SERIáL ČíSLAako zlepšiť súťažna trhu zdravotného pois20Stručný opis zdravotného poisteniana Slovensku – 2. časťPoisťovne každoročne rokujús poskytovateľmi zdravotnejstarostlivosti o výške platiebpre daný rok. vláda do týchtorokovaní nezasahuje, každá poisťovňa si vyjednávavlastné podmienky. Platby pre všeobecnýchlekárov sú určené najmä podľa výškyplatby na jedného pacienta a počtu pacientov,ktorých daný lekár eviduje (tzv.kapitácia). Platby pre lekárov špecialistov súurčené najmä podľa ceny a množstva výkonov,ktoré lekár poskytne v danom období(tzv. úhrada za službu). Platby lôžkovým zariadeniamsú určené najmä podľa cenya počtu ukončených hospitalizácií pre danéoddelenie, ako aj podľa typu a veľkosti zariadenia.kľúčovou nevýhodou je, že tieto platbynezohľadňujú klinickú ani finančnú náročnosťposkytovaných služieb. nemocnica napríkladdostane rovnakú platbu za ukončenú hospitalizáciubez ohľadu na komplikovanosť prípaduči na reálne výkony. okrem toho, za rovnakéoperácie dostávajú menšie regionálnenemocnice podstatne menej peňazí než veľkéfakultné nemocnice. veľké nemocnicez týchto platieb dotujú finančne náročnejšieoperácie, za ktoré údajne dostávajú prílišnízke platby a ktoré malé nemocnice vzhľadomna ich náročnosť nevykonávajú.Ako riešenie sa v súčasnosti pripravujesystém platieb na základe diagnóz, tzv. DRG(diagnosis Related Groups), ktorý by mal zaviesťjednotné pravidlá pre oceňovanie definovanýchskupín diagnóz a výkonov.Kritéria na uzatváranie zmlúv<strong>LEkáRnICké</strong> LISTy ® 7/<strong>2012</strong>zákon č. 581/2004 o zdravotných poisťovniachukladá zdravotným poisťovniamzverejňovať kritériá na uzatváranie zmlúvs poskytovateľmi, ako aj vyhodnocovaťa zverejňovať ich plnenie. na základe týchtoustanovení vláda definovala nariadenímč. 752/2004 a nariadením č. 51/2009 kritériákvality a efektívnosti pre poskytovateľovvšeobecnej ambulantnej starostlivosti,špecializovanej ambulantnej starostlivostia ústavnej starostlivosti. okrem toho zdravotnépoisťovne pravidelne prostredníctvomdotazníkov zisťujú spokojnosť pacientovs konkrétnymi poskytovateľmi. S využívanímtýchto indikátorov sa spája niekoľkoproblémov: kritériá nemajú dostatočnú vypovedaciuhodnotu vzhľadom na ich relatívne chudobnúštruktúru ako aj na to, že umožňujú minimálnerozlíšenie poskytovateľov podľa ichplnenia. v zásade sú len tri výstupy – štandardná,nízka a vysoká úroveň starostlivosti,pričom veľká väčšina poskytovateľov spadádo „štandardnej“ kategórie. vyhodnocovanie plnenia indikátorov jesporadické a pre verejnosť málo prehľadné.každá poisťovňa používa inú metódu vyhodnocovaniaaj prezentácie výstupov, medziročnéporovnanie je náročné, nedajú sazostavovať rebríčky. neexistuje komplexný portál pre hodnoteniekvality a efektívnosti poskytovateľov,ktorý by využíval agregované dáta za všetkyzdravotné poisťovne. Poistenci nemajúmožnosť si na jednom mieste pozrieť, akoposkytovatelia plnia jednotlivé kritériá, anijednoducho porovnať medziročné zmeny.Platby poisťovní poskytovateľomústavnej starostlivostidnešný spôsob platieb zahŕňa: (1) platbuza ukončenú hospitalizáciu na konkrétnomoddelení, (2) platbu za výkony spoločných vyšetrovacícha liečebných zložiek (SvaLz, idenajmä o laboratóriá), platba za špeciálnyzdravotnícky materiál a (3) osobitne hradenévýkony a vysoko nákladnú starostlivosť.Od poskytovateľa dostávajú poisťovnenasledovné informácie:1. diagnóza na vstupe a na výstupe, pohlaviea vek pacienta,2. Spotreba špeciálneho zdravotníckehomateriálu, výkony SvaLz,3. Spotreba liekov v prípade vysokých nákladovna lieky,4. Informácia či pacient bol operovaný(áno/nie), poskytuje ju však len málo poskytovateľov,príkladom sú niektoré kardiologickéoddelenia,5. Informácia o dĺžke hospitalizácie, tá všakovplyvňuje výšku ceny len pri starostlivostio chronicky (dlhodobo) chorých pacientova v psychiatrických zariadeniach,6. Informácie o osobitne hradených výkonocha vysoko nákladnej starostlivosti.Najčastejšie problémys poskytovaním informáciíJednotný zdroj informácií neexistuje.osobitne sa poskytujú pravidelné informácieo hospitalizáciách (tzv. dávky), finančnenáročnej starostlivosti a osobitne hradenýchvýkonoch. väčšina dát pochádza z výkazovposkytovateľov.v lôžkovej starostlivosti neexistuje katalógvýkonov. Poisťovniam tak chýba informáciao vykonaných výkonoch. kvôli chýbajúcemukatalógu o nich často nemajú prehľadani samotné nemocnice, ktoré výkonynevedia evidovať. Poisťovne tak nevedia, čosa dialo s pacientom, ako prebiehala diagnostikaa liečba. Preto sa nedá určiť náročnosťhospitalizácií v rámci odboru (tzv. casemix).Problém je to najmä na oddeleniach,kde je zložitý case-mix, napr. na traumatológii.Existujú však výnimky, kde poisťovne získavajúpresnejšie informácie: Finančne náročné hospitalizácie (tzv. outliers),ktoré ale tvoria len cca 1% celkovýchnákladov. osobitne hradené výkony (napr. operáciažlčníka, operácia chronického ochorenia slepéhočreva, katarakty, atď.), tieto tvoria cca40% výkonov na chirurgických oddeleniach,menší podiel aj na niektorých ďalších oddeleniach. kardiochirurgia, kde poisťovne vedia čiastočneodhadnúť diagnostický a liečebný procespodľa dostupných informácií (napr. podľaspotrebovaného materiálu, či došlo k operácii,atď.). oddelenia s približne rovnakou štruktúroupacientov (napr. pre dlhodobo chorých,psychiatria, pôrodnica, novorodenecké), kdeje kľúčovým indikátorom pre odhad casemixuvek pacienta.veľké fakultné nemocnice dostávajú zabežné hospitalizácie (napr. novorodeneckéoddelenia, totálna endoprotéza, atď.) podstatnevyššie platby ako menšie všeobecnénemocnice. Pritom ide o rovnaké zákrokya náklady by teda mali byť porovnateľné.To vytvára motiváciu veľkých nemocnícumelo hospitalizovať „bežných“ pacientov.Príčiny: historické nastavenie štátom regulovanýchplatieb za hospitalizácie – v minulostiboli platby definované podľa oddelení
SERIáL ČíSLAtenia?„Marketingovástimulácia dopytua odmeňovaniespotreby nie súštandardomzdravotnejstarostlivosti.“PharmDr. Tibor Czuľba,prezident SLeKa nemocníc, pričom fakultné nemocnice malinastavené vyššie platby. Po reforme z roku2004 platby už nie sú regulované štátom,historické nastavenie však sčasti pretrváva. veľké fakultné nemocnice majú praktickymonopolné postavenie v regióne, čiže poisťovnena ne nemôžu vyvinúť dostatočnýtlak, aby zreálnili svoje ceny. Poisťovne si napríkladnemôžu dovoliť neuzavrieť s nimizmluvu. osobitný problém je s Fakultnou nemocnicouv Bratislave, v ktorej blízkosti, narozdiel od iných regiónov, nie sú menšievšeobecné nemocnice, ktoré by mohli vykonávaťbežné hospitalizácie. Štátne vlastníctvo najväčšej poisťovnea najväčších nemocníc vytvára konflikt záujmov,ktorý vedie k uprednostňovaniuštátnych nemocníc. Po roku 2006 sa tonapríklad prejavilo v prudkom náraste platiebfakultným nemocniciam, pričom jednejz nich stúpli platby dvakrát zhruba o 20%v priebehu jedného roka. Jedným z nepriamychdôsledkov bola pokuta Protimonopolnéhoúradu SR pre Asociáciu fakultnýchnemocníc za vytvorenie kartelu, v ktoromnemocnice žiadali zvýšenie platieb aj od menšíchpoisťovní. vzhľadom na dominantné postavenievšzP pôsobí do veľkej miery ako „price setter“,t.j. menšie poisťovne majú obmedzenémožnosti pri vyjednávaní o platbách.Zlepšenie informovanostiLepšie informácie získajú poisťovne aj poskytovateliapo zavedení nemeckého modelusystému dRG, ktorý by mal vstúpiť do ostrejprevádzky od 1. 1. 2013. dRG podá informáciu o diagnóze na vstupeaj výstupe, výkonoch, vedľajšej diagnóze,komplikáciách, pohlaví, veku a zdravotnomstave pacienta pri prijatí/prepustení.Tieto informácie budú zatriedené do skupínklinicky a ekonomicky navzájom podobných/porovnateľnýchhospitalizácií, t.j. zapacientov v rovnakej skupine poisťovňa zaplatírovnakú sumu. dRG zjednotí pravidlá pre poskytovanie informáciípoisťovniam, ide teda o vytvorenieakejsi základnej infraštruktúry pre komunikáciupoisťovní a poskytovateľov ústavnejstarostlivosti. výhodou jednotného katalóguvýkonov je, že nemocnice nebudú musieťvykazovať údaje každej poisťovni podľa odlišnejmetodiky, čo by pre ne bolo administratívnenáročné ako aj to, že nákladové váhyjednotlivých výkonov budú stanovenéjednotne.NevyjasNeNé otáZKyohľadom slovenského DRG1. Bude DRG zahŕňať aj náklady na vzdelávanie,kapitálové výdavky, odpisy majetku?Nemecký model DRG, ktorý by malo Slovenskoprebrať, tieto informácie nezahŕňa.2. Budú môcť poisťovne vyjednávať o cenáchza hospitalizácie (presnejšie o tzv. základnejsadzbe ktorou sa budú násobiť nákladovéváhy jednotlivých hospitalizácií) zatriedenédorôznychskupín,alebobudúcenyregulované,t.j.jednotnéprecelýtrh?Akbudújednotné ceny, poisťovne nebudú vedieťzohľadniť v cene počet hospitalizácií u poskytovateľaani kvalitu, čo by zásadne zúžilopriestor pre súťaž medzi nimi. Z pohľadujednotkových nákladov a tiež kvality pritomnie je jedno, či poskytovateľ vykoná 10 alebo500 rovnakých operácií za rok.3. Ako sa budú posudzovať prípadné chybypri zadávaní informácií? Napríklad v Nemeckuchyba = podvod a teda nasledujúautomatické sankcie. Ak by to neplatilo,hrozí motivácia k úmyselnému zadávaniu„chybných“ údajov.4. Do akej hĺbky budú členené skupinydiagnóz a súvisiacich výkonov? Nevýhodoupríliš jemného členenia je administratívnakomplikovanosť, výhodou je presnosť odhaduceny.5. Bude DRG sprevádzať aj zavádzanie štandardovpre diagnostický a liečebný proces?DRG totiž môže viesť k znižovaniu jednotkovýchnákladov na prípad. Pokiaľ nebudúexistovať štandardy, hrozí, že nemocnicev snahe kompenzovať straty príjmov nebudúposkytovať plný rozsah výkonov alebobudú nahrádzať lieky a zdravotnícke pomôckylacnejšími, možno až nekvalitnejšímináhradami.Pokračovanie v budúcom čísle. Peter Goliaš, riaditeľ InEkoDokumentvznikolvďakafinančnejpodporeamerickejzdravotnejpoisťovneCentene„Vernostný systémv lekárňach jejednou z tém, ktorousa bude ministerstvozdravotníctvazaoberať.“Zuzana Čižmáriková,hovorkyňa MZ SR„Pretože L. Tichýplaty lekárov predsúdom nenapadol,je zrejmé, že svojpodnetnesformulovalz ústavnýcha právnych dôvodov,ale preto, že chcelpredviesť, aký viebyť užitočný.“Marián Leško,komentátor a publicista„Anonymitalekárnika(pracovníkav lekárni, človekaza prepážkou) jeako mor, ktorýprerastá celýmnaším stavom.“PharmDr. Marcel Jusko, PhD.,„Zdravotníckycharakterposkytovnialekárenskejstarostlivosti ječasto pod tlakomkomerčných aktivít.“PharmDr. MiroslavaSnopková, PhD.<strong>LEkáRnICké</strong> LISTy ® 7/<strong>2012</strong> 21