20.07.2015 Views

VEĽKÉ ZLYHANIE MMF - GoodWill - Eu.sk

VEĽKÉ ZLYHANIE MMF - GoodWill - Eu.sk

VEĽKÉ ZLYHANIE MMF - GoodWill - Eu.sk

SHOW MORE
SHOW LESS

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

jún-júl2010• Ročník II.Mesačník o ekonomike, biznise a spoločnosti Cena: 1,50 €<strong>VEĽKÉ</strong> <strong>ZLYHANIE</strong> <strong>MMF</strong>Spor o limity finančnej deregulácieje večnýKrotitelia štátnych dlhov,na scénu!Ako sa s firemnou stránkoupresadiť vo webovej džungli


NOVÁ ČISTÁENERGIANULOVÉCO 2MOCHOVCE3&4Najväčšia súkromná investícia na Sloven<strong>sk</strong>u vo výške 2,775 mld. eur prinesie4000 pracovných miest. Najvyššia úroveň bezpečnosti garantovaná splnenímnajnovších medzinárodných bezpečnostných štandardov s viac ako 50 ročnými<strong>sk</strong>úsenosťami. Dopad na životné prostredie zhodnotený aj medzinárodne v rámciúspešne ukončeného procesu EIA. Kľúč k energetickej bezpečnosti krajiny, ktorýpodporuje 70 % dospelej populácie.


EDITORIáLMesačník o ekonomike, biznise a spoločnostijún – júl 2010Registrované ako periodická tlač Ministerstvom kultúry Sloven<strong>sk</strong>ejrepubliky pod registračným číslom EV 3451/09, ISSN 1337-9798Vydáva:Goodwill Publishing, s. r. o.IČO: 44 635 770Adresa redakcie:GOODWILL, Nevädzová 5, 821 01 Bratislavatel./fax: 02/48 28 74 25goodwill@goodwill.eu.<strong>sk</strong>PhDr. Miloš Nemečekkonateľ a riaditeľ vydavateľstvanemecek@goodwill.eu.<strong>sk</strong>tel.: 02/39 00 44 88fax: 02/48 28 73 22Mgr. Valéria Nagyovákonateľka zodpovedná za obchod, marketing a inzerciunagyova@goodwill.eu.<strong>sk</strong>tel./fax: 02/48 28 74 25tel.: 0911 80 70 10Ing. Juraj Filinšéfredaktorfilin@goodwill.eu.<strong>sk</strong>tel.: 0907 78 91 64Ing. Vladimír Ješkoredaktorredakcia@goodwill.eu.<strong>sk</strong>tel.: 0903 24 18 47Ing. Ľubomír Mesárošredaktormesaros@goodwill.eu.<strong>sk</strong>tel.: 0903 41 42 71www.goodwill.eu.<strong>sk</strong>Čo neodnesie vodaNeoficiálne čísla dôsledkov povodní sú kruté: päť mŕtvych, 75 zranených,viac než štyri tisícky ľudí bez domova. Škody na majetku – podľaodhadu 66 miliónov eur, v prepočte dve miliardy korún. A za týmvšetkým nespočítateľné množstvo ľud<strong>sk</strong>ých nešťastí. Skúste sipredstaviť, ako sa vám doslova rozpadá iba nedávno dokončený dom,ktorý navyše nemáte poistený... Ako v obývačke, kde ste v pohodlnomkresle a na mäkkom koberci obvykle pozerali televízor a popíjali kávu,máte odrazu bahna po kolená... Ako mnohé, čo ste vytvorili, vypestovali,obľúbili si, nenávratne berie voda. Čo však voda nesmie odniesť, jedobrá pamäť, v ktorej zostanú zapísaní všetci, čo boli a sú ochotnínezištne pomôcť – a najmä poučenia, aby sa také čosi nezopakovalo.Viacerí odborníci dávajú dažde a povodne u nás a v ďalších krajinách dosúvislosti s globálnym otepľovaním. Či je to tak alebo nie, riešenie tohtoproblému patrí k najzávažnejším úlohám súčasného sveta. Vlaňajšísummit v Kodani nepriniesol výraznejšie výsledky – <strong>Eu</strong>rópa nepresadilasvoje predstavy, keď USA a Čína presadili <strong>sk</strong>ôr ekonomické záujmy. Čoprinesie koncom roka ďalšia vrcholná schôdzka v mexickom Cancúne?Znalci hovoria, že úspechom by bol posun ku konkrétnej dohodepribližne v roku 2012. <strong>Eu</strong>róp<strong>sk</strong>a únia chce do roku 2020 znížiť emisieo dvadsať percent; kríza, pokles spotreby a cien energie údajne znížilináklady na tento cieľ z pôvodných sedemdesiat na necelých päťdesiatmiliárd eur...Poďme však domov a zostaňme pri peniazoch. Protipovodňový programna končiace sa desaťročie predpokladal investície vo výške 700miliónov eur, vynaložilo sa však iba dvesto miliónov – zhruba polovica zoštátneho rozpočtu, druhá z európ<strong>sk</strong>ych fondov. Chýbajúcich polmiliardy eur sme však neušetrili: škody, spôsobené záplavami za totodesaťročie, sú totiž až 600 miliónov! Aj z ekonomického hľadi<strong>sk</strong>a jeteda rozumnejšia prevencia, nehľadiac na nenahraditeľné straty naživotoch i zdraví ľudí a tisícky smutných osudov.Žiaľ, táto celkom logická úvaha neprevážila dosiaľ u žiadnej vlády.Stámilióny na ochranu proti veľkej vode očividne neprinášajú taképreferencie ako iné, populárnejšie opatrenia. A tak obvykle po prvomšoku pri záplavách sa na sľuby i plány zabudne. Teraz by však samosprávy,odborníci i najširšia verejnosť mali oveľa dôraznejšie trvať natom, aby sa na základe dôkladnej di<strong>sk</strong>usie vypracoval komplexnýprogram prevencie a vyčlenili sa naň potrebné prostriedky. Tútopožiadavku nesmie odniesť voda zabudnutia ani prekryť nános bahnakrátkodobých záujmov.Rozširujú:LK Permanent, Mediaprint-kapa Pressegrosso, a. s.,Sloven<strong>sk</strong>á pošta, a. s, a súkromní distribútori.Časopis sa distribuuje na konferencie, do hotelov, VIP akcie.Distribúcia directmailingom – súkromný sektor, verejná správaa nezi<strong>sk</strong>ové organizácie a inštitúcie.Predplatné:12 €/361,51 Sk ročne (10 čísel vrátane poštovného a balného)Objednávky na predplatné: goodwill@goodwill.eu.<strong>sk</strong>Grafické vyhotovenie:Artwell Creative, s. r. o., Bratislavawww.artwell.<strong>sk</strong>Tlač:FABER, s. r. o., BratislavaKoláž na titulnej strane:Peter Buček (k článku na s. 10)Ý GW106-707Autor<strong>sk</strong>é práva vyhradené. Rozmnožovanie, spracovanie a šírenie diela –textu, fotografií, grafov, a to v jednotlivých prípadoch alebo v celkoch – jemožné len so súhlasom vydavateľa a s uvedením zdroja.Niektoré inzeráty neprešli jazykovou úpravou. Za obsah inzercie zodpovedajúinzerenti.Redakcia si vyhradzuje právo na úpravu príspevkov. Nevyžiadané rukopisynevraciame. Za správnosť textov sú zodpovední autori.Monitoring tlače po<strong>sk</strong>ytuje so súhlasom vydavateľa spoločnosť Newton Mediaa Slovakia Online. Niektoré články sú prístupné na www.abcreklama.<strong>sk</strong>.PhDr. Miloš Nemečekvydavateľjún – júl 2010


OBSAHTeológiafinančnejdereguláciea jej bankrotTeraz, keď svetová finančná kríza poľavuje, je čas vyhodnotiť chyby a zabezpečiť,aby sa neopakovali. Zdá sa, že jednou z nich bola neschopnosť <strong>MMF</strong> včas identifikovaťproblémy. Bránila mu v tom príliš silná viera v samoregulačné schopnosti trhu? 10Ekonomika6 Firmy očakávajú <strong>sk</strong>oré zlepšenie7 Veľkí exportéri by mali aj viacnakupovať8 Krotitelia štátnych dlhov, na scénu!Platenie úrokov patrí medzi najväčšiebremená štátnej pokladnice9 Ako rozťať európ<strong>sk</strong>y dlh10 Teológia finančnej dereguláciea jej bankrot12 Revolúcia v službáchPozoruhodný indický rastový model13 Dôvera rastie, opatrnosť ostávaPrivate equity v strednej <strong>Eu</strong>rópeEnergetika14 Najvyššie požiadavky bezpečnostiRozhovor s Jozefom Zlatňan<strong>sk</strong>ým,manažérom hodnoteniabezpečnosti SE16 Jadrová energia ako riešenieZ bratislav<strong>sk</strong>ého zasadania<strong>Eu</strong>róp<strong>sk</strong>eho jadrového fóraPodnikanie17 Slovákom sa nechce do podnikania24 Rozhodovanie aj bez valnéhozhromaždeniaHlasovanie per rollam je efektívneriešenie49 Zi<strong>sk</strong> z pokoryFinancie18 Základné poisteniepre podnikateľovPodnikanie má mnoho nástrah a rizík20 Banky pomáhajú postihnutýmpovodňami21 Kríza prinútila poisťovne k vyššejefektívnostiRozhovor s generálnou riaditeľkouSloven<strong>sk</strong>ej asociácie poisťovníJozefínou Žákovou22 Problémy na cestách preneste napoisťovňuCestovné poistenie rieši nepríjemnésituácieReality26 Nejasnosti nad vývojom ciennehnuteľností pretrvávajú27 Myslíme aj na bytové domyjún – júl 2010


EkonomikaVeľkí exportéri by mali aj viac nakupovaťAmerický minister financií Timothy Geithnerpožaduje od krajín s vysokým prebytkom zahraničnejobchodnej bilancie, ako sú Čína,Japon<strong>sk</strong>o a Nemecko, aby podporili domácitrh. To je podľa neho nevyhnutné pre stabilizáciurastu svetovej ekonomiky, pretože štáty,ako sú USA, ktoré sú motorom spotreby, terazmusia šetriť.T. Geithner v liste adresovanom svojim kolegomz G20 začiatkom júna tvrdí, že podporadomáceho dopytu v krajinách s vysokýmaktívnym saldom zahraničného obchodu jenevyhnutná pre vyváženie svetovej ekonomikya jej udržateľný rast. Ak majú USA viacšetriť a sprísniť svoju výdavkovú disciplínu, jepotrebné, aby súčasne s tým krajiny s vysokýmiobchodnými prebytkami, ako Japon<strong>sk</strong>oa niektoré európ<strong>sk</strong>e štáty, robili viac pre zvýšeniedomáceho dopytu.Americký minister vyjadril aj obavy z vývojav <strong>Eu</strong>rópe, ktorý môže zabrzdiť globálnu ekonomiku.Narážal tým na grécku dlhovú krízu. Ocenilvšak rýchlu reakciu EÚ, ktorá zmiernila tietoproblémy rozsiahlou finančnou pomocou.Rast PZI v strednej <strong>Eu</strong>rópePrílev priamych zahraničných investícií (PZI) dokrajín strednej a východnej <strong>Eu</strong>rópy (KSVE) povlaňajšom poklese zhruba o polovicu už tentoTimothy GeithnerPokiaľ ide o reformu finančného trhu, ministerpožaduje jej urýchlenie; hlavnou témou jezvýšenie kapitálových požiadaviek pre banky.Komplex otázok s detailnými pravidlami by malbyť podľa neho uzavretý najne<strong>sk</strong>ôr na novembrovomsummite G20, ktorý sa bude konaťv Soule. Geithner okrem toho očakáva dohodutýkajúcu sa základných pravidiel stanovujúcich,ako sa budú banky podieľať na nákladoch spojenýchs terajšou a budúcimi krízami.rok rastie. Uvádza sa to v správe Vieden<strong>sk</strong>éhoinštitútu pre medzinárodné hospodár<strong>sk</strong>e porovnanie(WIIW). Podľa WIIW sa tok investícií do regiónuako celku tento rok mierne zvýši a v prípadePoľ<strong>sk</strong>a a Ru<strong>sk</strong>a dokonca výrazne vzrastie.Oživenie PZI očakáva inštitút aj na Sloven<strong>sk</strong>u,v ČR a Maďar<strong>sk</strong>u, zatiaľ čo Rumun<strong>sk</strong>u a Bulhar<strong>sk</strong>u,naopak, predpovedá ďalší pokles.Inštitút odhaduje, že PZI do celého regiónuKSVE sa tento rok zvýšia na 66,6 miliardy eurz vlaňajších 58,54 miliardy eur, ale nedosiahnutakú úroveň ako v roku 2008, keď do regiónuprišlo 111,54 miliardy eur.Van Rompuy je za ekonomickú vládu EÚPrezident EÚ Herman van Rompuy podporujevytvorenie ekonomickej vlády, ktorá by mala nastarosti hospodár<strong>sk</strong>u politiku eurozóny tak, akoto navrhuje Francúz<strong>sk</strong>o. „Prezident van Rompuychce istý druh vlády na úrovni lídrov štátov a vládeurozóny, v ktorej by každý mal pocit zodpovednosti.Malo by to byť viac než fórum. Išlo by o riadeniehospodár<strong>sk</strong>ej politiky eurozóny,“ uviedolnemenovaný brusel<strong>sk</strong>ý diplomat.Francúz<strong>sk</strong>o už dlhšie požaduje vytvorenie formálnehosystému koordinácie hospodár<strong>sk</strong>ychpolitík v rámci EÚ. Niektoré krajiny sa všakk tejto myšlienke stavajú pomerne <strong>sk</strong>epticky,predovšetkým najväčšia ekonomika regiónu,Nemecko.„Takáto ekonomická vláda nepotrebuje nevyhnutnevlastný sekretariát, ale môže sa oprieť,podobne ako v súčasnosti európ<strong>sk</strong>e summity,o štruktúry sekretariátu <strong>Eu</strong>róp<strong>sk</strong>ej rady,“ uviedolzdroj.<strong>Eu</strong>ro v Estón<strong>sk</strong>uMinistri financií EÚvyslovili súhlas sozavedením eurav Estón<strong>sk</strong>u od1. januára 2011.<strong>Eu</strong>rozóna sa takrozšíri na 17 krajín.Estón<strong>sk</strong>o potrebujesúhlas lídrov EÚ, všeobecnesa však očakáva,že s tým nebude problém. <strong>Eu</strong>róp<strong>sk</strong>a komisiav máji potvrdila, že pobalt<strong>sk</strong>á krajina spĺňakritériá na vstup do EMÚ. Pravdepodobnebude na dlhý čas poslednou krajinou, ktorázavedie euro, lebo ďalší záujemcovia zostrednej <strong>Eu</strong>rópy zatiaľ Maastricht<strong>sk</strong>é kritériánespĺňajú.JFViac právomocí pre <strong>Eu</strong>rostatMinistri financií EÚ sa dohodli na sprísneníštatistického dohľadu, ktorý by mal zastrešovaťštatistický úrad Únie <strong>Eu</strong>rostat. Vyhodnotenieštatistík národnými štatistickými orgánmi,vyplývajúcich z rozpočtu a ekonomickejaktivity v jednotlivých štátoch, sa spochybnilopo <strong>sk</strong>úsenostiach s Gréckom, kde úradyv minulosti <strong>sk</strong>resľovali údaje do „akceptovateľnejšej“podoby pre Brusel. „Podľa novýchplatných pravidiel bude <strong>Eu</strong>rostat oprávnenýhodnotiť kvalitu zí<strong>sk</strong>avania dát za danú krajinu,ale aj <strong>sk</strong>ontrolovať to, či tieto dáta zodpovedajú<strong>sk</strong>utočnosti,“ píše sa v oficiálnom vyhláseníministrov. Novou smernicou sa budezaoberať aj <strong>Eu</strong>róp<strong>sk</strong>y parlament.Cameron chceapelovať na CityBritánii sa nepodarí dostať späť na cestuhospodár<strong>sk</strong>eho rastu, dokiaľ nezníži svojobrov<strong>sk</strong>ý rozpočtový deficit. V prvom oficiálnomprejave vo funkcii to povedal novýbrit<strong>sk</strong>ý premiér David Cameron. Plánuje tiežzmeniť hospodár<strong>sk</strong>y model štátu tak, abyv budúcnosti nebol v takej veľkej miere závislýod niekoľkých sektorov, ako sú napríkladfinančné služby, a od niekoľkých regiónov,najmä od Londýna.Brit<strong>sk</strong>ý rozpočtový deficit dosahuje takmer12 % hrubého domáceho produktu (HDP).Premiér sľúbil aj reformu finančného sektora,v rámci ktorej chce vyriešiť problém s privysokýmiodmenami bankárov a presvedčiťbanky, aby podporovali reálnu ekonomiku.Neoznačené správy a fotografie na dvojstrane sú zo servisu TASRjún – júl 2010


EkonomikaKrotitelia štátnych dlhov,na scénu!Vlády majú na riešenie zadlženia šesť nástrojovVlády na celom svete siberú každoročne novémnohomiliardové úvery,aby zaplátali diery v štátnomrozpočte. Platenie úrokovz nich patrí medzi najväčšiebremená štátnej pokladnice.Čo s tým?Podľa analytikov americkej banky MorganStanley dnešná situácia globálne vyzerátak, akoby hospodárstvo práve prekonalo tretiusvetovú vojnu. Vo svojej štúdii pritom nemali namysli Grécko (ktoré sa podľa premiéra JorgosaPapandrea teraz nachádza „vo vojnovom stave“),ale Spojené štáty.Keď je dlh ako celé HDPLen raz vo svojich dejinách mala najväčšiaekonomika sveta vyšší štátny dlh než hodnotuHDP – po druhej svetovej vojne. Dlh bol vtedyna úrovni 110 % ročného amerického HDP.V roku 2009 však už opäť dosiahol 90 % jehohodnoty a situácia sa zrejme bude zhoršovať.Až 60 % Američanov pokladá zníženie štátnehodlhu za najdôležitejšiu úlohu vlády. Štátnydlh však veľmi narástol aj Francúz<strong>sk</strong>u, VeľkejBritánii, Španiel<strong>sk</strong>u či Japon<strong>sk</strong>u.USA zaplatili vlani svojim veriteľom na úrokoch381 miliárd USD (asi 277 mld. eur). Majú eštestále dôveru finančných trhov a úročenie štátnychdlhopisov zostáva nízke. Ak by sa všaksituácia zhoršila, úroky by prudko vzrástli, čopotvrdzuje výpočet profesora Franklina Allenaz Pennsylván<strong>sk</strong>ej univerzity. V roku 2011 bymal štátny dlh prekročiť hodnotu americkéhoHDP. Pritom ak sa úročenie dlhu zvýši o percentuálnybod, náklady na jeho obsluhu sazvýšia o 140 miliárd USD.Dane a podpora konjunktúryZásadná otázka znie: Ako sa môžu vlády úspešnepopasovať so znížením štátneho dlhu? Môžunapríklad zvýšiť dane a odčerpať prostriedky odbohatých ľudí. Ale štát nemôže zobrať ľuďompriveľa a nebezpečné je aj ožobračovanie firiem.Ak by k tomu došlo, nastal by pokles spotrebya investícií. Ekonomika by sa dostala do smrteľnejklesavej vývrtky. Vláda by tiež mohla vsadiťna hospodár<strong>sk</strong>y rast. Ak je konjunktúra silná, doštátneho rozpočtu začnú plynúť miliardy a štátsa môže venovať splácaniu nielen úrokov, aleaj istiny. Takto sa dostali USA z krízy po druhejsvetovej vojne. A podarilo sa to aj Veľkej Britániia Kanade, ne<strong>sk</strong>ôr Ír<strong>sk</strong>u.Teraz je však situácia trochu odlišná. Americkíspotrebitelia sú zadlžení až po uši a Čína eštenemá na to, aby sa stala hlavnou lokomotívousvetovej ekonomiky. Obnova konjunktúry pomocouvládnych stimulačných balíčkov sa zdá byťvhodným nástrojom, nikde však nie je zaručené,že požičané peniaze, ktoré sa vynaložia na podporukonjunktúry, sa vláde napokon aj vrátia.Hra s infláciouVlády môžu trpieť infláciu alebo ju aj podnietiť.Pre politikov je táto cesta dosť lákavá. Keďrastie inflácia, hodnota štátneho dlhu klesá.Ak sa napríklad dosiahne miera inflácie 10 %a tento stav trvá päť rokov, formálne sa štátnydlh zníži asi o 40 %. Analytici Morgan Stanleyzistili, že inflácia v rokoch 1946 až 2003 sapodieľala na znížení štátneho dlhu päťdesiatimišiestimi percentami (podľa ekonóma KennethaRogoffa však ročná miera inflácie nesmie byťvyššia ako 6 %). Rast ekonomiky mal na jehopoklese 44-percentný podiel. Pre ekonomikyje však smrteľnou hrozbou hyperinflácia, ktorámá ťažké hospodár<strong>sk</strong>e aj politické dôsledky.Nepopulárne škrtyVlády môžu znížiť výdavky a odstrániť subvencie.Tento nástroj môže byť úspešnejší ako rastdaní, lebo menej zaťažuje ekonomiku. Toutocestou sa teraz uberá Ír<strong>sk</strong>o. Vláda tam znížilaplaty štátnych zamestnancov o 15 %, det<strong>sk</strong>éjún – júl 2010


EkonomikaTeológia finančnejderegulácie a jej bankrot<strong>MMF</strong>, strážny pes s klapkami na očiach, nemohol ustrážiť vlastného pánaPohľad insidera na vznikkrízy: zdá sa, že bezmedznáviera v samoregulačnúkapacitu trhu bolaprapríčinou neschopnosti<strong>MMF</strong> včas identifikovaťproblém.Teraz, keď svetová finančná kríza poľavuje,je čas vyhodnotiť chyby a zabezpečiť, abysa neopakovali. Okrem regulačných vylepšení,zamedzenia odmien za neuvážené ri<strong>sk</strong>ovaniea vybudovania čín<strong>sk</strong>eho múru medzi emitentmicenných papierov a ratingovými agentúrami musímezistiť, prečo bolo také ťažké predvídať tútokrízu.Optimizmus väčšíako na TitanikuNáš globálny strážny pes je Medzinárodný menovýfond a mnohí veria, že nedokázal predvídaťkrízu preto, lebo bol nesústredený alebo sapozeral zlým smerom. S tým nesúhlasím. Problémbol v tom, že <strong>MMF</strong> nebol schopný interpretovaťdôkazy, s ktorými bol konfrontovaný.Slúžil som v Rade <strong>MMF</strong> v júni 2006, keď sav nej di<strong>sk</strong>utovalo o jej výročnej správe, o staveSpojených štátov. Jej autori videli uvoľnenieúverových štandardov na trhu hypoték v USA,Je zrejmé, že dohľad<strong>MMF</strong> nad americkouekonomikou bolneefektívny.ale uviedli, že „dlžníci ohrození podstatnýmzvýšením hypotekárnych splátok zostávajúmalou menšinou, koncentrovanou prevažnev <strong>sk</strong>upine domácností s vyššími príjmami, ktorésú si vedomé s tým súvisiacich rizík“.O niekoľko mesiacov ne<strong>sk</strong>ôr, v septembri2006, iba desať mesiacov pred tým, ako sakríza rizikových (sub-prime) hypoték jasne ukázalavšetkým, sa v Správe o globálnej finančnejstabilite (GFSR), jednej z vlajkových lodí <strong>MMF</strong>,píše, že „veľké finančné inštitúcie na vyspelýchtrhoch sú... zdravé, zostávajú zi<strong>sk</strong>ové a dobrekapitalizované“. Navyše, ako uvádza správa,„finančné sektory v mnohých krajinách... súv silnej pozícii na to, aby sa vyrovnali so všetkýmicyklickými výzvami aj s ďalšími budúcimi trhovýmikorekciami“.Nečakaný úder zblízkaRadar <strong>MMF</strong> začal blikať až v apríli 2007, keďproblém prakticky už narazil na jeho čelné <strong>sk</strong>lo,ale aj vtedy to bolo ešte bez nejakého pocitunaliehavosti. Je zrejmé, že dohľad <strong>MMF</strong> nadamerickou ekonomikou bol neefektívny, a lepšieto nebolo ani s jeho multilaterálnym dohľadomnad finančnými trhmi. Treba, pravda,pripustiť, že <strong>MMF</strong> nebol jediný, kto nedokázalsprávne interpretovať základné <strong>sk</strong>utočnosti,ktoré vyvolali krízu, ale to je len chabá útecha.Pred krízou sa najznámejšia funkcia <strong>MMF</strong> –požičiavať krajinám, ktoré majú problémy s platobnoubilanciou – stávala už irelevantnou.Mnoho rýchlo sa rozvíjajúcich trhov sa radšej,ako by si požičalo od <strong>MMF</strong>, samopoistilo akumuláciourezerv. Je iróniou, že to Fond viedlok tomu, že sa sústredil na svoju dohliadaciuúlohu. Takže pri hľadaní príčiny zlyhania <strong>MMF</strong>môžeme vylúčiť jeho rozptyľovanie naliehavejšímizáležitosťami.Fond normálne očakáva, že problémy prichádzajúod obvyklých podozrivých – z ekonomickynestabilných rozvojových krajín. Tentoraz savšak kríza rozvinula pár míľ od jeho sídla. Možnotáto blízkosť bola dôvodom neschopnosti <strong>MMF</strong>interpretovať dôkazy, ktoré mal pod nosom.Nehrýzť ruku, ktorá kŕmi?Ak to tak je, ide o poruchu, ktorá vyvoláva dvekľúčové otázky. Po prvé, je štruktúra <strong>MMF</strong>vhodná na vykonávanie dohľadu „na dĺžkuzbrane“ – nad jeho vlastnými hlavnými akcionármi?A po druhé, zabránili Fondu ideologickéklapky priznať, že deregulácia môže prispieťku katastrofickému koncu?Je nemysliteľné, že by Fond s jeho kvalifikovanýmia motivovanými pracovníkmi tak zúfalo zlyhalpri identifikovaní a odhaľovaní zraniteľných miest,aké vznikli na americkom trhu s hypotékami,keby k tomu došlo v nejakej rozvojovej krajine.10jún – júl 2010


EkonomikaAle moc v <strong>MMF</strong> v súčasnosti sleduje logiku jehoúverovej roly. Čím viac peňazí krajina naleje dozásobníka zdrojov, tým väčší vplyv zí<strong>sk</strong>a.Sám nie som spokojný so spôsobom, akým sakalkulujú „kvóty“ v <strong>MMF</strong>, musím však priznať,že výmena peňazí za hlasy je perfektne vhodnáriadiaca štruktúra pre inštitúciu po<strong>sk</strong>ytujúcu pôžičky.Ale nie je adekvátna pre inštitúciu, ktoráby mala vykonávať dohľad nad vlastnými členmi– a osobitne nad najvplyvnejším členom, ktoréhodomáca politika má globálne systémovédôsledky.Táto štruktúra riadenia typu „vplyv za peniaze“nepriamo oslabuje schopnosť Fondu kritizovaťekonomiky najvýznamnejších členov (nieto eštevymáhať plnenie ich záväzkov). A – ako sombol niekoľkokrát svedkom – ak boli analytici<strong>MMF</strong> niekedy príliš otvorení v kritike mocnýchčlenov, dotknuté vlády použili svoje páky, abyzmietli zo stola komuniké vydané Radou <strong>MMF</strong>.Kult svätej dereguláciePozrime sa teraz na druhú otázku – či Fondtrpel takým mentálnym stavom, ktorý ho urobilslepým voči príčinám toho, čo sa dialo. Užv auguste 2005 Raghuram Rajan, vtedy hlavnýekonóm <strong>MMF</strong>, varovne poukazoval na slabémiesta amerických finančných trhov. Rajanvidel, že sa tam deje niečo potenciálne nebezpečné,a varoval, že sily trhovej konkurencietlačia finančné trhy k tomu, aby „dlhodoboflirtovali s hranicou nelikvidnosti“. Pritom zatajovalipred investormi riziká s cieľom prekonaťsvojou ponukou konkurentov.Vari najvýrečnejšie je však to, že Rajan aj napriektomu optimisticky tvrdil, že „dereguláciaodstránila umelé prekážky, ktoré bránia vstupunových firiem, a povzbudila súťaž medziproduktmi, inštitúciami, trhmi a jurisdikciami“.Inými slovami, jasne veril, že regulácia vytvára„umelé prekážky“ a že „súťaž medzi jurisdikciami“– čiže medzi regulátormi – má byť vítaná.Takéto presvedčenie bolo prirodzené pre tých,ktorým bol vlastný názor, že trh funguje lepšiebez regulácie, a Rajanov výrok dobre ilustrujekrédo <strong>MMF</strong> v tej dobe. A ako sa zdá, práve tátobezmedzná viera v samoregulačnú schopnosťtrhu bola prapríčinou neschopnosti <strong>MMF</strong> nájsťto, čo ani nehľadal.V <strong>MMF</strong> sú teraz povzbudivé náznaky zmien,ale to by nás nemalo upokojiť. Ako poznamenalpolitický ekonóm Fred Blok, „spoločnosťvždy cúvne, keď dosiahne okraj zóny, ktoráby znamenala celoplošné experimentovanieso samoreguláciou trhu“. Bohužiaľ, to zároveňrobí z trhovej samoregulácie vieru, ktorú je veľmiťažké rozptýliť, pretože kazatelia tejto vierymôžu vždy tvrdiť, že jej zlyhanie rezultuje niez teologického bankrotu, ale z nedostatočnejortodoxie.Hector R. Torresbývalý výkonný riaditeľ <strong>MMF</strong>© Project SyndicateMedzititulky redakcia, foto TASRObamova reformafinančných trhovAmerický senát nedávno schválil zásadnézmeny v činnosti bankového systému krajiny.Cieľom reformy prezidenta Baracka Obamuje vytvoriť také podmienky, aby sa krízovéudalosti z roku 2008 v americkom finančnomsystéme nemohli zopakovať. Podstatu reformymožno zhrnúť do niekoľkých bodov.1. Konkurz finančných koncernov: Banky, ktorésa dostanú do existenčnej krízy, sa majúriešiť obvyklým spôsobom. Úrady ich môžuprevziať a doviesť do stavu podobnému nesolventnosti.Na ich záchranu sa už nebude môcťzriadiť fond, v ktorom bude viac ako 50 miliárdUSD. Nesolventnosť ústavu sa bude financovaťpredajom častí podniku alebo z poplatkoviných veľkých finančných ústavov.2. Ochrana spotrebiteľov: Senát plánuje vytvoriťv rámci americkej centrálnej banky Fed(Federálny rezervný systém) úrad, ktorý budechrániť spotrebiteľov pred ničivými účinkamiúverov na nehnuteľnosti a úverov po<strong>sk</strong>ytovanýchcez kreditné karty.3. Bankový dohľad: Senát považuje za nevyhnutné,aby sa v zákone o bankovom dohľadeurobili niektoré mierne zmeny. Fed bude ajv budúcnosti kontrolovať banky s ročnou bilančnousumou nad 50 miliárd USD.4. Deriváty: Najväčšia časť derivátov sa márealizovať na burzách, iných elektronickýchplatformách alebo v likvidačných (zúčtovacích)stredi<strong>sk</strong>ách.5. Zákaz vlastného obchodovania: Ide o opatreniena obmedzenie niektorých podnikateľ<strong>sk</strong>ýchčinností bánk, ktoré prinášali rizikosystému najmä vtedy, ak presiahla určité rozmery.6. Rada pre systémové riziká: Senát sa rozhodolvytvoriť 9-člennú radu dozorných úradov.Bude jej predsedať minister financií. Úlohouorgánu bude sledovať finančný systém,jeho vývoj a nebezpečenstvo vytvárania rizíkv ňom.7. Hedžové fondy: Hedžové fondy s aktívamiviac ako 100 miliónov USD vo svojom portfóliusa budú musieť registrovať na ministerstvefinancií a ich účtovné doklady budú podliehaťvládnej kontrole. Predpisu nebudú podliehaťfondy rizikového kapitálu a súkromné účastinnéspoločnosti.TABuffett sa dištancujeod ratingových agentúrZnámy americký investor – guru Warren Buffettsa dištancoval od ratingových agentúr, ktoré sanajmä v posledných dvoch rokoch nachádzajúpod paľbou silnej kritiky za neprimerane kladnéhodnotenia dlhopisov hypotekárnych ústavov.Buffett prostredníctvom svojej spoločnosti vlastní13-percentný podiel v agentúre Moody‘s.W. Buffett, ktorý je šéfom investičnej spoločnostiBerkshire Hathaway, v televíznom interviewpovedal, že agentúry si, rovnako ako mnohí iní,počínali nesprávne. „Investori si mali urobiť svojedomáce úlohy a nemali sa spoliehať na ratingovéagentúry,“ vyhlásil. Predtým pre agentúruAP povedal, že on sa nikdy na ratingy agentúrna spoločnosti, o ktoré mal záujem, nespoliehala ich stav si preveroval sám. Svoj podiel vinyna kríze dôrazne odmietol; tvrdí, že ju zapríčinilibanky. Bývalý viceprezident oddelenia derivátovv Moody‘s Mark Froeba predtým vypovedal, žeinvestiční bankári kontrolovali analytikov a vykonávalina nich nátlak, aby vypracúvali lepšiehodnotenia na tie papiere, ktoré prinášali nízkumieru zi<strong>sk</strong>u. TAjún – júl 201011


EKONOMIKARevolúcia v službáchPozoruhodný indický rastový modelČína a India sa pretekajúv ekonomickomnapredovaní. Ale spôsob,akým rastú, je dramatickyodlišný.Zatiaľ čo Čína je impozantný vývozca priemyselnéhotovaru, India zí<strong>sk</strong>ala celosvetovúreputáciu pre export moderných služieb. V<strong>sk</strong>utku,India pre<strong>sk</strong>očila výrobný priemysel a prešlaod poľnohospodárstva priamo k službám.Služby namiestoindustrializácieRozdiely vo vzorcoch rastu oboch krajín sú nápadnéa pred ekonómov stavajú signifikantnéotázky. Môžu byť služby také dynamické akovýroba? Môžu tí, čo sa začali rozvíjať ne<strong>sk</strong>ôr,profitovať z rastúcej globalizácie odvetvia služieb?Môžu byť služby hnacou silou trvaloudržateľného rastu, tvorby pracovných miesta znižovania chudoby?Niektoré fakty stoja za pre<strong>sk</strong>úmanie. Relatívnaveľkosť sektora služieb v Indii, vzhľadom nastav vývoja krajiny, je oveľa väčšia ako v Číne.Napriek tomu, že sú nízkopríjmovým regiónom,India a ďalšie juhoázij<strong>sk</strong>é krajiny si osvojili modelyrastu krajín so strednými až vysokými príjmami.Ich modely rastu sa viac podobajú týmv Ír<strong>sk</strong>u a Izraeli ako tým v Číne a Malajzii.Indický rastový model je pozoruhodný, pretožeto odporuje zdanlivo železnému zákonu rozvoja,ktorý platil takmer 200 rokov – od začiatkupriemyselnej revolúcie. Podľa tohto „zákona“– ktorý je dnes konvenčnou múdrosťou – jeindustrializácia jedinou cestou k rýchlemu ekonomickémurozvoju rozvojových krajín. Zdása, že to už neplatí. Sú tu dôkazy, že krajinys vysokým rastom sektora služieb majú často ajvysoký celkový hospodár<strong>sk</strong>y rast a naopak.Rast produktivityIndia má vyšší podiel služieb a rýchlejší rasttohto sektora ako Čína, ktorá je bohatšia a rástlarýchlejšie. To naznačuje, že služby v Indiireagujú nielen na domáci dopyt (ktorý by bolv Číne vyšší), ale aj na možnosti vývozu.Skúsenosti tejto krajiny s rastom napovedajú,že globálna revolúcia v službách – rýchly rasta znižovanie chudoby vďaka službám – je možná.Sektor služieb je tam nielen ťahúňom celkovéhoekonomického rastu, ale je tiež charakteristickývyššou produktivitou práce v porovnanís priemyselným sektorom. Rast produktivityv službách v Indii je porovnateľný s rastom produktivityvýrobného sektora Číny a znižuje chudobutým, že umožňuje mzdám rásť.Pritom rast ťahaný službami je udržateľný, pretožeglobalizácia služieb, ktoré predstavujú viacako 70 % svetového outputu, je ešte vo svojichdet<strong>sk</strong>ých rokoch. Navyše, dlho dominujúcinázor, že služby sú netransportovateľné, neobchodovateľnéa nemerateľné, už neplatí precelý rad moderných neosobných služieb, ktorésa teraz môžu produkovať a vyvážať pri nízkychnákladoch. Rozvojové krajiny si tak môžu udržaťrast, pričom majú obrov<strong>sk</strong>ý priestor na dostihnutieúspešných a na konvergenciu.Model pre miliardyIndická <strong>sk</strong>úsenosť ponúka nádej na rozvoj ajďalších ekonomických one<strong>sk</strong>orencov. Procesglobalizácie koncom dvadsiateho storočia viedolk ostrému rozdielu v príjmoch medzi tými,Rast ťahaný službamije udržateľný, pretožeich globalizácia budepokračovať.čo sa industrializovali a ovládli globálne trhy,a „dolnou miliardou“ v približne 60 krajinách,kde príjmy dvadsať rokov stagnovali. Zdalo sa,že táto „dolná miliarda“ bude musieť čakať,kým na ňu príde rad po tom, ako veľké novoindustrializovanékrajiny ako Čína zbohatnúa stanú sa nekonkurencieschopnými vo výrobenáročnej na pracovnú silu.No globalizácia v službách po<strong>sk</strong>ytuje alternatívnemožnosti, ako môžu rozvojové krajiny nájsťnevýrobné segmenty, kde sa môžu špecializovať,zdokonaliť a dosiahnuť silný rast. Ako služby,vyprodukované a obchodované po celomsvete, expandujú v rámci globalizácie, rozširujúsa aj možnosti všetkých krajín rozvíjať sa na základeich komparatívnych výhod. A tieto komparatívnevýhody môžu byť rovnako v službáchako v priemysle či poľnohospodárstve. Krajinyteraz nemusia čakať, kým sa dostanú na dráhurýchleho rozvoja. Objavila sa nová cesta vedúcadopredu.Ejaz Ghaniekonomický poradcaSvetovej banky pre južnú Áziu© Project SyndicateMedzititulky redakcia, foto TASR12jún – júl 2010


Dôvera rastie, opatrnosť ostávaVýzvou pre private equity investorov ostáva úspešné ukončenie transakciíEnergetika EKONOMIKAV strednej <strong>Eu</strong>rópe rastieoptimizmus medzi privateequity investormi. Početrealizovaných transakciíje však stále výrazne nižšív porovnaní s úrovňou spreddvoch alebo troch rokov.Uzatváranie transakcií trvá dlhšie ako v minulosti,pričom fondy private equity a bankyvykonávajú dôkladnejšie hĺbkové previerky(due diligence). Napriek tomu private equity investorihľadia do budúcnosti s najväčšou dôverouod začiatku roka 2008. Toto sú niektoré zozáverov 15. vydania prie<strong>sk</strong>umu dôvery privateequity investorov pôsobiacich v strednej <strong>Eu</strong>róperealizovaného spoločnosťou Deloitte, ktorý mapujenálady v komunite private equity investorovod roku 2003.Hľadanie príležitostí„Rok 2009 bol ťažkým rokom pre private equityinvestorov na celom svete vrátane strednej <strong>Eu</strong>rópy.Vyhliadky na rok 2010 sú omnoho pozitívnejšie– ozdravenie akciových trhov a lepšia dostupnosťúverov zlepšili náladu investorov. Medziekonómami pretrváva presvedčenie, že vďakaúčinku konvergencie by ekonomiky v strednej<strong>Eu</strong>rópe mali v strednodobom horizonte rásťrýchlejším tempom ako tie v západnej <strong>Eu</strong>rópe,“hovorí Garret Byrne, partner spoločnosti Deloittea vedúci oddelenia transakčných služieb v oblastifúzií a akvizícií.Hlavné zistenia prie<strong>sk</strong>umu:• Viac než 96 % respondentov očakáva, že sastav ekonomiky v regióne zlepší alebo zostanestabilný, pričom sa bude neustále ozdravovať,avšak nedosiahne úroveň rastu rokov 2006– 2007;• Takmer tri štvrtiny (74 %) respondentov očakávajú,že väčšinu svojho času budú venovať hľadaniunových investičných príležitostí, čo je veľkýkontrast v porovnaní s októbrom 2008, keď55 % respondentov odpovedalo, že sa zameriana riadenie portfólia;• 65 % respondentov predpokladá nárast počtutransakcií/aktivity v oblasti fúzií a akvizícií, čopredstavuje najvyššie percento za poslednýchšesť a pol roka;• Od októbra 2008 vzrástol počet respondentovočakávajúcich výrazný nárast výkonnosti ichPrie<strong>sk</strong>um dôvery private equity investorov v strednej a juhovýchodnej<strong>Eu</strong>rópeZdroj: Deloitte Sloven<strong>sk</strong>o18016014012010080604020Mar. 2003100156Sep. 2003148Mar. 2004139Sep. 2004154Mar. 2005portfólia spoločností z 5 % na súčasných 35 %,rýchlo rastúca výkonnosť akciových trhov znamená,že za optimistický postoj možno považovaťaj to, že 61 % respondentov nepredpokladážiadnu zmenu.Celkový záver správy je, že najväčším problémomv najbližších šiestich až dvanástich mesiacochbude premeniť tento rastúci optimizmusna úspešné ukončenie transakcií, ktoré prinesúhodnotu a budú ďalej poháňať ozdravovanieekonomiky v regióne.Nedostatok veľkýchpríležitostí na Sloven<strong>sk</strong>u149Sep. 2005155Mar. 2006Medzinárodné private equity firmy pôsobiacev regióne strednej a juhovýchodnej <strong>Eu</strong>rópy investovalina Sloven<strong>sk</strong>u len sporadicky. „Dôvodombol a očakávam, že aj v budúcnosti budenedostatok konkurenčných a dostatočne veľkýchpríležitostí v porovnaní s inými krajinami regiónu,ako aj <strong>sk</strong>utočnosť, že sloven<strong>sk</strong>í finančníinvestori lepšie poznajú trhové podmienky a vedelilepšie využiť existujúce príležitosti ako zahraničníinvestori. Závery prie<strong>sk</strong>umu možno voEkonomiky v strednej<strong>Eu</strong>rópe by mali rásťrýchlejším tempom akotie v západnej <strong>Eu</strong>rópe.všeobecnosti aplikovať aj na Sloven<strong>sk</strong>o, avšaknapriek tomu, že optimizmus a apetít investovaťrastie, schopnosť private equity firiem pôsobiacichna Sloven<strong>sk</strong>u realizovať nové investície jea bude ovplyvnená najmä finančnou výkonnosťoua stabilitou ich existujúcich investícií v jednotlivýchodvetviach, dostupnosťou vlastného153Okt. 2006159Mar. 2007118Okt. 2007Mar. 200810248Okt. 2008Mar. 2009kapitálu a schopnosťou inovatívne pristupovaťk vyhľadávaniu a realizácii nových investičnýchpríležitostí,“ dodáva Maroš Sokolov<strong>sk</strong>ý, riaditeľna oddelení finančného poradenstva DeloitteAdvisory v Bratislave.Zadlženosť obmedzuje rastPodľa Garreta Byrnea však nesmieme zabúdaťna možné prekvapenia, ktoré môžu výraznezmeniť tieto vyhliadky. „Prostredie je dynamické,“uviedol. „Ekonomiky na celom svete súnesmierne zadlžené, čo bude obmedzovať rast.Všetci čakáme, čo nás ešte prekvapí. Krízav Grécku a ne<strong>sk</strong>oršia pomoc krajín EÚ veľmi jasnedokazujú, aký môže mať takáto udalosť dopad.Celkový dopad takýchto problémov sa eštelen bude merať a plne ho pochopíme vtedy, keďbudeme vedieť, kto bude platiť a kedy.“VJ78Ako investujú privateequity <strong>sk</strong>upinyOkt. 2009117140Mar. 2010Private equity (PE) možno charakterizovaťako súkromné prostriedky investovanéprostredníctvom investičných fondov,spravovaných PE firmami, do súkromných(neobchodovateľných) spoločností obvykleformou kombinácie vlastných a cudzíchzdrojov (akvizičných úverov), po<strong>sk</strong>ytnutímrastového kapitálu, rizikového kapitálu(venture capital), resp. tzv. podriadenéhofinancovania alebo investovaných do problémovýchaktív. Private equity sa investujúna dohodnuté obdobie, ktoré obyčajnenepresahuje 5 až 7 rokov, za účelom zabezpečeniacieľovej návratnosti investovanéhokapitálu.jún – júl 201013


EnergetikaNajvyššie požiadavkybezpečnostiUkončený proces EIA odporúča dostavbu 3. a 4. jadrového bloku v MochovciachStavebné povoleniepre jadrovú elektráreňMochovce je z roku 1986.Di<strong>sk</strong>usia okolo jej dostavbytrvala dlho, dnes je všakuž jasné, že v nej pribudnúďalšie dva bloky.Nedávne <strong>Eu</strong>róp<strong>sk</strong>e jadrové fórum, ktoréhopiaty ročník sa zišiel v Bratislave, a di<strong>sk</strong>usiav rámci platformy Foratom venovali pozornosťtéme jadrovej bezpečnosti a dopadom jadrovejenergetiky na životné prostredie. Je to zásadnáotázka aj pre Sloven<strong>sk</strong>é elektrárne, člena <strong>sk</strong>upinyEnel, najmä v súvislosti so stavbou 3. a 4.bloku jadrovej elektrárne Mochovce.O tejto problematike sme sa rozprávali s JozefomZlatňan<strong>sk</strong>ým, manažérom útvaru nezávisléhohodnotenia bezpečnosti SE člena<strong>sk</strong>upiny Enel.• Dostavba jadrovej elektrárne v Mochovciachsa rieši už veľa rokov. V aprílitohto roku vydalo Ministerstvo životnéhoprostredia SR záverečné stanovi<strong>sk</strong>o z procesuposudzovania vplyvov prevádzkydvoch nových blokov atómovej elektrárneMochovce na životné prostredie (EnvironmentalImpact Assessment – EIA). Kedysa proces EIA na túto tému začal a čo mupredchádzalo?Proces EIA sa začal koncom roka 2008.Predchádzali mu dve analýzy. Prvou bola Štúdiau<strong>sk</strong>utočniteľnosti, keďže táto stavba bolapovolená ešte v roku 1986 a medzitým sasprísnili požiadavky na jadrovú bezpečnosť,ktorá sa nedá oddeliť od dopadov na životnéprostredie.Druhou analýzou bol tzv. bezpečnostný konceptblokov č. 3 a 4 jadrovej elektrárne Mochovce.V tomto dokumente sa preukázala <strong>sk</strong>utočnosť,že jadrová bezpečnosť – ako najdôležitejšia prioritapre našu spoločnosť – bude pri týchto blokochna najvyššej a medzinárodne akceptovateľnejúrovni. Až keď oba dokumenty preukázalivysokú úroveň bezpečnosti a realizovateľnosťprojektu, išli sme do procesu EIA.• Prečo sa pristúpilo k procesu EIA,keď už v minulosti bolo vypracovanýchniekoľko štúdií a bolo vydané stavebnépovolenie na výstavbu jadrovej elektrárnev Mochovciach?Proces má svoje pravidlá a vy v ňom musíte<strong>sk</strong>úmať dopad navrhovanej činnosti na okolie,na životné prostredie a niektoré ďalšie dopady.Sú tu aj legislatívne požiadavky. Sme taktiežpovinní komunikovať túto investíciu, resp. navrhovanúčinnosť aj s okolitými štátmi a s <strong>Eu</strong>róp<strong>sk</strong>oukomisiou nielen na základe dohovorov,ale robíme to aj na základe politiky otvorenostinašej spoločnosti.Prvá štúdia EIA pre Mochovce bola spracovanáv 90. rokoch a bola financovaná <strong>Eu</strong>róp<strong>sk</strong>oubankou pre obnovu a rozvoj, ktorá sa plánovalapodieľať na dostavbe blokov. Druhá štúdia bolaspracovaná Vý<strong>sk</strong>umným ústavom jadrovýchelektrární, aby sa potvrdili všetky aspekty dopaduna životné prostredie – keďže dva blokyboli už v prevádzke – vrátane dopadov na obyvateľstvo.V rámci procesu EIA bola spracovanátretia štúdia s najnovšími poznatkami.• Ako prebiehal proces EIA pre dostavbutretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárneMochovce, kto sa v jeho priebehu k di<strong>sk</strong>utovanýmotázkam najviac vyjadroval?Najdôležitejšie pripomienky prichádzajú z okolitýchobcí a od obyvateľstva. Vyjadrujú sa ajmimovládne organizácie, napríklad Greenpeacea Za matku zem a iní.Ministerstvo životného prostredia SR všetkypripomienky zhrnulo a vydalo tzv. rozsah hodnotenia.Ministerstvo životného prostredia SRzverejnilo správu EIA na internetovej stránkea začalo sa verejné posudzovanie, v ktorommal každý právo zasielať ministerstvu pripomienkyk navrhovanej činnosti vrátane subjektovzo zahraničia.14jún – júl 2010


Energetika• Mala štúdia EIA vplyv na výber dodávateľatechnológie alebo sa už na začiatkuvedelo, kto je dodávateľ technológie, a ažne<strong>sk</strong>ôr sa stanovili požiadavky, ktoré musíspĺňať dodávaná technológia?Samotná štúdia EIA, ani proces EIA, nemá dopadna výber dodávateľa technológie. Samotnáštúdia EIA vychádza z toho, že sa ide stavaťjadrová elektráreň podľa najnovších znalostía vedomostí a najprísnejších bezpečnostnýchpožiadaviek platných v EÚ.• Ako obstoja jadrové elektrárne v porovnanís inými typmi elektrární z pohľaduefektivity výroby elektrickej energie?ÝÞ GW106-708Témou dňa v EÚ je zabezpečenie dostatkuenergie pre udržateľný rozvoj. Zámer je zí<strong>sk</strong>avaťju energetickým mixom. V EÚ sa na výrobeelektrickej energie podieľa 30 % jadrová energetika,na Sloven<strong>sk</strong>u je to viac ako 50 %.Výroba elektriny v jadrových elektrárňach jeveľmi efektívna a obstojí v porovnaní s uhlím,plynom a na Sloven<strong>sk</strong>u aj s vodou – pretoževoda je u nás drahá. Obnoviteľné zdroje vo formeslnka a vetra treba rozvíjať, ale tieto zdroještát stále dotuje.• Aký význam má táto štúdia EIA preSloven<strong>sk</strong>é elektrárne, prípadne pre ichmajoritného vlastníka – <strong>sk</strong>upinu Enel?Skupina Enel má veľký záväzok, lebo ide znovuotvárať jadrový program v Talian<strong>sk</strong>u.Skúsenosti, ktoré sú na Sloven<strong>sk</strong>u nazhromaždenéz prevádzky jadrových elektrární, ale aj zosamotného procesu EIA, sú pre <strong>sk</strong>upinu Enel,ktorá je druhým najväčším výrobcom elektrickejenergie v <strong>Eu</strong>rópe, cenné.• Čo bolo najväčším problémom pre vásv procese EIA, stanovi<strong>sk</strong>o obyvateľovalebo iných subjektov, ktoré sa v procesevyjadrovali?V záverečnom stanovi<strong>sk</strong>uprocesu EIA je vyše35 odporúčaní, ktoréreagujú na všetky podnety.Najväčším problémom bolo neodborné uplatňovanieniektorých nejasných medzinárodnýchdohovorov v praxi u niektorých oponentovv tomto procese. My sami máme záujem,aby jadrová elektráreň bola najbezpečnejšímprvkom nášho portfólia.Podľa rôznych vý<strong>sk</strong>umov na Sloven<strong>sk</strong>u je až70 % obyvateľov naklonených budovaniu jadrovejelektrárne. Ľudia s vyšším vzdelaním sújadrovej energetike viac naklonení ako ľudias nižším vzdelaním. Jadrovú energetiku viacpodporujú muži ako ženy, regionálne má najväčšiupodporu priamo v regiónoch, v ktorýchJozef Zlatňan<strong>sk</strong>ýsú postavené jadrové elektrárne. Nespokojnés jadrovým programom sú malé nevládne organizácie,podporované hlavne zo susednéhoRakú<strong>sk</strong>a.• Mal schvaľovací proces EIA na Sloven<strong>sk</strong>unejaké odlišnosti oproti podobnýmschvaľovacím procesom v iných častiach<strong>Eu</strong>rópy?Áno, mal. Na Sloven<strong>sk</strong>u proces EIA prebiehalústretovejšou formou v porovnaní s inými európ<strong>sk</strong>ymikrajinami ako napríklad s Fín<strong>sk</strong>om.Okrem toho, že boli všetky okolité krajiny pozvanédo Bratislavy, verejné prerokovania smeorganizovali vo Viedni a v Ostrihome. Ministerstvoživotného prostredia SR vyšlo v ústrety ajnečlenovi Espoo dohovoru – Bavor<strong>sk</strong>u – a požiadaloho o pripomienky. Teda počas procesuEIA u nás bolo každému, kto o to požiadal,umožnené do procesu vstúpiť.• Rakú<strong>sk</strong>o je jedným z našich susedova súčasne je to jediný štát v EÚ, ktorýnemá na svojom území jadrovú elektráreň.Ako komunikujete na tému jadrovej bezpečnostis kolegami z Rakú<strong>sk</strong>a?Na túto tému sa na základe dvojstrannej dohodyv oblasti spoločného záujmu v jadroveja radiačnej bezpečnosti stretávame s kolegamiz Rakú<strong>sk</strong>a pravidelne od roku 1993. Jednoz pravidelných stretnutí sa u<strong>sk</strong>utočnilo ajv dňoch 7. a 8. júna v Salzburgu.S Rakú<strong>sk</strong>om máme spoločnú sieť na sledovaniea monitorovanie radiačnej situácie a nášsused má nepretržite informácie o radiačnej situáciiv lokalite Mochovce. Rakú<strong>sk</strong>o ako nejadrovákrajina v EÚ sa nám odpláca za nadštandardnévzťahy tým, že nám umožňuje školenianašich jadrových technikov na vý<strong>sk</strong>umnomreaktore vo Viedni.Miloš Nemeček/Vladimír JeškoFoto archív SE.Najväčšia investíciav histórii Sloven<strong>sk</strong>a• Dostavba 3. a 4. bloku elektrárne Mochovceje jednou z troch jadrovýchelektrární, ktoré sa teraz stavajú v EÚ.• Dostavba 3. a 4. bloku je plánovanáv rokoch 2012 a 2013, výkon každéhobloku bude 440 MW.• Dodávatelia jadrovej časti: Atomstrojexport,Enseco, Inžinier<strong>sk</strong>e stavby Košice,Škoda JS, VUJE.• Dodávateľ nejadrovej časti: ENEL Ingegneriae Innovazione.• Dodávateľ systému kontroly a riadenia:Areva – Siemens.• Až 2/3 prác realizujú sloven<strong>sk</strong>é firmy,celkový objem investície je cca 2,7 miliardyeur.• Komunikačná stratégia projektu dostavbyMO34 je založená na otvorenostia transparentnosti. Viac ako 2/3 obyvateľovSloven<strong>sk</strong>a a viac ako 87 % obyvateľovv 10-kilometrovom pásme okoloelektrárne podporujú dostavbu 3. a 4.bloku.Zdroj: SEjún – júl 201015


EnergetikaJadrová energia ako riešenieZ bratislav<strong>sk</strong>ého zasadania <strong>Eu</strong>róp<strong>sk</strong>eho jadrového fóraJadrová energia budemať v budúcich rokochv energetickom mixe<strong>Eu</strong>rópy ústrednú úlohu.Zhodli sa na tom účastníci5. európ<strong>sk</strong>eho jadrovéhofóra (ENEF), ktoré sa v májiu<strong>sk</strong>utočnilo v Bratislaves reprezentatívnymeuróp<strong>sk</strong>ym obsadením.„V<strong>Eu</strong>róp<strong>sk</strong>ej komisii sme zajedno v tom,že musíme ďalej rozvíjať európ<strong>sk</strong>e rámcovépodmienky pre jadrovú energiu,“ uviedolna jadrovom fóre eurokomisár pre energetikuGünther Öttinger. Podľa neho je však už na jednotlivýchčlen<strong>sk</strong>ých štátoch, aby sa rozhodli,či budú využívať jadrovú energiu alebo nie a akáno, v akej forme. Zdôraznil, že EK má v tejtooblasti jasné priority, ktorými sú predovšetkýmspoľahlivé záruky pre bezpečnosť jadrových zariadenía ich prevádzku. „V EÚ máme 145 jadrovýchreaktorov, teda významný park elektrární,“konštatoval.Ide o sebestačnosť EÚ ako celkuJadrová energia bude v <strong>Eu</strong>rópe kľúčovým zdrojomenergie v najbližších 10 až 15 rokoch ajpodľa predsedu predstavenstva a generálnehoriaditeľa spoločnosti Sloven<strong>sk</strong>é elektrárne(SE), a. s., Paola Ruzziniho. „Nepôjde pritomo to, či jednotlivé člen<strong>sk</strong>é krajiny EÚ budúelektrickú energiu dovážať alebo vyvážať, alebude dôležité to, či bude vôbec energetickysebestačná celá EÚ alebo nie,“ uviedol. Konštatoval,že jadrový priemysel potrebuje v EÚtaký právny rámec, ktorý by ochránil obrov<strong>sk</strong>éinvestície, ktoré bude tento sektor pre svoj rozvojv budúcnosti potrebovať. „Orgány v Bruseliuž pripravujú direktívu o nových bezpečnostnýchpravidlách v sektore jadrovej energetiky,“upozornil. Pripomenul, že v roku 2009 približne88 % elektrickej energie v SR pochádzalozo zdrojov neprodukujúcich <strong>sk</strong>leníkové plyny.„Z tohto množstva 67 % pochádzalo z jadrovýchzdrojov, 21 % z hydroelektrární a 12 %z termálnych zdrojov,“ dodal P. Ruzzini.Akcelerácia na Sloven<strong>sk</strong>uPodľa predsedu vlády SR Roberta Fica využívaniejadrovej energie nadobúda na význame.„Prijali sme preto rad opatrení na zvýšenie výkonuexistujúcich jadrových blokov, ale aj napodporu výstavby nových zdrojov na výrobuelektriny na Sloven<strong>sk</strong>u,“ uviedol. „V jadrovejenergii vidíme perspektívnu alternatívu a pozitívnysignál aj pre svetovú energetickú bezpečnosť,“dodal.V čase hospodár<strong>sk</strong>ej a finančnej krízy je potrebnéurobiť všetko pre zníženie zraniteľnostiekonomík. „Považujeme preto najmä výstavbujadrových elektrární za nový impulz. Som presvedčený,že aj tieto obrov<strong>sk</strong>é investície prispievajúk tomu, že Sloven<strong>sk</strong>o má mať podľa<strong>Eu</strong>róp<strong>sk</strong>ej komisie v roku 2010 a 2011 najvyššíhospodár<strong>sk</strong>y rast v rámci celej EÚ,“ povedal R.Fico. Ocenil, že aj na pôde EÚ jadrová energetikanachádza čoraz väčšiu podporu. Značnýpodiel na tom majú časté intervencie poslancov<strong>Eu</strong>róp<strong>sk</strong>eho parlamentu.Príprava nových kapacítVýstavba 3. a 4. bloku Jadrovej elektrárneMochovce by mala byť ukončená v roku 2012,respektíve v roku 2013. Premiér informoval,že pravidelne navštevuje túto atómovú elektráreňa zaujíma sa, či sa časový harmonogramdodržiava. Tretí a štvrtý blok budú podľa nehospĺňať všetky predpísané štandardy a zaradiasa medzi najbezpečnejšie jadrové elektrárnena svete.Aj keď rozhodnutie o využívaní jadrovej energetikyje suverénnym právom každého člen<strong>sk</strong>éhoštátu EÚ, všetky veľké investície do odvetviaje potrebné oznámiť <strong>Eu</strong>róp<strong>sk</strong>ej komisii (EK).V prípade dostavby 3. a 4. bloku jadrovej elektrárneMochovce EK súhlasila, rovnako akos vytvorením spoločného podniku – Novéhojadrového zdroja v Jaslov<strong>sk</strong>ých Bohuniciach,ktorý SR plánuje vybudovať s če<strong>sk</strong>ou energetickouspoločnosťou ČEZ.Ekologický zdroj„Jadrová energia patrí už dnes k najvýznamnejšímtzv. nízkouhlíkovým zdrojom energie v <strong>Eu</strong>rópe,vďaka čomu sa do ovzdušia ročne nedostanetakmer 900 miliónov ton oxidu uhličitého,“konštatoval počas bratislav<strong>sk</strong>ého fóra riaditeľfrancúz<strong>sk</strong>ej Komisie pre atómovú a alternatívnuenergiu Alain Porracchia. Pripomenul, že jadrovéreaktory tzv. 2. generácie boli vybudovanépočas 70. a 80. rokov minulého storočia s licenciouna prevádzku spravidla na 40 rokov. „Budepreto potrebné, aby sa prijali zásadné krokyv súvislosti so životnosťou týchto jadrových reaktorov,čo si bude vyžadovať vysoké investície.<strong>Eu</strong>rópa bude musieť ihneď začať pracovať aj nazavádzaní 3. generácie jadrových reaktorov,“povedal.Podľa A. Porracchiu lepšie riadenie životnostireaktorov 2. generácie umožní dlhšiu prevádzkuelektrární, ako sa pôvodne predpokladalo. Elektrárne3. generácie začnú fungovať okolo roku2015 a 4. generácia zhruba v roku 2040, a tov závislosti od ceny uránu a potrieb trhu. „Súčasnátechnológia ešte stále nedostatočne využívauránové zdroje. Ľahkovodné jadrové reaktoryvyužívajú približne len 1 % z dostupnej jadrovejenergie obsiahnutej v uráne. Vývoj ukazuje, žeľahkovodné reaktory budú aj naďalej zohrávaťhlavnú úlohu aj v tomto storočí,“ dodal A. Porracchia.Hlavným aspektom rozvoja jadrovej energetikyvšak podľa neho aj v budúcnosti bude bezpečnosťprevádzky, ktorú bude potrebné posilňovaťaj prostredníctvom nadnárodnej harmonizácie.TA/JF16jún – júl 2010


podnikanieSlovákom sa nechce do podnikaniaSlováci si zo všetkýchnárodov EÚ najmenej želajúbyť samostatne zárobkovočinnými osobami.Iba 26 % obyvateľov SR by si prialo zarábať sina svoj chlieb prostredníctvom vlastného podnikania.Vyplynulo to z vý<strong>sk</strong>umu <strong>Eu</strong>robarometra,zameraného na podnikanie, jeho rozvoj a motiváciuľudí začať podnikať. Údaje preň sa zbieraliv decembri 2009.Zlý obraz podnikateľaSOPK ocenila J&TTí sloven<strong>sk</strong>í občania, ktorí preferujú byť zamestnancami(65 %), uviedli ako hlavné dôvodypravidelné príjmy, istotu zamestnania a stabilnýpracovný čas. Slováci vnímajú podnikateľov aj vovšeobecnosti <strong>sk</strong>ôr negatívne – až 70 % opýtanýchsi myslí, že sa starajú len o vlastnú peňaženku.V porovnaní s Dán<strong>sk</strong>om (24 %), Fín<strong>sk</strong>om(32 %) či Holand<strong>sk</strong>om (36 %) je to priepastnýrozdiel, navyše, oproti roku 2007 je to nárasto 20 percentuálnych bodov.Asi 73 % obyvateľov SR má pocit, že podnikatelialen využívajú prácu iných (Dán<strong>sk</strong>o 22 %,ČR 35 %). Z prie<strong>sk</strong>umu možno vyčítať aj to, ževšeobecne sa postkomunistické krajiny stavajúk podnikateľom rezervovane až negatívne, kýmtie, v ktorých je usadená trhová ekonomika uždlhší čas, vnímajú týchto ekonomických aktérovkladnejšie. Obraz podnikateľa v spoločnostiberú priaznivo Dáni, Fíni, Íri, Francúzi, kým najviacsú podnikatelia „tŕňom v oku“ v Bulhar<strong>sk</strong>u,Maďar<strong>sk</strong>u a Grécku.Chýbajú nápadyTo, že sa stanú podnikateľmi počas nasledujúcichpiatich rokov, si pripúšťa len jeden z piatichSlovákov (vo Švéd<strong>sk</strong>u polovica opýtaných,v priemere EÚ je to približne jeden z troch). Vovšeobecnosti označili ako bariéru nedostatokpočiatočného kapitálu a nepriaznivé prostrediena podnikanie. Slováci priznali aj chýbajúci nápad,na základe ktorého by mohli postaviť podnikateľ<strong>sk</strong>ýplán (až 27 %, čo je najvýraznejší podieltohto dôvodu v celej EÚ).Celkovo už podniká 12 % <strong>Eu</strong>rópanov – najviac voFín<strong>sk</strong>u (25 %) a na Cypre (19 %), kým najmenejv Belgicku, Dán<strong>sk</strong>u, Francúz<strong>sk</strong>u, Luxembur<strong>sk</strong>u,Malte, Slovin<strong>sk</strong>u a na Sloven<strong>sk</strong>u (len 9 %). MimoEÚ je najviac podnikateľov v Číne (27 %), Turecku(23 %), USA (21 %) a na Islande (20 %).Z opýtaných Slovákov, ktorí už <strong>sk</strong>úsenosti s podnikanímmajú, 15 % podniká vyše 3 rokov, 17 %sa podnikanie nevydarilo a 9 % Slovákov svojepodnikanie predalo alebo niekomu odovzdalo.Slováci v rámci EÚ aj najmenej veria vo vlastnéschopnosti, keď len 60 % si myslí, že ak natrafiana ťažkosti, sú schopní ich prekonať. Najsebavedomejšísú Dáni (95 %), Cyperčania, Slovinci(po 89 %), Íri a Briti (po 88 %).TASloven<strong>sk</strong>á obchodná a priemyselná komoraudelila spoločnosti J&T Finance Group čestnéuznanie za zásluhy o rozvoj sloven<strong>sk</strong>ej ekonomikya podnikania. Ocenenie udelené pripríležitosti 15. výročia založenia J&T prevzal27. mája z rúk predsedu SOPK Petra Mihókaprezident <strong>sk</strong>upiny Jozef Tkáč.J&T je na Sloven<strong>sk</strong>u jednou z najznámejšíchznačiek a zároveň jednou z najväčších domácichfinančných <strong>sk</strong>upín, ktorá dáva prácudesiatkam tisíc ľudí. Prvá spoločnosť podznačkou J&T – J&T Securities, s. r. o., vzniklav roku 1994 a zaoberala sa obchodovaníms cennými papiermi. V súčasnosti je <strong>sk</strong>upinajedným z najaktívnejších investorov na Sloven<strong>sk</strong>ua v ČR. Jej konsolidované aktíva prevyšujú3,6 miliardy eur a konsolidovaný vlastný kapitálviac ako 600 miliónov eur.TA<strong>Eu</strong>róp<strong>sk</strong>e podnikateľ<strong>sk</strong>éocenenia 2010Na záver <strong>Eu</strong>róp<strong>sk</strong>eho týždňa maléhoa stredného podnikania (SME Week) koncommája predstavila <strong>Eu</strong>róp<strong>sk</strong>a komisiavíťazné projekty 4. ročníka súťaže, ktorejcieľom je vyzdvihnúť iniciatívy na podporupodnikania a podnikateľ<strong>sk</strong>ého myslenia.Na slávnostnom ceremoniáli v Madride sazúčastnila i zástupkyňa jedného zo sloven<strong>sk</strong>ýchnominovaných projektov Ivica Ďuricová(projekt Hybridná jazyková škola).Do <strong>Eu</strong>róp<strong>sk</strong>ych podnikateľ<strong>sk</strong>ých ocenení2010 sa zapojilo viac ako 338 podpornýchiniciatív z 28 európ<strong>sk</strong>ych krajín. ZaSloven<strong>sk</strong>o nominovala Národná agentúrapre rozvoj malého a stredného podnikania(NARMSP), ako národný koordinátor súťaže,dva projekty:1. Naša Bratislava (Nadácia Pontis) – v kategóriiZodpovedné podnikanie prístupnépre všetkých; ide o projekt firemnéhodobrovoľníctva pomoci zamestnancovbratislav<strong>sk</strong>ých firiem komunitným organizáciám.2. Hybridná jazyková obecná škola (Občian<strong>sk</strong>ezdruženie Smart Language Coursesv spolupráci s obcou Košeca)v kategórii Investície do zručností; ideo zvyšovanie kvalifikácie miestnych obyvateľov.Hlavnú cenu a víťazstvo v kategóriáchzí<strong>sk</strong>ali projekty z Francúz<strong>sk</strong>a, Rakú<strong>sk</strong>a,Švéd<strong>sk</strong>a, Poľ<strong>sk</strong>a a Nemecka. MŠNárodná cena produktivityCenu ministrahospodár stvaNárodnú cenuproduktivity zí<strong>sk</strong>alav kategóriiMalý a strednýpodnik spoločnosťDIPEX,spol. s r. o.,Sereď a v kategóriiVeľký podnikspoločnosťContinental MatadorRubber, spol. s r. o., Púchov. Cenyodovzdali v rámci odborného podujatia Digitálnypodnik v Žiline.„Hodnotenie súťažiacich organizácií je založenéna posúdení stavu riadenia produktivityv podniku a vývoja vybraných finančnýchukazovateľov. Jedným z hlavnýchprínosov pre organizácie, ktoré sa zúčastňujúsúťaže, je realizácia samohodnotenia,ktoré umožní identifikovať potenciály prezlepšenie,“ informoval predseda Správnejrady Sloven<strong>sk</strong>ého centra produktivity(SCP) Milan Hulín. SCP poverilo organizáciousúťaže Ministerstvo hospodárstva SR.O ocenenie sa uchádzalo 50 spoločností.JFJún jún – júl Júl 201017


FinancieZákladné poisteniepre podnikateľovPodnikanie má mnoho nástrah a rizík, treba sa pred nimi chrániťPodnikateľ<strong>sk</strong>á činnosťsvojou rôznorodosťouvyžaduje rôzne typy poistení.Firmy sa pri hľadanínajvhodnejšieho poisteniapre svoj biznis nezaobídubez odborného poradenstva.Veľa firiem berie poistenie akéhokoľvek druhuako nutné zlo a nevenuje mu patričnú pozornosť.Často býva hlavným kritériom pri výberekonkrétnej ponuky cena. Byť zle poistený jevšak to isté, ako nebyť poistený vôbec. Pretoje dobré pri poistení podnikania spolupracovaťs odborníkmi z poraden<strong>sk</strong>ej spoločnosti alebos pracovníkmi poisťovne. Najväčšie poisťovnesa snažia riešiť ponuku poistení pre podnikateľovkomplexne. Nie každá poisťovňa je všakschopná po<strong>sk</strong>ytnúť podnikateľom poistenievšetkých ich aktivít. Základné poistenie majetkupodnikateľov obvykle kryje poistenie proti požiaru,úderu ble<strong>sk</strong>u, výbuchu a pádu lietadla.Predmet poisteniaFirma by do poistnej zmluvy mala vždy presnezadefinovať, čo je a čo nie je predmetompoistenia, aby v prípade poistnej udalosti nevznikližiadne pochybnosti. Dôležité je aj definovanievlastníckeho práva k veciam, ktorémajú byť predmetom poistenia. Inak by malabyť zmluva postavená, ak firma vykonáva svojučinnosť napríklad v prenajatých priestoroch,a inak, ak je vo vlastných. Podobne, ako keďsi na základe zmluvy zapožičiava vybaveniealebo stroje. Základný rozsah poistenia totižnemusí kryť škody na veciach užívaných aleboprevzatých.Poistná sumapri poistení majetkuNajčastejšou chybou pri poistení podnikateľovje podpoistenie. To znamená, že poistnásuma je nižšia ako reálna hodnota majetku.Samotná poisťovňa na to väčšinou nemá šancuprísť až do chvíle, kým nenastane poistnáudalosť a klient nepožiada o poistné plnenie.Takže aktuálnosť týchto údajov by si mal strážiťpoistený.Pri likvidácii poistnej udalosti sa vychádzaz presných čísel v účtovníctve a poistná sumamusí zodpovedať hodnote poisteného majetkuv čase vzniku škody. Ak je nižšia, klientje podpoistený a poisťovňa zníži poistné plnenie.Pozor na aktuálnosťpri poistení nehnuteľnostíDo podpoistenia sa dá dostať nielen zlýmocenením majetku pri dojednávaní zmluvy,ale rizikom je aj čas. Poistnú sumu je potrebnépri poistení nehnuteľností prehodnocovaťKaždé poisteniepodnikateľov saposudzuje individuálne,cena závisí od mnohýchfaktorov.minimálne raz za rok, v prípade poisteniahnuteľného majetku či zásob firmy pri každejrelevantnej zmene. Alebo tiež minimálne razročne. Niektoré poisťovne majú v poistnýchpodmienkach toleranciu odchýlky poistnejsumy od <strong>sk</strong>utočnej hodnoty majetku vo výške10 až 20 percent, kedy ešte klienta nepova-18jún – júl 2010


Financiežujú za podpoisteného. No firmy by sa na tútoklauzulu spoliehať nemali.Autá, pracovníci a zodpovednosťPri poistení podnikania by mali firmy myslieť ajna ďalšie typy rizík. Medzi najdôležitejšie patriapoistenie majetkového prerušenia prevádzky,poistenie strojného prerušenia prevádzky,poistenie strojov, elektroniky a nákladu a poisteniezodpovednosti za škodu. Na poisteniezodpovednosti za škodu by mali myslieť predovšetkýmživnostníci, ktorí za spôsobenú škoduručia celým svojím majetkom.Väčšina firiem sa nezaobíde aj bez dobre fungujúcehoautoparku. V ponuke poisťovní takpri ponuke poistenia podnikania často nájdeteaj flotilové poistenia. Za flotilu sa obvykle považujepäť a viac áut, ktoré možno poistiť jednouzmluvou povinného zmluvného poistenia alebohavarijného poistenia.Niektoré poisťovne ponúkajú podnikateľom aj<strong>sk</strong>upinové poistenie osôb pre zamestnancov.Pri tomto type poistenia ide o kapitálové aleboinvestičné životné poistenie, prípadne o úrazovépoistenie osôb.Čo ovplyvňuje cenuStanoviť konečnú výšku poistného v poistenípodnikateľov je oveľa náročnejšie ako primajetkovom či zodpovednostnom poisteníKeď poisteniezachránilo firmuPoistenie by malo slúžiť hlavne pre prípadytakých škôd, ktorých následky vie klient prekonaťlen s ťažkosťami, prípadne mu hrozíkoniec podnikateľ<strong>sk</strong>ej činnosti. Uvádzamedva takéto príklady z praxe poisťovní.Zhorenie haly –poisťovňa Generalisúkromných fyzických osôb. Každý prípad saposudzuje individuálne a cena poistenia závisíod mnohých faktorov. Okrem výšky poistnýchsúm a rozsahu krytia je to napríklad pravdepodobnosť,s akou poistná udalosť <strong>sk</strong>utočnenastane. V živelnom poistení majetku sa toposudzuje napríklad podľa dostupnosti miestapoistenia pre hasič<strong>sk</strong>ý zbor, požiarnej vybavenostibudov, materiálovej konštrukcie nehnuteľností,v ktorých je prevádzka umiestnená,U klienta vyrábajúceho drevený nábytok došlonásledkom požiaru k zhoreniu celej haly aj s jejzariadením, materiálom a výrobkami. Nakoľkomal klient uzatvorené poistenie tohto nehnuteľnéhoaj hnuteľného majetku, ako aj škodyspôsobené prerušením prevádzky, túto majetkovúaj ekonomickú škodu spôsobenú požiarommal nahradenú svojím poisťovateľom. Bezpoistenia by takáto škoda pre neho znamenalaukončenie podnikateľ<strong>sk</strong>ej činnosti.Poškodenie traktora –Komunálna poisťovňaKlient zaoberajúci sa poľnohospodár<strong>sk</strong>ouvýrobou si poistil svoj jediný univerzálny traktor.Došlo k jeho poškodeniu a vyradeniuz prevádzky. Komunálna poisťovňa po<strong>sk</strong>ytlapoistné plnenie za tzv. lom stroja a zaplatilanáklady spojené s opravou traktora. Bezspojazdnenia traktora by mal klient veľképroblémy, pretože na prácu traktora bolonaviazaných veľa ďalších činností a celkováprevádzka klienta.a blízkosti vodných tokov. Pri poistení zodpovednostiza škody hrá úlohu napríklad okolitýmajetok, ktorý sa nachádza v blízkosti miestapoistenia, a predmet činnosti, ktorú podnikateľvykonáva. Ďalej výška ročného obratu firmy,investičné zámery do budúcnosti či informácieo výrobku, ktorý vyrába.Vladimír Ješko,Peter Világi, MFCIlustračné foto: TASRÞ GW106-713Čo ponúkajú poisťovne pre podnikateľovAllianz – Sloven<strong>sk</strong>á poisťovňaKomplexné poistenie podnikateľov - ochrana podnikania nazáklade vlastných požiadaviek. V jednej poistnej zmluve ažsedem druhov poistenia.Komplexné poistenie malých podnikateľov - v jednej poistnejzmluve je až šesť druhov poistenia, ktoré si môžu klienti uzatvoriťv troch moduloch krytia – Basic, Standard a Optimal.Generali Sloven<strong>sk</strong>oPo<strong>sk</strong>ytuje pre podnikateľov <strong>sk</strong>upinové poistenie osôb, flotilovépoistenie vozidiel, poistenie majetku, poistenie zodpovednostiza škodu, cestovné poistenie pre zamestnancov.Groupama PoisťovňaPo<strong>sk</strong>ytuje komplexný produkt, ktorý kryje riziká živel, odcudzenie,poškodenie stroja, elektroniku, všeobecnú zodpovednosťvrátane doplnkovej zodpovednosti, ako sú regresy,finančné škody, prevzaté veci, škody z držby nehnuteľnosti.KooperativaPoistenie majetku podnikateľov, PZP a havarijné poistenievozidiel, poistenie prepravy, poistenie škôd zamestnancovzamestnávateľovi, poistenie zodpovednosti, poistenie prerušeniaprevádzky.Komunálna poisťovňaPoistenie majetku, stavebno-montážne poistenie, poisteniezodpovednosti – výrobková, profesijná zodpovednosť a zodpovednosťmanažérov, poistenie prepravy, cestovné poistenie,poistenie záruky – poistenie colného dlhu, u vozidiel PZPa havarijné poistenie.VNChemolak a.s. zí<strong>sk</strong>al ocenenieNárodná cena produktivityUž z prvých výsledkov hospodárenia svetových, ale aj sloven<strong>sk</strong>ýchfiriem po <strong>sk</strong>ončení roka 2009 bolo evidentné, že medziročný poklesobratu v čase hospodár<strong>sk</strong>ej krízy nie je priamo úmerný poklesu zi<strong>sk</strong>u.Prečo sa toto deje? Dobre riadené firmy vsadili na úsporu nákladov. Sprehodnotením svojho dopytu a súčasných zdrojov sa snažia oelimináciu nadbytočných nákladov. Po vnútorných analýzach sasnažia znížiť náklady na účtoch, ktoré najviac zaťažujú ich hospodárenie.Obvykle má však takéto jednoduché škrtanie nákladov ibakrátkodobý efekt a tak <strong>sk</strong>upiny manažérov zameriavajú svojupozornosť okrem tlaku na zvýšenie odbytu aj do vlastného výrobnéhoprocesu. Po prvotnej fáze analýzy súčasného stavu výrobnéhoprocesu prichádza na rad zmena zabehnutého systému a jehoprestavenie s cieľom zvýšiť efektivitu. Práve toto je jednoznačnecesta, ktorá dokáže zabezpečiť symbiózu medzi požiadavkouzákazníka na rýchle a kvalitné vybavenie objednávky a medzipotrebou producentov, vyrobiť produkt s minimálnymi nákladmi voptimálnej dodacej lehote a v požadovanej kvalite. CHEMOLAK a.s.Smolenice začal výraznejšie prehodnocovať efektívnosť svojichvnútorných operácii už v roku 2007 kedy nadviazal spoluprácu soSloven<strong>sk</strong>ým centrom produktivity zo Žiliny. Výroba a technickéaktivity boli zamerané na odkrývanie rezerv v produktivite práce aznižovaní nákladov na jednotku produkcie a napríklad i v zavedenímerania <strong>sk</strong>utočných výkonových parametrov liniek a spotreby časuna jednotlivé operácie. Výstupy z meraní budú použité pri dokončeníprojektov zameraných na normovanie spotreby času, výrobné plánovaniea plánovanie potrieb predaja. Jedným z hlavných nástrojov dobudúcnosti, ktoré prispejú k zvýšeniu efektivity a k zrýchleniu reakciena požiadavky zákazníkov bude výroba farieb mixačným spôsobom,ktorá je vo fáze rozpracovanosti. Postupné zlepšovanie vnútornýchoperácií na úrovni plánovania, vlastnej výroby ako aj investície domodernizácie výrobných zariadení a kompletné prestavenie centrálnejexpedície na nový informačný systém priniesli spoločnosti lepšiuflexibilitu voči zákazníkovi a v neposlednom rade aj úsporu nákladovčo potvrdzuje aj to, že spoločnosť bola ocenená v máji 2010 Národnoucenou produktivity práce.19


FinancieChýbajú trezory na zlatoWSS s nárastom nových zmlúvZáujem Slovákov o financovanie bývania formoustavebného sporenia začína opäť rásť.Dokumentujú to výsledky Wüstenrot stavebnejsporiteľne (WSS), ktorá zaznamenala nárastnových zmlúv už v 1. štvrťroku tohto roka a tentotrend potvrdili aj čísla za apríl a máj.Za prvých päť mesiacov tohto roka sa početnových zmlúv Wüstenrot stavebnej sporiteľnezvýšil v medziročnom porovnaní o 15 %. Objemcieľových súm dosiahol 63,64 mil. eur,čo je o 8,5 % viac ako počas prvých piatichmesiacov minulého roka.VNZvýšený záujem o cestovné poistenie UnionNajväčšie svetové banky a burzové spoločnostibudujú nové trezory, aby mali kdeuložiť zlaté prúty a mince za desiatky miliárdUSD. Záujem o zlato medzi investormi narastá.Dôvodom sú obavy z ďalšieho vývojasvetovej ekonomiky v dôsledku európ<strong>sk</strong>ejdlhovej krízy. Investori preto hľadajú spôsoby,ako bezpečne uložiť peniaze, a zlato jev tomto smere stávka na istotu. U<strong>sk</strong>ladneniezlata v trezoroch sa tak stalo pre bankyvýnosným odvetvím podnikania. TANa kontinentprichádza brit<strong>sk</strong>á zaisťovňaBrit<strong>sk</strong>á poisťovacia <strong>sk</strong>upina Amlin sa rozhodlakonkurovať európ<strong>sk</strong>ym zaisťovniam akosú Munich Re, Swiss Re či Hannover Rück.Jej zaisťovňa vstupuje na trh ako Amlin Re<strong>Eu</strong>rope so základným kapitálom 1,4 miliardyUSD (1,08 miliardy eur). Na to, aby zí<strong>sk</strong>alaklientelu, bude musieť nová zaisťovňa zmeniťdoterajšie zvyklosti kontinentálnych poisťovní.Amlin je stredne veľká úzko špecializovanápoisťovňa, ktorá pôsobí na londýn<strong>sk</strong>omtrhu v poisťovacom združení Lloyd a na Bermudách.Je vysoko zi<strong>sk</strong>ová. Pri výbere poistného1,5 miliardy GBP (1,76 miliardy eur)dosiahol vlani jej zi<strong>sk</strong> pred zdanením 509miliónov GBP.TAABN Amro asi nevrátištátu všetky peniazeHoland<strong>sk</strong>ému štátu sa pravdepodobne nevrátiaspäť všetky peniaze, ktoré investovaldo záchrany a podpory zoštátnenej bankyABN Amro. Ide pritom o sumu 30 miliárdeur, čo vyvolalo nové di<strong>sk</strong>usie o adekvátnostizáchrannej akcie vlády a požiadavku,aby sa pomocou pre ABN Amro začal opäťzaoberať parlament.TACestovné poistenie online za prvé štyri mesiacetohto roku vzrástlo v poisťovni Union o 10 %v porovnaní s rokom 2009. Predaj cestovnéhopoistenia cez internet teraz predstavuje 43 %.V minulom roku bol ešte najviac využívaný predajpoistenia na pobočkách Union poisťovne,keď podiel uzatvárania cestovného poisteniapredstavoval 39,5 %. Pri uzatváraní cestovnéhopoistenia cez SMS Union poisťovňa za prvé štyrimesiace tohto roka eviduje 100 %-ný nárastoproti roku 2008.Z údajov Union poisťovne vyplýva, že 51 % poistnýchudalostí v roku 2009 sa stalo v rámci letnejBanky pomáhajú postihnutým povodňamisezóny od 15. 6. do 15. 9. 2009. Najviac poistnýchudalostí, až 90 %, Union poisťovňa evidujev rámci poistenia liečebných nákladov v zahraničí.Medzi najčastejšie príčiny poistných udalostípatria: ochorenie (52 %), úraz (14 %), akútneošetrenie zubov (10 %) a poškodenie batožiny(6 %). Cestovné poistenie si uzatvára viac žien(51 %) a uzatvárajú ho najviac na pobočkách.Na druhej strane 58 % mužov uzatvára Hor<strong>sk</strong>époistenie a pri uzatváraní využívajú viac interneta SMS ako ženy. Viac ako polovica klientov je voveku od 18 do 35 rokov. Najvyššie zastúpeniemajú klienti z Bratislav<strong>sk</strong>ého kraja. VNVzhľadom na katastrofálne povodne a vysokémateriálne škody pristúpili mnohé banky a poisťovnek opatreniam, ktoré uľahčujú ich klientomprístup k hotovosti.Od 14. júna si môžu klienti ČSOB Finančnej <strong>sk</strong>upiny,ktorí boli zasiahnutí povodňami, bezplatnevyberať peniaze zo svojich termínovaných účtovči vkladných knižiek. Do konca augusta bankanebude účtovať ani poplatok za po<strong>sk</strong>ytnutiebezúčelového úveru.V prípade, ak ide o klientov, ktorí v ČSOB čerpajúhypotéku a dočasne ju nevedia splácať,banka im vie vyjsť v ústrety odkladom splátokalebo predĺžením lehoty splatnosti úveru.Ďalším spôsobom, ako pomôcť klientom i neklientomzmierniť dopad povodní a zabezpečiťim finančné prostriedky počas najťažších dní,je využitie kreditnej karty. Tú im banka terazvýnimočne po<strong>sk</strong>ytne bez mesačného poplatkupočas jedného roka.VÚB banka umožňuje klientom zasiahnutýchpovodňami bezplatný predčasný výber z termínovanýchvkladov. Od klientov, ktorí prišili v dôsledkupovodní o založenú nehnuteľnosť zasanebude žiadať dodatočné zabezpečenie úveru.Pomocnú ruku obetiam povodní na Sloven<strong>sk</strong>usa rozhodla podať aj Wüstenrot stavebná sporiteľňa(WSS). „Úverovým klientom, ktorýchmajetok bol poškodený v dôsledku nedávnychpovodní, umožní WSS odklad medziúverovýchaj úverových splátok na dobu šiestich mesiacov,“oznámil člen predstavenstva WSS PavolPitoňák.Prvá stavebná sporiteľňa (PSS) schválilaprogram pomoci, v rámci ktorého úverovýmklientom PSS postihnutým povodňami umožníodložiť splátky až o šesť mesiacov a občanompostihnutým povodňami po<strong>sk</strong>ytne bez poplatkovúvery na opravu a rekonštrukciu, prípadnekúpu nového obydlia.PSS sa ďalej rozhodla – okrem vlastnéhoprogramu na pomoc obetiam povodní– podporiť iniciatívu, s ktorou prichádza Komunitnánadácia Bratislava. Do zbierky na pomocobetiam záplav, ktorú vyhlásila táto nadácia,prispeje PSS sumou 10-tisíc eur. VJ<strong>Eu</strong>róp<strong>sk</strong>e bankyodškodnia Madoffove obete<strong>Eu</strong>róp<strong>sk</strong>e banky odškodnia obete podvodovBernarda Madoffa. Podľa najnovšíchspráv 20 európ<strong>sk</strong>ych ústavov vyplatí odškodneniejeho 720 000 obetiam. Dostanúspolu 12,7 miliardy eur. Na odškodnenísa dohodli nemecké, francúz<strong>sk</strong>e, portugal<strong>sk</strong>éa brit<strong>sk</strong>é banky. Švajčiar<strong>sk</strong>e bankysa v dôsledku zachovávania bankovéhotajomstva k dohode nepripojili. TA20jún – júl 2010


FinancieKríza prinútila poisťovnek vyššej efektívnostiKonkurencia na trhu stláča ceny a zvyšuje komfort klientaJUDr. Jozefína Žáková jegenerálnou riaditeľkouSloven<strong>sk</strong>ej asociáciepoisťovní. Dobre pozná nášpoistný trh a jej názory najeho budúci vývoj môžupomôcť klientom poisťovnípri správnom výberepoistenia.• Aký je váš názor na vývoj sloven<strong>sk</strong>éhopoistného trhu, v ktorých oblastiach vidítenajväčší potenciál jeho rastu?Aj v poisťovníctve sa prejavil pokles efektívnehodopytu. Ale vzhľadom na svoje finančné zdraviea investičný potenciál bolo poisťovníctvo naďalejstabilizujúcim prvkom sloven<strong>sk</strong>ého hospodárstva.Pozitívom bola modernizácia prístupovv obchode, vo vývoji produktov, manažovaníľud<strong>sk</strong>ých zdrojov a v ďalších oblastiach. Krízaprinútila poisťovne k vyššej efektívnosti. Nedása povedať, že by boli v niektorých oblastiachväčšie rezervy trhu ako v iných.• Kríza sa na Sloven<strong>sk</strong>u prejavuje ajnižším využitím produkčných kapacít.Firmy a podnikatelia v tejto situácii šetriana mnohých položkách. Ako sa dá v tejtosituácii ušetriť na poistení biznisu?Určite nie rušením poistiek. Kríza zvýrazňujepotrebu chrániť hodnoty, aby sa podnikateľnedostal do horšej situácie. Istou cestou jehľadanie výhodnejších podmienok v iných poisťovniach,pričom rozhodujúcim hľadi<strong>sk</strong>om bynemala byť cena poistky, ale pokrytie reálnychrizík, ktorým je podnikanie vystavené.• Podnikatelia sú pri poistení svojhopodnikania teraz predsa len opatrnejší.Viac pozornosti venujú výberu produktov.Je ponuka a konkurencia poisťovní naSloven<strong>sk</strong>u v tomto smere u nás dostatočneširoká?Jozefína ŽákováPríchodom zahraničného poistného know-howv prvej polovici 90. rokov sa naši podnikateliadostali k poistným produktom, ktoré sú v priemyselnevyspelých krajinách štandardné. Škálaje široká, navyše poisťovne dokážu klientomvytvoriť produkty na mieru. Silná konkurenciapoisťovní stláča ceny a zvyšuje komfort klienta.• Kríza zasiahla aj poisťovne. Prejavuje sato aj v kvalite ponúkaných produktov?Kríza zvýraznila nutnosť myslieť na nepríjemnéživotné situácie – nezamestnanosť, choroba,smrť, živelné pohromy. Ich nekrytie poistenímtragiku týchto udalostí prehlbuje. Majetok nadobúdarelatívne vyššiu hodnotu, lebo reprodukčnézdroje sú pre krízu obmedzené – týka sa toobčanov i podnikania. Odráža sa to na záujmeo majetkové a zodpovednostné poistenia.Poisťovne prišli s novými produktmi, ktoré reagujúna situáciu, napríklad poistenie splácania úverupri strate zamestnania či poistenie proti stratezamestnania. Klientom sa vychádza v ústretyi znižovaním poistného – avšak i výšky poistnéhoplnenia – individuálnymi zmenami zmluvnýchpodmienok či odkladom platenia poistného.• Poisťovne na Sloven<strong>sk</strong>u budú musieťrešpektovať nové pravidlá reguláciea dohľadu poistného trhu v rámci EÚ(tzv. Solvency II ). Aký dopad majú novépodmienky regulácie na poistný trh? Akopocítia sprísnenú reguláciu trhu klienti?S rámcovou smernicou Solvency II nemá európ<strong>sk</strong>eani sloven<strong>sk</strong>é poisťovníctvo zásadnýproblém. Horšie je to s implementačnými návrhmi<strong>Eu</strong>róp<strong>sk</strong>ej komisie a CEIOPS – to je<strong>Eu</strong>róp<strong>sk</strong>y výbor národných dohľadov nad poisťovňami.Navrhované metodiky vychádzajúz podmienok bankovníctva a neberú dostatočnýohľad na osobitosti poisťovníctva, ktorépracuje s úplne inými rizikami ako banky.V bankovníctve je riziko (napríklad nesplácaniaúverov) defektným javom, ktorý by sa nemalnaplniť. Ale v poisťovníctve je riziko súčasťoubezporuchového biznisu, a preto naň treba pozeraťinak ako v bankovníctve.Bol vyslovený predpoklad, že príliš prísny prístupk implementačným opatreniam môže sťažiťpodnikanie v poisťovníctve. Môže to viesťk tomu, že niektoré poistné produkty zdražejúa niektoré z trhu úplne zmiznú. To podľa nášhonázoru neslúži ochrane spotrebiteľa.• Poistenie vníma väčšina klientov akointímnu a osobnú záležitosť. Pri výberekonečného produktu chce väčšina z nichaj poradiť. Sú na takúto úlohu naše poisťovnepripravené?Zákon o finančnom sprostredkovaní a finančnomporadenstve z minulého roka, a v tomtoroku novelizovaný, systémovo stanovuje povinnostisprostredkovateľov a poisťovní vo vzťahuPoisťovníctvoje stabilizujúcimprvkom sloven<strong>sk</strong>éhohospodárstva.ku klientovi. Určuje jeho kvalifikáciu a odbornúspôsobilosť pre prácu agenta a poradcu. V rámcipoisťovní i sprostredkovateľ<strong>sk</strong>ej asociácie súdlhodobé projekty na zvyšovanie odbornej pripravenosti.• Cez ktoré kanály sa podľa vás v budúcnostibudú najviac predávať poistnéprodukty? Bude dominovať internet aleboostane priestor aj na osobný kontakt?Hoci sa zvyšuje význam elektronickej cesty preinformácie a uzatváranie zmlúv, osobný kontaktostane vždy dôležitý. Najmä poradca, ktorý narozdiel od agenta koná v záujme klienta, a tenho aj platí, dokáže vyhodnotiť potreby a možnostiklienta a vybrať mu najlepší poistný produktalebo kombináciu produktov.Vladimír Ješkojún – júl 201021


FinancieProblémy na cestáchpreneste na poisťovňuCestovné poistenie vám v zahraničí pomôže riešiť nečakané problémyKrušné chvíle môžetena dovolenke prežiťv prípade nečakanýchúrazov, chorôb aleboukradnutej batožiny.Aj najhoršie problémyvšak môže vyriešiť cestovnépoistenie.nemáte uzatvorené kvalitné cestovnéAk poistenie s fungujúcimi asistenčnýmislužbami, nezabudnuteľné zážitky z vašej dovolenkymôžu byť práve tie, ktoré ste si nechcelipripustiť ani v najhorších predstavách.Cestovné poistenie –čo je dobré vedieťNa rozdiel od iných poistných produktov – napríkladživotných poistiek, pri uzatváraní zmlúvcestovného poistenia poisťovací agent vyhľadávaklienta len výnimočne. Pre tento druhpoistenia sa niekedy treba rozhodnúť rýchlo,a preto je dobré vedieť, ako a kde možno uzatvoriťpoistnú zmluvu, čo všetko, do akej výškya do ktorej časti sveta sa môžete poistiť.Najdôležitejšou zložkou cestovného poisteniaje poistenie liečebných nákladov v zahraničí.Toto poistenie obsahujú balíčky cestovnéhopoistenia väčšiny poisťovní. Komplexné cestovnépoistenie zahŕňa obvykle tri druhy ďalšíchrizík – poistenie batožiny, poistenie úrazua poistenie zodpovednosti. Okrem poistenýchrizík a poistných limitov sú dôležitou súčasťoucestovného poistenia aj asistenčné služby.Pri uzatváraní cestovného poistenia klientmusí uviesť, do akej krajiny cestuje a aké aktivitybude v zahraničí vykonávať. Na športy, kuktorým patrí napríklad aj potápanie či rafting,je potrebné sa pripoistiť. Pripoistiť v cestovnompoistení možno aj ďalšie aktivity a riziká,napríklad ošetrenie zubov, návšteva choréhopoisteného príbuzným, meškanie hromadnéhodopravného prostriedku, nečerpané služby,zodpovednosť za škodu, poistenie právnejasistencie a ďalšie.Uzatvoriť cestovné poistenie do pobočky poisťovnesa už chodí len zriedkavo. Cestovné poisteniemožno uzatvoriť aj v cestovnej kancelárii,s ktorou odchádzate na dovolenku, alebotesne pred odchodom cez internet alebo cezSMS správu.Majitelia platobných kariet môžu využiť možnosťceloročného cestovného poistenia, ktoréje súčasťou karty alebo sa dá ku karte dokúpiť.Niektoré banky automaticky zahŕňajúcenu cestovného poistenia do ceny ročnéhopoplatku za vydanie karty. Zistite si, či je cestovnépoistenie aj v cene vašej karty alebo čiho možno ku karte dokúpiť. Obvykle je možnédokúpiť poistenie ku karte aj pre členovrodiny.Za adrenalín a exotikusa priplácaAk sa niekto chystá na adrenalínovejšiu dovolenku,bežné cestovné poistenie mu stačiťCena cestovnéhopoistenia závisí od:1. územnej platnosti, poisťovne majúsvet rozdelený obvykle na dve až tri tarifnépásma,2. rizikovej <strong>sk</strong>upiny, bežnou rizikovou<strong>sk</strong>upinou je turista, ďalšou manuálne pracujúci,staršia osoba – senior, športovec– zvlášť sú poisťované rizikové športy,3. dĺžky pobytu,4. zvoleného rozsahu poistného krytia.Bežné cestovné poistenie pre jednu osobuna jeden deň v regióne <strong>Eu</strong>rópa a Stredomoriesa pohybuje na úrovni cca 1,5eura.Zdroj: poisťovne22jún – júl 2010


Financienebude. V tomto prípade by sa jeho liečeniemohlo vyšplhať aj na niekoľko desiatok tisíceur. Medzi bežné letné športové aktivity,ktoré už patria do kategórie rizikových aktivít,väčšina poisťovní zaraďuje aj potápanieDôležitou súčasťoucestovného poisteniasú asistenčné služby.alebo jazdu na vodnom <strong>sk</strong>útri, ale aj rafting,horolezectvo či turistiku na cestách typu viaferrata, čiže s umelými istiacimi prostriedkamiako reťaze, stúpačky a rebríky. Táto kategóriazahŕňa obvykle aj pilotáž, zo<strong>sk</strong>ok padákomz lietadla alebo z výšok, let na padáku, let narogale, paraglajding, športovú streľbu, <strong>sk</strong>ialpinizmus,<strong>sk</strong>oky na lyžiach, lyžovanie mimovyznačených trás, speleológiu, alpinistikua turistiku vykonávanú po ľadovcoch a v poslednejdobe veľmi obľúbené splavovanieriek.Dostatok hotovosti alebo platobnú kartu bysi však dovolenkári preferujúci adrenalínovéšporty, ktoré navyše často vykonávajúv exotických krajinách, mali zobrať so sebou.V mnohých prípadoch totiž lekári vyžadujúplatenie v hotovosti. Poisťovňa preplatí ošetreniena základe dokladu o platbe.Na cenné vecia na batožinu si dávajte pozorChoroby, úrazy a drobné zranenia sú len jednounepríjemnou stranou dovolenky. Druhousú rôzne straty a krádeže. Pozor na vzácnejšiea drahšie predmety, aj keď zlodeji nepohrdnúani vecami každodennej spotreby.Z poistenia batožiny sú väčšinou vylúčenéklenoty, výrobky z drahých kovov a kameňovči perly. Takisto sú vylúčené aj peniaze, šeky,vkladné knižky, platobné karty, cestovné lístky,osobné doklady, predmety historickeja umeleckej hodnoty, ale aj mobilné telefónya výpočtová technika vrátane notebooku. Jedobré zistiť si, či poisťovňa po<strong>sk</strong>ytuje možnosťpripoistenia hodnotných vecí.Svoje veci si však treba na dovolenke strážiťako oko v hlave. Poistenie batožiny totiž kryjeprípady odcudzenia, ale len pri prekonaníprekážky alebo pri lúpežnom prepadnutí.Vladimír JeškoIlustračné foto: TASRCestovné poisteniev ponuke poisťovníPonuka na trhu je široká,stačí si správne vybraťa môžete zabudnúťna starosti.Generali Sloven<strong>sk</strong>oDruhy cestovného poistenia:– DOVOLENKÁR – je krátkodobé cestovné poistenieuž od 0,90 eura na deň,– SVETOBEŽNÍK – je riešením pre tých, ktorícestujú často, dá sa uzavrieť už od 17 eur zarok,– ŠPORTURISTA – pre milovníkov dobrodružnejdovolenky už od 0,70 eura na deň,– CORPORATE TRAVEL INSURANCE – poisteniepre zamestnancov spoločností pri cestedo zahraničia,– AU-PAIR/ŠTUDENT – poistenie pre tých,ktorí chcú ísť študovať alebo pracovať ako aupairdo zahraničia.AXAPonúka 10- a 15-dňové a ročné balíčky cestovnéhopoistenia vo variantoch Referencea Komfort. Poistenie je účinné štyri hodiny pojeho aktivácii prostredníctvom telefónneho číslauvedeného na balíčku, ktoré je dostupnéaj v zahraničí, alebo prostredníctvom webovejstránky www.axa.<strong>sk</strong>.KOOPERATIVAPonúka cestovné poistenie ASSIST-CARD.Pre deti a študentov do 26 rokov po<strong>sk</strong>ytuje AS-SIST-CARD CLASSIC, ASSIST-CARD CLAS-SIC ŠPECIÁLNY a ASSIST-CARD PREMIUMs 20 %-nou zľavou.V rámci stavebnicového produktu EUROTRA-VEL má klient možnosť vybrať si riziká, ktorési chce poistiť, a zvoliť si výšku poistnej sumyz troch alternatív.Pre deti a študentov do 26 rokov je EUROTRA-VEL s 20 %-nou zľavou. Pre <strong>sk</strong>upiny 20 a viaccestujúcich je poistenie EUROTRAVEL s 30 %-nou zľavou.Ročné poistenia na cesty do zahraničia:• celoročné poistenie liečebných nákladov,• ASSIST-CARD PREMIUM ROČNÝ.Pre dovolenkový pobyt na Sloven<strong>sk</strong>u je určenétuzem<strong>sk</strong>é cestovné poistenie.UNIQA poisťovňaKlient si môže dojednať komplexné poistenie,ktoré zahŕňa všetky ponúkané poistné riziká:poistenie liečebných nákladov v zahraničí, poistenieprávnej ochrany na cestách v zahraničí,zodpovednosť za škodu v zahraničí, úrazovépoistenie, poistenie batožiny, omeškanie letua batožiny, storno zájazdu.V ročnom a viacročnom cestovnom poistenísi klient môže zvoliť jeden z troch ponúkanýchvariantov poistenia s vopred nakombinovanýmipoistnými rizikami.Allianz-SPPonúka individuálne cestovné poistenie s neobmedzenýmkrytím liečebných nákladov (akojediná poisťovňa na trhu v SR) a poistenie nasledovnýchrizík:– liečebné náklady a základné asistenčné služby,– batožina, úraz (trvalé následky a smrť úrazom),zodpovednosť za škodu, doplnkové asistenčnéslužby (právna pomoc, pomoc pri stratedokladov, meškanie batožiny atď.),– pripoistenia: zvyšný limit na poistenie batožiny,poistenie záchranných/pátracích akcií, poisteniestornovacích poplatkov a predčasnéhonávratu (poistenie stornovacích poplatkov jemožné poistiť si aj samostatne).Groupama poisťovňa• Individuálne cestovné poistenie – pri počte10 a viac osôb možnosť využitia zľavy.• Skupinové cestovné poistenie (pre podnikateľ<strong>sk</strong>ésubjekty) – určené pre firmy, ktoré vysielajúzamestnancov na zahraničné služobnécesty.• Cestovné poistenie k medzinárodným platobnýmkartám – určené pre držiteľov medzinárodnýchplatobných kariet ku kontám v OTP BankeSloven<strong>sk</strong>o.Poisťovňa Poštovej bankyPoistenie pre krátkodobé turistické cesty dozahraničia s asistenčnými službami. Cestovnépoistenie kryje náklady v prípade úrazu alebonáhleho ochorenia či straty batožiny počas pobytuv zahraničí:– za ošetrenie klienta, lieky, hospitalizáciu, návštevublízkej osoby pri hospitalizácii, na starostlivosťopatrovníka do prepravy klienta na územieSR a tiež prepravu na územie Sloven<strong>sk</strong>as poistnou sumou 50 000 eur,– na obstaranie alebo opravu vecí pri stratealebo poškodení cestovnej batožiny s poistnousumou 350 eur.Wüstenrot poisťovňaPonúka dva balíky poistného krytia – PLUSa SUPERPLUS.Balík PLUS pokrýva poistenie liečebných nákladov,poistenie trvalých následkov úrazu,predcestovnú asistenciu a lekár<strong>sk</strong>u asistenciu.Balík SUPERPLUS navyše obsahuje aj poisteniezodpovednosti za škodu a poistenie batožiny.VNjún – júl 201023


PodnikanieRozhodovanieaj bez valného zhromaždeniaHlasovanie per rollampredstavuje efektívneriešenie, ktoré šetríspoločníkom nákladya umožňuje obísť dodržanielehoty na konanie valnéhozhromaždenia.Právna úprava obsiahnutá v Obchodnomzákonníku umožňuje spoločníkom spoločnostis ručením obmedzeným prijať rozhodnutieaj mimo zasadnutia valného zhromaždenia.Je to nástroj, ako sa môžu spoločníci vyhnúťpodmienke dosiahnutia uznášaniaschopnostivalného zhromaždenia. Hlasovanie per rollam(obežníkom, vo forme obežníka, písomne)umožňuje Obchodný zákonník a nie je potrebné,aby si ho spoločníci vopred dohodli v spoločen<strong>sk</strong>ejzmluve.Praktický spôsob rozhodovaniaSpôsobom per rollam sú spoločníci oprávnenírozhodovať o akýchkoľvek otázkach týkajúcichsa spoločnosti. Zákon nevymedzujeoblasť otázok, v rámci ktorých by sa obligatórnevalné zhromaždenie muselo konať. Prefungovanie spoločnosti je tento spôsob rozhodovaniaspoločníkov praktickejší, a to hlavnevtedy, ak niektorí spoločníci brzdia prijatiezásadných rozhodnutí alebo jednoducho niesú prítomní a odmietajú splnomocniť za sebazástupcu.Návrh uzneseniana hlasovanie per rollammôžu predložiťspoločníci, ktorých vkladydosahujú 10 % ZI.Novela s účinnosťou od 1. 1. 2002 ustanovila,kto je oprávnený predložiť spoločníkomnávrh rozhodnutia, ktoré by malo byť spoločníkmiprijaté hlasovaním per rollam.Návrh rozhodnutia sú oprávnenípredložiť konateľ alebo spoločník,alebo spoločníci,ktorých vklady dosahujú10 % základného imania,alebo dozorná rada, ak je zriadená. Vzhľadomna dispozitívnosť ustanovenia Obchodnéhozákonníka môže spoločen<strong>sk</strong>á zmluva rozšíriťokruh osôb oprávnených podávať návrhyuznesení aj o menšinových spoločníkov, ktorýchvklad na základnom imaní nedosahujeani 10 %-nú zákonnú hranicu.Lehota na zaslanie vyjadreniaNávrh rozhodnutia musí obsahovať lehotu nazaslanie písomného vyjadrenia. Ostatní spoločnícisú povinní svoje vyjadrenia k návrhuzaslať na adresu sídla spoločnosti v lehoteurčenej v návrhu. Vyjadrenia zasielajú buď písomne,alebo pomocou rôznych prostriedkovoznamovacej techniky (mailom alebo faxom).Ak spoločník svoje vyjadrenie v určenej lehotenezašle, má sa za to, že jeho hlas je nesúhlasný.Ide o nevyvrátiteľnú domnienku, ktoráplatí zo zákona a nemožno ju vyvrátiť žiadnymargumentom. Konatelia potom majú povinnosťvýsledky hlasovania oznámiť každémujednotlivému spoločníkovi. Čo sa týka počítaniahlasov pre schválenie rozhodnutia, väčšinasa podľa zákona počíta z celkového počtuhlasov prislúchajúcich všetkým spoločníkom.Na rozdiel od konania valného zhromaždenia,kde sa väčšina hlasov počíta z hlasovAk spoločník nezašlevyjadrenie v lehote,má sa za to, že jeho hlasje nesúhlasný.prítomných spoločníkov. Znamená to, že prihlasovaní per rollam nie je potrebné zisťovaťuznášaniaschopnosť, ktorá je nevyhnutná prerozhodovanie valného zhromaždenia. Avšakna prijatie rozhodnutia per rollam je potrebnérešpektovať väčšinu hlasov (či už jednoduchúalebo kvalifikovanú), ktorú vyžaduje zákonalebo spoločen<strong>sk</strong>á zmluva pre ten-ktorý prípad,ak by sa rozhodovalo na valnom zhromaždení.Väčšina hlasov všetkýchspoločníkovAj Najvyšší súd SR vyslovil vo svojom rozsudku(sp. zn. Obz. 29/94), že ak spoločen<strong>sk</strong>ázmluva spoločnosti s ručením obmedzenýmstanovuje pre prijatie rozhodnutia valnéhozhromaždenia väčšiu ako jednoduchú väčšinuhlasov prítomných spoločníkov, tak preprijatie takéhoto rozhodnutia mimo valnéhozhromaždenia podľa § 130 Obchodného zákonníkaje potrebná rovnaká väčšina hlasov,ktorá sa však počíta z celkového počtu hlasovpatriacich všetkým spoločníkom.Hlasovanie per rollam predstavuje efektívneriešenie, ktoré šetrí náklady spoločníkom,prekonáva problémy so vzdialenosťou konaniavalného zhromaždenia a umožňujeobísť dodržanie lehoty na konanie valnéhozhromaždenia. Pri špekulatívnych konaniachniektorých spoločníkov však môžebyť prostriedkom zneužitiasystému a obídenia názorunepohodlných spoločníkov,ktorí sa nevyjadria v lehotealebo im bude znemožnené savyjadriť.JUDr. Katarína BystrickáPrávne centrum, s. r. o.24jún – júl 2010


Podnikanie• naša anketaTéma: goodwill1 Aký význam pripisujetegoodwillu z hľadi<strong>sk</strong>áúspechu firmy a jej pozíciena trhu? Nazdávate sa,že dobrý goodwill je dnespre firmy dôležitejší akov minulosti?2 Akým spôsobompristupujete k budovaniua udržiavaniu goodwilluvašej spoločnosti?Ing. OldřichDarmovzal,konateľ spoločnostiRACIO, s. r. o.1 Dobrý goodwill, najmä v spojitosti s vnímanímznačky a úrovňou servisu zákazníkom, jepre firmu s naším zameraním mimoriadne dôležitý.S ohľadom na spotrebiteľov, ktorí naše výrobkykonzumujú, sa dokonca domnievam, žeide o ten rozhodujúci moment úspechu. Veďľudia, ktorí stravu považujú za hlavný rizikovýfaktor mnohých druhov ochorení, sa často zaujímajúo oveľa viac informácií o výrobcoch, akoje uvedené na obaloch výrobkov. To isté platíaj o našich retailových odberateľoch. Skrátkagoodwill = polovica úspechu. Jeho význam saza dvadsať rokov enormne zvýšil vplyvom náročnostitrhu a rastom konkurencie.2 Je to celé o práci s ľuďmi, aby pochopilivýznam goodwillu pre dnešný, ale hlavne budúciúspech firmy. Vývoj v tejto oblasti všakmožno dosiahnuť iba s kolektívom lojálnycha motivovaných zamestnancov. U nás vo firmepracujeme už dvadsať rokov na tom, abyNový riaditeľ predajaa marketingu v Holcim Sloven<strong>sk</strong>oOd 1. júna má spoločnosť Holcim Sloven<strong>sk</strong>o novéhoriaditeľa pre predaj a marketing so zodpovednosťouza predaj šedého a bieleho cementua kameniva vrátane marketingových aktivít celejspoločnosti. Stal sa ním Patrik Polakovič.Patrik Polakovič nastúpil do spoločnosti Holcimvšetci členovia firemného tímu chápali, žekaždý z nich dokáže ovplyvňovať goodwill firmy,pretože už dávno to nie sú len predajcoviaa marketéri, ako sa to v minulosti zdalo. Žesa nám to darí, potvrdzujú výsledky znalostinašej značky RACIO a tiež <strong>sk</strong>utočnosť, žesvoje výrobky vyvážame do 23 krajín na trochkontinentoch.Mag. Karl PeterGiller, predsedapredstavenstvaWüstenrot stavebnásporiteľňa, a. s.1 Urobiť dobrý dojem je dôležité, ale nestačíto. Ľudia vnímajú, ako sa firma správavoči klientom dlhodobo, ako pristupuje k ichpožiadavkám. Naša spoločnosť je tu pre širokúverejnosť. Názory, reakcie a potrebyľudí sú pre nás dôležitým signálom v ďalšejpráci, ktorou systematicky vytvárame aj svojgoodwill. A ten je rovnako dôležitý v každomčase. No práve v kritickejšom období firmavýraznejšie pocíti jeho existenciu, resp. dosah.Nám sa aktuálnymi výsledkami potvrdilrastúci záujem klientov. Vedia, že u nás dostanúprodukty a garancie, na ktoré sa môžuspoľahnúť, ktoré ich ne<strong>sk</strong>lamú ani v čase krízya neistoty. Sme tu pre ľudí a snažíme sa imto dať najavo prostredníctvom našej ponuky.Spomedzi stavebných sporiteľní máme najinovatívnejšíprístup a najširšie produktovéportfólio. Klienti sú pre nás prvoradí a zí<strong>sk</strong>aťsi ich dôveru, vybudovať si u verejnosti dobrémeno – to je pre nás zároveň určitý záväzokaj voči mater<strong>sk</strong>ej spoločnosti, ktorej meno reprezentujemena sloven<strong>sk</strong>om trhu.2 Vybudovať a udržať dobré meno značkyje systematická a vlastne nikdy sa nekončiacapráca. Dôležitá je každá časť firemnéhomechanizmu, ktorý sa v celkovej súčinnostipodieľa na tvorbe a existencii goodwillu spoločnosti.Od stratégie cez prioritné ciele, ľudína kľúčových pozíciách až po prístup k prácijednotlivých zamestnancov, to všetko sa dennepodieľa na tvorbe goodwillu. Ten by všaknemal byť primárnym cieľom, ale <strong>sk</strong>ôr vítanýmsprievodným efektom.Sloven<strong>sk</strong>o v roku 2005. Doteraz pôsobil vofunkcii riaditeľa segmentu betón, ktorý sa podjeho vedením úspešne podieľal na veľkých a náročnýchstavebných projektoch ako <strong>Eu</strong>rovea,River Park či <strong>Eu</strong>ropa Shopping Center.VNNový generálny riaditeľSloven<strong>sk</strong>ej sporiteľneJozef Síkela (43) sa1. júna stal novýmpredsedom predstavenstvaa generálnymriaditeľom Sloven<strong>sk</strong>ejsporiteľne. J. Síkelaje už deväť rokovsúčasťou Erste Group. V rokoch 2001– 2006 bol členom senior manažmentua riaditeľom divízie firemných klientovv Če<strong>sk</strong>ej sporiteľni. Od roku 2006 viedolako zástupca generálneho riaditeľa ErsteBank Ukrajina firemné bankovníctvo a rozvojregionálnej siete. Od februára 2009bol vo funkcii generálneho riaditeľa ErsteBank Ukrajina.VJRozšírené predstavenstvoUniCredit BankNovou členkou predstavenstvaUniCreditBank bola menovanáMonika Kohútová,ktorá zároveň riadiDivíziu retailovéhobankovníctva. Početčlenov predstavenstva sa tak zvýšil na päťa v rámci vrcholového tímu sa posilnila pozíciažien.M. Kohútová vyštudovala Obchodnú fakultuVysokej školy ekonomickej v Bratislave.V roku 2002 zí<strong>sk</strong>ala titul MBA z americkejWebster Univerzity. Celá jej kariérna dráhaje spojená s finančníctvom. Začínala nakontrolingu a ne<strong>sk</strong>ôr ako projektová manažérkav rakú<strong>sk</strong>ej investično-poraden<strong>sk</strong>ejspoločnosti.VNPrvá Penzijná s novýmgenerálnym riaditeľomNovým predsedompredstavenstva a generálnymriaditeľomPrvej Penzijnej správcov<strong>sk</strong>ejspoločnostiPoštovej banky sav máji stal JUDr. Ing.Martin Winkler, PhD.(34). Na post prichádza z pozície riaditeľaprávnej divízie Poštovej banky, kde pôsobilštyri roky. Pre Poštovú banku pracovalod roku 2003. Ponuku viesť Prvú penzijnúprijíma ako výzvu.Po pätnástich rokoch odchádza z postupredsedu predstavenstva Prvej PenzijnejIng. Stanislav Žofčák (46). Vo svojej funkciidokázal, že aj sloven<strong>sk</strong>á správcov<strong>sk</strong>áspoločnosť bez zahraničného know-howvie ponúknuť zaujímavé investičné službysvojim klientom.VJJún jún – júl Júl 201025


RealityNejasnosti nad vývojom ciennehnuteľností pretrvávajúTrh s realitami v Bratislave sa oživuje, v ostatných regiónoch stagnujeTrh s nehnuteľnosťamina Sloven<strong>sk</strong>u zasiahla kríza,15-ročný rast cien sa <strong>sk</strong>ončilv druhej polovici roka 2008.Po poklese ceny stagnujú,v Bratislave badať známkyzvýšenia dopytu.Najviac bol zasiahnutý trh s nehnuteľnosťamiurčenými na bývanie, a to najmä trhs bytmi. Dopyt po nových bytoch prudko klesolna začiatku roka 2009. V okolí Bratislavy bolinavyše dokončené viaceré nové rezidenčnéprojekty, pričom ponuka v súčasnosti významneprevyšuje dopyt.Veľké regionálne rozdielyVäčšina nových bytov predaných na Sloven<strong>sk</strong>uje v Bratislav<strong>sk</strong>om kraji. Pri predaných bytochvšak ide o dokončené projekty alebo projektytesne pred dokončením v atraktívnych lokalitáchza prijateľnú cenu. Slabý dopyt je po projektoch,kde sa ešte výstavba nezačala, tedatakzvaných projektoch „off-plan“ (plánovanávýstavba). Malý počet transakcií bol zaznamenanýaj v segmente luxusných nehnuteľností.Nedávna analýza KPMG naznačuje, že v súčasnostije v Bratislave na predaj takmer 4 500nových bytov v rôznych štádiách rozostavanosti.Určitý rast dopytu bolo možné pozorovať v najnovšíchukazovateľoch, ktoré naznačovali nárastpočtu uzatvorených zmlúv o predaji nehnuteľností.Väčšina nových bytov v oblasti Bratislavysa ponúka na predaj za ceny od 1 700 eur do2 100 eur za meter štvorcový (bez DPH), pričomnajväčší dopyt je po bytoch za cenu približne1 600 eur za meter štvorcový. Podľa tohtoprie<strong>sk</strong>umu sa „miera akceptácie“ pomaly zvyšuje,ale zatiaľ len v hlavnom meste. Trh v ostatnýchregiónoch Sloven<strong>sk</strong>a stále stagnuje.Developeri opúšťajú luxusnýsegmentZdá sa, že banky majú oveľa menší záujem o financovanietrhu s nehnuteľnosťami v porovnanís obdobím pred hospodár<strong>sk</strong>ym poklesom.Došlo k významnému poklesu v počte novýchprojektov na výstavbu obytných domov, ako ajk poklesu financovania projektov výstavby luxusnýchalebo veľkých nehnuteľností. Developeripreto opúšťajú luxusný segment a začínajúsa zameriavať na stredný trhový segment, t.j. na výstavbu v dobrých lokalitách s veľkosťoumaximálne 50 obytných jednotiek.O úspechu projektu rozhodujúvlastné zdrojeAk má banka po<strong>sk</strong>ytnúť investičný úver, predpokladomna financovanie je v súčasnostispravidla väčší podiel vlastných zdrojov v kombináciis určitým podielom vopred predanýchnehnuteľností.Táto <strong>sk</strong>utočnosť prináša konkurenčnú výhodudeveloperom, ktorí sú schopní investovať voľnépeniaze do financovania začiatočných etápvýstavby svojich projektov.Očakávania ďalšieho vývojaPodľa najnovších prognóz, ktoré vydala Národnábanka Sloven<strong>sk</strong>a, sa však očakáva, žepriemerné ceny budú v roku 2010 stagnovať.Na druhej strane Národná banka Sloven<strong>sk</strong>aočakáva určité náznaky oživenia ekonomikyv druhej polovici roka 2010.Nie všetci odborníci sa však domnievajú, žedomáci trh s nehnuteľnosťami smeruje k oživeniu.Zatiaľ čo niektorí sa domnievajú, že globálnetrhy s nehnuteľnosťami na bývanie už dosiahlisvoje dno, stredná a východná <strong>Eu</strong>rópa sauvádzajú ako výnimky, kde sa predpokladá, žeceny by mohli počas roka 2010 ďalej klesať.Pretrváva trh kupujúcehoNapriek tomu, že ekonomika ako celok v prvomštvrťroku 2010 javí známky života, stáleexistujú obavy týkajúce sa nezamestnanostia možného zvyšovania počtu nezamestnanýchv budúcnosti. Zatiaľ čo sadzby hypotekárnychúverov sú naďalej atraktívne, kúpa domu mázmysel len vtedy, ak má človek stabilné zamestnanie.Akýkoľvek ďalší rast nezamestnanosti nepochybnezníži kúpnu silu obyvateľstva, čo znamená,že rast dopytu po nehnuteľnostiach jenepravdepodobný, najmä v regiónoch mimoBratislavy.Na druhej strane pozitívom je očakávanie, žeťažké roky 2009 a 2010 pomôžu následnémuoživeniu trhu s nehnuteľnosťami vďaka väčšejkorelácii produktov a cien s kúpnou silou obyvateľstva.Analytici KPMG očakávajú, že šikovnídeveloperi sa z poklesu trhu poučia a budútvrdo pracovať na príprave atraktívnych projektovz hľadi<strong>sk</strong>a kvality aj ceny. VJIlustračné foto: TASR26jún – júl 2010


RealityMyslíme aj na bytové domyÚver na bývanie z Prvej stavebnej sporiteľne, a. s., len za 1,99 %Najväčšia stavebnásporiteľňa aktuálne ponúkaúver len za 1,99 % ročne.Výhodná ponuka môževýborne poslúžiť aj na opravua rekonštrukciu bytovýchdomov.určite chcú šetriť náklady na energie, snívajúo krajšom bývaní, túžia po bytoch, v ktorých sabudú cítiť ešte príjemnejšie. To všetko môžuzí<strong>sk</strong>ať vďaka komplexnej obnove svojho bytovéhodomu. Naším cieľom je, a k tomu smerujeaj táto naša ponuka, aby sa odhodlali svojeplány u<strong>sk</strong>utočniť čo naj<strong>sk</strong>ôr.• Aké sú ďalšie podmienky na to, abymohli záujemcovia využiť výhodnú ponuku?Þ GW106-710O rozhovor sme požiadali JUDr. Katarínu Niňajovú,riaditeľku úseku sporenia a úverovprávnických osôb Prvej stavebnej sporiteľne,a. s.• Za akých okolností môžu právnickéosoby využiť úver len za 1,99 % ročne?Podmienkou na zí<strong>sk</strong>anie tohto úveru je, abyprávnické osoby, ktorými môžu byť spoločenstvávlastníkov bytov, správcovia bytovýchdomov a bytové družstvá, podali žiadosť o úverv termíne do 31. júla 2010.• Prečo ste sa rozhodli umožniť aj bytovýmdomom zí<strong>sk</strong>ať úverové prostriedky zatakýchto výhodných podmienok?V súčasnosti je len 30 % bytových domov staršíchako 20 rokov opravených a zateplených.A to je málo. Aj obyvatelia ostatných domovJedinou podmienkou je termín, v ktorom podajúžiadosť o úver. Čo sa týka limitu, v prípadeprávnických osôb nie je určený. Rozhodujúcaje schopnosť splácať úver z fondu opráv. Zvýhodnenáúroková sadzba 1,99 % ročne platído konca roka 2010. Od 1. januára 2011 sazmení na úrokovú sadzbu platnú v čase podaniažiadosti o úver.• Ako by mohla vyzerať vaša ponuka v prípadebytového domu s 52 bytmi, ktorýpotrebuje 100-tisíc eur na rekonštrukciu?Katarína NiňajováAk požiadajú o úver teraz, do konca roka budúvyužívať zvýhodnenú úrokovú sadzbu, ktorá saod budúceho roka zmení na úrok 5,79 % a poprechode z fázy medziúveru do fázy stavebnéhoúveru to bude zase menej, len 4,7 % ročne.Ak sa rozhodnú, že tento úver budú splácať 13rokov, tak na splátkach úrokov vďaka zvýhodnenejúrokovej sadzbe zí<strong>sk</strong>ajú takmer 2 500eur. Keďže takýto bytový dom bude mať nárokaj na štátnu prémiu, ktorá je v tomto roku12,5 % z vkladov, maximálne 66,39 eura nakaždé štyri byty, a tiež bude mať nárok na2 %-ný úrok z vkladov a štátnej prémie, zí<strong>sk</strong>ajúpočas splácania medziúveru štátnu prémiua úroky vo výške až 8 410 eur. Rozhodnúť samôžu aj pre dlhšiu dobu splácania a zo štátnejprémie a úrokov tak zí<strong>sk</strong>ajú ešte viac.12,9 %-ným tempom. Stavebné firmy vyprodukovaliv apríli celkovo 456,6 milióna eur.Pre stavebníctvo na Sloven<strong>sk</strong>u je v tomto rokukľúčová výstavba diaľnic. Nasledujúce mesiaceukážu, či ich nárast dokáže utlmiť výrazný prepadprodukcie developer<strong>sk</strong>ého biznisu. TAujatie pripravil časopis Stavebné fórum.<strong>sk</strong>.Dopyt po kancelár<strong>sk</strong>ych priestoroch sa v roku2010 už výrazne oživil. V kurze sú kvalitné kancelár<strong>sk</strong>epriestory, pričom cena prenájmu (bezzliav) v centre hlavného mesta sa pohybujeokolo 14 až 15 eur/m 2 /mesiac. TATempo poklesu stavebnejprodukcie sa spomaliloTempo poklesu stavebnej produkcie na Sloven<strong>sk</strong>usa v apríli výrazne spomalilo. Podľa aktuálnychúdajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR stavebníctvopadalo vo štvrtom mesiaci medziročneo 1,2 %, kým v marci produkcia klesala ešteCena prenájmuako pred 20 rokmiNásledky svetovej hospodár<strong>sk</strong>ej krízy spôsobili,že v roku 2009 sa v Bratislave dokončiloo 25 % menej kancelár<strong>sk</strong>ych priestorov ako v roku2008. Z dokončených je až 50 % priestorovsituovaných v lokalite Mlyn<strong>sk</strong>é Nivy. Z celkovejplochy kancelárií v hlavnom meste SR v rozsahu1,3 milióna m 2 je neobsadených 12 až 14 %.„Odstránenie neobsadenosti bude trvať možnodva až tri roky,“ avizoval Peter Nitschneiderz poraden<strong>sk</strong>ej spoločnosti King Sturgev rámci di<strong>sk</strong>usného stretnutia o situácii v komerčnýchnehnuteľnostiach v Bratislave. Pod-Strabag a Lafargevytvorili spoločný podnikRakú<strong>sk</strong>y stavebný koncern Strabag a francúz<strong>sk</strong>yLafarge, ktorý je najväčším výrobcom cementuna svete, spojili svoje cementáren<strong>sk</strong>é aktivityv strednej a východnej <strong>Eu</strong>rópe. Podpísali zmluvuo založení spoločnosti Lafarge Cement HoldingGmbH so sídlom v Rakú<strong>sk</strong>u. Lafarge bude maťv nej podiel 70 % a Strabag 30 %.Lafarge vloží do spoločného podniku svojecementárne v Rakú<strong>sk</strong>u, Če<strong>sk</strong>u a Slovin<strong>sk</strong>u,vkladom Strabagu bude budovaná cementáreňv Maďar<strong>sk</strong>u. Produkt firmy pôjde na všetky trhypod značkou Lafarge.TAjún – júl 201027


OBCE - MESTÁ - REGIÓNYK čerpaniu eurofondov vediepríliš ťažká cestaProstriedky z fondov EÚnaštartovali vo všetkýchregiónoch Sloven<strong>sk</strong>amnožstvo rozvojovýchprojektov.Aj keď sa primátori či starostovia miest a obcízhodujú na význame eurofondov, poukazujú ajna bariéry. Tieto zdroje by napríklad mohli byťprístupnejšie pre samosprávy s menším rozpočtom.DPH je bariérouV máji rokoval v Bratislave jubilejný 20. snem ZMOSPrimátor Stráž<strong>sk</strong>eho Vladimír Dunajčák (nezávislý)je s objemom investícií, ktoré sa zrealizovalina území mesta s pomocou prostriedkov EÚ,spokojný.„V tomto roku nám prešli štyri projekty súvisiaces modernizáciou verejného osvetlenia,výstavbou haly na separovaný zber odpadov,nákupom čistiacej automobilovej techniky premest<strong>sk</strong>ý podnik služieb a rozšírením stokovejsiete v okrajových častiach mesta,“ uviedol preTASR.Zastal sa však menších obcí, ktoré môžu maťs realizáciou projektových zámerov problémy.„Ak sa naše mesto uchádza o prostriedky EÚ,daň z pridanej hodnoty spadá pod oprávnenénáklady projektov, pri obciach pod 2 000 obyvateľovto oprávnený náklad nie je. Mnoho menšíchsamospráv chce ísť do rozvojových aktivít,no DPH, ktorú potrebujú vykryť, nie je maloupoložkou a tie obce na to jednoducho nemajú,“upozornil.Pomoc štátu a brzda byrokracieV. Dunajčák sa vyjadril k problematike eurofondovaj ako funkcionár Združenia miest a obcíSloven<strong>sk</strong>a, ktorý sa stretáva so zástupcami samosprávaj z iných regiónov. „Myslím si, že z pohľaduštátu by malo byť vyčlenených dostatokfinančných prostriedkov, aby sa isté procesynebrzdili,“ vysvetlil.Primátor Michaloviec Viliam Záhorčák (Smer-SD) by uvítal, keby sa v budúcnosti podmienkypri zí<strong>sk</strong>avaní eurodotácií stransparentnili. „Somza zníženie až prehnanej byrokracie, ktorá zaberápri príprave i implementácii projektov veľačasu a síl, nehovoriac o tom, že podľa mňabrzdí celý proces ich posudzovania a vyhodnocovania,“konštatoval. Budúca vláda by sa malapodľa neho usilovať o zjednodušenie procesuzí<strong>sk</strong>avania európ<strong>sk</strong>ych peňazí a rozšíriť možnostina ich využitie.Aj keď majú mnohé samosprávy určené prioritnéciele, často ich odkladajú na ne<strong>sk</strong>ôr.„Vychádzajúce výzvy sa vždy netýkajú našichhlavných priorít, no reagujeme na ne preto,že by sa už nemuseli opakovať,“ konštatovalV. Dunajčák. TA/JFÚMS žiada viac informáciíO pravidelné predkladanie relevantnej prognózyprerozdelenia dane z príjmov žiada Úniamiest Sloven<strong>sk</strong>a (ÚMS). „Štát od nás požaduje,aby sme počas krízy prijímali opatrenia, akozmierniť jej dosah, preto aj my žiadame prognózu,s akým rozpočtom môžeme počas rokarátať,“ uviedol po rokovaní prezídia únie vo Zvoleneprezident ÚMS Andrej Ďurkov<strong>sk</strong>ý.Z údajov, prezentovaných na februárovom zasadaníVýboru pre makroekonomické prognózovanie,vyplynulo, že finančná situácia samosprávv rokoch 2010 až 2012 bude ešte ťažšia, akopredpokladalo Ministerstvo financií SR pri zostavovanírozpočtu na rok 2010. ÚMS pretopožiadala o obnovenie rokovaní spoločných pracovných<strong>sk</strong>upín expertov únie a MF SR o týchtootázkach.„Nechceme meniť prerozdeľovací kalkulačnývzorec, ale myslíme si, že mestá a obce môžuzí<strong>sk</strong>ať viac peňazí. Napríklad hor<strong>sk</strong>é sídla môžuzí<strong>sk</strong>ať viac z európ<strong>sk</strong>ych fondov,“ povedal A.Ďurkov<strong>sk</strong>ý. TA/MNSťažená separácia odpaduObce a mestá sú od 1. januára 2010 povinné separovaťštyri zložky komunálneho odpadu – papier,<strong>sk</strong>lo, plasty a kovové obaly. Ešte stále všakneseparuje 150 až 180 obcí – väčšinou maléobce, ktoré majú existenčné problémy.„Pôvodne mali obce a mestá v roku 2010 zozbieraťa spracovať 50 percent všetkého biologickyrozložiteľného odpadu. To sa muselooddialiť, pretože stále neexistuje Stratégia nakladanias biologicky rozložiteľným odpadom,ktorá mala byť už v roku 2004, čo je veľký nedostatok.Obrov<strong>sk</strong>é problémy majú samosprávyso stavebným odpadom a s textilom – nemajúich kam odviezť,“ upozornila podpredsedníčkaZMOS a starostka obce Brusno (okres Ban<strong>sk</strong>áBystrica) Viera Krakov<strong>sk</strong>á (nezávislá).Problémy sú podľa nej s vykupovaním vyseparovanýchzložiek a s cenami. Takisto poplatky nepokrývajúnáklady na zvoz a vyzbieranie odpadua ich kompenzovanie z Recyklačného fondu jenedostatočné. Pretože časť podnikateľ<strong>sk</strong>ýchsubjektov obchádza platby do RF, je v ňom málofinancií. Spôsobuje to nevyhovujúca legislatíva,ktorú je potrebné zmeniť, pretože mestá a obcena ňu doplácajú a nie sú s ňou spokojné.V. Krakov<strong>sk</strong>á pripomenula, že podľa tejto legislatívy,ak podnikateľ<strong>sk</strong>ý subjekt preukáže, žezhodnotí odpad napríklad z 30 až 40 % z nevypredanýchvýrobkov, za zvyšný odpad už platiťdo fondu nemusí. V konečnom dôsledku to všakzaplatia občania a obce. Občania totiž pri kúpetovaru zaplatia aj budúce zhodnotenie odpadua obce potom vyššie poplatky za odpad. TA28jún – júl 2010


OBCE - MESTÁ - REGIÓNYIntegrovaný protipovodňovýsystém je nevyhnutnosťMájové a júnové povodne spôsobili škody za viac ako štvrť miliardy eurNičivé povodne zastihlisloven<strong>sk</strong>ú samosprávuv najnevhodnejšom období,konštatuje podpredsedaZdruženia miest a obcíSloven<strong>sk</strong>a Ing. Milan Muška.• Prírodný živel zasiahol Sloven<strong>sk</strong>o v časeekonomickej recesie. Ako vnímate celúsituáciu?Práve v uplynulých 3 mesiacoch sa na rozpočtochobcí veľmi intenzívne prejavili dopady finančneja hospodár<strong>sk</strong>ej krízy výpadkom danez príjmov fyzických osôb. Situáciu spôsobenúpovodňami tak komplikuje aj nedostatok peňazína účtoch postihnutých samospráv. Napriektomu sme svedkami nebývalej solidarity medziobcami aj obyvateľmi. Pomoc sa zameriavanajmä na obnovu poškodenej či zničenej infraštruktúry,predovšetkým dopravnej.Škody na majetku občanov, obcí, miest a samosprávnychkrajov predstavujú 176,5 miliónaeur, na majetku štátu 91,3 milióna eur. Najväčšiuujmu – asi 156,8 milióna eur – spôsobilaveľká voda v Košickom kraji, v Nitrian<strong>sk</strong>om krajije to 73 miliónov eur.• Aké sú hlavné formy pomoci?Združenie miest a obcí Sloven<strong>sk</strong>a vyzýva mestáa obce, ktoré neboli povodňami postihnuté,aby pomohli svojim kolegom a prispeli do Fondusolidarity ZMOS podľa svojich možností.Účet fondu je zriadený v DEXIA banke Sloven<strong>sk</strong>o,a. s., pod číslom 1802326015/5600.Okrem organizovania významnej podpory zostrany vlády predstavitelia ZMOS rokujú aj sozástupcami finančného sektora o urýchlení pomocia zmiernení finančného tlaku na postihnutémestá a obce.• Akú úlohu podľa vás zohral vládnyprogram protipovodňovej ochrany?To, čo štát naplánoval ešte pred desiatimi rokmiv Programe protipovodňovej ochrany SR doroku 2010, do veľkej miery nedofinancoval.No aj tak by niektoré opatrenia navrhovanév programe povodňové riziká iba prehĺbili. Tentoprogram má teraz nahradiť Plán manažmentupovodňových rizík, ktorý vyplýva z novéhoVýzva Únie miestSloven<strong>sk</strong>a k povodniamPrezídium Únie miest Sloven<strong>sk</strong>a (ÚMS)vyzvalo svojich členov a ostatné samosprávyna Sloven<strong>sk</strong>u, aby prejavili solidaritus mestami, obcami a regiónmi Sloven<strong>sk</strong>a,ktoré postihli povodne. Zároveň saobrátilo s výzvou na po<strong>sk</strong>ytnutie pomocina širokú občian<strong>sk</strong>u verejnosť a súkromnýsektor a požiadalo Fórum donorov, abyumožnilo zriadenie DMS služby (darcov<strong>sk</strong>éSMS) pre postihnuté lokality.„Sme odkázaní na vzájomnú solidaritu,pomoc a spoluprácu. Mnohí, ktorí po<strong>sk</strong>ytujúpomoc dnes, môžu byť tí, ktoríju budú potrebovať zajtra,“ uvádza sa vovýzve ÚMS. Viac informácií na www.uniamiest.<strong>sk</strong>.JFzákona č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami,ako aj z povodňovej smernice EÚ.Podľa týchto noriem opatrenia na vodnom toku,poľnohospodár<strong>sk</strong>ej pôde, v lesoch či v zastavanomúzemí nesmú zvyšovať povodňové rizikonižšie po prúde. To je náročné kritérium.• Bude si to zrejme vyžadovať koordináciurôznych záujmových <strong>sk</strong>upín.Bude to klásť dôraz na väčšiu účasť farmárova lesníkov na znižovaní povodňových rizík.Problém však je, že Sloven<strong>sk</strong>ý vodohospodár<strong>sk</strong>ypodnik nemá kompetencie určovať imspôsoby hospodárenia s pôdou. Môže všakna to upozorniť a definovať ich úlohu v plánochmanažmentu povodňových rizík.• Čo bolo najväčším zlyhaním pri tohtoročnýchpovodniach a ako to pre budúcnosťnapraviť?Tohtoročné povodne len potvrdili správnosťnášho zámeru celoročne, dlhodobo a systematickysa zaoberať prevenciou a prípravou na prípadnépovodňové situácie – v úzkom prepojeníaktivít miest, obcí a vyšších územných celkov.Povodne nie sú záležitosťou jednej obcealebo mesta, ale celého regiónu a kraja.Príprava musí prebiehať tak v teréne, ako ajza rokovacími stolmi. ZMOS od roku 2006rozpracoval a presadzuje ucelenú metodikuintegrovaného manažmentu vodných zdrojova pôdneho fondu. Mal by sa premietnuť najmädo právnych noriem a nastavenia dotačnýchmechanizmov.V rámci priorít schválených nedávnym 20.snemom požaduje ZMOS od štátu vytvorenieúčinného systému preventívnych opatrenía ekonomických nástrojov na riešenie, resp.kompenzáciu nákladov súvisiacich s odstraňovanímnásledkov mimoriadnych udalostí.Povodne však môžu výrazne eliminovať aj samotnéobce a mestá. Mali by zrealizovať plošnétechnické a biotechnické opatrenia na zvýšenievodozdržnej schopnosti pôdy a lesov a na zníženiepôdnej erózie. Potrebná je aj revitalizáciavodných tokov. Sú to všetko dlhodobé opatrenia,ale ak chceme predísť ďalším obrov<strong>sk</strong>ýmškodám, nemôžeme sa týmto krokom vyhnúť.Pripravil Ľubomír MesárošFoto TASRjún – júl 201029


Za horizontomNezvládnuté daždea Noemov príbehAj vás v máji privádzalido zúfalstva tie nekonečnétýždne upršaných dní?Deň za dňom, týždeňza týždňom, občasnépoldni šerosvitu, potomznova prúdy vody na oknách.Deň a noc.Celá stredná <strong>Eu</strong>rópa v rovnakej beznádeji,hoci podľa kalendára mal byť rozjasanýmáj a malo sa začať leto. (Po iné roky sme sauž hrnuli na čerstvo otvorené kúpali<strong>sk</strong>á!) Meteorológoviana všetkých televíznych kanálochhovorili stále tie isté chmúrne predpovede.Von zo sivej reality?Čo na to veda? Aké nám ponúka vysvetlenia?Globálne oteplenie? Dočerta, aké oteplenie,keď sme ešte aj v máji byty vykurovali... Človekpocíti, aký je bezmocný.Môžeš si čítať článok o zázračných zisteniachastrofyziky, teóriách kozmológie, astronómie.Vedci nám oznamujú, že žijeme kdesi v kúteMliečnej dráhy, ktorej ramená majú 27-tisícsvetelných rokov. V Amerike vynakladajú miliónydolárov na programy SET (Search for ExtraterrestrialIntelligence). Z 300 svetov mimoslnečnej sústavy predsa musí existovať aspoňjeden obývaný živými bytosťami, ako sme my,však? A máme aj úspechy. Zistili sme, že existujemnožstvo exoplanét. Napríklad, vo vzdialenosti500 svetelných rokov je niečo nazvanéCT CHA b. Táto planéta je 5 400-krát väčšiaako naša Zem. Nie je to úžasné?Čítam článok, že sú rozpracované projektyna interface nových počítačov a človeka. Sosvojím notebookom budete môcť byť spojenínielen hlasom, ale aj bionickými kontaktnýmišošovkami, hmatom, pachom a nakoniec cezBCI (Brain-Computer Interface). Priame spojenies vašimi myšlienkami je len otázkou najbližšiehodesaťročia. Dobré vyhliadky pre pracovníkovFBI a iných tajných služieb!Dažďu nerozkážešAj teraz, keď vyťukávam tento článok, vonkuprší. Čo tak vyťukať si z Googlu informácie,Napriek <strong>sk</strong>velej satelitneja výpočtovej technikeje problém robiť presnétýždňové prognózy.ako zvládneme klimatické zmeny? Napríklado najnovších prognózach náhrady „zlých“energií, uhlia, nafty, o ružových perspektívachpohonu vodíkom alebo o zí<strong>sk</strong>avaní alternatívnych(a u<strong>sk</strong>ladniteľných) energií z rias (Algae)?Podnikavci niekde za Atlantikom už aj <strong>sk</strong>upujúpozemky, kde vytvoria umelé močiare (!!) a naširokých plochách budú pestovať zázračnériasy namiesto hnusnej čiernej ropy, čo teraztak výdatne zaplavuje aj pláže Floridy z pobabranéhopodzemného vrtu... Aby sme sa mohlipo diaľniciach premávať s miliónmi áut, okolitúkrajinu premeníme na močiare! Aké radostnéperspektívy!Len škoda, že nikto nevedel zastaviť ten prekliatydážď nad <strong>Eu</strong>rópou. Zmohli sme sa takakurát na predpovede počasia. Napriek naj<strong>sk</strong>velejšiemuvybaveniu družicami, tele<strong>sk</strong>opmi,počítačmi, kamerami sme schopní oznámiťvečer miliónom televíznych divákov, že pršaťbude aj zajtra, ba dokonca aj napozajtra. S týždňovýmiprognózami je to už horšie. Nie vždytrafia. Dovolenku si podľa nich ťažko naplánujete.Kto a čo je hodné záchranyV strednej <strong>Eu</strong>rópe zúria povodne. Blížia sa časypraotca Noema? „Na sedemnásty deň mesiacavyvalili sa všetky pramene veľkej hlbočinya otvorili sa nebe<strong>sk</strong>é priepusty. A pršalo nazem štyridsať dní a štyridsať nocí.“ (Gn 7, 11-12) Zatiaľ ponechajme bokom etické vyzneniepríbehu Starého zákona o potope sveta akoBožom treste za nemravný život ľudí. ŠesťstoročnýNoe dostal od nahnevaného Boha privilégium,aby sa ako jediný s rodinou zachránil.Podľa Božieho príkazu so synmi postavil koráb,30jún – júl 2010


Za horizontombezpečnú archu, ktorá ich má zachovať nažive.Kým dnešní európ<strong>sk</strong>i politici sa pramálo starajúo demografickú situáciu vymierajúcej <strong>Eu</strong>rópy(v porovnaní s plodnosťou ázij<strong>sk</strong>ých a africkýchetník a kultúr), zatiaľ múdry Pán Boh starémuNoemovi jasne povedal, čo si má zobrať so seboudo korábu s obmedzenou kapacitou.Čo by ste si vy zobrali do novodobého korábu,ktorý jediný má prežiť koniec sveta? Predpokladám,že svojich najbližších, predovšetkýmrodinu (vrátane svokry na opatrovanie detív nepohodlnom podpalubí). Výber ďalších (kamaráti,frajerky) je už kapacitne obmedzený.Čo zobrať do korábu – to je úloha pre sofistikovaných!Aké predmety, veci? Obľúbený notebook,i-Pod, najnovší mobil? Auto zaberá priveľamiesta, nevedno, čo bude s naftou po potope.Žiadne umenie? Obrazy, Giotto, Rembrandt,Dalí, Chirico, Fulla, Benka, Brunov<strong>sk</strong>ý? Nič?Všetko ponecháme všadeprítomnému vlhkua tonám mazľavého blata?... Ozaj, knihy. Pohľadna zvlhnutú knihu je rovnako žalostný akopohľad na zmoknutú celebritu. Čo vhodiť dovaku? Bibliu? Starý zákon? Nový zákon? DantehoBož<strong>sk</strong>ú komédiu? Kto ju dočíta? Alebojednu z tých 100 naj-naj kníh Slovákov? Zachovaťpoklady zanikajúceho ľudstva. Najpredávanejšiežen<strong>sk</strong>é autorky, nie?Limity vedyAk si otvoríte starozákonnú knihu Genezis,o týchto predmetoch sa nehovorí. Boh Noemuprikáže: „Zo všetkých čistých zvierat vezmi posedem samcov a samíc, zo zvierat, čo sú nečisté,po dvoch, samca a samicu. Aj z nebe<strong>sk</strong>éhovtáctva vezmi po sedem samcov a samíc,aby sa zachovalo nažive semä po celej zemi.“(Gn 7, 2-3) Z logiky príbehu je jasné, prečosa v inventári korába záchrany sveta nachádzaNoe s rodinou, samce a samice všetkýchdruhov zvierat a vtáctva, ale chýbajú osoby inejsexuálnej orientácie a tovary konzumného charakteru.V správach hlásia zaplavené dediny. Noemovpríbeh sa <strong>sk</strong>ončil šťastne; vody potopy opadlipo desiatich mesiacoch. Vypustená sonda– holubica – sa nevrátila do korábu, lebo užnašla vysušenú zem, Noe otvoril koráb a spoluso ženou, synmi, dcérami a nevestami ďakovaliVeda nestačí na mnohoproblémov; vyžadujú sizdravý ľud<strong>sk</strong>ý rozum, cit,pomoc, solidaritu.Pánovi za záchranu. Zasvietilo slnko a život ľudstvamohol nanovo rozkvitnúť. Poučenie? „Kýmpotrvá Zem, nikdy neprestane sejba a žatva,chladno a teplo, leto a zima, deň a noc.“ (Gn8, 22) Túto evidentnú pravdu, plnú ani nie takoptimizmu ako rozumného realizmu, zistili Noemovciaj bez poznatkov exaktnej vedy vrátanemeteorológie.Ani my v 21. storočí by sme sa nemali spoliehať,že všetko za nás vyrieši veda. Sú vecimedzi nebom a zemou, ktoré nevysvetlí žiadnasofistikovaná veda a neporadí si s nimi žiadnatechnológia. Vyžadujú si zdravý ľud<strong>sk</strong>ý rozum,cit, pomoc, solidaritu. Skrátka, Noemovu múdrosťdávnych vekov.P. S. Na koniec, aby som nezabudol: Príjemnúdovolenku bez dažďa!Anton HykischMedzititulky redakcia, foto TASRCiele SR v novej európ<strong>sk</strong>ejstratégiiSloven<strong>sk</strong>o si chce v navrhovanej európ<strong>sk</strong>ejstratégii, ktorá nahradzuje Lisabon<strong>sk</strong>ú stratégiu,stanoviť menej ambiciózne ciele ako samotnáEÚ. Vláda v schválenom „Návrhu pozícieSR k národným cieľom stratégie <strong>Eu</strong>rópa 2020“naplánovala nižšie výdavky na vý<strong>sk</strong>um a vývoj,ako aj nižší podiel energie z obnoviteľnýchzdrojov (OZE).„Vláda chce stanoviť ambiciózne ciele, ktorévšak musia byť reálne a musia reflektovať individuálnepodmienky Sloven<strong>sk</strong>a,“ zdôvodnilipredkladatelia návrhu, rezort financií a podpredsedavlády pre vedomostnú spoločnosť.Sloven<strong>sk</strong>é ciele tak podľa nich zohľadňujúmakroekonomickú a fi<strong>sk</strong>álnu pozíciu krajiny.Sloven<strong>sk</strong>o by chcelo do roku 2020 zvýšiť zamestnanosťobyvateľov vo veku od 20 do 64rokov na 71 – 73 %, a to najmä zvýšením zamestnanostimládeže, ľudí nad 50 rokov a ľudís nízkou kvalifikáciou. EÚ chce zamestnanosťdostať na hranicu 75 %.Celková úroveň verejných a súkromných investíciído vedy a vý<strong>sk</strong>umu by sa mala v SRzvýšiť na 1,8 % HDP; v EÚ to majú byť 3 %. SRplánuje zvýšenie podielu energie z OZE na 14%, Únia chce 20 %.Odpad na obežnej dráheje hrozbou pre biznisVesmírny šrot pár sto kilometrov okolo Zeme ječoraz väčším nebezpečenstvom pre kozmickélode s ľud<strong>sk</strong>ou posádkou aj pre satelity s rozličnýmiúlohami. Úlomky z plášťov rakiet a satelitovmôžu vážne narušiť globálne komunikačné sietea ekonomiku. Uviedol to Pentagón v správe preamerický Kongres. Žiadal prijať rozhodnutie, abysa začali robiť opatrenia na zamedzenie kolíziesatelitov s tro<strong>sk</strong>ami, ktoré lietajú okolo zemegule.Od zariadení na orbite závisia tržby podnikateľ<strong>sk</strong>ýchsubjektov v hodnote asi 250 miliárdUSD ročne. Ide napríklad o telekomunikačnéspoločnosti s ich telefónnymi a internetovýmisieťami, navigačné systémy, televízne a rozhlasovéstanice, meteorologické služby a pod.V blízkom vesmíre, teda vo vzdialenosti medzi800 až 1 000 km od povrchu, sa nachádzauž okolo 370 000 kusov trosiek, ktoré sa stalitrvalým nebezpečenstvom asi pre 1 000 satelitov,ktoré v tomto pásme krúžia okolo Zeme.Vesmírny odpad má pritom nezvratnú tendenciudynamicky sa rozmnožovať vzájomnýmizrážkami. A pri vysokej rýchlosti už milimetrovézrnko môže zničiť satelit za milióny.Čo sa dá vlastne robiť? Naj<strong>sk</strong>ôr <strong>sk</strong>valitniť a spresniťsledovanie orbitálnych trosiek. Väčší významvšak bude mať vhodné technické riešenie, abysa satelity, ktoré doslúžia, riadene dostali dozem<strong>sk</strong>ej atmosféry, v ktorej zhoria. Ďalším riešenímby mohlo byť ich umiestnenie na kozmickomcintoríne nad geostacionárnou orbitou.Správy sú zo servisu TASRjún – júl 201031


Sloven<strong>sk</strong>o – UKRAJINANa východe je veľa novéhoUkrajina je náš jediný sused mimo EÚ; o to väčšiu pozornosť si zaslúžiSloven<strong>sk</strong>o-ukrajin<strong>sk</strong>áspolupráca má veľkýpotenciál. Treba všakpreklenúť problémy a zvýšiťaktivitu.náš najväčší sused. Jej päťdesiat miliónovobyvateľov ju stavia pred Poľ<strong>sk</strong>oJes necelými štyridsiatimi miliónmi, ďaleko predČe<strong>sk</strong>ú republiku a Maďar<strong>sk</strong>o, ktoré majú okolodesať miliónov, a Rakú<strong>sk</strong>o, ktoré má čosi viacnež osemmiliónovú populáciu. Rozloha Ukrajiny– 600-tisíc štvorcových kilometrov – znamená,že je väčšia ako všetky ostatné našesusedné štáty spolu a keď nerátame ru<strong>sk</strong>ý kolos,je rozlohou najväčšou krajinou <strong>Eu</strong>rópy. Jejnerastné a prírodné bohatstvo by sme museliveľmi dlho vyratúvať. Niet sporu, že o rozvojvzťahov a spoluprácu s partnerom, ktorý mátakýto potenciál, máme veľký záujem.Je to náš jediný sused na východe a jeho osobitosťje daná aj tým, že ako jediná z okolitýchkrajín nie je členom <strong>Eu</strong>róp<strong>sk</strong>ej únie. Či chcemealebo nie, táto <strong>sk</strong>utočnosť dosť vecí komplikuje.<strong>Eu</strong>róp<strong>sk</strong>e spoločenstvo má v mnohom spoločnúlegislatívu a v ďalších oblastiach ju čorazviac zbližuje, no ukrajin<strong>sk</strong>é zákony a ďalšiepravidlá sú neraz dosť odlišné. Schengen<strong>sk</strong>áhranica je pre pohyb ľudí, tovarov a služieb neľahkouprekážkou. A tiež dodajme, že za necelýchdvadsať rokov nezávislosti (jubileum budena budúci rok) má Ukrajina za sebou zložitý politickývývoj. Ak chceme korektne a komplexnehovoriť o vzájomných stykoch, nemožno obísťani tieto <strong>sk</strong>utočnosti.Medzi Západom a Ru<strong>sk</strong>omDvomi najväčšími ekonomickými partnermiUkrajiny sú <strong>Eu</strong>róp<strong>sk</strong>a únia a Ru<strong>sk</strong>o. Postaveniemedzi týmito dvomi veľkými globálnymi hráčmi– v zemepisnom, ale aj politickom zmysle – jezávažným prvkom vývoja tohto nášho susedai vzťahov s ním. EÚ v roku 1998 uzavrela dohoduo partnerstve a spolupráci s UkrajinouKompatibilitaso štandardmi EÚje výsledok dlhéhoprocesu, ktorý dobrepoznáme aj na Sloven<strong>sk</strong>u.a táto významná krajina má pre spoločenstvoprioritné postavenie medzi všetkými susediacimištátmi. „Oranžová revolúcia“ v roku 2004otvorila etapu <strong>sk</strong>ôr prozápadnej orientácie, ktorábola na oboch stranách sprevádzaná aj niecelkom reálnymi očakávaniami. Vývoj po poslednýchprezident<strong>sk</strong>ých voľbách priniesol posilnenievzťahov s Ru<strong>sk</strong>om, to by však nemalozásadnejšie zmeniť ukrajin<strong>sk</strong>ý záujem o stykya kooperáciu so západoeuróp<strong>sk</strong>ymi partnermi– a na poprednom mieste aj so Sloven<strong>sk</strong>om.Je ešte predčasné vynášať definitívne úsudky,ale asi najrozumnejší je pragmatický pohľad natieto relácie. V konečnom dôsledku to môžebyť iba Ukrajina a jej občania, ktorí svojimi hlasmia postojmi rozhodnú, kto bude pri kormidlea akým smerom ho nastaví.Partner zaujímavý za každýchokolnostíZ pohľadu Sloven<strong>sk</strong>a ako člena EÚ a NATO jenepochybné, že preferujeme čo najlepšie vzťahyna tejto linke. To však nemusí znamenať, ženás rušia iné relácie. Na konferenciách a di<strong>sk</strong>usiách,ktoré sa venujú najnovšiemu vývojuUkrajiny, zaznel názor, ktorý považujem za racionálnya cieľavedomý. Nemenej dôležité akoukrajin<strong>sk</strong>á orientácia je to, do akej miery si tátokrajina a jej relevantné štruktúry budú osvojovaťštandardné postupy. To znamená nielenkompatibilitu legislatívy, ale aj politickú kultúruči vhodné podnikateľ<strong>sk</strong>é prostredie a všetko,čo s tým súvisí.Máme s tým, napokon, svoje <strong>sk</strong>úsenosti. Trvalonám takmer desať rokov, kým sa na Sloven<strong>sk</strong>uzačali presadzovať pravidlá a zásady, ktoré32jún – júl 2010


Sloven<strong>sk</strong>o – UKRAJINAsú vyspelým štátom vlastné, ba samozrejmé uždávno. O to viac by sme mohli rozumieť susedomaj v situáciách, ktoré nie sú jednoduché.A blízkosť nielen zemepisná, ale tiež jazykováči historická nám dáva šance byť naozaj premostenímk tejto významnej krajine.Nie sme vôbec jediní, ktorí tu vidia nemalé príležitosti.Nemecké, talian<strong>sk</strong>e a viaceré ďalšiesilné západné firmy sú tu už etablované. Vlaksa už dávnejšie pohol a nepočká. Ak chcememať šancu, treba na<strong>sk</strong>očiť za jazdy...Pohľad z Košíc a MichaloviecPohľad z Bratislavy na mnoho vecí nemusí byťvždy ten najreálnejší, lepšie je podísť o čosi bližšie.Košický kraj susedí s Ukrajinou na najdlhšejlínii (o čosi menej Prešov<strong>sk</strong>ý) a pohraničnésú hneď tri jeho okresy – Michalovce, Trebišova Sobrance. Takže logika hovorí, že na východeSloven<strong>sk</strong>a sa o tejto téme dozviete najviacz praxe.V Košiciach sa na kraj<strong>sk</strong>ej úrovni cezhraničnouspoluprácou zaoberajú najmä dve inštitúcie:Košický samosprávny kraj (KSK) v tom najkomplexnejšomzmysle – a tunajšia regionálnakomora Sloven<strong>sk</strong>ej obchodnej a priemyselnejkomory (SOPK) zasa pokiaľ ide o hospodár<strong>sk</strong>ekontakty.Práve nedávno, v polovici mája, predstaviteliaKSK a Zakarpat<strong>sk</strong>ej oblasti podpísali už tretí vykonávacíprotokol k Memorandu o spolupráci.Mám ho v rukách, na ročné obdobie naplánovaltrinásť konkrétnych aktivít. Neviem, či je tošťastné číslo, ale verím, že sa naplní. Veď bolprijatý na prvej akcii v poradí v tomto zozname,na Dňoch dobrých sused<strong>sk</strong>ých vzťahov, ktoréprebehli na hraničnom priechode v Ubli.Ťažko priechodné hraniceTie ďalšie sa zaoberajú organizovaním spoločnýchvýstav a konferencií, ale napríklad ajpodporou využívania biomasy, hospodár<strong>sk</strong>yma sociálnym rozvojom prihraničných regiónovalebo cestovným ruchom. Ten ponúka naoboch stranách zaujímavé príležitosti – ale dohry vstupuje závažný moment. Priechodnosťhraníc je limitovaná vízovou povinnosťou preukrajin<strong>sk</strong>ých občanov, ale ani pre našich točasto nie je komfortné.Potvrdzujú to aj pracovníci regionálnej komorySOPK. V poslednom čase organizovali hneďdve misie podnikateľov do Užhorodu, kde našefirmy hľadali partnerov z oblasti drevár<strong>sk</strong>ehoa kovospracujúceho priemyslu. Ako najväčšíproblém sa ukazuje prechod cez hranice. Prenašinca, zvyknutého bez zastavenia prefrčaťcez rakú<strong>sk</strong>e, maďar<strong>sk</strong>é alebo če<strong>sk</strong>é hranice,pre manažéra, pre ktorého je čas drahý, je ťažkopochopiteľné, prečo by na tejto hranici malstráviť niekedy aj celé hodiny.Úspešné cezhraničné iniciatívyNa odbore riadenia a implementácie európ<strong>sk</strong>ychprojektov KSK som sa dozvedel, že najaktívnejšípri využívaní Programu ENPI (<strong>Eu</strong>ropeanNeighbourhood and Partnership Instrument)Maďar<strong>sk</strong>o – Sloven<strong>sk</strong>o – Rumun<strong>sk</strong>o – Ukrajinasú v Michalovciach. Je to napokon celkom pochopiteľné,veď z Michaloviec do zakarpat<strong>sk</strong>éhocentra Užhorodu je to iba štyridsať kilometrov.Aktívne je napríklad michalov<strong>sk</strong>é Centrumprvého kontaktu (CPK), zamerané najmä napodporu malého a stredného podnikania. Máuž za sebou realizované projekty cezhraničnejspolupráce, napríklad aj na poli cestovnéhoruchu. Jeho zásluhou vzniklo päť turistickýchinformačných kancelárií na našej strane hraníca dve v Užhorode.KSK a Zakarpat<strong>sk</strong>á oblasťpodpísali už tretívykonávací protokolk Memorandu o spolupráci.Od šéfa CKP Ľuboslava Závackého som nedávnodostal mail, že prišla správa o schválenídvojročného projektu cezhraničnej spoluprácev rámci Programu ENPI. Pri všetkých aktivitáchvo vzťahu k Ukrajine zdôrazňoval iniciatívyzástupcu prednostu Mest<strong>sk</strong>ého úradu v MichalovciachGabriela Doriča. Stretnutie s nímpotvrdilo, že je naozaj zapálený pre priateľ<strong>sk</strong>éstyky s Ukrajinou v najrôznejších oblastiach.Práve sa s riaditeľom gymnázia Rudolfom Gadom<strong>sk</strong>ýmchystali do Užhorodu na rokovanieo družbe škôl. Ani on netajil, že hraničný režimspoluprácu komplikuje. A spomenul aj zbytočnúbyrokraciu z oboch strán – napríklad priprestupe ukrajin<strong>sk</strong>ej hádzanárky do Michaloviec,ktoré sú už roky našou špičkou.Susedia si majú čo ponúknuťProblémy sme neobišli ani pri veľmi otvoreneja srdečnej debate s <strong>Eu</strong>genom Lešom, konateľomspoločného sloven<strong>sk</strong>o-ukrajin<strong>sk</strong>éhopodniku Plodoovoč-Contexo. Vznikol na bázevinár<strong>sk</strong>ych závodov Michalovce a Kráľov<strong>sk</strong>ýChlmec, jeho ukrajin<strong>sk</strong>ým partnerom je VATPlodoovoč, známy výrobou kvalitných značiekbrandy v Užhorode. Na viacerých výstavách užprezentovali svoje vína, z Petrohradu si prinieslizlatú medailu za Tramín 2004, patria k poprednýmproducentom liturgických vín. Legislatívnea ďalšie prekážky brzdia napríklad uplatneniezaujímavých <strong>sk</strong>úseností ukrajin<strong>sk</strong>ých partnerov,ktorí produkujú svoje vínne destiláty s uznávanýmiarmén<strong>sk</strong>ymi odborníkmi. Ale <strong>Eu</strong>gen Lešoje optimista: v doterajšej spolupráci už dokázaliprekonať viaceré prekážky, sú presvedčenío perspektívach.Dodám však: Treba väčšiu podporu a aktivitu,aby takýchto príkladov bolo viac a napredovalirýchlejšie.Miloš NemečekFoto: SXC,archív Veľvyslanectva Ukrajiny v SRCieľ: do 10 rokovv ekonomickej Top 20Ukrajin<strong>sk</strong>ý prezident Viktor Janukovyčchce do 10 rokov dostať Ukrajinu medzi20 ekonomicky najvyspelejších štátovsveta, pričom základom týchto plánov bymali byť rozsiahle reformy a voľný obchods <strong>Eu</strong>róp<strong>sk</strong>ou úniou a postsoviet<strong>sk</strong>ymištátmi. Do roku 2014 by podľa neho malročný rast HDP dosiahnuť 5 % a rozpočtovýdeficit by mal klesnúť na 2 % HDP(zo súčasných 13,6 %). Prezident verí,že liberalizácia obchodu s EÚ a Ru<strong>sk</strong>om,ako aj ďalšími krajinami bývalého ZSSR,by mohla zvýšiť životnú úroveň na Ukrajinena porovnateľnú so západnými krajinami.TANeangažovanosťvo vojen<strong>sk</strong>ých blokochUkrajin<strong>sk</strong>ý parlament podporil návrh zákona,ktorý legislatívne zakotvuje neutralitukrajiny a zabraňuje jej vstupu do Severoatlantickejaliancie. Zákon, ktorý musí prejsťcez ďalšie čítania, nepovoľuje členstvoUkrajiny v nijakej vojen<strong>sk</strong>ej aliancii, umožňujevšak vzájomnú spoluprácu.„Hlavným prvkom predvídateľnosti a konzistenciev ukrajin<strong>sk</strong>ej zahraničnej politikeje jej nezúčastnené postavenie,“ povedalposlancom pri predložení návrhu zákonapremiér Mykola Azarov. Zákon všakumožňuje politickú a hospodár<strong>sk</strong>u integráciuUkrajiny s ďalšími európ<strong>sk</strong>ymi krajinamivrátane členstva v <strong>Eu</strong>róp<strong>sk</strong>ej únii,čo je podľa M. Azarova nemenný kurz.Oponenti neutrality však zákon kritizovalis tým, že jedinou zárukou národnej bezpečnostiUkrajiny je členstvo v systémekolektívnej bezpečnosti NATO. TAjún – júl 201033


Sloven<strong>sk</strong>o – UKRAJINAObojstranný záujemna partner<strong>sk</strong>ej spolupráciVzťahy medzi Ukrajinou a SR sú priateľ<strong>sk</strong>é a bezproblémovéNajmä o ekonomickýchkontaktoch oboch krajín,o ich potenciália perspektívach hovorímes chargé d’affaires Ukrajinyv SR Ivanom Cholostenkom.• Ako hodnotíte súčasnú úroveň ukrajin<strong>sk</strong>o-sloven<strong>sk</strong>ýchvzťahov?Súčasná úroveň rozvoja politického dialógumedzi Ukrajinou a Sloven<strong>sk</strong>ou republikou sav ostatnom čase vyznačuje intenzitou tohto dialóguna všetkých úrovniach – prezident<strong>sk</strong>ej,vládnej, parlamentnej, rezortnej. Osobitnechcem podčiarknuť intenzitu dialógu v ostatnýchrokoch medzi vládami oboch krajín, ktorév rámci neho posudzovali široký okruh otázokdvojstrannej spolupráce a medzinárodnej politiky.Obidve strany potvrdili hlbokú vzájomnú zainteresovanosťna ďalšom rozvoji vzájomne výhodnejpartner<strong>sk</strong>ej spolupráce medzi našimi štátmivo všetkých oblastiach. Počas otvorenéhoa konštruktívneho dialógu sme konštatovaliabsenciu akýchkoľvek politických problémovv ukrajin<strong>sk</strong>o-sloven<strong>sk</strong>ých vzťahoch.Stanovi<strong>sk</strong>á našich krajín sú blízke alebo totožnéprakticky vo všetkých dôležitých otázkachmedzinárodného života.• Zodpovedá podľa vás tejto kvalitevzťahov aj ekonomická spolupráca?Myslím si, že je potrebné poukázať na dynamickýrast obchodno-ekonomickej spoluprácebezprostredne pred príchodomglobálnej finančno-ekonomickej krízy,ktorej negatívne dôsledky pocítilo Sloven<strong>sk</strong>oi Ukrajina. Náš vzájomný obrat tovaruv predkrízovom roku 2008 dosiahol viacako 1,7 mld. USD, čo umožňuje očakávaťrýchlejšie obnovenie pozitívnej dynamikyobchodu v pokrízovom období.Som presvedčený, že kríza ovplyvní ekonomickévzťahy medzi našimi krajinamiv minimálnej miere. Domnievam sa, žeznačný príspevok k prehĺbeniu ekonomickejspolupráce prinesie aj ukrajin<strong>sk</strong>o-sloven<strong>sk</strong>áMedzivládna komisia preIvan Cholostenkohospodár<strong>sk</strong>u, priemyselnú a vedecko-technickúspoluprácu. Jej najbližšie zasadanie sabude konať koncom júna v Bratislave.• Ktoré oblasti rozvoja vzájomných vzťahova spolupráce sú podľa vášho názorunajperspektívnejšie?Spomenul som dynamický rast našich obchodno-ekonomickýchvzťahov, no existujúešte aj značné nevyužité rezervy, predovšetkýmv oblasti energetiky, priemyselnejvýroby, dopravy a v agrárnejoblasti.A k oukazujú <strong>sk</strong>úsenostiz ostatnýchrokov, najaktuálnejšímipre národné ekonomiky väčšinyeuróp<strong>sk</strong>ych krajín sa stávajú otázky energetickejbezpečnosti. Ukrajina má značný potenciálvo výrobe elektrickej energie a za podmienkyúspešného schválenia jednotlivých – čistotechnických – otázok prepojenia našich energetickýchsietí môže zvyšovať objem exportuelektrickej energie na Sloven<strong>sk</strong>o a do ďalšíchkrajín EÚ. Tým sa nepochybne zvýši úroveň ichenergetickej bezpečnosti.V období do roku 2013, keď majú byť uvedenédo prevádzky nové energobloky jadrovej elektrárnev Mochovciach, Sloven<strong>sk</strong>o bude pociťovaťurčitý deficit elektrickej energie z vlastnejprodukcie, ktorá bude pokrývať vnútornépotreby len približne na 80 percent. A právev tomto období by pre Ukrajinu i Sloven<strong>sk</strong>obolo vzájomne výhodné zvyšovať objem exportuukrajin<strong>sk</strong>ej elektrickej energie do SR.• Vidíte potenciál spolupráce aj v oblastipriemyslu?Keďže Ukrajina má značné surovinové zdrojea cena elektrickej energie na Ukrajine je nižšiaako v SR, ako výhodná forma spolupráce preobe krajiny sa môže ukázať taktiež umiestnenieenergeticky náročnej výroby v ukrajin<strong>sk</strong>ýchpodnikoch. Tieto podniky by boli zapojené dologistických schém veľkých priemyselnýchpodnikov Sloven<strong>sk</strong>a, napríklad automobiliek.• Pokiaľ ide o oblasť energetiky, veľa sahovorí o tranzite energonosičov a bezpečnostidodávok.Obidve naše krajiny sú kľúčovými tranzitnýmiprepravcami plynu a ropy dozápadnej <strong>Eu</strong>rópy a my vidímev spolupráci v oblasti tranzituenergonosičov stále ešte nevyužitérezervy. Podľa nášhonázoru by mohol byť rozpracovanýnapríklad ukrajin<strong>sk</strong>osloven<strong>sk</strong>ýprojekt výstavbyzásobníkov plynu, ktoré bySloven<strong>sk</strong>o mohlo využívať.Bola by to obdoba schválenéhoprojektu vytvorenia kapacítna úschovu veľkých strategickýchzásob zemného plynu na území Če<strong>sk</strong>ej republiky.Takéto zásobníky by mohli byť aj na územíUkrajiny neďaleko hraníc so Sloven<strong>sk</strong>om.Financovanie výstavby by bolo so zapojením<strong>Eu</strong>róp<strong>sk</strong>ej banky pre obnovu a rozvoj, ktorá máv úmysle zdvojnásobiť svoje investície do projektovenergetickej efektívnosti a bezpečnostirealizovaných v SR.Realizácia takýchto projektov, ktoré plne zod-34jún – júl 2010


Sloven<strong>sk</strong>o – UKRAJINApovedajú stratégii energetickej bezpečnosti<strong>Eu</strong>róp<strong>sk</strong>ej únie, by sa mohla stať podstatnýmčiniteľom prehĺbenia partner<strong>sk</strong>ých vzťahov medziUkrajinou a Sloven<strong>sk</strong>om.• A tranzit ropy?Využitie alternatívnych zdrojov pre dodávkyropy do EÚ, čoho projekty sa aktívne rozpracúvajúv rámci európ<strong>sk</strong>ej stratégie energetickejbezpečnosti, vo väčšine variantov taktiež rátas účasťou Ukrajiny ako tranzitného partnera.Za jeden z perspektívnych smerov považujemerealizáciu projektu <strong>Eu</strong>rázij<strong>sk</strong>ého koridoru naprepravu ropy. V rámci prvej etapy realizácieSilná dynamikavzájomného obchoduspred krízy dáva nádejna jej <strong>sk</strong>oré obnovenie.tohto projektu majú ukrajin<strong>sk</strong>á Ukrtransnaftaa sloven<strong>sk</strong>ý Transpetrol u<strong>sk</strong>utočniť experimentpostupného prečerpávania ropy systémom magistrálnychropovodov Družba. Využije sa pritomropovod Odesa – Brody a ropa sa dopravícez územie Sloven<strong>sk</strong>a do závodu v Kralupochv Če<strong>sk</strong>ej republike. V súčasnosti už ostáva lenodsúhlasiť technické otázky spojené s prijatímropy na hraniciach účastníkov experimentu.• Ako hodnotíte súčasný rozvoj cezhraničnejspolupráce?Ukrajin<strong>sk</strong>o-sloven<strong>sk</strong>á cezhraničná spoluprácana dvojstrannom, ale aj na viacstrannomzáklade môže predovšetkým prispieť k ekonomickémurozvoju prihraničných regiónov.Okrem fondov EÚ sa pritom využívajú napríkladaj finančné prostriedky Nór<strong>sk</strong>eho finančnéhomechanizmu, ktoré boli po<strong>sk</strong>ytnuté novýmčlen<strong>sk</strong>ým štátom EÚ, predovšetkým SR, nau<strong>sk</strong>utočnenie programov cezhraničnej a medziregionálnejspolupráce. Pomáhajú otváraťnové možnosti posilnenia ukrajin<strong>sk</strong>o-sloven<strong>sk</strong>ejcezhraničnej a medziregionálnej spolupráce,v súčasnosti v horizonte plánovaciehoobdobia rokov 2007 až 2013.V rámci Programu susedstva medzi Ukrajinoua SR do roku 2010 sa budú realizovať najmätieto spoločné projekty cezhraničnej spolupráce:čistá voda, rozvoj dopravnej prihraničnejlogistiky, rozvoj ukrajin<strong>sk</strong>o-sloven<strong>sk</strong>ejspolupráce v oblasti cestovného ruchu atď.Ďalší rozvoj spolupráce medzi pohraničnýmiregiónmi Ukrajiny a SR prebieha v súlades dohodami medzi Zakarpat<strong>sk</strong>ou oblastnouštátnou administratívou a Prešov<strong>sk</strong>ým a Košickýmsamosprávnym krajom. Dnes je aktívnyPlán spolupráce medzi Zakarpat<strong>sk</strong>ou oblasťoua Prešov<strong>sk</strong>ým samosprávnym krajom, ktorý máza cieľ intenzifikovať vzájomné vzťahy v týchtooblastiach: ekonomika a regionálny rozvoj;školstvo, kultúra, šport a zdravotníctvo; rozvojmiestnej samosprávy, dopravnej a prihraničnejinfraštruktúry; ekológia a protipovodňováochrana.Súčasne s rozvojom dvojstrannej cezhraničnejspolupráce si značný potenciál zachovávaspolupráca prihraničných regiónov v rámcimedzinárodnej asociácie Karpat<strong>sk</strong>ý euroregión.Okrem toho Košický samosprávny krajv spolupráci so Zakarpat<strong>sk</strong>ou oblasťou Ukrajinyrozpracoval návrh strategických projektov,ktoré môžu byť predstavené v rámci aktuálnychvýziev programu ENPI Maďar<strong>sk</strong>o – Sloven<strong>sk</strong>o– Ukrajina – Rumun<strong>sk</strong>o.• Množstvo smerov a programov v cezhraničnejspolupráci, ktoré ste načrtli, sizrejme vyžaduje aj určitú koordináciu nanárodnej úrovni.Dôležitým a účinným nástrojom cezhraničnejspolupráce je konanie pravidelných zasadnutíukrajin<strong>sk</strong>o-sloven<strong>sk</strong>ej medzivládnej komisiepre cezhraničnú spoluprácu. V tomto roku jenaplánované už jej ôsme zasadnutie.Perspektívy ďalšieho celkového rozvoja regionálnejcezhraničnej spolupráce osobitne rastúpo vytvorení zóny voľného obchodu Ukrajinys <strong>Eu</strong>róp<strong>sk</strong>ou úniou. Pritom osobitnú pozornosťsi zasluhuje vytváranie ukrajin<strong>sk</strong>o-sloven<strong>sk</strong>ýchcezhraničných ekonomických klastrov. Takžecezhraničná spolupráca našich krajín samôže stať osobitným „priesečníkom“ našichvzájomných záujmov, počnúc ekonomickouoblasťou.• Stále je tu však aj problém vízovéhorežimu medzi EÚ a Ukrajinou. Ako hovnímate?Podľa môjho názoru je v súčasnosti vízová povinnosťpre občanov Ukrajiny, bohužiaľ, eštestále jednou z podstatných prekážok intenzifikácierozvoja našich dvojstranných vzťahov.Pripravil Miloš NemečekFoto: archívVeľvyslanectva Ukrajiny v SRV. Janukovyč predstavilzahraničnopolitický kurzUkrajin<strong>sk</strong>ý prezident Viktor Janukovyč vo vystúpení1. júna načrtol zameranie zahraničnej politikyjeho administratívy. Navrhovaná legislatívabude odrážať <strong>sk</strong>utočnosť, že medzi dlhodobýmicieľmi Kyjeva zostáva dosiahnutie členstvav <strong>Eu</strong>róp<strong>sk</strong>ej únii. Prezident a nová vláda sa všaknebudú usilovať o vstup Ukrajiny do Severoatlantickejaliancie.Budúca zahraničná politika Ukrajiny by podľapredstavených zámerov V. Janukovyča mala byťnezávislá od veľkých politických blokov a vojen<strong>sk</strong>ýchaliancií. Nový ukrajin<strong>sk</strong>ý líder preto nedávnoneprijal ani pozvanie ru<strong>sk</strong>ého prezidentaDmitrija Medvedeva do Mo<strong>sk</strong>vou vedenej OrganizácieZmluvy o kolektívnej bezpečnosti (CSTO).Kyjev však naďalej vyjadruje ochotu zúčastňovaťsa na programoch spolupráce s NATO.V. Janukovyč, ktorého zvolili za prezidenta vofebruári, uzavrel v uplynulých týždňoch viacerodohôd s Ru<strong>sk</strong>ou federáciou a vyslúžil si tak ajkritiku svojich domácich i zahraničných oponentov,ktorí ho obviňujú z príliš úzkej spolupráces Mo<strong>sk</strong>vou.TAEnergetické garanciea vzájomná podporaNa oficiálnu návštevu Ukrajiny sa v tomto rokuvyberie prezident SR Ivan Gašparovič. Stretnesa tam so svojím kolegom Viktorom Janukovyčom,ktorý je v tejto funkcii štyri mesiace. V apríliuž s ukrajin<strong>sk</strong>ým prezidentom rokoval ministerzahraničných vecí SR Miroslav Lajčák; hlavnýmitémami boli energetická bezpečnosť a tranzit surovín.Minister na stretnutí označil energetiku zakľúčovú oblasť sloven<strong>sk</strong>o-ukrajin<strong>sk</strong>ých vzťahov.Zdôraznil, že plynulosť tranzitu zemného plynua ropy cez územie Ukrajiny je pre SR otázkouenergetickej bezpečnosti a tiež jedným z kritérií,podľa ktorých je posudzovaná zodpovednosťa serióznosť partnera. V. Janukovyč ho ubezpečil,že plynová kríza, k akej došlo v januári 2009,sa už opakovať nebude.Rovnakú garanciu plynulosti dodávok ru<strong>sk</strong>ýchenergonosičov zopakoval na stretnutí s M. Lajčákomaj jeho ukrajin<strong>sk</strong>ý rezortný kolega KonstantynHryščenko. M.Lajčák v Kyjeve rokoval ajs premiérom Mykolom Azarovom a predsedomparlamentu Volodymyrom Lytvynom. Na všetkýchstretnutiach o. i. vyjadril podporu Sloven<strong>sk</strong>a približovaniuUkrajiny k <strong>Eu</strong>róp<strong>sk</strong>ej únii. MZV/JFjún – júl 201035


Sloven<strong>sk</strong>o – UKRAJINAAko sa presadiťna ukrajin<strong>sk</strong>om trhuNasledujte úspešných a sondujte dôkladne miestne pomerySloven<strong>sk</strong>o a Ukrajinav uplynulom desaťročíčiastočne nedocenilipotenciál v oblasti vzájomnejvýmeny tovarov a služieb.Vtomto kontexte je vhodné vidieť i výsledkyvzájomného zahraničnoobchodného obratu,ktoré určitú dynamiku začali po predchádzajúcichrokoch stagnácie nadobúdať veľmidynamicky až v roku 2003. Potom sa stav vzájomnejobchodnej bilancie zlepšil, ale napriektomu stále neodráža reálne ekonomické možnostioboch strán.Hľadajte kooperáciuNajperspektívnejší spôsob presadenia sana trhu je formou výrobných kooperácií, najmämontáže finálnych výrobkov. Treba braťdo úvahy, že pomerne značnú rozhodovaciuprávomoc pri výrobných a obchodných kooperáciách,zakladaní a rozvoji podnikov so zahraničnouúčasťou a pod. majú orgány štátnejsprávy a samosprávy. Tie pri výkone svojichrozhodovacích právomocí pomerne striktnevyžadujú, aby investície do oblasti neboli zameranélen na tzv. barterové obchody, prácuvo mzde a pod., ale aby znamenali aj pridanúhodnotu.Kvalitné informácie o možnostiach podnikaniamožno zí<strong>sk</strong>ať v obchodných a priemyselnýchkomorách v jednotlivých oblastiach Ukrajiny,prípadne v sekciách zahraničných vzťahov každejz oblastných štátnych administrácií.Individuálne prezentáciePri vážnejšom záujme o vstup na trh, najmä nazápadnej Ukrajine, sa odporúča organizovaťindividuálne prezentácie sloven<strong>sk</strong>ých firiem.Náklady na dobre pripravenú prezentáciu (prenájompriestorov, pozvanie vytipovaných ob-Zahraničnýobchod Sloven<strong>sk</strong>as UkrajinouKríza zrazila dolu objemytovarovej výmeny aj PZIPred krízou narástol vzájomný obchod o 7 %,minulý rok klesol na polovicu.Za rok 2009 sa na Sloven<strong>sk</strong>o doviezol z Ukrajinytovar v hodnote 252 mil. EUR. Z celkovéhoobjemu dovozu SR tvorí dovoz z Ukrajiny len0,65 %. Index 2009/2008 je 48,2. Vývoz naUkrajinu predstavoval 292 mil. EUR, čo predstavujez celkového vývozu SR 0,73 %. Index2009/2008 celkove je 42,2. SR má aktívnesaldo v hodnote asi 40 mil. EUR a celkový obratpredstavoval 544 mil. EUR. Z uvedenýchhodnôt je vidieť, aký negatívny vplyv na zahranično-obchodnévzťahy má v súčasnosti hospodár<strong>sk</strong>aa finančná kríza.Predtým, v roku 2008, bol export zo Sloven<strong>sk</strong>av hodnote 20 837 mil. Sk, čo boloo 8,5 % viac ako v roku 2007. Import z Ukrajinybol v objeme 15 793 mil. Sk, teda medziročneo 4,9 % viac. Celkový objem zahraničnéhoobratu medzi SR a Ukrajinou v roku 2008 bol36 630 mil. Sk, s aktívnym saldom SR vo výške5 044 mil. Sk.Vývoz tvoria v súčasnosti najmä stroje a zariadenia,vozidlá, základné kovy a výrobky z kovov,plasty a plastové výrobky, nerastné výrobkya chemikálie, dopravné zariadenia, potraviny,zariadenia pre domácnosť, dýhy, preglejky,drevotrie<strong>sk</strong>ové do<strong>sk</strong>y a liečivá.Dovoz z Ukrajiny tvoria predovšetkým suroviny,základné kovy a výrobky z nich, produkty chemickéhopriemyslu, stroje a zariadenia, elektrickáenergia, drevo, odevy a prostriedky narozvod elektrickej energie.Priame zahraničné investícieZa 18 rokov ukrajin<strong>sk</strong>ej nezávislosti zahraničníinvestori investovali do ukrajin<strong>sk</strong>ej ekonomiky40 026,8 mil. USD. V prepočte na jednéhoobyvateľa je to 868,2 USD. Najviac investíciíprišlo z Cypru – 21,5 % z celkového objemu investícií,ďalej z Nemecka (16,5 %), Holand<strong>sk</strong>a(10,0 %), Poľ<strong>sk</strong>a (6,7 %), Ru<strong>sk</strong>a (6,7 %), Rakú<strong>sk</strong>a(6,5 %), Veľkej Británie (5,9 %), Francúz<strong>sk</strong>a(4,1 %) a USA (3,5 %). Na Ukrajine doterazinvestovali subjekty zo 124 krajín. V roku2009 vložili zahraniční investori do ekonomikyUkrajiny 4 410,4 mil. USD priamych investícií(v roku 2008 to bolo 6 073,2 mil. USD).Najväčšia suma investícií z celkového investovanéhokapitálu bola usmernená do spoločností,ktoré u<strong>sk</strong>utočňujú finančnú činnosť, na operá-36jún – júl 2010


Sloven<strong>sk</strong>o – UKRAJINAchodných partnerov, občerstvenie, pozvanienovinárov a spravidla aj rozhovory či informáciav masmédiách a pod.) nemusia presiahnuťsumu 1 500 eur.Aj keď viaceré ekonomické ukazovatele zatiaľhovoria v prospech SR, aj na ukrajin<strong>sk</strong>om trhusa výrazne začínajú presadzovať výrobky tzv.vyššej kvality. Tzv. bežná kvalita sa presadí väčšinoulen krátkodobo. Je vhodné si uvedomiť,že každá oblasť Ukrajiny má obchodné vzťahys mnohými krajinami sveta, pričom vo viacerýchregiónoch pôsobia aj svetovo uznávanézahraničné firmy.Marketing je dôležitýSloven<strong>sk</strong>é spoločnosti, ktoré majú záujempresadiť svoje produkty na ukrajin<strong>sk</strong>om trhu,by mali najprv u<strong>sk</strong>utočniť kvalitný marketingovýprie<strong>sk</strong>um, zahŕňajúci predovšetkým vyhodnotenieveľkosti trhu a analýzu limitujúcich podmienokuplatnenia výrobkov na trhu. Základnéinformácie o situácii na ukrajin<strong>sk</strong>om trhu v jednotlivýchsektoroch priemyslu priebežne monitorujea spracúva Obchodno-ekonomické oddelenieVeľvyslanectva SR v Kyjeve (OBEO).Súčasťou prípravy exportu sloven<strong>sk</strong>ých produktovna Ukrajinu by mali byť predbežnespracované cenové kalkulácie, objektívne porovnanés ponukou konkurencie. Sloven<strong>sk</strong>ýmfirmám sa odporúča pred vstupom na trh daťsi spracovať kompletnú marketingovú štúdiuodborníkom z tejto oblasti.Ešte pred zadaním spracovania marketingovejštúdie je vhodné, aby si výrobca prišiel osobneoveriť reálnosť predpokladu, že so svojímvýrobkom obstojí v konkurencii. Najlepšouformou je návšteva špecializovaných veľtrhova výstav, kde sa stretávajú relevantní konkurenti.Na rokovaniach s nimi si je možné overiťnielen priestor, ale i podmienky ukrajin<strong>sk</strong>éhotrhu. Vo všeobecnosti sa neodporúča rozosielanieponukových materiálov v písomnej formealebo v elektronickej podobe prostredníctvominternetu.Komerčné a právne rizikáPotenciálny exportér by mal venovať pozornosťanalýze rizík teritória a predovšetkýmkomerčným rizikám v oblasti bankových ústavov,stabilnosti kurzu, ako aj dopravným rizikám.Všeobecne sa neodporúča riešiť sporypodľa ukrajin<strong>sk</strong>ej legislatívy; do kontraktov jeNeodporúča sa riešiťspory podľaukrajin<strong>sk</strong>ej legislatívy;je neprehľadnáa premenlivá.vhodné zapracovať riešenie sporov na základeiného práva. Dôvodom je veľmi nízky stupeňvymáhateľnosti práva na Ukrajine pre zahraničnýchobčanov a z toho vyplývajúca nízkamiera úspešnosti zahraničných subjektov prisúdnych sporoch podľa ukrajin<strong>sk</strong>ého práva.Vzhľadom na neprehľadnú a často sa meniaculegislatívu sa odporúča v zásadných a dôležitýchotázkach využiť služby renomovanýchmiestnych právnických, advokát<strong>sk</strong>ych, resp.audítor<strong>sk</strong>ých spoločností.Kontaktujte OBEOPri vážnejších obchodných, výrobných a kooperačnýchaktivitách sa potenciálnym sloven<strong>sk</strong>ýminvestorom a obchodníkom na Ukrajineodporúča vopred navštíviť Obchodno-ekonomickéoddelenie v Kyjeve s cieľom konzultovaťaspoň prvé kroky na ukrajin<strong>sk</strong>om trhu.OBEO je pripravené pomôcť sloven<strong>sk</strong>ýmpodnikateľom sprostredkovať kontakty najmäs predstaviteľmi oblastnej štátnej správy,samosprávy, okresov, s obchodnou komoroui ďalšími inštitúciami, ktoré môžu vhodneusmerniť a uľahčiť následné kontakty a rokovanias ďalšími zainteresovanými ukrajin<strong>sk</strong>ýmiorganizáciami.Je totiž lepšie zo strany najmä začínajúcehosloven<strong>sk</strong>ého podnikateľa na ukrajin<strong>sk</strong>om trhuzí<strong>sk</strong>ať v predstihu relevantné informácie o teritóriu,zvyklostiach v ňom a následne už konkrétnezačínať rokovania so svojimi ukrajin<strong>sk</strong>ýmipartnermi.Situácia sa zlepšujeLegislatíva Ukrajiny sa postupne štandardizujea prispôsobuje bežným európ<strong>sk</strong>ym štandardoma zvyklostiam. Dokazuje to prítomnosťmnohých významných európ<strong>sk</strong>ych a svetovýchkoncernov, ktoré spojili svoje výrobné a komerčnéaktivity s ukrajin<strong>sk</strong>ým trhom. Ak si tedaaj sloven<strong>sk</strong>é podnikateľ<strong>sk</strong>é subjekty dobremarketingovo preveria ukrajin<strong>sk</strong>ý trh, na ktorýchcú vstúpiť, a ak si dôkladne preveria svojichpotenciálnych obchodných partnerov, niet dôvodov,aby na ňom svoje aktivity aj úspešnenerealizovali.Treba však zdôrazniť, že oproti situácii v SR čiv iných krajinách EÚ má na Ukrajine pri presadzovanía lobovaní za akékoľvek významnejšiezahraničné podnikateľ<strong>sk</strong>é aktivity stále neporovnateľneväčší vplyv štátna sféra – tak naúrovni oblastí, ako aj okresov.Z podkladov MH SR spracoval JFFoto Expodoncie s nehnuteľným majetkom, prenájom, inžinieringa po<strong>sk</strong>ytovanie služieb podnikateľom,do obchodu, opravy áut, bytových výrobkov,predmetov osobnej spotreby a stavebníctva.Očakáva sa, že tento trend bude pokračovaťaj v budúcich rokoch. Prezident a vládavyzývajú investovať predovšetkým do poľnohospodárstva,rozvoja služieb, infraštruktúry– najmä do výstavby a rekonštrukcií ciest,vodovodov, kanalizácií, parkoví<strong>sk</strong>, ale tiež dorozvoja malého a stredného podnikania a dorozvoja vidieka. Vláda orientuje investorov ajna technológie šetriace elektrickú energiua životné prostredie.Impulzom bude aj EURO 2012Veľké zahraničné investície sa očakávajúv súvislosti s modernizáciou ukrajin<strong>sk</strong>ého plynovodnéhosystému, ako aj s organizovanímzáverečného turnaja Majstrovstiev <strong>Eu</strong>rópy vofutbale, ktoré bude Ukrajina spoluorganizovaťv roku 2012. Pôjde o investície na výstavbu štadiónov,letí<strong>sk</strong>, diaľnic, hotelov atď. EURO 2012sa bude konať okrem Kyjeva aj v Charkove, Doneckua Ľvove.Ukrajin<strong>sk</strong>é spoločnosti počas obdobia nezávislostiinvestovali v zahraničí spolu 6 223,3 mil.USD do 51 krajín sveta, z toho v krízovom roku2009 20,2 mil. USD (o rok predtým, v roku2008, to bolo 65 mil. USD). Sloven<strong>sk</strong>o je zatiaľmedzi 9 krajinami EÚ, do ktorých Ukrajina ešteneinvestovala (údaj k 1. 1. 2010).Naopak, celkové investície zo Sloven<strong>sk</strong>a naUkrajine predstavujú k 1. januáru 2010 objem106,4 mil. USD a SR tak obsadzuje 16. miestoz 27 krajín EÚ. V tejto krajine pôsobilo ku koncuroka 2009 dovedna 249 podnikov so sloven<strong>sk</strong>ýmkapitálom. Najväčší objem investíciízo SR na Ukrajinu prišiel do priemyslu – 39,6% z celkového objemu priamych sloven<strong>sk</strong>ýchinvestícií, do ťažobného priemyslu – 23,1 %– a do odvetvia spracovateľ<strong>sk</strong>ého priemyslu– 16,6 % z celkového objemu sloven<strong>sk</strong>ých investíciína Ukrajinu.Zdroj: Štatistický úrad SRVývoj vzájomného zahraničného obchodu medzi Ukrajinou a SR2004 2005 2006 2007 2008 2009mil. Sk mil. Sk mil. Sk mil. EUR mil. EUR mil. EURDovoz 13 185 15 818 17 224 500 524 252Vývoz 9 506 12 022 15 659 637 692 292Obrat 22 681 27 840 32 882 1 137 1 216 544Saldo -3 679 -3 796 -1 565 +137 +168 +40jún – júl 201037


AutomobilyDynamický Renault MéganeCoupé-CabrioletŠtýlový dizajn, ktorý chytí za srdce, predstavujenový Renault Mégane Coupé-Cabriolet. Je korunou komplexne obnovenejrodiny Mégane, ktorá sa <strong>sk</strong>ladá zošiestich karosár<strong>sk</strong>ych verzií a v danomsegmente je pre Renault z hľadi<strong>sk</strong>a tržiebnajväčšia v <strong>Eu</strong>rópe. V nadväznosti na silnéMartin<strong>sk</strong>ý závod Volkswagen SlovakiaRenault Mégane Coupé-Cabrioletstránky úspechu jeho predchodcu ponúkasvojim zákazníkom pocit voľnosti vďakapanoramatickej <strong>sk</strong>lenenej streche a čelnému<strong>sk</strong>lu. Strecha sa ovláda tlačidlom nakonzole a vodič sa za 21 sekúnd ocitnev uzavretom aute. Novinkou je elektrickézatváranie batožinového priestoru, na vekuktorého sa nachádzajú dva páry svetlovodovzadných obrysových LED svetiel.Mégane Coupé-Cabriolet patrí k najštedrejšímvo svojej kategórii, pokiaľ ide o batožinovýpriestor, s 417 dm 3 v polohe kupéa 211 dm 3 vo verzii kabriolet. Výbornábrzdová sústava pozostáva z vetraných280 mm kotúčov vpredu a pevných s priemerom260 mm vzadu.K dispozícii je široká škála motorov a novýchpružných automatických šesťstupňovýchprevodoviek. Na Sloven<strong>sk</strong>u sú dvabenzínové motory: 1,6 16 V a turbo-TCe130 (Turbo Control efficiency) s výkonom110 a 130 koní. VNFord Mercury končíVedenie amerického koncernu Ford rozhodlo,že po 71 rokoch výroby značky Mercurykoncom tohto roku zastaví jej produkciu.Vedenie v Dearborne tento krok odôvodnilopoklesom predaja vozidiel a veľkou príbuznosťous terajšími základnými modelmi.Modely Mercury sú v zahraničí takmer neznámea pri zavedení mali prilákať vzmáhajúcusa strednú vrstvu Američanov. Autátejto značky si v máji kúpilo len 9 100 zákazníkov.Z hlavného modelu Focus sa minulýmesiac predalo 175 000 kusov.Ford na rozdiel od General Motors a Chrysleraprežil ťažké minuloročné obdobie bezpožiadania o štátnu pomoc od americkejvlády. Vedenie koncernu informovalo, ževozidlá Mercury bude do konca roka predávaťs veľkou zľavou. Ford bude pokračovaťv úspešnej výrobe malých automobilovako Focus a Fiesta.TA/LM200 miliónov komponentov z MartinaV martin<strong>sk</strong>om závode Volkswagen Slovakiavyrobili 1. júna už 200-miliónty komponent preosobné autá. V závode si zároveň pripomenuli10. výročie začatia výroby.Pri tejto príležitosti sa všetci zamestnanci sústrediliv jednej z hál, aby si z úst predstaviteľovzávodu vypočuli poďakovanie za doterajšiuúspešnú a kvalitnú prácu, ktorú odvádzajú.V súčasnosti spoločnosť s počtom viac ako800 kmeňových zamestnancov patrí k najväčšímzamestnávateľom v turčian<strong>sk</strong>om regióne,zdôraznil vedúci závodu Werner Landau.Nosnými produktmi martin<strong>sk</strong>ého závodu súdiferenciály, príruby, brzdové bubny, brzdovékotúče, náboje kolies, prírubové hriadelea synchrónne krúžky. Komponenty montujúdo vozidiel značiek Volkswagen, Audi, Škoda,Seat a Porsche.Martin<strong>sk</strong>ý závod má podľa situácie v automobilovompriemysle značné perspektívy aj dobudúcnosti, konštatoval to prezident Zväzuautomobilového priemyslu na Sloven<strong>sk</strong>u JozefUhrík, ktorý stál pri zrode tejto fabriky.TANová Alhambra ideálna pre rodinyNový MPV (Multi-Purpose Vehicle) SEAT Alhambrašpaniel<strong>sk</strong>ej značky ponúka dostatokmiesta pre rodinu, obchod či záľuby. Všestrannákoncepcia sedenia ponúka päť, šesť alebosedem miest. Je v nej dostatok miesta a pohodliapre dospelých aj v treťom rade sedadiel,ku ktorým umožňujú ľahký prístup veľké posuvnédvere. Batožinový priestor pri obsadenípiatich miest má objem 885 l.Vďaka svojim výkonným pohonným jednotkámv rozmedzí 140 až 200 koní a hi-tech vybaveniuje cestovanie v Alhambre pôžitkom, pri priemernejspotrebe paliva len 5,5 l. Rovnako akoTSI a TDI motory, je k dispozícii aj dvojspojkováprevodovka DSG, ktorá po<strong>sk</strong>ytuje športovýcharakter jazdy. Štandardné bezpečnostnéVozidlá BMW idú na odbytLuxusné BMW 5-er limousinevybavenie zahŕňa sedem airbagov, ABS a ESPvrátane elektronického brzdového asistenta,stabilizácie prívesu a kontrolky zmeny tlakuv pneumatikách. Škoda, že na trh sa dostaneaž koncom leta.LMNový MPV SEAT AlhambraNemecká automobilka BMW, ktorá je najväčšímvýrobcom luxusných áut na svete, zaznamenalamedziročný nárast odbytu o 12 percent.Potvrdila sa tak prognóza frankfurt<strong>sk</strong>éhovedenia, ktoré očakáva, že v tomto roku predáviac ako 1,3 milióna áut.Naším cieľom je dosiahnuť zdravý rast predajaza celý rok 2010 o jednociferné číslo, konštatovalvedúci odbytu Ian Robertson, podľaktorého automobilka vďačí za dobré výsledkynajmä novým modelom.Šéf finančného oddelenia Friedrich Eichinerminulý mesiac predpovedal, že odbyt vozidielBMW v tomto roku stúpne o vyše 5 %. TA38jún – júl 2010


AutomobilyVýkonnejší Opel CorsaSpoľahlivosť a predajné úspechy viedli rüsselheim<strong>sk</strong>úautomobilku po viac ako troch rokochk ďalšej inovácii malého Oplu Corsa. Nemeckíkonštruktéri dali tentoraz prednosť technickýminováciám pred optickým zdokonalením dizajnuauta.Sústredili sa na zlepšenie jazdných vlastností,úpravy sa dotkli celého podvozka, prednái zadná náprava dostali nové pružiny a tlmiče,prekalibrovali manažment elektrického posilňovačariadenia a torznú priečku na zadnejnáprave. Pozornosť vzbudzujú aj vylepšenéhnacie agregáty s vyššími výkonmi pri zníženíspotreby. Nová Corsa má v priemere o 13percent nižšiu spotrebu. Rad benzínových motorovzačína od jednolitrového trojvalca s 65Štýlový model Škoda Yeti XtremeŠkoda Auto Sloven<strong>sk</strong>o prichádza na trh sozvýhodnenou výbavou SUV modelu Yeti podoznačením Xtreme. Špeciálna ponuka dokážesplniť široké spektrum nárokov a želaní zákazníkov.Škoda Yeti XtremeOpel Corsa 111 Limited EditionJapon<strong>sk</strong>o-francúz<strong>sk</strong>a spoluprácav oblasti kompaktného SUVHP a končí s preplňovanou verziou OPC 1,6s výkonom 192 HP. Všetky zážihové agregátya diesel 1,7 CDTI spĺňajú limity <strong>Eu</strong>ro 5.Spolu s uvedením inovovanej Corsy dodávaOpel špeciálnu edíciu s označením 111 LimitedEdition, ktorá pripomína 111 rokov výrobyautomobilov s logom Opel. TA/LMZvýhodnená výbava Xtreme obsahuje dekoratívnyexteriérový paket v ALU dizajne, strieborno-čierneefektné 17-palcové hliníkovédi<strong>sk</strong>y Annapurna, interiér Sport s elegantnýmdekorom Quartz vrátane športových sedadielv luxusnej striebornej alebo červenej farbes bedrovými opierkami, s výraznejším bočnýmvedením, športový trojramenný kožený volanta kryty pedálov z ušľachtilej ocele. Vyšší komfortpo<strong>sk</strong>ytne automatická klimatizácia Climatronic,rádio SWING s ôsmimi reproduktormia veľký grafický displej Maxi-DOT. Predajcanavyše pribalí každému záujemcovi o toto štýlovékompaktné SUV jeden zo štyroch akčnýchbalíkov príslušenstva.VNSpoločnosti Mitsubishi Motors Corporation(MMC) a PSA Peugeot Citroën dospeli k vzájomnejdohode o spolupráci na projekte kompaktnéhoSUV, ktoré na trhy v <strong>Eu</strong>rópe uvedúzačiatkom roka 2012.Predmetom dohody je vývoj vozidla, ktoré budemať špecifický dizajn pre značky Peugeot a Citroën,pričom budú zdieľať množstvo komponentovna už existujúcej platforme Mitsubishi,ktoré nesie označenie RVR na japon<strong>sk</strong>om trhua ASX na trhoch v <strong>Eu</strong>rópe. Tieto autá rozšíriaexistujúce portfólio modelov spoločnosti PSAPeugeot Citroën s cieľom pritiahnuť novýchzákazníkov v segmente, ktorého celosvetovýnárast do roku 2015 sa odhaduje až na 60 %.Plánovaný objem výroby predstavuje 50 000vozidiel ročne pre obe značky Peugeot aj Citroën.Ide už o štvrtý spoločný projekt medzi obomapartnermi, ktorý nasleduje po dohode týkajúcejsa SUV vozidiel – modelov MitsubishiOutlander, Peugeot 4007 a Citroën C-Crosser,v spoločnom výrobnom závode v ru<strong>sk</strong>ejKaluge.NN/LMMitsubishi Outlander sa bude vyrábať v ru<strong>sk</strong>ejKalugeČín<strong>sk</strong>e mininákladiakyna Sloven<strong>sk</strong>uSpoločnosť Automax Žilina, s. r. o., nazáklade schválených homologizačnýcha typových <strong>sk</strong>úšok, začala na Sloven<strong>sk</strong>us predajom ľahkých úžitkových vozidielkategórie N1, čín<strong>sk</strong>eho výrobcu DongfengMotor Corporation, modelového radu DFMMini Auto.Obsahuje celkom 7 vyhotovení, truck,dumper, pickup, farmer, van, combi a boxizotherma, ktoré majú spoločný pevný ráms nezávislým zavesením predných kolies,hnanou zadnou nápravou, uchytenouna listových pružinách. Pružný štvorvalecs objemom 1 012 cm 3 je umiestnenýuprostred pod sedadlami, s päťstupňovouručne ovládanou prevodovkou vozidlo dosiahnerýchlosť 120 km/h. Karoséria jeošetrená kataforézou, podvozok je vďakapovahe čín<strong>sk</strong>ych ciest značne predimenzovaný,zážihový motor 1,1i EURO 4, vyrábanýv japon<strong>sk</strong>ej licencii, je osadený elektronikouBOSCH.K07 – Mini combi 1,1Tieto vozidlá pre malých podnikateľova živnostníkov s nosnosťou 900 – 1 000kg nájdu určite široké uplatnenie aj v samosprávachobcí a miest.LMPriestranný a ekonomickýFiat DoblòPriestrannosť, jednoduchá manipulácias nákladom, ľahké riadenie, ekonomickáprevádzka a bezpečnosť, to je základnácharakteristika nového modelu Fiat DoblòCargo.Toto praktické auto prichádza na náš trhs benzínovým motorom 1.4 95 HP a trojicounaftových turbomotorov druhej generácie1.3 Multijet – 90 HP, 1.6 Multijet– 105 HP a 2.0 Multijet – 135 HP. Všetkyagregáty spĺňajú normu <strong>Eu</strong>ro 5 a vyznačujúsa dobre odhlučnenou prevádzkou, nízkyminákladmi a spoľahlivosťou. Maximálnaprípustná hmotnosť (1 090 kg a 1 450 kg)pre jednotlivé verzie predstavuje nespornúvýhodu pre tých zákazníkov, ktorí hľadajúekonomický a kompaktný automobil. Doportfólia modelu Fiat Doblò Cargo patriaaj nové verzie s podvozkami určenými nadostavbu.JFJún jún – júl Júl 201039


AutomobilySEAT oslávilšesťdesiatinyŠpaniel<strong>sk</strong>y výrobcaautomobilov sa dnes,popri bohatej minulosti,pýši jedinečnýmcharakterom a výbornýmdizajnom svojich modelov,jasnou stratégiou, špičkovoutechnológiou a dynamickýmvývojom ponuky.ociedad Española de Automóviles de„STurismo, S. A.“ bola založená 9. mája1950. Od začiatku výroby v roku 1953 vyprodukovalSEAT viac ako 16 miliónov áut, pričomrok 2009 prispel k tejto sume 337 000 novýmivozidlami. Dve tretiny produkcie sa vyvážajú,väčšina na európ<strong>sk</strong>y trh. SEAT má v 72 krajináchviac ako 3 000 predajných a servisných miest.Hlavným výrobným závodom je Martorell, ktorývďaka špičkovým logistickým systémom a flexibilnýmpracovným procesom patrí medzi najmodernejšieprevádzky v <strong>Eu</strong>rópe. Každý deň tuvyrobia okolo 2 000 vozidiel.Začiatky spoločnosti a 50. rokyV čase založenia spoločnosti v povojnovom obdobíbol automobilový park krajiny v zlom stavea výroba áut v Španiel<strong>sk</strong>u prakticky neexistovala.Myšlienka projektu SEAT vznikla v roku 1948ako iniciatíva vlády a združenia súkromných investorov.Z rokovaní s viacerými zahraničnýmivýrobcami vzišla dohoda s talian<strong>sk</strong>ym FIAT-om,ktorý po<strong>sk</strong>ytol technológie a výrobné licenciena svoje modely a v novej spoločnosti zí<strong>sk</strong>alpodiel 7 %. Prvú továreň postavili v Barcelone– v tradičnom centre automobilizmu so silnýmpriemyselným zázemím.Montážna linka ožila v máji 1953 a prvým modelombol sedan SEAT 1400A so štvorvalcovýmmotorom uloženým vpredu a pohonom zadnýchkolies. Spočiatku vyrobilo 925 zamestnancovzávodu denne päť áut. Tieto čísla však v prvýchrokoch rýchlo rástli.V roku 1957 SEAT uviedol model 600 (nabáze modelu FIAT 600) – auto, ktoré krajinev podstate „dalo kolesá“. Toto malé „ľudové“vozidlo s motorom vzadu a pohonom zadnýchkolies privítali zákazníci s nadšením; len domarca 1957 si objednali 100 000 kusov a firmapotom už nebola schopná prijímať ďalšieobjednávky. Vplyv tohto fenoménu na španiel<strong>sk</strong>uspoločnosť je dodnes predmetom sociologickýchštúdií.60. rokyNa začiatku nového desaťročia chytil hospodár<strong>sk</strong>yrast v Španiel<strong>sk</strong>u „druhý dych“, pričomsa presadzovali nové odvetvia – turistický rucha služby – v ktorých auto hrá kľúčovú úlohu.Po modernizovanom SEAT-e 1400C vznikol40jún – júl 2010


AutomobilyMarketingúspešný model 1500 a toto desaťročie je ajvrcholom éry modelu 600. Do roku 1973 hovyrobili 800 000 kusov.SEAT <strong>sk</strong>onsolidoval svoju distribučnú sieťa upevnil si pozíciu trhového lídra. V druhej polovici60. rokov sa ponuka rozšírila o modelySEAT 1500 Familiar, 800 (štvordverovú verziumodelu 600) a 850. Zároveň zvyšuje Fiat svojpodiel v spoločnosti na 36 %.V roku 1967 sa na trhu objavuje nový model124, o rok ne<strong>sk</strong>ôr z neho odvodený exkluzívnymodel 1430. V tom čase má už SEAT 20 000zamestnancov a ročná produkcia dosahuje200 000 kusov.70. rokyV roku 1971 je už SEAT najväčšou priemyselnouspoločnosťou Španiel<strong>sk</strong>a a v roku 1974 s tržbamitakmer za miliardu dolárov ôsmou najväčšoueuróp<strong>sk</strong>ou automobilkou. Jeho ponuku doplnilišportové verzie modelov 124 a 132 (čo je modelvyššej triedy nadväzujúci na SEAT 1500).S novým modelom 127 prechádza SEAT v roku1972 na pohon prednej nápravy. V roku 1975vzniká v Martorelli technologické centrum; tuuzrel svetlo sveta prvý pôvodný model, SEAT133, postavený na podvozku modelu 850.Ďalšími novinkami sú model 127 Especial a pôsobivékupé 1200 (ne<strong>sk</strong>ôr vo verzii pod označením1430), na rovnakom podvozku. Toto auto,ktoré vytvoril talian<strong>sk</strong>y dizajnér Aldo Sassano, dostalopre svoju plastovú ma<strong>sk</strong>u a čiernu mriežkuchladiča prezývku Bocanegra – čierne ústa. (Zazmienku stojí, že SEAT sa k tomuto dizajnu v roku2008 vrátil štúdiou Bocanegra a v roku 2010vzdáva čiernou prednou časťou hold legendárnemumenu verzia modelu Ibiza SC.)V roku 1974 vzniká v Martorelli nová montážnalinka a centrálny <strong>sk</strong>lad a denná produkcia je1 900 vozidiel. Značka má viac ako tisíc zastúpení.V druhej polovici 70. rokov sú v ponukeaj modely 131 a Ritmo, staršie modely sa ďalejmodernizujú. Závod v Landabene začínas montážou športových modelov Lancia BetaCoupe a Beta HPE.80. rokyNapriek prestíži svojich výrobkov vstupuje SEATdo 80. rokov neisto. Znižuje sa jeho trhový podielaj počet zamestnancov, spoločnosť sa dostávado straty. V tejto situácii Fiat predáva svojpodiel za symbolickú pesetu. Prichádza časzmobilizovať sily. Za menej ako tri roky vyvinieSEAT tri modely vychádzajúce z existujúcichmotorov – Ronda, Málaga a Marbella – a prichádzaaj úplne nové vozidlo Ibiza, ktoré sa nadlhostane vlajkovou loďou spoločnosti.V tom čase sa začínajú rozvíjať úzke vzťahy so<strong>sk</strong>upinou Volkswagen. SEAT podpisuje dohoduo výrobe modelov Polo/Derby a Passat/Santanav Španiel<strong>sk</strong>u. Dňa 18. júna 1986 zí<strong>sk</strong>ava VWpočiatočný balík 51 percent akcií spoločnostiSEAT, o pol roka ne<strong>sk</strong>ôr svoj podiel zvyšuje na75 %. Je to zároveň veľký impulz pre exportáut tejto značky. Prostredníctvom divízie SEATSport sa do popredia dostáva aj jej športovýcharakter.V roku 1989 dosahuje produkcia nový rekord –474 149 vozidiel – a spoločnosť sa opäť dostávado čiernych čísel. Úspech podnieti vedenie VW,že v tom istom roku odkúpilo ďalšie akcie a koncernich teda vlastní 99,9 %. <strong>Eu</strong>róp<strong>sk</strong>i spotrebiteliazačínajú vnímať značku SEAT ako symboloriginality.90. rokyPokračuje vývoj vlastného produktového radu.Na autosalónoch sa objaví postupne niekoľkoverzií modelu Proto, postaveného na platformeVW. Toledo, ktoré predstavili v roku 1991, je sedans trojpriestorovou karosériou od Giugiara.ÝÞ GW106-711Fenomén SEAT IbizaAk existuje auto, ktoré charakterizuje dynamického a ambiciózneho ducha Španiel<strong>sk</strong>a80. rokov, plného elánu, potom je to SEAT Ibiza. Odrážajúc kozmopolitného ducha zábavystredomor<strong>sk</strong>ého ostrova, ktorého meno nesie, znamená tento model uvedený v roku1984 zvrat v španiel<strong>sk</strong>om automobilovom priemysle. Ide o prvé <strong>sk</strong>utočne domácevozidlo, vytvorené SEAT-om, pod ktorého dizajn sa podpísal Giugiaro a ktorého pohonzabezpečil Porsche – čím vznikol slogan „latin<strong>sk</strong>ý vzhľad, nemecký charakter“.Letné olympij<strong>sk</strong>é hry 1992 v Barcelone sú preSEAT príležitosťou a značka sa stáva hlavnýmdodávateľom vozidiel pre organizátorov. O rokne<strong>sk</strong>ôr otvára nový závod v Martorelli s celkovouplochou 3 milióny m². Ako prvé opúšťajúmontážne linky autá modelu Ibiza druhej generáciea nového modelu Cordoba.Nový model Alhambra a jej dvojičky VW Sharana Ford Galaxy sa montujú v portugal<strong>sk</strong>om závodePalmela, prvom výrobnom závode SEAT-umimo Španiel<strong>sk</strong>a. Objavujú sa nové derivátyIbizy – dvojdverová Cordoba SX, dodávka Incaa športová Ibiza Cupra. Divízia SEAT Sport sipripisuje trojnásobný majstrov<strong>sk</strong>ý titul vo svetovompohári rely v rokoch 1996 až 1998. V roku1997 prichádza SEAT Arosa, prvé miniautoznačky, a kombi Cordoba Vario. Rok 1999prináša prototypy modelov Fórmula a ToledoCupra V6. Značka zavádza novú vizuálnu identitu– štylizované červené písmeno S, ktoréstelesňuje hodnoty značky – vášeň, športovéhoducha, dynamickosť a technológiu. Üjún – júl 201041


AutomobilyÜ SEAT v 21. storočíV roku 2000 a ne<strong>sk</strong>ôr sa objavujú o. i. novéverzie modelov Leon (150 k TDI, Cupra,Cupra R a FR), Alhambra a Arosa dostávajúfacelift, prichádza Ibiza tretej generácie,Cordoba druhej generácie a Altea. Značkapredstavuje nový slogan: auto emoción.SEAT je úspešný aj v motoristickom športe.Ponuka modelov sa rozširuje a vyvíja paralelnes trendmi na trhu. Vstup SEAT-udo vyššej strednej triedy signalizuje Exeo,ktoré predstavili v roku 2008. ReputáciaSEAT-u ako výrobcu kvalitných vozidiel sošportovým charakterom a s prijateľnými cenamisa preniesla do nového tisícročia.Uvedením novej verzie MPV (Multi-PurposeVehicle) Alhambra na jeseň 2010 ukončíSEAT modernizáciu celého modelovéhoradu. Ten v súčasnosti zahŕňa päť modelov– Ibiza, Leon, Altea, Exeo a Alhambra – soširokou paletou karosérií a motorov. Športovéhoducha predstavujú výkonné verzieFR a CUPRA. Rovnako úspešný je SEAT ajpokiaľ ide o úsporné technológie – verzieECOMOTIVE patria medzi najúspornejšievo svojej triede. SEAT vo svojich modelochspĺňa najrozmanitejšie zákaznícke požiadavky– od výkonu 265 k/195 kW primodeli Leon CUPRA R, po objem emisiíCO 2len 98 g/km v prípade modelu IbizaECOMOTIVE.Budúcnosť v podaní SEAT-u naznačujeaj predstavenie prototypu elektromobilus označením IBE na Autosalóne 2010v Ženeve.Značka SEAT dosiahla vek zrelosti s ucelenýmproduktovým radom a nahromadenýmicennými <strong>sk</strong>úsenosťami, vďaka ktorýmmôže úspešne čeliť výzvam budúcnosti.SEAT/JFFoto: SEATNový predseda predstavenstva Škoda AutoS účinnosťou od 1. septembra 2010 bol menovanýdo funkcie predsedu predstavenstva spoločnostiŠkoda Auto prof. Dr. Winfried Vahland(53). Spoločnosť v ňom zí<strong>sk</strong>ava manažéra s vynikajúcimi<strong>sk</strong>úsenosťami, ktorý má veľký podielna tom, že sa Čína stala pre Volkswagen druhýmdomácim trhom. W. Vahland nastúpil v roku1990 k značke Audi v Ingolstadte, kde prevzalcontrolling podnikového plánovania a analýzu výsledkua odbytu, v roku 1993 nastúpil do funkcievedúceho koncernového controllingu vo Wolfsburgua v rokoch 1997 až 2002 bol viceprezidentomza oblasti financií a stratégie spoločnostiVolkswagen do Brasil. Následne bol menovanýza člena predstavenstva spoločnosti Škoda Autopre oblasť ekonómie a v roku 2003 aj za zástupcupredsedu predstavenstva. LMWinfried VahlandPersonálne zmeny v Nissane SCEESpoločnosť Nissan SCEE oznámila,že do funkcie Sales General Managerapre strednú <strong>Eu</strong>rópu bol menovanýStéphane Chauville (na snímke).Nissan týmto podporuje svojeplány v oblasti zefektívnenia predajaa posilnenia pozície na stredoeuróp<strong>sk</strong>ychtrhoch vrátane Sloven<strong>sk</strong>a.S. Chauville mal donedávna na starostiznačku Opel v ČR a na Sloven<strong>sk</strong>u. Bohatédlhoročné <strong>sk</strong>úsenosti z prostredia predajaNový obchodný riaditeľ v SEAT-eZa nového obchodného riaditeľa spoločnostiSEAT, S. A., vymenovali Paula Sevina. Budepriamo podriadený výkonnému viceprezidentovipre predaj a marketing.P. Sevin je absolventom paríž<strong>sk</strong>ej HEC BusinessSchool a svoju profesionálnu kariérurozvíjal v Peugeote od roku 1975. Pôsobila marketingu v kombinácii s jehochápaním potrieb úspešnej spolupráces díler<strong>sk</strong>ou sieťou by mali byťprínosom pre podporu plánov rastuspoločnosti Nissan. S. Chauvillemá titul MBA z francúz<strong>sk</strong>eho InstitutSupérieur de Gestion a doterazzastával rôzne funkcie v rámci automobilovéhopriemyslu vo VeľkejBritánii, Francúz<strong>sk</strong>u a Talian<strong>sk</strong>u.LMv niekoľkých funkciách vrátane riadenia francúz<strong>sk</strong>ychdcér<strong>sk</strong>ych spoločností a obchodnejsiete vo Francúz<strong>sk</strong>u, bol globálnym manažérompre oblasť dielov, servisov a logistiky.V roku 2008 bol menovaný za riaditeľa zodpovednéhoza globálny marketing a obchodnéstratégie značky. VNV Maďar<strong>sk</strong>u spustili výrobu nového SwiftuSpoločnosť Magyar Suzuki Zrt. spustila začiatkomjúna v Ostrihome sériovú výrobu novej verziemodelu Swift. Prezident spoločnosti SuzukiMotor Corporation Osamu Suzuki pritom oznámil,že v tomto roku vyrobia v Ostrihome spolu170 000 áut, z toho 40 000 nových Swiftov.Do výroby nového modelu investovali 250 miliónoveur a vyrábať ho budú aj v ďalších závodochspoločnosti vo svete. V Maďar<strong>sk</strong>u ho začnú predávaťna jeseň. Podiel automobilov Suzuki namaďar<strong>sk</strong>om trhu vlani dosiahol 13,48 % a spoločnosťSuzuki si tak podržala 13. priečku.Prvý Suzuki Swift predstavili verejnosti v roku1984. Mal trojvalcový motor s objemom 993kubických centimetrov. Swift druhej generáciezačali v Ostrihome vyrábať od októbra 1992.Najnovší model má okrem mierne zmenenéhodizajnu o 17 % nižšie emisie a priemernú spotrebu5,0 l/100 km. Bude sa dodávať s benzínovýmmotorom 1,2 l s výkon 68 kW. TA/JF42jún – júl 2010


DopravaScelenie diaľnice Bratislava – ŽilinaV sobotu 29. mája mala verejnosť neopakovateľnúmožnosť prejsť sa po novom úseku D1v Považ<strong>sk</strong>ej Bystrici. Slávnostné uvedenie doprevádzky sa u<strong>sk</strong>utočnilo o deň ne<strong>sk</strong>ôr. Novootvorenýtakmer desaťkilometrový úsek D1Sverepec – Vrtižer, ktorému dominuje mest<strong>sk</strong>áestakáda, odkloní hlavnú časť dopravymimo exponovanú cestu I/61 cez Považ<strong>sk</strong>úBystricu. „Ide o mimoriadne významnú stavbuz hľadi<strong>sk</strong>a architektonického i technického, aleV Detroiteocenili GEFCOPopredný svetový výrobca automobilových komponentovDelphi udelil <strong>sk</strong>upine GEFCO, ktorása špecializuje na priemyselnú logistiku, cenu„Above and Beyond Award 2010“. Slávnostnéodovzdávanie cien „Delphi Pinnacle Awards“ sakonalo v apríli v americkom Detroite.Cena je odmenou za vynaložené úsilie a odbornosťtímov GEFCO, ako aj za spoľahlivosťa zodpovednosť firmy v úlohe dodávateľa. Poukazujena efektívnosť služieb GEFCO, ktorépresiahli rámec stanovených cieľov z hľadi<strong>sk</strong>apožadovaných výsledkov.aj z pohľadu toho, že je konečne diaľnicou prepojenýcelý úsek medzi Bratislavou a Žilinou,“povedal generálny riaditeľ Národnej diaľničnejspoločnosti Igor Choma.Diaľničný úsek začali stavať v roku 2008 združeniaSverepec – Vrtižer (I. úsek) a Manín (II.úsek). Celkové náklady na jeho výstavbu boli379 miliónov eur; takmer 225 miliónov eur pritiekloz fondov EÚTA/JFTímy GEFCO dokázali aj počas celého obzvlášťnáročného roka 2009 po<strong>sk</strong>ytovať službyna najvyššej profesionálnej úrovni. SpoločnostiDelphi po<strong>sk</strong>ytuje komplexné riešenia v rámcidodávateľ<strong>sk</strong>ého reťazca, ktoré sú šité na mierua rešpektujú štandardy kvality tohto automobilovéhosubdodávateľa.ZLEasyvat pre dopravcov<strong>Eu</strong>rotoll ponúka dopravným spoločnostiamslužbu Easyvat, v rámci ktorej bude ich jedinýmpartnerom a vykoná všetky kroky potrebnéna vrátenie DPH v rámci 29 krajín.Jednotlivé kroky zahŕňajú prevzatie a digitalizáciufaktúr, vypracovanie a odoslaniedokumentácie daňovým úradom a napokonvrátenie DPH potom, ako príslušné daňovéúrady dokumentáciu spracujú.Podľa novej európ<strong>sk</strong>ej smernice sa nariaďujevšetkým daňovým správam, aby od1. januára 2010 u<strong>sk</strong>utočnili nový postup priodpočte DPH daňovníkov, ktorí nemajú trvalýalebo prechodný pobyt v danej krajine. VNPrvé veľkokapacitné lietadlo A380 odovzdaliv máji spoločnosti Lufthansa.Aerolínie budú zi<strong>sk</strong>ovéSvetové aerolínie by sa po dvoch rokoch ekonomickejmizérie mali tento rok opäť vrátiť dozi<strong>sk</strong>u, no v prípade <strong>Eu</strong>rópy sú prognózy horšienež pred tromi mesiacmi. Medzinárodnézdruženie leteckých prepravcov (IATA) zverejniloprognózy, v rámci ktorých predpokladáv tomto roku zi<strong>sk</strong> aerolínií vo svete asi 2,5miliardy USD, čo je oproti predchádzajúcejprognóze spred troch mesiacov takmer 5-miliardový obrat k lepšiemu. Ako informovalvýkonný riaditeľ IATA Giovanni Bisignani, svetováekonomika sa zotavuje rýchlejšie, než sapôvodne predpokladalo, čo zvyšuje záujemo leteckú dopravu. TAÞ GW106-714


Informačné a komunikačné technológieAsseco zí<strong>sk</strong>alocenu od OracleCenu Oracle General Business Partner zafi<strong>sk</strong>álny rok 2010 zí<strong>sk</strong>ala spoločnosť AssecoSolutions. Toto ocenenie už 11-krátv rade za sebou potvrdzuje, že AssecoSolutions je stále najúspešnejším partneromv segmente predaja malým a stredneveľkým podnikom.Ocenenia sú každoročne udeľované zavýnimočné podnikateľ<strong>sk</strong>é výsledky a slúžiaako uznanie pre partnerov, ktorí bolischopní najlepšie využiť výhody, ktorépo<strong>sk</strong>ytuje partnerstvo so spoločnosťouOracle. Asseco Solutions predalo za fi<strong>sk</strong>álnyrok 2010 najviac licencií spomedzivšetkých partnerov spoločnosti Oracle.VNDáta Domain s vyššoukapacitouSpoločnosť EMC Corporation, ktorá patrík svetovej špičke v oblasti riešení preinformačnú infraštruktúru, oznámila, žezdvojnásobila maximálnu kapacitu svojhovlajkového systému EMC® Dáta Domain®DD880 s jedným radičom určeného preveľké podniky. Ten tak novo ponúka podporupre logické zálohovanie dát s kapacitouaž 7,1 petabajtu. EMC ďalej predstavilasoftvér EMC Dáta Domain Encryption, ktorýje v odbore prvým šifrovacím riešenímpre statické dáta v deduplikačných úložnýchsystémoch. Tento softvér chráni podnikovédáta v prípade krádeže alebo stratydi<strong>sk</strong>ov a systémov. VNNajmenší Gigasettelefón na sveteV novom telefóne Gigaset SL400 od firmyGigaset Communications je zlúčená harmóniaa precíznosť. Ráma tlačidlá z pravého kovudodávajú najplochejšiemua najmenšiemu Gigasettelefónu pôvabnosť.Pohodlne sa obsluhujea jeho vybavenie farebnýmdisplejom, hlasitýmodposluchom, vibračnýmalarmom, technológiouECO-DECT, akoaj mini USB pripojenímspĺňa aj tie najvyššienároky. Vysokohodnotnýa funkčný dizajnvýrobku spojenýs novým konceptommenu a zvuku presvedčiliaj porotu v súťaži iF a Ahtenaeumv Chicagu, ktorá udelila tomuto telefónucenu „iF Design Award“ a „Good DesignAward“.VNDo dvoch rokov sa minú IP adresyNové digitálne systémy tlačeVysoké rozlíšenie pri tlači je dnes samozrejmosťoua papier prechádza tlačiarňou stále rýchlejšie.Tieto trendy potvrdzujú spoločnosti Xeroxa Fuji Xerox technológiou, ktorá dokáže tlačiťvo vysokom rozlíšení rýchlosťou 80 alebo 100strán za minútu. Päť nových inovácií spoločnostiAnalytici odhadujú, že do 18 mesiacov sa využijúvšetky IP adresy dnes zaužívaného formátu.Nahradí ho nový formát adries, na ktorý sa musiapripraviť všetky firmy využívajúce internetovépripojenie.Dnešný systém IP adries bol zavedený v 70.rokoch, kedy jeho zakladatelia neboli pripravenína to, že zásoba vyše štyroch miliárd adriesby sa mohla niekedy spotrebovať. Protokolováschéma pre internetové adresy vo verzii 4 (iPv4)sa však do 18 mesiacov stane minulosťou a nahradíju verzia 6 s biliónmi nových IP adries. Nane sú už pripravené všetky veľké internetovéspoločnosti.TAXerox stavia dva digitálne produkčné systémyXerox 800 a 1000 na špičku vývoja v tejto oblasti.Vďaka uvedeným zariadeniam budú môcťpo<strong>sk</strong>ytovatelia tlačiaren<strong>sk</strong>ých služieb ponúknuťvýnimočnú kvalitu zobrazenia a rýchlejšie zrealizovaťkomplexné úlohy.VNKurzy pre používateľov Microsoft OfficeNový smartphone od SamsunguSpoločnosť Samsung začala od 1. júna na Sloven<strong>sk</strong>upredávať nový smartphone SamsungWave (model: S8500). Ide o prvý mobilnýtelefón na báze novej otvorenejmobilnej platformy Samsungbada. Nový telefón je základnýmkameňom realizácie prísľubuspoločnosti po<strong>sk</strong>ytovaťtelefóny typu smartphone prekaždý životný štýl.Samsung Wave disponuje 3,3-palcovýmIT školiace stredi<strong>sk</strong>o Gopas SR pripravilo presvojich klientov dva nové kurzy Microsoft Office2010. Prvým kurzom je MSO102 – Čerstvývietor v Office 2010 – prechod z Office 2003,ktorý je určený pre všetkých používateľov balíkaOffice 2003, ktorí sa chcú zoznámiť s novinkamiv Office 2010, a druhým kurzom je MSO101– Čerstvý vietor v Office 2010 – prechod z Office2007, ktorý je určený pre všetkých používateľovradu Office 2007. Oba kurzy, ktorémajú pomôcť každému používateľovi orientovaťsa v jednotlivých programoch balíka MicrosoftOffice 2010, budú prebiehať od septembra2010 v priestoroch školiaceho stredi<strong>sk</strong>a GO-PAS v Bratislave.VNdisplejom, intuitívnym a užívateľ<strong>sk</strong>y prispôsobiteľnýmrozhraním TouchWiz 3.0. a funkciouSocial Hub, ktorá jeho majiteľovi priblíži priateľova spojenie so svetom. Výkonný procesortelefónu Wave zabezpečuje plynulýchod aplikácií a súbežné riešenieviacerých úloh, vďaka čomuje neustále k dispozícii ajmobilný multimediálnyspoločník.VNProfinit a Cogent pod jednou strechouMajitelia spoločností New Frontier Group, Profinita Cogent sa dohodli na spojení spoločnostíProfinit Slovakia, s. r. o., a Cogent Slovakia, s.r. o. Zlúčenie oboch spoločností a ich kompetenciípod značku New Frontier prináša výhodyzákazníkom, ako aj operačné a prevádzkové výhodyspoločnostiam.New Frontier Slovakia bude po<strong>sk</strong>ytovať službyklientom oboch zlúčených spoločností.VJ44jún – júl 2010


Informačné a komunikačné technológiePrvé netbooky s procesorom AMDProcesorom Intel Atompribudol v triede netbookovkonkurent – AMD V105.Spoločnosť Asus nedávno ohlásila, že na trhuvedie nové netbooky – prvé na svete s procesormiAMD. Správa zaujala odborníkov najmäpreto, že medzi netbookmi doteraz kraľujú výhradneprocesory Intel Atom. Asus síce ohlásilnetbooky s procesorom AMD, ale prvá na trhs nimi prišla spoločnosť Acer.Nevyšliapané cestičkySpoločnosť Acer sa vydala nevyšliapanými cestami.V tomto prípade rozšírila ponuku a doplnilasvoj najpredávanejší rad netbookov prvými počítačmis novou platformou 2010 AMD HD, ktorázabezpečí na cestách kvalitnejšiu zábavu a dlhšiuvýdrž batérií.Užívatelia čoraz viac sledujú multimédiá i nacestách – počúvajú hudbu, pozerajú filmy, hrajúhry a tiež sa venujú sociozábave – fotografiám,zdieľaným videám a videám na webe. Z tohodôvodu požadujú zariadenia, ktoré sú schopnéponúknuť komplexné riešenia: ultraprenosnosť,optimálny výkon a zábavu.S víziou splniť náročné požiadavky klientov spoločnosťAcer vyvinula netbooky Aspire One 521a Aspire One 721, ktoré spĺňajú rastúce nárokyužívateľov, a vybavila ich platformou 2010 AMDHD Netbook Platform.Spoločník na cestyNové netbooky sú ponúkané v dvoch veľkostiach28 cm (10,1“) a 29,5 cm (11,6“) a vyznačujúsa tenkým a ľahkým vyhotovením.Grafiku zabezpečujeprocesor ATI MobilityRadeon HD 4225,ktorý umožňuje používať3D aplikácie aj hrať bežnépočítačové hry a po<strong>sk</strong>ytujeaj dostatočný výkon prestrih a prevod videa.Všetky úlohy, ako napríkladsurfovanie na internete, streamovanieonline HD videa, posielanie elektronickejpošty, chatovanie, prezeranie fotografií, úpravadokumentov, zaisťuje procesor V105 AMD raduV, ktorý zaručuje hladký multita<strong>sk</strong>ing, a to aj pripoužití aplikácií s vysokým rozlíšením, ktoré kladúveľké nároky na grafiku. Pamäť až 4 GB DDR3prispieva k riešeniu najnáročnejších úloh.Komfort v zábave aj v ovládaníNetbooky, ktoré prehrávajú filmy vo vysokomrozlíšení, sa môžu ľahko stať súčasťou domácejzábavy. Sú vybavené portom HDMI, ku ktorémumožno jednoducho pripojiť televízor alebovideoprojektor s vysokým rozlíšením a sledovaťobsah vo vysokom rozlíšení 1080p na veľkomplátne.Aspire One 521 a 721 sú dodávané s displejmiAcer CrystalBrite s podsvietenímLED diódami a pomerom strán 16 : 9.Široká ponuka pripojenia vrátane Wi-Fi,LAN a voliteľného 3G modulualebo Bluetooth rozširujemožnosti komunikácie nacestách.Veľká klávesnica, uľahčujúcarýchle a pohodlné písanie, je doplnenáviacdotykovým polohovacím zariadením, ktoré jeideálne na pretáčanie dokumentov, otáčanie obrázkov,zväčšovanie detailov a surfovanie – a tovšetko len pohybom prstov. VJÞ GW106-712Windows®. Život bez hraníc. Spoločnosť HP odporúča systém Windows 7PREPNITE VÁŠ BIZNIS NA VYŠŠIU RÝCHLOSŤNový rad počítačov HP Compaq 7100 Elite a 8100 Elite s procesormi Intel iCore7s technológiou TURBO boostAkcelerujte svoje podnikanie s HP – prvotriedne zabezpečenie,absolútna spoľahlivosť a výnimočná stabilita.HP 8100 Elite– 3-ročná záruka na mieste s možnosťou rozšíreniaaž na 5 rokov– podpora vzdialenej správy a hromadnej inštalácievďaka technológii Intel vPro– záruka kvality od najväčšieho predajcustolových počítačov na sveteUž od 595 eur (bez DPH)*2010Preferred Partnerwww.datalan.<strong>sk</strong> http://shop.posam.<strong>sk</strong> www.siemens.<strong>sk</strong> www.versity.<strong>sk</strong>* V konečnej sume nie je zahrnutá cena monitora.


Spoločen<strong>sk</strong>á zodpovednosť firiemZodpovedné podnikanieje o rešpekte voči spoločnostiZ medzinárodnej konferencie lídrov biznisu, ktorí vidia za horizontNadácia Pontis, BusinessLeaders Forum a mesačníkStratégie usporiadali v májiuž 7. medzinárodnúkonferenciu o zodpovednompodnikaní.Vďaka partnerom konferencie – spoločnostiamOrange Sloven<strong>sk</strong>o, Philip Morris Slovakia,Sloven<strong>sk</strong>é elektrárne a Stredosloven<strong>sk</strong>áenergetika (SSE) – sa stretlo vyše 130 zástupcovfiriem a organizácií, aby predi<strong>sk</strong>utovali najnovšietrendy v zodpovednom podnikaní.Colleen Fletcherová z organizácie CSR <strong>Eu</strong>ropesa v úvodnej prezentácii venovala vplyvusúčasných ekonomických problémov na zodpovednépodnikanie (Corporate Social Responsibility– CSR). Na príklade krízy upozornilana narastajúcu dôležitosť otázky spôsobu riadeniaa zodpovedného prístupu v podnikateľ<strong>sk</strong>ýchaktivitách. Práve ten bude potrebný ajpri riešení problémov klimatických zmien, demografiea ďalších sociálnych a ekonomickýchproblémov súčasnosti.CSR ako súčasť DNA firmyPaolo Ruzzini, generálny riaditeľ a predsedapredstavenstva spoločnosti Sloven<strong>sk</strong>é elektrárne,upozornil na tri základné komponenty, ktorédeterminujú prežitie spoločností. Sú to rešpekt,dôvera a udržateľnosť. Pre Jacoba Preislera,generálneho manažéra Philip Morris Slovakia,znamená vzťah firmy k zodpovednému podnikaniuto, ako rešpektuje spoločnosť, v ktorejpôsobí. Zástupkyňa generálneho riaditeľa VÚBbanky Elena Kohútiková prirovnala zodpovednépodnikanie k rodine, ktorá má hodnoty a zásady,podľa ktorých vychováva vlastné deti. PreVÚB banku je zodpovedné podnikanie nielenvecou transparentnosti, ale aj výchovy etickya morálne silných ľudí. Podľa Ivana Golianaz Orange Sloven<strong>sk</strong>o by aktivity zodpovednéhopodnikania nemali byť ovplyvnené hospodár<strong>sk</strong>ymrastom, ale malo by ísť o otázku hodnôt,dlhodobých výziev a filozofie.Vonkajšie zmeny – príležitosťpre nové produktyVplyvom recesie na trh sa venoval Patrick O´-Meara zo združenia Business in the Community.Podľa <strong>sk</strong>úseností jeho člen<strong>sk</strong>ých firiemzostalo zodpovedné podnikanie aj počas krízyprioritou. Podnikateľ<strong>sk</strong>é subjekty si uvedomujúpotrebu redukcie neefektívnych procesovv krátkodobom horizonte, ale aj obnovy lojalitya opätovného zí<strong>sk</strong>ania dôvery zákazníkovv strednodobom horizonte.Chiara Mingoli zo spoločnosti Enel predstavilajej prístup k riešeniu energetickej udržateľnostia efektívnosti, ktorý je založený na využívaníobnoviteľných energií, investovaní do vý<strong>sk</strong>umua inovácií a investovaní do jadrovej energie.Riaditeľ sekcie ľud<strong>sk</strong>ých zdrojov SSE JozefLazar sa venoval sociálnym zmenám, lojalitezamestnancov a zmenám, ktorým spoločnosťčelila po vstupe investora EdF do spoločnostiv roku 2002. Tlak na rast produktivity vtedy viedolaj k redukcii počtu zamestnancov a k zavedeniunového systému odmeňovania.Zodpovedná komunikáciaa transparentnosťV druhom paneli sa prednášajúci venovali otázkezodpovedného komunikovania a vplyvu nahodnotu firmy. Meranie zodpovedného podnikaniapre investorov podľa indexu FTSE4Goodpredstavil Tony Campos zo spoločnosti FTSEGroup. Investori využívajú tento index spoločnostípri vytváraní a posudzovaní fondov a premanažérov predstavuje istú formu reputáciefirmy. Do indexu je zaradených takmer 900firiem, ktoré spĺňajú stanovené kritériá v oblastiachako environmentálny manažment, bojproti korupcii, ľud<strong>sk</strong>é a sociálne práva, či manažmentdodávateľ<strong>sk</strong>ého reťazca.Podľa manažérky spoločnosti IKEA pre environmentálnua sociálnu oblasť Marcely Pokornejsa zi<strong>sk</strong> nemá dosahovať za každú cenu, aleudržateľne s ohľadom na budúcnosť. Dotýkasa to nielen surovín použitých na výrobky, aleaj dodávateľ<strong>sk</strong>ého reťazca a šetrenia energiamia znižovania produkcie odpadov a emisií.Zapojení sú aj zákazníci, ktorým spoločnosťpravidelne ponúka praktické rady a tipy jednoduchoimplementovateľné v domácnostiach.Trhovi<strong>sk</strong>o riešeníOrganizátori konferencie pripravili aj Trhovi<strong>sk</strong>ofiremných riešení aktivít zodpovedného podnikania.Dvadsať projektov zo 17 firiem sa týkaloživotného prostredia, zodpovednosti voči komunite,prístupu k zamestnancom a komunikácie.V hlasovaní o najlepšie riešenie zvíťazila prezentáciaprojektu Sloven<strong>sk</strong>ých elektrární– programu Energia pre prírodu, zameranéhona udržanie biodiverzity vo Vysokých Tatrách.Okrem zvyšovania stavu kamzíka tatran<strong>sk</strong>ého,presídlenia kolónie svišťa vrchov<strong>sk</strong>ého, čičistenia tatran<strong>sk</strong>ých potokov zamestnancamije zaujímavý aj projekt fotovoltaického systémuna Téryho chate, ktorý pokrýva spotrebuosvetlenia, nabíjačiek a spotrebičov.MN/PontisFoto: SE46jún – júl 2010


Spoločen<strong>sk</strong>á zodpovednosť firiemFutbalista Miroslav Stoch dražil svoj dres holand<strong>sk</strong>ého majstra Twente Enschede.Dobročinnosť na Holand<strong>sk</strong>ých trhochHoland<strong>sk</strong>á obchodná komora na Sloven<strong>sk</strong>u(HOK) pripravila 15. mája pre širokú verejnosťdruhý ročník Holand<strong>sk</strong>ých trhov, počas ktorýchsa Františkán<strong>sk</strong>e námestie v Bratislavezmenilo na malé trhovi<strong>sk</strong>o. I napriek tomu, žepráve vtedy bolo typické „holand<strong>sk</strong>é počasie“,na akciu prišlo veľa záujemcov, aby sa oboznámilis holand<strong>sk</strong>ou kultúrou a ochutnali syry,vafle či palacinky.Zakúpením ponúkaných výrobkov prispeli nadobročinné účely. Za asistencie a podporyznámych osobností, ako sú Maroš Kramár,Henrieta Mičkovicová, Alexander Bárta či MiroslavStoch, sa podarilo v aukcii tulipánovvyzbierať 2 800 €. Tieto peniaze poputujú dotroch nezi<strong>sk</strong>ových organizácií: Socia – nadáciana podporu sociálnych zmien, Pontis a Dr.Klaun, ktoré HOK dlhodobo podporuje. JFDobrovoľnícka NašaBratislavaSpráva o zodpovednom podnikaní STUž piaty rok za sebou predstavila spoločnosťSlovak Telekom správu o svojich aktivitáchv oblasti zodpovedného podnikania (CSR). Jejstratégia je založená na princípoch dlhodobosti,transparentnosti, kreativity a kredibility.Vychádza z celosvetovo platných princípovfiremnej zodpovednosti mater<strong>sk</strong>ej spoločnostiDeutsche Telekom AG; akceptuje princípytransparentného modelu riadenia spoločnostia zároveň odráža Etický kódex zamestnancovcelej <strong>sk</strong>upiny.Slovak Telekom svoju stratégiu CSR uplatňujev oblasti pomoci komunite, zamestnancoma životnému prostrediu, čo sa prejavuje aj vovzťahu k zákazníkom, dodávateľom, obchodnýmpartnerom a tretím stranám. A čo dnešnáOTP Banka pre obete povodníPríklad prístupu k riešeniu problémom obyvateľovpostihnutých povodňami ukazuje OTPBanka Sloven<strong>sk</strong>o, a. s. Poškodení klienti, ktorímajú v banke svoje prostriedky uložené natermínovaných vkladoch a vkladných knižkách,si ich môžu vybrať bez poplatku za predčasnývýber a použiť ich na odstránenie škôd.Klienti, ktorí splácajú úver a povodeň zničilaich nehnuteľnosť, sú spravidla už poistení protiživelným pohromám. Ak je poistné plnenie doekonomická situácia? „Kríza priniesla tlak nielenna zvýšenú efektivitu v podnikaní, ale aj naefektívnejšie a profesionálnejšie vykonávanieaktivít v oblasti spoločen<strong>sk</strong>ej zodpovednosti,“uvádza v úvode piatej Správy o zodpovednompodnikaní predseda predstavenstva a prezidentspoločnosti Slovak Telekom MiroslavMajoroš.V roku 2009 spoločnosť rozšírila pôsobenieNadačného fondu Slovak Telekom i na oblasťpodpory súčasného umenia a vzdelávania.Prerozdelená suma príspevkov tvorila viac ako232 000 €, čo bolo viac ako v roku 2008. Odsvojho vzniku v septembri 2007 prerozdelilfond dovedna takmer 510 000 € a podporil162 projektov a 109 jednotlivcov. NEO/JF3 319 €, banka ne<strong>sk</strong>úma podrobnosti poistnejudalosti, dáva súhlas s devinkuláciou poistnejsumy a s vyplatením peňazí klientovi. Klienti,ktorým OTP Banka po<strong>sk</strong>ytla hypotekárny úver,spotrebný úver zabezpečený nehnuteľnosťou,resp. iný spotrebný úver, môžu využiť ponukuna odklad splátok istiny, zníženie splátok, predĺženiesplatnosti úveru či po<strong>sk</strong>ytnutie novéhoúveru bez poplatku za spracovanie.TJDobrovoľníci zo 44 bratislav<strong>sk</strong>ých firiema organizácií sa v polovici júna už po štvrtýraz zapoja do dobrovoľníckeho podujatiaNaša Bratislava. Na výber majú viac ako 70aktivít s kapacitou vyše 1 500 dobrovoľníkov.Počas dvoch dní venujú svoj čas a prácutým, ktorí pomoc reálne potrebujú. Pomôžupri úprave priestorov mater<strong>sk</strong>ých, voľnočasovýcha krízových centier, základných škôl,det<strong>sk</strong>ých domovov a domovov seniorov. Nebudúchýbať ani tradičné úpravy verejnýchpriestranstiev či odovzdávanie <strong>sk</strong>úseností naškoleniach pre zamestnancov NGOs.Do podujatia sa zapájajú: Accenture, Allen& Overy Bratislava, AXA d. s. s., Bayer,BMBLeitner, Citibank <strong>Eu</strong>rope plc, Če<strong>sk</strong>osloven<strong>sk</strong>áobchodná banka, Dell, DLA PiperWeiss-Tessbach Rechtsanwälte, ESET,GlaxoSmithKline Slovakia, Heineken Sloven<strong>sk</strong>o,Hewlett-Packard Slovakia, IBM Sloven<strong>sk</strong>o,ING Bank N.V. (pobočka), ING Sloven<strong>sk</strong>o,International Women´s Club Bratislava,Johnson Controls, Kinstellar Business Services,KPMG Sloven<strong>sk</strong>o, Kraft Foods, MicrosoftSlovakia, Nadácia Allianz, Orange Sloven<strong>sk</strong>o,OTP Bank Slovakia, Pfizer, PhilipMorris Slovakia, Poštová banka, PricewaterhouseCoopersSloven<strong>sk</strong>o, Provident Financial,Raiffeisen International Direct Bank AG,Skupina Slovak Telekom, Sloven<strong>sk</strong>á sporiteľňa,Slovnaft, Tatra banka, Telefónica O2,Unilever Sloven<strong>sk</strong>o, Volkswagen Slovakia,Západosloven<strong>sk</strong>á energetika a veľvyslanectváNór<strong>sk</strong>a, Veľkej Británie a USA.Hlavným partnerom podujatia v tomto roku jeHewlett-Packard Slovakia, partnermi sú Accenturea Sloven<strong>sk</strong>é elektrárne (člen <strong>sk</strong>upinyEnel). Podujatie už po štvrtý raz organizujeNadácia Pontis v spolupráci so <strong>sk</strong>upinoufiriem ENGAGE.Pontis/JFJún jún – júl Júl 201047


Spoločen<strong>sk</strong>á zodpovednosť firiemCitroën Creative AwardsAutomobilka Citroën organizuje prvú medzinárodnúsúťaž v grafickom dizajne. Návrháriz celého sveta si môžu vy<strong>sk</strong>úšať svojeschopnosti a kreativitu na úprave vozidlaCitroën DS3. Začínajúci, ale aj <strong>sk</strong>úsenídizajnéri majú do 4. júla predložiť odbornejporote stvárnenie strechy a prístrojovejdo<strong>sk</strong>y tohto trojdverového hatchbacku, ktorésa stáva pre Citroën ikonou všemožnýchindividualizácií podľa želania zákazníkov.Okrem finančnej odmeny víťaz súťaže uvidísvoj projekt v októbri 2010 vo výstavnýchpriestoroch na Champs Elysées, pri príležitostiparíž<strong>sk</strong>eho autosalónu. Najväčšou odmenouza dizajnér<strong>sk</strong>y nápad bude realizáciavíťazného návrhu strechy, ktorá sa objavív sériovej ponuke vozidiel v roku 2011.Riaditeľ Design centra spoločnosti CitroënThierry Metroz a jeho tím pripravili pre kandidátovinštruktážne video, ktoré je prístupnéna www.citroencreativeawards.com.LMSny pre moju rodinuPri príležitosti Svetového dňa <strong>sk</strong>lerózy mutiplexvyhlásila spoločnosť Bayer ScheringPharma súťaž pre mladých umelcov ovplyvnených<strong>sk</strong>lerózou multiplex pod názvom„Sny pre moju rodinu“. Celosvetové výtvarnépodujatie umožní deťom a mládeži vo vekudo 17 rokov, ktorí sami alebo ich rodičia čiiní príbuzní trpia <strong>sk</strong>lerózou multiplex, vyjadriťsvoje sny o budúcnosti ich rodiny. Víťazavyhlásia v októbri tohto roka na prestížnomneurologickom kongrese ECTRIMS vošvéd<strong>sk</strong>om Gotebörgu.Najlepší obrázok bude použitý na tričkách,ktoré sa budú predávať po celom svete.Takto zí<strong>sk</strong>ané finančné prostriedky pôjdu naboj s touto chorobou a presadzovanie právpacientov so <strong>sk</strong>lerózou multiplex.„Chceme, aby ľudia žijúci so <strong>sk</strong>lerózoumultiplex, hlavne mladší, pochopili, že pomocoubezpečnej a účinnej liečby s podpornousieťou môžu prežívať plnohodnotnýživot s vyhliadkami do budúcnosti,“ uviedlaLele Zemanová, PR manažérka spoločnostiBayer Schering Pharma, ktorá je poprednýmvýrobcom farmaceutík zameraných naúčinnú liečbu SM.JFÚstretový postoj k rodinám zamestnancovJ. Palenčárová pri preberaní oceneniaSpoločnosť GlaxoSmithKline (GSK) zí<strong>sk</strong>alaprvé miesto v 9. ročníku súťaže Zamestnávateľústretový k rodine, rodovej rovnosti a rovnostipríležitostí. Ocenenie z rúk ministerky VieryTomanovej za tvorivú podporu zosúlaďovaniapracovného a rodinného života, podporu matiekna pracovnej dovolenke a rozvoj flexibilnejorganizácie práce prevzala za GSK personálnariaditeľka Jana Palenčárová. „Ľudia pracujúciv GlaxoSmithKline sú zamestnancami, ale v prvomrade sú to mamy, otcovia, partneri, dcéry,synovia, členovia rodín. Ústretovosť k rodinepre nás nie je len o množstve prorodinnýchbenefitov, ale o celkovom ľud<strong>sk</strong>om prístupe,voľnosti a rovnováhe,“ konštatovala J. Palenčárová.Súťaž iniciovalo MPSVR SR v roku 2000a odvtedy jej výsledky pravidelne vyhlasujú pripríležitosti Medzinárodného dňa rodiny (15.máj).JFEnvironmentálna politika VÚB bankySvetový deň životného prostredia – 5. jún – jekaždoročnou spomienkou na prvú konferenciuOSN o životnom prostredí. Zásady prijaté napôde OSN sa snaží dodržiavať aj VÚB bankaa k životnému prostrediu sa správa v súlades princípmi o zodpovednom podnikaní.Pripojením sa k celosvetovej iniciatíve OSNGlobal Compact sa VÚB banka zaviazala dodržiavaťdesať princípov, ktoré sa okrem inéhodotýkajú aj ochrany životného prostredia, uviedlaElena Kohútiková, zástupkyňa generálnehoHartmann - Rico podporujehendikepovaných občanovDlhodobá spolupráca spoločnosti Hartmann- Rico so Sloven<strong>sk</strong>ým zväzom telesne postihnutýchšportovcov, ako aj nadviazanie spolupráces občian<strong>sk</strong>ym združením Červený Nos Clowndoctorsnapĺňajú poslanie tejto firmy – pomáhaťa podporovať združenia, nadácie či jednotlivcov,ktorí sa zameriavajú na prácu s hendikepovanýmiobčanmi. Pre tento rok po<strong>sk</strong>ytne Hartmann- Rico na aktivity týchto združení sumu28 091 eur. Sloven<strong>sk</strong>ý zväz telesne postihnutýchšportovcov dostane čiastku 15 000 eurriaditeľa VÚB banky a prezidentka festivalovéhovýboru Ekotopfilm.Banka napriek tomu, že nie je priamym znečisťovateľomživotného prostredia, prijala environmentálnupolitiku, ktorou sa snaží znižovaťspotrebu energií a produkciu odpadu. Navšetkých pracovi<strong>sk</strong>ách ústredia sú rozmiestnenénádoby na triedený odpad. VÚB bankašíri environmentálne princípy aj medzi klientmi.V súčasnosti prebieha kampaň nahradenia papierovýchvýpisov za elektronické. LMa OZ Červený Nos Clowndoctors sumu 13 091eur. „V rámci našej činnosti sa snažíme podporiťaktivity, ktoré zlepšujú kvalitu života aj tých z nás,ktorých zdravotný stav do istej miery obmedzujeich možnosti,“ povedal v tejto súvislosti ĽubomírPáleník, konateľ spoločnosti. Partnerom SZTPŠje Hartmann - Rico už šesť rokov. Okrem inýchpodujatí spolupracuje pri organizovaní medzinárodnéhostolnotenisového turnaja pre vozíčkarovSlovakia Open, na ktorom sa zúčastňuje svetovátenisová špička tejto kategórie. VN48jún – júl 2010


PodnikanieZi<strong>sk</strong> z pokoryByť triezvym realistom, poznať svoje obmedzenia a byť vďačný za úspechPre tých, ktorí zvažujú,ako čo najlepšie vybudovaťa uchrániť značku, goodwill,reputáciu, renomé a dobrémeno, je tu jednajednoduchá rada. Tenčarovný kód verejneznámeho tajomstva,dostupného pre každého,znie: pokora.Pochopte pokoru, rozvíjajte a trénujte ju.Nikdy ju nepodceňujte a ani neprehliadnite,lebo pokora je vzácne lepidlo, ktoré držíspolu hodnoty vedúce k múdrosti. A pomáhabezpečne strážiť aj dobré meno človeka.Podľa jedného z najväčších mysliteľov, TomášaAkvin<strong>sk</strong>ého, je pokora cnosťou cností; jemedzi nimi kráľovnou. Pokora je pocit, keď sičlovek uvedomuje vlastnú nedokonalosť alebozávislosť od niekoho.Opakom pokory je pýcha. Preto naši predkoviazanechali múdru zvesť a ponaučenie i večnéposolstvo pre nás, že pýcha predchádza pád!Pokora je <strong>sk</strong>romné správanie, nesebeckosť.Prejavuje sa u človeka, ktorý rešpektuje druhých.Je to aj pocit, keď si človek uvedomujevlastnú nedokonalosť alebo závislosť; potomna seba kladie aj vyššie požiadavky a nemá potrebuneúmerne velebiť sám seba.Znak vnútornej silyPokora, ak je <strong>sk</strong>utočná, je prinajmenšom právetak znakom vnútornej zrelosti a sily ako odvahaalebo schopnosť odpúšťať. Veľa ľudí takúodvahu nemá... a zbabelo chodí s pyšným nosompo svete. Ja, ja a ešte raz a znovu ja! Ichjediným svetom je len ich a práve ich akciováspoločnosť JA.Ako sa stať pokorným? Otvor sa, milý čitateľ...Prijmi realitu a svoju obyčajnú ľud<strong>sk</strong>osť. Taksvoje nedostatky, ako aj prednosti. Uvedom si,precíť a pochop svoje pozitíva i negatíva, osobnostné,charakterové i všetky ostatné. Spoznajdobre svoje obmedzenia a nedostatočnosť,ale prijmi s vďakou aj svoje dary – schopnosti.Čo si dostal, dávaj ďalej, nenechávaj si to preseba. Až keď budeš pokorný, môžeš <strong>sk</strong>utočnedávať a prijímať. A všetky dobré <strong>sk</strong>utky robticho, nenápadne, nie preto, aby ťa obdivovali,ale z lá<strong>sk</strong>y. Vtedy budú mať úžasnú hodnotu.Pokora ti umožní komplexne rásť – v biznisei v osobnom živote – v lá<strong>sk</strong>e, sebaúcte, pevnejvôli, znalostiach atď.Desatoro odporúčaní k pokoreNasledujúci text nie je vyčerpávajúci a vôbecnie dokonalý. Je len jednou z mnohýchmožných definícií a jeho cieľom je inšpirovaťa podnietiť čitateľa, aby sa zamyslel nad pokoroua sám sebe ju zadefinoval. Každému môžuvyhovovať úplne odlišné tipy na jej výučbu, tréninga zvládnutie.1. Skromne prijať sám seba takého, akýčlovek naozaj je. Žiadny systém na svete nieje dokonalý, môže byť horší alebo lepší. A anižiadny človek nežije, nepracuje a nekoná bezchýb. Nielen preto, že mýliť sa je ľud<strong>sk</strong>é, ale ajpreto, že každý má svoje silné i slabé stránky,prednosti i nedostatky.Pokora pomáhabezpečne strážiťaj dobré meno.2. Byť triezvym realistom, pragmatikom.Nemať ilúzie a nehrať sa na niekoho, kýmnie ste. Mnohí by chodili nahí alebo len veľmibiedne a chabo odetí, ak by sa mali obliecť dosvojej pokory.3. Rešpektovať, ctiť a vyznávať pravdu– dbať o to, aby obraz, ktorý svojím životommaľujete ako vlastné vrcholné dielo, bol vždypravdivý.4. Viac dávať a menej brať, viacej tvoriťa menej troviť – činiť viac osohu, úžitku a dobrav prospech iných ľudí, nielen pre seba.5. Nechváliť sám seba a vlastné dielo– dobré dielo sa chváli samo.6. Kráčať za svetlom a slnkom. Neuspokojiťsa s tým, čo človek docielil v duchovnombohatstve, ale usilovne sa učiť a prijímať novévýzvy na sebazdokonalenie a pomoc pre ľudía spoločnosť.7. Žiť a konať podľa zásady, že BYŤ znamenáoveľa viac ako MAŤ. Duševné bohatstvo jeprvoradé oproti materiálnemu, hodnota je viacako cena. Najhodnotnejšie bohatstvo človeka– život, zdravie, múdrosť, lá<strong>sk</strong>a, spokojnosť,šťastie... – sa nedá kúpiť za žiadne peniaze.8. Pomáhať slabším a menej schopným.Nie každý sa narodil pod šťastnou hviezdoua hoci má vôľu, môže mať rôzne obmedzeniaa hendikepy, pre ktoré sa nedokáže sám realizovať.(Napríklad fyzicky postihnutí, deti v sociálneslabých rodinách...)9. Pochopiť a precítiť to, čo je viditeľné lensrdcom, nie očami. Rozvíjať šiesty zmysel,vedieť počuť nepočuteľné a vidieť neviditeľné– „počuť trávu rásť“ a naučiť sa čítať pomedziriadky...10. Vedieť sa rozdať a nebyť sebcom.Ako napr. povedal Thomas Merton: „Začiatokpokory je zároveň začiatkom požehnaniaa dovŕšenie pokory je dokonalosťou každejradosti.“Ing. Emil Burák, PhD.Ilustračné foto: SXCjún – júl 201049


štýlGoodwill a reputáciasú krehké hodnotyDobré renomé otvára aj zamknuté dvere, zvyšuje záruky i zi<strong>sk</strong>ovosť biznisuV biznise i občian<strong>sk</strong>omživote je osobná dobrápovesť veľmi dôležitáz hľadi<strong>sk</strong>a „bonity“osobnosti a osoby.väčšom meradle sa dobré meno firmyVo nazýva goodwill, ale v menšom častohovoríme v jemnejších odtieňoch. Napriek tomuje význam starostlivosti o osobný, podnikateľ<strong>sk</strong>ýa firemný goodwill súčasťou brandingu, marketingui trhovej ceny. A často tvorí jej rozhodujúcusúčasť. Prečo?Plus či mínusGoodwill je inými slovami dobré meno, osobnápovesť, reputácia, renomé atď. Hoci slov jezdanlivo priveľa, ich podstata, ako vzácna perla,prináša svedectvo o tom, čo by malo byť pre ľudív obchodnom i občian<strong>sk</strong>om živote najcennejšie.Ide o to, či ich okolie hodnotí ako DOBRO (pozitívne,bez rizika, čestný, spoľahlivý partner,zodpovedný človek a podobne) alebo ako ZLO(negatívne, s vysokým rizikom, nie dosť čestný,nespoľahlivý, nezodpovedný atď.). Krehkosťgoodwillu je predovšetkým v tej objektívnej nespravodlivosti,že existuje obrov<strong>sk</strong>ý nepomermedzi dlhým budovaním mena a rizikom, že homožno, hoci aj nezaslúžene, vo veľmi krátkomčase stratiť (napríklad pre ohováranie, nepodloženéklebety, zákerné útoky konkurencie, čomôže prameniť z neodpustenia úspechu menejschopnými a závistlivými).ReputáciaReputácia je to, čo si o vás ľudia myslia. Slovníkcudzích slov definuje toto slovo ako povesť,spravidla dobrú, úctu, vážnosť, meno naverejnosti, ktoré budí rešpekt. To platí vtedy,keď ide o pozitívne vnímanie, keď vás chvália.Z hľadi<strong>sk</strong>a súkromnej osoby (občan), verejnejosoby (politik) i obchodnej značky (majiteľ firmy,biznismen, podnikateľ, ale aj zamestnanec...)je reputácia veľmi cenným kapitálom, ktorý trebastrážiť ako oko v hlave, starostlivo budovaťi chrániť, bdieť nad ním a rozvíjať ho.Môže však nastať aj opak – negatívne vnímanie;vtedy, keď vás hania. V takej chvíli môže byťreputácia vnímaná aj ako paušálna vina, ktorúna vás „našijú“ pri zaregistrovaní vášho menavo vestibulárnom aparáte ucha. Keď si na webeprečítate niektoré komentáre a živelnú di<strong>sk</strong>usiuk článkom v novinách, tak často môžete žasnúťnad hanebným „folklórom“ a tónom komunikácie.Niektorí si tam <strong>sk</strong>áču do vlasov, nevedia siprísť na meno, opľúvajú a osočujú sa, prekypujúnenávisťou, závisťou a škodoradosťou.RenoméPri <strong>sk</strong>úmaní cudzieho slova renomé nám Wikipédiana internete alebo odborné knižné slovníkyoznamujú, že to znamená dobrú povesť,dobré meno, známosť. Napríklad, určite stev praxi počuli, že pri posudzovaní bonity novéhoobchodného partnera alebo VIP klienta na trhupotenciálny záujemca o spoluprácu a biznis<strong>sk</strong>úma, či jeho renomé je zlé, dobré, veľmi dobréalebo vynikajúce. Vynikajúce renomé zvyšujedôveryhodnosť, otvára dvere i zamknuté brány,uľahčuje výsledky, pomáha presviedčať a zvyšujezáruky, garancie i zi<strong>sk</strong>ovosť biznisu. NapríkladČe<strong>sk</strong>o a Sloven<strong>sk</strong>o si zí<strong>sk</strong>ali renomé pokojnýmrozdelením bývalého spoločného štátu.Porazených ľutujú,ale víťazov nasledujúĽudia nasledujú víťazov a obdivujú hrdinov.Medzi troch najbohatších ľudí planéty v poslednomčase patria dvaja Američania a jedenMexičan. Ako veľmi zaujímavý sa javí predovšetkýmživotný príbeh dnes už takmer 80-ročnéhoinvestičného globálneho guru a akciovéhomága Warrena Buffetta.Tento človek disponujúci obrov<strong>sk</strong>ým majetkom(spoluvlastník špičkových nadnárodných koncernova firiem ako Coca-Cola či American Express)s hodnotou nad 40 miliárd americkýchdolárov vytvoril veľkolepé životné dielo a rešpektujeho celý podnikateľ<strong>sk</strong>ý svet. Najcennejšie natom je, že patrí do klasickej starej školy investorovs jasným hodnotovým poriadkom i kompasom.Je o ňom známe, že vždy ctil a rešpektovalfair play a chránil si svoje dobré meno.V knižnom bestselleri „Snehová guľa – WarrenBuffett o živote a biznise“, ktorú o ňom napísalaAlica Schroederová, si môžeme prečítať (užvyšla aj v slovenčine) všeličo podnetné a fascinujúcoinšpiratívne. Napríklad o tom, ako muselzari<strong>sk</strong>ovať, aby v roku 1991 zachránil predkrachom jednu z vlajkových lodí Wall Streetu,spoločnosť Salomon, ktorá bola nie jeho vinouohrozená. Pomohlo mu práve dobré meno, ktorévšak zároveň bolo v stávke. „Vedel, že musíri<strong>sk</strong>ovať celú svoju reputáciu – reputáciu, ktorejbudovanie trvá celý život, avšak na ktorej zničeniestačí päť minút. A to kvôli absolútne neistémuvýsledku. Musel pozbierať všetku odvahu,ktorú mal...“ Dnes vieme, ako to dopadlo; aleodvaha, odhodlanie a boj o dobré meno v rámcifair play sú v biznise i mimo neho stále aktuálnehodnoty.Ing. Emil Burák, PhD.Foto TASR50jún – júl 2010


ŠtýlMladí módninávrhári a RexonaPleťová kozmetika L’Oréals označením Kód mladostiVýsledkom jedinečnej spolupráce paríž<strong>sk</strong>ejnemocnice Saint-Louis, ktorá je medzinárodneznáma špičkovou úrovňou svojho dermatologickéhový<strong>sk</strong>umu, a spoločnosťou L’Oréal,celosvetovým lídrom v kozmetike, je rad pleťovejstarostlivosti proti vrá<strong>sk</strong>am pod označenímKód mladosti. Po desiatich rokoch vý<strong>sk</strong>umugénov štartuje L‘Oréal Paris novú éru v kozmetike,ktorá sa zameriava na potreby žien okološtyridsiatky.„Technológia Pro-Gen zlepšuje schopnosť pletiregenerovať sa. Mnoho rokov sa kozmetológiavenovala iba primárnemu pôsobeniu kozmetikyna pleť. My sme vyvinuli nový koncept nazvanýdynamická kozmetológia, ktorá <strong>sk</strong>úma interakciumedzi negatívnymi vplyvmi, kožou a kozmetikou.Štúdiom génovej expresie sme schopníHitom sezóny sa opäť stala čierna – s novouRexonou Crystal. Módny priemysel sa bezmladých návrhárov nezaobíde. Založiť si vlastnúmódnu značku je však pre mnohých veľmiťažké. Rexona sa preto rozhodla zorganizovaťnávrhár<strong>sk</strong>u súťaž, ktorá upozornila na mladétalenty a zároveň podporila nové antiperspirantyRexona Crystal.Každý z prihlásených mal navrhnúť kolekciudesiatich večerných šiat v čiernej farbe, ktoréhodnotila porota z hľadi<strong>sk</strong>a kreativity a spôsobuspracovania. Popredná če<strong>sk</strong>á návrhárkaTatiana Kovaříková, svetoznáma modelkaDenisa Dvončová, stylista Lukáš Kimličkaa ďalší rozhodli o troch finalistoch. Štvrtéhosi zvolilo viac ako 5-tisíc návštevníkov portáluwww.rexona.<strong>sk</strong> online hlasovaním.Z víťazných návrhov nechali organizátori vyrobiťpo päť kusov od jednotlivých finalistov. Kolekciučiernych šiat Rexona Crystal predviedli naslávnostnom vyhlásení súťaže, 20. mája v bratislav<strong>sk</strong>omhoteli Radisson Blu Carlton. VNAccor Services ponúka systém cafeteriaNávrh Veroniky Kostkovejprispôsobiť kozmetickúvedu každému typu pleti,životného štýlu a prostredia“,konštatoval prof.Dubertret z nemocniceSaint-Louis.Očný, denný kréma omladzujúca koncentrovanástarostlivosť protivrá<strong>sk</strong>am, všetko hydratačnéhotypu, majú vônekvetov, mäty, citrusových plodov, jazmínu, vanilkya drevín. Po prvom mesiaci používaniadenného krému 60 % žien konštatovalo, že ichpleť je mladšia, 71 % uviedlo vyhladenie vrásoka 79 % žiarivejšiu a oddýchnuto vyzerajúcupleť.VNMotivovaní zamestnanci sú cenným prínosompre každého zamestnávateľa, preto sa snažiaúspešné spoločnosti svojim zamestnancom ponúkaťčoraz atraktívnejší systém benefitov. S cieľommotivovať zamestnancov, zvýšiť ich lojalituvoči firme a sledovať trend po<strong>sk</strong>ytovania rôznychzamestnaneckých výhod prináša spoločnosťAccor Services Slovakia, s. r. o., nové riešenie- unikátny benefitový program typu cafeteria.Systém má množstvo výhod nielen pre zamestnávateľav podobe šetrenia času, flexibilného riešeniana mieru a kontroly všetkých realizovanýchaktivít, ale aj pre zamestnancov. Cafeteria im totižpo<strong>sk</strong>ytuje možnosť výberu z viacerých spoločnosťouponúknutých benefitov, podľa ich individuálnychpreferencií. Funguje prostredníctvomwebovej aplikácie, v ktorej má zamestnanecvytvorený vlastný úžitkový účet s vopred pridelenýmibodmi od zamestnávateľa, na základe ktoréhosi vyberá z katalógu tie benefity, ktoré munajviac vyhovujú. Prednosťou je dosiahnuteľnosťz každého miesta bez zásahu do už existujúcichfiremných infraštruktúr a softvérových riešení.Cafeteria od spoločnosti Accor Services ponúkabenefity z oblastí vzdelávania, cestovania, relaxu,športu, nadštandardnej zdravotnej starostlivostia rôzne iné výhody či darčeky.LMZnačka beautycycleinšpirovanáprírodnými živlamiModerné ženy čoraz viac túžia po jednoduchýcha prírodných výrobkoch, pokiaľide o krásu a starostlivosť o zdravie. Značkabeautycycle od spoločnosti Amwaypredstavuje výrobky starostlivosť o pleťa dekoratívnu kozmetiku, ktoré spĺňajú tietopotreby.Nová značka sa nechala inšpirovať mocouprírodných živlov. Vzduch omladzuje,voda uhasí, zem upokojí. Všetky tri radyobsahujú čistiaci prípravok, pleťovú vodu,denný a nočný krém. Špeciálne výrobkyradu Oheň stimulujú obnovu buniek, patrísem očný krém, hydratačná a regeneračnáma<strong>sk</strong>a, peeling a gél s protizápalovýmúčinkom obnovujúci rovnováhu pleti.Kozmetika je určená predovšetkým ženámvo veku od 20 do 40 rokov, ktoréuprednostňujú ľahkú pochopiteľnosťa jednoduchý prístup k starostlivosti o pleťs tým, že používajú prírodné prísady a po<strong>sk</strong>ytujúvynikajúcu hodnotu za primeranúcenu.TASvieža vôňa toalietZákladom každej hygieny je čistota a sviežavôňa. Platí to aj o toaletách. WC blokyudržiavajú čistotu a hygienu, ale ich vonnúzložku zacítite iba pri spláchnutí. Tentonedostatok vyriešime tým, že si dokúpimeaj permanentný osviežovač vzduchu.Ten však zväčša nie je kam umiestniť a navyšena toalete potom vznikajú nevábnezmesi rôznych, často neharmonizujúcichvôní.Spoločnosť Henkel uvádza na trh <strong>sk</strong>velúnovinku Bref3-Aktiv, ktorátieto problémyvyrieši. Inovatívnytrojkomorovýsystém zaručí,že vaša toaletabude čistáa svieža nielenpri spláchnutí,ale stále prevoňaná.Zatiaľčo prváz komôrokobsahuje tekutýprostriedok pre hygienickú čistotu,druhá s osviežovačom sa aktivizujepri každom spláchnutí a tretia komôrkas parfumovanými perličkami zaručí na viacako 4 týždne stálu vôňu.Bref 3-Aktiv firma Henkel dodáva v trochvariantoch, Fresh Flower – s vôňou jarnýchkvetov, Fresh Citrus – s vôňou citrusov,a Fresh Mountain – s vôňou sviežehohor<strong>sk</strong>ého vánku.LMJún jún – júl Júl 201051


ŠtýlMetaxa – malý grécky zázrakNa počiatku príbehu obľúbeného drinku stál Spyros M.Gréci priniesli svetuzáklady vzdelanosti,mimoriadne kvalitné vínoa jeden z najoriginálnejšíchlikérov – Metaxu.Tento zvláštny nápoj preslávila po celomsvete originálna chuť a špecifická technológiaprípravy. Na svetlo sveta vyšla Metaxa predvyše 120 rokmi, počas ktorých sa dokázalaetablovať v mnohých krajinách. Za jej prvotnýmrozvojom stojí jedna vetva rodiny Metaxasovcov,ktorá desaťročia, z pokolenia na pokolenie,uchovávala tajomstvo jej prípravy a posúvala jumedzi najprestížnejšie značky v oblasti alkoholickýchnápojov.Rodinný podnikMetaxu vymyslel a vytvoril v roku 1888 podnikavýGrék Spyros Metaxas. Vo svojom rodi<strong>sk</strong>u,meste Piraeus, patril v tom čase k úspešnýmobchodníkom a keď sa pustil s bratom Eliasomdo výroby koňakov, mal už za sebou mnoho podnikateľ<strong>sk</strong>ých<strong>sk</strong>úseností.Spyros pochádzal z početnej rodiny; mal jedenásťsúrodencov – osem bratov a tri sestry. Rovnakoako on ani jeho bratia nezaostávali v aktivitácha rovnako ako on sa venovali obchodu.Spyros sa zaoberal liehovarníctvom ešte predvznikom Metaxy a v čase vzniku jej receptúry užtri roky vlastnil liehovar. Objav naštartoval produkciunového nápoja a následne jeho distribúciupo krajine. Kúzlo Metaxy sa začalo v stredomor<strong>sk</strong>ejkrajine šíriť veľmi rýchlo. Zaplnila pultypohostin<strong>sk</strong>ých zariadení a stala sa súčasťougréckeho naturelu. O päť rokov sa pridal k podnikaniudvoch bratov aj tretí, Alexander. Rodinnýpodnik naberal na sile a zaznamenával nemalévýnosy.Expanzia za hraniceBolo len otázkou času, kedy sa Metaxa presadíaj na zahraničných trhoch. Už čo<strong>sk</strong>oro otvorilisúrodenci liehovar v Odese a len sedem rokovpo jej vzniku aj v Konštantínopole. Pri podnikanísi počínali nanajvýš prezieravo. Výrobu umiestniliv oblastiach, kde žila silná grécka komunita.Odtiaľ sa mohla Metaxa šíriť po celej krajine.Veľkú popularitu si čo<strong>sk</strong>oro zí<strong>sk</strong>ala na srb<strong>sk</strong>oma ru<strong>sk</strong>om kráľov<strong>sk</strong>om dvore a osobitnej obľubesa tešila u cára Alexandra III. a osman<strong>sk</strong>ého sultána.V roku 1900 sa začala distribúcia do USA.Bohužiaľ, čo<strong>sk</strong>oro potom Spyros Metaxas zomrel,čo sčasti spomalilo chod podnikateľ<strong>sk</strong>ýchaktivít.Našťastie sa vedenie prosperujúceho podnikudostalo do rúk zakladateľovej manželky RosemaryMetaxasovej. Vstup na trh Spojených štátovbol pre Metaxu kľúčový, aj keď len o pár rokovsa začala prohibícia. Metaxa vstúpila takisto natrhy v Afrike, Perzii, Indii a Austrálii. Nasledujúcedve svetové vojny jej neublížili. Rodinný podnikprevzali Spyrosovi vnukovia a príbuzní, Eliasa Spiro, ktorí zdynamizovali zahraničný obchoda zaslúžili sa o postavenie novej modernej fabrikyv Kifisii. Ďalším výrazným míľnikom Metaxyje rok 1989, keď sa stala súčasťou spoločnostiGrand Metropolitan.V súčasnosti vlastní značku Metaxa francúz<strong>sk</strong>aspoločnosť Rémy Cointreau. Metaxu exportujúdo 75 krajín; umiestňuje sa medzi prvými piatimiimportovanými alkoholickými nápojmi v Nemecku,Rakú<strong>sk</strong>u a v krajinách strednej a východnej<strong>Eu</strong>rópy. Každú minútu jej milovníci <strong>sk</strong>onzumujú850 „shotov“ Metaxy a – odvolávajúc sa na prestížnyGlobal Drinks Reports – dnes je jednýmz päťdesiatich nápojov s najrýchlejšímrozvojom.VNVýroba MetaxyZákladnou surovinou je veľmi sladké víno„nasiaknuté“ gréckym slnkom. Toto víno sadvakrát destiluje, aby sa zí<strong>sk</strong>al vysokokvalitnýnápoj. Ten sa uchováva vo francúz<strong>sk</strong>ychdubových sudoch, kde zí<strong>sk</strong>a svoju klasickúfarbu a chuť. Nakoniec sa zmieša s muškátovýmvínom vypestovaným na Egej<strong>sk</strong>ýchostrovoch a s niekoľkými tajnými prísadami.Spojením toho všetkého vzniká charakteristickásýta tmavomedová farba. Vínnym pôvodomsa Metaxa podobá na brandy, ale vďakaunikátnemu zloženiu a tajným prísadám tvorísamostatnú kategóriu.Miešané nápoje z MetaxyMetaxa SuntonicDo tumblera – vyššieho pohárabez stopky – nasypemeľad, vložíme plátky pomarančaa zalejeme 4 clpäťhviezdičkovej Metaxya 2 dcl toniku.MedtaxaDo šejkra nadávkujeme Metaxu7*, mlieko, med a bezpridania ľadu premiešame. Prelejemedo vychladenéhopohára na kocky ľadu. Podávameso slamkou.Fig HeavenDo pohára nadávkujeme figovúmarmeládu a dva plátkylimetky, vydrvíme a dosypemedrveným ľadom po okrajpohára. Nadávkujeme Metaxu5*, jablkový džús a dôkladne premiešamebarovou lyžičkou, pridámedrvený ľad a prelejeme grenadínou.Ozdobíme physalisom, vložíme slamkua môžeme podávať.52jún – júl 2010


potravinyToppingy od Dr. OetkeraŠpecialista na dezerty Dr. Oetkerprináša na sloven<strong>sk</strong>ý trh na rýchlezdobenie rôznych druhov sladkostínovinku v podobe doplnkov s ovocnoua čokoládovou príchuťou. Akchcete prekvapiť návštevu netradičnýmspestrením dezertu po nedeľnomobede alebo osviežiť menuzáhradnej párty, toppingy s lahodnouchuťou dajú priestor pre vašukreativitu pri zdobení a potešia vašezmysly.Ovocný topping je vyrobený z prvotriednychmalín, čokoládový máZ malej pekárne európ<strong>sk</strong>a trojkaCelozrnné bagetky RacioFANTA s chuťou lesných plodovSpoločnosť Coca-Cola aj tento rok pripravilapre svojich priaznivcov novinku. V limitovanejedícii bude počas leta na trhunová príchuť – FANTA Lesnéplody. Dopĺňa rad FANTACitrus Mix a FANTA Pomaranč.Značka FANTAv spojení so zdravýmživotným štýlom prinášanielen nové príchutenápojov, ale vylepšuje ajich zloženie. Oproti pôvodnejreceptúre máznížený obsah cukrua zároveň je bez pridanýchkonzervačnýcha umelých aromatickýchlátok i farbív, s obsahomnajkvalitnejších ovocnýchštiav.Výroba bez pridanýchTopping malina od Dr. Oetkeratakmer 10 percent kvalitného kakaa,navyše neobsahujú žiadnefarbivá, arómy či konzervačné látky.Perfektne ozdobia a nechajúvyniknúť chuť zmrzliny, palaciniek,lievancov, torty, záku<strong>sk</strong>ov alebokávy. Plastová fľaška s obsahom200 g so špeciálnym uzáveromzabezpečuje pohodlné dávkovaniesladkého doplnku a po uzatvorenízabráni jeho vytečeniu.VNVýrobky spoločnosti Racioz Břeclavi sa stali synonymomzdravej výživynielen v Čechách, na Sloven<strong>sk</strong>ua v <strong>Eu</strong>rópe, aledoslova na celom svete.Obľúbil si ich každý, ktodbá o zdravý spôsob životasvoj i svojich detí.Od uvedenia na trh prvéhoproduktu – celozrnnéhopufovaného chlebíčka,uplynulo v týchtomesiacoch 20 rokov. V súčasnostirodinná firma podlogom Racio ponúka vyše70 výrobkov. Rovnaké kvantum pečie podprivátnym označením obchodných reťazcova raz také množstvo pod značkami exportnýchzákazníkov, čo spolupredstavuje takmer 300druhov výrobkov. ProduktyRacio sú vyvážané do väčšinykrajín <strong>Eu</strong>rópy, ďalej doUSA, Kanady a Izraela. Vosvojom segmente je firmačo do objemu treťou najväčšouv <strong>Eu</strong>rópe. Svetovojedinečné sú napríklad predeti ryžové Medvedíky, ryžovéchlebíky v tvare medvedíkapolievané čokoládoua teraz novinka, aj jahodovoupolevou. Príjemným prekvapenímsa stanú aj celozrnnéchrumkavé bagetky, ktoré sa hodia nielen naraňajky a desiatu, ale tiež sa stanú vhodnou pochutinoupri rôznych oslavách či rautoch. VNkonzervačných látok je pri perlivých nealkoholickýchnápojoch s obsahom ovocnej šťavy výnimočná.Ak máte teda domatínedžera, ktorý sa už cíti byťveľký, ale vám ako správnejmatke stále záležína jeho zdraví, kúptedomov jeden z FANTAvariantov. FANTA je synonymumzábavy a nesmiechýbať na žiadnejtínedžer<strong>sk</strong>ej párty.Limitovanú edíciuFANTA Lesné plody simôžete vychutnať dooktóbra 2010. V obchodochbude dostupnáv dvojlitrovombalení.VN/LMHit na párty – krekeryTUC CheeseSpoločnosť Kraft Foods ponúka na letnérodinné výlety a posedenia pod holým nebomnetradičné pohostenie s krekermi TUC.Tajomstvo výnimočnej chuti jemne slanýcha chrumkavých krekerov spočíva v ich pečenído zlatista.Okrem už známych príchutí Original, Bacon,Paprika a Salt & Pepper prichádzajú na trh ajnové TUC Cheese s chuťou lahodného syra.Ďalšou novinkou tohto leta sú malé TUC Miniv troch príchutiach Original, Paprika a Cheese,len sú štyrikrát menšie ako klasické TUCky.Vďaka univerzálnemu použitiu krekerovzvládne prípravu originálnej párty naozaj každý.Stačí si len vybrať jednu z piatich <strong>sk</strong>velýchpríchutí, ponúknuť ich k poháru piva, čivína. V spojení s jednoduchými nátierkami,jogurtovou, maslovou, nivovou, cesnakovoua inými, vytvoríte nespočetné množstvorýchlych kulinár<strong>sk</strong>ych kreácií, ktoré príjemneprekvapia nielen vás, ale aj vašich hostí. LMZlatý Bažant v pivnom tankuMedzi výrobcov, ktorí distribuujú zlatý mokv pivných tankoch, patrí od apríla aj spoločnosťHeineken Sloven<strong>sk</strong>o. Novinku v oblastičapovaného piva predstavuje plne automatizovanýsystém, ktorý konzumentom zabezpečujeabsolútnu čerstvosť piva v každommomente podávania. Inováciu na trh uviedlaznačka Zlatý Bažant a prvé prevádzky s novýmsystémom tankového piva boli otvorenév Komárne. Moderný systém riadený počítačomzabezpečuje informácie o stave čapovanéhopiva v 500-litrovom tanku, vnútriktorého je vzduchový kompresor. Ten tlačívzduch na vaky s pivom, a tak si zachovávapôvodný obsah CO 2. Tanky zároveň udržiavajúpivo po celý čas v ideálnych teplotnýchpodmienkach a sanitačná jednotkazabezpečuje automatické čistenie trubiek.Výsledkom je vždy stopercentná chuť a čerstvosťpodávaného piva po dobu 30 dní odnarazenia tanku.VNJún jún – júl Júl 201053


Cestovný ruchMetropola s riekou i horamiBSK považuje rozvoj cestovného ruchu za jednu zo svojich priorítBratislava a jej okoliesú predurčené na rozvojturistického ruchu. VedenieBSK chce tento potenciálvyužiť aj v rámci možností,ktoré jej ponúka noválegislatíva.Bratislava so svojimi historickými pamiatkami,ponukou kultúry, vzdelania či zábavy,Malokarpat<strong>sk</strong>ý región s prírodnými krásamii dobrým vínom sú v mnohom svojrázne. Záhorieči Podunaj<strong>sk</strong>ý región s modrou stuhou veľriekyi ďalšími vodnými plochami – to je telegrafickývýpočet hlavných magnetov cestovného ruchuBratislav<strong>sk</strong>ého samosprávneho kraja. Tentorozlohou najmenší spomedzi krajov má osobitnépostavenie v rámci Sloven<strong>sk</strong>a a platí to ajo tejto problematike, keď naň pripadá takmerštvrtina všetkých návštevníkov Sloven<strong>sk</strong>a.Pripraviť koncepciua dať o sebe vedieťO súčasnosti a perspektívach turistického ruchuv tomto regióne sme di<strong>sk</strong>utovali s poslancoma predsedom Komisie európ<strong>sk</strong>ych záležitostí,regionálnej spolupráce a cestovnéhoruchu Bratislav<strong>sk</strong>ého samosprávneho kraja(BSK) Františkom Stanom a s riaditeľkou odborucestovného ruchu Úradu BSK AlžbetouMelicharovou.Bol to poučný a konštruktívny rozhovor s ľuďmi,ktorí sa vyznajú v problematike a sú zapálenípre vec. Asi aj preto sme začali <strong>sk</strong>ôr kriticky.Napokon aj zasvätená verejnosť sa zhodujev tom, čo hovoria odborníci i praktici z tohtoodvetvia. Cestovnému ruchu sa na Sloven<strong>sk</strong>udlhodobo nevenuje dostatočná pozornosťa podpora, chýba jasná koncepcia i schopnosťzviditeľniť nás vo svete. Debata však nebolaplačom nad rozliatym mliekom, ale smerovalanajmä k tomu, čo treba prioritne robiť.Zákon je krokom dopreduAktualizačným momentom pre takúto témuje nielen rozbeh vrcholnej turistickej sezóny,ale aj to, že v marci parlament schválil zákono podpore cestovného ruchu.Pôvodne mal platiť od začiatku júla, podľa konečnejverzie však až od začiatku budúcehoroku. Už teraz sa však treba naň pripravovať, čovýznamne platí práve pre regionálne i miestnesamosprávy, ktorých sa významne dotýka. Samosprávyboli aj pri jeho tvorbe a považujú hoza krok dopredu, aj keď, ako pripomenuli mojipartneri v debate, nie všetky návrhy zostali v pôvodnejpodobe.Kľúčové ustanovenie zákona sa zaoberá vytváranímorganizácií pre tvorbu a realizáciu koncepcierozvoja cestovného ruchu v príslušnomregióne, ktoré môžu vytvárať samosprávy spoločnes podnikateľ<strong>sk</strong>ými subjektmi. Štát budespolufinancovať takéto združenia – a pôvodnemal prispieť sumou, rovnajúcou sa tej, ktorú doorganizácie vložia spolu samosprávy a podnikatelia.Napokon to bude iba na úrovni príspevkusamospráv: teda menej, ako sa pôvodne odštátu čakalo – ale aj to pomôže.Koordinácia projektovna všetkých úrovniachDôležité je tiež to, že dokument presnejšiedefinuje úlohy samosprávnych orgánov na policestovného ruchu. Turizmus je odvetvie, v ktoromje zapojených mnoho hráčov a úspechzávisí od všetkých. Počnúc správne vytvorenoustratégiou a prezentáciou, čo je vec štátua jeho kompetentných štruktúr – až po zdanlivédrobnosti, ktoré však majú často rozhodujúcivplyv. Kvalitné služby, čistota a poriadok,ochota ľudí často zavážia nemenej ako veľkéinvestície.Ako podčiarkli František Stano i Alžbeta Melicharová,v tomto reťazci má regionálna samosprávadôležité miesto. Predovšetkým akokoordinátor zúčastnených subjektov pri tvorbea realizácii koncepcie rozvoja cestovného ruchuna území vyššieho územného celku.Jednou z veľkých predností Sloven<strong>sk</strong>a je jehomnohorakosť. A tak ako je dôležité jasne a účinnezviditeľniť vo svete, čo ponúka naša krajina– rovnako je to potrebné pre jednotlivé oblasti,ba aj lokality. Z ich predností musia vychádzaťkoncepcie a na ich základe marketingové stratégie,ktoré pritiahnu turistov. To moji partnerividia ako kľúčové pri krokoch BSK a pri napĺ-Ý Þ GW106-70654jún – júl 2010


Cestovný ruchňaní obsahu nového zákona. Majú v tom podporuvedenia kraja na čele s jeho predsedomPavlom Frešom.Kultúra, príroda a ekonomikaZa minulý rok využilo ubytovacie zariadeniav tomto kraji vyše trištvrte milióna návštevníkov– to je viac, než má BSK obyvateľov. Takmeršesťdesiat percent hostí bolo zo zahraničia,na prvom mieste z Če<strong>sk</strong>ej republiky, nasledujeNemecko, Poľ<strong>sk</strong>o, Talian<strong>sk</strong>o, Veľká Británia,Rakú<strong>sk</strong>o... Aj toto poradie o čomsi hovorí. Napríkladaž šieste miesto Rakú<strong>sk</strong>a, hoci by sa dalopovedať, že v uliciach Bratislavy či na víne v Modrealebo Pezinku stretnete práve najviac susedovz tejto krajiny. Evidovaní sú však iba tí, čo využijúubytovacie služby. Ide teda aj o to, vytvoriť taképonuky, aby sem Viedenčan nezabehol iba nanákup, dobrý obed či víno alebo operné predstavenie,ale zostal o čosi dlhšie. Inak zasa trebaoslovovať turistov zo vzdialených, ale dôležitýchdestinácií, ako sú Japon<strong>sk</strong>o alebo USA (mimochodom,Američanom patrí deviate miesto).Rovnocenný bod trojuholníkaBratislava a okolitý región sú pozoruhodné tiežsvojou polohou na hranici s tromi krajinami –Rakú<strong>sk</strong>om, Maďar<strong>sk</strong>om a Če<strong>sk</strong>ou republikou.Hovorí sa aj o zlatom trojuholníku Bratislava– Viedeň – Budapešť. Táto blízkosť veľkomiestje určite vážnou konkurenciou, ale aj príležitosťou.Napríklad už spomínaní turisti z veľkýchvzdialeností určite majú záujem pri jednej návštevetejto časti sveta vidieť čo najviac, trebaBlízkosť miest Viedeňa Budapešť je pre krajkonkurenciou,ale aj príležitosťou.ich teda pritiahnuť aj k nám. Veď metropolaSloven<strong>sk</strong>a popri svojich vlastných magnetochmá nevšedné zázemie Dunaja, Malých Karpáta typického Záhoria.Zvýšiť podiel príjazdovéhocestovného ruchuSusedné krajiny sme viac razy spomenuli aj pridebate s Františkom Stanom a Alžbetou Melicharovou.Ako porovnanie i ako inšpiráciu.Moji partneri vôbec netajili, že súčasný podielpríjazdového cestovného ruchu na hrubom domácomprodukte Sloven<strong>sk</strong>a vo výške 2,7 percentanie je uspokojivý. Ak by sa stal <strong>sk</strong>utočnosťoucieľ dosiahnuť v roku 2013 podiel štyripercentá, znamenalo by to významný prínospre ekonomiku v celoštátnom i regionálnompohľade. A prínosy by mnohonásobne prevýšilináklady, ktoré je potrebné do tohto odvetviavložiť.Musíme sa ešte učiť,ale v BSK vedia, ako na toMomentálne sú pred nami v koncepčnostii efektívnosti cestovného ruchu maďar<strong>sk</strong>í ajče<strong>sk</strong>í susedia, Rakú<strong>sk</strong>o je o celé míle vpredu.Patrí doslova k turistickým veľmociam a jetoho veľa, čomu sa môžeme od neho priučiť.Napríklad aj v združovaní verejných inštitúciía podnikateľ<strong>sk</strong>ých subjektov či v regionalizáciistarostlivosti o cestovný ruch. Ani Rakú<strong>sk</strong>onemá more, ktoré je pre Španielov či Talianov<strong>sk</strong>velou kartou – ale vie dobre marketingovopracovať so svojimi horami, históriou, kultúrnymipodujatiami. Mnohé z toho máme aj v Bratislav<strong>sk</strong>omkraji. Podľa Svetovej obchodnejorganizácie WTO by v roku 2020 malo Sloven<strong>sk</strong>opatriť do popredia európ<strong>sk</strong>ych turistickýchdestinácií. Treba však dať cestovnému ruchuvýraznejšiu podporu, využiť potenciál a potrebnénástroje, medzi nimi nové zákonodarstvo.Vo vedení BKS som stretol ľudí, ktorí majú jasnúpredstavu, čo pre to treba urobiť.Miloš NemečekIlustračné foto: Adam Ješko, TASRKvalita školstvaa zvýšenie miezd učiteľovBratislav<strong>sk</strong>ý samosprávny kraj chce kvalituškolstva v regióne zlepšiť aj zvýšením mzdovýchprostriedkov pre učiteľov. Kraj totiž už dlhšíčas nedosahuje v školstve najlepšie výsledkya to sa týka napríklad aj monitoringu deviatakovči maturít. Na spoločnej tlačovej konferenciipredstavili nový model financovania zvýšeniamiezd pre učiteľov v Bratislav<strong>sk</strong>om kraji jehopredseda Pavol Frešo a predsedníčka VýboruNárodnej rady SR pre vzdelávanie, mládež,vedu a šport Tatiana Rosová (SDKÚ-DS). Jedenz problémov kvality stredných škôl, ktorémá kraj vo svojej pôsobnosti, je podľa županaaj kvalita učiteľov a výška ich platu. Mnohípreto zo škôl odchádzajú a zostávajú len najzanietenejší.Bratislav<strong>sk</strong>ý kraj preto navrhujevytvorenie viaczdrojového motivačného fonduna zlepšenie odmeňovania učiteľov. „Tabuľkovéplaty sú niekde nadštandardom a niekdesú podštandardom,“ povedal P. Frešo. Podľaneho by sa dal takýto model vytvoriť v rámciPlánu hospodár<strong>sk</strong>eho a sociálneho rozvoja,ktorý kraj pripravil, finančne by však mali prispievaťaj zamestnávatelia v kraji. Práve im bypodľa predsedníčky Výboru NR SR pre vzdelávanie,mládež, vedu a šport Tatiany Rosovejmalo v prvom rade záležať na kvalite ich budúcejpracovnej sily. Predseda kraja verí, žeso zamestnávateľmi a partnermi sa dohodnea model bude fungovať.VJBSK plánuje vytvoriť fondpre krízové situácieFond pre krízové situácie, ako sú povodne, aleaj veterné smršte či iné prírodné živly, ktoréohrozujú bezpečnosť a majetok ľudí, by chcelvytvoriť Bratislav<strong>sk</strong>ý samosprávny kraj do koncaroka. „Tento návrh chcem predstaviť naj<strong>sk</strong>ôrprimátorom, starostom, samozrejme, aj poslancomkraja,“ povedal predseda BSK PavolFrešo. Kraj, ktorý ničivé povodne nezasiahli takako iné oblasti Sloven<strong>sk</strong>a, musí byť podľa nehona takéto situácie pripravený. „Malo by to byťpre nás ponaučením,“ dodal Frešo, ktorý saobrátil s listom na kolegov v ostatných samosprávnychkrajoch a v rámci možností ponúkolpomoc pri odstraňovaní následkov povodní.Extrémne dažde spôsobili záplavy aj v obciachkraja. P. Frešo navštívil obec Viničné, kdeso starostom Štefanom Lenghartom hovorilio protizáplavových opatreniach. Pri prívalovýchvodách prichádza vo Viničnom pravidelnek záplavám. „Obyvateľom vyjdeme maximálnev ústrety. Na vybudovanie protizáplavovéhoopatrenia v obci finančne prispejeme,“ povedalFrešo.jún – júl 201055


Cestovný ruchŠtvorhviezdičkovýhotel v BojniciachV centre Bojníc, v blízkosti tamojšiehozámku, v júni slávnostne otvorili historickyprvý značkový štvorhviezdičkový hotelv tomto kúpeľnom meste, Best WesternHotel Belassi. Ponúka nadštandardnýkomfort v 20 izbách, z toho v siedmichluxusných a jednom trojizbovom apartmáne.Nachádza sa v ňom aj špeciálneupravená izba pre imobilných návštevníkov,vrátane bezbariérového vstupu,konferenčná miestnosť pre 30 osôb,det<strong>sk</strong>á herňa, reštaurácia, letná terasaa podzemné strážené parkovi<strong>sk</strong>o. Hotelje súčasťou celosvetovej asociácie nezávislevedených súkromných hotelov BestWestern. Vznikol komplexnou rekonštrukcioudvoch starých obytných domov.Kremnica chce byťatraktívnejšiaMesto Kremnica sa snaží byť atraktívnejšiepre turistov. V podanom projekte zameranomna rozvoj cestovného ruchu v regiónechce zí<strong>sk</strong>ať prostriedky z eurofondov nafinancovanie troch oblastí. Prvou oblasťousú tlačové materiály, ktoré by propagovalimesto, druhou časťou projektu je vytvorenienového webového portálu a tretia bymala byť zameraná na rozvoj podujatí. Financiechce mesto zí<strong>sk</strong>ať aj na svoje najpopulárnejšiepodujatia, – Cechové hody,Kremnické gagy a Bielu stopu.Eko-mini park na Skalnatom pleseNajväčšou novinkou tohtoročného leta naSkalnatom plese bude tzv. Tatran<strong>sk</strong>á divočina.Ide o eko-mini park, ktorý návštevníkomprinesie originálne preliezačky a aktivity natému príroda v Tatrách a bude tiež určený navzdelávanie detí zábavnou a hravou formou.Jeho slávnostné otvorenie je naplánované na1. júla.Na Skalnatom plese sa okrem toho podarilozrekonštruovať a aktualizovať náučný chodníkokolo vodnej plochy. Pripravený je tiež novýprístrešok v Lomnickom sedle, kde sa môžuturisti <strong>sk</strong>ryť v prípade nepriaznivého počasia,pričom interiér prístreška pripomína chatu z filmuMedená veža.V Tatran<strong>sk</strong>ej Lomnici pribudli ďalšie novinky,ako sú lukostreľba a trampolíny. Stredi<strong>sk</strong>o naHrebienku pripravuje aj tento rok tzv. Medvediedni. Na Štrb<strong>sk</strong>om plese chce spoločnosťTatry Mountain Resorts opäť nadviazať na120-ročnú tradíciu člnkovania sa na tomto najnavštevovanejšomplese.História z Egypta v Rimav<strong>sk</strong>ej SoboteGemer<strong>sk</strong>o-malohont<strong>sk</strong>é múzeum (GMM) v Rimav<strong>sk</strong>ejSobote očakáva toto leto väčšiu návštevnosťako v minulých rokoch. Domácichnávštevníkov i turistov by do múzea mali prilákaťdve výstavy venované vzdialenej kultúreEgypta.Počas letnej sezóny GMM sprístupní až šesťvýstav a stále expozície celkov geológia, zoológia,archeológia, história, etnológia a dejinyumenia regiónu. „Každá z nich je svojím spôsobomjedinečná. Pôjde o výstavy Nostalgia starýchčias – Rimav<strong>sk</strong>á Sobota v čase dualizmu,Špirhač – Gracek – Trúlelek – výstava zo životanetopierov, Príbeh múmie menom Tasherithnetiak,ktorú daroval GMM právnik a cestovateľIstván Munkácsi, Egypt – dar Nílu, Rimav<strong>sk</strong>osobot<strong>sk</strong>ývýtvarný salón a Vojtech Backai,“ informovalariaditeľka múzea Oľga Bodorová.Umenie Afriky vo FiľakoveSkalica lákana tortu a trdelníkDo výšky 130 centimetrov dokážu „vytiahnuť“v Skalici ich cukrár<strong>sk</strong>u špecialitu– <strong>sk</strong>alickú svadobnú tortu, ktorá je popri trdelníkujedným z lákadiel regiónu. Dobrotas jedinečnou receptúrou a vzhľadom pritomvydrží od svadobnej hostiny až neuveriteľnýchdvadsať rokov. Zanikajúcu tradíciu jejpečenia nedávno obnovili v novej cukrárni.Skalica tak pred novou turistickou sezónouspestrila svoju ponuku pre turistov, ktorýchláka na históriu, Baťov kanál, dobré víno,pečenie trdelníka a množstvo podujatí počasleta.Hradné múzeum vo Fiľakove pripravuje počasturistickej sezóny najväčší ťahák v podobe výstavypribližujúcej obyčaje a ľudové umenienárodov Afriky.Turistická sezóna trvá na Fiľakov<strong>sk</strong>om hradeod 15. marca do 15. novembra, ale obdobiehromadnejších návštev je najmä v júni a auguste.V múzeu nedávno otvorili výstavu Novohradv dobe avar<strong>sk</strong>ého kaganátu, na ktorejprezentujú 1 200- až 1 300-ročné archeologickénálezy z územia historického Novohradupozbierané zo šiestich pamäťových inštitúciíSloven<strong>sk</strong>a a Maďar<strong>sk</strong>a.Po avar<strong>sk</strong>ých šperkoch sa zamerajú na africkéma<strong>sk</strong>y. Výstavu pod názvom Poslové magieim požičia Národní muzeum v Prahe. Exponátypribližujúce tajuplný svet rituálov čiernehokontinentu budú pochádzať zo štátov Nigéria,Togo, Kongo, Tanzánia, Burkina Faso, Ghanači Angola.Cestovný ruch môže zvýšiť zamestnanosťCestovný ruch je v Ban<strong>sk</strong>obystrickom samosprávnomkraji (BSK) odvetvím, ktoré má najväčšípotenciál rastu. Investície do tejto oblastiby mali v najbližších rokoch priniesť do regiónunielen väčší počet turistov, ale aj zvýšenie zamestnanosti.Prvým krokom k zviditeľňovaniu regiónu je propagácia.Okrem štátnej Sloven<strong>sk</strong>ej agentúry pre cestovnýruch sa prírodu a atrakcie kraja snaží zviditeľňovaťaj Odbor cestovného ruchu a kultúrnehodedičstva BSK.56jún – júl 2010


Cestovný ruchVirtuálna návštevaegypt<strong>sk</strong>ýchpamiatok v SNMVirtuálnu prechádzku najstaršími kultúrnymi pamiatkamiEgypta z čias faraónov možno absolvovaťv Archeologickom múzeu Sloven<strong>sk</strong>éhonárodného múzea (SNM) v Bratislave. Návštevníkomto umožňuje interaktívny stánok - kio<strong>sk</strong>s názvom Večný Egypt, ktorý odovzdali do používaniapred letnou sezónou ako dar spoločnosťIBM Sloven<strong>sk</strong>o.Pomocou počítačovej techniky sa možno vydaťna výlet k trom najvýznamnejším pamiatkam, akýmisú sfinga a pyramídy v Gize, Luxor<strong>sk</strong>ý chrámna hornom toku Nílu a Tutanchamonova hrobka.Po jej troch miestnostiach sa možno v kio<strong>sk</strong>uzrakom poprechádzať a z rôznych strán si obzrieťcenné predmety. Podobne možno putovaťpyramídami a spoznávať ďalšie spomínané objekty.Dopĺňa ich aj interaktívna mapa a časováos, ktorá prevedie návštevníkov Večného Egyptakultúrnym dedičstvom krajiny. Obrazový materiáldopĺňa množstvo anglického textu.„Vývoj a program stál 2,5 milióna USD a týchtostánkov existuje vo svete 60,“ informoval na prezentáciizariadenia generálny riaditeľ IBM Sloven<strong>sk</strong>oRoman Brestovan<strong>sk</strong>ý. JF/TAKto zí<strong>sk</strong>al výhru z aprílového vydania GoodwilluPraktické hasiace prístroje do domácnosti a automobilu zí<strong>sk</strong>avajú Lenka Jurkovičováz Bratislavy, Tomáš Skal<strong>sk</strong>ý z Hurbanovej Vsi, Branislav Došek zo Senca. Vyžrebovanýmpredplatiteľom blahoželáme!RedakciaDočasný konzulát v SpliteV Splite bude pôsobiť dočasné vysunutékonzulárne pracovi<strong>sk</strong>o sloven<strong>sk</strong>ého veľvyslanectvav Chorvát<strong>sk</strong>ej republike, sosídlom v priestoroch Honorárneho konzulátuSR. Bude pôsobiť od 1. 7. do 31. 8.2010. Úlohou konzulárneho pracovi<strong>sk</strong>a jepo<strong>sk</strong>ytovanie pomoci občanom SR, ktorítrávia dovolenku v strednej a južnej častiChorvát<strong>sk</strong>a. Ide o najčastejšie navštevovanémiesta občanmi SR v letných mesiacoch.TAVydarená rakú<strong>sk</strong>azimná sezónaRakúšania rekapitulujú zimnú sezónu2009/2010. Počet návštevníkov v stredi<strong>sk</strong>áchmedziročne vzrástol o 1,6 % na15,37 milióna, čo je historický rekord.Hostia zaplatili v hoteloch a penziónochza 62,6 milióna prenocovaní. Výsledok jev porovnaní s predchádzajúcou sezónouo 0,4 % horší, ale v historických tabuľkáchsa zaradil na tretie miesto. Návštevníci zostrednej a východnej <strong>Eu</strong>rópy strávili v sezóne,ktorá trvala od začiatku novembrado konca apríla, 6,1 milióna nocí, čo boloo 0,9 % menej než v sezóne 2008/2009.TAÞ GW106-702


Cestovný ruchŠkandináviamá <strong>sk</strong>velé vyhliadkyDonedávna by tento titulokobstál aj pri ekonomickýchtémach. Po „kauze“ Islandvšak jeho výpovedná hodnotamierne zdevalvovala.Bez akýchkoľvek korekciívšak platí pre sever<strong>sk</strong>úprírodu: Škandinávia má<strong>sk</strong>velé vyhliadky – turistickévyhliadky; na to môžetezobrať jed!Príroda je našťastie úplne inou „šálkoukávy“ ako ekonomika. Napriek neexistujúcimratingom, garanciám a certifikátommá nespochybniteľnú hodnotu. Tá škandináv<strong>sk</strong>avie s neobyčajnou ľahkosťou vtiahnuťdo sveta ne<strong>sk</strong>utočných náhorných plošín,famóznych jazier, tajomných lesov, bielych ajčiernych ľadovcov, riek, vodopádov, gejzírov,fjordov, hor<strong>sk</strong>ých masívov, mierne zvlnenejtundry, sobov aj veľrýb, bielych nocí, polárnejžiary a arktického fenoménu polnočnéhoslnka. Milou a vzácnou pridanou hodnotou jeaj nezdevastované životné prostredie, čistotavzduchu, vody aj medziľud<strong>sk</strong>ých vzťahov.A liečivá harmónia.Vyhliadky tradičné aj mest<strong>sk</strong>éŠkandináv<strong>sk</strong>a príroda <strong>sk</strong>utočne nepotrebuježiadne umelé vylepšenia a iné zásahy, nonapriek tomu sa tam v ostatnom čase objaviloniekoľko turistických vyhliadok novej generácie.V prírode sú jednoducho miesta, ktoréz najrôznejších príčin nedovoľujú kochať saokolitou panorámou alebo nie sú ideálne situovanéči dostatočne bezpečné. A tak vzniklituristické vyhliadky. Niekde stačilo nainštalovaťna <strong>sk</strong>alný útes zábradlie, inde sa museli vykonaťterénne úpravy alebo sa pridal altánok.A niekde sa postavila špeciálna rozhľadňa.Na severe <strong>Eu</strong>rópy je množstvo špičkových prírodnýchútvarov, zákutí a panorám, ktoré súvyhľadávanými turistickými cieľmi. Povedanéobchodnou terminológiou: „Konkurencia jemimoriadna, kvalita zaručená!“ Samozrejme,že najväčšími ťahákmi sú všeobecne známemiesta ako napríklad jazero Inari vo Fín<strong>sk</strong>u,švéd<strong>sk</strong>e Abisco, Pingvellir na Islande, alepredovšetkým plejáda nór<strong>sk</strong>ych „prírodnýchproduktov“ – oblasť okolo serpentín Trollstigenu,oblasť Romsdalenu, súostrovia Lofotya Vesterály, pomaly už kultová <strong>sk</strong>ala Preikestolen,„povinný“ Nordkapp alebo najväčší magnet:preslávený Geirangerfjord – všeobecnepovažovaný za jedno z najkrajších turistickýchmiest sveta.Kým horné plató surrealistického Preikestole-58jún – júl 2010


Cestovný ruchnu (kazateľnice) po<strong>sk</strong>ytuje neuveriteľné výhľadybez akéhokoľvek technického vylepšenia čizabezpečenia, podobne ako <strong>sk</strong>velá vyhliadkaKoli nad modro-zeleným jazerným puzzle vofín<strong>sk</strong>ej Karélii (s výnimkou neďalekej efektnejlanovky), niektorým vyhliadkam pomáhajú ajtechnické vylepšenia. Týka sa to takzvanýchmest<strong>sk</strong>ých vyhliadok, na ktoré je možné vyviezťsa lanovkami a ktoré zvyčajne po<strong>sk</strong>ytujúaj určitý servis (možnosti lyžovania, stravovania,predaj suvenírov, turistické info...).Takými sú vyhliadky nad Narvikom, Tromsöalebo Bergenom – tam dokonca hneď dve(Floyen a Ulriken). Najvyhľadávanejšie vyhliadkyzažívajú boom inovácií. Väčšinou podarených,niekedy až fascinujúcich realizácií.Moderné vyhliadkyV ostatných rokoch bývajú príjazdy k vyhliadkamtrochu akčnejšie, ako by som si prial. Neviem,či sa na ne vôbec dostanem: kvôli rekonštrukcii,modernizácii, stavebnému materiálu alebobezpečnosti. Výsledok však väčšinou stojí za to.Napríklad obe vyhliadkové plošiny na serpentínachTrollstigen (nad vodopádom aj nad údolímIsterdalen) sú v súčasnosti už hotové – a okremjún – júl 201059


Cestovný ruchvýhľadov z nich sú atraktívne aj ony samy. A toprebieha ešte aj grandiózna modernizácia parkovi<strong>sk</strong>aa všetkých servisných objektov.Novým a príťažlivým „faceliftingom“ prešli ajoba vyhliadkové štandy nad Geirangerfjordom,čiastočne aj vyhliadka na neďalekej, takmer1 500 metrov vysokej hore Dalsnibbe. Miernevylepšené je aj vyhliadkové nástupište staniceKjosfossen (priamo oproti mohutnému vodopádu)na jednej z najkrajších železničných tratísveta Flam – Myrdal.Najimpresívnejšou z nových realizácií sa všakzdá byť neprehliadnuteľne výstredná vyhliadkaStegastein vysoko (650 m) nad Aurlandsfjordom.Ambiciózny projekt, ideálne miesto, výbornádostupnosť a dych vyrážajúce pohľady.Z nej, aj na ňu. Elegantná krivka extravagantnéhooblúka je iba tým najviditeľnejším z viacerýchnetradičných nápadov a odvážnychtechnických riešení. Jej estetika obdivovateľovdoslova priťahuje a v kontexte s okolitou prírodouvytvára ťažko opísateľnú pocitovú synergiu.Pre silnejšie povahy je vymyslená jej koncovka– najvyššie miesto nad hlbokým zrázom– zakončená (relatívne) hrubou tabuľou <strong>sk</strong>la.Severný mysVyhliadkovým ideálom je Nordkapp. Totomiesto – pre mnohých najsevernejší výbežokpevnin<strong>sk</strong>ej <strong>Eu</strong>rópy (hoci to nie je pravda) – jev istom zmysle až kultové. Ponúka celý balíkjedinečných a atraktívnych zážitkov: príjazdne<strong>sk</strong>utočne pôsobiacou arktickou prírodou,komfort podzemného polyfunkčného komplexu,<strong>sk</strong>velú projekciu Videographu, zberateľ<strong>sk</strong>ycenný certifikát a pečiatku a fantastické výhľadyz rôznych vyhliadkových štandov – nekonečnýchútesov, plošiny pri známej plastikeZeme či terasy luxusného Grotten baru.Na Nordkapp sa v lete chodí predovšetkýmza unikátnym zážitkom – za pozorovaním polnočnéhoslnka, ktoré sa o polnoci presnena severe nachádza v najnižšom bode svojejnebe<strong>sk</strong>ej púte. Žiadne bombastické ceremoniály,ohňostroje, delové salvy, laserová šoualebo heavymetalové dunenie. Naopak. Tiché,<strong>sk</strong>romné, dôstojné, pokojné a pohodovéprírodné „kino“. Avšak problém je v dramaturgii.Nikto vám nezaručí ideálne počasie anividiteľnosť. A tak tam na prírodnú „polnočnú“prichádzajú autá, autobusy a lode plné turistovs malou dušičkou: Vyjde to dnes alebo nie?Pravdepodobnosť je asi fifty-fifty. Raz somtam zažil jeden z najkrajších cestovateľ<strong>sk</strong>ýchzážitkov. Bol o túžbe, invencii, nezdolnosti ajhumore – vynikajúco namiešaný koktail!Slnko-neslnko alebo:ako sa stať známymNáš autobus prišiel medzi poslednými, lebosme vedeli, že počasie nie je a nebude anizďaleka ideálne. Ale čo ak sa mračná roztrhajúpráve okolo polnoci?! Nádej umiera posledná...Tristometrové <strong>sk</strong>alné zrázy Nordkappu súna miestach najčastejšieho vý<strong>sk</strong>ytu návštevníkovlemované ohradou. Kvôli bezpečnosti.Presne o polnoci však sadla na Nordkapptaká hustá a bezútešná hmla, že nikomu aninenapadlo opustiť suché a vyhriate priestoryrozsiahleho interiéru s pre<strong>sk</strong>lenou severnoustenou. Návštevníci z celého sveta sa tamv dusnom tichu ťažko vyrovnávali s rozčarovaníma smútkom, že práve im sa polnočnéslnko neukázalo. Staršia Japonka sa dokoncaneubránila slzám, veď prišla až z druhéhokonca sveta. Sklamanie sa dalo krájať! Vtomsa odkiaľsi ozval nepatričný smiech. Všetcisme sa, vyrušení v premýšľaní o nespravodlivostiosudu, nechápavo a pohoršene pozrelitým smerom. „Páchatelia“ ukazovali na príčinuich smiechu: nad útesom stál Štefan z nášhoautobusu, ktorý predtým na ohradu pridrôtovalbaterku simulujúcu polnočné slnko a snažilsa ju odfotografovať. A vinou toho, že jehokompakt nevedel zaostriť na všadeprítomnúhmlu, menil pozície, pristupoval, odstupoval– a tak si ani nevšimol, že je terčom záujmua následne aj spontánneho uvoľňujúcehosmiechu niekoľkých stoviek turistov z celéhosveta. Nuž, ešte štvrtý deň po tom, už v Helsinkách,prišli za mnou ľudia z dvoch autobusov,či to je ten týpek z Nordkappu a či sas ním môžu odfotografovať... Záhoráci majúniečo do seba!František MichlíkFoto: autor60jún – júl 2010


ZdravieOčkovaním odstrániť osýpky a rubeoluSkupina európ<strong>sk</strong>ych výrobcov vakcín uvítalaaktivity <strong>Eu</strong>róp<strong>sk</strong>eho imunizačného týždňaSvetovej zdravotníckej organizácie, ktorý presadzovalzaočkovanie každého dieťaťa s cieľomodstrániť osýpky a rubeolu do konca roku2010 v európ<strong>sk</strong>om priestore.K tomuto cieľu sa pripojili aj výrobcovia vakcínna Sloven<strong>sk</strong>u, ktorí sú združení v Sloven<strong>sk</strong>ejasociácii farmaceutických spoločností (SAFS)orientovanej na vý<strong>sk</strong>um a vývoj. Imunizácia detípredstavuje jednu z najúspešnejších intervenciíverejného zdravotníctva. Choroby, ktorékedysi zabíjali alebo postihli tisícky detí ročne,sú prakticky eliminované, konštatoval MUDr.Miroslav Kotek, predseda výrobcov vakcínzdružených v SAFS.Stratégie verejného zdravotníctva si vyžadujúsilnú politickú angažovanosť a podporu spoločnostipri hľadaní nových spôsobov spoluprácerodičov, zdravotníkov a osôb prijímajúcich rozhodnutiapre posilnenie vakcinácie v <strong>Eu</strong>rópe,pripomenula Karin Kadenbachová, poslankyňa<strong>Eu</strong>róp<strong>sk</strong>eho parlamentu.VNAntimikrobiálne obväzy HydrofiberAmerická spoločnosť ConvaTec,celosvetový líder v oblasti vývojaa predaja inovatívnych medicín<strong>sk</strong>ychtechnológií pre domácua nemocničnú starostlivosť,prezentovala v Ženeve na konferencii<strong>Eu</strong>róp<strong>sk</strong>ej asociácie naliečenie rán nové obväzy s technológiouHydrofiber.Podľa výsledkov štúdie pod chirurgickýmobväzom Hydrofiberuhynulo na rane viac baktérií (Pseudomonasaeruginosa a Staphylococcus aureus) ako podinými testovanými obväzmi. Obväzy obsahujúiontové striebro i gél, ktorý umožňuje uzavrieťUnikátny projekt na liečbu ránexsudát a jeho škodlivé zložky.Rana, ktorá sa nechce hojiť, jetotiž vhodným prostredím prevznik kolónií baktérií a tie v mnohýchprípadoch spôsobujú ťažkostipri liečbe. Je dôležité, abysa chirurgický obväz dobre prispôsobiltvaru rany a aby zaistil,že antimikrobiálne zložky prídu donajtesnejšieho kontaktu s nebezpečnýmibaktériami. Okrem tohoobväz nedovoľuje šírenie baktérií za okraj rany.Chirurgické obväzy Hydrofiber po<strong>sk</strong>ytujú klinickýmlekárom aj pacientom významný prínos priliečbe rán. LMZlepšenie informovanosti odbornej aj laickej verejnostio všetkých kľúčových aspektoch liečbyrán prináša nový portál www.hojenieran.<strong>sk</strong> akojediný na sloven<strong>sk</strong>om internete. Ponúka ucelenépopisy konkrétnych diagnóz, klinické štúdiea zoznam odporúčaných produktov.Vďaka nemu budú mať odborníci z radov lekárova sestier, ale i široká verejnosť na jednommieste k dispozícii ľahko dostupný a využiteľnýnástroj na rýchlu pomoc v každodennej praxia nepredvídateľných situáciách. Ak sa návštevníkbude zaujímať napríklad o vred predkoleniažilového alebo tepnového pôvodu, stačí, aby sivyhľadal príslušnú diagnózu. Na jej stránke budemať okamžitý prístup k príslušnej kazuistike a zároveňsa mu zobrazí zoznam odporučených produktovz radu vlhkej a kompresívnej terapie, ktorépredstavujú možné riešenia pri ošetrení tohtoochorenia, uviedla Jana Jacková, MBA, brandmanažérka zo spoločnosti Hartman - Rico, ktorása podieľa na vzniku webového projektu.Obsahovo je webstránka postavená na trochhlavných pilieroch. Prvým sú diagnózy, druhúpredstavuje sekcia z oblasti liečby a hojeniarán, posledná prináša prehľad kompletnéhoportfólia spoločnosti Hartman - Rico pre liečburán.LMInterferón beta – 1bdlhodobo bezpečnýSkleróza multiplex predstavuje chronickéochorenie centrálnej nervovej sústavy,ktoré si vyžaduje účinnú a zároveň bezpečnúfarmakoterapiu. Potvrdila to aj najdlhšietrvajúca a najucelenejšia štúdia pacientovtrpiacich <strong>sk</strong>lerózou multiplex, ktorú viedolAnthony T. Reder, profesor neurológiez Chicag<strong>sk</strong>ej univerzity.Výsledky 16-ročného pozorovania dokumentujúpriaznivý a bezpečný profil interferónubeta – 1b, ktorý pacienti trpiaci<strong>sk</strong>lerózou multiplex užívali. Zo štúdie vyplynulo,že počas dlhodobej liečby nebolizaznamenané žiadne nové ani neočakávanénežiaduce účinky.Počas klinických vyšetrení neurológoviahodnotili približne 260 osôb v trochpilotných vetvách <strong>sk</strong>úšania v strednejdobe expozície 7,9 roka. Leslie Donato,viceprezident Oddelenia pre neurológiuspoločnosti Bayer Schering Pharma AG,verí, že priaznivé a bezpečné dlhodobéužívanie interferónu beta – 1b potvrdia ajďalšie výsledky, ktoré prinesie 20-ročnápokračujúca štúdia.Interferón beta – 1b bol prvým liekom na<strong>sk</strong>lerózu multiplex a v súčasnosti predstavujedobre etablovanú liečbu všetkýchrecidivujúcich foriem <strong>sk</strong>lerózy multiplex nacelom svete.VNPowerball -posilňovňa do vreckaPoweball je ručný gyro<strong>sk</strong>op určený na relaxáciu,posilňovanie či rehabilitáciu svalovrúk. Zariadenie veľkosti tenisovej loptičkymôžete používať kedykoľvek a kdekoľvek,cvičiť keď máte chuť a čas.Powerball je zotrvačník rotujúci okolo osy,čo je umožnené vnútorným otočným oceľovýmrotorom, ktorý je uložený v guľovompuzdre. Powerball pracuje na princípegyro<strong>sk</strong>opu - po roztočení je vnútorná ospriestorovo stabilná, takže ak s Powerballompohnete, kladie vašim svalom odpor.Odpor je tým väčší, čím rýchlejšie krútitezápästím. Powerball dosahuje rýchlosť až15 000 otáčok za minútu, pričom dávaodpor rovnajúci sa hmotnosti vyše 18 kilogramov.Powerball ocení každý, kto športuje. Zlepšídržanie a pohyb s hokejkou či raketou,keďže posilňuje a spevňuje zápästie,zahrieva svaly a ruku pred športovým výkonom.Používa sa aj ako rehabilitačnápomôcka po zraneniach či pri liečbe tenisovéholakťu. V internetovom obchoderealshop.<strong>sk</strong> ho kúpite za 17 eur. Na výbermáte modrú, čiernu, oranžovú, zlatú čistriebornú farbu.VNJún jún – júl Júl 201061


MarketingPrináša vám webstránkavýsledky, aké ste očakávali?Vytrvalá a systematická práca má väčší efekt ako nepremyslené investícieJasná vizuálna hierarchiaa dobrá orientácia sú prenávštevníkov internetovejstránky dôležitejšie ako jejgrafická prezentácia.Aká by mala byť dobrá webstránka? Malaby predávať vaše výrobky a služby? Reprezentovaťfirmu exkluzívnym grafickýmriešením? Po<strong>sk</strong>ytovať maximum informácií?Umožniť rýchlu orientáciu a vyhľadanie údajov?Alebo vám má prinášať zi<strong>sk</strong> z reklamy?Odpoveď bude závisieť od cieľov, ktoré nawebe sledujeme. Existujú však princípy, ktorýchuplatnenie pomôže zvýšiť úspech každejwebstránky.Pri hľadaní informácií saspoliehame na intuíciuKeď človek príde na neznáme miesto, rozhliadnesa a pokúsi sa zorientovať v priestore.Turisti v meste vyhľadajú centrum, zákazníciv obchode špecializované oddelenie. Návštevawebstránky je iná, pri pohľade na titulnústránku nezí<strong>sk</strong>ame žiaden odhad či pocit o jejrozsahu, nevieme, čo sa <strong>sk</strong>rýva za jednotlivýmipoložkami menu. Aby sme sa nestratili, spoliehamesa na intuíciu a predchádzajúcu <strong>sk</strong>úsenosť.Predpokladáme, že táto stránka budev princípe podobná ako tie, ktoré už poznáme,hľadáme obvyklé a zaužívané prvky. Ak grafickýdizajnér pripraví nádhernú reprezentatívnuprezentáciu, ale nedodrží obvyklé štandardy,Webstránku vnímajúužívatelia predovšetkýmako informačnémédium.veľká časť návštevníkov sa nebude zdržiavaťhľadaním a stránku jednoducho opustí. Počasniekoľkých rokov existencie webu – prvá webstránkavznikla v roku 1990 – sa vyvinuli istékonvencie. Ich dodržiavanie zo strany tvorcovuľahčí život návštevníkom.Zrozumiteľnosťa prehľad vždy zvíťaziaNepočítajme s tým, že užívateľ vie o našej ponuketo, čo vieme my. Nečakajme, že ten, ktouž v našej firme nakupoval, si bude pamätaťnázvy produktových <strong>sk</strong>upín, zatriedenie sortimentua iné podrobnosti. Keď sme sami v pozíciizákazníka, sú tieto veci tým posledným, čoby sme si chceli držať v pamäti.Jednou z najdôležitejších vlastností dobréhodizajnu stránky je premyslené usporiadaniesekcií, aby súvislosti boli jasné na prvý pohľad.Návštevník sa rozhodne, ktoré časti hozaujímajú a bude im venovať pozornosť a ktorébude ignorovať. Život je rýchly, na podrobnéštúdium informácií nikto nemá čas. Ľudiaspravidla nechodia po stránke v pravidelnýcha plánovitých krokoch. Namiesto toho <strong>sk</strong>úšajú,prebiehajú a v niekoľkých krokoch sa snažianájsť, čo potrebujú. Jasná vizuálna hierarchiaim v tom veľmi pomáha.Dobrá navigácia nás musíbezpečne priviesť do cieľaTak ako sa na diaľnici spoliehame na cestnéukazovatele, potrebujeme na webe jasnésmerovanie. Slúži nám na to navigačné menuv hornej časti stránky, v bočnej navigačnej lište,záložky, vyhľadávacie obrázkové mapy čimnožstvo iných prvkov. Návštevníkovi stránkymusí byť vždy úplne jasné, aký by mal byť jehoďalší krok. Slová, ktorými ho smerujeme, navrhujmezrozumiteľne a jednoznačne. Vyhnimesa odborným výrazom a firemnému slangu,ktorý by ľudia zvonku nemuseli správne pochopiť.Návštevníka často smerujeme k ďalším podstránkamformou odkazov. Dbajme na to, abybolo každému jasné, že nasledujúci text je odkazoma dá sa naň kliknúť. Pokiaľ z kreatívnychdôvodov nepoužívame zaužívané podčiarknutieodkazu, pretože „je to pre nás neestetické“,Praktickýma obľúbeným prvkomje vyznačenie doterajšejcesty po stránke.lúčime sa s časťou svojho zi<strong>sk</strong>u. Mnohí ľudiana možnosť kliknutia vôbec neprídu.Praktickým a užívateľmi obľúbeným prvkom jevyznačenie doterajšej cesty po stránke, známe„drobky“. Tak ako si deti v rozprávke označilicestu po lese trúsením omrviniek, aby sa vedelivrátiť, váš návštevník stránky ocení, keď sav hornej časti stránky zobrazí prehľad predchádzajúcichodkazov, cez ktoré sa k súčasnémumiestu dostal. Drobky na stránke môžu mať takútopodobu: Firma XY ► Katalóg výrobkov ►Biela technika ► Mrazničky.Predchádzajúce kroky sú podčiarknuté a sú62jún – júl 2010


MarketingMarketingzároveň odkazmi, po ktorých sa ľahko vrátimespäť na želané miesto. Stránka, na ktorejsa nachádzame, už podčiarknutá nemá byť,nie je odkazom, ale momentálnou konečnoustanicou.Texty píšme pre ľudí,ale na vyhľadávače nezabúdajmePri miliónoch stránok, ktoré sa na webe nachádzajú,nie je samozrejmosťou, že sa ľudiadostanú k nám. Približne 80 % aktivít u<strong>sk</strong>utočnenýchna webe sa týka vyhľadávaniaprostredníctvom špecializovaných portálov,ako sú Google, Yahoo či Zoznam. Optimalizáciastránky do podoby dobre čitateľnej prevyhľadávače má nesmierny význam. Vplyv nadobré umiestnenie vo výsledkoch vyhľadávaniamá nielen technické riešenie, ktoré odporúčamzveriť <strong>sk</strong>úseným odborníkom, ale ajsprávne napísané texty.Registrácia internetovejstránky na dostupnýchkatalógoch zvýšijej návštevnosť.Netreba snáď zdôrazňovať, že texty by mali byťza každých okolností pravdivé. Mali by sme po<strong>sk</strong>ytnúťúplné a zrozumiteľné informácie, bezzbytočných okľúk a reklamných klišé. Web vnímamepredovšetkým ako informačné médium,nemáme chuť ani čas preklikávať sa cez množstvoúnavných krokov. Príliš nás nezaujímavrelé privítanie, história a úspechy firmy. Pokiaľvyužitie nejakých prvkov potrebuje slovné vysvetlenie,je lepšie zamyslieť sa znovu a zmeniťho na jednoduchšie a intuitívne. Vysvetľujúcemanuály takmer nikto nečíta.Kľúčové slová môžubyť kľúčom k úspechuWebstránky by mali obsahovať kľúčové slová,ktoré ľudia najčastejšie zadávajú do vyhľadávačov.V ich určení výborne pomôžu nástroje,ktoré ponúka Google v sekcii AdWords, keďklikneme na odkaz „Zí<strong>sk</strong>ať nápady na kľúčovéslová“. Aj keď si myslíme, že presne vieme,ktoré slová sú dôležité, je dobré zistiť, či ichnávštevníci webu zadávajú v jednotnom alebomnožnom čísle, či pri ich písaní používajúdiakritiku. Občas má zmysel „prepašovať“ dotextov aj časté preklepy a všeobecne zaužívané,i keď nesprávne pomenovania. Ak ichnechcete vložiť priamo do viditeľných textov,môžete tak pomenovať obrázky alebo ich inakzabudovať do zdrojového kódu stránky.Ďalšie faktory optimalizácie prichádzajú z vonkajšiehoprostredia. Vyhľadávače oceňujú,ak na webstránku vedie množstvo odkazovz iných webov, predovšetkým s podobnýma súvisiacim obsahom. Zaregistrovať stránkuna dostupných katalógoch dá trochu práce,ale má to veľký význam pre lepšie umiestnenie.Dokonca aj prelinkovanie medzi vlastnými podstránkamiprináša ovocie. Ako odkaz použimesamotné kľúčové slovo, nie všeobecné pomenovanie„klikni sem“.Testov a prie<strong>sk</strong>umovnikdy nie je priveľaČo najviac pohľadov by sme mali zí<strong>sk</strong>avať odužívateľov. Ktoré informácie sú žiadané, v akomporadí sa k nim návštevníci dostávajú, aké pomenovaniaa štruktúru očakávajú? Ak pri tomdostaneme rozdielne názory, prispôsobme saväčšine.Pri príprave novej stránky je lepšie zaradiťkrátke testovanie po jednotlivých krokoch akoveľkú sériu testov na konci programátor<strong>sk</strong>ýchprác. S testovaním môže pomôcť kvalitný dodávateľstránok, ale aj laické pozorovanie dázákladný obraz, ako ľudia stránku vnímajú, čisú schopní sa v nej zorientovať a urobiť kroky,ktoré od nich očakávame. Neuškodí, ak si pozorovanienatočíme na video, aby sme ne<strong>sk</strong>ôrdokázali analyzovať jednotlivé kroky.Testujúceho vyberieme spomedzi potenciálnychužívateľov, nemal by mať žiadne bližšieinformácie o našej firme a jej organizačnejštruktúre. Zdržme sa akéhokoľvek hodnoteniajeho konania a vonkoncom neposudzujmejeho šikovnosť, dôvtip či <strong>sk</strong>úsenosti. Nemôžemevysvetľovať ani pomáhať, túto možnosť prireálnych užívateľoch nikdy nebudeme mať.Neraz sú autori prekvapení, že ľudia používajúich stránky úplne iným spôsobom, ako predpokladali.Návštevníci väčšinou nesledujúkroky, ktoré pre nich niekto plánoval, nepochopiamnohé <strong>sk</strong>ratky, odkazy či zjednodušenia.Neprechádzajú po stránke usporiadanýmlogickým spôsobom. Rýchlo prehliadnucelkový obsah a potom sa zamerajú na to, čochcú podniknúť.Pri prvom testovaní obvykle objavíme najväčšiechyby. Keď ich odstránime a testovaniezopakujeme, ľudia nájdu nové problémy, ktorési predtým neuvedomovali. Preto využimepri testovaní viac stupňov.Ako zviditeľniť stránkuZaujímavýa aktualizovaný blogmôže byť pre stránkubezplatnou reklamou.Rozhodne použijeme všetky možnosti, ktorépo<strong>sk</strong>ytuje klasická reklama. Uviesť adresu internetovejstránky na vizitkách, v listoch, brožúrach,letákoch, na bilbordoch či autách jesamozrejmé. Veľké možnosti dáva reklama nainternete, kde sa dostávame najbližšie k svojmupubliku. Platená reklama formou PPC kampane(pay per click = platba za klik) privedieviac návštevníkov a doplní úsilie o optimalizáciustránky. Máme však aj množstvo neplatenýchciest, predovšetkým pravidelne aktualizovanýobsah a zaujímavý blog, na ktorom po<strong>sk</strong>ytujemečitateľom praktické a užitočné informácie.Na webe sú mnohé servery, kde môžemeumiestniť PR články a tieto odkazmi prelinkovaťna domov<strong>sk</strong>ú stránku. Pravdepodobnezistíme, že viac než na vysokých investíciáchzáleží na systematickej a vytrvalej práci, ktorúvyhľadávače ocenia.Jana Škutkováwww.marketingovo.<strong>sk</strong>Ilustračné foto: SXC, TASRjún – júl 201063


VzdelávanieVzdelávanie, kurzy, semináreBratislav<strong>sk</strong>ý krajManažmentTime manažment 4. generácie, 21. – 22. 6.2010, Senec, Dynargie SlovakiaKurz – Zvyšovanie kvalifikácie interných audítorovQMS podľa normy ISO 9001:2008,22. – 23. 6. 2010, BA, Det Nor<strong>sk</strong>e Veritas SKZáklady mapovania procesov a ri<strong>sk</strong> manažmentu,1. – 2. 7. 2010, BA, Det Nor<strong>sk</strong>eVeritas SKProgram Management (in English), 21. 6.2010, BA, Next Level ConsultingEnterprise Ri<strong>sk</strong> Management, 28. –30. 6. 2010, Hotel Medium, Det Nor<strong>sk</strong>e VeritasSKKultúrno-historické, teritoriálne a spoločen<strong>sk</strong>éaspekty obchodu so zahraničím,17. 6. 2010, BA, Bratislav<strong>sk</strong>á regionálna komoraSOPKĽud<strong>sk</strong>é zdroje a personalistikaEmocionálna inteligencia a jej použitiev praxi, 24. – 25. 6. 2010, BA, a_setRola HR na dôležitej križovatke – Efektivitatréningových programov, 23. 6. 2010, BA,Krauthammer SlovakiaMotivačný seminár pre stredný manažment,25. – 26. 6. 2010, BA, Business SuccessTímové koučovanie, 20. 6. 2010, BA, HQTeamEfektívny výberový rozhovor alebo Ako byťúspešný pri výber kandidáta, 23. 6. 2010,BA, a_setPresvedčivý prejav a prezentácia, 6. – 7. 7.2010, BA, a_setTelefonická komunikácia so zákazníkom,28. – 29. 6. 2010, BA, Top Consult GroupPrávo a legislatívaVerejné obstarávanie, povinné preškolenieodborne spôsobilých osôb, 17. 6. 2010,BA, Ústav vzdelávania a služiebFinancieIFRS pre pokročilých: praktické aspektya ich riešenie, 23. – 24. 6. 2010, BA, AgentúraTempoNákladový controlling, 24. – 25. 6. 2010,BA, Agentúra TempoEkonomika pre neekonómov – základypodnikovej ekonomiky, 17. – 18. 6. 2010,BA, Agentúra TempoJazykyTaliančina – jazykový balíček na dovolenku,28. 6. – 2. 7. 2010, BA, Skrivanek Sloven<strong>sk</strong>oHR angličtina – HR komunikačné zručnosti,21. – 22. 6. 2010, BA, a_setŠpanielčina – jazykový balíček na dovolenku,28. 6. – 2. 7. 2010, BA, Skrivanek Sloven<strong>sk</strong>oAngličtina – úplní začiatočníci 1/A1, 2. – 9.7. 2010, BA, Skrivanek Sloven<strong>sk</strong>oOdbornéSkúšanie kapilárnymi metódami druhéhostupňa, 21. – 25. 6. 2010, BA 5, Prvá zvárač<strong>sk</strong>áIT a počítačeAdobe Acrobat 8. 0 – tvorba formulárov,21. 6. 2010, BA, Ipex ITUnix/Linux – bezpečnosť systému, 24.– 25. 6. 2010, BA, Ipex ITVisual Basic 2008, 28. 6. – 1. 7. 2010, BA,Ipex ITMS Excel 2007/2003 – základy, 21. – 22.6. 2010, BA, Ipex ITJava – technológie pre pokročilých, 22.– 25. 6. 2010, BA, Ipex ITUnix/Linux – sieťové služby, 21. – 23. 6.2010, BA, Ipex ITGOC28 – Objektovo orientovaná analýzaa návrh v praxi, 23. – 25. 6. 2010, BA, GopasSRViacvláknové programovanie pre Windowsv C#, 28. – 30. 6. 2010, BA, Ipex ITTvorba webových stránok – večerný kurz,21. – 25. 6. 2010, BA, Agentúra JaspisOracle 11/10 g – programovací jazyk PL/SQL, 17. – 18. 6. 2010, BA, Ipex ITSL-285 – Java (TM) Programming LanguageWorkshop, 21. – 25. 6. 2010, BA, GopasSRLXA1 – Linux – inštalácia a konfigurácia,28. – 29. 6. 2010, BA, Gopas SRAdobe Photoshop CS4 – pre pokročilých,24. – 25. 6. 2010, BA, Ipex ITÚčtovníctvo a daneOdpisovanie majetku, lízing, rezervy, 22. 6.2010, BA, Agentúra TempoDaň z pridanej hodnoty – novela zákona,16. 6. 2010, BA, Agentúra TempoJednoduché účtovníctvo – večerný kurz,22. 6. – 8. 7. 2010, BA, Agentúra JaspisTechnikaPožiadavky na kvalitu vo zváraní podľa ISO3834, 23. 6. 2010, BA, Vý<strong>sk</strong>umný ústav zvárač<strong>sk</strong>ý– Priemyselný inštitút SRBOZP a PONové predpisy pre elektrotechnikov od 1.1. 2010, 17. 6. 2010, BA, PrincipiumKošický krajIT a počítačeMOC 2276 – Implementing a MicrosoftWindows Server 2003 Network Infrastructure:Network Hosts, 24. – 25. 6. 2010, Košice,TelegrafiaMicrosoft Excel 2003 – pokročilé techniky,16. – 17. 6. 2010, Košice, TelegrafiaMicrosoft Word 2003 – pokročilé techniky,1. – 2. 7. 2010, Košice, TelegrafiaManažmentInterný audítor QMS podľa normy ISO9001:2008, 28. – 29. 6. 2010, Košice, VincotteSlovakiaTechnikaObnovovacie školenie vodičov podľa ADR(aj cisterny), 23. – 25. 6. 2010, Košice,DEKRA kvalifikácia a poradenstvoNitrian<strong>sk</strong>y, Trenčian<strong>sk</strong>ya Trnav<strong>sk</strong>ý krajIT a počítačeAdobe Photoshop – pokročilí, 30. 6. – 2. 7.2010, Nitra, LapisManažmentVDA 6. 5 – Audit produktu, 16. 6. 2010, Považ<strong>sk</strong>áBystrica, Det Nor<strong>sk</strong>e Veritas SKInterný audítor ISO 13485:2003, 23. – 25.6. 2010, Piešťany, Det Nor<strong>sk</strong>e Veritas SKPrávo a legislatívaJednoduché účtovníctvo – víkendový kurz,3. – 5. 7. 2010, Piešťany, Agentúra JaspisŽilin<strong>sk</strong>ý a Ban<strong>sk</strong>obystrický krajĽud<strong>sk</strong>é zdroje a personalistikaMotivácia a vedenie, 21. – 22. 6. 2010,Wellness Hotel Chopok, TimanManažmentSix Sigma – GREEN BELT, 16. 6. 2010, Žilina,SLCP ConsultingFinancie pre nefinančných manažérov, 23.– 24. 6. 2010, Demänov<strong>sk</strong>á dolina, TimanKoučovanie – krátko, jednoducho, účinne,24. – 25. 6. 2010, Ban<strong>sk</strong>á Bystrica, Co/Man,1. systemickáPM Roadshow – Recept na úspešný projekt,18. 6. 2010, Košice (18. 6. 2010) a Ban<strong>sk</strong>áBystrica (4. 6. 2010), Next Level ConsultingInterný audítor QMS v zmysle ISO9001:2008, 7. – 9. 7. 2010, Kúpele Číž, <strong>Eu</strong>rocontrolInformácie o vzdelávacíchaktivitách prinášame v spoluprácis internetovým portálomwww.education.<strong>sk</strong>.Þ GW106-701Ý GW106-703 Þ GW106-70464jún – júl 2010


jún – júl 201065


Nepremeškajte príležitosťa zí<strong>sk</strong>ajte výhodný úver na bývaniePrvá stavebná sporiteľňa, a. s., vám prináša úvery na bývanie s mimoriadne nízkym úrokom:• zvýhodnená ročná úroková sadzba vo výške iba 1,99 %• pre nových aj súčasných klientov• rýchlo a aj bez predchádzajúceho sporenia• pre fyzické aj právnické osobyRozhodnite sa čo naj<strong>sk</strong>ôr. Ponuka platí len do konca júla 2010.Výhodný úver môžete použiť napríklad na kúpu, výstavbu alebo modernizáciu bytu a domu alebobytového domu. Ďalšou možnosťou je splatenie menej výhodného úveru na bývanie v inej banke.Zvýhodnená úroková sadzba 1,99 % p. a. je garantovaná do 31. 12. 2010.Od 1. 1. 2011 bude výška úrokovej sadzby rovnaká ako bežná úroková sadzba platná v časepodania vašej žiadosti o úver.Podrobné informácie vám ochotne po<strong>sk</strong>ytneme v kanceláriách obchodných zástupcov PSS, a. s.,na celom území Sloven<strong>sk</strong>a, v Centre telefonických služieb PSS, a. s., na čísle 02/58 55 58 55,u finančných sprostredkovateľov kooperačných partnerov PSS, a. s., alebo vás radi navštívime tam,kde vám to najviac vyhovuje.


120 000 km

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!