Spravodajca UMB 1/2010 - Univerzita Mateja Bela

SpravodajcaUniverzity Mateja Belav Banskej BystriciVýskumný pobyt v Kórejskej republike21Od februára 2010 som absolvovalasedemmesačný výskumnýpobyt v Soule v Kórejskej republike.Získala som štipendium poskytovanéKorean Foundation, vládoufinancovanou organizáciou, ktorejcieľom je podporiť vedeckýchpracovníkov a študentov zaoberajúcichsa otázkami súvisiacimis kórejskou politikou, kultúrou,tradíciami, spoločnosťou, hudbou,atď. Celý pobyt som absolvovala naSogang University, s ktorou má UMB od roku 2008 podpísanúdohodu o výmene a spolupráci.Hlavným cieľom výskumného pobytu bolo rozšíriť a podrobnejšierozpracovať dizertačnú prácu, v ktorej analyzujem vývojpolitického systému v Severnej Kórei. Okrem zhromažďovaniamateriálov, kníh a článkov v knižnici a na internete som sa zúčastnilana dvoch významných medzinárodných konferenciách,ktorých hlavnou témou bola otázka zjednotenia polostrova.Zároveň som si vypočula a stretla sa s výskumnými pracovníkmiz USA, Japonska a Číny, ktorí sa venujú problematike vývojana Kórejskom polostrove. Počas výskumného pobytu somzískala množstvo nových a pre moju ďalšiu prácu relevantnýchinformácií. Zároveň som zistila, že nielen politickí predstaviteliav regióne, ale ani odborníci si netrúfajú odhadnúť, akým smeromsa bude vývoj Severnej Kórei v budúcnosti uberať, ako dopadneprechod moci v KĽDR, či režim prežije, v akom časovom horizontebude polostrov zjednotený a aké vysoké budú náklady.Výskumný pobyt mi umožnilzískať iný, bližší pohľadna kórejskú realitu. Tak akopravdepodobne každý cudzinecžijúci v Kórei viac ako mesiac,aj ja som narazila na kultúrnerozdiely, niektoré celkom pochopiteľné,iné prekvapivé. Naprvý pohľad je Kórea, a predovšetkýmSoul, veľmi podobná západným štátom. Ulice sú plnéľudí oblečených v oblekoch a kostýmoch, áut prevažne domácichkórejských značiek a obchodov, ktoré nájdete všade na svete.Kórejci sú k cudzincom ústretoví, aj keď nie všetci hovoria anglicky,čo je porovnateľné so Slovenskom. Sú trpezliví a snažia sacudzinca pochopiť či už v kaviarni, reštaurácii, alebo v obchode.Kórejská spoločnosť a jej životný štýl však má pre Európananiekoľko prekvapivých špecifík.Život v Kórei je veľmi rýchly,ľudia sa od rána ponáhľajú dopráce, kde často trávia aj viac ako12 hodín denne. Doma sa veľminezdržiavajú, preto im neprekážažiť, pokiaľ ešte nemajú rodiny,v jednej izbe (volajú to anglickyofficetel), kde sa spravidla nachádzalen malý kuchynský kút,posteľ a pracovný stôl. Kórejci súveľmi hrdí na úspech, ktorý akoštát a spoločnosť dosiahli od 60.rokov 20. storočia. V súčasnostisú 15. najvyspelejšou ekonomikou sveta a snažia sa tento trendudržať. Takmer každý sa usiluje dosiahnuť osobný úspech – dostaťsa na čo najlepšiu univerzitu, skončiť ju a následne si nájsťdobre platenú prácu. Tej Kórejci podriaďujú všetko, aj rodinnýživot, a to aj napriek tomu, že rodina je tradične základom celejspoločnosti. Kórejská spoločnosť ako taká má v sebe veľa paradoxov,a je obdivuhodné, ako Kórejci žijú západným spôsobomživota a zároveň v súlade so svojimi tradíciami.Celkovo bol pobyt v Južnej Kórei pre mňa obohatením nielenz hľadiska výskumu, ale predovšetkým z osobného a ľudského.Život v krajine s inou kultúrou, ale aj hodnotami, poskytnečloveku možnosť usporiadať si vlastné hodnoty a priority. NávštevuKórejskej republiky, či už krátkodobú alebo dlhodobejšiu,rozhodne odporúčam.Mgr. Lucia Husenicová, PhD.FPVaMV UMBZápadná - Východná Európa:Dynamika centrum - perifériaPod týmto názvom pripravila UniverzitaParíž 3 Nová Sorbona trojročný projekt, naktorý získala grand od Vyšehradského fonduuž minulý rok. Vďaka kontaktom Fakultypolitických vied a medzinárodných vzťahova profesorovi Gillovi Rouetovi vstúpilav roku 2009 do projektu aj Univerzita MatejaBela, spoločne s Jagelovskou univerzitouv poľskom Krakove a maďarskou univerzitouv Pesci. Projekt, ktorý úspešne začalletnou školou pripravenou v auguste minulýrok v Pecsi – európskommeste kultúry roku 2010,pokračoval tento rok medzinárodnouvedeckoukonferenciou, ktorá sauskutočnila v čase od30. augusta do 4. septembrav Krakove. Podtituloma zároveň nosnou témou konferenciebola tentokrát „interdisciplinarita“, presnejšie:Centre-periphery tension put to thetest of interdisciplinarity. Nakoľko prácapočas konferencie bola postavená aj naprezentácii jednotlivých participujúcichuniverzít, interdisciplinárne pôsobeniea interdisciplinárne aktivity UniverzityMateja Bela zastupovala pracovnáskupina pod vedením prof. Roueta sčlenmi Mgr. Kristínou Bockovou (FHV),Dr. Máriou Roštekovou,Dr. Radovanom Gurom(FPVaMV) ako aj zahraničnýmštudentom magisterskéhoštúdia FPVaMVMarouanom Mortabitom,ktorí okrem predstaveniamedzifakultných aktivítUMB vystúpiliajs vlastnými príspevkami na tému iterdisciplinarita.Projekt bude v roku 2011pokračovať poslednou konferenciou,ktorú tentokrát pripraví priamo UniverzitaParíž 3 Nová Sorbona v Paríži. Jednýmz mnohých pozitív projektu je samozrejmeaj publikovanie konferenčných príspevkovvo vydavateľstve v Paríži. Úspešnosť tohtoprojektu a skvelá partnerská spoluprácapodnietila univerzitu Novú Sorbonu podaťv nasledujúcom období ďalší projekt naVyšehradský fond a opätovne prizvala naspoluprácu aj Univerzitu Mateja Bela vBanskej Bystrici.PaedDr. Radovan Gura, PhD.Katedra medzinárodných vzťahovFPVaMV UMB