LIKE magazín 05/2012 PDF - Paneurópska vysoká škola

like | na záverMájtext: Iva MrvováFoto: AutorBliknutie.Pozeral von na malé lupienky tenkej krivej čerešne pred oknoma popri tom refreshol facebook. Z jarnej letargie ho vyrušilo asi 20notifikácií. Niekomu sa páči jeho včerajší status „Bez inhalátoru ani nakrok a.k.a. vykos čo môžeš, umožníš alergikovi dýchať.“V pohode, človeka trochu depresie potuží.Preklikáva pozvánkami na koncerty zo Subclubu. Zrazu ho mykne.Srdiečko. Preboha. Už aj Laco má frajerku. Ten krivý chalan s brežnevomnad očami. Smrkne nosom a hľadá v mikine vreckovky. Cítiako sa mu tie májové čerešňové pele tlačia až k nosným mandliam.Vyskočí a zavrie okno. Pozrie znova na facebook. „Milujem ta Simi“svieti na stene spolužiačke zo strednej. Tak toto nie.Zo šuplíka vytiahne malý sprej, strčí si ho do vrecka, schytí bundua otvára dvere.Slnko svieti a on sa ako na povel začína potiť. „Somár“ šomre a vyhŕňasi rukávy čiernej koženej bundy. Z vrecka mu vypadne vreckovka. Kráčaďalej. Zamračí sa. Alergici nie sú enviromentalisti, to si zapamätajplanéta.Vojde do obchodu, ktorý vonku stráži čierny huňatý pes. Opatrneokolo neho levituje a dúfa, že zviera je dostatočne omráčené teplom.Keď sa rozhoduje medzi Marskou a Twix, zbadá medzi regálmiDianu. Skrčí hlavu medzi plecia, Twix šmarí naspäť. Hybaj, smer pokladne.Vonku zhadzuje bundu a otvára Mars. Kráča pomaly domov.Tyčinka je teplá, prsty má dolepené od čokolády.Zrazu začuje výkrik. Rúti sa mu naproti obrovský čierny vlčiak a vodítko,šťastlivo vytrhnuté z ruky naháňajúcej majiteľky, poletuje za ním.Zmrzne keď sa psisko valí rovno k nemu. Ruky stiahne k telu a cíti saako trápny cínový vojačik. Ktovie, možno bude o chvíľu aj bez nohy.Vlčiak priskočí a začne mu zrazu nepochopiteľne lízať ruku. Kolootvorí jedno oko, pomaly čokoládovú ruku zdvihne a druhou sa snažízachytiť vôdzku. Opatrne vezme povrázok a podáva ho udýchanejmajiteľke. „Jejda, Kolo, ďakujem ti!“ Otvorí druhé oko. „Diana!“ Rozpačitosa usmeje. „Znova mi zdrhol, nemehlo jedno. Hrozne ti ďakujem,bála som sa, aby niekto nezinfarktoval, nie je to práve pudlík.“ S láskouhľadí na 50 kilového psa. „Ďakujem ti.“ Nahne sa a vlepí Kolovipusu na líce. Pozerá na ňu akoby ju práve spoznal. Otvorí pusu, žepovie niečo šarmantné a vtipné, no kýchne sa mu. „Prepáč.“ Smrkne ahanblivo hľadá v bunde vreckovky.„Nič to, poznám. Tie kvetinky sú krásne, keby na nás ale nesypalitoľko peľu.“ Ukazuje nad seba. Kolo nechápavo pozrie nahor. Čerešňa.Tenká, krivá. Usmeje sa. Nikdy nebola krajšia.50