Opýtali sme sa - Lesy SR š.p.

Lesník,časopis zamestnancov štátnehopodniku LESY Slovenskejrepubliky, Banská Bystricaredakčná radaIng. Ján Mičovský, CSc.,Ing. Jozef Marko,Ing. Lucia Hanková,Ing. Rudolf Bruchánik, PhD.,JUDr. Milan Vančo,Ing. Berta Ondrišovápredseda redakčnej radyIng. Jozef Djubekvýkonný redaktorMgr. Peter Gogola,www.lesy.sk,e-mail: peter.gogola@lesy.skrada stálych prispievateľovIng. Július Burkovský, Jiří Junek,Ing. Radoslav Ľorko,Ing. Igor Viszlai,Ing. Boris Pekarovič,Dáša Pavlovičová,Ing. Jaroslav Kobza,Ing. Jozef Sokol, Jozef Šabo,Ing. Ľuboš Tuľak, Ing. Marcel Fiala,Ing. Ladislav Dochán,Roman Podolinský, Ing. Ján Bulla,Ing. Marek Tabernaus,Ing. Peter Patay, Ing. Ján Vavrek,Dušan Dávid, Ing. Jozef Staško,Rudolf Halák, Ing. Karol Volentier,Martin Matysgrafická úpravaMária Gálová, Miloš SedláčekNárodné lesnícke centrum,T. G. Masaryka 22, 960 92 Zvolennáklad: 1500 výtlačkovfoto obálkaIng. Jozef Markoadresa redakcieNámestie SNP č.8,975 66 Banská Bystrica,Tel.: 048/434 42 78,Fax: 048/434 41 91122 Obsah3 EditorialSpýtali sme sa...Téma mesiaca: Lesnéhospodárske plány4 Lesný hospodársky plán akonástroj odborného lesnéhohospodára6 Zachovanie biodiverzityv lesných ekosystémochprostredníctvom LHP8 Nádej pre lesníkov a ochranárov,nádej pre prírodu i spoločnosťMinisterstvá našli spoločnú rečv problematike podkôrneho hmyzu9 VyhlásenieZdruženia pre certifikáciu lesovSlovenska k zámeru vyhlásiťNPR Tichá a Kôprová dolinav TANAP-e za územie chránenéobčanmiGrizzly v Banskej Bystrici10 Novinky, ktoré majú pomôcťZmeny v spôsobe preberania,v cenníku a výpočte objemuenergetického drevaNajdrahší javor na Slovensku11 Ako sa nestať zelenýmibiznismenmiTrampoty považskobystrických lesníkovs údajnými vlastníkmi a novinármi12 II. Keď v krvi koluje „Pro Silvapozitív“Prírode blízke obhospodarovanie lesaMáme byť na čo pyšníExkurzia poľovníckych zariadení š.p. LESY SR13 Vzťah k lesu je viac ako peniazeVedúci LS Strážske Ing. Rastislav VALUŠKA14 Ústav lených zdrojov a informatikyNárodné lesnícke centrum16 K biologickej ochraneporastov pred škodamizverou - IV. časť17 Jelenia zver bez hranícHviezdna zostava prednášajúcichna seminári v Rabči18 Ľudia a lesy: Stromy sú jehoosudomKde leží Bocianopolis ?Obsah20 Newsletter 7., 8.PAWS – pedagogické aktivity v lese,koncept seminára pre lesníkovHodnotenie uplynulého obdobiaa plány do budúcnostiLesná pedagogika na OZ Palárikovo21 Vyhlásenie súťažeo Lesoochranársky čin roka 2006Zelený objektív 2006 a Rok v lesePozvánka: XXX. jubilejný ročníksúťaže v hre na lesnicu a lesný roh22 „Keď vychytáme chybya doladíme programbude to fungovať“24 „Všetko je v komunikácii“Riaditeľka OZ SemenolesIng. Katarína Chválová26 Lesníci dávajú prednosťnízkej cene sadeníc.Ale mení sa to.V prospech vyššej kvalityO podmienkach, problémocha úspechoch z prevádzok27 Z roka na rok je to lepšieAnketa s pestovateľmi OZ28 Dnes už do píly nik nekope!Zamestnanec verzus živnostník29 O výkonových normách trochu inak30 Pozvánka: Navštívte OZ Krupina31 Načo sú nám okrúhle stolya lesnícke portréty?O drevorubačochPrečo mám rada les32 KrížovkaUveríte33 FilatelistikaPoľovnícky receptár34 Pre deti35 Spoločenská kronika36 XII. Levické poľovnícke dni: novýsvetový rekordtrofejemuflóna16 26

editorial | anketaAnketaOpýtali sme sa:Pokladáte súčasnú formu lesného hospodárskeho plánuza primeranú potrebám vlastníka, resp. obhospodarovateľa lesa?z pohľadu doby v ktorejžijeme, by som privítal jehovyhotovovanie v digitálnejpodobe vo všetkýchjeho súčastiach, vrátaneortofotomáp. Mám na mysliveľké lesné celky v štátnychi neštátnych lesoch. Nemusíto platiť pre malé výmerylesov a malých vlastníkov, čiobhospodarovateľov. Pre LSRje táto forma LHP už takmernevyhnutná.Už sme si zvykli, že sme pod neustálym drobnohľadom verejnosti, najmäprostredníctvom médií. Zvykli sme si aj na to, aký obraz o výsledkoch našej práceposkytujú médiám a verejnosti niektoré environmentálne mimovládne organizácie.Väčšina spoločnosti vo všeobecnosti považuje lesníkov a vlastníkov lesav prvom rade za producentov dreva. Málokto chápe, alebo chce pochopiť, že produktomlesníckej činnosti je v prvom rade trvalo sa obnovujúci les. Drevo je „len“výsledkom regulácie vývojových fáz rastu lesa. Aj keď to „len“ rozhodujúcoumierou zabezpečuje financovanie jeho trvalo udržateľného obhospodarovania.Základom je cieľavedomé hospodárenie v lesoch podľa lesných hospodárskychplánov prostredníctvom odborných lesných hospodárov.Zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch pragmaticky posilnil operatívnu rozhodovaciuprávomoc pri vykonávaní lesohospodárskych opatrení v prospech odbornéholesného hospodára. Nie je to však dôvod na to, aby sme k tvorbe lesných hos-podárskych plánov nepristupovali s plnou zodpovednosťou. Každá naša nedôslednosť,či nepozornosť v procese tvorby plánov a prerokúvania navrhnutýchhospodárskych opatrení vytvára riziko vzniku množstva zbytočnej administratívy- vždy s možným dopadom na stav lesa a normálne fungovanie podniku. Lesnéhospodárske plány sú dôležitou súčasťou plánov starostlivosti o lesy v rámci za-vedeného systému riadenia kvality lesných zdrojov. Chápme preto svoju účasť v procese tvorby LHP za samozrejmú povinnosť a zavýsledok cíťme spoluzodpovednosť.I keď sa v dotknutých OZ k obnovám lesných hospodárskych plánov organizujú inštruktážne školenia, považujeme za potrebnéaj v našom podnikovom časopise venovaním témy mesiaca tvorbe lesných hospodárskych plánov zvýrazniť ich význam pre les, lesníkova lesníctvo.Ing. František Štulajter, CSc.Ing. JÁNŠTEFÁNIK,rozvojovo--technickýriaditeľ š.p.LESY SRLHPje v zmysle § 40 zákonao lesoch č. 326/2005 Z. z.nástrojom štátu, vlastníka,správcu a obhospodarovateľalesa na trvalo udržateľnéhospodárenie v lesoch. Hneďv nasledujúcom ods. 2 tohtoparagrafu sú vymenovanésúčasti LHP. V ďalšíchustanoveniach zákona je okreminého definovaný postupvyhotovenia LHP, povinnostia oprávnenia vyhotovovateľa.Tým chcem povedať, že LHPsa vyhotovuje podľa zákonaa príslušných vyhlášok. Teda, keďsa vyjadrujeme k LHP, de facto savyjadrujeme k zákonu a potomby malo platiť, že keď jenedostatočný, resp. zlý LHP, takje chyba v zákone.Čo sa týka formy vyhotoveniaLHP, ako znie i otázka, tumôže zaznieť množstvonázorov. Ja by som saprikláňal k zjednodušeniujednotlivých súčasti (menejúdajov, prehľadnejšie,jednoduchšie usporiadanie).Konzervatívny pohľadna lesníctvo je v mnohýchprípadoch potrebný, alev prípade LHP, a to nie lenIng. JÁNBAVLŠÍK,riaditeľLESOPRO-JEKTu, NLCZvolenSúčasnýobsah a forma LHP je odrazomdoterajšej praxe a legislatívy.LHP obsahuje údaje dôležitépre vlastníka na odbornéobhospodarovanie lesa, akoaj pre štát na sledovanie stavua vývoja lesov v SR.Už tento štandard je preniektorých vlastníkovpodrobný, ale podľa môjhonázoru, obsahujúci informácie,ktoré je možné využiťv prospech jeho oprávnenýchzáujmov a primerané jehopotrebám. Diferencovanepodľa špecifických potrieba požiadaviek vlastníka jemožné vyhotoviť na základeobjednávky aj ďalšie výstupytzv. nadštandardy, čo robí obsaha formu LHP flexibilnými.MARTIN MATYS, OLH na LSMajdánNa otázku by som odpovedalv dvoch rovinách: ako vlastníklesa i akojeho obhospodarovateľ.Pre majiteľalesa jeprvoradéekonomickékrytie dárenia. Darmo nám decenálnyhosposumárudáva celkový objemťažby so všeobecne známymčlenením, z čoho si poľahkyvypočítame tržby, keďhodnoty výpočtu nákladovejpoložky na zabezpečenieMLP presahujú horizontčasového rozdelenia lesa.Pre mňa, lesného hospodáraby bola elektronická podobaLHP, samozrejme s náležitýmprogramovým vybavením,efektívnejším využitím času,hlavne pri rôznych nespočetnýchhláseniach vyšším organizačnýmčlánkom. Je pre mňa lákavápredstava, že si kliknem na čísloJPRL a na monitore sa objavíporast s vrstevnicami, linkami,odvoznými miestami a cestami,dôležitými kótami, upozorní mana prekrytie s hospodárskymiobmedzeniami (zákonya vyhlášky životného prostredia).Samozrejmosťou by mal byťpopis porastu, do ktorého simôžem vpisovať zaujímavostiči jedinečnosti daného porastu(ortofauna, flóra). Jednoduchátabuľka LHE. História holín,MLP, obnovných prvkov, foriema spôsobov obnovy... Filtrovanímkonkrétnych, žiadanýchúdajov, by som jednoducho,rýchlo a hlavne presne dostávalžiadané informácie. Bezhraničnémožnosti grafickej i digitálnejevidencie. Je to tak ďaleko odreality?Ing.LADISLAVVARGA,CSc.,riaditeľ OZPalárikovoForma LHPje z môjho pohľadu vyhovujúca,v budúcnosti by však mohla byťsmerom k OLH a lesníkom bližšiav digitálnej forme nie v budoveLS, ale priamo v teréne.Bezpochyby by mala obsahovaťviac informácií o lesnomreprodukčnom materiáli.RADOVANKAZDA,KonzervatívnyinštitútLHP jejednýmz opatrení vlády, ktoré súvedené v záujme zabezpečiťpreventívnu ochranulesa kontrolou nad jehohospodárením.Tieto opatrenia mali väčšívýznam pred rokom 1989, kedybol štát jediným správcom lesova neboli rozvinuté dôslednejšielegislatívne nástroje verejnejkontroly.Porovnania s inými európskymikrajinami dávajú signál, žeLHP v jeho súčasnej podobe jenadmerným opatrením vlády,čo posilňuje i fakt, že v rokoch1995-2005 tvorila náhodnáťažba, ktorá nemôže byťpredmetom hospodárskehoplánovania, v priemere takmer48 % z celkovej ťažby.Lesník 4–2007 3

téma mesiacaLesný hospodárskyplán ako nástrojodborného lesného hospodáraLesnéhospodárske plányPeter ZIMAZákon o lesoch č. 326/2005 z. z.v § 40, ktorý sa venuje lesnémuhospodárskemu plánu v svojomprvom odseku konštatuje, že lesnýhospodársky plán je nástrojomštátu, vlastníka, správcu a obhospodarovateľalesa na trvalo udržateľnéhospodárenie v lesoch.Trvalo udržateľné obhospodarovanielesov je nielen povinnosťou,ale musí byť aj v záujmevšetkých menovaných, aby ichhospodárenie spĺňalo požiadavkutrvalej udržateľnosti.Pre štát je lesný hospodársky plán nástrojomna presadzovanie celospoločenskýchzáujmov do procesu hospodárenia v lesoch,ako aj prostriedkom na kontrolu a reguláciutohto hospodárenia. Túto kontrolu a reguláciuuplatňuje najmä prostredníctvom záväznýchúdajov lesných hospodárskych plánov,ako aj prostredníctvom ťažbovej úpravy lesova výberom ťažbových ukazovateľov.OLH NIELEN VYKONÁVATEĽOM LHP,ALE AJ JEHO SPOLUTVORCOMV prípade LESOV SR, š.p. ktorého prvoradoupovinnosťou je spravovať majetok vovlastníctve štátu, teda lesný pôdny fond a lesyna ňom, je priamou povinnosťou a strategickýmcieľom zabezpečiť trvalo udržateľnéobhospodarovanie na tomto majetku, ako ajna všetkých ostatných lesných pozemkoch,ktoré užíva. Zároveň je garantom trvalejudržateľnosti nielen produkčnej funkcielesov, ale celého spektra mimoprodukčnýchfunkcií, ktoré majú lesy plniť.Zásady trvalej udržateľnosti v podmienkachpodniku LESY SR š.p. sa zabezpečujúplánovitým a cieľavedomým obhospodarovanímlesov podľa lesných hospodárskychplánov.V rámci organizačného poriadku podnikuLESY SR, š.p, ale aj v zmysle zákonao lesoch hlavná zodpovednosť za realizáciulesného hospodárskeho plánu spadá dokompetencie odborného lesného hospodára.Nie je to len zodpovednosť za realizáciulesného hospodárskeho plánu, ale najmäzodpovednosť za to, že lesné porasty zodpovedajúsvojim stavom, teda štruktúrou,drevinovým zložením, zakmenením, ekologickoustabilitou a vitalitou svojmu stanovišťua veku.Z predchádzajúceho zákonite vyplýva,že lesný hospodársky plán je hlavným nástrojomodborného lesného hospodára a topredovšetkým ako nástroj na presadzovaniepotrieb lesných porastov.Ak je odborný lesný hospodár zodpovednýza stav lesa a jeho trvalo udržateľnéobhospodarovanie, tak nemôže byť len vykonávateľomlesného hospodárskeho plánu,ale musí byť aj jeho spolutvorcom. S toutomyšlienkou sa musia stotožniť najmä odbornílesní hospodári a musia cítiť nielenzodpovednosť za vykonanie plánovanýchhospodárskych opatrení, ale musia cítiť ajspoluzodpovednosť za ich naplánovanie,pretože lesný hospodársky plán by nemalbyť len dielom vyhotovovateľa, ale výsledkomspolupráce vyhotovovateľa a odbornéholesného hospodára.SÚČINNOSŤ S VYHOTOVATEĽOMV rámci tejto spolupráce vyhotovovateľvychádzajúc z modelov hospodárenia, pokynovna vyhotovenie lesného hospodárskehoplánu a podrobného zistenia stavu lesa navrhujehospodárske opatrenia a ich rozsah prejednotlivé porasty. Po zohľadnení možnostía potrieb lesných porastov spolu s odbornýmlesným hospodárom následne určia konkrétnehospodárske opatrenia a ich rozsah v jednotlivýchporastoch.To si samozrejme vyžaduje, aby človekna funkcii odborného hospodára spĺňal všetkypredpoklady, ktoré sú pre výkon tejto funkciepotrebné, najmä odbornosť, skúsenosti, ale ajdobré poznanie územia, na ktorom hospodária na ktorom je zodpovedný za stavlesa, teda aby bol odborným lesnýmhospodárom, profesionálomv plnom slova zmysle.Do procesu tvorby lesného hospodárskehoplánu vstupuje odbornýlesný hospodár už pri komplexnomzisťovaní stavu lesa. Komplexnézisťovanie stavu lesa vykonávajúpracovníci NLC Zvolen - Ústavulesných zdrojov a informatikyv predposlednom roku platnostilesných hospodárskych plánovna území, na ktorom sa bude v nasledujúcomroku vykonávať obnovalesných hospodárskych plánov.Výsledkom ich činnosti je určenie modeluhospodárenia pre základnú jednotku rámcovéhoplánovania. Touto je homogénny súborlesných porastov vytvorený na základe hospodársko-úpravníckejtypizácie (prevádzkovýsúbor) v rámci lesných oblastí a podoblastí.V procese komplexného zisťovania stavulesa je účasť odborných lesných hospodárovnevyhnutá pri prehodnocovaní kategórií lesova modelov hospodárenia.Pri posudzovaní a prehodnocovaníkategórie lesov ochranných musí odbornýlesný hospodár brať na zreteľ viaceré faktory.V prvom rade ide najmä o posúdeniecelkového rozsahu navrhovaných lesnýchporastov na vyhlásenie za lesy ochrannéa posúdenie, či prírodné prostredie týchtoporastov má taký charakter, že tieto porastyspĺňajú kritériá ochranných lesov.Za ochranné lesy sa vyhlasujú ucelenéplochy s výmerou väčšou ako 0,5 hektára,ktoré spĺňajú charakteristiky ochranných lesov.Teda ak sa nachádzajú v hospodárskychlesoch, alebo aj v lesoch osobitného určeniataké plochy, ktoré spĺňajú tieto kritériá, jepotrebné ich navrhnúť za lesy ochranné.Súčasne je potrebné posúdiť, že či tietokritériá spĺňajú celé porasty, alebo len ichčasti, pretože pri návrhoch porastov za lesyochranné je možné navrhnúť za ochrannýles celý porast, a to aj v tom prípade ak minimálne50% porastu spĺňa kritériá ochrannéholesa, alebo len jeho časť.Tu je potrebné zdôrazniť, že je na posúdeníodborného lesného hospodára čiaj plochy s výmerou väčšou ako 0,5 hektára,s charakterom ochranného lesa, nie jemožné ponechať v porastoch zaradenýchdo kategórie lesov hospodárskych, za predpokladu,že tieto plochy nebudú spôsobovaťproblémy v bežnom obhospodarovaní.V takom prípade sa ochranná funkcia takejtočasti porastu zohľadní pri podrobnomplánovaní a v lesnom hospodárskom plánebude charakterizovaná ako časť ochrannéhorázu a porast zostane v kategórii lesov hospodárskychresp. lesov osobitného určenia.V prípade exponovaných stanovíšť nachádzajúcichsa v lesných porastoch má možnosťodborný lesný hospodár navrhnúť tieto plochyza neúrodné lesné pozemky, ktoré nie súsúčasťou porastovej plochy. Sú to najmä skalnésute, skalné morény, strmé svahy s plytkoupôdou a vystupujúcou materskou horninoua pod, teda plochy na ktorých je nemožnáexistencia lesného porastu. Túto možnosť jeopodstatnené využívať aj v prípade lesnýchporastov zaradených do A zóny pásma ohrozeniaimisiami. Ide o porasty, alebo ich častis extrémne zdegradovanou lesnou pôdou, naktorej nie je možné prežívanie žiadnej vegetácie.Tieto porasty boli pôvodne zaradené v kategóriilesov osobitného určenia ako lesy podvplyvom imisií, platný zákon o lesoch už aleneuvádza lesy pod vplyvom imisií v kategóriilesov osobitného určenia a tieto porasty sú zaraďovanédo kategórie lesov ochranných.OČAKÁVANIAPODNETNÝCH NÁVRHOVPo posúdení týchto porastov v zmyslejednotlivých písmen kategórie ochranných lesov,teda lesov na mimoriadne nepriaznivýchstanovištiach ako sú sutiny, strže, skalné svahy4Lesník 4–2007

téma mesiacas vystupujúcou materskou horninou a pod.,vysokohorské lesy pod hornou hranicou stromovejvegetácie, lesy nad hornou hranicoustromovej vegetácie s prevládajúcim zastúpenímkosodreviny a ostatné lesy s prevládajúcoufunkciou ochrany pôdy predloží odbornýlesný hospodár svoje návrhy pracovníkomkomplexného zisťovania stavu lesa.Títo na základe návrhu odborného lesnéhohospodára a vlastných poznatkov vypracujúpredbežný návrh ochranných lesov,ktorý vyhotovovateľ zahrnie do „Správyo hospodárení“.Predmetom návrhu je opätovné vyhláseniepôvodných ochranných lesov, návrh navyhlásenie nových porastov za lesy ochranné,ako aj návrh na zmenu kategórie ochrannýchlesov na lesy hospodárske, resp. lesovosobitného určenia.Konečný návrh na vyhlásenie ochrannýchlesov predkladá schvaľujúcemu orgánuštátnej správy lesného hospodárstva vyhotovovateľlesného hospodárskeho plánu spolus návrhom lesného hospodárskeho plánu.Pri revízii modelov hospodárenia musíodborný lesný hospodár na základe svojichskúseností dať pracovníkom komplexnéhozisťovania stavu lesa podnetné návrhyna skvalitnenie obsahovej náplne týchto modelova to najmä pri stanovení základnýchrámcov hospodárenia, ktorými je hospodárskyspôsob a jeho forma, rubná doba,obnovná doba, doba zabezpečenia a dobanávratu, ako aj cieľov hospodárenia, ktorýmije cieľové drevinové zloženie, cieľová produkciaa cieľová štruktúra lesného porastu,a taktiež zásad hospodárenia, ktorými sú zásadyvýchovy lesa, obnovy lesa, ochrany lesaa rekonštrukcie lesa.Podľa modelov hospodárenia bude vyhotovovateľlesného hospodárskeho plánuvyhotovovať plán, a preto je potrebné, abyodborný lesný hospodár do modelov hospodáreniapretransformoval potreby porastov,ktoré obhospodaruje, pretože základnérozhodnutia, ciele a zásady hospodáreniaz týchto modelov budú pre neho platnépo dobu platnosti lesného hospodárskehoplánu, podľa ktorého bude hospodáriť celétoto obdobie.Vstupom do procesu tvorby lesnéhohospodárskeho plánu v rámci komplexnéhozisťovania stavu lesa odborní lesní hospodáripomôžu vytvoriť dobrú východiskovú pozíciupre podrobné plánovanie a v konečnomdôsledku pre kvalitné a čo najoptimálnejšievyhotovenie lesného hospodárskeho plánu.Pri vyhotovení lesného hospodárskehoplánu, ktoré prebieha v poslednom rokuplatnosti plánu, je potrebné, aby si odbornílesní hospodári našli čas na spoluprácus vyhotovovateľom a zúročili svoje skúsenosti,najmä čo sa týka poznania rastovýchprocesov jednotlivých lesných porastov a ichpredpokladaného vývoja. Na základe týchtoskúseností a podrobného zistenia stavu lesa,ktoré vykonáva vyhotovovateľ plánu, musiapri podrobnom plánovaní spoločne nájsť čonajoptimálnejšie návrhy plánovaných hospodárskychopatrení pre jednotlivé lesnéporasty.DÔRAZ NA SPRÁVNENAPLÁNOVANIE FORMYHOSPODÁRSKEHO SPÔSOBUPritom je potrebné sa podrobne zaoberaťplánovaním jednotlivých hospodárskychopatrení a to stanovením úloh obnovy lesa,výchovy lesa a zalesňovania.Pri plánovaní úloh obnovy lesa je dôležitésprávne naplánovanie formy hospodárskehospôsobu, samozrejme s prihliadnutímna model hospodárenia, optimálne umiestnenieobnovných prvkov, aby sa čo najlepšievyužil stanovištný potenciál pre dosiahnutieprirodzenej obnovy v lesných porastoch.a zaistenie čo najvyššieho podielu stanovištnevhodných lesných drevín, ktoré budútvoriť následný porast. Takouto obnovouzabezpečujeme trvalosť a nepretržitosť plneniavšetkých funkcií lesa, v zmysle funkčneintegrovaného hospodárenia v lesoch,ktoré má les ako základná zložka životnéhoprostredia plniť. Dôležitá je aj tá skutočnosťže obnovou lesa dochádza k vytváraniu viachorizontálne aj vertikálne členitých porastov,čím sa zlepšuje štruktúra vekových stupňovlesných biotopov a teda ich priaznivý stav.V rámci plánovania výchov porastov, akoprerezávok tak aj výchovných ťažieb sa musíodborný lesný hospodár kvalifikovane vyjadriťna základe zohľadnenia skutočného stavuporastov a ich predpokladaného vývojak stanoveniu plošného rozsahu výchovnéhozásahu, jeho umiestneniu, ako aj k potrebepočtu zásahov na plánovacie obdobie v jednotlivýchporastoch.AKO SA VYHNÚŤ ZBYTOČNEJADMINISTRATÍVEPri výchovných ťažbách v porastoch do50 rokov musia optimálne stanoviť intenzituzásahu, aby pri realizácii zásahov v týchtoporastoch nedochádzalo k neúmernémuprekračovaniu plánovaných ťažieb v jednotlivýchporastoch.Prekročenie výšky ťažby v poraste do50 rokov umožňuje odbornému lesnémuhospodárovi zákon o lesoch prostredníctvomúpravy lesného hospodárskeho plánu.Pritom ale musí mať na zreteli, že celkovávýška ťažby za lesný resp. vlastnícky celokje neprekročiteľná a priamym dôsledkomnesprávne stanovenej intenzity zásahua následným prekračovaním plánovaných ťažiebv porastoch do 50 rokov je znižovanieťažbových možností v porastoch nad 50 rokov,teda výchovných a obnovných zásahovv týchto lesných porastoch.Optimálne stanovenie intenzity výchovnéhozásahu je potrebné aj v porastoch nad50 rokov, ktoré ešte nedosiahli vek začatiaobnovy. Prekročenie plánovaného objemuvýchovnej ťažby v týchto porastoch je možnélen zmenou lesného hospodárskeho plánu.O tejto zmene rozhoduje orgán štátnej správylesného hospodárstva a k jeho rozhodnutiuje potrebné aj vyjadrenie orgánu štátnejsprávy životného prostredia. Správnym určenímintenzity zásahu v týchto porastoch sateda odborný lesný hospodár vyhne zbytočnejadministratíve.Nemenej dôležité je aj to, že správnymnačasovaním a vykonaním výchovného zásahuv posledných vekových stupňoch predvekom začatia obnovy môže tieto porastypripraviť na samotnú obnovu. Takýto zásahpotom spĺňa charakter výchovy aj prípravnejfázy podrastového hospodárskeho spôsobu.V súčasnosti sa zvyšuje dôležitosť plánovaniarozčleňovania porastov najmä v porastochdo 50 rokov, s ohľadom na technológiu,aká sa bude pri výchovných ťažbách používať.Preto je potrebné, aby odborný lesnýhospodár zosúladil použitie plánovanejtechnológie, ktorou bude výchovný zásahrealizovať, a potreby rozčlenenia porastov,tak aby nedochádzalo k tomu, že plánovanávýchovná ťažba sa prekročí už realizáciourozčlenenia v poraste.Pri plánovaní predpisu zalesňovania jepotrebné zohľadniť ekologické podmienkyna ploche navrhovanej na zalesnenie,možnosti prirodzenej obnovy stanovištnevhodných drevín, ako aj zastúpenie drevínuž existujúcich na tejto ploche tak aby sazabezpečilo dosiahnutie obnovného zastúpeniav poraste. Optimálne naplánované zalesneniepotom dáva predpoklad úspešnéhovývinu následného porastu.S obnovami lesných hospodárskych plánovsa stretávajú odborní lesní hospodári,ak nemenia svoju pôsobnosť, v desaťročnomcykle. Zvládnuť úlohy, ktoré sú na nichkladené pri týchto obnovách im pomôžeaj MOP – Postup pri obnove LHP a riešeníobmedzení vlastníckych práv ktorý podrobnepopisuje priebeh konania o obnovelesného hospodárskeho plánu. Na základenávrhu vhodných participácií štandardizujejednotlivé kompetencie odborných lesnýchhospodárov, ale aj ďalších pracovníkov podnikuLESY SR, š.p., ktorí sa spolupodieľajúna tvorbe lesných hospodárskych plánova určuje obsahovú náplň a spôsob vyhotoveniapodkladov potrebných k vyhotoveniulesných hospodárskych plánov, ako aj zdrojena ich získanie.OPAKOVANIE NIKOMU NEZAŠKODÍPred obnovou lesných hospodárskychplánov podnik LESY SR, š.p. organizujeodborno-inšruktážne školenia k obnovámlesných hospodárskych plánov pre odbornýchlesných hospodárov, ale aj pre ďalšíchzainteresovaných pracovníkov odštepnýchzávodov, na území ktorých bude v tom rokuprebiehať obnova lesných hospodárskychplánov. Na týchto školeniach si zopakujúcelkovú problematiku hospodárskej úpravylesov, čo určite nikomu raz za desať rokovnezaškodí, ako aj proces tvorby lesnéhohospodárskeho plánu a priebeh konaniao obnove lesného hospodárskeho plánu.V rámci diskusií sa prekonzultujú konkrétneproblémy, s ktorými sa stretávali v predchádzajúcichlesných hospodárskych plánocha spoločne sa hľadajú riešenia týchto problémov,aby nový lesný hospodársky plán spôsobovalodbornému lesnému hospodárovi týchproblémov čo najmenej.Z predchádzajúceho vyplýva, že pri tvorbelesného hospodárskeho plánu je aj na odbornomlesnom hospodárovi, podľa akéhoplánu bude nasledujúcich desať rokov hospodáriť,pretože o konečnej podobe a kvaliteplánu má právo spolurozhodovať aj on.Ak sa tak stane, tak bude musieť v minimálnejmiere využívať inštitút úprav a zmienlesného hospodárskeho plánu, nebudemusieť rozmýšľať, že čo má urobiť a kde tomá urobiť, ale bude môcť hospodáriť podľalesného hospodárskeho plánu, o ktorombude môcť hrdo povedať, že je dobrý aj jehozásluhou.Ing. Peter Zima je pracovníkom Odborulesníckej politiky a certifikácie lesovna generálnom riaditeľstve š.p. LESY SRLesník 4–2007 5

téma mesiacaTermín biologická diverzitapo prvý krát použili Norsea Mac Manus v roku 1980 v práci„Ecology and living resources– biological diverzity“ prespoločné označenie genetickej(vnútrodruhovej) diverzity a diverzitydruhovej (ekologickej),ktorá je definovaná počtomdruhov v spoločenstvách. Skrátenýtermín biodiverzita bolzavedený o päť rokov neskôrv roku 1985 Waltrom G. Rosenv súvislosti s prípravou prvéhonárodného fóra o biodiverzite,konaného vo Washingtone D.C.v septembri 1986. Dnes sa obatermíny stali bežne používanénielen v odbornej biologickeja ochranárskej literatúre, aleprenikli i do iných rezortova diplomacie a používajú sapre označenie rôznorodosti živýchforiem na zemi.DOHOVOR O BIOLOGICKEJ DIVERZITEPo dvadsiatich rokoch od KonferencieOSN o životnom prostredí človeka, ktorá sakonala v roku 1972 v Stockholme, sa v roku1992 uskutočnila v brazílskom meste Riode Janeiro Konferencia OSN o životnomprostredí a rozvoji, známa aj pod názvomSummit Zeme. Boli tu prijaté 4 základnédokumenty, medzi ktoré patrí i Dohovoro biologickej diverzite. V samotnom dohovoreje termín „biologická diverzita“ definovanýako „rôznorodosť všetkých živýchorganizmov vrátane ich suchozemských,morských a ostaných vodných ekosystémova ekologických komplexov, ktorých sú súčasťou“.Termín „biologická diverzita“ tuteda označuje nielen rôznorodosť v rámcidruhov a medzi druhmi, ale aj rozmanitosť(diverzitu) ekosystémov.Dohovor pokrýva široký rozsah problémov,je však možné rozlíšiť jeho tri hlavnéciele, tak ako sú definované v jeho prvomčlánku:• Ochrana biologickej diverzity v celej jejšírke• Uprednostňovanie rozumného a trvaloudržateľného využívania prírodných zdrojovpred ich nenávratným ničením• Spravodlivé využívanie výhod (úžitkov)vyplývajúcich z využívania biologickýchzdrojov, vrátane práva na prístup k týmtozdrojom a zaistenia rovnoprávneho podieluna zisku z ich využívania.NATURA 2000V roku 1992 bola prijatá smernica č. 92/43/EHS (smernica o biotopoch), v ktorejboli definované ciele európskej sústavy preochranu prírody Natura 2000. Táto pozostávazo SPA (special protection areas – osobitnechránené územia = chránené vtáčieúzemia) v zmysle smernice o vtákoch č. 79/409/EHS a SAC (special conservation areas– osobitných území ochrany) vymedzenýchv zmysle smernice o biotopoch. Smernicao biotopoch je založená na integrovanomprístupe – okrem ochrany biologickej diverzityje tiež zameraná na podporu trvaloudržateľných činností, ktoré sú v súlades cieľmi Natura 2000.Zachovanie biodiverzityv lesných ekosystémochprostredníctvom LHPKONFERENCIE MINISTROVO OCHRANE LESOV V EURÓPEKoncepcia trvalej udržateľnosti máv európskom lesníctve dlhú tradíciu. Pôvodnesa trvalá udržateľnosť v lesnom hospodárstvechápala hlavne ako trvalá výťaž(výnos) dreva, aby bolo možné preklenúťjeho historický nedostatok. Avšak postupnesa zakomponoval do obhospodarovanialesov aj význam ich rôznorodých funkcií.V súčasnosti sú mnohé dôležité aspektytrvalo udržateľného obhospodarovaniaupravené národnými alebo regionálnymizákonmi a nariadeniami a sú už pravidelnemonitorované.Želanie spojiť úsilie na politickej úrovnina ochranu a ďalšie zlepšenie trvalo udržateľnéhoobhospodarovania európskychlesov viedlo k Prvej konferencii ministrovo ochrane lesov v Európe, ktorá sa konalav Štrasburgu v roku 1990. Na Druhej konferenciiministrov, ktorá sa konala v Helsinkáchv roku 1993, ministri zodpovední za lesníctvov Európe prijali medzinárodné schválené„Lesnícke zásady“ a urobili ďalší krok v históriíkoncepcie trvalo udržateľného hospodáreniaprijatím „Všeobecných smerníc pre trvaloudržateľné obhospodarovanie európskychlesov“ a „Všeobecných smerníc pre ochranubiodiverzity európskych lesov“. Následnekonferencia ministrov v roku 1998 v Lisaboneprijala „Paneurópske kritériá a indikátorytrvalo udržateľného obhospodarovanialesov“, dôležité pre sledovanie a realizáciuvyššie uvedených všeobecných smerníc.Štátny podnik, LESY SR, pre napĺňaniepolitického záväzku Slovenskej republiky akosignatárskeho štátu k trvalo udržateľnémuobhospodarovaniu európskych lesov prijalvlastnú, samostatnú politiku trvalo udržateľnéhoobhospodarovania lesov stanovenúv „Koncepčných zámeroch a cieľoch kvalitypri trvaloudržateľnom obhospodarovaní lesov“.Štrukturálne sú postavené na šiestichpaneurópskych kritériách a sú v nich implementovanéodporúčania „Paneurópskychprevádzkových smerníc pre trvalo udržateľnéobhospodarovanie lesov“:Kritérium I: Zachovanie a primeranýrozvoj lesných zdrojov a ich príspevkudo globálneho kolobehu uhlíka.Vybrané ciele:• Pri tvorbe LHP uplatňovať požiadavkyna diferencované modely hospodáreniatak, aby tieto umožňovali ekologické (prírodeblízke) hospodárenie v lesoch, bolitechnicky realizovateľné, ekonomicky akceptovateľnéa diferencované podľa funkčnýchpožiadaviek.• Spolupracovať pri prepájaní hospodársko-úpravníckeho,krajinno-ekologickéhoa územného plánovania.• Využívať najvhodnejšie formy hospodárskychspôsobov pre optimalizáciudrevných zásob na úroveň, ktorá je žiaducas ohľadom na ekonomické, ekologické a sociálnefunkcie lesa.Alena ÁBELOVÁKritérium II: Zdravotný stav a vitalitalesných ekosystémovVybrané ciele:• Vykonávať pravidelný monitoring zdravotnéhostavu lesa so zameraním na identifikáciurozsahu a kombinácie škodlivýchčiniteľov ohrozujúcich konkrétne územie• Realizovať systematickú prevenciu smerovanúna ovplyvňovanie limitujúcich podmienokpre aktivizáciu škodlivých činiteľovs využitím zariaďovateľských a pestovateľskýchnástrojov zohľadňujúcich zmeny klimatickýchpomerov• Uprednostňovať ekologicky akceptovateľnémetódy potláčania biotických škodcov(biologické, biotechnické a iné)• Uplatňovať existujúce komplexné modelypraktických opatrení integrovanej ochranylesov• Klásť dôraz na genetickú, druhovúa štrukturálnu diverzitu zakladaných porastovna kalamitou poškodených plocháchs cieľom zvýšenia ich stability, vitalitya odolnostného potenciálu.• Znižovať ekologické a ekonomické škodyvčasným odstraňovaním kalamít• Udržiavať dynamickú rovnováhu medzistavmi zveri a výškou škôd na lesných ekosystémoch• Redukovať množstvo požiarov zníženímmožných rizík vzniku požiaru a zvýšenímrýchlosti pri lokalizácii požiaru a začiatkujeho likvidácieKritérium III: Zachovanie a podporaprodukčnej funkcie lesovVybrané ciele:• Vykonávať ťažbové zásahy v primeranomčase, takým spôsobom a v takom množstve,aby nedochádzalo k ničeniu a poškodzovaniulesných ekosystémov a zníženiu ichprodukčnej schopnosti• Uplatňovať diferencované postupyv obhospodarovaní lesov vzhľadom nastanovištné typy, kvalitu porastov a tvorbunedrevných produktov lesných ekosystémov• Riadiť obnovné zastúpenie drevín v prospechzvyšovania ekologickej stability,prírastku a hodnotového efektu lesnýchporastov• Uplatňovať progresívne a ekologickéťažbovo-dopravné technológie minimalizujúcepoškodenie pôdy a porastov• Uskutočňovať odôvodnené rekonštrukcie(prevody a premeny) málo produktívnychlesov na energetické porastyKritérium IV: Zachovanie, ochranaa primeraný rozvoj biologickej diverzitylesných ekosystémovVybrané ciele:• Uprednostňovať provenienčne vhodnúprirodzenú obnovu lesa pri obnove lesnýchporastov• Zabezpečovať sebestačnosť vo výrobekvalitného reprodukčného materiálu s vysokougenetickou hodnotou.• Podporovať horizontálnu a vertikálnu6Lesník 4–2007

téma mesiacarôznorodosť porastov a ich druhovú diverzitu• Podporovať existujúcu biologickú diverzituponechaním stojaceho alebo ležiacehomŕtveho dreva a bútľavých stromov v takommnožstve a rozmiestnení, aby nemalinepriaznivý vplyv na zdravotný stav a stabilitulesa• Revitalizovať a chrániť vzácne biotopys výskytom vzácnych druhov rastlín a živočíchov,prameniská, mokrade, skalné formácie,rokliny• Zachovávať prirodzene rastúce autochtónneporastové plášte• Potláčať nežiadúce invázne druhy rýchlosa šíriacich reziduálnych a ruderálnych rastlínKritérium V: Zachovanie a primeranýrozvoj ochranných funkcií lesovVybrané ciele:• Zabezpečovať diferencované obhospodarovanielesov plniacich vodohospodárskea vodoochranné funkcie• Zabezpečovať vyváženosť zrážkovo-odtokovýchprocesov v povodiach bystrín,obnovovať funkčnosť pôvodných vodnýchnádrží, zlepšovať funkčnosť ich brehovýchporastov• Zabraňovať erózii a poškodzovaniu lesnejdopravnej siete komplexným riešenímodtokových pomerov• Zabezpečovať diferencované obhospodarovanielesov plniacich pôdoochrannéfunkcie, uplatňovať vhodnú druhovú skladbuso zastúpením melioračných a spevňovacíchdrevín• Chrániť porasty pred zhutňovaním pôdy,vykonávať poťažbovú asanáciu koľají a rýhspôsobených pohybom strojov a nákladu• Zabezpečiť ochranu lesných pôd a podzemnýchvôd pred znečistením ropnýmia ostatnými nebezpečnými látkamKritérium VI: Zachovanie ostatnýchsociálno-ekonomických funkcií a podmienokŠtvrtá konferencia ministrov o ochranelesov sa uskutočnila vo Viedni v roku 2003.Ministri na nej zvýraznili rozhodujúce ekologické,ekonomické a sociálne aspekty trvaloudržateľného obhospodarovania lesova zvýraznili nutnosť spracovať národné lesníckeprogramy vo všetkých signatárskychkrajinách za účelom orientácie na národnépotreby a na implementáciu svetových záväzkovv súvislosti s lesmi a medzinárodnýmidohodnutými aktivitami.LHP A BIODIVERZITANa už vyššie spomínanej konferenciiministrov vo Viedni v roku 2003 bola prijatái rezolúcia V4: „Ochrana a zvyšovanie biologickejdiverzity lesov v Európe“, v ktorej sasignatárske štáty a Európske spoločenstvozaväzujú v bode 15: “Podporovať lesohospodárskeplánovanie a opatrenia a plányúzemnej stability, ktoré sú osobitne vhodnéna udržiavanie, ochranu obnovu a zvyšovanielesnej biologickej rôznorodosti, podporujúceprírodné procesy v lese.“Hospodárenie podľa lesných hospodárskychplánov má u nás dlhodobú tradíciu.Už zákonom č. 37/1928 Zb. a vládnymnariadením č. 97/1930 Zb. bola stanovenápovinnosť, aby sa všetky lesy s výmerounad 50 ha obhospodarovali podľa platnýchlesných hospodárskych plánov. V roku 1977vyšiel zákon č. 61/1977 Zb. o lesoch a zákonSNR č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesocha štátnej správe lesného hospodárstva. Podľavyššie uvedeného zákona SNR č. 100/1977Zb. sa LHP vyhotovoval pre lesy s výmerounad 50 ha. Pre lesy s výmerou do 50 ha savyhotovoval zjednodušený LHP. Dnes jepovinnosť hospodáriť zakotvená v § 36 zákonač. 326/2005 Z.z. o lesoch, ktorý znie:„Na účely tohto zákona sa odborným hospodárenímv lesoch rozumie povinnosťobhospodarovateľa lesa zabezpečiť hospodáreniepodľa lesného hospodárskehoplánu alebo výpisu z neho prostredníctvomodborného lesného hospodára.“Už z vyššie uvedených vybratých cieľovkvality platných pre štátny podnik vyplývaskutočnosť, že lesné hospodárske plány súhlavným nástrojom odborného lesného hospodárana zachovanie biodiverzity v lesnýchekosystémoch a zabezpečenie trvalo udržateľnéhovyužívania prírodných zdrojov, takako je do uvedené i v samotnom dohovoreo biologickej diverzite. Deklaruje to hlavneprofesionálna prepracovanosť tvorby LHP.Z hľadiska biodiverzity je nutné spomenúťhlavne ekologický prieskum lesa, ktorý jesúčasťou komplexného zisťovania jeho stavu.Jeho cieľom je vyprofilovanie identifikátorov,podľa ktorých sa stanovujú modelyhospodárenia. Medzi základné idetifikátorypatrí: kategória lesa, tvar lesa, spôsob obhospodarovania(porast v prevode, rýchlorastúcedreviny, stredný les, výberkovýporast alebo porast v prebudove, prechodna intenzívnejšie využívanie, akceptovanieprirodzeného zmladenia, bezzásahové porasty),pásmo ohrozenia imisiami, imisnýtyp, pásmo hygienickej ochrany vôd, druhchráneného územia, zóna ochrany prírody,združený hospodársky súbor lesných typov,hospodársky súbor lesných typov, porastovýtyp a stupeň ohrozenia, ktorý charakterizujezdravotný stav posúdením defoliácie a depigmentácie.Podľa nich sa určí rubná doba,zníženie rubnej doby, príznak fyzickéhoveku, rubné veky drevín, dimenzia rubnéhotypu, obnovná doba, doba zabezpečenia,doba návratu, formy hospodárskeho spôsobu,cieľová výstavba drevín, cieľové drevinovézloženie, obnovné drevinové zloženie.Tieto základné rozhodnutia a ciele hospodáreniasú súčasťou už spomínaných modelovhospodárenia a následne sa premietajú dopodrobného plánovania na porasty. Pomocounich môže potom odborný lesnýhospodár napĺňať vyššie uvedené koncepčnézámery a ciele LESY SR, š.p. postavenéna šiestich paneurópskych kritériách.V LHP sa odrážajú i všetky platné právnenormy SR, ktoré sa zaoberajú zachovanímbiodiverzity lesa a to počnúc Zákonomč. 326/2005 Z.z. o lesoch, ďalej Zákon č. 217/2004 Z.z. o lesnom reprodukčnom materiály,Vyhláška č. 453/2006 Z.z. o hospodárskejúprave lesa a ochrane lesa, Vyhláška č. 571/2004 Z.z. o zdrojoch lesného reprodukčnéhomateriálu, Usmernenie č. 5389/2005-710 MP SR vo veci použitia holorubnéhohospodárskeho spôsobu a jeho určovaniav LHP, Usmernenie MP SR č. 2765/2006-210o zmene a úprave LHP a v neposlednomrade i Zákon 543/2002 Z.z. o ochrane prírodya krajiny. Pri poslednom menovanomzákone by som sa rada pristavila a objasnila,ktoré z jeho ustanovení je potrebnézapracovať do platných LHP a ktoré majúbyť výsledkom samostatných správnychkonaní. Už do vyššie uvedených modelovhospodárenia sú zapracované jednotlivéobmedzenia vyplývajúce z platných stupňovúzemnej ochrany prírody a krajiny.Všetky ostatné súhlasy a výnimky, ktorýchpotreby pre obhospodarovateľa lesa vyplývajúzo Zákona 543/2002 Z.z. o ochraneprírody a krajiny majú byť výsledkom samostatnýchsprávnych konaní tak, ako je touvedené v tomto zákone. Napriek tomu sanaši kolegovia stretávajú pri obnovách LHPs požiadavkami štátnej ochrany prírody,ktoré idú veľakrát nad rámec zákona. Stávasa i to, že tieto neprerokujú s LESY SR,š.p. ako obhospodarovateľom lesa, ale ichdajú zapracovať do modelov hospodáreniapriamo vyhotovovateľovi LHP. S takýmtopostupom štátnej ochrany prírody zásadnenemôžeme súhlasiť.PROGRAM ZACHOVANIA BIODIVERZITYNedá mi na tomto mieste nespomenúťi tú skutočnosť, že LESY SR, š.p. ako najväčšíobhospodarovateľ lesa v SR (výmera obhospodarovanýchpozemkov 966 722 ha)má zavedené i ďalšie vlastné smernicea metodické pokyny, ktorých účelom jezachovať resp. zvýšiť biodiverzitu lesnýchspoločenstiev (Smernica o ponechaní drevapri pni alebo na pni, Metodicko-organizačnýpokyn (MOP) o prírode blízkomobhospodarovaní lesa, MOP o vnútropodnikovýchvzťahoch v ochrane genetickýchzdrojov, lesnom semenárstve a škôlkarstve,Metodické usmernenie organizácie k zabezpečeniuochrany lesov proti antropogénnyma prírodným škodlivým činiteľom,MOP o záväzných opatreniach na ochranulesov pred požiarmi, MOP o spaľovaní horľavýchlátok, Smernica pre obmedzeniepoškodzovania porastov lesnou technikou,Smernica pre ochranu kvality vôd v lesnýchporastoch, MOP o postupe pri obnove LHPa riešení obmedzení vlastníckych práv,Smernica o certifikácií trvalo udržateľnéhoobhospodarovania lesov, Príručka kvalitypre trvalo udržateľné obhospodarovanielesných zdrojov, MOP o overovaní systémuriadenia kvality lesných zdrojov). Zároveňdávam týmto jednotlivým OZ vyššie uvedenésmernice a MOP do pozornosti a apelujemna ich dodržiavanie v plnom rozsahu.Všetky sú uvedené na portáli podnikovéhointranetu v kolónke „Organizácia a riadenie“,„CEROD“ (Centrálny elektronický registerorganizačnej dokumentácie).Napriek nie malému počtu vyššie menovanýchsmerníc a MOP, ktoré sa zaoberajúzachovaním biodiverzity v lesných ekosystémochpovažujem za vhodné vypracovaťurčitý program zachovania biodiverzityv š.p. LSR, pomocou ktorého by odbornýlesný hospodár mohol premietnuť do lesnejprevádzky všetky koncepčné zámery a cielezamerané na trvalo udržateľné hospodáreniev lese a zachovanie biodiverzity jehoekosystémov.ZÁVERNa záver si už len dovolím konštatovať,že LESY SR, š.p. B. Bystrica má k 31.3.2007až 42 % obhospodarovaných lesov certifikovanýcha ďalších 15 % je pred vydanímcertifikátu. Z toho 20 % pripadá na systémFSC a 80 % na systém PEFC. Ide vlastneo verejné uznanie, že na danom území trvaloudržateľne hospodári.Ing. Alena Ábelová je pracovníčkouOdboru usmerňovania lesníckych činnostína generálnom riaditeľstve š.p. LESY SRLesník 4–2007 7

lesnícke spravodajstvoMinisterstvá našli spoločnúreč v problematikepodkôrneho hmyzuNádej prelesníkova ochranárov,nádej preprírodui spoločnosťJozef MARKOSlovensko má v porovnanís najvyspelejšími európskymikrajinami dvojnásobne vyššiuvýmeru chránených území (CHÚ)na lesnom pôdnom fonde. V súvislostis NATUROU 2000 sa tentoparameter ešte zvýšil. Svetovýpriemer percentuálneho podieluCHÚ na celkovej rozlohe jednotlivýchkrajín podľa FAO predstavuje12 percent, v Európe je to10,5 percenta, no a na Slovensku41 percent... Aj to je jedenzo zaujímavých faktov, ktoréodzneli na medzinárodnej konferencii,zorganizovanej spoločneministrom pôdohospodárstvaMiroslavom Jureňom a ministromživotného prostredia JaroslavomIzákom v Podbanskom vo VysokýchTatrách 18. až 20. marcatohto roka. Konferencie s názvom„Podkôrny hmyz, jeho vplyvna lesné ekosystémy v chránenýchúzemiach a možnosti využitiaštrukturálnych fondov EÚ priochrane prírody a krajiny“ sa zúčastniliodborníci Česka, Poľska,Švajčiarska, Nemecka, Rakúska,Švédska, Chorvátska, Rumunskaa Slovenska.J. NOVOTNÝ: „OCHRANA PRÍRODYNESMIE BYŤ NA ÚKOR VŠETKÝCHOSTATNÝCH FUNKCIÍ ÚZEMIA“Silné zastúpenie medzi účastníkmi mal ajš.p. LESY SR, ktorý reprezentovali generálnyriaditeľ Jozef Minďáš, rozvojovo-technickýriaditeľ Ján Štefánik, vedúci Odboru usmerňovanialesníckych činností Ján Švančaraa vedúci špecialistapodniku na problematikuochrany lesa JánKovalčík. S dvoma poslednemenovanýmisme hovorili o ich poznatkochz tejto akcie.Obaja zhodne vyzdvihliprezentáciu generálnehoriaditeľa Národnéholesníckeho centra(NLC) Júliusa Novot-naopak to, že po veternej kalamite aleboinej prírodnej katastrofe je najskôrrealizovaný nejaký krok a potom sa čakána to, aký bude jeho dôsledok. Jednoduchonemáme podľa neho stanovenépostupy, ktoré jasne zadefinujú jednotlivékroky, zamerané na zvládnutie takýchtosituácií. V auditóriu konferenciemimoriadne akcentovalo jeho tvrdenieo tom, že Európska komisia nemôžea ani nechce nariaďovať a predpisovaťjednotlivým členským krajinám čo a kdemajú v ochrane prírody robiť. Hovoriltiež o aktuálnom procese vyhlasovaniachránených vtáčích území v krajinách EÚ,ktorý sprevádzajú nedoriešené a neusporiadanévzťahy s vlastníkmi pozemkov.“J. Kovalčík vyzdvihol dva zahraničnépríspevky: Petra Zahradníka z českého Výskumnéhoústavu lesného hospodárstvaa poľovníctva a Hanesa Krehana z viedenskéhoÚstavu ochrany lesa. „Podľa koleguz Čiech musí byť ponechanie chránenéhoúzemia bez zásahu politickýmrozhodnutím, ktoré má nevyhnutnesprevádzať informačná kampaň o dopadochtohto rozhodnutia, určená širokejverejnosti. Pán Krehan na základe vlastnýchskúseností zdôraznil, že spracovaniekalamity s ošetrením kalamitnéhodreva a zabezpečením hygieny porastovje bezpodmienečne nutné zrealizovať ajza cenu použitia najdrahších technológií,akým je napríklad nasadenie leteckejtechniky v neprístupných terénoch.Ponechanie lykožrútových ohnísk mátotiž podľa neho ničivé následky.“ZÁVERY KONFERENCIESO SYSTÉMOVÝMI OPATRENIAMIA ODPORÚČANIAMIPunc dôležitosti dostala konferencia nielentým, že ju spolu organizovali ministerstvápôdohospodárstva a životného prostredia,ale predovšetkým tým, že zástupcovia obochrezortov v spolupráci so zahraničnými expertmispracovali závery, ktoré svojimi podpismipotvrdili aj obaja ministri – Miroslav Jureňaa Jaroslav Izák. Vzhľadom na ich závažnosťa zásadný prínos k riešeniu danej problematikyich publikujeme v plnom rozsahu.Základným predpokladom pre efektívnevyriešenie problému vplyvu podkôrnehohmyzu na lesné ekosystémyv CHÚ sa javí prijatie nasledovných systémovýchopatrení:1. Dopracovať zonáciu národných parkov,vychádzajúcu z novej schválenej metodiky,rešpektujúcu vlastnícke práva k územiamnachádzajúcim sa v CHÚ, ide najmä o neštátnevlastníctvo lesov, plne rešpektujúcukoncepciu ochrany prírody a krajiny, štátnulesnícku politiku, ako aj zásady politík zaprof.Ing. Július Novotný CSc. Ing. Ján Švančara Ing. Ján Kovalčík CSc.ného o vplyve podkôrneho hmyzu na lesnéekosystémy v chránených územiach.A v čom vidí principiálny problém rozdielnehoposudzovania dopadov premnoženiapodkôrnikov a regulovania, čineregulovania ich počtu? Citujeme z prezentácieJ. Novotného: „Rozpad lesných spoločenstievv CHÚ, osobitne v národnýchparkoch, nie je len problém environmentálny,ale aj ekonomicko-sociálny.Národný park má oveľa viac funkcií akolen pasívne chrániť územia s cennouprírodou. Aj keď je ochrana prírody dominantná,nesmie byť na úkor všetkýchostatných funkcií. Ak má národný parkveľkú výmeru území s mimoriadne silnýmiobmedzeniami a preto sa spustíproces veľkoplošného rozpadu lesnýchspoločenstiev, tento proces zásadnýmspôsobom ovplyvní aj funkcie samotnéhonárodného parku. Preto sa nestačípýtať iba úzko ekologicky orientovanýchkomunít, čo považujú za správnevo väzbe na premnoženie podkôrnikovv CHÚ, ale treba sa pýtať aj súkromnýchvlastníkov lesov, manažérov štátneholesa, daňových poplatníkov ako hlavnýchdonorov štátnej ochrany prírody,ale aj miestnych komunít, ktoré sú existenčnezávislé na všetkých rozhodujúcichfunkciách národného parku, či chcúmať živé (zelené), alebo mŕtve stromyvo svojom národnom parku.“Podľa slov šéfa NLC je logickým riešenímtohto problému prísna ochrana tých fragmentovprírody, ktoré sú vzácne a pri ichzachovaní sa riadiť profesionálne spracovanýmmanažmentovým plánom. Na ostatnomúzemí robiť také opatrenia, aby sa minimalizovaloriziko zničenia cenných častí prírody.V odôvodnených prípadoch ponechať časťprírody na samovývoj so sledovaním prírodnýchprocesov. Podmienkou úspechu tohtoriešenia je podľa neho kvalitná zonácia.J. ŠVANČARA: „EÚ NIE JEPRE SVOJICH ČLENOV STRAŠIAKOMALEBO HROZBOU“Zaujímavé postrehy z vystúpení ďalšíchprednášajúcich zhrnul pre Lesník J. Švančara:„Zástupca Slovenskej republiky v Európskejkomisii pán Miko povedal niekoľkozásadných myšlienok, s ktorými sa dáiba súhlasiť. Zdôraznil, že prístup k riešeniudiskutovaného problému musí byťcelistvý, vedecký a v súlade s cieľom zastaviťpokles biodiverzity v rámci krajínEÚ do roku 2010. Vyhlásenie chránenéhoúzemia nesmie podľa neho znamenať,že sa v ňom zakážu všetky činnosti. Zakľúčové považuje posudzovanie každejkonkrétnej aktivity z hľadiska dopaduna prírodné prostredie. Za nesprávne8Lesník 4–2007

lesnícke spravodajstvobezpečujúcich rozvoj vidieka a skvalitneniaživota lokálnych komunít.2. Pripraviť „Koncepciu“ systémového riešeniaproblému premnoženia podkôrnikovv CHÚ, ktorá bude obojstranne akceptovaná(štátnou ochranou prírody aj lesníctvom)a bude rešpektovať ekologicky, ekonomickyi sociálne najvhodnejší variant riešenia. Zároveňumožní zohľadniť miestne špecifiká.3. Vypracovať manažmentové plány chránenýchúzemí rešpektujúce „Koncepciu“riešenia problému premnoženia podkôrnikovv CHÚ a požiadavky vlastníkov, správcova samospráv v daných územiach.Do obdobia definitívneho vyriešeniazákladných podmienok a vypracovania„Koncepcie“ sa odporúča:1. Na území s najprísnejším režimom ochrany(v súčasnosti 5. stupeň ochrany prírody) sazasahovať nebude.2. V lesných porastoch susediacich s 5. stupňomochrany prírody vykonávať intenzívneopatrenia brániace šíreniu podkôrnikov dookolitých porastov v súlade so zákonomč. 326/2005 Z. z. o lesoch.3. Vytvoriť funkčný systém na úhradu obmedzení,vyplývajúcich zo zákona č. 543/2002Z. z. alebo na jeho základe.4. V územiach so 4. stupňom ochrany resp.B zónach realizovať preventívne a obrannéopatrenia na princípe ekologicky šetrnejaktívnej ochrany lesa proti podkôrnikom.V prípade potreby súhlasu alebo výnimkyorgánu ochrany prírody prihliadať na bionómiuvývoja škodcu. Odborným podkladompre rozhodovanie orgánov štátnej správy ŽPa OP, nutným pre dodržanie zákona NR SRč. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajinypre konkrétne opatrenia v konkrétnom území,bude stanovisko spoločnej odbornej komisietvorenej ŠOP B. Bystrica a NLC Zvolen,prerokované a odsúhlasené vlastníkom resp.správcom lesa.5. V oblastiach nachádzajúcich sa v 3. stupniochrany a nižšie sa bude vykonávať aktívnaochrana lesa proti podkôrnikom.Priebeh konferencie a prijaté záverys konkrétnymi systémovými opatreniamia odporúčaniami dávajú nádej, žeslovenskí lesníci a ochrancovia prírody(teda aspoň tí, ktorí sú schopní a ochotníracionálne uvažovať a konštruktívnerokovať) začali novú, dlho očakávanúetapu vzájomnej komunikácie. Etapu,ktorá pri úspešnom pokračovaní nastúpenéhotrendu, môže priniesť osohprírode i spoločnosti.VyhlásenieZdruženia pre certifikáciu lesovSlovenska k zámeru vyhlásiť NPRTichá a Kôprová dolina v TANAP-eza územie chránené občanmi.František ŠTULAJTERZdruženie pre certifikáciu lesovSlovenska s obavami sleduje účelovémanipulovanie niektorých mimovládnychorganizácií s verejnoumienkou občanov o ohrození stavuprírody v NPR Tichá a Kôprová dolinavlastníkmi a obhospodarovateľmilesov TANAP-u. V prípade Ticheja Kôprovej pritom lesníkom vôbecnejde o vyťaženie kalamity, ale o vykonaniepotrebných preventívnychopatrení na ochranu žijúcich lesnýchporastov pred podkôrnym hmyzom,ktorý má ideálne podmienky na svojvývoj v nespracovanom kalamitnomdreve. Tak ako im to prikazuje zákono ochrane prírody a krajiny a zákono lesoch. Lesníci chcú predovšetkýmudržať priaznivé podmienky právepre život ohrozených medveďov,tetrovov hlucháňov a ďalšie ohrozenérastlinné a živočíšne druhy!Združenie bude ich činnosť pozornemonitorovať.Je možné, že pravým cieľom kampaneniektorých mimovládnych organizácií zaochranu skutočnej voľnej prírody v TANAP-eje diskreditácia štátnej ochrany prírody, lesníkova vlastníkov lesa. Teda tých, ktorí sú podľaÚstavy a zákonov Slovenskej republiky jediníreálne zodpovední za šetrné využívanieprírodných zdrojov a ekologickú rovnováhu.Výsledky práce vlastníkov a obhospodarovateľovlesov, spredmetnené do kvality lesnýchporastov, sú pritom viditeľné, hmatateľnéa jednoznačne uznávané odborníkmi v celoeurópskomi celosvetovom meradle. Vzácnebiotopy v Tichej a Kôprovej doline a impodobné prirodzené lesy na Slovenskuexistujú len a len zásluhou lesníkov - ľudí,ktorí celý svoj život zasvätili poznaniu zložitýchprocesov lesných biotopov a vedia ich z generáciena generáciu citlivo regulovať. Záujmyvlastníkov a obhospodarovateľov lesovv SR nie sú a ani nemôžu byť iba ekonomické.Ich hlavným cieľom je zveľaďovaniesvojho majetku v súlade s environmentálnevhodným, spoločensky prínosným a ekonomickyživotaschopným spôsobom v zmysle medzinárodneuznaných kritérií a štandardov trvaloudržateľného obhospodarovania lesov.Predpokladáme, že spomínaná kampaňje reakciou na prijaté pragmatické a systematickézávery pre efektívne vyriešenie problémuvplyvu podkôrneho hmyzu na lesnéekosystémy v chránených územiach Medzinárodnoukonferenciou o podkôrnom hmyze,ktorá sa konala v marci 2007, v hoteliGrand Permon na Podbanskom, pod záštitouministrov životného prostredia a pôdohospodárstva.Dnes je to Tichá a Kôprová dolina, zajtraNízke Tatry, napozajtra... Pre niekoho je veľmijednoduché znevažovať prácu iných. Na druhejstrane je neriešiteľným bremenom uznaťuž dosiahnuté výsledky a rešpektovať získanéskúsenosti, lebo tým môže ohroziť svoju existenciu.A to je - zdá sa - základná filozofianiektorých mimovládok.(Združenie pre certifikáciu lesov Slovenskaje správcom Slovenskej schémy certifikácielesov, ktorá je súčasťou najväčšiehocelosvetového certifikačného programu pretrvalo udržateľné obhospodarovanie lesovPEFC. Viac informácií nájdete na www.pefc.sk).Ing. František Štulajter CSc.predseda združeniaGrizzly v Banskej BystriciPeter GOGOLAŠtiepkovací stroj Grizzly z regionálneho strediska Biomasy na Beňuši zajediný víkend (17. – 19. 3.) zoštiepkoval všetku drevnú hmotu, ktorú na rozľahlépriestranstvo pri plážovom kúpalisku v Banskej Bystrici zhromaždilipracovníci Záhradníckych a rekreačných služieb mesta (ZAaRES). Rastlinnýmateriál, ktorý bol poškodený vplyvom nepriaznivej zimy 2006/2007 sazmenil na materiál, ktorý poslúžil v teplárni akciovej spoločnosti Smrečinana výrobu tepla a elektrickej energie.„Hľadali sme spôsob, ako energetickyzhodnotiť biologický odpad, ktorý vznikolpri prerezávaní verejnej zelene v BanskejBystrici. Riešenie sme našli v spolupráci soštátnym podnikom LESY SR, konkrétne soStrediskom Biomasa. Drevná hmota bola podrvenáštiepkovačom a odpredaná teplárnia elektrárni. Mesto sa tak zbavilo problému,čo s odpadom, za ktorého likvidáciu bymuselo zaplatiť. Vďaka spolupráci s lesníkmisme na jeho spracovaní dokoncazarobili,“ povedal Ing. FrantišekKrč, riaditeľ banskobystrickýchZáhradníckych a rekreačných služieb.„V spolupráci chceme pokračovať,“dodal.„Myslím, že sami Banskobystričaniaboli prekvapení: obsluhajediného štiepkovača spracovalaza necelé tri dni celý objem drevnejhmoty a vyprodukovala takmer 150 tonštiepky. Spolupráca s banskobystrickýmZAaRESom je pre nás zaujímavá a bezpochybyobojstranne výhodná. Hľadámezdroje štiepkovateľnej suroviny v blízkostimesta, aby sme dopravné náklady dodávokpre banskobystrickú tepláreň a elektráreňv Smrečine znížili na minimum,“ povedalIng. Henrich Klescht, vedúci regionálnehocentra výroby biomasy v Beňuši.Lesník 4–2007 9

lesnícke spravodajstvoPrvým aprílom tohto rokanadobudol v š.p. LESY SR účinnosťdodatok k metodicko-organizačnémupokynu o spôsobepreberania energetického dreva,ktorým sa menia a dopĺňajúniektoré pravidlá preberaniaenergetického dreva a cenníkenergetického dreva a nehrúbia.Dodatok obsahuje aj novúprílohu - program na výpočetceny a objemu hmoty hrúbiaa nehrúbia pri výrobe štiepky.PRÍLEŽITOSŤ PRE VÝVOZKYO najdôležitejších novinkách, ktoré majúodštepným závodom a Stredisku Biomasapomôcť vylepšiť ich súčinnosť pri produkciidrevnej štiepky, sme hovorili s Ing. JúliusomPiliarom z Odboru financií a cien na generálnomriaditeľstve. „Za prípravu energetickéhodreva a nehrúbia na odvoznom miestedo vzdialenosti 30 kilometrov (vrátane)od konečného veľkoodberateľa štiepky saceny uvedené v cenníku zvyšujú až o 10%.Zoznam veľkoodberateľov s určenýmiskladmi na štiepku vypracúva a aktualizujepre príslušný rok Stredisko Biomasa. Ďalšounovinkou je, že za sústreďovanie a prípravuenergetického dreva a nehrúbia naOM, z ktorého je možné priamo realizovaťplnenie veľkoobjemových kamiónov štiepkovaním,keď sa OM stane tzv. expedičnýmmiestom, sa ceny uvedené v cenníku zvyšujúpodľa objemu vyrobenej štiepky takto:do 50 ton vyrobenej štiepky do 50 Sk/t, od51 do 100 ton do 100 Sk/t, no a nad 101 tdo 150 Sk/t.Zároveň je týmto daná príležitosťna využitie vývozných súprav pri sústreďovaníenergetického dreva na väčšievzdialenosti ako sú bežne kalkulované(po najbližšie OM) približne o 500 - 1000 mv závislosti od dreviny pri zakladaní tzv.“expedičných miest“. Avšak zvýhodnenievývozných súprav, a nie len vývoznýchsúprav, sa stáva ekonomicky efektívne, pokiaľich nasadzovanie je súčasťou procesukomplexného spracovávania vyťaženéhodreva, teda nielen pri príprave energetickejhmoty na štiepkovanie. Takto uvedenéceny v cenníku sú vnútropodnikovými cenamipre výkup energetického dreva odjednotlivých OZ. Pre výkup energetickéhodreva od cudzích subjektov sú ceny stanovenépodľa tohto cenníka cenami maximálnymi.Znamená to, že Stredisko BiomasaVývozka pripravujeenergetickú hmotuZmeny v spôsobe preberania,v cenníku a výpočte objemu energetického drevaNovinky, ktoré majú pomôcťmôže dohodnúť aj nižšiu výkupnú cenu.“VIACÚČELOVÉ VYUŽITIE KOEFICIENTOVOdštepné závody bude určite zaujímať,že v porovnaní s pôvodnými cenami sú v aktualizovanomcenníku pri podiele nehrúbia61 – 100% (ø 80 %) v pripravenej drevnejhmote a v závislosti podľa stavu dreva (čerstvé,preschnuté a suché) ceny vyššie v priemereo 12 až 18 percent. Navyše programna výpočet ceny a objemu hmoty hrúbiaa nehrúbia pri výrobe štiepky, ktorého tvorcomje Ing. Piliar, môže kolegom na závodochvýrazne napomôcť pri čo najobjektívnejšomzisťovaní evidencie energetického dreva podrevinách na odvozných miestach a stanovenívýkupných cien medzi Strediskom Biomasaa OZ . „Som presvedčený o tom, že správnezaevidovaná hmota na OM je základom objektívnehoposúdenia rentability prípravyenergetického dreva vo vzťahu k cenevlákninového dreva. Za účelomzískania dostatočného množstvapodkladov pre program sú odporučenékoeficienty prepočtu z prm nam 3 , ktoré dodatok obsahuje. Tietosú určené na výpočet množstva pripravenejhmoty z dôvodu nemerateľnostiv m 3 , keď sa objem stanovív prm a prepočíta sa na m 3 na základeodporúčaných koeficientov priobhliadke pripravenej hmoty na OMešte pred štiepkovaním. Takto zistenéobjemy hrúbia a nehrúbia prevystavenie potrebných dokladov súJozef MARKOpre Stredisko Biomasa postačujúce.Využitie týchto koeficientov prepočtu,aj keď sú len odporúčané a orientačné, jemožné nielen vo väzbe na program, ale ajna iné účely. Napríklad na zaevidovanieobjemu hrúbia a nehrúbia ako podkladuna vystavenie zálohovej faktúry za prípravudrevnej hmoty na OM pre internéhododávateľa služieb – OZLT, resp. externéhododávateľa služieb ešte pred jej prebratíma zoštiepkovaním Strediskom Biomasa.Lesníci a dodávatelia prác tak nebudúmusieť niekoľko mesiacov čakať na výrobuštiepky z pripraveného energetickéhodreva, aby získali potrebné údaje pre fakturáciu.Ale pozor – len pre zálohovú fakturáciu,lebo konečné objemy pre fakturáciubudú známe po zoštiepkovaní hmoty strediskomBiomasa,“ dodáva Ing. Piliar.Energetické drevopripravené na štiepkovanieNajdrahší javorna SlovenskuPeter GOGOLALesníci zo š.p. LESY SR, Odštepný závod (OZ)Bardejov, prekonali svoj minuloročný rekord:na aukcii v piatok 9. marca predali najdrahšíkmeň v histórii aukčného predaja dreva na Slovensku.Výrez javora horského s objemom 1,77 m³kúpil zákazník zo zahraničia za 236 939 Sk. Očkovédrevo z bardejovského javora bude pre svojuexkluzívnu kresbu použité na výrobu nábytkovejdýhy.10Lesník 4–2007

lesnícke spravodajstvoABY BOLO JASNÉ, KTO ZA KOHOKOPEPráve posledne spomenutý rozmer tohtoproblému je čoraz častejší a nebezpečnejšío to viac, že novinári načúvajú najskôra pozornejšie protistrane. Ak potom aj dajúpriestor na vysvetlenie zástupcovi LESOV SR,už vopred akoby mali v hlave pripravenúpointu svojho článku či príspevku. No a távyznieva jednoznačne v neprospech lesníkov.Bodaj by nie, keď je prezentovaná akoprípad závažne porušujúci vlastnícke práva.Tak tomu bolo aj v rozsiahlom článku, uverejnenomv polovici marca v Púchovských novináchs veľavravným titulkom „Zelený biznis.“Nie je dôležité citovať všetky tendenčnépasáže z tohto článku. Možno stačí jedna,ktorá dostatočne dokumentuje „kto za kohokope.“ Autor článku mimo iného píše: Hneď2. februára bol zodpovedným lesnýmhospodárom vydaný súhlas na okamžitúťažbu dreva na parcele, v ten istýdeň bolo zároveň vystavené oznámenie,ktorým LESY SR š.p. upozornili majiteľovna vykonávanie hospodárskej činnostipráve na ich pozemku, naplánovanépodľa už schváleného LHP. V oznámenísa okrem iného píše: „Z dôvodu, že vlastníctvojednotlivých parciel v poraste 414nie je vlastnícky vysporiadané, podielysú vedené aj na neznámych vlastníkov,porast nie je možné fyzicky a zápisničneodovzdať do užívania vlastníkov.“ Lenna vysvetlenie treba dodať, že zmieňovanýporast 414 „prekrýva“ parcelnúmapu – zahŕňa totiž niekoľko pozemkov,ktorých súčasťou je i vlastnícky vysporiadanáparcela. Argumentácia údajneexistujúcimi nevysporiadanými parcelamiv danom poraste je teda z hľadiskamajiteľov tej „vysporiadanej“ absurdnáa zavádzajúca. Akoby to nestačilo, zástupcaObvodného lesného úradu v Považskej Bystricisa v článku vyjadril, že „k istému porušeniuzákona asi došlo, pretože LESYSR ťažili bez nájomnej zmluvy.“ Pritomv zázname z výkonu štátneho dozoru vo vecizistenia podkladov z realizácie rubnej ťažbyz 20.2.2007 je uvedené a ten istý úradník obvodnéholesného úradu to aj podpisom potvrdil,že „v rámci štátneho dozoru nebolozistené porušenie zákona o lesoch.“BEZ PRIESTORU NA VYSVETLENIE,ALE S POUČENÍMIng. Ivan Adásek, riaditeľ OZ PovažskáBystrica poslal k článku vysvetlenie, z ktoréhovyberáme: Predmetný článok je zameranýna vykonanie hospodárskej činnostiv lesnom poraste – JPRL 414 LHC LúkyTrampoty považskobystrických lesníkov s údajnýmivlastníkmi a novinármiAko sa nestať zelenýmibiznismenmiJozef MARKOKeď spomeniete na väčšine odštepných závodov problematiku neštátnychneodovzdaných lesov, kolegom, ktorí sa ňou zaoberajú, sa obraznepovedané zježia vlasy na hlavách. Nečudo. Nejednoznačná a nedostatočnálegislatíva, jej neznalosť či nerešpektovanie zo strany vlastníkov,resp. údajných vlastníkov lesných pozemkov, nedôvera voči postupomštátnych lesníkov, pôsobenie špekulantov a podvodníkov masírujúcichmienku drobných vlastníkov lesa a hlavne dreva, alibizmus špecializovanejštátnej správy, nedočkavosť, agresivita ľudí a tlak z toho prameniaci,to všetko dáva lesníkom v praxi poriadne zabrať. No a keď sa k tomu pridáaj zneužitie masmédií, tak už toho majú skutočne dosť.pod Makytou o výmere 3,37 ha. Z tejtovýmery je 1,8210 ha – 54,03% ne-je vysporiadaná v celosti pre známychz dotknutých parciel sťažovateľov nieznámych vlastníkov, ktorých v zmysle vlastníkov. Parcely sú vedené na LV 1812zákona 80/1998 Z. z. zastupuje štátnaorganizácia lesného hospodárstva plussúhlasy vlastníkov s vyhotovenými nájomnýmizmluvami, 0,7975 ha – 23,67%vo vlastníctve Slovenskej republiky– LESY SR Banská Bystrica. Známychvlastníkov, ktorí doposiaľ nepožiadalio vyhotovenie nájomnej zmluvy zostáva0,7515 ha – teda iba 22,30%. Týmto môžubyť nájomné zmluvy vyhotovené po písomnompožiadaní.V článku je uvedené, že vlastníci29. januára t.r. zaslali LESOM SR oznámenieo chystaných právnych krokochtýkajúcich sa vlastníctva parcely 5996a geometrický plán zameraných viacerýchparciel v k. ú. Lazy pod Makytou.Ani jedna parcela uvedená v oznámenízo dňa 29.1.2007 a v geometrickom plánenezasahuje do JPRL 414 a nebola na nichvykonaná hospodárska činnosť. Oznámenieopisované v článku sa teda lesnéhoporastu 414 vôbec netýka. OZ PovažskáBystrica k oznámeniu dvakrát písomnepožiadalo zastupujúcu advokátku o doloženieprávne relevantných dokladov– listov vlastníctva - k daným parcelám.Do dnešného dňa nám doklady preukazujúcevlastníctvo neboli doručené.V ďalšej časti článku citujem: „...horúcouihlou ušitú ťažbu na ďalšej z parciel,ktorej sú majiteľmi a ktorá je paradoxnevlastnícky vysporiadaná...“ Toto tvrdenieje zavádzajúce, nakoľko ani jednaa 1816 vo vlastníctve známych vlastníkov,neznámych vlastníkov a vlastníka,ktorý odsúhlasil hospodársku činnosťa má vyhotovenú nájomnú zmluvu. Parcelysú v spoluvlastníctve jedenástich a trinástichvlastníkov. Mám za to, že autorčlánku si mal svoje tvrdenie o argumentáciiúdajne existujúcich nevysporiadanýchparciel preveriť, nakoľko neznámemuvlastníkovi v zmysle platnej legislatívynie je možné parcelu odovzdať bez zmluvyo spoločnom obhospodarovaní.Asi nie je potrebné ani dodávať, žepriestor na takéto kvalifikované vysvetlenieriaditeľ OZ v článku nedostal. Namiesto nehosa ku kauze vyjadrova „nezainteresovanýlesný hospodár, ktorý si neželal byť menovaný“,splnomocnenec poškodených majiteľova už spomenutý zástupca ObLÚ. Niečo je všakpredsa len potrebné dodať k tejto skúsenostipovažskobystrických lesníkov, z ktorých urobiljeden zaujatý novinár zelených biznismenov,mysliacich len na finančný zisk. Práve takétoprípady ukazujú na to, aké je dôležité, abylesníci z jednotlivých odštepných závodov aktívnespolupracovali s regionálnymi masmédiami,aby si budovali s regionálnymi redaktormikorektné a dlhodobé osobné vzťahy, aby ichnezabúdali prizývať na svoje akcie a propagovalisystematicky pozitívne dianie v lesníckejprevádzke v regióne svojho pôsobenia. Potomby sa už nemalo stať, že nedostanú šancu savyjadriť k niečomu, čo ich v očiach verejnostineprávom dehonestuje.Rekordný kmeň javor horského jeoznačovaný „očkový“, podľa typickejkresby v štruktúre dreva. Vyrástol v Čergovskompohorí, v oblasti Lesnej správyMalcov. Dĺžka výrezu je 7,3 m a stredováhrúbka 57 cm.„Na každej z doterajších aukcií sa vyskytlijeden až dva výrezy očkového javora,avšak tento je unikát: je očkový po celejdĺžke a dovnútra kmeňa, zároveň je bezhrčatýa s malým jadrom, preto je vhodný navýrobu dýhy s veľmi špecifickou kresbou,“povedal Ing. Daniel Rimarčík, vedúci obchodua logistiky na OZ Bardejov.Najdrahší slovenský výrez dreva, vydražený na aukcii OZ Bardejov9.3.2007.Ide o očkový javor horský, vyťažený na LS Malcov v Čergovskom pohorí.Je očkový po celej dĺžke a hrúbke, bezhrčatý a s malým jadrom. Jeho parametre sú :dĺžka 7,3 m, stredová hrúbka 57 cm, kubatúra 1,77 m 3.Vydražený bol s cenou 133 864 Sk/m 3, čo je 236 939 Sk za celý výrez.Lesník 4–2007 11

pro silva slovakiaExkurzia poľovníckychzariadení š.p. LESY SRMáme byťna čo pyšníLucia HANKOVÁDeň pred Levickými poľovníckymi dňami,23. marca 2007, sme s nadšením očakávalipríchod zástupcov zahraničných, ale ajtuzemských médií. Zorganizovali sme prenich mediatrip pod názvom Exkurzia poľovníckychzariadení š.p. LESY SR. V zahraničísú takéto názorné prezentácie pre médiapriamo v teréne bežnou záležitosťou. Veľmiradi prijali pozvanie zástupcovia časopisovMyslivost, Svět myslivosti a Poľovníctvo a rybárstvo.Maďarsko bolo reprezentované časopismiNimród a Magasles, ako aj kolegamiz Maďarských štátnych lesov Zala. Ochotnetúto možnosť využili i prednášatelia z Maďarska,Ruska a Chorvátska. Príležitosť natočiťreportáž o poľovníckych zariadeniachš.p. LESY SR si nenechali ujsť ani slovenskémédia ako TA3, TV JOJ a samozrejme tvorcoviapopulárnej relácie HALALI.Exkurziu poľovníckych zariadení smezačali za hlaholu lesného rohu, ako inak- na OZ Kriváň, v Chránenej poľovnej oblastiPoľana. Prezreli sme si ukážky kŕmnycha odchytových zariadení, počas ktorýchvšetci zúčastnení dychtivo získavali nové informácie.Poľovníctvo v š.p. LESY SR v krátkostipredstavil rozvojovo-technický riaditeľIng. Ján Štefánik. Keďže počasie bolo uzimené,všetci sme sa tešili na teplo prekrásnejpoľovníckej chaty Zálomská. Poobedesme pokračovali v prezentácií poľovníckychzariadení na OZ Topoľčianky. Navštívili smezubriu zvernicu a režijný poľovný revír Veľkázvernica. Slávnostný deň sme zakončilina Poľovníckom zámku v Topoľčiankachvynikajúcou večerou.Všetci zúčastnení boli podujatím nadšení.Obdivovali nielen poľovnícke zariadenia,ale aj výsledky našej niekoľkoročnej práce.Slovensko má obrovské možností poľovníckehovyžitia a nemáme sa za čo hanbiť.LESY SR, š.p. dokázali, že sú minimálne porovnateľnýmipartnermi susediacich štátov.Určite máme byť na čo pyšní.Prírode blízke obhospodarovanie lesaII. Keď v krvi koluje„Pro Silva pozitív“Spýtal sa ma nedávno jeden kolega. Prečoa odkedy si tak zanietený pre vec Pro Silvaa prírode blízkeho obhospodarovania lesa?Nuž, ťažko nájsť v živote človeka medzníky,ktoré lámu ľady. Základy som dostal odotca, ktorý bol treťou známou generácioulesníkov v našom rode. Spolu sme vyznačovaliclonné ruby v bukových porastoch, kde dnesrobíme posledné prerezávky. Výrazný vplyvna moje myslenie mala aj vetrová kalamitaz júna 1999 v lesoch Považského Inovca. Po dlhotrvajúcomdaždi prišiel silný, nárazový vietor,možno orkán. V pohorí vyvrátilo viac ako1000 ha prevažne listnatého lesa, ale na LSsme mali plochu holín ,,iba“ 135 ha.Bola to životná facka, i poučenie. Dostalisme ju aj napriek tomu, že sme takmercelé decénium pred pohromou obhospodarovaliporasty podrastovým spôsobom. Po nejnasledovalo vytriezvenie s niekoľkoročnoutvrdou prácou – zalesňovaním holín vzniknutýchvo výchovných porastoch.Na vtedajšej LS Kulháň bolo zabezpečenýchprirodzeným zmladením hlavne buka90% kalamitou zničených rubných porastov.Na LS Duchonka, kde teraz pracujem, bolasituácia podstatne horšia - 600 ha holín. Kalamitunikto nechcel, nikto sa nás nepýtal a aniv budúcnosti sa pýtať nebude, ale mali bysme byť pripravení.Na LS nám zostali pôvodné, prírodné,človekom minimálne zmenené porasty takejkvality i zloženia, ktoré môžu byť prisprávnej výchove slovenským, či európskymskvostom. Pátraním v histórií LS som zistil,že tu pred a po druhej svetovej vojne pôsobilProf. Bezačinský. I jemu patrí vďaka za to, čotu máme. Bolo by trestuhodné nepokračovaťv jeho diele, teraz už našim rukopisom, s novýmipoznatkami za spoločným cieľom. Jeneprípustné neodborné obhospodarovanietýchto lesov.Kalamít, či silných vetrov zrejme budepribúdať, január to iba potvrdzuje. Na rozdielod lesov na západ od nás, tie naše mali terazšťastie. To vraj praje pripraveným. Pripravmesa, kým je čas, aby sme zachovali lesy potomstvu.Nenechajme sa fackať vystrájaním počasia.Začnime myslieť, konať a tvoriť les.A na tom stavajú princípy prírode blízkehoobhospodarovania lesa. Tento spôsobnie je zložitý, ak človek chápe les ako celok.Nemohol by som ho presadzovať a realizovať,keby som mu neveril. Dáva zmysel mojej prácia myslím, že aj celej lesníckej činnosti a ťažkonájdete iný, lepší. Dokážem pri tom relaxovaťrovnako, ako pri poľovačke. Prejsť po poraste,zmapovať ho, sadnúť si na peň a zamyslieť sa.Ako ho obnoviť, kde začať? Od linky, či nahrebienku? Skúsiť hlúčik, alebo skupinu, rozširovaťju, či vkladať nové? Nechať v obnovovanýchčastiach nádejné nedozreté stromy? Akoich potom vyťažím, aké dreviny a ktoré stromyťažiť prvé, ktoré podporiť a ešte uvoľniť. Zaúčelom obnovy, či ešte prírastku? Aké drevinychcem obnoviť? Má môj zámer slabé stránky,môžem tam nechať zbytky po ťažbe, je ten porastohrozený škodcami, akú technológiu zvolím?Pochopia môj obnovný zámer tí, čo príduDušan MIKUŠpo mne o 20 či 50 rokov? Je to náročné na čas.Myslím si, že toto patrí medzi základné činnostiOLH. Týmto sa stávajú tvorcami lesa. Hospodárenies trvalým pokrytím pôdy a tvorbounerovnovekých, nerovnorodých, viacvrstvovýchporastov s kmeňmi mimoriadnej kvalitya vysokou porastovou zásobou s maximálnymhodnotovým prírastkom je cesta ku vytýčenémucieľu. To je moja predstava využitia prírodnýchzdrojov v prospech hospodára a zároveňnepoškodenie ekosystému.Nastúpiť na túto cestu je istý proces zmenyprístupu i myslenia. Niekde už začali, inýchich to ešte čaká. Na mojom pracovisku na LSDuchonka je viacero pracovníkov rovnakejkrvnej skupiny Pro silva pozitív. Pripúšťam,že jedných stačilo trochu zapáliť, a tí druhí, čonehoreli, nemali inú možnosť. Dôležitá bolaa aj je podpora zo strany vedenia OZ Prievidza.Kladný vplyv na mňa i kolektív mali článkyv Lesníku uverejnené Ing. Bruchánikom.Ľudí presvedčených povzbudili, u ostatnýchvyvolali zamyslenie a potvrdili, že ohníky priekopníkovpo Slovensku už horia.Práca a jej výsledky by človeku maliprinášať radosť. Iste budete so mnou súhlasiť,že máme široké spektrum lesníckychčinností a povinností. Jedny sú nám bližšiea vykonávame ich s radosťou, pre mňa je toprírode blízke obhospodarovanie lesa, tiedruhé berieme ako súčasť našej práce. V súčasnostije to práve ,,kŕmenie“ informačnéhosystému. Potreba času, ktorý musia OLH stráviťza PC, či administratívnou prácou rastiez roka na rok geometrickým radom, a tak namiestotopánok v lese derú nohavice za počítačom.I keď pre niektorých je to pohodlnejšieako sa predierať po porastoch v nečase, vyhľadávaťprirodzené zmladenie, vývraty a zlomypo silných vetroch, či chrobačiare v letnýchpáľavách. Treba si jasne uvedomiť, že OLHživia jeho nohy. Čas a energia OLH musia byťvynaložené na zmysluplné činnosti. Preto verím,že v našom podniku sú zamestnanci, ktoríchcú obhospodarovať lesy prírode blízkymspôsobom. Tým všetkým dávam do pozornostiMop LV 005, ktorý uvádza do života princípy,zásady, postupy a spôsoby realizácie prírodeblízkeho obhospodarovanie lesa. Nám na LSvýrazne pomohol. Je záväzný pre všetkýchzamestnancov podniku spolupodieľajúcich sarealizácií lesohospodárskych opatrení v lesnejprevádzke. Je dobré minimálne raz za rok siho s OLH (najmä ich sa týka) zopakovať.Prírode blízky spôsob obhospodarovaniamá rôzne možnosti, spôsoby a stupne intenzity,ktoré sa dajú realizovať takmer v každomporaste. Nepotrebujete mať na svojom úsekulen najkvalitnejšie porasty, potrebujete chuťich vytvárať! Kto ju má, hľadá spôsob, kto nie,hľadá dôvod.Náš cieľ je možno vzdialený, veď pretváranielesa je úlohou pre viac lesníckych generácií,začíname sa však k nemu približovať. Týmpo nás dáme možnosť rozhodnúť sa ako ďalej.Ak pochopia náš zámysel a stotožnia sa s ním,budú k cieľu bližšie ako my.Som presvedčený, že je to správna cesta,pre túto i budúce generácie.Ing. Dušan Mikuš je vedúcimLS Duchonka, OZ Prievidza12

lesnícky portrét„AJ DNEŠNÍLESNÍCISÚ DOBRÍCHLAPCI“Keď si spomínana svoje začiatky,tak vidí v porovnanís dneškom zásadnýrozdiel v tom, želesníci vtedy bývaliv lese, na dedinácha nepozerali sana hodinky, kedyim ide autobus domov,ako tomu býva dnes. Lesník poznalkaždého a každý poznal lesníka. Lesník vedelo všetkom, čo sa na jeho obvode udialo.Do lesa chodil podľa potreby. Skoro ráno,ale i neskoro večer. Podľa názoru Ing. Valuškuby mali lesníci aj dnes bývať na teritóriulesného obvodu, na ktorom pracujú.„Teraz sú ale denne nútení dochádzaťna pracovisko niekedy i desiatky kilometrova to nie je dobré. Navyše povedalby som, že dnes sú akýsi panskejší.Sú vzdelaní a dobre pripravení na život,ale život sa nedá porovnať s týmspred tridsiatich rokov. Ľudia majúoveľa viac informácií, viac príležitostína rozptýlenie, možno viac pokušení.Pokojne však môžem povedať, že ajdnešní lesníci sú dobrí chlapci, takžeo budúcnosť slovenského lesníctvanemusíme mať obavy,“ hovorí na úvodnášho stretnutia Ing. Valuška.Podľa jeho názoru, ak chceme, aby bolilesníci v prevádzke bližšie k lesu, aby ho viaccítili a rozumeli mu, musíme zmeniť systémrozdelenia právomocí a zodpovednosti.Súčasný podľa neho nevyhovuje. „Som zato, aby bol ustanovený jeden človek,ktorý bude zodpovedný za svoj úsek,za pestovnú i ťažbovú činnosť. Viete,v súčasnosti je to tak, že sa kolegoviana lesnom obvode niekedy spoliehajújeden na druhého a potom zistia,že to, čo bolo treba urobiť, neurobilani jeden z nich. Alebo iný problém.Napríklad dnes sme mali dve krádežedreva v lese, po jednej i druhej straneobvodu, lesník bol pri výdaji dreva, tripartie pracovali v lese a teraz on muselodísť k prípadu. Darmo sme dali lesníkomvonku náhrady za autá, oni autapoužívali aj predtým, ale za danýchpodmienok to jednoducho nemôžuvšetko stihnúť.“„I KEĎ PRÁVE POLESIAFUNGOVALI AKO OPTIMÁLNYMODEL PRI ROZDROBENOMHOSPODÁRENÍ“Pýtam sa Ing. Valušku, v čom vidí riešenietohto problému. V odpovedi sa vraciado obdobia svojich začiatkov, kedyod kolegov počúval: Zlaté naše polesia!Boli to štyria polesní a jeden z nich sastal po zrušení polesí správcom. V súčasnostipovažuje za optimálne obsadeniestanovenej časti lesa jednýmOLH a dvoma jemu podriadenýmilesníkmi. Lesníci by zabezpečovalipestovnú i ťažbovú činnosť, OLHby sa venoval čisto odbornej práciaj vo vzťahu k štátnej správe.„Dnes to skutočne nie je dobrezladené a takýto model bybol určite lepší. Nemusímeho nazvať systémom polesí.Vedúci LS Strážske Ing. Rastislav VALUŠKAVzťah k lesu je viacako peniazeJozef MARKO56-ročný vedúci Lesnej správy Strážske Ing. Rastislav Valuškapracuje v štátnych lesoch už 32. rok. Začínal ako technik lesnejsprávy, ale s úsmevom hovorí, že po nástupe na túto pozíciu robilvšetko, čo bolo treba. Vo svojej profesnej kariére ďalej pôsobil akovedúci lesníckeho obvodu, samostatný technológ závodu, vedúcitechnicko – hospodárskej správy a vedúci prevádzky na závode. Odroku 1990 až dodnes - s výnimkou dvoch rokov, počas ktorých bolilesné správy zrušené - je vedúcim lesnej správy. Má nielen bohatéskúsenosti, ale aj ľudský prístup a nadhľad, ktorý sa dá získať azdalen dlhými rokmi praxe. Kolegovia si ho vážia nielen ako dobréhospolupracovníka, ale aj ako korektného človeka.I keď práve polesia fungovali ako optimálnymodel pri rozdrobenom hospodárení.Po tom, ako došlo k zlúčeniulesných pozemkov, boli vytvorenélesné správy a tento model vyhovoval.Ibaže dnes sme po odovzdávaníčasti štátom obhospodarovaných lesovsúkromným vlastníkom svedkamiopätovného rozdrobovania lesnéhomajetku, takže by bolo dobré vrátiť sak systému, ktorý sa už raz v podobnýchpodmienkach osvedčil.“Ing. Valuška hovorí, že je šťastím, akje človeku práca zároveň aj koníčkom. Mádobrý pocit z toho, že každému, s kýmprišiel za tie viac ako tri desaťročia dokontaktu, môže s čistým svedomím podaťruku. Je mu trochu ľúto, že dnes súkolegovia viac konkurenti ako kamaráti.Súvisí to podľa neho aj s nedávnym prepúšťaníma následným upodozrievaním a celkovýmzhoršením medziľudských vzťahov.„Na profesnej úrovni tá komunikáciasamozrejme funguje, veď inak to aninejde, ale podľa môjho názoru je užiba malá šanca, že sa to vráti do tejpodoby ako predtým. Navyše, ak nieje pred nami nejaká jasná perspektíva,veď opäť sa hovorí o ďalších pripravovanýchzmenách, ktoré majú prísťmožno od pol roka, možno od Novéhoroka. Nikomu to nepridá na pokojia neprispeje to ani k skvalitneniu vzájomnýchvzťahov. Viete, neistota prinášaso sebou demotiváciu. Niektoríkolegovia sa takto stávajú čakateľmi,to znamená, že čakajú, kedy sa im naskytnepríležitosť ísť za lepším zárobkom,za väčšou istotou. Všetci veľmidobre vieme, že v lesníctve to nie jev porovnaní s inými odvetviami o nadštandardnýchzárobkoch a preto viacako peniaze rozhoduje vzťah k lesu. Ajja som mal ponuku odísť pracovať akopolicajt, ale odmietol som so slovami,že nie preto som chodil na lesníckuškolu, aby som robil policajta,“ spomínas úsmevom Ing. Valuška.„TERAZ SME STOPERCENTNEŠETRNEJŠÍ K LESU“Vzápätí však zvážnie. S manželkoumajú štyri dcéry a darmo, že bol roky správcom,manželka musela ísť takisto do práce,aby sa o ne dokázali postarať. Mením témua pýtam sa na rozdiel v hospodárení v leseza socializmu a dnes, keď dominujú ajv lesníckom slovníku slová ako ekonomika,efektivita, rentabilita. „Aj vtedy sme sariadili LHP a stopercentne sme neurobiliani o jeden holorub viac ako stanovovalplán. Nešťastím však bolo, že dvamesiace pred koncom roka prišiel riaditeľna poradu s tým, že musíme eštenaviac dorúbať 10 000 kubíkov. Nedalosa inak, len ísť do ťažieb, ktoré boliplánované až na ďalšie roky. Terazsme stopercentne šetrnejší k lesu,OLH využívajú jemnejšie spôsobyhospodárenia, vyžadujeme to odnich, ale myslím, že aj oni sami totak cítia.“ No a ja sa lúčim s Ing. Valuškoms pocitom, že aj keď sa veľavecí v lesníctve zlepšilo a veľa tohoešte budeme musieť vyriešiťa zlepšiť, pokiaľ bude v našichradoch dostatok takých ľudí akoon, nemusíme mať obavy, že bysa nám to nepodarilo.Lesník 4–2007 13

predstavujeme VámNárodné lesnícke centrumÚstav lesnýchzdrojova informatikyPeter GOGOLATretie pokračovanie seriálu, v ktoromprezentujeme Národné lesníckecentrum, predstaví Ústav lesnýchzdrojov a informatiky. O práci ústavu,jeho úspechocha plánoch do budúcnasme saporozprávali s jehoriaditeľom,Ing. Igorom Morongom.Ing. Igor MorongÚstav lesných zdrojov a informatikyje „najmladším“ ústavom spomedziorganizačných zložiek Národnéholesníckeho centra vo Zvolene. Počítačovéspracovanie dát a prienik informatikydo vyhodnocovania výsledkovtaxácie a výskumu je bezpochybyprocesom, ktorý kladie na odbornosťvašich zamestnancov vysoké nároky.Darí sa vášmu ústavu držať krok s dobou?Nepochybne. Môžeme sa oprieť o dlhoročnútradíciu počítačového spracovaniaúdajov, siahajúce až do 70 rokovminulého storočia, ktoré sa realizovalona veľkých sálových počítačoch, ktorézaberali miestnosť veľkosti 3-izbovéhobytu. Pokiaľ však hovoríme o systematickejspráve údajov v informačnom systéme,ktorý nemusí byť nutne vedenýv elektronickej podobe a spracovávanýpočítačovou technikou, siahajú korenespracovania údajov až do 50. rokov minuléhostoročia. Samozrejme, išlo o syzifovskúručnú prácu. Nežijeme však zo slávydôb minulých, ale sledujeme modernévývojové trendy a vývoj informačnýchtechnológií v tejto oblasti. Priebežne ichanalyzujeme a rozpracovávame možnostiich využívania najmä pre potreby lesníc-tva, ale aj iných oblastí ľudskej činnosti,ktoré majú vzťah k lesnej krajine, lesnýmekosystémom.Samozrejme držať krok s dobouna poli informačno-komunikačných technológií(IKT) a metód spracovania údajovje veľká výzva aj pre nás, avšak musímek nej pristupovať pragmaticky. Nášpragmatizmus spočíva v tom, že napriektomu, že kontinuálne sledujeme a analyzujememožnosti nasadenia najmodernejšíchIKT, nie je možné z hľadiskaprudkého vývoja v tejto oblasti, nutnejstabilizácie systémov, vysokých finančnýcha personálnych nárokov nasadzovať„najhorúcejšie“ novinky okamžite ako saobjavia. Skôr uplatňujeme filozofiu prechoduna nové technológie „skokovým“spôsobom. Presnejšie povedané, snažimesa využívať overené a zabehnuté systémy,pokiaľ ešte zodpovedajú duchu doby a súpodporované a keď príde vhodný čas,zavedú sa modernejšie systémy a technológie,ktoré boli medzičasom „odladené“a našimi pracovníkmi rozpracované.Takýmto postupom chceme znížiť,prípadne vylučiť riziko zlyhania novonasadzovanýchtechnológií. Vzhľadomna rozsah úloh, ktoré náš ústav plnía zodpovednosť voči používateľom informáciísi nemôžeme dovoliť nepremysleneexperimentovať s úplnými novinkamiv oblasti IKT.Začiatky v 70-tych rokoch minuléhostoročia patria teda z hľadiska používanejtechniky a technológie naozaj k dávnejhistórii. V tej dobe išlo predovšetkýmo zaznamenávanie údajov do digitálnehotvaru pomocou tzv. diernych štítkov. Zásluhouprvých prácne zaznamenávanýchúdajov z tohto obdobia, ústav v súčasnostidisponuje aj historickými informáciamio slovenských lesoch. S čoraz dynamickejšímrozvojom výpočtovej techniky sarozvíjali nové technológie. Počítač sa stalnielen záznamníkom na editáciu údajov,ale aj prostriedkom na ich spracovanie,analýzu a vyhodnocovanie. Ako príkladuvediem obstarávanie digitálnych údajovlesníckeho polohopisu na podkladeleteckých meračských snímok, ktoré realizujemena našom plne digitálnom fotogrametrickompracovisku.Nie je to tak dávno, keď sa lesníckaverejnosť stretávala len s analógovými výstupmiv podobe knihy LHP, či účelovýchlesníckych máp. Postupne rástol dopyt podigitálnych údajoch, ktoré sa prezentovaliprostredníctvom lesníckeho aplikačnéhoprogramového vybavenia z našejprogramovej dielne alebo od iných dodávateľovumožňujúceho prehliadanieúdajov LHP a vedenie evidencie.V súčasnosti sa vďaka obrovskémurozvoju informačno-komunikačnýchtechnológií otvárajú pre nás možnostiposkytovnia informácií o lese vrátanegeoinformácií v sieti Internet, prostredníctvom„informačného webového portálu“.Aké sú priority ÚLZI?Pri menovaní terajších priorít ústavuje potrebné v stručnosti popísať východiskovýstav.14Lesník 4–2007

predstavujeme VámVonkajšie - terénne zisťovanieÚstav vznikol odčlenením časti bývaléhoLesoprojektu Zvolen tzv. „Ústredia“Lesoprojektu, ktoré bolo zamerané predovšetkýmna výkon podporných činnostípre jeho hlavnú aktivitu – vyhotovovanialesných hospodárskych plánov. Tejto prioritepodriadil bývalý Lesoprojekt svojeorganizačné, personálné, ale aj odborno- technologické zabezpečenie. V spojitostis ďalšími faktormi súvisiacimi s reálnymvyužívaním informatiky v lesníctve tomalo za následok stagnáciu v oblastirozvoja a zavádzania IKT. Vzhľadom naskutočnosť, že táto oblasť zaznamenávalav posledných rokoch prudký vývoj, sastagnácia postupne menila na zaostávanie.Musím však zdôrazniť, že išlo výlučneo technické zaostávanie, nie zaostávaniev odborných znalostiach v oblasti IKT.Vznikom NLC a teda aj ÚLZI, ale ajzmenou legislatívy sa zmenili aj priorityčinnosti ústavu. Myslím, že už samotnýnázov ústavu „lesných zdrojov a informatiky“presne vystihuje prioritné oblastisvojich aktivít.Predovšetkým ide o aktivity spojenéso získavaním a správou najdôležitejšíchúdajov o lese. Údajov, ktoré v číselnomvyjadrení charakterizujú jeho základnédendrometrické, ekologické a environmentálnevlastnosti. Sú to jednak údajez hospodársko úpravníckeho plánovania,údaje zo špeciálnych prieskumov, údajeo realizovaných hospodárskych opatreniach,ale aj údaje, ktoré sú výsledkomčinností z iných oblastí, napríkladochrana prírody. Nie malý význam majúFaktografiaINFORMAČNÁ BANKA:počet aktuálnych záznamov vzťahujúcichsa k ploche: 450 000 • počet plošnýchpolygónov JPRL: 610 000 • početaktuálnych záznamov vzťahujúcich sak priestoru: 1 200 000 • počet atribútovna záznam: 300 • digitálne mapyod roku 1995 • letecké meračské snímky(LMS): spracuvávajú sa od roku 1956• digitálne spracovanie LMS a tvorbaortofoto máp od roku 2001 • ročnezaletené a spracovené územie: 4500km 2 • ročne spracovaných LMS: 2500ks • ročne spracovaných 3D modelov:2200 • objem ročne spracovaných rastrovýchúdajov: 1 TB • mierka snímok:1:14 000 • rozlíšenie ortofoto máp:0,5 mgeoinformácie, charakterizujúce geopriestorovúlokalizáciu a tvar prostredníctvomdigitálnej mapy. Ich využitienadobúda stále väčší význam aj v riešenírezortných aj mimorezortných projektov.Snahou ústavu je, aby rozsah týchtoúdajov a informácií čo najlepšie charakterizovallesnú krajinu a v budúcnostiumožnil vytvoriť jej verný virtuálny modelpre potreby riadenia a rozhodovaniao cieľoch, zámeroch a plánovaných opatrenína jej zveľaďovanie. Takýto informačnýobraz o lesoch a lesnej krajine jepotrebné nielen zhromažďovať a v pravidelnýchintervaloch aktualizovať, alepredovšetkým sprostredkovať odborneja laickej verejnosti, čo je ďalšia z dôležitýchpriorít ústavu. Z toho logicky vyplývanáš záujem disponovať takým druhominformácií o lesoch, ktoré sú žiadanéa potrebné pre ľudí pracujúcich s lesoma lesnou krajinou, v ktorej žijú.Pokiaľ budeme vedieť takéto informácieo lese získavať, spravovať, poskytovaťa zhodnocovať, má náš ústav a všetkyjeho vnútorné zložky opodstatnenie,počnúc vonkajšími (terénnymi) zamestnancami,cez špecialistov na mapovanie,odborníkov v oblasti tvorby metodík,analytikov až po programátorov a informatikov.Čo pokladáte za najväčší úspechv doterajšej – i keď krátkej – históriiústavu?Ozajstné úspechy nie sú okamžitea na prvý pohľad vždy veľmi viditeľné.V pomerne krátkej dobe existenciesme dokázali organizačne, personálnea finančne stabilizovať novovzniknutýústav a jasne zadefinovať ciele a priority,NLC - ÚLZI v kocke- sídlo (adresa):Sokolská 2, 960 52 Zvolenzastúpeniev regiónoch:Piešťany, Žilina, Prešov- počet zamestnancov:80- z toho terénnychzamestnancov:22- ročný rozpočet:51 mil.ktoré chceme napĺňať.S odstupomčasu musím konštatovať,že pri vznikuNLC-ÚLZI sa nám podarilo vyšpecifikovaťprofiláciu ústavu tak, že v súčasnosti nemámobavu o jeho budúcnosť.Myslím, že za úspech možno považovaťaj prvé reakcie zainteresovanýchna nami predkladané námetydotýkajúce sa zásadnej zmeny pohľaduna problematiku menežmentu lesnýchekosystémov a jeho významu v rámci krajinyako celku.Čo čaká váš ústav v najbližšomobdobí?Predovšetkým je to spustenie dlhoočakávanéholesníckeho informačnéhoportálu, ktorý svojím obsahoma pokryvnosťou územia informáciami,môžeme pri troche neskromnosti porovnaťs katastrálnym portálom Slovenskejrepubliky.Určite budeme pokračovať v rozpracovanítém týkajúcich sa zmeny spôsobuzisťovania údajov o lese a jeho monitorovaníúzko súvisiacich s tvorbou informačnýchmodelov lesných ekosystémov.V širšom pléne chceme rozdiskutovaťproblematiku lesohospodárskeho plánovania,ako súčasti HÚL a úlohy ktoré plnív súčasnom lesníctve.Samozrejme, že aj naďalej si budemeplniť povinnosti voči doterajšiemusystému plánovania a obhospodárovanialesov a voči naším partnerom.To najdôležitejšie pre náš ústav budeaj naďalej poskytovať objektívne a spoľahlivéinformácie o lesných zdrojoch Slovenskatak, aby sa dali efektívne využívaťv prospech spoločnosti.Ďakujem za rozhovor a prajemvám veľa úspechov.3D vizualizácia Vysokých TatierLesník 4–2007 15

poľovníctvoK biologickej ochraneporastov pred škodamizverou IV. časťKvalitakrmívMatúš RAJSKÝ, Pavel HELL, Milan GARAJ, Rastislav PLAVÝV predchádzajúcich číslach(Lesník 1/2007, 2/2007, 3/2007)sme sa zaoberali výberom (vhodnosťou)krmív pre prežúvavú zver.Z dôvodu nadväznosti a ucelenostiprezentovanej problematikyuzatvárame nasledujúcim príspevkom,týkajúcim sa kvality krmív,tému zimného prikrmovania.Treba si totiž uvedomiť, že popri výberedruhu krmiva je obzvlášť dôležitá aj jehokvalita. Aspekt hygieny krmív je v praxineraz podceňovaný. Na krmoviskách bývajúčasto predkladané zveri krmivá, ktoréz hľadiska kvality nie sú už vhodné pre konzumáciudomácich hospodárskych zvierat,alebo sa nevhodnými stávajú v dôsledkudlhodobého vystavenia vonkajším poveternostnýmpodmienkam (nástup rozkladnýchprocesov, rast plesní atď.). Názor, že zver si„z toho“ ešte niečo vyberie vedie v skutočnostik zníženému príjmu uvedeného krmiva(nedostatočnému pokrytiu nutričnýchpotrieb), často k poruchám trávenia a tráviacehotraktu, ale aj k ďalším vážnejšímObr. 1 Stráviteľnosť lúčneho sena (%) jeleňouzverou v závislosti od jeho kvalityzdravotným problémom vedúcim napr. prisamiciach k úmrtiu plodov, ale aj k úhynusamotných dospelých jedincov.Znížená chuťová atraktivita, ako ajvýživná hodnota nekvalitných krmív, súdôvodmi, prečo ich zver aj menej prijíma.Nielenže takto ohrozujeme zdravie zveri,ale vzniká aj zvýšené nebezpečenstvoškôd na lesných porastoch, keďže hladnázver kompenzuje znížený príjem krmivazvýšeným ohryzom drevín. Problém je o továžnejší, ak bola zver doposiaľ navyknutána pravidelne predkladané vhodné krmivo,a preto sa v okolí kŕmnych miest zdržuje ajvo väčšej hustote.Pojem „kvalita krmiva“ zahŕňa viaceropohľadov. Ide napr.: 1/ o množstvo zachovanýchživín a stráviteľnosť krmiva prirozdielnych podmienkach pôsobiacich prikonzervácii materiálu, 2/ spôsob konzervovaniamateriálu, 3/ kvalitu konkrétnehokrmiva z pohľadu využiteľnosti rozdielnymidruhmi zveri a 4/ kvalitu krmiva ovplyvnenúskladovaním, vlhkosťou a pod., čiže ideo rozkladné procesy, výskyt plesní a mykotoxínovohrozujúcich zdravie a celkovúkvalitu zveri.1/ Pri sene ovplyvňujú významne výživnúhodnotu popri botanickom zloženíporastu a vhodnom fenologickomštádiu (lucerna, ďatelina pred tvorboupukov, resp. trávy pred plným metaním),v ktorom bola kosba vykonaná- klimatické podmienky (počasie). Kvalitusena ovplyvňuje rýchlosť sušenia, a týmmnožstvo zachovaných živín. Čím rýchlejšieporast po skosení uschne, tým menšie sústraty živín predýchaním, čiže spotrebouna samostravovanie rastliny po oddeleníod koreňa, keďže fyziologické procesy nezanikajúv bunkách okamžite po kosbe. Prioptimálnych podmienkach (suché a teplépočasie) predstavujú straty živín približne15 – 20 % a úmerne so zhoršenými klimatickýmifaktormi v priebehu sušenia klesáďalej aj nutričná hodnota (najmä stratyľahko stráviteľných zložiek), a to až do 40-60 % oproti hodnote v sušine pôvodnéhoporastu. Stráviteľnosť (využiteľnosť) senav závislosti od jeho kvality dokumentujepodľa našich výsledkov obr. 1. S poklesomstráviteľnosti zároveň klesá spravidla ajpríjem samotného krmiva, a to v dôsledkunižšej chuťovej atraktívnosti. Napr. Vodňanský(2003) uvádza, že denný príjemkvalitného sena jeleňou zverou bol o 21 %vyšší ako nekvalitného (zmoknutého) sena.Ak má zver k dispozícii iné chuťovo atraktívnekrmivo príp. dreviny, prestane nekvalitnéseno prijímať úplne.2/ Spôsob konzervovania porastu môževýznamne rozhodovať o množstvezachovaných živín v krmive. To napr.znamená, že lúčny porast konzervovanýsušením (seno) má z vyššie už uvedenýchdôvodov (straty živín samostravovanímrastliny, nepriaznivé klimatické podmienkypri sušení) menšie množstvo zachovanýchživín, ako trávna siláž (senáž) vyrobenáz toho istého porastu. Nezanedbateľnýmfaktom je aj to, že trávna siláž obsahujepribližne 50 % vody (v závislosti od podieluvody v poraste v čase silážovania) a je chuťovoatraktívnejšia pre zver ako seno.3/ Za nekvalitné môže byť považovanéaj krmivo z pohľadu odlišného druhuzveri. Napríklad lucernové a ďatelinovéseno s nízkym zastúpením lístkov, to znamená,že obsahuje viac vlákniny s nižšímpodielom dusíkatých látok, môže byť stáleešte dobre využiteľné jeleňou, danieloua mufloňou zverou, ale pre srnčiu zver,ktorá vyžaduje ľahšie stráviteľnú a výživnejšiupotravu, je nevhodné (nekvalitné).4/ Na kvalitu a zdravotnú nezávadnosťje potrebné dohliadať obzvlášťpri kŕmení silážovanými krmivami.Počas výroby siláže je potrebné zabrániťpoškodeniu ochrannej fólie, či už na silážnejjame, alebo na balíkoch, ktoré sú častopoľovníckou praxou využívané, keďže sú ajpo prevoze (hmotnosť 400-800 kg) dlhodoboskladovateľné. Poľovníci musia ustrážiťochranné obaly pri presunoch balíkovz poľnohospodárskeho podniku na miestoskladovania, príp. priamo do revíru a akdošlo k poškodeniu niektorých obalov,tak tieto siláže skrmujeme prednostne. Poprístupe vzduchu dochádza k sekundárnejfermentácii, čiže k rozkladným procesom,k rastu kvasiniek a plesní a produkcii toxínov.Zároveň dochádza k zníženému príjmutakejto siláže zverou, čo dokumentujú ajnaše výsledky (obr. 2-4). Silážované krmivánemôžeme predkladať zveri jednorázovona dlhšie obdobie. V závislosti od počasiauž po niekoľkých dňoch sa stávajú nevhodnýmia postupne aj nebezpečnými pre zver.Medzi dominantné plesne siláží patrí podľaSommera (2006) Penicillium roquefortia Monascus ruber, ktoré produkujú látkynegatívne pôsobiace na metabolizmus zveri,poškodzujúce obličky, dýchací systéma samozrejme tráviaci aparát. V dôsledkunevhodného skladovania, resp. vynášania16Lesník 4–2007

poľovníctvoveľkého množstva krmív do revíru, kdesú vystavené vlhkosti, dochádza k znižovaniukvality aj jadrových krmív. Podobnepo žatve kukurice, keď poľovníci zbierajúna zemi ležiace klásky, často aj po daždi.Znamená to teda, podobne, ako pri silážachkontamináciu mikroskopickými hubami, akuž neboli kontaminované z pôvodnéhoprostredia (z nich ešte napr. Stachybotrisatra, Aspergillus flavus, Fusarium sp.), a ichrast a zároveň produkciu mykotoxínovovplyvnenú práve vlhkosťou a teplotnýmipomermi. Krmivá by mali byť zveri predkladanéiba do vhodne zastrešených kŕmidiela senníkov (nie na zem). Veď už samotnývizuálny vzhľad poľovníckych zariadení(posedy, kŕmidlá, soľníky atď.), a samozrejmeich účelnosť - vhodnosť, poukazujúna úroveň poľovníckeho manažmentua prezentujú nás aj pred verejnosťou. V súvislostis príjmom krmiva obsahujúceho toxicképrodukty húb trpí najmä mladá zver,ale odolné nie sú v žiadnom prípade ani dospeléjedince. Následkom môže byť poruchazdravotného stavu jedincov konzumujúcichnekvalitné krmivo, ktorá môže viesť k ichúhynu. Okrem toho dochádza k zníženejreprodukcii a zníženému hmotnostnémuprírastku mláďat.V experimentálnych podmienkach smesledovali vplyv kvality predkladaného krmivana jeho príjem a na obhryz smrekovejkôry jeleňou zverou. Všetky skupiny zvieratmali siláž, lúčne seno, vodu a kôru k dispozíciiadlibitne celý deň. Čo sa týka siláží– použili sme kukuričnú siláž nekvalitnú(dochádzalo v nej k sekundárnej fermentácii,pričom vo zvýšenej miere prebiehalonepriaznivé maslové kvasenie, svedčiloo tom aj zmyslové hodnotenie siláže - pachbol hnilobný, farba tmavá, extrémne vysoképH 7,74), ďalej kukuričnú siláž priemernejkvality (zvýšený obsah kyseliny maslovej,pH 4,22 na hranici akceptovateľnosti) a preporovnanie aj kukuričnú siláž dobrej kvality(všetky ukazovatele v rámci limitu, pH 3,96).Použité lúčne seno dosahovalo priemernúkvalitu a obhryzový materiál bol použitýz smrekových porastov v rastovej fáze žrďkovinya žrďoviny.Z obr. 2-4 vyplýva, že zver priemernena jedinca a deň prijíma podstatne menejnekvalitnej siláže (2486 g) v porovnanís kvalitnou (6213 g), čo predstavuje 2,5násobný rozdiel. V skupine s nekvalitnousilážou, v dôsledku kompenzácie deficitu,bol zaznamenaný podstatne vyšší príjemsena a čo je dôležitý poznatok výraznestúpol obhryz kôry, ktorý bol pri kvalitnejsiláži 2 g a pri siláži nekvalitnej až 227 g,čiže 113-krát viac!V súčasnosti sa nitrianske pracoviskozaoberá podrobným skúmaním (aj výrobou)komplexných silážovaných krmív prezver, ktoré obsahujú dostatok štruktúrovanejvlákniny ako aj ďalších živín vo vyváženompomere a zveri sa môžu podávať akosamotné krmivo.Považujeme za potrebné ešte poukázaťna skutočnosť, že podľa našichsledovaní a chemických (živinových)rozborov viacerých vzoriek sena a silážípre zver sa porasty určené na výrobukrmív kosia neskoro, čiže následneobsahujú zbytočne vysoký podiel vlákninya zároveň nedostatok dusíkatýchlátok (tvorených prevažne bielkovinami)a pripomíname, že toto je aspekt,ktorý môže poľovnícka prax pri prípravekrmív ovplyvňovať.Matúš Rajský, Pavel Hell,Milan Garaj 1 , Rastislav Plavý 2Stredoeurópsky inštitút ekológiezveri Wien, Brno, NitraSlovenské centrumpoľnohospodárskeho výskumu Nitra1OZ Topoľčianky, 2 OZ SmoleniceObr. 2–4 Zloženie potravy jelenej zveriv experimentálnych podmienkach v závislostiod kvality kukuričnej siláže (v gramochpôvodnej hmoty)Hviezdna zostava prednášajúcich na seminári v RabčiJelenia zver bez hranícJozef BRUNČÁKV predposledný deň Výstavy trofejí poľovnej zveri ulovenej na Oravev r. 2006 – 31. marca 2007 - sa v Kultúrnom dome v Rabči uskutočnilmedzinárodný seminár na tému Manažment jelenej zveri v prihraničnýchpoľovných revíroch na Orave. Seminár zorganizoval OZ Námestovo, OkOSPZ Námestovo a KHSP pri SPZ. Doslova hviezdna zostava prednášajúcichprilákala viac ako 200 poslucháčov vrátane hostí z Poľska, ktorí odchádzaliobohatení o zaujímavé poznatky a pozoruhodné názory. Jelenia zver si takútopozornosť určite zaslúži.VYSOKÁ KONCENTRÁCIA JELENIAROVOkrem odbornej poľovníckej špičkyna Slovensku – prof. Ciberej, doc. Hell,prof. Garaj a Ing. Krajniak, Ing. Lehocký,Ing. Kováč a Ing. Veselý. Svoje referáty prezentovaliaj hostia z PR p. Hagel a p. Jordanz Poľského loveckého zväzu (PZL). Zaujímavosťoutejto akcie bolo, že na seminári sastretli prezidenti oboch poľovníckych organizáciíAndrzej Gdula, prezident Polskiej radylowieckej a Ing. Marián Lipka, prezident SPZ,pod záštitou ktorého sa seminár konal. To, žetéma seminára bola veľmi príťažlivá potvrdzujenevšedný záujem poľovníkov z OZ nášhopodniku, ŠL TANAP-u, ochranárskych organizáciíz našej aj poľskej strany, členov PZL a SPZa ďalších, MP SR nevynímajúc.Jednoznačne treba oceniť vysokú odbornúobsahovú a organizačnú úroveň seminára.Veď taká vysoká „koncentrácia“ odborníkov– jeleniarov sa na Slovensku hádam nikdenestretla. Prednesené témy, názory a návrhyz našej i poľskej strany sú inšpiráciou na zamyslenie,na prijatie takých opatrení, ktoréposunú chov jelenej zveri dopredu, zvýšiaodbornú úroveň jej obhospodarovania pri zachovanídoterajších pozitív a tradícií. Záveryseminára spracováva odborná komisia a akoodporúčajúce ich prenesie na orgány štátnejsprávy, legislatívy a zväzové orgány našeja poľskej strany. V týchto budú akceptovanéaj skúsenosti susednej poľskej strany, ktorejnávrhy sa stretli s porozumením auditóriaa uznaním práce PZL.POUČME SA Z POĽSKÝCH SKÚSENOSTÍRozdiel v dobe lovu a ochrany jelenejzveri by sa mal v budúcnosti odstrániť a legislatívnezjednotiť. Veľa poznámok sa ušlo aj vlkom.V Poľsku je celoročne chránený. Migráciazveri v pohraničných oblastiach si vyžaduje ajspoluprácu s výskumom. Veď telemetrické meraniaby boli viac ako zaujímavé. Aj poznatkyz výživy jelenej zveri, škody zverou, občerstveniekrvi, zníženie škôd na zveri pri antropickejčinnosti, etika poľovníkov, správnosť a kritériáselekcie, význam jeleníc pri prenose genetickýchvlastností, biotechnické opatrenia a ďalšieotázky patrili do zoznamu tém seminára.Prednášajúci zhodne potvrdili, že správnympostupom na oboch stranách hranice sa dádosiahnuť zlepšenie súčasného stavu v kvalitei početnosti, sociálnej a vekovej štruktúre jelenejpopulácie.Chce to viac úsilia, disciplíny, odbornostiv chove a selekcii celoplošne a obojstranne.Poľské disciplinárne postihy súúčinnejšie, tvrdšie a pôsobia dlhodobejšie.Poučme sa. Veď čo si zaslúži poľovník,ak rok po roku uloví chovného jeleňaa nič sa mu nestane, však si to zaplatil.Taktiež anomália lovu bez odbornéhodoprovodu nemá logiku a zmysel. Takžepoučme sa a uvedomme si myšlienky semináravšetci, komu na osude kvality jelenejpopulácie záleží. Zo seminára budevydané DVD, čo spolu vydaným zborníkomdotvorí jeho komplexnosť a kvalitu.Je potrebné záverom podotknúť, že tátovydarená akcia je výsledkom dobrej organizátorskejpráce najmä Ing. Heruda,predsedu PZ Oravská Polhora, podpredseduOkO SPZ a ďalších poľovníkov a lesníkovz OZ Námestovo.Lesník 4–2007 17

ľudia a lesyKde leží Bocianopolis ?Stromy sú jehoosudomIng. Ladislav MAXIMJán MIČOVSKÝJe asi nepekné začať rozhovors človekom, ktorého menoje na lesníckom Slovenskupojmom, práve takto. Ale napriektomu – začnem. Keď somsa pripravoval na tento rozhovorzaznelo z kruhov sobraneckýchkolegov aj takéto hodnotenie:„Laco je dobrý chlap, len másvoje muchy. Keď ho ako bývalíkolegovia stretneme na ulicimálokedy nám odzdraví...“ Počasrozhovoru som si od tohoistého Ladislava vypočul toto:„Mrzí ma, že dnes, keď idem poSobranciach, niektorí kolegoviama ani len nepozdravia...“ Nie,nebudem robiť rozhodcu. Lensi opäť pripomínam ako ľahkoa nezmyselne sa môžu do našichvzťahov vkrádať nepochopiteľnébariéry. A ako málo by stačilona ich odstránenie...Ak som meno tohto koleguspojil so slovkom „pojem“, nieje to snaha o lacnú publicitu.Na Slovensku máme viaceroosobností, ktoré sú ozdobou lesníckehostavu. Väčšinou sa všakspájajú s vedeckými, pedagogickými,či úradníckymi pozíciami.Akoby práve samotná lesníckaprevádzka nemala svojich reprezentantov!Má.Ing. Ladislav MAXIM, praktik,propagátor, publicista, historik,záchranca stromov i bocianovmedzi nich určite patrí.Najmohutnejší dub zimný na Slovensku (obec Dúbrava)Pred časom pribudla z tvojej iniciatívyna budove bývalej štátnejmeštianskej školy v Sobranciach pamätnátabuľa....Profesor Stolina je výraznou osobnosťouslovenského lesníctva. A tie si nám prichodí pripomínať. Som rád,že mesto Sobrance prijalo návrh na odhalenie pamätnej tabule jednémuzo svojich rodákov. Z pohľadu našej profesie myslím, že aj toto jecesta, ako hodnoty lesa a lesníctva približovať verejnosti. Spomínanátabuľa je odrazovým mostíkom aj k ďalším aktivitám – vždy na výročienarodenia a úmrtia Miroslava Stolinu zájdem na neďaleké gymnáziuma pobesedujem so žiakmi, ktorí väčšinou dovtedy o ňom nič nepočuli.Od jeho mena a diela sa potom dostaneme k širším lesníckym súvislostiam.Zdá sa, že táto spolupráca bude mať aj ďalší rozmer – vedeniegymnázia vyjadrilo predbežný súhlas s tým, aby škola nieslo menotohto jedinečného človeka. Bude to na Slovensku prvé gymnázium pomenovanépodľa významného lesníka. Okrem toho mám pripravenýbohatý faktografický materiál z profesorovho života. Verím, že sa miho podarí čoskoro vydať aj knižne.Tvoj záujem o popularizáciu lesníctva nachádza odraz aj vovýnimočnej dopisovateľskej aktivite. Azda najviac vo vzťahuk Východoslovenským lesom, ktoré boli desaťročia bezkonkurenčnýmpodnikovým lesníckym časopisom...Neviem, či bezkonkurenčným, no určite najdlhšie vychádzajúcim.Prvé číslo vyšlo v roku 1962, posledné v roku 1996. Patril som k tým,ktorí sa časopis snažili zachrániť, aspoň ako štvrťročník, žiaľ, márne.Som rád, že mám aspoň všetky jeho čísla. Takéto zbierky sú asi len dve,druhú sadu má bývalý hlavný inžinier podniku Slivka. Prvý príspevoksom do týchto podnikových novín napísal v roku 1966. Koľko som napísalpríspevkov celkom, to veru neviem. Niekedy bol však boj o prežitienovín naozaj urputný, najmä v závere ich existencie. Šéfredaktor Malákmi zvykol zavolať – keď chceš, aby sme vyšli, pošli aspoň tri príspevky!Základný problém bol vždy v tom, že vonkajšia prevádzka do svojhočasopisu neveľmi prispievala. A ako tak čítam LESNÍK, mám pocit, že sas týmto istým problémom boríte aj vy. Je to škoda, pretože podnikovénoviny sú len vtedy plnohodnotné, ak fungujú obidvomi smermi....Ty si si však čas na písanie našiel aj popri náročných funkciách...Mal som k písaniu blízko, a to aj vtedy, keď udalosti išli akosi prirýchlo...Azda najpamätnejší rozhovor mojej kariéry sa odohral v apríliroku 1967 v doline Trist. Zavolal si ma tam vtedajší podnikový riaditeľRoman a pri rozhovore medzi štyrmi očami mi oznámil: „...budešhlavným inžinierom na závode v Snine. A nerozprávaj mi, že sa o tommusíš poradiť ešte s manželkou. Ja ti to ponúkam a ty sa rozhodni!“Musím pripomenúť, že som vtedy pracoval ako vedúci technického oddeleniaa mal som len 27 rokov! Napokon som to zobral s podmienkou,že ak budem mať pocit, že funkcia je nad moje schopnosti, takmôžem okamžite odstúpiť. Nikdy som tak našťastie nemusel urobiť.Myslím, že ak ma celý život ako nestraníka nechali v riadiacich funkciách,tak azda len bolo za mnou niečo len vidno... A naozaj to neboloo písaní do novín... Keď som kedysi nastúpil za vedúceho LS Porúbka,tak som sa tam stretol so stavom, ktorý mi vyrazil dych – ťažba sa sícenedôsledne vyznačovala, ale neprevzal som ani jediný priemerkovacízápisník. Ani jeden nebol totiž vyhotovený...! Tvrdili mi, že sú na kontrolena závode.... Pri prvej porade som bol ticho, druhú som začal soslovami – nebudeme sa vracať dozadu, no chcem, aby sme od dnes začalivyznačovať ťažbu tak, ako káže nielen vyhláška, ale predovšetkýmlesnícka morálka. A keďže tam nik nemal ani len priemerku, navštívilsom miestneho stolára a dal som mu vyrobiť po jednej pre každého lesníka.Vyzerá to možno neuveriteľne, no bolo to vtedy naozaj tak...Žeby dnes bolo pri vyznačovaní ťažby už všetko tak, akomá byť?18Lesník 4–2007

Otec a synľudia a lesyKnihaPodnikový časopisLesnícka školav Remetských HámrochTabuľa a jej autorDnes, žiaľ, vidím opačný extrém. Priemerkyuž dávno máme, ba aj výškomery sa stali súčasťouvýbavy správy, no legislatíva, ako keby vykročilaopačným smerom. Prebierky do 50 rokovsú kľúčom k výchove porastov. Ja nerozumiem,ako sa ich vyznačovanie mohlo presunúť medzinezáväzné činnosti. Je to nielen nepochopiteľnéignorovanie bezpečnosti a kontroly práce robotníkov,ale predovšetkým neúcta voči dekretovskymtradíciám slovenského lesníctva. A akomá hospodár bez vyznačenia ťažby vydať súhlasna jej vykonanie?! Počas šiestich rokov, keď somúčinkoval ako komisár pri skúškach OLH z predmetuťažba dreva prešlo cezo mňa okolo 700frekventantov, no ak by mi niektorý z nich tvrdilniečo takéto, asi by som neuveril, že to môžemyslieť vážne. A odrazu je prebierka len odporúčanýmzásahom. Quo vadis, slovenské lesníctvo...?K stromom máš vzťah nielen ako praktický lesník, ale aj akopropagátor a záchranca jedinečných exemplárov..Pred časom mi v Matici Slovenskej vyšla knižka „Vzácne drevinyv okrese Sobrance a Michalovce“. Kniha mala celkom úspech, robili sauž dve dotlače. Čitateľovi som v nej ponúkol pohľad na dendrologickérarity, ktoré na Zemplíne máme. Je tu popísaný aj topoľ biely, ktorý boldo mája 2004 s prsným priemerom 425 cm najmohutnejším stromomSlovenska. Za roky práce som stromy nielen fotil, meral, ale ak sa dalo,tak aj pomáhal pri ich záchrane. Napríklad do dutiny hnilobou poškodenéhokmeňa druhého najmohutnejšieho duba letného na Slovenskuv Rakovci nad Ondavou sme kedysi vliali 23 kubíkov betónu a vložilidve tony roxoru. Tento vyše 500 ročný mohykán sa nám potom odmeniltým, že bohato zarodil. Na jeho posviacke bolo vtedy vyše 1000 ľudí.Vzácne stromy si však doprajem aj doma. Už vyše 30 rokov vysádzamna rodičovskom pozemku pri dome súkromné arborétum. Robím tonielen pre vlastné potešenie, ale dnes už i pre vnukov. Syn Ladislav,ktorý je tiež lesníkom, nám spolu s nevestou doprial radosť z Ladislava„tretieho“. Tento má zatiaľ len tri roky, no verím, že láska k stromomi k bocianom sa prenesie aj na neho...O bocianoch sme sa však ešte nerozprávali...Som dlhoročný spravodajca a v súčasnosti aj predseda občianskehozdruženia CICONIA, ktoré sa v okresoch Michalovce, Sobrance a Trebi-Vo svojich článkoch sa Ladislav Maxim často vraciak milovanej lesníckej škole v Remetských Hámroch.Škole, ktorá sídlila uprostred parku v historickomkaštieli grófky Vanderbildtovej, no v ktorejmu nebolo dopriate doštudovať. Požiarv nočných hodinách z 31. januárana 1. februára 1956 bol príčinou zánikuhlavnej budovy školy, ktorá ľahla popolom.Fotografia, ktorú uverejňujeme jeoriginálna pohľadnica. PätnásťročnýLadislav ju posiela domov so slovami„mamičke k narodeninám ešteveľa rokov života a božieho požehnania“.Zo školy ostali popožiari len tri kamenné oblúky,ktoré sú dnes súčasťou fasádynového detského domova.Práve na týchto oblúkoch pribudnetohto roku vďaka iniciatívekolegov z Odštepnéhozávodu Sobrance informačnátabuľa, ktorá bude pripomínaťlesnícku školu ako ďalšiez mnohých významnýchmiest slovenského lesníctva.Miest, bez poznania ktorýchlen ťažko dospejeme k prirodzenejhrdosti na profesiu,ktorá je naším osudoma zmyslom.Zo školy ostali len arkády ...šov stará o bocianov. Všetko začalo v roku1982, keď v českom časopise „Naší prírodou“bola uverejnená výzva k 50. výročiuprvého sčítania bocianov. Ako podpredsedaOV SZOPK som sa s kolegami pustildo sčítania. Zistilo sa, že za tých 50 rokovklesla početnosť bocianov o 50 %. To bolimpulz k dlhodobej činnosti, v rámci ktorejchránime i budujeme bocianie hniezda.Je to časovo aj finančne veľmi náročnáčinnosť, ktorú nadšenci, najmä členoviaz Českej republiky, robia bez akejkoľvekpodpory štátu. Ale prináša výsledky. Napríkladaj v tom, že nám elektrikári užprestali zhadzovať hniezda. Rekordéromv počte hniezd je obec Zemplínske Hradište,ktorú voláme bocianopolis. Aj v tomtoroku tam tieto pozoruhodné vtáky obsadili18 hniezd z 24.Posledná otázka patrí Ladislavovi„druhému“. Asi nie je vždy jednoduchébyť synom otca, ktorého lesníckemeno je všeobecne známe....Na to vám môžem odpovedať veľmijednoducho – som na otca hrdý. A bol bysom rád, keby mohol byť aj on na mňa.Postupne nadobúdam skúsenosti - začínalsom ako pilčík, bol som pestovateľomna správe, manipulantom na sklade,mechanizátorom na závode, dnes somtechnikom lesnej škôlky v SobraneckýchKúpeľoch. Myslím, že začínam hodnotetoho, čo otec pre lesníctvo,no najmä pre les robil,dobre rozumieť...Lesník 4–2007 19

lesná pedagogikaLesná pedagogika na OZ PalárikovoHodnotenie uplynuléhoobdobia a plánydo budúcnostiNewsletter 7., 8.január - marec 2007Andrea MELCEROVÁPAWS – pedagogickéaktivity v lese, konceptseminára pre lesníkovhttp://www.paws.daa-bbo.deProjekt PAWS, ktorý začal v októbri 2004a skončí 31. marca 2007 je vo svojej záverečnejfáze. Počas týchto 30 mesiacov boli vytvorenémateriály pre pedagogické vzdelávanie lesníkov,ktoré boli testovacími kurzami overenév partnerských krajinách projektu. Testovacíchkurzov sa zúčastnilo 57 účastníkov. Dnesuž máme k dispozícii aj hodnotiace výsledkyzo strany zúčastnených krajín. Hodnotiaceaspekty sa týkajú konceptu seminára kurzua jeho usporiadania, ako aj didaktickej hodnotya praktickosti cvičebnice a výukového CD– ROMu. Výsledky vytvárajú spoločný základpre záverečnú fázu práce jednotlivých partnerovprojektu, v ktorej sú produkty dolaďované.Materiály boli doplnené o nové aktivity, odstránilisa menšie programové chyby, doladilisa rozdielne jazykové verzie. Taktiež sa doplnilio ďalšie informácie a texty, odporúčané na základehodnotiacich správ.Partneri z Fínska, ČR, Slovenska, Rakúskaa Nemecka môžu ponúkať kurzy PAWS odbornejlesníckej ale aj širokej verejnosti. Tietokurzy môžu byť pripravované za spolupráces ďalšími organizáciami. Kurzy budú upravovanéna špecifické podmienky každej partnerskejkrajiny. Cieľovou skupinou sú predovšetkýmlesníci, ale – záleží na každej krajine – taktiežto môžu byť aj študenti lesníctva, učitelia, zamestnancištátnych úradov, poľovníci a ľudia,ktorí už lesnú pedagogiku vykonávajú.Okrem ďalšej realizácie kurzov PAWS a distribúciejednotlivých vytvorených materiálovako je CD-ROM a učebnice, plánujú partneriďalšie aktivity. Napríklad na Slovensku plánujúnovú webovú stránku o lesnej pedagogike prelesníkov a deti. Taktiež chce Slovensko organizovaťpravidelné stretnutia lesných pedagógovz cieľom pravidelne si vymieňať vedomostia skúsenosti. Fínsko spolu s ČR a Slovenskomplánuje nový projekt v ktorom by mohli byťmateriály PAWS využité. Takmer na konciprojektu by sme chceli zdôrazniť, že vzniklanielen nová spolupráce medzi partnermi, alevytvorené materiály boli skutočne aj otestovanév praxi.Týmto sa projekt Leonarda lúči so všetkýmizainteresovanými. Dúfame, že nestratíte svojzáujem o lesní pedagogiku a budeme radi, keďs nami zostanete v kontakte.Ing. Andrea Melcerováje lesný pedagóg, NLC ZvolenJuraj ROMÁNYIK, Nadežda NIKITINSKÁLesnej pedagogike sa na OZ Palárikovovenuje pozornosť už od počiatkovvzniku tejto chvályhodnej myšlienky.K entuziazmu sa už pridali aj skúsenostia nadobudnuté kontakty, a tak sa počasminulého roka 2006 podarilo OZ úspešnerealizovať asi 12 podujatí pre deti a dospievajúcumládež.Najaktívnejším a najstarším vyškolenýmpedagógom OZ je Ing. Juraj Rományik,ktorý pôsobí najmä v regióne Štúrova.Pripravuje a realizuje množstvo besieda prednášok o lese, prírode a poľovníctvespojené s hrami a obľúbenými vychádzkamina Burdu v blízkych Kováčovskýchkopcoch. Pri svojej činnosti v Štúrovespolupracuje s Centrom voľného času,základnými školami s vyučovacím jazykomslovenským i maďarským. V obci Chľabas mládežníckou organizáciou IFI a Obecnýúradom.Jednou zo zaujímavých podujatíminulého roka bola v spolupráci s OÚChľaba zorganizovaná predvianočná akcia„Zhotovovanie adventných vencov“.Lesný pedagóg zabezpečil čečinu a svojimrozprávaním spríjemňoval prítomnýmtvorivú prácu. V kultúrnom dome za zišlozhruba 50 ľudí vo veku od 5 do 65 rokov.Deti, mamky aj babky strávili pekný zimnývečer v dojemnej atmosfére prípravna nadchádzajúce sviatky.Lesný pedagóg využíva všetky možnostina pozitívne prezentovanie š.p. LESY SRa lesníckej činnosti vo svojom okolí. Zatiaľposlednou aktivitou v tomto roku bolaprednáška na chovateľskej prehliadketrofejí okresu Nové Zámky, ktorá sa vďakaspolupráci s Okresnou organizáciu SPZa PZ Svodín uskutočnila 12. marca 2007.Počas šiestich polhodinových prezentáciísa približne 200 nielen študentov oboznámilos výsledkami chovu, potrebou selektívneholovu a s dosiahnutými výsledkamimedailových trofejí vo zverniciach štátnychlesov. Pozitívny ohlas tohto podujatiamôžeme hodnotiť okamžite, pretožemiestna škola ihneď prejavila záujemo ďalšiu spoluprácu v environmentálnejvýchove žiakov9. ročníka. Takáto ponuka sanedá odmietnuť.Z radov našichzamestnancov sanevenujúlesneja environme n t á l n e jvýchove ibav y š k o l e n ílesní pedagó g o v i a .D ô k a z o mtoho je p.K a r a s o v á ,p e r s o n a -listka OZPalárikovo,ktorá v spolupráci s OcÚ Palárikovo a „Palárikovskouekologickou spoločnosťou“,členmi ktorej sú deti zo Základnej školyK. Strmeňa, organizuje mnohé zaujímavévýchovno-motivačné podujatia.Tradíciou sa už stáva každoročné slávnostnéotváranie sezóny na LesníckomNáučnom chodníku Dunajskými luhmiv Gabčíkove, na ktorom práca lesných pedagógovnesmie chýbať.Tento mesiac apríl - mesiac lesovje pre lesných pedagógov iste náročnýna množstvo požiadaviek na besedy a náučnévychádzky. Nikto z nás nezabúda anina najdôležitejšiu akciu Lesov SR, š.p. určenúpre verejnosť, na nadchádzajúce Lesníckedni. Okrem projektu Stromy životaOZ Palárikovo plánuje na 26.4.2007 aj Deňotvorených dverí v kaštieli Palárikovo, kdebudú pre návštevníkov pripravené atraktívnesprievodné akcie.Všetci spoločne dúfame, že sa námpočas týchto dní podarí úspešne a dôstojnereprezentovať činnosť nášho podniku.Poprajme si teda veľa šťastia.Ing. Juraj Rományik je OLH,LS Bátorove KosihyIng. Nadežda Nikitinská je referentkaekológie a odpadovéhohospodárstva OZ Palárikovo20Anette Deharde-Rau, Thomas Deharde,Albert Botka, Thomas Baschny, ChristineGrosse, Hanno Moldenhauer, Hao Dam, ĽudmilaMarušáková, Sirpa Kärkkäinen, LadaPrylová, Alice Bučková, Eva Hörmann, andRalf Pütz.Lesník 4–2007

výstavy, súťažeNadácia Zelená nádejGreen PerspectiveFoundationVyhlásenie súťažeo Lesoochranársky činroka 2006jaRok v leseMarek VANGADo 13. apríla 2007 Nadácia Zelenánádej prijíma nominácie do súťaže o Lesoochranárskyčin roka.Nominovať môže každý, kto vieo konkrétnej aktivite, ktorá v roku 2006pomohla priamo zachrániť konkrétny lesalebo nepriamo prispela k záchrane lesana Slovensku, v Čechách, Poľsku a Maďarsku.Nominovaní môžu byť aj ľudia,za ktorých dlhodobou činnosťou vidieťkonkrétne zachránené lesy, ktoré by bezich pričinenia už v takomto stave neexistovali.U ľudí, ktorí sa ochrane lesovvenujú profesionálne, musí ísť o skutok,ktorý bol nad rámec ich bežných pracovnýchpovinností alebo zvyklostí.V predchádzajúcich siedmich ročníkochboli medzi ocenenými nielen lesnícia ochranári, ale napríklad aj zástupcoviamédií a radoví občania. V minulom rokusi 2. cenu zaslúžene odniesol LadislavVás srdečne pozývajú naXXX. jubilejný ročníkCeloslovenskej súťaže v hrena lesnicu a lesný roh16. jún 2007BANSKÁ BYSTRICAMária HUDÁKOVÁAlcnauer, lesník z Lesného obvodu SmolníckaOsada, za dlhodobé uplatňovanieprírode blízkeho hospodárenia v lesochv Hnileckej doline.Nominácie s podrobným popisomnominovaného činu, resp. dlhodobej aktivity,spolu so základnými kontaktnýmiúdajmi o nominovanom i nominujúcommožno zasielať na adresu Nadácie Zelenánádej, 082 13 Tulčík 27, faxom na 051-7789 138 alebo elektronickou poštouna maria@gpf.sk.Víťazi, ktorých určí porota zloženáz členov nadačnej rady, zástupcov mimovládnychorganizácií, štátnych lesova štátnej ochrany prírody, budú ocenenífinančnou odmenou vo výške 8000, 5000a 3000 korún a knižnými publikáciami.Výsledky budú oficiálne vyhlásenéna tlačovej konferencii koncom apríla,mesiaca lesov.LESY SR, š.p. Banská Bystrica,Slovenský poľovníckyzväz Bratislavaa mesto Banská BystricaNa apríl „Mesiac lesov“ pripravilonaše múzeum dve na sebe nezávislé výstavys tematikou lesa.Prvá výstava má názov Rok v lesea potrvá od 5. apríla do 23. mája 2007.Kladie za cieľ prostredníctvom trojrozmernéhomateriálu, fotografií a textovpoučiť návštevníkov o cyklických zmenáchv prírode počas celého roka.Návštevník sa dozvie informácie o sťahovavýchdruhoch vtákoch, o sezónnychrastlinách, hubách alebo atmosférickýchjavoch, o aktivitách zveri a o mnohomďalšom. Bude si môcť prezrieť medziinýmdermoplastické a moduritové preparátyalebo lisované rastliny a listy.Druhá výstava nesúca názov Zelenýobjektív 2006 je prezentácia najlepšíchfotografií z rovnomennej súťaže, ktorúLesnícke a drevárske múzeum vo Zvolenev spolupráci s partnerskými organizáciamipripravuje už šesť rokov. Súťaž jeurčená pre mladých fotografov - žiakovzákladných škôl a študentov strednýchškôl - a kladie si za cieľ podchytiť talentya dať im priestor pre verejnú prezentáciu.Obsahovo je zameraná na les a formálnena dokumentárnu fotografiu.V minulom roku, z ktorého kolekciavystavených prác pochádza, sa v obochkategóriách zúčastnilo 120 súťažiacich(408 fotografií) z celého Slovenska. Z nichporota ocenila siedmich.Výsledky budú verejne vyhlásenéna vernisáži výstavy dňa 12. apríla 2007o 13 30 hod v priestoroch Lesníckehoa drevárskeho múzea vo Zvolene a výstavapotrvá taktiež do 23. mája 2007.Obe výstavy budú návštevníkom prístupnév tradičných otváracích hodináchkaždý týždeň od utorku do nedele od9 00 do 17 00 hod.Ing. Marek VangaMúzeum vo Sv. Antone - Lesníckea drevárske múzeum vo ZvoleneLesník 4–2007 21

eportáž z OZ„Keď vychytáme chybya doladíme program,bude to fungovať“Dnes z OZSobranceKeď vchádzam do kancelárie riaditeľa OZ Sobrance Ing. JozefaHreňka, s mobilných telefónom pri uchu rieši problém využitia26 hektárov trvalého trávneho porastu v zátopovom území na listevlastníctva š.p. LESY SR. Pôda, ktorá zatiaľ leží ľadom, je vhodnána pestovanie rýchlo rastúcich drevín a závod s kompetentnýmpracovníkom podniku Ing. Zatlukalom skúma možnosť získať dotáciuna jej zalesnenie. Sobraneckí lesníci chcú postupne vytipovaťaj ďalšie vhodné plochy, ktoré by radi využili na tento účel.Chvályhodná snaha. Veď podľa odhadov odborníkov je na celomSlovensku stále vyše 200 tisíc hektárov neobhospodarovanej pôdy.A to je bez diskusie zbytočný luxus, ktorý by štát nemal pripustiť.Zvlášť, keď sa Slovenská republika zaviazala zvýšiť podiel výrobyenergie z obnoviteľných zdrojov a produkcia drevnej štiepky z topoľov,agátov a vŕb sa úspešne rozbieha vo viacerých vyspelýcheurópskych krajinách.Uvedomujem si však, že som trochuodbočil. Vraciam sa v duchu do roku2004. Vtedy bolo rozhodnuté, že v rámciorganizačných zmien, ktoré sa nakoniecneuskutočnili, má byť OZ Sobrance akonerentabilný závod zrušený. Ani dnesnie je v zisku. Dôvodom je podľa miestnychkolegov veľká katastrálna výmera275 000 hektárov, na ktorej hospodáriaa ktorá zasahuje až do siedmich okresov.Ďalším dôvodom je nízky etát. Na rok2007 majú naplánovanú ťažbu vo výške80 000 kubíkov. Potrebovali by ju zvýšiťaspoň o 15 000 kubíkov, aby sa dostaliv hospodárskom výsledku do čiernych čísiel.Do kancelárie a do úvah na túto témuvchádza vedúci ekonomiky Ing. VladimírKohút, ktorý mi poskytuje podrobnéúdaje o hospodárení. Sú ale také dôležitév čase, keď sa na sobraneckom závoderovnako ako na ostatných OZ našiJozef MARKOkolegovia trápia s krpákom a weblesom?Riaditeľ Ing. Hreňko to vidí optimisticky:„Verím tomu, že keď postupne vychytámevšetky chyby a program doladíme,bude všetko fungovať tak akomá a všetci tieto zmeny oceníme.“RIEŠENIE JE V ZODPOVEDNOSTIZA OBVODV čase mojej návštevy majú štátnilesníci zo Sobraniec za sebou úspešnújarnú aukciu dreva, ktorá sa uskutočnilana ES Sečovce. Bolo na nej predané všetkoponúknuté drevo za výrazne vyššieceny v porovnaní s cenami cenníkovými.Aukciám venujú vo vedení závodu osobitnúpozornosť. Vedúci piatich lesnýchspráv dostali pokyn, aby sa spoločnes OLH zaujímali o prípravu každej aukcie,ktoré organizujú dvakrát do roka.A výsledok? Pred aukciami dostávajú jejorganizátori viac dreva, ako vedia využiť,takže na aukciuKoberec kvitnúcej bledulevo Zvernici KarnáRiaditeľ OZ Sobrance Ing. Jozef Hreňkosa dostanú len skutočne elitné kusy. Keďuž spomíname OLH, nedá mi neopýtať sana problém, ktorý vnímajú ako „elitný“,teda najakútnejší na všetkých OZ. „Podľamôjho názoru by sme mali rozdeliťsúčasné lesné obvody na polovicua každý lesník by mal byť zodpovednýza približne 1 000 hektárov lesa,“navrhuje Ing. Hreňko. Vedúci lesníckejvýroby Ing. Jozef Staško dodáva, že súčasnýmodel rozdelenia kompetenciímedzi OLH a lesníkmi stojí a padá na ichdobrých vzťahoch, takže počas organizačnýchzmien sa snažili na OZ Sobrancevytvoriť dvojice, ktoré si boli blízke ajľudsky. „Riešenie vidím v osamostatnenílesníkov na lesných obvodoch,zodpovedných za pestovnú i ťažbovúčinnosť tak, aby cítili zodpovednosťza hospodárenie na lesnom obvode.Myslím, že keď budú cítiť, že sú zodpovedníza ten „ich“ obvod, dajú dosvojej práce všetko. Chce to však ajzodpovedajúcu zmenu v legislatíve.“Diskutujeme ešte o viacerých otázkach,ale vonku nádherne svieti predjarnéslnko a v kancelárii je ako v saune. Najvyššíčas vyraziť do terénu. Našou prvouzastávkou po pár minútach jazdy automje lokalita zvaná Čertež vo Vihorlatskýchvrchoch. Zastavujeme v bukových porastochpo poslednej prerezávke. „Je tojedna z lokalít, z ktorých chceme využiťhmotu na štiepkovanie. Beriemeto tak, že musíme rozmýšľať ekonomickya hľadať riešenia s nízkounákladovosťou a vysokouvýnosovosťou. Hmotaz prerezávok, vyťahovanápri okrajochciest a spracovávanáštiepkovačom,sa nám javí akovhodné riešenie.Samozrejmezapredpokladu nasadeniavhodnéhoštiepkovača.Preto plánujemestretnutie s pracovníkmiStrediska Bioma-22Lesník 4–2007Budova LS Remetské Hámre jenárodnou kultúrnou pamiatkou

Lesné komplexy vo Vihorlatských vrchochreportáž z OZsa, aby sme spoločne prekonzultovaliaj takéto možnosti našej spolupráce,“vysvetľuje Ing. Hreňko. Určite je rozumnéiniciovať priamo v teréne rokovania, počasktorých sa podarí nájsť obojstranneprospešné riešenie, pomyslím si. Tak tedadržím palce, aby sa na OZ Sobrance podarilopripraviť v tomto i nasledujúcichrokoch dostatok energetického dreva,vhodného na produkciu drevnej štiepky.RENTABILITA ZVERNICEPOSTAVENÁ NA KAPITÁLNYCHKANCOCHRiaditeľ sa vracia kvôli pracovnýmpovinnostiam do budovy závodu,k Ing. Staškovi a ku mne sa pripájajú poľovnýreferent závodu Ing. Matúš Hankoa OLH na LO Rybnička Miroslav Madaras.Naším cieľom sa stáva Zvernica Karná,takmer 4,5 miliónová investícia, v ktorejsa za osem kilometrov dlhým plotomv súčasnosti nachádza 84 kusov diviačeja 49 kusov danielej zveri. Záujem o kvalitnýchdiviačích „odchovancov“ z tejtozvernice nielen prejavili, ale ich aj kúpilikolegovia z iných častí Slovenska – 11kusov putovalo na OZ Trenčín a 10 kusovna OZ Palárikovo. Naopak, v Karnej čakajúna danielov z Palárikova a Petrovca.„Štartovacia ekonomika zvernice jepostavená na diviačej zveri, efektz odstrelu a predaja zveri očakávameuž v tomto, treťom roku jej fungovania.Čo sa týka ekonomickéhoprínosu z chovu danielej zveri očakávame,že sa dostaví v ôsmom aždesiatom roku. Bez takých ľudí akoje Matúš Hanko alebo Miro Madaras,ktorí venujú tejto práci aj voľný časa víkendy a minimalizujú tak nákladyna prevádzku zvernice, by sme sak žiaducim výsledkom nikdy nedopracovali.Zoberte si len, že musímezabezpečiť ochranné služby, pretožepytliaci nám každý týždeň poškodzujúoplotenie a neoprávnene vnikajúdo areálu zvernice,“ hovorí Ing. Staško.Presúvame sa spoločne k jednémuz odchytových zariadení na diviačiu zvera Ing. Hanko mi objasňuje ako fungujesystém sekcií, v ktorých sa časť diviačejZľava M. Madaras a M. Hanko pri odchyte diviakov v Karnejzveri priamo rodí a časť zveri do nej pribúda po odchytení v poľovnýchrevíroch závodu, čím sa v nich samozrejme musí znížiť plán lovu. „Po odchytenítriedime diviačatá do jednej sekcie, lanštiakov do druhej.Ďalší rok presunieme trojročných lanštiakov do tretej sekcie a v treťomroku vypustíme 4-ročných kancov do vonkajšej voliéry. Postupne taktopriberáme do jednotlivých sekcií vytriedené jedince a celý proces smerujemek zabezpečeniu dostatočného množstva kapitálnych kancov, pretože práve nanich sa snažíme postaviť rentabilitu zvernice. Veď cena za odstrel kvalitnejtrofeje diviačej zveri sa pohybuje od 30 do 40 tisíc korún.“ V Karnej osobitnepracujú aj s bachyňami, aby dosiahli ich požadovanú reprodukciu. Nie som poľovník,ale ako počúvam svojich sprievodcov je mi jasné, že svojou prácou žijú a rozumejú jej.VÝBORNÁ PRÁCA S VEREJNOSŤOUAko to už býva, čas v spoločnosti zaujímavých ľudí uteká niekedy až prirýchloa mojou snahou je vždy vidieť a počuť počas reportážneho dňa na danom odštepnomzávode čo najviac. Preto sa znova len vo dvojici s Ing. Staškom presúvame do RemetskýchHámrov. V obci sa nachádza jedinečná budova lesnej správy. Celá z kameňa bolavyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. A nielen to. Bývalé stajne pomerne rozsiahlehoa štýlového komplexu dali miestni lesníci zrekonštruovať a podľa slov Ing. Staškaich chcú už v blízkej budúcnosti využiť ako dôstojné priestory lesnej informačnej kanceláriea na účely lesnej pedagogiky v prípadoch nepriaznivého počasia. Keď vezmemedo úvahy, že obec Remetské Hámre je turistickyfrekventovanou bránou na ceste k známej Národnejprírodnej rezervácii Morské oko, tak jeto určite vynikajúca myšlienka, ktorá pomôževýrazne spopularizovať prácu lesníkov.Tú spropaguje určite aj Lesnícky náučnýchodník Morské oko, ktorý bol slávnostneotvorený minulý rok v októbri, počas oslávšesťdesiatín sobraneckého závodu. Pristavujemesa tiež pri zrekonštruovanom poľovníckomkaštieli, ktorý je vďaka tunajším lesníkom zvonkua zvnútra krásnym klenotom, vsadeným dočarokrásneho prírodného prostredia. Sobraneckílesníci si za prácu s verejnosťou zaslúžiauznanie a sú určite príkladom aj pre ostatnýchkolegov. Prevážame sa ešte lesnými cestamirozsiahleho komplexu bučín Vihorlatskýchvrchov, z ktorých sú krásne výhľady na Východoslovenskúnížinu, ale aj panoramatické pohľadyna výsledky práce lesníkov v okolitýchporastoch. Lúčim sa s nimi s dobrým pocitom,že sa za ne rozhodne nemusia hanbiť.Hmota z poslednej prerezávky na Čerteži.Sprava Ing. Hreňko a Ing. StaškoZlatá diviačia trofejv hodnote 131,97 bodovLesník 4–2007 23

zaujme Vás24Riaditeľka OZ SemenolesIng. Katarína Chválová hovorí:„Všetko jev komunikácii“V spolupráci s Národopisným múzeomchcú naši kolegovia z OZ Semenoleszistiť, kam až siaha tradíciazabezpečovania osiva pre zalesnenie vyťaženýchplôch na Liptove. Isté je, že keďv roku 1922 padlo rozhodnutiepostaviť v LiptovskomHrádku lúštiareň, ktorá bolao rok neskôr spustená doprevádzky, vychádzalo totorozhodnutie zrejme z nejakýchtradícií a skúseností.Na konci 60-tych rokov minuléhostoročia bola na inom miestepostavená súčasná lúštiareň. Už v tomčase však bola kapacitne predimenzovaná,aj keď vtedajšie požiadavky sa s týmidnešnými nedajú ani porovnať. Veďv 70-tych rokoch lesníci ročne brali z lúštiarne17 ton ihličnatého osiva, súčasnápotreba ihličnatého osiva je na úrovninecelých 3,5 tony za rok. Jedinýkrát bolisklady nabité ihličnatými šiškami vďakavýnimočnej úrode z roku 1988, ktorú liptovsko-hrádockísemenári spracovávaliaž do roku 1993.O ČARE SEMENÁRSTVAKeď sme začali semenárstvom,tak sa vás hneď na úvod nášho rozhovoruopýtam, kam sa slovenskílesní semenári radia používanýmitechnológiami a kvalitou produkovanéhoosiva v rámci Európy?- Myslím, že po Poliakoch nám patrív európskom semenárstve 2. miesto, pretožeaj také vyspelé krajiny ako Taliansko,Nemecko a Rakúsko využívajú skôrmalé lúštiarničky, vybavené častokrát zariadeniamiešte z obdobia po 2. svetovejvojne. Keď sa pred troma rokmi uskutočnilav Prahe konferencia Medzinárodnejorganizácie semenárskych laboratórií(ISTA), exkurzná trasa konferencie bolav našej prevádzke v Liptovskom Hrádku.O kvalite našej produkcie niečo hovoríi návšteva predstaviteľa švédskej firmyBCC, vyrábajúcej a dodávajúcej špičkovétechnické zariadenia pre lúštiarne, ktorýmije vybavená aj tá naša. Vzal si so sebouvzorku semena smrekovca, pretože taktokvalitne vyčistené smrekovcové semenoešte nevidel. My ho totiž dočisťujemeplavením, čím dosahujeme čistotu nad90%. V ostatných krajinách sa táto hodnotapohybuje na hranici 60 až 70%. Jepravdou, že tieto výsledky dosahujemena úkor sypavosti, ale v prospech kvality.Platí priama úmera, že čím kvalitnejšiesemeno, tým lepšia klíčivosť?- Viete, práve v tom je čaro semenárstva,že táto priama úmera nie vždyLesník 4–2007Semenárstvoa škôlkárstvoIng. Katarína Chválováfunguje. Malo by síce platiť,že čerstvé semeno je dobrésemeno, ale jeho kvalita závisískôr od toho, v akom rokubolo nazbierané. Pokiaľ je tosemeno nazbierané v roku veľmidobrej či strednej úrody, boloptimálny vývoj počasia a všetkoprebehlo tak, ako má byť,tak vtedy má semeno vysokékvalitatívne parametre. Pokiaľich má takto prirodzene dané,dokáže si ich udržať aj desiatkyrokov bez straty klíčivosti. Akje ale zbierané semeno v rokochslabej úrody, má zvyčajne v sebe výraznenižšie kvalitatívne parametre a nieje vhodné na nejaké dlhšie skladovanie.Na udržanie klíčivosti má nepochybnevplyv aj spôsob skladovania.Ste aj z tohto hľadiska špičkovo vybavení?- Určite áno. Semená jednotlivýchdruhov ihličnatých a listnatých drevínmajú rôzny obsah vody a vyžadujú si tiežrôzny spôsob skladovania a predsejbovejprípravy. Pre zaujímavosť, ak by smesmrekové semeno s vysokou klíčivosťouna úrovni 95% skladovali pri teplotemínus 20 stupňov Celzia, tak si dokážeudržať klíčivosť 30 až 40 rokov. To alesamozrejme nie je prevádzkový štandard.Spomeniem ešte napríklad takzvané reklacytantnédruhy semien: dub, gaštan,orech alebo javor horský. Majú obsahvody, ktorý nesmie klesnúť pod 40%a môžu byť skladované maximálne dvezimy.Hovorili ste o semenársky dobrýcha zlých rokoch. Ste pripravenívykryť zo zásob kvalitného semenaz dobrých rokov roky slabšie a uspokojovaťkontinuálne dopyt po kvalitnomosive?- V zásade áno. Samozrejme, môžu savyskytnúť menšie problémy, napríklad terazs bukom. Po štyroch rokoch neúrodybola v minulom roku úroda dobrá, ukázalosa však, že suché leto sa v závislostiZľava Z. Klaučová, S. Kozánek a K. Chválová v skleníku na ŠS Jochyod lokality zberu negatívne podpísalopod kvalitu bukvíc. Viete,kvalitu zozbieraného semena jeveľmi ťažké určiť vopred, zisťuje sadodatočnými rozbormi. Napríkladkvalitatívne parametre buka sapodľa normy stanovujú farbením v roztokutetrazólia. Klíčenie buka, ktoré jepodľa normy len odporučené, sa sledujetri mesiace a na základe pozorovaní pripraviav laboratóriu graf predsejbovejprípravy. Tie síce nie sú povinné, ale myich vyžadujeme a platíme za ne nemalépeniaze. Jednoducho považujeme za potrebnéich mať, aj keď je to nadštandard.Celé je to dosť zdĺhavý proces a častokrátpotrebujeme operatívne zareagovať nadopyt po osive. Ale myslím, že aj takétosituácie vieme zvládnuť.Chcela by som sa ešte vrátiť k spomínanejobrovskej úrode z rokov 1988– 89, kedy boli sklady natrieskané semenomsmreka a smrekovca. My sme ažpred dvoma rokmi z tejto úrody odpísalisemeno za 7 miliónov korún. Viem, vyzeráto dosť katastroficky, že vyšlo nazmartaké množstvo semena, ale zásoby tohtosemena nás ekonomicky mimoriadnezaťažovali, s vekom klesala jeho kvalitaa naopak zvyšovali sa náklady na jehoskladovanie. Pritom už bolo nepredajné,čo je logické po toľkých rokoch. Sklad sanám tak podarilo dostať na optimálnystav - to nám veľmi pomohlo. Samozrejme,že ešte stále vytvárame opravné položkyna skladované semeno spadajúcedo starších vekových kategórií, ale už dokážememodelovať množstvá semena prejednotlivé semenárske oblasti a rozumneekonomicky robiť.Dotkli ste sa ekonomiky OZ Semenoles.Hospodári so ziskom?- Nie.

zaujme VásEKONOMIKA ZÁVODUJE O SADENICIACHČo tomu bráni? Myslíte, že jemožné, aby sa ekonomika závodudostala do plusových čísiel?- Myslím si, že áno, ale chce to trochučasu. Ekonomika závodu totiž nieje v súčasnosti o lúštiarni, ale o sadeniciach.Potrebujeme dosiahnuť optimálnudruhovú a vekovú štruktúru sadeníc.V roku 2004 vykázal podnik na výkonesemenárstvo a škôlkárstvo stratu 48 miliónovkorún. Po dvoch rokoch sme sa,ak odpočítam genofond, dostali na mínus9 miliónov. Z toho v prvom rokusme mali výrobné straty na sadeniciachza 20 miliónov korún, čo je neuveriteľnéčíslo. Neboli to však straty na tých škôlkárskychstrediskách, ktoré ostali, ale natých malých škôlkach, ktoré boli zrušené.Išlo o 132 hektárov. Príkladom môže byťpráve Liptovský Hrádok s 11-timi hektármiprodukčnej plochy Škôlkárskeho strediskaJochy a ďalšími 12-timi hektármiprodukčnej plochy lesných škôlok, ktorépatrili OZ Liptovský Hrádok. Pre potrebyOZ to bola zbytočne veľká plocha škôlok.I keď zrušeniu škôlok predchádzali seriózneanalýzy, niektorí kolegovia na závodochtento krok veľmi ťažko niesli. Alekeď vám poviem, že z delimitácie stálemáme na zásobách 1,5 milióna kusov šesťa viacročných sadeníc (a nie je to len jedla),ktoré už nie sú výsadby schopné, takto už hádam nepotrebuje ďalší komentár.Azda iba jeden údaj, že ide o 12 miliónovkorún opravných položiek.Takže v treťom roku po zrušenídesiatok malých nerentabilných lesnýchškôlok ešte stále vysporiadavateresty z minulosti...- To si málokto uvedomuje. Preto nemôžemebyť ani v zisku. Očakávame však,že už v budúcom roku sa v hospodáreníOZ Semenoles dostaneme na nulu, čokoniec - koncov naprojektovali aj tvorcoviakoncepcie, ktorou sa v súčasnostiriadime. Je tu však ešte jeden aspekt,ktorý nám bráni byť s číslami v pluse a toje naša služba štátu prevádzkovanímsemennej banky, obhospodarovaním semennýchsadov a zaistením genofondu,čo predstavuje ročné náklady vo výškeminimálne 4 mil. Sk. Pritom už tri rokynedostávame na zabezpečenie týchtočinnosti od štátu žiadne dotácie.Naznačili ste už, že nie všetcikolegovia na odštepných závodochprijali pozitívne novú koncepciuškôlkárstva. Ako sa vám vo všeobecnostis nimi spolupracuje dnes?- Myslím si, že keby ste sa opýtali pestovateľovna OZ, každý by vám povedal,že za posledné dva roky výrazne stúplakvalita sadeníc. Často sa nám po delimitáciizačiatkom roku 2005 stávalo, že námzávody povedali „my toto nechceme, topre nás nie je dobré.“ A my sme im na topovedali, ako to, že nechcú tento materiála nie je pre nich dobrý, veď je z ichbývalej škôlky! Možno aj preto to nebolokvalitné, pretože to už nebolo ich a museliza to platiť...Čím to je, že sa vám podarilo zvýšiťza tak krátky čas kvalitu sadeníc?- Najdôležitejšie je, že v súčasnostitúto prácu robia vysokokvalifikovaní,kvalitní ľudia - špecialisti. Na druhej stranesú však dosť veľké rezervy vo zvládnutídistribúcie sadeníc zo strany odštepnýchzávodov. Niektoré nemajú vybudovanéani snehové jamy. Kvalita lesníkov bymala byť posudzovaná podľa toho, akozvládajú aj túto činnosť.Máte na mysli správne načasovaniemanipulácie so sadenicami odprepravy, cez skladovaniepo samotné zalesňovanie?Áno. My sa môžemesnažiť vypestovať kvalitnésadenice a kvalitne ošetriťkoreňový systém sadenícpred distribúciou, ale akich lesníci nechajú niekdeledabolo pohodené každýpovie, veď to sú sadenice zoSemenolesu! Je veľmi dôležité,aby aj naši kolegoviana odštepných závodoch dodržiavalistanovený postupv ošetrení, uskladňovaní sadeníc,pretože práve oni potom, ako opustia sadenicebrány Semenolesu, preberajúza ne zodpovednosť. Skúsenostiukazujú, že ak pestovatelias mojimi kolegamina škôlkárskych strediskáchkomunikujú, ak si nájdu časnielen raz do roka ako jeich povinnosť, ale aj častejšiea prídu na príslušné škôlkárskestredisko, zaujímajú saa povedia, čo chcú a chcútiež vedieť, ako im to rastie,tak potom spoločne dosahujemevýborné výsledky.Všetko je v komunikácii. Rozhodne smesa posunuli dopredu a preto si myslím,že návrat k malým škôlkam, alebo k vyzdvihovaniunáletu, ako o tom niektoríkolegovia znova hlasnejšie hovoria, bybolo obrovským krokom späť.Vo vyspelých, hlavne severských,lesníckych krajinách dominuje obaľovanásadba, podiel obaľovanýchsadeníc prevyšuje 90 percent. U nássa lesníci ich použitiu skôr bránia. Čoby ich malo presvedčiť?- Začnem konkrétnymi údajmi. Za rok2006 odobrali štátne lesy 870 000 kusovobaľovaných sadeníc a neštátne lesníckesubjekty 450 000 kusov. Považujeme tietočísla za veľmi dobré. Sme radi, že smesa k nim dopracovali. Pravdupovediac,v súčasnosti sú tieto množstvá na hranicinašich kapacitných možností. Pravdou tiežje, že obaľovaná sadenica nie je všeliek.Nie je napríklad jediným vhodným riešenímpri zalesňovaní ťažko zalesniteľnýchplôch, problémy tiež spôsobuje ich poškodzovaniemyšami, hrabošmi, alebo zverou.Tieto problémy bude nutné riešiť. Jednoznačnenajväčšou výhodou obaľovanýchsadeníc je vysoké percento ich ujatosti, čoje zvlášť výhodné v súčasnom období neočakávanýchklimatických zmien a neštandardnýchpodmienok, v ktorých sa taktoaj lesníci ocitajú. Ďalší prínos je v počtesadeníc na hektár, ale napríklad aj v pružnostizareagovania na potreby lesa. Po veternejkalamite na OZ Beňuš sme dokázaliv relatívne krátkom období pripraviť sadenicepodľa požiadaviek doslova na mieru.Takže kým je spracovávaná kalamita, mypripravujeme sadenice a po spracovaníkalamity sú sadenice skutočne pripravenéna zalesňovanie. Možno sa naši kolegoviana závodoch obávajú náročnejšej manipulácies obaľovanými sadenicami, ale ajto sa dá zvládnuť. Sú pestovatelia na OZ,ktorí to dokážu a vedia si spočítať, že je topre nich výhodné.Pracovníci OZ Semenoles majúpodľa slov jeho riaditeľky niekedypocit, že sú na nich z odštepnýchzávodov kladené vysoké nároky,ale na niektorých závodoch naopak,akoby tak trochu zaspali dobu. Poznamenáva,že veľa záleží aj od toho,či je súčasný vedúci lesníckej výrobypôvodne pestovateľ, alebo ťažbár.Tí, ktorí začínali ako pestovatelia,majú podľa jej názoru v lesníctveakýsi širší rozhľad a väčší nadhľad,ako ťažbári (bez urážky páni). Na závernášho rozhovoru okrem zaujímavéhopostrehu uvádza ešte dveveľavravné čísla. Potreba umeléhozalesňovania s rastúcim významomprirodzenej obnovy každoročne klesáa tomu zodpovedá aj objem predajasadeníc. Kým potreba štátnych lesovbola v roku 2005 21 miliónov kusovsadeníc, v roku 2006 to bolo 18 miliónovkusov. A to využíva tento špecializovanýzávod produkčnú plochuškôlkárskych stredísk len na 50%. Ajto je dôkaz toho, že návrat k malýmlesným škôlkam by nebol rozumnýmkrokom.Lesník 4–2007 25

zaujme VásRiportO podmienkach, problémocha úspechoch z prevádzokLesníci dávajúprednosťnízkej cenesadenícAle mení sa to.V prospechvyššej kvalityNa ústredí OZ v LiptovskomHrádku pracuje 12 technicko--hospodárskych pracovníkov,ďalších 33 THP je v 13-tich škôlkárskychstrediskách. Okremtoho škôlkárske strediská zamestnávajúpriemerne po päťvlastných pracovníkov v robotníckychprofesiách. 80 percentväčšinou sezónnych prác zabezpečujúdodávateľsky viac akostovkou ľudí. Z časového hľadiskanie je možné vidieť pri prácia rozprávať sa so všetkými, takžesi vyberám aspoň StrediskoLúštiareň priamo v areáli závodua neďaleké Škôlkárske stredisko(ŠS) Jochy. Po prevádzkach mana Medzinárodný deň žien sprevádzariaditeľka OZ SemenolesIng. Katarína Chválová.Do mohutnej budovy lúštiarne vstupujemespolu s vedúcim strediska JánomSochorom. Stúpame po prudkých schodoch,poschodie za poschodím, k plošinovýmboxom, naprojektovaným na 200ton semennej suroviny. Okolo separátorana bukvicu sa dostávame ku kope vylúštenýchšišiek, ktoré idú podľa slov J. Sochoradobre na odbyt, pretože ich ľudia používajúna okrasné účely, napríklad do vencov.Spojovacím mostíkom prechádzame dovedľajšej budovy. Dostávam vysvetlenie,že sa nachádzame v komorovej lúštiarni,založenej na usporiadaní jednotlivýchkomôr nad sebou, vybavených násypníkovýmipásmi s postupne rastúcimi teplotamiv jednotlivých komorách. Najspodnejšiakomora je ohrievaná na maximálnu teplotu50 stupňov Celzia. Cieľom komôr a pásovje dopracovať sa k semenu v krídlach.Výnimkou je iba semeno smrekovca, priktorom je celý proces ešte komplikovanejší.Okrem vysokých teplôt je všade prítomnýprach, v niektorých miestnostiachje preto predpísané používanie respirátorov.Nezávideniahodné podmienky,v ktorých tu musia ľudia pracovať. Zaslúžiasi úctu a obdiv.DUSNO A PRACH, ALEAJ SUCHO A CHLADPostupne sa zoznamujem s použitímďalších technológií – kartáčovej odkrídľovačkya hrubej čističky, na ktorej práveMarta Kočtúchová prečisťuje semenojedle. Vedľa nej na separátoroch ďalšiepracovníčky čistia semeno smrekovcaplavením. S pôžitkom sa prehrabávamv prepravke plnej dokonale vyčistenéhosmrekovcového semena. „Krajší pocitmôže spôsobiť už len prehrabávaniesa v kope zlaťákov, ako to robievalv kreslenej rozprávke Strýko Držgroš,“utrúsim na odľahčenie. „Ale vy saprehrabávame v poriadnej kope peňazí,veď kilogram takto vyčisteného semenamá cenu približne 15 tisíc korún.A tu je hneď niekoľko kilogramov,“poopraví ma vzápätí Ing. Chválová a spoločnesa zasmejeme mojej neznalosti.Dusné sparno, teplo až horúco a prachprevádzok lúštiarne vystrieda po zídenído prízemia sucho a chlad veľkého skladus dôkladne popísanými nádobami skladovanéhosemena, ktorý je jediným svojhodruhu na Slovensku. Hneď vedľa nazriemdo banky semien, v ktorej režim skladovaniavypracovalo Národné lesnícke centruma nachádza sa v nej vzácna prevádzkováa záchovná zásoba semien pre slovenskélesy. Škoda, že štát nevykrýva náklady najej prevádzku. Len opravy ventilačného zariadenia,ktoré si občas „zaštrajkuje“ stojanemalé finančné prostriedky.Presúvame sa do vedľajšej budovy,určenej na ošetrenie, skladovanie a predsejbovúprípravu semien listnáčov. J. Sochormi vysvetľuje princíp fungovanianajnovšieho zariadenia na termoterapiužaluďa. Ošetrením dubového semenav horúcej vode s teplotou 41 stupňovCelzia ponechaním v kotloch na dve a polhodiny dokážu semenári eliminovať vplyvfytopatogénov „Okrem duba mámeveľmi dobré skúsenosti aj s ošetrenímbukvíc touto metódou pred predsejbovouprípravou, čím sa nám darívýrazneznížiťvýskyt plesní,“komentujevidené J. Sochor. Okrem semena bukaa duba vidím množstvá uskladnenéhosemena jaseňa a javora. Celkove 40 ton.Pri pohľade na prácu týchto ľudí cítimokrem úcty aj hrdosť. Veď majú v rukáchbudúcnosť slovenských lesov a podľatoho čo vidím, tak presne vedia, čo majús tými rukami robiť, abysemeno ihličnanov i listnáčovmalo tú najvyššiukvalitu.JOCHY SÚNAJKOMPLETNEJŠIEŠkôlkárskemu strediskuJochy, umiestnenémuna náhornejplošine v nadmorskejvýške 830 m n. m. s nádhernouscenériou majestátnychtatranskýchštítov v pozadí, šéfujeSamuel Kozánek:„Pestovateliana závodochsi myslia, že my tu užvyzdvihujeme sadenicezo zeme, ale ja imdo telefónu hovorím,príďte sa sem pozrieť,veď tu sú eštepopri ceste mantinelysnehu. Nechcú mi veriť.“Predstavy kolegov pri hrubej čističkeM. Kočtúchována závodoch a možnostiškôlkárskych stredísk sa však fungujúcoukomunikáciou dajú podľa slov Ing. Chválovejveľmi dobre zladiť tak, aby zalesňovačkyboli pokryté kvalitným sadbovýmmateriálom. Stačí jediné, aby mali pestovateliarozumné požiadavky a vzájomnekomunikovali. Tak či onak, škôlkári najlepšievedia, čo pre nich znamená jarnásezóna. Práca od rána do večera, pracovnévíkendy. Zástupkyňa vedúceho ZuzanaKlaučová prisviedča, že túto prácu trebamať rád, inak sa nedá zvládnuť. A chce toešte aj tolerantnú rodinu.ŠS Jochy patrí s oplotenou plochou36 ha a produkčnou plochou 20,2 ha medzinajväčšie škôlky u nás. Miestni škôlkáripestujú prakticky všetky hospodárske lesnédreviny. Produkujú tri milióny voľnokorennýcha milión kusov krytokorennýchsadeníc ročne. Na štyroch hektároch sa venujúpestovaniu okrasných drevín, ako doplnkovúčinnosť realizujú aj záhrady podľaobjednávok a záujmu klientov. „Vykonávametiež šľachtiteľskú činnosť, takžesme zo všetkých škôlkárskych stredískjediní, ktorí zabezpečujú všetky pestovateľsko-šľachtiteľskéčinnosti a akojediní tiež dokážeme zrealizovať veľkézákazky na zazeleňovanie. Mámenajväčšiu rozpracovanú výrobu okrasnýchdrevín. Po naše dubové sadenicesem chodia až od Novej Bane, chváliasi ich, pretože sa ujímajú na sto percent.Vzhľadom na lokalitu, v ktorejhospodárime, máme aj ďalšie špecifiká.Minulý rok sme tu ešte 8. júnazaznamenali mráz mínus jeden stupeňCelzia. Ak by sme sadenice v tom časenezavlažovali, prírastky by nám zmrz-26Lesník 4–2007Vedúci strediskaLúštiareň J. Sochor

Vedúci ŠS Jochy S. Kozánek v semennom sade brezyli. Zoberte si len sadenice jedle, ktorýchdopestujeme pol milióna a jednupredávame za cenu 4 Sk, aké straty bysme utrpeli, ak by sme neboli na takétoklimatické podmienky pripravení,“rozhovorí sa S. Kozánek.Vzápätí si poťažká na zastaranútechniku. Stávam sa svedkom slovnejprestrelky medzi ním a riaditeľkou OZSemenoles Ing. Chválovou, ktorá mu vysvetľuje,že v tomto smere bola po delimitáciina niektorých strediskách ešte väčšiamizéria ako na Jochách, takže sa snažiaz ústredia závodu podľa možností dorovnávaťich vybavenosť v škôlkárskej technike.„Niektoré škôlkárske strediskáboli po ich oddelimitovaní na OZ Semenolesdoslova v dezolátnom stave.Niekde sa stalo, že odštepné závody siponechali v evidencii majetku aj takútechniku, ktorú dovtedy využívali lenna lesných škôlkach. Väčšine chýbaliosobné autá i počítače. A to nehovorímo tridsať a viac ročných budovách,ktoré volajú po investíciách a rekonštrukcii.Možno si to niekto neuvedomuje,ale žiadny iný odštepný závodnemá 15 stredísk ako OZ Semenoles.A všade potrebujú autá, najmä počasdistribúcie alebo pri zabezpečovanízberov,“ argumentuje Ing. Chválová.Spomína, že na generálnom riaditeľstvemala prísľub, že po vybavení Strediska Biomasapríde na rad OZ Semenoles. V minulomroku mal tento OZ požiadavku na päťosobných áut a dostal iba tri. Na druhejstrane ale na generálnom riaditeľstvenašli prostriedky na zakúpenie piatichšpeciálnych škôlkárskych strojov dánskejfirmy Egedal. Lesní škôlkári stále hľadajúmožnosti ako prežiť s tým, čo majú. Napríkladna Jochách rozpestovávajú 150 až300 centimetrov vysoké odrastky brezy,javora, jedle, pungensky, smreka a ďalšíchdrevín, o ktoré je na trhu rastúci záujem.Ťažko ale hovoriť o štandardných trhovýchpodmienkach, keď ako spomína Z. Klaučovápred 18-timi rokmi predávali sadenicubuka za 4,50 a dnes, keď sa medzitýmniekoľkonásobne zvýšili náklady vlastnena všetko, tak tú sadenicu predávajú stáleza tú istú cenu... Slovenskí lesní škôlkárimajú pritom o polovicu nižšie cenysadeníc ako napríklad českí kolegovia.„Viete, lesníci u nás uprednostňujúnízku cenu pred vyššou kvalitou. Alepostupne sa aj tento ich prístup menía hlavne mladší lesníci už rozmýšľajúinak,“ zhodujú sa pracovníci OZ Semenoles.To je dobre, pomyslím si, pretožeškôlkári si za svoju kvalitnú robotu takýtozmenený prístup určite zaslúžia.Anketa s pestovateľmi OZZ rokana rok jeto lepšieDo priameho kontaktus pracovníkmi OZ Semenolesa jeho škôlkárskych stredískprichádzajú v prvom radepestovatelia odštepných závodov,takže sú tí najpovolanejší,ktorí môžu hodnotiťobojstrannú spoluprácu, akoaj kvalitu a prístup lesnýchškôlkárov. Niektorým z nichsme teda dali priestor.zaujme Vásšiar verím. Zmena systému priniesla aj zmenuv dohľade a spolupráci na celý proces zberusemena a pestovania sadeníc. Veď každý OZmá právo každoročne ísť si vybrať sadenicena konkrétne stredisko, ktoré a v akej kvalitepôjdu do jeho porastov. Každý pestovateľ máprávo, vlastne povinnosť, dohodnúť si a spresniťpotrebu rozpestovania sadeníc podľasvojich špecifických požiadaviek. Toto je tenzmenený dohľad nad pestovaním a týmitomožnosťami by sa spomínaný pocit neistotymal z našich myšlienok vytratiť.Problematikou rušenia malých škôloka prechodom pestovania sadeníc len na ŠSsom sa trochu zaoberal a poznám ju. Mámpredstavu, aké veľké investície boli do ŠS investované,viem ako sú strediská vybavené,čím všetkým moderným disponujú... a pretosi myslím, že by bola veľká škoda, keby totovšetko nebolo využívané a len tak to chátralo,však sú to naše peniaze a naša prestíž vo svete,a veru máme sa čím pochváliť. Myslím si, že naŠS pracujú ľudia, ktorí svojej práci rozumejúa dokážu nám vypestovať kvalitný sadbovýmateriál a to na odbornej úrovni. Keď vzájomnedokážeme vyriešiť prípadné problémy,ktoré sa v praxi vyskytujú, tak tento systém bymohol úspešne fungovať aj do budúcna. Nemôžuvšak zostať len pri pestovaní sadbovéhomateriálu, ale musia rozvíjať aj iné aktivity,ako sú napríklad okrasné dreviny. Prepáčte mito vážení škôlkári, ale našou snahou je zaseznižovať umelú obnovu, čiže potrebu sadeníca maximálne využívať prirodzené zmladenie.Môžem konštatovať, že vzájomná spoluprácas pracovníkmi ŠS Drakšiar, ako ajs pracovníkmi OZ Semenoles bola a je stálena dobrej úrovni. Hovorí sa, že vzťahy sa vždyvyhrotia pri mimoriadnych situáciách, a našakalamita je mimoriadna situácia, no napriektomu sú naše náročné požiadavky na potrebusadeníc akceptované zo strany OZ Semenolesa všetci sa snažia ich naplniť. Poviem vám,že to momentálne nie je ľahká úloha. Naševzťahy sa ani napriek tejto situácii nezmenilia sú dobré, v žiadnom prípade nie vyhrotené.Prípadné nedostatky riešime okamžite a priamona mieste. Želám si, nech nám táto dobráspolupráca vydrží čo najdlhšie.“Ing. JURAJ BU-ZALKA, pestovateľa referent ochranylesa OZ PovažskáBystrica: „OZPovažskáBystricamá dovoznú vzdialenosťcca 130 km,čím sa predražujecena sadeníc. ŠS Jochya ŠS Šajdíkove Humence sú veľmi rozdielnečo sa týka začiatku vegetačnej doby, čo pri vrtochochpočasia robí nemalé problémy. Prístuppracovníkov OZ Semenoles sa zlepšuje z rokana rok a môžem ho zhodnotiť veľmi pozitívne.Momentálne riešenie škôlok by bolo možnodobré doplniť o semeništia na niektorýchOZ, kde sú niektoré dreviny v optime. Išlo byo dopestovanie semenáčikov pri minimálnychnákladoch. Najväčšie negatívum momentálnehostavu je náročnosť dopravy na čas, finančnénáklady a kvalitu sadeníc po prevoze na miestourčenia.“Ing. EMIL INDRO,ZDENOCITTER-pestovateľOZBERG, pestovateľOZ Beňuš:„OZ Be-ňuš patril medzi tieOZ, pod ktoré patri-Kriváň: „OZ Kriváňspolupracuje na OZSemenoles L. Hrádoknajviac s ŠSli škôlky, konkrétneKraje, takže mô-ide o ŠS Drakšiar.žem hodnotiť lenToto stredisko vtedytútospoluprácu.patrilo medzi jednoz najlepších a ja verím,že aj teraz patrí medzi najlepšie a patriťaj bude. Tým chcem povedať len to, že zmenasystému by nemala zmeniť dobré, ale práveopačne - zmeniť zlé výsledky na dobré. V minulosti,keď ŠS a malé škôlky patrili pod OZ,mali zodpovední pracovníci viacej povinností,ale na druhej strane pociťovali akúsi väčšiuistotu, že zabezpečia pre svoju potrebu dostatokkvalitného sadbového materiálu. Sami sapodieľali na zbere semena a samotnom pestovanísadeníc, to znamená verili sami sebe.Pri zmene systému a prechode ŠS podzáštitu jedného závodu OZ Semenoles, musiaveriť svojím kolegom, a celý proces funguje nainom princípe, pre nás možno niekedy až veľmikomerčnom. Sadbový materiál sa pestujemimo dohľadu jednotlivých OZ a nám - naučenýmdohliadať na tento proces - zostávavypísať už len objednávku. Ja však hovorím,že všetko záleží od ľudí a je to v ľuďoch, ktorís tým pracujú a ja osobne ľuďom na ŠS Drak-P. Fekiač ako vedúcistrediska s nami spolupracuje veľmi re. V roku 2006 boli distribuované sadenicedobhodnotenév kvalite 1 – výborná kvalita a lenmalá časť bola hodnotená známkou 2 – dobrákvalita, ostatnými známkami sadenice, ktorésme obdržali, neboli hodnotené.Súčasný systém veľkých škôlok je síce peknýexperiment na spôsob obrábania a na sústredenietechniky, ale systém malých škôlokmal oveľa viac výhod: sadenice sa dopestovalizhruba tam, kde budú vysádzané, ďalej boliskrátené prepravné časy, mohli sa vyzdvihovaťtesne pred výsadbou a nebolo potrebné dlhéskladovanie.Súčasný systém veľkých škôlok, má eštejeden problém a to dopravu sadeníc na veľkévzdialenosti na nákladných autách, ktoré súpoväčšine zabezpečené len plachtou a pri súčasnompočasí sadenice varíme. Keď už idemepestovať sadenice týmto spôsobom je nutnénakúpiť chladiarenské vozy, ktoré budú sadenicedistribuovať na jednotlivé OZ.“Články do rubriky pripravil Jozef MARKOLesník 4–2007 27

polemika mesiacaZamestnanec verzusživnostníkDnes uždo píly niknekope!O všetkom rozhodujú kádre! Ľudské zdrojesú naším najväčším kapitálom!Každá z uvedených fráz patrí do inej doby.Jedno však majú spoločné: potvrdzujú významľudskej práce. Kdekoľvek, teda aj v lesníctve.A práve postaveniečloveka v proceselesnej výroby sa stávahorúcou témou dneška.Návrh novéhozákonníka práce uvažujes povinnosťouzamestnávateľa vykonávaťsvoju hlavnú činnosť výlučne prostredníctvomvlastných zamestnancov. Je to reakciana spôsob, ktorým mnohí zamestnávatelia starostlivosťo zabezpečenie práce, pracovnýchpomôcok, bezpečnosti, či dopravy presunulina samotných pracovníkov. Týmto potom ostalilen dve možnosti – prejsť na živnostenský spôsobpráce, alebo o prácu prísť. Neprimerané!Neprimerané? Ak si pripomenieme, ako tentokrok pomohol zvýšeniu efektívnosti prácena najväčšom pracovisku Slovenska – v lesoch,potom argumenty pre jeho jednoznačné odsúdeniestrácajú na sile.Pamätáte ešte na režijných kočišov, ktorýchkoníky boli viac bité ako sýte? Ich melasa sa pričastoocitla na hrante domácich prasiat a namiestooddychu fuškárili na záhumienkach.A keď nám takýto kočiš, ktorý sa dve dobre zaplatenéhodiny viezol na pracovisko a rovnakédve naspäť, „dal“ za mesiac 50 kubíkov, velebilisme ho. Po privatizácii koníkov a „prerobení“kočišov na živnostníkov sa konská srsť začalaobčas aj lesknúť, ich kopytá spoznali masťa postroje olej. Na pracovisko sa začali voziť„po pánsky“ na špeciálne upravených aviácha odrazu nebol zriedkavý ani mesačný výkon100 - 150 kubíkov. Hoci inflačná krivka vytáčalav polovici deväťdesiatych rokov ceny vstupovhore, jednotkové náklady na kubík klesali. Nievšak zárobky kočišov. Určite aj preto sa nadmožnosťou návratu do zamestnaneckého pomerumnohí z nich – najmä tí šikovnejší – dnesuž len usmejú...Inak to však vnímajú vedúci lesných správ,ktorým súkromní kočiši v súčasnosti „utekajú“za lepším zárobkom do sveta. Tí by renesanciurežijných záprahov aj privítali. Ale aj ďalší, ktorídnes neraz nemajú komu nariadiť vykonaťneatraktívne, no pre prevádzku nevyhnutnépráce.„Táto téma je ťažká, no práve pretonám treba o nej hovoriť.A moji kolegoviauž za tie rokyvedia, že s otvorenosťousom nikdynemal problém“,Ján MIČOVSKÝzačína svoju úvahu Bc.František SUCHANOV-SKÝ, odborový predák a zároveň vedúci odboruostatných obchodných aktivít na ústredí podniku,ktorého som požiadal o názor ako prvého.„Predovšetkým si priznajme, že to sozamestnanosťou v lesoch nebolo celkomCestu vidíme v rozumnomkompromise. Tým je prenás pomer približne 60 : 40v prospech cudzích dodávateľov.Záujem o pôvodný modelnemáme nielen my,ale ani naši dodávatelia.v poriadku aniv minulosti. Povýšiťjej udržanie zajeden z podnikovýchcieľov vyzerádobre, no v konečnomdôsledku sato môže vypomstiťvšetkým -z a m e s t n a n c o mizamestnávateľovi.Rozdielnepohľady, ktoré naBc. František Suchanovskýtento pohľad trvávajú v spo-preločnosti,dobre dokumentovali aj dvavarianty zákonníka práce z nedávnej minulosti– Magvašiho a Kaníkov. Vláda sadnes rozhodla prevziať myšlienku, ktorúkedysi Kaník úplne negoval - aby hlavnúčinnosť vykonávali zamestnávatelia svojimizamestnancami“. Pripomínam, že bezohľadu na mená a ichpolitické krytie sadodávateľský spôsob,ktorý sme začalipostupne uplatňovaťpred vyše 15 rokmiuž vžil... „...áno, aleaž v rokoch 2003– 2004 našiel celopodnikovéuplatnenie. Je však pravda,že ak by sme v najbližších mesiacoch maliprejsť v zmysle pripravovaného ZP k úplnejobnove zamestnaneckého vzťahu,spôsobilo by nám to obrovské problémy.V odboroch sme sa v tejto veci už uzhodlina tom, že prvoradou úlohou je dnes dosiahnuťto, aby štát v prípade schváleniatakejto právnej normy poskytol lesnémupodniku dostatočný priestor na prechodnéobdobie a nepristúpil hneď nekompromisnek sankciám“. Znamená to však, že odborypo istom prechodnom období návrat plnej zamestnanostipodporujú? „Nie. Cestu vidímev rozumnom kompromise. Tým je pre náspomer približne 60 : 40 v prospech cudzíchdodávateľov. Najmä pri ťažbovej činnostinevidíme možnosť návratu. Pri pestovnejčinnosti by sa obnova zamestnanosti dalaskôr pripustiť, veď predstava ako žienky– živnostníčky odkladajú po návrate z lesakosák a sadajú si k účtovníctvu je dosťúsmevná“. Namietam, že ide však o sezónuprácu, ktorá aj v minulosti spôsobovala právneproblémy... “Aj na to sme mysleli. Predstavaodborov je taká, že ani opakovanéuzatváranie pracovných dohôd na dobuurčitú by nemalobyť dôvodom k povinnémuvznikutrvalého pracovnéhopomeru, akoto chce zaviesť súčasnýnávrh“. Nepozeráme sa však aj tak navec príliš zjednodušene? Budú sa chcieť všetciťažbári vrátiť? „To je správna otázka a nájsťodpoveď nie je až tak ťažké – šikovní ťažbári,ktorí sa už na trhu „našli“ sa námnaspäť dobrovoľne nepohrnú. Hlásiť sanám budú skôr tí, poviem – menej šikovní.Takáto obava tu je a aj my odborári bysme v tomto maliDnes sa ukazuje správnosťnastúpenej cesty spred 15 rokov.zamestnávateľoviporozumieť“. A čoak aj takéto porozumeniebude na novýzákonník jednoduchoprikrátke? „Topotom bude vyžadovaťozajstné majstrovstvo v dialógumedzi odbormi a zamestnávateľom. Ak bysme zatlačili nekriticky na zvyšovanie zamestnanosti,potom asi musíme zabudnúťna zvyšovanie platov i na ďalšie zlepšovaniesociálnych podmienok. A povedzmesi úprimne, že rozumnou politikou smena tomto poli doposiaľ dosiahli podstatneviac, ako búchaním po stole. Buchnúťsa dá raz, dva krát, ale čo potom...!? Veďdnes sa za priemerné platy i sociálnepodmienky nemusí v našom podniku nikhanbiť!“ Budeme však mať vôbec na výber..?“Som presvedčený, že nový zákonník prácezohľadní špecifiká takej výroby ako jelesnícka a ponechá nám v tomto smereistú voľnosť. Veď porovnávať reálnehoživnostníka – kočiša, ktorý pracuje voľnena území tisícok hektárov s papierovýmživnostníkom pri továrenskom páse naozajnemožno. Budeme v tomto musieťjednoducho nájsť tú správnu mieru. Mantinelizmusje vždy nezdravý. Naháňať sa zaplnou zamestnanosťou je rovnako škodlivéako všetko presúvať na plecia externýchdodávateľov. Pripomeniem Baťoveslová: Zamestnávateľ bez ľudí je len betóna železo...“Obavy zamestnávateľov vyvoláva aj ustanovenienávrhu ZP smerujúce k podpore odborovýchfunkcionárov platených povinne z ichpeňazí. “V tomto smere nemáme veľmi čoriešiť – lesnícka sekcia odborového zväzudrevo, lesy, voda, nemá ani jedného platenéhofunkcionára a v celom zväze ichmáme päť“ dodáva František Suchanovský.Ing. RastislavVLALUŠKA, vedúciLS Strážske na OZSobrance, sa v spo-mienkachvraciahodne späť: „... mu-sím začať v roku1991. Vtedy smesa pokúšali na OZv Humennom postupnezavádzaťpredaj, resp. prenájomprostriedkovdo praxe.Ing. Rastislav VALUŠKACez strach notlivcov a nepo-jedchopeniemnohých sa podarilo odpredaťJMP, kone, dať do prenájmu približovaciei odvozné prostriedky. Výsledky sa rýchlodostavili a boli niekedy až prekvapujúce.Náklady začali významne klesať, početporúch na prostriedkoch sa znížil a každodennénaháňanie náhradných dielov sastalo minulosťou. Nadriadenými však bolorozhodnuté, že nie je možné podnikať soštátnymi prostriedkami a dobre rozbehnutéveci sa pozastavili.Dnes sa ukazujesprávnosť nastúpenejcesty spred15 rokov.“ Ako všakRastislav Valuška spomína,reakcie bolivtedy naozaj rôzne... “Pre časť vlastných zamestnancovto bola veľmi vážna životnázmena, niektorí veru prišli aj s plačúcoumanželkou, že sa ako živnostníci neuživia.Iní sa však nevedeli už dočkať... Medzitýmsa veľa zmenilo. Neviem si predstaviťnávrat k vlastným prostriedkom, hocilen čiastočný. Potrebné väzby sa narušili,vlastné technické vybavenie nemámeprakticky žiadne. Ďalším argumentom jeaj to, že veľká časť kvalitných pracovníkovje v súkromnom sektore spokojnáa naša súčasná finančná ponuka ich môžek návratu len ťažko inšpirovať.“ Teda cestanaspäť je nemožná ? „Svet nie je nikdy čiernobiely,ani v tomto prípade nie. Sú krízovésituácie, keď prostriedok na správechýba. Ide napríklad o sprístupnenie ciestpo kalamite, okamžite nasadenie pri požiaroch,určité práce v poľovníctve... Budepreto potrebné prijať múdre a nadčasové28Lesník 4–2007

polemika mesiaca | reagujeterozhodnutie, ktoré by určilo smer lesníckejvýroby na dlhšie obdobie a stabilizovalosituáciu v lesníckej prevádzke“.Téma živnostníkov je živá aj v Turci. VedúciLS Martin, OZ Žilina, Ing. Martin HOŠTÁK,má tiež bohaté spomienky: „...dnes to užvyzerá neuveriteľne, ale koľkokrát námv minulosti hodili nespokojní robotnícipílu na zem – robte si to sami...! V súčasnostiuž do píly veru nik nekope! Návratnaspäť si neviem ani predstaviť.Jednoducho sme už ďalej a myslím, žezáujem o pôvodný model nemáme ani my,ale ani naši dodávatelia. Zoberme si lenpracovnú dobu, ktorú nemusíme sledovať,neplatíme za zlé počasie, nevozíme ľudí,naopak, naši dodávatelia pracujú vtedy,keď sa to dá a jeto pre nich najvhodnejšie.Veďtakýto rytmusnašej spoluprácediktuje samotnýles, ktorý nemožnoporovnávaťs výrobným pásom.Ak by somniečo zmenil,tak to, aby živnostnícipracovaliIng.Martin Hoštákpre nás viacnapriamo a niecez materské firmy.Neprichádzali by tak o časť zisku a našaspolupráca by tým iste neutrpela.“ MartinHošták zahŕňa do tejto témy trocha s úsmevomaj : „... lesníkov, ktorí predsa v urbariátochpracujú tiež ako živnostníci a funguje to.Niekedy im aj trocha závidíme, že ich niknezahŕňa toľkými mopkami. V tomto smeresme naozaj preorganizovaní a bojím sa,že množstvo pokynov sa tu začína míňaťúčinkom....“.Rozhodnutie o možnosti, či nemožnosti vykonávaťhlavnú činnosť v lesníctve externistamibude patriť z pohľadu nášho podniku medzistrategické. Nech už vyrieši poslanecký zbor tútootázku akokoľvek, zákon si bude treba ctiť. Ostávalen dopovedať, že aj tvorcovia zákonov si musiavážiť prácu ľudí, ktorí sa ich zákonmi musieťdenne riadiť. Verme, že budú na to myslieť.O výkonovýchnormáchtrochu inakFrantišek ONDRIŠV poslednom období sa začalov lesníckej prevádzke v rámci podnikuŠL diskutovať o problematikevýkonových noriem.Je to dôsledok používania výkonovýchnoriem ako jedného zozákladných kritérií pri stanovovaníceny práce dodávateľským spôsobom,ako aj skutočností, že výkonovénormy sa stali rozhodujúcimfaktorom pre určenie priamych nákladov.Reakciou na túto diskusiu jezrejme aj príspevok Ing. Piliara v časopiseLesník č. 3, kde bola rámcovouvedená problematika načrtnutá.Vzhľadom na skutočnosť, žesom v minulosti pracoval v oblastinormovania a ekonomiky prácev LH a v danej téme vidím rad otvorenýchotázok, považujem za potrebnéna niektoré reagovať.VN VŠEOBECNEAk chceme operovať s pojmom výkonovánorma, je nevyhnutné bez nejakého teoretizovaniaaspoň zodpovedať otázku, čo je to výkonovánorma, čo obsahuje a k čomu slúži.Veľmi zjednodušene možno povedať, ževýkonové normy vyjadrujú pracnosť na technickújednotku pre konkrétnu činnosť za presnevymedzených podmienok.Výkonové normy spravidla pozostávajúz tabelovaných hodnôt základných normatívov,resp. doplnkových normatívov a percentuálnychúprav týchto normatívov. Neoddeliteľnou, aleveľmi dôležitou súčasťou VN je jednoznačné definovanieobsahu a spôsobu vykonávania činnosti,ako aj podmienok, s ktorými norma uvažuje.Vyjadrenie závislosti spotreby času odpríslušnej veličiny tabuľkovej forme alebopercentuálnou úpravou závisí od technickejkonštrukcie normy tak, aby bola v maximálnejmiere vyjadrená rôznorodosť závislosti celkovejčinnosti, prípadne jednotlivých súčastí činností(operácií). Z tohto dôvodu niektoré normysa „skladali“ z jednotlivých fáz výrobnéhoprocesu, pre ktoré boli špecifické výrobnépodmienky (napr. približovanie traktormi, RZ,manipulácia). Popísané riešenie malo za cieľdosiahnúť maximálne zjednodušenie s prípustnoumierou nepresnosti.Výkonové normy boli vypracované prekonkrétne výrobno – technologické a technicképodmienky pri dodržiavaní predpisov OBPa ergonomických parametrov.Každá úprava výkonovej normy pred jejzavedením podliehala nevyhnutným procesomoverovania a schvaľovania.NA ČO SLÚŽILI VNV minulosti VN slúžili predovšetkým akopodklad pre odmeňovanie v robotníckych profesiách.Avšak veľmi významnú úlohu mali priekonomických a technologických analýzach.Záležalo len od konkrétnych pracovníkov akotúto funkciu využívali. Podobne tomu bolo ajv oblasti plánovania kapacít a priamych nákladov.Na mnohých LZ v 80-tych a začiatkoch90-tych rokov sa vypracovávali porastové karty(napr. OZ Žarnovica), kde bola stanovená technológia,spotreba času. Porastové karty obsahovaliaj priemerkovací manuál z vyznačovaniaťažby. Z týchto údajov sa vypracovala L-113 b,čo slúžilo k objektivizácií nákladov a výnosov.Približne pred 10-timi rokmi boli z výkonovýchnoriem odvodené „redukované NH“, ktorésa dodnes používajú ako podklad pre výpočetnáhrad pre vlastných pracovníkov za použitievlastnej JMP. Toto použitie je podľa môjhonázoru diskutabilné, nakoľko je otázne, či prácnosť(aj keď redukovaná) je dostatočne definovanáa objektívne vyjadruje náklady spojenés používaním JMP v celej štruktúre použitia.SÚČASNOSŤ A VNV prvom rade je potrebné uviesť, že zborníkyVN, ktoré sú v prevádzke (sú ešte platné ?)boli vypracované zväčša pred 20-timi až 25-timirokmi. Neskoršie vydania boli viac menej reedície.Z tejto skutočnosti vyplýva, že aj keby boliv dobe vypracovania dokonalé (čo ako spolutvorcatýchto noriem v žiadnom prípade nechcemtvrdiť), sú v súčasnosti značne zastaralé.Je to predovšetkým zmenami v oblasti technikya technológie, čo má priamy dopad na výkonnosťmechanizmov, ergonomické parametre,ale aj na parametre produkcie a ďalšie.Pre ilustráciu – v ťažbe dreva boli VN vypracovávanépre JMP výrazne iných parametrov,na základe čoho sa mení podstatne ergonómia(oddychové prestávky).V norme je zahrnuté odvetvovanie so spracovanímhrúbia do 7 cm, čo je pri absencii výrobyRD v poraste diskutabilné (na hmotu hrúbiaje potrebné robiť číselník). Norma nerieši čiastočnérozrezanie koruny pre štiepkovanie, atď.Ešte výraznejšie zmeny parametrov sú v normepre manipuláciu a najmä pre odvoz dreva.To znamená, že ak v dnešnej firme jepotrebné z hocijakých dôvodov sledovať prácnosť,je nevyhnutné existujúce výkonové normypodrobiť analýze a aktualizovať ich.V tejto súvislosti by bolo žiadúce zaujaťstanovisko k existujúcim VN – KRPK uvedenýmdo platnosti MOP, s účinnosťou od 1.1.2007.Napriek skutočnosti, že kompetentní pracovníciGR tvrdia, že pôvodné normy nebolizmenené, ale iba „preklopené“ do inej formy,jednoduchým namodelovaním je možné zistiť,že v jednotlivých prípadoch výsledky podľazborníkov a VN – KRPK sú výrazne rozdielne(napr. približovanie 0 – 37 %, manipulácia až100 %, a p.). V niektorých VN, napr. v odvoze,porovnanie pôvodných VN a VN KRPK ani nieje možné nakoľko boli zmenené podmienkyklasifikácie (zrušenie sklonov a kvality ciest),zrušený druh NA, druh HR.Značným nedostatkom týchto noriem jeskutočnosť, že VN KRPK neobsahujú potrebnénáležitosti VN (obsah a popis práce).Administratívnym nedostatkom je aj skutočnosť,že v novej smernici sa nestanovujerozsah zrušenia predchádzajúcej smernice(normy).ROZSAH POUŽITIA NOVÝCH VNPríslušnou smernicou MOP je stanovené, žeVN KRPK sa majú záväzne používať od 1.1.2007.Ich použitie je pre plánovanie nákladov, výberovékonania, resp. priame zadanie prác cudzím,pričom nie je stanovené, či majú slúžiť ajpre odmeňovanie vlastných pracovníkov.Z uvedeného vyplýva otázka, či VN (hodnotovévyjadrenia pracnosti, t. j. spotreby časuna t.j.) môže charakterizovať cenu služby, čo jeprakticky ÚVN + zisk dodávateľa a na druhejstrane cenu práce, teda mzdu pre vlastnéhopracovníka. V jednom i druhom prípade násobímeNh (pracnosť) konštantou, t.j. sadzbou zadodávku prác, resp. mzdovým tarifom.Osobne sa domnievam, že existujúce riešenieje značne zjednodušujúce a v praxi donášaproblémy. Tieto sa potom riešia rozpätím používanýchsadzieb pre dodávateľov pri dojednávaníceny, alebo vyhodnocovaní ponúk z verejnýchsúťaží. Z praktických skúseností možno povedať,že s dojednaním ceny v ťažbovej činnostisú všeobecne problémy za určitých podmienok,ako napr. vyššie objemovosti, stromová metódaa podobne, kde predtým plniteľnosť VN bolav rámci priemerov ostatných podmienok. Pridoprave dreva je to relácia vývoz – odvoz, kdeje potrebné použiť buď metódu „horšie s lepším“alebo diferencované sadzby pre vývoza odvoz pre jedného dodávateľa.To znamená, že určité nepresnosti zo vzťahuVN – cena dodávky - služby je možné vykorigovať.Dalo by sa povedať, že túto korekciusi vytvára trh. Bolo by však potrebné stanoviťurčité mantinely, resp. pravidlá, nakoľko priznačnej voľnosti aj napriek existencii systémuverejných súťaží je riziko únikov.Uvedené problémy sa prejavujú aj v procesetvorby plánu ako nástroja riadiacej činnostiorganizačných zložiek podniku. Tým môževzniknúť situácia, že do tvorby plánu vstupujúparametre s malou objektivitou, resp. sú značneovplyvniteľné ich zadávateľom.Toto je len niekoľko postrehov, resp. poznámokk okruhu problematiky dotýkajúce saVN. Je veľmi pozitívne, že Ing. Piliar i na stránkachpodnikového časopisu Lesník túto témuotvoril, nakoľko táto problematika rezonujev lesníckej prevádzke a podľa môjho názoruby bolo potrebné venovať jej väčšiu pozornosťa to nielen na stránkach časopisu.Ing. František Ondriš, CSc.vedúci ekonomiky OZ LeviceLesník 4–2007 29

pozvánkaSitnoNavštívte OZ KrupinaOdštepný závod Krupina sa rozprestierav malebnom krajinnom prostredíKrupinskej planiny, Ipeľskej kotlinya Štiavnických vrchov, ktorým kraľuje legendárnea povesťami opradené Sitno(1009 m n. m) ako dominanta Chránenejkrajinnej oblasti Štiavnické vrchy.V tomto krásnom a tvorivo – podnetnomprostredí pôsobili významné osobnostikultúrneho a vedeckého života ako napr.Samuel Mikovíni, Andrej Kmeť, AndrejSládkovič, Rudolf Geschwindt a iní.Územie obhospodarované Odštepnýmzávodom Krupina regionálne patríz väčšej časti do oblasti Hontu a z menšejdo západného Novohradu, ktorých históriasa píše už od 12. storočia. V 16. až17. storočí sa Hont stal obrannou baštouzlata a drahých kovov Kremnice, BanskejŠtiavnice, Banskej Belej, Pukanca a BanskejBystrice. Krupina aj Banská Štiavnicapatrili k najdôležitejším dobre opevnenýmmestám južného Slovenska, ktoréTurci nikdy nedobyli. Od tých čias sa nadKrupinou týči jej dominanta – strážnaveža Vartovka.Vznik Odštepného závodu Krupinabol ovplyvňovaný životom troch starobylýchmiest – Krupiny, Banskej Štiavnicea Modrého Kameňa a všetkých obcí danejoblasti, z ktorých najvýznamnejšoubola obec Svätý Anton (Antol). Na vývojsprávy lesov v teritóriu závodu vplývalaaj skutočnosť, že v Banskej Štiavnici bolav roku 1735 založená Banská akadémia,na ktorej bol už v roku 1808 zriadenýLesnícky inštitút, kde sa vzdelávali a pripravovalibudúci odborníci – lesníci. Históriaa vznik Lesného závodu Krupinaje spätá so zoštátnením Coburgovskéhoveľkostatku so sídlom vo Svätom AntoneKaštieľ vo Sv. AntoneJozef TVRDOŠINSKÝv roku 1925. V roku 1933 bola v prevádzkelesná železnička z Hontianskych Tesárpod Sitno v celkovej dĺžke 23,3 km a parnápíla na Tepličkách. V súčasnosti patríKaštieľ vo Sv. Antone s priľahlým anglickýmparkom k národným kultúrnym pamiatkamako sídlo poľovníckeho múzeaCoburgovcov. Každoročne v septembrisa tu konajú Dni Sv. Huberta – patrónapoľovníkov.Odštepný závod Krupina sa nachádzavo veľmi variabilných geomorfologickýcha klimatických podmienkach, ktorého predurčujú k tomu, že vie poskytnúťsvojim hosťom a návštevníkom lesovatraktívnu letnú a zimnú turistiku, akoaj poľovnícke zážitky v šiestich kvalitnýchpoľovných revíroch (lov srnčej, jelenej,muflonej, danielej, diviačej a bažantejzveri). Územie závodu sa z časti nachádzav CHKO Štiavnické Vrchy, v ktorýchnájdete známy historicky chránený stromKoháryho dub, ktorý má už viac ako tristorokov. Obdivovatelia prírodných pamiatoka výtvorov by nemali obísť NPR Sitno,Mäsiarsky Bok a Čabraď. Jedinečné sú ajandezitové útvary - prírodné pamiatkyŠtangarígela Sixovastráň. Zaz m i e n k ustojí rázovitosťhonti a n s k y c hobcí a kopanícsozachovalýmf o l k l ó r o ma ľudovouBližšie informácieo ubytovacíchmožnostiach OZ Krupinazískate na www.lesy.sk,na e-mailovej adresepolovnik.ka@lesy.skalebona t.č. 045/551 13 26,0918 333 711.kultúrou. Milovníci dobrého vína si príduna svoje na Hontianskej vínnej cestespadajúcej do známej Modrokamenskejvinárskej oblasti. Unikátna je i prehliadkahistorického mesta Banská Štiavnica, ktoréje zapísané v zozname UNESCO.To všetko u nás nájdete v spojení soslušným a ekonomicky výhodným ubytovanímv našich chatových zariadeniach.Pre náročnejších hostí ponúkame ubytovaciezariadenia Rázdiel (s možnosťouubytovania 16 osôb), Dobrá Voda(8 osôb), Čebovská Bukovina (20 osôb),Pražský mlyn (6 osôb) a v bažantnici Karikáš(6 osôb). Všetky zariadenia slúžia ajna poľovnícke účely. Pre menej náročnýchnávštevníkov našich lesov ponúkamechaty nižšieho štandardu ako sú Kazárka(8 osôb), Krnišov (8 osôb) a chata Záholík(6 osôb). Chaty Dobrá Voda a Záholík sanachádzajú iba niekoľko kilometrov odznámeho jazera Počúvadlo.Všetkých, ktorí sa rozhodnú prežiťniekoľko neopakovateľných zážitkov v loneprekrásnej prírody, srdečne pozývamena návštevu OZ Krupina.Ing. Jozef Tvrdošinský je riaditeľ OZÚstredie OZVartovka30Lesník 4–2007

KomentárNačo sú námokrúhle stolya lesnícke portréty?názory, postoje, komentáreJozef MARKOPrečo mámrada lesO drevorubačochV prvý jarný deň uplynul termín prihláseniadvoch zamestnancov každého odštepnéhozávodu na okrúhle stoly s generálnymriaditeľom nášho podniku s podmienkou,že minimálne jeden z dvojice musí byťz vonkajšej prevádzky. Dnes už azda nik nepochybujeo tom, že základným predpokladomúspechu fungovania akejkoľvek firmy,organizácie alebo spoločnosti je efektívnakomunikácia, využívajúca rôzne manažérskenástroje a informačné kanály. Okrúhle stolys generálnym riaditeľom, teda pracovnéa zároveň neformálne posedenia spojenés obedom, tu už boli za pôsobenia Ing. KarolaVinša. Osvedčili sa. Pochvaľovali si ichvšetci, pretože sa počas nich debatovalo vždykonštruktívne, vecne a otvorene. Súčasný generálnyriaditeľ doc. RNDr. Ing. Jozef Minďáš,PhD. súhlasil s obnovením zabehnutej tradíciea na okrúhle stoly, za ktorými sedia všetciešte z čias Kráľa Artuša a legendárneho Camelotuako seberovní, sa bude snažiť nájsť sičas minimálne raz za štvrťrok.A ako zareagovali odštepné závodyna výzvu, aby nominovali ľudí komunikatívnych,ktorí nemajú problém formulovaťsvoje názory, poznatky, pripomienky, či návrhyriešení otvorene a s úprimnou snahoupomôcť napredovaniu podniku? Z 28 OZsme dostali mená, pozície a kontakty na vybranýchpracovníkov z 19 závodov. Z celkovéhopočtu vybraných účastníkov prevažujúvedúci lesných správ, technici lesných správa odborní lesní hospodári. Je dobré, že medzinahlásenými sú aj štyri kolegyne lesníčky.Škoda len, že vo vedeniach niektorých závodovna túto iniciatívu pozabudli a nedali takpríležitosť vytipovaným lesníkom stretnúť sapriamo s generálnym riaditeľom a po diskusiis ním sprostredkovať informácie zo stretnutiasvojmu najbližšiemu okoliu. Na druhejstrane teší, ako starostlivo pristupujú postupneoslovované odštepné závody k nominovaniuvhodných kolegov s dlhoročnýmiskúsenosťami, odborným i ľudským renomédo novej rubriky Lesníka nazvanej Lesníckyportrét. Je zrejmé, že presne pochopili jejvýznam. Na stránkach podnikového časopisutak dostávajú dostatočný priestor tí, ktorísi ho za to, čo pre štátne lesy za roky praxeurobili aj skutočne zaslúžia a tí, ktorí majúčo povedať ostatným kolegom.Takže vďaka všetkým na odštepnýchzávodoch, ktorí komunikáciu nepodceňujúa spolupracujú na jej skvalitňovaní. Nazáver jedno ospravedlnenie, ktoré sa týkaStrediska Biomasa a Strediska prevádzokdrevárskej výroby. Na nich som pri výzvena nominovanie zamestnancov na okrúhlestoly pozabudol. Prepáčte a týmto vás prosím,aby ste takisto spomedzi seba vybralivhodných kandidátov.Keď navštevujemmúzeá, vždy so zvláštnouúctou si prezerámcechové truhlice, pečatidlá,či iné predmety,Alfonz LÍŠKAktoré svedčia o hrdostina príslušnosť k remesluči stavu. No neviem či aj drevorubači majú takéto vzácne relikvie.Tak, ako čierny tatov frontový kufor, aj drotárska či olejkárska krošňa sú svedkamislávy. Smútim veľmi, ako zakapáva spomienkami živené bohatstvo rubačov. Nie je módoupri slávnostiach dať sa s nimi do reči... Koľká škoda. Spomínam na tých, čo ručnýmipílami bruchatkami, vždy dvaja podrezali drevené velikány. Salva padajúceho stromui k slzám dohnala. I pohladil rubač mnohé letokruhy na pni s túžbou dlhého života.I klobúk z hlavy vzal na poctu stromu. Bruchatka i sekera, na ktorej batôžtek s obživoudo hôr niesol každý sám. Drina bola ich údelom. A ku cti im slúži, že polesného si uctilia poslúchali. Úcta však bola vzájomná. A dnes? Motorové píly prehlušili úctu stromompatriacu. Za pár minút strom zarežú...Na pocty niet pomyslenia. Motorové píly vlastnímnoho ľudí. Za drevorubačov sa samozvane pasovali mnohí. Nedbajú na bezpečnosťpri práci. Kto by ich donútil na školenie o význame lesa? Nepočúvnu rady, ani prosbylesníka.Do detstva som sa vrátil, keď drotár zložil smrekovú krošňu a dal sa „flekovať“hrnce. Nuž deti posadali sme si a drotár otvoril encyklopédiu poctivého remeselníka.Určite je drotár už v nebi - ale moje spomienky si uchovávam, lebo som smel pohladiťdosky na krošni plnej letokruhov. Závidel som mu, že videI kus sveta. Aj on s krošnoumi dokázal, ako je živci prepojený. Každé koliesko v hodinách má svoj význam - i tonajmenšie! Každá statočne vykonaná práce má byť prijatás vďakou i úctou. Striasa ma, keď počujem -“ak budešhlúpy - pôjdeš za drevorubača“‘! Les potrebuje múdrychľudí. Les je pevnosť - hrad každého národa. Povinní smeobrániť ho, alebo zhynieme. Už dávno viem, prečo veľkýHviezdoslav napísal: Pozdravujem Vás lesy, hory, pri odobierkena stokrát...PoznámkaPETRA POLNIŠOVÁherečkaNa to, že bývam v meste, som celkomlesná žena :-). Keď je to možné, vždy radavybehnem niekam, kde sa dá načerpaťenergia. V Bratislave je málo parkov, čomi dosť chýba, a tak sa tento mestskýhendikep snažím kompenzovať občasnýmivýletmi do Malých Karpát. Som takýten romantický mestský typ. Mám radavôňu ihličia a keď sa mi v lese nebodajpodarí uvidieť srnku alebo veveričku,som z toho úplne hotová a všetci sa zomňa smejú :-).Ani neviem, ktorá je moja najobľúbenejšialesná lokalita, pretože je ichniekoľko, ale som si istá, že pre môjhopsa to určite bude okolie Martina, kdemáme chatu. Tam má vždy svoje „Vianoce“,pretože keď je v lese, prebúdzajúsa v ňom lovecké pudy a tvári sa ako poľovníckarasa. Chválabohu, ešte nikdy ničnechytil:-). Ale predsa len, ak by som simala vybrať nejakú časť Slovenska, kamsa vraciam úplne najradšej, bol by to Slovenskýraj. Často tam trávime dovolenkys našimi kamarátmi a naozaj nepoznámlepší relax ako prechádzky v týchto divokýchlesoch. Ako malá som s rodičmičasto chodievala do Tatier. No keď somtam pred časom opäť prišla a uvidela navlastné oči to, čo z nich zostalo, nevedelasom sa z toho dlho spamätať. Ostávami len dúfať, že sa Tatry časom vzchopiaa stanú sa opäť tými Tatrami, ktoré sompoznala z detstva.Keď som bola menšia, chodila som naorientačný beh a často sme mali tréningypráve v lese. Veľmi mi to ale nepomohlo,dodnes postrádam akýkoľvek zmysel preorientáciu... Niekoľkokrát som sa v lesestratila, dvakrát dokonca v noci, takžetí, čo som ich viedla, mali zo mňa radosť.Musím však povedať, že stratiť sa v lesev noci bez baterky a spacáku nesie v sebeisté čaro, teda pokiaľ prežijete :-).Lesník 4–2007 31

krížovka | humorIde horár cez les, náhodou sivšimne odstavené auto a zakričí:- Je tu majiteľ tejto zelenej Felície?- Ánóóó... tu som!- A papiere máte?- Nie, nemám, stačia mi lopúchy.Ide blondýnka autom a narazído stromu.Vylezie z auta, objíme stroma plače:„Stromček, stromček, prepáč,ale ja som trúbila!“Líška dostala nový byt a tak poprosilamedveďa:- Macko, pomôž mi presťahovaťveci.Ide okolo zajac a tak medveď hovoríaj jemu:- Poď zajo, pomôžeme líške so sťahovaním.Zajo súhlasil, previezli líške vecia líška sa pýta:- No čo, Macko, mám dať dolu nohavičky,alebo si vezmete fľašku?- Davaj fľašku! - odvetí medveď.Zobrali teda fľašku. Idú po lese, popíjajúa zajac hovorí:- Macko, dobre si urobil, že si zobralfľašku.- Prečo dobre?- No, tebe by boli nohavičky maléa mne veľké...Veverička sedí na strome a lúskaoriešky.Rozlúskne prvý - strieborné šaty.Rozlúskne druhý - zlaté šaty.Rozlúskne tretí - diamantové šaty.Veverička sa rozplače, schúli sana vetvičku a vzlyká:- Ja sa kvôli tej prekliatej rozprávkeasi nikdy nenažeriem!Horárova žena rodí v horárni.Lekár prišiel až k nim a vyhnal budúcehootca pred horáreň. Po hodnejchvíli vystrčí doktor hlavu z dvería pýta si:- Dajte mi nejaký veľký klinec...Po chvíli pýta:- ... nemáte nejaké dláto a kladivo?Keď vystrčí hlavu po tretí raz, horárje už riadne vystrašený a takho prosí:- Doktor, povedzte pravdu, ja to vydržím!Čo sa deje?- Zatiaľ nič. - odvetí doktor - Iba nemôžemotvoriť kufrík s nástrojmi...Uveríte?Tvorivosti sa medze nekladú. Dobrým príkladom je odborný lesný hospodár W.M. z Lesnej správy HornýVýplach, ktorý vďaka svojej záľube vo výpočtovej technike a manuálnej zručnosti skonštruoval osobnýpočítač, vhodný pre prácu v teréne.„Najprv nám sľubovali noutbúky, ale potom nám dali toto. Tak som si to prispôsobil. Trochu som malspočiatku ťažkosti s tlačiarňou, ale už som to vyriešil. Teraz riešim pripojenie na internet. Bezdrôtovéspojenie je problém, lebo v doline mám slabý signál. Ale vyriešil som to po svojom: mám dlhý kábel, navinutýna bubon, ktorý sa pomaly odmotáva. Minule som trochu popil s českými turistami, podriemal somsi v lese a kolegovia ma našli vďaka káblu. Akurát, že sa mi pomotal v malinčí a musel som ho rozrezať...“hovorí o svojich skúsenostiach s prenosným osobným počítačompracovník, ktorý si vďaka svojim technickým vylepšeniam získalprezývku Edison.„Edison je macher! Na správe sme nemali teplú vodu, taknám urobil prietokový ohrievač“, komentoval zručnosť a vynachádzavosťsvojho kolegu pracovník Lesnej správy v HornomVýplachu.rubriku pripravuje: Ferko Tárajko32Lesník 4–2007

FilatelistikahobbyPoľovníckyreceptárPoľovníctvo na známkachKeď sa blížilo posledné pokračovanie Filatelistickéhookienka zameraného na Les, uvažoval som,či s tým neskončiť. Rozhodol som sa, že nie, pretožev priebehu roka mnohých čitateľov Lesníka táto rubrikazaujala. Rozhodol som sa, že budem pokračovaťs poľovníckou tématikou, hoci na túto oblasť by bolnajlepší medzinárodne uznávaný zberateľ Ing. JozefJelenčiak z Bratislavy.História poľovníctvaAko inak začať, než históriou lovu a poľovníctva.Lov divých zvierat bol pre našich predkov otázkouprežitia, zdrojom potravy, ale v neposlednom rade ajiných produktov, z ktorých si vyrábali odevy (kože),alebo nástroje (rohovina, kože na výrobu člnov, čiblany na výrobu tetív do lukov). Iste neuvažovalio kvalite trofejí, ale skôr o tom, koľko pomôcok sadá vyrobiť z jednej kosti, zubu alebo parohu, alebokoľko kusov odevu či primitívnych topánok sa dá ušiťz jednej kože. Iste neuvažovali o nutričnej hodnotediviny, ale o tom, koľko členov klanu a na akú dlhúdobu sa nasýti. V mnohých jaskyniach nám naši predkoviatiež zanechali početné výtvarné diela s loveckoutématikou.RUBRIKU PRIPRAVUJEPROF. ING. LADISLAVPAULE, PhD.Stehnoz medveďas burgundskouomáčkouSUROVINY:1,5 kg stehna medveďa, 100 gslaniny, 4 lyžice masti, 1 lyžičku soli,mleté čierne korenie, 1 cibuľu, 2 dlčerveného vína burgundského, 2,5 dlburgundskej omáčky.Na marinádu: 1 lyžičku soli, 1 lyžičkucukru, bobkový list, celé čiernekorenie, nové korenie, borievky,100 g koreňovej zeleniny, cibuľa.POSTUP:Očistené, odblanené stehno z medveďavložíme do marinády, pripravenejz vody, soli, cukru, koreninovej zmesi,a necháme odležať najmenej 24 hodín.Odležané mäso vyberieme, osušímea prešpikujeme 2/3 slaniny nakrájanejna prúžky. Na zvyšku slaniny nakrájanejna kocky do sklovita opražíme nadrobnonakrájanú cibuľa. Do základu sa pridámemäso, opečieme, zalejeme vínom a podpokrývkou dusíme domäkka. Počas duseniaho obraciame, podľa potreby podlievamevodou. Mäkké mäso vyberiemea šťavu vyvaríme na potrebné množstvo,precedíme a pridáme do hotovej burgundskejomáčky, ktorú dochutíme. Pripodávaní mäso nakrájame na plátkya polievame omáčkou.Vhodnou prílohou sú vyprážané zemiakovékrokety, obložené dusenou kysloukapustou.Lesník 4–2007 33

pre deti1. HádankaAhoj kamaráti,pošlite mi správneodpovede. Jednéhoriešiteľa odmenímdarčekom.Tento živočích jeobojživelník. Na čiernom telemá nápadné žlté škvrny. Ochrannésfarbenie má odradiť nepriateľa odútoku. Okrem toho má kožné žľazy, ktoré vylučujújedovatú látku. Vyskytuje sa po letných dažďochalebo za súmraku v lesoch, najčastejšie v blízkosti čistých lesnýchpotôčikov a studničiek. Potravou sú mu najmä dážďovky, mäkkýše alebohmyz. Loví za súmraku a v noci. Je to zákonom chránený živočích.Ako sa tento volá? Skús ho nakresliť!2. Vystrihni, poskladaj a vyfarbi obrázok34Lesník 4–2007Za správne odpovede a pekné obrázky posielam odmenu – hlavolam Múdry povrázok– mojej kamarátke Ľudke Lišuchovej z Liptovského Hrádku.Ahoj a dovidenia nabudúce!Vaša veverička Ryška

spoločenská kronikaObjektívom dopisovateľovSpomienkaDňa 23.2.2007 by sa bol náš kolegaa priateľ Peter Drga dožil 31 rokov,no jeho životnú púť preťala tragickánehoda pri plnení svojich pracovnýchpovinností.Pri tejto príležitosti sa kolektív Lesnejsprávy Ratková rozhodol uctiťsi jeho pamiatku zhotovenímpamätnej tabule na miestetragickej udalosti.Pre nás všetkýchto vždy ostanemiesto, kde sa námna moment zastavíčas a vrátime sa spomienkamina Peťa...Kolektív pracovníkov LS RatkováPod VepromŽivotnéjubileáAPRÍL 200750 rokovKováčik Zdenko, nar. 21. 4. 1957,poľovný špecialista, LS Podhájska – OZPalárikovo60 rokovŠmehýl Sebastian, nar. 12. 4. 1947,lesník, LS Pružina – OZ Považská BystricaMateička Jozef, nar. 26. 4. 1947,OLH, LS Lednické Rovne – OZ PovažskáBystricaStraka Milan, nar. 1. 4. 1947, OLH, LSOravský Podzámok – OZ NámestovoFrič Jaroslav, nar. 27. 4. 1947, lesník,LS Ľubochňa – OZ Liptovský HrádokOdchod do starobného dôchodkuLaššo Milan, nar. 24. 9. 1945, ťažbár,LS Dubodiel – OZ TrenčínŽilinec Jozef, nar. 20. 11. 1944, ref.ochrany lesa, poľovníctva, ekológie– OZ NámestovoTakáč Jozef, nar. 19. 12. 1948, OLH,LS Nižná Slaná – OZ RožňavaRSDr. Girmon Ján, nar. 19. 6. 1950,manipulant ES Betliar – OZ RožňavaIng. Helena TurskáInzerciaPredám šteniatka írskeho setra s dobrýmrodokmeňom narodené 1.2.2007(psíky).Odber možný ihneď.Cena dohodou. Tel: 0918 444 224.Autor fotografií Ing. Boris PekarovičPod ChopkomLesník 4–2007 35

XII. Levické poľovnícke dni:nový svetový rekord trofeje muflónaPeter GOGOLAV období od 23. do 31. marca sa v Leviciach už po dvanástykrátstretla poľovnícka verejnosť na Levických poľovníckych dňoch. Totopodujatie sa za roky svojej existencie stalo významným ným stretnutím poľovníckych špecialistov strednej Európy.„Už tradične bol pre návštevníkov Levických poľovníckych dní pripravenývskutku bohatý program: prehliadka najlepších videofilmovz festivalu „Hubertlov – Levice 2007“, vyhlásenie výsledkov výtvarneja literárnej súťaže „Príroda očami detí“, poľovnícko - ochranárskavýstava „Príroda okolo nás“, chovateľská prehliadka trofejí, vý-medzinárodstavamedailových trofejí, výstava živočíchov a zveri vodných,lesných a poľných biotopov, výstava osív a sadív prezlepšenie životného prostredia zveri a predaj poľovníckejliteratúry, odevov, výstroja, vábničiek, keramiky, skla a videofilmov“,povedal Ing. Dušan Krajniak, predseda organizačnéhovýboru a riaditeľOdštepného závodu Levice.V sobotu 24. marca sauskutočnil odborný seminárna tému „Svetovépoľovníctvo a poľovníckyturizmus“. Na seminári vystúpilipoprední odbornícina problematiku poľovníctvazo Slovenska, Českejrepubliky, Rakúska, Ruska,Poľska, Chorvátska, Nemeckaa Maďarska. Čestnýmhosťom Levických poľovníckychdní bol prezidentrepubliky Ivan Gašparovič.Túto skutočnosť pri svojompreslove na slávnostnomobede vysoko vyzdviholgenerálny sekretár CIC Kai- Uve Wollscheid: „Častosa zúčastňujem rôznychpoľovníckych podujatí, alelen zriedka mám tú česťstretnúť sa pri takejto príležitostis hlavou štátu,ktorá sa úprimne a zároveňerudovane zaujíma o problematikupoľovníctva. Somtým príjemne prekvapenýa potešený zároveň.“Každoročne je súčasťouLevických poľovníckych dníhodnotenie trofejí poľovnejzveri. Tohto roku hodnotiteľskákomisia oznámilavytvorenie nového svetovéhorekordu. Dosiahla jutrofej muflóna, ohodnotenána 252,50 bodov CIC,ktorého ulovil slovenskýpoľovník vo zvernici Černýkopec v okrese Jeseník(Česká republika) v decembriminulého roku.Jedna z fotografií odprezentovaná na seminário svetovom poľovníctve a poľovníckom turizme