str. 5 Význam a funkcia drevín v krajinnom obraze

BENČAŤ, B., JANČURA, P. – p. 5-8VÝZNAM A FUNKCIA DREVÍN V KRAJINNOM OBRAZEABSTRACTTibor BENČAŤ 1 , Peter JANČURA 2ben@vsld.tuzvo.sk 1 ; jancura@vsld.tuzvo.sk 2Benčať, T., Jančura, P.: Woody Plants Signification and Function inLandscape ImageForests, tree lines or bushes represent an important landscape componentin the landscape image. Considering some specifics of various special periods(depending on phenophases of individual species) these can be dominatingcomponents, e.g. during flowering, autumn colors change, etc.From the landscape-ecological point of view the non-forest vegetation can beaccepted as a component of landscape structure. From the function point ofview they are a part of ecosystems very important for the biodiversity. Finally,from the importance point of view non-forest vegetation is a part of a landscapeimage.Key words: greenery, landscape, non-forest vegetationÚVODLesy, stromoradia, najrozličnejšie zárasty krovín ako remízky, brehovéporasty, vetrolamy a pod., sú dôležitým krajinotvorným prvkom, ktorý dotvárakrajinný obraz. Vzhľadom na niektoré danosti v určitých obdobiach (priamozávisí na fenofázach jednotlivých druhov), môžu dokonca byť aj dominantnýmprvkom napr. v čase kvitnutia, jesenného prefarbovania listov a pod.Chápanie pojmu vegetácia, resp. zeleň je veľmi široké. Zeleň či vegetáciasa stáva objektom záujmu mnohých vedných odborov a z toho vyplýva ajterminologická nejednotnosť a účelovosť ich vymedzovania a chápania.V mestách nachádzame spravidla veľmi široké spektrum plôch s vegetáciou,ktoré sú často označované spoločným pomenovaním „mestská zeleň“. Pojemzeleň je v odbornej literatúre veľmi frekventovaný a má svoj ekvivalent ajv anglosaskej či nemeckej literatúre. Ako ekvivalent pojmu zeleň sa používajúslovné spojenia „green areas“ či „green spaces“, v nemčine „Grünanlagen“. AjInternational Association for Vegetation Science (IAVS) používa termín „greenspaces“ na všeobecné označenia plôch s vegetáciou (SUKOPP, 1990 sec.REHÁČKOVÁ, PAUDIŠOVÁ 2006), čo predstavuje ekvivalent slovenskéhotermínu zelené plochy či zeleň. Niekedy sa z týchto pojmov vyčleňuje pojem5

6BENČAŤ, B., JANČURA, P. – p. 5-8„park“, ktorý má jednoznačný význam v slovenčine aj v angličtine či nemčinea používa sa označenie súvislých sadovnícky upravených plôch s jednotnýmarchitektonickým riešením a vysokým štandardom vybavenia REHÁČKOVÁ,PAUDIŠOVÁ (2006).Používanie pojmu zeleň (vo význame zelený porast) a jeho rôznemodifikácie vo vzťahu k pojmu vegetácia, je alternatívou najmä v územnoplánovacej praxi. REHÁČKOVÁ, PAUDIŠOVÁ (2006).V tejto súvislosti PETRÍK (1987 sec. REHÁČKOVÁ, PAUDIŠOVÁ 2006)výstižne označuje pojem zeleň ako účelové vymedzenie zástupcov vegetáciektorá pozostáva z trvalých tráv a bylín, krovín a stromov, a to bez ohľadu naich pôvod. Je pojmovou abstrakciou a predstavuje heterotypický súbor rastlín,účelovo typizovaných prevažne podľa rastových foriem.V zásade môžeme hovoriť o troch rôznych veľkých funkčnediferencovaných typoch krajiny v ktorej sa zeleň vyskytuje. V prvom rade sú tosamozrejme lesy – lesná krajina – ktorá má svoje špecifiká a vlastne na našomúzemí v našich daných klimatických podmienkach je les (okrem malýchvýnimiek) klimaxovým štádiom v krajine a v súčasnosti zaberá asi 40 %územia. Druhým je poľnohospodárska krajine. Ako vyplýva z predošlého, bolaodlesnená a je človekom ovplyvňovaná a vegetácia tu plní rôzne špecifickéúlohy ako napr. vetrolamy, zasakovacie pásy a pod. a na Slovensku je okolo 50% takejto plochy, Treťou skupinou sú sídla – urbánna vegetácia – ktorá ješpecifická jednak svojím významom a aj funkciami ktoré v sídlach plní napr.estetická, protihluková, hygienická a i. Problematika je veľmi rozsiahlaa venovalo sa jej veľa autorov SUPUKA (1997, 1998), SUPUKA a kol. (1991,1999), SUPUKA, VREŠTIAK (1984), ZACHAR (1977) a i.Objektom nášho záujmu a výskumu je prevažne nelesná drevinovávegetácia (NDV), čiže vegetácia mimo lesa.NDV z krajinno-ekologického hľadiska, môžeme chápať ako (1.) prvok(zložku), ktorý je súčasťou krajinnej štruktúry, respektíve krajinnej pokrývky(druhotnej krajinnej štruktúry). Z hľadiska tvaru (v rámci štruktúry) savegetácia vyskytuje vo forme línií, spojníc (koridorov), v polygonálnychplochách, odlišných veľkosťou, ako osamelé body, (solitéry), a ako difúznedistribuované skupiny bodov.Z hľadiska (2.) funkcie je NDV neodmysliteľná časť ekosystémov, ktorázabezpečuje dôležitú časť biodiverzity. Okrem ekologickej a krajinno –ekologickej funkcie je to produkčná funkcia, pôdoochranná, mikroklimatická,estetická atď. NDV sa spolupodieľa na ekologickej stabilite a priestorovejštruktúre krajiny.Z hľadiska (3.) významu je nelesná drevinová vegetácia súčasťoukrajinného obrazu, respektíve charakteristického vzhľadu krajiny. Z hľadiskaEurópskeho dohovoru o krajine reprezentuje jednu z dôležitýchcharakteristických čŕt v krajine. Inak povedané významné krajinné prvky.Termíny, zložka, prvok, významný prvok, črta majú spoločný menovateľ a to,že vyjadrujú znaky v krajine, ktoré sú súčasťou vegetačných prvkov v krajine.

BENČAŤ, B., JANČURA, P. – p. 5-8Často plnia reprezentatívnu rolu, pretože sa podieľajú na charakteristickomvzhľade krajiny. Napríklad líniová vegetácia historických krajinných štruktúr,ktorá je neodmysliteľná na Podpoľaní, Pieninách, Bielych Karpatoch apod. Ajpri vizuálnom vnímaní krajiny si uvedomujeme prítomnosť drevinovýchprvkov, ako súčasť uzlov a koridorov v krajine, často tvoria výrazné lemy ktorévyhraničujú územie a umožňujú orientáciu v krajinnom priestore (LYNCH 1960)Významné krajinné prvky sú súčasťou ochrany a tvorby krajiny. Ichvýznam je reprezentatívnosti a štrukturálnej funkčnej a významovejnezastupiteľnosti v krajine Významný krajinný prvok je, podľa zákona NR SRč. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (a) časť územia, ktorá utváracharakteristický vzhľad krajiny, alebo (b) prispieva ku zvýšeniu ekologickejstability. Plní funkciu biocentra, biokoridoru, alebo interakčného prvku najmämiestneho a nadregionálneho významu. To znamená, má význam vo vzťahu kuvzhľadu a ku stabilite, respektíve biodiverzite krajiny. Logická je následnosťsúvislostí – (významný) krajinný prvok je časť priestorovej štruktúry krajiny.Krajina ako celok obsahuje sumu detailov. Každý prvok v krajine je súčasťousvojho okolia Spresnenie – nejedná sa len o jeden (osamelý) prvok, ale sústavuvýznamných krajinných prvkov a zložiek. „Ťažisko vedeckého pojmu krajinaleží v zdôrazňovaní vzájomných vzťahov medzi jednotlivými komponentmi ajavmi krajiny“ (MIČIAN,1995). NDV sú súčasťou tak štrukturálnych, ale ajsystémových súvislostí krajiny. Ich výskum nám dáva rad informáciío celkovom stave štrukturálnej a druhovej diverzite. (c) Termín významnýkrajinný prvok súvisí s termínom chránený krajinný prvok. Významný krajinnýprvok možno užívať len takým spôsobom, aby nebol narušený jeho stav anedošlo ku ohrozeniu, alebo oslabeniu jeho ekologickostabilizačnej činnosti. V§5 sa uvádza termín časť krajiny v kontexte : Priaznivý stav druhu, priaznivýstav biotopu, priaznivý stav časti krajiny. Zákon predpisuje aj udržanie adosiahnutie (d) priaznivého stavu časti krajiny, čo sú činnosti vykonávané voverejnom záujme V tomto kontexte si môžeme povšimnúť aj termín „jedinečnáa prirodzená krajinná štruktúra“Metodika pre Program starostlivosti o CHKO/NP v časti Pasportvýznamných častí prírody a krajiny uvádza významné krajinné prvky rozširujeo tradičné osídlenie. Významný krajinný prvok ktorý plní funkciu biocentra,biokoridoru, alebo interakčného prvku... môže byť vyhlásený za chránenýkrajinný prvok. S tým úzko súvisí aj termín interakčný prvok. Interakčnýprvok. je určitý ekosystém, alebo skupina ekosystémov, prepojený na biocentráa biokoridory, ktoré zabezpečuje priaznivé pôsobenie na okolité časti krajinypozmenenej, alebo narušenej človekom :trávnatá plocha, močiar, porast, jazero.Termín významný krajinný prvok používa aj zákon č. 50/1976 Zb., o územnomplánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších prepisov zákona NR SRPoďakovanieAutori vyslovujú poďakovanie grantovej agentúre VEGA za finančnúpodporu grantov č. 1/3281/06 a č. 1/432/07.7

BENČAŤ, B., JANČURA, P. – p. 5-8Použitá literatúra:LYNCH K., 1960: The Image of the City. In. Hrúza, 1977 : Slovník soudobéhourbanizmu, Odeon, Praha, 155 pp.MIČIAN, Ľ., 1995: O krajinnej ekológii a geoekológii, Geografia, Geo-servis,Bratislava, p. 56-58.REHÁČKOVÁ, T., PAUDIŠOVÁ, E., 2006: Vegetácia v urbánnom prostredí. Ciceros. r. o., Bratislava 132 pp.SUPUKA, J. a kol., 1991: Urban Ecology and its Application in Europe. UrbanEcology, p. 1-12.SUPUKA, J., 1997: Význam a úloha vegetácie v systéme nástrojov tvorbykrajiny. PROJECT, 5, p. 39-41.SUPUKA, J., 1998: Vegetačné formácie ako nástroj tvorby krajiny. Životnéprostredie, 32, 5, p. 229-232.SUPUKA, J., VREŠTIAK, P., 1984: Základy tvorby parkových lesov. VEDA,V SAV, Bratislava, 224 pp.SUPUKA, J., SCHLAMPOVÁ, T., JANČURA, P., 1999: Krajinárska tvorba. Vyd. TUZvolen, 211 pp.ZACHAR, D., 1977: Sídelné funkcie lesa ako súčasť životného prostredia. In:Les ako súčasť životného prostredia. VEDA, V SAV, Bratislava, p. 227-240.8