Monitoring médií 25. – 31. 5. 2013 - Vysoká škola výtvarných umení ...

kaviarňou Shtoor na Panskej ulici 23, pokračuje neformálnym otvorením jednotlivých dizajnérskych prezentácií vo
výkladoch predajní na Panskej a Laurinskej ulici. Akcia, ktorá je súčasťou Dní architektúry a dizajnu, potrvá do 2.
júna.
K jubileu Piešťan prispeli aj Mosty medzi generáciami výtvarníkov
Zdroj: regiony.sme.sk, Strana: , Autor: tasr, Dátum: 30.05.2013
http://s.sme.sk/r-rss/6817128/trnava.sme.sk/k-jubileu-piestan-prispeli-aj-mosty-medzi-generaciamivytvarnikov.html
Jubilejný ročník medzinárodného výtvarného projektu bude spájať tri generácie umelcov spojených s Piešťanmi.
PIEŠTANY. Príspevkom k oslavám 900. výročia prvej písomnej zmienky o Piešťanoch bude aj jedenáste
pokračovanie medzinárodného výtvarného projektu Mosty. Kým v predchádzajúcich ročníkoch sa niesol v znamení
spolupráce medzi krajinami, v jubilejnom roku ide o Mosty medzi staršou, strednou a najmladšou generáciou
umelcov, ktorí sa narodili, pracovali alebo boli životom spätí s Piešťanmi.
Kurátorka a autorka projektu Zora Petrášová zmapovala do päťdesiatky takýchto výtvarníkov, z nich 27 sa predstaví
na výstave Mosty XI. v Dome umenia počas celého júna. "Najstarším vystavujúcim umelcom je Janko Alexy, ktorý sa
do histórie mesta zapísal úsilím o vytvorenie maliarskej kolónie v Piešťanoch, k jeho generácii patrí aj Pavel Weisz,
Aurel Kajlich, Valér Vavro, Ladislav Ľudevít Pollák, Alojz Klimo.
Návštevníci si môžu pozrieť aj práce Ľudovíta Juneka, Júliusa Kollera, Maje Dusíkovej, Bohuslava Perneckého a
zastúpená je aj generácia súčasných študentov Vysokej školy výtvarných umení Marcely Klinovskej, Kristíny
Sekerovej, Lucie Emilovej a Niny Holubcovej. "Vybrali sme maľbu, sochy, diela grafického a textilného dizajnu,
keramiku, tapisérie," uviedla pre TASR Petrášová.
Tento medzinárodný projekt je každoročne vstupnou aktivitou otvorenia piešťanskej letnej kúpeľnej sezóny.
Petrášová uviedla, že doteraz na Mostoch vystavovalo do 90 autorov z 11 európskych krajín. "Začali sme mostami
medzi Slovenskom a Cyprom v roku 2003, potom to bolo Belgicko. V roku 2005 vystavovali so slovenskými nórski
umelci, v roku 2006 francúzski. Potom nasledovala spolupráca s Fínskom, Gréckom a Talianskom a so škótskymi
priateľmi," uviedla Petrášová. Každý rok dostali príležitosť prezentácie približne traja umelci z každej krajiny.
Súrodencov zo Svätého Jura inšpiroval k umeleckej tvorbe ich vlastný otec
Zdroj: MY SENEC - PEZINOK, Strana: 4, Autor: EVA TRILECOVÁ,BER, Dátum: 28.05.2013
V polovici mája (17. 5.) sa otvorila vernisáž akademického sochára KAROLA DREXLERA (sklo) a jeho sestry SYLVIE
BREZIANSKEJ (keramika) „Príbeh ohňa, svetla a hliny“. Výstava v štyroch miestnostiach Galérie Labyrint
MsKSSenec je predajná a potrvá do konca mája.
- Ako vás ovplyvnila tvorivá atmosféra v domácom prostredí, keďže váš otec bol akademický maliar Karol Drexler?
- Drexler: Odmalička som inklinoval k umeniu, vyrastal som v otcovom maliarskom ateliéri a to prostredie ma veľmi
fascinovalo, vrátane vône farieb. Takže logicky som začal kresliť a maľovať.
- Brezianska: S mojím otcom som od ranného veku chodievala kresliť svätojurské domy a vinice či prekrásne staré
stromy v Šúrskom pralese.
Sprevádzala som ho na mnohých výstavách. ĽŠU som navštevovala v Bratislave, zaujalo ma hlavne modelovanie,
tak som pracovala v štúdiu na odbore keramika SŠUP v Bratislave.
Škola mi dala základy, technologické postupy, ale najviac som sa naučila u môjho otca v ateliéri.
- Bol to prirodzený vývoj získať akademické vzdelanie, bolo to od začiatku také jednoznačné, že život zasvätíte
umeniu?
- Drexler: Myslím si, že áno, na VŠVU – odbor sklo v architektúre som sa zdokonalil v tvorbe – od navrhovania
dizajnu až k realizácii v rôznych médiách.
- Brezianska: V 70. až 90.
rokoch som zrealizovala množstvo monumentálnych keramických okien, reliéfov, či plastík po celom Slovensku.
S umením sa skrátka počítalo ako so súčasťou budov, rôznych inštitúcií, kultúrnych domov. Dnes, v rámci šetrenia,
si firmy svoje či štátne priestory dotvárajú po svojom.
Žiaľbohu, mnohokrát na úkor kvality a estetiky. Myslím si, že firmy by uniesli nejaké to percento na skrášlenie
životného prostredia a ľudia by uvítali zmenu pracovného priestoru.
- Okrem zbierok SNG, kde inde môžeme nájsť vašu tvorbu?