Slovenské dotyky 10-11 (PDF - 11MB) - Slováci vo svete

DOTYKYPREDPLAŤTE SI...SLOVENSKÉDOTYKY 31Herci a televízne inscenáciePo toľkej kritike začala verejnoprospešná Česká televízia v posledných mesiacochobčas vysielať aj programy v slovenskom jazyku. Od konca augusta smemali dokonca možnosť každý piatok dopoludnia sledovať na ČT 1 päťdielny slovenskýtelevízny seriál pod názvom Straty a nálezy. Ide síce o staršie inscenácie(ešte z roku 1974), ale bez zveličenia možno konštatovať, že diváka každá z nichudržala od začiatku do konca v napätí, a nebola to iba zásluha dobrého scenára(Ján Solovič). Režisér Stanislav Párnický vybral do hlavných úloh jednotlivýchčastí seriálu kvalitných, v tom čase i u českých divákov obľúbených hercov, akobol napríklad Milan Kňažko, Juraj Kukura, Ladislav Chudík, Magda Vášáryová,Silvia Turbová, Hana Meličková, Vlado Müller, Leopold Haverl a ďalší.Dej každej inscenácie je pomerne jednoduchý, ale pritom účinne a nevtieravomorálne pôsobí tým, že odhaľuje to „skryté“ v ľudskom živote. Vari najsympatickejšiaje hlavná postava nosného deja – mladý lekár (M. Kňažko), ktorýsvojim pacientom pomáha riešiť, a veľmi úspešne, ich rodinné problémy. „Pravourukou“ mu je pritom vďaka lekárovmu zásahu už polepšený fičúr J. Kukura.Kto tento „oprášený“ seriál z Bratislavy sledoval, akosi automaticky ho muselporovnávať s televíznymi seriálmi nakrúcanými v súčasnosti a dá mi za pravdu,že tie niekdajšie seriály či sólové dramatizácie boli – jedným slovom – kvalitnejšie.A nepotvrdzujú to iba pamätníci „televíznych pondelkov“.Čím boli teda divácky pôsobivejšie? Predovšetkým tým, že dramaturgoviasiahali po autoroch, ktorí „vedeli písať“. Po druhé – režiséri i herci mali dosťčasu na poctivé naštudovanie textu, vážili si možnosť interpretovať kvalitnýscenár a dali si záležať, aby divákov nesklamali. Vtedy sme sa nestretli s rýchlym„odrecitovaním“ úloh (ako sme dnes tomu svedkami), bola to zreteľnáa zrozumiteľná interpretácia a stopercentná výslovnosť, jednoducho, výbornýherecký výkon. Tam totiž nešlo o čo najrýchlejšie získanie ďalšej úlohy, čiželen o peniaze. Režisér i zvukár boli pozornejší, nemuseli ste – tak ako dnes – priurčitom hercovi (najmä pri herečke) televízor upravovať na vyššiu hlasitosťv snahe zistiť, o čom vlastne hovorí.Isteže, „ideová iskra“ scenárov oných rokov bola, presnejšie, musela byť socialistická,avšak nemožno poprieť, že celý tvorivý tím podieľajúci sa na konečnomvyznení televíznej inscenácie, odvádzal poctivú prácu. I keď sa ČTV už sotvavráti k spomínaným, českými divákmi takým obľúbeným pondelkom, azda bymohla pokračovať v tom, čo nedávno začala. Diváci by iste celkom privítali zoslovenčiny do češtiny nedabované programy. A koniec-koncov, česká verejnoprospešnáTV by týmto iba splatila dlh slovenskej verejnoprospešnej televízii.Na záver ešte poznámka súvisiaca s výkonmi súčasných hercov: Ak vystupujúv rozhlasových či televíznych rozhovoroch, reportážach či iných publicistickýchžánroch, a teda hovoria za seba, uchýlia sa k dialektu. Výnimku pritom tvoriaiba tí starší, poctiví herci, ktorí, žiaľ, pomaly odchádzajú. A potom sa čudujeme,že dnešná mladá generácia neovláda český spisovný jazyk. Od koho, aknie od odborníkov ten predmet vyštudovaných sa to má naučiť? Vari totiž azdajediní hovoria spisovným jazykom. (I noví, ktorí začali – kvôli získaniu popularity– nárečím, rýchlo si od neho po vzore skúsenejších kolegov odvykli. Len kebysa nedopúšťali inej chyby – takmer v každej vyslovenej vete neopakovali slová.Česť výnimkám.)Jolana KolníkovကNa Spojce 968/7, 101 00 Praha 10-Vršovice