1 Vznik inteligencie v umelých systémoch1 Ján Šefránek, Martin ...

Plánovanie spočíva v schopnosti systému „mentálne“ (t. j. na úrovnioddelených reprezentácií) vyhodnotiť predpokladané dôsledky rôznych variantovsprávania a vybrať sekvenciu akcií najlepšie vyhovujúcu stanovenému cieľu. Dobréplánovanie musí zvažovať aj dôsledky akcií iných systémov. Schopnosť klamaťpredpokladá reprezentáciu iných kognitívnych systémov nie ako konajúcich vecí, aleako systémov s vlastnými reprezentáciami, plánmi, atď. (teda akúsi „teóriu mysle“).Klamár musí mať aj reprezentáciu toho, ako ho pravdepodobne bude klamanývnímať, čo znamená reprezentáciu reprezentácie samého seba. Takátometareprezentácia je nutným predpokladom sebauvedomenia.Napokon, medzi najvyššie kognitívne schopnosti založené na oddelenýchreprezentáciách patrí jazyková komunikácia. Jazyk je symbolový systém umožňujúciexternalizáciu vnútorných reprezentácií a ich komunikovanie. Podľa základnejpremisy kognitívnej sémantiky nie sú symboly jazyka mapované priamo na externéprostredie, ale prostredníctvom vnútorných reprezentácií (Lakoff, 1987, Gärdenfors,2000). Práve oddelenosť vnútorných reprezentácií umožňuje rozšíriť komunikáciunad rámec „tu a teraz“, na druhej strane vytvára paradox: ako sa môžu agentynavzájom dorozumieť, ak ich individuálne systémy reprezentácií nie sú rovnaké? Akv rozhovore pod tým istým slovom myslí každý partner niečo iné,najpravdepodobnejším dôsledkom bude nedorozumenie. Kľúč je opäť vo väzbe naprostredie: Reprezentácie agentov nie sú úplne arbitrárne, ale kódujú vlastnostiprostredia, v ktorom sú agenty vnorené. Samotná podoba a realizácia reprezentácií nieje podstatná, úspešnosť porozumenia sa v konečnom dôsledku prejaví pragmatickyv správaní aktérov komunikácie. Porozumenie, že symboly jazyka majú nejakýsémantický obsah, spočíva v schopnosti správať sa k týmto symbolom spôsobomprimeraným ich obsahu (van Gulick, 1988).ZáverČitateľovi je iste jasné, že formulácia problému z motta tejto kapitoly je nám blízka.Skúsme teda na záver zhrnúť, čo považujeme za dobré odpovede na otázku, akovzniká správanie, ktoré je pre nás (v tomto kontexte ) zaujímavé. Začnimekontrastom. Tu nás nezaujíma správanie balíka štatistických programov alebopomyselný program, ktorý by hral štandardné šachové otvorenia dovtedy, kým bysa jeho súper od štandardného otvorenia neodchýlil. Takéto programy (a miliónyďalších podobných) robia – z ľudského hľadiska – rutinnú prácu. Buď pomáhajú26