.1 Základné pojmy z oblasti spracovávania <strong>elektroodpadu</strong> 7<br />
1.2 Legislatíva odpadov z elektrických a elektronických zariadení 11<br />
1.2.1 Slovenská legislatíva 11<br />
1.2.2 Európska legislatíva 13<br />
2 VÝZNAM SPRACOVÁVANIA ELEKTROODPADU PRE EKONOMIKU 15<br />
2.1 Základný význam spracovávania a zhodnotenia <strong>elektroodpadu</strong> 15<br />
2.1.1 Šetrenie primárnych surovinových zdrojov 15<br />
2.1.2 Skládky ako finančná a environmentálna záťaž 19<br />
2.2 Potenciál odpadov z vyradených PC monitorov a TV v Slovenskej republike 20<br />
2.2.1 Veľkosť možných recyklovaných komponentov z PC monitorov a TV 21<br />
2.2.1.1 Využitie plastov z vyradených PC monitorov a TV 23<br />
2.2.1.2 Potenciál využitia bezolovnatého skla z CRT monitorov a TV 24<br />
2.3 Riziká odpadu z elektrických a elektronických zariadení 25<br />
2.3.1 Nebezpečné látky v elektroodpadoch 26<br />
2.3.1.1 Nepriaznivý vplyv vybraných nebezpečných látok z odpadu elektrických<br />
a elektronických zariadení 27<br />
2.3.1.2 Obsah a spracovanie nebezpečných látok v elektrických a elektronických<br />
zariadeniach 31<br />
3 MOŽNOSTI VYUŽITIA SPRACOVÁVANIA ELEKTROODPADU<br />
V ŽILINSKOM KRAJI 33<br />
3.1 Firma Ekoray v Námestove 33<br />
3.1.1 Postup spracovávania <strong>elektroodpadu</strong> vo firme Ekoray 35<br />
3.1.2 Hlavné riziká spracovávateľa odpad z elektrozariadení 37<br />
3.2 Možnosť vybudovania <strong>pre</strong>vádzky na spracovávanie olovnatého skla v Žilinskom<br />
regióne 37<br />
4 ZÁVER 41<br />
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY 43<br />
ZOZNAM PRÍLOH 45
ZOZNAM OBRÁZKOV A TABULIEK<br />
Obrázok 1 Proces spracovania a zhodnotenia odpadu z vyradených elektrozariadení 15<br />
Obrázok 2 Optimálny životný cyklus elektrozariadenia 16<br />
Obrázok 3 Schéma alternatívnych možností nakladania s plastovými<br />
časťami v odpadových elektrozariadeniach 18<br />
Obrázok 4 Skladovanie <strong>elektroodpadu</strong> vo firme Ekoray 34<br />
Tabuľka 1 Záväzné limity <strong>pre</strong> rozsah zhodnotenia elektroodpadov 13<br />
Tabuľka 2 Význam recyklácie z hľadiska úspor materiálu a energie<br />
v odpadových elektrozariadeniach 17<br />
Tabuľka 3 Počet pracovných miest na spracovanie jedného milióna ton odpadu 19<br />
Tabuľka 4 Výpočet hmotnostného potenciálu EEZ a OEEZ z PC monitorov<br />
v roku 2004 21<br />
Tabuľka 5 Podiel hlavných značiek TV na slovenskom trhu v roku 2003 21<br />
Tabuľka 6 Materiálové zloženie TV a percentuálny podiel vybraných<br />
komponentov na celkovej hmotnosti TV 22
ÚVOD<br />
Odpady dlhodobo patria medzi hlavné globálne problémy súčasného sveta. Jedným<br />
z druhov odpadov je elektroodpad. Tento odpad sa stal aktuálnou témou vďaka<br />
veľkému rozmachu odvetvia výroby elektrických a elektronických zariadení<br />
v posledných desaťročiach. Tieto zariadenia patrili a stále patria medzi základné prvky<br />
každej domácnosti. Nezadržateľný vývoj nových technológií a s tým súvisiacich nových<br />
výrobkov prináša rad problémov, ktoré nastávajú po skončení ich životnosti.<br />
Nerozumné zaobchádzanie s odpadom vzniknutým z týchto výrobkov je príčinou<br />
nepriaznivých dopadov na environmentálnu, ale taktiež aj na ekonomickú oblasť.<br />
Cieľom tejto práce je poukázať na ekonomický význam spracovávania <strong>elektroodpadu</strong><br />
a analyzovať možnosti využitia jeho spracovávania v Žilinskom regióne.<br />
Prvá kapitola charakterizuje základné pojmy a základné právne normy slovenskej<br />
a európskej legislatívy v oblasti elektroodpadov.<br />
V druhej kapitole je vyzdvihnutý hlavný význam spracovávania a zhodnotenia<br />
<strong>elektroodpadu</strong>, ako aj možnosti využitia vybraných komponentov z vyradených<br />
elektrických a elektronických zariadení. Ďalšiu časť tejto kapitoly tvoria riziká súvisiace<br />
s problematikou <strong>elektroodpadu</strong>.<br />
Záverečná kapitola je rozdelená na dve časti. Prvá poskytuje konkrétny spôsob<br />
nakladania s elektroodpadom v Žilinskom regióne cez vybraný podnik a poukazuje na<br />
riziká spojené s touto činnosťou. Druhá časť je zameraná na možnosť vytvorenia<br />
<strong>pre</strong>vádzky na spracovanie špecifického komponentu elektrozariadení.<br />
Význam tejto práce spočíva v tom, že poskytuje súčasné, ale taktiež aj možné budúce<br />
alternatívy, ktoré naznačujú smer, akými by sa spracovatelia eletroodpadov mali uberať.<br />
Hlavnými metódami použitými pri vypracovávaní tejto práce sú analýza teoretických<br />
informácií z danej oblasti a analýza dostupných informácií z konkrétnych inštitúcií,<br />
zaoberajúcich sa touto problematikou v SR.<br />
6
1 ODPAD Z ELEKTRICKÝCH A ELEKTRONICKÝCH<br />
ZARIADENÍ<br />
1.1 Základné pojmy z oblasti spracovávania <strong>elektroodpadu</strong><br />
Zákon č. 409/2006 definuje nasledovné pojmy:<br />
,,Odpad je hnuteľná vec, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je<br />
v súlade s týmto zákonom alebo osobitnými <strong>pre</strong>dpismi povinný sa jej zbaviť.“<br />
,,Elektrozariadenia sú zariadenia, ktoré na svoju činnosť potrebujú elektrický prúd<br />
alebo elektromagnetické pole a zariadenia na výrobu, <strong>pre</strong>nos a meranie takéhoto prúdu a<br />
poľa, ktoré spadajú do kategórií elektrozariadení uvedených v prílohe č. 3a a ktoré sú<br />
určené na použitie pri hodnote napätia do 1 000 V <strong>pre</strong> striedavý prúd a do 1 500 V <strong>pre</strong><br />
jednosmerný prúd.“<br />
,,Elektroodpad sú elektrozariadenia, ktoré sú odpadom vrátane všetkých komponentov,<br />
konštrukčných dielcov a spotrebných dielcov, ktoré sú súčasťou elektrozariadenia v<br />
čase, keď sa ho držiteľ zbavuje.“<br />
,,Do <strong>elektroodpadu</strong> patria elektrické a elektronické prístroje a zariadenia - televízory,<br />
rádiá, počítačová, kancelárska a telekomunikačná technika, videá, diskmany, digitálne<br />
hodinky, gameboye, variče, ohrievače, kávovary, práčky, elektromotory, ručné<br />
elektrické náradie, žiarivky, baterky (vybité batérie, alkalické články, niklovo-kadmiové<br />
akumulátory, batérie z hodiniek, autobatérie) a pod.“<br />
,,Elektroodpad z domácností je elektroodpad, ktorý pochádza z domácností fyzických<br />
osôb a z obchodných, priemyselných, inštitucionálnych a iných zdrojov, ktorý je svojím<br />
zložením a množstvom podobný tomu, ktorý pochádza z domácností fyzických osôb.“<br />
,,Prevenciou sú opatrenia zamerané na zníženie množstva <strong>elektroodpadu</strong>, ako aj<br />
materiálov a látok, ktoré sa v ňom nachádzajú a ich škodlivých účinkov na životné<br />
prostredie.“<br />
,,Opätovné použitie <strong>elektroodpadu</strong> je činnosť, ktorou sa elektroodpad alebo jeho<br />
komponenty použijú na rovnaký účel, na aký boli pôvodne určené bez toho, aby boli<br />
recyklované.“<br />
7
,,Recyklácia <strong>elektroodpadu</strong> je opätovné zhodnotenie materiálov a látok získaných z<br />
<strong>elektroodpadu</strong> vo výrobnom procese na pôvodný účel alebo na iné účely.“<br />
,,Spracovanie <strong>elektroodpadu</strong> je každá činnosť po tom, čo bol elektroodpad odovzdaný<br />
spracovateľovi <strong>elektroodpadu</strong> na odstránenie škodlivých látok, demontáž a šrotovanie<br />
na účel spätného získavania komponentov, konštrukčných dielcov, spotrebných dielcov,<br />
materiálov a látok a všetky ďalšie činnosti vykonané na účely zhodnotenia, opätovného<br />
použitia alebo environmentálne vhodného zneškodnenia <strong>elektroodpadu</strong>.“<br />
,,Spracovateľ <strong>elektroodpadu</strong> je podnikateľ, ktorému ministerstvo udelilo autorizáciu<br />
na spracovanie <strong>elektroodpadu</strong>.“<br />
,,Výrobca elektrozariadení je osoba, ktorá bez ohľadu na používané techniky <strong>pre</strong>daja<br />
vrátane <strong>pre</strong>daja prostriedkami elektronickej komunikácie s výnimkou osoby konajúcej<br />
výlučne na základe zmluvy o financovaní:<br />
a) vyrába a <strong>pre</strong>dáva elektrozariadenie pod svojou značkou,<br />
b) ďalej <strong>pre</strong>dáva pod svojou značkou elektrozariadenie vyrobené inými dodávateľmi;<br />
<strong>pre</strong>dajca, ktorý ďalej <strong>pre</strong>dáva, sa nepovažuje za výrobcu, ak sa na zariadení nachádza<br />
značka výrobcu, ako je ustanovené dováža elektrozariadenia do Slovenskej republiky.“<br />
,,Distribútor je na účely tohto zákona právnická osoba alebo fyzická osoba-podnikateľ,<br />
ktorá <strong>pre</strong>dáva elektrozariadenie spotrebiteľovi.“<br />
,,Uvedenie elektrozariadenia na trh je na účely tohto zákona okamih, keď je<br />
elektrozariadenie vyrobené v Slovenskej republike prvýkrát odplatne alebo bezodplatne<br />
ponúknuté na účely <strong>pre</strong>daja, distribúcie alebo použitia, alebo keď je prvýkrát<br />
<strong>pre</strong>dmetom <strong>pre</strong>vodu vlastníckych práv; za uvedenie elektrozariadenia na trh sa považuje<br />
aj dovoz elektrozariadenia.“<br />
,,Zmluva o financovaní je na účely tohto zákona zmluva o pôžičke, nájme, <strong>pre</strong>nájme<br />
alebo <strong>pre</strong>daji na splátky, alebo iná dohoda o odloženej platbe, týkajúca sa<br />
elektrozariadenia, bez ohľadu na to, či podmienky takejto zmluvy, dohody alebo<br />
dodatočnej zmluvy alebo dodatočnej dohody ustanovujú, že sa uskutoční alebo môže<br />
uskutočniť <strong>pre</strong>vod vlastníctva takéhoto elektrozariadenia.“<br />
,,Spätný odber je odobratie elektrozariadenia z domácností od jeho držiteľa pri <strong>pre</strong>daji<br />
nového elektrozariadenia na výmennom základe kus za kus, pokiaľ je odovzdávané<br />
8
elektrozariadenie rovnakej kategórie a rovnakého funkčného určenia ako <strong>pre</strong>dávané<br />
elektrozariadenie.“<br />
,,Recyklačný poplatok - výrobca elektrozariadení je oprávnený pri <strong>pre</strong>daji<br />
elektrozariadenia uvádzať na elektrozariadení, alebo na jeho obale alebo etikete alebo<br />
na daňovom či inom obdobnom doklade vyhotovenom pri jeho <strong>pre</strong>daji, výšku<br />
recyklačného poplatku určeného na úhradu nákladov na nakladanie s historickým<br />
elektroodpadom z domácností pochádzajúcim z týchto elektrozariadení. Výška<br />
recyklačného poplatku musí zodpovedať skutočne vynaloženým nákladom na<br />
nakladanie s elektroodpadom.“<br />
,,Limity zhodnotenia a recyklácie (nariadenie vlády o limitoch ): Výrobca<br />
elektrozariadení je povinný platiť príspevok do Recyklačného fondu za<br />
elektrozariadenia, v množstve rovnajúcom sa <strong>elektroodpadu</strong>, <strong>pre</strong> ktoré nezabezpečil<br />
zber elektroodpadov a ich zhodnotenie, opätovné použitie alebo recykláciu sám alebo<br />
kolektívne v rozsahu ustanovených limitov, príspevok sa platí za kalendárny štvrťrok.“<br />
,,Pôvodca odpadu je každý, koho činnosťou odpad vzniká, alebo ten, kto vykonáva<br />
úpravu, zmiešavanie alebo iné úkony s odpadmi, ak ich výsledkom je zmena povahy<br />
alebo zloženia týchto odpadov.“<br />
,,Držiteľ odpadu je pôvodca odpadu alebo fyzická osoba, alebo právnická osoba,<br />
u ktorej sa nachádza.“<br />
,,Odpadové hospodárstvo je činnosť zameraná na <strong>pre</strong>dchádzanie a obmedzovanie<br />
vzniku odpadov a znižovanie ich nebezpečnosti <strong>pre</strong> životné prostredie a nakladanie<br />
s odpadmi v súlade s týmto zákonom.“<br />
,,Nakladanie s odpadmi je zber odpadov, <strong>pre</strong>prava odpadov, zhodnocovanie odpadov<br />
a zneškodňovanie odpadov vrátane starostlivosti o miesto zneškodňovania.“<br />
,,Zhodnocovanie odpadov sú činnosti, vedúce k využitiu fyzikálnych, chemických<br />
alebo biologických vlastností odpadov.“<br />
,,Zneškodňovanie odpadov je také nakladanie s nimi, ktoré nespôsobuje<br />
poškodzovanie životného prostredia alebo ohrozovanie zdravia ľudí.“<br />
,,Zber odpadov je zhromažďovanie, triedenie alebo zmiešavanie odpadov na účel ich<br />
<strong>pre</strong>pravy.“<br />
9
,,Zhromažďovanie odpadov je dočasné uloženie odpadov <strong>pre</strong>d ďalším nakladaním<br />
s nimi.“<br />
,,Triedenie odpadov je delenie odpadov podľa druhov alebo oddeľovanie zložiek<br />
odpadov, ktoré možno po oddelení zaradiť ako samostatné druhy odpadov.“<br />
,,Skládkovanie odpadov je ukladanie odpadov na skládku odpadov.“<br />
,,Skladovanie odpadov je zhromažďovanie odpadov <strong>pre</strong>d niektorou z činností<br />
zhodnocovania odpadov alebo zneškodňovania odpadov; za skladovanie odpadov sa<br />
nepovažuje ich zhromažďovanie <strong>pre</strong>d zberom odpadov na mieste ich vzniku.“<br />
,,Nebezpečné odpady sú také odpady, ktoré majú jednu nebezpečnú vlastnosť alebo<br />
viac nebezpečných vlastností.“<br />
Je možné vymedziť dva druhy odpadov z elektrických a elektronických zariadení, a to<br />
podľa dátumu uvedenia týchto elektrozariadení na trh:<br />
1, Historický odpad – označenie <strong>pre</strong> odpad, ktorý vznikol <strong>pre</strong>d 13.8.2005. Za<br />
nakladanie s týmto odpadom sú zodpovední všetci výrobcovia elektrozariadení na trhu<br />
podľa ich trhového podielu kolektívnym spôsobom. Financovať sa môže<br />
prostredníctvom viditeľného recyklačného poplatku, ktorý zaplatí konečný spotrebiteľ<br />
pri nákupe nového výrobku.<br />
2, Nový odpad – označenie <strong>pre</strong> odpad, ktorý vznikol po 13.8.2005. Elektrozariadenia,<br />
z ktorých vznikol tento odpad sú už pri výrobe označené špecifickým znakom. Za tento<br />
odpad je zodpovedný každý subjekt, ktorý tieto elektrozariadenia uviedol na trh.<br />
Zodpovednosť je buď individuálna (musí však vytvárať garancie a rezervy na ich<br />
budúcu likvidáciu) alebo kolektívna, ktorá <strong>pre</strong>dstavuje účasť v primeranom<br />
kolektívnom systéme, ktorý túto garanciu nahradzuje (Envidom 1, 2008).<br />
10
1.2 Legislatíva odpadov z elektrických a elektronických zariadení<br />
1.2.1 Slovenská legislatíva<br />
Základnou Slovenskou právnou normou v oblasti odpadu je zákon č.409/2006 Z.z<br />
o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V rámci <strong>elektroodpadu</strong> je to<br />
zákon č. 733/2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o<br />
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších <strong>pre</strong>dpisov a zákon č. 529/2002<br />
Z.z. o obaloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.<br />
Zákon č. 409/2006 Z. z. definuje povinnosti spracovateľa <strong>elektroodpadu</strong>.<br />
Spracovateľ <strong>elektroodpadu</strong> je okrem povinností podľa § 19 tohto zákona povinný:<br />
a) voliť pri výstavbe nových zariadení na spracovanie <strong>elektroodpadu</strong> alebo pri<br />
modernizácii jestvujúcich zariadení najlepšie dostupné technológie s<br />
prihliadnutím na primeranosť výdavkov na ich obstaranie a <strong>pre</strong>vádzku,<br />
b) uvádzať do <strong>pre</strong>vádzky a <strong>pre</strong>vádzkovať stroje a zariadenia na spracovanie<br />
<strong>elektroodpadu</strong> v súlade s platnou dokumentáciou a s podmienkami určenými<br />
v súhlase obvodného úradu životného prostredia,<br />
c) vykonať opatrenia na nápravu uložené príslušným orgánom štátnej<br />
správy odpadového hospodárstva,<br />
d) viesť <strong>pre</strong>vádzkovú dokumentáciu o spracovaní <strong>elektroodpadu</strong>,<br />
e) viesť a uchovávať v ustanovenom rozsahu evidenciu o množstve a kategóriách<br />
<strong>pre</strong>vzatého spracovaného <strong>elektroodpadu</strong> a spôsobe jeho spracovania,<br />
f) ohlasovať ustanovené údaje z evidencie výrobcovi elektrozariadenia a<br />
štvrťročne Recyklačnému fondu,<br />
g) nakladať s elektroodpadom tak, aby bol <strong>pre</strong>dovšetkým zbavený látok<br />
nebezpečných <strong>pre</strong> životné prostredie, <strong>pre</strong>dnostne odobrať z <strong>elektroodpadu</strong><br />
všetky kvapaliny a komponenty, vykonať ďalšie opatrenia na zníženie<br />
negatívnych vplyvov na životné prostredie,<br />
h) zabezpečiť úplné spracovanie <strong>elektroodpadu</strong> vrátane zabezpečenia opätovného<br />
použitia častí <strong>elektroodpadu</strong> a zhodnotenia odpadov zo spracovania<br />
11
<strong>elektroodpadu</strong>, najmä<br />
nevyužiteľných zvyškov,<br />
recykláciou, ako aj zabezpečenia zneškodnenia<br />
i) zverejniť podmienky, za ktorých <strong>pre</strong>berá elektroodpad na spracovanie,<br />
j) <strong>pre</strong>vziať vo svojej <strong>pre</strong>vádzke na spracovanie elektroodpad z domácností bez<br />
požadovania poplatku alebo inej platby od jeho konečného držiteľa,<br />
k) plniť povinnosti pôvodcu odpadu vo vzťahu k ním produkovaným<br />
odpadom,<br />
l) skladovať a spracovať elektroodpad podľa ustanovených technických<br />
požiadaviek.<br />
Ďalej oblasť <strong>elektroodpadu</strong> z hľadiska legislatívy ovplyvňujú :<br />
- nariadenie vlády SR 388/2005 Z.z., ktorým sa ustanovujú limity <strong>pre</strong> zhodnotenie<br />
<strong>elektroodpadu</strong> a <strong>pre</strong> opätovné použitie a recykláciu komponentov, materiálov<br />
a látok,<br />
- nariadenie vlády SR 220/2005 Z.z. ktorým sa ustanovujú záväzné limity <strong>pre</strong><br />
rozsah zhodnocovania odpadov z obalov a <strong>pre</strong> rozsah ich recyklácie vo vzťahu k<br />
celkovej hmotnosti odpadov z obalov,<br />
- vyhláška MŽP SR č. 283/2001 Z.z. o vykonaní niektorých ustanovení zákona<br />
o odpadoch,<br />
- vyhláška č. 208/2005 MŽP SR o nakladaní s elektrozariadeniami a<br />
s elektroodpadom.<br />
Nariadenie vlády Slovenskej republiky 220/2005 Z. z., definuje záväzné limity <strong>pre</strong><br />
rozsah zhodnotenia odpadov z elektrických a elektronických zariadení a záväzné limity<br />
a termíny <strong>pre</strong> rozsah opätovného použitia a recyklácie súčiastok, materiálov a látok<br />
z odpadov z elektrických a elektronických zariadení.<br />
12
Tabuľka 1 Záväzné limity <strong>pre</strong> rozsah zhodnotenia elektroodpadov<br />
(Zdroj: Nariadenie vlády Slovenskej republiky 220/2005 Z. z.)<br />
Kategória elektrických<br />
a elektronických zariadení<br />
Zhodnocovanie odpadov<br />
z elektrických<br />
a elektronických<br />
zariadení<br />
Opätovné použitie<br />
a recyklácia súčiastok,<br />
materiálov a látok<br />
Veľké domáce spotrebiče<br />
Predajné automaty<br />
80 % 75 %<br />
Informačné technológie<br />
a telekomunikačné zariadenia 75 % 65 %<br />
Spotrebná elektronika<br />
Malé domáce spotrebiče<br />
Osvetľovacie telesá<br />
Elektrické a elektronické<br />
nástroje ( s výnimkou<br />
veľkých stacionárnych<br />
priemyselných nástrojov)<br />
70 % 50 %<br />
Hračky, zariadenia určené na<br />
športové a rekreačné účely<br />
Prístroje na monitorovanie a<br />
kontrolu<br />
Plynové výbojky 80 % 80 %<br />
Na základe všetkých vyššie uvedených právnych <strong>pre</strong>dpisov sú výrobcovia elektrických<br />
a elektronických zariadení povinní organizačne a finančne zabezpečiť nakladanie<br />
s elektroodpadom, a to konkrétne:<br />
- spätný odber elektrozariadení,<br />
- oddelený zber <strong>elektroodpadu</strong> (pozri Príloha A),<br />
- odovzdanie <strong>elektroodpadu</strong> spracovateľom,<br />
- splnenie limitov zberu, zhodnotenia a recyklácie,<br />
- informovanie spotrebiteľov o systéme spätného odberu a oddeleného zberu<br />
(Envidom 1, 2008).<br />
1.2.2 Európska legislatíva<br />
Základnou právnou normou, ktorá <strong>pre</strong>dstavuje environmentálny prístup Európskej únie<br />
k problematike elektroodpadov je Smernica EÚ 2002/96/EC.<br />
Podľa tejto Smernice sú výrobcovia a dovozcovia elektrozariadení od 13. augusta 2005<br />
spoločne zodpovední za všetok historický elektroodpad. Smernica umožňuje, aby sa<br />
13
výrobcovia zoskúpili a finančne zabezpečovali kolektívne systémy na zber a recykláciu<br />
<strong>elektroodpadu</strong> pochádzajúceho z domácností aj firiem.<br />
Zároveň stanovila 10 kategórií elektrozariadení, z ktorých elektroodpad pochádza:<br />
1. Veľké domáce spotrebiče,<br />
2. Malé domáce spotrebiče,<br />
3. Informačné technológie a telekomunikačné zariadenia,<br />
4. Spotrebná elektronika,<br />
5. Svetelné zdroje,<br />
6. Elektrické a elektronické nástroje,<br />
7. Hračky, zariadenia určené na športové a rekreačné účely,<br />
8. Zdravotnícke zariadenia,<br />
9. Prístroje na monitorovanie a kontrolu,<br />
10. Predajné automaty (Envidom 1, 2008).<br />
14
2 VÝZNAM SPRACOVÁVANIA ELEKTROODPADU PRE<br />
EKONOMIKU<br />
2.1 Základný význam spracovávania a zhodnotenia <strong>elektroodpadu</strong><br />
2.1.1 Šetrenie primárnych surovinových zdrojov<br />
Hlavným dôvodom spracovávania <strong>elektroodpadu</strong> je šetrenie primárnych surovinových<br />
zdrojov. Situácia vo Svete je v tomto smere dlhodobo alarmujúca a všeobecne známa.<br />
Rôzne druhy odpadov sa budú čím ďalej viac stávať základným surovinovým zdrojom<br />
a <strong>pre</strong>to je potrebné neustále vytvárať a zdokonaľovať systémy jeho spracovávania<br />
a zhodnotenia, ktoré <strong>pre</strong>zentuje viacero možných procesov.<br />
Obrázok 1 Proces spracovávania a zhodnotenia odpadu z vyradených elektrozariadení<br />
(Zdroj: Envidom 2, Proces spracovania a zhodnotenia <strong>elektroodpadu</strong> 2008)<br />
Elektroodpad je veľmi aktuálnou oblasťou odpadov a nevyužitie jeho obrovského<br />
materiálového potenciálu spôsobí v konečnom dôsledku značné finančné straty. Ide<br />
najmä o znižovanie závislosti Slovenska na surovinách dovážaných zo zahraničia. Pri<br />
15
odpadoch z elektrických a elektronických zariadení môžme ich hospodárnym využitím<br />
daný deficit znižovať.<br />
V dnešnej modernej dobe sa vyrábajú neustále nové elektrozariadenia, ktoré si vyžadujú<br />
vysokú spotrebu prvotných surovín z neobnoviteľných zdrojov. Tieto suroviny<br />
<strong>pre</strong>dstavujú investičné náklady na ich zaobstaranie a environmentálnu záťaž v prípade<br />
ich ťažby.<br />
Obmedzenie prvotného kroku, ktorým je ťažba a spracovanie suroviny z daného<br />
procesu je základným významom spracovávania <strong>elektroodpadu</strong> <strong>pre</strong> ekonomickú sféru.<br />
Vhodným zberom a postupom spracovania odpadových elektrozariadení vznikajú<br />
využiteľné časti, ktoré ako druhotné suroviny vstupujú do ďalšej výroby.<br />
Obrázok 2 Optimálny životný cyklus elektrozariadenia<br />
(Zdroj: Envidom 3, Eco dizajn a životný cyklus elektrozariadenia 2008)<br />
Tento spôsob nakladania s elektroodpadom v čo najväčšej miere, s dôrazom na ochranu<br />
životného prostredia, je základom <strong>pre</strong> znižovanie ekonomickej záťaže v podobe<br />
surovinovej závislosti.<br />
Hlavný význam recyklácie spočíva v šetrení surovinového materiálu, avšak podstatnú<br />
úlohu takisto zohráva úspora energie ako to zobrazuje ďalej uvedená tabuľka 2.<br />
16
Tabuľka 2 Význam recyklácie z hľadiska úspor materiálu a energie<br />
(Zdroj: Priatelia Zeme, Odpady 2008)<br />
1 kg: Recyklácia ušetrí:<br />
železného šrotu<br />
2 kg uhlia, 4 kg rudy, 4 min. a 20 sek.<br />
práce<br />
odpadového hliníka<br />
odpadovej medi<br />
95 % energie oproti výrobe z primárnej<br />
suroviny<br />
142 kg rudy a 80 % energie na výrobu z<br />
rudy<br />
V oblasti šetrenia prvotných surovinových zdrojov v rámci elektroodpadov je potrebné<br />
poukázať na ich energetické využitie. Tento spôsob slúži na likvidáciu daného odpadu,<br />
ktorým sa šetrí energia. Tá sa získava prostredníctvom priameho spaľovania a<br />
opätovným získaním tepla, čím sa znižuje spotreba iných konečných fosílnych<br />
palivových zdrojov, ako sú uhlie a ropa.<br />
V elektroodpade ide hlavne o zariadenia s mnohými malými časťami, ktoré nie sú<br />
vhodné <strong>pre</strong> mechanickú recykláciu a <strong>pre</strong>to sa u nich <strong>pre</strong>feruje tento spôsob využitia. Pre<br />
plasty je energetické využitie kľúčovým spôsobom využitia daného odpadu, nakoľko<br />
ich základnou surovinou je ropa. V minulosti bola táto voľba využívania odpadových<br />
plastov vystavená mnohým pripomienkam. V súčasnosti je energetické využitie ďaleko<br />
viac považované za environmentálne. Emisné limity zo spaľovní boli výrazným<br />
spôsobom znížené a spaľovanie odpadov za účelom energetického využitia je zakotvené<br />
v legislatíve EÚ (Sažp, 2004).<br />
Využívanie plastov v energetike je účinný spôsob zneškodnenia tohto odpadu, ale mal<br />
by nasledovať až po vylúčení možnosti jeho recyklácie. Podrobnejšie využitie<br />
odpadových plastov zobrazuje obrázok 3.<br />
17
Obrázok 3 Schéma alternatívnych možností nakladania s plastovými časťami<br />
v odpadových elektrozariadeniach.<br />
(Zdroj: Sažp, Elektronický šrot – výzva <strong>pre</strong> tretie tisícročie, 2004)<br />
Spaľovanie celkového objemu plastov z elektrozariadení nie je optimálnym riešením,<br />
<strong>pre</strong>tože energetickým využitím sa nenávratne vyčerpávajú suroviny z neobnoviteľných<br />
surovinových zdrojov.<br />
Šetrenie primárnych surovinových zdrojov je celosvetovým problémom, ktorý zahrňuje<br />
všetky oblasti, kde sa dané suroviny využívajú vrátene <strong>elektroodpadu</strong>. Našu ekonomiku<br />
môžme pozitívne podporovať zdokonaľovaním už zabehnutých systémov a hľadaním<br />
ďalších optimálnych spôsobov spracovania elektroodpadov, ktorých cieľom bude<br />
nahradenie prvotných surovín obdobným substitútom z vyradených elektrozariadení.<br />
18
2.1.2 Skládky ako finančná a environmentálna záťaž<br />
Ekonomický význam spracovania <strong>elektroodpadu</strong> je viditeľný aj z pohľadu skládok<br />
odpadov. Na týchto miestach končí obrovský materiálový potenciál rôznych<br />
vyradených elektrických a elektronických zariadení, ktorý je možné využiť na oveľa<br />
rozumnejšie účely. Recykláciou sa šetrí nielen plocha na skládkach, ale hlavne finančné<br />
prostriedky vynaložené na zneškodňovanie odpadu na skládkach.<br />
V Slovenskej republike je produkcia <strong>elektroodpadu</strong> na jedného obyvateľa cca 10 kg,<br />
z čoho vyplýva, že maximálna produkcia môže dosahovať cca 55 000 ton za rok. Z toho<br />
reálna produkcia sa môže pohybovať od 15 000 do 47 000 ton odpadov z elektrických<br />
a elektronických zariadení za rok a priemerná cena za 1 tonu odpadu uloženého na<br />
skládke je u nás cca 700 ,- Sk. Z týchto údajov vyplýva, že lepšie využitie<br />
<strong>elektroodpadu</strong>, ako je jeho skládkovanie môže ročne ušetriť 10,5 až 32,9 milióna Sk.<br />
Nevyužívaním odpadového materiálu z elektrických a elektronických zariadení<br />
uložených na skládkach sa ochudobňujeme o možnosť využiť množstvo druhotných<br />
surovín použiteľných vo výrobe a tiež racionálnejšieho využitia hektárov pôdy.<br />
Recyklácia prináša okrem iného aj sociálny prínos v podobe zvýšenia zamestnanosti.<br />
Tabuľka 3 Počet pracovných miest na spracovanie jedného milióna ton odpadu<br />
(Zdroj: Priatelia Zeme, Odpady 2008)<br />
Typ nakladania s odpadom<br />
Počet pracovných miest<br />
skládkovanie 40 - 60<br />
spaľovanie 100 - 290<br />
recyklácia 400 - 590<br />
Podľa tabuľky 3 je vidieť značný prínos recyklácie <strong>pre</strong>d ostatnými spôsobmi nakladania<br />
s odpadom.<br />
Nezanedbateľným problémom skládok je ich negatívny vplyv na životné prostredie,<br />
ktorý v konečnom dôsledku môže viesť k vysokým finančným stratám podnikov a aj<br />
štátu. Kontaminácie rôznych škodlivých látok v ovzduší, prípadne priesaky<br />
nebezpečných látok cez pôdu, ktoré znehodnocujú pôdu, znečisťujú podzemné vody<br />
a iné negatívne vplyvy, vytvárajúce podmienky <strong>pre</strong> vznik ekologickej havárie, si<br />
vyžadujú vysoké finančné prostriedky na ich zneškodnenie. Pri tejto problematike sa<br />
19
naskytuje otázka možného vyčíslenia škôd postihnutej časti prírody, ktorej odpoveď by<br />
určite vo viacerých názoroch bola odlišná.<br />
Elektroodpad je jedným z prvkov celkových odpadov, ktorý neustále rastie a jeho<br />
zanedbanie by malo skôr či neskôr negatívny dopad v ekonomike, životnom prostredí<br />
a iných oblastiach. Dôkazom sú súčasne vynakladané nemalé finančné prostriedky,<br />
ktorých príčiny by sme našli v nie až tak dávnej minulosti. Vysoké náklady spojené<br />
s odpadovými skládkami tvoria náklady na ich likvidáciu. Finančné prostriedky<br />
potrebné na zneškodnenie skládky <strong>pre</strong>dstavujú veľkú finančnú záťaž <strong>pre</strong> podniky a tiež<br />
štát. Vo väčšine prípadov je táto možnosť <strong>pre</strong> firmy viac ako nepriaznivá, <strong>pre</strong>to sú<br />
odkázané na finančnú pomoc z vonkajšieho prostredia. Momentálne sa štát ako aj<br />
podnikateľské subjekty snažia využívať na riešenie tohto problému finančné<br />
prostriedky z eurofondov a štátneho rozpočtu. Tieto položky <strong>pre</strong>dstavujú stovky<br />
miliónov až miliardy korún, ktoré mohli byť vynaložené na prospešnejšie účely<br />
v prípade zodpovednejšieho nakladania s odpadmi v minulosti.<br />
Stále je potrebné pracovať na racionálnych riešeniach nakladania s odpadom<br />
z elektrických a elektronických zariadení, vykazujúcich stále lepšie výsledky. Súčasná<br />
situácia, ktorá vznikla nevhodným prístupom v minulosti má za následok veľké<br />
finančné straty <strong>pre</strong> štát, podniky ako aj iné straty hlavne v životnom prostredí a iných<br />
oblastiach s tým súvisiacich. Pozitívny vplyv na spomínané oblasti má účinné<br />
spracovanie <strong>elektroodpadu</strong>, ktoré stále ponúka nové možnosti efektívnejšieho<br />
využívania jednotlivých komponentov z daného odpadu (pozri Príloha B).<br />
2.2 Potenciál odpadov z vyradených PC monitorov a TV v Slovenskej<br />
republike<br />
Najväčší podiel odpadových PC monitorov a TV vzniknutých v posledných rokoch<br />
tvoria tie, ktoré obsahujú CRT sklo. CRT je zobrazovacia katódová trubica alebo<br />
jednoduchšie obrazovka, ktorá <strong>pre</strong>mieňa elektrický signál na obraz. Skladá sa<br />
z olovnatého a bezolovnatého skla a to <strong>pre</strong>dstavuje nosnú časť daných elektrozariadení<br />
(pozri Príloha C).<br />
20
2.2.1 Veľkosť možných recyklovaných komponentov z PC monitorov a TV<br />
Vypočítať celkové množstvo komponentov z PC a TV vhodných na recykláciu za rok<br />
možno len realistickým odhadom, <strong>pre</strong>tože ľudia sa u nás ani po mnohých rokoch<br />
nezbavujú prístrojov a zariadení, aj keď ich už <strong>pre</strong>stali používať. Staré zariadenia sa<br />
nahradili novými výrobkami, ale nahromadené množstvo použitých TV a čiastočne aj<br />
PC monitorov, ktoré síce nevstúpili do odpadového hospodárstva SR <strong>pre</strong>dstavujú reálny<br />
potenciál odpadov z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ).<br />
Tabuľka 4 Výpočet hmotnostného potenciálu EEZ a OEEZ z PC monitorov v roku 2004<br />
(Zdroj: Sažp: Elektronický šrot – výzva <strong>pre</strong> tretie tisícročie 2004)<br />
PC Celková Hmotnostn Priemerná doba použitia priem<br />
monitor hmotnosť ý potenciál<br />
er<br />
y (17 kg/ks) EEZ (t)<br />
1 2 3 4 5<br />
400 000 6 800 000 6 800 6 3 400 2 267 1 700 1360 3 100<br />
800<br />
t<br />
Hmotnostný potenciál OEEZ z PC<br />
monitorov (ton/rok)<br />
Na základe tabuľky 4 je možné odvodiť, že do odpadového hospodárstva SR v roku<br />
2004 mohlo prúdiť asi 3 100 ton PC monitorov.<br />
Pri využití poznatku priemerného 15´´ PC monitora sa určila priemernú hmotnosť okolo<br />
17 kg, z toho približne 20 % podiel majú plasty a 50 % podiel má CRT sklo.<br />
Z celkového hmotnostného potenciálu použitých PC monitorov sa pri ich recyklácii<br />
získa:<br />
- celkom 1 550 ton CRT skla, z toho 387 ton olovnatého skla a 1 163 ton<br />
ostatného skla/rok,<br />
- 620 ton plastov.<br />
Tabuľka 5 Podiel hlavných značiek TV na slovenskom trhu v roku 2003<br />
(Zdroj: Sažp: Elektronický šrot – výzva <strong>pre</strong> tretie tisícročie 2004)<br />
OVP Philips Sony Thomson Panasonic Ostatní<br />
2003 56% 19% 11% 6% 4% 4%<br />
21
V roku 2003 sa <strong>pre</strong>dalo približne 46 000 televízorov všetkých značiek. Podiel<br />
jednotlivých značiek je uvedený v Tabuľke 5. V slovenských domácnostiach sa tak<br />
nachádzalo okolo 1 550 000 televízorov.<br />
Údaje z roku 1991 vykazujú, že v slovenských domácnostiach sa nachádzalo približne<br />
1 438 402 TV. Domácnosti z tohto roku môžu mať rozhodujúci podiel na produkcii<br />
odpadov v posledných rokoch, Predpokladaná životnosť týchto výrobkov je v intervale<br />
10–15 rokov a teda môže viesť v súčasnosti k prúdu odpadu v priemere 3 000 ton<br />
vyradených TV za rok. V danom prúde nie sú zahrnuté televízory umiestnené na<br />
slovenský trh po roku 1991, z čoho vyplýva, že uvedené číslo zodpovedá minimálnemu<br />
odhadu.<br />
Typickým televízorom z <strong>pre</strong>dchádzajúcich rokov je televízor s uhlopriečkou 55 cm<br />
(21´´ monitor). Jeho priemerná hmotnosť je okolo 24 kg.<br />
Tabuľka 6 Materiálové zloženie TV a percentuálny podiel vybraných komponentov na<br />
celkovej hmotnosti TV<br />
(Zdroj: Sažp: Elektronický šrot – výzva <strong>pre</strong> tretie tisícročie 2004)<br />
%<br />
Ukazovatele<br />
kg<br />
podiel<br />
Celková hmotnosť 24<br />
Celková hmotnosť skla, z toho: 13 54,2<br />
- hmotnosť olovnatého skla 3,25 13,5<br />
- hmotnosť ostatného skla 9,75 40,6<br />
Plastová skrinka 4,5 19<br />
Farebné kovy 0,5<br />
Železné kovy 4<br />
Ostatné plasty 2 8<br />
Spolu 24<br />
Ak nastáva prípad, že do odpadového hospodárstva SR sa ročne dostáva cca 3 000 ton<br />
použitých TV, potom na základe údajov z tabuľky o priemernom materiálovom zložení<br />
22
TV s 55 cm uhlopriečkou možno vyvodiť, že pri recyklácii týchto odpadov sa približne<br />
získa:<br />
- celkom 1626 ton skla, z toho 405 ton olovnatého skla a 1 218 ton ostatného skla<br />
za rok,<br />
- 810 ton plastov.<br />
Z daných údajov vychádza, že celkový potenciál vzniku odpadov z PC monitorov a TV<br />
sa v posledných 2 rokoch môže pohybovať okolo 6 100 ton za rok a celkový ročný<br />
potenciál recyklovaných komponentov z týchto zariadení možno odhadnúť na:<br />
- 3 176 ton skla spolu, z toho 792,5 ton olovnatého skla a 2 381 ton ostatného<br />
skla,<br />
- 1 430 ton plastov (Sažp, 2004).<br />
2.2.1.1 Využitie plastov z vyradených PC monitorov a TV<br />
Prevládajúca metóda nakladania s odpadovým plastom u nás je jeho zneškodnenie na<br />
skládkach odpadu. V rámci zhodnotenia plastov z <strong>elektroodpadu</strong> sa u nás prakticky<br />
využíva len ich spaľovanie s energetickým využitím.<br />
Ukončenie životnosti výrobkov ako sú PC monitory a televízory v Slovenskej republike<br />
<strong>pre</strong>dstavujú cenný materiálový tok. Plasty z daných výrobkov je možné potenciálne<br />
materiálovo využiť v celom objeme. Naskytujúcu možnosť <strong>pre</strong>dstavuje hlavne oblasť<br />
stavebníctva. Z plastov je možné vyrobiť stavebné a tepelno–izolačné hmoty. Na<br />
základe výsledkov testov stavebných a tepelno-izolačných hmôt s obsahom plastovej<br />
drviny z použitých PC monitorov a TV podľa príslušných technických noriem, sa<br />
naznačil obrovský potenciál využitia <strong>pre</strong> hospodárske využitie. Jednou z možností je<br />
využitie plastovej drviny pri výrobe cementových kompozitných výrobkov alebo<br />
komponentov pri výrobe izolačných hmôt. Zloženie plastu a betónu z výsledkov testov<br />
ukázal, že pevnostné vlastnosti sú rovnaké, respektíve <strong>pre</strong>kračujú pevnostné<br />
charakteristiky odľahčených cementových kompozitov a keramických výrobkov. Tento<br />
spôsob materiálového využitia odpadu z PC monitorov a TV je vysoko efektívny,<br />
<strong>pre</strong>tože si nevyžaduje náročnú separáciu plastov podľa druhu a chemického zloženia.<br />
V Námestove ako mieste realizácie projektu „plastobetón“ sa týmto spôsobom darí<br />
využiť prakticky celé množstvo podrvených plastov a <strong>pre</strong>dbežný záujem výrobcov<br />
stavebných hmôt a stavebných firiem o túto surovinu je veľmi pozitívny.<br />
23
Na trhu by dané stavebné a tepelno-izolačné hmoty mohli vykazovať vysokú<br />
konkurencieschopnosť, <strong>pre</strong>tože cena týchto produktov by sa mohla pohybovať<br />
v rozsahu 1/4 až 1/3 ceny identickej stavebnej hmoty zloženej z čisto prírodných<br />
surovín. Ďalšou výhodou by mohol byť rozvoj priemyslu na miestnej úrovni, ako aj<br />
podpora regionálneho rozvoja. Využitie materiálového toku z odpadových plastov<br />
znižuje <strong>pre</strong>pravu v doprave na dovoz primárnych surovinových zdrojov.<br />
Tento spôsob spracovania plastov a následnej výroby stavebných hmôt je veľmi<br />
pozitívny aj z hľadiska životného prostredia, lebo nevzniká možné riziko tvorby<br />
dioxínov ako to je pri spaľovaní. Stavebné hmoty vyrobené pomocou spracovaných<br />
odpadových plastov z PC monitorov a TV obsahujú retardanty proti horeniu, čím majú<br />
lepšie požiarno-bezpečnostné parametre oproti skupine stavebných hmôt vyrobených na<br />
báze pilín, polystyrénu a pod (Sažp, 2004).<br />
Celá myšlienka „plastobetónov“ je veľmi realistická a výsledky projektu boli nad<br />
očakávania zadávateľov, spracovateľov a realizátorov. Tento spôsob využitia plastov<br />
ponúka šetrenie neobnoviteľných prírodných zdrojov, miesto na skládkach a má<br />
význam <strong>pre</strong> ochranu životného prostredia ako rad ďalších výhod.<br />
2.2.1.2 Potenciál využitia bezolovnatého skla z CRT monitorov a TV<br />
V súčasnej dobe sú naši spracovatelia odpadu z elektrických a elektronických zariadení<br />
schopní spracovávať bezolovnaté sklo z PC monitorov a TV. Tento materiál by sa dal<br />
druhotne využiť v sklárskom priemysle. Najväčším problémom tohto spôsobu<br />
nakladania s bezolovnatým sklom sú dlhé vzdialenosti na <strong>pre</strong>pravu a tiež cena<br />
odberateľa za 1 kg podrveného skla. Tieto aspekty <strong>pre</strong>dstavujú spracovateľom<br />
<strong>elektroodpadu</strong> ekonomické straty, ktoré musia pokrývať zo ziskových aktív (Sažp,<br />
2004).<br />
Z týchto dôvodov je potrebné hľadať iné alternatívy umožňujúce vhodné ekonomické<br />
využitie. Nájsť a realizovať zhodnotenie bezolovnatého skla v podobe výrobkov z tejto<br />
druhotnej suroviny nie je jednoduché, ale možnosti u nás existujú. Jednu možnosť<br />
ponúka technológia výroby tzv. „granulátov“. Sú to vstupné suroviny pri výrobe<br />
odľahčených stavebných hmôt.<br />
Podobnú výrobu realizuje firma Granulex Glas s.r.o. v Ilave, ktorá sa zaoberá<br />
problémom nerecyklovateľných druhov odpadového skla do nových netradičných<br />
24
produktov. Ide o granuláty využiteľné na výrobu stavebných hmôt s dobrými tepelnými<br />
a vodoizolačnými vlastnosťami (Dpsir, 2008).<br />
Ak by daný spôsob bol dostatočne účinný, čo znamená, že by sa vyrábali konkurencie<br />
schopné výrobky medzi stavebnými hmotami, tak ekonomický prínos tohto spôsobu<br />
využitia bezolovnatého skla by umožnilo zhodnotiť celý objem daného skla z PC<br />
monitorov a TV.<br />
Ďalšia alternatíva zhodnotenia bezolovnatého skla je cez výrobcov izolačných hmôt na<br />
báze sklenených vlákien ako tepelne a zvukovo izolačný materiál. Výsledky podobných<br />
pokusov v iných štátoch EÚ ukázali, že tento spôsob prináša so sebou nižšie energetické<br />
nároky na výrobný proces ako tradičné spôsoby.<br />
Na Slovensku môže byť príkladom spoločnosť Knauf Insulation, s.r.o v Novej Bani,<br />
ktorá vyrába produkty na viaceré typy izolácie. Jedným z hlavných typov izolácie je<br />
sklenená vlna na tepelnú a akustickú ochranu (Knauf Insulation, 2008).<br />
Spracovávatelia <strong>elektroodpadu</strong> spolu s rôznymi špecifickými inštitúciami riešia otázky<br />
čo najlepšieho využívania vzniknutých odpadov z elektrozariadení, na dosiahnutie<br />
maximálneho možného zhodnotenia.<br />
2.3 Riziká odpadu z elektrických a elektronických zariadení<br />
V súčasnej literatúre je možné stretnúť sa z viacerými definíciami rizika:<br />
,,Rowe definuje riziko ako možnosť nechcených negatívnych následkov udalosti,<br />
alebo činnosti. Zatiaľ čo mnoho autorov definuje riziko ako meradlo<br />
pravdepodobnosti a závažnosti nepriaznivých následkov. Rescher vysvetľuje, že<br />
riziko je možnosť výskytu negatívneho výsledku“ (Computer Press, 2007).<br />
Vzťah pojmov nebezpečenstvo, ohrozenie a riziko, je možné v technologických<br />
procesoch vysvetliť takto:<br />
„Nebezpečenstvo - je potencionálna možnosť systému, stroja, materiálu,<br />
technológie a pracovnej činnosti, prípadne ich komponentov, spôsobovať<br />
neočakávané negatívne javy alebo hrozby <strong>pre</strong> človeka, materiálne hodnoty a<br />
životné prostredie.<br />
25
Ohrozenie - je stav pôsobiaci na človeka alebo prostredie vznikajúci pri<br />
činnostiach, ktorých nebezpečné vlastnosti neboli v plnej miere zohľadnené.<br />
Riziko - je kvantitatívne a kvalitatívne vyjadrenie ohrozenia, stupeň alebo miera<br />
ohrozenia. Je to pravdepodobnosť vzniku negatívneho javu a jeho dôsledok“<br />
(Šimák, 2001).<br />
2.3.1 Nebezpečné látky v elektroodpadoch<br />
Odpad z elektrických a elektronických zariadení <strong>pre</strong>dstavuje odpad z obrovského<br />
spektra výrobkov. Vrátane malých a veľkých domácich spotrebičov, zariadení<br />
informačnej a telekomunikačnej techniky, osvetľovania a spotrebného tovaru ako sú<br />
rádiá, televízne prijímače, videokamery a hi-fi systémy. Tieto zariadenia sú zložené<br />
z mnohých rôznych materiálov a súčiastok, z ktorých niektoré sú nebezpečné. Obsah<br />
rôznych nebezpečných látok v odpade z elektrických a elektronických zariadení môže<br />
pri nevhodnom alebo nedbanlivom spracovávaní spôsobiť závažné environmentálne<br />
problémy. Vo fázach nakladania s ním, ale najmä pri vyvážaní na skládky a spaľovaní<br />
je riziko najväčšie.<br />
V rámci skládok je napríklad podľa viacerých štúdií v USA podiel odpadu z elektrických<br />
a elektronických zariadení v zložení tuhého komunálneho odpadu 2 - 5 %. Štúdie z krajín<br />
Európskej únie hovoria, že objem odpadu z elektrických a elektronických zariadení rastie<br />
ročnej báze približne v rozsahu 3 – 5%, čo je približne tri krát rýchlejšie, ako je tomu v<br />
prípade odpadového prúdu re<strong>pre</strong>zentovaného komunálnym odpadom. Viaceré štúdie<br />
navyše poukázali na skutočnosť, že tieto odpady obsahujú viaceré toxické chemické<br />
zlúčeniny, akými sú <strong>pre</strong>dovšetkým ťažké kovy, brómované retardanty horenia (BFR) a<br />
polychlórované bifenyly ( PCB) (Sažp, 2004).<br />
V skutočnosti každá časť elektrického a elektronického zariadenia pozostáva<br />
z kombinácie niekoľkých základných stavebných prvok, ako sú obvodové dosky, káble,<br />
elektrické vodiče a drôty, umelé hmoty obsahujúce prísady spomaľujúce horenie, tzv.<br />
retardanty horenia, ortuťové spínače, zobrazovacie jednotky ako katódové trubice a<br />
displeje z tekutých kryštálov, akumulátory a batérie, zariadenia generujúce svetlo,<br />
kondenzátory atď.<br />
Materiály týchto súčiastok, problematické z environmentálneho hľadiska, obsahujú určité<br />
ťažké kovy (ortuť, olovo, kadmium a chróm) a halogénované zložky (CFC -<br />
26
chlórofluórované uhľovodíky, PCB – polychlórované bifenyly, PVC – polyvinylchlorid a<br />
brómované retardanty horenia).<br />
Zatiaľ sa 90 % odpadu z elektrických a elektronických zariadení vyváža na skládky<br />
a spaľuje alebo zhodnocuje bez <strong>pre</strong>dchádzajúcej úpravy, čo znamená, že znečisťujúce<br />
látky by mohli byť uvoľnené do prostredia a kontaminovať ovzdušie, vodu a pôdu<br />
(Memo, 2005).<br />
2.3.1.1 Nepriaznivý vplyv vybraných nebezpečných látok z odpadu elektrických<br />
a elektronických zariadení<br />
Mnohé z materiálov, ktoré sa nachádzajú v elektrických a elektronických zariadeniach<br />
môžu byť toxické a pri uvoľnení môžu mať nepriaznivé účinky <strong>pre</strong> ľudí, organizmy<br />
a ostatné zložky životného prostredia.<br />
Vybrané ťažké kovy nachádzajúce sa v niektorých komponentoch elektrických<br />
a elektronických zariadení a ich vplyv na človeka:<br />
Ortuť<br />
– kov, ktorý je pri izbovej teplote tekutý,<br />
– nemá zápach a nie je horľavá.<br />
Použitie:<br />
- <strong>pre</strong> výrobu ortuťových výbojok, reklamných štítov,<br />
- je v ortuťových elektrických spínačoch, batériách a iných elektrických<br />
prístrojoch.<br />
Vplyv na zdravie:<br />
- nepriaznivé dopady na mozog, zažívací trakt, oči,<br />
- organické zlúčeniny ortuti sú veľmi toxické <strong>pre</strong> voľne žijúce živočíchy.<br />
Chróm<br />
- tvrdý, oceľovo šedý kov s vysokým leskom.<br />
Použitie:<br />
- kovový chróm sa používa ako dôležitý zušľachťovací prvok v nerezovej oceli.<br />
Vplyv na zdravie:<br />
- zlúčeniny šesťmocného chrómu sú toxické a ľahko absorbované biologickými<br />
systémami,<br />
27
- nadmerné pôsobenie zlúčenín môže viesť k poškodeniu zdravia a môže spôsobiť<br />
rakovinu.<br />
Olovo<br />
- modrobiely kov s vysokou mernou hmotnosťou, veľmi mäkký, vysoko poddajný<br />
a je pomerne slabým vodičom elektrického prúdu,<br />
- veľmi odolný voči korózií.<br />
Použitie:<br />
- hlavné oblasti použitia sú olovené akumulátory.<br />
Vplyv na zdravie:<br />
- nadmerné pôsobenie olova a niektorých jeho zlúčenín môže spôsobiť<br />
poškodenie mozgu, nepriaznivo ovplyvniť srdcovo-cievny systém a obličky.<br />
Kadmium<br />
- ťažký kov, ktorý sa v prírode nachádza takmer vždy v kombinácii s inými<br />
prvkami, väčšinou sa extrahuje zo zinkových, olovených a medených rúd.<br />
Použitie:<br />
- <strong>pre</strong> ochranné protikorózne pokovovanie, v niklokadmiových batériách, pri<br />
výrobe pigmentov a stabilizátorov umelých hmôt, v ložiskách.<br />
Vplyv na zdravie:<br />
- nadmerné pôsobenie kadmia a jeho zlúčenín môže vyvolať rakovinu<br />
a <strong>pre</strong>dstavuje ohrozenie ľudského zdravia, najmä obličiek a kostí.<br />
Zinok<br />
- čistý zinok je modrobiely lesklý kov,<br />
- pri obvyklých teplotách je krehký,<br />
- pomerne dobrý vodič elektrického prúdu.<br />
Použitie:<br />
- protikorózna ochrana, v batériách so suchými článkami, ako pokrývačský<br />
materiál,<br />
- veľké množstvo sa používa vo výrobe dielov tlakovým liatím,<br />
- zlúčeniny zinku sa používajú v priemysle pri výrobe farieb, umelých hmôt.<br />
Vplyv na zdravie:<br />
- nadmerné pôsobenie zinku a jeho zlúčenín môže spôsobiť nepriaznivé dopady<br />
na mozog, zažívací trakt, oči.<br />
28
Meď<br />
- dokonale kujný kov, ktorý je dobrým vodičom tepla a elektriny,<br />
- pokiaľ ide o elektrickú vodivosť, tak iba striebro je lepším vodičom.<br />
Použitie:<br />
- využíva sa v elektrických a elektronických zariadeniach, vo výmenníkoch tepla,<br />
v motoroch a ďalších.<br />
Vplyv na zdravie:<br />
- nadmerné pôsobenie medi a jej zlúčenín môže mať nepriaznivý vplyv na zdravie<br />
a to konkrétne na zažívací trakt, oči, obličky, pečeň, pľúca a nos (Feld, 2008).<br />
Ako príklady nepriaznivé účinkov halogénových zložiek, ktoré sa nachádzajú<br />
v elektrických a elektronických odpadoch sa uvedú brómované retardanty horenia<br />
(BFR) a polychlórované bifenyly (PCB).<br />
Brómované retardanty horenia (BFR) sú protihorľavé prísady, ktoré sa dávajú do<br />
plastov. V elektrických a elektronických zariadeniach v súčasnosti existujú dve<br />
základné skupiny retardantov horenia:<br />
- brómované (BFR),<br />
- nebrómované (FR).<br />
Brómované retardanty horenia možno rozdeliť na aromatické, alifatické a cyklickoalifatické.<br />
Medzi aromatické BFR patria :<br />
- polybrómované difenylétery (PBDE),<br />
- tetrabrómo-bis-fenol A (TBBPA) a jeho deriváty,<br />
- polybrómované bifenyly (PBB).<br />
Medzi cyklicko-alifatickými BFR je najvýznamnejším <strong>pre</strong>dstaviteľom<br />
hexabrómocyklododecán (HBCD).<br />
Alifatické BFR sa nevyužívajú vo väčšom rozsahu, nakoľko sú menej stabilné ako<br />
aromatické brómované retardanty horenia, ale zase sú viac efektívnejšie na použitie pri<br />
nízkych teplotách.<br />
Typ použitého retardantu horenia závisí od typu plastov a bezpečnostných štandardov<br />
vyžadovaných od týchto plastov. Na úrovni roku 2000 cca 12% všetkých plastov<br />
využívaných v sektore elektrických a elektronických zariadení obsahovalo ako prímes<br />
retardant horenia. Hlavne išlo o skrinky televízorov, počítačov a monitorov. Naopak, v<br />
29
kancelárskej technike sa používa iba malý podiel plastov s obsahom retardantu horenia,<br />
a to iba v tých častiach, ktoré sa vyskytujú v blízkosti vysokých zdrojov tepla alebo v<br />
okolí vysokého napätia. Plasty s vysokým obsahom retardantu horenia sa vyskytujú v<br />
niektorých elektronických komponentoch ako sú zásuvky, dosky plošných spojov a pod.<br />
Negatívne následky BFR boli zachytené na viacerých územiach. Vysoké koncentrácie<br />
BFR boli prítomné v živočíšnych tkanivách:<br />
- lososov a amerických pstruhoch vo Veľkých jazerách,<br />
- sivých a krúžkovaných tuleňoch Baltického mora,<br />
- v rôznych druhoch veľrýb v severnom Atlantiku,<br />
- v úhoroch v Holandsku.<br />
Zvýšené koncentrácie boli nájdené tiež v materskom mlieku švédskej populácie.<br />
Zaujímavé údaje sú z USA, kde sa zistilo, že:<br />
- v období rokov 1989 až 1998 sa koncentrácia PBDE v tkanivách tuleňov<br />
žijúcich v okolí prístavov zdvojnásobovala každých 1.8 roka,<br />
- v materskom mlieku žien žijúcich v území lokalizovanom v blízkosti zálivu San<br />
Francisco dosiahla koncentrácia PBDE 3 x vyššiu koncentráciu, ako tomu bolo<br />
vo Švédsku,<br />
- USA má najvyššiu dokumentovanú koncentráciu PBDE v tkanivách organizmov<br />
v rámci celého sveta (Sažp, 2004).<br />
Polychlórovaný bifenyl (PCB) je organická látka, u ktorej sú vodíkové atómy na<br />
bifenylovom skelete nahradené v rôznej miere atómami chlóru. Počet atómov chlóru<br />
v molekule PCB môže byť v rozmedzí 1-10.<br />
PCB sa používa ako:<br />
- dielektrický olej v kondenzátoroch,<br />
- teplonosné médium,<br />
- prísada do farieb,<br />
- bezkarbónový kopírovací papier,<br />
- hasiaci prostriedok v umelých hmotách.<br />
Vplyv na zdravie:<br />
- nadmerné pôsobenie môže ohroziť mozog, oči, srdce, imunitný systém, obličky,<br />
pečeň, rozmnožovacie orgány a spôsobiť rakovinu (Feld, 2008).<br />
30
Ďalším samostatným príkladom možných rizík v rámci <strong>elektroodpadu</strong> sú chladničky,<br />
ktoré si vyžadujú osobitné sledovanie v celom procese manipulácie s nimi. Pre ich<br />
obsah nebezpečných látok a podiel na celkovom množstve elektroodpadov tvoria<br />
skupinu odpadu, ktorú je potrebné monitorovať už od ich uloženia v mieste zberu, cez<br />
<strong>pre</strong>pravu až po recykláciu. Nachádzajú sa v nich veľmi nebezpečné látky nazvané<br />
freóny. Pri neodbornej alebo nevhodnej recyklácii môžu uniknúť do okolia a ohroziť<br />
zdravie a život všetkých organizmov.<br />
Plynné chlórofluorouhľovodíky (freóny) patria medzi najvýznamnejšie látky<br />
poškodzujúce ozónovú vrstvu. Nachádzajú sa aj v starších typoch chladničiek. Za<br />
normálnych okolností nemajú žiadny účinok a sú takmer ideálne látky, netoxické,<br />
stabilné a nehorľavé. Nebezpečenstvo <strong>pre</strong>dstavujú až pri úniku do ovzdušia. Vo<br />
vrchných častiach atmosféry chlór a fluór rozkladá ozón a tým stráca svoju absorpčnú<br />
schopnosť. Jeden atóm chlóru môže rozložiť až niekoľko tisíc molekúl ozónu.<br />
Narušením ozónovej vrstvy začne <strong>pre</strong>nikať viac ultrafialového žiarenia, ktoré<br />
poškodzuje bunky a tkanivá všetkých organizmov, vrátane človeka. Spôsobuje rakovinu<br />
a poškodzuje zrak (Envidom 4, 2008).<br />
2.3.1.2 Obsah a spracovanie nebezpečných látok v elektrických a elektronických<br />
zariadeniach<br />
Elektrické a elektronické zariadenia sa skladajú z rôznych komponentov obsahujúcich<br />
nebezpečné látky. Pre recykláciu sú závažným problémom a vyžadujú si špeciálne<br />
technológie a postupy pri ich zneškodňovaní, ktoré sú finančne náročné. Momentálne<br />
recyklácia odpadov z elektrických a elektronických zariadení nemá v danej<br />
problematike dostatočný rozsah.<br />
Postupy spracovania <strong>elektroodpadu</strong> so zameraním na nebezpečné látky sa uvedú cez<br />
spoločnosť Envidom, ktorá je združením výrobcov spotrebičov. Sú to výrobcovia, ktorí<br />
na slovenskom trhu <strong>pre</strong>dávajú elektrospotrebiče značiek ARDO, BOSCH, Electrolux,<br />
ETA, Gorenje, Indesit, Ignis, Mora, Moulinex, Philips, Rowenta, Siemens, Tefal,<br />
Whirlpool a Zanussi. Základným cieľom celého systému je správne nakladanie<br />
s elektroodpadom a ochrana životného prostredia.<br />
31
V Envidome sú základné postupy spracovania <strong>elektroodpadu</strong> nasledovné:<br />
1. odstránenie kvapalín (oleje, organické rozpúšťadlá),<br />
2. odstránenie látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu Zeme (chlórfluorované<br />
uhľovodíky, hydrochlórfluorované uhľovodíky, hydrofluorované uhľovodíky a ostatné<br />
uhľovodíky vyskytujúce sa napríklad v chladničkách a mraziacich zariadeniach),<br />
3. ručná demontáž a odstránenie nebezpečných komponentov a látok ako:<br />
- kondenzátory, u ktorých existuje podozrenie, že obsahujú PCB,<br />
- komponenty obsahujúce ortuť (spínače, lampy používané na osvetlenie pozadia),<br />
- dosky s plošnými spojmi väčšími ako 10 cm²,<br />
- plasty obsahujúce prísady brómovaných retardantov horenia,<br />
- batérie (všetky typy),<br />
- komponenty obsahujúce azbest,<br />
- plynové žiarivky,<br />
- elektrické káble,<br />
- ohňovzdorné materiály,<br />
- komponenty obsahujúce rádioaktívne látky,<br />
- elektrolytické kondenzátory obsahujúce problémové látky (Valent, 2005).<br />
Miesta, kde sa spracováva odpad z elektrických a elektronických zariadení musia spĺňať<br />
nasledovné stanovené technické požiadavky:<br />
- vhodné plochy s nepriepustnými povrchmi so zariadením na zachytávanie<br />
únikov, prípadne s odlučovačmi a odmasťovacími prípravkami,<br />
- vhodné sklady na demontované náhradné diely,<br />
- vhodné nádoby na skladovanie batérií, kondenzátorov obsahujúcich PCB a iné<br />
nebezpečné odpady (napr. rádioaktívne odpady),<br />
- zariadenie na čistenie vôd v súlade s <strong>pre</strong>dpismi o ochrane zdravia a životného<br />
prostredia,<br />
- váhy k váženiu hmotnosti spracovávaného odpadu (Elektrorecycling, 2008).<br />
32
3 MOŽNOSTI VYUŽITIA SPRACOVÁVANIA<br />
ELEKTROODPADU V ŽILINSKOM REGIÓNE<br />
V Žilinskom regióne si problematiku možnosti využitia spracovávania <strong>elektroodpadu</strong><br />
rozdelíme do dvoch smerov. Na jednej strane sa bude identifikovať spracovávanie<br />
vyradených elektrozariadení v konkrétnej firme sídliacej v danom regióne. Súčasné<br />
možné využitie odpadu z elektrických a elektronických zariadení si <strong>pre</strong>dstavíme cez<br />
firmu Ekoray, ktorá má v tejto oblasti dlhoročné skúsenosti a je jednou z dôležitých<br />
prvkov celého systému v oblasti spracovávania a zhodnotenia elektroodpadov<br />
v Slovenskej republike.<br />
Druhú časť tejto kapitoly tvorí analýza možnosti vytvorenia špecifickej <strong>pre</strong>vádzky na<br />
zhodnotenie konkrétnych problematických druhov <strong>elektroodpadu</strong>.<br />
3.1 Firma Ekoray v Námestove<br />
Firma Ekoray sídli na severe Žilinského regiónu v meste Námestovo. Podstatnou<br />
činnosťou firmy je <strong>pre</strong>dchádzať a obmedzovať vznik odpadov a zabezpečiť ich<br />
zhodnocovanie.<br />
Cieľom firmy Ekoray je:<br />
- spracovanie <strong>elektroodpadu</strong> za účelom recyklácie,<br />
- maximálne možné materiálové zhodnotenie,<br />
- zabezpečiť zneškodnenie nebezpečných odpadov spôsobom, ktorý neohrozuje<br />
zdravie ľudí a nepoškodzuje životné prostredie.<br />
Zber odpadu z vyradených elektrozariadení Ekoray zabezpečuje z celej republiky na<br />
základe telefonickej alebo e-mailovej objednávky. Hneď ako sa elektroodpad prinesie,<br />
je odvážený a následne uložený na miestach, ktoré sú zabezpečené proti vplyvu<br />
atmosférických zrážok.<br />
33
Obrázok 4 Skladovanie <strong>elektroodpadu</strong> vo firme Ekoray<br />
(Zdroj: Bolek, Skúsenosti s diferencovaným prístupom k spracovaniu<br />
jednotlivých kategórii <strong>elektroodpadu</strong> za účelom zvýšenia miery zhodnotenia<br />
2007, s. 31)<br />
Elektroodpad sa delí podľa príslušných kategórií a jeho príjem, organizácia, množstvo,<br />
druh a nakladanie s ním je evidované v <strong>pre</strong>vádzkovom denníku a evidenčnom liste<br />
elektronickou formou. Na základe nariadenia vlády SR č. 388/2005 firma Ekoray plní<br />
stanovené limity <strong>pre</strong> zhodnotenie <strong>elektroodpadu</strong> a <strong>pre</strong> opätovné použitie a recykláciu<br />
komponentov, materiálov a látok podľa kategórií elektrozariadení (Ekoray, 2008).<br />
Majiteľ a konateľ firmy Ekoray priniesol do odvetvia spracovávania <strong>elektroodpadu</strong><br />
veľmi pozitívne sa <strong>pre</strong>javujúcu myšlienku využitia plastovej drviny, na ktorú má<br />
vyhradené autorské práva. Tento výsledný produkt zo spracovania vyradených PC<br />
monitorov a TV, ktorým sa zaoberá časť <strong>pre</strong>dchádzajúcej kapitoly, <strong>pre</strong>dstavuje veľmi<br />
reálnu možnosť efektívne využiť obrovské množstvo odpadových plastov<br />
v stavebníctve. Tento spôsob môže ušetriť prírodne surovinové zdroje a podporiť rozvoj<br />
miestneho priemyslu, infraštruktúry, zamestnanosti a tiež ponúka rad ďalších<br />
ekonomických a environmentálnych výhod.<br />
34
Firma Ekoray stále rieši otázky zberu, triedenie a spracovanie <strong>elektroodpadu</strong> podľa<br />
stanovených smerníc a <strong>pre</strong>dpisov EÚ. Neustály vývoj elektrozariadení otvára ďalšie<br />
otázky z pohľadu recyklácie, s ktorými sa daná firma a iný spracovávatelia<br />
elektroodpadov musia vyrovnať. Výsledkom týchto náročných procesov by malo byť<br />
najefektívnejšie využitie druhotných surovín, v čo najväčšom množstve. Len dôkladnou<br />
analýzou jednotlivých výrobkov a správnym osobitným prístupom technickým<br />
a technologickým prístupom je možné zabezpečiť najväčšiu mieru zhodnotenia (pozri<br />
Príloha D).<br />
Celé úsilie firmy Ekoray ako aj iných spracovávateľov vytvára záruku na ochranu<br />
životného prostredia a primárnych surovinových zdrojov v oblasti elektroodpadov.<br />
3.1.1 Postup spracovávania <strong>elektroodpadu</strong> vo firme Ekoray<br />
Po prijatí <strong>elektroodpadu</strong> do zariadenia na spracovanie sa odoberú súčiastky ako aj<br />
väčšie ľahko demontovateľné časti železa, farebných kovov a plastov. Dôležité je<br />
zabezpečiť také triedenie <strong>elektroodpadu</strong> a jeho častí, aby sa odseparovali druhotné<br />
suroviny ako napr. meď, mosadz, hliník, vzácne kovy v čo najčistejšej forme. Je<br />
potrebné zamedziť druhovému zmiešaniu s dôrazom na to, aby v danom materiáli<br />
nebola kombinácia kovov hliník-meď, hliník-mosadz. Časti <strong>elektroodpadu</strong> s obsahom<br />
farebných kovov sú sústredené do jednotlivých kontajnerov a potom nasleduje ich<br />
očistenie od plastov a železa na separačnej linke.<br />
V dielni ručnej separácie pracovníci odstraňujú súčiastky a časti obsahujúce vzácne<br />
kovy, ktoré musia byť dôkladne očistené. Po vyčistení sa z týchto materiálov odoberá<br />
vzorka a tá sa <strong>pre</strong>taví v indukčnej peci. Rentgenový analyzátor stanoví kvalitu daného<br />
materiálu. Ten sa následne od<strong>pre</strong>dáva špecializovaným firmám, ktoré sa zaoberajú<br />
spracovaním vzácnych kokov.<br />
Niektoré druhy odpadov z elektrických a elektronických zariadení neobsahujúce<br />
nebezpečné látky ako napríklad kanvice, kávovary, telefónne prístroje, vysávače, fény,<br />
holiace strojčeky sa kvôli svojej jednoduchosti spracovania režú na dvojrotorovom<br />
drviči s následným magnetickým a ručným triedením. Vzniknuté materiály s obsahom<br />
medi sa oddelia na separačnej linke. Takmer totožným spôsobom sa postupuje pri<br />
spracovaní <strong>elektroodpadu</strong> akým je hliník alebo antikor. Zo samotných plastov, ktoré<br />
35
v tomto procese vznikajú sa vytriedia recyklovateľné a tie sa podľa potrieb odberateľa<br />
drvia alebo lisujú. Ostatné plasty sú podrvené a materiálovo zhodnotené v plastobetóne.<br />
Zo sústredených káblov sa získava v separačnej linke čistá medená drvina. Tiež sa na<br />
separačnej linke spracúvajú konektory, plošné spoje, cievky a časti <strong>elektroodpadu</strong> so<br />
špecifickým obsahom kovov.<br />
Ďalším prvkom odpadov z elektrických a elektronických zariadení akými sú televízne<br />
prijímače, monitory a rôzne monitorovacie zariadenia sú katódové trubice, ktoré sa<br />
spracovávajú osobitným technologickým postupom. V tomto procese sa oddeľuje<br />
tienidlová časť od kónusovej na princípe teplotného šoku. To znamená, že obrazovka je<br />
po obvode zahriata a následne prudko ochladená, čo má za následok jej mechanické<br />
oddelenie. Po oddelení sa z tienidlovej časti odsáva liminofór špeciálnym odsávacím<br />
zariadením.<br />
Celkový proces príjmu, spracovania odpadu z elektrických a elektronických zariadení<br />
a výdaja vzniknutých surovín si firma Ekoray eviduje elektrickou formou<br />
prostredníctvom vlastného softvéru.<br />
Súčasťou softvéru je:<br />
- <strong>pre</strong>vádzkový denník,<br />
- evidenčný list odpadu,<br />
- hlásenie spracovateľa odpadu,<br />
- hlásenie o vzniku odpadu a nakladaní s ním,<br />
- štatistika spracovania <strong>elektroodpadu</strong>.<br />
Pohyb odpadov a výpočet miery zhodnotenia jednotlivých kategórií je v rámci týchto<br />
evidencií stále aktualizovaný. Zároveň program umožňuje kontrolu kvality spracovania<br />
pri zavádzaní nových technologických postupov (Bolek, 2007).<br />
Na základe neustáleho vývoja elektroniky a skúsenosti so spracovávaním<br />
<strong>elektroodpadu</strong>, ktoré je veľmi nestále bude <strong>pre</strong> firmu Ekoray potrebné zavádzať ďalšie<br />
nové technologické a spracovateľské postupy.<br />
36
3.1.2 Hlavné riziká spracovávateľa odpadov z elektrozariadení<br />
Na podnikateľské subjekty zaoberajúce sa spracovávaním a zhodnotením <strong>elektroodpadu</strong><br />
pôsobia rôzne riziká, ktoré môžu mať veľmi nepriaznivý vplyv na ich fungovanie. Po<br />
konzultácii s majiteľom firmy na spracovávanie <strong>elektroodpadu</strong> uvádzame niekoľko<br />
hlavných rizík, ktoré môžu vážne ohroziť chod týchto spoločností.<br />
Hlavné riziká ovplyvňujúce podnik na spracovanie <strong>elektroodpadu</strong>:<br />
- zmena cien druhotných surovín,<br />
- zmena legislatívy,<br />
- zníženie objemov <strong>elektroodpadu</strong> vplyvom inovácie a minimalizácie,<br />
- malé špecifické odpady, ktoré si vyžadujú nákup nových špeciálnych<br />
technológii,<br />
- neprimerané zvyšovanie výkupných cien <strong>elektroodpadu</strong> spôsobené<br />
konkurenčným bojom,<br />
- nedostatok <strong>elektroodpadu</strong> vplyvom vzniku vysokého množstva konkurenčných<br />
firiem,<br />
- zníženie hodnoty výstupných surovín napr. nahrádzanie kovov plastmi,<br />
- sankcie v prípade nedodržania limitov stanovených výrobcom alebo iných<br />
nedodržaní zákona,<br />
- sankcie v prípade ekologickej havárie,<br />
- zmena cien energie a pohonných látok,<br />
- prudký nárast minimálnej mzdy a neprimeraný nárast miezd a pod.<br />
3.2 Možnosť vybudovania <strong>pre</strong>vádzky na spracovanie olovnatého skla<br />
v Žilinskom regióne<br />
Obrovské množstvo vyradených PC monitorov a TV v európskych štátoch <strong>pre</strong>dstavujú<br />
veľkú záťaž nie len <strong>pre</strong> ekonomiku, ale aj životné prostredie. Možné alternatívy využitia<br />
sú najmä v oblastiach hutníckeho a sklo – keramického priemyslu.<br />
37
V Žilinskom regióne by vybudovanie samotnej <strong>pre</strong>vádzky na spracovanie olovnatého<br />
skla mohlo priniesť značný ekonomický prínos. Veľké objemy recyklovaného skla<br />
s obsahom olova, ktoré vznikajú v Slovenskej republike a okolitých štátoch a tiež<br />
vysoké poplatky za ich environmentálne prijateľné spracovanie ako rad ďalších faktorov<br />
<strong>pre</strong>dstavujúcich potenciál <strong>pre</strong> dlhodobé fungovanie tejto špecifickej <strong>pre</strong>vádzky.<br />
Možnosť využitia olovnatého skla je v procesoch tavenia, ktoré <strong>pre</strong>dstavuje proces<br />
s<strong>pre</strong>vádzaný vysokou teplotou, pri ktorej sa tavený kov separuje od nečistôt a následne<br />
je materiál ďalej využívaný.<br />
Kovy vzniknuté v procesoch tavenia sú:<br />
- železné kovy (železo a oceľ),<br />
- neželezné kovy (meď, olovo, zinok),<br />
- drahé kovy (zlato, striebro, platina, paládium).<br />
Meď nachádzajúca sa v časti katódovej trubice (CRT) je atraktívna <strong>pre</strong> primárne<br />
a sekundárne spoločnosti zaoberajúce sa tavením kovov. Daný materiál na trhu<br />
Európskej únie spracovávajú spoločnosti ako:<br />
- Boliden (Švédsko),<br />
- Umicore (Belgicko),<br />
- Metallo-Chimique (Belgicko),<br />
- Norddeutche Affinerie (Nemecko),<br />
- Noranda (Kanada).<br />
Vybudovaný podnik na zhodnotenie olovnatého skla z <strong>elektroodpadu</strong> v Žilinskom<br />
regióne by mohol fungovať na podobnom princípe ako spoločnosť Metallo-Chimique<br />
v Belgicku.<br />
Tento podnik spracováva meď, cín a olovo pomocou vysokej peci. V priebehu mesiaca<br />
dokážu získať cca 22 000 ton šrotu a odpadového materiálu 9 000 ton medi, 800 ton<br />
cínu a 2 000 ton olova. Podnik Metallo-Chimique používa vo výrobnom procese<br />
olovnaté sklo z PC monitorov a TV, vrátane železa a medi, ktoré obsahujú.<br />
Predtým, ako sa sklo vloží do pece, je lámané na väčšie kusy, potom sa spolu so šrotom<br />
v pomere cca 5 ton skla na jednu dávku vkladá do vysokej pece. Táto firma má tiež<br />
38
dcérsku spoločnosť Elmer v Bilbau s rovnakou technológiou a podobnou spotrebou<br />
CRT skla.<br />
Najdôležitejším poznatkom z celého procesu je úplné oddelenie olova od skla<br />
a zhodnotenie škvary, ktorá vzniká ako výsledok čistiacej činnosti. Škvara alebo kal sa<br />
granuluje do veľkosti 2 – 4 mm a táto zmes sa <strong>pre</strong> jej dobré vlastnosti <strong>pre</strong>dáva pod<br />
obchodným názvom Metamix. Vlastnosti tohto produktu sú porovnateľné s tzv.<br />
„železným pieskom“ a zmes sa využíva ako náhrada štrku v stavebnom priemysle<br />
(Sažp, 2004).<br />
Spomenutý spôsob využitia <strong>pre</strong>dstavuje jednu z možností ako je možné efektívne<br />
zhodnotiť olovnaté sklo z <strong>elektroodpadu</strong>. Stále sa hľadajú rôzne alternatívy, ale správny<br />
spôsob nakladania s týmto druhom <strong>elektroodpadu</strong>, re<strong>pre</strong>zentovaný najmä vyradenými<br />
PC monitormi a televízormi by privítalo veľa regiónov.<br />
Na základe skúseností z iných štátov, ale aj skúseností organizácií v Slovenskej<br />
republike, ktoré sa zaoberajú odpadom z elektrických a elektronických zariadení,<br />
hutníckym priemyslom, sklárskou výrobou a iné odvetvia pomocou, ktorých by bolo<br />
možné navrhnúť a zrealizovať optimálne riešenie spracovania a zhodnotenia olovnatého<br />
skla.<br />
Na dosiahnutie cieľa <strong>pre</strong>dstavujúceho maximálny zisk a ochranu životného prostredia je<br />
potrebné vyriešiť základné otázky spojené s <strong>pre</strong>vádzkou daného podniku a nimi sú:<br />
- najefektívnejšie nakladanie s elektroodpadom obsahujúcim olovnaté sklo pri<br />
spracovaní,<br />
- najefektívnejšie zhodnotenie druhotných surovín,<br />
- využiť potrebné druhotné suroviny na výrobu vysoko konkurencieschopného<br />
produktu,<br />
- používať najmodernejšie technológie bez negatívnych vplyvov na životné<br />
prostredie a iné.<br />
Pre Žilinský región by tavba s prípadnou kombináciou výrobkov vzniknutých zo<br />
separovaného skla od olova v podobe granulovaného skla priniesla ekonomicky<br />
a environmentálne veľmi prijateľný spôsob nakladania s touto problematickou časťou<br />
odpadu z elektrických a elektronických zariadení. Spomenutý spôsob využitia by<br />
39
priniesol veľa pozitív ako chránenie prírodných zdrojov, zníženie nezamestnanosti<br />
v regióne, znižovanie toxických látok v odpadoch, rozvoj infraštruktúry odpadového<br />
hospodárstva v oblasti elektroodpadov a pod.<br />
Navrhnutý spôsob je jednou z možností, ktorá by za optimálnych podmienok priniesla<br />
kladný ekonomický prínos nielen <strong>pre</strong> Žilinský región, ale aj štát.<br />
40
4 ZÁVER<br />
V súčasnosti je problematika odpadov z elektrických a elektronických zariadení<br />
pozorovaná z hľadiska environmentálneho, ekonomického, právneho, technického,<br />
ale aj sociálneho. V slovenskej republike systém zberu, spracovávania a zhodnotenia<br />
<strong>elektroodpadu</strong> realizujú jednotlivý spracovávatelia, ktorých činnosť podlieha<br />
ustanoveným právnym normám v danej oblasti.<br />
Elektroodpad sa skladá z rôznych komponentov, ktoré sa môžu druhotne využiť na<br />
výrobu nových výrobkov, čím sa šetria neobnoviteľné surovinové zdroje a finančné<br />
prostriedky vynakladané na zneškodnenie tohto druhu odpadu. Množstvo materiálového<br />
potenciálu v jednotlivých elektroodpadoch poukazuje, že rozumné využitie v podobe<br />
recyklácie priaznivo vplýva nielen na životné prostredie, ale tiež na ekonomický rozvoj<br />
regiónu.<br />
Cieľom praktickej časti práce je zanalyzovať dôvod spracovávania <strong>elektroodpadu</strong><br />
a analyzovať možnosti jeho využitia, ktoré môžu mať v budúcnosti pozitívny vplyv na<br />
ekonomiku v žilinskom prostredí.<br />
Prvá časť bakalárskej práce je venovaná charakteristikám základných pojmov<br />
vyskytujúcich sa v oblasti elektroodpadov, zakotvených v legislatíve. Ďalej sú opísané<br />
základné právne normy v danej oblasti, <strong>pre</strong>dstavujúce kategorizáciu elektrozariadení,<br />
z ktorých elektroodpad pochádza, záväzné limity zberu a recyklácie, povinnosti<br />
výrobcov elektrických a elektronických zariadení, spracovateľov a iné ustanovenia<br />
obsiahnuté v príslušnej časti zákona o odpadoch.<br />
V druhej časti je vymedzený hlavný význam spracovávania odpadu z elektrických<br />
a elektronických zariadení z pohľadu ekonomického a s ním súvisiacich aspektov.<br />
Využívaním druhotných surovín šetríme primárne surovinové zdroje, energiu na ich<br />
ťaženie, ako aj priame finančné náklady spojené s ich zaobstarávaním. Načrtnutý je<br />
problém skládok, ktoré sú značnou finančnou a environmentálnou záťažou, pričom<br />
negatívne dôsledky na životné prostredie vytvárajú ďalšie finančné straty. V tejto<br />
kapitole je tiež vyjadrený potenciál odpadov z počítačových monitor a televízorov<br />
s hlavným zameraním na zhodnotenie vybraných komponentov v podobe plastov<br />
a bezolovnatého skla, ktoré sú v nich obsiahnuté. Možné alternatívy sa stále hľadajú, ale<br />
niektoré konkrétne spôsoby využitia môžu už v blízkej budúcnosti prinášať pozitívne<br />
výsledky. Poslednú časť druhej kapitoly tvoria riziká spojené s elektroodpadom.<br />
41
V tomto druhu odpadov sa nachádzajú materiály a súčiastky obsahujúce nebezpečné<br />
látky, ktorých nepriaznivý vplyv môže postihnúť zdravie ľudí a prírodné prostredie.<br />
Nevhodné zaobchádzanie s takýmto odpadom môže uvoľniť nebezpečné látky<br />
a kontaminovať ovzdušie, vodu a pôdu. V tejto časti sú spomenuté niektoré konkrétne<br />
nebezpečné látky, prísady a negatívne následky zachytené na viacerých územiach sveta.<br />
Osobitná pozornosť je zameraná aj na chladničky, kvôli nebezpečným freónom, ktoré sa<br />
v nich nachádzajú. Správne postupy spracovávania <strong>elektroodpadu</strong> a technické<br />
požiadavky na miesta, kde sa spracováva sú uvedené v poslednej časti podkapitoly<br />
venovanej rizikám odpadov z elektrických a elektronických zariadení.<br />
Posledná kapitola je jednou časťou zameraná na momentálne možnosti nakladania<br />
s elektroodpadom v Žilinskom regióne, cez konkrétnu firmu, ktorá sa činnosťou<br />
spracovania tohto druhu odpadu dlhodobo venuje. Ide o firmu Ekoray, ktorá je<br />
oprávnená spracovávať odpady z vyradených elektrozariadení v Slovenskej republike.<br />
Poukázaný je spôsob zberu, zabezpečenia a technického a technologického postupu<br />
spracovávania jednotlivých druhov <strong>elektroodpadu</strong>. Tie sa následne zhodnocujú<br />
v najväčšej možnej miere. Táto časť tiež upozorňuje na riziká, ktorým sú vystavené<br />
podnikateľské subjekty v danej oblasti. Druhou časťou poslednej kapitoly je návrh<br />
možnej alternatívy na ekonomický rozvoj Žilinského regiónu pomocou vytvorenia<br />
<strong>pre</strong>vádzky zariadenia na spracovávanie olovnatého skla, ako problematickej súčasti<br />
niektorých elektroodpadov. Daný druh elektroodpadov <strong>pre</strong>dstavujú najmä počítačové<br />
monitory a televízory, ktorých veľký materiálový potenciál sa nachádza, tak u nás, ako<br />
aj v okolitých krajinách.<br />
Odpady z elektrických a elektronických zariadení tvoria ekonomickú záťaž, ktorá sa<br />
môže <strong>pre</strong>javiť v rôznom rozsahu a v rôznych oblastiach. Na základe toho je nevyhnutné<br />
stále zdokonaľovať systém spracovávania, ktorým sa bude zhodnocovať tento odpad<br />
stále vo väčšej miere a potreba plytvania neobnoviteľných nerastných surovín sa bude<br />
znižovať. To isté platí <strong>pre</strong> zbytočné finančné straty spôsobené skládkovaním.<br />
V odvetví recyklácie a zhodnotenia elektroodpadov sa vyskytuje ešte veľa<br />
nedoriešených otázok, nevyužitých možností a pozitívnych prínosov vo viacerých<br />
oblastiach, ale ich analýza by <strong>pre</strong>siahla rámec bakalárskej práce. Verím však, že táto<br />
práca dokázala poskytnúť základné informácie a čiastočne načrtnúť danú problematiku.<br />
42
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY<br />
BOLEK, P. 2007. Skúsenosti s diferencovaným prístupom k spracovaniu jednotlivých<br />
kategórii <strong>elektroodpadu</strong> za účelom zvýšenia miery zhodnotenia. In: Recyklácia<br />
odpadov 2007, Bratislava: KONGRES management s.r.o., 2007, s. 31-37. ISBN<br />
978-80-89275-04-5.<br />
COMPUTER PRESS, a.s. 2007. Risk management. Brno: Computer <strong>pre</strong>ss, a.s., 2007. 7<br />
s. ISBN 978-80-251-1547-3.<br />
DPSIR: Odpady, dostupné na:<br />
http://enviroportal.sk/dpsir/dpsir_kapitola.php?id_kap=343&rod=&id_indik=36<br />
1, [2008-4-12].<br />
EKOLAMP – ENVIDOM – ETALUX – SEWA - ZEO: Staré elektrozariadenia<br />
a elektroodpad v komunálnej sfére – legislatíva, skúsenosti a riešenia, dostupné<br />
na: http://www.ineko.sk/file_download/251, [2008-2-3].<br />
EKORAY – Peter Bolek: Spracovanie elektrického a elektronického odpadu, dostupné<br />
na: http://www.ekoray.sk/, [2008-20-4].<br />
ELEKTRORECYCLING: Projekt zberu OEEZ, dostupné na:<br />
http://www.elektrorecycling.sk/oeez.htm, [2008-21-1].<br />
ENVIDOM 1: Európska a slovenská legislatíva, dostupné na:<br />
http://envidom.sk/sk/legislativa/europska_a_slovenska_legislativa_.php, [2008-<br />
5-21].<br />
ENVIDOM 2: Proces spracovania a zhodnotenia <strong>elektroodpadu</strong>, dostupné na:<br />
http://envidom.sk/sk/zber_a_recyklacia/proces_spracovania_a_zhodnotenia_elek<br />
troodpadu.php, [2008-3-17].<br />
ENVIDOM 3: Eco dizajn a životný cyklus elektrozariadenia, dostupné na:<br />
http://envidom.sk/sk/zber_a_recyklacia/eco_dizajn_a_zivotny_cyklus_elektrozar<br />
iadenia.php, [2008-3-17].<br />
ENVIDOM 4: Nebezpečné látky a recyklácia, dostupné na:<br />
http://envidom.sk/sk/zber_a_recyklacia/nebezpecne_latky_a_recyklacia.php,<br />
[2008-2-18].<br />
FELD, M.: Elektrotechnická výroba a životní prostředí, dostupné na:<br />
http://martin.feld.cvut.cz/~kudlacek/EKP/03_elektrotechnicka%20vyroba.pdf,<br />
[2008-5-11].<br />
43
KNAUF INSULATION, spol. s.r.o: Typy izolácie, dostupné na:<br />
http://www.nobasil.sk/Article:1918, [2008-5-18].<br />
MEMO. 2005: Otázky a odpovede o politikách EU týkajúcich sa odpadu z elektrických<br />
a elektronických zariadení, dostupné na:<br />
http://europa.eu/rapid/<strong>pre</strong>ssReleasesAction.do?reference=MEMO/05/248&form<br />
at=PDF&aged=1&language=SK&guiLanguage=en, [2008-5-16].<br />
Nariadenie vlády SR 220/2005 Z. z., ktorým sa ustanovujú záväzné limity <strong>pre</strong> rozsah<br />
zhodnocovania odpadov z obalov a <strong>pre</strong> rozsah ich recyklácie vo vzťahu k<br />
celkovej hmotnosti odpadov z obalov.<br />
Nariadenie vlády SR 388/2005 Z. z., ktorým sa ustanovujú limity <strong>pre</strong> zhodnotenie<br />
<strong>elektroodpadu</strong> a <strong>pre</strong> opätovné použitie a recykláciu komponentov, materiálov<br />
a látok.<br />
PRIATELIA ZEME: Odpady, dostupné na:<br />
http://www.priateliazeme.sk/spz/?q=sk/odpady#Ekonom, [2008-4-6].<br />
SAŽP. 2004. Elektronický šrot – výzva <strong>pre</strong> tretie tisícročie. Banská Bystrica: SAŽP,<br />
2004.<br />
ŠIMÁK, L. 2004. Krízový manažment vo verejnej správe. Žilina: FŠI ŽU, 2004, 39 s.<br />
ISBN 80-88829-13-5.<br />
VALENT, P. 2005: Nakladanie s odpadmi z elektrických a elektronických zariadení po<br />
novom, dostupné na:<br />
http://www.spz.sk/sk/aktuality/seminare12.2005/<strong>pre</strong>zentacia_ENVIDOM_FoE.p<br />
df, [2008-4-11].<br />
Vyhláška č. 208/2005 MŽP SR o nakladaní s elektrozariadeniamia s elektroodpadom.<br />
Vyhláška MŽP SR č. 283/2001 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení zákona<br />
o odpadoch.<br />
Zákon č. 409/2006, úplné znenie zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene<br />
a doplnení niektorých zákonov<br />
44
ZOZNAM PRÍLOH<br />
PRÍLOHA A: Podiel jednotlivých spoločností na zbere <strong>elektroodpadu</strong> v roku 2006 46<br />
PRÍLOHA B: Možnosti nakladania s elektroodpadom a s jeho recyklovaným<br />
komponentmi 47<br />
PRÍLOHA C: Percentuálne zastúpenie hlavných komponentov PC monitora 48<br />
PRÍLOHA D: Percentuálne vyjadrenie rôznym materiálov u jednotlivých druhov<br />
elektroodpadov 49<br />
45
Príloha A: PODIEL JEDNOTLIVÝCH SPOLOČNOSTÍ NA ZBERE<br />
ELEKTROODPADU V ROKU 2006<br />
Zber OEEZ kategórií 1-7 v roku 2006<br />
28%<br />
14%<br />
2%<br />
1%<br />
1%<br />
54%<br />
Ekolamp Envidom Etalux ZEO SEWA Ostatní<br />
Zdroj: (Ekolamp – Envidom – Etalux – Sewa – Zeo, 2008)
Príloha B: MOŽNOSTI NAKLADANIA S ELEKTROODPADOM A S JEHO<br />
RECYKLOVANÝMI KOMPONENTMI<br />
Zdroj: (Sažp, 2004)
Príloha C: PERCENTUÁLNE ZASTÚPENIE HLAVNÝCH KOMPONENTOV PC<br />
MONITORA<br />
Zdroj: (Sažp, 2004)
Príloha D: PERCENTUÁLNE VYJADRENIE RÔNYCH MATERIÁLOV<br />
U JEDNOTLIVÝCH DRUHOV ELEKTROODPADOV<br />
Veľké domáce spotrebiče<br />
100<br />
Práčka<br />
90<br />
80<br />
Obsah v %<br />
70<br />
60<br />
50<br />
40<br />
30<br />
20<br />
10<br />
0<br />
57,26<br />
1,51 0 0,05 0 0<br />
16,91<br />
1,34<br />
22,93<br />
100<br />
90<br />
80<br />
Fe Cu Al Mosadz Antikor Vzácne<br />
kovy<br />
Druhy materiálov<br />
Mikrovlnná rúra<br />
84,86<br />
Plasty Sklo kondenzáto<br />
ry, guma,<br />
betón<br />
Obsah v %<br />
70<br />
60<br />
50<br />
40<br />
30<br />
20<br />
10<br />
0<br />
4,02<br />
0,02 0,2 0 0<br />
4,32 5,85<br />
0,73<br />
Fe Cu Al Mosadz Antikor Vzácne<br />
kovy<br />
Druhy materiálov<br />
Plasty Sklo sklo,<br />
kondenzát<br />
ory, guma,<br />
výbojky<br />
Malé domáce spotrebiče<br />
100<br />
Vysávač<br />
90<br />
Obsah v %<br />
80<br />
70<br />
60<br />
50<br />
40<br />
30<br />
20<br />
10<br />
0<br />
69,71<br />
5,56<br />
0 0 0 0<br />
24,73<br />
0 0<br />
Fe Cu Al Mosadz Antikor Vzácne<br />
kovy<br />
Druhy materiálov<br />
Plasty Sklo kondenzát<br />
ory, guma<br />
Obsah v %<br />
100<br />
90<br />
80<br />
70<br />
60<br />
50<br />
40<br />
30<br />
20<br />
10<br />
0<br />
0<br />
16,65<br />
0<br />
5,35<br />
Kanvica<br />
0 0<br />
Fe Cu Al Mosadz Antikor Vzácne<br />
kovy<br />
Druhy materiálov<br />
77,3<br />
0 0,7<br />
Plasty Sklo guma,<br />
výbojky,<br />
izolačný
Informačné technológie<br />
100<br />
Monitor<br />
90<br />
80<br />
70<br />
Obsah v %<br />
60<br />
50<br />
40<br />
30<br />
39,22<br />
48<br />
20<br />
10<br />
0<br />
5,39<br />
1,29 0,65 1,94 0,05 0<br />
3,46<br />
Fe Cu Al Mosadz Antikor Vzácne<br />
kovy<br />
Plasty Sklo sklo,<br />
kondenzáto<br />
ry, guma,<br />
100<br />
Druhy materiálov<br />
Počítač<br />
90<br />
Obsah v %<br />
80<br />
70<br />
60<br />
50<br />
40<br />
30<br />
20<br />
64,8<br />
24,94<br />
10<br />
0<br />
2,29 5,09 2,36 0 0,01<br />
0 0,52<br />
Spotrebná elektronika<br />
Fe Cu Al Mosadz Antikor Vzácne<br />
kovy<br />
Druhy materiálov<br />
Plasty Sklo kondenzáto<br />
ry, guma,<br />
batérie,<br />
Hi-fi veža<br />
100<br />
90<br />
Obsah v %<br />
80<br />
70<br />
60<br />
50<br />
40<br />
30<br />
20<br />
10<br />
0<br />
19,34<br />
2,65 2,05<br />
6,15<br />
0 0<br />
67,08<br />
0 2,73<br />
100<br />
Fe Cu Al Mosadz Antikor Vzácne<br />
kovy<br />
Videorekordér<br />
Druhy materiálov<br />
Plasty Sklo kondenzát<br />
ory, guma,<br />
batérie<br />
90<br />
80<br />
70<br />
Obsah v %<br />
60<br />
50<br />
40<br />
30<br />
47,13<br />
38,62<br />
20<br />
10<br />
0<br />
1,61 0,75 2,24<br />
6,85<br />
0<br />
0 2,8<br />
Zdroj:(Bolek, 2007)<br />
Fe Cu Al Mosadz Antikor Vzácne<br />
kovy<br />
Druhy materiálov<br />
Plasty Sklo kondenzát<br />
ory, guma,<br />
batérie
Change language