ročník VIII., máj 2006 - Slovenská lekárnická komora

PUBLICISTIKANa slnko bezpečnea s rozumomTiež máte pocit, že ste sa ešte nestačili prebrať z dlhej zimy, pochmúrnych dníbez slnka a predjarnej únavy? Keď sa poobzerám okolo seba, mám pocit,že príroda okolo mňa nasadila rytmus šprintu, obloha sa akoby na povelrozjasnila (aj keď občas zaprší) a slniečko sa snaží dohnať svoju zimnú absenciu.A ľudia sa radi vyzliekajú zo zimnéhooblečenia a dobíjajúsi energiu pobytomna slniečku. O pozitívnompôsobení slnečných lúčov vedelsvoje už ,,drvoštep“ v známejČapkovej rozprávke. Ale dnessú známe aj riziká. Súvislosťmedzi nadmerným opaľovaníma degeneratívnymi zmenamištruktúr kože (rýchlejšie starnutiekože, vznik mutácií DNA buniekkože) bola už dokázaná.LEKÁRNICKÉ LISTY 5/ 200634Pigment tvoriace ÚVA lúče (320-400 nm)svetla pôsobia na už skôr v koži uloženýmelanin (je tam v redukovanej nefarebnejforme) a navodzujú tak okamžitú pigmentáciu.Erythemotvorné UVB lúče (280 –320 nm) slnečného svetla spôsobujú v kožizápalové zmeny a v konečnom dôsledkumôžu poškodiť i cievny endotel. UVB lúčestimulujú tvorbu ochranného pigmentukože melaninu, ktorý sa ukladá v keratinocytoch.Na slnku bezpečnejšies karotenoidmiNa jednej strane slnko potrebujeme, nadruhej strane má slnečné pôsobenie svojeriziká. Čo je možné urobiť preto, abysme sa na slnku cítili bezpečnejšie? Tu jeprevencia určite namieste. A veľmi dôležitémiesto v nej majú tzv. fotoprotektívnelátky, stimulujúce tvorbu ochrannéhopigmentu melaninu a chránia kožupred negatívnym pôsobením slnečnéhožiarenia. Do tejto skupiny patria tzv. chemickéči mechanické filtre, dôležité zložkyochrannej kozmetiky a tiež skupina farbívrastlinného pôvodu, nazývané karotenoidy.Tieto farbivá, najmä betakarotén, sú skupinou látok absorbujúcichUV svetlo, čím sa vysvetľuje aj ich fotoprotektívnyúčinok. Literatúra udávaasi 600 v súčasnosti známych karotenoidova približne 50 z nich má aktivitu provitamínuA. Karotenoidy sa podieľajú naprenosoch energie pri fotosyntéze, majútiež ochranný účinok proti pôsobeniu ÚVžiarenia. Cicavce ich nevedia syntetizovaťa musia ich prijímať z rastlinnej ríše. Karotenoidysú obsiahnuté hlavne v mäse,mlieku, vaječnom žĺtku, pečeni a rybách.Z rastlinných zdrojov sú to rajčiny, mrkva,bôb, brokolica, papáya, pomaranče,mango a melóny. Karotenoidy v potrave sanikdy nenachádzajú jednotlivo (vždy jespoločne viac karotenoidov a ochrannýchzložiek).Najpreskúmanejšiekarotenoidy:Karotenoidy s provitamínom A aktivitou: Beta karotén – 100% aktivity vitamínu A Cryptoxanthin – 50 – 60% aktivity vitamínuA Alfa karotén – 50 – 54 % aktivity vitamínu A Gamma karotén– 42 – 50 % aktivity vitamínuAKarotenoidy, ktoré nie sú provitamínom A: Lykopen Zeaxanthin LuteinVitamín A slúžihlavne pre normálnyvývoj najmä ektodermu, rastu a videnia.Najdôležitejším provitamínom A je betakarotén. V črevnej sliznici prebieha premenavo vode rozpustného beta karoténuna retinol, rozpustný v tukoch. Tentomechanizmus je dobre regulovaný, oxidáciouretinolu vzniká retinal, dôležitýpre správne videnie a kyselina retinová,ktorá je dôležitá pre reguláciu génov, diferenciáciua proliferáciu. Toxicita betakaroténu je omnoho nižšia než vitamínuA, ktorým sa, ako je známe môžete predávkovaťa jeho nadmerné množstvomôže mať i teratogénny účinok. Produkciavitamínu A z karotenoidov vyžadujetaktiež súčinnosť hormónov štítnejžľazy, proteínov, zinku a vitamínu C. Zapredpokladu, že táto premena prebiehaefektívne, sú karotenoidy dobrým zdrojomvitamínu A (retinolu) bez rizika predávkovaniasa vitamínom A. Karotenoidyvšak nedokážu poskytnúť indikovanéterapeutické mega dávky vitamínuA. Bežne odporúčaná denná dávka betakaroténu je v rozsahu 5 – 15 mg denne,najvyššie prípustné množstvo karoténuv dennej dávke určené vyhláškouč. 446/2004 Zb. je 20 mg denne. Schopnosťbeta karoténu ovplyvňovať bronzo-