Brožúra - Astronomický ústav SAV

Hell v laponskom odeve z pobytu naostrove Vardö v rokoch 1768-69. V pozadíje kresba jeho observatória a chaty naVardö.poznatky a schopnosti v prírodnýchvedách a matematike si všimol profesorJozef Franz, ktorý si ho vybral zaasistenta. Spolupracovali spolu pri prípravea založení múzea experimentálnejfyziky vo Viedni a v jezuitskej hvezdárni.Svoj pedagogický talent rozvíjalna levočskom gymnáziu a po vysväteníza kňaza a získaní titulu doktora filozofieodchádza vyučovať do Trenčína,neskôr do Kluže a Banskej Bystrice.Na jeseň 1755 bol Máriou Terézioupoverený viesť hvezdáreň viedenskejuniverzity a túto funkciu vykonával aždo svojej smrti. Vrcholom jeho vedeckéhoúsilia je pozorovanie prechoduVenuše cez slnečný disk a vypočítanieslnečnej paralaxy. Na pozorovanie druhéhoprechodu 18. storočia v roku 1769dostal Hell pozvanie od dánskeho kráľaKristiána VII. Expedíciu, ktorej cieľombolo pozorovanie úkazu na ostroveVardö, ktorý patril dánskej korune, absolvovalso svojím asistentom JánomSajnovicsom od 28. apríla 1768 až do12. augusta 1770. Dlhú cestu využili nageografické výskumy či pozorovanie fauny a flóry. Hell bol prijatý na dánskom dvoreaj do radov kráľovskej akadémie vied. Pobyt na ostrove strávili dôkladnou prípravoua stavbou malého observatória, zoznamovali sa však aj s miestnym obyvateľstvom,a tak jeho expedícia nemala len čisto astronomický či prírodovedný prínos. 3. júna1769 pozoroval úkaz a následne vypočítal slnečnú paralaxu 8,82", čo je hodnotablížiaca sa k súčasnej, ku ktorej sa dospelo neskôr oveľa modernejšími vedeckýmimetódami. Keďže dánsky kráľ bol sponzorom expedície, Hell výsledky svojich meranízverejnil v zime 1769/70 ešte v Kodani a oveľa podrobnejšie až v roku 1772 v jehoEphemeridách. Ephemerides Astronomicae bola obsahovo bohatá a v európskomprostredí používaná astronomická ročenka, ktorú Hell zostavoval a vydával od roku1757 až do svojej smrti (14. apríla 1792) a vychádzala do roku 1807.Hellov výpočet paralaxy bol dvakrát významne spochybnený. V Memoároch Francúzskejakadémie vied ho odmietol astronóm J. Lalande, ktorý dospel k nižšej hodnote.Po reakcii M. Hella v Ephemeridách z roku 1773 svoje tvrdenia odvolal a Hellovu odpoveďkladne prijala aj svetová astronomická vedecká obec. Druhý raz, v roku 1835,syn Hellovho nástupcu na viedenskej univerzitnej hvezdárni K. L. Littrow napadol výpočetvydaním nemeckého prekladu Hellovho vedeckého denníka, v ktorom vychádzalzo Sajnovicsovho latinského prepisu a pripojil k nemu svoje znevažujúce poznámky.8