492/2004 - Elektronická zbierka zákonov

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Strana 4350 Zbierka zákonov č. 492/2004 Čiastka 209492VYHLÁŠKAMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republikyz 23. augusta 2004o stanovení všeobecnej hodnoty majetkuMinisterstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podľa§ 33 písm. d) zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkocha prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorýchzákonov (ďalej len „zákon“) ustanovuje:§1(1) Táto vyhláška ustanovuje metódy a postupy stanoveniavšeobecnej hodnoty majetku znalcom. Ustanoveniaosobitného predpisu 1 )týmtoniesúdotknuté.(2) Podľa tejto vyhlášky sa postupuje aj v prípade, akje potrebné stanoviť všeobecnú hodnotu majetku napožiadanie štátneho orgánu v rámci jeho právomocíalebo ak ide o právny úkon alebo konanie podľa osobitnéhopredpisu. 2 )§2Na účely tejto vyhlášky sa rozumiea) majetkom majetok podniku ako celku, časť podniku,zložka majetku podniku alebo iný majetok akomajetok podniku,b) podnikom veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktorépatria podnikateľovi 3 ) a slúžia na prevádzkovaniepodniku, alebo vzhľadom na svoju povahu majú natento účel slúžiť,c) časťou podniku útvar, ktorý je organizačne a účtovneoddeliteľný,d) zložkou majetku podniku1. hmotná súčasť majetku podniku s technicko-ekonomickýmurčením, ktorej hodnota je vyčísliteľnánezávisle od ostatného majetku podniku,2. nehmotná súčasť majetku podniku, ktorá vplývana jeho výnosový potenciál a je oddeliteľná nezávisleod ostatného majetku podniku,e) iným majetkom hmotný majetok a nehmotný majetok,ktorý vlastní iná osoba ako podnikateľ podľa osobitnéhozákona 3 ) a slúži na iné účely ako na podnikanie,f) cudzími zdrojmi všetky záväzky a časové rozlíšenie,g) všeobecnou hodnotou majetku výsledná objektivizovanáhodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadomnajpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetkuku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú bytento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnejsúťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúcibudú konať s patričnou informovanosťoui opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie jeovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátanedane z pridanej hodnoty,h) objektivizáciou znalecké stanovenie všeobecnej hodnotymajetku zohľadňujúce technický stav, vplyvtrhu, ekonomické vplyvy a iné špecifické faktory,i) východiskovou hodnotou nadobúdacia a znovunadobúdaciahodnota majetku v čase ohodnotenia alebopre vybrané zložky majetku hodnota, ktorá jeustanovená v prílohách tejto vyhlášky,j) účtovnou hodnotou majetku podniku alebo jehočastí hodnota vykazovaná v účtovnej evidencii alebov inej evidencii slúžiacej ako vstupná informácia nastanovenie všeobecnej hodnoty majetku podniku,k) odčerpateľným zdrojom peňažné vyjadrenie úžitku vytváranéhonajmä z disponibilných ziskov, výnosov alebozo salda peňažných tokov, ktorý sa dosiahne z činnostipodniku alebo jeho častí, alebo zo zložiek majetkupodniku a ktorého výška závisí od minulého vývojapodniku, od jeho súčasného postavenia na trhu, alepredovšetkým od jeho predpokladaného vývoja.(2) Na klasifikovanie zložiek majetku podniku sa primeranepoužije osobitný predpis 4 ) platný ku dňu ohod-1 ) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.2 ) Napríklad zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, Občiansky zákonník, Obchodnýzákonník, Trestný poriadok, zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskejrepubliky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonovv znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územnýchfinančných orgánov v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v zneníneskorších predpisov, zákon č. 554/2003 Z. z. o dani z prevodu a prechodu nehnuteľností a o zmene a doplnení zákona č. 36/1967 Zb.o znalcoch a tlmočníkoch v znení zákona č. 238/2000 Z. z., zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v zneníneskorších predpisov, zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskejrepubliky č. 180/1995 Z. z o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov,§ 45 a 45a zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, § 111 zákonač. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskejrepubliky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.3 ) § 2 Obchodného zákonníka v znení zákona č. 500/2001 Z. z.4 ) Napríklad zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení zákona č. 562/2003 Z. z., zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisova zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch)v znení neskorších predpisov.© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Čiastka 209 Zbierka zákonov č. 492/2004 Strana 4351notenia, pritom sa prihliada na ich osobitosti a technicko-ekonomickéurčenie.§3(1) Všeobecnú hodnotu majetku podniku a časti podnikustanoví znalec z odboru podnikové hospodárstvoformou znaleckého posudku podľa jeho účelua) majetkovou metódou,b) podnikateľskou metódou,c) kombinovanou metódou,d) likvidačnou metódou aleboe) porovnávacou metódou.(2) Základné postupy stanovenia všeobecnej hodnotymajetku podniku a časti podniku sú ustanovené v príloheč. 1.(3) Majetkovou metódou stanoví znalec všeobecnúhodnotu podniku a časti podniku súčtom všeobecnýchhodnôt jednotlivých zložiek majetku podniku zníženýcho všeobecnú hodnotu cudzích zdrojov ku dňuohodnotenia.(4) Podnikateľskou metódou stanoví znalec všeobecnúhodnotu podniku a časti podniku kapitalizáciou odčerpateľnýchzdrojov za hodnotené časové obdobiepodnikania.(5) Kombinovanou metódou stanoví znalec všeobecnúhodnotu podniku a časti podniku ako vážený priemervšeobecných hodnôt podniku stanovených majetkovoua podnikateľskou metódou.(6) Likvidačnou metódou stanoví znalec všeobecnúhodnotu podniku a časti podniku pri zrušení právnickejosoby, ktoré je spojené s likvidáciou, 5 ) ako súčetvšeobecných hodnôt zložiek majetku podniku pri zohľadnenívšeobecnej hodnoty cudzích zdrojov a nákladovna likvidáciu alebo pri skončení činnosti podnikateľakonkurzom ako súčet všeobecných hodnôt zložiekmajetku podniku objektivizovaný koeficientom speňažiteľnosti.(7) Porovnávacou metódou stanoví znalec všeobecnúhodnotu podniku a časti podniku zohľadnením vybranýchspoločných kritérií súboru porovnateľných podnikovs využitím transakčného prístupu, vzorovéhoprístupu alebo burzového prístupu.(8) Stanovená výsledná všeobecná hodnota podnikua časti podniku sa zaokrúhľuje na celé slovenské tisíckoruny.§4(1) Všeobecnú hodnotu zložiek majetku podniku aleboiného majetku stanoví znalec príslušného odborupodľa tejto vyhlášky formou znaleckého posudku.(2) Nehnuteľnosti a stavby na účely osobitného predpisu6 ) sú oprávnení hodnotiť iba znalci z odvetvia oceňovanienehnuteľností s výnimkou lesných pozemkovmimo zastavaného územia obcí a lesných porastov, ktorésú oprávnení hodnotiť znalci z odvetvia oceňovanielesov, a s výnimkou poľnohospodárskej pôdy mimo zastavanéhoúzemia obcí neurčenej na stavbu, ktorú súoprávnení hodnotiť znalci z odboru poľnohospodárstvo.(3) Pri stanovení všeobecnej hodnoty zložky majetkupodniku alebo iného majetku sa postupuje podľa prílohč. 1 až 15 tejto vyhlášky, vždy s prihliadnutím na osobitostia technicko-ekonomické určenie tejto zložky majetku.(4) Pri stanovení všeobecnej hodnoty zložiek majetkupodniku alebo iného majetku, pre ktoré nie je ustanovenámetodika v prílohách č. 1 až 15 vyhlášky alebo prektoré nebol vydaný osobitný predpis, znalec primeranepoužije postup zaužívaný v iných odboroch alebo inýpostup, ktorý zodpovedá príslušnému stavu vedy v danomodbore, s prihliadnutím na osobitosti a technicko-ekonomickéurčenie uvedených zložiek majetku.§5Pri vypracovaní znaleckého posudku vychádza znalecz podkladov, ktoré mu predložil zadávateľ znaleckéhoposudku.§6Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. septembra2004.Daniel Lipšic v. r.5 ) § 70 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.6 ) Zákon č. 554/2003 Z. z.© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Strana 4352 Zbierka zákonov č. 492/2004 Čiastka 209Príloha č. 1k vyhláške č. 492/2004 Z. z.ZÁKLADNÉ POSTUPY STANOVENIA VŠEOBECNEJ HODNOTY PODNIKU A ASTÍ PODNIKU1. Majetková metóda stanovenia všeobecnej hodnoty podniku a astí podnikuVšeobecná hodnota podniku a astí podniku stanovená majetkovou metódou sa stanoví takto:nVŠHM VŠH ZMi VŠHCZi1[Sk],kde:VŠH M – všeobecná hodnota podniku a astí podniku stanovená majetkovou metódou [Sk],ni1VŠH – súet všeobecných hodnôt všetkých zložiek majetku, ktoré sú predmetom ohodnotenia [Sk],VŠH CZZMi– všeobecná hodnota cudzích zdrojov [Sk].2. Podnikateská metóda stanovenia všeobecnej hodnoty podniku a astí podnikua) Všeobecná hodnota podniku a astí podniku stanovená podnikateskou metódou pri asovo neobmedzenejživotnosti podniku sa stanoví takto:VŠH P = H OZ + H T[Sk],kdeVŠH PH OZH T– všeobecná hodnota podniku a astí podniku stanovená podnikateskou metódou [Sk],– všeobecná hodnota oderpatených zdrojov poas hodnoteného obdobia [Sk],– trvalá hodnota [Sk].Všeobecná hodnota oderpatených zdrojov poas hodnoteného obdobia sa stanoví takto:nOZtH OZ t1 t [Sk],1 ikdeH OZ – všeobecná hodnota oderpatených zdrojov poas hodnoteného obdobia [Sk],OZ t – oderpatené zdroje poas hodnoteného obdobia [Sk],i – úroková miera v percentách, ktorá sa do výpotu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],n – džka sledovaného obdobia [rok].Úroková miera sa stanoví takto:PK VKi 1 DS .NPK . N VK . [–]CK CKCK = PK + VK[Sk],kdeiDS– vypoítaná úroková miera v percentách odrážajúca mieru rizika, priemernú nákladovos kapitálu aštruktúru využívaného kapitálu, ktorá sa do výpotu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],– sadzba dane z príjmu v percentách, ktorá je stanovená poda zákona o dani z príjmov preohodnocovaný podnik, do výpotu sa dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Čiastka 209 Zbierka zákonov č. 492/2004 Strana 4353N PKPKN VKVKCK– náklady spojené s využívaním požianého kapitálu v percentách, t. j. úrok a iné náklady platenéveriteom, ktoré sa do výpotu dosadzujú v desatinnom tvare [%/100],– objem požianého kapitálu v slovenských korunách; pozostáva zo zložiek pasív, ktorými na úelvýpotu diskontnej sadzby sú: dlhodobé bankové úvery, bežné bankové úvery, finanné výpomoci,emitované dlhopisy, zmenky, lízing, platené nájmy a iné záväzky [Sk],– náklady vlastného kapitálu v percentách, t. j. podiel na zisku oakávaný a získavaný vlastníkom zavklad svojho kapitálu do podniku, ktoré sa do výpotu dosadzujú v desatinnom tvare [%/100],– objem vlastného kapitálu v slovenských korunách pozostáva zo zložiek pasív, ktorými na úelvýpotu je vlastné imanie [Sk],– celkový kapitál (súet vlastného kapitálu a požianého kapitálu) [Sk].Trvalá hodnota sa stanoví takto:HTOZn11 .[Sk], priom i>gi gn11 i kdeH T – trvalá hodnota [Sk],OZ n+1 – objem oderpatených zdrojov v roku nasledujúcom po sledovanom období [Sk],i – úroková miera v percentách, ktorá sa do výpotu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],g – trvale udržatená miera rastu oderpatených zdrojov v percentách, ktorá sa do výpotu dosadzujev desatinnom tvare [%/100],n – džka sledovaného obdobia [rok].Trvalá hodnota (H T ) je všeobecná hodnota oderpatených zdrojov podniku a astí podniku v roku nasledujúcompo sledovanom období, zohadujúca predpoklady podniku vytvára oderpatené zdroje poas asovoneobmedzeného obdobia, ktorá je prepoítaná na súasnú hodnotu k dátumu ohodnotenia.Trvale udržatená miera rastu oderpatených zdrojov (g) vyjadruje percentuálnu medzironú zmenu schopnostipodniku vytvára oderpatené zdroje, ktorá závisí od stavu podniku ku du ohodnotenia a od jeho vývoja poassledovaného obdobia v rámci jeho odvetvia v kontexte s jeho históriou.Trvale udržatená miera rastu sa v znaleckom posudku stanoví v súlade so zaužívanými postupmi odbornejpraxe (Gordonov model, geometrické rady, aritmetické rady a pod.) a vybraný metodický postup sa v znaleckomposudku opíše.b) Všeobecná hodnota podniku a astí podniku vymedzená podnikateskou metódou pri asovo obmedzenejživotnosti podniku sa stanoví takto:VŠH P = H OZ + H K[Sk],kdeVŠH PH OZH K– všeobecná hodnota podniku a astí podniku stanovená podnikateskou metódou pri asovoobmedzenej životnosti podniku [Sk],– hodnota oderpatených zdrojov poas hodnoteného obdobia [Sk],– konená hodnota podniku v roku nasledujúcom po sledovanom období, ktorá sa stanoví takto:HKLPn1 [Sk],n11 i kdeH KLP n+1– konená hodnota podniku a astí podniku v roku nasledujúcom po sledovanom období, ktorá jeprepoítaná na súasnú hodnotu k dátumu ohodnotenia [Sk],– predpokladaný istý výnos zo speaženia majetku v roku nasledujúcom po sledovanom období(likvidaný prebytok) [Sk],i – úroková miera v percentách, ktorá sa do výpotu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],n – džka sledovaného obdobia [rok].© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Čiastka 209 Zbierka zákonov č. 492/2004 Strana 4355alebo v prípadoch, ke je všeobecná hodnota stanovená podnikateskou metódou vyššia, platí a = b = 1.V ostatných prípadoch platí: a > b.5. Porovnávacia metóda stanovenia všeobecnej hodnoty podniku a astí podnikuVšeobecná hodnota podniku a astí podniku poda transakného prístupu sa stanoví porovnaním so vzorovýmipodnikmi rovnakého odvetvia a zamerania, porovnatenej vekosti a štruktúry, ktoré boli kúpené alebo predanév nedávnom ase. Hodnota podniku alebo jeho astí sa stanoví pomocou cenových násobkov vybranýchukazovateov vzorových podnikov, ktoré sa použijú na ohodnocovaný podnik alebo as podniku.Všeobecná hodnota podniku alebo jeho astí poda vzorového prístupu sa stanoví porovnaním so vzorovýmipodnikmi sumarizáciou finanných ukazovateov po zohadnení rizikových faktorov, kontrolných príplatkov,diskontov predajnosti.Všeobecná hodnota podniku alebo jeho astí poda burzového prístupu sa stanoví ako súet diskontovanýchbudúcich dividend poas sledovaného obdobia a oakávanej majetkovej hodnoty na konci sledovaného obdobia.Výber použitých metód stanovenia všeobecnej hodnoty podniku a asti podniku znalec právnická osobajednoznane zdôvodní.© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Strana 4356 Zbierka zákonov č. 492/2004 Čiastka 209Príloha č. 2k vyhláške č. 492/2004 Z. z.STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY NEHMOTNÉHO MAJETKU1. Všeobecná hodnota zriaovacích nákladovVšeobecná hodnota zriaovacích nákladov sa stanoví len pri tých zložkách majetku, ktoré k dátumu ohodnoteniavykazujú majetkovú podstatu. Všeobecná hodnota sa stanovuje poda príloh tejto vyhlášky a tiež na základetechnicko-ekonomického urenia zriaovacích nákladov.2. Všeobecná hodnota softvéruVšeobecná hodnota softvéru sa stanoví v závislosti od jeho využitia pri innosti podniku a prínosu prirealizovaní jeho podnikateských aktivít. Všeobecnú hodnotu stanoví znalec príslušného znaleckého odboru.3. Všeobecná hodnota nehmotných výsledkov výskumnej a obdobnej innosti a všeobecná hodnotaocenitených právStanoví saa) metódou licennej analógie v prípade licencií, patentov, ochranných známok a iných obchodovatenýchsúastí nehmotného majetku alebob) metódou kapitalizácie oderpatených zdrojov; základom je stanovenie džky obdobia v rokoch, poasktorého sa nehmotný majetok bude využíva; výpoet objemu oderpatených zdrojov, ktoré sa vytvárajúvyužívaním ohodnocovaného nehmotného majetku; stanovenie podielu, ktorý pripadá na ohodnocovanýnehmotný majetok podniku z vytváraných oderpatených zdrojov,poda vzahuVŠH NIM = SH OZ . p NIM[Sk],kdeVŠH NIM – všeobecná hodnota nehmotného majetku podniku.nOZSH [Sk],OZt 1i t1tkdenSH OZp NIMi– poet rokov používania nehmotného majetku podniku [rok],– súasná hodnota budúcich oderpatených zdrojov ku du vypracovania znaleckého posudku [Sk],– percentuálny podiel, ktorým sa ohodnocovaný nehmotný majetok podiea na tvorbe oderpatenýchzdrojov, ktorý sa do výpotu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],– úroková miera v percentách vypoítaná poda prílohy . 1 asti 2, ktorá sa do výpotu dosadzujev desatinnom tvare [%/100].4. Iný nehmotný majetoklení sa na goodwill a know-how.Všeobecná hodnota goodwillu sa stanoví akoa) rozdiel medzi podnikateskou a majetkovou hodnotouVŠH G = VŠH P – VŠH M[Sk],kdeVŠH GVŠH PVŠH M– všeobecná hodnota goodwillu [Sk],– všeobecná hodnota podniku alebo asti podniku stanovená podnikateskou metódou [Sk],– všeobecná hodnota podniku alebo asti podniku stanovená majetkovou metódou [Sk],© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Čiastka 209 Zbierka zákonov č. 492/2004 Strana 4357alebo akob) súasná hodnota rozdielu medzi hodnotou oderpatených zdrojov a súinom miery rentabilityinvestovaného kapitálu a všeobecnou hodnotou majetku podnikunt1iOZ t 1.VŠHMVŠH G [Sk],t1i2kdeOZ tVŠH Mni 1i 2– objem oderpatených zdrojov v ase t [Sk],– všeobecná hodnota podniku alebo asti podniku stanovená majetkovou metódou [Sk],– poet rokov používania nehmotného majetku podniku [rok],– rentabilita investovaného kapitálu v percentách, ktorá sa do výpotu dosadzuje v desatinnom tvare[%/100],– úroková miera v percentách vypoítaná poda prílohy . 1 asti 2, ktorá sa do výpotu dosadzujev desatinnom tvare [%/100].Všeobecná hodnota goodwillu sa stanoví len v prípade, ak predmetom ohodnotenia je podnik ako celok,prípadne as podniku.Všeobecná hodnota know-how sa stanoví metódou kapitalizácie oderpatených zdrojov. Stanoví sa džkaobdobia v rokoch, poas ktorého sa know-how bude využíva, vypoíta sa objem oderpatených zdrojov, ktorésa vytvárajú využívaním ohodnocovaného know-how, stanoví sa podiel, ktorý pripadá na ohodnocované knowhowz vytváraných oderpatených zdrojov.VŠH NIM = SH OZ . p NIM[Sk],kdeVŠH NIM – všeobecná hodnota know-how podniku,nOZSH [Sk],OZt 1i t1tkdenSH OZp NIMi– poet rokov používania know-how podniku [rok],– súasná hodnota budúcich oderpatených zdrojov ku du vypracovania znaleckého posudku [Sk],– percentuálny podiel, ktorým sa ohodnocované know-how podiea na tvorbe budúcichoderpatených zdrojov; do výpotu sa dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],– úroková miera v percentách vypoítaná poda prílohy . 1 asti 2, ktorá sa do výpotu dosadzujev desatinnom tvare [%/100].© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Strana 4358 Zbierka zákonov č. 492/2004 Čiastka 209Príloha č. 3k vyhláške č. 492/2004 Z. z.POSTUP STANOVENIA VŠEOBECNEJ HODNOTY NEHNUTENOSTÍ A STAVIEBA. ZÁKLADNÉ POJMY A NÁZVOSLOVIE1. Všeobecná hodnota (VŠH)Všeobecná hodnota je výsledná objektivizovaná hodnota nehnuteností a stavieb, ktorá je znaleckým odhadomich najpravdepodobnejšej ceny ku du ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnu na trhu v podmienkach vonejsúaže, pri poctivom predaji, ke kupujúci aj predávajúci budú kona s patrinou informovanosou iopatrnosou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.2. Východisková hodnota stavieb (VH)Východisková hodnota je znalecký odhad hodnoty, za ktorú by bolo možné hodnotenú stavbu nadobudnúformou výstavby v ase ohodnotenia na úrovni bez dane z pridanej hodnoty.3. Technická hodnota (TH)Technická hodnota je znalecký odhad východiskovej hodnoty stavby znížený o hodnotu zodpovedajúcu výškeopotrebovania.4. Výnosová hodnota (HV)Výnosová hodnota je znalecký odhad súasnej hodnoty budúcich disponibilných výnosov z využitianehnutenosti formou prenájmu, diskontovaných rizikovou (diskontnou) sadzbou.5. Stavby 1 )Stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojenáso zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu.Stavby sa poda stavebnotechnického vyhotovenia a úelu lenia na pozemné stavby a inžinierske stavby.B. ZÁKLADNÉ POSTUPY OHODNOCOVANIA NEHNUTENOSTÍ A STAVIEBVšeobecná hodnota sa stanoví týmito metódami:a) porovnávacia metóda,b) kombinovaná metóda (použije sa pri stavbách, ktoré sú schopné dosahova výnos formou prenájmu),c) výnosová metóda (použije sa pri pozemkoch, ktoré sú schopné dosahova výnos),d) metóda polohovej diferenciácie.Výber vhodnej metódy vykoná znalec. Výber je v znaleckom posudku zdôvodnený. Poda úelu znaleckéhoposudku možno použi aj viac metód súasne, priom v závere bude po zdôvodnení uvedená len všeobecnáhodnota urená vybranou metódou, ktorá najvhodnejšie vystihuje definíciu všeobecnej hodnoty. Priohodnocovaní nehnuteností a stavieb nemocníc a zdravotníckych zariadení sa ako jedna z metód vždy použijemetóda polohovej diferenciácie a pri hodnotení faktorov sa zohaduje najmä faktor – súasný technický stav.C. TECHNICKÁ HODNOTA STAVIEBC.1 Výpoet východiskovej hodnoty (VH)Výpoet sa vykoná na báze rozpotových ukazovateov. Rozpotový ukazovate musí by preskúmatený, tzn.vybraný ukazovate sa musí presne identifikova názvom, zatriedením do íselníka klasifikácie stavieba jednotkovou hodnotou urenou poda verejne publikovaných katalógov urených ministerstvom, z ktorého bolvybraný alebo vytvorený.Jednotková hodnota sa preskúmateným spôsobom upraví poda jednotlivých charakteristík hodnotenéhoobjektu (výška podlaží, plocha podlaží, vybavenos objektu, konštrukno-materiálová charakteristika a pod.)a prepoíta sa do cenovej úrovne k termínu, ku ktorému sa vykonáva ohodnotenie.1 ) § 43 zákona . 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Čiastka 209 Zbierka zákonov č. 492/2004 Strana 4359Východisková hodnota sa stanoví poda základného vzahuVH = M . (RU . k CU . k V . k ZP . k VP . k K . k M )[Sk],kdeM – poet merných jednotiek.Udáva poet merných jednotiek hodnoteného objektu vypoítaných poda technickej normy, na ktorej základebol zostavený vybraný rozpotový ukazovate.RU – rozpotový ukazovateRozumie sa hodnota základných rozpotových nákladov na mernú jednotku porovnateného objektu z katalógovrozpotových ukazovateov urených ministerstvom alebo stanovená tvorbou rozpotového ukazovatea namernú jednotku hodnoteného objektu poda katalógov rozpotových ukazovateov urených ministerstvom.Výber porovnateného objektu (rozpotového ukazovatea) sa vykoná poda zatriedenia hodnoteného objektu doíselníka príslušnej klasifikácie stavieb, na základe ktorej bol použitý katalóg rozpotových ukazovateovzostavený. Hodnota základných rozpotových nákladov na mernú jednotku stavebného objektu, ktorý nie jeuvedený v katalógoch urených ministerstvom, môže by vytvorená cenovou kalkuláciou (ponukovýmrozpotom) alebo na základe nákladov na obstaranie.k CU – koeficient vyjadrujúci vývoj cienVyjadruje vývoj cien stavebných prác medzi termínom ohodnotenia a obdobím, pre ktoré bol zostavenýrozpotový ukazovate porovnateného objektu. Koeficient sa urí pomocou verejne publikovaných indexovvývoja cien stavebných prác a materiálov v stavebníctve vydávaných Štatistickým úradom Slovenskej republikypo jednotlivých štvrrokoch pre odbor stavebníctvo ako celok. V prípade, že k termínu ohodnotenia neboliaktuálne indexy verejne publikované, použijú sa posledné známe.k V – koeficient vplyvu vybavenosti hodnoteného objektuVyjadruje rozdiel ceny konštrukcií a vybavení porovnateného a hodnoteného objektu.Vypoíta sa poda vzahunnkSi. cpicpnjk V [–],100% 100%i1j1kdek Sicp icpn j– koeficient štandardu i-tej konštrukcie alebo vybavenia zohadujúci štandardné, podštandardnéalebo nadštandardné vybavenie. V prípade, ak sa v cenových podieloch porovnateného objektuuvedených v katalógoch rozpotových ukazovateov nachádza konštrukcia alebo vybavenie, ktorésa na hodnotenom objekte nevyskytuje, koeficient sa rovná nule. V prípade, ke je hodnotenákonštrukcia alebo vybavenie podštandardné, je koeficient menší ako 1,00 a v prípade, ke jenadštandardné, je väší ako 1,00. Pri urovaní koeficientu sa zohaduje aj podiel hodnotenejkonštrukcie alebo vybavenia na stavbe ako celku,– cenový podiel i-tej konštrukcie alebo vybavenia vybraného porovnateného objektu uvedenýv katalógoch rozpotových ukazovateov,– cenový podiel j-tej konštrukcie alebo vybavenia navyše, ktorý sa nevyskytuje v cenových podielochporovnateného objektu uvedených v katalógoch rozpotových ukazovateov a zistí sa z pomeruodhadnutých alebo preukázatených obstarávacích nákladov na jej vybudovanie v ase a miesteohodnotenia k východiskovej hodnote hodnoteného objektu.Vo výnimoných prípadoch možno koeficient stanovi zdôvodneným odborným odhadom. V prípade zhodnéhovýberu porovnateného objektu oproti hodnotenému objektu sa koeficient rovná 1,0.k ZP – koeficient vplyvu zastavanej plochy hodnotenej stavbyVyjadruje rozdiel ceny konštrukcií a vybavení závislých od zastavanej plochy v porovnaní s priemernouzastavanou plochou hodnotenej a porovnatenej stavby. Na výpoet koeficientu sa použijú primerané vzahyvzhadom na použitý katalóg rozpotových ukazovateov. Priemerná zastavaná plocha sa vypoíta akoaritmetický priemer zastavaných plôch všetkých reprezentatívnych podlaží.© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Strana 4360 Zbierka zákonov č. 492/2004 Čiastka 209k VP – koeficient vplyvu konštruknej výšky podlaží hodnotenej stavbyVyjadruje rozdiel ceny konštrukcií a vybavenia závislých od konštruknej výšky v porovnaní s priemernoukonštruknou výškou hodnotenej a porovnatenej stavby. Na výpoet koeficientu sa použijú primerané vzahyvzhadom na použitý katalóg rozpotových ukazovateov. Priemerná konštrukná výška sa vypoíta ako váženýpriemer konštrukných výšok všetkých podlaží stavby alebo jej asti. Ako váha sa použije vekos zastavanejplochy príslušného podlažia.k K – koeficient konštrukno-materiálovej charakteristikyVyjadruje rozdiel ceny v závislosti od použitého materiálu nosnej konštrukcie stavby, ak to nebolo zohadnenév k V . Pri výbere porovnateného objektu s rovnakou konštrukno-materiálovou charakteristikou hodnotenéhoobjektu sa tento koeficient rovná 1,0.k M – koeficient vyjadrujúci územný vplyvVyjadruje zvýšené, resp. znížené náklady na výstavbu v danom mieste z dôvodu dopravných vzdialeností,možnosti zariadenia staveniska a pod.Pri stavbách, ktoré majú vo zvislom alebo vodorovnom lenení as, ktorá sa typom konštrukcie alebo úelomvýrazne líši poda zatriedenia do klasifikácie stavieb (napr. dielne s kanceláriami na hornom podlaží, bytovédomy s obchodmi na prvom nadzemnom podlaží, výrobné haly s administratívnymi alebo technickýmiprístavbami a pod.), východisková hodnota sa môže vypoíta ako súet ohodnotení jednotlivých astí. Privodorovnom delení sa obstavaný priestor základov a strechy, t. j. spoloných astí stavby, rozdelí podapomerov obstavaného priestoru vrchnej stavby jednotlivých astí.Obdobným spôsobom sa postupuje pri vstavbách v halových objektoch. Obstavaný priestor halového objektu saneznižuje o obstavaný priestor vstavby, výnimku tvorí zvisle oddelitená (samostatná) as. V koeficientevybavenosti halového objektu sa nezohaduje vybavenie vstavby a naopak.Ak obstavaný priestor asti stavby, ktorá sa typom konštrukcie alebo úelom výrazne líši poda zatriedenia doklasifikácie stavieb, tvorí nevýrazný podiel z celkového obstavaného priestoru stavby, ohodnotenie sa vykonápoda prevažujúcej asti.Pri inžinierskych stavbách, bytoch a nebytových priestoroch sa koeficienty vplyvu zastavanej plochy a vplyvuvýšky podlaží spravidla nepoužijú.Nedokonené a poškodené stavbyNedokonenými stavbami sa rozumejú rozostavané stavby, nadstavby a prístavby v ase od zaatia výstavby dovydania kolaudaného rozhodnutia stavebným úradom alebo stavby, na ktorých sa vykonáva rekonštrukcia amodernizácia. Zaiatkom výstavby sa na úely tejto vyhlášky rozumie fyzické zaatie stavebných prác nahodnotenom objekte. Východisková hodnota stavby, na ktorej sa s výstavbou nezaalo, sa nepoíta.Východisková hodnota nedokonenej stavby sa vypoíta ako východisková hodnota stavby dokonenej nazáklade projektovej dokumentácie overenej stavebným úradom (ak taká projektová dokumentácia nie je alebo aknie je v súlade so skutkovým stavom, tak poda predpokladaného stavu stavby po jej dokonení) s tým, že saodpoet východiskovej hodnoty nevyhotovených a nedokonených konštrukcií a vybavení vykoná poda ichpomerného percentuálneho zastúpenia na celej stavbe.Obdobným spôsobom sa postupuje pri poškodených stavbách. Za poškodenie sa nepovažuje fyzické alebomorálne starnutie jednotlivých konštrukcií alebo vybavení, ani dôsledky zanedbanej údržby hodnotenéhoobjektu.C.2 Výpoet technického stavu (TS) a hodnoty vyjadrujúcej opotrebenie stavby (HO)Technický stav sa vypoíta poda vzahuTS = 100 – O [%],kdeO – opotrebenie stavby [%].Opotrebenie stavby sa uvádza v percentách a zodpovedá znehodnoteniu technického stavu stavby v závislosti odveku, predpokladanej životnosti, spôsobu užívania stavby, údržby stavby a pod.Opotrebenie stavby sa vypoítaa) lineárnou metódou,b) analytickou metódou.© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Čiastka 209 Zbierka zákonov č. 492/2004 Strana 4361Opotrebenie nadstavieb, prístavieb a samostatne ohodnocovaných astí stavby sa pri lineárnej metóde vypoítasamostatne za každý rok ich veku rovnakým spôsobom, ale ukonenie predpokladanej životnosti sa urí vždy precelú stavbu k rovnakému roku.Celkové opotrebenie stavby sa pri lineárnej metóde môže vypoíta ako vážený priemer opotrebení jednotlivýchastí stavby, kde váhou je merná jednotka použitá pri výpote východiskovej hodnoty.Opotrebenie nedokonených stavieb urí znalec odborným odhadom.Pri výpote opotrebenia sa používajú tieto pojmy:Vek stavby (V) – vypoíta sa ako rozdiel roku, ku ktorému sa ohodnotenie vykonáva, a roku, v ktoromnadobudlo právoplatnos kolaudané rozhodnutie. V prípadoch, ke došlo k užívaniu stavby skôr, vypoíta savek tak, že od roku, ku ktorému sa ohodnotenie vykonáva, sa odpoíta rok, v ktorom sa preukázatene stavbazaala užíva. Ak nemožno vek stavby takto zisti, poíta sa poda iného dokladu, a ak nie je ani taký doklad,urí sa zdôvodneným odborným odhadom.Základná životnos stavby (ZZ) – rozumie sa predpokladaná životnos daného typu stavieb s ohadom na ichkonštrukno-materiálové riešenie a zatriedenie do klasifikácie. Udáva sa v rokoch.Životnos stavby (Z) – rozumie sa celková predpokladaná životnos stavby pri bežnej údržbe od jej vzniku aždo úplného zániku. Udáva sa v rokoch. Životnos stavby uruje znalec s prihliadnutím na jej konštruknomateriálovériešenie, technický stav, spôsob a intenzitu užívania a vykonávanú údržbu.Na urenie životnosti stavby možno použi vzahZ = V + T[rok],kdeVT– vek stavby [rok],– znalcom urená zostatková životnos stavby od roku, ku ktorému sa vykonáva ohodnotenie [rok].Hodnota vyjadrujúca opotrebenie (HO) sa vypoíta ako súet hodnôt vyjadrujúcich opotrebenie jednotlivýchastí stavby poda vzahunOiHO VHi[Sk],100i1kdeO i – opotrebenie i-tej asti stavby [%],VH i – východisková hodnota i-tej asti stavby [Sk],n – poet astí stavby [–].C.3 Výpoet technickej hodnoty (TH)Výpoet sa vykoná poda vzahuTSTH VH100[Sk]aleboTH = VH – HO [Sk],kdeTH – technická hodnota stavby [Sk],TS – technický stav stavby [%],VH – východisková hodnota stavby [Sk],HO – hodnota vyjadrujúca opotrebenie stavby [Sk].D. VŠEOBECNÁ HODNOTA STAVIEB (VŠH S )D.1 Porovnávacia metódaPri výpote sa používa transakný prístup. Na porovnanie je potrebný súbor aspo troch nehnuteností a stavieb.Porovnanie treba vykona na mernú jednotku (obstavaný priestor, zastavaná plocha, podlahová plocha, džka,kus a pod.) s prihliadnutím na odlišnosti porovnávaných objektov a ohodnocovaného objektu.Hlavné faktory porovnávania:© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Strana 4362 Zbierka zákonov č. 492/2004 Čiastka 209a) ekonomické (dátum prevodu, forma prevodu, spôsob platby a pod.),b) polohové (miesto, lokalita, atraktivita a pod.),c) konštrukné a fyzické (štandard, nadštandard, podštandard, príslušenstvo a pod.).Podklady na porovnanie (doklad o prevode alebo prechode nehnutenosti, prípadne ponuky realitnýchkancelárií) musia by identifikovatené. Pri porovnávaní sa musia vylúi všetky vplyvy mimoriadnychokolností trhu (napr. príbuzenský vzah medzi predávajúcim a kupujúcim, stav tiesne predávajúceho alebokupujúceho a pod).Pri výpote sa môže použi aj matematická štatistika. Na toto porovnanie je potrebný tak veký súbor, aby bolisplnené známe a platné testy matematickej štatistiky.D.2 Kombinovaná metódaVypoíta sa poda vzahua.HV b.THVŠH [Sk],a bkdeHV – výnosová hodnota stavieb [Sk],TH – technická hodnota stavieb [Sk],a – váha výnosovej hodnoty [–],b – váha technickej hodnoty, spravidla sa rovná 1,00 [–].Za výnosovú hodnotu dosadzujeme hodnotu stavieb bez výnosu z pozemkov.V prípadoch, ke sa výnosová hodnota stavieb približne rovná sútu alebo je vyššia ako technická hodnotastavieb, spravidla platí: a = b = 1. V ostatných prípadoch platí: a > b.Výnosová hodnota (HV)Výnosová hodnota stavieb sa vypoíta kapitalizáciou budúcich oderpatených zdrojov poas asovoneobmedzeného obdobia alebo kapitalizáciou budúcich oderpatených zdrojov poas asovo obmedzenéhoobdobia s následným predajom. Spôsob výpotu urí znalec.Kapitalizácia budúcich výnosov poas asovo neobmedzeného obdobiaVýnosová hodnota sa vypoíta poda základného vzahukdeOZkOZHV [Sk],k– oderpatený zdroj, ktorým sa rozumie disponibilný výnos so zohadnením kapitalizovaného odpisu[Sk/rok],– úroková miera, ktorá sa do výpotu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100]. Minimálna výškaúrokovej miery v percentách sa rovná 1,5-násobku diskontnej sadzby zverejnenej Národnou bankouSlovenska. Úroková miera zohaduje aj zaaženie daou z príjmu.Kapitalizovaný odpis sa spravidla vypoíta poda vzahuVHO K .k [Sk],ZZkdeO K – kapitalizovaný odpis [Sk/rok],ZZ – základná životnos [rok], v prípade súboru stavieb sa dosadzuje základná životnos urená váhovýmpriemerom,k – úroková miera, ktorá sa do výpotu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100]. Minimálna výškaúrokovej miery v percentách sa rovná 1,5-násobku diskontnej sadzby zverejnenej Národnou bankouSlovenska. Úroková miera zohaduje aj zaaženie daou z príjmu.© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Čiastka 209 Zbierka zákonov č. 492/2004 Strana 4363Kapitalizácia budúcich výnosov poas asovo obmedzeného obdobia s následným predajomVýnosová hodnota sa vypoíta poda základného vzahuHV nOZtHL[Sk],t 11 kt1 k nkdeOZ tnkHL– oderpatený zdroj, ktorým sa rozumie disponibilný výnos v období t [Sk/rok],– asové obdobie výnosovosti v rokoch uvažované pre výpoet,– úroková miera, ktorá sa do výpotu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100]. Minimálna výškaúrokovej miery v percentách sa rovná 1,5-násobku diskontnej sadzby zverejnenej Národnou bankouSlovenska. Úroková miera zohaduje aj zaaženie daou z príjmu.– likvidaná hodnota stavieb [Sk].Likvidaná hodnota (HL) sa vypoíta poda vzahukdeVŠHNLHL = VŠH – NL– všeobecná hodnota stavieb vypoítaná metódou polohovej diferenciácie v ase ohodnotenia [Sk],– odhadované náklady spojené s prevodom nehnutenosti, najmä da z prevodu nehnutenosti podadaového zákona, náklady na inzerciu, náklady na poplatky a pod.[Sk],Oderpatený zdroj v období t (OZ)Oderpateným zdrojom sa rozumie roný disponibilný výnos z využívania nehnutenosti formou prenájmu.Vypoíta sa ako rozdiel hrubého výnosu a nákladov na využívanie nehnutenosti (prevádzkových, správnychnákladov, nákladov na údržbu a pod.) znížený o odhad predpokladaných strát výnosu z nájomného s ohadomna typ majetku, jeho polohu, využitenos a pod.Hrubý výnos sa vypoíta za predpokladu 100 % prenajatia objektu ako súin ronej nájomnej sadzby a mernejjednotky (napr. m 2 podlahovej plochy, podlažie, miestnos, budova a pod.) Nájomné sadzby sa uriaz uzatvorených nájomných zmlúv. Ak sa nájomné sadzby nedajú zisti pre nedostatok podkladov alebo ak saodlišujú od dosiahnutených výnosov pri riadnom obhospodarovaní majetku alebo stavby (príp. ich asti) nie súv ase ohodnotenia prenajaté, vychádza sa z nájomných sadzieb, ktoré sa pri riadnom obhospodarovaní majetkudajú trvalo dosiahnu.Náklady na využívanie nehnutenosti sa uria poda predložených dokladov, najmä platobného výmeru na daz nehnuteností, poistnej zmluvy a pod., prípadne odhadom z východiskovej hodnoty alebo hrubého výnosus ohadom na vekos majetku a predpokladanú výšku pri jeho riadnom obhospodarovaní. Do nákladov sanezahajú náklady, ktoré sú nájomníkom platené osobitne, alebo náklady, o ktoré je znížená sadzba nájomnéhopoužitá pri výpote hrubého výnosu.D.3 Metóda polohovej diferenciácieMetódou polohovej diferenciácie sa spravidla samostatne stanoví všeobecná hodnota prea) stavby s výnimkou bytov a nebytových priestorov,b) byty a nebytové priestory.D.3.1 Stavby s výnimkou bytov a nebytových priestorovVypoíta sa poda základného vzahuVŠH S = TH . k PD [Sk],kdeTHk PD– technická hodnota stavby [Sk],– koeficient polohovej diferenciácie vyjadrujúci vplyv polohy a ostatných faktorov vplývajúcich navšeobecnú hodnotu v mieste a ase [–] poda metodiky urenej ministerstvom.Koeficient polohovej diferenciácie sa môže stanovi pre skupinu stavieb alebo jednotlivo pre každú stavbu.Pri urení koeficientu polohovej diferenciácie sa váhovým priemerom zohadnia spravidla tieto faktory:– trh s nehnutenosami – kúpna sila obyvatestva,© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Strana 4364 Zbierka zákonov č. 492/2004 Čiastka 209– poloha nehnutenosti v danej obci – vzah k centru obce,– súasný technický stav nehnutenosti,– prevládajúca zástavba v okolí nehnutenosti,– príslušenstvo nehnutenosti,– typ nehnutenosti,– pracovné možnosti obyvatestva,– skladba obyvatestva v mieste stavby,– orientácia nehnutenosti k svetovým stranám,– konfigurácia terénu,– pripravenos inžinierskych sietí v blízkosti stavby,– doprava v okolí nehnutenosti,– obianska vybavenos,– prírodná lokalita v bezprostrednom okolí stavby,– kvalita životného prostredia v bezprostrednom okolí stavby,– možnosti zmeny v zástavbe – územný rozvoj,– možnosti alšieho rozšírenia,– dosahovanie výnosu z nehnutenosti,– názor znalca,– iné faktory.D.3.2 Byty a nebytové priestoryVypoíta sa poda základného vzahukdeTHk PDVŠH B = TH . k PD [Sk],– technická hodnota bytu, nebytového priestoru [Sk],– koeficient polohovej diferenciácie vyjadrujúci vplyv polohy a ostatných faktorov vplývajúcich navšeobecnú hodnotu v mieste a ase [–].Pri urení koeficientu polohovej diferenciácie sa váhovým priemerom zohadnia spravidla tieto faktory:– trh s bytmi v danej lokalite – na sídlisku,– poloha bytového domu v danej obci – vzah k centru obce,– súasný technický stav bytu a bytového domu,– prevládajúca zástavba v bezprostrednom okolí bytového domu,– príslušenstvo bytového domu,– vybavenos a príslušenstvo bytu,– pracovné možnosti obyvatestva – miera nezamestnanosti,– skladba obyvatestva v obytnom dome – na sídlisku,– orientácia obytných miestností k svetovým stranám,– umiestnenie bytu v bytovom dome,– poet bytov vo vchode – v bloku,– doprava v okolí bytového domu,– obianska vybavenos v okolí bytového domu,– prírodná lokalita v bezprostrednom okolí bytového domu,– kvalita životného prostredia v bezprostrednom okolí bytového domu,– názor znalca,– iné faktory.D.4 Stavby urené na odstránenieVšeobecná hodnota stavieb, ktoré príslušný stavebný úrad nariadil alebo povolil odstráni, sa vypoíta akorozdiel všeobecnej hodnoty použiteného materiálu, ktorý možno získa odstránením stavby, a nákladov naodstránenie stavby s odprataním nevyužiteného materiálu a jeho uložením na skládku.Všeobecná hodnota stavby urenej na odstránenie na úely tejto vyhlášky nemôže by záporná.E. VŠEOBECNÁ HODNOTA POZEMKOV (VŠH POZ )E.1 Porovnávacia metódaPri výpote sa používa transakný prístup. Na porovnanie je potrebný súbor aspo troch pozemkov. Porovnanietreba vykona na mernú jednotku (1 m 2 pozemku) s prihliadnutím na odlišnosti porovnávaných pozemkov a© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Čiastka 209 Zbierka zákonov č. 492/2004 Strana 4365ohodnocovaného pozemku. Pri porovnávaní trvalých porastov bez pozemkov sa merná jednotka urí v závislostiod ich druhu (napríklad kus, 1 ha plochy a pod.).Hlavné faktory porovnávania:d) ekonomické (napríklad dátum prevodu, forma prevodu, spôsob platby a pod.),e) polohové (napríklad miesto, lokalita, atraktivita, prístup a pod.),f) fyzické (napríklad infraštruktúra a možnos zástavby pri stavebných pozemkoch; kvalita pôdy a kvalitavýsadby pri ostatných pozemkoch a pod.).Podklady na porovnanie (doklad o prevode alebo prechode nehnutenosti, prípadne ponuky realitnýchkancelárií) musia by identifikovatené. Pri porovnávaní sa musia vylúi všetky vplyvy mimoriadnychokolností trhu (napr. príbuzenský vzah medzi predávajúcim a kupujúcim, stav tiesne predávajúceho alebokupujúceho a pod).Pri výpote sa môže použi aj matematická štatistika. Na toto porovnanie je potrebný tak veký súbor, aby bolisplnené známe a platné testy matematickej štatistiky.E.2 Výnosová metódaVýnosová hodnota pozemkov sa vypoíta kapitalizáciou budúcich oderpatených zdrojov poas asovoneobmedzeného obdobia poda vzahukdeOZkOZVŠH POZ [Sk],k– oderpatený zdroj, ktorým sa rozumie disponibilný výnos dosiahnutený pri riadnom hospodáreníformou prenájmu pozemku. Pri ponohospodárskych a lesných pozemkoch je možnév odôvodnených prípadoch použi disponibilný výnos z ponohospodárskej alebo lesnej výroby.Stanoví sa ako rozdiel hrubého výnosu a nákladov [Sk/rok],– úroková miera, ktorá sa do výpotu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100]. Minimálna výškaúrokovej miery v percentách sa rovná 1,5-násobku diskontnej sadzby zverejnenej Národnou bankouSlovenska. Úroková miera zohaduje aj zaaženie daou z príjmu.E.3 Metóda polohovej diferenciácieE.3.1 Všeobecná hodnota pozemkov v zastavanom území obcí, neponohospodárskych a nelesnýchpozemkov uvedených vo vyhláške 2 ) v prílohe . 1 asti C okrem pozemkov poda oddielu 3 písm. ch)a všeobecná hodnota pozemkov mimo zastavaných území obcí urených na stavbu územným plánom zónyalebo plánom sídelného útvaru, právoplatným rozhodnutím o umiestnení stavby alebo právoplatným stavebnýmpovolením vydaným v spojenom územnom a stavebnom konaní alebo pozemkov zastavaných hlavnou stavbousa vypoíta poda základného vzahuVŠH POZ = M . VŠH MJ [Sk],kdeM – výmera pozemku v m 2 ,VŠH MJ – jednotková všeobecná hodnota pozemku v Sk/m 2 .Jednotková všeobecná hodnota pozemku sa môže stanovi aj pre skupinu pozemkov.Jednotková všeobecná hodnota pozemkov sa stanoví poda vzahuVŠH MJ = VH MJ . k PD [Sk/m 2 ],kdeVH MJ – jednotková východisková hodnota pozemku, ktorá sa stanoví poda tabuky:2 ) Vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky . 79/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej radySlovenskej republiky o katastri nehnuteností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnutenostiam (katastrálny zákon).© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Strana 4366 Zbierka zákonov č. 492/2004 Čiastka 209Klasifikácia obce – názov alebo údaj poda potu obyvateovVH MJSk/m 2a) Bratislava 2000,00b) Krajské mestá: Nitra, Prešov, Trenín, Trnava, Žilina, Košice, Banská Bystrica800,00a mestá: Piešany, Vysoké Tatry, Trenianske Teplicec) Mestá: Poprad, Zvolen, Liptovský Mikuláš, Martin 500,00d) Ostatné okresné mestá so sídlom okresných alebo obvodných úradov 300,00e) Ostatné obce nad 15 000 obyvateov 200,00f) Ostatné obce od 5 000 do 15 000 obyvateov 150,00g) Ostatné obce od 2 000 do 5 000 obyvateov 100,00h) Ostatné obce do 2 000 obyvateov 50,00Obce a lokality v okolí miest so zvýšeným záujmom o kúpu nehnuteností na bývanie alebo rekreáciu môžuma jednotkovú východiskovú hodnotu do 70 % z východiskovej hodnoty obce (mesta), z ktorej vyplývazvýšený záujem. V prípade záujmu o iné druhy nehnuteností môžu ma jednotkovú východiskovú hodnotu do50 % z východiskovej hodnoty obce (mesta), z ktorej vyplýva zvýšený záujem. V takých prípadoch sa koeficientpolohovej diferenciácie vzahuje k obci, z ktorej vyplýva zvýšený záujem.k PD je koeficient polohovej diferenciácie, vypoíta sa poda vzahuk PD = k S . k V . k D . k P . k I . k Z [–],kdek S – koeficient všeobecnej situácie (0,70 – 2,00) sa stanoví takto:Všeobecná situáciak S1. ponohospodárske oblasti znane vzdialené od obcí, 0,70 – 0,802. stavebné územie obcí do 5 000 obyvateov, okrajové priemyslové a ponohospodárske astiobcí a miest do 10 000 obyvateov 0,80 – 0,903. obytné asti obcí a miest od 5 000 do 10 000 obyvateov a asti rekreaných oblastí, centrá obcído 5 000 obyvateov, obytné asti na predmestiach a priemyslové a ponohospodárske oblastimiest do 50 000 obyvateov 0,90 – 1,104. centrá miest od 10 000 do 50 000 obyvateov, obytné asti miest nad 50 000 obyvateov a ichrýchlo dostupné predmestia, prednostné oblasti vilových alebo rodinných domov v centrei mimo centra mesta, oblasti rekreaných domekov v dôležitých centrách turistického ruchu,priemyslové a ponohospodárske oblasti miest nad 50 000 obyvateov 1,00 – 1,305. vemi dobré obchodné a obytné asti v mestách od 50 000 do 100 000 obyvateov, obytné astimiest nad 100 000 obyvateov, luxusné obytné oblasti s dobrým osvetlením a výhadom,exkluzívne oblasti rodinných domov v dosahu miest nad 100 000 obyvateov 1,20 – 1,606. vemi dobré obchodné oblasti v mestách od 50 000 do 100 000 obyvateov a v kúpenýchmestách, vedajšie ulice v centre miest nad 100 000 obyvateov, nákupné centrá vo vekýchobytných astiach mimo centra miest nad 100 000 obyvateov s dobrými dopravnýmimožnosami 1,50 – 1,807. prednostné obchodné ulice a miesta v užšom centre miest nad 100 000 obyvateov, najlepšiemiesta pre obchod v mestách od 50 000 do 100 000 obyvateov 1,70 – 1,908. najlepšie miesta pre obchod v mestách nad 100 000 obyvateov 1,80 – 2,00k V – koeficient intenzity využitia (0,90 – 2,0) sa stanoví takto:Intenzita využitiak V1. vemi malé využitie, 2-podlažné súkromné rekreané domeky, 2–3-podlažné stavbyrodinných domov s podštandardným vybavením, nepodpivniené, nízke nebytové stavbynevyužívané alebo s malým využitím, ponohospodárske stavby bez využitia, bez zástavbyv širšom okolí 0,902. rodinné domy s nižším štandardom vybavenia, bytové domy s podštandardným vybavením,3–4-podlažné nebytové stavby pre priemysel s malým technickým vybavením, využívanéponohospodárske stavby 0,953. rodinné domy so štandardným vybavením, bežné bytové domy, bytové domy s nebytovýmipriestormi, nebytové stavby pre priemysel s bežným technickým vybavením 1,004. nadštandardné rodinné domy; nadštandardné bytové domy, viacpodlažné nebytové stavby prepriemysel so štandardným technickým zariadením 1,05 – 1,10© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Čiastka 209 Zbierka zákonov č. 492/2004 Strana 43675. exkluzívne bytové stavby, obchodné domy a administratívne budovy so štandardnýmvybavením, 5- až 7-podlažné, vysoké využitie pozemku 1,10 – 1,156. obchodné domy a administratívne budovy s nadštandardným vybavením, viacpodlažné obchody(5–7 podlaží a 1–2 podzemné podlažia), vemi vysoké využitie pozemku 1,15 – 1,307. využitie ako v položke 6, ale exkluzívne miesta v centrách miest 1,30 – 2,0k D – koeficient dopravných vzahov (0,80 – 1,20) sa stanoví takto:Dopravné spojenie s obcou1. pozemky v odahlých lokalitách bez možnosti využitia hromadnej dopravy, cesty bezdokonovacích prác (nespevnené a pod.), cesta do obce alebo mesta v trvaní viac ako 30 min.2. pozemky na okraji miest a obce so železninou zastávkou alebo autobusovou prímestskoudopravou, doprava do mesta ešte vyhovujúca3. pozemky na predmestiach miest, odkia sa možno pešo dosta k prostriedku hromadnejdopravy alebo vlastným autom do centra do 15 min.4. pozemky v tesnej blízkosti prostriedku hromadnej dopravy s dobrou úpravou ciest, cestavlastným autom do centra (10 min.), územie mesta5. pozemky na obchodných uliciach miest do 100 000 obyvateov, v nákupných centrách väšíchpredmestí, intenzívny peší ruch, centrum hromadnej dopravy (autobus, trolejbus)6. pozemky na obchodných uliciach v centre miest s potom obyvateov nad 100 000,so širokými ulicami a parkoviskami, autobusy a trolejbusy s hustou premávkouk D0,800,850,901,001,051,05 – 1,20k P – koeficient obchodnej alebo priemyselnej polohy (0,90 – 2,00) sa vypoíta takto:Obchodná poloha alebo priemyselná polohak P1. obchodná poloha 1,50 – 2,002. obchodná poloha a byty 1,20 – 1,503. obytná poloha 1,00 – 1,204. priemyselná poloha 0,90 – 1,005. ponohospodárska poloha 0,90k I – koeficient druhu pozemku (0,60 – 1,50) závisí od druhu uvedeného v katastri nehnuteností a jehopripravenosti (vhodnosti) na realizovanie stavby, stanoví sa takto:Druh pozemku Vybavenie pozemku k I1. zastavaná plocha, nádvoria azáhrady pri stavbách2. ostatné pozemky, napr. vodnéplochy, ostatné plochy uvedenév prílohe . 1 k vyhláške 9 ) asti C,treom bode písmenách a) až h),pozemky urené na stavbu,ponohospodárske a lesnépozemky v zastavanom územíobcea)b)c)d)a)b)c)d)bez techn. infraštruktúry (vlastné zdroje)stredná vybavenos (miestne rozvody vody, elektriny)dobrá vybavenos (miestne rozvody vody, elektriny,zemného plynu),vemi dobrá vybavenos (väšia ako v písmene c)bez techn. infraštruktúry (vlastné zdroje)stredná vybavenos (miestne rozvody vody, elektriny)dobrá vybavenos (miestne rozvody vody, elektriny,zemného plynu),vemi dobrá vybavenos (väšia ako v písmene c)0,80 – 1,001,00 – 1,201,20 – 1,301,30 – 1,500,60 – 0,800,80 – 1,001,00 – 1,101,10 – 1,30Vybavenos pozemku, resp. infraštruktúra sa posudzuje z pohadu možného priameho napojenia cez vlastné,prípadne obecné pozemky (napr. komunikácie). Hodnota koeficientu v odporúanom intervale je závislá odnáronosti (finannej, technickej a pod.) súvisiacej s napojením.k Z – koeficient povyšujúcich a redukujúcich faktorov (0,20 – 3,00) sa stanoví takto:Povyšujúce faktory a redukujúce faktoryPovyšujúce faktory:– pozemky urené výhadovým plánom na vyššie využitie, než slúžia v súasnosti,– rohové parcely na obchodné úely,– pozemky so stavebnou uzáverou na chránených územiach,k Z1,00 – 3,00© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Strana 4368 Zbierka zákonov č. 492/2004 Čiastka 209––obchodné parcely v miestach so silným turistickým ruchom, ak to nebolo zohadnenév koeficiente k S ,pozemky s výrazne zvýšeným záujmom o kúpu, ak to nebolo zohadnené v zvýšenejvýchodiskovej hodnote,oblasti s výrazným zvýhodnením daových poplatkov,iné faktory.––Redukujúce faktory:–––––––––––ak sa v najbližšom ase predpokladá nižší stupe využitia ako doteraz,spád emisií a vplyv zápachu z priemyselnej výroby, uskladnenia surovín, odpadov, z výrobypotravín, z ponohospodárskej výroby a pod.,rušivý hluk z cestnej, leteckej alebo železninej dopravy v obytných oblastiach,ekologické zaaženie pozemku,ak sa v blízkosti obytnej, administratívnej alebo hotelovej zóny nachádzajú rušivo pôsobiacepriemyselné zariadenia,pri mimoriadnom zatienení obytných miest (les, skaly, severné úboie a pod.),svahovitos terénu, hladina podzemnej vody, únosnos základovej pôdy,ochranné pásma, stavebná uzávera, chránená krajinná oblas,stavba pod povrchom pozemku,vecné bremeno (napr. právo prechodu alebo prejazdu, ochranné pásmo a pod.),iné faktory.0,20 – 1,00Povyšujúce faktory a redukujúce faktory je možné použi, len ak už neboli zohadnené vo východiskovejhodnote alebo v predchádzajúcich koeficientoch.E.3.2 Všeobecná hodnota ponohospodárskej pôdy mimo zastavaného územia obce neurenej na stavbu,uvedenej v prílohe . 1 k vyhláške 2 ) asti A.1 prvom bode (orná pôda), v šiestom bode (trvalé trávne porasty)a pozemkov mimo zastavaného územia obce uvedených v prílohe . 1 k vyhláške 2 ) asti C oddiele 3 písmene ch)sa vypoíta poda základného vzahuVŠH POZ = M . VŠH MJ [Sk],kdeM – výmera pozemku v m 2 ,VŠH MJ – jednotková všeobecná hodnota pozemku v Sk/m 2 .Jednotková všeobecná hodnota pozemku sa môže stanovi aj pre skupinu pozemkov.Jednotková všeobecná hodnota pozemku sa stanoví poda vzahukdeVH MJk PDVŠH MJ = VH MJ . k PD [Sk/m 2 ],– jednotková východisková hodnota pozemku, ktorá sa stanoví poda osobitného zákona 3 ) v závislostiod katastrálneho územia a okresu. Jednotková východisková hodnota pozemku uvedeného v prílohe. 1 k vyhláške 2 ) asti C oddiele 3 písmene ch) sa rovná jednotkovej východiskovej hodnotepozemku druhu trvalý trávny porast poda osobitného zákona.Ak je v osobitnom zákone uvedená nulová východisková hodnota, jednotková východiskováhodnota ornej pôdy sa stanoví v závislosti od kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky urenejpríslušnou správou katastra, prípadne potvrdenia príslušného obvodného pozemkového úradu.Jednotková východisková hodnota pozemkov druhu trvalý trávny porast a pozemkov uvedenýchv prílohe . 1 k vyhláške 2 ) asti C oddiele 3 písmene ch), ktoré majú poda osobitného zákonauvedenú nulovú východiskovú hodnotu, rovná sa 75 % jednotkovej východiskovej hodnotepozemku druhu orná pôda urenej poda predchádzajúcej vety [Sk/m 2 ],– koeficient polohovej diferenciácie, ktorý zohaduje špecifiká polohy, využitenosti, dosahovaniavýnosu, predajnosti a pod. [–].E.3.3 Všeobecná hodnota ponohospodárskej pôdy vrátane porastov mimo zastavaného územia obceneurenej na stavbu, uvedenej v prílohe . 1 k vyhláške 2 ) asti A.1 druhom bode (chmenice), treom bode(vinice), štvrtom bode (záhrady), piatom bode (ovocné sady) sa vypoíta poda vzahu3 ) Zákon . 476/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopa zákon Slovenskej národnej rady . 317/1992 Zb. o dani z nehnuteností v zneníneskorších predpisov.© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Čiastka 209 Zbierka zákonov č. 492/2004 Strana 4369VŠH POZP = VŠH POZ + VŠH P [Sk],kdeVŠH POZ – všeobecná hodnota pozemku, ktorá sa vypoíta poda vzahuVŠH POZ = M . VŠH MJ [Sk],kdeM – výmera pozemku v m 2 , prípadne v ha,VŠH MJ – jednotková všeobecná hodnota pozemku v Sk/m 2 , prípadne v Sk/ha.Jednotková všeobecná hodnota pozemku sa môže stanovi aj pre skupinu pozemkov.Jednotková všeobecná hodnota pozemku sa stanoví porovnávacou metódou alebo metódou polohovejdiferenciácie poda základného vzahukdeVH MJk PDVŠH MJ = VH MJ . k PD [Sk/m 2 ], [Sk/ha],– jednotková východisková hodnota pozemku sa rovná jednotkovej východiskovej hodnote pozemkudruhu orná pôda poda osobitného zákona. Ak je v osobitnom predpise uvedená nulovávýchodisková hodnota, jednotková východisková hodnota ornej pôdy sa stanoví v závislosti odkódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky urenej príslušnou správou katastra, prípadnepotvrdenia príslušného obvodného pozemkového úradu.– koeficient polohovej diferenciácie, ktorý zohaduje špecifiká polohy, využitenosti,dosahovania výnosu, predajnosti a pod. [–].VŠH P je všeobecná hodnota porastu, ktorá sa vypoíta poda vzahukdeVH Pk PDVŠH P = VH P . k PD– jednotková východisková hodnota porastu sa stanoví poda prílohy . 15 pre ovocné stromy podatabuky . I, pre vininé porasty poda tabuky . II, pre chmeové porasty vrátane zariadeniachmeníc poda tabuky . III a pre okrasné dreviny poda tabuky . X,– koeficient polohovej diferenciácie, ktorý zohaduje špecifiká kvality, stupa poškodenia,dosahovania výnosu, predajnosti a pod. [–].[Sk],E.3.4 Všeobecná hodnota lesných pozemkov mimo zastavaného územia obcí a lesných porastovv zastavanom i nezastavanom území obcí uvedených v prílohe . 1 k vyhláške 2 ) asti B (lesné pozemky) savypoíta poda základného vzahuVŠH POZP = VŠH LPOZ + VŠH LP [Sk],kdeVŠH LPOZ – všeobecná hodnota lesného pozemku, ktorá sa vypoíta poda vzahovVŠH LPOZ = M . VŠH LMJ[Sk],VŠH LJM = VH LJM . k PD [Sk/ha], [Sk/m 2 ],VH JLM = Hp z + f p [Sk/ha], [Sk/m 2 ],Hp z = Hpz jk . zst jk [Sk/ha], [Sk/m 2 ],f p = Zcu jk . zstc jk (Hv 1 + Hv 2 ) [Sk/ha], [Sk/m 2 ],kdeVŠH LPOZ – všeobecná hodnota lesného pozemku,© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Strana 4370 Zbierka zákonov č. 492/2004 Čiastka 209M – výmera lesného pozemku v ha s presnosou na štyri desatinné miesta (m 2 ) ,VŠH LMJ – jednotková všeobecná hodnota lesného pozemku sa stanoví poda špecifických metódohodnocovania lesov,VH LMJ – jednotková východisková hodnota lesného pozemku v Sk/ha (Sk/m 2 ) sa stanoví ako súetzákladnej hodnoty lesného pozemku pre cieové drevinové zastúpenie poda prílohy . 14 tabukyI a hodnoty faktora polohy v závislosti od približovacej a odvoznej vzdialenosti poda prílohy. 14 tabuky . II,Hpz – základná hodnota lesného pozemku v Sk za hektár sa urí ako súet základnej hodnotyjednotlivých drevín upravenej cieovým zastúpením,fp – hodnota faktora polohy v Sk na ha,Hpz jk – základná hodnota lesného pozemku v Sk na ha cieových drevín k, j-tej bonity; príloha . 14, tab.. I,zstc jk – cieové zastúpenie drevín k, j-tej bonity na lesnom pozemku v percentách, urené v lesnomhospodárskom pláne (LHP),Hv 1 , Hv 2 – jednotková hodnota sadzby faktora polohy lesného pozemku za približovanie (v 1 ) a odvoz (v 2 )dreva v Sk za m 3 ; príloha . 14, tab. . II,Zcu jk – celková zásoba produkcie dreva na pni, cieových drevín k, j-tej bonity v rubnej dobe na hektár;príloha . 14, tab. . III,k PD – koeficient polohovej diferenciácie zohadujúci špecifiká využitenosti, dosahovania výnosu,predajnosti a pod., ktorý sa stanoví osobitne pre lesné pozemky a osobitne pre lesné porasty podavzahuk PD = k S .k V .k L [-],kdek S – koeficient všeobecnej situácie dopytu po úžitkoch funkcií lesa sa stanoví takto:Ukazovate udnatosti okresuHodnota koeficienta k sv pote obyvateov na km 2 lesný pozemok lesný porastnad 1000 1,5 1,3500 – 1000 1,4 1,2250 – 500 1,3 1,1100 – 250 1,0 1,050 – 100 0,9 0,9do 50 0,7 – 0,9 0,8 – 0,9Údaje o udnatosti okresu sa získajú na okresnom úrade okresného mesta.k V – koeficient využitenosti lesného majetku sa stanoví takto:Skupiny lesov poda možnosti komerného využitiaHodnota koeficienta k vproduknej funkcie lesný pozemok lesný porastLesy hospodárske, s absolútnou výškovou bonitou od stredu bonitného 1,3 1,20rozpätia hore vo veku zaiatku obnovy a staršieLesy hospodárske, s absolútnou výškovou bonitou od stredu bonitného 1,3 1,15rozpätia hore, ktoré nedosiahli vek zaiatku obnovyLesy hospodárske, s absolútnou výškovou bonitou od stredu bonitného 1,2 1,10rozpätia dole vo veku zaiatku obnovy a staršieLesy hospodárske, s absolútnou výškovou bonitou od stredu bonitného 1,2 1,00rozpätia dole, ktoré nedosiahli vek zaiatku obnovyLesy osobitného urenia, s absolútnou výškovou bonitou od stredu 1,3 1,05bonitného rozpätia horeLesy osobitného urenia, s absolútnou výškovou bonitou od stredu 1,2 0,95 – 1,0bonitného rozpätia doleLesy ochranné a chránených území s 2., 3. a 4. stupom ochrany prírody 1,0 0,90 – 0,95Lesy chránených území s 5. stupom ochrany prírody 0,8 – 0,9 0,85 – 0,90Lesy v marginálnych a horších prírodných a výrobných podmienkach 0,7 – 0,8 0,80 – 0,85Vplyv inej využitenosti lesného pozemku (napr. poovné právo, bažantnice ap.) sa zohadní pre dotknutéplochy osobitne.© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Čiastka 209 Zbierka zákonov č. 492/2004 Strana 4371k L – koeficient lesnatosti asti krajiny (regiónu – okresu) sa stanoví takto:Lesnatosasti krajiny v %Hodnota koeficienta k Llesný pozemoklesný porastdo 5 % 1,3 1,25 – 10 % 1,1 – 1,2 1,110 – 20 % 1,0 1,020 – 30 % 0,9 0,9530 – 40 % 0,8 0,940 – 60 % 0,6 – 0,7 0,85nad 60 % 0,4 – 0,6 0,8Lesnatos sa zistí na lesnom úrade v sídle okresu.Minimálna základná hodnota 1 hektára lesného pozemku je 4 000 Sk.Pri nesúlade údajov o druhu pozemku v katastri nehnuteností so skutoným stavom sa všeobecná hodnotapozemku stanovuje poda skutoného stavu.VŠH LP – všeobecná hodnota lesného porastu, ktorá sa vypoíta poda vzahovVŠH M. [Sk],LPMJLP VŠH LPMJVŠH [Sk/ha], [Sk/m 2 ],VHLPa HporzijkVH LPa . k PD.1 k fpp[Sk/ha], [Sk/m 2 ],Hpor zijk = [(Hut jk –c jk ).fa ijk +c jk ]kd.zst ijk .z [Sk/ha], [Sk/m 2 ],fp = ZS ijk .(Hv 1 +Hv 2 ) [Sk/ha], [Sk/m 2 ],kdeVŠH LPJM – jednotková všeobecná hodnota lesného porastu v Sk/ha sa stanoví ako súin jednotkovejvýchodiskovej hodnoty lesného porastu VH Lpa a koeficienta polohovej diferenciácie (k PD ),VH LPa – jednotková východisková hodnota lesného porastu v Sk/ha sa stanoví ako súet základnej hodnotydrevín skutoného zastúpenia (k), veku (i), bonity (j) a zakmenenia (z), upravenej o poškodenielesného porastu (kp v %) a hodnoty faktora polohy(fp) v Sk/ha,Hpor zijk – základná hodnota lesného porastu v Sk/ha sa stanoví ako súet hodnoty jednotkovej sadzbylesného porastu danej dreviny vo veku 3 rokov (c jk ), príloha . 15, tab. VI, a súinu vekovéhohodnotového faktora dreviny (fa ijk ), príloha . 15, tab. IV.1–IV.6, a hodnoty ažbového výnosuv rubnej dobe (Hu jk ), príloha . 15, tab. V, zníženého o hodnotu jednotkovej sadzby lesnéhoporastu danej dreviny vo veku 3 rokov (c jk ), príloha . 15, tab. VI, upravený na skutonézastúpenie dreviny a zakmenenie lesného porastu v Sk/ha,Hu jk – hodnota ažbového výnosu v rubnej dobe, danej bonity (j) a dreviny (k), príloha . 15, tab.V,c jk – celkové pestovné náklady založenia lesného porastu vo veku 3 rokov danej bonity (j) a dreviny(k), príloha . 15, tab. VI,fa ijk – vekový hodnotový faktor i-tého vekového stupa, j-tej bonity, k-tej dreviny, príloha . 15, tab.IV.1 – IV.6,z – zakmenenie (od 0,1 – 1,0),kp– koeficient poškodenia porastu (podiel zníženia celkovej hodnoty porastu odvodený zo zníženiahodnoty zásoby dreva vo vekovom stupni), príloha . 15, tab. IX,fp – hodnota faktora polohy v Sk na ha, urí sa ako súin jednotkových hodnôt faktora polohy v Sk/m 3 ,Mkdpoda prílohy . 15, tab. VIII a skutonej zásoby porastu v m 3 (Zs ijk ),– výmera lesného porastu JPRL (na štyri desatinné miesta),– koeficient prepotu základnej hodnoty porastu urujúcich drevín na hodnotu priradených drevín,príloha . 15, tab. VII,© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Strana 4372 Zbierka zákonov č. 492/2004 Čiastka 209zst ijk – skutoné zastúpenie drevín k, v poraste i-tého vekového stupa, j-tej bonity,Zs ijk – skutoná zásoba dreva na pni v i-tom vekovom stupni, j-tej bonity, zastúpených drevín k,Hv 1 , Hv 2 – jednotková sadzba faktora polohy lesného porastu za približovanie (v 1 ) a odvoz (v 2 ) dreva v Sk zam 3 , príloha 15, tab. VIII,k PD – koeficient polohovej diferenciácie zohadujúci špecifiká využitenosti, dosahovania výnosu,predajnosti a pod.Porasty staršie, ako sú rubné doby v prílohe . 15 v tab. IV.1 – IV.6, ohodnotia sa poda údajov najvyššejrubnej doby danej dreviny ich interpoláciou s primeraným zohadnením poklesu kvality drevných zásob.V prípade poškodenia porastu antropogénnou innosou, predovšetkým imisiami, jednotková východiskováhodnota lesného porastu sa zníži o hodnotu identifikovaného poškodenia poda prílohy . 15, tab. IX. Hodnotapoškodenia v stupoch sa preberie z výsledkov pravidelného monitoringu zdravotného stavu lesa alebo sa zistípriamo v poraste (pri listnatých drevinách iba v období plnej vegetácie) na základe priemernej defoliácie drevínv poraste alebo iných relevantných postupov.Skutoná celková zásoba porastu v m 3 sa preberie z lesného hospodárskeho plánu alebo sa zistí meraním.Jednotkové hodnoty polohy sa zistia v prílohe . 15 tab.VIII na základe priemernej približovacej a odvoznejvzdialenosti konkrétneho porastu.F. VŠEOBECNÁ HODNOTA ZÁVADF.1 Vecné bremenoVecné bremená obmedzujú vlastníka stavby a pozemku v prospech iného. Práva zodpovedajúce vecnýmbremenám sú viazané na vlastníctvo budovy, haly, stavby a pozemku alebo patria osobe. Vecné bremenáprevodom alebo prechodom stavieb a pozemkov prechádzajú na nadobúdatea. Delia sa na vecné bremenás povinnosoua) kona (napr. poskytnú doživotné bývanie),b) zdrža sa (napr. nestava plot nad urenú výšku),c) strpie (napr. právo prechodu, prejazdu, právo stavby, užívacie právo).Všeobecná hodnota jednotlivých vecných bremien viaznucich na nehnutenostiach sa stanoví iba na úelyexekuného konania. 4 ) V takých prípadoch sa všeobecná hodnota nehnuteností a stavieb stanoví bezzohadnenia existencie vecného bremena.V ostatných prípadoch sa existencia vecného bremena zohadní pri výpote všeobecnej hodnoty nehnutenostía stavieb.F.2 Výpoet všeobecnej hodnoty vecného bremena (VŠH VB ) na úely exekuného konaniaVýpoet všeobecnej hodnoty vecného bremena sa vykoná takto:a) Práva spojené s nehnutenosou sa odhadnú tak, že sa zistí výhoda, ktorú tieto práva prinášajú oprávnenému(vlastníkovi) v období jedného roka, a hodnota tejto výhody sa vynásobí pri právach asovo neobmedzenýchdvadsiatimi, pri právach asovo obmedzených potom rokov, poas ktorých má právo ešte trva, najviacvšak dvadsiatimi.b) Závady viaznuce na nehnutenosti sa odhadnú poda hospodárskej ujmy, ktorá vyplýva zo závady prezaaženého (vlastníka). Výpoet sa vykoná kapitalizáciou hospodárskej ujmy (rozdielu budúcich zníženýchoderpatených zdrojov oproti bežným oderpateným zdrojom) poas asovo obmedzeného obdobia. Prizávadách neobmedzeného trvania sa vezme za základ výpotu obdobie dvadsiatich rokov, pri závadáchpresne obmedzeného trvania toto obdobie.Všeobecná hodnota vecného bremena sa vypoíta poda základného vzahu n OZVŠHtVB [Sk],t 11 kt4 ) Napríklad § 139 zákona . 233/1995 Z. z., § 87a zákona . 511/1992 Zb.© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Čiastka 209 Zbierka zákonov č. 492/2004 Strana 4373kdeOZ t – trvalo oderpatený zdroj [Sk/rok], ktorý sa vypoíta ako rozdiel budúcich znížených oderpatenýchzdrojov oproti bežným oderpateným zdrojom (napr. hodnota zvýšenia alebo zníženia ronejnájomnej sadzby vyplývajúca z vecného bremena a pod.),n – asové obdobie trvania vecného bremena pri neobmedzenom trvaní platí: n = 20 rokov [rok],k – diskontná sadzba, ktorá sa do výpotu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100].V prípade požiadavky stanovenia všeobecnej hodnoty vecných bremien poda § 1 ods. 2) tejto vyhlášky sapostupuje poda asti F.2.G. VÝPOET VŠEOBECNEJ HODNOTY NÁJMU ZA POZEMOKVšeobecnú hodnotu roného nájmu pozemku vypoítame poda vzahuVŠHNP1nn1 k .k VŠH P MJ. .k N [Sk/rok], k 1kdeVŠH PMJ – všeobecná hodnota pozemku na mernú jednotku [Sk/m 2 ],k – diskontná sadzba, ktorá sa do výpotu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],k Nn– koeficient zohadujúci daové zaaženie daou z príjmu, ktorý sa rovná (100+N)/100, kde Nvyjadrujú náklady spojené s dosiahnutím hrubého výnosu (da z príjmu v percentách),– obdobie predpokladanej návratnosti investície, spravidla 15 rokov.© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Strana 4374 Zbierka zákonov č. 492/2004 Čiastka 209Príloha č. 4k vyhláške č. 492/2004 Z. z.POSTUP STANOVENIA VŠEOBECNEJ HODNOTY STROJOVÝCH ZARIADENÍ, DRÁHOVÝCHVOZIDIEL, PLAVIDIEL A LIETADIELTáto príloha ustanovuje postup znalcov pri vypracovaní posudku na stanovenie všeobecnej hodnoty zložiekmajetku: strojové zariadenia, dráhové vozidlá, plavidlá a lietadlá.A. ZÁKLADNÉ POJMY A NÁZVOSLOVIEA.1 Strojové zariadeniaStrojové zariadenia sú stroje, prístroje, súbory strojov, napríklad výrobné linky, pružné výrobné systémy a pod.,ktoré majú samostatné technicko-ekonomické urenie a výrobcom, dovozcom i predajcom stanovené plnenieprevádzkovo-technických funkcií. Poda alej uvedeného postupu môže stanovova hodnotu strojovýchzariadení len znalec z odboru strojárstvo.A.2 Dráhové vozidláDráhové vozidlá sú dopravné prostriedky urené na prepravu osôb, zvierat a vecí, na vykonávanie innostísúvisiacich s výstavbou a údržbou dráhy alebo s prevádzkovaním dráhy, vedené pri svojom pohybe po dráhe.Dráhové vozidlá poda technických podmienok rozdeujeme na železniné, elektrikové, trolejbusové, lanové ašpeciálne. Železniné koajové vozidlá rozdeujeme na hnacie vozidlá závislej a nezávislej trakcie a na hnanévozidlá osobné, nákladné a špeciálne. Poda alej uvedeného postupu sa stanovuje hodnota dráhovýchvozidiel uvedených v príslušných predpisoch. 1 ) Tieto predpisy zárove urujú rozsah oprávnenia na výkonznaleckej innosti v odbore doprava železniná.A.3 LietadláLietadlá sú zariadenia schopné pohybu v atmosfére v dôsledku iných reakcií vzduchu, ako sú reakcievzduchu voi zemskému povrchu. 2 ) Znalec môže ohodnocova lietadlá ahšie ako vzduch s pohonom alebo bezpohonu (balóny, vzducholode) a ažšie ako vzduch s pohonom alebo bez pohonu (klzáky, letúny a vrtuníky).Poda alej uvedeného postupu môže stanovova hodnotu lietadiel len znalec z odboru doprava letecká.A.4 PlavidláPlavidlá sú lode vnútrozemskej plavby, malé plavidlá, prievozné lode, plávajúce stroje alebo plávajúcezariadenia 3 ) a námorné rekreané plavidlá. 4 ) Poda alej uvedeného postupu môže urova hodnotu plavidiel lenznalec z odboru doprava lodná.A.5 Základné pojmy(1) Na úely tejto prílohya) skupinou je funkne, konštrukne, úžitkovo, významovo kompaktný celok zložky majetku,b) príslušenstvom zložky majetku sú predmety, ktoré tvoria so zložkou majetku jeden majetkový celok a súsúasou jej obstarávacej ceny a evidencie,c) štandardnou výbavou zložky majetku je výbava zahrnutá obvykle vo vstupnej cene zložky majetku,d) mimoriadnou výbavou zložky majetku je vybavenos zložky majetku nad rámec štandardne dodávanejvýbavy zložky majetku výrobcom alebo dovozcom, autorizovaným distribútorom alebo predajcom a tiežvýbava, ktorej vstupná cena nie je zahrnutá vo vstupnej cene zložky majetku. Zásady stanovenia hodnotymimoriadnej výbavy sú totožné so zásadami stanovenia hodnoty zložky majetku,e) medzným stavom je stav zložky majetku, v ktorom musí by alšie používanie zložky majetku prerušenéalebo ukonené,1 ) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky . 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona . 455/1991 Zb.o živnostenskom podnikaní(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.Vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky . 250/1997 Z. z., ktorou sa vydáva dopravný poriadok dráh.2 ) § 2 písm. b) zákona . 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.3 ) § 2 písm. e) zákona . 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.4 ) § 2 písm. f) zákona . 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení zákona . 581/2003 Z. z.© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Čiastka 209 Zbierka zákonov č. 492/2004 Strana 4375f) opotrebením je postupné znehodnocovanie zložky majetku v procese jej používania, ktoré môže by fyzickéa morálne,g) fyzickým opotrebením je postupné, spravidla dlhší as trvajúce zhoršovanie fyzických parametrov zložkymajetku vznikajúce štandardným používaním zložky majetku spôsobom zodpovedajúcim povahe a úelu, naktorý má slúži pri rešpektovaní predpisov a pokynov výrobcov alebo dodávateov na jej prevádzku,h) morálnym opotrebením je opotrebenie, ktoré vzniká ako dôsledok technického pokroku, priom zložkamajetku vyrobená na rovnaký úel ako jej predchádzajúca má technicky dokonalejšie parametre alebo pripribližne rovnakom výkone nižšiu energetickú náronos prevádzky, resp. náronos obsluhy, ím hodnotaskôr vyrobenej zložky majetku s menšou výkonnosou spravidla klesá, alebo sa zložka s rovnakýmiparametrami spravidla predáva lacnejšie,i) údržbou je súhrn inností zabezpeujúcich štandardnú technickú spôsobilos a hospodárnos prevádzkyzložky majetku, spomaujúci fyzické opotrebenie, predchádzajúci jeho následkom a odstraujúci drobnejšiechyby, spravidla bez demontáže dielov a bez výmeny súiastok a poda predpisov výrobcu alebo dodávateazložky majetku,j) opravou je súhrn inností, ktorými sa odstraujú následky poškodenia, opotrebenia alebo stratyprevádzkyschopnosti celku, skupín alebo dielcov zložky majetku za úelom uvedenia zložky majetku doprevádzkyschopného stavu, priom nemusia by zachované pôvodné rozmery a tvar novej zložky majetku,k) bežnou opravou je oprava, pri ktorej sa obnovuje prevádzkyschopnos skupiny alebo zložky majetku akocelku. Spravidla sa uskutouje výmenou chybných alebo opotrebovaných súiastok za nové, opravené aleborenovované. Tento pojem sa uvádza len pre potreby ohodnocovania zložky majetku,l) celkovou opravou je oprava skupiny takého rozsahu v predpísanom rozsahu a kvalite poda predpisovvýrobcu, pri ktorej sa po úplnej demontáži skupiny vymieajú všetky poškodené alebo opotrebované astizložky majetku za nové, opravené alebo renovované. Tento pojem sa uvádza len pre potreby ohodnocovaniazložky majetku,m) generálnou opravou je oprava v predpísanom rozsahu a kvalite poda predpisov výrobcu, pri ktorej sa vykonácelková oprava všetkých skupín zložky majetku, resp. sa oprava vykoná výmenným spôsobom skupín zafunkné skupiny, ktoré mali celkovú opravu (retrofit). Tento pojem sa uvádza len pre potreby ohodnocovaniazložky majetku,n) zárunou opravou je oprava zložky majetku v zárunej dobe,o) renováciou súiastky je oprava, pri ktorej sa poškodenej alebo opotrebovanej asti súiastky alebo súiastkyzložky majetku vráti jej geometrický tvar, rozmery, funkné vlastnosti, priom sa obyajne zachovávaživotnos súiastky porovnatená s jej pôvodnou životnosou,p) modernizáciou je úprava zložky majetku, pri ktorej sa zlepší jej vybavenos, zvýšia sa jej úžitkové vlastnostialebo rozšíri sa jej použitenos,r) rekonštrukciou je úprava zložky majetku, ktorou sa zmení úel použitia a technické parametre alebo nastávakvalitatívna zmena výkonnosti,s) nákladmi na opravu zložky majetku sú náklady na vykonanie úkonov opráv štandardnou technológiounutných na odstránenie následkov poškodenia, opotrebenia alebo straty prevádzkyschopnosti zložky majetkuspojených s uvedením zložky majetku do prevádzkyschopného stavu porovnateného so stavom zložkymajetku, v akom bola pred poškodením,t) výškou škody je skutoná škoda vyjadrená rozdielom všeobecnej hodnoty zložky majetku pred jejpoškodením a jej všeobecnej hodnoty po odstránení poškodenia, aj predpokladaného poškodenia,štandardnými postupmi, pri zohadnení nákladov na opravu zložky majetku a všeobecnej hodnoty zvyškovzložky majetku k dátumu vzniku poškodenia. Výška škody pri totálnom zniení zložky majetku zodpovedávšeobecnej hodnote zložky majetku pred jej poškodením,u) všeobecnou hodnotou zvyškov zložky majetku je všeobecná hodnota astí alebo skupín poškodenej zložkymajetku stanovená k dátumu poškodenia zložky majetku, ktoré sú využitené, najmä ako už použité náhradnédiely po odpoítaní nákladov na ich demontáž, prípadné istenie, skladovanie a predaj, resp. ako odpad,v) likvidanou hodnotou je predpokladaná predajná hodnota dielcov zložky majetku alebo zložky majetku poodpoítaní nevyhnutných nákladov spojených s jej likvidáciou v súvislosti s ukonením podnikateskejinnosti majitea zložky majetku alebo jej vyradením z evidencie.© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Strana 4376 Zbierka zákonov č. 492/2004 Čiastka 209(2) Zložky majetku sa na úely hodnotenia delia na tieto kategórie:a) zložky majetku, ktoré majú vstupnú cenu uvedenú v slovenských korunách,b) zložky majetku zahraninej výroby, ktoré majú vstupnú cenu uvedenú v cudzej mene,c) zložky majetku vyhotovené vlastnou innosou alebo iným spôsobom, bez cenových kalkulácií,d) zložky majetku nové, poškodené,e) jednoúelové zložky majetku,f) zložky majetku, pri ktorých nemožno vykona obhliadku,g) zložky majetku zaradené alebo nezaradené do používania,h) zložky majetku nadobudnuté na základe zmluvy o nájme,i) technologické celky,j) modernizované a rekonštruované zložky majetku,k) zložky majetku, ktoré mali celkovú alebo generálnu opravu,l) morálne opotrebované zložky majetku,m) príslušenstvo, náhradné dielce, mimoriadna výbava zložky majetku, nástroje a náradie,n) zásoby strojových zariadení, dráhových vozidiel, plavidiel a lietadiel.A.6 Skupiny zložky majetku a pomerný podiel skupiny zložky majetku PDS(1) Zložka majetku sa hodnotí zásadne ako celok s výnimkou prípadu, ke niektorá skupina zložky majetku mápodstatne iný technický stav, resp. niektorá skupina zložky majetku má výrazne odlišnú životnos. V takomprípade sa zložka majetku hodnotí rozlenená na skupiny. Metodika ohodnocovania skupín je rovnaká akometodika ohodnocovania celku. O tom, i zložku majetku pri ohodnocovaní treba, alebo netreba leni naskupiny, rozhoduje znalec, priom skupinu kvantifikuje stanovením pomerného podielu skupiny zložkymajetku PDS.(2) PDS je percentuálne vyjadrenie podielu príslušnej skupiny z novej zložky majetku ako celku bezmimoriadnej výbavy. Vypoíta sa poda vzahovVHSPDS 100VH[%] ,VCSPDS 100VC[%] ,PHSPDS 100PH[%],kdeVHs – východisková hodnota skupiny zložky majetku [Sk],VH – východisková hodnota zložky majetku [Sk],VCs – vstupná cena skupiny zložky majetku [Sk],VC – vstupná cena zložky majetku [Sk],PHs – porovnatená hodnota skupiny zložky majetku [Sk],PH – porovnatená hodnota zložky majetku [Sk].VHs, resp. PHs sa stanovia postupom na stanovenie VH poda asti A.16, resp. A.17.(3) Ak nie sú k dispozícii vstupné údaje na výpoet PDS, pomerný diel skupiny zložky majetku sa stanovíodborným odhadom alebo porovnaním so zložkou majetku, pre ktorú sú tieto hodnoty známe.(4) Platí : PDS všetkých skupín zložky majetku = 100 %.A.7 Predpokladaná životnos (Ž) [roky, h, poet výrobných cyklov](1) Je to predpokladaná technická životnos zložky majetku v rokoch (napr. strojové zariadenia, lietadlá,plavidlá, dopravné zariadenia), v hodinách (napr. lietadla) alebo uvedená potom výrobných cyklov(špeciálne náradie, nástroje a pod.), stanovená na základe technických parametrov zložky majetku a jejnormálneho používania za predpokladu vykonávania údržby a opráv poda pokynov výrobcu alebo predajcuzložky majetku. Životnos strojových zariadení stanoví znalec v rokoch poda tabuliek uvedených v astiB.2.© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Čiastka 209 Zbierka zákonov č. 492/2004 Strana 4377(2) Znalec v odôvodnených prípadoch môže pre hodnotené strojové zariadenie stanovi aj inú hodnotupredpokladanej životnosti zložky majetku, ako je uvedená v tabukách asti B.2.(3) Znalec pri ohodnocovaní strojového zariadenia leneného na skupiny môže pre jednotlivé skupinyv odôvodnených prípadoch stanovi aj inú predpokladanú životnos skupín, aká je stanovená pre nelenenéstrojové zariadenie poda asti B.2.(4) Ak má ohodnocovaná zložka majetku uvedenú životnos v pracovných hodinách, v prípade potreby saprepoíta na životnos v rokoch (jeden mesiac je 1/12 roka = 0,083 roka, pri jednozmennej prevádzke jedenpracovný de má 8 pracovných hodín a jeden pracovný rok má 250 pracovných dní, pri trvalej prevádzke mápracovný de 24 hodín, rok 365 dní).A.8 Doba prevádzky (r) [roky, poet odpracovaných výrobných cyklov, hodiny]Doba prevádzky je doba zložky majetku (skupiny) uvedená v skutone odpracovaných mesiacoch, v hodinách oddátumu jej prvého uvedenia do prevádzky, prípadne od jej uvedenia do prevádzky po vykonaní celkovej alebogenerálnej opravy, rekonštrukcie alebo modernizácie po dátum ohodnotenia, resp. potom odpracovanýchcyklov pri zložkách majetku, ktoré majú predpokladanú životnos uvedenú potom výrobných cyklov. Ak malazložka majetku od dátumu zaradenia do prevádzky z rôznych dôvodov prerušenú prevádzku, znalec to musí doposudku uvies a dokladova.A.9 Koeficient zmennosti k Z ) [–]Koeficient zmennosti sa uruje poda režimu práce len pre zložky majetku: strojové zariadenia poda asti B.2.Pre dráhové vozidlá a plavidlá vo vzahu na výpoet základnej amortizácie znalec stanoví k Z = 1.A.10 Zostatkové percento prevádzkyschopnosti (ZO) [%]Je to zostatkové percento prevádzkyschopnosti zložky majetku, ktoré zostáva po skonení predpokladanejživotnosti zložky majetku. íselná hodnota ZO pri strojových zariadeniach sa stanoví poda asti B.2.A.11 Východiskový technický stav (VTS) [%]Je to technický stav novej zložky majetku, prípadne zložky majetku po celkovej alebo generálnej oprave,modernizácii alebo rekonštrukcii vo vzahu k novej zložke majetku. Vyjadruje sa v percentách. Východiskovýtechnický stav zložky majetku sa stanoví na základe predložených dokladov, ktoré hodnoverne opisujú jej stav,najmä kúpna zmluva, odovzdávací protokol, záruný list, zápis z odbornej skúšky alebo prehliadky podaosobitných predpisov 5 ) alebo iný hodnoverný doklad. Ak sa na zložke majetku (skupine) nevykonala celkováalebo generálna oprava, rekonštrukcia alebo modernizácia, jej východiskový technický stav sa rovná 100 %. Aksa na zložke majetku vykonala celková alebo generálna oprava, rekonštrukcia alebo modernizácia, jejvýchodiskový technický stav sa stanoví poda alej uvedeného postupu.(1) VTS továrensky vyrobenej novej zložky majetku, novej zložky majetku vyrobenej vlastnou innosou alebonovej skupiny je 100 %.(2) VTS skupiny zložky majetku po celkovej oprave znalec stanoví odborným odhadom v rozsahu 60 – 90 %továrensky novej skupiny poda kvality vykonanej opravy a s prípadným zohadnením podmienok závodu,v ktorom bola oprava realizovaná. Pre skupinu zložky majetku, ktorá bola opravovaná v zahranií aleboktorá sa doviezla ako repasovaná z výrobného alebo porovnateného závodu, VTS = 100 %.(3) VTS zložky majetku po jej generálnej oprave znalec stanoví v rozsahu 60 – 90 % poda kvality vykonanejopravy a s prípadným zohadnením podmienok závodu, v ktorom bola oprava realizovaná. Pre zložkumajetku, ktorá bola opravovaná vo výrobnom alebo porovnatenom závode v zahranií, alebo ktorá sadoviezla ako repasovaná z výrobného alebo porovnateného závodu zo zahraniia, VTS = 100 %.(4) Východiskový technický stav celej zložky majetku lenenej na skupiny z dôvodu, že jedna alebo viac jejskupín mala celkovú opravu, vypoíta sa poda vzahunPDSiVTS VTSSi 100[%] ,1001kdeVTS Si – východiskový technický stav i-tej skupiny zložky majetku stanovenej poda asti A.11odsekov 1 a 2 [%],5 ) Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky . 718/2002 Z. z. na zaistenie bezpenosti a ochrany zdraviapri práci a bezpenosti technických zariadení.© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Strana 4378 Zbierka zákonov č. 492/2004 Čiastka 209PD Si – pomerný podiel i-tej skupiny zložky majetku [%],i – i-tá skupina zložky majetku, i = 1 až n,n – poet skupín zložky majetku.(5) Východiskový technický stav mimoriadnej výbavy VTS MV stanoví sa postupom uvedeným v asti A.11odsekoch 1 až 3 pre VTS.(6) Východiskový technický stav zložky majetku, ktorú nemožno obhliadnu, sa stanoví:a) ak pre danú zložku majetku existujú doklady o tom, že pôvodný majite ju zakúpil ako novú, takVTS = 100 %,b) ak doklady nie sú k dispozícii, znalec stanoví hodnotu VTS poda iných relevantných dostupnýchúdajov.(7) Východiskový technický stav náradia, mimoriadnej výbavy a pomocného zariadenia stanoví sa poda astiA.11 odsekov 1 až 3.(8) Východiskový technický stav linky sa stanoví:a) ak je linka zostavená z nových továrensky vyrobených strojov, tak VTS = 100 % pre celú linku,b) ak je linka zložená zo strojov s rôznou percentuálnou hodnotou VTS, stanovenou poda asti A.11odsekov 1 a 3, tak VTS sa stanoví poda vzahunVTS VTS k100[%] ,1SikdeVTS – východiskový technický stav linky [ %],n – poet strojov linky,i – i-tý stroj linky, i = 1 až n,VT Si – východiskový technický stav i-tého stroja linky, stanovený poda asti A.11 odsekov 1 až 3 [%],k li – koeficient poda vzahu [–],kliliVHi [ ],VHlkdeVH i – východisková hodnota i-tého stroja linky [Sk],VH l – východisková hodnota linky [Sk].Platí: súet hodnôt k li = 1.Vzah pre VTS v tomto odseku znalec použije len v prípade, ak niektorý stroj linky mal generálnu opravu.(9) Východiskový technický stav rekonštruovanej alebo modernizovanej zložky majetku sa stanoví:a) ak všetky skupiny zložky majetku, ktorá bola rekonštruovaná alebo modernizovaná (mala technickézhodnotenie), boli rekonštruované alebo modernizované a mali VTS skupín po vykonanej úpraverovnú 100 %, aj východiskový technický stav rekonštruovanej, modernizovanej zložky majetku – VTSje 100 %,b) ak hodnotená zložka majetku bola rekonštruovaná alebo modernizovaná tak, že niektoré skupinyzložky majetku mali celkovú opravu (CO), t. j. mali VTS S menšiu ako 100 %, tak východiskovýtechnický stav rekonštruovanej alebo modernizovanej zložky majetku VTS sa vypoíta poda vzahuPDS PDStzVTS VTSS VTStz [%] ,100 100kdeVTS – východiskový technický stav rekonštruovanej /modernizovanej zložky majetku [%],VTS S – východiskový technický stav skupín, ktoré nemali technické zhodnotenie,ich VTS S = 100 % [%],PDS – pomerný podiel skupín zložky majetku, ktoré nemali technické zhodnotenie [%],VTS tz – východiskový technický stav skupín zložky majetku, ktoré mali technické zhodnotenie,ich VTS tz 100 %, [%],© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Čiastka 209 Zbierka zákonov č. 492/2004 Strana 4379PDS tz – pomerný podiel skupín, ktoré mali technické zhodnotenie, priom PDS tz = (100 – PDS) [%].VTS tz znalec urí poda asti A.11 odsekov 1 až 3.(10) Východiskový technický stav zložky majetku, pre ktorú nie je dostupná dokumentácia, stanoví znalec nazákladea) obhliadky zložky majetku,b) informácií prevádzkovatea (majitea a pod.), resp informácií uvedených v spisových materiálochkonania pred štátnymi orgánmi, výpovedí svedkov a pod.),c) odborným odhadom.(11) Postup stanovenia VTS znalec zdôvodní.A.12 Základná amortizácia za dobu prevádzky (ZA) [%]je percentuálnou mierou fyzického opotrebovania zložky majetku poas jej skutonej prevádzky. Pre strojovézariadenia po zaradení zložky majetku do kategórie poda tabuliek asti B.2 sa priradí tomuto stroju hodnotapredpokladanej životnosti zložky majetku a zostatkové percento prevádzkyschopnosti zložky majetku v súlades asami A.7 a A.10. Výpoet základnej amortizácie znalec stanoví v súlade s asou B.2.A.13 Skutoný technický stav (TS) [%]je taký technický stav zložky majetku, ktorý predstavuje jej reálny zostatkový technický a morálny stavk dátumu ohodnocovania.(1) Skutoný technický stav zložky majetku sa stanoví na základe vykonanej obhliadky, priom sa zohadniavšetky zistené skutonosti, najmä úplnos, kompletnos, funknos, spôsob vykonávania údržby a opráv,schopnos plni úel, na ktorý bola zložka majetku urená. Zistené skutonosti sa uvedú v posudku.(2) Ak nie je možné vykona obhliadku zložky majetku, technický stav sa stanoví poda dostupných podkladov,najmä informácií vlastníkov, prevádzkovateov, výpovedí svedkov, spisového materiálu. Postup znaleczdôvodní.(3) Postup stanovenia skutoného technického stavu zložky majetku je uvedený v asti B.3.A.14 Zmena technického stavu (Z) [%]Zmena technického stavu vyjadruje zmenu technického stavu zložky majetku (horší alebo lepší technický stav)zrážkou (-Z) alebo prirážkou (+Z), ako je predpokladaný stav daný základnou amortizáciou zložky majetku.Hodnota Z rovnajúca sa 0 % znamená, že skutoný technický stav zložky majetku je totožný s predpokladanýmstavom daným základnou amortizáciou zložky majetku. Zmenu technického stavu zložky majetku znalec stanovív súlade s asou B.3.A.15 Koeficient morálneho opotrebenia zložky majetku – k MO [–]Vyjadruje mieru morálneho opotrebenia zložky majetku. Znalec ho stanoví v súlade s asou B.3.A.16 Vstupná cena zložky majetku VC [Sk, cudzia mena]Vstupná cena sa stanovuje k asu hodnotenia zložky majetku z podkladov poskytnutých zadávateom posudku.Môže by v úrovni s daou, resp. s DPH alebo bez dane, resp. bez DPH. Za vstupnú cenu zložky majetku možnona úely stanovenia hodnoty zložky majetku považova– obstarávaciu cenu,– vlastné náklady.(1) Obstarávacia cena – OC [Sk, cudzia mena]Do obstarávacej ceny možno zahrnú nasledujúce položky:– cena zložky majetku,– náklady na projektovú prípravu,– náklady na inžiniersku innos (technologický dozor, autorský dozor, stavebný dozor, odborné prehliadky,– odborné skúšky, úradné skúšky a pod.),– pri prototype náklady na vývoj a vyhotovenie prototypu i funkných vzoriek– náklady na dopravu,– náklady na montáž,– náklady na softvér, ak nie je súasou ceny zložky majetku,– clo, dovozná prirážka,– da z obratu, resp. da z pridanej hodnoty u majitea, ktorý nie je platiteom DPH.© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Strana 4380 Zbierka zákonov č. 492/2004 Čiastka 209Do obstarávacej ceny zložky majetku sa nezahajú– penále, poplatky z omeškania a peažné náhrady škôd súvisiace s obstaraním zložky majetku,– výdavky na prípravu pracovníkov pre obsluhu zložky majetku (zaškolenie),– výdavky súvisiace s prípravou a zabezpeením zložky majetku, ktoré vznikli po uvedení obstaranej investíciedo používania,– výdavky na opravy a udržiavanie zložky majetku,– dane súvisiace s obstaraním zložky majetku, ktoré zákon o daniach z príjmov neuznáva za výdavky nadosiahnutie, zabezpeenie a udržanie príjmov,– spotrebný materiál (napr. nástroje, papier na tla a pod.),– výdavky na vybavenie zložky majetku zásobami a náhradnými dielmi, ktoré vznikli po uvedení obstaranejinvestície do používania,– zabezpeovacie, konzervané, udržiavacie, dekonzervané práce v prípade zastavenia obstarávanej investície,– poplatky za lízing,– úroky z úverov na obstaranie zložky majetku.Takto stanovenú obstarávaciu cenu OC možno považova v plnom rozsahu za vstupnú cenu VC.Ak sa OC urená znalcom líši od hodnoty OC z útovnej evidencie uvedenej v asti II posudku, znalec v asti IIIposudku túto skutonos uvedie. Znalec ním stanovenú úrove OC a jej postup zdôvodní.OC pri zahraninej zložke majetku, ak ju majite zložky majetku nemá uvedenú v Sk, ale v cudzej mene, uvediesa v tejto mene.Ak majite zložky majetku nemá OC, v posudku sa uvedie ako neznáma.(2) Vlastné náklady – VN [Sk]Ak zložka majetku nebola obstaraná nákupom ako celok, alebo ide o svojpomocne vyrobenú zložku majetku(napr. vyrobenú vlastnou innosou, jednoúelovú zložku majetku, prípravok, výrobná pomôcka a podobne), jejvstupnú cenu znalec stanoví ako vlastné náklady. Sú to všetky opodstatnené priame a nepriame nákladyvynaložené na výrobu (výrobná réžia), ale aj nepriame náklady správneho charakteru (správna réžia) v prípade,že vlastná výrobná innos presahuje jedno útovné obdobie (je dlhodobého charakteru). Znalec v posudkuuvedie rozpis jednotlivých nákladových položiek a ísla útovných dokladov, resp. ich kópie vloží do prílohznaleckého posudku.Vlastné náklady možno považova za vstupnú cenu pre zložku majetku vytvorené vlastnou innosou.Jednotlivé položky vlastných nákladov musia by v súlade s položkami pre OC uvedenými v asti A.16odseku 1. Ak majite zložky majetku vytvorenej vlastnou innosou nemá kompletné alebo hodnoverné údajeo vlastných nákladoch, môže sa obstarávacia cena zložky majetku stanovi aj ako porovnatená hodnota zložkymajetku – PH, asA.18. Hodnota vlastných nákladov nemá by vyššia ako obstarávacia cena novej továrenskyvyrobenej porovnatenej zložky majetku z hadiska jej funkcie a vekosti.A.17 Východisková hodnota (VH) [Sk]Východisková hodnota zložky majetku sa používa na výpoet technickej hodnoty zložky majetku TH avšeobecnej hodnoty zložky majetku VŠH. Postup stanovenia VH na úely stanovenia hodnoty je uvedenýv asti B.1.A.18 Porovnatená hodnota (PH) [Sk](1) Ak nie je možné zisti VC alebo VH hodnotenej zložky majetku, znalec stanoví porovnatenú hodnotuhodnotenej zložky majetku PH jej porovnaním s porovnatenou zložkou, ktorej vstupná cena je známa, resp.s porovnatenou zložkou rovnakej kategórie a rovnakej položky v kategórii poda asti B.2, ktorej vstupnácena je známa.(2) Porovnatená hodnota PH zložky majetku sa stanovuje k dátumu obstarania (zhotovenia) zložky majetkualebo k dátumu jej hodnotenia.(3) Porovnatená hodnota PH sa stanoví porovnaním hodnotenej zložky majetku s takou porovnatenoutovárensky vyrobenou novou zložkou, ktorej cena je známa a ktorá je s hodnotenou zložkou porovnatenávýkonom, vybavenosou a úžitkovosou. Typ porovnatenej zložky majetku a jej presnú špecifikáciu spoluso spôsobom urenia jej ceny znalec uvedie v posudku. Ak VC viacerých porovnatených zložiek nie súzhodné, znalec môže stanovi PH ako priemernú hodnotu viacerých zložiek majetku.© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Čiastka 209 Zbierka zákonov č. 492/2004 Strana 4381(4) Porovnatenú hodnotu PH v prípade, ak porovnatená zložka majetku má s hodnotenou zložkou len približnerovnaký výkon, vybavenos a úžitkovos, možno v krajnom prípade stanovi aj pomocou rozpotovej ceny(PH = hmotnos hodnotenej zložky majetku × cena 1 kg hmotnosti zložky majetku porovnatenej výkonom aúžitkovosou pre rok jej výroby alebo hodnotenia, resp. PH = rozhodujúci parameter × cena jednotkyrozhodujúceho parametra zložky majetku porovnatenej výkonom a úžitkovosou pre rok jej výroby alebohodnotenia a pod.).(5) Porovnatenú hodnotu PH v prípade, ak porovnatená zložka majetku, ktorej VC je známa, má s hodnotenouzložkou rozdielny výkon a vybavenos, možno v krajnom prípade stanovi aj pomocou rozpotovej ceny(PH = hmotnos hodnotenej zložky majetku × cena 1 kg hmotnosti zložky majetku porovnatenej výkonom aúžitkovosou pre rok jej výroby alebo hodnotenia, PH = rozhodujúci parameter × cena jednotkyrozhodujúceho parametra zložky majetku porovnatenej výkonom a úžitkovosou pre rok jej výroby alebohodnotenia a pod.), priom rozdielnos použitých veliín hodnotenej zložky majetku a porovnatenej zložkymajetku (hmotnos, rozhodujúci parameter a pod.) znalec spravidla zhodnotí korekným koeficientom k K .(6) Porovnatená hodnota PH sa vzahuje aj na zložku majetku zhotovenú vlastnou innosou, alej na zložkumajetku, ktorej OC zistená u majitea je v porovnaní s obdobnými zložkami neprimerane vysoká, a aj nazložku majetku, na ktorú majite nemá cenovú kalkuláciu.A.19 Technická hodnota zložky majetku (TH) [Sk](1) Je to zvyšok technickej životnosti zložky majetku vyjadrený v slovenských korunách k dátumu jejohodnocovania. Technická hodnota zložky majetku sa stanoví na základe skutoného technického stavuzložky majetku k dátumu stanovenia hodnoty zložky majetku pri zohadnení jej východiskovej hodnoty.(2) Postup stanovenia technickej hodnoty zložky majetku je uvedený v asti B.4.A.20 Technická hodnota mimoriadnej výbavy (TH MV ) [Sk]Je to hodnota zvyšujúca technickú hodnotu zložky majetku o hodnotu jej mimoriadnej výbavy k dátumu jejohodnocovania. Postup stanovenia technickej hodnoty mimoriadnej výbavy zložky majetku je totožnýs postupom stanovenia TH zložky majetku.A.21 Koeficient predajnosti zložky majetku (k P ) [–]Predstavuje vo všeobecnosti pomer medzi spriemerovanými, skutone dosahovanými predajnými cenamia technickou hodnotou TH uritej, resp. porovnatenej zložky majetku v danom ase a mieste jej ohodnocovania.Pri stanovovaní koeficientu predajnosti znalec postupuje poda asti B.5, priom postup náležite zdôvodní.A.22 Všeobecná hodnota (VŠH) [Sk]Všeobecná hodnota zložky majetku je hodnota zložky majetku v danom mieste a ase, pri ktorej stanovení súokrem vplyvu opotrebovania zahrnuté aj vplyvy trhu (predajnos typu zložky majetku). Vyjadruje hodnotuzložky majetku pri jej predaji obvyklým spôsobom na vonom trhu k rozhodujúcemu dátumu. Znalecv znaleckom posudku vždy uvedie, i vypoítaná všeobecná hodnota zložky majetku je vrátane dane z pridanejhodnoty, alebo bez dane z pridanej hodnoty.A.23 Stanovenie výšky škody VŠ [Sk]Stanovenie výšky škody vzniknutej na zložke majetku vychádza predovšetkým zo všeobecnej hodnoty zložkymajetku k dátumu jej poškodenia a nákladov potrebných na jej opravu. Postup stanovenia výšky škody jeuvedený v asti B.6.A.24 Stanovenie likvidanej hodnoty zložky majetku VŠH LO [Sk](1) Likvidaná hodnota zložky majetku sa stanovuje v prípadoch, kea) vlastník zložky majetku koní podnikateskú innos likvidáciou,b) vlastník zložky majetku koní podnikateskú innos konkurzom, priom nasleduje likvidácia zložkymajetku,c) vlastník zložky majetku koní podnikateskú innos iným spôsobom, priom nasleduje likvidáciazložky majetku.(2) Pri stanovení likvidanej hodnoty zložky majetku musí znalec jednoznane stanovi, i hodnotená zložkamajetku je urená na likvidovanie.(3) Postup stanovenia likvidanej hodnoty zložky majetku je uvedený v asti B.7.© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Strana 4382 Zbierka zákonov č. 492/2004 Čiastka 209A.25 Zaokrúhovanie výpotovÚdaje v procese stanovenia všeobecnej hodnoty zložky majetku sa zaokrúhujú takto:a) doba prevádzky zložky majetku r, kurz cudzej meny k CM a koeficienty predajnosti zložky majetku k P na tridesatinné miesta,b) indexy cien IC, koeficient indexov cien k IC , koeficient zmennosti zložky majetku k Z , koeficient využitenostik V , základná amortizácia zložky majetku ZA, technický stav zložky majetku TS, koeficient morálnehoopotrebenia zložky majetku k MO , zmena technického stavu Z, technická hodnota zložky majetku TH na dvedesatinné miesta,c) východisková hodnota zložky majetku VH sa zaokrúhuje na celé koruny,d) východisková hodnota zložky majetku VH a všeobecná hodnota VŠH bez DPH do hodnoty 10,– Sk vrátanesa nezaokrúhujú,e) všeobecná hodnota zložky majetku v úrovni bez DPH na celé koruny a v úrovni s DPH na desahaliere.Všeobecná hodnota sa vypoíta týmto postupom:B. POSTUP PRI VÝPOTE HODNOTYB.1 Východisková hodnota (VH)Východisková hodnota zložky majetku sa používa na výpoet hodnoty zložky majetku. Znalec východiskovúhodnotu stanoví bu ako obstarávaciu cenu zložky majetku pre dátum ohodnocovania zložky, alebo akoobjektivizovanú cenu z pôvodnej obstarávacej ceny zložky majetku, priom znalec zdôvodní postup tejtoobjektivizácie.B.1.1 Východisková hodnota zložky majetku, ktorý má VC uvedenú v Ska) Východisková hodnota VH zložky majetku bez ohadu na krajinu jej obstarania, ak zložka majetku– bola obstaraná pred viac ako 10 rokmi (vzhadom na dátum jej hodnotenia),– v súasnosti sa už nevyrába, spravidla sa stanoví ako pôvodná VC, resp. porovnatená hodnota PH:VH VC [Sk] aleboVH PH [Sk],kdeVC – vstupná cena zložky majetku v roku obstarania zložky majetku [Sk],PH – porovnatená hodnota zložky majetku v roku obstarania zložky majetku, stanovenápoda asti A.18[Sk].V odôvodnených prípadoch znalec pri stanovení VH poda tohto bodu môže sa od tohto pravidla odchýli amôže aj pre zložku majetku obstaranú pred viac ako 10 rokmi (ak je jej predpokladaná životnos Ž vyššia ako 10rokov) a tiež pre zložku majetku, ktorej životnos je nižšia ako 10 rokov a bola obstaraná pred viac rokmi, ako jejej životnos, stanovi VH poda asti B.1.1 písmen b) a c) tejto kapitoly;b) východisková hodnota VH zložky majetku bez ohadu na krajinu jej obstarania, ktorá má vstupnú cenuuvedenú v Sk, ak zložka majetku– bola obstaraná pred menej ako 10 rokmi (vrátane desiateho roku obstarania),– v súasnosti sa bez významných zmien vyrába,– je známa jej VC, resp. PH platná pre rok jej hodnotenia, stanoví sa ako VC, resp. porovnatená hodnota PHv roku hodnotenia:VH VC [Sk] aleboVH PH [Sk],kdeVC – vstupná cena zložky majetku v roku hodnotenia zložky majetku [Sk],PH – porovnatená hodnota zložky majetku v roku hodnotenia zložky majetku, stanovenápoda asti A.18[Sk];© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Čiastka 209 Zbierka zákonov č. 492/2004 Strana 4383c) východisková hodnota VH zložky majetku s ohadom na krajinu jej obstarania, ktorá má vstupnú cenuuvedenú v Sk, ak zložka majetku– bola obstaraná pred menej ako 10 rokmi (vrátane desiateho roku obstarania),– v súasnosti sa bez významných zmien vyrába,– nie je známa jej VC, resp. PH platná pre rok jej hodnotenia, stanoví sa ako pôvodná VC, resp. porovnatenáhodnota PH, vynásobená koeficientom indexov cien k IC , resp. k ICZ :VH VCk (k ) [Sk] ,ICVH PH k IC(kICZ)[Sk] ,kdeVC – vstupná cena zložky majetku stanovená v ase jej prvotného obstarania [Sk],PH – porovnatená hodnota zložky majetku v ase jej prvotného obstarania [Sk],k IC (k ICZ ) – koeficient indexov cien (ktorý pre zložku majetku vyrobenú v krajinách [–],bývalého východného bloku je k IC a pre zložku majetku vyrobenú v krajinách mimo bývaléhovýchodného bloku je k ICZ ) sa vypoíta pomocou indexov cien IC pre príslušné rokya klasifikáciu produkcie zložky majetku:kIC,kICZICZICoh [ ],ICobak v období stanovenia ICoh, ICob je rovnaký vzažný dátum alebok ICICoh IC2000 [ ],ICob100ak v období stanovenia ICoh, ICob sú dva rozdielne vzažné dátumy na stanovenie ICoh, ICob – uvedený vzahplatí pre vzažný dátum ICoh = priemer roka 2000 *),kdeICohICob– predpokladaný priemerný index ceny pre príslušnú klasifikáciu produkciezložky majetku a mesiac (kvartál, polrok, rok) hodnotenia zložky majetku [%],– index ceny pre príslušnú klasifikáciu produkcie zložky majetku v roku obstaraniazložky majetku so vzažným dátumom iným, ako je priemer roka 2000 [%],*) IC2000 – index ceny pre príslušnú klasifikáciu produkcie zložky majetku a vzažnýdátum je ako príklad uvedený priemer roka 2000 [%].Indexy cien sa spravidla stanovia na základe hodnoverných štatistických podkladov, ktoré vydávajú oficiálneštatistické úrady (napr. pre zložku majetku vyrobenú v krajinách bývalého východného bloku je Štatistický úradSlovenskej republiky a pre zložku majetku vyrobenú v krajinách mimo bývalého východného bloku jeEUROSTAT PRESS OFFICE LUXEMBOURG) pre príslušnú klasifikáciu produkcie zložky majetku a príslušnýrok.Ak sa hodnotí strojová linka alebo strojový technologický celok, v ktorom rôzne stroje patria do rôznychkategórií, alebo nie sú známe indexy cien pre príslušnú kategóriu strojov, môže znalec uri koeficient indexucien ako koeficient za odvetvie strojárstvo.Ak pre dátum hodnotenia nemá znalec k dispozícii index cien ICoh, vypoíta ho napr. tak, ako keby sa indexceny v roku hodnotenia zmenil oproti predchádzajúcemu roku o hodnotu rozdielu indexov cien za ostatné 2 roky,v ktorých je ICoh známy, a pod.Znalec pri stanovovaní VH poda asti B.1.1 písmen b) a c) preferuje postup stanovenia VH poda asti B.1.1písmena b).Analogickým postupom sa urí východisková hodnota pre skupinu zložky majetku, mimoriadnu výbavu,strojovú linku, náradie a pomocné zariadenie, modernizovanú, rekonštruovanú alebo opravenú zložku majetku,ktorej vstupná cena je stanovená v Sk.Znalec taktiež skúma, i vo VC, resp. VC CM je zahrnuté clo a dovozná prirážka. Ak nie je, znalec štandardnýmpostupom stanoví VH s prihliadnutím na aktuálne hodnoty cla, resp. dovoznej prirážky.© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Strana 4384 Zbierka zákonov č. 492/2004 Čiastka 209Znalec v posudku postup stanovenia VH zdôvodní.B.1.2 Východisková hodnota zložky majetku, ktorý má vstupnú cenu uvedenú v cudzej menea) Východisková hodnota VH zložky majetku pre zložku majetku bez ohadu na krajinu jej obstarania, ktorá mávstupnú cenu uvedenú v cudzej mene, ak zložka majetku– bola obstaraná pred viac ako 10 rokmi (vzhadom na dátum jej hodnotenia),– v súasnosti sa už nevyrába, stanoví sa poda vzahovVH VC k [Sk] aleboCM CMkdeVHVC CMPH CMk CMVH PH k [Sk] ,CM CM– východisková hodnota zahraninej zložky majetku, ktorej vstupná cena jeudaná v cudzej mene[Sk],– vstupná cena zahraninej zložky majetku v cudzej mene pre rok obstaraniazložky majetku[cudzia mena],– porovnatená hodnota zahraninej zložky majetku v cudzej mene pre rokobstarania zložky majetku[cudzia mena],– kurz cudzej meny poda platného kurzu tejto meny poda NBS pre dátum obstarania zložkymajetku [–].V technicky odôvodnených prípadoch sa znalec pri stanovovaní VH poda tohto bodu môže od tohto pravidlaodchýli a môže aj pre zložku majetku vekovo staršiu alebo mladšiu, ako je uvedené vyššie, stanovi VH podaasti B.1.2 písmen b) alebo c);b) východisková hodnota VH zložky majetku, ktorá má vstupnú cenu uvedenú v cudzej mene, bez ohadu nakrajinu jej obstarania, ak zložka majetku– bola obstaraná pred menej ako 10 rokmi (vrátane desiateho roku obstarania),– v súasnosti sa bez významných zmien vyrába,– je známa jej VC CM , resp. PH CM platná pre rok jej hodnotenia, stanoví sa ako VC, resp. porovnatená hodnotaPH v roku hodnotenia vypoítaná poda vzahovVH VC k [Sk] aleboCM CMVH PH k [Sk] ,CM CMkdeVHVC CMPH CMk CM– východisková hodnota zahraninej zložky majetku, ktorej vstupná cena jeudaná v cudzej mene[Sk],– vstupná cena zahraninej zložky majetku v cudzej mene pre rok hodnoteniazložky majetku[cudzia mena],– porovnatená hodnota zahraninej zložky majetku v cudzej mene pre rokhodnotenia zložky majetku[cudzia mena],– kurz cudzej meny poda platného kurzu tejto meny poda NBS k dátumuhodnotenia zložky majetku [–];c) východisková hodnota VH zložky majetku, ktorá má vstupnú cenu uvedenú v cudzej mene, ak zložkamajetku– bola obstaraná pred menej ako 10 rokmi (vrátane desiateho roku obstarania),– v súasnosti sa bez významných zmien vyrába,– nie je známa jej VC CM , resp. PH CM platná pre rok jej hodnotenia, stanoví sa poda vzahovVH VC k k [Sk] aleboCMCMIkdeVHVH PH k k [Sk] ,– východisková hodnota zahraninej zložky majetku, ktorej vstupná cena jeudaná v cudzej meneCMCMI[Sk],© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Čiastka 209 Zbierka zákonov č. 492/2004 Strana 4385VC CM – vstupná cena zahraninej zložky majetku v cudzej mene pre rok obstaraniazložky majetku[cudzia mena],PH CM – porovnatená hodnota zahraninej zložky majetku v cudzej mene pre rokobstarania zložky majetku[cudzia mena],k CM – kurz cudzej meny poda platného kurzu tejto meny poda NBS k dátumu obstaraniazložky majetku [–],k I – koeficient indexov cien zahraninej zložky majetku, ktorý sa vypoíta z indexov cien [–],pre jednotlivé roky poda zásad uvedených v asti B.1.1 písmene c).Hodnota kurzu cudzej meny sa spolu s poradovým íslom kurzového lístka NBS a dátumom platnosti kurzovéholístka uvedie v posudku.Ak sa hodnotí strojová linka alebo strojový technologický celok, v ktorom rôzne stroje patria do rôznychkategórií, alebo nie sú známe indexy cien pre príslušné kategórie strojov, môže znalec uri koeficient indexucien pre rozhodujúcu skupinu strojov v linke alebo technologického celku, alebo ako koeficient za odvetviestrojárstvo.Ak pre dátum hodnotenia nemá znalec k dispozícii index cien ICohz, vypoíta ho napr. tak, ako keby sa indexceny v roku hodnotenia zmenil oproti predchádzajúcemu roku o hodnotu rozdielu indexov cien za ostatné 2 roky,v ktorých je ICohz známy.Analogickým postupom sa urí východisková hodnota pre skupinu zložky majetku, mimoriadnu výbavu,strojovú linku, náradie a pomocné zariadenia, modernizovanú, rekonštruovanú alebo opravenú zložku majetku,ktorej vstupná cena je stanovená v cudzej mene.Znalec taktiež skúma, i vo VC, resp. VC CM je zahrnuté clo a dovozná prirážka. Ak nie je, znalec štandardnýmpostupom stanoví VH s prihliadnutím na aktuálne hodnoty cla, resp. dovoznej prirážky.Znalec pri stanovovaní VH poda asti B.1.2 písmen b) a c) preferuje postup stanovenia VH poda asti B.1.2písmena b).Znalec postup stanovenia VH zdôvodní.B.1.3 Východisková hodnota zložky majetku, ktorej VC je neznámaPri stanovovaní východiskovej hodnoty VH zložky majetku, ktorej VC je neznáma, VH stanoví znalec ako PHzložky majetku v roku jej výroby, resp. v roku jej hodnotenia poda astí B.1.1 a B.1.2.B.1.4 Východisková hodnota zložky majetku továrensky novej, ale poškodenejVýchodiskovú hodnotu VH znalec stanoví z príslušnej VC poda astí B.1.1 a B.1.2. Výšku škody znalecvypoíta poda asti B.6.B.1.5 Východisková hodnota zložky majetku, pri ktorej nemožno vykona obhliadkuVýchodisková hodnota sa stanoví zo vstupnej ceny, prípadne z porovnatenej hodnoty zložky majetku podaastí B.1.1. a B.1.2.B.1.6 Východisková hodnota zložky majetku zhotovenej vlastnou innosou alebo iným spôsobom aj bezcenových kalkuláciíVýchodiskovú hodnotu zložky majetku VH zhotovenej vlastnou innosou alebo iným spôsobom aj bezcenových kalkulácií možno stanovi ako porovnatenú hodnotu zložky majetku PH alebo poda hodnotyvlastných nákladov stanovených poda asti A.16.2. Z pôvodnej hodnoty vlastných nákladov poda celkovéhostavu, spracovateskej úrovne a úžitkových vlastností zložky majetku znalec stanoví príslušné zrážky aleboprirážky. Východisková hodnota VH sa vypoíta poda asti B.1.1.B.1.7 Východisková hodnota jednoúelovej zložky majetkuVýchodisková hodnota jednoúelovej zložky majetku VH sa stanoví zo vstupnej ceny uvedenej v protokoleo prevzatí zložky majetku do používania, poda zostavy dlhodobého majetku, resp. poda iných hodnovernýchpodkladov poda asti B.1.1.© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Strana 4386 Zbierka zákonov č. 492/2004 Čiastka 209B.1.8 Východisková hodnota zložky majetku na úely reštitúcieVýchodisková hodnota zložky majetku VH na reštituné úely sa vypoíta ako VH stanovená poda asti B.1.1,resp. pre PH, priom VH, resp. PH sa stanoví pre rok 1991, 6 ) ak nie je osobitným predpisom stanovené inak.B.1.9 Východisková hodnota zložky majetku nadobudnutej na základe zmluvy o nájme zložky majetkuVýchodisková hodnota zložky majetku VH nadobudnutej na základe zmluvy o kúpe najatej veci (finanný,operatívny, spätný lízing) sa stanovuje z pôvodnej VC zložky majetku (t. j. bez ceny za služby lízingovejspolonosti, prípadne aj dane z pridanej hodnoty) poda asti B.1.1 a B.1.2.B.1.10 Východisková hodnota zložky majetku, na ktorej sa v tuzemsku vykonala generálna alebo celkováopravaVýchodisková hodnota zložky majetku, ktorá mala generálnu opravu (GO) alebo celkovú opravu (CO) vykonanúv tuzemsku, sa stanoví takto:a) ak sa GO, resp. CO vykonala pred dlhšou dobou, ako je predpokladaná životnos Ž hodnotenej zložkymajetku poda asti A.7 (táto doba sa vzahuje na dátum hodnotenia), o nákladoch na GO, resp. CO saneuvažuje a východisková hodnota zložky majetku sa bude rovna východiskovej hodnote zložky majetkustanovenej poda asti B.1.1 alebo asti B.1.2; v tomto prípade znalec pre výpoet VH stanoví úrovevýchodiskového technického stavu VTS = 100 %,b) ak sa GO, resp. CO vykonala v dobe kratšej, ako je predpokladaná životnos zložky majetku Ž poda astiA.7 (táto doba sa vzahuje na dátum hodnotenia), východisková hodnota zložky majetku sa urí poda tohtopostupu:1. poda zásad asti A.16 sa stanoví vstupná cena novej zložky majetku pre dátum jej obstarania,2. vypoíta sa technická hodnota zložky majetku vyjadrená v korunách TH poda zásad asti A.19 k dátumuzapoatia GO, resp. CO (ak je presný dátum opravy známy, ak nie je, tak k 1. 7. roku realizácie opravy)pre technický stav TS v % vypoítaný poda asti A.13; znalec stanoví ±Z poda reálneho stavu zložkymajetku pred GO, resp. CO,3. zistia sa náklady na vykonanie GO, resp. CO, t. j. NGO, resp. NCO z útovnej evidencie pre dátumukonenia GO, resp. CO,4. vypoíta sa východisková hodnota nákladov VH N na GO, resp. CO poda asti B.1.1, a to tak, že dovzahov poda asti B.1.10 písm. a), b) alebo c) sa namiesto VC dosadí hodnota NGO, resp. NCO, kdeNGO, resp. NCO sú náklady na GO, resp. CO pre dátum ukonenia GO, resp. CO; koeficient indexu cienk IC sa stanoví pre dátum hodnotenia zložky majetku poda príslušných zásad tejto kapitoly,5. východisková hodnota zložky majetku alebo skupiny zložky majetku VH bude sútom vypoítanej TH avýchodiskovej hodnoty nákladov na GO, resp. CO:VH TH*) VH [Sk] ,kdeVH – východisková hodnota opravenej zložky majetku alebo skupiny zložky majetku [Sk],TH – technická hodnota hodnotenej zložky majetku alebo skupiny zložky majetku k dátumuukonenia práce zložky majetku alebo skupiny zložky majetku pred vykonanou opravou*) [Sk],VH N – východisková hodnota nákladov na opravu zložky majetku alebo skupiny zložky majetku [Sk],*) V prípade takého vykonania GO, že sa niektoré skupiny zložky majetku vymenili za nové skupiny, resp. zaskupiny z inej ako opravovanej zložky majetku (iže ich cena je zahrnutá vo VH N ), TH sa vypoíta len prezvyšné skupiny z opravovanej zložky majetku, pre ktoré znalec stanoví ich celkovú hodnotu PDS podaasti A.6 a VTS poda asti A.11.Ak mala zložka majetku poas svojej predpokladanej životnosti viacero GO, týmto postupom sa stanoví VH poostatnej vykonanej GO.Ak sa GO, resp. CO preukázatene vykonala a zadávate posudku nemá dokladované nákladové položky navykonanú GO, resp. CO, znalec môže stanovi NGO, resp. NCO odborným odhadom poda kvality opravy.Údajnú vykonanú GO môže znalec aj nezohadni, musí to však v posudku zdôvodni.N6 ) Zákon . 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách.Nariadenie vlády Slovenskej republiky . 97/1992 Zb., ktorým sa upravujú niektoré otázky náhrad poda zákona . 229/1991 Zb. o úpravevlastníckych vzahov k pôde a inému ponohospodárskemu majetku.© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Čiastka 209 Zbierka zákonov č. 492/2004 Strana 4387Ak sa GO vykonala výmenným spôsobom, tak sa za TH dosadí TH = 0 Sk a VH = VH N zložky majetku, kdeVH N je východisková hodnota zložky, ktorá bola dodaná namiesto opravovanej zložky majetku.c) východisková hodnota zložky majetku dovezenej zo zahraniia, ktorá mala GO, resp. tzv. repasáciu vovýrobnom alebo porovnatenom závode, sa stanoví poda asti B.1.1 z hodnoty, ktorá bola zaplatenádodávateovi zložky majetku,d) ak NGO, resp. NCO už boli zahrnuté do pôvodnej VC, tak VH zložky majetku po generálnej alebo celkovejoprave znalec stanoví poda asti B.1.1, kde za VC znalec dosadí obstarávaciu cenu zložky po oprave zložkymajetku.B.1.11 Východisková hodnota zložky majetku, ktorá sa v tuzemsku rekonštruovala alebo modernizovalaa) ak sa stanovuje východisková hodnota takým spôsobom rekonštruovanej alebo modernizovanej zložkymajetku, že v zložke majetku zostal zvyšok nerekonštruovaných skupín zložky majetku, VH sa vypoítapoda vzahu:PDS PDSVH TH TH (1 ) k V VH N [Sk]100 100 ,kdeVH – východisková hodnota rekonštruovanej alebo modernizovanej zložky majetku [Sk],TH – technická hodnota upravovanej zložky majetku vyjadrená v korunách, vypoítanápre dobu ukonenia práce zložky majetku pred jej úpravou[Sk],PDS – pomerný podiel skupín zložky majetku, ktoré sa nerekonštruovali, resp.nemodernizovali [%],k V – koeficient využitenosti, zhodnotenia pomerných podielov skupín (1– PDS/100)vykonaným technickým zhodnotením [–],VH N – východisková hodnota nákladov na rekonštrukciu alebo modernizáciu zložkymajetku, ktorá sa stanoví poda asti B.1.1, kde za VC znalec dosadíNRM = obstarávaciu cenu nákladov na modernizáciu, resp. rekonštrukciu – NRM [Sk];prípadný koeficient indexu cien k IC sa stanoví pre dátum hodnotenia zložky majetkupoda príslušných zásad tejto kapitoly[Sk],b) ak sa stanovuje východisková hodnota takým spôsobom rekonštruovanej alebo modernizovanej zložkymajetku, že pôvodná zložka majetku sa nerekonštruovala, nemodernizovala a rekonštrukcia, resp.modernizácia zložky majetku sa vykonala v zásade len pridaním alších skupín k pôvodnej zložke, VH savypoíta poda vzahu:VH TH VH [Sk] ,kdeVH – východisková hodnota rekonštruovanej alebo modernizovanej zložky majetku [Sk],TH – technická hodnota hodnotenej zložky majetku vyjadrená v korunách, vypoítaná podaasti A.19 pre dobu práce zložky majetku pred jej úpravou[Sk],VH N – východisková hodnota nákladov na rekonštrukciu alebo modernizáciu zložky majetkustanovená poda asti B.1.1[Sk],Ak sa rekonštrukcia, resp. modernizácia preukázatene vykonala a zadávate posudku nemá od nej dokladynákladových položiek, znalec môže stanovi VH aj odborným odhadom poda kvality úprav.c) ak obstarávacia cena nákladov na modernizáciu, resp. rekonštrukciu – NRM už bola zahrnutá do ceny zložkyVC po vykonanom technickom zhodnotení, znalec túto skutonos uvedie v posudku; VH vo vzahu k astiB.1.11 písm. b) sa stanoví poda asti B.1.1, kde za VC znalec dosadí NRM; koeficient indexu cien k IC sastanoví pre dátum hodnotenia zložky majetku poda príslušných zásad tejto prílohy.N© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Strana 4388 Zbierka zákonov č. 492/2004 Čiastka 209B.2 Základná amortizácia strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla (ZA)B.2.1.Vzahy na výpoet základnej amortizácie pre stroje, dráhové vozidlá a plavidláB.2.1.1 Vzahy na výpoet základnej amortizácie pre stroje, dráhové vozidlá a plavidlá nelenené naskupiny s rešpektovaním obmedzujúcich podmienok uvedených aleja) pre r.k Z Ž:100 ZOZA r () kŽZ[%],b) pre r.k Z > Ž:ZA VTS ZO [%] ,kder – poet odpracovaných rokov [roky],k z – koeficient zmennosti stroja, pre dráhové vozidlá a plavidlá k Z =1 [–],Ž – predpokladaná životnos stroja, dráhového vozidla, plavidla [roky],ZO – zostatkové percento prevádzkyschopného stroja, dráhového vozidla, plavidlapo skonení predpokladanej životnosti Ž [%],VTS – východiskový technický stav stroja, dráhového vozidla, plavidla [%].Obmedzujúce podmienky výpotu ZA poda asti B.2.1.1 písm. a) sú tieto:1. pre zložku majetku, ktorej VTS = 100 %, je vzah pre ZA poda asti B.2.1.1 písm. a)platný len prer k Ž ,2. pre zložku majetku, ktorej VTS = 100 % a súin r. k z > Ž, je vzah poda asti B.2.1.1písm. a) neplatný a ZA sa vypoíta poda vzahuZ ZA 100 ZO [%] ,3. pre zložku majetku, ktorej VTS < 100 %, platí vzah poda asti B.2.1.1 písm. a), iba akŽ(VTS ZO)r k Z ,100 ZO4. ak pre zložku majetku, ktorej VTS 100 % a pre súin r . k Z jeŽ(VTS ZO)r k Z ,100 ZOpre výpoet ZA neplatí vzah pre ZA poda asti B.2.1.1 písm. a). V takom prípade sa ZAvypoíta poda vzahu:ZA VTS ZO [%] .B.2.1.2 Vzahy na výpoet základnej amortizácie pre skupiny zložiek majetku ZA S (stroje, dráhovévozidlá a plavidlá) a zložky majetku lenenej na skupinya) základná amortizácia skupiny zložky majetku – ZA S sa vypoíta pre príslušnú skupinu zložky majetku podaasti B.2.1.1, kde sa vstupné hodnoty stanovia pre príslušnú skupinu; hodnoty Ž a ZO sa stanovia ako prenelenenú zložku majetku v súlade s asami A.7 a A.10,© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Čiastka 209 Zbierka zákonov č. 492/2004 Strana 4389b) pre zložku majetku lenenú na skupiny a pre takú zložku majetku, pri ktorej sa základná amortizácia skupínzložky majetku vypoítala poda asti B.2.1.2 písm. a), celková amortizácia zložky majetku ZA sa stanovípoda vzahu:nPDSiZA ZASi [%] ,1001kden – poet skupín zložky majetku,ZA Si – ZA i-tej skupiny zložky majetku stanovená poda asti B.2.1.2 písm. a) [%],PDSi – pomerný podiel i-tej skupiny zložky majetku [%],i – i-tá skupina zložky majetku, i = 1 až n.Poda tohto pravidla sa hodnota ZA poíta aj v takom prípade, ak je ZA (VTS – ZO). Ak je ZA (VTS –ZO), vtedy sa ZA stanoví poda vzahu:ZA VTS ZO [%] .B.2.1.3 Základná amortizácia zložky majetku, ktorú nemožno obhliadnu – ZAZákladná amortizácia sa stanoví ako pre zložku majetku úmerne opotrebovanú za dobu jej prevádzky, prípadnena základe údajov majitea, ktoré písomne deklaruje a ktoré sa stanú prílohou znaleckého posudku.B.2.1.4 Základná amortizácia náradia, pomocného zariadenia, ktoré má predpokladanú životnos Žuvedenú v rokoch – ZAa) ak je nutné stanovi amortizáciu náradia alebo pomocného zariadenia, ZA sa stanoví poda vzahu pre ZAv asti B.2.1.1, priom ich reálnu hodnotu životnosti Ž, zostatkové percento prevádzkyschopnosti ZOa koeficient zmennosti k Z urí znalec; ak sa nástroj, náradie alebo pomocné zariadenie nedá renovova,hodnota ZO sa stanoví na takú úrove, aby VŠH sa rovnala hodnote odpadu,b) pre náradie znalec posúdi stanovené hodnoty Ž a ZO v tabukách asti B.2 uvedených alej, a ak sú prekonkrétne ohodnocované náradie nevhodné, stanoví a zdôvodní iné podklady na výpoet ZA,B.2.1.5 Základná amortizácia mimoriadnej výbavy – ZA MVVypoíta sa poda zásad asti B.2.1.1, priom hodnoty Ž, ZO sa uria poda charakteru mimoriadnej výbavyz tabuliek pre Ž a ZO. Koeficient zmennosti k Z sa stanoví poda zásad uvedených nižšie.B.2.1.6 Základná amortizácia strojovej linky – ZAa) ak všetky stroje linky boli zaradené do prevádzky v tom istom ase, tak ZA sa urí poda vzahov pre celúlinku. Celú linku znalec zaradí do takej kategórie tabuliek pre Ž a ZO uvedených alej, ktorá charakterizujevýrobné zameranie linky,b) v prípade, ak jednotlivé stroje majú rozdielnu dobu zaradenia do prevádzky, tak sa ZA vypoíta podavzahu:nZA ZA k [%] ,1likdeZA – základná amortizácia linky [%],ZA li – základná amortizácia i-teho stroja linky stanovená poda asti B.2.1.1 [%],k li – koeficient vypoítaný poda asti A.11 [–],n – poet strojov v linke,i – i-tý stroj linky.B.2.1.7 Základná amortizácia modernizovanej, rekonštruovanej a opravenej zložky majetku – ZAa) vypoíta sa poda asti B.2.1.1, priom doba prevádzky r sa poíta od dátumu uvedenia rekonštruovanej,modernizovanej, resp. opravenej zložky majetku do prevádzky,b) pre zložku majetku opravenú v zahranií sa r poíta od dátumu jej zaradenia do prevádzky u prvého majiteazložky majetku po repasácii poda asti B.2.1.8.li© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Strana 4390 Zbierka zákonov č. 492/2004 Čiastka 209B.2.1.8 Zásady stanovenia doby prevádzky r [mesiace, roky]Pre zložky majetku a ich skupiny, ktoré majú uvedenú predpokladanú životnos v rokoch (pre strojovézariadenia a ich skupiny predpokladaná životnos v rokoch je uvedená v tabukách asti B.2.1.10 tejto prílohy),a) doba prevádzky je doba zložky majetku (skupiny) uvedená v skutone odpracovaných mesiacoch od dátumujej prvého uvedenia do prevádzky, prípadne od jej uvedenia do prevádzky po vykonaní celkovej alebogenerálnej opravy, rekonštrukcie alebo modernizácie, po dátum ohodnotenia bez ohadu na zmennos zložkymajetku,b) doba prevádzky zložky majetku sa k dátumu hodnotenia zložky majetku stanoví na základe hodnovernéhodokladu o prvotnom zaradení zložky majetku do prevádzky,c) v prípade opravy, modernizácie alebo rekonštrukcie zložky majetku vykonanej v zahranií, ak zložkamajetku po vykonaní zásahu v zahranií nepracovala, doba prevádzky sa poíta od dátumu zaradeniahodnotenej zložky majetku do prevádzky u prvého prevádzkovatea v Slovenskej republike,d) dobu prevádzky zložky majetku znalec stanoví v skutone odpracovaných mesiacoch a tento údaj prepoítana roky (r = doba prevádzky v mesiacoch/12), priom do doby prevádzky sa zapoítava každý mesiaci zapoatý, v ktorom bola zložka majetku v prevádzke,e) ak nemožno stanovi dátum zaradenia zložky majetku do prevádzky, znalec postupuje takto:1. ak nie je známy mesiac, ale len rok zaradenia zložky majetku do prevádzky, potom za dátum zaradenia doprevádzky znalec stanoví prvý júl v známom roku zaradenia,2. ak vôbec nie je známy dátum zaradenia zložky majetku do prevádzky, potom za dátum zaradenia znalecstanoví prvý júl v známom roku výroby zložky majetku,3. ak nie je známy ani rok zaradenia zložky majetku do prevádzky a ani rok výroby zložky majetku, znalecich stanoví poda odhadnutého veku zložky majetku, resp. poda predpokladanej životnosti zložkymajetku,Tieto skutonosti znalec uvedie v príslušných kapitolách posudku.f) pri zložkách majetku, ktoré majú predpokladanú životnos uvedenú v hodinách, sa doba prevádzky prepoítana roky poda asti A7 ods. 4,g) pri zložkách majetku, ktoré majú predpokladanú životnos danú potom výrobných cyklov, sa dobaprevádzky nahrádza potom odpracovaných cyklov.B.2.1.9 Zásady stanovenia koeficientu zmennosti k Z pre strojové zariadenia [–]Koeficient zmennosti sa stanovuje poda režimu práce stroja za dobu jeho prevádzky:a) ak stroj pracoval poas celej doby prevádzky r nepretržite v režime rovnakej zmennosti v pracovnom režime250 osemhodinových pracovných dní do roka, koeficient zmennosti sa stanoví v úrovni k Z = 1, 2 alebo 3poda toho, i išlo o jednozmennú, dvojzmennú, alebo trojzmennú prevádzku stroja,b) ak poas doby prevádzky r stroj nemal rovnakú zmennos (v rôznych rokoch mal rôznu zmennos), znalecvypoíta priemernú zmennos za dobu prevádzky r (k Z nemusí by celé íslo),c) pre stroj, pri ktorom sa nedá preukáza zmennos, stanoví znalec hodnotu k Z = 1,d) koeficient zmennosti k Z = 1 (pozri tabuky pre Ž a ZO v asti B.2.1.10) znalec stanoví taktiež pre strojs charakteristickou trvalou nepretržitou prevádzkou (napr. chladniky, mraziace boxy, turbíny a pod., nádrže,zásobníky, niektoré druhy tlakových nádob, potrubia, zariadenia na úpravu vody, vybrané zariadenianepretržite pracujúce v chemickom priemysle a pod.), ktoré sú na taký charakter prevádzky primárnekonštruované,e) ak stroj pracoval poas zmeny prerušovane alebo pracoval v inom v pracovnom režime ako 250osemhodinových pracovných dní do roka, znalec stanoví k Z poda skutoného pracovného režimu zložkymajetku, napríklad ak ide o zložku majetku, ktorá je nároná na údržbu; taká zložka majetku môže ma ronýpracovný asový fond aj nižší, ako je uvedený v asti A.7 ods. 4, ak má dlhšiu dobu na prevádzkovú údržbu;v takých prípadoch koeficient zmennosti môže by k Z < 1; najvhodnejšie je k Z stanovi prepotom pomocouskutone odpracovaných hodín za rok, priom sa hodnoty pre jednozmennú prevádzku vezmú poda astiB.2.1.9 písm. a).B.2.1.10 Kategorizácia strojových zariadení(1) Všeobecné poznámky ku kategorizácii strojových zariadeníZnalec pri zaraovaní strojového zariadenia rešpektuje tieo zásady:a) hodnotené strojové zariadenie zaradí do kategórie a v rámci nej do položky, ktorá najpresnejšie vystihujejeho poslanie (urenie), druh, konštrukciu, charakter prevádzky, životnos i zostatkové percentoprevádzkyschopnosti a pod.,© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Čiastka 209 Zbierka zákonov č. 492/2004 Strana 4391b) každé také zaradenie strojového zariadenia do danej položky sa vzahuje nielen na stroj, ktorý je úplnedohotovený, ale aj na taký stroj, ktorý je do istej miery nekompletný alebo nedokonený. Nekompletný alebonedohotovený stroj sa zarauje zhodne ako stroj dohotovený iba za predpokladu, že k dátumu ohodnoteniamá tento nekompletný alebo nedokonený stroj charakteristické znaky kompletného alebo dohotovenéhostroja,c) ak zistí, že zložka majetku môže by zaradená do dvoch alebo viacerých položiek, potom pre zaradenie mápoložka s najpresnejšou špecifikáciou prednos pred položkami so všeobecnejším významom,d) ak zložka majetku, napr. linka sa skladá z komponentov rôzneho charakteru, potom sa hodnotená zložkamajetku zaradí poda komponentu, ktorý jej dáva rozhodujúci charakter.íselný kód zložky majetku je len pomocný kód, ktorý znalec používa len pri elektronickom spracovaní dát,a znalec ho v posudku neuvádza.Na úely tejto prílohy sú stroje rozdelené do kategórií poda ich urenia.(2) Kategorizácia strojových zariadení2.1 Energetické strojové zariadenia, hnacie strojeKódEnergetické strojové zariadenia, hnacie stroje7 zdrojové agregáty pre pohonné elektrickésústavyŽ[r]ZO[%]20 20Stanovený k Z20 erpadlá a erpacie strojovne na kvapaliny, 10 25 1elevátory na kvapaliny14 vzduchové erpadlá, objemové kompresory a 12 25 1vývevy10 turbokompresory 17 25 114 priemyselné chladiace a mraziace zariadenia,tepelné erpadlá12 25 113 piestové motory 14 2510 priemyselné a lodné kotly 17 25 14 zariadenia na ústredné vykurovanie a prípravu 25 20 1teplej vody4 kogenerané jednotky 25 20 110 pomocné zariadenia pre kotly (ekonomizéry, 17 25 1prehrievae pary, kondenzátory, rekuperátorya pod.)4 plynové generátory, vyvíjae acetylénu vrátane 25 20 1istiov plynu9 kachle a obdobná tepelná technika 17 54 parné turbíny a turboagregáty 25 20 14 plynové turbíny a turboagregáty 25 20 14 vodné turbíny a generátory 25 20 11 vodné turbíny a generátory do 10 MW 50 5 113 prenosné a pojazdné zariadenia 14 25v tomto odvetví29 stroje a zariadenia používané na výrobu4 30v elektrotechnickom priemysle20 prenosné a pojazdné energetické stroje 10 2520 ostatné strojové zariadenia 10 25© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Strana 4392 Zbierka zákonov č. 492/2004 Čiastka 2092.2 Dopravné strojové zariadenia, manipulaná technika a zdvíhadláKódDopravné strojové zariadenia, manipulanátechnika a zdvíhadláŽ[r]ZO[%]10 žeriavy vrátane nadstavby autožeriavov, 17 25zdvíhacie rámy20 stavebné žeriavy 10 2513 zdvíhacie, nakladacie, vykladacie a 14 25manipulané zariadenia (výahy, lanovky,eskalátory a pod.)13 výahy 14 25Stanovený k Z14 transportné zariadenia na prepravu sypkých 12 25materiálov10 zariadenia na dopravu po lane 17 2514 zariadenia pre ložné operácie 12 2522 zariadenia pre stavebné montážne práce 7 2525 dopravné vozíky 6 3016 transportné zariadenia na prepravu kusovýchmateriálov11 2525 koajové banské a malodráhové vozíky 6 3025 vekopriestorové banské vozy 6 3029 dopravníky zariadení pre hlbinné dobývanie 4 3020 banské lokomotívy 10 2524 špeciálne lesné traktory bez evid. . 6 2521 kolesové a pásové traktory bez evid. . 8 2516 manipulané zariadenia 11 257 kontajnery 20 20 121 kovové prepravné prostriedky na paletizáciu 8 25a kontajnerizáciu10 skladové zakladae 17 2510 regály 17 25 114 drobné prepravné prostriedky 12 255 žeriavové a podvesné dráhy 25 2520 ostatné stroje 10 252.3 Vzduchotechnika a klimatizáciaŽ ZOKód Vzduchotechnika a klimatizáciaStanovený k[r] [%]Z13 vzduchotechnické zariadenia 14 25 114 klimatizané zariadenia 12 25 113 sušiarne 14 2513 ventilané alebo recirkulané odsávae14 25s ventilátorom, tiež so vstavaným filtrom13 odsávacie zariadenia 14 2520 filtre 10 25 113 pneumatická doprava 14 2513 pneumatické pohony a motory 14 2514 odluovae (cyklóny) 12 25 121 kovové rúrkové odluovae 8 25 114 ostatné strojové zariadenia 12 25© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Čiastka 209 Zbierka zákonov č. 492/2004 Strana 43932.4 Jemná mechanikaKódJemná mechanikaŽ[r]ZO[%]16 mechanické meracie prístroje 11 2514 váhy a zariadenia na zisovanie hmotnosti (bez 12 25váh pre domácnos)6 váhy pre domácnos 20 516 asomerné mechanické prístroje 11 2515 mechanika prístrojov 11 20Stanovený k Z21 predajné automaty, napríklad na predaj8 25 1poštových známok, cigariet, potravína nápojov, automaty na rozmieanie mincí20 zdravotnícka mechanická technika vrátane 10 25mechanických prístrojov9 mechanické stabilné a prenosné17 5 1zabezpeovacie zariadenia a systémy9 mechanické zariadenia na automatické17 5 1zatváranie dverí21 rozmnožovacie stroje a prístroje, reprografické 8 25zariadenia, adresovacie stroje, automatickérozdeovae bankoviek, stroje na triedenie,ítanie alebo na balenie mincí, orezávaeceruziek, dierkovacie a spínacie stroje20 opticko-mechanické prístroje vrátane zariadení 10 25na spracovanie filmového a fotografickéhomateriálu20 fotodokumentané zariadenia 10 2516 mechanické prístroje na zisovanie vlastností a 11 25chýb materiálov21 mechanické prístroje na vedecký výskum 8 2518 mechanické prístroje a laboratórne zariadenia 10 520 mechanické meradlá a meracie zariadenia na 10 25meranie geometrických veliín6 prístroje a nástroje na meranie alebo kontrolu 20 5 1prietokov, hladiny, tlaku alebo inýchpremenných charakteristík kvapalín aleboplynov (napr. hladinomery, prietokomery ajmanometre, merae tepla okrem bytovýcha domových meradiel vody)15 otákomery, poítae výrobkov, taxametre,merae dráhy, krokomery, rýchlomery atachometre11 2021 kancelárske stroje, prístroje a zariadenia 8 2521 mechanické stroje na spracovanie dát 8 2512 bytové a domové meradlá teplej úžitkovej 14 5 1vody, poda ktorých sa fakturuje6 bytové a domové meradlá studenej vody, poda 20 5 1ktorých sa fakturuje12 bytové a domové meradlá teplej vody do ÚK,poda ktorých sa fakturuje14 5 119 ostatné mechanické zariadenia 10 20© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Strana 4394 Zbierka zákonov č. 492/2004 Čiastka 2092.5 Ostatné stroje, zariadenia a súastiKódOstatné stroje, zariadenia a súastiŽ[r]ZO[%]10 priemyselné palivové pece a neelektrické 17 25laboratórne pece (okrem pekárenských pecí)a plynové horáky14 priemyselné tepelné zariadenia 12 25Stanovený k Z16 plniace a baliace stroje a stroje na úpravuobalov11 2514 zariadenia na erpanie a meranie kvapalných 12 25palív13 zariadenia na úpravu vody 14 25 114 hydraulické agregáty, hydromotory 12 2525 stroje a zariadenia na hlbinné dobývanie 6 3010 ažné zariadenia hlbinných baní 17 2514 stroje a zariadenia na úpravu uhlia, rúd a 12 25nerastov7 kolesové rýpadlá a zakladae 20 2020 rýpadlá lopatové a korekové 10 2514 stroje a zariadenia na spracovanie nerastných 12 25surovín13 zariadenia na ažbu a spracovanie rašeliny 14 2521 strojové zariadenia na geologický prieskum 8 2510 strojové zariadenia na prípravu vsádzky a 17 25výrobu surového železa7 stroje a zariadenia koksární 20 2010 stroje a zariadenia oceliarní 17 257 valcovacie zariadenia 20 2013 stroje a zariadenia zlievární 14 2524 stroje a zariadenia na zemné, stavebné a cestné 6 25práce (planírovacie, škrabacie, hbiace,utkacie, zhutovacie, stroje na ažbu alebovtanie zeme, rúd a nerastov, baranidláa vyahovae pilótov)25 zariadenia na stavebné montážne práce 6 3020 ponohospodárske a záhradnícke strojové 10 25zariadenia okrem alej uvedených27 stroje na hnojenie a ochranu kultúr 5 3019 strojové zariadenia na chov hydiny,10 20hospodárskych zvierat a rýb27 strojové zariadenia na odstránenie, skladovanie 5 30a spracovanie výkalov hydiny a hospodárskychzvierat20 ostatné strojové zariadenia pre10 25ponohospodárstvo, lesníctvo, hydinárstvoa velárstvo vrátane zariadení na klíenie,umelé liahne a umelé kvoky14 stroje a zariadenia pre verejné stravovaniea predaj12 25© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Čiastka 209 Zbierka zákonov č. 492/2004 Strana 4395Ž ZOKód Ostatné stroje, zariadenia a súastiStanovený k[r] [%]Z20 istiace, pracie, žmýkacie, žehliace, sušiace, 10 25upratovacie, holiské a kadernícke stroje20 holiace strojeky a strojeky na strihanie 10 25vlasov13 šijacie stroje pre domácnos 14 2523 pletacie stroje pre domácnos 7 3021 zariadenia na kúrenie a varenie 8 2521 chladniky a mrazniky pre domácnos 8 25 116 stroje na istenie a sušenie fliaš a iných obalov 11 2513 pekárenské pece 14 2514 umývaky riadu 12 2514 spoloné zariadenia pre chemický priemysel 12 2510 prístroje na filtrovanie a istenie kvapalín 17 2510 stroje a zariadenia na výrobu a spracovanie 17 25celulózy, papiera a lepenky14 stroje a zariadenia na spracovanie gumy, 12 25kauuku a plastických hmôt a výrobkov z nich4 zásobníky na stabilné plyny (plynojemy) 1s premenným obsahom plynov 25 207 stroje a zariadenia plynární a na spracovanieplynných palív20 2013 obrábacie stroje na opracovanie kovov14 25íslicovo neriadené20 obrábacie stroje na opracovanie kovov10 25íslicovo riadené20 obrábacie stroje na opracovanie kovov úelové 10 25inde neuvedené20 obrábacie stroje na opracovanie materiálov 10 25elektrofyzikálnymi metódami20 obrábacie stroje na opracovanie dreva, korku 10 2520 obrábacie stroje na nekovové materiály 10 2520 tvárniace stroje na kovy a plastické hmoty 10 25íslicovo riadené13 tvárniace stroje na kovy a plastické hmoty 14 25íslicovo neriadené20 tvárniace stroje na kovy a cermety pracujúce 10 25inak ako úberom materiálu20 stroje na opracovanie kamea, keramických 10 25látok, betónu, azbestocementu, nerastnýchmateriálov, skla za studena16 stroje a zariadenia na zváranie, spájkovaniea rezanie kovov tepelným procesom 11 2516 zariadenia na povrchovú úpravu 11 2520 zariadenia na montáž súiastok 10 2520 stroje a zariadenia pre lesnú výrobu 10 2520 stroje a zariadenia pre drevospracujúci10 25priemysel14 stroje a zariadenia pre sklársky priemysel 12 2513 stroje a zariadenia pre textilný priemysel 14 25© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Strana 4396 Zbierka zákonov č. 492/2004 Čiastka 209Ž ZOKód Ostatné stroje, zariadenia a súasti[r] [%]13 stroje na úpravu textílií 14 2522 stroje a zariadenia pre konfeknú výrobu 7 2513 stroje a zariadenia pre kožiarsky priemysel 14 2521 strojové zariadenia pre polygrafický a8 25knihársky priemysel13 stroje na istenie, triedenie a preosievanie 14 25semien, zrna alebo sušených strukovín, strojea prístroje používané v mlynárstve alebo prispracúvaní obilia alebo suchých strukovín13 stroje a zariadenia pre potravinársky priemysel 14 2513 strojové zariadenia pre cukrovary, pivovary, 14 25sladovne, liehovary, pálenice, likérky,spracovanie vína, výrobu kvasníc, pliesní,octu, kyselín, enzýmov, tukov, škrobu13 stroje na istenie, triedenie a spracovanie 14 25mlieka, vajec, obilia, krmív, mäsa, ovociaa iných ponohospodárskych produktov, rýb,tabaku, výroby okolády, cukrovinieka konzervovanie potravínStanovený k Z13 stroje na prípravu a spracovanie tabaku 14 2510 hasiace zariadenia a hasiaca technika 17 2513 stroje na technickú obsluhu dopravných14 25prostriedkov21 priemyslové mazacie zariadenia 8 2513 stabilné a pojazdné umývacie zariadenia 14 2510 mechanické a hydraulické závory a brány 17 25 16 oceové potrubia z ocelí tried 10 až 16 20 5 14 oceové potrubia z nehrdzavejúcich ocelí 25 20 13 potrubia z plastov 25 5 16 armatúry 20 5 17 sklady a zásobníky z ocelí tried 10 až 16 20 20 15 zásobníky na plyny 25 25 15 sklady a zásobníky z nehrdzavejúcich ocelí 25 25 17 tlakové oceové nádoby 20 20 18 sklady a zásobníky z iných kovových20 25 1materiálov3 sklady, zariadenia a zásobníky z plastov 25 5 14 ažké oceové konštrukcie 25 20 17 ahké a prenosné oceové konštrukcie 20 20 1– hutnícke výrobky a polotovary – –20 mechanické polohovadlá a manipulátory 10 2521 priemyselné roboty a programovatené8 25manipulátory20 športové potreby strojového charakteru 10 2520 športová a rehabilitaná technika 10 25© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Čiastka 209 Zbierka zákonov č. 492/2004 Strana 4397KódOstatné stroje, zariadenia a súasti10 javiskové a divadelné zariadenia mechanickéhocharakteru14 technické prostriedky na hromadnú zábavu(zariadenia pre lunaparky, spoloenské hry,zariadenia kolkární a pod.)Ž[r]ZO[%]17 2512 25Stanovený k Z3 kancelársky kovový nábytok 25 5 19 lekársky, zubolekársky, zverolekársky17 5 1a nemocniný kovový nábytok20 lekárske, zubolekárske, zverolekárskea nemocniné kreslá,kreslá pre holistvá, kaderníctva so sklápacím,resp. so zdvíhacím mechanizmom10 2528 upínacie, rezné, runé náradie 4 527 runé mechanizované náradie 5 30– nástroje, spojovacie prvky, konštrukné prvky – –18 drobné kovové súiastky a výrobky, kovanie 10 5a zámky17 drobné inštalané armatúry 10 0 119 kovové obaly 10 20 119 kovový riad 10 20 119 runé kuchynské stroje, nožiarsky tovar 10 20 118 lekárske, chirurgické, zubolekárske,10 5zverolekárske nástroje18 spojovacie materiály 10 5 1– špeciálne obrábacie a tvarovacie náradie – –– zásoby strojového charakteru – –20 ostatné strojové zariadenia 10 25B.2.2 Základná amortizácia zložky majetku strojového charakteru, ktorá má predpokladanú životnos Žuvedenú potom výrobných cyklov – ZAVypoíta sa poda vzahov:a) pre P Ž:b) pre P > Ž:100 ZOZA P () [%],ŽZA VTS ZO [%] ,kdePŽZO– poet kusov výrobkov zložky,– poet kusov výrobkov za dobu predpokladanej životnosti,– zostatkové percento prevádzkyschopnosti zložky majetku poda zložitosti zložky majetku(zápustky, nástroje a pod.) stanoví znalec [%].© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Strana 4398 Zbierka zákonov č. 492/2004 Čiastka 209B.2.3. Vzahy pre výpoet ZA pre lietadláa) pre r Ž:znalec vypoíta parciálnu ZAi pre každý rok prevádzky lietadlaa výslednú amortizáciu ZA vypoíta poda vzahur1qZAi VTS ZO [%],Z1qkdei = 1 až n = r, n 1ZA ZAi [%],b) pre r > Ž:ZA VTS ZO [%] ,kdeVTS – východiskový technický stav lietadla [%],ZO – zostatkové percento prevádzkyschopnosti lietadla po skonení predpokladanej životnosti [%],q– podiel odpisov základnej amortizácie dva po sebe nasledujúce roky zohadujúcifyzické opotrebenie lietadla (platí: 0 < q < 1),Ž – predpokladaná doba životnosti [roky, hodiny],r – doba prevádzky [roky].B.3 Výpoet technického stavu strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla (TS)B.3.1 Technický stav strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla neleneného na skupinysa vypoíta poda vzahu ZTS (VTS ZA) (1 ) kMO100[%] ,kdeVTS – východiskový technický stav strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla [%],ZA – základná amortizácia strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla [%],Z – zmena technického stavu strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla [%],k MO – koeficient morálneho opotrebenia strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla [–].B.3.2 Technický stav strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla leneného na skupiny savypoíta poda vzahunPDSiTS TSi [%] ,100i1kdeTS – technický stav zložky majetku rozlenenej na skupiny [%],TS i – technický stav i-tej skupiny zložky majetku stanovený poda asti B.3.2 [%],PDS i – pomerný diel i-tej skupiny zložky majetku [%],VH – východisková hodnota zložky majetku stanovená poda asti A.17 [Sk],n – poet všetkých skupín zložky majetku,i – i-tá skupina zložky majetku, i = 1 až n.B.3.3 Technický stav strojovej linky, lenenej na jednotlivé stroje – TSTS linky lenenej na jednotlivé stroje sa vypoíta takto:© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Čiastka 209 Zbierka zákonov č. 492/2004 Strana 4399a) ak majú všetky stroje linky rovnaký technický stav TS, Z a k MO , vtedy TS sa vypoíta poda asti B.3.1,b) ak stroje linky nemajú rovnaký technický stav TS, Z a k MO , vtedy sa TS vypoíta poda vzahu:nTS TS li k li [%] ,1kdeTS li – technický stav i-tého stroja linky vypoítaný poda vzahu v asti B.3.1 pre stanovenéhodnoty TS li , Zi a k MOi pre i-tý stroj [%],k li – koeficient pre i-tý stroj linky vypoítaný poda asti A.11 [–],n – poet strojov linky,i – jednotlivý stroj linky, i = 1 až n.B.3.4 Zmena technického stavu – Z [%]Je vyjadrením odchýlky skutoného technického stavu oproti tzv. porovnávaciemu etalónu, t. j. takémutechnickému stavu, aký by mala ma zložka majetku pri optimálnych prevádzkových podmienkach, predpísanomspôsobe údržby, frekvencii a kvalite opráv a štandardnom používaní zložky majetku. Zrážkou alebo prirážkou Zsa zohaduje skutoný technický stav skupiny zložky majetku alebo zložky majetku, ktorý odráža charakterprevádzky zložky majetku, kvalitu jej údržby, vyskytujúce sa chyby, poškodenie a podobne. Zrážka (–Z) aleboprirážka (+Z) môže vyjadrova aj kvalitu vykonaných opráv, poškodenie skupín, ktoré nebolo spôsobenénormálnym opotrebovaním, prípadne zvýšené opotrebenia na zaiatku prevádzky zložky majetku, resp. medznýstav zložky majetku. Zrážka Z sa uplatuje aj na prevádzku zložky majetku po predpokladanej životnosti, resp.v súvislosti so zmenou technického stavu spôsobenou inými objektívnymi príinami, napríklad vplyvnesprávneho skladovania zložky majetku, poveternostné vplyvy, vplyv neprevádzkovania zložky majetku,kvalifikaná úrove, resp. striedanie sa obsluhy, dokonalos konštrukcie – kvalita projektu, prvý aleboinovovaný predstavite typu zložky majetku, kvalita výroby, montáže zložky majetku at.Hodnotu parametra Z stanoví znaleca) na základe vykonanej obhliadky, alebo ak nemožno obhliadku vykona na základe hodnovernýcha dostupných podkladov, priom Z ( – 100 ; 100> %,b) v prípade, že nie sú k dispozícii hodnoverné podklady a obhliadku nemožno vykona, znalec zvolíhodnotu parametra Z = 0, resp. na základe údajov majitea.Na obhliadke zložky majetku na úely stanovenia parametra Z znalec skúma predovšetkým:– celkový technický stav zložky majetku ako celku s dôrazom na kompletnos a funknos,– stav, funknos a úplnos základnej konštrukcie,– stav, funknos a úplnos pracovnej asti,– stav, funknos a úplnos príslušenstva,– stav, funknos a úplnos mimoriadnej výbavy,– vykonaním skúšobnej prevádzky, resp. iným vhodným spôsobom overuje technické parametre uvedenév technickej dokumentácii,– frekvenciu a spôsob vykonávania predpísaných prác poda predpisov výrobcu zložky majetku, resp.platných STN (údržba, opravy, prípadne odborné prehliadky a skúšky).Z vykonanej obhliadky môže znalec vypracova záznam, spravidla vyhotoví fotografickú dokumentáciu, ktorúpriloží k posudku. Hodnotu parametra Z, ktorú znalec urí pre konkrétnu zložku majetku alebo skupinu (akzložku majetku hodnotí rozlenenú na skupiny), v posudku zdôvodní.B.3.5 Koeficient morálneho opotrebenia zložky majetku – k MO [–]Koeficient morálneho opotrebenia je funkciou vstupnej ceny, konštrukného riešenia zložky a môže dosahovahodnoty k MO (0;1>, priom znalec v posudku príslušne zdôvodní hodnotu koeficienta k MO . Pre potreby tohtopredpisu sa rozlišujú dve skupiny morálneho opotrebenia:a) morálne opotrebenie I – vzniká pre rast produktivity práce, ke sa nová zložka majetku vyrába a predávalacnejšie, preto klesá hodnota rovnakých zložiek majetku vyrobených skôr, priom technická úrove zložiekvyrobených skôr je v podstate rovnaká ako technická úrove novej zložky majetku,© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Strana 4400 Zbierka zákonov č. 492/2004 Čiastka 209b) morálne opotrebenie II – vzniká pre technický pokrok, ke sa už vyrábajú zložky s technicky dokonalejšímiparametrami, ím klesá hodnota skôr vyrobených zložiek s menšou výkonnosou, priom nové zložky zväšaplnia svoje funkcie kvalitnejšie, efektívnejšie a spravidla aj s vyšším výkonom,c) pri vobe íselnej úrovne k MO znalec zohadní:– technickú úrove zložiek vyrábaných v súasnosti v kontexte s hodnotenou zložkou majetku a jejobstarávacej ceny,– úžitkové vlastnosti zložiek vyrábaných v súasnosti v kontexte s hodnotenou zložkou majetku,– rozvoj výrobnej základne a produktivity práce v príslušnom výrobnom odvetví.V prípade, že nemožno vykona obhliadku hodnotenej zložky majetku a nie sú k dispozícii hodnovernépodklady, znalec stanoví hodnotu k MO poda porovnatených zložiek predávaných na trhu v období obstarávaniahodnotenej zložky majetku v kontexte s technicky porovnatenými výrobkami v ase hodnotenia.B.4 Výpoet technickej hodnoty strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla (TH)B.4.1 Technická hodnota strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla neleneného naskupiny sa vypoíta poda vzahuTSVHTH TH MV100[Sk] ,kdeVH – východisková hodnota strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla [Sk],TS – technický stav strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla [%],TH MV – technická hodnota mimoriadnej výbavy strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla,lietadla[Sk].B.4.2 Technická hodnota strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla leneného naskupiny sa bez mimoriadnej výbavy vypoíta poda vzahunTSi VHiTH [Sk],100i1kdeVHiTSi– východisková hodnota i-tej skupiny strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla,lietadla rozleneného na skupiny[Sk],– technický stav i-tej skupiny strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla,lietadla rozleneného na skupiny [%].B.5 Výpoet všeobecnej hodnoty (VŠH)B.5.1 Všeobecná hodnota stroja, strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla a lietadla sa vypoítapoda vzahuVŠH` TH kp THMV kPMV[Sk] ,kdeVŠH` – všeobecná hodnota zložky majetku na úrovni bez DPH [Sk],TH – technická hodnota zložky majetku na úrovni bez DPH [Sk],k P – koeficient predajnosti zložky majetku [ – ],TH MV – technická hodnota mimoriadnej výbavy zložky majetku stanovená postupom pre THna úrovni bez DPH[Sk],k PMV – koeficient predajnosti mimoriadnej výbavy stanovený postupom pre k P zložky majetku [ – ].Koeficient predajnosti stanoví znalec takto:kP k k k k k [ ],PTPSPDkdek PT – koeficient neúplnosti alebo neplatnosti dokumentácie potrebnej na prevádzku, k PT (0; 1> [–],PLPI© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Čiastka 209 Zbierka zákonov č. 492/2004 Strana 4401k PS – koeficient zohadujúci dostupnos náhradných dielov a servisných služiebna opravy a údržbu, k PS (0; 1> [–],k PD – koeficient dopytu po ohodnocovanom stroji, strojovom zariadení,dráhovom vozidle, plavidle alebo lietadle na trhu, k PD (0; R + > [–],k PL – koeficient sa použije pri stanovení všeobecnej hodnoty strojovej linky alebostrojového technologického celku pozostávajúceho z viacerých strojov aleboaj jednotlivého stroja, k PL (0; 1>, pri stanovení koeficientu predajnostidráhových vozidiel, plavidiel a lietadiel sa tento koeficient rovná 1,0 [–],k PI – koeficient ostatných vplyvov, k PI [–].Faktory ovplyvujúce jednotlivé parciálne koeficienty predajnosti sú:Koeficient neúplnosti alebo neplatnosti dokumentácie k PT1. Dokumentácia je úplná, kompletná a platná.2. Dokumentácia je úplná, kompletná, neplatné sú odborné prehliadky a odborné skúšky poda osobitnýchpredpisov. 5 ) Zložka sa môže používa aj bez technickej dokumentácie.3. Dokumentácia je neúplná, chýbajú doklady o zariadení, a to neúplné doklady poda osobitného predpisu, 5 )neúplné doklady o odborných skúškach poda osobitného predpisu. 7 )4. Od zložky nejestvuje žiadna technická dokumentácia, ktorú vyžadujú predpisy, 8 ) prevádzkové záznamy anidoklady o nadobudnutí vlastníckeho i iného práva k tomuto zariadeniu.Koeficient dostupnosti náhradných dielov, služieb, opráv, údržby k PS1. V mieste prevádzkovania zložky majetku sú v požadovanom ase dostupné opravárenské služby, výkonúdržby je zmluvne zabezpeený, náhradné dielce (ND) sa vyrábajú a sú bežne dostupné.2. Opravárenské služby sú mimo miesta prevádzkovania zložky majetku v požadovanom ase dostupné, výkonúdržby je zmluvne zabezpeený, ND sú bežne dostupné.3. Zložka majetku je problematicky opravitená, bežne dostupná sie opravárenských a údržbárskych firiem jelen z R, ND sa nevyrábajú sériovo, resp. možno vykona opravy len necertifikovaným subjektom.4. Zložku majetku nemožno v SR opravi, dostupný je len servis a údržba zo zahraniia (mimo R), ND nie súv SR k dispozícii.Koeficient dopytu po hodnotenej zložke majetku k PD1. Zložka majetku je nepredajná, nevyužitená v podnikateskej innosti iného subjektu.2. Zložka majetku je nepredajná, využitená je len na náhradné dielce na opravy iných zložiek.3. Na trhu je prebytok zložiek hodnoteného typu a parametrov, ponuka prevláda nad dopytom, resp. na trhu súzložky podobného typu, avšak výkonnejšie.4. Na trhu je rovnováha ponuky a dopytu po hodnotenej zložke.5. Dopyt po hodnotenej zložke prevláda nad ponukou, hodnotená zložka majetku dosahuje mimoriadnetechnické parametre, dovoz zložky majetku porovnateného typu zo zahraniia je nerentabilný, zložkamajetku je využitená v alšej podnikateskej innosti a pod.Koeficient stavu strojovej linky, resp. strojového technologického celku k PL1. Linka, technologický celok je kompletný a úplný.2. Linka, technologický celok je nekompletný a neúplný, priom tento stav nemá vplyv na výkonnos aprojektované parametre linky, resp. technologického celku.3. Linka, technologický celok je nekompletný, neúplný s minimálnym dosahom na výkonnos a projektovanéparametre linky, resp. technologického celku.4. Linka, technologický celok je nekompletný, neúplný so závažným dosahom na výkonnos a projektovanéparametre linky, resp. technologického celku.5. Linka, technologický celok je nekompletný, neúplný, priom tento stav sa nedá odstráni.7 ) Zákon . 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov.8 ) Zákon . 264/1999 Z. z.Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky . 718/2002 Z. z. na zaistenie bezpenosti a ochranyzdravia pri práci a bezpenosti technických zariadení.© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Strana 4402 Zbierka zákonov č. 492/2004 Čiastka 209Koeficient iných vplyvov k PI1. Zložka majetku je kompletná, používaná v súlade s odporueniami výrobcov, resp. dovozcov. Zložkamajetku je v zárunej lehote. Majite zložky majetku je prvým užívateom. V prípade technológie viazanejna budovu (napr. erpacie stanice PHM) výhodná lokalizácia technológie, vysoký obslužný komforta poskytovanie služieb, iné skutonosti zvyšujú dopyt po zložke majetku.2. Poet majiteov zložky majetku je známy. Zložka majetku je kompletná, využívaná intenzívne s obasnýmprekroením projektovaných parametrov a výkonu so zanedbateným vplyvom na životnos pri dodržiavanípredpísanej frekvencie údržbárskych a servisných prác. V prípade skladovania zložka majetku (nie jev prevádzke) je zodpovedajúcim spôsobom uložená a ošetrovaná v predpísaných priestoroch.3. Poet majiteov zložky majetku je neznámy, ale zložka je kompletná, bola využívaná pri dodržiavanípredpísanej frekvencie údržbárskych a servisných prác. V prípade skladovania zložka majetku je uloženáv uzatvorených priestoroch, avšak alej neošetrovaná. V prípade technológie viazanej na budovu (napríkladerpacie stanice PHM) nevýhodná lokalizácia technológie, nízky obslužný komfort a poskytovanie služiebznižuje dopyt po zložke majetku.4. Zložka majetku bola využívaná neznámym spôsobom bez vedenia potrebných prevádzkových záznamova pri neznámom pote predchádzajúcich majiteov (prevádzkovateov), objektívne sa nedá zisti jej skutonýtechnický stav. V prípade skladovania zložka majetku je skladovaná nevhodným spôsobom v rozpores predpismi výrobcu, resp. dovozcu, so zreteným vplyvom okolitého prostredia na zložku majetku,nevhodné klimatické podmienky. Nebezpené odpady pri likvidácii. Zníženie hodnoty rešpektovanímpovinnej úrovne vstupov pri výpote technickej hodnoty. Zložka majetku po havárii. Práca alebo uskladneniezložky majetku vo vysoko koróznom prostredí pri nekoróznom alebo netropikalizovanom zhotovení zložkymajetku.5. Zložka majetku je ekonomicky neopravitená.Pri stanovovaní k P nemožno zohadova mimoriadne (napríklad sezónne i akciové) okolnosti trhu, vzájomnévzahy predávajúceho a kupujúceho alebo alšie okolnosti, ktoré by rozhodným spôsobom ovplyvnili výškuVŠH voi priemernej cene danej zložky majetku na otvorenom trhu.Ak sa stanovuje VŠH v súlade s asou A.24, úrove hodnoty zložky majetku by mala by na úrovni kovovéhoodpadu príslušnej triedy poda STN, ak je likvidácia zložky majetku bezproblémová.Pre neexistujúcu zložku majetku stanoví znalec koeficient predajnosti k P = 0.B.5.2 V prípade, že sa zložka majetku hodnotí rozlenená na skupiny alebo ide o linku a skupiny, alebokomponenty strojovej linky sa odpredajú samostatne, VŠH` sa vypoíta poda vzahunVŠH `THi k pi [Sk],i1kdeVŠH` – všeobecná hodnota zložky majetku rozlenenej na skupiny na úrovni bez DPH[Sk],TH i – technická hodnota i-tej skupiny zložky majetku na úrovni bez DPH [Sk],k pi – koeficient predajnosti i-tej skupiny zložky majetku stanovený poda asti B.5.1 [ – ].Znalec uvedie spôsob stanovenia hodnoty k P a podrobne zdôvodní jednotlivé koeficienty.Znalec pri stanovení k P vychádza z objektívnych, preukázatených a dokladovatených skutoností tak, aby VŠHbola stanovená objektívne a správne.B.5.3 Znalec po stanovení VŠH` obvykle zaradí zložku majetku do príslušnej sadzby DPH podaosobitného predpisu 9 ) 2 a stanoví všeobecnú hodnotu zložky majetku s DPH poda vzahudVŠH VŠH`(1 ) [Sk] ,100kde:VŠH` – všeobecná hodnota zložky majetku vypoítaná poda astí B.5.1 a B.5.2 na úrovni bez DPH [Sk],d – sadzba DPH poda osobitného predpisu 9) [%].9 ) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky . 255/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopa zákon Národnej radySlovenskej republiky . 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Čiastka 209 Zbierka zákonov č. 492/2004 Strana 4403Znalec v IV. asti posudku Záver uvedie stanovenú všeobecnú hodnotu s DPH íselne a zárove slovne, a ak jeVŠH s DPH, tak aj so stanovením úrovne DPH v % .Takto stanovená VŠH sa rovná objektivizovanej reproduknej zostatkovej (obstarávacej) cene zložky majetkupoda zákona . 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.Pri stanovení VŠH ako nepeažného vkladu do spolonosti v zmysle zákona . 500/2001 Z. z. znalec uvedieúdaje poda § 59 ods. 3.B.6 Výška škody na zložke majetku – VŠ [Sk](1) Výpoet výšky škody vychádza z týchto predpokladov:– zložka majetku bola pred poškodením v prevádzkyschopnom stave,– poškodenie spôsobilo úplné znemožnenie alebo iastoné obmedzenie používania zložky majetku,poškodením sa zmenili vlastnosti alebo technické parametre zložky majetku, priom poškodenie mohlispôsobi rôzne vplyvy (nesprávna prevádzka, chyba konštrukcie, materiálu, chyba montáže, havária, inévplyvy),– zložka majetku bola po poškodení vykonaním opravy, resp. iného zásahu uvedená do štandardneprevádzkyschopného stavu, t. j. obnovili sa jej parametre, funkné a úžitkové vlastnosti v rozsahu, v akomboli pred opravou, alebo– zložka majetku nebola po poškodení opravená. V takom prípade sa predpokladá oprava štandardnoutechnológiou a pre takú sa vyíslia predpokladané objektívne náklady na opravu zložky majetku, abyzložka majetku bola uvedená do štandardne prevádzkyschopného stavu.(2) V prípade, že zložka majetku je alebo by bola po vykonanej oprave v inom technickom stave (lepšom alebohoršom), ako to bolo pred opravou, znalec túto skutonos zohadní.(3) V prípade poškodenia zložky majetku sa uruje len tzv. skutoná škoda, t. j. priama majetková ujmaspoívajúca v zmene hodnoty zložky majetku k tzv. rozhodujúcemu dátumu. Výška škody sa vypoíta podavzahuVŠ NO (VŠH1 VŠH 2) VŠH Z [Sk] ,kdeVŠ – výška škody [Sk],VŠH 1 – všeobecná hodnota zložky majetku v okamihu pred poškodením stanovená poda asti B.5.1k dátumu poškodenia zložky majetku[Sk],VŠH 2 – všeobecná hodnota zložky majetku po vykonanom zásahu, resp. po vykonanej alebopredpokladanej oprave s cieom uvies zložku majetku do štandardneprevádzkyschopného stavu, stanovená poda asti B.5.1[Sk],VŠH Z – všeobecná hodnota zvyškov zložky majetku, ktoré zostanú po vykonaní opravy(aj zamýšanej), ak je predpoklad ich alšieho zhodnotenia[Sk],NO – náklady na opravu [Sk].(4) Výška škody pri totálnom zniení zložky majetku bez využitených zvyškov sa vypoíta poda vzahu:VŠ VŠH1[Sk].(5) Náklady na opravu tvoria v zásade tieto položky:– náklady na materiál,– mzdové náklady súvisiace s opravou,– režijné náklady súvisiace s opravou,– iné náklady (likvidácia odpadov…), ak neboli zahrnuté do predošlých položiek.(6) Náklady na opravu (aj zamýšanej) sa stanovia rozpotom na základe cenníkov opravárskych prác platnýchpre dátum hodnotenia v autorizovanej opravovni výrobcom predpísanými postupmi za predpokladudodržania predpísanej kvality alebo poda kalkulácie na vykonanie opravy stanovenej znalcom. Ak pre danýtyp zložky majetku neexistuje cenník opravárskych prác, použije sa cenník platný pre porovnatený typzložky majetku alebo náklady na opravu stanoví znalec odborným odhadom.© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Strana 4404 Zbierka zákonov č. 492/2004 Čiastka 209(7) V prípade, že už bola vykonaná oprava zložky majetku a existujú doklady o jej vykonaní, náklady na opravusa nestanovujú rozpotom, ale poda skutone vynaložených nákladov na vykonanú opravu. Znalecpreskúma doklady, i opravárenské práce a materiál boli skutone vynaložené len na opravy súvisiaces posudzovaným poškodením zložky majetku a i sú úmerné rozsahu vykonanej opravy zložky majetku. Akopravu poškodenia nevykonala autorizovaná opravova, resp. ak pri oprave neboli dodržané výrobcomalebo dodávateom predpísané postupy, stanoví znalec TS zložky majetku po oprave poškodenias prihliadnutím na tieto skutonosti.(8) Znalec postup stanovenia VŠ zdôvodní.B.7 Stanovenie likvidanej hodnoty zložky majetku – VŠH LO [Sk].(1) Pri stanovení likvidanej hodnoty zložky majetku musí znalec jednoznane uvies, i hodnotená zložka(1) majetku je urená na likvidovanie.(2) Likvidaná hodnota zložky majetku urenej na likvidovanie sa vypoíta poda vzahu:VŠH LO VŠH*) NL [Sk] ,kdeVŠH LO – všeobecná hodnota zložky majetku urenej na likvidovanieVŠH – všeobecná hodnota zložky majetku stanovená v asti B.5.1 k dátumu hodnoteniazložky majetkuNL – náklady na likvidáciu zložky majetku, priom NL môžu by väšie alebo menšie ako VŠH.*) Znalec VŠH môže stanovi aj ako hodnotu kovového odpadu.[Sk],[Sk],(3) Náklady na likvidáciu zložky majetku sú náklady, ktoré je nevyhnutné vynaloži na:– odstavenie zložky majetku z prevádzky (ak je v prevádzke) vrátane archivácie histórie prevádzky, technickejdokumentácie, programov, prevádzkových záznamov a podobne,– demontáž zložky majetku,– dopravu na miesto likvidácie, resp. odovzdanie prvému prepravcovi, resp. bez dopravy na miesto likvidácie,– náklady na likvidáciu, detoxikáciu vzniknutých odpadov a ich zneškodnenie.Nebezpené odpady a prípadné náklady na ich detoxikáciu a ich zneškodnenie deklaruje a dokladuje majitezložky majetku. Výšku nákladov znalec v posudku zdôvodní.© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Čiastka 209 Zbierka zákonov č. 492/2004 Strana 4405Príloha č. 5k vyhláške č. 492/2004 Z. z.POSTUP PRI STANOVENÍ VŠEOBECNEJ HODNOTY ELEKTROTECHNICKÝCH ZARIADENÍA. ZÁKLADNÉ POJMY1. Elektrotechnické zariadenie (EZ) – akékovek zariadenie, ktoré sa používa na výrobu, premenu, prenos,akumulovanie, distribúciu alebo využitie elektrickej energie, ako sú stroje, transformátory, prístroje, meracieprístroje, ochranné prístroje, zariadenia pre elektrické rozvody, spotrebie.2. Poet odpracovaných rokov EZ – doba prevádzky (r) – skutoná doba, poas ktorej bolo EZ v prevádzke,stanovená v mesiacoch, prepoítaná na roky od dátumu jeho prvého uvedenia do prevádzky, prípadne od jehouvedenia do prevádzky po vykonaní celkovej alebo generálnej opravy, rekonštrukcie alebo modernizácie porozhodujúci dátum, t. j. dátum, ku ktorému sa elektrotechnické zariadenie hodnotí.r = Poet mesiacov prevádzky /12[rok]Vypoítaný údaj sa zaokrúhli na 3 desatinné miesta.V prípade, že nie sú k dispozícii hodnoverné doklady, doba prevádzky sa stanoví poda iných dostupných údajovalebo zdôvodneným odborným odhadom.3. Východisková hodnota (VH) – cena zariadenia, za akú je možné obstara hodnotené zariadenie alebozariadenie s rovnakými alebo porovnatenými technickými parametrami a úžitkovými vlastnosamik rozhodujúcemu dátumu v mieste používania zariadenia.4. Východiskový technický stav (VTS) – preukázateným spôsobom definovaný, technický stav v aseprvotného alebo opätovného uvedenia zariadenia do prevádzky. Je vyjadrením miery schopnosti zariadenia plnifunkcie a úel, pre ktoré bolo zariadenie vyrobené v súlade s technickou dokumentáciou a pokynmi výrobcu nazaiatku doby prevádzky zariadenia (v okamihu uvedenia zariadenia do prevádzky, zaradenia do evidencie, resp.po vykonanej generálnej oprave i modernizácii – technickom zhodnotení).V prípade, ak od hodnoteného zariadenia nie sú k dispozícii žiadne doklady, znalec stanoví východiskovýtechnický stav na základe vykonanej obhliadky, informácií prevádzkovatea alebo iného hodnoverného dokladu.Ke zariadenie nemožno obhliadnu a nie sú k dispozícii žiadne doklady ani informácie, znalec stanoví VTSzdôvodneným odborným odhadom.5. Základná amortizácia (ZA) – miera skutoného fyzického opotrebenia ohraniená asovým intervalomuvedenia zariadenia do prevádzky a rozhodujúcim dátumom.6. Technická životnos (Ž) – doba, poas ktorej je zariadenie schopné plni požadované funkcie v súlades urením zariadenia, technickou dokumentáciou, sprievodnou dokumentáciou, odporúaniami a pokynmivýrobcu alebo dodávatea.7. Zostatkové percento prevádzkyschopnosti (ZO) – miera schopnosti zariadenia plni požadované funkciev súlade s urením zariadenia, technickou dokumentáciou, sprievodnou dokumentáciou, odporúaniami výrobcualebo dodávatea, po skonení prognózovanej technickej životnosti.8. Rozhodujúci dátum – dátum, ku ktorému je stanovená všeobecná hodnota.9. Koeficient zmennosti (k z ) – zohaduje poet skutone odpracovaných hodín vo vzahu k celkovémuronému fondu pracovných hodín, ktorý pre potreby tejto vyhlášky je 2000 hodín/rok. Koeficient zmennosti jerovný 1 pre zariadenia, ktoré sú konštrukne zhotovené pre režim nepretržitej prevádzky (napr. chladniky,transformátory, vedenia a pod.).10. Technický stav (TS) – skutoný technický stav zariadenia stanovený k rozhodujúcemu dátumu,zodpovedajúci základnej amortizácii urenej pre skutonú dobu prevádzky zariadenia, priamo úmerný spôsobuprevádzky a morálnemu opotrebeniu zariadenia.© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Strana 4406 Zbierka zákonov č. 492/2004 Čiastka 20911. Zmena technického stavu (Z) – percentuálne vyjadrenie odchýlky skutoného technického stavuhodnoteného zariadenia od stavu definovateného technickou, sprievodnou, resp. inou dokumentáciou alebostavu ureného optimálnym používaním zariadenia v reálnom ase.12. Koeficient morálneho opotrebenia (k MO ) – vyjadruje mieru morálneho opotrebenia zariadenia, priomv praxi sa rozlišujú dve skupiny morálneho opotrebenia:a) Morálne opotrebenie I – vzniká v dôsledku rastu produktivity práce, ke sa nové EZ vyrábajú lacnejšie,v dôsledku oho klesá hodnota rovnakých EZ vyrobených skôr, priom technická úrove EZ vyrobenýchskôr je rovnaká ako technická úrove nových EZ.b) Morálne opotrebenie II – vzniká v dôsledku technického pokroku, ke sa vyrábajú EZ s technickydokonalejšími parametrami, ím klesá hodnota skôr vyrobených EZ s menšou výkonnosou, priom novéEZ zväša plnia svoje funkcie kvalitnejšie a efektívnejšie (napr. výpotová technika a pod.). Koeficientmorálneho opotrebenia môže dosahova hodnoty k MO (0;1>, priom znalec v posudku príslušne zdôvodníhodnotu koeficienta k MO .V prípade, že pri hodnotenom EZ nemožno vykona obhliadku a nie sú k dispozícii hodnoverné podklady,znalec stanoví hodnotu k MO poda porovnatených EZ predávaných na trhu v období obstarávania hodnotenéhoEZ v kontexte so súasnými technicky porovnatenými výrobkami.13. Technická hodnota (TH) – peažné vyjadrenie technického stavu hodnoteného EZ.14. Všeobecná hodnota (VŠH) – výsledná objektivizovaná hodnota EZ stanovená k rozhodujúcemu dátumupri rešpektovaní trhových podmienok v mieste hodnotenia, kompletnosti zariadenia, technického stavu, úplnostisprievodnej a technickej dokumentácie. Pri stanovení VŠH znalec vždy uvedie, i je stanovená s daouz pridanej hodnoty alebo bez.15. Koeficient predajnosti EZ (k p ) – vyjadruje stav trhového prostredia v mieste hodnotenia pri rešpektovanírozhodujúceho dátumu, úplnosti sprievodnej a technickej dokumentácie, spôsobu údržby a prevádzkovania EZ,jeho úplnosti, kompletnosti a iných faktorov, ktoré môžu ma preukázatený vplyv na hodnotu EZ.16. Výška škody (VŠ) – finanným vyjadrením priamych i nepriamych nákladov vynaložených na odstráneniejavov, ktoré spôsobili alebo spôsobujú nefunknos EZ alebo zmenu technických a projektovaných parametrovEZ.B. POSTUP PRI VÝPOTE VŠEOBECNEJ HODNOTY EZZnalec zatriedi hodnotené EZ poda asti C tejto prílohy.1. Základná amortizáciaVypoíta sa poda vzahu:100 ZO ZA r. . k Z [%], Ž kder – poet odpracovaných rokov [roky]ZO – zostatkové percento prevádzkyschopnosti EZ [%]Ž – prognózovaná technická životnos EZ [roky]k Z – koeficient zmennosti [ - ]Základnou podmienkou na použitie tohto vzahu je: r . k Z ŽV prípade, že zariadenie je v prevádzke dlhšiu dobu, ako je prognózovaná technická životnos, t. j. r . k Z > Ž,potom sa základná amortizácia vypoíta poda vzahu:ZA = VTS – ZO [%],kdeVTS – východiskový technický stav EZ [%]Koeficient zmennosti sa stanoví poda vzahu:© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Čiastka 209 Zbierka zákonov č. 492/2004 Strana 4407k z = r . 2000 / poet skutone odpracovaných hodín [ - ].Koeficient zmennosti môže dosahova hodnoty z intervalu 2. Technický stavVypoíta sa poda vzahu: Z TS VTS ZA.1 . k MO 100 %,kdeTS – technický stav EZ [%]VTS – východiskový technický stav EZ [%]ZA – základná amortizácia EZ [%]Z – zmena technického stavu EZ [%]k MO – koeficient morálneho opotrebenia [ - ]Koeficient morálneho opotrebenia môže dosahova hodnoty z intervalu (0; 1>3. Technická hodnotaVypoíta sa poda vzahu:kdeTH – technická hodnota [Sk]TS – technický stav EZ stanovený k rozhodujúcemu dátumu [%]VH – východisková hodnota EZ [Sk]4. Všeobecná hodnotaVypoíta sa poda vzahu:TS . VHTH 100VŠH = TH . k P[Sk],kdeTH – technická hodnota EZ [Sk]k P – koeficient predajnosti EZ [ - ]Koeficient predajnosti sa vypoíta poda vzahu:k P = k PT . k PS . k PD . k PL . k PI [ - ],kdek PT – koeficient neúplnosti alebo neplatnosti dokumentácie potrebnej na prevádzku EZ – k PT (0; 1>Sk,P. . Dokumentácia k PT1. Dokumentácia je úplná, kompletná a platná 1,002. Dokumentácia je úplná, kompletná, neplatné sú odborné prehliadky a odbornéskúšky poda osobitných predpisov 1) 0,85 – 1,003. Dokumentácia je neúplná, chýbajú doklady o zariadení v rozsahu:2), 3)– neúplné doklady poda osobitného predpisu– neúplné doklady o odborných skúškach poda osobitnéhopredpisu 1) 0,50 – 0,854. Od EZ nejestvuje žiadna technická dokumentácia, prevádzkové záznamy anidoklady o nadobudnutí vlastníckeho i iného práva k tomuto zariadeniu0,10 – 0,50_______________1 ) Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky . 718/2002 Z. z. na zaistenie bezpenosti a ochrany zdraviapri práci a bezpenosti technických zariadení.2 ) Zákon . 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zneníneskorších predpisov.3 ) Zákon . 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona . 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v zneníneskorších predpisov.© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Strana 4408 Zbierka zákonov č. 492/2004 Čiastka 209k PS – koeficient zohadujúci dostupnos náhradných dielov a servisných služieb, opravy a údržbuEZ – k PS (0; 1>P. . ND, služby, opravy, údržba k PS1. V mieste prevádzkovania EZ sú dostupné opravárenské služby, výkon údržby jezmluvne zabezpeený, ND sú vyrábané a dostupné 1,002. Opravárenské služby sú dostupné v rozsahu do 100 km, výkon údržby jezmluvne zabezpeený, ND sú bežne dostupné 0,90 – 1,003. EZ hodnoteného typu sú ažko opravovatené, nejestvuje bežne dostupná sieopravárenských a údržbárskych firiem, ND sa nevyrábajú sériovo 0,50 – 0,904. EZ nemožno v SR opravi, dostupný je len servis a údržba zo zahraniia, ND niesú v SR k dispozícii 0,30 – 0,505. EZ je neopravitené 0,10 – 0,30k PD – koeficient dopytu po hodnotenom EZ na trhu – k PD R +P. . Dopyt k PD1. EZ je nepredajné, nevyužitené v podnikateskej innosti iného subjektu 0,01 – 0,202. EZ je nepredajné, využitenos je len na náhradné diely pre opravy iných EZ 0,20 – 0,403. Na trhu je prebytok EZ hodnoteného typu a parametrov, ponuka prevláda naddopytom, resp. na trhu sú EZ podobného typu, ale výkonnejšie, EZ morálne 0,40 – 0,80zastarané, jednoúelové EZ, EZ poškodené a pod.4. Na trhu je rovnováha ponuky a dopytu po hodnotenom EZ 0,80 – 1,005. Hodnotené EZ je možné preda vopred urenému záujemcovi 1,006. Dopyt po hodnotenom EZ prevláda nad ponukou, hodnotené EZ dosahujemimoriadne technické parametre, dovoz EZ porovnateného typu zo zahraniiaje nerentabilný, EZ je využitené v alšej podnikateskej innosti a pod.> 1,00k PL – tento koeficient sa použije pri stanovení všeobecnej hodnoty technologického celku pozostávajúcehoz viacerých EZ alebo aj jednotlivého EZ a zohaduje zníženie všeobecnej hodnoty technologickéhocelku alebo EZ v dôsledku zásahu do celku, napr. nutnosou jeho demontáže alebo vylenenímniektorého EZ z technologického celku – k PL (0; 1>P. . Stav technologického celku k PL1. Technologický celok je kompletný a úplný 1,002. Technologický celok je nekompletný a neúplný, priom tento stav nemá vplyv navýkonnos a projektované parametre zariadenia 0,85 – 1,003. Technologický celok je nekompletný, neúplný, priom tento stav sa dá odstránináhradou chýbajúcich, resp. nefunkných astí za iné s minimálnym dopadom na 0,70 – 0,85výkonnos a projektované parametre zariadenia4. Technologický celok je nekompletný, neúplný, priom tento stav sa dá odstránináhradou chýbajúcich, resp. nefunkných astí za iné so závažným dopadom na 0,50 – 0,70výkonnos a projektované parametre zariadenia5. Technologický celok je nekompletný, neúplný, priom tento stav sa nedáodstráni náhradou chýbajúcich, resp. nefunkných astí za iné 0,01 – 0,50k PI – koeficient ostatných vplyvov, napr. EZ v zárunej lehote, poet predchádzajúcich užívateov (neznámyspôsob údržby a využívania EZ, EZ po havárii a pod.). – k PI (0; 1>P. . Iné vplyvy k PI1. EZ je kompletné, plne funkné, zodpovedne ošetrované, používané v súlades odporúaniami výrobcov, resp. dovozcov 1,002. EZ je využívané intenzívne s obasným prekroením projektovaných parametrova výkonu so zanedbateným vplyvom na životnos, pri dodržiavaní predpísanejfrekvencie údržbárskych a servisných prác. V prípade skladovania EZ (EZ nie je 0,85 – 1,00v prevádzke) je toto zodpovedajúcim spôsobom uložené a ošetrované© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Čiastka 209 Zbierka zákonov č. 492/2004 Strana 4409v predpísaných priestoroch3. EZ je využívané intenzívne s trvalým prekraovaním projektovaných parametrova výkonu s podstatným vplyvom na životnos EZ, pri dodržiavaní predpísanejfrekvencie údržbárskych a servisných prác. V prípade skladovania EZ je totouložené v uzatvorených priestoroch, avšak alej neošetrované4. EZ je využívané neznámym spôsobom bez vedenia potrebných prevádzkovýchzáznamov a pri neznámom pote predchádzajúcich majiteov(prevádzkovateov). V prípade skladovania EZ je toto skladované nevhodnýmspôsobom v rozpore s predpismi výrobcu, resp. dovozcu, so zreteným vplyvomokolitého prostredia na EZ0,60 – 0,850,01 – 0,605. Výška škodyVypoíta sa poda vzahu:VŠ = NO + (VŠH PP – VŠH PZ ) – VŠH Z[Sk],kdeVŠ – výška škody [Sk]VŠH PP – všeobecná hodnota EZ pred poškodením stanovená k dátumu poškodenia EZ [Sk]VŠH PZ – všeobecná hodnota EZ po vykonanom zásahu, resp. po predpokladanom vykonanízásahu s cieom uvedenia EZ do pôvodného prevádzkyschopného stavu [Sk]VŠH Z – všeobecná hodnota zvyškov EZ, ktoré zostanú po vykonaní zásahu a jepredpoklad ich alšieho speaženia[Sk]NO – náklady na opravu [Sk]6. Likvidaná hodnota EZ sa stanovuje len v nasledujúcich prípadoch: vlastník zariadenia koní podnikateskú innos likvidáciou vlastník zariadenia koní podnikateskú innos konkurzom, priom nenasleduje likvidácia vlastník zariadenia koní podnikateskú innos konkurzom, priom nasleduje likvidácia vlastník zariadenia koní podnikateskú innos iným spôsobom.Pri stanovení likvidanej hodnoty zariadenia musí by jednoznane stanovené, i zariadenie je urené na alšiuprevádzku alebo na odstránenie – znehodnotenie (do šrotu). V prípade zariadenia ureného na znehodnotenie salikvidaná hodnota urí poda vzahu:VŠH LO = VŠH – NL[Sk],kdeVŠH LO – všeobecná hodnota EZ ureného na odstránenie (do šrotu)[Sk]VŠH – všeobecná hodnota EZ k dátumu odstránenia EZ [Sk]NL – náklady na likvidáciu EZ [Sk]Náklady na likvidáciu nie sú astokrát zanedbatené. Pozostávajú z nákladov na odstránenie z prevádzky,demontáž, archiváciu histórie (poítaové programy, výpotová technika...), prepravu na miesto urenia, nákladyna separáciu toxických odpadov, ich zneškodnenie, poplatky za zneistenie životného prostredia, ak nejakévzniknú, a podobne. Výšku nákladov znalec v posudku zdôvodní.7. Vypoítaná hodnota VŠH EZ, výšky škody a likvidanej hodnoty EZ sa zaokrúhuje na celé slovenskékoruny.C. KATEGORIZÁCIA EZ A MATERIÁLOV POUŽÍVANÝCH NA ICH VÝROBUPoda tejto prílohy sa môžu hodnoti elektrotechnické zariadenia, ktoré sa uvádzajú v jednotlivých kategóriáchv tabuke pod íselným znakom jednotného triedenia. Pri zatriedení hodnoteného EZ znalec rešpektujenasledujúce zásady:a) Každé EZ uvedené v niektorej položke sa vzahuje aj na taký výrobok, ktorý je nekompletný alebonedokonený za predpokladu, že v stave a za podmienok, v akých sa nachádza k rozhodujúcemu dátumutento nekompletný alebo nedokonený výrobok, má charakteristické znaky kompletného alebo hotovéhovýrobku.© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Strana 4410 Zbierka zákonov č. 492/2004 Čiastka 209b) Ak má by EZ zaradené do dvoch alebo viacerých položiek, najšpecifickejšia položka musí ma prednospred položkami so všeobecnejším významom.c) Zmesi, EZ zložené z rôznych materiálov alebo EZ skladajúce sa z rôznych komponentov a EZ dodávanév súboroch sa zaradia poda materiálu alebo komponentu, ktorý im dáva ich podstatný charakter.d) EZ alebo materiál, ktorý nie je možné zatriedi poda vyššie uvedených pravidiel, sa zatriedi do položky,ktorá zaha najpodstatnejšie elektrotechnické zariadenie alebo materiál.e) Púzdra, obaly, schránky, špeciálne tvarované alebo upravené na vloženie uritého výrobku alebo súboruvýrobkov, vhodné na dlhodobé využitie sa zatrieujú s týmito výrobkami.2.1 Silnoprúdové elektrotechnické zariadenia2.1.1 Elektrotechnické zariadenia na výrobu elektrickej energieíselný kód íselný kódColný sadzobníkPopis položkyKP84028407850228.30.1128.30.1334.10.1134.10.1235.30.1131.10.3231.10.6131.10.31Kotly na výrobu vodnej alebo inej pary – parné kotly(iné ako nízkotlakové kotly na ústredné kúrenieschopné dodáva tak teplú vodu, ako aj paru); kotlyna „prehriatu“ paru – len elektrokotlyKogenerané jednotkyElektrické generátorové agregáty a rotané menie(konvertory),elektrické generátorové agregáty s piestovým vznetovýmspaovacím motorom (dieselové motory alebo motory sožiarovou hlavou)Ž ZO[r] [%]17 2520 520 252.1.2 Elektrotechnické zariadenia na rozvod elektrickej energieíselný kód íselný kódŽ ZOColný sadzobníkPopis položkyKP[r] [%]8534 32.10.30 Tlaené obvody 20 5853585368537853825.24.9031.20.1031.20.4031.20.2431.20.2531.20.2631.20.2731.20.2131.20.2231.20.23 1000 V25.24.9031.20.4031.20.3231.20.3125.24.9031.20.40Elektrické prístroje na vypínanie alebo na ochranuelektrických obvodov, na ich spájanie do elektrickéhoobvodu (napr. odpájae, spínae, poistky, bleskoistky,obmedzovae prúdových nárazov, zásuvky, rozvodné skrine)na napätie presahujúce 1000 VElektrické zariadenia na vypínanie alebo na ochranuelektrických obvodov, na ich spájanie do elektrickéhoobvodu (napr. vypínae, spínae, relé, poistky,obmedzovae prúdových nárazov, zástrky, zásuvky,objímky žiaroviek, rozvodné skrine) na napätie nepresahujúceRozvádzae, rozvodové panely, ovládacie (dispeerské)stoly, pulty, skrine a ostatné základne vybavené dvomaalebo viacerými zariadeniami položky 8535 alebo 8536,na elektrické riadenie alebo na rozvod elektrickéhoprúdu vrátane zabudovaných nástrojov a prístrojova íslicové riadiace zariadenia, okrem spínacíchprístrojov a zariadení položky 8517asti a súasti urené výhradne alebo hlavne napoužitie s prístrojmi a zariadeniami položiek 8535,8536 alebo 853720 2020 2020 2020 20© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Čiastka 209 Zbierka zákonov č. 492/2004 Strana 4411854485458546854731.30.1531.30.1131.30.1431.30.1331.30.1231.61.1031.62.1526.15.2526.23.1031.62.1425.24.2626.23.1031.62.14Drôty, káble (vrátane koaxiálnych káblov) izolované(tiež lakovým povrchom alebo s anodickým okysliením)a ostatné izolované elektrické vodie, tiež s prípojkami;káble z optických vlákien vyrobené z jednotlivoopláštených vlákien, tiež spojené s elektrickými vodimialebo s prípojkamiUhlíkové elektródy, uhlíkové kefky, osvetovacieuhlíky, uhlíky na elektrické batérie a ostatné výrobkyzhotovené z grafitu alebo z iného uhlíku, tiež spojenés kovom, druhov používaných na elektrické úelyElektrické izolátory z ubovoného materiáluIzolané asti a súasti na elektrické stroje, prístrojea zariadenia, vyrobené úplne z izolaných materiálov alebolen s jednoduchými, do materiálu vlisovanými drobnýmikovovými súasami (napr. s objímkami so závitom),slúžiacimi výlune na pripevovanie, okremizolátorov položky 8546; elektrické rozvodné rúrky a ichspojky zo základného kovu, s vnútorným izolanýmmateriálom20 204 525 2020 102.1.3 Elektrotechnické zariadenia na premenu a prenos elektrickej energieíselný kód íselný kódŽ ZOColný sadzobníkPopis položkyKP[r] [%]8302 60 28.63.14 Zariadenia na automatické zatváranie dverí (elektrické) 17 10840328.22.1228.22.13 Kotly na ústredné kúrenie, iné ako položky 8402 – elektrické 25 2028.30.12840428.30.1228.30.13Pomocné prístroje a zariadenia na kotly položky8402 alebo 8403 (napr. ohrievae vody, tzv. ekonomizéry,prehrievae pary, odstraovae sadzí, zariadenia narekuperáciu plynov); parné kondenzátory alebo iné pomocné17 25841328.40.2029.12.2129.12.2329.12.24jednotky – elektrickéerpadlá na kvapaliny, tiež vybavené meracím zariadením;elevátory na kvapaliny10 258414 29.12.38 Vzduchové erpadlá, kompresory a ventilátory 12 25Klimatizané stroje a prístroje, skladajúce sa z ventilátora29.23.30so vstavaným motorom a zo strojov a prístrojov na zmenu29.23.128415teploty a vlhkosti, vrátane strojov a prístrojov, v ktorých 12 25môže by vlhkos regulovaná oddelene841829.23.13 Chladniky, mraziace boxy a ostatné chladiace alebo29.23.30 mraziace zariadenia, elektrické, tepelné erpadlá, iné ako29.71.11 klimatizané stroje a prístroje položky 8415 – elektrické8 25© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Strana 4412 Zbierka zákonov č. 492/2004 Čiastka 2098419842129.23.1129.23.3029.24.4029.53.1529.56.2229.72.1433.10.1429.23.1429.24.3129.24.52Prístroje, stroje alebo laboratórne zariadenias elektrickým ohrevom, na spracovávanie materiáluvýrobnými postupmi, zakladajúcimi sa na zmeneteploty, ako je ohrievanie, varenie, praženie, destilácia,rektifikácia, sterilizácia, pasterizácia, parenie,sušenie, vyparovanie, odparovanie, kondenzovaniealebo chladenie, okrem prístrojov a zariadení pre12 25domácnos; prietokové alebo zásobníkové ohrievae vodyOdstredivky, vrátane sušiacich odstrediviek, prístroje nafiltrovanie alebo na istenie tekutín 10 258422 29.24.60 Umývaky riadu 11 258425842884318434844729.22.1129.22.1929.22.1829.22.1629.22.1729.52.1129.22.1929.52.6129.22.2029.53.1229.32.6229.53.21Kladkostroje a iné zdvíhacie zariadenia s elektrickým pohonom 17 25Ostatné zdvíhacie, nakladacie a vykladacie a manipulanézariadenia (napr. výahy, lanovky, eskalátory, dopravníky)s elektrickým pohonom17 25Elektrické asti a súasti vhodné na použitie výhradnena stroje a zariadenia položiek 8425 až 8430 10 20Dojacie stroje a mliekarenské stroje a ostatné strojev potravinárskom priemysle s elektrickým pohonoma riadenímPletacie stroje a krosná, stroje na spevnenie prešitím,29.54.14opriadacie stroje, stroje na výrobu tylu, ipiek, výšiviek,29.54.4129.54.12 lemoviek a prámikov, pletených alebo sieovinových29.54.15 a stroje na výrobu strapcov – riadené elektronicky8 2514 258451845629.54.2129.71.1329.54.2229.40.1129.40.1229.40.2129.40.2229.40.2329.40.31Stroje a zariadenia na pranie, istenie, žmýkanie, sušenie,žehlenie10 25Obrábacie stroje na spracovanie všetkých materiálov ichúberom mechanicky, pomocou lasera alebo pomocou inýchsvetelných alebo fotónových zväzkov, ultrazvuku,elektroerózie, elektrochemických reakcií,elektrónových zväzkov ionizujúceho žiarenia alebooblúkových výbojov v plazme10 258467 198501850429.40.7629.40.7731.10.2231.10.6131.10.2331.10.2431.10.1031.10.2631.10.2531.10.2131.10.5031.10.6231.10.4231.10.4331.10.41Náradie s vlastným zabudovaným elektrickým motoromElektrické motory a generátory (okrem generátorovýchagregátov)Elektrické transformátory, statické menie (napr.usmerovae) a induktory10 2020 2520 20© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Čiastka 209 Zbierka zákonov č. 492/2004 Strana 44138505850885098510851431.62.12 Elektromagnety; permanentné magnety a výrobky urenéna zmagnetizovanie; upínacie dosky, skuovadláa iné podobné upínacie zariadenia s elektromagnetmi8 10alebo permanentnými magnetmi25.24.90 Elektromechanické runé nástroje so vstavaným29.40.77 elektrickým motorom5 2025.24.90 Elektromechanické zariadenia pre domácnos so29.71.21 vstavaným elektrickým motorom 10 1029.71.3029.71.22 Holiace strojeky a strojeky na strihanie vlasov29.71.30 so vstavaným elektrickým motorom:6 1027.51.1227.51.1127.51.1327.52.1027.53.1027.54.1029.21.1329.21.14Elektrické pece priemyselné alebo laboratórne (vrátaneindukných alebo dielektrických); ostatné priemyselnéalebo laboratórne indukné alebo dielektrické ohrievaciezariadenia 12 25850331.10.61 asti a súasti urené výhradne alebo hlavne na stroje položky8501 alebo 850220 1029.40.6029.40.78Zariadenia a stroje elektrické (aj elektricky vyhrievaný plyn),laserové alebo používajúce iné svetelné i fotónové zväzky,8515ultrazvukové, využívajúce elektrónové zväzky,magnetické impulzy alebo plazmové výboje11 25na spájkovanie alebo zváranie, tiež schopné rezania;elektrické stroje a prístroje na striekanie kovovalebo cermetov za tepla25.24.90 Elektrické prietokové alebo zásobníkové ohrievae29.71.28 vody a ponorné ohrievae; elektrické zariadenia na29.71.24vykurovanie miestností, pôdy a na podobné úely;29.71.27elektrotepelné zariadenia na ošetrovanie vlasov851629.71.2310 1029.71.25 (napr. sušie vlasov, vlniky na vlasy [kulmy], prístroje29.71.26 na trvalú onduláciu) a sušie rúk; žehliky;29.71.2929.71.30ostatné elektrotepelné prístroje používané v domácnostiach;elektrické vykurovacie odpory, iné ako položky 854531.50.11 Elektrické žiarovky alebo výbojky, vrátane žiaroviek na31.50.12 svetlomety a ultrafialové alebo infraervené žiarovky;31.50.138539oblúkovky 5 531.50.1431.50.1531.50.41asti a súasti železniných a elektrikových vozidiel8607 35.20.40 alebo iných koajových vozidiel – len elektrotechnické 12 20940525.24.2426.15.2431.50.3431.50.2331.50.3331.50.2531.50.3231.50.4231.50.22zariadenieSvietidlá (vrátane svetlometov) a ich asti a súasti indeneuvedené ani nezahrnuté; svetelné reklamy, svetelnéznaky a znaky; svetelné oznamovacie tabule a podobnévýrobky s pevným osvetovacím zdrojom a ich astia súasti inde nešpecifikované alebo nezahrnuté6 20© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Strana 4414 Zbierka zákonov č. 492/2004 Čiastka 2092.2 Slaboprúdové elektrotechnické zariadenia2.2.1 Elektrotechnické zariadenia na rozvod elektrickej energieíselný kód íselný kódColný sadzobník KP85448547900131.30.1531.30.1131.30.1431.30.1331.30.1231.61.1025.24.2626.23.1031.62.1433.40.2133.40.11Popis položkyDrôty, káble (vrátane koaxiálnych káblov) izolované(tiež lakovým povrchom alebo s anodickým okysliením)a ostatné izolované elektrické vodie, tiež s prípojkami;káble z optických vlákien vyrobené z jednotlivo opláštenýchvlákien, tiež spojené s elektrickými vodimialebo s prípojkamiIzolané asti a súasti na elektrické stroje, prístrojea zariadenia, vyrobené úplne z izolaných materiálov alebolen s jednoduchými, do materiálu vlisovanými drobnýmikovovými súasami (napr. s objímkami so závitom),slúžiacimi výlune na pripevovanie, okrem izolátorovpoložky 8546; elektrické rozvodné rúrky a ich spojkyzo základného kovu, s vnútorným izolaným materiálomOptické vlákna a zväzky optických vlákien; kábleoptických vlákien, iné ako zaradené do položky8544; polarizaný materiál v tvare listov alebo dosiek;šošovky (tiež kontaktné), hranoly, zrkadlá a iné optickélánky z akéhokovek materiálu, nezasadené, iné akoz opticky neopracovaného skla:Ž ZO[r] [%]20 2020 1020 102.2.2 Elektrotechnické zariadenia na premenu a prenos elektrickej energieíselný kódŽ ZOColný sadzobník íselný kód Popis položky [r] [%]8506 31.40.12 Galvanické lánky a batérie 6 1031.40.23 Elektrické akumulátory, vrátane separátorov, tiež850731.40.22 s pravouhlým prierezom (vrátane štvorcového)31.40.245 1031.40.21851185128513853231.61.2131.61.2431.61.2231.61.2431.61.2331.50.2131.50.4232.10.1232.10.1332.10.7132.10.11Elektrické zapaovacie alebo spúšacie zariadeniena zážihové a vznetové spaovacie motory (napr.magnetické zapaovae [magnetá], zapaovaciecievky, zapaovacie a žeraviace svieky, spúšae);generátory (napr. dynamá, alternátory) a regulané spínaepoužívané s týmito motormiElektrické prístroje osvetovacie a signalizané(okrem výrobkov položky 8539), stierae, rozmrazovaea odhmlievae, elektrické, na bicykle a motorové vozidláPrenosné elektrické svietidlá s vlastným zdrojomelektrickej energie (napr. na suché lánky, akumulátory,magnetá), okrem svietidiel položky 8512Elektrické kondenzátory, pevné, otoné a dolaovacie8 2012 254 57 10© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Čiastka 209 Zbierka zákonov č. 492/2004 Strana 441585338540854185428548870932.10.20 Elektrické odpory (vrátane reostatov a potenciometrov),32.10.72 okrem vykurovacích odporov32.10.41 Elektrónky a trubice so studenou katódou, so žeravenou32.10.42 katódou alebo s fotokatódou (napr. vákuové32.10.73 i parami alebo plynmi plnené elektrónky a trubice, ortuovéusmerovacie výbojky a trubice, katódové trubice,televízne obrazovky a snímacie elektrónky televíznychkamier)32.10.5132.10.5232.10.7332.10.6032.10.7331.62.1629.22.1529.22.19Diódy, tranzistory a podobné polovodiové prvky,fotocitlivé polovodiové zariadenia, vrátane fotovoltickýchlánkov, tiež zostavených do modulovalebo zabudovaných do panelov; diódy vyžarujúcesvetlo (LED); zabudované piezoelektrické kryštályElektronické integrované obvody a mikrozostavyOdpad a zvyšky galvanických lánkov, batérií aelektrických akumulátorov, nepoužívatené galvanickélánky, batérie a elektrické akumulátory;elektrické asti a súasti strojov a prístrojov nešpecifikovanéani nezahrnuté inde v tejto kapitoleVozíky s elektrickým pohonom7 105 510 510 54 212 258805 35.30.14 Pozemné prístroje pre letecký výcvik, ich asti a súasti 8 15920736.30.15 Hudobné nástroje, ktorých zvuk sa tvorí alebo sa36.30.18 musí zosilni elektricky (napr. organy, gitary, akordeóny)10 20920936.30.1736.30.18asti, súasti a príslušenstvo hudobných nástrojov (napr.mechanizmy hracích skriniek, metronómy a ladiky všetkých 12 10druhov – elektronické950336.50.3336.50.20Ostatné hraky; zmenšené modely, podobné modely nahranie; skladaky všetkých druhov – elektronické7 1036.50.12961336.63.61 Zapaovae cigariet a iné zapaovae, elektrické36.63.62 a ich asti a súasti5 10Mechanoterapeutické zariadenia, masážne prístroje, prístrojena testovanie psychologickej spôsobilosti, prístroje na liebu9019 ozónom, kyslíkom, aerosólom, dýchacie prístroje, oživovacie 7 20prístroje, elektrické vibrané masážne strojeky2.2.3 Elektrotechnické zariadenia na prenos informáciííselný kód íselný kódColný sadzobník KP8517851832.20.2032.20.30Popis položkyElektrické prístroje na drôtovú telefóniu alebo telegrafiu,vrátane drôtových telefónnych prístrojov s batériovýmimikrotelefónmi a telekomunikané prístroje na nosnúfrekvenciu alebo na digitálne drôtové systémy;videotelefónyMikrofóny a ich stojany; reproduktory, tiež vstavané;slúchadlá všetkých druhov a kombinované reníckesúpravy; elektrické nízkofrekvenné zosilovae; súpravy32.30.4132.30.4232.30.4332.30.51 elektrických zosilovaov zvukuŽ ZO[r] [%]5 55 10© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Strana 4416 Zbierka zákonov č. 492/2004 Čiastka 209852632.30.5233.20.20Rádiolokané a rádiosondážne prístroje (radary),rádionavigané prístroje a rádiové prístroje na diakovériadenie6 202.2.4 Elektrotechnické zariadenia na spracovanie informáciííselný kód íselný kódColný sadzobník KP30.01.1130.01.12846930.01.1430.02.1930.01.138470847184728473847630.02.1730.02.1430.02.1630.02.1830.02.1930.02.1130.02.1532.02.1232.02.13Popis položkyPísacie stroje (iné ako tlaiarne položky 8471); stroje naspracovanie textu – okrem mechanickýchPoítacie stroje a vreckové prístroje na záznam, vyvolaniea zobrazenie údajov výpotovými funkciamiStroje na automatické spracovanie údajov a ich jednotky;magnetické alebo optické snímae, stroje naprepis údajov v kódovanej forme na pamäové médiá a strojespracovávajúce tieto údaje, inde nešpecifikované aleboŽ ZO[r] [%]8 258 25nezahrnuté 5 530.01.23 Iné kancelárske stroje a prístroje (napr. rozmnožovaciestroje hektografické alebo blanové, adresovacie stroje,automatické rozdeovae bankoviek,stroje na triedenie, ítanie alebo na balenie mincí,prístroje na orezávanie ceruziek, dierkovacie alebospínacie stroje) – elektronické30.01.24 asti, súasti a príslušenstvo (okrem krytov, kufríkov30.01.14 a podobných výrobkov) používané výhradne alebo hlavne30.02.19 na strojoch položiek 8469 až 8472 – len elektrické zostavy29.24.33 Predajné automaty (napríklad na predaj poštových známok,29.24.53 cigariet, potravín alebo nápojov), vrátaneautomatov na rozmieanie mincí – elektronické8 255 58 252.2.5 Elektrotechnické zariadenia na záznam a reprodukciu informáciííselný kód íselný kódColný sadzobník KPPopis položky25.24.90 Gramofóny, tiež prenosné, gramofónové šasi, kazetové851932.30.31 prehrávae a iné zvukové reprodukné prístroje, bez32.30.51 zariadenia na záznam zvuku852032.30.32 Magnetofóny a iné prístroje na záznam zvuku, tiež32.30.51 s reprodukným zariadením852132.30.33 Videofonické prístroje na záznam a reprodukciu,32.30.51 tiež so zabudovaným videotunerom852225.24.90 asti, súasti a príslušenstvo vhodné na použitie32.30.51 výhradne alebo hlavne s prístrojmi položiek 8519 až 8521Ž ZO[r] [%]7 207 207 207 20© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Čiastka 209 Zbierka zákonov č. 492/2004 Strana 4417852385248525852785288529900524.65.10 Hotové nenahraté médiá na záznam zvuku alebo25.22.15 podobný záznam22.14.11 Gramofónové platne, magnetické pásky a iné nahraté22.14.12 médiá na záznam zvuku alebo na podobné25.22.15 záznamy, vrátane matríc a galvanických odtlakov navýrobu platní25.24.90 Vysielacie prístroje pre rádiotelefóniu, rádiotelegrafiu,32.20.12 rozhlasové alebo televízne vysielanie, tiež32.20.11s prijímacím zariadením alebo so zariadením na32.30.5232.30.33záznam alebo reprodukciu zvuku; televízne kamery;stabilné videokamery a ostatné videokamery32.30.11 Prijímacie prístroje na rádiotelefóniu, rádiotelegrafiu32.30.12 alebo rozhlasové vysielanie tiež kombinované32.30.44 v jednej skrini s prístrojom na záznam alebo reprodukciu32.30.52 zvuku alebo s hodinami32.30.20 Televízne prijímae tiež so vstavanými rozhlasovými25.24.90 prijímami alebo prístrojmi na záznam i reprodukciu32.30.52 zvuku alebo obrazu; videomonitory a videoprojektory32.30.52 asti a súasti vhodné výlune alebo hlavne na prístrojepoložiek 8525 až 8528:33.40.22 Binokulárne i monokulárne alekohady a ostatné33.40.24 optické teleskopy, ostatné, astronomické prístroje arádioastronomické prístroje7 207 205 105 107 206 1010 25900690079008900990109011901333.40.3233.40.3331.50.3133.40.3833.40.3633.40.3433.40.3833.40.3533.40.3533.40.3633.40.3733.40.3830.01.21Fotografické prístroje, prístroje na letecké fotografovanie,lekárske a chirurgické vyšetrovanie, prístroje a žiarovky nableskové svetlo na fotografické úely8 25Kinematografické kamery a projektory, tiež so vstavanýmiprístrojmi na záznam alebo reprodukciu zvukuProjektory statických snímkov (iné ako kinematografické);fotografické (iné ako kinematografické)prístroje zväšovacie alebo zmenšovacieFotokopírovacie prístroje s optickým alebo kontaktným30.01.25 systémom a termokopírovacie prístroje25.24.90 Prístroje a vybavenie pre fotografické alebo33.40.36 kinematografické laboratóriá (vrátane prístrojov na33.40.3733.40.38premietanie alebo realizáciu predlôh obvodov)33.40.2233.40.2425.24.9033.40.23Združené optické mikroskopy, vrátane mikroskopovna mikrofotografiu, mikrokinematografiu alebomikroprojekciuVýrobky s tekutými kryštálmi, ktoré nie sú špecifikovanév iných položkách; lasery, iné ako laserovédiódy; ostatné optické prístroje a nástroje8 258 257 206 207 56 10© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Strana 4418 Zbierka zákonov č. 492/2004 Čiastka 2092.2.6 Meracie zariadeniaíselný kód íselný kódColný sadzobník KP8423901229.24.2229.24.2329.24.5333.20.6133.20.8233.20.11Popis položkyPrístroje a zariadenia na váženie, váhy spojené s poítacímia kontrolnými prístrojmiMikroskopy iné ako optické; difraktografyŽ ZO[r] [%]12 2510 59014Buzoly, vrátane naviganých kompasov; iné naviganéprístroje a zariadenia10 1033.20.12 Vymeriavacie (vrátane fotogrammetrických meraní),901533.20.81 hydrografické, oceánografické, hydrolologické,meteorologické alebo geofyzikálne prístroje a zariadenia,7 10okrem kompasov; zameriavacie zariadenia33.10.15 Lekárske, chirurgické, zubolekárske alebo zverolekárske901833.10.12 nástroje a prístroje vrátane scientigrafických33.20.13 prístrojov, ostatné elektrolekárske prístroje, ako aj7 10prístroje na skúšanie zrakuKresliace, rysovacie alebo poítacie prístroje (napr. kresliace9017 stroje, pantografy, uhlomery, matematické poítacie stroje, 7 10súradnicové zapisovae, mikrometre, posuvné meradlá a pod.)9021 Naúvacie pomôcky, stimulátory srdcového svalu 5 590229025902690279028902933.10.11 Röntgenové prístroje a prístroje využívajúce žiareniealfa, beta alebo gama, tiež na lekárske, chirurgické,zubolekárske alebo zverolekárske úely vrátanerádiografických alebo rádioterapeutických prístrojov,röntgenoviek a iných zariadení na výroburöntgenových lúov, generátorov vysokého napätia,ovládacích panelov a pultov, presvetovacích10 10štítov, vyšetrovacích a lieebných stolov, kresiel a podobne33.20.51 Hydrometre a podobné plávajúce prístroje, teplomery,33.20.81 žiaromery, barometre, vlhkomery a psychrometre,10 25tiež registrané i navzájom kombinované:33.20.52 Prístroje a nástroje na meranie alebo na kontrolu33.20.81 prietokov, hladiny, tlaku alebo iných premennýchcharakteristík kvapalín alebo plynov (napr. prietokomery, 4hladinomery, manometre, merae tepla) – elektrické a25elektronické, okrem prístrojov a nástrojov položiek 9014, 9015alebo 903225.24.90 Prístroje, zariadenia a nástroje na fyzikálne alebo33.20.53 na chemické rozbory (napr. polarimetre, spektrometre,33.20.81refraktometre, analyzátory plynov alebo dymu);prístroje a nástroje na urovanie viskozity,pórovitosti, rozažnosti, povrchového napätia alebo7 20podobné prístroje a nástroje na kalorimetrické,akustické alebo fotometrické merania alebo kontrolu(vrátane expozimetrov); mikrotómy:33.20.63 Merae dodávky alebo produkcie plynov, kvapalín33.20.83 a elektrickej energie, vrátane meraov na ich kalibrovanie10 20Otákomery, poítae výrobkov, taxametre, merae ubehnutej33.20.6433.20.83dráhy, krokomery a pod.; rýchlomery a tachometre, okrem 11patriacich do položky 9014 alebo 9015; stroboskopy20© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Čiastka 209 Zbierka zákonov č. 492/2004 Strana 4419903025.24.9033.20.4333.20.4133.20.4533.20.81Osciloskopy, analyzátory spektra a ostatné prístrojea nástroje na meranie alebo kontrolu elektrických veliín,okrem meraov položky 9028; prístroje a nástrojena meranie alebo zisovanie žiareniaalfa, beta, gama, X-lúov kozmického alebo inéhoionizujúceho žiareniaMeracie alebo kontrolné prístroje, nástroje a stroje,8 20903133.20.6533.20.81 inde nešpecifikované ani nezahrnuté v tejto kapitole12 2533.50.12 Náramkové hodinky, vreckové hodinky a ostatné9102hodinky (vrátane stopiek), iné ako zaradené do14 25položky 9101 – elektrické a elektronické9105 33.50.14 Ostatné hodiny – elektrické a elektronické 14 25910633.50.15asové kontrolné prístroje a asové poítadlás hodinovým alebo hodinkovým strojekom alebosynchrónnym motorom (napr. kontrolné asové14 259108 33.50.219109 33.50.222.2.7 Riadiace zariadeniaíselný znak íselný kódColný sadzobník KP24.66.4831.62.16853031.62.11853188029032registrané hodiny, záznamové hodiny) – elektrickéa elektronickéHodinkové strojeky, úplné a zmontované – elektrickéa elektronickéHodinové stroje, úplné a zmontované – elektrickéa elektronickéPopis položkyElektrické prístroje signalizané, bezpenostné alebona kontrolu a riadenie železninej, elektrikovej,cestnej a rienej dopravy, na parkovacie zariadenia33.50.28 a na vybavenie prístavov a letísk31.62.1631.62.1135.30.4035.30.3135.30.3235.30.3335.30.3425.24.9011 2511 25Ž ZO[r] [%]10 10Elektrické akustické alebo vizuálne signalizanéprístroje (napr. zvoneky, sirény, návestné panely,poplachové zariadenia na ochranu proti krádeži10 10alebo proti požiaru), iné ako položky 8512 alebo 8530Ostatné letúne (napr. vrtuníky, lietadlá); kozmickélode (vrátane družíc) a ich štartovacie nosie –len elektrotechnické zariadenia 12 20Automatické regulané alebo riadiace prístroje a33.20.84 nástroje2.2.8 Iné elektrotechnické zariadenia17 10íselný kód íselný kódŽ ZOColný sadzobníkPopis položkyKP[r] [%]854331.62.1331.62.16Elektronické stroje a zariadenia a prístroje, ktorémajú individuálne funkcie a nie sú špecifikované10 10alebo zahrnuté inde v tejto kapitole950436.50.4236.50.43Potreby na lunaparkové a spoloenské hry,špeciálne stoly pre herne a automatické7 25zariadenia do kolkární – elektrická as9999 Softvér dodávaný s výpotovou technikou 4 5© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Strana 4420 Zbierka zákonov č. 492/2004 Čiastka 209POSTUP STANOVENIA HODNOTY CESTNÝCH VOZIDIELPríloha č. 6k vyhláške č. 492/2004 Z. z.A. Základné pojmy a názvoslovie1. Cestné vozidloCestné vozidlo (alej len „vozidlo“) je motorové vozidlo, nemotorové vozidlo, prípojné vozidlo, zvláštnemotorové alebo nemotorové vozidlo (pojazdný stroj) a ostatné vozidlá. Poda § 2 vyhlášky Ministerstvadopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky . 116/1997 Z. z. 1 ) (alej len „vyhláška“) sú to vozidlázaradené do kategórií L, M, N, O, R, S a T. Na úely tejto vyhlášky, pre potreby stanovenia ich hodnoty súvozidlá zaradené do alších kategórií, pozri as B tejto prílohy.2. Základné asti vozidla – technická skupinaTechnickou skupinou (alej len „skupina“) sa na úely stanovenia hodnoty vozidla rozumie funkne,konštrukne a montážne jednotný celok. Rozdelenie vozidla na skupiny pre potreby ohodnocovania závisí odjeho technickej koncepcie.3. Životnos vozidlaŽivotnos vozidla je as, poas ktorého je vozidlo pri dodržaní ureného systému údržby a opráv schopnébezpene plni požadované funkcie až do dosiahnutia medzného stavu.Medzný stav je stav vozidla, ke sa musí jeho alšie používanie preruši. Dôvodom môže by ohrozeniebezpenosti prevádzky, neodstránitené prekroenie medzných tolerancií a parametrov vozidla, zníženieefektívnosti prevádzky pod prípustnú hodnotu alebo nevyhnutnos vykonania opravy, ktorej náklady presahujújeho technickú hodnotu k dátumu dosiahnutia tohto medzného stavu.Životnos vozidla závisí od doby prevádzky, potu najazdených kilometrov, prípadne od odpracovanéhopotu prevádzkových hodín. Na úely stanovenia hodnoty vozidla sa technický stav vozidla rovná zostatkovémupercentu technickej životnosti vozidla.4. Prognózovaná životnos vozidlaPrognózovaná životnos vozidla je predpokladaná technická životnos vozidla urená na základe jehozatriedenia do príslušnej kategórie pri bežnej starostlivosti o vozidlo.5. Údržba a oprava vozidla5.1 Údržba je súhrn predpísaných úkonov zabezpeujúcich technickú spôsobilos prevádzky vozidla a jejhospodárnos. Patrí sem ošetrenie vozidla, technická prehliadka, výmena alebo doplnenie prevádzkových náplnívozidla, umývanie a istenie vozidla, kontrola a dotiahnutie alebo nastavenie uritých astí vozidla (prípadne popredpísanom ase alebo jazdnom výkone aj výmena niektorých drobných súiastok) a podobne.5.2 Oprava je súhrn úkonov, ktorými sa odstraujú následky mechanického poškodenia alebo opotrebeniacelku, skupín, prípadne dielov vozidla. Opravou sa obnovujú správne a predpísané funkcie vozidla, priomopravované diely nemusia ma vždy predpísané rozmery nových dielov.5.3 Celková oprava – CO obnovuje v medziach povolených tolerancií pôvodné technické vlastnosti skupínalebo súiastkových celkov vozidla. Rozumie sa ou výmena všetkých poškodených alebo opotrebovanýchsúiastok za nové, opravené alebo renovované. Opravované skupiny sa obvykle z vozidla demontujú.5.4 Generálna oprava – GO obnovuje v medziach povolených tolerancií pôvodné technické vlastnosti vozidla.Rozumie sa ou úplná demontáž vozidla na diely alebo až na súiastky, výmena chybných dielov za nové,opravené alebo renovované a opätovná montáž vozidla vrátane obnovenia jeho povrchovej úpravy. Generálnuopravu (GO) tvoria celkové opravy (CO) všetkých hlavných skupín vozidla. Ak sa niektorá hlavná skupinaneopravuje, nejde o GO, ale len o CO. GO sa môže vykona aj výmenou niektorých skupín za nové.1 ) Vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky . 116/1997 Z. z. o podmienkach premávky vozidiel napozemných komunikáciách.© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Čiastka 209 Zbierka zákonov č. 492/2004 Strana 44215.5 Záruná oprava (prehliadka) je oprava (prehliadka predpísaná výrobcom alebo predajcom) vozidla,skupiny, dielu, súiastky alebo mimoriadnej výbavy vykonaná výrobcom, predajcom alebo oprávnenou dielouv zárunej dobe.6. Modernizácia a prestavba6.1 Modernizácia je úprava vozidla, skupiny, dielu alebo mimoriadnej výbavy vykonaná s cieom zvýši jehovýkonnos, spoahlivos alebo životnos. Pri motorových vozidlách je to napríklad zníženie spotreby palivaa exhalátov výfukových plynov výmenou niektorých dielov motora za novšie, ale pre daný typ vozidlapoužitené modifikácie, výmena klasického zapaovania za bezkontaktové elektronické zapaovanie, dodatonámontáž katalyzátora výfukových plynov a podobne.6.2 Prestavba poda § 101 vyhlášky znamená zmenu niektorej podstatnej asti mechanizmu vozidla alebokonštrukcie alebo takú úpravu vozidla, pri ktorej nastala zmenaa) podvozkovej asti, hmotnosti, rozmerov a obsaditenosti vozidla, riadenia alebo bzd a kategórie vozidla,b) druhu pohonu,c) druhu alebo typu motora,d) druhu, prípadne typu karosérie alebo nadstavby.7. Mimoriadna výbava vozidlaMimoriadna výbava vozidla je vybavenos vozidla nad rámec štandardne dodávanej výbavy výrobcom danéhotypu vozidla. Štandardnou výbavou vozidla sa rozumie výbava zahrnutá obvykle v tzv. základnej cene vozidla.Pri urovaní mimoriadnej výbavy znalec vychádza z údajov a katalógov výrobcov, z údajov a katalógovautorizovaných predajcov, prípadne z iných katalógov a zdrojov.8. Doba prevádzky – TDoba prevádzky je vek vozidla (skupiny) uvedený v mesiacoch od dátumu jeho (jej) prvého uvedenia doprevádzky, prípadne od uvedenia do prevádzky po vykonaní CO alebo GO, po dátum ohodnotenia. Ak vozidlonebolo uvedené do prevádzky v tom istom roku, ako je jeho rok výroby, uvažuje sa doba prevádzky od1. januára roka nasledujúceho po roku jeho výroby. To neplatí pri vozidlách modelového radu o rok vyššieho,ako je ich rok výroby. Tu znalec zohadní dobu prevádzky od skutoného uvedenia vozidla do prevádzky.Ak ide o vozidlá (skupiny), pri ktorých nemožno zisti presný dátum prvého uvedenia do prevádzky,znalec ho stanoví na 1. júl v roku výroby vozidla (skupiny). Obdobne znalec postupuje pri stanovení dobyprevádzky dielov mimoriadnej výbavy, prípadne jednotlivých súiastok.9. Predpokladaný roný jazdný výkon – PKVPKV vyjadruje priebeh predpokladaného roného jazdného výkonu urených kategórií vozidiel za ichpredpokladanú dobu prevádzky. Znalec stanoví PKV na základe zaradenia vozidla do príslušnej kategórie podakapitoly B tejto prílohy.10. Predpokladaný zostatkový technický stav – PZTSPredpokladaný zostatkový technický stav vyjadruje predpokladané zostatkové percento prevádzkyschopnostivozidla (skupiny) uritej kategórie pri urenej dobe prevádzky a pre niektoré kategórie vozidiel aj pri urenompote najazdených kilometrov.11. Predpokladaná efektívna životnos – PEZPredpokladaná efektívna životnos vozidla (skupiny) je predpokladaná doba prevádzky, pri ktorej vozidlo(skupina) je schopné (schopná) plni svoju funkciu do dosiahnutia predpokladaného zostatkového technickéhostavu.© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Strana 4422 Zbierka zákonov č. 492/2004 Čiastka 20912. Predpokladaný poet najazdených kilometrov – PRKMPredpokladaný poet najazdených kilometrov vyjadruje predpokladaný poet najazdených kilometrov urenýchkategórií vozidiel za ich skutonú dobu prevádzky. Je daný dvanástinou súinu predpokladaného ronéhojazdného výkonu (PKV) s dobou prevádzky vozidla (T).PKV TPRKM [km],12ke:PKV – predpokladaný roný jazdný výkon [km/rok],T – doba prevádzky [mesiace].Ak je predpokladaný poet najazdených kilometrov (PRKM) väší ako súin predpokladanej efektívnejživotnosti (PEZ) a predpokladaného roného jazdného výkonu (PKV), predpokladaný poet najazdenýchkilometrov (PRKM) sa rovná súinu predpokladanej efektívnej životnosti (PEZ) a predpokladaného ronéhojazdného výkonu (PKV).Maximálna hodnota predpokladaného potu najazdených kilometrov (PRKM) je urená násobkompredpokladaného kilometrického výkonu (PKV) s predpokladanou efektívnou životnosou (PEZ).PRKM max n = PKV n . PEZ n [km],ke:PRKM max n – maximálny predpokladaný poet najazdených kilometrov pre n-tú kategóriu vozidla [km],PKV n – predpokladaný roný jazdný výkon pre n-tú kategóriu vozidla [km],PEZ n – predpokladaná efektívna životnos pre n-tú kategóriu vozidla [roky].13. Poet skutone najazdených kilometrov – PSKMPoet skutone najazdených kilometrov uruje poet skutone najazdených kilometrov vozidla od jeho prvéhouvedenia do prevádzky, prípadne od uvedenia do prevádzky po vykonaní generálnej opravy, po dátumohodnotenia.Pri urovaní potu skutone najazdených kilometrov skupiny sa uvažuje jazdný výkon od jej prvéhouvedenia do prevádzky alebo od jej uvedenia do prevádzky po vykonaní celkovej opravy.14. Rozdiel v pote najazdených kilometrov – RKMJe to rozdiel medzi potom skutone najazdených kilometrov (PSKM) a predpokladaným potom najazdenýchkilometrov (PRKM).RKM PSKM PRKM [km],ke:PSKM – poet skutone najazdených kilometrov [km],PRKM – predpokladaný poet najazdených kilometrov [km].15. Koeficient najazdených kilometrov – k KMKoeficient najazdených kilometrov vyjadruje amortizáciu vozidla vzhadom nanajazdených kilometrov.predpokladaný poet16. Koeficient amortizácie za skutone najazdené kilometre – k AMKoeficient amortizácie za skutone najazdené kilometre vyjadruje vplyv skutone najazdených kilometrov nacelkovú základnú amortizáciu vozidla. Rovná sa desatisícine súinu rozdielu v pote najazdených kilometrov(RKM) s koeficientom najazdených kilometrov (k KM ).kRKM k10KMAM4[%],© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Čiastka 209 Zbierka zákonov č. 492/2004 Strana 4423ke:RKM – rozdiel v pote najazdených kilometrov [km],k KM – koeficient najazdených kilometrov [%].17. Základná amortizácia za dobu prevádzky vozidla (skupiny) – ZAVJe to amortizácia, ktorá vyjadruje predpokladaný pokles technického stavu (skupiny) za dobu jeho (jej)prevádzky. Uruje sa pomocou amortizaných stupníc a vzorcov urených pre jednotlivé kategórie vozidiel nazáklade doby prevádzky ohodnocovaného vozidla.Maximálna hodnota základnej amortizácie za dobu prevádzky (ZAV) je limitovaná hodnotoupredpokladaného zostatkového technického stavu. Základná amortizácia za dobu prevádzky (ZAV) nemôže byvyššia, ako je rozdiel sto percent a hodnoty predpokladaného zostatkového technického stavu (PZTS).ZAV max n = 100 - PZTS n [%].18. Celková základná amortizácia vozidla – ZACelková základná amortizácia vyjadruje opotrebenie, ktoré sa rovná priemernému opotrebeniu porovnateného(etalónového) vozidla rovnakého veku, rovnakej doby prevádzky a rovnakého potu najazdených kilometrov pripriemernej primeranej údržbe. Pretože každá kategória vozidiel zaha pomerne veký a rozmanitý súbor typovvozidiel, pri stanovení priebehu celkových základných amortizácií sa musí pri každej kategórii vozidielzohadni priemerná amortizácia.Celková základná amortizácia vozidla pri kategóriách vozidiel s predpísaným predpokladaným potomnajazdených kilometrov (PRKM) je sútom základnej amortizácie za dobu prevádzky vozidla (ZAV) a vzahuurujúceho zvýšenie, prípadne zníženie celkovej základnej amortizácie za poet skutone najazdenýchkilometrov.ZAVTSVVTSV ZAV100 kAM ZAV100 [%],ke:VTSV – východiskový technický stav vozidla [%],ZAV – základná amortizácia za dobu prevádzky vozidla [%],k AM – koeficient amortizácie za skutone najazdené kilometre [%].V prípade, že VTSV = 100 %, možno použi zjednodušený vzorec výpotu celkovej základnej amortizácie:kAMZA 100100 ZAV ZAV [%],ke:ZAV – základná amortizácia za dobu prevádzky vozidla [%],k AM – koeficient amortizácie za skutone najazdené kilometre [%].Pri ostatných kategóriách vozidiel sa celková základná amortizácia vozidla rovná základnej amortizácii za dobuprevádzky vozidla (ZA = ZAV). Obdobne znalec postupuje pri výpote celkovej základnej amortizáciejednotlivých skupín vozidla.19. Obstarávacia cena vozidla – OCObstarávacia cena vozidla je cena, za ktorú bolo vozidlo obstarané. Obstarávacia cena starších vozidiel mohlaby napríkladVOC – bývalá vekoobchodná cena bez dane z obratu,MOC – bývalá maloobchodná cena s daou z obratu.Obstarávacia cena vozidla nemusí by totožná s jeho východiskovou hodnotou.© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Strana 4424 Zbierka zákonov č. 492/2004 Čiastka 20920. Východisková hodnota vozidla – VHVýchodisková hodnota vozidla sa používa na výpoet technickej hodnoty vozidla (TH), všeobecnej hodnotyvozidla (VŠH) a na výpoet reproduknej obstarávacej hodnoty vozidla (ROH).21. Východiskový technický stav skupiny – VTSSJe to technický stav skupiny vyjadrený v percentách v ase jej uvedenia do prevádzky, ktorý udáva jej technickýstav v porovnaní s novou skupinou.Skupina sa zaína amortizova od svojho prvého uvedenia do prevádzky. Ak na skupine nebola vykonanácelková oprava, tak východiskový technický stav sa rovná 100 %.Hodnoty východiskových technických stavov jednotlivých skupín po vykonaní celkovej opravy sú uvedenév kapitole B tejto prílohy.22. Východiskový technický stav vozidla – VTSVJe to východiskový technický stav vozidla vyjadrený v percentách. Je váženým aritmetickým priemeromvýchodiskových technických stavov jednotlivých technických skupín vozidla.nVTSSi ii1VTSV [%],ni1PDSke:VTSS i – východiskový technický stav i-tej skupiny [%],PDS i – pomerný diel i-tej skupiny [%].PDSi23. Zrážka, prirážka za technický stav – ZPZrážka, prirážka za technický stav vyjadruje lepší alebo horší technický stav skupiny, dielu mimoriadnej výbavy,prípadne vozidla ako celku, než je predpokladaný stav daný základnou amortizáciou skupiny, dielu mimoriadnejvýbavy, prípadne vozidla.24. Technický stav skupiny – TSSTSS je zvyšok technickej životnosti skupiny v porovnaní s novou skupinou vyjadrený v percentách.TSSke:VTSS i – východiskový technický stav i-tej skupiny [%],ZA i – celková základná amortizácia i-tej skupiny [%],ZP i – zrážka, prirážka za technický stav i-tej skupiny[%].VTSS 100 ZA 100 ZP iiii [%],41025. Pomerný diel i-tej skupiny – PDS iJe to percentuálne vyjadrenie podielu príslušnej skupiny na novom vozidle ako celku bez mimoriadnej výbavy.PDSini1HNSiHNSi100[%],ke:HNS i – hodnota i-tej skupiny ako nového náhradného dielu u autorizovaného predajcu,© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Čiastka 209 Zbierka zákonov č. 492/2004 Strana 4425ni1HNS – súet hodnôt všetkých technických skupín vozidla ako náhradných dielov u autorizovaného predajcu.i26. Pomerný technický stav i-tej skupiny – PTSS iJe to pomerný diel, ktorý predstavuje hodnota konkrétnej i-tej technickej skupiny z nového vozidla.PTSSke:TSS i – technický stav i-tej skupiny [%],PDS i – pomerný diel i-tej skupiny [%].iTSSi PDSi100 [%],27. Technický stav vozidla – TSVJe to zvyšok technickej životnosti vozidla vyjadrený v percentách. Uruje ju súet pomerných technickýchstavov (PTSS) jednotlivých skupín vozidla.nTSV PTSS i [%],i1ke:PTSS i – pomerný technický stav i-tej skupiny [%].28. Technická hodnota vozidla – THJe to zvyšok technickej životnosti vozidla vyjadrený v slovenských korunách.TSV VHVTH TH MV[Sk],100ke:TSV – technický stav vozidla [%],VHV – východisková hodnota vozidla [Sk],TH MV – technická hodnota mimoriadnej výbavy [Sk].29. Technická hodnota mimoriadnej výbavy – TH MVJe to hodnota zvyšujúca technickú hodnotu vozidla o hodnotu jeho mimoriadnej výbavy.TSMV . VHTH MV [Sk],100ke:TSMV – technický stav mimoriadnej výbavy [%],VH – východisková hodnota mimoriadnej výbavy [Sk].30. Koeficient predajnosti vozidla – k Pk P vyjadruje predajnos hodnoteného vozidla k rozhodnému dátumu. Je súinom koeficientu platnosti kontrolytechnického stavu vozidla, koeficientu poškodenia vozidla haváriou, koeficientu potu držiteov vozidla,koeficientu spôsobu prevádzky vozidla a koeficientu dopytu trhu.© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Strana 4426 Zbierka zákonov č. 492/2004 Čiastka 209kP k k k k k [–],12345ke:k 1 – koeficient platnosti kontroly technického stavu vozidla [–],k 2 – koeficient poškodenia vozidla haváriou [–],k 3 – koeficient potu držiteov vozidla [–],k 4 – koeficient spôsobu prevádzky vozidla [–],k 5 – koeficient dopytu trhu [–].31. Koeficient platnosti kontroly technického stavu vozidla – k 1Vyjadruje vplyv platnosti kontroly technického stavu vozidla, prípadne iných povinných kontrol na predajnosvozidla k dátumu jeho ohodnotenia.32. Koeficient poškodenia vozidla haváriou – k 2Vyjadruje vplyv prípadných opráv poškodení vozidla na jeho predajnos.33. Koeficient potu držiteov vozidla – k 3Vyjadruje vplyv potu predchádzajúcich držiteov vozidla na jeho predajnos.34. Koeficient spôsobu prevádzky vozidla – k 4Zohaduje vplyv spôsobu používania vozidla na jeho predajnos.35. Koeficient dopytu trhu – k 5Vyjadruje pomer medzi priemernou predajnou cenou predmetného typu vozidla na vonom trhu v porovnanís jeho priemernou technickou hodnotou (TH) k rozhodnému dátumu.knk5ii15 ,priemerná predajná cenapriemerná THke:k 5 – pomer predajnej ceny a TH vozidla i zo skúmaného súboru n vozidiel [–],n – poet skúmaných vozidiel [–],TH – technická hodnota vozidla [Sk].n36. Všeobecná hodnota vozidla – VŠHVšeobecná hodnota vozidla je hodnota vozidla v danom mieste a ase v slovenských korunách, pri ktorejstanovení sú okrem vplyvu opotrebenia zahrnuté aj vplyvy trhu (predajnos typu vozidla). Vyjadruje hodnotuvozidla pri jeho predaji obvyklým spôsobom na vonom trhu k rozhodnému dátumu.Je súinom technickej hodnoty vozidla (TH) s koeficientom predajnosti (k P ).ke:TH – technická hodnota vozidla [Sk],k P – koeficient predajnosti vozidla [–].VŠH TH [Sk],k PZnalec v znaleckom posudku vždy uvedie, i vypoítaná všeobecná hodnota vozidla je vrátane DPH alebo bezDPH.© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Čiastka 209 Zbierka zákonov č. 492/2004 Strana 442737. Reprodukná obstarávacia hodnota vozidla – ROHReprodukná obstarávacia hodnota vozidla (ROH) je hodnota vozidla v slovenských korunách, ktorú trebauhradi pri obstaraní porovnateného vozidla obvyklým spôsobom na vonom trhu v rozhodnej dobe vrátaneprimeraných a obvyklých nákladov na jeho zaobstaranie.Je rovná sútu všeobecnej hodnoty vozidla (VŠH) a nákladov na zaobstaranie vozidla (NZ).ROH VŠH NZ [Sk],ke:VŠH – všeobecná hodnota vozidla [Sk],NZ – náklady na zaobstaranie vozidla predstavujúce bežné priemerné náklady potrebné na zaobstaraniepodobného typu porovnateného vozidla v danom regióne a v rozhodnom ase, napríklad obvyklá maržapredajcu, náklady na prihlásenie vozidla do evidencie a podobne [Sk].Znalec v znaleckom posudku vždy uvedie, i vypoítaná reprodukná obstarávacia hodnota vozidla je vrátaneDPH alebo bez DPH.38. Výška škody – VŠVŠ je poda Obianskeho zákonníka skutoná škoda, ktorá vznikla na vozidle jeho poškodením, prípadneodcudzením.Pod pojmom skutoná škoda sa rozumie zmenšenie majetku poškodeného alebo náklady potrebné na to, aby sadosiahol predchádzajúci stav.Na stanovenie výšky škody na vozidle je rozhodujúca cena veci v ase, ke bola poškodená.B. Výpoet hodnoty cestných vozidiel1. Identifikácia vozidlaIdentifikácia vozidla sa vykonáva overením údajov v dokumentácii vozidla (napríklad technický preukaz,osvedenie o evidencii vozidla, pri vozidlách bez evidenného ísla v technickej dokumentácii) a ichporovnaním so skutone zistenými údajmi pri obhliadke vozidla.Znalec zistí, i typ vozidla zodpovedá typu uvedenému v dokumentácii. alej sa zameria najmä na výrobnéíslo vozidla (VIN), ísla karosérie, rámu, motora a porovná, i tieto ísla v skutonosti sú zhodné s íslamiuvedenými v dokumentácii.Znalec v znaleckom posudku uvedie zhodnos alebo nezhodnos typu a výrobných ísel hodnotenéhovozidla s údajmi uvedenými v dokumentácii. Identifikácia vozidla obsahuje nasledujúce údaje:– druh vozidla,– znaka a typ vozidla,– výrobca,– rok výroby vozidla,– dátum prvého uvedenia do prevádzky,– zdvihový objem valcov motora (pri vozidlách s piestovým motorom),– maximálny výkon motora (pri motorových vozidlách),– predpísané palivo (pri vozidlách so spaovacím motorom),– užitoná hmotnos (povinné, len ak ide o vozidlo zaradené do kategórií 4, 7 alebo 8),– celková hmotnos vozidla (povinné, len ak ide o vozidlo zaradené do kategórií 4, 7 alebo 8),– evidenné íslo vozidla (pri vozidlách s prideleným evidenným íslom),– držite (meno a adresa),– poet predchádzajúcich držiteov,– technický preukaz – íslo (pri vozidlách podliehajúcich evidencii),– osvedenie o evidencii vozidla – íslo (pri vozidlách podliehajúcich evidencii),– platnos technickej kontroly (pri vozidlách podliehajúcich pravidelnej kontrole technického stavu),– platnos emisnej kontroly (len ak je povinná),© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Strana 4428 Zbierka zákonov č. 492/2004 Čiastka 209– výrobné íslo vozidla (VIN),– výrobné íslo karosérie (pri vozidlách s karosériou),– výrobné íslo motora (pri vozidlách s motorom),– poet najazdených km (pri vozidlách vybavených poítaom najazdených km)– poda poítaa najazdených km,– poda záznamov držitea,– poet odpracovaných motohodín (pri vozidlách vybavených poítaom odpracovaných motohodín – platí ajpre nadstavby)– poda poítaa odpracovaných motohodín,– poda záznamov držitea.2. Údaje o opravách a poškodení vozidla, opravách hlavných skupín a ich výmeneÚdaje o predchádzajúcich opravách a poškodení vozidla, opravách hlavných skupín a ich výmene majúpodstatný vplyv na následné vyhodnotenie ich technického stavu. V znaleckom posudku je potrebné uvies, i navozidle boli vykonávané opravy a i údaje o nich existujú– v záznamoch v TP,– v dokladoch držitea,alebo znalec tieto údaje akceptoval na základe– oznámenia držitea,– vlastného zistenia na vozidle (v zmysle bodu 6 tejto kapitoly).3. Výbava vozidlaV znaleckom posudku je potrebné uvies opis a zoznam výbavy a to, i táto výbava poda údajov výrobcuzodpovedá alebo nezodpovedá uvedenému typu a modelu vozidla, prípadne i výbava nie je úplná.Znalec takisto uvedie druh a stav mimoriadnej výbavy, pokia ju vozidlo má.4. Obhliadka vozidlaObhliadka vozidla pozostáva z vizuálnej kontroly jednotlivých skupín a astí vozidla, spravidla bezdemontážnoudiagnostikou skupín; v prípade potreby aj s demontážou a s použitím diagnostických prístrojov.Obhliadka slúži na zistenie technického stavu vozidla a jeho skupín v potrebnom rozsahu. Z obhliadky znalecvykoná zápis. Pri obhliadke posudzuje aj výbavu vozidla, i zodpovedá údajom výrobcu daného typu a modeluv zmysle bodu 3 tejto kapitoly.Znalec v znaleckom posudku uvedie, kedy a kde obhliadku ohodnocovaného vozidla vykonal.5. Skúšobná jazda vozidlaAk technický stav vozidla umožuje vykona skúšobnú jazdu, znalec ju vykoná v rozsahu, ktorý je potrebný nazistenie požadovaných údajov. Pri skúšobnej jazde vedie vozidlo poda možností znalec sám, o je nasubjektívne hodnotenie správania vozidla vemi dôležité. Údaje z hodnotenia jednotlivých skupín pri jazde súsúasou celkového hodnotenia skupiny (vozidla).Znalec v znaleckom posudku uvedie, kedy a kde skúšobnú jazdu s vozidlom vykonal.6. Technický stav skupín vozidlaZnalec v znaleckom posudku opíše technický stav jednotlivých skupín vozidla poda rozdelenia vozidla naskupiny tak, aby vyjadril stav skupiny, jej podskupín a jednotlivých najdôležitejších dielov v potrebnom rozsahu.7. Stanovenie východiskovej hodnoty vozidlaPri urovaní východiskovej hodnoty vozidla (VHV) postupuje znalec poda nasledujúceho postupu:a) pre vozidlá kategórie, ktoré sú k rozhodnému dátumu predávané na trhu SR, je východiskovouhodnotou VH údaj zistený z cenníka autorizovaných predajcov predmetných vozidiel, prípadne z inýchhodnoverných a preskúmatených zdrojov relevantných k rozhodnému dátumu. Pri urovanívýchodiskovej hodnoty je potrebné dba na zhodnos typu, ako aj výbavu ohodnocovaného vozidlaa vozidla z cenníka;© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Čiastka 209 Zbierka zákonov č. 492/2004 Strana 4429b) pre vozidlá, ktoré sa v SR ako nové predávali, ale sa už k rozhodnému dátumu nepredávajú, jevýchodiskovou hodnotou posledná predajná cena nového vozidla príslušného typu, v predmetnejvýbave, zistená z cenníka autorizovaných predajcov predmetných vozidiel, prípadne z inýchhodnoverných a preskúmatených zdrojov k rozhodnému dátumu;c) pre vozidlá vyrobené v SSR, SFR a v bývalých socialistických štátoch do roku výroby 1992 jevýchodiskovou hodnotou posledná predajná cena uvedeného typu nového vozidla na trhu v bývalejSSR, resp. SFR. Pokia ohodnocovaný typ vozidla nebol predávaný na trhu v bývalej SSR, resp.SFR, stanoví sa jeho východisková hodnota poda písmena d) alebo e) tohto bodu. Pri urovanívýchodiskovej hodnoty poda tohto písmena znalec prihliada na prípadné technické zlepšeniaa modernizáciu príslušného typu;d) pre vozidlá, ktoré sa v sieti predajcov SR, resp. SSR, SFR nepredávajú a ani nepredávali, jevýchodiskovou hodnotou VH posledná predajná cena nového vozidla predmetného typu a predmetnejvýbavy na trhu v SRN zistená z cenníka autorizovaných predajcov, prípadne z iných preskúmatenýchzdrojov, prepoítaná na slovenské koruny. Pokia je k dispozícii iba údaj o cene vozidla v DEM,prepoíta sa tento údaj hodnotou kurzu NBS DEM k EUR k 30. 12. 2001. Pokia sa predmetný typvozidla na trhu v SRN nepredával, urí znalec VH vozidla na základe cenníkov autorizovanýchpredajcov iných krajín Európskej únie, prípadne pomocou iných hodnoverných a preskúmatenýchprameov, ktoré v znaleckom posudku uvedie. Ak je cena vozidla v pôvodnej mene krajiny EÚ, ktorása stala lenom Európskej menovej únie, prepoíta túto menu na EUR s kurzom platným ku du 30. 12.2001 a následne na slovenské koruny kurzom NBS k rozhodnému dátumu. Ak znalec poíta všeobecnúalebo reproduknú obstarávaciu hodnotu vozidla v úrovni s DPH, zohadní východiskovú hodnotuvozidla vrátane DPH v krajine, ktorej cenu uvažoval. Pokia sa predmetný typ vozidla ako novýnepredával v žiadnej z krajín Európskej únie, znalec urí východiskovú hodnotu vozidla na základeposlednej predajnej ceny nového vozidla v krajine jeho pôvodu. Od tejto ceny sa odpoíta daz pridanej hodnoty a prípadne aj iné dane, ak tvoria súas ceny v krajine pôvodu vozidla. Taktozískaná suma v pôvodnej mene sa prepoíta na slovenské koruny platným kurzom NBS k dátumuohodnotenia. Pokia takéto vozidlo na základe krajiny svojho pôvodu podlieha platbe cla, prípadneiným povinným poplatkom, znalec tieto poplatky zaráta do jeho východiskovej hodnoty. Ak znalecpoíta všeobecnú alebo reproduknú obstarávaciu hodnotu vozidla v úrovni s DPH, pripoíta juk východiskovej hodnote vozidla;e) vo výnimoných prípadoch, ke nie je možné jednoznane použi urenie východiskovej hodnotypoda písmen a) až d), použije znalec na výpoet hodnoty vozidla tzv. porovnatenú východiskovúhodnotu. Pri jej urovaní dodržiava nasledujúci postup:– porovná zdvihový objem valcov, výkon a konštrukciu motora oboch vozidiel,– porovná prevodové ústrojenstvo oboch vozidiel,– porovnaná rozmery a hmotnosti oboch vozidiel,– porovnaná príslušenstvo a výbavu oboch vozidiel,– porovnaná znaku, typ a rok výroby oboch vozidiel – nie je možné porovnáva generane rozdielnevozidlá.Tieto údaje je znalec povinný uvies v znaleckom posudku;f) Pri urovaní všetkých východiskových hodnôt je potrebné vychádza z cien nových vozidiel.8. Rozdelenie vozidiel do kategóriíCestné vozidlá sa na úely stanovenia ich hodnoty rozdeujú do kategórií poda nasledujúcej tabuky (v zátvorkeje uvedená príslušná kategorizácia poda § 2 vyhlášky):KategóriaNázov(oznaenie v zmysle vyhlášky . 116/1997 Z. z.)ZAV[%]k KM[-]PKV[km/rok]PZTS[%]PEZ[roky]1.Ostatné nemotorové vozidlá a invalidné motorové vozíky(R)1.1 Bicykle detské a bez prevodov, kolobežky1.2 Bicykle s prevodmi a špeciálne (športové)ZAV T- - 25 70,0149TZAV - - 20 100,0187© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Strana 4430 Zbierka zákonov č. 492/2004 Čiastka 2091.3 Runé nemotorové vozíky1.4 Nemotorové a motorové invalidné vozíkyZAV 8,65 T 1,0385- - 25 80,0139ZAV 32 T 9,6- - 20 90,00942.Motocykle(L)2.1Malé motocykle nepodliehajúce dopravnej evidenciis maximálnou konštruknou rýchlosou do 50 km/h a trojkolkya štvorkolky s maximálnou konštruknou rýchlosou do50 km/h a s ubovoným druhom pohonuZAV 9 , 88 T+ 1,1854- - 10 100 , 01212.22.32.43.3.1Motocykle s evidenným íslom a zdvihovým objemom valcovmotora do 125 cm 3 a trojkolky a štvorkolky s ubovonýmdruhom pohonu a s maximálnou konštruknou rýchlosou nad50 km/h *Motocykle s evidenným íslom a zdvihovým objemom valcovmotora 125 < V 500 cm 3 *Motocykle s evidenným íslom a zdvihovým objemom valcovmotora V > 500 cm 3 *Osobné motorové vozidlá, dodávkové motorové vozidlá,mikrobusy a ich modifikácie(M1)Vozidlá vyrobené v SFR a v bývalých socialistických štátochdo 31. 12. 1991ZAV 3,24 T + 0,19441.69 4 200 15 120,0185ZAV T1.13 5 000 15 150 ,0249ZAV T0.9 6 200 15 150 ,0249ZAV 8,7 T + 1,04460.708 12 000 15 100,01383.2Vozidlá so zdvihovým objemom valcov motoraT + 1,0446V 1100 cm 3 ZAV 8,7 0.586 14 500 15 100,01383.33.43.53.6Vozidlá so zdvihovým objemom valcov motoraT1 100 < V 1 600 cm 3 ZAV 0, 01990.5 13 500 15 12Vozidlá so zdvihovým objemom valcov motoraT1 600 < V 2 000 cm 3 ZAV 0, 02220.36 16 500 10 15Vozidlá so zdvihovým objemom valcov motoraTV > 2 000 cm 3 ZAV 0, 02520.28 18 800 10 17Luxusné vozidlá vybraných výrobcov so zdvihovým objemomT + 5,6538valcov motora V > 2 500 cm 3 ZAV 18,85 0,01590.350 20 000 30 103.7 Vozidlá s elektrickým druhom pohonu (elektromobily)T + 1,0446ZAV 9,2 0.533 15 000 20 100,01523.84.Vozidlá s hybridným druhom pohonu a vozidlá s motorom typuWankelÚžitkové vozidlá, špeciálne úžitkové vozidlá a ichmodifikácie na podvozkoch uvedených vozidiel(N)ZAV 8,7 T + 1,04460.607 14 000 15 100,01284.1 Úžitkové vozidlá s celkovou hmotnosou do 3 500 kgZAV 13,63 T + 1,63580.40 30 000 15 70,0088© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Čiastka 209 Zbierka zákonov č. 492/2004 Strana 44314.2Úžitkové vozidlá s celkovou hmotnosou od 3 501 kg do12 000 kgZAV 6,64 T + 0,39840.36 36 000 10 70,0094.3 Úžitkové vozidlá s celkovou hmotnosou nad 12 000 kgZAV 6,64 T + 0,39840.21 60 000 10 70,0094.4Úžitkové vozidlá s celkovou hmotnosou nad 12 000 kgpoužívané v diakovej doprave a spajúce medzinárodné ZAV 6,64 T + 0,39840.11 120 000 10 7normy a predpisy 0,0095.Traktory, pojazdné a úelové stroje(T, S, R)5.1 Kolesové traktoryZAV 5,45 T + 0,4909- - 20 100,01655.2 Pásové traktory ZAV 0 , 9722 T- - 30 65.3 Pojazdné stroje na zemné, stavebné a cestné práce ZAV 0,9722 T- - 30 65.4 Pojazdné ponohospodárske stroje ZAV 0,625 T- - 25 105.5 Pojazdné žeriavy ZAV 0,368 T- - 25 175.6 Pojazdná manipulaná technika na ložné a skladové operácie ZAV 0,9722 T- - 30 65.7 Stroje na báze runých motorových vozíkov a traktorov ZAV 0,625 T- - 25 106.Autobusy, ich modifikácie, trolejbusy a ich modifikácie(M2, M3)6.1Autobusy s celkovou hmotnosou do 5 000 kg a do 19 miest nasedenieZAV 10 T + 1,20.45 22 000 20 80,0126.2 Autobusy mestskej prepravy osôbT + 0,2476ZAV 5,08 0.138 65 000 10 100,01336.3Autobusy linkovej prímestskej prepravy osôb (hmotnos nad5 000 kg)T + 0,2476ZAV 5,08 0.100 90 000 10 100,01336.4 Autobusy diakovej prepravy osôb (hmotnos nad 5 000 kg)T + 0,85ZAV 7,50 0.064 110 000 15 120,01656.57.TrolejbusyPrívesy a návesy k vozidlám 2. a 3. kategórie(O)ZAV 8,09 T + 0,94170.063 110 000 10 130,02117.1 Prívesy za motocykle a postranné vozíky k motocyklomZAV 2,28 T + 0,1233- - 15 150,0236© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Strana 4432 Zbierka zákonov č. 492/2004 Čiastka 2097.27.38.Nákladné prívesy za osobné a terénne osobné automobily a ichmodifikácieObytné prívesy a návesy za osobné a terénne automobily a ichmodifikáciePrívesy a návesy na vozidlá 4., 5. a 6. kategórie(O)ZAV 7,01 T + 0,8417- - 15 120,0171ZAV 7,01 T + 1,0522- - 15 150,02148.1 Valníkové prívesy a návesy8.2 Vyklápacie prívesy a návesy8.3 Špeciálne prívesy a návesyZAV 25,31 T + 6,0750- - 10 100,0095ZAV 15,58 T + 1,8692- - 10 70,0077ZAV 8,8 T + 1,0565- - 10 110,01368.4 Obytné prívesy a návesyZAV 3,67 T + 0,3076- - 15 150,0229* Pri motocykloch s evidenným íslom ide o motocykle podliehajúce evidencii vozidiel. Pod pojmom trojkolky sa myslia vozidlás poháanou zadnou nápravou. Vozidlá na báze motocyklov s postranným vozíkom znalec zaradí do kategórie poda zdvihového objemuvalcov ich motora.9. Výpoet základnej amortizácie vozidlaa) Znalec vypoíta základnú amortizáciu za dobu prevádzky vozidla (ZAV) poda amortizanej stupnicea vzorca pre príslušnú kategóriu vozidla poda tabuky uvedenej v bode 8. Pri kategóriách vozidiel, kde nieje uvedený koeficient najazdených kilometrov (k KM ) a predpokladaný roný jazdný výkon (PKV), základnáamortizácia vozidla za dobu prevádzky (ZAV) sa súasne rovná jeho celkovej základnej amortizácii (ZA).Pri kategóriách vozidiel s ureným koeficientom najazdených kilometrov a predpokladaným ronýmjazdným výkonom alej znalec postupuje poda písmen b) až e).b) Znalec poda amortizanej stupnice príslušnej kategórie vozidla vypoíta predpokladaný poet najazdenýchkilometrov (PRKM) k dátumu ohodnotenia a koeficient potu najazdených kilometrov (k KM ). Dbá na to, abynebola prekroená maximálna hodnota predpokladaného potu najazdených kilometrov (PRKM), ktorá jeobmedzená technickou podmienkou uvedenou v bode 10 tejto kapitoly.PKV TPRKM [km],12ke:PKV – predpokladaný roný jazdný výkon [km/rok],T – doba prevádzky [mesiace].c) Na základe zisteného skutoného potu najazdených kilometrov (PSKM) znalec vypoíta rozdiel v potenajazdených kilometrov (RKM) poda vzorcaRKM PSKM PRKM [km],ke:PSKM – poet skutone najazdených kilometrov [km],PRKM – predpokladaný poet najazdených kilometrov [km].d) Znalec vypoíta koeficient vplyvu skutone najazdených kilometrov (k AM ):kRKM k10KMAM4[%],© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Čiastka 209 Zbierka zákonov č. 492/2004 Strana 4433ke:RKM – rozdiel v pote najazdených kilometrov [km],k KM – koeficient najazdených kilometrov [%].e) Z týchto vstupných údajov alej znalec vypoíta celkovú základnú amortizáciu (ZA i ) jednotlivých skupín: VTSS ki AMZA VTSSZAV ZAVi i[%], 100 100ke:VTSS i – východiskový technický stav i-tej skupiny [%],ZAV – základná amortizácia za dobu prevádzky vozidla [%],k AM – koeficient amortizácie za skutone najazdené kilometre [%].V prípade, ak VTHV = 100 %, postupuje poda zjednodušeného vzorca:kAMZA 100 ZAV . ZAV [%],100ke:ZAV – základná amortizácia za dobu prevádzky vozidla [%],k AM – koeficient amortizácie za skutone najazdené kilometre [%].Ak pri obhliadke vozidla alebo jeho skupiny zaradeného do kategórie s ureným koeficientom najazdenýchkilometrov (k KM ) a predpokladaným potom najazdených kilometrov (PRKM) nemožno hodnoverne zisti poetskutone najazdených kilometrov (PSKM), základná amortizácia za dobu prevádzky vozidla (ZAV) sa rovnácelkovej základnej amortizácii (ZA). Znalec v takomto prípade musí venova zvýšenú pozornos prehliadkejednotlivých skupín vozidla a pri alších výpotoch zrážkou alebo prirážkou za technický stav vyjadri ichskutoný technický stav.Pokia sú na vozidle technické skupiny, ktoré majú rozdielne vstupné parametre pre výpoet celkovej základnejamortizácie (ZA), musí ju znalec vypoíta pre každú skupinu zvláš. Postupuje poda bodu 12 tejto kapitoly.10. Amortizané stupniceKaždá kategória vozidiel má na úely ich ohodnocovania stanovený vzorec pre výpoet základnej amortizácie zadobu prevádzky (ZAV) a hodnotu predpokladaného zostatkového technického stavu (PZTS). Taktiež máuvedenú predpokladanú efektívnu životnos (PEZ) a niektoré vybrané kategórie vozidiel majú urený ajkoeficient najazdených kilometrov (KKM) a predpokladaný roný jazdný výkon (PKV). Tieto údaje sú uvedenév tabuke rozdelenia vozidiel do kategórií v bode 8 tejto kapitoly.Maximálna hodnota základnej amortizácie za dobu prevádzky (ZAV) je limitovaná hodnotou predpokladanéhozostatkového technického stavu. Základná amortizácia za dobu prevádzky (ZAV) nemôže by vyššia, ako jerozdiel sto percent a hodnoty predpokladaného zostatkového technického stavu (PZTS).ZAV max n = 100 - PZTS n [%],ke:ZAV max n – maximálna hodnota základnej amortizácie za dobu prevádzky pre n-tú kategóriu vozidla [%],PZTS n – predpokladaný zostatkový technický stav pre n-tú kategóriu vozidla [%].Znalec pri použití amortizanej stupnice dbá pri kategóriách vozidiel s ureným predpokladaným ronýmjazdným výkonom (PKV) na správny výpoet predpokladaného potu najazdených kilometrov (PRKM).Maximálna hodnota predpokladaného potu najazdených kilometrov (PRKM) je urená násobkompredpokladaného kilometrického výkonu (PKV) s predpokladanou efektívnou životnosou (PEZ).PRKM max n = PKV n . PEZ n [km],ke:PRKM max n – maximálny predpokladaný poet najazdených kilometrov pre n-tú kategóriu vozidla [km],PKV n – predpokladaný roný jazdný výkon pre n-tú kategóriu vozidla [km],PEZ n – predpokladaná efektívna životnos pre n-tú kategóriu vozidla [roky].© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Strana 4434 Zbierka zákonov č. 492/2004 Čiastka 20911. Rozdelenie vozidiel na technické skupiny (stanovenie hodnôt pomerných dielov skupín – PDS)a) Znalec pre potreby stanovenia hodnoty rozdelí vozidlo na pomerné diely skupín PDS. Hodnota PDS musízodpoveda približnému cenovému podielu predmetnej skupiny z celého nového vozidla.HNSiPDSin100[%],HNSi1ke:HNS i – hodnota i-tej skupiny ako nového náhradného dielu u autorizovaného predajcu,ni1iiHNS – súet hodnôt všetkých technických skupín vozidla ako náhradných dielov u autorizovaného predajcu.Ak je technický stav všetkých skupín vozidla rovnaký, možno použi zjednodušený spôsob výpotu TSV (pozrialej bod 12). V tomto prípade vozidlo nie je potrebné rozdeli na jednotlivé technické skupiny a urijednotlivé pomerné diely každej skupiny (PDS), ale do 1. stpca tabuky na výpoet TSV uvedenej v bode 12 sanamiesto jednotlivých skupín vozidla uvedie „vozidlo ako celok“. Vzhadom na odlišný priebeh životnosti všakmožno oddeli skupinu pneumatiky a zvláš vypoíta pomerný technický stav (PTSS) vozidla ako celku bezpneumatík a zvláš PTSS pneumatík.12. Stanovenie a výpoet technického stavu vozidla – TSV a technického stavu skupín – TSSNa výpoet technického stavu vozidla (TSV) znalec vyplní nasledujúcu tabuku:Skupina PDS [%] VTSS [%] ZA [%] ZP [%] TSS [%] PTSS [%]1 2 3 4 5 6Technickéskupinyvozidlapoda jehokoncepciePneumatiky – – –Spolu 100 VTSV = – – – TSV =V úvode výpotu technického stavu vozidla (TSV) znalec rozdelí ohodnocované vozidlo na technické skupinypoda bodu 11.Stanovenie technického stavu vozidla (TSV) sa zakladá na posúdení skutoného technického stavu jeho skupína porovnaní s predpokladaným stavom (ureným na základe celkovej základnej amortizácie) za rovnakú dobuprevádzky pri rovnakom pote najazdených kilometrov príslušnými skupinami.Predpokladaným stavom sa rozumie priemerný porovnatený technický stav skupín vozidla rovnakejohodnocovanej kategórie s rovnakou dobou prevádzky i rovnakým potom najazdených kilometrov (t. j. nazáklade skúseností a poznatkov stanovený porovnávací etalón).Znalec alej zrážkou alebo prirážkou za technický stav (ZP) zhodnotí skutoný technický stav skupiny,prípadne celého vozidla a postupne vypoíta technický stav jednotlivých skupín vozidla (TSS) pomocou vzorcaVTSSi 100 ZAi100 ZPiTSSi [%],410ke:VTSS i – východiskový technický stav i-tej skupiny vozidla [%],ZA i – celková základná amortizácia i-tej skupiny vozidla [%],ZP i – zrážka, prirážka za technický stav i-tej skupiny vozidla [%].Na základe vypoítaných technických stavov skupín (TSS) vypoíta ich pomerné technické stavy (PTSS).Použije vzorecTSSi. PDSiPTSSi [%],100© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Čiastka 209 Zbierka zákonov č. 492/2004 Strana 4435ke:TSS i – technický stav i-tej skupiny vozidla [%],PDS i – pomerný diel i-tej skupiny vozidla [%].Technický stav vozidla (TSV) sa rovná sútu pomerných technických stavov jeho skupín.nTSV PTSS i[%],i1ke:PTSS i – pomerný technický stav i-tej skupiny vozidla [%].Ak znalec ohodnocuje vozidlo (prípadne samostatnú technickú skupinu vozidla) s mimoriadne vysokým potomnajazdených kilometrov, môže sa sta, že jeho (jej) základná amortizácia, prípadne základná amortizácianiektorej technickej skupiny vozidla, presahuje 100 %. V takom prípade znalec nepoužije zrážky ani prirážky zatechnický stav (ZP), ale priamo na základe výsledkov obhliadky vozidla (skupiny), skúšobnej jazdya prípadnom vyhodnotení iných podkladov (napr. dokladov o opravách) urí technický stav jednotlivýchtechnických skupín vozidla (alebo samostatnej technickej skupiny).12.1 Stanovenie technického stavu skupiny pneumatikyPretože priebeh životnosti pneumatík je odlišný od priebehu životnosti ostatných skupín vozidla, ich TSS stanovíznalec nasledujúcim spôsobom:a) pri skupine pneumatiky nestanoví východiskový technický stav (VTSS) ani základnú amortizáciu (ZA)a nepoužije zrážky ani prirážky (ZP),b) pri obhliadke vozidla zistí celkový stav skupiny pneumatiky, priom sa zameria hlavne na to, i ideo pneumatiky urené pre daný typ vozidla; alej zistí zhodnos použitých pneumatík, výšku dezénu,rovnomernos opotrebenia, prípadné poškodenia a vek pneumatík,c) na základe vyššie uvedených údajov stanoví priemerný technický stav pneumatík, priom dbá na platnéprávne predpisy a technické normy,d) v prípade použitia pneumatík vyššej kvality, ako sú pneumatiky štandardne dodávané pre daný typ vozidla,musí túto skutonos zohadni.13. Urenie technickej hodnoty mimoriadnej výbavy (TH MV )Mimoriadna výbava sa na úely výpotu hodnoty vozidiel (HMV) rozdeuje do dvoch základných skupín:a) mimoriadna výbava nenahrádzajúca pôvodné diely (skupiny) štandardne vybaveného vozidla, ale rozširujúcajeho technické, úžitkové, prípadne estetické vlastnosti,b) mimoriadna výbava nahrádzajúca pôvodné diely, prípadne skupiny štandardne vybaveného vozidla.Technická hodnota mimoriadnej výbavy sa vypoíta poda týchto vzahov:100 ZA 100 ZP iTSMVi [%],100TSMVi. VHiTH MV i 100[Sk],nMV TH MVii1TH [Sk],ke:TSMV i – technický stav i-tej mimoriadnej výbavy [%],ZA i – základná amortizácia i-tej mimoriadnej výbavy [%],ZP i – zrážka, prirážka za technický stav i-tej mimoriadnej výbavy [%],VH i – východisková hodnota i-tej mimoriadnej výbavy [Sk],i© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Strana 4436 Zbierka zákonov č. 492/2004 Čiastka 209TH MV i – technická hodnota i-tej mimoriadnej výbavy [Sk].14. Stanovenie východiskového technického stavu skupiny – VTSSVýchodiskový technický stav skupiny (VTSS) sa uvádza v 2. stpci tabuky na výpoet technického stavuvozidla (v zmysle bodu 12). Rozumie sa ou technický stav skupiny na zaiatku jej uvedenia do nového cykluprevádzky (ako novej alebo po CO) v porovnaní s novou skupinou.VTSS = 100 %, iba ak ide o skupinu, ktorá bola daná do prevádzky ako nová, bez celkovej opravy.VTSS jednotlivých skupín po vykonaní celkovej opravy (CO) sú uvedené v nasledujúcej tabuke:Druh vykonanej opravyPreukázatené vykonanie CO Vykonanie CO výrobcom poverenouopravovou, príp. na preukázatenevemi vysokej odbornej úrovni, zapoužitia originálnych náhradnýchdielov, tesniacich hmôt a montážnychtechnológiíSkupina VTSS [%] VTSS [%]Motor + spojka 50 80Prevodovka, rozvodovka, prídavná 50 80prevodovka, hnacie hriadelezadnej/prednej nápravy, spojovacíhriade (vždy iba ako príslušný celok)Predná náprava + mech. riadenia 60 85Stredná alebo zadná náprava 60 85Rám 65 85Valníková nadstavba 50 85Skria karosérie 40 50Výbava karosérie individuálne* individuálne*Mechanická alebo mechanicko- 60 80-hydraulická nadstavba* Uruje sa individuálne poda množstva a pomeru nových a renovovaných dielov skupiny výbava karosérie.15. Výpoet technickej hodnoty vozidla – THTechnická hodnota vyjadruje zvyšok technickej životnosti vozidla vyjadrený v slovenských korunách a nie súv nej zahrnuté vplyvy zohadujúce trhové a ekonomické podmienky.Pri výpote technickej hodnoty postupuje znalec poda tohto vzahu:ke:TSV – technický stav vozidla [%],VHV– východisková hodnota vozidla [Sk],TH MV – technická hodnota mimoriadnej výbavy [Sk].TSV . VHVTH TH MV [Sk],10016. Výpoet koeficientu predajnosti – k PKoeficient predajnosti znalec vypoíta ako súin koeficientov platnosti kontroly technického stavu (k 1 ),poškodenia vozidla haváriou (k 2 ), potu držiteov vozidla (k 3 ), spôsobu prevádzky vozidla (k 4 ) a dopytu trhu(k 5 ). Postupy náležite zdôvodní.ke:kP k k k k k [–],12345© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Čiastka 209 Zbierka zákonov č. 492/2004 Strana 4437k 1 – koeficient platnosti kontroly technického stavu vozidla [–],k 2 – koeficient poškodenia vozidla haváriou [–],k 3 – koeficient potu držiteov vozidla [–],k 4 – koeficient spôsobu prevádzky vozidla [–],k 5 – koeficient dopytu trhu [–].16.1 Koeficient platnosti kontroly technického stavu – k 1k 1 vyjadruje vplyv platnosti kontroly technického stavu vozidla, prípadne iných povinných kontrol na predajnosvozidla k dátumu jeho ohodnotenia. Hodnota k 1 sa stanovuje nasledujúcim spôsobom:a) Vozidlá kategórie 2.1Do absolvovania prvej kontroly technického stavu vozidla od jeho prvého uvedenia do prevádzkyk 1 = 1.00 [–].V nasledujúcom období prevádzky vozidla postupuje znalec poda vzorca:k1 0.93 0.002 M [–],ke:M – poet mesiacov platnosti kontroly technického stavu vozidla [mesiace].b) Vozidlá kategórií 2.2, 2.3, 3, 4.1, 5.1 a 7Do absolvovania prvej kontroly technického stavu vozidla od jeho prvého uvedenia do prevádzkyk 1 = 1.00 [–].V nasledujúcom období prevádzky vozidla postupuje znalec poda vzorcak1 0.91 0.005 M [–],ke:M – poet mesiacov platnosti kontroly technického stavu vozidla [mesiace].c) Vozidlá kategórií 4.2, 4.3, 4.4, 6, 8, vozidlá používané na zdravotnícku službu, banskú záchrannú službu,poruchovú službu plynárenských zariadení, vozidlá používané na taxislužbu, vozidlá požiovne automobilova vozidlá autoškoly schválené na cviné úelyDo absolvovania prvej kontroly technického stavu vozidla od jeho prvého uvedenia do prevádzkyk 1 = 1.00 [–].V nasledujúcom období prevádzky vozidla postupuje znalec poda vzorcak1 0.92 0.01 M [–],ke:M – poet mesiacov platnosti kontroly technického stavu vozidla [mesiace].d) Vozidlá kategórie 6.4 používané na medzinárodnú prepravu osôbDo absolvovania prvej kontroly technického stavu vozidla od jeho prvého uvedenia do evidenciek 1 = 1.00 [–].© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Strana 4438 Zbierka zákonov č. 492/2004 Čiastka 209V nasledujúcom období prevádzky vozidla postupuje znalec poda vzorcak1 0.96 0.01 M [–],ke:M – poet mesiacov platnosti kontroly technického stavu vozidla [mesiace].e) Pri vozidlách ostatných kategórií k 1 = 1.00 [–].16.2 Koeficient poškodenia vozidla haváriou – k 2k 2 vyjadruje vplyv prípadných opráv poškodení vozidla na jeho predajnos. Jeho hodnota sa stanovujenasledujúcim postupom:1. Oprava poškodenia skupín (okrem pneumatík a brzdového systému) haváriou výmenou dielov len za použitiarozoberatených spojov predpísanou technológiou:a) vozidlá s dobou prevádzky kratšou ako 1 rok k 2 = 0,98 [–],b) vozidlá s dobou prevádzky dlhšou ako 1 rok a kratšou ako 3 roky k 2 = 0,99 [–],c) vozidlá s dobou prevádzky dlhšou ako 3 roky k 2 = 1,0 [–].2. Oprava výmenou celých dielov za použitia zváracej technológie bez použitia vyrovnávacieho zariadenia:a) vozidlá s dobou prevádzky kratšou ako 3 roky k 2 = 0,97 [–],b) vozidlá s dobou prevádzky dlhšou ako 3 roky a kratšou ako 4 roky k 2 = 0,99 [–],c) vozidlá s dobou prevádzky dlhšou ako 4 roky k 2 = 1,0 [–].3. Oprava nosných astí skeletu karosérie na vyrovnávacom zariadení:a) vozidlá s dobou prevádzky kratšou ako 3 roky k 2 = 0,95 [–],b) vozidlá s dobou prevádzky dlhšou ako 3 roky a kratšou ako 8 rokov k 2 = 0,97 [–],c) vozidlá s dobou prevádzky dlhšou ako 8 rokov k 2 = 0,98 [–].4. Žiadna významnejšia oprava k 2 = 1,00 [–].16. 3 Koeficient potu držiteov vozidla – k 3k 3 vyjadruje vplyv potu držiteov na jeho predajnos, pri jeho stanovení postupuje znalec poda vzorca:ke:D – poet držiteov vozidla [–].k 3 =1.01 – 0.1D [–],V prípade, že nie je možné hodnoverne preukáza skutoný poet držiteov (neuskutonené prepisy, krádežvozidla a podobne), k 3 = 0,95 [–].16.4 Koeficient spôsobu prevádzky vozidla – k 4k 4 zohaduje vplyv spôsobu používania vozidla. Uruje sa poda nasledujúcich tabuliek:© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Čiastka 209 Zbierka zákonov č. 492/2004 Strana 4439Koeficienty spôsobu použitia vozidiel zaradených do 3. kategórie:Kategória3.1Kategória3.2Kategória3.3Kategória3.4Kategória3.5Kategória3.6Kategória3.7Kategória3.8Referentské vozidlo 0,96 0,94 0,94 0,93 0,95 1 0.96 0.94Vozidlo používané na zásobovanie 0,95 0,93 0,93 0,92 0,95 1 0.95 0.93Vozidlo autoškoly 0.94 0.92 0.92 0.91 0.94 1 0.94 0.92Vozidlo používané na taxislužbu 0.97 0.95 0.95 0.94 0..96 0.98 0.97 0.95Vozidlo požiovne automobilov 0,95 0,93 0,93 0,92 0,95 0.96 0.95 0.93Vozidlo používané len na reprezentáciu 1 1 1 1,06 1,05 1,02 1 1Motorové vozidlo používané na súkromné úely 1 1 1 1 1 1 1 1Koeficienty spôsobu použitia vozidiel zaradených do 4. kategórie:Kategória4.1Kategória4.2Kategória4.3Kategória4.4Normálne podmienky 1 1 1 1Sažené podmienky 0,93 0,95 0,97 1Koeficient spôsobu použitia vozidla zaradeného do ostatných kategórií sa rovná 1 (k 4 = 1).16. 5 Koeficient dopytu trhu – k 5k 5 vyjadruje pomer medzi priemernou predajnou cenou predmetného typu vozidla v porovnaní s jehopriemernou technickou hodnotou (TH) k rozhodnému dátumu.kpriemerná predajná cenapriemerná TH5ii15 [–],ke:k 5i – pomer predajnej ceny a TH vozidla i zo skúmaného súboru n vozidiel [–],n – poet skúmaných vozidiel [–],TH – technická hodnota vozidla [Sk].Pri výpote koeficientu dopytu trhu znalec vychádza z reálnych predajných cien porovnatených ojazdenýchvozidiel rovnakého typu a porovnateného technického stavu, ktoré zistí z inzertnej tlae, z inzertných portálovverejnej informanej elektronickej siete Internet, z vlastného prieskumu trhu, prípadne z iných preskúmatenýcha hodnoverných zdrojov.nnk17. Výpoet všeobecnej hodnoty vozidla – VŠHVšeobecná hodnota vozidla je hodnota v slovenských korunách, ktorej výpoet zaha okrem vplyvovopotrebenia aj vplyvy trhu (predajnos typu vozidla).Vypoíta sa ako súin technickej hodnoty vozidla (TH) s koeficientom predajnosti k P .ke:TH – technická hodnota vozidla [Sk],k P – koeficient predajnosti [–].VŠH = TH . k P[Sk],© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Strana 4440 Zbierka zákonov č. 492/2004 Čiastka 209V znaleckom posudku musí by vždy uvedené, i vypoítaná všeobecná hodnota vozidla je vrátane DPH alebobez DPH.Znalec zoradí výpoet VŠH do nasledujúcej tabuky:VHV [Sk]TSV [%]TH [Sk]KP [–]VŠH [Sk]Túto tabuku znalec v znaleckom posudku uvies nemusí, pokia poíta aj reproduknú obstarávaciu hodnotua zostaví tabuku poda bodu 18 tejto kapitoly.18. Výpoet reproduknej obstarávacej hodnoty vozidla – ROHV prípade, že je to potrebné, vypoíta znalec aj reproduknú obstarávaciu hodnotu vozidla (ROH). Pri jejvýpote vychádza z aktuálneho vývoja na trhu, aktuálnych ekonomických podmienok a právnych noriem.ROH sa rovná sútu všeobecnej hodnoty vozidla (VŠH) a nákladov na obstaranie vozidla (NZ):ROH VŠH NZ[Sk],ke:NZ – náklady na zaobstaranie vozidla predstavujú bežné priemerné náklady potrebné na zaobstaraniepodobného typu porovnateného vozidla v danom regióne a v rozhodnom ase; napr. obvyklá maržapredajcu, náklady na prihlásenie vozidla do evidencie a podobne [Sk],VŠH – všeobecná hodnota vozidla [Sk].Znalec v znaleckom posudku vždy uvedie, i vypoítaná reprodukná obstarávacia hodnota je vrátane DPHalebo bez DPH.Znalec zoradí výpoet ROH do nasledujúcej tabuky:VHV [Sk]TSV [%]TH [Sk]KP [–]VŠH [Sk]ROH [Sk]V prípade výpotu ROH a zostavenia vyššie uvedenej tabuky už tabuku poda bodu 17 zostavova nemusí.19. Výpoet hodnoty samostatnej skupiny alebo dielu vozidlaZnalec môže na základe postupu uvedeného v bodoch 1 až 18 tejto kapitoly vypoíta hodnotu samostatnejskupiny alebo dielu vozidla.19.1 Urenie východiskovej hodnoty samostatnej skupiny alebo dielu vozidlaPri urovaní východiskovej hodnoty skupiny alebo dielu vozidla postupuje znalec takto:a) Zistí cenu skupiny, resp. dielu, za ktorý sa tieto predávajú ako náhradné diely k rozhodnému dátumuu autorizovaného predajcu. Táto cena je potom východisková hodnota.b) Ak sa predmetný náhradný diel nepredáva, východiskovou hodnotou je jeho posledná predajná cenau autorizovaného predajcu (cena, za ktorú sa k rozhodnému dátumu predával diel nový, nepoškodený).c) Ak sa diel ako nový v SSR, SFR ani SR nepredával, postupuje znalec pri urovaní východiskovejhodnoty v zmysle bodu 7 písmena d) alebo e).d) Pokia znalec ohodnocuje väšiu ucelenú as vozidla, pozostávajúcu z viacerých kompletných alebo ajnekompletných technických skupín vozidla, urí východiskovú hodnotu celého vozidla. Pri výpotepotom zohadní v tabuke výpotu technického stavu vozidla (bod 12) chýbajúce technické skupiny a ajkompletnos a zodpovedajúci technický stav ohodnocovanej asti vozidla.© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Čiastka 209 Zbierka zákonov č. 492/2004 Strana 444119.2 Výpoet základnej amortizácie skupiny alebo dielu vozidlaZnalec pri výpote základnej amortizácie použitých (ojazdených) samostatných skupín alebo dielov vychádzaz amortizaných stupníc vozidla kategórie, pre ktoré sú diel alebo skupina urené. Pri skupinách a dieloch, ktoréje možné použi pre viaceré kategórie vozidiel, tieto znalec zaradí do tej kategórie, ktorá má najdlhšiupredpokladanú efektívnu životnos (PEZ) poda tabuky v bode 8. Pri samostatných astiach vozidiel,pri ktorých neexistujú údaje o ich prevádzke a znalec nemôže vypoíta ich základnú amortizáciu, postupujepoda bodu 19.3.19.3 Výpoet technického stavu samostatnej skupiny alebo dielu vozidlaZnalec pri výpote technického stavu samostatnej skupiny alebo dielu vozidla postupuje rovnako ako pri výpotetechnického stavu skupín kompletného vozidla. Pri skupinách alebo dieloch, kde neexistujú údaje o ichprevádzke, môže znalec priamo na základe obhliadky a prípadného preskúšania v potrebnom rozsahu urihodnotu technického stavu ohodnocovanej samostatnej asti vozidla. V takom prípade nepoíta základnúamortizáciu astí vozidla.20. Znalecký posudok pri výpote hodnoty vozidla alebo jeho astiZnalecký posudok pri výpote hodnoty vozidla alebo jeho asti vypracovaný poda tejto vyhlášky musí byv súlade s § 17 zákona . 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmoníkoch a prekladateoch a o zmene a doplneníniektorých zákonov, ktorý uruje jeho formu.C. STANOVENIE VÝŠKY ŠKODY NA CESTNÝCH VOZIDLÁCHPod pojmom škoda sa rozumie ujma, ktorá nastala na majetku poškodeného a ktorú možno objektívne vyjadriv peniazoch. Výška škody je poda § 442 Obianskeho zákonníka tzv. skutoná škoda.Pojem skutoná škoda znamená zmenšenie majetku poškodeného alebo náklady potrebné na to, aby sa dosiaholpredchádzajúci stav.Na stanovenie výšky škody je rozhodujúca cena veci v ase poškodenia (s prihliadnutím na pokles cenyvyplývajúci z veku, amortizácie, funknosti, prípadne s prihliadnutím na vzrast ceny). Výška škody sa tedavypoíta ako tzv. skutoná škoda. Pri jej výpote musí by zohadnené zlepšenie alebo zhoršenie technickéhostavu vozidla vykonanou opravou, prípadne jeho nezmenenie.1. Výpoet výšky škody na vozidleNa úely stanovenia výšky škody znalec vykoná identifikáciu a obhliadku vozidla poda kapitoly B.Pri výpote výšky škody znaleca) musí stanovi všeobecnú hodnotu vozidla, ako aj reproduknú obstarávaciu hodnotu vozidla pred jehopoškodením (VŠH 1 a ROH 1 ). Tieto hodnoty vypoíta postupom uvedeným v kapitole B tejto prílohy; privýpote uvažuje so známym alebo s predpokladaným stavom vozidla bezprostredne pred jeho poškodením;b) stanoví náklady na opravu poškodenia vozidla (NO);c) porovná náklady na opravu poškodenia vozidla (NO) s reproduknou obstarávacou hodnotou vozidlabezprostredne pred jeho poškodením (ROH 1 ). Ak sú tieto náklady vyššie alebo sa rovnajú reproduknejobstarávacej hodnote vozidla bezprostredne pred jeho poškodením (NO ROH 1 ), ide o tzv. úplné znienievozidla (totálnu škodu) a znalec postupuje poda písmena d) a f) tohto bodu. Ak náklady na opravupoškodenia vozidla (NO) nepresahujú reproduknú obstarávaciu hodnotu vozidla bezprostredne pred jehopoškodením (NO < ROH 1 ), znalec postupuje poda písmen e) a g), prípadne h) tohto bodu;d) stanoví hodnotu predajných zvyškov vozidla (HZ). Hodnotou predajných zvyškov vozidla sa rozumievýkupná hodnota týchto zvyškov u predajcu opotrebovaných náhradných dielov po odpoítaní nákladov naich demontáž z vozidla a oistenie, prípadne preskúšanie;e) stanoví všeobecnú hodnotu vozidla po oprave jeho poškodenia (VŠH 2 ). Pri výpote VŠH 2 venuje zvýšenúpozornos technickému stavu opravovaných skupín vozidla po oprave poškodenia a jeho zlepšeniu, prípadnezhoršeniu a takisto vplyvu zmeny technického stavu na predajnos vozidla;© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Strana 4442 Zbierka zákonov č. 492/2004 Čiastka 209f) v prípade, že náklady na opravu sú väšie alebo sa rovnajú reproduknej obstarávacej hodnote vozidlabezprostredne pred jeho poškodením (NO ROH 1 ), vypoíta výšku škody (VŠ) poda vzorca:ROH NL HZVŠ1 [Sk],ke:VŠ – výška škody na cestnom vozidle [Sk],ROH 1 – reprodukná obstarávacia hodnota vozidla bezprostredne pred poškodením [Sk],HZ – hodnota predajných zvyškov vozidla [Sk],NL – náklady na likvidáciu nepoužiteného odpadu vzniknutého pri získaní predajných zvyškov vozidla [Sk].g) V prípade, že náklady na opravu (NO) sú menšie než reprodukná obstarávacia hodnota vozidla bezprostrednepred jeho poškodením, postupuje poda vzorca:VŠH VŠH HZVŠ NO 2 [Sk],1ke:NO – náklady na opravu poškodenia [Sk],VŠH 1 – všeobecná hodnota vozidla bezprostredne pred poškodením [Sk],VŠH 2 – všeobecná hodnota vozidla po oprave poškodenia [Sk],HZ – hodnota predajných zvyškov vozidla [Sk].h) V prípadoch, ke sa vykonanou opravou nezmení všeobecná hodnota vozidla a VŠH 1 = VŠH 2 , vypoítavýšku škody poda zjednodušeného vzorca:VŠ NO HZ [Sk],ke:NO – náklady na opravu poškodenia [Sk],HZ – hodnota predajných zvyškov vozidla [Sk].2. Stanovenie nákladov na opravu poškodenia vozidla – NONáklady na opravu poškodenia (NO) sa rovnajú sútu nákladov na opravárske práce (NP), nákladov na materiál(NM) potrebný na opravu poškodenia a nákladov na likvidáciu nepoužiteného odpadu vzniknutého pri opravepoškodenia vozidla (NL).NO NM NP NL [Sk],ke:NM – náklady na materiál potrebný na opravu poškodenia [Sk],NP – náklady na opravárske práce potrebné na opravu poškodenia [Sk],NL – náklady na likvidáciu nepoužiteného odpadu vzniknutého pri oprave [Sk].Pri stanovení nákladov na opravu poškodenia znalec vychádza z technológie opravy predpísanej výrobcomvozidla. Hodnotu opravy kalkuluje v úrovni priemerných cien autorizovaných opravovní vozidla k rozhodnémudátumu.2.1 Náklady na materiál – NMIde o náklady na materiál potrebný na opravu poškodenia. Znalec odborným posúdením vyhodnotí, ktoré dielyvozidla je možné ekonomicky opravi a ktoré je potrebné vymeni.2.2 Náklady na opravárske práce – NPSú to náklady na vykonanie opravárskych úkonov nevyhnutných na odstránenie poškodenia vozidla. Vypoítajúsa ako súin asu (T) nevyhnutného na vykonanie opravy v normohodinách (Nh), prípadne asových alebopracovných jednotkách (j alebo pj) a sadzby za 1 Nh , j alebo pj. Tieto sadzby sú rozdielne pri jednotlivýchtypoch vozidiel a v jednotlivých opravovniach. Pri výpote výšky škody znalec zohaduje hodinové sadzbyopravovní oprávnených výrobcom vozidla v danom regióne.© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Čiastka 209 Zbierka zákonov č. 492/2004 Strana 4443NP [Sk],TO Nh S NhaleboaleboNPNP [Sk],TO j S j TO Spj j [Sk],ke:NPTO NhS NhTO jS jS pj– náklady na opravárske práce [Sk],– as opravy v normohodinách [Nh],– sadzba za 1 normohodinu [Sk],– as opravy v asových jednotkách [j],– sadzba za 1 asovú jednotku [Sk],– sadzba za 1 pracovnú jednotku [Sk].2.3 Náklady na likvidáciu nepoužiteného odpadu vzniknutého pri oprave poškodenia vozidla – NLNL predstavujú náklady spojené s likvidáciou nepoužitených astí vozidla. Možno ich však uplatni len vtedy,ak už nie sú zahrnuté do opravárskeho úkonu.Náklady na likvidáciu nepoužiteného odpadu môžu vzniknú aj pri získavaní predajných zvyškov z totálneznieného vozidla. Znalec pri ich stanovení uvedie podrobnú špecifikáciu.3. Stanovenie hodnoty predajných zvyškov vozidla – HZZnalec stanoví hodnotu predajných zvyškov vozidla ako celku alebo jednotlivých predajných zvyškov. Hodnotapredajných zvyškov vozidla je priemerná výkupná hodnota týchto zvyškov u predajcov opotrebovanýchnáhradných dielov. Pri stanovení hodnoty jednotlivých predajných zvyškov je potrebné odpoíta náklady naich demontáž z vozidla a oistenie, prípadne preskúšanie.4. Výpoet technického stavu jednotlivých skupín po oprave poškodenia – TSS 2Výpoet technického stavu skupín po oprave poškodenia (TSS 2i ) vychádza z reálnych zhodnotení, prípadneznehodnotení skupín po oprave poškodenia. V praxi možno iba vemi ažko dosiahnu, aby technický stavvozidla po oprave poškodenia bol presne taký istý ako pred poškodením.Pri výpote zhodnotenia i znehodnotenia skupín vozidla opravou znalec najprv vypoíta technický stav vozidlapred poškodením (TSV 1 ). Na výpoet technického stavu vozidla pred poškodením (TSV 1 ) slúži nasledujúcatabuka:SkupinaTechnickéskupinyPDS % VTSS 1 [%] ZA 1 [%] ZP [%] TSS 1 [%] PTSS 1 [%]1 2 3 4 5 6PneumatikySpolu 100 VTSV = TSV 1Znalec dôkladne vyhodnotí technológiu opravy vozidla a percentuálne urí, i sa opravou technická skupinazhodnotí alebo znehodnotí. Parameter, ktorý uruje zhodnotenie, resp. znehodnotenie skupiny, sa nazýva vplyvopravy – VO.Znalec potom vypoíta technický stav skupiny po oprave poškodenia (TSS 2i ):© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Strana 4444 Zbierka zákonov č. 492/2004 Čiastka 209TSS2iTSS1i100 VOi100 [%],ke:TSS 1i – technický stav i-tej skupiny pred poškodením [%],VO i – vplyv opravy na i-tú skupinu [%].Týmto spôsobom znalec vypoíta technický stav všetkých skupín vozidla, ktoré boli opravované. Výpoetzostaví do nasledujúcej tabuky:Skupina PDS [%] TSS 1 [%] VO [%] TSS 2 [%] PTSS 2 [%]Technickéskupinyvozidla podajeho koncepciePneumatiky – –Spolu 100 VTSV 1 = – – TSV 2 =alej bežným spôsobom vypoíta všeobecnú hodnotu vozidla po oprave poškodenia (VŠH 2 ). Pri jej výpote dbánajmä na to, aby pri výpote boli správne použité hodnoty koeficientu platnosti kontroly technického stavu (k 12 ),koeficientu poškodenia vozidla haváriou (k 22 ), koeficientu potu držiteov vozidla (k 32 ), koeficientu spôsobuprevádzky vozidla (k 42 ) a koeficientu dopytu trhu (k 52 ) po oprave poškodenia.Spôsobom uvedeným v kapitole B tejto prílohy postupuje pri výpote technického stavu vozidla po poškodení(TSV 2 ) a jeho všeobecnej hodnoty po poškodení (VŠH 2 ).5. Neštandardné opravyV prípadoch, ke opravu poškodenia vozidla nevykonala autorizovaná opravova (diela), resp. neboli dodržanépostupy predpísané výrobcom vozidla, znalec sám, na základe zisteného skutoného stavu, urí TH opravovanejskupiny.6. Výpoet technickej hodnoty vozidla po oprave poškodenia – TH 2Technická hodnota vozidla po oprave poškodenia (TH 2 ) vyjadruje zvyšok technickej životnosti vozidlavyjadrenej v Sk po oprave poškodenia.Pri výpote TH 2 postupuje znalec poda vzorca:TSV2. VHVTH2 THMV[Sk],2100ke:TSV 2 – technický stav vozidla po oprave [%],VHV – východisková hodnota vozidla [Sk],– technická hodnota mimoriadnej výbavy po oprave [Sk].TH MV27. Stanovenie koeficientu predajnosti po oprave poškodenia – k p2Pri výpote koeficientu predajnosti vozidla po oprave poškodenia k p2 znalec poíta s prípadnýmizmenenými hodnotami koeficientov platnosti osvedenia o evidencii vozidla (k 11 ), poškodenia haváriou (k 22 ),potu držiteov vozidla (k 32 ), spôsobu prevádzky vozidla (k 42 ), ako aj dopytu trhu (k 52 ).kp 2 k k k k k [–],1222324252ke:k 12 – koeficient platnosti kontroly technického stavu vozidla po oprave poškodenia [–],k 22 – koeficient poškodenia vozidla haváriou po oprave poškodenia [–],k 32 – koeficient potu držiteov vozidla po oprave poškodenia [–],© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Čiastka 209 Zbierka zákonov č. 492/2004 Strana 4445k 42 – koeficient spôsobu prevádzky vozidla po oprave poškodenia [–],k 52 – koeficient dopytu trhu po oprave poškodenia [–].8. Výpoet všeobecnej hodnoty vozidla po oprave poškodenia – VŠH 2Výpoet všeobecnej hodnoty vozidla po oprave poškodenia znalec zoradí do nasledujúcej tabuky:VHV [Sk]TH 2 [Sk]k p2 [–]VŠH 2 [Sk]VŠH2TH2 kp 2 [Sk],ke:VŠH 2 – všeobecná hodnota vozidla po oprave poškodenia [Sk],TH 2 – technická hodnota vozidla po oprave poškodenia [Sk],k p2 – koeficient predajnosti vozidla po oprave poškodenia [–].Znalec vždy uvedie, i vypoítané hodnoty sú vrátane DPH alebo bez DPH.9. Znalecký posudok pri výpote výšky škody na vozidleZnalecký posudok pri výpote výšky škody na vozidle vypracovaný poda tejto vyhlášky musí by v súlades § 17 zákona . 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmoníkoch a prekladateoch a o zmene a doplnení niektorýchzákonov, ktorý uruje jeho formu.© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Strana 4446 Zbierka zákonov č. 492/2004 Čiastka 209Príloha č. 7k vyhláške č. 492/2004 Z. z.STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY CENNÝCH PAPIEROVVšeobecná hodnota cenných papierov 1) sa stanoví podnikateskou, majetkovou, kombinovanou aleboporovnávacou metódou.Všeobecnú hodnotu podielových cenných papierov a vkladov v podnikoch s podielom na základnomimaní alebo na riadení spolonosti vyšším ako 20 % stanovuje znalec právnická osoba. Všeobecná hodnota sastanoví použitím viacerých metód. Výsledná všeobecná hodnota vyjadruje objem oderpatených zdrojov,majetkové a nemajetkové výhody pre majitea podielových cenných papierov a vkladov, vplyv na riadeniepodniku a možnos speaženia cenných papierov a vkladov.Pri stanovení všeobecnej hodnoty verejne obchodovatených cenných papierov sa zohadníporovnávacou metódou posledný známy kurz vyhlásený na tuzemskom alebo zahraninom verejnom trhu.Všeobecná hodnota ostatných podielových cenných papierov a vkladov sa stanoví metódou, ktorejvýber znalec zdôvodní. Výsledná všeobecná hodnota vyjadruje objem oderpatených zdrojov, majetkové anemajetkové výhody pre majitea podielových cenných papierov a vkladov, ako aj jeho vplyv na riadeniepodniku. Ak znalec nedisponuje informanými zdrojmi potrebnými na stanovenie všeobecnej hodnoty ostatnýchpodielových cenných papierov a vkladov, všeobecná hodnota sa stanoví podnikateskou metódou, ktorázohaduje výnos plynúci majiteovi podielových cenných papierov a vkladov a speažitenosohodnocovaných podielových cenných papierov a vkladov. Pri stanovení všeobecnej hodnoty znalec zohadnívýšku vlastného imania.Pri stanovení všeobecnej hodnoty úverových cenných papierov sa zohaduje schopnos dlžníkauhradi záväzok v stanovenom objeme a ase, aktuálne trhové úrokové sadzby, ako aj zabezpeenievymožitenosti úverového cenného papiera.Všeobecná hodnota iných cenných papierov sa stanoví podnikateskou metódou, ktorá zohadujeobjem oderpatených zdrojov plynúcich z investície, riziká spojené s investovaním a transformovanímohodnocovaných zložiek majetku na peažné prostriedky. Všeobecná hodnota iných cenných papierov, ktoré súobchodované v danom ase a mieste, sa stanoví podnikateskou a porovnávacou metódou.1) § 2 ods. 2 zákona . 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investiných službách a o zmene a doplneníniektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Čiastka 209 Zbierka zákonov č. 492/2004 Strana 4447Príloha č. 8k vyhláške č. 492/2004 Z. z.STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY ZÁSOBVšeobecná hodnota zásob sa stanoví po vykonaní fyzickej inventarizácie ku du spracovania znaleckéhoposudku. Východisková hodnota vychádza z hodnoty evidovanej v útovníctve podniku alebo zo skutonéhostavu zásob zisteného pri fyzickej inventarizácii. V prípade rozdielnosti vychádza znalecká organizáciaz východiskovej hodnoty zistenej pri inventarizácii.Pri významnom množstve zásob špecifického druhu a pri zohadnení ich technickej podstaty je potrebnékonzultova s odborníkom, prípadne všeobecnú hodnotu stanoví znalec príslušného znaleckého odboru.Všeobecná hodnota zásob sa stanoví ako súin východiskovej hodnoty zásob a koeficientu objektivizácie:kde:VŠH ZVH Zk OVŠH Z = VH Z . k O– všeobecná hodnota zásob [Sk],– východisková hodnota zásob [Sk],– koeficient objektivizácie; zohaduje využitenos zásob, možnos ich transformácie na peažnéprostriedky, špecifické postavenie majitea zásob na trhu, priemerný náklad kapitálu spojeného s ichfinancovaním, nadbytoné stavy zásob, fyzický a morálny stav zásob a ich špecifické vlastnosti.Pri stanovení všeobecnej hodnoty zásob zohadujeme ich obrátkovos [–].[Sk],Hodnotené zásoby na úely stanovenia hodnoty sa lenia naa) zásoby použitené v podnikateskej innosti hodnoteného podniku,b) zásoby použitené, nie však v podnikateskej innosti hodnoteného podniku,c) neupotrebitené zásoby.1. Všeobecná hodnota zásob použitených v podnikateskej innosti hodnoteného podniku alebo astípodnikua) Všeobecná hodnota materiálu vychádza z východiskovej hodnoty ku du spracovania znaleckého posudku;zohadní sa špecifické postavenie majitea zásob materiálu na relevantnom trhu, skutoný fyzický amorálny stav, využitenos vo výrobnom procese a možnos transformácie na peažné prostriedky.Všeobecná hodnota zásob materiálu sa stanoví z týchto astí:– základného materiálu,– pomocného materiálu,– prevádzkového materiálu,– náhradných dielov,– obalov,– ostatného materiálu.b) Všeobecná hodnota nedokonenej výroby a polotovarov sa stanoví z výrobných nákladov ku duspracovania znaleckého posudku po zohadnení postavenia majitea zásob nedokonenej výroby apolotovarov na relevantnom trhu, skutoného fyzického a morálneho stavu, využitenosti vo výrobnomprocese a možnosti transformácie na peažné prostriedky.c) Všeobecná hodnota hotových výrobkov sa stanoví z aktuálnych výrobných nákladov ku du spracovaniaznaleckého posudku; zohadnia sa trhové hodnoty porovnatených produktov, špecifické postaveniemajitea zásob na relevantnom trhu, skutoné kvantitatívne a kvalitatívne parametre a možnostransformácie na peažné prostriedky.d) Všeobecná hodnota zvierat sa stanoví z východiskovej hodnoty; zohadní sa úžitkovos zistená ku duspracovania znaleckého posudku, trhové hodnoty porovnatených druhov zvierat, biologická podstataa zdravotný stav hodnotených zvierat, špecifické postavenie majitea zásob na trhu, skutoné kvantitatívnea kvalitatívne parametre a možnos ich transformácie na peažné prostriedky.e) Všeobecná hodnota tovaru sa stanoví z východiskovej hodnoty, za ktorú možno zásoby tovaru obstara kudu spracovania znaleckého posudku; zohadnia sa možnosti následného speaženia, obchodná marža,špecifické postavenie majitea zásob tovaru na relevantnom trhu, skutoné kvantitatívne a kvalitatívneparametre, sezónnos, módnos a možnos ich transformácie na peažné prostriedky.© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Strana 4448 Zbierka zákonov č. 492/2004 Čiastka 2092. Všeobecná hodnota použitených zásob, nie však v podnikateskej innosti hodnoteného podniku aleboastí podnikuVšeobecná hodnota sa vypoíta z východiskovej hodnoty zásob ku du spracovania znaleckého posudku aleboz hodnôt porovnatených položiek zásob; zohadní sa skutoný fyzický a morálny stav zásob, možnos ichspeaženia a náklady spojené s ich predajom.3. Všeobecná hodnota neupotrebitených zásobVšeobecná hodnota neupotrebitených zásob zodpovedá objemu oderpatených zdrojov, ktoré možnodosiahnu zo speaženia zásob po odpoítaní nákladov spojených s ich speažením.© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Čiastka 209 Zbierka zákonov č. 492/2004 Strana 4449Príloha č. 9k vyhláške č. 492/2004 Z. z.STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY POHADÁVOKVšeobecná hodnota pohadávok sa stanoví po vykonaní inventarizácie ku du spracovania znaleckého posudku.Všeobecná hodnota pohadávky sa stanoví ako súin východiskovej hodnoty pohadávky a koeficientuvymožitenosti pohadávky. Východiskovou hodnotou sa rozumie jej útovná hodnota.Útovná hodnota pohadávky v slovenských korunách znejúca na cudziu menu sa stanoví prepotom útovnejhodnoty pohadávky v cudzej mene kurzom Národnej banky Slovenska platným ku du ohodnotenia.Všeobecná hodnota pohadávky sa stanoví takto:kde:VŠH POVH POk VVŠH PO = VH PO . k V [Sk],– všeobecná hodnota pohadávky [Sk],– východisková hodnota pohadávky [Sk],– koeficient vymožitenosti pohadávky, pri ktorého výpote sa zohadní platobná disciplína dlžníka,jeho obchodná aktivita, dátum splatnosti, objem pohadávky a zabezpeenie plnenia [–].Pohadávky sa po znaleckom preskúmaní vymožitenosti zadelia do skupín.a) Neklasifikované pohadávky k V = 1,0.Na úely tejto vyhlášky sú neklasifikované pohadávky pohadávky do lehoty splatnosti, kde dlžník jeplatobne schopný a súasne pohadávku nie je možné zaradi do skupiny zapísanej pod písmenami f),g) a h).b) Klasifikované pohadávky triedy I k V = 0,60 – 1,0.Na úely tejto vyhlášky sú klasifikované pohadávky triedy I pohadávky po lehote splatnosti, kdedlžník je platobne schopný, doasne platobne neschopný, alebo pohadávky do lehoty splatnosti, kdedlžník je platobne schopný, doasne platobne neschopný alebo platobne neschopný a súasnepohadávku nie je možné zaradi do skupiny zapísanej pod písmenami f), g) a h).c) Klasifikované pohadávky triedy II k V = 0,20 – 0,60.Na úely tejto vyhlášky sú klasifikované pohadávky triedy II pohadávky po lehote splatnosti, kdedlžník je dlhodobo platobne neschopný.d) Klasifikované pohadávky triedy III k V = 0,00 – 0,20.Na úely tejto vyhlášky sú klasifikované pohadávky triedy III pochybné a sporné pohadávky polehote splatnosti a pohadávky po lehote splatnosti, kde je dlžník platobne neschopný.e) Premlané pohadávky k V = 0,00.f) Pohadávky voi subjektom v likvidácii k V = 0,00 – 1,00.g) Pohadávky voi subjektom v konkurze k V = 0,00 – 1,00.h) Pohadávky súdne vymáhané (aktívne súdne spory a exekúcie) k V = 0,00 – 1,00.Pri stanovení všeobecnej hodnoty pohadávok ich lenenie priamo súvisí s ich charakterom.K pohadávkam vzhadom na svoj charakter patria aj všetky preddavky, poskytnuté pôžiky, ako aj príjmybudúcich období bez ohadu na lehotu splatnosti.© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Strana 4450 Zbierka zákonov č. 492/2004 Čiastka 209Príloha č. 10k vyhláške č. 492/2004 Z. z.STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY FINANNÝCH ÚTOV1. Všeobecná hodnota peazí a cenínVšeobecná hodnota peazí a cenín je ich východisková hodnota. Všeobecná hodnota peazí a cenín v cudzejmene sa stanoví prepotom ich východiskovej hodnoty v cudzej mene kurzom Národnej banky Slovenskaplatným ku du ohodnotenia.2. Všeobecná hodnota peazí na útoch v bankáchVšeobecná hodnota peazí na útoch v bankách je východisková hodnota zostatku vkladu ku du ohodnotenia.V prípade neschopnosti banky vypláca vklady hodnota sa stanoví ako súin východiskovej hodnoty vkladua koeficientu vymožitenosti. Hodnota koeficientu vymožitenosti sa stanoví poda prílohy . 9. Všeobecnáhodnota peazí na útoch vedených v cudzej mene sa stanoví prepotom východiskovej hodnoty v cudzej menekurzom Národnej banky Slovenska platným ku du ohodnotenia.Východiskovou hodnotou sa rozumie útovná hodnota.© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Čiastka 209 Zbierka zákonov č. 492/2004 Strana 4451Príloha č. 11k vyhláške č. 492/2004 Z. z.STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY OSTATNÉHO MAJETKU1. Všeobecná hodnota nákladov budúcich obdobíVšeobecná hodnota nákladov budúcich období sa stanoví ako súin východiskovej hodnoty nákladov budúcichobdobí a koeficientu objektivizácie. Koeficient objektivizácie zohaduje opodstatnenos výšky nákladov aschopnos zmluvných partnerov splni zmluvné podmienky.Všeobecná hodnota sa stanoví len pri tých nákladoch budúcich období, ktoré možno považova za zložkymajetku s ohadom na ich technicko-ekonomické urenie.2. Všeobecná hodnota príjmov budúcich obdobíVšeobecná hodnota príjmov budúcich období sa stanoví ako súin východiskovej hodnoty a koeficientuobjektivizácie. Koeficient objektivizácie zohaduje opodstatnenos príjmov budúcich období, schopnoszmluvných partnerov splni zmluvné podmienky a dôvody nevyútovania vykonaného plnenia.Pri stanovení všeobecnej hodnoty príjmov budúcich období sa postupuje metodicky obdobne ako pri stanovenívšeobecnej hodnoty pohadávok.Východiskovou hodnotou sa rozumie útovná hodnota.© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Strana 4452 Zbierka zákonov č. 492/2004 Čiastka 209Príloha č. 12k vyhláške č. 492/2004 Z. z.STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY CUDZÍCH ZDROJOVVšeobecná hodnota cudzích zdrojov sa stanoví po vykonaní inventarizácie ku du spracovania znaleckéhoposudku takto:kde:VŠH CZ – všeobecná hodnota cudzích zdrojov [Sk],VŠH Z – všeobecná hodnota záväzkov [Sk],VŠH R – všeobecná hodnota asového rozlíšenia [Sk].VŠH CZ = VŠH Z + VŠH R [Sk],1. Všeobecná hodnota záväzkovVšeobecná hodnota záväzkov sa stanoví po vykonaní inventarizácie ku du spracovania znaleckého posudku.Všeobecná hodnota záväzkov sa stanoví ako súin východiskovej hodnoty a koeficientu splatitenosti.Východiskovou hodnotou sa rozumie útovná hodnota.Východisková hodnota záväzkov v slovenských korunách, ktoré sú evidované v cudzej mene, sa stanovíprepotom východiskovej hodnoty záväzkov v cudzej mene kurzom Národnej banky Slovenska platným ku duohodnotenia.Všeobecná hodnota záväzkov sa stanoví takto:VŠH Z = VH Z . k S[Sk],kde:VŠH Z – všeobecná hodnota záväzkov [Sk],VH Z – východisková hodnota záväzkov [Sk],k S – koeficient splatitenosti, pri ktorého výpote sa zohadnia príslušné zákonné ustanovenia a zákonnéustanovenia o premlacej a prekluzívnej dobe a sankcie vyplývajúce z neplnenia zmluvných vzahov[–].2. Všeobecná hodnota asového rozlíšeniaVŠH R = VH R . k O[Sk],kde:VŠH R – všeobecná hodnota asového rozlíšenia [Sk],VH R – východisková hodnota asového rozlíšenia [Sk],k O – koeficient objektivizácie, ktorý zohaduje opodstatnenos týchto zložiek pasív a schopnos zmluvnýchpartnerov splni zmluvné podmienky [–].a) Všeobecná hodnota výdavkov budúcich obdobíVšeobecná hodnota výdavkov budúcich období sa stanoví ako súin východiskovej hodnoty výdavkov budúcichobdobí a koeficientu objektivizácie. Koeficient objektivizácie zohaduje opodstatnenos výdavkov a schopnoszmluvných partnerov splni zmluvné podmienky.Pri stanovení všeobecnej hodnoty výdavkov budúcich období sa zohadní fakt, že majú charakter záväzkov.b) Všeobecná hodnota výnosov budúcich obdobíVšeobecná hodnota výnosov budúcich období sa stanoví ako súin východiskovej hodnoty výnosov budúcichobdobí a koeficientu objektivizácie. Koeficient objektivizácie zohaduje opodstatnenos výnosov budúcichobdobí a schopnos zmluvných partnerov splni zmluvné podmienky.© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Čiastka 209 Zbierka zákonov č. 492/2004 Strana 4453Príloha č. 13k vyhláške č. 492/2004 Z. z.VPLYV INNOSTI PODNIKU NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIEVplyv innosti podniku na životné prostredie sa na úely tejto vyhlášky stanoví v znaleckom posudku oddeleneod všeobecnej hodnoty podniku alebo jeho astí ako výška environmentálneho dlhu.Vo všetkých prípadoch je potrebné odborne zhodnoti súlad konkrétneho stavu podniku, prevádzky, výrobne,objektov s platnými predpismi na ochranu životného prostredia, stavebného zákona a zákona o pôde i jejochrane.Zhodnocuje sa najmä, v ktorých smeroch hodnotený objekt dodržuje, prípadne v ktorých nemôže dodržiavaplatné právne predpisy na ochranu životného prostredia, s vyíslením nákladov, ktoré sú nevyhnutné nadosiahnutie súladu s týmito predpismi, a vyíslenie škôd na životnom prostredí spôsobené doterajšou innosouobjektu. Predstavuje vyhodnotenie záväzkov podniku z hadiska ochrany životného prostredia, ktoré sa vzahujúna tento majetok. Environmentálny dlh tvoria negatívne následky minulých antropogénnych aktivít na súasnýstav životného prostredia.V peažnom vyjadrení environmentálny dlh predstavuje náklady, ktoré je potrebné vynaloži na odstráneniealebo aspo na eliminovanie negatívnych následkov doterajšej innosti na jednotlivé zložky životnéhoprostredia.Do ohodnotenia environmentálneho dlhu treba zahrnú náklady, ktoré je potrebné vynaloži na odstránenienesúladu s príslušnou legislatívou v oblasti– ochrany ovzdušia,– ochrany a využívania nerastného bohatstva,– ochrany a racionálneho využívania podzemných a povrchových vôd,– ochrany a racionálneho využívania pôdy (ponohospodárska a lesná),– ochrany prírody a krajiny vrátane lesného fondu,– odpadového hospodárstva,– územného plánovania a stavebného poriadku.© IURA EDITION, spol. s r. o.

© IURA EDITION, spol. s r. o.Tabuka . ILESNÉ POZEMKYZákladná hodnota lesného pozemku pri priemernej polohe v Sk za haAbsolútna bonitaDrevina do 18 20 22 24 26 28 30 32 34 36 38 40 42Smrek 4 000 4 000 4 000 4 000 9 200 19 700 31 800 44 200 55 000 62 700 71 000 79 300 88 100Jeda 4 000 4 000 4 000 7 200 14 600 25 400 37 600 49 600 63 000 74 800 88 600 102 300Borovica lesná 4 000 4 000 4 000 4 000 4 200 12 400 23 500 34 400 45 600Borovica ierna, vejmutovka, limba 4 000 4 000 4 000 4 000 4 000 9 900 18 800 27 500 36 500Borovica horská 4 000Smrekovec 4 000 4 000 4 000 4 000 8 000 18 000 29 100 41 800 55 700 71 300 88 800 107 700Dub 4 000 4 000 10 900 23 600 35 900 48 600 63 300 78 100 94 400 110 800Dub cer 4 000 4 000 6 000 13 000 19 700 26 800 34 800 42 900 51 900 60 900Brest, orech, ostatné tvrdé listnáe 4 000 4 000 7 600 16 500 25 100 34 100 44 300 54 700 66 100 77 500Buk 4 000 4 000 4 000 5 800 14 300 22 500 30 600 40 400 50 000 60 500 69 400Javor 4 000 4 000 4 000 4 000 5 700 16 400 27 500 37 800 47 900 59 000 68 200Jase 4 000 4 000 4 000 4 000 5 800 16 700 28 000 38 600 48 800 60 100 69 500Lipa 4 000 4 000 4 000 4 000 4 300 9 600 16 000 22 100 27 900 34 400 39 800Pagaštan, gaštan jedlý, ereša, 4 000 4 000 4 000 4 000 4 600 10 300 17 300 23 800 30 100 37 200 43 000viša, jablo, hruškaBreza 4 000 4 000 4 000 23 700 43 900 64 100 84 300 104 500Jelša 4 000 4 000 4 000 18 500 34 200 50 000Jarabina 4 000 4 000 4 000 18 500 34 200 50 000 65 800 81 500Topo domáci, vba, osika 4 000 4 000 4 600 20 900 42 100 68 400 94 600 120 900Topo šachtený 4 000 4 000 11 200 73 900 112 000 150 000 213 000 250 000Agát 4 000 4 000 4 000 17 800 32 900 48 100Hrab 4 000 4 000Príloha č. 14k vyhláške č. 492/2004 Z. z.Strana 4454 Zbierka zákonov č. 492/2004 Čiastka 209www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Čiastka 209 Zbierka zákonov č. 492/2004 Strana 4455Tabuka . IIJednotkové hodnoty sadzieb faktora polohy lesného pozemkuPribližovanieOdvozpriemerná vzdialenos sadzba priemerná vzdialenos sadzbam Sk za m 3 Sk za m 31 – 100 8,97 -11 13,86101 – 200 7,97 11,1 – 12 12,17201 – 300 6,97 12,1 – 13 10,56301 – 400 5,96 13,1 – 14 9,03401 – 500 5,00 14,1 – 15 7,58501 – 600 4,09 15,1 – 16 6,23601 – 700 3,12 16,1 – 17 4,93701 – 800 2,19 17,1 – 18 3,72801 – 900 1,31 18,1 – 19 2,58901 – 1 000 0,41 19,1 – 20 1,521 001 – 1 100 -0,47 20,1 – 21 0,531 101 – 1 200 -1,33 21,1 – 22 -0,381 201 – 1 300 -2,19 22,1 – 23 -1,211 301 – 1 400 -3,01 23,1 – 24 -1,951 401 – 1 500 -3,81 24,1 – 25 -2,631 501 – 1 600 -4,63 25,1 – 26 -3,221 601 – 1 700 -5,40 26,1 – 27 -3,731 701 – 1 800 -6,19 27,1 – 28 -4,171 801 – 1 900 -6,94 28,1 – 29 -4,571 901 – 2 000 -7,68 29,1 – 30 -4,872 001 – 2 100 -8,43 30,1 – 31 -5,072 101 – 2 200 -9,13 31,1 – 32 -5,232 201 – 2 300 -9,81 32,1 – 33 -5,282 301 a viac -10,51 33,1 a viac -5,31Hodnota faktora polohy sa urí vynásobením celkovej produkcie dreva stanovenej poda podielu cieovéhozastúpenia drevín z prílohy . 14 tabuky . III jednotkovou hodnotou sadzby faktora polohy. Priemernápribližovacia vzdialenos je vzdialenos v metroch od stredu lesného pozemku po miesto odvozu. Priemernáodvozná vzdialenos je vzdialenos v kilometroch z miesta nakladania na odvozný prostriedok po miestospracovania, spotreby alebo expedície surového dreva.© IURA EDITION, spol. s r. o.

© IURA EDITION, spol. s r. o.Tabuka . IIIDrevina (k)Priemernárubná doba(u)Celková produkcia hrubiny v m 3 na ha v rubnej dobe (Zcu j,k )Absolútna bonita (j)10 12 14 16 18 20 22 24 26 28 30 32 34 36 38 40 42 44Smrek 95 206 278 357 437 522 608 700 792 891 993 1 094 1 199 1 306 1 417 1 529 1 641Jeda (tis) 10 247 324 407 491 580 673 768 865 967 1 072 1 180 1 294 1 408 1 526 1 642Duglaska 100 649 704 762 826 88 952 1 015Borovica 105 232 305 377 454 531 606 686 852 844 920 1 001 1 080Smrekovec 10 409 484 553 629 704 784 864 946 1 032 1 118 1 205Dub (cer, brest) 120 216 277 334 398 465 527 588 658 723 788 855 915 978 1 039Buk (javor, jase,lipa, gaštan jedlý,ost. tvrdé listnáe)110 277 361 433 508 578 647 714 788 853 924 998 1 070 1 142 1 215 1 296Hrab 80 75 112 160 217 280Agát 50 51 87 115 142 172 207 243 281 322 365Breza (jarabina,60 59 99 149 201 256 325 393 468 543 618 693 768ost. mäkké listnáe)Jelša 60 155 195 233 278 318 30 402 441Topo (osika, vba) 40147 186 241 297 351 413 476 558 645Strana 4456 Zbierka zákonov č. 492/2004 Čiastka 209www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.

© IURA EDITION, spol. s r. o.Tabuka . IDruhTvarJEDNOTKOVÁ VÝCHODISKOVÁ HODNOTA PORASTUV rokuvýsadbyOVOCNÉ STROMYJednotková hodnota za 1 ks po roku výsadby2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. 13. 14.rok rok rok rok rok rok rok rok rok rok rok rok rokHodnota saznižuje roneJablo a hruška VK + PK 177 256 336 415 495 575 654 696 740 784 828 872 916 960 20 37ŠK 143 202 261 321 380 440 474 508 542 576 610 645 18 28voný ZK 88 118 149 180 200 220 240 260 12 15vretenokordónpalmeta 88 118 149 171 193 216 9 15ereša VK + PK 185 268 352 435 518 602 686 766 847 927 1 008 1 089 1 169 1 250 20 39nízkokme 155 225 296 366 437 481 526 570 615 660 15 33Viša 152 218 284 350 416 452 489 525 562 600 15 40Slivka a poloslivka 130 178 226 274 322 371 392 414 435 457 478 500 18 26Mirabelka, ringlota 125 167 210 252 295 338 349 360 371 382 393 405 18 21Marhua 149 226 303 380 458 516 574 632 690 750 15 75Broskya 143 227 311 395 453 511 569 630 12 90Orech vlašský, gaštan jedlý 194 257 320 383 446 509 572 635 698 761 824 890Do veku 20 rokovsa hodnotazvyšujeo 92 Sk ronepo rokuvekuoSk35 54Egreš krík/strom 25 29 35 44 53 8 10Ríbeza - ervená krík/strom 34 38 43 48 53 10 9biela krík/strom 34 38 43 57 70 10 11ierna krík/strom 34 38 43 64 86 10 14Malinie, ernice m 2 15 18 20 23 6 4Ostatné ovocné druhy(dula, manda, lieska, jarabina at.)110 126 142 158 175 190 205 220 235 250 15 20Minimálna jednotková hodnota po znížení s ohadom na vek je pri stromoch vysokokmenných a polokmenných 100,- Sk, pri štvrkmenných 50,- Sk,pri zákrpkoch 20,- Sk, pri kríkoch a stromekoch bobuovín 10,- Sk.Jednotková hodnota sa znižuje až o 60 % pri stromoch a kríkoch neošetrovaných, minimálne slabého vzrastu alebo poškodených.Príloha č. 15k vyhláške č. 492/2004 Z. z.Čiastka 209 Zbierka zákonov č. 492/2004 Strana 4457www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Strana 4458 Zbierka zákonov č. 492/2004 Čiastka 209Tabuka . IIVININÉ PORASTY (VRÁTANE ZARIADENIA VINÍC)Jednotková hodnota v Sk za 1 kus po Hodnota sa znižuje roneDruh Tvar výsadbe 1. roku 2. roku 3. roku 4. - 9. po roku veku o SkrokuVinni štepený vedenie na hlavu 49,- 55,- 61,- 67,- 73,- 9,- 3,-vedenie stredové avysoké 55,- 65,- 73,- 120,- 130,- 9,- 6,-vedenie na hlavu 46,- 52,- 58,- 64,- 70,- 9,- 3,-Vinipravokorennývedenie stredové avysoké 52,- 62,- 70,- 117,- 127,- 9,- 6,-Vinice s vysokým a so stredovým vedením musia ma po 3. roku po výsadbe kompletnú opornú konštrukciu,v opanom prípade sa jednotkové hodnoty za jednotlivé kusy vinia znižujú o 20 %.Tabuka . IIICHMEOVÉ PORASTY A ZARIADENIA CHMENÍCJednotková hodnota za 1 m 2Chmeový porast Zariadenie chmenice Spolua) Bežné výsadby- novozaložené chmenice 27) 4,20 25,00 29,20- zrážka za každý rok 0,21 1,25 1,46b) Bezvirózne výsadby- novozaložené chmenice 27) 7,00 25,00 32,00- zrážka za každý rok veku 0,35 1,25 1,6027) Novovysadený porast a nové zariadenie z drevených stpov a drôtov.© IURA EDITION, spol. s r. o.

© IURA EDITION, spol. s r. o.Tabuka . IV.1VEKOVÉ HODNOTOVÉ FAKTORY PRE RUBNÚ DOBU 80, 100 A 120 ROKOVSMREKVek Rubná Bonitadoba 12 14 16 18 20 22 24 26 28 30 32 34 36 38 40 4280-100 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 03 120 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 080 0,609 0,609 0,609 0,609 0,609 0,609 0,597 0,178 0,087 0,077 0,056 0,043 0,035 0,030 0,025 0,02210 100 0,544 0,544 0,544 0,544 0,544 0,373 0,139 0,081 0,057 0,043 0,035 0,029 0,025 0,022 0,019 0,017120 0,490 0,490 0,490 0,490 0,248 0,112 0,072 0,051 0,039 0,032 0,027 0,023 0,020 0,018 0,016 0,01580 0,662 0,662 0,662 0,662 0,662 0,662 0,652 0,268 0,168 0,151 0,118 0,094 0,077 0,064 0,055 0,04920 100 0,592 0,592 0,592 0,592 0,592 0,405 0,152 0,122 0,110 0,085 0,074 0,063 0,054 0,047 0,042 0,038120 0,533 0,533 0,533 0,533 0,270 0,122 0,079 0,077 0,076 0,062 0,056 0,050 0,044 0,039 0,035 0,03280 0,717 0,717 0,717 0,717 0,717 0,717 0,708 0,367 0,261 0,237 0,191 0,155 0,126 0,106 0,091 0,08030 100 0,640 0,640 0,640 0,640 0,640 0,438 0,165 0,167 0,172 0,133 0,119 0,104 0,089 0,077 0,069 0,062120 0,577 0,577 0,577 0,577 0,292 0,132 0,085 0,105 0,119 0,098 0,091 0,082 0,072 0,064 0,058 0,05380 0,772 0,772 0,772 0,772 0,772 0,772 0,764 0,474 0,370 0,337 0,278 0,227 0,186 0,155 0,134 0,11840 100 0,689 0,689 0,689 0,689 0,689 0,472 0,178 0,215 0,243 0,189 0,173 0,152 0,130 0,114 0,101 0,091120 0,621 0,621 0,621 0,621 0,314 0,142 0,092 0,136 0,168 0,139 0,133 0,121 0,106 0,094 0,085 0,07780 0,828 0,828 0,828 0,828 0,828 0,828 0,822 0,590 0,495 0,452 0,380 0,314 0,257 0,240 0,307 0,35850 100 0,739 0,739 0,739 0,739 0,739 0,506 0,191 0,268 0,325 0,253 0,237 0,210 0,180 0,175 0,232 0,277120 0,666 0,666 0,666 0,666 0,337 0,152 0,099 0,169 0,225 0,187 0,182 0,167 0,146 0,145 0,195 0,23580 0,884 0,884 0,884 0,884 0,884 0,884 0,880 0,716 0,640 0,586 0,502 0,417 0,458 0,521 0,568 0,60160 100 0,790 0,790 0,790 0,790 0,790 0,541 0,205 0,325 0,420 0,328 0,313 0,279 0,321 0,381 0,428 0,464120 0,712 0,712 0,712 0,712 0,360 0,162 0,106 0,205 0,291 0,242 0,240 0,221 0,262 0,316 0,359 0,39480 0,942 0,942 0,942 0,942 0,942 0,942 0,940 0,852 0,807 0,741 0,646 0,708 0,748 0,776 0,797 0,81270 100 0,841 0,841 0,841 0,841 0,841 0,576 0,219 0,387 0,530 0,415 0,403 0,474 0,524 0,567 0,601 0,628120 0,758 0,758 0,758 0,758 0,383 0,173 0,113 0,244 0,367 0,306 0,309 0,376 0,426 0,470 0,504 0,53380 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,00080 100 0,893 0,893 0,893 0,893 0,893 0,612 0,233 0,455 0,657 0,560 0,624 0,669 0,700 0,731 0,754 0,773120 0,805 0,805 0,805 0,805 0,407 0,184 0,121 0,287 0,455 0,413 0,478 0,531 0,570 0,606 0,633 0,65690 100 0,946 0,946 0,946 0,946 0,946 0,648 0,465 0,661 0,804 0,793 0,826 0,844 0,858 0,872 0,883 0,891120 0,853 0,853 0,853 0,853 0,431 0,194 0,241 0,417 0,557 0,584 0,632 0,670 0,698 0,723 0,742 0,757100 100 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000120 0,901 0,901 0,901 0,901 0,456 0,300 0,518 0,630 0,693 0,736 0,765 0,793 0,814 0,829 0,840 0,850110 120 0,950 0,950 0,950 0,950 0,480 0,665 0,771 0,822 0,853 0,875 0,890 0,903 0,913 0,920 0,926 0,932120 120 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000Čiastka 209 Zbierka zákonov č. 492/2004 Strana 4459www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.

© IURA EDITION, spol. s r. o.Tabuka . IV.2VEKOVÉ HODNOTOVÉ FAKTORY PRE RUBNÚ DOBU 80, 100 A 120 ROKOVJEDAVek Rubná Bonitadoba 12 14 16 18 20 22 24 26 28 30 32 34 36 38 4080-100 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 03 120 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 080 0,595 0,595 0,595 0,595 0,595 0,441 0,171 0,111 0,088 0,073 0,055 0,043 0,036 0,030 0,02610 100 0,530 0,530 0,530 0,530 0,530 0,204 0,109 0,072 0,053 0,042 0,035 0,029 0,025 0,022 0,020120 0,476 0,476 0,476 0,373 0,146 0,087 0,062 0,047 0,038 0,031 0,027 0,023 0,020 0,018 0,01680 0,651 0,651 0,651 0,651 0,651 0,514 0,261 0,197 0,169 0,149 0,117 0,096 0,081 0,071 0,06320 100 0,579 0,579 0,579 0,579 0,579 0,238 0,166 0,127 0,102 0,086 0,074 0,065 0,058 0,052 0,047120 0,520 0,520 0,520 0,408 0,159 0,102 0,095 0,083 0,072 0,064 0,057 0,051 0,047 0,043 0,03980 0,707 0,707 0,707 0,707 0,707 0,590 0,360 0,294 0,263 0,239 0,191 0,159 0,137 0,121 0,10830 100 0,629 0,629 0,629 0,629 0,629 0,272 0,229 0,189 0,159 0,138 0,121 0,107 0,097 0,088 0,081120 0,565 0,565 0,565 0,443 0,173 0,117 0,131 0,124 0,112 0,102 0,093 0,085 0,078 0,073 0,06880 0,764 0,764 0,764 0,764 0,764 0,667 0,467 0,403 0,371 0,345 0,280 0,235 0,205 0,182 0,16540 100 0,679 0,679 0,679 0,679 0,679 0,308 0,297 0,259 0,225 0,198 0,176 0,159 0,145 0,133 0,123120 0,610 0,610 0,610 0,479 0,187 0,132 0,169 0,170 0,159 0,148 0,136 0,126 0,117 0,109 0,10380 0,821 0,821 0,821 0,821 0,821 0,747 0,584 0,527 0,496 0,469 0,385 0,327 0,287 0,257 0,31450 100 0,731 0,731 0,731 0,731 0,731 0,345 0,372 0,338 0,300 0,270 0,243 0,221 0,203 0,188 0,235120 0,656 0,656 0,656 0,515 0,201 0,148 0,212 0,221 0,212 0,201 0,187 0,175 0,164 0,154 0,19680 0,880 0,880 0,880 0,880 0,880 0,829 0,711 0,666 0,641 0,614 0,510 0,437 0,467 0428 0,37460 100 0,783 0,783 0,783 0,783 0,783 0,583 0,453 0,427 0,388 0,354 0,321 0,295 0,330 0,386 0,430120 0,703 0,703 0,703 0,551 0,215 0,164 0,258 0,280 0,274 0,263 0,248 0,234 0,267 0,317 0,35880 0,940 0,940 0,940 0,940 0,940 0,913 0,849 0,823 0,808 0,786 0,659 0,570 0,749 0,779 0,80370 100 0,836 0,836 0,836 0,836 0,836 0,422 0,541 0,528 0,489 0,452 0,415 0,385 0,530 0,570 0,601120 0,751 0,751 0,751 0,589 0,230 0,181 0,308 0,346 0,345 0,337 0,321 0,306 0,429 0,468 0,50080 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,00080 100 0,890 0,890 0,890 0,890 0,890 0,462 0,636 0,642 0,605 0,575 0,630 0,676 0,707 0,731 0,748120 0,799 0,799 0,799 0,627 0,245 0,198 0,363 0,421 0,427 0,428 0,487 0,536 0,572 0,601 0,62390 100 0,944 0,944 0,944 0,944 0,944 0,503 0,741 0,771 0,756 0,799 0,827 0,849 0,863 0,874 0,881120 0,848 0,848 0,848 0,665 0,260 0,216 0,422 0,505 0,534 0,595 0,639 0,673 0,699 0,719 0,734100 100 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000120 0,898 0,898 0,898 0,704 0,275 0,428 0,570 0,655 0,706 0,744 0,772 0,793 0,809 0,822 0,833110 120 0,949 0,949 0,949 0,744 0,291 0,727 0,796 0,836 0,860 0,878 0,892 0,902 0,909 0,915 0,920120 120 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000Strana 4460 Zbierka zákonov č. 492/2004 Čiastka 209www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.

© IURA EDITION, spol. s r. o.Tabuka . IV.3VEKOVÉ HODNOTOVÉ FAKTORY PRE RUBNÚ DOBU 80, 100 A 120 ROKOVBOROVICAVek Rubná Bonitadoba 12 14 16 18 20 22 24 26 28 30 32 3480-120 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 03 120 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 080 0,540 0,540 0,540 0,540 0,540 0,359 0,199 0,126 0,126 0,108 0,078 0,06110 100 0,474 0,474 0,474 0,474 0,474 0,297 0,153 0,123 0,085 0,063 0,050 0,041120 0,420 0,420 0,420 0,420 0,420 0,202 0,119 0,080 0,061 0,047 0,039 0,03380 0,603 0,603 0,603 0,603 0,603 0,442 0,294 0,219 0,219 0,187 0,135 0,10620 100 0,529 0,529 0,529 0,529 0,529 0,366 0,226 0,214 0,148 0,110 0,087 0,072120 0,469 0,469 0,469 0,469 0,469 0,249 0,176 0,140 0,105 0,082 0,067 0,05780 0,667 0,667 0,667 0,667 0,667 0,528 0,394 0,321 0,321 0,274 0,198 0,15530 100 0,585 0,585 0,585 0,585 0,585 0,437 0,304 0,314 0,217 0,161 0,127 0,105120 0,519 0,519 0,519 0,519 0,519 0,298 0,237 0,205 0,154 0,120 0,098 0,08380 0,731 0,731 0,731 0,731 0,731 0,617 0,501 0,433 0,433 0,370 0,268 0,21040 100 0,641 0,641 0,641 0,641 0,641 0,510 0,386 0,424 0,293 0,217 0,172 0,142120 0,569 0,569 0,569 0,569 0,569 0,348 0,301 0,276 0,208 0,163 0,133 0,11280 0,797 0,797 0,797 0,797 0,797 0,709 0,615 0,556 0,556 0,475 0,344 0,26950 100 0,699 0,699 0,699 0,699 0,699 0,586 0,473 0,544 0,376 0,278 0,220 0,182120 0,620 0,620 0,620 0,620 0,620 0,399 0,369 0,355 0,267 0,209 0,171 0,14480 0,864 0,864 0,864 0,864 0,864 0,803 0,736 0,690 0,690 0,590 0,427 0,41160 100 0,757 0,757 0,757 0,757 0,757 0,664 0,566 0,676 0,468 0,346 0,274 0,279120 0,672 0,672 0,672 0,672 0,672 0,452 0,442 0,441 0,332 0,259 0,212 0,22080 0,931 0,931 0,931 0,931 0,931 0,900 0,864 0,838 0,838 0,717 0,679 0,72870 100 0,817 0,817 0,817 0,817 0,817 0,744 0,665 0,821 0,568 0,420 0,435 0,493120 0,725 0,725 0,725 0,725 0,725 0,507 0,519 0,535 0,403 0,315 0,337 0,39080 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,00080 100 0,877 0,877 0,877 0,877 0,877 0,827 0,770 0,980 0,677 0,585 0,641 0,678120 0,778 0,778 0,778 0,778 0,778 0,563 0,600 0,639 0,481 0,439 0,496 0,53590 100 0,938 0,938 0,938 0,938 0,938 0,912 0,882 1,154 0,798 0,801 0,828 0,843120 0,832 0,832 0,832 0,832 0,832 0,621 0,687 0,752 0,567 0,601 0,641 0,666100 100 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000120 0,887 0,887 0,887 0,887 0,887 0,681 0,780 0,652 0,711 0,750 0,774 0,790110 120 0,943 0,943 0,943 0,943 0,943 0,743 0,878 0,833 0,857 0,880 0,892 0,899120 120 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000Čiastka 209 Zbierka zákonov č. 492/2004 Strana 4461www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.

© IURA EDITION, spol. s r. o.Tabuka . IV.4VEKOVÉ HODNOTOVÉ FAKTORY PRE RUBNÚ DOBU 80, 100 A 120 ROKOVSMREKOVECVek Rubná Bonitadoba 20 22 24 26 28 30 32 34 36 38 4080-100 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 03 120 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 080 0,545 0,545 0,190 0,103 0,071 0,054 0,043 0,033 0,026 0,021 0,01810 100 0,478 0,344 0,116 0,069 0,048 0,036 0,028 0,023 0,019 0,016 0,014120 0,425 0,126 0,068 0,046 0,034 0,027 0,022 0,018 0,015 0,013 0,01280 0,607 0,607 0,285 0,194 0,154 0,131 0,113 0,095 0,080 0,069 0,06120 100 0,533 0,384 0,174 0,129 0,104 0,087 0,074 0,065 0,057 0,051 0,046120 0,473 0,140 0,102 0,087 0,075 0,066 0,058 0,052 0,047 0,043 0,03980 0,670 0,670 0,387 0,295 0,251 0,222 0,198 0,171 0,148 0,131 0,11730 100 0,588 0,424 0,236 0,197 0,169 0,148 0,129 0,117 0,106 0,097 0,089120 0,523 0,155 0,138 0,132 0,122 0,112 0,101 0,095 0,087 0,081 0,07680 0,734 0,734 0,495 0,407 0,362 0,330 0,301 0,266 0,235 0,211 0,19040 100 0,645 0,464 0,302 0,272 0,243 0,220 0,196 0,182 0,168 0,155 0,145120 0,573 0,170 0,177 0,182 0,176 0,166 0,154 0,147 0,138 0,130 0,12380 0,799 0,799 0,610 0,533 0,489 0,458 0,425 0,383 0,343 0,319 0,37050 100 0,702 0,505 0,372 0,356 0,329 0,305 0,277 0,263 0,245 0,235 0,281120 0,623 0,185 0,218 0,238 0,238 0,230 0,217 0,212 0,202 0,197 0,23980 0,865 0,865 0,732 0,672 0,636 0,609 0,575 0,528 0,514 0,562 0,59460 100 0,760 0,547 0,447 0,449 0,428 0,406 0,375 0,362 0,367 0,414 0,452120 0,675 0,200 0,262 0,301 0,310 0,307 0,294 0,292 0,302 0,347 0,38480 0,932 0,932 0,862 0,827 0,805 0,788 0,757 0,736 0,768 0,790 0,80970 100 0,818 0,589 0,526 0,553 0,542 0,525 0,494 0,505 0,549 0,583 0,616120 0,727 0,215 0,308 0,370 0,392 0,397 0,387 0,408 0,451 0,488 0,52380 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,00080 100 0,878 0,632 0,611 0,668 0,673 0,666 0,652 0,686 0,715 0,738 0,761120 0,780 0,231 0,357 0,448 0,487 0,503 0,511 0,554 0,588 0,618 0,64790 100 0,939 0,676 0,700 0,796 0,824 0,814 0,837 0,850 0,864 0,926 0,889120 0,834 0,247 0,410 0,534 0,596 0,616 0,655 0,686 0,711 0,776 0,755100 100 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000120 0,888 0,365 0,585 0,670 0,723 0,756 0,783 0,807 0,822 0,838 0,849110 120 0,944 0,678 0,792 0,841 0,871 0,886 0,899 0,910 0,916 0,924 0,932120 120 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000Strana 4462 Zbierka zákonov č. 492/2004 Čiastka 209www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.

© IURA EDITION, spol. s r. o.Tabuka . IV.5VEKOVÉ HODNOTOVÉ FAKTORY PRE RUBNÚ DOBU 120, 140 A 160 ROKOVDUBVek Rubná Bonitadoba 10 12 14 16 18 20 22 24 26 28 30 32 34 36120 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 03 140 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0160 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0120 0,437 0,437 0,437 0,437 0,239 0,102 0,060 0,043 0,033 0,027 0,022 0,019 0,0163 0,01410 140 0,393 0,393 0,393 0,393 0,128 0,067 0,043 0,032 0,025 0,021 0,017 0,015 0,013 0,012160 0,356 0,356 0,356 0,356 0,104 0,058 0,038 0,028 0,023 0,019 0,016 0,014 0,012 0,011120 0,484 0,484 0,484 0,484 0,265 0,156 0,099 0,079 0,070 0,060 0,052 0,046 0,041 0,03720 140 0,435 0,435 0,435 0,435 0,142 0,103 0,071 0,059 0,053 0,046 0,041 0,037 0,033 0,030160 0,394 0,394 0,394 0,394 0,116 0,089 0,063 0,053 0,048 0,042 0,037 0,034 0,031 0,028120 0,532 0,532 0,532 0,532 0,292 0,214 0,141 0,120 0,113 0,098 0,087 0,078 0,071 0,06530 140 0,479 0,479 0,479 0,479 0,156 0,141 0,101 0,089 0,086 0,076 0,068 0,062 0,057 0,053160 0,433 0,433 0,433 0,433 0,127 0,122 0,090 0,080 0,078 0,069 0,063 0,057 0,053 0,049120 0,581 0,581 0,581 0,581 0,318 0,276 0,187 0,166 0,163 0,144 0,129 0,117 0,107 0,09940 140 0,522 0,522 0,522 0,522 0,171 0,152 0,134 0,123 0,123 0,111 0,101 0,093 0,087 0,081160 0,473 0,473 0,473 0,473 0,139 0,157 0,119 0,111 0,112 0,101 0,093 0,086 0,080 0,075120 0,631 0,631 0,631 0,631 0,346 0,343 0,237 0,218 0,220 0,197 0,178 0,163 0,151 0,14150 140 0,567 0,567 0,567 0,567 0,185 0,227 0,170 0,162 0,168 0,152 0,140 0,130 0,122 0,115160 0,513 0,513 0,513 0,513 0,151 0,195 0,151 0,145 0,152 0,139 0,129 0,120 0,113 0,106120 0,681 0,681 0,681 0,681 0,373 0,415 0,292 0,275 0,287 0,259 0,237 0,219 0,205 0,23560 140 0,612 0,612 0,612 0,612 0,200 0,274 0,209 0,204 0,218 0,201 0,187 0,175 0,165 0,192160 0,554 0,554 0,554 0,554 0,163 0,236 0,186 0,183 0,198 0,183 0,171 0,160 0,152 0,177120 0,733 0,733 0,733 0,733 0,401 0,492 0,352 0,340 0,364 0,332 0,307 0,306 0,341 0,36870 140 0,658 0,658 0,658 0,658 0,215 0,325 0,252 0,252 0,277 0,257 0,242 0,244 0,275 0,300160 0,596 0,596 0,596 0,596 0,175 0,280 0,223 0,226 0,251 0,234 0,221 0,224 0,253 0,277120 0,784 0,784 0,784 0,784 0,430 0,575 0,417 0,412 0,454 0,418 0,421 0,450 0,478 0,49980 140 0,705 0,705 0,705 0,705 0,230 0,380 0,299 0,306 0,345 0,324 0,331 0,359 0,386 0,407160 0,638 0,638 0,638 0,638 0,187 0,327 0,265 0,274 0,313 0,295 0,303 0,329 0,355 0,376120 0,837 0,837 0,837 0,837 0,459 0,664 0,488 0,493 0,557 0,538 0,572 0,596 0,615 0,62990 140 0,752 0,752 0,752 0,752 0,246 0,438 0,350 0,366 0,424 0,417 0,450 0,475 0,496 0,513160 0,681 0,681 0,681 0,681 0,200 0,378 0,310 0,328 0,384 0,380 0,412 0,436 0,457 0,473120 0,891 0,891 0,891 0,891 0,488 0,759 0,565 0,630 0,677 0,696 0,719 0,734 0,747 0,756100 140 0,800 0,800 0,800 0,800 0,262 0,501 0,405 0,468 0,515 0,539 0,566 0,586 0,603 0,617160 0,725 0,725 0,725 0,725 0,213 0,432 0,359 0,420 0,467 0,491 0,518 0,537 0,556 0,569Čiastka 209 Zbierka zákonov č. 492/2004 Strana 4463www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.

© IURA EDITION, spol. s r. o.pokraovanie tabuky . IV.5120 0,945 0,945 0,945 0,945 0,518 0,862 0,786 0,817 0,839 0,853 0,864 0,871 0,877 0,882110 140 0,849 0,849 0,849 0,849 0,278 0,569 0,563 0,606 0,639 0,660 0,680 0,694 0,708 0,719160 0,769 0,769 0,769 0,769 0,226 0,491 0,499 0,543 0,578 0,602 0,622 0,637 0,652 0,663120 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000120 140 0,899 0,899 0,899 0,899 0,536 0,661 0,717 0,742 0,761 0,775 0,787 0,797 0,807 0,815160 0,814 0,814 0,814 0,814 0,436 0,570 0,635 0,665 0,689 0,706 0,720 0,732 0,743 0,752120130 140 0,949 0,949 0,949 0,949 0,780 0,836 0,860 0,872 0,883 0,890 0,896 0,902 0,906 0,909160 0,859 0,859 0,859 0,859 0,634 0,720 0,762 0,782 0,799 0,811 0,820 0,828 0,834 0,839120140 140 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000160 0,905 0,905 0,905 0,905 0,812 0,862 0,886 0,897 0,905 0,911 0,915 0,918 0,921 0,922120150 140160 0,952 0,952 0,952 0,952 0,908 0,934 0,947 0,951 0,955 0,957 0,960 0,962 0,963 0,963120160 140160 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000Strana 4464 Zbierka zákonov č. 492/2004 Čiastka 209www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.

© IURA EDITION, spol. s r. o.Tabuka . IV.6BUKVEKOVÉ HODNOTOVÉ FAKTORY PRE RUBNÚ DOBU 100, 120 A 140 ROKOVVek Rubná Bonitadoba 10 12 14 16 18 20 22 24 26 28 30 32 34 36 38100 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 03 120 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0140 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0100 0,399 0,399 0,399 0,399 0,399 0,316 0,106 0,064 0,046 0,037 0,030 0,026 0,023 0,021 0,01910 120 0,348 0,348 0,348 0,348 0,348 0,085 0,056 0,041 0,034 0,029 0,026 0,023 0,021 0,020 0,019140 0,308 0,308 0,308 0,308 0,308 0,061 0,046 0,036 0,032 0,029 0,027 0,025 0,024 0,023 0,023100 0,462 0,462 0,462 0,462 0,462 0,366 0,163 0,123 0,101 0,088 0,078 0,070 0,065 0,061 0,05720 120 0,403 0,403 0,403 0,403 0,403 0,099 0,086 0,080 0,074 0,070 0,066 0,063 0,061 0,059 0,057140 0,356 0,356 0,356 0,356 0,356 0,070 0,070 0,071 0,070 0,068 0,068 0,067 0,068 0,069 0,069100 0,525 0,525 0,525 0,525 0,525 0,416 0,224 0,189 0,162 0,146 0,133 0,122 0,115 0,109 0,10330 120 0,458 0,458 0,458 0,458 0,458 0,112 0,118 0,123 0,119 0,116 0,112 0,109 0,107 0,106 0,104140 0,405 0,405 0,405 0,405 0,405 0,080 0,097 0,109 0,112 0,114 0,116 0,117 0,120 0,123 0,125100 0,590 0,590 0,590 0,590 0,590 0,467 0,288 0,261 0,231 0,212 0,196 0,183 0,174 0,166 0,15840 120 0,515 0,515 0,515 0,515 0,515 0,126 0,152 0,170 0,170 0,169 0,166 0,163 0,162 0,162 0,159140 0,455 0,455 0,455 0,455 0,455 0,090 0,124 0,150 0,159 0,166 0,171 0,175 0,181 0,188 0,192100 0,656 0,656 0,656 0,656 0,656 0,519 0,355 0,340 0,307 0,288 0,270 0,254 0,244 0,235 0,22550 120 0,572 0,572 0,572 0,572 0,572 0,140 0,188 0,221 0,226 0,229 0,229 0,226 0,227 0,229 0,227140 0,506 0,506 0,506 0,506 0,506 0,100 0,154 0,195 0,212 0,225 0,235 0,243 0,254 0,266 0,274100 0,722 0,722 0,722 0,722 0,722 0,572 0,426 0,426 0,393 0,375 0,355 0,338 0,326 0,318 0,37260 120 0,631 0,631 0,631 0,631 0,631 0,155 0,225 0,277 0,289 0,298 0,301 0,301 0,304 0,309 0,375140 0,557 0,557 0,557 0,557 0,557 0,110 0,184 0,245 0,271 0,293 0,309 0,322 0,341 0,359 0,453100 0,790 0,790 0,790 0,790 0,790 0,626 0,501 0,521 0,489 0,474 0,453 0,435 0,484 0,559 0,61970 120 0,690 0,690 0,690 0,690 0,690 0,169 0,265 0,338 0,359 0,376 0,384 0,388 0,452 0,543 0,624140 0,610 0,610 0,610 0,610 0,610 0,120 0,217 0,299 0,337 0,370 0,395 0,416 0,505 0,631 0,753100 0,859 0,859 0,859 0,859 0,859 0,680 0,581 0,624 0,596 0,586 0,584 0,651 0,713 0,762 0,80380 120 0,750 0,750 0,750 0,750 0,750 0,184 0,307 0,406 0,438 0,466 0,495 0,580 0,665 0,741 0,809140 0,663 0,663 0,663 0,663 0,663 0,131 0,251 0,359 0,411 0,458 0,510 0,622 0,744 0,861 0,976100 0,929 0,929 0,929 0,929 0,929 0,736 0,664 0,738 0,716 0,813 0,825 0,855 0,886 0,909 0,92890 120 0,811 0,811 0,811 0,811 0,811 0,199 0,351 0,479 0,527 0,645 0,699 0,762 0,826 0,883 0,936140 0,717 0,717 0,717 0,717 0,717 0,142 0,287 0,424 0,494 0,634 0,720 0,817 0,925 1,026 1,129100 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000100 120 0,873 0,873 0,873 0,873 0,873 0,270 0,529 0,650 0,735 0,794 0,848 0,890 0,933 0,972 1,008140 0,772 0,772 0,772 0,772 0,772 0,192 0,432 0,575 0,690 0,780 0,872 0,955 1,044 1,129 1,216Čiastka 209 Zbierka zákonov č. 492/2004 Strana 4465www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.

© IURA EDITION, spol. s r. o.pokraovanie tabuky . IV.6100110 120 0,936 0,936 0,936 0,936 0,936 0,679 0,795 0,849 0,895 0,926 0,946 0,963 0,985 1,007 1,027140 0,827 0,827 0,827 0,827 0,827 0,484 0,650 0,751 0,840 0,910 0,973 1,033 1,103 1,170 1,239100120 120 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000140 0,884 0,884 0,884 0,884 0,884 0,712 0,818 0,885 0,939 0,983 1,029 1,073 1,119 1,162 1,206100130 120140 0,942 0,942 0,942 0,942 0,942 0,890 0,942 0,970 0,991 1,010 1,031 1,052 1,079 1,101 1,126100140 120140 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000Strana 4466 Zbierka zákonov č. 492/2004 Čiastka 209www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.

© IURA EDITION, spol. s r. o.Tabuka . VDrevinaSmrekJedaBorovicaSmrekovecBukDubHODNOTA AŽBOVÉHO VÝNOSU HU V RUBNEJ DOBE (u) PRI PLNOM ZAKMENENÍRubnáBonitadoba 10 12 14 16 18 20 22 24 26 28 30 32 34 36 38 40 4280 99936 99936 99936 99936 99936 99936 100427 159741 248659 269640 343540 421500 499836 582940 665791 750400100 102873 102873 102873 102873 102873 115564 183236 260963 339199 422074 504949 592759 681369 769946 858917 949200120 105897 105897 105897 105897 135824 209467 283609 369914 456073 546198 636734 727745 819474 913541 1008625 110380080 113818 113818 113818 113818 113818 123910 185152 238507 279558 319780 397348 481527 565302 651254 737323100 117374 117374 117374 117374 117374 169101 242305 324032 406378 492951 580355 671865 764288 859437 956629120 121040 121040 121040 130923 202391 281161 360986 449777 540040 632983 726544 825048 924636 1027034 113122880 135810 135810 135810 135810 135810 150802 186676 233475 233475 255003 311962 368999100 139970 139970 139970 139970 139970 160141 210700 236100 294083 360353 426995 493863120 144258 144258 144258 144258 144258 185387 240215 305460 370564 445080 520745 59700080 129162 129162 180162 246754 312699 379532 448684 553367 669288 795958 936602100 132961 145073 230145 318845 415284 518955 633482 759899 895479 1042356 1198119120 136872 220245 321006 425644 535120 653588 780553 91744 1066765 1224632 1392450100 120672 120672 120672 120672 120672 127650 194540 261134 322429 383199 442248 501116 554607 607991 659920120 124540 124540 124540 124540 124540 218301 284066 351226 404591 458147 504789 551288 587720 622819 655460140 128531 128531 128531 128531 128531 268493 326359 384711 424881 464538 493163 520223 535040 549192 559531120 159431 159431 159431 159431 194959 301114 430024 559038 690995 824073 967674 1112543 1266687 1421532140 164283 164283 164283 164283 262883 396001 554024 712907 871211 1029968 1197939 1365953 1541256 1716990160 169281 169281 169281 169281 296704 440741 610294 781546 949987 1119017 1298063 1477709 1663638 1851774Tabuka . VICELKOVÉ PESTOVATESKÉ NÁKLADY ZALOŽENIA LESNÉHO PORASTU (c) VO VEKU 3 ROKOV PODA DREVÍNCelkové náklady v Sk na ha drevínsmrek jeda borovica smrekovec dub buk75 300 85 100 106 200 101 800 116 400 94 100Čiastka 209 Zbierka zákonov č. 492/2004 Strana 4467www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Strana 4468 Zbierka zákonov č. 492/2004 Čiastka 209Tabuka . VIIKOEFICIENTY NA STANOVENIE ZÁKLADNEJ HODNOTYPORASTOV OSTATNÝCH ZASTÚPENÝCH DREVÍN (kd)Drevina Priradené dreviny Koeficientsmrek smrek obyajný, pichavý, ierny, omorika, ostatné druhy rodu „smrek“ 1,00jeda biela, obrovská, kaukazská, vznešená, ostatné druhy rodu „jeda“ 1,00jeda duglaska tisolistá, sivá 0,67tis obyajný 1,00borovica lesná 1,00borovica borovica ierna, Banksova, hladká (vejmutovka), balkánska, ažká, tuhá, limba0,80ostatné druhy rodu „borovica“borovica horská (kosodrevina, absolútna bonita 12) -smrekovec smrekovec opadavý, ostatné druhy rodu „smrekovec“ 1,00buk lesný 1,00hrab obyajný 0,60bukdubjavor horský, mlieny, poný, jaseolistý, ostatné druhy rodu „javor“ 1,08jase štíhly, americký, ostatné druhy rodu „jase“ 1,10lipa malolistá, vekolistá, striebristá, ostatné druhy rodu „lipa“ 0,63pagaštan konský, gaštan jedlý 0,68ereša vtáia, remcha strapcovitá, viša mahalebka 0,68hruška obyajná, jablo planá 0,68dub letný, zimný, ervený, moiarny, ostatné druhy rodu „dub“ 1,00dub, cer 0,50brest horský, hrabolistý, väz, ostatné druhy rodu „brest“ 0,70orech ierny, vlašský 0,70platan východný, západný, javorolistý 0,70breza bradavinatá, biela, ostatné druhy rodu „breza“ 0,80jelša lepkavá, sivá, zelená, ostatné druhy rodu „jelša“ 0,70jarabina vtáia, mukya, brekya 0,70agát biely 0,70ostatné mäkké listnáe 0,80topo ierny, biely, ostatné domáce topole 1,05šachtené topole 1,75topo osika 0,95vba biela, krehká, rakyta, ostatné druhy rodu „vba“ 0,75© IURA EDITION, spol. s r. o.

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.Čiastka 209 Zbierka zákonov č. 492/2004 Strana 4469Tabuka . VIIIJEDNOTKOVÉ HODNOTY SADZIEB FAKTORA POLOHY LESNÉHO PORASTUTabuka . IXStupepoškodeniaPriemerná približovacia Priemerná odvozná vzdialenosvzdialenosm Sk za m 3 km Sk za m 31 – 100 47,01 -11 72,60101 – 200 41,71 11,1 – 12 63,80201 – 300 36,50 12,1 – 13 55,42301 – 400 31,37 13,1 – 14 47,42401 – 500 26,28 14,1 – 15 39,83501 – 600 21,34 15,1 – 16 32,67601 – 700 16,41 16,1 – 17 25,89701 – 800 11,59 17,1 – 18 19,54801 – 900 6,84 18,1 – 19 13,55901 – 1 000 2,19 19,1 – 20 7,971 001 – 1 100 -2,43 20,1 – 21 2,841 101 – 1 200 -6,95 21,1 – 22 -1,931 201 – 1 300 -11,39 22,1 – 23 -6,281 301 – 1 400 -15,76 23,1 – 24 -10,231 401 – 1 500 -20,03 24,1 – 25 -13,761 501 – 1 600 -24,22 25,1 – 26 -16,931 601 – 1 700 -28,36 26,1 – 27 -19,691 701 – 1 800 -32,40 27,1 – 28 -21,931 801 – 1 900 -36,38 28,1 – 29 -23,971 901 – 2 000 -40,28 29,1 – 30 -25,502 001 – 2 100 -44,09 30,1 – 31 -26,642 101 – 2 200 -47,83 31,1 – 32 -27,362 201 – 2 300 -51,46 32,1 – 33 -27,702300 a viac -55,07 33,1 a viac -27,82ZRÁŽKY Z HODNOTY LESNÉHO PORASTUV DÔSLEDKU JEHO POŠKODENIAOdlistenie Zrážka zo základnej ceny v % poda dosiahnutého vekového stupav % 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 160 do 10 – – – – – – – – – – – – – – – –1 11 – 25 – – – – 2 4 4 6 5 4 3 2 2 2 1 –2 26 – 60 50 50 50 4 4 10 11 16 12 9 8 5 5 4 3 23 61 – 95 80 80 80 6 7 15 18 25 19 15 12 8 7 6 5 44 96 – 100 100 100 100 7 8 19 22 32 24 18 15 11 9 8 7 6Údaje v tabuke sa vzahujú spravidla na poškodenie imisiami. Primerane ich možno použi aj pri poškodení inýmškodlivým initeom, ak ho charakterizuje odlistenie.© IURA EDITION, spol. s r. o.

© IURA EDITION, spol. s r. o.Pol..Tabuka . XOKRASNÉ DREVINYJednotková hodnota v Sk za kus, pri živých plotoch za 1 bmdo do do do do do do nadDruh5 rokov 10 rokov 15 rokov 20 rokov 25 rokov 30 rokov 35 rokov 35 rokov1 Listnaté stromy 144,- 180,- 220,- 265,- 338,- 412,- 500,- 550,-2 Listnaté stromy 216,- 270,- 330,- 397,- 507,- 618,- 750,- 825,-tvarovanéprevisnuté,popínavé,farebné3 Ihlinaté stromy 130,- 165,- 190,- 235,- 290,- 350,- 395,- 480,-4 Ihlinaté stromy 208,- 264,- 304,- 370,- 464,- 560,- 632,- 760,-tvarovanéprevisnuté,popínavé,zákrpkyfarebné5 Kry 90,- 120,- – – – – – –6 Živé ploty – listnaté 100,- 120,- – – – – – –ihlinaté 90,- 110,- – – – – – –7 Rastliny – pivonky, 60,- – – – – – – –ruže, stálozelené,otáavé, clematis8 Azalky,60,- 100,- 120,- 160,- – – – –rododendronyJednotková hodnota sa znižuje až o 60 % pri neošetrovaných, poškodených alebo prestarnutých drevinách.Najvyššie dosiahnuté jednotkové hodnoty platia aj pre alšie roky veku okrasných drevín.Ak ide o celoplošný výskyt lesných a okrasných stromov na iných než lesných pozemkoch na minimálnej ploche 1 000 m 2 , ohodnotia sa ako lesnýporast.Pri prirodzene založených porastoch (vzniknutých náletom semena) sa poíta len 50 % z takto zistenej jednotkovej ceny.Strana 4470 Zbierka zákonov č. 492/2004 Čiastka 209www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.