Lesník - Lesy SR š.p.

LesníkČASOPIS ZAMESTNANCOV š. p. LESY SR BANSKÁ BYSTRICA • november 201111

2 obsah tirážObsah3 EditorialAnketa4 Príhovor generálneho riaditeľaOktóbrovú cenu generálnehoriaditeľa si odniesol Pavol Kráľzo Štátnych lesov Tanapu5 Etika v základnýchdokumentoch lesníctva7 LESY SR dokončili cezhraničnýprojekt revitalizácie Beskýdza viac ako päť miliónov eur8 60. rokov od vzniku lesnéhozávodu v Čiernom BaloguIV. ročník stretnutia vedeniaOZ Prešov s bývalýmizamestnancami – dôchodcami9 Cesta na Čierny vrch je zjazdnáLesníčkou roka sa stalazakladateľka lesnej pedagogikyZdena Hudecová10 Pri Žarnovici odhalené ďalšievýznamné lesnícke miesto– kamenný most Pokuty11 Otvorenie Lesníckehonáučného chodníka Jelenská- Špania Dolina a vyhlásenieVýznamného lesníckeho miestav lesoch, ktoré vzkriesil JozefDekret MatejovieLesnícky náučný chodníkSobranecké kúpele otvorenýNáučný chodník z pohľadulesníka z MoravyTradice lesnických zájezdůobnovena – námětem jsouVýznamná lesnická místa12 Štyri nové projektyv cezhraničnej spoluprácis maďarskými lesníkmi13 Naj strom14 Murované pramenepre pocestných16 Karol Halák – horársky elegánZaujímajú vás obdivuhodnéstromy?17 Nová kniha v rodine lesníckejliteratúry18 Čo bolo tohoročnou témouvýstavy POĽOVNÍK- LESNÍK v Košiciach?19 Tajomný les v Starom TekoveZ histórie lesnéhohospodárstvaZdruženie lesnej prvovýroby– výraz spolupráce vlastníkov lesovna Slovensku21 Alexander FilípekLesník ktorého myšlienkam dávadnešok za pravdu22 „Rytier“ v pancieriStrelecký pretek O pohárgenerálneho riaditeľa LSR23 Objekty Pro Silva nie súzáťažouZa hospodárením v objektoch Pro Silva24 KrížovkaUveríte?Zasmejte sa25 Chata Dobrá VodaNaše zariadeniaJelenie stehno s dubákmiReceptár26 Pre deti27 Spoločenská kronikaKalendár akciíŽivotné jubileá28 Na symbolickom lesníckomcintoríne pribudlo ďalších32 mien ľudí, ktorí zomrelipri práci v lese181922LESNÍKčasopis zamestnancovš.p. LESY SRBanská Bystricanovember 2011Šéfredaktor:Ing. Vlastimil Rezek (vr)Redaktori:Ing. Milan LongauerIng. Rudolf Bruchánik PhD.Jiří JunekStáli prispievatelia:Mgr. Tatiana FigurováIng. Viliam StockmannGrafická úprava:Mária GálováMiloš SedláčekReprografické centrumNLC ZvolenFoto na titulnejstrane:Vlastimil RezekAdresa redakcie:LESY SR, š.p.Námestie SNP č.8975 66 Banská Bystricatelefón: 048/43 44 278fax: 048/43 44 191e-mail: vlastimil.rezek@lesy.sk

anketaeditorial3Či sa to niekomu páči alebo nie, do Vianoc, týchto sviatkov pokoja, zostáva už iba niekoľkotýždňov. Podľa kresťanských tradícií by sme sa mali pripravovať na duchovné uzmierenie sa sosvetom a v meditáciách očakávať výročie narodenia Krista.A teraz trochu reality. Od konca októbra si vychutnávame vianočnú výzdobu supermarketova od začiatku novembra nás telefónni operátori presviedčajú o nekonečne štedrej nádielke mesačnýchpaušálov. Nič proti rozprávke Traja veteráni, no z pesničky Není nutno, není nutno, sa asikoncom roka nezanedbateľnej časti Slovákov začnú vyhadzovať vyrážky. Pokiaľ k týmto „radostiam“predvianočného obdobia prirátame nekonečné rady v obchodoch a naháňanie nesplnenýchtohoročných úloh v zamestnaní, na meditácie a pokoj asi veľa času nezostáva.A predsa sa, až na riedke výnimky, na toto obdobie tešíme. Dôvod si každý nájde sám. Preveľa ľudí je to okrem iného vianočný stromček, samozrejme živý. Vôňa čerstvého ihličia je totižneopakovateľná a k tomuto obdobiu patrí. Iba pri cenovkách stromčekov v obchodoch si občaspovzdychneme a pýtame sa, či by borovičky a jedličky od slovenských pestovateľov neboli rovnakopekné a zároveň lacnejšie. Ale to už je o inom. Obchod sa nie vždy riadi logikou a želanímzákazníkov. Aj dánski, holandskí a rakúski pestovatelia musia z niečoho žiť. Nemuseli by všakovládať až takú veľkú časť trhu na Slovensku. Čo poviete páni obchodníci ?Vedenie podniku LESY SR po vyhlásení predčasných parlamentných voliebpozastavilo pripravovanú reorganizáciu lesných správ a obvodov aj plánovanúzmenu systému obchodu s drevom. Ako vnímate toto rozhodnutie ?AnketaIng. MÁRIA VACULKOVÁ,vedúca ekon.-obch. úseku OZ ŠaštínNa OZ Šaštín prebehla reorganizácialesných správ a lesných obvodov v rámci pilotnéhoprogramu k 1. 10. 2011. V nasledujúcomobdobí bude OZ zabezpečovať všetkyúlohy v tejto štruktúre.Rozhodnutie vedenia podniku, že odbudúceho roku neprebehnú plánovanézmeny v obchode s drevom, ovplyvní najmädrobných regionálnych odberateľov dreva.Pri uplatňovaní nového systému obchodus drevom by mali malú šancu nákupu drevav našom podniku.Ing. JÁN BORČÍK,vedúci VT úseku RožňavaNeustále zmeny organizačnej štruktúry,ako aj čakanie na nové sú spojené s neistotou.Pre pracovnú pohodu a dobrý výkon jepotrebná istota a stabilita hlavne vonkajšejprevádzky, od ktorej najviac závisí dobréfungovanie celej firmy. Pozastavením pripravovanejreorganizácie sa neistota predlžuje,ale na druhej strane sa vytvára priestorna prehodnotenie kritérií, podľa ktorýchsa budú vytvárať nove LS a LO, nakoľkoz môjho pohľadu tak, ako boli nastavenénedostatočne zohľadňovali náročnosť prácevedúceho LO. Ak by navrhovaná zmenaobchodu s drevom zabezpečila maximálnutransparentnosť a čo najvyššie speňaženiedreva, ako najdôležitejšieho zdroja príjmov,tak je škoda, že sa neuskutoční.Ing. PETER PŠAK,vedúci ekonomicko-obchodného úseku,referent obchodu LESY SR, š.p.OZ SobranceVnímam to osobne v dvoch rovinách,na jednej strane je dobré a rozumné, že sazastavilo niečo čo by sa pravdepodobne pozmene pomerov opäť mohlo meniť a týmby sme zase len zbytočne minuli finančnéprostriedky. Za uplynulé roky sme už takýchtozmien, ktoré stáli nemálo peňazí a reálnenikto nevyhodnotil ich dopad na choda riadenie podniku zažili už viacero. Na druhejstrane každému reálne zmýšľajúcemučloveku je jasné, že zmena organizačnejštruktúry LS a LO je asi nevyhnutná a je lenotázkou času, kedy a v akej podobe buderealizovaná.Zmena spôsobu obchodovania s drevomby mala existenčný dopad na viacero odberateľova tak zásadná zmena musí maťpodporu „zhora“, no tiež je všetkým zainteresovanýmjasné, že zmena musí nastať ajv tejto oblasti.Ing. ANTON RACKÝ,vedúci LS Liptovská TepličkaKaždá reorganizácia okrem očakávanýchzlepšení prináša aj napätie a neistotudo radov zamestnancov. Každý chápe, žezásadné zmeny vonkajších podmienok sivynútia aj zmeny v organizačnej štruktúrefirmy, resp. iné racionalizačné opatrenia.Na druhej strane zamestnanci sa dostanúdo obdobia existenčnej neistoty, pritom sikladú ešte otázku či zmena je nevyhnutnáa prinesie zlepšenie. Pozastavenie pripravovanejreorganizácie lesných správ a obvodovvnímam ako zbytočné predlžovanie obdobianeistoty, ktoré vplýva na zamestnancov negatívne,myslím si, že mnohí „idú len na polplynu“. Pokiaľ je podľa zákona o štátnompodniku organizačná zmena v kompetenciipodniku a dozrel čas na zmenu ako naliehavúnevyhnutnosť, nemyslím si, že politickáatmosféra by to mala ovplyvňovať. Stráca sainiciatíva zamestnancov, odďaľuje sa účinnosťkladného efektu zmeny.Elektronické aukcie dreva nie sú úplneuniverzálne riešenie odbytu dreva, alepodľa doterajších dobrých výsledkov je potrebnépokračovať v tomto spôsobe predajav zvýšenej miere. Predpokladám, že aj tuexistuje hranica, kedy sa naplnia možnostielektronických aukcií ako spôsobu zlepšovaniatržieb.Ing. DUŠAN KRAJNIAK,vedúci LS PlášťovceMyslím, že to bolo dobré a prezieravérozhodnutie, ktoré vnieslo trocha stability dovnútra podniku. Stability, ktorá je dnes v politickya ekonomicky nestabilnom prostredíveľmi dôležitá. Ak by to vedenie podnikuneurobilo, budúci rok by nás pravdepodobnečakali reorganizácie dve. Prvá, plánovaná,od začiatku roka a druhá, ktorá by odrážalazmeny v politickom spektre, s určitým odstupompo parlamentných voľbách.Ako najlepšie riešenie sa javí akási „permanentnáreorganizácia“. Generálne riaditeľstvoby malo citlivo a korektne definovaťminimálne parametre organizačných zložiekpodniku – LO, LS, ... a príslušný manažér bymal povinnosť konať, ak parametre organizačnejzložky poklesnú pod stanovené minimum.Takže problém by sa riešil tam, kdevznikol a zložky s výrobnou stabilitou by siužívali aj výhody organizačnej stability.Rozhodnutím vedenia podniku sa pozastavilaaj zmena systému obchodu s drevom.Toto rozhodnutie hodnotím tiež pozitívne, ajkeď z iného hľadiska. Rozhodnutie súdu, žesme verejný obstarávateľ možno neovplyvnílen výrobný proces ale aj obchod, pretoje lepšie vyčkať a problém riešiť postupne.Zmena systému vyvoláva aj neistotu medziodberateľmi dreva a to tiež neprospievacelkovej situácii. Obchod u štátneho podnikuby mal zabezpečovať dostatok zdrojovpre chod podniku, zabezpečiť minimálnedodávky stabilným a kľúčovým odberateľomdreva za primeranú cenu a zabezpečiť zdrojedreva pre nové, moderné výrobné kapacityvznikajúce na Slovensku, ktoré pracujú s vysokoupridanou hodnotou a preto dokážunakupovať drevo za vyššie ceny, ako tradičníodberatelia. Verím, že takúto stratégiu,podľa ktorej by sme rozdeľovali obmedzenézdroje drevnej suroviny by dokázali prijať ajnaši obchodní partneri, pretože rešpektujeaj ich záujmy.Ing. DUŠAN RAMAJ,vedúci LS PolomkaUvedené rozhodnutie vnímam rozpačito.Na našom OZ bolo zo strany vedenia OZna pripravovanú reorganizáciu LS a LO „uvalené“informačné embargo. Boli zverejnenélen dva údaje – počet LS a počet LO. Ostatnéinformácie o pripravovanej reorganizáciisom sa dozvedel od kolegov z iných OZ,alebo zo zdroja JPP ( jedna pani povedala ).Z uvedených dôvodov je mi ťažké hodnotiť,či pozastavenie reorganizácie bolo správne,alebo nie. Mňa, ako pracovníka vonkajšejprevádzky, by skôr zaujímali ďalšie kroky,napr. ako pri výmere 954 ha priemerného LOnebude lesník vypisovačom dopravných lístkova odbíjačom dreva, ale tieto informáciezatiaľ asi nie sú na zverejnenie.

4 aktuálnePríhovor generálneho riaditeľaMilé kolegyne, vážení kolegovia,dnes by sa mi žiadalo začať podľa jednejdivadelnej hry – „Všetko sa po.....“,ale chcem ostať v únosnej miere slušnosti,tak radšej napíšem – Všetko je inak(alebo takmer všetko je inak). Aj to je lenmôj subjektívny pohľad a mnohí s nímnemusia súhlasiť.Prečo takto? Preto, že keď sa vámdo rúk dostalo minulé číslo Lesníka, môjpríhovor bol už neaktuálny. Už ste malivo svojich počítačoch mail, kde sme oznamovali,že takmer všetky zmeny, ktorémali k prvému januáru nového rokanastať, sa realizovať nebudú. Nie preto,že by sme stratili chuť či zľakli sa. Je toz dôvodu všeobecne známeho. Politickásituácia je taká aká je a my sa jej do určitejmiery musíme prispôsobiť. Nebudemevšak len „kúriť a zhasínať“, ale budemenaďalej veci riešiť tak, aby podnik napredoval.Akurát veci, ktoré by mohli byťzastavené skôr, ako sa ukáže ich opodstatnenosť,tie pozastavujeme aj s tým,čo na to nadväzuje. Je to hlavne zmenaobchodu s drevom, teda uzavreté aukcie.No a aj organizačná zmena a na to nadväzujúcamzdová smernica. Tomuto faktusa mnohí potešili. Ja však tvrdím, že len tí,ktorí sa zmeny báli. Báli sa jej preto, lebosa ich mohla dotknúť až do takej miery,že by už neboli po jej realizácii zamestnancamiLesov SR. Áno, dotklo by sa to ajmnohých zodpovedných, ktorí sú dnes namiestach vykonávajúcich „nadstavbovépráce“. Vonkajšia prevádzka, teda priamolesnícke činnosti však mali jedinečnúpríležitosť zbaviť sa tých, ktorí tejto firmeskôr škodia. Za týmto si z minulého príhovorustojím aj dnes a budem stáť vždy. Ževiem, o čom píšem, podložím tým, s čímsa stretám takmer pravidelne – zisteniamiodborom kontroly. Protokoly, ktorédostávam na stôl ma niekedy udivujú,niekedy zarazia, ale žiaľ, niekedy až nasrdia(a to sa zas vyjadrujem veľmi mierne).Tolerovanie krádeží dreva pod pláštikomsamovýroby, „výroba“ dokladov dodatočnelen aby boli, nezistenie vykrádanialesa „prícestným rubom“ na miestach,kade sa takmer denne chodí... to sú lenomrvinky z toho, čo sa ešte stále na lesníckychobvodoch a správach deje. Takisto na závodoch pochybné výbery dodávateľovstavebných prác v údržbe čiinvestíciách. Pokiaľ sa takýto boja, taksa majú prečo! Na druhej strane na to,že sa reorganizácia pozastavila, doplatiatakmer všetci lesníci vďaka pozastaveniuaj mzdovej smernice. Samozrejme, ževeci sú pripravené, uložené a v prípadepotreby je ich možné veľmi rýchlo implementovaťdo života. Ale na to musí prísťvhodný čas.Zrejme sa oddiali aj označovanie drevaštítkami, lebo nebudú ustálené počtylesníckych obvodov a s tým súvisiaci nákuptechniky pre lesníkov, oddialia saúvahy o tvorbe nových PSoL, lebo zatiaľnemáme zastabilizovaných lesníkov naobvodoch... To sú všetko veci, ktoré potrebujúnadväznosť, ktorá však zastalana začiatku. Ale potrebujeme aj úspešnedokončiť rok 2011 a rozbehnúť ten nasledujúci.Preto nemôžeme zúfať, že niečosa nepodarilo, nedotiahlo... Akurát sa tooddialilo a raz, skôr či neskôr, tomu časpríde. To je odkaz aj pre tých, ktorí možnodoteraz kroky súčasného vedenia vnímalipozitívne až dovtedy, kým sa reálnenezačalo hovoriť o reorganizácii.Na záver ešte jedna pripomienka,prečo som ,aj keď do zátvorky, ale predsav úvode uviedol, že takmer všetkosa zmenilo, čiže v tomto prípade ostalopo starom. Chodím ďalej po našich pracoviskácha čo sa ešte stále nezmenilo(zas nie všade), je benevolencia, s akouchodíme okolo vecí, ktoré by mali byťsamozrejmosťou. Žiaľ, stále nie sú. InakIng. Igor Viszlaiby sa nemohlo stať, že s vedúcim ES,tento krát v Betliari, prechádzame sklad,pozdravíme sa robotníkom, ktorí vykonávajúručnú manipuláciu dreva a oni bezmihnutia oka nepoužívajú OOPP. Akododávatelia prác mňa poznať nemusiaa teda prečo by mali mať predo mnourešpekt, ale vedúceho skladu by poznaťmali a tomu by určite mali tieto skutočnostivadiť. Zrejme nevadia, lebo to nebolojedinelý zjav, ale bežná súčasť každodennéhoživota na sklade. Už som mnohokrát povedal, že všetko by to mohlo byťdobré, pokiaľ sa nestane úraz a potom sabudeme chytať za hlavy, čo všetko budeod nás inšpekcia bezpečnosti pri prácipýtať. A stále opakujem, že múdry sa učína chybách druhých, hlúpy na svojich. Naozajsa musí stať úraz na každom pracovisku,aby sa vedúci poučili? Nie je to všakdrahá škola? Nie v peniazoch, ale v zdravíkolegov, spolupracovníkov... O kom budempísať nabudúce? Ktorý riaditeľ prídeo prémie a predpokladám že následne ajjeho podriadení? Ak však máte lepší spôsob,ako dosiahnuť zmenu v myslení, napíšte,rád vyskúšam. Vopred ďakujem.Októbrovú cenu generálneho riaditeľasi odniesol Pavol Kráľ zo Štátnych lesov TanapuNezvyčajný začiatok mala v tomto akciaČisté vody, ktorá už tradične koncom októbraodštartovala na Štrbskom plese vo VysokýchTatrách. Kým sa potápači ponorili do studenejvody najznámejšieho plesa, aby ho zbaviliodpadu nahádzaného do vody počas sezónynezodpovednými turistami, udelil Generálnyriaditeľ Lesov SR Igor Viszlai už desiatu cenuv rámci Medzinárodného roka lesov. „Zapraktickú realizáciu starostlivosti o vodstvoTatier“ si októbrovú cenu generálneho riaditeľaodniesol dlhoročný pracovník Štátnychlesov TANAPu a organizátor čistenia tatranskýchplies Pavol Kráľ.-vr-

Etika v základných dokumentoch lesníctvazaujme vás5Profesijná etika aplikuje obecné etické pravidlá na pomery konkrétnych odborov ľudskejčinnosti. Do popredia vystupuje v dobe renesancie v súvislosti so vznikom cechov, ktoré si presvoju činnosť stanovovali aj určité morálne normy a princípy práce. Jedným z prvých lesníckychdokumentov, v ktorom sa objavuje požiadavka dodržiavania určitých základných pravidiela noriem správania v podobe inštrukcií k práci lesníckeho personálu, je CONSTITUTIOMAXIMILIANA – lesný poriadok vydaný Maximiliánom II. v roku 1565. Jeho cieľom bolo zachovaťlesy, udržať ich produktívne schopnosti a zaistiť ich výnosnosť na trvalé časy.Maximilián II. (1564 – 1576)Úvodná strananemeckého opisuMaximiliánovholesného poriadku,1584• 4. bod: Ak ťažiarom boli prenajatévpredu opísaných lesoch pre ich banea huty niektoré lesy, ktoré sa nachodiav blízkosti medenej prevádzky, a totoprenajatie je medenec prevádzkena ujmu, alebo ak sa týchto lesov ťažiarisami zmocnili a ich zneužívajú,lesmajstri alebo lesní správcovia majúsa o tom presvedčiť, všetko prekontrolovaťa správcom komory to oznámiť.• 5. bod: Lesmajstri alebo lesní správcoviamusia vykonať verný dozor, abynaši alebo onych pánov poddaní…..v lesoch bez poriadku drevo nerúbali…• 15. bod: Viackrát spomínaní lesmajstrialebo lesní správcovia sú povinní vykonávaťusilovný dozor, aby drevárskimajstri, furmani, drevárski a uhliarskirobotníci svoje věci a čo každémuz nich osobitne zmluvne a podľa právabolo uložené, usilovne a poctivovykonávali a robili.Úvodná strana Tereziánskeholesného poriadku, 1770Tereziánsky lesný štatút(Porádek hor aneblesuw zachování) vyšielroku 1769 a v prvom radeurčil spôsoby hospodáreniav lese, ktoré boli odrazomúrovne lesníckej vedya praxe v polovici 18. storočia.Sú v ňom uvedenépriame nariadenia, ktorýchsa musia zamestnanciv lesoch pridržiavať.Fotografia úvodnej stranypublikácie od J.Madlenaa P.Korpeľa Poradek hor aneblesu zachováníObal seperátneho výtlačkuConstitutio MaximilianaMária Terézia (1740 – 1780)• 44. bod Kupcom dreva sa nemádovoliť aby so svojimi drevorubačmiv zakúpenom lese ľubovoľne rúbalidrevo. Rúbanie sa im má povoliť lenpod prísnym dohľadom majiteľa lesa.Výhodnejšie je, keď sa im odpredádrevo zoťaté,......Inak budú lesyzničené.• 52. bod Majitelia lesov majú prísnedbať o to, aby kupci alebo najatídrevorubačinestínali borovice,smreky a jedle, ktoré obyčajne rastúv jedľových porastoch... Vinníkovtreba prísne potrestať.

6 zaujme vásRozvoj lesníckej vedyv 19. storočí, rast úrovnevzdelania lesníckeho personálu,jeho združovaniesa a formovanie lesníckehostavu prinieslo oslobodenielesníctva od baníctva a zároveňnovú organizačnúformu riadenia štátnych lesov.Odrazomtohto vývojabolo vypracovanie prvéhokomplexného uhorskéholesného zákona roku 1879,ktorý v § 36 a § 37 stanovilpresné podmienky výkonulesníckej služby prevnútorný správny personál(lesní úradníci) a vonkajšílesnícky personál (horári).Popri tomto základnom dokumenteexistovali oveľakonkrétnejšie a rozpracovanejšiemateriály napr. Služobnépredpisy v obvodeLesného riaditeľstva v BanskejBystrici z roku 1897.Lesný zákon (zákonný článok XXXIz roku 1879)Jozef Dekret – Matejovie, lesmajster lesnéhoúradu banskobystrickej komory v rokoch1814 - 1837, významná lesnícka osobnosť,ktorú charakterizuje vysoká odbornosť,organizačná schopnosť, morálna autorita aľudskosť.20. storočie znamenávytvorenie prvého štátneholesného podniku – Československéštátne lesya majetky, ktorý sa staldôležitým a stabilnýmčlánkom čsl. ekonomiky.Pre približne 1300 zamestnancovbol uznesenímvlády schválený schválenýroku 1928 služobný poriadok,ktorý v diele II. uvádzapovinnosti úradníkovnapr. Služobná horlivosť,chovanie, zákaz prijímaťdary, mlčanlivosť, styk zamestnancovso stranamia navzájom…...K telesnej a odbornej výchovelesného inžiniera musí pristúpiť eštedvojaká výchova: duševná vášhovlastného „ ja“, t.j. výchova, možnopovedať vnútorná a výchova pre vášvzťah k vašim spoluobčanom, vášmunárodu a štátu, t.j. výchova vonkajšia– výchova občianska. Páni zamyslitesa nad svojim vnútrom, uvedomte si,aký nepretržitý prúd radostných a bolestnýchcitov, sklonov, túžob, chtíčov,vášní a iných záchvevov mysle vašímvnútrom plynie, aby ste pochopili,že je nutné, aby tento prúd, ktorýmje ovládané vaše myslenie a konaniebol usmerňovaný a riadený mravnýmzákonom, ktorý si musíte vo svojomvnútri vytvoriť. Tento mravný zákonmusí váš citový a myšlienkový životovládať, musí vám kázať rozlišovaťmedzi dobrom a zlom, musí vám byťoporou a vzpruhou...Mravný zákonnech vzbudzuje a udržuje vo vašomvnútri pocit povinnosti a zodpovednosti,nech vás prenáša cez rôzne životnéchmáry a rany a formuje vašuosobnosť k tomu, čomu sa v životehovorí charakter. Charakterný človekje zosobnením ľudskosti, pretože týmsa hlavne rozpoznáva človek od zvieraťaže dokáže svoj citový život a svojepudy ovládať a podľa zásad mravnostiusmerňovať.Časť z imatrikulačného príhovoru príhovoruJosefa Opletala študentom lesníckeho odboruVysokej školy zemědělskej v Brne roku 1931Ing. Dr.techn. h.c. Josef Opletal, prvýriaditeľ Štátnych lesov a majetkov v BanskejBystrici (1919-1921), prvý generálny riaditeľČeskoslovenských štátnych lesov a majetkovv Prahe (1921-1923), vysokoškolský profesora rektor Vysokej školy zemědělskej v BrneÚvodná strana knihy Alberta Bedo HORÁRalebo ZÁKLADY LESNÍCTVA v otázkacha odpoveďáchObal knihy Služebný poriadok prezamestnancov podniku Štátne lesy a statky,z roku 1932Z knihy Služebný poriadok pre zamestnancovpodniku Štátne lesy a statky, Banská Bystrica1932

lesnícke spravodajstvo7Vývoj politických udalostíprebiehajúcich po roku1948 ovplyvnil celú spoločnosťi ekonomiku krajinya odrazil sa v živote každéholesníckeho podnikui jeho zamestnancov. Znamenaličasté organizačnézmeny, zasahovanie jedinejpolitickej strany do riadeniapodniku a v etickej rovineviedli k uplatňovaniuzásad socialistickej morálkya vytvoreniu morálneho kódexubudovateľa komunizmu.Vtomto období vzniklidva zákony – prvý československýlesný zákon č. 166z roku 1960 a zákon o lesochč.61 z roku 1977. Prvý sa vosvojej ôsmej časti venujepracovníkom v lesníctve.Zmena politickeja ekonomickejsituácie v roku 1989znamenala poklesvážnosti a obrovskúzmenu vovšetkých oblastiachživota jednotlivca.Nevyhli sa anilesníckej profesie.Príliš veľké a častézmeny, ktorými naša spoločnosťprechádza, vytvárajú v konečnomdôsledku chaos, pokles vážnosti právnychnoriem i absenciu noriem etických. Určitýmriešením a akýmsizáchytným bodomv štátnom podnikuLesy Slovenskej republikysa stal etickýkódex vypracovanýuž roku 2001 (Kódexzamestnanca štátnehopodniku LESY SR BanskáBystrica).Ľubica Miľanová,vedúca Lesníckehoa drevárskeho múzeaLESY SR dokončili cezhraničný projektrevitalizácie Beskýd za viacako päť miliónov eurLESY SR spolu s poľskými lesníkmiv októbri oficiálne dokončili projektrevitalizácie beskydských lesov za5,635 miliónov eur spolufinancovanýz fondov EÚ. (Európsky fond regionálnehorozvoja, program cezhraničnejspolupráce Poľsko – Slovenská republika2007-2013) Na obidvoch stranáchhranice v okolí Čadce a Námestovalesníci obnovili 1890 hektárov lesazasiahnutého hubovou a lykožrútovoukalamitou. Novo založené porastyzmiešaných lesov s vyšším podielombuka sú odolnejšie proti kalamitáma znížia tak aj riziko povodní v podhorskýchoblastiach.„Revitalizácia znamená oživenielesa, nie je to iba vyrúbanie uschýnajúcichsmrekových porastov. Lesu sadenímpôvodných drevín vraciame jehoprirodzenú skladbu. Oproti dnes ochranármitak presadzovanému bezzásahovémurežimu vypestujeme takýto lesniekoľkonásobne rýchlejšie, ako by todokázala príroda,“ povedal v utorok18. októbra na záverečnej konferenciik projektu v poľskom Jaszowcu generálnyriaditeľ Lesov SR Igor Viszlai.Projekt „Revitalizácia beskydskýchlesov s cieľom zlepšenia ichspoločenských, ekologických a protipovodňovýchfunkcií na území poľsko-slovenskéhopohraničia“ (REW-BE LAS)podpísali LESY SR, Lasy PaństwowieKatowice a tretí partner - obec StaráBystrica, v októbri 2008. Štátny podnikLesy SR mal v projekte vyčlenených naobnovu beskydských lesov 2,142 miliónaeur, za ktoré počas troch rokovobnovil 721 hektárov kalamitných porastova zasadil pritom viac ako 2,1 miliónasadeníc lesných stromov.„Lesníci privítali možnosť využiťna obnovu Beskýd peniaze z fondovEÚ. Straty zapríčinené lykožrútovoukalamitou totiž dlhodobo prevyšujúvýnosy z predaja kalamitného drevaa preto hľadáme aj iné zdroje financovania,“poznamenal riaditeľ regionálnehoriaditeľstva poľských štátnychlesov v Katowiciach Kazimierz Szabla.Súčasťou projektu je aj vybudovanie32 kilometrov dlhej turistickej trasyBeskydská zelená cesta, ktorá sa začínav Starej Bystrici upraveným úsekom bývaléhonásypu lesnej železničky a pokračujecez Vychylovku, sedlo Príslopa rezerváciu Śrubita až do RycierkyGórnej na poľskej strane. Turistov vediecez obnovené lesy a jej súčasťouje aj 18 informačných tabúľ s údajmio projekte, ale aj o prírodných zaujímavostiachBeskýd.REW-BE-LAS je najväčším cezhraničnýmprojektom spolufinancovanýmfondmi EÚ v rámci Lesov SR. Nie je všakjediný. Za peniaze z programu cezhraničnejspolupráce Poľsko – Slovenskárepublika, sa v uplynulých mesiacochpodarilo zrekonštruovať strechu kostolíkana Čiernom Váhu, koncom septembraLESY SR otvorili cyklotrasu Čierny Váh– Benkovo a ukončená je aj výstavbazásobníkov krmiva a deviatich posedovna pozorovanie lesnej zveri na lesnýchsprávach Liptovská Teplička a ČiernyVáh. Cezhraničná spolupráca s poľskýmilesníkmi by mala podľa predstaviteľovoboch štátnych firiem pokračovaťďalšími projektmi aj v programovacomobdobí 2014 – 2020.-vr-

8 lesnícke spravodajstvo60. rokov od vznikulesného závoduv Čiernom BaloguV tomto roku si súčasníi bývalí zamestnanci OZČierny Balog pripomenuli60 rokov od momentu, kedysa na lesníckej mape Slovenskaobjavil názov „Lesnýzávod Čierny Balog“.Stalo sa tak v roku 1951 a to zlúčenímRLZ Dobroč a RLZ Krám. Ako vidnoaj z priloženej schémy jednotlivých reorganizáciía personálneho obsadeniariaditeľov lesného závodu až po dnes,v jeho obvode pôsobili viaceré známeosobnosti slovenského lesníctva. Nieje to náhoda, pretože územie závodusvojimi bohatými a krásnymi lesmipatrilo vždy k typickým lesníckym lokalitám.Dovolíme si tvrdiť, že je to takaž dodnes, kedy patrí OZ Čierny Balogk rozlohou síce menším, ale objemomúloh, produktivitou práce, zavádzanímnových technológií v lesníckej činnosti,ale aj počtom chránených území rôznychstupňov k tým závodom LesovSR, š.p. Banská Bystrica, ktoré majú ajna dnešnej lesníckej mape Slovenskaoprávnene svoje pevné miesto.Vychádzajúc z tradícií závodu až posúčasnosť vznikla potreba spomenúť sina všetkých tých, ktorí sa v uplynulýchšesťdesiatich rokoch zaslúžili o jehodobré meno. Súčasní zamestnanci sasnažia v dobrých trendoch pokračovaťaj pri stúpajúcich nárokoch na prácu,na jej nové postupy a formy, často v zložitomekonomickom i spoločenskomprostredí.Ako výraz ocenenia práce kolektívuterajších i nedávnych pracovníkovzávodu preto vedenie OZ Čierny Balogzorganizovalo 18.10.2011 slávnostnúpripomienkovú akciu, na ktorej sa zúčastniliokrem súčasných a bývalýchzamestnancov aj hostia.V slávnostnom príhovore riaditeľaOZ Čierny Balog Miroslava Pepicha odznelpodrobný opis histórie OZ, nakoľkoto dovolili dnes už čiastočne obmedzenémožnosti v získavaní historickýchmateriálov, osobitne fotografickýchdokumentov.Po zdraviciach hostí a po polhodinovejvideoprezentácii „Od minulostipo súčasnosť“ sa v kultúrnom programepredstavili niektorí poprední slovenskíumelci a svoj pozitívny vzťah k lesudeklarovali v mene nastupujúcej generáciesvojim básnickým vyznaním žiacibalockých základných škôl.Poprajme teda čiernobalockýmlesníkom k významnému výročiu veľaoptimizmu, síl a úprimného snaženiao pokračovanie v úspešných tradíciáchtoho „ich“ závodu. Robia to pre našespoločné dobro. Zaslúžia si to.Text, foto: Boris Pekarovič, vedúcistrediska Lesnícky skanzenIV. ročník stretnutiavedenia OZPrešov s bývalýmizamestnancami– dôchodcamiJe dobrým a krásnymzvykom, poďakovať sa zavšetko dobré, za dobrevykonanú prácu.OZ Prešov pravidelne od roku 2008pravidelne organizuje stretnutie bývalýchzamestnancov - dôchodcov. Je to prejavvďaky za všetko pozitívne, čo počas svojhoživota vykonali pre dobro iných ľudí,rodinu a v našom prípade aj pre les.Už po štvrtýkrát v duchu tradíciea pri príležitosti mesiaca úcty k starším,vedenie OZ Prešov zorganizovalo milúslávnosť - stretnutie bývalých zamestnancovdôchodcov, ktorá sa konala dňa14.10.2011 v budove Spojenej lesníckejškoly v Prešove. Po zvítaní sa prítomnýmprihovoril riaditeľ OZ Prešov Ing. JánŠtefánik. V slávnostnom príhovore poďakovaldôchodcom za plodné prežitéroky naplnené prácou, ktoré vystriedalapokojná staroba, ale hovoril aj o zmenách,ktorými prešiel odštepný závodod predchádzajúceho roku a zodpovedalna vznesené otázky.Nasledoval slávnostný obed, počasktorého prebiehala voľná projekcia filmovz oblasti š.p. Lesov SR, ako: Náučnéchodníky, Lesnícke dni, využitia lesnej pedagogikypri práci s verejnosťou atď..Po občerstvení nasledovalo temperamentnévystúpenie folklórneho súboru„Lesníkovo dzivčata“ z obce Podhradík soznámymi pesničkami. Folklórny súbor korunovalsvoje vystúpenie záverečnou Lesníckouhymnou „Ako ta švárna dievčina...“ku ktorej sa pridali všetci prítomní. Zvyšokpopoludnia bol venovaný voľnej diskusii,spomienkam na spoločne prežité roky.Na tvárach a v očiach všetkých prítomnýchbolo vidieť radosť z tohto stretnutiaa nás organizátorov potešili slová:„ďakujeme a tešíme sa na ďalšie stretnutie“.Sme radi, že sa naši dôchodcoviamohli stretnúť, mali čas porozprávať sa,vybočiť z denného kolotoča a na chvíľuzmeniť denný stereotyp. My sme immohli priblížiť náš dnešný život, ktorýžijeme, ktorý je plný zmien.Helena Šoltýsovápersonalista OZ Prešov

lesnícke spravodajstvo9Cesta na Čierny vrch je zjazdnáPohorie Strážovské vrchy, časť Nitrickévrchy nachádzajúce sa na územíOdštepného závodu Trenčín sa vyznačujegeomorfologickou členitosťou s rozpätímnadmorských výšok 315 -1213 m.n.m.Geologické podložie tvoria karbonátovéhorniny (vápence, dolomity a vápnitézlepence) a tomu zodpovedá aj spôsobbudovania lesnej cestnej siete.Lesná cesta Čierny Vrch bola budovanána pôvodnej „zvážnici“, ktorejtechnický stav nevyhovoval súčasnejprevádzke. Najmä v období dažďov bolazvážnica v niektorých úsekoch ťažkoprejazdná. Pri chýbajúcom odvodnenív jarných mesiacoch dochádzalo vplyvomtopenia sa snehu k tvorbe ľadu na ceste,čo v mnohých úsekoch znemožňovaloprejazdnosť cesty a viedlo aj k zvýšenýmfinančným výdavkom na zimnú údržbu.Výstavba cesty bola rozdelená na dveetapy. Prvá etapa začala v septembri 2010a spočívala vo vybudovaní priečnehoa pozdĺžneho odvodnenia. V roku 2011sa pokračovalo vo výstavbe technickýchobjektov, zhutňovaní pláne, navážanía zhutňovaní konštrukčných vrstiev vozovky,až po definitívne ukončenie stavby.Dňa 22.9.2011 bola Lesná cesta Čiernyvrch slávnostne odovzdaná do prevádzkyza prítomnosti zástupcov odboru investíciíLSR, š.p., zástupcov Odštepného závoduTrenčín a dodávateľa prác.Dĺžka zrekonštruovanej cesty je5,3 km. Na ceste bolo vybudovaných25 priepustov, 22 kalových jám, osadených30 ks oceľových odrážok do betónu,na vodných tokoch boli osadené3 drevené lapače hrubých nečistôt a bolozriadených 6 hospodárskych výjazdov doporastov. Cesta sa od ostatných našichciest líši tým, že vrchný kryt vozovkya samotné teleso cesty tvoria jednotlivékonštrukčné vrstvy z kameniva a štrku.Lesná cesta Čierny vrch je svojim konštrukčnýmriešením so štrkovou úpravouprvá v územnej pôsobnosti Odštepnéhozávodu Trenčín. Pre takéto riešenie smesa rozhodli z dôvodu, že v pôvodnej trasebol dostatok prírodného materiálu - kameniva,únosnosť podložia zodpovedalapožiadavkám prevádzky, chýbalo všakdostatočné odvodnenie, svoju úlohu zohraliaj finančné náklady na realizáciuinvestičnej akcie.Lesná cesta Čierny vrch sprístupnilanedostupné bukové porasty pod štvrtýmnajvyšším vrchom Strážovských vrchov– Čierny vrch (997 m.n.m.) a je zjazdnápre akýkoľvek druh osobných motorovýchvozidiel a pre ťažkú techniku. Jesennédaždivé počasie, zimné mrazy a ťažbadreva overí vlastnosti tejto konštrukčnevýnimočnej cesty.Eva Bošková, Peter Šťastný,OZ TrenčínVidiecky parlament na Slovensku vyhlásilv polovici októbra v Revúcej výsledkyLesníčkou roka sa stala zakladateľkasúťaže Vidiecka žena roka – Líderka rokalesnej pedagogiky Zdena Hudecová 2011. Jej súčasťou bola v tomto roku, vyhlásenomza Medzinárodný rok lesov, mimoriadneaj kategória Lesníčka roka. Totoocenenie si odniesla zakladateľka lesnej pedagogiky na Slovensku Zdena Hudecová.V kategórii žena–aktivistka zvíťazila Margita Banasová, ženou – političkou roka sastala Mária Feckovičová, ocenenie podnikateľka roka získala Monika Benková a cenuv kategórii žena – remeselníčka udelila porota Blažene Krivákovej.Zdena Hudecová pracovala celý profesionálny život na rôznych postoch v lesnomhospodárstve. Je zakladateľkou lesnej pedagogiky na Slovensku a zároveň patrí medziprvých lesníkov, ktorí sa venujú práci s verejnosťou a tým propaguje lesníctvo laickej verejnosti.Bola prvou predsedníčkou klubu žien pri Slovenskej lesníckej komore a je zároveňčlenkou rakúskej Asociácie lesných pedagógov. Hoci je už v dôchodkovom veku, jestále aktívna a v súčasnosti pracuje pre neziskovú organizáciu ALEA vo Veľkom Klíži.Spoluorganizátorom súťaže Vidiecka žena roka – Líderka roka 2011 boli v tomtoroku aj LESY SR a Slovenská lesnícka komora. Vo všetkých kategóriách bolo nominovanýchspolu 33 žien, ktoré svoj voľný čas venujú aktivitám v rôznych oblastiach verejnéhoživota vo svojej komunite – obci, časti obce, mikroregióne, či v zastupiteľstve a súuznávanými osobnosťami.-vr-

10 lesnícke spravodajstvoPri Žarnovici odhalené ďalšievýznamné lesnícke miesto– kamenný most PokutyHistória slovenského lesníctva predstavujetisícročný sled každodennej práce,významných i menej významnýchudalostí, celé generácie ľudí - lesníkovi panteón lesníckych osobností. Z historickéhopovedomia už mnohé počinylesníkov vymizli, no tie čo zostali, naďalejpútajú našu pozornosť. Máme stovkylokalít, ktoré dokumentujú históriulesníckej práce: budovy, parky, lesníckeosady, tajchy, múzeá, cintoríny, pamätníky,umelecké diela, biotechnické konštrukcie,stavby a pod.LESY SR, inšpirované fenoménomsvetového dedičstva, tak ako ho realizujeUNESCO, v roku 2007 začali vytvárať sieťVÝZNAMNÝCH LESNÍCKYCH MIEST. Hocisieť významných lesníckych miest nikdynebude konkurovať lokalitám svetovéhokultúrneho a prírodného dedičstva,zmysel má rovnaký. Upozorniť, označiť,spoznať, popularizovať a chrániť.A tak sa rozbehla jedinečná akcia.Vytvára sa zoznam miest. Tietosa začínajú postupne vyhlasovať,označujú sa informačnými tabuľami,vydávajú sa k nim brožúrky, usporadúvajúsemináre, do obnovy viacerýchsa vkladá nemálo prostriedkov.Významné lesnícke miesta predstavujúvýznamné miesta z rôznych lokalít Slovenska.Ich výber bol podriadený zámeruukázať široký záber lesníckej profesie.Jedným z nich je aj Zemný most Pokuty,ktorý je aj jednou z 12 zastávok Náučnéhochodníka „Po stopách lesnej železničkyKľakovskou dolinou“.Od Žarnovice až pod Vtáčnik, Kľakovskoudolinou sa kľukatila lesná železnička,ktorá štyridsať rokov zvážaladrevo z tejto oblasti. V Žarnovici boladoprava dreva desiatky rokov záležitosťouvýlučne povozníkov. Konské a volskézáprahy vlastnili aj štátne lesy, a tak celýzvoz dreva spočíval na pleciach furmanov.Vyťažené drevo z Kľakovskej dolinyzvážali až do otvorenia železnice. Bolisituácie, keď prvý povozník zhadzovalsvoju fúru na sklade parnej píly, poslednýfurman v reťazi povozov bol ešte nanámestí v Žarnovici. Niekedy sa zišlo až40 záprahov. Pokusy s inými druhmi dopravnýchprostriedkov sa robili už v druhejpolovici 19. storočia. Zo všetkýchpokusov vyšla víťazne lesná železnica.K tomuto systému dopravy dreva prešloRiaditeľstvo štátnych lesov v Žarnovici,do správy ktorého v roku 1923 patrilocca 78 000 hektárov lesa. Iniciátoromstavby bol Ing. Samuel Kriška, riaditeľštátnych lesov a majetkov v Žarnovici,neskôr profesor na Vysokej škole lesníckejv Košiciach, ktorý podporoval lesnéstaviteľstvo.Stavebné práce na lesnej železničkeKľakovskou dolinou začali roku 1924a postupne sa budovali jednotlivé úsekytrate. Do roku 1927 bol postavenýúsek Žarnovica – Hrabičov -Pavlova lúčka,do roku 1930 ďalší úsek Hrabičov– Kľak -Megová. Tretia vetva viedla poŠarkanov jarok do Maras doliny – smerobec Píla. Náklady presahovali 6 miliónovkorún. Celková dĺžka trate bola asi34 km, z toho úsek Žarnovica - Pavlovalúčka 21,9 km. Predpísaná rýchlosť naželezničke bola 15 km za hodinu. Výstavbalesnej železnice sa stretla s veľkýmodporom obyvateľstva okolitýchobcí. Majitelia záprahov v nej videlikonkurenciu, preto ju zámerne poškodzovali.Konfliktné situácie vyvolávaloaj vyvlastňovanie pôdy. Všetky problémyvšak boli prekonané a parná lokomotívaso súpravou nákladných vozňov sa 1. októbra1928 vydala pre svoj prvý náklad.Spočiatku bola prevádzka na tratis rozchodom 760 milimetrov nepretržitá,denný výkon predstavoval až sedemstoplnometrov. Vlakový personál dostalráno príkaz na ktorom sklade, akú hmotua v akom množstve bude nakladať.Prepravovala sa guľatina všetkýchdruhov, i rovnané drevo. Nakladala sabuková, jedľová a smreková guľatina,z Megovej sa vozila tiež Douglaska.Niektoré jedľové kmene mali dĺžku až28 metrov, príjemcom boli lodenicev Komárne.Štátne lesy vlastnili 3 lokomotívy,50 oplenových a 35 plošinových vozňov.Na úpravu trate slúžili dva traťové vozíkya dve dreziny.So súhlasom správy štátnych lesovodvážala železnička lesným robotníkom,ktorí si v čase letných sezónnychprác „na Dolniakoch“ vyslúžili naturálneobilie, tzv. výžinok. Toto obilie si obyvateliakaždej obce naložili na vagón,ktorý bol v obci odpojený na vykládku.Ďalšou zvláštnou prepravou boli zájazdyobyvateľov obcí na oslavy Prvého májana upravených plošinových vozňoch.Lesná železnica umožnila nielenspracovať väčšie množstvo vyťaženéhodreva, a tým rýchlejšie zbaviť les prestarnutýchporastov, ale vytvorila aj novépracovné príležitosti pre obyvateľovz dedín Kľakovskej doliny už počas výstavby,ako aj počas prevádzky. Železnicamala na trati niekoľko drevoskladov,do ktorých sa drevo približovalo suchýmii mokrými šmykmi - rízňami a súkromnýmikonskými a volskými záprahmi. Jedenz takýchto drevoskladov, jeden z najväčšíchna trati, bol aj v lokalite Pokuty, kdesa železnička rozvetvovala.Hlavnú trať železničky bolo trebadostať z jednej strany údolia na druhú,čo sa mohlo vyriešiť iba premostením.Pristúpilo sa k netradičnému riešeniupremostenia, mohutné násypy z obochstrán údolia sú prepojené zemným mostompostaveným z prírodného kameňa.V roku 1925 vznikla stavba, ktorá jeunikátom pri stavbe lesných železníca ktorá spoločne s okolitou prírodouvytvárala výnimočnú scenériu.Štyri desaťročia slúžila lesná železnicav Žarnovici svojmu účelu. Za tisíckamikubických metrov dreva, ktoré vlakyprepravili, sú aj osudy niekoľkých desiatokjej zamestnancov. Roky naplnenéťažkou a neraz aj nebezpečnou prácouVlastná trať postupne starla, strojovýpark bol opotrebovaný, do poprediasa pretláčala automobilová dopravaa v roku 1966 túto lesnú železnicu zrušilia začali demontovať.Dnes zostalo z tejto unikátnej stavbyzachovaných len pár fragmentov a jednýmz nich je aj tento most.Ivan Brašeň, Dušan Dávid,OZ Žarnovica

od západných susedovlesnícke spravodajstvo11Lesnícky náučný chodníkSobranecké kúpele otvorenýOtvorenie Lesníckehonáučného chodníkaJelenská - ŠpaniaDolina a vyhlásenieVýznamnéholesníckeho miestav lesoch, ktorévzkriesil Jozef DekretMatejovieĎalším oficiálne vyhlásenýmvýznamným lesníckymmiestom sa stalo VLMna pamiatku J. D. Matejoviev Jelenskej doline.Lesy v oblasti Starých Hôr a ŠpanejDoliny sa v minulosti kvôli banskej činnostizneužívali až devastovali. JozefDekret Matejovie v ťažkých časoch vďakasvojej pracovitosti, inteligencii, predvídavostia láske k prírode odvrátil nepriaznivýstav lesov. Niektoré lesy v tejto oblastivysadil on. Bol to človek, ktorý nás naučilpestovať les, jeho myšlienka: „zachovaťlesy potomstvu“ je inšpiráciou i pre lesníkovsúčasnosti.Na pôde Odštepného závodu SlovenskáĽupča 25.októbra v Dolnom Jelencislávnostne otvorili aj Lesnícky náučnýchodník Lesnícky náučný chodník jelenská- špania dolina, ktorý na piatich zastávkachoboznamuje návštevníka soživotom v lesoch, prácou lesníkov, histórioua významom tejto lokality. Jehopohodlné absolvovanie zaberie približne6 hodín, je dlhý 12,5 km. Chodníkvedie prevažne po dobre udržiavanýchdolinových a lesných cestách. Ponúkanávštevníkovi pekné otvorené výhľadyna Nízke Tatry, Veľkú Fatru a Kremnickévrchy. Trasa je vhodná pre rodinnúaj pre poznávaciu turistiku. Dá sa prejsťpešo alebo na bicykli, v zimnom obdobíaj na bežkách. Realizácia chodníka upozorňujena lesnícke témy, na výnimočnosťa technické pamiatky tejto lokality, a jednazastávka so zemľankou pripomínaboje z 2. Svetovej vojny.Ivan Hanula, -vr-Náučný chodníkz pohľadu lesníkaz MoravyAko dlhoročného návštevníkaa obdivovateľa Vihorlatu, Sobranieca ich okolia ma potešilo, že zanedbanýbývalý kúpeľný park jeho správcovia.lesníci postupne upravujú.V blízkosti okresného mesta Sobrancetak vyrastá prímestský odpočinkovýareál využiteľný o mamičieks kočíkmi až po lesnú pedagogiku.Nie sa čomu čudovať, autorkou projektuje žena- lesníčka. A je to vidieť.Jiří JunekV blízkosti okresného mesta Sobrancevyrastá prímestský odpočinkový areálpre mamičky s kočíkmi, deti, učiteľky škôlaj škôlok aj pre celú verejnosť. V nedeľu23. októbra 2011 sa uskutočnil Sobraneckýdeň sv. Huberta, na ktorom sobraneckýzávod Lesov SR po roku prác otvoriliv tamojšom kúpeľnom parku lesnícky náučnýchodník.Značne zdevastovaný park Sobraneckýchkúpeľov obhospodarujú LESY SRa preto sa mu lesníci rozhodli dať novýzmysel - vybudovať tu lesnícky náučnýchodník. Duchovná autorka projektuLucia Hanková zorganizovala sponzorov,miestneho farára aj občanov mesta. Každýpriložil ruku k dielu a to je na chodníkuaj vidno. Chodník je prepracovanýdo najmenších detailov. Po roku prác sapodarilo tento neľahký ciel splniť.Chodník má dĺžku 1800 m, je v nadmorskejvýške okolo 150 m a dá sa pohodlneprejsť pešo za pol hodiny. Jednotlivézastávky náučného chodníka (je ich 17)oboznámia návštevníkov s histórioua slávou Sobraneckých kúpeľov, so životomv lesoch, s prácou lesníkov. Jednouzo zastávok, na ktorú sa mimochodomposkladali občania Sobraniec je kaplnkasv. Huberta posvätená biskupom. Na ďalšejzastávke je postavený poľovnícky posedako vyhliadková plošinka. V mokradimá svoje obydlie miestna vodná príšera.Stojany s textami náučného chodníkamajú striešky upravené ako vtáčie búdky,z boku je vletový otvor. Popri cestičkáchsú stĺpiky s názvami stromov. Chodníkpoteší každého od detí cez milovníkovprírody a priaznivcov pobytu na čerstvomvzduchu až po seniorov.Ivan Hanula, LDM ZvolenTradice lesnických zájezdů obnovena –námětem jsou Významná lesnická místaPřed několika lety bylo již tradicí, žeLesy Slovenské republiky, s. p., i lesy dalšíchlesnických subjektů navštěvovaly tématicképoznávací zájezdy lesníků z Českérepubliky a v menší míře i naopak. Možnáse podaří tuto dobrou tradici obnovit.Svědčí o tom i zájezd, který se konal vednech 13. – 15. října 2011. Byl zaměřenna některá Významná lesnická místana západním a středním Slovensku.Na Odštěpném závodě LSR, s. p. v Topoľčiankáchnavštívili čeští lesníci Loveckýzámeček, Státní zámek Topoľčianky, zámeckýpark, Státní hřebčín a Zubří oboru.V Městských lesních Banská Bystrica simohli v praxi vyzkoušet plavení metrovéhodříví ve vodním smyku – rizni v doliněRakytovo v Harmanci. Na OZ SlovenskáĽupča se v Jelenci poklonili památce snadnejvýznamnějšího slovenského lesníka– Jozefa Dekreta Matejovie. Zhlédli hrazeníbystřin, které zde projektoval českýlesnický vědec a pedagog prof. Leo Skatulaa prohlédli si tajch na plavení dříví.Po návštěvě hradu Slovenská Ľupča projelitunelem nad lesní cestou v Čelně nad obcíLopej. Na OZ Čierny Balog se svezli motoráčkemúzkorozchodné Čiernohronskéželeznice, která sloužívala dopravě dře-Jiří JUNEKva i cestujících. Poslední půlden stráviliv unikátním Lesnickém skanzenu v doliněVydrovo na Čierném Balogu.Jaké dojmy si ze zájezdu odvezli jehoúčastníci?„Zájezd po Významných lesnickýchmístech Slovenska je dobrý nápad, hodnýopakování, i do jiných oblastí. U nás věnujemetaké péči podobným místům, ale netakto systematicky. A dosud jsme o nichnevydali souhrnnou publikaci.Měli jsme možnost navštívit místa,kam se běžný návštěvník těžko dostane.Z nich v nás hluboký dojem zanechal Loveckýzámeček v Topoľčiankách, tunel nalesní cestě v Čelně, nebo hrad SlovenskáĽupča s prastarou Korvínovou lípou. Ohromilnás Lesnický skanzen ve Vydrově.Bylo velmi příjemné a sympatické,jak se nám slovenští kolegové věnovali.Na besedách jsme zjistili, že nás tíží podobnéproblémy, jako například časté organizačnízměny.Vysoce si ceníme toho, že se námna všech navštívených odštěpných závodechvěnovali i jejich ředitelé. Za milápřijetí děkujeme jim, i všem jejich spolupracovníkům,kteří se podíleli na přípravěa realizaci programu zájezdu.“

12 lesnícke spravodajstvoŠtyri nové projektyv cezhraničnej spoluprácis maďarskými lesníkmiÚspešný začiatok užšej spolupráce slovenských a maďarskýchštátnych lesníkov v podobe štyroch podaných projektovv rámci 4. výzvy programu cezhraničnej spolupráce Maďarskárepublika – Slovenská republika 2007 – 2013Koncom októbra bol termín uzávierkypre 4. výzvu v Programe cezhraničnejspolupráce Maďarská republika – Slovenskárepublika 2007 – 2013, v rámciktorej sa štátnemu podniku LESY SRspolu s maďarskými partnermi podariloúspešne podať štyri projektové zámery.Cesta k podaniu projektov nebola ľahká,ba priam kľukatá. Poďme pekne odzačiatku...Prvotná myšlienka zapojenia sa dotohto cezhraničného programu vzniklav hlave Ing. Jozefa Zatlukala ešte začiatkomroku 2010 na referáte europrojektov.Vtedy oslovil viacerých vtedajšíchriaditeľov OZ a spolu navštívili maďarskéštátne lesnícke akciové spoločnosti s návrhomna spoluprácu. Spolupráca medzislovenskými a maďarskými štátnymi lesníkmiexistuje už dlhé roky a ide najmäo cezhraničnú výmenu skúseností medzilesníkmi z prihraničných oblastí obochkrajín. Práve táto forma bola využitá pripríprave projektov, keď sa „stavalo“ užna priateľských základoch.Od začiatku sme pokladali za dôležitýprvok úspešnej spolupráce jasne zadefinovanéciele oboch potenciálnych partnerova pre tento druh podpory nemoholchýbať jednotný motív oboch partnerovs cezhraničným dopadom. Najdôležitejšiuúlohu pri vytváraní spoločného zámeruzohrali OZ, ktoré najlepšie vedia, kdeby potrebovali pomôcť a jednou z možnostífinancovania sú aj zdroje z rôznychfondov EÚ. Týmto chcem apelovať ajna ďalších vedúcich zamestnancov OZ,aby sa nevzdávali a hľadali aj oni rôznemožnosti, ako robiť veci lepšie.Od konca júna 2011, teda od termínuvyhlásenia výzvy sa práce na prípraveprojektov museli veľmi zintenzívniťa celkovo sme pripravili 4 projektovézámery. Síce to raz vyzeralo na viac, razna menej projektov, ale to je už rizikopartnerstva. Aj na OZ sa projektové zámerynerodili ľahko. Zamestnanci OZmajú svoje pracovné náplne a prípravapodkladov neraz viazla z dôvodu plneniaich prioritných úloh. Tak sa stalo, že si tovyžiadalo veľakrát ich prácu po pracovnejdobe, resp. dobiehali zameškané prácev dňoch pracovného voľna. Všetko savšak našťastie zvládlo, ale stálo za týmveľa práce, veľa odložených prác doma,alebo zanedbávanie rodiny. Aj tu všakvidieť, že sme pracovali s kolegami, ktorímajú svoju prácu radi a neraz pre ňu obetujúaj osobné záľuby.Najrýchlejšie sa tvoril zámer medziIpoly Erdő Zrt. a OZ Kriváň, kdesa dokončili odborné štúdie, ktoré súpodkladom pre spoločný projekt „Spoločneza zachovanie prírodných hodnôtna území Poľany a Börzsöny“,s cieľom spoločnej ochrany prírodnýchhodnôt, prostredníctvom cielenej starostlivostio lesnú zver na princípe veľkoplošnéhomanažmentu s ohľadom napožiadavky vyplývajúce z potrieb ochranyprírody v chránených územiach CHKOPoľana a Národného parku Duna-Ipoly.Maďarský partner Ipoly Erdő Zrt.riadil práce na príprave spoločnéhoprojektu s OZ Levice „Spoločne preprirodzené lesy v pohorí Börzsöny,Cserhát, v Štiavnických vrchocha v Krupinskej planine“ so strategickýmcieľom udržania a obnovy prírodnéhoprostredia v predmetných pohoriachzmenou a zabezpečením pôvodnej drevinovejštruktúry lesných porastov a potlačeníminvazívnych druhov.Vďaka veľkej iniciatíve kolegov z OZRimavská Sobota si získali partneraEgererdő Zrt. pre projektový zámer„Lesníci deťom“ a zanietená Ing. ElenaKovácsová pripravila a napísala žiadosťo finančný príspevok so spoločnými myšlienkamioboch partnerov na organizovaniespoločných kultúrno-vzdelávacíchpodujatí pre deti od lesníkov.Kolegovia z OZ Palárikovo sícerýchlo našli projektového partnera naobnovu parku v Palárikove, ale ako prvízískali aj negatívnu skúsenosť nespoľahlivéhopartnera, keď ten ako som spomenulodstúpil. Už sa pochovávali nádeje,ale na poslednú chvíľu sa predstaviteliaIpoly Erdő Zrt. rozhodli pre participáciuna projekte s názvom „Spoločne zaobnovu chránených historických parkovv Palárikove a v Diósjenő“ a veľ-

lesnícke spravodajstvo13mi rýchlo dokázali pripraviť podklady pretento zámer.Nedá mi ešte nespomenúť aspoň zopárriadkami náš prvý spoločný projektpodaný ešte v rámci 3. výzvy programu vofebruári 2011 s názvom „Poľovnícky a lesníckyklaster na podporu udržateľnéhocezhraničného rozvoja“ s cieľom vytvoreniaklastra, poskytovanie nových obchodnýchporadenských a informačnýchslužieb, prieskum trhu s informačnýmia marketingovými službami a nástrojmiza účelom zlepšiť podnikateľské prostrediepre lesníctvo, poľovníctvo a lesoturistikupodnikov. Síce LESY SR, štátny podniksú v tomto projekte len ako pridruženýpartner (bez finančnej podpory) z dôvodupodpory vo forme štátnej pomoci vo forme„de minimis“, ale projekt bol úspešnýa momentálne prebiehajú posledné rokovaniaa následne by mal byť v decembritento projekt úspešne spustený.Zavŕšením niekoľko mesačnej prácev podobe pripravených projektov, resp.žiadostí o finančný príspevok bolo spoločnéstretnutie štatutárnych zástupcovmaďarských štátnych lesníckych akciovýchspoločností Ipoly Erdő Zrt. a EgererdőZrt. s generálnym riaditeľoma ekonomicko-obchodným riaditeľomštátneho podniku LESY SR, na ktoromsa dňa 24. 10. 2011 podpísali prehláseniao partnerstve, čím sa aj oficiálne deklarovalabudúca spolupráca medzi štátnymilesníkmi susedných krajín. Na stretnutísa zúčastnili aj riaditelia z predmetnýchOZ, na ktorých by mali byť projekty implementovanév prípade ich schválenia.Priateľská atmosféra, ktorá sa nieslacelým stretnutím ukázala, koľko spoločnéhomáme s maďarskými lesníkmi a akorýchlo sa nájdu spoločné problémy každodennéholesníckeho života.Verím, že toto stretnutie bolo prvým,za ktorým budú nasledovať ďalšie počasimplementácie projektov a obe stranybudú mať osoh i radosť z dobre vykonanejpráce, z prevzatých poznatkov odmaďarských partnerov a možno vzniknúnové lesnícke priateľstvá, ktoré prežijúi cezhraničné projekty.Na záver mi dovoľte poďakovať savšetkým, ktorí stáli za prípravou týchtoprojektov, usilovne zháňali povinné prílohy,dlho do noci prekladali podklady,aby potom cez deň plnili svoje ďalšiepracovné povinnosti. Zároveň chcem poďakovaťza podporu aj ostatným kolegomči už na GR, OZ alebo aj na LS, lebo aj oniposkytnutím svojich údajov a myšlienokprispeli do mozaiky, z ktorej sa skladáprojektová žiadosť. Patrí im veľké ďakujemv mene štátneho podniku LESY SR zadobrú vec, ktorá nás môže posunúť ďalej.Okrem toho by som chcel poďakovaťkolektívu Národného lesníckehocentra, odboru rozvojových projektovpod vedením Ing. Petra Hrbáľa, ktorídokázali vdýchnuť odborným lesníckymprojektovým zámerom dušu a zmeniťich na projektové žiadosti s cezhraničnýmdopadom, dobre zadefinovanýmistrategickými cieľmi a tým vytvoriť z nichkonkurencieschopný projektový zámers predpokladom pozitívneho výsledkuod externých hodnotiteľov. Patrí im tiežveľké ĎAKUJEM.František KráľNaj stromPo zverejnení článku ,,HľadámeNaj...strom Slovenska“ som začal brázdiťpamäťou, kde sa nachádza v našej Sládkovičomospievanej Poľane taký strom,ktorý by s úctou reprezentoval, lebotakých je na Poľane viacej, čo si zaslúžiapozornosť a málo kto o nich vie. Nie jenúdza vidieť jedle s obvodom kmeňa420 cm vo výške 1,3 m, buky nad 350 cm,javory 380 cm, niektoré využíva aj medveďako brloh.O Naj strom dávam do pozornostijaseň štíhly, ktorý sa nachádza na LHCPoľana, OZ Kriváň, v poraste 228, lokalitaStrunga, ktorý má obvod kmeňa 520 cma výšku 40 m. Pozývam vás na prechádzkuPoľanou mimo vyznačených chodníkov.Vedúci lesnej správy Milan RejkoCelková rekapitulácia celkový rozpočet z toho LESY SRHU-SK FOR WILDLIFE (OZ Kriváň) 744 515,50 EUR 445 327,20 EUR s DPHHU-SK FOR FORESTS (OZ Levice) 804 096,00 EUR 409 835,00 EUR s DPHHU-SK FOR CHILDREN(OZ R. Sobota)147 389,09 EUR 72 401,10 EUR s DPHHU-SK PARK (OZ Palárikovo) 879 003,91 EUR 535 757,52 EUR S DPHCELKOVO 2 575 006,48 EUR 1 463 321,82 EUR s DPH

14 ľudia a lesyMurované pramene pre pocestnýchIvan HANULAPrameň čistej vody pri prechádzke prírodou je pre pocestnýchmalým zázrakom. Pekná studnička s dobrou vodou jeozdobou prírody aj miestom pre oddych a načerpanie novýchsíl. Ľudia sa takýmto miestam tešia a s obľubou ichnavštevujú. Navštívili sme človeka, ktorý studničkám a ichúprave zasvätil veľkú časť života.Ján Filanda je rodákom z Nevoľného, obce, ktorá sa nachádzana strednom Slovensku uprostred Kremnických vrchov.Učarovali mu horské pramene a studničky, ktoré sa stali jehokoníčkom. Počas rokov si vyvinul vlastný štýl a techniky, pomocouktorých robí naše okolie lepším a krajším. Jeho pramenemôžeme vidieť v našich lesoch pri cestách na potulkáchpo strednom Slovensku. Asi polovica prameňov je postavenáv lesoch, ktoré spravuje OZ Žarnovica LS Ihráč. Pramene súpostavené pre robotníkov, turistov a aj pre lesnú zver.S týmto šikovným človekom som mal možnosť sa stretnúťa urobiť s ním rozhovor o jeho práci a živote. Na moje otázkyz radosťou odpovedal. Porozprával mi aj mnoho zážitkov,ktoré sa spájajú z jeho tvorbou. Rád sa s vami o ne podelím.Postavený v doline Biely potok, vzdialený 2 km od IhráčaVoda je neoddeliteľná súčasťlesa, najlepšia je priamo z prameňa.Môžete povedať, ako ste sa dostalik tomuto koníčku?Celý život som pôsobil v úplne inejprofesii, k murárčine som si našiel cestusám. Betónovať som začínal na mojejzáhrade. Učil som sa na vlastných chybách.Keď som nadobudol pocit, že to užcelkom dobre zvládam, pustil som sa doprameňov. K ich budovaniu ma inšpirovalilesníci z Ihráča.Keď ste zvládli základy murovania,tak ste niekde postavili svoj prvýprameň. Môžete nám povedať, kde jeten prameň?Prvý prameň som postavil v Kremnickýchvrchoch asi pol km od mojej chatyneďaleko Jastrabského mlyna. NázovSnoža dostal podľa dolinky, v ktorej jepostavený. Prameň som sledoval asi triroky, má slabý prietok ale v lete nevysychá.Štrk na stavbu som zobral z neďalekéhopotôčka, cement, piesok a náradiesom vyniesol na chrbte, kamene na stavbusom nazbieral v blízkom okolí. Stavbatrvala štyri dni. O rok neskôr som pristavilskrinku na pohár. O ďalší rok som pripojildruhý prameň zo vzdialenosti 100 metrov.Pri stavbe tohto prameňa som zažilnezvyčajnú príhodu. Pozrel som sa nevdojakna cestu a asi tak v 50 m vzdialenostibolo na ceste mláďa diviaka. Vliekloza sebou zadné nohy a keď som k nemupodišiel, začalo na mňa útočiť. Videl som,že je biedne, trpí a nedá sa mu pomôcť.Ukončil som život utrápeného zvieraťa,naložil do fúrika a odviezol poľovníkovi.Ten pri kontrole zistil, že má prestrelenúzadnú nohu a od rany silný zápal na celejnohe. Poškodenú časť tela odstránil a pokontrole mäsa uvaril dobrý guláš.Vaše pramene majú od začiatkumená, ľudia ich ihneď prijali. Kde saberú tie mená?Postavený v dolinke Snoža asi 1kmod Jastrabského mlyna pod vrch budináVäčšinou sa spájajú z miestnymia historickými názvami pre danú oblasť.V Kremnických vrchoch je mnoho horskýchprameňov. Na začiatku doliny Bielypotok nad Ihráčom som postavil prameňPeňažná pomenovaný podľa vrchu nadním. Neskôr som po dohode s horáromzačal stavať prameň Studený v blízkosticesty vyššie v doline. Horár navrhol, abysom si štrk na stavbu zobral z potoka. Keďsom štrk z potoka vyhadzoval, zastavil sapri mne lesný strážca. Má povesť prísnehomuža, obrátil sa na mňa s otázkou „Akéaktivity to tu prevádzate!?“ Hovorím,s horárom som dohodnutý, že tu postavímprameň. On na to, a to ste vy, čoste postavili prameň Peňažná? Potom sachvíľu hrabal po vreckách a podal mi 500korún. Hovorím, ako ja k tomu prídem,on na to, nehovorte nič, ja viem, čo stojíbenzín. Pri tejto stavbe som prvýkrát použilpotočný kameň. Kanálovú rúru dodalvedúci roľníckeho družstva, cement zaplatilhorár. Dosku s nápisom som vyhotovildoma. Názov Studený dostal podľateploty vody, starí ľudia hovorili, že juv horúčavách treba piť v malých dúškoch,lebo sa môžete opariť.Pri potulkách prírodou som viackrát natrafil na váš prameň. Každýje iný a niečím výnimočný. Koľko steich doteraz postavili?Doteraz som ich postavil 31. O stavbudoteraz posledného prameňa ma poprosilJozef Rataj, vedúci Lesnej správyIhráč, ktorý býva v Hornej Ždáni. Je poľovníka jeho revír je nad obcou HornáŽdáňa v pohorí Vtáčnik. Cesta do lesavedie okolo starého prameňa, ktorý slúžilobyvateľom ako napájadlo pre záprahy,na ktorých dovážali seno a drevo z lesa.Rozšírená cesta pri válove slúžila na križovanievozov. Cesta v dĺžke asi 200 mpod prameňom bola taká úzka, že furmanis naloženými vozmi pri prameni museli

ľudia a lesy15Priaznivcov stavbičiek murovanýchprameňov môže zaujímať koľkomateriálu a úsilia je treba na postavenie31 prameňov. Pán Filanda čitateľomponúka vlastnú sumarizáciuz ž vybudovaných prameňov:Postavený v dolineBiely potok 3kmod IhráčaPostavený v Slašťanskej doline5 km od Slaskejhlasno pokrikovať, aby povozy oprotipočkali, lebo vyhnúť sa nebolo možné.Prameň bol vedený dreveným žliabkomdo dreveného válova pre napájanie dobytka.Prehnitý žliabok aj válov doslúžili,tak sme sa dohodli na stavbe prameňa.Stavať sa začalo 15. 9. na sviatok SedembolestnejPanny Márie. Okolo vedie cestaku krížu na brale, tak sa pri prameni zastavilipútnici idúci pešo i na nákladiakuV3S. Je to prvý prameň, ktorý som postavilv pohorí Vtáčnik, prvý, ktorý som postavilmimo Kremnických vrchov.Všetky pramene ste postavili pricestách, ale vodu nenájdete vždypri ceste. Ako prebieha stavba prameňa?Stavba prebieha v niekoľkých fázach.Prvou fázou je samotný nápad, potomvyhľadanie prírodného prameniskaa stanovenie miesta na vymurovanie prameňa.Pramenisko nemá vysychať ani zadlhotrvajúceho sucha. Na pramenisku sapostaví záchytná nádržka s prepadom. Zozáchytnej nádržky je vyvedené potrubiedo prameňa, nad nim je prepadové potrubiev prípade zvýšenia prietoku v jarnýchmesiacoch. Z nádržky sa voda cezpotrubie privedie na stanovené miestopri ceste, kde sa vybetónuje najprv základa naň vežička prameňa. Celú stavbu vždytreba prispôsobiť terénu. Potrubie musíbyť primerane vyspádované. Niekedy súpramenisko a vymurovaný prameň blízkoseba, ale niekedy treba aj 100 metrovdlhý výkop na prívodné potrubie. Trebami pri práci vždy jedného pomocníka,ktorý mi mieša maltu, upravuje teréna prisúva potrebný materiál k stavbeprameňa. Ozdobné prvky a tabuľku,na ktorej je názov prameňa a dátum jehovymurovania, si vždy pripravujem doma.Váha materiálu:Priemerné rozmeryvežičky prameňa:50 x 50 x 150 cmPriemerné rozmerypodlahy a múrikov:150 x 250 x 12cmVáha kameňov,štrku, pieskua cementu jednéhoprameňaDoteraz hotových31 prameňov - 1895x 31 = 58 745 kg860 kg1035 kg1895 kg59 ton materiáluNa jeden prameň sa použije 5 vrieccementu. Jedno vrece váži 25 kg.5 vriec x 31 pr. = 155 spracovaných vriecPriemerný počethodín potrebnýchna postavenieprameňa je cca 55hod.Priemernávzdialenosťprameňa odzákladne tama späť je 15 kmautom.na jeden prameň jepotrebných 5 jázdz toho:55 hod x 31pr. = 1705odpracovanýchhodín5 jázd x 15 km =75 km75 km x 31 pr.= 2325 kmprejazdenýchdoteraz.Rozhovor s Jánom Filandom, lesníkom – budovateľomprameňov zanechá v poslucháčovi silný dojem. Odpovedena moje otázky nevnímal ako povinnú jazdu, pre tohtootvoreného, srdečného a pracovitého človeka boli skôrpodnetom na takmer trojhodinový rozhovor naplnený spomienkamia skúsenosťami. Ján Filanda je človek s úzkymvzťahom k lesom, k vode v lesoch a k prírode. Stavia v našichchotároch pramene - technické diela s vlastným umeleckýmvkladom. Túto záslužnú prácu robí z vlastnej iniciatívya nezištne. S každým vybudovaným prameňom sa spája pútavýpríbeh, ktorý si môžete prečítať na jeho internetovejstránke(www.filhistory.wbl.sk). Želajme mu veľa chuti dopráce, pevnú ruku, veľa zdravia a nech ho neopúšťa inšpiráciaa tvorivosť.Zaujímavosti:Najďalej postavenýprameň odzákladneNajbližšiepostavený prameňod základneNajnižšie postavenýprameňNajvyššie postavenýprameňNajvzdialenejšíprívod vodypotrubím odprameniska40 km250 m350 metrov nadmorom1050 metrov nadmorom120 mDo bednenia murujem teleso prameňaPrameň Kečka, dôkladne priložiť

16 osobnosti do vašej knižniceKarol Halák– horársky elegánViliam STOCKMANNV rade spomienok na známycha zaslúžilých lesníkovsi t. r. spomíname ajna 85. nedožité narodeninyhabovského lesníka - KarolaHaláka.Zaujímajú vásobdivuhodnéstromy?Jiří JUNEKPri spomienke na neho sa mi vybavujenaše zoznámenie: ako pracovníklesného oddelenia Okresného národnéhovýboru v Dolnom Kubíne somsa mal zúčastniť prerokovania zámeruvýstavby veľkého rekreačného areáluna Zverovke – Adamculi. Kedže somtam bol nový, pri predstavovaní účastníkovrokovania ma okamžite zaujalon – distingvovaný elegán vo vyžehlenejlesníckej rovnošate s úhľadnouzelenou kravatou, jemne pristrihnutýmičiernymi vlasmi, kúzelne tvarovanýmičiernymi fúzikmi a tirolskýmklobúkom. Napokon prioritným neboloani to ako vyzeral, ale najmäspôsob jeho vyjadrovania: čo slovo, todôkladne premyslený odborný a vecnýargument podaný pomalým a rozvážnymslovom. Taký bol Karol Halák,ozdoba všetkých lesníkov, Roháčova Západných Tatier. Aj pri spomínanejakcii pod Roháčskymi plesami, všetcizástupcovia lesov a ochrany prírodyrezolútne a podráždene reagovalina neslýchaný zámer, zlikvidovať jadrojedinečného roháčskeho kotla preneprijateľné rekreačné účely. Jedinýpán Halák si zachoval chladnú hlavua pokojnými, nespochybniteľnými argumentmipresviedčal projektantovz Košíc o nezmyselnosti návrhu. Prešliroky, postavila sa vopred aj širokáasfaltka, ale napokon v hodine dvanástejsa zo zámeru ustúpilo. Svojeohnivko v dobre odvedenej práci malnepochybne aj pán Halák.Vždy som sa tešil keď som malprácu na teritóriu Lesného závoduv Habovke, že sa stretnem s týmtoelegánom. V dlhých rozhovoroch miprezradil, že je rodák z Nového Mestanad Váhom (čo ma prekvapilo), vždysom ho považoval za tatranskéhohorského vlka, aj keď s vyberanýmispôsobmi. Po základnej škole odišielna štúdium do Banskej Štiavnice naŠtátnu vyššiu lesnícku školu, ktorúabsolvoval v roku 1949. Hneď poskončení vojenskej prezenčnej službyv roku 1951 ho láska k horám a prírodeiniciatívne priviedla do Habovky,odkiaľ už nikdy neodišiel (len na večnosť).Prvé dva roky lesníckej praxe naLesnom závode v Habovke toho stiholneúrekom - prešiel funkciami od vedúcehohospodárskej prevádzky, cezvedúceho polesia až po samostatnéhoprevádzkového inšpektora. Ďalšie dvaroky v súvislosti so zakladaním „zelenéhopásu“ okolo brehov Oravskejvodnej nádrže bol prevelený k Lesotechnickýmmelioráciam na pracoviskoOravská priehrada. Ďalších 20 rokov,t.j. 1954 – 1974 pokračoval vo svojejrozbehnutej práci na Štátnych lesochLesnom závode Habovka. Po svojejpäťdesiatke nasleduje malá zmena– prechádza na Správu Tatranskéhonárodného parku, pracovisko Zverovkado funkcie strážcu úseku Roháče– Oravice. V tých rokoch to bolo eštelen ochranné pásmo TANAPu. Záversvojho plodného profesionálnehoživota prežil v období 1990 – 1996na Okresnom úrade v Tvrdošíne – a tomal už 70. rokov keď definitívne odišieldo dôchodku.Bol to on, čo bol spolupredkladateľomnávrhov na ochranu Juráňovejdoliny, Osobitej, Sivého vrchu, Roháčskychplies, Mačích dier a Úplazíkov.Podieľal sa na vylúčení pastvy v Roháčochuž v roku 1953. Má zásluhy nazakladaní brehových porastov v obvodevodnej nádrže Oravská priehrada.V oblasti poľovníctva sa angažoval priproblematike a teórii selektívnehoodstrelu jelenej zveri. Bol známym odborníkomna kamzíky a svište. V tomtoodbore aj veľa publikoval, známa jejeho metodika na sčítavanie kamzíkova svišťov. Sporadicky bol prizývaný nazasadanie Poradného zboru TANAPu.Patril k zakladajúcim členom Horskejslužby v Západných Tatrách, jeho prácana tomto poli bola ocenená Zlatýmodznakom za činnosť a budovanieHorskej služby. Angažoval sa aj akočlen Slovenského zväzu ochrancov prírodya krajiny.Milý Karol, bol si známy svojimosobným šarmom a širokým spektromvedomostí, takže pri Tvojom jubileu sina Teba nemožno nespomenúť. A propó- primerane to tam hore v rámciTvojej francúzskej výchovy osláv.Euromedia Group – ný klub usporiadal 11. ok-Knižtóbra2011 v Paláci kníhLuxor na pražskom Václavskomnámestí krst knihyautorky Márie Hruškoveja fotografa Jozefa MichálkaPODIVUHODNÉ STROMY.Knihu pokrstil botanik a publicista VáclavVětvička a výtvarník a znalec stromova dreva Martin Patřičný. Krst knihy zahájila k príjemnej atmosfére prispel hrou na lesnicesúbor trubačov - Strednej lesníckej školyB. Schwarzenberga v Písku.Stromy nie sú krásne iba na pohľad,ale po tisícročia sprevádzajú človeka aj akojeho pomocníci: liečia, ochraňujú, poskytujúobživu – je možné takmer bez preháňaniapovedať, že bez nich by nebol na zemi život.Stromy sú však aj dávnymi svedkami našichdejín – veď ich vek často niekoľkonásobneprevyšuje vek človeka. Vyberme sa teda dopo stopách týchto múdrych svedkov históriea započúvajme sa do ich príbehov. Názvy kapitol,ako napríklad Stromy, ktoré pomáhajú,Príbehy stromov, Rozprávkové motívy čistromy, stromy, ktoré ochraňujú k tomu lákajú.A ktorým pozoruhodným stromom jekniha venovaná? Nájdete v nej viac či menejznáme borovice, buky, douglasky, duby, hraby,hrušky, jablone, jasene, javory, jedle, jarabiny,lipy, smrekovce, smreky, platany, tisy.Samozrejme nie sú všetky, do jednej knihyby sa nevošli. Autori však v ich objavovanía publikácii chcú ďalej pokračovať.Na knihe sa niekoľkými kapitolamipodieľali aj Jiří Křivánek, bývalý pracovníkVojenských lesů a statků, Pavel Kyzlík,z Dendrologického občianskeho združeniaDobřichovice a Jiří Stonawski z riaditeľstvaLesov ČR. Je sympatické, že v publikácii nieje opomenutý prínos lesníkov na ochranepozoruhodných stromov. Čitatelia sa v nejdozvedia aj pozoruhodných stromoch, ktorésa nachádzajú vo verejnosti neprístupnýchoblastiach Vojenských lesov a statkov.Výpravná publikácia prináša na 168stranách 180 prevažne farebných fotografiírôznych formátov. Autorom zaujímavýchfotografií je Jaroslav Michálek. Všetkých deväťkapitol je uvedených kresbami stromovJaroslava Turka, grafická úprava je dielomV. Kintery.

do vašej knižnice17Dejiny tejto lokality, pôvodne patriacejdo majetku kráľa, sa začali písaťuž v stredoveku, pričom ju formovaliviaceré šľachtické rody, ktoré mali panstvoTopoľčianky vo vlastníctve. Úvodnévstupy autora do histórie prezrádzajú čitateľoviv akých podmienkach sa oblasťvyvíjala a s ňou lesníctvo, poľovníctvo ivychýrené zvernice, ako sa v priebehudejín vyvíjalo vlastníctvo topoľčianskychlesov a v súvislosti s tým aj spôsob ichobhospodarovania. K zásadnej kvalitatívnejzmene pokiaľ ide o hospodárenies lesmi dochádza po prvej svetovej vojne,kedy bývalý majetok arcikniežaťaHabsburského prechádza do rúk štátua ako samostatná organizačná jednotkaRiaditeľstva štátnych lesov v Žarnovicitu začínajú pôsobiť Lesy Topoľčianky.K rozsiahlym zmenám tu vo vlastníctvelesov dochádza opäť po druhej svetovejvojne, keď znárodnenú pôdu preberádo svojej správy Lesná správa Topoľčianky.V tomto období obhospodaroval lesnýpodnik 19 000 ha lesnej pôdy. Autorspracoval jednotlivé obdobia lesnéhohospodárenia podniku až do súčasnosti,zachytáva problematické etapy ovplyvnenéextrémnymi prejavmi počasia,kalamitami, škodcami na porastochi potrebou reagovať na zvernicové hospodárenie,ktoré má v Topoľčiankachdlhodobú tradíciu založenú ešte šľachtickýmimajiteľmi. V neposlednom radezaznamenáva najdôležitejšie míľnikyv oblasti ťažby dreva a mapuje početnéorganizačné zmeny, ktorými podnikpočas svojej existencie prešiel. Po roku1989 dochádza v súvislosti s reprivatizáciouk zmenám vo výmere pôdy, čo malovplyv i na spôsob hospodárenia, autordokumentuje zmeny, ktoré nastali pozmene spoločenských pomerov a ekonomickýchpodmienok v štáte. Zmenysa dotkli ťažbovej činnosti, pridruženejdrevárskej výroby, závod reagoval navznik OZ Biomasa v Leviciach výrobouenergetického dreva a štiepky, zaviedolpredaj výrezov mimoriadnej kvalityprostredníctvom dražby. Významnézmeny nastali v pestovateľskej činnosti,v ktorej zostali lesné podniky odkázanévýhradne na vlastné zdroje. Ich efektívnevyužitie vyžadovalo zmenu spôsobuobnovy lesných porastov z holorubnéhona podrastový tak, aby bol zvýšený podielprirodzenej obnovy.V niekoľkých kapitolách venujeJozef Šabo pozornosť charakteristiketeritória z pohľadu jeho formovaniav minulosti, súčasného reliéfu, geologickejstavby, klímy, vodnej siete, pôdnychpomerov, pestrosti fauny a flóry. Nemalýpriestor je venovaný poľovníctvua rybárstvu. V týchto oblastiach sú štátnelesy v Topoľčiankach pokračovateľmiiniciatív, ktoré sa zrodili v predchádzajúcichstoročiach, a ich snahou je realizovaťich v súlade s potrebami krajinyi spoločnosti, rešpektovať chránené oblastii druhy a naviac cestou zvernicovéhochovu obohacovať faunu Slovenskauž o takmer vyhynuté druhy zvierat. JeNová knihav rodinelesníckejliteratúryTatiana FIGUROVÁLen prednedávnom smemohli byť svedkom oslávvýznamného jubilea jednéhoz odštepných závodov nášhopodniku – osláv 90. výročiavzniku štátnych lesovv Topoľčiankach. Jednouz foriem, ktorými Odštepnýzávod Topoľčianky pri tejtopríležitosti vzdal hold svojimpredchádzajúcim i súčasnýmpracovníkom sa stalo vydaniepublikácie Jozefa Šabu podnázvom 90 rokov štátnychlesov v Topoľčiankach. JozefŠabo, dlhoročný pracovníkzávodu v Topoľčiankach svojmupracovisku a tunajšímlesom venoval ako autoruž celkom úctyhodný početpublikácií avšak táto je najrozsiahlejšiaa má relatívnenajkomplexnejší charakter.Aspoň v krátkosti ju chcemečitateľovi predstaviť.známe ich úsilie o introdukciu zubrovdo voľnej prírody, chov muflónov, jeleneji danielej zveri či pokusy o chov jeleníkabielochvostého.Možnosti, ktoré lesy v minulostiponúkali a ponúkajú i dnes pokiaľ ideo poľovnícke vyžitie, hodnotné poľovnérevíry, chov zveri vo zverniciach našlisvoj výraz v architektúre stavieb vybudovanýchbývalými majiteľmi panstva,honosných interiéroch a parkoch. Neodmysliteľnepatria k Topoľčiankam, pričompatria medzi najhodnotnejšie kultúrnepamiatky, o ktoré sa štátne lesy na Slovenskustarajú. Ich význam podčiarkujei fakt, že patrili medzi prvé, ktoré bolizaradené do siete významných lesníckychmiest na Slovensku. Ide predovšetkýmo Poľovnícky zámoček, park okrasnýchdrevín a zvieracie plastiky Alojza Štróbla.K historickým zaujímavostiam priamosúvisiacim s lesným hospodárstvom patrílesná železnička. Prírodné, umeleckéa historické cennosti Topoľčianok v správeštátnych lesov vytvárajú z tejto oblastimiesto atraktívne pre domácich i zahraničnýchnávštevníkov.Publikácia Jozefa Šabu vydaná pripríležitosti 90. výročia štátnych lesovv Topoľčiankach ponúka čitateľovi mozaikucenných informácií, predstavuještátne lesy ako podnik s náročnou ťažobnoua pestovateľskou činnosťou,ekonomikou, od efektivity ktorej mnohozávisí, a zároveň je dokladom záujmuzávodu i konkrétnych jednotlivcovo zachovanie a ďalšie zhodnotenietunajšieho prírodného a kultúrnehobohatstva. Ukrýva sa za ňou celoživotnývrelý záujem autora o topoľčianskelesy spolu s hodinami a hodinami štúdiaa výskumu. Ku kvalite knihy s bohatoufaktografickou a obrazovou výbavouprispela opätovná úspešná spoluprácaautora s NLC vo Zvolene, konkrétnegrafičkou Máriou Gálovou a MilošomSedláčkom. A i keď sa v knihe nájdusporadické nedokonalosti – čitateľ bynapríklad iste ocenil rozsiahlejší zoznamliteratúry a použitých prameňov – ideo publikáciu v rodine lesníckej literatúryviac ako srdečne vítanú.

18 poľovníctvoČo bolo tohoročnou témou výstavy POĽOVNÍK- LESNÍK v Košiciach? Jiří JUNEKKto je a čo robí pre verejnosť lesníka kto je a aké má poslanie poľovník?V zaujímavom prostredí Domu technikyv areáli hotela Centrum v Košiciach sakoncom októbra už po deviaty raz konalavýstava POĽOVNÍK – LESNÍK, tento razs mottom LESY PRE ĽUDÍ. Na tejto výstavemala verejnosť možnosť nájsť na predchádzajúcuotázku odpovede.Akciu záhájili lesnice a nasledovneprivítal prítomných koordinátor akciePeter Gerčák. Za generálne riaditeľstvoLesov SR sa akcie zúčastnil organizačnýriaditeľ Ján Kostrian a za mestské lesyKošice ich nový riaditeľ Tibor Tóth. Zároveňs touto akciou prebiehala aj súťažnáprezentácia slovenských výrobcov nožov.Verejnosť sa o lesníctve sporadickydozvedá z rôznych zdrojov, no ide väčšinouo množstvo odborných termínov,ktoré sú doplnené laikom nezrozumiteľnouzmesou čísiel a dát. O náročnostipráce lesníka si podľa nich iba ťažkoniekto urobí obrázok.Lesníci vyžili túto výstavu, aby ukázalia verejnosti ponúkli svoje prevažne nezištnéslužby a možnosti pri poznávaniuprírody pri turistike, výletoch – pri každejnávšteve lesa. Nie iba pri zahájení výstavy,ale aj po celé tri dni jej konania salesní pedagógovia venovali deťom z košickýcha okolitých škôl, návštevníci získavaliinformácie o lesníckych náučnýchchodníkoch, cyklotrasách, prírodnýchzaujímavostiach , ale aj napríklad o chovukoní na Muránskej planine vodnýchna turistiku a hypoterapiu. Dozvedelisa, že prakticky na každom ústredí OZaj lesné správy sú zároveň lesníckymiinformačnými kanceláriami, kde majúnávštevníci lesa k dispozícii informačné ajpropagačné materiály. Mapy, brožúrky ajpohľadnice si mohli z pestrej ponuky vybraťaj návštevníci výstavy.

Tajomný les v Starom TekoveDlhé horúce leto sa prevalilo dosviežej jesene. Príroda začala zlátiť svojeihravé šaty a zelené zostávali len pichľavéihličnany. Všimli si to i naši škôlkariv miniarboréte v Starom Tekove, o ktorésa už o niekoľko rokov môžu staraťa objavovať jeho krásu vďaka projektuStromy poznania, organizovanému Národnýmlesníckym centrom š.p. LESYBanská Bystrica v zastúpení pracovníkovLS Topoľčianky Ing. Štefanom Nyulassyma Františkom Zbonkom. Páni lesníci sú užich „ starí známi“, ktorí sa s deťmi vždyporozprávajú o lese, jeho obyvateľoch,o práci lesníkov a hlavne o stromocha ich význame pre život človeka.Veľmi nás potešila ponuka pánaFrantiška Zbonku na hrové popoludnie„Tajomný les“.lesná pedagogikaPopoludnie začalo pre deti netradičnou,no o to zábavnejšou zoznamovacouaktivitou. Každý z prítomných sapredstavil do šiškového mikrofónu, tzv.šiškofónu a prezradil , akým zvieratkom,ak by sa to dalo, by sa rád stal. Odpovedeboli zaujímavé- rôzne domáce, lesnézvieratá, hmyz a našli sa aj zvieratáz exotických krajín. Pán Zbonka potompredstavil deťom vábničku na jelene.Zvuky, ktoré z nej vychádzali, mnohí počulipo prvýkrát. No najväčším zážitkombolo, že si to deti mohli aj vyskúšať. Veruvôbec to nebolo jednoduché. Porozprávaldeťom, aké sú pre zver nebezpečnéfrekventované cesty a deti sa mohli vžiťdo pocitov zvierat, ktoré sa ocitnú naceste v pohybovej aktivite, kde sa muselivyhýbať „nebezpečným“ (kartónovým)autám. Na ďalšom stanovišti hodom nacieľ mohli nakŕmiť statného medveďasmrekovými šiškami. A veru medveď neodišielhladný. V poslednej aktivite si detimuseli predstaviť tmavý nočný les a sozaviazanými očami ho prejsť len vďakavodiacemu lanu natiahnutému medzistromami. Prvé krôčiky boli veľmi nesmelé,no deťom sa hra zapáčila až tak, želesom prešli niekoľkokrát.Netradičné popoludnie prinieslo deťomveľa radosti, zábavy , spestrilo pobytv materskej škole. U detí sa rozvíjalpoznatkový systém , emočné prežívanie,kognitívne, komunikačné, informačnékompetencie, rozvíjala sa slovná zásoba,hrubá motorika, orientácia, odvahaa v neposlednej miere empatia sovšetkým živým okolo.Chceme sa aj touto formou poďakovaťza zaujímavé a poučné aktivity,prostredníctvom ktorých sa deti stali citlivejšímivoči prejavom ohrozovania zvieratv lesoch.Deti a kolektív učiteliek MŠ Starý Tekovz histórieZ histórielesnéhohospodárstvaZdruženie lesnej prvovýroby– výraz spolupráce vlastníkovlesov na SlovenskuZástupcovia štátneho, verejnoprávnehoa súkromného lesného majetku na Slovenskua Podkarpatskej Rusi dňa 26.2.1933 v Bratislavezaložili združenie lesnej prvovýroby abytak spoločne mohli účinnejšie čeliť dôsledkomsvetovej hospodárskej krízy, ktorá katastrofálnedoliehala aj na slovenské lesné a drevárskehospodárstvo.Toto združenie spočiatku malo názov„Voľné združenie lesných správ Slovenskaa Podkarpatskej Rusi“ (VZLS) so sekretariátomv Bratislave. Riadil ju ústrednývýbor (ÚV) na čele s predsedom a generálnymtajomníkom. V ÚV mali zastúpenie oblastné(krajové) združenia tejto organizácie so sídlomv Bratislave, Žiline, Banskej Bystrici, Košiciach(neskôr v Prešove) a v Užhorode.Účelom VZLS podľa stanov bolo: „Hájiťzáujmy lesného hospodárstva a súvisiacich odvetvív prospech členov, udeľovať im, resp. splnomocnenýmúradníkom informácie o situáciina drevárskom trhu, cenách dreva, aktuálnychotázkach lesného a drevárskeho hospodárstvav tuzemsku i zahraničí. Usilovať sa o dosiahnutiejednotnej cenovej politiky pri predajidreva a prispieť k ozdraveniu drevárskehohospodárstva zachovaním primeraných cienlesných produktov, podporovať priamy stykmedzi lesnou prvovýrobou a konzumentmidreva, hájiť záujmy organizovanej lesnej prvovýrobyu štátnych úradov a inštitúcií“.Sekretariát ÚV VZLS pomáhal členskýmsubjektom najmä sprostredkovávať predajdreva (ponuka, dopyt), zjednocovať minimálneceny dreva, informovať o aktuálnejproblematike lesného a drevárskeho hospodárstvaatď. Za tým účelom každý mesiac vydávali„Informačný list / Informations Blatt“o predaji dreva a cenách výrobkov na základepodkladov od jednotlivých členských organizáciía pravidelné informačné „Obežníky“.Minimálne ceny dreva stanovovali ústrednáa oblastné cenové komisie VZLS a tieto bolipre členov združenia záväzné. Členský poplatokbol 10 halierov za 1 k. j. lesa + 50 Kčročné predplatné za „Informačný list“. V roku1942 vzrástol členský poplatok na 17 halierovza 1 k. j. lesa + 30 Ks znížené predplatné za„Informačný list“, ktorý od roku 1939 bol ajv nemeckom jazyku. Od roku 1939 prestal dochádzaťna Slovensko informačný list z Prahy,vydávaný sesterskou organizáciou v českýchzemiach (obsahoval aj správy zo Slovenska)a ktorý povinne odoberali majitelia lesov s viacako 500 k. j. lesa, čím táto povinnosť zanikla.V roku 1944 sa predsedníctvo ZMLS uznieslozvýšiť členský poplatok z 20 na 25 halierov zakaždý 1 ha zastúpenej lesnej plochy..Pre zlepšenie prehľadu v cenových „Informačnýchlistoch“ (prvý vyšiel v novembri1933) boli jednotlivým krajovým zduženiama ich členským subjektom pridelené orientačnéčísla: I – pre JZ Slovensko, II – pre severnéSlovensko, III – pre stredné Slovensko,IV – pre východné Slovensko a V – pre PodkarpatskúRus. Na sekretariáte združenia sav roku 1934 zriadila mesačná evidencia voľnéhodreva na odpredaj u lesných správ inýmako miestnym kupcom a od roku 1939 bola19

20 z históriezriadená evidenčná kancelária, ktorá viedlanepredané zásoby lesných produktov.V priebehu roka 1934 boli minimálneceny dreva združením dvakrát zrevidovanéna základe čoho dňa 11.1.1935 cenový referentizdruženia v Žiline dovtedajšie ceny drevaupravili a tieto sa mali v záujme celého lesnéhohospodárstva rešpektovať. Neskôr (1938)to boli smerné (informatívne) ceny, potom ajceny maximálne. V roku 1940 vznikol Cenovýúrad, ktorý upravoval a kontroloval cenyvšetkých tovarov, vrátane dreva. Zvyšovať cenybolo možné len s povolením tohto úradu.V roku 1944 bola zdôvodňovaná neudržateľnosťmaximálnych cien dreva, ktoré negatívneovplyvňovali celé lesné hospodárstvo.V roku 1935 ÚV VZLS podporil sumou25.000 Kč vydávanie časopisu „Les a drevo“,ďalej vydanie štatistického prehľadu lesnýchmajetkov s rozlohou nad 50 ha, brožúry s pokynmipre výkonný lesný personál, rukovätepre drevorubača a iných publikácií..V roku 1936 VZLS nahradila nová organizácialesnej prvovýroby „Združenie majiteľovlesov na Slovensku a PodkarpatskejRusi“ (ZML). Táto mala zastúpenie v „Ústrednejdrevárskej rade“, ktorá bola vrcholnouinštitúciou všetkých lesníckych a drevárskychorganizácií v ČSR a súčasne bola aj poradnýmorgánom vlády so zastúpením v „Drevárskomsyndikáte“, ministerstve zemědelství, obchodu,financií, vnútra, sociálnej starostlivostia zahraničia (zahraničný obchod). Jednotnýpríspevok pre Ústrednú drevársku radu na celomúzemí republiky bol 10 halierov za každý1 m³ odpredaného dreva presahujúcim 100 m³resp. prm. Tento príspevok sa zdal nespravodlivýma vyvolal určité protesty. Od príspevkumalo byť oslobodené aspoň palivové drevo.ZML naďalej vydávalo „Informačný list“ a príslušné„obežníky“.V roku 1936 sa v Prahe konalo ustanovujúcezhromaždenie „Československejspoločnosti pre zvelebenie drevárskeho hospodárstva“v ktorom malo zastúpenie aj ZML.Snahy o vytvorenie „Lesného syndikátu“od začiatku narazili na nepochopenie väčšinymajiteľov lesov na Slovensku. Po vzniku nanútenéhoceloštátneho „Drevárskeho syndikátu“vytvorenie autonómneho lesného syndikátustratilo aktuálnosť. Opodstatnenosť drevárskehosyndikátu bola viackrát spochybňovaná, alenapriek tomu ÚV ZML dňa 14.12.1937 podporiljeho zachovanie s tým, že sa od neho očakávaväčší vplyv v prospech lesnej prvovýroby.Od 1.2.1938 zriadil minister zemědelstvíDr. Zadina na ministerstve samostatný lesníckyodbor VI s 3 oddeleniami: VI A - oddeleniepre reguláciu lesného a drevárskeho hospodárstva(prednosta – vrchný odborový radcaDr. Ing. Norbert Frejka), VI B - oddelenie preorganizáciu lesnej služby (prednosta – vrchnýodborový radca Ing. Adolf Malec), VI C - oddeleniepre schvaľovanie a evidenciu LHP (prednosta– vrchný odborový radca Dr. Ing. JozefHart). Prispeli k tomu aj dlhodobé snahy ZML.K zásadným zmenám došlo v súvislostis nastolením autonómie Slovenska (dňa14.3.1939 bol prijatý zákon o samostatnomSlovenskom štáte). Po zrušení „Zemědelskérady“ všetky právomoci prešli do kompetencieMinisterstva hospodárstva SR Skončila ajpôsobnosť „Československého drevárskehosyndikátu“ a jeho úlohy s príslušnými právomocamimala prevziať nová, autonómna, celoštátnainštitúcia lesnej prvovýroby.Vládnym nariadením č. 121 zo dňa23.5.1939 bola zriadená „Slovenská lesníckaa drevárska rada“ v Bratislave ako poradnýzbor Ministerstva hospodárstva vo veciachlesníckych a drevárskych. Stala sa vrcholnouustanovizňou pre všetky zložky lesného a drevárskehohospodárstva v Slovenskom štáte(lesná prvovýroba, obchod s drevom, drevárskypriemysel). Predsedom rady sa stal Dr. Ing. P. Zaťko,generálnym tajomníkom Ing. Ján Fridrichz lesníckeho odboru Ministerstva hospodárstvaa tajomníkom Dr. J. Kempný. Členmi rady bolizástupcovia ministerstiev (hospodárstva, financií),obchodnej komory, drevárskeho obchodua priemyslu, ako aj lesnej prvovýroby.Zemské riaditeľstvo štátnych lesov a statkovpre Podkarpatskú Rus oznámilo, že od1.1.1939 budú mať vlastnú organizáciu lesnejprvovýroby a preto zo ZML vystúpili. V dôsledkutoho sa zmenil názov na „Združeniemajiteľov lesov na Slovensku“(ZMLS). K zmenámdošlo aj v personálnomobsadení predsedov krajovýchzdružení, pre JZ Slovenskoto bol veľkostatkárLeo Haupt – Stummer, preSeverné Slovensko veľkostatkárLadislav Révay, preVýchodné Slovensko so sídlomv Prešove veľkostatkárAlexander Sztáray a preStredné Slovensko lesnýradca Ing. Róbert Binder riaditeľštátnych lesov a majetkovv B. Bystrici. Na schôdziÚV ZMLS dňa 21.1.1939 zvolilinový ÚV v tomto zložení:Veľkostatkár František PavelPálfy (predseda), Ing. Jozefnariadené povinné členstvo všetkých majiteľovlesov s rozlohou nad 50 ha. V ZMLS bola ajskupina „malolesov“, na ktoré sa zameriavalačinnosť „Zemského lesného zväzu na Slovensku“(od roku 1940 „Slovenský lesný zväz“)s obchodnou náplňou (pomoc pri speňažovanídrevnej produkcie z „malolesov“).Dňa 8.10.1940 na prvej schôdzi ÚV ZMLSpo reorganizácii zvolili nové predsedníctvozdruženia: Predsedom sa stal Ing. Jozef Biringergenerálny riaditeľ štátnych lesov a majetkovna Slovensku, podpredsedami Ing. OndrejKlučár prednosta IX. odboru Ministerstvahospodárstva a Leo Haupt – Stummer veľkostatkárv Továrnikoch pri Topoľčanoch. ČlenmiÚV ZMLS boli: Michal Samuhel vládny komisármesta Banská Bystrica, Ing. Ján Fridrich generálnytajomník Lesníckej a drevárskej rady,František Pavel Pálfy veľkostatkár v Budmericiach,odborový radca Ing. Peter Gonda riaditeľverejnozákladných majetkov v Bratislave,lesný radca Ing. Róbert Binder riaditeľ štátnychlesov a majetkov v B. Bystrici, Ladislav Révayveľkostatkár v Turčianskej Štiavničke, AlfrédZedwitz veľkostatkár v Moravanoch a lesnýradca Ing. Vojtech Bukovčan riaditeľ štátnychlesov a majetkov v Solivare pri Prešove.Vládnym nariadením č. 245 z 1.8.1941 sazriadila „Lesnícka a drevárska ústredňa“, ktoránahradila dovtedajšiu „Slovenskú lesníckua drevársku radu“. Ústredňa na čele s prof.Ing. Kosljarom ako výkonný orgán Ministerstvahospodárstva bola poverená usmerňovaťa upravovať pomery v lesnom a drevárskomhospodárstve. Súčasne zrušením vyhláškyč. 35 z roku 1940 odpadlo aj povinné členstvomajiteľov lesov s rozlohou nad 50 ha v ZMLS.Z dovtedajších 2.208 povinných členov reprezentujúcich1,275.797 ha lesov, k 1.1.1942 zozdruženia vystúpilo 416 majiteľov lesov s podielom118.596 ha lesov, čo predstavovalo9 % z pôvodnej rozlohy lesov. Vystúpili zväčšalen majitelia „malolesov“(iba 12 vlastnilo viac ako1.000 ha lesa). Štátne lesyostali členmi združenianaďalej.ÚV ZMLS začiatkomroku 1943 vydáva prečlenov združenia „apel“,v ktorom poukazujena mnohé ťažkosti sprevádzajúcevojnové obdobie,ale napriek tomu nabádaslovenských majiteľov lesovna trpezlivú a poctivú prácus uvedomením si, že sú lenprechodnými vlastník mi lesov,ktoré spravovali už ichpredkovia a budú ich spravovaťaj potomkovia, čoznamená morálny záväzokBiringer generálny riaditeľ Ing. Jozef Biringer, ustredný nielen voči nim, ale aj k celémunárodu a štátu..štátnych lesov a majetkov riaditeľ štátnych lesov a majetkovna Slovensku (podpredseda),členmi predsedníctvasa stali uvedení 4 predsedovia krajových združení,ďalej delegát ministerstva hospodárstvaIng. Ondrej Klučár, delegát krajinského úraduDr. Ing. Macko, vládny komisár mesta BanskáBystrica Michal Samuhel a vrchný odborovýradca Ing. Peter Gonda.Na slávnostnej, jubilejnejschôdzi ÚV ZMLS, ktorása konala 23.2.1943 si pripomenuli úspešnú10 ročnú existenciu združenia. Navrhnutébolo, aby dlhoročný generálny tajomník združeniaKarol Čáslavský, ktorého mal nahradiťprof. Ing. Viliam Illenčík, bol doživotným čestnýmčlenom združenia.S cieľom prispôsobenia organizačnej Na schôdzi ÚV ZMLS dňa 24.2.1944 zvolilištruktúry ZMLS novozavedenému župnémuzriadeniu v štáte od 1.1.1940 namiesto dovtedajších4 krajových združení vzniklo 6 župnýchzdružení a to v Bratislave, Trenčíne,Ružomberku (podtatranské), Nitre, BanskejBystrici a v Prešove.na funkčné obdobie 1944 – 1946 za novéhopredsedu vládneho radcu Ing. Róberta Bindera,za podpredsedov veľkostatkára LadislavaRévaya a hlavného odborového radcuIng. Ondreja Klučára.Vojnové udalosti zabránili v ďalšej činnostiVyhláškou Ministerstva hospodárstva ZMLS. Po skončení vojny sa už existencia ZMLSč. 35 z 1.3.1940 bolo ZMLS ustanovené zareprezentanta celej lesnej prvovýroby v rámci„Lesníckej a drevárskej rady“ a súčasne boloneobnovila, ale funkčne ju nahradila „Lesníckaa drevárska ústredňa“ v Bratislave.Július Burkovský

osobnosti21Pohľad na letovisko Harmónia.„Luftáci“ na prechádzkovom chodníkuv Harmónii.Alexander FilípekLesník ktorého myšlienkam dáva dnešok za pravduModranská smotánka v roku 1922– Filípek je šiesty zľava.Slovenské lesníctvo má množstvoosobností, ktoré stáli pri jeho formovanía posúvali ho svojou prácou vpred.Niektoré z nich sa venovali výlučne lesníckejšpecializácii, iné svojou činnosťouhranice prekračovali. Niektoré sú známeširokej verejnosti, iné iba úzkemu okruhuzasvätených. Jednou z tých menejznámych, zato všestrannejších osobnostíslovenského lesníctva je i Alexander Filípek,ktorého 165. výročie narodenia smesi pripomenuli v tomto roku.Alexander Filípek sa narodil 11. apríla1846 vo Veľkom Grobe, kde jeho otec Jozefpôsobil ako notár. Študoval na reálnomgymnáziu v Bratislave a v rokoch 1865 až1869 na Lesníckej akadémii v Mariabrunnepri Viedni. Po úspešnom ukončení štúdiasa zamestnal v Modre, kde ho zvolili zasprávcu mestských lesov - lesného radcu.Tak začalo jeho celoživotné účinkovaniev meste pod Malými Karpatmi. Účinkovanieblahodárne nie len pre tamojšie lesy,ale i pre kultúrny život mesta.Pôsobenie Filípeka v modranskýchlesoch je spojené predovšetkým s bývalýmklimatickým letoviskom Harmónia,ktoré je dnes súčasťou lesoparku Modra.Ihneď od svojho nástupu do funkciesa Filípek prejavil nie len ako skúsenýlesný hospodár dobre sa starajúci o zverenýlesný majetok, ale i ako obdivovateľa milovník lesa, ktorý sa k vnímaniu lesaako estetického objektu snažil pritiahnuťaj verejnosť. Les chápal i ako miestopre odpočinok, zotavenie a oddych oduponáhľaného moderného sveta. Skrátkales bol podľa neho ideálne miesto narekreáciu. Preto začal okolo svojho pôsobiskav mieste, kde lesy Malých Karpátprechádzali do poľnohospodárskej krajiny,budovať lesné chodníky, mostíky cezpotok a odpočívadlá s lavičkami. Lokalitauž predtým pre svoju malebnosť známaako „Harmónia“ sa stala ešte príťažlivejšoua vyhľadávanejšou obyvateľmi Modryi širšieho okolia.Keď časom s súvislosti s rastom počtunávštevníkov vyvstala otázka ubytovacíchmožností, postavilo v roku 1888 konzorcium,ktorého členom bol i AlexanderFilípek, v oblasti prvú vilu nesúcu meno„Harmónia“. V tomto čase získala Harmóniaoficiálny štatút letoviska. A takprvú vilu čoskoro nasledovali ďalšie – Ilona,Irén, Anna, Natália, Emma, postupnesituované i mimo lesa. (V roku 1910 ichbolo 18 a v roku 1914 už 25.)O chod letoviska sa staralo mesto,no k jeho rozvoju významne prispievalmodranský turistický a okrášľovací spolok(založený 15. mája 1892), v ktorom AlexanderFilípek pôsobil ako podpredseda.Členovia spolku značkovali turisticképrechádzkové chodníky a vybavovali ichlavičkami, čím chceli zvýšiť prístupnosťa schodnosť modranských lesov a vzbudiťtak záujem o turistiku a krásy prírody. Postavilitiež rozhľadňu na Veľkom Kugli.Aj keď s istým zveličením môžemeHarmóniu označiť ako Filípekovu srdcovúzáležitosť, venoval sa i iným aktivitám.Podieľal i na pozemkovej reforme obcíležiacich na úpätí Malých Karpát, chránilzáujmy občanov pred panstvom a častopre nich vykonával zememeračské službytakmer bezplatne. Zapájal so do aktivítmodranských Slovákov, bol spoluzakladateľomMeštianského kasína i Občianskejbesedy v Modre a aktívne sa podieľalna organizovaní spoločenských podujatí,ľudových zhromaždení, divadelnýchpredstavení či výletov.Alexander Filípek sa prejavil ako prezieravýlesník. Pochopil, že les nie je lenproducent dreva a iných komodít, alemá i potenciál rekreačný a liečebný. Tútofunkciu lesa sa snažil rozvinúť a ponúknuťľuďom, čo sa mu aj podarilo. Jehomyšlienka ho prežila (zomrel 11. januára1927) a žije dodnes. Veď najmä v dnešnejhektickej dobe je pre mnohých návštevníkovles oázou pokoja s blahodárnymúčinkom na dušu.Marek VangaLesnícke a drevárske múzeum ZvolenHoráreň, v ktorej Filípek pracoval, dnes slúžiako turistická informačná kancelária.

22 zaujme vás športRak riečny zo Spadoliny pri Košiciach„Rytier“v pancieriNie každý z nás mal možnosť vidieťraka v jeho vodnom živle. Snáď naši otcoviaa dedovia by vedeli viac rozprávať o love rýba rakov do ruky v potokoch svojho detstva,ktorých si následne piekli na ohníku. Rakaistú dobu v minulosti ničil takzvaný račímor, veľké priemyselné znečisťovanie a poľnohospodárskaveľkovýroba.Aj teraz, ak sa cielene nezameriavate najeho vyhľadávanie uniká pozornosti. Občaspri love rýb elektrickým prúdom počas ichtyologickýchprieskumov sa uloví niekoľkojedincov raka.U nás žijú tri druhy raka a to rak riečny,bahenný a riavový. Všetky tri druhy sú celoročnechránené a spoločenská hodnota rakapri jeho nedovolenom privlastnení, alebousmrtení je od 66.-€ až po 332.-€ v prípaderaka riavového.V čistých potokoch, alebo riečkach jevýskyt raka riečneho často krát prekvapivohojný a na to, že ho tam žilo vo väčšommnožstve prídeme často krát až vtedy, akuhynie, či už kvôli neznámemu ochoreniu,alebo sa stane obeťou pytliactva, alebootravy.Telo raka je zložené z hlavohrudi a zadočku.Charakteristickým znakom rakov jeich prvý pár nôh, ktorý sa premenil na mohutnéklepetá. Klepeto je zbraň, ktorá slúžirakovi na obranu, ale aj k útoku.Rak riečny je nočný tvor a zdržuje sa pristrmých brehoch vodných tokov. Cez deňje utiahnutý pod kameňmi, koreňmi, alebov dierach vyhrabaných v brehoch. Dávaprednosť čerstvej potrave napríklad červom,mäkkýšom, larvám hmyzu, žubrienkam, alezožerie napríklad aj uhynutú rybu.O rakoch sa hovorí, že sú indikátormičistoty vody. Rast raka je podmienený jehozvliekaním. Obdobie zvliekania je pre rakanajkritickejším obdobím a je pre predátorovv tom období ľahšou korisťou.Račice mávajú od 80 do 250 kusov vajíčok.Vyliahnutý ráčik dosahuje dĺžku lenjeden centimeter. Z vajíčok sa v priemerevyliahne len 15 až 20 ráčikov niekedy v máji,začiatkom júna.Rak riečny dorastá do veľkosti 12 až16 cm, výnimočne nad 20 cm. Samce rakadorastajú do hmotnosti 100 až 160 gramova samice od 80 do 85 gramov. Samíc býva až3-4 násobne viac ako samcov.Stanislav GéciFoto: autorStrelecký pretek O pohárgenerálneho riaditeľa LSRUž po jedenásty krát sa v príjemnomprostredí strelnice Blatiny Zámutov stretlipriaznivci poľovníckej športovej streľby.Na palebnú čiaru sa postavilo celkompäťdesiattri strelcov vrátane družstvadôchodcov, hostí z Regionalnej DyrekcieKrosno a Nadlesnictwa Jelesnia z Poľskejrepubliky a hostí z Pilisi Parkerdo, Zrt.z Maďarska.V piatich guľových a dvoch brokovýchdisciplínach mohli strelci nastrieľať celkomsedemsto bodov. Najviac sa tomuto cieľupriblížil Ing. Anton MOLNÁR z OZ Palárikovo,s nástrelom 661 bodov, druhý v poradísa umiestnil Ing. Igor GAVULA z OZSobrance, s nástrelom 660 bodov a tretív poradí sa umiestnil Peter KRCHŇAVÝz OZ Levice, s nástrelom 656 bodov.Z družstiev najpevnejšiu ruku malia Pohár generálneho riaditeľa s odnieslireprezentanti OZ LEVICE v zloženíKRCHŇAVÝ Peter a KELECSENYI Jurajs nástrelom 1301 bodov, druhý v poradísa umiestnil OZ Palárikovo v zloženíIng. MOLNÁR Anton a KRÁZEL Stanislavs nástrelom 1293 bodov, tretí v poradí saumiestnil OZ Semenoles Liptovský Hrádokv zložení Ing. LÁSKA Róbert a KO-VÁČ Kristián s nástrelom 1274 bodov.Víťazom ešte raz srdečne blahoželámea prajeme tradične pevnú ruku, presnúmušku a STRELECTVU ZDAR!Michal Dobranský, referent OZ Vranovfoto: autor

pro silva23Dopestovať porasty s vysokouporastovou zásobou, rôznoveké,nerovnorodé, odolné, s kmeňmi mimoriadnejkvality je cieľom každéhozapáleného lesníka.V podmienkach LS Mútne tentocieľ významne ovplyvňujú náhodnéťažby, ktoré viac či menej rozvracajúporasty v prevažne ihličnatýchrovnovekých porastoch, aj keď prevažovalpodrastový spôsobomhospodárenia. Smutný je pohľadna zväčšujúcu plochu suchárov 160– 200 ročných porastov smrekav NPR Pilsko (5.stupeň ochrany kdenie je povolené spracovanie kalamity),ktoré ničí podkôrny hmyz.Pomyselná čiara medzi obhospodarovanýmia nezásahovými porastmi, nárastholín, znížená odolnosť porastov a najmäporastových stien len urýchlila nástupjemnejších, prírode blízkych spôsobovhospodárenie s cieľom zabezpečeniatrvalo existujúcej zásoby a nepretržitejobnovy porastov, zabezpečenia ich vyššejstabilitu a odolnosti voči pôsobeniu biotickýcha abiotických činiteľov.Po získaní poznatkov z odbornýchčlánkov a návštevou už vzniknutýchobjektov Pro Silva sme vytypovali spoluso zanieteným človekom pre les, pestovateľomLS Antonom Stopjakom, lokalityna založenie objektov Pro Silva. V tejtomyšlienke nás výrazne podporoval pestovateľOZ Námestovo Ing. Martin Holubčík.Od novembra 2008 sú na našej LSspracované a obhájené 2 objekty ProSilva: Podhoľ o výmere 190 ha a Randováo výmere 95 ha (projekt vypracovalia obhajovali pestovateľ LS A. Stopjaka lesníci Ing. Martin Romaňák a MiroslavKšenzulák). Naplnením výšky ťažiebza jednotlivé LC začiatkom roka 2009 sanaše zámery v objektoch Pro Silva obmedzililen na spracovanie pomiestnejkalamity, výchovu prečistkami, výchovnézásahy v porastoch do 50 rokov, obnovaplôch po kalamite, ochrana proti burine(vykonávaná len pri umelej obnove),ochrana proti zveri (len buk, jedľa a cennélistnáče). Keďže sme chceli uplatňovaťzámery výchovy aj mimo objektov ProSilva, uskutočnili sme v rámci LS ukážkyvyznačenia ťažby s následnou realizáciouzásahov. Cieľom bolo či už zmeniť aleboutvrdiť myslenie kolegov pri realizácií zásahov.Ostali aj nezodpovedané otázky,na ktoré dá odpoveď čas.Veľkým prínosom poznania prírodeblízkeho obhospodarovania lesov bolaslužobná cesta do Schläglu v Rakúskuv júni 2010, kde som mohol vidieť niekoľkoročné výsledky premeny nestabilnýchsmrekových monokultúr na stabilnézmiešané viacvrstvové lesy. Zaujímavébolo vidieť výsledky práce so svetlom,ktorá je základom výberkového obhospodarovanialesov.Nadobudnuté teoretické ale aj skromnépraktické poznatky a výmena skúsenostio prírode blízkom obhospodarovanílesa nám pomohli pri založení tretiehoobjektu Pro Silva na našej lesnej správe.Za hospodárenímv objektochPRO SILVAObjekty Pro Silvanie sú záťažouObjekt Tokárovka s výmerou 1020 ha jena väčšej časti totožný s génovou základňoupre drevinu smrek o výmere 736 ha.Účelom založenia je zachovania kvalitnéhogenofondu a maximálneho využitiaprodukčného potenciálu dreviny smrekv prirodzenej obnove. Umelou obnovouzabezpečiť vnesenie jedle, buka, smrekovcaa cenných listnáčov do smrekovýchmonokultúr. Zámerom je naštartovaťa neskôr využívať prirodzené autoregulačnéprocesy, ktoré vplývajú na porastovúzásobu a kvalitu.Rok 2011 je posledným rokom platnostiLHP, takže sme mohli navrhovanéopatrenia zakomponovať do novéhoPSL platného na obdobie ďalších 10 rokov.Pri prejednávaní návrhu opatreníso zriaďovateľom PSL firmou Euroforestv objektoch Pro Silva boli realizovanévšetky požiadavky lesnej správy (niektorénavrhované opatrenia lesnou prevádzkouvyvolávali u zriaďovateľaobavy o jehonaplnení). Vysoko musímhodnotiť prehľado jednotkách priestorovéhorozdelenia lesau lesníkov, ktorí tiežmali veľký záujem o čonajzodpovednejšie vypracovanýPSL.Funkčné poslaniegénovej základnea objektov Pro Silvaje v PSL zohľadnenéosobitným režimomhospodárenia. Významnouodlišnosťouoproti bežnémuobhospodarovaniu,dotýkajúcou sa modelovhospodárenia,je predĺženie rubnýcha obnovných dôbpodľa prevádzkovýchsúborov a zmien zásadhospodárenia.Predĺženou obnovnoudobou a kombinácioujemnejších spôsobovhospodárenia dávalepšie predpokladyna zabezpečenie obnovysmreka cestouprirodzenej obnovyaj v zložitejších porastovýchpodmienkachs použitím špecifických obnovnýchpostupov. V obnovných ťažbách jenavrhnutá obnovná doba od 40 (užv rozpracovaných porastoch) do70 rokov (v porastoch nerozpracovaných).Spôsob vykonania obnovnéhozásahu je navrhnutý kombináciouúčelového výberu a skupinového výberu.Účelový výber je zameraný naodstránenie poškodených jedincova podporu kvalitných stromov, skupinovývýber je zameraný na uvoľňovanieskupín prirodzenéhozmladenia. Snahou je dosiahnuť prirodzenúobnovu smreka v rozsahu70-100%. Dreviny zvyšujúce stabilitua odolnosť smrekových porastovako jedľa a buk sa budú vnášať formoupodsadieb, smrekovec a cenné listnáčepri umelej obnove. Vo výchove lesnýchporastov bude prvoradá podpora kvalitnýchjedincov dreviny smreka so zameranímna podporu ich budúcej fruktifikácieako aj podpora kvalitných jedincov ostatnýchdrevín (jd, bk, bo, jh) zvyšujúcichstabilitu a odolnosť porastov. Prevládaťbudú úrovňové prebierky s navrhovanouintenzitou 10–15% (doterajšia intenzita8–10% vykonaných zásahov sa javí akonedostačujúca, aj keď bola vyššia ako plánovanáintenzita 6%).Som presvedčený, že objekty Pro Silvazaložili a budú obhospodarovať lesníci,ktorým bude tento spôsob hospodáreniapomáhať, nie ich zaťažovať a radi sa podeliao svoje poznatky a skúsenosti.Rudolf Trajvedúci LS Mútne

24 krížovka a humorUveríte?Skalný masív sa za pol rokaposunul o 26 centimetrov,hrozí zavalenie tiesňavyVážny problém majú správcovia tiesňavv Slovenskom raji. Po nestálom počasí,keď záplavy striedajú dlhé mesiace sucha,sa dal do pohybu skalný masív a hrozí zavaleniejednej z atraktívnych turistickýchtrás. Podľa nášho spolupracovníka ImrehoLakatosa sa skala naklonila a posunula odzačiatku leta o viac ako 26 centimetrov.Hrozbu zbadali aj náhodní návštevníci, ktorí sa, každý podľa svojich možností, snažilipočas turistickej sezóny skalný masív stabilizovať podperami. Odborníci však upozorňujúna nastávajúce vykurovacie obdobie, kedy by podpery mohli poslúžiť aj ako palivopre slabšie sociálne skupiny.Rubriku pripravuje Ferko TárajkoZasmejte saNajlepšou prácou je dobre zaplatenýoddychSinajský polostrov. Veľa rokov predKristom.Vodil Mojžiš Židov 10 rokov po púšti,kamsi ich priviedol a pýta sa ich:- Páči sa vám tu?- Nepáči. - odvetili Židia - Niečím to tupáchne!Vodil Mojžiš Židov ďalších 10 rokov popúšti, kamsi ich zase priviedol a pýta sa ich:- Páči sa vám tu?- Nepáči. - odvetili Židia - Niečím to aj tupáchne!Vodil Mojžiš Židov ďalších 20 rokov popúšti, kamsi ich zase priviedol a pýta sa ich:- Páči sa vám tu?- Páči. - odvetili Židia - Tu to nepáchne!Odvtedy majú Arabi naftu a Židia čerstvývzduch.Mužský hlas volá požiarnikom:- Horí mi dom! Horí mi dom!- Dobre, dobre, hneď tam budeme. - upokojujeho hasič - A ako sa k vám dostaneme?- Už nemáte tie veľké červené autá? - čudujesa vyhorenec.

pozývame váshobby25Naše zariadeniaChata DobráVodaMilan LONGAUERĎalšie ubytovacie zariadenie OZ Levice,ktoré vám chceme ponúknuť k využitiuna rekreáciu, má pekné pomenovanie- Dobrá Voda. V prostredí Štiavnickýchvrchov pod Sitnom nájdete pekné tichéprostredie na relax a príjemné prežitiedovolenky pre 10 ubytovaných. Vybaveniechaty ešte umocňuje tento zážitok.Vhodne ho dotvára aj exteriér s vonkajšímkrbom a altánkom. Lokalita Počúvadlovzdialená 6 km od chaty je zárukou poskytnutiazaujímavých možností stráveniavoľného času pre rôznoveké skupiny záujemcov.Jednou z príležitostí je aj návštevaLesníckeho náučného chodníka Banský jarok.Bližšie informácie o náučnom chodníkunájdete v časopise Lesník 12/2010.Počúvadlo - jazero patrí medzi najnavštevovanejšielokality v oblasti BanskejŠtiavnice. Rozprestiera sa na rozlohe12 ha. Je obľúbeným letným ale aj zimnýmrekreačným strediskom chatárov, turistov,detských táborov a miestom kultúrnychpodujatí.Obec Počúvadlo ležív južnej časti Štiavnickýchvrchov v eróznej kotline –pramenisku Počúvadlianskehopotoka. Vrchovinnýchotár z andezitov siahaseverným výbežkom dolinyKlastavského potoka pod Sitno, ktoréje najvyšším vrchom Štiavnických vrchov1009 (m.n.m.) a predstavuje výraznú krajinnúdominantu. Z jeho vrcholu je širokýkruhový výhľad. Strmé skalné steny z andezituchránia vrchol z troch strán. Sitnoje charakteristické jedinečným striedanímpanónskej a karpatskej flóry. Je miestomvýskytu viacerých chránených druhovrastlinstva a živočíšstva. Oblasť Sitna jepovažovaná za kolísku európskej turistikyv stredných polohách. Na vrchole Sitna jev mesiacoch máj až september v prevádzkerozhľadňa, ktorá zároveň plní funkciuinformačného strediska.V oblasti pod Sitnom žili roľníci užv mladšej dobe kamennej. Samotný vrcholbol osídlený už v období praveku. Počasarcheologických prác tu bolo odkrytémohutné lužické hradisko. Potvrdzujúto archeologické výskumy, na ktorýchsa v 19. storočí podieľal aj Andrej Kmeť.Vzácne sú aj nálezy pokladov z dobybronzovej. Neskôr vzniknutý stredovekýhrad patril Koháryovcom, potom Coburgovcom.V obci sa tradujú povesti o tom,že na vrchu Skalka 740 (m.n.m.) bolo kedysidávno tiež hradisko. Prvá písomnázmienka o obci Počúvadlo je z roku 1333,ale predpokladá sa, že stredoveké slovanskéosídlenie bolo o niekoľko storočí skôr.Obec patrila hradu Levice a od 17. storočiaBanskej komore. Do roku 1526 sa preoznačenie Počúvadla používali pomenovaniaako Pocholla, Pochyvilla. V 19. storočísa zaviedol maďarský názov Bacsófalva.Terajší názov pravdepodobne vznikolpodľa zakladateľa Pocha. V urbárskomspise z roku 1554 je uvedené, že v Počúvadlesa nachádza nový mlyn, čo naznačujepolohu vtedajšej obce v Sklenárovejdoline pod Počúvadlianskym jazerom. Vovtedajšej obci sa nachádzala huta na sklo,ďalej stupy a mlyn, čoho existenciu potvrdzujúnálezy mlynského kameňa a kusovželeza. Obyvatelia sa zaoberali ťažboudreva, hrnčiarstvom, uhliarstvom a poľnohospodárstvom.K najväčším historickýmpamiatkam patrí Barokový evanjelickýkostol z roku 1771, prestavaný v roku 1801s pôvodným organom a zvonicou. Pozoruhodnéje, že kazateľnica v kostole pochádzaz druhej polovice 17. storočia a mávzácnu ornamentiku. Prístup do obce jez cesty , ktorá vedie z Banskej Štiavnicecez Štiavnické Bane, za ktorými sa odbočujesmerom na Počúvadlianske jazero. Vovzdialenosti 4 km od jazera cesta prechádzapopri obci Počúvadlo do obce Baďan,kde sa rozčleňuje na cesty, ktorými sa možnodostať do Prenčova.Aj obcou prechádza Náučný chodníkPočúvadlo. Začína v hornom konci obcepri pamiatke dobovej architektúry z minuléhostoročia - dome s typickými zachovanýmimiestnosťami (pitvor, komora), ďalejpokračuje k zvonici z 13. storočia a k sýpkev blízkosti kostola. Ďalšou zastávkouje 450-ročný buk (najstarší na Slovensku),ktorý má obvod kmeňa vyše 5 metrov. Buksa nachádza v lese za obcou, odkiaľ sa povyznačenej trase možno dostať na vrchSkalka. Odtiaľ vidno napríklad aj 30 kmvzdialené Levice.ReceptárJelenie stehnos dubákmiSuroviny:800 g jelenieho stehna, 50 g bielejslaniny, 150 ml oleja, 3 zelery, 1 mrkvu,petržlen, 1 cibuľu, 50 rajčinového pretlaku,divoké korenie (2 bobkové listy, 4 guľôčkynového korenia, 8 guľôčok celéhočierneho korenia) 4 väčšie dubáky, 0,5 lkuracieho alebo zeleninového vývaru,2 cibule šalotky, 4 polievkové lyžice cremefraiche (šľahačkový kyslý krém)Postup:Mäso nakrájame na valčeky povláknach a našpikujeme slaninou, osolíme,okoreníme a opečieme do zlatistazo všetkých strán. Na rovnakom oleji,na ktorom sme opekali mäso, orestujemeštvrtinu zeleru, mrkvu, petržlen na kockyasi 1 cm, do zeleniny pridáme korenie.Keď je zelenina opečená do zlatohneda,pridáme cibuľu na rovnako veľké kusya orestujeme. Potom pridáme rajčinovýpretlak a tiež orestujeme a zalejeme vodou.Keď sa základ zavarí, vložíme doňopečené mäso a dusíme domäkka. Potommäso vyberieme, omáčku precedímea vývar, čo zostane, zredukujeme na hustúomáčku, do ktorej pridáme nakrájanédubáky.Pyré: na oleji orestujeme šalotkunajemno do sklovita, zalejeme kuracímalebo zeleninovým vývarom a pridámeošúpaný a na menšie kusy nakrájanýzeler a varíme do mäkka. Precedímea necháme poriadne odkvapkať. Zelerrozmixujeme na pyré, potom pridámecreme fraiche, osolíme a okoreníme.

26 pre detiAhoj deti,Aj dnes som pre vás pripravil puzzle so zvieratkami.Ak chcete získať veselý stromček a ceruzkus panáčikom, vystrihnite jednotlivé diely,poskladajte a nalepte ich na papier. Poskladaný obrázokpodpíšte, pridajte váš vek a poštovú adresu.Váš kamarátjazvec Mišojazvec MišoMoja adresa je:jazvec Mišoredakcia časopisu LesníkNámestie SNP č.8976 55 Banská Bystrica

Kalendár akciíspoločenská kronika2725.11.2011 - 27.11.2011CELOŠTÁTNA VÝSTAVAZVIERAT XIV. ROČNÍKAgrokomplex Nitra27.11.2011 - 27.11.2011FARMÁRSKE TRHYAgrokomplex Nitra2. - 21. 12. 2011DNI VIANOC22. ročník predajnej výstavyspotrebného tovaruIncheba Bratislava01. - 02. 12. 2011VINUM LAUGARICIO7. výstava vína, vodya destilátovVýstavisko EXPO CENTER TrenčínŽivotné jubileáNOVEMBER 201150 rokovTurček Peter, vedúci LO, LS Hrušov– OZ TopoľčiankyIng. Mokrý Ján, riaditeľ OZ– OZ PrievidzaHaluza Pavol, vedúci LO, LS Nové Mestonad Váhom – OZ TrenčínVraniaková Mária, účtovník– OZ Slovenská ĽupčaIng. Michníková Iveta, hlavný účtovník– OZ Semenoles, Lipt. HrádokIng. Pápeš Milan, vedúci výrobya ekonomiky – OZ Biomasa, LeviceIng. Meliš Peter, VORŠ – oblastnýkontrolór – GR BB60 rokovOpustili nás:Ing. Milan Petrovský91 rokov, bývalý ekonomickýnámestník riaditeľa ŠL TopoľčiankyJúlius Palík, 72 rokovČesť ich pamiatke.Frkáň Jaroslav, referent vnútornejsprávy – OZ ŽilinaIng. Jackulík Ladislav, fakturant dreva– OZ Slovenská ĽupčaŠimonek Anton, vedúci ES,ES Žarnovica – OZ ŽarnovicaCibuľa Ján, vedúci LO, LS Klenovec– OZ Rimavská SobotaMolnár Vladimír, vedúci LO,LS Krásnohorské Podhradie– OZ RožňavaIng. Štefánik Ján, riaditeľ OZ– OZ PrešovIng. Ovesný Michal, vedúci LO,LS Lukov – OZ PrešovFedorko Michal, vedúci LO,LS Koškovce – OZ Vranov nad TopľouOdchod do starobného dôchodkuToma Serafín, vedúci LO, LS Tríbeč– OZ TopoľčiankyIng. Sečiansky Anton, vedúciLS, LS Ždáňa – OZ ŽarnovicaIng. Helena Turská

Na symbolickom lesníckom cintoríne pribudloďalších 32 mien ľudí, ktorí zomreli pri práci v leseV areáli Vydrovskej doliny priČiernom Balogu sa v piatok 28. októbra,tak ako každý rok, uskutočnilpietny akt venovaný pamiatke obetílesov. V tomto roku pribudlo na drevenejpalisáde ďalších 32 tabulieks menami zosnulých. Spolu už Symbolickýlesnícky cintorín pripomína294 ľudí, ktorí za posledných tridsaťrokov zahynuli pri práci v lesoch naSlovensku.Práca v lesoch je ťažká, mimoriadnenebezpečná a vyžaduje siskúsených pracovníkov. „Najmä prikalamitných suchých porastoch jeťažké určiť, ako sa bude strom pristínke správať,“ pripomenul generálnyriaditeľ podniku Igor Viszlai.Mimoriadne dôležité je preto okreminého aj dodržiavanie bezpečnostnýchpredpisov.Symbolický lesnícky cintorínvznikol ako širšia súčasť Lesníckehoskanzenu vo Vydrovskej doline priÚstredným miestom cintorína, ktorývyužíva prirodzené lesné prostredieje machom porastené bralo, nachádzajúcesa v prítmí lesného interiéru.Na brale, cez ktoré pretekávodopád, je umiestený unikátnykovový kríž v tva-re kmeňa stromu. Bralo nesie nápis„Večne im spievajú lesy...“. Vo vstupnejčasti sa nachádza zvonica, ktorejbronzový zvon bol odliaty rukamimajstra zvonolejára Viliama Ne-mkyho z blízkehoHronca.-vr-